Slovensky English

	Experti varujú pred problémami s platením dane pri ETF fondoch - Platenie dane začína byť pri investovaní do cenných papierov, najmä do ETF fondov, problémom. Súčasná legislatíva a daňová politika štátu totiž už dávno nestíhajú kopírovať a reagovať na prax. Upozornili na to odborníci z kancelárie Highgate Law & Tax, ktorí volajú po ucelenej koncepcii a väčšej právnej istote. Odborníci poukázali na argumentáciu finančnej správy, že ETF fond niekedy je a niekedy nie je oslobodený od dane. "K pôvodným podmienkam, ktoré udáva zákon pre oslobodenie pri predaji cenných papierov, navyše pridala v roku 2021 ďalšie obmedzenie. Požadovala, aby si daňovník zistil bližšie informácie o ETF fonde, o jeho právnej subjektivite a jeho daňovom režime, či je možné tento fond považovať za daňovníka dane z príjmov právnických osôb v zahraničí atď. A následne v závislosti od klasifikácie fondu aplikovať buď daňový režim predaja cenných papierov, alebo redemáciu podielového listu," uviedla kancelária. Právnik Peter Varga z kancelárie vysvetlil, že tento prístup nemá žiadnu oporu v zákone. Ak nemá byť predaj podielov v ETF fonde oslobodený od dane z príjmov, tak z iných dôvodov. "Ak predpokladáme, že investovanie do single stock je vo všeobecnosti rizikovejšie ako do ETF fondov, tak pri aplikovaní jedného z argumentov právnej logiky a maiore ad minus (od väčšieho k menšiemu) nemôžu byť v praxi finančnej správy pravidlá pre oslobodenie predaja podielov v ETF fondoch prísnejšie ako pri samotných akciových tituloch," upozornil Varga. Nemôže sa totiž podľa neho stávať, aby dva podobné a takmer konkurenčné produkty mali rozdielne podmienky. Keďže zrejme každý z investorov na Slovensku má podľa právnika nejaký ETF fond vo svojom portfóliu, súčasný legislatívny stav trápi mnohých. Jeho nevyhnutná zmena s cieľom stanovenia istej právnej istoty je preto podľa Vargu legitímnou požiadavkou. 9.03.2024 Tasr Slovensko uzatvorí novú dohodu o konštituencii v Svetovej banke - lovensko uzatvorí novú dohodu o vytvorení dlhodobej konštituencie v skupine Svetovej banky na roky 2024 až 2034. Návrh z dielne Ministerstva financií (MF) SR v utorok schválila vláda. Novú dohodu je potrebné uzatvoriť vzhľadom na ukončenie platnosti tej doterajšej z roku 2014. Členmi novej konštituencie ostanú všetci doterajší členovia okrem Bieloruska. Bude ju teda tvoriť Belgicko, Rakúsko, SR, ČR, Luxembursko, Maďarsko, Slovinsko, Turecko a Kosovo. "Dôjde však k prerozdeleniu jednotlivých pozícií členských krajín v zmysle rotačnej schémy dohodnutej v rámci negociačného procesu k dohode, pričom sa vychádzalo z veľkosti kvót jednotlivých krajín konštituencie v Svetovej banke," priblížilo ministerstvo financií. Slovenská republika bude mať na základe novej dohody priame zastúpenie v novej konštituencii na úrovni poradcu výkonného riaditeľa počas obdobia prvých siedmich rokov z desiatich, a to od novembra 2024 do októbra 2031. Slovenský poradca bude v tomto čase platený zo zdrojov Svetovej banky. Ide o porovnateľné postavenie s doterajším obdobím. "Navyše oproti súčasnej konštituenčnej dohode bude mať SR možnosť, nie však povinnosť, obsadiť miesto poradcu výkonného riaditeľa našej konštituencie aj na ostatné tri roky od novembra 2031 do októbra 2034. V tomto období by bol ale poradca za SR platený zo zdrojov SR," vysvetlil rezort financií. Vzhľadom na to, že Slovensko neuznalo nezávislosť Kosova, ale v dohode vystupuje Kosovo ako jedna zo zúčastnených strán, Slovenská republika podobne ako pri súčasnej dohode vydá vyhlásenie, ktorým opätovne deklaruje svoju pozíciu k tejto krajine. Tiež v ňom vyhlási, že sa nepovažuje byť viazaná dohodou vo vzťahu ku Kosovu. Dohoda o vytvorení dlhodobej konštituencie v skupine Svetovej banky na roky 2024 až 2034 bude platná dňom podpisu všetkých zmluvných strán. Účinnosť má nadobudnúť od 1. novembra 2024. 6. februára 2024(TASR) Socialisti v Nemecku navrhujú základný príspevok 60.000eur pre každého - Jusos, mládežnícka organizácia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) navrhuje zaviesť paušálny príspevok vo výške 60.000 eur pre všetkých obyvateľov starších ako 18 rokov. Návrh odhlasovali členovia organizácie v nedeľu na svojom celoštátnom kongrese v Braunschweigu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Potrebujeme dôsledné prerozdelenie zhora nadol, uviedol jeden z delegátov. Koncept tzv. základného dedičstva predpokladá vyplatenie 60.000 eur každému, kto dosiahol vek 18 rokov a má hlavné bydlisko v Nemecku, bez ohľadu na jeho pobytový status. Použitie prostriedkov by nemalo byť účelovo viazané a platba by sa mala realizovať automaticky bez podania žiadosti. Náklady na zavedenie opatrenia by sa podľa mladých sociálnych demokratov pohybovali vo výške približne 45 miliárd eur ročne. Financovanie chcú zabezpečiť reformou dane z dedičstva. Pri dedení od jedného milióna eur by sa uplatňovala sadzba 10 %. Miera zdanenia by sa potom mala postupne zvyšovať. Druhý milión by tak bol zdanený 20 percentami, tretí milión 30 percentami a od deviateho milióna by sa uplatňovala najvyššia sadzba 90 %. Braunschweig 19. novembra Zavedenie daňových licencií by prinieslo 210 miliónov - Znovuzavedenie daňovej licencie by výrazne zlepšilo daňovú spravodlivosť na korporátnej dani, kde časť firiem dlhodobo neplatila daň z príjmov. Uviedlo to Ministerstvo financií (MF) SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií, ktorý zverejnilo v stredu (4. 10.) Toto opatrenie by mohlo priniesť do rozpočtu v nasledujúcich troch rokoch približne 210 miliónov eur. Živnostenský zväz však nesúhlasí, aby sa riešenie verejných financií presunulo na "plecia" malých podnikateľov. "V minulosti daňové licencie predstavovali efektívny nástroj na boj proti daňovej optimalizácii firiem. Jej znovuzavedenie tak vytvára tlak na úpravu podmienok v odpočte daňovej straty," uviedlo MF v návrhu. Daňová licencia bola zrušená v roku 2018. Jej znovuzavedením by sa zvýšilo zaťaženie firiem, avšak dodatočné zdroje pre rozpočet by v roku 2025 predstavovali približne 110 miliónov eur a v roku 2026 100 miliónov eur. "Opatrenie navrhuje opätovné zavedenie licencie vo výške 480, 960, respektíve 2880 eur v závislosti od obratu firmy. Opatrenie je možné škálovať vzhľadom na rast cenovej hladiny," priblížilo MF. Náročnosť opatrenia ministerstvo považuje za jednoduchú. Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová pre TASR uviedla, že stanovisko zväzu poskytnú až k návrhom opatrení, ktoré navrhne nová vláda. "V tejto fáze sa nebudeme vyjadrovať k jednotlivým návrhom konsolidačných opatrení. Viaceré z nich vrátane daňových licencií majú zásadne negatívny dosah na podnikateľské prostredie a to je veľmi znepokojujúce. Nesúhlasíme s tým, aby sa riešenie deficitu verejných financií presunulo na plecia malých podnikateľov a živnostníkov," dodala. Návrh MF v oblasti zvýšenia efektívnosti, spravodlivosti a jednoduchosti daňovo-odvodového systému obsahuje opatrenia zvyšujúce príjmy oproti rozpočtovaným hodnotám približne o 0,9 miliardy eur do roku 2026. "Súčasný systém tiež obsahuje viacero daňových výnimiek, ktoré je vhodné zoštíhliť," konštatovalo MF. Ministerstvo dodalo, že súčasné nastavenie daňovo-odvodového systému dovoľuje optimalizovať vybraným skupinám fyzických a právnických osôb výšku zaplatených daní a z nich plynúcich benefitov. Takéto nastavenie je podľa MF vhodné minimalizovať, aby sa zvýšila "spravodlivosť" systému a subjekty vykonávajúce rovnakú činnosť platili dane a odvody v rovnakých podmienkach. 7.10.2023 Tasr V treťom kvartáli zbankrotovalo 2396 Slovákov, o 7% viac ako vlani - V treťom štvrťroku 2023 zbankrotovalo 2396 obyvateľov Slovenska, čo v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje nárast o 7,01 %. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, keď od apríla do júna 2023 zbankrotovalo 2660 dlžníkov, ich v tretej štvrtine roka bolo o 9,92 % menej. Vyplýva to z údajov analytickej spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau. V septembri 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 692 osobných bankrotov. V porovnaní so septembrom 2022 so 747 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný pokles o 7,36 %. V porovnaní s augustom 2023, keď zbankrotovalo 864 dlžníkov, ich v deviatom mesiaci bolo o 19,91 % menej. "V septembri zbankrotovalo aj 78 občanov s trvalým pobytom na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Ľudia bez vlastného domova tak predstavovali 11,27 % z celkového počtu osobných bankrotov. Z nich bolo necelých 67 % mužov a 33 % žien. Zároveň sme zaznamenali aj 11 bankrotujúcich manželských párov a identifikovali sme 12 príbuzenských väzieb v konkurze," uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.6. októbra 2023 (TASR) Podiel dolára na svetových devízových rezervách stagnoval - Podiel amerického dolára na svetových devízových rezervách sa v 2. kvartáli nezmenil, uviedol Medzinárodný menový fond (MMF). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Na americký dolár pripadalo v 2. štvrťroku v rámci globálnych devízových rezerv nahlásených MMF 58,9 % rovnako ako v prvých troch mesiacoch tohto roka, ukázali v piatok údaje MMF. Pohľadávky v amerických dolároch v druhom štvrťroku vzrástli o 0,8 %, v medziročnom porovnaní však klesli o 1 %. Podiel eura na svetových devízových rezervách sa v 2. kvartáli mierne zvýšil na 19,9 % z 19,8 % v predchádzajúcich troch mesiacoch. Pohľadávky v eurách v uplynulom štvrťroku medzikvartálne vzrástli o 1 % a medziročne o 2 %. "Dolár zostáva dominantnou menou v devízovom a medzinárodnom financovaní. Jeho podiel na mimoburzových devízových transakciách zostal pozoruhodne stabilný," uviedol analytik pre rozvíjajúce sa trhy investičnej firmy abrdn Michael Langham v jednom zo svojich najnovších príspevkov o budúcnosti dolára. Poukázal však na to, že podiel dolára na devízových rezervách má "postupný klesajúci trend" a za posledných 20 rokov sa znížil o viac ako 10 percentuálnych bodov. Podľa neho bol tento posun z veľkej časti spôsobený presunom do iných mien rozvinutých ekonomík, ako sú euro, britská libra, kanadský dolár a austrálsky dolár. Takisto sa zvýšil podiel čínskeho jüanu, ale z veľmi nízkeho základu. Globálne devízové rezervy, ktoré sa vykazujú v amerických dolároch, predstavujú aktíva centrálnych bánk držané v rôznych menách, ktoré sa používajú napríklad na krytie ich záväzkov. Centrálne banky niekedy využívajú svoje devízové rezervy na podporu svojich mien. New York 29. septembra (TASR) Denný súhrn vydaných správ ER TASR - 27. januára 2023 - Bratislava - Prezidentka SR Zuzana Čaputová privítala, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyhlásilo výzvu pre dobročinné a charitatívne organizácie zamerané na potravinovú pomoc. “Charity či potravinové banky budú môcť využiť európske zdroje na posilnenie svojej infraštruktúry bez potreby spolufinancovania,” zdôraznila na sociálnej sieti. Bratislava - Dočasne poverený predseda vlády a minister financií Eduard Heger (OĽANO) sa pridal k ministrom financií Európskej únie (EÚ), ktorí vyzývajú podpredsedu Európskej komisie (EK) pre ekonomiku Valdisa Dombrovskisa, aby zachoval chladnú hlavu pri navrhovaní spoločných opatrení v reakcii na americký program na podporu zelených technológií. Spoločný postup zvolilo Česko, Fínsko, Dánsko, Estónsko, Írsko a Rakúsko. V piatok to uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR. Bratislava - Ministerstvo dopravy (MD) SR zmenilo podmienky na predkladanie žiadostí k poskytnutiu financií na podporu obnovy a odolnosti verejných historických a pamiatkovo chránených budov. Podľa rezortu ide o mierne zmeny, ktoré majú žiadateľom uľahčiť čerpanie finančných prostriedkov. MD o tom informovalo v piatok na svojom webe. Bratislava – Od začiatku školského roka 2022/2023 uznalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nárok žiačkam na 550 tehotenských štipendií v celkovej výške 110.000 eur. Vyplýva to zo štatistiky zverejnenej na internetovej stránke Centra vedecko-technických informácií SR. Bratislava – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyhlasuje výzvu pre dobročinné a charitatívne organizácie zamerané na potravinovú pomoc. Celková výška podpory je 5 miliónov eur a je zabezpečená z Programu rozvoja vidieka (PRV) SR na roky 2014 až 2022. Prostriedky z výzvy sú určené na investície do vhodných skladovacích priestorov a zariadení, na materiálno-technické vybavenie, vrátane špeciálnych automobilov. Informoval o tom v piatok na brífingu dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽANO). Bratislava – Sporitelia by mohli mať kedykoľvek prístup k majetku z dobrovoľných príspevkov v starobnom dôchodkovom sporení, nie až po dovŕšení dôchodkového veku. Zároveň by sa mohol upraviť základ dane z príjmu sporiteľa o zaplatené dobrovoľné príspevky. Vyplýva to z návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o dani z príjmov, ktorý predložili poslanci Národnej rady (NR) SR Peter Kremský, Richard Nemec a Lucia Drábiková (všetci OĽANO) a Miloš Svrček (Sme rodina). Bratislava - Ceny stavebných prác boli v decembri 2022 medziročne vyššie o 20,9 %, v súhrne za celý rok 2022 stavebné práce vzrástli o 18,3 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve boli v decembri minulého roku medziročne vyššie o 13,3 %, v porovnaní s novembrom 2022 však mierne klesli. V súhrne od začiatku roka rast dosiahol 22,9 %. - V decembri 2022 boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 35,3 %. Ceny rastlinných výrobkov boli medziročne vyššie o 35,1 %, ceny živočíšnych výrobkov vzrástli o 35,7 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Z rastlinných výrobkov sa zvýšili ceny obilnín o 40,9 %. Zo živočíšnych výrobkov vzrástli ceny slepačích konzumných vajec o 80,2 % a ceny surového kravského mlieka o 43 %. - Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh boli v decembri 2022 medziročne vyššie o 33,5 %. Medzimesačne ceny priemyselných výrobcov v tuzemsku klesli o 2,5 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. - Vývoj spotrebiteľských cien pohonných látok v 3. týždni 2023 v porovnaní s cenami v 2. týždni 2023 ovplyvnili vyššie ceny 95-oktánového a 98-oktánového benzínu. Klesli ceny skvapalneného ropného plynu (LPG), motorovej nafty, stlačeného zemného plynu (CNG) a skvapalneného zemného plynu (LNG). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Bratislava - Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR pomôže malým a stredným podnikom získať peniaze z grantového programu európskeho fondu Ideas Powered for Business. Finančnú pomoc môžu subjekty dostať od 23. januára do 8. decembra. Celkovo je k dispozícii 60,1 milióna eur. Uviedol to ÚPV v piatok. Bratislava - Slovensko čelí žalobe na Európskom súdnom dvore zo strany Európskej komisie, ktorá žiada sankcie za neimplementovanie smernice o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Členské štáty mali smernicu transponovať do 30. júna 2021. Slovensko uskutočnilo transpozíciu prijatím novely zákonov o OZE a tepelnej energetike, s účinnosťou od 1. decembra minulého roku. Problém však je, že bývalé vedenie Ministerstva hospodárstva (MH) SR túto skutočnosť Komisii riadne neoznámilo, upozornila v piatok Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Bratislava - Verejné osvetlenie chce na protest v pondelok (30. 1.) vypnúť zatiaľ viac ako polovica samospráv po celom Slovensku. Pre TASR to potvrdil ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Budapešť - Maďarská nezamestnanosť sa počas posledných troch mesiacov minulého roka mierne zvýšila. Miera nezamestnanosti za tri mesiace od októbra do decembra 2022 vzrástla na 3,9 % z 3,8 % v období od septembra do novembra, uviedol maďarský štatistický úrad. V rovnakom období minulého roka sa miera nezamestnanosti nachádzala na úrovni 3,7 %. Frankfurt nad Mohanom - Kurz spoločnej európskej meny sa na konci týždňa pohybuje pod hranicou 1,09 USD a tesne pod 9-mesačným maximum. V piatok ráno sa predávala po 1,0875 USD, čo bolo o niečo nižšie v porovnaní so štvrtkovým (26. 1.) večerom. Frankfurt nad Mohanom - Rast úverov súkromnému sektoru v eurozóne sa v decembri spomalil, už štvrtý mesiac po sebe. A tempo rastu peňažnej zásoby M3 kleslo viac, ako sa očakávalo. To naznačuje, že zvyšovanie úrokových sadzieb začína mať vplyv na reálnu ekonomiku. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v piatok zverejnila Európska centrálna banka (ECB). Ženeva - Spojené štáty sa odvolajú proti štyrom rozhodnutiam panelu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá označila za nesprávne represívne clá administratívy bývalého prezidenta Donalda Trumpa na dovoz ocele z Číny a ďalších krajín. USA oznámili svoje rozhodnutie odvolať sa na piatkovom stretnutí orgánu WTO na urovnávanie sporov. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Paríž - Dôvera francúzskych spotrebiteľov v ekonomiku v prvom mesiaci tohto roka prekvapujúco klesla a na najnižšiu úroveň od septembra 2022. Dôvodom bol pesimistickejší názor spotrebiteľov na vývoj ich osobnej finančnej situácie v budúcnosti. TASR o tom informuje na základe prieskumu, ktorý v piatok zverejnil štatistický úrad INSEE. Madrid - Španielska ekonomika rástla v posledných troch mesiacoch minulého roka rýchlejšie, než sa čakalo. Podporili ju predovšetkým vládne výdavky, zatiaľ čo investície klesli. Moskva - Zisk ruských bánk sa v minulom roku prepadol približne o 90 % na celkovo 203 miliárd RUB alebo 2,9 miliardy USD (2,66 miliardy eur), uviedla v piatok ruská centrálna banka. Rozsiahle západné sankcie voči ruskému finančnému systému a odliv vkladateľov výrazne zhoršil vyhliadky ruských finančných inštitútov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Singapur - Ceny ropy sa v piatok ráno mierne posilnili. Optimizmus týkajúci sa oživenia dopytu v Číne totiž prevážil nad obavami z potenciálnej recesie v USA. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy WTI s kontraktom dodávky v marci sa v piatok ráno o 8.19 h SEČ predával po 81,20 USD (74,53 eura). To bolo o 19 centov alebo o 0,23 % viac ako vo štvrtok (26. 1.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Vo štvrtok si marcový kontrakt pripísal 86 centov alebo 1,1 % a uzavrel na 81,01 USD za barel. Washington - Spotrebiteľské výdavky v USA aj v decembri 2022 klesli, zatiaľ čo rast osobných príjmov sa spomalil. Ukázali to v piatok údaje ministerstva obchodu vo Washingtone. TASR o tom informuje na základe správ AP a RTTNews. Washington - Spotrebitelia v USA vstúpili do roku 2023 s optimizmom. Ich dôvera v ekonomiku totiž vzrástla a na najvyššiu úroveň za deväť mesiacov. Podporili ju zdravé príjmy a zmiernenie inflácie. Naďalej sa však obávajú recesie. Ukázali to v piatok spresnené výsledky prieskumu University of Michigan. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a RTTNews. Washington – Ukazovateľ predaja starších rezidenčných nehnuteľností v USA vlani v decembri 2022 nečakane vzrástol, prvýkrát za sedem mesiacov, keďže hypotekárne sadzby klesali. To vyvoláva nádej, že trh s bývaním sa začína stabilizovať. Ukázali to v piatok údaje národného združenia realitných kancelárií NAR. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a RTTNews. New York - Ceny ropy v priebehu piatka zmenili smer a po rannom miernom zvýšení zamierili nadol. Ich pokles sa zhoduje s poklesom na širších akciových trhoch a posilnením dolára, ktoré zvyčajne znižuje príťažlivosť rizikových aktív, akými je aj ropa. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg. nik tur https://www.dnes24.sk Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku stúpa - Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku v decembri minulého roka stúpol. V minulom mesiaci na Slovensku pracovalo 88-tisíc cudzincov, čo bolo o 522 osôb viac ako v novembri vlaňajška. Medziročne išlo o nárast takmer o 20-tisíc cudzincov. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku sú Ukrajinci. V minulom mesiaci ich na slovenskom trhu práce pribudlo 222, čím celkový počet Ukrajincov pracujúcich u nás stúpol na 33,4 tisíca. Počet Srbov pracujúcich na Slovensku sa minulý mesiac znížil o 15 na 9,8 tisíca. Spomedzi občanov z krajín Európskej únie bolo na Slovensku najviac Rumunov, ktorých u nás pracovalo 7-tisíc, nasledovali Česi so 6,5 tisíca pracovníkmi a na treťom mieste boli Maďari, ktorých za prácou na Slovensko prišlo 5,6 tisíca. Traja z desiatich cudzincov na Slovensku pracovali ku koncu minulého roka v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 26,2 tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý v rovnakom období zaevidoval 5,8 tisíca zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Malackách vykázal 2,3 tisíca pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, len 19 cudzích štátnych príslušníkov pracovalo na konci minulého roka v okrese Medzilaborce. 24.01.2023 SITA Od júla končia najmenšie mince. Na čo si treba dať pozor? - Zaokrúhliť by sa mala až výsledná cena nákupu, ak je platená v hotovosti. Ak by sa celý nákup platil napríklad platobnou kartou, výsledná platená cena sa nezaokrúhľuje. Vyplýva to z novely zákona o cenách, ktorá začne platiť od 1. júla 2022. Už o pár dní začne na Slovensku platiť nenápadná zmena. Od 1. júla sa obmedzí používanie 1 a 2 centových mincí a vstúpia do platnosti pravidlá pre zaokrúhľovanie nákupov platených v hotovosti. Stiahnutie najmenších mincí má podľa navrhovateľa, ministerstva financií, mnohé výhody. Obchodníci sa však na zmeny musia pripraviť. „Touto úpravou sa znížia náklady podnikateľov za poplatky bánk za vloženie, respektíve spracovanie jednocentových a dvojeurocentových mincí, dôjde k zjednodušeniu vydávania mincí pri hotovostnom platobnom styku a aj k pozitívnemu efektu na životné prostredie znižovaním použitia obalového materiálu a počtu prepráv týchto mincí,“ tvrdí rezort financií. Slovensko sa tak začiatkom júla pridá ku krajinám, ako napríklad Taliansko, Belgicko či Holandsko, kde už obmedzenia pre používanie najmenších centových mincí platia. Od 1.júla zároveň začnú platiť pravidlá zaokrúhľovania pri platení v hotovosti, ktoré majú zamedziť zdražovaniu a zabezpečiť férové podmienky pre zákazníka aj pre obchodníka. Ako sa budú zaokrúhľovať hotovostné platby: ◾Ak suma nákupu končí jedným alebo dvomi centami, výsledná platba sa zaokrúhli smerom nadol. ◾Ak suma nákupu končí tromi, štyrmi, piatimi, šiestimi alebo siedmimi centami, výsledná suma sa zaokrúhli na päť centov. ◾Ak suma nákupu končí na osem alebo deväť centov, platba za nákup sa zaokrúhli nahor. Pravidlá zaokrúhľovania sa týkajú samozrejme iba hotovostných transakcií, pri bezhotovostných platbách sumu nie je potrebné zaokrúhľovať. V prípade kombinovanej platby, teda ak chce zákazník zaplatiť časť sumy napríklad kartou a časť v hotovosti, zaokrúhľuje sa iba tá časť, ktorá je platená v hotovosti. 6.06.2022 TASR Voltia plánuje výrobu na Slovensku. Elektrododávky sa budú montovať v Nitre a Trnave - Voltia oznamuje spustenie piatich nových modelov elektrododávok s objemom 11 metrov kubických na platforme automobilky Stellantis. Ide o vozidlá značiek Peugeot, Citroën, Opel, Vauxhall . Toyota bude dostupná až budúci rok. Vyrábať by sa mali na Slovensku - v Nitre a Trnave, neskôr tiež vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku. Nové modely tak doplnia už skôr vyrábané modely s objemom 6, 8 a 10 metrov kubických. "Platforma Stellantis eK0, ktorú sme si vybrali, má podľa nás obrovský potenciál. Navyše sa výborne hodí k doručovaniu tovaru po mestách. Reagujeme tým na zvýšené požiadavky firiem v postpandemickom období na ľahký pohyb v dodávke aj pre stojaceho človeka," opisoval Juraj Ulehla, výkonný riaditeľ spoločnosti. Okrem toho sme sa s cenou dostali na meter kubický pod 3 500 eur. Celkové mesačné náklady na prevádzku sú potom rovnaké alebo dokonca nižšie ako pri dieseloch," vysvetlil výkonný riaditeľ Voltie. "Spomínané modely plánujeme vyrábať v nových priestoroch v Nitre, ktoré prechádzajú náročnou rekonštrukciou. Produkcia bude určená pre celú Európu, na rozdiel od Trnavy, ktorá svojimi vozidlami zásobuje len strednú a východnú Európu. Ak bude potrebné, sme pripravení rozšíriť naše kapacity budúci rok o zahraničných partnerov vo Francúzsku, Veľkej Británii alebo v Nemecku," dodal Ulehla. Voltia je európsky špecialista na e-mobilitu so sídlom v Bratislave. Poskytuje vývojové know-how, konštrukciu vozidiel, prototypy, nastavenie výroby a podporu predaja a marketingu. Klientov má v 17 krajinách Európy. 21.10.2021 Tasr Peking požiadal o pripojenie k ázijsko-pacifickej dohode o voľnom obchode - Čína podala žiadosť o pripojenie k ázijsko-pacifickej dohode o voľnom obchode. Čínsky minister obchodu Wang Wen-tchao odovzdal prihlášku novozélandskému ministrovi obchodu ako zástupcovi Komplexnej a progresívnej dohody pre transpacifické partnerstvo (CPTPP).Článok pokračuje pod video reklamouOznámil to vo štvrtok čínsky rezort obchodu. CPTPP bolo pôvodne zamýšľané ako transpacifické partnerstvo, ktoré podporoval americký prezident Barack Obama v rámci zvýšeného dôrazu Washingtonu na vzťahy s Áziou. Čínu pôvodne do skupiny nezahrnuli, ale za Obamovho nástupcu, prezidenta Donalda Trumpa, USA z CPTPP v roku 2017 vystúpili. Prezident Joe Biden sa k CPTPP opäť nepripojil.Oficiálny čínsky denník Global Times uviedol, že prihláška krajiny do ázijsko-pacifickej dohody o voľnom obchode upevňuje „vodcovstvo" Pekingu v globálnom obchode a ponecháva USA v „rastúcej izolácii". Členmi CPTPP sú aj Kanada, Austrália, Brunej, Čile, Japonsko, Malajzia, Mexiko, Peru, Singapur a Vietnam. O pristúpení k dohode rokuje Veľká Británia. Čínska vláda sľúbila zvýšenie dovozu tovarov, ale čelí sťažnostiam, že nesplnila sľuby, ktoré dala pri vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001 v oblasti otvorenia finančných trhov a trhov ďalších služieb. 17.09.2021 SITA USA chcú zastaviť "preteky až na dno". Navrhujú, aby firmy vo svete platili daň zo zisku 15 percent - Pôvodne Američania navrhovali, aby minimálna globálna daň predstavovala 21 percent. Spojené štáty navrhujú, aby firmy vo svete platili daň zo zisku aspoň 15 percent, konečná daň by však mala byť ešte vyššia. Vo štvrtok to oznámilo americké ministerstvo financií. To sa snaží presadiť plány, ktoré by zastavili súťaž o to, ktorá krajina bude mať najnižšie dane. Pôvodne Američania navrhovali, aby minimálna globálna daň predstavovala 21 percent. Zástupcovia ministerstva o týchto záležitostiach rokovali s pracovnou skupinou z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Skupina sa snaží mať do leta všeobecnejší návrh pravidiel, ako zdaňovať nadnárodné korporácie a veľké technologické firmy, ako je Facebook či Google. Navrhovali 21 percent Ministerka financií Janet Yellenová v apríli navrhla, aby globálna minimálna sadzba dane pre podniky predstavovala 21 percent. Bola to súčasť návrhu výdavkov na podporu infraštruktúry v objeme 2,2 bilióna dolárov, ako ju navrhol prezident Joe Biden. Financovanie tohto zámeru má podľa Bidena z veľkej časti zabezpečiť práve zvýšenie daní firmám. Americké firmy teraz platia daň zo zisku 21 percent, ktorú na túto úroveň znížila administratíva bývalého republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Predtým bola najvyššia sadzba pre podniky na 35 percentách. Ministerstvo financií zároveň zaviedlo minimálnu daň pre americké firmy na úrovni 10,5 percenta, označovanú ako GILTI (Global Intangible Low-Taxed Income tax), ktorá mala čiastočne riešiť dopady presunu tržieb na daňové raje. Podpora od Francúzska a Nemecka Navrhovaná 21 percentná daň sa chápe ako podnet na diskusiu o minimálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb v rámci OECD. Kým Francúzsko a Nemecko tento návrh podporili, iné krajiny tlačia na zníženie dane. Predchádzajúce debaty sa v OECD točili okolo minima 12,5 percenta, čo je sadzba platná v Írsku, ktoré je kvôli tomu aj častým terčom kritiky. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire k novému návrhu amerického ministerstva poznamenal, že by to mohol byť dobrý kompromis. Jeho nemecký náprotivok Olaf Scholz nový návrh označil za veľký pokrok. Obaja však trvajú na tom, že rozhovory by mali skončiť do júlovej schôdzky ministrov financií skupiny ekonomicky významných krajín G20, ako sa pôvodne plánovalo. OECD totiž naznačovala, že dokončenie dohody o minimálnej firemnej dani by sa mohlo pretiahnuť do októbra. Chcú ísť nad 15 percent Zástupca amerického ministerstva povedal, že Bidenova administratíva sa bude naďalej usilovať o čo najvyššiu sadzbu dane nad 15 percentami a že to nič nemení na navrhovanom minime 21 percent pre firmy v USA. Aj pri 15 percentách sa však rozdiel medzi sadzbou v USA a najnižšími sadzbami vo svete výrazne zmierni, pretože v súčasnosti žiadna globálna minimálna sadzba dane pre podniky neexistuje. "Tých 15 percent je určite realistickejší návrh, vzhľadom k tomu, kde sa pohybujú iné krajiny," povedala Manal Corwinová z daňovej kancelárie KPMG vo Washingtone. "Dôležitý je ten signál, že Spojené štáty sú ochotné prijať globálne minimálnu daň, ktorá je výrazne pod mierou, ktorú navrhujú pri GILTI," dodala. "Ja sa domnievam, že pre dosiahnutie dohody v OECD bolo dôležité, že Spojené štáty sú ochotné pristúpiť na niečo, čo je veľa pod 21 percentami," poznamenala podľa agentúry Reuters Corwinová, ktorá predtým pracovala na americkom ministerstve financií. Biden chce firmám zvýšiť daň na 28 percent. Je to súčasťou plánu prezidenta zvoleného za Demokratickú stranu zvýšiť dane aj ľuďom s najvyššími príjmami. Biely dom sa však snaží do svojich plánov zapojiť aj ostatné krajiny. Yellenová podľa portálu CNBC vyzdvihuje prínos minimálnej sadzby dane pre podniky, ktoré by platili globálne. Podľa nej by existencia minimálnej sadzby odradila firmy od presunov daňového domicilu do iných krajín len preto, aby mohli svoje zisky menej zdaniť. A to aj v prípade, že väčšinu aktivít majú v Spojených štátoch a tam vytvárajú aj najväčší diel zisku. "Preteky až na dno" Ministerstvo financií sa domnieva, že "medzinárodnú daňovú architektúru je potreba stabilizovať, že globálne ihrisko musí byť férové, a že musíme vytvoriť prostredie, kde budú jednotlivé krajiny spolupracovať, aby zachovali náš daňový základ a zabezpečili, že globálny daňový systém bude spravodlivý a vybavený na to, aby plnil potreby globálnej ekonomiky v 21. storočí," stojí v tlačovej správe ministerstva. Yellenová si už skôr povzdychla nad globálnym "pretekmi až na dno", ako nazvala asi 30 rokov trvajúci snahu krajín znižovať firmám dane výmenou za to, že zahraničné firmy v takej krajine potom investujú a dajú ľuďom prácu. Podľa Yellenovej to nie je správne v situácii, keď vlády vynakladajú bilióny dolárov na to, aby ekonomikám pomohli prekonať dopady pandémie. Zavedenie globálnej minimálnej sadzby dane by takéto snahy pomohlo obmedziť, nie je však jasné, koľko krajín je ochotných sa tohto plánu zúčastniť. "Ministerstvo jasne uviedlo, že globálne minimálna sadzba dane pre firmy zabezpečí, že globálna ekonomika bude prospievať vďaka čestnejším podmienkam pri zdaňovaní nadnárodných korporácií, a že podporí inovácie, rast a prosperitu pri súčasnom zlepšení spravodlivosti pre strednú triedu i pracujúci ľud," uvádza sa v správe amerického ministerstva. Autor: ČTK 21.05.2021 Nárast cien stavebných materiálov môže predstavovať riziko - Nárast cien stavených materiálov dosahuje bezprecedentné úrovne. Môže to predstavovať riziko pri oživovaní segmentu stavebníctva v pokrízovom období. Zhodli sa na tom diskutéri na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, ktoré zorganizovala spoločnosť CEEC Research. Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR Katarína Bruncková počas diskusie upozornila, že pre zásadné zdražovanie stavebných materiálov bude potrebné, aby štát komunikoval so stavebným sektorom. Informácie z posledných dní o zdražovaní materiálov rezort výstavby podľa jej slov netešia. "Máme naozaj obavu z udržateľnosti zazmluvnených cien, ktoré sú osobitne pri verejných zákazkách. Z tohto pohľadu bude potrebné komunikovať so stavebným sektorom a so zástupcami samospráv tak, aby sme boli pripravení na prípady, že sa stane to, že jednoducho stavebný sektor bude otrasený nejakým radikálnym a nečakaným zvyšovaním cien," uviedla Bruncková. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik v tomto duchu vyzval vládu, aby túto situáciu riešila. Podotkol, že eviduje obavy o kapacity stavebníctva. Podľa neho sa segment dokáže v strednodobom horizonte prispôsobiť kapacite, nevie to však urobiť z roka na rok. "Pokiaľ jeden rok je 20-percentný prepad a na druhý rok je 30-percentný nárast, tak to je problém," uviedol s tým, že problém to predstavuje nielen pre zhotoviteľov, ale aj pre výrobcov stavebných materiálov, čo je koniec koncov jednou z príčin, prečo ceny materiálov enormne narástli. Celosvetovo eviduje Kováčik nárast spotreby materiálov, pretože mnohé krajiny sa snažia "preinvestovať sa z krízy", čiže zvyšujú verejné investície, čo zase tlačí na dopyt po materiáloch, a tým pádom pochopiteľne, pre ich nedostatok, rastie aj ich cena. "Cenový nárast je za posledných 15 rokov bezprecedentný, medzimesačne je v niektorých komunitách, ako je stavebná oceľ , niektoré plasty – v desiatkach percent medzimesačne," upozornil Kováčik s tým, že takéto nárasty nie je možné kryť štandardnými zmluvnými nástrojmi, preto by sa tým vláda mala zaoberať. Je to totiž aj problém plánovania investícií. Člen predstavenstva Slovenskej komory stavebných inžinierov Ján Jakubov podotkol, že pri cenách materiálov je ťažké predvídať ich budúci vývoj. Vo všeobecnosti si myslí, že dosahy pandémie na celý segment stavebníctva bude vidno až začiatkom roka 2022. Jedným z jej dosahov je práve nárast cien stavebných materiálov a hmôt. "Pravdepodobne to nebude len problémom Slovenska, ale je to celosvetový problém," uzavrel. 27.05.2021 Tasr Všetky elektrárne na Slovensku. - Všetky elektrárne na Slovensku v roku 2020 vyrobili viac ako 29 300 GWh elektrickej energie, z toho približne 15 400 GWh jadrové elektrárne. Na celkovom inštalovanom výkone sa však atómky podieľajú necelými 21 %. Vyplýva to z údajov o výrobe elektriny na Slovensku v roku 2020, ktoré zverejnil Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE), dcérska spoločnosť Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Najväčší inštalovaný výkon zo všetkých elektrární na Slovensku majú podľa údajov OKTE zariadenia, ktoré využívajú kvapalné, pevné a plynné palivá. Tými sú, napríklad, elektrárne využívajúce zemný plyn, uhlie, biomasu či bioplyn. Celkový inštalovaný výkon týchto zariadení v priebehu vlaňajška vzrástol z 3 551,8 MW na 3 582,8 MW. Vodné elektrárne mali na začiatku vlaňajška celkový inštalovaný výkon na úrovni 3 302,8 MW. V priebehu roka sa takisto mierne zvýšil, a to na 3 303,5 MW. V poradí tretí najväčší inštalovaný výkon poskytovala dvojica jadrových elektrární JE Bohunice a JE Mochovce. Výkon 1 940 MW predstavoval 20,7 % celkového inštalovaného výkonu všetkých elektrární na Slovensku. S veľkým odstupom ďalej nasledujú fotovoltické elektrárne, ktorých inštalovaný výkon sa počas roka 2020 zvýšil z 537,2 MW na 540,1 MW a malé zdroje veternej energie s inštalovaným výkonom 3,1 MW. Úplne iný obrázok poskytujú dáta o reálnej výrobe elektriny. Z tohto pohľadu boli aj v roku 2020 pre výrobu elektriny kľúčové jadrové elektrárne. Tie vyrobili 15 444,3 GWh elektriny, čo predstavovalo takmer 53 % z celkového objemu výroby elektriny na Slovensku (29 322,2 GWh). Za atómkami v štatistike OKTE ďalej nasledujú vodné elektrárne, ktoré vyrobili 4 904,7 GWh energie a elektrárne spaľujúce plynné palivá s produkciou na úrovni 4 721,8 GWh. Zariadenia, ktoré využívajú tuhé palivá, napríklad uhlie alebo biomasu, vyrobili 2 504,6 GWh elektrickej energie. Menej ako 1 000 GWh energie v minulom roku vyrobili elektrárne na kvapalné palivá (891,1 GWh) a fotovoltické elektrárne (840,9 GWh). Produkcia veternej energie dosiahla 14 GWh. https://www.energie-portal.sk/Dokument/kolko-elektriny-vyrabaju-slovenske-atomky-vodne-a-solarne-elektrarne-tu-su-cerstve-cisla-106931.aspx EČV po novom bude viazané na vozidlo, skratka okresu na tabuľke nebude - Tabuľka s evidenčným číslom vozidla (EČV) bude "prenositeľná" z pôvodného na nového majiteľa motorového vozidla bez ohľadu na to, či má v danom okrese trvalý pobyt. Zavedú sa celoslovenské evidenčné čísla, na ktorých už nebude skratka okresu. Navrhla to skupina koaličných poslancov v novele zákona o cestnej premávke. Plénum Národnej rady (NR) SR ju vo štvrtok schválilo hlasmi 105 zo 129 prítomných poslancov. Novela zákona by mala byť účinná od 1. marca 2022, ešte ju však musí podpísať prezidentka SR Zuzana Čaputová. "Viazanosť EČV na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla sa vypúšťa úplne. Zároveň sa navrhuje možnosť ponechania EČV pre predávajúceho pri zmene držby vozidla na inú osobu. Takéto EČV si bude môcť predávajúci prideliť na svoje ďalšie vozidlo," priblížili poslanci v dôvodovej správe. Argumentujú tým, že zmena ušetrí značné finančné prostriedky štátu za nákup nových EČV, ale aj jednotlivcom. Znovupoužitie pôvodného EČV podľa nich prináša aj ekologický efekt. Schválený bol aj pozmeňujúci návrh poslanca SaS Mariána Viskupiča, podľa ktorého sa zavedú celoslovenské evidenčné čísla. Tie už nebudú mať prvé dve písmená označujúce príslušnosť k okresu evidovania, ale začnú sa vydávať od čísla AA-001AA postupne ďalej. "Vzhľadom na navrhované viazanie evidenčného čísla na vozidlo, respektíve na možnosť prenositeľnosti evidenčného čísla, stráca skratka okresu na evidenčnom čísle relevanciu," odôvodnil poslanec. Doteraz používané skratky okresov sa už tak pri tvorbe nových čísel nepoužijú a rovnako ani písmená, ktoré sa vydávajú špecifickým vozidlám. Možnosť vytvorenia vlastného EČV sa zároveň ponecháva, ale limituje sa obdobne, ako je to v súčasnosti. Nebude teda možné si vytvoriť evidenčné číslo v štandardnom formáte ani evidenčné číslo, ktoré sa prideľuje tzv. diplomatickým vozidlám, či zvláštne alebo osobitné evidenčné číslo. Aj po účinnosti nových zmien sa však umožní dovydávať tabuľky zo skladových zásob. Tabuľky s evidenčným číslom bude možné mať ponechané "doma" bez toho, aby boli pridelené na iné vozidlo, najdlhšie jeden rok. Návrh zákona sa tiež doplnil o úpravu, podľa ktorej možno tabuľku s EČV použiť aj opakovane s výnimkou prípadov, keď bola tabuľka v minulosti stratená alebo odcudzená. Aktuálne je v SR zaužívaný model evidenčného čísla, ktorý sa viaže na auto a okres. Zloženie tradičného identifikátora auta je také, že prvé dva znaky predstavujú okres, tri znaky - arabské číslice od 001 – 999, a posledné dva znaky sú séria AA – ZZ. Ak podľa súčasnej platnej legislatívy majiteľ vozidlo predá a to ostáva v okrese, ostáva na ňom aj rovnaká tabuľka s evidenčným číslom a v systéme rovnaké EČV. Ak sa však majiteľ vozidla ako vlastník sťahuje do iného okresu a mení si tým trvalý pobyt, musí zmeniť aj EČV vozidla. Podľa novej právnej úpravy sa tiež zruší tzv. dvojkrokové oznamovanie prevodu držby vozidla na inú osobu. "Ak majiteľ doteraz predával vozidlo, musel ísť na dopravný inšpektorát, kde ho na základe splnomocnenia nového majiteľa odhlásil, a nový majiteľ musel ísť na inšpektorát do svojho okresu, kde si ho prihlásil. Teraz sa to bude dať urobiť naraz na jednom mieste kdekoľvek na území Slovenska. Novela tak prináša viacero menších zmien, ktoré zásadným spôsobom pomôžu všetkým občanom," ozrejmil jeden z predkladateľov Radovan Sloboda (SaS). 18. marca (TASR) Slovenský pas je silnejší ako ruský aj čínsky - Občania Slovenskej republiky môže voľne navštevovať až 180 krajín, čo znamená, že ich pas patrí medzi najcennejšie cestovné doklady na svete. Vyplýva to tohtoročného rebríčka, ktorý zostavila agentúra Henley and Partners. Slovenský pas je jedenásty najsilnejší. Na zoznam 180 štátov, kam občania nepotrebujú víza, Henley and Partners zaradili tiež Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovinsko. Je to napríklad len o päť krajín menej v porovnaní s tým, kam sa bez vybavovania víz môžu vybrať občania USA. Medzi krajinami visegrádskej štvorky je Poľsko až na 15. mieste (bezvízový styk má s 174 krajinami). Naopak, o niečo lepšie ako Slovensko je na tom Česko (183), ktoré je na ôsmom mieste. Občania Českej republiky môžu navyše bez víz cestovať do Gambie, Juhoafrickej republiky a Lesotha. Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú síce členmi EÚ, ale zatiaľ nepatria do schengenského priestoru voľného pohybu osôb, sú zhodne na 19. mieste (169). Najlepšie vyšlo globálne v porovnaní hodnoty pasov Japonsko – jeho občania môžu bez vízovej prekážky navštevovať až 190 štátov. Na druhom mieste sú zhodne Singapur a Južná Kórea (189). O tretie miesto sa delia Francúzsko a Nemecko (188). Za zmienku stojí, že slovenskí občania majú oveľa silnejší pas ako obyvatelia viacerých veľkých krajín (v Južnej Amerike je Slovensko na tom lepšie ako Brazília či Argentína). Susedná Ukrajina je na 41. mieste (bezvízový styk má s 128 krajinami) a Rusko až na 48. mieste (119). Čína je dokonca veľmi vzadu na 69. mieste (74). Najslabšiu hodnotu má cestovný doklad občanov Iraku. Víza od nich nepožaduje len 30 krajín. PRAVDA 8.01.2021 Čína otvára novú kapitolu v obchode s jazdenkami. Do pár rokov chce vytvoriť miliardový trh - Po čínskych cestách sa preháňa viac ako 270 miliónov áut, ojazdených áut sa tam však v roku 2019 predalo len 15 miliónov. To je v ostrom kontraste s krajinami ako Austrália, Británia alebo Spojené štáty, kde ľudia kupujú viac ojazdených áut ako nových. Čínski politici to však chcú zmeniť. Cieľom je do roku 2025 zdvojnásobiť veľkosť trhu s ojazdenými vozidlami asi na dva bilióny jüanov (251,9 miliardy eur). Napísala to agentúra Bloomberg. Mladý trh Na dosiahnutie tohto cieľa Peking znížil daň z predaja ojazdených áut z troch na 0,5 percenta. Pri nových autách predstavuje daň 17 percent. Zjednodušil tiež predajcom obchodovanie s ojazdenými autami, ojazdené auto bez poznávacej značky totiž označili za komoditu a nie za osobný majetok, čo zjednodušuje transakcie. "Obchod s ojazdenými autami sa chystá vstúpiť do úplne novej kapitoly," povedal generálny tajomník zväzu čínskych predajcov áut (CADA) Siao Čeng-san. "Uvidíme v tejto oblasti priaznivejšiu politiku." Dôvody, prečo nemá Čína významný trh s ojazdenými autami, sú dva. Po prvé je čínsky automobilový trh relatívne mladý. Prvý zahraničný spoločný podnik medzi automobilkou Volkswagen a SAIC Motor vznikol v roku 1984 a rast predaja áut jednotlivcom začal až na začiatku tisícročia. Vo vlastníctve áut však stále Čína zaostáva za ďalšími mladými trhy. Na 1000 ľudí v Číne pripadá 173 áut, zatiaľ čo v Malajzii je to 433 a v Rusku 373. V Spojených štátoch potom na 1000 obyvateľov pripadá 837 áut a v Austrálii 747, ukazujú údaje spoločnosti McKinsey & Co. Veľa ľudí v Číne má stále svoje prvé auto. Zmena kultúry Druhý dôvod je kultúrny. V Číne bola vždy kúpa auta alebo domu veľkou udalosťou, vyjadrením sociálneho postavenia a symbolom, a to nielen pre jednu osobu, ale pre celú rodinu. V posledných rokoch sa toto myslenie zmenilo. Mladí ľudia sú vzdelanejší a je u nich menej pravdepodobné, že prijmú koncept, kedy je potrebné ukázať, že majú solídny majetok, aby si zachovali tvár. Rodičia tak radšej kúpia starší byt blízko dobrej školy, než úplne nový, ale ďaleko. Podobne sa mení myslenie v tom, že nedáva zmysel míňať za nové auto, keď sa dá kúpiť ojazdený automobil vo výbornom stave. Tieto meniace sa postoje podporia dopyt po ojazdených autách, domnieva sa CADA. V najbližších piatich rokoch by tak mohol ročný predaj ojazdených áut vystúpiť na 25 miliónov vozidiel. Zmeny sú už viditeľné. V roku 2018 sa Leonardo DiCaprio objavil v reklame internetového predajcu ojazdených áut Uxin a vo veľkých mestách vznikli vonkajšie trhy s ojazdenými autami, vrátane jedného v Pekingu, ktorý pripomína rozľahlé parkovisko. Nepredané autá pôjdu von Šéf zväzu CADA očakáva, že veľký trh s ojazdenými autami podporí tiež predaj nových áut, obzvlášť elektrických, pretože efektívnejší systém obchodovania s ojazdenými autami zlepšia pre spotrebiteľov možnosť vymeniť staršie vozidlo za nové. Pre jazdené autá, ktorá sa nepredajú, Čína spustila vývozný program, a posiela ich predovšetkým do krajín, ktoré sa pripojili k jej ambicióznemu plánu novej Hodvábnej cesty. Je to napríklad Azerbajdžan, Bangladéš a Tadžikistan, kde je automobilový trh menej konkurenčný a menej rozvinutý. V roku 2019 sa vyviezlo asi 3000 ojazdených áut, do roku 2025 však plánuje vláda zvýšiť vývoz asi na 500-tisíc áut ročne. Aj tak bude zaostávať za Japonskom, pre ktoré je vývoz ojazdených áut veľmi prosperujúcim podnikaním. V roku 2019 Japonsko vyviezlo 1,2 milióna ojazdených áut. Očakáva sa, že podpora predaja ojazdených áut pomôže hlavne malým rodinným alebo nezávislým firmám, ktoré tomuto rodiacemu sa sektoru dominujú. Viac ako 80 percent predajcov ojazdených áut sú malé podniky s ponukou do 30 áut a hŕstkou zamestnancov. Autor: ČTK 8.01.2021 Platby na internete sa od januára zmenia. Pre niekoho budú komplikovanejšie - Po novom bude treba online platby potvrdiť minimálne dvomi nezávislými spôsobmi. „Ide o takzvanú dvojfaktorovú autentifikáciu. To znamená, že overenie klienta musí byť vykonané kombináciou minimálne dvoch autentifikačných prvkov,“ vysvetľuje manažérka pre oblasť platobných služieb Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Eva Horváthová. Smernica hovorí, že metódy musia banky vyberať z troch faktorov – teda z toho, čo klient pozná, kým je a čo vlastní. To, čo pozná je napríklad heslo alebo PIN kód. Do jeho vlastníctva patrí napríklad mobilný telefón či platobná karta. Odtlačok prsta, záznam hlasu či rozpoznanie tváre zase predstavuje to, kým je. Doteraz stačil napríklad len údaj z karty a odpísaný kód z esemesky. Moderné rovná sa jednoduchšie Systém overovania sa bude v jednotlivých bankách líšiť. Metódu si teda nebude vyberať klient, ale bankový dom. Ľudia sa tak od januára môžu stretnúť z niekoľkými druhmi overovania. Život sa skomplikuje najmä tím, ktorí nepoužívajú smartfón a bankové aplikácie. Okrem odpisovania údajov z platobnej karty a esemesky im totiž pribudne aj takzvaný ePin. Ten si nastavia rovno v internet bankingu. Bankové domy sa aj preto snažia klientov presunúť do smartfónov a mobilných aplikácií. Tam bude plnenie európskej smernice a zavedenie lepšieho overovania o niečo jednoduchšie. A to nielen pre banky, ale aj pre samotných klientov. „Niektoré banky prejdú napríklad na push notifikáciu cez bankovú aplikáciu v smartfóne,“ uvádza jednu z možností finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Iné banky zase môžu vyžadovať k mobilnej aplikácii inštalovanie aj druhej aplikácie, ktorá bude generovať takzvané tokeny. Tie fungujú v podstate ako esemeska a generujú jednorazové heslá. Väčšina bankových domov však stavia na takzvanej biometrii. Klienti tak už dnes potvrdzujú platby napríklad odtlačkom prsta či skenovaním tváre. Pri niektorých službách sa používa aj rozpoznanie hlasu. Týmto podmienkam musia od januára podliehať všetky platby na internete. Ak neprebehne dvojfaktorové overenie, platba jednoducho neprejde. Smernica však počíta aj s niekoľkými výnimkami, kedy sa overovanie uplatňovať nebude. Ide napríklad o opakujúce sa platby, nízke sumy, prevody medzi vlastnými účtami, pri dôveryhodných príjemcoch či pri bezkontaktných platbách do 50 eur. Karta a esemeska nestačia Silnejšie overovanie mali všetky európske banky zaviesť už počas vlaňajšej jesene. Vlani v lete však zasiahol Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), ktorý bankám odkázal, že overovanie len z platobnej karty a esemeskou mu nestačí. Ide totiž len o jeden faktor – a to vlastníctvo. Bankové domy tak dostali odklad na lepšiu prípravu až do konca tohto roka. Otázne je, či silnejšie overovanie eliminuje akékoľvek bezpečnostné hrozby. „Platby budú bezpečnejšie, keďže banky budú robiť aj dodatočné kontroly k jednotlivým platbám, aby bolo jasné, že ide o majiteľa platby,“ myslí si investičný analytik z FinGO František Burda. Dodal, že opatrenia majú zvýšiť bezpečnosť nielen toho, kto posiela peniaze, ale aj toho, kto peniaze prijíma. Vo väčšine prípadov pri on-line platbách nezlyháva bezpečnosť platobnej brány či mobilnej aplikácie banky. Zlyhania bývajú častejšie na strane klienta, ktorý napríklad stratí telefón, napadnú ho škodlivé programy alebo používa všade rovnaké heslo či PIN. Rýchle platby môžu byť však bezpečnejšie ako klasické prevody na účet. Pri prevodoch sa kvôli zložitému manuálnemu zadávaniu čísla účtu neraz stáva, že klient pošle peniaze na nesprávny účet. Ak mu ich jeho majiteľ dobrovoľne nevráti, nevie mu pomôcť ani banka. Bojazlivejším klientom však analytik Finančnej hitparády Martin Švidroň odporúča zriadiť si bezplatný účet len na internetové platby. „A treba tam držať len takú mieru financií, ktorá bude zodpovedať internetovým platbám,“ dodal Švidroň. To, že peniaze dorazia na zlý účet sa napríklad pri platbe kartou nemôže stať. V tomto prípade sa stačí vyhýbať neserióznym webom, mať zabezpečené zariadenia a nezadávať hocikde svoje platobné údaje. Napriek tomu bezpečnejšie overovanie od januára niekomu mierne skomplikuje život. V konečnom dôsledku to môže zabolieť aj obchodníkov. Každý klik navyše totiž zvyšuje riziko, že človek nákup nedokončí. 3.12.2020 Tasr Tretí blok elektrárne Mochovce je pripravený na spustenie - Podľa slov generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčka je z troch otvorených oblastí najkritickejšia otázka verifikácie a pôvodov materiálov, ktorú elektrárne ukončili. „Odovzdali sme správu Úradu jadrového dozoru (ÚJD), ktorý potrebuje nejaký čas na jej analýzu a prípadné pripomienkovanie. Tento proces by mal byť ukončený do konca tohto roka,“ povedal Strýček. Následne by mal ÚJD vyzvať účastníkov konania k nahliadnutiu do spisu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. „Časovo to vychádza tak, že rozhodnutie by mohlo byť vydané koncom februára. Ak sa nikto z účastníkov neodvolá, po siedmich týždňoch nadobudne právoplatnosť. Nasledovať bude zavezenie paliva, čo by malo byť koncom apríla. Ak niekto prvostupňové rozhodnutie napadne, posunie sa celý proces o ďalšie 3 až 4 mesiace, čiže na koniec júla, začiatok augusta,“ zhodnotil ďalší priebeh spúšťania tretieho bloku Strýček. Štvrtý blok elektrárne by mal byť spustený do prevádzky dva roky po spustení tretieho bloku. Dostavba Mochoviec sa začala v roku 2008, tretí blok mal byť ukončený v roku 2012, štvrtý o rok neskôr. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Karola Galeka za predlžovanie termínov dostavby môže nezáujem a strata kontroly štátu v minulosti, čo sa prejavuje aj na predražení dostavby. „Na poslednom valnom zhromaždení bolo schválené ďalšie navýšenie o 495 miliónov eur. Toto financovanie by mala zabezpečiť spoločnosť Slovak Power Holding BV (SPH), ktorá vlastní 66 percent akcií,“ povedal Galek. Štát vlastní 34 % akcií Slovenských elektrární a má iba kontrolné právomoci. Cena za dostavbu tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach sa tak vyšplhala na 6,2 miliardy eur. 3.12.2020 Tasr Slováci nie sú odkázaní na zahraničné kryptozmenárne - Fintech platforma WEXO od slovenskej spoločnosti CRYPTON DIGITAL, SE preto zaradila do svojej kryptozmenárne nové páry tých najpopulárnejších kryptomien. Majiteľ účtu WEXO môže pohodlne meniť medzi týmito kryptomenami: bitcoin, ethereum, litecoin, trueUSD a tether. "Kryptomenové páry pridávame postupne, vždy na základe hlasovania užívateľov a interného skúmania. Nechceme našim klientom podsúvať kryptomeny, o ktorých sami nie sme presvedčení. Preto sme zvolili citlivejšiu, ale z pohľadu investície našich klientov, istejšiu cestu,” vysvetlil systém pridávania nových kryptomien spoluzakladateľ a CEO spoločnosti CRYPTON DIGITAL, SE Milan Božik. 19. novembra (OTS) Viac ako pätina Slovákov nemá finančnú rezervu ani na jeden mesiac - Kríza spôsobená pandémiou nového koronavírusu zasiahla finančné rezervy Slovákov. Zatiaľ čo na začiatku krízy malo finančnú rezervu na menej ako jeden mesiac iba 16 % domácností, v súčasnosti sa počet takýchto domácností zvýšil na 21 %. Pandémia mení zároveň aj správanie obyvateľov Slovenska. Väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viac zdrojov príjmov. Vyplýva to z májového prieskumu na vzorke 1022 respondentov, ktorého výsledky v utorok zverejnila Slovenská sporiteľňa (SLSP). "Správne finančne zabezpečený človek má vytvorenú finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných príjmov, poistil sa proti nepredvídateľným situáciám, svoj majetok chráni pred infláciou a pripravuje sa na dôchodok," povedal Michal Orlovský, zodpovedný za správu majetku klientov SLSP. Uplynulé mesiace podľa Orlovského potvrdili, že práve takíto ľudia zvládli následky pandémie lepšie ako ostatní. Zamestnanie je hlavným zdrojom príjmu 78 % Slovákov. Podľa prieskumu po pandémii klesne podiel ľudí závislých od pravidelnej mzdy na 72 %. Naopak, štátne dávky a príspevky budú hlavným príjmom pre 27 % obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo pred pandémiou to bolo o štyri percentá menej. Znížil sa počet ľudí, ktorí uviedli, že majú viac alebo o trochu viac peňazí, než nutne potrebujú, z 50 na súčasných 46 %. Prázdnu peňaženku podľa prieskumu aspoň raz v živote zažilo sedem z desiatich ľudí. Väčšina, a to 58 %, je v ťažších časoch aktívna a rozmýšľa, ako znovu peniaze zarobiť, zvyšok sa uskromní a čaká, kedy zase peniaze budú. Na otázku, koľko peňazí je dosť, odpovedali jednotlivé vekové skupiny rôzne. Kým dvadsiatnikom je 1000 eur mesačne viac ako dosť, tridsiatnici by potrebovali aspoň 2000 eur. V kategórii ľudí nad 40 rokov sa postupne nároky znižujú a niektorí päťdesiatnici by boli úplne spokojní s 900 eurami. Orlovský si myslí, že podobné výsledky zmien správania Slovákov by analytici zaznamenali aj po finančnej kríze pred desiatimi rokmi. Ľudia však na problémy časom zabudli a nezabezpečili sa na horšie časy. Riešenie vidí Orlovský vo využívaní komplexných poradenských služieb, ktoré pokrývajú sporenie, investovanie, poistenie aj dôchodok. Bratislava 11. augusta (TASR) Opozícia aj koalícia chcú naďalej viac vydávať, ako tvoriť - Vysoká daňová zaťaženosť, nízka vymáhateľnosť práva a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, sú z pohľadu podnikateľov tri hlavné výzvy pre Slovensko pre tento rok. Povedal to v utorok na bratislavskej konferencii Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2020 predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Zmeniť klesajúcu výkonnosť ekonomiky môžu podľa Mihóka nastávajúce parlamentné voľby. Doterajšie rokovania komory s lídrami politických strán však ukázali, že všetci plánujú ďalšie nekryté výdavky. "Nie sme veľmi nadšení. Či ide o strany z opozície, alebo súčasnej koalície, všetci chcú ďalej viac vydávať, ako tvoriť," povedal Mihók. Slovensko tak podľa predsedu SOPK v prípade naplnenia týchto zámerov politikov čakajú väčšie výdavky a menej zdrojov. "Súčasne majú cieľ mať vyrovnaný štátny rozpočet. Nám to matematicky nevychádza," zamyslel sa nad plánmi politických strán Mihók. SOPK preto stanovila päť bodov, ktoré by podľa nej mali byť prioritou pre akúkoľvek budúcu vládu. Okrem presadzovania politiky udržateľného hospodárskeho rastu, by to mala byť aj podpora podnikateľského prostredia, podpora rastu konkurencieschopnosti Slovenska, vymáhateľnosť práva a zavedenie poriadku do výkonu súdnej aj štátnej moci. Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer–SD), ktorý podnikateľom predstavil plány ministerstva na tento rok, je v prognóze ekonomiky mierne optimistický. "Verím analytikom, ktorí sa zaoberajú prognózovaním a predpokladajú rast na úrovni 2,2 až 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok," povedal Žiga. Ministerstvo podľa neho vníma zníženie produktivity hospodárstva, ktoré je dané najmä vysokou otvorenosťou slovenskej ekonomiky. "My sme exportne orientovaná krajiny, viac ako 85 % HDP sa tvorí na cudzích trhoch, takže akokoľvek sa tieto trhy dostávajú do recesie, tak to priamo ovplyvňuje aj Slovenskú republiku," pripomenul Žiga. Konkurencieschopnosť Slovenska už podľa ministra nebude v nízkych mzdách. "Komparatívna výhoda nízkej ceny práce už pre budúcnosť nemôže byť na strane Slovenska," povedal. Slovensko podľa Žigu nemôže konkurovať nízkymi mzdami balkánskym krajinám, alebo krajinám strednej a západnej Ázie. Mihók s ministrom súhlasil v tom, že platy sa na Slovensku znižovať nebudú. "Otázka je potom, ako postavíme daňovú politiku," upozornil predseda komory. Dôležité podľa Mihóka napríklad je, čo si môžu podnikatelia odpočítať zo základu dane. "Máme krajiny, napríklad škandinávske, s vysokým percentom daní a odvodov. Nikto sa ale nepýta, aký majú daňový základ, čo všetko si môžu firmy odpočítať z daňového základu," povedal Mihók. Slovenskú ekonomiku budú v tomto roku ovplyvňovať aj neistoty na európskych a globálnych trhoch vyplývajúce z obchodných vojen, brexitu, či neschopnosti Európskej únie naštartovať vnútorný trh. "Európska únia vyčerpala primárne zdroje z efektu spoločného ekonomického priestoru, vyčerpala tiež nové zdroje vyplývajúce zo svojho rozšírenia o krajiny strednej a východnej Európy a dočerpáva výhody z delokalizácie svojich výrobných kapacít mimo krajín Únie. Európska únia hľadá a svojím spôsobom nevie nájsť efektívny spôsob reštartovania vnútorného trhu, a tým stráca pozície v globálnom priestore," dodal Mihók. Bratislava 28. januára (TASR Úprava minimálnych dôchodkov naruší zásluhovosť v systéme - Zmena spôsobu výpočtu minimálneho dôchodku, tak ako navrhujú poslanci koaličnej SNS, podľa rezortu práce výrazne naruší princíp zásluhovosti v dôchodkovom poistení. V praxi sa tak môže podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR stať, že ľudia by mohli stratiť motiváciu platiť poistné. Upozornilo na to v stanovisku k novele zákona o sociálnom poistení, ktorá je v parlamente v druhom čítaní a prerokuje ju ešte vláda. Poslanci navrhujú základnú sumu minimálneho dôchodku naviazať namiesto určeného percenta sumy životného minima pre jednu osobu na určené percento sumy priemernej mzdy vyplývajúcej z hospodárstva SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza danému kalendárnemu roku, konkrétne má byť vo výške 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve. Docieliť chcú rýchlejší medziročný rast tejto dôchodkovej dávky. Hoci poslancom podľa rezortu práce nemožno uprieť dobrý úmysel zlepšiť finančnú situáciu poberateľov minimálnych dôchodkov, novela predstavuje významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení. "U významného podielu poistencov výška príjmu v ekonomicky aktívnej časti ich života (a teda aj suma odvedeného poistného) nemala pri určení sumy starobného dôchodku význam, nakoľko suma ich dôchodku bude rovnaká ako v prípade poistencov poberajúcich minimálny dôchodok, ktorí prispievali do systému výrazne menej," konštatuje rezort práce. Podstatná časť dôchodcov by tak zmeny mohla považovať za znevýhodňujúce. "Takúto reakciu možno očakávať nielen u dôchodcov s vyššími dôchodkami, ale aj u tých, ktorí by sa v rámci novej metodiky výpočtu ocitli v pásme hornej hranice dôchodkového príjmu na priznanie minimálneho dôchodku," predpokladá ministerstvo. Novela tak môže nevhodne pôsobiť na ekonomicky aktívnych poistencov. Tí podľa ministerstva vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu mohli stratiť motiváciu platiť poistné, nakoľko suma ich budúceho dôchodkového príjmu bude de facto rovnaká bez ohľadu na to, či platia, resp. platili poistné z 25 % alebo 75 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V závislosti od tempa rastu priemernej mzdy, ktorá aktuálne významne prekonáva rast dôchodcovskej inflácie, na ktorú je naviazaná valorizácia dôchodkových dávok, ministerstvo predpokladá, že výška základného minimálneho dôchodku bude rásť význame rýchlejším tempom ako výška zásluhových invalidných a starobných dôchodkov. To spôsobí, že počet poberateľov minimálneho dôchodku bude každým rokom rásť. Vo všeobecnosti tiež podľa ministerstva možno konštatovať, že sumy minimálnych dôchodkov by v porovnaní so súčasným právnym stavom boli v roku 2021 vyššie približne o 68 eur. "Zároveň by sumy minimálneho dôchodku vzrástli pri ich zobrazení v relácii voči životnému minimu o viac ako 30 percentuálnych bodov sumy životného minima. Poslanecký návrh bude mať za dôsledok rastúce výdavky štátneho rozpočtu na minimálny dôchodok a zvyšujúci sa počet poberateľov minimálneho dôchodku," tvrdí ministerstvo. Opatrenie si zo štátnej kasy v roku 2021 vyžiada 147 miliónov eur a 187,6 milióna eur v roku 2022. Aj napriek tomu však odporúča návrh poslancov zobrať na vedomie. 4.010.2019 Tasr V novembri na Slovensku zbankrotovalo 773 občanov - V novembri bolo na Slovensku vyhlásených 773 osobných bankrotov. Vyplýva to z údajov analytickej spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau (CRIF SK). Od začiatku roka zbankrotovalo 4 415 obyvateľov Slovenskej republiky. „Od nadobudnutia účinnosti novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá výrazným spôsobom zmenila podmienky osobného bankrotu, bolo najviac rozhodnutí o oddlžení, okrem mesiaca august, vydaných v Banskobystrickom kraji,“ približuje hlavná analytička CRIF SK Jana Marková. Ako ďalej vyplýva z analýzy, až na jednu výnimku boli všetky osobné bankroty v novembri 2017 vyhlásené podľa novelizovanej právnej úpravy účinnej od 1. marca 2017. Oddlženie formou konkurzu si zvolilo 760 dlžníkov a možnosť splátkového kalendára využilo 12 z ich celkového počtu. V novembri 2017 súdy rozhodli o oddlžení 750 občanov (97 %) a 23 fyzických osôb podnikateľov (3 %). „Pomer občanov a fyzických osôb podnikateľov na vyhlásených osobných bankrotoch dokazuje, že možnosť oddlženia občanov – nepodnikateľov bola pred prijatím novely zákona takmer nemožná“ hovorí Jana Marková. Inzercia H&M Zatvor 11s V novembri 2017 najviac ľudí zbankrotovalo v Banskobystrickom kraji s 220 osobnými bankrotmi, nasledoval Žilinský kraj so 110. Najmenej ľudí zbankrotovalo v Bratislavskom – 44 a v Trnavskom kraji – 39. „Nakoľko v Trnavskom kraji ešte stále nie je zriadená pobočka Centra právnej pomoci, predpokladáme, že viacerých dlžníkov z tohto kraja vybavujú pobočky Centra právnej pomoci v susediacich regiónoch. Nízky počet osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom kraji nepripisujeme menšiemu počtu dlžníkov, ktorí potrebujú riešiť svoju finančnú situáciu prostredníctvom osobného bankrotu, ale kapacitnými možnosťami Centra právnej pomoci a príslušného súdu,“ upozorňuje Marková. Z celkového počtu osobných bankrotov v novembri 2017 zbankrotovalo 486 mužov (62,87 %) a 287 žien (37,13 %). Najväčšou skupinou dlžníkov so 142 osobnými bankrotmi sú muži vo veku 30 – 39 rokov, medzi ženami je najviac, 85 bankrotov, vo vekovom intervale 40 – 49 rokov. Z celkového počtu dlžníkov, ktorí zbankrotovali v novembri 2017, malo 5,3 % vysokoškolské vzdelanie. Spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau zabezpečuje na Slovensku prevádzku slovenských úverových registrov, bankového a nebankového, prostredníctvom ktorých si banky a stavebné sporiteľne, resp. leasingové a splátkové spoločnosti overujú bonitu a schopnosť svojich klientov splácať budúce záväzky. Spoločnosť bola založená v máji 2004 a vývoj osobných bankrotov na Slovensku analyzuje od roku 2008. 8.12.2017 SITA Slovensko a Mongolsko podpísali dohodu o hospodárskej spolupráci - Minister hospodárstva Peter Žiga podpísal v mongolskom Ulanbátare so svojím mongolským partnerom, ministrom zahraničných vecí Damdinom Tsongbataarom dohodu o hospodárskej spolupráci. Stalo sa tak počas zahraničnej návštevy členov vlády pod vedením podpredsedu vlády Petra Pellegriniho a s účasťou ministra financií Petra Kažimíra, ktorú sprevádza misia podnikateľov. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva hospodárstva SR. Minister Žiga vníma dohodu ako dobrý základ pre rozvoj vzájomných ekonomických vzťahov a podnikania. Slovensko má podľa jeho slov výbornú polohu, je v EÚ a platí euro. "V Mongolsku môžeme ťažiť z dobrých vzťahov. Pre podnikateľov je to dobrá príležitosť ako znovu objaviť trh a nežiť len z minulosti, ale tvoriť budúcnosť," skonštatoval. Vzájomná obchodná výmena medzi oboma krajinami podľa ministerstva stagnuje, hoci Slovensko má v Mongolsku historicky tradične dobrú povesť. "Mongolsko využíva najmä svoje nerastné bohatstvo prostredníctvom baníctva, aj preto tu majú vynikajúce meno slovenskí geológovia. Krajina má záujem aj o poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Dohoda uľahčí vzájomnú obchodnú výmenu a spoluprácu v rôznych oblastiach. Podobná dohoda doteraz vo vzájomných vzťahoch chýbala od vstupu Slovenska do EÚ," spresnil rezort. Žiga spolu s podpredsedom vlády Petrom Pellegrinim a ministrom financií spoločne otvorili podnikateľské fórum, kde krajiny pred podnikateľmi predstavili podmienky a možnosti podnikania. "Vzájomná obchodná výmena medzi oboma krajinami nenapĺňa svoj potenciál, a preto verím, že slovenskí podnikatelia, ktorí sú v našej delegácii, nadviažu so svojimi mongolskými partnermi spoluprácu," zdôraznil vicepremiér. Minister financií Peter Kažimír rokoval s mongolským ministrom financií Chimedom Khurelbaatarom. Hlavnou témou bola ekonomická situácia v oboch krajinách a možnosti vzájomnej spolupráce v oblasti daní či prípravy rozpočtu. "Ministrovi som odovzdal náš návrh zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, o ktorú prejavil seriózny záujem," povedal minister financií. O rozvoji hospodárskej spolupráce Slovenska s Mongolskom hovoril podpredseda vlády spolu s ministrom hospodárstva a ministrom financií aj na stretnutí s mongolským premiérom a vicepremiérom. Predstavitelia Mongolska prejavili záujem aj o riešenia v oblasti eGovernmentu, ktoré by mohli v krajine uplatniť. "Dohodli sme sa, že po návrate na Slovensko požiadame slovenské firmy, ktoré dodali mnohé IT projekty, aby sme hľadali možnosti ich umiestnenia aj pre mongolskú vládu," podotkol Pellegrini. Žiga, Pellegrini, Kažimír sú na pracovnej ceste v Ázii – vo Vietname, v Mongolsku a v Číne. Sprevádza ich 30-členná podnikateľská delegácia, ktorá podľa rezortu hospodárstva už uzavrela viaceré kontrakty. V Mongolsku ide o prvú návštevu ministrov od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993. 29.11.2017 TASR SNAM, Eustream, Naftogaz a Ukrtransgaz podpísali MoU k spoločnej spolupráci v oblasti - 10.4.2017 podpísali plynárenské spoločnosti SNAM (IT), Eustream (SK), Naftogaz a Ukrtransgaz (UA) na okraji stretnutia zasadnutia ministrov energetiky krajín G7 v Ríme memorandum o porozumení, ktorého cieľom je spoločné zhodnotenie možností spolupráce v oblasti prevádzky a rozvoja plynovodnej siete na Ukrajine. Memorandum bolo podpísané za prítomnosti komisára Cañete-ho a ministra energetiky UA Nasalyk-a. Podľa PV V. Grojsmana si UA zachová svoje pozície na trhu s dopravou plynu a využitie zahraničných skúseností pomôže UA pri transformácii jej plynovej dopravnej siete v súlade s európskymi štandardmi. Pozn.: Záujem o využívanie UA plynovej dopravnej siete prejavili už aj iné zahr. spoločnosti. Taktiež 9.11.2016 vláda UA schválila vytvorenie „Magistrálnych plynovodov UA“, ktorým Naftogaz odovzdá príslušné kompetencie po ukončení arbitráže v Štokholme v spore medzi Naftogazom a Gazpromom. Zdroj: Naftogaz.com, Energia.sk 10.04.2017 Bratislavský región piaty z 276 regiónov EÚ - V rebríčku 276 hodnotených regiónov v rámci EÚ v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 2015 si vedúce postavenie uchoval Inner London – West (Anglicko) na úrovni 580 % priemeru EÚ; po ňom nasleduje Grand Duchy of Luxembourg (264 %), Hamburg v Nemecku (206 %), Bruxelles/Brussel v Belgicku (205 %) a Bratislavský kraj (188 %). Bratislavský kraj je tak najbohatším regiónom spomedzi krajín SVE. Všetky ostatné regióny Slovenska však vykazujú podstatne nižšiu úroveň - Západné Slovensko 71 % HDP, Stredné Slovensko 62 % a Východné Slovensko 54 %. Zdroj: Eurostat 2.03.2017 Slovenské dlhopisy sú atraktívne - Slovenské dlhopisy sú atraktívne pre najväčších európskych hráčov Slovensku sa podarilo umiestniť prvý 20-ročný eurový dlhopis. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií SR R. Kuruca, záujem o tento cenný papier prejavilo viac ako 120 investorov prevažne z Európy. Dopyt presiahol hranicu 3 mld. eur. Nakoniec Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) akceptovala 2 mld. EUR s výnosom tesne pod hranicu 2 %. “Ide o prelomovú dlhopisovú transakciu v krajinách strednej a východnej Európy. Doteraz sa nikomu nepodarilo predať dlhopis so splatnosťou 20 a viac rokov v hodnote 2 mld. EUR,“ doplnil riaditeľ ARDAL-u Daniel Bytčánek. Medzi investormi boli predovšetkým správcovia aktív, dôchodkové penzijné fondy a poisťovne. Zdroj: Ministerstvo financií SR 03.2017 Priebežný výhľad vývoja svetovej ekonomiky - OECD zverejnila odhad vývoja rastu svetovej ekonomiky a najväčších ekonomík OECD a partnerských krajín. Reálny rast svetového HDP by mal podľa OECD posilniť z úrovne 3 % v roku 2016 na úroveň 3,6 % do roku 2018. Rast by mal byť podporený predovšetkým kombináciou fiškálnej a štrukturálnej iniciatívy v hlavných ekonomikách, najmä v Číne, Kanade a USA, spolu s mierne expanzívnou fiškálnou politikou eurozóny. Takéto politiky sú podľa OECD potrebné na posilnenie súkromného dopytu na podporu celosvetovej hospodárskej aktivity a zníženie nerovnosti. Zdroj: Stála misia pri OECD v Paríži OECD (7. marca 2017) Vývoj hospodárstva Slovenska za rok 2016 v zahranično-obchodnej činnosti - Za rok 2016 sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšil celkový vývoz tovaru o 3,6 % na 70 118,4 mil. EUR a celkový dovoz o 3,1 % na 66 387,1 mil. Eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 3 731,3 mil. Eur (o 412,1 mil. EUR vyššie ako v roku 2015). Zdroj: Štatistický úrad SR Neexistuje právny spôsob zastaviť reverz plynu z Európy na Ukrajinu - Ukrajinské hromadné oznamovacie prostriedky informujú, že podľa ministra energetiky Ruska A. Novaka neexistuje právna možnosť zastaviť takýto reverz. A. Novak uvádza, že „všetci vieme, že ide o umelý reverz: plyn prichádza na Ukrajinu nie z Rakúska alebo Slovenska, ale kompresorovej stanice vo Veľkých Kapušanoch na Slovensko – Ukrajinskej hranici, cez ktorú prechádza tranzit ruského plynu do Európy. Ide o ruský plyn, len je kúpený Ukrajinou prostredníctvom európskych sprostredkovateľov“. A. Novak tiež uvádza, že „možno ani nie je potrebné právne vplývať na reverz: ak Ukrajina chce nakupovať plyn za omnoho vyššiu cenu od európskych sprostredkovateľov je to problém samotnej Ukrajiny. Nakoniec, ukrajinskí spotrebitelia preplácajú za plyn a to značne“. Zdroj: Interfax Február 2017 Indonézia - Indonézsky veľvyslanec: Máme funkčnú multikultúrnu spoločnosť Hosťom Pavla Demeša v relácii CD Klub je odchádzajúci indonézsky veľvyslanec na Slovensku Djumantoro Purbo. Počas svojej štvorročnej misie na Slovensku sa veľvyslanec sústredil v rámci bilaterálnych vzťahov najmä na výmenný obchod podmienený potravinovou bezpečnosťou. Slovensko podľa neho vyniká v pestovaní pšenice vhodnej pre tropické podmienky. "Indonézia je druhý najväčší importér pšenice na svete hneď po Egypte a bežne ročne dovezieme osem až desať miliónov ton," vysvetľuje diplomat. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre je akýmsi centrom pre výmenu expertných poznatkov medzi slovenskými a indonézskymi odborníkmi, dodáva Purbo. Zblížiť Indonéziu a Slovensko sa podľa diplomata darilo aj vďaka organizovaniu študentských a pracovných pobytov. 1.02.2017 Teraz.sk Vietnam - Vývoz pracovnej sily na vzostupe Minulý rok bol tretím po sebe, keď Ministerstvu práce sa podarilo zamestnať v zahraničí viac ako 100 000 pracovníkov, konkrétne 126 000, o 8% viac ako v roku 2015. Príslušné dohody boli v minulom roku podpísané s Kóreou (po 4 ročnom pozastavení kvôli veľkému počtu nelegálnych vietnamských pracovníkov) a s Nemeckom (o zamestnaní zdravotných sestier). V tomto roku sa plánujú dohody s Laosom, Thajskom a Austráliou. Zdroj: VNS Január 2017 Na každého obyvateľa Českej republiky pripadá hypoteticky dlh 160 tisíc korún - 160 tisíc korún. Toľko teoreticky dlhoval každý z obyvateľov Českej republiky v polroku tohto roka. Týmto priemerom si môžeme lepšie predstaviť údaje o vývoji štátneho dlhu, ktorý zverejnilo ministerstvo financií. Sú to dlhy vlády a vznikajú predovšetkým hromadením schodkov štátneho rozpočtu. Dlh štát financuje pokladničnými poukážkami, štátnymi dlhopismi, priamymi pôžičkami alebo pôžičkami od Európskej investičnej banky. Tento rok v polroku bol dlh vysoký 1 bilión 691 miliárd korún. Počas pol roka stúpol o 18 miliárd korún. Dôvody opísala hovorkyňa ministerstva financií Kateřina Vaidišová: "V prvom polroku ministerstvo využívalo mimoriadne dobré situácie na finančných trhoch. Keby tej situácie nevyužilo a nepredávalo strednodobé a dlhodobé štátne dlhopisy, činil by pokles štátneho dlhu až 32 miliárd korún." Štátu sa totiž darí niektoré dlhopisy predávať s nulovým alebo záporným úrokom. To znamená, že až ich bude investorom splácať, dá im menej peňazí, než od nich teraz dostal. To okrem iného naznačuje silnú dôveru investorov do českých dlhopisov. A tým sa môže v Európe tešiť v podstate len Nemecko. 17.09.2016 Radio cz Vítame záujem Vietnamu prehodnotiť vízovú povinnosť - Slovenskí občania by mohli cestovať do Vietnamu bez víz. Vyplynulo to z rokovaní premiéra Roberta Fica a vietnamskej vlády. Fico je na oficiálnej návšteve krajiny od soboty (16.7.2016). "Vítame záujem vietnamskej strany prehodnotiť vízovú povinnosť slovenských občanov. Vietnam ako bezpečná destinácia je čím ďalej viac zaujímavejším turistickým miestom pre slovenských občanov. Slovensko ako člen Schengenu urobí všetky možné kroky na uľahčenie vízového styku," uviedol po skončení rokovania s vietnamským premiérom Nguyen Xuan Phucom premiér Fico. Vietnam by mal vízovú politiku do tretích krajín prehodnocovať koncom tohto roka. Do Vietnamu by tak mohlo začať cestovať viac turistov. "Zatiaľ sa nedá úplne presne konkretizovať čas, ale uvítali sme tento krok. Vidíme, čo sa deje napríklad v Egypte, v Turecku, ale takisto aj v Európe. V podstate to odrádza našich turistov od cestovania do týchto typických destinácií a hľadajú nové," priblížil štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Lukáš Parízek. Podľa jeho slov je práve Vietnam jednou zo zaujímavých destinácií a pomohlo by, ak by malo Slovensko s touto krajinou bezvízový styk. "V tomto období okolo 4000 turistov ročne chodieva do Vietnamu," vyčíslil Parízek. Slovensko môže byť zase podľa Parízeka voči Vietnamu ústretové pri rozvíjaní spoločných aktivít, o ktoré má záujem. Dôvodom sú aj záujmy slovenských podnikateľov, ktorí sa obzerajú po investičných možnostiach vo Vietname a zrušenie vízovej povinnosti by im uľahčilo cestovanie. Premiér Robert Fico strávi vo Vietname dnes posledný deň. Stretne sa s primátorom mesta Danang a prezrie si technologický park. Následne odlieta na Slovensko. TASR Očakáva sa výrazný nárast cien bytov v mestách - V Nórsku sa do roku 2018 predpokladá zvýšenie cien bývania na celonárodnej úrovni vo výške od 16 do 24 %, a to až v piatich zo šiestich najväčších miest krajiny. Pokles, sa predpokladá iba v oblasti mesta Stavanger, ktoré bolo negatívne ovplyvnené klesajúcimi cenami ropy. Nové analýzy tiež predpokladajú oslabovanie nórskej koruny, čo posilňuje export napr. morských plodov alebo kovov. Ceny rastú predovšetkým preto, že slabšia koruna robí dovoz drahším, ale spotrebiteľský dopyt ostáva relatívne silný, aj vďaka nízkym úrokovým sadzbám. Zdroj: ZÚ Oslo 10/2015 Milióny eur môžu skončiť na Cypre u podnikateľa z Glance House - Slovensku hrozí, že bude platiť milióny eur ďalšej schránkovej firme s čudným pozadím. Cyperská spoločnosť Sonmazi Invest totiž prevzala pohľadávku voči Fondu národného majetku (FNM) za 59,3 milióna eur. Ide o peniaze, ktoré budeme musieť poslať na Cyprus, keď prehráme súdny spor so Sonmazi Invest. Žalobu pôvodne podala firma Port Service za neúspech pri privatizácii 87-percentného podielu v podniku Slovenská plavba a prístavy. Port Service kedysi spoluvlastnil súčasný minister hospodárstva Pavol Pavlis. FNM v roku 2002 vylúčil Port Service z privatizácie. Najvyšší súd v roku 2008 rozhodol, že to bolo neoprávnené. Súdy odvtedy riešia, na aké odškodné má Port Service nárok. Denník SME zistil, že túto pohľadávku už niekoľko mesiacov nevlastní bratislavská firma, ale cyperská schránka s väzbami na prominentného podnikateľa. Podnikateľ, ktorý požičal mercedes poslancovi Sonmazi Invest je schránková firma, sídli so stovkami iných podnikov v kancelárskej budove v metropole Cypru - Nikózii. V rovnakej kancelárii vlani sídlilo podľa analytického webu Finstat.sk aj sedem ďalších firiem, ktoré vlastnili dvanásť slovenských firiem. Sonmazi Invest sa predsa len v niečom líši od anonymných schránok, jej majitelia nie sú biele kone s cyperskými menami. Majiteľom 66-percentného podielu v Sonmazi Invest je slovenský Švajčiar Emil Šišák. Tento podnikateľ sa súdi s firmou Glance House o vyrovnanie za pozemok pod bytovkou v Bernolákove. Nehnuteľnosť získali ľudia blízki Mariánovi Kočnerovi vďaka nezákonnému rozhodnutiu vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Šišák sa stal známym ešte v roku 2010, keď vtedajšiemu poslancovi SNS Vincentovi Lukáčovi niekto podpálil luxusný mercedes. Nakoniec vysvitlo, že podpálené auto nebolo Lukáčove, ale patrilo Šišákovi. Keby cyperská schránka nakoniec získala takmer 60 miliónov eur a zaúčtovala si ich ako zisk, Šišák by zinkasoval 35,2 milióna eur. O stanovisko sme chceli požiadať aj Šišáka, redakcii sa s ním však spojiť nepodarilo. Peniaze by išli aj na Ostrov Man Zvyšné peniaze od FNM by išli na Ostrov Man, ktorý sa nachádza medzi Írskom a Veľkou Britániou. 26.03.2015 Adam Valček SME Lidl u nás postaví jedno z najväčších centier v Európe. - Spoločnosť Lidl vybuduje v roku 2015 nové logistické centrum na Slovensku. K dvom centrálnym skladom v Nemšovej a Záborskom tak pribudne tretí v priemyselnej zóne Sereď-Juh. Otvorenie nového veľkoskladu je plánované na jar 2016. Celková plocha logistického centra bude 128-tisíc štvorcových metrov so zastavanou plochou bezmála 52-tisíc štvorcových metrov, čím bude patriť medzi najväčšie logistické centrá, ktoré v rámci Európy spoločnosť Lidl postaví. Generálnym zhotoviteľom stavby je spoločnosť Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo. V novom veľkosklade nájde prácu približne 200 ľudí. Región bol vybraný z hľadiska dobrej dopravnej dostupnosti a efektívneho územného umiestnenia vzhľadom na už existujúci veľkosklad a predajne Lidl. Spomenutá lokalita sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rýchlostnej cesty R1. To znamená, že otvorením logistického centra nedôjde k zvýšeniu vyťaženia komunikácií v meste Sereď. Súčasť investičného zámeru „Vybudovanie tohto centra je súčasťou našich investičných zámerov na roky 2014 až 2018,“ povedal Stanislav Čajka, generálny riaditeľ spoločnosti Lidl Slovenská republika. Ako ďalej doplnil, počas tohto obdobia plánuje Lidl na Slovensku preinvestovať približne 200 miliónov eur. Náklady na toto logistické centrum dosiahnu 50 miliónov eur. „Od vstupu na slovenský trh sme pritom už preinvestovali viac ako 460 miliónov eur. Spomenuté investície majú pozitívny vplyv na národnú ekonomiku, a to aj vďaka faktu, že ich realizujeme s mnohými slovenskými firmami,“ doplnil Čajka. Premiér Robert Fico víta výstavbu logistického centra. Počas poklepania základného kameňa uviedol, že Slovensko sa v poslednom čase teší hospodárskemu rastu, ktorý je výsledkom aj takýchto veľkých investičných akcií. "Verím, že sa čoskoro podarí k tomuto prvému investorovi v zóne Sereď-Juh, prilákať aj ďalších a lokalita sa naplní," povedal premiér. Výstavba komplexu je výsledkom úspešného desaťročného pôsobenia spoločnosti Lidl na Slovensku. V 123 predajniach, dvoch logistických centrách a v národnej centrále spomenutého obchodného reťazca momentálne pracuje viac ako 3 600 zamestnancov. Centrum bude ekologické Pri výstavbe a prevádzke nového logistického centra sa použijú najmodernejšie technológie, ktoré sú zároveň ohľaduplné k životnému prostrediu. V celom komplexe bude inštalované LED osvetlenie, ktoré prispieva k ochrane životného prostredia vďaka svojej úspornosti a dlhšej životnosti. Chladiarenské zariadenie nebude používať syntetickú zmes, ale environmentálne oveľa zodpovednejšiu zmes na prírodnej báze. Teplo získané z chladenia sa v seredskom veľkosklade bude využívať na vykurovanie, čím klesne energetická náročnosť budovy. Ďalším ekologickým opatrením je zadržiavanie dažďovej vody na pozemku prostredníctvom systému vsakovacích nádrží. V priestore logistického centra sú projektované sadové úpravy s celkovou rozlohou takmer 2,5 hektára. V komplexe sa budú nachádzať aj nabíjacie stanice pre elektromobily. 10.03.2015 HN Minimálna penzia? Najmenej 270 eur - Človek, ktorý odpracuje aspoň tridsať rokov a dosiahne dôchodkový vek, sa už nedostane do systému dávok v hmotnej núdzi. Zabrániť tomu má nový zákon o minimálnom dôchodku, ktorý začne platiť od júla. Suma minimálnej penzie bude na úrovni minimálne 270 eur, teda 136 percent z aktuálne platnej sumy životného minima a už v tomto roku by ju malo dostávať približne 75-tisíc ľudí. Aby ju človek dostal, bude musieť splniť podmienky. Jednou z nich je 30 odpracovaných rokov. Suma minimálneho dôchodku sa však zvýši za každý ďalší odpracovaný rok o dva percentuálne body. Ak však niekto platil odvody 40 a viac rokov, toho budúca penzia vzrastie o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch poistenia by minimálna penzia na budúci rok predstavovala 340,80 eura, čo predstavuje 1,72-násobok životného minima. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení. Posudzovať sa pritom má každý penzista jednotlivo, nie v rámci celej domácnosti, ako je to v prípade výpočtu dávok životného minima. Ak teda dvaja penzisti splnia podmienku 30-ročného poistenia, ich minimálny príjem by už od polovice roka mal byť 539 eur. Kým nárok na dávku len z titulu hmotnej núdze (čiže v prípade, ak ani jeden z nich nesplní základnú povinnú dobu 15 odpracovaných rokov alebo náhradného poistenia), predstavuje pre dvojicu bez nezaopatrených detí len 105,20 eura, prípadne spolu s príspevkom na bývanie 194,40 eura. „Na minimálny dôchodok bude mať nárok starobný, predčasný starobný dôchodca, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku stane starobným penzistom, invalidný dôchodca bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti pracovať vrátane súbehu s iným dôchodkom,“ povedal štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian. „Pri posudzovaní nároku naň sa do úvahy budú brať aj súbežne vyplácané dôchodky výsluhové či zo zahraničia. Do doby poistenia sa zase započítajú aj roky vojenskej služby, štúdia a materskej dovolenky, ak sa týkali obdobia, keď ich započítanie umožňoval zákon.“ Na priznanie nároku platí zásada, že poistencovi, ktorý je sporiteľom, musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia (II. pilier). V zásade je teda potrebné pre posúdenie vzniku nároku na minimálny dôchodok, aby sporiteľ požiadal o starobný dôchodok a následne uzatvoril s poistiteľom zmluvu o poistení penzie, resp. s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom. Zákon sa bude vzťahovať už aj na v súčasnosti vyplácané dôchodky, ktoré Sociálna poisťovňa zvýši na sumu minimálneho dôchodku automaticky, bez žiadosti, k 1. júlu 2015. Bez žiadosti bude posudzovať aj zvýšenie invalidného na minimálny dôchodok, keď jeho poberateľ dovŕši dôchodkový vek. Ak celkový dôchodkový príjem (bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok) presiahne ustanovenú minimálnu sumu (napr. z dôvodu valorizácie), zvýšenie na minimálnu penziu sa dôchodcovi vyplácať už nebude. Výplata zvýšenia na minimálny dôchodok sa obnoví, ak penzista opäť splní podmienky na priznanie zvýšenia na minimálny dôchodok (napr. zvýši sa suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu). Zo štátneho rozpočtu na minimálne penzie pôjde v druhom polroku 2015 navyše 16,4 milióna eur a za celý rok 2016 má navýšenie predstavovať 31 miliónov eur. Štátny tajomník upozornil, že aj minimálny dôchodok sa bude valorizovať. „Bude sa valorizovať ako životné minimum vždy k 1. januáru.“ Poberateľ takejto penzie po zavedení najnižšieho možného dôchodku už nebude odkázaný na to, aby žiadal úrad práce a sociálnych vecí o dávku v hmotnej núdzi. Suma minimálneho dôchodku má byť v jednotlivých prípadoch približne o 10 až 23 eur vyššia, ako je v súčasnosti súčet sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Sumy minimálneho dôchodku sa majú každoročne valorizovať k 1. januáru, a to podľa vývoja životného minima. 2.03.2015 Dorota Hudecová Pravda Pri zmene pobytu bude možné o nový občiansky preukaz žiadať cez internet - Občania, ktorí zmenia trvalý pobyt a majú zároveň občiansky preukaz s elektronickým čipom, tzv. eID kartu, budú môcť od 1. júla 2015 požiadať o vydanie nového dokladu cez internet. Urobia tak cez portál Elektronické služby ministerstva vnútra. Požiadať o preukaz cez internet budú môcť aj tí, ktorých starý preukaz má elektronický čip a končí sa mu platnosť. Musia tak však spraviť najskôr 180 dní pred skončením platnosti. Umožní im to novela zákona o občianskych preukazoch, ktorú v stredu 11. februára 2015 prerokovala vláda ako jednu z noviel právnych noriem predkladaných v rámci návrhu zákona o registri adries. Ten tiež pochádza z dielne rezortu vnútra. Podobu tváre a podpis v digitalizovanej forme pri výrobe dokladu môže ministerstvo čerpať zo svojich systémov, nesmú byť však staršie ako päť rokov v prípade dospelého, a staršie ako tri roky v prípade občana do 18 rokov. Tí, ktorí o doklad požiadajú cez internet, si ho musia prevziať osobne na okresnom riaditeľstve PZ, ktoré bude uvedené v elektronickej žiadosti. Elektronicky tiež môžu oznámiť stratu alebo ukradnutie občianskeho preukazu. Doklad bude môcť za držiteľa prevziať jemu blízka osoba aj bez úradne osvedčeného splnomocnenia, pričom sa preukáže len svojím občianskym preukazom. Preukazy maloletých a mladistvých občanov bude môcť prevziať aj splnomocnená osoba. Ak občan starší ako 15 rokov uvedie pri podaní žiadosti osobu, ktorá prevezme jeho doklad, nebude potrebné ani osvedčené splnomocnenie. V prípade dokladov, ktoré si ľudia vyžiadajú klasicky, a teda návštevou oddelenia dokladov PZ, budú upravené podmienky ich prevzatia, podobne ako v prípade cestovných dokladov a vodičských preukazov. Ministerstvo vnútra chce zmenami v zákone prispieť k znižovaniu administratívnej záťaže občanov pri komunikácii s policajnými pracoviskami. Novela zákona okrem toho legislatívne upravuje aj niektoré ďalšie situácie, ktoré sa vyskytujú v praxi vydávania občianskych preukazov. Elektronické občianske preukazy vydáva rezort vnútra od decembra 2013. Doteraz požiadalo o vydanie 683 980 občanov, pričom 35 252 žiadateľov prejavilo záujem aj o kvalifikované certifikáty na tvorbu zaručeného elektronického podpisu. Zdroj: Pri zmene pobytu bude možné o nový občiansky preukaz žiadať cez internet | Onlinezakony.sk - Zákony, judikatúra a literatúra 2014 Copyright © Verlag Dashöfer, nakladatelství spol. s r. o. 16.02.2015 SITA Firmy sa snažia vyhnúť dani a registrujú autá mimo Slovenska - Podnikateľom, ktorí využívajú auto na podnikanie, sa kráti čas na zaplatenie dane. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel je totiž potrebné podať do 2. februára a v tomto termíne daň aj uhradiť. Expert na dane zo spoločnosti Poradca podnikateľa Vladimír Ozimý upozornil TASR na zvyšujúci sa počet špekulantov. "Niektorí podnikatelia už šikovne túto povinnosť obišli a zaregistrovali si auto v zahraničí. Môžeme dokonca povedať, že ide o rastúci trend," tvrdí Ozimý. Podľa neho si stále viac podnikateľov preregistruje svoje auto do zahraničia, keďže v takomto prípade už vozidlo nie je predmetom dane, a to napriek tomu, že na podnikanie je používané na Slovensku. "Mnohí podnikatelia sa však na nás obracajú s otázkou ako platiť dane za motorové vozidlo, ak podnikajú vo viacerých krajoch s viacerými autami. V takom prípade sa podáva priznanie a platí daň v každom kraji osobitne, pretože správa daní sa viaže v základnom princípe ku kraju, v ktorom je motorové vozidlo evidované. Výnimku tvorí len zamestnávateľ, kde sa správa daní viaže k jeho sídlu," vysvetľuje Ozimý. Problémom je podľa neho aj skutočnosť, že nie je možné požiadať o odloženie podania. Znamená to, že ak daňovník do konca januára daňové priznanie nestihne podať, musí sa pripraviť na sankciu za oneskorené podanie, čo je minimálne 30 eur a maximálne 16.000 eur. Správca dane pritom pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 29.01.2015 TASR Euro padá na želanie mocných, čakajú ho extrémne výkyvy - Zámer Európskej centrálnej banky (ECB) nakúpiť na kapitálovom trhu dlhopisy za jeden bilión eur sa od určitého času prejavuje na poklese výmennej hodnoty spoločnej meny najmä voči americkému doláru. Informuje o tom na portáli rakúsky denník Die Presse. Pád eura na želanie Euro od mája minulého roku oslabilo z hodnoty 1,39 USD/EUR na súčasných 1,16 USD/EUR. Za osem mesiacov stratilo euro voči doláru takmer 7 percent hodnoty. Prezident ECB Mario Draghi napriek tomu nemôže zastaviť pokles inflácie v eurozóne. Európsky štatistický úrad v prvom odhade vývoja inflácie za minulý rok informoval, že v eurozóne klesli vlani medziročne spotrebiteľské ceny priemerne o 0,2 percenta. Znižovanie hodnoty eura zodpovedá želaniu viacerých členov eurozóny, ktorí si od neho sľubujú, že ním zvýšia svoju konkurencieschopnosť na svetovom trhu. Od slabého eura si veľa sľubuje najmä francúzska vláda, ktorá očakáva, že ekonomika krajiny dostane silné rastové impulzy. Avšak ECB nesmie robiť kurzovú politiku využívaním kurzového cieľa. Napriek tomu ju Draghi robí pod zámienkou, že je nástrojom boja proti hroziacej deflácii v eurozóne. Netreba dramatizovať Výsledok Draghiho úsilia je skromný najmä v dôsledku poklesu ceny ropy na globálnom trhu o viac ako 50 percent. Z predpokladu, že sa pri oslabovaní eura najmä jej dovozmi bude do eurozóny importovať aj inflácia, nič nezostalo. Inflačný efekt prepadu ceny ropy kompenzoval dôsledky znehodnotenia eura veľmi výrazne. Zníženie cien energetických surovín na globálnom trhu sa prejavilo vlani v eurozóne iba slabučkou defláciou. Pokiaľ budú ceny energetických surovín na globálnom trhu klesať, oslabovanie eura sa neprejaví v raste inflácie v eurozóne. Avšak v sektore služieb dosiahla vlani miera inflácie v spoločenstve 1,2 percenta. Preto nie je na mieste, aby ECB situáciu s hrozbou deflácie dramatizovala. Prečo sa Švajčiari už neviažu Teraz sa Švajčiarska národná banka (ŠNB) vzdala svojho horného limitu národnej meny, švajčiarskeho franku (CHF), voči euru. V roku 2011 ho stanovila na 1,20 CHF/EUR. Zrejme bolo pre švajčiarskych centrálnych bankárov riziko rastu podielu eura v bilancii banky privysoké. Od vypuknutia finančnej krízy na jeseň 2008 vzrástol z 200 miliárd na 523,5 miliardy CHF, ŠNB bude musieť skorigovať svoju bilanciu a jej sumu upraviť podľa reálneho kurzu oboch mien. Švajčiarsku centrálnu banku k zrušeniu horného limitu kurzu franku voči euru priviedlo zrejme očakávanie, že euro stojí pred obdobím ďalších prudkých kurzových výkyvov. Môže k nemu prispieť víťazstvo strany Syriza v gréckych parlamentných voľbách, možné diskusie o odchode krajiny z eurozóny, či nevyhnutnosť odpísať Aténam veľkú časť štátneho dlhu. Na to by doplatili darcovské krajiny, najmä Nemecko. Toto všetko by mohlo silno poškodiť povesť eurozóny na globálnych finančných trhoch. Následne by mohli vzrásť v členských krajinách úroky na súkromnom kapitálovom trhu, ktoré by mali vyrovnať potenciálne riziká úplného vyrovnania ich strát v oblasti zahraničných dlhov. S eurom sa hrajú mocní Nákup dlhopisov v rozsahu, aký oznámila ECB, môže byť len priznaním si faktu, že finančné trhy znovu výrazne pochybujú o solídnosti a stabilite eurozóny. A preto sa výmenný kurz eura čoraz viac stáva predmetom politickej hry vzájomne súperiacich politických záujmov vnútri peňažnej politiky eurozóny. Výkyvy kurzu eura zvýšia pre investorov riziko cenných papierov kótovaných v spoločnej mene. Je známe, že kapitál je plachým tvorom a nekalkulovateľné riziká môžu viesť k úniku kapitálu z eurozóny. Tento proces by však vyvolal nové napätie medzi členmi eurozóny. Mohlo by sa zostriť v prípade, ak by oslabovanie eura protirečilo záujmom krajiny eurozóny, ktoré si želajú stabilné euro. Na horizonte sa rysujú závažné problémy a konflikty, ktoré môžu silno zasiahnuť aj nečlenov eurozóny a mať globálny dosah. Všetky reakcie v mimoriadne komplexnom rozsahu sa nedajú vôbec predvídať a už vôbec nie kontrolovať. Žiada sa vyvinúť masívne úsilie vnútri EÚ, eurozóny a G20, aby sa vo vojne výmenných kurzov zabránilo chaotickému súboju každého proti každému. Či dôjde ku koncentrovanej politike - ako na pittsburskom summite v roku 2008 - na to si treba počkať. Zdá sa, že tlak na jednotlivých účastníkov procesu nie je ešte dosť silný. Vystúpenie Švajčiarska z menového združenia s eurom a hroziace turbulencie v Grécku by mali byť len prvými bleskami ťažkého konfliktu medzi veľkými hospodárskymi blokmi. 18.01.2015 TASR Kažimír chystá prekvapenie. Pripustil zníženie daní či odvodov - V tomto roku by mohlo dôjsť k znižovaniu daní alebo odvodov. Myslí si to minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Dôležitý však bude vývoj rozpočtu, keďže chce dodržať schválený deficit na úrovni 2,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). "V prípade, že nám to fiškálne ciele dovolia, chceme znižovať dane a odvody. V novom roku budeme mať priestor na úvahu, či pôjdeme formou plošnej úľavy na dani z príjmov právnických osôb, alebo prehĺbime odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, alebo rozšírime poberateľov tejto odpočítateľnej položky. O tomto bude úplne legitímne viesť debatu," avizoval Kažimír v rozhovore pre TASR. Nedávno schválené zníženie odvodového zaťaženia nízkopríjmových zamestnancov formou odpočítateľnej položky na zdravotné odvody je realitou od 1. januára 2015. Podľa šéfa rezortu financií treba počkať niekoľko mesiacov, ako toto opatrenie zaúčinkuje v praxi. „V prvých mesiacoch sa dočkáme odozvy, ktorá bude predpokladám pozitívna. Je to kľúčové aj na to, aby sme ďalej posilňovali domácu spotrebu a investície v čase, keď máme problém s výpadkom externého dopytu," podčiarkol. Prípadné úplné zrušenie zdravotných odvodov a ich začlenenie do daňového systému, o ktorom sa hovorí už roky, môže byť podľa Kažimíra témou predvolebnej kampane. Odvrátenou stranou zrušenia týchto odvodov by však bolo zvýšenie daní. "Ak hovoríme o plnom zrušení zdravotných odvodov, tak je to objemovo v miliardách eur. Oveľa reálnejšie je o tomto opatrení uvažovať až po dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu, po roku 2017, keď sa krajina môže rozhodnúť, že časť svojich primárnych prebytkov hospodárenia použije napríklad na zmenu daňovo-odvodového mixu," konštatoval. Pripustil, že na Slovensku je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, a to na úkor nízkeho zdanenia kapitálu. Ďalší balík sociálnych opatrení, ktorý pred časom avizoval premiér Robert Fico (Smer-SD), dostane konkrétne črty po prvých prognózach vývoja ekonomiky a príjmov štátu v tomto roku. Schválený rámec rozpočtu však musí byť dodržaný a žiadne excesy v oblasti fiškálnej disciplíny nehrozia, zdôraznil Kažimír. "Len tvrdíme, že ak sa nám podarí lepší vyberať dane, ak nám pôjde ekonomika lepšie, tak dodatočné peniaze sme pripravení použiť na ciele, ktoré zlepšia trendy v ekonomike a zlepšia životnú úroveň ľudí. Ak bude problém s dodatočnými zdrojmi, tak sa rozhodneme, možno v menšej miere, realokovať niektoré výdavky v prospech týchto opatrení," avizoval minister financií. Rokovať sa chystá najmä s rezortmi školstva a práce, na prípravu balíčka je čas celý prvý štvrťrok, dodal Kažimír. 2.01.2015 TASR Pozrite si Slovensko v rebríčkoch - Ako sa Slovensku darilo v roku 2014? Najlepšie je, keď sa porovnáme so zvyškom sveta, v ideálnom prípade s našimi najbližšími susedmi. Vybrali sme pre vás top desať rebríčkov, v ktorých sa Slovensko umiestnilo. Celý rebríček sa zobrazí po kliknutí na odkaz. Platíme viac daní ako sociálne štáty. Sme najhorší v regióne Daňové zaťaženie je u nás vyššie ako v krajinách so štedrým sociálnym programom. Platíme najviac druhov daní. Slovákom sa žije lepšie ako Talianom. Toto je nový rebríček prosperity Kvalita života je na Slovensku lepšia ako v Taliansku či susednom Maďarsku. Vyplýva to z indexu spoločnosti Legatum Prosperity Index, ktorý nehodnotí krajiny iba na základe výkonu ekonomiky, ale aj prosperity. Slovensko sa umiestnilo na 35. priečke. Polepšili sme si najmä v ukazovateľoch vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Porovnanie platov v Európe. Slováci výrazne zaostávajú O tom, že na Slovensku sú platy nižšie ako v západnej Európe, všetci dobre vieme. Vďaka dátam EUrostatu však vieme, aké priepastnú sú tieto rozdiely. Vyplýva z nich okrem iného aj to, že na čistý mesačný švajčiarsky plat musí priemerne zarábajúci Slovák odpracovať až takmer 8 mesiacov. Ešte horšie sú na tom ale Bulhari a Rumuni, ktorí sa k priemernej čistej mesačnej mzde Švajčiara alebo Nóra nedopracujú ani za celý kalendárny rok. Mýtus o lenivom juhu padol. Gréci a Rumuni pracujú viac ako my Pracovitý sever a lenivý juh. Tento mýtus sa po Európe rozšíril najmä v čase vypuknutia dlhovej krízy. Ale nové údaje Eurostatu a štúdia francúzskej výskumnej organizácie Code- Rexecode hovoria presný opak. Rebríčku kraľujú Rumuni s Grékmi, na chvoste sa ocitlo Fínsko. Toto sú najhoršie realitné trhy sveta. Je medzi nimi aj Slovensko Stránka Business Insider zosumarizovala sedem najslabších realitných trhov na báze medziročného porovnania cien so započítaním inflácie. Tento rebríček ukazuje v percentách medziročný vývoj cien na trhu s bývaním. V korupcii sme predbehli aj Botswanu. A sme najhorší v regióne (mapa) Slovensko sa v boji proti korupcii zlepšilo. Stále však zaostávame za väčšinou susedov. Vyplýva to zo štúdie Transparency International. Najhoršie v rebríčku dopadlo Somálsko a Severná Kórea. Naopak najmenej sa korumpuje v Dánsku a na Novom Zélande. Po páde komunizmu sme boli pre investorov rajom, teraz sme najhorší v regióne Dobré podnikateľské prostredie a finančná príťažlivosť, na druhej strane slabá kvalifikácia pracovnej sily. Takto obstálo v hodnotení spoločnosti A. T. Kearney Slovensko. Spomedzi krajín, ktoré lákajú firmy, aby u nich zriadili prevádzky lacnejšie ako v ich domovskej krajine, sme sa umiestnili na 35. mieste. Oproti vlaňajšku to predstavuje zlepšenie, no od roku 2005 sme klesli o 19 priečok. Rebríček bohatstva nás nepoteší. Patríme medzi najchudobnejších v Európe Slovensko sa vlani v medzinárodnom porovnaní umiestnilo na 38. mieste v rebríčku najbohatších krajín sveta. Na jedného Slováka pripadali čisté finančné aktíva vo výške 4 930 eur. Na prvom mieste bolo opäť Švajčiarsko, pričom priemerný Švajčiar mal nasporených 146 540 eur. Vyplynulo to z prieskumu Global Wealth Report skupiny Allianz. Najlepšie krajiny sveta. Slovensko predbehla Zambia či Ghana Kolumbia, Zambia, Ghana a ďalšie krajiny s nelichotivým imidžom sú lepšími krajinami ako Slovensko. Tak je to podľa najnovšieho rebríčka The Good Country Index, ktorý porovnával krajiny podľa toho, ako veľmi prispievajú k budovaniu spoločného dobra v duchu humanizmu. Slovensko sa celkovo umiestnilo na 42. priečke. Stratená generácia nás dostala medzi najhoršie krajiny sveta Slovensko je opäť v prvej desiatke svetového rebríčka. Nie je sa však veľmi čím chváliť. Magazín Global Post zostavil rebríček krajín s najväčšou a naopak najnižšou mierou nezamestnanosti mladých - takzvanej stratenej generácie. Slovensko uzatvára desiatku najhorších s 33,2 percentami. 27.12.2014 Ivana Sladkovská Saudi sa zbláznili a bude to ešte horšie - Na jar som písal o pripravovanom referende vo Švajčiarsku, ktorého úlohou malo byť zaviazať Švajčiarsku centrálnu banku k nákupu zlata do úrovne 20 percent aktív. Našťastie Švajčiari sa nezbláznili a takouto úlohou svoju centrálnu banku nepoverili. Už dnes má mnoho švajčiarskych korporácií problém so silným frankom, pričom Švajčiarska centrálna banka sa dokonca na úrovni 1,2 voči euru zaviazala stáť a neobmedzene predávať franky záujemcom aby ochránila frank pred posilnením. V situácií, ktorá si žiada netradičné riešenia sa nachádza aj krajina s najväčšími zásobami ropy na svete. Saudsko-arabský princ Al-Waleed bin Talal bin Abdulaziz al Saud pravidelne navštevuje New York, kde mu jeho poradcovia reportujú stav jeho investícií na amerických akciových trhoch. Ešte pred 10 mesiacmi pri jednej zo svojich návštev tvrdil, že 100 dolárov za barel je hranica, ktorá je akceptovateľná pre producentov aj konzumentov. Plány producentov však výrazne ovplyvňuje aktuálne výrazné oslabenie cien ropy na úrovne pod 60 dolárov za barel. Ako je aj z nasledujúceho grafu zrejmé, pokles cien ropy je sprevádzaný výrazným znížením takzvaného ,,OPEN INTEREST,, derivátového kontraktu na ropu WTI burzy CME z bežných 350-tisíc kontraktov na aktuálnych 175-tisíc, čo je pokles na polovicu. Zdroj: bloomberg.com Pokles cien ropy je pravdepodobne spôsobený obavami z pokračovania rastu ťažby ropy v USA, ale aj postupnému sa presadzovaniu elektromobilov po celom zo strany Saudskej Arábie, krajiny s druhými najväčšími zásobami ropy na celom svete. Zdroj: wikipedia.org Pri dennej spotrebe okolo 92,7 milióna barelov denne ide pri 40 dolárovom poklese cien ropy o extra 3,6 miliardy dolárov pre spotrebiteľov po celom svete, či takmer 100 miliárd dolárov mesačne, alebo dokonca 1 200 miliárd ročne iba pri započítaní cien ropy. Pokles cien komodít môžeme pozorovať už niekoľko rokov aj u zemného plynu, uhlia, či elektriny, čo znižuje infláciu a necháva väčší priestor pre rast skôr cyklickej spotreby. Pozitívnym na aktuálnom poklese cien ropy je fakt, že jeho dynamika necháva priestor pre jeho budúc ročné pokračovanie kým neohlásia obmedzenie ťažby ropy niektoré finančne náročnejšie spôsoby, ako je pranie ropných pieskov v Kanade, či ťažba ropy v moriach v pobrežných vodách Mexika či Brazílie v hĺbkach cez 2 000 metrov. Dovtedy národom závislých na vysokej cene ropy nezostáva nič iné ako nazrieť do rezerv, ktoré dnes už ale predstavujú tisíce miliárd dolárov, no mali slúžiť ale pre ďalšie generácie. Samozrejme režimy v Rusku, Iráne či Venezuele sa pri tom trocha zapotia. zdroj: wikipedia.org 15.12.2014 Vladimír Gešperík HN Dohoda medzi Slovenskom a Srbskom o kombinovanej doprave - Medzivládnu dohodu o kombinovanej doprave podpíše v pondelok 1. decembra 2014 v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák a podpredsedníčka vlády a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Srbskej republiky Zorana Mihajlović. Dohoda prináša zjednodušenie podmienok kombinovanej prepravy pre obe strany, Srbsko vo vzťahu k Slovensku sa podpisom dohody posunie na rovnakú úroveň oprávnení, aké má Slovensko vzájomne s ostatnými členskými štátmi EÚ na základe európskej legislatívy. V úvode podpisu dohody o 13.30 h je naplánovaný fototermín. Prosíme zástupcov médií, aby svoju účasť na fototermíne avizovali vopred, do pondelka 1. decembra do 9.00 h na e-mailovej adrese tlac@mzv.sk, registrácia je cca 10 -15 minút vopred na recepcii MZVaEZ SR (Hlboká cesta 2, Bratislava). 27.11.2014 MZV Odchod slovenských študentov za vzdelaním do zahraničia rastie - Čoraz viac slovenských študentov si radšej volí štúdium na vysokých školách v zahraničí. Najviac ich odchádza do Českej republiky. V budúcnosti tento trend môže mať vážne dopady na slovenskú spoločnosť či hospodárstvo. Tvrdí to Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), ktorá dnes predstavila desiate hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl. "Podiel slovenských študentov na českých vysokých školách dramaticky stúpa a nič neukazuje, že by došlo k nejakej zásadnej zmene. Toto je absolútne najväčšia hrozba, ktorej Slovensko čelí," uviedol dnes Ivan Ostrovský z ARRA, Ako dodal, za posledných 10 rokov sa počet Slovákov na českých VŠ zdvojnásobil. Podľa jeho slov, najlepší z najlepších odchádzajú do Čiech a nie je náznak, že by sme chceli tento trend na Slovensku meniť. Na druhej strane je pozitívom, že stúpa počet cudzincov na slovenských VŠ. Dnes sa toto číslo pohybuje okolo 4 percent. Ilustračné foto Problém je aj obsadenosť vysokých škôl. "Od roku 2006 sa počet prihlásených dramaticky znížil. Z vyše 80 tisíc na niečo viac ako 50 tisíc," uviedol Ostrovský. Klesá aj podiel študentov, ktorý sa na VŠ reálne dostanú. Za rok 2013 je to vyše 40 tisíc študentov. Podľa Ostrovského sú však naše VŠ schopné prijať až vyše 62 tisíc študentov. "Tridsaťtri percent kapacity slovenských vysokých škôl je voľných," skonštatoval. V tejto súvislosti sa podľa jeho slov treba pozrieť na efektívnosť finančných prostriedkov. "Keď sa pozrieme na efektívnosť tohto systému, tak je vidieť, že táto skutočne za posledných 10 rokov poklesla. Na jednej strane v tejto chvíli neefektívne míňame aj to málo verejných prostriedkov, ktorá vysoké školy dostávajú," dodal. Jedným z dôvodov poklesu študentov na VŠ je aj negatívny vývoj demografie. Za 10 rokov sa napríklad stabilizoval počet vysokoškolských pedagógov. "Zároveň sa pomerne dramaticky zmenila kvalifikačná štruktúra," doplnil. Za toto obdobie totiž vzrástol podiel vysokoškolských pedagógov, ktorí majú aspoň 3. stupeň vysokoškolského vzdelania. Dnes je to 88 percent vysokoškolských pedagógov. "To je veľmi dobrý výsledok z formálneho hľadiska, pretože keby ste si pozreli tento parameter aj na európskej či globálnej úrovni, tak by to patrilo k nadpriemeru," dodal. Podľa jeho slov sa tak formálne zvýšil počet pracovníkov, ktorí by mali mať predpoklady na výskum. Za uplynulú dekádu sa zvýšil aj počet publikovaných prác o približne 130 percent, pričom vo svetovom meradle je to asi 58 percent. "Netreba však zabúdať, že Slovensko štartovalo z veľmi nízkej základne," ozrejmil. Opačný trend je však v citovanosti. Tu zaostávame. Svet za 10 rokov v citovanosti rastie tempom 52 percent, Slovensko 39 percent. "Z hľadiska kvality toho vedeckého prínosu stále ešte zaostávame a nepriblížili sme sa ani k svetovému priemeru," uzavrel Ostrovský. ARRA v správe hodnotila 112 fakúlt z toho 104 bolo verejných a 8 fakúlt súkromných vysokých škôl. Sledovali spolu 11 skupín odborov. 26.11.2014 TASR Pracujú, aj tak žijú v biede. Británia bije na poplach - Rekordný počet pracujúcich rodín žije v chudobe. Kvôli zle platenému zamestnaniu. Vyplýva to zo správy britského sociálneho a politického výskumného centra Joseph Rowntree Foundation, ktorý skúmal pomery v Anglicku. Neisté a málo platené miesta majú za dôsledok rekordný počet pracovných rodín, s dvoma tretinami ľudí, ktorí si našli prácu v uplynulom roku, pričom ich plat je menší než životné minimum. „K nárastu došlo najmä v polovici minulého desaťročia, kedy sa počet pracujúcich ľudí žijúcich v nízkopríjmových rodinách zvýšil z 5,2 milióna v roku 2003-2004 na 6,8 milióna v roku 2008/09,“ hovorí sa v správe. Čiastočný úväzok v kurze Podľa správy je to spôsobené tým, že čoraz viac ľudí pracuje buď na čiastočný úväzok alebo má nejasné zmluvy, kde sa o hodinách ani nepíše. Častým dôvodom je aj slabo platená samostatná zárobková činnosť. Do chudoby sa tak od roku 2004 ponorilo jeden a pol milióna pracujúcich anglických rodín. Tento rok sa pritom spája so začiatkom migrácie východnej Európy za prácou do Anglicka. Podľa výskumného centra mnoho z prichádzajúcich, ktorí požadovali nižšie platové podmienky boli veľkou konkurenciou pre menej kvalifikovanú anglickú populáciu. Jilia Unwin, ktorá je na čele vedeckého centra povedala, že ide o “ dramatickú zmenu, ktorá je najväčším rizikom chudoby v porovnaní s predchádzajúcimi desiatimi rokmi.“ Chudoba sa dotýka aj detí Joseph Rowntree Foundation tiež zistil, že viac ako dva milióny britských detí žije pod hranicou chudoby v pracovných rodinách, zatiaľ čo 1,4 milióna žije v domoch, kde nikto nemá prácu. Ekonómovia nadácie však hovoria, že sa nesnažia vysvetliť nárast chudoby pracujúcich a neukazujú, že prisťahovalectvo spôsobilo vyšší počet týchto ľudí.“ S chudobou bojujú aj zamestnaní Nemci Ani život v Nemecku nie je taký ideálny, ako by sa mohlo zdať. Čoraz viac Nemcov musí pracovať na skrátený úväzok a prehlbujú sa rozdiely medzi strednou triedou a chudobnými. Navyše v regiónoch bývalého západného Nemecka je čoraz ťažšie nájsť prácu a nezamestnanosť tam dosahuje čísla ako spred dvadsiatich rokov. Vyciciava ich takzvaná solidárna daň. Medzi Krízou ošľahanými krajinami pôsobí Nemecko ako ostrov blahobytu. S nezamestnanosťou 5,7 percenta (podľa Eurostatu) sa naozaj musí zdať, že Nemci si žijú skvele. K takémuto číslu sa Nemecko dopracovalo prostredníctvom takzvaných minijobs. Dobrá štatistika je ale vykúpená množstvom veľmi biedne platených ľudí. Podľa štatistík z roku 2010 rástol počet miest v najnižšom platovom pásme trikrát rýchlejšie, ako v strednom a najvyššom. „Chudobní evidentne prehrávajú na úkor strednej triedy, v Nemecku viac, než inde,“ povedala ekonómka z OECD Isabell Koskeová pre agentúru AP. 25.11.2014 HN Väčšie opatrenia prídu po voľbách v roku 2016 - Ak chceme mať o tri roky vyrovnaný rozpočet, nevyhneme sa väčším opatreniam. Ľudovír Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, predpokladá, že prídu po voľbách v roku 2016. Môžu to byť zmeny v dávkach pre bohatých, aj nová daň z nehnuteľností. Podľa toho, čo ste videli v rozpočte na budúci rok, čo poviete, kedy budeme mať vyrovnaný rozpočet? „Podľa toho, čo som tam videl, tak v roku 2017. (smiech) Ale to nepôjde bez ďalších opatrení. Momentálne z pohľadu rozpočtu vidím väčší problém v tomto ako budúcom roku. Riziká, na ktoré sme upozorňovali, vo väčšine prípadov aj nastali. Stále nevylučujeme, že deficit môže byť v tomto roku nad troma percentami.“ Potvrdilo sa, že rok 2014 sme takpovediac premrhali? „Platí, že konsolidačné úsilie, teda ozdravovanie rozpočtu, ktoré sa robí v roku 2015, vlastne len kompenzuje tento rok. Rozumnejšie to bolo podľa mňa rozložiť v čase, potom by sme sa aj k vyrovnanému rozpočtu priblížili istejšie.“ Ako to majú ľudia čítať. Znamená to, že ak chceme mať o tri roky vyrovnaný rozpočet, zvýšia sa dane aj v ďalších rokoch? „Znamená to, že ľudí, firmy a štát čaká v ďalších rokoch viac opatrení, ako keby sme v roku 2014 nepoľavili v ozdravovaní rozpočtu. To, či sa zvýšia dane, alebo znížia výdavky, záleží na vláde.“ Od januára sa zvyšujú dane pre podnikateľov. Najmä tak, že sa obmedzia niektoré daňové výdavky a zmenia odpisy. Pomáhajú tieto opatrenie rozpočtu dlhodobo? „Niektoré opatrenia áno a niektoré sú také, že keď sa na ne pozrieme v dlhodobom horizonte, nemajú významnejší vplyv. Majetok by sa aj tak raz odpísal, len za iný počet rokov. Debata by mala byť o tom, čo je to férové ekonomické znehodnotenie majetku. Napríklad, či budovu treba odpisovať 20 rokov, alebo 40 rokov.“ Šéf OECD nedávno povedal, že zvyšujeme daň z príjmov, no mali by sme sa radšej zamerať na daň z nehnuteľností, DPH, prípadne zaviesť energetické dane. Prečo nám to radí? „Predtým, ako som sa stal členom rozpočtovej rady, tiež som navrhoval podobné opatrenia. Technologický pokrok dokáže nahrádzať ľudský faktor, keď ho ešte viac zdaníme, zhorší sa možnosť krajiny zamestnávať ľudí. Váhu zdaňovania treba postupne presúvať z práce na iné formy zdaňovania. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska by mohla byť na tom na Slovensku zhoda.“ Minister financií Peter Kažimír už povedal, že nová daň z nehnuteľností počas tohto volebného obdobia nebude. Dá sa vyrovnaný rozpočet dosiahnuť o tri roky bez zásadnejších opatrení, akými sú táto daň alebo zmeny v sociálnych dávkach? 13.11.2014 SME Zasadanie Rady pre export - Na pôde MZVaEZ SR sa zišla Rada vlády SR na podporu exportu a investícií Dnes (22. októbra 2014) sa v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zišla už po štvrtý raz v tomto roku na svojom rokovaní Rada vlády Slovenskej republiky na podporu exportu a investícií. Rokovanie viedol predseda Rady, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Ťažiskovými bodmi rokovania boli koncept podpory realizácie veľkých exportných projektov a informácia o priebežnej implementácii nástrojov a opatrení stratégie Vonkajších ekonomických vzťahov Slovenskej republiky na obdobie 2014-2020. V rámci bodu rôzne bol prerokovaný aktuálny stav sankcií medzi EÚ a Ruskom a boli podané informácie o podnikateľskom fóre Ázia-Európa (AEBF), ktoré sa konalo v Miláne tesne pred konaním 10. vrcholového stretnutia predstaviteľov ázijských a európskych krajín ASEM. Rovnako boli členovia Rady informovaní o stave rokovaní o Dohode medzi EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Hlavným zámerom Rady vlády Slovenskej republiky na podporu exportu a investícií je zabezpečiť koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov SR a jednotnej prezentácie SR v zahraničí prostredníctvom intenzívneho dialógu a vzájomnej spolupráce medzi štátnou správou a zástupcami podnikateľského sektora. 22.10.2014 MZV Eurofondy 2014 - Z eurofondov treba do konca 2015 vyčerpať 4,8 miliardy eur Ide o peniaze zo záväzkov na roky 2011 až 2013. Štát má v rámci spolufinancovania projektov do konca budúceho roka z vlastných prostriedkov zaplatiť spolu 836,84 mil. eur, čiže 42,51 % zo záväzku vyše 1,968 mld. eur. Vyplýva to z výsledkov využívania eurofondov vo všetkých štrnástich operačných programoch ku koncu septembra. SR musí do konca roku 2014 využiť zo zdrojov EÚ minimálne 108,42 mil. eur v piatich programoch. V dvoch z hlavných jedenástich programov je potrebné zo záväzku roka 2011 minúť do konca tohto roka ešte 99,97 mil. eur. Podiel čerpania tohto záväzku dosiahol celkovo 93,61 %. Program Informatizácia spoločnosti má do konca roka vyčerpať 64,33 mil. eur (čerpanie na úrovni 58,41 %) a Vzdelávanie 35,54 mil. eur (63,21 %). V troch malých programoch je zo záväzku roka 2012 potrebné použiť do konca tohto roka 8,44 mil. eur. Z toho v programe INTERACT II 4,43 mil. eur (31,64 %), Cezhraničná spolupráca SR-ČR 3,35 mil. eur (78,54 %) a Rybné hospodárstvo 659,45 tis. eur (66,55 %). Zo záväzkov na roky 2012 a 2013 treba z európskych peňazí do konca roku 2015 využiť vo všetkých štrnástich programoch 4,718 mld. eur, z toho v jedenástich veľkých 4,682 mld. eur. V programe Doprava zostáva vyčerpať 1,449 mld. eur, Životné prostredie 912,93 mil. eur, Výskum a vývoj 517,03 mil. eur, Konkurencieschop­nosť a hospodársky rast 478,07 mil. eur, Regionálny operačný program 385,92 mil. eur, Informatizácia spoločnosti 320,69 mil. eur, Zamestnanosť a sociálna inklúzia 283,72 mil. eur, Vzdelávanie 229,3 mil. eur, Bratislavský kraj 40,24 mil. eur, Technická pomoc 37,88 mil. eur a Zdravotníctvo 27,74 mil. eur. Program Cezhraničná spolupráca SR-ČR má zo záväzku na rok 2013 do konca roku 2015 využiť 24,93 mil. eur, INTERACT II 6,15 mil. eur a Rybné hospodárstvo 4,46 mil. eur. Z toho zo záväzku na rok 2012 pre veľké programy, ktorý sa ku koncu septembra využíval na 48,27 %, je do záveru budúceho roka nutné minúť v ôsmich programoch 825,09 mil. eur. Zo záväzku roka 2013 treba vo všetkých programoch vyčerpať zo zdrojov EÚ do konca budúceho roka 3,893 mld. eur. Miera čerpania tohto záväzku vo veľkých programoch, v ktorých je potrebné použiť 3,857 mld. eur, dosiahla 13,88 %. V troch malých programoch, kde zo záväzku na rok 2013 zostáva minúť do konca budúceho roka 35,54 mil. eur, sa nevyčerpalo stále nič. 21.10.2014 SITA Ropa - Ceny ropy padajú už niekoľko mesiacov po sebe a atakujú dlhodobé minimá. A to aj napriek nepokojom na Blízkom východe a protiruským sankciám, ktoré ohrozujú ťažbu ropy v tejto krajine. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že cena ropy sa správa iracionálne. Klesá aj napriek tomu, že nestabilita vo svete prudko narastá a najväčší producenti ropy v arabských krajinách sú vo vojne s Islamským štátom. Bridlica mieša karty Na pokles cien ropy však tlačí nový fenomén v podobe bridlicovej ropy. Jej ťažba zažíva revolúciu hlavne v USA a prispieva tak k nadproduktivite tejto čiernej tekutiny. To zvyšuje jej zásoby hlavne v USA a presúva váhu na stranu ponuky. Cena čierneho zlata z toho dôvodu klesá. Poklesu ropy tiež pomáha stále silnejší dolár, za ktorého rastom je ohlásená zmena politiky Fedu a spomaľovanie globálnej ekonomiky. Vývoj cien ropy Brent Práve spomaľovanie sveta vytvára tlak na producentov ropy, ktorí sa tak musia vysporiadať s poklesom dopytu po tejto surovine. Čína a Brazília ako najväčší konzumenti ropy zápasia so stagnáciou a spotreba všetkých komodít v týchto krajinách klesá. Ďalším dôvodom je to, že Západ dosiahol svoj vrchol v spotrebe ropy a jej spotreba bude hlavne v Európe naďalej klesať. Starý kontinent sa čoraz viac zameriava na obnoviteľné zdroje a postupom času sa bude chcieť čoraz viac zbaviť svoje závislosti na čiernom zlate. Vojna ropných mocností Pokles cien ropy hrá do kariet Saudskej Arábii. Tá kvôli vysokej globálnej produkcii ropy a očakávanému slabému dopytu rozpútala cenovú vojnu. Za hlavného rivala Saudov sú považovaní Američania, ktorí ťažbou z bridlíc podrývajú postavenie Rijádu. V tom, kto bude stáť na strane víťazov v tejto ropnej vojne, sa však nezhodujú ani experti. Saudi chcú opustiť svoju dlhodobú stratégiu držania cien na hranici sto dolárov za barel a zamerajú sa na podiel na trhu. Znížením ceny na hranicu 80 dolárov za barel budú stále vysoko ziskoví, avšak americkí producenti ropy budú mať hlavu v smútku. Ťažba ropy z bridlíc a ropných pieskov sa pri tejto cene stane nerentabilná a nikto predsa nebude ťažiť so stratou. Týmto sa môže časom vyrovnať rovnováha medzi ponukou a dopytom a ceny ropy sa vrátia na vyššie hodnoty. Hranicu sto dolárov však už asi atakovať nebudú. Saudi však narážajú na odpor ostatných členov OPECu. Tým sa takáto nízka cena ropy príliš nepáči. Venezuela už teraz volá po povzbudení cien, zatiaľ čo Irán by na zaplátanie svojho rozpočtu potreboval ceny na hranici 130 dolárov za barel. Šejkovia však majú spojencov v Spojených arabských emirátoch, ktoré nebudú mať hospodárske problémy, ani keby ceny ropy padli pod 74 dolárov za barel. To isté však nemôže povedať Rusko, ktoré už teraz kruto dopláca na pokles ropy historickým prepadom rubľa, na ktorého záchranu míňa miliardy dolárov zo svojich rezerv. Experti citovaní agentúrou Reuters však podotýkajú, že spomaliť americký bridlicový boom nebude pre Saudov ľahké. Podieľa sa na ňom príliš veľa spoločností, ktoré riadia veľké množstvo vrtov. Tých je v Severnej Amerike aktuálne viac ako 1600 a oproti minulému roku ide o 17 percentný nárast. Americká produkcia je tak najvyššia za tridsať rokov. Saudská Arábia a ďalší členovia OPEC sú však pripravení na cenovú vojnu, pretože kalkulujú s tým, že v dlhšom horizonte sú ich náklady na ťažbu ropy nižšie, než v prípade bridlicových ťažiarov. Podobne sa im podarilo destabilizovať ziskovosť produkcie ostatných ropných hráčov v osemdesiatych rokoch. Dobývanie saudskej ropy je totiž omnoho lacnejšie, pretože tamojšie ložiská sú veľké a v malých hĺbkach. Cena ropy tak môže naďalej klesať a ohroziť rozmach ťažby z bridlíc. Otázkou však zostáva, ako na cenovú vojnu zareagujú producenti ropy v USA. 16.10.2014 Dušan Jančovič HN AAA Auto sa predáva fondu Abris, čaká na súhlas úradov - Medzinárodný fond súkromného kapitálu Abris Capital Partners podpísal zmluvy o kúpe väčšinového podielu v skupine AAA Auto Group. Ako informovala skupina, v prípade schválenia transakcie protimonopolnými úradmi príslušných krajín, prevezme Abris približne 95-percentný podiel v AAA Group. Hodnota transakcie predstavuje 220 mil. eur. "Dnes bol formálne ukončený dva roky trvajúci proces predaja majoritného podielu v AAA Auto Group. Som rada, že tak skupina získala silného medzinárodného finančného investora," uviedla pri tejto príležitosti generálna riaditeľka AAA Auto Group Karolína Topolová. Transakciu už schválil český Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, musí však prejsť ešte schvaľovacím procesom protimonopolných úradov v troch ďalších štátoch, a to na Slovensku, Ruskej federácii a na Ukrajine. Výsledné posudky by sa mali zverejniť v priebehu niekoľkých týždňov. "Následne prevezme nový majiteľ obchody skupiny AAA Auto. Neočakávame žiadne personálne zmeny alebo zmeny obchodného modelu," dodala Topolová. Podľa jej slov nový investor požiadal Anthonyho Dennyho, zakladateľa spoločnosti AAA Auto Group, ktorý v rámci transakcie predal svoj 81,4-percentný podiel, aby pôsobil na poste strategického poradcu pre vrcholový manažment. 15.10.2014 SITA Patríme medzi najchudobnejších v Európe - Slovensko sa vlani v medzinárodnom porovnaní umiestnilo na 38. mieste v rebríčku najbohatších krajín sveta. Na jedného Slováka pripadali čisté finančné aktíva vo výške 4 930 eur. Na prvom mieste bolo opäť Švajčiarsko, pričom priemerný Švajčiar mal nasporených 146 540 eur. Vyplynulo to z prieskumu Global Wealth Report skupiny Allianz. Finančné aktíva slovenských domácností sa vlani zvýšili o 4,2 %. Rast bol však podľa Allianzu výrazne nižší ako priemerná hodnota vo východoeurópskych členských krajinách EÚ. V slovenských domácnostiach stále dominovali predovšetkým bankové vklady, ktoré tvorili 63 % z celkovej sumy aktív. Slovensko tak patrí podľa Allianzu ku krajinám s najvyšším podielom využitia bankových vkladov vo východnej Európe. V minulom roku okrem finančných aktív pribudli aj neželané dlhy. Ich rast bol rýchlejší ako v akomkoľvek inom období od vypuknutia krízy, konštatuje sa v analýze Allianzu. Vo východoeurópskom regióne zaznamenali výrazný nárast najmä osobné dlhy. Ich miera sa v minulom roku zvýšila o 13,2 %. Dlh Slovákov v uplynulom roku predstavoval spolu 34,2 %. Skupina Allianz predstavila prieskum, ktorý skúmal stav aktív a dlhov domácností vo viac ako 50 krajinách sveta. Z výsledkov vyplynulo, že hrubý finančný majetok domácností sa v minulom roku zvýšil o 9,9 %. Ide podľa Allianzu o najvyšší rast od roku 2003 a finančné aktíva občanov preniesol na rekordných 118 mld. eur. Tento rast bol podmienený výnimočným výkonom na akciových trhoch v Japonsku, USA a Európe. 10.10.2014 SITA Klientské centrum pre export - Od októbra zahájilo činnosť Klientské centrum pre export, ktoré je jednotným kontaktným miestom Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a Ministerstva zahraničných vecí ČR pre českých podnikateľov, ktorí chcú expandovať na zahraničné trhy. Klientské centrum sa nachádza v sídle agentúry CzechTrade a ponúka podnikateľom konzultácie ich exportných a investičných zámerov. Prostredníctvom jednotnej siete zastupiteľských úradov ČR a zahraničných kancelárií CzechTrade je schopné sprostredkovať služby vo viac ako 90 krajinách sveta. V katalógu služieb sú uvedené bezplatné aj spoplatnené služby. Bližšie informácie nájdete na stránke: www.businessinfo.cz Zdroj: mzv.cz 6.10.2014 Japonci dostali chuť na európske dlhopisy. Kvôli deflácii - Japonskí investori stavili na eurozónu. V poslednom čase totiž nakúpili rekordnú sumu francúzskeho vládneho dlhu. A to aj vďaka krokom Európskej centrálnej banky, ktorá v máji pristúpila k uvoľneným krokom. Japonci sú totiž z vlastnej skúsenosti presvedčení, že dlh krajiny, kde centrálna banka bojuje proti deflácii predstavuje víťaznú stávku. „V istom zmysle, očakávajú defláciu a dlhé obdobie nulových úrokových sadzieb,“ povedal Hiroki Shimazu, senior ekonóm trhu v SMBC Nikko Securities. Výhodný obchod Japonskí investori tak len v máji kúpili 14 miliárd eur francúzskych dlhopisov, čo je viac ako 60 percent z novej emisie, ktorú vydala francúzska vláda tento mesiac. Údaje za jún síce ešte nie sú k dispozícii, ale účastníci trhu hovoria, že japonský nákup dlhopisov sa zdvihol uprostred širšieho nákupu, ktorý vidieť v krajinách eurozóny od mája tohoto roka. Francúzske dlhopisy predstavujú pre Japoncov výhodný obchod. Majú totiž vyššie výnosy než nemecké dlhopisy a na talianskych vládne veľmi nízky rating, čo ich odradilo od nákupu. Japonské déjà vu Krajina vychádzajúceho slnka mala podobné problémy, akým dnes čelí Európa- teda hrozba deflácie. Proti klesajúcim cenám a vlažnom raste tiež zasiahla centrálna banka, ktorej kroky spravili z krajiny jedného z najväčších býčich trhov. Po znížení úrokových sadzieb na nulu počas tohto obdobia Bank of Japan vynašla momentálne celosvetovo uznávanú predstavu o kvantitatívnom uvoľňovaní, a teda hromadnom nákupe dlhopisov a tlačeniu nových peňazí. Katarína Kováčiková HN Namíbia: Obchodné príležitosti v projektoch obnoviteľných energetických zdrojov - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Viedni informuje, že Namíbia spúšťa Národný energetický program pre zlepšenie zásobovania krajiny energiami. V rámci neho sa majú obnoviť viaceré existujúce elektrárne ako aj postaviť nové. Vláda hľadá nezávislých dodávateľov pre nasledovné projekty: • výstavba Kudu Gas Project: NamPower, štátna firma, ktorá má na starosti zásobovanie elektrickou energiou, plánuje výstavbu plynovej elektrárne s kapacitou 800 MW a nákladmi 1,3 mld. USD a so začiatkom stavebných prác v r. 2018; • výstavba solárnej elektrárne s kapacitou 30 MW - pre výstavbu sa hľadá investor - Independent Power Producer; • výstavba elektrárne s kapacitou 250 MW, ktorá má byť postavená formou Public-Private Partnership (PPP); • dodávka technológie pre uhoľnú elektráreň van Eck ; • dodávka technológie pre vodnú elektráreň Ruacana; • výstavba vodnej elektrárne Baynes na rieke Kunene na angolských hraniciach s kapacitou cca. 600 MW. Bližšie informácie poskytne Veľvyslanectvo Namíbie vo Viedni na adrese: nam.emb.vienna@speed.at . Prezident podpísal sprísnenie podmienok pri predaji a darovaní pôdy - Podmienky predaja a darovania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa už čoskoro sprísnia. Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý Národná rada (NR) SR prerokovala v zrýchlenom režime. Právna norma bude účinná od 1. júna tohto roku. Zákon má podľa rezortu pôdohospodárstva viac chrániť slovenskú pôdu a zabrániť špekulatívnym obchodom s ňou. Po novom by tak mali pôdu prednostne nadobúdať osoby, ktoré podnikajú alebo pracujú v poľnohospodárskej výrobe najmenej tri roky. Prednostné právo budú mať družstvá, agropodniky a samostatne hospodáriaci roľníci v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Ak títo záujem o pôdu neprejavia, právo na jej odkúpenie budú mať osoby podnikajúce alebo pracujúce v poľnohospodárstve v susediacej obci, následne aj z inej oblasti. Až keď o prevod poľnohospodárskeho pozemku za cenu požadovanú prevádzajúcim neprejaví záujem žiaden z takto určených subjektov, bude môcť pozemok nadobudnúť ktokoľvek. Podľa novej právnej úpravy sa bude naďalej rešpektovať predkupné právo Obmedzenia pri predaji a darovaní sa nebudú vzťahovať na záhrady a poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce - intraviláne, ani na pozemky s výmerou do 2000 štvorcových metrov, aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Obmedzenia sa nebudú vzťahovať tiež na pozemky určené najmä na výstavbu, ani na tie, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je obmedzená, napríklad v záujme ochrany prírody, krajiny alebo vodných zdrojov. Podľa novej právnej úpravy sa bude naďalej rešpektovať predkupné právo, podľa ktorého majú nárok na prednostné odkúpenie pozemku jeho spoluvlastníci. Ich súhlas k darovaniu alebo predaju potrebný nebude, ak svoj podiel na pozemku spoluvlastník predáva alebo daruje osobe sebe blízkej, napríklad deťom, manželovi alebo manželke. Rešpektovať sa budú aj práva dedičov a reštitučné nároky. Nadobúdať poľnohospodársky pozemok do vlastníctva nebude môcť štát ani fyzická alebo právnická osoba z takého štátu, ktorého právny poriadok neumožňuje nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku osobám zo SR. Obmedzenie sa nevzťahuje na dedenie poľnohospodárskeho pozemku ani na štáty Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarsko a štáty, pre ktoré to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. K zákonu bolo prijatých viacero pozmeňujúcich návrhov Poslanci k zákonu oproti pôvodnému vládnemu návrhu prijali viacero pozmeňujúcich návrhov. Rozšíril sa napríklad okruh príbuzných osôb, na ktoré sa postupy tohto zákona nevzťahujú. Zároveň sa spresnilo, že pri prevode poľnohospodárskeho pozemku na človeka bez poľnohospodárskej výroby bude garantovaná cena požadovaná prevádzajúcim a nebude dochádzať k špekulatívnym zníženiam ceny. Prevod bude viazaný na trvalý pobyt alebo sídlo osoby, najmenej na 10 rokov na území Slovenska. Na mladých poľnohospodárov sa nebude vzťahovať povinnosť vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Nebudú môcť ale prenajať, predať ani darovať poľnohospodársky pozemok tri roky od jeho nadobudnutia. Opozícia právnu normu v parlamente opakovane kritizovala ako protiústavnú a viacerí jej predstavitelia preto avizovali, že v prípade jej schválenia iniciujú podanie na Ústavný súd (ÚS) SR. 27.05.2014 TASR Verejné obstarávanie v Japonsku – prekážky a možnosti pre európske stredné a malé podniky - EU-Japan Centre For Industrial Cooperation, ktoré je súčasťou Delegácie EÚ v Japonsku vydalo v marci 2014 informáciu, ktorá sumarizuje možnosti a prekážky európskych spoločností pri účasti na verejnom obstarávani v Japonsku so zameraním sa malé a stredné podniky. V roku 2011 sa európske spoločnosti podielali iba 2,9 % na celkovej hodnote dodávok v rámci verejného obstarávania v krajina. Ako možno toto číslo zvýšiť a čomu sa vyvarovať si je možné prečítať v anglickom jazyku na stránke http://www.eu-japan.eu/sites/eu-japan.eu/files/Public-Procurement-Japan-Report_2014.pdf. MZV Zrušte nefunkčnú eseročku. Tu je návod - Máte nefunkčnú eseročku a chcete ju zrušiť? Vieme, ako to urobiť a čo musíte podstúpiť. V minulých rokoch vzniklo mnoho eseročiek, ktoré sú nefunkčné od svojho založenia. Existuje právne nariadenie na ich vyradenie z evidencie, alebo to záleží len na rozhodnutí majiteľov s.r.o.,“ pýta sa nás čitateľ Jano v HN Poradni. Takto zanikne eseročka Ako radí právnička Mária Dvončová: „Evidenciou obchodných spoločností" je de facto obchodný register, vedený okresným súdom v sídle kraja. „Spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká až výmazom z tohto registra. Návrh na výmaz z registra môžu podať štatutárny zástupca spoločnosti, prípadne likvidátor, alebo spoločník, a to z dôvodov uvedených v zákone, spoločenskej zmluve alebo stanovách. V tomto prípade, ide v podstate o zrušenie s.r.o. na „dobrovoľnej báze“.“ V určitých prípadoch rozhodne o zrušení spoločnosti i samotný súd, obvykle vtedy, keď si spoločnosť neplní svoje povinnosti. Pokiaľ však samotní majitelia nemajú záujem ich zrušiť, len sú neaktívne, neexistuje dôvod pre ich zrušenie. S likvidáciou firmy či bez nej Svoje rady pripája aj právnička Hedviga Takáčová. Povinnosti v tejto oblasti stanovuje pre jednotlivé druhy spoločností hlavne Obchodný zákonník. „Súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu môže rozhodnúť o zrušení firmy.“ Sú tam však definované určité podmienky. Súd v konaní o zrušenie spoločnosti najprv zisťuje, či má eseročka nejaký obchodný majetok, napríklad cez dopyty na daňový úrad, Sociálnu poisťovňu a podobne. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. Pokiaľ zistí, že firma nemá dostatočný obchodný majetok, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Súd rozhodne o zrušení eseročky, ak : O zrušení spoločnosti rozhodne súd, ak to navrhne štátny orgán (napríklad daňový úrad), osoba, ktorá osvedčí právny záujem (napríklad spoločník), alebo súd môže konať aj z vlastného podnetu, vtedy ak: – sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti – spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie – zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti – poruší povinnosť (ak jej zo zákona vyplýva) vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona – porušuje povinnosť týkajúcu sa predmetu podnikania viazanú na to, že zapíše činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby a nepreukáže, že táto činnosť sa vykonáva pomocou osôb, ktoré sú nato oprávnené – nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe – nesplnila podmienky preukázania vlastníckeho alebo užívacieho práva k nehnuteľnosti, ktorej adresa je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri alebo súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra .5.05.2014 HN Zuzana Kullová V Bratislave náhle skrachovali tri inžinierske legendy - Na scéne pôsobili desaťročia. V chemickej brandži ich pokladali vďaka svojim inžinierom za odborné špičky. Napriek tomu spoločnosti Pio Chempik a Apolloprojekt dnes náhle končia. Obe sú už v likvidácii. Ešte na jeseň skrachoval ďalší známy hráč Cheneko. „Neboli sme schopní nájsť potrebný objem práce,“ hovorí riaditeľ Pio Chempiku Štefan Karácsony. Top odborné pozície Pio Chempik vznikol v roku 1951 ako špecialista pre projekty technologických celkov v chemickom priemysle. „Nevedeli sme, ustáť’ tlak extrémne nízkych cien najmä v elektronických aukciách,“ hovorí. Podľa Karácsonya časť firiem zámerne istý čas ponúka služby pod hranicu nákladov. „Napríklad dva roky. Takto chcú ostatných vytlačiť z trhu,“ dodal. Fenomén je výrazný najmä pri štátnych zákazkách. Krachom Chempiku tak stráca prácu 20 vysokokvalifikovaných inžinierov. 30 ich kolegov zase už nikdy nedostane výplatnú pásku firmy Apolloprojekt. Ten začal v roku 1993 odčlenením projektového oddelenia Slovnaftu. Reálnu tradíciu tak mal už od roku 1956.„Narazili sme na cenovú vojnu,“ hovorí riaditeľ Apolloprojektu Vojtech Nagy. Ako druhú príčinu problémov uvádza situáciu v petrochémii. „V Európe zanikli mnohé rafinérie, sektor to cíti,“ povedal. Na jeseň skončil i tretí bratislavský hráč Cheneko. Ako jediný nehovorí o odvetvových vplyvoch. „Mali sme zlý podnikateľský plán,“ priznáva jeho manažér Peter Hluch. Komentuje i ceny štátnych zákaziek. „Dnes sa ich radšej nezúčastňujem,“ dodal. Mladí dravci O šťastí v zlej situácii môže hovoriť 15 prepustených inžinierov Apolloprojektu. Tých k sebe pribrala spoločnosť Gasinex Projekt. Pred pár rokmi ju s tromi ľuďmi založil Martin Valašik, dnes rastie. Recept na úspech vysvetľuje novými zásadami. „Investujeme do moderného softvéru, robíme len pre súkromný sektor. I ten sa snažíme viac diverzifikovať,“ vysvetľuje. Zákazky pre Slovnaft v Gasinexe tvoria zhruba polovicu. V Apolloprojekte sa podľa našich informácií blížili až k 90 percentám. Valašik tvrdí, že napriek globálnej situácii v petrochémii časť trhu rastie. „Slovnaft ohlásil niekoľkomiliónové investície, sú aj iné príležitosti. Na to nadväzujeme,“ povedal. Príčiny krachu konkurentov komentovať nechce. „Faktom však je, že štátne zákazky sú problém,“ dodal. Navrhujú nemeckú cestu Cenovú vojnu v sektore potvrdzuje predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko. „Zákazky v štátnom sektore ovplyvňuje verejné obstarávanie. Hoci je možný výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, v praxi sa u nás používa len kritérium najnižšej ceny,“ hovorí. Následkom podľa Benka je znížená kvalita projektov vedúca k ohrozeniu bezpečnosti. Ako riešenie navrhuje nemecký model. „Tam fungujú honorárové poriadky. Ide o cenové limity, ktoré zabraňujú týmto hrozbám,“ povedal. Podľa Benka neohrozujú hospodársku súťaž. „Poriadky neurčujú ich inžinieri, ale štát na základe stanovených výkonov a úkonov. Máme signály, že tieto princípy by u nás mohli byť akceptované,“ dodal. Kto odchádza zo scény Pio Chempik – 20 zamestnancov – chémia Apolloprojekt – 30 zamestnancov – petrochémia Cheneko – 30 zamestnancov – chémia a energetika 13.04.2014 HN Tomáš Tišťan NBS pribudnú nové povinnosti pri dohľade nad bankami - Nové regulačné požiadavky sa budú vzťahovať na všetky banky v EÚ, vrátane slovenských. Národná banka Slovenska (NBS) by mala mať väčšie kompetencie pri dohľade nad finančnými domami. Do novely zákona o bankách sa totiž implementujú viaceré smernice Európskej únie (EÚ), ktoré majú zabezpečiť väčšiu kontrolu nad bankami zo strany dozorných orgánov aj zlepšenie fungovania bánk a investičných spoločností. Návrh novely zákona dnes schválila vláda SR. Na rokovanie ju predložilo Ministerstvo financií (MF) SR spoločne s NBS. Nové regulačné požiadavky sa budú vzťahovať na všetky banky v EÚ, vrátane slovenských. "Zavedením prísnejších požiadaviek pre banky a obchodníkov s cennými papiermi sa zníži riziko ich zlyhania, čo prispeje k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci celej Európskej únie," uviedol rezort financií v predkladacej správe. Po novom tak bude mať NBS niekoľko nových povinností. Ak napríklad zistí, že niektorá zo slovenských bánk má problémy, ktoré budú predstavovať riziko pre celý bankový sektor, bezodkladne bude musieť o tom informovať európsky orgán dohľadu. "Zároveň môže zvýšiť intenzitu dohliadok na mieste, tiež môže vyžadovať predloženie osobitných správ, môže uskutočniť podrobnejšie preskúmanie plánov banky alebo tematické zameranie dohliadok," uvádza sa v novele zákona. Na zabezpečenie finančnej stability bude môcť slovenská centrálna banka vykonať kontrolu na mieste aj v pobočke zahraničnej banky, a to po konzultácii s orgánom dohľadu príslušného členského štátu. Novela upravuje aj výmenu informácií a spoluprácu NBS s orgánmi dohľadu iných členských štátov a s inými orgánmi. "Zároveň sa zavádzajú ustanovenia týkajúce sa nakladania so získanými dôvernými informáciami od orgánov dohľadu iných členských štátov a účel ich použitia," uviedlo ministerstvo. Centrálna banka by mala každoročne vypracovávať plán dohliadok na mieste a plán dohliadok na diaľku. Pri tvorbe týchto plánov pritom bude musieť NBS prihliadať najmä na výsledky stresového testovania bánk i na systémové riziká. Tieto výsledky bude môcť poskytnúť európskemu orgánu dohľadu. Ak bude mať v budúcnosti nejaká slovenská banka problém, za účelom jej ozdravenia bude môcť NBS zaviesť plán na jej obnovu a na riešenie jej krízovej situácie. Taktiež sa ustanovuje bankám povinnosť spolupracovať s NBS pri riešení krízovej situácie. "Banka je povinná spolupracovať s NBS pri riešení krízovej situácie a poskytnúť jej všetky požadované informácie potrebné na prípravu plánu na riešenie krízovej situácie," uvádza sa v návrhu novely zákona. Podľa novely povinnosťou pre banky a pobočky zahraničných bánk bude udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a dostatočnú likviditu. "Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne informovať NBS o neplnení alebo predpokladanom neplnení povinností a následne predložiť NBS plán na včasné obnovenie plnenia ukazovateľa likvidity," píše sa v návrhu. Banky a pobočky zahraničných bánk taktiež budú musieť povinne aj bez súhlasu klienta bezodkladne písomne poskytovať do registra bankových úverov a záruk vedeného NBS údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom alebo právnickým osobám, o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. "Banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedajú za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov, ktoré poskytli do registra. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta vykonať v registri opravy poskytnutých údajov, ktoré nie sú správne, úplné alebo aktuálne, a o vykonaných opravách zasielať oznámenie NBS," navrhuje sa v novele zákona. 9.04.2014 TASR Výrobné ceny v eurozóne vo februári nečakane klesli - Experti počítali vo februári so stagnáciou. V medziročnom porovnaní ceny výrobcov v eurozóne vo februári padli o 1,6 percenta a v celej únii o 1,7 percenta. LUXEMBURG. Výrobné ceny v eurozóne vo februári nečakane klesli. Hlavným dôvodom bolo zlacnenie energií. Informovali o tom európsky štatistický úrad Eurostat a agentúra RTTNews. Ceny priemyselných výrobcov sa v eurozóne rovnako ako v Európskej únii (EÚ) vo februári v porovnaní s januárom znížili o 0,2 % po 0,3-% poklese v januári. Experti počítali vo februári so stagnáciou. V medziročnom porovnaní ceny výrobcov v eurozóne vo februári padli o 1,6 % a v celej únii o 1,7 %. Bez započítania energií ceny výrobcov v eurozóne v medzimesačnom porovnaní stagnovali. Rovnako sa nezmenili ceny kapitálových tovarov ani tovarov krátkodobej spotreby. Ceny medzitovarov klesli o 0,1 % po 0,1-% náraste v januári. Tempo zlacňovania energií sa spomalilo na 0,5 % z 1,2 %. Najprudšie ceny priemyselných výrobcov v rámci EÚ klesli v: Estónsku (-1,9 %), Slovensku (-1,6 %), Grécku (-1,5 %) Litve (-0,9 %). Zvýšenie zaznamenali len v: Dánsku (+0,4 %), Maďarsku (+0,3 %), Chorvátsku (+0,2 %), na Cypre (+0,1 %) Fínsku (+0,1 %). V medziročnom porovnaní energie v eurozóne vo februári zlacneli o 4,4 % a medzitovary o 1,8 %. Ceny kapitálových tovarov sa zvýšili o 0,4 %, tovarov krátkodobej spotreby o 0,6 % a tovarov dlhodobej spotreby o 0,9 %. Ceny v priemysle eurozóny bez započítania energií klesli o 0,5 %. 2.04.2014 TASR Deficit po troch mesiacoch prekročil jednu miliardu eur - Kým koncom marca 2013 predstavovalo čerpanie výdavkov 22,5 %, tento rok to bolo 21,1 %. Štátny rozpočet bol v prvom štvrťroku tohto roka v schodku 1,086 miliardy eur. V samotnom marci tak rozpočtový deficit stúpol o vyše 200 miliónov eur. V medziročnom porovnaní to znamenalo nárast o 133,1 milióna eur, resp. o 14 %. Celkové príjmy štátu pritom v medziročnom porovnaní stúpli o 8,8 % na 2,587 miliardy eur pri súčasnom raste výdavkov o 10,3 % na 3,672 miliardy eur. Ako ďalej informuje ministerstvo financií, z celkových rozpočtovaných výdavkov na rok 2014 sa pritom napriek medziročnému nárastu vyčerpal menší podiel, ako v rovnakom období vlani. Z únie prišlo menej Kým koncom marca 2013 predstavovalo čerpanie výdavkov 22,5 %, tento rok to bolo 21,1 %. Príjmy sa zatiaľ naplnili na 18,3 %, kým v rovnakom období vlani to bolo 18,6 %. V rámci celkových príjmov daňové príjmy štátu stúpli o 7,6 % na 2,119 miliardy eur. Pozitívny vývoj bol podľa rezortu financií zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty s medziročným nárastom o 62,2 milióna eur, pri dani z príjmov právnických osôb o 41 miliónov eur, pri dani z príjmov fyzických osôb o 40,5 milióna eur a mierne stúpol aj výber spotrebných daní o 7,4 milióna eur. Naopak, poklesli príjmy zo zrážkovej dane o 3,2 milióna eur. Negatívny vývoj štát zaznamenal pri príjmoch z rozpočtu Európskej únie, ktoré boli oproti prvému štvrťroku vlaňajška nižšie o 201,8 milióna eur. Na druhej strane však stúpli príjmy štátneho rozpočtu z dividend o 39 miliónov eur. Štát vybral viac "Dôvodom je prijatie prvej splátky pohľadávky na dividendu od spoločnosti SEPS, a. s., o výplate ktorej rozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti koncom decembra 2013," konštatuje ministerstvo financií. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu medziročne stúpli o takmer 224 miliónov eur. V rámci celkových výdavkov stúpli výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 94 miliónov eur. "Ide o splátky úrokov zo štátnych dlhopisov vydaných v minulých rokoch," tvrdí ministerstvo. Čerpanie ďalších výdavkov rozpočtu medziročne vzrástlo o 154,9 milióna eur. Výraznejší nárast bol pritom zaznamenaný v transfere Sociálnej poisťovni, ktorý medziročne stúpol o 79,3 milióna eur, čo je podľa rezortu financií v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2014. 1.04.2014 SITA Podnikateľské fórum bilaterálne rokovanie slovenských a bosniansko-hercegovinských firiem. - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR informuje podnikateľskú verejnosť, že dňa 24. apríla 2014 sa uskutoční podnikateľské fórum a bilaterálne rokovanie slovenských a bosniansko-hercegovinských firiem. Podnikateľské fórum a B2B rokovania budú sektorovo zamerané na: strojársky, kovoobrábací, elektrotechnický, elektronický, automobilový, farmaceutický, chemický a petrochemický priemysel, ITC, moderné stavebné technológie, energetiku, poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Fórum sa bude konať pri príležitosti 1. zasadnutia Medzivládnej komisie pre rozvoj hospodárskej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou. V prílohe prikladáme dotazník, ktorý prosíme vyplniť a zaslať ho Jasne Mernik, projektovej manažérke na elektronickú adresu: jasna.mernik@sario.sk. Vyplnený dotazník bude slúžiť ako registrácia Vašej firmy a zároveň ako podklad pre vyhľadanie potenciálneho bosniansko-hercegovinského partnera. Vyplnený dotazník zašlite na uvedenú elektronickú adresu do 14. apríla 2014. Hlavný organizátor tejto akcie je SARIO a Ministerstvo hospodárstva SR. Presné miesto a konanie podnikateľského fóra a B2B Vám budú oznámené v dostatočnom časovom predstihu. 25.03.2014 MZV Firmy budú platiť. Za zdravie - Školiť zamestnancov, ako poskytovať prvú pomoc či vypracovať posudky o rizikovosti práce. Aj takéto povinnosti budú musieť všetky firmy na Slovensku spĺňať už od júla tohto roku. Podľa návrhu nového zákona z dielne ministerstva zdravotníctva by totiž mali desiatky tisíc firiem zabezpečovať Aké povinnosti prinesie novela zamestnávateľom? Ide o rad nových povinností. Novela bude voči nim prísnejšia, aj keď opätovne nezavedie v minulosti oprávnene kritizované povinné zdravotné prehliadky pre všetkých zamestnancov. 23.03.2014 HNonline.sk Výpis z katastra dostanete na pošte, prepis domu mierne zdražie - Katastrálne úrady majú podľa nového zákona evidovať aj ceny nehnuteľností. Nebudú verejné, dáta získajú okrem majiteľov aj daniari či policajti. Zrýchlené prepísanie nehnuteľnosti na nového majiteľa nepotrvá na budúci rok pätnásť dní ako dnes, katastre by to mali zvládnuť do desiatich dní. Poplatok za takýto expresný vklad do katastra sa zníži o šesť eur na 260 eur. Polovicu zaplatíte, keď návrh na vklad podáte cez web a bude digitálne podpísaný. Normálny návrh na vklad do katastra, ktorého vybavenie potrvá naďalej tridsať dní, mierne zdražie. Momentálne je správny poplatok 66 eur, o rok má byť o štyri eurá drahší. Aj táto taxa sa bude dať naďalej znížiť o polovicu pri podaní vkladu cez web. S týmito zmenami prišiel Úrad geodézie, kartografie a katastra v návrhu nového katastrálneho zákona, ktorý predložil do pripomienkového konania v piatok popoludní. Norma má nahradiť devätnásť rokov starý katastrálny zákon. Pokiaľ by Smer nový katastrálny zákon schválil v navrhovanej podobe, platiť by začal od 1. júla 2015. Budú evidovať ceny nehnuteľností zo zmlúv Popri type nehnuteľnosti, vlastníckom vzťahu či záložnom práve by mali katastrálne úrady po novom evidovať aj cenu nehnuteľností. „Umožní sa získať prehľad o vývoji cien nehnuteľností,“ vysvetľuje návrh kartografický úrad. Katastre vďaka tomu získajú celkom presný prehľad o vývoji trhových cien nehnuteľností, pretože podľa zákona majú evidovať ceny z kúpno-predajných zmlúv či iných listín, ktoré budú ľudia žiadať zapísať do katastra. Cena nehnuteľnosti by podľa navrhovaného zákona nemala byť súčasťou listu vlastníctva, nebude tak verejne prístupná. Získať ju bude môcť na požiadanie len majiteľ nehnuteľnosti, vlastníci by si tak časom vedeli zistiť, za aké ceny sa ich sa dom či byt obchodoval v minulosti. Okrem majiteľa bude môcť o výpis cien v katastri požiadať polícia, súdy, prokuratúra, exekútor, daniari, centrálna banka, znalcom či ľuďom, ktorí vytvárajú cenové mapy nehnuteľností. Záväzné výpisy dostanete na pošte či u notára Zákonom tiež stratia katastrálne úrady monopol na vydávanie záväzných výpisov z listu vlastníctva. Budú ich môcť vydávať aj notári, advokáti či Slovenská pošta na integrovaných obslužných miestach. 14. 3. 2014 Adam Valček SME Slováci tankovali pätnásty najdrahší benzín v únii - Motoristi v SR tankovali v 10. týždni tohto roka 15. najdrahší benzín s daňou v EÚ za priemernú cenu 1,433 eura za liter (eura/l). "Na Slovensku čerpali motoristi 14. najdrahšiu motorovú naftu s daňou v rámci Európy, a to za 1,356 eura/l," informoval internetový portál benzin.sk. Najdrahší benzín s daňou v EÚ mali v Taliansku, kde liter stál v priemere 1,717 eura. Najlacnejší benzín s daňou v EÚ bol v Rumunsku, kde ho v priemere predávali po 1,255 eura/l. Najdrahšiu naftu s daňou v EÚ evidovali vo Veľkej Británii, stála tam v priemere 1,644 eura/l. Najlacnejšia nafta s daňou v EÚ bola v Luxembursku s priemernou cenou 1,195 eura/l. V porovnaní so Slovenskom bola v Poľsku cena benzínu nižšia o 0,157 eura/l a nafty o 0,076 eura/l. V Rakúsku bol benzín o 0,089 eura lacnejší a nafta lacnejšia o 0,027 eura/l. V Česku mali benzín lacnejší o 0,121 eura a cena nafty bola nižšia o 0,024 eura. V Maďarsku tankovali benzín o 0,104 eura lacnejšie ako na Slovensku a nafta bola drahšia o 0,024 eura. 14.03.2014 Vláda obmedzí trvanie dohôd, budú najviac na rok - Ak dnes uzavriete dohodu na neurčitý čas a neukončíte ju, môžete sa vyhnúť plateniu odvodov z nej. Na túto dieru v zákone upozornil exminister práce Jozef Mihál (SaS). Ministerstvo práce pre ňu po roku opäť mení pravidlá zamestnávania na dohody. Budú platiť najviac 12 mesiacov. Po roku sa budú musieť dohody, čo budú pokračovať, uzavrieť nanovo. Tak by sa malo zaručiť, že sa budú platiť odvody zo všetkých dohôd. Zmena, ktorú odobrila vláda, by mala platiť od júla tohto roka. Pre firmy bude znamenať väčšiu administratívnu záťaž, upozornil šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Schválené znenie je podľa neho lepšie ako dnešné, lebo neumožní niektorým firmám využívať dieru v zákone a neplatiť odvody. To im zaručilo konkurenčnú výhodu, lebo na pracovníka platili menej. Teší ho aj to, že ministerstvo ustúpilo od pôvodného návrhu, že by všetky dohody platili len do 31. decembra. To by robilo problém najmä pri výpomociach v decembri, zamestnávateľ by aj po pár dňoch musel uzavrieť novú dohodu. Asociácia ponúkla ministerstvu iné riešenie: „Navrhli sme, aby sa odvody z dohôd platili k 31. decembru. Tak by nevznikla väčšia administratíva,“ hovorí Machunka. Ministerstvo práce však ich návrh odmietlo. 26. 2. 2014 Veronika Folentová SME Pivo Keňa - schválenie prvej zóny voľného obchodu - Kenská vláda schválila vytvorenie prvej zóny voľného obchodu v Mombase v záujme rozvoja regionálneho obchodu a podpory ekonomiky. Zóna sa má rozprestierať na ploche 330 ha s dobrým prístupom k morskému prístavu Kilindini, k železnici a hlavnej ceste do Nairobi (a ugandskej Kampaly) a k medzinárodnému letisku. Zónu majú možnosť využiť aj slovenskí podnikatelia na bezcolné skladovanie, prekládku a distribúciu tovaru určeného pre 400 miliónov obyvateľov krajín COMESA (Spoločného trhu krajín východnej a južnej Afriky). Tovar, prekladaný v zóne a určený na reexport, nebude nepodliehať inšpekcii a clu, čo v súčasnosti zdržuje a finančne zaťažuje takéto operácie. V rámci krajín EAC (Keňa, Uganda, Tanzánia, Rwanda, Burundi) platí jednotný colný systém, takže tovar preclený v jednej členskej krajine je možné distribuovať do iných krajín EAC bez ďalších colných konaní. V prípade záujmu o bližšie informácie môžete kontaktovať zastupiteľský úrad SR v Nairobi: Emil Matejka, emil.matejka2@mzv.sk, 00254202721896. Vyberáte viac daní, znížte ich sadzby, žiadajú štát firmy - Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) je presvedčená, že na základe efektívnejšieho výberu daní a zrýchľujúceho sa rastu slovenskej ekonomiky by sa mali znížiť sadzby dane z príjmov právnických osôb. Taktiež by sa mala znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty. Asociácia tak reagovala na februárovú daňovú prognózu Ministerstva financií SR, v ktorej rezort financií zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov za rok 2013 a 2014. „Sadzba dane z príjmov právnických osôb síce bola znížená, v dôsledku kompenzácie zavedenia daňových licencií, z pôvodných 23 % na 22 %. Avšak táto sadzba je stále neprimeraná a v porovnaní s okolitými štátmi znamená pre Slovensko konkurenčnú nevýhodu. Brzdí tak prílev nových investícií a rozvoj ekonomiky z čoho by mal štát, podnikatelia aj občania väčší osoh,“ uviedol generálny sekretár AZZZ SR Oto Nevický. Ministerstvo financií SR vo februárovej daňovej prognóze informovalo, že za rok 2013 sa zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov o 261 mil. eur, čo predstavuje 0,4 % hrubého domáceho produktu. Rezort financií zároveň zvýšil odhad týchto príjmov pre rok 2014 o 189 mil. eur. K vyššej prognóze prispel podľa ministerstva zlepšený výber dane z pridanej hodnoty a očakávaný vyšší akruálny výnos pri dani z príjmov právnických osôb. 18.02.2014 SITA Premiér mal tajné rokovanie s Telekomom, vyhlásil Daniel Lipšic - Daniel Lipšic tvrdí, že na stretnutí bolo podpísané aj memorandum. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) sa v stredu (12.2.) neverejne stretol so zástupcami spoločnosti Deutsche Telekom a rokoval s nimi o doprivatizácii zostávajúceho 49-% podielu SR v Slovak Telekome. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil nezaradený poslanec Daniel Lipšic (NOVA) s tým, že na stretnutí bolo podpísané aj memorandum. "Vyzývame Roberta Fica, aby memorandum zverejnil. Premiér donekonečna rozprával, že je proti privatizácii a že za jeho vlády sa nič privatizovať nebude. Ukazuje sa, že okrem Carga chce doprivatizovať aj slovenský Telekom, spôsobom, ktorý nie je veľmi transparentný," upozorňuje opozičný poslanec. Podľa jeho slov je na diskusiu, či je doprivatizácia správna alebo nie, druhá vec však je, aby bol proces transparentný. "Utajené stretnutia a utajené memorandum naznačujú, že nepôjde o transparentnú doprivatizáciu," myslí si Lipšic. Exminister hospodárstva Juraj Miškov (nezaradený) podotkol, že snaha o "privatizačnú rýchlovku" má veľmi jasné pozadie. Za obchodom vidí problémy ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD), ktorý potrebuje urýchlene naplniť deravú štátnu kasu. "Dovolím si tvrdiť, že rýchlo a utajene nie je to isté, ako dobre a výhodne. Budeme iniciovať mimoriadne rokovanie Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti k tejto téme. Predvoláme si aj ministra hospodárstva Tomáša Malatinského (nominant Smeru-SD), aby poskytol všetky relevantné informácie," avizoval Miškov. Martin Chren (nezaradený) tvrdí, že cena Slovak Telekomu by sa mohla určiť napríklad po vzore Českej republiky, kde sa nedávno predala česká Telefónica za hodnotu predstavujúcu šesťnásobok jej ročného zisku pred zdanením. Ako príklad tiež uviedol predaj českého podielu v T-Mobile, kde hodnota bola na úrovni 4,5-násobku zisku pred zdanením. Hodnota Slovak Telekomu by sa tak podľa jeho slov mala pohybovať na úrovni 800 miliónov až jednej miliardy eur. Predstavitelia hnutia NOVA tiež poukázali na to, že materiály k privatizácii vznikli na počítači spoločnosti WOOD & Company, ako aj Avocat. Firma s takýmto menom pritom v minulosti figurovala v známom nástenkovom tendri. Memorandum podpísane bolo Hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič v reakcii potvrdil, že memorandum podpísané bolo. Spoločnosť Deutsche Telekom, ktorá má predkupné právo na slovenský podiel, ho podľa jeho slov zatiaľ neuplatnila ani sa ho nevzdala. "Podpis memoranda hovorí o ďalšom smerovaní a vývine možného predaja v Slovak Telekome. Prijala sa dohoda, že ak si Deutsche Telekom predkupné právo neuplatní, bude náš podiel predávaný prostredníctvom burzy," vysvetlil. Dohodlo sa tiež, že banka vyberie kvalifikovaného poradcu, ktorý do deviatich mesiacov predloží kvalifikovaný odhad ceny 49-% podielu. Čo všetko bude suma zahŕňať, je podľa Jurikoviča zatiaľ predčasné. Na margo výzvy na zverejnenie memoranda povedal, že to záleží aj od Deutsche Telekomu, či s tým bude súhlasiť. "My sme za to, aby obsah tohto memoranda bol zverejnený," dodal. 13.02.2014 TASR Zvýšiť zamestnanosť má do roku 2020 pomôcť 1,3 mld. eur z eurofondov - Zvýšiť zamestnanosť má do roku 2020 pomôcť 1,3 mld. eur z eurofondov V návrhu Partnerskej dohody medzi SR a EÚ na najbližších sedem rokov sa uvádza, že podiel pracujúceho obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov je v SR pod priemerom EÚ a posledné roky stagnuje okolo 65 %. Zvýšenie zamestnanosti a mobility pracovnej sily sú jednými z kľúčových výziev vlády na nasledujúce programové obdobie. Z fondov Európskej únie (EÚ) by na to mala do roku 2020 dostať 1,3 miliardy eur. Ako sa uvádza v návrhu Partnerskej dohody (PD) medzi SR a EÚ na najbližších sedem rokov, podiel pracujúceho obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov je v SR pod priemerom EÚ a posledné roky stagnuje okolo 65 %. Cieľom vlády je dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť na úrovni 72 %. Najväčší problém zamestnať sa majú mladí ľudia, starší občania a ľudia s nízkou kvalifikáciou. Miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku patrí s viac ako 9 % medzi najvyššie v EÚ, výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia. Nízka úroveň pracovnej mobility v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je podľa návrhu PD ovplyvnená najmä nízkou cenou práce, vysokými nákladmi na cestovanie a bývanie či nekvalitnými dopravnými službami. Najviac ľudí dochádza za prácou do Bratislavy a do väčších miest, vláda však očakáva rast pracovnej mobility v regiónoch susediacich so silnými ekonomickými centrami podporenými zahraničnými investíciami, ako sú Trnava, Žilina alebo Považie. Zdôrazňuje aj význam práce z domu, ktorá prispieva k lepšiemu zosúladeniu pracovného a osobného života. Problémom analyzovaným v návrhu PD je aj nižšia miera zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, vyplývajúca z nedostatočnej ekonomickej infraštruktúry a nízkej podnikateľskej hustoty. V roku 2012 bola na úrovni 17,8 % v porovnaní s celkovou 14-% nezamestnanosťou. Okrem zvýšenia zamestnanosti a mobility pracovnej sily plánuje vláda aktivizovať ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, priniesť riešenia v oblasti starostlivosti o závislého člena domácnosti, ako aj podporiť začínajúcich podnikateľov a farmárov na vidieku. V rokoch 2007 až 2013 mala SR na projekty zamerané na zamestnanosť a sociálnu inklúziu vyčlenených 941 miliónov eur z fondov EÚ, z ktorých doteraz vyčerpala približne 61 %. 12.02.2014 TASR Vláda schválila návrh Partnerskej dohody na roky 2014 až 2020 - Vláda na svojom dnešnom rokovaní na Úrade vlády SR schválila návrh Partnerskej dohody (PD) medzi Slovenskom a Európskou úniou (EÚ) na programové obdobie 2014 až 2020. Ide o základný strategický dokument, ktorý určuje rámec obsahu a rozsahu čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcich siedmich rokoch. "Som rád, že sa nám podarilo zavŕšiť našu prácu, ktorá trvala vyše roka, lebo je to zmluva zmlúv," uviedol po skončení rokovania podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD). Dokument začiatkom týždňa schválili Hospodárska a sociálna rada SR a Rada vlády SR pre Partnerskú dohodu. Sociálni partneri sa k nemu vyjadrili kladne, výhrady malo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré nebolo spokojné so sumou finančných prostriedkov vyčlenených pre samosprávy v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). "Rozpor sme odstránili tak, že majú alokáciu v hodnote približne 1,2 miliardy eur, ktorú budú riadiť sami, ale môžu si ju navýšiť svojimi aktivitami z iných operačných programov," priblížil Vážny. Návrh v januári kritizovali mimovládne neziskové organizácie, ktoré mu vyčítali, že vylučuje aktívnu participáciu, ako aj efektívnu a nezávislú kontrolu čerpania európskych prostriedkov. Európskej komisii (EK) bude návrh Partnerskej dohody zaslaný na formálne schválenie koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa. Do roku 2020 by mala SR z fondov EÚ vyčerpať vyše 14 miliárd eur cez projekty v rámci šiestich hlavných operačných programov. 12.02.2014 TASR Zahraničný obchod Slovenska vykázal vlani rekordný prebytok - Slovensko zaznamenalo za rok 2013 rekordný obchodný prebytok vo výške 4,43 miliardy eur. Zahraničný obchod Slovenska skončil v decembri po niekoľkých mesiacoch vysokých prebytkov v mínuse. Ako informoval Štatistický úrad SR, saldo zahraničného obchodu bolo v decembri pasívne v sume 61,3 mil. eur, kým v rovnakom období predchádzajúceho roka bola bilancia naopak prebytková na úrovni bezmála 80 mil. eur. Celkový vývoz tovaru v samotnom decembri pritom dosiahol 4,721 mld. eur pri medziročnom raste o 9 %. Celkový dovoz sa na druhej strane zvýšil o 12,5 % na 4,782 mld. eur. Napriek decembrovej miernej korekcii kumulatívneho prebytku zahraničného obchodu sa však očakávania a obchodná bilancia prepísala svoj predchádzajúci rekord. Za celý rok 2013 totiž prebytok zahraničného obchodu Slovenska dosiahol 4,43 mld. eur, kým doposiaľ najlepší výsledok z roku 2012 predstavoval 3,558 mld. eur. Celkový vývoz tovaru sa vlani medziročne zvýšil o 3,7 % na 64,466 mld. eur, kým celkový dovoz rástol o 2,5 % na 60,036 mld. eur. Slovensko sa po prevažne deficitných výsledkoch zahraničného obchodu v predkrízovom období dostalo k prebytkovej obchodnej bilancii. V posledných rokoch totiž zahraničný obchod skončil v mesačnom schodku iba výnimočne a kumulatívne ročné prebytky vykazuje už od roku 2009. V roku 2011 dosiahol podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR prebytok zhruba 1 mld. eur a v roku 2012 takmer 3,6 mld. eur. 7.02.2014 SITA Priznanie DPH by mal firmám o dva roky vypracovať štát - Podnikatelia s prípravou daňových výkazov nemajú ťažkosti, robia ju za nich externí účtovníci. Finančná správa očakáva, že kontrolný výkaz poskytne Daňovému riaditeľstvu dosť údajov na vypočítanie daňovej povinnosti firiem. Výkaz zaviedol štát od začiatku tohto roka. Vypracovať ho musí každý platiteľ DPH a tento mesiac aj prvýkrát podať spolu s daňovým priznaním. Od roku 2016 by daňové priznania k DPH mali vypracovať daňové úrady, podnikatelia ich len potvrdia. Podobne to už funguje pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, ktoré za poistencov vypracuje poisťovňa. Podnikatelia sa však daňového priznania k DPH ani kontrolného výkazu neboja, malé a stredné firmy ho zväčša zadávajú externým účtovníkom. Tí majú na vypracovanie kontrolných výkazov pripravený softvér. Obavy skôr vládnu z toho, ako daňové orgány vyriešia oneskorenú faktúru od dodávateľa, prípadne dodatočne dohodnuté zľavy za chyby tovaru, ak sa zmeny nestihnú zohľadniť v kontrolnom výkaze. Služba občanovi Daňové orgány pripravujú priznania pre občanov i firmy vo viacerých krajinách sveta. Vo Švédsku napríklad občan pred termínom dostane návrh priznania dane z príjmov fyzických osôb z daňového úradu a môže sa k nemu v stanovenej lehote vyjadriť. Ak súhlasí, potvrdí ho poštou, osobne, e-mailom, SMS či telefonicky. Tesne pred termínom je dokonca pred budovou daňového úradu spomalená doprava. Na ulici stoja úradníci so škatuľami, do ktorých sa dá potvrdené daňové priznanie vhodiť z okienka auta. Vytláčanie zločinu Kontrolný výkaz by mal finančnej správe zlepšiť a zrýchliť možnosti krížovej kontroly prijatých a vydaných faktúr podnikateľov. Majú sa tým zamedziť fiktívne daňové operácie, najmä karuselové obchody s rôznymi komoditami. 4.02.2014 Peter Kremský SME Ušli sme miliardovej arbitráži. Zatiaľ - Slovensko sa predbežne vyhlo podaniu žaloby v kauze odobratia dobývacieho priestoru na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome. Právni zástupcovia spoločnosti EuroGas dostali deň pred vypršaním ultimáta,30. januára,listod podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra. Pre agentúru TASR to potvrdil predseda predstavenstva spoločnosti Wolfgang Rauball (na snímke). „Minister Kažimír ponúkol našim advokátom rokovanie na hľadanie možností urovnania sporu. EuroGas návrh študuje a odpovie naň neskôr,“ doplnil Rauball. EuroGas si nárokuje za zmarenú investíciu odškodnenie 1,65 miliardy dolárov. Pokiaľ by nedošlo k dohode, spoločnosť bude iniciovať žalobu na pôde Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov vo Washingtone. Firma EuroGas už od roku 2010 avizuje zámer začať arbitráž so Slovenskou republikou. Jej dcérska spoločnosť Rozmin tvrdí, že ju naše úrady v roku 2004 nelegálne pripravili o ložisko v Gemerskej Polome. O banské práva vedie Rozmin spor so spoločnosťou VSK Mining. Tá na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z roku 2008 v tejto lokalite investuje. Za zmarenie investície v Gemerskej Polome žiadala EuroGas v roku 2011 odškodné pol miliardy eur. O rok sa k nároku na odškodné pridala aj spoločnosť EuroGas Inc., ktorá je registrovaná v USA. Eurogas argumentoval porušením práv vyplývajúcich z dohody medzi ČSFR a USA o vzájomnej podpore a ochrane investícií z roku 1991. Ministerstvo financií vlani poprelo, že by nastalo akékoľvek porušenie tejto dohody. 4.2.2014 Red HNonline.sk Slováci sú na úrade v práce v priemere 2,5 roka, najviac v OECD - Nezamestnaný Slovák strávil v roku 2012 na úrade práce v priemere až dva a pol roka. Upozorňuje na to analytický tím Poštovej banky. Spomedzi ekonomík, za ktoré boli údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dostupné, je to podľa analytikov banky jednoznačne najviac. Priemerný čas trvania nezamestnanosti v krajinách OECD je pritom 10 mesiacov. „Zaujímavo vyznieva fakt, že slovenskí muži sú v priemere na úradoch práce evidovaní o mesiac dlhšie než ženy,“ tvrdia analytici Poštovej banky. Väčšie rozdiely sú ale badateľné v porovnaní trvania nezamestnanosti medzi jednotlivými vekovými kategóriami, a to predovšetkým medzi mladšími ročníkmi. „Spomedzi nezamestnaných Slovákov sú na úradoch práce najdlhšie, až zhruba 33 mesiacov, evidovaní ľudia nad 55 rokov,“ uvádza sa v analýze. Najrýchlejšie si prácu dokážu nájsť nezamestnaní Slováci vo veku do 19 rokov. Mužom v tomto veku to trvá takmer jeden a pol roka a ženám až dva roky. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v poslednom mesiaci minulého roka medzimesačne nezmenila, zostala na úrovni 13,5 %. Úrady práce evidovali ku koncu decembra 2013 celkovo 364 225 dispo­nibilných nezamestnaných. Oproti novembru ide o osem osôb menej. Štatistiky pri medziročnom porovnaní ukazujú, že miera evidovanej nezamestnanosti bola v decembri 2013 o 0,94 p­ercentuálneho bodu nižšia ako v rovnakom období roku 2012 a počet evidovaných nezamestnaných poklesol o 25 886 osôb. 31.01.2014 SITA Nemecko ide meniť vek odchodu do dôchodku - Zmeny, na ktorých sa dohodla veľká koalícia v Berlíne, prinesú najväčšej európskej ekonomike do roku 2030 dodatočné náklady asi 160 miliárd eur. Nemecký vládny kabinet v stredu schválil zmeny dôchodkového systému, ktoré prinesú krajine do roku 2030 dodatočné náklady v sume zhruba 160 mld. eur. Reforma počíta s možnosťou nástupu do dôchodku vo veku 63 rokov pre ľudí, ktorí odpracovali 45 rokov, alebo zvýšením dôchodkov pre matky s deťmi narodenými pred rokom 1992. Skorší nástup do dôchodku bude môcť počas nasledujúcich dvoch rokov využiť zhruba 900 tisíc zamestnancov. Po schválení v parlamente by mali zmeny nadobudnúť účinnosť k 1. júlu. Podľa agentúry Reuters bude reforma pravdepodobne najnákladnejším jednotlivým opatrením, aké schváli nemecký parlament počas funkčného obdobia súčasnej vlády kresťanských a sociálnych demokratov. Postupné zvyšovanie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov zaviedla predchádzajúca vláda veľkej koalície, ktorá bola pod vedením kancelárky Angely Merkelovej pri moci v rokoch 2005 až 2009. Reforma bola odpoveďou na demografické zmeny v najväčšej európskej ekonomike. Počet dôchodcov v porovnaní s aktívne pracujúcimi je v Nemecku v súčasnosti najvyšší v histórii krajiny, pričom analytici počítajú v nasledujúcich dekádach s ďalším zhoršovaním. Okrem zástupcov priemyslu a časti Merkelovej konzervatívneho bloku navrhované zmeny kritizoval aj bývalý sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder. Krajine, ktorá od partnerov v EÚ vyžaduje prísnu rozpočtovú disciplínu, podľa neho hrozí, že bude čeliť obvineniam z pokrytectva. "Je to absolútne zlý signál, najmä vo vzťahu k našim európskym partnerom, od ktorých oprávnene požadujeme štrukturálne reformy," napísal Schröder v novej knihe, z ktorej v stredu citoval denník Bild. Reforma prinesie do systému dodatočné náklady a v najbližších rokoch spôsobí rast odvodov zamestnancov aj zamestnávateľov, varoval exkancelár. "Jednoducho neexistuje dosť pracujúcich, ktorí môžu financovať rastúcu skupinu dôchodcov," dodal Schröder. 30. 1. 2014 sita Zamestnanci na Slovensku pracujú 5,3 dňa v mesiaci na zaplatenie ich odvodového a daňového zaťaženia: Česi na to potrebujú až 6,5 dňa - Slovenský zamestnanec s čistým príjmom 1 000 eur pracuje približne 5,3 dňa v mesiaci len na to, aby pokryl svoje daňové a odvodové zaťaženie. V porovnaní s krajinami z východnej a strednej Európy patríme medzi tie s nižším zaťažením, výrazne lepšie je na tom len Ukrajina s približne 3,8 dňami. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania účtovníctva, miezd, pracovnoprávneho a daňového poradenstva, Vám prináša porovnanie daňového a odvodového zaťaženia zamestnancov v šiestich krajinách východnej a strednej Európy. Analýza berie do úvahy všetky sociálne a zdravotné odvody a daň z príjmu, ktoré boli platné ku koncu Novembra 2013 v 6 analyzovaných krajinách (Ukrajina, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Česká republika). Porovnávame odvodové a daňové zaťaženie pri čistom mesačnom príjme 1 000 eur, pri odpracovaní 8 hodín denne v priebehu 21 pracovných dní. Veľká časť zamestnancov vyjednáva pri pracovných pohovoroch svoj plat “v čistom”, takže si často ani neuvedomuje rozdiel medzi ich hrubým a čistým príjmom, ktorý predstavuje čas, ktorý musia mesačne odpracovať na pokrytie daňových a sociálnych povinnosti štátu. Najvyššie daňové a odvodové zaťaženie pri čistom plate 1 000 eur majú zamestnanci v susednom Maďarsku, ktorí musia pracovať dvakrát toľko dní ako ich kolegovia z Ukrajiny na to, aby pokryli povinné odvody a daň z príjmu fyzických osôb. Po nich nasleduje Česká republika a potom Rumunsko. Poľskí zamestnanci majú takmer rovnaké daňové a odvodové zaťaženie ako slovenskí. Graf č. 1: Počet dní v mesiaci, ktoré musí odpracovať zamestnanec na pokrytie jeho daňového a odvodového zaťaženia pri čisto príjme 1 000 eur vs. daň z príjmu Kým na Slovensku a v Maďarsku je výška odvodov a dani z príjmov zaplatená zamestnancom približne rovnaká, na Ukrajine a v Českej republike je pomer zaplatených odvodov a dani z príjmu výraznejší. Zamestnanec na Ukrajine zaplatí zo svojho čistého príjmu 1 000 eur daň z príjmu vo výške približne 176 eur, kým na povinné sociálne a zdravotné poistenie zabezpečujúce dávku v nezamestnanosti, dôchodok a podobne odvedie len približne 44 eur mesačne. V Poľsku je situácia podstatne odlišná. Poľský zamestnanec zaplatí pri čistom príjme 1 000 eur daň z príjmu vo výške 52 eur, kým zvyšných 288 eur ide na jeho sociálne a zdravotné poistenie. Ako je to z pohľadu zamestnávateľa? Keď sa na to pozrieme z pohľadu zamestnávateľa na Slovensku, tak na grafe č. 2 vidíme, že ak zamestnanec zarobí 1 000 eur v čistom, jeho zamestnávateľ odvedie za neho približne 472 eur na povinné sociálne a zdravotné odvody, čo je v porovnaní s Poľskom takmer dvakrát viac. Z porovnávaných krajín je na tom horšie už len český zamestnávateľ, ktorý musí odviesť za svojho zamestnanca s čistým príjmom 1 000 eur takmer 494 eur. O spoločnosti Accace Accace je poradenská spoločnosť, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti outsourcingu účtovníctva, spracovania miezd a daňového poradenstva. Pridanú hodnotu komplexného portfólia služieb, inovatívne a efektívne riešenia poskytované spoločnosťou Accace oceňujú slovenské a zahraničné spoločnosti, ktoré sa chcú etablovať na slovenskom i zahraničnom trhu, ale i subjekty, ktoré sa snažia zefektívniť fungovanie svojej firmy využívaním outsourcingu. Vďaka svojmu dynamickému, zodpovednému a odbornému prístupu pri plnení potrieb svojich klientov je spoločnosť Accace vhodným partnerom pre dlhodobú spoluprácu. Na medzinárodnej úrovni je Accace členom Economist Corporate Network a KS International. Spoločnosť Accace („Accounting ace“, čo môžeme preložiť ako „eso v účtovníctve“) bola na Slovensku založená v roku 2006 a dnes úspešne pôsobí prostredníctvom vlastných pobočiek v Českej republike, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Slovensku, Ukrajine a Veľkej Británii. V ďalších 12 krajinách ponúka Accace svoje služby prostredníctvom dlhodobých partnerských firiem v Brazílii, Bulharsku, Chorvátsku, Číne, Holandsku, Indii, Luxembursku, Rakúsku, Rusku, Slovinsku, Srbsku a USA. Spoločnosť Accace momentálne zamestnáva viac ako 300 kvalifikovaných pracovníkov a neustále rozširuje svoje klientske portfólio o významné spoločnosti, čím urýchľuje svoj rast na globálnej úrovni. 24.1.2014, Zdroj: accace.com Maďarsko odhalilo daňový podvod na cukre zo Slovenska - Maďarské orgány odhalili sieť podnikov, ktoré dovážali zo Slovenska do Maďarska cukor a jedlý olej, a to v celkovej hodnote 12 miliárd forintov (39,9 milióna eur), pričom prostredníctvom tohto tovaru vykonali podvod na dani z pridanej hodnoty v hodnote 3,5 miliardy forintov. Informoval o tom dnes maďarský spravodajský server Origo.hu. Sieť doviezla zo SR 50.000 ton cukru a 3 milióny litrov jedlého oleja. Podľa maďarského Národného úradu pre dane a clá (NAV) kontrolóri začali sledovať činnosť týchto podnikov zhruba pred rokom. Počas akcie preverovali kamióny prichádzajúce zo Slovenska a odhalili medzisklad, v ktorom našli dokumenty o fungovaní umelo vytvorenej siete. Jeden z podnikov nakupoval cukor a olej, ktorý potom špekulatívne prechádzal dvoma maďarskými podnikmi a dostal sa do štyroch obchodných reťazcov. NAV zablokoval časť financií, ktoré v rámci splatnosti reťazce ešte sieti dlžili, ako aj účty podvodníkov v rakúskych bankách. Colníci zhabali aj protihodnotu dodaného tovaru, päť nehnuteľností a šesť kamiónov. Minulý týždeň boli v maďarských médiách zverejnené informácie, že rukami podvodníkov s DPH prechádza v Maďarsku 80-90 % cukru, ktorý sa dostáva na pulty obchodov. 1 EUR = 300,55 HUF 17.1.2014 17:05 TASR Japonská Suntory kupuje výrobcu bourbonu Jim Beam - Celková hodnota kontraktu vrátane prevzatia dlhu sa odhaduje na 16 miliárd USD. Japonská spoločnosť Suntory Holdings kupuje americkú firmu Beam, producenta bourbonov Jim Beam a Maker's Mark, za 13,62 miliardy USD (10,02 miliardy eur). Celková hodnota kontraktu vrátane prevzatia dlhu sa odhaduje na 16 miliárd USD. Informovala o tom agentúra AP. Za jednu akciu americkej spoločnosti zaplatí Suntory 83,50 USD. To predstavuje 25-% prémiu oproti piatkovej (10.1.) uzatváracej cene akcií firmy Beam. Kombinovaná spoločnosť, na čele ktorej bude stáť súčasný šéf firmy Beam Matt Shattock, by mala ročne dosiahnuť tržby na úrovni 4,3 miliardy USD. Transakcia by sa mala dokončiť v 2. štvrťroku tohto roka. Do portfólia Suntory patria okrem iného whisky Yamazaki a Hakushu či likér Midori. Už teraz je Suntory distribútorom produktov firmy Beam na japonskom trhu. Beam zasa distribuuje výrobky japonskej spoločnosti v Singapure a na iných ázijských trhoch. Deerfield 13. januára TASR Niektoré banky obmedzujú úvery, aby lepšie skončili v testoch - Existujú obavy, že európske banky utlmujú poskytovanie úverov, aby lepšie vyzneli v sprísnených stresových testoch, uviedol člen Rady guvernérov ECB Patrick Honohan. Niektoré banky v eurozóne utlmujú poskytovanie úverov s cieľom zlepšiť svoje bilancie pred tohtoročnými stresovými testami. Uviedol to v piatok člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Patrick Honohan. Výsledky testov zdravia bánk ECB zverejní pred tým, ako v novembri prevezme úlohu bankového dohľadu v eurozóne. Podľa agentúry Reuters existujú obavy, že úverová aktivita zostane dovtedy utlmená, čo poškodí krehké zotavenie ekonomiky menovej únie. "V tejto chvíli sú v Európe veľké obavy, že banky obmedzujú úverovanie, aby dobre vyzerali v prísnejších stresových testoch," uviedol Honohan. "V určitom rozsahu to niektoré banky robia, hoci v Írsku to neevidujem," dodal Honohan, ktorý zároveň šéfuje írskej centrálnej banke. ECB vo štvrtok ponechala úrokové sadzby na rekordných minimách a zopakovala, že ak to bude potrebné, pristúpi k ďalším opatreniam. Úverovú aktivitu by mohli podporiť lacné dlhodobé pôžičky, ktoré ECB komerčným bankám poskytovala na prelome rokov 2011 a 2012. Člen Výkonnej rady ECB Peter Praet minulý mesiac podľa agentúry Reuters naznačil, že program známy pod skratkou LTRO by mohla ECB zopakovať, ak by stresové testy ochromili úverovanie. 10. 1. 2014 sita Podnikatelia, do konca januára 2014 - Podnikatelia a zamestnanci Do 31. januára Podnikatelia, do konca januára by ste nemali zabudnúť ani na vrátenie minuloročných stravných lístkov za svojich zamestnancov. Tie s označením 2013 platili len do konca decembra minulého roku, ešte stále však máte možnosť ich vrátiť. Vypíšte žiadosť o dobropis a spolu s poukážkami ich pošlite poštou, kuriérom alebo prineste osobne do spoločnosti, od ktorej poukážky máte. Lehota na ich vrátenie sa však líši od dodávateľa. Napríklad poukážky s označením Chèque Déjeuner môžete vrátiť až do 31. januára, poukážky spoločnosti Edenred by ste mali vrátiť najneskôr do 20. januára. Ak tak neurobíte, hodnota poukážok prepadne. Do 31. januára (piatok) Do konca januára by mal každý zamestnanec podpísať tlačivo Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Ide o tlačivo, v ktorom zamestnanec vyplní, či si bude v roku 2014 uplatňovať nezdaniteľnú časť na daňovníka alebo nie. Taktiež vypĺňa uplatnenie daňového bonusu na dieťa, o ktorý sa mu bude mesačne znižovať daň z príjmov. Nezdaniteľná časť základu dane je v roku 2014 vo výške 316,94 eura, daňový bonus na dieťa 21,41 eur. Výška bonusu sa mení vždy k 1. júlu. Ak takéto tlačivo nepodpíšete, zamestnávateľ vám automaticky stopne uplatňovanie nezdaniteľnej časti. Rozdiel sa vám však vráti v zúčtovaní na konci obdobia. Živnostníci Do 8. januára (streda) Ak ste živnostník, do 8. januára máte povinnosť zaplatiť odvody do sociálnej poisťovni za mesiac december. Posledný krát tak zaplatíte nižšie odvody, pretože maximálny vymeriavací základ sa od januára zvyšuje o rovných 95 eur. Taktiež by ste nemali zabudnúť zaplatiť preddavky na zdravotné poistenie za december vo výške najmenej 14 percent zo svojho príjmu. Maximálny vymeriavací základ sa od nového roka zvyšuje rovnako ako na sociálne poistenie. Do 8. januára (streda) a 15. januára (streda) Ukončili ste svoju živnosť k 31. decembru? Sociálnej a zdravotnej poisťovni by ste to mali oznámiť do 8. januára. Stačí, ak do oboch zašlete kópiu oznámenia o zrušení živnosti a, samozrejme, odhlášku poistenca. Ukončenie činnosti máte povinnosť oznámiť aj daňovému úradu do 15. januára. Stačí poslať kópiu o zrušení živnosti a žiadosť o zrušenie registrácie. Do 31. januára (piatok) Hoci výmena starého občianskeho preukazu za nový s čipom nie je povinná, podnikatelia a živnostníci by si to mali rozmyslieť. Ak si stihnú do konca mesiaca vybaviť elektronický občiansky, od februára budú môcť väčšinu administratívy robiť cez web, napríklad zakladať firmy, rozširovať predmet podnikania, meniť základné údaje či sa odvolávať voči exekúcii. S novým občianskym môžu zároveň podať daňové priznania, konatelia firiem môžu zasa posielať cez web kontrolné výkazy. Výmena preukazu stojí 4,50 eur, čipový doklad bude hotový približne do dvoch týždňov. Za príplatok 20 eur bude nový občiansky vybavený do dvoch dní. 5.01.2014 Martina Raábová HN Firmám sa znižuje daň z 23 na 22 percent - Od 1. januára 2014 platí pre slovenských podnikateľov, ktorí vykonávajú svoju činnosť ako právnické osoby, nová sadzba dane. Daň z príjmu právnických osôb sa znížila z 23 % na 22 %. Vyplýva to z novely zákona o dani z príjmov. Daňovníci, ktorých účtovné obdobie presahuje koniec minulého roka, si tak daňovú povinnosť do konca decembra 2013 vypočítajú so starou sadzbou 23 % a od 1. januára 2014 s novou sadzbou na úrovni 22 %. Zníženie korporátnej dane z 23 % o jedno percento navrhol vládny kabinet v októbri uplynulého roku spolu s predstavením tohtoročného rozpočtu. Ako ešte v októbri uviedol rezort financií, firmám by vďaka poklesu sadzby dane z príjmu právnických osôb malo zostať o 90 mil. eur viac. Predseda vlády Robert Fico v decembri avizoval, že podnikatelia by sa ešte mohli dočkať ďalšieho zníženia sadzby dane pre právnické osoby. Pokiaľ sa podľa neho bude na Slovensku dobre vyvíjať ekonomická a finančná situácia, je tu možnosť poklesu sadzby na 21 %, ba dokonca na hodnotu 20 %. Ani zníženie dane z príjmov právnických osôb o jedno percento však veľký posun v rebríčku krajín Európskej únie neprinieslo. Podľa údajov Eurostatu slovenské subjekty aj naďalej štátu odvádzajú najväčší podiel v rámci krajín Visegrádskej štvorky. V Českej republike a Poľsku sa sadzba dane pohybuje na úrovni 19 % a v Maďarsku na 20,6 %. Spomedzi susediacich krajín tak má v porovnaní so Slovenskom vyššiu daň pre firmy len Rakúsko, a to na úrovni 25 %. Slovensko v roku 2004 pristúpilo k zníženiu daňovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 %. Následne však od začiatku roka 2013 došlo k jej zvýšeniu na minuloročnú hodnotu 23 %. Spolu so znížením sadzby dane pre firmy sa od nového roka pre podnikateľské subjekty zavádza aj inštitút daňových licencií. 1.01.2014 SITA Biznis v novom roku zdražie. Pokuty budú vyššie a je ich viac - Štát hrozí podnikateľom ďalšími pokutami. Pribudnú za nesprávne vyplnený kontrolný výkaz k DPH, chyby pri používaní registračných pokladníc, ale aj za čiernu prácu a ďalšie prehrešky. Daňové priznania, odvolania, žiadosti, námietky a ďalšie doklady prijímame od januára už len elektronicky. Tak znie odkaz Finančnej správy firmám a živnostníkom. Kto to nebude rešpektovať, môže dostať vysokú pokutu. 30 000 firiem elektronicky nekomunikuje Hoci firmy mali dosť času pripraviť sa na elektronickú komunikáciu s daniarmi, z 200-tisíc platiteľov DPH ešte zhruba 30-tisíc nedokáže doklady zasielať cez počítač. Nevybavili si totiž zaručený elektronický podpis, alebo nepodpísali s daňovým úradom dohodu o elektronickej komunikácii. „Ak firma pošle daňové priznanie v papierovej forme, daňový úrad ju vyzve, aby ho doplnila elektronicky. Ak príde elektronické podanie po zákonom stanovej lehote, podnikateľ sa vystavuje riziku pokuty od 30 eur do 16-tisíc eur,“ upozorňuje podnikateľov Finančná správa. Podpísať dohodu o elektronickej komunikácii sa v tomto roku dalo do 23. decembra. Zábudlivci ju môžu ešte uzatvoriť od 2. januára 2014, keď v podpisovaní zmlúv budú daňové úrady pokračovať. Pokutu dať musia Uvedená pokuta však patrí medzi „priemerné,“ ktoré hrozia podnikateľom za nedodržanie daňových a iných predpisov. Oveľa väčšiu pokutu, a to až jeden milión eur, môže dostať podnikateľ, ktorý nezostaví účtovnú závierku. Do 300-tisíc eur hrozí firme, ak nepripraví napríklad bezpečnostný projekt na ochranu osobných údajov. Ani novinka - kontrolný výkaz k DPH, ktorý budú platitelia dane vyplňovať od nového roku, sa nezaobíde bez prípadných sankcií. Zákon je totiž veľmi prísny. Daniarom prikazuje pokutu dať, takže nemajú možnosť si vybrať či pokutu dajú, alebo nie. Ak firma kontrolný výkaz nepodá, alebo ho pošle oneskorene, či uvedie v ňom neúplné, alebo nesprávne údaje a po výzve úradu nedostatky neodstráni, musí zaplatiť pokutu do 10-tisíc eur. Za opakovanú chybu až do 100-tisíc eur. „Prihliada sa však na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu,“ hovoria predpisy. Pozor na pokladnicu Vyššie pokuty ako doteraz budú aj za nedostatky pri používaní registračných pokladníc. Ak predajca nedá zákazníkovi bloček, hrozí mu pokuta 330 až 3 300 eur. V prípade nezaevidovania platby, či neohlásenia poruchy pokladnice servisu, je pokuta tiež do 3 300 eur. Ale ak podnikateľ naďalej predáva tovar, ktorý mu daniari zakázali, vystavuje sa hrozbe pokuty až do 40-tisíc eur. 29.12.2013 Vladimír Turanský HN Väznice riadia dobre platení penzisti - Do vedenia väzníc sa dostali siedmi výsluhoví penzisti. Jedného už prepustili pre alkohol za volantom. Zbor väzenskej a justičnej stráže riadia penzisti. Od začiatku uplynulého roka prijalo ministerstvo spravodlivosti na generálne riaditeľstvo zboru sedem výsluhových dôchodcov, prevažne na riadiace posty, patrí k nim aj generálny riaditeľ a jeho námestníci. „To, čo sa teraz odohráva v zbore, nemá v doterajšej histórii väzenstva obdobu. Riadia ho dôchodcovia. Buď je to zlá personálna politika, alebo to urobili účelovo, aby im vylepšili výsluhové dôchodky. Bude zaujímavé sledovať, koľko zostanú v službe,“ vraví bývalý príslušník zboru, ktorý požiadal o anonymitu. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že dôchodcov prijímali pre zlú personálnu situáciu. Najmä v roku 2012 vraj odišlo veľa skúsených funkcionárov. „Absentujúca systematická práca s personálnymi rezervami neumožňovala adekvátne obsadenie funkčných miest z radov aktívnych príslušníkov zboru,“ povedala hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová. Generálny riaditeľ zboru Eugen Balko (55 rokov) je v zbore 27 rokov. Pred odchodom do dôchodku pracoval vo väznici v Leopoldove. Zarobia Plat Koľko dostáva šéf väzníc základný plat 950 eur, príplatok za výsluhu rokov vyše 500 eur, rizikový príplatok 200 eur, príplatok za riadenie 1100 eur, osobný príplatok asi 800 eur. Okamžite po nástupe Balkovi minister spravodlivosti Tomáš Borec zvýšil mesačné osobné ohodnotenie na 782 eur, teda o takmer 235 eur oproti predchodcovi. Hrubý mesačný plat má 3 650 eur, viac ako predseda či podpredsedovia vlády. Námestníci riaditeľa pre služobné veci a ekonomiku Daniel Foldeši a Milan Ivan sa tiež vrátili z výsluhového dôchodku. Zarábajú len o asi sto eur menej ako ich šéf Balko, ktorý im zvýšil osobné príplatky o vyše 310 eur oproti ich predchodcom. Príplatok zdvihol aj ďalšiemu bývalému dôchodcovi, riaditeľovi personálneho odboru riaditeľstva Ladislavovi Resekovi. „Príslušníkom s pištoľou alebo obuškom znižujú platy, nepreplácajú nadčasy a kávičkári sú vysmiati,“ hovoria radoví príslušníci. Zvýšený plat šéfov je zárukou lepšieho dôchodku. Kým sú vo funkciách, výsluhové penzie nedostávajú. Stačí im však odslúžiť jeden kalendárny rok a zvýšia sa im o 200 až 500 eur mesačne na 1 650 a 2 100 eur. Mnoho problémov Borec tvrdí, že aj vďaka novému vedeniu sa darí riešiť dlhodobo nepriaznivú situáciu vo väzenstve. Za prvej vlády Roberta Fica čelila šéfka väzníc Mária Kreslová niekoľkým škandálom od alkoholu na pracovisku až po prácu väzňov pre jej rodinu. Kauzy sa nevyhýbajú ani tomuto vedeniu, video z cvičenia v košickej väznici z októbra 2012 ukázalo, že príslušníci cvičili zásah so psom priamo na väzňoch. Jedného z prijatých riadiacich dôchodcov už prepustili pre jazdu pod vplyvom alkoholu. Nespokojní príslušníci tiež poukazujú na nepriehľadné obsadzovanie niektorých postov v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. „Vedenie prijalo tretí raz za sebou toho istého človeka do priameho výkonu služby s hraničným zdravotným stavom. Prijali mladú príslušníčku krátko po vysokej škole do prípravnej štátnej služby. V jeden deň ju z nej prepustili a na druhý deň prijali do dočasnej štátnej služby na pozíciu vedúcej personálnej skupiny, čo odporuje zákonu,“ hovorí bývalý príslušník. Ministerstvo tvrdí, že kandidátka bola vhodná a riaditeľ ju vymenoval v súlade so zákonom. Zmeny neplánujú Ministerstvo spravodlivosti neuvažuje o zrušení generálneho riaditeľstva zboru, hoci personalistiku, ekonomiku, obstarávania či komunikáciu by mohli riešiť existujúce útvary ministerstva. „Vzhľadom na rozsah činností a úloh, ktoré plní generálne riaditeľstvo zboru, je naďalej potrebná jeho plná funkcionalita v súčasnej podobe,“ povedala Donevová. Riaditeľstvo sa pod novým vedením dokonca rozrastá, vytvorilo osemnásť nových miest. Balko vytvoril kanceláriu generálneho riaditeľa. „Veľký“ nárast práce spôsobilo údajne okrem iného poskytovanie informácií médiám a „enormný“ nárast žiadostí podľa infozákona. V Zbore väzenskej a justičnej stráže pracuje vyše 4 500 ľudí s priemerným platom 1 195 eur. Do priemeru sú započítané aj platy vedenia. Ministerstvo vraj nemá k dispozícii platy radových strážcov vo väzniciach. 26. 12. 2013| Daniel Vražda Spotrebné úvery idú nielen na rekonštrukciu domu, ale aj na zuby - Slováci prejavujú záujem o úvery najviac v závere roka. Až tretinu spotrebných úverov používajú na zlepšenie bývania. Nasleduje vybavenie domácnosti, primárne čierna a biela technika, či nábytok. Naopak, čerpanie úverov na nové darčeky skončilo na chvoste. Tvrdia to údaje z prieskumu Poštovej banky, na ktorom sa zúčastnilo 500 klientov čerpajúcich úver v predvianočnom období. "Dohady, že ľudia využívajú zvýhodnené úvery ku koncu roka najmä na nákup vianočných darčekov, sa podľa prieskumu Poštovej banky nepotvrdili. Aj v predvianočnom čase prevláda čerpanie úverov na nevyhnutné veci spojené s bývaním," povedala jej hovorkyňa Naďa Urbanová. O úvery majú Slováci záujem aj z menej zvyčajných dôvodov. Pred Vianocami si požičali napr. na zaplatenie vstupného poplatku do investičnej spoločnosti i na opravu zubov. Pôžičky si pred sviatkami berieme aj na príjemnejšie účely, ako napríklad na svadby či veľké rodinné oslavy. 19.12.2013 TASR Slovenské firmy pomôžu Indonézii stavať elektrárne - Úrad jadrového dozoru a trnavská firma VUJE rokujú so svojimi indonézskymi partnermi o možnej spolupráci pri príprave a realizácii výstavby prvej jadrovej elektrárne v Indonézii. Slovenské spoločnosti pomôžu Indonézii s výstavbou viacerých elektrární. Ako informovalo Ministerstvo hospodárstva, slovenská firma už podpísala kontrakt na dodávku stavby elektrárne 2x60 megawattov v indonézskom Batame. Malo by ísť o levickú spoločnosť Istroenergo. S výstavbou vodnej elektrárne na indonézskom ostrove by sa malo začať v prvom polroku budúceho roka. Spoluprácu s ázijskou krajinou by sme mali nadviazať aj v oblasti jadrovej energetiky. Úrad jadrového dozoru a trnavská firma VUJE už podľa rezortu hospodárstva rokujú so svojimi indonézskymi partnermi o možnej spolupráci pri príprave a realizácii výstavby prvej jadrovej elektrárne v Indonézii a pri likvidácii starých jadrových reaktorov používaných pre vedecké účely. "Črtajú sa aj iné projekty ako výstavba priemyselnej elektrárne s výkonom 60 megawattov, ďalšej 40 megawattovej elektrárne, 2x25 megawattovej elektrárne Karimun či elektrárne 2x100 megawattov Angana,“ dodalo ministerstvo. Slovenské firmy by sa mohli zúčastniť aj na výstavbe 160-kilometrového vedenia vysokého napätia. "Indonézia ako krajina so zdravou ekonomikou a rastom HDP na úrovni 6,5 % je perspektívnym partnerom na spoluprácu. Nedostatočne vyvinutá infraštruktúra krajiny vytvára reálne predpoklady na slovenskú účasť pri jej rozvoji. Perspektívne sa javí aj rozvinutie spolupráce v oblasti vedy a výskumu či výmeny študentov univerzít,“ myslí si o spolupráci medzi Slovenskom a Indonéziou minister hospodárstva Tomáš Malatinský. 11.12.2013 SITA Zmenu trvalého pobytu bude od januára možné nahlásiť cez internet - O nové občianske preukazy s čipom požiadalo vyše desaťtisíc ľudí, tretina z nich má záujem aj o elektronický podpis. Už o mesiac bude možné nahlásenie či odhlásenie trvalého a prechodného pobytu prostredníctvom internetu, predpokladá ministerstvo vnútra. Umožniť to má nový typ občianskeho preukazu s čipom, takzvaná elektronická identifikačná karta (eID), ktorý začali vydávať od 2. decembra. Ak občan požiada, aby k nemu získal aj zaručený elektronický podpis (ZEP), bude môcť od 2. januára využívať na komunikáciu s úradmi internet. Služby majú pribúdať "Tento občiansky preukaz je kľúčom do dverí elektronických služieb, uvidíme akým spôsobom sa bude rozširovať. Je to prvá možnosť mať zaručený elektronický podpis de facto bezplatne," povedal minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). V priebehu budúceho roku by mali postupne pribúdať služby, ktoré budú využívať elektronický podpis pri komunikácii so štátnymi úradmi. V prvej polovici by to mali podľa Kaliňáka byť napríklad záležitosti okolo evidencie motorových vozidiel. Projekt za 46,5 milióna eur Od začiatku decembra požiadalo o nový občiansky preukaz približne 10-tisíc ľudí, približne 32 percent z nich aj o zaručený elektronický podpis. Momentálne má pri sebe takýto občiansky preukaz vyše 160 občanov Slovenska. Celý projekt v hodnote 46,5 milióna eur bol podľa informácií z ministerstva vnútra hradený z Operačného programu informatizácia spoločnosti, jeho ďalšiu prevádzku už bude rezort platiť sám. "Bezpečnosť je riešená na viacerých úrovniach najmodernejšími a najdostupnejšími technológiami a infraštruktúrou, ktorá je dnes na svetovom trhu," povedal zástupca šéfa sekcie informatiky na ministerstve vnútra Pavol Maliarik. 6. 12. 2013 14:51 tasr Malé a stredné podniky už čerpajú zvýhodnené úvery - Zastupiteľský úrad Slovenskej Republiky v Tokiu informuje odbornú verejnosť o Globálnej databáze na hľadanie obchodných partnerov (Trade Tie-up Promotion Program - TTPP), ktorú zriadila Japonská organizácia pre zahraničný obchod (JETRO) na svojich stránkach http://www.jetro.go.jp/ttppoas/index.html. Firmy tu môžu nájsť v anglickom a japonskom jazyku obchodných partnerov takmer z celého sveta, vo viacerých registrovaných sektoroch: „export a import produktov a súčiastok“, „obchodné prepojenie“, alebo „transfer technológií“. Systém sa dá využívať bezplatne. 21,11,2013 MZV Rast slovenskej ekonomiky v 3. štvrťroku potiahol zahraničný dopyt - V najbližších mesiacoch tohto roka podľa analytikov bude na výkonnosť slovenskej ekonomiky vplývať najmä silnejúci rast ekonomík eurozóny. Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2013 medziročne vzrástla o 0,9 %. Podľa analytikov za tým stojí najmä zahraničný dopyt, ako aj mierny rast domácej spotreby. "Rast ekonomiky bol naďalej ťahaný najmä zahraničím. Príspevok čistého exportu k rastu HDP sa však zmiernil na 2,1 percentuálneho bodu," konštatoval analytik UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia Ľubomír Koršňák. K rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska prispel aj rast spotreby domácností, ako aj verejnej správy. "Kľúčová časť ekonomiky, ktorou je spotreba domácností, vzrástla medziročne o 0,1 %. Napriek tomu, že nejde o zásadný rast, ktorý by poslal ekonomiku raketovým tempom nahor, stavia ju to na pevné základy," domnieva sa analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub. Podľa jeho slov totiž objemom tvorí spotreba domácností takmer polovicu celého hrubého produktu Slovenska. "Pokiaľ je spotreba stabilná, dovoľuje to ekonomike lepšie dýchať, a tým aj rásť. Klesajúca inflácia spotrebiteľských cien ľudí motivuje k tomu, aby nakupovali o niečo viac, čím držia spotrebu v rastovom trende," dodal Kozub. Podľa odborníkov aktuálne zrýchlenie rastu slovenského HDP brzdia len klesajúce investície. "Klesajúce investície boli hlavnou a jedinou zložkou domáceho dopytu, ktorá v 3. štvrťroku medziročne klesala. Chýbajúce investície sú tak hlavnou „boľačkou“ slovenskej ekonomiky," povedal Koršňák. V najbližších mesiacoch tohto roka podľa analytikov bude na výkonnosť slovenskej ekonomiky vplývať najmä silnejúci rast ekonomík eurozóny. "Štruktúra HDP na Slovensku za 3. štvrťrok je v súlade s naším odhadom vývoja HDP v tomto roku, keď očakávame rast o 0,7 % medziročne," tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. O tom, že posledný kvartál 2013 by mohol byť pre slovenskú ekonomiku najlepší, je presvedčený aj hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto. "Posledný štvrťrok môže byť najlepší v roku, čo sa týka rastu, na základe signálov predstihových ukazovateľov ekonomického sentimentu, vrátane spotrebiteľskej dôvery. Celoročný reálny rast HDP by sa mohol dostať na úroveň 0,8 % až 0,9 %," odhadol Barto. MF SR: Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2013 rástla najrýchlejšie v eurozóne Slovenská ekonomika rástla v 3. štvrťroku 2013 najrýchlejšie v eurozóne. Vyplýva to z dnešných spresnených údajov Eurostatu. Podľa nich predstavoval rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska 0,7 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. "V medzikvartálnom vyjadrení dosiahlo Slovensko rast 0,2 %, čo bol piaty najrýchlejší rast spomedzi krajín eurozóny," uviedol aj tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR. V 3. kvartáli sa podľa spresneného odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR rast HDP Slovenska udržuje približne na hodnotách z minulých štvrťrokov. "Hlavným faktorom celkovo pozitívneho vývoja ekonomickej aktivity je príspevok čistého exportu. Ten je výsledkom pretrvávajúceho rastu exportu a poklesu importu," dodal tlačový odbor rezortu financií. 4.12.2013 TASR Vznik Grécko-slovenského obchodného a priemyselného združenia - ZÚ SR Atény informuje, že v októbri 2013 na základe iniciatívy skupiny podnikateľov vzniklo Grécko-slovenské obchodné a priemyselné združenie so sídlom v Aténach. Nariadením 391/2013 prvostupňového súdu v Aténach z 8. októbra 2013 ho pod spomínaným názvom zaregistrovali a 6. novembra 2013 bolo v súlade s platnou gréckou legislatívou zverejnené zhrnutie jeho stanov v gréckom denníku Estia. Grécko-slovenské obchodné a priemyselné združenie má 31 zakladajúcich členov, medzi ktorými sú grécki i slovenskí podnikatelia a jeho predsedom je Nikolaos Samaras. Predbežné kontaktné údaje: Grécko-slovenské obchodné a priemyselné združenie Stratiotikou Syndesmou 14A, 106 73 Athens, Greece 22.11.2013 MZV Minister hospodárstva ide rokovať aj so Samsungom - Minister hospodárstva Tomáš Malatinský v nedeľu odchádza na služobnú cestu do Južnej Kórey. „Cieľom je rozvoj spolupráce s najväčšími investormi z tejto krajiny na Slovensku,“ informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH), s tým, že pracovnej ceste predchádzali intenzívne rokovania s investormi na Slovensku.Minister bude rokovať s vedením spoločnosti Samsung Elektrononics. Kórejská spoločnosť Samsung Electronics má na Slovensku v Galante najväčší závod na výrobu LCD televízorov v Európe. Celkovo vytvára so svojimi dodávateľmi takmer 10 tisíc pracovných miest v elektrotechnickom priemysle na Slovensku. Ďalšie rokovanie je naplánované s predstaviteľmi Kia Motors. Automobilka má svoj výrobný závod pri Žiline, ktorý zamestnáva takmer 4 000 ľudí a v regióne patrí medzi najväčších zamestnávateľov. V minulom roku spoločnosť vyrobila 292 050 automobilov a zmontovala 464 467 motorov, čo predstavovalo rekordnú produkciu. Malatinský sa stretne aj s vedením spoločnosti Nexen Tire, popredného výrobcu pneumatík. Pracovnú návštevu minister ukončí v stredu rokovaním s vedením spoločnosti Hyundai Mobis, ktorá kooperuje so spoločnosťou Kia Motors. Mobis, jeden z najväčších kórejských dodávateľov pre automobilový priemysel, sídli spoločne s Kia Motors Slovakia pri Žiline, kde kompletizuje štyri typy auto-modulov. 23.11.2013 (SITA) Merkelová ustúpila, Nemecko zavedie minimálnu mzdu - Kancelárka prijala požiadavku sociálnych demokratov, s ktorými rokuje o vytvorení koaličnej vlády. Nemecko zavedie všeobecnú minimálnu mzdu. Oznámila to kancelárka Angela Merkelová. Ustúpila tým kľúčovej požiadavke sociálnych demokratov, s ktorými rokuje o zostavení koaličnej vlády. "Sociálni demokrati neukončia rokovania bez dohody o všeobecnej minimálne mzde," vysvetlila Merkelová. Zdôraznila, že jej Kresťansko-demokratická únia (CDU) tento krok odmietala a dodala, že urobí všetko pre to, aby "zabránila strate pracovných miest v dôsledku tohto opatrenia". Merkelovej blok napriek presvedčivému víťazstvu v septembrových parlamentných voľbách nezískal dostatočný počet hlasov na zostavenie vládnej väčšiny. CDU a jej sesterská bavorská Kresťansko-sociálna únia (CSU) preto rokujú o veľkej koalícii s opozičnou Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). Šéf SPD a nádejný vicekancelár Sigmar Gabriel v rozhovoroch trval na zavedení plošnej minimálnej mzdy 8,5 eur za hodinu. Merkelovej strana podporovala zachovanie súčasného systému, ktorý umožňuje mzdové dohody v rámci jednotlivých priemyselných odvetví a regiónov. 21.11.2013 SITA Ako žijú ľudia s minimálnou mzdou a čo si myslia o svojich platoch - Zamestnanci, ktorí zarábajú minimálny plat, si uvedomujú, že ich môžu nahradiť robotníci z cudziny alebo môže majiteľ fabriku zavrieť. Tisícky ľudí v textilných závodoch, reštauráciách či obchode, ktorí robia za minimálnu mzdu, dostanú na budúci rok o 14 eur mesačne viac. Namiesto 338 eur sa im tak na výplatnej páske objaví suma 352 eur. Ako to pocítia? „Ťažko odhadnúť, ako sa ma zvýšenie minimálnej mzdy dotkne, no už nám povedali, že začiatkom budúceho roka v závode končíme,“ hovorí Zdena. Takmer dvadsať rokov pracuje ako šička paplónov a diek v podniku Bettex v Nitrianskom Pravne. Má po päťdesiatke a žije s manželom, ktorý je už na penzii. Vychovali štyri deti, o jedno z nich sa ešte starajú. Zdena nemá predstavu, kde by sa v regióne zamestnala. „Závody, kde sa šije, si často na seba ledva zarobia. Vždy keď sa riešilo zvýšenie minimálnej mzdy, som to vnímala tak, že podniky, čo nedokážu dostatočne zarobiť a vyplatiť ju, zrušia prevádzky,“ vraví. Niekoľko podnikov v okolí už zatvorili. „Ale uvidíme, možno prežijeme aj toto, “ dodáva. Na jednej strane si hovorí, že zarába málo peňazí, na druhej si však uvedomuje, že majiteľ sa môže skôr ako pre zvýšenie miezd rozhodnúť pre zatvorenie podniku. Zvýšenie minimálnej mzdy o štrnásť eur považuje za malú pomoc. „Pre jednotlivca to nie je bohviečo, akurát na týždenné cestovné. No podniku sa to môže zdať dosť veľké zvýšenie,“ vraví. Bojujeme proti kapitalistom, ale tí nás majú dosť na háku, myslí si František Múčka Na Západe trikrát vyššia V inej situácii ako Zdena je dvadsaťštyriročný Emil, ktorý pracuje ako strojár neďaleko Komárna. Minimálnu mzdu dostáva len na papieri. V skutočnosti dostane okolo 650 eur, časť peňazí mu zamestnávateľ dáva „na ruku“. „Po zvýšení minimálnej mzdy mi vyplatia asi o 10 až 20 eur menej pomimo,“ odhaduje Emil a vraví, že štát si zvýšením minimálnej mzdy robí napriek. „Bude viac ľudí zamestnaných načierno alebo na dohodu, “ dodáva. Emilove mesačné výdavky dosahujú do 400 eur, z minimálnej mzdy by tak nevyžil. Býva s nezamestnanou priateľkou a platí hypotéku. Za prijateľnú výšku minimálnej mzdy by považoval takú, aká je na Západe, 800 až 1200 eur. Minimálnu mzdu, aká je vo Francúzsku, by chcela aj dvadsaťtriročná Lenka. Po zlých skúsenostiach s prácou u nás sa chystá odísť do zahraničia. „Som ešte mladá, nájdem si prácu vonku,“ tvrdí. Zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré odklepla Ficova vláda, pre ňu veľa neznamená. „V zahraničí je minimálna mzda aj 1100 eur. To len Slováci žobračia. Tých 14 eur ľudia ani nepocítia,“ hodnotí. Robila v kórejskej fabrike Shin Heung v Šali. To, čo zarábala, nebola podľa nej ani minimálna mzda. „Nikdy som nevedela, koľko mám na hodinu, ani výplatné pásky sme si nemohli porovnávať,“ vraví. Podľa nej jej pomáhal len „prítomnostný“ bonus 50 eur za dobrú dochádzku. „Inak tam boli strašné podmienky, nechávali nás čistiť s chemikáliami bez respirátora a rukavíc, všetky sme boli vyhádzané, kolegyňa vykašliavala krv,“ vraví. Napriek zlým podmienkam tam ľudia ťahajú aj dlhšie šichty a víkendy. „Sťažovať sa nemá zmysel, každého dokážu nahradiť Rumunmi. Tí sú ochotní robiť aj za menej,“ vraví. Vyšší plat s príplatkami V Shin Heung pracuje aj dvadsaťšesťročná Dana, ktorá teraz býva s mamou, bratom a priateľom v jednom byte. „Keby som bola sama, tak určite nevyžijem. Neutiahla by som ani nájomné,“ hovorí. O pár eur vyššia minimálna mzda ju podľa jej slov z biedy nevytrhne. S bonusmi zarobí mesačne 400 eur, ale chcela by aspoň 500 eur. „Keby som nemala príplatky za sťažené pracovné prostredie a za nočné, nezarobím ani minimálnu mzdu,“ tvrdí. Nebojí sa toho, že by fabrika ľudí prepúšťala preto, že im musí dať vyššiu minimálnu mzdu. „Skôr nebude brať toľko nových kmeňových zamestnancov ako doteraz, ale len brigádnikov,“ vraví. Na zlepšenie ohodnotenia ľudí zamestnávateľ podľa nej peniaze má. „Myslím, že majú dobré zisky. Veľké podniky si môžu dovoliť dať vyššie platy. Veď v iných krajinách sa zarobí oveľa viac. Ale Kórejčania sú dosť šetrní, aj teplú vodu nám odpojili,“ sťažuje sa. 30. 10. 2013Veronika Sokolová SME Inflácia na Slovensku bude ďalej klesať - Spomaľovanie rastu cien pokračovalo aj v septembri. Medziročne dosiahla inflácia úroveň jedného percenta. Spomaľovanie rastu cien pokračovalo aj v septembri. Medziročne dosiahla inflácia úroveň 1 %. Išlo už o dvanáste spomalenie rastu cien za sebou, pripomína Ministerstvo financií (MF) SR. Analytici očakávajú, že tento trend bude pokračovať až do konca roka. V medzimesačnom porovnaní inflácia stagnovala. Výrazne sa v septembri spomalil rast cien potravín, ktoré medzimesačne poklesli o 0,4 % a v medziročnom porovnaní sa ich rast znížil na 3,5 %. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií prevažujú pri vývoji cien potravín pozitívne riziká, preto v nasledujúcich mesiacoch dôjde k ďalšiemu spomaleniu ich medziročného rastu. V porovnaní s augustom došlo k poklesu cien ovocia o 4,6 % a zeleniny o 3,4 %. V medzimesačnom porovnaní poklesli aj ceny pečiva, mlieka, syrov a vajec zhodne o 0,3 %. 2.11.2013 TASR Amerika odkazuje Nemecku: Vaša politika poškodzuje svet - USA vydali správu, podľa ktorej Nemecko škodí globálnej ekonomike a rastu eurozóny. Ako keby verejne prepieraných kontroverzných tém medzi Berlínom a Washingtonom nebolo dosť. Spojené štáty sa vo vydanej správe zverejnenej tento týždeň nezvyčajne ostrým tónom opreli do nemeckej hospodárskej politiky, ktorá vraj vysáva európskych susedov a škodí svetovej ekonomike. Nemci sa obratom ohradili. Americkému ministerstvu financií, ktoré hodnotiacu správu vydáva každých šesť mesiacov, prekáža najmä nemecká exportná orientácia, ktorej vinou je vraj zotavenie eurozóny tak mdlé. Nemecko tak na stupnici kritizovaných krajín predstihlo Čínu, ktorá je tradičným cieľom kvôli údajnému podhodnoteniu meny, aj Japonsko, ktoré začalo svoju menu radikálne stláčať pred rokom. Trojica pranierovaných je v rebríčku najväčších ekonomík sveta hneď za Spojenými štátmi - na druhom až štvrtom mieste. Zameraním sa na Nemecko, hospodárskeho i politického hegemóna eurozóny, sa administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu výrazne odkláňa od pôvodného kurzu voči jednému zo svojich najdôležitejších spojencov. Washington sa od prvopočiatkov európskej dlhovej krízy v roku 2010 často vyhýbal verejnej ostrakizácii Berlína, ktorému pripadla v boji za záchranu eurozóny kľúčová rola. Obama a jeho poradcovia sa v snahe o usmernenie nemeckých partnerov spoliehali na dôverné komunikačné kanály. "Pomalý rast domáceho dopytu v Nemecku a jeho závislosť na exportoch narušili vyrovnávanie nerovnováh v dobe, kedy sa mnoho iných členov eurozóny ocitlo pod vážnym tlakom na obmedzenie dopytu aj importov," uvádza sa v správe s tým, že výsledkom sú deflačné tendencie (tlak na pokles platov aj cien) v eurozóne aj vo svetovej ekonomike. Dokument tiež výrečne poukazuje na skutočnosť, že v čistom vývoze tovaru, služieb a kapitálu Nemecko vlani predbehlo Čínu. Hovorca nemeckého ministerstva financií vyhlásil, že medzinárodné organizácie, vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácia pre spoluprácu a rozvoj (OECD) aj Európska komisia, hodnotí nemeckú hospodársku politiku priaznivo. Nemecký rast vraj ženie silný domáci dopyt. MMF, ktorý sídli vo Washingtone a na ktorý majú najväčší vplyv práve Američania, však pravidelne Berlín vyzýva k podpore domáceho dopytu s tým, že veľkého obchodného prebytku krajiny dosahuje na úkor južných susedov. Podľa niektorých pozorovateľov je americká kritika, vyjadrená v správe tradične sa venujúcej menovým záležitostiam, bezzubým pokusom ovplyvniť hospodársku politiku významného obchodného partnera. Povaha výčitiek je dobre známa a bola americkými zástupcami v posledných rokoch opakovane tlmočená. Za neobvyklú je považovaná iba nová forma odkazu. Denník Wall Street Journal (WSJ) si všíma, že euro od začiatku roka vďaka postupnému oživeniu v Európe posilnilo o 4% a že na dolár naopak doľahli signály pokračovania stimulačných nákupov Fedu. Silnejšie euro pomáha americkej ekonomike, pretože zvýhodňuje tamojších exportérov voči európskej konkurencii. Americkí predstavitelia majú podľa WSJ väčšiu obavu z dlhodobého vplyvu nemeckej hospodárskej politiky. Keďže Berlín prakticky diktuje kurz zvyšku eurozóny, Washington by sa chcel vyhnúť scenáru, kedy na export začne spoliehať celý eurový blok. Podľa Jacoba Kirkegaarda z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu je správa načasovaná tak, aby ovplyvnila rokovania o vzniku nemeckej koalície a jej hospodárskej agende. Snahy o zostavenie koaličného kabinetu a programového vyhlásenia v Berlíne trvajú už viac ako mesiac. Parlamentné voľby sa v Nemecku uskutočnili na konci septembra. To tuší aj nemecká strana, ktorá sa obratom ohradila. Konzervatívci Angely Merkelovej aj SPD dali najavo, že Nemecko chce aj naďalej usilovať o čo najvyššiu konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. "Vždy sme boli silnou exportnou krajinou a sme na to hrdí," povedala agentúre Reuters Ilse Aigner, ktorá rokuje za CDU-CSU v koaličných rozhovoroch o ekonomických otázkach. Jej náprotivok z SPD Hubertus Heil však vyhlásil, že Nemecko si musí byť vedomé svojej "povinnosti" posilniť domáci dopyt. Podľa neho to znamená presadzovať rast miezd a podnecovať k domácim investíciám. Nemecko v rokoch po zjednotení v roku 1990 získalo nálepku "chorého muža Európy". V ďalších desaťročiach sa jej zbavilo zvyšovaním konkurencieschopnosti, hlavne pomocou obmedzenia rastu miezd. Teraz jeho ekonomika vysoko vyčnieva nad ostatnými krajinami eurozóny. Berlín sa ale po globálnej finančnej kríze a v čase dlhovej krízy eurozóny ocitol pod tlakom na stimuláciu domáceho dopytu, tak, aby nasával viac dovozu, a pomáhal tým ekonomikám zvyšku menovej únie. 2.11.2013 (Zdroje: WSJ, Reuters, čtk) hnonline.sk Zákon zakáže, aby pre malú pôžičku zhabali dom - Minister hospodárstva Tomáš Malatinský chce viac práv pre zákazníkov a dlžníkov. Internetové obchody by si napríklad už nemali pýtať poplatok za platbu v hotovosti či na dobierku. BRATISLAVA. Keď si o rok budete brať menší úver od pôžičkovej firmy, nebude môcť už od vás žiadať, aby ste podpísali papier, že vám zoberie dom v hodnote niekoľkých desiatok tisíc eur, keď prestanete pôžičku splácať. Navrhol to minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru) vo veľkej reforme spotrebiteľských kódexov. Momentálne ju môžu pripomienkovať úrady aj široká verejnosť. Okrem problémov s pôžičkovými firmami chce ministerstvo reformou riešiť aj vysoké poplatky za platby kartou či extra poplatok za využitie dobierky. 1.Pre drobný úver o dom neprídete Pôžičkovým firmám, ale aj bankám by mal nový zákon od januára 2014 zakázať, aby si splácanie úveru poistili majetkom, ktorého hodnota je „neprimerane vyššia“ oproti poskytnutému úveru. Zákon tiež zakáže, aby sa ľudia cez úverovú zmluvu vzdávali svojej mzdy v prospech pôžičkovej firmy ešte predtým, ako vôbec prestanú úver splácať. Pôžičky si nebudú môcť firmy poistiť ani zmenkou. „S tým sa dá iba súhlasiť, pretože zmenka je nástrojom určeným na obchodný styk,“ súhlasí so sprísnením advokát Radovan Pala z kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Aj v biznise považuje zmenky za prekonané. Podnikatelia totiž môžu podľa Palu siahnuť po bezpečnejších nástrojoch na zabezpečenie rizika. Malatinský reformou reaguje na kritiku Bruselu, ktorý nám vyčíta aj to, že niektoré pôžičkové firmy sa snažili zákony obchádzať. Do zmluvy napríklad klientom napísali, že zmenku či prevod nehnuteľnosti za nich môže podpísať cudzí človek. Aj takéto praktiky reforma stopne. Nové pravidlá budú platiť iba na bežných ľudí. Podnikatelia vrátane živnostníkov, od ktorých sa očakáva vyššia znalosť zákonov a finančného trhu, si stále budú môcť zabezpečiť drobnú pôžičku zmenkou či celou nehnuteľnosťou. 2.Strop za poplatok pri platbe kartou Malatinský tiež navrhol, aby sa zaviedol limit na poplatky, ktoré žiadajú napríklad reštaurácie pri platbe kartou. Budú si ich môcť ďalej účtovať, no nemôžu na nich zarábať. Môžu si pýtať najviac toľko, koľko platia bankám za spracovanie platby. Ministerstvo hospodárstva navrhuje aj zákaz extra poplatkov, ktoré si obchodníci pýtajú za nákup tovaru na dobierku, použitie darčekových poukážok alebo platbu v hotovosti. Tento zákaz sa netýka platby kartou či platby cez internetové bankovníctvo. 3.Zákaznícka linka nemá mať extra poplatky Keď obchodná sieť či mobilný operátor ponúkajú zákazníkom možnosť, aby sa telefonicky mohli pýtať na podmienky reklamácie kúpeného tovaru či služieb, môžu si dnes hovor na takúto linku extra spoplatniť. Aj to má zákon zakázať. „Ak spotrebiteľ zavolá na túto linku, mal by platiť iba cenu za uskutočnenie hovoru, ktorú by platil pri volaní na linku rovnakého druhu,“ vysvetľuje ministerstvo. Zmena sa dotkne aj telekomunikačných operátorov, ktorí spoplatňujú volania na zákaznícku linku extra poplatkom. Zmena má platiť od júna 2014. 4.Skryté objednávky majú zmiznúť Objednávate si model autíčka na dobierku, no predávajúci drobnými písmenkami do obchodných podmienok vyplnil, že objednávkou jedného autíčka sa zaväzujete odoberať ich modely celý rok. A nebudú stáť päť eur ako prvá dobierka, ale každé ďalšie autíčko vyjde na 20 eur. Dnes ide o bežnú prax, od júna 2014 chce Malatinský takéto praktiky úplne zakázať. Zákaz by mal postihnúť napríklad aj operátorov, ktorí na odmietnutie zvýšenia cien za služby vyžadujú aktívny nesúhlas. „Už dnes sú takéto obchodné praktiky jednoznačne považované za nekalé a spotrebitelia sa môžu pred nimi úspešné brániť na súde a tiež požadovať uloženie pokút orgánmi dozoru,“ vraví Pala. Špeciálny paragraf pre akýkoľvek konkrétny typ nekalých praktík ako podnikateľského neduhu považuje za nesprávny. „Vytvárať osobitnú úpravu pre jeden druh klamlivej praktiky je kontraproduktívne. Jednak vedie k duplicitným a ťažko interpretovateľným úpravám a čo je horšie, vytvára falošný dojem, že iná praktika, ktorú ešte zákonodarca „neodhalil“ a osobitne nezakázal, je povolená,“ vraví advokát. Pozrite si, ako sa zmenia práva pre zákazníkov •bude nový zákon o právach pri webovom a katalógovom predaji, •e­shopy budú musieť dávať ku každej objednávke formulár na odstúpenie od zmluvy do 14 dní, •obmedzia sa poplatky za dobierku, poukážky či platbu v hotovosti, •do všeobecného spotrebiteľského zákona pribudnú podmienky, ktoré sa v zmluvách považujú za neplatné. 25. 9. 2013 Adam Valček SME Čo bude so strategickými zásobníkmi plynu? - Strategické zásobníky plynu na Záhorí majú nejasnú budúcnosť. Zásobníky patria pod spoločnosť Nafta, v ktorej má väčšinový podiel Slovenský plynárenský priemysel. Po tom, čo podnik prevzali finančné skupiny, sa objavili úvahy, že z niektorých podzemných zásobníkov plynu na Záhorí sa vyťaží aj takzvaná poduška a nahradí sa iným plynom. Kto by do tohto išiel, mohol by zarobiť na získanom plyne, ale riskoval by, že pri poklese tlaku by zásobník mohla zaliať voda, ktorú by už nebolo možné odčerpať. O kapacity podzemných zásobníkov je teraz menší záujem. V budúcnosti sa však opäť môžu stať vysoko ziskovým majetkom, ktorý si prenajímajú európske plynárenské koncerny. Zásobníky sú potrebné aj pre prípad, ak by sa zopakovala situácia z roku 2009, keď Rusko úplne zastavilo dodávky plynu na Slovensko. Ekonomika krajiny počas desiatich dní vtedy stratila desiatky miliónov eur. Spoločnosť Nafta odpovedala na otázky, či uvažuje o vyťažení technologického minima a ako chce zabezpečiť, aby sa zásobník dal ďalej využívať, vyhýbavo. „Spoločnosť Nafta sa snaží o optimálne využitie svojej skladovacej kapacity zohľadňujúc technologické možnosti zásobníka a platnú legislatívu,“ vyhlásila hovorkyňa Nafty Monika Feráková. 2.09.2013 Michal Holeš Pravda Seminár Trade with the EU 2013 - Tohtoročný seminár Trade with the EU sa uskutoční 3. októbra 2013 v International Convention Center v Taipei. Seminár nestanovuje žiadne preferencie v oblasti priemyslu, či priemyselného odvetvia. Pre túto príležitosť bola založená webová stránka – Trade with the EU 2013. Hlavnou motiváciou prečo sa na tomto seminári zúčastniť je rast podnikania v medzinárodnom meradle. Seminár je špeciálne určený pre podnikateľské subjekty z 18 členských štátov EÚ na Taiwane, ktoré majú záujem o nové obchodné príležitosti a rast ich podnikania v medzinárodnom meradle. Seminár ponúka efektívne a kvalifikované služby, ktoré umožňujú získať najmä: • 80 dovozcov a 30 vývozcov z 18 členských štátov EÚ • 400 dodávateľov a 50 kupujúcich, ktorí sú z Taiwanu • všetko je motivované k podnikaniu • až 800 odvetví orientovaných na stretnutia, ktoré budú organizované v 2 dňoch • prístup k bohatej sieti kontaktov na Taiwane • dojednanie stretnutí je možné aj pomocou webovej stránky – Trade with the EU 2013. Seminár je určený pre dovozcov, vývozcov, distribútorov, spoločnosti, ktoré hľadajú alternatívne spoľahlivých dodávateľov, nové výrobky alebo materiály, spoločnosti, ktoré chcú znížiť vlastné náklady. Prednosť majú tie spoločnosti, ktoré podnikajú v týchto oblastiach: plasty, textil, dopravné prostriedky, stroje, výrobky z kovu, ploché panelové displeje, počítačové komponenty a príslušenstvo, solárne panely, mobilné telefóny, prenosné počítače, rádio-navigačné prístroje, statické meniče. Taktiež majú prednosť spoločnosti, ktoré nezískali dotácie z organizácie TAITRA na výkon verejného obstarávania na Taiwane v posledných 2 rokoch, spoločnosti s ročným obratom dosahujúcim 10 mil. USD, alebo spoločnosti, ktoré sa umiestnili v prvej 50-tke v ich špecializovaných odvetviach z rozvíjajúcich sa členských štátov EÚ, vrátane Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Grécka, Českej republiky a Slovenska. 24.07.2013 MZV Štátny tajomník Peter Burian prijal indického veľvyslanca R. Misru - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Burian prijal v pondelok 8. júla 2013 indického veľvyslanca v Slovenskej republike Rajiva Misru. Stretnutie sa uskutočnilo v súvislosti s plánovanou návštevou indickej delegácie pri príležitosti 7. zasadnutia spoločného Slovensko-indického výboru pre hospodársku spoluprácu. Štátny tajomník Peter Burian počas stretnutia ocenil tradične priateľské vzťahy medzi oboma krajinami a tlmočil záujem SR pokračovať v upevňovaní spolupráce s Indiou, ktorá sa stáva dôležitým svetovým hráčom. Rovnako vyjadril podporu pokračujúcemu a pravidelnému dialógu medzi ministerstvami zahraničných vecí krajín na politickej aj expertnej úrovni. Peter Burian osobitne zdôraznil záujem Slovenska o rozvoj spoločného obchodu, ambíciu vytvárať priaznivé podmienky pre investorov, vrátane indických investícií na Slovensku. Hlavnými sférami obchodnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Indiou by mohli byť predovšetkým oblasti energetiky, životného prostredia, automobilového a strojárenského priemyslu ako aj vodného hospodárstva, ktoré sú tradične silno zastúpené medzi slovenskými firmami. „Naša spolupráca sa musí zamerať na vytváranie vhodných podmienok pre dialóg podnikateľskej sféry a na to, aby tieto rokovania prinášali konkrétne výsledky a konkrétne projekty,“ uviedol štátny tajomník. Vyjadril tiež presvedčenie, že Slovensko ponúka ideálnu logistickú základňu, vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, dobré podnikateľské prostredie a optimálnu dopravnú infraštruktúru. V závere stretnutia sa partneri zhodli, že nadchádzajúce 7. zasadnutie Slovensko-indického výboru pre hospodársku spoluprácu v Bratislave je ideálnou príležitosťou pre naplnenie ambícií oboch krajín nadviazať užšiu ekonomickú spoluprácu a prispeje k upevneniu našich obchodných a ekonomických vzťahov. 8.07.2013 MZV Zavedenie elektronického mýta v Maďarsku - V Maďarsku na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách prvej triedy sa od 1. júla 2013 zavádza elektronické mýto pre vozidlá nad 3,5 tony. Právo na použitie spoplatnených úsekov je možné získať prostredníctvom registrácie na mýtnom úrade (Štátna spoločnosť pre správu diaľnic a.s. – ÁAK Zrt.) a použitím palubného zariadenia alebo zakúpením lístka na konkrétnu trasu. Zaplatenie mýta sa bude kontrolovať buď na kontrolných staniciach alebo pomocou mobilných zariadení. Za neoprávnené použitie cesty sa ukladá pokuta, pričom v prípade zahraničných subjektov môže byť vybratá aj pri nasledujúcej ceste do Maďarska. V prílohe nájdete základnú informáciu, ktorú poskytlo ministerstvo národného rozvoja. Podrobné údaje je možné nájsť na portáli www.hu-go-hu. 19.06.2013 Rusi majú dať úver na dostavbu Mochoviec - V Bratislave včera ruské inštitúcie podpisovali úvery pre ruský export. Môže ísť o financie pre dodávateľa atómky, ktorá sa stavia v Mochovciach. Pomôžu so zafinancovaním dostavby Mochoviec zdroje z Ruska? Áno. Aspoň tak to včera na oficiálnej tlačovej besede tvrdil štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. Povedal, že na financovanie výstavby Mochoviec sa použije úver vo výške 70 miliónov eur. Ruská štátna spoločnosť Atomstrojexport za ne dodá svoju časť prác na treťom a štvrtom bloku atómovej elektrárne. Moskovská Medzinárodná investičná banka poskytne prvých 20 miliónov eur. Podiely v nej máme okrem Ruska aj my, Česko, Vietnam, Kuba, Mongolsko, Bulharsko a Rumunsko. Ručiteľom má byť Ruská exportná poisťovacia agentúra. Včera inštitúcie tento prísľub spečatili podpisom, hovoril Hudák. Agentúra TASR, ktorá informáciu priniesla, ju neskôr stiahla na žiadosť ministerstva financií s tým, že išlo o nepotvrdené informácie. Je to pravda alebo nie? Keď sme sa na financie pre Mochovce pýtali na ministerstve hospodárstva, povedali, že štátny tajomník Hudák nehovoril pravdu. Neoficiálne zdroje hovoria, že Hudák sa nepomýlil. Informácie však žiadal stiahnuť taliansky Enel, ktorý ako hlavný investor spoločne so štátom dostavuje Mochovce. História Pôvodne sa hovorilo, že dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec vyjde na necelé tri miliardy eur. Neskôr sa ukázalo, že to nebude stačiť, nové odhady hovoria o 3,7 mld. eur. Majú za tým byť napríklad náklady navyše, ktoré priniesli záťažové testy po havárii vo Fukušime. Výstavbu financujú Slovenské elektrárne, kde má 66 percent Enel a zvyšok štát, zatiaľ sa nedohodli o zvýšení rozpočtu. O podpise dohôd na Slovensku informovala na svojej stránke aj Medzinárodná investičná banka. „Dohoda s Ruskou exportnou poisťovacou agentúrou zahŕňa spoločné financovanie a poistenie ruských exportérov, vrátane exportov významných ruských výrobcov vyspelých technológií,“ píše banka na svojej stránke. Atomstrojexport, ktorý by takto mohol získať úver, je zo skupiny ruského Rosatomu. Ten má na Slovensku stavať nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach. V kuloároch sa hovorí o tom, že taliansky Enel premýšľa, ktoré svoje aktíva predá. Talianske médiá informovali, že ak by išli do predaja Slovenské elektrárne, cez ktoré Enel dostavuje Mochovce, záujem by mohol mať práve Rosatom. 7.06.2013 Daniela Krajanová Sme Roaming v Európskej únii zrušia, ceny volaní budú rovnaké - O dva alebo tri roky by telefonovanie či surfovanie na webe v inom štáte Európskej únie nemalo stáť viac než doma. Návrh na zrušenie roamingu chce eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová ukázať pred budúcou Veľkou nocou, tvrdí agentúra Reuters. V regulačných predpisoch plánuje zakotviť technickú neutralitu internetu. Firmy tak nebudú môcť zákazníkov limitovať pri volaní cez web alebo obmedzovať funkčnosť sietí na šírenie filmov a hudby (P2P). Zmenou má prejsť aj systém prideľovania licencií na mobilné siete, ktoré by mohla predávať Európska komisia. Reforma má podľa Kroesovej priniesť spoločný telekomunikačný trh naprieč Úniou. Zmenu v predpisoch Brusel chystá preto, že budúci rok bude posledný, keď na jeho pokyn budú klesať ceny hovorov a internetu v roamingu. Od roku 2012 sa ceny každoročne menia, napríklad za megabajt dát si vlani mohli účtovať operátori najviac 70 centov, dnes 45 centov a o rok 20 centov bez dane. O rok by mal mať napríklad zákazník tunajšieho Orangeu možnosť kúpiť si voľné minúty či dáta od francúzskeho operátora bez zmeny svojho telefónneho čísla či SIM karty. 2.06.2013 Adam Valček SME Ekonomické fórum, 14. - 15. júna 2013 na Ukrajine - Zastupiteľský úrad SR v Kyjeve ponúka slovenským podnikateľským subjektom možnosť účasti na ekonomickom fóre, ktoré sa uskutoční od 14. do 15. júna 2013 v Lazurnom v Chersonskej oblasti Ukrajiny. Hlavným cieľom fóra je prezentácia investičných možností regiónov, nadviazanie spolupráce v oblasti inovačných a investičných a logistických klasterov. Pozvánka a program fóra je uvedený v prílohe. V prípade záujmu o bližšie informácie môžete kontaktovať aj zastupiteľský úrad SR v Kyjeve: Soňa Krajčová, sona.krajcova@mzv.sk, 00380442720985. 28.05.2013 MZV OECD nabáda ECB, aby viac podporovala rast - BERLÍN. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podporuje voľnejšiu peňažnú politiku mnohých centrálnych bánk a k rovnakému kroku nabáda aj Európsku centrálnu banku (ECB). DPA to cituje z vyjadrenia generálneho tajomníka organizácie Josého Ángela Gurríu pre dnešné vydanie berlínskeho denníka Tagesspiegel, že ak sa hospodárska situácia v Európe nezlepší, "aj ECB musí byť pripravená na aktívnejšiu rolu". OECD vystríha pred tým, aby sa z veľmi agresívnej peňažnej politiky početných centrálnych bánk robil strašiak. "USA, Veľká Británia alebo Japonsko siahajú po všetkých prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii, aby sa prepracovali k hospodárskemu rastu. Určitý úžitok bude mať z úsilia každý," povedal Gurría. Dodal, že "ak tieto krajiny dosiahnu obrat, budú si objednávať tovary po celom svete, potom sa krivka konjunktúry znovu začne dvíhať". V súvislosti s rekordnou nezamestnanosťou v Európe šéf OECD žiada, aby sa pri riešení problému viac angažovali vlády. Paradoxom je, že na jednej strane chýbajú kvalifikovaní pracovníci a na druhej strane stúpa počet dlhodobo nezamestnaných. Gurría poznamenal, že "to poukazuje na obrovské problémy vzdelávacieho systému". V prechodnom období treba, aby sa objavili iniciatívy zamerané na tvorbu pracovných miest a získavanie kvalifikácie nezamestnaných; aby sa ponuka a dopyt po odborníkoch dostali do súladu. Mnohé krajiny zápasiace s krízou sa podľa Gurríu môžu poučiť od Nemecka - ako si počínajú zamestnávatelia a odbory pri vzdelávaní, pri celoživotnom zvyšovaní si vedomostí zamestnancov. "Tu sú Nemci ozaj veľmi dobrí," dodal Gurría. TASR Dvadsať rokov spolupráce - V tomto roku si pripomíname dvadsiate výročie americko-slovenských diplomatických vzťahov. Je čas zastaviť sa a uvedomiť si, aké hlboké a široké sú väzby medi oboma krajinami. Po nadobudnutí nezávislosti Slovenskom sa Spojené štáty zamerali na podporu rozvoja pevnej občianskej spoločnosti, otvoreného trhového hospodárstva a silných demokratických hodnôt vo vašej krajine. Mnoho mimovládnych organizácií, s ktorými sme spočiatku spolupracovali, sa rozvinulo takým spôsobom, že sa dnes Slovensko môže podeliť so svojimi úspešnými skúsenosťami z prechodnej fázy s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva aj Tuniska. Minulý rok minister zahraničných vecí Lajčák v tejto súvislosti povedal ministerke Clintonovej, že Slovensko tak „spláca“ to, čo dostalo od Spojených štátov. Americké investície na Slovensku sú stabilné a hospodárske väzby medzi krajinami pokračujú v rozširovaní sa. Okrem toho, že Slovensko hostí hlavné priemyselné koncerny ako U.S. Steel, Johnson Controls a Honeywell. Bratislava sa stala skutočným technologickým centrom, v ktorom sídli každá významná americká IT spoločnosť. Naposledy sem prišli spoločnosti Google a Amazon. Obchod medzi Slovenskom a USA sa len za posledné dva roky zvýšil takmer o 60 percent. Americké veľvyslanectvo prispieva k ekonomickému rastu pokračujúcou spoluprácou s Americkou obchodnou komorou a so slovenskými spoločnosťami pri propagácii podnikania, najmä medzi ženami, podpore rozvíjajúcich sa začínajúcich podnikov a presadzovaní vzdelávacích programov. Vo vojenskej oblasti je Slovensko dôležitým americkým partnerom. Slovenská a americká armáda sú silnými spojencami, ktorí spolupracujú na celom svete. Slovenské jednotky plnia množstvo dôležitých úloh v Afganistane, pričom sú dôležitým partnerom amerických útvarov Special Forces. Na schengenskej hranici s Ukrajinou je Slovensko kľúčovým spolupracovníkom pri predchádzaní pašovaniu jadrových materiálov, čo potvrdzuje aj podpísanie základnej dohody s USA. Tak, ako v iných oblastiach sa Slovensko delí o svoje pozoruhodné odborné názory s inými krajinami Schengenu, ako aj Afriky a Strednej Ázie. O dva roky si pripomenieme sté výročie Clevelandskej dohody z roku 1915, ktorú navrhli Slovakoameričania a Čechoameričania. Dokument volá po nezávislosti Česka a Slovenska. Viem, že Slovakoameričania, ktorí dohodu takmer pred sto rokmi podpísali, by boli hrdí na to, že ich sen sa uskutočnil v podobe úspešného a nezávislého Slovenska, ktoré má také úzke a vzájomne výhodné vzťahy so Spojenými štátmi. Autor je veľvyslanec USA na Slovensku 17.05.2013 Theodore Sedgwick HN Zamestnanosť v priemysle klesá už rok - Zamestnanosť v priemysle sa v marci medziročne znížila o 1,7 %. Klesla tak dvanásty mesiac po sebe. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR, zamestnanosť medziročne najviac klesla v stavebníctve, a to o 5,3 %. Medziročný pokles zamestnanosti o 0,7 % zaznamenal predaj a oprava motorových vozidiel, počet ľudí zamestnaných vo veľkoobchode sa znížil o 0,6 % a v maloobchode o 0,4 %. Najvýraznejšie tretí mesiac tohto roka vzrástol počet zamestnancov vo vybraných trhových službách, keď sa v porovnaní s marcom minulého roka zvýšil o 9,1 %. Zamestnanosť sa v marci tiež medziročne zvýšila v informačných a komunikačných činnostiach o 5,4 %, doprave a skladovaní o 4,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,4 % a v ubytovaní o 0,6 %. V priemere za prvé tri mesiace tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 9,5 %, v doprave a skladovaní o 4,5 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,1 % a v ubytovaní o 0,6 %. Klesla v stavebníctve o 5 %, v priemysle o 1,8 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,2 %, v maloobchode o 0,5 % a vo veľkoobchode o 0,4 %. 13.05.2013 SITA Workshop pre slovenských podnikateľov na slovenskom veľvyslanectve - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ríme zorganizovalo 26. marca 2013 v spolupráci s Taliansko-Slovenskou obchodnou komorou a Taliansko-slovenským konzorciom pre energetický priemysel workshop pre slovenských podnikateľov na tému: „Projekt LDPE-4 na Slovensku“. Cieľom bolo poskytnúť priestor slovenským zástupcom firiem pre získanie podrobných informácií o možnostiach novej spolupráce. Talianska spoločnosť Maire Tecnimont, ktorá je na Slovensku generálnym dodávateľom spoločnosti Slovnaft pre projekt LDPE-4, prezentovala prítomným zástupcom slovenských firiem záujem o strategickú spoluprácu pri realizácii nového projektu – výstavby novej jednotky na výrobu polyetylénu pre závod Slovnaft v Bratislave. Predstavitelia spoločnosti oboznámili slovenské firmy s jednotlivými fázami projektu a informovali o súčasnej situácii príprav pre výstavbu linky v areáli závodu Slovnaft, predstavili politiku a nástroje zadávania zákaziek, proces výberu subdodávateľov, riadenia kontraktov a obstarávania tovarov a vysvetlili možnosti kvalifikácie sa firiem na tzv. "contractual vendor list". Workshopu sa zúčastnilo 30 zástupcov zainteresovaných slovenských firiem, ktorí v diskusii s talianskymi zástupcami Maire Tecnimont nadviazali osobné kontakty a získali potrebné informácie. 3.04.2013 MZV Za mzdu pod hranicou chudoby pracuje v SR asi 150.000 ľudí - Pri porovnaní s krajinami EÚ vzniká paradox, keď v SR dosahujeme produktivitu práce na úrovni 80 % krajín EÚ, pritom však máme tretie najnižšie mzdy, dodáva KOZ. Približne 150.000 zamestnancov na Slovensku má také nízke príjmy, že sa dostáva na hranicu respektíve pod hranicu chudoby. Uviedli to na dnešnej tlačovej besede v Bratislave predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR. Aj touto témou sa zaoberali delegáti ostatného snemu KOZ. Ako uviedol prezident KOZ Jozef Kollár, "chceme na pôde konfederácie intenzívnejšie riešiť otázku chudoby. Trápi nás, že aj ľudia, ktorí riadne odpracujú osem hodín v zamestnaní, sa prepadajú do pásma chudoby, lebo pracujú za minimálnu mzdu. Pri porovnaní s krajinami EÚ vzniká paradox, keď v SR dosahujeme produktivitu práce na úrovni 80 % krajín EÚ, pritom však máme tretie najnižšie mzdy". Tento stav chcú odbory zmeniť. "V prvom rade pôjde o kolektívne vyjednávanie a rokovania sociálnych partnerov na tripartitnej úrovni. Našou ambíciou je zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň približne 460 eur. Tým sa zvýšia aj ďalšie mzdové tarify," dodal Kollár. Novela Zákonníka práce Podľa prezidenta KOZ novela Zákonníka práce neovplyvnila zamestnanosť. "Zatiaľ sme nezaregistrovali žiadne hromadné prepúšťania, ktoré by boli z dôvodu novely Zákonníka práce. Prepúšťanie ovplyvnila ekonomická situácia v podnikoch, teda predovšetkým pokles zákaziek a objednávok," doplnil Kollár. Sprostredkovateľské agentúry Na tlačovej besede sa predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna vyjadril aj k sprostredkovateľským agentúram práce. "Mnohé takéto agentúry vytvárajú podmienky novodobého nevoľníctva tým, že najímajú ľudí do práce na dobu určitú s minimálnou mzdou, dokonca pracujú za rôzne náhrady mzdy. Takýto pracovníci nemajú rovnaké sociálne práva ako kmeňoví zamestnanci." Machyna v tejto súvislosti ocenil novelu zákona, ktorá agentúrnych zamestnancov postaví na rovnakú úroveň ako riadnych zamestnancov. "Na Slovensku pôsobí okolo 800 agentúr. Tým, že ponúkajú prácu relatívne pre malé množstvo ľudí, nevytvárajú prirodzené trhové prostredie. Niektoré podniky si dokonca vytvorili vlastné sprostredkovateľské agentúry práce len preto, aby prijali zamestnancov za zhoršených sociálnych podmienok a za nižšiu mzdu, než akú majú kmeňoví zamestnanci," dodal Machyna. 27.03.2013 TASR Slovensko už nie je favoritom obchodných komôr, lídrom je Česko - Zahraniční investori na Slovensku už nepokladajú krajinu pod Tatrami za najatraktívnejšie miesto na podnikanie v strednej a východnej Európe. Na čelo rebríčka zaradili Českú republiku. Vyplýva to z prieskumu zahraničných obchodných komôr na Slovensku, ktoré oslovili 187 firiem. Atraktivitu Slovenska výrazne znížili najmä zmeny v daňovom a pracovnom práve. Obzvlášť kriticky investori hodnotia zrušenie rovnej dane z príjmov a zvýšenie sadzby dane zo ziskov firiem. Od tohto roku je firemná daň 23 percent, doteraz bola 19 percent. „Daňový systém, ako aj daňové zaťaženie, sa pre investorov z pôvodného pozitívneho lokálneho faktora zmenil na negatívny,“ podotkol šéf Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Vladimír Slezák. Zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktorá je na Slovensku najvyššia zo všetkých krajín višegrádskej štvorky, bolo jedným z opatrení kabinetu premiéra Roberta Fica na ozdravenie štátnych financií. V Česku platia firmy zo zisku daň 19 percent. Zahraničným investorom na Slovensku sa nepozdáva ani zvýšenie povinných odvodov pre zamestnancov s vysokými príjmami alebo zmeny v Zákonníku práce, ktorými ľavicová vláda okrem iného posilnila práva zamestnancov a odborov. Napriek tomu však štyri pätiny zahraničných investorov v prieskume z tohtoročného februára uviedli, že by aj za súčasných podmienok znovu investovali na Slovensku. Za výhodu Slovenska okrem členstva krajiny v EÚ pokladajú aj to, že Slovensko ponúka lacnú a produktívnu pracovnú silu. 27.03.2013 ČTK Dokumenty potrebné pri preprave tovarov cez územie Uzbekistanu - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Taškente informuje slovenskú podnikateľskú verejnosť o novom nariadení Kabinetu ministrov Uzbekistanu č. 63 zo dňa 4. marca 2013 pod názvom„Opatrenia na ďalšie zlepšenie regulácie presunu tovarov a transportných prostriedkov cez colnú hranicu Uzbeckej republiky“, ktoré vstupuje do platnosti 1. apríla 2013. V zmysle nového nariadenia musí každý prepravca predložiť colným orgánom Uzbeckej republiky pri presune tovarov a dopravných prostriedkov (leteckou, železničnou, automobilovou a vodnou dopravou) zoznam dokumentov, ktorý sa nachádza v prílohe tejto správy. 15.03.2013 Banky pridali do cenníkov úplne nové poplatky - Poplatky odôvodňujú rastúcimi nákladmi na byrokratické úkony. Banky zavádzajú nové poplatky. Klienti sa o nich dozvedia väčšinou, až keď ich zaplatia. BRATISLAVA. Cenníky s poplatkami banky opäť menia. Okrem zdražovania do nich banky pridali aj nové poplatky, s ktorými sa ich klienti doteraz nestretli. „Pravdou je, že ide o poplatky, ktoré sa klientov dotknú skôr výnimočne. Na druhej strane sa im ľudia nebudú vedieť vyhnúť, pretože o nich ani netušia,“ tvrdí analytik portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik. „Tieto poplatky sú pre klientov istou výstrahou, ktorou chcú banky eliminovať najčastejšie situácie z praxe, ktoré robili bankám byrokratické problémy,“ dodal analytik Fincentra Ján Porázik. Štyri banky, štyri poplatky Nové poplatky Fakty •UniCredit Bank: vyčíslenie zostatku na úverovej pohľadávke a upomienky pri nesplácaní prečerpania úveru. •Prima Banka: zrušenie účtu a platobnej karty do roka. •VÚB banka: zrušenie kreditnej karty do jedného roka •OTP banka: pokuta za nerealizovanie mimoriadnej alebo predčasnej splátky v dohodnutý termín. Len v priebehu marca a apríla zmenilo svoje cenníky sedem bánk, z toho OTP banka, UniCredit Bank, Prima Banka a VÚB svoje sadzobníky obohatili o nové položky. Ak ste si zobrali spotrebný úver z UniCredit Bank a budete potrebovať po apríli vedieť, koľko ešte z úveru potrebujete splatiť, banka vám túto informáciu poskytne za 20 eur. „Vyčíslenie zostatku úverovej pohľadávky realizujeme na základe písomnej žiadosti klienta formou oficiálneho potvrdenia ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti. Touto službou banke vznikajú dodatočné administratívne náklady,“ napísala UniCredit. Banka zaviedla poplatky za upomienky za nesplácanie a omeškanie pri prečerpaní účtu: prvá upomienka bude stáť 10 eur, druhá už 20 eur. Ak chcete do jedného roka odísť z Prima Banky a zrušiť si u nej bežný účet, nebude do zadarmo ako doteraz. Banka si za odchod od mája vyfakturuje päť eur. Ak ste k účtu mali štandardne aj platobnú kartu, počítajte s ďalšími piatimi eurami navyše. Prima Banka zdražela aj samotné vedenie bežného účtu z 1,89 na 2,50 eura. Chceli, potom odstúpili Novým poplatkom sa už od začiatku marca nevyhla ani VÚB banka. Spoplatnila zrušenie kreditnej karty do roka od jej vydania. Ide o MasterCard a Flexikartu. „Týka sa to však len nových kariet - ak mal klient kartu, ktorej platnosť už vypršala a banka mu vystavila obnovenú kartu, tú môže zrušiť kedykoľvek bez poplatku,“ vysvetľuje hovorkyňa VÚB Alena Walterová. Poplatok sa týka aj dodatkovej karty, ktorá sa vydáva k hlavnej kreditnej karte a má ten istý úverový limit. Keďže je viazaná na schválený úverový limit, nie je pri jej vydávaní potrebné prechádzať schvaľovacím procesom. Umožňuje kartu používať s manželkou či dieťaťom. Jedinečný poplatok zavedie od 15. marca aj OTP banka. Ide o 50­-eurovú pokutu, ak klient nevyplatí mimoriadnu alebo predčasnú splátku úveru, respektíve nemá dostatok peňazí na účte. Vedúca oddelenia úverových produktov OTP Banky Zdenka Dobreová tvrdí, že sa im množili prípady, keď klienti požiadali o predčasné splatenie, ale v dohodnutom termíne nemali na účte dosť peňazí. Pre banky to znamená ďalšie náklady: pripraví klientovi k predčasnému splateniu podklady, vyčísli zostatok, prípadne mu pripraví súhlas so zriadením záložného práva. 5.03.2013 Jozef Tvardzík Sme.sk Záujem Číňanov o Slovensko narastá - Dňa 27.2.2013 sa v Pekingu uskutočnil prvý zo série investičných seminárov v Číne, ktorých cieľom je oboznámiť potenciálnych čínskych investorov s investičným prostredím a s možnosťami podnikania na Slovensku. Podujatia pripravili Veľvyslanectvo SR v Pekingu, v spolupráci s agentúrou SARIO a Slovensko-čínskou obchodnou komorou. Veľvyslanec SR p. F. Dlhopolček vo svojej úvodnej prezentácii ocenil zvyšujúci sa záujem čínskych spoločností o investície na Slovensku, ako aj pragmatické zameranie medzištátnych stykov, ktoré napomáhajú k rozvoju investičnej spolupráce medzi oboma krajinami (návšteva podpredsedu vlády ČĽR p. Hui Liangyu v SR). Zároveň informoval o konkrétnych možnostiach podpory rozvoja hospodárskych vzťahov v oblasti investícií zo strany zastupiteľského úradu ako miesta „prvého kontaktu“ a následnú koordináciu aktivít smerom k potenciálnym investorom. Predseda Slovensko-čínskej obchodnej komory vo svojom vstupe rovnako predstavil aktivity komory v oblasti podpory vstupu čínskych firiem prichádzajúcich na Slovensko, ako aj o asistencii pri presadzovaní sa slovenských firiem na čínskom trhu. ZástupcoviaSARIO odprezentovali zúčastneným podnikateľom podrobne legislatívne prostredie v oblasti zahraničných investícií na Slovensku, dopravnú infraštruktúru, vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva, ako aj možnosti investovania v oblasti vedy a výskumu. Zástupcovia KPMG sa v rámci samostatného prezentačného bloku podrobnejšie venovali problematike akvizícií spoločností na Slovensku a predstavitelia spoločnosti IPEC prezentovali projekt čínskeho ekonomického centra pre Európu (European China Centre)pri Senci. Súčasťou podujatia boli bilaterálne rozhovory s jednotlivými účastníkmi podujatia, počas ktorýchčínski zástupcovia prejavili záujem o spoluprácu najmä v oblasti energetiky a teplárenstva, stavebníctva, železničnej infraštruktúry, automobilového priemyslu a informačno-komunikačných technológií. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 140 zástupcov významných spoločností, ako napríklad China State Construction Engineering Corporation Ltd., ENN, LENOVO, Maslink, China International Exchange Association, China National Offshore Oil Corporation, Sined, Longda Bone China, Civil Engineering Construction Corporation. Vysoká účasť na seminári, ako aj konkrétne dopyty potvrdzujú, že v čínskych kruhoch je veľký záujem o investovanie v priestore EÚ, vrátane Slovenskej republiky. Veľvyslanectvo SR v Pekingupreto plánuje aj v budúcnosti organizovať obdobné podujatia. Sario Seychely či Cyprus. Daňové raje lákajú české firmy - Za jeden rok sa zvýšil počet firiem, ktoré odišli z Česka do niektorého z daňových rajov, až o päťsto. Pláž na Seycheloch.Počet českých spoločností, ktorých vlastník má centrálu v niektorom z daňových rajov, vzrástol vlani o 4 % na 12.554. Denník E15 uvádza, že z rajov sa aktuálne kontroluje 3,43 % z 366.500 firiem registrovaných v Česku. Vlani sa najviac sťahovali podnikatelia z krajiny na Cyprus, Seychely, Bermudy a do Belize. Z výskumu Českej kapitálovej informačnej agentúry (Čekia) vyplýva, že záujem o usadzovanie sa firiem v Holandsku a Luxembursku klesá. Nad daňovými rajmi sa však zaťahuje obloha. Finančná kríza priniesla silný medzinárodný tlak na ne a hoci nechcú, musia sprísňovať pravidlá pre pôsobenie zahraničných subjektov na svojom území. Silnému tlaku ako posledné podľahli karibské Kajmanské ostrovy, ktoré sú svetovou centrálou pre sektor hedžových fondov. Ich daňové zaťaženie zostane nízke, ale fondy registrované na ostrovoch budú musieť vystúpiť z prítmia a odhaliť ľudí, ktorí za nimi stoja. Kajmanské ostrovy sú územím s 56.000 obyvateľmi, ale stali sa šiestym najväčším svetovým finančným centrom. Dôsledky pôsobenia daňových rajov na európsku ekonomiku si uvedomuje aj Európska komisia (EK). Úniky firiem do nich pripravujú štátne pokladnice spoločenstva ročne asi o bilión eur. Denník Financial Times nedávno informoval, že sa má sprísniť definícia daňových rajov a následne by malo dôjsť k vypovedaniu bilaterálnych dohôd s rajmi o zamedzení dvojitého zdanenia. Diskusia o charakteristických črtách daňových rajov by nemala trvať dlho. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ju už má. Podľa OECD daňovým rajom je územie, na ktorom sa vyberá takmer nulová daň. Výber je neprehľadný. To znamená, že vláda nevyžaduje informácie o účtovníctve. Daňový raj len slabo alebo vôbec nespolupracuje s vládami pri výmene finančných informácií. A napokon, platca dane nemusí byť v danej krajine väčšinu roka a nemusí v nej podnikať. Medzi ďalšie svojou podstatou radikálne opatrenie by v EÚ mohol patriť zákon, ktorý zamedzí poukazovaniu vysokých poplatkov sesterským divíziám firiem v daňových rajoch. Spoločnosti využívajú transfery napríklad na vysoké platby za sporné služby, medzi ktoré patria správa počítačových systémov alebo poradenstvo. Česká vláda sa už vlani opatreniami proti úniku ziskov do zahraničia zaoberala. Od začiatku tohto roka sa zvýšila takzvaná zrážková daň. Za nezdanený prevod peňazí, napríklad na účet na Seychelách, za ťažko preukázateľné služby sa platí namiesto predchádzajúcich 15 % daň 35 %. Ministerstvo financií očakáva, že vďaka opatreniu príde do štátneho rozpočtu ročne o 1 miliardu Kč (39,23 milióna eur) viac. (1 EUR = 25,492 CZK) 25.02.2013 TASR Veľká či malá firma, zamestnancom dá rovnako - Ak si zamestnanci Volkswagenu či inej veľkej firmy presadia v kolektívnej zmluve vyššie mzdy či dlhšie dovolenky, na tie isté benefity získajú nárok aj pracovníci stoviek stredných a malých firiem rovnakého sektora. Takýto návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v stredu (20.2.) schválila vláda, píše na šiestej strane denník PRAVDA v článku "Veľká či malá firma, zamestnancom dá rovnako". Takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa presadil už prvý Ficov kabinet, nestihol ich zaviesť do praxe. Dosiaľ ich mohli uzatvárať len podniky združené v zamestnávateľských zväzoch. Ak však nový vládny návrh podporí parlament, nové pravidlá budú platiť pre všetky firmy v sektore s viac ako 20 zamestnancami. Podmienkou už nebude ani súhlas zamestnávateľa. Novelu odborári vítajú, opozíciu a zamestnávateľov však jej návrh pobúril. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, na základe ktorej majú napríklad o týždeň dlhšiu dovolenku oproti Zákonníku práce, sa však aj za pravicovej vlády riadili všetci zamestnanci štátnej a verejnej správy. 22.02.2013 TASR Nový register osôb má podľa vlády odbúrať byrokraciu na úradoch - Menej byrokracie a zrýchlenie vybavovania žiadostí na úradoch by mal priniesť nový register fyzických osôb. Ten by mal vzniknúť na základe novely zákona o hlásení pobytu a registri obyvateľov, ktorú v stredu prerokuje vláda. Register fyzických osôb podľa ministerstva vnútra zbaví občanov povinnosti opakovane predkladať doklady o ich údajoch. „Občan svoje údaje predloží orgánu verejnej správy iba raz a prostredníctvom registra fyzických osôb sa jeho údaje dostanú do ďalších informačných systémov verejnej správy,“ vysvetľuje rezort vnútra, ktorý novelu pripravil. Cieľom legislatívy je premena súčasného systému, v ktorom sú údaje roztrieštené v rôznych registroch a evidenciách v nový systém, ktorý umožní informácie zbierať a využívať v celej verejnej správe. Právna norma má vytvoriť základ pre elektronizáciu služieb verejnej správy. V registri majú byť osobné údaje o občanoch a obyvateľoch Slovenska s pobytom na území i mimo územia republiky. Orgány verejnej správy už nebudú musieť zisťovať pravosť a hodnovernosť údajov pre svoje potreby z rôznych dostupných zdrojov, ale iba z jedného registra fyzických osôb. Má sa tak vytvoriť základ pre elektronizáciu služieb verejnej správy na centrálnej úrovni a tiež pre služby eGovernmentu. Ďalšou novinkou, s ktorou počíta novela, je centrálna ohlasovňa. Pôjde o elektronickú službu, ktorá umožní občanom prihlasovanie a odhlasovanie z pobytu cez internet. „Pri hlásení pobytu prostredníctvom centrálnej ohlasovne bude občan povinný vyplniť požadované elektronické dokumenty a podpísať ich zaručeným elektronickým podpisom,“ uvádza rezort. Novelizovaný zákon obsahuje aj viaceré zmeny, ktoré vyplynuli z praxe. Napríklad pri hlásení trvalého pobytu sa upravuje vek dieťaťa, za ktorého hlási trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, a to z 15 na 18 rokov. Zavádza sa tiež povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu. Nesplnenie tejto povinnosti sa bude pokladať za priestupok. Vytvorenie registra fyzických osôb a centrálnej ohlasovne si v roku 2013 vyžiada 3,62 milióna eur, a v rokoch 2014 a 2015 po 3,59 milióna eur. Právna norma by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla 2013, register a ohlasovňa by mali začať fungovať od 1. januára 2014. 17.02.2013 SITA Platba na účet do zahraničia bude stáť toľko, čo domáca - Banky si už o rok nebudú môcť účtovať rôzne ceny za zahraničné a domáce platby. Od februára budúceho roku sa začnú rúcať hranice medzi bankami rôznych štátov. Väčšia konkurencia môže znížiť aj poplatky. BRATISLAVA. Už o rok by mohol bežným klientom aj firmám banky stačiť jeden bankový účet a platobná karta pre celú Európu. Hranice pre platby v bankách sa postupne stratia. Nebude záležať na tom, či majiteľ využíva služby k účtu doma, alebo v zahraničí. Banky si nebudú môcť účtovať vyššie ceny za služby, ktoré urobia klienti v cudzine. Služby sa spoplatnia ako pri platbách v rámci jednej krajiny. Revolúcia v bankách Zatiaľ je bankovníctvo pre firmy a bežných klientov rozštiepené. Pre charakter služieb aj výšku poplatkov sú dôležité štátne hranice. Projekt SEPA Fakty •znamená zrušenie hraníc pre bezhotovostné platby v eurách od 1. februára 2014, •hraničným dátumom pre klientov bude 1. február 2016, keď skončí prechodné obdobie, •do projektu sa zapoja krajiny EÚ 27, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, •Švajčiarsko a Monako. Od budúceho roku sa však vytvorí spoločný platobný trh pre celú Úniu, projekt má názov SEPA. „Pre banky znamená revolúciu s nákladmi za milióny eur, ktorou sa mení ich základná filozofia,“ tvrdí Ladislav Unčovský zo Slovenskej bankovej asociácie. Najväčšie zmeny zasiahnu inkasné príkazy. Klient dnes dáva banke oprávnenie na to, aby vyplatila z jeho účtu faktúry za elektrinu, plyn či telekomunikačné služby. Po zavedení projektu SEPA banky a klienti prijmú prax zo západnej Európy. Ak klienti podpíšu zmluvu napríklad s mobilným operátorom, dajú mu právomoc inkasovať mesačné platby z jeho účtu. Banka už bude vystupovať len ako nestranný sprostredkovateľ. Aby mali banky jasno v tom, že klient súhlasí s inkasom a zachovali aj bezpečnosť platieb, dajú klientovi vybrať z troch druhov účtov. Z prvého nebude možné platiť žiadne inkasá, druhý účet nebude banka overovať a regulovať. Tretí, pre klientov asi najpraktickejší, má byť podmienený účet, pri ktorom bude banka na uzatvorené inkasá dozerať. Ak bude operátor potrebovať stiahnuť z účtu nového klienta prvú splátku za služby, banka sa ho spýta SMS alebo mailom, či o požiadavke vie a či s inkasom súhlasí. Detaily sa majú podľa Unčovského dolaďovať. Nie je vylúčené, že na povolenie inkasa bude potrebný písomný súhlas a návšteva pobočky. Banka o každom povolení inkasa od klienta bude viesť detailnú databázu. Operátorovi, plynárniam či elektrárňam pridelí Národná banka Slovenska identifikačný kód creditor identifier CID. Prinesie nižšie poplatky? SEPA má zabezpečiť jednoduchšie a rýchlejšie platby, väčšiu konkurenciu a nakoniec aj nižšie poplatky, ktoré bude regulovať len trh. Klient si bude môcť otvoriť účet v krajine, kde mu to cenovo vyhovuje aj keď ho bude využívať v inej krajine. Kým na Slovensku sa ročné poplatky za vedenie bežného účtu podľa Európskej komisie pohybujú okolo 75 eur, v Bulharsku sú vo výške 27 eur, v Holandsku 46 eur. Naopak, v Taliansku zaplatí klient 253 eur. Ušetriť môžu aj slovenskí dovolenkári, ktorí v zahraničí na výberoch z bankomatov alebo platbou kartou zaplatia rovnako ako doma. 11.02.2013 Jozef Tvardzík SME Nemecká ľavica má plán: 100-percentnú daň - Nemecká strana Die Linke (na snímke jej šéfka Katja Kippingová) vie, ako zrovnoprávniť ľudí. Ak by v jesenných parlamentných voľbách v Nemecku uspela opozičná strana Ľavica, chcela by uvaliť na príjmy najbohatších Nemcov stopercentnú daň. Všetko, čo ktokoľvek zarobí nad 500 tisíc eur ročne, by mal podľa nej odovzdávať štátu. Podľa piatkového vydania denníka Mitteldeutsche Zeitung to strana vzniknutá z bývalých komunistov a odborárov plánuje zaradiť do svojho volebného programu. "Navrhujeme, aby nikto nezarábal viac, než je štyridsaťnásobok spoločenského minima, čo je aj tak 40 tisíc mesačne," stojí podľa denníka v návrhu, s ktorým prišla spolupredsedníčka Ľavice Katja Kippingová. Šéfka nemeckej strany Ľavica Katja Kippingová Plánovanú novinku podporil aj druhý predseda Bernd Riexinger. "Volebná kampaň v roku 2013 bude o rozdeľovaní peňazí. Peniaze tých superbohatých budú potrebné na financovanie sociálnych výdavkov a investícií do budúcnosti. Chceme, aby sa občania vzbúrili proti hromadeniu obrovského bohatstva v rukách pár jedincov," vysvetlil Riexinger. Šanca na presadenie takejto požiadavky je však veľmi malá. Ľavica sa v predvolebných prieskumoch pohybuje pod desiatimi percentami voličskej priazne a ani jedna zo zvyšných opozičných ľavicových strán, sociálni demokrati a Zelení, s ňou nechcú na celoštátnej úrovni spolupracovať. V susednom Francúzsku s podobným radikálnym opatrením prišla tamojšia socialistická vláda prezidenta Françoisa Hollanda, ktorá zaviedla 75-percentnú daň na príjmy najbohatších. Tí potom pred touto "milionársku daňou" začali krajinu húfne opúšťať. Mnoho sa ich usadilo v susednom Belgicku a napríklad herec Gérard Depardieu demonštratívne prijal ruské občianstvo. 2.02.2013 Zdroj: iHNed.cz hnonline.sk Z peňazí na ľudí bez práce kúpia perá - Rezort práce chce nakúpiť reklamné predmety za takmer stotisíc eur z eurofondov. Pršiplášťami proti nezamestnanosti Minister práce Ján Richter. Snímka: HN/Peter MayerČo majú spoločné tisíce pier, pršiplášťov či igelitiek a tisíce nezamestnaných, ktoré atakujú deväťročné rekordy? Rezort práce dáva na tento rébus svojskú odpoveď. Plánuje nakúpiť reklamné predmety za takmer stotisíc eur z eurofondov, a tak pomôcť zviditeľniť projekty na zamestnávanie. Odborníkom sa to zdá minimálne neobvyklé. Ministerstvo argumentuje, že propagácia projektov je nevyhnutná, ak chce štát získať peniaze z Bruselu. Štát: Musí to byť „Predmety sú štandardnou súčasťou nástrojov publicity projektov v krajinách Európskej únie,“ tvrdí hovorca rezortu Michal Stuška. Upozorňuje, že súčasťou publicity je aj informačná kampaň či odborné konferencie. Predsedníčka Asociácie PR agentúr Silvia Kušnírová je k efektívnosti takýchto predmetov skeptická. „Existujú účinnejšie nástroje, ktorými vieme osloviť cieľové skupiny.“ Šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk sa pozastavuje aj nad sumou, ktorá sa jej zdá privysoká. „Taký rozsiahly nákup pier, pršiplášťov a iných predmetov vôbec nepomôže ani Európskej únii, ani projektom, ani našej verejnej správe a už vôbec nie pocitu občanov, že je pomoc míňaná zmysluplne,“ poznamenala Wienk. O projektoch vedia Propagovať perami sa má podľa oznámenia z vestníka verejného obstarávania päť národných projektov pre nezamestnaných za približne 200 miliónov eur. Napríklad na rekvalifikačné kurzy či obnovu hradov a zámkov. Ten spustil ešte exminister kultúry Daniel Krajcer a už od začiatku mal úspech. Len vlani v lete sa do neho zapojilo okolo 300 evidovaných na úrade práce. „Projekt je populárny a očakávame vyšší záujem uchádzačov,“ priznáva hovorca Ústredia práce Peter Zeman. Na projekt na obnovu hradov a zámkov je vyčlenených viac ako 140 miliónov eur, prebiehať by mal do roku 2014. Jeho cieľom je vytvoriť pre nezamestnaných krátkodobé pracovné miesta pri obnove hradov, kaštieľov či kláštorov s perspektívou dlhodobého zamestnania sa. Propagujú zastavené kurzy Veľký záujem mali v minulosti nezamestananí aj o rekvalifikačné kurzy, ktoré plánuje ministerstvo rovnako propagovať reklamnými predmetmi. „Patria medzi úspešnejšie a žiadanejšie projekty úradu práce,“ hovorí riaditeľka odboru služieb zamestnanosti úradu práce v Banskej Bystrici Jana Filipčíková. Wienk tvrdí, že vláda by mala propagáciu využívať len na to, aby sa o projektoch dozvedeli potenciálni záujemcovia a aby verejnosť vedela zhodnotiť ich zmysluplnosť. V prípade dobre rozbehnutých projektov však tento zámer už chýba. Stuška nesúhlasí, tvrdí, že „finančne náročné projekty by bez publicity stratili význam a nenaplnili by stanovené ciele“. Ak by sa však nezamestnaní aj chceli na kurzy prihlásiť, možnosť nemajú. Sú totiž zrušené. Tendre na rekvalifikačné kurzy, ako HN pred časom upozornili, zastavil Úrad pre verejné obstarávanie. Dôvodom mala byť diskriminácia potencionálnych uchádzačov. Deväť tendrov za viac ako desať miliónov eur vypísalo ešte bývalé vedenie ústredia práce koncom roka 2011, za vlády exministra práce Jozefa Mihála (SaS). Súčasnému vedeniu rezortu práce sa tendre nepozdávali. Podalo podnet na ich prešetrenie. Zapájajú dielne To sa však podľa odborníkov dotkne najmä samotných nezamestnaných. Rekvalifikačné kurzy sú totiž podľa šéfky personálnej agentúry Index Nosluš Dariny Mokráňovej veľmi nápomocné, keďže reagujú na reálne potreby trhu. A nezamestnaných preškoľujú na prácu v odvetví, v ktorom je to potrebné. Okrem týchto projektov plánuje ministerstvo propagovať reklamnými predmetmi aj podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Do samotnej súťaže na propagáciu sa môžu zapojiť len chránené dielne. 30.01.2013 Michaela Kušnírová hnonline.sk Maďarsko chce brániť vývozu peňazí do zahraničia - Nie je vylúčené, že maďarská vláda sprísni právne normy týkajúce sa zdaňovania, vyhlásil v Budapešti maďarský štátny tajomník úradu vlády János Lázár. Podľa odhadov na zahraničné účty uložia Maďari ročne 275 miliárd forintov (934,4 milióna eur), cieľom kabinetu je pribrzdiť tento proces, napísal dnes maďarský hospodársky server Világgazdaság Online. V súvislosti s bankovými účtami Maďarov vo Švajčiarsku hovorca vlády András Giró-Szász konštatoval, že existujú krajiny, v ktorých je potrebné uviesť v daňovom priznaní aj účty vedené v zahraničí, podobné opatrenie nie je vylúčené ani v Maďarsku. Okrem toho podľa hovorcu je možné zmeniť aj premlčaciu lehotu. V súčasnosti sa príslušné opatrenia nevzťahujú na transakcie staršie než päť rokov. Lázár 16. januára povedal, že vláda chce oficiálnou cestou požiadať Švajčiarsko, aby jej tamojšie banky poskytli údaje o maďarských bežných účtoch. Sumy, ktoré by sa potom dostali späť do Maďarska, by zdanili 35-% daňou. Rezort hospodárstva odhaduje, že v zahraničí môže byť ešte najmenej bilión forintov (3,39 miliardy eur). Koncom minulého roka sa skončila daňová amnestia, ktorú vyhlásili v Maďarsku pred dvoma rokmi, preto ďalšie financie, ktoré sa dostanú späť, už nebudú zdanené 10-% daňou, ale 35-%. Okrem Švajčiarska chce maďarská vláda v tejto záležitosti osloviť aj ďalšie európske krajiny, napríklad Cyprus, uzavrel Lázár. 23.01.2013 TASR Exportné možnosti - Španielsko - Veľvyslanectvo Slovenskej republike v Madride informuje o dopytoch španielskych firiem, ktoré sa zaujímajú o dovozy nasledovných komodít : elektromotorov, oceľových odliatkov, obrábacie stroje na výrobu nástrojov pre spracovanie kompozitových dielov, drôty, pletivá a kovové dopravné pásy. Bližšie informácie ku všetkým dopytom sa nachádzajú v prílohe. Záujemcovia o spoluprácu môžu priamo kontaktovať španielske firmy, ktorých kontaktné údaje sa nachádzajú v prílohách, alebo slovenského ekonomického diplomata v Madride Rastislava Hindického (email: rastislav.hindicky@mzv.sk, tel: 0034915903861). pdf 01 ES dopyt striedave elektromotory (pdf; 13,62 kB) pdf 01 foto elektromotora 104427 (pdf; 128,93 kB) pdf 01 plany elektromotora 104427 (pdf; 547,41 kB) pdf 02 ES dopyt oceľové odliatky (pdf; 22,2 kB) pdf 02 ocelove odliatky C0089MT (pdf; 288,9 kB) pdf 02 ocelove odliatky C0088MT (pdf; 283,19 kB) pdf 03 ES dopyt obrabacie stroje na diely pre letectvo (pdf; 14,68 kB) pdf 04 ES dopyt droty, kovove tkaniva, kovove dopravnikove pasy (pdf; 12,65 kB) 17.01.2013 MZV Slovensko a Chorvátsko spájajú aj spoločné projekty - Minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský prijal nového mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Chorvátskej republiky na Slovensku Jakšu Muljačića. Cieľom stretnutia bolo zhodnotenie bilaterálnej hospodárskej spolupráce medzi Slovenskom a Chorvátskom a posúdenie možností jej intenzívnejšieho rozvoja v oblasti energetiky, vzájomných investícií a vytvárania kooperačných väzieb medzi podnikateľskými subjektmi. Prioritnou oblasťou bilaterálnych rozhovorov bola realizácia energetických projektov zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov a prepravných trás zemného plynu a ropy, s akcentom na severo – južné prepojenie a projekty, do ktorých sú priamo zapojené obidve krajiny. Minister T. Malatinský ocenil vývoj v oblasti vzájomného obchodu. Bilaterálna zahranično-obchodná výmena dosiahla v roku 2011 svoje najvyššie hodnoty v rámci ostatných 10 rokov. Veľvyslanec upozornil na skutočnosť, že Slovensko sa pomaly stáva aj významným investorom. V rokoch 1993 - 2011 preinvestovali slovenské firmy v Chorvatsku celkovo 31,2 mil. Eur, čím sme sa zaradili na 28. miesto medzi zahraničnými investormi. Medzi najväčšie slovenské investície patrí Hotelový komplex Božava na ostrove Dugi Otok, Hotel Krk na ostrove Krk , Water-Ski centrum na ostrove Rab či ELKO, d.o.o Zagreb. V apríli 2012 bola úspešne zrealizovaná slovenská akvizícia vo forme zakúpenia firmy Biodizel Vukovar v hodnote 10 mil. eur na spracovanie repky olejnej. Partneri dohodli aj prípravu 3. zasadnutia konzultačnej komisie pre hospodársku spoluprácu medzi ministerstvami hospodárstva obidvoch krajín, ktoré by sa malo uskutočniť v II. polroku 2013 v Záhrebe. 10.01.2013 MH Rovnováha medzi financiami a ekonomikou sa narušila, tvrdí Edererová - Miera nezamestnanosti mladých ľudí v juhoeurópskych krízových štátoch, okolo 50 %, veľmi znepokojuje bývalú významnú rakúsku političku, v súčasnosti personálnu šéfku koncernu Siemens, Brigitte Edererovú. Rakúska APA cituje z jej rozhovoru pre dnešné vydanie denníka Standard, že "vysoká nezamestnanosť mladých ľudí predstavuje pre spoločnosť výbušnú látku. Formuje sa tu generácia, ktorá nedostáva prístup k blahobytu a to napriek jej dobrému vzdelaniu a dokonca aj skončeniu univerzity". Pokiaľ ide o spornú pomoc Grécku, Edererová žiada, aby sa stlmil populizmus. Napríklad v Rakúsku nemá nikto problém s tým, keď sa výdatne pomáha spolkovej krajine Korutánsko; ale v prípade Grécka dochádza k hystérii. Žiada sa viac imunity voči populizmu. Sever mal predsa tiež úžitok z dopytu Juhu. V minulosti sa však politika dopustila zásadných chýb. "Žiaľ," pokračovala Edererová, "rovnováha medzi finančným sektorom a reálnou ekonomikou sa narušila. Európska politika zanedbala priemysel a priveľmi uvoľnila dereguláciu finančných trhov. Namiesto toho, aby sa investovalo do reálnej ekonomiky, naháňala sa miera zisku. V čase krízy sa ukázalo, že je to ilúzia. Je najvyšší čas, aby sa o politike a bankách znovu popremýšľalo". 12.01.2013 TASR Výdavky v rozpočte budeme musieť prispôsobiť príjmom - Kľúčovým rizikom pre rozpočet v tomto roku bude vývoj externého prostredia. Upozorňuje na to minister financií Peter Kažimír Možný prepad ekonomického rastu v krajinách našich obchodných partnerov sa totiž automaticky prenáša do poklesu rastu slovenskej ekonomiky, pričom rast nižší o 1 % znamená výpadok príjmov štátu v objeme približne 200 miliónov eur. "Hovorím to veľmi otvorene, hlavne v prvom polroku budeme veľmi netrpezlivo čakať na nové prognózy a na základe týchto prognóz budeme musieť prispôsobiť naše ďalšie správanie a realizáciu štátneho rozpočtu. Kľúčový je vývoj príjmov a tomuto budeme musieť prispôsobiť výdavky," avizoval v rozhovore pre TASR. Kažimír je v tejto súvislosti pripravený pristúpiť v priebehu roka ku kráteniu výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol tak, ako to spravil aj vlani. Okrem toho, že SR musí v tomto roku stlačiť deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), znižovanie schodku musí pokračovať aj v ďalších rokoch, a to tempom 0,5 % ročne. Tento proces bude podľa Kažimíra postavený na troch pilieroch. "Prvým je zlepšenie výberu daní. Podľa štatistík, ktoré sú sledované posledných 5-6 rokov, máme jeden z najhorších výberov DPH v Európe. Keby sa nám v tejto oblasti podarila pozitívna zmena, nepotrebujeme veľa ďalšieho úsilia na to, aby sme dokázali znižovať deficit," vysvetlil. Ďalším krokom má byť zefektívnenie a teda aj zlacnenie fungovania aparátu štátu, zastrešené projektom ESO. V rámci neho pôjde o zníženie počtu príspevkových organizácií, revíziu ich agend či racionalizáciu obslužných činností na jedno miesto. "Tretia oblasť je samospráva. Čaká nás veľká inventúra, audit verejnej správy, súčasťou čoho je aj okruh samosprávy. Je tu veľká ambícia ukončiť nekonečné hádky o tom, kto na koho dopláca a či fiškálna decentralizácia znamenala zdraženie alebo zlacnenie verejných služieb," doplnil Kažimír. Ministerstvo financií v spolupráci s ďalšími rezortmi pracuje podľa neho aj na zlepšení adresnosti sociálnych dávok, čo by malo tiež dlhodobo pomôcť štátnemu rozpočtu. "Potrebujeme sa sústrediť na systém zdaňovania rodín, schopnosť merania príjmov na jedného člena rodiny a na základe toho rozhodovať o potrebe tej-ktorej dávky," konštatoval s tým, že túto prácu sťažujú viaceré neprepojené informačné systémy. Dlhodobejšou otázkou je tiež téma dane z nehnuteľností. V tejto oblasti sa momentálne pracuje na vytvorení dátovej základne, tzv. cenových máp. "Potrebujeme aj dohodu so samosprávou na tom, či vytvoríme majetkovú daň, ktorá by mala byť príjmom štátu, alebo urobíme zásadnú reformu zdaňovania nehnuteľností, ktoré je dnes originálnym príjmom samospráv," dodal Kažimír. 1.01.2013 TASR Za 20 rokov zdraželi pohonné látky približne o 200 percent - Minulý rok bol z hľadiska cien pohonných látok najdrahší v histórii Slovenska. Najpredávanejší benzín, 95 Natural, prekonal v priemere 1,6 eura za liter, nafta sa predávala takmer za 1,5 eura za liter. BRATISLAVA. Dnes (v stredu) sa benzín 95 Natural predáva približne za 1,5 eura za liter, nafta za 1,43 eura za liter. Na konci roku 2012 boli benzíny približne o 5,5 centu za liter drahšie, ako koncom roku 2011. Nafta bola pred rokom lacnejšia o 4 centy za liter. Drahé pohonné látky nikomu neprospievajú Predpokladáme, že tento rok budú ceny pohonných látok skôr stagnovať. Prípadne viac klesať ako rásť. Ak sa vo svete neukážu hrozby, ktoré by mohli znamenať obmedzenie ťažby či dodávok ropy alebo menej pohonných látok na trhu, ceny pohonných látok by mohli prirodzene klesnúť. Tohtoročné cenové rekordy ukázali, že ďalšie zdražovanie by mohlo ohroziť samotných producentov a predajcov pohonných látok. Rast cien by už totiž nemusel kompenzovať pokles predaja, čo by mohlo znamenať nechcené finančné straty. Zaznamenali sme výrazne viac marketingových aktivít i vyššiu flexibilitu predajcov pohonných látok v reagovaní na konkurenciu. Pre spotrebiteľa to v konečnom dôsledku znamenalo dodatočné zlacnenie pohonných látok nezávislé od vývoja na medzinárodných trhoch. Takýto trend bude podľa nás pokračovať aj v roku 2013. Hlavné faktory vplývajúce na vývoj cien PHM na Slovensku v roku 2012 Aj na burze v Rotterdame, ktorá je rozhodujúca pre vývoj cien pohonných látok na Slovensku, prekonali minulý rok ceny benzínov historicky najvyššie hodnoty. Nasledujúce grafy ukazujú, ako sa vyvíjali ceny v Rotterdame, ceny bez daní na Slovensku a ceny ropy (prepočítané na eurá za liter) v minulom roku. Vidno, že Slovensko v podstate kopírovalo vývoj cien ropy a ropných produktov vo svete. Či už v prípade rastu cien alebo ich poklesu badať časový posun a aj miernejšie zmeny cien na Slovensku v porovnaní so svetovými trhmi. Ceny pohonných látok a ropy vo svete väčšinou reagovali na optimistické a negatívne informácie súvisiace s dlhovou krízou v Európe. Dobré správy ceny benzínov a nafty zvyšovali, zlé ich posialali nadol Občas zohral svoju úlohu aj Iránsky jadrový program, ropné embargo a hrozba uzavretia Hormuzského prielivu. Eskalácia pôsobila na rast cien, keďže sa všetci obávali nedostatku ropy. Vplyv na rast cien mali aj suchá vo svete, ktoré zvýšili ceny poľnohospodárskych plodín. Z nich sa vyrábajú aj biopalivá, ktoré sa musia povinne primiešavať do pohonných látok. Ceny benzínov a nafty na Slovensku boli v roku 2012 ako na hojdačke Vývoj cien benzínov a nafty na Slovensku rozdelil rok 2012 na 4 etapy. Takmer presne kopírovali jednotlivé štvrťroky. V prvej štvrtine ceny pohonných látok na Slovensku iba rástli. Benzíny zdraželi 7-krát, celkovo v priemere o 15 centov za liter. Ceny nafty sa zdvihli 5-krát, dohromady o 9 centov za liter. V oboch prípadoch sa na prelome marca a apríla tankovalo drahšie ako kedykoľvek predtým. Do konca júna ale benzíny a nafta zlacneli. Svorne ich ceny klesli 8-krát o celkových 9 centov za liter v priemere. Tretia štvrtina roka znovu na Slovensku zdvíhala ceny pohonných látok. Benzíny zdraželi 5-krát o 9,5 centu za liter, nafta 6-krát o 11,5 centu za liter. Posledná časť roka stiahla ceny benzínov približne o 10 centov za liter, zlacňovalo sa 7-krát. Nafta zlacnela v priemere o 6,5 centu za liter (6 poklesov cien). Slabší predaj benzínov stláča rozdiel v cenách benzínov a nafty Prepad predaja pohonných látok, najmä benzínov (viac v článku Slováci tankujú čoraz menej benzínov), spôsobil, že benzíny na Slovensku v druhej polovici minulého roku draželi menej ako nafta a lacneli viac ako nafta. Rozdiel v ich cenách sa vrátil naspäť k hodnotám zo začiatku minulého roka. Najpredávanejší benzín je síce naďalej o viac ako 7 centov za liter v priemere drahší, ako nafta, ale už to nie je 13 centov z leta tohto roku. Najväčší rozdiel medzi drahšou 95-kou a lacnejšou naftou sme na Slovensku zaznamenali vo februári 2010 (rozdiel 19 centov za liter). Spôsobilo to predovšetkým zníženie spotrebnej dane na naftu. Naopak najväčší rozdiel medzi lacnejším benzínom a drahšou naftou nastal koncom roku 2008 a mal hodnotu 16 centov za liter. Veľký rozdiel v cenách konkurenčných pohonných látok, úspornejšie naftové motory, rekordne vysoké ceny pohonných látok a problémy s prebytkom benzínov v rafinériách tlačia trhy a predajcov pohonných látok zmenšovať rozdiel v cenách benzínov a nafty. Ceny pohonných látok počas 20 rokov existencie Slovenska Od vzniku Slovenska zdraželi v eurách za liter benzíny v našej krajine približne o 192 %, nafta cca o 233 %. Hranicu 20 korún prekonali benzín 95 Natural a nafta prvýkrát v roku 1996. O štyri roky neskôr pokorili 30-korunovú hranicu. Ďalšie 4 roky, až do roku 2004, akoby ceny pohonných látok stagnovali. V tom roku ale prišiel rast, ktorý v lete 2005 pod vplyvom škôd napáchaných hurikánom Katrina v Mexickom zálive vyvrcholil a vytlačil ceny 95-ky a nafty nad 40 korún za liter. Niekoľko nasledujúcich rokov sa ceny pohonných látok pohybovali takmer výlučne v rozmedzí 35 až 42 korún za liter. Až do roku 2009. S eurom prišla kríza, špekulácie na trhoch a prudký rast cien V roku 2006 sa ceny najpredávanejších pohonných látok dostali prvýkrát nad hranicu 1 euro za liter. Začiatkom nasledujúceho roku sa na pár dní vrátili pod 1 euro, no odvtedy už benzíny a nafta lacnejšie neboli. Výnimkou je len niekoľko týždňov na prelome rokov 2008 a 2009, kedy ekonomická kríza zrazila ceny benzínov na priemernú hodnotu 0,98 eura za liter. S príchodom eura na Slovensko v roku 2009 sa naplno prejavovala kríza, čo pre nás znamenalo rekordne lacné benzíny a naftu. 95-ka stála na pumpách v prepočte menej ako 30 korún za liter, nafta sa predávala v priemere za menej ako 33 korún za liter (1,08 eura za liter). Odvtedy ale pre turbulentný vývoj na svetových trhoch benzíny a nafta na Slovensku takmer nepretržite draželi, čo v minulom roku vyvrcholilo cenovými rekordmi. 3.01.2013 Tomáš Novotný SME Zákon o spotrebiteľských úveroch vyvolal v bankách chaos - Od januára bude možné predčasne splatiť spotrebný úver zadarmo. Táto možnosť je v novele zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorú schválil parlament v októbri. „Veriteľ má nárok na náhradu nákladov, len ak výška predčasného splatenia úveru presahuje 10-tisíc eur počas obdobia 12 mesiacov,“ píše sa v ustanovení, ktoré do novely navrhla poslankyňa Helena Mezenská (OĽaNO). Jej návrh prijali poslanci bez pripomienkovania. Tri až štyri vysvetlenia Pôžičky Novela zákona •od 1. januára 2013 platí novela zákona o spotrebiteľských úveroch pre banky aj nebankové inštitúcie, •zruší poplatky za predčasné splatenie úveru do 10­tisíc eur, •do 31. decembra 2012 majú banky poplatok vo výške 1 % z dlžnej sumy, prípadne 0,5 % pri čase kratšom ako rok do konca splatnosti. Niekoľko dní pred tým, ako novela nadobudne účinnosť, však toto ustanovenie vyvoláva chaos. Banky a ministerstvo financií nemajú naň jednotné vysvetlenie. „Súčasné znenie nie je jasné, umožňuje tri až štyri právne výklady. S ministerstvom financií sme sa zhodli, že nepresne napísaný článok spresníme,“ povedal Vladimír Hrtko zo Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Nejasné ustanovenie plánujú už v januári spresniť cez novelu zákona o bankách. Kým ČSOB si zmenu vysvetlila tak, že klient môže urobiť mimoriadnu splátku aj nad 10­tisíc eur počas jedného roku, VÚB mimoriadnu splátku do 10­tisíc umožní len počas posledných 12 mesiacov pred lehotou splatnosti. OTP na webe opísala znenie zákona, bez vysvetlenia. Zo zákona nie je jasné ani to, či sa možnosť splatenia spotrebného úveru bez poplatku má týkať pôžičiek poskytnutých po januári 2013, alebo aj úverov z minulosti. Zmätočné znenie ustanovenia zákona si uvedomuje aj jeho predkladateľka. „Mal pomôcť hlavne klientom nebankoviek, aby splatili nevýhodné pôžičky lacnejšie, to bolo posolstvo,“ dodala Mezenská. Zle pochopená smernica Sporným článkom sa mala do našej legislatívy zapracovať európska smernica, ktorá určila strop predčasného splatenia na 10-tisíc eur počas roka. Každý štát si mal limit nastaviť individuálne, na základe priemernej výšky spotrebného úveru. „Kým v Rakúsku je priemerná výška spotrebného úveru 12-tisíc, u nás je 5500 eur,“ tvrdí Hrtko. Zo zákona by sa tak do limitu zmestili u nás takmer všetky spotrebné pôžičky. Nastala by situácia ako v Taliansku, kde je možné predčasne splatiť úver kedykoľvek bez poplatkov. Banky si tak poplatky premietli do vyššieho úroku o jeden až 1,5 percentuálneho bodu, tvrdí analytik SBA Marcel Laznia. Asociácia navrhla, aby namiesto limitu 10­tisíc eur v zákone mohol klient každý rok bez poplatku mimoriadne vyplatiť 20 percent z úveru. Tento limit vychádza zo štatistík za posledné štyri roky. Banková asociácia chcela obmedziť aj počet mimoriadnych splátok. Dnes zákon umožňuje mimoriadne splátky aj každý deň po eure. Ministerstvo financií sa k rokovaniam s asociáciou nevyjadrilo. 21.12.2012 Jozef Tvardzík SME Dvadsať rokov Slovenskej republiky - Sviatky sú už tu a ako sa blíži koniec roka 2012, blíži sa aj dvadsiate výročie samostatnej Slovenskej republiky. Pri tejto mimoriadnej príležitosti považujem za vhodné pripomenúť významný pokrok, ktorý Slovensko za tento krátky čas dosiahlo. Z umierajúcej komunistickej ekonomiky neschopnej konkurovať na rozrastajúcom sa globálnom trhu sa transformovalo na krajinu, ktorá je lídrom v počte vyrobených automobilov na jedného obyvateľa a stala sa magnetom pre popredné svetové technologické firmy. Slovenský politický systém sa zmenil na modernú demokraciu, ktorú charakterizuje čulá politická rozprava medzi súťažiacimi politickými stranami. Dnešné Slovensko sa môže pochváliť energickou slobodnou tlačou a silnou občianskou spoločnosťou. Je váženým členom NATO, OECD a EÚ. Počas uplynulých dvadsiatich rokov sa USA s hrdosťou spájali so Slovenskom, aby ho podporili v tejto pôsobivej transformácii. Vyslali sme približne 800 Slovákov do Spojených štátov v rámci rôznych programov. Ktorých cieľom bolo rozvíjať ich schopnosti v kľúčových oblastiach, ako je budovanie demokracie, presadzovanie práva. Žurnalistika a občianska spoločnosť. Do roku 2002 slúžilo na Slovensku približne 350 dobrovoľníkov z Mierových zborov, ktorí tu učili angličtinu, pracovali pri ochrane životného prostredia a pomáhali rozvíjať zručnosti malých firiem a mimovládnych organizácií. Viac ako 270 Slovákov študovalo alebo sa zúčastňovalo na výskume v rámci nášho Fulbrightovho, ktorý zároveň priviedol na Slovensko 270 Američanov, aby sa podelili o svoje poznatky a venovali sa tu svojej oblasti štúdia. Dnes je Slovensko kľúčový medzinárodný partner, ktorý prispieva svojimi schopnými vojenskými jednotkami v dôležitých misiách v Afganistane, na Balkáne, Cypre, v Gruzínsku a prispieva svojimi skúsenosťami s prechodom k demokracii v Tunisku a vo východnej Európe. Iste, na Slovensku ešte ostávajú oblasti, ktoré predstavujú výzvy. Dôvera verejnosti k súdnictvu je zarážajúco nízka, nezamestnanosť je v niektorých častiach krajiny chronicky vysoká a korupcia tvrdohlavo pretrvávajúca. Tak, ako aj uplynulých dvadsať rokov, budú Spojené štáty podporovať Slovensko pri riešení týchto problémov a budeme s ním na celom svete spolupracovať pri napĺňaní našich spoločných cieľov v oblasti mieru a bezpečnosti. Autor je veľvyslanec USA na Slovensku 21.12.2012 Theodore Sedgwick Na právnikov dáva štát veľa - Advokát Martin Kluch z firmy Hamala Kluch Víglaský v rozhovore pre HN: Považujete sumu, ktorá bola vyplatená právnikom zastupujúcim Slovensko v arbitrážach za primeranú? Zrejme nie. Podľa medializovaných informácií sa javí, že Slovenská republika vynakladá na právnikov pri investičných súdnych sporoch 4- až 6-násobne viac ako zahraniční súkromní investori, a to sa mi zdá aj na pomery medzinárodnej arbitráže príliš „silná káva“. Podobný názor mal podľa predložených informácií z odbornej publikácie Global Arbitraton Review aj arbitrážny súd v kauze Oostergetel. Je bežné, že pri takýchto dôležitých sporoch sa právny zástupca vyberá priamym rokovacím konaním? Je to dostatočne transparentný spôsob? Podľa zákonnej úpravy platnej do marca 2012 nebolo potrebné, aby sa pri rozhodcovských sporoch vôbec robilo verejné obstarávanie. Od marca 2012 to už nutné je, avšak teoreticky je možné zadať zákazku priamo len v prípade tzv. „časovej tiesne“. Typicky ide o prípad živelnej pohromy, kedy musí štát okamžite zabezpečiť potraviny, zdravotnú pomoc alebo stavebné práce, lebo sú ohrozené životy alebo zdravie občanov alebo veľké majetky. V takomto prípade naozaj nie je čas na niekoľkotýždňové výberové konanie. V prípade právnych služieb si takúto situáciu neviem predstaviť, pretože o tom, že bude spor, viete minimálne niekoľko mesiacov vopred. Dá sa zhodnotiť, či je objednanie si zahraničnej firmy ako spolupracovníka pohodlný spôsob ako vytiahnuť zo štátu viac peňazí? Toto neviem posúdiť. V Holandsku, Nemecku alebo Londýne sú na korupčné správanie obvykle omnoho citlivejší ako na Slovensku. Je potrebné posudzovať len fakty a nie špekulácie. Myslím si, že nie je fér špekulovať, ale dať priestor na vyjadrenie aj ministerstvu financií a Rowan Legal, aby mohli obhájiť poskytnuté právne služby a ich cenu. (hu) 17.12.2012 hnonline.sk Slováci investujú na Ukrajine - V ukrajinskej Novej Kachovke v Chersonskej oblasti včera položili základný kameň slovenského projektu – fotovoltického parku za 200 miliónov eur. Ide o najväčšiu slovenskú investíciu na Ukrajine. Projekt a výstavbu realizuje spoločný slovensko-ukrajinský podnik Star Juh Energo, ktorého 90-percentným akcionárom je slovenská spoločnosť Star EU. Prvá etapa sa má zrealizovať do konca marca budúceho roka. Jej celková kapacita bude 120 MW. Nasleduje výstavba fotovoltickej elektrárne s kapacitou 20 MW vo Vinogradove. Jej realizátorom je slovenský Strabag s 200 pracovníkmi zo Slovenska. 14.12.2012 TASR Daniari poslali heslá na podávanie daňových priznaní emailom - Daňová správa, ktorá momentálne presúva klientov využívajúcich systém elektronického zberu údajov EZU do systému eDane, mohla podľa právnikov pri tejto akcii porušiť zákon. Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú má k dispozícii portál Podnikam.sk. Aplikácia EZU slúži daňovníkom na zasielanie daňových dokumentov zhruba rok a využívalo ju takmer 100 tisíc klientov. Tí však na základe oznamu Finančného riaditeľstva SR musia začať používať nový systém eDane a pre prístup do neho im daniari poslali mailom aj meno a heslo. "Postup Finančného riaditeľstva SR, spočívajúci v tom, že nové ID a nové heslo bolo zaslané na bežnú tzv. e-mailovú adresu daňového subjektu, môže spôsobiť závažné porušenie listového tajomstva a s tým súvisiacich právnych predpisov,” uvádza sa v právnej analýze. Okrem toho, že právnici varovali pred možným zneužitím prístupových kódov, sa im nepozdáva ani to, že Finančná správa SR zmenila systém vytvárania hesiel bez vedomia daňovníkov. Aby klienti mohli EZU na posielanie výkazov a ďalších dokumentov daniarom používať, museli s finančnou správou podpísať dohodu o elektronickom doručovaní, ktorej súčasťou boli aj podmienky špecifikujúce postup pri vytváraní prístupových údajov. Daňovníci museli ísť osobne na daňový úrad a po overení totožnosti si sami vytvorili heslá. "Akékoľvek zásahy do tejto dohody (napr. jej ukončenie, modifikácia, zmena jej súčastí – nedeliteľných príloh) musí byť uskutočnená písomne, a to buď formou dohody o ukončení, alebo výpoveďou jednou zo strán,“ uvádza sa ďalej podľa portálu Podnikam.sk v právnej analýze. To sa však pri presune klientov do systému eDane nestalo. Finančná správa na otázky zatiaľ neodpovedala. Finančné riaditeľstvo SR chce postupne zjednotiť spôsob elektronickej komunikácie a spôsob elektronického podávania dokumentov. S cieľom prejsť na systém, ktorý bude podľa daniarov stabilný a ktorý je už overený v colnej časti finančnej správy, podpísalo Finančné riaditeľstvo SR koncom októbra aj dodatok k zmluve v hodnote 540 tis. eur so spoločnosťou DITEC, a. s. Tá vybudovala na bývalom Colnom riaditeľstve SR elektronické komunikačné rozhranie, cez ktoré podnikatelia komunikujú s bývalou colnou správou. Tvorca systému EZU, spoločnosť Factory 4 Solutions (F4S) a.s., je však podľa zverejneného stanoviska prekvapená z rozhodnutia finančnej správy. „Systém EZU bol optimalizovaný na vysokú priepustnosť, ktorá dosiahla vo výkonových testoch špičkovú úroveň 12 miliónov podaní za deň, čím sa malo zabrániť výpadkom a dlhým odozvám v čase špičiek, ktoré boli známe u predchádzajúcich systémoch eTax či eDane,“ uviedla F4S. Finančná správa sprístupnila fyzickým a právnickým osobám novú možnosť plnohodnotne elektronicky komunikovať so správcom dane, a to prostredníctvom bezplatného identifikátora v rámci aplikácie EZU, začiatkom tohto roka. 7.12.2012 SITA Hotelový holding J&T naletel špekulantom - Keď kupovali internetovú doménu bhp.sk, netušili, aký problém im to spôsobí. Holding Best Hotel Properties, kde majú podiel aj finančníci z J&T, totiž narazili na špekulantov. Zaplatili za adresu, no zistili, že predajca ju vôbec nevlastnil. Využil pravidlá, podľa ktorých si môžu záujemcovia domény zadarmo prenajímať dva a pol mesiaca. Po uplynutí tohto času názov stránky preregistrujú na rodinného príslušníka či ďalšiu zo svojich firiem a využívajú ďalšie bezplatné obdobie. Lukratívnu doménu takto blokujú aj viac ako rok. Nič im nebráni v tom, aby domény v tom čase predávali, hoci vôbec nie sú ich. Nový majiteľ stránky môže po čase zistiť, že hoci zaplatil, stránka zanikla. PR manažérka holdingu Katarína Ferenčíková hovorí, že na poslednú chvíľu sa im doménu podarilo zachrániť. „Špekulantov pribúda. Okupujú tisícky názvov, ktoré sú lukratívne, a často neplatia až za 80 percent z nich,“ upozorňuje na trend Ján Pavlík, konateľ webhostingovej firmy Premium Hosting. Predstieraní majitelia podľa neho bežne ponúkajú názvy stránok aj za 1 800 eur, čo je stonásobok jej ceny. Správca slovenských domén SK-nic tvrdí, že pravidlá zmení. Registrátori budú za domény platiť vopred. 28.11.2012 Tomáš Lemešani www.hnonline.sk Výsluhové dôchodky nezdania desiatimi percentami - Minister Kaliňák hovorí, že ich návrhy zmeny zabezpečia udržateľnosť celého systému na ďalších 50 rokov. BRATISLAVA. Výsluhové dôchodky bývalých vojakov, policajtov a ostatných ozbrojených zborov asi nezaťažia 10-percentným odvodom tak, ako to pôvodne zvažovali rezorty obrany a vnútra. „Podľa tohto návrhu asi nie,“ naznačil po rokovaní vlády minister obrany Martin Glváč (Smer). Záverečný návrh už rezorty vnútra a obrany predstavili ministerstvu financií, ktoré ho prepočítava. Aj minister vnútra Robert Kaliňák potvrdzuje, že táto verzia nie je taká ako pôvodná, v ktorej figuroval 10-percentný odvod. „Je trochu iná,“ povedal Kaliňák. Kažimír chce stabilitu Šéf rezortu financií Peter Kažimír od silových rezortov požadoval, aby navrhli také zmeny, že systém sociálneho zabezpečenia bude stabilný na dlhé roky. Teraz sú totiž osobitné účty, z ktorých výsluhové dôchodky vyplácajú, vo vysokej strate. Ak by silové rezorty neprišli s riešením, Kažimír by presadzoval zdanenie výsluhových dôchodkov tak ako ostatných príjmov, teda 19-percentnou daňou. Minister Kaliňák hovorí, že ich návrhy zmeny zabezpečia udržateľnosť celého systému na ďalších 50 rokov. Naznačuje, že veľa sa vyrieši šetrením. „V mnohých oblastiach, najmä u nás na ministerstve vnútra, sa podarilo rôznymi vnútornými opatreniami usporiť pomerne veľa peňazí, u nás to teda bolo až na úrovni 18 miliónov,“ uviedol Kaliňák. V jeho rezorte je tento rok aj historicky najnižšia odchodovosť policajtov zo služby do výsluhového dôchodku. Konkrétne opatrenia ministri chcú predstaviť až po ich definitívnom schválení. „Minister financií nám povedal, že tie čísla vyzerajú dobre,“ uisťuje Glváč. Na dôchodok sa má pracovať dlhšie V pôvodnom návrhu okrem 10-percentného odvodu z výsluhového dôchodku, ktorý napokon asi nebude, plánovali aj celý balík ďalších opatrení. Napríklad doba, po ktorej bude mať policajt alebo vojak nárok na výsluhový dôchodok, sa má predĺžiť z dnešných 15 na 25 odslúžených rokov. Výnimkou by boli len tí, ktorí podmienku odslúžených 15 rokov splnili už do dňa účinnosti novely zákona. Tým, čo túto podmienku do dňa účinnosti novely nesplnia, by sa základná výmera výsluhového dôchodku progresívne zvyšovala so zvyšujúcim sa počtom rokov trvania služobného pomeru. Meniť sa mal tiež mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov tak, že zvyšovanie bude podmienené zvýšením funkčných platov policajtov, hasičov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Horskej záchrannej služby, funkčných platov colníkov či hodnostných platov profesionálnych vojakov. Príslušníkom ozbrojených zložiek by sa malo zvýšiť aj poistné, ktoré do systému sociálneho zabezpečenia platia. 21.11.2012 SITA T. Malatinský: Holandsko je pre Slovensko ako starší spolužiak - Holanďania sú Slovensku v mnohom blízki aj podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý rovnako sprevádza slovenskú hlavu štátu na návšteve Holandska. Holandsko je pre Slovensko akýmsi starším spolužiakom, ktorý mu môže v mnohom pomôcť. A Slovensko môže byť zase preň inšpiráciou a závanom novej krvi plnej nápadov. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský to dnes povedal v Amsterdame počas oficiálnej návštevy Holandského kráľovstva, kde sprevádza prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Spolupráca s Holandskom sa pre Slovensko podľa Malatinského prelína cez všetky rezorty. Krajina je pre SR jedným z najvýraznejších ekonomických partnerov. Okrem toho, Slovensko bude predsedajúcou krajinou EÚ v druhej polovici roka 2016 práve po Holandsku. "Takto sme posadení aj na radách ministrov, takže sedíme vždy s holandskými ministrami vedľa seba. Sú nám najbližší partneri, ako keď máte spolužiaka v škole," opísal Malatinský. Slovensko má však Holandsku podľa jeho slov tiež čo ponúknuť. "Každá nová krajina EÚ je príležitosťou pre krajiny, ktoré už majú mnohé oblasti hospodárstva rozvinutejšie," podotkol. Čo by sa mohlo Slovensko od Holandska učiť, je podľa Malatinského poľnohospodárstvo. Holanďania sú Slovensku v mnohom blízki aj podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý rovnako sprevádza slovenskú hlavu štátu na návšteve Holandska. "Sú nám blízki v zdôrazňovaní zodpovednosti. V tom, že si nikto nemôže dovoliť žiť na úkor niekoho iného alebo na úkor budúcich generácií," priblížil. Takáto filozofia Slovenska a Holandska je podľa jeho slov podobná aj pri rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ. 21.11.2012 TASR Dohodári sa od januára čiastočne vyrovnajú výhodami zamestnancom - Podpísaním novely Zákonníka práce (ZP) dal prezident SR Ivan Gašparovič tejto zmene legislatívy zelenú. Nové pravidlá sa tak od januára budúceho roka dotknú dohodárov, odborárov či ustanovení o práci nadčas, ako aj výpovedných lehôt. Podľa rezortu práce sa posilňujú práva zamestnancov a podľa opozície iba odborárov. Podľa schválených zmien sa má niekoľko stotisíc dohodárov čiastočne vyrovnať výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Podľa predkladateľa, ministerstva práce, sa tak rozšíri pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia. Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom. Nebudú však mať nárok na dovolenku, aj keď to pôvodne rezort plánoval zaviesť. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodnil minister práce Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako napríklad nárok na stravné, sa na nich tiež nebudú vzťahovať. Zákonník však umožňuje, aby sa na nich odbory a firmy dohodli v kolektívnej zmluve. Novela pracovného kódexu prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," povedal štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť celkovo viac ako 20 rokov. Práca nadčas Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín ročne. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetlil rezort. Pracovníci tak budú môcť ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom. Predĺžiť zmluvu už iba dvakrát v priebehu 24 mesiacov Zmenou prejde aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," konštatovalo ministerstvo. Novela prináša aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená maximálne na 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," uvádza nové znenie. Novela sa týka aj sľúbených zmien v prípade odborových organizácií. Po novom už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami. 19.11.2012 TASR Slovensko stráca príťažlivosť - Pre firmy zlepšili podmienky, znížili dane, zákony nemenili každý rok a nezadlžovali sa. Toto sú opatrenia, ktoré zabezpečili Novému Zélandu prvé miesto v prestížnom rebríčku magazínu Forbes Najlepšia krajina pre biznis. Nasleduje ho Dánsko a ázijské krajiny Hongkong a Singapur. Naopak, Slovensko oproti minulému roku padlo až o desať miest a v rámci regiónu sa dokonca prepadlo najviac. Pohoršili sme si najmä kvôli vysokej administratívnej záťaži, dlhé roky neriešenej nízkej vymožiteľnosti práva a zaostávame aj v inováciách. Na rozdiel od Nového Zélandu, ktorý sa aj v týchto oblastiach zlepšil. Podnikatelia však očakávajú, že v budúcom roku budú podmienky na podnikanie u nás ešte horšie. Rebríček Forbes totiž ešte nerátal s tým, že sa tu výrazne zvýšia dane pre firmy. „Od januára sa zvýšia dane a sprísnilo sa aj pracovné právo. Tento balík bude veľkou záťažou pre podniky,“ vyhlásil hovorca Nemecko-slovenskej obchodnej komory Markus Halt. 16.11.2012 www.hnonline.sk Košické oceliarne údajne kúpili Ukrajinci - Novým vlastníkom U.S.Steel Košice sa stala ukrajinská spoločnosť Metinvest. Americký gigant sa balí z Košíc Východoslovenské železiarne U.S.Steel Košice už podľa našich informácií zmenili vlastníka. Ako nás informoval zdroj oboznámený so situáciou, k podpisu kúpno-predajnej zmluvy došlo dnes večer vo Viedni. Novým vlastníkom sa stala ukrajinská spoločnosť Metinvest patriaca najbohatšiemu Ukrajincovi Rinatovi Achmetovi. Cena, za akú železiarne Američania ukrajinskému investorovi predali, zatiaľ nie je známa. Signálom môže byť aj to, že nikto z Američanov nepredĺžil svoju zmluvu na prenájom na budúci rok. Snímka: ReutersBoj miliardárov HN ako prví priniesli tento týždeň informáciu o tom, že košické železiarne už čoskoro zmenia vlastníka. Tie nám to napokon aj priznali. „Dostali sme niekoľko ponúk. Predaj je reálny,“ poznamenal v pondelok hovorca železiarní Ján Bača. Dnes sa však k novému majiteľovi vyjadrovať ešte nechcel. „Nebudeme to komentovať,“ znela jeho prvá reakcia. V prípade nového inestora do stratových košických železiarní sa spomínalo niekoľko mien, poväčšine oceliarskych magnátov, ktorí patria zároveň medzi najbohaších ľudí sveta. Či už ide o ArcelorMittal patriaci pôvodom indickému miliardárovi Lakšmímu Mittalovi, alebo Evraz patriaci ruskému miliardárovi a vlastníkovi klubu Chelsea Romanovi Abramovičovi. Obaja dnes žijú v Británii. Boj mal napokon podľa našich informácií vyhrať najbohatší človek Ukrajiny Rinat Achmetov. Oceliarsky magnát a uhľobarón Achmetov mal kúpiť východoslovenské železiarne prostredníctvom svojej firmy Metinvest. Tá patrí do jeho skupiny System Capital Management. Jeho ľudia mali už v júni navštíviť košický podnik. „Prechádzali sa po fabrike a všetko sledovali s detailným záujmom,“ opisoval pre HN jeden zo zamestnancov, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa analytikov by majiteľ z východu Európy mohol košickým železiarňam zabezpečiť lacnejšie suroviny, najmä pri nákupe železnej rudy. Achmetov je u nás známejší ako prezident futbalového klubu Šachťor Doneck, kde pôsobil ako tréner aj náš Ľuboš Micheľ. Na jeho konte je podľa Forbesu 16 miliárd dolárov a je 39. najbohatším človekom na zemi. Američania mali problémy Len pripomeňme, že americký investor v poslednom období dopláca na krízu. Len vlani sa strata vyšplhala na 25 miliónov eur. Američanom sa u nás skončili daňové prádzniny pred dvoma rokmi. Zmena vlastníka by zatiaľ pre vyše 11-tisíc zamestnancov nemala znamenať hrozbu. Podľa podpísanej kolektívnej zmluvy totiž majiteľ nesmie prepúšťať do roku 2014. Finančná kondícia U.S. Steel Košice je však otázna. Zrejme nebude taká, ako si ju súčasní majitelia predstavujú. Podľa informácií HN sa totiž podnik pokúšal získať 300-miliónový úver v slovenských bankách, avšak neuspel. Kto je Rinat Achmetov Ukrajinský podnikateľ a donedávna aj politik Rinat Achmetov pôsobí hlavne v ťažobnom priemysle, a to železná ruda a uhlie. Firmy, vrátane Metinvestu, kontroluje cez System Capital Management. Niekdajší boxer sprivatizoval v minulosti oceliarne Krivorožstaľ so švagrom niekdajšieho prezidenta Ukrajiny Leonida Kučmu Viktorom Pinčukom. Transakcia prebehla za polovičnú cenu, než núkali zahraničné spoločnosti. Achmetov je u nás známejší ako prezident futbalového klubu Šachťor Doneck, kde pôsobil ako tréner aj náš Ľuboš Micheľ. Na jeho konte je podľa Forbesu 16 miliárd dolárov a je 39. najbohatším človekom na zemi. 16.11.2012 Slávka Boldocká www.hnonline.sk Rokovanie tureckej misie podnikateľov na MZVaEZ SR - Dňa 15.11.2012 o 14.00 sa uskutoční na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky prijatie 50 tureckých podnikateľov. Misiu povedie honorárny konzul SR v Turecku, p. S. Vural. Delegáciu príjme na MZVaEZ SR generálna riaditeľka sekcie hospodárskej spolupráce p. D. Repčeková. Na stretnutí vystúpia zástupcovia agentúr SACR a SARIO. Rokovania sa zamerajú na možnosti prehĺbenia vzájomnej hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami 15.11.2012 MZV Československú legendu kúpili Fíni - Výrobcu žuvačiek Pedro kupuje fínska potravinárska spoločnosť Raisio. Jedna z ikon socialistických cukroviniek, žuvačky Pedro, mieri do zahraničných rúk. Výrobcu cukroviniek Candy Plus sa rozhodla kúpiť fínska potravinárska spoločnosť Raisio. Za český podnik zaplatili Fíni približne 20,5 milióna eur (vyše pol miliardy českých korún). Medzi sladkosti, ktoré Candy Plus vyrába, patria popri lízatkách, želatínových cukríkoch a pelendrekoch práve žuvačky Pedro, ktoré boli populárne hlavne v 70. a 80. rokoch dvadsiateho storočia. Po revolúcii ich výrobu vtedajší vlastník Nestlé ukončil, v roku 2011 sa však vďaka Candy Plus chlapec v sombrere na pulty obchodov opäť vrátil. Opätovné uvedenie značky však sprevádzali spory o ochrannú známku. Podobné žuvačky s originálnym obrázkom, avšak pod názvom Pedrino predávala od roku 2008 firma IN Trading. Názov nakoniec zmenila v roku 2011 na Kengino. Aj s novým vlastníkom však české žuvačky Pedro zostanú zrejme len lokálnym výrobkom. Podľa vyjadrenia spoločnosti Raisio je totiž dôvodom akvizície najmä silná pozícia českého výrobcu na existujúcich trhoch. Ako povedal Paul Simmonds, viceprezident oddelenia Consumer Brands v Raisio, hlavnou výhodou Candy Plus je predovšetkým široká sieť zákazníkov vo východnej aj západnej Európe. "To pre nás predstavuje zaujímavé možnosti rastu," myslí si. ihned.cz Filip Sýkora www.hnonline.sk Podnikatelia: Fico zhoršil prostredie pre biznis - Podnikateľské prostredie sa u nás opäť zhoršilo. Biznesmeni za tým vidia kroky vlády. Martin BaumannPodnikateľské prostredie na Slovensku sa v treťom kvartáli tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom opätovne zhoršilo. Vyplýva to z medzikvartálneho poklesu Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý zostavuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), a to takmer o 4 % na 79,1 bodu. Negatívne hodnotenia podnikateľov vyvolalo najmä zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia a zmeny v Zákonníku práce. "Slovenskí podnikatelia chápu nutnosť konsolidácie verejných financií, no spôsob, pri ktorom vláda prenáša väčšinu konsolidačného bremena na plecia firiem a živnostníkov, bude mať podľa nich destabilizačný vplyv na podnikateľské prostredie," konštatuje PAS. V prípade konkrétnych ukazovateľov zaznamenala najvýraznejší pokles položka legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície. Jej hodnotenie kleslo oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 11,1 % na 77,3 bodu. "Podnikatelia veľmi citlivo reagujú na zvyšovanie daní, pokiaľ im nie je zo strany štátu kompenzované lepšími verejnými službami a lepším podnikateľským prostredím," vysvetľuje aliancia. Druhé najnegatívnejšie hodnotenia pripísali podnikatelia položke legislatíva upravujúca odvody. Rating tejto položky klesol na úroveň 68,1 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom predstavuje pokles o 10,2 %. Podnikateľom sa nepáči novela zákona o sociálnom poistení zavádzajúca zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia, ktorého výška je dlhodobo jednou z hlavných bariér pri tvorbe nových pracovných miest. S poklesom ratingu o 10,1 % sa treťou najnegatívnejšie hodnotenou stala položka pracovnoprávna legislatíva s aktuálnou hodnotou 57,7 bodu. Podnikatelia ostro kritizujú novelu Zákonníka práce, ktorá podľa nich spomalí tvorbu nových pracovných miest, v horšom prípade bude mať za následok pokles zamestnanosti. Zmeny v zákonníku považujú za krok späť. Medzi ukazovatele, ktoré v treťom štvrťroku zaznamenali výrazné poklesy, patria tiež vymožiteľnosť práva, funkčnosť súdnictva, efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom, ako aj zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. "Najmä zle fungujúca justícia patrí dlhodobo k hlavným prekážkam zlepšenia podnikateľského prostredia," dodáva. Rast v poslednom sledovanom období zaznamenalo podľa PAS len šesť z 33 hodnotených položiek indexu podnikateľského prostredia. Tieto sa týkajú vlastného fungovania podnikov. Podľa podnikateľov sa zlepšila informačná otvorenosť firiem, ich vzťah k životnému prostrediu, vystupovanie voči obchodným partnerom, systém riadenia a manažment ľudských zdrojov, úroveň technológií či kvalita produkcie. Základným obdobím na výpočet IPP, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov, bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. Podnikatelia združení v PAS sa snažia presadzovať princípy zákonnosti, etickosti, solidárnosti a transparentnosti v podnikaní. Členovia aliancie dosahujú ročné tržby na úrovni 16,93 miliardy eur a zamestnávajú približne 64.000 pracovníkov. 15.11.2012 TASR Podnikateľ dostáva viac štátnych zákaziek, odkedy radí Malatinskému - Firma Viliama Kupca dostáva viac štátnych zákaziek, odkedy radí ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému. Zarobiť mu dávajú firmy, ktoré patria pod ministerstvo. Napísal denník SME. Hoci je podľa ministerstva Kupec "poradcom bez nároku na odmenu", firma Tax Audit Slovensko, ktorej polovicu vlastní, dostáva za poradenstvo 60 eur na hodinu. V spoločnosti MH Invest, ktorá je stopercentnou dcérskou spoločnosťou ministerstva, firma dostala dve zákazky – v júni za 5300 eur a v októbri za 9900 eur bez DPH. Štátna firma musí robiť štandardnú verejnú súťaž až od nákupov nad desaťtisíc eur. Kupcove firmy dostali štátne zákazky aj inde. Podľa denníka zákazku na audit za 144-tisíc eur získala aj v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave (SEPS). Kupec ako fyzická osoba radí štátnej Bratislavskej teplárenskej za 1300 eur mesačne a pokiaľ bude radiť nad rámec nezverejnenej tabuľky, dostane ďalších 130 eur na hodinu. Kupcova firma Ekopraktik získala najnovšie aj jednorazovú zákazku za 1200 eur v Slovenskom pozemkovom fonde. Kupcovi sa v podnikaní so štátom úspešne darilo aj za prvej Ficovej vlády, keď ho vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vymenoval za člena predstavenstva Slovenských elektrární. Tým sa stal opäť aj za Malatinského. Neskôr poradca požičal 70­tisíc eur SNS na predvolebnú kampaň a v roku 2007 Tax Audit Slovensko robil audit hospodárenia strany Smer. Preveroval aj financovanie SNS a KDH. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že Tax Audit v MH Investe uspel "s prihliadnutím na referencie a najnižšiu cenu". Kupec kontroloval v SEPS účtovníctvo viac ako šesť rokov s výnimkou roku 2011, počas vlády Ivety Radičovej. Vtedy sa Kupcovi nedarilo ani v Bratislavskej teplárenskej. "Ak sa podnikateľovi darí, malo by sa mu dariť za každej vlády. Ak je jeho úspech ohraničený voľbami, je to nepriamy dôkaz, že proces výberu nebol podľa zásad, ktoré vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní," uviedol Pavel Nechala z Transparency International. Zákazky poradcu vo firmách blízkym ministerstvu Nechala považuje za konflikt záujmov. "Z titulu výkonu funkcie poradcu sa dostáva k exkluzívnym informáciám, ktoré potom môže zúročiť." Kupec si však nemyslí, že by bol v konflikte záujmov. "Dávno predtým, ako som sa stal poradcom ministra, som už spolupracoval aj s týmito firmami," reagoval písomne. 10.11.2012 Pravda/SITA Babiš: Reťazce sa správajú podobne ako teroristi - Miliardár Andrej Babiš, ktorému patrí impérium Agrofert, ostro kritizoval obchodné reťazce. Ich správanie voči dodávateľom prirovnal k terorizmu. Babiš reagoval na nedávne rozhodnutie siete Albert, ktorá prestala odoberať pečivo od najväčších českých pekární United Bakeries a Penam. Albert od nich už nekupuje pečivo od 10. októbra a dal prednosť regionálnym dodávateľom. Pekárne Penam patria do skupiny Agrofert. Babiš v piatok (2.11.) povedal v Olomouci na podujatí zameranom na biotechnológie, potravinárstvo a poľnohospodárstvo, že pôsobenie reťazcov je skutočne v rovine terorizmu. Zo dňa na deň "sme prestali zásobovať 246 predajní Alberta, lebo sme sa nedohodli na cene, aj keď cena obilia vzrástla", povedal veľkopodnikateľ a pokračoval: "Nahradilo nás 30 iných pekární, ktoré na to samozrejme po cenovej vojne, ktorá bude nasledovať, doplatia". Obchodný reťazec Albert zmenu dodávateľa čerstvého pečiva odôvodnil rastúcou obľubou produktov miestnych výrobcov. Dve najväčšie pekárne však budú do obchodov siete aj ďalej dodávať balený chlieb, jemné pečivo a niektoré výrobky špeciálnych značiek. Babiš poukázal na to, že české potravinárstvo je pre podnikanie veľmi problematickou oblasťou, pretože nejestvuje európsky trh a potraviny sa zo zahraničia do Česka len dovážajú. "Máme obrovskú nevýhodu", uviedol Babiš, "v dani z pridanej hodnoty. Napríklad v Poľsku je DPH na mäso len 3 %. Potravinárstvo je u nás azda najhoršie a veľmi neefektívnou oblasťou, aká vôbec môže v krajine byť. Nemohli by sme v ňom podnikať, ak by sme nemali zisk z chémie". Babiš býva označovaný za jedného z najvplyvnejších a najbohatších podnikateľov v Česku. Vlani ho americký časopis Forbes vo svojom rebríčku svetových miliardárov zaradil na 937. miesto. Jeho majetok odhadol na miliardu USD (778,211 milióna eur). Babiš vlani založil politické hnutie ANO 2011, s ktorým sa chce zúčastniť na parlamentných voľbách v roku 2014. Informoval o tom český denník iDNES na svojom internetovom portáli. 5.11.2012 TASR Chcete trvalý pobyt? V Maďarsku ho Orbán núka za štvrť milióna - Maďarská vláda chce ponukou trvalého pobytu za kúpu štátnych bondov prilákať do krajiny najmä bohatých Číňanov. BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Kúpte si maďarské štátne dlhopisy a dostanete trvalý pobyt a neskôr „preferenčný postup“ na imigračnom úrade. Touto ponukou chce maďarský premiér Viktor Orbán získať zahraničných investorov. Ráta s tým, že vznikne štatút „investorského pobytu“. Po splnení podmienok tak bude môcť investor z cudziny získať maďarské štátne občianstvo, ktoré ho oprávni žiť a pracovať v Európskej únii. „Podmienkou preferenčného procesu je nákup päťročných dlhopisov v hodnote 250-tisíc eur,“ povedal pre denník Népszabadság poslanec vládnej strany Fidesz Mihály Babák. Poradí si aj bez úveru? Vláda v Budapešti chce získať peniaze a rýchlejšie znížiť dlh. Maďarsko sa totiž stále nedohodlo na podmienkach pomoci s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Novým plánom chce osloviť najmä majetných Číňanov. „Otázka je, či niekto, kto má toľko peňazí na maďarský dlhopis, potrebuje schengenský pas,“ tvrdí analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Vít Dostál. Orbán povedal, že si poradí aj bez úveru z MMF. Spustil kampaň proti fondu, ktorá vyšla na 705­-tisíc eur. Na inzerátoch tvrdí, že od fondu očakáva „úctu a dôveru“. Kampaňou chce informovať o rokovaniach s fondom. Analytik Zdeněk Kudrna, ktorý pracuje v Inštitúte pre výskum európskej integrácie na Viedenskej univerzite, tvrdí, že návrh na kúpu štátnych dlhopisov výmenou za trvalý pobyt nie je alternatívou k rokovaniam s MMF. „Je to nepremyslený a nesystémový návrh. Vyzerá ako politická provokácia na tému, ktorá je pre Úniu citlivá,“ tvrdí. Fidesz podľa Kudrnu pridal ďalšiu položku na zoznam sporných tém medzi Maďarskom a Bruselom. „Bohatým investorom z Ázie neujde, že pre ostatné členské krajiny je to kontroverzný krok a existuje riziko, že sa im pokúsia znepríjemniť život,“ dodal. Maďarsko však týmto krokom zrejme neporuší žiadne normy. „Získanie občianstva je na každom členskom štáte Únie,“ tvrdí Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie u nás. Zmluva o Európskej únii definuje práva a povinnosti občanov Únie. Na pobyt lákajú aj Lotyši Investorov netradične oslovuje aj Lotyšsko. V roku 2009 vláda prijala zákon, podľa ktorého získa povolenie na pobyt každý, kto v krajine investuje viac ako 144-tisíc eur. Toto opatrenie bolo šité na mieru bohatých Rusov, no záujem prejavili aj Číňania a Indovia. „V Únii proti tomu zaznievali námietky a predsa zákon platí už niekoľko rokov. Samozrejme, povolenie na pobyt nie je to isté ako občianstvo, ale umožňuje prakticky voľný pohyb v Schengene,“ povedal Radovan Geist, analytik EuroActiv.sk. Brusel nepodnikal žiadne kroky ani proti Španielom, ani Portugalcom, tí však neudeľovali trvalé pobyty investorom, ale ilegálnym migrantom. Štáty Únie sa obmedzili na politickú kritiku. Tvrdšie Brusel reagoval až v prípade Rumunska, ktoré udeľovalo občianstvo po rumunsky hovoriacim Moldavčanom. Únia dala najavo, že rozšírenie Schengenu závisí aj od dôvery ostatných štátov, tvrdí Kudrna. Mimo Únie sa dá kúpiť občianstvo v Dubaji.Stačia na to dva milióny dolárov na kúpu nehnuteľnosti. 2.11.2012.Jozef Tvardzík SME Richter chce za 70 miliónov zamestnať 14-tisíc ľudí - Ministerstvo chce projekty na podporu vytvárania pracovných miest spustiť už v novembri. Výzvy na projekty na podporu mladých a starších nezamestnaných ľudí sa zverejnia v priebehu budúceho týždňa. "V závere budúceho týždňa reálne predpokladám, že by mohli záujemcovia predkladať konkrétne žiadosti pre realizáciu týchto projektov," konštatoval dnes po rokovaní vlády minister práce Ján Richter (Smer). Projekty by sa následne mohli začať v priebehu novembra s tým, že dva pilotné projekty majú trvať až do roku 2015. Prácu na trvalý zamestnanecký pomer by si podľa materiálu rezortu práce malo prostredníctvom nich nájsť takmer 14-tisíc ľudí. Informáciu ministerstva vzal na vedomie vládny kabinet. Prvým pilotným projektom je podpora vytvárania pracovných miest, na ktorú má ísť 50 miliónov eur na 9123 pozícií. Cieľovou skupinou sú mladí ľudia do 29 rokov vedení v evidencii nezamestnaných najmenej tri mesiace a znevýhodnení uchádzači nad 50 rokov, ktorí sú na úradoch práce vedení minimálne šesť mesiacov. Maximálna cena príspevku na jedno miesto je pritom 456,57 eura. Ministerstvo sľubuje prácu pre 14 000 nezamestnaných Aspoň na 18 mesiacov Pomoc v hodnote 95 percent z maximálnej výšky príspevku sa poskytne pre zamestnávateľov, ktorí sa zaviažu vytvoriť plný pracovný úväzok na obdobie minimálne 18 mesiacov. "Príspevok sa poskytuje mesačne počas 12 mesiacov. Následne je zamestnávateľ povinný udržať toto pracovné miesto po dobu minimálne šesť mesiacov," vysvetľuje ministerstvo. V rámci prvého projektu sa podporí aj vytvorenie plných pracovných úväzkov na pozíciu vodič u zamestnávateľa pôsobiaceho v oblasti cestnej dopravy. Príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto sa bude poskytovať deväť mesiacov, pričom následne je zamestnávateľ povinný udržať toto miesto minimálne 21 mesiacov. Podpora pre samosprávu Druhým projektom je podpora zamestnávania nezamestnaných v samospráve. Cieľovými skupinami sú rovnako mladí ľudia do 29 rokov a starší nepracujúci nad 50 rokov. Na tento projekt sa má v priebehu troch rokov minúť 20 miliónov eur, pričom podporu má získať 4714 pracovných miest. Ak chce zamestnávateľ získať podporu, musí s uchádzačom o prácu dohodnúť pracovný pomer na plný pracovný úväzok, pričom zvýhodnené budú pomery na dobu neurčitú. Príspevok sa bude poskytovať minimálne šesť mesiacov, maximálne deväť mesiacov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Maximálny príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto je mesačne vo výške predpokladanej minimálnej celkovej ceny práce na budúci rok v sume 456,57 eura a zamestnávateľovi bude poskytovaný v plnej výške. Zamestnávateľ má zároveň nárok na jednorazovú úhradu časti nákladov na pracovný odev, obuv či pomôcky, a to najviac vo výške 40 eur. Oba projekty budú realizované prostredníctvom jednotlivých úradov, pričom k ich spusteniu by malo dôjsť v novembri tohto roka. "Po šiestich mesiacoch realizácie projektov, v nadväznosti na záujem o podporu pracovných miest, bude možné rozšíriť cieľové skupiny respektíve prerozdeliť alokáciu medzi jednotlivými úradmi práce," konštatuje rezort. 31.10.2012 TASR Ukrajina potrebuje prepad meny - Malá devalvácia hrivny rozprúdi ekonomiku a podporí export, tvrdí Dmitri Isupov. Minulý týždeň navštívil Slovensko Dmitri Isupov, portfólio manažér a partner spoločnosti Dragon Asset Management, ktorá patrí do skupiny Dragon Capital, čo je najväčšia investičná banka na Ukrajine. Spoločnosť spravuje vyše 600 miliónov USD v hedžových fondoch so zameraním na Ukrajinu, Rusko a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Ukrajina je pre väčšinu Slovákov príliš exotická, aby na nej hľadali investičné príležitosti. Ako to vyzerá v skutočnosti? Viem si predstaviť, že Ukrajina môže znieť ako investičná destinácia exoticky, pretože vôbec nie je ľahké kapitál do krajiny importovať a potom zase vyviezť. Krajina nemá liberalizovaný kapitálový účet platobnej bilancie, čo znamená, že finančné toky sú obmedzené a kontrolované. Výmenný kurz je zafixovaný na dolár. Ale práve táto skutočnosť vytvára príležitosti. Momentálne sa napríklad úrokové sadzby na depozitoch bánk na ukrajinskej hrivne na úrovni 17-18%. Krátkodobé štátne cenné papiere sa obchodujú s výnosom 20-22%. Toto je výnimočná situácia, ktorú môže šikovný investor využiť. Ak sú úrokové sadzby také vysoké, neznamená to, že sa očakáva silná inflácia? Inflácia na Ukrajine momentálne vôbec nie je problém. V skutočnosti musí Ukrajina ponúknuť vysoké reálne úrokové sadzby, aby ubránila fixný kurz meny. O týždeň sa konajú parlamentné voľby a devalvácia meny je na Ukrajine voličsky citlivá záležitosť. Hrozí teda v dohľadnej dobe devalvácia? Devalvácia meny je do istej miery nevyhnutná a bola by pre ekonomiku veľkou úľavou. Treba mať na pamäti, že Ukrajina je silne exportne orientovanou ekonomikou s exportom s nízkou pridanou hodnotou, konkrétne železná ruda, oceľ, uhlie a poľnohospodárske komodity. Ja Ukrajinu nazývam "Boom-Bust" ekonomika, čo znamená, že je prehnane citlivá na pozitívne a negatívne fázy globálneho ekonomického cyklu. Keď sa svetovému hospodárstvu darí, Ukrajine sa darí ešte lepšie, keď sa však situáciu obráti, Ukrajina ekonomicky kolabuje. Príkladom bol rok 2008. Čo sa stalo s Ukrajinou v roku 2008? Ceny aktív doslova skolabovali. Ukrajinský akciový index stratil 82% hodnoty, rovnako padli ceny iných aktív, napr. nehnuteľností. Cena za m2 v špičkovej lokalite Kyjeva sa v roku 2007 pohybovala na úrovni 7000 - 10 000 USD. Po roku 2008 padla na 2000-3000. To je 70% prepad. Hrivna, ktorá pred krízou prirodzene posilňovala vďaka prebytkom zo zahraničného obchodu, bola devalvovaná o 40% voči americkému doláru. To znie ako poriadny šok. Boja sa ľudia v súčasnosti devalvácie v podobnom rozsahu? Vo všeobecnosti sa očakáva devalvácia v rozsahu 15-20%, ja som však presvedčený, že to bude skôr 5-10%. Treba si uvedomiť, že o dva roky sa budú konať prezidentské voľby a silná devalvácia, ak nie je nevyhnutná, nie je politicky priechodná. Malá devalvácia v rozsahu 5-10% rozprúdi ekonomiku a podporí export. Ak sa pozrieme ako fluktuuje napr. kurz EURUSD, tak sa to nezdá veľa. Od polovice roku 2010 do polovice roku 2011 posilnilo euro voči doláru o 22%, aby následne do polovice roku 2012 stratilo 20%. Oproti tomu je 10% devalvácia našej meny iba jemný vánok. Vravíte, že vysoké úrokové sadzby na hrivnách investičnou príležitosťou. Ako sa ju chystáte využiť? Predpokladáme, že keď centrálna banka uvoľní fixný kurz a povolí malú devalváciu, lokálne finančné trhy zareagujú prehnane a výnosy na lokálnych štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach prudko poskočia vyššie, podľa nášho názoru dočasne. Sme pripravený kúpiť tieto cenná papiere a počkať, pokiaľ sa situácia neukľudní. Podobnú situáciu sme zažili na prelome rokov 2009 a 2010. Výnosy na štátnych cenných papieroch po prezidentských voľbách spadli z úrovne 22-25% na úroveň 12%. My sme obchod uzatvárali pri 17% pri kapitálovom zisku 30%. Asi za 3 mesiace. Ďalšou stratégiou je umiestniť peniaze na depozitné účty v niekoľkých kvalitných bankách na 12 mesiacov. Ak je náš predpoklad správny a devalvácia nebude viac než 5-10%, môžeme na takomto vklade dosiahnuť výnos v dolároch na úrovni 8-13%. Som presvedčený, že o rok budú úrokové sadzby oveľa nižšie. Čo ďalšie je na Ukrajine zaujímavé z investičného hľadiska? Veľmi zaujímavé sú eurodlhopisy dobrých firiem, emitované v USD. Paradoxne, Ukrajina je tak exotickou krajinou dokonca aj pre sofistikovanejších inštitucionálnych investorov, že veľa týchto dlhopisov poskytuje výnos na úrovni junk-bondov, pričom však ide o kvalitné firmy s veľmi malou mieru dlhu na bilancii. je však potrebné veľmi dobré lokálne know-how. My tie firmy veľmi dobre poznáme, denne rozprávame s ich manažmentom. Viem si predstaviť, že pre zahraničného investora neznalého miestnych pomerov môžu byť niektoré emisie ťažko čitateľne. Dosiahnuteľné výnosy do splatnosti sú na úrovni 8-11%. Dlhopisy firiem s podobným fundamentom, s podobným zadlžením v eurozóne alebo v USA by mali výnos 1,5-2,5%. Ukrajina poskytuje diskont vďaka neznalosti. A čo akcie? Akcie sú veľmi ťažkou investíciou. Podobne ako "Boom-Bust" ekonomika, aj akciový trh prestrelí smerom nahor ako aj smerom nadol. V dobrých časoch vedia ukrajinské akcie vyletieť stovky percent, aby následne stratili 80%. Z dlhodobého hľadiska je potenciál relatívne vysoký, ale treba vydržať naozaj drastické prepady. Aj tento rok, akcie sú od začiatku roka dolu 40%, zatiaľ čo väčšina svetových búrz rastie. Je to veľmi nelikvidný trh, ktorý vie dať do pohybu aj menší objem kapitálu. Načo však prechádzať cez takúto volatilitu, keď dlhopisy a podobné inštrumenty v tomto regióne ponúkajú výnos vyšší, než dlhodobý výnos akciového trhu? Vráťme sa ešte k parlamentným voľbám, myslíte, že prinesú nejaké prekvapenie? Pre nás nie, ale pre zvyšok sveta môže byť prekvapením, že druhou najsilnejšou stranou sa stane strana vedená bývalým boxerským šampiónom Vitalim Kličkom. Jeho popularita veľmi silno rastie a je veľmi pravdepodobné, že sa o dva roky pokúsi kandidovať v prezidentských voľbách a jeho šance vôbec nie sú malé. Prečo nie. Ak mohla mať Kalifornia za guvernéra bývalého profesionálneho kulturistu a Minnesota bývalého profesionálneho zápasníka, tak Ukrajina môže mať bývalého boxera. Mimochodom, je to veľmi charizmatická osobnosť s vysokou úrovňou intelektu. Peter Bálint portfólio manažér Infinity Capital 24.10.2012 www.hnonline.sk Založiť eseročku je už ťažšie - Kto sa pokúsil od októbra zapísať firmu do obchodného registra, narazil na problém. Eseročku už nezaložíte, ak máte dlh Kto sa pokúsil od začiatku októbra zapísať firmu do obchodného registra, alebo previesť podiely, narazil na problém. Štát pri zápise vyžaduje nové potvrdenie a podľa skúseností, ktoré zozbierali HN, to v úvodných dňoch mesiaca nebolo na úradoch jednoduché. „Moji klienti len krútili hlavou, keď som im povedal, že ich prevody obchodných podielov nepôjdu hladko,“ opisuje advokát Dominik Okenica. Žiadatelia podľa nového Obchodného zákonníka musia totiž mať súhlas daňového úradu, že nemajú dlhy na daniach. Skúsenosti podnikateľov ukazujú, že úrady si zákon vysvetľovali odlišne. Napríklad, jeden vystavil potvrdenie na rodné číslo, iný na IČO, prípadne DIČ. Finančné riaditeľstvo nejasnosti na úradoch odmieta. Tvrdí, že kvôli dlhom do prvej polovice októbra zamietli približne jedno percento žiadostí. Kladné rozhodnutie žiadatelia dostanú až po úhrade podlžností. Hoci v týchto dňoch už vybavovanie ide hladko, podnikatelia to aj tak považujú za sťaženie podmienok na biznis. „O vydanie tohto dokladu sa nedá požiadať elektronicky. Podnikateľ tak stráca čas a peniaze,“ hodnotí konateľ spoločnosti Lassard Martin Pastír. 22.10.2012 Táňa Rundesová HNonline.sk Maďarsko zakáže kúpu pôdy cudzincom - Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil prípravu zákona, ktorým vláda zakáže predaj pôdy cudzincom. Orbán na margo normy ako súčasti veľkej reformy poľnohospodárstva poznamenal, že niečo podobné platí aj v Rakúsku či Francúzsku, kde sa podľa jeho slov občan inej krajiny k poľnohospodárskemu pozemku nedostane. Budapešť tým sleduje cieľ vytvorenia moderného poľnohospodárskeho sektora, pričom obmedzenie pre cudzincov má predovšetkým ochrániť malých a stredných roľníkov pred špekulatívnym narábaním s pôdou. "Je koniec, dosť, stačilo. Tí zo Západu by si mali ísť do Rakúska kúpiť pozemok. Nepodarí sa im kúpiť ani jeden štvorcový meter," povedal Orbán na stretnutí s farmármi v maďarskom meste Cegléd. Premiér prevratné zmeny v poľnohospodárstve avizuje na rok 2013 a označil ich za najväčšie za posledných "50 až 100 rokov". 14.10.2012 SITA Priemerný Slovák zarobí 867 eur - Priemerný slovenský zamestnanec mesačne zarobí 867 eur v hrubom. To je o 5,05 percenta viac než vlani. Vyplýva to zo štatistického zisťovania spoločnosti Trexima Bratislava za druhý štvrťrok tohto roka. Top regiónom z pohľadu zárobkov je tradične Bratislavský kraj, kde zamestnanec mesačne dostane 1186 eur. Najhoršie je na tom Prešovský kraj, kde je priemerná hrubá mzda iba 687 eur mesačne. Práve Prešovský kraj však zaznamenáva relatívne dobrú tendenciu vývoja miezd. V druhom štvrťroku 2012 tam totiž medziročne vzrástli až o 4,87 percenta, čo je jeden z najvyšších nárastov na Slovensku. Na porovnanie, v Žilinskom kraji sa mzdy zvýšili iba 2,64-percentným tempom. V Žilinskom kraji bol nižší nárast miezd spôsobený najmä vplyvom priemyselnej výroby, kde došlo k významnému zvýšeniu počtu nových zamestnancov. Ich nástupné mzdy boli nižšie ako priemer kraja, a tým znížili aj medziročné porovnanie. Najviac si však medziročne prilepšili obyvatelia Trenčianskeho kraja – na výplatných páskach majú o 5,54 percenta viac. V Trenčianskom kraji bol za medziročným nárastom vplyv viacerých odvetví ako priemyselná výroba, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc i doprava a skladovanie. V Prešovskom kraji malo najvýraznejší vplyv na medziročný rast okrem odvetví uvedených v Trenčianskom kraji aj odvetvie administratíva a podporné služby. V podnikateľskej sfére bola v druhom kvartáli 2012 priemerná mesačná mzda v SR na úrovni 910 eur, v nepodnikateľskej sfére si zamestnanci mesačne prídu na 734 eur. TASR informoval Ľubomír Kadlečík zo spoločnosti Trexima. 2.10.2012 TASR Slovensko zakázalo dovoz a predaj tvrdého alkoholu vyrobeného v Českej republike - Zákaz dovozu a predaja českého alkoholu platí oddnes, 18.9.2012, od 17.00 hod, vzťahuje sa na liehoviny s obsahom alkoholu viac ako 20 objemových percent, vyrobený v Českej republike.. Slovensko takto reaguje na problémy s otravami metylalkoholom u našich českých susedov. Minister Ľubomír Jahnátek chce ochrániť spotrebiteľov. Rovnako, ako deklaruje, aby ľudia nakupovali a jedli kvalitné a bezpečné potraviny, to isté platí aj v prípade alkoholu. Ak chce niekto piť alkohol, tak nech si kúpi bezpečný a kvalitný. Minister nechce, aby naši ľudia zomierali na otravu alkoholom. Preto sme boli nútení prijať toto opatrenie nad ktorým už uvažujú aj iné krajiny EÚ.. Zákaz dovozu tvrdého alkoholu vyrobeného v ČR bude platiť minimálne dovtedy, kým Česká republika neprijme dostatočné opatrenia a nezruší prohibíciu.. Na zákaze sa dohodla Medzirezortná komisia pre prijatie preventívnych opatrení v súvislosti s možnými otravami občanov SR metylalkoholom, ktorá rokovala na pôde Ministerstva zdravotníctva SR.. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek informoval, že so zákazom sa poponáhľali, keďže sa objavili informácie o veľkých výpredajoch alkoholu z Českej republiky. „Dostali sme informácie z terénu, že sa niektoré obchodné reťazce pripravujú na veľké akciové výpredaje na stredu práve českého alkoholu," upozornil Ľubomír Jahnátek.. Zákaz predaja tvrdého alkoholu vyrobeného v ČR sa týka nielen obchodov, ale aj reštaurácií, barov či pohostinstiev - dnes po 17:00 hod by tam už ľudia tvrdý alkohol českého pôvodu nájsť nemali.. Na zákaz sú pripravené všetky zložky. Ak by sa kamióny so zakázaným alkoholom u nás objavili, colníci ich na hraniciach s Českou republikou vrátia späť do krajiny pôvodu. Zakázaný alkohol v predajniach, skladoch či veľkoskladoch musia obchodníci od hodiny zákazu umiestniť do špeciálnych skladov. „Alkohol sa musí stiahnuť, musí sa dať do chráneného skladu, musí byť presná evidencia a prevádzkovateľ skladu musí zabezpečiť, že nedôjde k uniku, alkohol bude môcť byť spustený do predaja, až keď budeme uistení, že všetko je v poriadku,“ dodal minister Ľubomír Jahnátek. 18-09-2012 MPSR Kolky nezaniknú. Naopak, štát na nich zarobí ešte viac - Kolky na úradných potvrdeniach pre občanov nielenže nezaniknú, ale budú dokonca drahšie. Rovnako ako poplatky za ďalšie úkony - od vydania stavebného povolenia až po podanie žaloby na štát. Vláda si za služby pre občanov chce vypýtať viac už tento rok, hoci kvalitnejšie služby v úradoch sľubuje minister vnútra Robert Kaliňák až po skončení reformy verejnej správy, čo má byť o dva-tri roky. Minister financií Peter Kažimír čaká, že ak parlament návrh novely zákona o správnych poplatkoch na svojej najbližšej schôdzi schváli, príde vďaka tomu ešte tento rok do štátnej kasy zhruba 7 miliónov eur. Postarať sa o to má zvýšenie poplatkov napríklad za stavebné povolenie či jeho predĺženie, za kolaudačné rozhodnutie, za vydanie kópie listu vlastníctva. Viac sa bude platiť aj za výpisy z matriky, po novom 5 eur namiesto doterajších 1,5 eura. Ekonomický analytik Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že zdražovanie kolkov a poplatkov je pre všetky vlády obľúbeným spôsobom, ako do štátnej kasy nahnať peniaze. "Ak vláda zvýši dane alebo DPH, občan si to všimne pri každodenných nákupoch. V tomto prípade si zvýšené poplatky všimne, až keď v úradoch potrebuje vybaviť nejaký doklad alebo osvedčenie," hovorí s tým, že pre vládu sú isté peniaze. Rezort vnútra zvyšovanie poplatkov obhajuje tým, že stúpajú náklady. "Vydávaním nového typu matričných dokladov stúpli náklady na nové ochranné prvky, skvalitnil sa ceninový papier, čo zvýšilo cenu matričných tlačív používaných obcami. Obce namietali, že náklady prevyšujú zákonom stanovené poplatky a navrhli ich upraviť," reagovala Alena Koišová z tlačového oddelenia. Vnútro argumentuje aj tým, že v susedných krajinách sú poplatky oveľa vyššie. Niektorí opoziční poslanci avizovali, že vládny návrh, ktorý ide už do druhého čítania, sa budú snažiť zmeniť pozmeňovacími návrhmi. Ako hovorí poslanec SDKÚ Ivan Štefanec aj preto, že za zvýšené správne poplatky nemôže občan očakávať kvalitnejšie služby. O poplatkoch rokoval minulý týždeň aj ústavnoprávny výboru parlamentu. Jeho šéf Robert Madej zo Smeru nechcel polemizovať o tom, či by štát najprv nemal ponúknuť občanovi kvalitnejší servis a až potom zvýšiť poplatky. "Som zvedavý ako zvýšenie poplatkov odôvodní v pléne minister," dodal. Zvýšenie správnych poplatkov sa pritom dotkne takmer každého. Napríklad výpis z listu vlastníctva na katastri vyjde namiesto troch eur až osem. Priplatia si aj ľudia, ktorí si stavajú rodinný dom a požiadajú stavebný úrad o stavebné povolenie. Za každých 100 kubických metrov nad 600 metrov obstavaného priestoru budú platiť oproti dnešku o 20 eur viac. Tí, čo si kúpia nové auto, zaplatia pri prvej registrácii poplatky v závislosti od výkonu motora. Zvláštny registračný poplatok na autá nie je v Európe novinkou, zaviedli ho dve desiatky európskych štátov, ale podľa Združenia automobilového priemyslu po zvýšení poplatkov predaj nových áut klesne, odhaduje, že medziročne sa predá až o 15 percent menej. Podľa združenia sa poplatky ovplyvnia aj dovoz jazdených áut, pretože pri silnejších motoroch sa môže vyšplhať až na 3-tisíc eur. Výhodu budú mať majitelia ekologických áut, elektromobilov a hybridov, tí poplatok platiť nebudú. Podnikateľov, ktorí chcú štátne zákazky, vyjde bezpečnostná previerka aj na 1 500 eur. Zvýšia sa aj poplatky za registráciu niektorých organizácii. Viac zaplatia za registrovanie na ministerstve vnútra či zmenu stanov o 50 eur pozemkové spoločenstvá, ale aj spoločenstva vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Naopak, politické strany za svoju registráciu či výmaz z registra na rozdiel od týchto organizácii viac platiť nebudú. Drahšie vyjdú aj žaloby na štát Od októbra zaplatia ľudia viac aj na súdnych poplatkoch, najmä ak budú žalovať štát alebo jeho úradníkov. Poplatok v prípade žaloby proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy stúpne zo 66 eur až na 500. Ak sa občan bude so štátom súdiť o náhradu škody, nebude už toto súdne konanie oslobodené od poplatku ako dnes. Po novom bude musieť zaplatiť za podanie žaloby súdny poplatok vo výške 6 percent z odškodného, ktoré žiada. Naopak, poplatky za žalobu na ochranu osobnosti, ktoré často využívajú politici či sudcovia, sa nezvyšujú. Opozícia tvrdí, že zdraženie poplatkov obmedzí prístup ľudí k súdnej ochrane a navrhuje návrat k paušálnemu poplatku, od ktorého by ľudia v hmotnej núdzi mohli byť oslobodení. Podľa právnika Petra Wilflinga spolupracujúceho so združením Via Iuris navrhovaná zmena je pre občanov výraznou bariérou a bude ich odrádzať od toho, aby sa domáhali náhrady škody od štátu. "K základným povinnostiam štátu patrí povinnosť zabezpečiť, aby sa občania mohli čo najľahšie brániť pred nezákonnými rozhodnutiami štátnych orgánov alebo aby sa čo najľahšie mohli domáhať náhrady škody, ktorú im štát spôsobil," upozorňuje právnik. Ministerstvo spravodlivosti sa obhajuje tým, že toto opatrenie má zabrániť neopodstatneným žalobám. Podľa hovorkyne rezortu Jany Zlatohlávkovej žaloby, ktoré sú dnes oslobodené od poplatku, "spôsobovali citeľný nárast sporovej agendy na súdoch". Ako sa zvýšia niektoré správne poplatky úkon teraz po novom výpisy z matriky z knihy manželstiev či úmrtí alebo narodení 1,5 5 osvedčenie podpisov na listine 0,50 2 osvedčenie odtlačku pečiatky 3 5 >uzavretie manželstva pred zastupiteľským úradom 165,50 250 osvedčenie o získanej špecializácii pre zdravotníkov, ktorí chcú ísť pracovať do zahraničia 99,50 250 eur vydanie stavebného povolenia na rodinný dom 33 1 000* dodatočné povolenie stavby dvojnásobok** trojnásobok vydanie kolaudačného rozhodnutia 16,50 - 100*** 33 - 500 vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby 6,50 35 vykonanie poľovníckej skúšky 6,50 50 eur registrácia pozemkového spoločenstva 16,50 65 vydanie rozhodnutia o registrácii humánneho lieku 2 489,50 9 600 *v závislosti od obostavaného priestoru stavby **sadzby platnej pri včas vydanom stavebnom povolení ***podľa obostavaného priestoru stavby (vv, MF SR) 9.09.2012 Vanda Vavrová Pravda MFSR: Sľubuje dodržanie deficitu 4,6 %, na jeho dosiahnutie našlo 600 mil. eur - Rozpočtovaný cieľ deficitu verejných financií na tento rok na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) nie je možné naplniť v rámci parametrov schválených minulou vládou. Identifikované riziká, ku ktorým patrí nerozpočtovanie viacerých výdavkových položiek a nadhodnotenie niektorých príjmov, ho v súčasnosti podľa Ministerstva financií (MF) SR posúvajú na hodnotu 5,3 % HDP. "Súčasná vláda však aj napriek nepriaznivému vývoju rozpočtu deklaruje záväzok dodržať rozpočtový cieľ na tento rok," konštatuje rezort financií v správe o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu, o ktorej bude v stredu (5.9.) rokovať vládny kabinet. Pripravované kroky pozostávajú podľa materiálu z reštriktívnych opatrení v štátnom rozpočte a prehodnotenia niektorých výdavkov štátu. Okrem toho sa majú už tento rok prejaviť aj parlamentom schválené zmeny v dôchodkovom systéme, osobitný odvod pre banky a regulované subjekty či novela zákona o správnych poplatkoch. Celkovo si MF od týchto opatrení sľubuje 601,2 milióna eur alebo 0,84 % HDP. Najviac, 215 miliónov eur, má priniesť zníženie príspevkov do 2. piliera a jeho dočasné otvorenie. Viazanie výdavkov štátneho rozpočtu ušetrí podľa rezortu financií 120 miliónov eur a zabezpečenie núdzových zásob ropy mimo okruh verejných financií ďalších 95 miliónov eur. Mimoriadnym zdanením bánk a regulovaných subjektov má štát ešte v tomto roku získať takmer 90 miliónov eur. Podľa MF ďalšie peniaze donesie riešenie problémov v rámci eurofondov či zvýšenie poplatku pri registrácii automobilov. 4.09.2012 TASR Plán vlády šetriť nie je ambiciózny, kritizujú podnikatelia - Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) oceňuje, že vláda SR sa v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 prihlásila ku konsolidácii verejných financií. Zámer znížiť deficit na 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 však považuje ZPS za málo ambiciózny. Konštatovali to dnes v Bratislave na rokovaní členovia Generálnej rady ZPS. V prijatom stanovisku podnikatelia upozorňujú, že v roku 2012 dochádza v SR k prelomeniu hranice dlhu vo výške 50 % HDP, v roku 2013 53 % HDP. ZPS dlhodobo upozorňovalo všetky slovenské vlády na neudržateľnosť deficitného financovania a stavia sa taktiež kriticky k preberaniu finančných záväzkov v súvislosti s Európskym stabilizačným mechanizmom. Podnikatelia kriticky hodnotia skutočnosť, že vláda si vysvetlila konsolidáciu zväčša len ako zvyšovanie príjmov, nie znižovanie výdavkov, o čom svedčí výpočet konsolidačných opatrení, ktoré sú kombináciou veľkého počtu opatrení na zvýšenie príjmov štátu a len malého počtu opatrení na zníženie výdavkov štátu. Za najškodlivejšie ZPS považuje opatrenia na strane príjmov, a síce zníženie príspevkov do tzv. druhého piliera z 9 % na 4 % s presunom časti dôchodkových úspor do Sociálnej poisťovne, ako aj rozbitie zdaňovania príjmov zrušením rovnej dane a zavedením zvýšenia dane z príjmov právnických osôb z 19 na 23 % a zvýšenia dane z príjmov fyzických osôb s príjmami nad 3246 eur. Budúci ekonomický rast poškodí aj väčšina ďalších opatrení na strane príjmov, a to zvýšenie bankového odvodu, zavedenie odvodu pre regulované odvetvia, zvýšenie dane z tabaku či hazardu, ako aj zvýšenie odvodov z pracovných dohôd. Na dnešnom rokovaní informoval členov Generálnej rady ZPS o stave v čerpaní eurofondov, ako aj prioritách rezortu štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko. Podľa jeho slov je reálna hrozba nečerpania a následnej straty prostriedkov v Operačnom programe Vzdelávanie, ale nedostatky sú aj v programe informatizácie spoločnosti a ďalších. 28.08.2012 TASR Slovensko ukazuje, že sa dá konsolidovať aj rásť, tvrdí nemecký minister - Slovensko môže ísť ostatným krajinám eurozóny príkladom v tom, čo robí pre konsolidáciu verejných financií a zároveň konkurencieschopnosť ekonomiky. Vyhlásil to po piatkovom rokovaní s ministrom financií Petrom Kažimírom nemecký minister hospodárstva a podpredseda spolkovej vlády Philipp Rösler. Ako dodal, chápe, že konsolidovať verejné financie a zároveň udržiavať hospodársky rast nie je jednoduché. "Ukázalo sa, že Slovensko tento kurz zastupuje nielen v politických debatách, ale aj v konkrétnych krokoch,“ vyhlásil Rösler. Slovensko chváli napriek tomu, že deficit v uplynulých rokoch výrazne prekročil maastrichtský limit 3 %. "Slovenská vláda nestojí len tak pred týmito číslami a nie je nečinná. Veľmi veľa robí pre to, aby znížila deficit a pred tým máme veľký rešpekt. Čo sa týka rastu, Slovensko ide naozaj príkladnou cestou,“ dodal spolkový minister hospodárstva. Záväzok naďalej konsolidovať verejné financie potvrdil na rokovaní s Röslerom aj slovenský minister financií Peter Kažimír. "Prijímame fiškálny kompakt, a nielen my. Každá krajina, ktorá ho prijíma, musí brať tento dokument smrteľne vážne,“ tvrdí Kažimír. Podľa fiškálneho paktu by sa pritom krajina mala postupne dopracovať až k vyrovnanému rozpočtu. Ako na to, naznačujú podľa neho diskusie v rámci vládneho kabinetu. Vyžadovať si to bude zásadnú zmenu výdavkovej aj príjmovej politiky štátu. "Na to potrebujeme čas,“ tvrdí minister. Naznačil však, že cesta môže byť aj cez reformu verejnej správy, kde sa dá ušetriť až 1 % hrubého domáceho produktu. Veľké rezervy má Slovensko aj vo výbere dane z pridanej hodnoty. Obaja ministri sa rozprávali aj o postavení Nemecka ako najväčšieho obchodného partnera Slovenska a zároveň najväčšieho investora. Aj keď tvrdia, že o žiadnej konkrétnej investícii reč nebola, diskutovalo sa najmä o kvalite investičného prostredia na Slovensku. "Nejde o prinášanie nových investorov, ale o to, aby tí investori, ktorí už sú na Slovensku, ďalej rozširovali svoje podniky a investície,“ povedal Rösler s tým, že nemecká strana má záujem rozšíriť spoluprácu najmä v oblasti vzdelávania. Silná naviazanosť na Nemecko pre našu krajinu zároveň znamená, že od toho, ako sa vyvíja nemecká ekonomika, bude závisieť aj vývoj tej slovenskej. A napriek sile nemeckého hospodárstva, už aj to pociťuje tlak zo zhoršujúcej sa situácie v eurozóne. "Máme veľmi robustné hospodárstvo, napriek tomu sme znepokojení, aj naše podniky sú znepokojené. Dôvodom sú problémy eurozóny, a to je dôkazom, že stabilná eurozóna je potrebná aj .pre celé hospodárstvo,“ konštatoval spolkový minister hospodárstva. 24.08.2012 SITA Rýchly rast ekonomiky je zatiaľ jalový - Slovenská ekonomika rastie tento rok takmer najrýchlejšie v Európe, ale bežní ľudia z toho veľa nemajú. Slovensko je výnimkou v eurozóne, jeho rast zostáva vysoký Jediným výrazným efektom pre ľudí je zatiaľ to, že vyšší rast prináša dostatok práce najmä v automobilovom priemysle. Vyššie tržby automobiliek však nenapĺňajú štátnu kasu, keďže fabriky majú daňové úľavy. Štát sa pri rýchlom na exporte založenom raste ekonomiky môže ešte tešiť z toho, že rast mierne znižuje podiel defi citu verejných financií na vyššom hrubom domácom produkte krajiny. Ekonomika narástla podľa údajov Štatistického úradu SR v druhom štvrťroku tohto roka o 2,7 percenta, kým v prvom štvrťroku rast dosiahol tri percentá. Pokles bol očakávaný, keďže predovšetkým domáca spotreba pre obavy z dôsledkom dlhovej krízy v eurozóne pokrivkáva. Ministerstvo financií vlani pri tvorbe rozpočtu odhadovalo rast ekonomiky na úrovni 1,7 percenta. Terajšie vedenie ministerstva napriek vyššiemu rastu tvrdí, že výraznejšie dodatočné príjmy to do štátnej kasy neprinesie, keďže ekonomika je ťahaná exportom. "HDP by mal naďalej ťahať najmä zahraničný dopyt, podporovaný najmä rastúcimi vývozmi áut. Na druhej strane, domáci dopyt pravdepodobne aj v druhom štvrťroku vplýval na rast HDP negatívne," opisuje Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Maloobchodné tržby podľa neho naznačujú, že spotreba domácností sa ani v druhom kvartáli neprebrala, slovenské domácnosti ostávajú vo svojich spotrebných výdavkoch naďalej opatrné a udržujú si relatívne vysoký sklon k úsporám. Nezvýšila sa pravdepodobne ani investičná aktivita domácich podnikov. "Čiastočne to naznačujú aj čísla z bankového sektora, keď objem poskytnutých úverov nefinančným podnikom medziročne klesol o 1,7 percenta," dodáva Koršňák. To, že rast ekonomiky je na vrchole a bude klesať, naznačujú aj informácie z automobiliek, ktoré už ohlásili, že nábory nových ľudí v súvislosti s novými investíciami končia. Viac práce vo výrobe áut sa prejavil na raste zamestnanosti. "Zamestnanosť sa po zohľadnení sezónnych faktorov v druhom štvrťroku nezmenila, v medziročnom porovnaní bola však vyššia o 0,6 percenta," hovorí Koršňák. Kým export napreduje, priemysel nadviazaný na domácu spotrebu upadá. "Vidíme trápiace sa stavebníctvo, ktoré je neustále hlboko v červených číslach. Tržby maloobchodníkov indikujú, že ani zo strany domácej spotreby neprišlo k žiadnemu oživeniu," dopĺňa ekonomický analytik Tatrabanky Boris Fojtík. "Vďaka silnému automobilovému priemyslu budeme však pravdepodobne aj v nasledujúcich kvartáloch najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne," dodáva analytik. Vývoj ekonomík v druhom štvrťroku krajina medziročná zmena * Lotyšsko 4,3 % Slovensko 2,9 % Litva 2,7 % Estónsko 2,5 % Švédsko 2,2 % Rumunsko 1,7 % Nemecko 1,0 % Rakúsko 1,0 % Fínsko 0,6 % Bulharsko 0,5 % Francúzsko 0,3 % Belgicko –0,4 % Holandsko –0,5 % Británia –0,8 % Španielsko –1,0 % Maďarsko –1,0 % Česko –1,2 % Cyprus –2,4 % Taliansko –2,5 % Portugalsko –3,3 % Grécko –6,2 % Eurozóna –0,4 % Európska únia –0,2 % ZDROJ: EUROSTAT * ZMENA HDP V II. ŠTVRŤROKU 2012 OPROTI II. ŠTVRŤROKU 2011 16.08.2012 mar www.pravda.sk. Pitie vína a radlera oberá štát o dane - Slováci pri zdražovaní alkoholu prechádzajú na lacnejšie víno a pijú viac sladené pivá (radler) namiesto klasických. Keďže tiché víno nie je zaťažené spotrebnou daňou a radler obsahuje menej alkoholu, štát na zmene návykov ľudí prerába. Tieto okolnosti popri nákupe cigariet a palív za hranicami prispeli k tomu, že ministerstvo financií vyčíslilo nedávno tohtoročný výpadok v spotrebných daniach oproti plánu z vlaňajška až na 73 miliónov eur. Keďže obsah alkoholu je v radleroch oproti pivu menej ako polovičný, adekvátny je k tomu aj výber spotrebnej dane. V prípade tichého vína štát berie z ceny len 20–percentnú daň z pridanej hodnoty. Ministerstvo pôdohospodárstva začalo po voľbách zvažovať zavedenie dane na tiché víno, ktoré by tak zdraželo asi o jedno euro na liter. Štát by tým získal asi 20 miliónov eur, ktoré by obratom dal na podporu domácich viníc. Vinári to však odmietajú. "Tiché víno, ktoré je v súčasnosti oslobodené od spotrebnej dane, môže byť pre ľudí alternatíva, na ktorú sa môžu vo väčšej miere orientovať," myslí si analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Pivo vlani zdraželo viac ako víno. Spotreba piva následne podľa Inštitútu hospodárskej politiky klesla o takmer 29 percent, naopak, víno si polepšilo približne o 19 percent. "Spotrebitelia reagujú na zvýšené dane obmedzením spotreby, prechodom na lacnejšie značky, prípadne prechodom na nelegálnu produkciu," tvrdí ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy. To malo za následok aj menej predaného piva v čapovacích sudoch, konzumenti navyše ešte viac preferujú lacnejšiu desiatku, prípadne iné nízkostupňové pivo. Púchly tvrdí, že výnos štátu zo spotrebných daní klesá takisto pre neistú makroekonomickú situáciu a vysokú mieru nezamestnanosti. Slováci viac šetria a kupujú len tovary, ktoré nevyhnutne potrebujú. "Spotrebiteľ obracia v rukách každý jeden cent. V čase oslabovania mien našich susedov sa to prejavuje lacnejšími nákupmi v zahraničí," dopĺňa Púchly. Prechod spotrebiteľov na lacné dovozové alkoholy a lacné vína potvrdzuje aj Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. V čase, keď štátu mierne stúpol výber dane z liehu, zaznamenávajú liehovarníci ďalší slabý rok. "Najmä lacný dovozový alkohol vytvára konkurenciu domácej výrobe. V dôsledku toho síce stúpa spotreba zdaneného alkoholu, ale v konečnom dôsledku slovenským výrobcom tržby klesajú," hovorí Július Forstshoffer, generálny sekretár Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. V minulom roku poklesol výber spotrebnej dane z liehu o 61 percent, podobný scenár očakávajú liehovarníci aj tento rok. Podľa júlovej daňovej prognózy sa očakáva v tomto roku výpadok na dani z piva v sume dvoch miliónov eur oproti plánom z vlaňajška. "Áno, zaznamenali sme to aj v údajoch o výbere spotrebnej dane, je to približne o 2,5 percenta menej ako v tom istom období v minulom roku," potvrdila prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júlia Hurná. K postupnému poklesu spotreby prispela aj vyššia cena piva v reštauračných zariadeniach a hospodárska kríza, ktorá má za následok menej návštevníkov krčiem. "Ľudia trávia menej času v reštauráciách a baroch, čím sa znížila frekvencia konzumácie piva, pivo sa pije doma menej často," povedala manažérka korporátnych vzťahov spoločnosti Pivovary Topvar Miriam Šrámová. Hitom minulého, ale aj tohto leta sa stali miešané alkoholické nápoje na báze piva ochutené limonádou z prírodnej ovocnej šťavy. Tento typ nápoja, ktorý majú v ponuke slovenské pivovary, oslovil najmä mladých ľudí, ženy a športovcov. "Nikdy som nebol milovníkom sladených pív. Teraz cez leto však s kolegami po futbale pijeme len radler. Je to ľahšie pivo a človek si môže potom sadnúť aj za volant," hovorí Michal Boltun z Košíc. Po vlaňajšom úspechu zavedenia citrónového radlera stavili pivári na rozširovanie ponuky sladkých pív. Ako uviedla Jana Hypšová, manažérka korporátnych vzťahov Heineken Slovensko, aj v tomto roku slovenský pivný trh výrazne ovplyvňuje rozvoj novej kategórie miešaných nápojov z piva. "Po tom, čo produkcia piva u nás zaznamenala negatívny trend už desiaty rok za sebou, stavili naše pivovary práve na tzv. radlery. Tie spájajú výhody piva a osviežujúcu chuť ovocia. Podobne ako v minulom roku aj v tomto roku sa ukazuje, že ovocné pivá oslovujú nových kupujúcich," konštatuje Hurná. Na pultoch predajní sa preto objavujú radlery s príchuťou jablko–citrón, limety, grepu, maliny, višne či zázvoru. Ďalším trendom na slovenskom pivnom trhu je nárast predaja piva v plechovkách a maxifľašiach, toto balenie totiž spotrebitelia považujú za praktickejšie. Podľa údajov Štatistického úradu vypil priemerný Slovák za minulý rok 72,9 litra piva. V minulom roku vyrobili pivári 3,12 mil. hektolitrov piva. Pivári očakávajú, že spotrebu potiahnu ešte nadchádzajúce horúce letné dni. Čím teplejšie, tým väčšia chuť spotrebiteľov siahnuť v obchode po pive. "V letných mesiacoch tradične zaznamenávame zvýšenie spotreby piva. Vo všeobecnosti aj väčšie športové podujatia, či už sú to majstrovstvá sveta alebo olympiády, majú pozitívny vplyv na predaj piva," konštatuje Hurná. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky narástol minulý rok v máji počas majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa konali na Slovensku, výber dane z piva až o 20 percent. 13.08.2012 Lenka Buchláková Pravda Na Slovensku vymierajú malé podniky - Kríza, slabý dopyt a byrokracia ničia tisícky firiem. Za tri roky skončilo 15-tisíc podnikov. Malé podniky u nás rýchlo vymierajú Slovensko prichádza ročne o stovky malých podnikov. Vplyvy krízy, politická nestabilita, neustále zmeny aj slabnúca spotreba sa podpisujú pod to, že úrady evidujú v jednotlivých kategóriách aj tretinové úbytky menších firiem. Tie pritom tvoria jeden z pilierov slovenskej ekonomiky. „Neustále sa zvyšuje záťaž podnikateľov tak v administratíve, odvodoch či daniach a malý podnikateľ na rozdiel od veľkého podniku nemôže odísť do daňového raja,“ konštatuje prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Tlak z juhu aj severu „Uvažujeme o skončení činnosti,“ hovorí Tatiana Hebelková, konateľka podniku Floriplast (výrobca sviečok). Rodinná firma poukazuje na zhoršujúce sa podmienky na trhu. „Na juhu nám komplikuje situáciu čierny predaj maďarských podnikateľov, na východe zase Poliaci bez registračných pokladní,“ tvrdí konateľka. O tom, že mnohí domáci podnikatelia situáciu vzdali, hovoria aj čísla. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR ubudlo za rok v kategórií malých podnikov (10 - 19 zamestnancov) vyše 3700 firiem. Ešte horšie „Sú ťažké časy. Darí sa len veľkým monopolom, ktoré majú vybudované široké obchodné siete,“ vysvetľuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Menšie firmy sa môžu podľa jeho slov spoľahnúť len na domáci dopyt a ten je momentálne slabý. Pohode nepridáva ani politická nestabilita a najmä byrokracia. Trend by mal aj pre avizované vládne opatrenia pokračovať aj ďalej. „Podľa podnikateľskej verejnosti zmeny prinesú len zvýšenie byrokracie, sprísnenie podmienok a tak môžeme očakávať aj výrazné poklesy v prípade nových podnikov,“ uzatvára Lukačovičová. 9.08.2012 Tomáš Vašuta www.hnonline.sk Ceny nehnuteľností na bývanie naďalej klesajú, už sú pod úrovňou roka 2007 - Priemerná cena metra štvorcového (m2) nehnuteľností na bývanie na Slovensku v 2. štvrťroku tohto roka dosiahla 1227 eur, čo v porovnaní s 1. kvartálom predstavuje zníženie o 8 eur alebo 0,6 %. Medziročne bola ich priemerná hodnota nižšia o 2,3 %. Vyplýva to z výpočtov Národnej banky Slovenska (NBS) na základe údajov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Priemerné ceny domov a bytov sa mierne znižujú už dlhšie a aktuálne sú tak podľa centrálnej banky tesne pod úrovňou priemerných cien v roku 2007. "Pokračujúce znižovanie priemerných cien nehnuteľností na bývanie je signálom stagnácie slovenského trhu s bývaním. V dôsledku neistoty v eurozóne stále chýbajú také stimuly, ktoré by prispeli k oživeniu dopytu po bývaní. Preto sa vo vývoji slovenského trhu s bývaním v najbližších mesiacoch neočakávajú žiadne zásadnejšie zmeny," zhodnotilo dnes zverejnenú štatistiku oddelenie makroekonomických analýz odboru menovej politiky NBS. Priemerná cena bytov sa v 2. štvrťroku oproti predchádzajúcemu kvartálu znížila o 15 eur/m2 na hodnotu 1290 eur za m2, čo znamenalo medzištvrťročný pokles o 1,2 % a medziročný o 2,0 %. Priemerná cena domov sa naopak zvýšila o 9 eur/m2 na 1099 eur za m2, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znamenalo rýchlejší medzištvrťročný rast o 0,8 %. Medziročne išlo stále o pokles cien, ktorý sa však spomalil na 1,5 %. K zníženiu priemerných cien došlo podľa centrálnej banky v podstate pri všetkých typoch bytov. Netradične najviac sa pritom znížili priemerné ceny jednoizbových bytov, a to o 38 eur/m2, teda o 2,6 % medzikvartálne a 1,3 % medziročne. "Zníženie cien jednoizbových bytov môže súvisieť s korekciou výrazného rastu ich ponukových cien v predchádzajúcom štvrťroku o 25 eur/m2," domnieva sa NBS. Vo väčšine slovenských krajov s výnimkou Nitrianskeho a Žilinského došlo v 2. kvartáli k zníženiu priemerných cien nehnuteľností, tento vývoj bol však značne diferencovaný. "V Bratislavskom a Trenčianskom kraji došlo k výraznejšiemu zníženiu priemerných cien nehnuteľností na bývanie ako v predchádzajúcom štvrťroku. V Banskobystrickom kraji sa aktuálne priemerné ceny domov a bytov znížili, kým v predchádzajúcom štvrťroku došlo v tomto kraji k ich najvýraznejšiemu rastu," priblížila NBS. V Žilinskom kraji zase priemerné ceny nehnuteľností na bývanie mierne rástli už druhý štvrťrok po sebe. V Bratislavskom kraji dosahuje v súčasnosti priemerná cena domov a bytov hodnotu 1644 eur za m2, čo je približne o 19 % menej v porovnaní s najvyššou priemernou cenou v 2. štvrťroku 2008, pripomína centrálna banka. Na druhej strane sú ceny domov a bytov v Bratislavskom kraji stále o tretinu vyššie ako je celoslovenský priemer. V prevažnej väčšine slovenských krajov, s výnimkou Košického kraja, sú dokonca priemerné ceny nehnuteľností na bývanie menej ako polovičné v porovnaní s Bratislavským krajom. Najnižšia priemerná cena domov a bytov je dlhodobo v Nitrianskom kraji, v 2. štvrťroku tohto roka predstavovala 626 eur/m2. 2.08.2012 TASR Smer vracia do hry hlavnú postavu z Mokysu - Počas druhej Dzurindovej vlády stál pri spúšťaní sporného armádneho tendra na miliardový komunikačný systém Mokys. Minulý rok zas figuroval v kauze Štátnych hmotných rezerv, keď trhavinu TNT ohodnotil hlboko pod trhovú cenu. Dnes si ho do svojich služieb vybrala vláda Smeru-SD. Ivan Chyla sa stal členom dozornej rady zbrojárskej akciovky Konštrukta Defence, ktorá je v rukách štátu. Chyla bol predsedom výberovej komisie, ktorá za ministra Juraja Lišku (SDKÚ-DS) vyberala dodávateľa na Mokys. Pre podozrenie, že štátu vznikla rozsiahla škoda, dnes tender preveruje polícia. Mokys kritizovala aj expremiérka Iveta Radičová. Tvrdila, že sa mohlo premrhať až 50 miliónov eur. Na celý projekt sa už minulo 174 miliónov eur. Štát ovláda Konštruktu cez holding DMD Group, ktorého akcionárom je Fond národného majetku. DMD aj fond zhodne tvrdia, že zavážili Chylove odborné predpoklady. „Minulosť nie je prekážkou pre ďalšiu kvalitne vykonávanú prácu,“ povedal predseda Predstavenstva DMD Group Viliam Dubovický. Chyla tvrdí, že s ponukou stať sa členom dozornej rady ho oslovil DMD Group. „Bol som na pohovore.“ Vybrali si ho vraj vďaka odbornému vzdelaniu a praxi. Spoločnosť Konštrukta pôsobí v oblasti zbrojárstva. Zaoberá sa vývojom zbraňových a muničných systémov či špeciálnych zbraní a protiteroristických prostriedkov. Čerešnička na torte Tender na Mokys dlhodobo kritizuje exminister obrany Ľubomír Galko (SaS). „Celá komisia je zodpovedná. Tender považujem za zmanipulovaný a netransparentný. Tí ľudia to ponesú so sebou celý život.“ Nominácia Chyla do Konštrukty sa mu preto nepozdáva. „Po tom, ako strana Smer pravidelne nominuje do vysokých funkcií ľudí, u ktorých je podozrenie, že pomáhali zahladzovať Gorilu, táto nominácia je len pomyselnou čerešničkou na torte,“ reagoval Galko. Chyla v roku 2011 ohodnocoval cenu kilogramu TNT, ktoré predávali Štátne hmotné rezervy, na 0,20 eura. Hospodárske noviny vtedy informovali, že štátne rezervy tak trhavinu predali zhruba za tretinu trhovej ceny, čím prišli o tisíce eur. Na podrobnosti okolo Mokysu aj na ohodnotenie výbušniny sme sa chceli Chyla spýtať. Po krátkom telefonáte však zložil telefón. Neodpovedal už viac ani na otázky zaslané e-mailom. V roku 2011 vysvetľoval fakt, že kilogram TNT ohodnotil len na 0,20 eura tým, že išlo o starú výbušninu ešte z roku 1984. Odborníci sa však vtedy zhodli na tom, že pri dobrom skladovaní sa hodnota výbušniny rokmi neznižuje. Štedrý Chyla Počas druhej Dzurindovej vlády bol Chyla na ministerstve obrany šéfom Sekcie vyzbrojovania. Rezort vtedy viedli ministri za SDKÚ-DS Juraj Liška a neskôr Martin Fedor. V čase, keď rezort obrany viedol Liška, Chylov podpis spečatil odmenu šesť miliónov korún pre vtedajšieho riaditeľa Leteckých opravovní Trenčín Miloša Husára. „Odmenu priznalo ministerstvo obrany ako zakladateľ štátneho podniku. Za ministerstvo ju podpísal vtedajší generálny riaditeľ Sekcie vyzbrojovania Ivan Chyla,“ potvrdil hovorca ministerstva obrany Milan Vanga s tým, že odmena bola vyplatená na základe manažérskej zmluvy vtedajšieho riaditeľa opravovní. Chyla sa ako politický nominant necíti. „Nikdy som nebol a ani nikdy nebudem v žiadnej politickej strane.“ V komunálnych voľbách v roku 2010 neúspešne kandidoval na post primátora v Trenčianskych Tepliciach s podporou strany OKS. Dnes robí hlavného kontrolóra mesta. „Čoskoro v tejto funkcii skončím,“ povedal. Chyla bol tiež členom Dozornej rady Vojenského opravárenského podniku Nováky v čase, keď v ňom došlo k tragickému výbuchu, pri ktorom zahynulo osem ľudí. Spoločnosť Konštrukta pôsobí v oblasti zbrojárstva. Zaoberá sa vývojom zbraňových a muničných systémov či špeciálnych zbraní a protiteroristických prostriedkov. Čerešnička na torte Tender na Mokys dlhodobo kritizuje exminister obrany Ľubomír Galko (SaS). „Celá komisia je zodpovedná. Tender považujem za zmanipulovaný a netransparentný. Tí ľudia to ponesú so sebou celý život.“ Nominácia Chyla do Konštrukty sa mu preto nepozdáva. „Po tom, ako strana Smer pravidelne nominuje do vysokých funkcií ľudí, u ktorých je podozrenie, že pomáhali zahladzovať Gorilu, táto nominácia je len pomyselnou čerešničkou na torte,“ reagoval Galko. Chyla v roku 2011 ohodnocoval cenu kilogramu TNT, ktoré predávali Štátne hmotné rezervy, na 0,20 eura. Hospodárske noviny vtedy informovali, že štátne rezervy tak trhavinu predali zhruba za tretinu trhovej ceny, čím prišli o tisíce eur. Na podrobnosti okolo Mokysu aj na ohodnotenie výbušniny sme sa chceli Chyla spýtať. Po krátkom telefonáte však zložil telefón. Neodpovedal už viac ani na otázky zaslané e-mailom. V roku 2011 vysvetľoval fakt, že kilogram TNT ohodnotil len na 0,20 eura tým, že išlo o starú výbušninu ešte z roku 1984. Odborníci sa však vtedy zhodli na tom, že pri dobrom skladovaní sa hodnota výbušniny rokmi neznižuje. Štedrý Chyla Počas druhej Dzurindovej vlády bol Chyla na ministerstve obrany šéfom Sekcie vyzbrojovania. Rezort vtedy viedli ministri za SDKÚ-DS Juraj Liška a neskôr Martin Fedor. V čase, keď rezort obrany viedol Liška, Chylov podpis spečatil odmenu šesť miliónov korún pre vtedajšieho riaditeľa Leteckých opravovní Trenčín Miloša Husára. „Odmenu priznalo ministerstvo obrany ako zakladateľ štátneho podniku. Za ministerstvo ju podpísal vtedajší generálny riaditeľ Sekcie vyzbrojovania Ivan Chyla,“ potvrdil hovorca ministerstva obrany Milan Vanga s tým, že odmena bola vyplatená na základe manažérskej zmluvy vtedajšieho riaditeľa opravovní. Chyla sa ako politický nominant necíti. „Nikdy som nebol a ani nikdy nebudem v žiadnej politickej strane.“ V komunálnych voľbách v roku 2010 neúspešne kandidoval na post primátora v Trenčianskych Tepliciach s podporou strany OKS. Dnes robí hlavného kontrolóra mesta. „Čoskoro v tejto funkcii skončím,“ povedal. Chyla bol tiež členom Dozornej rady Vojenského opravárenského podniku Nováky v čase, keď v ňom došlo k tragickému výbuchu, pri ktorom 7zahynulo osem ľudí. 23.07.2012 Milan Janásik www.hnonline.sk Problémová krajina ukázala svetu najlepšiu banku - Najlepšia banka je prekvapivo zo Španielska. Zarábať dokáže aj počas krízy. Vo svetovom rebríčku časopisu Euromoney o najlepší finančný ústav zvíťazil španielsky Santander. Darí sa mu nielen v Južnej Amerike, ale aj Nemecku či USA. Môže banka z krajiny, ktorej finančný systém je v kŕči, vôbec zažiariť na globálnej scéne? Španielsky ústav Santander, siedma najväčšia európska banka podľa bilančnej sumy, to dokázala. Prestížny britský časopis Euromoney ju tento rok hodnotí ako najlepšiu a najvýkonnejšiu banku sveta. Vlani to bola Deutsche Bank. Ústavu Santander sa takejto pocty od Euromoney dostalo v posledných siedmich rokoch už tretíkrát. Prísna porota mu tento rok prisúdila nielen celosvetové prvenstvo, ale aj pomyselné zlato na piatich zahraničných trhoch - v Británii, Poľsku, Portugalsku, Mexiku a Argentíne. Aký je recept na úspech? Santander si podľa Euromoney prvenstvo zaslúži predovšetkým za svoju schopnosť slušne zarábať aj vo veľmi ťažkých podmienkach. "Pomer nákladov a výnosov 44,7 percenta je najlepší zo všetkých medzinárodne činných bánk," uvádza britský časopis. Kým v roku 2009 boli pôžičky poskytnuté Santanderom o 35 percent vyššie ako hodnota spravovaných vkladov, teraz je to len o 15 percent. A vankúš likvidity sa nafúkol zo 154 na 190 miliárd eur. "Vďaka predchádzajúcej expanzii sme sa stali tou najdiverzifikovanejšou medzinárodnou bankou," vyhlasuje šéf predstavenstva Emilio Botín. Santander v desiatkach krajín viac ako 102 miliónom klientov spravuje peňažný a ďalší majetok za takmer 1,4 bilióna eur. Banka sa počas minulého desaťročia mohutne rozrástla najmä v Latinskej Amerike, na ktorú pripadá 52 percent jej celkového čistého zisku. Jednoznačne vedie Brazília so 27-percentným podielom. Ale to vôbec neznamená, že je bankou zameranou hlavne na rozvíjajúce sa trhy. Zhruba 30 percent peňazí zarába vo vyspelých krajinách. Silnú pozíciu má napríklad na severovýchode USA a tiež v Británii, kde zarába zhruba každé siedme euro, kým v domácom Španielsku každé ôsme. V Nemecku je preslávená hlavne svojím spotrebiteľským financovaním. Rozpredaj bytov Santander je pružná banka, čo dokázala, keď si tento rok musela rýchlo obstarať dodatočný kapitál. Predala časť svojich akciových podielov v Južnej Amerike. Doma sa zbavila problémových nehnuteľností, keď s veľkou zľavou rozpredávala obytné domy. V španielskych realitách mala banka koncom roka 2008 expozíciu okolo 43 miliárd eur, teraz je to niečo cez 20 miliárd eur. Ústav Santander vlani dosiahol pred tvorbou rezerv zisk 24,4 miliardy eur. "To je číslo, ktoré by nedosiahla žiadna banka v tiesni," poznamenáva časopis Euromoney. Lepšie ukazovatele vlani vo svete dosiahli len dvaja konkurenti - britská HSBC a americká JPMorgan. Riaditeľ Alfredo Sáenz sa sťažuje, že ratingové agentúry jeho banke "nechcú rozumieť". Inak by sa podľa neho nemohlo stať, že trojica Standard&Poor's, Moody's a Fitch držia rating Santanderu len o stupienok vyššie, než je ich hodnotenie štátnych záväzkov. "Agentúry jednoducho ignorujú naše výsledky. Zarábame na každom trhu, vrátane Španielska a Portugalska," dodáva finančný riaditeľ banky José Antonio Álvarez. Časopis Euromoney špecializovaný na kapitálové trhy a bankové služby každý rok vyhodnocuje tiež najlepšie banky v jednotlivých regiónoch a krajinách. V strednej a východnej Európe podáva najlepší výkon rakúska Raiffeisen Bank International. Najlepšie banky sveta: 1. Komerčné ústavy Santander (Španielsko) Od začiatku roka 2010 dosahuje vysokých kvartálnych ziskov (počas tohtoročného januára až marca to bolo 1,6 miliardy eur). Na Brazíliu pripadá 27 percent čistého zisku, na Španielsko len 12 percent) 2. Investičné banky Deutsche Bank (Nemecko) Odchádzajúcemu šéfovi Josefovi Ackermannovi sa podarila reorganizácia ústavu, ktorý z prvého miesta v tejto kategórii vytlačil britskú Barclays. 3. Správcovia majetku (asset management) UBS (Švajčiarsko) Do expanzie v Ázii a Latinskej Amerike každý rok investuje tri až päť percent príjmov z asset managementu. 4. Stredná a východná Európa Raiffeisen Bank International (Rakúsko) Jediný rakúsky ústav, ktorý je prítomný nielen v Európe, ale aj vo svetových finančných centrách vrátane ázijských. IHned.cu 14.07.2012 www.hnonline.sk Záujem o dovoz slovenských výrobkov – Juhoafrická republika - Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Pretórií informuje o záujme juhoafrických spoločností o dovoz slovenských výrobkov. Spoločnosť Vantage Express Corporation so sídlom v Durbane má záujem o dovoz bielej múky zo Slovenska, išlo by o zákazku v objeme tisíc ton mesačne. Taktiež vyjadrila záujem o dovoz minerálnej vody zo Slovenska. Spoločnosť Capital World Trade so sídlom v Durbane má záujem o dovoz slnečnicového oleja zo Slovenska, išlo by o zákazku v objeme 500 ton mesačne. Obchodná a investičná agentúra provincie KwaZulu-Natal v Durbane prejavila záujem o dovoz močoviny v objeme 40 tisíc ton mesačne a umelých hnojív v objeme 40 tisíc ton mesačne zo Slovenska. Spoločnosť Maritime Agencies so sídlom v Johannesburgu má záujem o dovoz textílií zo Slovenska. V prípade bližšieho záujmu, prosím, kontaktujte p. Králikovú (katarina.kralikova@mzv.sk). 4.07.2012 MZV Dohoda o vzájomnej podpore a ochrane investícií medzi Kuvajtom a Slovenskom - Slovenské veľvyslanectvo v Kuvajte informuje slovenskú verejnosť o tom, že Dohoda o vzájomnej podpore a ochrane investícií podpísaná 17. februára 2009 medzi Kuvajtom a Slovenskou republikou nadobudne platnosť 5. septembra 2012. 4.07.2012 MZV Informácia o vývoji zahraničného obchodu Slovenskej republiky v roku 2011 - Vláda Slovenskej republiky schválila 6. júla 2012 na svojej 14. schôdzi „Informáciu o vývoji zahraničného obchodu SR v roku 2011“ predkladanú Ministerstvom hospodárstva SR. Materiál analyzuje vývoj zahraničného obchodu SR v roku 2011, v ktorom bolo dosiahnuté najvyššie saldo obchodnej bilancie v histórii Slovenskej republiky, makroekonomické súvislosti zahraničného obchodu, jeho teritoriálnu a komoditnú štruktúru. Informácia taktiež v stručnosti popisuje zahraničný obchod Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi výrobkami ako aj základnú predikciu vývoja zahraničného obchodu Slovenskej republiky v roku 2012 v nadväznosti na predpokladaný vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov. Predmetná analýza poukazuje na rastúci trend slovenskej ekonomiky za roku 2011 - medziročným rastom HDP o 3,3%, čo predstavoval 6. najvyšší hospodársky rast v rámci EÚ 27. V roku 2011 vývoz tovarov a služieb vzrástol medziročne o 16,1 %, dovoz tovarov a služieb medziročne vzrástol o 12,3 %. Obchodná bilancia obchodu s tovarom a službami dosiahla tak historické maximum vo výške 2 071,4 mil. €. Podiel zahraničného obchodného obratu na HDP dosiahol v roku 2011 hodnotu 174,1 %, čo potvrdzuje vysokú úroveň vonkajšej otvorenosti slovenskej ekonomiky. Materiál je vypracovaný na základe štatistických údajov, ktoré Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky poskytol Štatistický úrad Slovenskej republiky. V materiáli sú taktiež použité štatistické údaje Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Európskej komisie, uverejnené na internetových stránkach týchto inštitúcií. Materiál programu rokovania vlády SR nájdete na webovej stránke ÚV SR: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21267 9.07.2012 MZV Zmeny v dovoze výrobných prostriedkov do Argentíny - Argentína obnoví vonkajšie clá platné v zóne Mercosur, ktoré dočasne zrušila v roku 2001. Týmto opatrením sa o 14% zvýšia clá na výrobné prostriedky, ktoré sa vyrábajú v Argentíne a o 2% na výrobné prostriedky, ktoré sa v krajine nevyrábajú. Tento krok je v skutočnosti len obnovením 14% cla krajín Mercosur, od ktorého Argentína upustila v roku 2001. Brazília, Uruguaj a Paraguaj umožnili Argentíne na obdobie dlhšie ako 10 rokov vyhnúť sa politike ciel združenia Mercosur. Od roku 2001 Argentína dovážala výrobné prostriedky z tretích krajín (extra Mercosur zóny) bez cla. Opatrenie z roku 2001, ktoré Mercosur udelil Argentíne, malo výnimočný a dočasný charakter. Koncom roka 2011, keď Argentína žiadala o predĺženie na ďalší rok sa Brazília postavila voči takémuto kroku a dala Argentíne 6 mesiacov na návrat k dohode Mercosur. Clá sa dotknú sektorov ako stroje a zariadenia pre poľnohospodárstvo, zdvíhacie a manipulačné zariadenia, motory, elektrické transformátory, kovové konštrukcie, strojné zariadenia, vleky a vlečné člny atď. Obnovené clá vstúpia do platnosti 1. júla 2012. 8.06.2012 MZV Analýza: Sudcovia nedovolia siahnuť na svoje platy - Sudcovia majú v slovenskej spoločnosti výsadné postavenie. Dôvodom množstva výhod, ktoré im štát poskytuje, má byť ich nezávislosť. A tak sudcovia patria k ústavným činiteľom, do svojich funkcií sú vymenovaní doživotne a majú dlhšie dovolenky a ďalšie výsady, o ktorých sa iným povolaniam ani nesníva. Teraz dostanú ďalšiu výnimku. Hoci Ficova vláda plánuje zvýšiť dane vyšším príjmovým skupinám, medzi ktoré patria aj ústavní činitelia, sudcovia to odmietajú. Odpor proti tomu, aby platili vyššie dane, dokonca dokázal rozhádaných slovenských sudcov zjednotiť. „Sudcovia nesmú podnikať, nemôžu ani štrajkovať, nemajú nezdanené paušály vo výške dvoch mesačných platov,“ odôvodnila nesúhlas prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianská. "Pokiaľ vyhlásenie predsedu vlády treba chápať tak, že ústavní činitelia vrátane sudcov by platili vyššiu daň z iného príjmu ako iné fyzické osoby, bolo by to voči ústavným činiteľom diskriminačné," reagovala Katarína Javorčíková, prezidentka združenia Sudcovia za otvorenú justíciu. Sudcovia tvrdia, že ak nie sú výnimočné okolnosti, znižovanie ich platov možno považovať za zásah zákonodarnej a výkonnej moci do ich nezávislosti. Podľa advokátky zo Združenia Via Iuris Evy Kovačechovej v zásade platí princíp, na základe ktorého nedostatočne odôvodnené znižovanie, obmedzovanie platov sudcov predstavuje zásah do nezávislosti výkonu súdnictva. "Ak takýto zásah neobmedzuje dôstojnosť sudcov, prípadne ak nie je výrazom ústavne neprípustného tlaku zákonodarnej alebo výkonnej moci na justíciu, je ústavne akceptovateľný," hovorí advokátka zo Združenia Via Iuris Eva Kovačechová. Podobný názor má aj ústavný právnik Peter Kresák. "Ak by sa to týkalo všetkých ústavných činiteľov, nemohli by sudcovia argumentovať, že je to politický tlak na súdnu moc. Toto opatrenie by bolo vo všeobecnom záujme spoločnosti," hovorí právnik. Zásah do platov sudcov môže byť podľa Ústavného súdu prijateľný vtedy, ak ide napríklad o výnimočné okolnosti, napríklad ťaživú finančnú situáciu štátu. Aj v tomto prípade však musia zmeny v mzdách zohľadňovať odlišnosť funkcie sudcov a zákonodarcov a predstaviteľov štátnej správy. Smer si sudcov pohnevať nechce, a preto mieni pri zavedení progresívnych daní postupovať podobným spôsobom, ako keď sa zmrazovali platy politikov. Ani to sa sudcov a prokurátorov nedotklo. "Mali sme na mysli len politikov," reagoval na zvyšovanie dane z príjmov poradca ministra financií Radko Kuruc. Vyššie zdanenie chystajú aj v susednej Českej republike. Nečasova vláda ohlásila pre tých, ktorí zarábajú mesačne viac ako 100-tisíc českých korún, zvýšenie daní z príjmu z 15 percent na 31 percent, ale českí sudcovia sa im na rozdiel od slovenských nevyhnú. Slovenskí sudcovia sú špecialisti aj v tom, ako sa pri otázke svojich príjmov obracajú na Ústavný súd. Už opakovane na ňom uspeli. Napríklad, keď im Dzurindova vláda siahla na 14. plat, štát im napokon musel doplatiť okolo 270 miliónov korún. Polovica sudcov zas zažalovala štát za to, že ich kolegovia zo Špecializovaného trestného súdu mali vyššie príplatky. Od januára minulého roka, keď si poslanci zmrazili platy, dostávali sudcovia zníženú mzdu 2 059 eur. Keď Smer napadol zákon na Ústavnom súde, uspeli znovu. Po rozhodnutí súdu im muselo ministerstvo spravodlivosti zvýšiť platy na 2 300 eur. Zvýšené platy dostali vyplatené po novom v auguste. Nie je vylúčené, že rezort im doplatí aj ďalšie rozdiely v platoch. "Prípadné doplatenie platového rozdielu, ktorý vznikol v období od januára 2011 do júla 2011, závisí od konečného rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v tejto veci ešte nerozhodol," povedala Jana Zlatohlávková, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Sudca v priemere zarobí 2 300 eur mesačne a zákon mu zaručuje nielen každoročné zvyšovanie platu zo zákona, ale aj 13. a 14. plat. Ako štát zabezpečil sudcov * sú volení doživotne * na svoje rozhodovanie majú imunitu * ich základný plat je 1,3-násobok platu poslanca (v súčasnosti 2 549 eur) * k nemu majú sudcovia rôzne príplatky, za dočasné preloženie na iný súd, za pohotovosť, za nadčasy, paušálne náhrady, funkčné príplatky od 116 eur do 205 eur, sudcovia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach špec. súdu, príplatky vo výške 2-násobku priemernej mzdy v hospodárstve, čo je v súčasnosti 1 572 eur * 13. a 14. plat * ak sudca odstúpi z vyššej funkcie, štát mu tri mesiace dorovnáva funkčný plat * zo zákona majú sudcovia zaručené každoročné zvyšovanie platu, ak rastie priemerná mzda v hospodárstve * keďže sú volení doživotne, do Sociálnej poisťovne povinne ako bežní ľudia neodvádzajú príspevok na poistenie v nezamestnanosti, môžu si ho však platiť * ak je sudca chorý, štát mu dorovnáva nemocenskú vo výške rozdielu medzi jeho funkčným platom po odrátaní odvodov a zdanenia a výškou nemocenskej * majú šesť týždňov dovolenky, plus zákonný nárok na týždeň kúpeľnej liečby alebo rehabilitácie * odchodné pre sudcu, ktorý súdil 20 rokov, sú 4 platy, ak 24 rokov - 6 platov, ak viac ako 25 rokov - 7 až 10 platov * k vypočítanej penzii sa im za každý odslúžený rok pripočítava 0,8 percenta z priemerného platu sudcu * nárok na vdovské majú pozostalí po sudcovi (manželka, deti) aj spolu s príplatkami za výkon funkcie sudcu * v určitých prípadoch im štát prepláca aj náklady súvisiace s pohrebom a náklady na pomník do výšky 830 eur * zvyšovanie kvalifikácie im hradí štát, lekári si, naopak, zvyšovanie kvalifikácie musia hradiť sami * lekár s 25-ročnou praxou a dvoma atestáciami vo funkcii primára má hodinovú mzdu 7,60 eura, sudca okresného súdu 13,69 eura v.v. 3.06.2012 Pravda Výrobné ceny medziročne stúpli viac, ako bol priemer únie - V medziročnom porovnaní aprílové ceny priemyselných výrobcov na Slovensku vzrástli výraznejšie ako v eurozóne, aj ako v celej EÚ. Na Slovensku medziročne stúpli o 3,9 %, v eurozóne o 2,6 % a v celej EÚ o 2,8 %. Ceny priemyselných výrobcov na Slovensku v apríli v porovnaní s marcom rovnako ako v eurozóne, aj celej EÚ stagnovali. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. V rámci krajín, z ktorých boli údaje k dispozícii, výrobné ceny medzimesačne najviac vzrástli v Bulharsku, Dánsku a Írsku (zhodne o 1,1 %) a v Portugalsku (0,6 %). Klesli v Španielsku (-0,8 %), Švédsku (-0,5 %), Veľkej Británii (-0,3 %) a Grécku (-0,2 %). V rámci štátov, z ktorých mal Eurostat údaje, medziročne výrobné ceny posilnili najviac na Cypre (8,3 %), Litve (7,1 %) a Maďarsku (7 %). Najmenej stúpli na Malte a v Slovinsku (zhodne o 0,7 %). Medziročne klesli iba vo Švédsku (-0,5 %). 4.06.2012 SITA Od septembra nemusia byť dohody pre všetkých - Ministerstvo práce sa ponáhľa so zmenami časti Zákonníka práce, ktorá hovorí o práci na dohodu. BRATISLAVA. Takmer 600-­tisíc ľudí má namiesto klasickej pracovnej zmluvy uzatvorenú so zamestnávateľom niektorú z troch druhov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné pomeru podľa Zákonníka práce. „V tomto počte môže byť zarátaný pracujúci aj viackrát, ak má uzatvorených viac dohôd,“ vraví Jana Hrabková zo Sociálnej poisťovne. Z tohto počtu je až jedna desatina nezamestnaných evidovaných na úrade práce. Práve prácou na dohodu zamestnávatelia často obchádzajú zamestnávanie uchádzačov z evidencie na riadny pracovný pomer. Kým totiž v roku 2005 takto pracovalo iba 373 nezamestnaných, pred dvomi rokmi už 48­tisíc. V článku sa dočítate: Dovolenku nedostanú Nemôžu od vás vyžadovať nadčasy Zárobok môže byť limitovaný Môžete sa poistiť Výhody len pre niekoho Ministerstvo práce považuje tento problém za jeden z najhorúcejších. Chce ho preto vyriešiť ešte pred veľkou novelou Zákonníka práce. Dnes môže na dohodu robiť v podstate ktokoľvek, ak dodrží maximálny počet hodín, nezamestnaný aj výšku zárobku. Podľa hovorcu rezortu práce Michala Stušku sa rokuje o tom, že pracovať formou dohody by po novom mohli len študenti a dôchodcovia. Či si takouto formou budú môcť zarábať aj nezamestnaní, ešte rozhodnuté nie je. Zárobok na dohodu by bol nielen zdanený, platili by z neho aj odvody. V súčasnosti sa uvažuje o nastavení hranice na úrovni životného minima pre dospelú osobu. Tá je až do júla 189,83 eura. Od júla by sa mala valorizovať. Zárobok do hranice životného minima by bol oslobodený od platenia odvodov, platila by sa len daň, tak ako je to aj dnes. Ponáhľajú sa Týmto spôsobom by sa mohlo sčasti zabrániť praxi, keď pracujúci napíše dohody na svojich príbuzných, aby mohol pracovať viac, ako mu dovoľuje zákon. O zmenách už teraz ministerstvo rokuje s rezortom financií aj so zamestnávateľmi a odbormi. Stuška hovorí, že novelu chcú mať pripravenú na júlovú schôdzu Národnej rady. Ak sa to podarí, zmeny budú účinné od septembra. Dovolenku nedostanú Pri práci na dohodu, zamestnanec prichádza o výhody. Výhody v zamestnaní 1. Zamestnanec pracujúci iba na dohodu nemá nárok na platenú dovolenku. Nedostáva ani príspevky na stravné, ako sú napríklad gastrolístky. 2. Nevzťahujú sa naňho ustanovenia Zákonníka práce o skúšobnej lehote, výpovednej lehote, hromadnom prepúšťaní. Rovnako sa ich netýkajú paragrafy o odpočinku či o prekážkach v práci. 3. Ak chce zamestnávateľ prepustiť zamestnanca pracujúceho na dohodu, môže tak urobiť aj bez dôvodu. Výpovedná lehota je v takom prípade 15­dňová. Ak ho chce prepustiť okamžite, môže tak urobiť len v prípade, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Sociálne istoty – neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne 1. Čas, ktorý odpracuje zamestnanec na dohodu, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na výpočet dôchodku. 2. Matky nemajú nárok na materské dávky. 3. Dohodári nemajú v súčasnosti nárok ani na nemocenské dávky v prípade choroby. Nemôžu od vás vyžadovať nadčasy Ak zamestnávateľ nariadi pracovníkovi na dohodu prácu nadčas, porušuje Zákonník práce. Hovorí to právnička Katarína Babiaková z bratislavskej advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law. Môže zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý uňho pracuje na dohodu, vyplatiť odmenu navyše za vykonanú prácu? Vo všetkých druhoch dohôd je základnou náležitosťou pre ich platnosť uvedenie výšky odmeny. Ak chce zamestnávateľ za dobre odvedenú prácu zamestnancovi vyplatiť vyššiu odmenu, môže tak urobiť. Odporúčame však v tomto zmysle uzavrieť písomný dodatok k predmetnej dohode, a to z dôvodov právnej istoty, no aj z daňových a odvodových dôvodov. Z dohôd sa totiž platí úrazové a garančné poistenie do Sociálnej poisťovne. Môže zamestnávateľ zamestnancovi na dohodu nariadiť nadčasy? Na vykonávanie prác mimo pracovného pomeru na základe dohôd sa nevzťahujú ustanovenie o práci nadčas. Nadčasy zamestnancovi preto nie je možné nariadiť. Vzťahuje sa na zamestnanca pracujúceho na dohodu ustanovenie o minimálnej hodinovej mzde? Na zamestnancov vykonávajúcich práce mimo pracovného pomeru na základe dohôd sa nevzťahujú ustanovenia o mzde a mzdových podmienkach, minimálna mzda pre nich teda neplatí. Aké opatrenie by podľa vás zabránilo masívnemu využívaniu dohôd? Podpora zamestnávania v riadnom pracovnom pomere napríklad znížením odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca v riadnom pracovnom pomere. Zárobok môže byť limitovaný Ak odrobíte na dohodu viac ako ustanovuje Zákonník práce, konáte protiprávne. Na dohodu o pracovnej činnosti môžete odrobiť najviac 10 hodín týždenne u jedného zamestnávateľa. Na dohodu o vykonaní práce môžete odpracovať maximálne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa. A na dohodu o brigádnickej práci študenta je horná hranica 20 hodín týždenne u jedného zamestnávateľa. Zárobok nelimitujú Počet zamestnávateľov nie je obmedzený. Hodiny u jednotlivých zamestnávateľov sa nesčítavajú. To znamená, že napríklad u štyroch zamestnávateľov môžete pri práci na dohodu o pracovnej činnosti odrobiť za týždeň 40 hodín. Nie je obmedzená ani výška zárobku, ale iba v prípade, ak nie ste evidovaný na úrade práce. Ak ste evidovaný nezamestnaný, môžete za mesiac u všetkých zamestnávateľov spolu zarobiť najviac 139,90 eura. Ak prekročíte výšku zárobku, vyradia vás z evidencie. V takom prípade si však musíte sami platiť odvody na zdravotné poistenie. Minimálna výška je 47,58 eura. Čo obsahuje Aby bola dohoda platná, musí byť písomná. Musí obsahovať opis pracovnej činnosti, či je na lehotu určitú, alebo neurčitú, odmenu za vykonanú prácu a dokedy je odmena splatná. Ostatné náležitosti, ako sú práva a povinnosti, sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce. Môžete sa poistiť Dobrovoľné sociálne poistenie môže vyjsť na viac ako sto eur. Do Sociálnej poisťovne v súčasnosti platí za dohodárov zamestnávateľ iba do garančného fondu 0,25 percenta z vymeriavacieho základu a na úrazové 0,8 percenta z vymeriavacieho základu. Z tohto poistenia majú nárok na vyplatenie mzdy z garančného fondu, ak zamestnávateľ skrachuje. Pri pracovnom úraze či pri chorobe z povolania, prípadne pri smrti má nárok na niektorú z úrazových dávok dohodár či jeho pozostalí. Ak by chcel pracujúci na dohodu, aby sa mu tento čas zarátaval do dôchodkového poistenia, musel by si platiť dobrovoľné odvody. Tie sú v súčasnosti 81 eur na dôchodkové poistenie. V prípade, že by si chcel zaplatiť celý balík poistného, musel by zaplatiť najmenej 119,45 eura. Za túto sumu by bol poistený na nemocenské, dôchodkové poistenie aj v nezamestnanosti. 24. 5. 2012 Katarína Ragáčová SME EÚ pripravuje plán investícií na podporu ekonomického rastu - Európska únia (EÚ) pripravuje plán investícií vo výške 200 miliárd eur do infraštruktúry, takzvanej zelenej energie a vyspelých technológií. Uviedli to dnes španielske noviny El País s odvolaním sa na zdroje z Bruselu, ktoré nechceli byť menované. Podľa tohto denníka EÚ predstaví svoj plán na podporu ekonomického rastu na júnovom summite lídrov bloku spolu s návrhom možností, ako zabezpečiť jeho financovanie, napríklad prostredníctvom dlhopisov, ktoré by vydala Európska investičná banka (EIB), alebo cez Európsky fond finančnej stability (EFSF), prípadne by pre tento účel vznikla nová Európska agentúru pre infraštruktúru. V prípade, že sa tieto projekty budú financovať cez EIB, členské štáty jej budú musieť poskytnúť 10 miliárd eur na rekapitalizáciu a zvýšenie jej úverovej kapacity na 60 miliárd eur. 30.04.2012 SITA Eurobanka ide skupovať dlhy južných krajín - Dlhová kríza. Najsilnejšia zbraň proti nákaze – lacné pôžičky pre banky – prestáva fungovať. Európska centrálna banka včera odpovedala na prehlbovanie sa dlhovej krízy v eurozóne. „Všetky nástroje na zvyšovanie likvidity sa už zaviedli alebo sú pripravené na spustenie, ak to bude potrebné,“ vyhlásil člen výkonnej rady eurobanky Benoît Coeuré. Pripustil tak aj ďalší nákup dlhopisov problémových krajín. Pokoj v ohrození Najsilnejšia zbraň z dielne banky, ktorou sú výhodné trojročné úvery pre komerčné finančné domy, stráca po piatich mesiacoch silu. Dôkazom je rast výnosov z talianskych a zo španielskych dlhopisov. Neistota včera gradovala v prípade predaja cenných papierov zo strany Ríma. Výnosy pokladničných poukážok s ročnou splatnosťou sa vyšvihli na 2,84 percenta. Ešte pred mesiacom pritom boli polovičné. Varovný signál prišiel aj z bankového sektora. Ochota bánk eurozóny vzájomne si požičiavať a následne „nalievať“ peniaze do hospodárstva dosiahla 21-mesačné minimum. Začalo sa preto hovoriť o ďalšom, v poradí už treťom kole pôžičiek zo strany eurobanky. To však podľa šéfa francúzskej banky Société Générale nepomôže. „Bankový systém s jedným biliónom eur z doterajších pôžičiek je zabezpečený na budúcich 18 mesiacov až dva roky,“ povedal médiám. Štáty na ťahu Podľa ekonómov sú na ťahu štáty. Problémom je, že dlhová kríza môže postupovať oveľa rýchlejšie ako „zaberú“ pripravované reformy. Pravdepodobne tak budú potrebné ďalšie kroky na hasenie akútnych symptómov nákazy. „Riešením by mohlo byť rýchle zvýšenie konkurencieschopnosti štátov znížením miezd,“ myslí si Tomáš Vlk z Patria Finance. Zástupca Slovenska v eurovale Martin Bruncko však varuje pred znižovaním minimálnej mzdy či zvyšovaním odvodov. Odstrašujúcim príkladom je podľa jeho slov Grécko, kde takého opatrenia ženú krajinu do čoraz hlbšej recesie. „V každom prípade treba konať s rozvahou. Situácia ešte nie je vážna. Ak by sa však dramaticky zhoršovala, zrejme by sa oprášila idea spoločných európskych dlhopisov – eurobondov,“ hovorí. Podľa jeho slov je to „extrémne citlivé“ riešenie, situáciu by však upokojilo už samotné deklarovanie odhodlania zaviesť ich. 12.04.2012 Jakub Mendel www.hnonline.sk Česi zo zahraničia posielajú desiatky miliárd korún - Väčší obnos peňazí prúdi do Česka najmä ak ľudia v zahraničí pracujú krátkodobo. PRAHA. Česko každoročne zbohatne o desiatky miliárd, ktoré sem posielajú "gastarbeiteri" z cudziny. Tok peňazí, ktoré štatistici započítavajú rovnako ako napríklad zahraničné investície, neustal ani počas krízy, konštatuje na svojej internetovej stránke iDNES.cz český denník Mladá fronta Dnes. V roku 2010 do Česka v rámci takzvaných remitencií pritieklo 23,5 miliardy korún (95,13 milióna eur). A naopak, cudzinci pracujúci v Českej republike poslali domov 22,7 miliardy Kč. Vyplýva to z údajov, ktoré serveru iDNES.cz poskytol Český štatistický úrad (ČSÚ). Peňazí nechodí menej Objem peňazí zaslaných do Česka je relatívne stabilný. Cez drobné výkyvy bol v roku 2010 rovnaký ako v roku 2005. "Zaujímavé je, že sa v štatistike súm zasielaných Čechmi z cudziny neprejavila hospodárska kríza, ktorá svet zasiahla v rokoch 2009-2010," upozorňuje Luboš Votoček z oddelenia sektorových účtov ČSÚ. Naopak, cudzinci pracujúci v Česku poslali svojim rodinám podstatne menej. Najväčšie sumy putujú do Česka z Nemecka, nasleduje Veľká Británia, Írsko, Rakúsko a Spojené štáty. Údaje za rok 2011 ČSÚ zatiaľ nezverejnil, no podľa Votočku možno predpokladať, že dôjde k poklesu ako u Čechov, tak u cudzincov. Viac posielajú krátkodobo Česi pracujú v cudzine skôr krátkodobo, pokiaľ zostanú dlhšie ako rok, výška súm zasielaných domov klesá, pretože si začínajú budovať nový domov tam. U cudzincov v Česku je to však naopak, čím dlhšie zostávajú, tým viac svojich príbuzných podporujú. Nie je prekvapením, že peniaze, ktorá zarobia cudzinci v Česku, putujú najmä na východ. Na prvom mieste rebríčka je Ukrajina nasledovaná Slovenskom, Ruskom, Nemeckom a Vietnamom. Kým v susednom Poľsku sa množstvo peňazí zasielaných z cudziny prudko zvýšilo po vstupe krajiny do EÚ, Česko v roku 2004 zaznamenalo dokonca pokles. A aký trend môžeme čakať do budúcnosti? Podľa Votočku to bude záležať najmä od vývoja ekonomiky, ale aj od kurzu českej koruny, ktorej posilnenie sa na štatistikách silne odráža. Ak bude teda koruna naďalej stále "tvrdšou" menou, výška transferov z cudziny sa bude stále znižovať. 6.04.2012 TASR Dolár sa stal americkou menou pred 220 rokmi - Zavedený bol už v roku 1785, v roku 1792 bolo jeho ustanovenie potvrdené zákonom. WASHNIGTON/BRATISLAVA. Americký dolár (dollar, značka $) sa stal menovou jednotkou v USA pred 220 rokmi 2. apríla 1792. Zavedený bol už v roku 1785, v roku 1792 bolo jeho ustanovenie potvrdené zákonom (Mint Act , tiež Coinage Act of 1792). V rámci tohto zákona bol dolár definovaný ako strieborná minca so špecifikovanou hmotnosťou razená štátnou mincovňou. Nový zákon definoval aj zlaté doláre. Dolár sa delil na sto menších jednotiek (penny alebo cent), tým bol zavedený do americkej meny desiatkový systém, stalo sa to po prvý raz v histórii. Zákon (Coinage Act of 1792) bol prvým americkým ústavným zákonom, ktorý sa zaoberal menou a obeživom novej krajiny, dolár manifestoval jej nezávislosť. Na základe tohto zákona vznikla vo Filadelfii aj štátna mincovňa, ktorá doláre začala produkovať v roku 1794. Z tohto roka pochádza 1750 dolárových mincí, dnes sú predmetom záujmu zberateľov. Názov pochádza zo strednej Európy Privátny sektor nabehol na používanie dolára v priebehu desaťročia. Názov americkej meny pochádza zo strednej Európy. Na začiatku 16. storočia sa razila v Jáchymove (mesto sa v súčasnosti nachádza v Českej republike) strieborná minca joachimsthaler, skrátene toliar. V angličtine sa z toliara stal dolár. V marci tohto roku si vzácnu dolárovú mincu mohli pozrieť návštevníci v Národnom múzeu v Prahe (ČR). Išlo o unikátnu zlatú mincu, americkú 20-dolárovku (Double Eagle) z roku 1933. Minca v hodnote osem miliónov dolárov je vôbec najdrahšou zlatou mincou, aká sa kedy objavila vo svete na aukcii. Vo februári 2008 vyniesla dražba zbierky vzácnych mincí svojmu majiteľovi 10,7 miliónov amerických dolárov. Medzi 301 exemplármi bolo aj najstaršie americké penny, vrátane centu, aký razili dva týždne v roku 1793, ale neskôr ho zmenili, pretože Lady Liberty na ňom podľa Kongresu mala vystrašenú tvár. zdroje: www.enotes.com, www.britannica.com 31.03.2012 TASR SME Nórsko presúva ropné miliardy preč z Európy - Štátny ropný fond by mal v budúcnosti vyše polovicu svojich prostriedkov investovať na iných kontinentoch. OSLO. Nórsko presúva miliardy, ktoré získalo z ťažby ropy, mimo Európu. Štátny ropný fond by mal v budúcnosti vyše polovicu svojich prostriedkov investovať na iných kontinentoch. Nórsko týmto spôsobom reaguje na straty spôsobené európskou dlhovou krízou. Nórsko má po dvoch rokoch krízy eurozóny jasno, pri investíciách svojich ropných príjmov bude uprednostňovať destinácie mimo Európy. V súčasnosti je približne 54 % z 3,3 bilióna NOK (434 miliárd eur), ktoré sú v štátnom ropnom fonde, uložených v Európe. Tento podiel by mal klesnúť na približne 40 %. Časť z týchto prostriedkov chce Nórsko presunúť do USA. Ďalšiu časť investuje v rozvíjajúcich sa krajinách, pričom podiel prostriedkov investovaných v týchto krajinách by mal vzrásť zo 6 % na 10 %. Nórska vláda vlani stratila zo svojich investícií v eurozóne 2,5 %. Manažéri štátneho fondu vlani znížili objem dlhopisov vysoko zadlžených štátov eurozóny v jeho portfóliu približne o 40 % na 57 miliárd NOK, aby predišli ďalším stratám. Z toho pripadajú približne 3 % alebo asi 210 miliónov eur na grécke štátne dlhopisy. Nórska centrálna banka (Norges Bank), ktorá má na starosti správu tohto, de facto dôchodkového fondu, ostro kritizovala reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, na ktorom sa Atény dohodli začiatkom marca. Aj napriek stratám z investícií objem prostriedkov vo fonde vďaka stálym príjmom z predaja ropy vlani vzrástol o 8 %. To znamená, že v absolútnych číslach sa investície v Európe neznížia, uviedol nórsky minister financií Sigbjorn Johnson. Nové geopolické prerozdelenie investícií je postupný proces, upozornil, aj keď neuviedol žiaden časový plán. Nórska vláda oficiálne zdôvodňuje zmenu investičnej stratégie novými poznatkami týkajúcimi sa rizík spojených s vývojom výmenných kurzov. Fond sa doteraz sústreďoval predovšetkým na Európu, pretože tam sídlia najdôležitejší obchodní partneri Nórska. Takže do krajiny prúdili eurá, ktoré sa dajú bez problémov investovať v eurozóne. Zároveň Nórsko týmito investíciami dosiahlo, že si kedykoľvek bude môcť ich predajom zabezpečiť eurá pre dovoz z okolitých krajín. Podľa ministerstva financií sú však tieto výhody menšie, než sa doteraz predpokladalo. Informoval o tom Fianancial Times Deutschland. 31.03.2012 TASR Slovensko malo pri prijatí eura smolu, tvrdí ekonóm - Eurozóna by mala prežiť obdobie krízy, no pravdepodobne v modifikovanej podobe. Uviedol to v rozhovore pre TASR český ekonóm Zdeněk Lukáš. „Rozhodujúce však bude, ako dopadnú útoky ratingových agentúr a devízových obchodníkov na Španielsko a Taliansko. To rozhodne celú hru,“ zdôraznil Lukáš. Prijatie eura na Slovensku bolo politicky aj ekonomicky správne rozhodnutie, podoprené splnením všetkých maastrichtských kritérií. „Slovensko však malo smolu, že prijalo euro práve v dobe, keď sa lámal chlieb a začínala sa ekonomická kríza. Začiatok krízy a najmä problémy s Gréckom i ďalšími krajinami spôsobili, že nebolo možné využiť všetky výhody spoločnej meny,“ upozornil český ekonóm. Najväčším benefitom pre Slovensko bolo urýchlenie zahraničného obchodu, vďaka ktorému sa stal export ťahúňom ekonomiky. „Záväzok prijať euro si osvojili všetky krajiny V4, no len Slovensko dokázalo vďaka obdobiu ôsmich rokov silnej fiškálnej disciplíny tento cieľ aj splniť,“ uzavrel Lukáš. 1.04.2012 TASR Smer chce obmedziť dohodárov - Strana chce obmedziť zneužívanie systému. V hre je zavedenie odvodov či obmedzenia v Zákonníku práce. Výhody práce na dohodu zrejme od budúceho roka skončia. Vyše pol milióna dohodárov sa tak musí pripraviť na platenie odvodov, pre niektorých možnosť pracovať na dohodu zrejme úplne skončí. „Sú pravdepodobné dve cesty, ako zamedziť zneužívaniu dohôd. A to zmeny v odvodovo-daňovom zaťažení a úpravami v Zákonníku práce,“ povedal poslanec Smeru-SD Branislav Ondruš. V Zákonníku by sa napríklad obmedzili dohody pre firmy, ktoré ich zneužívajú. Okrem toho Smer zvažuje pre dohodárov zavedenie zdravotných a sociálnych odvodov. Zmeny by sa nemali dotknúť ľudí, ktorí si dohodou naozaj iba privyrábajú. Firmy: Stačí viac práce Väčšina odborníkov obmedzenie dohôd víta, keďže ich firmy zneužívajú, aby ušetrili na odvodoch. Upozorňujú však na riziká. Podľa riaditeľa personálnej agentúry Trenkwalder Ľuboša Sirotu by obmedzovanie dohôd mohlo mať nakoniec úplne opačný efekt – viac čiernej práce a menej pracovných príležitostí. „Firmy si nemôžu dovoliť prudké zvýšenie mzdových nákladov, a tak by prácu dohodárov rozdelili aj medzi existujúcich zamestnancov i za cenu zvýšenia nadčasov,“ vysvetlil s tým, že by v praxi síce klesol počet dohodárov, ale nepribudol by rovnaký počet pracovných miest . Napríklad Vladimír Hruboš zo žilinskej firmy Corax, zameranej na elektroinštalácie, by v prípade obmedzenia dohôd vo väčšom využíval živnostníkov. „Ak mi niekto dá stabilný počet objednávok, rád budem všetkých zamestnávať na štandardný pracovný pomer. Ale dopyt kolíše, preto si to nemôžem dovoliť,“ vysvetlil. Čiastočne by však mohol podľa generálneho tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka pomôcť pružnejší Zákonník práce „Z hľadiska financovania sociálneho systému je lepšie, aby čo najviac ľudí pracovalo na zamestnanecký pomer. Tomu však musí predchádzať najmä spružnenie Zákonníka práce,“ tvrdí Hošták. Dohody sú mínus aj pre zamestnancov Ak by dohodári napríklad platili plné zdravotné odvody a riadne sociálne odvody, sociálny systém na Slovensku by mohol byť podľa ekonómov Ľudovíta Ódora a Michala bohatší o 95 miliónov ročne. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš zas navrhuje, aby dohodári do určitej výšky príjmu neplatili odvody vôbec. Po jeho prekročení by následne odvádzali dane aj odvody. Podobné obmedzenia by však podľa šéfa personálnej agentúry Proact People Petra Pašku nemuseli mať žiadny efekt, len by ľudia pracovali bez akejkoľvek zmluvy. „Preto by bolo potrebné zrušiť dohody úplne s výnimkou dohôd pre študentov,“ konštatoval. S tým súhlasia aj odborári, ktorí upozorňujú aj na negatívne dosahy dohôd pre samotných zamestnancov. „Ľudia zamestnaní na dohodu totiž nie sú vôbec sociálne zabezpečení,“ upozorňuje viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Ak takíto ľudia podľa neho odídu napríklad do starobného alebo invalidného dôchodku, ich zaplatené odvody nestačia ani len na dávky na úrovni životného minima. Štát tak musí dorovnávať tento rozdiel z peňazí , ktoré zaplatili klasickí zamestnanci. „Nemyslím si preto, že je to fér voči celému sociálnemu systému,“ uzavrel Mojš. 19.03.2012 Marcela Šimková www.hnonline.sk Po kríze príde nový systém, ktorý nadiktuje Čína - Podľa ekonóma Phillipa Coggana určí nové pravidlá najväčší svetový veriteľ. Výsledkom súčasnej dlhovej krízy vo vyspelých krajinách bude podľa britského ekonóma Phillipa Coggana úplne nový medzinárodný politický a ekonomický systém. Jeho povahu si pritom bude diktovať najväčší svetový veriteľ, ktorým je v súčasnosti Čína. Coggan to uviedol v rozhovore s časopisom IMF Survey, ktorý vydáva Medzinárodný menový fond (MMF). Ekonóm v ňom pripomenul, že aj predchádzajúce krízy medzinárodného monetárneho systému vyústili v zmenu medzinárodných poriadkov. Výsledkom kolapsu zlatého štandardu zabezpečujúceho hodnotu mien v 30. rokoch minulého storočia bola v roku 1944 dohoda z Bretton Woods. Hodnotu mien podľa nej určoval vzťah dolára, ktorý zostal jedinou menou formálne naviazanú na zlato. Tento systém sa ale na začiatku 70. rokov zrútil a nahradil systém plávajúcich výmenných kurzov. Vzniknuté inflačné tlaky potom dostali na starosť silné centrálnej banky. Teraz sa ale podľa Coggana rúca aj tento systém. "Jeho kolaps znovu prinesie nový svetový poriadok. Británia vytvorila pôvodný zlatý štandard v okamihu, keď bola hlavným svetovým veriteľom. Spojené štáty určili podobu Bretton Woods. Nový systém, ktorý vznikne, tak vytvorí Čína, ktorá je najväčším svetovým veriteľom," uviedol. Coggan, ktorý okrem iného píše do vplyvného týždenníka The Economist, svoje názory približuje v novej knihe Paper Promises: Debt, Money, and the New World Order (Papierové sľuby: Dlh, peniaze a nový svetový poriadok). Históriu v nej poníma ako bitku medzi veriteľmi a dlžníkmi. Veritelia podľa neho behom času trvali na zdravých peniazoch, naviazaných napríklad na zlato alebo iné meny, aby netratili. Dlžníci naopak chceli pružné peniaze. Chceli, aby ich vznikalo viac v čase krízy alebo aby sa menili výmenné kurzy, aby mohli znížiť hodnotu svojich dlhov. V histórii je niekoľko období, keď výrazne narástli dlhy, hovorí Coggan. Kríza nastala v 30. a 70. rokoch minulého storočia a teraz. Ich výsledkom vždy bola zmena povahy menového systému. Výška súčasných dlhov pritom podľa ekonóma nemá odbody. Vlády síce v minulosti boli aj zadlženejšie, teraz ale dlh prechádza celou ekonomikou. Zadlžené sú aj domácnosti, firmy a banky. Vo väčšine vyspelých krajín tak celková zadĺženosť činí 300 až 400 percent HDP. V prípade Írska či Islandu to bol dokonca sedem až deväťnásobok HDP. "V histórii niečo také nemá obdobu," podotkol Coggan. Dôsledkom tak vysokých dlhov podľa neho okrem iného bude, že vlády nebudú schopné splniť svoje sľuby ľuďom, napríklad v podobe penzií či zdravotnej starostlivosti. Budúcnosť tak prinesie bitky o to, komu zostane Čierny Peter. "Daňoví poplatníci budú bojovať so štátnymi zamestnancami, mladí so starými, bohatí s chudobnými. Niektoré krajiny potom budú bojovať s inými - nie vojensky, ale slovne - o to, koľko dlhu zaplatí a koľko sa im odpustí," uviedol ekonóm. Príčinu súčasného stavu vidí v roku 1971, kedy Spojené štáty opustili zlatý štandard a zmizlo posledné spojenie medzi menou a kovom. Od tej doby svet podľa Coggana vstúpil do jedinečnej éry, kedy peniaze nie sú nijako ukotvené. Nie je tak nič, čo by obmedzovalo tvorbu dlhov. Minulé systémy pritom takéto obmedzenia obsahovali. "Peniaze sa bežne používali na nákup aktív a banky je požičiavali proti nejakým aktívam," podotkol ekonóm. Nový systém priniesol vysoký nárast pomeru zadlženia k HDP, prudký nárast dôležitosti finančného sektora a bezprecedentné zhodnotenie trhov. Keď sa potom v roku 2000 prepadol trh s akciami a centrálne banky znížili úrokové sadzby, presunula sa špekulatívna aktivita na trh s bývaním v USA, povedal Coggan. Jedným z dôvodov podľa neho bol všeobecný pocit, že ceny nehnuteľností nemôžu klesnúť, a že tak predstavujú pre investorov bezpečné aktíva. V konečnom dôsledku vznikla bublina, ktorá stála na začiatku terajších svetových finančných ťažkostí. V súčasnosti je ich najviditeľnejším prejavom európska dlhová kríza. Podľa Coggana nemôže skončiť inak, než že veritelia zo severnej časti kontinentu prídu o peniaze, ktoré požičali problémovému juhu. "Ľudia v severoeurópskych krajinách si to budú musieť nakoniec pripustiť. Ale nachádzame sa v demokracii snažiacej sa vyriešiť, na koho toto utrpenie padne. Dôležité tak je, koľko toho grécki voliči vydržia bez revolty. A koľko vydržia nemeckí voliči odpisovať dlhov bez revolty?" podotkol ekonóm. 18.03.2012 ČTK PayPal funguje už aj bez karty - Slovensko je druhou krajinou, kde si možno PayPal konto dobiť z bankového účtu v reálnom čase. BRATISLAVA. Klienti deviatich slovenských bánk môžu od stredy platiť cez službu PayPal bez toho, aby použili platobnú kartu. PayPal u nás totiž spustila možnosť okamžitého dobíjania konta z bankového účtu. To sa dalo zatiaľ len v Poľsku. Dobitie sa začína na stránke PayPalu, no užívateľ je vo finále presmerovaný do svojho internet bankingu. Po zadaní prevodu banka okamžite potvrdí, či boli peniaze zúčtované. Služba funguje v Tatra banke, Slovenskej sporiteľni, VÚB, UniCredit, Volksbank, ČSOB, Poštovej banke, Prima Banke a mBank. PayPal prevádzkuje novú službu v spolupráci so spoločnosťou TrustPay, ktorá sa venuje spracovaniu on-line platieb v reálnom čase. Na podnikanie má povolenie Národnej banky Slovenska. Doteraz bolo možné PayPal účet dobiť najmä platobnou kartou, bankový prevod bol totiž zdĺhavý. Samotným PayPal kontom sa dá platiť v e-shopoch vrátane populárneho aukčného portálu eBay. 8. 3. 2012 Adam Valček SME Rast ekonomiky eurozóny sa bude pohybovať v rozmedzí -0,5 % až 0,3 % - Európska centrálna banka (ECB) znížila svoj odhad hospodárskeho rastu eurozóny a upozornila, že situácia by sa vyvíjala ešte horšie, keby nepristúpila k dramatickému opatreniu a neposkytla finančnému sektoru likviditu. ECB najnovšie odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa tento rok môže v horšom prípade znížiť o 0,5 % a v lepšom vzrásť o 0,3 %. "Dostupné ekonomické ukazovatele signalizujú, že situácia v eurozóne sa začína stabilizovať, ale stále je tu aj hrozba poklesu," upozornil prezident ECB Mario Draghi. Nedávne zdraženie ropy o 20 % pritom naznačuje, že inflácia sa zrýchli. Banka najnovšie očakáva, že miera inflácie v 17 krajinách, ktoré zaviedli euro, sa tento rok bude pohybovať v rozmedzí 2,1 až 2,7 %. To znamená, že sa udrží nad cieľovou hranicou ECB, ktorou je inflácia na úrovni 2 %. Draghi je tiež presvedčený, že rozhodnutie banky, ponúknuť finančným ústavom v eurozóne lacné trojročné úvery, ochránilo menovú úniu pred ďalším prehĺbením krízy. Svedčí o tom pokles nákladov tzv. okrajových štátov - Talianska a Španielska - na obsluhu ich dlhov, nárast medzibankových pôžičiek a návrat investorov k euro aktívam. "Celkovo badať veľký pokrok," vyhlásil Draghi. Zároveň však vyzval vlády v eurozóne, aby prevzali "bremeno" boja s krízou na svoje plecia a snažili sa dosiahnuť ďalší pokrok pri konsolidácii verejných financií a zavádzaní štrukturálnych reforiem. Ekonomika menovej únie sa v uplynulých mesiacoch stabilizovala čiastočne aj vďaka predchádzajúcemu zníženiu úrokových sadzieb v novembri a v decembri 2011 a dvom operáciám na posilnenie likvidity, ktoré priniesli pokoj na trhy s dlhopismi v eurozóne. Ale to je pravdepodobne maximum, ktoré ECB v rámci boja s krízou podnikla. Aj preto, lebo niektorí členovia predstavenstva banky sa obávajú rizík, ktoré takéto opatrenia so sebou prinášajú. Informovala o tom agentúra Reuters. 8.03.2012 TASR Čína sa zbavuje dolára. Kupuje radšej naše dlhy - Čína začala diverzifikovať svoje rezervy napríklad nákupom európskych dlhopisov. Čína podľa denníka The Wall Street Journal ustupuje od nákupu amerických dlhopisov a znižuje podiel dolára na svojich rezervách. Ešte v roku 2006 predstavoval 74 percent a v roku 2010 predstavoval 65 percent. Teraz však zrejme klesol na 54 percent, čo je najmenej za desať rokov. Znamená to, že Čína pravdepodobne začala diverzifikovať svoje rezervy, napríklad nákupom európskych dlhopisov. Čína má najväčšie rezervy na svete v hodnote 3,2 bilióna dolárov. "Vzhľadom k ich veľkosti a rastúcej dôležitosti druhej najväčšej svetovej ekonomiky je umiestnenie rezerv ako kľúčová politická otázka, tak potenciálne veľký faktor na trhu s menami a dlhopismi," napísal The Wall Street Journal. Pokles čínskych dolárových aktív naznačujú americké aj čínske dáta. Z amerických údajov vyplýva, že Čína na konci vlaňajšieho júna držala americké dlhopisy v hodnote 1,726 bilióna dolárov. Medziročne to síce bolo o 115 miliárd viac, v pomere k rýchlemu rastu objemu čínskych rezerv však dolárový podiel na nich klesol. Americké dlhopisy sa na raste čínskych rezerv podieľali len 15 percentami, čo je výrazný pokles z 45 percent v roku 2010 a priemerných 63 percent v uplynulých piatich rokoch. The Wall Street Journal z toho vyvodzuje, že náznaky z uplynulých dvoch rokov o posilňovanie čínskych investícií do európskych dlhopisov sú vierohodné. Peniaze z Číny môžu byť vzhľadom k pokračujúcej európskej dlhovej kríze kľúčové pri držaní požadovaných výnosov zo štátnych dlhopisov na problémovej európskej periférii na uzde. Mohli by hrať aj dôležitú úlohu pri financovaní európskych záchranných balíčkov. 1.03.2012 ČTK Česi sú Japonskom strednej Európy - Česká republika sa dosť podobá Japonsku, len nemá prebytok bežného účtu. Česká ekonomika je prvá zo strednej a východnej Európy, ktorá skĺzla späť do technickej recesie. Jej HDP v poslednom štvrťroku minulého roka klesol o 0,3%, v treťom štvrťroku dosiahol pokles 0,1%. Tento vývoj nie je kvôli exportnej závislosti českej ekonomiky prekvapivý, najvýznamnejším exportným trhom je totiž eurozóna a jej HDP vo štvrtom štvrťroku tiež klesol. Aj tak je však zaujímavé, že krajina, ktorá má pravdepodobne najsilnejšiu ekonomiku v regióne, spadla do recesie ako prvá. Exportný sektor českej ekonomiky je silný a konkurencieschopný. Problém však spočíva v tom, že pri oslabenom zahraničnom dopyte (hlavne zo strany nemeckého priemyslu) domáci dopyt na udržanie rastovej dynamiky nestačí. Takéto ekonomiky sú potom vnútorne nestabilné. Podobný model však uvidíme čoraz častejšie, pretože domáci dopyt predstavuje skutočného ťahúňa rastu len v niekoľkých málo európskych ekonomikách (v Poľsku, Francúzsku a možno vo Švédsku). Český produkt sa v druhom štvrťroku roku 2011 nachádzal stále pod vrcholom dosiahnutým pred krízou, v počiatočnej fáze oživenia exporty prudko rástli, od polovice roku 2011 však prišla ich stagnácia. Po kríze výrazne klesli investície a stavebníctvo a nie je pravdepodobné, že by v dohľadnej dobe prišlo ich oživenie. Česká ekonomika síce dosahuje zdravý obchodný prebytok, celý bežný účet sa kvôli negatívnemu toku platieb nachádza v deficite. Vyrovnávajú ho priame zahraničné investície a reinvestované zisky. Vo chvíli, keď zisky už nebudú reinvestované alebo držané v Českej republike, začne mať krajina problémy. Zdá sa mi, že tento model je najmä v štáte so starnúcou populáciou a nízkym domácim dopytom neudržateľný. Investície plynúce iba jedným smerom nie sú cestou, akou by sa mala rozvinutá ekonomika uberať. Česi musia viac sporiť a potom investovať, aby vytvárali príjmy pre svoj zdravotný a dôchodkový systém. Nízka úroveň nahromadených úspor predstavuje problém celého východu Európy, plynie z jeho minulosti a teraz ho robí zraniteľným. K tomu sa v Českej republike pridáva rast dlhu, ktorý stále leží na nízkych úrovniach, po kríze však začal prudko rásť a trend smeruje nahor. V roku 2011 dosiahol fiškálny deficit asi 4% HDP a zdá sa, že na tejto úrovni zostane aj tento rok. Navyše hrozí, že sa premení na deficit štrukturálny a bez výraznej snahy a nižšieho rastu bude ťažké sa ho zbaviť. Kurz českej koruny sa obvykle pohybuje v súlade s meniacim sa globálnym rizikovým sentimentom. Potom, čo ECB spustila program DRO, kurz koruny prudko posilnil aj napriek tomu, že centrálna banka už dlho drží sadzby na 0,75%. Inflácia je pod kontrolou, rast úverov spomalil, možno však len ťažko povedať, či v dôsledku snahy o znižovanie dlhu alebo kvôli obmedzenej ponuke úverov. Rozhodne však nehrozí zamrznutie úverového trhu. Jednou z kľúčových otázok je evidentne to, prečo krajina toľko závisí na exportoch. Dávam si to do súvislosti so starnutím populácie. Česká republika sa totiž dosť podobá Japonsku, len nemá prebytok bežného účtu. Jej populácia je totiž spolu so Slovinskom najstaršia vo východnej Európe. Iní túto závislosť vysvetľujú kultúrnymi faktormi. Česi sú sporiacim národom, čo im umožnilo vyhnúť sa osudu niektorých krajín eurozóny, ktoré už tretí rok bojujú s dlhovou krízou. 28.02.2012 www.hnonline.sk Uvedené je výťahom z "Quick Reality Czech", autorom je ekonóm Edward Hugh.(Zdroj: Economonitor) Patria Online Slováci sú nespokojní so svojimi úsporami - Slovenskí sporitelia sa podľa spokojnosti s výškou svojich úspor zaradili na predposledné miesto spomedzi európskych krajín. Slováci pritom vnímajú svoje úspory horšie než signalizujú oficiálne štatistiky. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu ING Bank. Viac ako 50 % Slovákov vníma svoju finančnú situáciu oproti minulosti horšie, pretože ceny podľa nich rastú rýchlejšie ako ich príjem. Nespokojnosť vládne aj so sumou, ktorú pravidelne minú na osobné výdavky. "Viac negatívne ovplyvnení súčasnou ekonomickou situáciou sú Slováci vo vyššom veku, dôchodcovia, ženy a nezamestnaní," priblížil analytik ING Bank Eduard Hagara. Najspokojnejší s výškou svojich úspor sú muži , študenti a celkovo mladší spotrebitelia. Vo všeobecnosti u Slovákov nevládne spokojnosť so svojimi úsporami – len 28 % vyjadrilo v prieskume spokojnosť s nasporenou sumou. Ako najčastejší dôvod sporenia až 65 % Slovákov uvádza prípad neočakávaných výdavkov, zatiaľ čo platenie bežných výdavkov sú dôvodom sporenia 45 % obyvateľov Slovenska. Pri otázke formy sporenia až 78 % Slovákov uviedlo sporenie na bežných účtoch a naopak len 12 % investuje do podielových fondov , dlhopisov či akcií . Zároveň až 43 % Slovákov podľa prieskumu sporí aj doma vo forme hotovosti. Slovenskí sporitelia tak stále patria v Európe medzi najkonzervatívnejších v spôsobe sporenia. Vysokú spokojnosť so svojimi úsporami potvrdili krajiny ako Luxembursko, Holandsko, ale aj susedné Poľsko. Za najčastejšie príčiny sporenia v iných krajinách Európy obyvatelia uvádzajú najmä kúpu dovolenky, auta, elektrických spotrebičov, alebo špeciálnych módnych tovarov. 26.02.2012 TASR Etiópske topánky z pneumatík dobýjajú svet - Firma z Adis Abeby sa s originálnou obuvou presadila aj v módnych metropolách. Etiópsky výrobca obuvi SoleRebels, ktorej základom sú staré pneumatiky, patrí ku svetovo známym obuvníckym značkám. Firma z Addis Abeby je pojmom aj v módnych metropolách ako Londýn či New York. Topánky z pneumatík Rebeli, ktorí v roku 1991 zvrhli etiópskeho komunistického diktátora Mengistua Haileho Mariama, si nemohli dovoliť poriadne topánky, a preto bojovali v topánkach s gumovou podrážkou zo starých pneumatík. Asi pred siedmimi rokmi túto myšlienku rozvinula Bethlehem Tilahun Alemuová a topánky zmodernizovala. Teraz je tridsaťjedenročná Alemuová šéfkou jedinej obuvníckej firmy na svete s pečiatkou Fairtrade, ako sa uvádza na webových stránkach spoločnosti. Alemuová založila firmu s piatimi zamestnancami v roku 2005. Dnes tu pracuje 300 ľudí. Polovica z toho sú ženy, 55 zamestnancov malo v minulosti lepru. Aj keď čiastočne prišli o prsty alebo nechty, podľa šéfky spoločnosti sú zručnými tkáčmi a za svoju prácu dostávajú pravidelný príjem. "Všetko je vyrábané stopercentne ručne, aby sme nezanechávali žiadnu uhlíkovú stopu," vysvetľuje podnikateľka. Na "podrážku pre chudobných" pracovníci pripevňujú zvršok topánky z materiálov vyrobených v Etiópii: juty, kože alebo bavlny. Sortiment zahŕňa aj žabky, šnurovacie topánky a lodičky. Topánky idú hlavne do zahraničia Obchod s etiópskymi topánkami pritom v samotnej Addis Abebe otvorili len pred niekoľkými mesiacmi. Tunajšie Fairtrade výrobky sú totiž predovšetkým vývozným hitom . Až 99 percent výrobkov je exportovaných do zahraničia. Doteraz vyrobili 70-tisíc párov. V Európe sa etiópske topánky dajú objednať na internete za 450 až 800 birrov (20 až 35 eur), uvádza DPA. Na etiópske pomery sú ale relatívne drahé. Topánky s gumovou podrážkou z recyklovaných či prírodných materiálov sa stali trendom aj v módnych metropolách New Yorku alebo Londýne. "Stále som nadšená, keď som v New Yorku a vidím ľudí, ktorí majú na sebe naše topánky. Tajomstvom nášho úspechu je, že sa správame ako americká firma a pre marketing využívame najrôznejšie médiá," vysvetľuje Alemuová. Skúsenosti z ciest po svete Bethlehem Alemuová pochádza zo západného okraja metropole Addis Abeby. Chudobné mesto neponúklo žiadne pracovné príležitosti. Premýšľala preto, aký druh miestneho výrobku by bolo možné vyrábať, aby už obrázky z Etiópie neponúkali len pohľad na chudobu a žobranie. Cestovala po svete, aby zistila, aké sú trendy na obuvníckom trhu. Svoje poznatky potom spojila s etiópsku kultúrou. Najťažšie podľa nej zo začiatku bolo presvedčiť západných zákazníkov o dobrej kvalite etiópskych výrobkov. Alemuová za svoje úspechy dostala už niekoľko medzinárodných ocenení a vlani bola zaradená medzi dvadsiatku najmladších úspešných afrických žien. Za vybudovanie malej továrne v Zenabworku sú jej vďační aj zamestnanci. "Než som tu začala, sedela som len doma, pretože nebola žiadna práca," hovorí Maac Teshomeová, počas toho, čo preťahuje žlté šnúrky do tmavozelených kožených topánok. "Teraz sa mi žije omnoho lepšie , môžem jesť zdravšie a kupovať si oblečenie," hovorí. Majiteľka továrne má do budúcnosti ešte veľa nápadov. Okrem Spojených štátov by chcela expandovať do Kanady, Japonska, Španielska a na Taiwan. Chcela by tiež rozšíriť produkciu a vyrábať aj kabelky, podľa rovnakého konceptu ako topánky. Navrch biomateriál, vnútri samozrejme staré pneumatiky. 26.02.2012 ČTK Svet chce od Európy viac - Problémy eurozóny bude tento víkend riešiť dvadsiatka najsilnejších krajín sveta na summite G20 v Mexiko City. Politické špičky a guvernéri centrálnych bánk hodlajú pritlačiť na Európu, aby robila viac pre svoju záchranu. Kľúčovým má byť zýšenie kapacity trvalého eurovalu ESM z pol bilióna eur na 750 miliárd. Pomôcť má zlúčenie s dočasným eurovalom EFSF. „Ak sa to stane, myslím, že diskusie o Medzinárodnom menovom fonde MMF budú prebiehať hladšie,“ povedal pre Reuters šéf mexickej centrálnej banky Agustin Carstens. Preťahovanie mocností Najsilnejšie ekonomiky zvažujú či do fondu „nalejú“ ďalšie peniaze . MMF od konca roka zháňa ďalších takmer 500 miliárd eur na záchranu potápajúcej sa eurozóny. Krajiny Európskej únie predbežne sľúbili 200 miliárd eur a očakávajú, že zvyšok doložia ostatné krajiny G20. Spojené štáty to však odmietajú. Chcú vidieť väčšie zapojenie starého kontinentu do boja s dlhovou krízou . Proti sa postavil Berlín, ktorý si myslí, že Európa už spravila dosť. Stratil však podporu hlavného spojenca – Francúzska. Japonsko zvažuje pomoc Japonské ministerstvo financií potvrdilo, že uvažuje o poskytnutí 50 miliárd eur do menového fondu. V Mexiku sa však nebudú riešiť len ekonomické, ale aj mocenské otázky. Zatiaľ čo vyspelé krajiny presadzujú zvyšovanie MMF prostredníctvom bilaterálnych pôžičiek , rozvojovým krajinám vyhovuje skôr zvýšenie stropu trvalých príspevkov, takzvaných kvót. „Západné krajiny majú ekonomické problémy. Pri príspevkoch do fondu nebudú schopné držať krok s tými rozvojovými. Sila hlasu pri rozhodovaní v MMF pritom závisí od výšky kvót,“ hovorí David Marek z Patria Finance. Ak by sa zvyšoval strop trvalých príspevkov, mohlo by sa stať, že Čína a India by fond ovládli. „V prípade pôžičiek k takejto zmene nepríde,“ dodáva Marek. Jakub Mendel 24.02.2012 www.hnonline.sk V rajoch máme tri tisícky firiem - Holandsko, Cyprus, Luxembursko, Seychely, či Kajmanské ostrovy. Predovšetkým v týchto, ale i iných krajinách označovaných ako daňové raje dnes oficiálne sídli už tritisíc slovenských firiem. „Počet spoločností, ktoré sú odtiaľto kontrolované, sa zvýšil takmer o desatinu. Vlani ich tam prišlo ďalších 250,“ vyhlásila Petra Štěpánová, analytička Českej kapitálovej informačnej agentúry (ČEKIA). Dodala, že podnikateľom sa u nás z viacerých dôvodov nepáči, a preto radšej odchádzajú. Minimálne zdanenie HN majú k dispozícii i mená niektorých firiem, ktoré sa minulý rok rozhodli pre zmenu sídla. Ide o významné firmy ako napríklad IT spoločnosť Ness Slovensko, firma podnikajúca vo farmácii Sunpharma Slovakia, výrobca a predajca kozmetiky Oriflame Slovakia, či špička vo výrobe vonkajších tesnení pre autá u nás, spoločnosť SaarGummi. Dôvodov, prečo sa firmy rozhodli utiecť do rajov, môže byť viacero. „Ten najzásadnejší je efektívne zdanenie až na úrovni jednotiek percent ,“ tvrdí Michal Friedberger, obchodný riaditeľ Akont Trust Company s tým, že ďalšie lákadlo je anonymné vlastníctvo firiem. To výrazne súvisí s vyššou mierou právnej ochrany majetku . „Pre firmu, ktorá chce preniknúť na zahraničné trhy alebo lepšie pôsobiť na slovenských partnerov, to zlepšuje imidž. Je v oveľa lepšej situácii, keď má napríklad materskú spoločnosť v Holandsku,“ zdôrazňuje Friedberger. Prichádzame o milióny Firmy do daňových rajov smerujú i preto, že nechcú byť pod kontrolou slovenských úradov, predovšetkým tých finančných a nám tak utekajú milióny na daniach. Medzi známymi spoločnosťami, ktoré sídlia v oblastiach pre ne výhodnejších, hoci podnikajú aj u nás, patrí finačná skupina Penta. Tá má v raji dokonca matku. Finančníci z J&T majú na Cypre zas sídla dcérskych spoločností, a sú tam aj mnohé ich klientske firmy. „Vyberáme im sídlo v krajinách, kde je to pre ich podnikanie legislatívne najvýhodnejšie,“ zdôvodnil pred časom pre HN hovorca J&T Petr Málek v narážke na obchodovanie s cennými papiermi. Štěpánová zdôrazňuje, že v minulom roku bol záujem slovenských podnikateľov o presun do rajov najslabší za posledné tri roky. „Z rajov je aktuálne kontrolovaných 1,57 percenta podnikov registrovaných na Slovensku. Prečo záujem ochladol, Friedberger zdôvodňuje tým, že naše hospodárstvo nie je vo svojej vrcholnej kondícii a firmy netvoria také vysoké zisky ako v minulosti: „Pokiaľ sú v strate, daňová optimalizácia stráca pre ne význam.“ Martin jaroš, hovorca ministra financií SR tvrdí, že k tomu mohla prispieť napríklad zlepšujúca sa situácia v medzinárodnom meradle v oblasti transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tento rok je však akousi výnimkou, podľa Štěpánovej nás čaká ďalší odlev podnikateľov do rajov. „ Na Slovensku ešte ani zďaleka nedošlo k nasýteniu trhu. Podnikateľské prostredie tu zatiaľ nenaznačuje, že by malo dôjsť k výraznejšiemu útlmu záujmu o daňové raje.“ 24.02.2012 Petra Jamrichová www.hnonline.sk Perspektíva podnikateľského prostredia na Slovensku - Aké sú základné makroekonomické rámce vývoja slovenskej ekonomiky a očakávania podnikateľskej sféry v roku 2012? Vývoj makroekonomických rámcov našej ekonomiky sa v poslednom období dynamicky mení. Bohužiaľ, najmä smerom dole. Preto každá predikcia je dnes riziková, predovšetkým z dôvodu, že slovenská ekonomika je výrazne otvorená. Tým aj vplyv vonkajších faktorov je dominantný. Rozhodujúcimi exportnými trhmi pre Slovensko sú trhy krajín Európskej únie. Z nich najmä Nemecko, Rakúsko, Česko, Francúzsko či Maďarsko. Rastové ukazovatele krajín Európskej únie sú pod jedným percentom. V niektorých prípadoch sa očakáva zjavná stagnácia. Preto podľa mojich očakávaní sa niekde v tomto pásme bude pohybovať aj ekonomika Slovenska. Ako vnímate budúcnosť Eurozóny, vrátane spoločnej meny euro, z pohľadu slovenských podnikateľov? Čo by ste odkázali tzv. euroskeptikom, kritikom eura? Eurozóna a celá Európska únia prechádza veľmi kritickým štádiom svojho vývoja, avšak to neznamená, že táto situácia nie je zvládnuteľná. Podľa môjho osobného názoru euro má svoju budúcnosť. Je nielen spoločnou menou krajín eurozóny, ale je dominantnou menou v celej Európskej únii, ako aj druhou najvýznamnejšou obchodnou a rezervnou menou v globálnom meradle. Preto aj jeho pád by mal dnes ťažko vypočítateľné globálne dôsledky. Pre Slovensko euro znamená predovšetkým väčšiu menovú stabilitu a zníženie transakčných nákladov. Slovensko ako krajina eurozóny je atraktívnejšou destináciou pre vstup zahraničného kapitálu. Euro vytvára tlak na rast efektívnosti ekonomiky a nesporne zvýšilo našu kredibilitu. Spoločná mena je súčasťou celej integrácie a jej pád by pôsobil výrazne dezintegračne. Nemôžeme mať na jednej strane voľný pohyb tovarov a služieb, voľný pohyb osôb, žiť bez hraníc v širokom európskom priestore a pritom nemať spoločnú menu. Nezabúdajme, že v konečnom dôsledku všetko so všetkým súvisí. V čom vidíte úskalia, ale najmä prínos prípadného zavedenia spoločnej rozpočtovej zodpovednosti v eurozóne, prípadne vo všetkých krajinách Európskej únie? Spoločná rozpočtová zodpovednosť a spoločná rozpočtová politika je kľúčovou otázkou pre ďalší vývoj spoločnej meny. Bez nej nie je jej ďalší vývoj prakticky možný. Musíme si uvedomiť, že euro je jedinou menou na svete, ktorá sa o spoločnú rozpočtovú politiku neopiera, čo je svojím spôsobom anomália. Medzi hlavné úskalia patrí mechanizmus vplyvu členov eurozóny na jej formovanie a najmä politika jednotlivých inštitúcií Európskej únie, osobitne Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Tie sa aj v súčasnosti správajú, akoby sa ich samotných kríza nedotýkala, a hlavnú zodpovednosť prenášajú na jednotlivé členské krajiny. Jednoznačne hovorím áno rozpočtovej zodpovednosti, ale aj pre Európsku komisiu, Európsky parlament a ďalšie európske inštitúcie. Čiže riešenie spoločnej rozpočtovej politiky musí ísť spoločne s inštitucionálnymi zmenami na úrovni Európskej únie. V poslednom období sa hovorí aj o požiadavke inštitucionálnych zmien v štruktúrach EÚ. Ktoré prípadné zmeny považujete z pohľadu Slovenska za pozitívne a s čím by Slovensko malo problém súhlasiť? Dá sa súhlasiť s posilnením právomocí Európskej komisie či Európskej centrálnej banky v otázkach rozpočtovej zodpovednosti a spoločnej rozpočtovej politiky. Posilnenie ekonomických právomocí európskych inštitúcií je správna cesta, ale za predpokladu zodpovednosti samotných inštitúcií. Určite bude potrebné zamyslieť sa nad mechanizmom rozhodovacích a konzultatívnych procesov v Európskej únii, ktoré sú veľmi málo efektívne a súčasne finančne veľmi nákladné. Pravidelné mesačné korzovanie vyše 730-členného Európskeho parlamentu medzi Bruselom a Štrasburgom je viac ako luxus. Navyše, väčší zákonodarný orgán má zrejme len 1,5-miliardová Čínska ľudová republika. A to sa dotýka aj všetkých ostatných výkonných a poradných orgánov EÚ, vrátane byrokraticky prebujnenej Európskej komisie. Za zbytočný luxus považujem tiež vytváranie veľvyslanectiev Európskej únie v tretích krajinách, ktoré generujú len ďalšie stovky úradníkov bez reálneho vplyvu na pozíciu členských krajín v týchto teritóriách. Aký je názor SOPK, teda aj váš osobný, na možnosť zjednotenia daňových základov, ako aj na zjednotenie daňových pásiem? Zjednotenie daňových základov v rámci spoločného trhu má svoju logiku, znižuje náklady celoeurópsky pôsobiacich firiem a vytvára transparentný finančný a odvodový systém. Naopak, zjednocovanie daňových sadzieb by jednoznačne znížilo konkurenčnú schopnosť európskej ekonomiky ako celku a znamenalo by v konečnom kroku väčšiu delokalizáciu európskych firiem mimo hranice Európskej únie, a tým aj ďalšie znižovanie rastového potenciálu EÚ ako celku. Slovenskí podnikatelia, v súvislosti s možným zvyšovaním daňového zaťaženia, kriticky poukazujú na poskytovanie rôznych daňových úľav, zo strany štátu, zahraničným investorom. Domnievate sa, že sú neoprávnene zvýhodňovaní? Vlády majú v obľube zvyšovať daňové zaťaženie tých, ktorí dane platia. Oveľa menšiu pozornosť venujú daňovým únikom, čiernej ekonomike, čiernej práci a presunu firiem do tzv. daňových rajov. Čiže jednoznačne sa nedá súhlasiť s takouto politikou a to tak voči právnickým, ako aj fyzickým osobám. V oblasti poskytovania daňových úľav som jednoznačne proti ich poskytovaniu v prípade investícií montážneho či polomontážneho charakteru a úplne proti tým investíciám, ktoré ohrozujú už existujúce domáce firmy. Daňové úľavy by mali ísť iba do oblastí prioritného záujmu rozvoja ekonomiky, pokiaľ by takého priority na Slovensku existovali. Vtedy by takúto úľavu mali dostať bez rozdielu tak domáci, ako aj zahraniční investori. Základným problémom zostáva, že zatiaľ žiadna vláda od vzniku Slovenskej republiky tieto priority nezadefinovala. Stále existujú ešte možnosti vyhnúť sa daňovým odvodom registráciou v tzv. krajinách daňového raja. Ako by sa tomu dalo predísť? Daňové raje sú problémom nielen európskej, ale celej globálnej ekonomiky. Žiaľ ani na európskej, ani na globálnej úrovni tento všeobecne známy problém nikto nerieši a snáď ani nemá záujem riešiť. Európska únia nerieši otázky spojené s Cyprom, ostrovmi v Lamanšskom kanáli, či s ďalšími v rámci európskeho ekonomického priestoru. Globálne by to mala byť jedna z kľúčových tém skupiny 20 najvyspelejších krajín sveta. Treba súčasne podotknúť, že len globálne riešenie má nádej na úspech. Živo si viem predstaviť ako by vyzerali rozpočty mnohých krajín po zrušení daňových rajov. Myslím si, že ani na Slovensku by sme potom nemuseli uvažovať o zvyšovaní daní. 27.01.2012 Ekonomické fórum Predseda SOPK Peter Mihók Dane pôjdu po voľbách hore - Smer už nechce rovnú daň, bývalá koalícia áno. DPH neplánuje zvýšiť takmer nikto, hoci podľa ekonómov by mali. BRATISLAVA. Po voľbách sa na Slovensku budú zvyšovať dane. Otvorene o tom hovoria takmer všetky politické strany, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu. Dôvod je rovnaký, treba nájsť peniaze na ozdravenie verejných financií. Rovnú daň už nechcú všetci Prvý rozdiel medzi stranami je v tom, či chcú zachovať rovnú daň 19 percent, alebo chcú viac zdaňovať lepšie zarábajúcich. Smer sa netají tým, že chce viac zdaniť ľudí s príjmom nad 33-tisíc eur ročne. Navrhuje pre nich sadzbu dane vo výške 25 percent. Rozpočtu by to podľa strany prinieslo navyše asi 65 miliónov eur. Aj o tomto návrhu hlasoval minulý týždeň v prvom čítaní parlament, no návrh neprešiel. Kým s týmto nápadom je Smer viac­menej osamotený, s myšlienkou zdaniť vyššou daňou z príjmov monopoly, prípadne aj banky, sa stotožňujú viacerí. A to sa týka aj tých strán, ktoré by podľa posledného prieskumu agentúry Focus dosiahli okolo päť percent hlasov. Smer chce firmy s daňovým základom nad 30 miliónov eur zdaniť sadzbou 22 percent. Obyčajní ľudia by monopolom uvalili 30-­percentnú daň. Strany bývalej štvorkoalície neplánujú siahnuť na rovnú daň. Vysvetľujú to tým, že nechcú trestať tých, čo pracujú a sú úspešní. Ak by bolo podľa SDKÚ, bohatým ľuďom by sa obmedzili napríklad prídavky na deti alebo rodičovský príspevok. Kráteniu sociálnych dávok dobre zarábajúcim sa však nebránia ani ďalšie strany bývalej koalície, no ani Smer. Milionársku daň máme aj v súčasnosti, a to v podobe postupne sa znižujúcej nezdaniteľnej časti na daňovníka. Klesať začína približne od príjmu 1800 eur mesačne. Tým, čo zarábajú viac ako 3000 eur mesačne, sa už základ pre výpočet dane neznižuje vôbec. Radičovej vláda chcela túto milionársku daň v rámci reformy daní a odvodov zrušiť, no keďže v októbri parlament vyslovil premiérke nedôveru, reforma sa stopla. Zrušiť takúto formu milionárskej dane sa Smer nechystá. DPH nechcú zvyšovať Ak platia vyjadrenia politikov, DPH sa nezvýši a zostanú dve sadzby tejto dane desať a dvadsať percent. Nižšou sadzbou sa zdaňujú lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy, vyššou všetko ostatné. „Odmietame zvyšovanie DPH, lebo takéto zmeny najviac postihujú občanov s nižšími príjmami a dochádza k poklesu ich životnej úrovne,“ povedal poslanec Smeru Peter Kažimír. Zákon je zatiaľ nastavený tak, že DPH by mohla klesnúť späť na 19 percent, ak deficit znížime na tri percentá HDP. Malo by to byť od roku 2014. To si presadila SaS, keď bývalá štvorkoalícia hľadala spôsob, ako zosekať deficit a chcela zvýšiť aj DPH. Takmer žiadna zo strán nehovorí o preradení potravín do nižšej sadzby, lebo treba šetriť. Smer zatiaľ neuvažuje ani o nižšej sadzbe DPH na predaj z dvora, napríklad v opätovnej výške šesť percent. Presadilo sa to za Ficovej vlády, Radičovej vláda ju v rámci šetrenia zrušila. Politici sa však zhodujú, že treba zlepšiť výber DPH. Podľa kresťanských demokratov sa daňové úniky odhadujú na miliardu eur. Keďže je zrejmé, že do roku 2013 by sa zlepšením výberu DPH ani zďaleka toľko do rozpočtu nezískalo, strany navrhujú zdvihnúť niektoré spotrebné dane. Ak nezafunguje lobing, takmer s istotou sa viac zdaní alkohol. Vzorec v zákone zabezpečí, že ak sa viac zdaní pivo, potom aj víno. Cigarety pôjdu ešte hore, lebo je to v súlade s nariadením Bruselu. Hazard chce viac zdaniť Smer aj pravica. Keby bolo podľa KDH, zaviedla by sa daň z luxusu. Luxusné tovary chce viac zaťažiť aj strana 99 percent. Z programov strán nevyplýva, čo sa má presne zdaniť a akou sadzbou. Smer chce tiež zdaniť dividendy a podiely na zisku vyplatené fyzickým osobám sadzbou päť percent. Drahé nehnuteľnosti zdania viac Smer aj SDKÚ otvorene pripúšťajú, že po voľbách sa viac zdania nehnuteľnosti. Nie však paušálne všetky domy a byty, ale v závislosti od ich polohy a podľa hodnoty nehnuteľnosti. Ľudia v malých obciach či na sídliskách by to nemuseli veľmi pocítiť. Pri určovaní výšky dane by sa mali využívať cenové mapy. Smer si vie tiež predstaviť, že by daň z nehnuteľností už nebola príjmom samospráv, ale štátu. Nad niečím takým uvažovali aj niektorí poslanci SDKÚ, oficiálne strana tvrdí, že by táto daň zostala príjmom miest a obcí. Jediný relevantný zdroj na príjmovej strane je DPH. Tá sa musí zvýšiť, či chcú, alebo nechcú Čítajte komentár Petra Schutza (piano) >> Bez vyššej DPH to pôjde ťažko, tvrdia ekonómovia Aj keď politici tvrdia, že DPH nezvýšia, analytici to vidia inak. BRATISLAVA. Programy politických strán nehovoria o tom, koľko by do rozpočtu priniesli opatrenia, ktoré navrhujú. Smer v návrhu, o ktorom rokoval minulý týždeň parlament, vyčíslil, že vyššie zdanenie dobre zarábajúcich, podnikov s vysokými ziskmi a zdanenie dividend by do rozpočtu prinieslo asi 150 miliónov. To by zďaleka nestačilo na to, aby sme deficit znížili v takej miere, ako od nás žiada Brusel. Nová vláda potrebuje do roku 2013 nájsť niečo vyše miliardy eur, inak deficit pod tri percentá HDP zrejme nedostane. Ak záväzok nesplníme, hrozia nám sankcie od Európskej komisie a všimli by si to aj investori a ratingové agentúry. Predražili by sa nám pôžičky. Keby mohli o daniach hlasovať analytici, skôr než priame dane by radšej zdvihli spotrebné dane, DPH a majetkové dane. „Tieto dane nekrivia motiváciu firiem a ľudí investovať a pracovať,“ povedal analytik UniCredit Bank Vladimír Zlacký. Na rozdiel od politikov si ekonómovia myslia, že budúca vláda by mala zvýšiť aj DPH. Zvýšenie sadzby o percentuálny bod môže rozpočtu priniesť asi 185 miliónov eur. Smer KDH SDKÚ SaS Most-Híd Obyčajní ľudia SNS 99 % Ste za zvýšenie DPH? Ak áno, o koľko? Nie Nie Nie Nie Nie Zatiaľ nie Nie Nie Ste za to, aby boli zachované dve sadzby DPH (10 % a 20 %), alebo by sa malo na tom niečo zmeniť? Áno, ponecháme zatiaľ súčasný stav Áno, ponecháme zatiaľ súčasný stav Áno, ponecháme súčasný stav Nie, zjednotíme ich na úrovni 19 % Áno, ponecháme súčasný stav Áno, ponecháme súčasný stav Áno, ponecháme dve sadzby, sadzbou 10 % zdaníme aj potraviny Chceme vyššiu DPH na luxusný tovar (sadzba aspoň 25 %) Ste za to, aby ľudia, ktorí majú príjmy zhruba nad 33-tisíc eur ročne, mali vyššiu sadzbu dane z príjmu? Áno Nie Nie Nie Nie Nie Nie, rovnú daň treba znížiť na 16 % Áno, treba viac zdaniť bohatých Ste za to, aby sa zvýšila daň z bytov, domov a pozemkov? Áno, ale nie plošne, zaviedli by sa cenové mapy Možno, podľa vývoja ekonomiky Áno, v závislosti od hodnoty nehnuteľnosti Možno, treba o tom diskutovať Skôr nie Možno, treba o tom diskutovať Skôr nie Áno, ale nie plošne, treba viac zdaniť luxusné nehnuteľnosti Ste za to, aby sa niektorým alebo všetkým firmám zdvihla sadzba dane z príjmu? Áno, firmy s daňovým základom nad 30 mil.eur treba zdaniť sadzbou 22 % Nie Nie Nie Nie Áno, monopoly treba zdaniť sadzbou 30 % Áno, treba viac zdaniť monopoly Áno, treba viac zdaniť monopoly, korporácie a finančné inštitúcie s najvyššími ziskami 12.02.2012 Marianna Onuferová SME Ľuďom sa bude žiť ťažšie, ako vláda čakala - Tento rok bude pre ľudí náročnejší, ako pôvodne odhadovala vláda pri tvorbe štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií v predbežnej prognóze pripustilo, že ekonomika tento rok porastie o 1,1 percenta namiesto pôvodného 1,7 percenta. Rezort ministra Ivana Mikloša (SDKÚ) zároveň zvýšil očakávaný rast cien o 0,2 percenta na 2,8 percenta a o podobnú úroveň zároveň znížil predpokladaný reálny rast platov. Slovensko má ôsmy najnižší vládny dlh v únii Štátu vypadnú desiatky miliónov eur Ide o nepriamy dôsledok dlhovej krízy v Európe, pre ktorú sa vo viacerých krajinách znižuje dopyt. Z daného dôvodu sa na Slovensku tento rok výrazne zníži rast exportu. Ministerstvo zároveň očakáva stagnáciu domácej spotreby zo strany domácností. Analytici predpokladajú, že pre pomalší rast ekonomiky, ako ho priznalo ministerstvo, by malo vypadnúť v štátnej kase asi 80 miliónov eur. Okrem toho musí štát na dosiahnutie cieľa zníženia deficitu rozpočtu na tri percentá výkonu ekonomiky do roku 2013 nájsť ďalších najmenej 800 miliónov. Miklošov rezort napriek tomu zatiaľ nehovorí o ďalšom výraznejšom zvýšení daní. A to ani pre pomalší tohtoročný rast ekonomiky. Ako sa menila prognóza HDP na rok 2012 6/2011 8/2011 11/2011 2/2012 +4,4 % +3,4 % +1,7 % +1,1 % Zdroj: MF SR "Výpadok voči verejným financiám by mohol byť mierny," informoval hovorca ministra financií Martin Jaroš, podľa ktorého sa "neuvažuje s dodatočnými opatreniami v tomto roku nad rámec štátneho rozpočtu". Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovana Ďuranu však práve plánovaný deficit verejnej správy na tento rok, ktorý má presiahnuť tri miliardy eur, bude musieť vláda radikálnejšie škrtať. "Nová vláda bude musieť zásadne znižovať schodok, bolo by nanajvýš nezodpovedné neprijímať ďalšie úsporné opatrenia len preto, že by sa prognóza mala naplniť," tvrdí Ďurana. Ako MF SR zmenilo očakávania na rok 2012 ukazovateľ 2011 prognóza na rok 2012 február 2012* oproti 11/2011** HDP, reálny rast +3,1 % +1,1 % – 0,6 % HDP, bežné ceny 69,10 mld. eur 71,343 mld. eur – 287 mil. eur rast cien, inflácia +3,9 % +2,8 % +0,2 % mzdy, nominálne +2,5 % +3,4 % 0 % mzdy, reálne – 1,4 % +0,6 % – 0,2 % zamestnanosť +1,9 % 0 % +0,2 % investície, reálne +4,4 % +1,6 % – 0,4 % spotreba domácností, reálna – 0,5 % 0 % – 0,6 % export, reálny +9,8 % +2,2 % – 3,9 % import, reálny +4,4 % +0,7 % – 4,6 % * PREDBEŽNÁ PROGNÓZA MF SR, KTORÁ SA EŠTE MÔŽE ZMENIŤ NA ZASADNUTÍ MAKROVÝBORU ** IDE O ZMENU V PERCENTUÁLNYCH BODOCH Pozitívnou zmenou v predbežnej prognóze je, že zamestnanosť má stagnovať namiesto očakávaného úbytku asi sedemtisíc pracovných miest, o ktorom sa hovorilo ešte vlani v novembri. Odvtedy prišli aj niektoré dobré správy – napríklad na východ smeruje investor, ktorý by mal v automobilovom priemysle dať prácu pre asi tisíc ľudí. Dlhová kríza v Európe však robí Slovensko zraniteľnejším. "Momentálne dochádza k prenášaniu dlhu na Nemecko, najvýznamnejšieho obchodného partnera Slovenska, krajina sa vystavuje veľkým rizikám a prenáša sa to aj na ďalšie silné ekonomiky. Pre takú otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, je to veľmi negatívne," hovorí analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop. Pod vyšší ako plánovaný rast cien sa podľa Prokopa podpíše aj ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie peňazí americkou centrálnou bankou, ktorá drží ekonomiku nad vodou tlačením peňazí. Pri vyšších cenách a pracovných neistotách budú ľudia pri nákupoch opatrnejší. Najmä maloobchodníci v prihraničných oblastiach sa musia čoraz viac pasovať s nákupmi Slovákov za hranicami. "Takéto cezhraničné nákupy nie sú dobrou správou ani pre našu ekonomiku, ani pre štátny rozpočet, resp. pre daňové príjmy," konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Komerčné banky odhadujú v priemere tohtoročný rast ekonomiky na 0,8 percenta. Podľa Prokopa je tak ministerstvo ešte stále príliš optimistické a výpadok v rozpočte by mohol byť vyšší. "Prognóza by mala byť ešte horšia, aby neskôr politická špička nezaháľala a snažila sa ušetriť každé euro a takisto, aby prijímala ďalšie reformy," povedal Prokop. Prognóza rezortu však nie je definitívna, o jej konečnej podobe rozhodnú analytici z rôznych štátnych a súkromných inštitúcií na makrovýbore. 8.02.2012 Lenka Buchláková Pravda Podnikatelia budú môcť z áut odstrániť deliacu mriežku - Niektorí motoristi dostanú od marca možnosť prevádzkovať na pozemných komunikáciách aj vozidlo, z ktorého bola odstránená deliaca priečka oddeľujúca priestor pre vodiča a cestujúcich od úložného priestoru. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, ktorú dnes 76 hlasmi schválili poslanci. Netreba prestavbu auta Právna norma z dielne Ľudovíta Jurčíka (SaS) tak zavádza výnimku do súčasného absolútneho zákazu prevádzkovať v premávke na pozemných komunikáciách vozidlo, ktoré sa nezhoduje so schváleným typom. V súčasnosti existuje možnosť odstrániť deliacu priečku len cez možnosť prestavby vozidla zmenou jeho kategórie z N1 na M1, ktorá je prakticky nevyužívaná pre komplikovanosť, zdĺhavosť a nákladovosť tohto procesu. "Takto sa umožní odstrániť deliacu priečku z vozidla bez nutnosti prestavby vozidla, a teda jednoduchým fyzickým odmontovaním," uviedol Jurčík. Poslanec upozornil, že jeho návrhom novely nie je dotknutá vyhláška ministerstva dopravy, podľa ktorej vozidlo kategórie N s nedelenou skriňovou karosériou pri preprave nákladu, ktorý by počas prevádzky mohol ohroziť vodiča alebo cestujúcich, musí byť za posledným radom sedadiel vybavené priečkovým systémom. Neplatí pre dodávky "Zmenou zákona sa umožní odstrániť priečkový systém najmä tým prevádzkovateľom vozidiel, ktorí neprevážajú náklad potenciálne ohrozujúci vodiča alebo cestujúcich," uvádza poslanec v dôvodovej správe. Preto ustanovuje, pri ktorých vozidlách sa deliaca priečka môže z vozidla odstrániť. Ide iba o kategórie N1 (nákladné), ktoré sú odvodené od vozidiel kategórie M1 (osobné). Pri klasických dodávkových vozidlách určených prevažne na prepravu nákladu táto deliaca priečka z vozidla nemôže byť demontovaná, pretože by sa ohrozil všeobecný záujem na bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách pri preprave nákladu. 8.02.2012 TASR Nový vlastník banky Wegelin ruší vzťahy s klientmi z USA - Banka Wegelin koncom januára oznámila, že predáva svoje neamerické aktíva Raiffeisen Group. Dôvodom sú spory s USA. ZURICH. Švajčiarska banka Raiffeisen Group, ktorá kúpila neamerické aktíva najstaršej švajčiarskej banky Wegelin obvinenej Washingtonom z napomáhania Američanom k daňovým únikom, ruší vzťahy s vlastnými klientmi z USA. Povedal to pre švajčiarsky nedeľník SonntagsBlick výkonný riaditeľ Raiffeisen Group Pierin Vincenz. Banka Wegelin koncom januára oznámila, že predáva svoje neamerické aktíva Raiffeisen Group. Dôvodom sú spory so Spojenými štátmi, ktoré Wegelin vinia z napomáhania Američanom k daňovým únikom. Banka uviedla, že je na spor pripravená, aby však ochránila svoje aktivity pred dôsledkami právneho sporu, neamerické aktíva predala banke Raiffeisen. Najskôr väčšinu svojich zamestnancov a klientov presunula pod Notenstein Privatbank, ktorá sa stala 100-% dcérskou spoločnosťou Raiffeisen Group. Americké úrady najprv obvinili troch zamestnancov banky Wegelin z napomáhania bohatým Američanom k daňovým únikom a tento týždeň obvinili aj banku. Podľa USA bankári údajne pomohli Američanom zatajiť majetok v hodnote viac než 1,2 miliardy USD (911,85 milióna eur). Vincenz pre SonntagsBlick povedal, že cudzinci tvorili len 3 % z celkového počtu klientov banky Raiffeisen. "Nikdy sme sa nezameriavali na týchto klientov. Ani oznámenia banky nezverejňujeme v angličtine," dodal s tým, že banka ruší vzťahy so všetkými klientmi, ktorí majú na USA nejaké napojenie. "To zahŕňa aj švajčiarskych klientov, ktorých deti v USA študujú," povedal šéf Raiffeisen Group. Informovala o tom agentúra Reuters. 5.02.2012 TASR Teleúrad tlačí na ceny hovorov - Prepojovacie poplatky chce teleúrad znížiť o tretinu. Operátori však nemusia úsporu premietnuť do cien. BRATISLAVA. Od 31. mája by si mali mobilní operátori účtovať menej peňazí za ukončovanie volania vo svojej sieti. Telekomunikačný úrad si od návrhu sľubuje, že zlacnejú aj ceny hovoru pre zákazníkov. Výška prepojovacích poplatkov by mala klesnúť o tretinu. Ak si dnes operátori účtujú 0,0551 eura za minútu hovoru, od júna to má byť maximálne 0,0367 eura. Zníženie prepojovacích poplatkov vychádza z medzinárodného porovnania. Napríklad rakúski operátori smú dnes inkasovať najviac 0,0201, maďarskí 0,0445, britskí zas 0,0338 eura. Telekom považuje reguláciu prepojovacích poplatkov za zbytočnú. Hovorné sa podľa tejto firmy znižuje bezohľadu na výšku poplatkov. „Neexistuje priama úmera medzi jeho výškou a cenou hovoru do inej siete,“ tvrdí hovorca Telekomu Andrej Gargulák. Iný pohľad na to má spoločnosť Telefónica, tá zníženie víta. Potvrdila, že koncová cena nezávisí len od poplatkov, ale napríklad aj od marže operátora. Konkurenčné považuje za neprimerané. Orange návrh úradu nekomentoval. 3.02.2012 Adam Valček SME Japonský parlament odklepol mimoriadny rozpočet - Japonský parlament dnes schválil už štvrtý mimoriadny rozpočet na financovanie rekonštrukcie oblasti na severovýchode Japonska, ktorú zničilo zemetrasenie a vlny cunami. Jeho suma dosahuje 2,5 bilióna jenov (24,93 miliardy eur). Dolná komora japonského parlamentu dnes schválila návrh dodatočného rozpočtu na fiškálny rok 2011/2012, ktorý sa skončí 31. marca. Návrh síce bude ešte prerokovávať horná komora parlamentu, no schválený bude, keďže rozhodovanie v dolnej komore má prednosť. Rozpočet zahŕňa napríklad 740 miliárd jenov na podporu malých podnikateľov, ktorých ťažko zasiahlo minuloročné marcové zemetrasenie a prívalové vlny cunami, pri získavaní úverov. Okrem toho chce vláda 300 miliardami jenov podporiť program nákupu ekologickejších vozidiel. Japonsko minulý rok schválilo už tri mimoriadne rozpočty, ktorých celková hodnota presiahla 18 biliónov jenov. Najskôr v máji 2011 schválilo Japonsko mimoriadny rozpočet za 4 bilióny jenov, po ktorom nasledovali 2 bilióny a nakoniec v októbri vyše 12 biliónov jenov. Informovala o tom agentúra AP. 3.02.2012 TASR Slovenské banky rekordne zarobili - Banky na Slovensku vlani zarobili najviac za posledných sedem rokov. Oproti predchádzajúcemu roku im vzrástol zisk o tretinu, keď dosiahol skoro sedemsto miliónov eur. Vyplýva to z údajov Slovenskej bankovej asociácie. Dopomohol k tomu najmä záujem Slovákov požičať si. Banky ich lákali na výnimočne nízke úroky na úveroch na bývanie. Nové pôžičky rástli najmä v prvom polroku, keď sa zdalo, že kríza už doznieva. „Rast zisku ovplyvnil najmä zvyšujúci sa objem obchodov klientov a naša nákladová disciplína. Pozitívny vývoj v oblasti zlyhaných úverov nám totiž umožnil znížiť objem vytvorených opravných položiek,“ spresňuje za najväčšiu banku na trhu, Slovenskú sporiteľňu, jej hovorca Štefan Frimmer. Tento rok však bude pre naše banky pravdepodobne horší. „Banky budú požičiavať za prísnejších podmienok, sadzby preto môžu stúpnuť. Ľudia sa tiež budú báť recesie,“ vysvetľuje Maroš Ovčarík z portálu Finančná hitparáda. Zisk im zníži aj nová banková daň, ktorá platí od januára. 2.02.2012 Martina Štefanková www.hnonline.sk Finančník George Soros varoval pred desaťročím krízy - Americký finančník maďarského pôvodu George Soros označil situáciu, ktorá sprevádza svetovú hospodársku krízu, za takú vážnu a zložitú, s akou sa doteraz vo svojej kariére nestretol. Podľa neho čaká Spojené štáty triedna vojna. Ťažké časy "Čakajú nás ťažké časy, ktoré sa v mnohom dajú porovnať s 30. rokmi minulého storočia, s Veľkou hospodárskou krízou. Čaká nás obmedzovanie výdavkov v celom rozvinutom svete, čo nás uvrhne do desaťročia prinajmenšom ďalšej stagnácie. V najlepšom možnom prípade nás čaká deflácia. V najhoršom prípade skolabuje finančný systém," povedal Soros v rozhovore pre časopis Newsweek. Miliardár, ktorý je známy ako liberálny aktivista, v interview pred svojim vystúpením na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose konštatoval, že svetová hospodárska kríza je taká významná a nepredvídateľná, ako bol koniec komunizmu a celého socialistického bloku. "Kolaps sovietskeho systému bol vskutku výnimočnou udalosťou, podobnou tomu, čo teraz prežívame v rozvinutom svete, ale bez toho, aby sme si to plne uvedomovali," uviedol Soros. Podľa neho odhalenie falošnosti ekonomickej poučky o racionálnosti trhovej ekonomiky a jej schopnosti sa ozdraviť, je "porovnateľné s kolapsom marxizmu ako politického systému". Podľa Sorosa nedokáže Západ úspešne zápasiť s následkami zla, spôsobeného nedokonalosťou finančného systému, rovnako ako sa niekdajšie krajiny východného bloku s týmto problémom nevedeli vysporiadať politicky. Nepokoje a triedny boj V Spojených štátoch, kde mu pravica stále neodpustila jeho vystupovanie proti politike bývalého prezidenta Georga W. Busha, očakáva Soros rozpútanie pouličných nepokojov, ktoré sa podľa neho už začínajú a môžu vyústiť do triedneho boja. Kritici Sorosa obviňujú z toho, že financuje kanadskú environmentalistickú a protikonzumnú neziskovú organizáciu Asbusters, ktorá podporuje celoamerické protestné hnutie Occupy. Soros to odmietol, ale povedal, že otvorene podporuje Demokratickú stranu a prezidenta Obamu. Pokiaľ ide o Európu, je Soros presvedčený, že ak sa neriadene rozpadne eurozóna a zanikne euro, pravdepodobne sa "obnovia politické konflikty, ktoré Európu rozdeľovali po stáročia". Sprevádzať to podľa Sorosa bude nacionalizmus so zjavnými prejavmi xenofóbie, vyčleňovania cudzincov a príslušníkov etnických skupín. V období nacizmu sa na mušku dostali Židia, dnes podobná nevraživosť podľa Sorosa hrozí Rómom a moslimským prisťahovalcom. Soros povedal časopisu Newsweek, že je pripravený v Davose upozorniť lídrov na pravdepodobný krach Grécka v tomto roku. Chce predniesť aj kritiku na adresu európskych predstaviteľov, ktorí podľa neho vedia len "upokojovať situáciu, ale nie riešiť problémy". Po svojej nedávnej návšteve Číny upozornil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, že pokiaľ bude chcieť Európa nájsť riešenie svojich problémov mimo svojich hraníc, s určitosťou to nemôže očakávať od Pekingu. Napriek všetkým turbulenciám však Soros predpokladá, že euro predsa napokon len tak-tak prežije. Nádej na oživenie svetovej ekonomiky v tomto roku vidí Soros v rozvíjajúcich sa trhoch. Demokratické reformy, ktoré sa rozšírili na Blízkom východe, taktiež demokratizácia v Afrike a jej hospodársky rast, ako aj reformy v Rusku, môžu pomôcť vyviesť svet z krízy. 27.01.2012 TASR Nízkonákladovka z Nórska pokorila rekord - Presne 21 miliárd dolárov. Toľko bude stáť 222 lietadiel, ktoré si objednala aerolinka Norwegian Air Shuttle. Je to doteraz najväčšia objednávka na lietadlá v Európe a z rekordnej zákazky sa môžu tešiť výrobcovia Airbusu aj Boeingu. Odvážna nórska spoločnosť má v pláne už v roku 2013 expandovať v oblasti diaľkových letov, čo z nej urobí vôbec prvú nízkonákladovú aerolinku, ktorá prevádzkuje zaoceánske cesty. Od marca navyše rozbehne pravidelné linky aj z bratislavského letiska. Z malého hráča veľký Vedenie spoločnosti sa z výhodného nákupu teší. „Toto je pre nás historický okamih,“ povedal generálny riaditeľ a zakladateľ Björn Kjos. „Zaistili sme si obnovu flotily na najbližšie roky a s dohodami sme veľmi spokojní,“ dodal. Objednané lietadlá začnú schádzať z výrobných liniek až v roku 2016 a postupne budú nahrádzať staré stroje. „Norwegian síce nepatrí k najväčším aerolíniám, no v poslednom čase naozaj veľmi expanduje, a tomu zodpovedá tiež zákazka na veľké množstvo nových lietadiel,“ vysvetlil analytik Cyrrus Ondřej Moravanský. Norwegian Air si objednala 100 Airbusov a 122 Boeingov, pričom 22 z nich je typu Boeing Dreamliner. Tieto stroje sú schopné lietať na veľké vzdialenosti, čo súvisí s plánmi spoločnosti lietať do New Yorku a Bangkoku už budúci rok. V Európe sa nízkonákladové spoločnosti špecializujú na regionálne linky a najvzdialenejšie destinácie majú v Afrike. Obnovou flotily chce prepravca naďalej udržiavať ceny leteniek na nízkej úrovni. Nový Ryanair? Doteraz boli jednotkou na škandinávskom trhu aerolinky Scandinavian Airlines (SAS), tie však už dlhšie bojujú s konkurenciou v podobe nízkonákladoviek – ako je Norwegian alebo Ryanair – a život im komplikujú aj neustále sa zvyšujúce náklady. „Samozrejme, že jednotlivé aerolinky si navzájom konkurujú a je pravda, že SAS sa v poslednom čase veľmi nedarí. Takéto objednávky sú vždy na niekoľko rokov dopredu, takže je to skôr sprievodný jav toho, že spoločnosti Norwegian sa darí,“ myslí si analytik. Norwegian Air Shuttle je štvrtá najväčšia nízkonákladová spoločnosť v Európe, ktorá sa sústreďuje na pravidelné lety zo Škandinávie a v súčasnosti jej flotilu tvorí 63 lietadiel. Len na porovnanie, najväčší a Slovákmi hojne využívaný Ryanair sa v súčasnosti pýši 202 kusmi lietadiel. Norwegian lieta zo Škandinávie do celého sveta, najmä do destilácii v Európe, ale aj v Afrike a Ázii, v pláne sú aj zaoceánske lety. Od marca 2012 bude táto nízkonákladovka lietať aj na Slovensko a Bratislavu spojí so škandinávskymi metropolami Oslo a Kodaň. 26.01.2012 www.hnonline.sk Európania chcú pracovať aj v dôchodkovom veku - Európska komisia (EK) dnes zverejnila výsledky prieskumu Eurobarometra, ktorý sa priamo týka Európskeho roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Z nového prieskumu dosť prekvapivo vyplýva, že menej ako polovica Európanov sa obáva starnutia. Výsledky prieskumu ukázali, že 71 percent opýtaných si uvedomuje rastúci vek európskej populácie, ale iba 42 percent má z tohto vývoja obavy. Toto zistenie je v ostrom kontraste s názormi poslancov Európskeho parlamentu, ktorí starnutie považujú za jednu z hlavných výziev spoločnosti. Pre väčšinu občanov ľudia vo veku 55 a viac rokov zohrávajú dôležitú úlohu v kľúčových spoločenských oblastiach. Viac ako 60 percent je presvedčených, že by mala existovať možnosť pracovať aj v dôchodkovom veku a jedna tretina opýtaných by skutočne chcela pracovať dlhšie. Tento názor prekvapivo zastávajú skôr ľudia v preddôchodkovom veku ako generácia mladých ľudí. Prieskum Eurobarometra sa zameral na päť oblastí: celkové vnímanie veku a starých ľudí, starí ľudia na pracoviskách, dôchodok a dôchodky, dobrovoľníctvo a podpora starých ľudí a prostredia, ktoré zohľadňuje potreby starších ľudí. Z prieskumu vyplýva, že definície "mladých" a "starých" sa v jednotlivých krajinách líšia. Kým na Malte, v Portugalsku a vo Švédsku sú za mladých považovaní ľudia do 37 rokov, na Cypre a v Grécku sa za mladých považujú ľudia do päťdesiatky. V priemere sa Európania domnievajú, že za starého sa človek začína považovať tesne pred dovŕšením 64 rokov a mladým prestáva byť vo veku necelých 42 rokov. Ženy si myslia, že staroba sa začína o čosi neskôr ako tvrdia muži - vo veku 65 rokov v porovnaní so 62,7 rokov podľa mužov. Pokiaľ ide o zamestnanie, iba jeden z troch Európanov súhlasí s názorom, že oficiálny vek odchodu do dôchodku sa musí do roku 2030 zvýšiť i napriek tomu, že sa to v mnohých členských štátoch stalo politickou prioritou. Silnú podporu (61 percent) má názor, že ľudia by mali mať možnosť pracovať po dosiahnutí oficiálneho dôchodkového veku, pričom až 53 percent opýtaných odmieta povinný odchod do dôchodku. Štyridsaťdva percent Európanov si myslí, že bude schopných vykonávať svoju prácu aj po prekročení hranice 65 rokov, kým 17 percent predpokladá, že svoju terajšiu prácu už nebude vládať vykonávať po šesťdesiatke. Jedna tretina Európanov tvrdí, že by chcela pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku a myšlienka skombinovať prácu na polovičný úväzok s čiastočným dôchodkom pripadá takmer dvom tretinám Európanov lákavejšia ako byť len na dôchodku. (spravodajca TASR Jaromír Novak) hy 13.01.2012 Penzisti pracujúci na dohodu neplatia odvody - Ľudia, ktorí pracujú na dohodu, nemusia na rozdiel od zamestnancov pracujúcich na pracovnú zmluvu, platiť žiadne odvody. Čistý plat dohodára je tak v porovnaní so mzdou zamestnanca na pracovnú zmluvu vyšší Dôchodcom, ktorí sa zamestnajú na pracovnú zmluvu, zamestnávateľ strháva z platu preddavky na zdravotné poistenie vo výške štyroch percent z hrubej mzdy, ďalšie štyri percentá pohltí poistenie na dôchodkové poistenie a 1,4 percenta z hrubého platu smeruje na nemocenské poistenie. Celkovo tak zamestnávateľ strhne pracujúcemu dôchodcovi 9,4 percenta z platu. Okrem toho musia zamestnanci platiť aj daň vo výške 19 percent. Penzistom, ktorí sa zamestnajú na dohodu, zamestnávateľ nestrháva z platu žiadne odvody, ale len daň. To znamená, že ak sa dvaja dôchodcovia zamestnajú za tú istú hrubú mzdu, no jeden z nich pracuje na zmluvu a druhý na dohodu, dohodár bude dostávať vyššiu čistú mzdu. Napríklad pri hrubom plate 400 eur predstavuje rozdiel v čistej mzde medzi dohodárom a zamestnancom približne 30 eur. Čím vyššia je hrubá mzda, tým je aj vyšší rozdiel medzi čistým zárobkom. Ľudia pracujúci na zmluvu, však majú vďaka tomu, že platia odvody, v porovnaní s dohodármi viaceré výhody. Po skončení zamestnania majú nárok na zvýšenie dôchodku. Ak ochorejú, bude im Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku. Ľudia pracujúci na dohodu, nedostanú v prípade choroby žiadne peniaze. Dôchodcovia pracujúci na zmluvu majú nárok rovnako ako ostatní zamestnanci na dovolenku či stravné lístky. Dohodári dovolenku nemajú a takisto im zamestnávateľ neprispieva ani na stravu. Zákonník práce navyše dovoľuje odpracovať na dohodu o vykonaní práce pre jedného zamestnávateľa za rok len 350 hodín. Ak niekto pracuje celý rok pre toho istého zamestnávateľa, môže mesačne odpracovať približne 29 hodín. V prípade, že by pracoval osem hodín denne, celý limit by si vyčerpal za dva mesiace. 13.01.2012 psc Pravda Od dane bude oslobodená vyššia suma - Od januára sa pre všetkých daňovníkov zvýšila nezdaniteľná časť základu dane z minuloročných 3 559,30 eura na 3 644,74 eura. Kým zamestnanci pocítia nárast nezdaniteľného minima hneď v januárovej výplate, živnostníci si ho uplatnia až začiatkom budúceho roku pri podávaní daňového priznania. Nezdaniteľná časť základu dane sa mení každoročne k 1. januáru na základe aktuálneho životného minima. Suma nezdaniteľného minima sa vypočíta ako 19,2–násobok životného minima. Nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane nemajú všetci. Lepšie zarábajúcim sa výška nezdaniteľného minima postupne znižuje až na nulu. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v plnej výške majú tí ľudia, ktorých základ dane nepresahuje stonásobok životného minima. V prípade podnikateľov to znamená, že ich príjem po odpočítaní výdavkov nesmie v tomto roku presiahnuť 18 983 eur. Tí živnostníci, ktorí tento rok dosiahnu daňový základ vo výške 33 562 eura, nemajú už nárok na žiadnu nezdaniteľnú časť. Rovnako ako vzrástla nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, sa zvýšilo aj nezdaniteľné minimum na nepracujúcu manželku alebo nepracujúceho manžela. Ak manželka živnostníka nemá vlastný príjem, jej manžel si môže pri podávaní daňového priznania uplatniť celé jej nezdaniteľné minimum. Aj nezdaniteľná časť na nepracujúcu manželku sa lepšie zarábajúcim znižuje. 13.01.2012 pcs Pravda Regionálne združenia môžu žiadať o podporu do 2. februára - O finančnú podporu štátu na projekty cezhraničnej spolupráce v tomto roku môžu regionálne združenia na Slovensku žiadať do 2. februára. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR môže na realizáciu jedného projektu poskytnúť najviac 20 tis. eur. Žiadatelia o príspevok si pritom musia zabezpečiť z vlastných zdrojov najmenej 10 % z celkových nákladov na projekt. Vyplýva to z výzvy ministerstva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku na projekt regionálneho rozvoja. Podpora je určená na projekty v rôznych oblastiach euroregionálnych aktivít zameraných na rozvoj cezhraničnej spolupráce. Odborná hodnotiaca komisia zhodnotí cezhraničný dopad, uskutočniteľnosť a udržateľnosť projektov podľa rôznych kritérií. Konzultačný deň k výzve je plánovaný 11. januára na ministerstve dopravy od 10:00 do 13:00. V minulom roku rezort dopravy podporil spolu 15 projektov ôsmich regionálnych združení v celkovej sume 275,8 tis. eur. Regionálne združenie Váh - Dunaj - Ipeľ so sídlom v Nitre dostalo na tri projekty Po stopách Grasalkoviča, Kultúrne leto bez hraníc a Víno ako produkt zážitkového turizmu spolu 51,4 tis. eur. Združenie Región Tatry, sídliace v Kežmarku, získalo 48,5 tis. eur tiež na tri projekty, a to Euroregión bez hraníc 2011, X. Slovensko-poľské hospodárske fórum a Monitoring vôd - základ prehlbovania enviropartnerstva. Združenie Región Beskydy so sídlom v Žiline získalo takmer 40 tis. eur na dva projekty - Beskydský hradný triangel - historické dedičstvo spájajúce národy a Beskydská magistrála - cesta k partnerstvu národov. Podobne ako ďalšie dve združenia. Región Neogradiensis, z.p.o., v Lučenci dostal 39,8 tis. eur na projekty Cestičky do praveku - príprava turistickej destinácie v regióne Novohrad a Geopark Novohrad - Nógrad, príprava turistického chodníka Šomoška, Soví hrad, Pohanský hrad. Únia Slanej a Rimavy získala 39,6 tis. eur na projekty Miestne a regionálne produkty cestovného ruchu a socio-ekonomický rozvoj a Možnosti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v Euroregióne Slaná - Rimava. Karpatský euroregión Slovensko so sídlom v Košiciach dostal 20 tis. eur na projekt Ukážeme krásy našich krasov celému svetu Stredoeurópsky euroregión získal 19,4 tis. eur na spoločnú prezentáciu euroregiónov a Zemplínsky euroregión 17,2 tis. eur na projekt Investičná a pracovná agentúra - Euroregión Južný Zemplín 10.01.2012 SITA Fúzia roka: Miliardári zlúčili svoje strojárske firmy - Majiteľ finančnej skupiny Istrokapitál Mario Hoffmann, finančníci zo Slavie Capital Peter Gabalec a Martin Kvietik, ako aj Sitno Holding bývalého ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka, dohodli v týchto dňoch fúziu roka v slovenskom strojárstve. 54374020 Podľa informácií HN bude mať holding základné imanie sto miliónov eur a bude zatiaľ zastrešovať osem strojárskych koncernov. „Vytvoríme zoskupenie, ktoré bude slovenskou jednotkou v klasickom strojárstve,“ potvrdil pre HN výsledok rokovaní exminister hospodárstva Ľudovít Černák. Cieľom holdingu má byť využitie synergických efektov v čase hroziacej recesie. Celý zoznam firiem, ktoré do holdingu budú patriť, ešte na stole nie je. Do skupiny by však mali zapadnúť Chemstroj, PPS Group, Way Industries či napríklad aj Trens a Metalurg-Steel. V dvoch posledne menovaných má vplyv aj majiteľ Poštovej banky Mario Hoffmann. Jeho Istrokapitál by mohol skupine pomôcť aj finančne. Majiteľ Poštovej banky Mario Hoffmann, Slavia Capital a Sitno Holding založia strojársku jednotku na trhu. Miliardári dohadujú biznis roka 54373660 Na Slovensku sa v týchto dňoch dohaduje fúzia roka. Majiteľ finančnej skupiny Istrokapitál Mario Hoffmann, finančníci zo Slavie Capital Peter Gabalec a Martin Kvietik, ako aj Sitno Holding bývalého ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka totiž spolu vytvoria megaholding. „Spoja svoje strojárske aktivity do jednej skupiny so základným imaním zhruba 100 miliónov eur,“ vyhlásil pre HN zdroj z Trenčína, kde sa obchod uzavrel. Holding by mal podľa našich zistení oficiálne vzniknúť 1. júna 2012. Exminister hospodárstva Ľudovít Černák informácie o založení skupiny i jej základnom imaní potvrdil: „Bude zastrešovať osem strojárskych podnikov. Vytvoríme zoskupenie, ktoré bude slovenskou jednotkou v klasickom strojárstve.“ Hoffmann zabezpečí financovanie Presný zoznam firiem, ktoré do holdingu budú patriť, ešte na stole nie je, zatiaľ ich je dohodnutých osem. Gro spoločností vyčlení Sitno Holding. Okrem nich sem „zapadnú“ aj podniky Trens i Metalurg_Steel. Tie v súčasnosti zo spomínaných miliardárov oficiálne nikto nevlastní, vplyv však na ne má údajne majiteľ Poštovej banky Mario Hoffmann. Napríklad Metalurg_Steel je spoločnosť, ktorej majiteľom je cyperská spoločnosť Hilbe Holdings Limited. Tá bola založená vo februári minulého roku a cez svoju ďalšiu slovenskú firmu Ptchem získala skrachovanú rafinérku Petrochemu. Vo veriteľskom výbore, ktorý rozhodol o prijatí ponuky Ptchemu, boli aj predstavitelia Poštovej banky. „Áno, aj tieto spoločnosti budú patriť do zoskupenia. Dostanú sa tam kúpou alebo výmenou akcií. Okrem nich tam bude ešte aj Chemstroj zo Strážskeho,“ dopĺňa Černák. Podotýka, že sa ešte rokuje s dvoma partnermi, ich mená však nespresnil. Podľa nášho zdroja hlavná úloha Istrokapitálu bude zabezpečiť jednotné efektívne financovanie pre celú skupinu a pripraviť zdroje na akvizičné aktivity v regióne strednej Európy, ktoré budú k dispozícii v strojárstve i zbrojárstve. Priestor na akvizície K zoskupovaniu síl medzi miliardármi totiž dochádza v čase, keď eurozóne hrozí druhá vlna recesie. Počas prvej vlny pritom došlo k tomu, že ceny firiem rapídne klesli a spoločnosti, ktoré mali dostatočný kapitál, mohli vo veľkom nakupovať. Aj výkonný riaditeľ spoločnosti Patria Finance Petr Kováč prednedávnom na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub podotkol, že kríza vytvára priestor na zaujímavé akvizície v regióne. „Cieľom je vytvorenie takého zoskupenia, ktoré dokáže využiť synergické efekty, a tým zvýšiť svoju konkurencieschopnosť,“ tvrdí Černák. Zrodí sa tak holding, ktorý bude dostatočne silný z výrobnej, technologickej a personálnej stránky. „Bude mať dostatočne silné finančné zázemie a bude si môcť dovoliť expanziu na zahraničných trhoch a investície do výskumu a vývoja,“ spresňuje Černák. Do holdingu teda budú určite začlenené firmy Chemstroj, Trens a Metalurg_Steel. Podľa plánov, ktoré novovznikajúca skupina má, sa sem zrejme začlení aj detvianska firma PPS Group. V nej Sitno ovláda asi pätinu. Do nového holdingu zrejme určite zapadne aj výrobca odmínovačiek Božena, a to krupinská spoločnosť Way Industries. Tú do apríla 2010 vlastnil výlučne Sitno Holding, začiatkom mája tu polovicu odkúpila Slavia Capital. Spájanie síl medzi miliardármi nie je novinkou. Podobnú stratégiu zvolili pred pár rokmi aj finančníci z J&T, PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera a Daniel Křetínský. Tí pred tromi rokmi vytvorili Energetický a průmyslový holding. Skupina J&T doň vložila všetky svoje energetické a priemyselné aktíva, pričom PPF v ňom za asi 206 miliónov eur získala 40-percentný podiel. Rovnakú časť vlastní J&T a zvyšok má Daniel Křetínský. Ten holdingu i šéfuje. Dnes, aj vďaka dostatočnému kapitálu, EPH rastie, na Slovensku exkluzívne rokuje o vstupe do nášho najväčšieho dodávateľa plynu Slovenského plynárenského priemyslu a chceli by sprivatizovať aj teplárne. 9.01.2012 Petra Jamrichová www.hnonline.sk Aké zmeny nastali pri spotrebných daniach? - Od spotrebnej dane pre domácnosti bude oslobodený zemný plyn určený na varenie v domácnostiach. V prípade spoločného vykurovania oslobodenie nenastane. Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa dotkol problematiky doterajšieho oslobodenia od spotrebnej dane v prípade výroby tepla (z elektriny, zemného plynu a pod.) v malých kotolniach v bytových domoch a v bytoch (nejde o centrálne vykurovanie). Zmenil predmetný zákon niečo na oslobodení od spotrebnej dane v tomto prípade? Zákonom č. 546/2011 zo dňa 30.11.2011, ktorým sa novelizuje aj zákon 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov sa v § 31 ods. 1 písm. f) doplnil text „oslobodenie od dane sa nevzťahuje na zemný plyn použitý na výrobu tepla domácnosťou, ktorá nemá vlastný zdroj vykurovania v rodinnom dome alebo v byte,“ Text bol doplnený z dôvodu, že bol nejednotný výklad doteraz platného zákona. Aj doteraz platilo, že od spotrebnej dane pre domácnosti bod oslobodený zemný plyn určený na varenie, pričom, ak sa zemný plyn použil na výrobu tepla v tých domácnostiach, ktoré nemajú v rodinnom dome alebo priamo v byte vlastný zdroj vykurovania (kotol), v tom prípade zemný plyn, ktorý sa použil na výrobu tepla napr. v spoločnej domovej kotolni určenej na vykurovanie celého bytového domu, nebol oslobodený od spotrebnej dane. Doplnením textu sa zamedzí nejednotnému výkladu zákona. Môžu sa dostať domové a bytové kotolne do rôznych kategórií? Od spotrebnej dane pre domácnosti bude oslobodený zemný plyn určený na varenie, pričom, ak by sa zemný plyn použil na výrobu tepla v tých domácnostiach, ktoré nemajú v rodinnom dome alebo priamo v byte vlastný zdroj vykurovania (kotol), v tom prípade zemný plyn, ktorý sa použijú na výrobu tepla napr. v spoločnej domovej kotolni určenej na vykurovanie celého bytového domu, nebude oslobodený od spotrebnej dane. Dotkne sa vás, ako výrobcov tepla niečo podstatné z tohto zákona? Táto novela sa nás nedotkne. Pre výrobcov tepla bolo zmenou schválenie zákona č. 485/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2011, novelizoval zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa už s účinnosťou od 1.1.2011 zrušilo oslobodenie zemného od spotrebnej dane, ak je používaný na výrobu tepla určeného pre domácnosť, t. z. že od prvého januára 2011 začali platiť spotrebnú daň výrobcovia tepla, ktorí z uhlia i zemného plynu vyrábajú teplo pre domácnosti. Odpovedalo: Predstavenstvo SZVT 9.01.2012 www.hnonline.sk Colníci po spojení s daniarmi prídu o osobné príplatky - Výplaty colníkov budú tento rok nižšie. Na osobných príplatkoch môžu prísť až o sto eur. Odborárov o tom informovala generálna riaditeľka bývalej colnej správy Mária Machová. "Ešte vlani sme sa dozvedeli, že na začiatku tohto roka budú znížené osobné príplatky. Vyzerá to tak, že to bude o 20 až 25 percent menej, teda až do sto eur," tvrdí Ľudovít Kajan zo sekcie colnej správy Slovenského odborového zväzu verejnej správy Nižšie platy colníci v januárovej výplate podľa Miroslavy Slemenskej, hovorkyne finančného riaditeľstva, ešte nepocítia. Kedy sa budú príplatky škrtať, Slemenská nepovedala. "Budúcnosť dorieši osobný úrad finančného riaditeľstva," odpovedala. Problémy s osobnými príplatkami mali colníci už koncom minulého roka, keď im hrozilo, že ich nedostanú vôbec. Tohtoročné zníženie je však pravdepodobne neodvratné. "Budú to prehodnocovať. Bolo nám povedané, že je lepšie znížiť príplatky na začiatku roka, lebo ťažko povedať, ako sa bude vyvíjať rozpočet a potom sa to vyrovná. Podľa nás je to dosť radikálne a nesúhlasíme, ale zatiaľ nie je tá sila, ktorá by išla proti tomu," dodal Kajan. Odborári sa situáciu chystajú riešiť, na presných krokoch sa ešte nedohodli. Colné a daňové správy od Nového roka fungujú spoločne pod finančnou správou, ktorú vedie finančné riaditeľstvo. Zamestnanec colnej sekcie, ktorý nechce byť menovaný, tvrdí, že tam vládne chaos. "Môj útvar zanikol tak ako mnohé ďalšie. O platových pomeroch už bude rozhodovať nový šéf, takže koľko zarobím na nenárokovateľných zložkách, presne neviem. Veľa vedúcich pracovníkov odvolali a náhrada za nich zatiaľ nie je," povedal. Motiváciou zostať v tomto zamestnaní je pre neho výsluhový dôchodok. Zamestnanci sa sťažujú, že ešte nedostali stravné lístky a v kanceláriách nemajú ani kalendáre na tento rok. "Na kapitálových výdavkoch bol na tento rok znížený rozpočet o dvadsať percent. To sa odrazí na rôznych pomôckach, prípadne opravách," podotkol Kajan. Daniari a colníci už fungujú pod jednou strechou Finančná správa, ktorá vznikla zlúčením daňovej a colnej správy, by mala byť štíhlejšia a efektívnejšia. Tvorí ju finančné riaditeľstvo a deväť daňových a deväť colných úradov. K 1. januáru 2012 daňová správa kvôli reforme znížila počet pracovníkov o 309 ľudí, o 150 sa znížil počet pracovníkov vo vedúcich pozíciách. Tento rok budú ešte daňové a colné úrady fungovať osobitne, v januári 2013 by sa mali zlúčiť, čím vzniknú nové finančné úrady. Štát sa tak chce pripraviť na zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov. Od novej zlúčenej správy si rezort financií tiež sľubuje obmedzenie daňových únikov, šetrenie a zlepšenie služieb pre občanov. (eo) 6.01.2012 Pravda Slovenské hospodárstvo rástlo vďaka vývozu - Slovenské hospodárstvo naďalej ťahajú predovšetkým iné štáty. Potvrdilo sa to aj v roku 2011, a možno ešte výraznejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Kým zahraničný dopyt bol ťahúňom rastu hrubého domáceho produktu, domáci dopyt opäť stagnoval. Domácnosti míňali menej ako pred rokom a v porovnaní s rokom 2010 šetrila aj verejná správa. Podľa bankových analytikov slovenské hospodárstvo malo v minulom roku reálne stúpnuť o 3 %, čo by znamenalo spomalenie z predvlaňajších 4,2 %. Spočiatku sa však očakával rast rýchlejší, udalosti v polovici roka 2011 však vyhliadky výrazne zhoršili. "Zatiaľ čo v prvom štvrťroku 2011 reálny rast HDP prekonal svoje predkrízové maximum, v ostatných mesiacoch sa stále zreteľnejšie objavovali známky spomalenia eurozóny," konštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Soňa Muzikářová. To bolo aj dôvodom, prečo medziročný rast slovenského hospodárstva v roku 2011 v druhom polroku spomalil. Kým v prvom štvrťroku 2011 ekonomika Slovenska stúpla o 3,4 % a v druhom ešte zrýchlila na 3,5 %, v treťom kvartáli sa už medziročný hospodársky rast zmiernil na 3 %. Napriek tomu si však hospodárstvo udržalo relatívne slušný medzikvartálny rast o 0,8 %. Ešte výraznejšie spomalenie medziročného rastu sa však očakáva za štvrtý štvrťrok, kedy podľa bankárov ekonomika stúpla iba o 2,4 %. 5.01.2012 SITA Štát doplatil na rekordne drahý benzín - Minuloročné rekordné ceny benzínov a nafty až okolo 1,4 eura za liter sa nepriaznivo prejavili na príjmoch štátnej pokladnice. Časť ľudí presadla z auta do lacnejšej verejnej dopravy, čo prispelo k tomu, že palív sa na pumpách predávalo menej. Štát aj v dôsledku toho vybral na spotrebnej dani z minerálnych olejov menej o 73 miliónov eur, ako pôvodne plánoval. Tento výpadok len sčasti štátu nahradili vyššie príjmy z 20-percentnej dane z pridanej hodnoty, ktorej výber pri drahšom palive stúpa. Celkovo motoristi vlani kúpou palív naplnili štátu viac ako šestinu z celoročných daňových príjmov. Benzín bol vlani oproti roku 2010 drahší až o 16 percent a nafta až o 20 percent. Išlo najmä o dôsledok drahej ropy, ale k vyšším cenám prispela aj vláda. Kabinet v rámci úsporného balíčka, ktorým sa malo zastaviť zadlžovanie krajiny, zaťažil najviac práve motoristov. Dane na palivá rástli, čo naftu aj benzín zdražilo asi o päť centov. Lenka Buchláková Pravda Desaťdňové diaľničné nálepky nahradili sedemdňové - Národná diaľničná spoločnosť očakáva, že v tomto roku vodiči kúpia 1,8 mil. desaťdňových diaľničných nálepiek a príjmy z ich predaja dosiahnu 18 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. BRATISLAVA. Namiesto sedemdňových diaľničných nálepiek za sedem eur budú vodiči od tohto roka používať desaťdňové známky v hodnote desať eur. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. predpokladá, že v roku 2012 vodiči kúpia 1,8 mil. kusov desaťdňových nálepiek za 18 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ predaj nových nálepiek s dlhšou platnosťou by mal oproti sedemdňovým známkam klesnúť takmer o 24 %, tržby z ich predaja majú vzrásť o 3,4 %. Keby zostali platiť sedemdňové známky, predalo by sa ich 2,36 mil. kusov a príjmy by dosiahli 17,42 mil. eur s daňou. O zavedení desaťdňových nálepiek namiesto sedemdňových rozhodla vláda začiatkom novembra minulého roka. Ročná diaľničná nálepka pre rok 2012, ktorá platí do 31. januára 2013, stojí 50 eur. Za mesačnú nálepku vodiči zaplatia 14 eur a za novú desaťdňovú nálepku 10 eur. Pre prípojné vozidlá platia rovnaké ceny nálepiek. 1.01.2012 SITA Objem úverov domácností stúpol o osminu - V rámci úverov slovenských domácností bol v októbri podobný vývoj ako v septembri. Ich celkový stav totiž rástol medzimesačne približne zhodným tempom, a to o 148 miliónov eur. V porovnaní s októbrom 2010 sa zvýšil o 12,2 %. "Medziročný rast má nepatrne klesajúci trend," informovala dnes Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom mesačnom bulletine pre mesiace november a december 2011. Dve tretiny z medzimesačného rastu tvorili úvery na nehnuteľnosti, ktorých dynamika sa však mierne spomalila o 0,4 percentuálneho bodu. Dosiahla tak 14,7 %. "Mierne ochladenie záujmu o úvery na nehnuteľnosti je podobné ako na jeseň 2009," tvrdí v bulletine NBS. Zvyšnú jednu tretinu úverov použili slovenské domácnosti na spotrebu. V sektore nefinančných spoločností pokračoval mierne negatívny trend poklesu úverovej aktivity zo septembra. Celkový stav úverov medzimesačne klesol o 84 miliónov eur. Tento vývoj možno podľa NBS pripísať pravdepodobne nižším potrebám pri financovaní prevádzky. Svedčí o tom najmä zníženie stavu úverov do jedného roka, a to predovšetkým kontokorentných úverov. "Ďalším faktorom bol pokles kontokorentných úverov so sankčnou úrokovou sadzbou, ktoré mohli byť splatené alebo predané," uviedla banka. Stav dlhodobejších úverov nad 1 rok sa v októbri 2011 opäť mierne zvýšil. Došlo však takisto aj ku spomaleniu jeho medziročného rastu, ktorý sa znížil na 6,3 %. "Predstavuje to pokles o takmer 3 percentuálne body v porovnaní s najvyššou hodnotou od marca 2009 zaznamenanou v auguste 2011," informuje NBS. V októbri sa zvýšili úvery ostatným finančným sprostredkovateľom o 59 miliónov eur, čím sa ich medziročný rast dostal prvýkrát od mája 2008 do kladných hodnôt. 21.12.2011 TASR V Nórsku vypukla panika. Nie je maslo - Pred Vianocami majú Nóri prázdne regály so základnou prísadou do koláčov. Mliekari vinia zmenu výživy a počasie. OSLO, BRATISLAVA. Kým Európska únia bojuje s ekonomickou krízou, Nóri bojujú s inou – maslovou. Nedostatok masla v severskej krajine krátko pred Vianocami vyhnal ceny tuku na čiernom trhu na absurdných 600 až 700 nórskych korún (asi 80 až 90 eur) za kilo, asi desaťnásobok bežnej ceny v krajine. Solidárni susedia Prázdne regály s maslom priniesli v Nórsku rady ako u nás za socialistických čias. V Osle susedom solidárne rozdávali maslo švédsky novinár i dánsky podnikateľ zadarmo, jedny noviny zas ponúkajú maslo s predplatným. Na internetovom obchode Blocket jeden z podnikavých Švédov dokonca ponúka Nórom maslo výmenou za gitaru, píše švédsky server The Local. Na hraniciach minulý týždeň zadržali ruského priekupníka s 90 kilogramami masla v aute. Kríza zašla tak ďaleko, že vláda sa rozhodla dočasne (do konca marca) znížiť vysoké clá na maslo, ktoré zaisťujú dominanciu domácich výrobkov, o vyše 80 percent. Zrušila tiež kvóty na produkciu mlieka. No ani to už podľa mliekarov Vianoce s maslovými koláčmi nemusí zachrániť. Nedostatok zrejme pretrvá do konca januára. Nóri chcú tuky Mliekarenská spoločnosť Tine, ktorá takmer úplne ovláda nórsky trh, vidí za nedostatkom masla to, že Nóri zmenili stravovacie návyky a čoraz viac chcú stravu s menej sacharidmi, no bohatú na tuky. Vlhké leto zas spôsobilo nedostatok a horšiu kvalitu mlieka. Poľnohospodári však vyčítajú spoločnosti Tine, že pridlho čakala, kým štát požiadala o nižšie clo, aby mohla kúpiť maslo zo zahraničia, a o zrušenie trestov za prekročenie kvót na výrobu mlieka. 16.12.2011 Ela Rybárová SME Účet si možno preniesť ako telefónne číslo - Prejsť z jednej banky do druhej možno rovnako ako vymeniť mobilného operátora. Aj účty sa dajú prenášať z jednej banky do druhej. Klient síce dostane nové číslo účtu, ktoré musí nahlásiť zamestnávateľovi, ale s prechodom by nemal mať toľko starostí, ako keby chcel sám zmeniť banku. Pri zmene účtu je najdôležitejšie vybrať si novú banku. Rozhodovať by nemala len základná cena za balík, ale aj to, čo obsahuje. Klient by si mal na výpise z účtu pozrieť, aké služby využíva a hľadať taký balík služieb, ktorý zahŕňa čo možno najviac z nich. V opačnom prípade síce bude mať účet s nízkym mesačným poplatkom, ale môže sa stať, že bude musieť doplácať za využívanie ďalších služieb. Dôležité je aj preveriť sa, či sa v jeho blízkosti nachádzajú bankomaty tej banky, do ktorej chce prejsť. Väčšina balíkov služieb totiž obsahuje len výbery z vlastných bankomatov. Za výbery z bankomatov iných bánk si banky účtujú aj viac ako jedno euro. To znamená, že zmena banky by sa mohla týmto spôsobom predražiť. Kto si nájde nový vhodný účet, stačí vyplniť žiadosť o presun účtu a odovzdať ju v novej banke. Ľudia, ktorí nechcú chodiť do pôvodnej banky, môžu touto úlohou poveriť novú banku. V takom prípade však musia mať úradne overený podpis. Ak nechcú platiť za overenie podpisu, musia zájsť aj do pôvodnej banky. Výhodou presunu účtu je to, že banky spolu navzájom komunikujú. Nová banka nastaví všetky trvalé príkazy a inkasá tak, ako boli v starej banke. Zároveň oznámi firmám, ktorým klient platí prostredníctvom inkasa, že si majú peniaze sťahovať už z nového účtu. Banky väčšinou spolupracujú s mobilnými operátormi, dodávateľmi energií či poisťovňami. Ak niekto platí inkasom menšej firme, s ktorou banka nespolupracuje, musí jej sám oznámiť nové číslo účtu. Ešte pred presunom účtu by si mal každý overiť, či má s pôvodnou bankou vyrovnané všetky záväzky. Ak je niekto napríklad na účte v mínuse, banka presun účtu nepovolí. Najprv je preto potrebné vložiť na účet peniaze, aby mal klient kladný zostatok na účte. Preniesť účet si môže každý bez ohľadu na to, či využíva len účet, alebo balík služieb. Presun účtu je však určený len nepodnikateľom. Ak si chce svoj účet preniesť z jednej banky do druhej podnikateľ, musí si všetko vybaviť sám. Ako postupovať pri presune účtu 1. Nájdite si novú banku. 2. Vypíšte žiadosť o presun účtu a odovzdajte ho v novej banke. Žiadosti ba mali byť k dispozícii vo všetkých bankách, ktoré sú členmi Slovenskej bankovej asociácie. Stiahnuť ju možno aj z internetovej stránky bankovej asociácie. 3. Ak nechcete chodiť do pôvodnej banky, dajte si overiť podpis na matrike a u notára. V opačnom prípade musíte žiadosť osobne priniesť aj do starej banky. 4. Banky navzájom spolupracujú, pričom zo starého účtu sa prenesú všetky trvalé príkazy a inkasá na nový účet. 5. Nová banka oznámi spoločnostiam, s ktorými spolupracuje, že sa klientovi zmenilo číslo účtu. Ostatným firmám, ktorým klient platí inkasom, musí zmenu oznámiť sám. 6. Proces zmeny môže trvať aj viac ako mesiac. Banky musia zabezpečiť, aby sa do dňa presunu hradili všetky záväzky zo starého účtu a od tohto termínu z nového účtu. 15.12.2011 pcs Pravda Indonézska vláda podporuje vstup zahraničných investorov - O odpustenie dane z príjmu pre investorov, ktorí v piatich vybraných odvetviach investujú v Indonézii minimálne 1 bilión rupií (cca 110 miliónov amerických dolárov), sa treba uchádzať do roku 2014. Toto odpustenie im indonézska vláda môže schváliť až na desať rokov. Ide o investície do výroby 87 produktov, ktoré produkujú kovospracujúci priemysel, petrochemický priemysel, strojárstvo a odvetvia zaoberajúce sa obnoviteľnými zdrojmi energie a telekomunikačnými technológiami. Tieto daňové prázdniny ukotvujú aktuálne dekréty indonézskeho ministerstva priemyslu a ministerstva financií, ktoré sú už v indonézštine zverejnene na webstránkach týchto ministerstiev. O zoznam produktov môžu investori žiadať na Ministerstve priemyslu Indonézie (www.kemenperin.go.id, telefón 006221 5251470). Podrobné informácie k daňovej politike Vám poskytne: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Jakarte JI. Prof. Mohammad Yamin SH, 29, 103 10 Jakarta , Indonézia Tel.: 0062/21/3101068, 0062/21/3151429 Fax: 0062/21/3101180 Mobil: 0062816783043 (dipl. služba / Emergency Call) Email: emb.jakarta@mzv.sk 9.12.2011 MZV Holandským bankám zvýšíli daň. Za vysoké odmeny - Holandské banky, ktoré svojim manažérom vyplatia vysoké odmeny, budú čeliť vyššej sadzbe bankovej dane, ktorú holandská vláda plánuje zaviesť od polovice budúceho roka. Oznámilo to v piatok (9.12.) ministerstvo financií. Holandsko minulo na záchranu bánk takmer 40 miliárd eur, keď ich v dôsledku finančnej krízy z roku 2008 buď zoštátnilo, alebo im poskytlo finančnú injekciu. Medzi takéto banky patria napríklad ABN Amro, ING alebo poisťovňa Aegon či finančná skupina SNS Reaal. Práve štedrá pomoc z peňazí daňových poplatníkov vyvolala neskôr ich pobúrenie, keď sa dozvedeli, že niektorí bankári v zachraňovaných inštitúciách aj po pomoci od štátu poberali obrovské odmeny. Vláda plánuje stanoviť novú bankovú daň, ktorá by mala Holandsku priniesť ročne okolo 300 miliónov eur, na úrovni 0,022 % z krátkodobých pasív a 0,011 % z dlhodobých pasív, informovalo ministerstvo. No v prípade, že banka vyplatí manažérom odmeny, ktorých výška presiahne 100 % ich ročného platu, bude musieť zaplatiť daň oproti tej stanovenej o 5 % vyššiu. 10.12.2011 TASR Výrobcovia sladkostí zdražujú. Pre cukor - Kakaové rezy či lentilky nájdete zrejme v obchodoch za vyššie ceny. Termín zdražovania závisí aj od veľkosti zásob v obchodoch. BRATISLAVA. Kolekcie na vianočné stromčeky vyjdú tento rok pravdepodobne drahšie než minulý. Výrobcovia sladkostí totiž zvyšujú ceny. „Boli sme donútení zdražiť od 5 do 12 percent v závislosti od zloženia výrobku a vývoja jednotlivých základných surovín,“ povedal člen predstavenstva I.D.C. Holdingu Roman Sukdolák. Firma vlastní trnavské Figaro či seredskú Seditu. V portfóliu má napríklad známe Kakaové rezy. Ktoré produkty a o koľko zdražejú, závisí najmä od toho, koľko obsahujú cukru. Ten totiž dlhodobo dražie. „Jeho cena sa za posledný rok v podstate zdvojnásobila,“ vysvetľuje Sukdolák. Zdražovanie bonbónov Drahší cukor dáva najväčšie predpoklady na zdraženie bonbónov. Za nimi by podľa obsahu cukru mali nasledovať oblátky a potom sušienky. Ďalší výrobca – Nestlé – zvýšil ceny v priemere o 3,6 percenta. Hovorca firmy Martin Walter dodal, že dôvodom sú aj ceny kakaa či ďalších vstupov, ktoré vo všeobecnosti dlhodobo rastú. Firma k nám dováža napríklad tyčinky Kitkat či čokolády Orion. Výrobcovia I.D.C. aj Nestlé zdvihli ceny od októbra. Na cenovkách v predajniach sa to však ešte nemuselo prejaviť. „Obchodníci si obvykle pred zdražením naberú zásoby za staré ceny. V extrémnych prípadoch aj na tri až štyri mesiace ešte môžu ceny podržať,“ hovorí Sukdolák. Akcie ceny menia Obchodníci súhlasia, že určité zásoby zvyčajne majú. „Niekde sa to prejavilo, niekde nie,“ povedal o zdražovaní hovorca Kauflandu Martin Gärtner. Detaily neprezradil. Kedy sa zdražovanie prejaví, záleží podľa neho aj na tom, aké dlhodobé kontrakty má obchodník s dodávateľom uzatvorené alebo či ide o väčšieho, alebo menšieho dodávateľa. Navyše ceny menia aj rôzne zľavové akcie. COOP Jednota Slovensko práve s dodávateľmi sladkostí rokuje, tento rok má však už istý. „Do konca tohto roka sa určite ceny v predajniach COOP Jednoty nezvýšia. Čo sa týka budúceho roka, vývoj cien bude závisieť od výsledkov rokovaní a celkovej situácie na trhu,“ povedal šéf reťazca Gabriel Csollár. Analytik Jiří Tyleček z X–Trade Brokers očakáva, že cukor už dražieť nebude. Je za tým hroziaca kríza, pre ktorú budú ľudia menej nakupovať, hovorí. Podľa portálu idnes.cz zatiaľ dopyt po čokoláde naopak rastie. 7. 12. 2011 Daniela Krajanová SME Vznikne register účtovných závierok - Ministerstvo financií zriaďuje nový register účtovných závierok, ktorý by mal okrem iného pomôcť zlepšiť aj podnikateľské prostredie. Zámer rezortu obsiahnutý v novele zákona o účtovníctve odsúhlasili vo štvrtok aj poslanci NR SR. Okrem registra účtovných závierok navrhlo ministerstvo financií v novele aj nový spôsob ukladania pokút za porušenia ustanovení zákona o účtovníctve. Účinnosť zákona je okrem niektorých bodov stanovená na 31. december 2011. Poslanci však nepodporili pozmeňujúci návrh poslanca Martina Chrena (SaS), ktorým sa mali meniť limity pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. S týmto zámerom vyslovil nesúhlas aj minister financií Ivan Mikloš, ktorý upozornil, že presadenie tohto návrhu by spôsobilo viac ako štvornásobný pokles počtu firiem s povinným auditom. Na možné riziká zvýšenia limitov pre povinné audity upozornila aj Slovenská komora audítorov (SKAU). Finančný prínos zrušenia povinnosti auditu pre veľkú skupinu prevažne menších a stredných firiem by totiž podľa nej bol otázny, a to v porovnaní so škodami, ktoré by tento krok spôsobil z hľadiska zníženia kontroly nad vedením účtovníctva vo firmách. „Práve v období hospodárskej krízy je efektívne využívanie nástrojov kontroly a zvyšovania transparentnosti, k akým patrí aj audit účtovnej závierky, pre štandardizáciu podnikateľského prostredia dôležitejší ako kedykoľvek predtým,“ konštatoval prezident komory Ondrej Baláž. 1.12.2011 SITA Od januára vzrastú minimálne odvody - Od začiatku budúceho roka sa zvýšia minimálne sumy poistného na sociálne poistenie, ktoré platia samostatne zárobkovo činné osoby. Keďže minimálny vymeriavací základ sa od 1. januára budúceho roka upraví zo súčasných 329,06 eura na 339,89 eura, najnižšie možné povinne platené poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie sa pre SZČO zvýši zo súčasných 109,07 eura na 112,66 eura. "Splatnosť poistného za január 2012 je pre samostatne zárobkovo činné osoby najneskôr do 8. februára 2012," informuje Sociálna poisťovňa. Spolu s nárastom minimálneho vymeriavacieho základu sa zdvihne aj najvyšší možný vymeriavací základ. Pri garančnom poistení, ktoré platí len zamestnávateľ, a pri nemocenskom poistení pôjde o zvýšenie z tohtoročných 1 116,75 eura na 1 153,50 eura. V prípade dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti maximálny mesačný vymeriavací základ od začiatku budúceho roka vzrastie 2 978 eur na 3 076 eur. Minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú SZČO povinné platiť poistné na sociálne poistenie, je stanovený ako 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Keďže priemerná mzda sa v minulom roku medziročne zvýšila o 3,2 % na 769 eur, najnižší vymeriavací základ od začiatku januára budúceho roka vzrastie tiež o 3,2 %. Maximálny vymeriavací základ na budúci rok je v prípade dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti štvornásobkom priemernej mzdy na Slovensku, ktorá bola vykázaná za rok 2010. Pri platení poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie je na budúci rok maximálnym základom 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku za rok 2010. 5.12.2011 SITA V Česku sa uvažuje v prípade krízy o skrátení pracovného týždňa - Ekonomickí poradcovia českej vlády pripravujú plán na zvládnutie ekonomických problémov Európy. Ani v prípade krízy nenavrhujú masívne zadlžovanie na podporu ekonomiky. Katastrofický scenár počíta s rozpadom eurozóny. Národná ekonomická rada vlády (NERV)a české ministerstvo financií v rámci opatrení, ktoré by mali Česku pomôcť prežiť ekonomické problémy v Európe, uvažujú o uzákonení vyrovnaných rozpočtov, zvýšení jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 20 %, alebo skrátení pracovného týždňa vo firmách. Vo svojom dnešnom vydaní o tom informovali české Hospodárske noviny (HN). Podľa denníka sa počíta s troma možnými scenármi vývoja a navyše s jedným katastrofickým. Ten by nastal v prípade systémového kolapsu Európy - náhle by sa rozpadla eurozóna a banky by si prestali požičiavať. Skrátenie pracovného týždňa by pripadalo do úvahy, ak by česká ekonomika na budúci rok klesla o 2 % až 5 %. Štát by firmám dal určité úľavy, asi na sociálnom zabezpečení. Neplatil by potom toľko na podporách nezamestnaným a v podnikoch by zostali kľúčoví ľudia. Firmy by hneď po odznení krízy mohli obnoviť výrobu. A neznížil by sa domáci dopyt. Zatiaľ vraj majú ekonómovia z NERV a ministerstvo asi 30 návrhov, ktoré majú posúdiť na začiatku budúceho týždňa spolu s ministrom financií a premiérom. Konkrétny plán opatrení, ktoré by zmiernili dosah krízy na českú ekonomiku, predstaví české ministerstvo financií v januári 2012. Vtedy už budú známe spresnené prognózy rastu ekonomiky. V súčasnosti totiž rozpočet počíta s nereálnym rastom HDP o 2,5 %. Aktuálne predpovede počítajú s tempom rastu okolo 1 % a ministerstvo financií je ešte skeptickejšie. Najmä o najčernejšie možnosti vývoja ministerstvo ani NERV podľa HN nechcú príliš hovoriť. Minister financií Miroslav Kalousek minulý týždeň vyhlásil, že ak by sa eurozóna zrútila, Česko bude bojovať o prežitie. "Nastáva úplne nová éra - koniec žitia na dlh a viac osobnej zodpovednosti. Musíme tomu prispôsobiť svoje potreby. Padá mýtus, že štát môže nafukovať rast dlhom, ekonomika musí rásť a štát musí tento rast zaručiť," myslí si Kalousek. Ani najhorší možný vývoj tak pravdepodobne nezmení záväzok súčasnej vlády postupne znižovať tempo zadlžovania Česka. Okrem iného preto, že lacno si požičať je pre všetky európske krajiny stále ťažšie. S Kalouskom súhlasí aj šéf pracovnej skupiny NERV pre verejné financie Tomáš Sedláček. Nemá podľa neho zmysel stimulovať českú ekonomiku, pretože je malá a príliš závislá od zahraničia. "Stimulačné opatrenia nepomôžu. Teraz je dôležité stabilizovať rozpočty a posilniť konkurencieschopnosť podnikov," potvrdzuje analytik Raiffeisenbank Aleš Michl, ktorý sa zúčastňuje na rokovaniach NERV. 8.12.2011 TASR Kanada investuje do digitálnych technológií - Minister priemyslu Christian Paradis oznámil, že počas nasledujúcich troch rokov investuje Kanada 80 miliónov dolárov do pilotného programu s názvom The Digital Technology Adoption/Programme pilote d'adoption de la technologie numérique, ktorý má podporiť malé a stredné podniky vo využívaní digitálnych technológií. Program by mal pomôcť približne 600 podnikom z rôznych sektorov po celej Kanade, aby začali viac využívať digitálne technológie vo svojej práci (napríklad vo výrobných linkách, systémoch zákazníckeho servisu, v dodávateľskom reťazci a pod.). Program, okrem zvýšenia povedomia o digitálnych technológiách, zapojí aj miestne univerzity a technologické inštitúty, ktoré budú pomáhať firmám s jeho implementáciou. November 2011 www.nrc-cnrc.gc.ca Doktori zarobia bokom stovky eur - Slovensko nedáva do zdravotníctva málo peňazí, takmer tretina zdrojov je súkromná. BRATISLAVA. Lekár si k platu privyrobí stovky eur. Kým oficiálne čísla hovoria o priemernej mzde 1500 eur, štúdia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) uvádza ďalší príjem okolo päťsto eur. Odvoláva sa pritom aj na viaceré zdroje z lekárskeho prostredia. „Niektorí lekári si napríklad účtujú päť eur za prednostné vyšetrenie,“ uviedol šéf INEKO Peter Goliaš. Ak by si ho každý deň objednali štyria pacienti, mesačne by išlo o 400 eur. K tomu treba podľa Goliaša prirátať poplatky za nadštandard aj rôzne neoficiálne platby. INEKO porovnávalo súkromných lekárov, vychádzalo z údajov zdravotných poisťovní. Platy sa pohybujú od 1 291 eur po viac než 3 200 eur, čo zarába gastroenterológ. Medzi lepšie zaplatených patria tiež gynekológovia, príjem je vyšší ako dvetisíc eur. OECD uvádza 1 500 eur Štatistika Platy lekárov •podľa OECD zarobí zamestnaný všeobecný lekár na Slovensku 1 537 eur, •súkromní lekári zarobia podľa štúdie INEKO od 1 200 do 3 200 eur, •plat nášho lekára je 2,2­násobok priemernej mzdy, •rovnako je to vo Fínsku, •2,3­násobok priemernej mzdy zarobí maďarský a španielsky lekár, •pôsobí u nás 22 059 registrovaných lekárov, v ambulanciách je z toho 12 192. Priemerná mzda všeobecného lekára zamestnanca je podľa OECD na Slovensku 1 537 eur. Lekárski odborári súhlasia, že toľko zarábajú lekári v nemocniciach, ale aj s príplatkami za služby a nadčasy. INEKO porovnalo platové podmienky v zahraničí. Na Slovensku dostáva lekár 2,2­-násobok priemernej mzdy, podobne je to vo Fínsku či vo Veľkej Británii. Medzi najlepšie zaplatených patria lekári v USA, kde to bolo podľa údajov OECD 4,6­násobok. Slovensko do zdravotníctva nedáva málo peňazí, podľa správy OECD za rok 2011, ktorá vychádza z dva roky starých čísel, je to 9,1 percenta HDP . Je to viac než ostatné krajiny Visegrádskej štvorky, priemer OECD je 9,5 percenta. „Štruktúra týchto zdrojov je taká, že súkromné predstavujú významný podiel, ktorý rastie, čo môže zvyšovať bariéru dostupnosti nízkopríjmovým domácnostiam,“ myslí si Tomáš Szalay z Health Policy Institute. Súkromné peniaze tvoria podľa OECD na Slovensku takmer tretinu. Najviac platíme podľa Dušana Zachara z INEKO na doplatkoch na liekoch. Zarábajú farmafirmy Slovensko je podľa OECD jednou z troch krajín, ktoré najviac míňajú na lieky. Okrem toho, že na Slovensku boli vysoké ceny a tým aj doplatky, jeme priveľa liekov. Z deviatich základných terapeutických skupín majú Slováci nadpriemernú spotrebu v šiestich. Zmeniť to skúša lieková reforma, ktorá prešla parlamentom za ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Peniaze na lepšie ohodnotenie by bolo možné získať aj úsporami na sieti zdravotníckych zariadení. Slovensko má 6,5 lôžka na tisíc obyvateľov, polovicu z toho majú USA, Veľká Británia, Švédsko či Nový Zéland. Priemer OECD je päť. Pričasto chodia Slováci aj k lekárovi. „Počet postupne klesá, situácia sa zlepšuje, ale pomaly,“ tvrdí Zachar. Podľa Szalaya má Slovensko drahý, ale neefektívny systém. „Za relatívne dosť peňazí nedávame ľuďom adekvátne zlepšenie zdravia.“ Slováci žijú krátko a so sníženou kvalitou života oproti ostatným. Priemerný slovenský muž sa dožije 70 rokov, v EÚ je priemer takmer 78. 30. 11. 2011 Zuzana Petková SME Nábor senior poradcov pre program TurnAround Management Európskej banky pre obnovu a rozvoj - Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj zabezpečuje nábor senior výkonných pracovníkov zo sektora slovenských podnikateľských subjektov a slovenských konzultantov na pozície senior poradcov pre program TurnAround Management. Program TurnAround Management je nástrojom technickej pomoci Európskej banky pre obnovu a rozvoj s cieľom podporiť adaptáciu malých a stredných podnikov v krajinách východnej Európy, strednej Ázie, Kaukazu a Balkánu a v krajinách regiónu južného a východného Stredomoria k potrebám trhovej ekonomiky. Program zamestnáva špecificky priemyselne orientovaných a skúsených riadiacich pracovníkov na pozícii vrcholového manažmentu z hospodársky vyspelých krajín s cieľom poskytovať poradenstvo malým a stredným podnikom počas obdobia 12 až 18 mesiacov. Úlohou senior poradcov bude pomáhať pri získavaní nových možností riadenia a pri zlepšení manažérskych zručností, ako aj pri celkových technických a obchodných skúsenostiach v krajinách pri ich prechode na trhové hospodárstvo. Poradenstvo a úlohy zahŕňajú týždenné misie v podnikoch raz za každých šesť až osem týždňov. V rámci jedného projektu sa predpokladá uskutočnenie piatich až šiestich misií. TurnAround Management je neziskovým programom financovaným donormi a realizuje priemyselné projekty v oblasti od manufaktúry a agrobiznisu až po turizmus a služby. Bližšie informácie o programe sú zverejnené na stránke www.ebrd.com/tambas (http://www.ebrd.com/pages/workingwithus/tambas.shtml). Požiadavky pre uchádzačov: slovenská štátna príslušnosť nutná znalosť anglického jazyka slovom a písmom vrátane znalosti odbornej terminológie z odvetvia profesionálnej špecializácie uchádzača výhodou je znalosť ruského prípadne iného jazyka niektorej z krajín, v ktorej banka vykonáva svoje operácie progresívna kariéra v niektorom z výrobných odvetví uvedených nižšie vrátane minimálne 15 rokov skúseností na pozícii vrcholového manažmentu silné odborné zázemie v niektorom z týchto odvetví: energetika, infraštruktúra vrátane dopravnej, telekomunikácie, spracovateľský priemysel vrátane potravinárskeho, farmaceutický priemysel, veľkoobchod/maloobchod, ťažobný priemysel; vylúčené sú sektory: zbrojársky priemysel, bankovníctvo, finančných služieb a výroba tabaku chápanie mandátu Európskej banky pre obnovu a rozvoj vrátane dôrazu na rozvoj súkromného sektora ochota cestovať do krajín, v ktorých Európska banka pre obnovu a rozvoj vykonáva svoju činnosť výborné komunikačné a organizačné schopnosti počítačová gramotnosť Zoznam požadovaných dokladov: sprievodný list v anglickom jazyku profesijný štruktúrovaný životopis s prehľadom doterajšej praxe v anglickom jazyku Dátum podania žiadosti spolu s požadovanými dokladmi: do 31. januára 2012 Spôsob podania žiadosti spolu s požadovanými dokladmi: elektronickými prostriedkami na adresu iveta.lukacova@mfsr.sk s označením v predmete emailu „TAM Programme – Slovak recruitment event“ Predvýber z uchádzačov uskutoční Európska banka pre obnovu a rozvoj. Následne prebehne výber z uchádzačov na základe rozhovoru so zástupcami Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre program TurnAround Management na jar roku 2012 v Slovenskej republiky. Presný termín a miesto oznámia úspešným uchádzačom v rámci predvýberu. Ďalšie informácie: na čísle 02/5958 3331 (Ing. Iveta Lukáčová) alebo email iveta.lukacova@mfsr.sk. 23.11.2011 MZV Štátna spoločnosť odmeňuje zamestnancov štedro - Stravné lístky i počas materskej dovolenky, nárok na trinásty a štrnásty plat po odpracovaní dvoch mesiacov či tridsaťosemapolhodinový pracovný týždeň. Takéto a iné výhody dokázali odbory v minulosti dohodnúť zamestnancom v ministerstvom financií vlastnenej Slovenskej konsolidačnej, ktorá spravuje staré pohľadávky štátu pochádzajúce z ozdravenia bánk ešte spred desiatich rokov. Ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK "Toto nie sú štandardné výhody, aké získavajú ľudia pracujúci v súkromnej sfére," hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Štátne podniky majú totiž podľa neho stále štedré sociálne systémy a samotní manažéri nie sú takí tlačení do šetrenia ako v súkromnej sfére. Napríklad v automobilových firmách majú robotníci nárok na trinásty a štrnásty plat len po splnení výrobných plánov a pri stopercentnej dochádzke. Okrem trinástej a štrnástej mzdy môžu zamestnanci Slovenskej konsolidačnej získať ešte štvrťročné odmeny, ročné odmeny, mimoriadne odmeny a odmeny pri pracovných a životných jubileách. Bežní pracovníci tak môžu pri takto nastavenom mzdovom systéme získať za rok až osemnásť mesačných platov. Pri odchode ľudia pracujúci vo firme viac ako päť rokov majú nárok na päťmesačné odstupné. Ak sa však zamestnanec na výpovedi dohodne so Slovenskou konsolidačnou, tak podľa platnej kolektívnej zmluvy má nárok až na osemmesačné odstupné. Štátna firma v tom nevidí problém. "Pri kontrole procesov prijímania kolektívnej zmluvy a zásad odmeňovania zamestnancov sme neprišli k zisteniu, že by bol porušený akýkoľvek zákon," povedal Maroš Havran, hovorca Slovenskej konsolidačnej. Šéfka odborov v spoločnosti sa nechcela vyjadriť k tomu, ako sa jej podarilo s vedením dohodnúť tieto v porovnaní so súkromným sektorom nadštandardné výhody.Zamestnankyne majú napríklad nárok na stravné lístky i počas materskej a rodičovskej dovolenky. "No stravné lístky ženy na materskej môžu aj odmietnuť brať," dodal Havran. K tomu ich má podľa hovorcu motivovať to, že zamestnávateľ tak ako v iných podnikoch prispieva len na časť stravného lístku. Medzi ďalšie výhody patrí, že zamestnanci počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti dostávajú polovicu denného platu a od štvrtého po desiaty deň práce majú nárok až na 80 percent denného platu. Kolektívna zmluva i zásady odmeňovania boli prijaté ešte za predchádzajúcej vlády. "Minister Ivan Mikloš o nich vie a už vydal pokyn vedeniu Slovenskej konsolidačnej, aby pri rokovaniach o novej kolektívnej zmluve a pri príprave nových zásad odmeňovania brali na zreteľ súčasnú ekonomickú situáciu a všeobecný trend šetrenia vo verejnom sektore," uzavrel Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií. 23.11.2011 Branislav Toma www.pravda.sk Ceny bytov a domov sa po sprísnení úverov znížia - Ceny nehnuteľností by v budúcom roku mohli podľa realitných maklérov klesnúť možno až o dvadsať percent. K zlacňovaniu by mala prispieť aj skutočnosť, že banky pre črtajúcu sa krízu zhoršili podmienky poskytovania hypoték. Obávajú sa totiž, že kríza ľuďom zoberie prácu a úvery zostanú nesplatené. Nižší dopyt po bytoch by mal ceny znížiť. Pokles cien o dvadsať percent očakáva napríklad Vladislav Jurča z košickej Euroreal – SK. "Ľudia sa stále neprispôsobili trhu a myslia si, že byt predajú dnes za toľko čo pred dvomi rokmi," tvrdí. V súčasnosti si podľa realitných maklérov takmer 90 percent klientov financuje kúpu nehnuteľnosti cez hypotéku a len malé percento má dostupnú hotovosť našetrenú. Banky sa však obávajú prichádzajúcej krízy a ich ochota požičiavať peniaze výrazne klesla. Kým pred niekoľkými mesiacmi bez problémov schválili 120–tisíceurovú hypotéku, slobodnému Bratislavčanovi s čistým mesačným príjmom osemsto eur, dnes mu požičajú len niečo vyše 80–tisíc eur. V hlavnom meste sa cena trojizbového bytu bežne pohybuje okolo stotisíc eur, takže buď si klient doplatí zo svojho, alebo si kúpi menší byt. Ani ostatné krajské mestá nie sú výnimkou a aj tu sa realitný trh pribrzdil. "Stáva sa, že klientovi neschvália hypotéku. My si však ešte predtým ako začneme s obhliadkami, zistíme jeho bonitu, čiže či je schopný splácať hypotéku a či má stabilnú prácu. Aby sme zbytočne nestrácali čas," priznáva Jurča. Podľa neho sa banky dnes zaujímajú práve o mesačný príjem či ručenie perspektívnou nehnuteľnosťou. Síce byty v Košiciach, Prešove či Nitre stoja omnoho menej ako v Bratislave, dovoliť si ich ale často miestni obyvatelia nemôžu, pretože ich mesačný príjem je nízky. "Ceny bytov sú pre ľudí veľmi vysoké. Ich platy často nestačia na to, aby im schválili hypotéku," myslí si maklérka Ľubica Dudžaková z HotReality Prešov. Prešovčan zaplatí za trojizbový prerobený byt priemerne 38–tisíc eur, jeho priemerná hrubá mzda je však podľa údajov Štatistického úradu 594 eur. V Košiciach stoja tri izby v centre okolo 60–tisíc eur, priemerná mzda je o niečo vyššia ako v Prešove – 716 eur. V centre Nitry klient za nový "trojizbák" podľa inzerátov zaplatí vyše 106–tisíc eur. Predávajúci s kupujúcim sa však vždy dohodnú na nižšej cene. "Ešte ani jeden obchod neprebehol tak, že sa nehnuteľnosť predala za cenu, aká bola v inzercii. Zľavilo sa aspoň päť až desať percent z ceny," povedala Beáta Hudzovičová z Nitrianskej realitnej kancelárie. Od nástupu hospodárskej krízy sa ceny nehnuteľností znížili o takmer 19 percent. Ak teda čaká Slovensko ďalšia recesia, ceny bytov môžu poklesnúť. Už teraz sú ceny na takej úrovni, aké boli v druhej polovici roka 2007. V dohľadnom čase sa nezmenia len úverové podmienky, ale predpokladá sa, že môžu rásť aj úrokové sadzby hypoték. Tie by sa mali zvýšiť napriek tomu, že základná úroková sadzba zo strany Európskej centrálnej banky klesla. 23.11.2011 Eva Bullová www.pravda.sk Je čas vrátiť sa k národným menám - Euro bolo zavedené predčasne. Zostalo iba jediné riešenie odvrátenia kolapsu. Bez ohľadu na to, aké sú dlhodobé ciele kancelárky Angely Merkelovej, jej aktuálny cieľ je zrejmý: zachrániť eurozónu. Zachránia sa tým pracovné miesta pre tých, ktorí eurozónu vedú, avšak pre milióny občanov Európskej únie je to zlá správa. Podľa komentátora denníka Financial Times (FT) Martina Jacomba sa totiž ukazuje, že namiesto toho, aby bolo euro európskym integračným prvkom, stala sa z neho mohutná odstredivá sila. "Kým budú aj slabé členské krajiny platiť eurom, nebudú schopné si zvýšiť konkurenciu," uvádza Jacomb jeden z argumentov, ktoré eurozóne bránia krízu účinne riešiť. "Írsko s veľkými bolesťami úspešne znížilo náklady na pracovnú silu, ale kým nebude existovať možnosť devalvácie, hospodársky úspech sa ostatným krajinám vyhne," pokračuje autor. Bohatí budú bohatší Dôvod je podľa neho jednoduchý: v každej menovej únii zdroje vždy prúdia do ekonomicky úspešných regiónov. Aby sa tento stav vyvážil, je potrebné politicky intervenovať. Centrálna vláda vyberá dane od tých, čo sa snažia, a zdroje prerozdeľuje medzi chudobnejšie oblasti. Keby to tak nebolo, trhové sily by vždy zabezpečili, že bohaté regióny budú ešte bohatšie, a chudobné regióny relatívne chudobnejšie. "Existuje mnoho príkladov, kedy tento škodlivý trend funguje. Je to vo väčšine vyspelých krajín. Existujú však aj ďalšie, kde to nefunguje. Určite to nefunguje v eurozóne, pretože v EÚ nie je žiadny politický mechanizmus pre transfery bohatstva v takom rozsahu, v akom by to bolo treba," píše sa v komentári. Hlásiť sa k euru podľa autora ešte neznamená, že sa členské krajiny tiež vzdajú národnej suverenity. To je pritom nevyhnutné, ak má menová únia dobre fungovať. V histórii už sú prípady, kedy menové únie fungovali, Jacomb však zdôrazňuje, že ich sprevádzala tiež únia politická. Protichodné výsledky možno nájsť na príkladoch Nemecka a Talianska. Nemecké krajiny v roku 1818 zaviedli takzvanú "Zollverein", teda colnú úniu, ktorá bola dokončená v roku 1833. Nasledovala výstavba železníc, ktorá podporila hospodársku integráciu, a v roku 1871 prišla tiež únia politická. Vyvrcholením bolo zavedenie spoločnej meny. Euro prišlo predčasne Taliansko sa zjednocovalo zhruba v rovnakej dobe, v rámci svojho plánu "Risorgimento", však nedosiahlo plnú hospodársku integráciu. Proti výstavbe železníc sa postavili pápežské štáty, čo bránilo integrácii. Zavedenie líry znamenalo, že juh Talianska, ktorý nebol nikdy ekonomicky taký úspešný ako sever, sa nemohol stať konkurencieschopný. Podnikaví ľudia odišli na sever a relatívna chudoba na juhu pretrváva prakticky dodnes. "Vplyv jednotnej meny chápali aj tí, čo založili Európsku úniu. Chyba je v tom, že euro bolo zavedené predčasne. Snaha vynútiť si politickú úniu skôr, než sa zjednotí ekonomika a ako na to budú pripravení obyvatelia, spôsobila, že namiesto toho, aby euro bolo nástrojom zjednotenia, ako to bolo pôvodne zamýšľané, stala sa z neho mocná odstredivá sila. Náprava sa možno bude zdať nepríjemná, ale spočíva v tom, že nadišiel čas vrátiť sa k národným menám," píše autor. Bolestivý proces Skôr bolo možné európsku menovú úniu rozdeliť na dva alebo viac samostatných celkov, ale na to už je asi neskoro. "Politická snaha zostať pri eure je taká silná, že lídri zatiaľ nie sú ani schopní premýšľať o návrate k pôvodnému poriadku. Tragickým výsledkom tohto prístupu je rast nezamestnanosti a hospodárske problémy v chudobnejších krajinách. Politická a ľudská cena je nevyčísliteľná," píše Jacomb. Bilaterálne menové únie boli už v minulosti zrušené. Je to nepríjemný, chaotický a bolestivý proces, výsledok je však prínosom. Rozobrať eurozónu s jej 17 členskými krajinami bude ešte ťažšie, ale dá sa to urobiť. "Ak by sa ekonomiky chudobnejších krajín zlepšili, čo by sa stalo, bola by zdravšia aj samotná EÚ a ľahšie by prežila. Alternatíva spočíva v tom, že v chudobnejších krajinách pretrvá hospodársky prepad, podnikaví ľudia odídu inam, čo sa koniec koncov deje už teraz, a nám pred očami vyvstanú sociálne nepokoje," uzatvára autor. 21.11.2011 ČTK www.hnonline.sk Irán pohrozil zastavením vývozu ropy - Irán je pod čoraz väčším tlakom USA a ich spojencov, ktorí ho obviňujú, že sa pokúša vyvinúť jadrovú zbraň. TEHERÁN. Každé prerušenie dodávok ropy z Iránu spôsobí na svetovom trhu s komoditou vážne problémy. Upozornil iránsky minister ropného priemyslu Rustam Kásimi v rozhovore pre arabskú televíziu Al-Džazíra. Irán je druhým najväčším exportérom komodity spomedzi členských štátov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Je však pod čoraz väčším tlakom USA a ich spojencov, ktorí ho obviňujú, že sa pokúša vyvinúť jadrovú zbraň a hrozia mu sankciami. Kabinet v Teheráne to popiera a tvrdí, že chce iba modernú jadrovú technológiu, aby mohol vyrábať dostatok elektriny pre rastúcu populáciu. Kásimi v rozhovore zároveň uviedol, že Irán zatiaľ nemá žiadne problémy s vývozom ropy, preto môže ďalej zásobovať svetové trhy. Dúfal, že na najbližšom zasadení OPEC, ktoré sa uskutoční 14. decembra, bude presadzovať politiku "spravodlivej ceny" za ropu. Na predchádzajúcej schôdzi ropného kartelu totiž Irán a ďalších päť členov OPEC odmietli návrh Saudskej Arábie na zvýšenie ťažby ropy o 1,5 milióna barelov denne, ktoré malo pomôcť stlačiť cenu komodity na svetových trhoch. Informovala o tom agentúra Bloomberg. 20. 11. 2011 TASR 2011 Muži majú o takmer 90 eur vyšší dôchodok ako ženy - Muži majú podľa posledných septembrových štatistík Sociálnej poisťovne (SP) o 89,07 eura vyšší starobný dôchodok ako ženy. V deviatom mesiaci tohto roka tak muži dostali v priemere 410,91 eura, pričom ženy iba 321,84 eura. Rozdiely sú nielen pri starobných, ale aj pri všetkých iných typoch vyplácaných dávok. Napríklad v prípade predčasného dôchodku je rozdiel 74,78 eura a pri invalidnom 50,05 eura. Jediný prípad, kedy ženy dostávajú viac je pri sirotskom dôchodku, a to o 8,14 eura. Celkovo je na Slovensku takmer 1,59 milióna poberateľov dôchodkových dávok, ktorí za deväť mesiacov tohto roka stáli štátnu pokladnicu 4,04 miliardy eur. Ako vyčísľuje poisťovňa, ich počet od konca decembra 2010 klesol o 7809. Najviac - 12.004 ubudlo predčasných starobných dôchodcov, a to najmä z dôvodu zmeny podmienok nároku na výplatu tejto dávky. Hlavne z dôvodu ukončenia školského roka klesol aj počet poberateľov sirotského dôchodku (3780). Zníženie bolo zaznamenané aj pri vdovských dôchodkoch (1483). V ostatných kategóriách počet ľudí stúpal. 14.11.2011 TASR Slovenské víno zaujalo účastníkov veľtrhu v Hongkongu - Slovenská republika mala úspešnú premiéru na veľtrhu Hong Kong International Wine and Spirit Fair v Hongkongu. Veľtrh je najväčším a najatraktívnejším podujatím tohto zamerania nielen v Číne, ale aj v celej Ázii. Štvrtý medzinárodný veľtrh vín a destilátov otvorili 3. novembra predstavitelia hongkongskej vládnej administratívy. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 900 vystavovateľov z 37 krajín sveta. Po prvý raz sa veľtrh zameral nielen na obchod a výrobu, ale aj na oblasť investícií a logistiky. Vďaka spolupráci so slovenským veľvyslanectvom v Pekingu a slovenským honorárnym konzulom Willym Linom sa na veľtrhu zúčastnili aj slovenskí producenti. Na tomto prestížnom podujatí Slovenskú republiku reprezentovali spoločnosti Elesko, Víno Nitra, Pavelka, Karpatská perla, Terra Parna, Chateau Topoľčianky, Mrva a Stanko či Ostrožovič. Napriek tomu, že sa naši producenti zúčastnili na veľtrhu v Hongkongu prvýkrát, slovenské vína sa stretli s veľkým záujmom zo strany nákupcov aj distribútorov, čo otvára dvere nielen na čínsky trh ale na celý ázijský kontinent. Účasť na veľtrhu potvrdila vysoký potenciál a konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti vinohradníctva, čo môžepomôcť uplatneniu slovenskej produkcie na čínskom trhu. Na základe získaných skúseností sa slovenskí vinohradníci a vinári určite predstavia zaujímavými sortami vín aj na budúci rok. Presadeniu sa vinárskej produkcie môže pomôcť aj pripravované Memorandum o spolupráci v oblasti vinárstva medzi Hongkongom a Slovenskom. 8.11.2011 www.mzv.sk Švajčiari minimálnu mzdu nemajú, chcú si ju nechať odhlasovať - Vo Švajčiarsku bude možno čoskoro stanovená luxusná minimálna mzda 22 švajčiarskych frankov na hodinu. Tamojšie odbory totiž údajne získali dostatok podpisov na vypísanie referenda v budúcom roku o tejto otázke. Hovorca švajčiarskeho odborového zväzu SGB Peter Lauener uviedol, že pod požiadavku vypísať referendum sa doteraz podpísalo viac ako 121 000 ľudí, pričom na vynútenie referenda ich stačí 100 000. Hovorca švajčiarskeho odborového zväzu SGB Peter Lauener uviedol, že pod požiadavku vypísať referendum sa doteraz podpísalo viac ako 121 000 ľudí, pričom na vynútenie referenda ich stačí 100 000. SGB uvádza, že schválenie návrhu by zamestnancom zabezpečilo mesačnú mzdu v minimálnej výške 4000 švajčiarskych frankov pri 42hodinovom pracovnom týždni. Ak by občania odborársky návrh schválili, bola by vo Švajčiarsku minimálna mzda približne dvakrát vyššia ako v susednom Francúzsku, kde je deväť eur, poznamenala agentúra AP. Vo Švajčiarsku, podobne ako v Nemecku alebo Rakúsku, doteraz všeobecná minimálna mzda stanovená nebola. Minimálna platy existujú určitých odvetviach, v zásade sa však mzdy odvíjajú od kolektívnych vyjednávaní. Na Slovensku bude od budúceho roku minimálna mzda vo výške 327,2 eura mesačne. ČTK Eurofondy sa ku koncu septembra 2011 čerpali na 21,28 % - Čerpanie štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) v rámci Národného strategického referenčného rámca (NSRR) dosiahlo k 30. septembru 2011 výšku 2,446 miliardy eur, čo predstavuje 21,28 % z alokácie na programové obdobie 2007 a 2013. "Kontrahovanie finančných prostriedkov pritom bolo vo výške 7,455 miliardy eur, čo predstavuje 64,84 % z NSRR. Za posledných 9 mesiacov výrazný nárast v kontrahovaní dosiahol Operačný program (OP) Doprava, a to o 16,28 percentuálneho bodu," konštatuje rezort dopravy v Informácii o stave realizovania NSRR k 30. septembru 2011, ktorý dnes prerokovala a vzala na vedomie vláda SR. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR zároveň informovalo, že "celkovo za obdobie od januára 2007 do konca septembra 2011 bolo v rámci NSRR vyhlásených 356 výziev v celkovej sume 8,44 miliardy eur". "K 30. septembru 2011 bolo v rámci OP Doprava predložených na schválenie Európskej komisii 11 veľkých projektov, z toho 5 projektov bolo schválených. Riadiaci orgán pre OP Životné prostredie predložil na schválenie 7 veľkých projektov. Žiaden projekt nebol schválený," spresnil v informácii rezort dopravy. 2.11.2011 TASR Na výstavbe novej jadrovej elektrárne sa stále pracuje - Na projekte výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa stále pracuje. Tú chce na mieste v súčasnosti odstavovanej jadrovej elektrárne V1 postaviť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (JESS), ktorú vlastnia slovenská Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS) a česká energetická skupina ČEZ. “V súčasnosti pokračujú štandardné práce na projekte, a to najmä na príprave štúdie realizovateľnosti,“ uviedol hovorca spoločnosti JAVYS Dobroslav Dobák. Štúdia realizovateľnosti by mala byť pripravená do polovice budúceho roka. Práve z jej záverov vyplynie, aké technické, technologické, ekonomické a územné parametre by mohla mať nová jadrová elektráreň. “Štúdia presne stanoví možný inštalovaný výkon, preskúma podmienky lokality, zhodnotí vhodnosť dostupných technológií, popíše organizáciu projektu, jeho obchodné zabezpečenie, finančnú a ekonomickú stránku projektu,“ spresnil Dobák. Spoločnosť JESS podľa neho v rámci prípravy štúdie využije aj vlastné poznatky, ktoré získala oslovením potenciálnych dodávateľov technológií. “Prínosom sú tiež poznatky získané z už zrealizovaných štúdii pre projekty českých jadrových elektrární Temelín a Dukovany,“ konštatoval Dobák. Súčasné vedenie Ministerstva hospodárstva SR (MH) je presvedčené, že nová jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach bude. Podľa údajov, ktoré zverejnila na internetovej stránke ministerstva hovorkyňa ministra hospodárstva Daniela Piršelová, nová elektráreň by mala byť uvedená do prevádzky o deväť rokov. “Jadrová elektráreň s finančnými nákladmi na výstavbu približne 3,3 mld. eur a kapacitou 1 200 až 1 750 megawattov, má byť uvedená do prevádzky v roku 2020,“ prezradila koncom mája tohto roka po šiestom energetickom fóre ENEF Piršelová. Podľa pôvodných plánov zverejnených ešte počas vládnutia bývalého kabinetu Roberta Fica by mala nová jadrová elektráreň pozostávať z jedného až dvoch tlakovodných reaktorov. Nová elektráreň by mala mať podľa plánov výkon najviac 1 700 megawattov a mala by stáť od 4 do 6 mld. eur. Na financovanie nového jadrového zdroja by nemali byť použité verejné zdroje. Projekt by mal byť financovaný výlučne pomocou cudzích zdrojov. Nová jadrová elektráreň by mala byť postavená do roku 2020, pričom prípravná fáza by mala trvať do roku 2014, kedy by sa mala začať aj jej výstavba. Skutočné termíny výstavby a parametre novej jadrovej elektrárne by však mali byť známe až po vypracovaní spomínanej štúdie realizovateľnosti. Na Slovensku v súčasnosti prevádzkujú Slovenské elektrárne, a.s. štyri jadrové bloky v Atómovej elektrárni Bohunice V2 a Atómovej elektrárni Mochovce. Dva bohunické jadrové bloky majú výkon 1010 megawattov a dva mochovecké 940 megawattov. V súčasnosti Slovenské elektrárne ešte dostavujú tretí a štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce. Dostavané bloky budú mať výkon 880 megawattov. 30.10.2011 SITA Počas kupónovej privatizácie sme prišli o 50 miliárd korún - Podľa bývalého ministra privatizácie peniaze skončili na účtoch finančných skupín. BRATISLAVA. Z investičných fondov sa počas kupónovej privatizácie v Českej a Slovenskej republike stratilo približne 50 miliárd korún. Tie skončili na účtoch finančných skupín. Povedal to v rozhovore pre TASR český ekonóm a bývalý minister privatizácie Tomáš Ježek. Spôsobili to viaceré nedostatky v legislatíve, najmä v zákone o investičných fondoch a spoločnostiach, ktorého prijatie meškalo a pri schvaľovaní vo Federálnom zhromaždení v Prahe z neho vypadlo dôležité ustanovenie. "Zakladateľ fondu potom, čo sa do neho naliali akcie držiteľov investičných kupónov (DIK), mal povinnosť z neho odísť a ako akcionári v ňom mali ostať len DIKovia," priblížil Ježek. Porušenie základného pravidla Podľa neho absencia tohto ustanovenia nahrávala obrovské peniaze zriaďovateľom fondov. "Dostali príležitosť disponovať cudzím majetkom ako so svojím vlastným. Čo je absolútne porušenie základného pravidla, že majetok správcu fondu musí byť oddelený od samotného majetku fondu, a otvorila sa tak možnosť tunelovania fondov," zdôraznil Ježek. Exminister pripúšťa, že v pozadí bol vtedy lobing záujmových skupín a spolu s Ivanom Miklošom ako autori zákona nemali šancu ovplyvniť jeho finálnu podobu. "Tie páky mal v rukách federálny minister financií Václav Klaus a jeho námestník Dušan Tříska," pripomenul. Okrem tejto zásadnej chyby považuje Ježek kupónovú privatizáciu za úspech s tým, že proces výmeny kupónov za akcie v bývalom Československu bol bezproblémový. Napriek tomu žiadna krajina už nezopakovala kupónovú privatizáciu v rovnakom rozsahu ako bývalá federácia. "Žiadna z transformujúcich sa krajín však nebola v takej situácii ako Československo, ktoré bolo v stave úplného znárodnenia majetku. To si potom vyžiadalo aj neštandardné postupy," dodal Ježek. O prevod akcií požiadalo 140 000 ľudí Fond národného majetku (FNM) SR požiadalo o prevod akcií z kupónovej privatizácie ku koncu septembra spolu 140.135 ľudí. Fond je totiž v prípade, že sa občania rozhodnú takéto akcie bezodplatne previesť, povinný ich prevziať. Obyvatelia, ktorí ešte stále majú bezcenné akcie z čias kupónovej privatizácie na účtoch a zbytočne ich zaťažujú poplatky za ich spravovanie, môžu tieto akcie previesť na FNM. "Prosíme však ľudí, aby takýto krok dobre zvážili. Pretože bezodplatné prevedenie akcií už fond nemôže vrátiť," uviedol pre TASR riaditeľ Kancelárie predsedníčky Výkonného výboru FNM Miloslav Homola. Ľudia by sa mali podľa jeho slov najprv poriadne presvedčiť, či takéto akcie naozaj nemajú žiadnu hodnotu. "Nech to nerobia unáhlene. Máme totiž niekoľko akcií, ktoré ľudia previedli na fond a sú veľmi cenné," doplnil Homola. Ide napríklad o akcie niektorých podnikov či bánk, ktoré majú práve teraz vysokú hodnotu. 22.10.2011 TASR ThyssenKrupp chce vytvoriť pri Prešove 1 200 miest - V priemyselnom parku IPZ Záborské plánuje lichtenštajnská firma ThyssenKrupp Presta AG kúpiť desať hektárov pozemkov na výstavbu strojárenského podniku, v ktorom by malo nájsť prácu 1 200 ľudí. Zámer spoločnosti odobrili prešovskí mestskí radní. PREŠOV. Do priemyselného parku IPZ Záborské pri Prešove smeruje strojárenská spoločnosť ThyssenKrupp Presta AG z Lichtenštajnska, ktorá prejavila záujem kúpiť od mesta Prešov desať hektárov pozemkov a vybudovať tu výrobný podnik. Investor plánuje vytvoriť neďaleko Prešova 1 200 pracovných miest. Informovala dnes o tom hovorkyňa mesta Veronika Gazdová. Zámerom investora sa venovali členovia Mestskej rady v Prešove na rokovaní v rámci návrhu na majetkové prevody. Odsúhlasili predaj pozemkov za cenu 35 € za meter štvorcový pre spoločnosť ThyssenKrupp Presta AG z Eschenu z Lichtenštajnska. Schváliť ho musia ešte poslanci mestského zastupiteľstva spôsobom ako prípad hodný osobitného zreteľa, z dôvodu podpory rozvoja regiónu a tvorby nových pracovných Vyriešia problém priemyselného parku „Je to skvelá správa pre mesto Prešov, skvelá správa pre tento región, pretože v priebehu dvoch až troch rokov sa tu vytvorí 1 200 nových pracovných miest v oblasti strojárskej výroby,“ uviedol primátor Prešova Pavel Hagyari. Ďalej uviedol, že súčasne by sa doriešil aj problém priemyselného parku IPZ Záborské, ktorý mesto nedokázalo v plnej miere implementovať. Podľa Hagyariho mesto získa peniaze, ktoré investovalo do výstavby priemyselného parku späť a môže ich investovať do potrebných vecí, ako oprava základných a materských škôl, ciest a chodníkov a detských ihrísk. Realizáciou tohto zámeru dôjde k zvýšeniu zamestnanosti v meste Prešov a následne sa dá predpokladať, že takáto investícia si zároveň vyžiada vytvorenie nových pracovných príležitosti u subdodávateľov, konštatoval primátor. Súčasťou materiálu na mestskej rade bolo aj stanovisko odboru správy mestského majetku, ktorý zdôrazňuje, že „investor tiež svojou investíciou ponúka rozvoj už existujúcich firiem s ohľadom na obslužnosť a odberateľské potreby výrobného podniku, ktorého výstavbou dôjde k naplneniu účelu a vybudovania priemyselného parku.“ V priebehu nasledujúcich dní by malo byť podpísané Memorandum o spolupráci medzi spoločnosťou ThyssenKrupp Presta AG a mestom Prešov a následne, po rokovaniach investora s ministerstvom hospodárstva, bude známy aj definitívny výsledok etablovania spoločnosti v priemyselnom parku IPZ Záborské. 13.10.2011 SITA Soros: Trhom málokto rozumie - Finančník GEORGE SOROS odpovedal na otázky novinárov z Európskej únie a Spojených štátov počas telekonferencie. Zo Slovenska sa na nej exkluzívne zúčastnil denník SME. Čo si myslíte, že sa stane s Talianskom, keď sa dostane do skutočných problémov? Myslíte si, že Dexia (francúzsko-belgická skupina, pozn. redakcie) je jediná banka, ktorá bude potrebovať zásah vlády? Súhlasíte s rekapitalizáciou bánk? „Vidím dva hlavné zdroje problémov. Jeden je v bankovom systéme, ten je podkapitalizovaný a nadol ho tlačí držanie vládneho dlhu (držanie štátnych dlhopisov, pozn. redakcie), ktorý je plný rizika. V snahe mať viac kapitálu, si banky navzájom obmedzujú úverové linky, a tým si redukujú svoje úverové portólio. To vyvoláva úverové problémy na celom svete. To je jeden zo zdrojov finančnej krízy. Druhý problém sa týka vládnych dlhov. Je to problém Talianska a samozrejme Grécka, ktoré je v hroznej situácii a čelí bankrotu. Kríza je problematická na to, aby sa našlo rýchle riešenie. Cesta z krízy vedie cez rast ekonomiky. Bez rastu nemôžete znížiť dlh. Mám na mysli vzťah medzi vládnym dlhom a rastom ekonomiky, teda podiel vládneho dlhu na HDP. Ak nebude rásť ekonomika a vláda sa bude zadlžovať, akákoľvek vláda sa vystavuje nesolventnosti. Bez ekonomického rastu nemôže byť žiadne riešenie. Zo strednodobého hľadiska navrhujem opustiť reštriktívnu fiškálnu politiku a banky by mali následne redukovať úverové riziko. To je základ riešenia krízy.“ Aké by mali byť nevyhnutné a okamžité kroky lídrov Európskej únie k vyriešeniu súčasnej krízy? „Globálny podvýživený finančný systém, ktorý tlačí svet do veľkej depresie, je zdrojom skutočnej krízy. Aké sú potrebné kroky? Hlavy štátov eurozóny by sa mali dohodnúť a mali by súhlasiť, že potrebujú novú zmluvu pre eurozónu, nie nanovo otvoriť Lisabonskú zmluvu. Potom by mali prizvať Európsku centrálnu banku (ECB) na spoluprácu. Kombinácia síl Európskeho finančného stabilizačného fondu (EFSF) a Centrálnej banky by mali garantovať, že bankový systém sa vyhne defaultu a mala by garantovať aj rekapitalizáciu bánk. Posilnenie kapitálu bánk v tomto čase by sa malo zabezpečiť okamžite. Kapitálovo posilnené banky by mali súhlasiť s inštrukciami ECB. Výsledkom by bol efektívne riadený bankový systém pod kontrolou ECB. Keď sa budú využívať nástroje centrálnej banky, nebude to viesť k zníženiu objemu úverových liniek a k redukovaniu úverových protfólií bánk. Dôležitý je aj výkon dohľadu, ktorý to zabezpečí. To je prvý krok, ktorý bude stabilizovať trh.“ Ako by sa mal riešiť problém gréckeho dlhu? Akú časť z neho by si mali odpísať súkromní investori? „Grécky dlh sa musí absolútne reorganizovať. Je priveľký na to, aby nebol znížený. Výška dlhu je taká obrovská, že pokus o splatenie tejto sumy by viedol k defaultu. Je to nemožné. Tento dlh by sa mohol splatiť emisiou nových dlhopisov a garanciou EFSF, ktorý má dobrý rating. Grécky dlh však musí byť znížený aspoň o 50 percent. A potom Grécko stále môže zostať členom eurozóny. Aby splnilo svoje záväzky, musí však prijať ďalšie dodatočné opatrenia.“ Súhlasíte s právomocami Európskej únie, pokiaľ ide o jednotné zdaňovanie? „Nemyslím si, že je správne priamo určovať výšku daní. Mal by to byť záväzok členských krajín, že budú prispievať daňami, ktoré vyzbierajú, v rovnakej proporcii. Ak by to bolo nutné, mohli by sa dohodnúť na odvode dve percentá z DPH pre spoločné ministerstvo. Nie je v právomoci únie zhromažďovať dane, ale je to individuálnou právomocou každej krajiny únie.“ Pre televíziu Bloomberg ste prirovnali súčasnú krízu ku kolapsu Sovietskeho zväzu. Môžete to bližšie vysvetliť? „Nebolo to celkom dobre pochopené. Globálny finančný systém však potrebuje reorganizáciu, pretože je nebezpečenstvo, že sa zrúti. Treba prijať správne riešenia, ale nie každý tomuto systému rozumie. Problémom je, že autority, ktorých povinnosťou je prijať takéto opatrenie, majú nedostatok znalostí o fungovaní finančného trhu. Toto je zásadná vec.“ 12. 10. 2011 Marianna Onuferová SME Rast cien bol na Slovensku vyšší ako v eurozóne - Inflácia na Slovensku bola v septembri tohto roka podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu vyššia, než bol priemer eurozóny. Kým spotrebiteľské ceny boli v SR medziročne vyššie o 4,3 %, priemer eurozóny dosiahol v deviatom mesiaci 3 %. Oproti augustovej hodnote 2,5 % tak ide o nárast. "Miera inflácie je od konca minulého roka na zvýšenej úrovni, najmä v dôsledku vysokých cien energií a ostatných komodít," uvádza sa v mesačnom bulletine Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý na svojej internetovej stránke sprostredkovala Národná banka Slovenska (NBS). Vyššiu mieru inflácie si Slovensko udrží pravdepodobne aj v nasledujúcich mesiacoch. ECB očakáva jej postupné klesanie ku hodnote 2 %, čo má byť odrazom očakávania pomerne stabilného rastu miezd pri miernom hospodárskom raste krajín eurozóny. Slovenskí analytici však zatiaľ vidia úroveň budúcoročnej inflácie nad 3 %. "V budúcom roku očakávame spomalenie dynamiky rastu inflácie, v priemere na 3,1 %," tvrdí analytik UniCredit Bank Slovakia Ľubomír Koršňák. Ešte predtým však bude podľa neho rast cien v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov kulminovať na úrovni 4,4 % až 4,5 %. Podľa Rady guvernérov ECB súvisia riziká rýchlejšieho rastu cien v eurozóne predovšetkým s možnosťou rastu nepriamych daní a regulovaných cien. Hlavné riziká pomalšieho cenového vývoja súvisia najmä so slabším než očakávaným rastom v eurozóne a vo svete. 13.10.2011 TASR Dodávateľ Samsungu skončil, bez práce ostalo 1400 ľudí - Podnik ešte v lete minulého roka zamestnával okolo 1500 ľudí a plánoval ďalšie rozširovanie. V roku 2011 chcel zvýšiť počty zamestnancov na 1800. BRATISLAVA. Najväčší dodávateľ Samsungu na Slovensku, Hansol Technics Europe, ukončil výrobu a bez práce ostalo 1400 ľudí. Kórejská spoločnosť, ktorá sídlila vo Voderadoch, bola dodávateľom súčiastok pre televízory. Informovalo o tom dnešné vydanie Hospodárskych novín. "K 31. augustu naša spoločnosť ukončila výrobu z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej situácie na svetových trhoch," vysvetlil pre denník Ján Mikuláš, PR špecialista spoločnosti. Firma si podľa jeho slov nechala už len niekoľko desiatok kľúčových ľudí. Prepúšťanie však Úrad práce v Galante nezaznamenal, firma totiž obišla zaužívané predpisy. "Dali nám podpísať dohodu o ukončení zamestnaneckého pomeru z našej strany," sťažoval sa pre denník jeden z bývalých zamestnancov. 11. 10. 2011 TASR 2011 Pád eura by ohrozil integráciu - Slovensko musí mať jasne zadefinované, ako vidí svoju budúcnosť – či ako dôveryhodný a zodpovedný člen EÚ a eurozóny, či mimo nej. Pád eura by predstavoval výrazný dezintegračný prvok, ktorý by minimálne ohrozil súčasný stupeň integrácie a v tom najhoršom scenári by priniesol jej úplný rozklad. Myslí si to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Ako ďalej uviedol pre TASR, sila Európy, a teda aj Slovenska, je v prehlbovaní vnútorných väzieb. Súčasnú situáciu podčiarknutú hospodárskou a finančnou krízou vyspelého sveta s oveľa širšou dimenziou, akou je dimenzia EÚ a Európy, vníma ako zlyhanie systému Paktu stability a rastu. Preto musí diskusia smerovať k nastaveniu funkčného európskeho menového systému opierajúceho sa o silné európske inštitúcie a národné vlády s jasným nastavením parametrov. SOPK bola podľa neho už od vzniku SR protagonistom slovenského začlenenia do EÚ a jeho plnej integrácie. Integrácia je zavŕšením slovenskej štátnosti, lebo vytvára priestor spolurozhodovať o európskej budúcnosti, spolutvoriť európske dejiny a prostredníctvom EÚ participovať na riešení globálnych otázok vývoja. Krajiny únie predstavujú hlavných obchodných partnerov SR v exporte aj importe, pripomenul Mihók. Väčšina zahraničných investícií na Slovensku je práve z členských krajín EÚ a mimoeurópske investície sú tu najmä preto, že Slovensko je členom únie a používa euro. "Je zlé, keď sa na veľké európske témy dívame ako na témy, ktoré sú v rozpore s našimi záujmami. Veľká politická jednota v súvislosti s EÚ sa prejavila zatiaľ iba raz, a to pri podpore vstupu SR do EÚ. Avšak už ratifikácia Lisabonskej zmluvy bola ukážkou vnútropolitického hašterenia a súčasná situácia okolo eurovalu, ktorá sa začala prvými diskusiami o pôžičke Grécku, je typickým prejavom riešenia vnútropolitických problémov na úkor dôležitých európskych tém," dodal Mihók. 1.10.2011 TASR Za arbitrážne spory platíme milióny advokátskym kanceláriám - Za arbitrážne spory, v ktorých Slovenskú republiku žalujú vlastníci súkromných poisťovní v prípade zákazu zisku, platí SR za svoju obhajobu miliónové sumy advokátskym kanceláriám. Slovensko žalujú traja vlastníci zdravotných poisťovní, a to Euram Bank, ktorý požaduje 131 miliónov eur plus príslušenstvo (úroky a úroky z omeškania), ďalej EUREKO o sumu 64,7 milióna eur plus príslušenstvo a napokon HICEE, B.V., ktorá požaduje najviac - až 750 miliónov eur plus príslušenstvo. K 1. januáru 2010 bola výška škody vyčíslená v tomto poslednom prípade až na 1,044 miliardy eur vrátane príslušenstva. TASR o tom dnes informovala Zuzana Bruteničová z oddelenia komunikácie s verejnosťou Ministerstva financií (MF) SR. Arbitrážne spory s tromi zdravotnými poisťovňami trvajú približne tri roky. Slovensko zastupujú väčšinou zahraničné advokátske kancelárie, pre spor s HICEE (akcionár Dôvery) je právnym zástupcom SR americká advokátska kancelária Skadden, pre spor s Eureko (akcionár poisťovne UNION) sú to české kancelárie Rowan Legal a KŠD Šťovíček a pre spor s Euram Bank (bývalý akcionár poisťovne Apollo) americký advokát David. A. Pawlak a AK Foley Hoag. Všetky spory majú rovnaký právny základ – poisťovne žalujú SR z titulu bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií o náhradu škody z dôvodu legislatívneho obmedzenia zisku pre zdravotné poisťovne z roku 2007. Súčasná, respektíve do dnešného dňa vyplatená výška odmien pre právnych zástupcov SR v sporoch so zdravotnými poisťovňami nie je oficiálne známa. Posledný uverejnený stav je z februárových medializovaných informácií tohto roku: a to odmena pre právnych zástupcov: v prípade HICEE pre americkú kanceláriu Skadden takmer 4,5 milióna eur, v spore s EUREKO odmena kancelárie Rowan Legal, KŠD Šťovíček a Baker Boots takmer 11 miliónov eur. Napokon v spore s Euram Bank bola odmena k tomuto dátumu pre kancelárie David A. Pawlak a Foley Hoag 794.641 eur. Odmeny na právnikov sa zatiaľ Slovensku oplatili len v spore s HICEE, v ktorom je SR úspešná. Právnici v tomto prípade stáli spomínaných necelých 4,5 milióna eur, keď zabránili škode pre štát minimálne vo výške 750 milióna eur. V prípade Eureko, kde je žalovaná suma päťkrát menšia a odmena je neúmerne, ako v predchádzajúcom spore, vyššia, nie je oficiálne známy stav v spornej veci. Podľa mediálnych informácií sa jurisdikčná časť arbitráže Eureko skončila v neprospech Slovenska. Teraz bude arbitrážny tribunál rozhodovať, či SR svoje záväzky z investičnej dohody s Holandskom porušila a ak áno, aká bude výška odškodného, ktorú bude musieť SR akcionárovi poisťovne zaplatiť. Miliardové odškodné už vysúdilo Eureko pred približne troma rokmi v spore s Poľskom. Dôvodom sporu bola zastavená privatizácia zdravotnej poisťovne zo strany poľskej vlády. Eureko požadovalo odškodné 10 miliárd eur, ale arbitrážny súd v Londýne mu prisúdil "len" 2,4 miliardy eur. 23.09.2011 TASR EÚ a Brazília: Rovnocenní partneri? - Európske spoločenstvá a Brazília nadviazali diplomatické vzťahy už v 60. rokoch, len niekoľko rokov po vzniku spoločných európskych inštitúcií. Vzťahy sa odvtedy stabilne udržovali, aj keď do istej miery povrchne. Na striedavej intenzite vzťahov sa podpísali politické a ekonomické zmeny v rámci oboch zúčastnených strán. Záujem o európske investície a trhy na strane Brazílie a rastúca potreba poľnohospodárskych importov a nových trhov pre európske priemyselné produkty na strane EÚ boli však zdrojom ustavičných snáh oživiť spoluprácu, a to najmä po nástupe globálnej finančnej krízy v roku 2008. Priemyselníci, podnikatelia a vývozcovia, ako aj diplomati a politici v Európe aj v Brazílii sa momentálne sústreďujú na posilnenie väzieb najmä prostredníctvom uzatvorenia rokovaní o asociačnej dohode medzi EÚ a MERCOSUR, ktoré uviazli v roku 2004 a boli obnovené v roku 2010. Vráťme sa trochu do dejín. Čoskoro po otvorení diplomatickej misie v Bruseli (1961) podpísala Brazília s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (EURATOM) dohodu o spolupráci o mierovom využívaní atómovej energie. Interakcia brazílskej diplomacie s obchodne orientovaným Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS) priniesla v 70. rokoch veľa striktne komerčných dohôd, ale počas väčšiny 80. rokov nefungovala, čo predstavovalo pre Brazíliu stratenú dekádu. Až do začiatku 90. rokov bol európsky strategický záujem v Brazílii mimoriadne nízky. Politická a ekonomická nestabilita Brazílie v kombinácii s nedostatkom formálnych kompetencií EHS v zahraničnej politike až do vzniku EÚ v roku 1993 len prispeli k tomu, že Brazília nebola pre Európu prioritou. Aj po zavedení zahraničnopolitického piliera (druhého piliera) Európskej únie po Maastrichtskej zmluve (1992) a zavedení Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) ostali vzťahy s Brazíliou na zozname priorít dosť nízko. Nová zahraničná politika EÚ vnímala ako partnerov regióny, nie štáty. Výnimkami boli USA a susedné štáty Únie. V prvej dekáde po vzniku EÚ tak získal zvýšenú pozornosť práve MERCOSUR (Juhoamerické združenie voľného obchodu), a nie Brazília. Dôraz na interregionalizmus bol zakorenený v ambícii EÚ vybudovať zahraničnú politiku, ktorá by presadzovala jej vlastný model regionálnej integrácie ako úspešného spôsobu usporiadania sveta. EÚ takisto vnímala regionálnu integráciu aj ako spôsob podpory základných cieľov SZBP načrtnutých v Maastrichtskej zmluve. Európska bezpečnostná stratégia (EBS) z roku 2003 a správa z roku 2008 po piatich rokoch jej implementácie takisto zdôrazňujú potrebu podpory regionálnych organizácií ako piliera usporiadanejšieho sveta s koherentnejšími politikami a ako spôsob posilňovania globálneho vládnutia. Európa buduje partnerstvá Kým teda v roku 1992 Európske spoločenstvá podpísali Rámcovú dohodu o spolupráci s Brazíliou, kľúčová bola až rámcová dohoda medzi EÚ a MERCOSUR podpísaná v roku 1995. Vznikla rok na to, čo MERCOSUR nadobudol na základe protokolu z Ouro inštitucionálnu štruktúru a upravuje vzťahy s regiónom a Brazíliou ako súčasťou latinskoamerického spoločného trhu. Uprednostňovanie medziregionálnych vzťahov pokračovalo počas druhej polovice 90. rokov až do polovice prvej dekády druhého tisícročia. Dvadsiate prvé storočie prinieslo zmeny, ktoré sa podpísali na európskom vnímaní medzinárodného systému. Neschopnosť EÚ zaujať silnú kohéznu úlohu v kosovskej vojne (1999) a v irackej (2003) spolu s rastúcim skepticizmom voči jej schopnosti byť významným medzinárodným hráčom, viedli k prehodnoteniu jej globálnej stratégie. Vzostup rozvíjajúcich sa ekonomík bohatých na prírodné zdroje a príchod nových agend viedli k spochybneniu unipolárneho charakteru globálneho poriadku a zakoreneného rozdelenia krajín na silné/rozvinuté a slabé/rozvíjajúce sa. V roku 2001 prišiel ekonóm Jim O'Neil z americkej banky GoldmanSachs so skratkou BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), ktorou označil prudko rastúce ekonomiky. Brazília a ďalšie uvedené krajiny sa začali predierať na prvé priečky v medzinárodnej aréne, stali sa globálnymi hráčmi so značným vplyvom, najmä v obchode a ekonomike. V rámci meniaceho sa medzinárodného prostredia, ktoré Giovanni Grevi, analytik parížskeho inštitútu EU - ISS charakterizuje ako „interpolárne" (vzájomne závislé a multipolárne), je dosiahnutie cieľov EÚ uprednostňovaných v EBS, medzi ktoré patria boj s terorizmom a šírením jadrových zbraní, podpora demokracie a dobrého vládnutia atď., kriticky závislých od schopnosti EÚ spolupracovať s inými aktérmi. Nakoniec EBS v závere správy zdôrazňuje: „Naše dejiny, geografia a kultúrne väzby nás spájajú s každou časťou sveta: s našimi susedmi na Strednom východe, s našimi partnermi v Afrike, Latinskej Amerike a v Ázii. Tieto vzťahy sú dôležitým aktívom, na ktorom sa dá stavať. Mali by sme sa najmä snažiť vybudovať strategické partnerstvo s Japonskom, Čínou, Kanadou a Indiou, ako aj so všetkými tými, čo zdieľajú naše ciele a hodnoty a sú pripravení konať v záujme ich podpory." Brazília v tom čase nebola na zozname jasných strategických partnerov. Pri rýchlo narastajúcej inflácii, nízkom raste a neznámej a nepredvídateľnej vláde prezidenta Lulu da Silva nastupujúcej k moci, stále nepreukazovala charakteristiky, ktoré by ju kvalifikovali ako jasného člena novo sa formujúceho klubu „strategických priateľov". Navyše, keďže rokovania o asociačnej dohode medzi EÚ a MERCOSUR stále prebiehali, sa EÚ zdala dočasne spokojná s pokrokom svojich vzťahov s Latinskou Amerikou ako celkom. Cesta k partnerstvu Suspenzia interregionálnych vzťahov prerokovaných v roku 2004, v kombinácii s postupným rastom Brazílie za vlády Lulu da Silva, viedli EÚ k prehodnoteniu vylúčenia Brazílie. V januári 2004 podpísali Brazília a EÚ dohodu o spolupráci vo vede a technike, ktorá predstavovala základ aj pre podpis dohody o spolupráci s EURATOM o výskume fúzie. V roku 2005 pricestovala do Brazílie komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner a iniciovala sériu návštev na vysokej úrovni. Azda najpozoruhodnejšia bola návšteva predsedu komisie Josého Manuela Barrosa v roku 2006 s cieľom dať bilaterálnym vzťahom nový impulz, uvedomujúc si potenciálne prínosy spolupráce v mnohých oblastiach definovaných na stretnutí spoločnej komisie v apríli 2005. Barrosova návšteva sa uskutočnila čiastočne v dôsledku uvedomenia si zlyhania implementácie strategického dokumentu Európskej komisie pre Brazíliu na roky 2002 - 2006, ktorá stroskotala na konfliktoch medzi regulačnými rámcami EÚ a Brazílie na manažment projektov bilaterálnej spolupráce. Hoci sa delegácia Komisie v Brazílii snažila tieto otázky vyriešiť, schvaľovanie a implementácia projektov medzičasom utrpeli pre dlhé posuny. Keď k tomu pridáme uviaznutie rokovaní EÚ-MERCOSUR, vzťahy s Latinskou Amerikou sa ocitli na dlhodobom minime a hlboko pod očakávaniami Komisie. Hlbšie partnerstvo s Brazíliou malo dať impulz aj kolísavým rokovaniam s MERCOSUR. Len rok po Barrosovej návšteve však Komisia upozornila, že hoci sa Brazília stala „čoraz významnejším globálnym hráčom a kľúčovým partnerom pre EÚ, ... dialóg medzi EÚ a Brazíliou nebol dostatočne vyžitý a odohrával sa najmä prostredníctvom dialógu EÚ-MERCOSUR ... Prišiel čas vnímať Brazíliu ako strategického partnera, ako aj veľkého ekonomického hráča a regionálneho lídra". Komisia dodala, že Brazília sama vyjadrila záujem rozvíjať s Európou strategické partnerstvo, čo naznačuje, že spomínanému vyjadreniu Komisie predchádzala bilaterálna príprava pokiaľ ide o obsah potenciálnej dohody o partnerstve. O niekoľko mesiacov neskôr, na prvom summite EÚ-Brazília v Lisabone v roku 2007 založili EÚ a Brazília komplexné strategické partnerstvo, ktorého ciele zahŕňali témy ako multilateralizmus, klimatické zmeny, udržateľná energia, regionálna integrácia a boj proti chudobe. Je celkom zaujímavé, že tieto témy sa zhodovali so strategickými cieľmi EÚ, ktoré zdôrazňovala v správe z roku 2008 o implementácii Európskej bezpečnostnej stratégie. V mnohých smeroch bolo strategické partnerstvo prirodzeným výsledkom skutočného charakteru vzťahov EÚ a Brazílie. Podľa údajov z roku 2009 je EÚ najväčším obchodným partnerom Brazílie (podieľa sa na 22,5 % brazílskeho obchodu). Brazília je zasa najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov do EÚ, podpisuje sa na 12,4 % celkového dovozu EÚ a je v poradí desiatym najväčším obchodným partnerom Únie. V tovaroch má EÚ s Brazíliou obchodný deficit v hodnote vyše 4,1 miliardy eur, ale má prebytok v obchode s komerčnými službami (2,4 miliardy eur). EÚ je v Brazílii najväčším zahraničným investorom a má investície v mnohých sektoroch ekonomiky. Celkový export EÚ do Brazílie sa pohybuje okolo 30,4 miliardy eur a dovoz z Brazílie 32 miliárd eur. Z perspektívy EÚ je Brazília aj kľúčovým faktorom pri pokračujúcich rokovaniach o dohode o voľnom obchode s MERCOSUR. Na dohode o strategickom partnerstve stojí za povšimnutie aj inštitucionalizácia diplomacie summitov - stretnutí na vysokej úrovni, ktoré sa majú konať každý rok. Vytvorenie takejto väzby s Brazíliou sa stalo pre EÚ dôležitejším, keďže nadobúdala čoraz väčšmi pocit, že Brazília sa spája s inými „globálnymi mocnosťami" - USA, Ruskom a Čínou, pričom Európa ostávala v Južnej Amerike bez partnera. Kým partnerstvo samo osebe nezachádzalo do detailov o tom, ako má dôjsť k želanému zblíženiu a dosiahnutiu spoločných cieľov, stretnutia majú byť fórom na rozhodovanie o pracovnom postupe smerom k týmto cieľom. Ako poznamenal Alvaro Vasconcelos, riaditeľ Inštitútu EÚ pre bezpečnostné štúdie, „summitová diplomacia tohto typu ponúka reálnu možnosť prehĺbiť spoluprácu týkajúcu sa bilaterálnych otázok s každým globálnym hráčom a angažovať sa v celej škále inštitucionálnych dialógov týkajúcich sa globálnych otázok." Smer prvá liga Od roku 2008 vzťahy EÚ-Brazília zasiahla aj globálna finančná kríza, ktorá ich ovplyvnila nerovnomerne. EÚ bola jedným z aktérov, ktorých kríza postihla najväčšmi a dotkla sa až jadra toho, čo znamená solidarita a integrácia. Brazília naopak prešla krízou s ľahkosťou. Recesia sa jej dotkla len na päť mesiacov (po období 61 mesiacov nepretržitého rastu) a potom sa rýchlo vrátila na kurz rastu. V brazílskych médiách a politických kruhoch sa rýchle zotavenie krajiny vnímalo ako víťazstvo, ktoré jej zaručilo po prvý raz novú úlohu, stala sa niekým, kto môže poskytovať poradenstvo a dávať poučenia. Vzhľadom na vážne snahy Brazílie presviedčať iných členov MERCOSUR, aby súhlasili s flexibilnejšími podmienkami dohody MERCOSUR-EÚ predloženými v roku 2010 a rastúcou potrebou EÚ zabezpečiť nové trhy pre svoje exporty vzhľadom na súčasnú krízu, mali by sme v medziregionálnych rokovaniach očakávať pokrok. Ale poľnohospodárstvo a práva duševného vlastníctva budú počas rokovaní spornými otázkami. Zároveň je pravdepodobné, že EÚ bude jedným z kľúčových stúpencov snáh Brazílie získať stále kreslo v Bezpečnostnej rade OSN, keďže Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko už naznačili svoj pozitívny postoj. Ďalšiu spoluprácu možno očakávať v iniciatívach trojstrannej spolupráce v Afrike, napríklad vo výskume a vývoji v oblasti biopalív a podobne. Pokiaľ ide o bezpečnostné otázky, najmä s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní, spolupráca medzi EÚ a Brazíliou bude do veľkej miery závisieť od toho, ako si budú obe strany interpretovať relevantné normy a toleranciu voči nedemokratickým režimom. Tu je dobrou ilustráciou neúspešný návrh Turecka a Brazílie z roku 2010 týkajúci sa iránskeho jadrového programu. Je evidentné, že od roku 2007 preukázali obe strany rastúcu vôľu prehĺbiť bilaterálne vzťahy, uvedomujúc si prínosy, ktoré to môže mať pre ich vzájomnú podporu ako globálnych hráčov. Ako sa bude vyvíjať budúcnosť, bude do veľkej miery závisieť od ich schopnosti usmerňovať vzťahy medzi MERCOSUR a EÚ, ale aj od kurzu globálneho vývoja a transformácie v najbližších rokoch. (Autorka pôsobí v Centre pre medzinárodné vzťahy Nadácie Getulia Vargasa v Riu de Janeiro.) 16.08.2011 Elena Lazarou Stavebníctvo padala rýchlejšie, kleslo o 3,9 % - Prepad stavebnej produkcie sa v júli pri objeme 514,3 mil. eur prehĺbil na 3,9 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov boli výkony odvetvia v porovnaní s júnom nižšie o 0,3 %. Za sedem mesiacov tohto roka dosiahla stavebná produkcia objem 2,836 mld. eur a medziročne klesla o 3,5 %, informoval vo štvrtok Štatistický úrad SR (ŠÚ). Produkcia realizovaná stavebnými firmami v siedmom mesiaci v tuzemsku sa medziročne znížila o 6,1 % na 490,8 mil. eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii klesol o 2,3 percentuálneho bodu na 95,4 %. "Zníženie tuzemskej produkcie ovplyvnil pokles stavebných prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 7,2 % a na opravách a údržbe o 5,7 %," uviedol ďalej ŠÚ. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane modernizácií a rekonštrukcií tvorila 81,6 %, čo je medziročne o menej o 1 percentuálny bod. Podiel prác na opravách a údržbe sa nezmenil a zostal na úrovni 17 %. "Z hľadiska výrobného zamerania klesol objem prác realizovaných na inžinierskych stavbách o 13,9 % a hodnota prác na budovách o 2,5 %," dodal ŠÚ. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 70,6 % a inžinierske stavby 29,4 %. Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí sa v júli medziročne zvýšila o 92,8 % na 23,5 mil. eur. Jej podiel na celkovom objeme stavebnej produkcie tvoril 4,6 %. Stavebná produkcia zaznamenala v júni tohto roka medziročný prepad o 1,2 % na 524,8 mil. eur, keď klesala tretí mesiac v rade. Za prvý polrok dosiahla stavebná produkcia objem 2,322 mld. eur a medziročne sa znížila o 3,5 %. V prvom polroku stavebná produkcia vzrástla medziročne len v marci, keď posilnila o 0,5 %. V ostatných mesiacoch produkcia v stavebníctve klesala, pričom najvýraznejší medziročný prepad zaznamenala vo februári, kedy sa znížila o 7,9 %. 8.09.2011 SITA Slováci zarábali 781 eur v hrubom, reálna mzda klesla - Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v druhom štvrťroku medziročne vzrástla o 3 % na 781 eur. Vyšší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne znížila o 0,9 %. Sezónne očistená nominálna mzda sa oproti prvému štvrťroku 2011 zvýšila o 0,7 %. Ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach 1 693 eur. V informačných a komunikačných činnostiach to bolo 1 482 eur a v dodávke elektriny a plynu 1 477 eur. Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách 479 eur, v ostatných činnostiach 575 eur a v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove 580 eur, z toho v poľnohospodárstve 579 eur. Najvyšší prírastok nominálnej mzdy v druhom štvrťroku tohto roku zaznamenali v dodávke elektriny a plynu, a to o 14,9 %. Vo finančných a poisťovacích činnostiach rástla o 11,6 %, v ťažbe a dobývaní o 9,1 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 8,3 %. Mzda sa znížila len vo verejnej správe, obrane a sociálnom zabezpečení o 3,4 %. Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 6,7 % na 696 eur a v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 2,9 % na 891 eur. V príspevkových organizáciách ostala na úrovni 681 eur, v rozpočtových organizáciách klesla o 2,4 % na 770 eur. Vo všetkých krajoch bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca medziročne vyššia ako v druhom štvrťroku 2010. Najviac sa mzda zvýšila v Trnavskom kraji o 4,9 %. V ostatných krajoch bol medziročný prírastok mzdy v intervale od 0,9 % (Košický kraj) do 4,4 % (Nitriansky kraj). Vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo bola priemerná nominálna mesačná mzda len v Bratislavskom kraji, kde dosahovala 997 eur. V ostatných krajoch sa hodnota mzdy pohybovala od 592 eur (Prešovský kraj) do 729 eur (Trnavský kraj). 6.09.2011 SITA Opäť drahšie energie. Ľudia majú za ne platiť daň - Nový rok môže pre ľudí priniesť ďalšie zdraženie elektriny, plynu aj uhlia. Zvýšenie cien odporúčajú analytici ministerstva financií, ktorí chcú, aby dane z týchto komodít platili nielen firmy, ale aj domácnosti. Cieľom je, aby ony zaplatili predpokladaný výpadok desiatok miliónov eur v štátnej kase. Zrušenie výnimky na dane pritom ľudia už na svojich peňaženkách pocítili už na začiatku roka, keď začali dane z uhlia i plynu platiť teplárenské spoločnosti, čo si následne vybrali od spotrebiteľov. Ak by zrušenie výnimiek pre domácnosti odsúhlasili politici, zdraženie by sa najviac dotklo ľudí v rodinných domoch, ktorí na vykurovanie či ohrev vody využívajú čierne uhlie. Zavedenie dane by sa takmer 3,5-percentným zvýšením ceny dotklo aj rodín v domoch s plynovým kotlom na kúrenie i ohrev vody. Napríklad pre rodinu s ročným odberom 3 000 kubíkov plynu by po zdražení stúpli účty každý mesiac asi o 4,3 eura. Prakticky všetky domácnosti sa však so zdražovaním energií museli vyrovnávať už počas tohto roka. Od prvého januára stúpli všetky ceny o takmer jedno percento vplyvom vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty. Cena elektriny sa zvýšila pre všetkých o tri eurá za megawatthodinu, ktoré dostáva Národný jadrový fond. 4.09.2011 Michal Holeš www.pravda.sk Česi dávajú stop superhrubej mzde - Zrušenie superhrubej mzdy či dane z dividend, zjednotenie daní z príjmu na 19 percent alebo zrušenie niektorých daňových úľav. To sú niektoré zmeny, ktoré čakajú Čechov od roku 2013. Včera ich v rámci daňovej reformy odklepla vláda premiéra Petra Nečasa. Najvýraznejšou zmenou je koniec superhrubej mzdy, ktorá, naopak, Slovákov neminie od budúceho roka. Jej český koncept zaviedla vláda Mirka Topolánka. Superhrubá mzda zahŕňa hrubú mzdu zamestnanca plus odvody, ktoré zaňho platí zamestnávateľ. Jej zrušenie znamená, že sadzba dane z príjmu sa zvýši na 19 percent. Keďže zároveň klesne základ dane, miera zdanenia sa nezmení a ľuďom sa tak vo väčšine prípadov upravia platy smerom nahor. Boj vnútri koalície O daňovú reformu sa pritom viedol boj aj vnútri samotnej vládnej koalície. Najmä Veci verejné mali s niektorými bodmi veľký problém. Zachovanie daňového zvýhodnenia stravných lístkov sa im však presadiť nepodarilo. Najmenšia koaličná strana verí, že pri hlasovaní v parlamente uspeje. „Stravenky zostanú,“ potvrdil šéf poslaneckého klubu Vít Bárta. Veci verejné neuspeli ani v boji o podporu zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí. Presadili si však dva iné body. „Naše požiadavky, ktoré boli schválené, sú jednotné odvody z hazardu vo výške 20 percent a oslobodenie drobných akcionárov od daní z dividend,“ uviedla pre Hospodářské noviny vicepremiérka pre boj proti korupcii a podpredsedníčka strany Karolína Peake. Porazené Veci verejné Hoci porazeným v boji o daňovú reformu tak zostali najmä Veci verejné, premiér Nečas pripúšťa, že pri hlasovaní v snemovni sa niektoré návrhy zákonov môžu ešte zmeniť. Podmienkou však je, aby sa na tom zhodli všetci koaliční partneri. S tým však rozhodne nesúhlasí šéf rezortu financií Miroslav Kalousek. „Tým, že je to vládny koaličný návrh, zaväzuje všetky koaličné strany v snemovni, aby zaň v tejto podobe hlasovali. Prípadné pozmeňujúce návrhy sú možné iba vtedy, keď sú dohodnuté so všetkými koaličnými partnermi," uviedol minister Kalousek. Vyššie platy Čechov Ak by však Veci verejné v snemovni hlasovali s opozíciou za zachovanie daňového zvýhodnenia straveniek, bolo by to podľa Kalouska „fatálnym porušením koaličnej zmluvy a v zásade koniec koalície“. Výsledkom týchto zmien podľa predstáv vlády je to, že väčšine Čechov sa zvýši čistá mzda. Iba ľuďom s platom okolo 10-tisíc korún kvôli zvýšeniu odvodov poistného mzda klesne. 25.08.2011 Ivan Mikulka www.hnonline.sk Hranicu s Ukrajinou už nebudú strážiť vrtuľníky súkromnej firmy - Hranicu s Ukrajinou už nebudú strážiť vrtuľníky súkromnej firmy ako doteraz. Informáciu priniesol Slovenský rozhlas. Ministerstvo vnútra firme vypovedalo zmluvu a od konca septembra chce východnú hranicu schengenu zabezpečiť policajnými vrtuľníkmi. Rezort vnútra vyplatil minulý rok súkromnej firme za hliadkovanie na takmer stokilometrovej hranici s Ukrajinou 746-tisíc eur. Minister vnútra Daniel Lipšic tvrdí, že ide o biznis, ktorý uzavrela ešte predchádzajúca vládna garnitúra. Preto zmluvu s firmou ukončil. "My sme súkromnej firme vypovedali zmluvu od 30. septembra, pretože to bol naozaj problém vážny, že bývalé vedenie zaangažovalo súkromnú firmu na ochranu hraníc," povedal pre SRo Lipšic. Exminister vnútra Robert Kaliňák to však odmieta. Jeho zámerom vraj nebolo dať zákazku súkromnej spoločnosti. Ukázalo sa to však ako najvýhodnejšie riešenie. Karty pri výbere uchádzačov navyše zamiešal aj Úrad pre verejné obstarávanie. "Tá zmluva bola vždy ohlásená ako dočasná, dokonca túto firmu sme my vylúčili zo súťaže a na pokyn ÚVO ju do súťaže vrátil, takže sme tú zmluvu uzavreli, no v každom prípade tá zmluva bola omnoho lacnejšia," vysvetlil pre SRo Kaliňák. Zabezpečenie pohraničia, ktoré nám vyplýva zo schengenského kódexu, chce teraz Daniel Lipšic nahradiť policajnými vrtuľníkmi. Tie však majú podľa Roberta Kaliňáka výrazne drahšie letové hodiny a navyše rezort vnútra disponuje len dvoma plne funkčnými. "Policajné vrtuľníky, ktoré vlastní MV, sú vrtuľníky typu MI-171, kde letová hodina je cez 3 300 euro a pozrite sa do zmluvy, koľko boli súkromné vrtuľníky, tuším od nejakých 500 až 700 po 1 500," povedal Kaliňák. 26.08.2011 SITA Švajčiarsko pre korupciu zmrazilo milióny frankov - Peniaze v švajčiarskych bankách mali slúžiť na podplácanie úradníkov pri získavaní štátnych objednávok. BERN. Švajčiarsko zmrazilo 160 miliónov frankov (111 miliónov eur) na účtoch v tamojších bankách pre podozrenie, že sú používané na úplatky pre zahraničných predstaviteľov. Napísali to noviny Der Sonntag. Noviny sa odvolávajú na zdroj z prostredia švajčiarskej prokuratúry, ktorá tvrdí, že peniaze na účty uložili zahraničné spoločnosti za účelom podplácania úradníkov v rôznych krajinách sveta, aby si zabezpečili štátne objednávky. Prokuratúra nemenovala žiadnu konkrétnu firmu, krajinu ani ľudí, ale informovala, že podplácanie takýmto spôsobom títo páchatelia uskutočňovali od roku 2008. Švajčiarsko bolo donedávna obľúbenou krajinou pre uskutočňovanie podozrivých transakcií, najmä kvôli bezzubým protikorupčným zákonom. Od roku 2000 však táto alpská konfederácia sprísnila svoju legislatívu, aby splnila požiadavky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), uviedla tlačová agentúra AP. 21.08.2011 TASR Automobilky zabezpečia Seredi nové miesta - Volkswagen Slovakia, PSA Peugeot Citroën a ZF Slovakia. Trojica firiem, ktoré sa Slovákom postarali o 70 nových pracovných miest, ktoré vzniknú konkrétne v priemyselnom parku Sereď – Juh. Investíciu za viac ako 1,5 milióna eur nám dá strojárska spoločnosť Binder Slovakia. O tom, že sme ju nakoniec získali my, rozhodlo viacero dôvodov. Keď Švajčiarom chýba sila „Tým prvým bolo, že sme potrebovali byť blízko k našim zákazníkom,“ vyhlásil pre HN prokurista firmy InnoTEC Simon Hauf s tým, že v prospech Slovenska však rozhodli dostatok kvalifikovanej sily, nízke mzdy, ale aj nedostatok pracovnej sily v ich výrobných miestach v Nemecku a vo Švajčiarku. Spoločnosť InnoTEC je majiteľom haly v priemyselnom parku Sereď – Juh, ktorú si od neho prenajíma práve spomínaná spoločnosť Binder Slovakia. Tá v súčasnosti zamestnáva v Seredi približne 80 ľudí. „Do konca tohto roka tu plánujeme rozšíriť rady pracovníkov o 20, pričom v nasledujúcom roku prijmeme ešte ďalších 50,“ podotkol pre HN Simon Hauf a doplnil, že plány investovania má firma jasné. V roku 2011 realizujú prístavbu novej skladovacej haly, pričom v roku 2012 postavia na nimi vlastnenom území v priemyselnom parku druhú, tentoraz výrobnú halu. Začať stavať by sa malo už v tomto roku, celá realizácia by mala trvať jeden rok. Skladovacia i výrobná hala „Spoločnosť už požiadala aj o stavebné rozhodnutie, ktoré sa týka prístavby skladovacej haly k súčasnej výrobnej,“ reagoval viceprimátor Serede Ľubomír Veselický. Investor taktiež predložil zámer na posúdenie vplyvov na životné prostredie, v ktorom sa okrem iného píše i to, že spoločnosť u nás preinvestuje viac ako 1,5 milióna eur. Binder Slovakia – ako vraví Hauf – sa pre rozšírenie výrobného závodu rozhodla i z dôvodu, že súčasné výrobné kapacity sú im už primalé. „Získali sme veľké množstvo nových kontraktov z Nemecka, naše doterajšie kapacity by ich nezvládli,“ uzatvára prokurista. Petra Jamrichová 19.08.2011 hnonline.sk Gašparovič rokoval o eurovale s guvernérom NBS - Slovenský bankový sektor je zdravý a kapitálová sila krajiny nie je ohrozená. Vyhlásil to guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch na stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Hovorili spolu o aktuálnom vývoji ekonomiky u nás i vo svete. Guvernér centrálnej banky hlavu štátu informoval o situácii na devízových a kapitálových trhoch ako aj o nedávnych krokoch Európskej centrálnej banky, ktorá nakúpila dlhopisy Španielska a Talianska. Prezident sa zaujímal o vývoj inflácie, predpoklady rastu HDP a vývoj nezamestnanosti na Slovensku aj v kontexte nedávneho prepadu akcií na svetových burzách. Jozef Makúch prezidenta ubezpečil, že slovenský bankový sektor je zdravý, pričom jeho kapitálová sila a likvidita nie sú ohrozené. Obaja predstavitelia sa zhodli v názore, že "Slovenskú republiku čaká dôležité a zodpovedné rozhodnutie o rozšírení tzv. eurovalu." Ako uviedol po stretnutí guvernér, "potrebujeme jasne deklarovať, že chceme v budúcnosti patriť do európskej rodiny, kam napokon vyvážame aj väčšinu našich tovarov. Čiže chceme byť aj naďalej stabilným prvkom Európy." Podľa hlavy štátu "Slovensko by sa malo zachovať ako dôveryhodný partner a člen Európskej únie." Prezident Ivan Gašparovič už minulý týždeň začal sériu stretnutí s politickými lídrami, s ktorými diskutuje na tému postoja SR k rozšíreniu eurovalu. Tento týždeň by mal tieto rozhovory uzavrieť stretnutím s premiérkou Ivetou Radičovou. 15.08.2011 SITA HDP stúpa, pomer príjmov a výdavkov neudržateľne klesá - Pokračovanie znižovania pomeru verejných príjmov a výdavkov na hrubom domácom produkte je dlhodobo neudržateľné. Tvrdí to v nadväznosti na zverejnený prvý návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko. Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko Autor: Ivan Majerský, Pravda Podľa návrhu by totiž pomer príjmov na výkone ekonomiky mal do roku 2014 klesnúť z tohtoročných 32,4 % na 31 % a pomer výdavkov dokonca z 37,3 % na 33,8 %. "Tento určený fiškálny rámec verejných financií je pre ďalší rozpočtový vývoj neudržateľný, pretože bez zníženia objemu mandatórnych, teda zákonom určených výdavkov bude nevyhnutné rozhodnúť o nižšom rozsahu poskytovaných verejných služieb alebo o zvýšení príjmovej stránky rozpočtu administratívnou zmenou o zvýšení daňových sadzieb alebo rozšírení základu daní," konštatuje Palko. Do úvahy z hľadiska zabezpečenia predpokladov pre makroekonomickú stabilitu by podľa neho mohli prichádzať spotrebné dane a dane z nehnuteľností. Práve tieto opatrenia na príjmovej stránke sa môžu stať aj realitou po politických rokovaniach o ďalších prioritách rozpočtu na budúci rok. Minister financií Ivan Mikloš totiž uviedol, že v rozpočte žiadne ďalšie priority okrem dopravy a školstva zakomponované nie sú, financovanie prípadných ďalších tak bude musieť byť zabezpečené buď zvyšovaním daní, alebo ďalším znižovaním výdavkov. Palko však spochybňuje aj efektivitu spomínaných dvoch priorít, ktoré sú už v rozpočte zapracované. "Pokiaľ ide o avizovaný nárast výdavkov v oblasti školstva, ide prakticky o nárast mzdových výdavkov pre pedagógov, čo neznamená, že ide o investície do rozvoja tejto oblasti z hľadiska racionalizácie systému fungovania vedy a techniky," tvrdí šéf IHP. Avizovaný rast výdavkov v oblasti cestnej a železničnej dopravy je naviazaný predovšetkým na eurofondy. Tempo čerpania prostriedkov z Európskej únie pritom podľa Palka výrazne zaostáva za predpokladmi. V prípade ďalších výdavkových oblastí možno podľa IHP sledovať výrazné poklesy rozpočtovaného objemu výdavkov, ktoré môžu mať negatívny vplyv nielen na uvedené oblasti, ale aj dopady na dynamiku ekonomického rastu. "Napríklad financovanie podpory bývania klesá medziročne o zhruba 27 mil. eur, teda o viac ako 20 %, pričom na obnovu bytového fondu sa neplánuje žiadny rozpočtový výdavok," konštatuje sa vo vyhlásení. Vláda si pritom podľa Palka nedala príliš veľa práce ani so spôsobom konsolidácie verejných financií. Opäť pokračuje v plošných škrtoch vo výdavkovej oblasti, čo je podľa neho demotivačné pre tie rozpočtové kapitoly, ktoré sa snažia racionalizovať riadenie aparátu a podriadených organizácií. "Tento prístup je odzrkadlením toho, že ani táto vláda sa nerozhodla uskutočniť hĺbkovú reformu ústrednej štátnej správy, ktorá by znamenala aj zrušenie možno stovky dnes samostatných rozpočtových a príspevkových organizácií," tvrdí Palko. Pozitívna však podľa neho na predloženom návrhu rozpočtu je skutočnosť, že prvýkrát je možné sa oboznámiť s jednotlivými podriadenými organizáciami rezortov, vrátane štátnych podnikov pri rozpočtovaní ich výdavkov, čo posúva tento rozpočtový návrh z hľadiska transparentnosti o kus dopredu. Slovensko by malo podľa plánu pokračovať vo svojej rozpočtovej konsolidácii. Aspoň to vyplýva z prvého návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vo štvrtok zverejnil rezort financií. Podľa neho by mal rozpočtovaný deficit v budúcom roku na hotovostnej báze predstavovať 3,172 mld. eur, čo je oproti schodku schválenému v tohtoročnom rozpočte menej o 637,6 mil. eur. Deficit celého okruhu verejných financií by sa tak mal podľa návrhu ministerstva v roku 2012 skresať na 3,8 % hrubého domáceho produktu, čo je v súlade s pôvodným plánom konsolidácie verejných financií. Jeho cieľom je stlačiť schodok verejných financií pod maastrichtské 3 % výkonu ekonomiky už v roku 2013. V roku 2011 by mal deficit verejných financií dosiahnuť ešte 4,9 % hrubého domáceho produktu. Hrubý verejný dlh verejnej správy by sa mal v budúcom roku dostať na úroveň 33,441 mld. eur, teda 44,8 % hrubého domáceho produktu. 15.08.2011 SITA Saldo zahraničného obchodu SR bolo v júni aktívne vo výške 207 mil. eur - Bratislava 9. augusta (TASR) - Saldo zahraničného obchodu SR bolo v júni 2011 aktívne vo výške 207 miliónov eur, teda o 70 miliónov eur vyššie ako v júni 2010. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V júni tohto roka dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 4,675 miliardy eur pri medziročnom raste o 11,4 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 10,1 % na 6,468 miliardy eur. Za 1. polrok 2011 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšil celkový vývoz tovaru o 20 % na 27,327 miliardy eur a celkový dovoz o 19,9 % na 26,494 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 833,6 milióna eur, teda o 171,5 milióna eur vyššie ako v 1. polroku 2010. jal gl Ako vyzerajú mapy chudoby - Ministerstvo práce chce ľudí zo sociálne vylúčených spoločenstiev zacielene naučiť, že si svoje výhody budú musieť zaslúžiť. Legislatívny zámer je v pripomienkovom konaní. Zoznam sociálne vylúčených spoločenstiev vyhlási ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny formou všeobecne záväzného právneho predpisu – bude teda verejný. Ako štát určí sociálne vylúčených: Pri splnení zákonných kritérií bude sídelná komunita za sociálne vylúčené spoločenstvo vyhlásená bez ohľadu na „vôľu“ jej obyvateľov, prípadne obce. demografické ukazovatele •celkový počet obyvateľov územia s trvalým pobytom, resp. bydliskom nie je menší ako 100 osôb •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je viac ako 30% detí do 15 rokov •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je menej ako 15% v dôchodkovom veku •z celkového počtu narodených detí za posledných 10 rokov v tomto území 10% matiek boli mladšie ako 18 rokov. sociálno-ekonomické ukazovatele •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je viac ako 50 % poberateľmi dávok v hmotnej núdzi •z celkového počtu obyvateľov tohto územia sú pre viac ako 30% jediným príjmom dávka v hmotnej núdzi a štátne sociálne dávky •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je viac ako 50% obyvateľov v produktívnom veku evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie •z celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie tohto územia je viac ako 50% (značne) znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie •z celkového počtu obyvateľov tohto územia viac ako 20% obyvateľov v produktívnom veku nikdy nepracovala •z celkového počtu obyvateľov tohto územia viac ako 20% obyvateľov v produktívnom veku nikdy nepracovala dlhšie ako 12 mesiacov ukazovatele vzdelanostnej úrovne •z celkového počtu obyvateľov tohto územia (15-59 rokov) je viac ako 70% bez vzdelania alebo iba so základným alebo neukončeným základným vzdelaním •z celkového počtu detí navštevujúcich povinnú školskú dochádzku z tohto územia je viac ako 50% v špeciálnych školách alebo špeciálnych triedach •z celkového počtu obyvateľov tohto územia (15-59 rokov) je menej ako 10% s ukončeným vysokoškolským vzdelaním ukazovatele úrovne bývania •územie nie je napojené na elektrickú energiu •územie nie je napojené na verejný vodovod, aj keď tento v obci je •územie nie je napojené na verejnú kanalizáciu, aj keď táto v obci je •územie nie je napojené na plyn, aj keď tento v obci zavedený je •územie nie je prístupné prostredníctvom asfaltovej komunikácie Ako chce štát vylúčeným pomáhať: Škôlka, asistent a vodičský za vysvedčenie •Obce budú mať zabezpečiť bezplatnú materskú školu pre deti od štyroch rokov. Podporiť chcú hlavne stravovacie a hygienické návyky. •Do škôlky a potom aj na prvých päť rokov základnej školy má štát zabezpečiť asistenta. •Deti umiestnené do špeciálnych škôl budú môcť robiť testy zrelosti, či už nie sú zrelé pre školu normálnu. Testy budú zohľadňovať kultúrny pôvod dieťaťa a budú v jeho materinskom jazyku. V súčasnosti je podiel rómskych detí na špeciálnych základných školách viac ako 85 percent. •Ľudia bez ukončeného základného alebo nižšieho stredného vzdelania dostanú druhú šancu. „Takáto aktivita bude zohľadnená pri nároku na motivačný príspevok k dávke v hmotnej núdzi,“ píše sa v zámere. Ďalšou motiváciou bude povinnosť ukončiť základné vzdelanie pre získanie vodičského preukazu. •Sčítanie z roku 2001 ukázalo, že 1,2 percenta ľudí zo sociálne vylúčených spoločenstiev má ukončené stredoškolské vzdelanie. Ministerstvo preto uvažuje o prospechových štipendiách. Prácu aj nekvalifikovaným •Ministerstvo plánuje vytvoriť podmienky na zamestnanie aj pre tých, ktorí nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. Rovnako chcú odstrániť predsudky, diskriminačné praktiky a zriadiť poradenské centrá. •Vzniknú komunitné centrá, kde sa občania budú môcť chodiť zabaviť a aktívne stráviť voľný čas. Priamo v teréne budú sociálni pracovníci. Bývanie v stupňoch •Prieskumy z osídlení, v ktorých bývajú sociálne vylúčení občania, ukázali, že 91 percent je napojených na elektrickú sieť. Naopak, kanalizáciu nemá takmer 81 percent. •Naplánovaný je systém prestupného bývania. Štát najskôr pomôže zohnať lôžko, potom izbu, nájomné byty nižšieho a nakoniec nájomné byty bežného štandardu. Tie budú v domovoch sociálnych služieb alebo v azylových domoch. Piatym stupňom je vlastné bývanie. •Občania si postup medzi stupňami budú musieť zaslúžiť a samozrejme využívanie tohto systému zaplatiť. Deti do 15 rokov budú mať túto možnosť bezplatne. Príspevky a dlhodobé úvery by mali dostávať od Štátneho fondu, aby sa zbytočne nezadlžovali v nebankovkách. Do poskytovania bývania by sa mala zapojiť aj cirkev, neziskovky a súkromný sektor. •Sociálne slabších má tento systém naučiť základným návykom a starostlivosti o svoje bývanie. •V pláne je aj legalizácia stavieb na nevysporiadaných pozemkoch. Zomierajú skoro, dostanú peniaze na lieky •Stredná dĺžka života u sociálne vylúčených osôb je u mužov 55,3 rokov a u žien 59,5 rokov. Cieľom je zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Sociálne slabší dostanú príspevky na lieky. •Finančne motivovaní by mali byť aj lekári z prostredia sociálne vylúčených spoločenstiev. •V pláne je aj program očkovania proti Hepatitíde A aj na deti staršie ako dva roky, ako je to doteraz. •Súčasťou legislatívneho zámeru je aj vybudovanie centier osobnej hygieny a práčovní v lokalitách sociálne vylúčených spoločenstiev. Antikoncepcia a sterilizácie zadarmo •Zo štatistík vyplýva, že na jednu ženu z prostredia sociálne vylúčených spoločenstiev pripadne priemerne 4,6 detí. Pre ženy ministerstvo navrhuje bezplatný a dobrovoľný prístup k hormonálnej antikoncepcii a inej forme antikoncepcie. Rovnako bude bezplatná dobrovoľná sterilizácia. štvrtok 4. 8. 2011 | sme.sk Štát pri stimuloch uprednostní daňové úľavy - Domáce a zahraničné firmy, ktoré budú chcieť získať od štátu investičnú pomoc, čakajú od pondelka zmeny. Do platnosti totiž vstúpi novela zákona o investičnej pomoci z dielne ministerstva hospodárstva. Rezort v nej namiesto priamych dotácii uprednostňuje pomoc formou daňových úľav. Novela taktiež predĺži nárok na daňovú úľavu pre príjemcov investičnej pomoci z piatich na desať rokov. Zároveň sa ponecháva povinnosť odpočtu daňovej straty počas obdobia uplatňovania daňovej úľavy. Po novom štát poskytne dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného či nehmotného majetku iba vo výnimočných prípadoch, pre projekty strategického významu. "V okresoch, kde miera nezamestnanosti je nižšia ako priemer nezamestnanosti na Slovensku, sa pre typ investičných projektov spadajúcich do odvetví priemyselnej výroby investičná pomoc formou dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok a príspevku na vytvorené nové pracovné miesta nebude poskytovať," zdôraznilo ministerstvo hospodárstva. Podľa šéfa rezortu Juraja Miškova zákon stanovuje podmienky investičnej pomoci tak, aby smerovali primárne do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Podľa ministra novela zákona podporí príchod investorov predovšetkým na východné Slovensko. Najväčšiu investičnú pomoc totiž môžu získať spoločnosti plánujúce investovať do výroby s vyššou pridanou hodnotou v regiónoch Slovenska s vysokou nezamestnanosťou. Novela zákona rozširuje poskytovanie stimulov aj pre malé a stredné podniky tým, že sa zníži minimálna výška investície o polovicu. Rezort hospodárstva tak chce dosiahnuť, aby o investičnú pomoc mohol štát požiadať širší okruh podnikateľov. "S cieľom vytvoriť predpoklady na vytváranie technologických centier s podporou investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov minimálna suma na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku sa navrhuje znížiť na hodnotu 500 tisíc eur," dodal rezort hospodárstva. Pri vytváraní centier strategických služieb sa minimálna suma na obstaranie hmotného či nehmotného majetku znižuje na 400 tis. eur. Podľa novely zákona o investičnej pomoci bude môcť investor požiadať štát o poskytnutie investičných stimulov aj na ďalší nový investičný zámer, keďže doteraz o ne mohol požiadať až po vyčerpaní pomoci na starší zámer. 31.07.2011 SITA Sociálna poisťovňa po reforme od štátu očakáva 2,8 miliardy eur - Ak parlament schváli reformu daní a odvodov vo vládou navrhovanej podobe, tak Sociálna poisťovňa (SP) v budúcom roku od štátu očakáva takmer 2,86 mld. eur. Aj po tomto transfere zo štátneho rozpočtu by však jej budúcoročné výdavky mali prekročiť plánované príjmy takmer o 12 mil. eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012, ktorý zohľadňuje všetky pripravované opatrenia pri daňovo-odvodovej reforme. Budúcoročné príjmy poisťovne by mali už po zohľadnení takmer 2,86-miliardovej finančnej výpomoci od štátu dosiahnuť 6,49 mld. eur, avšak výdavky majú presiahnuť 6,5 mld. eur. Vďaka prebytku z predchádzajúcich rokov v sume 624,4 mil. eur by však mala poisťovňa uzatvoriť budúci rok s kladným saldom 612,4 mil. eur. V roku 2013 poisťovňa od štátu očakáva pomoc vo výške takmer 3,1 mld. eur a v roku 2014 počíta so štátnou výpomocou na úrovni 3,2 mld. eur. "Vplyvom navrhovaných zmien sa predpokladá pokles príjmov Sociálnej poisťovne z dôvodu zmeny spôsobu výpočtov vymeriavacích základov, stanovenia nových sadzieb poistného a zmeny prerozdelenia pomeru poistného pre dôchodkovú oblasť medzi prvým a druhým pilierom napríklad pri samostatne zárobkovo činných osobách," uviedla Sociálna poisťovňa v návrhu budúcoročného rozpočtu k reforme daní a odvodov. S tým, že Sociálna poisťovňa bude mať po zmenách v daniach a odvodoch nižšie príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, počíta aj vládou schválená koncepcia reformy daňovo-odvodového systému. Nedostatočný výber sociálnych odvodov má kompenzovať vyšší výber dane z príjmov. "Tak ako dnes štát dotuje Sociálnu poisťovňu tým, že jej „prepláca“ výpadok finančných prostriedkov, ktoré presúva sporiteľom do druhého piliera, tak bude transferovať peňažné prostriedky zo štátneho rozpočtu aj naďalej, len vo vyššej, vopred stanovenej sume," konštatuje sa v koncepcii. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní . Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body. Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo súčasných 155,13 eura na 137,82 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť stanovením maximálneho poistného. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eura ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eura ročne. piatok 29. 7. 2011 SITA Dôchodky sa majú od januára zvýšiť o 3,35 % - BRATISLAVA. Od začiatku budúceho roka by sa mali dôchodky zvýšiť o 3,35 %. Vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2012 to predpokladá Sociálna poisťovňa. Poisťovňu by malo takéto zvýšenie penzií v budúcom roku stáť 190 mil. eur. Penzie by sa mali od januára budúceho roka zrejme poslednýkrát upravovať podľa medziročnej inflácie a medziročného rastu priemernej mzdy za prvý polrok predchádzajúceho roka. Dôchodky sa upravujú o percento, ktoré vzniká spriemerovaním týchto dvoch veličín. Od začiatku roka 2013 by sa podľa návrhu ministerstva práce a sociálnych vecí mali penzie každoročne zvyšovať o tzv. dôchodcovskú infláciu. Ide o výšku medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Do úvahy by sa tak podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála mal brať rast cien tovarov a služieb, ktoré nakupujú dôchodcovia, teda napríklad vývoj cien potravín, liekov, či energií. Vlani minister Mihál navrhoval, aby sa penzie zvyšovali rovnakou pevnou sumou v závislosti od medziročnej inflácie a od výšky priemerného starobného dôchodku. Tento jeho zámer však poslanci nepodporili. Od začiatku tohto roka sa dôchodky valorizovali o 1,8 %. Priemerná mzda na Slovensku v prvom polroku minulého roka medziročne vzrástla o 2,8 %. Spotrebiteľské ceny za prvých šesť mesiacov vlaňajška medziročne stúpli o 0,8 %. piatok 29. 7. 2011 SITA Podľa politológa prezident prekvapil prívržencov i oponentov - Rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča podpísať novelu Zákonníka práce je podľa politológa Michala Horského viac ako prekvapujúce. "Prekvapil svojich stúpencov, ale aj svojich politických odporcov, najmä z radov vládnej koalície, ktorí viackrát verejne vyhlásili, že očakávajú prezidentove veto," vysvetlil svoj postoj. Údiv podľa neho tento fakt vyvoláva o to viac, ak sa vezmú do úvahy podmienky, za akých bola táto legislatívna zmena prijatá. Novela prešla v Národnej rade SR iba 74 hlasmi, pričom podporu koaličný návrh nemal ani vo vlastných radoch, keď zaň odmietla hlasovať štvorica poslancov okolo Igora Matoviča (Obyčajní ľudia). "Prezident vytrhol z päty tŕň vládnej koalícii, ktorá by v septembri iba s veľkými ťažkosťami bola obhájila ňou prijatý koaličný návrh Zákonníka práce," poukázal Horský. Podľa politológa Rastislava Tótha postoj hlavy štátu mohol byť motivovaný dohodou so zamestnávateľmi a opozičným Smerom-SD. "Nemyslím, že by prezident robil niečo proti Smeru-SD," vysvetlil. Podľa neho sociálni demokrati môžu týmto rozhodnutím sledovať snahu aktivizovať odbory a sociálne slabšie vrstvy. Zároveň by schválená novela mohla prispieť k nárastu popularity opozičnej strany. "Akurát že prezident tým pádom stratil nimbus ako človeka, ktorý cíti sociálne. Ak myslí a koná sociálne, tak v duchu vyšších vrstiev, a nie stredných a nižších," podčiarkol. Politológ László Öllös sa domnieva, že Gašparovič mohol mať pre svoje rozhodnutie viacero dôvodov. "Jedným z dôvodov môže byť to, že nechce, aby tento konflikt mohol byť spojený s konfliktom medzi ním a vládou ohľadom vymenovania generálneho prokurátora," povedal. Za rozhodnutím hlavy štátu však môže podľa neho stáť aj presvedčenie o nepopulárnosti podpísaného Zákonníka práce. "To, ako to ovplyvní jeho popularitu, bude závisieť od toho, do akej miery a ako dlho bude vládna koalícia túto tému komunikovať na verejnosti. Lenže vládna koalícia z tohto hľadiska sa bude nachádzať v pasci, lebo v takomto prípade by komunikovala proti sebe samej," uviedol Öllös. Napriek tomu, že sa prezident rozhodol inak, ako to očakávala opozičná strana Smer-SD, podľa neho nemožno čakať, že by v podobnom trende pokračoval aj ďalej. 27.07.2011 TASR Firmám má pomôcť čierna listina - Firmy včera od ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) dostali nový register, ktorý spája verejne dostupné registre všetkých štátnych orgánov. Na stránke www.hospodarskyregister.sk si tak môžu napríklad zistiť, či ich potenciálny obchodný partner spláca načas záväzky alebo je dlžníkom Sociálnej či zdravotnej poisťovne. „Chceli by sme pomôcť podnikateľom práve v tom, aby nevstupovali do obchodných vzťahov s neserióznymi firmam,“ povedal Miškov. Rating firiem Webová stránka obsahuje všetky podnikateľské subjekty, ale aj príspevkové či rozpočtové organizácie, pričom registrovať sa môžu len tie subjekty, ktoré majú IČO. „Konečne sa stalo, že podnikateľ získa všetky informácie na jednom mieste,“ reagoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Riziková Penta? Novinkou však je hodnotenie spoľahlivosti firiem cez rating, ktorý im register pridelí na základe dostupných informácií. Napríklad miera finančnej výkonnosti jednej z najväčších finančných skupín Penta Investment je podľa nového portálu nevyhovujúca a riziko s ňou spojené je veľké. Spoločnosť to rázne odmieta. Nerozumejú totiž metodike hodnotenia. „Penta je cyperský holding, ktorý podniká prostredníctvom organizačných zložiek. Ak tam hodnotia slovenskú organizačnú zložku, tak to považujeme za irelevantné,“ komentuje hovorca Martin Danko. Práve fakt, že firmy nevedia, akým spôsobom sú hodnotené, môže byť podľa Kičinu problém. „Bolo by vhodné zverejniť jasné pravidlá určovania ratingu,“ reagoval s tým, že firmy s nízkym hodnotením sa môžu cítiť poškodené. Podľa Danka je problém aj v tom, že všetky spoločnosti sa majú hodnotiť jedným spôsobom. „Robiť štandardizovaný rating investičných skupín nášho typu považujeme za neaplikovateľný. Náš cash flow sa dynamicky vyvíja a je ťažko predvídateľný,“ vysvetľuje Danko. Na druhej strane spoločnosť Coop Jednota Slovensko môže byť spokojná. Podľa registra je miera finančnej výkonnosti tejto firmy štandardná, riziko je pritom minimálne. „Takýto rating pochopiteľne vítam,“ reagoval člen predstavenstva Martin Katriak. Ten si však uvedomuje, že zverejňovanie niektorých údajov môže byť pre firmy háklivé. Nový portál však pri obchodných stykoch určite využijú. Nový register s radosťou prijali i v Republikovej únii zamestnávateľov. „Hlavne v tejto dobe pomerne vysokej platobnej neschopnosti si každá firma musí dôkladne preveriť svojho potenciálneho partnera,“ tvrdí jej viceprezident Jozef Špirko. Podľa neho je dôležité, aby mali podnikatelia efektívny prístup k čo najviac informáciám. Úspech nového portálu však bude závisieť od kvality a aktuálnosti údajov. „Treba dať pozor, aby tam neboli pol roka staré dáta,“ upozorňuje Špirko. Stránka by okrem iného mala obsahovať aj rozsahy tržieb, počet zamestnancov či štatutárne orgány a ich právomoci. 26.07.2011 Matúš Kollár www.hnonline.sk Inflácia podľa EÚ v júni spomalila tempo na 4,1 percenta - Medziročný rast cien sa na Slovensku v júni zmiernil aj podľa harmonizovanej európskej metodiky. Harmonizovaná inflácia podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR v júni dosiahla 4,1 %, čo bol o 0,1 percetnuálneho bodu pomalší rast ako v máji. Potraviny dočasne zlacneli, stále sú však drahé Priemerná ročná miera inflácie sa však zvýšila oproti májovým 2,1 % na 2,4 %. Medzimesačne pritom v júni oproti máju spotrebiteľské ceny merané harmonizovaným indexom Európskej únie (HICP) dokonca klesli o 0,1 %. V medziročnom porovnaní v júni stále najrýchlejšie rástli ceny potravín, a to o 7,1 %. Nasledovali ceny bývania a energií s rastom o 6,2 % a dopravy s 6,1 %. Rýchlejšie ako priemer rástli aj ceny vzdelávania o 4,6 % a alkoholických nápojov a tabaku o 4,2 %. V júni však medziročne rástli spotrebiteľské ceny vo všetkých sektoroch, okrem cien nábytku a vybavenia domácnosti. Tie boli v porovnaní s júnom minulého roka nižšie o 1,1 %. Na medzimesačnej báze väčšina cien stagnovala, alebo len mierne rástla. Za poklesom celkových cien tak stálo predovšetkým medzimesačné zlacnenie potravín a nealkoholických nápojov o 0,5 %, nižšie však boli aj ceny v doprave o 0,2 %. Na druhej strane najvyšší medzimesačný nárast vykázali ceny vzdelávania o 1,4 %, nasledovali ceny rozličných tovarov a služieb s rastom o 0,2 %. V minulom roku dosiahla harmonizovaná inflácia na medziročnej báze ku koncu roka 1,3 %, kým rok predtým vplyvom oslabeného dopytu ceny merané harmonizovaným indexom ku koncu roka stagnovali. V tomto roku sa očakáva vyššia inflácia, ovplyvnená tak oživovaním dopytu, ako aj vplyvom konsolidačného balíka vlády. Národná banka Slovenska napríklad v aktuálnej predikcii očakáva tohtoročnú harmonizovanú infláciu v priemere 4,1 %. Centrálna banka tak navýšila predchádzajúci odhad o 0,3 percentuálneho bodu. 14.07.2011 SITA Prezident U. S. Steelu zarobil minulý rok 8,41 milióna eur - Prezident amerického U. S. Steelu John Surma zarobil uplynulý rok v prepočte 8,41 milióna eur. Bývalý šéf košických železiarní George Babcoke, ktorý sa v januári vrátil naspäť do USA, si počas svojho košického pôsobenia v roku 2010 prišiel na 2,22 milióna eur. Uvedené čísla publikovali nedávno viaceré zámorské médiá odvolávajúc sa na údaje z výročnej správy spoločnosti, ktoré U. S. Steel musí každoročne poskytovať Komisii pre cenné papiere a burzu USA (SEC). KOŠICE. Prezident John Surma podľa týchto údajov zarobil o 240 percent viac ako rok predtým, keď jeho príjmy dosiahli iba 2,41 milióna €. Bežný pracovník U. S. Steelu zarábajúci priemerne 1 296,16 € mesačne by jeho minuloročný príjem dosiahol za 540 rokov. „Hoci sa pánovi Surmovi zvýšili celkové odmeny v roku 2010, ich nárast bol len priamym dôsledkom toho, že bol jedným z najslabšie platených riaditeľov firiem za rok 2009. Vtedy na svoju vlastnú žiadosť nedostal žiadne dlhodobé stimuly,“ uviedla spoločnosť vo svojom reporte pre SEC s tým, že kvôli kríze Surma v roku 2009 požiadal o zníženie svojho platu o 20 percent a o 10 percent sa znížili platy ďalších vrcholových manažérov spoločnosti. Väčšina týchto úsporných opatrení u manažérov sa však skončila v polovici roka 2010, keď na trhu s oceľou a hutníckymi výrobkami nastalo mierne oživenie. Surma mal najviac v roku 2008 - takmer 10 miliónov eur Aj napriek tomu však minulý rok nebol pre prezidenta koncernu, ktorého rodinné korene pochádzajú aj zo severovýchodného Slovenska, najlepším v jeho doterajšej kariére. Podľa amerického Pittsburgh Business Times zarobil J. Surma v roku 2008 takmer 10 miliónov eur. Minuloročný nárast odmien nielen pre prezidenta, ale aj ďalších vrcholových manažérov firmy ovplyvnilo najmä zlepšenie hospodárskych výsledkov U. S. Steelu. Hoci spoločnosť v uplynulom roku vykázala čistú stratu vo výške 332,64 €, tá je v porovnaní s rokom 2009 sotva tretinová, pričom nárast tržieb dosiahol až 57 percent. Košický závod U. S. Steelu dosiahol minulý rok čistý zisk vo výške 96 miliónov eur, čo je takmer sedemnásobok hodnoty z roku 2009. Železiarne podľa riaditeľa odboru svojich vonkajších vzťahov Jána Baču nebudú príjmy svojich najvyšších predstaviteľov komentovať. Koľko zarobili v roku 2010 podľa magazínu Forbes Manažéri U. S. Steelu, známi aj u nás Prezident John P. Surma: základný ročný plat 780 000 € + rôzne bonusy v podobe nákupu akcií, príspevkov na dôchodok a výplaty hotovosti - celkovo 8,406 milióna eur. Viceprezident John H. Goodish (tento rok odišiel do dôchodku): základný ročný plat 492 000 € + rôzne vyššie spomínané bonusy - celkovo 2,553 milióna eur. Viceprezident George F. Babcoke: základný ročný plat 269 600 € + rôzne bonusy - celkovo 2,215 milióna eur. Viceprezident David H. Lohr: základný ročný plat 304 900 € + rôzne bonusy - celkovo 1,818 milióna eur. streda 13. 7. 2011 | Marián Kizek www.sme.sk Zahraničný obchod bol v máji v prebytku 200 miliónov eur - Zahraničný obchod Slovenska vykázal v máji ďalší prebytok. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR totiž vývozy prevýšili dovozy v piatom mesiaci o 196,4 mil. eur. Po revízii aprílového prebytku na schodok 32,1 mil. eur a tiež prebytkov z predchádzajúcich mesiacov tak kumulovaný päťmesačný prebytok zahraničného obchodu predstavoval 619,1 mil. eur. Medziročne to znamená zlepšenie kumulovaného salda o 94,1 mil. eur. V máji pritom vzrástla dynamika vývozu. Medziročné tempo exportu sa totiž zvýšilo z aprílových 12,9 % na 20,7 % a celkový vývoj v piatom mesiaci tohto roka dosiahol 4,848 mld. eur. Dynamika dovozu naopak v porovnaní s aprílom mierne zvoľnila. Kým vo štvrtom mesiaci celkový import medziročne rástol o 18,9 %, v máji stúpol o 17,8 % na 4,652 mld. eur. Za päť mesiacov sa tak v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšil celkový vývoz tovaru o 21,5 % na 22,567 mld. eur a celkový dovoz o 21,6 % na 21,948 mld. eur. Za celý minulý rok pritom zahranično-obchodná bilancia Slovenska bola prebytková v sume 137,5 mil. eur. Ešte vyšší prebytok po predchádzajúcich rokoch vykazovaných schodkov, vo výške 946,1 mil. eur, vykázal zahraničný obchod v krízovom roku 2009. Stálo za tým predovšetkým oslabenie hospodárskej aktivity, z čoho vyplynul pokles potreby dovozu komponentov pre slovenské výrobné podniky. 8.07.2011 SITA Svet bude mať nového lídra, USA to nebudú - Obrovská ekonomická sila bloku BRIC sa odvíja najmä od veľkého počtu obyvateľov v týchto krajinách. V roku 2010 bola najväčším ekonomickým blokom ekonomika EÚ (27) s celkovým HDP v trhových cenách 16,3 bilióna USD nasledovaná ekonomikou USA s veľkosťou 14,7 bilióna USD. Rýchlo rastúce ekonomiky BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) vytvorili podľa štatistík MMF v roku 2010 celkový HDP vo výške 11,0 bilióna USD. Mimoriadna je dynamika rastu ekonomickej sily ekonomického bloku BRIC – v období 2000-2010 sa nominálne HDP merané v trhových cenách (v USD) zvýšilo v krajinách BRIC v priemere ročne až o 15,6%. Tento rast zohľadňuje nielen vysoké reálne miery rastu týchto ekonomík, ale aj o niečo vyššiu infláciu ako v EÚ (27) a USA, ako aj pohyby výmenných kurzov. Aj napriek nedávnemu určitému miernemu ochladeniu rastu v týchto krajinách by krajiny BRIC mali pokračovať v silnej dynamike rastu – odhad MMF na roky 2011-2016 je priemerný rast nominálneho HDP o 11%. Už v roku 2015 by tak krajiny BRIC mali predbehnúť vo veľkosti vytvoreného HDP ekonomiku USA a v roku 2017 by sa mali stať najväčším ekonomickým blokom na svete vôbec. Obrovská ekonomická sila bloku BRIC sa odvíja najmä od veľkého počtu obyvateľov v týchto krajinách – ten dosiahol v roku 2010 2,89 miliardy, kým v EÚ (27) to bolo 499 miliónov a v USA 310 miliónov. Aj keď vďaka rýchlemu ekonomickému rastu v krajinách BRIC sa životná úroveň obyvateľov týchto krajín rýchlo zvyšuje, rozdiel v životnej úrovni oproti vyspelým krajinám je stále priepastný. V roku 2010 HDP na osobu v parite kúpnej sily bol v krajinách BRIC len 21% priemernej úrovne v EU(27). Slovenská ekonomika zatiaľ nie je príliš exportne orientovaná na krajiny BRIC. Registrujeme však relatívne silnú dynamiku rastu slovenských vývozov do týchto krajín. V roku 2010 celkové vývozy slovenských výrobcov do krajín BRIC tvorili 6,3 % celkového slovenského vývozu (z toho Rusko + Čína 5,9%). V roku 2005 to bolo len 2,2% z celkových slovenských exportov. Obrovské a rýchlo rastúce trhy krajín BRIC tak do budúcnosti určite predstavujú obrovský potenciál pre slovenských vývozcov. 3.07.2011 Vladimír Zlacký www.hnonline.sk Nový šéf SPP - Vedenie spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel preberá oddnes Jean-Jacques Ciazynski, ktorý nahradí na pozícii predsedu Predstavenstva SPP Achima Saula. Novým členom Dozornej rady SPP je pani Nicole Otterberg. Jean-Jacques Ciazynski je od septembra 2008 členom predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 pôsobil ako predseda Predstavenstva SPP. Od 1. júla 2011 sa znovu stal predsedom Predstavenstva SPP. Vladislav Doktor 1.07.2011 www.hnonline.sk Tatranská mliekareň investuje tri milióny eur - Profitovať z toho, na čo doteraz doplácala, chce spoločnosť Tatranská Mliekáreň (TAMI) v Kežmarku. Vďaka dvojmiliónovej investícii do nových technológií bude zhodnocovať sto percent srvátky, ktorá vzniká ako vedľajší tekutý produkt pri spracovaní mlieka. „Doteraz sme spracúvali okolo 20 percent srvátky na srvátkové nápoje. Zvyšok sme umiestňovali ako odpad na farmách, za čo sme museli platiť,“ hovorí riaditeľ Tatranskej mliekarne Ľubomír Valčuha. Pri spracovaní 232 ton mlieka za deň Tatranská mliekareň vyprodukuje 90-tisíc litrov srvátky. Vďaka tejto premene nákladov na príjmy môžu tržby spoločnosti zo srvátky ročne vzrásť zhruba o viac ako 500-tisíc eur. Princípom novej technológie je, že tekutú srvátku zahustí. „Vývoz srvátky v tekutom stave by bol veľmi finančne náročný, takto sa stáva zaujímavým,“ spresňuje. Srvátka sa potom využíva na výrobu výživových doplnkov, biopotravín, pri výrobe krmív či kozmetickom priemysle. Riaditeľ predpokladá, že väčšina kežmarskej srvátkovej suroviny skončí za hranicami krajiny. Ďalší milión eur TAMI tento rok investuje do technológií na výrobu syra v rámci stratégie ponúkať širšie portfólio výrobkov. Obe investície by k terajšiemu počtu zamestnancov 350 mali pridať 10 až 15 novovytvorených pracovných miest. Spoločnosť dosiahla za rok 2010 obrat 54 miliónov eur. 30.06.2011 Hnonline.sk Najväčšími firmami na Slovensku sú Volkswagen, Slovnaft a Samsung - Najväčšou nefinančnou spoločnosťou Slovenska na základe vlaňajších tržieb za predaj vlastných výrobkov, služieb a tovaru je podľa rebríčka Trend Top 200 automobilka Volkswagen Slovakia s tržbami na úrovni 4,039 mld. eur. Bratislavský výrobca automobilov medziročne posilnil o 37,2 % a po roku tak poslal galantský Samsung, producenta LCD a LED televízorov na tretie miesto, keď jeho tržby dosiahli vlani pri medziročnom raste 2,5 % hodnotu 3,247 mld. eur. Na druhom mieste v rebríčku Trend Top 200 skončil Slovnaft s tržbami 3,502 mld. eur. V porovnaní s rokom 2009 si rafinéria polepšila o 26 %. Žilinská Kia Motors vytlačila s tržbami 2,889 mld. eur zo štvrtého miesta Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý vlani evidoval tržby na úrovni 2,668 mld. eur. Kia medziročne rástla o 71,5 % a SPP o 5,4 %. V minulom roku sa podľa Trend Top 200 darilo predovšetkým priemyselným podnikom, ktoré z recesie vytiahol zahraničný dopyt. Po krízovom roku 2009 si polepšili aj poskytovatelia IT služieb a niektorí obchodníci. Naopak stavebné spoločnosti sa aj v uplynulom roku trápili a podľa Trend Top 200 bude ich trápenie pokračovať aj v tomto roku. Stratu v prevádzke generovalo vlani už len 15 podnikov, čo je polovica v porovnaní s rokom 2009. Najvyššie čisté zisky v uplynulom roku dosiahli energetické a telekomunikačné podniky, ako aj tri automobilky. Najpriepastnejšiu stratu vyprodukovala nákladná železničná doprava a Železnice SR. Najväčší nárast celkových tržieb si v minulom roku podľa Trend Top 200 pripísala automobilka Kia Motors Slovakia s nárastom o 1,204 mld. eur. Nasledoval ju Volkswagen Slovakia, ktorý posilnili o 1,095 mld. eur a U.S. Steel Košice s medziročným nárastom tržieb o 734 mil. eur. Výrazne v uplynulom roku rástli tržby aj Slovnaftu, keď sa zvýšili o 721 mil. eur. Najdynamickejšie vlani tržby narástli košickému predajcovi plynu RWE Gas Slovensko. Dodávka mostov pre stavbu R1 katapultovala do rebríčka Trend Top 200 banskobystrické Stavby mostov Slovakia z francúzskeho koncernu Vinci. Vďaka prácam pre Slovenskú správu ciest a Železnice SR si polepšila aj TSS Grade, ktorá vlani podnikala ešte ako Trnavská stavebná spoločnosť. Tempo rastu obratu sa zdvojnásobilo piešťanskému Semikronu, ktorý tento rok pristaví novú halu a do dvoch rokov vytvorí 150 nových pracovných miest. Napriek tomu, že výroba automobilov a hutníctvo s rafináciou ropy sa najväčšmi podpísali pod rast tržieb pilierov slovenskej ekonomiky, najväčší pokles celkových tržieb vlani paradoxne zaznamenala trnavská automobilka PCA Slovakia. Jej tržby medziročne oslabili o 199 mil. eur. Spoločnosť jej robia aj stavebné a energetické firmy, keď druhý najvýraznejší prepad na úrovni 163 mil. eur vlani evidovala Západoslovenská energetika. Prvú trojku uzatvára košická spoločnosť Inžinierske stavby s poklesom tržieb o 134 mil. eur. Podľa Trend Top 200 stavbári doplatili na malý investičný apetít v súkromnom aj verejnom sektore, zrušené diaľničné PPP projekty a ostatné verejné tendre. Energetikom ukrojili z konsolidovaných výsledkov konkurenti na liberalizovanom trhu. Jednotkou medzi podnikmi v rámci rentability tržieb je spoločnosť Eset, ktorej zisk po zdanení v uplynulom roku tvoril 62,9 % z celkových tržieb. Nasledujú ju firmy Nafta s 49,2-percentným podielom zisku a SPP-distribúcia s 27,6 %. Najvyšší cash-flow v hodnote 631 mil. eur podľa Trend Top 200 evidovali vlani Slovenské elektrárne. Na druhom mieste skončil SPP s cash-flow na úrovni 592 mil. eur a na treťom mieste skončil Slovak Telekom s 366 mil. eur. Orange Slovensko sa umiestnil na štvrtom mieste s cash-flow v objeme 298 mil. eur. 29.06.2011 SITA Taiwanci zamestnajú v Trenčíne tritisíc ľudí - Taiwanská spoločnosť AU Optronics po mesiaci skúšobnej prevádzky v utorok v Trenčíne slávnostne otvorila nový závod na výrobu LCD modulov. Na budúci rok by mal pri plnej prevádzke ponúkať až 3 000 pracovných miest. Radičová: Najnižšia mzda v AU Optronics je 500 eur Závod sa nachádza v trenčianskom priemyselnom parku, na okraji mesta neďaleko diaľničného privádzača. Postavený je na ploche 200-tisíc štvorcových metrov. Výstavbu dokončili v apríli a v máji sa už začala masová výroba. Pri plnej prevádzke bude mať výrobnú kapacitu 240-tisíc modulov mesačne. Podľa predstaviteľov spoločnosti AU Optronics bude tento závod základňou pre celú Európu. "Rozhodnutie založiť našu európsku výrobnú základňu v Trenčíne nevzniklo náhodou. Krajina je veľmi dobre umiestnená v strede Európy a pozitívnym faktorom je aj to, že Slovensko je členom eurozóny. V takomto bezpečnom hospodárskom prostredí je možné vykonávať rýchle a účinné transakcie, čím sa dosahujú lepšie obchodné výsledky," zdôraznil prezident divízie LCD displejov Paul S. L. Peng. Pri vzniku spoločnosť dostala od štátu dotáciu vyše 38 miliónov eur a daňové úľavy na päť rokov. Generálny riaditeľ SARIO Richard Šimončič nepredpokladá, že by AU Optronics po skončení daňových úľav odišiel zo Slovenska. "Tento investor hľadal miesto, kde by sa mohol usadiť, teraz je to pre spoločnosť hlavné miesto v Európe, pravdepodobnosť toho, že by opustila európsky trh, je veľmi malá," dodal Šimončič. Trenčiansky závod v súčasnosti zamestnáva asi 700 ľudí. Do konca tohto roka by ich mal zamestnávať okolo 1¤500. Trenčiansky úrad práce robí nábor pracovníkov do AU Optronics už od marca, prácu tu však našli len necelé dve stovky nezamestnaných. "V súčasnosti evidujeme v okrese Trenčín 4 633 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje 7,37-percentnú mieru nezamestnanosti. K dnešnému dňu sa z evidencie úradu práce zamestnalo v spoločnosti AU Optronics 173 uchádzačov. Zaznamenali sme aj návrat ľudí, ktorí pracovali v tejto spoločnosti, späť do evidencie úradu práce. Toto však nevnímame ako negatívny jav, s tým sa stretávajú aj iní zamestnávatelia," povedala riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne Zuzana Horníková. Premiérka Iveta Radičová po porade s predstaviteľmi taiwanskej spoločnosti v utorok vyhlásila, že najnižšia mzda v závode AU Optronics bude 500 eur a priemerná mzda súčasných 700 zamestnancov je vyššia, ako je slovenský priemer. Podmienky príchodu investora dohodla ešte minulá vláda. Spoločnosť AU Optronics vyrába panely TRT-LCD vo veľkostiach od 1,2 palca do 71 palcov. Vlani rozšírila podnikanie aj o odvetvie solárnej energie. Prevádzky má na Taiwane, v kontinentálnej Číne, Japonsku, Singapure, Južnej Kórei, USA a Európe. Vlani dosiahla výnosy z predaja vo výške 16 miliárd dolárov. 30.06.2011 Milan Král Pravda Signály neklamú, druhé dno recesie je tu - Recesia opäť začína brzdiť ekonomiku. Na oživenie si budeme musieť ešte niekoľko štvrťrokov počkať. Spojené štáty vstúpili do ďalšej recesie. Dúfajme, že nebude tak hlboká, ako tá prvá. Ekonómovia sa väčšinou zhodujú na tom, že globálna finančná a ekonomická kríza začala v decembri 2007 a trvala do júla 2009. Lenže takto vnímajú krízu len experti, väčšina ľudí nemá pocit, že by hospodárske spomalenie už skončilo. Podľa zistení inštitútu Gallup zverejneného tento rok v apríli má 26% Američanov pocit, že recesia pretrváva, ďalších 29% si dokonca myslí, že sa ekonomika nachádza v depresii. Niet ani divu, že to tak väčšina (nielen) americkej populácie cíti. Napríklad niektoré nehnuteľnosti v USA stratili až 50% svojej hodnoty a pád cien bude v blízkej dobe pokračovať, pretože v inventároch bánk sa nachádzajú ďalšie 2 milióny nehnuteľností, ktoré ešte ani nestačili byť uvedené na trh. Ďalším faktorom, ktorý dokladá všadeprítomnú krízu, je nezamestnanosť. Dáta z USA hovoria o 14- miliónovej armáde nezamestnaných, z ktorých každý tretí nenašiel prácu po dobu dlhšiu ako 1 rok. Uvádzame najpodstatnejšie znaky toho, že recesia opäť začína brzdiť ekonomiku. Na oživenie si tak budeme musieť ešte niekoľko štvrťrokov počkať. 1. Inflácia Inflácia sa netýka len cien potravín. Ceny bavlny dosiahli maxím v minulom roku, čo sa odráža aj na cenách oblečenia. Ropa sa usadila nad 100 USD za barel. Rýchly rast cien podkryje spotrebiteľský dopyt viac než čokoľvek iné. 2. Výnosy z investícií sa znižujú Proces obnovy ekonomiky bol z veľkej časti ťahaný priaznivým vývojom na akciových trhoch, ktorého začiatok sa datuje do marca 2009, kedy index Dow Jones spadol na dno. Od tej doby posilnil takmer na dvojnásobok. Zdecimované úspory amerických domácností, ktoré sú oveľa viac závislé na výkonnosti akciových trhov ako domácnosti európske, sa tak mohli opäť odraziť od dna. Vývoj na trhoch v posledných týždňoch však neveští nič dobrého. Alternatív, kam inam by bolo vhodné investovať, veľa nenájdeme: desaťročné americké štátne dlhopisy vynášajú okolo 3% a dlhodobý vzostupný trend pri zlate možno aj v blízkej budúcnosti skončí. 3. Automobilový priemysel Automobilový priemysel zažil comeback, aj keď opätovná ziskovosť bola často spôsobená masívnymi úsporami na platoch zamestnancov a prepúšťaním. Napríklad General Motors, Ford a Chrysler sa dokázali vzchopiť a ich predaja sa do apríla tohto roku zlepšovali. V máji však došlo k zlomu a zisky boli v porovnaní s minulým rokom o 1% nižšie. Dôvodov tohto nepriaznivého trendu je viac: vysoké ceny pohonných hmôt obmedzená výrobná kapacita Japonska po marcovom zemetrasení váhanie spotrebiteľov a odkladanie nákupov kvôli nepriaznivým ekonomickým vyhliadkam Spomaľujúce tržby automobiliek sú predzvesťou nepriaznivých čias. Firmy práve začali znovu naberať prepustených zamestnancov, nábor však budú musieť kvôli stagnácii tržieb opäť pozastaviť. 4. Ceny ropy Vo chvíli, keď svetová ekonomika spomalí, by cena ropy mala klesnúť, podobne ako medzi rokmi 2008 a 2009. Takýto pokles prinajmenšom pomôže firmám a domácnostiam naštartovať ekonomiku skrze obnovenú spotrebu. V súčasnosti sa zatiaľ bez ohľadu na ekonomickú situáciu ropa drží nad 100 USD za barel. To negatívne postihne ako maloobchodný sektor, kde ľudia menej minú za iný tovar, tak aj ostatné sektory, napríklad letecké spoločnosti a firmy závislé na ropných produktoch. 5. Rastúci deficit federálneho rozpočtu USA Enormný deficit amerických verejných financií obmedzuje možnosť poskytnúť ekonomike USA ďalší fiškálny stimul. Prvý Obamov 787- miliardový záchranný balíček možno zachránil niektoré pracovné miesta, ale jeho vplyv je už dávno preč. Hlavné ciele, teda výrazné zníženie nezamestnanosti a rast HDP, bohužiaľ nesplnil. Naopak zvýšenie deficitu teraz znamená pre USA neodkladnú potrebu prijatia bolestivých úsporných opatrení (na spôsob európskych zadlžených ekonomík), a to nielen na federálnej úrovni. Amerika sa tak dostala do začarovaného kruhu nezamestnanosti. 27.06.2011 autor: Michaela Toperczerová, investicniweb.cz www.hnonline.sk Miškov chce zrušiť investičné stimuly pre firmy - Minister hospodárstva plánuje nahradiť štátnu pomoc príťažlivým prostredím pre podnikateľov. BRATISLAVA. Do troch rokov by mohli byť investičné stimuly, ktorými štát podporuje najmä zahraničných investorov, zbytočné. Štátnu pomoc by im malo nahradiť kvalitnejšie podnikateľské prostredie. Povedal to na stretnutí so zástupcami Americkej obchodnej komory na Slovensku minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). „Urobím všetko pre to, aby sa poskytovanie investičných stimulov zrušilo ešte počas tohto volebného obdobia.“ Iniciatíva je súčasťou projektu Singapur, ktorý má zjednodušiť podnikateľské prostredie a posunúť Slovensko v rebríčku Doing Business Svetovej banky na popredné miesta. Podpora podnikateľov Podľa Miškova stimuly deformujú trh. Ich poskytovanie v súčasnosti vníma napríklad ako náhradu za nevybudovanú sieť diaľnic. Návrh zmien •Zníženie sumy minimálnej investície na polovicu. •Rozdelenie okresov Slovenska na zóny podľa nezamestnanosti. •Daňovú úľavu bude možné čerpať nie 5, ale 10 rokov. •Dlhodobý hmotný majetok sa bude dať obstarávať aj od prepojených osôb. ak schváli parlament platné od 1.8.2011Zrušenie štátnej pomoci podporujú aj podnikatelia. „Stimuly sú diskriminujúce a so stratégiou súhlasíme,“ hovorí Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Na vybudovanie príťažlivej krajiny pre podnikateľov má podľa neho vláda tri roky. „Zatiaľ je jej počínanie nepresvedčivé, ale už vidieť snahy zmeniť súdnictvo a byrokraciu.“ Podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petra Mihóka sú stimuly nástrojom individuálnych výhod pre firmy. „S návrhom súhlasíme. Na druhej strane by sa mali využívať v prípade inovatívnych firiem.“ Zmeny už onedlho Už tento mesiac by mohol parlament schváliť novelu zákona o investičných stimuloch. Počíta sa v nej aj so znížením sumy minimálnej investície v regiónoch na polovicu. „Ide o chybu a neznalosť súčasných pomerov,“ tvrdí exminister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer). Znížený limit spôsobí nával žiadostí a zvýši korupciu, tvrdí. Každú žiadosť totiž musí posúdiť ministerstvo individuálne. „V Poľsku je schvaľovací proces takmer automatizovaný,“ vraví manažérka spoločnosti PwC Lenka Bartoňová. Žiadateľ získa stimul, ak splní zákonné požiadavky. 23.06.2011 SME Slovensko čaká väčší rast a zdražovanie - Národná banka Slovenska (NBS) dnes mierne zvýšila svoj odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok. Hrubý domáci produkt (HDP) by mal narásť o 3,6 percenta, pričom marcový odhad hovoril len o 3,3 percenta. "Tento rok by sa mal rast HDP posunúť svojou dynamikou na vyššiu úroveň oproti odhadu v marci," avizovala na dnešnej tlačovej konferencii generálna riaditeľka odboru menovej politiky NBS Renáta Konečná. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvnili aktualizovanú predikciu, boli najmä vyššie ceny ropy, vyššie zahraničné ceny a mierne priaznivejší zahraničný dopyt. Konsolidácia verejných financií nemala dopad na zvýšenie odhadu. "Hlavným zdrojom ekonomického rastu v roku 2011 by mal byť naďalej čistý export, pričom domáci dopyt by mal prispievať k rastu HDP len minimálne," priblížil guvernér NBS Jozef Makúch. Negatívne by malo k rastu ekonomiky prispieť jedine znižovanie vládnych výdavkov. Vyhliadky ekonomiky sa podľa centrálnej banky zlepšili aj na nasledujúce dva roky. Namiesto marcového odhadu 4,5 percenta už NBS na budúci rok predpokladá zvýšenie produkcie hospodárstva o 4,7 percenta a v roku 2013 by už mala slovenská ekonomika narásť o 5,3 percenta, v porovnaní s predchádzajúcim predpokladom 5,2 percenta. 14.06.2011 NBS Inflácia zrýchlila na štyri percentá - Tempo rastu spotrebiteľských cien naďalej zrýchľuje. Medziročná inflácia v máji totiž dosiahla 4 percentá, čo znamenalo oproti aprílu zrýchlenie jej dynamiky o 0,3 percentuálneho bodu. Rast cien sa tak drží na najvyššej úrovni od konca roku 2008. Medzimesačne v máji spotrebiteľské ceny stúpli 0,3 percenta, kým v apríli oproti marcu vzrástli o 0,4. Informoval o tom Štatistický úrad. Slovensko sa tak po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla 1 percento, vracia k rýchlejšiemu rastu cien. Bankoví analytici v tomto roku predpokladajú vyššiu úroveň rastu spotrebiteľských cien. Decembrovú infláciu očakávajú na úrovni 3,9 percenta. Na máj analytici predpovedali infláciu rovnako na úrovni 3,9. Fico: Môže za to vláda Opozičný Smer vyzýva koaličné strany, aby v závere tohto týždňa rokovali v parlamente radšej o zdražovaní na Slovensku či o zadlžovaní krajiny, ako o novej voľbe generálneho prokurátora. Na zvolanie mimoriadnej schôdze k aktuálnemu vývoju ekonomiky vyzval koalíciu na pondelkovej tlačovej besede Robert Fico. "Vláda musí niečo povedať, lebo vláda zatiaľ len prispela k zdražovaniu,“ vyhlásil expremiér a predseda strany Smer. Kabinet Ivety Radičovej by mal v parlamente podľa Fica povedať, čo chce robiť proti rastúcim cenám, keďže tlak na ich zvyšovanie bude podľa jeho slov pokračovať. Zverejnené údaje o štvorpercentom tempe inflácie v máji podľa Smeru potvrdzujú, že Slovensko má zlú vládu, ktorá ide zlou cestou. Opozičný Smer kritizuje vládu Ivety Radičovej, že k rastu cien prispeli významným spôsobom jej opatrenia prijaté v rámci balíčka opatrení. "Čísla, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad o vývoji cien na Slovensku, museli ráno pôsobiť ako ľadová sprcha na Ivetu Radičovú,“ povedal Fico. Analytici: Sme blízko maxima „Predpokladáme, že ceny potravín a energií sa v ďalších mesiacoch už budú stabilizovať. Za predpokladu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví počas roka nebude upravovať regulované ceny smerom nahor, to znamená, že inflácia sa už nachádza veľmi blízko svojho tohtoročného maxima,“ povedal analytik ING Bank Eduard Hagara. Len pomalé oživovanie spotrebiteľského dopytu by pritom podľa neho malo na infláciu naďalej pôsobiť skôr tlmiaco. Ako dodala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, májová harmonizovaná inflácia, ktorú štatistici zverejnia vo štvrtok 16. júna, by mala dosiahnuť 4,1 až 4,2 %. Do harmonizovanej inflácie sa nepočíta imputované nájomné, poplatky za správu bytových domov. 13. 6. 2011 SITA 2011 Slovensko rokuje o 102 projektoch, investície môžu dosiahnuť 3,5 miliardy eur - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v súčasnosti registruje 102 investičných projektov, uviedol konzultant pre komunikáciu a PR SARIO Richard Dírer. Vďaka týmto projektom by sa mohlo na Slovensku preinvestovať až 3,5 mld. eur a vytvoriť necelých 24 tisíc nových pracovných miest. Záujem o Slovensko majú podľa Dírera investori pôsobiaci v rôznych oblastiach. "Ide štandardne o rôzne dodávky najmä pre automobilový priemysel a elektrotechniku, výrobu plastových komponentov, kovových konštrukcií, výrobu elektrických zariadení, výrobu potravín, centrum zdieľaných služieb a podobne," spresnil Dírer. SARIO sa snaží umiestniť investičné projekty najmä na východ Slovenska. "Dlhodobo sa usilujeme presadzovať umiestnenie zahraničných investícií do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Tomu zodpovedá aj stratégia pri vyjednávaní o nových investíciách. Registrované projekty majú smerovať do všetkých regiónov, s rastúcim záujmom o východné Slovensko," konštatoval Dírer. Ako vyplýva z minuloročnej výročnej správy, Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu sa v minulom roku podarilo úspešne ukončiť dvadsať investičných projektov. Vďaka nim vznikne na Slovensku viac ako dvetisíc nových pracovných miest. Agentúra ku koncu minulého roka evidovala 69 investičných projektov, ktoré sa nachádzali vo "fáze aktívneho rozhodovania", s celkovou plánovanou výškou investícií do 2,9 miliardy eur, a s potenciálom vytvoriť vyše 19-tisíc nových pracovných miest. SITA Izraelský Biometrix zakotví v Šamoríne - Izraelský výrobca zdravotníckych pomôcok Biometrix Limited si chce začiatkom tohtoročnej jesene otvoriť vlastnú prevádzku v juhoslovenskom Šamoríne. Slúžiť by mala na montáž a balenie rôznych katétrov, infúznych hadičiek či súprav na monitorovanie tlaku krvi. V novej prevádzke plánuje zamestnať vyše tri desiatky ľudí. Investor už informoval slovenské úrady, ktoré posúdia vplyv projektu na životné prostredie. Sumu investíciu do výrobnej haly izraelská firma v predloženom projekte nespresňuje, no technológie ju budú stáť celkovo štvrť milióna eur. Spoločnosť Biometrix Limited sa na Slovensku udomácňuje stále viac. Krajinu si za svoju európsku obchodnú centrálu vybrala už pred piatimi rokmi. V Bratislave si založila obchodnú dcéru Biometrix so zopár zamestnancami, no montáž výrobkov pre trhy v krajinách východnej či západnej Európy si v tomto regióne objednávala len u externých partnerov. Až tento rok si na Slovensku otvorí aj vlastnú výrobnú prevádzku. Kompletná montáž v novej fabrike bude prebiehať v priestoroch so zvýšenou čistotou. 1.06.2011 www.etrend.sk Investori dostanú jednoduchšie informácie - Parlament schválil nový zákon o kolektívnom investovaní. Domácich správcov má zmena vyjsť na 10 miliónov eur Väčšia ochrana peňazí investorov a zároveň zjednodušenie pravidiel pre fungovanie kolektívneho investovania. To sú základné piliere nového zákona o kolektívnom investovaní, ktorý definitívne schválili poslanci národnej rady. Formalitou by mal byť podpis prezidenta a nové pravidlá by mali byť účinné už od 1. júla. Pravdepodobne najviditeľnejšou zmenou pre investorov bude zavedenie takzvaných kľúčových informácií. Tie majú nahradiť súčasný zjednodušený predajný prospekt. Podľa zdôvodnenia ministerstva financií boli doteraz povinne publikované informácie pre investorov príliš rozsiahle a správcovia používali pre klientov nezrozumiteľný jazyk. To by sa malo zmeniť. Kľúčové informácie má správcovská spoločnosť investorovi poskytnúť za každý otvorený podielový fond ešte pred uzavretím zmluvy. Okrem identifikačných údajov majú podľa nového zákona obsahovať krátky opis investičných cieľov a politiky, údaje o predchádzajúcej výkonnosti fondu, informácie o nákladoch a poplatkoch súvisiacich s investíciou a varovanie pred možnými rizikami. Zákon vyžaduje, aby boli informácie zrozumiteľné aj neprofesionálom a bez toho, že by si museli naštudovať iné dokumenty. Doterajšia právna úprava vyžadovala, aby zjednodušenému prospektu porozumel „priemerný investor“. Aby sa chyba s prospektom nezopakovala, je rozsah i napríklad veľkosť písma kľúčových informácií upravená podrobnejšie už samotnou Európskou komisiou pre celú oblasť únie. Ďalším podstatným krokom je obmedzenie výšky poplatkov. Nový zákon limituje výšku vstupných aj výstupných, ich súčet nesmie presiahnuť päť percent. Legislatíva sa venuje aj ostatným poplatkom vyberaných správcami a ohraničuje ich výšku na „primeranú.“ Odbornejší predaj fondov by mal zabezpečiť fakt, že ich budú môcť ponúkať len na to špeciálne vyškolení ľudia registrovaní v Národnej banke Slovenska - samostatní finanční agenti z takzvaných poradenských finančných firiem a viazaní agenti pracujúci pre správcovské firmy a ich materské banky. Ľudia, ktorí by napriek týmto prísnejším pravidlám pre predaj fondov, boli nespokojní s ponúknutým servisom, získajú možnosť ľahšie sa sťažovať. Každý správca musí vypracovať a zverejniť jednotný postup pre svojich sťažovateľov. Dôležitejšie z pohľadu samotných investovaných peňazí je zavedenie nových regulácií pre prácu správcovských firiem. Ich činnosť tak bude oficiálne regulovaná porovnateľne s bankami. Funkcia dodržiavania má zabezpečiť kontrolu nad investovaním zverených peňazí, či je deje v súlade so zákonom povolenými limitmi a vymedzenými cennými papiermi. Vnútorný audit zas má byť v úlohe akéhosi inšpektora, ktorý má kontrolovať ostatné vnútorné kontrolné mechanizmy. „Nový zákon tiež zjednodušuje cezhraničné vykonávanie činností, zavádza možnosť zriadenia štruktúry hlavný – zberný fond, strešný fond – podfond a umožní aj cezhraničné zlučovanie fondov,“ popisuje Marián Matušovič, predseda predstavenstva VÚB Asset Managementu. Tunajší správcovia tak budú môcť ešte ľahšie a efektívnejšie ako doteraz využívať pri príprave a predaji fondov podporu od svojich zahraničných materských firiem. Harmonizáciu pravidiel pre oblasť kolektívneho investovania si vyžiadala smernica Európskej únie schválená v roku 2009, známa aj pod skratkou UCITS IV. V novej legislatíve pre túto oblasť ale ministerstvo financií zároveň už zapracovalo aj prísnejšie pravidlá regulácie, ktoré únia odobrila len vlani. Základ nových pravidiel investori by pri ponuke fondov mali získať nové - zrozumiteľnejšie informácie o rizikách spojených s investovaním ako aj o doterajšom hospodárení správcovskej spoločnosti, ktorej ide zveriť peniaze sťažovať sa na predaj fondov či s tým spojený servis by mali byť jednoduchšie správcom sa sprísňujú požiadavky na investovanie spravovaného majetku, musia vytvoriť nové kontrolné funkcie zároveň získajú právo kontrolovať zdroj peňazí pri vyšších vkladoch (od 15 000 €) od investorov ponuka fondov sa rozšíri, keďže sa zavádzajú ich nové formy zákon viac obmedzí výšku poplatkov, ktoré si účtujú správcovia Prameň: Schválený návrh zákona o kolektívnom investovaní 01.06.2011 / Xénia Makarová www.etrend.sk Radičová odmieta asistenciu USA - Na Ministerstve hospodárstva SR neexistujú žiadne oficiálne záznamy o pomoci Spojených štátov Slovensku pri spätnom odkúpení 49 percent akcií Transpetrolu za bývalej vlády. Vyhlásila to včera premiérka Iveta Radičová. Predsedníčka vlády upozornila, že táto téma by sa mala riešiť v prvom rade s bývalým premiérom Robertom Ficom a exministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom. Zdôraznila tiež, že rezort zahraničných vecí nebol žiadnym spôsobom zapojený do údajných rokovaní, ktoré mali prebiehať medzi USA a ministerstvom, a preto sa k nim nemôže ani vyjadriť. Americká diplomacia mala tajne pomáhať ministerstvu, pretože akcie Transpetrolu patrili skrachovanej firme Jukos. Spojené štáty sa obávali, že by sa mohli dostať do rúk ruskej štátnej firmy Gazprom. Vyplýva to z uniknutých diplomatických depeší Veľvyslanectva USA v Bratislave, ktoré médiám poskytla organizácia WikiLeaks. Zmluva o kúpe akcií Transpetrolu medzi Yukos International a Ministerstvom hospodárstva SR sa uzavrela v marci 2009. Kúpna cena bola 240 miliónov dolárov (179,6 milióna eur). Slovenská vláda bez skúseností v tejto oblasti údajne nevedela, koľko má za akcie zaplatiť. „Konzultant, ktorý bol prítomný na rokovaniach, uistil slovenského ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že cena 120 miliónov dolárov, ponúknutá skupine disponujúcej majetkom Jukosu, je výhodná,“ konštatovalo americké médium. Gazprom bol vtedy údajne ochotný zaplatiť viac. Podľa správy Veľvyslanectvo USA v depeši z 10. augusta 2006 píše, že Jahnátek jasne oceňuje poskytnutý vklad (konzultanta) a bude naďalej od neho a amerického veľvyslanectva očakávať informácie, keď bude v nadchádzajúcich týždňoch čeliť výzvam tohto obchodu. 28.05.2011 TASR Centrálna banka mala stratu pol miliardy - Národná banka Slovenska vykázala za vlaňajšok stratu v objeme viac ako 515 miliónov eur, v porovnaní s necelými 71 miliónmi eur v roku 2009. Vyplýva to z auditovanej účtovnej závierky, ktorú vzali na vedomie poslanci Národnej rady SR. Vzniknutá strata bola preúčtovaná na účet neuhradenej straty minulých rokov a bude krytá z budúcich ziskov NBS. Hospodársky výsledok centrálnej banky za rok 2010 bol negatívne ovplyvnený nerealizovanými stratami z ocenenia z dôvodu poklesu trhových cien finančných nástrojov v celkovej výške 673,5 milióna eur. Pokles trhových cien bol dôsledkom krízovej situácie na európskych finančných trhoch. Hlavným zdrojom výnosov NBS v minulom roku boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 417,3 milióna eur a úrokové výnosy z derivátov v sume 221,3 milióna eur. Čisté prevádzkové náklady NBS za rok 2010 predstavovali 57 miliónov eur, náklady na výrobu eurových bankoviek a mincí tvorili sumu 12,3 milióna eur. Centrálna banka vlani vykázala vo výsledkoch prijatý podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2009 vo výške 14,6 milióna eur. Čistý príjem NBS z prerozdelenia menového príjmu Eurosystému za rok 2010 bol vo výške 6,2 milióna eur. Menové príjmy centrálnych bánk z plnenia úloh menovej politiky sa medzi jednotlivé centrálne banky rozdeľujú koncom každého finančného roka v pomere, ktorý zodpovedá ich splateným podielom na základnom imaní ECB. 25.05.2011 TASR Protherm Produktion v Skalici rozširuje výrobu - Výroba závesných nekondenzačných kotlov skupiny Vaillant Group sa sústreďuje do Skalice. V najbližších mesiacoch spoločnosť plánuje na Záhorí spustiť do prevádzky dve nové výrobné linky. „Naša spoločnosť vyrobí ročne okolo 200 000 kotlov. Vlani sme zaznamenali medziročný nárast výroby o 10 percent. Predpokladáme, že s novými linkami bude počet kotlov z výrobných liniek ešte vyšší, mali by sme ich vyrobiť okolo 250 000,“ uviedol riaditeľ skalického závodu Protherm Production Peter Kuba. Hľadajú ľudí Rozšírením výroby sa otvorí predovšetkým pre obyvateľov regiónu priestor obsadiť nové pracovné pozície. „Hľadáme ľudí do výroby, ale plánujeme obsadzovať aj technické pozície. Našou snahou je posilniť predovšetkým vývojové oddelenie zamerané na vývoj hydraulických modulov. Potrebujeme komunikačne zdatných strojárov so znalosťou angličtiny, ktorí dokážu obhájiť svoje projekty aj na nadnárodnej úrovni nášho koncernu. Zatiaľ sme jednou z mála firiem, ktorá na Slovensku ponúka možnosť sebarealizácie aj vysoko kvalifikovaným odborníkom,“ zdôraznil Kuba. Sezónna výroba Výroba spoločnosti Protherm Production, ako dodal riaditeľ, sa vyznačuje sezónnosťou, najvyšší nábor sezónnych zamestnancov je predovšetkým v lete, keď vyrábajú pre novú vykurovaciu sezónu. „Práca je vhodná pre každého priemerne zručného človeka, brigádnici majú šancu získať po skončení sezónnych prác trvalý pracovný pomer,“ uzatvára Peter Kuba. Protherm Production je členom skupiny Vaillant Group, ktorá je popredným výrobcom kotlov značiek Vaillant, Protherm, Saunier Duval, Bulex, DemirDöküm, Glow Worm a Hermann. Závod Protherm Production bol založený v roku 1992 v Skalici. Vyrába kotly pre trhy v 24 krajinách Európy, Ázie aj Afriky. Zároveň sa tam vyrábajú stacionárne kotly pre celú skupinu Vaillant Group. 24.05.2011 TASR Mikloš škrtá online zdravotníctvo aj financie - Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) chce zlacniť všetky veľké IT zákazky, ktoré naplánovala bývalá vláda. Napríklad na zjednotení výberu daní ciel a odvodov chce ušetriť 34 miliónov eur. Takzvaný systém UNITAS, ktorý dodá firma IBM, tak má stáť len 22 miliónov. Daňové riaditeľstvo už s firmou podpísalo zmluvný dodatok, ktorý má cenu znížiť. Nie je však isté, či bude šetrenie nakoniec úspešné. Súčasťou UNITAS-u totiž majú byť viaceré zákazky, ktoré rezort financií iba pripravuje. Miklošov predchodca v kresle ministra Ján Počiatek (Smer-SD) si tiež myslí, že vláda šetrí na úkor dodaných služieb. Minister financií zoškrtal aj plánované výdavky na informačné služby v zdravotníctve. Tie majú priniesť napríklad možnosť objednať sa elektronicky u lekára či vyhľadať si na zdravotníckom portáli informácie o zdravotnom stave. Namiesto 250 miliónov, ktoré chcel bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD) investovať do IT systémov, chce Mikloš minúť len polovicu. Viaceré veľké zákazky stopol či zoškrtal aj minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). 24.05.2011 Ján Kováč www.hnonline.sk Irán spustil prvú atómku - Irán dal do prevádzky prvú jadrovú elektráreň, v ktorej odštartoval v obmedzenej miere proces štiepenia paliva. Oznámila to ruská spoločnosť Atomstrojexport, ktorá zariadenie v elektrárni Búšehr stavala. Očakáva sa pritom, že ich zariadenie začne do siete dodávať elektrinu počas najbližších dvoch mesiacov. Stavba elektrárne sa začala už v 70. rokoch, ale po tlaku Západu sa jej dobudovanie neustále predlžovalo. Západ sa snažil presvedčiť Rusko, aby zmluvu o výstavbe elektrárne v hodnote miliardy dolárov vypovedalo. RED BBC Vytunelované družstvo matičiarov žaluje NBS - Centrálna banka podľa poškodených klientov zlyhala v kontrolnej činnosti Národná banka Slovenska čelí žalobe, že si nedostatočne plnila kontrolnú činnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona. Poškodení klienti Podielového družstva Slovenské investície spájaného s Maticou slovenskou centrálnu banku obviňujú z toho, že sa pričinila o vytunelovanie ich vkladov v tejto spoločnosti. Peniaze družstva mal podľa oficiálnych dokumentov spravovať obchodník s cennými papiermi Capital Invest. Ten ale podľa posledných zistení NBS správu majetku družstva nevykonával, i keď si za to roky účtoval poplatky. Okrem toho centrálna banka zistila v tejto spoločnosti vážne porušenia aj ďalších pravidiel, preto jej začiatkom marca odobrala licenciu obchodníka. „Národná banka Slovenska opakovanie v priebehu posledných rokov zistila nedostatky v činnosti Capital Investu, no doteraz nekonala. Preto má svoju vinu na škode, ktorá vznikla podielovému družstvu,“ objasnil dôvody žaloby František Šatan, predseda rady členov Podielového družstva Slovenské investície. Matica peniaze z Capital Investu zrejme späť nezíska Capital Invest prišiel o licenciu NBS Centrálna banka zistila nedostatky vo fungovaní obchodníka už v predošlých rokoch. Takisto mala v minulosti pripomienky napríklad k fungovaniu Poisťovne Tatra, ktorá do roku 2008 patrila do CI Holdingu, ktorý zastrešuje aj Capital Invest. NBS žalobu nekomentovala, keďže podľa hovorkyne Petry Pauerovej do utorka večera nemala o nej žiadnu informáciu. Hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak ale potvrdil, že žaloba bola prijatá 18. apríla. „Pokiaľ niektorý subjekt nesúhlasí s rozhodnutím alebo konaním NBS, má právo v zmysle právnych predpisov podať žalobu,“ komentovala takýto postup NBS, pričom dodala, že nejde o prvú žalobu zo strany nespokojných účastníkov finančného trhu. 5.05.2011 www.etrend.sk Bankári betónujú rezervy zlatom - Slovensko patrí v podiele zlata na devízových rezervách k svetovej špičke Zlato je po celom svete medzi centrálnymi bankármi čoraz viac v kurze. Ešte pred dvomi rokmi uvažovali, že budú žltý kov predávať, v súčasnosti ich dlhodobý rast ceny komodity presviedča, aby zlaté pozície udržiavali a spevňovali. Zlato tvorí vysoký podiel na devízových rezervách na oboch stranách Atlantiku. A bankári v Číne, Indii, Rusku a Mexiku sa nákupmi snažia diverzifikovať svoje predovšetkým dolárové rezervy a brániť sa inflačným tlakom. Bankárov nevylákali k predajom ani historicky najvyššie nominálne ceny žltého kovu na komoditných burzách. Nestabilita amerického dolára, neistota z dlhových kríz západných vlád zlatu pridáva na význame. Otvorenie debaty o návrate k zlatému štandardu navrhol aj prezident Svetovej banky Robert Zoellick. Investori na finančných a komoditných trhoch očakávajú niekoľkoročnú nákupnú vlnu najmä zo strany Číny. Najľudnatejšia krajina sveta je s devízovými rezervami prevyšujúcimi tri bilióny dolárov považovaná za jeden z hlavných motorov budúcich nákupov žltého kovu. Podiel zlata na devízových rezervách Číny je však extrémne nízky - 1,6 percenta, teda necelých 50 miliárd dolárov z celkovej výšky rezerv. To je hlboko aj pod celosvetovým priemerom, ktorý podľa štatistík World Gold Council (WGC) dosahuje v priemere 11,1 percenta. Organizácia vyhodnocuje údaje zo 113 štátov. Súvisiace články Zlatý prístav láka investorov Zlato prelomilo hranicu 1500 dolárov Zlatá istota získava popularitu Peking by podľa väčšiny odborníkov preto mal zvýšiť svoje zlaté rezervy zo súčasných 1 054 ton na minimálne 10-tisíc ton. Michael Pento z Euro Pacific Capital sa pre agentúru Bloomberg vyjadril, že Čína chce byť silný medzinárodný hráč a viac zlata potrebuje. Z troch biliónov dolárov devíz by mohla vyčleniť až jeden bilión na nákup zlata, dodáva. Čína v súčasnosti kupuje žltý kov najmä z vlastnej produkcie, v krajine sa vyťaží ročne približne 320 ton zlata, čo ju radí už na prvé miesto vo svete s 12-percentným podielom na globálnej ťažbe. Svetovú ťažbu kontrolujú najmä kanadské a americké firmy ako Barrick Gold, Goldcorp a Newmont Minning. Od roku 2003 Čína zvýšila svoje rezervy viac ako dvojnásobne, čo pomohlo aj cene zlata na komoditnej burze v rastovej krivke. Rusko zvýšilo zlaté rezervy za posledných päť rokov o približne 400 ton. Stredajšie vydanie denníka Financial Times vyšlo so správou, že Mexiko vo februári a marci uskutočnilo jeden z najväčších nákupov zlata centrálnou bankou v histórii. Krajina si zvýšila zlaté rezervy zo siedmich na rovných 100 ton. Za 93 ton zaplatili 4,6 miliardy dolárov. Cena zlata rastie už desať rokov, čo jeho kurz vytlačilo o viac ako štyristo percent na aktuálnych 1 535 dolárov za troyskú uncu. V septembri 2008 jeho rastovú krivku podporila aj finančná kríza vyvolaná krachom banky Lehman Brothers. Centrálne banky sveta v súčasnosti držia podľa odhadov WGC 30 523 ton zlata. To je bezmála 17 percent svetového objemu. Tri pätiny majú v držbe priemyselné skupiny zaoberajúce sa ťažbou, spracovaním zlata a výrobou zlatých šperkov. Zvyšok investičné spoločnosti a tiež fyzické osoby. Zo 113 analyzovaných krajín má podľa WGC len desiatka štátov krytú zlatom viac ako polovicu devízových rezerv. Slovensko je v danom ukazovateli na siedmom mieste vo svete so 64,3 percentami. Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky má po Poľsku druhé najvyššie zlaté rezervy - 31,8 tony. Česko má pre porovnanie len 12,8 tony zlata a Maďarsko 3,1 tony. Poľsko si so 103 tonami zlata pokrýva necelých päť percent devízových rezerv. Krajinou s najvyšším podielom zlatých rezerv na hlavu je Švajčiarsko s približne 134 gramami zlata, teda 4,3 troyskej unce. Pri súčasných cenách je to približne 6 100 dolárov na osobu. Nasleduje prekvapujúco Libanon a Nemecko, ktoré má celkovo druhé najvyššie zlaté rezervy vo svete. 05.05.2011 / Jaroslav Kukučka www.etrend.sk Reforma daní štartuje bez Bruselu - Prvú časť projektu UNITAS, teda zjednotenie daní, odvodov a ciel za 22,4 milióna eur zaplatíme z vlastných peňaženiek. Pôvodne mal byť pritom hradený aj z eurofondov. 51760950 Daňové riaditeľstvo nevysvetlilo, prečo budú tieto náklady len na pleciach štátneho rozpočtu. „Neviem to vysvetliť. Skôr je to o tom postupe, ktorý je zdĺhavejší v rámci toho, aby sme financie z eurofondov vybavili,“ povedal poverený šéf Daňového riaditeľstva Igor Krnáč. Tempo čerpania eurofondov pri informatizácii je však žalostné. Ministerstvo financií to chce zmeniť. „Tak, aby bolo možné prefinancovanie ďalších zmien informačných systémov v súvislosti s reformou daní a odvodov zo Štrukturálnych fondov,“ uviedol hovorca rezortu Martin Jaroš. Sporná úspora Pôvodne bola hodnota tejto zákazky 56 miliónov eur. Zmluvu so spoločnosťou IBM, ktorá zákazku realizuje, podpisoval rezort financií ešte pod vedením Jána Počiatka (Smer-SD). Mikloš nevysvetlil, na čom konkrétne Daňové riaditeľstvo dosiahlo zníženie fixných nákladov, ktoré vyrokoval ešte Miroslav Mikulčík z pozície šéfa úradu. Ministerstvo uviedlo, že sa kontrakt upravil tak, aby to zodpovedalo presadzovanej reforme daní a odvodov. Štát zaplatí len za to, aby sa prvá fáza UNITAS-u rozbehla od roku 2012. „Výsledkom rokovaní bolo zásadné zníženie dohodnutého rozsahu zmluvných plnení,“ povedal Jaroš. Koľko za kontrakt s IBM zaplatíme celkovo, ministerstvo ešte nevie. Dohodnutá cena sa totiž môže zvýšiť. Počiatek 34-miliónovú úsporu spochybňuje. „Nový systém sa vybuduje na báze starého systému,“ hovorí. Zdôraznil, že štát si napríklad na rozbeh projektu UNITAS kupuje iba demoverziu na DPH. Takže neskôr bude musieť platiť za doprogramovanie. „Je to také šetrenie typu, že si idem kúpiť auto, len tam nemám motor.“ Tajomné subdodávky Podľa niektorých odborníkov by bola zákazka transparentnejšia, ak by na ňu išli peniaze aj z eurofondov. „Európska komisia by si pri kontrole mohla vyžiadať aj subdodávateľské faktúry,“ hovorí Ján Rudolf, expert na eurofondy. Ministerstvo však spresnilo, že ani v takom prípade by ich dodávateľ nemusel poskytnúť. Tento problém chcú riešiť, aby boli budúce zákazky transparentnejšie. Podľa informácií HN sa totiž medzi subdodávateľov IBM mala dostať aj spoločnosť CSC Computer Sciences. V nej Mikulčík pôsobil deväť rokov ako konateľ. V reakcii pre TV Markíza poprel, že z postu šéfa Daňového riaditeľstva pretláčal zákazku pre svojho bývalého zamestnávateľa. Spoločnosť CSC sa v oficiálnom stanovisku striktne dištancovala „od účelovej politizácie akýchkoľvek minulých, súčasných i budúcich obchodných aktivít spoločnosti.“ IBM odmietla celú záležitosť akýmkoľvek spôsobom komentovať. 4.05.2011 Marek Ročkár www.hnonline.sk Lactalis sa pokúša o Parmalat - Francúzska mliekarenská spoločnosť Lactalis sa pokúša o úplne prevzatie talianskeho rivala Parmalat. Francúzi, ktorí už vlastnia 29 percent talianskej firmy, včera predložili ponuku na kúpu zvyšného podielu za viac ako 3,3 miliardy eur. Vláda v Ríme pritom minulý mesiac schválila opatrenia, ktoré majú zabrániť zahraničným spoločnostiam získať kontrolu nad talianskymi firmami. Lactalis, ktorý je najväčšou mliekarenskou skupinou v Európe, kúpil 29-percentný podiel v Parmalate v marci tohto roka. To vyvolalo v Ríme obavy, že jedna z najznámejších talianskych spoločností by sa mohla dostať do zahraničných rúk. TASR 27.04.2011 Stovky Slovákov získajú prácu, za investíciou stojí Kia - Hlavný dodávateľ automobilky Kia na Slovensku, juhokórejský Mobis Slovakia, prijme stovky ľudí. Neďaleko Žiliny postaví novú halu na výrobu bŕzd a vytvorí 320 pracovných miest. „Závod by mal byť otvorený v decembri 2012,“ povedal pre HN Slavomír Zbín z Mobisu, poverený zastupovaním projektu. V pomerne krátkom čase mieri do okolia Žiliny ďalšia investícia. Rovnako ako v prípade španielskeho Grupo Antolin, ktorý vytvorí v Žiline 120 miest, aj za Mobisom stojí automobilka Kia. Práve zvyšovanie výroby a expanzia kórejskej značky si vyžiadali viac pracovných miest v partnerských firmách. Aj preto Mobis, ako jeden z hlavných dodávateľov, rozširuje výrobu a už na budúci rok otvorí halu na výrobu bŕzd. A nemá zostať len pri týchto miestach. „Spoločnosť má rozpracované aj ďalšie projekty, zatiaľ ich však nebudeme konkretizovať,“ povedal Zbín. S prestavbou haly by sa malo začať v máji budúceho roka. Výška investície sa vyšplhá na 18 miliónov eur. Nových zamestnancov prijmú tiež dodávatelia trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën Slovakia, spoločnosti Faurecia a Lear. Tomá Vašuta 25.04.2011 wwwhnonline.sk Najviac peňazí uniká štátu z karuselových podvodov - Reťazce obchodníkov vytvárajú neprehľadnú sieť firiem, ktorá oberá štát o milióny na daniach. Najväčší podiel na objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku majú karuselové podvody. "Spoločným menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Platby za tovar buď neprebehnú, alebo sú správcovi dane deklarované príjmovým a fiktívnym výdavkovým pokladničným dokladom, pričom posledný článok reťazca deklaruje v daňovom priznaní vysoký nadmerný odpočet," objasňuje Ministerstvo financií (MF) SR v Návrhu koncepcie boja proti daňovým únikom na DPH. Významný podiel na krátení daňovej povinnosti majú tiež fingované dodávky tovarov medzi dvoma členskými štátmi EÚ. Dodanie tovaru platiteľom dane v tuzemsku platiteľovi dane do iného členského štátu EÚ je totiž oslobodené od dane. V skutočnosti bol však predaj realizovaný v tuzemsku bez DPH. Výnimkou nie sú ani fiktívne vývozy tovaru a následné uplatnenie vysokého nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu alebo nelegálny dovoz tovaru a jeho následný predaj v tuzemsku bez DPH. Pomerne široký priestor na obchádzanie legislatívy vzniká aj pri fakturácii a vedení účtovníctva. Najznámejším prípadom sú v tomto prípade tzv. biele kone, pozmeňovanie účtovníctva či viacnásobný odpočet DPH z tej istej faktúry. Dôvodov, prečo sa v SR podvodným aktivitám naďalej darí, je viacero. "Jedným z nich je aj možnosť existencie množstva najmä jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným a spoločností sídliacich na tzv. virtuálnych adresách," vysvetľuje rezort financií v materiáli. V tomto prípade si napríklad 3 fyzické osoby cez rôzne kombinácie založia 20 a viac spoločností s ručením obmedzeným so sídlom na jednej adrese v prenajatej nehnuteľnosti s jediným cieľom - vystavovania faktúr vzájomne medzi sebou a následného profitovania z nadmerných odpočtov. "Tieto spoločnosti nemajú žiadny majetok, ktorý by mohol byť postihnutý v exekučnom konaní pri vymáhaní daňového nedoplatku," zdôrazňuje rezort. Problémom je podľa ministerstva aj neobmedzená možnosť uhrádzať platby v obchodnom styku hotovostne. "Neexistencia zákonnej povinnosti uhrádzať platby v obchodnom styku nad určitú hranicu bezhotovostne spôsobuje najnovšie podvody na DPH pri zálohových platbách," upozorňuje MF SR. Preto vo svojej koncepcii navrhuje hotovostné platby obmedziť. Hranicou by mala byť suma 10.000 eur. TR 24.042011 Ministerstvo vnútra chystá zefektívnenie a zrýchlenie komunikácie s úradmi - 7.4.2011 Ministerstvo vnútra ide znižovať byrokraciu a šetriť čas občanov. Komunikovať s úradmi už totiž občania budú môcť aj cez internet. Umožnia im to nové občianske preukazy, ktoré budú obsahovať elektronický čip. V ňom budú uložené nielen identifikačné údaje občana ale aj jeho zaručený elektronický podpis. Rýchlejšia a pružnejšia komunikácia s úradmi bude možná vďaka projektu Elektronická identifikačná karta, ktorý opätovne spúšťame. Novú elektronickú identifikačnú kartu budú môcť občania využívať nielen pri komunikácii s úradmi ale aj pri súkromných službách (napríklad e-business alebo e-banking). Minister vnútra Daniel Lipšic po svojom nástupe na post ministra projekt elektronickej identifikačnej karty pozastavil. Požiadali sme o kontrolu úrad pre verejné obstarávanie, ktorý nás informoval o námietkach. Po tom, ako sme sa s výsledkami kontroly oboznámili my, sa s pripomienkami úradu pre verejné obstarávanie oboznamoval aj úrad vlády a ministerstvo financií. Ministerstvo financií je totiž sprostredkovateľským orgánom a úrad vlády je riadiacim orgánom Operačného programu informatizácie spoločnosti. Na to, aby sme mohli v projekte pokračovať, sme potrebovali práve pokyn týchto úradov. Ministerstvo vnútra pokyn obdržalo, a preto sme projekt opätovne spustili. Ministerstvo vnútra pripravilo dodatok k zmluve s dodávateľom projektu. V ňom sme upravili harmonogram projektu. Dodávateľom projektu je spoločnosť Hewlett Packard, s ktorým ministerstvo vnútra podpísalo zmluvu v júni roku 2010. Občianske preukazy s čipom a zaručeným elektronickým podpisom, vďaka ktorému občania budú môcť komunikovať elektronicky, začne polícia vydávať na budúci rok. Projekt bude ukončený v auguste 2012 Zdroj: www.minv.sk Hornonitrianske bane zarobili milióny len vďaka dotáciám - Hornonitrianskym baniam dal vlani štát päť miliónov eur. Zarobili na tom dva milióny eur. BRATISLAVA. Hornonitrianske bane Prievidza vlani vykázali čistý zisk 2,6 milióna eur, čo je takmer o 40 percent viac ako rok predtým. „Výsledok ovplyvnil nárast výkonnosti, úspory energií, ale aj priaznivý vývoj v oblasti cenovej úrovne hlavných materiálov,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa baní Adriana Siváková. Hornonitrianske bane pritom minulý rok získali 4,7 milióna eur ako štátnu dotáciu na podporu ťažby hnedého uhlia. Predvlani získali dotáciu päť miliónov eur. Vyplýva to z vládnej Analýzy fungovania štátnej podpory baníctva. Od roku 2004 získali na štátnej podpore celkovo 24,2 milióna eur. Za vyše 2,1 milióna ton uhlia zinkasovali vlani bane 127,8 milióna eur. Hornonitrianske bane majú na našom uhoľnom trhu vyše 70-percentný podiel, spoločnosť zamestnáva približne 3600 pracovníkov. Ťažobná firma vlani investovala 16,7 milióna eur do rozvoja. Bane patria z 97 percent spoločnosti Hornonitrianske bane zamestnanecká, kde vlastní takmer 60 percent akcií riaditeľ baní Peter Čičmanec s manželkou Martou. 11.04.2011 Adam Valček www.sme.sk Imidž Slovenska má zlepšiť Američan - Minister hospodárstva Juraj Miškov chce rozbehnúť inovácie. Pomôže mu americký expert. 51393390 Slovensko by malo byť podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) krajinou s takým systémom inovačnej politiky, ktorý priláka zahraničné firmy, aby v nej umiestňovali svoje výskumné a vývojové centrá. Uviedol to dnes na stretnutí s programovým riaditeľom Národnej akadémie vied USA Charlesom Wessnerom. Slovensko v oblasti inovácií podľa štatistík stále hlboko zaostáva za priemerom Európskej únie (EÚ), kritická je aj nízka úroveň investícií do vedy a výskumu. Minister si Wessnera prizval, aby v tejto oblasti Slovensku pomohol. Podľa Wessnera je plusom Slovenska kvalitný ľudský potenciál a vzdelávací systém. "Je potrebné urobiť nový branding Slovenska," odporučil. Rezortu hospodárstva zostalo podľa jeho šéfa v súčasnosti na inovačnú politiku asi 20 miliónov eur a európska iniciatíva JEREMIE by mohla priniesť ďalších 100 miliónov eur. "Chceme, aby to nebolo len míňanie peňazí, je potrebné nastaviť politiku, ktorá bude efektívna," zdôraznil Miškov. Slovensko patrí do skupiny miernych inovátorov s podpriemernou výkonnosťou, upozornil poradca ministra pre podnikateľské prostredie a inovácie Miroslav Poláček. Podľa neho chýba motivácia podnikov oslovovať univerzity, medzi firmami a akademickou sférou treba vylepšiť ich vzájomnú komunikáciu. Nedostatky Slovenska sú vo výskumnom systéme, podpore vedy a výskumu a firemných investíciách do tejto oblasti. Na nízkej úrovni sú aj väzby medzi podnikaním a vedou a výskumom, ochrana duševného majetku a inovátorov. Pozitívny rast existuje vo verejno-súkromných publikáciách, využívaní ochranných známok a vzorov Spoločenstva. Rast výkonnosti je aj v ľudských zdrojoch. Návrh Inovačnej politiky na roky 2011 až 2013 v rezorte hospodárstva vypracovalo ministerstvo vlani na konci roka. Rezort chce do roku 2013 dosiahnuť, aby sa inovácie stali jedným z hlavných nástrojov rozvoja znalostnej ekonomiky a zabezpečovania vysokého hospodárskeho rastu. TASR 29.03.2011 V Rakúsku a Nemecku môžete za rok dostať aj štrnásť nadštandardných platov - Domáci sa obávajú prílevu lacnej pracovnej sily z východnej Európy, vlády krajín preto od mája menia zákony. Keď ich firma poruší, dostane mastnú pokutu a zamestnanec výpoveď. Ak ste lekár a chcete zarábať štyrikrát viac, od 1. mája to budete mať v Rakúsku a Nemecku oveľa ľahšie. 51385190 Týmto dvom krajinám totiž končí sedemročná výnimka o zatvorení svojho pracovného trhu, ktorú si vybojovali v roku 2004 v Európskej únii. Ak sa teda rozhodnete pracovať v týchto dvoch krajinách, jediné, čo budete musieť urobiť, je uzatvoriť zmluvu so zamestnávateľom. Stále zarobíte viac Výhod, prečo vycestovať, je viac. Aj keď boli tieto dve krajiny postihnuté krízou, stále tam zarobíte viac ako na Slovensku. "V niektorých prípadoch platy v Nemecku a Rakúsku niekoľkonásobne prevyšujú štandardné platy na obdobných pozíciách u nás,“ hovorí manažérka agentúry Grafton Katarína Očenášová. Rakúske firmy okrem toho vyplácajú trinásty a štrnásty plat, ak ochoriete, poberáte stopercentný plat a po troch týždňoch "PN“ rozdiel platí poisťovňa. Vianočný plat navyše je samozrejmosťou aj v Nemecku, kde je ďalším plusom to, že tam zarobíte ešte o niečo viac ako v Rakúsku. Prihliadať však treba aj na životné náklady, ktoré rastú s rozlohou mesta. Pri hľadaní práce v zahraničí vám pomôžu tamojšie úrady práce, ak sa rozhodnete "ísť po vlastnej línii“ najľahšou cestou je internet. Na stránke Európskych služieb zamestnanosti eures.europa.eu nájdete približne milión ponúk z celej Európy, no v prípade, že firma hľadá cudzinca, voľné miesto je označené modrou vlajkou Európskej únie. Z kvalifikovaných pozícií tam momentálne nájdete miesta výskumných pracovníkov, vysokoškolsky vzdelaných strojárov so znalosťou nemčiny a angličtiny. Voľné miesta sú tam aj pre zdravotníkov, fyzioterapeutov, masérov, kuchárov, kozmetičky, prácu si tam nájdete aj na jednu sezónu. Tisíce voľných miest Po novom nebudete už potrebovať potvrdenia od centrálneho, regionálneho a miestneho úradu práce. Vyššie kvalifikácie budú naďalej požadovať výbornú znalosť nemeckého jazyka, vo väčšine prípadov aj angličtiny, a príslušné vzdelanie, ktoré musíte preukázať. Rakúske a nemecké firmy si potrpia na kvalitne vypracovaný životopis a motivačný list. Ak uvažujete, že vycestujete, podľa personalistov bude najväčší záujem o lekárov či ľudí pracujúcich v automobilovom priemysle a v prípade Rakúska v cestovnom ruchu. "Voľné miesta sú najmä v službách rôzneho druhu, v zdravotníctve a širokej škále priemyslu. Firmy tiež vedia, že u nás vyrástli veľmi dobrí odborníci v IT sektore či vo výrobe. Uplatnenie nájdu aj menej kvalifikovaní ľudia,“ tvrdí Ľuboš Kováč, managing partner personálnej agentúry Lugera & Maklér. Práce by malo byť dosť. Ešte koncom vlaňajška napríklad Nemecká obchodná a priemyselná komora potvrdila, že jej chýba viac ako 400-tisíc kvalifikovaných pracovných síl, napriek tomu, že majú najnižšiu nezamestnanosť za posledné dve dekády. Kto zákon zneužije, zaplatí Podľa rakúskych a nemeckých prieskumov, no aj podľa zahraničných Slovákov, majú domáci strach. "V Nemecku sú obavy, aby sa sem nenahrnuli lacní robotníci, ktorí budú pracovať cez agentúry za dumpingovú, teda znehodnocujúcu mzdu. Ak však cudzinec pracuje, platí dane a správa sa podľa zákonov, nemá žiadny problém,“ hovorí Štefan Demjan, ktorý v Nemecku pracuje pre firmu Eurocopter. Demjan zároveň priznáva, že v začiatkoch musel tvrdšie pracovať, aby svojim kolegom dokázal svoje schopnosti. Tí cudzinci, ktorí by chceli zákony v zahraničí "zneužiť“, to nebudú mať od mája také ľahké. Obe krajiny totiž už začali konať. Aby predišli masívnemu príchodu cudzincov a vyvarovali sa porušovaniu zákonov zo strany firiem upravujú zákony. Spoločnosť, ktorá bude ponúkať mzdu nižšiu, ako je rakúsky štandard, dostane pokutu. Tá bude rásť podľa toho, aký nízky plat ponúkne a podľa počtu zamestnancov, ktorí zaň budú pracovať. Ak firma zákon poruší, zamestnanec dostane výpoveď a môže ju to stáť od päť do stotisíc eur. Rakúsko ani Nemecko dosiaľ nemali určenú minimálnu mzdu. Každé odvetvie má stanovené minimálne mzdové tarify a výšku minimálnej mzdy upravuje kolektíva zmluva. Nemci to však plánujú plošne zmeniť. Je tak pravdepodobné, že ak od mája vycestujete do Nemecka, ponúknu vám minimálnu mzdu vo výške sedem a pol eura. V Mníchove dnes neoficiálne žije asi štyritisíc Slovákov. Je známe, že v oblasti servisu sa pracuje často bez oficiálnych povolení. Marta Hilkovičová 29. 3. 2011 www.hnonline.sk Mihál oslobodí "minidohody" od daní a odvodov - V súčasnosti sú všetky príjmy z dohôd od platenia odvodov oslobodené, zamestnávateľ z nich hradí iba daň. Zákon pritom nijakým spôsobom neobmedzuje výšku týchto príjmov, iba počet odpracovaných hodín pre dohodárov. "Tieto dohody nám krivia pracovný trh a konkurenciu. Pretože je rozdiel, ak sú dvaja podnikatelia, pričom jeden z nich zamestná 100 ľudí v pracovnom pomere a platí 35-% odvody, zatiaľ čo druhý si platí 100 ľudí na dohodu a neplatí žiadne odvody resp. symbolické jedno percento," uviedol na dnešnom stretnutí Slovensko-rakúskej obchodnej komory v Bratislave minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozef Mihál (SaS). Podľa Mihála ide zatiaľ len o pracovný návrh. "Tlačím však na to, aby to tak bolo. Tak, ako to máme dnes, že ostatné príjmy sú do sumy 500 eur úplne oslobodené, tak sa snažíme, aby to tak bolo aj pri tomto príjme zo závislej činnosti. Teda, aby boli oslobodené od akýchkoľvek platieb," vysvetlil Mihál. Súčasne pripustil, že náklady mnohých zamestnávateľov sa po tejto zmene zvýšia. "S tým sa treba zmieriť, ale ten doterajší stav nebol korektný. Takýto spôsob konkurencie nie je v poriadku," uzavrel. 29. 3. 2011 TASR Zrušenie paušálnych výdavkov živnostníkov zabolí - Vyše tisíc eur na daniach a odvodoch môže zaplatiť navyše živnostník s vyššími príjmami, ak prejde návrh Richarda Sulíka. BRATISLAVA. Návrh šéfa SaS Richarda Sulíka počíta s tým, že by sa zrušili terajšie paušálne výdavky vo výške 40 percent. Živnostníci by si po novom mohli uplatniť výdavky vo výške životného minima. To by v roku 2012 malo byť podľa ministerstva financií vo výške 189,65 eura mesačne, teda zhruba 2276 eur ročne. Dve skupiny Pre živnostníkov s hrubým mesačným príjmom približne 480 eur a nižším, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, by to znamenalo, že hrubý základ dane by sa im oproti súčasnosti znížil. Čím nižší vykázaný príjem, tým by bol rozdiel väčší. Keďže Sulík zároveň navrhuje zrušiť minimálny vymeriavací základ, živnostníci, ktorí vykazujú nízke príjmy, by mohli zaplatiť aj menej na odvodoch. Minimálne odvody si platí asi 78 percent živnostníkov. Napríklad živnostník, ktorý vykáže ročne príjem 6-­tisíc eur, by mohol ročne oproti dnešku ušetriť 900 eur. No návrh ministerstva financií, ktorý neráta so zrušením minimálneho vymeriavacieho základu, by mu zobral oproti súčasnosti takmer 40 eur. Sulíkov návrh však ide proti záujmom živnostníkov, ktorí neplatia minimálne odvody a v súčasnosti si uplatňujú paušálne výdavky vo výške 40 percent. Napríklad živnostníci s fakturovaným ročným príjmom 12-­tisíc eur by zaplatili štátu oproti súčasnosti viac takmer o 1400 eur ročne. „Živnostníci, ktorí majú vyšší zisk, ako je dnešný minimálny vymeriavací základ, zaplatia viac odvodov, aj keď majú reálne náklady vo výške 40 percent tržieb,“ hovorí Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Počkajú si na prepočty Sulíkov návrh má svojich zástancov medzi kresťanskými demokratmi. „Toto opatrenie pomáha nízkopríjmovým skupinám,“ hovorí poslanec KDH Július Brocka. Tvrdí, že týmto návrhom sa „čistia vzťahy“. Živnostníci, ktorí si zrátajú, že ich skutočné výdavky budú vyššie ako nová paušálna suma, si totiž môžu uplatniť reálne výdavky. Budú si musieť viesť jednoduché účtovníctvo, no podľa Brocku tým „dajú prácu aj účtovníkovi“. Poslanec Anton Marcinčin z KDH však pripomína, že paušálne výdavky sa zaviedli preto, aby zjednodušili podnikanie. „Naozaj nie je úlohou politika, aby sypal varianty, ako má byť upravený daňový a odvodový systém. Toto je naozaj na odbornú debatu,“ povedal na adresu predsedu parlamentu Sulíka Marcinčin. Sulíkov návrh sa nepozdáva koaličným partnerom z Mosta-Híd. „Nie som tým nadšený. Paušál slúži na to, aby podnikateľ podnikal a nevenoval sa účtovníctvu,“ povedal poslanec Mosta-­Híd Ivan Švejna. Opozičný poslanec Peter Kažimír (Smer) hovorí, že zrušenie povinných minimálnych odvodov síce pomôže nízkopríjmovým skupinám, no je v rozpore s tým, čo hovorí premiérka, že už ani dnes si nenasporia na penziu. Navrhovanú výšku paušálnych výdavkov vo výške životného minima považuje za nízku. - Z diskusie o reforme sa stáva odvodová groteska, tvrdí Ivan Štulajter. - Ak neexistuje zázračné riešenie, treba len dohodnúť kompromisnú cifru, píše Tino Čikovský. utorok 29. 3. 2011 | Marianna Onuferová SME Minister splní niektoré podmienky živnostníkov - Minister financií prijal v diskusii o odvodoch niekoľko pripomienok podnikateľov. Napríklad možnosť odpisovať si dlhodobý majetok. V akom duchu sa včera viedla diskusia o odvodovej reforme s ministrom Miklošom? Je dobré, že začínajú vychádzať aj z našich návrhov. Diskusiu a dialóg hodnotíme kladne, do návrhov ministerstvo zapracuje niekoľko našich pripomienok. Trváme však na tom, aby neboli postihovaní tí, čo poctivo platia do systému. Treba rozlíšiť živnostníkov, ktorí zamestnávajú, od tých, ktorí robia sami na seba. Na tých samostatných niekedy tí väčší doplácajú. Okolo 200-tisíc živnostníkom by však po reforme odvody klesli. Čo konkrétne z vašich požiadaviek bude návrh obsahovať? Navrhujeme napríklad odbremeniť najmenších živnostníkov od administratívy. Mohli by jednou platbou odviesť dane i ostatné odvody, tak by sa možno odbúrali snahy znižovať si základy dane. Súhlasia tiež s tým, aby sa do výdavkov mohol zahrnúť dlhodobý majetok, v prvom roku až celý jeho objem. To je v čase rozbehu firmy dobré a terajší systém odpisov to neumožňoval. Pri diskusii o dohodároch akceptovali zvýšenie počtu hodín, ktoré budú môcť títo ľudia odpracovať. O koľko sa tento limit zvýši, ešte jasné nie je. Prispel ku konsenzu aj prísľub o postupnom znižovaní odvodov počas najbližších štyroch rokov? Určite áno. Zhodli sme sa aj na tom, že treba odbúravať administratívu – napríklad pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Návrhy vlády, aj keď, samozrejme, nie všetky, vychádzajú z našich návrhov. Dostali sme materiál na pripomienkovanie a v diskusii budeme pokračovať. František Kvarda 23.03.2011 www.hnonline.sk Americký internetový gigant ide k nám - Neotvorí však u nás e-shop, ale kontaktné centrum, ktoré im bude zabezpečovať zákaznícku podporu. Slováci pre Američanov HN zistili, že spoločnosť už začala i s vyhľadávaním svojich budúcich zamestnancov. "Spolupracujeme so spoločnosťou Amazon. Do konca roka im máme nájsť sto pracovníkov,“ potvrdil nám partner personálnej agentúry Synergie MartinHuba s tým, že obsadzujú pozície ako tréner kontaktného centra či špecialista pre predaj. Hoci sa výška investície zatiaľ nevie, podľa našich zistení by Amazon u nás mohol preinvestovať rádovo desiatky miliónov eur. "Investícia by mala odštartovať svoju činnosť už 1. mája,“ tvrdí portál Živé.sk, ktorý s informáciou prišiel ako prvý. Miškovova neznáma firma K vstupu Američanov na náš trh sa zatiaľ odmietla vyjadriť aj Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu. "Rozhovory s investormi nekomentujeme,“ vyhlásil šéf tejto agentúry Róbert Šimončič. Avšak Šimončič sa aj s ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom pred pár dňami vrátili z pracovnej cesty po Amerike. Po návrate minister tvrdil, že investovať u nás bude i neznáma americká internetová firma. Tá by však mala vytvoriť až tri stovky miest. "Je však možné, že touto firmou je práve Amazon,“ tvrdí Živé.sk. Miroslav Hargaš,Petra Jamrichová 23.03.2011 www.hnonline.sk Za prieťahy na súdoch štát platil státisíce eur - aktuálnych štatistík Ministerstva spravodlivosti SR vyplynulo, že štát musel v minulom roku zaplatiť 1.112.000 eur na základe nálezov Ústavného súdu SR. To je o 355.000 eur viac ako v roku 2009 a v spomínanej sume je zahrnuté najmä odškodnenie za prieťahy v súdnom konaní. TASR informoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla a dodal, že zverejnené údaje ukázali aj v tejto oblasti značné rozdiely medzi jednotlivými súdmi. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podľa hovorcu považuje daný stav za neprijateľný a chce, aby predsedovia súdov konali. Ak tak neurobia, je pripravená voči nim vyvodiť zodpovednosť. "Zodpovednosť za chod súdu má najmä jeho predseda. Ak už dochádza k prieťahom, sú dôsledné kroky predsedu dôležitou súčasťou vyriešenia zložitej situácie. Aj preto som jasne všetkým predsedom povedala, že od nich očakávam nielen pravidelné informácie o postupe sudcov v konkrétnych prípadoch, kde Ústavný súd konštatoval prieťahy, ale najmä pravidelné informácie o opatreniach, ktoré oni prijmú, aby sa konkrétne prípady vyriešili a situácia sa neopakovala. Ak sú totiž nečinní alebo nedôslední predsedovia súdov, je málo pravdepodobné, že sa situácia na súdoch zlepší," komentovala situáciu ministerka Žitňanská po stretnutí so všetkými predsedami súdov. Podľa Bublu je v tejto súvislosti podstatné uviesť, že ľudia, ktorí si myslia, že v ich veci prejednávanej pred súdom došlo k prieťahom, by nemali čakať, ale obrátiť sa so sťažnosťou na predsedov súdov. Oni majú totiž povinnosť preveriť, či sudca vo veci koná a prijať náležité opatrenia na súde, aby k prieťahom nedochádzalo. TASR 18.03.2011 Agentúra plesala za mastný účet - Štátna agentúra SARIO je v podozrení, že plytvá peniazmi daňových poplatníkov. A to pre zmluvu za 23-tisíc eur bez DPH, ktorú v polovici februára uzavrela s reklamnou spoločnosťou Media Pro Consulting. zaplatila 23-tisíc eur bez DPH za osem vstupeniek a darčekové balíčky na ples, ktorý sa vo februári konal v bratislavskom päťhviezdičkovom hoteli. Za zmienenú sumu si SARIO objednala osem vstupeniek, rezerváciu stola s logom a darčekové balíčky, aby sa jej zástupcovia a niekoľkí hostia mohli vo februári zúčastniť reprezentačného charitatívneho plesu v päťhviezdičkovom hoteli Kempinski v bratislavskom nábrežnom komplexe River Park. Okrem toho mala Media Pro zavesiť na webovú stránku plesu profilové informácie o SARIO. Zo zmluvy zverejnenej na internete teda vyplýva, že každý zo zástupcov agentúry a ňou pozvaných účastníkov, ktorými mali byť zahraniční biznismeni a zástupcovia obchodných komôr, sa na plese zabával za sumu 2 875 eur, ktorá išla na účet SARIO. Na charitu sa pritom počas celého večera vybralo 4 300 eur. Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní denníka Pravda, na webe po 12.00. Soňa Pacherová 21.03.2011 www.pravda.sk Taiwanské investície na Slovensku predstavujú 450 miliónov eur - Štyri hlavné investície v celkovej hodnote 450 miliónov eur má na Slovensku Taiwan, ostrovný štát vo východnej Ázii. Najväčšou z nich (225 miliónov eur) je firma Foxconn v Nitre, nasledujú AU Optronics (191 miliónov eur), Delta Electronics (20 miliónov eur) a Eson (14 miliónov eur). Minulý týždeň navštívila Taiwan delegácia slovenského parlamentu, ministerstva školstva a zahraničných vecí. Výsledkom je dohoda o spolupráci medzi malými a strednými podnikateľmi, uviedol dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi vedúci delegácie a poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec. V súčasnosti nepôsobí v tejto ázijskej krajine žiadny väčší slovenský investor, dohoda preto vytvára priestor na rozvoj spolupráce. Štefanec sa domnieva, že ide o veľkú príležitosť pre slovenských podnikateľov. Vedúci taiwanskej reprezentačnej kancelárie v SR David Nan-Zang Lee zase očakáva, že na Slovensko príde druhá vlna taiwanských podnikateľov. Od januára začal platiť obojstranný bezvízový styk, dosiaľ museli Taiwanci pri vstupe na územie SR žiadať o víza. Aj táto skutočnosť vytvára cestu, ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Tak ako Taiwan chce podľa Leeho využiť Slovensko pre vstup na európske trhy, ponúka našej krajine možnosť presadiť sa prostredníctvom ich krajiny na ázijskom kontinente. Podľa jeho informácií ročne navštívi Európu 260.000 Taiwancov. Ich príležitosť navštíviť aj Slovensko bola limitovaná vízovou povinnosťou. Po zavedení bezvízového styku Lee verí, že počet turistov vzrastie o 30 %. Momentálne vyberajú zaujímavé lokality a pamiatky, ktoré by mohli návštevníkom ponúknuť - hrady, kúpele, vysokohorské strediská a podobne. Taiwan ponúka aj piatim slovenským vysokoškolákom plne hradené štipendium pre bakalársky program a postgraduálne štúdium. "Cesta bola veľmi úspešná a položila pevný základ pri rozvíjaní vzájomných obchodných vzťahov," konštatoval zástupca Taiwanu v SR. štvrtok 10. 3. 2011 TASR 2011 Za 16-percentný odvod pre živnostníkov je len Mikloš - Kým minister financií chce pre živnostníkov odvod 16 percent a daňový bonus, jeho partneri hovoria skôr o návrhu s nižším odvodom. BRATISLAVA. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) sa prikláňa k návrhu zmien v daniach a odvodoch, ktorý počíta so sociálnym odvodom pre živnostníkov 16 percent a daňovým bonusom. Alternatívou je model, ktorý ráta s odvodom vo výške 13 percent. No pri ňom podľa Mikloša ostane vysoká motivácia pre firmy aj zamestnancov prechádzať umelo na živnosti. Druhá alternatíva Kresťanskí demokrati sa prikláňajú k návrhu s nižším odvodom. „Pre nás je 16 percent veľa," hovorí poslanec KDH Július Brocka. Daňový bonus, ktorým chce ministerstvo zatraktívniť návrh s vyšším odvodom, je podľa neho komplikovaný a v rozpore s princípom, že vláda ide všetko zjednodušovať. Kto si polepší, kto nie Čistý príjem sa zvýši: •1,65 milióna zamestnancom, •67,5­tisíca živnostníkom. Koho znevýhodnia: •asi 22-­tisíc zamestnancov, •228-­tisíc živnostníkov, •asi 520-­tisíc dohodárov. Zdroj: návrh MF SR, Sociálna poisťovňaDaňový bonus by si podľa návrhu ministerstva mohli uplatniť živnostníci, ktorým vyjde ročný čiastkový základ dane z podnikania medzi 8345 až 16 689 eur. Bonus by bol najviac vo výške asi 601 eur. Poslanec Mosta–Híd Ivan Švejna včera zopakoval, že podporia taký návrh, ktorý bude predstavovať menšiu záťaž pre živnostníkov. Prepočítaný návrh z ministerstva však zatiaľ nevideli. Šéf SaS Richard Sulík sa niekoľkokrát vyjadril, že k alternatívam nemá výhrady. „Ja viem žiť s oboma návrhmi," povedal. Brocka pripustil, že tlak zamestnávateľov na zamestnávanie umelých živnostníkov je evidentný. „Otázka znie, či tento problém nie je možné riešiť inak. Napríklad cez Zákonník práce," hovorí. Rovnako šéf Mosta–Híd Béla Bugár. Povedal, že sú aj iné možnosti, ako sa dá zákonne zamedziť tomu, aby zamestnanci prešli na živnosť alebo dohodu a robili pre firmu to isté. „Neviem si predstaviť, ako by sa stanovili kritériá, ktorá živnosť je v poriadku a ktorá už nie a ako by sa to kontrolovalo," hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. Zvýšenie odvodov môže podľa neho spomaliť prechod na umelé živnosti. Aj podľa analytika inštitútu INESS Juraja Karpiša navrhované zmeny môžu zmenšiť odlev ľudí zo zamestnaneckých pozícií na živnosť. „Postihnú však aj klasických živnostníkov," hovorí Karpiš. Problém: Sivá ekonomika Šéf slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik vidí problém skôr v sivej ekonomike, teda v príjmoch bez bločkov či faktúr. Na ňu by sa vláda mala podľa neho zamerať. Analýza, aký je podiel takzvanej sivej ekonomiky na hrubom domácom produkte alebo o koľko takto štát prichádza, však chýba. Pred niekoľkými rokmi robil obdobnú analýzu Infostat, aktuálne dáta však nemá. Dá sa len predpokladať, že v čase, keď rastie nezamestnanosť, stúpa aj podiel sivej ekonomiky. Marianna Onuferová 18.03.2011 www.sme.sk Ministerstvo požiada vládu o investičnú pomoc pre Honeywell - Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Juraj Miškov dnes oficiálne potvrdil zámer americkej spoločnosti Honeywell International Inc. investovať na Slovensku 38,31 milióna eur a vytvoriť minimálne 446 nových pracovných miest pri výrobe automobilových turbodúchadiel v Prešove. MH SR preto pre spoločnosť Honeywell predloží na rokovanie vlády SR návrh na poskytnutie investičnej pomoci. "Na základe žiadosti investora následne vláda SR posúdi a rozhodne o návrhu investičnej pomoci pre tento projekt," uviedol rezort hospodárstva. Podľa MH SR žiadateľ o investičnú pomoc na základe podaného investičného zámeru, ako aj vypracovaného odborného posudku od Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) spĺňa všeobecné a špecifické podmienky v zmysle platnej legislatívy SR a EÚ vzťahujúce sa na regionálnu pomoc. Investičná pomoc počíta s priamou finančnou pomocou vo forme dotácie na obstaranie hmotného a nehmotného investičného majetku, vo forme príspevku na novovytvorené pracovné miesta a vo forme nepriamej pomoci - úľavy na dani z príjmu, samozrejme, pri dodržaní podmienky maximálnej intenzity pomoci platnej pre región východného Slovenska. 14.03.2011 TASR Slovensko a Česko majú byť magnetom pre realitné investície - SITA | 10. marca 2011 Slovensko spolu s Českou republikou by mali v tomto roku zaznamenať najvyšší nárast investícií do nehnuteľností spomedzi štátov strednej Európy. Vyplýva to zo štúdie International Investment Atlas 2011 spoločnosti Cushman & Wakefield, podľa ktorej by objem investícií do realít v Českej a Slovenskej republike mal vzrásť až o 200 %. Investície vo východnej Európe by mali v tomto roku vzrásť o 40 %, pričom ťažiť z toho budú nielen hlavné metropoly, ale aj mestá druhej kategórie. Globálne by investície do nehnuteľností mali v tomto roku stúpnuť o 5 až 10 % na 485 mld. eur, keď vedúcim regiónom bude Severná Amerika a rozvíjajúce sa trhy. "V strednej Európe sa investori zatiaľ stále orientujú predovšetkým na prvotriedne nehnuteľnosti, ktoré sa dobre prenajímali aj v čase krízy, pričom ako prvotriedne sú hodnotené nehnuteľnosti vo výborných lokalitách, ktoré je možné kedykoľvek opäť prenajať," uviedol vedúci investičného tímu Cushman & Wakefield v Českej republike James Chapman. Podľa neho však budú investori v tomto roku brať menší ohľad na dĺžku momentálnych nájomných zmlúv. "V strednej Európe očakávame podobný nárast cien, ako to bolo v západnej Európe v minulom roku. Miera výnosnosti sa zníži podľa našich predpokladov o asi 0,5 %,” dodal Chapman. Záujem investorov o nehnuteľnosti v regióne strednej a východnej Európy potvrdila aj marcová štúdia spoločnosti CB Richard Ellis. Ako vyplýva z prieskumu uskutočneného na vzorke 350 investorov zo sektora nehnuteľností, takmer štvrtina považuje región strednej a východnej Európy za najatraktívnejší pre investície. Najväčší záujem je predovšetkým o prvotriedne nehnuteľnosti v Poľsku a Českej republike. Z hľadiska sektorov by 43 % respondentov investovalo do retailových nehnuteľností, predovšetkým do nákupných centier. V tomto segmente je však Slovensko pre investorov nezaujímavé, keď by u nás uskutočnilo obchod iba 15 % maloobchodníkov. Naopak Českú republiku by si vybralo 28 % a Poľsko dokonca 33 % retailových spoločností. Slovensko bude mať inkubátor v Silicon Valley - Vytvorenie slovenského inkubátora v USA otvára podľa ministra dvere malým a stredným podnikateľom, prvé výsledky spolupráce by sa mali objaviť v priebehu tohto roka. BRATISLAVA. Slovensko bude mať svoj prvý inkubátor v Silicon Valley v Spojených štátoch amerických. Minister hospodárstva Juraj Miškov podpísal s generálnym riaditeľom spoločnosti Plug and Play Tech Center Saeedom Amidim memorandum o porozumení. "Memorandum je štartujúcim mechanizmom pre spoluprácu pri tvorbe prvého slovenského pavilónu v Plug and Play Technical Center v San Franciscu," informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH). "Takto vytvoríme prepojenie medzi slovenskými firmami v oblasti technológií a skúsenosťami, ktoré ponúka oblasť známa svojím know how v Silicon Valley,“ povedal po podpise minister Miškov. “Veľmi vítame spoluprácu so Slovenskom. Bude to prínos pre ekonomiku vo všetkých smeroch, príležitosť opäť rozšíriť náš repertoár a pomôcť plniť sny tým, ktorí sú na to pripravení," uzavrel Amidi. Podľa ministerstva hospodárstva vytvorenie slovenského inkubátora v USA otvára dvere malým a stredným podnikateľom, aby sa presadili v kolíske biznisu. “Realizácia spolupráce medzi Slovenskom a USA pri vytváraní prvého slovenského pavilónu by mohla svoje výsledky priniesť v priebehu roka 2011,“ konštatoval rezort hospodárstva. Cieľom inkubátorov je pomôcť začínajúcim podnikateľom. Spoločnosť Plug and Play spolupracuje so stovkami univerzít a okolitých miest USA, vďaka čomu má široký repertoár podnikateľských oblastí a know how. Poskytuje im priestory, kompletný servis v oblasti právnych, ekonomických a iných služieb ako aj inovačné prostredie. 9.03.2011 SITA Daň na úhradu, ktorá nepresiahne 3,32 eura, daňovníci nemusia platiť - Bratislava 8. marca (TASR) - Daňovníci, ktorých daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 3,32 eura, túto daň neplatia. "Čiže, ak vyjde v daňovom priznaní daň na úhradu, teda nie skutočná daň, ale napríklad po odpočítaní preddavkov do tejto výšky, nemusí sa platiť. Pritom to nie je to vnímané ako nedoplatok, čiže to nemá prípadný vplyv na možnosť poukázať 2 % z dane," vysvetlila riaditeľka odboru služieb pre verejnosť Daňového riaditeľstva (DR) SR Beáta Uhrinová. Ak však výška daňovej povinnosti presiahne uvedenú sumu, daňovník má povinnosť uhradiť ju najneskôr do 31. marca 2011. Posledný marcový deň je tiež posledným termínom na podanie priznania. V prípade, že si daňovník lehotu na podanie predĺži, je daň v tomto termíne aj splatná. "Daňovník ju pritom môže uhradiť bezhotovostným prevodom z účtu alebo v hotovosti. A to poštovým prevodom alebo v banke vkladom na príslušný účet," uzavrela Uhrinová Japonci kúpili dlhopisy eurovalu za jednu miliardu eur - Japonci kúpili dlhopisy eurovalu za jednu miliardu eur SITA | 7. marca 2011 Japonsko použilo 1,03 miliardy eur zo svojich devízových rezerv na nákup dlhopisov emitovaných eurovalom - Európskym mechanizmom finančnej stability (EFSF). Informovalo o tom v pondelok japonské ministerstvo financií. EFSF v januári predal päťročné dlhopisy v celkovej hodnote 5 miliárd eur. Cieľom emisie bolo posilniť financie potrebné na núdzovú pomoc pre Írsko. Japonsko kúpilo 20,5 % tejto emisie. Japonské ministerstvo financií o nákupe dlhopisov EFSF informovalo po tom, ako zverejnilo správu, podľa ktorej devízové rezervy krajiny koncom februára mierne klesli na 1,091 bil. USD z úrovne 1,092 bil. USD koncom januára. Na nákup dlhopisov EFSF sa použili japonské aktíva denominované v eurách, takže na devízové rezervy krajiny to nemalo vplyv. Japonské devízové rezervy sú po čínskych druhé najväčšie na svete. Európski lídri sa stretnú 11. marca, aby diskutovali o komplexnejšom riešení problému nedostatku dôvery voči verejným financiám niektorých členov eurozóny, ktorý je výsledkom veľkých rozpočtových deficitov a vysokých štátnych dlhov. Chren: Tri štvrtiny podnikateľov nedokážu podnikať bez porušenia zákona - BRATISLAVA. Až tri štvrtiny slovenských podnikateľov tvrdia, že nedokážu podnikať bez toho, aby porušili zákon. Uviedol to dnes štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Martin Chren. "A to nie preto, že by zákon chceli porušovať, ale preto, že jednoducho nedokážu vnímať všetky právne predpisy," podotkol dnes po rokovaní vlády Chren k Správe o stave podnikateľského prostredia v SR. Najvýznamnejším problémom, ktorý podnikatelia vnímajú na Slovensku, je podľa Chrena práve nestabilita a nejednoznačnosť legislatívy. Zákonov, ktoré podľa neho upravujú podnikanie, "je príliš veľa a príliš často sa menia". Správa o podnikateľskom prostredí, ktorú dnes prerokovala a schválila vláda, je podľa neho "veľmi významný dokument". "Som rád, že som ho mohol predkladať na zasadnutie vlády práve ja. Ide o prvý balík 25 opatrení, ktoré môžu zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. My vieme, že to nie je nejaký komplexný balík. Sú to skôr také opatrenia, o ktorých sa na Slovensku hovorí možno už 10 rokov. Doteraz ich však žiadna vláda nezrealizovala. Tak sme ich dali dohromady a predložili ich na rokovanie vlády," spresnil. Vláda bude podľa Chrena v budúcnosti podľa svojich legislatívnych pravidiel zavádzať primeranú tzv. legisvakančnú lehotu, čiže medzi prijatím zákona a jeho účinnosťou bude primeraný čas, aby sa s ním podnikatelia stihli oboznámiť. "Vláda sa bude snažiť prijímať všetky zákony, ktoré budú mať dopad na podnikateľské prostredie, s platnosťou od 1. januára. Ak nie, predkladateľ zákona bude musieť odôvodniť, z akého dôvodu sa neprijíma zákon s účinnosťou od 1. januára, ale s inou účinnosťou," dodal. TASR 2.03.2011 Štát sa hrá s podnikateľmi na mačku a myš, tvrdí Mihók - Zníženie administratívy podnikateľov je účinná metóda podpory, ktorá štát nič nestojí. "Dá sa uskutočniť veľmi rýchlo bez dopadu na štátny rozpočet," zdôraznil pre TASR predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók, ktorý očakáva od vlády konkrétne kroky v tomto smere. Veľmi dôležitým opatrením by podľa neho bolo napríklad zavedenie záväzného výkladu všetkých zákonov, predpisov a nariadení, ktoré sa dotýkajú podnikania. Podnikatelia sa totiž často stretávajú s rôznym výkladom tej istej právnej normy, pričom jednotný výklad by bol dobrý pre podnikateľov aj štátne inštitúcie. "Podľa mňa by to nemala byť hra na mačku a myš, kto koho kde chytí, ale pravidlá hry by mali byť rovnaké," podčiarkol Mihók. Záväzný výklad by mal podľa neho robiť ten rezort, ktorý právnu normu navrhol do legislatívneho procesu, prípadne ten, ktorý ju priamo vydal. "Toto považujeme za veľmi jednoduchú, ale zároveň veľmi účinnú metódu a zjednodušenie života nielen podnikateľom, ale napokon aj štátnej a verejnej správe, ktorá sa danou normou zaoberá," zdôraznil šéf komory. Podnikatelia sa tiež podľa Mihóka často sťažujú na rôzne kontroly, ktoré sa aj bez zistenia nedostatkov stále opakujú a strpčujú im život okrem iného tým, že blokujú inú prácu. Riešením by bolo nastaviť takú frekvenciu kontrol, ktorá by nebola prehnaná z hľadiska zaťažovania podnikateľských subjektov. Predseda SOPK ministerstvu hospodárstva vyčíta aj nízku aktivitu smerom k orgánom Európskej únie (EÚ), odkiaľ podľa Mihóka prichádzajú mnohé nové administratívne záťaže pre podnikateľov. "Akonáhle už je príslušná norma, smernica alebo nariadenie príslušného orgánu EÚ prijaté, už sa to ťažko mení. My si preto myslíme, že MH by malo byť oveľa aktívnejšie, starostlivosť o vytváranie podmienok na vnútornom trhu únie je jeho parketa," zdôraznil. Komora podľa jej predsedu pravidelne komunikuje s rezortom hospodárstva na najvyššej úrovni a paralelne aj na rôznych výkonných úrovniach, kde sa riešia otázky zlepšovania podnikateľského prostredia. "Myslím si, že nie je ani potrebné vytvárať nejaké nové úrady na úrovni samotného ministerstva, pretože pri dobrej komunikácii s podnikateľskými inštitúciami, komorami alebo zamestnávateľskými združeniami sa sumarizácia tých problémov dá urobiť veľmi rýchlo, aj pohľad na to, ako by sa to dalo riešiť," dodal pre TASR Mihók. TASR 19.02.2011 Ako si vypočítať výhodnosť dodávateľov elektriny - Porovnať výhodnosť jednotlivých dodávateľov je jednoduché. Stačí si zobrať poslednú faktúru za elektrinu, kde je vyčíslená spotreba za minulý rok. Tú je potrebné vydeliť dvanástimi a vypočítať poplatky pre tarifu, ktorá je tiež uvedená na faktúre. V prvej tabuľke pre konkrétnu časť Slovenska sú poplatky, ktoré odberateľ zmenou dodávateľa nemôže ovplyvniť. Tieto poplatky sú rozdelené na dva druhy – platba, ktorá je pevne stanovená na mesiac, a poplatok za prenesenie elektriny. Ak ste členom napríklad domácnosti na východe Slovenska a máte tarifu D2, bez ohľadu na to, ktorý predajca elektriny vám zasiela faktúry, musíte zaplatiť každý mesiac fixný poplatok 4,54 eura. Za kilowatthodinu spotrebovanej elektriny navyše zaplatíte asi 0,082 eura. Ak teda mesačne spotrebujete asi 192 kilowatthodín, distribučnej spoločnosti každý mesiac odvediete 20,28 eura. Na poplatkoch v nasledujúcej tabuľke však ušetriť môžete. Napríklad tradičným dodávateľom na východe Slovenska je VSE. Ten inkasuje za odberné miesto pri tarife D2 0,84 eura za mesiac. Za kilowatthodinu odobratia silovej elektriny účtuje 0,0776 eura. Pri mesačnej spotrebe 192 kilowatthodín teda za dodávku elektriny zaplatíte celkovo 15,74 eura. Podobne postupujte aj pri výpočte poplatku u alternatívneho dodávateľa elektriny. Pri dvojtarifných sadzbách je situácia o niečo komplikovanejšia. Distribučné spoločnosti na východe a strede Slovenska totiž pri niektorých tarifách rozlišujú poplatok za prenesenú elektrinu v čase vysokého a nízkeho pásma. Napríklad rodina pri priamovýhrevnej tarife D5 na východe Slovenska každý mesiac musí spoločnosti VSE Distribúcia zaplatiť 3,95 eura. Ak rodina minie každý mesiac v nízkej tarife 892 kilowatthodín v cene 0,0559 eura za kilowatthodinu a vo vysokom pásme asi 58 kilowatthodín, pričom prenesenie jednej kilowatthodiny stojí 0,0527 eura. Distribučnej spoločnosti teda modelová rodina zaplatí za prenos elektriny asi 57 eur. Aj v tomto prípade však je možné ušetriť na poplatkoch predajcovi elektriny, napríklad spoločnosti VSE. Za jedno odberné miesto v tomto prípade firma zinkasuje každý mesiac 0,84 eura. Za dodanie kilowatthodiny silovej elektriny vo vysokom pásme musí zaplatiť 0,0982 eura a za rovnaké množstvo elektriny v nízkom pásme 0,0755 eura. Rodina so spotrebou 892 kilowatthodín v silnej prevádzke a 58 kWh v slabom pásme tak každý mesiac VSE zaplatí na silovej elektrine takmer 93 eur. Na čo si dávať pozor pri zmene dodávateľa elektriny Každá domácnosť má možnosť zmeniť svojho dodávateľa elektriny na časti vymedzeného územia, kde sa elektrina spotrebuje. Ešte pred zmenou by si však všetci mali podrobne preštudovať obchodné podmienky nového dodávateľa elektriny. Treba si dávať pozor aj na odkazy pod čiarou a formulácie písané drobným písmom. Okrem ceny by si mal každý preveriť, či dodávateľ nemá v zmluve napísané aj iné poplatky za uzatvorenie alebo vypovedanie zmluvy. Jedna zo spoločností svojich odberateľov napríklad zaväzuje k tomu, že počas dvoch rokov neprejdú ku konkurencii. Proces zmeny dodávateľa pre odberateľov elektriny je však bezplatný a všetky potrebné úkony za zákazníka zrealizuje nový dodávateľ. Podmienkou na prechod k alternatívnemu dodávateľovi je vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny s pôvodným dodávateľom a uzatvorenie zmluvy s novým dodávateľom. Výpoveď starej zmluvy však na základe splnomocnenia zrealizuje nový dodávateľ. Ten tiež oznámi zmenu dodávateľa distribútorovi elektrickej energie prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Dôležitá je výpovedná lehota, ktorá trvá najmenej štyridsať kalendárnych dní pred dňom zmeny. Zmena sa môže uskutočniť vždy k prvému dňu v januári, apríli, júli a septembri. Ak sú splnené všetky podmienky na vykonanie zmeny dodávateľa, požadovanú zmenu dodávateľa elektriny prevádzkovateľ distribučnej sústavy potvrdí zaslaním listu. V minulosti vysielali niektoré firmy do obcí či miest podomových predajcov, ktorí tvrdili, že zastupujú tradičného dodávateľa. Takisto sa objavili aj podvodníci, ktorí tvrdili, že do domu prišli urobiť odpočet elektromera a pri tej príležitosti dali odberateľovi podpísať zmluvu s novým dodávateľom elektriny. Takéto konanie je však neprípustné a v prípade podvodu môže zákazník zmluvu s novým dodávateľom vypovedať bez akejkoľvek podmienky od nového dodávateľa. Stav elektromeru ku dňu zmeny dodávateľa určí prevádzkovateľ sústavy fyzickým odpočtom elektromeru alebo prepočtom ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny podľa priemernej dennej spotreby elektriny. Michal Holeš 13.02.2011 PRAVDA Zdražovanie najviac pociťujú chudobní - Súčasný rast cien na Slovensku je podporovaný najmä vyššími cenami základných potrieb. Súčasný rast cien na Slovensku je podporovaný najmä vyššími cenami základných potrieb, teda potravín, bývania a cenami v doprave. "Toto zvyšovanie cien tak výraznejšie cítia sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, keďže práve v ich spotrebnom koši majú tieto položky väčšiu váhu. Medziročný januárový rast cien v domácnostiach dôchodcov tak napríklad dosiahol podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR až 3,4 % oproti 2,9 % v domácnostiach zamestnancov," uviedol pre TASR analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Rast cien neprekvapil V prvom mesiaci tohto roka vzrástli podľa ŠÚ spotrebiteľské ceny oproti decembru 2010 o 1,9 %. V medziročnom porovnaní tovary a služby zdraželi v priemere o 3 %. "Rast cien nebol prekvapením, vyšiel v súlade s očakávaniami. Predpokladáme, že v priebehu prvého polroka sa inflácia udrží v pásme 3 - 3,5 %, pričom v druhom polroku môže ešte mierne stúpnuť smerom k 4 %," konštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. DPH ceny nezvýšila Zmeny nepriamych daní podľa štatistikov navýšili januárovú infláciu o 0,54 percentuálneho bodu. "Zvýšenie DPH sa pritom pravdepodobne nepremietlo v plnej miere do cien všetkých tovarov a služieb, čiastočne bolo pohltené maržami predajcov aj výrobcov. Povianočné zľavy prevýšili efekt zvýšenia DPH v prípade odievania alebo elektroniky a v plnej miere sa toto zvýšenie zatiaľ neprejavilo ani v cenách potravín. Tie medzimesačne síce vzrástli o úctyhodných 2,6 %, časť nárastu však ide na vrub tradičnej sezóny," vysvetlil Koršňák. Sledovanie tempa rastu inflácie v európskych krajinách sa v súčasnosti dostáva opäť do popredia. "Po dlhých mesiacoch pomalého tempa rastu cien sa rastúce ceny komodít a potreba konsolidovať verejné financie prostredníctvom vyšších nepriamych daní prejavuje aj v spotrebiteľských cenách. Tento efekt je natoľko silný, že začína zaujímať aj Európsku centrálnu banku (ECB). Tempo rastu cien na Slovensku bude určite vyššie, než je 2-% cieľ banky," uzavrel analytik Tatra banky Boris Fojtík. TASR 12.02.2011 Slovensko-iracká spolupráca - Minister hospodárstva SR Juraj Miškov prijal (7. 11. 2011) mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Irackej republiky v Slovenskej republike Matheela Dhayifa Majeeda Al-Sabtiho. Cieľom stretnutia bolo zhodnotiť súčasnú úroveň slovensko – irackých vzťahov v ekonomickej oblasti a naznačiť nové možnosti ich rozvoja. Obe strany konštatovali, že vzájomná obchodná výmena nedosahuje potenciál oboch krajín. Minister Miškov konštatoval, že obchodná výmena medzi našimi krajinami je zatiaľ pomerne problematická. Máme však záujem zmeniť tieto nepriaznivé tendencie a podstatne zvýšiť vývoz slovenských strojárskych výrobkov, technologických zariadení, dopravných prostriedkov, ale aj spotrebných tovarov. ednu zo zaujímavých možností, ako zlepšiť obchodnú spoluprácu a vzájomnú informovanosť podnikateľských subjektov, predstavuje ustanovenie spoločného slovensko – irackého výboru pre hospodársku spoluprácu. Ten by mal byť vytvorený na základe medzirezortného memoranda, ktoré už MH SR predložilo na posúdenie irackej strane. Veľvyslanec potvrdil záujem o čo najrýchlejšie podpísanie tohto memoranda. Základná charakteristika obchodnej výmeny medzi SR a Irackou republikou: Rok 2007 2008 2009 Index 2009/08 2010 (1-10) Index 2010/09 (1-10) Vývoz 4 707 12 716 5 213 41 1 492 31 Dovoz 62 10 0 0 1 - Obrat 4 769 12 726 5 213 41 1493 31 Saldo 4 645 12 706 5 213 41 1 491 31 Zdroj: MH SR Údaje v tis. eur Zdroj: Ján Galoci, Dárius Bošjak 7.02.2011 Rozvoj spolupráce so Srbskom - Minister hospodárstva SR Juraj Miškov rokoval s ministrom baníctva a energetiky Srbskej republiky Petarom Škundričom. Obaja predstavitelia podpísali osobitnú dohodu o spolupráci medzi MH SR a MBE Srbska. Dohodu vypracovalo MH SR na základe iniciatívy slovenských spoločností, ktoré rozvíjajú podnikateľské aktivity v Srbskej republike a deklarovali svoj záujem participovať na realizácii pripravovaných energetických projektov v Srbskej republike. Obe ministerstvá už v decembri 2010 začali s prípravou zmluvného dokumentu s vyššou právnou účinnosťou, ktorý by mal uľahčiť prienik slovenských subjektov na srbský trh a umožniť priame zadanie realizácie energetických projektov vybranej spoločnosti bez povinnosti účasti na tendroch. Dohody podobného charakteru podpísala už vláda Srbskej republiky s Čínou, Tureckom a s Českou republikou. Prvým konkrétnym projektom, ktorý by mal byť uskutočnený na základe tejto dohody, je magistrálny plynovod v Srbskej republike na trase Alexandrovac – Novi Pazar. Hlavnými partnermi pri jeho plnení budú verejná spoločnosť Srbijagas Novi Sad a slovenské konzorcium vedené spoločnosťou Euroframe, a. s. Skalica, ktoré okrem finančnej spoluúčasti na tomto projekte ponúklo srbskej strane aj možnosť predĺženia plynovodu do mesta Tutin a ďalej do Čiernej Hory. Slovenká firma zároveň potvrdila záujem aj o vybudovanie podzemných zásobníkov zemného plynu na území Srbskej republiky. Ďalej sa črtá spolupráca pri výstavbe paroplynového cyklu v Novom Sade, subdodávky pre dostavbu blokov elektrární Kolubar a Obrenovac, softvérový projekt pre MBE Srbska, dodávku modernej technológie na hlbinnú ťažbu či výstavbu veterných elektrární v lokalitách Vršac a Sremski Karlovac. Srbsko je zaujímavé i z hľadiska diverzifikácie prepravných trás plynu a ropy. Konkrétne ide o pripravované projekty: - NETS (New European Transmission System - Nový európsky prenosový systém) – plynovod navrhnutý maďarským koncernom MOL. Doteraz sa do neho zapojili Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Rumunsko a Bulharsko. - PEOP (Paneuropean Oil & Gas Pipeline) – ropovod a plynovod z rumunskej Constanty cez Srbsko, Chorvátsko a Slovinsko do talianskeho Terstu. - SOUTH STREAM, rusko-taliansky plynovod, pod Čierne more a cez Balkán, má obísť Ukrajinu. Rusko už uzatvorilo dohodu o predĺžení potrubia do Srbska, kde chce postaviť veľké zásobníky. Pri priaznivých výsledkoch vykonateľnosti je možnosť, že v Bulharsku sa bude deliť na severnú a južnú časť, pričom severná časť pôjde cez Maďarsko do Rakúska, ktoré sa majú tiež pripojiť k plynovodu. - ropovod ADRIA - mohol by byť vo väčšej miere využitý pre potreby SR. Je možné, že v budúcnosti by sa k tomuto paneurópskemu ropovodu napojil aj ropovodný systém v Maďarsku, čím by sa praktický prínos tejto novej trasy pre Slovensko zvýšil. Predmetom rokovania oboch partnerov bola aj obchodno-ekonomická spolupráca. Tá totiž vykazuje rezervy tak na strane vzájomného obchodu ako aj v oblasti výrobno-kooperačných väzieb. Vzájomná obchodná výmena medzi SR a Srbskom v mil. EUR mil. EUR 2006 2007 2008 2009 Index 09/08 10/2010 Index 10/09 Vývoz 155,9 250,9 301,3 303,4 100,7 295,3 110,3 Dovoz 37,2 74,9 132,8 88,3 66,5 98,2 129,8 Obrat 193,1 325,8 434,1 391,7 90,5 393,5 114,6 Saldo 118,7 176,0 168,5 215,1 197,1 Zdroj: Komunikacné oddelenie MH SR 8.02.2011 Volkswagen chce na Slovensku preinvestovať miliardu eur - Spoločnosť Volkswagen Slovakia plánuje na Slovensku v najbližších piatich rokoch preinvestovať jednu miliardu eur. Prostriedky budú smerovať do výroby automobilov, ale aj komponentov, uviedla automobilka. "V nasledujúcich piatich rokoch sa zameriame na nové výrobné technológie, rozširovanie výroby automobilov v bratislavskom závode a komponentov v martinskom závode. Objem investícií tak v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi vzrastie dvojnásobne. Potvrdzuje to, že s rastom na Slovensku to myslíme veľmi vážne," uviedol predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia Andreas Tostmann. Medzi technologické novinky bude patriť napríklad suchý odlučovač častíc v lakovni pre vozidlá radu New Small Family. Emisie bude redukovať až o 90 % a až do 80 % zníži spotrebu energií. Táto technológia bude v sériovej výrobe po prvýkrát nasadená práve v bratislavskom závode Volkswagen. Medzi ďalšie technológie bude patriť k životnému prostrediu šetrná, povrchová úprava karosérií technológiou Proces 2010, ktorá zabezpečuje redukciu váhy vozidla o 0,5 kg. Volkswagen Slovakia počas svojho takmer 20-ročného pôsobenia na Slovensku preinvestoval už viac ako 1,7 miliardy eur. Linky bratislavského závodu odvtedy opustilo vyše 2,5 milióna vozidiel piatich značiek. Zároveň je devínskonovoveský závod prvým v koncerne Volkswagen, ktorý začal so sériovou výrobu vozidla s hybridným pohonom – Volkswagen Touareg Hybrid. Koncern Volkswagen pôsobí na Slovensku prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Volkswagen Slovakia. Predminulý rok ukončila svoje hospodárenie so ziskom 57 mil. eur. Obrat automobilky dosiahol 2,94 mld. eur. V bratislavskom závode vyrába Volkswagen Touareg, Audi Q7, karosérie Porsche Cayenne a prevodovky. V Martine má závod na výrobu komponentov a v Košiciach sa pripravujú autá na export do Ruska. SITA 10.02.2011 Miškov podpísal so Srbskom dohodu o spolupráci v energetike - Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Juraj Miškov podpísal s ministrom baníctva a energetiky Srbskej republiky Petarom Škundričom osobitnú dohodu o spolupráci medzi MH SR a Ministerstvom baníctva a energetiky (MBE) Srbska. "Dohodu vypracovalo MH SR na základe iniciatívy slovenských spoločností, ktoré rozvíjajú podnikateľské aktivity v Srbskej republike a deklarovali svoj záujem participovať na realizácii pripravovaných energetických projektov v Srbskej republike," informovalo komunikačné oddelenie rezortu hospodárstva SR. S prípravou zmluvného dokumentu s vyššou právnou účinnosťou, ktorý by mal uľahčiť prienik slovenských subjektov na srbský trh a umožniť priame zadanie realizácie energetických projektov vybranej spoločnosti bez povinnosti účasti na tendroch začali obe ministerstvá už v decembri 2010. Dohody podobného charakteru podpísala už vláda Srbskej republiky s Čínou, Tureckom a s ČR. Prvým projektom, ktorý by sa mal realizovať na základe tejto dohody, je plynovod na trase Alexandrovac – Novi Pazar. Hlavnými partnermi pri jeho plnení budú spoločnosť Srbijagas Novi Sad a slovenské konzorcium vedené spoločnosťou Euroframe, a. s., Skalica, ktoré okrem finančnej spoluúčasti na tomto projekte ponúklo srbskej strane aj možnosť predĺženia plynovodu do mesta Tutin a ďalej do Čiernej Hory. Slovenská firma zároveň potvrdila záujem aj o vybudovanie podzemných zásobníkov zemného plynu na území Srbskej republiky. "Črtá sa aj spolupráca pri výstavbe paroplynového cyklu v Novom Sade, subdodávky pre dostavbu blokov elektrární Kolubar a Obrenovac, softvérový projekt pre MBE Srbska, dodávku modernej technológie na hlbinnú ťažbu či výstavbu veterných elektrární v lokalitách Vršac a Sremski Karlovac," dodal rezort hospodárstva SR. Saldo obchodnej výmeny medzi SR a Srbskom bolo za prvých 10 mesiacov roku 2010 kladné, vývoz zo SR do Srbska dosiahol úroveň 295,3 milióna eur a dovoz 98,2 milióna eur. TASR 8.02.2011 Lidl na Slovensku už nebudú riadiť z Prahy, buduje pobočku v Bratislave - Diskontný reťazec Lidl rozdelí doterajší spoločný manažment pre český a slovenský trh. Spoločnosť v utorok oznámila, že v Bratislave vybuduje slovenský centrálu, kde zamestná asi 100 ľudí. "Súčasťou decentralizačných zámerov spoločnosti je vytvorenie plnohodnotného samostatného slovenského manažmentu. Doteraz bolo vedenie obchodného reťazca sústredené v Prahe a spoločné pre český a slovenský trh," uviedla hovorkyňa Lidlu Sandra Kipeťová. Tento krok odôvodnila expanziou na trhu. Spoločnosť Lidl kvôli tomu zníži počet pracovníkov v pražskej centrále o tých zamestnancov, ktorých presunú na slovenskú pobočku. "Ďalšie kroky zatiaľ neplánujeme," uviedla Kipeťová, ktorá aktuálny počet zamestnancov pražskej centrály neupresnila. Na slovenský trh vstúpil Lidl v roku 2004, o rok neskôr ako do Česka. V súčasnosti prevádzkuje na Slovensku viac ako 110 predajní, v Česku zhruba dvojnásobok. Stavebné práce na slovenskej centrále sa majú začať už tento mesiac. ČTK 8.02.2011 Japonsko sa zbavuje dolárov - Japonské menové rezervy boli na konci januára 1,093 bilióna USD (801,85 miliardy eur). V porovnaní s koncom decembra klesli o 0,3 %. Dnes o tom informovalo ministerstvo financií. Japonské rezervy klesli v dôsledku kurzových strát pôžičiek a poklesu ceny zlata v menových rezervách štátu. Zo štatistiky ministerstva vyplýva, že menový rezervy Japonska klesli tretí mesiac po sebe. Napriek tomu zostávajú s veľkým náskokom druhé najväčšie na svete po Číne. Peking informoval, že jeho menové rezervy prekročili na sklonku minulého roku 2,8 bilióna USD a tretie Rusko disponovalo v rokom čase ekvivalentom 479,38 miliardy USD. Japonsko poskytlo zo svojich rezerv na prekonanie dlhovej krízy v eurozóne, konkrétne Írska 1,5 miliardy USD. Informovali o tom agentúry DPA, Reuters a Ruská banka, centrálna banka krajiny. (1 EUR = 1,3631 USD) TASR 7.02.2011 Štát si požičal takmer sto miliónov eur - Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity predala štátne dlhopisy v celkovej hodnote 94,1 milióna eur z toho nerezidentom predala dlhopisy za 89,1 milióna eur. Informoval o tom dnes Juraj Pekár z odboru riadenia dlhu ARDAL. Priemerná úroková sadzba v aukcii dosiahla úroveň 5,0317 % p.a., minimálna 5,0132 % p.a. a maximálna 5,0450 % p.a. Celkový dopyt investorov predstavoval 429,6 milióna eur, z toho za 231,1 milióna eur od zahraničných . Emisným dňom dlhopisov je 9. február 2011, pričom štátne dlhopisy sú splatné 14. októbra 2025. TASR 7. 2. 2011 Zmeny sú zlé, hnevajú sa na premiérku odbory aj firmy - Zlé pre zamestnancov aj pre zamestnávateľov. Zmeny v Zákonníku práce, ktoré navrhuje premiérka Iveta Radičová, sa už nepozdávajú nielen odborárom, ale ani firmám. Tvrdia, že jej predstavy sa nedajú realizovať. Premiérkin zámer "najviac ochraňovať najslabších" by dokonca podľa nich mohol vniesť medzi ľudí nevraživosť a postaviť ich proti sebe. Aj plán umožniť rodičom čerpať rodičovské voľno flexibilne až do piatich rokov veku dieťaťa môže v konečnom dôsledku matky na trhu práce ešte viac znevýhodniť. "Nevieme, či to pre zamestnávateľov nebude ešte väčšia bariéra k tomu, aby boli ochotní zamestnávať ženy s malými deťmi," varuje právnička Janka Debrecéniová. Pravda včera oslovila zástupcov niekoľkých výrobných podnikov, ktoré zamestnávajú od 70 do 3 700 zamestnancov. Prvé spontánne reakcie ich konateľov, riaditeľov či personalistov boli jednoznačne odmietavé. "Práca doma je v našich podmienkach nemysliteľná," povedal zástupca firmy so 183 zamestnancami zo stredného Slovenska. "Prispôsobovať v našej trojzmennej prevádzke pracovný čas každému na mieru je absurdné," tvrdil zase šéf podniku s vyše 400 zamestnancami z východu krajiny. "Umožniť domácu prácu je pri väčšine našich výrobných pozícií zložité alebo celkom nemožné," hovorí Ondrej Milčo, riaditeľ spoločnosti Kali Agro Hencovce, ktorá vyrába dámske pančuchové nohavičky. "Naša firma má 500 zamestnancov, z toho 90 percent žien. A najviac vyrábame práve v letných mesiacoch pre zimnú sezónu. Čo by sme si počali, keby si pracovníčky masívne čerpali náhradné voľno práve cez prázdniny?" skepticky sa stavia aj k ďalšej premiérkinej vízii. "Skúšobná lehota iba jeden mesiac? To je príliš málo. Za taký krátky čas sa robotník sotva stihne prejaviť. A zamestnávateľ môže rovnako získať neschopného pracovníka, ktorého sa po skončení skúšobnej lehoty len ťažko dokáže zbaviť, ako aj prepustiť pred jej uplynutím takého, ktorého kvality by po dlhšom zapracovaní privítal," uvažuje Alexander Ivan, konateľ košickej eseročky Handtmann Slovakia, ktorej 70 zamestnancov vyrába hliníkové odliatky. "Naše dlhoročné skúsenosti naznačujú, že výrobní pracovníci sú schopní nabehnúť na plný výkon až po troch mesiacoch. A ani v predĺžení skúšobnej doby pre pracovníkov manažmentu až na deväť mesiacov nevidím nijaký zmysel," pridáva sa aj Milčo. "Vládny návrh nie je taký, ako zamestnávatelia očakávali. Nechceli sme, aby norma, ktorú máme prijať, zvýhodňovala jedných a znevýhodňovala druhých," tvrdí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský. Kritizujú aj zámer odstupňovať skúšobnú dobu podľa výšky mzdy. Premiérka navrhla, aby pracovníkov s najnižšou mzdou firmy skúšali najkratšie, aby čím skôr získali pracovnú istotu. "Úplne inak sa k nej stavajú v poľnohospodárstve, službách, ťažkom priemysle. Musíme o tom viesť vnútrozväzovú diskusiu," uzavrel Malatinský. Spokojná nie je ani druhá strana. "Zámery pani Radičovej v mnohých bodoch predstavujú riziko, akýsi prvý krok k rozbitiu sociálneho štátu. Vrstvy občanov, ktorým chce premiérka zabezpečiť rozličný stupeň ochrany, by sa mohli obrátiť proti sebe," mieni šéf Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Ako zdôraznil, ochranu si zasluhujú všetky kategórie zamestnancov, nielen tých s najnižšími mzdami, ktorých preferuje premiérka. Najmä ak pojem "vysoká mzda" je podľa neho v slovenských podmienkach značne relatívny. Pochybuje aj o Radičovej myšlienke zaviesť inštitút tzv. zdieľaného miesta, keď sa pracovná náplň pre jednu osobu rozdelí na viac ľudí a podobne. "Len aby ľuďom neplatili za štyri hodiny a prácu im naváľali na osem," obáva sa. Krokom proti zamestnancovi bude zrejme aj návrat k možnosti viacnásobného reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú. V súčasnosti platí, že zamestnávateľ môže takúto zmluvu s pracovníkom uzavrieť najviac dvakrát, potom mu už musí dať istoty zmluvy na dobu neurčitú alebo sa s ním definitívne rozlúčiť. Podľa vládnych predstáv by však po novom mohli byť zmluvy aj trojročné a zopakovať sa trikrát. Zamestnávatelia by dokonca prijali neobmedzené možnosti opakovania. "Takéto reťazenie bolo aj v minulosti iba čírou špekuláciou zo strany zamestnávateľa, aby mal v prípade potreby priestor čo najjednoduchšie a najlacnejšie sa zamestnanca zbaviť," pripomína predseda odborovej organizácie v bratislavskom Volkswagene Zoroslav Smolinský. "V skutočnosti ani jedna z premiérkiných téz nie je z pohľadu zamestnanca pozitívna," mieni a dodáva, že pri dohodách o pracovnom čase, čerpaní náhradného voľna či práci doma má vždy "navrch" zamestnávateľ. "Ten rozhoduje, ako to v konečnom dôsledku bude. A zamestnanec sa mu jednoducho musí podriadiť, bez ohľadu na potreby svojej rodiny." Istota práce len na veľmi krátky čas pritom zväčša znamená aj ťažší prístup nielen k hypotékam, ale aj k menším spotrebiteľským úverom. Skúsenosti s tým majú mnohí klienti bánk. Aj keď tie problém v reťazení nahlas nepripúšťajú. "Dobu neurčitú posudzujeme rovnako ako dobu určitú. Klient musí mať iba ukončenú skúšobnú lehotu," tvrdí hovorca Tatra banky Boris Gandel. "Pracovná zmluva na dobu určitú nepredstavuje pri hypotékach prekážku. Podmienkou je, aby záujemca požiadal o úver najneskôr tri mesiace pred jej ukončením a zároveň mal odpracované aspoň štyri mesiace," uviedla hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. "Neverím, že by banky neprihliadali na to, či klient bude schopný splácať hypotéku či spotrebný úver aj v dlhšom časovom horizonte. Reťazenie prístup k hypotékam alebo iným pôžičkám zaiste obmedzí. Predpokladám, že banky budú ľuďom bez istoty zamestnania ochotné prefinancovať nanajvýš výrazne menšiu sumu, než akú požiadajú," uzatvára odborový predák Volkswagenu Smolinský. Soňa Pacherová 5.02.2011 Pravda Firmy na „vyhadzove“ ľudí určite ušetria - Nový Zákonník práce. Hoci sa spočiatku zdalo, že vláda upustila od ambície zrušiť povinnosť firiem dať prepustenému zamestnancovi výpovednú lehotu aj odstupné, rezort práce sa nakoniec k tomuto zámeru vrátil. Na štedrý odchod z práce budú môcť "vyhodení“ predsa len zabudnúť. Súbeh výpovednej lehoty a odstupného tak, ako funguje dnes, sa totiž podľa ministerstva práce určite zruší. A to aj napriek tomu, že začiatkom minulého týždňa, keď premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) a minister práce Jozef Mihál (SaS) spoločne predstavili návrh novely Zákonníka práce, to vyzeralo inak. "Jednoznačne ho zrušíme. Po novom bude dôležitá najmä výpovedná lehota, ktorá sa bude dať nakombinovať podľa dohody zamestnanca a zamestnávateľa,“ povedala pre HN hovorkyňa rezortu práce Slavomíra Sélešová. Pri ponechaní súčasnej lehoty by tak po novom mali odchádzajúci zamestnanci nárok na dva či tri mesačné platy s tým, že si ich buď odpracujú, alebo im ich firma vyplatí rovno, alebo sa dohodnú na kombinácii oboch možností. Filip Antal zo strojárskej spoločnosti Heitec víta zámer ministerstva. "Myslím si, že to prinesie úspory pre podniky, a je to dobré riešenie,“ reagoval s tým, že on by uprednostnil dohodu so zamestnancom na odstupnom. Usporiť niekoľko platov V praxi by sa tak mohla dať napríklad trojmesačná výpovedná lehota rozdeliť na dva mesiace, ktoré človek odpracuje, pričom ten posledný mesiac mu firma vyplatí ako odstupné. Zmena oproti súčasnému stavu je najmä v úspore nákladov firmy na prepúšťanie. Dnes okrem dvoch či troch mesiacov výpovednej lehoty podľa počtu odpracovaných rokov musí zamestnávateľ vyplatiť svojmu prepúšťanému pracovníkovi odstupné vo výške ďalších dvoch či troch mesačných platov. Firmu tak jeden "vyhadzov“ stojí štyri až šesť mesačných platov. Koľko bude musieť zamestnávateľ zaplatiť pri prepúšťaní po novom, ešte nie je celkom jasné. Rezort práce chce totiž výpovednú lehotu odstupňovať intenzívnejšie. Firmy takéto riešenie vítajú. "My ako Republiková únia zamestnávateľov od vlády očakávame, že v rámci pripravovanej novely Zákonníka práce súčasné nastavenie súbehu zruší. Akou technikou to urobí, je už druhá vec. Dôležité je, aby sa zamestnávateľ nemusel obávať vytvárať nové pracovné miesta, pretože náklady na prípadne prepúšťanie sú dnes nehorázne,“ reagoval Martin Hošták. Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Petra Goliaša by mala nová výpovedná lehota dosiahnuť maximálne tri mesiace. "Len tak dôjde k úspore.“ "Dali sme si to do programu“ Takéto zmýšľanie ministerstva práce sa pozdáva už aj koaličným poslancom, ktorí najskôr návrh novely zákonníka kritizovali. Spočiatku to totiž vyzeralo tak, že jediná zmena oproti súčasnosti bude v možnosti kombinovať výpovednú lehotu a odstupné, pričom firma veľmi neušetrí. "Zrušiť súbeh sme si dali aj do programového vyhlásenia vlády, takže to by malo byť dané. Bude potrebné to nastaviť tak, aby firmy pri prepúšťaní platili menej ako dnes,“ komentoval návrh rezortu podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna. "Je to v rámci toho, čo sme si naplánovali. Súčasné nastavenie bráni vytvárať pracovné miesta,“ pridal sa k nemu Ivan Štefanec z SDKÚ-DS 7.02.2011 www.hnonline.sk Úvery pre mladých môžu byť dostupnejšie - Získať tri percentá dolu z úroku na hypotéke môže byť dostupnejšie pre viac mladých ľudí. 49677830 Kým dnes musel každý zo žiadateľov spĺňať podmienku, že nezarába viac ako 975 eur, od marca to môže byť inak. Ak poslanci parlamentu schvália novelu zákona o bankách, podmienka bude platiť pre oboch žiadateľov spoločne. Podľa bánk sa tak systém dotovaných hypoték stane spravodlivejší. Každý sám V súčasnosti poskytuje dvojpercentnú zľavu z úroku na hypotéke štát a jedno percento pridáva banka. Mladí do 35 rokov tak môžu mať úrok na úvere na bývanie nižší o tri percentá. Dnes v čase rekordne nízkych úrokových sadzieb sa tak môže úrok dostať aj tesne pod jedno percento. "Pri ročnej fixácii je to 0,99 percenta,“ priblížil hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. Príjem každého zo žiadateľov však nesmie presiahnuť 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy. Od januára do marca tak môžu o štátny príspevok žiadať len tí, ktorých hrubý príjem za minulý rok nepresiahol 975 eur. "Podľa súčasného znenia zákona musel v prípade manželov spĺňať podmienku maximálneho príjmu hlavný žiadateľ, ako aj spolužiadateľ,“ povedala HN hovorkyňa ČSOB Zuzana Francúzová. Pripravovaná novela zákona, o ktorej by mali poslanci hovoriť pravdepodobne ešte tento týždeň, však prináša zmenu. Pri manželoch alebo viacerých spoludlžníkoch nebude môcť priemerný mesačný príjem spolu presiahnuť 2,6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve, avizuje novinku Ministerstvo financií SR. "Novela zákona zvýhodní rodiny, kde jeden z manželov zarába výrazne viac. Ide o prípady, kde je manželka na materskej dovolenke a má príjem 200 eur a zarába manžel, ktorého príjem je 1 500 eur,“ doplnila Francúzová. Podľa súčasných podmienok by títo klienti podmienky nespĺňali, po novom by zvýhodnený úver získať mohli. Podľa hovorcu rezortu financií Martina Jaroša novela zákona vychádza v ústrety klientovi. "Nevidíme žiadny dôvod, prečo by nemala táto novela prejsť druhým čítaním,“ povedal HN. Viac žiadateľov Nové pravidlá budú mať podľa Frimmera vplyv na dopyt po úveroch. "Predpokladáme, že po zmene zákona budú hypotéky pre mladých dostupnejšie širšej skupine ľudí, čo bude mať vplyv aj na dopyt po úveroch,“ zhodnotil. "Legislatívna zmena sa skôr ako v náraste počtu hypoték premietne v náraste podielu dotovaných hypoték na celkovom objeme hypotekárnych úverov,“ mieni hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Dodáva, že hypotéky pre mladých boli v minulom roku jedným z ťahúňov hypotekárneho financovania. "Na celkovom počte účelových hypotekárnych úverov sa podieľali až 44 percentami,“ priblížila s tým, že celkovo ich VÚB banka poskytla takmer 4 500. V našej najväčšej banke bola priemerná požičaná suma cez hypotéku pre mladých 37-tisíc eur a splatnosť dosiahla priemerne 27 rokov. "Schválenie návrhu, podľa ktorého by sa hodnotil spoločný príjem podobne ako pri mladomanželských pôžičkách, by systém dotovaných hypoték urobil spravodlivejším,“ uzavrela Walterová. Odklad splátok Cieľom novely zákona je tiež to, aby mali mladí ľudia s hypotékou možnosť odložiť si splátky úveru alebo ju znížiť až na polovicu. A to v prípade, keď sa im narodí dieťa. Hypotekárnu banku však bude treba o takéto riešenie požiadať do troch mesiacov od narodenia dieťaťa a klient bude musieť k žiadosti priložiť aj rodný list. Barbora Bognárová 1.02.2011 www.hnonline.sk Podľa Gašparoviča je jeden volebný obvod prežitkom - Gašparovič je za návrat k pôvodnému rozdeleniu Slovenska na štyri volebné obvody. BRATISLAVA. Prezident SR Ivan Gašparovič sa domnieva, že jeden volebný obvod je už na Slovensku prežitkom. Prikláňal by sa k jeho zrušeniu. Uviedol to v rozhovore pre TASR v súvislosti s otvorenou diskusiou o novom volebnom kódexe. Podľa jeho názoru treba uvažovať o tom, či by nebolo racionálnejšie rozdeliť Slovensko na štyri volebné obvody vrátane Bratislavy. "Myslím si, že aj regionálne usporiadanie by sa malo vrátiť k pôvodnému - tri kraje, plus bratislavský," povedal Gašparovič. Poznamenal, že takto veľké regióny pozná aj Európska únia. Domnieva sa, že ani ďalšie zmeny vo volebných zákonoch, ktoré koalícia avizuje, nezaškodia. "Možno vytvoria situáciu, ktorá prispeje k tomu, že voľby budú pokojnejšie, bez väčších špekulácií a bez možnosti zasahovať do nich iným spôsobom ako slobodným rozhodnutím občana," konštatoval prezident. Privítal by, keby nový volebný kódex bol konsenzom širokej diskusie politikov z oboch strán politického spektra. Volebný kódex by mal byť pripravený tak, aby ho Národná rada SR mohla schváliť najneskôr koncom roka 2011 alebo začiatkom roka 2012. Zatiaľ sa ukazuje, že neexistuje vôľa na zavedenie vyššieho počtu volebných obvodov. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) si nemyslí, že by sa dosiahla dohoda. Upozornil na to, že ak je príliš veľa volebných obvodov, pomerne veľa hlasov prepadáva pre druhé skrutínium, čím by sa posilnili centrály politických strán. Najsilnejšia opozičná strana Smer sa nebráni diskusii o viacerých volebných obvodoch, ak to pomôže demokracii a čistote v politickom živote. 30.01.2011 V Šali funguje mobil ako vševediaci pohľad - V uliciach mestečka na Váhu funguje už pár dní malý technologický zázrak. Takmer všetky informácie o Šali, pamiatkach, firmách a reštauráciách si teraz ľudia môžu vyhľadávať pohodlným spôsobom priamo v mobile. Stačí ho namieriť rovno pred seba. To, čo človek vidí vlastnými očami, sa zobrazuje aj na displeji mobilu. Akurát sú pri budovách a pamiatkach priradené tabuľky s ich názvami, kontaktmi firiem a podnikov. Takže aj cudzinec zrazu rýchlo objaví reštauráciu a priamo z mobilu môže do nej zavolať a objednať si stôl a potom sa k nej nechá navigovať. "Slúži to najmä na lepšie šírenie informácií o meste a podporu cestovného ruchu," povedal zástupca primátora Jozef Mečiar. Mesto zaplatilo za projekt Šaľa v mobile spoločnosti Business Apps 1 906 eur, mesačne bude platiť 60 eur správcovský poplatok. Užívatelia to však majú úplne bezplatne. "Zadarmo je takisto aj prispievanie do tohto systému. Pridávať informácie môže ktokoľvek, mesto to však musí schváliť," dodal konzultant zo softvérovej firmy Martin Kollár. V projekte sú predsa len určité obmedzenia. Treba na to mobil s fotoaparátom, GPS a kompasom, inak si možno program bezplatne stiahnuť z internetu. Dobre to funguje na telefónoch s operačným systémom Android. Programátori pritom zatiaľ neodomkli všetky možnosti, ktoré projekt ponúka. V blízkej budúcnosti by sa týmto spôsobom na displejoch mobilov mal zobrazovať trh s nehnuteľnosťami. Kollár načrtol modelovú situáciu, pri ktorej sa človek prechádza po lokalite, kde by si vedel predstaviť bývanie, mieri s telefónom na okolité budovy a okamžite vidí na displeji, či tam sú nejaké ponuky na prenájom alebo predaj bytu. "Opäť si priamo z telefónu vytočí makléra a dohodne si s ním stretnutie. Takto sa ľahko spojí ten, kto nehnuteľnosť predáva, s tým, kto ju chce kúpiť." Táto funkcia dokonca už čiastočne funguje na portáli sala.buapps.com. V systéme by sa čoskoro mali objaviť aj historické fotografie. Turisti, ale aj domáci si tak budú môcť porovnávať skutočný stav námestí a ulíc so stavom spred sto či dvesto rokmi. Niečo podobné už funguje v Londýne. O využití tohto projektu podľa Kollára rozmýšľajú už aj ďalšie radnice - v Nitre, Trnave či Trenčíne. Andrej Barát 29.01.2011 Premiéri Maďarska a Slovenska podpísali dohodu o plynovodnom prepojení - SITA | 28. januára 2011 Slovenská premiérka Iveta Radičová a maďarský predseda vlády Viktor Orbán v piatok podpísali medzivládnu dohodu o vybudovaní slovensko-maďarského plynovodného prepojenia, ktoré je súčasťou energetického projektu sever - juh. Obe strany sa v dohode zaviazali k spolupráci pri výstavbe, prevádzke a údržbe plynovodného potrubia. "Je to krok, ktorý znamená väčšiu energetickú nezávislosť pre Slovensko. Je to dôležitá súčasť energetickej bezpečnosti Európskej únie. Po dohode by mali pokračovať rokovania s Poľskom na prepojení sever - juh," povedala na piatkovej tlačovej besede Radičová. Premiéri otvorili na stretnutí aj otázku prepojenia elektrických sústav. "Dohodli sme sa že v tejto otázke budeme postupovať rovnakým spôsobom ako pri dohode prepojenia plynových sústav. Pracovné skupiny pripravia návrh a následne by mohlo prísť k dohode medzi Maďarskom a Slovenskom. Prepojenie elektrických sústav je pre Slovensko strategický cieľ," konštatovala Radičová. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami Visegrádskej štvorky a Chorvátskom. Výstavbu slovensko-maďarského plynovodu majú zabezpečiť slovenský prepravca ropy, spoločnosť eustream, a.s. a maďarská firma FGSZ. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia firmy podpísali v roku 2009. Plánovaný plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov, na slovenskej strane necelých 19 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. O slovensko-maďarský plynovod prejavilo záujem v rámci záväznej fázy Open Season viacero spoločností z piatich krajín. "Najväčší záujem trhu o prepravné kapacity bol zaznamenaný pre obdobie prvých piatich rokov, s najvyššou rezervovanou kapacitou na úrovni viac ako 4 milióny metrov kubických denne. Prepravné kapacity boli objednávané na desaťročné obdobie," uviedla koncom minulého roka hovorkyňa spoločnosti Eustream Danica Beharková. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur. Najvyšší súd potvrdil pokutu milión eur pre spoločnosti Phoenix a Biama - BRATISLAVA. Najvyšší súd (NS) SR na dnešnom pojednávaní zmenil rozsudok Krajského súdu (KS) v Bratislave tak, že zamietol žalobu spoločnosti Phoenix, a.s. "Tým potvrdil rozhodnutia Protimonopolného úradu (PMÚ) SR z roku 2005, ako aj súhrnnú pokutu 30 miliónov Sk (približne 1 milión eur) za implementovanie zakázanej koncentrácie spoločností Phoenix a Biama, a.s. Voči rozsudku Najvyššieho súdu SR nie je možné podať opravný prostriedok," informoval hovorca PMÚ SR Vladimír Ferko. KS v Bratislave vo svojom rozsudku vecne voči rozhodnutiam PMÚ SR nenamietal, avšak pokutu 30 miliónov Sk (1 milión eur) znížil na 500.000 Sk (16.666 eur). Táto suma predstavovala menej ako 0,01 % ročného obratu spoločnosti Phoenix, pričom zákon úradu umožňuje uložiť pokutu až do výšky 10 % ročného obratu. Takto znížená pokuta neplnila ani represívnu, ani preventívnu funkciu, preto sa úrad voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolal. Ferko pripomenul, že implementovanie koncentrácie, ktorá je zakázaná, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona. Podnikatelia tým priamo a úmyselne obchádzajú jednoznačný zákaz deklarovaný rozhodnutím úradu a implementujú takú trhovú štruktúru, ktorá je pre súťaž neprijateľná. TASR 25.01.2011 SME Európa neverí Radičovej reformám - Slovensko čaká robustný rast, reformy sú však neisté, tvrdí v správe Európska banka pre obnovu a rozvoj. 49562540 Rast v 29 nových trhových ekonomikách strednej a východnej Európy a Ázie, v ktorých pôsobí Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), by mal byť tento rok rovnako ako vlani 4,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z pravidelnej predpovede, ktorú EBRD dnes zverejnila v Londýne a v ktorej varuje pred zvýšenými rizikami, napríklad pred dôsledkami vysokej inflácie v rozvinutých krajinách. Na Slovensku očakáva "robustný" rast 3,7 percenta, ktorý je však oproti vlaňajšku o niečo nižšií. EBOR, ktorá bola založená v roku 1991 na pomoc ekonomikám postkomunistických krajín, teraz pôsobí v 29 štátoch od Slovenska po Mongolsko. Česká republika od roku 2007 už pomoc EBOR nedostáva. Na rast číhajú riziká Pre "svoj" región EBOR odhadla na vlaňajší rok priemerný rast 4,2 percenta, ktorý by sa mal udržať aj tento rok. Banka sa tak v zásade drží svojej predpovede z októbra 2010, kedy pre rok 2011 počítala s rastom 4,1 percenta. Banka súčasne varuje pred rizikami ohrozujúcimi tento rast, ktoré sú podľa nej väčšie než v októbri 2010. Riziko vidí v "dlhodobo vyššej inflácii v rozvinutých krajinách, ktorá by mohla viesť k tomu, že centrálne banky sprísnia menovú politiku skôr, než sa čakalo". Rovnako upozorňuje na riziká spojené s nepokojom na finančných trhoch okolo dlhopisov krajín a bánk eurozóny. Ešte horší scenár by mohol nastať, keby menové vojny prerástli do obchodnej tým, že by sa zavádzali reštrikcie na dovoz. Ku vzniku obchodných bariér môžu tiež viesť rastúce ceny potravín a obavy o dostatok potravín súvisiace s extrémnym počasím, uvádza správa. Porastieme rýchlejšie EBOR upozorňuje na rôznorodý obrázok v jednotlivých štátoch. V krajinách strednej Európy a Pobaltia zaznamenajú Slovensko, Estónsko a Poľsko tento rok už druhý rok robustný rast nad tri percentá. Táto predpoveď vychádza z toho, že nemecký rast sa tento rok spomalí len málo, uvádza EBOR. Slovensko by malo naďalej profitovať z oživenia založeného na exporte. Vlaňajší rast by tak mal byť štyri percentá a tento rok o niečo menej - 3,7 percenta. EBOR ale mierne zvýšila predpoveď oproti októbru, kedy počítala s rastom 3,5 percenta. Podľa nej by balík fiškálnych opatrení mal zastaviť rast štátneho dlhu, ale "politické odhodlanie realizovať reformy zostáva neisté". Poľská ekonomika by mala tento rok rásť o 3,6 percenta v porovnaní s 3,3 percenta vlani. Naopak v Litve a Lotyšsku budú rast brzdiť škrty v rozpočtoch a dôsledky krokov, ktoré riešili úverový boom pred krízou. Skromný minuloročný rast v Maďarsku (1,3 percenta), sa tento rok zvýši len minimálne na dve percentá, odhaduje EBOR, ktorá kritizuje fakt, že Maďarsko nepripravilo dôveryhodnú strednodobú stratégiu pre zníženie deficitu. V Rusku, ktoré je najväčšou ekonomikou v regióne EBOR, by mal tento rok rast opäť zrýchliť potom, čo sa spomalil v treťom štvrťroku 2010. Vtedy ruskú ekonomiku nepriaznivo ovplyvnilo horúčavy, sucho a lesné požiare. Tento rok by mala podľa EBRD ruská ekonomika rast o 4,6 percenta, kým vlani to bolo o štyri. ČTK ,red,224.01.2011 www.hnonline.sk Hochtief chce predať divíziu Concessions, opäť tak zníži podiel ACS - FRANKFURT. Nemecká stavebná firma Hochtief plánuje predať v 2. štvrťroku 2011 divíziu Concessions, aby sa opäť pokúsila odvrátiť svoje prevzatie španielskou spoločnosťou ACS. Uviedli to dnes tri zdroje z finančného sektora. Podľa šéfa ACS Florentina Pereza sa podiel španielskej spoločnosti v Hochtiefe zvýšil od konca roka 2010 z 30,34 % už na 31,6 %. Prekonanie 30-% hranice umožňuje španielskej firme pokračovať vo zvyšovaní podielu bez toho, aby musela podať novú ponuku. Medzičasom však Hochtief požiadal niekoľko bánk o poradenstvo pri predaji svojej divízie Concessions, uviedli tri zdroje z finančného sektora, ktoré sú oboznámené s plánmi Hochtiefu. Úspešný predaj divízie by mohol zvýšiť cenu akcií nemeckej firmy a opäť by tak ACS skomplikoval cestu k prevzatiu viac než 50 % Hochtiefu. Informovala o tom agentúra Reuters. 21.01.2011 TASR Red Bull dosiahol vlani rekordné tržby - Súkromná firma tradične nezverejňuje všetky výsledky a za rok 2010 ešte uviedla, že okrem tržieb rekord zaznamenala aj v zisku a objeme výroby. VIEDEŇ. Rok 2010 bol pre rakúskeho výrobcu energetických nápojov Red Bull najúspešnejším rokom v histórii, keď tržby spoločnosti vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 15,8 %. Firma Red Bull oznámila, že jej tržby sa vlani zvýšili na 3,79 miliardy eur, pod čo sa podpísal nielen zvýšený predaj energetického nápoja, ale aj kurzové a cenové pohyby. Súkromná firma tradične nezverejňuje všetky výsledky a za rok 2010 ešte uviedla, že okrem tržieb rekord zaznamenala aj v zisku a objeme výroby. Počet predaných plechoviek s energetickým nápojom vzrástol v minulom roku o 7,6 % na 4,2 miliardy. Najviac sa na raste predaja podieľali Turecko a Japonsko, kde spoločnosť predala v roku 2010 o vyše 80 % viac plechoviek než v roku 2009. V Spojených štátoch sa predaj zvýšil o 11 %. V tomto roku plánuje firma rozšíriť svoje aktivity v Brazílii a Indii, ako aj na západných trhoch. Podľa zakladateľa a spoluvlastníka spoločnosti Dietricha Mateschitza chce Red Bull v roku 2011 prvýkrát vstúpiť aj na čínsky trh. Informovala o tom agentúra DPA. TASR 21.01.2011 Dubajské umelé ostrovy sa potápajú. Projekt je v kóme - Umelé ostrovy pri pohľade z vesmíru pripomínajú kontinenty na mape sveta a palmu v kruhu. Ambiciózny projekt umelých ostrovov pri brehoch Dubaja nazývaný "Svet" sa prepadá do mora. Tvrdí to žaloba spoločnosti Penguin Marine proti dubajskému štátnemu develperovi, firme Nakheel. Informuje o tom britský denník The Telegraph. Cieľom projektu bolo predávať umelé ostrovčeky zámožným investorom, ktorí by si na nich budovali luxusné vily a hotelové komplexy. Odvážne plány developera ale zatiaľ zrejme hatí kríza. Ostrovčeky zostávajú neobývané, s výnimkou jediného, ktorý patrí podľa všetkého dubajskému šejkovi, aj keď to developer odmieta potvrdiť. Medzitým ale už dochádza k erózii umelých ostrovčekov a prieplavy medzi nimi zanáša piesok, tvrdí právnik Richard Wilmot-Smith, ktorý zastupuje spoločnosť Penguin Marine. Developer Nakheel bol súčasťou štátom vlastneného konglomerátu Dubai World, ktorý musel byť v roku 2009 vyplatený z dlhov presahujúcich 25 miliárd dolárov. Reštrukturalizáciu firmy riešil špeciálny tribunál. Umelé ostrovy pri pohľade z najvyššej budovy sveta Burg Khalifa alebo na záberoch satelitov pripomínajú kontinenty na mape sveta a palmu v kruhu. Developer tvrdí, že z 300 ostrovov ich bolo už 70 percent predaných. Niektoré z nich vraj vlastnia slávni anglickí futbalisti David Beckham a Michael Owen. Nie je ale jasné, či si ostrovy kúpili, alebo ich dostali v rámci reklamnej kampane. Žartovalo sa, že Brad Pitt a Angelina Jolie si chcú kúpiť Etiópiu, píše Telegraph s narážkou na charitatívnu činnosť herečky. Keď však ceny nehnuteľností v Dubaji klesli počas roka na polovicu, väčšina investorov nebola schopná ani ochotná ďalšiu výstavbu financovať. Joh O'Dolan, ktorý kúpil za 24 miliónov libier Írsko, spáchal samovraždu, zatiaľ čo Safi Quarashi, ktorý investoval 43 miliónov libier do falošnej Británie, bol odsúdený na sedem rokov v dubajskom väzení za falšovanie šekov. Penguin Marine, ktorá developera teraz žaluje, vlastní práva na prevádzkovanie vodnej dopravy medzi ostrovčekmi. Nemá však žiadnych zákazníkov a snaží sa odstúpiť od zmluvy, ktorá ju zaväzuje platiť ročne Nakheel milión libier. Penguin tvrdí, že práca na ostrovčekoch sa úplne zastavila. Právny zástupca firmy Wilmot-Smith označil projekt za "mŕtvy". Zástupcovia Nakheel Graham Lovett pripustil, že projekt plánovaný na desať rokov, je teraz "v kóme", ale bude dokončený. Ak Penguin zostane v hre, má šancu zarobiť milióny, tvrdí Lovett. Tomáš Volf Ihned.cz 22.01.2011 Česi zrušili Amerike superbiznis - Naši západní susedia neúmyselne prekazili Američanom tajnú akciu, počas ktorej chceli získať 23 moderných ruských lietadlových rakiet. Kontroverzný portál WikiLeaks zverejnil diplomatickú depešu z roku 2005, podľa ktorej sa tajný obchod s raketami typu Ch-31 mal realizovať cez sieť niekoľkých spojencov. Jedným z nich bol aj český partner. Celý biznis však stroskotal na českých úradoch, ktorí nákup rakiet nepovolili. Českú spojku stopli úrady USA chceli ruské rakety doviezť cez Bielorusko a Ukrajinu. Odtiaľ ich mal český obchodník so zbraňami prepraviť do Česka a odovzdať americkému sprostredkovateľovi, cituje WikiLeaks vtedajšieho veľvyslanca USA v Prahe Williama Cabanissa. České úrady však obchodníkovi neposkytli licenciu. „Česká strana nebola dostatočne informovaná o tajnej akcii,“ povedal pre HN bezpečnostný analytik Jakub Kulhánek. Pochybili aj Američania Podľa bývalého riaditeľa rozviedky SIS Igora Cibulu pochybila americká strana. „Ako sprostredkovateľa si zvolili českého obchodníka so zbraňami, ktorého české spravodajské služby nepovažovali za dôveryhodného. Zrejme preto nezískal licenciu.“ Američania podľa expertov neinformovali o akcii Prahu aj kvôli aktivitám ruských spravodajských služieb v Česku. „USA pravdepodobne chceli testovať rakety, aby porovnali technológiu. Dá sa hovoriť o akejsi špionáži,“ vysvetlil Kulhánek. Za tajným nákupom však môže byť aj obyčajný kšeft. „Američania nechceli ukázať svoju slabosť a odradiť potenciálnych kupcov svojich zbraní od psychologického presvedčenia, že nemajú dostatočnú technológiu,“ uviedol pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson. Česká diplomacia a tajná služba odmietli neoficiálne informácie komentovať. Jozef Tvardzik 21.01.2011 www.hnonline.sk V Žiline budú vyrábať Kiu Venga - Kórejská automobilová skupina Hyundai-Kia upraví rozdelenie výroby vo svojich závodoch v Česku a na Slovensku. Z Nošovíc sa do žilinskej továrne Kie presťahuje výroba modelu Kia Venga, v českom závode sa naopak začne vyrábať Hyundai ix35. Dôvodom je podľa vyjadrenia automobilky optimalizácia efektívnosti a flexibility výroby v oboch závodoch. Informoval o tom slovenský internetový portál eTrend.sk. Žilinský závod Kie v súčasnosti vyrába modely Kia ceed, Kia Sportage a Hyundai ix35. Fabrika v Nošoviciach vyrába menšie automobily Hyundai i20 a Kia Venga. Dôvodom je podľa portálu rozdielny vývoj predaja v jednotlivých segmentoch. Zatiaľ čo záujem o malé autá stagnuje, predaj športovo úžitkových áut Kia Sportage a Hyundai ix35 rastie. V budúcnosti by preto údajne mohlo hroziť, že žilinský závod kvôli vysokému dopytu nebude stíhať plniť objednávky a naopak kapacity českého závodu zostanú nevyťažené. Úprava výrobného programu si vyžiada v oboch továrňach ďalšie investície. ČTK 21.01.2011 Beljajev a spol. dobýjajú ruský trh vagónmi - Popradskej Tatravagónke sa podarilo to, čo málokomu zo Slovenska. Vstupuje na ruský trh. „Nadobudneme 50-percentný balík akcií spoločnosti OAO Transportnoje Mashinostroenie – Transmash,“ vyhlásila vedúca marketingu Tatravagónky Zuzana Janečková. Ide o spoločnosť, ktorá je dcérou Ruských železničných dráh. Slováci tak aj vďaka tomuto budú vyrábať vagóny pre ruský štátny podnik, avšak nie u nás, ale v Rusku. Ako totiž priblížila Zuzana Janečková, pre produkciu novej generácie plošinových vagónov budú využívať výrobné kapacity podniku Transportnoje Mashinostroenie, v ktorom najnovšie vlastnia polovicu. Koľko za tento podiel majitelia Tatravagónky na čele s podnikateľmi Alexejom Beljajevom a Michalom Lazárom zaplatili, nám však Janečková nekonkretizovala. Netrúfli si to odhadnúť ani odborníci oslovení HN. Akvizíciu si však zrejme mohla vyžiadať i dodávka plošinových vagónov, ktorú Tatravagónka pred časom získala. Tých má byť celkovo 300, pričom prvý ucelený vlak kontajnerových 90-stopových vagónov dnes spoločnosť sídliaca pod Tatrami odovzdá zadávateľovi zákazky – spoločnosti Transkontajner (taktiež dcéra ruských železníc). Už skôr však odznelo, že číslo 300 nemusí byť konečné a objem sa môže zvýšiť. „Tatravagónka sa stáva čoraz významnejším dodávateľom vagónov ruským štátnym železniciam. Taktiež získanie výrobnej spoločnosti priamo v Rusku môže viesť k ďalšiemu nárastu zákaziek,“ nazdáva sa Igor Mesenský, riaditeľ pre korporátne financovanie spoločnosti TPA Horwath. Podotýka, že pri nákupoch financovaných z verejných prostriedkov hrá úlohu i miesto produkcie či podiel výroby realizovaný v danom štáte. Hoci je Tatravagónka popredným výrobcom nákladných vagónov a podvozkov v Európskej únii, táto spolupráca ju posúva o míľový krok vpred. Niekoľkonásobne väčší trh „Touto transakciou spoločnosť vstupuje na trh, ktorý je v porovnaní s trhom únie niekoľkonásobne väčší,“ vysvetľuje riaditeľ firemného financovania Patria Finance Slovakia Martin Banský. Na vysvetlenie – niekoľkonásobne väčší je preto, lebo podstatná časť prepravy v Rusku je realizovaná práve po železnici. „A to pre samotnú spoločnosť znamená posun tak kvalitatívny, ako aj kvantitatívny, a to či už z hľadiska tržieb alebo objemu výroby,“ zdôrazňuje Banský. Na otázku, či sa dá predpokladať i ďalšia podobná akvizícia, zdroj HN, ktorý si neželal byť menovaný, tvrdí, že zrejme nie: „Podobných transakcií sa veľa nerobí a hoci Tatravagónka uskutočnila touto akvizíciou akýsi „husársky kúsok“, slovenské, ale napríklad i české podniky nie sú natoľko obchodne i výrobne silné.“ Náš zdroj podotýka, že možno do kúpy dcérskej spoločnosti ruských železníc mohli byť i dotlačení. „Mohlo im byť naznačené, že ak chcú spoluprácu, budú musieť odkúpiť polovičný podiel,“ vysvetľuje náš zdroj. Výroba do Ruska, u nás vývoj Pre Tatravagónku vstup do Ruska a kúpa podielu v ruskej štátnej firme môže znamenať i skutočnosť, že výrobu bude časom presúvať do tejto krajiny. „Z Tatravagónky sa môže tak stať skôr vývojová spoločnosť a výroba sa môže vo väčšej miere presunúť do novozískanej ruskej spoločnosti,“ podotýka Igor Mesenský. Ruský trh je veľký a v minulosti chcela na ňom uspieť napríklad i finančná skupina Penta. Zhruba pred rokom však finančníci oznámili, že financie, ktoré tam chceli preinvestovať, radšej minú na trhoch strednej Európy. „Je tu menšia miera politického a ekonomického rizika,“ povedal hovorca skupiny Martin Danko. Petra Jamrichová 21.01.2011 www.hnonline.sk E. KOHÚTIKOVÁ: Z profesionálneho hľadiska nemám čo vracať späť - Bratislava 16. januára (TASR) - V rámci nového projektu Osobnosti: Tváre a myšlienky prináša TASR rozhovor s jednou z najvýraznejších osobností slovenského bankovníctva a finančníctva, bývalou viceguvernérkou Národnej banky Slovenska (NBS) a v súčasnosti zástupkyňou generálneho riaditeľa VÚB banky Elenou Kohútikovou, ktorá je aktuálne aj kandidátkou SR na miesto vo Výkonnej rade Európskej centrálnej banky (ECB). Dlhé roky ste boli v rôznych pozíciách pri prípravách Slovenska na prijatie eura. Ako vnímate súčasné problémy v eurozóne? Beriem to ako určitý korekčný alebo očistný proces, ktorý nastavil zrkadlo tým podmienkam, za ktorých bolo euro prijímané a ktoré platili v členských krajinách. Myslím si, že pri každej mene a každom čine sa občas musíme vrátiť späť a povedať si – sú tie podmienky adekvátne aj v súčasnej ekonomickej situácii a tomu, čo sa deje vo svete? To nie je prvá zastávka, pri ktorej si povieme, či jednotná mena má nastavené svoje predpoklady dlhodobo tak, aby sa nemuseli meniť. Pravdepodobne sa budeme musieť vždy pozrieť na to, či niečo treba zmeniť alebo nie. Beriem to ako normálny proces, ktorým prechádza každá jedna mena, každý takýto veľký unikátny projekt. Musíme sa znovu pozrieť na to, ktoré podmienky treba upraviť, zmeniť, kde prípadne treba väčšiu zainteresovanosť európskych inštitúcií, kde iný pohľad od Európskej centrálnej banky a kde treba, aby si inak vykonávali domáce úlohy jednotlivé členské krajiny eurozóny. Aký je dôvod, že tieto problémy vznikli až po niekoľkoročnej existencii eura? Myslím si, že problémy vznikli tým, že sa zmenila ekonomická situácia. Prešli sme z obdobia rastu do obdobia ekonomického poklesu, čo sa stalo prvýkrát v histórii existencie eura. Tu sa ukázalo, že politiky jednotlivých členských krajín musia byť pravdepodobne pod väčšou kontrolou a že podmienky, ktoré krajiny museli splniť pri prijatí eura, nemôžu opustiť po jeho zavedení. Sú trvalé a musí sa dodržiavať určitá disciplína v jednotlivých politikách. Ide predovšetkým o fiškálnu politiku. Tu sa ukázalo, že určitý relax, ktorý nastal po prijatí eura v týchto krajinách, keď si mysleli, že majú jednotnú menu a už sa nemusia usilovať mať vyrovnané rozpočty alebo nízke deficity, nebol najlepším riešením. Ukázalo sa tiež, že mechanizmy, ktoré sú na úrovni Európskej únie, ako napríklad Pakt stability a rastu, nie sú dostatočne účinné. Kam podľa vás vyústi súčasná situácia? Pomôže upokojeniu situácie nový trvalý krízový mechanizmus, na ktorom sa nedávno dohodli lídri EÚ? Je reálny scenár rozpadu eurozóny? Absolútne nepredpokladám rozpad eurozóny. Naopak, myslím si, že euro a eurozóna vyjdú z tejto situácie silnejšie. Vnímam to ako riešenie postavené na troch pilieroch. Prvý pilier je v tom, že okamžite treba prijať opatrenia, čo, samozrejme, niektorí neprijímajú s veľkou vôľou. To znamená poskytnúť dostatok likvidity, pomôcť krajinám v problémoch, aby sa im dal čas na to, aby sami prijali korekčné mechanizmy. Druhým pilierom je určitý záchranný mechanizmus, ktorý možno chápať pozitívne aj negatívne. Pozitívne môže byť chápaný iba vtedy, ak zároveň nastane tretí krok, a to je fiškálna a ekonomická disciplína jednotlivých krajín. Tá je základom toho, aby sa táto situácia neopakovala. Tento mechanizmus musí byť podporený tým, že sa problémy začnú riešiť vtedy, keď začínajú vznikať, a nie vtedy, keď už vypuknú naplno. Ten mechanizmus nebude morálnym hazardom v tom prípade, ak bude mať dostatočne účinné nástroje, ktoré okamžite identifikujú, že niektorá krajina sa svojou politikou vymaňuje z dohodnutých mantinelov. Na riešení dlhových problémov sa má bankový sektor v budúcnosti podieľať výraznejšie ako v súčasnosti. Tento zámer má svojich kritikov, podľa ktorých zvyšovaním neistoty na trhoch zhoršuje súčasnú situáciu v eurozóne. Čo si o tom myslíte? Myslím si, že transparentnosť a predvídateľnosť je jednou z podmienok toho, aby nenastávali turbulencie na finančných trhoch. To, že veritelia sa musia podieľať určitým spôsobom na riziku svojich investícií, je fakt. Na druhej strane, ak nechceme mať turbulencie na trhoch, musia jednotlivé krajiny jednoznačne stransparentniť svoje politiky a dávať veľmi jasné odpočty, kam smerujú, ktoré opatrenia prijímajú, aby boli predvídateľné ich ďalšie kroky. Ak nebudú, tak, samozrejme, aj investovanie do ich dlhových papierov bude veľmi problematické, a tým, že sa veritelia budú zúčastňovať na riziku tej investície, budú aj opatrnejší pri investovaní do týchto dlhopisov. Ak budú krajiny seriózne konsolidovať verejné financie, tak nebudú potrebovať v budúcnosti prefinancovávať toľko dlhov. Druhá vec je, že v záujme všetkých krajín je, aby ich dlhy boli prefinancované za slušných podmienok. Preto si musia v prvom rade splniť domácu úlohu a prijať omnoho transparentnejší spôsob komunikácie a opatrenia, aby sa im verilo. Aby sa verilo, že tie problémy, ktoré majú, sú dočasné a vedia ich aj s pomocou rôznych podporných mechanizmov prekonať. Slovensko tento rok odmietlo poskytnúť záchrannú pôžičku Grécku, kriticky sa súčasná vláda vyjadruje aj na adresu existujúceho eurovalu s argumentom, že to len zbytočne odďaľuje skutočné riešenie problémov. Čo si myslíte o perspektíve riadeného bankrotu nadmerne zadlžených štátov? Otázkou je, čo si kto predstavuje pod riadeným bankrotom. Keď sledujem tie diskusie, tak sa mi zdá, že pod riadeným bankrotom vidia ľudia iba zavedenie inej meny ako euro. Návrat k pôvodným menám už neexistuje, bude to vždy nová mena. Ale riadený bankrot je aj to, že krajina reštrukturalizuje svoje dlhy, napríklad namiesto splatnosti 5, 7 či 10 rokov budú tie dlhy splatné 15 až 20 rokov, aby sa dlhové zaťaženie týchto krajín trochu znížilo a boli to schopné manažovať. Z tohto pohľadu si myslím, že sa podobné kroky aj začínajú diať. Bankrot tohto charakteru, teda že krajina nie je schopná splatiť dlhy v tom čase, v ktorom pôvodne sľúbila, ale že ich bude splácať trochu neskôr, to prebieha a je to myslím už súčasťou tých mechanizmov, ktoré fungujú dnes. Ak niekto pod riadeným bankrotom rozumie, že krajina vystúpi z eurozóny a bude zavádzať nejakú novú menu, to je trochu komplikovanejšia otázka. Tam by som si nedovolila povedať, že takéto niečo je riešením súčasnej situácie. V poslednom období sa na medzinárodnej úrovni diskutuje o myšlienke mimoriadnej bankovej dane, v niektorých krajinách sa už dokonca stala realitou. Aký je váš pohľad na takéto iniciatívy? Osobne ju nepodporujem, lebo si myslím, že to má určitý charakter kolektívnej viny. Napriek tomu, že bankový sektor na Slovensku nebol podporovaný, nemusel byť sanovaný, bol zdravý, vykonáva veľmi opatrnú politiku, mal by platiť nejakú extra daň. Je to aj otázka toho, či sa tá daň použije na sanovanie fiškálnych problémov, a potom to nie je nič iné ako dodatočné zdanenie úspešných. Alebo či to má slúžiť na niečo iné, na riešenie problémov, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť v Európe. Ale to, ako sa dnes chápe táto dodatočná daň, je to uplatňovanie určitej kolektívnej viny a je to zdaňovanie úspešných. Myslím si, že toto nie je riešenie situácie, ktorá nastáva. Aký je Váš názor na balíček opatrení, ktorý prijala súčasná vláda? Pomôže oživeniu ekonomiky v tej situácii, v ktorej Slovensko je? Prvá zásada je, že bez konsolidácie verejných financií nemôžeme očakávať dlhodobý rozvoj Slovenska. Platí zásada, že čím je nižší fiškálny deficit, tým sa lepšie darí ekonomike, pretože ekonomika sa financuje svojou podstatou, to znamená produkciou, výrobou, službami. Druhá vec je, že beriem ten balíček ako nutný. Každý z nás si vie predstaviť, že by mohol byť radikálnejší, ale beriem ho ako určitý kompromis medzi tým, že treba ozdraviť verejné financie, a tým, že to má byť únosné pre ľudí. Inak by sme inými zdrojmi museli slabším príjmovým skupinám dopĺňať tie zdroje. Je to to, čo sa dokázalo v súčasnosti vyjednať a každý z nás si vie predstaviť buď miernejší alebo radikálnejší balíček podľa toho, koho sa pýtate. Ja som za to, aby boli čo najskôr verejné financie ozdravené. Bez nich nie sme schopní dlhodobo kvalitne rásť. My máme veľmi dobré poučenie, videli sme to pred pár rokmi. Keď sa ozdravili verejné financie, ekonomike Slovenska sa začalo mimoriadne dariť. To platí aj pre ostatné európske krajiny. Také hnutie za ozdravenie verejných financií, aké je v súčasnosti v Európe, si osobne za celú moju kariéru nepamätám, že by niečo podobné existovalo. Tie krajiny si to uvedomujú, niektoré to robia možno radikálnejšie, niektoré menej radikálne, ale každá jedna si uvedomuje, že bez ozdravenia verejných financií nemôže EÚ ďalej dlhodobo rásť. Čo sa týka našej krajiny, ja to beriem ako kompromis, vítam, že ten balíček prišiel. Treba verejné financie ozdraviť, treba znížiť deficit a je to vec politického kompromisu, či môže alebo nemôže byť radikálnejší. Ja som rada, že to vôbec nastáva, že je ten plán konsolidácie verejných financií v skoro krátkodobom horizonte, pretože 2 - 3 roky je krátkodobý horizont z hľadiska ekonomického vývoja. Z tohto pohľadu si myslím, že je urobený tak, že je aj sociálne únosný. Boli ste okrem iných funkcií viceguvernérkou Národnej banky Slovenska počas celého funkčného obdobia, ktoré zákon umožňuje. Pre vašu angažovanosť pri zavádzaní eura vás začali v dobrom slova zmysle volať Eurolady. Čo považujete za najvýraznejší úspech vo vašej profesionálnej kariére? Zavedenie dvoch mien, slovenskej koruny a eura. Aj keď je to možno paradoxom, na druhej strane je to veľmi symbolické. Slovensko urobilo taký obrovský krok od vzniku vlastnej meny a ekonomiky až po zavedenie eura, že si zaslúžilo dostať sa do klubu tých ostatných krajín. Takže toto sú asi dva moje najväčšie profesionálne úspechy. Keby sa dalo niečo vrátiť späť, čo by ste si želali, aby to bolo inak? Z hľadiska súkromného by som určite chcela vrátiť späť roky, keď som sama vychovávala deti pri zavedení slovenskej koruny a pri príprave zavedenia eura a asi by som trochu inak rozložila svoje sily, viac by som sa venovala deťom. Človek si až spätne uvedomuje, že na mnohé veci si nepamätá a chcel by ich znovu zopakovať. Z profesionálneho hľadiska si myslím, že nemám čo vracať späť. Urobilo sa veľa chybných krokov, možno veľa prešľapov aj v tom našom rozhodovaní. Ale bez toho by sme neboli schopní dnes robiť takú politiku, akú robíme. Čiže, ja to beriem tak, že to bol aj proces učenia. Vznikli sme ako nová krajina, s novou hospodárskou politikou, s novou menovou politikou. Mnohé kroky sme robili viac s dobrým vedomím ako intelektuálnym. Urobili sa, samozrejme, aj v hospodárskej politike viaceré chyby, ktoré sa potom museli dosť radikálne naprávať. Ale možno bez týchto chýb by sme neboli schopní prijať aj tie radikálne nápravy a pochopiť, kde je ten správny smer, kam sa má hospodárska politika uberať. Beriem obdobie tých posledných 17 alebo 18 rokov ako obdobie veľmi úspešné aj pre Slovensko, aj pre mňa osobne. Nie je tam nič také, kde by som povedala, že to treba vrátiť a zmeniť. Ten vývoj bol taký, aký mal byť, a učenie z neho bolo také, ako malo byť. Pocítili ste vo svojej profesionálnej kariére, že ste žena, že k vám pristupujú inak, či už v dobrom alebo zlom? Ja som šťastná, že som žena, že ako žena som otvorila dvere práve v týchto oblastiach, kde ženy nie sú dominantné, aj iným ženám. Bola som taký priekopník. Osobne som sa cítila veľmi konformne ako žena, pretože som si uvedomila dve veci – že ženské zbrane v tejto praxi použiť nemôžeme a že jediné, čo platí, je, ak je človek naozaj profesionál. Druhú vec, že ak chcem byť dobrá a profesionál, tak musím robiť omnoho viac ako muži. Keď sa s tým zmierite, dokážete veľa. Rozhovor s Elenou Kohútikovou je súčasťou nového multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prinesie TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického a kultúrneho života. pe vjo gl Naša polícia už vyšetruje ďalší fond - Polícia našla ďalšie podozrivé finančné toky vo fondoch Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, vyšetrovanie údajnej sprenevery sa rozrastá. Podľa informácií HN vyšetrovateľ rozšíril trestné stíhanie zo Slovenského rozvojového fondu aj na druhý z fondov - Fond Seed Capital. Ani na jeden nemal štát reálny dosah. "Úrad boja proti korupcii vedie trestné stíhanie vo veci pre trestný čin porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a trestný čin skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie,“ potvrdila HN stíhanie aj v druhom fonde policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová. Bližšie informácie polícia zatiaľ neposkytuje. Podľa nášho zdroja z Úradu špeciálnej prokuratúry suma, ktorá mala byť rozdelená podozrivým spôsobom a spriazneným firmám, narástla zo 17 miliónov už na takmer 30 miliónov eur. Čoskoro pritom padnú aj obvinenia voči konkrétnym osobám. Má ísť o ľudí, ktorí vo fondoch pôsobili od roku 2006. Na kauzu upozornila ešte v septembri premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Doslova povedala, že agentúru "ovládli pochybné skupiny“ a vedenie rezortu hospodárstva vyzvala, aby ju vyčistili. Vláda chce kvôli problémom z minulosti fungovanie agentúry a fondov úplne zmeniť. Bývalý šéf agentúry Bystrík Berthoty, ktorý patrí podľa našich informácií do okruhu podozrivých, sa vinný necíti. "Bol som človek, ktorý zakladal tie fondy, no počas môjho pôsobenia tam pochybenia neboli,“ obhajuje sa. Suma, ktorú vyšetrovatelia vyčíslili, je podľa neho prehnaná. "Za môjho pôsobenia tam boli urobené nejaké tri investície, ja som nebol členom investičného výboru, neschvaľoval som ich, tú vykonnú moc robili manažéri fondov,“ vysvetľoval nám bývalý šéf agentúry a Fondu fondov, pod ktorý podozrivé fondy spadajú. Práve manažéri fondov majú byť ďalšia skupina preverovaných osôb. Oba fondy totiž napriek menšiemu vlastníckemu podielu ovládali na základe zmluvy súkromné spoločnosti - teda rozhodovali, do akých firiem fondy investujú milióny. Peniaze, ktoré fondy priklepli rôznym firmám ako finančnú injekciu na podporu podnikania, podľa vyšetrovateľov neslúžili na rozvoj podniku, ale putovali na účty viacerých právnických aj fyzických osôb. Navyše správy, ktoré dostávala vláda, aby mohla skontrolovať činnosť fondov, mali obsahovať falošné údaje. Slovenský rozvojový fond manažovala firma 3on private equity, ktorej spolumajiteľom má byť podnikateľ Peter Struhár a predsedom predstavenstva bol až do decembra minulého roku Oskar Soták. Podľa výpisu z obchodného registra ho v akciovke nahradil Roman Fečík. Do spoločnosti sme sa pokúšali celý deň dovolať, neúspešne. Rovnako sme nezískali stanovisko ani od firmy Funds managers, ktorá riadi Fond Seed Capital. Napriek prísľubu sa nám nikto kompetentný z firmy už neozval. Predsedom predstavenstva je v nej už od roku 2007 Martin Paško. Podľa bývalého ministra Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD) je rozšírenie trestného stíhania aj na druhý fond logickým vyústením situácie. "Je nehorázne, čo sa tam dialo. Som zvedavý, či sa preukáže aj to, kto dal politické požehnania na toto dianie vo fondoch,“ skonštatoval pre HN. Podľa neho to bol Ivan Mikloš, ktorý dal v roku 2006 ako zastupujúci minister hospodárstva príkaz Berthotymu zmeniť fungovanie agentúry. Mikloš od začiatku Jahnátkove útoky odmieta. Martina Ruttkayová 12.01.2011 www.hnonline.sk Podiel obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny sa zvýši - Minimálna hranica podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v palive pri kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla by sa mala zvýšiť z 20 na 30 %. Ako vyplýva z návrhu novely o podpore obnoviteľných zdrohov energie, ktorú v stredu schválila vláda, výkup tzv. zelenej elektriny vyrobenej v kogeneračných zariadeniach sa tak podporí len za predpokladu, že palivo použité pri výrobe tejto elektriny bude obsahovať minimálne 30-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Podľa Jána Matuského z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť schválenie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov je pozitívnou správou. “Je snaha, aby sa obnoviteľné zdroje využívali vo väčšom objeme. Je to v súlade s politikou únie ale aj s potrebami štátu. Kogenerácia je na to vhodné miesto, ako využiť čo najviac obnoviteľných zdrojov,“ uviedol pre agentúru SITA Matuský. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Martin Chrena, vďaka tejto novele Slovensko ako jedna z prvých krajín Európskej únie sa zavádza podpora pre biometán. Podľa Chrena, cieľom je podporiť využívanie biometánu nielen na výrobu elektrickej energie, ale aj na výrobu tepla. “Keď sa biometán využíva len na výrobu elektriny jeho potenciálna účinnosť využívaná len na úrovni 30 %. Kombinovanou výrobou elektrickej energie a tepla sa táto účinnosť môže zvýšiť až na 70 %, čo nám pomôže splniť naše tzv. zelené ciele,“ dodal Chren. Novela zákona by mala taktiež zaradiť medzi obnoviteľné zdroje energie aj aerotermálnu a hydrotermálnu energiu. Vďaka navrhovanej novele by sa mala taktiež zadefinovať biokvapalina ako kvapalné palivo vyrobené z biomasy použité na iné energetické účely ako na dopravu. Na základe vládou schválenej novely by sa mala zrušiť povinnosť pre výrobcov elektriny v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 10 megawattov dodávať celý objem elektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Náklady súvisiace s prevzatím zodpovednosti za odchýlku by mali byť po novom zohľadnené v konaní o cenovej regulácií. SITA 12.01.2011 Riaditeľom Agentúry rozvoja vodnej dopravy je Vladimír Novák - Riaditeľom novozaloženej Agentúry rozvoja vodnej dopravy sa stal Vladimír Novák. Na tento post ho vymenoval minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH). Novák predtým pôsobil v Štátnej plavebnej správe na Útvare projektovej prípravy a realizácie vodných ciest. Agentúru SITA o tom v stredu informoval hovorca ministra dopravy Martin Krajčovič. Agentúra rozvoja vodnej dopravy vznikla 1. januára tohto roka na základe novely zákona o vnútrozemskej plavbe ako rozpočtová organizácia ministerstva dopravy. "Agentúra bude okrem iného zabezpečovať rozvoj a modernizáciu vodných ciest, opravy súčastí vodnej cesty, realizáciu pilotných projektov rozvoja intermodálnych dopravných osí či podieľať sa na vývoji a implementácii nových technológií a prevádzkových systémov pre vodné cesty," uviedol Krajčovič. Pri dohľade nad priebehom vykonávania projektov bude agentúra zodpovedať tiež za zásady obstarávania a čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie. Agentúra by mala mať na svoju činnosť a poskytovanie dotácií v roku 2011 výdavky 3,6 mil. eur, z toho na kapitálové výdavky 3,35 mil. eur. V rokoch 2012 a 2013 by mala mať k dispozícii po 5,2 mil. eur, z čoho kapitálové zdroje majú tvoriť 5 mil. eur. Agentúra by mala mať desať zamestnancov. SITA 12.01.2011 Predali sme dlh za sto miliónov - Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) vo včerajšej aukcii predala deväťročné štátne dlhopisy v hodnote 94,4 milióna eur, z toho nerezidentom za 35 miliónov eur. Informoval o tom Juraj Pekár z odboru riadenia dlhu agentúry. Priemerná úroková sadzba dosiahla úroveň 4,1669 percenta p. a., minimálna bola na úrovni 4,0900 percenta p. a. a maximálna na 4,2000 percenta p. a. Celkový dopyt investorov v dnešnej aukcii predstavoval 274,4 milióna eur, z čoho za 67 miliónov eur od nerezidentov. Štátne dlhopisy sú splatné 27. apríla 2020. 11.01.2011 hnonline.sk Vláda navrhuje zmeny v osobnej asistencii - BRATISLAVA. Od začiatku júla tohto roka by sa mali zmierniť podmienky čerpania peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý sa nachádza v pripomienkovom konaní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) navrhuje umožniť rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené úkony osobnej asistencie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému vo zvýšenej miere. "V tejto súvislosti sa vypúšťajú súčasné limitujúce podmienky, ktorými sú zamestnanie, štúdium alebo odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne 3 650 hodín ročne," uvádza ministerstvo. Novelou zákona sa má od druhého polroka tohto roka zvýšiť ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. "Predpokladáme, že v roku 2011 sa zvýšená ochrana príjmu dotkne 261 poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Pri každom z uvedených poberateľov sa priemerne zvýši ich príjem za druhý polrok tohto roka priemerne o približne 460 eur," odhaduje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Zo zákona sa má vypustiť povinnosť fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vo výkazoch o počte hodín vykonávanej osobnej asistencie uvádzať vykonané činnosti osobnej asistencie. V záujme znížiť výdavky zo štátneho rozpočtu rezort práce navrhuje, aby úrady práce a sociálnych vecí nemuseli vydávať rozhodnutie o zvýšení peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov alebo o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu úpravy sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. "Predpokladáme, že upustenie od povinnosti vydávanie rozhodnutia vo vybraných prípadoch predstavuje úsporu na poštovnom v roku 2011 v sume 361,5 tisíc eur, v roku 2012 vo výške 367,8 tisíc eur a v roku 2013 v sume 374 tisíc eur," dodáva ministerstvo. pondelok 10. 1. 2011 SITA Mikloš chce ísť po krku podvodníkom s DPH - Doterajšie snahy a nástroje na elimináciu daňových podvodov, a to predovšetkým podvodov v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), sú podľa ministerstva financií nedostatočné. Rezort preto pripravil sériu opatrení, ktoré by na jednej strane mali účinne a efektívne potlačiť možnosti podvodných aktivít a zabrániť ich ďalšej eskalácii, ale ktoré by súčasne nepredstavovali administratívne prekážky rozvoju podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. "Prijatím všetkých navrhovaných opatrení ako celku a ich dôslednou implementáciou v praxi je možné docieliť to, že podvodom na DPH sa v SR bude dariť čoraz nákladnejšími a neatraktívnymi formami," uvádza ministerstvo v návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na DPH, ktorú predložilo do pripomienkového konania. Analýza súčasného stavu podielu čiernej ekonomiky na výpadkoch príjmov štátneho rozpočtu z DPH, výsledkov kontrolnej činnosti, ako aj výšky nevymožiteľných daňových nedoplatkov podľa ministerstva ukázala, že je potrebné prijať celú sériu opatrení od predregistračného procesu, cez zmenu prístupu k výberu subjektov na kontrolu, výkon samotnej kontroly až po vymáhanie daňových nedoplatkov. Rezort financií preto napríklad ako jedno z opatrení navrhuje rozšírenie obsahu žiadosti o registráciu pre DPH o údaje, ktoré môžu indikovať rizikovosť žiadateľa o registráciu. V rámci žiadosti by tak subjekt mal uvádzať údaje o veku a národnosti žiadateľa, informáciu, či zamestnáva iné osoby, prípadne či má zámer uskutočňovať intrakomunitárne obchody. Rovnako ministerstvo navrhuje legislatívnu úpravu, ktorej cieľom má byť zverejňovanie registra osôb, ktorým daňová správa zaslala oznámenie, že boli daňovou správou identifikované ako osoby, ktoré sa zúčastňujú podozrivých obchodných aktivít. Jedným z opatrení má byť aj zavedenie inštitútu finančnej zábezpeky pre osoby, u ktorých je odôvodnená obava, že vymoženie, či zaplatenie dane bude neúspešné. K eliminácii rizika podvodov s DPH by podľa zverejneného materiálu malo prispieť aj rozšírenie možnosti pre uplatnenie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za nezaplatenú daň platiteľov v reťazci subjektov. Rovnako ministerstvo navrhuje možnosť zrušenia registrácie DPH z úradnej moci. Rezort navrhuje napríklad aj zavedenie povinnosti bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit. Ten by mohol byť vo výške 3 000 eur. Jedným z opatrení je aj zavedenie trestnej zodpovednosti štatutárnych zástupcov právnických osôb za spáchanie trestných činov neodvedenia dane, skrátenia dane či nezaplatenia dane. Príjmy z DPH predstavujú podstatný podiel na všetkých príjmoch štátneho rozpočtu. Výnos z DPH pritom za rok 2008 predstavoval 4,62 mld. eur avšak za rok 2009 poklesol na 4,23 mld. eur. Pokles príjmov z DPH v roku 2009 bol podľa ministerstva financií spôsobený najmä zhoršeným ekonomickým vývojom v dôsledku globálnej hospodárskej krízy spojeným s nákupnou turistikou občanov Slovenska v Maďarsku, Poľsku či Českej republike, ale aj zvýšeným sklonom verejnosti k úsporám. Čiastočne sa podľa rezortu pod tento stav podpísalo aj prijatie niektorých legislatívnych zmien, ktoré mali charakter protikrízových opatrení. Išlo napríklad o skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo 60 na 30 dní pre daňovo a odvodovo spoľahlivé subjekty. SITA 6.01.2011 Ušetriť vám pomôžu bločky od robotníkov - Ak uvažujete o predaji vášho nového bytu v lehote do piatich rokov, plateniu 19-percentnej dane z príjmu sa nevyhnete. No znížiť si sumu, z ktorej sa vám daň vyrubí, môžete. Pokojne upravujte Kúpite starý byt, upravíte si ho na svoj obraz, zvýšite jeho hodnotu prestavbou, a ešte z toho pri predaji zaplatíte daň? Tohto scenára sa báť nemusíte, ak sa vopred pripravíte. Podľa zákona sa zdaňovaný príjem z predaja nehnuteľnosti môže znížiť o výdavky na rekonštrukciu, odmenu znalca, advokáta či províziu realitnej kancelárie. Ak napríklad kúpite byt za 100-tisíc eur, na rekonštrukciu dáte 10-tisíc eur a po štyroch rokoch ho predáte za 130-tisíc, daň budete platiť iba zo sumy 20-tisíc eur. Samozrejme, o rekonštrukciách musíte mať doklad. Namieste je otázka, či sa v snahe znížiť si daňový základ nebude predajca vynaložené výdavky nadsadzovať. Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií, si myslí, že sa to nebude diať vo väčšej miere ako doteraz, keďže aj pred novelou zákona o dani z príjmu sa zdaniteľný príjem určoval ako výnos z predaja znížený o skutočne vynaložené náklady. Daniela Danihel Rážová, riaditeľka Bond reality, pripúšťa, že sa takéto snahy môžu vyskytnúť. Pripomína však, že daňový úrad vie relevantne posúdiť, čo je primerané a čo nie. „Znalci aj advokáti majú transparentné sadzby za svoje úkony, realitné kancelárie takisto pracujú s obvyklými províziami. Okrem toho, aj ten, kto by poskytol výdavkovú faktúru, bude musieť túto sumu na konci roka takisto zdaniť,“ dodáva. Pomôžu aj opravy Na zníženie dane poslúžia tiež výdavky na opravu a údržbu bytu. Problém môže nastať v tom, ako ich daňovému úradu preukázať. Nie každý si roky ukladá bločky či faktúry z malých alebo väčších opráv v domácnosti. V prípade, ak písomné doklady o rekonštrukcii nemáte, môžu vám pomôcť aj výpisy z bankového účtu. Pravda, len vtedy, ak ste neplatili za opravy v hotovosti. Hrozia podvody Obavy realitných kancelárií, že ľudia budú kvôli nižšej dani predávať byty za nižšie ako reálne ceny, sú podľa ministerstva financií tiež neopodstatnené. Nie je to výhodné pre kupujúceho. V prvom rade preto, že pri budúcom predaji nehnuteľnosti sa mu zdaniteľný príjem zníži len o sumu na zmluve, nie o skutočne zaplatené peniaze. Takže ak by kupujúci predal byt v budúcnosti za vyššiu sumu, než za akú ho kúpil, rozdiel v cene by bol väčší a platil by vyššiu daň. Nevýhodné by to bolo pre kupujúceho aj vtedy, ak by vložil nehnuteľnosť do obchodného majetku a využíval na podnikanie. „Vtedy si bude daňové odpisy uplatňovať len z preukázateľnej kúpnej ceny, a preto by mal nižšie daňové výdavky,“ dodáva Jaroš. Rážová dodáva, že takého počínanie je trestný čin krátenia dane. Kupujúci z toho veľa výhod nemá, pretože sumu, ktorú zaplatí mimo kúpnej zmluvy, v prípade akýchkoľvek problémov nikdy nedostane späť a je to pre neho riskantné. „Jediné, čím by ho mohol predávajúci motivovať, je nižšia kúpna cena, treba však skutočne dôrazne upozorniť na veľké riziko podvodov, ktoré kupujúcim hrozí, ak budú platiť financie mimo zmlúv,“ uvažuje riaditeľka. 7. 1. 2011 hnonline.sk Jozef Ryník Dôchodky sa v tomto roku zvýšia o 1,8 percenta - BRATISLAVA. Dôchodcovia už na januárovej dávke pocítia jej zvýšenie o 1,8 %. Ako upozornila Sociálna poisťovňa (SP), tento rast sa dotkne starobných, predčasných starobných, invalidných, vdovských, vdoveckých, sirotských a sociálnych dôchodkov. "Nezvyšujú sa vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, ak boli vymerané zo starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku už zvýšeného o 1,8 %," dodáva SP. Tá upravuje sumy mesačných dávok automaticky a poberateľom zašle písomné rozhodnutie v priebehu januára. Dôchodky sa v tomto roku valorizovali na základe rastu inflácie a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Minister práce Jozef Mihál (SaS) chce však presadiť iný spôsob ich zvyšovania. Neúspešne sa o to pokúsil poslednou navrhovanou zmenou zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa mali dávky zvýšiť iba na základe rastu cenovej hladiny, a to o pevnú sumu. štvrtok 6. 1. 2011 TASR Naše malé firmy zažili rok bankrotov - Kým veľké firmy majú najhoršie obdobie krízy už za sebou, tie malé sa potýkajú s vlnou bankrotov. 49145740 Podľa štatistík Slovak Credit Bureau skončilo do konca novembra 2010 v konkurze 340 firiem. Bolo ich tak o 55 viac ako za rok 2009 a zároveň najviac za posledných desať rokov. "Napriek tomu, že ekonomika ako celok prekonala krízu a vlani dochádzalo k oživeniu, vysoký počet bankrotov naznačuje, že k oživeniu nedochádzalo vo všetkých odvetviach ekonomiky,“ vysvetľuje Jana Marková zo Slovak Credit Bureau. Najväčšie problémy mali stavebné spoločnosti, dopravcovia a textilný priemysel. "Vlani boli firmy schopné kryť rezervy z vlastného majetku, v mnohých prípadoch však tieto zdroje vysychajú a spoločnosti sa dostávajú do vážnych problémov,“ dopĺňa Andrej Glézl, externý spolupracovník KPMG Slovensko. Podľa analytikov mnohé firmy stratili odberateľov a nevedeli za nich nájsť vhodnú náhradu. V konkurze sa vlani ocitli aj také spoločnosti, ako letecký dopravca Air Slovakia, sieť elektier Elektro Slovakia či reštauračná sieť Robinson Café. Tomáš Vašuta hnonline.sk 3.01.2011 Správa eurofondov prechádza na rezort dopravy - Kompetencie potrebné na správu eurofondov prešli od 1. januára tohto roka z Úradu vlády SR na rezort dopravy. Pod ministerstvo zároveň prechádza aj majetok štátu, ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencií v tejto oblasti. "Zmena, ktorou prechádzajú kompetencie Centrálneho koordinačného orgánu na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR, neovplyvní kontinuitu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie," konštatuje v stanovisku rezortu generálna riaditeľka sekcie koordinácie fondov EÚ Sandra Salamonová. TASR o tom dnes informoval riaditeľ odboru pre vzťahy s verejnosťou MDVRR SR Ľubomír Tuchscher. 3.01.2010 Daňové priznania už nemusíme podávať do konca marca - BRATISLAVA. Daňovníci už v budúcom roku nebudú musieť podávať daňové priznania k dani z príjmov do konca marca. Právnické osoby (PO) ako aj fyzické osoby (FO) budú môcť správcovi dane oznámiť posunutie lehoty na podanie daňového priznania a v novej lehote aj daň zaplatiť. Firmy mohli pritom túto možnosť využiť aj v tomto roku a podľa Daňového riaditeľstva (DR) SR ju využilo takmer 17 400 právnických osôb. Fyzické osoby môžu využiť túto možnosť prvýkrát v roku 2011. Podľa očakávaní daňového riaditeľstva budú mať o novú možnosť daňovníci záujem. „V roku 2011 predpokladá daňová správa porovnateľný nárast prípadov predĺženej lehoty na podanie daňových priznaní na dani z príjmov FO ako bol nárast predĺženej lehoty na podanie daňových priznaní na dani z príjmov právnických osôb v roku 2010,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa DR SR Gabriela Dianová. Lehota na podanie daňového priznania bola v tomto roku v prípade právnických osôb predĺžená v 17 458 prípadoch, z toho na základe oznámenia v 17 395 prípadoch a na základe žiadosti daňovníka v 63 prípadoch. Počet právnických osôb, ktorým bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, vzrástol takmer sedemnásobne. Celkovo bola v roku 2010 predĺžená lehota na podanie daňového priznania 34 405 daňovým subjektom (právnickým aj fyzickým osobám), čo je nárast oproti roku 2009 o 14 051 daňovníkov. Právnické a fyzické osoby majú novú možnosť oznámiť správcovi dane posunutie lehoty na podanie daňového priznania a v novej lehote aj daň zaplatiť na základe minuloročnej novely zákona o dani z príjmov. Tá s účinnosťou od začiatku tohto roka umožňuje firmám podať do 31. marca príslušnému daňovému úradu oznámenie, na základe ktorého sa predĺži táto lehota najviac o šesť kalendárnych mesiacov a to v prípade, ak sú súčasťou príjmov daňovníka aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. V ostatných prípadoch sa lehota na podanie priznania predlžuje najviac o tri mesiace. Fyzické osoby majú možnosť oznámiť posunutie termínu na podanie daňového priznania až v budúcom roku. 30.12.2010 SITA Od pondelka zdražie liter benzínu asi o 0,065 eura a nafty o 0,06 eura - Bratislava 30. decembra (TASR) - Po Novom roku začnú na Slovensku platiť vládne opatrenia, ktoré výrazne zvýšia ceny pohonných látok. "Benzíny zdražejú od pondelka 3. januára 2011 na čerpacích staniciach najčastejšie o 0,065 eura za liter a nafta o 0,06 eura za liter," informoval dnes internetový portál natankuj.sk. Rast DPH z 19 % na 20 %, zrušenie daňového zvýhodnenia biopalív a zavedenie príspevku na núdzové zásoby ropy tak priemerné ceny pohonných látok zdvihnú. Najpredávanejší 95-oktánový benzín bude stáť od budúceho roka v priemere takmer 1,390 eura/l a nafta 1,265 eura/l. Ceny benzínov sa tak po zdražení dostanú na historicky najvyššie úrovne. LPG bude od budúceho roku drahší približne o 0,099 eura/l a CNG približne o 0,20 eura za kilogram. Najväčšia hrozba palivovej turistiky sa podľa natankuj.sk objaví na severe Slovenska, kde budú najmä ceny benzínov výrazne drahšie v porovnaní s cenami v Poľsku, miestami aj viac ako o 0,15 eura za liter. V prípade nafty bude rozdiel dosahovať aj vyše 0,10 eura za liter. "Natrafiť na lacnejšie pohonné látky v Maďarsku a Česku nebude také jednoduché. A ani benzíny v Rakúsku nebudú oveľa výhodnejšie, keďže aj tam sa vláda postarala o novoročné zdražovanie," dodal internetový portál. jal gl Murári môžu za prácou, končia sa obmedzenia - Od mája budú môcť naši stavbári či zdravotné sestry pracovať v Rakúsku a Nemecku bez obmedzení. Dramatický vplyv to vraj mať pre nás nebude. BRATISLAVA. Obmedzenia pre niektoré profesie v Nemecku a Rakúsku sa končia. Slováci, ale aj Česi, Maďari či Poliaci budú môcť od mája budúceho roku pracovať v týchto krajinách bez toho, aby museli mať pracovné povolenia. Nemecko a Rakúsko si obmedzenia uplatňovali voči desiatim štátom Európskej únie sedem rokov. Ide o krajiny, ktoré pristúpili do únie až po roku 2004. Najväčšie obmedzenia sú do mája na stavebné práce či čistiace služby. Končiace obmedzenia práce Na ktoré oblasti platili: Rakúsko a Nemecko: stavebníctvo a príbuzné odvetvia, upratovacie služby - priemyselné upratovanie, iba Rakúsko: úprava kameňa, obrábanie kovových materiálov, úprava parkov a záhrad, sociálne práce, bezpečnostné služby, iba Nemecko: úprava interiérov. Pre ktoré krajiny platili obmedzenia: Pre všetky, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004, okrem Malty a Cypru. Okrem Slovenska ide o Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, a Slovinsko. Obmedzenie majú aj Bulharsko a Rumunsko, o tieto štáty sa únia rozšírila v roku 2007. Nemecko a Rakúsko im obmedzenia môže rozšíriť do roku 2013. Zdroj: euroinfo.gov.sk, NADSME Ľudia však aj naďalej budú musieť spĺňať viaceré kritériá: „U vysokokvalifikovaných zamestnancov sa budú naďalej požadovať výborné znalosti nemeckého a vo väčšine prípadov aj anglického jazyka a príslušné vzdelanie," povedala Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska. Nižšie platy Najväčšiu obavu majú Rakúšania a Nemci z možného zníženia svojich miezd. Obmedzenia totiž neskončia len pre niektoré profesie, ale aj pre naše firmy, ktoré ich ponúkajú. „Robíme všetko, aby sa po otvorení pracovného trhu zamedzilo dumpingu platov, a aby boli dodržané v Rakúsku platné minimálne mzdy a kolektívne pracovné zmluvy," povedal prezident slovensko-rakúskej obchodnej komory Josef Altenburger. Potvrdzujú to aj podnikatelia. „V Nemecku sa už objavili hlasy za zavedenie inštitútu minimálnej mzdy, keďže existujú obavy vzniku špirály znehodnocovania platov hlavne v oblasti služieb. Tam sú už aj teraz vyplácané nízke mzdy," povedala Lukačovičová. Veľký záujem vraj nebude Zrušenie obmedzení práce vraj nebude mať na náš trh dramatický vplyv. „Krajiny bojujú s vlastnou nezamestnanosťou, budú vyžadovať minimálne jazykové znalosti a môžu sa brániť napríklad minimálnou mzdou alebo kvalifikačnými požiadavkami," povedala Lukačovičová. V Nemecku bola podľa európskeho štatistického úradu Eurostat nezamestnanosť v októbri 6,7 percenta a v Rakúsku 4,8 percenta. Na Slovensku je to 14,7 percenta. Veľkých zmien sa neobáva ani Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. „Nemyslím si, že by nastal masový odlev pracovníkov. Je tu jazyková bariéra, ktorá je dosť veľká," povedal. O prácu v únii majú naši podnikatelia a živnostníci záujem. Vyplýva to z údajov Európskej komisie, ktorá sleduje, koľko ľudí chce podnikať v krajinách s regulovanými sektormi. Záujemcovia, ktorí chcú založiť živnosť alebo inak podnikať, musia podávať žiadosti o uznanie odborných kvalifikácií nadobudnutých na Slovensku. „Najviac ich bolo podaných v Rakúsku - 2784, v Česku - 1411, vo Veľkej Británii - 991 a Nemecku - 411," povedal Tigran Aleksanyan, informačný pracovník z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME). Prípravy už začali Aj keď bude trh práce otvorený až v máji, Nemci a Rakúšania sa už chystajú na príchod nových zamestnancov a firiem. Informačné materiály a semináre pripravuje aj NADSME. Publikácie by podľa neho mali byť prístupné na internete. 29.12.2010 Veronika Folentová SME Skoršiu penziu chcú stále tisíce ľudí - odu | 27. decembra 2010 Pravda Záujem o predčasné dôchodky sa ani po sprísnení zákona zatiaľ neznížil. V budúcom roku štát síce zakáže ľuďom pracovať a zároveň poberať predčasnú penziu, či však týmto opatrením dosiahne želané zníženie počtu poberateľov predčasných dôchodkov, isté nie je. Počet žiadateľov o predčasné dôchodky sa totiž zatiaľ pohybuje stále na zhruba rovnakej úrovni, hoci o zákaze súbehu mzdy a práce sa hovorí už niekoľko mesiacov. Podľa analytikov tu môže zohrať úlohu aj to, že niektorí ľudia chcú využiť súčasný zákon do poslednej chvíle, prípadne rátajú s možnosťou privyrábať si na dohodu, čo im novela bude naďalej umožňovať. Celkovo dnes poberá predčasný starobný dôchodok vyše 51-tisíc ľudí. Z nich pracuje zhruba 19-tisíc. Nový generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka predpokladá, že po účinnosti novely prestane poberať predčasnú penziu vyše deväťtisíc ľudí. "U každého jednotlivca to závisí od rozdielu medzi jeho zárobkom a dôchodkom. Čím bude vyšší, tým skôr sa radšej vzdá penzie, a naopak," mieni Lopatka. Keby zo systému odišla aspoň polovica, teda asi 9 500 pracujúcich penzistov, štát by na budúci rok ušetril okolo 42 miliónov eur. Ministerstvo práce však úsporu predbežne odhadlo až na 56 miliónov. Priemerná výška predčasného dôchodku je dnes 366,75 eura, čo je viac ako priemerný riadny starobný dôchodok. Predčasné penzie sú vyššie, pretože pre ne platia prísnejšie kritériá. Nesmú napríklad klesnúť pod 1,2-násobok životného minima a keďže sa znižujú o každý mesiac, o ktorý ide človek do penzie skôr, zvyčajne o ne žiadajú ľudia s vyššími príjmami. Od Nového roka budú mať predčasní penzisti zakázané aj pracovať, s výnimkou práce na dohodu. Reálne budú mať však na rozhodnutie čas až do marca, vzhľadom na dvojmesačnú výpovednú lehotu, ktorú dostanú v zamestnaní, ak by si vybrali poberanie predčasnej penzie. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že tým, ktorí sa do konca februára rozhodnú vzdať zárobkovej činnosti, môže penziu za marec vyplatiť s oneskorením. Ak začiatkom mesiaca nechcú zostať bez dôchodku, musia sa najneskôr do 10. februára odhlásiť z dôchodkového poistenia. "Mali by tak urobiť preto, aby Sociálna poisťovňa stihla ich odhlásenie spracovať a predčasný dôchodok im následne poukázať v riadnom termíne," upozorňuje riaditeľka odboru metodiky dôchodkového poistenia tejto inštitúcie Timea Vörösová. Kým totiž Sociálna poisťovňa predčasného penzistu eviduje ako zamestnanca či živnostníka, novoprijatá novela zákona o sociálnom poistení jej prikazuje v marci mu výplatu dôchodku pozastaviť. "Pre zánik nároku na predčasný starobný dôchodok je zo zákona rozhodujúce, či je poistenec povinne dôchodkovo poistený po 28. februári 2011. Keďže sa však dôchodkové dávky vyplácajú mesačne vopred, potrebné úradné úkony sa musia vykonať s istým časovým predstihom," vysvetlila Vörösová. Ak by preto poisťovňa dostala od poberateľa odhlášku z dôchodkového poistenia až v posledné dni februára, a penziu mu pritom bežne vypláca už v prvé dni mesiaca, z objektívnych príčin mu ich tentoraz hneď na začiatku marca nepošle. Predčasný penzista živnostník sa z dôchodkového poistenia odhlasuje sám. Za zamestnaného penzistu tak musí urobiť zamestnávateľ. "Aj ten však môže prejaviť dobrú vôľu a poslať odhlášku do 10. februára, hoci sa pracovný pomer jeho zamestnanca skončí až k 28. februáru," zdôraznila riaditeľka. Sociálna poisťovňa aj ministerstvo práce svorne tvrdia, že situáciu nebolo možné riešiť inak. Uisťujú však, že ani ten penzista, ktorý sa odhlási medzi 11. a 28. februárom, o marcový dôchodok v nijakom prípade nepríde. "Iba toto riešenie vytvára rovnaké podmienky pre všetkých predčasných starobných dôchodcov," tvrdí hovorkyňa poisťovne Jana Ďuriačová. Všetky odhlásenia sa podľa nej budú zaznamenávať a okamžite sa na ne nadviaže pokyn na výplatu dôchodku. Oneskorenie by nemalo presiahnuť dva týždne. Zákaz možnosti pracovať popri poberaní predčasného starobného dôchodku inak ako na dohodu je podstatnou zmenou, ktorú schválená novela priniesla. Toto šetriace opatrenie vlády má stabilizovať Sociálnu poisťovňu. Inštitút predčasného dôchodku pôvodne vznikol len pre ľudí, ktorí prišli o zamestnanie a pre vyšší vek si už nedokážu nájsť inú prácu. "Túto zmenu považujem za veľký prínos. Odporuje predsa zdravému rozumu, aby si človek, ktorý dosiahol príslušný vek, iba tak vybavil predčasný dôchodok a naďalej zostal pracovať na tom istom mieste. Azda by som to chápal, keby sme žili v Kuvajte, no táto krajina na taký luxus jednoducho nemá. Je to nefér voči zvyšku občanov," zhodnotil generálny riaditeľ poisťovne Lopatka. Termín skončenia zárobkovej činnosti do 28. februára by mal byť zvládnuteľný pre všetkých, ktorí sa rozhodnú zotrvať na predčasnom dôchodku. Zamestnanému poberateľovi, ktorý dá ešte do Silvestra výpoveď, od januára pobeží maximálne dvojmesačná výpovedná lehota. "Ani u živnostníkov by nemal nastať problém. Musia si splniť odhlasovaciu povinnosť a živnosť im zaniká nasledujúcim dňom," upokojuje Eva Kállayová, vedúca odboru živnostenského podnikania na Živnostenskom úrade v Bratislave. Do úvahy síce prichádzajú aj kuriózne prípady, že by napríklad predčasný dôchodok uprednostnil podnikateľ, ktorý by musel zrušiť firmu a prepustiť zamestnancov. Aj taký má však šancu splniť si všetky povinnosti. Predčasné dôchodky v číslach * podľa posledných štatistík ich poberá 51 094 ľudí, z nich pracuje asi 19-tisíc * výška predčasného dôchodku nesmie klesnúť pod 1,2-násobok životného minima dospelého človeka, teda pod 222,50 eura * jeho priemerná výška dnes dosahuje 366,75 eura * vlani na predčasných penziách štát vyplatil vyše 240-tisíc eur Kedy môže ísť človek do skoršej penzie * ak najmenej 15 rokov platil dôchodkové poistenie * ak mu do dovŕšenia dôchodkového veku nechýba viac ako dva roky * ak výsledná suma neklesne pod 1,2-násobok životného minima - predčasný dôchodok sa totiž znižuje o pol percenta za každý mesiac, ktorý človeku chýba do riadneho penzijného veku * od Nového roku nebude smieť poberateľ predčasného dôchodku pracovať, jedinú povolenú zárobkovú činnosť bude mať na prácu na dohodu Februárová výplata vás nepoteší - Od januára sa znižuje suma nezdaniteľnej časti zo 4 025,70 na 3 559,30 eura, čo bude v praxi znamenať, že zaplatíme vyššiu daň z príjmu. 48886750 Zamestnancom sa zníži čistá mesačná mzda a mnohí možno nebudú rozumieť prečo. Nezdaniteľnú časť im od dane odpočítava už firemná účtovníčka, preto sa jej výškou nezaoberajú. Ak však nezdaniteľná časť klesne, zvýši sa daň, ktorú zaplatia. Dôsledkom toho sa zamestnancom zníži čistá mzda. Mnohým zamestnancom sa plat zníži aj zavedením odvodov zo súčastí príjmu, z ktorých sa doteraz odvody neplatili. Ak napríklad niekto používa služobné auto na súkromné účely, alebo dostáva náhrady za pracovnú pohotovosť a zamestnávateľ mu dá odmeny, tak pocíti januárové zmeny pomerne výrazne. Vyššia daň Ak vám zamestnávateľ k januáru nevalorizuje plat, pripravte sa na jeho zníženie. Hrubá mzda síce zostane rovnaká, no na účet dostanete menej peňazí. "Čistá mzda zamestnanca od budúceho roka klesne, aj keď sa hrubý plat nezníži. Nezdaniteľná časť základu bola doteraz na dva roky prechodne zvýšená na 22,5-násobok životného minima. Od nového roka to bude pôvodná výška, 19,2-násobok životného minima,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková. Sadzba dane z príjmu zostáva rovnaká - 19 percent. Avšak, keď sa pozriete na svoju výplatnú pásku, zaplatená daň je nižšia ako 19 percent z vášho príjmu. Je to práve vďaka nezdaniteľnej časti na daňovníka, ktorá zabezpečuje, že sa zdaní iba príjem nad 4 025,70 eura ročne. Táto suma sa v podstate odráta od vášho daňového základu a ročne vám zníži daň o takmer 765 eur. Nezdaniteľná časť sa znižuje, čo bude znamenať, že na dani zaplatíte viac. Ak ste doteraz využívali iba nezdaniteľnú časť na daňovníka, rozdiel bude takmer 89 eur ročne. V prípade, že využívate aj nezdaniteľnú časť na manželku, ktorá nemá vlastný príjem, štátu môžete zaplatiť o ďalších 89 eur viac ako doteraz. Nezdaniteľná časť na doplnkové dôchodkové alebo účelové sporenie a životné poistenie sa úplne ruší, takže ak ste ju v minulosti využívali, podľa nových pravidiel už nebudete môcť a rozdiel v zaplatenej dani sa vám zvýši o ďalších 75,70 eura. Širšie odvody Celkovú čistú mzdu vám môže znížiť aj zavádzanie odvodov zo všetkých zamestnaneckých príjmov. Vládne "rušenie neopodstatnených výnimiek“ bude znamenať zdravotné aj sociálne odvody z odstupného a odchodného, z peňažných aj nepeňažných odmien či z náhrad za pracovnú pohotovosť. Dotkne sa to aj ľudí, ktorí používajú na súkromné účely služobné auto alebo dostali nejaký príspevok zo sociálneho fondu. "Do vymeriavacieho základu zamestnanca vstupujú všetky príjmy, z ktorých sa odvedie daň z príjmov zo závislej činnosti, okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,“ potvrdzuje hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová. Pre všetkých, ktorí majú takéto, doteraz odvodmi nezaťažené príjmy, bude januárová výplata nižšia ako decembrová. Odborníci nesúhlasia Podľa Juraja Karpiša z INESS to možno považovať za zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia. "Podľa nášho názoru nie je vhodné v súčasnosti zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie a priestor pre konsolidáciu verejných financií sa mal vytvoriť radikálnejším znižovaním verejných výdavkov. Prípadné odstraňovanie výnimiek v odvodovom systéme malo byť sprevádzané znižovaním sadzieb,“ tvrdí Karpiš. S myšlienkou zníženia odvodových sadzieb ako s kompenzáciou za rozširovanie okruhu príjmov, z ktorých sa odvody platia, súhlasí aj Peter Goliaš, riaditeľ INEKO. Na nezdaniteľnú časť má však iný názor. "Nezdaniteľná časť bola v minulosti zvýšená ako dočasné protikrízové opatrenie, v súčasnosti sa teda len vracia na pôvodnú úroveň. V prípade odvodov by malo byť zvýšenie záťaže jednotlivým skupinám kompenzované plošným znížením sadzieb alebo zavedením odpočítateľnej položky. Keď nie teraz, tak aspoň v ďalšej fáze reformy,“ hovorí Goliaš. Peter Hanák www.hnonline.sk 22.12.2010 Miškov ustupuje len „naoko“ - Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) nie je ochotný dať výkonnú moc podnikateľom a živnostníkom v novej superagentúre, ktorá má vzniknúť zlúčením agentúr NADSME a SARIO. Aj keď z návrhu o jej podobe, ktoré dalo ministerstvo hospodárstva včera do pripomienkového konania, vyplýva, že Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz budú súčasťou novovytvoreného združenia právnických osôb, riadiacu funkciu si však ponechá štát. Minister na to právo má. Podľa tajomníka Slovenskej advokátskej komory Andreja Popovca členmi združenia právnických osôb sa môžu stať aj iné právnické osoby, ktorým však zo zákona nevyplýva automaticky aj výkonná moc. „Na rozdelení výkonných oprávnení sa musia členovia dohodnúť, môžu a nemusia nadobudnúť rovnaké postavenie.“ Tu sa názory oboch strán líšia. Kým ministerstvo neplánuje dať združeniam do rúk riadiace funkcie, ich zástupcovia na tom trvajú. „Návrh zohľadňuje zachovanie najvyššej možnej transparentnosti, a preto najsilnejšie subjekty zastupujúce malých a stredných podnikateľov budú mať miesto v dozorných orgánoch novej agentúry,“ uviedol hovorca ministerstva Robert Merva. Zástupcovia podnikateľov a živnostníkov však odkazujú, že aj keď im forma združenia právnických osôb vyhovuje, so stoličkami v dozornej rade sa neuspokoja a očakávajú diskusiu. Návrh, ktorý rezort včera zverejnil, totiž podľa šéfa živnostníkov Stanislava Čižmárika videli zástupcovia oboch združení po prvýkrát. „Alternatívy v návrhu s nami neboli prerokované.“ Rovnako vytkol premiérke Ivete Radičovej, ktorá so zrušením pôvodnej agentúry kvôli sprenevere prišla, že si na jej predstaviteľov dodnes nenašla čas. Podľa jej hovorcu Rada Baťa je ich partnerom na diskusiu minister Miškov, nie premiérka. Martina Ruttkayové www.hnonline.sk 23.12.2010 Krajcer hľadá riešenie pre peniaze cirkví - Ministerstvo kultúry chce nájsť spôsob finančnej odluky cirkví od štátu – na ich chod by sa mohli skladať veriaci Cirkvi na Slovensku by sa mohli v najbližšom období finančne oslobodiť od štátu. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) už začal o problematike ich financovania diskutovať s jednotlivými predstaviteľmi cirkví a náboženskými spoločnosťami. 48843780 Štát chce nájsť spôsob, ako im nebude nalievať peniaze priamo z rozpočtu, ale na ich chod sa zozbierajú veriaci. Debaty budú podľa Krajcerovej hovorkyne Evy Chudinovej pokračovať na oficiálnej úrovni začiatkom budúceho roka. "Ministerstvo kultúry pripravuje stretnutie s predstaviteľmi všetkých registrovaných cirkví a náboženských spoločností,“ potvrdila nám Chudinová. Otvoriť celospoločenskú diskusiu o tejto téme sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení vlády. Model zatiaľ neznámy Konferencia biskupov Slovenska, ktorá zastupuje najväčšiu časť veriacich na Slovensku, je rokovaniam otvorená. "Je však dôležité, aby to neboli rozhovory pre rozhovory, ale aby sa našlo aj konkrétne riešenie. My sme za to, aby sa naplnila Vatikánska zmluva,“ uviedol hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Vo Vatikánskej zmluve sme sa totiž zaviazali, že pripravíme čiastkovú zmluvu, ktorá by doriešila finančné zabezpečenie Katolíckej cirkvi a zaviedla by nový model financovania. Ako by mal vyzerať, je však v tejto chvíli otázne. Ministerstvo nám svoju predstavu zatiaľ neprezradilo. "V každom prípade platí, že ministerstvo nijakým spôsobom nebude vnucovať žiadne modely známe zo zahraničia, iniciatívu v tomto smere bude očakávať aj od samotných cirkví a náboženských spoločností,“ dodala Chudinová. Tie sa zatiaľ zhodujú len v jednom, ani jedna nechce pripustiť úplnú odluku cirkvi od štátu. "Na jednej strane všetci vedia, že cirkev dostala späť majetky, ale na strane druhej sú to mnohé kultúrne pamiatky, ktoré spravuje a ich opravy a udržiavanie sú veľmi nákladné,“ zdôvodňoval v rozhovore pre HN potrebu zachovať aspoň určitú spätosť cirkvi so štátom trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Uviedol však tiež, že ani súčasný stav nie je dobrý. Cirkev je podľa neho totiž málo slobodná. Bonus pre malé cirkvi Podľa našich zistení rokovania o financovaní môžu naraziť na odpor malých cirkví a náboženských organizácií, pre ktoré by strata peňazí zo štátneho rozpočtu mohla byť likvidačná. "Máme málo členov a naša cirkev nedostala v reštitúciách žiadne pozemky, nemáme dokonca ani vlastné priestory,“ argumentoval pre HN biskup Apoštolskej cirkvi na Slovensku Ján Lacho. Oproti Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa v roku 2001 pri sčítaní ľudu prihlásilo takmer 70 percent obyvateľov, má Apoštolská cirkev len 6-tisíc členov. "Možno by sa pre nás mohol vymyslieť niečo ako daňový bonus ako v Amerike, kde sú cirkvi oslobodené od daní,“ skonštatoval Lacho. Poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý v tom nevidí problém. "Určite sa nájde spôsob, ako neohroziť menšie cirkvi, ktoré sú súčasťou spoločnosti.“ Podľa podpredsedu NR SR Pavla Hrušovského (KDH) by sa nemala táto téma príliš politizovať. "Nech cirkvi predstavia svoje predstavy, návrh by mal vznikať u nich, nie u politikov,“ povedal Hrušovský. Martina Ruttkayová www.hnonline.sk 21.12.2010 Miškov chce firmy iba za jedno euro - Rozbehnúť biznis by sa malo dať aj bez tučného bankového konta. 48843840 Namiesto päťtisíc eur, ktoré dnes potrebuje zakladateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, by si mal vystačiť aj s jedným eurom. Od roku 2012 by to chcel umožniť minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). "Som presvedčený, že znížením základného imania na jediné euro sa podnikateľské prostredie výrazne zlepší.“ Lacné firmy môžu uškodiť Počas budúceho roka chce ešte doriešiť viaceré úskalia, ktoré jeho nápad prináša. Napríklad opozičný poslanec Smeru-SD Peter Kažimír varuje pred hrozbou podvodov medzi firmami. "Po tejto zmene bude spoločník ručiť len do výšky jedného eura. Toto nie je ideálne podnikateľské prostredie z hľadiska vymožiteľnosti práva a fungovania súdov.“ Jeho kolega z KDH Anton Marcinčin vidí zase problém v možnom obchádzaní odvodových povinností. Napríklad živnostník môže na odvodoch ušetriť tak, že si založí "jednoosobovú eseročku“, v ktorej sa zamestná za minimálnu mzdu. Napriek týmto výhradám zatiaľ ministra podporujú napríklad poslanci Mosta-Híd Ivan Švejna a SDKÚ-DS Ivan Štefanec. "Ak sa takýto návrh dostane do parlamentu, podporím ho,“ povedal Štefanec. Firmy chcú viac Výhrady však majú aj viaceré oslovené firmy. Každý seriózny podnikateľ podľa nich niekoľkotisícový vstupný kapitál potrebuje. Len jeden počítač s potrebným vybavením vyjde zhruba na tisíc eur, vysvetľuje konateľ firmy e-Globe Peter Machlica. "A to človek ani nezačal pracovať a je bez kancelárie,“ dodáva. Viac ako Miškovovu zmenu by firmy uvítali kratšie vybavovanie "eseročiek“, ktoré dnes trvá dva až tri týždne. Aj minister Juraj Miškov pritom pripúšťa, že minimálny kapitál nakoniec nebude 1 euro, ale napríklad 100 eur. Závisieť to má od výsledkov analýzy, na ktorej rezort pracuje. "Ale keďže naše ministerstvo je zodpovedné za kvalitu podnikateľského prostredia, tak preferujeme minimálnu hranicu imania,“ povedal minister. Viaceré firmy aj bez analýzy tvrdia, že zníženie povinného kapitálu veľa nerieši. Aj dnes totiž podnikatelia povinnosť minimálneho imania obchádzajú. "Na založenie spoločnosti stačí, keď ako správca vkladov deklarujete, že túto sumu máte. Nie je to žiadnych 5-tisíc eur, ktoré musíte niekomu ukázať,“ hovorí konateľ Datacon Mikuláš Filčák. Okrem toho, tvrdia firmy, minimálny kapitál vo výške jedného eura postačí málokomu. "Myslím si, že je jedno, či niekto začne podnikať v oblasti obchodu, služieb, reklamy alebo hocičoho, tie peniaze naozaj potrebuje,“ hovorí konateľ e-Globe Peter Machlica. Napríklad šéf Decodomu Roman Gejdoš, Podnikateľská aliancia či Republiková únia zamestnávateľov návrh vítajú. "Pre mladých ľudí po skončení školy to bude motivácia, aby začínali kariéru tak, že sa postavia na vlastné nohy,“ hovorí Gejdoš. Ján Kováč www.hnonline.sk 21.12.2010 Agrofert kupuje mäsofirmy Animalco a Procházku - Agrofert Holding Slováka Andreja Babiša sa rozšíril o ďalšie dve firmy z mäsopriemyslu. „Kúpili sme české spoločnosti Animalco a Procházka Roudnice,“ vyhlásil pre HN Andrej Babiš s tým, že akvizície ešte musia schváliť protimonopolné úrady. Koľko za tieto podniky holding zaplatil, však Babiš, ani šéf fúzií, akvizícií a korporátneho financovania Agrofertu Libor Němeček nechceli spresniť. „Odpovedá to finančnej výkonnosti a trhovému postaveniu obidvoch firiem,“ podotkol Němeček. O rok tržby veľmi neporastú Pretože sa Animalco a Procházka Roudnice radia medzi veľkých a významných hráčov na českom trhu s tržbami v miliardách českých korún, dá sa predpokladať, že Andrej Babiš za ne zaplatil stovky miliónov českých korún. Dôvody, prečo Agrofert pohltil práve tieto dve spoločnosti, sa líšia. Pri skupine Procházka ich motivoval kvalitný manažment firmy, ako i zavedená značka. „Firma dokáže distribuovať svoje výrobky prostredníctvom siete špecializovaných predajní,“ spresnil Němeček. Animalco ako obchodná spoločnosť môže zasa pomôcť Agrofertu posilniť export. „Nejde o zvýšenie výrobných kapacít alebo trhového podielu, ale o integráciu s naším obchodným partnerom,“ spresnil Němeček s tým, že Animalco je významný dodávateľ Agrofertu v oblasti dodávok mäsa pre spracovávanie v ich mäsokombinátoch. Hoci akvizície týchto dvoch spoločností pomôžu v budúcnosti Agrofertu k rastu tržieb, budúci rok holding prudké zvýšenia neočakáva. „Neočakávame žiadne rýchle nárasty tržieb v budúcom roku. Budeme sa snažiť udržať si trhovú pozíciu a zvyšovať konkurencieschopnoť podnikov,“ vyhlásil Andrej Babiš. Ako ďalej šéf Agrofertu podotkol, pokiaľ započítajú i tržby skupiny Procházka, ročné tržby ich mäsokombinátov budú mierne presahovať desať miliárd českých korún, teda asi 397 miliónov eur. U nás chcú poľnohospodárstvo Ako v rozhovore pre HN prednedávnom Babiš potvrdil, Agrofert sa bude rozširovať i naďalej, konkrétne v regióne strednej Európy. Na otázku HN, aké plány má holding v biznise s mäsom, nám odpovedal, že momentálne sa sústredia na dokončenie transakcií Animalca a Procházky Roudnice, ako i ich následnú integráciu do skupiny. „Možných ďalších akvizícií je stále dosť, no budeme potrebovať nejaký čas na to, aby sme vyhodnotili dopad nedávnych akvizícií a ďalšiu stratégiu rozvoja,“ doplnil Němeček. Zhruba pred pol rokom v tomto biznise kúpili i mäsokombináty, ktoré patrili Energetickému a priemyselnému holdingu, a to Krahulík – Masozávod Krahulčí a Kmotr – Masna Kroměříž. Agrofert aj na Slovensku neustále vyhodnocuje akvizičné príležitosti. Ich hľadáčik však v našom prípade nie je zacielený na biznis s mäsom, ale poľnohospodárstvo. „Chceme najmä väčšie poľnohospodárske podniky zameriavajúce sa na rastlinnú výrobu,“ konkretizoval Babiš. Petra Jamrichová 13.12.2010 HN Do Voderád prichádza nový investor - Logistický park Voderady sa rozrastie o ďalšieho výrobcu. Hneď vedľa areálu spoločnosti Samsung chce vlastný závod za takmer osem miliónov eur postaviť americká firma Uniform Color Company. Spolu so svojou sesterskou spoločnosťou Washington Penn Plastic tu chemická firma zamestná 85 pracovníkov. „Z toho v administratíve bude vytvorených približne 31 pracovných miest,“ špecifikuje sa v zámere spoločnosti, ktorá už požiadala o jeho posúdenie Ministerstvo životného prostredia. Spracúvajú granulát Uniform Color Company, ktorú na Slovensku zastupuje spoločnosť G3 Properties, chce podľa zámeru pri Voderadoch spracovávať surový plastový granulát a ďalej ho distribuovať spoločnostiam, ktoré vyrábajú plastové výlisky. „Výrobný proces neprodukuje výrazné množstvá emisií a ani výrazne nemení hlukové pomery v území, čo preukázala aj hluková a rozptylová štúdia,“ tvrdí spoločnosť v zámere. V popise svojich činností majú Američania predovšetkým výrobu farebných prímesí pre rôzne plastické materiály. Ich využitie pritom siaha od kancelárskeho nábytku až po medicínske nástroje. „Ide o výrazne špecifický segment, ktorému sa na slovenskom trhu firmy príliš nevenujú,“ hovorí Peter Benčurik zo Slavia Capital. Na otázku či bude Uniform Color Company dodávať svoje produkty aj spoločnosti Samsung, nám však jej predstavitelia neodpovedali. Vec nechcel komentovať ani zástupca voderadského logistického parku. Výrábať môžu už o rok Nová výrobno-skladovacia hala by mala zaberať okolo 15-tisíc štvorcových metrov. Viac ako polovica z tohto priestoru je určená na samotnú výrobu, zvyšok na skladovanie a iné účely. S výstavbou areálu plánuje investor začať na budúci rok vo februári a dokončiť by ho mali o pol roka neskôr. har.13.12.2010 HN Slovensko nie je pripravené na čínske investície, tvrdí šéf SARIO - Podľa staronového šéfa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róberta Šimončiča, Slovensko by malo na zložitých čínskych investorov pripraviť nejaký program. BRATISLAVA. Slovensko ešte nie je pripravené na príchod investorov z Číny. Ako uviedol v rozhovore pre agentúru SITA šéf Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róbert Šimončič, čínski investori sú veľmi zložití. “Čína je veľmi zložitá. My tu Čínu nevieme robiť. Práve u Číny je potrebné mať veľmi silných partnerov, ktorí by nám dokázali otvoriť dvere,“ povedal Šimončič. O Slovensko sa už podľa neho zaujímali čínski investori. “Bolo na Slovensku zopár záujemcov z Číny, ale nie je to v takom štádiu, že by sme vedeli naozaj posúdiť, či ísť potom,“ dodal Šimončič. Podľa neho je však najvyšší čas, aby sa Slovensko ako aj celá Európa pripravila na prílev čínskych investorov. “Tie investície z Číny budú v najbližších rokoch akcelerovať. Je tam pretlak tých peňazí. Rozhodne aj keby sme neurobili nič, tak čínske investície do tej Európy prídu. Treba mať preto pripravený nejaký program,“ konštatoval Šimončič. Ministerstvo hospodárstva už viackrát avizovalo zvýšený záujem čínskych investorov o slovenský trh. "Tento rok obchodný radca ministerstva hospodárstva zaznamenal zvýšený záujem čínskych spoločností o investície v oblasti farmácie, elektrotechnického priemyslu, strojárstva a poľnohospodárstva," informoval naposledy rezort hospodárstva. Svoj záujem investovať na Slovensku v tomto roku prejavila už čínska automobilová spoločnosť JAC Motors, či ďalšia čínska elektrotechnická spoločnosť Guangzhou Echom Science & Technology. Okrem čínskych investorov sa o Slovensko stále zaujímali respektíve zaujímajú aj investori z iných krajín. “Stretol som mnoho potenciálnych investorov alebo firiem, ktorí prišli a zaujímali sa o Slovensko. Boli to ľudia z Japonska, USA, Talianska a z iných krajín,“ doplnil Šimončič. Podľa neho SARIO rozpracovala niekoľko zaujímavých investičných projektov aj počas jeho predchádzajúceho pôsobenia vo vedení agentúry. Konkretizovať ich však nechcel. “Sú nejaké konkrétne projekty, ktoré vznikali, keď som tam bol ešte ja. Nie sú však ešte uzavreté, tak si myslím že by sa nemali publikovať. Hlavne tí investori zo západnej strany pologule veľmi neradi počujú dopredu svoje mená. Takže nechcem menovať firmy. Ale boli medzi nimi aj spoločnosti s vyššou pridanou hodnotou,“ uzavrel Šimončič. 5.12.2010 SITA Ľudia, ktorí berú dividendy, zaplatia desaťpercentné zdravotné odvody - SITA | 2. decembra 2010 Po novom sa budú platiť zdravotné odvody aj z dividend, a to z dividend vyplatených fyzickým osobám. Pôvodne mali pritom zdravotné odvody z dividend uhrádzať právnické osoby, ktoré vyplácajú dividendy. Sadzba poistného na odvody z dividend bude na úrovni 10 percent z vymeriavacieho základu. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnom poistení, ktorú vo štvrtok schválili poslanci. Zdravotné odvody z dividend budú ohraničené stropmi. Stropy sa budú rovnako uplatňovať aj pri platení preddavkov na zdravotné poistenie z dividend. Maximálny ročný vymeriavací základ na platenie poistného z dividend bude 36-násobkom priemernej mesačnej mzdy na Slovensku. Maximálny mesačný vymeriavací základ pri platení preddavkov z dividend bude vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. dobrovoľne nezamestnané budú mať rovnaký minimálny základ. Minimálna platba preddavkov na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb tak bude 14 % z minimálneho základu v sume 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy. Určovanie vymeriavacieho základu pre SZČO zostáva v súčasnej podobe.Vymeriavacím základom na platenie odvodov u zamestnanca bude jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, teda aj napríklad odchodné, odstupné, suma zdaňovaná v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa, časť zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnancovi a podobne. Novela taktiež rozširuje kategórie poistencov, ktorí nie sú povinní vykonávať ročné zúčtovanie poistného. Slovenské vína pôjdu na čínsky trh - Slovenské vína pôjdu na čínsky trh. V piatok 26. novembra 2010 podpísali zmluvu o vytvorení spoločného podniku medzi vinárstvom Chateau Modra, a. s., a čínskym partnerom Xiangyao, Ltd. Podpísaním zmluvy dochádza k založeniu nového vinárskeho podniku na území Číny, ktorý bude predávať slovenské vína v 70-miliónovej provincii Hebei a v meste Peking. Chateau Modra ako najväčší pestovateľ hrozna na Slovensku si tak vytvára priestor na podstatné rozšírenie svojich odbytových možností. Kontrakt počíta v úvodnom roku s exportom slovenského vína v objeme 300.000 litrov s perspektívou ďalšieho zvýšenia množstva. "Čína je dnes veľmi atraktívnym trhom, kde spotreba vína rapídne rastie. Pre nás ide o prelomový kontrakt, ktorý zabezpečí stabilný odbyt našej produkcie," uviedol Karol Šebo, predstaviteľ vinárstva Chateau Modra. Nový vinársky podnik má byť lokalizovaný na riečnom ostrove, pričom v jeho blízkosti sa počíta s vybudovaním voľnoodychového centra s golfovým ihriskom. "Z čínskeho pohľadu je rodinná tradícia pestovania viniča a výroby vína, siahajúca až do roku 1592, veľmi atraktívnou záležitosťou, ktorá má silný reklamný potenciál. Kultúra pitia alkoholu v Číne je dosť odlišná od toho, čo poznáme v našich zemepisných šírkach. V Číne sa tradične pije formou prípitku, čo znamená vyzvať všetkých k vypitiu pohára alebo vybrať si niekoho zo skupiny a s ním si štrngnúť. Víno je tak spoločenské médium v omnoho väčšej miere než u nás," dodal Šebo. Od uzavretia kontraktu po vybudovanie závodu je však potrebné splniť ešte niekoľko krokov. Čínska strana v súčasnosti vybavuje všetky právne záležitosti okolo vzniku novej spoločnosti. V prípade rýchleho vybavenia všetkých potrebných povolení sa má výstavba nového závodu začať na jar 2011. TASR 1.12.2010 Slováci si priplatia, DPH pôjde hore - Život Slovákov na budúci rok zdražie. Daň bude 20 percent, zdražejú predovšetkým energie. 48384820 Koalícia včera v parlamente schválila zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent. Pri stoeurovom nákupe by sme to mali pocítiť len mierne, zaplatíme o 70 centov viac. To tvrdí v prepočtoch rezort financií. "Dá sa s tým súhlasiť. Dopyt je slabý a nezamestnanosť veľká. Obchodníci zrejme nebudú mať priestor na väčšie zdražovanie,“ myslí si analytik ČSOB Marek Gábriš. Energie zdražejú Obchodníci to potvrdzujú a hovoria, že ak porastú ceny potravín, tak skôr kvôli celosvetovo zlej úrode. Zvýšenie DPH zaplatia zo svojho. "Niektorí obchodníci si znížia svoje marže. Závisí to však od jednotlivých prípadov,“ povedal prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Zdražieť by nemalo ani telefonovanie, sľubuje Telefónica O2. Orange si chce ešte dosahy zanalyzovať. Naopak, v cenách energií sa nárast dane premietne naplno, lebo sú regulované. Za vodu a elektrinu zaplatíme o pár eur ročne viac, plyn zdražie výraznejšie. Okrem DPH aj pre slabé euro. Presné čísla dnes zverejní regulačný úrad. Dočasné riešenie Vláda naordinovala zvýšenie daní ako súčasť ozdravného balíčka pre deravý rozpočet. Opozícia návrh nepodporila. "Nemá kožu na ksichte (minister financií Ivan Mikloš), tak klame. Je zrejmé, že súčasná vláda vôbec nešetrí. Naopak, zvyšuje výdavky,“ poznamenal exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD). Mikloš zase tvrdí, že opatrenia musia robiť aj preto, že bývalá vláda míňala. "Keď otvoríme akékoľvek verejné obstarávanie na ministerstve financií, v každom jednom je plytvanie a rozkrádanie Miroslav Pejko,Marek Ročkár www.hnonline.sk 1.12.2010 Samsung zamestná na Slovensku ďalších tisíc ľudí - 24.11.2010 SITA Samsung Electronics Slovakia zamestná v prvých mesiacoch budúceho roku na Slovensku ďalších tisíc ľudí vo výrobe LCD panelov. Jeden z najväčších zamestnávateľov by však privítal zlepšenie podnikateľského prostredia zmenami v Zákonníku práce a v systéme vzdelávania. Po rokovaní s vedením spoločnosti v Galante o tom informovala predsedníčka vlády Iveta Radičová. Potvrdila, že Samsung v súvislosti s rozšírením výroby zatiaľ nežiada žiadne investičné stimuly. Prezident spoločnosti Jae Hyung Lee uviedol, že nové pracovné miesta nevzniknú len v Galante, ale aj v ďalšom výrobnom závode vo Voderadoch. Dodal, že zvýšenie výroby bude mať synergický efekt v zamestnanosti aj v dodávateľských firmách. O zmenách v Zákonníku práce sa už diskutuje, diskusia zatiaľ podľa Radičovej naráža na nesúhlas odborovej centrály. Najväčšou zmenou má byť spružnenie pracovného trhu a vyrovnanie postavenia zamestnaneckých rád a odborových organizácií. Zamestnávatelia všade na Slovensku sa podľa nej zhodujú, že naše školstvo nepripravuje absolventov pre prax. ,,Musí nastať zmena školstva tak, aby teoretické vzdelávanie študenti získavali v školách a praktické vo firmách. Firmy by si mohli študentov pripravovať už ako svojich budúcich zamestnancov,“ vysvetlila Radičová. Spoločnosť Samsung Electronics Slovakia s.r.o. pôsobí na Slovensku od roku 2002. Činnosť spoločnosti je zameraná na výrobu LCD a LED televízorov, LCD monitorov, HDD a Blu-ray prehrávačov a satelitných prijímačov. Samsung sa výškou svojich tržieb radí k najväčším nefinančným podnikom Slovenska. Každoročný nárast tržieb a objemu výroby zaradil Samsung medzi kľúčových hráčov hospodárskeho vývoja na Slovensku. Čoraz viac Slovákov páli alkohol v Maďarsku - Lacnejšie nakupovanie v Maďarsku vystriedal turizmus za lacným domácim alkoholom. Jeho vypálenie je u našich južných susedov oslobodené od dane. Kým na Slovensku sa platí z litra čistého alkoholu spotrebná daň 5,4 eura, v Maďarsku sa pri vypálení sto litrov 43-stupňového destilátu pre vlastnú potrebu neplatí žiadna. Umožňuje to novela zákona platná tri mesiace, ktorú presadila vláda Viktora Orbána. Prihraničné pálenice na juhu stredného a východného Slovenska aj preto hovoria o zlej sezóne a odleve zákazníkov, zatiaľ čo maďarské zažívajú nápor. „V Maďarsku je to úplne jednoduché. Ten, kto donesie ovocie, sa len musí preukázať, že je tamojším občanom, čo sa dá hravo vyriešiť,“ tvrdí Fedor Prihradský, majiteľ pálenice v Gemerskej Hôrke. Vysoká daň núti šetriť Ako zistili HN, obyvatelia pri hraniciach pália pálenku v Maďarsku prostredníctvom príbuzných alebo známych. „Dá sa to zariadiť aj tak, že prinesiete kvas a poprosíte hocikoho, aby to zobral na seba. Za fľašku – dve nájdete hneď ochotného pomocníka,“ prezrádza Zoltán z Rimavskej Soboty, ktorý si našiel pálenicu pri meste Ózd. Kde presne, nechcel prezradiť. „Nemyslím si, že to ľudia robia pre biznis. Skôr, aby šetrili,“ hovorí Vojtech Šimon, majiteľ pálenice v Hrhove pri Rožňave. Mnohí pestovatelia z Gemera, Novohradu i Abova tak radšej pália lacnejšie v Maďarsku, alebo doma na čierno, než draho legálne. Doplácajú na to však oficiálne pálenice a štátny rozpočet. Ročne ide o milióny eur. „Oproti vlaňajšku pálime o polovicu menej a oproti minulému roku dokonca jeden a polkrát menej,“ vysvetľuje Prihradský. O koľko prichádzame, nevieme V Maďarsku je registrovaných 700 páleníc, na Slovensku 150 legálnych a podľa odhadov asi stonásobne viac domácich zariadení na destiláciu alkoholu. S otázkou, o koľko eur prichádza kvôli nelegálnemu páleniu štátna kasa, ministerstvo financií odkázalo HN na Colnú správu SR. „Nemôžeme sa k tomu vyjadriť, lebo neexistujú kvantifikovateľné ukazovatele, aby bolo možné určovať odhady a trendy v tejto oblasti,“ reagovala Miroslava Slemenská, hovorkyňa colného riaditeľstva. Podľa nej sa colná správa systematicky venuje odhaľovaniu nelegálnych páleníc a kontrolám. Ide však o utajované postupy, preto ich nebude spresňovať. Pracuje najmä na základe podnetov od občanov. Za sedem mesiacov tohto roka odhalila 18 čiernych páleníc a zadržala nelegálny lieh, pri ktorom došlo k finančnému úniku za viac ako 65-tisíc eur. Alexander Buzinkay 23.11.2010 hnonline.sk Zatiaľ je zo SR v Rusku akreditovaných len 7 firiem - Zdroj: TASR 19. november 2010 V Rusku je momentálne prostredníctvom Priemyselno-obchodnej komory Ruskej federácie (POK RF) akreditovaných viac ako 1600 zastupiteľstiev zahraničných spoločností. Slovenských firiem je takto akreditovaných sedem, z Českej republiky vyše 40. Tento týždeň sa o rozvoj obchodnej a ekonomickej spolupráce s ruskými podnikateľmi a možnosti akreditácie v Ruskej federácii zaujímalo ďalších 30 predstaviteľov slovenských firiem, informoval zástupca riaditeľa Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Michail Bondar. Akreditácia firmy prostredníctvom POK RF sa uskutočňuje na ohraničený čas, potrebný na vykonanie konkrétneho projektu. Tí podnikatelia, ktorí chcú založiť spoločnosť s cieľom nadobúdania zisku, sa už registrujú podľa ruskej legislatívy ako domáce podniky. Hlavnou prednosťou akreditovania sa v POK RF je prístup k celej sieti organizácie v krajine, pričom v celom Rusku pôsobí vyše 170 teritoriálnych POK. Iná možnosť akreditácie existuje na Ministerstve spravodlivosti RF, kde sa však akreditáciou všetko končí a podnikateľ musí všetky otázky súvisiace s ďalšou podnikateľskou aktivitou riešiť sám. Predstavitelia slovenských firiem sa v tejto súvislosti dozvedeli praktické informácie o tom, aké doklady a dokumenty sú potrebné na otvorenie zahraničnej firmy, filiálky alebo zastupiteľstva v Rusku či aké zákony v danej oblasti v RF platia. Lacná pracovná sila? V Česku je to Slovák - Slováci berú v Čechách na niektorých pozíciách aj o tretinu nižšie platy ako domáci. "České firmy stále využívajú to, že podmienky sú tam lepšie ako na našom pracovnom trhu a Slovákov dokážu lákať aj nižšími platmi,“ vysvetľuje Ivan Jurkovič, konateľ personálnej agentúry P. J. Servis. Je to na agentúrach S rozdielnymi platmi nechcú mať české firmy nič spoločné. "Nerozlišujeme medzi Čechom a Slovákom. Keď k nám nastúpia na trvalý pomer, majú rovnaký plat. Rozdiel môžu urobiť agentúry,“ povedal pre HN hovorca Škody Auto Jaroslav Černý. Aj v tejto automobilke sú rozdiely medzi platom agentúrneho a kmeňového zamestnanca priepastné. Agentúry vysvetľujú vzniknuté rozdiely doplnkovými službami. "Pracovníci mávajú štandardne zabezpečené ubytovanie a takisto dopravu z ubytovne do a zo zamestnania,“ hovorí o podmienkach práce Peter Paška, konateľ personálnej agentúry Proact People Slovensko. Tisíce Slovákov "Ubytovanie nie je žiadna výhra. Zväčša bývame po traja na izbe,“ hovorí o svojich skúsenostiach Marián zo Stropkova. Napriek tomu je spokojný. "Takto zaplatenú prácu by som na východe Slovenska nenašiel,“ porovnáva. Záujem o našich zamestnancov pritom narastá. "Oproti minulému roku narástol počet ponúk pre Slovákov o 30 percent,“ prezrádza Lívia Franková z personálnej agentúry Trenkwalder. Podľa českého ministerstva práce pracovalo ku koncu septembra v Česku takmer 101-tisíc Slovákov. Tomáš Vašuta 19.11.2010 www.hnonline.sk Zmluvu o predaji nováckej chemičky podpíšu do konca roka - Zmluva o predaji Nováckych chemických závodov (NCHZ), a. s., v konkurze by mohla byť podpísaná do konca tohto roka. Povedal to správca konkurznej podstaty NCHZ Miroslav Duračinský. O priebehu medzinárodného tendra, v rámci ktorého dostal jedinú ponuku na kúpu podniku, dnes informoval ministra hospodárstva SR Juraja Miškova. Ponuku predložil Duračinský veriteľskému výboru a zabezpečeným veriteľom na posúdenie. Tí sa k ponuke majú vyjadriť na budúci týždeň. "Pokiaľ veritelia ponuku príjmu, zmluva o predaji NCHZ by mala byť podpísaná do konca roka, samozrejme ak štát nevyužije predkupné právo", dodal Duračinský s tým, že v prípade, ak ju veritelia neprijmú, musia rozhodnúť čo s podnikom ďalej. Minister Miškov na dnešnom brífingu informoval, že štát predkupné právo nevyužije. Predstaviteľ spoločnosti M-Energo - jediného záujemcu o kúpu NCHZ Miroslav Remeta dal dnes verejný prísľub, že v NCHZ nedôjde k prepúšťaniu a že v budúcom roku potrebuje fabrika reštrukturalizáciu a revitalizáciu. Novácka firma sa dostala do problémov po tom, ako Európska komisia vlani rozhodla, že ona, ako aj jej bývalá materská spoločnosť 1. garantovaná, budú musieť zaplatiť za kartelové dohody s ďalšími európskymi chemickými spoločnosťami pokutu 19,6 milióna eur. Podľa komisie totiž v rokoch 2004 a 2007 stanovili ceny a rozdelili si trhy s práškovým acetylidom vápenatým, granulovaným acetylidom vápenatým a granulovaným horčíkom vo veľkej časti Európskeho hospodárskeho priestoru. Novácka firma podala po udelení pokuty návrh na konkurz, čomu súd vyhovel. TASR 19.11.2010 Na Slovensku pôsobí 450 talianskych firiem - BRATISLAVA. Na Slovensku pôsobí v súčasnosti podľa informácií výkonného viceprezidenta Taliansko-slovenskej obchodnej komory (TSOK) Micheleho Bolognu približne 450 talianskych firiem. "Veľká väčšina z nich je združená v našej Taliansko-slovenskej obchodnej komore, ktorá je štátno-privátnou organizáciou, pretože zastupuje aj talianske ministerstvo zahraničného obchodu," uviedol dnes v Bratislave pre TASR Bologna. Talianske podnikateľské záujmy sa podľa neho na Slovensku sústreďujú do viacerých sektorov, najmä do energetiky a bankovníctva, ktoré sú doménou predovšetkým veľkých talianskych spoločností. "Chrbticou talianskeho hospodárstva sú však stredné a malé podniky," povedal. V posledných rokoch má podľa Bolognu na Slovensku medzi talianskymi podnikateľmi veľmi silnú pozíciu strojárstvo. "Máme asi 20 firiem, ktoré sú subdodávateľmi pre automobilový priemysel," spresnil. Konštatoval, že investície slovenských podnikateľov v Taliansku sú "úplne na začiatku". "Pár slovenských firiem sa ešte v čase pred krízou v Taliansku začalo zaujímať najmä o hotelierstvo a cestovný ruch," dodal. 16.11.2010 TASR Stop. Shop otvorí tri nové obchodné centrá - Koncept špecializovaných obchodných centier Stop.Shop pokračuje v expanzii na Slovensku. Rakúska spoločnosť Immofinanz Group otvorí v polovici novembra dve nové centrá Stop.Shop v Dubnici nad Váhom a Liptovskom Mikuláši, ktoré rozšíria počet obchodných centier Stop.Shop u nás na deväť. Spádová oblasť obchodného centra v Dubnici zahŕňa 40-tisíc ľudí, okrem jednej predajnej plochy je prenajaté a sídlia v ňom medzinárodné značky predajcu elektroniky Planeo Elektro, textilný obchod KiK, drogéria DM, módna značka Takko a predajňa obuvi Deichmann. Nákupné centrum Stop.Shop v Liptovskom Mikuláši má prenajatú plochu presahujúcu 12 800 štvorcových metrov a na dvoch poschodiach zasahuje spádovú oblasť s viac ako 75-tisíc obyvateľmi. Zloženie jeho prenajímateľov zahŕňa značky ako supermarket Terno, odevné značky C&A, New Yorker, Takko, KiK, Gate a predajne obuvi Deichmann či John Garfield. „Otvorením týchto troch obchodných centier rozširujeme portfólio obchodného reťazca Stop.Shop a potvrdzujeme tak v tomto segmente naše vedúce postavenie na trhu,“ hovorí generálny riaditeľ skupiny Immofinanz Group Eduard Zehetner. V apríli budúceho roka by mal Stop.Shop otvoriť nové nákupné centrum v Dolnom Kubíne. Prvé dve nákupné centrá Stop.Shop otvorili na Slovensku v roku 2007 vo Zvolene a Lučenci. Immofinanz Group prevádzkuje v piatich krajinách strednej Európy 33 nákupných centier. Vladislav Doktor www.hnonline.sk 12.11.2010 SES Tlmače uzavreli na Kube kontrakt za 7,5 milióna eur - Spoločnosť zo skupiny J&T získala na ostrove kontrakt za 7,5 milióna eur. BRATISLAVA. Spoločnosť Slovenské energetické strojárne Tlmače uzavreli na Kube kontrakt v hodnote 7,5 milióna eur. Ako pre agentúru SITA uviedol riaditeľ sekcie marketingu spoločnosti SES Tlmače Gabriel Sirotňák, slovenský výrobca kotlov začiatkom novembra tohto roka uzavrel zmluvu so spoločnosťou Union del Niquel – Moa. “Jedná sa o dokončenie strojovne s výkonom 25 megawattov, s termínom realizácie dvanásť mesiacov. V tomto projekte SES Tlmače dodávali kompletnú kotolňu s dvoma kotlami v rokoch 2004 až 2007. Práce na projekte by sa mali rozbehnúť začiatkom decembra 2010,“ dodal Sirotňák. Okrem tohto projektu majú SES Tlmače rozpracované so spoločnosťou Union del Niquel – Moa ďalšie menšie projekty v celkovom objeme viac než 5 miliónov eur. SES Tlmače pôsobia na trhu kubánskej energetiky takmer 40 rokov. Za uvedenú dobu zabezpečili výstavbu 13 kotlov s celkovým výkonom 1 265 megawattov. Je to približne 40 % inštalovaného výkonu v kubánskych elektrárňach. “Postavenie spoločnosti SES Tlmače na kubánskom trhu, skúsenosti a referencie z tohto trhu za posledných trinásť rokov sú základom pre rozvoj obchodnej spolupráce v oblasti energetiky a získanie ďalších projektov,“ konštatoval predseda predstavenstva firmy SES Tlmače Martin Paštika. Firma Slovenské energetické strojárne Tlmače patrí medzi významných dodávateľov kotlov pre elektrárne, teplárne a spaľovne. Podnik s viac ako 55-ročnou tradíciou vyrába a dodáva kotly na spaľovanie uhlia, oleja, plynu a biomasy. Od augusta 2006 je majoritným akcionárom SES Tlmače cyperská spoločnosť Segfield Investment, patriaca do skupiny J&T Finance Group. SITA 11.11.2010 Dexia banku získala Penta, boj žralokov sa skončil - Súboj o Dexia banku má svojho víťaza. Vedenie skupiny včera podpísalo zmluvu o odpredaji majoritného 88,71 percentného podielu so spoločnosťou Penta Investments. Transakcia by mala byť ukončená v prvom štvrťroku budúceho roka. Musí ju odobriť ešte Protimonopolný úrad a naša centrálna banka. "Transakcia je súčasťou dohody s Európskou komisiou dosiahnutou vo februári 2010. Tá ustanovuje predaj Dexia banky Slovensko zo strany skupiny Dexia pred 31. októbrom 2012," poznamenal hovorca. Skupina Dexia drží väčšinu akcií v banke prostredníctvom dcérskej spoločnosti Dexia Kommunalkredit Bank. Nový majiteľ by mal ponúknuť minoritným akcionárom, ktorými sú samosprávy a individuálni investori, odkúpenie ich podielu. "Penta Investments ako nový akcionár má zdravú bankovú stratégiu a jasnú víziu. Tá je zameraná na rozširovanie retailových aktivít banky a pokračovanie obchodov v komunálnom sektore. Klienti budú môcť naďalej plne profitovať zo služieb špičkovej kvality," povedal generálny riaditeľ Dexia banky Slovensko Stefaan Depaepe. O kúpu akcií slovenskej Dexie sa okrem Penty uchádzala aj finančná skupina J&T. Ďalšími záujemcami boli podľa médií Istrokapital a Tatra banka. Predaj slovenskej Dexie požaduje dohoda vedenia skupiny Dexia s Európskou komisiou, ktorá takto stanovila podmienky schválenia finančnej pomoci vo výške 6,4 miliardy eur. Čas na predaj má síce až do októbra 2012, no skorší predaj by sa jej mohol vyplatiť. Podľa partnera Redbaenk Michala Mišuna totiž klesajúce výnosy Dexie Slovensko v prvom polroku znížili hodnotu banky približne o 20 miliónov eur. Momentálne ju odhaduje na 60 až sto miliónov. Penta sa chce v banke zamerať na rozširovanie retailových aktivít a pokračovať v obchodoch v komunálnom sektore. Finančná skupina už podniká v bankovom sektore prostredníctvom Privatbanky. "Na slovenskom bankovom trhu je priestor na konsolidáciu, a preto sme sa rozhodli rozšíriť investície vo finančnom sektore," poznamenal jeden z partnerov Penty Jozef Oravkin. red,ČTK,TASR 11.11.2010 www:hnonline.sk Tradičná Kofola stráca dych - Výrobca "československej“ kofoly stráca dych. Kým prvých šesť mesiacov tohto roka skupina Kofola zvyšovala svoje zisky v dvojciferných číslach, ďalšie mesiace priniesli vytriezvenie a spoločnosť zarobila o 56 percent menaj ako vlani. Na nižší zisk a tržby spoločnosti od januára do konca septembra mali podľa spoločnosti vplyv najmä zhoršujúce sa podmienky na trhu, investície do predaja, ako aj rastúce ceny surovín. "Očakávali sme, že rok 2010 bude ťažký, a tak sme sa zamerali na posilnenie predaja so zameraním na najsilnejšie značky a zavedenie množstva noviniek,“ vysvetľoval prepady prezident a jeden z hlavných akcionárov skupiny Kofola Jannis Samaras. Výhľady nie sú dobré ani na posledné tri mesiace tohto roka. "Budeme pracovať na znižovaní nákladov a zvyšovaní efektivity predaja,“ dodal Samaras. Skupina Kofola za prvé tri štvrťroky tohto roka dosiahla čistý zisk 6,8 milióna eur. Je to o 56 percent menej ako v rovnakom období minulého roka, keď spoločnosť zarobila približne 14,3 milióna eur. Tržby spoločnosti klesli o 57 miliónov eur, na 240 miliónov eur, čo je o 19 percent menej oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Ešte po prvých šiestich mesiacoch tohto roka pritom Kofola zvýšila svoj medziročný zisk o 15 percent na približne 2,4 milióna eur. Medzi najvýznamnejšie značky skupiny Kofola patria Kofola, Rajec, Vinea a Jupík. V závere minulého roka skupina Kofola zamestnávala 2 715 ľudí. ČTK 11.11.2010 Tatravagónka je v hre o štvrtinu akcií ruskej firmy - Slovenská firma Tatravagónka Poprad sa môže stať ďalším strategických zahraničným partnerom ruského holdingu Transmašcholding (TMCH), ktorý už predal štvrtinu svojich akcií francúzskemu koncernu Alstom. Vstup Alstomu je spätý s výrobou lokomotív a osobných vagónov pre ruské železnice, predaj ďalších až 25 percent akcií dcérskej firmy holdingu má pomôcť výrobe nákladných vagónov. Uviedol to včera ruský denník Kommersant. „Zatiaľ sa k týmto informáciám nebudeme vyjadrovať,“ komentovala pre HN hovorkyňa Tatravagónky Zuzana Janečková. Súčasťou ruského holdingu je firma TMCH-Vagonostrojenije, kde TMCH kontroluje 51 percent akcií. Až 25 percent akcií tejto firmy môže predať zahraničnému výrobcovi vagónov. Názov partnera však šéf holdingu Maxim Liksutov ruskému denníku nespresnil, no dodal, že výsledok rozhovorov by mal byť jasný koncom novembra. Rokovania vraj môžu dopadnúť aj opačne, že sa TMCH-Vagonostrojenije stane podielnikom v zahraničnej firme. O tejto variante však oslovení experti pochybujú. TMCH-Vagonostrojenije podľa Kommersantu doteraz rokovalo jedine s Tatravagónkou, s ktorou v septembri uzavrelo dohovor o spolupráci. Podľa Liksutova však potrebné technológie „má nielen Tatravagónka". TMCH konkrétne pomýšľa rozbehnúť výrobu nových produktov, ako sú vagóny na prevoz automobilov či kryté vagóny, ale podmienkou je aj zabezpečenie servisu a finančných služieb. Hodnotu ruskej firmy je podľa denníka ťažké odhadnúť vzhľadom na nedostatok informácií, ale výrobná kapacita predstavuje až 3500 vagónov ročne, vlani sa ich podarilo vyrobiť 2200. Experti preto odhadujú cenu závodu na najmenej 150 miliónov dolárov, asi 108 miliónov eur. Tatravagónka ešte počas aprílovej návštevy ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na Slovensku podpísala tri obchodné dohody s ruskými partnermi o výrobe, odbyte a vývoji vozidiel pre širokorozchodné trate. ČTK,pi 11.11.2010 Sklárne Slovglass majú finančné problémy - Zamestnanci sklární Slovglass, s. r. o., Poltár, už niekoľko mesiacov nedostali výplaty. Fabrika hľadá vhodného investora a jej finančná situácia je vážna. Predseda odborárov Jozef Činčura si myslí, že ak sa nenájde vhodný kupec, závod do konca roka zatvoria. Podľa neho medzi zamestnancami vládne napätie a neistota. "Už asi končí ich trpezlivosť. Vedenie sklární im dalo len písomné stanovisko, že hľadá nového investora, aby sa finančná situácia zlepšila," informoval TASR a doplnil, že 150 pracovníkov dostalo jednorázovo po 100 eur a ostatní už nevideli dve výplaty. Ak ich nebudú mať do 15. novembra, môžu podať žalobu alebo štrajkovať. Ako ďalej uviedol predseda odborárov, za kritickú situáciu môže zlý manažment, ktorý podnik predtým riadil. "Budúcnosť zamestnancov vidím zle. Pracuje tu 500 ľudí, keď nebudú mať robotu, budeme na tom horšie ako okres Rimavská Sobota," domnieva sa. Výkonný riaditeľ sklární Karol Farkaš odmietol celú situáciu komentovať. Pred týždňom však vo svojom stanovisku uviedol, že stav fabriky je veľmi vážny. "Riešenia, ktoré musím denne prijímať na udržanie chodu fabriky, zamestnanosti, začatia čo najskoršieho vzostupu ekonomiky spoločnosti, s prihliadnutím na možnosti trhu počas prebiehajúcej krízy, sú veľmi ťažké a zložité," uviedol riaditeľ. Zamestnanci končiaci dopoludňajšiu zmenu nevedia, prečo nemajú už od septembra výplaty. "Ľudia musia robiť, no na výplaty asi nie je. Zrejme musia predať fabriku, tak nám to napísali," vyjadril sa jeden zo sklárov. Pracovníčka, ktorá pracuje v závode 40 rokov, takúto zlú situáciu a častú výmenu majiteľov ešte nezažila. "Nevieme, na čom sme, no musíme robiť. Verím, že sklárne sa ešte podarí zachrániť," povedala. Výrobu v závode ohrozilo aj vypadnutie jedného z dvoch taviacich agregátov, ktorý nefunguje už niekoľko týždňov. Podľa jednej zo zamestnankýň by nový stál 4 milióny eur a oprava starého približne 2 milióny eur. Poltárske sklárne začali vyrábať v roku 1970. Výrobky sa predávali pod značkou Bohemia. Závod po roku 2000 viackrát zmenil majiteľa, až sa v roku 2008 ako Slovglass, a. s., dostal do konkurzu. Od konkurzného správcu ju odkúpila bratislavská spoločnosť s r. o. EMEL. Firma vyrába úžitkové, ale aj brúsené olovnaté sklo v závodoch v Poltári a Katarínskej Hute. TASR 11.11.2010 Volksbank môže od nás odísť - Pobočky Volksbank budú možno na predaj. Tvrdí to denník Der Standard. Vlastníci koncernu, do ktorého patrí aj materská banka našej Volksbank, zvažujú možnosti, ako by splatili štátnu pomoc, ktorú dostali počas krízy. 48030250 Jednou z možností je aj predaj pobočiek vo východnej Európe. Matkou našej Volksbank je Volksbank International AG (VBI). Jej majoritným akcionárom je rakúska Volksbank AG. Do koncernu VBI nepatria len pobočky u nás. Banka ich má aj v Česku, Maďarsku, na Ukrajine, ale aj v iných krajinách východnej Európy. Vlani mala spolu v týchto krajinách 600 obchodných miest. Predaj by sa teda netýkal len Slovenska. "Spoločnosť Volksbank AG zvažuje všetky možnosti, ako zabezpečiť dlhodobý rozvoj. Avšak v súčasnosti nie sú žiadne z možností podložené konkrétnymi rozhodnutiami či dokonca termínmi,“ poskytla HN stanovisko Volksbank AG hovorkyňa Volksbank Jana Lukáčová. Dodala, že tieto skutočnosti nemajú na obchodné a iné aktivity Volksbank Slovensko žiadny vplyv. "Podnikáme ako samostatný subjekt a sme pod dohľadom Národnej banky Slovenska,“ doplnila. Podľa denníka môže byť hodnota koncernu 600 miliónov eur. Od rakúskej vlády banka dostala 700 miliónov eur a časť pomoci by mala splatiť na budúci rok. "Nejde úplne o bežný postup, ale pomoc štátu bola vysoká, takže predaj pobočiek sa ponúka ako riešenie,“ zhodnotila Ivona Hrušová z Next Finance. Dodala, že slovenská pobočka, ako aj východoeurópske pobočky sú dlhodobo ziskové a perspektívne. "Nájsť kupca by nemal byť problém,“ uzavrela s tým, že Volksbank by mohla kúpiť väčšia retailová banka. Barbora Bognárová 10.11.2010 www.hnonline.sk Mikloš: Musíme využiť nižší rast vo svete - Dôležitým faktorom budúceho rozvoja Slovenska sú zdravé verejné financie a konkurencieschopnosť. autor: TASR 9. 11. 2010 Práve schopnosť konkurovať bude podľa šéfa rezortu financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) najvážnejším kritériom rastu krajiny, a to v situácii, keď sila niektorých veľkých krajín bude klesať. "Pri nižšom globálnom raste bude možné uplatňovať sa na globálnom trhu. Možnosť získavať investície a rásť bude však ešte ťažšia," podotkol na dnešnej konferencii týždenníka Trend Top manažment 2010 Mikloš. Slovensko by sa tak malo podľa neho zamerať najmä na nízky deficit, zdravé verejné financie, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, efektívnu verejnú správu a znalostnú spoločnosť. "Jedine vtedy budeme vedieť byť konkurencieschopní," konštatoval minister. Mikloš sa dotkol aj miery prerozdelenia verejných zdrojov štátom, ktorá je na Slovensku jednou z najnižších spomedzi štátov Európskej únie. Práve to umožňuje nechať viac prostriedkov v rukách súkromného sektora. "Na druhej strane tento menší objem zdrojov je o to dôležitejšie vynakladať efektívne," dodal. Vo verejnom sektore tak je potrebné podľa neho zamedziť korupcii a prezamestnanosti. Budúci vývoj svetovej ekonomiky označil za obdobie prehlbujúceho sa dlhu. "Čakajú nás časy, ktoré budú charakteristické tým, že v mnohých krajinách sa banková kríza pretransformuje do krízy dlhovej," uviedol. Už aktuálne majú niektoré štáty ako Japonsko, Grécko, Taliansko, Spojené štáty Americké či Veľká Británia verejný dlh viac ako 100 %. Ak sa tak podľa Mikloša udrží dnešný podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte a zároveň budú rásť náklady na obyvateľa, porastie dlhová služba krajín. Tá sa tak v priebehu niekoľkých desaťročí stane zvládnuteľnou. Ohrozená je napríklad Veľká Británia či Belgicko. Ďalšia prevádzka reťazca Metro začala u nás svoju činnosť - Predajňa sa nachádza na pozemku s celkovou výmerou 4,72 ha, kde vyrástlo 12.000 m2 veľkoobchodných priestorov, z ktorých 7300 m2 tvorí samotná predajná plocha. Veľkoobchodné stredisko je základom novej mestskej štvrte Bory, budúcej komerčnej a rezidenčnej zóny vyrastajúcej na severozápade Bratislavy. Výška investície spoločnosti METRO do regiónu predstavuje 26,5 milióna eur a do lokality prináša 250 nových pracovných miest. Stredisko ponúka viac ako 30.000 potravinových a nepotravinových tovarov, pričom viac ako 95 % sortimentu pochádza od slovenských dodávateľov. Metro Cash & Carry Slovakia je súčasťou nadnárodnej skupiny METRO Cash & Carry International, ktorá má zastúpenie v 32 krajinách sveta so 677 veľkoobchodnými centrami typu cash & carry. V roku 2009 dosiahla tržby vo výške 31 miliárd eur. Na Slovensku patrí do siete 6 veľkoobchodných centier pre podnikateľov, zamestnáva na Slovensku 1380 zamestnancov a v roku 2008 dosiahla výška jeho tržieb 503 miliónov eur. TASR 27.10.2010 Naše diaľnice chcú stavať Číňania - Čínski investori majú záujem spolupodieľať sa na budovaní infraštruktúry na Slovensku "Súkromné spoločnosti v Číne však ešte len čakajú na tender na výstavbu slovenských diaľnic, na to, aké podmienky vláda SR poskytne," konštatoval v rozhovore pre TASR veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Ku C'pching. O príchode nových čínskych investorov do SR veľvyslanec rokoval aj s ministrom hospodárstva a výstavby Jurajom Miškovom (SaS). "Čínske spoločnosti vyjadrili záujem investovať v SR, ale zatiaľ sa ešte nepodnikli konkrétne kroky. Ešte pred nástupom do funkcie veľvyslanca v SR som stretol generálneho riaditeľa železníc v Šanghaji. On má napríklad veľký záujem zúčastniť sa na výstavbe infraštruktúry na Slovensku," uviedol. Záujem investorov o SR podľa C'pchinga podnietila aj účasť krajiny na výstave Expo Šanghaj 2010. "Prostredníctvom Expa mnoho čínskych spoločností nadviazalo kontakty s firmami, a to je základ pre ďalšiu spoluprácu. Naše spoločnosti, ktoré navštívili slovenský pavilón, už majú nejaké základné informácie o Slovensku," podotkol. Ako zdôraznil, čínski podnikatelia chcú v SR realizovať veľký projekt. "Čínske spoločnosti priamo investovali už do viac ako 110 krajín. V niektorých krajinách už dokonca nie je ani priestor pre ďalšie investície z našej strany, a tak chceli nájsť nový trh a nové možnosti. Preto je pre nás Slovensko veľmi lákavým miestom," uzavrel. 27.10.2010 TASR Nórski investori majú na Slovensku problém, korupciu - Iný problém ako korupciu u nás podnikatelia zo severu Európy nemajú. BRATISLAVA. Investičné podmienky na Slovensku sú podľa nórskych investorov na dobrej úrovni. Istým problémom je však vysoká úroveň korupcie v krajine. "Vo všeobecnosti investičná klíma na Slovensku je vcelku dobrá a väčšina nórskych spoločností zatiaľ nemala výrazne problémy. Nejaké prekážky? Áno, jednou z výziev, ktoré vidíme aj v hláseniach z obchodných komôr, je, že investori na Slovensku pociťujú určitú úroveň korupcie. Tá vyplýva aj zo svetového indexu transparentnosti," vysvetlila v rozhovore pre TASR veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Trine Skymoenová. Na Slovensku už v súčasnosti pôsobia viaceré veľké nórske spoločnosti. "Spomeniem napríklad Norsk Hydro v Žiari nad Hronom, majoritný vlastník spoločnosti Slovalco. Alebo Sapa Profily v rovnakom meste vlastní veľká nórska spoločnosť Orkla. Pri Liptovskom Mikuláši sídlia napríklad Eltek Valera a Nera Networks. Taktiež spoločnosť TIMM Slovakia, ktorá vyrába a predáva laná, napríklad na člny. V skutočnosti zabezpečujú laná aj pre kráľovský dvor," priblížila veľvyslankyňa. Predpoklady pre dobrú spoluprácu oboch krajín v oblasti investícií má priniesť aj štvordňová návšteva nórskeho kráľa Haralda V., ktorý so svojou manželkou Sonjou pricestuje na Slovensko 25. októbra. "Kráľovský pár je pri svojich zahraničných návštevách veľmi často sprevádzaný aj obchodnou delegáciou, a bude tomu tak aj v prípade pripravovanej návštevy Slovenska. A sme veľmi šťastní, že je tu záujem o spoluprácu oboch strán počas konferencií, ktoré tu budeme mať," vysvetlila veľvyslankyňa. 23.10.2010 TASR Nová poisťovňa láka motoristov na poistky za 5 eur mesačne - pcs | 21. októbra 2010 Pravda Motoristi môžu odo dnes uzatvoriť povinné zmluvné poistenie v novej poisťovni Genertel. Na rozdiel od iných poisťovní sa zameriava len na predaj poistiek cez internet a telefón. Poisťovňa tvrdí, že vďaka priamemu predaju ušetrí náklady na pobočky či maklérov. Člen správnej rady poisťovne Petar Dobric vraví, že vďaka tomu budú "extrémne konkurencieschopný pre vodičov bez nehody." Výška poistného sa v Genertel odvíja od výkonu motora, váhy automobilu, veku a bydlisku vodiča a najmä od škodovosti za posledných päť rokov. Napríklad 35-ročný motorista z Bratislavy, ktorý vlastní Fabiu s výkonom 44 kilowattov, zaplatí ročné poistné 86,39 eura. Táto cena však platí len v prípade, že za posledných päť rokov jazdil bez nehody. Ak spôsobil nehodu, jeho ročné poistné vzrastie na 819 eur. Dobric tvrdí, že takýmto nastavením cien chcú dosiahnuť, aby ich klientmi boli len dobrí vodiči. Tí môžu podľa neho získať poistku už za menej ako 60 eur ročne, teda päť euro mesačne. Pod túto cenu sa môžu dostať najmä starší vodiči, ktorí vlastnia slabšie a ľahké autá. Vodiči získajú k povinnému zmluvnému poisteniu aj asistenčné služby. Pri nich ponúka krytie do výšky sto eur na Slovensku a 300 eur v zahraničí. V rámci asistencie si motorista môže vybrať, o akú službu má záujem tak, aby sa vmestil do daného limitu. Napríklad pri nehode sa môže rozhodnúť, či si nechá auto odtiahnuť, opraviť na mieste alebo si od poisťovne nechá radšej preplatiť hotel či cestu domov. Poisťovňa neobmedzuje počet využití asistenčných služieb. Motorista môže cez internet alebo telefón uzatvoriť poistku s okamžitou platnosťou. Môže si ihneď vytlačiť bielu kartu, ktorou sa možno preukázať pri policajnej kontrole alebo sa dá použiť pri prihlásení auta. O pár dní by mal poštou dostať poistnú zmluvu i originál bielej i zelenej karty. Poistné stačí zaplatiť do 30 dní. Tommy Hilfiger prichádza do Žiliny, je tu ďalší Aupark - Jedna z módnych ikon, americká značka Tommy Hilfiger, prichádza do Žiliny - najväčšie nákupné centrum Aupark sa dnes po Bratislave a Piešťanoch prvýkrát otvára aj mimo západného Slovenska. 47372720 Celkovo má pod jednou strechou ponúknuť takmer 120 obchodov. Na rozdiel od svojich predchodcov budú mať v Žiline premiéru odevné značky ako Tom Tailor, Nord Blanc či obuv Deichmann, rovnako ako fast foody Subway a Burger King. "Dnes otvárame 89 prevádzok, počas tohto mesiaca ďalších 15 a do konca roka zvyšok,“ vyhlásil riaditeľ žilinského Auparku Daniel Boďa. Výstavbe žilinského Auparku predchádzali niekoľkoročné ťahanice po súdoch. Stojí totiž na mieste historického Námestia Ľudovíta Štúra. "Jednoducho sme prišli o námestie,“ znie výhrada vedenia mesta. Problematické pozemky developerovi HB Reavis, "stvoriteľovi“ auparkov, predalo mesto Žilina ešte za éry vtedajšieho primátora Jána Slotu, predsedu SNS. Dnes nie je žilinský Aupark ani skolaudovaný a vo svojom okolí nemá vybudovanú infraštruktúru. Najbližšie sa ďalší Aupark objaví na východe - koncom roku 2011 sa čaká jeho otvorenie v Košiciach. V ďalšom budú nasledovať Auparky v Trenčíne a v Ružomberku. Marta Hilkovičová www.hnonline.sk Detox spracoval od roku 1999 vyše 40.000 ton odpadových olejov - Viac ako 40.000 ton odpadových olejov spracovala od svojho vzniku v roku 1999 doteraz firma DETOX, s. r. o., Banská Bystrica. Spoločnosť si už niekoľko rokov drží pozíciu lídra na slovenskom trhu v zbere a zhodnocovaní tejto suroviny. Ako pre TASR uviedol jej výkonný riaditeľ Ján Lehocký, kým v roku 1999 DETOX spracoval 352 ton odpadových olejov, za posledné tri roky sa tieto množstvá pohybovali od 6000 do 7000 ton ročne. Na Slovensku sa pritom ročne vyskytne približne 27.000 ton odpadových olejov. Firma prevádzkuje v Banskej Bystrici Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov s technológiami na zhodnotenie svetelných zdrojov s obsahom ortuti, na zneškodnenie odpadových chemikálií neutralizáciou, deemulgáciu zmesí ropných olejov a vody a tiež na mechanickú úpravu odpadov. Najdôležitejšiu prevádzku má však v Rimavskej Sobote, kde prevádzkuje Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov zamerané najmä na regeneráciu odpadových rozpúšťadiel a materiálové zhodnocovanie odpadových olejov, pričom výsledným produktom sú ľahké a ťažké vykurovacie oleje. Environmentálne projekty Detoxu podporuje aj Recyklačný fond (RF). Od roku 2002 až doteraz podporil 15 jeho projektov dotáciami vo výške takmer 2,18 milióna eur. Z toho 12 projektov v celkovej sume takmer 2,12 milióna eur sa týkalo práve opotrebovaných olejov. DETOX tento rok plánuje spustiť v Rimavskej Sobote novú recyklačnú linku na olejové filtre, ktorá umožní separovať a následne zhodnocovať nielen oleje obsiahnuté v týchto odpadoch, ale aj kovový obal filtra. TASR 20.10.2010 Siemens hľadá odborníkov. V Žiline chce 80 inžinierov - Spoločnosť Siemens dnes v Žiline slávnostne otvára inžinierske centrum, v ktorom zatiaľ zamestnala 51 projektantov. K nim by sa v nasledujúcich rokoch malo pridať takmer 80 ďalších pracovníkov. "Do roku 2015 tu bude pracovať celkovo až 130 projektantov,“ hovorí Vladimír Slezák, generálny riaditeľ firmy Siemens a predstaviteľ koncernu Siemens AG na Slovensku. Ich hlavným poslaním bude pracovať na automatizovaných riešeniach, ktoré zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy a takisto priepustnosť a rýchlosť tratí. Rozšírením svojej sekcie automatizácie železničnej dopravy zareagoval Siemens na celosvetovo pozitívny vývoj na trhu v oblasti železničnej dopravy. Divízia Siemens Mobility dlhodobo spolupracuje so Žilinskou univerzitou v metropole severného Slovenska. Žilinskí experti sa podielali na projektoch v Saudskej Arábii, železničnej stanice v Holandsku, ale aj modernizácie transeurópskych koridorov. Technické zázemie je aj jedným z dôvodov, prečo si Siemens vybral pre jedno z dvoch svetových centier práve toto mesto. Miroslav Hargaš 20.10.2010 www.hnonline.sk Slovalco vyrobil dvojmilióntu tonu hliníka - Dvojmilióntu tonu elektrolytického hliníka vyrobila v týchto dňoch spoločnosť Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom. Takéto množstvo vyprodukovala od roku 1995, kedy začala vyrábať v novom závode s novými technológiami. Ako na dnešnom stretnutí s novinármi uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Milan Veselý, po asi 10-% znížení výroby v roku 2009, ktoré bolo dané najmä hospodárskou krízou, sa tento rok produkcia opäť zvýšila. "Objem výroby sa za deväť mesiacov zvýšil o 11.900 ton, čo predstavuje nárast o 9,3 %," konštatoval. Aj keď predaj poklesol o 1672 ton, tržby z predaja vzrástli za porovnateľné obdobie o viac ako 46 miliónov dolárov, čo je nárast o 15,9 %. Za nárastom je najmä zvýšenie realizačnej ceny hliníka. Spoločnosť plánuje tento rok vyprodukovať asi 160.000 ton hliníka, čo je približne 7 % európskej produkcie. Vlani sa v Slovalcu vyrobilo 149.604 ton hliníka. Firma vyrába hliník tzv. čistou metódou z oxidu hlinitého, ktorý do závodu prichádza v podobe prášku. Hnedý odpad uskladňovaný kedysi na známych kalových poliach sa už teda nevytvára. Hliník sa vyrába prostredníctvom 226 elektrolýznych pecí. Výsledným produktom sú čapy na lisovanie a hliníkové ingoty. Spoločnosť asi 80 % výroby exportuje na trhy Európskej únie a asi pätinu umiestňuje na Slovensku. V súčasnosti zamestnáva 518 ľudí, čo je asi o 50 menej, ako v rovnakom období vlani. Priemerná mzda je dnes na úrovni 1297 eur. Majoritným vlastníkom Slovalca, a.s., je nórsky koncern Hydro, kde jeho divízia Hydro Aluminium AS vlastní 55,3 % akcií. Zvyšok (44,7 %) je v rukách spoločnosti ZSNP Žiar nad Hronom. 19.10.2010 TASR Čím vyšší dôchodok, tým nižší vianočný príspevok - Dorota Hudecová | 19. októbra 2010 Pravda Nad tohtoročným vianočným príspevkom visel ešte nedávno otáznik. Dôchodcovia si však nateraz môžu vydýchnuť. Aj keď sa výška príspevku trochu zníži, napokon ho dostanú. Rezort práce tak v porovnaní s pôvodným systémom jeho vyplácania v tomto roku ušetrí takmer šesť miliónov eur. Na jeho výplatu však aj tak minie takmer 61 miliónov. "Vianočný príspevok vyplatíme aj tento rok. Štátny rozpočet to bude stáť viac ako 60 miliónov eur," povedal minister Jozef Mihál. V plánovanom rozpočte na rok 2010 však ešte bývalé vedenie na čele s Vierou Tomanovou počítalo s objemom takmer 67 miliónov eur. V decembri tak budú mať na príspevok nárok penzisti, ktorí mesačne dostávajú od štátu maximálne 446,70 eura. Ide tak o 60 percent z priemernej mzdy v hospodárstve za rok 2009, ktorá je podľa Štatistického úradu 744,50 eura. Tí, ktorí dostávajú dôchodok vo výške do 446,70 eura budú mať nárok na 40,34 eura. Najvyššiu sumu dostanú ľudia s dôchodkom do 186,20 eura, čo je 25 percent priemernej výplaty v hospodárstve za minulý rok. Tí budú mať nárok na 66,39 eura. Tentoraz ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozdelilo vianočný príspevok do ôsmich úrovní, v minulom roku boli úrovne iba tri. Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky má priamy vplyv na štátny rozpočet v roku 2010. Bude sa týkať približne 1,16 milióna dôchodcov, ktorým dôchodky vypláca Sociálna poisťovňa, a približne 1 700 ľudí vo všetkých rezortoch ozbrojených zborov a ozbrojených síl. Zo štátneho rozpočtu budú tiež hradené administratívne náklady spojené s výplatou vianočného príspevku Sociálnou poisťovňou v sume približne pol milióna eur. Podľa riaditeľa komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Petra Višvádera o vianočný príspevok žiadať netreba, poisťovňa ho vyplatí automaticky. Zákon, ktorý prijala bývalá vláda Roberta Fica, upravuje poskytovanie vianočného príspevku poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, sólo vdovského dôchodku, sólo vdoveckého dôchodku alebo sólo sirotského dôchodku vyplácaných Sociálnou poisťovňou, a poberateľovi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, priznaných podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, vyplácaných príslušným orgánom silových rezortov. Minister Mihál pôvodne uvažoval nad zrušením vianočného príspevku a vyjadril sa, že príspevky sú nesystémové. "Radšej by som však navýšil dôchodky, ako vyplácal príspevky. Keď si zoberiete sumu 66 eur, tak v prepočte na mesiac je to niečo cez 5 eur. Ale je to téma pre ďalšie úvahy," konštatoval. Na otázku, či ministerstvo plánuje zmenu v jeho vyplácaní alebo ho zruší úplne, hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová povedala: "Treba hľadať v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, z ktorého je jasné, že obdobne ako v roku 2010 sa na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie poberateľov dôchodkových dávok rozpočtuje v roku 2011 vianočný príspevok dôchodcom, a to vo výške 68,4 milióna eur, čím sa oproti schválenému rozpočtu roku 2010 zvyšuje o 2,43 percenta." Znamená to teda, že vianočný príspevok dostanú dôchodcovia aj v budúcom roku. Z dielne opozičných poslancov vzišiel návrh zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku, ktorý by mal nahradiť doterajší vianočný príspevok. Prijatie takéhoto zákona by si podľa jeho predkladateľov vyžiadalo v roku 2011 finančné krytie v sume 68,5 milióna eur. "Návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci Jana Vaľová a Braňo Ondruš, je z dielne ministerstva práce. Vznikol v čase, keď rezort viedla Viera Tomanová. Bol pripravený na vonkajšie pripomienkové konanie, napokon však bývalé vedenie rezortu nenašlo odvahu na to, aby ho predložilo," vraví Sélešová a dodáva, že by to rozpočet ministerstva práce neuniesol – z dopadovej správy vyplýva, že náklady na tieto príspevky by v roku 2011 predstavovali 92 miliónov eur. To v čase, keď rezort nemal ani na vyplácanie sľúbeného vyššieho rodičovského príspevku, nebolo možné utiahnuť. "Je samozrejmé, že takýto zákon Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nepodporí," dodáva. Navrhovaná výška vianočného príspevku v roku 2010 Percento priemernej mesačnej mzdy Suma dôchodku v nadväznosti na percento priemernej mesačnej mzdy Suma vianočného príspevku 25 % 186,2 € 66,39 € 30 % 223,4 € 62,69 € 35 % 260,6 € 58,95 € 40 % 297,8 € 55,23 € 45 % 335,1 € 51,50 € 50 % 372,3 € 47,78 € 55 % 409,5 € 44,06 € 60 % 446,7 € 40,34 € PRI STANOVENÍ VÝDAVKOV ZA POBERATEĽOV DÔCHODKOV VYPLÁCANÝCH SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU BOLI POUŽITÉ ÚDAJE O POČTOCH A VÝŠKACH DÔCHODKOV K 31. JANUÁRU 2010. TABUĽKA PREZENTUJE PERCENTÁ PRIEMERNEJ MESAČNEJ MZDY V HOSPODÁRSTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY VYKÁZANEJ ŠTATISTICKÝM ÚRADOM SR ZA ROK 2009, KTORÁ JE 744,50 EURA NA URČENIE SUMY DÔCHODKU NA ÚČELY POSKYTNUTIA VIANOČNÉHO PRÍSPEVKU V ROKU 2010, SUMY DÔCHODKU URČENÉ PERCENTOM PRIEMERNEJ MESAČNEJ MZDY V HOSPODÁRSTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY VYKÁZANEJ ŠTATISTICKÝM ÚRADOM SR ZA ROK 2009 A TIEŽ SUMY VIANOČNÉHO PRÍSPEVKU V ROKU 2010. ZDROJ: NÁVRH NARIADENIA VLÁDY Návrhy vyplácania jednorazového príspevku v budúcnosti v roku 2011 v sume 38 % životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v roku 2012 v sume 55 % životného minima v roku 2013 v sume 70 % životného minima v roku 2014 v sume 85 % životného minima po roku 2014 v sume 100 % životného minima ZDROJ: NÁVRH ZÁKONA O JEDNORAZOVOM PRÍSPEVKU Kto má nárok na vianočný príspevok? - Dôchodca, ktorý je poberateľom: starobného predčasného starobného invalidného vdovského či vdoveckého sirotského sociálneho dôchodku - Podmienkou na jeho výplatu je bydlisko na území Slovenskej republiky. - Každému dôchodcovi sa vypláca len raz. Ak je osoba poberateľom viacerých dôchodkov súbežne, tieto dôchodky sa sčítajú a v závislosti od výšky výslednej sumy dostane poberateľ len jeden vianočný príspevok. - Ak je suma všetkých dôchodkov, ktoré získava jeden dôchodca, vyššia ako navrhovaná suma 446,70 eura, nárok na vianočný príspevok mu zaniká. - Dôchodca o túto štátnu dávku nemusí žiadať. - Príspevok vypláca Sociálna poisťovňa automaticky spolu s dôchodkom. Ten, kto dostáva dôchodok vždy k 5. dňu v mesiaci, vianočný príspevok dostane tiež k tomuto dňu spolu s dôchodkom. Aký príspevok dostanete? Starobný dôchodca, ktorý má dôchodok 365 eur, dostane vianočný príspevok vo výške 47,78 eura. Predčasná starobná dôchodkyňa, ktorá poberá dôchodok 420 eur a k tomu dostáva vdovský dôchodok vo výške 99 eur, dostáva spolu 519 eur. Na vianočný príspevok tak nemá nárok, pretože suma jej predčasného a vdovského dôchodku presahuje sumu 446,70 eura. Dôchodca s príjmom 225 eur dostane vianočný príspevok v sume 58,95 eura k svojmu decembrovému dôchodku. Systém COOP Jednota Slovensko prišiel o najsilnejšieho nákupcu - Spotrebné družstvo s najvyššími tržbami bude rozvíjať obchodnú činnosť mimo spoločného systému. BRATISLAVA. Systém spotrebných družstiev COOP Jednota Slovensko príde o aktívneho člena, ktorý bol líderským družstvom skupiny a dosahoval najväčšie tržby. Vedenie systému totiž oznámilo, že z neho vystúpi COOP Jednota Bratislava. Predseda bratislavskej Jednoty Adrián Ďurček pre SME spresnil, že nevystupuje zo spoločnosti, ktorá zastrešuje všetky spotrebné družstvá, ale stane sa jeho pasívnym členom. Do budúcnosti plánuje bratislavské spotrebné družstvo COOP Jednota obchodné aktivity, ktoré robilo prostredníctvom systému COOP Jednota Slovensko, realizovať cez akciovú spoločnosť CBA z Považskej Bystrice, a to od 1. januára budúceho roka. Konkrétne dôvody ukončenia spolupráce obe strany zatiaľ neuvádzajú. „Štatutárni zástupcovia spoločností COOP Jednota Slovensko a COOP Jednota Bratislava oznamujú, že na žiadosť spoločnosti COOP Jednota Bratislava končia spoluprácu v spoločných obchodných aktivitách k 31. decembru 2010. COOP Jednota Bratislava sa rozhodla tieto činnosti rozvíjať mimo skupiny COOP Jednota,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení. pondelok 18. 10. 2010 | Denisa Čimová a sita www.sme.sk Štát spätne odkúpil od pokladničné poukážky za 150 miliónov - BRATISLAVA. Štát spätne odkupuje pokladničné poukážky, ktoré predtým predal investorom. V pondelňajšej aukcii takto odkúpil štátne pokladničné poukážky za 150 mil. eur, z toho 10 mil. eur bolo od zahraničných investorov. Celkovo prejavili v aukcii záujem opätovne predať štátu štátne pokladničné poukážky za 260 mil. eur, zo toho 20 mil. eur bolo od zahraničných investorov. Odkupované poukážky sú splatné 19. januára budúceho roku. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Štátne pokladničné poukážky sú okrem štátnych bondov ďalšou z možností financovania štátneho dlhu. Oproti dlhopisom však majú kratšie splatnosti. Štát k opätovnému emitovaniu pokladničných poukážok pristúpil v druhej polovici roka 2008, kedy sa na finančných trhoch významne zhoršili podmienky na emitovanie dlhopisov. V tomto roku agentúra cez štátne pokladničné poukážky na krytie štátneho dlhu a zabezpečenie likvidity štátu získala už vyše 2,4 mld. eur. Celkový dopyt investorov v trinástich doterajších tohtoročných aukciách štátnych pokladničných poukážok pritom dosiahol už viac ako 5,8 mld. eur. Tohtoročná suma akceptovaného dopytu po štátnych pokladničných poukážkach tak už vysoko prevýšila celoročnú vlaňajšiu. V minulom roku totiž štát cez poukážky získal spolu 1,259 mld. eur, pričom celkový dopyt investorov po slovenských štátnych pokladničných poukážkach vlani dosiahol vyše 7,1 mld. eur. SITA 18.10.2010 JAVYS podpísala s EBOR ďalšie 3 grantové dohody za 62 miliónov - BRATISLAVA. Zástupcovia spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), a. s., Bratislava, a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) podpísali dnes 3 grantové dohody z fondu na vyradenie Bohuníc (BIDSF) v celkovej hodnote 62,62 milióna eur. Do dnešného dňa podpísala EBOR so spoločnosťou JAVYS 15 grantových dohôd v celkovej hodnote približne 204 miliónov eur. Informoval o tom hovorca a. s. JAVYS Dobroslav Dobák. Grantové dohody predstavujú prísľub európskej banky financovať projekty pokryté týmito dohodami. Projekty schválilo Zhromaždenie prispievateľov fondu BIDSF. Grantová dohoda je garanciou, že EBOR ako administrátor fondu BIDSF bude zo zdrojov fondu uhrádzať náklady za ďalšie projekty, ktorých realizátori sú vyberaní v medzinárodných tendroch a týkajú sa prípravy a realizácie vyraďovania jadrovej elektrárne (JE) V1. Pred samotným podpísaním grantových dohôd musí JAVYS, a. s., ako prijímateľ pomoci z fondu BIDSF projekt identifikovať, navrhnúť jeho finančný model, predstaviť na Spoločnom výbore medzi SR a EBOR, kde sa podrobí preskúmaniu, či spĺňa podmienky financovania z fondu BIDSF a následne ho obhájiť na Zhromaždení prispievateľov fondu BIDSF za účasti prispievateľov a EBOR. Fond BIDSF zriadila Európskou únia. Prispievatelia zverili správu fondu a jeho finančných prostriedkov Európskej banke pre obnovu a rozvoj, ktorá riadi všetky operácie a projekty financované z tohto fondu. Základom pre napĺňanie účelu, teda čerpanie fondu, bolo uzatvorenie Rámcovej dohody medzi Ministerstvom hospodárstva SR a EBOR v roku 2001. Prostriedky z tohto fondu majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov, ktoré vznikli SR predčasným odstavením JE V1. Čerpanie finančných prostriedkov na realizáciu jednotlivých projektov sa uskutočňuje na základe grantových dohôd uzavretých medzi spoločnosťou JAVYS a EBOR. Projekty na schválenie odporúča Spoločný výbor zložený zo zástupcov MHV SR, EBOR, Ministerstva financií SR, Úradu jadrového dozoru SR, Národného jadrového fondu, Úradu vlády SR, spoločnosti JAVYS a ďalších príjemcov pomoci z fondu BIDSF. TASR 18.10.2010 Rezort hospodárstva chce zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch - Zdroj: SITA 15. október 2010 Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR (MHV) už pripravilo zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi tovarov, ktorými sú potraviny. Tento zákon, ktorý mal zabrániť obchodným reťazcom zneužívať svoje postavenie voči dodávateľom, schválil parlament ešte počas vládnutia Roberta Fica. "Zrušením zákona sa znížia bariéry podnikania v oblasti dodávok tovaru, ktorým sú potraviny a v dôsledku toho dôjde k pozitívnemu vplyvu na podnikateľské prostredie a k zníženiu regulačného zaťaženia," uviedol rezort hospodárstva v návrhu, ktorý spomínaný zákon zruší. Podnetom na vypracovanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch boli podľa predchádzajúcej vlády predovšetkým pretrvávajúce problémy v obchodných záväzkových vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi. Tí poukazovali na negatívne neprimerané obchodné praktiky prevádzkovateľov obchodných reťazcov pri uzatváraní zmlúv. Podľa nového vedenia rezortu hospodárstva však tento zákon neriešil problematiku neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch a nenaplnil svoj cieľ, na ktorý bol prijatý. "Zákon sa javí ako neefektívny. Súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení. Subjekty sa sami rozhodujú, či uzatvoria zmluvu a s kým ju uzatvoria," konštatovalo ministerstvo. Podľa bývalého ministra hospodárstva a súčasného poslanca za stranu Smer-SD Ľubomíra Jahnátka, zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je ďalšia rana pre slovenských prvovýrobcov. "Po zrušení zákona sa vrátia praktiky zahraničných obchodných reťazcov, ktoré budú nútiť slovenských prvovýrobcov predávať svoje výrobky do supermarketov a hypermarketov pod výrobnú cenu. Myslím si, že prvovýrobcovia by sa mali razantnejšie ozvať, lebo súčasná vláda im neprináša okrem zdražovania nič pozitívne. Zrušenie zákona považujem zo strany súčasnej vlády za protislovenský krok," reagoval Jahnátek, ktorý plánuje v pléne bojovať proti zrušeniu zákona. Zväz obchodu a cestovného ruchu SR víta plánované zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. "Tento zákon sme stále považovali za zákon, ktorý deformuje podnikateľské prostredie. Preto považujeme rozhodnutie nového vedenia ministerstva, zrušiť daný zákon, za správne rozhodnutie," reagoval šéf zväzu Pavol Konštiak. Podľa neho obchodné vzťahy obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi by sa mali riešiť na európskej úrovni. Ako si poradiť so živnosťou - Ako si poradiť so živnosťou Peter Csernák | 13. októbra 2010 Pravda Dať výpoveď v práci a dať sa na podnikanie býva jedno z najťažších a najdôležitejších rozhodnutí, ktoré človek môže urobiť. Okrem možnosti vyšších zárobkov sa s podnikaním v porovnaní so zamestnaním spája aj oveľa väčšia neistota, ale aj množstvo povinností. Najjednoduchšia možnosť, ako začať podnikať, je založiť si živnosť. Potrebné je na to len navštíviť živnostenský úrad alebo jednotné kontaktné miesto, kde sa živnostník zároveň zaregistruje do zdravotnej poisťovne a na daňový úrad. Na vydanie živnostenského listu potrebuje trojeurový kolok, ak žiada o voľnú živnosť, alebo kolok v hodnote 16,50 eura, ak chce získať remeselnú alebo viazanú živnosť. Viazané živnosti sú také, pri ktorých zákon vyžaduje isté vzdelanie a prax. Napríklad ak chce niekto podnikať ako inštruktor autoškoly, musí mať preukaz inštruktora. Kto chce začať podnikať, musí sa pripraviť na to, že mu pribudne množstvo povinností. Kým za zamestnanca platenie daní či odvodov vykonáva zamestnávateľ, živnostník sa musí o všetko postarať sám. Každý mesiac musí poslať peniaze do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, musí podať daňové priznanie či robiť zúčtovanie zdravotných odvodov. Ľudia, ktorí váhajú nad tým, či zostať v práci, alebo sa vrhnúť na podnikanie, si môžu založiť živnosť aj popri zamestnaní. Môžu si tak aspoň na začiatku vyskúšať, či sa budú schopní uživiť ako živnostníci. Ak sa im bude dariť, môžu dať v práci výpoveď a celú svoju energiu venovať podnikateľskej činnosti. Problém môže nastať v prípade, ak chce niekto podnikať v rovnakej oblasti ako jeho zamestnávateľ. Zákonník práce v takom prípade vyžaduje písomný súhlas zamestnávateľa. Ten je potrebný napríklad v prípade, ak je niekto zamestnaný ako opravár práčok a chce si založiť živnosť s rovnakou činnosťou. Ak mu tento zámer jeho zamestnávateľ neodobrí, ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže firma takého zamestnanca prepustiť. Ak však niekto plánuje podnikať v inej oblasti ako jeho zamestnávateľ, nemusí ho o tom vôbec informovať. Každý živnostník sa môže rozhodnúť, či si bude z príjmov odpočítavať skutočné náklady na podnikanie, alebo si bude uplatňovať paušálne výdavky. Tie môžu živnostníkom ušetriť nielen peniaze zaplatené na dani, ale aj množstvo času venovaného vedeniu účtovníctva. Výhodné sú najmä pre ľudí, ktorí majú skutočné náklady nižšie, ako je výška paušálnych výdavkov. Zároveň si musí živnostník rozmyslieť, či bude platcom DPH, alebo nie. Platca DPH si ku konečnej cene, ktorú bude fakturovať zákazníkom, musí vždy prirátať 19–percentnú DPH. Jeho služby sú tak drahšie ako v prípade živnostníka, ktorý daň neplatí. To však platí len v prípade, ak živnostník ponúka svoje služby bežným spotrebiteľom. Ak sú jeho zákazníkmi najmä spotrebitelia, ktorí takisto platia DPH, je platca DPH v porovnaní so živnostníkom, ktorý daň neplatí, vo výhode. Jeho zákazníci si túto DPH odpočítajú z vlastnej dane, ktorú majú odviesť štátu. Prakticky ju tak nebudú platiť. Živnostníci, ktorí platia DPH, majú výhodu najmä v tom, že zo všetkého materiálu či z majetku, ktorý nakupujú pre svoje podnikanie, si môžu odrátať DPH. Za auto, ktoré stojí 11 900 eur, tak v skutočnosti zaplatia len 10–tisíc. Naopak, veľkou nevýhodou je, že živnostník, ktorý platí DPH, nemôže využívať paušálne výdavky. Kým väčšina drobných živnostníkov sa môže rozhodnúť, či budú DPH platiť, alebo nie, zákon prikazuje stať sa platcom tejto dane každému, kto za posledných 12 mesiacov dosiahol obrat minimálne vo výške 49 790 eur. Kalendár povinností živnostníka 31. január – Podanie daňového priznania z motorových vozidiel (cestná daň), ak živnostník auto nadobudol v predchádzajúcom roku. Do tohto termínu treba zároveň zaplatiť daň. 31. marec – Termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň do tohto dátumu treba zaplatiť aj daň. 31. marec – Do konca marca musí živnostník do zdravotnej poisťovne poslať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za predchádzajúci kalendárny rok. 30. jún – Do zdravotnej poisťovne treba poslať nedoplatky zo zdravotného poistenia, ktoré vyšli v ročnom zúčtovaní, resp. do tohto dátumu musí poisťovňa vrátiť prípadný preplatok. 30. jún – Živnostník musí do Sociálnej poisťovne predložiť výpis z daňového priznania k dani z príjmov. 1. júl – Od tohto termínu si musí živnostník upraviť výšku odvodov pre sociálne a zdravotné poistenie na základe príjmov v predchádzajúcom roku – prvýkrát zaplatí nové odvody za júl začiatkom augusta. 8. deň v mesiaci – Splatnosť odvodov na sociálne a zdravotné poistenie za predchádzajúci mesiac. 20. deň v mesiaci – Každý, kto za posledných 12 mesiacov dosiahol obrat minimálne 49 790 eur, sa musí zaregistrovať ako platca DPH. ! 25. deň v mesiaci – Splatnosť DPH za predchádzajúci mesiac pri platcoch, ktorí majú mesačnú splatnosť dane. Každý štvrtý mesiac splatnosť DPH za predchádzajúci štvrťrok pri štvrťročných platcoch. POZN.: AK NIEKTORÝ Z TERMÍNOV PADNE NA VÍKEND, TAK SA DANÁ POVINNOSŤ PRESÚVA NA NAJBLIŽŠÍ NASLEDUJÚCI PRACOVNÝ DEŇ. Diaľničné známky: Susedom môžeme ticho závidieť - Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/ijk 13. október 2010, Za veľa peňazí málo muziky. Tak by sa dalo označiť zdražovanie budúcoročných slovenských diaľničných známok. Vodiči v susedných krajinách totiž za svoje peniaze môžu využívať oveľa hustejšiu sieť diaľnic. Tam navyše poplatky zvyšujú len o pár centov, alebo vôbec. Slovensko diaľničná sieť: okolo 400 km celoročná známka: 50 € mesačná známka: 14 € 7-dňová známka: 7 € Česko U našich západných susedov majú momentálne v prevádzke 727 kilometrov diaľnic. Republiku križujú zo severu na juh, ale aj z východu na západ. Najproblematickejšou je zrejme diaľnica D1, ktorá spája Brno s Prahou. Na dennom poriadku sú tam vážne havárie s následnými kolónami, a tak sa uvažuje o jej prebudovaní na trojprúdovú cestu. Tamojšia diaľničná spoločnosť zatiaľ zdražovanie poplatkov za diaľnice pre rok 2011 neplánuje. diaľničná sieť: 727 km celoročná známka: 49 € mesačná známka: 14,29 € 10-dňová známka: 10,21 Rakúsko V prípade našich rakúskych susedov, žiaľ, porovnávame neporovnateľné. Táto alpská krajina má totiž momentálne v prevádzke 17 diaľnic v celkovej dĺžke 1699 kilometrov. Tie navyše dopĺňajú stovky mostov a desiatky tunelov. Za tie najväčšie si doplatíte priamo na mieste. Použitie mostov napríklad v Tirolsku vyjde od 2,5 eura a ak natrafíte na drahší, neraz aj vyše 10 kilometrov dlhý tunel, máte na výber aj obchádzkovú trasu zdarma. Rakúske diaľnice sú skvele vybudované, majú hustú sieť čerpacích staníc a pohodlných odpočívadiel. Na viacerých úsekoch sú trojprúdové a časovo náročný je iba ak prejazd okolo Viedne. Za ich užívanie Rakúsko síce tiež ohlasuje vyššie ceny, no najlacnejšia známka pôjde hore iba o 30 centov. diaľničná sieť: 1 699 km celoročná známka: 76,20 € 2-mesačná známka: 22,90 € 10-dňová známka: 7,90 € Maďarsko Naši južní susedia patria do kategórie diaľničných experimentátorov. Pôvodne začínali s mýtnym systémom, neskôr zaviedli systém známok, no pred pár rokmi prešli na elektronický registračný systém. Na hraniciach tak nedostanete nálepku, ale iba doklad o zaplatení. Registruje sa totiž typ auta a jeho poznávacia značka, čo následne cez ďalekohľad overujú policajné hliadky. Vďaka elektronickému systému si tak známku ľahko zakúpite aj cez internet. Maďarsko ponúka 696 kilometrov diaľnic, ktoré krajinu lemujú zo severu na juh a aj z východu na západ. Na jazdu si môžete kúpiť aj krátku iba štvordňovú známku, no tá sa predáva v dvoch rôznych cenových hladinách. V zime, na jar a na jeseň ju dostanete za 1 170 forintov (4,26 eura), ale v lete, teda od 1. mája do 30. septembra, vás vyjde 1 530 forintov (5,57 eura). Ide o ceny pre rok 2010, ktoré by sa v budúcom roku meniť nemali. diaľničná sieť: 727 km celoročná známka: 49 € mesačná známka: 14,29 € 10-dňová známka: 10,21 € Dôchodky v roku 2012 stúpnu o 14 eur, ďalší rok o 11 eur - Zmení sa aj valorizácia penzií, všetkým porastú o pevnú sumu 290603 12.10.2010 / Jana Morháčová Etrend Dôchodky sa na prelome rokov budú poslednýkrát zvyšovať o percentuálnu čiastku. Nasledujúce dva roky si všetci dôchodcovia polepšia rovnako – o pevnú čiastku takmer 27 eur. Uvádza sa to v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na nasledujúce tri roky, ktorý už schválila vláda a čoskoro sa ním bude zaoberať parlament. Od januára budúceho roku sa všetky dôchodky zvýšia paušálne o 1,8 percenta. Takýto mechanizmus valorizácie penzií zaviedla ešte bývalá vláda Roberta Fica. Percento sa vypočítavalo podľa vývoja inflácie a priemerných platov. Od roku 2012 sa bude princíp meniť. Všetci penzisti si k dôchodku pripíšu rovnakú pevnú sumu, o ktorej rozhodne vláda. V roku 2012 to má byť predbežne 14,1 eura mesačne, v roku 2013 sa v rozpočte počíta s navýšením o 11,8 eura mesačne. Z pohľadu priemerného starobného dôchodku na úrovni vyše 350 eur, to bude znamenať zvýšenie približne o tri percentá. Nevýhodná valorizácia Štát mení princíp valorizácie penzií s cieľom znížiť rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami. ,,Percentuálne navyšovanie upravuje vysoké dôchodky o vyššiu sumu ako nízke. Zavedenie mechanizmu pevnej sumy predstavuje spravodlivejšie riešenie,“ uviedol pred niekoľkými dňami minister práce Jozef Mihál (SaS). Zvýšenie o pevnú sumu bude prospešnejšie pre poberateľov nízkych dôchodkov. Pevná suma bude totiž pre nich znamenať vylepšenie o šesť až osem percent. Naopak penzisti, ktorí majú vysoké dôchodky, si polepšia tak o percento či dve. Pre štátnu kasu znamená takéto tempo zvyšovania penzií každoročné navyšovanie sumy na dôchodky o sedem až osem percent, čo je 300 miliónov eur. Posledné dva roky sa dôchodcom pridávalo v súhrne okolo 200 miliónov eur. Kabinet Ivety Radičovej tak chce medziročne zvyšovať sumu na dôchodky výraznejšie ako predošlá vláda Roberta Fica. Zatiaľ však nie je jasné, či na budúci rok zostane zachovaný vianočný príspevok vyplácaný k dôchodkom. Minister práce Jozef Mihal uviedol, že túto nesystémovú dávku chce zrušiť, prípadne rozpustiť do mesačných dôchodkov. Odvody vystačia len do júna Vláda však bude musieť naďalej bojovať s prehlbujúcim sa nedostatkom peňazí na starobné dôchodky. Chýbajúca suma v kase Sociálnej poisťovne bude rásť a to napriek zmenám v odvodoch, ktoré v rámci šetriaceho balíčka zvýšia príjmy sociálneho poistenia. Štát musí dotáciu Sociálnej poisťovni každoročne navyšovať. Pomoc štátu je potrebná od roku 2009, po zavedení druhého piliera dôchodcovského sporenia. Vďaka nemu sa časť prostriedkov z odvodov kumuluje na súkromných dôchodkových účtoch ľudí, z ktorých sa bude neskôr vyplácať penzia podľa nasporenej sumy. Až do minulého roka sa výpadok financoval z peňazí odložených z privatizácia SPP. Vlani sa však tieto prostriedky minuli a štát musel tento rok jednorazovo vložiť do Sociálnej poisťovne vyše 1,5 miliardy eur. Nasledujúce roky jej bude musieť nadeliť stále vyššiu a vyššiu sumu. Medziročne dotácia porastie o 40 miliónov až 70 miliónov eur. Na budúci rok sa do fondu starobného poistenia vyzbiera z odvodov 2,178 miliardy eur. Reálne však na penzie treba 4,659 miliardy eur. Peniaze vo fonde starobného poistenia vydržia na vyplácanie dôchodkov necelých šesť mesiacov roku. Aby dôchodcovia dostávali penzie celý rok, musí Sociálnej poisťovni pomôcť štát – na budúci rok injekciou vo výške 1,6 miliardy eur. Fondy sa zlúčia Súčasne si Sociálna poisťovňa pomáha zostatkami z minulých rokov a na vyplácanie penzií použije aj časť peňazí z ostatných fondov, ktoré sú prebytkové. Ide o fondy, z ktorých sa vypláca napríklad podpora v nezamestnanosti alebo úrazové, či nemocenská. Odborníci už roky upozorňujú, že je zbytočné členiť odvody aj príjmy Sociálnej poisťovne na niekoľko samostatných fondov, keď v konečnom dôsledku sa prostriedky v nich prelievajú podľa potreby. ,,V najbližších rokoch dôjde určite k zmenám, prvým krokom bude zjednotenie sociálnych odvodov do jedného,“ spresnil minister J. Mihál. Celkovo bude mať Sociálna poisťovňa v roku 2011 na strane príjmov 6,3 miliardy eur, pričom na odvodoch vyberie spolu 4,7 miliardy eur. Sociálna poisťovňa v roku 2011 (v mil. eur) podsystém SP z odvodov* tvorba fondu z odvodov* výdavky dávky /dôchodky zostatok** v bežnom roku na konci roka po započítaní straty a zostaktov z 2010 spolu 6350 6255 96 480 starobné poistenie 2187 + dotácia štátu 1608 4659 -917 253 invalidné p. 917 833 83 156 nemocenské p. 412 332 79 30 úrazové p. 125 44 81 4 garančné p. 48 50 -2 12 nezamestnanecké p. 241 200 41 17 rezervný fond solidarity 743 0 743 0 www.etrend.sk Slovensko navštívi ministerský predseda Brandenburska Platzeck - BRATISLAVA. Ministerský predseda nemeckej spolkovej krajiny Brandenbursko Matthias Platzeck pricestuje v utorok popoludní na dvojdňovú návštevu do Bratislavy. Okrem politických rozhovorov ho čaká aj otvorenie konferencie Nadácie Friedricha Eberta, ktorej témou bude budúcnosť sociálnych systémov zabezpečenia. Počas svojej druhej návštevy Slovenska od nástupu do funkcie sa ministerský predseda stretne aj s ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom. Hlavnými témami budú obnoviteľné energie a podnikateľské prostredie Slovenska. Informovala Beáta Holubecová z Tlačového a kultúrneho oddelenia Veľvyslanectva SRN Bratislava. 11.10.2010 SITA Pracujte ako Nemci, radia Mihálovi investori - Nemeckí investori chcú od ministra práce Jozefa Mihála (na snímke) väčšiu flexibilitu v pracovnom práve Slovenska. 46998510 Nemeckí investori sa vyslovujú za väčšiu flexibilitu v pracovnom práve SR. Vyplynulo to podľa Markusa Halta z oddelenia pre styk s verejnosťou Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) z dnešného stretnutia delegácie SNOPK s ministrom práce Jozefom Mihálom, na ktorom prediskutovali zflexibilnenie pracovného práva a pripravované zmeny v Zákonníku práce (ZP) a v zákone o kolektívnom vyjednávaní (ZoKV). "Delegácia SNOPK prijala pozvanie ministra Mihála. Signalizoval tým pripravenosť na otvorený dialóg a ochotu zohľadniť návrhy obchodnej komory pri príprave novely ZP a ZoKV," informoval o dnešnom stretnutí Halt. "SNOPK bude ďalej rozvíjať spoluprácu s pánom ministrom k tejto téme a do konca novembra tohto roku predloží ministerstvu praktické príklady a právnu úpravu flexbilizácie pracovného práva z Nemecka," uviedol. Konjunkturálne oživenie prejavujúce sa v posledných mesiacoch v slovenskom hospodárstve sa doteraz podľa SNOPK neodrazilo v náraste zamestnanosti. Väčšia miera pružnosti pracovného práva by však podniky povzbudila k prijímaniu vyššieho počtu personálu. V šesťbodovom pláne SNOPK zhrnula návrhy, ktoré by mali podľa nemeckých investorov pozitívny dosah na pracovný trh. Slovensko - nemecká obchodná a priemyselná komora založená v roku 2005 v Bratislave je fórom nemeckých a slovenských podnikov a patrí k celosvetovej sieti nemeckých zahraničných obchodných komôr. Komora zastupuje záujmy 300 členských firiem, ktoré na Slovensku zamestnávajú 72.000 pracovníkov a dosahujú obrat v hodnote 13 miliárd eur. TASR 11.10.2010 SR si údajne požičiava lacnejšie ako Španielsko - Slovensko podľa agentúry Bloomberg predáva dlhopisy z 15-ročnej benchmarkovej emisie lacnejšie ako napríklad Španielsko. Podľa ministra financií Ivana Mikloša je to potvrdením toho, že finančné trhy ozdravnému plánu novej vlády dôverujú. BRATISLAVA 6. októbra (WEBNOVINY) - Slovensko chce z nového 15-ročného benchmarkového eurobondu v stredu 6. októbra predať 2 mld. eur. Informovala o tom agentúra Bloomberg s tým, že cena dlhopisov by mala byť 150 bázických bodov nad referenčnou sadzbou. Ak sa táto cena potvrdí, Slovensko by si požičiavalo lacnejšie, ako napríklad lepšie ratingovo ohodnotené Španielsko. Podobné Španielske bondy splatné v júli 2025 sa totiž obchodovali s prirážkou 168 bázických bodov. "Ak sa potvrdí táto výška 150 bázických bodov, je to skvelý výsledok. Je to lepší výsledok, ako dosahujú krajiny ako Taliansko a Španielsko. Myslím si, že to je aj potvrdenie toho, že rozpočet je aj realistický a vedie k ozdraveniu a že finančné trhy dôverujú tomuto ozdravnému plánu,“ reagoval na tieto informácie minister financií Ivan Mikloš po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu, ktorý odobril návrh rozpočtu na budúci rok s plánovaným skresaním deficitu verejných financií z tohtoročných 7,8 % hrubého domáceho produktu na budúcoročných 4,9 % výkonu ekonomiky. Šéf štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek podľa agentúry Reuters uviedol, že dopyt po 15-ročných slovenských štátnych dlhopisoch dosiahol 4 mld. eur. Informácie o cene, za ktorú sa dlhopis predáva, však zatiaľ potvrdiť odmietol. Dlhopis sa pritom momentálne ponúka prostredníctvom syndikátu, neskôr by ho mala agentúra ponúkať investorom aj v rámci domácich aukcií. Agentúra pre riadenie dlhu likvidity v utorok 5. októbra informovala, že vedúcimi aranžérmi pripravovanej benchmarkovej emisie 15-ročných slovenských eurobondov budú štyri banky, a to HSBC, Société Générale CIB, Tatra banku a UniCredit Bank Slovakia. Štát podľa posledných informácií agentúry Bloomberg z polovice septembra tohto roka pritom plánoval predať 15-ročné syndikované bondy za 1 mld. eur. SITA Ministerské platy majú aj hovorcovia - Vanda Vavrová | 10. októbra 2010 Pravda Viacerí ministri Radičovej vlády sa o svojich hovorcov špeciálne postarali. Poskytli im nadštandardné platy a tie dostali aj tí hovorcovia, ktorí na tento post nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Časť bývalých novinárov, ktorí sú dnes hovorcami, totiž nemá vysokú školu, a tak im ich šéfovia platy osobitne upravili. Umožňuje im to zákon o štátnej službe. Ak by boli totiž zaradení do platovej triedy podľa dosiahnutého vzdelania, ich tarifný plat bez príplatkov by bol len 485 eur. Takto však dostávajú niekoľkonásobne viac od 1 800 až do 3 000 eur. Niečo vyše tritisíc eur zarábajú ministri. Osobným platom prilepšili svojim tlačovým zástupcom premiérka Iveta Radičová, minister vnútra Daniel Lipšic či minister financií Ivan Mikloš. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik vylepšil svojej hovorkyni plat cez príkaznú zmluvu. Osobný plat má hovorca premiérky Ivety Radičovej Rado Baťo. Ten jeho výšku nezverejnil. "Bol mi pridelený osobný plat určený v súlade so zákonom. Pre premiérku pracujem ako hovorca a zároveň analytik a koordinátor štrukturálnych reforiem. Ponuku predsedníčky vlády som prijal po dohode, že môj plat bude zodpovedať zárobku, ktorý som mal v predchádzajúcom zamestnaní," reagoval Baťo. Bývalý šefredaktor Trendu a komentátor denníka Sme spĺňa svojím vzdelaním kvalifikačné predpoklady len na obsadenie štátnozamestnaneckej funkcie radca, kde je tarifný plat 485 eur. Nemá totiž vysokú školu. Na príkaznú zmluvu pre ministra zdravotníctva Uhliarika pracuje ako hovorkyňa bývalá redaktorka TA3 Katarína Zollerová. Odmietla zverejniť, či jej zmluva zaručuje vyplatenie 1 800 eur mesačne. "Príkazná zmluva je výsledkom dohody s ministrom zdravotníctva," uviedla. Tvrdí, že výška jej odmeny je o niekoľko stoviek eur nižšia, ako boli celkové náklady na mzdu jej predchodkyne. Zollerová nemá skončené vysokoškolské vzdelanie, preto nemôže šéfovať komunikačnému odboru rezortu ako jej predchodkyňa, ktorej tabuľkový plat bol 926 eur plus príplatok za riadenie. Podľa dosiahnutého vzdelania by musela byť Zollerová zaradená do 5. platovej triedy so 485 eurami. Osobný plat určil svojmu hovorcovi Martinovi Jarošovi aj minister financií Ivan Mikloš. "Kvalifikačné predpoklady spĺňam pre 5. platovú triedu. Mám osobný plat. Ten je mierne pod úrovňou môjho doterajšieho príjmu v súkromnej sfére. Konkrétnu výšku by som radšej nezverejňoval z pochopiteľných dôvodov," povedal Jaroš. Z trinástich hovorcov členov vlády bol svoj plat ochotný zverejniť len Gábor Grendel z rezortu vnútra. Ostatní na otázku, či zverejnia výšku platu, buď neodpovedali, alebo uviedli, že je v súlade so zákonom. Hovorcovia rezortu obrany Richard Šümeghy a dopravy Martin Krajčovič neodpovedali vôbec. Grendel je zaradený na najvyššiu funkciu v štátnej službe - generálny štátny radca. Bývalý redaktor a politický moderátor TV Markíza spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady. Ministerstvo uviedlo, že rovnako ako Grendel boli odmeňovaní aj jeho predchodcovia. "Riaditeľ komunikačného odboru kancelárie ministra má v zmysle zákona o štátnej službe pridelený osobný plat. Jeho výška je 3 000 eur," reagovalo tlačové oddelenie. Osem ďalších hovorcov ministrov, ktorí predtým dlhší čas pracovali v médiách, je zaradených v 10. platovej triede s tarifným platom 812 eur vo funkcii hlavný štátny radca. Štátni zamestnanci majú funkčný plat. Ten tvorí tarifný plat plus príplatok za riadenie, zmennosť, osobný príplatok až do výšky sto percent tarifného platu a odmeny. Svoju hovorkyňu Danielu Piršelovú, ktorá predtým pracovala ako sekretárka a je čerstvou absolventkou, minister hospodárstva Juraj Miškov zaradil do najvyššej štátnozamestnaneckej funkcie s platom 926 eur. Ešte vyšší plat ako hovorcovia ministrov má osobná tajomníčka predsedu parlamentu Tatiana Tóthová. Jej stranícky šéf Richard Sulík ju zaradil do 9. platovej triedy. Štátni úradníci v Kancelárii Národnej rady, Kancelárii prezidenta či Úradu vlády však majú o 10 percent vyššie tarify ako ostaní štátni úradníci. Tóthovej základný plat je tak 1 047 eur. Hovorcovia, ktorí zároveň šéfujú aj tlačovým oddeleniam, majú okrem vysokých platov ešte ďalšiu výhodu - pridelené služobné auto. Nielenže ho môžu bezplatne využívať, za vedenie a starostlivosť oň dostávajú dokonca ešte aj príplatok - 20 eur mesačne. Turecko a Čína si prestanú účtovať vzájomný obchod v dolároch - ANKARA. Turecko a Čína sa dohodli, že si vzájomný obchod prestanú účtovať v dolároch. Nahradia ho tureckou lírou a čínskym jüanom. Dohody o účtovaní zahraničného obchodu v národných menách má už Ankara s Ruskom a Iránom. Podľa rakúskeho denníka Die Presse sa dohoda dosiahla v piatok (8.10.) v Ankare na stretnutí tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana a jeho čínskeho kolegu Wena Ťia-paa. Erdogan povedal, že obe krajiny chcú zvýšiť vzájomnú výmenu tovaru v tomto roku, ktorá dosiahne 17 miliárd USD (12,25 miliardy eur) na 50 miliárd USD v roku 2015. O päť rokov neskôr by mala jeho hodnota prekročiť 100 miliárd USD. Počas Wenovej návštevy v tureckom hlavnom meste bolo podpísaných osem významných hospodárskych dohôd. TASR 9.10.2010 Najvýznamnejšie elektrotechnické firmy na Slovensku - Samsung Electronics Slovakia – už niekoľko rokov je najväčším elektrotechnickým podnikom na Slovensku. Od spustenia výroby v roku 2002 do roku 2007 leteli jeho tržby strmo nahor až na 3,4 miliardy eur. V roku 2009 síce mierne klesli na 3,17 miliardy, fabrika však dramaticky zlepšila ziskovosť a pridanú hodnotu. Závod naďalej zamestnáva vyše tritisíc kmeňových zamestnancov. Whirlpool Slovakia – americký koncern so svojím závodom na výrobu práčok pôsobí na Slovensku už osemnásť rokov. Popradská fabrika sa za tie roky prepracovala na hlavný európsky závod na výrobu práčok Whirlpool a iných spriaznených značiek. Momentálne je kapacita závodu 2,5 milióna práčok ročne, maximum v produkcií 1,9 milióna dosiahli v Poprade v roku 2008. Minulý rok išli dole o 16 percent. Aj v silnom roku 2008 tržby klesli o sedem percent na 351 miliónov eur, vlani pri šestinovom prepade padli takisto o sedem percent. Tento rok to zatiaľ vyzerá na päťpercentný nárast v produkcii. Foxconn Slovakia – je bývalá fabrika japonskej Sony, ktorá ju spustila v roku 2008 ako najväčší a najmodernejší televízny závod skupiny na svete. Predtým Sony vyrábala viac než desať rokov televízory v starších priestoroch skladov bývalej Jednoty v Trnave. Do augusta 2009 sa tam ešte vyrábali digitálne tunery do LCD televízorov a bol tam aj servis pre konzoly PlayStation z veľkej časti Európy. Hneď pri spustení nitrianskeho závodu zvýšila firma výrobnú kapacitu z 2 na 4 milióny vyrobených televízorov ročne. K tejto hranici sa priblížila už v roku 2008 a rovnako aj v roku 2009. Tento rok plánuje fabrika už s taiwanským vlastníkom výrobu pre Sony mierne zvýšiť. Kým tržby v roku 2008 poskočili o viac než štyridsať percent na 1,2 miliardy eur, minulý rok iba mierne stúpli o pár tisíc eur. Teraz Foxconn Slovakia zamestnáva okolo 3-tisíc ľudí. Samsung Electronics LCD Slovakia – rozbehol výrobu začiatkom januára 2008. Z Voderád pri Trnave sa stal hlavný stánok výroby LC panelov (Liquid Crystal Displays), ktoré tvoria hlavný komponent (obrazovku) LCD televízorov. Záujem o produkciu závodu je taký veľký, že fabrika dosiahne plnú kapacitu desať miliónov vyrobených panelov ročne koncom tohto roka, a nie v roku 2012, ako sa počítalo v pôvodnom projekte. Do závodu, ktorý má byť najväčším svojho druhu v Európe, Samsung investoval a ešte plánuje investovať spolu 300 miliónov eur. Závod teraz zamestnáva okolo 1 300 pracovníkov. Kým v roku 2008 dosiahla fabrika tržby vyše 200 miliónov, minulý rok to bolo už vyše 400 miliónov, z čoho vyše štvrtiny tvorila pridaná hodnota. Panasonic – japonský koncern má na Slovensku má dve dcérske spoločnosti. Obe majú pritom významnú pozíciu v slovenskej elektrotechnike. Panasonic AVC Networks Slovakia v Krompachoch vyrába DVD prehrávače a rekordéry, Blu-ray a od marca 2010 aj 3D Blu-ray prehrávače, aj Blu-ray rekordéry. Po silnom raste tržieb do roku 2007 sa v roku 2008 kvôli kríze tržby krompašského Panasonicu znížili na 186 miliónov a minulý rok opäť klesli o vyše desatiny – na 166 miliónov eur. V súčasnosti Panasonic AVC Networks Slovakia zamestnáva 900 ľudí. Druhá slovenská dcéra koncernu, tržbami menšia, ale počtom pracovníkov väčšia, sídli v Trstenej na Orave. Panasonic Electronic Devices Slovakia má v súčasnosti dva výrobné závody umiestnené v Trstenej a v Starej Ľubovni, kde vyrába riadiace dosky, zdroje, tunery, nabíjačky, diaľkové ovládače, ako aj iPod adaptéry, spínacie prvky na volant a reproduktory do áut. Od vlani v nich zamestnával spolu v priemere 1 100 ľudí. Osram (skupina Siemens) – fabrika v Nových Zámkoch patrí k najväčším a najvýznamnejším v skupine tohto svetového lídra vo výrobe žiaroviek. V starom areáli Tesly, z ktorej tam zostalo takmer osemsto ľudí, začali v roku 1995 vyrábať klasické žiarovky. Tie sú momentálne na ústupe a už dlhšie prevažujú aj v novozámockej výrobe výbojky a žiarovky pre modernejšie osvetlenia. Najviac sa darí halogénovým žiarivkám. Výroba všeobecnej osvetľovacej techniky v závode stále dominuje, zamestnáva vyše polovicu z 1 900 zamestnancov podniku. Takmer 400 pracuje vo výrobe autožiaroviek, ktoré tvoria objemovo až vyše 50 percent ročnej produkcie novozámockého Osramu. Okolo 200 ľudí pracuje v strojárskej časti novozámockej fabriky. BSH Drives and Pumps – je najväčší elektrotechnický podnik na východe Slovenska, pôsobí v Michalovciach, vyrába elektromotory pre domáce spotrebiče a je najväčším dodávateľom pohonov pre skupinu BSH, do ktorej patria značky Bosch a Siemens, ako aj Gaggenau, Neff, Thermador, Ufesa, Viva a Constructa. Až 85 percent produkcie smeruje do koncernových fabrík, najviac do Poľska, potom nasledujú Nemecko, Španielsko, Turecko, Taliansko a USA. V roku 2007 vyrobili v Michalovciach 7,7 milióna elektromotorov, v roku 2008 to bolo 7,5 milióna. Minulý rok napriek kríze išla fabrika mierne hore na 7,6 milióna. Tento rok je plán vyrobiť 7,9 milióna elektromotorov. V Michalovciach zamestnáva BSH Drives and Pumps vyše 900 ľudí, ktorých počas sezóny dopĺňa 150 agentúrnych zamestnancov. Emerson na Slovensku pôvodom z USA dlho pôsobil prostredníctvom dvoch nezávislých dcér – Emersonu Electric Slovakia, s. r. o., a Emersonu, a. s. – sídliacich v areáli bývalého podniku VUMA (Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie) v Novom Meste nad Váhom. Koncom roka 2008 predal koncern výrobu Emersonu Electric Slovakia, vyrábajúceho elektromotory do bielej techniky s vyše tisíckou zamestnancov, firme Askoll. Tá tak získala jednu z najväčších fabrík na elektromotory v strednej Európe vôbec. V roku 2008 tejto firme klesli tržby o 15 percent na 118 miliónov eur, v roku 2009 prepad pokračoval na necelých 80 miliónov eur. Askoll sa plánuje odsťahovať z prenajatých priestorov Emersonu do vlastného. Emerson, a. s. – väčší z pôvodných dvoch závodov koncernu na Slovensku – je sčasti strojárskou a sčasti elektrotechnickou spoločnosťou. Spoločnosť zastrešuje šesť výrobných divízii, respektíve značiek a je jednou z najväčších a najvýznamnejších tovární koncernu v Európe. Dokopy v Novom Meste firma zamestnáva takmer 1 350 ľudí. Zdroj: MH SR 4.10.2010 Eustream investuje na južnom Slovensku desiatky miliónov - Spoločnosť Eustream, ktorá patrí do skupiny Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), investuje 70 miliónov eur do plynovej prepravnej siete na južnom Slovensku. Projekt zahŕňa rekonštrukciu kompresorovej stanice plynu vo Veľkých Zlievciach, kde by mali inštalovať nové zariadenia od spoločnosti Rolls-Royce. Stroje majú zvýšiť spoľahlivosť prepravy. ČTK o tom dnes informovala spoločnosť. Nové turbokompresory nahradia turbíny, ktoré prepravca plynu vo Veľkých Zlievciach na južnom Slovensku v súčasnosti používa. Ich spustenie do prevádzky firma očakáva v roku 2013. Slovensko je predovšetkým tranzitnou krajinou zemného plynu z Ruska do západnej Európy. "Nové technológie minimalizujú dopad našej činnosti na životné prostredie a sú plne v súlade s prísnymi emisnými limitmi," povedal predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Antoine Jourdain. Na nákup turbokompresorov vypísal Eustream medzinárodný tender, zmluvu s jeho víťazom podpísal koncom septembra. Eustream je najväčší prepravca zemného plynu v Európskej únii s prepravnou kapacitou viac ako 90 miliárd metrov kubických ročne. Hlavnými obchodnými partnermi spoločnosti sú medzinárodné energetické spoločnosti. ČTK 4.10.2010 Grécko zistí, kto má prsty v jeho problémoch - Médiami kolujú správy, že v roku 2001 si grécka vláda tajne požičala miliardy dolárov s pomocou Goldman Sachs. Grécky parlament bude vyšetrovať okolnosti vzniku dlhovej krízy a úlohu, ktorú v nej zohrala americká banka Goldman Sachs, uviedol premiér Jorgos Papandreou (na snímke). autor: TASR čas vytvorenia: 1. 10. 2010, 16:00 | čítanosť: 1315x počet diskusných príspevkov: 6 Špeciálna vyšetrovateľská skupina by mala byť zostavená do konca roka, citoval Papandrea denník Eleftherotypia. "Budeme vyšetrovať úlohu, ktorú hrali zahraničné inštitúcie pri vzniku problémov," povedal premiér, ktorý dodal, že vyšetrovatelia budú skúmať udalosti vedúce ku kríze spätne až do roku 2001, teda do roku, keď Grécko vstúpilo do eurozóny. Médiami kolujú správy, že v roku 2001, tesne po prijatí do eurozóny, si grécka vláda tajne požičala miliardy dolárov, pričom jej pri tejto operácii pomohla americká banka Goldman Sachs. Transakcia medzi Gréckom a bankou bola kvalifikovaná ako menový swap, a nie ako úver, čo pomohlo krajine k plneniu európskych rozpočtových pravidiel, pričom naďalej mohla míňať nad svoje pomery. Obrovský deficit a verejný dlh Grécka rozkolísali eurozónu a spôsobili, že rating krajiny padol do neinvestičného pásma. Grécko dostalo záchranný úver od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) v celkovej hodnote 110 miliárd eur, ktorý krajinu zachránil pred krachom. V rámci podmienok úveru sa zaviazalo prijať radikálne úsporné opatrenia. Informovala o tom agentúra DPA. TASR Čínska firma Sinopec investuje do brazílskej divízie Repsolu - MADRID. Španielska energetická spoločnosť Repsol schválila predaj 40-% podielu vo svojej brazílskej divízii čínskej firme Sinopec, čím vznikne jedna z najväčších energetických firiem v Latinskej Amerike. Hodnota kontraktu dosahuje 7,1 miliardy USD (5,17 miliardy eur). Repsol informoval, že kontrakt umožní divízii známej ako Repsol Brasil naplno rozbehnúť všetky začaté projekty podmorskej ťažby ropy, vrátane lukratívnych ložísk, kde v minulých rokoch objavili obrovské zásoby ropy. Čo sa týka čínskej firmy, kúpa podielu v Repsol Brasil je druhou najväčšou zahraničnou akvizíciou Sinopecu. Repsol má podiely v ropných blokoch v brazílskych panvách Santos a Espirito Santos, do ktorých chce do konca roka 2019 investovať asi 14 miliárd USD. Podľa spoločnosti by sa v ložiskách Guara a Carioca mali nachádzať približne 3 miliardy barelov ropy. Informovali o tom agentúry AP a Bloomberg. 1.10.2010 TASR Agentúra ČTK v slovenčine končí - šao 30.09.2010 www.hnonline.sk Konkurencia v oblasti agentúrneho spravodajstva poľaví. Česká tlačová kancelária redukuje samostatnú pobočku na Slovensku. Osem z trinástich zamestnancov si včera prevzalo výpovede z dôvodu rušenia pracovných miest, ďalší dvaja odišli už pred niekoľkými dňami sami. „Od budúceho roka nebude ČTK poskytovať servis v slovenskom jazyku,“ povedal HN námestník generálneho riaditeľa ČTK pre spravodajstvo Jiří Majstr. Utlmenie prichádza po štyroch rokoch činnosti, počas ktorých „slovenská“ ČTK konkurovala dvom domácim agentúram – súkromnej SITA a štátnej TASR. Okrem nich pôsobia na Slovensku ešte samostatní spravodajcovia zahraničných agentúr, napríklad americkej Bloomberg či francúzskej AFP. „Slovenská“ ČTK poskytovala klientom spravodajský a obrazový servis najmä v oblasti domácej politiky, ekonomiky a kultúry. „ČTK bude aj naďalej dodávať svojim klientom spravodajstvo v českom jazyku. Na Slovensku ostanú spravodajcovia ČTK. Agentúra je presvedčená, že svojim slovenským klientom bude naďalej poskytovať špičkové spravodajstvo pre ich potreby,“ dodal Majstr. Činnosť agentúry sa teda vracia k modelu spred roku 2006, v Bratislave budú pôsobiť dvaja spravodajcovia – doterajší šéf pobočky Adrián Bobok a Ladislav Procházka. Česká tisková kancelář vznikla ako nástupnícka organizácia socialistickej Československej tiskovej kanceláře v roku 1992. Má verejnoprávny charakter, no od roku 1996 nie je dotovaná štátom. Má 352 zamestnancov, z toho 243 redaktorov, na jej čele stojí generálny riaditeľ Milan Sibral. Slovenský ekvivalent ČTK – Tlačová agentúra Slovenskej republiky – pôsobí ako verejnoprávna inštitúcia financovaná čiastočne štátom a čiastočne z predaja vlastných služieb. Telefónica O2 chce na Slovensku spustiť vlastnú 3G sieť v máji - SITA | 29. septembra 2010 Mobilný operátor Telefónica O2 Slovensko začne ďalšiu fázu výstavby vlastnej 3G siete s technológiou HDSPA. Komerčná prevádzka by mala začať v máji budúceho roka, pričom pri štarte by mala pokryť 20 % populácie Slovenska. Koncom júla by vlastná 3G sieť O2 mala pokrývať 33 % populácie SR v 24 mestách. "Investícia spojená s výstavbou novej siete je signálom zdravia a rastu O2 na Slovensku," uviedol riaditeľ Telefónica O2 Slovakia John McGuigan. Presnú výšku investície však konkretizovať nechcel. O2 začne rozširovať 3G sieť od októbra tohto roku a začiatkom roku 2011 by mal začať skúšobnú prevádzku v Malackách a Senci. Klienti O2 však k nej nebudú mať prístup, zapojiť sa do nej môžu až s komerčným štartom v máji. Sieť bude podľa predstaviteľov O2 slúžiť predovšetkým na mobilné pripojenie pomocou notebookov a mobilných telefónov, nie ako alternatíva k pevnému pripojeniu do internetu. Maximálna teoreticky dostupná rýchlosť pre jedného užívateľa bude pri sťahovaní dát predstavovať 14,4 Mb/s a pri odosielaní 5,7 Mb/s. Ako však upozornil hovorca O2 René Parák, pri komerčnom využití bude operátor informovať o reálnych, nie teoretických rýchlostiach. Ďalší rozvoj 3G siete alebo iných technológií bude podľa predstaviteľov spoločnosti závisieť od budúcej stratégie O2. Od júla by tak mal byť 3G signál dostupný v mestách Bratislava, Malacky, Senec, Pezinok, Nitra, Levice, Nové Zámky, Komárno, Trenčín, Prievidza, Banská Bystrica, Zvolen, Považská Bystrica, Martin, Žilina, Liptovský Mikuláš, Poprad, Spišská Nová Ves, Košice, Prešov, Bardejov, Humenné a Michalovce. Dostupnosť signálu v týchto mestách a okolí môžu ovplyvniť lokálne podmienky. Vláda zaviedla daň z hlúposti (komentár dňa) - Zdaňovanie spotreby vyššou DPH je chytanie holuba na streche. Zastieranie očí pred realitou a snaha štátu hodiť bremeno zvýšenia daňovo- odvodového zaťaženia ako lieku na ozdravenie ekonomiky na nízke a stredné vrstvy sa zapíše do dejín svetovej ekonomiky novým slovenským pojmom: daň z hlúposti. autor: Ľuboš Pavelka čas vytvorenia: 28. 9. 2010, ,,Daň z pridanej hodnoty spomedzi daní je najspravodlivejšia, keďže zdaňuje spotrebu. Kto viac nakupuje a míňa, viac platí.“ Iveta Radičová , september 2010 Táto ružová ilúzia prezentovaného napĺňania štátneho rozpočtu, samozrejme, každého reálne zmýšľajúceho človeka(okrem predstaviteľov vládnucej slovenskej politickej scény) prejde v momente, keď sa pozrie na preplnené parkoviská a nákupné vozíky pred obchodnými centrami v Rakúsku, Maďarsku a Česku, kde dominujú jednoznačne osobné autá so slovenskými ŠPZ. Slovenská DPH na potraviny vo výške 19 % je oproti susedným krajinám a ostatným štátom v EÚ oveľa vyššia, keďže tam obvykle (okrem Dánska) neprevyšuje 10 až 13 percent. Obchodníci v pohraničí si mydlia ruky nielen vo vysokom záujme Slovákov nakupovať lacné potraviny, ale aj priemyselný tovar. Ten síce v Maďarsku alebo Rakúsku má vyššiu DPH ako u nás, ale častokrát je lacnejší ako v slovenských obchodoch. Dôvod je prozaický: slovenskí obchodníci majú vyššie marže, nechajú sa klamať veľkoobchodom predražujúcim importovaný tovar. Slovenské krédo obchodníkov s vysokými maržami určené zákazníkom:,, zaplatíte aj za tých, čo neprišli“ motivujú zákazníkov čoraz viac cestovať za nákupmi každodennej potreby a priemyselného tovaru k našim susedom. Mnohí Slováci rezignovali aj na hľadanie cenovo dostupného bývania na Slovensku a svoj príbytok v podobe kúpy bytu alebo domu si vybrali radšej v Rajke, Kittsee, alebo Hainburgu. Ich rozhodnutie by mohlo mať prívlastok viac hudby za menej peňazí. Príjmy z práce síce zdaňujú na Slovensku, ale väčšina DPH z ich spotreby končí v štátnom rozpočte susedných krajín, energie a služby nevynímajúc. Žalúdky a chute máme síce rozdielne, ale luxusnejšie potraviny a výrobky s vyšším podielom DPH radšej do svojich nákupných vozíkov ukladáme v zahraničí. Najlepšiu štatistiku by vedeli povedať naše banky, pretože výrazná časť nákupov je realizovaná platobnými kartami. Rakúske médiá nákupy potravín Slovákmi v pohraničí uvádzajú titulkami: „na mliečne výrobky cez Dunaj.“ Maslo, jogurty, syry, drogéria a mnohé pochutiny sú podľa vyjadrení slovenských zákazníkov najmä v Rakúsku buď lacnejšie, alebo aspoň kvalitnejšie. Prípadne za rovnaké peniaze zákazník dostane väčšie balenie ako doma na Slovensku. Rakúske médiá sa vôbec netaja tým, aké rady dávajú ich analytici tamojším firmám: zarobiť na zákazníkoch v strednej a východnej Európe môžete poriadne vtedy, ak pod identickou renomovanou značkou exportujete do zahraničia tovar vyrobený z menej kvalitných surovín. Mnoho Slovákov sa o tom pri porovnaní kvality presvedčilo na vlastnej koži. Zdaňovanie spotreby vyššou DPH je chytanie holuba na streche. Zákazník v 21. storočí nakupuje tam, kde sú výrobky najlacnejšie, ľahko dostupné a v požadovanej kvalite. Tovar sa dá ľahko objednať cez internet a bez akýchkoľvek poplatkov zaplatiť v eurách do zahraničia. Prijatie eura na Slovensku uľahčilo cenové porovnania a zákazník si skôr uvedomí, kde a ako môže za svoje peniaze dostať a nie zaplatiť do slovenského štátneho rozpočtu čo najvyššiu pridanú hodnotu. Skúsenejší zákazníci nešetria svoj čas a námahu a pri drahých výrobkoch sa rozhodujú aj pre nákupy v ďalekej cudzine. Celkom vhod preto v mnohých prípadoch môže prísť nákup v Andorre, kde na rozdiel od ostatných krajín je nulová DPH! Nákup krabice 12 kusov litroviek 40%- nej whisky po 1,50 eura zafľašu zaplatí náklady na cestu a tak následná kúpa darčekov v podobe luxusnej elektroniky, šperkov s diamantmi alebo prestížnych rolexiek bez DPH poteší srdce a nezaťaží príliš peňaženku ani bankový účet slovenského zákazníka, na ktorého márne čakajú slovenskí obchodníci a odvodmi vyššej DPH aj chudorľavý štátny rozpočet Slovenska. Vyspelé európske ekonomiky rovnako ako SR uvažujú alebo už zaviedli vyššiu DPH. Keď sa však pozrieme, ako zvýšili dane, zostaneme v prekvapení: Grécko zvýšilo dane na základné potraviny z 8 na 11 % , ostatné potraviny na 13 % a priemyselné výrobky na 23%. Nevyhnutné opatrenia sú považované za drastické a verejnosť ich tam prijala s veľkou nevôľou. 20 % DPH na potraviny by však aj pre po uši zadlženú Helénsku republiku bola sociálne absurdná. Zavedenie odvodov z kapitálových výnosov, ktoré sa chystá Slovensko, urobí zo Slovenska krajinu neuveriteľných ekonomických ,,zázrakov“, pretože si takýto experiment zatiaľ nikto nevyskúšal. Zavedenie odvodov na takéto príjmy (dúfajme, že sa nebude týkať aj úrokov z vkladov v bankách a výnosov vyplácaných jednorazovo z ukončených životných poistiek) je vo svete rarita, ktorá priláka pozornosť mnohých zahraničných ekonómov, ktorí hľadajú recept na zaplátanie dier v štátnych rozpočtoch. Uprednostňovanie odvodov pred zavedením daní z dividend (napr. 5 %) je možné vysvetliť tým, že nové odvody sú určené pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva, malé s.r.o. a menšie akciové spoločnosti, ktoré majú spoločníkov a akcionárov s príjmami nepresahujúcimi maximálne vymeriavacie základy pre odvody. Schvaľovateľov nových zákonov na Slovensku s vysokými príjmami sa týkať nebudú. Nemôžme predsa trestať úspešných, zvýšenie odvodov preto pocítia tí menej úspešní a menej zarábajúci. Je veľmi smutné, že sa doteraz nenašiel nikto, kto by povedal, že obyčajní ľudia nemôžu byť hlavnými sponzormi hľadania zdrojov pre deravé verejné financie. Stratégia slovenskej vlády uprednostňovaním zvýšenia daňovo– odvodového zaťaženia pre nízke a stredné vrstvy nasmerovaná k vyššiemu prerozdeľovaniu vytváraných zdrojov od chudobnejších k bohatým, je slovenským špecifikom. V susednom Rakúsku uvažujú naopak o zvýšení daní fyzických osôb z vysokými príjmami (nad 60 tisíc eur ročne) z 50 % na 55 %. U nás radšej zavedieme odvody pre dôchodcov, ktorí z dôvodu zhoršenia zdravia predali auto a prenajímajú svoju garáž. Zastieranie očí pred realitou a snaha štátu hodiť bremeno zvýšenia daňovo- odvodového zaťaženia ako lieku na ozdravenie ekonomiky na nízke a stredné vrstvy sa zapíše do dejín svetovej ekonomiky novým slovenským pojmom: daň z hlúposti. Hlúposť je totiž luxus, za ktorí musia slovenskí občania s príjmami neprekračujúcimi maximálne vymeriavacie základy pre výpočet odvodov - ako sponzori sociálneho a zdravotného systému štátu, draho zaplatiť. Zamestnávatelia vláde: Zvýšte DPH na 21 percent a šetrite - TASR | 22. septembra 2010 Zamestnávatelia by chceli konsolidovať verejné financie inak. Viaceré zmeny by nerobili, ale viac by šetrili a zdvihli DPH na 21 percent Problémy pri realizácii vládou navrhovaných opatrení najviac podľa nich doľahnú na poľnohospodárov, potravinárov a živnostníkov, no cez zvýšenie odvodov sa dotknú všetkých podnikateľov i zamestnancov. "Odporúčame vláde riešiť príjmovú stránku konsolidačného balíčka vypustením návrhov na zvýšenie spotrebných daní, najmä z piva a energií, daní z príjmov, návrhov na zmeny v oblasti zdaňovania živnostníkov a návrhov na zvýšenie odvodového zaťaženia, a to kompenzáciou za rozsiahlejšie úspory na strane výdavkov a dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty o ďalší percentuálny bod," uviedol v stanovisku, ktoré poskytol médiám viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka. Vláda, ktorá chce skvalitniť podnikateľské prostredie, zvýšiť zamestnanosť a kvalitu života občanov, by sa podľa neho mala vyhnúť uplatneniu opatrení, ktoré negatívne dopadnú nielen na podnikateľov, ale i bežných občanov, a to najmä prostredníctvom ďalšieho zvýšenia nezamestnanosti. Schmögnerová sa vracia na Slovensko, chce kultivovať ľavicu - Po ôsmich rokoch pôsobenia v zahraničí sa vrátila na Slovensko bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a exministerka financií Brigita Schmögnerová. Rozhodnutie vlády pozastaviť PPP projekt pri výstavbe diaľnice D1 na severe Slovenska nie je správne, povedala v rozhovore v rámci nového projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a exministerka financií Brigita Schmögnerová. Aké máte plány do najbližšej budúcnosti na Slovensku? Mám dohodu prednášať na dvoch univerzitách. Prirodzene, budem sa opierať nielen o skúsenosti z pôsobenia v zahraničí, ale i z obdobia, keď som bola v politike. Okrem toho mám ešte rozrobených niekoľko menších projektov so svojim občianskym združením a dúfam, že sa mi podarí aj niečo napísať. Neuvažujete o návrate do politiky? Spomínala som svoje občianske združenie, ktoré je aktívne už päť rokov a je istým vkladom do diskusie o sociálno-ekonomickom vývoji Slovenska. Možno sa pustím aj do menšieho projektu, ktorý by mal pomôcť sociálnodemokratickej politike na Slovensku. Naznačujete, že sa rysuje nová politická strana na Slovensku? To nie, takéto ambície už nemám. Ide skôr o kultivovanie sociálnodemokratického myslenia na Slovensku. Budete spolupracovať aj s vašimi bývalými kolegami, ktorí sú v súčasnosti v strane Smer? Nie som členkou žiadnej politickej strany. No všetci, ktorí sa budú chcieť dozvedieť viac o sociálnej demokracii, sú vítaní vrátane členov strany Smer. Kto na Slovensku najviac reprezentuje vašu predstavu o sociálnej demokracii? Moja snaha je kultivovať sociálnodemokratické myslenie. Nie je to nevyhnutne viazané len na jednu politickú stranu, ale na druhej strane dnes je Smer jediná relevantná strana, ktorá sa hlási v SR k sociálnej demokracii. Koncom minulého mesiaca ste skončili na pozícii viceprezidentky EBOR. Ako v tejto súvislosti vnímate rozhodnutie Slovenska, respektíve Národnej rady SR (NR SR) na jednej strane podporiť európsky stabilizačný mechanizmus, na strane druhej nepodieľať sa na pôžičke Grécku? "Je to rozhodnutie parlamentu a beriem ho na vedomie. Otázkou je, či to bolo rozumné rozhodnutie. Európsky stabilizačný mechanizmus prirovnávam k malému menovému fondu. Jeho cieľ je podobný ako má Medzinárodný menový fond (MMF). To znamená zabezpečovať finančnú stabilitu a pomôcť členom, ktorí sa dostanú do ťažkostí. Táto pomoc nie je dar, ale pôžička, ktorá je podmienená splnením istých podmienok. V prípade Grécka sú to veľmi tvrdé podmienky. Aj vzhľadom na to, že mám skúsenosti s konsolidáciou verejných financií, budem veľmi prekvapená, ak Gréci dokážu tak rýchlo verejné financie konsolidovať, ako ich o to žiada MMF a Európska únia (EÚ). Vytvorenie stabilizačného mechanizmu je krok dopredu a očakávam, že príde doba, keď to pochopí aj slovenská vláda a parlament." Aký má zmysel podporiť euroval, no naopak konkrétnu pomoc vo forme pôžičky Grécku odmietnuť? Je to skutočne kontroverzné, pretože cieľom európskeho stabilizačného mechanizmu je pomôcť štátu, ktorý sa dostane do ťažkostí bez ohľadu na to, prečo sa tak stalo. Je to zároveň aj pomoc samým sebe. Sme členmi eurozóny, v ktorej je previazanosť medzi jednotlivými členmi značná, čo znamená, že finančné ťažkosti jedného štátu sa prenášajú aj na ostatných členov. Hoci Nemecko ako najsilnejšia ekonomika pristúpilo k tomto kroku pomerne neskoro, napokon si uvedomilo, že to bolo nevyhnutné. Vyjadrili ste pochybnosť nad schopnosťou Grécka konsolidovať verejné financie dostatočne rýchlo. Myslíte si, že Grécko stojí pred horším scenárom, akým by bol napríklad štátny bankrot či odchod z eurozóny? Možnosť odchodu z eurozóny existuje, no nepokladám ju za reálnu a politicky prijateľnú. Grécko, aj keď bude potrebovať dlhší čas, pôjde cestou konsolidácie verejných financií, aby sa udržalo v eurozóne. Inou témou je, za akých podmienok sa prijímali niektoré krajiny do eurozóny. Určite Grécko i Portugalsko boli jej najslabšími článkami. Preto by stálo za úvahu, či nesprísniť kritériá na vstup do eurozóny. Denník Financial Times napísal, že v septembri plánujú členovia eurozóny predať na trhu dlhopisy v hodnote 80 miliárd eur. Nie všetci členovia však môžu byť úspešní pri snahe refinancovať svoj dlh. Mohli by sa dostať do problémov aj iní členovia menovej únie? Hovorí sa o Španielsku či Portugalsku... Portugalsko je malý štát a jeho požiadavky na refinancovanie dlhu nie sú príliš veľké. Španielsko je odlišný prípad. Ťažkosti, do ktorých sa dostala jeho ekonomika, nesúvisia s verejným, ale súkromným sektorom. Nadmerné investície do nehnuteľností dostali do problémov bankový sektor, ktorý musela následne zachraňovať vláda. Aj trhy sa budú inak správať k Španielsku ako ku Grécku. Príčina gréckych problémov nie je natoľko v jeho sociálnom štáte, ako sa často uvádza, ale skôr fakt, že jeho ekonomika je slabá. Grécka ekonomika má nevhodnú a málo diverzifikovanú štruktúru a je založená najmä na turizme. Investovala neefektívne do infraštruktúry a k deficitu prispela aj vysoká miera korupcie vo verejnom sektore. To sú faktory vytvárajúce v priebehu niekoľkých volebných období situáciu, s ktorou sa musí Grécko dnes vysporiadať. Ak sa pozrieme do minulosti, Slovensko bolo po roku 1998 rovnako vo veľmi zložitej hospodárskej situácii. Ako vtedajšia ministerka financií ste museli riešiť aj problém vysokého deficitu verejných financií. Súčasná vláda si dala záväzok, že tohtoročný takmer 8-percentný deficit chce do roku 2013 znížiť na 3 %. Je tento cieľ reálny? Je to širšia otázka, ktorá sa týka aj ďalších krajín eurozóny, zvažujúcich rýchlosť znižovania verejného dlhu a deficitu verejných financií. Existuje však veľké riziko, že pri rýchlom znižovaní deficitu sa niektorí členovia alebo i celá eurozóna dostane znovu do recesie. Za prvý polrok 2010 sú rozdiely vo vývoji hospodárstva jednotlivých členov eurozóny značné. Ak štáty s nízkym ekonomickým rastom prijmú opatrenia, ktoré rast zabrzdia, tak záväzok znižovať schodok verejných financií je prakticky nesplniteľný. Najlepší spôsob znižovania deficitu a verejného dlhu je hospodársky rast. Preto by som bola veľmi opatrná pri výbere opatrení na znižovanie deficitu. Napokon odporúčanie G20 hovorí o trvalo udržateľnom obnovení hospodárskeho rastu a konsolidovaní verejných financií. Otázka je, čo príde ako prvé. Z tohto pohľadu je na tom Slovenská republika celkom dobre, pretože podľa prognóz bude patriť k najrýchlejšie rastúcim členom EÚ. Na druhej strane kde vidíte priestor na šetrenie pre vládu v rámci výdavkov? Bolo by veľmi nešťastné, keby sa šetrilo na výdavkoch, ktoré sú dôležité pre dlhodobý hospodársky rozvoj a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mám na mysli výdavky na vzdelanie, zdravotníctvo i výdavky na rozvoj infraštruktúry. Infraštruktúra, najmä cestná, pokrivkáva vo vývoji už dve desiatky rokov. Neustále odkladanie týchto výdavkov je krátkozraké. To znamená, že považujete za nešťastné rozhodnutie vlády pozastaviť výstavbu niektorých úsekov na trase D1 medzi Žilinou a Prešovom, ktoré sa mali stavať ako PPP projekt? Keďže som ešte donedávna bola členkou manažmentu EBOR, môžem povedať, že k projektu, ktorý bol pripravovaný v spolupráci s EBOR, banka ako obvykle pristupovala profesionálne. Ak rada riaditeľov EBOR PPP projekt podporila, znamená, že boli splnené všetky náročné podmienky na základe analýz a výpočtov. Nemyslím si preto, že rozhodnutie vlády pozastaviť PPP projekt na D1 pomôže dlhodobému rozvoju slovenského hospodárstva. Vláda hovorí o tom, že začne výstavbou niektorých menších úsekov D1 napríklad na východe Slovenska prostredníctvom PPP projektov. Majú šancu získať si podporu EBOR? Keby som bola členkou predchádzajúcej vlády, začala by som s menšími PPP projektmi. Je to nový prístup pri financovaní infraštruktúrnych projektov a je potrebné si ho najskôr vyskúšať. Hoci postup, ktorý sa zvolil aj zo strany slovenskej vlády, bol z pohľadu EBOR profesionálny. Ak súčasná vláda osloví EBOR, bude s ňou banka spolupracovať rovnako profesionálne ako s predchádzajúcim kabinetom. Ak nové projekty budú spĺňať potrebné náležitosti, EBOR bude pri výstavbe diaľnic spolupracovať aj s novou vládou. Jedným z dôvodov, prečo sa v niektorých projektoch na D1 nepokračuje, je ich vysoká cena. Myslím si, že ešte donedávna nikto z novej vlády nevidel zmluvy, ktoré boli uzavreté a preto bolo predčasné hodnotiť tento projekt ako predražený. Bankári, ktorí tento projekt pripravovali, mali k dispozícii expertné prepočty, poukazujúce na jeho ekonomickú únosnosť. Ak by bola nová vláda schopná získať lepšie podmienky, tak prečo nie? No, žiaľ, napokon k dohode s koncesionármi nedošlo. Hovorí sa o tom, že v súčasnosti je na finančných trhoch vhodná doba, aby vláda profitovala na nízkych úrokových sadzbách a získala lepšie podmienky financovania. PPP projekt sa pripravoval v období, keď kríza vrcholila, čo malo dosah aj na úrokové sadzby. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade, ak dôjde k poklesu úrokových sadzieb, odrazí sa to aj v záväzkoch vlády voči koncesionárovi. V čase, keď ste boli ministerka financií, takisto ste presadili ako jedno z opatrení na posilnenie príjmov zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Súčasná vláda k tomuto opatreniu siahla tiež a zvýši DPH na 20%. Dokáže toto opatrenie efektívne a dostatočne zvýšiť príjmy a tým pomôcť k znižovaniu schodku verejných financií? Áno aj nie. Samozrejme, čo je jednoduchšie ako nahradiť jedno číslo druhým? Otázka je, aké to bude mať dôsledky na fiškálnu situáciu, na sociálnu situáciu, na zamestnanosť. Určite to bude mať dosah na spotrebu domácností, ktorá sa zníži. Takéto opatrenie je potrebné chápať komplexnejšie a zahrnúť priame aj nepriame dôsledky na dopad príjmov do rozpočtu. Znovu sa môže zopakovať scenár cezhraničných nákupov v Poľsku, Česku alebo Maďarsku a očakávania väčších rozpočtových príjmov sa nemusia naplniť. Myslíte, že jednopercentné zvýšenie DPH môže mať až taký vplyv aj vzhľadom na konkurenciu na našom trhu? Nie je tu dostatočná konkurencia. Jednoznačne sa zvýšenie DPH premietne aj do cien. Ďalšie zvýšenie cien bude mať dodatočné sociálne dôsledky. Dvadsaťpercentná DPH na potraviny alebo detské ošatenie je európsky unikát. Vo Veľkej Británii je na potraviny i detské šatstvo nulová sadzba DPH. Je najvyšší čas, aby sa prehodnotila otázka jednotnej sadzby DPH. Ukončili ste pôsobenie ako viceprezidentka EBOR. Pri pohľade späť čo považujete za najväčší úspech, ktorý ste dosiahli počas tohto päťročného obdobia? Moja zodpovednosť sa týkala oblastí ako je životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj, transparentnosť pri verejnom obstarávaní a administratíva. V rámci banky sa nám podaril urobiť veľký krok dopredu. Napríklad čo sa týka životného prostredia EBOR sa v súčasnosti omnoho viac zaoberá témami ako je globálne otepľovanie, adaptácia na klimatické zmeny, ale aj sociálnymi i rodovými otázkami. Teda témami, ktoré v minulosti nemala príliš na zreteli. Každý projekt, o ktorom rozhodne, musí prejsť tzv. due dilligence, kde sa zohľadňuje aj jeho vplyv na životné prostredie, jeho sociálne dôsledky, atď. Urobili sme aj veľký krok dopredu pri požiadavkách na transparentné verejné obstarávanie, ktoré požadujeme od našich klientov. V tejto súvislosti ako sa pozeráte na transparentnosť verejného obstarávania na Slovensku? Nemám podrobné informácie. Viem len o tom, o čom sa hovorí v médiách. Ak informácie v nich odrážajú pravdu, tak je to katastrofa. Táto situácia sa netýkala len predchádzajúcej vlády. Myslím si, že korupcia je veľmi zakorenená v celej spoločnosti a najhoršie je, že ľudia sa s ňou naučili žiť a tolerujú ju. 19.09.2010 TASR Referendum nie je ani ryba, ani rak - Daniela Jancová | 17. septembra 2010 Pravda Ani ryba, ani rak. Tak sa dajú charakterizovať názory na záväznosť referenda na Slovensku. Právnici sa nevedia zhodnúť, či jeho výsledky k úprave zákonov zaväzujú , alebo nie. Jednoznačné je to len pri povinnom referende o vystúpení zo štátneho zväzku alebo naopak, o vytvorení štátneho zväzku s inou krajinou. Bývalý sudca Ústavného súdu Eduard Bárányi vysvetľuje, že povinnému referendu predchádza rozhodnutie parlamentu. Problém nastáva pri všetkých ostatných referendách, po ktorých by mali jeho výsledky potvrdiť zákonmi poslanci. Referendum je síce podľa ústavy aj výkladov Ústavného súdu záväzné, poslanci však podľa tej istej ústavy rozhodujú slobodne a nikto, ani občania v referende, ich nemôže prinútiť hlasovať za zákon proti ich svedomiu. "V ústave chýba mechanizmus, ktorým by sa mal výsledok referenda realizovať," hovorí Bárányi. Základný zákon štátu tiež uvádza ako jediný zákonodarný orgán parlament. "Výsledok referenda napriek niektorým formuláciám v ústave a niektorých rozhodnutiach Ústavného súdu reálne nie je právne záväzný, lebo nie je možné dosiahnuť, aby Národná rada rozhodla určitým spôsobom." Riešením je podľa neho doplnenie ústavy a rozšírenie zákonodarnej moci na samotných občanov formuláciou, že "zákonodarnú moc vykonáva ľud priamo a prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade". Ďalší ústavný právnik, poslanec parlamentu za KDH Radoslav Procházka, naopak, tvrdí, že parlament musí akceptovať výsledky všeľudového hlasovania v každom prípade. "Platné výsledky referenda sú záväzné a majú silu ústavného zákona," povedal. Výsledky referenda môže parlament zmeniť tiež len ústavným zákonom a po uplynutí troch rokov od účinnosti referenda. Podľa Procházku môžu občania už teraz referendom meniť aj ústavu. "Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda," citoval z rozhodnutia Ústavného súdu. Rovnaký názor ako Procházka má aj bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec. Podieľať sa na správe vecí verejných je základným právom, zaručeným ústavou. "Umožňuje to občanom zúčastňovať sa volieb, no platí to aj počas volebného obdobia... Návrhy prijaté v referende sa vyhlásia rovnako ako zákon. Národná rada nemá vôbec právomoc o návrhu prijatom v referende rozhodovať." "Referendum nie je záväzné. Jeho výsledky sa len publikujú v Zbierke zákonov a to je všetko. Čiže možno im priznať akurát odporúčací charakter," oponuje ústavný právnik Peter Kresák. Všeľudové hlasovanie má význam, ale musela by sa zmeniť ústava, aby sa dali rozhodnutia občanov uviesť do praxe. "Hlavu ústavy o priamej demokracii by bolo treba prepísať," dodáva. Problémom referend u nás je aj vyžadovaná účasť aspoň polovice všetkých oprávnených voličov. Takéto vysoké kvórum sa podarilo tesne splniť len hlasovaniu o vstupe do Európskej únie, ktorému predchádzala mohutná kampaň všetkých parlamentných politických strán aj masmédií. Všetky ostatné boli neplatné pre nízku účasť. Hoci politici v minulosti hovorili o potrebe znížiť kvórum, prípadne ho úplne zrušiť, oslovení ústavní právnici túto myšlienku odmietajú. Zhodujú sa, že menšina by nemala väčšine nanucovať zákony. "Keďže výsledky referenda majú silu ústavného zákona, je 50-percentné kvórum správne," konštatoval Procházka. Sociológ Martin Slosiarik však pripomína, že napríklad prezident môže byť zvolený v druhom kole aj piatimi percentami občanov. "Celková hranica na referendum je veľmi ťažko prekonateľná. 50 percent je veľa," tvrdí. Slovensko – kambodžské podnikateľské fórum - Phnompenh, 08.09.2010 Za účasti ministra hospodárstva a výstavby SR Juraja Miškova a ministra obchodu Kambodže Ch. Prasidha sa v hlavnom meste Kambodže Phnompenh uskutočnilo slovensko-kambodžské podnikateľské fórum. Andrea Gulová, poverená riadením Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) odprezentovala investičné a podnikateľské prostredie Slovenskej republiky, vzájomnú obchodnú výmenu a cestu vývoja, ktorým Slovensko od svojho vzniku prešlo. Slovenský vývoz do Kambodže dosahuje minimálnu úroveň, v roku 2009 sme exportovali tovar v hodnote 10 000 Eur, pričom dosahujeme negatívnu obchodnú bilanciu. Z Kambodže sme v minulom roku doviezli najmä textil a obuv za cca. 6,9 mil. Eur. S príhovorom vystúpil aj generálny tajomník SOPK Martin Hrivík a prezident kambodžskej obchodnej komory p. O.K. Meng. Na podnikateľskom fóre sa zúčastnilo vyše 80 zástupcov slovenských a kambodžských podnikateľov. Minister Prasidh vo svojej prezentácii uviedol, že Kambodža potrebuje zahraničné investície a pracuje na tom, aby sa stala krajinou zaujímavou pre investorov. Uvedomujú si najmä potrebu politickej a makroekonomickej stability a transparentného právneho prostredia. Priemerný rast HDP Kambodže za roky 2000 - 2006 dosiahol 9,4 %. V roku 2010 však v dôsledku krízy očakávajú rast iba 3%. Poľnohospodárstvo sa podieľa na tvorbe HDP 24,8%, priemysel 28,9% a služby 39,6%. Na lákanie investícií majú vypracovaný systém investičných stimulov, s mnohými krajinami majú uzavreté dohody o ochrane investícií a servis investorom poskytujú prostredníctvom Kambodžskej investičnej rady. Vzhľadom na to, že Kambodža patrí medzi najmenej rozvinuté štáty, na kambodžský export sa neuplatňuje žiadne clo, čo predstavuje výhodu pre potenciálne slovenské spoločnosti, ktoré by sa tu rozhodli investovať. Exportujú najmä oblečenie, avšak pri rokovaniach s predstaviteľkou SARIO Andreou Gulovou vyslovili aj želanie na dodávky rôznych tovarov zo Slovenska. išlo by najmä o import technológií, strojov a zariadení v oblasti poľnohospodárstva, spracovania potravín a podobne. SARIO Obchodný seminár v Macau - Macao, 07.09.2010 V rámci prezidentskej návštevy Macaa sa za účasti sekretára ministerstva ekonomiky a financií Macaa Francisa Tama a ministra hospodárstva a výstavby SR Juraja Miškova uskutočnil seminár o obchodnej a ekonomickej spolupráci za účasti slovenských podnikateľov. Na seminár prijali pozvanie aj zástupcovia podnikateľskej obce z Macaa a obchodné komory aktívne v tomto teritóriu. S prezentáciou vystúpil prezident Ištitútu na podporu investícií a obchodu Macaa (IPIM) Jackson Chang a Andrea Gulová, poverená riadením Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Macao patrí vďaka prosperujúcemu zábavnému priemyslu a rozvinutému cestovnému ruchu k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám. Rast HDP tejto krajiny dosahuje dvojciferné čísla - v roku 2007 dosiahol rekordných 25,3 % a v roku 2008 15,5%. V dôsledku svetovej krízy však v roku 2009 zaznamenal pokles 2,4%. K najrozvinutejším odvetviam Macaa patrí okrem cestovného ruchu a hazardných hier výstavný priemysel, stavebníctvo a finančníctvo. Andrea Gulová vo svojom vystúpení vyzdvihla výhody investovania v SR, predstavila daňový systém, najsilnejšie sektory hospodárstva a podporu vlády investičným projektom. Nakoľko vzájomný obchod s Macaom dosahuje veľmi malý obrat, len niečo okolo 1 236 tis. Eur v roku 2009, uvítala možnosti prehĺbenia spolupráce s partnerskou organizáciou IPIM s cieľom podnietiť rozvoj vzájomného obchodu. Podobne ako Hongkong môže Macao predstavovať nielen atraktívne teritórium pre export, ale aj bránu pre slovenské podniky na čínsky trh. V súčasnosti má SR s Macaom negatívnu obchodnú bilanciu. SR exportovalo v roku 2009 najmä produkty ako nábytok, matrace, vankúše, svietidlá a elektrické stroje a zariadenia v hodnote 125 000 Eur. Z Macaa sme importovali najmä odevné výrobky a doplnky a železo a oceľ v hodnote 1 111 tis. Eur. Predstavitelia oboch agentúr sa dohodli na vzájomnej spolupráci a prípadnom zorganizovaní obchodnej misie podnikateľov z Macaa na Slovensko. SARIO Dôchodcovia môžu aj podnikať - pcs | 3. septembra 2010 Pravda Okrem práce na dohodu alebo na zmluvu môžu dôchodcovia aj podnikať na živnosť. Spomedzi všetkých dôchodcov je v súčasnosti 18 371 živnostníkov. Každý dôchodca, ktorý podniká, musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne i do zdravotnej poisťovne. Na rozdiel od nedôchodcov nemusia starobní ani predčasní dôchodcovia platiť invalidné poistenie. Ušetria tak šesť percent z vymeriavacieho základu, z ktorého platia odvody. Dôchodca celkovo na odvodoch zaplatí 24,4 percenta z vymeriavacieho základu. Keďže odvody musí platiť minimálne zo sumy 319,58 eura, mesačne odvedie do Sociálnej poisťovne aspoň 77,80 eura. V porovnaní so živnostníkom, ktorý nepoberá dôchodok, tak každý mesiac na odvodoch ušetrí minimálne 19,10 eura. Do zdravotnej poisťovne musí dôchodca živnostník platiť odvody, len ak za rok zarobí viac ako 2 479,20 eura. V takom prípade zaplatí 14 percent z vymeriavacieho základu, minimálne 44,73 eura mesačne. Ak dôchodca platí preddavky na zdravotné poistenie, no v tom istom roku jeho príjem neprekročí stanovenú hranicu, zdravotná poisťovňa mu po podaní ročného zúčtovania všetky zaplatené preddavky vráti. Ešte viac ušetria na poistnom invalidní dôchodcovia, ktorí majú invaliditu nad 70 percent. V takom prípade platia len polovičné zdravotné poistenie. Rovnako je to, aj keď sú zamestnaní. Na zdravotné poistenie platia polovicu aj oni, aj ich zamestnávatelia. Predčasná splátka je lepšia ako riadna splátka - pcs | 25. augusta 2010 pravda Kto dokáže popri splácaní úveru ešte nejaké peniaze ušetriť, mal by zvážiť možnosť zaplatenia mimoriadnej splátky. Tá je pre klienta vždy výhodnejšia ako riadna splátka úveru. Najmä zo začiatku splatnosti úveru tvorí väčšiu časť hypotekárnej splátky úrok. Oveľa menšia časť zo splátky tvorí sumu, ktorá sa odráta priamo z jeho dlžnej sumy. Napríklad človek, ktorý si požičia 100–tisíc eur s úrokom šesť percent na 30 rokov, platí mesačnú splátku vo výške 600 eur. Pri prvej splátke sa mu z jeho 100–tisícového dlhu odráta iba sto eur. Zvyšných 500 eur sú úroky, ktoré si nechá banka. Tento pomer sa každý mesiac mierne mení tak, že sa postupne zvyšuje časť splátky, ktorá sa odrátava priamo z dlhu. V tomto prípade však až po 222 mesiacoch sa mesačná splátka rozdelí rovnomerne – 300 eur si zoberie banka na úrokoch a o 300 eur sa zníži klientov dlh. Od tohto mesiaca sú už úroky nižšie ako splátka istiny. Po prvom roku by tento klient síce na splátkach zaplatil 7 200 eur, no jeho dlh voči banke by sa znížil len o 1 228 eur. Ak by dal po prvom roku mimoriadnu splátku vo výške tisíc eur, o túto sumu by sa znížil priamo dlh klienta. Vďaka tomu by v budúcnosti ušetril na úrokoch, keďže banke menej dlhuje. Mohol by si vybrať buď zníženie mesačnej splátky, čo by znamenalo, že banke na úrokoch zaplatí o 1 269 eur menej ako bez mimoriadnej splátky, alebo by si mohol zvoliť skrátenie splatnosti úveru, čo by znamenalo úsporu vo výške 5–tisíc eur. Najvýhodnejšie je dať mimoriadnu splátku v čase obnovy fixácie úroku. Vtedy si banky za mimoriadnu splátku neúčtujú žiaden poplatok. Niektoré banky okrem toho umožňujú raz za rok vložiť až 20 percent z dlžnej sumy. Keďže mimoriadne splátky alebo predčasné splatenie celého úveru znamenajú pre banky stratu úrokov, snažia sa klientov motivovať k tomu, aby nevyplácali svoj úver novou pôžičkou z inej banky. Ak niekto splatí svoj úver predčasne po pár rokoch, banka môže prísť až o niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré by jej dlžník zaplatil v budúcnosti. Klient, ktorý sa rozhodne odísť ku konkurencii, sa tak často dočká ponuky s výhodnejším úrokom, ako mal doteraz. Zahraničný dlh Slovenska v máji klesol - SITA | 31. augusta 2010 Hrubý zahraničný dlh Slovenska pokračoval v klesajúcom trende aj v máji tohto roka. Podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska v piatom mesiaci totiž medzimesačne klesol až o 4,386 mld. USD na 57,661 mld. USD. V medziročnom porovnaní tak bola májová zahraničná zadlženosť krajiny už rovnako nižšia, a to o 4,07 mld. USD. Na medzimesačnom poklese zahraničných pasív Slovenska sa pritom podľa údajov centrálnej banky podieľali všetky sledované segmenty. Najvýraznejšie klesla zahraničná zadlženosť bankového sektora, a to o 1,259 mld. USD na 6,758 mld. USD. Zahraničné pasíva vyplývajúce z medzipodnikových pôžičiek pri priamych investíciách podobne oproti aprílu klesli o 969 mil. USD na 13,01 mld. USD a zahraničný dlh vlády sa znížil o 922,8 mil. USD na 9,982 mld. USD. Dlh centrálnej banky sa v máji znížil o 499,2 mil. USD na 19,11 mld. USD a ostatných sektorov o 736,8 mil. USD na 8,801 mld. USD. V medziročnom porovnaní sa najvýraznejšie znížila zahraničná zadlženosť centrálnej banky, a to o 2,07 mld. USD. Klesli však aj zahraničné pasíva ostatných sektorov o 1,059 mld. USD a znížila sa tiež zahraničná zadlženosti pri medzipodnikových pôžičkách pri priamych investíciách o 955,5 mil. USD. Medziročný pokles však vykázal aj zahraničný dlh vlády o 573,6 mil. USD. Jediným sektorom, ktorý vykázal medziročný nárast zahraničného dlhu, tak zostali banky. Ich zadlženosť voči zahraničiu sa totiž oproti máju 2009 zvýšila o 587,7 mi. USD. Po desiatich rokoch Billa v Senici končí - SITA | 31. augusta 2010 Obchodný reťazec Billa v utorok po desiatich rokoch zatvára svoj supermarket v Senici. Zatvorenie supermarketu je podľa Marcely Vargovej zo spoločnosti Billa výsledkom priebežnej optimalizácie predajnej siete, ktorá vychádza z hospodárskych výsledkov jednotlivých predajní. "V tomto momente neplánujeme zatvárať žiadny iný zo supermarketov," dodala Vargová. O prácu v Senici prišlo 18 zamestnancov, sedem z nich však využilo možnosť pracovať v iných predajniach v rámci siete. Jedenásť zamestnancov dostalo výpoveď pre zrušenie pracovného miesta. Voľnú budovu ponúkne spoločnosť na predaj, prípadne na prenájom. Billa má momentálne na Slovensku 103 predajní, do konca roka plánuje otvoriť ďalších sedem. Spoločnosť už v minulosti z dôvodu optimalizácie zatvorila predajne v Banskej Bystrici, Prievidzi či Michalovciach. Obchodný reťazec Billa je súčasťou nemeckej nadnárodnej skupiny Rewe Group, ktorá pôsobí na slovenskom trhu cez svoju obchodnú sieť Billa od roku 1993. Slovenská Billa patrí pod Rewe International AG so sídlom vo Viedni, ktorá zastrešuje všetky mimonemecké aktivity skupiny Rewe Group. Sídlo celej skupiny Rewe Group, ktorá bola založená už v roku 1927, je v nemeckom Kolíne. V obchodnom roku 2009 dosiahla celá skupina, ktorá sa zaraďuje medzi popredné koncerny v oblasti obchodu a cestovného ruchu v Nemecku a Európe, obrat na úrovni takmer 51 mld. eur a zamestnávala 326 tis. ľudí. Prevádzkovala pritom 14 700 predajní v 16 krajinách. Viac zaplatíme za tvrdý alkohol aj pivo - Viac za pivo víno alebo tvrdé pravdepodobne zaplatia Slováci aj ak sa vláda na svojom dnešnom zasadnutí nerozhodne zvýšiť spotrebné dane na alkohol. Nedarí sa prakticky žiadnej plodine, ktorá je dôležitá na výrobu alkoholu. Je málo jačmeňa aj hrozna Už prvé odhady úrody sladovníckeho jačmeňa naznačovali, že pivo bude v budúcom roku drahšie ako doteraz. Pôvodné odhady, ktoré hovorili o 7- a viacpercentom medziročnom raste, sa však nakoniec asi nepotvrdia. „Úroda jačmeňa nie je až tak veľmi zlá ako sa pôvodne čakalo a navyše pivovarníci sú pod tlakom neustále sa znižujúcej spotreby piva u nás,“ vysvetlil dôvody pomalého rastu cien predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Okrem toho časť pestovateľov už začala spolupracovať s pivovarníkmi a majú uzavreté dlhodobé kontrakty. Vďaka tomu je cena jačmeňa pre výrobcov aj odberateľov stabilnejšia, čo je pre oboch výhodnejšie. Zlé počasie v tomto roku ovplyvnilo aj úrodu hrozna. Veľkým problémom bol hlavne silný vietor a krupobitie, ktoré už na začiatku vegetačného obdobia poškodili veľkú časť úrody. Tá bude najhoršia za posledných niekoľko rokov, čo by mohlo ovplyvniť aj ceny slovenského vína. Presný odhad bude možné urobiť až po tom, keď bude možné odhadnúť kvalitu vína. Predbežne sa však hovorí o piatich až siedmich percentách. Málo ovocia zdraží pálenku Okrem piva a vína hrozí aj zdražovanie pálenky. Na Slovensku sa totiž v tomto roku urodilo málo ovocia. Celkovo sa u nás urodilo približne 40-tisíc ton ovocia, pritom potenciál je podstatne väčší. V dobrých rokoch sa urodí až 55-tisíc ton ovocia všetkého druhu. Ak nebude na trhu dosť ovocia, mohla by zdražieť aj pálenka, ktorá sa z ovocia destiluje. Hrozia vyššie dane Alkohol by mohli predražiť aj spotrebné dane na lieh. O ich zvýšení uvažuje ministerstvo financií, aby naplnilo prázdnu štátnu pokladnicu. Vláda sa k takémuto kroku už v minulosti niekoľkokrát uchýlila. Najpravdepodobnejšie je, že vzrastú dane na tvrdý alkohol. 31. 8. 2010 Peter Podstupka www.hnonline.sk Sekty začnú vyrábať aj Topolčianky - Trh s domácim šumivým vínom sa rozrastie o ďalšieho výrobcu. Už koncom roka by sa mali na pultoch našich predajní objaviť sekty z Topolčianok. "Investovali sme do technológie na výrobu šumivých vín, takže v najbližšom čase sa dajú očakávať aj sekty pod značkou Chateu Topolčianky,“ povedal pre HN Samuel Waldner z Vinárskych závodov Topoľčianky. Už na Silvestra "Sekty boli jednou z posledných vecí, ktorá v našom vinárskom portfóliu produktov chýbala,“ odôvodňuje vstup na trh so šumivým vínom Waldner. Napriek tomu, že výroba sektu klasickým spôsobom trvá deväť a viac mesiacov, firma chce stihnúť už koniec roka. "Na začiatok by sme chceli predstaviť špeciálnu limitovanú kolekciu dvetisíc kusov na vianočný trh 2010,“ prezrádza Waldner a dodáva, že po rozbehnutí produkcie chcú zamiešať poradím na našom trhu. Domácim trhovým lídrom je seredský Hubert. Vlani predal 6,7 milióna fliaš šumivého vína. "Len štyri percentá z produkcie smeruje do zahraničia,“ povedal Miloslav Popovič, marketingový manažér spoločnosti Hubert J.E. Podľa jeho slov predaj sektu zaznamenal aj v tomto roku stúpajúci trend. "Za prvých sedem mesiacov sme zaznamenali nárast o necelé percento,“ konštatuje Popovič. USA aj Japonsko Na Slovensku sa výrobou šumivého vína zaoberajú vo väčšom meradle len tri spoločnosti. Popri Huberte aj Víno Nitra a pezinský Hacaj. "Je to prácnejšia záležitosť, ktorá je zaťažená vysokou spotrebnou daňou, v tom prípade je to víno vždy drahšie,“ odôvodňuje pomerne malé počty Oľga Bejdáková, predsedníčka Združenia pezinských vinohradníkov. Podľa Jána Hacaja, spolumajiteľa spoločnosti Hacaj, si Slováci čoraz viac obľubujú šumivé vína a spoločnosť musela upustiť od exportu. "Momentálne slovenský trh absorbuje všetku našu výrobu,“ hovorí Hacaj. Pezinská firma vyrába ročne šesť- až osemtisíc fliaš. "Dávame ich do vinoték, gastro zariadení aj špecializovaných zariadení,“ hovorí Hacaj. Podobné zameranie má aj Víno Nitra. "Naše sekty smerujú primárne na slovenský a český trh. Každoročne však exportujeme do USA, Francúzska či Veľkej Británie,“ prezradila Lenka Farmanova, marketingová manažérka spoločnosti Víno Nitra. Do zahraničia majú namierené aj Topoľčianky. "Menšia časť produkcie by mala putovať do Japonska,“ konštatuje Waldner. Výrobcovia zatiaľ nevedeli, či budú hýbať s cenami. Podľa Martina Majdlena z trenčianskej Vinotéky Južanka sú však Slováci citliví na cenu. "Najviac ľudí si pýta lacné sekty do päť eur, kvalita ich nezaujíma,“ uzatvára Majdlena. Tomáš Vašuta 24.08.2010 www.hnonline.sk Za slovenským Gazpromom môžu byť aj Ficove peniaze! - Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/BRAŇO KARVAŠ, FILIP DOMOVEC 18. august 2010 Neuveriteľný balík päťsto miliónov eur základného imania, názov eseročky rovnaký ako ruského gigantu Gazprom, konateľ s rovnakým priezviskom ako ruský prezident, v sídle o megafirme nikto ani netuší a peniaze tam vraj mohol vložiť aj expremiér Robert Fico. Tak takýto pikantný scenár, ktorý sa momentálne deje, by zrejme nevymysleli ani v Hoollywoode. Prinieslo ho včerajšie vydanie ruského denníka Kommersant. Slovenská eseročka Gazprom, o ktorej denník píše, vznikla presne pred týždňom. Jej pozadie však skrýva viacero pozoruhodných faktov. Hneď prvým je výška vkladu spoločníkov. Stopäťdesiat miliónov eur by totiž na Slovensku zrejme dokázal zložiť len málokto. Zaujímavé je aj sídlo tejto „megaspoločnosti“. Podľa Obchodného registra by mala byť v centre hlavného mesta na námestí SNP. Nikto tu však o nej nič nevie. Nemá tu kanceláriu, dokonca ani poštovú schránku. Potvrdil nám to aj správca budovy. Kto stojí za Gazpromom? Podľa výpisu z Obchodného registra ju zakladali dve spoločnosti – Marica Limited zaregistrovaná na Malte, ktorá má väčšinový podiel, a slovenská spoločnosť Priemyselný park Partizánske. V nej figuruje Slovák Patrik Hricišák, ktorý je zároveň konateľom Gazpromu. Žije v rodinnom dome v Piešťanoch a figuruje vo viacerých firmách. Podľa ruského denníka Kommersant by práve cez túto firmu mali viesť stopy až k expremiérovi Ficovi. Denník sa pritom odvoláva na nemenovaného slovenského obchodníka s plynom. Fico včera cez stranícku hovorkyňu Silviu Glendovú tieto informácie poprel. „Všetky tieto informácie sú absolútnym nezmyslom,“ tvrdí. Miliardár bez auta Zaujímavý je však aj druhý konateľ slovenského Gazpromu Nikolaj Medvedev. Ten podobne ako Hricišák tiež nevyzerá na boháča. Býva s priateľkou Magdalénou Líškovou, ktorá pracuje ako predavačka, v paneláku v Rači. Podľa susedov nepôsobí, že by mal milióny eur na účte. Keď sme sa začali o pochybnú firmu zaujímať, bol podľa priateľky rozrušený. Číslo naňho nám však dať nechcela. Pred nami mu zatelefonovala, on sa však odmietol vyjadriť. Na našu otázku, či má veľa peňazí, povedala, že naposledy boli na dovolenke pred dvomi rokmi v Egypte a nemá dokonca ani vlastné auto. Na stretnutia ho vraj vždy prídu vyzdvihnúť cudzí ľudia. Spravodajská hra? Plynárenský gigant Gazprom sa podľa informácií ruského denníka rozhodol preveriť registráciu slovenskej firmy. V prípade, že by začala obchodovať s plynom, podnikli by právne kroky, pretože by išlo o zneužitie zaregistrovanej značky. V celej kauze však nemožno vylúčiť ani to, že ide o spravodajskú hru. Mihál ustúpil Miklošovi, podnikateľov nezdaní - Michal Holeš, Martin Kováčik | 17. augusta 2010 Pravda Šetrenie na ľuďoch aj podnikateľoch, ktoré len v pondelok ohlásili minister práce Jozef Mihál (SaS) a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), sa nekoná. Ministerstvo práce v utorok korigovalo Mihálove vyjadrenia o tom, že zoberie viac peňazí podnikateľom, ktorí teraz neplatia zo ziskov odvody, a tak "tunelujú" zdravotníctvo. V skutočnosti Mihál podnikateľov ušetrí, čím ustúpil Miklošovi, ktorého SDKÚ má medzi nimi veľa voličov. Príjmy od bohatých podnikateľov, ktoré budú takto štátu chýbať, majú, naopak, doplniť brigádujúci študenti. Mihál pôvodne uvažoval, že pri práci na dohodu oslobodí od platenia odvodov brigádnikov s príjmom do 130 eur, po rokovaní s Miklošom však z toho zišlo. "Tieto časti z návrhu novely zákona o sociálnom poistení vypadli," potvrdila hovorkyňa rezortu sociálnych vecí Andrea Devánová. Dôvody nevysvetlila a nekomentoval ich ani Mihál. Státisíce majiteľov eseročiek či akcionárov vo fabrikách by si tak z každého zarobeného eura malo aj od januára ponechať 81 centov, kým zvyšným asi 2,3 milióna bežným zamestnancom ostane z jedného eura len sedemdesiat centov. Zamestnanci na rozdiel od podnikateľov financujú cez odvody zdravotníctvo či dôchodkový systém. Podľa informácií z ministerstva práce Miklošovi prekážalo, že sa zmeny dotknú príliš veľa podnikateľov – voličov SDKÚ. Reakciu rezortu financií sa Pravde v utorok nepodarilo získať. Mikloš však už pristúpil napríklad na vyššie zdanenie pre asi 200–tisíc živnostníkov cez obmedzenie paušálnych výdavkov. SDKÚ zároveň pripustila aj to, aby sa cez vyššie odvodové stropy znížili od januára čisté platy zamestnancom s príjmom zhruba nad 1 200 eur. To postihne strednú a hornú vrstvu ľudí. SDKÚ pritom pred voľbami sľubovala posilnenie strednej vrstvy obyvateľstva. Mihálove slová o zrovnoprávnení podnikateľov s bežnými zamestnancami nateraz stratili na sile. Minister Mihál pritom ešte nedávno pre Pravdu kritizoval fakt, že pracovníci musia dotovať sociálne i zdravotné zabezpečenie ľudí, ktorí využívajú diery v zákonoch. Priznával pritom, že diery v odvodoch sám ako podnikateľ využíval. "Majiteľ eseročky nemá pracovný pomer, neplatí sociálne ani zdravotné poistenie. Je to vďaka tomu, že zo svojej firmy si vyberá podiel na zisku, z ktorého sa platia iba dane a žiadne odvody," povedal nedávno Mihál a dodal, že to zmení. Svoje zámery potvrdil aj na pondelkovej tlačovej konferencii s Miklošom, keď povedal: "Systém obsahuje množstvo neodôvodnených výnimiek, ktoré znevýhodňujú najmä zamestnancov a ich zamestnávateľov." Na rozdiel od podnikateľov vláda od Nového roka plánuje zaviesť povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní popri bežných zamestnancoch aj pre brigádnikov, ľudí pracujúcich na dohodu, zdravotníkov v pohotovosti či pracovníkov, ktorí dostanú výpoveď z organizačných dôvodov. Tieto zmeny pritom už odobrila aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). "Vďaka zmenám, ktoré navrhujeme, sa všetky príjmy vrátane odchodného a odstupného budú spravodlivým spôsobom započítavať do dôchodku," povedala Radičová. Bežní ľudia, ktorých Pravda oslovila na uliciach Bratislavy, zmeny väčšinou kritizovali. Súhlasili len s tým, že vláda ide cez odvody zobrať viac peňazí aj podnikateľom, z čoho pritom nateraz zišlo. S odvodmi pre podnikateľov rovnako ako pre iných ľudí súhlasili aj analytici. "Spravodlivosť a efektívnosť by mala byť v tom, aby boli odvody jednotné pre všetkých," komentoval nedávno zámery vlády hlavný analytik UniCredit Bank Ján Tóth. Odvody z vedľajších príjmov zmenia osudy ľudí - Michal Holeš | 15. augusta 2010 Pravda Státisíce ľudí sa budú musieť uskromniť po tom, čo štát od januára prikáže platiť odvody aj z vedľajších príjmov. Prepúšťaným či ľuďom privyrábajúcim si popri zamestnaní sa totiž znížia ich čisté príjmy. Rušenie výnimiek z povinností platiť odvody z vedľajších príjmov už ohlásilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Jozefa Mihála (SaS). Denník Pravda sa v uliciach Bratislavy pýtal desiatok ľudí, ako zmenu vnímajú. Ľuďom sa páči, že štát zoberie peniaze podnikateľom, búria sa však proti tomu, že bez akýchkoľvek kompenzácií siahne aj na peniaze nízkopríjmových skupín. Odvody aj z prenájmu Napríklad Adriana Szomorová z Bratislavy má v súčasnosti jediný príjem. "Po rodičovskej dovolenke som musela dať výpoveď dohodou. Pre rodičovské povinnosti mi totiž absolútne nevyhovovala pracovná doba. Keďže nemám nárok na podporu v nezamestnanosti, peniaze získavam iba z prenájmu môjho bytu," tvrdí pani Adriana. Koľko eur takto získa, neprezradila. Ak by jej v súčasnosti napríklad platili podnájomníci 500 eur, štátu by odviedla 95 eur a zvyšok by mohla celý zaradiť do rodinnej kasy. Po novom bude musieť z prenájmu nehnuteľnosti zaplatiť aj odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne. A tak jej z prenájmu ubudne ďalších 50 eur. "Mňa už na Slovensku nič neprekvapí," komentuje plány ministerstva práce. Maroš Kováč je v súčasnosti evidovaný na úrade práce. "Takmer 30 rokov som budoval tento štát. Postavil som napríklad mnoho panelákov v Petržalke," hovorí. Jeho bývalý zamestnávateľ však zanikol a pán Kováč po výpovedi dostal odstupné. "Ako odstupné mi bývalý zamestnávateľ na účet poslal takmer 1 000 eur," hovorí. Ak by firma zanikla v budúcom roku, jeho odstupné by bolo po zaplatení odvodov nižšie o takmer 160 eur. Na jednej strane je Kováč rád, že vďaka odchodu v tomto roku dostal vyššie odstupné. Súčasne však ľutuje ľudí, ktorí dostanú výpoveď z organizačných dôvodov v budúcom roku: "Človek pracuje najlepšie ako vie a pri výpovedi, za ktorú nemôže a nemôže ju nijako ovplyvniť, si štát vypýta ešte ďalšie peniaze?!" dodal pobúrene Kováč. Práca alebo vreckové? Študenti budú ďalšou skupinou ľudí, ktorej sa dotkne rušenie výnimiek z platenia odvodov. Andrea Sabová pred časom brigádovala neďaleko Bratislavy v obchode s textilom. "Dostávala som tak málo peňazí, že som radšej požiadala rodičov aby mi dali vreckové," priznáva. A rovnako zrejme bude postupovať aj po Novom roku. Keďže ministerstvo práce chce, aby napríklad brigádnici s príjmom do 130 eur neplatili odvody, obmedzí tým pracovné nadšenie na niekoľko hodín mesačne. Ak by totiž ľudia prekročili 130–eurovú hranicu, museli by z príjmu začať platiť odvody. Napríklad pri 200–eurovom príjme teraz dostanú v čistom 162 eur. V novom roku im štát zoberie ďalších 21 eur a zarobia tak 141 eur. "Študentom by na príjmy určite nemal nikto siahať," myslí si Sabová. Výnimkou budú dôchodky V neposlednom rade sa zmena dotkne aj mamičiek na rodičovských dovolenkách, ktoré si budú chcieť privyrobiť popri starostlivosti o deti. Aj tie totiž budú musieť začať platiť odvody z peňazí, ktoré získajú na dohodu. Napríklad matka, ktorá v súčasnosti dostane za preklad textu v rozsahu jednej stránky asi tri eurá, po zmene bude musieť pracovať viac. Za jednu stránku získa po zaplatení odvodov o takmer 40 centov menej. Jozef Mihál zatiaľ trvá na svojom. Minister považuje za spravodlivé, aby bol odvodmi zaťažený každý príjem s výnimkou dôchodkov. Mihál tak chce zrovnoprávniť bežných zamestnancov s podnikateľmi či príležitostne zarábajúcimi ľuďmi. Podnikatelia doteraz výnimky z platenia odvodov často zneužívali a podľa odborníkov tak na úkor bežných zamestnancov tunelovali zdravotníctvo. Mikloš škrtá. Daň zaplatíte aj pri predaji novonadobudnutého bytu - pi, pravda.sk | 16. augusta 2010 aktualizované 16.8.2010 Ozdravenie verejných financií sa začne cez škrtanie výnimiek pri daniach a odvodoch. Podľa ministra financií Ivana Mikloša to zabezpečí do rozpočtu milióny eur. "Budeme rušiť neodôvodnené privilégiá," uviedol. Mikloš uviedol, že novely zákonov sa budú týkať troch oblastí - daní a odvodov - sociálnych aj zdravotných. Ich hlavnou podstatou je rušenie výnimiek, ktoré doteraz umožňovali neplatenie daní či odvodov. Minister financií navrhuje zdanenie paušálnych náhrad ústavných činiteľov. Podľa neho sa to týka asi 2 600 ľudí. V zákone nie je navrhnuté, ako to bude riešené u poslancov, to majú navrhnúť samotní zákonodarcovia. Po novom budú zdaňované príplatky sudcov a prokurátorov a čakateľov, ktoré poberajú. V prípade šetrenia na dôchodok v treťom pilieri, pri životnom poistení či pri dlhodobých úložkách v banke si nebude možné odrátať určitú sumu z daňového základu ako je to dnes. Zdravotníci si nebudú môcť odpočítať náklady na špecializované vzdelávanie. Ani príjmy z nájomného alebo z kapitálových príjmov sa nebudú dať odrátať. Cieľom podľa Mikloša je to, aby sa znižovanie sumy, z ktorej sa platí daň z príjmu, umožňovalo v prípade aktívnych príjmov (napríklad mzda) a nie pasívnych (napríklad kapitálové príjmy, príjmy z nájomného). Paušálne výdavky, pre tých, ktorí si ich účtujú, majú byť zjednotené vo výške 30 percent. Dnes sa uplatňujú vo výške 25 percent, 40 percent a 60 percent. Zruší sa zvýhodnenie finančného lízingu oproti ostatným formám. Pri predaji nehnuteľnosti bude treba počítať so zdanením, ak pôjde o byty nadobudnuté fyzickými osobami po účinnosti zákona. Doteraz bolo možné predať byt po dvoch rokoch trvalého pobytu alebo po piatich rokoch vlastnenia bez toho, aby predávajúci platil zo získaných príjmov daň. Teraz bude musieť platiť 19-percentnú daň z rozdielu medzi cenou, za ktorú byt kúpil a za ktorú ho predal, ak ho predá so ziskom. Zruší sa možnosť nezdaňovať niektoré príjmy do výšky päťnásobku životného minima - napríklad z prenájmu auta. Tieto opatrenia by mali priniesť do rozpočtu verejnej správy podľa Mikloša 440 miliónov v roku 2012, 560 miliónov eur v budúcom roku a 635 miliónov eur v roku 2013. Zmeny čakajú aj odvody. Odvody sa budú platiť z príjmov zo zamestnania a z podnikateľskej činnosti, podľa príslušných definícií v zákone o daniach z príjmov. Príjmy z prenájmu nehnuteľností teda odvodmi zaťažené nebudú, uviedol minister práce Jozef Mihál. V tomto smere sa má spresniť a jasne vymedziť kto je zamestnanec, kto zamestnávateľ a kto je samostatne zárobkovo činná osoba tak, aby zákony sociálne a daňové spolu ladili. Odvodom sa nevyhnú ani zamestnanci, ani podnikatelia. Podľa Mihála to má aj pozitívny vplyv, pretože ľudia, ktorí doteraz odvody neplatili - napríklad konatelia spoločností s ručením obmedzením - budú dôchodkovo poistení a vznikne im nárok na dôchodok. Verejné zdravotné poistenie má byť solidárnejšie nielen na strane príjmov, ale aj výdavkov. Novela v oblasti zdravotného poistenia by mala zabezpečiť viac príjmov pre zdravotné poistenie. Kroky, ktoré vláda plánuje urobiť, by mali postupne viesť k zjednoteniu výberu daní a odvodov. K zjednodušeniu systému má prispieť aj zjednotenie vymeriavacích základov. Pripravované zmenny by mali platiť od začiatku budúceho roka. O prípadnom zvýšení nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty pri liekoch a knihách z 10 na 19 percent Mikloš povedal, že sú predmetom analýz a verejnosť o plánovaných opatreniach bude včas informovaná. V Pekingu sa skončili rozhovory o spolupráci v leteckej doprave medzi SR a ČĽR (Publikované dňa: 13.08.2010) - V dňoch 11. – 12. augusta 2010 sa v Pekingu uskutočnili expertné rokovania medzi predstaviteľmi Úradu civilného letectva ČĽR a Sekcie civilného letectva Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Zúčastnené strany odsúhlasili text návrhu medzivládnej Dohody o vzájomnom poskytovaní leteckých služieb medzi SR a ČĽR, ku ktorej podpísali Memorandum o porozumení. Podpis dohody je jedným z predpokladov pre ďalšie zlepšovanie podmienok rozvoja vzájomnej obchodnej spolupráce a turistického ruchu. Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón:  00421-2 / 5978 3981 Fax:  00421-2 / 5978 3999 (3989) E-mail:  tlac@mzv.sk Inovačnú a energetickú agentúru dočasne povedie Ivan Drobný - BRATISLAVA. Minister hospodárstva a výstavby SR Juraj Miškov odvolal vo štvrtok (12.8.) z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Martina Vavřinka. "Dočasným riadením SIEA zároveň poveril Ivana Drobného, ktorý v agentúre pracuje od roku 1999 ako riaditeľ ekonomickej sekcie," informoval rezort hospodárstva. Ivan Drobný bude poverený riadením agentúry SIEA do nástupu nového generálneho riaditeľa, ktorý vzíde z riadneho výberového konania. Slovenská inovačná a energetická agentúra bola založená v roku 1999 ako príspevková organizácia rezortu. SIEA zhromažďuje a vyhodnocuje údaje o energetickej efektívnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie v SR a pripravuje podklady pre novelizáciu energetickej legislatívy, vrátane implementácie smerníc EÚ a zároveň pôsobí aj ako implementačná agentúra pre štrukturálne fondy EÚ. Administruje opatrenia zamerané na podporu inovácií, výskumu, energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. SIEA v troch konzultačných centrách v Banskej Bystrici, v Trenčíne a v Košiciach poskytuje bezplatné energetické poradenstvo pre domácnosti, podnikateľov a verejný sektor. 13.08.2010 TASR Maďari chcú v boji s MMF napodobniť Turkov, analytici v úspech neveria - TASR | 8. augusta 2010 Maďarsko verí, že sa mu podarí napodobniť krajiny, ktoré odmietli finančnú pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF) a dostali sa z krízy vlastnými silami. V skutočnosti sa však skôr môže dostať do pozície ďalších krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sa nakoniec museli tlaku MMF a únie prispôsobiť. Uviedla to agentúra Reuters. Podľa nej Maďarsko nie je ani Malajzia, ani Turecko. Prvá z krajín odmietla požiadavku fondu na otvorenie ekonomiky počas ázijskej krízy v 90. rokoch minulého storočia, druhá v roku 2008. Maďarsko skôr pripomína Lotyšsko alebo Grécko, ktorých vysoký verejný dlh a rozpočtový deficit, ako aj vysoká závislosť od financií zo zahraničných trhov nakoniec prekonali pôvodnú nechuť podriadiť sa tlakom MMF na vyššie úspory a reformy. Dlh Budapešti dosahuje okolo 80 % hrubého domáceho produktu (HDP) a aj keď je nižší než verejný dlh Grécka alebo Lotyšska, Maďari musia v budúcom roku splatiť asi pätinu z požičaných peňazí. A ak by náhodou chceli komunikovať kvôli prípadnému ďalšiemu úveru iba s EÚ, Brusel bude podľa analytikov spolupracovať s MMF, aby udržal disciplínu aj v iných krajinách s finančnými problémami. Okrem toho podľa mnohých ekonómov znižovanie daní pre malé podniky a prísľub ukončiť štyri roky uťahovania opaskov povedie iba k vyššiemu deficitu, ktorý zasa zvýši náklady na pôžičky na zahraničných trhoch. Nakoniec sa Maďarsko aj tak bude musieť vrátiť k úspornému kurzu, ktorý žiada MMF. "Súčasná stratégia (Budapešti), od ktorej vláda očakáva ekonomický rast, v skutočnosti nezvýši príjmy do štátnej pokladnice a v konečnom dôsledku štát o peniaze príde," povedal ekonóm v Barclay's Capital. Trhy zatiaľ vyčkávajú a netrestajú Maďarsko zvýšenými nákladmi na zahraničné pôžičky. Dúfajú, že ostré slová premiéra Viktora Orbána a zástupcov jeho strany Fidesz slúžia iba na získanie si hlasov voličov pred komunálnymi voľbami. Tie sa uskutočnia 3. októbra. Trhy očakávajú, že po ich skončení sa správanie vlády predsa len zmení. Zatiaľ sa však rétorika maďarskej vlády až veľmi podobá predstaviteľom krajín, ktoré tvrdo odmietli finančnú pomoc MMF s tým, že fond im nebude hovoriť do ich záležitostí. To bola napríklad stratégia Turecka, ktoré však bolo známe vlastným úsporným programom a dnes plánuje, že do 10 rokov zníži rozpočtový deficit na 1 % HDP z 5,5 % HDP v roku 2009. Aj jeho verejný dlh na úrovni 45,5 % HDP je podstatne nižší než dlh Maďarska. Malajzia zasa uzatvorila trh, upravila výmenný kurz a zvýšila štátne výdavky štátu na podporu ekonomiky. Rast aj dosiahla, ale ani jej cestou Maďarsko nebude môcť ísť, keďže nemá ropnú spoločnosť, ktorá by sa na príjmoch do štátneho rozpočtu podieľala 50 %, ani taký nízky verejný dlh či vysoké devízové rezervy. Podľa EÚ každá z krajín, ktoré sa nakoniec rozhodli pre úsporné kroky (únia menovala Lotyšsko, Rumunsko, Grécko a z nečlenských krajín Srbsko a Ukrajinu), najskôr hľadala iné riešenia než uťahovanie opaskov. No potom, čo postupne prichádzali o možnosť požičiavať si na zahraničných trhoch, im nič iné aj tak nezostalo, informovala agentúra Reuters. OBEO New York na sociálnej sieti Facebook - New York, 02.08.2010 Obchodno –ekonomické oddelenie Ministerstva hospodárstva a výstavby SR (OBEO MHV SR) má na webovej sociálnej sieti Facebook stránku pod názvom: Embassy of Slovakia to the U.S. - Commercial & Economic Section in New York. Podľa obchodného radcu Petra Petiana je cieľom stránky OBEO MHV SR New York na Facebooku informovanie o aktivitách a o zaujímavých možnostiach pre slovenských a amerických podnikateľov. Na stránke sú tiež zverejnené odkazy a linky na materiály agentúr SARIO a SACR o investovaní na Slovensku, respektíve o Slovenskej republike ako o turistickej destinácii. Informácie tohto typu budú na stránke priebežne aktualizované. SARIO Volania cez mobil opäť zlacnejú - Cena volaní cez mobil bude na Slovensku vďaka konkurenčnému boju mobilných operátorov naďalej klesať. O desatinu menej "Priemerná cena minúty hovoru dosahuje pri účastníckych programoch osem centov, čo predstavuje medziročný pokles o desať percent. Za rok 2010 očakávame pokles približne o osem percent,“ tvrdí hovorca mobilného operátora Orange Slovensko Richard Fides. Podľa hovorcu konkurenčnej značky T-Mobile Andreja Garguláka priemerná cena minúty hovoru v sieti T-Mobile, účtovaná v tomto roku, sa oproti priemernej cene minúty hovoru účtovanej v minulom roku znížila o 11 percent. "Konkrétny údaj priemernej ceny minúty naša spoločnosť nezverejňuje,“ tvrdí hovorca Slovak Telekomu Andrej Gargulák. Volania sa budú zlacňovať aj naďalej, najmä vďaka snahám operátorov ponúknuť zákazníkom viac minút za rovnakú cenu, s jasným cieľom udržať tržby z mobilného biznisu aspoň na rovnakej úrovni ako doteraz. "Na všetky účastnícke čísla v rámci Slovenska a do Česka môžu volať iba za deväť centov za minútu hovoru pokiaľ si aktivujú balíček 300 minút do všetkých sietí. Zákazníci O2 rovnako telefonujú v domácej sieti po tretej minúte zdarma,“ tvrdí hovorca Telefóniky O2 Slovakia René Parák. Konkurenčný boj medzi trojicou mobilných operátorov sa stupňuje. Najmladší z nich, Telefónica O2 Slovakia, ohlásila po prvom polroku rast počtu zákazníkov na 709-tisíc a výnosy vyššie o vyše 51 percent. Orangeu tržby klesli a päťpercentný pokles výnosov včera priznala aj skupina Slovak Telekom, spájajúca v sebe mobilnú značku T-Mobile a značku T-Com pre pevné linky a internet. Počet zákazníkov T-Mobilu narástol o niekoľko desiatok tisíc, najmä vďaka zákazníkom mýtneho systému SkyToll, ktorí využívajú SIM-karty tejto značky. Aj napriek päťpercentnému poklesu výnosov Slovak Telekom dosiahol za prvých šesť mesiacov prevádzkový zisk 210 miliónov eur. A meniaca sa výkonnosť telekomunikačných firiem je aj prísľubom výhodnejších cien volaní pre zákazníkov. "Pri predplatených kartách môžeme hovoriť o stabilnej úrovni cien hovorov,“ tvrdí Richard Fides. Zatiaľ čo v tomto roku sa očakáva pokles cien hovorov najmä medzi majiteľmi paušálnych programov, už o niekoľko rokov ich môže vystriedať prudší pokles cien pripojenia na internet, ktorý by mal byť v tomto roku najvýznamnejším zdrojom rastu tržieb telekomunikačných operátorov Slovak Telekom a Orange. Dôvod bude pritom prozaický, zvýšená konkurencia a spustenie širokopásmového pripojenia na internet zo strany Telefóniky O2. Rast vďaka internetu Orangeu za prvých šesť mesiacov tohto roka tržby z dátových služieb rástli, zatiaľ čo celkové výnosy tohto operátora medziročne klesli o osem percent. "Najdynamickejší rast tržieb očakávame v telekomunikačnom sektore pri mobilnom a fixnom širokopásmovom pripojení na internet,“ hovorí Fides. Aj podľa Slovak Telekomu možno očakávať v tomto roku najmä rast tržieb zo širokopásmového internetového pripojenia a televíznych služieb na báze digitálnej IP televízie. Vladislav Doktor 06.08.2010 www.hnonline.sk Vila bola pre premiéra aj pre kráľovnú - Bývalí ministri za Smer obhajujú sídlo pre premiéra. Federič v nej chcel ubytovať významné návštevy. BRATISLAVA. Luxusnú vilu pre premiéra bývalí ministri vlády Roberta Fica obhajujú. Rezidenciu nad Bratislavským hradom v tichosti rekonštruovala Správa služieb diplomatického zboru za vyše štyri milióny eur (120 miliónov korún). Honosné sídlo budovala v čase krízy, bez toho, aby o tom verejnosť vedela. „Určite majú mať ústavní činitelia reprezentačné priestory na úrovni,“ hovorí exminister kultúry Marek Maďarič (Smer). Dodal, že nie je na škodu veci, ak ich má prezident, premiér aj predseda parlamentu. „Samozrejme, keby sa robili predimenzovane a neúčelne, to by správne nebolo,“ dodal Maďarič. Vila na Mudroňovej ulici má wellness, plavecký bazén, vírivky aj fitnes. Exminister financií Ján Počiatek (Smer) hovorí, že vo svete majú premiéri aj honosnejšie sídla. Federič: Pre britskú kráľovnú So Správou služieb diplomatického zboru, čo je stopercentná štátna akciovka, rokoval o vile Igor Federič (Smer) ako šéf Úradu vlády. Potvrdil, že mal záujem vymeniť Miestodržiteľský palác, ktorý patrí úradu, za objekt na Mudroňovej. „Sú to reprezentačné priestory.“ K tomu, či mali slúžiť ako ubytovanie Ficovi, sa priamo nevyjadril. „Pán premiér mal zabezpečený byt na Čmelovci. Mohlo by to slúžiť ako ubytovanie, napríklad keď sem príde anglická kráľovná alebo iná významná návšteva,“ povedal o vile. Úrad vlády by sa vzdal Miestodržiteľského paláca. SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ Zo zápisníc z rokovania medzi Federičom a Správou služieb diplomatického zboru však vyplýva niečo iné. „Úrad vlády prejavuje týmto záujem o dotknutú vilu na účely ubytovania predsedu vlády,“ uvádza sa v zápise z 12. apríla, ktorý má SME k dispozícii. Kráľovná sa v ňom nespomína. Mikloš posiela kontrolu Za nezmyselné rozhadzovanie peňazí považuje vilu minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). „Je to nehoráznosť. Bola nesmierne predražená,“ zdôraznil. Vilu rekonštruovala firma Euro Real. Pôvodná cena okolo dva milióny eur sa dodatkami zdvihla na viac než dvojnásobok. Mikloš si myslí, že takéto dodatky môžu byť protizákonné. „Obávam sa, že to nie je v súlade so zákonom.“ Budovanie sa stalo opäť symbolom, myslí si Roman Krpelan. Prípadné trestné oznámenie môže prísť na rad až po kontrole. Tú sa chystá vykonať ministerstvo financií v Správe služieb diplomatického zboru. „Je to zvláštna inštitúcia. Mali sme záujem už za druhej Dzurindovej vlády urobiť s ňou poriadok, ale vtedy nebola vôľa. Teraz je,“ konštatoval Mikloš. Správa má na starosti nehnuteľnosti, ktoré prenajíma ambasádam alebo štátnym orgánom. Jej doterajšieho šéfa Milana Tancára minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) odvolal. Tancár včera nedvíhal mobil. V dome, kde má podľa katastra byt, včera nebol. Príbuzný, ktorý v ňom býva, povedal, že Tancár sa zdržiava inde, adresu však neprezradil. Rovnako sa včera ku kauze nevyjadrila ani firma Euro Real. Sekretárka uviedla, že to bude možné až na budúci týždeň. Zvažujú predaj vily Nový minister zahraničných vecí zatiaľ nevie, čo s vilou. Ministerstvo už podľa informácií SME zisťovalo, či by sa vyplatil viac predaj, alebo prenájom rezidencie. V prípade predaja sa zatiaľ objavila ponuka asi na päť miliónov eur (150 miliónov korún), čo by nepokrylo celé náklady a hodnotu vily. Jedno zo zahraničných veľvyslanectiev zase ponúkalo za prenájom do 14­tisíc eur mesačne. Investícia do rekonštrukcie vily by sa vrátila za viac ako dvadsať rokov. Svoje rezidencie majú štátnici aj v iných krajinách. V Česku môžu premiéri bývať v Kramářovej vile. Súčasný predseda vlády Peter Nečas to však odmietol, rovnako nechcel ani ďalšie výhody – ochranku či vládnu limuzínu. Počiatek: Čo ak sú tam zlaté toalety? Exminister financií JÁN POČIATEK zo Smeru má luxusnú vilu v podobnej lokalite, kde stojí premiérska rezidencia. Jeho dom pod Slavínom stál podľa odhadov okolo dvoch miliónov eur. Je suma štyri milióny eur primeraná na rekonštrukciu? „Ťažko hodnotiť. Videl som jedine opis toho bazéna, čo je vo vile, metráž ma zaujala. Dvestometrové bazénové podlažie má svoju hodnotu. Ale nevidel som projektovú dokumentáciu ani vybavenie. Len v novinách som sa dočítal, že to malo byť veľmi luxusné. Čo ak sú tam zlaté toalety?“ Potrebuje premiér takúto luxusnú štátnu vilu? „V každej krajine má vláda reprezentatívne priestory. Videl som ešte honosnejšie nehnuteľnosti. Zmyslom tej akciovky je vytvárať nehnuteľnosti, ktoré sú bonitné. Keď sa bavíme o čistom bohatstve, pokiaľ to, čo do tej vily namontovali, bolo za primerané ceny, štát o túto hodnotu neprišiel.“ Ako investor, vymenili by ste Miestodržiteľský palác za túto vilu? „Tá vila zvonka nie je až taká ohurujúca, čo? Zvažoval by som viac vecí. Všetko je o tom, či hodnota nehnuteľnosti zodpovedá realite. Či sa dá prenajať, alebo inak v budúcnosti využiť.“ BRATISLAVA. Prezidentská vila v lukratívnej štvrti na bratislavskom Slavíne chátra. Za posledné roky do nej nešli žiadne veľké investície, prezidentova kancelária na ne vraj nemá peniaze. „Nemáme v pláne žiadne investície, v našom rozpočte sú peniaze len na jej udržiavanie,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač. Vyše dvesto eur mesačne minie kancelária na občasné upratovanie a temperovanie v zime, aby nepraskli radiátory. Rezidencia podľa Trubača nie je vybavená tak, aby mohla plniť reprezentačné úlohy. Prezident Ivan Gašparovič ju preto nikdy nevyužíval. Bývalý premiér Robert Fico a šéf parlamentu Pavol Paška (obaja Smer) Gašparovičovi sľúbili, že keď sa skončia opravy Bratislavského hradu, budú riešiť aj tento problém. Gašparovič chcel vilu predať a peniaze investovať do kaštieľa v Rusovciach. Vilu kúpil štát od VSŽ ešte za prezidenta Rudolfa Schustera za 36 miliónov korún. Dnes má podľa Trubača niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. „Najmä pozemok, na ktorom stojí.“ Do vily investovali len na pevné oplotenie 5,5 milióna korún. Gašparovič dostal v roku 2005 aj 20 miliónov korún na prístavbu, nakoniec nič nestaval a peniaze vrátil späť do rozpočtu. V súčasnosti nemá kancelária prezidenta s vilou na Slavíne žiadne plány. Trubač hovorí, že to zrejme prenechajú ďalšiemu prezidentovi. (zp) 07.08.2010 Zuzana Petková www.sme.sk Maďari nechápu, prečo Slováci môžu mať vysoký deficit a oni nie - BUDAPEŠŤ. Maďarsko nesplní tvrdé rozpočtové podmienky stanovené Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou, pokiaľ sa podobné pravidlá nebudú vzťahovať aj na iné európske krajiny. Vyhlásil to vo štvrtok maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Ten nerozumie, prečo by jeho krajina mala plniť náročné zahraničné požiadavky na zníženie deficitu výmenou za finančnú pomoc, keď ostatné krajiny tak robiť nemusia. Ako uviedol, Budapešť predsa nebude súhlasiť s nevýhodnejšími podmienkami, na akých sa v porovnaní s jeho krajinou dohodnú okolité štáty. Obete pre finančných expertov "Nebudeme si lámať krk v snahe dosiahnuť deficit na úrovni 2,8 percenta (hrubého domáceho produktu), keď napríklad Slovensko môže zachovať vyšší rozpočtový deficit (na rok 2011)," vyhlásil Matolcsy. "Povieme preto našim kolegom v Európskej únii, že nebudeme súhlasiť s horšími podmienkami, ako budú mať napríklad aj Poľsko či Rumunsko," pokračoval rozladený maďarský minister. Budapešť totiž podľa jeho slov odmieta prinášať zbytočné "obete len preto, aby sme potešili nejakých finančných expertov v ďalekých krajinách". Orbán proti fondu Podľa dohody medzi Maďarskom a MMF musí Budapešť udržať tohtoročný deficit štátneho rozpočtu pod úrovňou štyroch percent hrubého domáceho produktu, pričom v roku 2011 musí hospodáriť len s menej ako 2,8-percentným deficitom. Len prijatie týchto podmienok umožnilo Maďarsku dostať finančnú pomoc, ktorá v roku 2008 zabránila reálne hroziacemu bankrotu. Nedávno sa však k moci dostal Viktor Orbán, ktorému sa takéto podmienky vôbec nepozdávajú a dosiahnutie požadovaného deficitu chcel docieliť zavedením novej dane pre banky. To však fond odmietol, čo viedlo k roztržke a zlyhaniu ďalších rokovaní o pomoci medzi MMF a Budapešťou. štvrtok 5. 8. 2010 SITA Vláda sa zmenila, oligarchovia zostanú - 30.07.2010 / Gabriel Beer Pošli link VEĽKOSŤ TEXTU ČLÁNKU Malá Stredná Veľká Vaše meno: Komu: Popis: Opíšte text z obrázku: Váše meno: Váš e-mail: Popis chyby: Opíšte text z obrázku: Veľkosť textu Poslať e-mailom Oznámiť chybu Vytlačiť Diskusia (0 reakcií) Najväčšia a najrýchlejšia modernizácia vlakov v histórii. Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSS) inovuje strojový park za štyri stovky miliónov eur. Pohľad na výber dodávateľov a ceny ukazuje, že radosť nezažijú len cestujúci, ale aj oligarchovia previazaní na politiku. Hlavné mesto Zvolen Skutočnú žatvu počas volebného obdobia Smeru-SD zažívali železničné opravovne ŽOS Trnava. Tie patria do majetkového zoskupenia Vladimíra Poóra. No aj Železničné opravovne a strojárne Zvolen (ŽSO), ktoré patria koalícii železničiarskych biznismenov Vladimír Poór, Michal Lazar a Alexej Beljajev. Napriek krízovým obdobiam v železničnej doprave dosahovali rekordné tržby, napríklad za minulý rok 48,9 mil. eur. Ale najmä, dokázali sa dlhodobými kontraktmi dokonale poistiť aj na príchod inej vládnej zostavy. Zvláštnu súťaž vyhlásila osobná doprava týždeň pred minuloročnými Vianocami. Opraviť v rokoch 2010 až 2015 dvadsať kusov motorových jednotiek radu 750/754, ktoré železničiari volajú okuliarnik. K súťaži bola pribalená aj opcia na opravu ďalších piatich kusov týchto strojov do roku 2018. Predpokladaná hodnota zákazky bola 46,875 mil. eur bez DPH. Do súťaže železničiari zamontovali zvláštnu podmienku pre uchádzačov o kontrakt. „Hlavné miesto poskytovania služieb: Zvolen.“ Jedinou schopnou spoločnosťou, ktorá sa historicky orientovala na opravy motorových lokomotív, do ktorých vedú koľaje, je práve ŽOS vo Zvolene. Stará, no ťahá A cena bola poriadne uletená. Ak by sa zmodernizovalo dvadsaťpäť kusov lokomotív, tridsať- až štyridsaťročné lokomotívy by prerábali za 1,875 mil. eur za kus. Úplne nová dieselelektrická lokomotíva Hercules od spoločnosti Siemens vyjde podľa troch zdrojov TRENDU na dva milióny eur, v závislosti od konfigurácie či ďalšieho servisu. No hovorca spoločnosti Miloš Čikovský ešte v marci pre TREND povedal: „Nové lokomotívy sú príliš drahé na to, aby sme si ich mohli dovoliť.“ Nová lokomotíva pritom ráta so životnosťou tridsať až tridsaťpäť rokov, obnovené staré lokomotívy len s dvadsiatimi rokmi. Železničná spoločnosť sa bráni. Podľa riaditeľa sekcie technicko-technologickej prípravy Miloša Slávika by nové Herculesy v konfigurácii, akú by si želali, vyšli až na tri milióny eur. „Skutočnú cenu je zistiť ťažko. Ani nám sa to oficiálne nepodarilo, a tak je problém porovnávať,“ hovorí riaditeľ sekcie technicko-technologickej prípravy. A pripomína, že ich interný odhad ceny pre Herculesy modifikované pre osobnú dopravu sa tiahol až k trom miliónom eur. Žiadna oficiálna požiadavka a prejavený záujem k nemeckému výrobcovi však z Bratislavy neputovali. Rozsah Škody No železničná spoločnosť rieši viac a oveľa väčších kontraktov, ktoré zaváňajú vplyvom oligarchov a ich obchodných partnerov. Ťahákom sú tri veľké balíky súprav pre regionálnu dopravu. Biznis za 232 miliónov eur. Obrovský úspech v ňom zaznamenala česká spoločnosť Škoda Transportation. Z troch balíkov vyhrala dva. Aj keď súťaže boli, úspech škodovky vyzerá ako pokračovanie družby s českými sociálnymi demokratmi, ktorú pri svojom nástupe naštartoval bývalý premiér Robert Fico. Jeden z jeho prvých bodov bolo nominovanie Dalibora Zeleného, niekdajšieho šéfa českých železníc, na čelo slovenských ŽSR. Škoda Transportation získala pred rokom kontrakt na desať kusov ťažno-tlačných poschodových súprav pre regionálne trate. Súčasťou kontraktu je aj oprava desiatich kusov lokomotív radu 263, ktoré by tieto push-pull súpravy mali ťahať. Tieto opravy si škodovka objednala práve v ŽOS Zvolen. Partnerstvo medzi spoločnosťami sa prenieslo aj do výroby. Vo Zvolene pre nové české poschodové súpravy vyrobia aj časť jednoduchších podvozkov. Vplyvná zvolenská firma tak mala na úspechu škodovky eminentný záujem. ŽSS s českou firmou navyše podpísala dohodu o dodávke dvoch elektrických lokomotív radu 109E. Pre Slovákov budú mať softvérovo zníženú rýchlosť. Budú hradené z eurofondov pre regionálny rozvoj, a nemôžu byť nasadzované na ťahanie rýchlikov. Ide o horúcu novinku. Lokomotívy zatiaľ nemajú všetky potrebné certifikáty, aby mohli ťahať osobné vlaky. Škodovka sa ich snaží dotiahnuť do konca. „Kedy to bude, to skutočne teraz neviem,“ poznamenáva hovorkyňa Škoda Holdingu Jolana Číhová. Neskôr dodá, že by to malo byť do konca roku 2011. Hodnotu kontraktu na dodávku desiatich súprav a dvoch lokomotív si škodovka vyčíslila na 2,1 miliardy Kč. Jednu lokomotívu bude ŽSS kupovať za 4,25 mil. eur. Škodovka sa pri súťaži cítila komfortne. Pre lokomotívy za milióny eur ponúkla cenu o sto eur nižšiu, ako bol očakávaný cenový strop súťaže. Pre porovnanie, poľské Koleje Mazowieckie podpísali v apríli tohto roku tiež kontrakt na jedenásť moderných elektrických rušňov Traxx od firmy Bombardier na ťahanie podobných vlakov, ako sa chystajú na Slovensku. Kus za 3,72 mil. eur. Po zbojnícky Škodovka v januári minulého roka vyhrala aj ďalší slovenský eurofondový tender. Išlo o dodávku desiatich súprav elektrickej poschodovej jednotky série 671 pre regionálnu dopravu. Pôjde o prototypy, ktoré zatiaľ nikde nejazdia, vychádzajú však zo súprav CityElefant, ktoré premávajú na Českých dráhach. Celú dodávku by mali dokončiť koncom roka 2012. Na Slovensku bude prvá súprava tohto typu niesť názov po zbojníkovi Jánošíkovi. Tretí eurofondový balík dodávok, na dvanásť kusov motorových jednotiek, získala ŽOS Vrútky. Z očakávanej ceny zákazky 53 mil. eur v ponuke dali nižšiu cenu o zanedbateľných 32-tisíc eur. Cena za tri balíky dosahuje 232 miliónov eur. Len menšia časť je financovaná z eurofondov. V polovici tohtoročného júla Európska komisia definitívne schválila príspevok 88 mil. eur z Európskeho fondu sociálneho rozvoja na projekty ŽSS. Aby sa však tri veľké balíky spolufinancované z Európskej únie mohli zaplatiť, rovnakú sumu sa zaviazala zaplatiť vláda Roberta Fica. Samozrejme, formálne. Hľadať peniaze v rozpočtoch bude musieť nová vládna zostava. Ani to však nie je dosť na prefinancovanie celého balíka 231,9 mil. eur. Na doplnenie si železničná spoločnosť musí vziať úver 55,6 mil. eur. Miliónové omrvinky Spomínané tri veľké eurofondové projekty pre osobnú dopravu však nie sú všetko. Železnice sa pustili do viacerých modernizácií motorových jednotiek,teda lokomotív. Ďalšie desiatky miliónov eur musia chystať na osobné vagóny v ŽOS Trnava či nákup nových rýchlikových vozňov. Napríklad v ostatnom tendri začiatkom júna tohto roka zvíťazili ŽOS Vrútky. Majú dodať desať vozňov s ďalšou opciou na tridsiatku kusov spolu za 74,83 mil. eur bez DPH. Napriek tomu, že podklady si vyzdvihlo jedenásť záujemcov, do súťaže sa prihlásil jediný. M. Slávik zo ŽSS tvrdí, že necíti, že by súťažné podklady pripravovali tak, že môže uspieť iba jediný výrobca. Najväčší dodávatelia sa obtierajú o politiku Železničná spoločnosť Slovensko investuje stovky miliónov, aj keď krváca Firma v minulom roku vykázala optimistické čísla. Prvýkrát od svojho osamostatnenia poriadny zisk, až 27,15 mil. eur. Popri historicky naakumulovaných stratách 45,95 mil. eur to vyzerá ako dobrá správa. Ako to v takýchto prípadoch býva, nad ziskom štátnej firmy nikto jasať nebude. Ide totiž len o účtovnícku ekvilibristiku. Do výkazov firmy sa podarilo dostať nezaplatené záväzky štátu 72 mil. eur zo zmlúv o výkone vo verejnom záujme z rokov 2004 až 2008. Minister dopravy Ján Figeľ túto sumu bude spoločnosti nútený vyplatiť do konca septembra 2012. A bude musieť hľadať peniaze aj za tento rok. Predchádzajúca socialistická vláda, ktorá zakázala dvíhať ceny za cestovné lístky či redukovať železničné spoje, sa síce zaviazala osobnej železničnej doprave platiť, no v štátnom rozpočte nachystala iba peniaze za výkony vo verejnom záujme do tohtoročného septembra. Približne 78 mil. eur chýba a na prežitie si bude musieť ŽSS vziať na zachovanie prevádzky úver. ŽSS dokáže na svoje prežitie utŕžiť z cestovných lístkov necelú jednu tretinu – za minulý rok 83,5 mil. eur. Zostatok musí potiahnuť štátny rozpočet. Všetci najväčší minuloroční dodávatelia ŽSS sa radi obtreli o politiku. V minulom roku boli najväčšími partnermi firmy dopravného bossa politickej strany Smer-SD Vladimíra Poóra, Železničné opravovne v Trnave a Zvolene, ktoré pre spoločnosť robili modernizácie za 37,82 mil. eur. Náklady na opravy a údržbu, ktoré z veľkej časti skončili v Poórových firmách, narástli o vyše 6 mil. eur. Aj druhá priečka najdôležitejšieho dodávateľa ŽSS patrí človeku, ktorý veľkú kariéru začal politikou. ŽOS Vrútky Víťazoslava Morica urobili v minulom roku so štátnou firmou biznis za 29,26 mil. eur. Manažéri firmy si rozumeli aj so straníkmi Smeru-SD. Aj detail, ako je auditovanie účtovníctva, získala politicky spriaznená firma – B.D.R. banskobystrického spolupútnika Smeru-SD Ivana Kiňa. Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 30. Programové vyhlásenie vlády: Ministerstvo práce - V sociálnej oblasti sa vláda SR sústredí na podporu rastu životnej úrovne obyvateľstva, a to aj v komplikovanej situácii prebiehajúcej hospodárskej krízy. Preto bude najvyššou prioritou vlády SR v sociálnej oblasti zvyšovanie zamestnanosti a s tým spojená podpora tvorby nových pracovných miest ako najúčinnejšieho prostriedku na zabezpečenie rastu príjmov obyvateľstva. Tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest bráni viacero faktorov, medzi ktorými sú mimoriadne významné vysoké odvodové zaťaženie a nepružnosť pracovného trhu. Vláda SR preto považuje reformu odvodového systému a zmeny v pracovnoprávnych normách za podstatnú súčasť svojho programu na nasledujúce volebné obdobie. Pozrite si ďalšie programové vyhlásenia vlády V rodinnej politike bude vláda SR venovať pozornosť a podporu rodine v kritických fázach jej existencie, najmä po narodení dieťaťa a pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, a to buď priamymi dotáciami služieb pre rodičov, alebo podporou flexibilnejších pracovných foriem vrátane podpory opatrovateľskej služby. Vláda SR prehodnotí doterajšie nastavenie systému sociálneho poistenia najmä z pohľadu medzigeneračnej a generačnej solidarity, z pohľadu spravodlivosti dávkovej politiky, z pohľadu zreálnenia nastavenia sadzieb poistného, ako aj z pohľadu osobného rozsahu sociálneho poistenia. Osobitnú pozornosť bude vláda SR venovať finančnej stabilizácii priebežne financovaného systému dôchodkového poistenia a v tejto súvislosti prijme opatrenia na zvýšenie miery úspešnosti výberu poistného a dôsledné vymáhanie pohľadávok. Pre stabilizáciu systému starobného dôchodkového sporenia vláda SR urýchlene prijme opatrenia, ktoré odstránia obmedzenia na investovanie aktív sporiteľov a zároveň zabezpečia dostatočnú ochranu sporiteľov. Vláda SR považuje za nutné nanovo definovať priority v riešení problémov marginalizovaných sociálnych skupín s cieľom posilniť motiváciu ich členov pracovať, vychovávať a vzdelávať deti a starať sa o ľudsky dôstojné bývanie. Vláda SR prijme opatrenia na zvýšenie integrácie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti a vyvinie úsilie o odstránenie bariér pri komunikácii týchto osôb s okolím. Vláda SR bude riešiť nerovnoprávne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb a ich financovanie. Podpora zvyšovania zamestnanosti V tomto roku prekročil počet nezamestnaných hranicu 400 000 osôb, pričom vyše 200 000 osôb je nezamestnaných dlhodobo. Zámer podporiť tvorbu nových pracovných miest prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce sa nedarí napĺňať. Asi štvrtina z existujúcich dotácií a príspevkov sa nevyužíva, iné sú zneužívané a nenapĺňa sa cieľ znižovať nimi nezamestnanosť. Systém pomoci v hmotnej núdzi je komplikovaný a demotivujúci. Preto vláda SR navrhne legislatívne úpravy, ktoré podporia motiváciu nezamestnaných prijať pracovné pozície, a to zavedením kombinácie práce a dávok pre dlhodobo nezamestnaných (medzitrh práce). Vláda SR zainteresuje zamestnávateľov na vytváraní nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných úľavami na poistnom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie a ďalšími opatreniami, ktoré vytvoria motivačné prostredie nielen pre domácich, ale aj pre zahraničných podnikateľov. Vláda SR zavedie konkurenciu pre štátne služby zamestnanosti. Vláda SR zastaví plytvanie finančných prostriedkov v sociálnych podnikoch, dôsledne prešetrí ich doterajšie hospodárenie a prehodnotí opodstatnenosť ich ďalšej existencie, Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností. S cieľom znižovania neprimeraných nákladov zamestnávateľov vláda SR zruší súbeh výpovednej doby a odstupného. Vláda SR považuje privilégiá odborov za neopodstatnené, a preto rozšíri možnosť uzatvárať vzájomné dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. Vláda SR zruší súčasný právny stav možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu príslušného zamestnávateľa pri rešpektovaní platných medzinárodných dohovorov. Spružní podmienky na výkon pracovnej zdravotnej služby a ponechá určenie podmienok zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o zamestnancov na individuálnych dohodách. Vláda SR obmedzí súbeh dôchodku a príjmu u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a u zamestnancov v služobnom pomere. Sociálne poistenie Nielen vysoké poistné je prekážkou tvorby pracovných miest. Množstvo statusov poistencov, ktoré generujú rozdiely v osobných rozsahoch jednotlivých druhov sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, odlišná skladba vymeriavacích základov, odlišné rozhodujúce obdobia na určenie maximálnych vymeriavacích základov a v konečnom dôsledku aj odlišné maximálne vymeriavacie základy na určenie výšky poistného vyžadujú od zamestnávateľov značné finančné náklady na administráciu poistnej agendy. Ak k tomu pripočítame komplikovanú procesnú stránku odvodov je reforma odvodového systému vysoko aktuálna téma aj z hľadiska tvorby nových pracovných miest. V systéme sociálneho poistenia bude reforma odvodového systému spojená s revíziou nastavenia sadzieb poistného. Vláda SR bude dôsledne vyžadovať sprísnenie platobnej disciplíny zamestnávateľov a sprísnenie vymáhania pohľadávok. Vláda SR prehodnotí doterajší systém dávok sociálneho poistenia a posilní solidaritu v systéme so zachovaním poistného charakteru sociálneho poistenia. V nemocenskom poistení prijme opatrenia na zníženie zneužívania systému a zavedie dôslednejšiu kontrolu liečebného režimu poistencov. Vláda SR predĺži materskú dovolenku so súčasným zvýšením materského v závislosti od možnosti verejných financií a reformy odvodového systému. Na zvýšenie solidarity v dôchodkovom systéme vláda SR prehodnotí systém valorizácie dôchodkov. Vláda SR zváži zachovanie súčasných solidárnych prvkov a odstráni disproporcie pri určovaní sumy starobných a invalidných dôchodkov. Ako nástroj na zvýšenie solidarity v dôchodkovom systéme vláda SR zavedie minimálny dôchodok tak, aby pri splnení definovaného obdobia poistenia nebol ani jeden poistenec v stave hmotnej núdze. Starobné dôchodkové sporenie Vláda SR predloží do Národnej rady SR návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera, ktorý potvrdí súčasné percento odvodov do 2. piliera a zároveň určí, že príjmy z predaja štátneho majetku sa budú môcť použiť iba na krytie nákladov spojených s dôchodkovou reformou. Vláda SR urýchlene prijme opatrenia na stabilizáciu starobného dôchodkového sporenia. Vláda SR upraví vznik a zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Vláda SR odstráni deformácie v právnej úprave dôchodkových fondov - obmedzenia a rozloženia rizika, umiestňovanie investícií, odplatu správcovským spoločnostiam, porovnávanie výkonnosti dôchodkových fondov a účasť sporiteľov v jednotlivých fondoch. Vláda SR legislatívne upraví výplatu dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia. Sociálna pomoc a sociálna podpora Vláda SR vypracuje prísnejšiu a adresnejšiu úpravu podmienok vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi vrátane výraznejšieho previazania dávky v hmotnej núdzi na aktivitu poberateľa. Vláda SR zavedie pilotný projekt E-pay kariet pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Vláda SR považuje za nutné naďalej podporovať rodinu najmä v období výchovy maloletých detí, keď prichádza k poklesu príjmu rodín. S cieľom zlepšiť súčasný stav vláda SR odstráni legislatívne prekážky vykonávania zárobkovej činnosti počas poberania rodičovského príspevku a zároveň odstráni diskrimináciu vo výške rodičovského príspevku s fiškálne neutrálnym dosahom. Vláda SR zavedie flexibilnejšie rodičovské dovolenky. Vláda SR obnoví sociálne štipendiá pre deti na základných školách diferencované podľa prospechu. Vláda SR bude podporovať rozvoj služieb pre rodičov s deťmi napríklad formou podpory mikroškôlok alebo podporou opatrovateliek detí z medzitrhu práce. Na druhej strane považuje vláda SR za potrebné podmieniť poberanie rodinných dávok starostlivosťou o deti a aj v tejto súvislosti prehodnotiť inštitút osobného príjemcu všade tam, kde nespĺňa účel. Vláda SR bude presadzovať zmeny v sociálnoprávnej ochrane detí a v sociálnej kuratele s cieľom ich efektívnejšieho využívania a zlepšenia podmienok detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti. Vláda SR zadefinuje sankcie za nedodržiavanie zákona o sociálnoprávnej ochrane. Vláda SR zvýši vekovú hranicu detí, ktoré musia byť umiestnené výlučne v rodinnom prostredí, na šesť rokov. Vláda SR bude podporovať všetky formy náhradnej rodinnej starostlivosti. Zjednotí podmienky výkonu zamestnania profesionálnych rodičov a zavedie vyššiu špecializáciu profesionálnych rodín. Vláda SR dobuduje sieť terénnych sociálnych pracovníkov (aj z prostriedkov EÚ) a zameria ich aj na prácu s biologickou rodinou dieťaťa s cieľom sanácie rodiny. Vláda SR dokončí proces zjednotenia výkonu súdnych rozhodnutí do pôsobnosti jedného rezortu presunom reedukačných zariadení pod rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Vláda SR zlepší podmienky medzištátnych adopcií detí. Vláda SR sprísni posudzovanie presunov maloletých detí medzi domovmi. Vláda SR zavedie účinnejšiu pomoc obetiam násilia. Vláda SR zmení systém financovania poskytovateľov sociálnych služieb tak, aby boli zrovnoprávnené všetky právne formy poskytovateľov, a zavedie právo klientov na výber poskytovateľa sociálnych služieb. Vláda SR zvýši mieru integrácie a inklúzie ľudí so zdravotným postihnutím. Vláda SR zabezpečí dostupnosť tlmočníckych služieb. Vláda SR vytvorí sieť integrovanej starostlivosti o deti. Vláda SR dôsledne prehodnotí systém kompenzácií pre zdravotne postihnuté osoby v rezorte zdravotníctva a sociálnych vecí. Vláda SR podporí vytvorenie bezbariérovej komunikácie a informovanosti verejných inštitúcií. Rómske osady a marginalizované komunity Vláda SR pripraví zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách (SVS), ktorým definuje SVS a stanoví priority a postupy v riešení problémov ich členov. Vláda SR podporí projekt nultých ročníkov základných škôl, posilní účasť detí zo SVS na predškolskom vzdelávaní a na štúdiu na stredných školách a posilní inštitút asistentov. Vláda SR urobí opatrenia proti segregácii v školstve a nesprávnemu zaraďovaniu detí zo SVS do špeciálnych škôl a zavedie testy zrelosti v rómčine. Vláda SR prehodnotí systém pedagogicko-psychologického a špeciálneho pedagogického poradenstva. Vláda SR navrhne spôsob vysporiadania vlastníckych práv k pozemkom v rámci SVS a podporí investície do základnej infraštruktúry. Vláda SR zadefinuje sociálne bývanie a podporí systém prestupného viacstupňového sociálneho bývania založený na princípoch zásluhovosti. Pre účinnejšiu ochranu pred kriminalitou vláda SR posilní činnosť Policajného zboru SR. Vláda SR vytvorí podmienky na integráciu Rómov do Policajného zboru SR, na zavedenie tzv. „pochôdzkarov" SVS a spoluprácu polície s terénnymi pracovníkmi. Vláda SR dobuduje sieť komunitných centier so zadefinovanými štandardami, ktoré musia spĺňať (napríklad vybavenie, sociálni terénni pracovníci, asistenti zdravotníka). Vláda SR podporí aktivity samospráv, cirkví, charity a organizácií tretieho sektora, ktoré dosahujú preukázateľné výsledky v riešení problémov SVS. Vláda SR zavedie analýzy a kontinuálne výskumy SVS (napr. vzdelanie, zamestnanosť, zdravotný stav, kriminalita a pod.), ktoré budú slúžiť na vyhodnotenie dosahov verejných politík a efektivity realizovaných programov. Jednotkou spracovania budú komunity definované ako skupiny ľudí, ktorých majorita subjektívne definuje ako členov SVS. streda 28. 7. 2010 www.sme.sk Vláda zavedie inštitút minimálneho dôchodku - Kabinet nechce šetriť na sociálnych štandardoch, ale na dávkach, ktoré sa zneužívajú. BRATISLAVA. Vláda Ivety Radičovej zavedie inštitút minimálneho dôchodku. Dala si to do programového vyhlásenia. Minimálny dôchodok má podľa ministra práce Jozefa Mihála (SaS) nahradiť dnešný stav, keď sa zlá finančná situácia penzistov rieši cez dávky v hmotnej núdzi v prvom pilieri. Výška minimálnej penzie je podľa Mihála otázka prepočtov. Má sa týkať penzistov, aj plne invalidných občanov. Penzie sa nedvihnú rovnako Vláda prehodnotí aj valorizáciu dôchodkov. „Chceme zvýhodniť nižšie penzie,“ povedal Mihál. Tvrdí, že švajčiarsky model zachová. Pri výpočte celkovej sumy určenej na zvýšenie penzií sa zohľadní inflácia aj priemerná mzda. No nie každému dôchodcovi sa penzia zvýši o rovnaké percento ako dnes. „Absolútna suma určená na valorizáciu zostane zachovaná,“ vraví Mihál. Prvú zložku valorizácie má tvoriť pevná suma, tá bude pre každého dôchodcu rovnaká. Neplatí to o druhej zložke valorizácie, teda o určitom percente, ktoré nebude pre každého rovnaké. Tá sa už nebude rátať podľa takzvaného švajčiarskeho modelu. „Nožnice medzi dôchodkami sa budú otvárať pomalšie ako dnes,“ dodal Mihál. Minister nevylúčil, že dôchodky sa budú zvyšovať po novom už k 1. januáru 2011. „Volanie ľudí, ktorí majú nízke dôchodky, je silné. Ale chcem dať priestor na diskusiu,“ povedal. Analytik INESS Juraj Karpiš tvrdí, že takáto zmena valorizácie nepovedie k úsporám. „Valorizácia by sa mala znížiť, alebo by sa mal zvýšiť vek odchodu do dôchodku,“ povedal. Čítajte tiež: Kompletné znenie programového vyhlásenia vlády Chcú sa pozrieť na príjmy Zostať majú aj vianočné dôchodky či príspevok pri narodení dieťaťa. „Nechceme v rámci šetrenia siahať na tieto sociálne vymoženosti,“ tvrdí Mihál. Vláda sa chce pozrieť najmä na príjmovú stránku Sociálnej poisťovne. Mihál nevylúčil, že sa zrevidujú niektoré výdavky, nie však dôchodky. „Nechceme siahať na sociálne štandardy, nechceme škrtiť penzie. Chceme sa pozrieť na možnosť špekulácií, ktoré sú pri krátkodobých dávkach,“ podotkol Mihál. Mal na mysli najmä nemocenské dávky, ktoré sa podľa jeho slov zneužívajú. Na materskom príspevku šetriť nechcú. Materskú dovolenku chcú predĺžiť a materské zvýšiť podľa možností verejných financií. Mihál včera povedal aj to, že ľudia, ktorí pracujú na základe autorských zmlúv, budú povinne platiť odvody do Sociálnej poisťovne najskôr od júla 2012. Budú zmeny v druhom pilieri BRATISLAVA. Druhý pilier musíme nastaviť tak, aby bol znova funkčný, povedal včera minister práce Jozef Mihál (SaS). Zmenami sa má dosiahnuť, aby sa portfólia dôchodkových fondov nepodobali, zmeniť sa majú aj poplatky. V konzervatívnom fonde má byť odplata nižšia než v rastovom či vyváženom. Mihál chce presadiť aj to, aby si sporiteľ mohol rozložiť investíciu medzi konzervatívny a vyvážený alebo rastový fond. Súčasný deväťpercentný odvod do druhého piliera sa má potvrdiť v návrhu ústavného zákona na ochranu druhého piliera. (of) Marianna Onuferová 29.07.2010 www.sme.sk Na Slovensku budú vyrábať vakcínu na pandemickú chrípku - SITA | 26. júla 2010 Na Slovensku sa bude zrejme vyrábať vakcína na pandemickú chrípku. Areál pre výrobu vakcín na pandemickú chrípku plánuje postaviť Správa štátnych hmotných rezerv SR za približne 15 mil. eur. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý už správa štátnych hmotných rezerv predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA), s výstavbou virologického pavilónu by sa malo začať v marci budúceho roka, pričom ukončenie výstavby je naplánované na jún roka 2012. V novom virologickom pavilóne, ktorý by sa mal rozprestierať v sabinovskom okrese v Šarišských Michaľanoch, sa vytvorí 44 pracovných miest. Pavilón chce správa štátnych hmotných rezerv umiestniť na území výrobného areálu spoločnosti Imuna Pharm, a.s., ktorá sa výrobou liečiv vrátane antibiotík zaoberá od roku 1953. Ročne by sa malo v novom virologickom pavilóne vyrobiť 5 miliónov dávok pandemickej očkovacej látky. "Realizácia predloženého zámeru vyplýva z cieľov Plánu opatrení pre prípad pandémie chrípky v SR, ktorý v roku 2001 schválila vláda," konštatovala v investičnom zámere Správa štátnych hmotných rezerv SR. Nový šéf v Coca-Cole - Novým obchodným a marketingovým riaditeľom spoločnosti Coca-Cola HBC Slovenská a Česká republika je od začiatku júla tohto roka Frank O‘Donnell (43). V tejto funkcii nahradil Ralfa Petersa (40), ktorý sa ujíma úlohy regionálneho finančného riaditeľa v korporátnom vedení skupiny Coca-Cola Hellenic a sťahuje sa do Atén. Frank O’Donnell nastúpil do spoločnosti Coca-Cola v roku 1992. Vyštudoval obchod a marketing na National University of Ireland v Galway, je ženatý a má dve deti. Vo voľnom čase rád cestuje. Je veľkým fanúšikom Manchester United. Vladislav Doktor www.hnonline.sk 15.07.2010 Ceny na Slovensku podľa EÚ stúpli tretí mesiac po sebe - BRATISLAVA. Ceny tovarov a služieb na Slovensku podľa metodiky EÚ v júni stúpli medziročne o 0,7 percenta. Rovnaký nárast vykázali aj v predchádzajúcich dvoch mesiacoch. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Počas samotného júna sa ceny medzimesačne nezmenili, v piatom mesiaci roka sa zvýšili o 0,1 percenta. Harmonizované indexy spotrebiteľských cien sa zostavujú na porovnanie inflácie krajín únie, slúžia tiež na posúdenie splnenia inflačného kritéria pre vstup do eurozóny. Do nej sa Slovensko začlenilo od januára 2009 ako zatiaľ posledná krajina. Priemerná ročná miera inflácie meraná metodikou EÚ v júni podľa štatistikov zostala na historickom minime 0,3 percenta. V šiestom mesiaci medziročne najviac vzrástli ceny alkoholu a tabaku, a to o 7,5 percenta. Ceny vzdelávania a v zdravotníctve sa zvýšili zhodne o 4,5 percenta. Naopak, najvýraznejší pokles zaznamenali ceny nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu, a to o 3,6 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v júni zdraželo najviac vzdelávanie (o 1,4 percenta). Ceny v kategórii rozličné tovary a služby vzrástli o 0,2 percenta. Potraviny a nealkoholické nápoje zlacneli o 0,3 percenta . Klesli aj ceny nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu a dopravy, a to zhodne o 0,2 percenta. Tempo medziročnej miery inflácie merané národnou metodikou, ktorú štatistici zverejnili skôr, sa v júni spomalilo na jedno percento z májových 1,2 percenta. Rozdiel v hodnotách inflácie v národnej a harmonizovanej metodike spôsobuje odlišné zloženie spotrebných košov. Inflácia meraná podľa EÚ nezahŕňa takzvané imputované nájomné, ktoré obsahuje aj platby majiteľov nehnuteľností do fondu opráv. Údaje o inflácii podľa EÚ slovenskí štatistici zverejňujú od roku 2001. streda 14. 7. 2010 ČTK Miškov chce zo Slovenska urobiť raj podnikateľov - SITA | 9. júla 2010 Pravda Nový minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov chce urobiť zo Slovenska krajinu ideálnu pre podnikanie. "Toto ministerstvo malo rôzne prívlastky. Bolo ministerstvom dotácií, bolo ministerstvom energetiky a našou ambíciou je, aby sme z neho urobili konečne ministerstvo podnikateľského prostredia. To znamená zlepšiť podnikateľské prostredie a urobiť zo Slovenska krajinu ideálnu pre podnikanie a podnikateľov a dotiahnuť ďalšie zahraničné investície," povedal Miškov po tom, ako ho premiérka Iveta Radičová uviedla do funkcie. Počas prvých 100 dní si chce nový minister skontrolovať všetky zmluvy, hlavne tie, ktoré boli na ministerstve uzatvorené tesne pred, alebo tesne po parlamentných voľbách. "Potrebujeme sa zoznámiť so skutkovým stavom na ministerstve. Necháme si predložiť všetky zmluvy, najmä nás budú zaujímať tie, ktoré boli uzatvorené po voľbách, alebo tesne pred voľbami. Chceme sa pozrieť, akým spôsobom sa nakladalo s verejnými financiami," konštatoval Miškov. Juraj Miškov sa narodil 15. apríla 1973 v Bratislave. Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudoval Filozofickú fakultu a Fakultu manažmentu. Profesionálnu kariéru začínal v roku 1991 ako redaktor v Slovenskom rozhlase, od roku 1992 bol redaktorom v denníku Smena. Pracoval v oblasti reklamy. V rokoch 1992-93 bol konateľom spoločnosti Randolph, Young & Moore a v rokoch 1993-99 konateľom spoločnosti Burian, Miškov & Partners. Od roku 2000 do roku 2009 bol generálnym riaditeľom reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi. Je podpredsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá mala ustanovujúci snem v marci 2009. V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SaS. Juraj Miškov je rozvedený, má dve deti. Investície mesiaca - Top 5 v júni - Výber TREND Analyses z investičných zámerov avizovaných v minulom mesiaci 08.07.2010 / TREND Analyses Širší Volkswagen Nemecká automobilka Volkswagen chce rozšíriť závod na výrobu komponentov v Martine. Tamojší závod dcérskeho Volkswagenu Slovakia by sa mal zväčšiť o štvrtinu až tretinu. Spoločnosť zatiaľ nekomentuje finančný rozsah investície, podľa odhadu TREND Analyses môže dosiahnuť 30 až 40 miliónov eur. Volkswagen mieni počkať s prvými oficiálnymi krokmi na situáciu po voľbách, aby o projekte rokoval už s predstaviteľmi novej vlády. Martinskú fabriku postihla kríza menej než závody, ktoré montujú autá. Aj vlani zopakovala výrobné maximum z predminulého roku a vyrobila takmer 25 miliónov komponentov. Fabrika vyrába komponenty prevodoviek a podvozka pre veľkú časť áut skupiny Volkswagen. Nosnými produktmi martinského závodu sú diferenciály, príruby, brzdové bubny, brzdové kotúče, náboje kolies, prírubové hriadele a synchrónne krúžky. Liečivá od Med-Artu Slovenský výrobca a distribútor liečiv, spoločnosť Med-Art, plánuje v banskobystrickom priemyselnom parku postaviť nový závod za 16,5 milióna eur. Zatiaľ firma nezverejnila, čo bude závod produkovať. Zamestnať plánuje okolo 150 ľudí s perspektívou ďalšieho rastu. Závod by mal byť hotový ešte do konca tohto roka a fungovať by mal začať v prvých mesiacoch budúceho roka. Firma už má nakúpené technológie do hál a momentálne vybavuje potrebné povolenia na výstavbu. Ide o prvého investora v tomto parku, ktorý vzniká pri obci Šalková na východnom okraji Banskej Bystrice. Stefe na Gemeri Rakúska teplárenská skupina Stefe sa chystá v Rimavskej Sobote investovať do výroby energií z obnoviteľných zdrojov. Spustiť chce tepláreň na biomasu a v malom meradle využiť aj slnečnú energiu. Okrem kotla na drevo chce postaviť drobnú fotovoltickú elektráreň. Súčasťou projektu je energetický zdroj na zemný plyn. Projekt, ktorý bude využívať tri rôzne zdroje energií, zrealizuje Stefe pod hlavičkou rimavskosobotskej dcéry Energobyt. Vybudovanie všetkých troch energetických zdrojov bude investora stáť vyše 5 miliónov eur. Okrem investície do nových zdrojov chce Stefe v priebehu tohto a budúceho roku v Rimavskej Sobote vložiť ďalších päť miliónov eur do obnovy tepelných rozvodov. Stefe má teplárenské firmy v deviatich slovenských mestách. Okrem Rimavskej Soboty, Revúcej a Veľkého Krtíša v Banskej Bystrici, Martine, Levoči, Rožňave, Zvolene a Krupine. Dohromady v nich zásobuje teplom 200-tisíc ľudí. Grafobal modernizuje Výrobca papierových obalov Grafobal chce tento rok v Skalici investovať do nákupu nových technológií celkovo takmer šesť a pol milióna eur. Akcionári firmy na čele s veľkopodnikateľom Ivanom Kmotríkom si pri napĺňaní tohto cieľa vypomôžu aj minuloročným ziskom podniku. Na valnom zhromaždení Grafobalu sa dohodli, že do rozvoja firmy vrátia vlaňajší zisk v celom dosiahnutom objeme 1,2 milióna eur. Grafobal ho vyprodukoval pri obrate 48 miliónov eur. V porovnaní s predvlaňajším rokom obrat klesol o deväť percent, čo bolo v rozhodujúcej miere spôsobené znížením cien papiera. Ceny základného materiálu firme poklesli o sedem percent. Objem výroby sa nezmenil, podnik vyprodukoval rovnako ako predvlani 22-tisíc ton výrobkov. Firma výraznejšie neutrpela ani v ziskovosti, medziročne jej zisk klesol len o štvrtinu. Sklad na plechovky Americký koncern Crown BevCan, ktorý spustil závod na výrobu plechoviek v Kechneci iba pred pár mesiacmi, plánuje k nemu pristaviť skladovú halu za päť miliónov eur. Nový sklad uskladní hotové plechovky i baliace materiály až na 25 pracovných dní. Doterajší skladovací priestor na približne 15 miliónov plechoviek umožňuje skladovanie iba na päť dní. Plechovkáreň Crownu v Kechneci za takmer 42 miliónov eur zamestnáva takmer dvesto ľudí. Vyrába plechovky na pivo a nealkoholické nápoje. Celosvetovo investor spolupracuje s nadnárodným pivovarníckym koncernom SABMiller, ktorý na Slovensku vlastní pivovar Šariš. SARIO bude mať novú stratégiu - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) si podľa jej nového riaditeľa Róberta Šimončiča musí zadefinovať jasnú pozíciu a vymedziť kompetencie, na základe ktorých bude možné vytvoriť novú stratégiu agentúry. SARIO bude na všetky nové úlohy a ciele podľa neho potrebovať silných a zodpovedných partnerov, akými sú zahraničné obchodné komory či univerzity. Šéf SARIO na stretnutí s predstaviteľmi Americkej obchodnej a priemyselnej komory tiež uviedol, že v súčasnosti je dôležité sprehľadniť a zjednodušiť procesy pri získavaní štátnej pomoci, a zároveň tak zlepšovať podnikateľské prostredie. „Slovensko potrebuje nové pracovné miesta, preto treba mať pri každom našom snažení na zreteli predovšetkým ich vytváranie,“ konštatoval. TASR Po novom sa dá založiť živnosť na jednom mieste - Namiesto hŕby listov dostanete jeden, ale možno zaplatíte viac. Zákon sa zmenil, aby sa zjednodušila byrokracia na začiatku podnikania. V minulosti osvedčené veci sa vrátili. BRATISLAVA. Niektoré zmeny sa po čase ukážu ako krok nesprávnym smerom a nasleduje návrat k tomu, čo už bolo. Od 1. júna platí novela živnostenského zákona, ktorou sa určité veci vrátili do stavu spred októbra 2007. Väčšina zmien sa týka ľudí, ktorí si chcú založiť živnosť. Oproti tým, ktorí to urobili do mája, získajú určité výhody. Ale môžu aj stratiť. Všetko na jednej listine Druhy živností Remeselné, podmienkou je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, viazané, podmienkou je určité vzdelanie, výcvik, rôzne certifikáty, voľné, nič si nevyžadujú. Od októbra 2007 sa na každom živnostenskom liste uvádzal jeden predmet podnikania. Ministerstvo vnútra si od toho sľubovalo sprehľadnenie systému. Ani nie po troch rokoch sa osvedčenia vydávajú opäť s viacerými predmetmi podnikania a opäť sa hovorí o sprehľadňovaní. „Dôvodom tejto zmeny je jednak snaha zvýšiť prehľadnosť a transparentnosť na strane podnikateľa a jednak znížiť pracovné zaťaženie zamestnancov živnostenských úradov," hovorí riaditeľ zodpovedného odboru na ministerstve vnútra Ján Dutko. Za voľnú živnosť zaplatíte viac Keď sa zaviedol systém „jedna živnosť - jeden list", živnostník s desiatkami predmetov podnikania mohol mať v rukách hotovú brožúru. „Prax ukázala, že je komplikované na každú činnosť vydávať osobitný doklad. Preto sa vraciame do starého systému," hovorí Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. Aj Slovenská živnostenská komora túto zmenu hodnotí pozitívne. Pripomína však, že za každý predmet podnikania, hoci sú na jednom papieri, sa platí zvlášť a poplatok za voľnú živnosť sa zvýšil z troch na päť eur. Dutko tvrdí, že oproti viacerým krajinám Európskej únie máme oveľa nižší poplatok za neregulovanú živnosť. Niektoré iné poplatky sa, naopak, znížili. „Z pohľadu živnostníkov, podnikateľov si myslíme, že by bolo najlepšie, keby boli poplatky jednotné," povedala Kromerová. Nový systém je pohodlnejší Dôvodom na novelizáciu živnostenského zákona bola predovšetkým smernica Európskeho spoločenstva o službách na vnútornom trhu. Jednotné kontaktné miesta, ktoré pracujú na živnostenských úradoch, vám však už aj predtým mohli vybaviť všetko potrebné. Nebola to ich povinnosť, ale vaša možnosť. Teraz už musíte uviesť aj údaje pre potreby daňového úradu a zdravotnej poisťovne. Okrem toho vás môžu zapísať do obchodného registra, ak to potrebujete. Pozitívom je aj to, že výpis zo živnostenského registra získate na ktoromkoľvek jednotnom kontaktnom mieste. Od júna sa rušia koncesie, väčšina sa zaradila medzi viazané živnosti. Bokom ostali iba vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava, nákladná cestná doprava a taxislužba - povolenie na podnikanie v tejto oblasti začalo vydávať ministerstvo dopravy. Kliknite - obrázok zväčšíte Prehľad zmien od 1. júna Od októbra 2007 ide o najväčšiu zmenu v živnostenskej legislatíve. 1. Zmenilo sa rozdelenie živností Do 31. mája tohto roka sa živnosti delili na ohlasovacie a koncesované. Koncesia je povolenie, ktoré sa vyžadovalo len v určitých prípadoch. Od 1. júna sú koncesie minulosťou. Už sú len ohlasovacie živnosti, a tak tento prívlastok stratil význam. Delia sa na remeselné, viazané a voľné. Koncesované živnosti sa presunuli medzi viazané. K remeselným živnostiam pribudli dve: strechár a manikúra - pedikúra. 2. Treba mať prax Remeselná živnosť si vyžaduje odbornú spôsobilosť získanú vyučením v odbore alebo praxou. Iba v jednom prípade zákon urobil výnimku. Do 31. mája platilo, že prax nepotrebujete, ak ste si zaplatili a vykonali kvalifikačnú skúšku pred komisiou vymenovanou ministerstvom vnútra. Od 1. júna skúška nestačí. Musíte mať najmenej šesťmesačnú prax v odbore. 3. Noví živnostníci majú osvedčenie Oprávnenie na živnosť sa do 31. mája preukazovalo živnostenským listom alebo koncesnou listinou. Od 1. júna ide o „osvedčenie o živnostenskom oprávnení". Živnostenské listy a koncesné listiny vydané do 31. mája 2010 však zostávajú v platnosti. Doterajší živnostníci nemusia o nič žiadať. 4. Rôzne predmety podnikania sú na jednom papieri Kto ohlásil živnosť od októbra 2007 do mája 2010, mohol dostať niekoľko živnostenských listov. Každý predmet podnikania totiž musel byť na osobitnom papieri. Od 1. júna je to opäť ako kedysi - všetky predmety podnikania sa zaznačia na jednom osvedčení. Za každý z nich treba zaplatiť zvlášť. 5. Úrad má prísnejšiu lehotu Na rozhodnutie o koncesii mal živnostenský úrad 30 dní od doručenia žiadosti a výpisu z registra trestov. Od 1. júna ide o viazané živnosti a osvedčenie na ne sa vydáva do piatich pracovných dní. 6. Živnosť sa dá pozastaviť najviac na tri roky Živnostník si do konca mája mohol pozastaviť živnosť najmenej na šesť mesiacov a na tomto sa nič nezmenilo. Od 1. júna to však nemôže urobiť na neobmedzený čas. Maximum sú tri roky. K dôvodom, z ktorých môže úrad zrušiť živnosť, zasa pribudla nečinnosť. Stačí, že živnosť nevykonávate dlhšie ako dva roky bez toho, aby ste si ju pozastavili. 7. Preklad nemusí mať pečiatku Pre občana iného štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska platí aj po zmene zákona, že bezúhonosť môže preukázať aj výpisom z registra trestov v cudzom jazyku a takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace. Jeho preklad však už nemusí byť úradne overený. To istí platí pre doklady o odbornej kvalifikácii, finančnej spoľahlivosti a o poistení proti rizikám živnosti. 8. Úrad rozšíril služby Obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby sa zapisujú do obchodného registra. Od júna na to môžu využiť svoje jednotné kontaktné miesto. Úrad urobí aj prevod listinných dokumentov do elektronickej podoby - za každých začatých 15 strán zaplatíte päť eur. BRATISLAVA. Kedysi si remeselná živnosť vyžadovala najmenej trojročnú prax v odbore. V októbri 2007 prišla zmena - novým remeselníkom stačí, že sa v odbore vyučili. Absolventom odborov ako zámočníctvo, hodinárstvo, kamenárstvo, mäsiarstvo, stolárstvo, murárstvo či kaderníctvo to vzápätí umožnilo uplatniť sa v podnikaní. Ministerstvo vnútra usúdilo, že odborné vzdelávanie je dostatočnou zárukou kvality ich služieb. Prax zostala povinná pre každého, kto sa nevyučil v odbore. Obísť sa dala iba kvalifikačnou skúškou pred komisiou vymenovanou ministerstvom vnútra. To nahrávalo absolventom rekvalifikačných kurzov podnikania, ktorí skúšku robili. Teraz došlo aj na nich - po novom musia mať najmenej šesťmesačnú prax. Slovenská živnostenská komora to považuje za komplikáciu. „Keďže väčšinu rekvalifikačných kurzov absolvujú nezamestnaní, táto zmena prakticky znamená, že na to, aby si mohli založiť živnosť, sa musia najskôr zamestnať. Prácu im musí poskytnúť firma, ktorá pôsobí v danom odbore a ktorá by mala ,zaučiť' svojho potenciálneho konkurenta," píše komora. Ak nezískajú pol roka praxe, úrad práce im nemôže priznať ani príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, alebo si musia založiť voľnú živnosť. Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu má na to iný názor. „Príliš voluntaristický prístup sa nám neosvedčil. Chceme tým chrániť na jednej strane samotného podnikateľa, na druhej strane aj zákazníka. Ide o kvalitu nášho života," povedala. Priznáva však, že „nie sú doriešené niektoré momenty". Jozef Čavojec Predmety podnikania nájdete na webe Vybrať si oblasť podnikania je jednoduchšie, ako pomenovať ju tak, aby to vyhovovalo živnostenskému zákonu a úradom. Ak viete, čo chcete robiť, ako by ste definovali predmet svojho podnikania? Živnostenský úrad to od vás bude chcieť. Mal by vám s tým pomôcť. Ale pre prípad, že sa neradi rozhodujete na mieste, urobíte najlepšie, keď si vyberiete vopred. Podstatné je, akú živnosť chcete ohlásiť. Ak voľnú, pozrite si Zoznam odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie na webe ministerstva vnútra. Druhá možnosť je zistiť si, čo majú ako predmet podnikania živnostníci z vášho fachu. Nato je živnostenský register. Nájdete ho na www.zrsr.sk a konkrétneho živnostníka vyhľadáte podľa priezviska a mena fyzickej osoby. Tento typ živnosti je voľný preto, že si nevyžaduje odbornú spôsobilosť, ale voľný je aj predmet podnikania. Zoznam na stránke ministerstva slúži len ako odporúčanie, svoju činnosť môžete označiť aj inými slovami, ale vyžaduje sa určitosť a zrozumiteľnosť. Remeselníci to majú ťažšie. Potrebujú výučný list z odboru alebo prax. Na druhej strane nemajú toľko možností, ako nazvať svoju činnosť. Remeselné živnosti sú vymenované v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v prílohe číslo 1. Od tohto júna ju tvorí 34 predmetov podnikania. Ich názvy zväčša vystihujú, o čo ide. Sú však aj také, pod ktorými si človek môže predstaviť všeličo. V takom prípade môžete zájsť na stránku ministerstva vnútra a pozrieť si Obsahové náplne remeselných živností. Dozviete sa, čo tá-ktorá živnosť zahŕňa, pre ktoré učebné a študijné odbory je vlastná a tiež to, na ktoré práce nepotrebujete remeselnú živnosť. Aj viazané živnosti vymenúva zákon. Príloha číslo 2 obsahuje 85 predmetov podnikania, ktoré si vyžadujú určitú odbornú spôsobilosť. V tomto prípade netreba pátrať po detailoch. Aký papier musíte mať a ktorý zákon o tom hovorí, je v spomenutej prílohe. Jozef Čavojec piatok 25. 6. 2010 | Jozef Čavojec www.sme.sk Rusi chcú stavať miliardové horské stredisko na horúcej pôde - ČTK | 18. júna 2010 www.pravda.sk Rusko plánuje vybudovať lyžiarsky komplex za 15 miliárd dolárov v Severokaukazskom regióne, kde si násilnosti islamistických povstalcov vyžiadali vlani takmer tisícku ľudských životov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade. Komplex nazvaný "Nadmorská výška 5642" podľa počtu metrov, ktoré dosahuje najvyššia hora oblasti Elbrus, by mal vzniknúť v priebehu nasledujúcich desiatich rokov v rovnakom pohorí, kde sa bude konať aj zimná olympiáda v roku 2014. Vláda dúfa, že projekt do Ruska priláka viac turistov a v chudobnej, násilím zmietanej oblasti zníži nezamestnanosť, ktorá je podľa Kremľa tamojším najväčším problémom. Podľa ekonomického fóra by plán výstavby mali predbežne schváliť členovia ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja. Stredisko bude zasahovať okrem iného do Dagestanu, odkiaľ pochádza dvojica samovražedných atentátničiek, ktoré v marci v moskovskom metre zabili 40 ľudí. V Dagestane a susednom Čečensku a Ingušsku zahynulo minulý rok pri stretoch a bombových atentátoch najmenej 862 osôb. Komplex počítajúci s piatimi veľkými lyžiarskymi strediskami je naplánovaný aj na území dvoch prevažne moslimských republík, Karačajevsko-Čerkessk a Kabardinsko-Balkarsko, dvoch väčšinovo kresťanských republík, Adygejská a severoosetskej. Prezident Ingušskej autonómnej republiky Junus-Bek Jevkurov, ktorý vlani len o vlások unikol samovražednému atentátu, vyhlásil, že kým v oblasti vyčíňajú islamisti, nemalo by sa o turistických projektoch uvažovať. "Až keď sa situácia stabilizuje a miestna ekonomika bude obnovená, môžeme začať porovnávať Kaukaz so Švajčiarskom ako turistickou destináciou," povedal Jevkurov agentúre Reuters. Vznikla Luso-Brazílska obchodná asociácia na Slovensku - Šesť brazílskych a portugalských spoločností investujúcich na Slovensku sa rozhodlo založiť Luso-Brazílsku obchodnú asociáciu na Slovensku. "Luso-Brazílska obchodná asociácia na Slovensku je nezávislá, nezisková organizácia, ktorej cieľom je propagovať hospodárske a kultúrne vzťahy medzi portugalsky hovoriacimi krajinami a Slovenskom," uviedol riaditeľ portugalskej banky Banif Plus na Slovensku a predseda predsedníctva Luso-Brazílskej obchodnej asociácie Tiago Salgado. K hlavným cieľom asociácie patrí prehlbovanie hospodárskej a obchodnej spolupráce medzi vládnymi a mimovládnymi inštitúciami, rozvoj vzájomných synergických efektov v obchode a investíciách medzi Brazíliou, Portugalskom a Slovenskom. Asociácia spája brazílske firmy Embraco, Microjuntas, CRW Slovakia, a Rudolph Usinados SK, a portugalské Banif Plus, Martifer. Ich spoločným cieľom je zvyšovať podiel obchodu a prehlbovať kultúrne vzťahy so Slovenskom. Činnosť Luso-Brazílskej obchodnej asociácie sa oficiálne začala vo štvrtok. Otvorenia činnosti asociácie sa zúčastnili najmä oficiálni predstavitelia Brazílie a Portugalska a zástupcovia investičných bánk a priemyselných podnikov, pre ktorých užšia spolupráca s lusofónnymi (portugalsky hovoriacimi, pozn. red.) krajinami môže znamenať nové príležitosti. Riadiacimi predstaviteľmi Valného zhromaždenia sú Carlos Xavier a Luis Gomes. Členmi predsedníctva sú Tiago Salgado, Marcus Mucciolo a Andrej Lüttmerding. Generálnym sekretárom je Renato Pellegrini. SITA 20.06.2010 www.sme.sk Nechcú strategické podniky - Štát už čoskoro nebude zachraňovať podniky, ktoré si sám označí za strategické. Pravica plánuje zrušiť zákon Ficovej vlády, ktorý umožnil zoštátniť veľké firmy, keď sa dostanú do finančných problémov. „My sme ho od začiatku kritizovali, pretože je riskantný a zbytočný,“ povedal Anton Marcinčin z KDH. Štát si ním totiž uzurpuje právo kúpiť podnik bez súťaže. Vláda prijala zákon v minulom roku. Chcela ním zachrániť Novácke chemické závody. Firma zamestnáva 1 800 ľudí a dostala sa do konkurzu. Štát ju označil ako strategický podnik, a podľa zákona tak získal predkupné právo na továreň. Momentálne je jej budúcnosť otázna. Isté je, že keď pravica zruší zákon, bude možné predať fabriku aj po častiach. Pravica v tom má jasno: zrušiť Strany, ktoré v týchto dňoch rokujú o zostavení novej vlády, majú na zákon jasný názor. „Sme jednoznačne za jeho zrušenie, máme to aj vo volebnom programe,“ vyhlásil Ivan Štefanec z SDKÚ-DS. „Zákon treba rýchlo zrušiť,“ pridal sa aj Juraj Miškov z SaS. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov tvrdí, že zákon zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. „Je to absolútne chorý prvok v legislatíve,“ doplnil. Marcinčin upozorňuje, že v prípade, ak by štát svoje právo využil, mohol by navyše mať problémy v Bruseli. „Zákon je v rozpore s pravidlami Európskej únie o poskytovaní štátnej pomoci.“ Odrádza investorov Odchádzajúca vláda sama deklarovala, že zákon prijala len kvôli Nováckej fabrike. Navyše mal obmedzenú platnosť do konca tohto roka. Podľa Štefanca to zhoršilo konkurencieschopnosť Slovenska. „Odrádza investorov od investovania na Slovensku, a to viem z vlastnej skúsenosti, pretože som sa s niektorými investormi rozprával. Umožňuje totiž znárodniť súkromný majetok.“ Marcinčin skonštatoval, že NCHZ sa dali zachrániť aj bez legislatívnych zmien. Miškov tvrdí, že štát si nemôže dovoliť týmto spôsobom vstupovať na trh. „Takéto pracovné miesta sú veľmi drahé.“ Podľa informácií HN je za zrušenie zákona aj Most-Híd. Miroslav Pejko 17.06.2010 www.hnonline.sk Americká obchodná komora má nového prezidenta - Americká obchodná komora (AmCham) v SR má nového prezidenta. Po odstúpení Roberta Šimončiča, ktorý bol 1. júna poverený riadením štátnej Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa ním stal generálny manažér firmy DELL Michael Smyth. Členom správnej rady komory je od apríla 2008. Michael Smyth pôsobí na pozícii generálneho manažéra DELL, s.r.o., Bratislava a finančného riaditeľa Centra finančných služieb v Európskom obchodnom centre v Bratislave, ktoré pokrýva celú oblasť EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika). Pre spoločnosť Dell pracuje Smyth takmer 20 rokov a zastával v nej viaceré manažérske pozície, vrátane dvojročného pôsobenia v Johannesburgu, kde bol zodpovedný za finančné operácie firmy v Južnej Afrike. Americká obchodná komora bola založená v roku 1993 v Bratislave ako nezávislá organizácia financovaná výhradne z príspevkov svojich členov. V septembri 2003 bola otvorená nová pobočka AmCham v Košiciach s cieľom podporiť ekonomický rozvoj vo východoslovenskom regióne. Členská základňa komory v súčasnosti predstavuje viac ako 300 spoločností, vrátane mnohých z najväčších a najvýznamnejších firiem na Slovensku. Z uvedeného počtu tvoria približne 40 % slovenské spoločnosti, zhruba 30 % je amerických a približne 30 % predstavujú spoločnosti z rôznych iných krajín. TASR o tom informovala Júlia Hurná z Americkej obchodnej komory. 17.06.2010 Soros veští Európe recesiu a roky stagnácie - Európu čaká na budúci rok "takmer neodvratne" nová recesia a po nej roky stagnácie, tvrdí americký finančník George Soros. Príčinou podľa Sorosa má byť neadekvátna reakcia európskych vlád na dlhovú krízu v eurozóne a vrodené vady eura, povedal Soros na seminári v Londýne. Chronické vady, ktoré sú do eura zabudované od začiatku, sa teraz stali akútnymi a majú potenciál zničiť celú Európsku úniu, varoval Soros. Za osudné slabiny označil miliardár najmä neexistenciu mechanizmu nápravy a možnosť pokojného odchodu z eurozóny. Soros sa pozastavil najmä nad politikou, ktorou vlády štátov eurozóny reagovali na problémy Grécka a niektorých ďalších krajín, to znamená začať sporiť a znižovať rozpočtové deficity v nevhodnom čase. Podľa neho je na tom vidieť, že Nemecko vnútilo Európe svoje vlastné kritériá a štandardy. To znamená, obchodný prebytok a vysokú mieru úspor, čo dobre slúži Nemecku, ale nie zvyšku Európy. "Toto je naozajstné nebezpečenstvo súčasnej situácie - vnútením fiškálnej disciplíny v úsilí o vyrovnané rozpočty v čase nedostatočného dopytu a slabého bankového systému sa vlastne uvádza do chodu špirála poklesu," uviedol Soros. Nemecko na tom podľa Sorosa zarobí, lebo pokles eura podporí jeho exportnú ekonomiku. "Nemecko bude rozkvitať, kým zvyšok Európy bude zatlačený do špirály poklesu. Stagnácia bude trvať veľa rokov a bude to možno ešte horšie," povedal finančník. "Inými slovami, domnievam sa, že recesia je na budúci rok pri súčasnej politike takmer neodvratná," dodal. Soros konštatoval, že politická vôľa ku spoločnej rozpočtovej politike v Európe chýba a že Európa má pri absencii pohybu vpred tendenciu skĺzavať späť. "Kríza eura by tak nakoniec mohla zničiť Európsku úniu," povedal Soros. ČTK 16.06.2010 Budeme možno lietať do Jordánska - Zdroj: SITA 19. máj 2010 Vláda súhlasila s návrhom na uzavretie Zmluvy medzi SR a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o leteckých dopravných službách Slovensko a Jordánsko by mali mať priame letecké spojenie. Vláda na stredajšom zasadnutí súhlasila s návrhom na uzavretie Zmluvy medzi SR a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o leteckých dopravných službách. Zmluva vytvára podmienky pre vykonávanie pravidelných leteckých dopravných služieb medzi oboma krajinami. Jordánsko vyslovilo želanie podpísať zmluvu čo najskôr. Návrh na uzavretie zmluvy predložil vláde minister dopravy Ľubomír Vážny. Vláda odporučila prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, aby podpisom zmluvy za slovenskú stranu splnomocnil ministra dopravy, prípadne ministra zahraničných vecí, veľvyslanca SR v sýrskom Damasku alebo štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Hlava štátu má ratifikovať zmluvu po jej podpise a vyslovení súhlasu parlamentu. Rokovania o príprave zmluvy o leteckých dopravných službách navrhlo Jordánsko, ktoré v roku 2009 vyvinulo v oblasti leteckej dopravy veľké úsilie o vytvorenie dvojstranných zmluvných vzťahov s viacerými členskými štátmi Európskej únie. Po záverečných rokovaniach medzi našim ministerstvom dopravy a jordánskou Regulačnou komisou civilného letectva 4. a 5. januára tohto roka v Bratislave bol technicky parafovaný text zmluvy a podpísané memorandum o porozumení. www.pluska.sk Orange začne ponúkať individuálne paušály - SITA | 14. mája 2010 Telekomunikačný operátor Orange Slovensko zmení od soboty predajný systém na svojich predajných miestach pri predlžovaní zmlúv svojich zákazníkov mobilných služieb. Spoločnosť garantuje, že na základe individuálnej diagnostiky užívateľského správania svojich zákazníkov im pripraví ponuku "šitú" na mieru. Orange už všetky svoje predajné miesta vybavil technologickou novinkou, ktorá umožní podrobnú diagnostiku užívateľského správania za posledné tri mesiace. Tá podľa firmy prehľadne zobrazí, aká je štruktúra ich hlasových a dátových služieb, či SMS správ a na jej základe tak navrhne zákazníkom individuálnu ponuku. Slovenský Orange túto novinku prináša ako prvá z pobočiek skupiny France Telecom. "Náš nový prístup na predajných miestach sme povýšili na princíp, pretože veríme, že bude mať pre zákazníkov porovnateľný prínos ako prvý korunový telefón, zavedenie sekundovej tarifikácie od prvej sekundy či nekonečné hovory - ktorými sme od základov zmenili fungovanie slovenského telekomunikačného trhu," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Orange Slovensko Pavol Lančarič. Majiteľom 100 % akcií spoločnosti Orange Slovensko je skupina France Telecom prostredníctvom Atlas Services Belgicko. Koncom decembra minulého roka mal operátor 2,891 mil. aktívnych zákazníkov mobilnej siete, ktorej signálom pokrýva 99,6 % populácie a vyše 90 % územia SR a ďalších viac ako 37,5 tis. zákazníkov pevnej optickej siete. Výnosy Orange Slovensko dosiahli vlani 812,7 mil. eur. Prídu po voľbách vojaci a policajti o vysoké dôchodky? - Lukáš Milan | 15. mája 2010 PRAVDA Aj keď sa o tom zatiaľ nahlas nehovorí, kalkulácie bežia v plnom prúde. Vysoké dôchodky vojakov a policajtov, na ktoré majú nárok už aj štyridsiatnici, vyťahujú z rozpočtov ozbrojených zložiek každý rok desiatky miliónov eur, preto silnejú tlaky na ich úpravu. Ministerstvá vnútra aj obrany pred voľbami síce akékoľvek zmeny odmietajú, je však pravdepodobné, že po voľbách postoj zmenia. Okrem ekonómov, podľa ktorých sú výhody ozbrojených zložiek v porovnaní s civilným sektorom neoprávnené, aj niektorí koaliční politici naznačovali, že si vedia predstaviť výrazné finančné úspory práve v tejto oblasti. Príslušníci ozbrojených zložiek dnes majú nárok na penziu už po pätnástich odslúžených rokoch, pričom na jej výpočet platí iný vzorec ako u ostatných penzistov, ktorý im zaručuje oveľa vyššie dôchodky. Preto sa v armádnych kuloároch zvažuje nový systém, podľa ktorého by vojaci museli na priznanie penzie odslúžiť až dvadsať rokov. Navyše by nemali nárok na dôchodok hneď, ale až po dovŕšení 55 rokov. Sociálny fond vojakov je v hlbokom mínuse, vlani ho muselo ministerstvo obrany dotovať 77 miliónmi eur. Tento rok tam dodalo ďalších 92 miliónov. Tieto peniaze potom chýbajú armáde na prevádzku a rozvoj. "Vysoký deficit bol spôsobený profesionalizáciou armády, keď sa náhle znižovali počty zo 46-tisíc na 17-tisíc vojakov," vysvetľuje hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela. To znamená, že dnes sa oveľa menej vojakov skladá na dôchodky veľkej skupine vyslúžilcov. Z armády pritom pred desiatimi rokmi odišli najmä vysoké šarže, ktoré majú vysoké dôchodky. Podľa posledných údajov sa priemerný vojenský dôchodok pohybuje do 600 eur. Výnimkou však nie sú ani penzie nad tisíc eur, najmä v prípade bývalých plukovníkov a generálov. Priemerný starobný dôchodok je na Slovensku 351 eur. Bez radikálnych zmien v systéme sa bude diera u vojakov zmenšovať iba pomaly. "Naše prognózy z minulosti odhadovali, že to bude trvať dobrých 15 až 20 rokov," tvrdí bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ). V prípade radikálnej zmeny je tu však riziko, že by spôsobila masový odchod ľudí z armády. Preto sa predpokladá, že by prípadné nové penzijné úpravy platili len pre novoprichádzajúcich vojakov. Súčasným vojakom ani vojenským penzistom by sa už nemenilo nič. Otázne je, ako by sa v takom prípade vyriešila skupina policajtov. Tí získali vojenské výhody pri výsluhových dôchodkoch len nedávno a ich sociálny fond je zatiaľ prebytkový. "Na zmeny v systéme je potrebná široká politická dohoda bez ohľadu na koalíciu alebo opozíciu," tvrdí Fedor. Zároveň si však vie predstaviť aspoň drobné úpravy. "Napríklad bývalí vojaci by nemohli pracovať v štátnej sfére, aby ich štát neplatil dvakrát," spresnil s tým, že takto by sa ušetrilo nemálo peňazí. Stály predstaviteľ SR pri EÚ veľvyslanec I. Korčok rokoval s komisárom pre - Komisár pre energetiku Günter Oettinger dnes prijal Stáleho predstaviteľa SR pri EÚ Ivana Korčoka. Slovenský veľvyslanec informoval o stave implementácie 3. legislatívneho balíčka o vnútornom trhu s elektrinou a plynom. Zdôraznil, že je veľmi dôležité zvážiť všetky dopady na energetické spoločnosti a nastaviť transparentné a nediskriminačné podmienky, ktoré by sa v konečnom dôsledku mali odraziť v zlepšení kvality dodávok a v cenách energii. Slovensko oceňuje finančnú pomoc zo strany Európskej komisie na projekt plynového prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a pre projekty reverzných tokov. Zároveň však Ivan Korčok vyjadril očakávanie, že Európska komisia bude viac podporovať projekty takých členských krajín ako Slovensko, ktoré sú závislé len na jednom dodávateľovi energie a boli najviac postihnuté plynovou krízou. „Do tohto kontextu patrí aj silnejšia podpora prepojenia sever - juh v rámci strednej a východnej Európy. Očakávame výraznejšiu pomoc v rámci nového finančného nariadenia pre Transeurópske energetické siete", uviedol veľvyslanec Korčok. Stály predstaviteľ zdôraznil dôležitosť naplnenia cieľov v oblasti znižovania dopadov na klimatické zmeny, ktoré sa dá dosiahnuť vyváženým energetickým mixom, kde v prípade Slovenska je výrazne zastúpené využívanie jadrovej energie. Z tohto dôvodu oceňuje Slovenská republika kladné stanovisko Európskej komisie k dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce 3. a 4. blok. V problematike finančnej pomoci kvôli odstaveniu jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice vyjadril stály predstaviteľ očakávanie Slovenska o pokračovaní finančnej pomoci aj v rámci novej finančnej perspektívy po roku 2013. V závere obaja predstavitelia prerokovali prípravu Európskeho jadrového fóra, ktoré sa uskutoční v dňoch 25.– 26. mája 2010 v Bratislave. Toto významne podujatie v oblasti energetiky otvorí komisár Günter Oettinger spolu s premiérom Róbertom Ficom a českým predsedom vlády Janom Fischerom. Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón:  00421-2 / 5978 3981 Fax:  00421-2 / 5978 3999 (3989) E-mail:  tlac@mzv.sk Tri sociálne svety - Slovo č.17/2010 16.03.2010 O TRENDOCH / Jan Keller Tri sociálne svety (1) Spoločnosť má podobu troch sociálnych svetov, ktoré sa od seba oddelili a každý žije v inej sociálnej realite. Profesor Jan Keller, vystúpil 16. marca 2010 na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe s prednáškou, ktorú redakcia Slova s jeho dovolením spracovala z audiovizuálneho záznamu. Autor v úvode prednášky nazvanej Arogancia financií povedal, že názov bol klamlivá reklama, nehovoril najmä o arogancii financií, ale načrtol obsah svojej novej knihy Tri sociálne svety. Začneme údajmi z knihy Horsta Afhelda Wirtsschaft, die arm macht, Hospodárstvo, ktoré plodí chudobu. Hovoria o tom, prečo je v kríze sociálny štát. Ide o vývoj príjmov v Nemecku od roku 1950 do roku 2000. Priemerný Nemec zbohatol za druhú polovicu 20. storočia sedemnásobne. Priemerný Nemec neexistuje, sedemnásobné zbohatnutie vzniklo tak, že hrubý domáci produkt za toto obdobie sa vydelil počtom Nemcov. Deväťdesiat percent aktívnych Nemcov je v zamestnaneckom pomere a tí zbohatli v priemere dva- až trikrát. Najbohatšie príjmové kategórie a veľké firmy zbohatli za ten čas dvanásťnásobne. Priemer dvanásťnásobného zbohatnutia bohatých a dvoj- až trojnásobného zbohatnutia 90 percent Nemcov dáva číslo 7. To je polovica tohto príbehu, ktorý sa udial v Nemecku. Vo Francúzsku to bolo podobne, ale Francúzi to nemajú tak podrobne spočítané. Druhá polovica príbehu hovorí o tom, ako sa počas tohto obdobia presunulo daňové zaťaženie. Zatiaľ čo zamestnanci platili v roku 1950 v Nemecku štvrtinu všetkých daní, v roku 2000 už štyri pätiny daní. V podstate pri stagnujúcich príjmoch – stagnujú zhruba od začiatku osemdesiatych rokov – dotujú štyri pätiny daňového zaťaženia, zatiaľ čo podiel tých, ktorých príjmy expandovali, na platení daní klesol z troch štvrtín na jednu pätinu. To je dôvod, prečo budeme stále častejšie počuť o tom, že na verejný sektor a na sociálny štát nie sú peniaze. Keďže bohatí prestali platiť a platy ostatných začali stagnovať, je nemožné, aby títo poslední sponzori uhradili prevádzku verejného sektora a sociálneho štátu. Od nerovnosti k nesúmerateľnosti Zhruba od poslednej štvrtiny minulého storočia spoločnosť prechádza z priemyselnej do postpriemyselnej. Sú známe dva manifesty postindustriálnej spoločnosti. Jeden z nich napísal Alain Tourai­ne v roku 1969, druhý Daniel Bell v roku 1973. Obidvaja vykresľovali postindustriálnu spoločnosť ako vyspelú spoločnosť služieb a vzdelanosti. Pritom ich predstavy postindustriálnej spoločnosti boli také optimistické. Keď si pozorne prečítame jednu alebo druhú knihu, nenájdeme tam ani len v poznámke, ani odkaz na dve skutočnosti, určujúce vývoj spoločnosti za posledných dvadsať, tridsať rokov. Bell ani Touraine vôbec nehovoria o tom, že v postindustriálnej spoločnosti v tých najbohatších krajinách na jednej strane prudko narastie nerovnosť a na druhej strane sa bude vyskytovať už polozabudnutá bieda a chudoba. Domnievam sa však, že sa deje niečo závažnejšie než len nárast nerovnosti a explózia biedy a chudoby. Celá moja knižka je založená na hypotéze, že prechádzame zo spoločnosti obyčajnej nerovnosti – nerovnosť je do istej miery prirodzená vec, dôraz je na tom do istej miery – do spoločnosti sociálnej, ekonomickej a politickej nesúmerateľnosti. Uvediem príklady. Ak by sme vyjadrili rozdiel v príjmoch najbohatších a najchudobnejších príslušníkov stredných vrstiev vo Francúzsku, tých, čo berú najviac, a tých, ktorí berú najmenej, ale ešte stále patria do strednej vrstvy, úsečkou dlhou jeden meter, tak skutočné majetky vo Francúzsku vznikajú – a tu sa sociológovia sporia, niektorí hovoria osem, niektorí až trinásť kilometrov od tejto úsečky. Iný príklad. Druhá najbohatšia Francúzka, majiteľka firmy L´Oreal, má rovnaký ročný príjem ako 15 700 Francúzov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu. To už je skoro také veľké mestečko ako Hodonín. Jeden človek má taký príjem ako 15 700 ľudí, z ktorých veľká časť sú živitelia rodín. Posledný príklad. Každý z troch najbohatších ľudí na planéte má väčší majetok, než je súhrn všetkého bohatstva 48 najchudobnejších štátov sveta. Jeden človek má zhruba toľko ako takmer 50 chudobných krajín sveta! Takých príkladov sú v knižke opísané desiatky. Samozrejme, môžete namietať, že to nie je nič nové, že podobná nesúmerateľnosť medzi závratným bohatstvom a chudobou existovala vždy. To je pravda. Táto nesúmerateľnosť však existovala v predmoderných spoločnostiach, ktoré sa nehrali na to, že sú spoločnosti demokratické, a netvárili sa, že ide o spoločnosti otvorené, kde každý má v podstate rovnaké šance. Keď spoločnosť prejde do nesúmerateľnosti, je jasné, že každý nemá rovnaké šance. Je tu otázka, nakoľko môže táto spoločnosť dlhšiu dobu fungovať aspoň formálne ako demokratická. Od vzducholode k presýpacím hodinám V knižke sa snažím ísť do sociálnej štruktúry, nájsť v existujúcej literatúre – pretože o sociálnej štruktúre sa začína v krajinách s vyspelejšou sociológiou, než je naša, hovoriť veľmi intenzívne – akýsi model, ktorý by vysvetľoval, čo sa deje. Predovšetkým, elita sa odtrhla od spoločnosti, začala žiť svojím krásnym životom. V schémach sociálnej štruktúry ju nemôžete zachytiť, pretože nemáte mierku, v ktorej by ste mohli vyjadriť jej podiel na bohatstve a porovnať ho s podielom ostatných, pretože je to jednoducho astronomicky vzdialené. Elitu delím na diskrétnu a pomocnú. Diskrétnu poznáme podľa toho, že sa s nikým z jej príslušníkov v živote nestretneme. Zatiaľ čo príslušníkov pomocnej elity stretávame stále. Pomocná elita, to sú ľudia v politike, ekonomike, v manažérskych funkciách, v médiách, ktorí individualizovane vykonávajú príkazy diskrétnej elity. Na opačnom póle sú deklasovaní. Zatiaľ čo elita môže byť maximálne jedno – dve percentá zo spoločnosti, medzi deklasovaných dnes francúzska sociológia radí už 20 percent Francúzov. Deklasovaní sú tí, pre ktorých zostala len prekarizovaná, neplnohodnotná práca, alebo tí, ktorí už boli z trhu práce vylúčení, pretože nie sú dobrí ani na to, aby ich niekto vykorisťoval. Ich vykorisťovanie sa nerentuje. Medzi elitou a deklasovanými je pestrý vejár stredných vrstiev. Všetci sociológovia sa fakticky zhodujú v tom, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú – a dá sa to veľmi presne vyjadriť, štatisti­cky zachytiť. U strednej vrstvy je však veľmi zložité zistiť nakoľko stagnuje, bohatne či chudobnie, pretože v rôznych sociológiách je vymedzenie strednej vrstvy od 20 do 80 percent spoločnosti. Ak dáte do strednej vrstvy členov pomocnej elity, tak stredná vrstva bohatne, ak do strednej triedy zahrniete tých nižších a tých ešte pod nimi, ktorí sú v stredných vrstvách len preto, že sa obrovsky zadlžujú, tak stredné vrstvy príjmovo stagnujú, alebo dokonca klesajú. V roku 1996 napísal Alain Lipietz knihu Société en sablier, voľne preložené Spoločnosť presýpacích hodín. V nej hovorí, že počas tridsiatich povojnových rokov vyzerala spoločnosť ako vzducholoď. Horné vrstvy boli malé, spodné boli tiež zanedbateľné a stredné vrstvy, to bola tá vzducholoď, ktorá sa nedotýkala zeme, pretože aj tí dolní mali nejaké príjmy. Od polovice sedemdesiatych rokov sa zo vzducholode stávajú presýpacie hodiny. Hore je pomerne malý počet ľudí s obrovskými majetkami, dole sa hromadia ľudia deklasovaní a priestor pre stredné vrstvy uprostred sa ustavične zužuje. Stredné vrstvy čoraz zreteľnejšie cítia, ako im uhýba priestor pod nohami, ako im hrozí, že sa prepadnú do spodnej časti presýpacích hodín. To, čo Lipietz vyjadrujte obrazne, ukázal Louis Chauvel na šanciach, príjmoch a generačných vzťahoch stredných vrstiev. Podľa neho vo Francúzsku polovica príslušníkov stredných vrstiev, respektíve ich potomkovia zažijú v priebehu asi 15 až 20 rokov sociálne deklasovanie. Polovica z nich sa presype bližšie k spodku presýpacích hodín. Klasická nerovnosť a ďalšie dve Je veľmi zložité nejako kvantifikovať, že spoločnosť sa rozpadá do troch svetov a vo všeobecnej sociológii nič také nenájdete. Preto som do svojej knižky pridal kapitolu, ako sociológovia zachytávajú to, čo sa v spoločnosti deje. V nej sa snažím rozobrať pojem nových sociálnych rizík, pojmy individualizácie, sociálnej exklúzie a pojmy sociálneho kapitálu ako kategórie, pomocou ktorých sa sociológii darí zakrývať rozpad spoločnosti do sociálne nesúmerateľných svetov. Sociológia robí niečo podobné ako podľa Pierra Bourdieua robí televízia: „Televízia zastiera svet spôsobom, akým ho ukazuje.“ Sociológia robí to isté, ale omnoho sofistikovanejšie a dôkladnejšie. Nerovnosť sa v súčasných ekonomicky vyspelých spoločnostiach rozvíja v troch rovinách. Narastá nerovnosť medzi vlastníkmi a akcionármi veľkých firiem a ľuďmi práce. Čiže klasická nerovnosť medzi tými, ktorí majú príjmy z kapitálu, a tými, ktorí majú príjmy z miezd a platov. Existujú však ešte dve ďalšie od nej odvodené formy nerovnosti. V rámci firiem prudko narastá nerovnosť medzi manažérmi, riadiacimi pracovníkmi a radovými zamestnancami. Na začiatku deväťdesiatych rokov vo veľkej americkej firme manažér mal príjem zhruba vo výške príjmu štyridsiatich priemerných zamestnancov firmy, predvlani už mal viac ako 500-krát toľko a tie nožnice sa stále roztvárajú. To je tá druhá forma nerovnosti. Tretia forma nerovnosti sa rozvíja medzi tými, ktorí majú akúkoľvek formu plnohodnotnej práce, a tými, ktorí sú závislí od sociálneho štátu. Priemer sociálnych dávok vzhľadom na priemerný príjem prakticky vo všetkých krajinách Európy stále klesá. Hovorí sa, že ľudia sú čoraz rozožranjší, že od sociálneho štátu berú čoraz viac. Je to oveľa zložitejšie. Podiel HDP, ktorý ide na sociálne výdavky, prakticky vo všetkých európskych krajinách skutočne rok čo rok rastie. Zároveň sa však znižuje výška dávok vzhľadom na priemernú mzdu, pretože v dôsledku zhoršujúceho sa stavu a starnutia populácie a masovej nezamestnanosti, počet oprávnených žiadateľov o sociálne dávky rastie omnoho rýchlejšie, ako stúpa podiel HDP na sociálne výdavky. Prekarizovaná práca ako práca žiadna Veľkú úlohu pri roztváraní nožníc nerovnosti hrá neplnohodnotná práca, Francúzi hovoria prekarizovaná práca. Formulácia pre plnohodnotnú prácu má rozmery 40 na 50 na 60. Človek pracuje 40 hodín týždenne, 50 týždňov v roku do 60 rokov veku. Vedú sa veľké polemiky o tom, či rozvoj neplnohodnotných foriem práce prospieva alebo škodí ľuďom a spoločnosti. Jej zástancovia argumentujú tým, že ľuďom vyhovuje pracovať dve hodiny denne a tri dni do týždňa, a keďže im to vyhovuje, nikto by to nemal kritizovať. Táto práca môže vyhovovať vybraným kategóriám osôb, ako sú matky s malými deťmi alebo študenti. Prekarizovaná, neplnohodnotná práca sa však stále viac nanucuje tým, ktorí sú živiteľmi domácností. Prví rezignovali Holanďania. V Holandsku robí neplnohodnotné práce už 45 percent aktívnych ľudí, takmer polovica Holanďanov. Nemci sa tomu dlho bránili, pretože systém ich poistného a financovania verejných výdavkov bol založený na pracujúcich hlavách rodiny, ktoré majú plnohodnotné formy práce. V Nemecku sa prekarizovaná práca v posledných rokoch týka už 25 percent populácie. Iní tvrdia, že prekarizovaná práca je len prvou etapou k tomu, aby sa človek dostal k práci plnohodnotnej. Žiaľ, Francúzi zase presne štatisticky dokladajú, že prekarizovaná práca sa stáva čoraz viac v úvodzovkách normálnou súčasťou trhu práce a organizácie práce. Ďalší hovoria, že je dôležitá pre konkurencieschopnosť firiem. Ak by firmy nezaviedli túto formu práce, boli by delokalizované do chudobnejších krajín, ako je napríklad Česko, Slovensko alebo ešte ďalej na východ. Prekarizovaná práca sa však prejavuje často v tých oblastiach, ktoré nemožno delokalizovať. Rozvíja sa v stavebníctve, v hotelierstve, v osobných službách, v odvetviach, ktoré nemôžete preniesť von. Takže ani tento argument neobstojí. Podľa ďalších určitá miera neistoty zvyšuje výkonnosť pracovníka. Tu je zaujímavé, že takto treba stimulovať najmä ženy, ktoré majú prekarizovanú prácu častejšie, mladých ľudí a imigrantov. Manažéri nepotrebujú byť stimulovaní týmto spôsobom. Napokon, hovorí sa, že prekarizovaná práca je lepšia než práca žiadna. Tak to môže vyzerať z pohľadu človeka, ktorý žiadnu prácu nemal a potom získal aspoň niečo. Vôbec sa však neberie do úvahy to, že takáto práca rozbíja systémy verejného poistenia a podlamuje financovanie sociálneho štátu. Z hľadiska financovania sociálneho štátu je prekarizovaná práca úplne to isté ako práca žiadna. Tí, ktorí vykonávajú prekarizovanú prácu, sú často pod hranicou či na hranici chudoby. Z tejto práce ani oni ani ich zamestnávatelia neodvádzajú dane ani poistné. Pritom, pretože sú chudobní, potrebujú od sociálneho štátu doplatiť k životnému minimu. Z hľadiska toho je úplne jedno, či sú ľudia bez práce alebo pracujú dve-tri hodiny denne niekoľko dní v týždni. Maximálne zisky centra bez rizika V dvoch svojich knižkách som sa venoval sociológii organizácie. Šlágrom socio­lógie organizácie je tvrdenie, že prechádzame zo spoločnosti organizovanej modernity do spoločnosti sietí. V osobitnej kapitole sa zaoberám tým, ako reštrukturalizácia organizácií prispieva k prechodu od spoločnosti nerovnosti k spoločnosti nesúmerateľnosti. Je nepresné hovoriť o nahrádzaní organizovanej modernity spoločnosťou sietí. Kritika byrokracie, silná najmä od šesťdesiatych rokov, byrokracii minimálne v jednom krivdila. Byrokracia, ako ukázali mnohí, ktorí sa tým zaoberajú, funguje ako stroj na znižovanie neistoty. To nie je chvála byrokracie, to je len konštatovanie odlišností veľkých formálnych organizácií a sieťovej ekonomiky. Byrokracia znižuje neistotu a zároveň v byrokratických aparátoch boli zabudované pravidlá, ktoré napríklad určovali, akým spôsobom sa tí hore budú deliť o zisky a príjmy s tými dolu, a iné pravidlá, ktoré určovali, aká bude zodpovednosť tých hore za fungovanie celej organizácie a za kariéry tých dolu. Nie je pravda, že veľké organizácie zmizli a nahradili ich demokratické siete. Pravdou je, že veľké organizácie si ponechali všetky svoje finančné, vplyvové a politické páky a len prešli na sieťovú formu. To znamená, že namiesto klasického protikladu – vrchol a spodok pyramídy – vznikol protiklad centrum verzus periféria dodávateľov a subdodávateľov, stredné poschodia zmizli a v tomto modeli sa už neberú ohľady na periférne časti z hľadiska delenia zisku. Naopak, dochádza k niečomu inému. Zisky podnikateľov v minulosti vznikali a boli legitimizované ako odmena za to, že podstupujú podnikateľské riziko. Prechod organizácie do podoby sietí s centrom a perifériou umožňuje dve veci. Trhové riziko sa z centra prenieslo na perifériu, dodávateľov a subdodávateľov, centrum nesie minimálne riziko, ale pri deľbe zisku si výrazne pomohlo. Vzniká úplne neospravedlniteľná situácia, keď sa maximalizujú zisky tých, ktorých riziká sa minimalizujú. To je úplne nepochopiteľná situácia aj z hľadiska klasického ekonomického myslenia. Ekonómovia už minimálne 150 rokov vychádzajú z toho, že sú dva typy ľudí – podnikatelia a rentieri. Podnikatelia preferujú vysoký zisk a neprekáža im veľké riziko, rentieri preferujú nízke riziko a sú ochotní pristúpiť na nízky zisk. Naraz sa dostávame k úplne iným typom. Jedni majú vysoké zisky a nízke riziko, čo je kombinácia, o ktorej ekonómovia neuvažovali, a druhí majú minimálne zisky, no o to vyššie riziko. Výhody podnikateľa a rentiera sa spájajú navrchu a nevýhody podnikateľa a rentiera sa prepájajú na úrovni dodávateľov a subdodávateľov. Výsledkom je prechod od spoločnosti nerovnosti k spoločnosti nesúmerateľnosti. Úhľadné balíčky taktiež bez rizika Kapitolu Arogancia financií uvádzam citátom Charlesa Wrighta Millsa – prosím vás, nevzťahujte to na Českú republiku –, ktorý už v roku 1951 napísal: „Je nebezpečné kradnúť, ak už nemáte veľa peňazí.“ Táto kapitola sa volá podľa knižky, ktorá vyšla vlani v lete v Paríži. Hovorí sa v nej o tom, prečo vznikla terajšia finančná a hospodárska kríza. Hlavnou myšlienkou je, že už v minulých storočiach sa podarilo ekonomike podriadiť si ostatné sektory života spoločnosti. Podriaďuje si, vidíme to deň čo deň, od školstva cez zdravotníctvo až po kultúru. To je prvá fáza. V druhej sa celá ekonomika postupne mení na odvetvie finančníctva. Finančníctvo, ktoré malo svoje jasné opodstatnenie vo fungovaní klasického kapitalizmu, sa odtrhlo od zvyšku ekonomiky a postavilo sa nad ňu presne tak, ako to celá ekonomika urobila voči ostatným sektorom spoločnosti sto rokov predtým. Zo sociologického hľadiska ekonomickú krízu spôsobilo to, že za posledných 30 rokov si v Spojených štátoch amerických zo všetkého novovytvoreného bohatstva 95 percent prisvojilo necelých 5 percent populácie. A tým vznikol obrovský problém. Tie prebytky peňazí nie je kam umiestniť, ani pri najlepšej vôli sa nedajú skonzumovať. V luxusnej spotrebe sú nerozpustiteľné. Nedajú sa ani investovať. Už by sa nevyplatilo stavať nové supermarkety a nové diaľnice, pretože by sa to nezaplatilo v takej miere, v akej sa to zaplatí, ak sa tie prebytky nasúkajú do finančných špekulatívnych bublín, tým, ktorí z nich utečú ako prví. Základ špekulácií, z ktorých kríza vznikla, bol v podstate v tom, že tí, ktorí požičiavajú peniaze, sa zbavili rizika, že požičané peniaze nebudú splatené. Viazali ich do úhľadných úverových balíčkov a predávali ich ďalej a ďalej. Funguje to rovnako ako v prípade reštrukturalizácie firiem. Banke, centru, ktoré požičalo peniaze, to umožňuje zvýšiť zisky pri znížení rizika. Čím viac pochybných úverov požičia, tým väčšiu má možnosť vytvárať ďalšie pochybné úvery. Pretože tie sú medzitým rozptýlené do periférie druhých, tretích, štvrtých vlastníkov balíčkov, čo bolo spočítané teoreticky tak, že to malo fungovať. Teoreticky. Žiaľ to v praxi nefungovalo a vznikla z toho kríza. Vyššie riziko pre niekoho iného, rovnaký model, rovnaká formulka je v základe firemného usporiadania i v základe toho, čo sa deje, keď sa ekonomika premení na jedno z odvetví finančníctva. Na ilustráciu jeden citát: „Riziko bolo sňaté z bánk a bolo rozložené na všetkých takým spôsobom, že nakoniec už nikto nevedel, kde vlastne je.“ (Engdahl, F. W. 2009. Der Untergang des Dollar-Imperiums. Die verborgene Geschichte des Geldes und die geheime Macht des Money Trusts, 2009). Ako využiť haldy peňazí Zvyšok sú vlastne už len banality. Keďže stredné a nižšie vrstvy v USA nemali počas 20 až 30 rokov stagnácie miezd a platov dostatočné úspory, ponúkli im, aby sa zadlžili viac, než je zvyčajné. Vďaka tomu stúp­la spotreba bez toho, že by bolo treba zvyšovať platy. Dočasne sa tým vyriešil hlavný problém všetkých firiem: ako to zariadiť, aby mohli ľuďom platiť čo najmenej, ale aby pritom kupovali čo najviac. Je to elegantný spôsob, ako ľuďom málo platiť, dávať im nízke sociálne dávky, a pritom úplne nepodviazať kúpnu silu. Pre­to nám ekonómovia každý týždeň hovorili, že zadlženie domácností nie je nijaký problém, že americké domácnosti sú zadlžené ešte viac. Posledné týždne sa už neozvali. Neviem prečo... K spusteniu krízy došlo v okamihu, keď sa ukázalo, že ľudia, ktorí získali od renomovaných bánk vysoké úvery na získanie vlastného domu, napriek tomu, že sa dobre vedelo, že nebudú schopní tieto úvery splácať, skutočne neboli schopní úvery splatiť. To pre bankárov musela byť úplne šokujúca informácia. Spamätávajú sa z nej dodnes. V tomto systéme nemajú miesto snahy o reguláciu finančných špekulácií, pretože regulácia by znižovala šance veľkých majetkov množiť sa ešte rýchlejšie ako doteraz. Finančné špekulácie prinášajú viac ako obchod so zbraňami, preto nie je možné nejakým spôsobom ich podviazať. Pre tie haldy peňazí by potom nebolo už úplne nijaké využitie. Nie je možné tie peniaze rozpúšťať v platoch mizerne platených zamestnancov, pretože to by ohrozilo konkurencieschopnosť firiem, a nie je možné ich dávať ako injekcie do beznádejne podvyživeného verejného sektora, pretože to by znížilo investičné príležitosti pre súkromníkov, ktorí si chcú verejný sektor rozobrať. Tu sa ukazuje, nakoľko sú previazané všetky tri formy zvyšovania nerovnosti. To, čo sa ušetrí na platoch zamestnancov, zvyšuje zisk podnikateľov a akcionárov ako aj príjmy manažérov. Zároveň podnikatelia, akcionári a manažéri znižujú svoj podiel na financovaní sociálneho štátu. To prehlbuje krízu sociálneho štátu, krízu jeho financovania a táto kríza sa má využiť na prevzatie verejného sektoru do súkromnej réžie. Privatizácia verejného sektora je totiž poslednou príležitosťou, kam umiestniť peniaze, a je to príležitosť s úplne minimálnym rizikom pre majiteľa peňazí. Cieľ: minimálny sociálny štát Dnes sa všemožne brojí proti sociálnemu štátu. Som presvedčený, že jeho najväčší odporcovia by proti nemu v podstate nemali nič, ak by ho financovali len stredné vrstvy. Im ide o minimálny sociálny štát financovaný strednými vrstvami. V takom štáte môžu výdatne profitovať elity, pretože, napríklad, zaisťovaním sociálneho zmieru zvyšuje istotu investorov. Sociálny štát, ktorý by bohatým nič nevzal, by bol dostatočný na to, aby sa odvrátila hrozba, že chudobní budú roznášať nákazlivé choroby a že budú kradnúť od hladu. A hlavná výhoda z hľadiska elity: minimálny sociálny štát dokáže postaviť proti sebe stredné a nižšie vrstvy. Elity majú vo svojich rukách geniálny nástroj ovládania spoločnosti. Stačí, aby priškrtili časť financií, ktoré dávajú na chod sociálneho štátu, a v dnešnej situácii majú zaručené, že stredné vrstvy sa nebudú hnevať na elity, ktoré prestali platiť, ale na deklasovaných, na ktorých platiť musia. To funguje úplne spoľahlivo. Takže firmy a najbohatšie príjmové kategórie majú schizofrenický postoj k sociál­nemu štátu. Potrebujú, aby pomáhal ľuďom, zamestnancom, ktorí sú v havarijnej životnej situácii a zároveň sa zdráhajú prispievať na jeho financovanie. A tým vzniká súbežný tlak na dvojaké minimum. Zo strany firiem je tlak na minimalizáciu príjmov zamestnancov, firmy chcú dávať zamestnancom čoraz menej, respektíve nedávať im čoraz viac, nemyslím tým jednotlivému zamestnancovi, ale strane práce. Tým, že vyhodíme ľudí na dlažbu, zvýšime príjmy tým, ktorých zatiaľ ešte nevyhodíme. Zo strany štátu je tlak na minimálne sociálne dávky. Prekarizovaná práca tu hrá kľúčovú úlohu, pretože umožňuje obchádzať zákonník práce, dávať menej, než je minimálna mzda a zároveň nedodáva potrebné prostriedky sociálnemu štátu. Ak ich nedodávajú ani tí hore, je zaručené, že stredné vrstvy udržia svojimi príspevkami len minimálne sociálne dávky. Nič viac títo poslední sponzori nepokryjú. Súbeh mizerne platenej práce a nízkych sociálnych dávok umožňuje firmám zabiť dve muchy jednou ranou. Nemusia pre zachovanie konkurencieschopnosti zvyšovať platy, a pritom sa darí udržať kúpnu silu. Problém je v tom, že minimálne sociálne dávky a minimálny príjem slúžia na rozbitie klasického námezdného pomeru. Klasický námezdný pomer v zamestnaneckej spoločnosti predpokladal, že odmena za prácu bude dostatočne veľká na to, aby spoľahlivo ochraňovala pred sociálnymi rizikami. Dnes dochádza k presnému opaku, nízka odmena spoľahlivo slúži na to, že sa z dávok sociál­nej ochrany stáva prostriedok na základnú reorganizáciu trhu práce. Je tu akýsi začarovaný kruh pracujúcej chudoby. Keď beriete peniaze za neplnohodnotnú prácu, nemôžete platiť sociálne poistné, čo vedie k redukcii sociálnych zdrojov. Pokles výšky sociálnych dávok núti ľudí vziať akúkoľvek prácu, z ktorej nie je možné platiť poistné, a tento kruh sa ustavične roztáča. Ideálom je americký systém welfare, ktorý znamená práve súbeh minimálnej mzdy a minimálneho sociálneho zabezpečenia. Veľmi zaujímavé tri práce o tom napísal francúzsky sociológ Loic Wacquant dlhodobo žijúci v USA. Celý systém vychádza z toho, že ten, kto pracuje, nepotrebuje nijaké sociálne zabezpečenie, a ten, kto nepracuje, si nijaké sociálne zabezpečenie nezaslúži. Najzaujímavejšou z troch Wacquantových kníh je tá, v ktorej dokazuje na štatistických údajoch, ako sa USA postupne menia zo štátu sociálneho na štát penálny, štát trestajúci. V USA je vo väzení už viac než 2,5 milióna ľudí. V Grécku je na 100 000 obyvateľov 40 väzňov, v Nemecku a Francúzsku asi 60, Briti a Portugalci majú 120 až 130. V Spojených štátoch amerických je to ­650 a v Rusku 700. Dokladá tam, ako jednotlivé štá­ty únie rovnakou mierou obmedzujú dotácie na sociálne bývanie, zvyšujú dotácie na výstavbu väzení. Väzenie sa v USA stáva bývaním pre najchudobnejšie vrstvy. Zároveň tým, že sa zavrelo do väzenia 2,5 milióna ľudí, znížili v USA mieru nezamestnanosti o dve percentá. Stredné vrstvy sa tvária, že sa ich to netýka, ale zrejme nemajú pravdu. (Dokončenie v budúcom čísle) Prof. PhDr. Jan Keller, CSc, český sociológ, publicista a environmentalista pôsobí na Fakulte sociálnych štúdií Ostravskej univerzity Prednášku so súhlasom autora spracoval Emil Polák Slovo č.18/2010 O TRENDOCH / Jan Keller Tri sociálne svety (2) Spoločnosť má podobu troch sociálnych svetov, ktoré sa od seba oddelili a každý žije v inej sociálnej realite. (Dokončenie z minulého čísla) Profesor Jan Keller vystúpil 16. marca 2010 na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe s prednáškou, v ktorej načrtol obsah svojej novej knihy Tri sociálne svety. Redakcia Slova s jeho súhlasom prednášku, ktorej druhú časť prinášame, spracovala z audiovizuálneho záznamu. Klasická robotnícka trieda sa stráca Pred troma rokmi vydali talianski sociológovia Massimo Gaggi a Edoardo Narduzzi knihu Koniec stredných vrstiev. Píšu o tom, na čo slúžili stredné vrstvy v Spojených štátoch amerických a v Európe počas priemyselnej spoločnosti. V podstate mali tri funkcie. Po prvé ekonomickú – museli vyprázdňovať sklad, museli spotrebúvať to, čo sa vyrobilo. Je ich veľa a majú vysoké príjmy, takže môžu pomáhať firmám tým, že budú spotrebúvať stále rýchlejšie. Ak to nejde, tak sa vymyslia rôzne sviatky, ktoré vymetú sklady úplne spoľahlivo. Politická funkcia stredných vrstiev je svojím reformizmom neutralizovať robotníkov. Keďže stredné vrstvy vedeli, že ich potomkovia podľa všetkého na tom budú lepšie než ony samotné, brzdilo to ich radikálnosť a fungovali ako veľmi dobrý vankúš proti radikalizmu robotníkov. Gaggi a Narduzzi upozorňujú, že globalizácia to začína radikálne meniť. Čína a India sú veľmi chudobné krajiny, ale v každej z týchto krajín je už zhruba 100 miliónov ľudí schopných spotrebovávať na úrovni amerických a európskych stredných vrstiev. Sto milió­nov Číňanov a sto miliónov Indov je schopných spotrebúvať toľko ako štandardné stredné vrstvy, takže odpadá nutnosť odmeňovať ich v Európe viac, pretože sa to môže skonzumovať inde. Klasická robotnícka trieda sa stráca, časť robotníkov sa uchytila v nižších stredných vrstvách. Niektorí z nich len za cenu veľkého zadlženia, zvyšok sa prepadáva do prekarizovanej práce, niektorí medzi vylúčených. Vo Francúzsku boli robotníci odpísaní pred trid­siatimi rokmi, vzniká proletariát služieb, ktorý má iné vlastnosti, než mala priemyselná robotnícka trieda. Proletariát služieb je všetko iné, len nie nejaký historický aktér možnej premeny spoločnosti. Klasickí robotníci miznú s prechodom priemyselnej spoločnosti na postpriemyselnú, aj keď podiel manuálnej práce neklesá. Vo Francúzsku stále 60 percent ľudí robí v podstate za robotnícke mzdy robotnícku prácu, lenže nie sú koncentrovaní v továrňach, ale rozosiati po skladoch supermarketov. Niektorí robia opravárov, sú rozptýlení, stratili vyjednávaciu silu, ktorú mal klasický proletariát. No a napokon tretia funkcia – dodávať odborníkov pre chod spoločnosti. Gaggi a Narduzzi upozorňujú na to, že India chrlí každý rok 200 000 nových inžinierov, ktorí pracujú v rovnakej kvalite ako európski a americkí za zlomok ich platov. To znamená, že aj tu stratia európske stredné vrstvy svoj doterajší monopol a oni prognózujú, že zostanú len nízkonákladové, teda málo odmeňované stredné vrstvy. Nebude im to veľmi prekážať, pretože vďaka globalizácii si budú môcť kupovať lacný tovar a náhradky luxusného tovaru, ktoré nájdeme v našich supermarketoch. Takže vlastne nič sa nedeje, vyspelé krajiny tým, že zlikvidujú stredné vrstvy a urobia z nich nízkonákladové stredné vrstvy, v podstate posilnia svoju konkurencieschopnosť tým, že sa prispôsobia rozvojovým krajinám. Veterinárna sociálna starostlivosť Problém je v tom, že ani čínske, ani indické stredné vrstvy, ktoré konzumujú ako stredné vrstvy, podľa všetkého nemajú klasické vlastnosti európskych kolegov. To znamená, že im nejde tak o slobodu, o kritické myslenie a sú omnoho náchylnejšie obhajovať status quo. Gaggi a Narduzzi, žiaľ, nehovoria minimálne o dvoch alebo troch zásadných veciach, ku ktorým by došlo, ak by skutočne stredné vrstvy klesli na nízkonákladové stredné vrstvy. Po prvé, znamenalo by to koniec sociálneho štátu, pretože posledný sponzor sociálneho štátu už by nemal peniaze, ktoré by mohol odkladať na financovanie verejných systémov formou poistenia. Tí najšťastnejší zo stredných vrstiev by sa poistili súkromne. Tí ostatní, keby by platovo klesli, tak by si, samozrejme, mohli kupovať lacné potraviny a lacné šatstvo, ale mohli by len málo prispievať na financovanie verejných poistných systémov, takže vznikol nejaký nízkonákladový systém sociálnej ochrany. Taký existuje v USA, Francúzi tomu hovoria veterinárna sociálna starostlivosť. Druhý problém, ku ktorému by to viedlo, by bolo ďalšie obrovské znehodnotenie vzdelania. Vzdelanie je akosi programovo znehodnocované od semestra k semestru, toho sme všetci svedkami, ale tu by došlo ku skokovému znehodnoteniu vzdelania. Pre stredné vrstvy by sa vyžadovalo rovnaké alebo vyššie vzdelanie s tým, že by už dopredu vedeli, že táto investícia ich vôbec pred ničím nechráni a že sa im nevyplatí. Museli by si platiť svoje vzdelanie, pretože nízkonákladové stredné vrstvy nemôžu udržať bezplatné školstvo. A vedeli by, že táto investícia je nenávratne stratená. Veď načo sú diplomy, keď z nich bude nízkonákladová stredná vrstva? A posledný problém, ktorý by tým vznikol – Max Weber spájal profesijne orientované stredné vrstvy s akýmsi zosvetštením protestantskej etiky a hovoril, že títo ľudia cez svoje povolanie osvedčujú svoje poslanie. Chcú sa realizovať, nejde im len o tie peniaze, len o supermarket, ale chcú sa realizovať vo svojom povolaní, chcú osvedčovať, že sú povolaní Bohom na nejakú činnosť. Stredným vrstvám by teraz nutne muselo začať vŕtať v hlave, prečo ich pán Boh povolal na to, aby vykonávali funkciu nízkonákladových stredných vrstiev. To nie je žiadne veľké terno. Klasickou triedou je dnes buržoázia Na opis sociálnej štruktúry sú v sociológii dva tábory. Pre jeden základné kategórie dodal Karol Marx, pre druhý Max Weber. Vyzerá to, že ani jeden z nich netrafil a že Weber bol bližšie. Marx hovorí o triedach ako skupinách, ktoré sú objektívne v rovnakej sociálnej pozícii, sú si vedomé svojich záujmov a dokážu kolektívne svoje záujmy obhajovať. Francúzski manželia Pinconovci vo svojich knižkách preukázali, že konkrétne vo Francúzsku je jediná skupina, ktorá spĺňa úplne všetky znaky marxistického vymedzenia triedy, a tou je diskrétna elita. To sú ľudia na špici spoločnosti, ktorí žijú úplne kolektívne, zámerne obhajujú svoje skupinové záujmy, podriaďujú svoj individualizmus tomuto obhajovaniu a zvyšku spoločnosti vykladajú, ako je cnostné správať sa individualisticky, pretože tým rozbíjajú akýkoľvek možný kolektivistický odpor. Keď Marx hovoril o triede, mal na mysli robotníkov. Dnes jediná skutočná klasická trieda so všetkým často prerastajúca až do podoby stavu alebo kasty je tá najvyššia buržoázia, ľudia, ktorí sú na tom tak dobre, že aj keď prakticky všetci majú vysokoškolské diplomy, ich príjem z práce tvorí sedem až osem percent celkových príjmov. Nemusia pracovať. Všetky príjmy majú z rodinného majetku, ktorý dynasticky dedia. To je rozdiel medzi diskrétnou elitou a pomocnou elitou. Tá má v podobe špičkových politikov alebo špičkových manažérov často príjmy z práce porovnateľné s členmi diskrétnej elity, ale ona pracovať musí. Do pomocnej elity patria tí, ktorí, ak by prestali vykonávať funkcie pre diskrétnu elitu, tak by z elity vypadli. Čo je veľmi cenné, pretože tým sa vytvára ilúzia jej obmeny. Tým, že diskrétna elita vyhadzuje a prijíma nových členov pomocnej elity, sa vzbudzuje ilúzia, že elita sa dynamicky obmieňa v situácii, keď diskrétnej elite ide len o udržanie rodových práv a zároveň sa vzbudzuje ilúzia, že ten, kto je v elite, je tam na základe výkonu a vzdelania. Diskrétna elita je tam na základe obrovských rodinných majetkov, ktoré sa nedajú žiadnym spôsobom premrhať. Zatiaľ čo pomocná elita sú ľudia, ktorí organizačne alebo profesijne plnia dôležité funkcie, získavajú za to obrovské výhody, sú však podmienené plnením tých funkcií. Mocenská elita sa obmieňa minimálne Nemecký sociológ Michael Hartman napísal v posledných rokoch dve zaujímavé knihy, jednu o elite v Nemecku, druhá porovnáva elity v západnej Európe. Hartman zistil, kde pracujú a aký majú sociálny pôvod ľudia, ktorí absolvovali popredné nemecké ekonomické, právnické a hospodárske školy, ktorí ich absolvovali v roku 1955, 1965, 1975 a 1985. Úplne presvedčivo dokladá, že aj keď sa obrovsky s demokratizáciou vzdelania zvýšila šanca stredných dokonca niekedy aj nižších vrstiev absolvovať vysokú školu, mocenská elita, ktorá predstavuje pár percent v spoločnosti, dodáva do vrcholnej politiky, vrcholných manažérskych funkcií a vrcholných funkcií správy a výkonu práva 80 percent ľudí. Len 20 percent sa dostane pri rovnakých diplomoch a pri rovnakom vzdelaní do radov pomocnej elity napriek tomu, že ich rodičia nepatria do pomocnej alebo diskrétnej elity. Z 80 percent sa v kľúčových mocenských štruktúrach striedajú deti najbohatších a mierne nadpriemerne bohatých rodín. V druhej knihe Hartman zisťuje, že najviac prepletená, najuzavretejšia elita z európskych krajín je vo Francúzsku a Španielsku. Až potom je Veľká Británia. V škandinávskych krajinách sa, naopak, do špičkových kategórií dostáva najviac potomkov neelitných vrstiev. Zároveň ukazuje, ako koreluje uzavretosť mocenskej elity s mierou chudoby v danej krajine: čím je elita uzavretejšia, tým je tam chudoba rozšírenejšia. Sú len dve výnimky: Taliansko a Francúzsko. V Taliansku elita nie je príliš uzavretá a chudoba je veľká. Hartman to vysvetľuje tým, že veľká časť Talianov pracuje v rodinných podnikoch, kde majú nízke príjmy, podpora v nezamestnanosti je v Taliansku nízka. Naopak, francúzska elita je veľmi uzatvorená, ale chudoba je tam výrazne menšia, pretože francúzsky sociálny štát stále dáva prostriedky na to, aby deklasovaní nepadli úplne dolu. Ideál neoliberálov je bezdomovec Max Weber používa na opis sociálnej štruktúry dve kategórie. Weber takisto uznával existenciu tried, ale základom jeho triedy je to, čo jednotlivec sám za seba v tvrdej konkurencii nesie na trh práce. Základom triedy robotníkov je to, že každý robotník individuálne nesie na trh svoju prácu. Základom triedy kapitalistov, že nesú svoj kapitál v konkurencii s druhými. Základom triedy riadiacich pracovníkov je, povedzme, ich manažérske know-how. To sú triedy – každý individuálne sám za seba a v konkurencii s druhými. Takto sa dnes správajú nižšie vrstvy a až na výnimky aj stredné vrstvy. Druhá kategória, ktorú používa Weber, sú statusové skupiny. Tie majú v sebe niečo z predmoderných stavov, čo sú skupiny ľudí, ktorí spoločne obhajujú svoj spoločný záujem, snažia sa vytvoriť monopol na určité činnosti a ostatných z tohto monopolu vylúčiť. Na základe tejto koncepcie vznikla hlavne medzi americkými sociológmi koncepcia sociálneho uzatvárania, kde sa usilujú vysvetliť to, čo klasická teória tried objasniť nedokáže. Marx má problém vysvetliť, prečo v USA bieli robotníci fungujú na úkor černošských robotníkov, keď všetci patria do proletariátu, prečo muži majú o tretinu vyššie platy než ženy. Teória uzatvárania sa snaží, aj keď nie je bez chyby, tieto nie nepodstatné veci vysvetliť. Weber vlastne hovorí, že diskrétna elita, hoci nepoužíva tieto výrazy, sa správa ako stopercentná statusová skupina, ktorá kolektívne obhajuje svoje statusové záujmy. Čím bližšie k spodku spoločnosti, tým viac sa šíri mentalita individualizmu, ktorá obrovsky vyhovuje statusovej skupine. Ideálom neoliberálov je v podstate človek, ktorý je izolovaný od druhých, za všetko si zodpovedá sám – možno tam dodať ďalších šesť alebo osem znakov. Z diskrétnej elity tak nefunguje nikto, ale presne tak fungujú bezdomovci. Ideál neoliberálneho človeka je najviac naplnený v kategórii bezdomovcov, ak by ešte medzi nimi neboli primárne väzby a ak by im nepomáhali sociálni pracovníci, bol by zavŕšený stopercentne. Spoločnosť ako trojrýchlostné mesto Obraz o sociálnych svetoch nevyčítame zo všeobecnej sociológie, tam sa hovorí o všetkom možnom, len aby sa nemuselo hovoriť práve o tom, ale vyčítame ho zo sociológie mesta. Sociológia mesta, najmä americká a francúzska, venuje pozornosť sociopriestorovej segregácii. Tá narastá tým, ako vznikajú tzv. gated communites (múrmi obohnané komunity), ako prebieha proces urbanizácie či džentrifikácia jadier miest. Sociológia mesta ukazuje, ako sa na jednej strane odtŕhajú a opevňujú oproti zvyšku spoločnosti tí najbohatší, hovorí sa tomu citadela. To nie sú ani gated communites, ktoré sú na predmestí veľkých miest u nás, je to jednoducho pevnosť tých najbohatších, ktorá im slúži na demonštrovanie moci a zároveň ich chráni pred kontaktmi s tými nižšími. Francúzsky sociológ Jacques Douzelot to sumarizoval v knihe Trojrýchlostné mesto, ktoré znamená, že na jednej strane sú historické centrá, obývané najbohatšími, ak sa neuzavrú priamo do citadely alebo nejakej inej chránenej komunity. Na druhej strane predmestia veľkomiest chátrajú a menia sa na zóny, kde neplatí žiadne právo. Medzi tým sa snažia svoje súkromie ochrániť stredné vrstvy, ktoré sa vysťahúvajú z chátrajúcich predmestí. Vo Francúzsku je to obrovský paradox, pretože predmestia vznikali v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ako odrazový mostík pre tých, čo mali ísť hore. Takže žili vedľa seba inžinieri a mladé rodiny, robotníci, zatiaľ čo dnes tam žijú tí, ktorí nie sú schopní sa odtiaľ vysťahovať. Douzelot opisuje hororové pomery, ktoré tam vládnu, a porovnáva to s pomermi v USA, z čoho mu vyplýva, že v Európe neexistuje geto. Analyzuje chicagské geto, ktoré má 400-tisíc černošských obyvateľov, a tvrdí, že taká miera segregácie v Európe je nepredstaviteľná. Skúma jedno severné predmestie Paríža a uvádza, že keď tam niekoho zabijú, hovorí sa o tom celé týždne, zatiaľ čo v americkom gete z nejakej strany ustavične počuť streľbu. Preto, že naše stredné vrstvy sú mizerne odmeňované, v Českej republike sa im podarilo segregovať len minimálne. Iba preto, že naše stredné vrstvy sú na tom tak zle, ako na tom sú, u nás v noci nehoria predmestia. Pretože tú biedu a bezvýchodiskovosť tam stredné vrstvy stále rozrieďujú. Ak by sa im výrazne pridalo, čo nehrozí, tak by to znamenalo obrovské urýchlenie chátrania panelákových predmestí. Elita, pomocná a servisná elita Medzi elitou a pomocnou elitou existuje napätie. Príslušníci pomocnej elity sa boja, že sa z nich stane obyčajná servisná trieda. Termín servisná trieda vymyslel austromarxista Karl Renner v tridsiatych rokoch minulého storočia, potom ho oživili Ralph Dahrendorf a John Goldthorpe. Do servisnej triedy patria ľudia, ktorí majú relatívne vyšší príjem, určitú mieru autonómie v práci a dôveru elity. To všetko si udržia tak dlho, dokiaľ budú fungovať ako prevodová páka elity. Vtedy o dôveru ani o príjmy neprídu. Ich príjmy sú výrazne nižšie než príjmy pomocnej elity a pôsobia na národnej úrovni, zatiaľ čo pomocná elita sa čoraz viac spája s globalizovanou ekonomikou. Takže trest pre pomocnú elitu je spadnúť do servisnej elity, robiť na úrovni Česka to, čo zatiaľ môže robiť celoplanetárne. Títo ľudia mali všetky výhody, o ktorých som hovoril, a teraz pri prechode na nový model ekonomiky môžu o ne kedykoľvek prísť. Výhody mali zaistené vysokým postavením v rámci organizácií a patria medzi tých, o ktorých sa organizácie zoštíhľujú. Hrozí im prekarizácia práce. Nižšie stredné vrstvy sa, samozrejme, boja, že by prestali byť využiteľné a v tom prípade by spadli medzi prekarizovaných. Problém prekarizovaných, o čom hovorí ďalšia knižka Louisa Chauvela, je v tom, že často vyrastali v stredných vrstvách, sú zvyknutí na konzumné vzorce stredných vrstiev a hlavne v novej generácii sa ich podmienky rýchle zhoršujú. Zatiaľ riešia svoju situáciu tak, že žobrú u svojich rodičov, aby im zabezpečili bývanie, aby im pomáhali s tým najnutnejším. Sú u rodičov do 26, 28, 30 rokov. To bolo vždy v Taliansku, ale nikdy nie vo Francúzsku. Sú u rodičov čo najdlhšie a keď sa osamostatnia, tak tvoria hlavné jadro domácností, ktoré sa zadlžujú. Sú zvyknutí na konzum stredných vrstiev a keď im rodičia prestanú adekvátne pomáhať, tak sa obrovsky zadlžujú. Chauvel to vyjadruje výstižne takto: hlavou žijú v stredných vrstvách, ale nohy majú v realite sociálne vylúčených. Majú hodnoty stredných vrstiev a finančné prostriedky najnižších vrstiev. Tri nesplnené podmienky Ak má spoločnosť fungovať – v sociológii je táto téma za posledných 150 rokov prebraná z mnohých strán – musia byť splnené minimálne tri podmienky. O ľuďoch, ktorí patria do elity, sa musí predpokladať, že tam sú zaslúžene. Sú v elite preto, že podali nejaký mimoriadny výkon a svoje privilegované postavenie si zaslúžia. Alexis de Tocqueville v práci Starý režim a revolúcia píše, že jedným z hlavných dôvodov revolúcie bolo, že vysokú šľachtu kráľ zbavil všetkej moci a pritom jej zostali všetky privilégiá. Patrila do elity privilegovaných, ale všetci vedeli, že je úplne nefunkčná, že nemá nič pod kontrolou, že si len užíva svoje privilégiá, ale v živote spoločnosti nehrá žiadnu rolu. Veľké časti elity sú dnes v postavení vysokej francúzskej šľachty na konci starého režimu. Nemôžu ovplyvniť základné parametre globálnej ekonomiky, nemôžu ovplyvniť krízy v dôsledku špekulatívnych financií. Nemohli ovplyvniť to, čo sa stalo pred touto krízou, že sa financie odtrhli od zvyšku ekonomiky a tak si to vynahradzujú aspoň silno predimenzovaným materiálnym a mocenským zabezpečením. To je modelová situácia, ktorá tu bola pred viac ako 200 rokmi. Druhá podmienka, ktorá by mala byť splnená – stredné vrstvy musia veriť, že ak sa vo svojej funkcii osvedčia, nie je im uzatvorená hranica do pomocnej elity. To bolo v podmienkach spoločnosti nerovnosti, ale v spoločnosti nesúmerateľnosti to už neexistuje. Stredné vrstvy boli lojálne hlavne preto, že verili, že lojalita pomôže ich deťom. Dnes si to už minimálne polovica stredných vrstiev už nemôže oprávnene myslieť. Tretia podmienka – deklasovaní musia mať nádej, že budú integrovaní do spoločnosti, že ich vylúčenie zo spoločnosti, či už čiastočné alebo úplné, je len dočasná situácia a oni nakoniec do spoločnosti integrovaní budú. S úpadkom sociálneho štátu je táto nádej čoraz iluzórnejšia. Omnoho viac im hrozí, že budú trvale tvoriť súčasťou underclass, podtriedy, spájanej s tými najhoršími vlastnosťami. Takže to, že spoločnosť prechádza z fázy nerovnosti do fázy nesúmerateľnosti, sú, samozrejme, hypotézy. Hypotézy, ktoré obmedzujú platnosť všetkých troch predpokladov pre zachovanie stability, a pre to, aby niekto veril tomu, keď tá spoločnosť o sebe hovorí, že je demokratická. Vyzerá to, že tieto predpoklady sú veľmi spochybnené. A tým sa táto kniha pre istotu končí. Prof. PhDr. Jan Keller, CSc., český sociológ, publicista a environmentalista pôsobí na Fakulte sociálnych štúdií Ostravskej univerzity Prednášku so súhlasom autora spracoval Emil Polák Ako si znížiť splátku hypotéky - 03.05.2010 / jv etrend.sk S hypotekárnym úverom sa klient zaväzuje splácať banke dlh desiatky rokov. Pri tak dlhom vzťahu je pre klienta dôležité mať k dispozícii nástroje, ktoré mu splátku upravia. Všetky banky ich klientovi núkajú, niektoré sú zdarma, no niektoré stoja nekresťanské peniaze. Preto treba dobre plánovať. Ak chce dlžník so splátkou hýbať, má niekoľko možností. Predčasná splátka Ak má peniaze nazvyš, môže časť úveru predčasne splatiť. Väčšina bankových domov ponúka klientom komfortnú možnosť - splatiť 20 percent z istiny ročne bez sankcie. Potom si klient môže zvyšné splátky adekvátne znížiť, alebo skrátiť dobu splatnosti a splátky ponechať nezmenené. No treba dodržať limit. „Ak klient v tom istom roku, v ktorom uhradí predčasnú splátku bez poplatku, splatí celý úver, uhradí súčasne poplatok za predčasnú splátku aj z tej časti, ktorej splatenie mu bolo umožnené bez poplatku,“ spresňuje Dexia banka. Ak klient splátku prešvihne, alebo je klientom takej banky, ktorá pätinovú splátku neumožňuje, zaplatí od troch do piatich percent z predčasne splácanej sumy. Alebo z celého vyplateného zostatku. V prípade hypoúveru so sadzbou fixovanou na desať rokov z dielne UniCredit Bank dokonca slušných osem percent. No je tu ešte jedna lacnejšia možnosť, oplatí sa na ňu počkať. Ak má klient úrokovú sadzbu pevnú, banka po uplynutí fixácie úrokovú sadzbu prehodnocuje. A s novým úrokom klient nemusí súhlasiť, hoci by bol nižší. Vtedy môže vo väčšine bánk úver vyplatiť bez sankcie. Ale pozor na termíny. Žiadosť o vyplatenie úveru treba podať pár dní pred zmenou fixáciou, alebo tesne po nej, v jednotlivých bankách sa to líši. mBank sa hrdí tým, že predčasné splátky na rozdiel od ostatných bánk nespoplatňuje. No pre obchody uzatvorené od polovice apríla 2009 pridala jednu podmienku. Tromi percentami sankcionuje tých, ktorí chcú do troch rokov od uzatvorenia úverovej zmluvy celý úver splatiť. UniCredit Bank predčasným splátkam naklonená nie je. Umožňuje síce splatiť bez poplatku 20 percent zostatku úveru, no iba v čase obnovy úrokovej sadzby. Teda vtedy, keď ostatné banky umožňujú splatiť bez sankcie celý úver. V prípade variabilnej sadzby naviazanej na EURIBOR je to raz ročne. K tomu pridáva možnosť zmeniť si bezplatne typ úrokovej sadzby. No iba jediný raz a za stanovených podmienok. Teda v prípade „transparentnej“ sadzby každých šesť alebo 12 mesiacov, pri fixovanej ku dňu ukončenia obdobia fixácie úrokovej sadzby. Vysoko sa môže vyšplhať tento poplatok aj zákazníkom Slovenskej sporiteľne. Pre úvery uzatvorené po 1. auguste 2008, resp. po 1. februári 2006 v prípade fixovanej sadzby platí poplatok dve percentá z mimoriadnej splátky. No je násobený počtom rokov, ktoré chýbajú do skončenia doby fixácie. Ďalšie možnosti Upraviť výšku splátky možno aj inými spôsobmi. Úver sa dá splácať rastúcimi i klesajúcimi splátkami. Ak dlžník nečerpá úver na hranici doby splatnosti, môže požiadať o natiahnutie úveru na dlhšie obdobie, čo mu zaručí popri nižších splátkach i to, že úver viac preplatí. Dobrá vec je aj voliteľný deň splátky. Podľa termínu výplaty možno v niektorých bankách nastaviť aj deň v mesiaci, ktorý sa mu čo najviac približuje. S bankami sa dá dohodnúť aj na platení úrokov. Istina počká. Mladí ľudia, ktorí dosiahnu na bonifikovaný úver majú pružnosť úveru v prvých piatich rokoch čiastočne zabezpečenú. Banky im musia umožniť mimoriadnu splátku bez poplatku i odloženie splácania istiny. No koľko dlžníci za takéto zmeny zmluvných podmienok zaplatia sa z cenníka spravidla nedozvedia. Niektoré banky majú jediný poplatok, iné rozlišujú, či ide o jednoduchý či zložitejší úkon. Spravidla najviac zaplatí klient za zmenu založenej nehnuteľnosti. Pri jednoduchších úkonoch by mal klient vystačiť so sto eurami. Skanska: Odchádzame zo zväzu podnikateľov - Najvyšší predstaviteľ skupiny Skanska v Česku a na Slovensku Dan Ťok v Rozhovore týždňa pre HN. Posledné zakázky tejto vlády na výstavbu diaľnic a železníc "rozhádali“ Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Ten dokonca listom varoval ministra dopravy Ľubomíra Vážneho pred nízkymi cenovými ponukami spoločnosti Skanska. Tie môžu vraj viesť k neskoršiemu predraženiu projektov prostredníctvom dodatkov. Keďže sa obáva prepúšťania v slovenských firimách, žiada legislatívnu ochranu domácich firiem. Skanska na protest obvineniam zo zväzu odchádza. Vo viacerých veľkých tendroch ste ponúkli výrazne nižšie ceny ako konkurencia. Spoliehate sa na to, že neskôr presadíte zvýšenie ceny o dodatky - tak ako sa to stalo v prípade tunela Sitina? Nevytrhávajme veci z kontextu, v niektorých tendroch sme mali ceny najnižšie, v niektorých sme sa umiestnili za konkurenciou a to, že sa stále hovorí len o troch či štyroch konkrétnych projektoch, je v konečnom efekte trochu unavujúce a umelo živené. Preto sa predsa robia súťaže, je to ich princíp a princíp súťažného trhu. A čo sa týka dodatkov? Samozrejme, dá sa určite stavať aj bez nich - keď je projekt zo strany investora perfektne pripravený, keď je tendrová projektová dokumentácia na takej úrovni, že sa hneď použije ako realizačná. V súvislosti s toľko spomínanou bratislavskou Sitinou, ktorú realizovalo združenie Taisei - Skanska, sa veľmi jednostranne komunikuje o zvýšení ceny. Faktom však je, že keď ako investor dáte projekt na Trabant a potom sa dodatočne rozhodnete, že chcete z toho Mercedes, niekde sa to odrazí. Navyše práce vždy požaduje, objednáva, odsúhlasuje a podpisuje investor. Dokonca je to tak, že podľa platnej zmluvy zhotoviteľ je povinný ich zrealizovať. Na stavebnom trhu je veľmi napätá atmosféra. Dobiehajú posledné práce na najväčších projektoch tejto vlády a ten, kto nezíska nové zákazky, bude musieť prepúšťať. Je to dôvodom, prečo o desiatky percent podliezate štátom odhadované ceny stavebných prác? Skôr mám pocit, že sa umelo vytvára atmosféra paniky. Vzhľadom na termíny a náročnosť PPP projektov, ako aj pripravovaných zákaziek, ktoré sa skôr či neskôr rozbehnú, Slovensko nikdy nemalo taký stavebný potenciál ako v tomto období. Čiže my tento stav nevnímame ako hrozbu, ale ako príležitosť. Skanska si v žiadnom prípade nemôže dovoliť "podliezať“ cenu. Naše akcie sú verejne obchodované na burze, takže každá z pobočiek v jednotlivých krajinách je spoluzodpovedná za úspech či neúspech celej skupiny. Naše ceny profesionálne kalkulujeme a skôr, ako ponuku podáme, prechádza prísnym procesom vyhodnocovania a minimalizovania rizík až na úrovni Skanska AB vo Švédsku. Tento proces je v našej spoločnosti štandardný a je zárukou pre našich partnerov všade na svete, Slovensko nevynímajúc. Vaša cenová politika ohrozuje slovenské stavebné firmy, najmä Doprastav a Váhostav. Je vaším cieľom touto cestou ovládnuť slovenský trh? Nerozumiem tomu, prečo by mala naša cenová politika ohrozovať slovenské firmy. Samozrejme, spĺňa prísne kritériá riadenia rizík celej skupiny s hlavným zameraním na kvalitu a efektivitu. Naším cieľom je odovzdávať kvalitné výkony za primerané ceny pre investora, s príslušnou mierou ziskovosti pre nás. Sme pritom súčasťou konkurenčného prostredia. To kým v stavebníctve existuje, a na Slovensku to tak je, žiadneho hráča k ovládnutiu trhu nepustí. Konflikt so slovenskými stavbármi zašiel tak ďaleko, že sa na vás Zväz stavebných podnikateľov sťažuje u ministra dopravy. Ako na to zareagujete? Už sme zareagovali. V piatok sme listom oficiálne ukončili členstvo v zväze, ktorý obsahom listu poprel svoje vlastné stanovy, etický kódex podnikania v stavebníctve, a čo je najhoršie, hrubo zasiahol do podmienok hospodárskej súťaže a verejného obstarávania chránených nielen slovenským, ale i európskym právom. V prípade, že nás týmto krokom pri rozhodovaní o výsledku príslušných zákaziek poškodil, budeme sa brániť. Zväz varuje ministra pred vašimi cenovými ponukami. Čím si vysvetľujete, že si vzali na mušku práve vás? V celom civilizovanom svete sa inštitút verejných zákaziek používa preto, aby sa vo verejnej a transparentnej súťaži vysúťažila najnižšia cena, za ktorú je možné zákazku realizovať. A to hlavne preto, aby sa za peniaze daňových poplatníkov postavilo čo najviac kilometrov diaľnic, železníc, škôl, nemocníc. V tomto prípade sme postavení do situácie, že najnižšia cena od silnej slovenskej firmy, ktorá patrí do medzinárodnej skupiny Skanska, je nezmyselne spochybňovaná a hovorí sa o tom, že má byť vylúčená. Navyše zväz bezprecedentne napadne jedného zo svojich členov a obviní ho, že napriek tomu, že zamestnáva tisíc Slovákov, nedá im na týchto projektoch žiadnu prácu. To azda nemyslí vážne. Potom jednoznačne táto aktivita vyznieva tak, že takzvaná profesionálna platforma zastupuje iba vyvolených "viac slovenských“ spoločností a v budúcnosti môže tento postup uplatniť voči ďalšej firme, ktorá nebude podľa ich posúdenia dostatočne slovenská a stačí, že ponúkne ceny, ktoré sa tejto platforme nebudú páčiť. A kde sú princípy voľného trhu a legislatíva únie, na to sa pozabudlo? Prečo sú vlastne ponuky ostatných stavebných firiem o toľko drahšie ako tá vaša? Na túto otázku sa treba opýtať konkurenčných firiem, ako kalkulovali a pripravovali svoje ponuky. My môžeme jednoznačne hovoriť o našich cenách a našej príprave. Ako hodnotíte aktivitu zväzu na legislatívne zabránenie dampingovým cenám? Víťazná ponuka by napríklad nemohla byť o určité percento nižšia, ako priemer ostatných ponúk. Na jednej strane vedieme diskusiu na tému drahá výstavba, na druhej strane chceme vytvárať pravidlá, ktoré znižovaniu cien bránia. Nedokážem si predstaviť metodiku, ktorá objektívne stanoví percentuálnu hranicu. Celému tomuto riešeniu by chýbali zdravé princípy súťažného trhu a mohlo by nabádať k nedovolenej koordinácii ponúk. Úplne postačí, ak sa všetci verejní obstarávatelia budú držať hlavných princípov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, a to sú hospodárnosť, transparentnosť a nediskriminácia. Dodržiavanie týchto pravidiel je dobré pre obstarávateľov, podnikateľov a hlavne pre občanov, ktorí to platia zo svojich daní. Koľko ľudí by ste museli prepustiť, ak by ste diaľničné zákazky nedostali, a naopak, koľko museli nabrať, ak by ste vyhrali? Prestaňme sa hrať na "ak by“. Hospodárska kríza prišla a my sme na ňu vo vnútri spoločnosti zareagovali vnútornou reštrukturalizáciou, ktorou sa nám podarilo výrazne znížiť interné náklady, optimalizovať procesy a zvýšiť produktivitu. Máme za sebou aj nepopulárne opatrenie, akým bolo prepúšťanie v roku 2009. Reagovali sme strategicky na danú situáciu a už teraz vieme, že to bol správny krok. Nemáme dôvod šíriť do radov našich zamestnancov poplašné a panické správy o prepúšťaní. Vieme veľmi dobre diverzifikovať svoje kapacity, vieme komunikovať a následne spolupracovať so slovenskými firmami nielen na týchto projektoch a predpokladáme, že naše ponuky v spomínaných tendroch budú na základe tendrových podmienok vyhodnotené ako úspešné. Kto je Skanska SK Švédska skupina Skanska získala silné postavenie v slovenskom stavebníctve najmä vďaka akvizíciám, napríklad spoločností Banské stavby či Stamart Martin. Od apríla tohto roku spojila všetky svoje dcérske firmy do jednej - Skanska SK. Firme sa nepodarilo zapojiť sa do výstavby diaľnic cez PPP projekty. Má však najbližšie k viacerým zákazkám Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá ich práve vyhodnocuje www.hnoline.sk 3.05.2010 Schmögnerová sa vracia domov - Plus JEDEN DEŇ 22. apríl 2010 Dvojkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj sa stane súčasný český premiér Jan Fischer. Koncom augusta tak vystrieda bývalú ministerku financií Brigitu Schmögnerovú známu pod prezývkou brutálna Brigita či slovenská železná lady. Funkčné obdobie slovenskej političky, ktorá nastúpila na významný post v Londýne v septembri 2005, sa končí 31. augusta tohto roka. EBRD včera informovala, že na tento post v medzinárodnom konkurze uspel terajší český premiér Jan Fischer. Ako viceprezident bude mať na starosti komunikáciu s európskymi krajinami a sledovanie dosahov činnosti banky. Fischer sa predsedom českej vlády stal v apríli 2009. Predtým bol šesť rokov šéfom Českého štatistického úradu. V rokoch 2000 až 2003 zastával viaceré posty vrátane postu technického experta Medzinárodného menového fondu. Schmögnerovej budúcnosť je zatiaľ vo hviezdach. Ako bývalá politička SDĽ, ktorej viacerí exčlenovia získali lukratívne posty v diplomacii, by sa však o kariéru nemusela báť. Degussa na Slovensku spestruje výrobu - V ľupčianskom závode Evonik Fermas zvažuje koncern investície do nových produktov 13.04.2010 / hai www.etrend.sk Ľupčiansky Evonik Fermas patriaci nemeckému chemickému koncernu Degussa sa roky špecializoval hlavne na výrobu aminokyselinových preparátov do výživ pre zvieratá. Teraz nemecký vlastník uvažuje o spestrení produkcie. Od slovenských úradov žiada slovenská dcéra súhlas na to, aby časť výrobných kapacít určených na výrobu aminokyseliny L-threonínu mohla prebudovať na výrobu novej látky thymidínu. Tú by si už potom mal od Fermasu odoberať český dcérsky závod švajčiarskeho farmaceutického koncernu Lonza, ktorý by thymidín využíval na výrobu liečiv. Ide o podnik Lonza Biotec zo stredočeského Kouřimu. Pripravovaná dohoda medzi európskymi koncernmi Degussa a Lonza o výrobe thymidínu môže viesť k posilneniu pozície slovenského závodu Nemcov. Vďaka pestrejšej produkcii bude môcť ľupčiansky Evonik Fermas lepšie zvládať výkyvy na trhu. Len pred pár rokmi pritom Degussa v slovenskej dcére musela riešiť čoraz silnejší tlak lacnejších výrobcov kŕmnych aminokyselín z Ázie či Južnej Ameriky. Konkurencieschopnosť ľupčianskej fabriky Degussa zvýšila investíciami do zefektívnenia výroby aminokyselín v objeme okolo 25 miliónov eur. Prestavenie časti existujúcich kapacít z výroby aminokyselín na výrobu thymidínu pre českú firmu Lonza Biotec má ľupčiansky závod stáť vyše dva a pol milióna eur. No tieto technologické úpravy, ak ich napokon v centrále Degussy naozaj odobria, majú urobiť v druhej polovici tohto roku. Budúci rok chce Evonik Fermas českému odberateľovi dodať 150 ton thymidínu. Nneskôr má výroba stúpať až na 350 ton v roku 2013. Hraničné kapacity ľupčianskeho závodu budú nastavené na produkciu pol tisíca ton thymidínu ročne. Ročné tržby slovenskej dcéry nemeckého koncernu predstavujú zhruba 40 miliónov eur a fabrika zamestnáva 250 ľudí. Zmena vymeriavacieho základu - Oto Görner, cs 13. 04. 2010, 12:00 Od júla sa opäť posunie hranica príjmov, ktorá je rozhodujúca pre povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Zmenia sa tiež najvyššie vymeriavacie základy pre platenie jednotlivých druhov poistného. Rezort práce predkladá na rokovanie vlády nariadenie, ktorým ustanovuje všeobecný vymeriavací základ za minulý rok. Ten sa definuje z priemernej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok. Spresňuje Daniela Rodinová z mediálneho odboru ministerstva: "Podľa zistenia ŠÚ SR priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2009 je 744,50 eur. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, to znamená, že suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009 je 8934 eur." Od všeobecného vymeriavacieho základu sa následne upravujú sumy dávok a poistného. "Dôchodkových dávok, úrazových dávok, dávky garančného poistenia, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Všeobecný vymeriavací základ ustanovený navrhovaným opatrením bude na určenie vymeriavacích základov na platenie poistného rozhodujúci od 1. júla 2010." Od 1. júla sa tiež zmení hranica príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutých za kalendárny rok 2009, na základe ktorej sa bude posudzovať vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a to na 3834,96 eur. Živnostníkom s nižším príjmom povinné poistné zanikne. www.rozhlas.sk Letecké motory na Považí končia - Predstavenstvo spoločnosti Považské Strojárne Letecké Motory (PSLM) nasmerovalo firmu do úpadku. Kým ešte v januári sa hovorilo o prevzatí časti výroby inými firmami a joint venture, odvčera je strojársky výrobca v konkurznom konaní kvôli platobnej neschopnosti. „Vzhľadom na stav spoločnosti však predpokladám, že konkurz bude vyhlásený,“ povedal Adam Daněk, predseda Predstavenstva PSLM. Strojárne dlhujú za mzdy Na úpadok podniku doplatilo približne 60 zamestnancov, ktorí nielen že dostali koncom minulého roka výpoveď, ale firma im stále dlhuje 198-tisíc eur za nevyplatené mzdy. Tie si majú nárok uplatniť v garančnom fonde. Podľa Pavla Šujaka, predsedu základnej organizácie odborového zväzu KOVO Považských strojární, by mali byť peniaze z fondu vyplatené v najbližších dňoch alebo týždňoch. „To je ale len časť pohľadávky. Samozrejme, že budeme môcť prihlásiť v konkurze zvyšok pohľadávky, pretože garančný fond uspokojuje len do výšky troch platov, čo sú akurát tri mesiace mzdy, ale odstupné už nie,“ vysvetľuje Šujak. Podobný osud postihol minulý rok aj zamestnancov metalurgickej firmy Colmet Slovakia. Kvôli nevyplateným mzdám skončila takisto v konkurze. Problémový artikel Existencia PSLM bola už od začiatku sprevádzaná ťažkosťami, keďže jej špecifická výroba si nemohla nájsť široké komerčné uplatnenie. Výroba leteckého motora bola už roky zamrazená a spoločnosť ťažila len z výroby menších kusových zákaziek pre letecký priemysel, ako napríklad produkciou turbín. „Záujemcovia, ktorí uvažovali o prevzatí výroby, opierali svoje úvahy o isté budúce projekty, ktorých termín realizácie sa stále odďaľoval, neboli schopní garantovať či naozaj k realizácii týchto projektov príde,“ vysvetľuje Daněk. Podľa Luboša Vanča, riadiaceho partnera KPMG na Slovensku, začali problémy slovenských strojárov, ktorí dodávajú výrobky armáde, už dávnejšie a budú sa len prehlbovať. „Mnohé z týchto podnikov boli v minulosti budované s kapacitou pre bývalú Varšavskú zmluvu, ale vonkajšie podmienky pre tieto podniky sa výrazne zmenili,“ vraví Vančo. Miroslav Hargaš 13.04.2010 www.hnonline.sk Zrušený rezort čistí cestu k eurofondom - Žiadatelia peňazí už nemusia ministerstvu výstavby predkladať dokumenty o verejnom obstarávaní 12.04.2010 / Pavel Sibyla Etrend Ministerstvo výstavby, ktoré 1. júla zanikne, čistí cestu k rýchlejšiemu a vyššiemu čerpaniu miliónov eur z fondov EÚ. V polovici februára dnes už exminister Igor Štefanov podpísal zmeny v žiadostiach o nenávratný finančný príspevok (NFP) z Regionálneho operačného programu. Pokým dovtedy mali realizátori schválených projektov päť mesiacov na predloženie dokladu o zabezpečení spolufinancovania a potvrdení od poisťovní či daňového úradu, po novom to musia stihnúť za 30 dní. Hovorkyňa ministerstva zmenu odôvodňuje zákonom schváleným začiatkom februára, ktorý mení legislatívu o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ. V súvislosti so skrátením lehôt na predloženie dokumentov TRENDU odpísala, že 30 dní na ich zabezpečenie plne postačuje. V prípade poisťovní a daňového úradu s týmto názorom súhlasí aj Andrej Kubiš zo spoločnosti Euro consulting. „V prípade záväzného bankového prísľubu o spolufinancovaní je však mesiac niekedy málo,“ tvrdí A. Kubiš a dodáva, že dostať v súčasnosti prísľub od banky je veľký problém. Ešte väčšia zmena, ktorú zmenený zákon prináša, sa týka verejného obstarávania. Ešte donedávna museli mestá či obce do piatich mesiacov predložiť riadiacemu orgánu všetky dokumenty z procesu verejného obstarávania. Inak peniaze na účet neprišli. „Tento postup bol opakovane odobrený viacerými auditmi a certifikačnými overovaniami a bol v súlade s predpismi na úrovni Slovenska aj Európskeho spoločenstva,“ hovorí hovorkyňa rezortu Linda Vaškovičová. Čo sa zmenilo? Od 15. februára žiadatelia peňazí dokumenty o obstarávaní vôbec nemusia predkladať. V Regionálnom operačnom programe podávajú obce projekty v rámci viacerých výziev. Predseda HZDS Vladimír Mečiar koncom marca nepriamo obvinil Slovenskú národnú stranu, ktorá aj po odvolaní I. Štefanova ďalej kontroluje ministerstvo výstavby, že jej ľudia berú za schválenie dotácie z eurofondov províziu 10 až 30 percent. Ako vyplýva z údajov vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, od začiatku roka spomedzi 42 ukončených verejných obstarávaní na dodanie stavebných prác, boli v 13 prípadoch úspešné firmy zo žilinského regiónu. Najúspešnejšou je žilinská firma I.B.S., ktorá získala štyri zákazky, v rámci celého Slovenska sa s 10 zákazkami najviac darilo bratislavskej firme Eurobuilding. Z údajov vo vestníku tiež vidieť, že obce niekedy podpisujú s víťaznými firmami zmluvu na vyššiu sumu, ako bola predpokladaná hodnota zákazky. Podľa do februára platných pravidiel ministerstvo uvoľnilo obciam peniaze až potom, ako dostalo na stôl dokumenty o verejnom obstarávaní. „Azda nechcete povedať, že ministerstvo prideľuje peniaze podľa toho, koho si vyberie obstarávateľ,“ reagovala v denníku SME podpredsedníčka SNS Anna Belousovová na obvinenia o vopred dohodnutých víťazoch tendrov na rekonštrukciu. Účet v Sociálnej poisťovni si kontroluje vyše 12-tisíc ľudí - SITA, jpa | 6. apríla 2010 Pravda Možnosť prezrieť si zmenu stavu svojho individuálneho účtu sociálneho poistenia na internetovej stránke Sociálnej poisťovne majú poistenci od júla 2008. Sociálna poisťovňa doposiaľ vydala svojim poistencom 12 144 Grid kariet na sprístupnenie informácie o zmene stavu individuálneho účtu sociálneho poistenia na internetovej stránke poisťovne. "V percentuálnom vyjadrení Sociálna poisťovňa vydala karty 0,6 % dôchodkovo poistených a nemocensky poistených osôb podľa počtu týchto poistencov k 1. marcu 2010," uviedol hovorca poisťovne Peter Višváder. Možnosť prezrieť si zmenu stavu svojho individuálneho účtu sociálneho poistenia na internetovej stránke SP majú poistenci od júla 2008. Tzv. zmenový výpis z individuálneho účtu poistenca obsahuje údaje o dôchodkovom poistení, nemocenskom poistení a poistení v nezamestnanosti, ktoré osoba získala po 31. decembri 2003. "Účelom sprístupnenia informácie o zmenách stavu individuálneho účtu je možnosť získať prehľad o údajoch týkajúcich sa nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti a tým zvýšiť informovanosť poistenca o údajoch rozhodujúcich pre nárok na dávku sociálneho poistenia a pre určenie jej sumy," uvádza sa na internetovej stránke poisťovne. Informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu zasiela SP podľa zákona o sociálnom poistení len tým poistencom, ktorí o to požiadajú. Takúto žiadosť pritom môže poistenec podať do SP raz ročne, najskôr 1. apríla kalendárneho roka. Poisťovňa zašle poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Údaje o období dôchodkového poistenia do 31. decembra 2003 obsahuje tzv. stavový výpis, ktorý SP zasielala poistencom poštou do začiatku roka 2008. Minimálna penzia nie je v Európe novinkou - rak | 8. apríla 2010 Pravda Sľubovať dôchodcom vyššie penzie už na Slovensku patrí k politickému folklóru. Premiér Robert Fico aj v utorok pri predstavovaní volebného programu strany Smer-SD povedal, že pre dôchodcov plánuje ďalšie výhody. Z vianočného príspevku, ktorý penzisti dostávajú koncom roka, by sa mal stať trinásty dôchodok. "Keď sa bude Slovensku dariť, budeme môcť tento trinásty dôchodok postupne aj zvyšovať, aby sa približoval k úrovni priemerného dôchodku, ktorý dôchodca v danom období dostáva," vyhlásil Fico. Smer chce zákonom stanoviť aj celkom novú zložku, tzv. minimálny dôchodok. Základom dôchodkového zabezpečenia má zostať solidarita. Fico sa zaviazal, že sa napriek hospodárskej kríze postará o zachovanie všetkých sociálnych výdobytkov, ktoré jeho vláda zaviedla. Odkiaľ chce na to zobrať finančné prostriedky, však neuviedol. "Dôchodkový fond Sociálnej poisťovne je už dnes v hlbokej strate a zavedenie trinásteho dôchodku by ju ešte viac prehĺbilo. Sľubovať ho bez adekvátnych úsporných opatrení preto nie je zodpovedné," pochybuje o premiérových plánoch riaditeľ INEKO - Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy - Peter Goliaš. Na druhej strane minimálny dôchodok nemusí byť podľa neho zlé riešenie. "V zahraničí je to bežné opatrenie na ochranu dôchodcov pred chudobou. Tento problém je aktuálny aj na Slovensku, keďže napríklad v rokoch 2006 až 2008 stúpol podiel dôchodcov ohrozených chudobou z ôsmich percent na desať," hovorí Goliaš. Podľa informácií z internetového portálu Sociálnej poisťovne určili minimálny dôchodok už vo väčšine európskych krajín, napríklad aj v Česku, Maďarsku a Lotyšsku. Jeho výška je rôzna. V Dánsku je to napríklad 826 eur mesačne, v Lichtenštajnsku 676, v Rakúsku vyše 653 eur, v Grécku asi 420 a v Španielsku 411 eur. Niektoré štáty v Európe zaviedli aj maximálne dôchodky, ako trebárs Fínsko, Portugalsko, Luxembursko, Írsko či Nórsko. V Rakúsku tak dôchodcovia môžu poberať najvyššiu penziu 2 410 eur, v Španielsku 2 086 a v Grécku 1 952 eur. Dôchodkový vek v niektorých krajinách EÚ Česká republika: 62 rokov Maďarsko: 62 rokov Poľsko: 62 rokov (muži), 60 rokov (ženy) Rakúsko: 65 rokov (muži), 60 rokov (ženy, s postupným zvyšovaním na 65) Nemecko: 65 rokov Francúzsko: 60 rokov Slovinsko: 63 rokov (muži), 61 rokov (ženy) Belgicko: 65 rokov Litva: 62,5 roka (muži), 60 rokov (ženy) Estónsko: 63 rokov Zdroj: Sociálna poisťovňa Najväčšie zmeny čakajú žiadateľov o invalidný dôchodok - Radovan Krčmárik | 8. apríla 2010 Pravda Väčšinu dôchodcov na Slovensku nečakajú v tomto roku výrazné zmeny. Dôchodkové dávky sa valorizovali, ohrozené by nemali byť ani vianočné príspevky. Napriek kríze a zmrazovaniu platov by sa podľa ministerstva práce mali dôchodky mierne zvyšovať. Výška vianočného príspevku pre dôchodcov nie je ešte známa. Vláda má podľa zákona na jej stanovenie čas až do konca októbra. Podľa Daniely Rodinovej z mediálneho odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je však na tento účel v rozpočte už schválená suma 66,756 milióna eur. Na porovnanie: V roku 2008 na to zo štátnej kasy išlo 56 miliónov eur (1,7 miliardy korún) a vlani 62,55 milióna eur. S vyplácaním vianočných príspevkov dôchodcom začala ešte v roku 2006 vláda Roberta Fica. Pôvodne ho dostával iba asi milión penzistov, neskôr sa adresátmi stali aj ostatní poberatelia dôchodkových dávok. Suma vianočného príspevku je rôzna, podľa výšky penzie sa vlani pohybovala od 49,80 do 66,39 eura. Ako rástli priemerné dôchodky dôchodok 2007 2008 2009 starobný 8 885 Sk 9 431 Sk 337 eur (10 152 Sk) predčasný starobný 9 398 Sk 9 870 Sk 351 eur (10 574 Sk) invalidný 6 621 Sk 7 001 Sk 249 eur (7 501 Sk) sirotský 3 242 Sk 3 440 Sk 122 eur (3 675 Sk) vdovský 5 544 Sk 5 860 Sk 210 eur (6 326 Sk) vdovecký 3 949 Sk 4 340 Sk 158 eur (4 760 Sk) Najväčšia zmena sa dotkne žiadateľov o invalidný dôchodok. Od 1. januára tohto roku sa počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok určuje z obdobia pred dňom, od ktorého sa stanoví vznik invalidity. "To znamená, že sa tento počet rokov zisťuje z celého obdobia pred vznikom invalidity, a nielen z posledných desiatich rokov pred jej vznikom. Kritériá nároku na invalidný dôchodok sa zmiernili," vysvetlila Rodinová. Podmienky na priznanie vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku sa nemenia. Predčasný starobný dôchodok možno naďalej priznať najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Podmienkou je, aby si žiadateľ predtým aspoň 15 rokov platil dôchodkové poistenie. Predčasný starobný dôchodok pritom musí byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima pre dospelého človeka. "V súčasnosti je táto suma najmenej 222,30 eura," uviedla Rodinová. Ktokoľvek, kto poberá hocijakú dôchodkovú dávku (starobný, vdovský, vdovecký, invalidný či sirotský dôchodok), môže popri tom aj pracovať. Koľko ľudí berie dôchodok (údaje sú za február) počet dôchodcov v SR 1 274 725 počet vyplácaných dôchodkov 1 578 848 starobní dôchodcovia 928 924 ľudia v predčasnom dôchodku 56 125 invalidní dôchodcovia 206 080 poberatelia vdovského 301 404 poberatelia vdoveckého 35 490 poberatelia sirotského 29 149 dôchodky do cudziny 12 511 Všetky dôchodkové dávky podliehajú pravidelnej valorizácii, ktorá sa robí od 1. januára príslušného kalendárneho roka. Tentoraz sa valorizovali o 3,05 percenta. Táto výška sa určila ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve za prvých šesť mesiacov minulého roka. Hospodárska kríza a s tým spojené zmrazenie platov spôsobili, že rozdiely vo výške penzie môžu nastať aj u ľudí, ktorí mali rovnakú mzdu a odpracovali si rovnaký počet rokov. Veľa závisí od toho, kedy dosiahli dôchodkový vek. Ak jeden z nich stihol odísť do penzie ešte v decembri uplynulého roka a druhý až neskôr v januári, prvý z nich môže mať dôchodok vyšší. Parametre na výpočet dôchodku (valorizácia a aktuálna dôchodková hodnota) sa totiž líšia. Ak je medziročný rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty nižší, ako porovnanie medziročnej valorizácie, môže sa druhý z dôchodcov cítiť ukrivdený. Podľa Rodinovej to však nie je bežné. "Pri klasickom a stabilnom vývoji rastu miezd a inflácie, ktoré vstupujú do parametra aktuálnej dôchodkovej hodnoty a valorizácie, je rast miezd rýchlejší ako rast inflácie, takže opísaný prípad môže nastať iba veľmi zriedkavo," objasnila. Kto má nárok na starobný dôchodok - kto si aspoň 15 rokov platil dôchodkové poistenie a dovŕšil dôchodkový vek - keď dôchodkový vek dosiahol v rokoch 2004 - 2007, stačí, ak si platil aspoň 10 rokov dôchodkové poistenie - dôchodkový vek je jednotný pre mužov i ženy 62 rokov - platí však až pre mužov narodených počnúc rokom 1946 a ženy narodené počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré vychovali) Kedy je starobný dôchodok nižší - ak mal žiadateľ nízku mzdu - ak dlhé roky nepracoval - ak často a dlho býval práceneschopný - ak odvody platil iba z minimálnej mzdy - ak pracoval, ale neplatil odvody na dôchodkové poistenie Priemerná výška dôchodkov vo februári 2010 - starobný: 350,71 eura - predčasný starobný: 362,22 eura - invalidný: 257,28 eura - vdovský: 216,36 eura - vdovecký: 162,96 eura - sirotský (na 1 dieťa): 125,93 eura Ako sa vypočíta starobný dôchodok podľa vzorca: POMB x ODP x ADH - POMB = priemerný osobný mzdový bod - pomer výšky príjmu žiadateľa o dôchodok k priemernej mzde v SR počas jednotlivých rokov jeho zamestnania; ak je vyšší ako 3, na prevyšujúcu hodnotu sa neprihliada - ODP = obdobie dôchodkového poistenia - odpracované roky, počas ktorých sa platilo dôchodkové poistenie - ADH = aktuálna dôchodková hodnota - zvyšuje sa podľa rastu priemernej mzdy, určuje ju ministerstvo práce; v tomto roku je to 9,2246 eura - tento výsledok sa potom každý rok ešte valorizuje Kde získate informácie - osobne v Sociálnej poisťovni - tel.: 02/59 24 89 31 - bezplatná linka: 0820 123 123 - www.socpoist.sk Lipany prilákali menších investorov - Mesto pri Prešove usádza firmy v novom priemyselnom parku 07.04.2010 / Branislav Sobinkovič Po tom, čo na sklonku predminulého roku prišli Lipany o nádejného talianskeho investora, spoločnosť Fonderia di Torbole, ktorá plánovala zamestnať 250 ľudí, zmenila samospráva taktiku. Namiesto jednej veľkej firmy sa rozhodla svoj nový priemyselný park zaplniť viacerými menšími spoločnosťami. Nová stratégia prináša ovocie v podobe piatich firiem, ktoré v meste postupne rozbehnú prevádzky. So všetkými už sú podpísané zmluvy na prenájom pozemkov v priemyselnom parku Za traťou. Firma Teprofa Slovakia sa v ňom už vlani aj usadila a vo svojej strojárskej prevádzke zamestnala 20 ľudí. V tej istej brandži bude podnikať aj miestna spoločnosť Aluminium Systém, ktorá chce rozbehnúť výrobu v druhej polovici tohto roka. Zhruba v tom istom období spustí produkciu betónových zmesí a výrobkov z betónu poľská spoločnosť P.P.U.H. Witecki Jerzy-Kawula Marek Spolka Jawna. A rovnako aj firma ICLA, ktorá sa v Lipanoch bude venovať miešaniu farieb, náterových hmôt, tmelov a výrobe brúsnych materiálov. Súčasťou priemyselného parku bude aj fotovoltaická elektráreň, ktorú postaví firma Tecoma Travel Agency. Všetci investori zamestnajú dovedna 50 ľudí. S ďalšími samospráva rokuje. Pri ich získavaní ju však brzdia isté hendikepy. Za najväčší považuje primátor mesta Eduard Vokál polohu Lipan. Ležia neďaleko Prešova a chýba im diaľničné spojenie. „Aj napriek tomu, že ponúkame nižší nájom než na západnom Slovensku, investori sa kvôli infraštruktúre usadia radšej tam,“ vysvetľuje primátor. Pri vyjednávaní s firmami ho brzdí aj to, že pozemky v priemyselnom parku nemôže predať, ale v priebehu pätnástich rokov iba prenajímať. V roku 2008 mesto získalo na výstavbu parku dotáciu zo štrukturálnych fondov 1,8 milióna eur. Jednou z podmienok bol aj záväzok nepredávať pozemky počas pätnásťročného obdobia. Veľa investorov však podľa E. Vokála chce pôdu kúpiť, a preto si vyberajú samosprávy, ktoré im túto možnosť môžu ponúknuť. Okrem priemyselných zón si Lipany sľubujú vytvorenie nových pracovných miest v budúcom Aquaparku. Ten má vyrásť pri miestnom geotermálnom zdroji. Mestské zastupiteľstvo bude v júni rozhodovať, či investorom, ktorý ho vybuduje, bude spoločnosť Pharmacy plus. S ňou mesto došlo najďalej pri rokovaniach o podobe geotermálneho projektu. www.etrend.sk Nemecké domácnosti začali šetriť - Maloobchodný predaj v Nemecku vo februári 2010 klesol medzimesačne o 0,4 %, čo je viac, ako sa očakávalo. TASR 1. 4. 2010, To signalizuje, že výdavky domácností budú zaostávať za exportom, ktorý bude aj naďalej hlavným motorom zotavovania najväčšej ekonomiky eurozóny. Oznámil to dnes spolkový štatistický úrad. Aj v medziročnom porovnaní sa tržby nemeckých maloobchodníkov vo februári znížili, už desiaty mesiac po sebe, a to o 0,9 %. Predbežné údaje pritom naznačovali, že februárový maloobchodný predaj klesne medzimesačne o 0,1 % a medziročne o 1 %. "Domácnosti sú stále opatrné, čo sa týka utrácania," konštatoval analytik Klaus Schrüfer zo spoločnosti SEB, podľa ktorého sa tento trend tak skoro nezmení. Nemecko v 2. kvartáli 2009 prekonalo recesiu, ale v posledných troch mesiacoch minulého roka výkon jeho ekonomiky stagnoval. Niektoré ukazovatele hospodárskeho vývoja od začiatku roka signalizovali, že v 1. kvartáli 2010 by sa rast nemeckej ekonomiky mohol obnoviť, ale najnovšie výsledky poukazujú na to, že tento rast bude len veľmi mierny. Informovala o tom agentúra Reuters. www.hnonline.sk Majiteľom Pravdy je Karol Biermann - Pravda | 23. marca 2010 Vydavateľstvá Perex, a. s., ktoré vydáva denník Pravda, a Avízo, s. r. o., vlastní spoločnosť Florena, a. s. Jej majiteľom je podnikateľ Karol Biermann. Kúpu oboch spoločností od britských vydavateľov zabezpečovala skupina J&T a na projekte rozvoja vydavateľstiev sa chce naďalej finančne podieľať. Karol Biermann bude súčasne vykonávať aj funkciu generálneho riaditeľa Perex, a. s. K zmene došlo aj na poste šéfredaktora. Juraja Porubského od utorka nahradila Nora Slišková, niekdajšia zástupkyňa šéfredaktora. Britský mediálny koncern Daily Mail & General Trust, ktorému vo Veľkej Británii patrí aj bulvárny denník Daily Mail, predal spoločnosti Perex, a. s., a Avízo, s. r. o., začiatkom marca tohto roku. Denník Pravda britskí majitelia vydávali od polovice roku 2006. Matka Tatra banky potvrdila fúziu - Raiffeisen International a Raiffeisen Bank sa spoja aby posilnili skupinu 23.03.2010 / jm , ČTK www.etrend.sk Matku Tatra banky zrejme čakajú zmeny. Rakúska skupina Raiffeisen International a jej matka Raiffeisen Bank (RZB) dnes potvrdili intenzívne rokovania o svojom zlúčení. Doriešiť vraj však zostáva ešte veľa detailov. Zároveň Raiffeisen International zverejnila minuloročné výsledky, podľa ktorých sa čistý zisk skupiny vlani prepadol o 78 percent na 212 miliónov eur. Fúzia spoločností má podľa RZB zblížiť strategické obchodné teritóriá RZB. Sfúzovaná banka by mala byť silnejšia. Zlúčená skupina by mala spolu za minulý rok čistý zisk 494 miliónov eur. No do tohto hypotetického čísla zahrnula Raiffeisen aj predaje aktív, ktoré by musela povinne po fúzii uskutočniť. Sfúzovaná spoločnosť má zostať registrovaná na burze vo Viedni. „Chceme postupovať tak, aby sme si v najbližších rokoch zabezpečili posilnenie a expanziu našej výbornej pozície v strednej a východnej Európe a v Rakúsku," povedal Walter Rothensteiner, predseda predstavenstva RZB. Herbert Stepic, šéf Raiffeisen International tvrdí, že fúzia prispeje k diverzifikácii rizika v skupine a umožní lepšiu optimalizáciu riadenia rizika do budúcnosti. No trhy už pri prvej zmienke o fúzii v Raiffeisen nereagovali pozitívne. Jej akcie sa od konca februára prepadli o 23 percent. Odvtedy sa snažia predstavitelia banky situáciu upokojiť. Investori predpokladajú, že RZB potrebuje cez dcéru lepší prístup ku kapitálu a tak pribrzdí jej rast. Raiffeisen International je po UniCredit group druhou najväčšou bankou v strednej a východnej Európe. Zisk sa jej podarilo udržať napriek problémom s vyše 20-percentným objemom zlyhaných úverov vo svojej dcére na Ukrajine. RZB ovláda 70 percent akcií Raiffeisen International, zvyšok sa obchoduje na burze. Zameriava sa však na rakúsky trh, kde sa už neočakáva veľký priestor na jej rast. Aj keď W. Rothensteiner predpovedá na domácom trhu dobré perspektívy rastu. RZB musela odpisovať zlé úvery v portfóliu, ako aj islandské dlhopisy, či dlhopisy Lehman Brothers. Rakúska vláda navyše hrozí domácim bankám dodatočným zdanením aktív. UniCredit dala injekciu Bank Austria - Taliani posunuli banke dve miliardy eur z emisie akcií 05.03.2010 / mk Polovicu zo štyroch miliárd eur, ktoré získala talianska UniCredit emisiou akcií, posúva na Bank Austria. Tá spravuje väčšinu jej aktív v strednej a východnej Európe. UniCredit sa podľa agentúry Reuters ešte vlani nechala počuť, že doplní zdroje do Bank Austria, keď vyhlasovala, že radšej si zabezpečí prísun zdrojov z trhu, než by využila štátnu pomoc od Talianska, či Rakúska. Prepočet na údaje ku koncu tretieho kvartálu podľa agentúry ukazuje, že kapitálové posilnenie zvýši ukazovateľ kapitálového vybavenia (Tier1) Bank Austria na 9,5 percenta. Len krátko predtým prišlo z rakúskej centrálnej banky varovanie o tom, že rakúske banky operujúce v bývalej komunistickej časti Európy budú potrebovať dodatočný kapitál vo výške niekoľkých miliárd eur. V tomto regióne majú najväčšie zastúpenie najmä UniCredit Bank Austria, Erste Group Bank a Raiffeisen International. „Sme v situácii, kedy ešte nezaznamenávame vrchol odpisov zlých úverov vo východnej Európe,“ upozornil podľa Reuters Andreas Ittner z rakúskej centrálnej banky Turci schválili Nabucco - Výstavba plynovodu dostala definitívnu zelenú 239396 05.03.2010 / ks Turecký parlament včera schválil medzivládnu zmluvu, ktorá umožní výstavbu tureckej časti plynovodu Nabucco. Schválenie medzivládnej dohody dáva podľa prevádzkovateľského konzorcia plynovodu silné záruky tranzitných práv. Turecko tak bolo poslednou krajinou, ktorá zmluvu ratifikovala v parlamente. „Medzivládna dohoda je právny a politický základ projektu. Ratifikácia v Turecku jasne podporuje zámer naozaj ho uskutočniť. Podľa výkonného riaditeľa Nabucco Gas Pipeline Reinharda Mitscheka je ratifikácia zmluvy dôležitý bod v realizácii Nabucca. Žiadny iný plynovodný projekt podobných rozsahov nemá podľa neho takú dohodu, ktorá zaručuje rovnaké a transparentné podmienky pre všetkých klientov. Zdôraznil, že plnú politickú podporu projektu sľúbilo aj Nemecko. Podľa medzivládnej dohody uzavretej na päťdesiat rokov budú mať akcionári plynovodu rezervovanú polovicu kapacity plynovodu. Zvyšok budú ponúkať na trhu. Zmluva tiež obsahuje pravidlá upravujúce vzťahy medzi akcionármi a tvorbu prepravných taríf. Tie by mali platiť 25 rokov po spustení prevádzky. Plynovod Nabucco má 3 300 kilometrov a smeruje z Turecka cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko do rakúskeho plynárenského uzla Baumgarten. V súčasnosti sú akcionármi OMV, MOL, Transgaz, Bulharský energetický holding, turecká energetická skupina Botas a RWE. Plánovaná ročná kapacita plynovodu je 31 miliárd kubických metrov. Prepravovať by mal plyn z kaspickej oblasti, Turecka, ale výhľadovo aj z Iraku či Iránu. Konzorcium predpokladá celkové kapitálové investičné náklady takmer osem miliárd eur. Prevádzka by mala byť spustená v roku 2014 Ceny sa nebudú zaokrúhľovať - Ceny nákupov v slovenských obchodoch sa nebudú zaokrúhľovať na celých päť centov. Včera o tom rozhodol parlement tým, že zamietol novelu zákona o cenách, ktorá mala obmedziť používanie jedno- a dvojcentových mincí. Zmenu právnej normy nepodporila väčšina poslancov koaličných strán Smer-SD a ĽS-HZDS, ani opozície ČTK 5.03.2010 Denník Pravda kúpili klienti J&T - BRATISLAVA. Denník Pravda, ktorý od roku 2006 vlastnila britská mediálna skupina Daily Mail & General Trust, mení majiteľa. Britských vlastníkov nahradí spoločnosť Florena, a.s., ktorú vlastnia klienti finančnej skupiny J&T. Informáciu dnes popoludní zverejnil internetový portál spravy.pravda.sk. "Spoločnosť Florena, a.s. získala vydavateľstvá PEREX, a.s., ktoré je vydavateľom denníka Pravda a Avízo s.r.o., ktoré vydáva viacero inzertných titulov. Spoločnosť Florena vlastnia klienti skupiny J&T, ktorá transakciu sprostredkovala," píše sa na stránke, podľa ktorej výška kúpnej ceny nebude na základe dohody oboch strán zverejnená. "Keď sme zaregistrovali záujem britských majiteľov predať Pravdu a Avízo, identifikovali sme to ako zaujímavú investičnú príležitosť. V médiách vidíme veľký potenciál. Denník Pravda je na Slovensku najstarším denníkom, navyše po vyčistení trhu v deväťdesiatych rokoch jedným z iba dvoch všeobecných denníkov na domácom trhu a vidíme tu veľký priestor pre rast. To sú silné predpoklady, s ktorými sa dá do budúcna pracovať," vysvetľuje na internetovej stránke denníka dôvody kúpy oboch vydavateľstiev Ivan Jakabovič, jeden zo zakladateľov skupiny J&T. pondelok 1. 3. 2010 SITA Credit Agricole kupuje časť pobočiek Intesy - V talianskej banke zoseká svoj majetkový podiel 22.02.2010 / mk www.etrend.sk Do dvoch stoviek pobočiek získa v Taliansku najväčšia francúzska banka Credit Agricole SA. Odkúpi ich od talianskej bankovej dvojky Intesy Sanpaolo SpA. V krajine tak bude mať pod palcom viac než deväť stoviek predajných miest. Aby francúzsky bankový dom vyhovel požiadavkám talianskeho ochrancu konkurencie, bude musieť zosekať svoj majetkový podiel v Intese. Ako píše agentúra Rueters, Credit Agricole súhlasila, že ho v prvom rade do konca roka zníži pod päť percent zo súčasných takmer šiestich. Budúci rok ho bude musieť redukovať ďalej tak, aby francúzsky rival nemal hlasovacie práva v talianskej banke väčšie ako dve percentá. Credit Agricole tak buď predá akcie talianskeho obra za trhovú cenu, alebo len prevedie hlasovacie práva na osobu, nad ktorou nemá vplyv. Dohoda medzi bankami a regulátorom vyrieši podľa agentúry dlho trvajúcu ságu, v ktorej sa Agricole snažila udržať vplyv v Intese napriek tlaku protimonopolného úradu. Ten sa obával toho, že účasť Francúzov v Intese po jej fúzii so Sanpaolo môže kriviť konkurenciu v tamojšom bankovom sektore. Pretože Agricole má pod kontrolou aj regionálnu banku Cariparma. Novinkou v akcionárskom zázemí Intesy, ktorá ovláda aj slovenskú VÚB banku, je tiež zrušenie dohody medzi Credit Agricole a talianskou poisťovňou Generali. V Intese mali spoločnú dohodu konzultovať strategické rozhodnutia týkajúce sa talianskeho finančného domu. Tá sa protimonopolnému úradu tiež nepáčila. Generali má v Intese podobne ako Francúzi vyše päťpercentný podiel. Kórejčania spustili výrobu vo vyhorenej fabrike - Samil Balenie investuje do rekonštrukcie závodu v Galante dva milióny eur 22.02.2010 orf Etrend Slovenská dcéra kórejskej Samil Chemical začína s rekonštrukciou vyhorenej fabriky v Galante. Výrobná a skladová hala firmy, ktorá dodáva polystyrénové obaly pre galantský Samsung Electronics Slovakia, ale aj voderadský Samsung Electronics LCD Slovakia, vyhorela v polovici januára. Príčiny požiaru zatiaľ neboli zverejnené, odhadovaná výška škody dosiahla okolo milióna eur. Dnes už je jasné, že rekonštrukcia a obnovenie fabriky si vyžiadajú okolo dvoch miliónov eur, ktoré pôjdu najmä do technologického vybavenia. Samil stihol zachrániť niektoré pomôcky a formy na polystyrén. Ako povedal konateľ Yoon Sub Lee, po mesiaci firma spustila aspoň časť výroby, no väčšina zo stovky zamestnancov naďalej zostáva doma. „Veríme, že do dvoch mesiacov budú v prevádzke všetky kapacity,“ dodáva. Podnik nenabehne hneď na plnú kapacitu, lebo hlavné dodávky do Samsungu sa začínajú až v auguste, keď má táto brandža sezónu. Samil Balenie je jeden z dodávateľov polystyrénových obalov pre Samsung. Ten má viacerých dodávateľov práve pre možné problémy s kontinuitou dodávok. Prísun od Samilu dočasne nahradili iní dodávatelia Burger King k nám príde v marci - Na Slovensko prichádza nový reťazec rýchleho občerstvenia, ceny nadol nestlačí. Konkurencia nespí a rozširuje svoje prevádzky. BRATISLAVA. Americký Burger King svoju prevádzku rýchleho občerstvenia otvorí v novom bratislavskom nákupnom centre Eurovea v polovici marca. Pre denník SME to potvrdila Andrea Ungereit-Hantlová z nemeckého tlačového oddelenia Burger King. Spravodajský portál Aktuálne.sk o otvorení prevádzky informoval už minulý týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje. Naposledy sa o vstupe tohto reťazca špekulovalo minulý rok. Americký reťazec podľa Ungereit-Hantlovej neustále monitoruje situáciu na celosvetovom trhu a posudzuje najmä atraktívnosť krajiny, rozvojové možností, trhové a spotrebiteľské prostredie, rentabilitu reštauračných služieb a vnímanie značky. „Na základe týchto kritérií sme identifikovali Slovensko ako zaujímavý trh pre našu expanziu," povedala. Na cenu tlačiť nebude Burger King sa vstupom na náš trh pridá k medzinárodným reťazcom ako KFC, McDonald's či Subway, ktoré tu už pôsobia. Podľa analytika agentúry pre prieskum trhu TERNO Ľubomíra Drahovského neznamená príchod ďalšieho konkurenta znižovanie cien. „Toto je citlivá oblasť. Ak by nebol taký záujem zo strany mladej generácie, prevádzkovatelia by museli s cenami niečo robiť. Za súčasnej situácie si však myslím, že ceny budú rovnaké ako v Maďarsku a Rakúsku," povedal Drahovský. Znižovanie cien pre SME popreli konkurenčné reťazce McDonald's i Subway. „V súvislosti s príchodom konkurencie nepripravujeme ani žiadnu špeciálnu akciu," povedala Drahomíra Jiráková, hovorkyňa McDonald's pre Slovensko. Podobné vyjadrenie poskytol aj Subway, ktorý sa zameriava najmä na predaj bagiet. Konkurencia nespí McDonald's, ktorý prevádzkuje 19 reštaurácií po celkom Slovensku, hodlá pokračovať v expanzii. Spoločnosť chce otvoriť päť nových prevádzok v Bratislave a „pravdepodobne v ďalších mestách ako Martin, Žilina, Prievidza". Aj Subway, ktorý vstúpil na trh vlani, plánuje na Slovensku expanziu. „Tento rok chceme otvoriť štyri reštaurácie. Najbližšie to bude v Bratislave a v Žiline," povedal Martin Princ, manažér rozvoja siete Subway pre strednú a východnú Európu. Už v súčasnosti prevádzkuje reštaurácie v Nitre, Banskej Bystrici, Košiciach a v Trenčíne. „Väčšia konkurencia fastfoodov môže priniesť širšiu ponuku jedál, a teda väčšiu spokojnosť ľudí," povedal Drahovský. 23.02.2010 Adam Valček www.sme.sk Zahraniční investori hodnotia Slovensko pozitívne - Bratislava 19. februára (TASR) - Slovensko je pre zahraničných investorov stále atraktívne. Dokazujú to aj pravidelné dopyty a rokovania, či už s etablovanými, alebo potenciálnymi investormi na pôde Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), uviedol pre TASR generálny riaditeľ agentúry Juraj Kiesel. "Pri rokovaniach s investormi sme sa nestretli s negatívnym hodnotením podnikateľského prostredia na Slovensku. Investori oceňujú najmä zavedenie eura, transparentný daňový systém a kvalifikovanú pracovnú silu," konštatoval Kiesel. Práve zavedenie novej meny zohráva podľa neho často kľúčovú úlohu pre investorov v rozhodovacom procese alokácie investície v regióne strednej a východnej Európy. Dokazuje to podľa Kiesela aj jedna z najúspešnejších investícií roka, taiwanská AU Optronics v Trenčíne, keď sa práve euro stalo jedným zo závažných rozhodovacích faktorov. Investori sa v minulom roku, poznačenom globálnou hospodárskou krízou, zamerali predovšetkým na reštrukturalizáciu svojich firiem a hľadanie vnútorných rezerv, výsledkom čoho by mala byť efektívnejšia výroba, nižšie výrobné náklady, zavádzanie modernejších technológii, inovácia výrobných produktov a v konečnom dôsledku posilnenie ich pozície na trhu. Z tohto pohľadu má Slovensko podľa Kiesela veľkú šancu získať nových investorov. Podnikateľské prostredie na Slovensku bezpochyby ovplyvnila hospodárska kríza. Aktuálne však Medzinárodný menový fond predpovedá SR najvyšší rast v rámci eurozóny na úrovni 3,7 %, Európska komisia 1,9 %, OECD 2,0 % a Národná banka Slovenska 3,1 %. Kiesel preto odmieta dohady niektorých organizácií, ktoré tvrdia, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršuje. "Nie je to tak, môžem zodpovedne potvrdiť, že zahraniční investori hodnotia podnikanie na Slovensku veľmi pozitívne," zdôraznil. V súčasnosti SARIO v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR spracúva podkladové materiály 14 aktuálnych investičných projektov. K 18. januáru tohto roka evidovala agentúra 139 zaregistrovaných investičných projektov. Aktívnych je podľa internej metodiky agentúry 85 z nich v celkovom objeme 2,42 až 2,53 miliardy eur, s výhľadom vytvorenia 11.696 až 12.675 pracovných miest. Na kúpu lieku postačí kliknutie - Kamenné lekárne sa do internetového predaja nehrnú. Až 60 percent z nich váha. BRATISLAVA. Od prvého marca padne na internete jedna z posledných zákazníckych bariér. Lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky sa budú dať kúpiť aj z domácnosti, stačí si vybrať a vyplniť objednávku. Neplatí to však pre lieky predpísané na recept - tie sa budú dať kúpiť len osobne v tradičnej lekárni. On-line nákup môže byť pohodlnejší predovšetkým pre domácnosti s internetovým pripojením, ktoré žijú v obciach bez lekární. Ak však niekoho bolí hlava, musí sa predzásobiť - doručenie zásielky potrvá niekoľko dní. Cenové porovnávanie On–line lieky Spustenie predaja: 1. marec Sortiment: Lieky bez predpisu a niektoré zdravotnícke pomôcky Povolenie na predaj vydáva kraj Čo musí byť na stránke: povolenie na predaj, cena lieku, náklady na doručenie Objednávanie cez elektronický formulár Doručenie: zásielková služba Konzultácia: telefón, e–mail Možnosť vrátenia a reklamácia: poškodené balenie, chyby v balení, zámena lieku Zdroj: návrh ministerstva zdravotníctvaČi bude takýto nákup výhodnejší aj cenovo, ešte úplne zrejmé nie je. Porovnanie cien, ktoré chystajú internetové predajne, s tým, aké sú v kamenných lekárňach, vyšlo zatiaľ mierne v prospech tradičných. Peter Stanko s odvolaním sa na prieskum, ktorý Slovenská lekárnická komora spravila vlani, odhaduje, že 60 percent lekární zatiaľ zostane len pri tradičnom predaji. Náklady na zriadenie zásielkového výdaja pritom nie sú vysoké. „Áno, máme záujem sa zapojiť do zásielkového výdaja liekov a zdravotníckych pomôcok,“ povedala Monika Vaľková zo siete lekární Dr. Max. Sieť Citypharma zatiaľ o takomto predaji liekov neuvažuje. Dôležité povolenie Do internetového predaja liekov sa môžu zapojiť všetky verejné lekárne, ktoré na to dostanú povolenie. Vydávať ho budú samosprávne kraje od začiatku budúceho mesiaca. Vtedy začne platiť vykonávací predpis ministerstva zdravotníctva, ktorý presne stanoví podmienky výdaja liekov a zdravotníckych pomôcok cez internet. Ministerstvo hovorí, že je už pripravený, zatiaľ je však zverejnený len jeho návrh. Kristína Kányaiová z komárňanskej lekárne Comorrapharm odhaduje, že vybavenie povolenia potrvá dva-tri týždne. Reálne prvé internetové lekárne začnú lieky predávať od polovice marca. Lekáreň, ktorá získa povolenie na zásielkový výdaj liekov cez internet, ho musí umiestniť v kamennej predajni na viditeľnom mieste. Uviesť ho musí aj na webovej stránke, pre zákazníkov to bude orientačný bod, podľa ktorého zistia, či ide o dôveryhodnú webovú adresu. Preverte si stránku Hovorca Slovenskej lekárnickej komory Peter Stanko považuje dodržanie podmienky, aby za každou zásielkovou službou bola kamenná lekáreň, za veľmi dôležité. „Ak by to tak nebolo, začnú sa nám tu množiť falošné lieky,“ hovorí Stanko. Na stránke lekárne budú informácie nielen o cene lieku, ale aj o nákladoch a čase, dokedy k vám zásielku doručia. Internetový zákazník má byť informovaný aj o možnosti zrušenia objednávky a o reklamácii lieku. Elektronický formulár Na objednanie liekov napríklad proti bolesti hlavy či proti kašľu, ktoré nepotrebujú lekársky predpis, bude musieť záujemca vypísať najprv elektronický formulár. Okrem identifikačných údajov lekárne a lieku záujemca o liek uvedie meno, e-mailovú adresu aj telefonický kontakt. Zásielku bude mať právo baliť len osoba oprávnená na výdaj liekov alebo zdravotníckych pomôcok. Každý balíček bude mať priradené identifikačné číslo a zákazník bude môcť sledovať pohyb lieku až po doručenie - tento spôsob využívajú už teraz mnohé zásielkové služby. Balenie musí byť odolné, aby sa zabránilo rozdrveniu, rozliatiu alebo poškodeniu. Web lekárne čakajú Zatiaľ je záujem skôr o výživové doplnky. BRATISLAVA. Internet je už dnes plný virtuálnych lekární, ktoré ponúkajú lieky proti bolesti hlavy či hrdla. Predaj sa pred pár mesiacmi rozbehol naplno, a tak ministerstvo zdravotníctva muselo zakročiť varovným oznamom: lieky môžete začať predávať na webe až po vydaní vykonávacieho predpisu. Inak porušujete zákon. Internetové predajne sa stiahli a teraz sa zákazníkom ospravedlňujú, že musia mať ešte niekoľko týždňov strpenie, pretože chýba vyhláška ministerstva. Stačí kliknúť myšou na liek, ktorý by ste chceli objednať, a objaví sa text s ospravedlnením. Hneď po vydaní vyhlášky a procese registrácie sú však pripravení rozbehnúť predaj, zákazníci vraj už vyvolávajú. Kristína Kányaiová z komárňanskej virtuálnej lekárne Comorrapharm hovorí, že ľudia sa zaujímajú viac o výživové doplnky ako o lieky. Výraznejší posun v objednávaní cez internet očakáva až po roku 2013, keď by sa mal začať používať elektronický lekársky predpis. Ján Krempaský Lekárnici sa zmenia na radcov Rady lekárnika nenahradí ani internet, myslia si „alchymisti“ v plášťoch. Najlepšia je podľa nich osobná konzultácia. BRATISLAVA. Predavača v bielom plášti zakrátko vystrieda osobný konzultant cez telefón či mail. Tak vidia svoju budúcnosť nielen lekárnici na Slovensku. Kľúčová sa stáva kvalitná informácia so všetkými súvislosťami a to, ako sa k zákazníkovi dostáva, až také dôležité nie je - asi tak sa dá zhrnúť postoj lekárnických modernistov, ktorí internetový predaj považujú za logický vývoj predaja. „Lekárnictvo nezanikne,“ hovorí Peter Stanko, hovorca Slovenskej lekárnickej komory. Práca lekárnika sa viac ako na predaj liekov sústredí na informovanie o ich účinkoch a na odborné konzultácie s pacientom. Miesto lekárnika je nezastupiteľné, tvrdí Stanko presvedčivo. To, že sa lieky budú dať objednať cez internet, považuje len za technickú záležitosť, ktorá dáva ľuďom z jeho profesie nové možnosti. O tom, že poradenská činnosť je nenahraditeľná, je presvedčený aj lekárnik Gabriel Vass z Nových Zámkov. „Tú nenahradí nič.“ Na objednávanie liekov cez internet sa pozerá skepticky, záujemcom o liek budú chýbať rady odborníka, obáva sa. Internetové objednávanie liekov síce predpokladá aj konzultáciu cez telefón alebo mail, ale bezprostrednú a komplexnú radu, ktorú dostane návštevník kamennej predajne, ten internetový podľa Vassa nebude mať. „Ľudia sa často prídu do lekárne len poradiť, a to im bude chýbať.“ Do internetového podnikania sa neženie, spoliehať sa chce ďalej na svojich zákazníkov. Ján Krempaský, Martina Kováčová www.sme.sk 19.02.2010 Expanzia Viney do Česka je na spadnutie - Reklama Správy / 16.2.2010 Utorok Tradičný slovenský nealkoholický nápoj Vinea sa chystá na expanziu do Českej republiky. Koncern Kofola, ktorý značku kúpil od pezinskej spoločnosti Vitis v roku 2008, už spustil distribúciu hroznového nápoja. Konzumenti v Česku si Vineu budú môcť kúpiť v maloobchode od marca. Informuje o tom server MaM.cz. Vinea sa v Česku bude najprv predávať v pollitrovej PET fľaši. Produkt má osloviť predovšetkým mladé ženy vo veku od 20 do 35 rokov. V Česku produkt nebude štartovať so staršou slovenskou kampaňou „Kto povedal, že...“ ale s konceptom „Znamení krásy“. O reklamnú komunikáciu Viney sa bude aj na českom trhu starať slovenská agentúra Wiktor Leo Burnett. Tá má Vineu vo svojom portfóliu od minulého roka. Kampaň má štartovať podľa MaM.cz v marci v tlači a na vonkajších médiách. Kampaň bude pravdepodobne prebiehať aj na Slovensku. Kofola začiatkom roka na Úrade priemyselného vlastníctva SR požiadala o registráciu spojenia "Vinea Znamenie krásy". PR agentúra zastupujúca značku Vinea 1st Class Agency tento štvrtok plánuje predstaviť zatiaľ nešpecifikovanú limitovanú edíciu nápoja. Podľa vizuálu propagačných materiálov bude produkt tiež zameraný najmä na ženskú cieľovku. Kým Vinea je na Slovensku najpredávanejší produkt v kategórii ovocných sýtených nápojov, v Česku takú tradíciu nemá. Kofola tam už vlastní inú hroznovú malinovku – Top Topic. Kofola v čase kúpy slovenskej značky avizovala, že Top Topic plánuje zachovať. Zahraničný obchod skončil po 15 rokoch v pluse - Za celý rok 2009 prevýšil vývoz dovoz o 1,26 miliardy eur 11.02.2010 / ČTK Slovenský export vlani v decembri vzrástol medziročne prvý raz od septembra 2008, a to o 10,7 percenta. Dovoz zostal v porovnaní s predvlaňajškom nezmenený. Vyplýva to z dnes zverejnených predbežných údajov Štatistického úradu. Celkový vlaňajší objem vývozov sa pre dôsledky hospodárskej krízy prepadol o pätinu, dovozy klesli o takmer štvrtinu. Za celý rok 2009 prevýšil vývoz dovoz o 1,26 miliardy eur, ide o prvý celoročný prebytok zahraničného obchodu od roku 1994. Vývoz v dvanástom mesiaci vlaňajška stúpol na 3,22 miliardy eur, v novembri sa po revízii prepadol medziročne o 0,7 percenta. Za november pôvodne štatistici vykázali rast exportu o 2,7 percenta. Dovoz sa v decembri oproti predminulému roku nezmenil a dosiahol 3,28 miliardy eur. V jedenástom mesiaci sa znížil o 9,3 percenta. Obchodná bilancia sa v decembri dostala do schodku, dovozy prevýšili vývozy o 56,6 milióna eur. V novembri bol pritom zahraničný obchod ešte v prebytku 150,9 milióna eur. Za celý rok 2009 sa vývoz oproti roku 2008 prepadol o 19,9 percenta, keď dosiahol 39,68 miliardy eur. Dovozy sa znížili o 23,6 percenta na 38,43 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu roka 2008 sa bilancia výrazne zlepšila, a to o viac ako dve miliardy eur. Slovak Telekom a T-Mobile sa zlúčia k 1. júlu - ČTK | 12. februára 2010 Slovak Telekom a jeho dcérska spoločnosť, mobilný operátor T-Mobile, sa právne zlúčia k 1. júlu. Rozhodli o tom vo štvrtok predstavenstvá oboch firiem. Na čele novej spoločnosti bude terajší šéf telekomu Miroslav Majoroš, súčasný riaditeľ T-Mobilu Milan Vašina bude pracovať vo funkcii výkonného riaditeľa pre marketing, predaj a služby zákazníkom. Informoval o tom v piatok hovorca spoločností Andrej Gargulák. Zlúčenie obe firmy ohlásili vlani na jeseň; proces by mal byť ukončený do dvoch rokov. "Projekt integrácie je dlhodobý, pozostáva z množstva ďalších čiastkových projektov, napríklad zosúladenia procesov, spojenia všetkých IT systémov," poznamenal Gargulák. Nová spoločnosť chce naďalej používať súčasné obchodné značky T-Mobile a T-Com, pod ktorým telekom ponúka služby pevnej siete. Slovak Telekom je členom nemeckej skupiny Deutsche Telekom, ktorá ovláda 51 percent akcií spoločnosti. Zvyšný podiel kontrolujú ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku. Nálada investorov v eurozóne sa prekvapivo zhoršila - Nálada investorov a analytikov v eurozóne sa tento mesiac prekvapivo prepadla na najslabšiu úroveň od vlaňajšieho októbra. Uviedla to výskumná skupina Sentix. Jej index nálady sa vo februári znížil na -8,2 bodu z januárových -3,7 bodu. Zaznamenal tak prvý pokles od vlaňajšieho júla. Analytici očakávali jej rast. Podľa Sentix by za zhoršením nálad mohli stáť okrem iného zhoršujúce sa hospodárske vyhliadky Ázie okrem Japonska. Rýchly odhad vývoja hospodárstva eurozóny v štvrtom štvrťroku minulého roka zverejní európsky štatistický úrad Eurostat v piatok ČTK 9.02.2010 Boom fastfoodov na Slovensku neutícha - Ponuka rýchleho občerstvenia bude v tomto roku rásť ešte rýchlejšie. Dvere nových predajní otvorí zabehnutý McDonald´s, ale pozadu neostanú ani Nordsee a Subway, ktoré sa slovenským spotrebiteľom predstavili v minulom roku. Premiéru fastfoodového konceptu chystá aj bratislavská sieť reštaurácií Pizza Mizza. "Momentálne prebiehajú prípravy na otvorenie, ktoré bude 26. marca,“ hovorí o novej prevádzke v nákupnom centre Eurovea Jozef Šétaffy, predseda predstavenstva spoločnosti Gastronet, ktorá predáva franchisingovú licenciu Pizza Mizza. Domáca konkurencia rastie Hoci naše stravovanie stále nie je také rýchle ako napríklad v susednom Česku, o ktoré sa stále zaujímajú desiatky nových značiek, aj slovenský trh v ponuke reštaurácií napreduje. V čase, keď sa väčšie okolité trhy nášho regiónu pomaly zapĺňajú, upriamujú zahraniční franchisori svoju pozornosť aj na slovenský trh s prirodzene menším potenciálom. Príchod k nám v tomto roku plánu česká sieť Paneria, ktorá vo svojich 23 českých pobočkách ponúka bagety a iné pekárenské výrobky. "Zatiaľ nemôžeme povedať, koľko prevádzok v tomto roku na Slovensku otvoríme. Bolo by to predčasné, keďže v súčasnosti hľadáme na Slovensku partnera, ktorý pozná trh lepšie než my a má skúsenosti s maloobchodom,“ informoval Miroslav Pácl, manažér konceptu Paneria zo spoločnosti Eureca Shops. Podľa Antonie Štensovej, docentky Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, majú so svojím "snack biznisom“ väčšiu šancu na úspech menšie prevádzky, menej náročné na plochu. "Štrbinu na trhu na Slovensku vidia nové koncepty "malého“ občerstvenia typu "niečo na raňajky“ alebo len ako malé občerstvenie a posedenie pri káve v priebehu dňa. Základom je káva, ale s vyššou kvalitou kávy ako suroviny i vyššou kvalitou prípravy nápoja, čo doteraz dosť chýbalo. K tomu sa pridávajú produkty ako čerstvé pečivo, zákusok, malá bagetka a podobne,“ vraví Štensová. Podobným smerom ide aj slovenská firma Lander so sieťou Emporio, ktorá svoju činnosť rozdelila do troch konceptov: kaviareň, pekáreň a čokoládovňa. Tento rok k doterajším dvadsiatim pridá ďalšie dve prevádzky. Nováčikovia napredujú Výber krízového roku 2009 pre uvedenie svojej značky na Slovensku neoľutoval reťazec Subway, ktorý by mal počet svojich prevádzok zdvojnásobiť na osem, pričom do dnešného dňa spoločnosť predala už desať franchisingových licencií. "Rovnako ako pri počte reštaurácií očakávame zdvojnásobenie počtu predaných licencií do konca roku 2010,“ tvrdí Martin Princ, rozvojový manažér Subway Central & Eastern Europe. Podľa jeho slov je otváranie reštaurácií nezabehnutej značky pre záujemcov dvojsečná zbraň. Na jednej strane získava budúci prevádzkar príležitosť výberu vhodnej lokality, ale na druhej strane si ešte "neobsadené“ mesto vyžaduje omnoho väčšie investície do marketingu. Na rozdiel od Subway začala svoju slovenskú púť nemecká značka Nordsee v hlavnom meste a aj jej expanzia bude pokračovať v pomalšom tempe. Tento rok otvorí dve reštaurácie. "Prijatie prvej prevádzky Nordsee v Avione bolo ohromujúce v kladnom zmysle slova. Domnievam sa však, že na škodu veci ovplyvňuje zákazníkov skôr cena ako vskutku cielené zameranie sa na výber kvalitnej a zdraviu prospešnej stravy,“ hodnotí Tatiana Voleková zo spoločnosti N-Food, ktorá u nás reštaurácie prevádzkuje. Svoj 15. rok na Slovensku oslávi americký McDonald´s otvorením piatich nových pobočiek. Množiť sa bude aj nový koncept kaviarní McCafé, ktorý značka predstavila minulý rok v Trenčíne. Miroslav Hargaš 8.02.2010 www.hnonline.sk Úrokové sadzby zostávajú na 1 % - Rada guvernérov Európskej centrálnej banky dnes rozhodla, že ponechá kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenenú na rekordnom minime 1 %, a to už deviaty mesiac po sebe. ECB nezmenila ani depozitnú sadzbu, ktorá zostáva na 0,25 %, a ani jednodňovú refinančnú sadzbu, ktorá je stále na úrovni 1,75 %. Toto rozhodnutie však nebolo žiadnym prekvapením. Aj keď sa už eurozóna zotavuje z recesie, tempo jej rastu je stále pomalé a ožívanie krehké. Analytici sa domnievajú, že ECB nebude s rekordne nízkymi úrokovými sadzbami hýbať až do posledného štvrťroka tohto roka. Väčšina z ekonómov predpokladá, že banka ponechá úrokové sadzby na tejto úrovni tri štvrťroky a až v poslednom kvartáli 2010 ich zvýši na 1,5 %. Potom by mali podľa nich sadzby pomaly rásť a do júna 2011 dosiahnuť 2 %. Zdroj: TASR 04. február 2010 Slovenské pôžičky stratia úrokový strop - Maximálnu hranicu nahradí vágna formulácia v Občianskom zákonníku Aktuálne nesmú byť slovenské pôžičky drahšie ako 78 percent, čo je štvornásobok priemernej ceny, za ktorú úverujúce subjekty pôžičky požičiavajú. Myslí sa tým ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), do ktorej sa okrem úrokovej sadzby započítavajú aj všetky náklady, ktoré s úverom súvisia. Od leta sa ale úrokový strop stane minulosťou. Ani nie dva roky po jeho zavedení do praxe. Návrh zákona o spotrebiteľských a iných úveroch, ktorý je v súčasnosti v parlamente, ruší všetky vyhlášky a nariadenia, ktoré úrokový strop riešili. Zdôvodnenie predkladateľa pre tento krok v priložených dokumentoch chýba. TREND niekoľkokrát upozorňoval na nezmyselnosť úrokového obmedzenia, ktoré dotknuté spoločnosti vedeli šikovne obchádzať. No náhrada, ktorú tvorcovia za úrokový strop našli, je ešte nezmyselnejšia. Namiesto jasného čísla, ktoré nemá RPMN úveru prekročiť, sa majú poskytovatelia úverov riadiť nejasnou formuláciou v Občianskom zákonníku. Veľmi podobnou, akou sa doteraz riadili iba úvery, ktoré sa pod označenie „spotrebiteľské“ nezmestili. Po novom by cena všetkých spotrebiteľských a iných úverov nemala „podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch“. Priemernú výšku RPMN bude ale centrálna banka a rezort financií sledovať aj naďalej. Budú však slúžiť iba ako porovnávacia báza pre dlžníkov pred podpisom zmluvy. Aby vedeli, či si oproti priemeru trhu berú drahý či lacný úver. TASR 1.02.2010 Investment & Cooperation Forum Slovakia 2010 - SARIO v spolupráci s regiónmi proti kríze - Publikované: 01. 02. 2010 Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu SARIO Juraj Kiesel listom oslovil všetkých predsedov vyšších územných celkov, primátorov miest a predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorom informuje o zámere zorganizovať pracovné stretnutie predstaviteľov územnej i miestnej samosprávy s potenciálnymi zahraničnými investormi. Cieľom podujatia "Investment & Cooperation Forum Slovakia 2010" je hľadať spoločné nástroje na eliminovanie negatívnych dôsledkov hospodárskej krízy pri realizácii investičných zámerov na Slovensku. So žiadosťou o spoluprácu pri zabezpečení účasti potenciálnych investorov, ktorí sa budú môcť zaregistrovať do databázy agentúry sa generálny riaditeľ SARIO obrátil na veľvyslancov, vedúcich Obchodno-ekonomických oddelení Ministerstva hospodárstva SR, kooperačných partnerov SARIO vo vybraných teritóriách s investičným potenciálom a na niektoré zahraničné obchodné komory na Slovensku. Zástupcovia jednotlivých regiónov budú mať možnosť prezentovať svoj potenciál, ako aj potreby priamo pred podnikateľskými subjektmi, ktoré majú záujem na Slovensku investovať, respektíve vytvárať výrobno – exportné kooperácie. Podujatie sa uskutoční pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) dňa 9. marca 2010 v priestoroch MH SR na Mierovej 19 v Bratislave. Srdečne Vás pozývame na podujatie Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) pod názvom INVESTMENT AND COOPERATION FORUM SLOVAKIA. Fórum sa uskutoční dňa 9. marca 2010 pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR v Bratislave v priestoroch Ministerstva hospodárstva SR, Mierová 19 Bratislava. Cieľom je informovať investorov o investičných príležitostiach, potenciáli a potrebách jednotlivých regiónov Slovenska (VUC). Zástupcom regiónov, miest a obcí bude poskytnutý dostatočný priestor na bilaterálne rokovania so zástupcami investorov. Bilaterálne rokovania nasledujúce po spoločných prezentáciách jednotlivých regiónov, budú rozdelené do štyroch častí, a to: Centrá zdieľaných služieb (SSC) a informačno-komunikačné technológie (ICT) Priemysel (s dôrazom najmä na strojárstvo, automobilový priemysel, elektrotechniku a energetiku) a priemyselné parky Veda a výskum Cestovný ruch a turizmus Konferencia poskytne prehľad o trendoch v spomínaných oblastiach a zhodnotí súčasný stav. Veríme, že odborné fórum ukáže nové možnosti rozvoja podnikateľského prostredia na Slovensku a nadchádzajúce trendy. V prílohe nájdete oficiálny program konferencie, ktorý sa bude priebežne aktualizovať na internetovej stránke. Veľmi radi privítame Vašu účasť na tejto prestížnej akcii. Ak máte záujem, vyplňte registračný formulár. Po registrácii Vám zašleme kompletný program aj s pozvánkou. V prípade problémov pri registrácii alebo všeobecných otázok prosím kontaktujte +421-2-58260211 (Miklošková Barbora), alebo +421-2-58260245 (Marušík Jozef), prípadne zašlite e-mail na forum@sario.sk . V Senci vyrastie slovenský Parndorf - Nákupných parkov na Slovensku stále nie je dosť. Firma Senec Real, za ktorou stojí IPEC Group, plánuje v blízkosti Senca v tomto roku začať stavať maloobchodný areál na ploche takmer 35-tisíc štvorcových metrov. Kľúčovým faktorom projektu za 13,8 milióna eur, ktorý zamestná 269 ľudí, je blízka diaľnica D1 a cesta Senec – Pezinok. „Očakávame tranzitných zákazníkov z celého Slovenska a Poľska,“ hovorí Silvester Petrezsél, obchodný riaditeľ IPEC Group. Slovákov treba získať Projekt D1 Fashion Outlet & Business Centrum Senec počíta v piatich etapách s priestormi pre hobby a záhradné centrum, halu voľného času, s bežnými obchodmi a outletom. Práve maloobchodný outlet vo väčšom meradle na Slovensku zatiaľ neexistuje. Ide o jeden z najmladších obchodných konceptov, ktorý výrobcom umožňuje predať starší, prípadne nesezónny tovar. Pochopiteľne za zníženú cenu o 30 až 70 percent Najbližší outlet, ktorý aj Slováci dobre poznajú, sa nachádza v rakúskom Parnodorfe medzi Bratislavou a Viedňou. S viac ako 37-tisíc štvorcovými metrami bude najväčšou konkurenciou seneckým obchodom. „Berieme to ako výzvu. V západnej Európe je trend znižovania tržieb v klasických nákupných centrách a shipping malloch a, naopak, zvyšovania tržieb v Outletoch a takzvaných výpredajových value centrách,“ tvrdí Petrezsél a dodáva, že ceny nájomného budú vysoko konkurenčné. Podľa Martina Bira, retail consultanta, CB Richard Ellis, však treba blízkosť rakúskeho outletu dobre zvážiť práve pre blízkosť Parndorfu, ktorý už získal slovenských zákazníkov. „Aby nenastala situácia, že na projekt budú skúpené predražené pozemky, následne sa to premietne do cien prenájmov a v konečnom dôsledku do koncových maloobchodných cien pre spotrebiteľov,“ myslí si Biro. Miesto pre jedného Jedným z rozhodujúcich faktorov úspechu je aj schopnosť investora priniesť svetoznáme značky za outletové ceny. Pre prvú fázu má už Senec údajne zazmluvnených osem až desať z pätnástich. Podľa Alexandra Rafajloviča, šéfa výskumu Cushman & Wakefield, však stačí súčasný maloobchodný trh len na uživenie jedného outletu. „Je jasné, že v strednodobom horizonte na Slovensku viac ako jedno centrum neuvidíme,“ uzatvára Rafajlovič. 27.014.2010 Miroslav Hargaš Vláda odklepla novelizáciu zákona o konkurze a reštrukturalizácii - Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú dnes schválila vláda a ktorá sa bude v parlamente prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, má prispieť k odstráneniu nedostatkov súčasne platnej legislatívnej normy z roku 2005. Jedinú zásadnejšiu pripomienku k návrhu mala Sociálna poisťovňa, tú však vládny kabinet odmietol. "Sociálna poisťovňa mala výhradu v súvislosti s poradím uspokojovania pohľadávok jednotlivých konkurzných veriteľov. Sociálna poisťovňa si zrejme predstavuje, že by mala mať nejaké výsostnejšie postavenie, s čím sa však filozofia nami predkladanej novely nestotožňuje, prešiel teda návrh, ktorý predložilo Ministerstvo spravodlivosti," uviedla po rokovaní vlády ministerka spravodlivosti Viera Petríková. Novým spôsobom sa upravuje oprávnenie veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zákon rozoznáva úpadok vo forme platobnej neschopnosti alebo predĺženie, upravujú sa náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť dlžníka. Novodefinovaný je aj proces vyhlásenia konkurzu na základe veriteľského návrhu, predlžuje sa lehota na rozhodnutie súdu, zavádza sa povinnosť zložiť kauciu v uvedenej výške v prípade využitia práva veriteľa poprieť pohľadávku a iné. Na základe zákona je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť alebo predlženie svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť možno predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením dvoch peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Návrh novely zákona upravuje aj potreby súčasnej problematiky reštrukturalizácie a konkurzného konania strategických podnikov. Upravuje postavenie veriteľa, ktorým je poskytovateľ verejnej pomoci v konkurznom konaní v záujme umožniť a uprednostniť reštrukturalizáciu podnikov v tých prípadoch, kedy by inak tieto vstúpili do konkurzu. Novelizácia zákona o konkurze zohľadňuje účinky existujúcej hospodárskej krízy a uprednostňuje riešenie nepriaznivej finančnej situácie hospodárskych subjektov využitím reštrukturalizácie pri súčasnej dôslednej ochrane práv zamestnancov. Súd napríklad v prípade veriteľského návrhu najprv do piatich dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis veriteľského návrhu spolu s výzvou, aby sa do 20 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil, že nie je v úpadku. Takáto výzva sa nezverejní v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu alebo o zastavení konkurzného konania môže podať odvolanie veriteľ, ktorý je účastníkom konania. TASR 27.01.2010 Makúch: Vládu budem kritizovať neverejne - Priority Národnej banky Slovenska. Nový guvernér banky Jozef Makúch v Rozhovore týždňa pre HN: Chce zachovať objektivitu centrálnej banky. Preto nebude hodnotiť rozhodnutia vlády, to nechá na parlament a voličov. Pri dôchodkoch vidí problém v demografickom vývoji. Na možný rast priamich a nepriamich daní nevidí vhodný čas. Boli ste v okruhu kandidátov na guvernéra centrálnej banky, no nakoniec to predsa len bolo prekvapenie, keďže parlament nepriamou novelou umožnil pokračovať vo funkcii Ivanovi Šramkovi. Kto vás oslovil? Oslovil ma vtedajší guvernér Šramko, keď sa rozhodol, že nebude ďalej kandidovať. Pán premiér súhlasil. Nastupujete pol roka pred voľbami. Aký vzťah chcete mať s vládou? Taký, aký nám vymedzuje zákon. Chceme byť objektívna inštitúcia. Pri vymenovaní ste povedali, že je správne kritizovať vládu. Čo považujete momentálne za hodné kritiky? Necitujete ma presne. Hovoril som, že každá centrálna banka musí byť vždy nespokojná s tým, ako vláda pracuje so štátnym rozpočtom, aby bola impulzom na intenzívnejšie a lepšie kroky vlády v tejto oblasti. To je veľmi veľký rozdiel. Nie sme inštitúcia, ktorá by ju mala hodnotiť, kritizovať. Na to je tu parlament a voliči. My sa budeme vyjadrovať k problémom týkajúcim sa našich kompetencií. Ak nejaký bude, budem uprednostňovať neverejné diskusie. Verejné diskusie sú podľa môjho názoru tou poslednou, a nie veľmi vhodnou cestou, ktorá sa často spolitizuje. My chceme zostať apolitickí. Aké problémy momentálne vidíte vo verejných financiách? V súčasnosti by som ani nehovoril o problémoch. Jedna vec je projekt konsolidácie ministerstva financií. Je ambicióznejší, než žiada Európska komisia. Žiada skonsolidovať rozpočty, teda znížiť deficit pod tri percentá do roku 2013 a rezort financií to naplánoval na rok 2012. Ťažko možno tomu niečo vyčítať. Otázka je, ako sa bude plniť. Náš názor je, že konsolidácia by mohla byť ambicióznejšia a vieme si predstaviť, že by sa schodok rozpočtu zlepšoval ročne o jedno percento. Ale vláda má svoje priority. Myslím si však, že najviac sa dá pomôcť sociálnej situácii tým, že sa investuje do vedy a vzdelania. Je to dlhodobý proces. Potrebujeme vzdelaných ľudí, ktorí ovládajú moderné technológie, čo sa následne prejaví aj na zlepšení ich sociálneho postavenia. Vláda chystá zákon, ktorým by prikázala penzijným spoločnostiam zhodnocovať úspory tak, ako v prvom pilieri. Je to možné? V súčasnom predvolebnom období sa často uprednostňujú politické riešenia, ktoré majú svoj účel a ku ktorým mi neprináleží sa vyjadrovať. Obdobie pred voľbami nie je vhodné na opatrenia systémového charakteru. Predpokladám, že koncepčné riešenie bude musieť prijať vláda, ktorá vzíde z volieb. K akým zmenám bude treba pristúpiť? Neviem, aké konkrétne nástroje bude preferovať budúci volebný program, sú rôzne možné kombinácie nástrojov. To nie je vec centrálnej banky. Problém, ktorý sa nedá obísť, je demografický vývoj. Predpokladám, že neskorší odchod do dôchodku ako jeden z nástrojov sa z budúcich úvah nebude dať vylúčiť. Keď zámer zhodnocovať úspory podľa valorizácie v prvom pilieri vláda naozaj uzákoní, budete s ňou hovoriť o svojich výhradách? Je to predčasné, o žiadnom návrhu nie sme informovaní. Keď to bude aktuálne, budeme diskutovať na odbornej úrovni. Budete komentovať aj skoršie zmeny v druhom pilieri? Mám na mysli polročné obdobie posudzovania miery zhodnotenia, kvôli ktorému DSS-ky vypredali akcie. Nebolo by vhodnejšie predĺžiť toto obdobie? Národná banka túto tému už komentovala dostatočne. Nevidím dôvod, aby som niečo nové k tomu dodával. Osobne si myslím, že v rámci nového riešenia penzijného systému budú riešené aj takéto otázky. Išlo o poslanecký návrh, ktorý nebol predložený do pripomienkového konania, a preto nebol vytvorený priestor na diskusiu a jeho analytické posúdenie. Návrh sa dal komentovať až dodatočne, čo nepokladám za šťastné riešenie, pretože diskusia už nemôže návrh ovplyvniť. Nemrzí vás, že doteraz vás vláda nevypočula v tejto veci? To nie je otázka toho, či ma niečo mrzí alebo nemrzí. To by sa nedala vykonávať táto funkcia. Vláda má svoje ciele, najmä potrebuje osloviť voličov, chce vyhrať voľby. Je to fakt. Myslím si, že rovnako by postupovala každá. Vy ste však inštitúcia, ktorá dokáže občanom povedať, čo je pre ekonomiku dobré a čo je pod vplyvom volieb. Národná banka by nemala svoje stanoviská využívať na ovplyvňovanie volieb. Naopak. Čím je bližšie k voľbám, tým by mali byť naše vyjadrenia zdržanlivejšie. Čerstvým opatrením je zníženie spotrebnej dane na naftu. Je to dobre načasované, nie z hľadiska volieb, ale ekonomiky? To môžem zhodnotiť ako človek, ktorý šoféruje auto na naftu. Pokiaľ ide o zníženie ceny nafty, keby to bolo skôr, mal by som už dávnejšie nižšie náklady... (smiech). Ale z hľadiska zodpovednosti Národnej banky a ako člen Rady guvernérov ECB, nepokladáme za potrebné uvedené rozhodnutie komentovať, pretože formulované je aj podľa NBS rozpočtovo neutrálne. Otázka mala súvis s výpadkom príjmov vo výške sto miliónov eur, no má ich ušetriť až ďalší kabinet. Je to dôveryhodné? Vy chcete, aby som povedal, či je vláda dôveryhodná alebo nie. Opatrenia vlády nehodnotím z hľadiska dôveryhodnosti. Hodnotím to ako jedno z opatrení, ktoré je vo fiškálnom balíku ako celku. Keď bude dodržaná fiškálna konsolidácia, budeme radi. Ak bude rýchlejšia, budeme spokojnejší. Ale nevidím dôvod vyberať toto opatrenie a špeciálne ho hodnotiť. Ak bude plnenie rozpočtu za rok 2010 v poriadku, nebude to pre banku problém. Verejný dlh má v tomto roku prekročiť 40 a v budúcom 42 percent. Nie je nárast dlhu za tri roky o 15 percent prirýchly? Nárasty v iných štátoch boli rýchlejšie a sú v oveľa horšej pozícii. Slovensko naozaj nie je témou ani na rokovaniach Rady guvernérov ECB. Som schopný pochopiť argumenty, že ako reakcia na krízu dlh rástol. Je však hlboko pod hranicou 60 percent, neviem o tom, že by to ohrozovalo naše ratingové hodnotenia alebo bolo v rozpore s kritériami. Z nášho hľadiska neohrozuje stabilitu slovenskej ekonomiky. Skôr ma zaujíma, aké to bude v budúcnosti. Už nie je dôvod na ďalšie prudké rasty, nastáva obdobie konsolidácie. Vidíte dôvod na nárast priamych alebo nepriamych daní v najbližšom období? Neviem o tom, že by rast priamych a nepriamych daní bol témou týchto dní. Nemalo by však ísť o riešenie len v rámci jednej skupiny nástrojov, ale malo by ísť o komplexné systémové riešenia, na ktoré nie je vhodný čas. Časté zmeny systému môžu negatívne pôsobiť na podnikateľské prostredie. V období roka? Neviem, ako dopadnú voľby, aká bude koalícia, vládny program. Všeobecne, riešenia len cez dane obyčajne nie sú riešenia systémové, sú krátkodobé, na niečo reagujú. Tak to bolo aj so spotrebnou daňou. Jej zmenou sa reagovalo na konkrétnu vzniknutú situáciu vyvolanú reakciou dopravcov na zavádzanie mýtneho systému. Sme už z krízy von? Sme malá otvorená ekonomika, ktorá je oveľa volatilnejšia, kde sa výkyvy prejavia výraznejšie. Preto bol aj pokles ekonomických ukazovateľov počas krízy výraznejší, ako napríklad v českej ekonomike, ktorá je väčšia a uzavretejšia. Keď sa svetová ekonomika zotavuje, tak v našom prostredí sa to prejavuje výraznejšie. Očakávaný vývoj HDP na tento rok a prognózy na ďalšie roky, ktoré už NBS zverejnila, sú optimistické. Kríza ustupuje, no stabilizácia je zatiaľ len veľmi krehká. Je potrebné, aby sa priaznivé ukazovatele potvrdili niekoľko štvrťrokov za sebou, aby sme mohli hovoriť o udržateľnosti vývoja. Neočakávate po vyprchaní stimulov návrat recesie? Neočakávam návrat recesie v dohľadnom čase. Ďalšia kríza bude, ale je otázka, či za desať alebo za dvadsať rokov. Krízy sa opakujú cyklicky. Hĺbka a dĺžka cyklu sa však dajú ťažko predpovedať. Medzi krízami je však príjemné obdobie príležitostí. Nebude pre nás euro v zotavovaní prekážkou? To, že máme euro, hodnotím pozitívne, pomohlo nám zmierniť dosahy krízy. Dôležitá je systémová stabilita a tú si Slovensko zachovalo. Problémom ešte zostáva nezamestnanosť, ktorá reaguje na tento vývoj s oneskorením. Tí, ktorí majú problém so zamestnaním, to zlepšenie zatiaľ nepociťujú a rast ukazovateľov zamestnanosti očakávame na budúci rok. Nezamestnanosť by sme neboli vedeli vyriešiť, ani keby sme mali slovenskú korunu. Keby sme v čase vyvrcholenia krízy mali korunu, kurz by sa mohol pohybovať napríklad v úrovniach nad 40 korún za euro. Keďže sme malá a otvorená ekonomika a možnosti takejto ekonomiky reagovať menovými nástrojmi na väčšie výkyvy sú veľmi malé a nemusia byť účinné, zavedenie eura je nesporne prínosom. Banky sa najnovšie veľmi ohradili proti poslednej aktivite vlády, ktorá chce každej banke prikázať zaviesť základný balíček služieb. Je to legitímna požiadavka? Je to zatiaľ vládny návrh. Bolo by, pravdaže, lepšie, keby prešiel pripomienkovaním. Možno aj preto bola diskusia taká vzrušená. Nie je dobré, keď sa takto začína rokovanie. Hlavy mali zostať chladné. Kým zákon bude schválený v parlamente, je ešte dosť času a priestoru na diskusiu a doriešenie technických otázok. Nemyslím si preto, že je potrebné, aby vláda stiahla svoj návrh. V Belgicku podobný balík je, funguje, je to v súlade s európskymi direktívami. Posledný veľký výkyv koruny sme zažili v roku 2006, keď premiér Fico povedal, že euro prijmeme, keď to bude prospešné pre ľudí. Vtedy sa uskutočnilo legendárne vysvetľovacie stretnutie guvernéra Šramka a premiéra. Plánujete niečo také? Bol som na stretnutí, ktoré bolo na úrovni bankovej rady. Bolo dobré, že sa uskutočnilo. Naštartovalo systém komunikácie, ktorý funguje dodnes. Obe strany sú schopné navzájom sa počúvať. Kto je Jozef Makúch Nový guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch vyštudoval financie na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Po štúdiu nastúpil do Štátnej banky československej ako úverový inšpektor. Neskôr bol členom Predstavenstva Poľnobanky. Do NBS prišiel v roku 1993 ako člen bankovej rady, neskôr bol vrchným riaditeľom výskumného úseku NBS. Od roku 2000 do roku 2005 viedol Úrad pre finančný trh a stal sa predsedom Rady Úradu pre finančný trh. Do NBS sa vrátil v roku 2006 ako člen bankovej rady a od februára 2007 bol výkonným riaditeľom pre oblasť bezpečnosti a hospodárenia. Je ženatý a má tri deti. Ľubomíra Raková 18.01.2010 www.hnonline.sk Moodys: Grécku a Portugalsku hrozí pomalá smrť - ATÉNY. Obavy týkajúce sa finančnej situácie Grécka znervózňujú trhy. Ratingová agentúra Moody's síce nepočíta s jeho kolapsom, ale varuje pred pomalým vykrvácaním. Podobný scenár agentúra predpovedá aj Portugalsku. Podľa hodnotenia Moody's hrozí Grécku a Portugalsku "pomalá smrť". Agentúra v stredu (13.1.) upozornila na to, že obe krajiny musia vynakladať veľkú časť svojich prostriedkov na splácanie dlhov, pričom investori požadujú vysoké rizikové prirážky, aby boli ochotní vlastniť dlhopisy týchto krajín. Moody's tvrdí, že obe krajiny sa ešte môžu vyhnúť katastrofe, ale musia urýchlene konať. Predovšetkým Grécku sa kráti čas. Obavy z platobnej neschopnosti krajiny už niekoľko týždňov znervózňujú trhy. Grécko vlani zaznamenalo rozpočtový schodok na úrovni 12,7 % a jeho celkový verejný dlh predstavuje 125 % hrubého domáceho produktu (HDP). Moody's tesne pred Vianocami znížila rating dlhodobých záväzkov Grécka na A2. Záväzky Portugalska zatiaľ hodnotí o niečo lepšie na úrovni Aa2. Hodnotenie Grécka agentúrou Moody's je však o dva stupne vyššie než ďalších dvoch agentúr, Standard & Poor's a Fitch, ktorých rating krajiny je na úrovni BBB+. Rekordné poistenie platobnej neschopnosti Riziková prirážka na grécke dlhopisy voči referenčným nemeckým dlhopisom sa vyšplhala na 250 bázických bodov. Rekordnú úroveň dosiahli aj náklady na poistenie proti platobnej neschopnosti Grécka. Podľa údajov spoločnosti CMA vyskočili swapy úverového zlyhania (Credit Default Swaps, CDS) na grécke dlhopisy o 49 bázických bodov na 328 bodov. Aj keď je napríklad Nemecko stále považované za nízkorizikové, investori sú už voči európskym krajinám skeptickejší než kedysi. Poistenie proti riziku platobnej neschopnosti vyspelých európskych krajín je po prvý raz drahšie než poistenie proti platobnej neschopnosti európskych firiem. Príčinou je vysoká zadlženosť mnohých vyspelých krajín. Navyše problémy Grécka vyvolali obavy o budúcnosť spoločnej európskej meny, aj keď mnohí experti počítajú s tým, že ostatné krajiny eurozóny Grécku pomôžu. Podľa analytikov Moody's je riziko náhleho pádu Grécka a Portugalska zanedbateľné. Ratingy oboch krajín však zostanú pod tlakom. Vlády oboch krajín budú možno donútené zvýšiť dane, čo pribrzdí investície a podporí odchod mnohých občanov do cudziny. Falšovali štatistiky, pomoc nechcú Grécka vláda v piatok predložila Európskej komisii (EK) úsporný plán, ktorý by mal v priebehu troch rokov znížiť rozpočtový schodok pod 3 % HDP. Grécko chce v tomto roku obmedziť deficit na 8,7 % HDP, v roku 2011 na 5,6 % a v roku 2012 na 2,8 %. Premiér George Papandreou v stredu vyhlásil, že Grécko nepožiada o pomoc Medzinárodný menový fond (MMF). Priznal tiež, že krajina v minulosti falšovala svoje štatistiky. Zrejme to bude vyšetrovať aj EK. Grécko sa pre nespoľahlivosť oficiálnych štatistík ocitlo pod paľbou kritiky. Komisia v utorok uviedla, že grécky štatistický úrad je neefektívny a podlieha politickým zásahom. Bývalá konzervatívna vláda na jar 2009 nahlásila Bruselu schodok iba vo výške 3,7 %. Nová vláda premiéra Papandreoua potom údaj korigovala výrazne smerom hore. Informoval o tom Financial Times Deutschland. sobota 16. 1. 2010 TASR Všetky meny sveta čaká pád - Kto raz začne s tlačením peňazí, nikdy s tým nebude chcieť skončiť a to až do úplného rozvratu menového systému. Vo všeobecnosti sa hovorí, že jedna z funkcií peňazí a teda meny je uchovávateľ hodnôt. Túto funkciu obsahuje každá ekonomická príručka, či kniha, v ktorej sa hovorí o peniazoch a ich podstate. Vytlačiť vybrali.sme autor: Stanislav Panis čas vytvorenia: 13. 1. 2010, Skúsme si však položiť otázku, ako dobre a kvalitne dokázala byť táto funkcia aj v skutku napĺňaná a obzrime sa spätne do minulosti. Porovnajme teda reálnu hodnotu mien z pred storočia voči súčasnosti. Časová hodnota a ďalšie problémy Iste, jeden dolár dnes je viac ako jeden dolár zajtra a menej ako jeden dolár včera, čo zobrazuje časovú hodnotu peňazí (ktorá bude existovať vždy, kým bude človek preferovať väčšiu spotrebu v budúcnosti pred menšou dnes- teda radšej si odoprieť jedno jablko dnes za to, že zajtra budem môcť zjesť dve). No okrem tohto faktora nám tu vyskakujú ďalšie nezrovnalosti a dôvody, prečo hodnota a kúpna sila spomínaného dolára zo začiatku 20. storočia bola výrazne odlišná, silnejšia ako je tomu dnes a prečo, pokiaľ sa menový systém a banková legislatíva nezmení, tento trend bude pokračovať (s krátkymi korekciami) do budúcnosti. Neexistencia povinnosti výmeny meny za fyzické aktívum Prvým dôvodom, prečo si meny nebudú plniť funkciu uchovávateľa hodnôt, je zrušenie systému zlatého štandardu. Teda systému, v ktorom vláda alebo centrálna banka garantovala výmenu papierových peňazí za fyzické aktívum drahého kovu (ktorý nemožno len tak vyprodukovať mávnutím čarovného rotora tlačiarenského stroja). Teda v minulosti platilo, že každý jeden dolár bol krytý istým (fixným) objemom zlata. Dnes si každá centrálna banka môže vytlačiť (a v čase krízy to aj robí) peňazí, koľko jej „hrdlo ráči." Za účelom podpory ekonomiky, vyhnutiu sa údajnej hrozby deflácie, či na podporu zamrznutého úverového trhu alebo vysatia toxických aktív na účtoch komerčných bánk (alebo to zdôvodní akokoľvek inak). Samozrejme, už nie doslovne, keďže väčšina peňazí má dematerializovanú podobu zápisov na účtoch. Krytie peňazí nádejou To však nemení podstatu problému. Čím sú kryté tieto peniaze? „Do jednotlivých ekonomík sveta sa nalievajú bilióny nepokrčených peňazí za nízke úroky, ktorých nominálne hodnoty sú kryté skôr nádejou ako objektívnou realitou," povedal výstižne slovenský ekonóm Robert Holcz. Teda nálev peňazí pokračuje rýchlejšie ako rast produktu. Napríklad len v roku 2009 hoci došlo ku kontrakcii výstupu US ekonomiky, menové agregáty vykázali stále nárast. Reálne tak na menší objem produktu pripadalo nominálne viac peňazí, čím ich reálna hodnota zákonite musela poklesnúť. Dobrým indikátorom tejto skutočnosti bol nárast cien zlata vysoko nad 1000 dolárov. Fiat Money Dnešný menový systém je tak položený na základoch toho, čo sa v literatúre označuje ako „Fiat Money" teda v podstate nekryté peniaze s núteným obehom zo zákona, ktoré majú hodnotu, ako vysvetľuje samotný FED len dovtedy, „kým ľudia budú akceptovať tieto nekryté peniaze ako prostriedok výmeny za tovary a služby, ktoré predávajú a kým budú odmenení nakúpeným tovarom a službami výmenou za tieto peniaze." Viera v brzdu nadmerného tlačenia Ľudia majú stále zo zotrvačnosti zvyk akceptovať tieto „vzduchové" peniaze, keďže v minulosti boli kryté zlatom a nie celkom si väčšina z nich uvedomuje, že tieto staré časy sa pominuli. Od zrušenia zlatého štandardu sú tak papierové peniaze kryté len vierou. Vierou v to, že nebude vytlačených až príliš veľa papierikov s potlačou bankoviek a portrétom mŕtvych prezidentov, či iných významných osobností. Pretože neexistencia povinnosti výmeny peňazí za reálne fyzické aktívum znamená viac menej neobmedzený vrchný limit tlačenia peňazí. Frakčný systém bankových rezerv a multiplikácia vkladov Okrem tlačenia peňazí centrálnymi bankami však meny extrémne zraňuje aj existencia tvorby peňazí cez takzvanú multiplikáciu bankových vkladov a teda tvorbu depozitných peňazí. Toto je možné ak existuje, tzv. frakčný rezervný systém, kde si banky musia vytvárať rezervy len z časti vkladov a zvyšok môžu poskytovať na úvery. Takto sa pôvodný vklad v ideálnom prípade multiplikuje, až kým sa predpísané rezervy bankového systému nerovnajú prvotne vloženému vkladu. Napríklad pri povinných rezervách 5% z vkladov (teda úspor) by mohol tak vzniknúť teoreticky 20-násobok nových peňazí pôvodného vkladu. Rakúska ekonomická škola toto označuje ako kreovanie peňazí z ničoho a manifest inflácie (von Mises), teda javu kde peniaze strácajú svoju kúpnu silu. Inflácia sa žiaľ stala normalitou A to sa za posledné desaťročia dostalo až tak ďaleko, že inflácia je dnes vnímaná ako niečo úplne prirodzené a normálne a dokonca sa tomuto prispôsobila menová politika centrálnych bánk, keď väčšina z nich má svoj cieľ v trvalom raste úrovne spotrebiteľských cien (napr. ECB má inflačný cieľ 2,0%). Pritom v minulých storočiach bola pre US (aj svetovú) ekonomiku typická skôr deflácia, ktorá sprevádzala ekonomický rast. Od roku 1785, keď bol dolár oficiálne uzákonený ako mena novovzniknutej únie štátov, vzniknutej z kolónii, ktoré sa oslobodili s pod nadvlády britskej koruny až do roku 1913 bol vo väčšej či menšej miere uchovávateľom hodnôt. Čo prišlo v tomto roku? Je to dátum, kedy vznikol na základe tajných rokovaní na Jekyll Islande Federálny rezervný systém. 10 rokov pred vznikom FEDu bola v US ekonomike priemerná ročná inflácia pod úrovňou 1%. Priemer 10 rokov po tejto udalosti však priniesol priemernú ročnú úroveň inflácie presahujúcu 6%. Niektorí ekonómovia tak tvrdia, že číslo 13 v letopočte 20. storočia prinieslo v skutku veľké nešťastie pre US ekonomiku a označujú to za začiatok pádu dolára a jeho postupnej a trvalej erózie, ktorá sa zo začiatku neprejavovala výrazne a až postupne nadobúdala stále zreteľnejšie obrysy. Buď zmena alebo apokalypsa Kto raz začne s tlačením nekrytých peňazí, nikdy s tým nebude chcieť skončiť a to až do úplného rozvratu menového systému a apokalypsy. Navyše s jedlom rastie chuť. Preto nemáme pochýb o tom, že dolár, ale aj iné hlavné meny sveta fungujúce na princípe Fiat Money budú z dlhodobého hľadiska voči reálnych aktívam a drahým kovom stále len strácať hodnotu a silu. A to na pravidelnej a konštantnej báze. (Meny môžu posilňovať len voči sebe navzájom a nie voči drahým kovom a ak áno tak len krátkodobo) Známi investori ako Jim Rogers alebo Marc Faber to tvrdia už dlhšie. Faber sa dokonca vyjadril, že dolár padne na hodnotu nula (aj keď to bude ešte nejaký čas trvať) a inflácia v USA bude taká, že FED bude tlačiť bankovku s nominálom 1 mil. USD. Nuž ak vychádzame, že Američania (a vôbec aj mnohé iné národy) sú nepoučiteľní (ako tvrdí Paul Krugman), v skutku by sa mohol opakovať scenár z Weimarskej nemeckej republiky. Najmä ak sa neuskutočnia žiadne zmeny v menovom systéme a systéme bankových rezerv a kreovania peňazí z ničoho bez existencie úspor. Ako povedal profesor Madridskej univerzity Jesus Huerta del Soto návrat k zlatému štandardu a 100% krytie vkladov rezervami by obnovilo vážnosť mien ako nástroja na uchovávanie hodnôt v prostredí, kde by bola deflácia prirodzená a prejavom prosperity ekonomiky. To však zatiaľ neohrozí.... Dôkaz pádu dolára To, že hodnota dolára ako meny zostúpila za posledné storočie až do suterénu, svedčí o tom aj nasledujúca štatistika: Na to aby si Američan v 2010 mohol kúpiť to, čo v roku 1910 za 1 USD, dnes potrebuje na základe dát porovnania úrovne spotrebiteľských cien viac ako 23 dolárov. Alebo inak povedané, US daňovému poplatníkovi stačilo menej ako 5 centov v roku 1910 na rovnaký nákup, za ktorý dnes musí dať 1 dolár. Dúfam, že tak nie je potrebný ďalší dôkaz o tom, že dolár je ako pacient vo veľmi kritickom stave a jeho ďalší pád je z dlhodobého hľadiska nevyhnutný. Stanislav Panis Čile vstupuje do OECD - Čile sa stane prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá vstúpi do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Minister financií Andrés Velasco a generálny tajomník OECD Angel Gurría dnes v Santiago de Chile podpísali prístupovú dohodu. Aby sa Čile stalo 31. členskou krajinou OECD, musí dohodu ešte ratifikovať čílsky parlament, informovala dnes OECD. Organizácia podľa vlastných vyjadrení ocenila prijatím Čile dve desaťročia dobrej hospodárskej politiky krajiny. Gurría tiež pochválil nepretržité reformné úsilie krajiny. OECD vznikla v roku 1961 v Paríži a postupne sa z nej stalo dôležité medzinárodné fórum, kde sa diskutuje o hospodárskej politike a prijímajú významné dohody. Jej cieľom je pomáhať ekonomickému rozvoju, stabilizácii a rozvoju medzinárodných finančných trhov a potláčaniu nezamestnanosti. Snaží sa tiež tvrdo bojovať proti daňovým rajom. Slovensko vstúpilo do OECD v roku 2000 ako 30. členská krajina. Informovala o tom agentúra DPA. TASR 11.01.2010 Miera solidarity pri výpočte dôchodkov sa od januára zníži - BRATISLAVA. Miera solidarity pri výpočte dôchodkov sa od januára tohto roka opäť mierne zníži. Týka sa to osôb, ktorých priemerná hrubá mzda od roku 1984 bola pod úrovňou priemernej mzdy na Slovensku v jednotlivých rokoch. V roku 2009 sa týmto poistencom pri výpočte dôchodku brala do úvahy ich skutočná priemerná mzda od roku 1984, pričom sa im vo výške dôchodku zohľadňovalo aj 24 % zo sumy, ktorá im chýbala do dosiahnutia priemernej mzdy na Slovensku. V roku 2010 sa v tomto prípade zohľadní už len 20 % zo sumy, ktorá žiadateľovi o dôchodok chýbala do dosiahnutia priemernej mzdy. Solidarita pri výpočte najnižších dôchodkov sa má postupne znižovať až do konca roka 2014. Od roku 2015 majú dôchodky zodpovedať skutočným príjmom, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie. Výnimkou budú len odvody z príjmov od trojnásobku do štvornásobku priemernej mzdy, ktoré výšku budúceho dôchodku neovplyvnia. S miernym znížením solidarity sa súčasne od januára 2010 mierne zvýši zásluhovosť pri výpočte dôchodkov v prípade osôb, ktorých priemerná hrubá mzda od roku 1984 bola vyššia ako 1,25-násobok priemernej mzdy na Slovensku v jednotlivých rokoch. V roku 2009 sa týmto osobám pri výpočte dôchodku bralo do úvahy 76 % zo sumy, ktorá je v rozmedzí 1,25-násobku až trojnásobku priemernej mzdy na Slovensku. V roku 2010 sa však bude brať do úvahy už 80 % zo sumy nad úrovňou 1,25-násobku priemernej mzdy až do trojnásobku priemernej mzdy žiadateľa o dôchodok. nedeľa 3. 1. 2010 SITA Maximálny rodičovský príspevok dosiahne 256 eur - Maximálna výška rodičovského príspevku sa od dnešného dňa zvýšila na 256 eur (7712,26 Sk). Do platnosti totiž vstúpil zákon, ktorý stanovuje dve úrovne tohto príspevku. Ten sa diferencuje v závislosti od toho, či rodič pred jeho poberaním pracoval a ako dlho. Rodičia, ktorí boli zamestnaní a vzdali sa práce pre starostlivosť o dieťa, dostanú od januára zvýšenú sumu príspevku 256 eur (7712 Sk) mesačne. Nižší príspevok - 164,22 eura (4947 Sk) získa rodič, ktorý pred narodením dieťaťa nepracoval a neplatil príspevky na nemocenské poistenie. Priznaný bude tiež osobe, ktorá bola zamestnaná iba krátkodobo, či nesplnila podmienky nároku na materský príspevok. Poberateľom spomínaného príspevku sa môže stať len rodič, ktorý sa rozhodne pre osobnú starostlivosť o dieťa a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť. Valorizácia rodičovského príspevku sa zároveň posunula na 1. januára kalendárneho roka. Podľa doterajšej legislatívy sa jeho výška upravovala vždy k 1. septembru. TASR 1.01.2010 Prezentácia SARIO pre delegáciu filipínskych podnikateľov - Publikované: 17. 12. 2009 Agentúra SARIO v spolupráci s FIRMOU VGent zorganizovala prezentáciu investičných a obchodných možností na Slovensku pre delegáciu filipínskych podnikateľov, ktorí sú na návšteve Slovenska v dňoch 16. až 20.decembra. Prezentácia sa uskutočnila v priestoroch Ministerstva hospodárstva SR a okrem filipínskej delegácie a zástupcov agentúry SARIO sa na nej zúčastnil aj veľvyslanec SR akreditovaný pre Filipíny Štefan Rozkopál a vedúci OBEO akreditovaný pre Filipíny Vladimír Pristaš. Ekonomické a investičné prostredie SR a služby agentúry SARIO predstavil Jozef Marušík zo Sekcie priamych zahraničných investícií SARIO a možnosti obchodnej výmeny medzi SR a Filipínami prezentovala Miroslava Kudelásová zo Sekcie zahraničného obchodu SARIO. Predstavitelia filipínskej delegácie a riaditeľ firmy VGent Ján Dina prejavili záujem o návštevu a stretnutie s veľvyslanom SR a s OBEO v Manile počas odovzdávania poverovacích listín. Diskutovalo sa aj o možnej misii slovenských podnikateľov na Filipíny v roku 2009 a tiež o obchodných možnostiach v oblasti potravinárstva, či cestovného ruchu. Spomenuté boli aj možnosti investovania do obnoviteľných energií. Banánová obchodná vojna sa údajne skončila - Banánová obchodná vojna sa skončila. Európska únia (EÚ) po desaťročia trvajúcom spore dosiahla dohodu s latinskoamerickými a ďalšími menšími pestovateľmi banánov týkajúcu sa ciel na dovoz banánov, tvrdia bruselskí diplomati. "Všetci sú pripravení a parafovanie dohody je naplánované na utorok," povedal pre agentúru Reuters nemenovaný diplomat oboznámený s rokovaniami. Dohoda ukončí najdlhší svetový obchodný spor týkajúci sa vývozcov banánov z Latinskej Ameriky a ďalších regiónov, ktorí sú nespokojní s preferovaním pestovateľov z Afriky, Karibiku a Pacifického regiónu (ACP). Podľa dohody by EÚ mala postupne znižovať dovozné clá na banány z Latinskej Ameriky a ďalších menších producentských krajín, ako sú Thajsko a Filipíny. Dohoda počíta približne do roku 2016 alebo o niečo neskôr so znížením ciel na 114 USD (77,83 eura) na tonu z terajších 176 USD, pričom ihneď po uzavretí dohody by mali klesnúť na 148 USD na tonu. Latinskoamerické producentské krajiny na odvetu stiahnu svoje žaloby na EÚ pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Chudobnejší producenti z ACP, a to predovšetkým z bývalých európskych kolónií, dostanú kompenzácie vo výške asi 200 miliónov eur (6,02 miliardy Sk) za negatívny dopad, ktorý bude mať dohoda na doteraz preferovaných pestovateľov. Výsledkom dohody bude zrejme zníženie cien banánov, zvýšenie konkurencie na trhu s banánmi a posilnenie pozície lacných latinskoamerických exportérov. Aj keď USA banány nevyvážajú, sú súčasťou dohody a musia ju schváliť, pretože mnohí veľkí distribútori ako Chiquita alebo Del Monte sú americkými spoločnosťami a budú z nej profitovať. Informovala o tom agentúra Reuters. TASR 14.12.2009 Podnikatelia si budú môcť odrátať DPH u všetkých automobilov - ČTK | 7. decembra 2009 Pravda Podnikatelia si od budúceho roka budú môcť odpočítať daň z pridanej hodnoty (DPH) pri nákupe všetkých osobných automobilov. Doteraz sa k zaplatenej DPH, ktorá tvorí necelú pätinu hodnoty vozidla, dostali len v prípade osobného auta vybaveného mriežkou na oddelenie nákladného priestoru alebo so špeciálnym povolením. Napísali to v pondelok denníky Sme a Hospodárske noviny, ktoré sa odvolali na zmenu zákona schválenú parlamentom. Uvoľnenie pravidiel by mohlo podporiť predaj nových áut. "Naštartuje sa obnova vozového parku vo firemnej sfére," povedal viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Ľudovít Ujhelyi. Trh s novými automobilmi tento rok už podporilo zavedenie štátnej dotácie. Po skončení dvoch vĺn takzvaného šrotovného sa však odbyt áut v porovnaní s vlaňajškom znovu prepadol, dôvodom boli dopady svetovej hospodárskej krízy. Ministerstvo financií podľa Sme vyčíslilo v minulosti výpadok príjmov štátu po zavedení odpočtu DPH na osobné vozidlá na viac ako tri miliardy korún (99,6 milióna eur). Vyvážanie dolára z USA? Nová bublina či superbiznis - John Hardy čas vytvorenia: 3. 12. 2009 www.hnonline.sk Táto bublina sa bude zväčšovať tak dlho ako tá predchádzajúca, keďže je tej poslednej tesne v pätách. Súčasný trh ťahajú Carry Trade obchody v dolároch a myšlienka, že likvidita je nadovšetko. Je to podivný svet, kde zlá správa z USA je zároveň dobrá správa pre Carry Trade obchody, pretože držia sadzby na samom dne. Tesne v pätách predošlej bubline Z Carry Trade obchodov sa stáva bublina a bubliny sa môžu nafukovať po takú dlhú dobu, až sa to niekedy prieči logike. Sotva sa nám chce uveriť, že táto bublina sa bude zväčšovať rovnako tak dlho, ako tá predchádzajúca, keďže je tej poslednej tesne v pätách. Nedostatočný dopyt zo strany konečných spotrebiteľov a skutočne udržateľný rast, by nakoniec mohli na trhoch poslúžiť ako veľká skúška reality. Napriek tomu, že po relatívne bezútešnom októbri, keď bola zverejnená správa o zamestnanosti v USA, ovládala trhy myšlienka, že tým najdôležitejším ukazovateľom je likvidita. A keď jediné, čo vás zaujíma je likvidita, platí podivná implikácia, že slabé údaje z USA sú pre riziko priaznivé. Podčiarkujú totiž myšlienku, že Fed bude zotrvávať v terajšej politike večne, čo podporuje dolárové operácie Carry Trade aj globálny trhy s aktívami. Nech žije slabá ekonomika! A ten najhorší scenár pre riziko? No predsa silná ekonomika! Zjavne iba takáto hlúposť sa môže udržať tak dlho. Avšak pokiaľ sa toho budú trhy držať, bublina Carry Trades v USD a jej dopad na trhy s aktívami, bude sa aj naďalej nafukovať, dokedy údaje o americkej ekonomike v najbližších mesiacoch zostanú slabé. V určitú chvíľu však oživenie v USA dosiahne také momentum, že vyvolá skutočné obavy, že Fed pohne sadzbami (dávame tomu nižšie šance). Ďalšia možnosť je, že bublina spľaskne pod vlastnou váhou napr. kvôli nejakému externému šoku (tomuto dávame vyššiu šancu - potenciálnym zdrojom šoku by mohla byť Čína). Sme si skoro istí, že prípadný koniec bude zlý - odhadnúť načasovanie je však veľmi ťažké. Znamená to, že nie sme schopní určiť, či sa trend obráti čoskoro, alebo či tieto trhové podmienky vydržia ďalší jeden alebo dva štvrťroky. Preto jediné, čo môžeme urobiť okrem utešovania sa v sokratovskej nevedomosti vedenia (čo nevieme), je hľadať signály a odchýlky rôznych trhov, ktoré naznačujú blížiace sa prasknutie tejto bubliny. Pokus o vytvorenie Carry Trade modelu V okamžiku písania tohto článku sa operáciám Carry Trade v USD darilo veľmi dobre a index USD sa letmo dotkol nového ročného minima, keď globálne akcie zamierili k novým tohtoročným maximám. Sme hlboko presvedčení, že trhy ženú dopredu iba injekcie likvidity od centrálnych bánk a že to „skutočné" budúce oživenie bude v porovnaní s dnešnými očakávaniami vyzerať dosť chabo. Tu platí obrátený dopad: veľkorysá menová politika a stimuly skutočne vedú k stabilizácii ekonomiky a zhodnoteniu niektorých aktív vďaka skráteniu rizikových spreadov vyvolanému vedomím, že vláda dobehne na pomoc. Oživenie cien aktív samo osebe podnecuje ďalšiu ekonomickú aktivitu a tak dookola. Problém spočíva v nebezpečenstve neudržateľnosti ceny zaplatenej na vstupe do tohto kruhového modelu - nekonečné hromadenie nových štátnych dlhov, ktoré vznikli v dôsledku tlačenia peňazí, budú musieť splácať budúce generácie daňových poplatníkov. Trhy, ktoré sa dostali do rastúcej bublinovitej špirály, môžu prekvapivo dlho odolávať gravitácii a dlho ignorovať všetky snahy vyvrátiť krehkú logiku trhu pomocou racionálnych antagonistických indikátorov alebo téz. Likvidita a tolerancia rizika - dve strany tej istej mince Vyvstávajú tak otázky: na aké známky tržného chovania by sme sa mali zamerať, aby sme rozpoznali, že hrozí prasknutie bubliny? Existujú nejaké spoľahlivé indikátory včasného varovania, ktoré môžu pomôcť určiť okamžik, kedy sa šance začínajú obracať v prospech racionálnejšieho ohodnotenia vzostupu trhov s aktívami a celkovej rizikovej tolerancie? Každý cyklus sa čas od času opakuje a ani ten dnešný nie je v tomto zmysle nijako odlišný. Myslíme si, že odpoveď na poslednú otázku znie - „áno". A pretože jediným najväčším vstupom, ktorý momentálne ženie trhy hore, je „tolerancia rizika", tak vytvorenie modelu, ktorý hodnotí mieru tolerancie rizika vo vzťahu k skutočným pohybom devízového trhu, by nám pomohlo pochopiť, kedy začína z bubliny Carry obchodov v USD unikať vzduch. Riziková tolerancia sa pochopiteľne odvíja od likvidity. A ako je vidieť zo vstupov nižšie opísaného modelu Carry Trade, ukazovateľ likvidity spolu s toleranciou rizika sú často vzájomne zastupiteľné. Model Carry Trade Vytvorili sme model s viacnásobnými a rovnomerne vyváženými vstupmi a znázornili sme ho aj v grafe (pozri nižšie). Uvedený model má nasledujúce vstupy: Emerging Market to Government Spreads (novo vznikajúce trh kvládnym spreadom) - udáva hodnotu spreadu medzi zadlženosťou novo vznikajúcich trhov k americkým benchmarkovým dlhopisom s10-ročnou splatnosťou. Junk Bond to US Government Spread (toxický dlhopis kspreadu dlhopisov americkej vlády) - udáva hodnotu spreadu medzi americkými firemnými dlhopismi sdlhou dobou splatnosti, s ratingom BAA alebo horším (Moody's) a výnosom amerického 30-ročného dlhopisu. FX Volatility - volatilita devízových trhov (podľa Deutsche Bank) hodnotená viacej alebo menej podľa likvidity hlavných dolárových párov a najčastejších kombinácií mien G7. VIX - najčastejší ukazovateľ volatility akciových trhov na základe implikovanej volatility trhu sopciami. Tento ukazovateľ má tendenciu rásť najviacej na klesajúcich trhoch, kde panujú obavy. CB 1-year forward (očakávané sadzby centrálnych bánk za 1 rok) - udáva priemer očakávaní sadzieb centrálnych bank krajín G10 za 12 mesiacov. CDS X-over - ukazovateľ cien CDS pre rizikovejšie európske spoločností - jeden znajsledovanejších ukazovateľov zadlženosti firiem. Metodológia modelu Tento model denne hodnotí zmeny rôznych zložiek a štandardné odchýlky týchto zmien od historických pohybov. Celkovo jednotlivé vstupy poskytujú veľmi široký obrázok tolerancie rizika trhu, ktorého rast má tendenciu podporovať Carry Trade operácie. Vysoká miera tolerancie rizika znamená, že účastník trhu bude inklinovať k najrýchlejšie rastúcim investíciám s najväčším výnosom. V devízovom svete to znamená mať dlhé pozície v Carry Trade - najvyššie výnosy vs. najnižšie. Tieto obchody však majú šancu na úspech iba vtedy, keď riziková tolerancia stúpa. A práve toto sa tu snažíme znázorniť pomocou nášho modelu ktorý ukazuje, či riziková tolerancia stúpa alebo klesá bez toho, aby sa zameriaval na jej aktuálnu hladinu. V nasledujúcom grafe modelu zobrazuje hrubá modrá čiara celkový index obchodov Carry Trade (pravá os), ktorý je založený na priemerne štandardnej odchýlke indikátorov jednotlivých zložiek. Hrubá červená čiara znázorňuje príklad Carry Trade zostaveného z koša siedmych mien vs. USD a zahrňuje výnos (carry) z úrokového diferenciálu v prepočítanej hodnote. Všeobecne sa dá očakávať tlak na rizikovú toleranciu vždy, keď na ľubovoľne dlhú dobu index Carry Trade poklesne pod nulu a hlavne pokiaľ klesá ešte nižšie, pretože to naznačuje rastúcu averziu voči riziku. Ako dobré podmienky pre Carry Trade je možné hodnotiť vtedy, keď sa index pohybuje nad nulou v expanzívnej zóne. Všimnime si, ako smerovanie indexu ukazuje na výsledky obchodov Carry Trade v kľúčových zlomových bodoch. Taktiež si všimnite, že keď sa na jar index prehupol nad nulu, došlo zároveň k presvedčivému nárastu Carry Trade obchodov v USD. Na príklade poklesu rizikovej tolerancie udávajúceho smer Carry Trade, si všimnime, že vrchol Carry Trade v USD nastal naposledy v lete roku 2008, keď index obchodov Carry Trade sa sotva vyhupol nad nulu a dosahoval tak omnoho nižšej hodnoty, než posledné maximum. Tento vrchol bol tak divergentným a od tej doby neustále klesal. Na druhej strane, keď koncom novembra objem Carry Trade bol dočasne na dne, index Carry Trade bol na menej negatívnej úrovni než v predchádzajúcom prípade. Začiatkom marca to bolo ešte výraznejšie. Keď boli akcie na dne a držali Carry Trade obchody na dne, vstupy nášho modelu Carry Trade boli nad nulou a vysielali tak silný signál, ktorý protirečil šíriacim sa obavám. Za povšimnutie ďalej stojí skutočnosť, že na začiatku roku 2008 bol výkon indexu už tak silno nekoreloval s Carry Trade v USD. Dokonca ani o niečo neskôr, pretože sa v tej dobe viacej pozornosti upínalo k Carry Trade operáciám v JPY. Obchody Carry Trade sú v neustálom pohybe a klásť si príliš veľký dôraz na históriu akéhokoľvek koša Carry Trade jedinej meny môže byť príliš nebezpečné. V súčasnosti je však nepochybne najväčší záujem o Carry Trade v USD. Čo nám teraz hovorí model Carry Trade? Súčasný model Carry Trade teraz hovorí, že riziková tolerancia je stále vysoká, hoci je nižšia ako hodnoty zo začiatku tohto leta, kedy vrcholila. Dáva to zmysel, ak vyhodnotíme niektoré zo vstupov. Indikátory, ako sú volatilita devízového trhu, VIX a spready na pevné výnosy sa v posledných mesiacoch stabilizujú. Dokiaľ však zostáváme nad nulou, podmienky pre obchody Carry Trade sú pozitívne. Jediným varovným signálom je odchýlka medzi indexom a skutočnou výkonnosťou Carry Trade, ktorá naznačuje, že zisky na rizikových trhoch môžu byť dosiahnuté obťažnejšie a pomalšie. My sa teda budeme riadiť indexom Carry Trade, ktorého prepad do negatívnych hodnôt budeme vnímať ako scenár, ktorý je pre riziko menej priaznivý. John Hardy hlavný stratég FX trhov Saxo Bank Fico odvolal vedenie Pozemkového fondu, aktualizujeme - Premiér Robert Fico odišiel z rokovania vlády za predsedom parlamentu Pavlom Paškom so schváleným návrhom na odvolanie šiestich vládnych nominantov v Rade Slovenského pozemkového fondu. „Aby to bolo čo najrýchlejšie zaradené do programu Národnej rady," vysvetlil Fico a dodal, že požiada Pašku, aby "spustil procedúru, ktorá sa týka zostávajúcich piatich členov v rade pozemkového fondu, ktorí boli nominovaní na princípe pomerného zastúpenia konkrétnymi politickými stranami.“ Fico dúfa, že Národná rada urobí ten istý krok, ktorý urobila vláda. Podnetom na odvolávanie bol medializovaný prípad prevodu pozemkov vo Veľkej Lomnici a Starej Lesnej reštituentom, ktorí ju podobne ako v prípade z roku 2007, keď dostali od fondu pozemky pri Veľkom Slavkove, predali spoločnosti, ktorá je údajne podľa médií blízka Vladimírovi Mečiarovi. Vláda hneď v úvode rokovania schválila návrh ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana na odvolanie generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Miroslava Mihalíka a jeho námestníka Adriána Šandorčína. “Bolo to schválené s tým, že výmena nastane 9. decembra na budúcej schôdzi vlády,“ informoval premiér. Dodal, že okrem toho dostalo vedenie fondu pokyn neprijímať žiadne rozhodnutia do budúceho rokovania vlády. Fico dnes na rokovaní vlády odovzdal zástupcovi Generálnej prokuratúry oficiálnu žiadosť, aby využila ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a preskúmala prevod pozemkov vo Veľkej Lomnici na reštituentov, ktorý odvolávanie ľudí z pozemkového fondu spôsobil. „Je možné takúto žalobu podať, ak je na nej verejný záujem," uviedol Fico, podľa ktorého pri prevodoch síce fond zvolil zákonný, ale nie správny postup. Simon navrhuje miesto pozemkov peniaze - Strana Most-Híd chce zmeniť spôsob uspokojenia reštituentov. Tí by nemali dostávať na uspokojenie svojich nárokov pozemky od Slovenského pozemkového fondu, ale peniaze. SPF má dnes k dispozícii približne jednu miliardu eur, ak by tá nestačila, fond by predal pozemky a následne by reštituentom poskytol peniaze. Ako uviedol dnes na tlačovej besede podpredseda strany a poslanec NR SR Zsolt Simon, poslanci strany Most-Híd predložia do parlamentu potrebnú novelu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Simon zároveň vyzval premiéra Roberta Fica, aby zastavil vydávanie pozemkov v reštitúciách, kým táto novela nenadobudne účinnosť. Podobný návrh už predkladal v roku 2008. Personálne výmeny v SPF podľa Simona nič neriešia. „Prídu noví. Vládna koalícia má ešte šesť mesiacov, aby vyprodukovala kauzu Veľký Slavkov 3,“ vyhlásil Simon. Zároveň dodal, že Fico a Smer-SD sa z kauzy Veľký Slavkov 1 poučili a preto teraz rýchle konal. „Ale to ho nezbavuje zodpovednosti,“ zdôraznil. Simon kritizoval aj opozíciu. Podľa neho by sa na divadle v pozemkovom fonde opozícia nemala zúčastňovať, pričom dvoch členov Rady SPF nominovali opozičné strany. Tí však podľa Simona nemajú prístup k akýmkoľvek informáciám. „To, že si nevšimli, že sú to tí istí hráči, na tom istom mieste, považujem to za chybu,“ uviedol v súvislosti s prevodom pozemkov vo Veľkej Lomnici Simon. Chyba však podľa neho nastala už vtedy, keď opozícia nominovala svojich ľudí do Rady SPF. Riaditeľ fondu Miroslav Mihalík (nominant Smeru-SD) a jeho námestník Adrian Šándorčín (nominant ĽS-HZDS) podpísali ešte 9. septembra zmluvu, na základe ktorej sa stali reštituenti z východného Slovenska vlastníkmi 1,6 milióna štvorcových metrov pôdy vo Veľkej Lomnici a v Starej Lesnej. S prevodom súhlasila aj rada fondu, ktorú ovládajú nominanti Smeru. Žiadosť o zápis pozemkov do katastra podali 14. septembra, kataster im vyhovel o dva dni. Reštituenti začiatkom októbra podpísali zmluvu o predaji pozemkov spoločnosti GVM, firma podala žiadosť o zápis pozemkov do katastra 14. októbra a 16. októbra sa stala vlastníkom pozemkov vo Veľkej Lomnici a v Starej Lesnej. SPF si objednal právne služby na kauzu Veľký Slavkov Podpredseda strany Most-Híd a poslanec NR SR Zsolt Simon dnes kritizoval, že Slovenský pozemkový fond si objednal právne služby u Advokátskej kancelárie Mandzák a spol. za 949 000 eur bez DPH. Fond si podľa neho obstaral právne služby na konania, ktoré sa týkali kauzy Veľký Slavkov. „Načo pozemkový fond obstará právne služby za súdne konanie v prípade Veľký Slavkov, keď tým istým ľuďom, za tú istú reštitúciu len o pár metrov vedľa poskytne pozemky. Takže sme prišli nielen o pozemok, ale aj o 949 000 eur,“ vyhlásil Simon dnes na tlačovej besede. Ako pre uviedol generálny riaditeľ SPF Miroslav Mihalík, právne služby sa týkajú sporov, ktoré vznikli ešte v roku 2006, keď bol Simon ministrom a generálnym riaditeľom SPF bol František Hideghéty. Ten podľa Mihalíka udelil súhlas investorovi pre územné konanie, pričom uzavretie kúpnej zmluvy podmienil vydaním a právoplatnosťou územného rozhodnutia a neuplatnením si reštitučných nárokov oprávnených na dané pozemky. Investorom mali byť tri spoločnosti, ktoré chceli vybudovať na pozemkoch vo vlastníctve štátu v správe SPF v katastrálnom území Veľkého Slavkova zábavný park, apartmánový komplex a golfový areál. Investor preto požiadal SPF o predaj pozemkov. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy však nedošlo, pretože investor v stanovenom termíne nepredložil právoplatné územné rozhodnutie a nesplnil ani ďalšie podmienky. Podľa Mihalíka investor 4. augusta 2008 predložil návrh na mimosúdne vyrovnanie za škodu, ktoré tri spoločnosti vyčíslili na približne 93 miliónov eur. Keďže SPF na návrh nereagoval, investori podali na Okresný súd v Poprade tri žaloby. Advokátsku kanceláriu Mandzák a spol. si teda SPF najal na tieto tri spory. Mihalík zdôraznil, že odmena pre advokátsku kanceláriu bola dohodnutá podľa platnej vyhlášky. Prvú splátku mala advokátska kancelária dostať do 30 dní od účinnosti zmluvy, a to vo výške 47 450 eur. Druhú splátku mala dostať do 30 dní od prevzatia veci v rovnakej výške ako prvú. Podľa Mihalíka 854 100 eur mala advokátska kancelária dostať len v prípade úspešného skončenia veci. SITA 2.12.2009 Na lesné pozemky čaká takmer 46.000 vlastníkov - Ku koncu roku 2008 zostávalo doriešiť ešte 45.851 žiadostí o vydanie lesných pozemkov, čo bolo 44,76 % z celkového počtu prijatých žiadostí, s požadovanou výmerou 104.312 ha. Vyplýva to zo správy pripravenej Ministerstvom pôdohospodárstva (MP) SR o transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom, ktorú dnes na svojej schôdzi prerokovala a schválila vláda SR. Vysoké percento počtu nedoriešených žiadostí je podľa MP spôsobené rôznymi faktormi, najmä nezáujmom oprávnených osôb vydokladovať svoje žiadosti, ktoré by preukazovali oprávnenosť požiadavky, ako je napríklad doklad o vlastníctve, rozhodnutie o dedičskom konaní a podobne. Dôležitým faktorom nevybavených žiadostí je aj neochota oprávnených osôb prevziať užívacie práva napriek tomu, že svoju žiadosť majú vydokladovanú a spĺňajú aj ďalšie podmienky na odovzdanie. Ide hlavne o majetok, ktorý je na základe vekového, drevinového zloženia a polohovej renty ekonomicky nezaujímavý, konštatuje MP. Správa agrorezortu zároveň konštatuje, že najviac problémov vzniká v tých prípadoch, keď hranice odovzdávaného lesného pozemkového majetku nie sú v teréne jednoznačne identifikovateľné, čo je spôsobené historickým vývojom v období rokov 1948 až 1989, keď sa vytvárali lesohospodárske celky s osobitným hospodárením na nich a hranice pôvodných pozemkov sa umelo rušili. Neriešiteľným problémom pri transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom sú vlastníci, ktorí požadujú odovzdanie majetku, pričom majú podiel menší ako 50 % z výmery pozemku a tento je tzv. neidentický. Títo vlastníci sa nechcú združiť s ostatnými spoluvlastníkmi, ani uzatvoriť nájomnú zmluvu, spresňuje sa v správe ministerstva. TASR 2.12.2009 Dve stovky Slovákov brali mesačne milión, väčšina pod 20-tisíc Sk - ČTK | 30. novembra 2009 Pravda Väčšina zo zhruba štyroch miliónov pracujúcich či dôchodcov na Slovensku mala vlani mesačný príjem menší ako 20 000 Sk (663,88 eur). Priemerná mzda pritom bola na úrovni 21 782 Sk (723 eur). Približne dve stovky ľudí na strane druhej dosahovali príjmy vyššie ako milión korún (33 194 eur) mesačne. Vyplýva to zo zisťovania vedkyne Ivety Pauhofovej z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Cena práce na Slovensku oproti vlaňajšku klesla Septembrový zárobok na Slovensku? 742 eur Mesačnými príjmami boli nielen mzdy či výnosy z prenájmu alebo úrokov, ale aj starobné dôchodky a iné štátne sociálne dávky. Najpočetnejšia skupina - asi 1,7 milióna ľudí, mala v náhodne vybranom mesiaci minulého roka príjem do 10 000 Sk (331,94 eura). Druhou najpočetnejšou bola časť obyvateľov s príjmom od 10 000 do 20 000 Sk. Takýto príjem malo takmer 1,3 milióna obyvateľov. Približne 700 000 ľudí malo k dispozícii sumu 20 000 až 40 000 Sk (1327,76 eura). Zvyšných zhruba 170.000 malo príjem vyšší ako 40.000 Sk. "V období posledných piatich rokov nedošlo k prehĺbeniu príjmovej diferenciácie," zhrnula Pauhofová. Zväčšovali sa však rozdiely medzi regiónmi Slovenska a najpomalšie rástli príjmy v severovýchodnej časti krajiny, dodala. Presnejšie údaje o celkovom majetku Slovákov zatiaľ podľa nej nie sú k dispozícii. Už v minulosti zaznievali názory, že ani rast priemernej mzdy v predchádzajúcich rokoch nemusel zachytiť reálny stav príjmov v spoločnosti. Hoci priemerná mzda vlani stúpla napríklad v porovnaní s rokom 2005 o 4508 korún (149,64 eur), nárast mohlo do veľkej miery spôsobiť napríklad zvyšovanie príjmov vrcholových manažérov. Priemerný starobný dôchodok koncom vlaňajška vzrástol na úroveň 9431 korún (313 eur). Rozdiely v príjmoch na Slovensku sú podľa Pauhofovej výrazne nižšie ako v iných regiónoch sveta. Podľa skoršej štúdie vedeckej pracovníčky od polovice deväťdesiatych rokov vzrástol majetok najbohatších ľudí planéty na zhruba 33 biliónov dolárov (25 biliónov eur, 753 biliónov Sk) z asi 16,6 bilióna dolárov (11 biliónov eur, 331 biliónov Sk). Na strane druhej sa od roku 1960 do roku 2000 takmer trojnásobne rozrástla skupina najchudobnejších krajín. Do kategórie najzaostalejších štátov bolo podľa medzinárodne uznávaných kritérií zaradených na prelome milénia 71 krajín z pôvodných 25. SPP prišlo o najväčšieho zákazníka. Duslo prešlo k RWE - Zlaté časy Slovenského plynárenského priemyslu sa končia. Na trh sa postupne tlačia alternatívni dodávatelia plynu. Zatiaľ majú záujem len o veľkých odberateľov. Firma RWE získala najväčšieho. BRATISLAVA. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) stráca svoj dodávateľský monopol. Do jeho koláča sa zahryzlo niekoľko nových dodávateľov plynu. Husársky kúsok sa podaril najmä RWE Gas Slovensko, dcére českej RWE Transgas: SPP spoločnosť prebrala najväčšieho spotrebiteľa plynu u nás – Duslo Šaľa. „Ohľadom dodávok zemného plynu na rok 2010 prebiehajú rokovania so spoločnosťou RWE. Táto spoločnosť sa stane dodávateľom zemného plynu pre Duslo na rok 2010,“ povedal Tibor Takács, manažér obchodu Dusla. Firma podľa jeho slov ročne minie zhruba 417 miliónov kubických metrov plynu. SPP má s ruským Gazpromom kontrakt na 6,5 miliardy kubíkov ročne. Čo strata takéhoto odberateľa pre SPP znamená, sme sa nedozvedeli. „V segmente priemyselných zákazníkov dnes pôsobíme v plne konkurenčnom prostredí. Súperíme o každého zákazníka,“ povedal hovorca firmy Ondrej Šebesta. Dodal, že SPP sa podarilo uzatvoriť kontrakt so Slovnaftom. To je druhý najväčší odberateľ plynu na Slovensku. V zmluve ide o 2 miliardy kubických metrov plynu, a to do konca roka 2013. Prvé lastovičky Firemný trh je zatiaľ jediným lákadlom pre alternatívnych dodávateľov. Koľko z neho už získali, sme sa nedozvedeli. „Pôsobíme ako kľúčový dodávateľ na plne liberalizovanom trhu, kam po rokoch, keď zákazníci nemali možnosť voľby, prišli noví dodávatelia,“ odpovedal Šebesta na otázku, o aký trhový podiel SPP prišiel. Aj z odpovedí alternatívnych dodávateľov vyplýva, že zatiaľ SPP príliš veľkú ranu nezasadili. Spoločnosť Lumius, ktorá k nám prenáša svoje aktivity z Česka, sa môže podľa svojho obchodníka Miloňa Vojnara pochváliť odberateľmi, ako sú Whirlpool, Tatraľan či Embrako. Na tomto „veľkofiremnom trhu“ však zatiaľ operátor nemá dokopy ani jednopercentný podiel. Zákazníkov sa firme podľa Vojnara darí získavať najmä vďaka tomu, že dokáže ponúknuť nižšiu cenu ako SPP. Lumius totiž nemá také vysoké náklady ako „bývalé mamutie monopoly“. Ceny majú padať Šebesta tvrdí, že zákazníci sa „okrem ceny zaujímajú aj o bezpečnosť dodávok, úspory energie či flexibilnosť v odberoch“. Navyše, SPP je aj cenovo vysoko konkurencieschopná a očakáva, že ceny budú ešte nižšie. „V decembri 2009 budú ceny plynu oproti januáru nižšie o 34 percent v dôsledku vývoja cien ropných produktov, na budúci rok pre našich zákazníkov predpokladáme stabilizáciu,“ povedal Šebesta. Okrem RWE a Lumiusu konkuruje SPP, v ktorom vlastní 51­percentný podiel štát, aj firma Shell. Vstúpiť na trh sa už dlhšie chystá aj dcéra ruského GazpromExportu – Vemex. Podľa konateľa firmy Huga Kysilka v podstate na našom trhu nič nebráni vstupu konkurencie. „Jediné, čo nám robilo trochu problém, bol predpis, že každý musí mať uskladnený zemný plyn na území Slovenska, ak chce byť výhradným dodávateľom plynu,“ povedal Kysilka. Podobne to vníma aj Vojnar z Lumiusu. O tom, ako toto pravidlo chápať, sa podľa neho stále rokuje. Ide o zmeny, ktoré pretlačil minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek po minuloročnej plynovej kríze. piatok 27. 11. 2009 | Daniela Krajanová www.sme.sk Z dôchodcu je daňový dlžník, vyzbieral vraj veľa šrotu - Ján Kukla chodí do zberne druhotných surovín s ručnou káričkou. Tvrdí, že si ročne takto privyrobí okolo 500 eur. Podľa dokladov zo zberne však mal v roku 2006 dostať desaťnásobne viac. NITRA. Sedemdesiatročnému dôchodcovi z Nitry hrozí, že mu daňový exekútor siahne na dôchodok. Podľa dokladov zo zberne druhotných surovín sa mu totiž mimoriadne darilo a nazbieral šrot za takmer 5-tisíc eur. Daň z príjmu však neodviedol. „Tie podpisy na dokladoch nie sú moje, niekto ich sfalšoval," reagoval dôchodca Ján Kukla. Má podozrenie, že peniaze zinkasoval na jeho meno niekto iný a vyhol sa tak zaplateniu dane. Dostal nervový šok „Do zberných surovín chodím už roky, prilepšujem si k dôchodku zberom železa. Raz - dvakrát do týždňa tam donesiem šrot v malej ručnej káričke. Nikdy som za rok nezarobil viac ako 500 eur (15-tisíc korún)," povedal nám Ján Kukla. Keď mu z daňového úradu prišla výzva na zaplatenie takmer 700-eurovej dane, dostal vraj nervový šok. „Za rok 2006 som mal nazbierať šrot za 4870,51 eur (146 729 korún). Ale ako by som ja na mojej káričke poodnášal toľko šrotu? Auto nemám. Ja chodím naozaj zbierať železo len pešo - okolo kontajnerov," dodal nitriansky dôchodca. Na daňovom úrade mu ukázali pokladničné doklady vystavené v zberných surovinách. „Videl som ich prvýkrát. Ani jeden podpis nie je môj, nie je to môj rukopis, ja som ľavák," tvrdí dôchodca. Požiadal o kópie, no odmietli mu ich dať. Stíhanie prerušili V zberných surovinách vraj predložil občiansky preukaz len raz, viac ho nikto nepýtal. „Robí sa to aj tak, že keď niekto prinesie veľké množstvo železa a nechce z toho platiť daň, tak to rozpíšu na kohokoľvek - na tých malinkých, čo donesú pár kíl ako ja," naznačil na polícii údajné praktiky v kovošrotoch. Vyšetrovateľka začala na jeho podnet trestné stíhanie pre prečin krátenia dane a podvod. Nakoniec ho však prerušila, pretože „sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe". Ján Kukla podal voči uzneseniu sťažnosť. Rozhodnúť o nej majú v týchto dňoch. Exekučná výzva Nitriansky Daňový úrad II však medzitým stihol vydať exekučnú výzvu. Od dôchodcu žiada uhradiť daňový nedoplatok 696,97 eur. „Odvolal som sa," povedal nám dôchodca, ktorý si myslel, že daňový úrad počká na ukončenie vyšetrovania. „Mám dôchodok 248 eur, z toho polovica ide na nájomné. Ak mi siahnu na peniaze, stane sa zo mňa v sedemdesiatke bezdomovec." Daňový úrad sa k prípadu nevyjadruje. Odvoláva sa na daňové tajomstvo. Daňová kontrolórka však vypovedala na polícii, ktorá ju mlčanlivosti zbavila. V podstate potvrdila známe skutočnosti - že začali konať na základe oznámenia martinskej spoločnosti, ktorá má prevádzku v Nitre. Podľa jej dokladov mal dôchodca za rok 2006 odovzdať do zberu druhotné suroviny za 4870,51 eur. Žiada preskúmať podpis Nič nové do prípadu nepriniesla ani výpoveď splnomocnenca zberných surovín. Povedal len, že šrot odváži, poznamená množstvo, cenu a vystaví lístok, na ktorý uvedie meno a adresu zákazníka. Peniaze mu dá proti podpisu. Ak suma u osoby presiahne za kalendárny rok 3319,39 eur (100-tisíc korún), zberňa je povinná oznámiť platby správcovi dane. Ján Kukla žiada, aby vyšetrovanie, ktoré je momentálne prerušené, obnovili: „Nikto neskúmal, či podpis na pokladničných dokladoch je naozaj môj. Nie je, niekto ho sfalšoval." sobota 7. 11. 2009 14:32 | Miriam Hojčušová www.sme.sk Mečiarov dlhopis má cenu 120-tisíc korún - Martin Kováčik | 11. novembra 2009 Pravda Vyše dva milióny Slovákov môžu teraz banovať, že sa v roku 2001 uspokojili so sumou 10-tisíc korún (332 eur) za Mečiarov dlhopis. Teraz sa ukázalo, že na cennom papieri, ktorý bol náhradou za zrušenú druhú vlnu kupónovej privatizácie, sa dalo zarobiť až 12-krát toľko. Najvyšší súd totiž rozhodol, že dlhopis nebol vyplatený načas a tým, ktorí sa odvážili súdiť sa so štátom, uznal odškodnenie 4-tisíc eur (120-tisíc korún) za dlhopis. O tom, že dlhopis mal byť ľuďom preplatený v roku 2000 a nie až v roku 2001, bola presvedčená írska spoločnosť Jojan. Tá skúpila od 2-tisíc Slovákov pohľadávky za úroky z omeškania pri výplate dlhopisov. Za jeden podpis ľudia od Jojanu zinkasovali po 200 korún (6,6 eura). Teraz Jojan za každý dlhopis zinkasuje od Fondu národného majetku niekoľkonásobne viac. "Na základe dohody z konca minulého mesiaca vyplatí fond spoločnosti Jojan sumu 7,1 milióna eur," potvrdila hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová. Fond podľa nej pristúpil s Írmi na mimosúdnu dohodu, v opačnom prípade by totiž musel platiť ešte viac. "Jojan spolu vymáhal vyše 7,8 milióna eur," dodáva Lesajová. Na základe mimosúdnej dohody má fond istotu, že spoločnosť stiahne všetky nároky. Nárok na odškodné získa zrejme aj hŕstka ľudí, ktorí sa o výplatu dlhopisu súdia individuálne. Húfne žiadosti však fondu nehrozia, aj keď dlhopisy držalo v rukách viac ako dva milióny ľudí. "Ak sa nezačali súdiť s fondom približne v roku 2005, nárok je už teraz premlčaný," hovorí bývalý právny zástupca Jojanu Marko Polakovič. Výplatu dlhopisov schválila ešte v roku 1995 vláda Vladimíra Mečiara. Kabinet sa rozhodol, že nepôjde cestou kupónovej privatizácie, pri ktorej mohli ľudia získať akcie, ale podniky predá a ľuďom vyplatí peniaze do piatich rokov cez dlhopisy. Vyše 30 miliárd korún (jednu miliardu eur) na dlhopisy mala Mečiarova vláda z privatizácie podľa výkazov aj zinkasovať. V skutočnosti však veľa podnikov predala na splátky a v kase nebolo pri nástupe Dzurindovej vlády v roku 1998 na dlhopisy dosť peňazí. Kabinet si následne vysvetlil zákon o privatizácii tak, že dlhopisy majú byť splatné až v roku 2001. Dzurindova vláda predala podiely v Slovenských telekomunikáciách a bankách a následne dlhopisy vyplatila. Po tom, čo sa Jojan začal so štátom súdiť, vedenie fondu za minulej vlády ľudí odhováralo, aby pohľadávky írskej firme nepostupovali. Fond tvrdil, že je v práve a Íri si budú po prehre od ľudí nárokovať preplatenie súdnych trov. Fond teraz tvrdí, že bolo lepšie uzavrieť mimosúdnu dohodu, ako čakať, že všetky súdy budú rešpektovať verdikt Najvyššieho súdu. "Fond odhaduje, že vďaka tejto dohode ušetrí nielen rozdiel medzi tým, čo Jojan vymáhal a dostal, ale celkovo aj ďalšie dva až tri milióny eur, ktoré by predstavovali reálnu pohľadávku navýšenú o súdne trovy, náklady na právne služby a exekúcie," dodáva Lesajová. Ak by fond podľa týždenníka Trend v súdnych sporoch s Jojan pokračoval, mohol by prísť spolu až o desať miliónov eur (300 miliónov korún), na ktoré by sa napokon zložili daňovníci. Chronológia vyplácania dlhopisov dlhopisy schválila v roku 1995 vláda Vladimíra Mečiara ľuďom ako náhradu za zrušenú druhú vlnu kupónovej privatizácie cenný papier mal splatnosť päť rokov a jeho účtovná hodnota predstavovala 10-tisíc Sk (332 eur) dlhopisy dostalo do rúk asi 2 milióny ľudí a vďaka úrokom dostávali v roku 2001 na ruku 13 740 Sk (456 eur) celkovo aj s úrokmi prvá Dzurindova vláda vynaložila na splatenie dlhopisov z privatizačných príjmov vyše 30 miliárd korún (miliardu eur) súdy teraz rozhodli, že dlhopisy Dzurindov kabinet vyplácal neskoro a priznal tým, čo sa súdili, odškodnenie za jeden dlhopis v sume 4-tisíc eur (120-tisíc korún) Soros chce vytvoriť novú ekonómiu - autor: TASR čas vytvorenia: 7. 11. 2009, Neúspech dominantných teorií otvára priestor novým ideám. George Soros (na snímke) vytvára Iniciatívu pre novú ekonómiu (INET), ktorá bude dobre zabezpečená peniazmi. Peniaze na výskum, sympóziá, konferencie a nové odborné časopisy – toto všetko prispeje k tomu, že nové myšlienky a spoločné úsilie budú "kvitnúť a prinášať ovocie". Kríza preverujé teórie Veľká kríza prináša aj niečo dobré - oprašuje ekonomické teórie, ktoré hlavný prúd dosť dlho prekrýval. Uviedol to vo svojej stati americký ekonóm, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, profesor Kolumbijskej univerzity v New Yorku Joseph Stiglitz. Hospodárska a finančná kríza je vhodným obdobím na hlbšiu reflexiu ekonomických teoretikov, lebo začala preverovať dlho a starostlivo šľachtené predstavy. Keď sa veda definuje vďaka schopnosti, že dokáže predvídať budúcnosť, potom by malo byť zlyhanie toľkých ekonómov, ktorí nevideli prichádzajúcu krízu, dôvodom na veľké obavy. A predsa sa nachádza skutočne oveľa viac väčších ideí medzi ekonómami, než sa bežne predpokladá. Tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za ekonómiu sú dvaja vedci, ktorí svojím životným dielom ponúkajú alternatívne riešenia. Ekonómia priniesla obrovské množstvo myšlienok. A mnohé z nich tvrdia, že trhy nevyhnutne nemusia byť najúčinnejšie alebo najstabilnejšie, a že štandardné modely rovnováhy hospodárskej súťaže, ktoré aplikujú mnohí ekonómovia, našu spoločnosť nevystihujú dobre. Investori nekonajú racionálne Ekonómia správania síce zdôrazňujú, že účastníci trhu často reagujú rovnako, že nemusí byť v zhode s realitou. Podobne poukazuje moderná informačná ekonómia, že samotné trhy, ktoré podliehajú konkurencii, takmer nikdy nie sú efektívne v prípade, keď rozdeľovanie informácií nie je úplné, alebo zostáva asymetrické. Teda, niektorí ľudia informácie poznajú, iní nie, čo je v živote prakticky vždy presne tak. Početné výskumné práce ukázali, že aj aplikácia modelu takzvanej školy racionálnych očakávaní trhov nie vždy sa správa stabilne a aj vtedy môže dôjsť k cenovým bublinám. V skutočnosti poskytuje kríza mnoho dôkazov na to, že investori nekonajú racionálne. Úvahy o regulácii Presne tak ako kríza priniesla úvahy o nevyhnutnosti regulácie, obrátila pozornosť aj na prehodnotenie alternatívnych myšlienkových prúdov, ktoré nám poskytnú lepší náhľad na účinnosť nášho komplexného hospodárskeho systému – a tie azda podnietia hľadanie politiky, ktorá by mohla zabrániť opakovaniu najnovšej katastrofy. Našťastie boli v časoch, keď niektorí ekonómovia propagovali myšlienku samoregulácie dokonalých trhov a iní ekonómovia a sociológovia skúmali množstvo iných ideí. Medzi ne patria modely, ktoré zdôrazňujú mnohostrannosť okolností, modely prepojenia, ktoré sa orientujú na komplexné vzájomné vzťahy medzi podnikmi (napríklad také, ktoré môžu vyvolať kaskády nesolventnosti), nové vnímanie zanedbávaných prác Hymana Minského o finančných krízach (ich počet sa od nástupu deregulácie pred 30 rokmi zvýšil) a inovačné modely, ktoré sa snažia vysvetliť dynamiku hospodárskeho rastu. Učiť sa z histórie Mnohé najvzrušujúcejšie práce v oblasti ekonómie, ktoré sa teraz realizujú, rozširujú hlboké štúdie psychológov, politológov a sociológov. Aj z hospodárskych dejín sa máme čo učiť. Pri všetkých falošných tónoch o finančných inováciách je súčasná kríza veľmi podobná finančným krízam v minulosti. Komplexnosť nových finančných produktov len znížila transparentnosť sektoru a tak zvýšila obavy z krachu. Idey sú dôležité. Naše dozorné orgány a volení zástupcovia sú politicky zaujatí. Osobitné záujmy na finančných trhoch ťažia vo veľkej miere z bezhraničnej deregulácie a zlyhania, lebo dozorno-právne štruktúry na nedokázali prispôsobiť novým produktom. Ale naše dozorné orgány a politici trpia aj intelektuálnou strnulosťou. Mali by sa opierať o širšie a mohutnejšie portfólio, z ktorého by mali čerpať. Vzrušujúce myšlienky Preto je aj najnovšie oznámenie Georgea Sorosa také vzrušujúce. Vytvára Iniciatívu pre novú ekonómiu (INET), ktorá bude dobre zabezpečená peniazmi. Peniaze na výskum, sympóziá, konferencie a nové odborné časopisy – toto všetko prispeje k tomu, že nové myšlienky a spoločné úsilie budú "kvitnúť a prinášať ovocie". INET bude mať úplne voľný priestor pre činnosť a to tak vnútorne, ako aj strategicky. Nedávno Soros zostavil pozoruhodnú skupinu ekonomických koryfejov z celého odborného spektra. Bude diskutovať o nevyhnutnosti takejto iniciatívy, ako aj o ich výhľade. Trhy nefungujú perfektne V uplynulých troch desaťročiach sa venovalo veľa ekonómov produkcii modelov, ktoré vychádzali z toho, že trhy fungujú perfektne. Tento predpoklad zatienil fakt, že teraz veľká skupina ekonómov uvádza, prečo trhy často nemôžu fungovať bezchybne, prečo skutočne dochádza k ich širokému zlyhaniu. Aj trh ideí často funguje celkom ináč než ideálne. Vo svete ľudskej omylnosti a neúplného chápania ekonomickej celistvosti poskytuje INET prísľub, aby sa mohli skúmať alternatívne myšlienkové prúdy a aby sa táto drahá neúplnosť trhu aspoň trochu zmiernila. Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland. Z exekútorov má byť elita - Súčasť veľkej reformy exekučného poriadku je aj obdoba numerus clausus 30.10.2009 / Pavol Kubík www.etrend.sk Ministerstvo spravodlivosti predstavilo minulý týždeň návrh novely exekučného poriadku. Jej schválenie v parlamente by znamenalo najväčšiu revolúciu v právnickom stave, akú rezort toto volebné obdobie presadil. Najzásadnejšou zmenou má byť, že jednotlivé zákazky sa budú exekútorom prideľovať náhodne elektronicky. Teda nebol by to už veriteľ, ktorý si na vymáhanie priznaných práv vyberie „svojho“ exekútora. Zmeny by mali podľa ministerstva zabezpečiť, aby exekútor nebol „obchodným partnerom“ veriteľa, ale aby musel viacej dbať aj na práva dlžníkov. V praxi to bude znamenať, že exekútori sa už nebudú musieť usilovať získavať zákazníkov. Rozhodne ministerstvo Exekútori by sa mali zároveň stať exkluzívnym klubom. V súčasnosti sa môže stať exekútorom so statusom verejného činiteľa ktorýkoľvek právnik ak splní zákonné podmienky. Od polovice budúceho roka však bude ministerstvo spravodlivosti počet exekútorov regulovať. Členom komory sa bude možné stať len cez absolvovanie výberového konania na nové miesta. Ktorých počet určí ministerstvo spravodlivosti. Súvisiace články Ministerstvo chystá exekútorskú revolúciu Samotné výberové konanie má stáť na subjektívnejších kritériách a menej na písomných testoch. Rezort chce, aby sa na exekučných skúškach nedbalo na memorovanie zákonov ale viac na filozofiu práva. Pozitívom je, že autori zákona chcú, aby boli prijímacie konania prístupné verejnosti aj kamerám. Ministerstvo nemá určovať len počet nových miest, ale bude mať aj väčší vplyv na prepúšťanie exekútorov, a to vďaka prísnejším sankciám, ktoré možno uložiť v disciplinárnom konaní. Problémy veľkých Náhodné prideľovanie exekútorov sa najviac dotkne spoločností, ktoré evidujú veľké počty dlžníkov. Napríklad telefónni operátori, banky, pôžičkové spoločnosti či poisťovne. Keďže budú musieť spolupracovať s množstvom exekútorov, budú sa im aj zvyšovať administratívne náklady. Elektronické prideľovanie by tiež znamenalo, že exekútori už nebudú čeliť tlakom, aby znižovali svoje taxy. Tie sú síce pevne stanovené zákonom, no konkurenčný boj viacerých z nich tlačil k tomu, aby sa neoficiálne delili s klientmi o zákonnú odmenu. Naopak čiastočné zníženie exekučných trov by mala priniesť zmena, podľa ktorej budú exekútori vyberaní len v blízkosti sídla dlžníkov. To by malo znížiť napríklad výdavky spojené s cestovným a stratou času. Matku Sporiteľne má vyšetriť FBI - Privatizáciu Slovenskej sporiteľne dostanú už v novembri na stôl americkí vyšetrovatelia. Plánujú sa na nich obrátiť dvaja bývalí zamestnanci Erste Bank, ktorá je matkou sporiteľne. Podľa nich totiž Erste Bank pri skupovaní bánk v strednej Európe, a teda aj pri kúpe Slovenskej sporiteľne, podplácala. Podozrenia podľa nich môžu siahať až do najvyšších kruhov. Prípad má už vyšetrovať aj americká FBI, ktorá HN včera na otázky neodpovedala. Erste Bank aj naša strana akékoľvek obvinenia odmietajú. Kto je Slovenská sporiteľňa má najdlhšiu tradíciu na Slovensku, siaha až do 19. storočia 1990 získala univerzálnu bankovú licenciu 1994 transformácia na akciovú spoločnosť pod menom Slovenská sporiteľňa 2001 predaj majoritného balíka Erste bank, začlenenie do silnej finančnej skupiny Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG Slovenská sporiteľňa je dnes najväčšia komerčná banka na Slovensku, má 40-percentný podiel na trhu má najväčší podiel vkladov na trhu má najrozsiahlejšiu sieť vlastných obchodných miest ako prvá získala licenciu na vydávanie a prijímanie všetkých druhov kariet spoločnosti VISA International výška základného imania je 212 mil. eur Podplatené rozširovanie Bývalí zamestnanci Hans Leitner a Hans Peter Andahazy tvrdia, že Erste Bank si úplatkami zaisťovala akvizície v strednej a vo východnej Európe. Okrem Slovenska sa to malo diať aj v Česku a Rumunsku. Dokumenty skúmajú ich právnici a v najbližších týždňoch ich chcú predložiť americkému ministerstvu spravodlivosti. "To potom môže začať vlastné vyšetrovanie. Môže poslať svojich ľudí do Viedne, Bratislavy a všade, kde bude podozrenie,“ povedal Leitner. Na súdy v Rakúsku či na Slovensku sa neobrátili, pretože sú podľa nich veľmi kontrolované a "veľa vecí môže byť zamietnutých pod koberec“. Podľa Leitnera mali byť do priameho alebo nepriameho podplácania zapletení úradníci, no nevylučuje ani vysokých politikov. Nechce však byť konkrétnejší, aby nedal protistrane šancu pripraviť sa na prípadný súdny proces. "Myslím si, že máme v rukáve ešte veľa prekvapení. Okrem toho sa nám po medializácii ohlásili ďalší ľudia s údajmi, ktorí roky nevedeli, čo s nimi, mali strach.“ Slováci spor neriešia Slovenskú sporiteľňu sprivatizovala prvá vláda Mikuláša Dzurindu. "Nikdy počas priebehu ani po privatizácii nevznikli žiadne pochybnosti o transparentnosti privatizácie ako takej. Otázniky boli predovšetkým u neodbornej časti verejnosti, či sa banky mali predať, o cene, o spôsobe presunu takzvaných zlých úverov a podobne,“ povedala HN vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová. Kritici vláde vtedy vyčítali napríklad to, že po predložení cenových ponúk súťaž neuzavrela, ale súťažiacich vyzvala k prepracovaniu ponúk. Chcela tak dosiahnuť vyššiu cenu. To sa jej aj podarilo. Oľga Reptová z M.E.S.A 10 to vtedy označila za netransparentné. Podľa nej sa totiž verejnosť v tom čase nedozvedela, aká bola predstava vlády o primeranej cene. Slovenská polícia sa o tento prípad zatiaľ nezačala zaujímať a nekontaktovala ju ani FBI. "Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru sa danou vecou nezaoberá,“ povedala hovorkyňa Andrea Polačiková. Zbláznili sa Pochybenia odmieta aj rakúska matka Slovenskej sporiteľne, Erste Bank. "Prípadný právny spor, ktorý je založený na desaťročnom novinovom článku, nám starosti nerobí,“ povedala Hana Cygonková z Erste Group Bank. Bývalí správcovia fondov Leitner a Andahazy podľa nej nemajú žiadne dôkazy a banku takýmto spôsobom vydierajú po tom, ako ich na jar prepustila za nedovolené obchodovanie so zlatým prachom z Konga a za nedovolené založenie spoločnosti v Londýne. Leitner oponuje, že si chcú očistiť meno. Už samotné prepustenie bolo podľa neho protizákonné, založené na sfalšovaných dokumentoch od podvodníckej firmy. Obaja prepustení už kvôli tomu žalujú niektorých členov manažmentu dcérskej spoločnosti Sparinvest. Ako to bolo Rakúšania získali sporiteľňu v roku 2001, v čase, keď bol celý slovenský bankový sektor v troskách. Následkom zlého manažmentu mali naše finančné domy vysoký podiel nesplácaných úverov, ktoré musela Dzurindova vláda ešte pred spustením privatizácie prevziať. Dohromady tak štát prišiel v prepočte o 3,5 miliardy eur (105 miliárd korún). Na druhej strane však z privatizácie Slovenskej sporiteľne získal späť v prepočte 613 miliónov (18,4 miliardy korún). Ján Kováč,Lubomíra Raková 30.10.2009 www.hnonline.sk Rozhovor. Prepustený fond manažér Sparinvestu, dcérskej spoločnosti Erste Bank, Hans Leitner pre HN: Dôkazy okolo Erste Bank môžu viesť do vysokých kruhov 38858450 Tvrdí, že dôkazy o údajnom podplácaní zo strany rakúskej Erste Bank pri privatizácii Slovenskej sporiteľne bude mať v novembri v rukách americké ministerstvo spravodlivosti. Máte dôkazy o údajnom podplácaní? Všetko majú naši americkí advokáti. Teraz skúmajú, aké zákony sa v jednotlivých prípadoch dajú použiť. Môžeme využiť americké federálne zákony a obrátiť sa na americké ministerstvo spravodlivosti. To potom môže začať vlastné vyšetrovanie. Môže poslať svojich ľudí do Viedne, do Bratislavy a všade, kde bude podozrenie. Mali ste podozrenia z úplatkárstva v Erste Bank už vtedy, keď sa malo diať, alebo ich máte až teraz? Množstvo článkov bolo aj v médiách v posledných rokoch, to sa nedá opomenúť. No nemali nikdy žiadne dôsledky. Ako zamestnanec nemáte veľa možností. Ak aj niečo viete, v Rakúsku nie ste v žiadnom prípade chránený, či už finančne alebo inak. V Amerike je to iné. Ak ste aktívny zamestnanec, niečo viete a prídete s tým na príslušné úrady, máte zaručenú určitú ochranu. Informácie, ku ktorým sme sa medzitým dostali, sú však kompletne externé. Od koho teda máte informácie? Od tretích osôb. Čo sa malo konkrétne stať pri privatizácii Slovenskej sporiteľne? K tomu sa nedá momentálne nič povedať. Predložia to naši právnici v USA. Proces sa má konať pred súdom a nie cez médiá, nemôžeme dať šancu druhej strane, aby sa pripravila. Mali sa na tom podieľať politici alebo úradníci? Keď sa hovorí o podplácaní, tak vždy ide o úradníkov, no nie? Je veľa možností. Čo malo byť cieľom podplácania? Cieľom podplácania je väčšinou to, že niekto dostane príplatok za to, že niekto môže niečo kúpiť. Teoreticky mal teda Slovenskú sporiteľňu získať niekto iný? To sa musíte opýtať zodpovedných ľudí. Vždy býva viacero ponúk. Kedy sa s dôkazmi obrátite na americké ministerstvo spravodlivosti? Určite sa to stane v priebehu novembra. Paralelne sme do toho zapojili už aj FBI. FBI teda už vyšetruje? Áno. Obrátili sme sa na nich s niektorými dokumentmi. Ukázalo sa, že niektoré firmy, ktoré sú spojené aj s naším prípadom, nelegálne používajú logo FBI. Stretli sme sa preto na americkom veľvyslanectve vo Viedni, tam som im odprezentoval a odovzdal určité dokumenty. Medzitým som už dostal aj vyhrážky. Ako sa vám vyhrážali? Vyhrážali sa mi, že všetkými spôsobmi sa mi budú snažiť znepríjemniť život, že ma zažalujú za všetky možné veci. Dnes (včera – pozn. red.) ráno som musel meniť koleso na aute, čo sa mi za 22 rokov jazdenia nestalo. Ale ja budem bojovať až do konca. Čo chcete dosiahnuť? Finančné sankcie pre Erste, vyvodenie trestnej zodpovednosti pre konkrétnych ľudí alebo zrušenie privatizácie? Konzekvencie môžu byť rôzne. No za posledný rok sme boli svedkami takých vecí, ktoré by sa za normálnych okolností nikdy nestali. Je to dôsledok hospodárskej krízy aj kompetencií, ktoré si niektorí ľudia privlastnili. Pozrime sa na Lehman Brothers, banka padla a jej vysokí manažéri mali bokom odložené milióny. V konečnom dôsledku by si mal každý zarobiť svoje peniaze, no malo by to zostať v určitých medziach. Nedá sa vodu kázať a víno piť. Mohlo by to ísť až tak ďaleko, že by Erste padla? Neviem. Ale veľkosť sama osebe neznamená všetko. Považujete vaše dôkazy za dostatočné, aby ste prípadný proces vyhrali? Myslím si, že máme v rukáve ešte dosť prekvapení. Okrem toho sa nám po medializácii ohlásili ďalší ľudia s údajmi, ktorí roky nevedeli, čo s nimi, mali strach. Vedú podozrenia až do najvyšších kruhov? Či už na Slovensku, v Česku, Rakúsku alebo Rumunsku? Teoreticky je to možné. Úradník väčšinou nemá sám vplyv na to, kto to nakoniec kúpi. Môže sa to uberať rôznymi smermi, ktoré si teraz ani nevieme predstaviť. To, čo je v médiách, je len zlomok toho. Erste Bank tvrdí, že sa chcete len pomstiť za výpoveď. To si môže niekto myslieť. No zaujímavé na tom je, že keď sa na podplácanie Erste Bank prvýkrát pýtala agentúra APA, reagovali, že sú to staré fámy. Keď APA článok vydala a ďalšie médiá sa na to pýtali, tak už neboli takí uvoľnení. Potom už padli aj vyjadrenia, za ktoré zvažujeme trestné oznámenia. Erste vás obviňuje z podvodov so zlatom a z nedovoleného založenia firmy v Londýne. Erste podala trestné oznámenie, ale viedenská prokuratúra konanie ani nezačala. Zároveň sa ukázalo, že vychádzalo zo sfalšovaných dokumentov, čo riešime žalobami. Je pravda, že sme založili firmu, ale ešte predtým nám to vedenie odobrilo. Okrem toho Erste pri našich údajných podvodoch vychádzala z informácií od firmy, ktorá je sama podvodnícka. Jej pozadie si Erste Bank vôbec nepreverila. Tam sú totiž ľudia známi zo škandálu ilegálneho darcovstva okolo strany CDU (aféra odhalená koncom 90. rokov).Kto je Hans Leitner (40) Dvanásť rokov pracoval ako fond manažér v Erste – Sparinvest, čo je dcérska spoločnosť Erste Group Bank. Skupina vlastní u nás Slovenskú sporiteľňu. Predtým pracoval v Bankinveste. Lubomíra Raková 30.10.2009 www.hnonline.sk Poistku si ošetrite. Peniaze nemáte isté - Nárok od poisťovne máte, keď vás prepustili z organizačných dôvodov. Ak uvažujete o poistení prípadnej straty zamestnania či práceneschopnosti, pozorne si prečítajte detaily zmluvy. Môže sa vám totiž stať, že ju poisťovňa s vami síce uzavrie, no keď sa vám niečo stane, peniaze od nej nedostanete. Stratu práce poistia - ak máte pracovný pomer na určitý čas - ak pracujete dlhšie ako rok Nárok na peniaze z poistenia máte - ak ste prišli o prácu pre zrušenie prevádzky - ak ste prišli o prácu pre nadbytočnosť - ak ste prišli o prácu pre zníženie stavu zamestnancov - ak ste dali výpoveď kvôli nevyplácanej mzde Nárok na peniaze z poistenia nemáte - pri dobrovoľnej výpovedi - pri porušení pracovnej disciplíny Podmienka: stála práca Slovenské poistné domy majú veľmi podobné kritériá na hodnotenie klientov. Musíte mať pracovnú zmluvu na neurčitý čas a v súčasnom zamestnaní byť dlhšie ako rok. Ak to nespĺňate, šanca, že vás poistia pred stratou práce, sa blíži k nule. Na dvere poisťovne neklopte ani vtedy, ak ste v skúšobnej alebo výpovednej lehote. Ak vás aj poistia a robotu stratíte, ešte to neznamená, že peniaze dostanete. "Klient má nárok na plnenie, ak stratil prácu z dôvodu zrušenia prevádzky, nadbytočnosti či zníženia stavu zamestnancov,“ vysvetľuje Petra Greksová z Allianz-Slovenskej poisťovne. Ak ste dali výpoveď kvôli nezhodám so šéfom či kolegami, na peniaze z poisťovne zabudnite. "Poisťovňa nie je povinná plniť ani vtedy, ak dôjde k porušeniu pracovnej disciplíny,“ upozorňuje Daniela Michaličová za Komunálnu poisťovňu. Odchod z práce kvôli nevyplácanej mzde však dôvodom na poistné plnenie je. Na peniaze si počkáte Keď spĺňate podmienky na vyplatenie peňazí, musíte byť najskôr určitý čas v evidencii nezamestnaných. Čakacie, takzvané karenčné lehoty, sa líšia v závislosti od zmluvy a poisťovne. Napríklad v ČSOB Poisťovni je podľa jej hovorkyne Zuzany Francúzovej podmienkou minimálne 60-dňová nezamestnanosť. Klienti Allianzu si na "podporu“ počkajú o mesiac dlhšie. Platiť dohodnutú náhradu mzdy vám, samozrejme, nebudú donekonečna. "Vyplácame poistné plnenie do šiestich mesiacov nezamestnanosti,“ hovorí za Generali Slovensko Barbara Henterová. Allianz platí 12 mesačných dávok. Nie je choroba ako choroba Podmienky pri poistení prípadnej práceneschopnosti sú o čosi voľnejšie. Nepoistia vás, ak ste v dôchodkovom veku alebo trpíte závažným chronickým ochorením. Michaličová konkretizuje, že poistku pre prípad PN-ky nie je možné uzatvoriť v prípade vážnych chorôb pohybového a srdcovo-cievneho aparátu, pri žalúdočných ochoreniach, rakovine, AIDS či psychických poruchách. "Nepoisťujeme osoby, ktoré majú mimoriadne nebezpečnú prácu alebo športové aktivity, napríklad kaskadérov, pyrotechnikov, horolezcov a parašutistov,“ vymenúva Greksová. Platia aj PN-ku Tak, ako pri strate zamestnania, aj pri chorobe sa k peniazom z poistenia obyčajne nedostanete okamžite. "Nárok na prvé plnenie vzniká uplynutím 60. dňa práceneschopnosti a vypláca sa 12 mesiacov,“ potvrdzuje Henterová z Generali. V Allianzi, v závislosti od typu zmluvy, platia po 15 alebo 29 dňoch PN-ky a najviac 500 kalendárnych dní. V Unione maximálne 365 dní. Spôsobili ste si úraz pri páchaní trestného činu, pod vplyvom alkoholu alebo drog? V takom prípade vám poisťovne nevyplatia nič. Vylúčené je aj zámerné sebapoškodzovanie a samovražda. Samozrejme, aj pri poistení práceneschopnosti býva súčasťou zmluvy dohodnutá alebo presne stanovená čakacia lehota. Choroba, ktorá prepukne tesne po podpise zmluvy, vám nárok na plnenie nezabezpečí. František Kvarda 29.10.2009 www.hnonline.sk Slovenskí podnikatelia dostanú sto miliónov eur - Prostredníctvom projektu JEREMIE môžu malí a strední podnikatelia zlepšiť svoj prístup ku kapitálu. Holdingový fond v objeme 100 miliónov eur (3,01 miliardy Sk) na Slovensku pribudne k 1 miliarde eur (30,126 miliardy Sk), ktoré EIF manažuje cez holdingové fondy JEREMIE v rámci EÚ zaviesť nový prístup k financovaniu podnikateľov. Vyplýva to z dohody, ktorú dnes podpísali riaditeľ Európskeho investičného fondu (EIF) Richard Pelly, minister školstva SR Ján Mikolaj, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Igor Štefanov a štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Peter Žiga. "Dohoda o podpore malého a stredného podnikania na Slovensku v rámci projektu JEREMIE (Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises), je spoločnou iniciatívou Európskej komisie (EK) a EIF," spresnil na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľ EIF Pelly. 28.10.2009 TASR Zlá banková minulosť? Zmažte ju - Dôležité je, kedy a v akom rozsahu ste boli bankovými delikventmi. Odhodláte sa k rekonštrukcii bytu, alebo chcete tieto Vianoce roztočiť na horách, no banka vaše plány prekazí. Zamietne vám spotrebný úver alebo kreditnú kartu, lebo ste vraj rizikový klient. Na svedomí to môže mať úverový register, do ktorého banky zaznamenávajú všetky údaje o vašej platobnej morálke. Aj to, či ste sa omeškali čo i len s jednou splátkou. Čo všetko je v úverovom registri - informácie o úverových vzťahoch - počet existujúcich úverových zmlúv (vrátane kreditných kariet a prečerpania) -- výška jednotlivých splátok - história splácania týchto záväzkov, aj omeškanie čo i len jednej splátky - informácie o zárukách záväzkov - informácie o zamietnutých a odvolaných úveroch Potrestala banku Podobný zážitok má aj naša čitateľka Danka z Prešova. Počas letnej dovolenky jej vznikol na kreditnej karte dlh. Ten síce zaplatila, no až po upomienke z banky, keďže naň po dovolenke v pracovnom zhone zabudla. Tým bola vec pre Danku vybavená. "Šok nastal až vtedy, keď mi môj hypotekárny poradca oznámil, že nemôžem dostať úver, pretože som v úverovom registri ako neplatička. Nebyť môjho priateľa, ktorý si hypotéku vzal len na seba, prídeme o vysnívaný byt - pre dlh 40 eur,“ rozhorčuje sa. Situácia nakoniec vyústila až do jej odchodu z banky. Je totiž presvedčená, že pracovníci banky ju mohli na nedoplatok ešte pred zaslaním upomienky upozorniť aj telefonicky alebo mailom a uchrániť ju od nepríjemností. Je tam všetko Do Spoločného registra bankových informácií banky raz mesačne zasielajú všetky údaje o klientovi, ktorý čerpá nejaký úverový produkt. "Informácia obsahuje údaje o novoposkytnutých úveroch, zmenách na existujúcich úveroch, ako aj informácie o splátkovej disciplíne pri danom kontrakte, to znamená, či v danom mesiaci bola splátka uhradená v riadnom termíne alebo bola v omeškaní,“ hovorí Michal Fúrik z Dexia banky. Do registra sa posielajú informácie aj o zamietnutých alebo odvolaných úveroch, dopĺňa Štefan Frimmer zo Slovenskej sporiteľne. V registri sú aj údaje o ručiteľoch. Ak teda niekomu ručíte za úver, a ten ho nespláca, nemusíte ho dostať ani vy. Nie je cesta von Informácie register uchováva počas celej dĺžky úverového vzťahu a päť rokov po jeho skončení. To znamená, že ak ste na začiatku zabudli nastaviť trvalý príkaz na splácanie hypotéky, bude sa táto "banková delikvencia“ ťahať s vami aj desiatky rokov. Ako zistiť, čo majú o mne v registri? - klient môže požiadať prevádzkovateľa registra - spoločnosť Slovak Banking Credit Bureau - o výpis - do 30 dní za poplatok 4 eurá (osobne) alebo 4 eurá + poštovné - na počkanie za poplatok 14 eur - ak je vo výpise niečo nepravdivé, nepresné alebo neaktuálne, klient požiada o opravu -- register ihneď po získaní žiadosti vyrozumie banku, ktorá informáciu do registra poskytla, a preverí jej správnosť - do 30 dní od prevzatia žiadosti zašle klientovi správu o výsledku zistenia. Pokiaľ tak v termíne neurobí, predpokladá sa, že žiadosť bola kladne vybavená Na internete sa dajú nájsť inzeráty neznámych spoločností, ktoré ponúkajú "pomoc s vyčistením úverového registra“. Na jeden taký sme odpovedali, no inzerujúca spoločnosť nám podrobnosti svojej ponuky a postup "vyčistenia“ späť nezaslala. "Inzerát na prvý pohľad nepôsobí dôveryhodne. Klientom by som odporúčal nereagovať naň,“ radí Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie. K zmene údajov v registri pred uplynutím stanovenej lehoty podľa neho môže dôjsť len v prípade, že údaje sú nesprávne. To sa dozviete z odpisu informácií, po zaplatení poplatku štyri alebo 14 eur. Ak zistíte, že sú nepravdivé, môžete bezplatne požiadať o nápravu. Aj delikventi môžu Keď máte ojedinelý negatívny záznam v registri, neznamená to, že pôžičku nedostanete, upokojuje Frimmer. Každá banka pristupuje k informáciám z registra po svojom. "Rozhodnutie závisí od dĺžky obdobia omeškania splátok, výšky dlžnej sumy, ako aj typu úverového produktu,“ hovorí Marína Smolková z Tatra banky. "Je dôležité, či klientovo omeškanie bolo spôsobené objektívnymi skutočnosťami, náhlymi zdravotnými problémami alebo stratou zamestnania,“ dopĺňa Zuzana Francúzová z ČSOB. Šanca na ďalší úver z ČSOB sa znižuje, ak má klient na starom úvere dve a viac dlžných splátok. Banka sa pri posudzovaní žiadateľa zameriava najmä na údaje za posledný rok. Aj Dexia banka dáva väčšiu váhu na informácie o klientovi z nedávnej minulosti a takisto ju zaujíma, ako klient ukončil predošlý kontrakt. "Či bol ukončený splatením pohľadávky alebo sa vymáha,“ vysvetľuje Fúrik. Na základe údajov z registra a údajov o bonite si banka o klientovi urobí komplexný obraz a stanoví aj rizikovú maržu. To znamená, že zábudlivosť pri splácaní starých záväzkov sa vám môže vypomstiť na vyššom úroku od banky. Lubomíra Raková 27.10.2009 www.hnonline.sk Kupónové knižky robia opäť starosti - Ľudia, čo pred niekoľkými rokmi odmietali uhradiť tisíc či dvetisíc korún za dlh z druhej vlny kupónovej privatizácie, dnes musia pod hrozbou exekúcie platiť niekoľkonásobne viac. BRATISLAVA. Hoci od zrušenia druhej vlny kupónovej privatizácie Mečiarovou vládou uplynulo už 14 rokov, dosahy tohto kroku ľudí mátajú doteraz. Pôžičky na vstupné poplatky do kupónovej privatizácie, ktorú v roku 1995 Mečiarova vláda zmenila na dlhopisovú, skončili v mnohých prípadoch na súde alebo sa dokonca „zmenili" na exekúciu. Z 1050 korún ktoré si ľudia v roku 1994 požičali na kupónovú knižku a známku, sa v nejednom prípade vykľul niekoľkonásobne vyšší dlh, ktorý v súčasnosti presahuje 300 eur (zhruba deväťtisíc korún). Blíži sa to k sume, ktorú cez dlhopisy FNM (10-tisíc korún) rozdávala ľuďom Mečiarova vláda namiesto investícií do firiem a investičných fondov. To je aj prípad pani Renáty z okresu Žilina, ktorá nedávno dostala exekučný príkaz znejúci na zhruba 320 eur. Exekútor jej pred pár týždňami siahol na účet v banke. „Pozastavil všetky účty, ktoré zneli na moje meno (...) a nebolo možné vytiahnuť peniaze z účtu," posťažovala sa Renáta v TV Markíza. Jej prípad nie je ojedinelý. Je však už vo fáze, z ktorej sa nedá vykľučkovať. „Pokiaľ to dôjde až takto ďaleko, už sa s tým nedá nič urobiť," upozorňuje advokát Dalibor Kyselica. Už nič nezabráni tomu, že banka stiahne z účtu príslušnú sumu v prospech veriteľa. Posledná inštancia Exekučný príkaz je poslednou fázou vymáhania dlhu. Predchádzala mu výzva na zaplatenie dlhu od veriteľa alebo poverenej firmy, postúpenie prípadu na súd, súdne konanie, z ktorého vzišiel platobný rozkaz súdu. Ak to ľudia ignorovali a nezaplatili, došlo to až do exekučného konania, čo je aj prípad Renáty. Ešte aj v tejto fáze sa však dá ušetriť a platiť menej, ako to napokon môže vyplynúť z exekučného príkazu. „Ak by dlžník uhradil dlh počas exekúcie, ale ešte pred jej samotným vykonaním, tak by platil exekútorovi len 50 percent z jeho celkovej odmeny," povedal Kyselica. Úspory by sa mohli pohybovať v desiatkach eur. Takmer všetky prípady dlžníkov z kupónky, ktorí nezaplatili ani na výzvu súdu, sú už minimálne v tejto fáze. Dlhy z druhej vlny kupónky nevznikli samy od seba. Kupónovú privatizáciu rozbiehala v roku 1994 Moravčíkova vláda. Ľudia sa mohli rozhodnúť, či svojich tisíc kupónov investujú priamo do privatizovaných firiem, alebo cez investičné fondy. V prípade druhej možnosti fondy ľuďom ponúkali pôžičku na nákup knižky. Vo veľkom to využívali predovšetkým dôchodcovia. Väčšina fondov si zmluvy právne veľmi dobre ošetrila. Preto po zmene kupónovej privatizácie na dlhopisovú prestali síce platiť ustanovenia o investovaní kupónov, keďže Mečiarova vláda sa rozhodla privatizovať inak, stále však platil úverový vzťah medzi občanom a fondom. „Zmena metódy neznamenala, že ľuďom zanikla povinnosť splatiť svoj dlh," hovorí finančný analytik Vladimír Bačišin. Klauzuly o pôžičke si však väčšina ľudí poriadne neprečítala a neuvedomovali si, že im vznikol záväzok. „Dôležité z pohľadu povinnosti fyzickej osoby vrátiť peniaze bolo, že fond v jej mene zaregistroval kupónovú knižku," povedal Adrián Snierer z finančnej spoločnosti Sevis Brokers. Na tento úkon ľudia fondy splnomocnili. Pre súdy to bolo potvrdenie, že úverový vzťah existuje. Trest za špekulácie Igor z Bratislavy mal, na rozdiel od pani Renáty, viac šťastia. Igor sa do privatizácie tiež rozhodol ísť cez investičný fond, ktorý mu na to požičal. Ak by Mečiar nezrušil kupónku, fond by investoval Igorove kupóny a svoje peniaze by si vybral späť cez dividendy alebo z iných výnosov zo správy majetku. „Keby všetko išlo tak, ako sa pôvodne predpokladalo, nevznikli by rôzne prípady súdnych konaní a exekúcií," povedal Snierer. Nešlo. Mečiar kupónku zrušil a veci nabrali iný spád. Namiesto akcií firiem dostali ľudia dlhopisy Fondu národného majetku a do skutočnej privatizácie sa zapojili blízki Mečiarovi podnikatelia. Igorov prípad sa neskôr dostal pred súd a ten mu v roku 1998 vyrubil platobný rozkaz na 2050 korún. „Začal som špekulovať a neprevzal som rozhodnutie súdu. Myslel som si, že kým neprevezme zásielku, rozhodnutie nenadobudne platnosť," spomína Igor. Mýlil sa. O pár rokov dostal ďalšiu nepríjemnú listovú zásielku. Súdny exekútor mu v nej oznámil, že voči nemu začína exekučné konanie. „Vybral sa preto na súd, vyžiadal si rozsudok spred niekoľkých rokov." Po jeho preštudovaní mu bolo jasné, že v spore nemá šancu uspieť. „Tak som to zaplatil a odvtedy mám pokoj," povedal Igor. Už to však nebolo 2050, ale až 5100 korún. Ako zistiť, či sú akcie bezcenné Zistite, či máte účet v centrálnom depozitári, cez web depozitára, stačí k tomu len rodné číslo. Ak účet máte, treba zistiť, aké sú na ňom akcie, výpis z účtu sa dá získať aj poštou. Najprv si musíte stiahnuť z webu depozitára formulár žiadosti o výpis z účtu, ten vyplnený a aj s overeným podpisom pošlete do depozitára, z výpisu zistíte, aké akcie vlastníte. Ešte pred rozhodnutím vrátiť akcie a zrušiť majetkový účet v depozitári si treba overiť, či sú cenné papiere naozaj bezcenné. Najprv treba zistiť, či je cenný papier obchodovaný na Bratislavskej burze. Ak áno, môžete ho predať, či už cez obchodníka s cennými papiermi, alebo priamo prevodom v centrálnom depozitári. Ak cenný papier nie je na burze, treba v obchodnom registri zistiť, či nie je podnik v konkurze (a nie je šanca, že sa ozdraví), alebo v likvidácii. Ak áno, cez pobočky RMS Market alebo na vybraných poštách môžete akcie previesť na FNM a účet bezplatne zrušiť. Ak je firma zdravá, môžete zavolať na jej ekonomické oddelenie a spýtať sa, či hlavný akcionár nechce odkúpiť akcie. Ak máte na účte akcie fungujúcich firiem, odborníci odporúčajú zrušiť účet v centrálnom depozitári a previesť ho k obchodníkovi s cennými papiermi, je pravdepodobné, že má nižšie poplatky. Výmery končili v koši O dedičstve náhlej zmeny v druhej vlne kupónovej privatizácie hovorí právnička spoločnosti Staker a špecialistka na finančný trh DARINA HUTTOVÁ. V druhej vlne kupónovej privatizácie investičné fondy získavali ľudí s tým, že im preplatia kupónovú knižku a známku a budú v ich mene investovať investičné body. Pôžičky mali ľudia splácať z dividend či kapitálových výnosov. Koľko ľudí sa takto nechalo zlákať? „Mohlo to byť až 200-tisíc ľudí, najmä dôchodcovia. Vnímali len to, že niekto za nich zaplatí za kupónovú knižku aj známku. Nevenovali pozornosť tomu, že podpísali aj vznik záväzku vo forme zmluvy o pôžičke. Platnou registráciou kupónovej knižky sa stali dlžníkmi." Dnes rôzne firmy v mene bývalých vlastníkov fondov vymáhajú od ľudí niekoľkonásobne viac ako im požičali. Exekútori od nich pýtajú len o niečo menej ako bola hodnota dlhopisu FNM (10-tisíc korún). Kde sa stal problém? „Na strane občanov, ktorí ignorovali výzvy na zaplatenie dlhu. Veritelia pochádzajúci z investičných fondov a spoločností svoje pohľadávky zväčša predali firmám zameraným na vymáhanie dlhov." Čo však má robiť 70-ročná babička, ktorá dostane od súdu platobný rozkaz? „Bezpodmienečne by ho mala zaplatiť, inak jej hrozí exekúcia. Smutné je však to, že ešte predtým, ako sa problém s pôžičkou dostal na súd, muselo prebehnúť vymáhanie dlhu. No ľudia výzvy na zaplatenie dlhu ignorovali a s veľkou obľubou ich hádzali do koša." Niektorí sú na tom horšie, dostali už oznámenia o začatí exekúcie. „Dnes majú preto platný dlh, ktorý stále narastá. Nedá sa odporúčať nič iné, len aby sa ho čo najskôr zbavili." V akých číslach sa môžu pohybovať dlhy, ktoré boli pôvodne tisíc korún? „Okolo roku 2001, teda po lehote splatnosti dlhopisu FNM, to bolo asi 4500 korún. V súčasnosti to môže byť aj dvojnásobok. Nabaľujú sa tam už aj exekučné poplatky." Nedá sa však vylúčiť, že niekto dostane podvrh platobného či exekučného príkazu. Kde si ľudia môžu overiť, či sú dokumenty naozaj pravé. „U exekútora alebo na súde. Totožnosť exekútora si môžu overiť v komore exekútorov. Dá sa aj zistiť, či náhodou nemá pozastavenú činnosť." Expremiér Mečiar druhú vlnu kupónovej privatizácie zrušil a ľuďom miesto toho rozdával 10-tisícové dlhopisy. Bez tejto zmeny by zrejme nevznikli problémy s exekúciami. Investičné fondy, ktoré pôžičky poskytovali v dobrej viere, že budú ľuďom investovať kupóny do konkrétnych firiem, by ich z dividend postupne umorili. „O politickej zodpovednosti za celú kauzu niet pochýb, pretože zmena pravidiel druhej vlny kupónovej privatizácie bola značným zásahom do podnikateľských plánov investičných fondov, ktoré sa v tom čase na túto privatizáciu pripravovali. Mečiar však súčasne so zmenou pravidiel kupónovej privatizácie ponúkol investičným a privatizačným spoločnostiam možnosť dobrovoľne odstúpiť od podnikateľských zámerov s tým, že sa im preplatia náklady spojené so založením spoločnosti. Aj občania mohli požiadať o zrušenie svojej registrácie s náhradou nákladov. Nemali však dôvod svoju registráciu rušiť, pre nich bola istota 10-tisícového korunového nominálu a 8,8-percentného ročného úrokového výnosu zaujímavá. V systéme zostalo 3,3 milióna majiteľov dlhopisov Fondu národného majetku." Bezcenné akcie môžete previesť na štát. Zadarmo Ak máte akcie z prvej vlny kupónovej privatizácie, ktoré nemajú cenu, môžete ich zadarmo previesť na Fond národného majetku. Aj účet vám zrušia zadarmo. BRATISLAVA. Prvá vlna kupónovej privatizácie ešte úplne nezapadla prachom. Mnohí ľudia majú doteraz na majetkových účtoch v centrálnom depozitári akcie firiem, ktoré nemajú cenu, no musia z nich platiť poplatky až do niekoľko desiatok eur. Nominál bez ceny Týka sa to ľudí, ktorí majú na svojich účtoch akcie v nominálnej hodnote vyše 6639 eur (200-tisíc korún). Je ich asi 15-tisíc. Z poplatkov si však nemusia už robiť ťažkú hlavu. Ak zistia, že ich akcie nemajú cenu, môžu ich previesť na Fond národného majetku (FNM) a požiadať o bezplatné zrušenie majetkového účtu. Fond im vráti aj poplatok, ktorý za účet zaplatili vlani a nebude im účtovať tohtoročný. Môžu tak urobiť do konca tohto roka, a to cez pobočky obchodníka s cennými papiermi RM-S Market, ktorý túto službu pre FNM zabezpečuje. Alebo cez 40 vybraných pobočiek Slovenskej pošty po celom Slovensku. Sú vo všetkých väčších mestách. Adresu kontaktného miesta možno nájsť na internetovej stránke FNM aj RM-S. Fond ani obchodník však nebudú ľuďom hovoriť, či ich akcie majú cenu, alebo nie a či si majú účet zrušiť. Musia sa rozhodnúť sami. Ide o ich majetok. „Fyzická osoba sa môže obrátiť na obchodníka s cennými papiermi, banku alebo na investičného poradcu, ktorých môže požiadať o poskytnutie odbornej rady ohľadom hodnoty cenných papierov," povedal právnik RMS Martin Vrzgula. Budú platiť všetci Problém bezcenných akcií sa netýka len ľudí, ktorí musia z majetkových účtov platiť poplatky. Centrálny depozitár totiž skôr alebo neskôr spoplatní účty všetkým ľuďom, teda aj tým, ktorí majú akcie s nominálom pod 6639 eur. Aj oni majú možnosť vrátiť akcie FNM, ak zistia, že sú bezcenné. Pre nich však neplatí, že to musia urobiť do konca tohto roka. Možnosť vrátiť akcie budú mať zrejme celý budúci rok, možno aj dlhšie. „Celá táto akcia sa robí preto, lebo v budúcnosti sa pripravuje spoplatnenie majetkových účtov, ale určite to nebude od 1. januára 2010," povedala hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová. Fond vlastní väčšinu depozitára. Dokopy je v centrálnom depozitári okolo 1,5-milióna majetkových účtov. „Je to úplne normálne, že sa bude platiť za majetkové účty, veď poplatky sa uhrádzajú aj za účty v bankách bez ohľadu na to, či tam klient má peniaze, alebo nie," povedal šéf Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Róbert Kópál. Zároveň však považuje za správne, že ľudia, čo majú na účtoch bezcenné akcie, ich môžu bezplatne vrátiť FNM. pondelok 26. 10. 2009 | Ľuboš Jančík www.sme.sk Byrokracia stojí firmy milióny - Podnikatelia chcú menej papierovania, štát im sľubuje pomoc do dvoch rokov. Ešte ste nič nevytvorili, ešte ste nič zákazníkovi nepredali a už musíte podávať desiatky hlásení na úradoch. Takto hodnotia podnikatelia byrokraciu, do ktorej ich nútia zákony. vybrali.sme autor: Ľubomíra Raková čas vytvorenia: 23. 10. 2009 „Sú to kvantá papierov. Ak má človek nejaký nápad v hlave, chce začať podnikať, tak buď sa z toho zblázni, buď si to nechá robiť externou firmou, alebo to vzdá,“ komentuje výkonný riaditeľ IT firmy PosAm Milan Drobný. Firmy sa zhodujú, že administratíva im berie čas aj peniaze a niekedy je nezmyselná. Podľa prieskumu, ktorý urobilo ministerstvo hospodárstva medzi tisíckou malých, stredných firiem a živnostníkov, ktorého výsledky majú HN ako prvé k dispozícii, je takmer každé desiate euro administratívnych nákladov minuté zbytočne. Je toho viac Šéf asociácie malých a stredných podnikov Vladimír Sirotka vraví, že „zo všetkých administratívnych nákladov predstavuje záťaž asi 15 percent. Ide najmä o duplicitné hlásenia, ktoré by nemuseli byť, ak by úrady medzi sebou boli prepojené.“ Podľa neho by pomohlo, keby sa zrušila povinnosť hlásiť preddavky na poistenie či dane, alebo keby zdravotné poisťovne zjednotili svoje tlačivá a termíny. „Ak má malá firma troch zamestnancov a každý je v inej poisťovni, už len to je práca navyše.“ Personálna manažérka nábytkárskej firmy Galan Gabriela Meierová za zbytočnú považuje povinnosť nahlásiť výkon práce v zahraničí do Sociálnej poisťovne, i keď ide napríklad o jednodňovú služobnú cestu zamestnanca. Podobne aj to, že zákony vyžadujú pracovnú zdravotnú službu v obchodných organizáciách, kde pracovníci nie sú v rizikových podmienkach. „Sú to mesačné, kvartálne, ročné hlásenia o protipožiarnych kontrolách, výťahoch, deratizácii, odpadovom hospodárstve a tak ďalej,“ pripája Drobný. Nedotiahnutá je aj informatizácia verejnej správy. „Zatiaľ je vo väčšine prípadov len elektronické tlačivo na internete, no ešte nefunguje bežne zaručený elektronický podpis,“ hodnotí finančný manažér IT firmy Anasoft Radomír Letaši. Miliónové meranie Rezort hospodárstva vôbec po prvý raz v histórii zmeral, koľko firmy stojí administratíva. Vybral 48 právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje 250 povinností. Šlo najmä o zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, sociálnom a zdravotnom poistení. Výsledky merania hovoria o tom, že podnikateľský sektor dáva na administratívu ročne takmer miliardu eur. Za administratívne náklady sa pritom považuje najmä pracovný čas zamestnanca potrebný na „papierovanie“, ale aj cestovné, kolky či spotreba papiera. Podnikatelia v prieskume zhodnotili, že z tejto miliardy je vyše 91 miliónov eur vynaložených zbytočne a navrhujú zrušiť alebo zjednodušiť plnenie niektorých povinností. Sirotka odhaduje, že celková záťaž môže byť ešte väčšia, ako nameralo ministerstvo. Najviac podnikateľov zaťažujú odvody, predovšetkým zdravotné. „Vysoké náklady a súčasne záťaž podľa podnikateľov spôsobuje aj oblasť daní, ciel a poplatkov,“ dopĺňa šéf sekcie stratégie na ministerstve hospodárstva Vojtech Ferencz. Čo s tým Zbytočností by malo ubudnúť, sľubuje ministerstvo hospodárstva. Do dvoch rokov chce znížiť záťaž o štvrtinu, čo vyplýva z cieľov Európskej únie. Ktoré z povinností sa zrušia zatiaľ nevie povedať. „Čím viac podnikateľom ušetríte náklady, tým viac budú investovať do svojho rozvoja či do tvorby pracovných miest,“ poznamenal Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Svoje návrhy včera predstavila aj Európska komisia. Odhaduje, že v celej únii sa na administratívu minie takmer 124 miliárd eur a jej pripravované opatrenia by podnikom ušetrili vyše 40 miliárd eur. Podľa Ľubomíry Hromkovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Brusel navrhuje najmä uľahčiť elektronickú fakturáciu a takisto vyňať mikropodniky z účtovných povinností. www.hnonline.sk Štát v panelákoch zníži pre rohové byty platby za teplo - Martin Kováčik, Pravda | 24. októbra 2009 Náreky krajných či rohových bytov v sídliskových bytových domoch na nespravodlivé rozúčtovanie tepla štátny regulačný úrad sčasti vypočul. Upravil totiž vyhlášku o rozpočítavaní tepla medzi krajnými bytmi a tými, ktoré sú v strede domu menej vystavované vonkajšiemu počasiu. V účtoch za teplo sa od januára budú menej zohľadňovať údaje z domácich radiátorových meračov. Tie rohovým bytom nepriali. Teplo minuté v paneláku sa bude viac rozpočítavať podľa plochy bytov, ako to bolo v minulosti. Pravidlá pri rozpočítavaní stanovil úrad v roku 2005. Vtedy určil, že spotrebované teplo v paneláku sa medzi byty rozpočíta zo štyridsiatich percent podľa rozlohy bytov a zo šesťdesiatich percent podľa spotreby, ktorú v bytoch namerajú radiátorové merače. Ako sa však ukázalo, najmä pri nezateplených domoch systém spôsobil obrovské rozdiely v platbách medzi rohovými a vnútornými bytmi. Kým rohové byty mali často radiátory pustené naplno, niektoré vnútorné byty sa mohli nechať vyhrievať od susedov a radiátory nepúšťali vôbec. Úrad po sťažnostiach teraz pomer obrátil tak, že podľa plochy bytov sa bude rozpočítavať až šesťdesiat percent spotrebovaného tepla a radiátorové merače rozdelia zvyšných štyridsať percent. "Systém sa mení od januára budúceho roka," opisuje hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták. Úrad dal zároveň bytovým domom voľnosť, že ak sa dohodnú, môžu si zvoliť iný pomer rozpočítavania tepla. Úrad vo vyhláške zároveň zmenil zúčtovanie tepla v domoch, kde má časť bytov individuálne, nie centrálne kúrenie. Doteraz tieto byty prispievali ostatným na časť nákladov za teplo. Po novom nemusia platiť do spoločného nič. Správcovia k vyhláške pripúšťajú, že pôvodný pomer plochy a meračov nebol správny. "Pri rozúčtovaní tepla vznikali veľké nespravodlivé rozdiely medzi platbami za teplo," opisuje konateľ spoločnosti Spokojné bývanie, ktorá spravuje byty v bratislavskej časti Vrakuňa, Marek Hargaš. "Počul som o prípade, že 3-izbový byt v strede domu platil za teplo 10-tisíc korún a rovnaký byt na kraji domu až 25-tisíc korún," dodáva Hargaš. Podľa neho by pri zachovaní zákonitostí o prestupe tepla v bytoch s rovnakou vnútornou teplotou a rôznou polohou v dome nemali byť rozdiely v platbách väčšie ako päťdesiat percent. Ak teda jeden byt platí 333 eur (10-tisíc korún), druhý by nemal platiť viac ako 500 eur (15-tisíc korún). Niektorí majitelia vnútorných bytov na druhej strane tvrdia, že zámerne investovali viac peňazí do vnútorného bytu, keďže počítali s tým, že budú platiť menej za teplo. "Trh by mal pri cenách bytov zohľadňovať ich polohu, ale len do určitej miery," dodáva k tomu Hargaš. Zmenou vyhlášky sa podľa prepočtov Pravdy môžu znížiť platby za teplo pre rohové byty o desiatky eur, o ktoré, naopak, prídu byty v strede domu. Regulačný úrad vyhláškou akceptoval pripomienky sťažovateľov len sčasti. Bratislavský dôchodca Michal Šebeň, ktorý má byt na najvyššom podlaží pod plochou strechou, upozorňoval na to, že pri rozúčtovaní sa používajú zlé koeficienty. Tie úrad vo vyhláške nezmenil. Bytový správca posiela Šebeňovi účet len za 80 percent tepla, ktoré namerajú jeho radiátorové merače. Úradom odporučený koeficient 0,8 však podľa pána Šebeňa pre jeho byt nestačí. Odborníci radia, aby si byty namontovali radiátorové merače až po iných opatreniach ako je výmena okien či zateplenie. V opačnom prípade po inštalovaní meračov spotreba v dome klesne len mierne, ale medzi bytmi vzniknú veľké rozdiely v účtoch. Prečo má Slovensko drahé hypotéky - Historické minimá slovenských bánk by v iných krajinách boli maximami 21.10.2009 / Martina Kláseková , Jana Vavřinková www.etrend.sk Priemerné sadzby nových hypoték na Slovensku sa v auguste pohybovali pri šiestich percentách a boli najvyššie v eurozóne. Priemer krajín s jednotnou menou bol o dva percentné body nižšie. Na vysvetlenie rozdielu nestačia argumenty o menšom a rizikovejšom trhu či nákladoch na refinancovanie. Banky požičiavajú draho aj preto, že môžu. Úrokové sadzby úverov na bývanie sú v súčasnosti na niekoľkoročných minimách. S takýmto optimistickým odkazom prišla koncom septembra Slovenská sporiteľňa pre ľudí váhajúcich s kúpou nového bývania. S poznámkou, že v polovici budúceho roka ich pravdepodobne čaká opätovný rast z dôvodu sprísňovania menovej politiky Európskou centrálnou bankou. Najdrahší Dobrá správa, ktorá mala potešiť Slovákov, je, že marketingové sadzby, ktoré sporiteľňa skresala o dve desatiny percenta, sú také nízke, ako boli naposledy na jar roku 2006. O pár dní sa k nej pridala i Tatra banka s ešte výraznejšou redukciou vyhlasovaných sadzieb. No fakt, že hypotéky sú lacnejšie ako vlani, ešte neznamená, že musí ísť o skutočné dno. Pohľad na štatistiky Európskej centrálnej banky (ECB) ukazuje, že slovenské hypotekárne domy označujú niekoľkoročným minimom to, k čomu sa banky niektorých eurokrajín priblížili, iba keď bolo najhoršie. V čase, keď na trhu vládla najväčšia panika, najväčší nedostatok likvidity a neochota požičiavať si medzi bankami navzájom. Na zníženie kľúčových úrokových sadzieb slovenské banky zareagovali, no urobili tak o štvrť roka neskôr ako ostatné krajiny. A vôbec nie v takej miere ako ich eurosúrodenci. Hypotekárne listy môžu byť problém Ceny slovenských hypoték sú vysoko nad priemerom eurozóny. Medailu v súťaži o krajinu s najdrahšími novými úvermi na bývanie má Slovensko. Podľa ECB sa priemerné sadzby z nových úverov na Slovensku v auguste pohybovali tesne nad šiestimi percentami. Zhruba dva percentné body nad priemerom eurozóny. Najlacnejšie krajiny požičiavali v auguste za dve a pol percenta. Na vysvetlenie takej priepasti nestačia bankové argumenty o menšom a rizikovejšom trhu či nákladoch na refinancovanie. Prispieva k nej i fakt, že Slováci nemajú inú možnosť. Za hranicami so slovenskou nehnuteľnosťou nepochodia. Banky preto môžu požičiavať drahšie. Zaujalo NBS To, že úrokové sadzby slovenských hypoték presahujú úrovne v eurozóne, si všimla aj Národná banka Slovenska (NBS). Zobrala ich pod drobnohľad v Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok. Skúmala úrokové spready, teda rozdiely medzi klientskymi sadzbami a Euriborom. V prípade dlhších fixácií porovnávala s päťročným dlhopisom Slovenska. Nasledovala príklad ECB, ktorá úroky z hypoték analyzovala v marci. Spready v tomto roku rástli vo všetkých krajinách. Aj preto, že klesli medzibankové sadzby. Medzi bankami v eurozóne zvykli byť od 0,6 do 1,7 percentuálneho bodu. No vlani na jeseň vyskočili napríklad v Nemecku či Rakúsku k 2,5 percenta. Rakúsko, domov viacerých matiek slovenských bánk, pritom bývalo dlhodobo krajinou s najvyšším rozdielom medzi Euriborom a klientskymi sadzbami. Na Slovensku podľa NBS stúpol spread v tomto roku až k štyrom percentným bodom. Centrálna banka to vysvetľuje najmä rastúcim kreditným rizikom domácností. No v odpovediach na otázky TRENDU pripustila, že toto riziko na Slovensku nestúplo výraznejšie ako v iných krajinách. Beztak sa pokúsila zistiť vplyv kreditného rizika na sadzby tým, že ho merala cez zlyhané úvery. Tento indikátor podľa nej vysvetlil len malú časť odchýlky. Drahé úvery na Slovensku majú aj prozaickejší dôvod. Hovorí o ňom i NBS: „Snahou bánk je zmierniť negatívny dosah nižšieho objemu poskytnutých úverov na úrokové príjmy.“ Už priamo nespomína, že zavedenie eura a menovej politiky ECB zrušilo bankám hojne využívanú možnosť sterilizovať sa v NBS. A zahatalo cestu dobrým výnosom bez rizika. Len náznakom sa NBS dotýka vplyvu konkurencie na sadzby. Dlhodobo najvyššie spready podľa nej vykazujú najväčšie banky. Stredne veľké sa prispôsobujú. V prvom polroku sa rozdiel medzi veľkými a malými prehĺbil a dosiahol takmer jeden percentný bod. Slovenská sporiteľňa to zdôvodňuje jednoducho. Menšie banky sa snažia zlepšiť podiel na trhu na úkor väčších bánk a tomu prispôsobujú cenu. No tento faktor „môže v konečnom dôsledku zhoršovať ich rizikový profil“. Slovensko vyhralo spor s Austrian Airlines - Rakúska letecká spoločnosť Austrian Airlines neúspešne požadovala od Slovenska v súvislosti s bankrotom Slovenských aerolínii 15 mil. eur. Ministerstvu financií bolo doručené konečné rozhodnutie arbitrážneho súdu, ktorý spor rozhodol v prospech SR a konanie zastavil. Slovensko vyhralo arbitráž s rakúskou leteckou spoločnosťou Austrian Airlines kvôli skrachovanej leteckej spoločnosti Slovenské aerolínie, a.s. Žalobca neúspešne požadoval od Slovenska sumu vo výške 15 mil. eur. Agentúru SITA o tom v stredu informoval hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Ministerstvu financií bolo podľa neho 20. októbra doručené konečné rozhodnutie arbitrážneho súdu v uvedenom spore z 9. októbra tohto roka. "Tribunál v jurisdikčnej fáze sporu rozhodol v prospech Slovenskej republiky a konanie definitívne zastavil," dodal Šmál. Spor s Austrian Airlines je už historicky tretí ukončený spor, ktorému musela pred medzinárodnými arbitrážnymi tribunálmi čeliť Slovenská republika na základe uzatvorených bilaterálnych investičných dohôd. V decembri 2008 bol v prospech SR ukončený arbitrážny spor s Branimirom Mensikom, v ktorom žalobca neúspešne požadoval náhradu škody 11,057 mil. eur. Konanie v tomto spore bolo zrušené 9. decembra 2008 rozhodnutím tribunálu. V roku 2005 bol v neprospech SR ukončený spor s Československou obchodnou bankou. Slovensko podpísalo dohodu o urovnaní a žalobcovi bolo vyplatených viac ako 25 miliárd korún (829,85 mil. eur). SITA 21. 10. 2009 Ceny elektriny v SR klesnú o 15 až 20 % - Trhové ceny elektrickej energie na Slovensku na budúci rok v porovnaní s rokom 2009 klesnú o 15 % až 20 %, vyhlásil v utorok generálny riaditeľ Slovenských elektrární Paolo Ruzzini. Slovenský trh s elektrickou energiou, ktorý je prepojený s českým trhom, sa riadi nemeckými cenami, uviedol Ruzzini. Šéf Slovenských elektrární ďalej uviedol, že spoločnosť zvýšila výkon jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach o 1,7 %. Celkový dostupný výkon elektrárne tak vzrástol na 970 megawattov (MW) z 954 MW. Taliansky energetický koncern Enel ovláda 66 percent spoločnosti Slovenské elektrárne, zvyšných 34 percent vlastní Fond národného majetku SR, ktorého akcionárske práva vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. Slovenské elektrárne sú najväčším výrobcom elektriny na Slovensku a druhým najväčším výrobcom elektriny v strednej a východnej Európe. SITA 20.10.2009 Kofola, Vinea, Horalka, Jar a ďalší, čo prežili - Komunizmus padol pred dvadsiatimi rokmi. Niečo sa navždy skončilo a niečo zasa pokračovalo - a teraz práve nemáme na mysli kariéru politikov. Veľké idey sú len malou súčasťou života človeka. Tú väčšiu tvoria veci všedné. Táto časť je vyplnená produktmi. Niečo jeme, pijeme, maškrtíme, niečo si obliekame a obúvame, niečím sa mydlíme, krémujeme. A tak podobne. Značky hovoria veľa o našom spôsobe života. A tak sa stalo, že ani po revolúcii neodišli z nášho života a ich príbehy sú niekedy zaujímavé. Je to druh vzťahu Značka nie je logo, nech by bolo hocijako veľké. „Je to vzťah, ktorý má zákazník k výrobku," hovorí marketingový expert Marián Timoracký. „Značka sa nerodí v reklamných agentúrach a na oddeleniach marketingu, ale v hlave spotrebiteľa." Po revolúcii sa do Československa nahrnuli nadnárodné korporácie, ktoré, samozrejme, priviezli produkty, aké nájdete v obchodoch po celej Európe alebo svete. Zákazník však chcel niektoré predrevolučné značky - nealko, keksy, paštéty, slovenské pivá či mnohé ďalšie produkty. Keby ich nemal rád, žiaden výrobca mu ich nenanúti. Potvrdzuje to aj spisovateľ Peter Pišťanek. „Nevnímam tie tradičné socialistické výrobky ako nejaké retro, pretože som ich nikdy neprestal používať. Napríklad Kofolu som dokonca pašoval do Čiech svojim priateľom, keď ju v prvej polovici 90. rokov vyrábali iba na Slovensku a v Prahe jej nebolo. Mal som vzťah aj k Vinei, ale odkedy vylepšili receptúru, tak som ju prestal kupovať. Ľúto je mi za bezmennou socialistickou oranžovou malinovkou. Nedám dopustiť na sladkosti ako Kofila, Margot, Ria, Milena, Tatiana, Ľadové gaštany, Študentská pečať, Tatranky, Horalky, Mila a Lina. Všetky majú miesto v našom srdci a kredenci." Kofola je jednotkou aj pre divadelníka Viliama Klimáčka. „Ale aj Horalka sa mi pritrafí, dokonca niekoľkokrát do roka aj vlašský šalát," dodáva. „Aby som dodal aj čosi zdravé, sójová tyčinka. A mačacie jazýčky, jemné a lámavé." Špecifiká Prechod zo socializmu do kapitalizmu mal z pohľadu značiek podľa Timorackého svoje špecifiká. Na začiatku 90. rokov napríklad kúpila americká spoločnosť Procter & Gamble firmu Rakona. Jedným z ich zásahov bola zmena názvu saponátu Jar na Fairy Ultra - obsah bol v podstate totožný. Ukázalo sa však, že zákazníci budú radšej kupovať Jar, ktorá sa vyrába od roku 1959. Takže nová a lepšia Jar sa triumfálne vrátila na trh a je na ňom dodnes. Ďalší problém nastal s rozdelením republiky. Tak sa napríklad stalo, že keksy Horalka, (na trhu sú od roku 1959) vyrábajú dve spoločnosti - česká (Opavia) aj slovenská (Pečivárne Sereď). Problémy boli aj vtedy, keď mal štátny podnik odštepné závody, ktoré vyrábali ten istý produkt, po privatizácii dochádzalo k súdom, kto má na značku právo. Takúto komplikovanú históriu má napríklad Vinea. Iné firmy zasa oprašujú staré názvy, Rajo napríklad obnovilo jogurtový nápoj Dolinka. Niektoré značky síce stále existujú, ale výrazne obmedzili sortiment, napríklad Tesla bola značka akéhokoľvek elektronického prístroja, momentálne sa v Stropkove vyrábajú len telefóny, domáce videokomunikačné zariadenia a elektroinštalačný materiál. Priazeň si zachovali napríklad i značky Supraphon a Opus. Kvalitatívny skok Keď sa pred revolúciou povedalo „šampus", vo väčšine prípadov sa myslel Hubert. Tradícia firmy siaha do 30. rokov 19. storočia, už vtedy sa začala výroba šumivého vína podľa originálneho francúzskeho receptu a už v roku 1825 sa Bratislava stala prvým mestom mimo hraníc Francúzska, kde sa šumivé víno v Európe začalo vyrábať. V roku 1948 bola spoločnosť Hubert J. E. znárodnená. Kvalitatívnym skokom bolo pre firmu obdobie po revolúcii. Hubert sa stal súkromnou spoločnosťou, ktorá prešla výraznou technologickou modernizáciou. Podobnou modernizáciou prešiel i ďalší obľúbenec z čias pred novembrom 1989. Značke Botas sa podarilo to, čo sa stáva len veľmi zriedkavo - v hovorovom jazyku sa stala označením tenisiek ako takých. Tak sa aj dnes môžeme na internetových katalógoch stretnúť s milými absurditami ako botasky Adidas. Po revolúcii sa firma špecializovala na vyslovene športovú obuv, korčule a podobne, ale legendárny model Adidas Classic z roku 1966 občas objavili aj mladí ľudia, ktorí nemohli mať k minulosti žiaden sentiment. V roku 2007 si dvaja študenti dizajnu na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, Jan Kloss a Jakub Korouš vybrali botasky za svoj školský projekt a navrhli imidžovú kolekciu Botas 66, vyhrali s ňou Cenu za európsky dizajn ED-Awards a niekoľko ďalších prestížnych cien. „Bola to výzva. Povedal by som, že len málokomu napadlo túto ikonu vziať znovu do ruky a pokúsiť sa ju posunúť medzi nových, mladých zákazníkov, ktorí sú veľkou mierou orientovaní na západné značky," hovorí Jan Kloss. Medzi ďalšie známe a typické predrevolučné tenisky patria Prestige. V tradícii dnes pokračuje spoločnosť Moleda, ktorá v roku 2002 kúpila výrobné linky od firmy Svit. Spomienky Na tomto mieste venujme tichú spomienku značkám, ktoré neprežili, pričom zoznam si vonkoncom nenárokuje na úplnosť: žuvačky Bajo a Sevak, lyže Súľov a Artis, pásky a kazety Emgeton, zubná pasta Erilex... „Spomínam si na jeden produkt, ktorý bol nádherný na pohľad a funkčný," spomína dizajnér a pedagóg Pavel Masopust. „Jogurty v sklených pohároch. Dole bol červený džem, ten bol zaliaty jogurtom a hore to bolo prikryté papierovým viečkom. Bolo to z poctivého mlieka bez éčok, v ekologickom skle, nebol tam obrázok produktu, ale človek videl produkt samotný. Jogurt je pre mňa ikona vydareného predrevolučného dizajnu." Jednou z najznámejších retroznačiek je žuvačka Pedro, ktorá sa práve nedávno vrátila v mierne pozmenenej podobe na scénu. S typickým chlapcom v klobúku, ale s názvom Pedrino ju v Číne vyrába firma IN Trading, ktorá má zaregistrovanú grafickú podobu značky, ale názov patrí konkurenčnej Candy Plus. Tá síce už dlhšiu dobu pripravuje návrat Pedra, ale kto zaváha, má smolu. To, že tieto značky fungujú dodnes, určite nemá na svedomí žiaden sentiment, ktorý sa nám, úprimne povedané, s mnohými produktmi z minulosti spája. Ale, napokon, o tom značky sú a musia byť. Inak sú to len neosobné veci. sobota 17. 10. 2009 Marian Jaslovský Ministerstvo dá príspevok všetkým - Zamestnávateľ, ktorý prijme človeka z úradu práce, by mal mať podľa ministerstva práce nárok na príspevok. Stačí, ak človek, ktorý je teraz nezamestnaný, doloží, že bol prepustený z organizačných dôvodov. BRATISLAVA. Ak sa firma od marca tohto roka rozhodla zamestnať znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol v evidencii aspoň tri mesiace, získala od štátu príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta. Ministerstvo práce chce od decembra podmienku evidencie na úrade práce aspoň tri mesiace pre vybrané skupiny zrušiť. „Návrh zákona vytvára priestor rozdávať príspevky aj zamestnávateľom, ktorí nevytvoria nové pracovné miesta a budú sa len hrať s číslami a zmluvami," povedal Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Vynechanie podmienky byť evidovaný aspoň tri mesiace, by sa malo vzťahovať na nezamestnaných, čo dostali výpoveď z organizačných dôvodov, alebo sa z organizačných dôvodov dohodli so zamestnávateľom na odchode. „Mám pocit, že do skupiny znevýhodnených uchádzačov budú patriť takmer všetci nezamestnaní," povedal riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina. Hovorí, že potom je namieste už otázka, či nepodporiť vstup týchto ľudí na trh práce „jednoduchším a lacnejším opatrením - spružnením Zákonníka práce". Na otázku, či táto zmena neprináša výhody pre zamestnávateľov, ktorí by chceli človeka prepustiť a následne zamestnať spolu s podporou od štátu, hovorí, že sa to „vylúčiť nedá". Ministerstvo chce špekuláciám zabrániť tak, že príspevok na novovytvorené miesto nemôže dostať tá istá firma, ktorá miesto zrušila pred menej ako pol rokom. Príspevok je v rôznych regiónoch rôzny. V Bratislavskom kraji je to 15 percent z celkovej ceny práce, v ostatných krajoch 30 percent. Úrad práce vypláca príspevok na novoprijatého človeka 12 mesiacov, dokedy musí zároveň firma miesto udržať. Do skupiny, za ktorú bude štát firmám platiť pri vytvorení nového miesta, patria aj absolventi škôl do 25 rokov. Pre absolventov zároveň vláda súhlasila so zrušením trojmesačnej podmienky v evidencii aj v prípade, ak požiadajú o príspevok na podnikanie, alebo si nájdu firmu, kde si môžu pol roka robiť absolventskú prax. štvrtok 15. 10. 2009 | Marcela Glevická www.sme.sk Alkohol a tabak čaká online režim - V preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam - ako sú lieh, víno, pivo, minerálne oleje a tabak, vrátane cigariet - čakajú podnikateľov zmeny. Postupy pri ich monitorovaní a kontrole prejdú o pár mesiacov do počítačov. Prikazuje to Brusel v snahe bojovať s podvodmi a daňovými únikmi. Do procesov sa tak vnesie väčšia prehľadnosť aj menšia administratíva s colnými a daňovými úradmi. Firmy sa však musia pripraviť, že ich táto zmena bude na úvod niečo stáť. Fáza číslo jeden Firiem, ktoré obchodujú s alkoholickými a tabakovými produktmi, sa to ako daňových subjektov začne týkať od prvého apríla 2010. Vtedy sa totiž spustí prvá fáza celoeurópskeho elektronického systému EMCS. Ide o systém na kontrolu pohybu liehu, vína, piva, minerálnych olejov a cigariet, čiže len tovarov, podliehajúcich spotrebným daniam v režime pozastavenia dane alebo v režime, keď sú od nej oslobodené. Všetky s týmto spojené sprievodné dokumenty sa budú prostredníctvom daňových úradov zasielať a prijímať už iba cez internet. Pripomeňme, že spotrebné dane sa na rozdiel od DPH odvíjajú od spotreby produktov a platia sa až v krajine, kde sa spotrebujú. V krajine výrobcu sa preto uplatňuje režim pozastavenia tejto dane. Ako sa bude zavádzať nový systém Čo sa zmení, keď sa preprava tovarov, ktoré podliehajú spotrebnej dani, začne monitorovať elektronicky 1. apríla 2010 únia spúšťa systém, ktorým sa pohyb liehu, vína, piva, minerálnych olejov a tabaku na trhu bude kontrolovať len cez počítače apríl – december 2010 zmena sa začne zatiaľ týkať iba prijímania sprievodných elektronických dokumentov (k uvedeným tovarom) z iných členských krajín k nám 1. januára 2011 spustí sa odosielanie sprievodných elektronických dokumentov už aj od nás za hranice Firmy (daňové subjekty) si budú musieť vybrať softvérové riešenie: buď si vyvinú alebo aktualizujú rozhranie vo vlastnom systéme v súlade so zverejnenými špecifikáciami určenými na komunikáciu so systémom colnej správy a s daňovým úradom buď si kúpia špecializovaný softvér (ak bude na trhu) alebo využijú webovú aplikáciu, ktorú vyvíja colná správa alebo nebudú potrebovať softvér, lebo elektronické ukončenie prepravy tovaru budú robiť u správcu dane Ako sa bude zavádzať nový systém zdroj: CR SR Fáza číslo dva Zmeny od prvého apríla sa budú zatiaľ týkať výhradne prijímania elektronických dokumentov z iných členských krajín. Až potom príde druhá fáza, od januára 2011, keď zmeny zahrnú už aj odosielanie sprievodných dokumentov. Znamená to, že slovenské firmy budú od apríla predkladať elektronický dokument daňovému úradu iba vtedy, ak pôjde o zahraničné zásielky smerom k nim. Ľudovo povedané, keď slovenská obchodná firma bude očakávať zásielku napríklad značkového alkoholu z Francúzska a francúzsky odosielateľ jej prostredníctvom správcu dane zašle cez internet sprievodný dokument, slovenská firma bude musieť spomínanú prepravu na našom území takzvane elektronicky ukončiť. Toto vypracúvanie "prijímacích“ správ cez internet bude povinné už od apríla 2010. Naopak, odosielanie zásielok citlivých komodít z nášho územia (týka sa to akéhokoľvek štátu v únii) smerom "von“, za hranice, sa bude robiť elektronicky až od roku 2011. Vyššie náklady S tovarom podliehajúcim spotrebným daniam tu narábajú stovky malých i veľkých výrobcov, prepravcov či obchodníkov. Tí teraz čakajú na novelizáciu skupiny zákonov okolo spotrebných daní, ktorá má prebehnúť na októbrovej schôdzi národnej rady. Zákon okrem iného upraví aj pravidlá náhradného postupu - kedykoľvek sa totiž v praxi môže stať, že elektronický systém zlyhá. Ministerstvo financií chce však novelu zákona o spotrebnej dani z liehu využiť aj inak. Jednak na zvýšenie sadzby, takže alkohol zrejme čaká zdraženie, ale aj na zavedenie novej povinnosti pre liehovarníkov - aby sa na trh dostávali len balenia s pevnou technickou prekážkou, zabraňujúcou opätovnému dolievaniu. "Je to technický nezmysel, lebo sa to dá obísť,“ vyjadril tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín Július Forsthofer názor väčšiny liehovarníkov na Slovensku. S počítačom aj bez neho Slovenská colná správa práve zabieha nový systém. Ako upozorňuje Stanislav Ďurina z Colného riaditeľstva SR, do prvotného testovania sa budú môcť zapojiť aj daňové subjekty, teda firmy, už na jeseň alebo do konca roka. Od podnikateľov si to vyžiada dodatočné náklady. Napríklad na počítačové vybavenie, na pripojenie na internet, špeciálny softvér a elektronický podpis. Hlavným problémom bude najmä softvér. Trocha inak budú situáciu zrejme riešiť veľké spoločnosti, vyrábajúce a prepravujúce obrovské množstvá produktov. Podľa Ďurinu si "môžu vyvinúť, alebo si aktualizujú rozhranie vo vlastnom počítačovom systéme v súlade s publikovanými špecifikáciami, ktoré sú určené na komunikáciu medzi systémom daňového subjektu a systémom colnej správy, ako aj systémom správcu dane“. Firmy si však podľa neho môžu zaobstarať i špecializovaný softvér, prípadne komerčný softvér - v prípade, ak bude na trhu dostupný. Menšie firmy, ktoré majú len málo prepráv a obchodov, si nemusia obstarávať softvér. Pre ne pripravujú colníci špeciálnu webovú aplikáciu, vďaka ktorej budú môcť pracovať v novom systéme. Podľa Ďurinu bude existovať aj možnosť, keď niektoré "malé“ daňové subjekty po schválení správcom dane dostanú výnimku a budú môcť ukončiť prepravu tovarov elektronicky priamo u správcu dane. Nebudú potrebovať počítač, softvér, ani zaručený elektronický podpis. "Tento postup ešte bližšie upraví správca dane,“ dodáva Ďurina. Prečítajte si aj: Colníci pripravujú aplikáciu pre menšie firmy Rozhovor. Stanislav Ďurina, Colného riaditeľstva SR, pre HN: Správa spotrebných daní má prejsť do elektronickej formy v apríli 2010. Kedy spustí Colné riaditeľstvo skúšobnú prevádzku, do ktorej sa zapoja už aj firmy? Máme vypracovaný projekt zavedenia celoeurópskeho elektronického systému – EMCS. Tím ľudí pozostávajúci zo zástupcov colnej správy a tiež externého dodávateľa pre colnú správu vyvíja spomínaný systém, respektíve jeho aplikáciu. Prvotné testovanie, do ktorého sa budú môcť zapojiť aj daňové subjekty, predpokladáme v priebehu jesene, prípadne koncom roka. Podotýkam, že pri jeho zavedení ide výlučne o prepravu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane, čiže bez zaplatenej spotrebnej dane. Firmy prepoja systémy s colnicou Firmy, ktoré vyrábajú, predávajú a prepravujú alkohol či tabakový tovar, sú v pozore. Čakajú, v akej podobe naši poslanci schvália novelizované zákony o spotrebnej dani. Tie majú konkretizovať pravidlá prepravy tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani, v nových podmienkach – keď celý systém vo vzťahu k colníkom i daniarom prejde v apríli na bezpapierovú formu. Táňa Rundesová 5.10.2009 www.hnonline.sk Nové pravidlá na katastri šetria poplatky - Objavili sa prví klienti, ktorých k notárovi či advokátovi priviedla túžba po istote. Za vyhotovenie zmluvy si zaplatia, niečo ušetria na poplatkoch. Zmeny od septembra Pred vkladom do katastra možno odoslať elektronické oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad. Poplatok sa znižuje o 15 eur. Formulár je na katasterportal.sk. Návrh na vklad sa dá podať elektronicky. Dokumenty musia byť opatrené zaručeným elektronickým podpisom a časovou pečiatkou. Poplatok je 33 eur. Vklad sa robí cez všeobecné podanie na portal.gov.sk. Ak zmluvu vyhotoví do zápisnice notár alebo ju autorizuje advokát, kataster vklad vybaví do 20 dní. Advokát a notár sa nemôžu zbaviť zodpovednosti za škodu, ak vypracovali alebo autorizovali zmluvu, pri ktorej dôsledne neoverili totožnosť zmluvných strán. Pri elektronickom podaní sa prikladá jeden rovnopis návrhu a jeden rovnopis príloh. Pri bežnom vklade sa k návrhu prikladá zmluva vo dvoch vyhotoveniach. Katastrálne úrady neposkytujú výpis z listu vlastníctva na informatívne účely a nevydávajú list vlastníctva s plombou. BRATISLAVA. Takmer štrnásť­ tisíc elektronických oznámení o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a niekoľko ojedinelých prípadov elektronických podaní na vklad vlastníckych práv pri prevode nehnuteľností. To je štatistika mesiac po štarte nových elektronických služieb na katastri. Úrad geodézie, kartografie a katastra ich zaviedol na základe novely katastrálneho zákona od prvého septembra. Podvody by sa mali skončiť Elektronickým službám prislúchajú nové poplatky - zľava 15 eur za vklad, ak je vopred elektronicky ohlásený, a 33 eur, ak je návrh zaslaný elektronicky. Okrem nich je od septembra novinkou aj 20-dňová lehota pre zápis do katastra nehnuteľností. Platí vtedy, ak zmluvu o prevode nehnuteľností vyhotoví do zápisnice notár alebo ju vypracuje advokát a vystaví k nej autorizačnú doložku. Novely zákonov upravujúcich činnosť notárov a advokátov zároveň od septembra hovoria, že notári a advokáti sa nemôžu zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú sfalšovaním totožnosti účastníkov zmluvy. V prípade pochybností majú vykonať ďalšie zisťovanie. Ak sa im totožnosť overiť nepodarí, mali by vyhotovenie notárskej zápisnice alebo autorizáciu zmluvy odmietnuť. „To neplatí, len ak preukáže, že poškodený účastník zmluvy vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody," hovorí advokátka Lucia Menkeová. Ak vznikne podvod, ktorý notár alebo advokát mohli odhaliť a neodhalili, poškodený si škodu uplatňuje v prípade notára od štátu, v prípade advokáta priamo u neho. Zákon určuje, prax je otázna Advokáti aj notári upozorňujú, že ich možnosti napĺňať tieto povinnosti sú oklieštené. „Na reálne overenie totožnosti by advokát mal mať elektronický prístup do evidencie obyvateľstva," hovorí Nadežda Ondrišová zo Slovenskej advokátskej komory. Ani notárska obec formuláciu v zákone nepovažuje za veľmi šťastnú. „Najmä v prípadoch, ak je účastníkom zmluvy cudzinec, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenska," upozorňuje prezident Notárskej komory Miroslav Duriš. Pritom vtedy vzniká najväčšie riziko. „Neviem si dobre predstaviť, že mám písať list do miesta bydliska klienta v zahraničí, prípadne urobiť miestne skúmanie a v reálnom čase získať požadované informácie," hovorí. Iné spôsoby zisťovania totožnosti by podľa neho mali byť len nepovinné a ich nevykonanie alebo opomenutie by nemalo byť trestané tak, že sa notár alebo advokát nemôže zbaviť zodpovednosti. Notárska komora v súčasnosti pracuje na tom, aby notárom bol umožnený prístup napríklad do databáz ministerstva vnútra. „Možno by bolo vhodné vstupovať aj do databáz Schengenu," mieni Duriš. Kombinácia šetrí peniaze Ľudia začínajú nové možnosti vyhľadávať. „Autorizáciu zmluvy klienti využívajú od prvých dní," potvrdzuje Ondrišová. „Stretol som sa s občanmi, ktorí požadovali spísanie zmluvy do notárskej zápisnice. Ako jeden z dôvodov uviedli ochranu, ktorú im notár poskytuje a zaručuje," hovorí Duriš. U advokáta sa zvyčajne platí za služby dohodou, u notára môže vyjsť prevod bytu na niekoľko sto eur. Závisí to od ceny nehnuteľnosti, no aj počtu overených podpisov či strán zápisnice, ktorá sa ukladá do centrálneho registra. Po novom zákon hovorí aj o tom, že notár môže účastníkov prevodu zastupovať v katastrálnom konaní až do konca. Ak zmluvu vypracuje notár, možno využiť aj to, že je vybavený zaručeným elektronickým podpisom. Pri kombinácii elektronického oznámenia o zamýšľanom návrhu za vklad a elektronického podania sa poplatok na katastri zníži zo 66 na 18 eur. Ak nesplníte limit, ohlášku zrušia Po elektronickom ohlásení návrhu na vklad máte 90 dní na to, aby ste ho reálne urobili na správe katastra. Dostanete zľavu. BRATISLAVA. Elektronické podanie návrhu na vklad a elektronické oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad si podľa skúseností katastrálnych úradov mnohí zamieňajú. Zatiaľ čo prvú z možností, ktoré vznikli od septembra, môžu využiť len tí, ktorí majú zaručený elektronický podpis, v druhom prípade ho nemusia mať. Elektronický formulár oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad je na katastrálnom portáli. Podľa predsedu úradu geodézie Štefana Moyzesa zmysel oznámenia vopred je v tom, že občan pri jeho spracúvaní môže už doma, pri vlastnom počítači skontrolovať údaje vo formulári podľa aktuálneho stavu operátu, doplniť chýbajúce alebo opraviť nepresnosti. „Systém vygeneruje kód, na základe ktorého potom úradník katastra ľahko nájde dokumentáciu a rýchlejšie bude môcť spracovať návrh na vklad. Po dobudovaní nového elektronického systému to bude znamenať aj úsporu práce na správach katastra," hovorí Moyzes. Po odoslaní formulára má účastník konania 90 dní na to, aby podal elektronicky oznámený návrh na vklad už v papierovej forme na správe katastra. Ak to neurobí, správa katastra jeho oznámenie vymaže. Výhodou tohto postupu je zľava na bežnom poplatku - namiesto 66 zaplatí 51 eur. Aby mu zľavu dali, pracovníci katastra upozorňujú, že spolu s riadnym návrhom na vklad treba priniesť aj vytlačenú verziu elektronického oznámenia o zamýšľanom návrhu. V prípade technických problémov s podaním oznámenia pomáha zákaznícke centrum katastra. Kontaktovať ho možno cez elektronický formulár na katasterportal.sk. Halka Tytykalová Zmluvu u notára musia podpísať všetci naraz Ak notár odmietne vypracovať zmluvu do zápisnice, na požiadanie o tom musí vydať potvrdenku s odôvodnením. BRATISLAVA. Pokiaľ sa účastníci zmluvy dohodnú, že zmluvu chcú spísať u notára, podľa notárskej komory im každý notár poskytne aj právne poradenstvo. Okrem platných dokladov totožnosti treba so sebou priniesť doklady o vlastníctve - spravidla listy vlastníctva a doklady o tom, ako účastník nadobudol nehnuteľnosť (darovaciu či kúpnu zmluvu, dedičské rozhodnutie a podobne). Ak to notár bude považovať za potrebné, môže si vyžiadať ďalšie dokumenty potvrdzujúce totožnosť. Ak sú nadobúdateľmi alebo predajcami manželia, musia prísť podpísať notársku zápisnicu obidvaja alebo jeden druhého môžu zastupovať pri podpise zmluvy na základe úradne overenej plnej moci. Špecifikom notárskej zápisnice ako verejnej listiny je okrem iného to, že všetci účastníci musia byť pri jej podpise prítomní súčasne. Pri prevodoch nehnuteľností sa účinne využíva inštitút notárskej úschovy. Kupujúci vtedy zloží sumu za nehnuteľnosť alebo jej časť u notára. Peniaze idú na osobitný účet notárskych úschov. Notár spíše zápisnicu o úschove peňazí, v ktorej sú dohodnuté podmienky, za akých môže peniaze predávajúcemu vydať (napríklad vtedy ak kataster vystaví list vlastníctva). Odmena notára sa určuje podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách notárov. Ak notár zo zákonných dôvodov - napríklad, ak by úkon odporoval zákonu, obchádzal by ho alebo sa priečil dobrým mravom - odmietne vypracovať zmluvu, na požiadanie vydá písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu. Halka Tytykalová Za prvými službami majú prísť ďalšie Na kompletnú elektronizáciu si musíme počkať až do roku 2012. BRATISLAVA. Elektronické podanie návrhu na vklad zatiaľ využilo len niekoľko osôb. Na správe katastra pre hlavné mesto doteraz dostali dve takéto podania, náležitosti spĺňalo len jedno. Jedno elektronické podanie registruje napríklad katastrálny úrad v Nitre, prišlo do Komárna. Dôvodom je okrem krátkeho času od zavedenia tejto možnosti aj to, že všetci zúčastnení musia mať zaručené elektronické podpisy. Ústredný portál verejnej správy (portal.gov.sk), ktorý slúži pre kataster ako elektronická podateľňa, mal podľa informácie Národnej agentúry pre sieťové odvetvia navyše aj krátky výpadok, čo mohlo viacerých v začiatku odradiť. „Súčasné riešenie je iba čiastkové," povedal hovorca ministerstva financií (to portál spravuje) Miroslav Šmál. Komplexné riešenie elektronických služieb, pri ktorom budú medzi sebou prepojené napríklad štátne orgány či inštitúcie, si podľa neho musí počkať až na jar roku 2012. Halka Tytykalová pondelok 5. 10. 2009 | Halka Tytykalová www.sme.sk Kofola prechádza 1. októbra na priamu distribúciu - BRATISLAVA. Slovensko ako prvé zo skupiny Kofola prechádza dnes na komplexnú priamu distribúciu svojich produktov v rámci celej krajiny. Strategickú zmenu potvrdil generálny riaditeľ spoločnosti Kofola na Slovensku Marián Šefčovič. Spoločnosť Kofola predáva nealkoholické nápoje na Slovensku od roku 1998. O štyri roky neskôr otvorila v Rajeckej Lesnej výrobný závod. Za viac ako 10 rokov sa rozvíjala vďaka investíciám a vývoju nových produktov, ktoré oslovili obchodných partnerov a konečných spotrebiteľov. Napomáhal tomu aj rast nealko trhu a kúpyschopnosti domácností v SR. "Vedeli sme," povedal ďalej riaditeľ, "že pre udržanie postavenia na trhu a prítomnosti v ponuke našich obchodných partnerov musí Kofola urobiť takú kvalitatívnu zmenu, ktorá obe strany posunie ďalej. Spúšťame preto komplexnú priamu distribúciu". Zmenou stratégie bude mať podnik Kofola možnosť kontrolovať všetky medzistupne distribúcie nápoja z výrobnej linky na predajné miesto. Kvalitu nápojov, ktorá je pre podnik prioritou, totiž okrem zloženia a postupu výroby vo významnej miere ovplyvňuje celý distribučný proces. Priama distribúcia nie je v závode Kofola na Slovensku, ani v ďalších krajinách skupiny úplnou novinkou. V súčasnosti spoločnosť priamo zaváža tovar do niektorých maloobchodných reťazcov a gastro prevádzok. Avšak v žiadnej z krajín skupiny Kofola nie je zatiaľ priama distribúcia určená pre všetkých partnerov, a to bez ohľadu na región a typ predajného miesta. "Pokračujeme teda v spolupráci s veľkoobchodmi, aj s obchodníkmi priameho predaja," dodal riaditeľ. Distribučné sklady podniku Kofola sa budú nachádzať v Rajeckej Lesnej, Senci a Malom Šariši a cross dock vo Zvolene. štvrtok 1. 10. 2009 TASR www.sme.sk Biznis s mäsom: Babiš spája, Penta kupuje - Majiteľ Agrofert Holdingu a česko-slovenská finančná skupina prejavujú záujem o významných hráčov z mäsopriemyslu (na snímke partner v Pente Jozef Špirko). Petra Jamrichová čas vytvorenia: 11. 9. 2009, Kríza robí v mäsopriemysle poriadky. Kvôli problémom, ktoré evidujú menšie firmy, sa uvoľňuje priestor veľkým hráčom a na trhu dochádza k fúziám a akvizíciám. Česko-slovenská skupina Penta Investments napríklad prejavila záujem o kúpu maďarského výrobcu salám, Herz Salami Factory. "Pripúšťame náš záujem o tento podnik. Predaj sa však bude s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočňovať formou súťaže, takže nejde iba o dvojstranné rokovania medzi nami a firmou, ktorá predaj organizuje,“ hovorí pre HN hovorca skupiny Martin Danko. Karty v tomto biznise však aktuálne opäť mieša aj najbohatší Slovák Andrej Babiš, majiteľ Agrofert Holdingu. Podniky Kostelecké uzeniny a Maso Planá sa totiž spoja, pričom tak vznikne spoločnosť s ročnými tržbami asi šesť miliárd českých korún, v prepočte viac ako 235 miliónov eur. Rokovania sa začínajú Penta, pravdepodobne však aj Agrofert sa obzerajú aj po iných spoločnostiach, ktoré by mohli rozšíriť ich portfólio. Hoci šéf fúzií, akvizícií a korporátneho financovania Agrofertu Libor Němeček nám na otázku o ich plánoch spojených s kúpou podnikov z mäsopriemyslu odpovedal iba strohé nekomentujeme, Martin Danko záujem pripúšťa. "Viacerí, aj významní výrobcovia, majú problém vyrovnať sa s krízou a udržať sa na trhu. Okrem maďarského výrobcu máme tiež záujem o mäsokombináty v Českej republike, kde momentálne vedieme iniciačné rokovania s potenciálnymi predávajúcimi,“ odhaľuje. Hoci finančníci z Penty svoj zrak upriamujú na poľský trh, v prípade biznisu so spracovaním mäsa sú zatiaľ opatrní. "O Poľsku neuvažujeme z toho dôvodu, že je tam silná prítomnosť strategických hráčov - Danish Crown, Smithfield,“ pripúšťa Danko. Na naše otázky, koľko je Penta ochotná za kúpu podnikov spracúvajúcich mäso zaplatiť, prípadne, či sa aspoň jedna plánovaná transakcia uzavrie do konca tohto roka, neodpovedal. Záujem je o významnejších Podľa Edity Ohrablovej zo Slovenského mäsového zväzu väčšie spoločnosti či finančné skupiny záujem o malých podnikateľov nemajú, zameriavajú sa najmä na stredne veľké či veľké spoločnosti. Niekoľko podnikov z mäsopriemyslu vlastnia aj finančníci Patrik Tkáč a Ivan Jakabovič z J&T, ako aj Petr Kellner z PPF, keďže sú súčasťou Energetického a priemyselného holdingu. Podľa našich informácií sa však tento biznis pre nich neukázal ako zaujímavý a podnikov by sa najradšej zbavili. Martin Maňák z J&T to však odmieta. "V súčasnosti neiniciujeme žiadne aktivity s cieľom predaja spoločností z tohto sektora,“ reaguje. Zmeny nechystá zatiaľ ani miliardár Milan Fiľo, ktorý vlastní Tauris Group www.hnonline.sk Francúzke spoločnosti preinvestovali na Slovensku viac ako 5 mld. € - Francúzske spoločnosti od roku 2000 preinvestovali na Slovensku viac ako 5 mld €. Ako informovalo Ministerstvo hos-podárstva (MH), vďaka investíciám francúzskych podnikov vzniklo na Slovensku okolo 50.000 nových pracovných miest. Agentúra SARIO eviduje podľa MH 19 in-vestičných projektov za takmer 918 mil. € zrealizovaných francúzskymi investormi počas rokov 2002-08. Vďaka týmto inves-tičným projektom vzniklo respektíve má vzniknúť 6.200 nových pracovných miest v automobilovom, elektrotechnickom, textil-nom a strojárenskom priemysle. Najvý-znamnejšími francúzskymi investormi na Slovensku sú spoločnosti EdF, GdF, PSA Peugeot Citroën, Veolia, Dexia, Dalkia, Orange, Sanofi či Plastic Omnium. (sme.sk) 3.09..2009 Taliansko-Slovenská obchodná komora Zo starého nové - Bilancia šrotovného na Slovensku: V krajine sa vyrobilo 10 % žiadaných nových automobilov. 44 200 vozidiel, ktoré boli staršie ako 10 rokov, sa prostredníctvom šrotovného odstránilo na Slovensku. Je to takmer 17 % celkového počtu áut. Vláda v Bratislave pridelila formou šrotovného na nákup nových vozidie v dvoch kolách cca 55 miliónov EUR. Najobľúbenejšie nové modely boli Škoda Fabia a Renault Thalia, veľmi úspešné boli aj na Slovensku vyrobené modely Kia Cee’d zo Žiliny a Peugeot 207, ktorý sa vyrába v Trnave. Každé desiate auto sa tak vyrobilo na Slovensku. Ministerstvo hospodárstva nateraz odmietlo nové predĺženie prémiových modelov. Automobilky tak musia nájsť samy odpovede na situáciu na trhu. Zdroj: SITA 2.09.2009 Slovenský magnát krachuje. Predáva elektráreň aj Maserati - O rozostavanú plynovú elektráreň súperia dvaja investori. Plynovod do Poľska kúpi veriteľ, spoločnosť Gazoprojekt (na snímke slovenský magnát Tomáš Chrenek). Možno už v piatok sa rozhodne, kto dokončí plynovú elektráreň, ktorú chcela za dve miliardy českých korún pri Prostějove stavať firma Moravia Energo slovenského magnáta Tomáša Chreneka. Moravia Energo v marci skrachovala a prostějovský projekt patrí medzi jej najcennejšie aktíva. Veriteľský výbor bude v piatok posudzovať ponuky dvoch záujemcov, ktorí zostali vo finále tendra, vyhláseného konkurznou správkyňou. Predaj za stámilióny „Ide o predaj rádovo za stámilióny korún,“ hovorí manažér jednej z veľkých domácich energetík, ktorý nechce byť menovaný. Správkyňa Lenka Vidovičová nechce totožnosť záujemcov ani výšku ich ponúk prezradiť. Pred krachom nakúpili pozemky „Obaja ale preukázali, že sú schopní zámer dotiahnuť do konca,“ hovorí. Podľa informácií českých HN medzi uchádzačmi nie je žiadny z tuzemských energetických hráčov. „O projekt sme sa zaujímali, nie je ale pre nás dosť zaujímavý,“ tvrdí hovorca skupiny Penta Martin Danko. Podobne ponuku hodnotí ČEZ či Dialka. Moravia Energo chcela v priemyselnej zóne pri Prostějove stavať stredne veľkú elektráreň, jej súčasťou mal byť takzvaný špičkový blok, ktorý sa používa na vyrovnanie výkyvov v rozvodnej sieti, a paroplynová elektráreň, ktorá by elektrinou a teplom zásobovala hlavne miestne priemyselné podniky. Chrenkova firma pred svojím krachom stihla nakúpiť od radnice pozemky a objednať turbíny u spoločnosti Rolls Royce. Technológie ale ležia v colnom sklade, nie je ich kam montovať. „Elektráreň sa ešte nezačala stavať, stavebné konanie nie je hotové, máme zatiaľ územné rozhodnutie,“ vysvetľuje Vidovičová. Podľa pôvodných plánov mala byť elektráreň dokončená v budúcom roku, čo sa už ťažko podarí. Miliardové dlhy Moravia Energo za sebou pri svojom páde na jar nechala takmer päť miliárd českých korún dlhu. Za jej najcennejší majetok sa považovali práve rozpracované energetické projekty a vysokonapäťová linka, ktorou je možné dopravovať elektrinu z Poľska. Predať sa zatiaľ nepodarilo projekt cezhraničného plynovodu do poľského Skoczowa. Získa ho spoločnosť Gazoprojekt, ktorá v konkurze sama uplatňuje pohľadávku za vyše 34 miliónov českých korún. Brnenská firma Sage Energo, ktorá za stavbu ponúkala 27 miliónov korún, neuspela. Gazoprojekt vlastní niektoré práva k projektu a už dal najavo, že ich neplánuje prenechať nikomu inému. „Pre iných záujemcov než Gazoprojekt je tým pádom projekt bezcenný, hrozil by jeho krach,“ vysvetľuje Vidovičová. Tepláreň v Srbsku nikto nechce Poliaci za projekt plynovou podľa už uzavretej dohody so správkyňou zaplatia 25 miliónov českých korún a zároveň stiahnu všetky svoje ďalšie nároky voči Moravia Energo. Tretí veľký rozvojový projekt Moravie Energo, tepláreň v srbskom meste Zaječar, sa predať nepodarilo. „Nedostali sme vôbec žiadne ponuky na kúpu Toplifikacije Zaječar, takže vo výberovom konaní zatiaľ nebudeme pokračovať,“ hovorí správkyňa Vidovičová. Predaj väčšiny zostávajúceho majetku prebehne prostredníctvom internetovej aukcie. Záujemcovia budú môcť získať napríklad firemné autá vrátane ojazdeného Maserati Quattroporte, sídlo firmy v Třinci a najväčší klenot v konkurznej podstate- prenosovú linku do Poľska, ktorá môže vyniesť i stámilióny korún. Koľko z takmer päťmiliardových dlhov Moravie Eenergo sa podarí z predaja majetku pokryť, nechce zatiaľ Lenka Vidovičová odhadovať: „Bolo by to veľmi predčasné.“ 27.08.2009 Zuzana Kubátová www.hnonline.sk Ekovoda z Fidži fičí na falošnom imidži - Čo spája Baracka Obamu a Paris Hiltonovú? Blackberry. A pitie predraženej vody zo súostrovia Fidži. BRATISLAVA. Chcete byť in? Buďte green! Nejako takto by mohol znieť slogan moderného príslušníka západnej kultúry. Trendy je šetriť energiu, recyklovať, kupovať si fair trade výrobky či prispievať na zvieratá v africkej rezervácii. Najnovšie je však v móde piť aj absolútne environmentálnu vodu. A keď „ekovoda“, tak v Spojených štátoch jednoznačne balená a z Fidži. Len tam je totiž H2O „bez kontaminácie a bez kompromisov“. Pokrytectvo firmy Plastové fľašky s vodou z Fidži sa stali vôbec najdovážanejšou vodou v Amerike. Predbehla dokonca aj francúzsku vodu Evian, ktorá sa s obľubou pije na svetových tenisových šampionátoch. Fidži pritom dostanete už aj v podniku na bratislavskom Hlavnom námestí. Ale poriadne za ňu zaplatíte. Problémom súčasného zeleného symbolu však nie je jeho cena. Na Fidži vládne vojenský režim. Oficiálne je síce krajina republikou, no verejnosť sa na jej riadení prakticky nepodieľa. Moc má v rukách junta, ktorú predajom balenej vody z Fidži svet podporuje. Slávna voda z údolia Yaqara predstavuje až 20 percent exportu krajiny a zisky z predaja tvoria zhruba tri percentá hrubého domáceho produktu. Ani to však nie je hlavný problém. Z veľa vody málo Tovar, ktorý obľubujú napríklad Christina Aguilera, Harrison Ford, Elton John či Brad Pitt, je fľaškovaný v továrni, ktorá pracuje na naftu - a na výrobu jedného litra vody je potrebných zhruba šesť litrov tej „klasickej“. Mýtus o ekologickej vode tak stráca opodstatnenie. Nápoj je navyše balený do plastových fliaš, ktoré na súostrovie dovážajú z Číny. Nehovoriac o doprave vody zo súostrovia niekde medzi Austráliou a Južnou Amerikou - i keď firma tvrdí, že na prepravu využíva lode, ktoré už vezú iný tovar. Ťažba ako ťažba Napriek všetkému sa vode z Fidži podarilo vytvoriť imidž niečoho, čo je v súlade s ochranou životného prostredia. Firmu, ktorá na svetových fórach hovorí o zodpovednosti k Zemi, však zakladal David Gilmour, ktorý zbohatol na obchode s realitami a najmä na neekologickej ťažbe nerastných surovín. Otázna je aj zodpovednosť voči samotným obyvateľom ostrovov. Továreň na balenú vodu dáva miestnym prácu. Zároveň však z krajiny vyváža značné množstvo kvalitnej vody, pričom samotné Fidži - ktoré pozostáva z viac ako 320 ostrovov - trpí práve jej nedostatkom. Vytvára sa tak začarovaný kruh. Na jednej strane zisk a práca pre domácich, na druhej postupné vysychanie vlastných zdrojov. Zelenší ako zelení Kultový status mala v minulosti aj francúzska minerálna voda Evian. Minerálka, ktorá sa plní neďaleko Ženevského jazera, sa stala symbolom vyšších vrstiev a luxusu. Za týmto mýtom stál dobrý marketing aj záujem o aspoň zdanlivú kvalitu. Republika Fidžijských ostrovov Hlavné mesto: Suva Rozloha: 18 270 štvorcových kilometrov Počet obyvateľov: asi 853-tisíc Mena: fidžijský dolár Krajina bola britskou kolóniou, v súčasnosti v nej vládne vojenská junta.Dnes však na označenie „in“ nestačí, že nejaký produkt je drahší ako jeho konkurencia. Produkt musí mať posolstvo. Najlepšie, ak je ekologické a šíri ho nejaká dôležitá osobnosť. Napríklad americký prezident Barack Obama či herec Woody Harrelson. Fľaša z kukurice Podobnú stratégiu zvolila aj britská firma, ktorá vyrába k „životnému prostrediu priateľskú“ balenú vodu Belu. Firma údajne venuje celý zisk z predaja na ochranu či záchranu vodných zdrojov predovšetkým v treťom svete. Navyše, nápoj sa predáva s obalom z kukuričného škrobu, ktorý sa dokáže rozložiť do troch mesiacov. Vďaka tomu zvýšila firma príjem z 13-tisíc dolárov v roku 2004 na štyri milióny v minulom roku. Spojiť produkt so zeleným hnutím je trendy. Najlepšie, ak sa pritom tvárite dostatočne presvedčivo a hovoríte o zodpovednosti. Najekologickejším správaním je pritom obyčajné využívanie lokálnych zdrojov. Stačí, ak si do pohára naplníte vodu z vodovodného kohútika či za minerálnou vodou sa vyberiete peši k jej prameňu. Problémy s balenou vodou Aféry s vodou majú aj ďalšie firmy. Niektoré sa nezaujímajú o prostredie vodných zdrojov, iné zápasia s chemikáliami vo fľašiach. BRATISLAVA. Voda z Fidži nie je jediná, ktorá má problémy obhájiť svoje marketingové tvrdenia. Aj niektoré iné značky nedodržiavajú zdravotné či morálne zásady. Americký magazín Mother Jones napríklad pripomína prípad lasvegaskej balenej vody Sam's Choice zo siete Wal-Mart, ktorá obsahovala karcinogény a chemikálie poškodzujúce DNA. Firma Nestlé zase údajne čerpá vodu z oblasti Colorada pre svoju vodu Arrowhead. Keď sa obyvatelia ohradili proti možným dosahom na prostredie, aj vzhľadom na vplyvy globálneho otepľovania, podľa Mother Jones im firma odkázala, že je nelogické robiť rozhodnutia na základe zmien, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. Japonsko zase zabránilo spoločnosti Danone dodať na trh 570-tisíc fliaš minerálnej vody Volvic, pretože v jej fľašiach našli toxické látky. streda 26. 8. 2009 Tomáš Prokopčák www.sme.sk Pentu obvinili z napojenia na Kremeľ - Investičná skupina sa chystá proti podozreniu zo strany Poľska brániť i žalobou. Česko-slovenská investičná skupina Penta čelí v Poľsku podozreniu, že spolupracuje s ruskými tajnými službami a že jej mnohomiliardový kapitál má nejasný a nepriehľadný pôvod Píšu to stredajšie české Lidové noviny, podľa ktorých to pri privatizácii poľského výrobcu helikoptér PZL Świdnik vyhlásil významný poľský vládny činiteľ, minister a šéf Úradu národnej bezpečnosti Aleksander Szczyglo. Ten tiež za „veľmi zvláštnu vec" označil generála Alojza Lorenca v štruktúrach Penty, píšu LN. „Poľské tajné služby sú automaticky povinné monitorovať privatizáciu, ktorá sa týka strategických podnikov," cituje denník Szczygla. Penta prešla do protiútoku Penta, ktorá sa neúspešne zúčastnila finále privatizácie PZL Świdnik a plánuje v Poľsku investovať miliardu dolárov, podľa LN prešla do protiútoku. Minulý týždeň zverejnila v poľských denníkoch celostránkový inzerát, kde formou otvoreného listu Szczyglovi žiada ministra o ospravedlnenie a dištancovanie sa od zverejnených informácií. „Penta nie je a nikdy nebola ruská spoločnosť, nikdy nepoužívala kapitál ruských osôb ani organizáciu (verejných alebo súkromných) pri hospodárskej činnosti ani pre iné ciele," citujú LN z inzerátu. „Penta nemá žiadne spojenie s ruskými tajnými službami, bezpečnostnými službami ani žiadnymi inými štátnymi bezpečnostnými službami," uvádza Penta podľa LN v inzeráte a dodáva, že je hrdá na to, že sa teší dôvere českej vlády a má bezpečnostné previerky nielen české a poľské, ale i NATO. Odvrátiť podozrenie Popri zverejnení inzerátu v poľskej tlači sa Penta proti obvineniam chystá brániť i žalobou na varšavské rádio RMF FM, ktoré informáciu o „ruskom pozadí" s odvolaním na Szczygla odvysielalo. Odvrátenie podozrenia zo strany poľských tajných služieb je pre Pentu dôležité. V Poľsku plánuje skupina investovať vyše miliardu dolárov (asi 19 miliárd korún) a už teraz tam vlastní rozsiahlu sieť maloobchodu Žabka, lekární Dr. Max a ďalšie firmy. 26. 8. 2009 ČTK www.hnonline.sk Vláda odsúhlasila reformu daňovej správy - Vládny kabinet v stredu odklepol začiatok prvej fázy reformy daňovej správy, ktorá má naštartovať cestu k zjednoteniu výberu daní, ciel a poistných odvodov. Ministri schválili návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov z dielne ministerstva financií, v ktorom sa navrhuje napríklad zrušiť pracoviská daňového riaditeľstva a zriadiť osem daňových úradov v sídle kraja a daňový úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. "Zrušením pracovísk daňového riaditeľstva by malo dôjsť k zrýchleniu riadiacich a rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra k výkonu správy daní," predpokladá rezort financií. Zákon o novej štruktúre daňovej správy by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2012. Prípravy novej štruktúry si pritom vyžiadajú nemalé výdavky zo štátnej kasy. Podľa predpokladov rezortu financií si nové usporiadanie daňových úradov v budúcom roku vyžiada 35,3 mil. eur, v roku 2011 takmer 33,8 mil. eur a v roku 2012 by to malo byť 1,8 mil. eur. "Vzhľadom na zmenu organizačného usporiadania daňových orgánov je potrebné počítať s výdavkami na obstaranie nových tabúľ v objektoch, pečiatok, tlačovín a ďalších súvisiacich výdavkov," konštatuje ministerstvo financií. Zároveň však dodáva, že reforma daňovej správy so sebou prinesie aj značné úspory. Tie by v prvom roku jej fungovania podľa nových pravidiel, teda v roku 2013, mali celkovo dosiahnuť 11,6 mil. eur. Väčšinu tejto sumy, až 7,3 mil. eur, by však mala predstavovať hodnota nehnuteľností v potenciálne zrušených daňových úradoch. Na redukcii pracovných miest by sa malo ušetriť 2,9 mil. eur. Ďalším štádiom prvej fázy projektu zjednotenia výberu daní a odvodov má byť zlúčenie daňovej a colnej správy. Koncepciu reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov schválila vláda Roberta Fica ešte v máji minulého roka. Autorom koncepcie je rezort financií, ktorý chce zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň orientovaná na klientov s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže. Celá reforma je rozvrhnutá na dve fázy. V prvej fáze pod názvom UNITAS I. by sa mala zlúčiť daňová a colná správa a taktiež by sa mal vytvoriť systém riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom novej Finančnej správy SR. Zjednotenie výberu daní a ciel by tak malo byť reálne od začiatku roka 2013. V druhej fáze UNITAS II. predpokladá rezort financií zjednotenie výberu všetkých odvodov, a to poistného na dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie, ako aj poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity a garančného fondu, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného na zdravotné poistenie do jediného miesta výberu. Ministerstvo vyčíslilo výdavky na reformu do roku 2017 vo výške zhruba 408,3 mil. eur, zatiaľ čo jej prínosy by mali dosiahnuť 1,275 mld. eur. Kým reforma podľa ministerstva predpokladá jednorazové investície hlavne v priebehu niekoľkých prvých rokov, výraznejšie prínosy by sa mali začať postupne prejavovať v nasledujúcich rokoch po roku 2012. Rovnako by reforma mala priniesť aj pokles zamestnancov orgánov štátnej správy o zhruba 20 %. SITA 19.08.2009 www.hnonline.sk Slovenská investícia v Karibiku je pozastavená - Investícia v hodnote viac ako 600 miliónov USD (423,55 milióna eur) do projektu dovolenkového komplexu na karibskom ostrove Salt Cay, ktorý financuje slovenský kapitál, je pozastavená. Potvrdil pre skupinu slovenských novinárov konateľ spoločnosti Salt Cay DEVCO Štefan Král. Dôvodom je rozhodnutie britského ministerstva zahraničných vecí, aby guvernér Britských zámorských teritórií, ktorých súčasťou sú aj Ostrovy Turks a Caicos, nekonal v prípade stavebného rozvoja ostrova Salt Cay. "Rozhodnutie padlo už 6. januára 2009, no my sme sa o ňom dozvedeli až o pol roka neskôr. Bez rozhodnutia príslušných stavebných orgánov nie je možné v súčasnosti pokračovať v projekte," povedal Král. Podľa Krála je projekt naďalej prioritou, a preto je počnúc 1. septembrom len zmrazený s tým, že akékoľvek aktivity slovenského developéra na súostroví sú obmedzené na minimum. "Doteraz sme v rámci projektu preinvestovali 60 miliónov USD (42,35 milióna eur) najmä v súvislosti s nákupom a prípravou pozemkov a projekčnými prácami. Projekt môže pokračovať až v momente, ak bude predložený a schválený riadny plán stavebného rozvoja ostrova Salt Cay. Ak sa tak nestane, budeme nútení hľadať právnu náhradu," zdôraznil Král. Projekt je pozastavený aj v súvislosti s aktivitami komisie zriadenej guvernérom Britských zámorských teritórií na prešetrenie podozrení z možnej netransparentnosti a korupčného správania sa bývalého premiéra Turks a Caicos Michaela Misicka. Záverečná správa publikovaná 18. júla naznačuje, že predseda predstavenstva Istrokapitálu Mario Hoffmann mohol získať prostredníctvom podpory premiéra Misicka nadštandardné výhody. Správu publikovali aj napriek tomu, že konanie komisie, i to, či oprávnene kritizuje Hoffmanna a ďalších developérov, je predmetom skúmania súdu. Správa poukazuje napríklad na to, že podľa údajov britských médií platí slovenský developér za prenájom pôdy ročne 238 USD (168 eur), hoci ju audit ocenil na takmer 8 miliónov USD (5,65 milióna eur). "S rovnakými podmienkami je prenajatá pôda aj pri iných už existujúcich projektoch golfových ihrísk na súostroví," tvrdí Král. V rozhovore pre TASR v apríli Hoffmann potvrdil, že prenájom pôdy na Salt Cay je spojený s ďalšími záväzkami. "Podporovať miestne školstvo v sume 2,2 milióna USD (1,55 milióna eur), investovať 15 miliónov USD (10,59 milióna eur) do zlepšenia miestnej infraštruktúry, vybudovať nákladný prístav," povedal Hoffmann. Podľa Krála možnosť korumpovať členov vlády vylučuje aj postavenie guvernéra, ktorý musí odobriť všetky rozhodnutia kabinetu vrátane predajov alebo prenájmov pôdy. "Počas pôsobenia premiéra Misicka ceny pozemkov rapídne vzrástli a platili sme za ňu aj mnohonásobne viac ako predtým. O korupcii pri získavaní pôdy preto nemožno hovoriť," dodal Král. Projekt luxusného dovolenkového komplexu na Ostrovoch Turks a Caicos počíta s minimálnou hustotou zástavby, s dvoma hotelmi s celkovou kapacitou takmer 150 lôžok, 75 luxusnými rezidenciami, golfovými areálom a novým prístavom. Celková plocha by mala mať rozlohu 550 hektárov, pričom zastavaná plocha a príslušná infraštruktúra by nemala presiahnuť podiel 5 %. (1EUR = 1,4166 USD) TASR 14:17 12. 8. 2009 www.hnonline.sk Tankujeme drahšie aj kvôli špekulantom - Pripravuje sa tvrdá regulácia. Nad ropnými spoločnosťami sa pod Obamovou administratívou zmráka. Včera bolo z dielne USA zverejnené jedno z nových pravidiel, ktoré by malo zamedziť špekuláciám na trhu s ropou a manipulácii. Jeho cieľom bude prísnejšie trestať podvody, sprenevery a klamstvá páchané veľkoobchodníkmi. Tými sú v tomto prípade ropné spoločnosti a obchodníci s energiami, ktorí v súčasnosti zneužívajú svoje postavenie Vyššie pokuty pre špekulantov Objem zásob ropy a ropných produktov, ktoré spoločnosti vykazujú, aktuálne veľkú dôveru rozhodne nemá. Záujmom ropných spoločností je pochopiteľne dosahovanie vyšších ziskov a keďže sú veľkoobchodníkmi a predávajú produkty maloobchodníkom, výrazne vplývajú na vývoj ceny na trhu. Ich klamstvá, ktoré im prinášajú vyššie zisky, pochopiteľne znášajú bežní spotrebitelia, keď si na čerpacej stanici opäť raz musia povzdychnúť nad tým, že cena benzínu a nafty je zase o niečo vyššia. FTC (Federal Trade Commission) sa však voči takýmto praktikám rozhodla konať. Nové pravidlá stanovujú pre porušiteľov zákona vyššie pokuty, ktoré sa môžu vyšplhať až na 1 mil. USD denne. Penalizácia je v porovnaní s predchádzajúcimi pravidla oveľa prísnejšia, keď hrozila spoločnostiam v prípade klamstva pokuta vo výške 11 000 USD. Nové pravidlo má všeobecnú platnosť, keďže zakazuje spreneveru a klamstvo tak finančné, ako aj fyzické, na energetických trhoch ako a aj na regulovaných burzách s futures kontraktmi. Na stope veľkým hráčom Podľa predsedu komisie FTC Jona Leibowitza by "nové pravidlo malo umožniť prísne trestať klamstvá a manipulácie, ktoré môžu vyhnať ceny na čerpacích staniciach nahor". Zároveň dodal, že komisia "bude dohliadať nad trhmi s ropou a v prípade, ak odhalíme spoločnosti, ktoré manipulujú trhy, pôjdeme po nich." To, že táto zmena by mala postihovať veľkoobchodníkov a nie maloobchodníkov (čerpacie stanice), potvrdila aj zástupkyňa riaditeľa FTC Patricia Galvan. Podľa jej slov predmetom vyšetrovaní nebude prípad, ak čerpacia stanica zvýši ceny z dôvodu hurikánu. Pokuty by sa mali týkať veľkoobchodníkov. Na takúto situáciu uviedla aj prípad. Pokuta by bola udelená ropnej spoločnosti v tom prípade, ak by napríklad klamala a tvrdila, že zásoby sú nižšie aj napriek tomu, že by tak nebolo. Takýto prípad aj podľa nášho názoru nemusí byť v súčasnosti zriedkavý, veď spoločnosti častokrát môžu argumentovať, že od maloobchodníkov za svoje produkty (napr. benzín, naftu) žiadajú vyššie ceny aj preto, že zásoby sú nízke... Spoločnosti sa bránia Pochopiteľne, že spoločnosti sa voči takýmto pravidlám bránia. Ich argumenty sú však v tomto prípade nepostačujúce. Ich hlavný argument bol ten, že "nové pravidlo by mohlo viesť k menej konkurenčnému trhu, čo by asi nebolo v súlade so záujmami amerických spotrebiteľov benzínu, nafty a iných produktov." Tým "menej konkurenčným" trhom mala skupina veľkoobchodníkov určite na mysli zníženie produkcie. Nižšie marže spoločnosti nebudú motivovať k nadprodukcii a keďže nepravda a falšovanie dát bude stáť po novom už oveľa viac, konkurencia na trhu bude asi naozaj o niečo nižšia. Podľa nášho názoru však bude aspoň zdravšia. Transparentný systém Vyššie pokuty by mohli viesť k vyššej transparentnosti. Zavádzanie verejnosti nepravdivými údajmi (napr. o stave zásob jednotlivých spoločností) bude podľa nášho názoru menej častým, keďže tresty budú podstatne vyššie. Zmeny by mohli viesť k zníženiu špekulácií ropných spoločností, akých svedkami sme v súčasnosti. Konkrétne máme na mysli nadvýrobu v čase krízy, keď sú náklady nízke a zníženie produkcie v horších časoch, keď cena ropy, teda náklady pre rafinérie sú vyššie. Motivácia spoločností o nadprodukciu bude podľa nášho názoru nižšia, keďže pravdivé správy o zásobách ropných produktov by mali tlačiť cenu nadol. Tým bude teda pochopiteľne aj marža spoločností nižšia, čo by sa malo logicky odzrkadliť aj na obmedzení nadprodukcie. Výrobná fáza by sa tak mala podľa nášho názoru vyrovnať, čo by prospelo aj k stabilite ceny. Prikláňame sa tak na stranu hovoriacu v prospech takejto zmeny. Obama vs. Bush Nové pravidlo nadobudne právoplatnosť od 4. novembra a ako sme už spomenuli, podľa nášho názoru bude správnym krokom vpred. Nad ropnými spoločnosťami, ktorých nekalé praktiky a falšovanie dát bolo prehliadané za vlády Georga W. Busha, sa tak pod Obamovou administratívou zmráka. FTC navyše potvrdila, že v boji proti manipulácii a proti špekulatívnym obchodom s ropou bude spolupracovať aj s CFTC (Commodity Futures Trading Commission). Táto zmena rozhodne nebola poslednou a teda v najbližších týždňoch sa určite máme na čo tešiť... autor: Pavol Vejmelka 12. 8. 2009 www.hnonline.sk Podpis „myšou“ vchádza do obývačiek - Online administratíva bude výhodná nielen pre firmy, ale aj pre bežného občana. Vyplníte elektronický dotazník, "podpíšete“ ho špeciálnou šifrou a odošlete. Žiadne státie v rade, žiadni nepríjemní úradníci. Obľúbenosť takzvaného zaručeného elektronického podpisu sa zvyšuje s každou novou službou "elektronickej vlády“. Firmy, živnostníci aj "ne-podnikatelia“ dnes môžu elektronicky podávať daňové priznania, komunikovať so súdmi, colnou správou aj s obchodným registrom. Od budúceho roka by sa mali možnosti rozširovať. Koľko to stojí Prvotná investícia do dátového nosiča spolu s ročným poplatkom za používanie elektronického podpisu vás vyjde asi na 70 eur. Počas ďalších rokov už platíte len 25 až 30 eur, podľa toho, akú spoločnosť si vyberiete. Využívať pritom môžete napríklad portál Daňového riaditeľstva, kde môžete podať priznanie dane z príjmu aj dane z pridanej hodnoty. Pri ostatných štátnych úradoch je však internetová administratíva o niečo nákladnejšia. Pri komunikácii s Colnou správou si okrem zaručeného elektronického podpisu musíte obstarať navyše takzvaný komerčný elektronický podpis, ktorý stojí asi 20 eur. V tomto prípade totiž komunikácia medzi používateľom a colníkmi prechádza cez operátora, kvôli čomu ju treba dodatočne šifrovať. Komerčný elektronický podpis stačí jeden pre celú firmu, zaručený treba obstarať pre každého používateľa zvlášť. Pri colnej správe, na rozdiel od ostatných úradov, sa online operáciám nevyhnete. Od júla žiada všetky dokumenty výlučne v elektronickej podobe. Ešte drahšia ako u colníkov je virtuálna administratíva s obchodným registrom a so súdmi, ktorú spravuje ministerstvo spravodlivosti. V oboch prípadoch sú ročné náklady zhruba dvojnásobné ako pri daňovej správe. Popri zaručenom podpise totiž potrebujete aj dodatočnú aplikáciu Q-Sign, ktorá stojí taktiež okolo 30 eur. Táto nahrádza chýbajúce technologické riešenia na strane ministerstva spravodlivosti. Zoznam sa rozšíri Elektronický podpis zatiaľ využívajú predovšetkým firmy. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti DTCA Petra Lintnera je to spomedzi klientov tejto spoločnosti až 95 percent. Už budúci rok má však prejsť táto oblasť skutočnou revolúciou, ktorá má internetovú administratívu rozšíriť z kancelárií podnikov do domácností. Na zoznam "elektronických úradov“ má pribudnúť napríklad kataster nehnuteľností či dopravné inšpektoráty. V prípade katastra bude možné napríklad prepísať vlastníctvo domu či bytu z predávajúceho na kupujúceho. Okrem komfortnejšej administratívy to prinesie aj zníženie poplatku za formálny prevod vlastníctva o polovicu. Podobným spôsobom sa bude dať prepísať na nového majiteľa aj auto. Cez internet sa bude dať žiadať o sociálne dávky či o vybavenie občianskeho preukazu. Už v nasledujúcich týždňoch budú viaceré štátne úrady vyberať dodávateľov IT riešení, ktorí začnú nové úradnícke portály spúšťať. "Objavujú sa informácie o príprave viacerých e-Government služieb, ktoré budú predpokladať použitie zaručeného elektronického podpisu. To by mohol byť výrazne motivujúci prvok, ktorý zmení doterajší relatívne malý dopyt po produktoch,“ povedal Lintner. Ján Kováč 10.08.2009 Výpis z banky zadarmo - EÚ tlačí banky k jednoznačnejším pravidlám platieb. Finančníci už pracujú na zmenách obchodných podmienok a zmlúv. 03.08.2009 / Tatiana Lichnerová Pošli link Lepší prehľad spotrebiteľov o platobných transakciách. Poplatky i lehoty pre cezhraničné transfery rovnaké ako pri domácich. Nový spôsob inkasa, jednoznačnejšia úprava reklamácií. Slovenskí spotrebitelia sa koncom roka ešte viac začlenia medzi Európanov. Zákon o platobných službách, ktorý v polovici júla schválila vláda a teraz ho čaká jesenná cesta parlamentom, prenáša do legislatívy požiadavky Európskej komisie, aby sa vytvoril jednotný priestor pre platby bez národných bariér. Zabalené poplatky Ciele jednoznačné, realita plná prekážok a drobných úskokov. Aj tu platí, že žiadny obed nie je zadarmo. Naporúdzi je príklad s požiadavkou, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali aspoň raz mesačne klientovi výpis z transakcií zadarmo. Jednotlivé krajiny si mohli vybrať, či budú požadovať striktne písomnú formu alebo umožnia i elektronické výpisy. Slovensko sa vybralo druhou cestou. Našťastie, komentuje to zástupca výkonného šéfa Slovenskej bankovej asociácie Vladimír Hrtko. Dať ľuďom na výber je záslužné, pokiaľ to banky skutočne pretavia do služieb. Realita je zatiaľ odlišná, finančné domy majú často už v balíkoch služieb dané (a zakalkulované) posielanie papierového výpisu. A ak by sa niektorý klient rozhodol len pre elektronickú formu, na cene jeho balíka sa to neodrazí. Slovenská sporiteľňa napríklad zahrnula zasielanie papierových výpisov do balíkov len začiatkom júla, ich cenu to zvýšilo o 67 centov. Započítala do nej i sedemcentové zvýšenie poštovného, ktoré ohlásila Slovenská pošta. Ďalšie banky využívajú takýto postup dlhšie. Z veľkých má napríklad VÚB zasielanie výpisu pri jej flexiúčtoch tiež obsiahnuté v balíkoch. Pri starších typoch účtov, ktorých je niekoľko sto, si ich majitelia môžu prísť po bezplatný výpis do pobočky alebo, ak majú internet banking, vytlačiť si ho doma, dodáva hovorkyňa banky Alena Walterová. Súvisiace články Kreditka bez úrokov a poplatkov Účet navždy bez poplatkov Tatra banka má tiež výpisy jedenkrát mesačne zahrnuté priamo v cene väčšiny balíkov. Podobne sú na tom takmer všetky banky. Môžu tak tvrdiť, že podmienka zasielania výpisov zadarmo je splnená. Osobitné ceny za výpisy nezahrnuté v balíkoch nájdu už klienti iba výnimočne. Napríklad v Poštovej banke, ktorá si zaň pýta 33 centov. 100 či 150 Podstatné zmeny zasiahnu oblasť reklamácií platobných transakcií. Najviditeľnejšia je pravdepodobne hranica zodpovednosti klienta za neautorizované platby do výšky 100 eur. Európska smernica umožňovala ísť do výšky 150 eur, čo chceli presadiť i slovenskí bankári. Podporovala ich v tom Národná banka Slovenska. Ministerstvo financií požiadavku neakceptovalo. Hranica platí v prípade, že nejde o úmyselný podvod či hrubú nedbanlivosť klienta. Aj to je podľa V. Hrtka nový pojem, ktorý smernica na Slovensku prináša. Bankári v pripomienkovom konaní žiadali, aby ho predkladatelia zákona bližšie špecifikovali. Nedočkali sa, teraz to podľa neho bude na dohode medzi bankou a klientom. Za hrubú nedbanlivosť sa v súčasnosti považuje napríklad poskytnutie karty inej osobe, prezradenie PIN kódu, jeho poznačenie na karte či v jej bezprostrednej blízkosti, poskytnutie iných dohodnutých jedinečných identifikátorov ku karte inej osobe (napríklad pri e-commerce transakciách) alebo nepodpísanie karty na podpisovom prúžku, vymenúva hovorca Tatra banky Boris Gandel. Obdobne bude podľa neho v súlade s novým zákonom hrubá nedbanlivosť definovaná aj po nadobudnutí jeho účinnosti. Práve použitie PIN kódu je pre slovenské banky spravidla jednoznačný dôvod, prečo považovať transakcie za nereklamovateľné – s výnimkou prípadov, keď je klient evidentne obeťou takzvaného skimmingu (podvodného odkopírovania karty a zosnímania vkladania PIN kódu napríklad na bankomate). Preto aj v pripomienkovom konaní trvali na tom, aby i z dôvodovej správe k zákonu vypadla zmienka o spochybnení PIN ako jednoznačnej autorizácie. No Európska komisia to nevidí tak jednoznačne. V prípade, že používateľ platobných služieb odmieta, že by danú transakciu uskutočnil, nie je PIN dostatočný dôkaz, vysvetľuje na internetovej stránke. Mohol byť zosnímaný spolu s údajmi o karte, čo musí banka preskúmať. Preto ani nemôžu banky automaticky posudzovať všetky transakcie autorizované PIN kódom za oprávnené. Nové inkaso Väčšina bánk sa zhoduje, že stanovenie hranice na 100 či 150 eurách pre ne nie je rozhodujúce, keďže miera podvodov nie je na Slovensku vysoká, patrí k európskemu podpriemeru. Potvrdzuje to aj Milan Laitl z českej pobočky kartovej spoločnosti MasterCard, podľa ktorého kriminálne skupiny spôsobujúce najväčšie škody vo významnej miere na Slovensku nepôsobia. Hlavne vďaka využívanej čipovej technológii s použitím PIN kódu na väčšine platobných kariet. Oveľa viac pocítia banky na vnútorných procesoch ďalšiu novinku, ktorú zákon prinesie. Nový inkasný spôsob obsahuje možnosť udeliť súhlas klienta s inkasom priamo príjemcovi, teda napríklad energetickej či telefónnej spoločnosti. Pre klienta by to znamenalo, že na rozdiel od súčasnosti neudeľuje takýto súhlas s inkasom aj v banke. Bankári upozorňujú, že súčasný systém je dobrý a bezpečný, nový by mohol v platiteľoch vzbudiť nedôveru. Oba budú môcť po drobných úpravách fungovať paralelne. Kedy to bude, to finančné domy zatiaľ nehovoria. Slovenská sporiteľňa naznačila, že v prvej fáze, ktorú tiež nešpecifikovala, pôjde o výzvy na inkaso zasielané zo zahraničia. Dva mesiace Európska komisia vyžaduje, aby členské krajiny prijali ustanovenia jej Smernice pre platobné služby (PSD) do národných legislatív najneskôr od novembra tohto roku. Taká bola aj navrhovaná účinnosť nového slovenského zákona. Po rokovaní vlády sa posunula na december. Viacerí bankári v odpovediach na konkrétnejšie otázky TRENDU na aplikáciu zákona zhodne odpovedali, že ešte nevedia, keďže konečné znenie zákona môže byť odlišné od stavu, v akom opustil vládu. No do vienka dostanú na úvod prechodnú lehotu do konca februára 2010, aby sa stihli v niektorých bodoch prispôsobiť. „Smernica sa robí na poslednú chvíľu, niečo by banky nemuseli do účinnosti stihnúť,“ upozorňuje V. Hrtko. Pripomína napríklad podmienku, aby všetky zmeny v rámcových zmluvách dostali klienti na posúdenie minimálne dva mesiace pred ich navrhovanou účinnosťou. Doteraz mali 15 dní. Týka sa to napríklad zmien všeobecných obchodných podmienok. No nie je to problém len teraz, pred nabehnutím pripravovaného zákona do praxe. Ako upozorňuje Štefan Frimmer zo Slovenskej sporiteľne, zákony, ktorým musia prispôsobiť ich zmluvné vzťahy, sa prijímajú aj menej ako dva mesiace pred ich účinnosťou. To v praxi znamená, že banky v niektorých prípadoch môžu mať problém stihnúť implementovať takéto zmeny do obchodných podmienok. Čo rieši zákon lehoty na prevody v Európskom hospodárskom priestore – D+1, respektíve ak je platobný príkaz predložený v listinnej forme, lehota sa môže predĺžiť o ďalší deň. Ak klient prevádza prostriedky v inej mene, možno lehotu predĺžiť najviac na 4 dni, zákon presne špecifikuje, čo má obsahovať rámcová zmluva medzi poskytovateľom a používateľom platobných služieb, o každej zmene musí finančná inštitúcia informovať najneskôr dva mesiace pred navrhovanou účinnosťou, rozšírená právna úprava inkasa (nový inkasný systém), definovanie nových právnych subjektov – platobná inštitúcia (môže vykonávať obmedzené spektrum činností – prevody peňazí, platobné prevody prostredníctvom telekomunikačných zariadení, vklady či výbery hotovosti na platobný účet), povinné náležitosti avíz a výpisov k platobným operáciám, definuje spôsob reklamácie platobných transakcií. J&T dostane milióny eur - Investičnej skupine J&T sa čím ďalej, tým viac vypláca spojenectvo s českou energetickou jednotkou, pološtátnou spoločnosťou ČEZ. Pred pol rokom spolu obe firmy kúpili za 404 miliónov eur (12,17 miliardy Sk) hnedouhoľnú spoločnosť Mibrag v južnom Nemecku. A teraz ČEZ práve v súvislosti s týmto projektom vyplatí J&T desiatky miliónov eur za to, že sa vzdá účasti na pripravovanej stavbe elektrárne pri jednej z baní Mibragu. Informujú o tom dnes české Hospodářské noviny. Ako potvrdila hovorkyňa firmy Eva Nováková, ČEZ chce svoj plán - vybudovať elektráreň s kapacitou zhruba 600 megawattov v lokalite Profen, tesne vedľa jednej z baní Mibragu - dotiahnuť do konca a sám. ČEZ tak získa na projekt elektrárne exkluzívne práva. "Našim pôvodným zámerom bolo participovať na projekte elektrárne v Profene, ale vzhľadom na naše aktuálne akvizičné aktivity sme súhlasili, aby ho ČEZ realizoval sám, vysvetlil HN Daniel Křetínský z J&T. Koľko J&T za odstúpenie od projektu ČEZ dostane, ani jedna strana neprezradila. "Ide rádovo o desiatky miliónov eur, nie je ich veľa, skôr niekoľko. Časť odstupného získa J&T, časť spoločnosť Mibrag, ktorú J&T a ČEZ vlastnia napoly," uviedol HN zdroj, ktorý pozná detaily transakcie. Transakcia v Nemecku uľahčí skupine J&T financovať najväčší obchod na českom energetickom trhu posledných rokov - kúpu spoločnosti International Power Opatovice, dvojky v ČR vo výrobe elektriny a tepla. Tá vyjde J&T celkovo na 22,5 miliardy Kč (880,97 milióna eur). Samotná J&T by na taký "hlt" nemala silu a ČEZ, ktorý má síce dosť kapitálu, by International Power kúpiť nemohol pre protimonopolné limity. Na druhej strane, pre ČEZ je výhodné, že túto firmu kupuje jeho spojenec. TASR www.pluska.sk 30.07.2009 Ďalšie varovanie pre slovenské banky - Slovenský bankový sektor dostal ďalšie varovanie. Ratingová agentúra Moody’s v júlovej správe venovanej možným stratám bánk v dôsledku nepriaznivého ekonomického vývoja upozorňuje, že tlak na ne sa zvyšuje. Slovenské bankové domy neboli postihnuté v počiatočnej fáze krízy, keďže len veľmi obmedzene investovali do cenných papierov problémových a v niektorých prípadoch i zbankrotovaných inštitúcií. No kríza sa čoraz viac rozširuje do reálnej ekonomiky, ktorej rast skončí podľa očakávaní tento rok v mínuse. Banky sa tak musia pripraviť na to, že podiel zlyhaných úverov – nielen medzi firmami, ale i obyvateľstvom – vzrastie. Ako to vidí Bratislava Moody’s v podstate zopakovala to, o čom hovorila nedávno aj slovenská centrálna banka. Tá vo svojej správe o finančnej stabilite za rok 2008 publikovanej začiatkom júla upozornila, že podiel zlyhaných úverov sa môže zvýšiť nad šesť percent z celkového úverového portfólia. Na konci vlaňajška dosahoval tento ukazovateľ hodnotu 3,3 percenta, odvtedy priebežne rastie. A s klesajúcim úverovaním, ktoré bankový sektor v tomto roku na medziročnej báze vykazuje, podiel nesplácaných úverov sa ďalej zvyšuje. Navyše, citlivosť portfólií niektorých bánk na zhoršené podmienky môže stiahnuť aj ich kapitálovú primeranosť pod stanovenú osempercentnú hranicu. To by si potom vyžiadalo kapitálový zásah zo strany ich materských bánk. Národná banka vychádzala v týchto predpovediach z očakávaného tohtoročného poklesu ekonomickej aktivity o 4,3 percenta, čo sa teraz už môže javiť ako príliš optimistické. Pohľad z Viedne Najväčšie tunajšie banky sú vlastnené rakúskymi či talianskymi matkami. Slovensko nie je pre ne zďaleka najväčší problém. Erste Bank (vlastník Slovenskej sporiteľne) si musí poradiť s padajúcou rumunskou ekonomikou, ktorá už dostala dvadsaťmiliardovú pomoc od Medzinárodného menového fondu. V krajine v roku 2006 kúpila najväčšiu tamojšiu banku BCR. Raiffeisen International (Tatra banka) vlastní zasa veľkú banku na ešte problematickejšej Ukrajine, ktorej ekonomický rast by v tomto roku mohol vykázať -12 percent. Nielen ony už v uplynulých mesiacoch získali štátnu pomoc, aby mohli oživiť úverovanie. Erste čerpala od štátu návratnú výpomoc vo výške zhruba dve miliardy eur, Raiffeisen 1,7 miliardy eur. Talianska Intesa Sanpaolo, vlastník VÚB, sa v marci prihlásila s požiadavkou získať vládnu pomoc vo výške štyroch miliárd eur, čo jej malo zvýšiť ukazovateľ kapitálu Tier 1 z vlaňajších 6,3 percenta na 7,4 percenta. Raiffeisen International tiež v júli oznámila, že v reakcii na rastúce riziká v regióne posilní kapitál o ďalších 1,2 miliardy eur. To by malo zabezpečiť, že podiel jej vlastného kapitálu Tier 1 stúpne zo 7,7 percenta na 9,5 percenta, napísal denník Financial Times. Ponúka zaň 10-percentnú prémiu. Banka v prvom kvartáli vykázala takmer zdvojnásobenie pomeru zlyhaných úverov na celkovom portfóliu na 4,8 percenta a takmer zoštvornásobila tvorbu rezerv. Zlé a ešte horšie Moody’s priniesla vo svojej správe dva pohľady na možné budúce straty: očakávaný (základný) a horší ako očakávaný scenár. Ten prvý vychádza z aktuálnych prognóz agentúry vývoja slovenskej ekonomiky, druhý má za úlohu ukázať možnú zraniteľnosť bankového sektora v prípade, že by sa súčasné očakávania ukázali ako príliš optimistické. Ratingoví analytici v súčasnosti počítajú s tým, že problematické môžu byť predovšetkým firmy, ktoré tvoria zhruba 55 percent všetkých úverov. Hlavne v sektore malých a stredných spoločností budú pribúdať zlyhané úvery. „Veľké obavy máme tiež v oblasti komerčného realitného sektora, keďže dopyt po týchto nehnuteľnostiach klesol. Navyše množstvo nových bytov ešte len príde na trh,“ píšu v správe. Takéto obavy vládnu aj v iných častiach strednej Európy. Šéf Erste Bank Andreas Treichl tento mesiac v rozhovore pre nemecký Handelsblatt predikoval, že toto leto príde ešte určite prírastok firemných krachov. To bude mať za následok nárast nezamestnanosti a následne ešte viacej strát v retailovom biznise. „Až koncom jesene budeme jasnejšie vidieť, ako sa kríza naozaj odvíja. Potom i zistíme, ako sa prejavili všetky tie štátne balíky pomoci,“ povedal. V oblasti úverov obyvateľstvu vzbudzuje obavy rastúca nezamestnanosť aj podľa správy ratingovej agentúry. Ku koncu roka by mala dosiahnuť 12 percent, kým vlaňajšok sa skončil s 8,5 percenta. 30.7.2009, TREND / Tatiana Lichnerová Slovensko a Čína: Viac politiky ako biznisu - Tuzemské firmy sa do Číny pretláčajú ťažko, čínske to sem neťahá [22.7.2009, TREND / Martin Jesný] Júnová návšteva čínskeho prezidenta vzbudila rozruch najmä pre nepokoje, ktoré ju sprevádzali. Prezident, premiér či ministri zdôrazňovali pred ľudskými právami pragmatickú stránku. Čína ako hospodárska veľmoc je strategický obchodný partner našej krajiny a podľa toho sa k nej treba správať, zdôrazňovali. No pohľad na čísla hovorí niečo iné. Export slovenských firiem do Číny je dlhodobo zanedbateľný, import je o niečo vyšší. Slovami účtovníkov tak obchodné partnerstvo s Ríšou stredu možno vyhodnotiť ako červenú nulu. Slovensko má záujem o obnovenie ekonomického rastu aj za pomoci Čínskej ľudovej republiky, vyhlásil slovenský prezident Ivan Gašparovič po júnovej návšteve čínskej hlavy štátu Chu Ťin-tchaa. V podobnom duchu prehovoril aj premiér. Robert Fico tiež argumentoval hospodárskou silou Číny, keď vysvetľoval, prečo nebolo potrebné s prezidentom najľudnatejšieho štátu diskutovať na tému ľudských práv. NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK: Bez Zelenej Číny Ústavní činitelia vyslali správu, že vzhľadom na veľkosť a ekonomickú silu Číny by krajina ako Slovensko nemala hazardovať s dobrými vzťahmi so „strategickou destináciou“. O mimoriadnom význame návštevy hovorili politici, aj keď komentovali zásah čínskeho sprievodu proti slovenským aktivistom, ktorému sa polícia iba prizerala. Jednoznačne znejúce tvrdenia však majú slabé miesta. Otázne je, o čo by vrcholní politici reči o kľúčovom obchodnom partnerstve opreli. Ako brána pre vstup Číňanov na európske trhy Slovensko veľa nezarába. Podobných brán je mnoho. Ani obchodnou štatistikou si politici nepomôžu. Podiel Číny na slovenskom exporte sa ráta na desatinné miesta. Nič dramatické Je nepopierateľné, že Čína patrí medzi svetové hospodárske veľmoci. Deväťpercentný rast HDP na tri bilióny eur v minulom roku, keď už na dvere búchala finančná kríza, vzbudzuje rešpekt. Podobne ako čísla zahraničného obchodu. Export štátov Európskej únie do Číny dosiahol vlani 170 miliárd dolárov. Medziročne narástol o takmer pätinu. Keď sa však hovorí o obchodnom partnerstve, treba pripomenúť aj objem opačne prúdiaceho tovaru. Hodnota čínskych produktov na trhoch EÚ vlani atakovala hranicu tristo miliárd dolárov. Import aj export Únie v prípade Číny rastú rovnako rýchlo. Svetoví politici narastajúce čísla poznajú. Vedome sa usilujú o dobré vzťahy s krajinou pod kuratelou komunistickej strany, ktorá rastie vďaka predaju na svetových trhoch. Reč pritom nie je len o európskych politikoch. Nedávno sa citlivým debatám s komunistickými pohlavármi vyhla šéfka diplomacie USA Hillary Clintonová. Najmä v oblasti ľudských práv. No slovenskí politici si len ťažko môžu pomôcť číslami pri odôvodňovaní sympatií k Číne. Pragmatickým záujmom krajiny sa zatiaľ veľmi oháňať nemôžu. Pri letmom pohľade do štatistík zahraničného obchodu je zjavné, že export do Číny na úrovni 432,78 milióna eur vlani slovenskú ekonomiku príliš neťahal. Napriek citeľnému medziročnému zvýšeniu predstavoval iba 0,9 percenta slovenského vývozu. Na dramatické zmeny v obchode to nevyzerá ani tento rok. Za prvé štyri mesiace vyviezli slovenské subjekty do Číny tovary a služby za takmer sto miliónov eur. Ak by obchodná bilancia mala byť dôvodom na nadbiehanie, diplomatické vzťahy by mali vyzerať opačne. Zaujímavejšie totiž vyzerá biznis so Slovákmi pre Číňanov. Do konca apríla dosiahol ich dovoz 727 miliónov eur, za celý minulý rok 2,86 miliardy eur. Ukazuje sa, že týmto smerom sa obchodným aktivitám darí omnoho lepšie. Dumping a protekcie Čína presadzuje svoje obchody po svete mimoriadne efektívne. Využíva jeden z najúčinnejších nástrojov podpory exportu – menový dumping. Čínska mena jüan je oproti iným konvertibilným menám trvalo a citeľne podhodnotená. Napriek tlaku Únie a silnejúcej nervozite USA čínska vláda revalvuje menu iba pomaly. Slovo dumping sa v súvislosti s najľudnatejším štátom sveta používa aj v iných súvislostiach. Snahu čínskych firiem presadiť sa na zahraničných trhoch takto označujú konkurenti často. Svetu ešte viac ako nízke ceny prekáža systém podpory čínskeho exportu. V niektorých prípadoch dokonca došlo k opatreniam na ochranu trhu. Príkladom je móda. V októbri 2006 zaviedla Európska únia 16,5-percentné dovozné clo na čínsku koženú obuv. Napriek hlasným výhradám Číny, no neskôr už aj mnohých firiem zo samotnej Únie. To keď si uvedomili, že clo sa týka aj ich vlastnej výroby, ktorú v Číne zhusta organizujú. Účinnosť cieľ vlani v októbri vypršala a v súčasnosti sa vedú rozsiahle debaty o ich obnovení. Vlastný trh si pritom Čína protekcionisticky chráni v obchode i vo výrobe. Dobrým príkladom je dovoz automobilových súčiastok. K dovoznému clu desať percent pridáva Čína ďalšiu dovoznú prirážku vo výške pätnásť percent, ak sa dovezené dielce v Číne zabudujú do montovaného auta. Ak teda európske či americké automobilky vyrábajú v Číne, dosahuje zaťaženie dovážaných komponentov rovnakú výšku, ako keby dovážali hotové autá. Hoci sa EÚ, USA a Kanada snažia túto prax zmeniť, zatiaľ sa im to nepodarilo. Nezmenila sa ani po tom, ako Svetová obchodná organizácia (WTO) dala za pravdu sťažovateľom. Keď sa západné štáty pokúšajú chrániť domáce trhy pred záplavou čínskeho dovozu, argumentujú často nižšou kvalitou. Dokladajú nálezy znalcov a súdne zákazy nekvalitných výrobkov či nevhodných látok objavených v produkcii Made in China. Snažia sa brániť najmä nutnou certifikáciou technickej zhody. No Čína nezaostáva. Tamojšie firmy pri mnohých produktoch dosahujú kvality západných konkurentov. Prípadne sa snažia získať európsku pečiatku pre doma vyrobené výrobky aj inou formou, napríklad cez partnerské firmy na pôde Únie. Z dávnych časov Pod makroekonomicky malými číslami hospodárskej spolupráce sa skrýva pre niektoré firmy slušný biznis a zaujímavé projekty. Ide najmä o strojárske odvetvie. To predstavuje s pätnásťpercentným podielom na tvorbe HDP najvýznamnejší priemyselný sektor čínskej ekonomiky. Napĺňa sa tak rozhodnutie čínskej vlády spred niekoľkých rokov, podľa ktorého má byť sektor do roku 2010 nosným pilierom národného hospodárstva. Rozsiahly obchod sa pred pár rokmi podaril tlmačským Slovenským energetickým strojárňam (SES), ktoré dodali kompletné kotolne pre dva päťstomegawattové bloky uhoľnej elektrárne Shen Tou. Túto zákazku dokončili v roku 2005. Bol to najmä výsledok dobrej práce obchodníkov SES, konštatuje Miloš Križko, ktorého firma Sinoconsult asistuje viacerým slovenským podnikom pri rokovaniach v Číne. Prvé dodávky pre elektráreň Shen Tou realizovali SES v roku 1986. Výrobu pre ďalšie dva bloky získali v spolupráci s dvojicou pekinských firiem, ktoré disponujú štátnym povolením obchodovať so zahraničím v oblasti energetických celkov. Ako výrobca pre energetiku im snaha domácich politikov nadbiehať Číne vyhovuje. „Sme presvedčení, že práve Čína patrí do teritórií, kde politická podpora zo strany slovenskej vlády môže byť významným faktorom úspechu,“ tvrdí generálny riaditeľ SES Martin Paštika. Firma by sa rada uchádzala aj o ďalšie zákazky v krajine vrátane dodávok pre projekt výstavby dvoch blokov Shen Tou. Tam zatiaľ politika nepomôže. „Projekt výstavby 5. a 6. bloku Shen Tou nebol zaradený do päťročného plánu,“ uvádza sa v správe z obchodného teritória, akú pravidelne vytvárajú obchodné oddelenia slovenských ambasád. Správa uvádza ako perspektívne oblasti obchodu s Čínou aj oceľové plechy, práčky, linky na výrobu pneumatík, zariadenia na výrobu chemických vlákien či zdravotnícku techniku a rôzne stroje. Ako zaujímavá položka sa javia komponenty pre jadrové elektrárne a softvér pre ich fungovanie. Tenký ľad Dobré vzťahy z predchádzajúceho biznisu v gumárenstve si do strojárstva priniesla aj ďalšia firma s bohatými čínskymi skúsenosťami Matador. V minulosti spolupracovala s čínskym strojárskym podnikom Qingdao Mesnac najmä pri vývoji a výrobe zariadení na výrobu pneumatík. Spoluprácu sa podarilo rozšíriť aj do nového biznisu Matadoru, konštatuje hovorca Dušan Koblíšek. Technici a inžinieri Matadoru budú spolupracovať s čínskou firmou pri vytváraní konštrukčných riešení rôznych výrobných zariadení, napríklad zváracích liniek či podávacích zariadení. Predbežnú dohodu o spolupráci v novej oblasti podpísali obe firmy práve počas nedávnej návštevy čínskeho prezidenta, zástupcovia Mesnacu boli v jeho suite. Popri Matadore podpísali dohody o spolupráci aj predstavitelia ďalších štyroch slovenských firiem. Išlo o oblasti obnoviteľných zdrojov, elektrotechniky, výskumu vrátane využitia výsledkov v oblasti biotechnológií. Dohodu o spolupráci na projekte zameranom na výskum alternatívnych zdrojov energie podpísala slovenská spoločnosť Rokosan s čínskou firmou Yingli Green Energy Holding. Malo by ísť o spoločný projekt v oblasti využitia alternatívnych zdrojov energie. Rokosan je v Číne aktívny už päť rokov, dosiaľ dodával prípravky na experimentálne zvyšovanie úrodnosti zeleniny a okrasných rastlín. Podnikatelia s biznis ambíciami v Číne musia počítať s viacerými osobitosťami nielen kultúrneho charakteru. Do úvahy musia brať náhle zmeny zákonov, predpisov, vyhlášok, tarifných a netarifných obmedzení, upozorňuje vo svojej správe jeden zo slovenských obchodných radcov v Číne Miloš Drienko. Riziko podnikania na čínskom trhu sa podľa neho začína už voľbou partnera. Akreditív nad zlato Obchodníci SES zas upozorňujú na dramaturgiu rokovaní. S verejnými i privátnymi partnermi, aj keď bežia vo veľmi priateľskej atmosfére, treba počítať s tým, že budú zdĺhavé, náročné a vyčerpávajúce. Pri samotnej realizácii kontraktu je podľa M. Drienka potrebné, napríklad v prípade výrobe v Číne, pozorne sledovať kvalitu a úplnosť dodávok. Odporúča dokonca preberať produkty osobne alebo spoluprácu s čínskou autoritou State Administration of Entry-Exit Inspection and Quarantine. V každom prípade platí, že je nutné počítať s väčšími nákladmi na kontrolu kvality výroby priamo v Číne a eliminovať tak prípadné riziká v nekvalite a neplnení termínov dodávok, hovorí o skúsenostiach energetických strojárov stanovisko SES Tlmače. Obzvlášť v časoch finančných problémov firiem po celom svete je potrebné pozorne sledovať postavenie partnera. Či už pri dodávkach do Číny alebo objednávkach tamojšej produkcie je dôležité viac sa zaisťovať, než veriť v dobrú finančnú situáciu partnera, hovoria konzultanti. Značným rizikom je totiž podľa M. Drienka nedodržanie zmluvných cien a platobných podmienok. Pri predaji do Číny odporúča, aby boli platby zaistené akreditívom na celú hodnotu dodávky, prípadne bankovou zárukou známejšej čínskej banky, schopnej inkasovať na prvú výzvu. Obchodný radca neodporúča platiť za dodávky vopred ani v prípade dobrých skúseností s čínskym partnerom v minulosti. Keďže v Číne neexistuje centrálny register firiem, stávajú sa príklady, keď zákazník doslova „zmizol“. Slovensko nehľadajú Otáznikom v ekonomických vzťahov s Čínou sú priame investície. Keď premiér R. Fico počas návštevy sumarizoval nádeje, dostala sa do nich aj ohromujúca veta o možnej účasti kapitálovo silných čínskych firiem pri výstavbe dopravnej infraštruktúry. „Mohol by to byť spôsob, akým vyriešime nedostatok finančných prostriedkov,“ citovala premiéra agentúra SITA. Hovoriť o čínskom investičnom kapitáli prúdiacom na Slovensko je stručná záležitosť. Zmena čínskej investičnej politiky na Slovensku by musela byť ohromujúca, aby stála za povšimnutie. Dodnes sa totiž krajina nedostala do štatistík prílevu zahraničných investícií zápisom, ktorý by Národná banka Slovenska vykazovala. Popri niekoľkých malých projektoch je jediný významný projekt centrum finančnej a zákazníckej podpory počítačového výrobcu Lenovo. Podporné služby pre niekdajšiu divíziu osobných počítačov IBM presťahovala čínska IT firma na Slovensko zo Škótska. Čínska vláda pritom v poslednom čase výrazne podporuje investovanie čínskych firiem v zahraničí. Cieľ je najmä zabezpečenie dodávok ropy, zemného plynu a kľúčových surovín pre domáci priemysel. Čína investuje najmä do ropného priemyslu v Indonézii, Kazachstane, Mjanmarsku, Sudáne či Jemene, aby zasýtila apetít po energonosičoch. O zásadnom vývoze priemyselnej výroby do iných krajín nemožno hovoriť. Celkové priame investície čínskych firiem v nefinančných sektoroch dosiahli v roku 2008 okolo 41 miliárd amerických dolárov. Medziročne narástli o 64 percent. Napriek tomu sa Slovensko do hľadáčika dosiaľ nedostalo. J&T je podozrivá z nezákonného obchodu - Protimonopolnému úradu sa nezdajú prebiehajúce obchody skupiny J&T. Úrad na ochranu hospodárskej súťaže začal posudzovať obchod medzi skupinou J&T a britskou spoločnosťou International Power. Transakcie, pri ktorých J&T podpísala zmluvu o kúpe všetkých aktív Internetional Power v Českej republike, tak vstúpila do ďalšej fázy Podozrivý postup Úrad na ochranu hospodárskej súťaže (ÚOHS) začal v utorok posudzovať obchod medzi skupinou J&T a britskou spoločnosťou International Power. Transakcie, pri ktorých J&T podpísala zmluvu o kúpe všetkých aktív Internetional Power v Českej republike za 22,5 miliardy českých korún, tak vstúpila do ďalšej fázy. Píšou o tom dnešné Hospodárske noviny a denník E15. "V danej veci bolo dňa 21. 7. začaté správne konanie," potvrdil denníku E15 Filip Vrána z ÚOHS. Začatie správneho konania je prvým krokom k tomu, aby následne mohla J&T v prípade súhlasu protimonopolného úradu začať s novo získaným majetkom nakladať. Bude sa rozhodovať O schválenie kúpy protimonopolný úrad tento týždeň požiadala podľa HN skupina J&T. O to isté musí požiadať aj ČEZ. "Chystáme sa k tomu počas nasledujúcich týždňov," povedala hovorkyňa spoločnosti ČEZ Eva Nováková. J&T zmluvou s International Power podpísanou v polovici júna získa elektráreň Opatovice a akciové podiely spoločnosti International Power v Pražskej teplárenskej a Energotransu. J&T súčasne oznámila, že 48,67 percent akcií Pražskej teplárenskej obratom predá energetickej firme ČEZ. Postup spoločnosti ČEZ a J&T sa nepáči skupine Czech Coal, ktorá na začiatku júla oznámila, že podá podnet ÚOHS a európskemu antimonopolnému úradu. Dominantné postavenie Podľa Czech Coal by sa uskutočnením tejto transakcie výrazne posilnilo dominantné postavenie kupujúcej strany na relevantných trhoch. ČEZ v reakcii odmietol, že by mal na teplárenskom trhu dominantné postavenie. Skupina Czech Coal mala o International Power tiež záujem. Údajne pripravila svoju ponuku, ale ako mala možnosť ju odovzdať, dozvedela sa prostredníctvom médií o predaji akcií inému záujemcovi. Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Czech Coal Petra Pudila bola ponuka spoločnosti konkurencieschopná. "Skúsime urobiť všetko, k čomu nás oprávňuje zákon. Zvrátiť ten obchod je ťažké a nie príliš pravdepodobné, ale to nás neodradí," povedal HN SEF dozornej rady Czech Coal Ján Dobrovský. České koncerny Skupina J&T investuje v oblasti energetiky, energetického strojárstva, automobilového a potravinárskeho priemyslu. V súčasnosti spravuje majetkové účasti napríklad v spoločnostiach Pražská energetika, United Energy, Plzeňská energetika, Prvá energetická a UET. Z priemyselných podnikov ide o SOR Libchavy, ČKD Blansko alebo SES Tlmače. Skupina Czech Coal zahŕňa obchodníka s energetickými komoditami Czech Coal a. s., ktorá obchoduje predovšetkým s hnedým uhlím, elektrickou energiou a kvótami na emisie skleníkových plynov. Ďalej ju tvoria banské firmy Litvínovská uhelná a Vršanská uhelná, Czech Coal Services (bývalá Mostecká uhoľná) a ďalšie servisné spoločnosti. ČTK čas vytvorenia: 23. 7. 2009, www.hnonline.sk O Slovensko je dobre postarané - Niektoré sektory slovenskej ekonomiky už zaznamenali zvýšený dopyt. Dopyt po našej produkcii rastie hlavne v oblasti elektrotechnického priemyslu. Rovnako rastie aj dopyt po pracovníkoch v súvislosti so zvyšovaním stavov vzhľadom na zvýšenú produkciu automobiliek Volkswagen, Kia a Peugeot autor: SITA čas vytvorenia: 23. 7. 2009, www.hnonline.sk Automobilky naberajú ľudí Niektoré sektory slovenskej ekonomiky už zaznamenali zvýšený dopyt. Zhodli sa na tom členovia monitorovacieho výboru na Ministerstve hospodárstva (MH) SR, podľa ktorých dopyt rastie predovšetkým v oblasti elektrotechnického priemyslu. Rovnako rastie aj dopyt po pracovníkoch v súvislosti so zvyšovaním stavov vzhľadom na zvýšenú produkciu automobiliek Volkswagen, Kia a Peugeot. "Tempo nárastu nezamestnanosti na Slovensku sa znižuje. Nie je také rýchle ako to bolo v januári, februári či marci. Volkswagen Bratislava, podľa našich informácií, dokonca prijíma tých ľudí, ktorých prepustil v minulosti. Samsung a Sony tiež hlásia dopyt po televízoroch minimálne do konca roka. Tým chcem povedať, že Slovensko má dobré protikrízové opatrenia a ten stav je v boji proti kríze vyvážený," konštatuje predseda monitorovacieho výboru Vojtech Ferencz. Bez hromadného prepúšťania Podľa rezortu hospodárstva jeho slová potvrdzujú aj výsledky monitorovania dopadov finančnej krízy na slovenské hospodárstvo, ktoré pokračovalo aj v 30. týždni vo forme oslovenia investorov, ktorým bola poskytnutá štátna pomoc, oslovením primátorov a starostov obcí a na základe údajov poskytnutých z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. "K 20. júlu evidujú celkom 7 165 voľných pracovných miest, z toho najviac 2 363 eviduje Bratislavský kraj. V porovnaní so stavom z minulého týždňa Úrady práce sociálnych vecí a rodiny SR evidujú o 93 voľných pracovných miest viac. Pritom hromadné prepúšťanie nenahlásil žiadny zamestnávateľ," konštatuje MH. Opatrenie vlády Monitorovací výbor dopadov globálnej krízy na podnikateľov vznikol ako jedno z opatrení vlády SR na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy, ktoré kabinet prijal 5. novembra minulého roku. Má za úlohu mapovať aktuálnu situáciu vo vývoji dopadov finančnej a hospodárskej krízy na malých a stredných podnikateľov, najmä v oblasti zamestnanosti, efektivity hospodárenia, odbytových možností, exportnej schopnosti a v oblasti jednotlivých sektorov hospodárstva s cieľom definovať skupiny, ktoré môžu byť najviac ohrozené globálnou krízou. Výbor je zložený zo zástupcov MH a relevantných zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, NBS, združení zamestnávateľov, odborových zväzov, ZMOS ako i zástupcu malých a stredných podnikateľov. Podnikateľom sa polepší, chcú im znížiť náklady - Ministerstvo hospodárstva (MH) SR počúva podnikateľský sektor, chce mu pomôcť znížiť ich administratívne povinnosti (na snímke minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek). MH SR identifikovalo 42 právnych predpisov, z ktorých vyplýva 1235 informačných povinností. "V súčasnosti už prebieha meranie administratívnych nákladov a zisťuje sa, či dané náklady vytvárajú pre podnikateľské prostredie administratívnu záťaž," informuje MH SR na svojej internetovej stránke. Prvé výsledky prieskumu by mali byť známe na jeseň tohto roku. Znižovanie záťaže Meranie realizujú prostredníctvom dopytovania podnikov aj živnostníkov. Cieľom prieskumu je zistiť časovú náročnosť plnenia vybraných informačných povinností ako aj výšku iných nákladov spojených s ich plnením. Teda ide o finančnú záťaž, ako sú kolky, poplatky, režijné náklady či náklady na externé služby. Súčasťou merania je tiež možnosť súkromného podnikateľského sektora vyjadriť názor na jednotlivé informačné povinnosti a navrhnúť potenciálne jednoduchší spôsob ich plnenia. "Tieto návrhy budú zohľadnené pri formulácii opatrení pre podporu jednoduchšieho, transparentnejšieho a zdravšieho fungovania podnikateľského prostredia," informuje rezort hospodárstva. Skúmajú sa zákony Skúmané zákony patria do oblastí účtovníctva, daní, poplatkov, konkurzu, reštrukturalizácie či obchodného a občianskeho práva. Informačné povinnosti vyplývajú aj zo sektora regulácie trhu a investičných stimulov. Podnikatelia sa budú môcť taktiež vyjadriť k administratívnym nákladom, ktoré sú spojené s prácou, zamestnanosťou a odvodmi. TASR 21.07.2009 Online kataster – verzia 2.0 - Na elektronizáciu katastra nehnuteľností majú ísť európske milióny [20.7.2009, TREND / Gabriela Jarošová] Po rokoch otáľania a prešľapov sa elektronizácia katastra má pohnúť vpred. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) v júni vyhlásil súťaž na dodanie informačného systému pre nové e-služby za zhruba tri desiatky miliónov eur. Prvé výsledky v podobe nových elektronických služieb by mali ľudia na Slovensku využívať už túto jeseň. Všetky služby majú byť hotové o tri roky. Striedavo oblačno Hoci o nevyhnutnosti e-governmentu prednášajú štátni úradníci dlhé roky, v praxi funguje len hŕstka elektronických služieb. Inak to nie je ani v prípade ÚGKK. Zatiaľ najviditeľnejším informatickým úspechom je vytvorenie portálu, ktorý poskytuje online prístup k údajom katastra s týždennou aktualizáciou. Webportál vznikol ešte v roku 2004, no jeho verejne prístupná bezplatná verzia bola spustená až o tri roky. Na obidvoch pracovala spoločnosť Ness Slovensko, z ktorej sa tak stal jeden z najväčších IT dodávateľov v rámci katastra. Kataster: príbeh jedného zákona Používatelia môžu na portáli získať napríklad výpisy z registra nehnuteľností či informácie o priebehu katastrálneho konania. Informácie nemôžu vyhľadávať na celom území, ale len po jednotlivých katastrálnych územiach. A výpisy majú len informatívny charakter. Elektronizáciu katastra malo okrem portálu sprevádzať aj vytvorenie elektronickej podateľne, z ktorej nakoniec vznikla len čierna diera na peniaze. Ešte koncom roka 2006 uzatvoril podľa Vestníka Úradu pre verejné obstarávanie rezort financií na základe verejnej súťaže zmluvu na vývoj systému e-podateľne v hodnote takmer 785-tisíc eur s firmou Datalan. Aj keď sa o niekoľko mesiacov neskôr uskutočnilo testovanie, k reálnemu nasadeniu nedošlo. Dôvod bol prozaický – zmenila sa predstava o IT architektúre. Pôvodne mala mať každá správa katastra svoju vlastnú e-podateľnu. No neskôr si úradníci uvedomili, že lepšie bude vytvoriť jednu centrálnu. Peniaze z Bruselu Peniaze z Bruselu majú katastrálnu stagnáciu zmeniť. Rezort financií, garant IT eurofondov, zatiaľ vyhlásil dve výzvy týkajúce sa ÚGKK. V prvej ide už spomínanú súťaž na vytvorenie elektronických služieb katastra nehnuteľností, na čo poputuje 33,7 milióna eur (vrátane DPH). Cieľom druhého projektu v hodnote takmer 9,5 milióna eur je dobudovanie geografického informačného systému, ktorý má slúžiť ako základňa údajov pre všetky geo- grafické informačné systémy verejnej správy. Jednoduchšie povedané: skompletizovanie presnej digitálnej mapy Slovenska vrátane rôznych priestorových a topografických údajov a následné poskytovanie informácií z tohto systému. Projekt má úrad predložiť ministerstvu financií na schválenie v prvej polovici augusta. Do súťaže na vytvorenie informačného systému pre elektronické služby katastra nehnuteľností, ktorú vyhlásil ÚGKK minulý mesiac, sa prihlásili štyria uchádzači. Podľa predsedu úradu Štefana Moyzesa ide o konzorciá i samostatnú firmu. Výsledky hodnotenia, či všetci splnili stanovené podmienky účasti, zatiaľ nezverejnil. Podľa informácií TRENDU úrad najmenej jedného uchádzača vyradil a do užšej súťaže postúpia dvaja až traja uchádzači. K podmienkam, ktoré musia účastníci splniť, patrí napríklad obrat firmy. Uchádzač musel za ostatné tri roky dosiahnuť ročne minimálne 14 miliónov eur. Predložiť treba aj referencie z realizácie podobného projektu v rámci katastra nehnuteľností, ktorý stál najmenej 14 miliónov eur a je aspoň rok v ostrej prevádzke. A ďalšie dve referencie z projektov zameraných na implementáciu softvéru na správu dokumentov a vytvorenie systému automatizovanej správy registratúry. Oba musia byť v prevádzke takisto aspoň rok. Prirodzene, skúsenosti nemusia byť len zo Slovenska. Úrad stanovil aj požiadavky na jedenásť IT expertov. Z niekoľkých veľkých softvérových firiem na Slovensku, ktoré TREND oslovil, potvrdili svoju účasť v tendri spoločnosti Ness a Datalan. Teda firmy, ktoré pre kataster pracovali už v minulosti. Otázku, či sú podmienky vhodne nastavené, v drvivej väčšine spoločnosti v miniankete nekomentovali. Len predseda predstavenstva firmy Ness Slovensko Martin Kohút skonštatoval, že manažérom v Nesse sa zdali primerané veľkosti a rozsahu predmetu obstarávania. Tri piliere Po vyhodnotení podmienok sa bude úrad medzi účastníkmi rozhodovať už len na základe najnižšej ponuky. Cena za vytvorenie nového informačného systému tak môže byť teoreticky aj nižšia ako plánovaných 33,7 milióna eur. Projekt, na ktorého dokončenie bude mať víťaz tri roky, má tri základné prvky. Prvým bude vytvorenie centrálneho systému katastra nehnuteľností. V súčasnosti totiž každá zo 72 správ katastra využíva samostatný systém a databázu, pričom navzájom nie sú prepojené. Ak jeden človek vlastní viacero nehnuteľností v rozdielnych regiónoch, je evidovaný viacnásobne. Preto neprekvapí, že v súčasnosti sa v evidencii nachádza vyše 22 miliónov vlastníkov. „Predpokladáme, že 40 až 70 percent vlastníkov spáruje centralizovaný systém automaticky na základe porovnania údajov,“ mieni riaditeľ Výskumného ústavu geodézie a kartografie v Bratislave Ľudovít Hamaš. A hoci zvyšnú časť budú musieť pracovníci manuálne dohľadať, odhaduje, že databázy sa podarí vyčistiť ešte počas realizácie projektu. Ľ. Hamaš zároveň upozorňuje, že problematickejšie bude spájanie grafických častí databáz: „Nepresne zakreslené parcely treba skontrolovať v teréne a prekresliť v mapách.“ Informačný systém poskytne len priestor na vytvorenie jednej komplexnej databázy. Jej spoľahlivé naplnenie už otázkou projektu nie je. Náprava chýb a nepresností v mapách môže trvať roky po dokončení projektu. Centrálny systém má mať ešte jednu veľkú výhodu. Ak budú požiadavky centrálne evidované, môže ich vybaviť hociktorý pracovník na ktorejkoľvek správe katastra. „Zamestnancov tak už nebudeme musieť fyzicky presúvať na tie najvyťaženejšie správy katastra,“ pripomína Š. Moyzes. Práve vytvorenie a implementácia centrálneho informačného systému budú podľa odhadov úradu najdrahšie. Podľa rozpočtu, ktorý v rámci projektu e-služieb úrad pripravil, „zožerie“ až polovicu rozpočtu. Teda 16,6 milió-na eur. Druhou najväčšou položkou má byť vytvorenie takzvaného centrálneho elektronického registratúrneho strediska. Teda systému, prostredníctvom ktorého sa budú ukladať, uchovávať a sprístupňovať dokumenty v elektronickej podobe. Či už ide o listy vlastníctva, spisy z katastrálnych konaní alebo mapy v papierovej podobe. V rámci tejto časti sa uskutoční aj pilotný projekt digitalizácie dokumentov. No skenovať sa bude iba časť z archivovaných záznamov, a to pre potreby vývoja systému a zaškoľovania zamestnancov správ katastra. Zvyšné listiny sa budú digitalizovať postupne, v závislosti od ich naliehavosti či na vyžiadanie. „V archívoch je 200 miliónov strán, skenovanie všetkých by trvalo 25 rokov,“ podotýka predseda úradu. Náklady na zavedenie systému na používanie elektronických dokumentov vyčíslil úrad na 10,5 milióna eur, čo je takmer tretina z celkovej sumy určenej na projekt. Tretí kľúčový pilier – vybudovanie elektronickej podateľne – má stáť „len“ pol milióna eur. Po etapách Po dokončení projektu v roku 2012 by mali mať takmer všetky služby katastra nehnuteľností elektronickú alternatívu. Cez internet by sa mali dať podávať všetky návrhy, námietky či žiadosti. Aj získať informácie napríklad o stave podaní či výpisy z katastra na právne účely. Cena spoplatnených e-služieb má byť o polovicu nižšia ako pri osobnej návšteve správ katastra. Aby sa dal napríklad návrh na vklad poslať e-mailom a používatelia sa tak mohli vyhnúť chodeniu za úradníkmi, bude potrebné podpísať návrh zaručeným elektronickým podpisom. No takýto e-podpis sa zatiaľ využíva len málo. Rozšíreniu by mohol pomôcť už ohlásený projekt občianskych preukazov s čipmi, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra. Ak sa napriek tomu zaručený e-podpis nestane bežnou súčasťou komunikácie s úradmi, elektronické služby katastra bude v praxi využívať len malá skupina ľudí. Napríklad pri návrhu na vklad bude totiž potrebné e-podpisom opatriť aj ďalšie dokumenty ako kúpnu zmluvu či rozhodnutia súdu. ÚGKK chce služby spúšťať postupne. Už v poslednom kvartáli tohto roku by mala pribudnúť jedna z nich, ktorá zjednoduší podávanie návrhu na vklad. Používatelia internetu budú môcť online vyplniť takzvané oznámenie o zamýšľanom návrhu, čo má skrátiť čas pri následnom vybavovaní žiadosti. Zlatá Studňa a Budiš spojili sily - Minerálkový tandem chce v konkurencii veľkých hráčov nielen prežiť, ale aj rásť [4.5.2009, TREND / Ivan Haluza] Jeden v biznise s nealkoholickými nápojmi podniká vo veľkom roky. Kúpil sprivatizované značky, ktoré mali cveng ešte za socializmu. Druhý v brandži začínal spolu s mnohými ďalšími garážovými producentmi sódoviek neznámych mien, z ktorých je teraz časť už zasa zabudnutých. Ako jediný sa vyšvihol medzi najsilnejších tuzemských hráčov. Reč je o vplyvnom podnikateľovi a bývalom štátnom tajomníkovi ministerstva hospodárstva Jánovi Sabolovi s jeho tradičnými značkami Budiš či Fatra. A o skokanovi ponovembrovej éry tuzemskej výroby nealko nápojov Jánovi Šofrankovi a jeho Zlatej Studni. Ich podnikateľské dráhy sú rozdielne. No na prelome minulého a tohto roku vložili svoje biznisy s minerálkami, malinovkami a sirupmi pod spoločnú strechu. Novozaloženú firmu Water Holding. Podľa Roberta Spišáka, jedného z kľúčových manažérov nového zoskupenia a pravej ruky J. Sabola, obaja partneri dúfajú, že spolu dokážu nielen prežiť, ale aj rásť v konkurencii veľkých hráčov, ktorí bojujú o slovenských zákazníkov. Skoro polovicu tuzemského predaja nealko nápojov si delia globálny líder Coca-Cola a stredoeurópsky ťahúň Kofola. J. Sabol získal dve známe značky minerálok Budiš a Fatra spolu s firmou Stredoslovenské žriedla pred štrnástimi rokmi. Kúpil ich od pôvodných privatizérov. Len rok potom, čo ich získali od štátu. Investoval do plniacich závodov v Dubovom i v Záturčí pri Martine a do propagácie značiek. Prvé reklamné spoty na Budiš v televíziách bežali pred vyše desiatimi rokmi. Keď sa v roku 1998 dozvedel, že Coca-Cola chce údajne vstúpiť do slovenskej výroby nealkoholických nápojov tak, že kúpi vrt na minerálky v Tornali, radšej ju predbehol. Získal ho od tamojších podnikateľov sám. Nástup globálneho konkurenta sa oddialil, tuzemský výrobný závod si otvoril v Lúke pri Piešťanoch až o pár rokov neskôr. Slovenský podnikateľ získal čas na posilnenie vlastných značiek. Zároveň vrt využil na rozbeh novej značky. Založil na ňom firmu Gemerské žriedla, postavil pri Tornali závod a začal tam plniť novú minerálku Gemerku. J. Šofranko začínal s malinovkami pred skoro dvadsiatimi rokmi od nuly. V garáži rodinného domu v Širokom pri Prešove, kde má teraz veľkú fabriku. Spočiatku sa, ako mnoho iných menších slovenských producentov, dostával do súdnych sporov s českými vlastníkmi značky Kofola. Išiel im na nervy svojou Šofolou. Nakoniec radšej zmenil názov kolového napoja na Šofocolu. Na pultoch slovenských obchodov aj tak najlepšie uspel značkou Zlatá Studňa. Darilo sa mu natoľko, že po prelome milénia postavil v Dobrej Vode pri Trnave druhú fabriku. V biznise sa stal známy tým, že sa nezaťažoval kúpou nových liniek. Chodil po Európe a kupoval lacnejšie používané, no zachované stroje. Jeho firma Zlata Studňa sa stala najsilnejším tuzemským výrobcom sladených malinoviek v slovenských rukách. Sabolovo zoskupenie je zasa najväčší producent minerálok v slovenských rukách. Slovenská ropa Robert Spišák: Minerálne vody boli investičný hit. Všetci si hovorili, že ich stačí len nafľašovať a dostať do obchodov. Títo dnešní partneri dokázali byť úspešní aj samostatne. No pred pár rokmi si obaja uvedomili, že malý tuzemský trh sa začína presycovať konkurentmi a na menšie samostatné firmy prídu zle časy. Pôvodne na Slovensko prichádzali len producenti nealko nápojov z cudziny. Ale po prelome milénia začalo veľa slovenských investorov načúvať správam o raste domácej spotreby nealko nápojov. R. Spišák hovorí, že minerálne a stolové vody sa stali investičným hitom. Slovenskou ropou. „Všetci si hovorili, že ich stačí len nafľašovať a dostať do obchodov,“ spomína. Investičná skupina J&T kúpila Západoslovenské žriedla so značkami Santovka a Slatina. Slovintegra Slavomíra Hatinu ovláda Trenčianske minerálne vody s ich Mitickou. Arca Capital má firmu Aqua Group so závodom v Poltári a so značkami Maštínska, Grácia a Ave. Producent dojčenskej vody Lucka, spoločnosť Vodax, zasa patrí do skupiny Grafobal Group podnikateľa Ivana Kmotríka. Marián Kočner vlastní Korytnicu. A k najznámejším menám slovenského biznisu sa pridávali ďalší. To zaregistrovali aj obchodné reťazce. Čím viac konkurentov, tým ľahšie sa im stláčali ceny. Hneď sa to premietlo do čísel sektora. Za roky 2002 až 2005 vykázala domáca výroba nealko nápojov kumulovanú stratu okolo 350 miliónov slovenských korún. Zhoršená situácia na trhu viedla podľa R. Spišáka k tomu, že J. Sabol pred piatimi rokmi začal uvažovať o predaji minerálok. Alternatívou mala byť fúzia s iným producentom. No ponuky na kúpu jeho Stredoslovenských i Gemerských žriedel neboli dosť lukratívne. Tak uprednostnil fúziu s J. Šofrankom. Jin a jang Spojenie týchto firiem bolo podľa R. Spišáka výsledkom zdravej ekonomickej úvahy. Ich biznisy sa vhodne dopĺňajú. „Obe strany získavajú niečo nové,“ tvrdí. Nosné značky J. Sabola Budiš a Fatra patria podľa neho medzi drahšie a tým aj ziskovejšie brandy, ktoré majú svojich verných zákazníkov. No zároveň je problematické zvyšovať ich predaj. Značky J. Šofranka Zlatá Studňa, Šofocola a Spirit sú iného razenia. Lacnejšie, s menšími ziskami, no s dynamickejšie rastúcim predajom. J. Sabol tak priniesol do spojenej firmy tradíciu s istými ziskami. A J. Šofranko rastúci predaj. Už dlho patril aj medzi najsilnejších výrobcov privátnych značiek pre obchodné reťazce. Kým pre obe žriedla boli priváty len doplnok. „Prvý nemusí investovať do nových technológií na lacnejšie nápoje a druhý do marketingu drahších značiek,“ dodáva R. Spišák. Ročný predaj sfúzovanej skupiny dosahuje 40 miliónov eur. Z domáceho trhu neochutených vôd drží zhruba štvrtinu a na trhu sladených vôd sa jej podiel blíži k jednej desatine. Dáva v pätici závodov prácu zhruba 350 ľuďom. Water Holding nechystá rušenie závodu ani žiadne veľké škrty a racionalizácie v distribúcii. Oba obchodné tímy pracujú paralelne popri sebe. „Možno nám unikajú personálne úspory, ale nechceme odberateľov zmiasť presunom všetkých značiek pod jedného obchodníka,“ vysvetľuje R. Spišák. Ako von Na domácom trhu firma veľký nárast predaja neočakáva. Je podľa tohto manažéra dosť obsadený. Zdôrazňuje, že spoločnosti doma pôjde hlavne o zvyšovanie ziskov. „Podstatnejší rast predaja budeme hľadať na trhoch okolitých krajín,“ hovorí. Ale nechcú tam expandovať slovenskými značkami. Marketingové náklady na ich zviditeľnenie by boli vyššie ako prípadný profit. V zahraničí skôr kúpia existujúcu firmu so zabehnutými značkami. Alebo sfúzujú s novým partnerom. Zahraničie je úvaha budúcnosti. Teraz sa tandem podnikateľov sústreďuje na zvládnutie dosahov krízy. R. Spišák potvrdzuje, že predaj ich nealko nápojov za prvý kvartál tohto roku je slabší ako začiatkom vlaňajška. Ako to pôjde ďalej, je podľa neho otázne. Hovorí, že môže klesať hlavne odbyt lacných nápojov, ktoré už aj pred krízou kupovali ľudia s nižším príjmom. A značkové produkty si pozíciu udržia. Alebo nastane úplne naopak všeobecný presun preferencií od drahších k lacnejším nápojom. Zatiaľ sa na predaji tejto skupiny potvrdzuje skôr prvá možnosť. Najvýraznejšie klesol odbyt diskontnej značky J. Šofranka Spirit. Výhodou pre tuzemských výrobcov nealko nápojov je, že ešte pred krízou dokázali nahradiť svoje predchádzajúce straty z čias cenovej vojny novými ziskmi. V roku 2006 sektor zarobil pol milióna eur, predvlani päť miliónov. Podľa R. Spišáka to producenti nealka dokázali hlavne vďaka tomu, že cenový tlak obchodných reťazcov ich naučil pracovať efektívnejšie. No svoj podiel na tom podľa neho má aj rast záujmu Slovákov o kvalitnejšie a tým aj ziskovejšie nápoje a tiež prečisťovanie trhu a ústup niektorých konkurentov z pozícií. Po cenovej vojne sa na pultoch obchodov predáva menej Kláštornej či Ostrolúckej a J&T svoje Západoslovenské žriedla predala neznámej skupine východoslovenských podnikateľov. R. Spišák predpokladá, že odchod menších hráčov z trhu bude pokračovať. Ale nový tandem sa už zabezpečil. Lesy ohlodané na kosť - Zamestnanci Lesov SR upozorňujú, že firma nestráca len na kšeftoch s drevom [13.7.2009, TREND / Ivan Haluza] Dva stoly za skoro 25-tisíc eur a samostatný vchod do kancelárie, urobený zozadu podnikovej budovy, vedľa pizzerie. Aj takto je vybavená úradovňa generálneho riaditeľa štátnych Lesov SR Jozefa Minďáša v banskobystrickej centrále podniku. Možno je v tom trocha symboliky. Lebo podobnosť s príbehmi o kontroverzných podnikateľoch, ktorí si budujú honosné sídla a biznis robia v miestnostiach za svojimi reštauráciami či barmi, nie je úplne náhodná. Osobitný vchod šéfovi podniku a hlavne jeho návštevám zabezpečuje, že zamestnanci nevedia, kto do firmy prichádza vybavovať kšefty. Lesy SR sa dostali na pokraj finančného kolapsu aj pre rozkrádanie a predaje dreva neplatičom, lacné prenájmy poľovných revírov, predaj chát či bytov a pridrahý nákup tovarov a služieb. Smelší zamestnanci podniku to spísali a odovzdali vláde a polícii. Vysvetlenie špičiek vládnej koalície, že za vytunelovanie Lesov SR môže iba manažment a ten treba rýchle odvolať, stojí na vratkých nohách. Fakt, že za kšeftmi sú ľudia zo strán koalície a osoby s nimi spriaznené, už nie je len obsah naznačení dobre informovaných zdrojov niektorým médiám. Dôkazy už vychádzajú priamo z podniku. Hovoria o tom vzbúrení lesníci i oficiálne dokumenty, ktoré poskytli TRENDU na objasnenie zoznamu 27 podozrení z trestných činov. Ten odovzdali banskobystrickej prokuratúre. Nájazdy poľovníkov Nespokojní zamestnanci, z ktorých väčšina stále nechce byť v médiách menovaná, no na požiadanie už poskytujú zmluvy či interné materiály firmy, upozorňujú na netransparentnosť jej poľovného hospodárstva po nástupe novej vlády a manažmentu. Od predvlaňajšieho roku beží masívne prevádzanie prenájmov poľovných revírov zo štátneho podniku do súkromných rúk. Často do rúk ľudí spriaznených s vládnou koalíciou. A za niekoľkokrát nižšie ceny ako napríklad v susednom Česku. Pred nástupom tejto vlády zo všetkých 210 revírov, kde štát vlastní vyše polovicu pôdy, prenajímal štátny podnik iným poľovných združeniam či súkromným osobám zhruba 70. Tlak záujemcov o ne bol za každej vlády. No až predvlani sa rozbehlo nebývalo rýchle a hromadné prenajímanie revírov súkromníkom. Počet tých, ktoré si Lesy SR spravujú samy, sa za posledné tri roky zúžil zo 140 na zhruba 60. V nich firma sama zarába na predaji individuálnych odstrelov zveri. Vtedy hosť zaplatí podniku za jedného jeleňa či diviaka podľa pevného cenníka. Vyše 80 ich J. Minďáš svojím podpisom prenajal. Bez verejných súťaží. V susednom Česku, kde prenájmy štátnych poľovných revírov núkajú už 15 rokov výhradne vo verejných súťažiach, dosahuje ročný poplatok za hektár v priemere 200 až 400 českých korún. V najlepších revíroch 500 až 700. V oplotených zverniciach dokonca až 1 500 korún. Nesúťažné ročné poplatky Lesov SR z posledných troch rokov boli pri revíroch najviac 100 a pri zverniciach 300 či 400 slovenských korún za hektár. Kolujúce zoznamy Tlak záujmových skupín na získavanie revírov potvrdzuje aj minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. „Nikdy by som nechcel byť vo funkcii generálneho riaditeľa Lesov SR len pre revíry. Čo sa tu deje, to je sodoma a gomora. Keby sme vedeli naklonovať stotisíc revírov, ani vtedy by sme neuspokojili záujmové skupiny,“ povedal pre médiá. Po svojom nástupe do funkcie na konci leta vlaňajšieho roku rozbehnuté prenájmy štátnych revírov na čas zastavil. No neskôr to odvolal. V brandži sa hovorí, že na pokyn vedenia materskej HZDS. Rozdeľovanie revírov sa rozbehlo vo veľkom hneď po voľbách a nástupe J. Minďáša. Generálny riaditeľ presunul odbor poľovníctva z úseku výrobného riaditeľa priamo pod seba. Poľovníci podniku museli vybrať na prenájom 70 revírov. Prvé zoznamy sa osobitnej komisii pre revíry, kde sedeli okrem J. Minďaša aj vtedajší minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa a Ján Gálik, poradca šéfa podniku, bývalý policajt a zať Vladimíra Mečiara, nepozdávali. Menej bonitné vracala späť pod podnik a bonitnejšie zasa dopisovala na zoznam určených na prenájom. Ten potom putoval po celom Slovensku a ich dnešní nájomcovia si vyberali. Niektorí údajne lacnejšie, lebo majú dobrých známych v politike. Iní si museli za prenájmy vraj priplatiť mimo oficiálnych poplatkov stanovených v zmluvách s Lesmi SR. Lesníci z podniku hovoria, že tieto platby mimo účtov štátnych lesov predstavujú na každých tisíc prenajatých hektárov milión korún. J. Minďáš hovorí, že o takýchto platbách nič nevie. Ako pre TREND povedal, teraz sa verejne nechce vyjadrovať k žiadnemu z podozrení, ktoré odovzdali jeho nespokojní zamestnanci polícii a o ktorých podrobnejšie informovali aj TREND. „Moje stanoviská k zoznamu podozrení som odovzdal dozornej rade podniku a teraz o nich viac hovoriť nebudem,“ tvrdí. Na otázku, čo hovorí na to, že politici spájajú všetky podozrenia iba s jeho manažmentom, odpovedá, že na to bude reagovať až po odvolaní. „Meno si pošpiniť nenechám,“ dodáva riaditeľ. Vplyvní muži s puškou Stanislav Becík: Môžete si byť istí, že to niekoho bude mrzieť. To, čo sa teraz dostáva z Lesov von, nie je nepravda. Je tam aj kus pravdy. K revírom sa dostali ľudia spájaní s politikmi či priamo politici. Podľa zamestnancov podniku väčšinou skutoční noví páni revírov zostavajú utajení v pozadí. Ale niektorí predsa len stoja na čele poľovných združení. Revír Rakytov pri Liptovskom Hrádku získala do prenájmu poľovnícka spoločnosť RRR, na ktorej čele stojí Dušan Repák. Právnik, ktorý zastupoval poslancov vládnej koalície v ich ťažení proti Špeciálnemu súdu. Okrem neho je v tejto spoločnosti aj Robert Repiský, ktorý dakedy pracoval v manažmente štátneho podniku Vojenských lesov a majetkov SR so sídlom v Pliešovciach. D. Repák navyše má s ďalšími dvoma sudcami, Milanom Moravom a Vlastimilom Pavlikovským, ktorý je zároveň aj vedúci služobného úradu ministerstva spravodlivosti, prenajatý aj revír Solírov pri Smoleniciach. Revír Javorina pri Prievidzi získal podnikateľ Ľubomír Vitek. Ten vo vinárskom biznise spolupracuje s bývalým popredným predstaviteľom HZDS Miroslavom Maxonom. Revír Čerešienky pri Trenčíne prenajal J. Minďáš Stanislavovi Birošovi. Podnikateľovi, ktorý má blízko k HZDS a v minulosti sprivatizoval sklárne v Lednických Rovniach. Revír Kraľová pri Šaštíne získalo združenie Heštún na čele s bývalým šéfom štátnej zbrojovky DMD Holding Vojtechom Lampertom. Jeho členkou je aj štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová. Revír Zádielska dolina pri Rožňave získal Slovenský poľovný zväz, na ktorého čele stojí poslanec Smeru Tibor Lebocký. Už nebohý poslanec HZDS Viliam Veteška zasa stál na čele poľovnej spoločnosti Krížna, ktorá získala rovnomenný revír pri Liptovskom Hrádku. Nehospodárnosť prenajímania protestujúci zamestnanci dokumentujú aj pri tých, z pohľadu vedenia Lesov SR, najlukratívnejších prenájmoch. Zvernicu Biela skala II vedenie prenajalo majiteľovi veľkej dopravnej firmy NAD 820 Jánovi Vaverčákovi za vyše 280-tisíc korún na rok. Ročný poplatok na hektár tak vyšiel na 360 korún. No predchádzalo tomu to, že do pôvodnej veľkej zvernice Biela Skala museli podnikoví poľovníci kúpiť kvalitnú zver z Česka za milión korún, potom ju nalákali sústredením krmeľcov do jedného rohu zvernice a napokon tento roh ohradili novým plotom za jeden a pol milióna korún. Zmenšenú a o zver obohatenú zvernicu získal do prenájmu nový majiteľ. Náháňačka so zákonom Lesníci upozorňujú na ďalšie podozrivé novinky v poľovnom hospodárstve podniku. Čas do nových volieb sa kráti, a tak vedenie po prenajatí prvých vyše 80 revírov začalo na ďalších ľudí prevádzať narýchlo práva odlovu. Vtedy starostlivosť o zver i revír zostáva podniku, súkromník chodí iba loviť. Už nie len jeden kus, ale všetku zver povolenú celorevírnym plánom. Podľa zamestnancov je to nehospodárne. Napríklad poľovné združenie Roveň získalo právo odlovu v revíri Rybné pri Bardejove za sedemtisíc eur. Je to iba polovica ziskovosti, ktorú tam podnik očakával z individuálnych poľovačiek. Po prenájme revírov musia podnikoví poľovníci odmietať zahraničných hostí. Ročne ich bolo vyše dvetisíc. Rovnako veľa bolo aj domácich. Ak už štát podľa nespokojných zamestnancov chce revíry prenajímať, mal by to robiť iba vo verejných tendroch. Prepočítali si, že ak by štátny podnik vysúťažil české ceny, jeho príjmy sú bohatšie o vyše milión eur. Doterajšie lacné prenájmy sa premietli do zníženia ziskovosti podnikového poľovníctva. V roku 2006 zarobilo 400-tisíc eur. Vlani a predvlani len zhruba tretinu. Revíry sa podľa zákona prenajímajú až na desať rokov. Kritizované vedenie Lesov SR prenajíma revíry i odlovy narýchlo, bez súťaží a tesne predtým, ako má na začiatku septembra vstúpiť do platnosti nový zákon o poľovníctve. Ten predpisuje verejné súťaže na prenájmy všetkých revírov, kde štát vlastní viac ako dve tretiny pôdy. Lesníci navrhujú, aby sa zákonom ešte zaoberali v parlamente. A aby do neho zakotvili platnosť všetkých doteraz urobených nájomných zmlúv len do konca roku. Draho dnu, lacno von Zamestnanci tvrdia, že okrem kšeftov s drevom a revírmi Lesy SR zle hospodárili aj pre predražené nákupy. Napríklad J. Minďáš si dal od jednej stolárskej dielne zo svojho bydliska v Badíne doviezť dva drahé stoly. O väčšie peniaze išlo, keď si Lesy SR dali pred dvoma rokmi vyrobiť seriál Rozprávanie stromov. Firma Ormonde bývalého výrobného riaditeľa STV Juraja Dobiša za to inkasovala 230-tisíc eur, i keď dopravu, komentáre či scenáre zabezpečovali bezplatne pracovníci štátnych lesov. Alebo: podnik začiatkom roka, keď už krátil mzdy zamestnancov, zaplatil vybraným pracovníkom školenia za 700-tisíc eur. Desiatky až stovky tisícov eur z podniku podľa rebelujúcich lesníkov odchádzali aj za zbytočné marketingové štúdie či mediálne zastupovania. Veľké financie tiež podľa lesníkov mohli unikať pri leteckom postrekovaní lesov proti podkôrnikom. Či už priamo pesticídmi alebo hnojivami na zlepšenie pôd. Intenzita postrekovania sa totiž nedá nijako zmerať. A tak postrekov mohlo byť menej, ako dodávatelia dostali zaplatené. Dve firmy Rokosan a Forles napríklad minuloročne leto vysúťažili u Lesov SR letecké hnojenie severoslovenských lesných závodov najviac napadnutých podkôrnikom za celkovo šesť miliónov eur. Rokosan uspel v tendroch v piatich závodoch a Forles v troch. Spoluvlastníkom oboch týchto spoločností je jeden a ten istý podnikateľ Štefan Szoke. On zmanipulovanie tendrov odmieta. „Boli to verejné súťaže, ktorých sa zúčastnili aj firmy zo zahraničia. Naša cena vychádza z toho, že ide o drahšie ekologické hnojivá z rohoviny dobytka či peria,“ hovorí. Zamestnanci upozorňujú aj na lacné predaje a prenájmy majetku ich podniku. Chatu na Štampoch pri Leviciach firma prenajala tamojšiemu podnikateľovi s odpadmi Stanislavovi Dukátovi za ročný poplatok 500 eur. „Teda zhruba za toľko, koľko by mohla zarobiť za víkend,“ domnieva sa jeden z protestujúcich lesníkov Ján Mičovský. Viacero chát a bytov Lesy SR predávajú do osobného vlastníctva. Ľuďom, ktorí v nich bývajú, podnik už automaticky predáva byt či chatu dohodou a nevyhlasuje verejnú súťaž. Tak sa stáva, že spriaznení ľudia si do niektorých nepravidelne obývaných nehnuteľností nahlasujú prechodný pobyt a neskôr ich získajú za nižšie ceny, ako by vzišli z tendrov. Drevo mizne ďalej TREND pred vyše mesiacom tiež informoval, že hlavne v predkrízovom čase, predvlani i zo začiatku minulého roku, na štátnom dreve z Lesov SR bohatli aj podnikatelia blízki vládnej koalícii. Podľa niektorých spracovateľov dreva to pokračuje ďalej. Viaceré veľké tuzemské drevárske firmy TRENDU potvrdili, že Lesy SR im v týchto týždňoch dodávajú len zhruba polovicu či dve tretiny zmluvných dodávok. Majú podozrenie, že drevo, ktoré im chýba, končí v zahraničí. Hlavne v Rakúsku, pretože tam počas krízového poklesu cien súkromní vlastníci lesov ťažbu obmedzili a rakúsky trh zásobujú len tamojší štátni lesníci. Rakúskych nákupcov dreva údajne štátni lesníci na príkaz zhora dávajú dokopy s politicky spriaznenými priekupníkmi. Drevári sú zatiaľ o tomto podozrení ochotní hovoriť len anonymne. No ak to bude pokračovať, začnú sa sťažovať nahlas. A Lesy SR zažalujú za nedodržiavanie dohodnutých zmlúv. Tvrdia, že machinácie s drevom postrehli tak ako vlani a predvlani na nižších organizačných zložkách podniku – závodoch. Generálne riaditeľstvo, s ktorým majú osobitné zmluvy, im drevo dodáva v dohodnutom objeme. No závody nie. Rebelujúci pracovníci Lesov SR upozorňujú, že v obchode s drevom v štátnych lesoch sa chystá ďalší podozrivý plán. Vedenie podniku údajne nachystalo masívnejší rozbeh predaja dreva na pni. Odberateľ si kúpi les a drevo vyrúbe sám. Oficiálne má byť prínosom úspora prevádzkových nákladov. Nespokojní zamestnanci hovoria, že na tom zarobia len tí, čo kúpia ťažobné práva. Tabuľkové zásoby dreva v lesoch, z ktorých bude takýto obchod vychádzať, sú podľa nich nižšie, ako je skutočný stav. V lesoch sa vždy vyťaží o zhruba pätinu viac, než odhadujú tabuľky. www.etrend.sk Uniformovaní sú privilegovaní - Priestor na šetrenie v štátnom rozpočte sa stále zužuje. Vláda totiž nemá odvahu siahnuť na takzvané obligatórne výdavky, ktoré sú naviazané na zmluvy alebo zákony. Takými sú napríklad štedré výsluhové dôchodky vojakov a policajtov. BRATISLAVA. Ľudia z ozbrojených zložiek sú najmladšími penzistami v krajine. Najmladší z nich môžu byť v Kristových rokoch. Taký je systém. V čase krízy, keď štátny rozpočet podľa odhadov ministerstva financií ročne stráca miliardy eur, ozývajú sa hlasy, že v tomto systéme treba urobiť poriadok. Štátnemu rozpočtu by to ušetrilo nemalé peniaze. Zároveň by sa tým do dôchodkového systému zaviedlo viac spravodlivosti. V penzii za pätnásť Vojaci či policajti bez ohľadu na závažnosť úloh, ktoré riešia, majú nárok na rôzne výsluhové dôchodky či nadštandardné péenky. Môžu napríklad po 15 rokoch služby skončiť a získajú nárok na výsluhový dôchodok. Ten je 30 percent z ich služobných platov a ak slúžia dlhšie, aj viac. Priemer výsluhových dôchodkov v armáde je 691 eur (20 817 korún) mesačne. U policajtov je to zhruba 500 eur (15 063 korún). K podobným sumám sa tak môže dostať 33­ročný „vyslúžilec“, ak do armády či polície vstúpil, keď mal 18 rokov. Po 15 rokoch môže odísť a začať pracovať inde, až kým nedovŕši dôchodkový vek. Získa tak aj normálny dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Podobné výsady bežní ľudia nemajú. Na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je u nás zhruba 336 eur. Na výsluhové dôchodky nestačia peniaze, ktoré sa na osobitné účty odvádzajú z platov policajtov a vojakov. Skladajú sa na ne všetci daňoví poplatníci. Len vlani musel štátny rozpočet na výsluhové dôchodky a ostatné benefity prispieť vojakom až vyše dvoma miliardami korún (vyše 66 miliónov eur). V nasledujúcich dvoch rokoch by to malo byť ešte o niečo viac. Policajti vlani peniaze od štátu nepotrebovali. Boli však roky, keď od štátu na výsluhové dôchodky a ostatné benefity dostávali aj niekoľko stoviek miliónov korún. Štedré péenky Výhody majú policajti a vojaci, aj keď ochorejú. Na péenke dostávajú oveľa viac. Bežný občan má prvé tri dni 25 percent z platu, neskôr 55 percent. Strop jeho nemocenskej dávky je však obmedzený zhruba na 17 eur denne. Péenka tak mnohým ľuďom výrazne skresáva platy. Také obmedzenie ľudia v uniformách nemajú. U nich je péenka 100 percent z upraveného služobného platu. Výsluhové dôchodky v súčasnosti poberá vyše 25-tisíc bývalých vojakov a policajtov či ich rodinných príslušníkov (sirotský alebo vdovský dôchodok). V armáde a polícii je pritom ďalších vyše 40-tisíc ľudí – potenciálnych kandidátov na výsluhové dôchodky. Ak by sa parlament pokúsil zrušiť tieto výsady ozbrojených síl, či už tým, že by zmiernil valorizáciu výsluhových dôchodkov, alebo zrušil nárok na ne súčasným vojakom a policajtom, vyvolalo by to búrku nevôle. Nasvedčujú tomu reakcie dotknutých rezortov. „S uvedeným návrhom kategoricky nesúhlasíme,“ reagoval hovorca rezortu obrany Vladimír Gemela na otázku, aký je postoj ministerstva k začleneniu špeciálneho dôchodkového systému do klasického, v ktorom je väčšina ostatných občanov. Podobný názor má aj ministerstvo vnútra. Štát v štáte Expert na odvody zo strany Sloboda a solidarita Jozef Mihál považuje „sociálny systém ozbrojených síl za čiernu skrinku a akýsi štát v štáte, ktorý je voči bežným ľuďom veľmi nespravodlivý“. Myslí si, že cez výsluhové dôchodky či ďalšie výhody by nemali byť zvýhodňovaní všetci vojaci a policajti. „Systém treba zreformovať, výsluhové dôchodky zrušiť. Finančne zvýhodnení, ale transparentne cez platy by mali byť len vojaci, ktorí idú na rôzne medzinárodné vojenské misie alebo iným spôsobom znášajú riziko, pracujú v ťažkých životných podmienkach a sú odlúčení od rodiny,“ povedal Mihál. Politici majú z vojenských dôchodkov obavy Do reformy dôchodkového systému ozbrojených zložiek sa politikom nechce. V hre sú totiž hlasy desaťtisícov voličov. BRATISLAVA. Problém špeciálneho sociálneho systému vojakov a policajtov je politicky veľmi citlivý. Aj s rodinnými príslušníkmi totiž tvorí vyše 100-tisícovú voličskú základňu. To je dôvod, prečo sa politikom problém drahoty a diskriminácie systému príliš riešiť nechce. „Financovanie sociálnych programov zostane zachované,“ povedal Miroslav Šmál, hovorca ministra financií Jána Počiatka (Smer). Šéf rozpočtového výboru parlamentu Jozef Burian tiež zo Smeru má trochu iný názor. Podľa neho je sociálny systém vojakov a policajtov neprehľadný a treba ho zmeniť. Určité výhody by však ľuďom v uniformách ponechal, no nie všetkým. „Mala by byť diferenciácia medzi tými, ktorý robia v nebezpečných podmienkach, a tými, ktorí sú väčšinou len v kanceláriách,“ povedal Burian. Proti radikálnemu zásahu do vojenských a policajných penzií je exminister vnútra Martin Pado (SDKÚ). „Mal by existovať systém, ktorí by ľudí z ozbrojených zložiek určitým spôsobom zvýhodňoval, ale malo by to byť prehľadnejšie, ako je to v súčasnosti. Toto nie je šťastné riešenie.“ Ponechanie istých výhod pre policajtov a vojakov Pado bráni tým, že viacerí z nich pri práci nasadzujú život a nemajú napríklad ani volebné právo. Reforma ich dôchodkového systému by podľa Pada mohla verejným financiám priniesť „určité úspory“. Jeho stranícky kolega, exminister obrany Martin Fedor si myslí, že „zabetónovaný“ sociálny systém armády a polície sa dá zmeniť, len ak sa na tom dohodne koalícia s opozíciou. „Nevyhýbam sa otvoreniu tejto otázky, pretože záťaž na rozpočet je enormná. No nie som zástancom radikálneho riešenia,“ povedal exminister Fedor. Podľa šéfa sociálneho výboru Jozefa Haleckého (HZDS) zatiaľ na podobnú reformu nie sú „vytvorené všetky predpoklady“. To si nemyslí Július Brocka z KDH, ktorý „zavedenie univerzálneho dôchodkového systému pre všetkých ľudí vrátane silových zložiek považuje za jedno z možných úsporných protikrízových opatrení vo verejnom rozpočte“. Ľuboš Jančík pondelok 13. 7. 2009 | Ľuboš Jančík www.sme.sk Podniky na dividendách nešetria - Najvyšší objem dividend vypláca Slovenský plynárenský priemysel Slovenské podniky aj napriek kríze vyplácajú svojim akcionárom podobne ako v predchádzajúcich rokoch dividendy a na prípadné vytvorenie finančnej rezervy využívajú len časť ziskov. Dividendy dostáva aj štát, keďže v niektorých spoločnostiach kontroluje časť akcií Fond národného majetku či ministerstvá. ČTK čas vytvorenia: 13. 7. 2009 Podniky šetria inde Podľa analytičky Poštovej banky Jany Mrvovej vyplácanie dividend zastavilo množstvo firiem Spojených štátoch aj Európe. Podniky tak môžu ušetriť peniaze a využiť ich na prekonanie dôsledkov krízy či si ich odložiť ako rezervu na "horšie časy". "V minulosti však bol takýto krok v podobe skresávania dividend väčšinou považovaný za posledné východisko, nakoľko zhoršoval ´reputáciu´ podniku. Preto sa aj v súčasnosti veľa podnikov snaží udržať stabilnú dividendu a ušetriť niekde inde," uviedla Mrvová. Škrtanie dividend totiž môže nepriaznivo ovplyvniť cenu akcií spoločnosti, keďže negatívne vplýva na očakávania trhov ohľadom budúceho vývoja firmy. Najviac vypláca SPP Najvyšší objem dividend v krajine vypláca tradične Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Akcionári plynární si rozdelia celý vlaňajší zisk podniku a časť dividend pochádza aj z nahromadeného zisku z predchádzajúcich rokov. Spolu tak dostanú 660 miliónov eur (19,88 miliardy Sk), čo je asi o 17 percent menej ako vlani. Štát má v SPP nadpolovičný podiel akcií (51 percent), zvyšok si delia zahraničné spoločnosti GDF Suez a E.ON Ruhrgas. Viac peňazí oproti roku 2008 dostanú akcionári Východoslovenskej energetiky (VSE), naopak výrazne menej na dividendách vyplatí rafinéria Slovnaft. Firma časť peňazí ponechá ako súčasť nerozdeleného zisku. Menšinový podiel (49 percent) v distribútorovi elektriny drží nemecký RWE, zvyšok patrí štátu. Rafinéria je súčasťou skupiny maďarského koncernu MOL. Dividendy sa líšia Najväčšia banka v krajine, Slovenská sporiteľňa, dá na dividendy o vyše pätinu viac ako v roku 2008, naopak trojka na trhu, Tatra banka, objem vyplatených dividend znížila. Oba finančné domy časť zisku odložia vo forme nerozdeleného zisku. Poisťovacia jednotka Allianz - Slovenská poisťovňa rozdelí na dividendy zhruba rovnako ako pred rokom, menší podiel zo zisku si ponechá. Akcionári telekomunikačného operátora Slovak Telekom (ST) stiahli v tomto roku z podniku 368,68 milióna eur (11,11 miliardy Sk), väčšinu dividend tvoril nerozdelený zisk z minulých rokov. Väčšinovým vlastníkom firmy je nemecký Deutsche Telekom, štát v ST prostredníctvom Fondu národného majetku a ministerstva hospodárstva drží 49-percentný balík akcií. Elektrárne nevyplácajú Dominantný výrobca elektriny na Slovensku, spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) naopak svojim akcionárom dividendy z vlaňajšieho zisku nevyplatí. Peniaze elektrárne investujú do dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Väčšinu akcií, 66 percent, v elektrárňach drží taliansky koncern Enel, zvyšok kontroluje štát. "Objem vyplatených dividend by mohol výrazne klesnúť v budúcom roku," poznamenal analytik Tatra banky Juraj Valachy. Banky si pohoršia Zatiaľ čo energetické podniky by výrazný prepad zisku podľa ekonóma nemuseli zaznamenať, zhoršia sa výsledky bánk. Tie za prvé tri mesiace roka vykázali pokles zisku takmer o 30 percent. Z údajov Národnej banky Slovenska vyplýva, že v minulom roku vyplatili slovenské podniky zahraničným investorom 70,54 miliardy Sk (2,34 miliardy eur). To bolo o 13 percent menej ako v roku 2007. www.hnoline.sk Súčasná svetová finančná kríza mala premiéru ešte v roku 1294 - Rodina Ricciardiovcov bola Bear Stearns stredoveku. Dynastia bankárov financovala anglického kráľa Eduarda I. - a v dôsledku úniku kapitálu, váhajúcim veriteľom a ťažko predajným cenným papierom vyšla na mizinu. V máji 2008 sa udiala historická udalosť. Investičná banka z Wall Street neúspešne bojovala o prežitie. Jej veritelia a hedžové fondy si vyberajú z nej svoj kapitál. Banka začala mať nedostatok likvidity. Získanie hotovosti sa jej tým sťažovalo, veľká časť jej hodnôt v bilancii totiž pozostávala z nelikvidných cenných papierov amerických hypotekárnych ústavov. Napokon dostáva záchranu od veľkobanky JP Morgan, ktorá preberá konkurentku, ale výdatne jej pritom finančne asistuje americká centrálna banka, Fed. Ojedinelá udalosť? Vedci Adrian Bell, Chris Brooks a Tony Moore z Henley Business School na otázku odpovedajú záporne. Ponorili sa hlboko do histórie európskeho bankovníctva a našli podobný prípad v roku 1294. "Finančná kríza v tomto roku sa veľmi podobá súčasnej situácii. V nej zohrávajú úlohu aj platobne neschopní dlžníci, aj nedostatok likvidity a nespolupráca bánk," uviedli autori v štúdii. V ohnisku analýzy stojí anglický kráľ Eduard I. a jeho bankári, klan Ricciardiovcov, ktorý mal sídlo v severotalianskom meste Lucca. Klan poskytoval vládcovi veľké sumy peňazí. Monarcha im dal ako protihodnotu právo vyberať exportnú daň na vlnu. Toskánska rodina sa okrem toho stará o pápežské dane a jeho hotovosť. V záujme toho, aby si klan vždy, keď to potreboval, rýchlo zabezpečil dostatok peňazí, udržiaval v chode širokú úverovú sieť, ktorej členmi boli viaceré bankové domy v západnej Európe. Sieť možno súčasným jazykom označiť za medzibankový trh. Na začiatku 90. rokov 13. storočia však prepracovaný systém dostal trhliny. Pápež vybral veľkú časť svojich prostriedkov, ktoré mal u Ricciardiovcov. Navyše francúzsky kráľ zdanil talianskych bankárov vo svojej krajine. Obe rozhodnutia odňali finančnému systému veľkú časť likvidity. Eduard I. prilial olej do ohňa krízy, náhle požiadal o veľký úver, lebo potreboval financovať vojnu proti Francúzom. Hoci boli Ricciardiovci pokladaní za spoľahlivých obchodných partnerov, veľkú časť svojho majetku mali dlhodobo viazanú. To sa ukázalo ako tragická chyba vtedy, keď im ostatné bankové domy odmietli poskytnúť úvery. Stredoveký medzibankový trh zlyhal. Posledný úder bankárom zasadil anglický kráľ, ktorý Ricciardiovcom odňal právo vyberať dane. Klan sa rútil rovno do katastrofy. Ak by sme popísali to, čo sa prihodilo tejto talianskej bankárskej rodine, povedali by sme: Ricciardiovci financovali dlhodobé záväzky krátkodobými nástrojmi. Vytvorili si zmiešaný (nekompatibilný) systém, ktorý v prípade krízy musel skolabovať. Medzibankový trh "stuhol" , lebo pápež, francúzsky kráľ a iní veritelia žiadali vyplatiť svoje vklady a úvery. Citáty Riccardiovcov, ktoré vedci našli, sa veľmi podobajú výrokom manažmentu Bear Stearns po tom, ako bol ich ústav predaný. "Peniaze jednoducho zmizli. Každý veriteľ od nás žiadal, aby sme mu vyplatili jeho peniaze. Preto sme prišli o všetko". Na inom mieste sa uvádzalo: "Nikto nám nechcel požičať peniaze". Okrem historických podobností autori štúdie objasňujú, prečo je rozumné zachraňovať banky. Kolaps Ricciardiovcov viedol k tomu, že Eduard I. si musel zabezpečiť peniaze za oveľa horších podmienok. Veritelia žiadali od neho úroky 40 až 80 %. "Kto by dnes potrestal banky rovnakým spôsobom, vyvolal by úverovú núdzu. Napokon by boli dôsledky pre hospodárstvo ešte katastrofálnejšie," uviedli vedci. Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland. TASR 12.07.209 www.hnonline.k Japonská poisťovňa preniká na Slovensko - Mitsui Sumitomo buduje v Európe nové pobočky nákupmi ľudí z Gerlingu [8.7.2009, TREND / Ján Záborský] Keď pred dvoma rokmi oslovili ľudia z japonskej Mitsui Sumitomo Insurance Group (MSIG) šéfa priemyselného poistenia v nemeckom Gerlingu Reinera Gleissa, aby prešiel so svojimi ľuďmi k nim, nebolo to pre neho nič nečakané. Obe spoločnosti mali dlhodobo veľmi dobré vzťahy, Gerling sa podľa dohody staral o japonských klientov Mitsui Sumitomo. Tá zasa na oplátku pomáhala Gerlingu rozbiehať dcérsku poisťovňu v Japonsku. Situácia sa minulý mesiac zopakovala aj na Slovensku. Japonci tu otvorili pobočku naplnenú bývalými zamestnancami tunajšieho Gerlingu. Podobne postupovali napríklad i vo Francúzsku. Bez fúzie a s ňou spojených nákladov a neskorším upratovaním vo firme sa tak dostali k ľuďom s kontaktmi na jednotlivých trhoch, ktoré sú pri priemyselnom poisťovaní na nezaplatenie. Firma na stagnujúcom japonskom trhu nečaká zázraky, a tak hľadá vhodné príležitosti, ako rozšíriť biznis. Riaditeľ MSI: Začíname biznis, keď sú problémy „Bolo to také vzájomné, naznačil som im, že vo firme sú nespokojní ľudia, ktorí by mohli mať záujem rozbehnúť novú firmu. Pohľad starého Gerlingu a Mitsui Sumitomo na poistenie bol totiž veľmi blízky,“ opisuje R. Gleiss obdobie spred dvoch rokov. Gerling vtedy po viacročných finančných problémoch zmenil majiteľa – stala sa ním nemecká skupina Talanx-HDI, tretí najväčší nemecký poisťovateľ. „Dá sa povedať, že 95 percent nemeckých pracovníkov Mitsui Sumitomo prišlo z Gerlingu,“ hovorí aktuálny šéf nemeckej pobočky MSIG. Keďže bol dlho aj členom dozornej rady slovenského Gerlingu, informácie o presune z Gerlingu sa dostali aj sem. Európska sieť Sumitomo Mitsui tak v zásade vyzerá, ako by Japonci kúpili skoro celý odbor priemyselného poistenia od ťažko skúšaného Gerlingu. Pozostatok slovenského Gerlingu okrem personálneho zemetrasenia prešiel i organizačnou zmenou. V júni tohto roka sa zo slovenskej dcéry nemeckého HDI-Gerlingu zmenil na pobočku rakúskej HDI Versicherung. Z názvu tak definitívne zmizne Gerling. HDI chce na Slovensku rozšíriť pod novým vedením portfólio ponúkaných produktov. Dostať by sa do neho mohlo napríklad i životné poistenie. Ak sa jej podarí na retailovom trhu presadiť, mohla by postupne získať výraznejší trhový podiel než jej predchodca. Skupina Talanx sa podobne ako MSI púšťa do expanzie na východ Európy. Kúpou Gerlingu získala dobrú základňu v strednej Európe, tento rok sa rozbehla na Ukrajinu. Podobne ako ostatní nemeckí poisťovatelia zažíva doma ťažké časy. Okrem poistného biznisu jej patrí väčšina v zaisťovni Hannover Re, jednej z najväčších na svete. Tento rok už skupina očakáva rast predpísaného poistného aj v dôsledku expanzie, za rok 2008 jej predpis stagnoval. Šéfom nového zastúpenia HDI na Slovensku je Milan Fleischhacker. Ten mal začiatkom desaťročia na starosti dcéru švajčiarskej poisťovne Zurich, než ju v strednej Európe prevzala Generali. Jeho predchodca Dušan Smoleňák, ktorý Gerling na Slovensku vybudoval, sa netajil tým, že jeho pohľad na poisťovníctvo je iný ako nového majiteľa. Ten sa chcel viac sústrediť na retailový biznis. Slovenská pobočka MSIG sa má stať základňou pre celú strednú a východnú Európu. Rozbeh firmy má stáť na dobrých vzťahoch s maklérmi, ktorí budú podľa D. Smoleňáka takmer výhradným distribučným kanálom. „Máme päť underwriterov, to je prakticky všetko, podobne ako pri Gerlingu pôjde takmer celé naše poistné cez maklérske siete,“ dodáva. Výhodou sú dlhoročné vzťahy s maklérmi ešte z predchádzajúceho miesta. „Pre nás ani nejde o novú firmu, všetkých tých ľudí roky poznáme, tým sa vzťahy zjednodušujú,“ hovorí šéf jednej z väčších maklérskych firiem. Nákupy v kríze Mitsui Sumitomo má už dlho zastúpenie v Londýne – jej predchodcovia prišli do londýnskej City ešte pre Veľkou krízou, v roku 1927. No dosiaľ sa na kontinente výraznejšie nečinila, jej sieť sa starala hlavne o európske dcéry japonských klientov. Zastúpenie má preto napríklad i v Prahe, tamojšia kancelária sa naďalej bude starať o japonské podniky. Slovenská pobočka má za úlohu hľadať nových, miestnych klientov. Najprv na Slovensku a postupne aj v okolitých krajinách vrátane Rakúska. Dôvod, prečo padla voľba práve na Slovensko, a nie napríklad na susednú Viedeň – odtiaľ Gerling riadil strednú Európu –, je v prvom rade tím pripravený pustiť sa do práce. V čase, keď väčšina svetových poisťovní hľadá úspory a snaží sa prežiť krízu, sa najväčšia japonská poisťovňa a svetová päťka púšťa do výraznej expanzie. Podľa R. Gleissa však netreba hľadať vysvetlenia a súvislosti s krízou: „Mali jedinečnú príležitosť získať na viacerých trhoch mimoriadne skúsených ľudí v oblasti svojho biznisu, to sa stáva veľmi zriedkavo. Skrátka to využili, ďalšia taká možnosť sa už nemusela naskytnúť.“ Doma dokončuje MSIG spojenie s ďalšími poisťovňami, ktoré ju vlani postavili na čelo japonského rebríčka. Neživotné poisťovne majú za sebou dlhé obdobie klesajúcich príjmov hlavne pre pokles domáceho predaja áut, fúziami sa snažia kresať náklady. Mitsui sa spája s Aioi a Nissan Dowa, pričom všetky sú už výsledkami fúzií zo začiatku desaťročia. Problémy doma sa snažia poisťovne riešiť expanziou, do zahraničia sa vydávajú práve počas súčasnej krízy. Európske operácie však tvoria len malú časť ich biznisu, oveľa aktívnejšia je MSIG aj jej najväčší japonský konkurent Tokyo Marine v Číne, Indii a na ďalších ázijských trhoch. Tam sa púšťa i do ďalších retailových segmentov, nielen do poistenia priemyslu. Na Slovensku je už trh priemyselného poistenia dlho rozdelený, japonské vedenie novej pobočky Mitsui preto ani nepočíta s nejakým závratným rastom. Navyše ani skúsený tím nemusí byť automaticky zárukou úspechu MSIG na Slovensku a v okolitých štátoch – predpis dcéry Gerlingu v ostatných dvoch rokoch tu klesal. Situácia na trhu je zložitá, ťažkajú si momentálne aj hlavní konkurenti – Allianz, QBE či AIG. Zamrznutie investícií pre krízu, pokles výroby, prepravy či stavania znamená automaticky i prepad poistného v priemysle. K tomu rastie riziko podvodov. Menej biznisu navyše vedie i k silnejšiemu konkurenčnému boju, čo znamená tlak na cenový dumping. Sporiaci účet odmení tých, ktorí nevyberajú peniaze - ČSOB vyplatí prémiu z najnižšieho zostatku na účte [8.7.2009, eTREND / Peter Csernák] ČSOB predstavila nový sporiaci účet, ktorý motivuje sporiteľov k tomu, aby peniaze na ňom nechali celý rok. Banka sporiteľom sľubuje na konci roka k základnému úroku aj bonusový úrok, ktorý vyplatí z najnižšej sumy, ktorú mali počas roka na svojom účte. Každý výber peňazí tak znamená stratu na úrokoch. Spolu klient môže získať maximálne dvojpercentný úrok. Základný úrok je vo výške 0,8 percenta a bonusový úrok dosahuje 1,2 percenta. Jedinou bankou, ktorá ponúka na sporiacom účte vyšší úrok je mBank. Jej účet eMax Plus zhodnocuje vklady úrokom 2,1 percenta. Klienti získajú toto zhodnotenie na všetky peniaze, ktoré majú na účte bez ohľadu na výšku vkladu, či koľkokrát z neho peniaze vybrali. ČSOB i mBank dávajú pritom klientom rovnaký počet výberov peňazí z účtu. V mBank môžu klienti vyberať peniaze bez poplatku raz za mesiac, v ČSOB trikrát za štvrťrok. Vyplácanie bonusového úroku z najnižšej čiastky na účte je vhodné pre ľudí, ktorí na účet jednorazovo vložia peniaze a následne už ďalšie peniaze neprikladajú ani nevyberajú. Ak by niekto vložil teraz na sporiaci účet tisíc eur a každý ďalší mesiac by vkladal dve stovky, prémiový úrok by získal len z prvej tisícky. Zvyšné peniaze by mu banka zhodnotila 0,8-percentným úrokom. ČSOB pripisuje na sporiacom účte úroky raz za štvrťrok. To ju znevýhodňuje oproti bankám, ktoré úroky pripisujú častejšie. Klienti bánk, ktoré pripisujú úroky napríklad každý mesiac, profitujú z toho, že v nasledujúcom období získavajú aj úroky z úrokov. V porovnaní s termínovanými vkladmi je celkové úročenie vo výške dvoch percent približne na úrovni vkladov s ročnou viazanosťou. Na sporiacich účtoch väčšina bánk dáva úrok do 1,5 percenta. Kto chce využiť sporiaci účet s prémiou v ČSOB, musí naň vložiť minimálne 500 eur. Za založenie a vedenie účtu sa neplatia žiadne poplatky. Klient, ktorí si chce založiť tento účet, nemusí mať v ČSOB vedený bežný účet. Tesco má vlastnú kreditku - Klienti, ktorí si požičajú viac, zaplatia nižší úrok [8.7.2009, eTREND / pcs] Klienti Tesca môžu získať vlastnú kreditku. Platiť ňou možno vo všetkých predajniach, ktoré prijímajú karty, no Tesco motivuje klientov, aby ju využívali najmä v jeho obchodoch. Za každé euro, ktoré klient Tesco kreditkou utratí, získa jeden bod. V prípade, že kartu použije v Tescu, za každé euro získa dva body. Klient, ktorý nazbiera sto bodov, dostane pri ďalšom nákupe v Tescu zľavu jedno euro. V praxi to znamená, že klienti, ktorí budú kartu používať iba v Tescu, budú nakupovať o dve percentá lacnejšie. Prvý rok je používanie karty bezplatné. V ďalšom roku nebudú za kartu platiť tí klienti, ktorí predchádzajúci rok prostredníctvom karty minuli aspoň 1200 eur. Tí, ktorí minú menej, za kartu zaplatia 1,63 eura mesačne. Tesco dáva klientom k dispozícii 51-dňové bezúročné obdobie. Úrok pre tých, ktorí nestihnú peniaze vrátiť, bude závisieť od toho, akú vysokú čiastku daný klient dlhuje. V prípade, že dlhuje menej ako tisíc euro, jeho ročný úrok bude 26,28 percenta. Klienti, ktorých dlh prevyšuje tisícku, získajú výhodnejšie úročenie vo výške 11,88 percenta. Priemerný úrok na trhu pri kreditných kartách je pritom nad 19 percentami. Banky väčšinou pri podobných kartách dávajú klientom k dispozícii 40- až 45-dňové bezúročné obdobie. Do konca bezúročného obdobia musí majiteľ karty zaplatiť aspoň štyri percentá z dlžnej sumy. Minimálnu splátku pritom Tesco stanovilo na 12 euro. Kreditná karta umožní majiteľom aj vyberanie peňazí z bankomatu. Klienti za to zaplatia jedno percento z vyberanej čiastky, minimálne tri eurá. Na peniaze vybrané z bankomatu sa nevzťahuje bezúročné obdobie. O kreditnú kartu možno požiadať v každom obchode Tesco. Splátková spoločnosť Home Credit, v spolupráci s ktorou Tesco karty vydáva, na počkanie overí príjem žiadateľa a rozhodne či kartu získa alebo nie. Karta mu príde následne poštou. Vydanie karty nie je spoplatnené. Maximálny úverový limit, ktorí môžu žiadatelia o kreditku získať, je 2300 eur. Podniky čaká platobná neschopnosť - Slovensko v tomto roku čaká podľa aktualizovanej prognózy nadnárodnej poisťovacej skupiny Euler Hermes Group 55-percentný nárast insolvenčných konaní. V minulom roku pritom zaznamenala 27-percentný pokles. Do insolvenčného procesu sa môže v tomto roku dostať až 900 firiem. "Ostatné krajiny z regiónu Visegrádskej štvorky sa pohybujú pod úrovňou nášho celosvetového indexu, ktorý predpokladá priemerný nárast insolvencií na úrovni 35 %. Slovensko však čaká výraznejší nárast najmä z dôvodu mierneho oneskorenia dopadov krízy, ktorá sa naplno prejavovala v severnej Amerike a západnej Európe už vlani," uviedla konateľka slovenskej firmy Euler Hermes Servis, s.r.o., Helena Múdra. Zvýšená miera rizika insolvencie a druhotnej platobnej neschopnosti vyplývajúca z hospodárskej krízy zhoršuje podľa Euler Hermes situáciu vo väčšine odvetví a podnikov na Slovensku. "Tento vývoj prináša zvýšenie poistných sadzieb, v krajných prípadoch dokonca aj zrušenie poistnej zmluvy. Aj napriek krízovej situácii však u nás ešte stále poistné sadzby predstavujú menej ako jedno percento poistenej pohľadávky," pokračovala Helena Múdra. Zo zistení nadnárodnej poisťovacej skupiny Euler Hermes vyplýva, že vo veľkom riziku sa ocitajú najmä strojárenské a dopravné firmy a zasiahnutý je aj textilný priemysel. Za pozitívum možno podľa Múdrej hodnotiť medziročný nárast počtu nahlásených reštrukturalizácií. "Doteraz ich podľa dostupných informácií súdy povolili 14 oproti desiatim za celý minulý rok. Táto forma ochrany podniku pred veriteľmi je však podmienená vypracovaním kvalitného reštrukturalizačného plánu," povedala Múdra. Medzi podniky, ktoré už danú možnosť v tomto roku využili, patrí napríklad strojárska firma HKS Forge, strojárska spoločnosť Vojus, ďalej SkyEurope Airlines, Aqua Group, či Lifeline Slovakia. Najhoršie je na tom hutníctvo a strojárstvo Podľa databázy sledovaných insolvenčných konaní, ktorú má Euler Hermes k dispozícii, sa na Slovensku v konkurze tento rok ocitli najmä strojárske a hutnícke firmy, medzi nimi napríklad Colmet, Profitube alebo Sachsenring - Tatraring. "Vzhľadom na platnú legislatívu, upravujúcu konkurzné a reštrukturalizačné konania, ide väčšinou o vyhlásenie konkurzu zo strany samotného dlžníka," konštatovala H. Múdra. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, účinný od roku 2006, totiž zhoršil postavenie veriteľa, ktorý nemôže dať dlžníka do konkurzu bez jeho notársky overeného dlhu. Vlani bolo pritom podľa Euler Hermes na Slovensku vyhlásených 266 konkurzov a povolených len 10 reštrukturalizácií. Ďalších 301 konkurzných konaní bolo zastavených pre nedostatok majetku. Celkový počet 582 insolvenčných konaní dopĺňa 5 oddlžených firiem. Stúpajúca nezamestnanosť bude hlavným dôvodom Práve na jednom z najdôležitejších slovenských exportných trhov, v Nemecku, očakáva Euler Hermes v tomto roku jeden z historicky najvyšších nárastov počtu insolvencií na úrovni vyše 19 %. Predstavuje to 35 tis. prípadov ročne, pričom najviac zasiahnuté by mali byť obchod, stavebný sektor a doprava. Nemecko zaznamenalo významné konkurzy firiem ako Arcandor, do ktorej patria obchodné domy Karlstadt a zásielkový predaj Quelle, Edscha AG, Hertie GmbH, Maxdata AG, Quimonda AG, Plastal GmbH, alebo Dww Woolworth Deutschland GmbH & Co KG. Poľsku Euler Hermes Group predpovedá v tomto roku 26-percentný nárast počtu insolvencií. Hlavným dôvodom podľa predikcie bude stúpajúca nezamestnanosť a znížený dopyt, ako aj zastavenie investícií a zníženie exportného dopytu. Českej republike spôsobuje podľa Euler Hermes problémy znížený exportný dopyt a kríza automobilového priemyslu. Na rok 2009 predikcia očakáva 28-percentný nárast insolvencií na vyše 1 400 prípadov. V Maďarsku podľa Euler Hermes stúpa počet bankrotov už 10 rokov. Na tento rok skupina predpovedá 30-percentný nárast počtu insolvencií až na 14 500 prípadov, nasledujúci rok by to malo byť ešte o 2 200 prípadov viac. Skupina Euler Hermes má svoje zastúpenie v 50 krajinách. Hodnota skupinou chránených obchodných transakcií vlani predstavovala 800 mld. eur. Spoločnosť Euler Hermes Servis, ktorá poisťuje pohľadávky a exportné úvery, začala na slovenskom trhu rozvíjať svoje obchodné aktivity od 1. júla 2004. Euler Hermes Servis, s.r.o. je sprostredkovateľom poistenia pohľadávok poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. SITA 5.07.2009 Začalo leto s recesiou a defláciou - Aktuálnou hrozbou na oboch brehoch Atlantiku je skôr deflácia, než inflácia. Najväčší medziročný pokles amerických spotrebiteľských cien od roku 1950 (-1,3% v máji) potvrdil, že Bernankeho vlaňajší dôraz na preventívny boj s rizikom deflácie rekordným uvoľnením menovej politiky bol na mieste. Prvý medziročný pokles spotrebiteľských cien v Eurozóne za jún potvrdil, že leto s prehlbujúcou sa recesiou a zároveň aj defláciou čaká aj na starý kontinent, pristupujúci k menovým opatreniam o poznanie pomalšie. autor: Vladimír Vaňo www.hnonline sk 30.06.2009 Defláciu nemôžeme podceňovať Americká centrálna banka využíva transakcie so štátnymi cennými papiermi (odkupovanými od súkromných inštitúcií, ktoré do nich predtým investovali) ako súčasť takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky, teda dopĺňania likvidity do finančného sektora aj po tom, čo už svoju kľúčovú sadzbu znížila takmer na nulu. K politike kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky siahla v tomto roku aj Európska centrálna banka. V súvislosti s domnelými inflačnými hrozbami si treba pripomenúť, že pre výrazné oslabenie spotrebiteľského dopytu v zámorí, ale aj v Eurozóne, je na oboch brehoch Atlantiku aktuálne riziko deflácie, teda všeobecného poklesu cenovej úrovne. V máji klesli spotrebiteľské ceny za Atlantikom medziročne o 1,3%, najviac od roku 1950. Eurozóna zažila v máji prvú medziročnú stagnáciu spotrebiteľských cien, podľa prvého odhadu zaznamenal v júni harmonizovaný index spotrebiteľských cien prvý medziročný pokles o 0,1%. Hoci sa pod tento výsledok podpísal najmä výrazný medziročný pokles cien energií, rastúca nezamestnanosť a oslabený domáci dopyt nedovoľujú ani v Eurozóne podceňovať riziko deflácie, ktorú možno očakávať aj v nasledujúcich letných mesiacoch, kým na jeseň neodznie negatívny vplyv vlaňajšej vyššej porovnávacej základne cien (energetických) komodít. Nefunkčný trh Napriek tomu, že všeobecný pokles spotrebiteľských cien sa môže laikovi javiť lákavo, najmä v období recesie je to riskantný fenomén. S nutnou dávkou zjednodušenia, aj tí spotrebitelia, ktorí majú z čoho a plánovali kúpu zvoleného tovaru sa môžu pod dojmom neustáleho zlacňovania rozhodnúť pre odklad tohto rozhodnutia. Ak firmám pri rovnakom predaji klesá pre defláciu objem tržieb a ziskovosť, sú nútené k úsporným opatreniam a výrazne obmedzujú investičné plány, či expanziu aj v oblasti zamestnanosti. Ak firmy nemajú záujem o nové investície, aj napriek mimoriadne nízkym úrokom a dostatočnej likvidite v bankovom sektore nežiadajú o nové investičné úvery. Podobne domácnosti, ak vidia, že kúpyschopnosť ich úspor vďaka deflácii rastie, nie len že odkladajú spotrebiteľské rozhodnutia, ale navyše odmietajú sa zadlžovať. A práve v takom prostredí môže dôjsť k tomu, že napriek zvyšovaniu dostupnej likvidity v bankovom sektore nedochádza k „multiplikovaniu“ dostupnej likvidity prostredníctvom úverovej aktivity v takom rozsahu, ako počas konjunktúry. A práve tempo rastu úverovým procesom „multiplikovanej“ peňažnej zásoby M2 (prípadne M3 v Eurozóne) je pre hrozbu inflačných tlakov dôležitejšie, než objem dostupnej likvidity v bankovom sektore (najmä ak po nej v reálnej ekonomike nie je dopyt – vo forme úverov – a ostáva „ladom“, teda nevyužitá na sterilizačných účtoch centrálnej banky). Akútne riešenie problému Hrozba deflácie je o to akútnejšia, že tradičné nástroje menovej politiky sú v boji s ňou dosť bezzubé. Aj preto je medzi menovými cieľmi centrálnych bánk nielen predídenie neželanému zrýchleniu inflácie, ale aj zabránenie deflácii, teda negatívnemu vývoju indexu spotrebiteľských cien. Masívne kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky zo strany Fedu je súčasťou jeho snahy o predídenie deflačnej špirále, ktorá je najmä v období recesie nemenej nebezpečným javom, než inflačná špirála v časoch konjunktúry. Aktuálne štatistiky ukazujú, že masívne dopĺňanie likvidity sa zatiaľ v zrýchľovaní rastu peňažnej zásoby neprejavuje ani v zámorí, ani na starom kontinente. Pomer medzi peňažnou zásobou M2 a novou emisiou likvidity sa v USA znížil na 4,7-násobok, kým pred rokom prevyšoval 9-násobok. Nová emisia likvidity sa teda nepremieta adekvátne do zvyšovania peňažnej zásoby M2. Kým objem najlikvidnejšej peňažnej zásoby M1 v máji medziročne vzrástol o 16,2%, peňažná zásoba meraná širším agregátom M2 sa medziročne zvýšila len o 9,0%. Inými slovami, veľká časť novo emitovanej likvidity sa vracia do Fedu vo forme zvýšených bankových rezerv, nevyužitých (sterilizovaných) peňazí. Nevyužitá likvidita Podobná je situácia aj v Eurozóne. Objem likvidnej peňažnej zásoby M1 v apríli zaznamenal medziročný rast o 8,4%, najvyšší od júla 2006, čo zodpovedá tak mimoriadnemu zníženiu základných úrokových sadzieb na rekordne nízke úrovne, aktívnemu refinancovaniu bankového sektora zo strany ECB, ale aj ostatnému začiatku kampane kvantitatívneho uvoľňovania. V kontraste s tým sa však vyvíja tempo rastu peňažnej zásoby M3, ktorej medziročná dynamika sa v apríli spomalila na 4,9%, na najnižšiu úroveň od júna 2001 (pritom ešte na konci roku 2007 rástla peňažná zásoba M3 medziročným tempom prevyšujúcim 12%). Inými slovami, aj v Eurozóne končí veľká časť dostupnej novej likvidity nevyužitej na sterilizačných účtoch centrálnej banky, neprispieva cez proces úverovej multiplikácie k zrýchľovaniu tempa rastu peňažnej zásoby M3. Preto ani v Eurozóne (tak ako za Atlantikom) neprestavujú opatrenia centrálnych bánk na dopĺňanie novej likvidity akútne inflačné riziko. Koniec koncov dokumentuje to aj vývoj indexov CPI (-1,3% v USA, -0,1% v Eurozóne). Prvé známky inflačných rizík a potreby zvrátenia politiky kvantitatívneho uvoľňovania bude treba hľadať práve v dynamike vývoja peňažnej zásoby M2 (respektíve M3 v prípade Eurozóny). Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank : Švédske firmy v SR zamestnávajú 3500 ľudí - Bratislava 27. júna 2009 Slovensko vlani dosiahlo v obchodnej výmene so Švédskom kladné saldo. Švédsky export dosiahol za rok 2008 hodnotu 232 miliónov eur (7 miliárd Sk) a slovenský vývoz do Švédska 431 miliónov eur (13 miliárd). Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytla Švédska obchodná komora. Zo Slovenska sa vyvážajú najmä televízory a automobily. Strojárska a elektrotechnická produkcia spolu s energetickým priemyslom a environmentálnymi technológiami tvoria najväčší sortiment produktov, ktoré dovážajú švédske firmy na Slovensko. "Kostru švédskeho priemyslu tvorí 25 nadnárodných švédskych firiem, ktoré dlhodobo pôsobia aj na Slovensku," povedal pre TASR riaditeľ Švédskej obchodnej komory na Slovensku Radoslav Jonáš. Veľký vplyv na obchodné švédsko-slovenské vzťahy mal vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Obchodné aktivity sa tak zjednodušili najmä pre švédske malé a stredné podniky v oblasti dovozu a vývozu. Spoluprácu slovenských a švédskych firiem je najlepšie vyjadriť v rámci segmentov papierenský a drevársky priemysel, kovospracujúci priemysel, stavebníctvo a stavebné technológie či oblasť IT. Najznámejším švédskym investorom v SR je Ikea. "Pod spoločnosť Ikea spadajú štyri výrobné závody dcérskej spoločnosti Swedwood. Ikea vystavala dva nove závody v Malackách. V Trnave zrekonštruovala a zmodernizovala existujúci závod. Dlhodobo a úspešne sú etablované švédske firmy Electrolux, Ericsson, Tetrapack, Alfa-Laval, ABB, Atlas-Copco, SKF, Volvo, Scania, H&M," dodal Jonáš. Na Slovensku celkovo pôsobí 50 švédskych spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac než 3500 ľudí. TASR Generali s PPF nezískajú Ingosstrach - Majiteľ poisťovni ju chce predať len Generali, nie spoločnej firme s PPF [26.6.2009, TREND / mk, ČTK] Holding Bazel ruského miliardára Olega Deripasku odmietol navzdory finančným problémom predať 60 percent akcií v jednej z najväčších ruských poisťovní Ingosstrach. Kúpiť ju chceli Generali a český fond PPF Investments za 30 miliárd rubľov. Podľa denníka Vedomosti Bazel prerušil jednania, keď sa dozvedel, že ruskú poisťovňu nemajú kontrolovať priamo Taliani, ale má byť súčasťou holdingu Generali PPF. Bazel má podľa hovorcu Piotra Gredinga záujem o Generali ako strategického partnera. No nechce PPFI. „Nejaví sa ako strategický investor a nepristupuje ku konštruktívnej súčinnosti,“ povedal P. Greding. Bazel a PPFI majú už rok a pol spory. Bazel sa snažil napadnúť transakciu, ktorou PPFI kúpil 38,5-percentný podiel v poisťovni od Alexandra Mamuta. Chcel ho sám. Úrady práce pomáhajú nekrytým šekom - Protikrízové opatrenie vlády na podporu zamestnanosti sa zmenilo na frašku. [25.6.2009, TREND / Pavel Sibyla] O príspevku na podporu udržania zamestnanosti písal TREND niekoľkokrát. Naposledy v súvislosti s absurdným čestným vyhlásením, v ktorom sa firmy žiadajúce o príspevok dušujú, že nemajú ťažkosti. A absurdnostiam v súvislosti s týmto protikrízovým opatrením vlády nie je koniec. Úrady práce podpisujú dohody o poskytnutí príspevku, hoci ministerstvo sociálnych vecí nemá peniaze na ich preplatenie. Nekryté šeky Zámer rezortu financovať príspevok z Európskeho sociálneho fondu (ESF) sa nepáčil Európskej komisii. „Oznamujeme Vám, že podľa stanoviska Európskej komisie príspevok na udržanie zamestnanosti (...) je pasívnym opatrením, ak sú zamestnanci počas skráteného pracovného času nečinní, preto nie je možné financovať ho zo zdrojov ESF,“ píše sa v liste, ktorý úrady práce zasielali v polovici mája žiadateľom. Uzatváranie dohôd sa stoplo a rezort vedený Vierou Tomanovou sa vybral rokovať na ministerstvo financií. Jeho hovorca Miroslav Šmál na konci mája označil situáciu za komplikovanú. Štátna kasa trpí suchotami a príspevok si podľa neho vyžiada rádovo niekoľko desiatok miliónov eur. Z údajov, ktoré ministerka práce poskytla Hospodárskej a sociálnej rade na zasadnutí 25. mája, vyplýva, že účet za brzdu v raste nezamestnanosti sa vyšplhá na minimálne 33 miliónov eur. Podľa V. Tomanovej sa dovtedy so zamestnávateľmi podpísalo 64 zmlúv v hodnote troch miliónov a na podpis čaká ďalších sedemsto zmlúv. „V súčasnosti je 171 posudzovaných alebo zazmluvnených projektov, ktoré sa priebežne financujú, a ďalšie sa budú podpisovať,“ odpísala Barbora Petrová z rezortu práce týždeň po zasadnutí rady. Koniec prestávky v uzatváraní dohôd o poskytnutí príspevku potvrdil aj hovorca košického úradu práce Igor Jakeš. A to napriek tomu, že ministerstvo financií podľa jeho hovorcu ešte stále žiadne peniaze na príspevok neodkleplo. Keď chcel TREND zistiť, z koho zdrojov ide ministerstvo práce príspevok preplácať, jasnej odpovede sa nedočkal. „Z alokovaných prostriedkov určených na tento účel,“ vysvetlila stručne B. Petrová. Dobré opatrenie? Nejasnosti okolo príspevku nie sú len v súvislosti s jeho financovaním. „Nie sú stanovené jasné základné pravidlá, čo sa týka podania žiadosti a potrebných príloh. Z uvedeného dôvodu vnímame momentálnu situáciu tak, že je v praxi novela zákona o službách v zamestnanosti nevykonateľná a príspevok reálne nemáme možnosť čerpať,“ tvrdí Mária Niklová, personálna riaditeľka Železiarní Podbrezová, ktoré už v marci požiadali o príspevok na 2 843 zamestnancov. Naráža na fakt, že napríklad pri čerpaní príspevku by mali firmy predkladať úradom práce originály mzdových výkazov každého zamestnanca, ktorý má skrátený pracovný čas. Železiarne požiadali o príspevok ešte raz na začiatku júna, keďže boli vydané nové formuláre a prílohy. Podľa M. Niklovej je celý proces stále komplikovaný a na úrade práce zamestnávateľom stále nedokážu povedať, či peniaze na príspevok budú. Bratislavský Volkswagen ani košický U.S. Steel nápad vlády preplatiť dvojmesačné odvody za zamestnancov, ktorí nepracujú celých päť dní v týždni, neoslovil. Prekážkou je už spomenutá byrokracia spojená so žiadosťou a s čerpaním príspevku. „Považujeme ho za dobré opatrenie, avšak pre veľkých zamestnávateľov veľmi ťažko použiteľné,“ tvrdí hovorca košických oceliarní Ján Bača. Obmedzujúci bol najmä limit 200-tisíc eur na tri roky, po ktorého vyčerpaní by firma už nemohla žiadať o inú štátnu pomoc. Či sa zmení postoj veľkých zamestnávateľov po nedávnom zvýšení limitu na pol milióna, dnes ešte nie je známe. No ústami Petra Molnára, tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov, vláde odkazujú: plošné, hoc aj dočasné zníženie odvodov by proti kríze pomohlo oveľa viac ako komplikovaný príspevok. Do priazne Ten tak dnes možno označiť skôr za kupovanie si priazne malých a stredných podnikateľov ako za účinnú pomoc pre všetkých zamestnávateľov. Ako doklad o tom, že firme hrozí prepúšťanie, stačí úradu práce predložiť čestné vyhlásenie a dohodu so zástupcami zamestnancov, v ktorej sú vymedzené dôvody na obmedzenie výroby. No v zmluve, ktorú zamestnávatelia podpisujú s úradmi práce, sa nič nehovorí o možnosti, keď by sa v dôsledku krízy prepúšťať predsa len muselo. A jasno v tom nemajú ani na ministerstve. „V prípade tohto typu opatrenia je otázka prípadného vrátenia príspevku irelevantná,“ reagovala najprv B. Petrová na otázku TRENDU, či štát bude chcieť peniaze naspäť aj v tejto situácii. No neskôr dodala, že ak zamestnávateľ prepustí zamestnanca, na ktorého žiadal príspevok, pred uplynutím zmluvnej lehoty, je povinný všetky peniaze vrátiť. Prevody nehnuteľností sa zmenia - Katastre budú fungovať elektronicky, notárske a advokátske zmluvy dostanú prednosť Parlament po viac ako ročnej snahe ministerstva spravodlivosti prijal zmeny zákonov, ktoré od 1. septembra prinášajú zásadné zmeny do úpravy predaja nehnuteľností. Podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností bude možné aj elektronickým spôsobom. V prípade, že zmluvu o prevode vypracuje advokát alebo notár, kataster ju bude musieť vybaviť o niečo rýchlejšie ako iné zmluvy. Zodpovednosť advokátov a notárov za prípadné škody bude o niečo vyššia ako doposiaľ. Poslanci zmeny odhlasovali včera po viacerých minuloročných neúspešných pokusoch, ktoré sprevádzali lobingové aktivity právnických komôr, Úradu geodézie a kartografie, ale aj protesty realitných kancelárií. Elektronicky za milióny Na informatizáciu katastra by mali smerovať desiatky miliónov eur z európskych fondov. Od septembra by mali začať fungovať takzvané oznámenia o zamýšľanom vklade práva do katastra cez internet. Elektronické podanie síce bude treba neskôr doplniť aj papierovou verziou. Konanie by sa však malo skrátiť, keďže úradníci už listiny nebudú musieť prácne vyplňovať. Bez dodatočného papierovania sa zaobídu tí, ktorí pošlú dokumenty s elektronickým zaručeným podpisom. Elektronické konanie zároveň ušetrí jeho účastníkom peniaze. Ak záujemca pošle cez internet oznámenie o zamýšľanom vklade, zaplatí za vklad len 33 eur. Klasickou formou ho zápis vyjde tak ako v súčasnosti 66 eur. Namiesto monopolu Pôvodným zámerom ministerstva spravodlivosti bolo, aby zmluvy o prevode nehnuteľností mohli spisovať len notári a advokáti. Aj po protestoch realitných kancelárií sa však z toho upustilo. Rezort namiesto toho navrhol, aby zmluvy spisované notármi a advokátmi vybavovali katastre bezodkladne, čo by členom komôr prinieslo konkurenčnú výhodu. Do schválenej verzie zákona sa nakoniec dostala dvadsaťdňová lehota oproti 30-dňovej, ktorá ostáva platiť pre neautorizované zmluvy. Ministerstvo si od úpravy zákonov sľubuje elimináciu podvodov. Notári a advokáti majú totiž za prípadné chyby ručiť svojim majetkom. Budú sa môcť ťažšie zbaviť zodpovednosti napríklad vtedy, ak sa im nepodarí správne overiť totožnosť predávajúceho alebo kupujúceho. Právnikom pri zhotovovaní zmlúv pribudnú ďalšie povinnosti. Zákon im napríklad priamo prikazuje dbať nielen na formálnu stránku zmluvy ale tiež posúdiť, či sa neprieči napríklad dobrým mravom. Niektoré navrhované sprísnenia regulácie notárov a advokátov sa naopak z návrhu zákona na poslednú chvíľu odstránili. Ministerstvo spravodlivosti chcelo, aby splnomocnenia na uzatvorenie zmluvy o predaji nehnuteľnosti museli byť vypracovávané formou notárskej zápisnice. S odôvodnením, že sfalšované splnomocnenia sa dajú využívať na realitné podvody. Na návrh poslankyne ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej sa však táto povinnosť z novely vypustila. Pavol Kubík 25.06.2009 www.etrend.sk Ľudia ušetria teplo. Peniaze nemusia - Úspory na spotrebe tepla, ktoré získa bytovka po zateplení, sa neprejavia na zálohách tak, ako by vlastníci čakali. BRATISLAVA. Ak sa vlastníci z bytoviek napojených na centrálne vykurovanie rozhodnú zatepliť, úspory za odber tepla vo svojich mesačných účtoch neuvidia tak, ako by čakali. Upozorňujú na to výrobcovia tepla aj vlastníci z bytových domov. Môže za to výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa neho sa prvýkrát v tomto roku teplo v takzvanej fixnej zložke ceny účtuje podľa spotreby (takzvaného regulačného príkonu), ktorá bola priemerom v rokoch 2005, 2006 a 2007. A tak to má byť až do roku 2011. Odberatelia tepla, teda spoločenstvá vlastníkov či správcovia, sa pritom už nemôžu tak ako kedysi vopred na rok 2010 pri tejto zložke ceny tepla dohodnúť na nižšej potrebe, napríklad pre čerstvo zateplenú bytovku. Zateplenie pritom potrebu tepla môže stiahnuť minimálne o dvadsať či tridsať percent, pri dôkladnej obnove aj o päťdesiat. Zálohy na to, čo sa nedá spotrebovať Vo fixnej zložke ceny teda obyvatelia budú v zálohách platiť aj za teplo, ktoré zateplená bytovka nikdy neodoberie. Na tento, no aj ďalšie nezrovnalosti výnosu, ktorý platí od leta minulého roka, poukázali Slovenský zväz výrobcov tepla aj Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku, ktoré chceli presadiť zmeny. To sa im však nepodarilo. „Vláda prijala rôzne podporné programy na zmiernenie hospodárskej krízy, okrem iného aj pri zatepľovaní obytných budov. Regulačný príkon na tri roky však všetky snahy vlády v tomto smere podkopáva," hovorí Marek Hargaš zo zväzu výrobcov tepla. Na splátky úveru si priplatia Cena tepla účtovaná konečným spotrebiteľom má dve zložky - variabilnú a fixnú. „Zateplením sa šetria variabilné, palivové náklady, ktoré predstavujú 70 percent z celkových nákladov za vykurovanie," obhajuje spôsob stanovovania záloh na teplo Miroslav Lupták z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. „Preplatená suma na fixných nákladoch (pozn. red. zvyšných 30 percent z ceny tepla), sa vlastníkom nevráti," hovorí Otília Leskovská zo Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Tí vlastníci, ktorí rátali s tým, že sa im úspory na odobratom teple hneď na ďalší rok a v plnom rozsahu odrazia na zálohách, sa dostanú do nepríjemnej situácie. Ak mali vyrátané, že celé úspory presunú na fond opráv a budú z nich splácať napríklad úver, zrazu si budú musieť na splátky priplatiť. Možnosť je, no vágna Podľa Luptáka existuje spôsob, ako napokon zohľadniť skutočnú spotrebu na fixných nákladoch. Výnos totiž umožňuje dohodnúť sa po skončení roka na prerozdelení fixných nákladov podľa skutočnej spotreby. „Bude to znamenať, že po tomto prerozdelení podľa skutočného odberu, budú odberateľom, ktorí zateplili, peniaze vrátené, a tí, ktorí nezateplili, budú doplácať. Ide totiž stále o ten istý balík schválených fixných nákladov," hovorí Lupták. No ako upozorňuje združenie spoločenstiev vlastníkov bytov, k tejto dohode dôjsť môže, no nemusí. Súhlasiť a dohodnúť by sa na tom museli všetci odoberatelia vo vykurovanej lokalite z jedného zdroja. To môžu byť napríklad v Bratislave či v Košiciach desiatky aj stovky bytoviek. S tým súhlasí aj Hargaš. Tento spôsob dodatočného prerozdelenia fixných nákladov môže byť v praxi nevykonateľný," povedal Hargaš. „Niekde tieto dohody máme, inde nie," potvrdila pracovníčka jednej z teplárenských spoločností v Bratislave. štvrtok 25. 6. 2009 | Halka Tytykalová www.sme.sk India chce u nás investovať - India má vraj záujem investovať na Slovensku. Ako informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH), za účelom posilnenia vzájomných hospodárskych vzťahov navrhli indickí partneri podpísať spoločný Akčný plán spolupráce medzi MH a Ministerstvom malého a stredného podnikania Indie. "Z pohľadu indických investorov v súčasnosti prebieha proces vyhľadávania možností v rámci sektorov," uviedol rezort hospodárstva. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek na rokovaní s námestníkom ministra malého a stredného podnikania Indickej republiky Dineshom Raiaom prejavil záujem Slovenska o lepšie uplatnenie slovenských firiem na indickom trhu vrátane exportu výrobkov obranného priemyslu. Z hľadiska objemu obchodného obratu patrí India medzi najdôležitejších mimoeurópskych obchodných partnerov Slovenska. V rámci ázijského kontinentu je India piatym najvýznamnejším obchodným partnerom SR. Objem vzájomnej obchodnej výmeny medzi Indiou a Slovenskom dosahoval do roku 2000 čiastku približne vo výške 70 mil. USD. V minulom roku sa zvýšil nárast slovenského exportu do Indie na úroveň 71 mil. eur, čo predstavuje viac než 50-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. SIT25.06.2009 Petrohradský „Davos“ sondoval cesty z krízy - Vladimir Putin na medzinárodnom ekonomickom fóre chýbal, ale dal o sebe vedieť 22.6.2009, TREND / Adrian Peter Pressburg Kríza núti štátnikov, finančníkov, podnikateľov a akademikov vynakladať um a úsilie na oživenie svetovej ekonomiky. Tradičnú príležitosť na širokú medzinárodnú výmenu názorov takejto elity poskytuje januárové Svetové ekonomické fórum v Davose. Rusko sa dávnejšie pokúša etablovať podobnú medzinárodnú debatnú platformu, Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum. Od štvrtého do šiesteho júna bolo v poradí trináste. Záhada na najvyššej úrovni Trojdňový maratón ôsmich tisícok účastníkov si nedával úlohu vypracovať zázračný návod na spásu svetovej ekonomiky. No poskytol priestor na rozpracovanie podnetov bez obáv a predsudkov. Umožnila mu to chaotická fáza vývoja súčasného globálneho finančníctva, provokujúca k napĺňaniu spochybnených axióm novým obsahom. Nový však nemusí znamenať hodnotnejší a životaschopnejší. To si uvedomili aj režiséri petrohradského fóra z moskovského Kremľa a dohliadli na vyváženosť celého podujatia. Nová taktika pre vstup do WTO O ruskej demokracii sa zvykne hovoriť ako o putinovsko-medvedevovskej duokracii. Z titulu funkcie riadi hospodárstvo predseda vlády. A tak ruskú i medzinárodnú verejnosť prekvapilo, že Vladimir Putin sa na fóre oficiálne neukázal. Rusko reprezentoval v Petrohrade tamojší rodák a súčasný prezident Dmitrij Medvedev. Ale rodákom s nezakrývaným lokálpatriotickým cítením je i V. Putin. A v prvých júnových dňoch sa dokonca pohyboval v Petrohrade a v jeho okolí. Spoluotváral tam montážny závod automobilky Nissan. Cestoval na neďaleký druhý breh Fínskeho zálivu do Helsínk. Zastavil sa v mestečku Pikaljovo. Navštívil Belgorodskú oblasť na ukrajinských hraniciach. A šiesteho júna sa zaoberal prípravou na olympiádu 2014. Putin mimo Pozorovatelia si na petrohradskom fóre nedokázali do poslednej chvíle ujasniť, či ho V. Putin tento rok vynechal z pozície sily alebo slabosti. On nesie zodpovednosť za upadajúcu ekonomiku a alibistické ukazovanie na zaoceánskych pôvodcov globálnej krízy prestalo zaberať. Teflónový povrch osobnosti 56-ročného majstra únikových metód začína ukazovať praskliny. Domáce i zahraničné médiá nešetria reportážami o šíriacich sa demonštráciách po celom Rusku proti následkom hospodárskej krízy. Najbezútešnejšími obeťami bývajú obyvatelia takzvaných monoindustriálnych mestečiek s jediným podnikom poskytujúcim zamestnanie. Pikaljovo ich má tri, ale všetky zastavili prácu. Ľudia nedostali mzdy, demonštrovali, zablokovali cesty a dožadovali sa návštevy predsedu vlády. V. Putin im štvrtého júna vyhovel a spravil z toho veľkolepú mediálnu udalosť. Reportáž z jeho návštevy odvysielal prvý program ruskej televízie. Nie div, že premiérovo extempore zaujalo stovky novinárov na petrohradskom fóre. Zobral si pred bežiacimi kamerami na paškál majiteľa továrne na výrobu hliníka Olega Deripasku spolu s ďalšími dvoma vlastníkmi hlinikárne a cementárne. Multimiliardár O. Deripaska je majetkovou extratriedou medzinárodného formátu, zasahujúcou i do kampane na záchranu nemeckého Oplu. „Urobili ste z tisícov ľudí obete vlastných ambícií, nedostatku profesionálnosti alebo jednoducho len lakomosti a hrabivosti,“ hrmel V. Putin spoza stola na O. Deripasku a dvoch ďalších majiteľov. Realistický Medvedev Keď na druhý deň vystúpil na fóre s hlavným prejavom prezident D. Medvedev, musel sa nadmieru snažiť, aby zatienil neprítomnú mediálnu hviezdu z predošlého dňa – V. Putina. Prezidentov prejav mal pracovný názov Globálna hospodárska kríza: prvé poučenia a cesta dopredu. Spomedzi hlavných námetov zaujali otázky, ako sa môžu svetové hospodárstvo a ekonomiky národných štátov poučiť z krízy, ako sa má vyvíjať globálny hospodársky poriadok, aby umožnil budovanie udržateľných národných ekonomík, alebo aké kroky majú podnikať jednotlivé vlády. Zamyslel sa aj nad nevyhnutnosťou cyklickej povahy trhového hospodárstva a zodpovednosťou národných vlád za jeho vzostupy a pády. Dotkol sa i protekcionistických zásahov vlád vrátane Ruska, EÚ a Spojených štátov. „Bez ohľadu na motiváciu dosiahne protekcionizmus v ére globálnej ekonomiky jedine to, že problémy zatlačí, ale nevylieči. Zvýšená prítomnosť štátu vo väčšine sektorov hospodárstva by sa mala hodnotiť ako niekedy nevyhnutné, ale dočasné východisko.“ Prezident nepreceňuje náznaky oživovania trhu. Doslova povedal, že by bolo priskoro otvárať šampanské. Pochmúrne úvahy Aj minister financií Alexej Kudrin sa vyjadroval o veciach opatrne, vrátane nedávno deklarovaného zámeru vlády i prezidenta povýšiť rubeľ na regionálnu rezervnú menu. Počas panelovej diskusie odhadoval čas potrebný na takýto krok na viacero rokov. Uznal, že postavenie jednej z hlavných rezervných mien sa nedá dosiahnuť bez výkonnej ekonomiky. „K takej sa skôr dopracuje Čína ako Rusko, ale i jej to potrvá zhruba desať rokov,“ odhadoval A. Kudrin. D. Medvedevovi, ako vyznávačovi koncepcie Ruska ako energetickej superveľmoci, uľahčilo rolu hostiteľa odrazenie sa cien ropy odo dna a prekročenie hranice 70 dolárov za barel. Ruská prevažne petrodolárová ekonomika tak môže sústreďovať sily na zmierňovanie sociálnych dôsledkov krízy. No na rozmach potrebuje revitalizovanie globálnej ekonomiky. Pre svetové i ruské hospodárstvo by bolo optimálne cenové rozpätie ropy 70 až 80 dolárov. Vyplynulo to z výsledkov ankety, vyplňovanej účastníkmi seminára „Cena ropy“, ktorý sa konal v rámci fóra. Debata kapitánov ruského a svetového biznisu s ropou a so zemným plynom vyniesla na svetlo obavy o budúcnosť ťažby uhľovodíkových energonosičov v Rusku. Vláde a pološtátnym korporáciám chýbajú peniaze na nové ťažobné a prepravné kapacity potrebné na vyrovnávanie úbytkov západosibírskych ložísk. „Ak nezainvestujeme, čaká nás skutočný problém,“ podčiarkol výkonný riaditeľ energetického koncernu BP Tony Hayward. Pokles ťažby by mohol podľa jeho názoru vyhnať do desiatich rokov ceny ropy na 150 až 200 dolárov. V pochmúrnych úvahách sa s ním stotožnil David J. O’Reilly, výkonný riaditeľ energetického gigantu Chevron. Obilné sny Radostnejšie vyhliadky pre ruskú ekonomiku odzneli šiesteho júna na paralelne sa konajúcom Svetovom obilnom fóre v Petrohrade. Zúčastnilo sa na ňom zhruba tisíc delegátov a ministri poľnohospodárstva Ruska, Kazachstanu a Ukrajiny si dohodli vytvorenie spoločného rezervného obilného fondu. Má stabilizovať trh s obilím a posilniť potravinovú bezpečnosť všetkých troch krajín. Šéf Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) Thomas Mirow konštatoval, že táto trojica krajín má obrovský produkčný a exportný potenciál. EBRD môže pomôcť, ale bez dostatočného prílevu súkromných investícií do techniky a infraštruktúry ostane potenciál miliónov hektárov bývalej poľnohospodárskej pôdy nevyužitý. Prezidenta D. Medvedeva teraz čaká úloha otvoriť ruské poľnohospodárstvo zahraničným investorom. Za lepších čias by im stanovil podmienky a nechal ich súťažiť o priazeň Kremľa. Dnes je situácia opačná a o priazeň by sa muselo uchádzať Rusko. S tým váha, a tak aspoň sníva o dobe, keď raz bude potravinová veľmoc. Autor je spolupracovník TRENDU Amerika tlačí doláre, inflácii sa možno vyhne - Dramatický zvrat v spotrebiteľských výdavkoch znamená, že peniaze idú do podpory kolísajúcej ekonomiky. Businessweek pripomína, že v roku 1963 Milton Friedman napísal, že „inflácia je vždy a všade monetárny jav“ a že od tej doby sú si centrálni bankári dobre vedomí, že tlačenie príliš veľkého množstva peňazí ohrozuje ich úlohu ochrancov meny Napriek tomu prezident Federálnych rezerv Ben Bernanke rozpútava monetárnu prílivovú vlnu, aby bojoval s globálnou recesiou. Monetárna báza, ktorá spočíva v bankovkách a minciach v obehu spolu s bankovými depozitmi vo Federálnych rezervách, sa za uplynulý rok zvýšila o 114 %. Najväčším ročným navýšením pred touto krízou bolo pritom necelých 16 % v roku 1960. Môžeme teda uvažovať o tom, či Fed práve robí veľkú politickú chybu, ktorá - v skoršom období alebo o pár rokov - povedie k vysokej inflácii. Pravdepodobne správny smer Napriek tomu to znie bláznivo, Fed ide pravdepodobne správnym smerom. V skutočnosti je možné, že vlna peňazí, ktoré vygeneruje, nebude dostatočne veľká. Ako je to možné? Pretože inflačný efekt nových peňazí je plne kompenzovaný alebo viac než kompenzovaný ďalekosiahlym a dlhotrvajúcim dopadom splátok dlhov domácností. Nech sa jedná o dobrovoľnú šetrnosť alebo o šetrnosť vyvolanú nátlakom veriteľov, Američania sa rýchlo preorientovali zo spôsobu života nad svoje možnosti k väčšiemu sporeniu a zníženiu dlhov, ktoré si počas minulých rokov privodili. Ľudia, ktorí sa inflácie obávajú (a je ich veľa) tak podľa Businessweek nemohli plne pochopiť dôsledky rozšíreného znižovania zadlženia amerických domácností, ktoré sa budú počítať v biliónoch dolárov. Zatiaľ čo dlhodobému zdraviu americkej ekonomiky toto znižovanie dlhu prospeje, na spotrebiteľské výdavky, ktoré v Spojených štátoch tvoria asi dve tretiny HDP, bude teraz pôsobiť negatívne. Dramatický zvrat v spotrebiteľských výdavkoch znamená, že peniaze, ktoré by inak išli do zvýšenia cien, idú do podpory kolísajúcej ekonomiky. Banky dali prednosť drastickému zvýšeniu svojich rezerv vo Federálnych rezervách pred novým požičiavaním. „Na každom stupni ekonomiky a na každom stupni spoločnosti je nebývalý dopyt po hotovosti,“ hovorí David A. Rosenberg, hlavný ekonóm a stratég spoločnosti Gluskin Sheff & Associates. „Ak by sa Fed s týmto dopytom po hotovosti nevysporiadal, mali by sme teraz destabilizujúcu defláciu,“ mieni Rosenberg. Dlh domácností rastie Inflácia tak zostáva len vo vzdialenom výhľade, pretože zníženie zadlženia amerických spotrebiteľov je deflačné a má pred sebou ešte dlhú cestu. Je potrebné vziať na zreteľ, že dlh domácností vzrástol z dvoch tretín HDP začiatkom 90. rokov na tri štvrtiny v roku 2001 a až k 100 % koncom roka 2008. Návrat späť k udržateľnejšiemu stupňu zadlženia bude vyžadovať roky utiahnutých opaskov. Pravda, tomuto scenáru nízkej inflácie veľa ekonómov neverí. Argumentujú, že sa skôr či neskôr všetky tieto peniaze prejavia v cenách. „Pokiaľ Fed nepredstaví jasnú a vierohodnú únikovú stratégiu z nebývalého rastu svojej rozvahy, budeme skoro svedkami návratu inflácie a zvýšenia hypotekárnych sadzieb,“ hovorí napr. ekonóm John B. Taylor zo Stanford University. A dodáva, že Fed by mal ihneď začať postupne znižovať svoje nákupy štátnych obligácií. Argumentuje, že negatívne vplyvy politiky Fedu môžu už byť očividné v „zvýšení cien ropy a hypotekárnych sadzieb, ktoré zbrzdia oživenie“. Businessweek tiež pripomína, že krajiny, kde v minulosti spotrebitelia výrazne obmedzili svoje výdavky, ako napr. v Japonsku, boli schopné si prostredníctvom exportu prebojovať svoju cestu z recesie. Háčik je teraz v tom, že veľa krajín od USA cez Nemecko až po Čínu dáva svoje nádeje do oživenia vedeného exportom. Matematicky je však nemožné, aby všetky krajiny vylepšili svoje obchodné bilancie v rovnakom období – „pokiaľ nenájdeme inú planétu, kam by sme mohli exportovať“, žartoval nedávno ekonóm z Princeton University Paul R. Krugman v nedávnej prednáške na London School of Economics. Jiří Soustružník, www.patria-online.sk Španieli zvažujú zvýšenie daní, aby udržali deficit na uzde - SITA | 22. júna 2009 Španielska vláda uvažuje o zvýšení daní, aby dokázala čeliť prehlbujúcemu sa deficitu verejných financií. Vyhlásil to v pondelok španielsky minister financií Carlos Ocana. V rámci príprav rozpočtu na rok 2010 sa uvažuje o zvýšení rôznych daní, ktoré by sa však nemalo dotknúť sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), povedal Ocana pre pondelkové vydanie denníka Cinco Dias. V reakcii na deficit, ktorý rastie rýchlejšie ako v ktorejkoľvek inej členskej krajine EÚ s výnimkou Írska, už Španielsko zvýšilo spotrebné dane na tabak a palivá. Rozhodnutie o prípadnom zvýšení ďalších daní bude známe na jeseň v čase, keď vláda predloží štátny rozpočet na budúci rok, povedal minister financií, podľa ktorého krajiny už nemá priestor na ďalšie zvyšovanie deficitu. Európska komisia očakáva, že Španielsko sa začne z recesie zotavovať pravdepodobne v roku 2011 ako posledná členská krajina EÚ. Analytici sa obávajú, že pokiaľ Španielsko neprijme naliehavé opatrenia na zníženie deficitu verejných financií a zadlženia, hrozí krajine ďalšie zníženie národného ratingu. Deficit verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť úroveň 9,5 percenta španielskeho HDP. Prvé obete krízy padajú úplne na dno, prídu o podporu - ham, ses, Pravda | 20. júna 2009 Jún bude prelomový mesiac pre stovky rodín – prvé obete hospodárskej krízy na Slovensku totiž stratia nárok na podporu v nezamestnanosti. Podporu totiž štát priznáva najviac pol roka. Desaťtisícom ľudí, ktorí stratili prácu koncom minulého roka a doteraz sa im nepodarilo nájsť si novú, zostáva na prežitie už len dávka v hmotnej núdzi. Tá predstavuje len 58,43 € (1 760 Sk) mesačne pre dospelú osobu – čiže štyrikrát menej ako priemerná podpora v nezamestnanosti. "Očakávame, že väčšia časť z nezamestnaných, ktorí doberú podporu počas šiestich mesiacov, skončí následne v sociálnej sieti. Budeme vyplácať viac dávok v hmotnej núdzi. Máme takéto signály a očakávame, že sa to stane v júli a nasledujúcich mesiacoch,“ potvrdil riaditeľ Ústredia práce Ján Sihelský. V máji stratili nárok na podporu ľudia, ktorým kríza vzala prácu v novembri minulého roka. Vtedy úradom práce pribudlo vyše 26–tisíc nezamestnaných. A v nasledujúcich mesiacoch sa ich počty stále zvyšovali. Podporu v nezamestnanosti, ktorá je približne polovicou platu, je možné poberať najviac pol roka. Ak si za ten čas človek nenájde robotu a zostáva ďalej v evidencii úradu práce, štát mu vyplatí už len dávku v hmotnej núdzi. Čiže ak občan zarábal okolo 730 eur (22–tisíc Sk), pol roka mal nárok na 365–eurovú podporu. Napokon mu na živobytie ostane len 58–eurová dávka v hmotnej núdzi. Tá sa má zvýšiť v septembri, ale len nepatrne. Pre jednotlivca o dve eurá – na 60,50 € (1 823 Sk). Najviac si polepší dvojica s viac ako štyrmi deťmi – o jedenásť eur na 212,30 € (6 396 Sk). Či má občan nárok na dávku, sa zisťuje podľa príjmov všetkých ľudí, čo s ním žijú v spoločnej domácnosti. Nemôžu mať viac, ako je životné minimum. To bude od júla pre jedného dospelého predstavovať 185,19 € (5 579 Sk) namiesto dnešných 178,92 € (5 390 Sk). Na ďalšiu dospelú osobu sa počíta 124,81 € (3 760 Sk) – od júla 129,18 € (3 892 Sk) a na dieťa 81,66 € (2 460 Sk) – od júla 84,52 € (2 546 Sk). Najviac ľudí v hmotnej núdzi je v Rimavskej Sobote, Revúcej a Rožňave, kde je aj najvyššia nezamestnanosť – vyše 25 percent. Tetra Pak predpovedá celosvetový nárast spotreby mlieka o 2,2 % - Bratislava 16. júna 2009 Celosvetová konzumácia mlieka a ostatných tekutých mliečnych výrobkov v nasledujúcich troch rokoch vzrastie o 2,2 %. Vyplýva to zo správy o spotrebiteľských trendoch v mliečnom priemysle spoločnosti Tetra Pak, ktorú firma vydáva s polročnou frekvenciou. Mala by pomáhať výrobcom mlieka identifikovať ďalšie príležitosti pre rast. V správe sa uvádza, že v roku 2008 svetová spotreba tekutých mliečnych výrobkov, s výnimkou sójových výrobkov a mliečnych náhrad, dosiahla rekordných 258 miliárd litrov. V priebehu uplynulých štyroch rokov narástla spotreba tekutých mliečnych výrobkov vrátane mlieka o 2,4 %, a to napriek výraznému nárastu cien v ostatných dvoch rokoch, kedy sa ceny mlieka pred ich ustálením koncom roku 2008 na niektorých trhoch zvýšili až o 75 %. Podľa Dennisa Jönssona, prezidenta a generálneho riaditeľa skupiny Tetra Pak, je mlieko základná potravina, ktorá je považovaná za súčasť zdravej výživy pre všetky vekové skupiny na celom svete. V nasledujúcich troch rokoch preto očakáva, že spotreba mlieka vo svete sa bude odvíjať od dvoch hlavných trendov, a to ďalšieho pozitívneho vývoja na rastúcich trhoch a posunu k vyššej spotrebe baleného mlieka. Zásadný podiel na raste celosvetovej spotreby mliekarenských výrobkov - takmer 96 % v ostatných štyroch rokoch, majú rastúce trhy, ako je India, Pakistan, Čína a Stredný Východ. Tieto trhy zažívajú rýchly rast spotreby mlieka a ďalších tekutých mliečnych výrobkov vďaka zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov, stúpajúcim príjmom domácností, novým trendom vo výžive, lepšiemu povedomiu o mliečnych výrobkoch a ich rastúcej dostupnosti. Napríklad v rokoch 2005 až 2008 vzrástla spotreba tekutých mliečnych výrobkov v Číne o 13,4 % a v roku 2008 dosiahla rekordných 27 miliárd litrov. Po započítaní sójového mlieka a mliečnych alternatív (ryžové, orechové, obilné mlieko alebo mlieko na báze iných semien) toto číslo rastie na 39,4 miliardy litrov. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rast spotreby mliečnych výrobkov, špeciálne na rastúcich trhoch, je zásadný posun v tom, akým spôsobom sú mliečne výrobky balené a konzumované. Od roku 2005 do roku 2008 klesol celosvetový podiel spotreby nebaleného mlieka o 1,8 %. V rovnakom časovom horizonte stúpol podiel trvanlivého mlieka spracovaného technológiou UHT o 3,2 % (mlieka, ktoré možno bez použitia konzervantov prepravovať a skladovať mimo chladničky až do otvorenia). Spoločnosť odhaduje, že celosvetová spotreba trvanlivého mlieka spracovaného technológiou UHT narastie do roku 2012 o 5,2 % a jeho spotreba tak v roku 2012 dosiahne 70 miliárd litrov. Spotreba baleného mlieka a ostatných tekutých mliečnych výrobkov rastie rýchlejšie ako celá kategória tekutých mliečnych výrobkov a očakáva sa, že do roku 2012 dosiahne jej podiel viac ako 72 % celkovej svetovej spotreby. TASR informovala spoločnosť Tetra Pak. Ceny luxusných nehnuteľností v Bratislave klesli priemerne o tretinu - Bratislava 16. júna 2009 Ceny luxusných nehnuteľností v Bratislave klesli priemerne asi o tretinu v porovnaní s obdobím pred ekonomickou krízou. Prah cenovej citlivosti pre slovenského klienta je pri luxusných bytových projektoch asi 3319 eur (100.000 Sk) za štvorcový meter (m2) s DPH. Pre TASR to dnes povedala partnerka zo spoločnosti Corpia Sotheby's International Realty Veronika Blahová, ktorá sa špecializuje na luxusný segment slovenského trhu. Ak má klient zaplatiť vyššiu sumu za m2, musí to byť výnimočný projekt. V prípade veľkometrážnych bytov sa ceny za m2 pohybujú smerom dolu, ak ide o jedno- až trojizbový byt je ochotný zaplatiť aj viac, lebo v absolútnej hodnote nie je drahý. "Dnes už naozaj predávame, ponúkame klientom lacnejšie nehnuteľnosti ako boli predtým a záujem už je. Cítia zreálnenie, to zníženie cien, samozrejme, od projektu k projektu," konštatovala. Dodala, že po tom, ako sa kríza prejavila v SR, klienti čakali na ďalší vývoj cien. V súčasnosti firma predáva záujemcom, ktorí kupujú luxusnú nehnuteľnosť pre vlastnú potrebu. Zo strednodobého hľadiska by klient nemal prerobiť na hodnote väčšiny luxusnejších bytov v rámci centra Bratislavy, uvádza spoločnosť. Ako top lokality v hlavnom meste Blahová označila hradný kopec, Horský park, centrum a pešie zóny v mestskej časti Staré Mesto a môže to byť aj Koliba v mestskej časti Nové Mesto. Blahová v súvislosti s Vysokými Tatrami povedala, že predaj sa tam trošku zastavil, ale skôr ide o apartmánové byty, záujem o pozemky na individuálnu výstavbu trvá. Bohatí Slováci nakupujú nehnuteľnosti aj v zahraničí, napríklad v New Yorku, v Miami na Floride v USA a na francúzskej Riviére v Európe. Licenciu Sotheby's International Realty pre SR a ČR získala finančná skupina Corpia, ktorá predovšetkým spravuje a investuje majetok súkromných a inštitucionálnych klientov. Podľa Blahovej je výška najnižšej investície, ktorú musí záujemca vložiť, aby sa stal privátnym klientom 497.908,73 eura (15 miliónov Sk). Sieť Sotheby's International Realty spolupracuje so známou aukčnou sieňou Sotheby's založenou v roku 1744. TASR Nadnárodná spoločnosť SHP Group vyrobila vyše 105.000 ton papiera - Harmanec 11. júna 2009 Nadnárodná spoločnosť Slovak Hygienic Paper (SHP) Group združuje skupinu výrobných a obchodných firiem z oblasti celulózovo-papiernického priemyslu. V roku 2008 dosiahla tržby vo výške 121,40 milióna eur (3,66 miliardy Sk), z toho SHP Harmanec 55,04 milióna eur (1,66 miliardy Sk). Skupina zamestnáva spolu takmer 1100 ľudí, z nich bezmála 450 pracuje v SHP Harmanec. Vo výrobných závodoch skupiny sa vlani vyrobilo 105.221 ton (t) papiera. Objem predaja na takzvané tretie strany predstavoval 102.406 t papiera, z toho 73 % predaj hotových výrobkov. Skupina celkovo predala 74.780 t výrobkov papierovej hygieny a 27.626 t polotovarov - materských a dublírovacích kotúčov. Tvoria ju spoločnosti zo strednej a juhovýchodnej Európy. Zo Slovenska sú v nej dve - SHP Harmanec, a.s., Harmanec a SHP Slavošovce, a.s., Slavošovce. Okrem nich aj spoločnosti SHP Celex, a.d., z Bosny a Hercegoviny a SHP Intim Papir. d.o.o., z Chorvátska. Do skupiny SHP Group patria aj dcérske spoločnosti SHP Harmanec, a.s., a to SHP Bohemia, s.r.o., Praha v Česku SHP Hungaria, Kft. Budapešť z Maďarska, SHP Zagreb, d.o.o, v Chorvátsku a SHP, d.o.o., Celje v Slovinsku. Podľa generálneho riaditeľa SHP, a.s., Harmanec Daniela Krchňavého pri realistickom predpoklade udržania predajných cien a odhade vývoja cien vstupných surovín a energií manažment skupiny odhaduje v roku 2009 pozitívnejšie hospodárske výsledky ako v roku 2008. Kladný vplyv na hospodárenie majú aj výrazne racionalizačné opatrenia. Významným nositeľom úspor nákladov je centralizácia nákupu materiálov, tovarov, investícií a služieb spojená s ich obstarávaním prostredníctvom výberových konaní TASR Holcim odkúpi austrálsky biznis Cemexu - Švajčiarsky výrobca betónu investuje do obchodu zhruba 1,2 miliardy eur [15.6.2009, eTREND / mm] Švajčiarsky cementársky gigant Holcim odkúpi za zhruba 1,2 miliardy eur austrálske obchodné aktivity zadlženého výrobcu betónu Cemex. Ako informovala agentúra Reuters, spoločnosť Holcim chce akvizíciu financovať prostredníctvom navýšenia kapitálu. Výrobca cementu na budúci mesiac požiada akcionárov, aby schválili návrh na zvýšenie kapitálu o zhruba 2 miliardy švajčiarskych frankov. Podľa agentúry je akvizícia najväčšou, akú firma za posledné roky urobila. Firma Holcim zároveň získa štvrtinový podiel v spoločnosti Cement Australia, patriacej mexickému konkurentovi Cemex. V austrálskej dcére Cemexu vlastní Holcim už 50 percent. Švajčiarsky koncern podľa Reuters informoval, že vďaka akvizícii bude mať prístup ku rýchlo rastúcim východným a juhovýchodným austrálskym trhom, ako aj k ťažobnému pásu v západnej Austrálii. Dohoda zároveň finančne polepší firme Cemex, ktorá bojuje s klesajúcimi tržbami. V súčasnosti sa usiluje o refinancovanie dlhu vo výške 14,5 miliardy dolárov, ktorý musí splatiť do konca roka 2011. Do finančných problémov sa dostal potom, čo v roku 2007 odkúpil austrálsku spoločnosť Rinker. Spoločnosť Holcim plánuje okrem toho zvýšiť svoj podiel v čínskom výrobcovi cementu Huaxin Cement a nakúpiť akcie za 1,6 miliárd juanov (zhruba 171 miliónov eur). V tejto spoločnosti vlastnia Švajčiari už takmer 40 percent. Švajčiarsky koncern má zastúpenie na Slovensku od roku 1992. V súčasnosti je najväčším výrobcom stavebných materiálov na Slovensku. Je lídrom vo výrobe cementu, patrí k najväčším producentom transportného betónu a vlani významne posilnil svoju pozíciu v ťažbe kameniva nákupom novej štrkovne na juhu Slovenska. Firma Holcim vlastní 49-percentný podiel v ďalšej slovenskej cementárni Východoslovenské stavebné hmoty v Turni nad Bodvou. SE Bordnetze: Zo Slovenska neodchádzame - pi, SITA, ČTK | 15. júna 2009 9:06 - aktualizované 15.6.2009 13:06 Dodávateľ káblových zväzkov pre automobilky SE Bordnetze zo Slovenska neodchádza. Informovala o tom firma. Reagovala tak na správu z Hospodárskych novín. Dodávateľ káblových zväzkov pre automobilky SE Bordnetze odíde zo Slovenska. V jeho nitrianskom závode tak príde o prácu približne 1700 ľudí. Napísali to v pondelok Hospodárske noviny s odvolaním na zdroj blízky spoločnosti. Firma v oficiálnom stanoviksu však uviedla, že neodchádza. Naopak, spúšťa novú výrobu. V súčasnosti podľa spoločnosti dokonca prebiehajú intenzívne prípravy na štart sériovej výroby ďalšieho premiérového produktu pre automobilku Volkswagen AG. S novou výrobou by mala firma SE Bordnetze začať koncom augusta tohto roku. "Spoločne s výstavbou Technologického centra to predstavuje dodatočnú investíciu do budúcnosti závodu v Nitre," konštatovala spoločnosť v tlačovom vyhlásení. Firma SE Bordnetze-Slovakia sa zaoberá výrobou káblových zväzkov pre automobily koncernu Volkswagen (VW) a zamestnáva 2 200 pracovníkov. K zákazníkom spoločnosti patria firmy VW Slovakia na Slovensku, VW Mosel, VW Wolfsburg, VW Salzgitter, VW Chemnitz v Nemecku, Audi Hungaria Kft v Maďarsku, VW Navarra v Španielsku a Škoda Mladá Boleslav v Českej republike. www.pravda.sk Čoraz viac firiem dáva Slovensku zbohom - . Sme drahí Dôvodom odchodov je fakt, že Slovensko sa stalo pre časť investorov príliš drahou krajinou. Pre tých, ktorí vyhľadávajú najmä lacnú pracovnú silu, sme sa stali drahými po tom, ako sme vstúpili do eurozóny. Meny okolitých krajín sa totiž oproti euru oslabili, čo zmenilo pomer síl v regióne. "V prepočte na euro náklady práce v okolitých krajinách V4 oproti Slovensku výrazne zlacneli. Tento efekt mohol spôsobiť sústredenie výroby najmä do týchto krajín,“ tvrdí makroekonomický analytik UniCredit Bank Slovakia Dávid Dereník. Podľa hovorkyne Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Jany Murínovej nepopulárny zoznam môžu rozšíriť aj firmy, ktorým vyprší čerpanie štátnej pomoci. Zlou správou je, že odchodu zamestnávateľov by mali čeliť najmä naše chudobnejšie regióny. Minca a jej dve strany Vyhliadky do budúcnosti však nemusia byť iba o zlých správach. Hoci firmy lákajú na náš úkor lacnejšie krajiny, ako napríklad Ukrajina či Rumunsko, k nám však môžu mieriť kvalitatívne vyššie investície. "Ide o prirodzený vývoj a pre Slovensko z dlhodobého hľadiska užitočný,“ hovorí Ľuboš Vančo z poradenskej spoločnosti KPMG. Aj podľa hlavného analytika Volksbank Vladimíra Vaňa u nás ostanú firmy, ktorých podnikateľský plán nie je založený na nízkej pridanej hodnote Firmy ktoré odchádzajú zo Slovenska Continental Matador Rubber 190 Wabash Intermediate Holding 92 Promens Grup 78 Molex 1000 Slovensko sa bude musieť vyrovnať s odchodom firiem do lacnejších krajín. Podľa informácii HN na čiernu listinu firiem odchádzajúcich z nášho trhu pribudne významný zamestnávateľ v Nitre, firma SE Bordnetze Slovakia. "Spoločnosť ukončí výrobu v 41. týždni roku 2009,“ potvrdil zdroj blízky spoločnosti, ktorý si neželal byť menovaný. Ako dodáva, ponechajú tu už iba inžinierske centrum, ktoré je momentálne v štádiu dokončovania. Začiatkom októbra by tak o prácu mali prísť skoro všetci jej zamestnanci, približne 1 700 ľudí. Spoločnosť sa nám však na naše otázky odmietla vyjadriť. Koniec strojárskej divízie a prepustenie 190 ľudí oznámil aj Continental Matador Rubber. "Ide o rozhodnutie koncernu. Dôvodom je zníženie dopytu po pneumatikách na nákladné autá a až o polovicu nižší predaj strojových zariadení,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení a dodala, že výroba sa presúva do Nemecka. Euro a štátna pomoc Hoci jednotná európska mena je pre našu ekonomiku výhodou, v období krízy môže spôsobiť masívnejší odlev investorov. "Vstup do eurozóny má vplyv na konkurencieschopnosť a prináša nám veľa výhod, avšak len v prípade "normálneho vývoja“ ekonomických ukazovateľov. Kríza výrazne oslabila meny okolitých krajín, a tak v prepočte na euro náklady práce v okolitých krajinách V4 oproti Slovensku výrazne zlacneli. Tento efekt mohol spôsobiť sústredenie výroby najmä do týchto krajín,“ odpovedá pre HN makroekonomický analytik UniCredit Bank Slovakia Dávid Dereník. Jeho slová potvrdzuje aj partner v spoločnosti Redbaenk Michal Mišun a podotýka, že sme sa stali z okolitých krajín najdrahšími. Pokiaľ teda nedôjde k posilňovaniu okolitých mien, kríza nám "vyženie“ najviac investorov. "Pokiaľ firma vyhodnotí, že i po recesii bude mať dostatok kapacít v iných lokalitách, určite odíde. Za posledných päť rokov ich bolo vytvorených veľa, ktoré možno nebudú dlho potrebné, a tak tento tlak na znižovanie kapacít nebude len okrajový,“ pripúšťa Mišun. Vyčerpanie štátnej pomoci Podľa hovorkyne Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Jany Murínovej nepopulárny zoznam môžu rozšíriť najmä firmy, ktorým vyprší čerpanie štátnej pomoci, alebo ktoré Slovensko lákalo iba z dôvodu nízkych mzdových či prevádzkových nákladov. Jej slová tak zároveň potvrdzuje aj odchod firmy Molex z priemyselného parku Kechnec pri Košiciach. Ako prízvukuje partner v KPMG Luboš Vančo, najviac sú ohrozené chudobnejšie regióny Slovenskej republiky. Pôsobia v nich totiž firmy, ktoré tam mierili najmä z dôvodu lacnej pracovnej sily, v súčasnosti ich tak lákajú predovšetkým krajiny ako Rumunsko, Bulharsko či Ukrajina. "Ide o prirodzený vývoj a pre Slovensko z dlhodobého hľadiska užitočný, keďže nemôžeme donekonečna lákať investorov na relatívne lacnú pracovnú silu,“ odpovedá Vančo. "Pokiaľ podnikateľský plán spoločnosti stojí na mimoriadne nízkej pridanej hodnote, ktorá je odkázaná na čo najnižšiu cenu práce, môže zamieriť do týchto oblastí,“ potvrdzuje hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Avšak dodáva, že najmä pre investície s vyššou pridanou hodnotou, bude voči tejto možnosti stáť slovenská kombinácia kvalifikovanej pracovnej sily, stabilného ekonomického prostredia, členstva v eurozóne a zároveň geografickej polohy uprostred strednej Európy, v neposlednom rade výhodného daňového režimu tak pre firmy, ako aj fyzické osoby. Petra Jamrichová 15.06.2009 www.hnonline.sk V čase hospodárskej mobilizácie má platobný styk zabezpečovať ŠP - Bratislava 12. júna 2009 V krízových situáciách bude platobný styk zabezpečovať namiesto vybraných komerčných bánk Štátna pokladnica (ŠP). V návrhu na zrušenie úlohy zabezpečiť určenie vybraných komerčných bánk za subjekty hospodárskej mobilizácie to konštatuje Ministerstvo financií (MF) SR. Táto zmena súvisí s novelou zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorou sa momentálne zaoberá Národná rada (NR) SR. V rámci nej sa navrhuje zrušiť kompetencia ministerstva financií uplatňovať voči Národnej banke Slovenska (NBS) zabezpečenie vykonávania bankových služieb spojených s finančným zabezpečením v krízovej situácii prostredníctvom iných bánk, ktoré boli určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. "Ministerstvu financií sa napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo zabezpečiť určenie vybraných komerčných bánk za subjekty hospodárskej mobilizácie, čo bolo spôsobené predovšetkým obštrukciami zo strany bánk," konštatuje v materiáli, ktorý sa momentálne nachádza v pripomienkovom konaní, jeho predkladateľ. TASR Vďaka digitalizácii a informatizácii vzniknú nové pracovné miesta - Sliač 12. júna 2009 Na Slovensku vzniknú pracovné miesta v súvislosti s digitalizáciou a informatizáciou z operačných programov Európskej únie (EÚ). Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová a výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška o tom informovali na medzinárodnej konferencii o informatizácii verejnej správy v Sliači. Ako povedala Tomanová, tvorba pracovných miest sa črtá aj pri digitalizovaní kníh. „Ide o ošetrenie a záchranu zhruba 4,7 milióna kníh. Mohlo by byť zriadené integrované centrum, ktoré by okamžite vytvorilo 150 pracovných miest a neskôr ďalšie pracovné miesta," uviedla ministerka. Zapojiť by sa podľa nej mohli aj pilotné sociálne podniky. Zamestnať by sa však mohli aj dlhodobo nezamestnaní, bez praktických zručností, s nízkym vzdelaním či znevýhodnení. „Je možné pripraviť znevýhodnených uchádzačov, medzi ktorých patria mamičky po ukončení rodičovskej dovolenky, absolventi, ktorým sa do 25 rokov nepodarilo nájsť prácu, ale je to aj kategória starších ľudí, ktorí prišli o prácu a vedia pracovať s počítačmi," priblížila jeden projekt Tomanová. Podľa Jána Súkeníka z Business Englisch School ide o otvorený projekt aj v počte miest. „Koľko pracovných miest by mohol projekt znamenať, je otvorená otázka. Nemá strop. Môže mať rozmer 300 miest alebo 3000 miest, záleží, ako sa projekt bude správať," uviedol Súkeník. V rámci operačného programu dostali výzvy samosprávne kraje, nasledovať bude výzva pre krajské a okresné mestá. „Je to šírenie digitálnej gramotnosti," povedal Muška a pripomenul nevyhnutnosť, aby obecné úrady vedeli informovať, aký majú majetok či rozpočet. Vznikne tiež systém, ktorý bude údaje jednotlivých obcí zhromažďovať. „Smeruje k tomu, aby sa údaje z rozpočtov dali sumarizovať centrálne na úrovni Ministerstva financií (MF) SR. Aby štát mal predstavu o rozpočtových príjmoch. Ďalším krokom bude zavedenie programového rozpočtovania," povedal Muška. Slovensko je v informatizácii a digitalizácii na chvoste EÚ. „Cieľom je vybudovať register osôb či matriky. Sme stále na chvoste aj v oblasti služieb či pokrytia domácností internetom. Prvé reálne efekty treba očakávať po roku 2011," poznamenal Muška. Konferenciu zorganizovalo Združenie miest a obcí Slovenska v spolupráci s Busines English School pre starostov, primátorov, prednostov úradov, pracovníkov úsekov informatiky. Cieľom bolo informovať o možnostiach čerpania financií z operačného programu Informatizácia spoločnosti (2007 - 2013). Vystúpili na nej zahraniční i domáci experti. Tí sa sústredili na elektronizáciu verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni, digitalizáciu obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát a rozvoj infraštruktúry širokopásmového prístupu. Účastníci konferencie sa zoznámili aj s projektom rozpočtového a informačného systému pre samosprávu (RIS). TASR Robert Aliber: Kríza raz za čas? To nie je zlé - Kríza raz za dvadsať rokov blahobytu je dobrý trade-off, hovorí profesor Chicagskej univerzity [10.6.2009, TREND / Martin Jaroš, Tatiana Lichnerová] Keď pred dvoma rokmi prednášal na Islande, upozornil domácich, že ich čakajú zlé časy. Áno, videl som bubliny, ktoré boli na prasknutie, no bolo len málo ľudí, ktorí to vtedy chceli počúvať, spomína profesor Chicagskej univerzity Robert Aliber. Štyri mesiace potom sa začali problémy. Do Bratislavy ste prišli prednášať o krízach za ostatné štvrťstoročie. Zdá sa, že ekonomické krízy sú čoraz horšie. Aj vy to tak vnímate? Záleží na krajine, kde sa práve nachádzate. Ak by ste boli v Japonsku v 90. rokoch, prežili by ste naozaj ťažkú krízu. Ale súčasná kríza sa Japonska až tak zásadne nedotkla. Ak by ste boli v Thajsku v rokoch 1997 a 1998, opäť by ste prežívali hrozne ťažké časy. Dnešnú krízu pritom znášajú ľahšie. Ale je správne označiť túto krízu za globálnu, nie? Áno i nie. Je globálna v tom zmysle, že niekoľko krajín zažilo výrazný pokles blahobytu po prasknutí realitnej bubliny – patria tam Spojené štáty, Británia, Írsko, Španielsko, Island, možno Južná Afrika. A ďalšie krajiny mali problémy iného charakteru. Napríklad vývozcovia surovín ako ropa či meď trpia poklesom ich cien. Štáty východnej Európy – ani nie tak Slovensko ako skôr Maďarsko, Lotyšsko či Rumunsko – si napožičiavali zo zahraničia veľa peňazí, často vo švajčiarskych frankoch, a teraz je veľmi ťažké pre ne pôžičky splácať. Kríza má v rôznych kútoch sveta rôzne podoby. My skôr doplácame na recesiu v Nemecku a iných západných štátoch, ktoré sú našimi tradičnými importérmi. Rozumiem. A čo najviac do týchto štátov exportujete? Napríklad veľa, veľa áut. Aké autá? Celé spektrum osobných áut, od malých po luxusné tereniaky. Máme tu tri automobilky: Volkswagen, PSA Peugeot Citroën a Kia. Počas tejto krízy úverový kolaps vyvolal veľký prepad aj v predaji vozidiel. No úverovanie začína opäť fungovať – i keď nie tak dobre ako pred krízou –, a tak predpokladám, že čoskoro začnete opäť vyvážať viac áut. Kde v rámci Slovenska sú tie automobilky? Volkswagen tu v Bratislave, Peugeot je neďaleko – v Trnave a Kia na severozápade. Takže dosť koncentrované v západnej časti. Zrejme sú veľmi nové. Volkswagen je tu dlhšie, ďalší dvaja prišli pomerne nedávno. Celková kapacita je do milióna áut ročne, čo nás radí medzi najväčších svetových producentov automobilov na osobu. Úžasné. Iste, kým sa autá predávajú. Ale opäť sa predávať začnú. Toto je len také zakopnutie. Zdá sa, že táto kríza vás necháva dosť chladným. Iste. Aj keď nachladnete, tak viete, že choroba raz prejde. Keď veľa pijete, ráno vám bude zle, ale o ďalších dvanásť hodín to už bude lepšie. A to isté sa deje s krízami. A čo budúcnosť? Počúvame, že sme dostali lekciu, že banky dostali lekciu, ale zrejme to nie je posledná kríza. Pravdepodobne nie. Možno by sme mali byť za krízy vďační, pretože prinášajú mnohé korekcie. Pozrite sa na americké automobilky. Máme General Motors, Ford a Chrysler a tieto firmy sa dlho bránili prispôsobeniu sa vývoju na trhu a svetovej nadprodukcii. Ich manažmenty boli ako dinosaury a tým zabili potenciál firiem do zeme. Prejedali svoj kapitál. Ako by sa k tomu mala stavať vláda? Mali by za to dostávať pomoc alebo by ich mal štát nechať skrachovať? Trochu z oboch. Mal by im pomôcť prispôsobiť sa zmenám na trhu, a ak na to nie sú firmy ochotné, tak by žiadnu pomoc dostať nemali. Nech padnú. Myslím, že americká vláda sa rozhodla správne, keď brala zreteľ na sociálne dosahy v oblastiach koncentrovaného autopriemyslu. Ale keď firma nemieni spolupracovať a prehodnotiť spôsob fungovania... Hovoríme teraz o General Motors? Hovorím o firmách General Motors a Chrysler. Ford nakoniec pochopil, že musí urobiť nejaké zmeny. Najali si manažéra z Boeingu, ktorý predtým nepôsobil v automobilke, a ten presadil potrebné opatrenia. Ako by ste hodnotili úspešnosť jednotlivých podporných balíčkov? Bol tu [program pomoci bankám] TARP, infraštruktúrne projekty, pomoc konkrétnym priemyselným podnikom... Každý je iný. Taký TARP bol vlastne vrece peňazí na pomoc bankám. No v priebehu mesiaca prišli zo štyri rôzne predstavy alokovania tejto pomoci. Čo bolo nákladné. Od vlády by som čakal konzistentnú politiku, nie neustále zmeny. Ďalšie pomoci, napríklad tie, ktoré idú automobilkám, sú oveľa menšie, je to len zlomok celkového 700-miliardového záchranného balíka. Páči sa mi na tom, že je to podmienené merateľnými výsledkami. Vláda povie, že chce vidieť konkrétny ozdravný plán a až potom uvoľní peniaze. Ale hrozí riziko, že Washington bude nakoniec manažovať automobilky. Prezident Obama vtipne poznamenal, že má dosť roboty s manažovaním dvoch vojen. To je dobrý prístup. No tento pohľad nezdieľajú všetci Američania. Niektorí členovia Kongresu by veľmi radi uchopili manažérske právomoci. Myslíte, že sa dá reálne z tejto krízy vziať si nejaké ponaučenie? Alebo budeme v budúcnosti opäť zaskočení, keď praskne nejaká bublina? Iste. Odkedy je Slovensko nezávislé? Od roku 1993. Čiže máte zhruba dve desaťročia dlhú históriu ako nezávislý štát. Necelé. Za ten čas sa ľuďom výrazne zvýšila kvalita života, máte oveľa lepšiu zdravotnú starostlivosť, ľudia chodia na zaujímavé dovolenky. Slovensko si odvtedy veľmi polepšilo. Keď raz za dvadsať rokov príde nejaká kríza, tak to podľa mňa nie je zlý trade-off. Aj celkovo, za ostatných 25 až 30 rokov svet zažil nevídaný rast blahobytu a prosperity. Áno, tento rok je veľmi zlý, ale prakticky každý štát je na tom oveľa lepšie ako, dajme tomu, pred desiatimi rokmi. Možno dokonca pred piatimi. Treba podľa vás prípadné boomy a bubliny nechať, nech si žijú vlastným životom, alebo by ste súhlasili s tými, ktorí volajú po silnejšej regulácii? Už teraz máme ohromné množstvo regulácie. A máme dôvod veriť, že tá regulácia pomohla zabrániť krízam alebo ich aspoň zmierňovať? Možno by sa dalo dokonca povedať, že kríza prišla, lebo máme priveľa regulácie. Vy to viete, a my vám môžeme veriť, ale v USA i v Európe sú silné politické tlaky na jej zintenzívnenie... Pošlime všetkých regulátorov do Moskvy a nech pomáhajú regulovať ruskú ekonomiku. Tá možno pociťuje väčší dopyt po regulácii ako všetci ostatní. Ale máte pravdu. To, čo vidíme, je ako kolenný reflex: stane sa niečo zlé, tak treba viac regulovať. Ekonómovia by mali upozorňovať, že je to naozaj len reflex a niet dôkazu, že to zabráni problémom. Objavujú sa náznaky postupného oživenia, akoby už najhoršia etapa krízy bola za nami. Je už podľa vás čas na mierny optimizmus alebo sú to len falošné náznaky? Možno nie je namieste byť úplne optimistickí, ale myslím, že môžeme byť menej pesimistickí. V Spojených štátoch sme si prežili dva veľmi ťažké štvrťroky: posledný kvartál minulého a prvý tohto roka. V oboch štvrťrokoch HDP na anualizovanej báze klesol o šesť percent. To je naozaj mimoriadne. Museli by sme pozrieť hlboko do minulosti, aby sme našli dva takéto zlé štvrťroky po sebe. Po páde Lehman Brothers v polovici septembra prišla úverová panika a firmy začali vypredávať zásoby. Takže v tom období boli tržby vyššie ako produkcia. Redukovala sa zamestnanosť. Teraz nemajú nič na skladoch, možno okrem automobilov, takže budú musieť produkciu zvýšiť, aby stíhala držať krok s predajmi. Vyššia výroba bude znamenať vyššie príjmy, čo povedie k vyššej spotrebe. Takže šesťpercentný pokles HDP sa už nezopakuje. Odhadol by som, že v druhom kvartáli môže byť pokles HDP zhruba jedno- až dvojpercentný. Počas tej predkrízovej mánie sme skonštruovali oveľa viac obydlí, ako sme potrebovali – prebytok bol možno poldruha až dva milióny domov. Za ostatné dva roky bol demografický dopyt po domoch vyšší ako produkcia, takže previs ponuky sa zmenšuje, a tak onedlho sa rezidenčná výstavba začne opäť oživovať. I keď to nebude všade rovnako rýchlo. Bude to jedno z prvých znamení oživenia. Podobne možno uvidíme, že sa začne vzmáhať automobilový priemysel, ktorý výrazne padol. Môže byť oživovanie nejako pribrzdené obavami z nového druhu chrípky? Môže ho oddialiť asi tak o hodinu a pol. Chrípková panika sa už skončila. Bol to príbeh z novín, nie zo skutočného života. Asi ten týždeň nebolo o čom písať, tak reportéri objavili novú chrípku. Američanov to zjavne nevystrašilo tak ako Mexičanov, ktorí mali povinné päťdňové voľno. Otázka je, aké vládne opatrenia sú namieste. V krajine ako USA zomrie denne 40-tisíc ľudí. O koľko sa to číslo zvýšilo pre túto chrípku? Štatisticky úplne bezvýznamne. Vy ste o chrípke písali? Rozprávate sa s autorom... Takže to vy ste ten darebák. Ako teda bude vyzerať svet po tejto kríze? Budeme mať viac regulácie, ktorá sa bude postupne uvoľňovať? Asi jej bude o niečo viac. Budú prísnejšie požiadavky na kapitálovú primeranosť bánk. No to povedie k vzniku nových nebankových finančných inštitúcií, ktoré ostanú bokom od regulačného rámca. Čiže regulátori sú vlastne vždy krok-dva pozadu. To je od vás veľkorysé. Ja by som povedal, že sú sto krokov pozadu. Po kríze z 80. rokov som raz doviedol na prednášku živého regulátora na ukážku... Problém s bankovými či finančnými regulátormi je, že tridsať rokov nemajú nič dôležité na práci. A potom príde kríza a oni nevedia, čo robiť, a sú z toho na infarkt. Nudné pracovné pozície, na ktorých sa desaťročia nič nedeje, nezvyknú priťahovať veľa bystrých a zvedavých ľudí. Ľudia, ktorí volajú po regulácii, nezvažujú tieto personálne problémy – kto konkrétne bude ten regulátor, ako sa zachová v jednotlivých prípadoch. Asi by ste teda pravdepodobne súhlasili s myšlienkami amerického ekonóma Hymana Minskeho... ... Hymana som dobre poznal. On hovoril, že krízy sú endogénne, vznikajú zo samej podstaty finančného správania a je prirodzené mať ich. Áno, sú časťou trhového systému. Mimochodom, keď stretnem Hymanovu manželku, poviem jej, že práce jej zosnulého manžela poznajú aj v Bratislave. Ak teda tvrdíte, že ďalšia nevyhnutná kríza príde o dve-tri desaťročia, aká bublina jej bude podľa vás predchádzať? Ak by som to vedel a povedal vám, boli by sme veľmi bohatí. Je to veľmi, veľmi ťažké predpovedať. Myslím, že ešte uvidíme podstatný rast cien nehnuteľností v niektorých krajinách, napríklad vo východnej Európe, a tiež výrazný rast cien akcií v niektorých odvetviach. No to sa nebude týkať automobilových akcií. Krízu na Islande ste predpovedali. Áno, videl som bubliny, ktoré boli na prasknutie, no bolo len málo ľudí, ktorí to vtedy chceli počúvať. Bublina na Islande mala podobnú podstatu ako tie v Írsku, Španielsku, Británii či USA. Islanďanom som sa snažil povedať, že sú súčasťou veľkého problému, že nie sú len malým ostrovčekom. Každá krajina, ktorá si potrebovala požičať veľa peňazí zo zahraničia povedzme pred rokom, má problém. Veritelia sú oveľa zdržanlivejší. Boli by na tom Islanďania lepšie s členstvom v EÚ a s eurom? Mnohí v kríze, ako je táto, inklinujú k názoru, že ak by mali menu nadviazanú na nejakú silnejšiu, vyriešilo by to ich problémy. Samozrejme, záleží na tom, pri akom silnom kurze sa tak udeje. Islanďania mali vysoký životný štandard, oveľa vyšší ako v mnohých krajinách Únie. A prijatím eura si ho môžu ešte zvýšiť. No stratia určitú možnosť, ako ovplyvňovať vlastný osud. Stanú sa len drobnou súčasťou celku a nikto ich nebude počúvať. Máte pocit, že teraz ich počúvajú? Počúvajú jeden druhého a môžu sami rozhodnúť, čo je v ich vlastnom záujme najlepšie. Pozrite sa na Portugalcov či Španielov, ako teraz rozmýšľajú, čo urobiť s dôsledkami krízy. Tým, že prijali euro, majú problém. Ak by to neurobili, ich národné meny by sa teraz celkom prirodzene podstatne oslabili. Bol podľa vás vstup Slovenska do eurozóny dobrý nápad? Bol to odvážny krok. Ale treba rozlišovať medzi vstupom a konverzným kurzom, pri ktorom sa to udialo. A to som podrobne neštudoval. Naši exportéri by dnes asi povedali, že kurz je príliš silný. Áno, všetci exportéri to vždy tvrdia. Takže ich vyhlásenia v tomto nie sú smerodajné. Ľudia v Poľsku alebo Maďarsku by sa dnes euru možno potešili. Každý, kto sa zmieta v kríze, by mohol povedať, že by chcel radšej inú menu. Čo preváži – sťažnosti tých, čo euro majú, alebo tí, čo ho vidia ako záchranu? Ak sa kríza v Európe bude ďalej zostrovať, jedna či dve krajiny v eurozóne budú musieť rozmýšľať, ako devalvovať v rámci menovej únie. A to si ako predstavujete? Je to ako manželstvo. Ak by ste sa s partnerom necítili dobre, rozvediete sa, nájdete niekoho lepšieho. Ak by aj súdy také manželstvo nerozviedli, v odchode to nezabráni. Možno sa tak raz zobudí napríklad Taliansko. Poradili by ste im to? Dávam príklad, nie radu. Ak by som radil, účtoval by som si za to poriadne sumy. No Taliani by mohli povedať, že idú re-denominovať všetky dlhy a aktíva v bilanciách tamojších bánk. A nový konverzný kurz by bol 1,2-násobok starého. Ak by ste teda mali dlh pôvodne 100-tisíc eur, po novom by bol nejakých 80-tisíc eur. Potom by ľudia – právnici v Bruseli a vo Frankfurte – museli dať hlavy dokopy a vymyslieť, ako to urobiť, aby to vyzeralo legálne. Dá sa to urobiť, a niekto to aj urobí. Je len otázka, kto bude prvý, kedy a za akých okolností. No ak niekto začne, spustí sa to, pribudnú ďalší dvaja, traja. Sú tam známi kandidáti... Zvyknem hovorievať, že som ženatý 50 rokov, ale stále si občas poviem, či sa nerozviesť. Keď veci nejdú tak, ako majú, človek rozmýšľa nad zmenou usporiadania. Nie je to prirodzené? Aká nebezpečná je situácia pre krajiny strednej a východnej Európy? To závisí od toho, aký oslabený rast bude v západnej Európe. Ak to tak zostane aj ďalšie dva-tri roky, malé krajiny na východe budú už musieť naozaj porozmýšľať, čo robiť. No malí bývajú veľmi flexibilní. Tipujem, že tie tri automobilky, ktoré tu máte, majú podnikové odbory, no rast miezd je veľmi rozdielny. Asi bude rast platov na severe v Kii nižší ako rast vo Volkswagene v Bratislave. To je tá flexibilita. Čo by sa mohlo stať, je, že tu budú enormné tlaky v exportujúcich fabrikách práve na platy. Zamestnanci môžu dostať možnosť buď prijať ich zníženie, alebo stratiť prácu. Také veci sa tu už dejú. To je úžasné, len čo urobím predpoveď, už je to skutočnosť. Robert Z. Aliber je emeritný profesor medzinárodnej ekonómie a financií na University of Chicago. Je spoluautor ekonomického bestselleru Mánie, paniky a krachy: história finančných kríz a autor Novej medzinárodnej hry peňazí. Bol poradca Rady guvernérov Fedu, Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. V Bratislave prednášal na podujatí organizovanom Ekonomickou univerzitou, združením Virtual Scientific Laboratories a Nadáciou Tatra banky. Úvery pre mladomanželov by mohli zlacnieť o 4,5 % - SITA 10. júna 2009 Mladomanželia by sa mohli od budúceho roka dočkať štátnej bonifikácie spotrebiteľských úverov. Ministerstvo financií navrhuje zaviesť štátu podporu prostredníctvom bonifikácie úrokovej sadzby z úveru, ktorá by mala dosiahnuť 4,5 percenta. Tri percentá z celkovej podpory manželom by mal prefinancovať štát, pričom komerčné banky by podľa návrhu ministerstva boli povinné znížiť sadzbu v prípade poskytnutia úveru o ďalších 1,5 percenta. Bezúčelový úver so štátnou podporou by však banky mohli poskytnúť maximálne do výšky 10 tis. eur. "Nárok na získanie zvýhodneného spotrebného úveru získajú právoplatne zosobášení manželia, z ktorých v čase žiadosti o úver ani jeden neprekročil vek 35 rokov a z ktorých v čase žiadosti o úver ešte ani jeden nevyužil nárok na čerpanie úveru so štátnou podporou," uvádza sa v Koncepcii obnovy hospodárskeho rastu SR vypracovanej ministerstvom financií a rezortom hospodárstva. Materiálom by sa v najbližšom období mala zaoberať vláda. Podľa návrhu ministerstva financií by však nárok na získanie štátom bonifikovaného úveru mali od budúceho roka len tí manželia, ktorých spoločný príjem neprekročí výšku 2,6 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve. Jednou z podmienok je aj trvalý pobyt na území SR aspoň jedného z manželov žiadajúcich o úver. Za "vhodný" termín zavedenia nového produktu pritom ministerstvo považuje január 2010, a to vzhľadom na legislatívne, rozpočtové a technické dôvody. Konkrétna výška štátnej bonifikácie spotrebiteľských úverov v ďalších rokoch bude záležať od schváleného rozpočtu na príslušný rok. Konkrétne percento štátnej podpory bude stanovené zákonom o štátnom rozpočte, pričom by podľa návrhu rezortu financií malo pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené v príslušnom rozpočtovom roku platiť počas celého obdobia splatnosti úveru. Úvery pre mladomanželov by tak od budúceho roku mohli zlacnieť o viac ako tretinu, keďže podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahla vlani priemerná úroková sadzba pri nezabezpečených úveroch zhruba 12 percent. Štátna bonifikácia spotrebiteľských úverov pre manželov by pritom mala postupne stále viac zaťažiť aj verejné financie. "Pri stanovení nárokov na štátny rozpočet je potrebné si uvedomiť, že štátna podpora stanovená pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bude vyplácaná počas celej doby čerpania spotrebiteľského úroku, teda celkový objem podpory zo strany štátu bude postupne narastať, pričom maximálnu výšku dosiahne približne v 10. roku od začiatku poskytovania štátnej bonifikácie," uvádza rezort financií. Podľa jeho predpokladov by pri štátnej podpore vo výške 3 % nároky na štátny rozpočet v budúcom roku predstavovali 7,34 mil. eur, o rok neskôr 11,34 mil. eur a v roku 2012 až 19 mil. eur. ICU Medical Slovakia postaví vo Vrábľoch nový závod - Vráble 8. júna 2009 V priemyselnom parku vo Vrábľoch vyrastie nový závod spoločnosti ICU Medical Slovakia,s.r.o. Prevádzka bude zameraná na výrobu jednorazových zdravotníckych pomôcok. Jednotlivé komponenty na výrobu súprav pre intravenóznu aplikáciu bude spoločnosť dovážať od rôznych výrobcov. Skladovacia a montážna hala vyrastie v bezprostrednej blízkosti už existujúcich výrobných závodov, ktoré v parku vyrástli v rámci prvej etapy budovania priemyselnej zóny. Predaj pozemkov v rámci druhej etapy výstavy parku pre spoločnosť ICU Medical Slovakia,s.r.o odsúhlasili mestskí poslanci v marci tohto roka. Mesto za predaj zinkasovalo 404.674 eura (12,2 milióna Sk), čo predstavuje sumu 23,24 eura (700,13 Sk) za meter štvorcový. Priemyselný park vo Vrábľoch vznikol ako prvý priemyselný park na Slovensku. V roku 2000 ho začala budovať skupina nemeckých investorov, ktorá za týmto účelom založila spoločnosť Industrie und Gewerbepark Vráble. Pôvodnú plochu 8,5 hektára postupne mesto rozširuje o ďalších 15 hektárov. V priemyselnej zóne pôsobí v súčasnosti sedem firiem. TASR Matador v Púchove nabieha od 1. júla opäť na plnú výrobu - Bratislava/Púchov 9. júna 2009 Po prechodnej fáze zníženia nabehne spoločnosť Continental Matador Rubber, s.r.o, Púchov od 1. júla opäť na plnú výrobu. Znamená to zvýšenie dennej výroby predovšetkým koncernových značiek o 2,5 tisíca pneumatík. Denná výroba tak bude predstavovať približne 20.000 pneumatík. Celková produkcia spoločnosti v tomto roku by mala byť 5,3 milióna kusov. Spoločnosť vznikla koncom roku 2007 po vstupe nemeckej spoločnosti Continental do slovenského Matadoru Rubber. Produkuje letné a zimné autoplášte pre osobné, ľahké nákladné, SUV a Off road automobily, dopravné pásy, stroje a zariadenia pre gumárenský priemysel. Vlani sa v Púchove vyrobilo 5,6 milióna pneumatík. Pneumatiky pre prvú výbavu automobiliek tvorili minulý rok 17 % z celkového počtu vyrobených kusov. Spoločnosť tak prispela k celkovo viac ako 50 miliónom letných a zimných pneumatík pre náhradnú spotrebu a 30 miliónom pre prvú výbavu. TASR Regionálne rozdiely v SR pomáha vyrovnávať aj Nórsko - Bratislava 8. júna 2009 Vyrovnávať regionálne rozdiely na Slovensku pomáhajú okrem fondov EÚ aj peniaze, ktoré poskytlo Nórske kráľovstvo. Slovenské subjekty z balíka zdrojov 65 miliónov eur (1,96 miliardy Sk) na prvé programové obdobie rokov 2004 až 2009 využili na financovanie projektov 99,17 %, oznámil podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič na tlačovej konferencii. "Uzatvárame prvú etapu spolupráce v rámci Nórskeho finančného mechanizmu (NFM). Slovensko pozitívne hodnotí projekty, ktoré sa vďaka finančnej pomoci Nórskeho kráľovstva, ale aj pomoci Švajčiarska, Lichtenštajnska a Islandu uskutočnili," povedal. Medzi odovzdanými sú projekty napr. protipovodňovej ochrany, obnovy historických pamiatok, zdravotníctva, ale aj nové športoviská, výskumné štúdie univerzít v spolupráci s malými a strednými podnikmi (MSP). Prijímateľmi finančnej pomoci boli neziskové organizácie, regionálne združenia, obce, univerzity a MSP. Dovedna sa realizovalo 101 projektov na celom Slovensku. "Dnes som mal príležitosti počuť o využití zdrojov z NFM v Slovenskej národnej knižnici v Martine v rámci digitalizácie knižných fondov pamäťových inštitúcií," uviedol Čaplovič. Poskytnuté peniaze vytvorili predpoklady na to, že vďaka tejto knižnici sa Slovensko dostalo na jedno z popredných miest z hľadiska úrovne digitalizácie a využívania ochrany knižničného fondu. Tak sa knižnica pripravila na to, že bude môcť lepšie využívať eurofondy v rámci Operačného programu (OP) Informatizácia spoločnosti (IS) na roky 2009 až 2013. Z rozpočtu NFM a Finančného mechanizmu (FM) Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) 67 miliónov eur (2,02 miliardy Sk) až 97 % peňazí uvoľnili darcovia z Nórska, konštatovala veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v SR Brit Lovsethová. Pridanou hodnotou uskutočnených projektov podľa nej bola solidarita. Ako dodal Čaplovič, "tiež princíp komplementarity s inými finančnými nástrojmi". Univerzity riešili aj úlohy s MSP s dôrazom na využívanie zelených materiálov, produktov a technológií, ktoré zlepšujú životné prostredie, zhodnotil pre TASR. Oba nástroje (NFM a FM EHP) sú určené novým členom EÚ. Fungujú na základe dohody EÚ s krajinami Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), kde patria tri menované krajiny. V súčasnosti sa pre oba nástroje rokuje o finančnom rámci na nové programové obdobie, teda do roku 2011 až 2014, čo má v kompetencii EÚ a dotknutí donori. TASR Penta začlenila Noves do holdingu Hasau Group - Spoločnosť Noves okná, s.r.o. bude mať podľa Penty v holdingu Hasau Group rovnocennú pozíciu s už kúpenou poľskou spoločnosťou Okna Rąbień [8.6.2009, SITA] BRATISLAVA 8. júna (SITA) - Investičná skupina Penta definitívne uzavrela akvizíciu spoločnosti Noves okná, s.r.o. a začlenila ju do nadnárodného holdingu výrobcov okien Hasau Group. Noves bude mať podľa Penty v holdingu rovnocennú pozíciu s už kúpenou poľskou spoločnosťou Okna Rąbień. "Produkcia Novesu s výrobným závodom v Spišskej Novej Vsi sa bude koncentrovať na produkty s vyššou pridanou hodnotou a s vyššími požiadavkami klienta na kvalitu a tepelné vlastnosti okna," uviedol investičný riaditeľ Penty Jozef Janov. Ako ďalej povedal, akvizícia Novesu zapadá do koncepcie stratégie budovania najväčšieho producenta okien v strednej a východnej Európe. Po využití synergií medzi poľským výrobcom Okna Rąbień a slovenským Novesom najmä v oblasti spoločného predaja a geografickej expanzie chce Penta pokračovať v ďalších akvizíciách popredných výrobcov v Českej republike a v západnej Európe. "Akvizície v sektore výroby okien a vytvorenie Hasau Group preukazujú, že Penta investuje aj v čase krízy," uviedla spoločnosť vo svojej tlačovej správe. Investičná skupina Penta vstúpila do spišskonovoveského výrobcu plastových okien a dverí už vo februári tohto roka. Penta po prevzatí spoločnosti Noves okná deklarovala, že plánuje investovať v najbližších troch rokoch viac ako 3 mil. eur, zvýšiť výrobné kapacity a prijať ďalších zamestnancov. Kúpa slovenského výrobcu okien je pre Pentu v tomto segmente druhou investíciou. Už v minulom roku prevzala finančná skupina poľského výrobcu plastových a hliníkových okien firmu Okna Rąbień, ktorá koncom roka odhadla svoj obrat za minulý rok na 60 mil. eur a zamestnávala 550 pracovníkov. "Vytvárame nadnárodný holding, kde budeme účinne využívať spoluprácu medzi výrobou a distribučnou sieťou v rámci našich firiem," uviedol ku kúpe Noves-u investičný riaditeľ Penty Jozef Janov. Spišskonovoveská firma Noves okná, s.r.o. vznikla v roku 1993. Spoločnosť vyrába plastové a hliníkové okná i dvere, zimné záhrady, fasádne systémy, nadokenné a predokenné rolety, siete proti hmyzu a bezpečnostné cylindrické vložky. Svoje dodávky zabezpečuje obchodným partnerom priamo, či cez vlastné obchodné kancelárie a partnerské firmy, pričom v súčasnosti má podľa svojej internetovej stránky približne 75 predajných miest. Tržby spoločnosti Noves predstavujú 20 mil. eur, pričom vo firme pracuje 200 zamestnancov. Penta je stredoeurópska investičná skupina založená v roku 1994. Pôsobí v sektoroch private equity a real estate. V oblasti private equity spravuje evergreen fond svojich piatich partnerov, jediných akcionárov spoločnosti. Zameriava sa na buy-out a v menšej miere na start-up investície. Jej portfóliové spoločnosti zamestnávajú viac než 25 tis. pracovníkov a príjmy týchto spoločností za rok 2007 dosiahli 1,3 mld. eur. Penta investuje predovšetkým do oblasti energetiky, leteckej výroby, privátneho bankovníctva, maloobchodu, strojárstva, telekomunikácií, zábavného priemyslu a zdravotníctva. V oblasti real estate začala Penta investovať v roku 2005 a v súčasnosti realizuje dvanásť projektov na Slovensku a v Českej republike. Zameriava sa na segmenty administratívy, maloobchodu a voľno časových aktivít, ako aj na prípravu územia pre nové projekty. Penta pôsobí vo viac než desiatich krajinách Európy a má svoje zastúpenie v Prahe, Bratislave, Moskve, Varšave a Limassole. www.etrend.sk Rusko môže zaviesť voľne plávajúci kurz rubľa už pred rokom 2011 - Petrohrad 6. júna 2009 Ruská centrálna banka plánuje zaviesť voľne plávajúci kurz rubľa ešte pred rokom 2011, čo bol pôvodne uvažovaný dátum. Podmienkou je však dobrá platobná bilancia štátu a finančných tokov. Povedal to dnes prvý zástupca guvernéra centrálnej banky Alexej Uľukajev na okraj Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade. V takom prípade Uľukajev nevylučuje zavedenie plávajúceho kurzu už na budúci rok. Výkyvy kurzu rubľa sa výrazne zvýšili po tom, ako centrálna banka musela v dôsledku prepadu cien ropy na svetových trhoch devalvovať v období november až január ruskú menu oproti košu euro-dolár o 25 %. Medzičasom sa však ceny ropy opäť zvýšili a s nimi aj kurz rubľa. Ruská mena posilnila v piatok (5.6.) oproti doláru na 30,93 RUB/USD, pričom ešte vo februári to bolo 36 RUB/USD. Podľa banky sú výraznejšie výkyvy prvým krokom k zavedeniu voľne plávajúceho kurzu meny. V súčasnosti sa rubeľ môže oproti košu mien pohybovať v pásme od 26 do 41. Informovala o tom agentúra Reuters. TNT Post odmieta vytvorenie kompenzačného fondu pre Slovenskú poštu - Bratislava/Praha 4. júna 2009 TNT Post Slovensko, jeden z alternatívnych poštových doručovateľov, zásadným spôsobom nesúhlasí s návrhom Slovenskej pošty na vytvorenie tzv. kompenzačného fondu, ktorého účelom má byť vykrytie údajných strát spôsobených zabezpečovaním univerzálnej poštovej služby. Spoločnosť zároveň odmieta tvrdenie, že Slovenská pošta z dôvodu otvorenia trhu hybridnej pošty vykázala doteraz stratu vo výške 4 milióny eur (120,5 milióna Sk). "TNT Post prevádzkuje poštu v mnohých európskych krajinách a z našich skúseností jasne vyplýva, že ak je pošta stratovým biznisom, tak jedine z dôvodu zlého hospodárenia. Preto je kompenzačný fond nezmysel," myslí si generálny riaditeľ TNT Post pre strednú a východnú Európu Petr Zháňal. Podľa neho je zároveň nemiestne hovoriť o strate Slovenskej pošty v súvislosti s rozhodnutím Európskej komisie (EK) o uvoľnení poštového trhu v segmente hybridnej pošty. "Obštrukcie, ktoré Slovenská pošta vyvolávala pri schvaľovaní zákona, mali za následok fakt, že aj po uvoľnení trhu hybridnej pošty je monopolným dodávateľom tejto služby. Pokiaľ teda hovorí o strate, je na mieste otázka, ako mohlo ku strate dôjsť, keď portfólio klientov zostalo pre Slovenskú poštu zachované," dodal Zháňal. Reagoval tak na vyjadrenia predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovenskej pošty Libora Chrásta na adresu návrhu novely zákona o poštových službách, ktorý je aktuálne v pripomienkovom konaní. Šéf pošty ho označil za realistický a vyvážený, zároveň však podľa vlastných slov bude presadzovať zriadenie kompenzačného fondu, s ktorým návrh zatiaľ nepočíta. Práve z tohto fondu by sa mali vykrývať straty spôsobené zabezpečovaním univerzálnej poštovej služby spojené s liberalizáciou trhu tzv. hybridných zásielok aj pre alternatívnych doručovateľov, ktoré Chrást od vlaňajšieho októbra doteraz vyčíslil na spomínané 4 milióny eur (120,5 milióna Sk). TASR Spracovatelia starých vozidiel nie sú spokojní s cenami železného šrotu - Michalovce 7. júna 2009 S nízkymi cenami železného šrotu nie sú spokojní spracovatelia starých áut po prvom aj druhom kole šrotovného. "Každý dostal svoje a šrotárom ostali len haldy šrotu a odpadu, s ktorými sa treba vyrovnať a za nízke ceny," uviedol pre TASR Jozef Figeľ, konateľ jedného z tridsiatky autorizovaných pracovísk na Slovensku. Podľa neho však šrotovné nemá s cenami druhotných surovín nič spoločné - tie začali klesať na trhu s komoditou už od augusta minulého roku a tento trend pokračoval to aj v nasledujúcich mesiacoch. Figeľ spresnil, že napríklad železný šrot zlacnel z 36 eurocentov (11 Sk) za kilogram na 16 eurocentov (5 Sk) za kilogram. Viac ako dvojnásobný bol pokles u farebných kovov, napríklad medi z 5 eur (151 Sk) na približne 2 eurá (60 Sk) za kilogram. Podľa Figeľa však malo šrotovné pozitívny vplyv na zamestnanosť. Ich spoločnosť KOV-NZPÚ síce nevytvorila nové pracovné miesta, ale šrotovné zachránilo ich doterajší počet, lebo pred ním uvažovali o prepúšťaní pre nedostatok práce. V dvoch prevádzkach autorizovaného pracoviska - v Michalovciach a Novosade prevzali približne 3700 automobilov, z ktorých zatiaľ spracovali vyše 30 %. Autá najprv zbavujú prevádzkových náplní, potom postupne separujú motory, karosérie, kabeláž, sklá, textílie a molitany. Vytriedené kovy odoberajú huty, napríklad U.S. Steel Košice, Železiarne Podbrezová, či Kovohuty Krompachy. Na recykláciu putujú aj plasty a sklá, najmä bočné. Nevhodné na ďalšie spracovanie sú predné a zadné sklá a sklá potiahnuté fóliou, vysvetlil konateľ. TASR Dávky pre chudobných sa zvýšia nepatrne - ses, Pravda | 3. júna 2009 Iba drobné pridá v tomto roku vláda ľuďom v hmotnej núdzi. Od septembra zvýši dávku pre chudobného osamelo žijúceho občana o dve eurá (63 Sk) mesačne. Vlani mu dávka narástla o 2,66 eura (80 Sk). Podobne obídu aj rodiny s deťmi. Kým vlani si polepšili o 17 až 23 eur (500 až 700 Sk), v tomto roku dostanú pridané len 6 až 11 eur (180 až 331 Sk). "Pri úprave uvedených súm je zohľadnený rast životných nákladov nízkopríjmových domácností podľa údajov Štatistického úradu,“ vysvetľuje ministerstvo, ako došlo k vyšším sumám. Dávka v hmotnej núdzi od septembra nová dnes jednotlivec 60,50 € 58,43 € jednotlivec s dieťaťom (najviac so štyrmi deťmi) 115,10 € 109,54 € dvojica bez detí 105,20 € 101,58 € dvojica s dieťaťom (najviac so štyrmi) 157,60 € 150,04 € jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi 168,20 € 59,34 € dvojica s viac ako štyrmi deťmi 212,30 € 201,16 € príplatok tehotnej žene a rodičovi dieťaťa do jedného roku 13,50 € 12,95 € príplatok pre školopovinné dieťa 17,20 € 16,60 € Ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi pritom pribúda. Kým v marci ich bolo necelých 154–tisíc, v apríli už vyše 159–tisíc. Súvisí to s rastúcou nezamestnanosťou najmä v hladových dolinách Slovenska. Peniaze navyše však dostanú niektorí už skôr. Od júla sa totiž zvyšuje životné minimum. Namiesto dnešných 178,92 € bude hranica odkázanosti pre jedného dospelého predstavovať 185,19 €. To bude mať za následok, že viac ľudí získa nárok na sociálne dávky či kompenzačné príspevky. Aj výška samotných príspevkov nepatrne porastie – na osobnú asistenciu či na prepravu. Životné minimum od júla pre dospelú osobu sa zvýši zo 178,92 € (5 390 Sk) na 185,19 € (5 579 Sk) pre ďalšiu dospelú osobu sa zvýši zo 124,81 € (3 760 Sk) na 129,18 € (3 892 Sk) pre nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa sa zvýši z 81,66 € (2 460 Sk) na 84,52 € (2 546 Sk) Príspevok na bývanie 55,80 €, ak ide o občana v hmotnej núdzi (dnes 52,12 €) 89,20 € ak, ide o občana v hmotnej núdzi a osoby s ním posudzované (dnes 83,32 €) Európske štáty sú na tom vraj tak zle ako Argentína v 2002 - NEW YORK. Mnohé štátne financie európskych krajín sú rovnako rizikové ako argentínske v čase najväčšej finančnej krízy tejto krajiny, pričom stav verejných financií Británie dáva dôvod na "zvlášť veľkú nervozitu," povedal dnes profesor Harvardskej univerzity Niall Fergusson. "Tvrdenia, že krajiny nemôžu zbankrotovať, sú mýtus," uviedol Fergusson v rozhovore pre Bloomberg Television. "Stačí sa pozrieť na históriu Latinskej Ameriky, aby bolo jasné, že to možné je. Ak sa pozriete na dnešnú finančnú pozíciu mnohých európskych štátov, najmä tých východoeurópskych, no aj niektorých na západe Európy, je to práve tak zlé ako v Argentíne v roku 2002," dodal. Najmä Británia Priemerný deficit v eurozóne dosiahne podľa prognóz Európskej komisie tento rok okolo 6,5 % HDP, čo je viac než dvojnásobok limitu stanoveného Európskou úniou v rámci Paktu stability a rastu. A britskú ekonomiku dokonca čaká podľa odhadov jej vlády dvojnásobok spomínaného odhadu EK pre eurozónu. Je to dôsledok enormných záchranných balíčkov pre finančný sektor a prepadu príjmov štátneho rozpočtu z výberu daní. "Británia vyvoláva zvlášť veľkú nervozitu, keďže objem štátnych úverov je na úrovni podobnej USA, no bez rezervnej meny," tvrdí Fergusson. Podľa Londýna dosiahne rozpočtový deficit Británie v súčasnom finančnom roku 175 miliárd libier (201,61 miliardy eur), čo predstavuje 12,4 % HDP. A vláda plánuje vydať dlhopisy za bezprecedentných 220 miliárd libier na vykrytie schodku a podporu bánk. Banky môžu skrachovať O nič lepšie na tom nie sú podľa Fergussona ani niektoré krajiny vo východnej Európe. Napríklad Lotyšsko bude mať podľa dnešných správ agentúry Baltic News Service tento rok rozpočtový deficit okolo 9,2 % HDP. Fergusson kritizuje aj spôsob záchrany bánk, ako v USA tak v Európe, ktoré mali radšej skrachovať, čím by sa celý systém ozdravil, a nie ich zachraňovať za cenu obrovských finančných injekcií. "Držíme týchto dinosaurov pri živote na prístrojoch vo forme masívnych kapitálových injekcií a záruk za úvery vďaka peniazom daňových poplatníkov," povedal Fergusson. To podľa neho iba brzdí vývojový proces, ktorého výsledkom by mal byť vznik nových a kvalitnejších firiem. Informovala o tom agentúra Bloomberg. 2.06.2009 TASR www.sme.sk Počas krízy stúpli najviac platy úradníkom a vojakom - BRATISLAVA. Priemerná hrubá mzda na Slovensku v prvom štvrťroku stúpla medziročne o 4,7 percenta na 710,45 eura (21.403 Sk). Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Po započítaní inflácie sa reálna mzda zvýšila o 1,6 percenta. V poslednom kvartáli vlaňajška priemerný zárobok vzrástol o 4,6 percenta, reálne sa znížil o 0,2 percenta. Najviac sa platy v úvode roka zvýšili vo verejnej správe a v obrane, kde priemerná mzda vzrástla medziročne o 11 percent na 910,91 eura (27.442 Sk). Naopak, najvýraznejší pokles, o 8,5 percenta na 430,01 eura (12.954 Sk), zaznamenali platy pracovníkov v ubytovacích a stravovacích službách. Najvyššiu mzdu poberali zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia, ich priemerný plat bol v prvom kvartáli 1523,22 eura (45.889 Sk). Nezamestnanosť v úvode roka vzrástla Miera nezamestnanosti na Slovensku sa v prvom štvrťroku tohto roka zvýšila na 10,5 percenta. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. V poslednom kvartáli vlaňajška sa podiel ľudí bez práce ešte znížil na dlhoročné minimum 8,7 percenta. Počet nezamestnaných sa v prvom štvrťroku zvýšil na 281.000 ľudí v porovnaní so 234.400 osobami v poslednom kvartáli 2008. Zamestnanosť od januára do konca marca klesla, a to na 2,39 milióna ľudí z 2,47 milióna zamestnaných v závere minulého roka. Pre krízu sa naďalej prepúšťa Podľa odlišnej metodiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny miera nezamestnanosti ku koncu marca po zhruba dva a pol roku opäť vzrástla nad desať percent. V apríli pre prepúšťanie v dôsledku hospodárskej krízy sa ďalej zvýšila, a to na trojročné maximum 10,92 percenta. Ďalšie tisícky pracovných miest sú podľa vlády ohrozené. Rozdiely v údajoch medzi Štatistickým úradom a úradmi práce vyplývajú z odlišných spôsobov stanovenia počtu nezamestnaných. Prieskumy štatistikov sú založené na vybranej vzorke bez ohľadu na to, či sú osoby bez práce registrované. Úrady práce vychádzajú z počtu registrovaných nezamestnaných, ktorí sú navyše v danom období schopní nastúpiť do zamestnania. streda 3. 6. 2009 ČTK 2009 www.sme.sk Všetci kradnú. Ale hrozne - Úspešnosť kynoženia korupcie úzko súvisí s neformálnou úctou k pravidlám [1.6.2009, TREND / Martin Jaroš, Ivan Haluza, Martin Jesný, Kristian Slovák] Korupcia na Slovensku existovala za každej vlády. No to, čo sa deje teraz, je donebavolajúce. Natrčené dlane skorumpovaných úradníkov, ktorí nemajú strach zo spravodlivosti, sú všade. A sú čoraz drzejší. Dakedy sa úplatky žiadali pošepky a ešte cez sprostredkovateľov. Teraz nahlas a bez ostýchavosti. Takéto a podobné ponosy počúva TREND od podnikateľov. Hovoria potichu. Mimo diktafónov. Nikto nechce byť ten hrdina, ktorý prvý zapíska na píšťalku a ukáže prstom. Firma sa rozhodla investovať do výstavby veterných parkov. Je to zaujímavý biznis. Vietor ženie vrtule sám a vyrába elektrinu, ktorú štát vykupuje za garantované ceny. No predtým musel investor urobiť náročné analýzy, vypracovať projekt, dohodnúť dodávateľov... Tento druh podnikania je prísne regulovaný – keby veterných elektrární bolo priveľa, nárazové zmeny počasia by spôsobovali neželané výkyvy v sieti. A tak firma musela ísť po povolenie na štátnu Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu. Kde jej bolo povedané, že nebude problém, ak priberie do partie spoluinvestora. So správnym politickým krytím. Pri iných obnoviteľných zdrojoch, napríklad pri biomase, takíto spolupodnikatelia z úradníckych zásuviek nevyskakujú, pretože po zisk si tam nestačí len chodiť, ale treba naň pracovať. Trebárs zháňať surovinu do kotlov. Spomínaná spoločnosť sa rozhodla votrelca do akcionárskej štruktúry nepustiť. Radšej vyčkáva, či sa nezmení vláda a s ňou korupčné chúťky. Či namiesto pokútneho licencovania neprídu transparentné súťaže. Zatiaľ to nehorí a robia sa len úvodné pytačky. Povolenia na veterné parky sa nevydávajú a zdá sa, že odpor všetkých záujemcov k čudným móresom je jednoliaty. No stále je riziko, že spôsoby sa nezmenia a povolenky sa minú. Principiálni investori môžu zostať mimo hry. No ich súčasná principiálnosť je čiastočná. Odmietajú korumpovať – nechcú odovzdať časť zisku kamarátovi správneho politika. Ale nechcú ani prehovoriť nahlas. Mlčanie Nanucovanie neželaných partnerov, ktorí by si len chodili po podiel na zisku, patrí medzi novinky v neetickom správaní úradníkov. No renesanciu zažívajú podľa anonymných vyjadrení i bežné kufríky s peniazmi. Verejnosť sa o takejto korupcii nedozvie. Dozvie sa o vrchole ľadovca v podobe medializovaných prípadov manipulácie s tendrami či čudných obchodov. Vylúčenie nepohodlných hráčov v prípade obstarávania elektronického mýta postavilo do pozoru i strážcov eurofondov v Bruseli. Nákupy sanitiek pre štátnu záchranku sú také okaté, že TREND informoval o víťazovi skôr, ako sa otvorili obálky. Nástenkový tender stál miesto ministra, no jeho nástupca ďalej vyhlasoval, že zákon porušený nebol. Pri obchode s emisnými kvótami sa vládni úradníci bránia prezradeniu už i ostentatívnym porušovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Spomínaná energetická firma, ktorá sa TRENDU posťažovala na novú formu korupcie, čelí dileme ako vystrihnutej z učebnice teórie hier. Buď prijme neoptimálne podmienky, alebo nedostane licenciu. Tretia možnosť – odmietnuť nadiktované pravidlá a verejne odhaliť korupčníka – ju môže odstaviť od akýchkoľvek kontraktov, licencií či štátnej pomoci v budúcnosti. Mnohí nádejní investori, ktorí reagujú na privítanie natrčenou dlaňou pragmaticky – odchodom, projekt umiestnia inde. Aj v podstatne priaznivejšej spoločenskej atmosfére by nebolo jednoduché brániť sa. No okrem odchodu či vzdania sa biznisu im často iné neostáva. Náklady korupcie, obzvlášť v odvetviach s nižšími maržami, hrozia zosunom do červených čísiel, upozorňuje riaditeľ oddelenia forenzných služieb v poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) Jan Vylita. „Prehovoriť nahlas môže vyjsť osamoteného hrdinu veľmi draho, a to aj vtedy, keď si vymetenie korupcie želajú všetci,“ povedal TRENDU profesor Columbia University Raymond Fisman. Dlhodobo sa venuje výskumu korupcie vo svete a minulý rok vydal na tú tému knižku Economic Gangsters. Jeho spoluautor Edward Miguel z univerzity v Berkeley dodal, že prvý, čo zapíska na poplach a ukáže prstom, môže prísť nielen k vylúčeniu z budúcich tendrov, ale i k fyzickej ujme. Fyzické násilie voči hrdinom sa na Slovensku až tak nenosí, ale o to viac sa nosia žaloby na ochranu osobnosti. „Doba je taká. Predseda vlády napríklad vyhráva súdne spory a súčasne tvrdí, že Slovensko nie je právny štát. Tým dáva jasne najavo, ako by skončil napríklad kritik vládneho tendra,“ hovorí Eugen Jurzyca, šéf mimovládneho think-tanku Ineko. A pýta sa, či sa dá veriť, že by sa takého človeka zastali súdy, ombudsman alebo nebodaj sám prezident. Veriť sa tomu, aspoň v prípade súdov, nedá. Vyplýva to z prieskumov Eurobarometer. Kým priemerne v EÚ je spoločnosť v otázke dôvery v spravodlivosť justície rozdelená na polovice, na Slovensku dlhodobo verí súdom zhruba tridsať percent obyvateľstva. Neveria im dve tretiny. Rovnako dve tretiny v prieskumoch tvrdia, že by si v súdnictve zmenu k lepšiemu želali. No jediná zmena, ktorej sa im v súčasnosti dostáva, je zamýšľaný presun vládcu justície z ministerského kresla na post šéfa Najvyššieho súdu SR. A rušenie Špeciálneho súdu, ktorý sa venoval práve korupcii. Vnímanie... Bývalý starosta Bogoty Antanas Mockus zmenil obyvateľstvo. Naučil ho šoférovať zodpovedne, šetriť energiou, znížil závažnú kriminalitu. Aký veľký problém s korupciou Slovensko má? Existuje viacero náznakov. Transparency International zostavuje index vnímania korupcie, v ktorom Slovensko pravidelne končí v šiestej desiatke spomedzi takmer dvesto hodnotených krajín. Nechytá sa na najlepšie umiestnenú Škandináviu, ale zasa nie je na tom tak zle ako skorumpované režimy subsaharskej Afriky. No podobne ako pri dôvere v súdnictvo nebadať ambíciu prestať prešľapovať na mieste a zlepšiť atmosféru v štáte. Kým niektoré prieskumy naznačujú stagnáciu, iné hovoria o zhoršovaní. Nielen anonymné spovede frustrovaných manažérov, ktorí tvrdia, že také zlé to ešte nebolo. Niečo naznačuje i minulotýždňový TREND barometer, kde takmer polovica respondentov povedala, že korupčné prostredie sa výrazne zhoršuje. A svoje si vypočula i Nemecko-slovenská priemyselná a obchodná komora. Spomedzi kritérií na hodnotenie investičnej lokality nemeckí investori v súčasnosti najhoršie hodnotia transparentnosť pri verejnom obstarávaní. Výrazne sa ponosujú na nedostatočný boj proti korupcii. Táto nespokojnosť rastie kontinuálne niekoľko rokov, ako vyplýva z prieskumu, ktorý komora každoročne robí. I v komunikácii s ňou TREND narazil na spomínaný problém chýbajúcich hrdinov. O konkrétnych prípadoch korupcie a netransparentnosti sa nechceli v komore rozprávať, „keďže by to mohlo zhoršiť rokovacie pozície jednotlivých firiem“. Hoci i táto odpoveď je veľavravná. Vnímanie korupcie všade naokolo bez priznania vlastnej participácie sa ukazuje v globálnom prieskume, ktorý každé dva roky robí PwC. K skúsenosti s korupciou sa v dotazníkoch z roku 2007 priznalo 13 tuzemských percent firiem. Naproti tomu 36 percent manažérov vyhlásilo, že majú pocit, že pre úplatok zo strany konkurenta prišli o zákazku. V pripravovanom tohtoročnom prieskume možno očakávať korekciu odpovedí manažérov. Aj keď 48 percent slovenských respondentov pred dvoma rokmi vyhlásilo, že neočakávajú v najbližšom čase kontakt s korupciou. Napriek viacerým úpravám legislatívy dáva PwC vynucovanie úplatkov zo strany štátnych úradníkov na prvé miesto faktorov, ktoré budú v tomto roku zvyšovať v strednej Európe riziko v podnikaní. Opiera sa o až nečakané intenzívne presvedčenie západných manažérov, že bez úplatkov a využívania rôznych „známych“ sa na trhoch strednej a východnej Európy ani nedá robiť biznis. Korupčná atmosféra v regióne má byť dokonca horšia ako v Afrike. ... a realita Ako je možné, že v pomerne vyspelom štáte, ktorý je súčasť EÚ, sa dokáže za pár rokov zvýšiť pocit zhoršovania korupčného prostredia? Je to najmä o prostredí a signáloch, ktoré vláda a verejná správa vysielajú smerom k firmám, hovorí J. Vylita. Konkrétne to ilustruje rušením Špeciálneho súdu. „Je len relatívne málo príbehov o úspešnom ťažení proti korupcii, ale, bohužiaľ, veľa prípadov krajín, ktoré do korupcie zostúpili,“ tvrdí R. Fisman. Môže sa to stať v prostredí, kde nefungujú aktívne inštitúty občianskej spoločnosti, ako sú napríklad médiá. Čím narazil na slovenský problém. Médiá, ale i tretí sektor boli súčasnou mocou v očiach verejnosti postavené do pozície zaujatých. No zdanie môže klamať, upozorňuje E. Miguel. Čím je spoločnosť aktívnejšia a čím viac sa informuje o prešľapoch, tým viac sa môže zdať, že korupcia sa zvyšuje. „A pritom len zvýšená ostražitosť odhaľuje korupciu, ktorá existovala i predtým,“ tvrdí. Takýto omyl nemusí byť podľa neho nutne na škodu. Všeobecný pocit, že sa situácia zhoršuje, môže vyvolať tlak na prijímanie potrebných opatrení. R. Fisman a E. Miguel upozorňujú, že reči nič nestoja. A s týmto vedomím treba čítať všetky korupčné indexy postavené na dotazníkoch. Otázka je, ako sa dá skutočná korupcia odmerať. Dvojica amerických ekonómov sa o to pokúsila sledovaním toho, ako sa pri politických turbulenciách vyvíjajú ceny akcií firiem, ktoré sú podozrivé z konexií s režimom. Lenže Slovensko prakticky nemá kapitálový trh. „Čo tak skúsiť počítať luxusné limuzíny štátnych úradníkov, ktorí si ich z legálneho príjmu nemohli dovoliť?“ skúša navrhnúť E. Miguel. Tak to funguje v Keni, kde sa meradlom korupcie stali mercedesy. Kalifornský ekonóm TRENDU odpovedal ešte predtým, ako noviny vyfotili Jána Slotu v luxusnom mercedese... Otázka kultúry Vysoké preferencie politikov spájaných s netransparentnosťou či priamo s korupciou svedčia o tom, že nízka citlivosť k takýmto praktikám môže byť národu vlastná. A v takom prípade sa môžu pokusy o zefektívnenie súdnictva či tvrdšie tresty minúť účinkom. Tak ako PwC robieva prieskumy medzi manažérmi, ďalšia poradenská firma – Ernst & Young – sa obracia priamo na zamestnancov. V čerstvom prieskume vyšlo, že polovica slovenských respondentov považuje isté neetické podnikateľské správanie za prijateľné, ak to firme pomôže prežiť ekonomickú krízu. Štvrtine ľudí by neprekážalo, keby ich zamestnávateľ získal zákazku pomocou úplatku. Podobne nelichotivé, či dokonca horšie, výsledky sa zistili i v ďalších európskych štátoch. „Zamestnanci firiem pôsobiacich v Európe sa k prejavom neetického správania stavajú s nebezpečnou toleranciou,“ hovorí Stan Jakubek, vedúci partner slovenského zastúpenia Ernst & Young. V krajinách, kde sa korupcii nedarí, je to aj o kultúre. Na prirodzené vnímanie, že niektoré veci sa jednoducho nerobia, upozorňujú R. Fisman a E. Miguel. Ilustrujú to na príklade parkovania v New Yorku. Pracovníci OSN dostávali pokutové bloky za nesprávne parkovanie, ale vďaka imunite ich nemuseli zaplatiť. Mestská polícia všetky prešľapy podrobne evidovala, čím poskytla cenný materiál na ekonomické štúdium. A ukázalo sa, že kultúra a korupcia navzájom súvisia. Diplomati zo štátov s nízkou mierou korupcie rešpektovali pravidlá. Buď neparkovali na zakázaných miestach, alebo sa v prípade prešľapu nezdráhali pokutu zaplatiť. Slovenská misia pri OSN sa neporiadnosťou umiestnila v strede poľa. Spolu s Francúzskom, Chorvátskom či Demokratickou republikou Kongo. Dá sa kultúra zmeniť? R. Fisman a E. Miguel poukazujú na svetlý príklad z kolumbijského hlavného mesta Bogota. Jeho starosta Antanas Mockus v 90. rokoch minulého storočia naučil neporiadnych vodičov dodržiavať pravidlá tak, že na najrušnejšie križovatky postavil mímov, ktorí zosmiešňovali neporiadnych účastníkov cestnej premávky. To zabralo lepšie ako hrozby pokút. Otázka lídra Príklad starostu, ktorý pochopil mentalitu „poddaných“ a neraz vtipnými opatreniami vrátil do ulíc Bogoty zákon a poriadok, je ojedinelý. „Aj v najskazenejších miestach existuje všeobecná túžba ľudí po zmene. No na zreformovanie kultúry potrebujete inšpirovaného a inšpirujúceho lídra,“ hovorí R. Fisman. No jeho spoluautor dáva i opačný príklad. Pripomína éru Vladimíra Mečiara. Keď podľa E. Miguela líder robí tajnosti, uchyľuje sa k násiliu a korupcii a netrestá iných, ktorí sa správajú rovnako, môže to mať veľmi negatívne dosahy. „Rozmýšľam, či pretrvávajúca korupcia na Slovensku nemôže byť aspoň čiastočne výsledkom korupčnej kultúry, ktorá prišla v kľúčovom momente prechodu od komunizmu k demokracii,“ hovorí. V otázke lídra nabáda na opatrnosť aj E. Jurzyca. Dokonca oddané vyčkávanie považuje za škodlivé. Najväčšiu prekážku vidí v tom, že ľudia, ktorí sú na správnej strane, namiesto vysvetľovania „nevedomým“ požadujú príchod spasiteľa. Človeka, ktorý by sám zmenil spoločnosť od koreňov. „Je to alibizmus, možno aj lenivosť,“ tvrdí. A obáva sa, že bez prekonania tejto pohodlnosti sa Slovensko ďaleko nepohne. Volič sa podľa jeho slov nespráva vždy racionálne, nemá vždy pravdu, nie je vždy čestný a riešenie nie je vždy v politikoch. www.etrend.sk Euro je voči doláru najsilnejšie v tomto roku - Frankfurt nad Mohanom 29. mája 2009 Euro pokračuje v posilňovaní a dočasne jeho kurz voči doláru dnes vyskočil až na 1,4151 USD/EUR, čo bolo najviac v tomto roku. Experti zdôvodňujú nárast kurzu nad 1,41 USD/EUR správami o blížiacom sa bankrote najväčšej americkej automobilky General Motors (GM). Neskôr spoločná európska mena stratila časť svojich ziskov a obchodovala sa za 1,4143 USD. Európska centrálna banka (ECB) napoludnie stanovila referenčný kurz na 1,4098 (vo štvrtok: 1,3856) USD/EUR. Dolár teda stál 0,7093 (0,7217) eura. "Investori na devízovom trhu pred koncom týždňa sledujú aj posledné správy týkajúce sa vyhlásenia platobnej neschopnosti amerického koncernu General Motors," vysvetľuje dnešné kurzové zisky eura voči doláru devízový expert HSH Nordbank Cyrus de la Rubia. Osud bývalej najväčšej svetovej automobilky má veľký symbolický význam. Hroziaci bankrot GM vedie k tomu, že mnoho investorov začína pochybovať o sile najväčšej svetovej ekonomiky, čo má samozrejme negatívny vplyv na dolár. De la Rubia tvrdí, že skok nad úroveň 1,40 USD/EUR odráža fundamenty. Na krátky čas môže euro v najbližších dňoch klesnúť aj pod túto hranicu. Experti však tvrdia, že v strednodobom horizonte sa udrží nad ňou. Informovala o tom agentúra DPA. TASR JAVYS a ČEZ podpísali dohodu o vzniku spoločného podniku - Praha 29. mája 2009 Slovenská Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) a český energetický gigant ČEZ dnes v Prahe podpísali akcionársku dohodu o vzniku nového spoločného podniku, ktorý postaví novú jadrovú elektráreň v lokalite Jaslovské Bohunice. V prítomnosti premiérov ČR a SR Jana Fischera a Roberta Fica dohodu podpísali generálny riaditeľ JAVYS Ján Valko a generálny riaditeľ ČEZ Martin Roman. Nová jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach by mala byť dokončená až v roku 2020. Zatiaľ nie sú známe ani jej výkonové parametre, technológia a ani cena. Tie by mala spresniť až tzv. štúdia realizovateľnosti v roku 2010. Nová elektráreň využije aj existujúcu logistiku v lokalite. Podľa šéfa ČEZ Martina Romana projekt nie je limitovaný tým, koľko finančných prostriedkov si vyžiada, ale kapacitou lokality, napríklad aj z hľadiska dostupného objemu chladiacej vody. "To sú tie limity, ktoré rozhodnú o tom, aká veľkosť blokov sa tam postaví," dodal. Doteraz boli náklady na výstavbu nového jadrového zdroja v SR odhadované na 4 až 6 miliárd eur (120,5 až 180,76 miliardy Sk), skôr sa objavovala aj nižšia suma 3,3 miliardy eur (99,42 miliardy Sk). Na pôde 4. Európskeho jadrového fóra v Prahe bolo dnes podpísané aj česko-slovenské memorandum o porozumení a spolupráci v oblasti jadrovej energetiky, ktoré sa týka nielen Jaslovských Bohuníc, ale aj dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce. Memorandum signovali minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek a minister priemyslu a obchodu ČR Vladimír Tošovský. "Urobili sme teraz krok, ktorý možno nevyzerá až tak vážne, aký v skutočnosti je, pretože podpísanie dohody medzi dvoma významnými energetickými subjektmi je dôkazom toho, že sme schopní napĺňať veľmi konkrétnym obsahom aj to, prečo sme tak bojovali za Jadrové fórum, aj to, za čo sme tak veľmi bojovali v súvislosti s jadrovou energiou vo všeobecnosti," zdôraznil predseda vlády SR Robert Fico a pripomenul, že súhlas s uzatvorením dvoch fungujúcich a bezpečných blokov v Jaslovských Bohuniciach bol hrubou politickou chybou vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. "Teplo a svetlo je pre nás dôležitejšie ako zima, chlad a tma," podčiarkol Fico a pripustil, že v krajnom prípade energetickej núdze, aká nastala v januári po výpadku dodávky ruského zemného plynu, by vláda SR mohla opäť zvážiť spustenie odstavených blokov v Jaslovských Bohuniciach. "Nemôžem to do budúcnosti vylúčiť, aby sa niečo podobné objavilo a ohrozovalo to energetickú bezpečnosť SR," povedal. "Je symbolické, že ste boli svedkami podpísania dohody medzi českým ČEZ a slovenským JAVYS práve na pozadí prebiehajúceho 4. Európskeho jadrového fóra. Tá zmluva totiž vo svojej konkrétnosti vyjadruje to, o čom sa hovorilo na predchádzajúcich a bude sa hovoriť aj na tomto fóre vo všeobecnosti. Tá zmluva pretavuje vízie, stratégie a úvahy, eseje, vedecké a výskumné správy do konkrétnej podoby jasne definovanej spolupráce," uviedol po podpísaní český premiér Jan Fischer s tým, že výstavba nových blokov prinesie výrobu lacnej, bezpečnej a bezemisnej elektriny. Postup pri založení spoločného podniku schválila slovenská vláda 27. mája. Návrh akcionárskej zmluvy sa pripravoval už od decembra 2008 na základe vládneho uznesenia. V spoločnom podniku by mala mať a. s. JAVYS respektíve slovenský štát majoritu 51 %. Predseda slovenskej vlády ako aj generálny riaditeľ JAVYS odmietli kritiku, že dohoda so spoločnosťou ČEZ bez predchádzajúceho výberového konania znamená porušenie legislatívy. "Postupovali sme v súlade s platným právom," podčiarkol premiér Fico. "Čo sa týka výberu partnera projektu, ČEZ, výber bol zrealizovaný v rámci platnej legislatívy. Výber partnera nie je verejným obstarávaním, nič sa nekupuje, za nič sa neplatí. Všetky tendre, ktoré budú súvisieť s nákupom technológie a výstavbou jadrovej elektrárne, budú zrealizované štandardným spôsobom, na báze tendrov, ktoré sa štandardne uplatňujú v rámci EÚ," zdôraznil Valko. TASR Najstaršia magnezitárska rotačná pec na svete funguje v Hačave dodnes - Hačava 31. mája 2009 Presne 100 rokov vyrába materiál pre oceliarsky priemysel rotačná pec v závode Intocast Hačava v okrese Rimavská Sobota. V čase svojho vzniku v roku 1909 to bola prvá magnezitárska rotačná pec na svete. Vedenie fabriky si v týchto dňoch spoločne so zamestnancami závodu pripomenuli túto udalosť odhalením pamätnej tabule na budove v susedstve pece. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Intocast Slovakia, a. s., Eduarda Dlugoscha pec postavili vtedajší majitelia na základe projektu dánskej firmy Schmidt. Táto firma existuje v Kodani dodnes. Rotačná pec na pálenie magnezitu bola prvá svojho druhu na svete. Bola 43 metrov dlhá a jej kapacita predstavovala 20.000 ton vypáleného magnezitu ročne. Výhodou takejto pece oproti vtedy všeobecne používaným šachtovým peciam bola jej vysoká produkcia a najmä odbremenenie obsluhy od ťažkej práce ručného ťahania materiálu. Vykurovaná bola uhoľným prachom pripravovaným v mlyne. V čase konjunktúry v roku 1913 vyrobili v závode na rotačnej peci a na štyroch šachtových peciach dohromady až 33.000 ton magnezitu. Pec fungovala až do roku 1981. Jej funkciu obnovil až po viac ako dvoch desaťročiach nový majiteľ, nemecká spoločnosť Intocast AG, ktorá odkúpila hačavskú magnezitku po 2,5 roka trvajúcom konkurze. Súčasťou postupného revitalizačného plánu bola aj rekonštrukcia prvej rotačnej pece. Obnovu zrealizovali v rokoch 2003-2004 za 2,3 milióna eur (70 miliónov Sk). V súčasnosti pec vypaľuje magnezitový slinok používaný najmä pri výrobe žiaruvzdorných látok a stavív. TASR Rakúska firma Wittur otvorila v Krupine dcérsku spoločnosť - Krupina 29. mája 2009 - Rakúska strojárska firma Wittur GmbH dnes v Krupine oficiálne otvorila svoju dcérsku spoločnosť Wittur, s.r.o., Krupina. Stalo sa tak po začatí výstavby v máji 2008 a po úspešnom nábehu výroby začiatkom januára 2009. Zamestnáva zatiaľ 88 ľudí a do vybudovania firmy v Krupine investovala približne 5 miliónov eur (150,63 milióna Sk). Na výrobnej ploche asi 5000 štvorcových metrov vyrába spoločnosť v Krupine štandardné systémové prvky pre výťahy. Tieto dôležité komponenty zabezpečujú pohodlnú a bezpečnú prevádzku výťahov. Výrobné haly by malo ročne opustiť niekoľko desiatok tisíc týchto systémových prvkov v osvedčenej kvalite a s presnými dodacími termínmi, ktoré budú distribuované do celého sveta, informovala Elena Kyselová z Wittur Krupina. Spoločnosť Wittur GmbH so sídlom v Scheibbse, s 50-ročnou históriou, v súčasnosti pôsobí v 21 krajinách, pričom výrobné prevádzky má v 9 krajinách. Vyvíja a vyrába výťahové komponenty pre svetový trh, na ktorom jej podiel v bezpečnostných komponentoch je 10 %. Takmer celú produkciu exportuje. Wittur vznikla v roku 1968 ako maloobchodná firma ponúkajúca talianske výťahové dvere. Postupne sa skupina rozrástla na jedného z vedúcich nezávislých dodávateľov komponentov pre výťahový priemysel. Hlavnými výrobkami spoločnosti sú dvere, bezpečnostné komponenty, automatické pohony, kabíny, závesné mechanizmy, vyvažovacie konštrukcie a hydraulické pohony. Komponenty pre výťahy sú zabudované do výťahov obytných budov, ale aj do výťahov tých najvyšších a najzaujímavejších budov na svete. Napríklad v televíznej veži Ostankino v Moskve vysokej 540 metrov, vo vežiach Petronas Towers v Malajzii vysokých 450 metrov, vo vežiach známeho kostola Sagrada Familia v Barcelone alebo v Olympijskom štadióne v čínskom Pekingu. TASR Počiatek sa stal prvým podpredsedom Rady guvernérov EBRD - 31.5.2009, SITA] BRATISLAVA 31. mája (SITA) - Minister financií SR Ján Počiatek sa stal jedným z dvoch prvých podpredsedov Rady guvernérov Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Ako ďalej informoval rezort financií, na túto pozíciu sa mu podarilo dostať ako vôbec prvému slovenskému ministrovi financií v histórii. Pozíciu prevzal po skončení Výročného zasadnutia EBRD v Londýne 16. mája tohto roku a zastávať ju bude do 15. mája 2010 do skončenia Výročného zasadnutia EBRD v chorvátskom Záhrebe. Napriek tomu, že má pozícia prvého podpredsedu Rady guvernérov EBRD predovšetkým čestný charakter, banka ju podľa ministerstva financií považuje za dôležitú z procedurálneho hľadiska. "Kľúčová bude aj pre nasledujúce pôsobenie Slovenska, keďže sa banka chystá schváliť novú stratégiu na roky 2011 až 2015. Slovensko sa pritom usiluje o posilnenie orientácie banky na podporu spolupráce vyspelých transformovaných ekonomík a tiež o zvýšenie vplyvu krajín EÚ-10 na profilovaní a riadení banky. Výročné zasadnutie Rady guvernérov EBRD v roku 2010 sa navyše uskutoční v Chorvátsku, ktoré patrí do našej konštituencie," uvádza rezort financií. EBRD je medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorej poslaním je pomoc krajinám strednej a východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu hlásiacich sa k demokracii a pluralizmu pri rozvíjaní trhovo orientovaných hospodárstiev. Akcionármi banky je 61 krajín, vrátane 30 prijímateľských, samostatný vklad má Európske spoločenstvo a Európska investičná banka. www.etrend.sk Svetová banka sa obáva nepokojov po celom svete - WASHINGTON. Prezident Svetovej banky (SB) Robert Zoellick varoval politikov, že fiškálne stimuly sú nedostatočné na to, aby spôsobili obrat v reálnej ekonomike. Tiež sa obáva, že nárast nezamestnanosti môže spôsobiť nepokoje po celom svete. "Aj keď stimuly dali určitý impulz, je to niečo ako omámenie cukrom, pokiaľ sa nám nakoniec nepodarí obnoviť fungovanie úverového systému," povedal Zoellick v piatok pre Bloomberg Television. "Zvýšenie nezamestnanosti bude zrejme najhorľavejším politickým problémom." Zoellickova opatrnosť kontrastuje s názorom ekonómov, ktorí zvyšujú svoje prognózy pre pomerne slušnú konjunktúru v Indii a Číne, kde stimuly zaúčinkovali. Najväčšie rozvíjajúce sa ekonomiky zvýšili výdavky a znížili dane, Tieto opatrenia zodpovedajú 2 % z ich celkového hrubého domáceho produktu (HDP). Zoellick dodal, že dolár ešte dlho zostane hlavnou rezervnou menou. Upozornil na fakt, že investori počas najhorších fáz krízy hľadali v dolári bezpečný prístav. Informovala o tom agentúra Bloomberg. TASR sobota 30. 5. 2009 Predať byt s hypotékou sa dá ľahko - Ako zvládnuť krízu. Najjednoduchší, najrýchlejší a najlacnejší spôsob je previesť dlh na iného dlžníka. Ak ste si kúpili byt na hypotéku a chceli by ste sa ho zbaviť ešte pred splatením, máte niekoľko možností. Banky hovoria, že najjednoduchšie, najrýchlejšie a najlacnejšie je previesť dlh na inú osobu. Najčastejším dôvodom, prečo ľudia predávajú nehnuteľnosť zaťaženú hypotékou, je ich vôľa vymeniť menšiu za väčšiu. Ako vybaviť prevzatie dlhu predložiť banke aktuálny list vlastníctva, občiansky preukaz a údaje o novom dlžníkovi Ako vybaviť nahradenie nehnuteľnosti predložiť list vlastníctva a znalecký posudok zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť po výmaze pôvodného záložného práva kataster zašle klientovi nový list vlastníctva Ako vybaviť predaj a predčasné splatenie predávajúci s kupujúcim do kúpnej zmluvy zapracujú podmienku, že kúpna cena alebo jej časť budú poukázané na evidenčný bankový účet z tohto účtu si banka zinkasuje dlžnú sumu a vystaví potvrdenie o uvoľnení záložného práva pre kataster Prevod dlhu Pri prevzatí dlhu ide o to, že pôvodný vlastník si nájde kupca svojej terajšej nehnuteľnosti a požiada banku o súhlas s predajom založenej nehnuteľnosti a o zmenu zmluvných podmienok. Novým dlžníkom sa stáva budúci kupujúci. "Podmienkou je, že budúci dlžník musí preukázať dostatočný príjem na splácanie úveru,“ upozorňuje Alena Walterová z VÚB banky. Kupujúci preberá dlh s rovnakými podmienkami - úrokovou sadzbou, lehotou splatnosti a zabezpečením. Môže však požiadať o zmenu lehoty. "Banka posudzuje bonitu nového vlastníka z hľadiska zostávajúceho dlhu,“ vysvetľuje Boris Gandel z Tatra banky. Výhodou je, že banky si za toto riešenie pýtajú zväčša len poplatok za zmenu zmluvných podmienok. Podľa Jany Šlachtičovej z Hypocentra sa tieto poplatky v bankách pohybujú od 33,19 do 165,97 eura. Kupujúci tak ušetrí na poplatku za poskytnutie úveru. Podľa Walterovej môže byť nevýhodou tejto možnosti to, že kupujúci má lepšiu bonitu ako predávajúci a prevziať dlh s pôvodnými podmienkami pre neho nemusí byť zaujímavé. Nahradenie nehnuteľnosti Ak sa vám nebude dariť nájsť vhodného kupca aj s vaším dlhom, môžete nehnuteľnosť dlhu zbaviť. Tým spôsobom, že z nej ťarchu prenesiete na inú, pre banku akceptovateľnú, nehnuteľnosť. Netreba zabúdať na to, že dnes banky pod vplyvom krízy nedávajú úver na sto percent hodnoty založenej nehnuteľnosti, ale len na 70 až 95 percent. Nová nehnuteľnosť, na ktorú prenášate záložné právo, tak pravdepodobne bude musieť byť hodnotnejšia ako stará. Toto riešenie je vhodné najmä pre tých, ktorí chcú pokračovať v splácaní existujúceho úveru. "Čo je zaujímavé najmä pre klientov so starým štátnym príspevkom,“ poznamenala Walterová. Ďalšia nehnuteľnosť pritom nemusí patriť vám, môžete použiť napríklad aj rodičovský dom. "V tomto prípade čakajú klienta poplatky za znalecký posudok, ktoré sa pohybujú od sto eur, poplatok za zmenu zmluvných podmienok kvôli zmene zabezpečenia od 33,19 do 165,97 eura a poplatok za kolok k návrhu na vklad záložného práva v hodnote 66 eur, prípadne pri zrýchlenom konaní 265,50 eura,“ vymenúva Šlachtičová. Predčasné splatenie Poslednou možnosťou je predať byt s hypotékou a z utŕžených peňazí úver predčasne splatiť. Alebo sa váš úver splatí z úveru, ktorý dostane kupujúci vašej nehnuteľnosti, ozrejmuje Štefan Frimmer zo Slovenskej sporiteľne. "V prípade, že klient žiada o predčasné splatenie úveru v čase ukončenia fixácie úrokovej sadzby, neplatí žiadne poplatky,“ hovorí Gandel. Ak teda máte viacročnú fixáciu, mali by ste si hľadanie potenciálneho kupca dobre načasovať. V čase mimo ukončenia fixácie úrokovej sadzby klient zvyčajne platí poplatok za zmenu zmluvných podmienok a určité percento z nesplatenej istiny. Ak máte úver so štátnym príspevkom pre mladých, môžete pri predčasnom splatení o štátnu dotáciu prísť. Vtedy, keď predčasne splatíte splatí úver so štátnym príspevkom skôr, ako uplynú štyri roky od jeho poskytnutia. "Klient je potom povinný banke vrátiť štátny príspevok v celkovej výške za obdobie od prvej splátky do poslednej,“ upozorňuje Walterová. Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká aj vtedy, ak klient prevedie hypotéku na inú, nie jemu blízku osobu, ktorými sú rodinní príslušníci. Okrem toho aj nový dlžník musí spĺňať podmienky nároku na štátny príspevok pre mladých. Prefinancovanie Keďže hypotéky od minulého roka mierne zlacneli, vplyvom snahy Európskej centrálnej banky cez znižovanie kľúčových sadzieb pomôcť ekonomikám v kríze, môže stáť za úvahu aj prefinancovanie úveru novým úverom. Starý úver by ste ním splatili a uvoľnili svoju nehnuteľnosť na predaj. Oplatí sa to v prípade, že by ste na novom úvere získali výhodnejšie podmienky. Môžete si zároveň nanovo zvoliť parametre nového úveru, ako sú dĺžka splatnosti, doba fixácie či poistenie, hovorí Tereza Copláková z ČSOB banky. Nevýhodou sú náklady spojené s poskytnutím úveru. 29.05.2009 Lubomíra Raková www.hnonline.sk Putin sa snaží vyvážiť Západ Východom - Rusko podniká mohutnú diverzifikačnú ofenzívu – smerom od Európy [25.5.2009, TREND / Adrian Peter Pressburg] V čase, keď sa zástupcovia štátov a energetických spoločností EÚ usilujú o diverzifikovanie zásobovania energonosičmi a posilnenie energetickej bezpečnosti, podniká i Rusko vyvažovacie opatrenia. Svedčí o tom cesta premiéra Vladimira Putina do Japonska, aby tam upevnil bilaterálne hospodárske väzby a postavenie Ruska v ázijsko-pacifickom regióne. Navyše globálna finančná kríza ho nútila k priamočiarejšiemu vábeniu japonských investorov. V niečom uspel, ale strategickými partnermi sa obe susedné krajiny, oddelené Japonským morom, zatiaľ nestávajú. Kvalita partnerstva Pojem strategické partnerstvo nie je iba prázdnou frázou. Japonsko pestuje po desaťročia strategicko-partnerské vzťahy so Spojenými štátmi a má ich i s Európskou úniou. Píše sa o nich hneď v úvode textu spoločného tlačového vyhlásenia 18. summitu EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutočnil 4. mája v Prahe. Porekadlo „v núdzi poznáš priateľa“ nezapadlo prachom ani v súčasnej globálnej ekonomike sužovanej recesiou i vzájomnou nedôverou bankových a obchodných partnerov. Strategické partnerstvo oficiálne spája Rusko s Čínou. „Prečo nie s Japonskom?“ pýtali sa v obsiahlom rozhovore japonskí novinári V. Putina 10. mája pred jeho odletom do Tokia. „Kedy a za akých okolností budeme môcť začať hovoriť o strategickom partnerstve v rusko- -japonských vzťahoch?“ chceli vedieť. „Len čo sa vyhladia pretrvávajúce trecie plochy. Dúfam, že čo najskôr,“ odpovedal predseda ruskej vlády. Z jeho slov bolo jasné, že na druhý deň nepriletí do Tokia, aby tam uzavrel prevratné dohody urovnávajúce spor o štyri juhokurilské ostrovy, ktoré po porážke Japonska v druhej svetovej vojne spravuje Moskva. Ruská vláda schválila pred troma rokmi Program sociálneho a hospodárskeho rozvoja Kurilských ostrovov so zámerom zvýšiť do roku 2015 tamojšiu populáciu i priemyselnú produkciu o päťdesiat percent. To znie smelo. Motorom hospodárskeho rozvoja ruského Ďalekého východu je energetika a v roku 2006 zahŕňalo Rusko, opájané prílevom petrodolárov, celý región do strategického plánu na dosiahnutie postavenia energetickej superveľmoci. Globálna hospodárska recesia a prepad cien ropy však schladili horúce hlavy v Moskve, ktorá tento mesiac publikovala zrevidovanú Stratégiu národnej bezpečnosti do roku 2020. Od terajšej sa dramaticky nelíši, ale tlmí náznaky prípadných jednostranných postupov Kremľa na svetovej aréne. Otázka priorít Chudobnejšie Rusko pokrivkáva na schodkovom rozpočte a vykrýva ho z rezerv. Má ich stále slušné, i keď k ôsmemu máju klesli na 385 miliárd dolárov. Japonsko je bohatšie. Japonci sporia i v krízových časoch a Moskvu priťahuje investorský potenciál Tokia. Plnému otvoreniu japonských mešcov bránia trenice o Kurily. Niektorí činitelia japonskej vlády nedávno navrhli rozdeliť celé sporné územie na polovicu a kabinet v Tokiu sa začal týmto podnetom zaoberať. Zdalo by sa, že V. Putin uvítal črtajúcu sa iniciatívu Japoncov na odstránenie vleklej politickej prekážky plnokrvných susedských vzťahov. Napriek tomu bol v spomínanom rozhovore 10. mája zdržanlivý pri úvahách o tom, či japonská vláda odobrí takýto kompromisný koncept a predloží ho Rusku. K celej záležitosti sa vyslovil na záver návštevy v Japonsku na spoločnej tlačovej konferencii s kolegom Tarom Asom, i keď z iného uhla, slovami: „O otázke spojenia medzi obchodom a hospodárskou spoluprácou a mierovou zmluvou chcem otvorene a jednoznačne povedať toto: nerokujeme o mierovej zmluve, aby sme vytvorili podmienky na hospodársku spoluprácu, rozvíjame hospodársku spoluprácu, aby sme vytvorili podmienky na podpísanie mierovej zmluvy.“ Jeho výrok ukazuje, že momentálne je pre Rusov výhodnejšia hierarchia obchodu ako základne a politiky ako nadstavby. Japonci, pre ktorých ostáva strata ostrovov Iturup, Kunašir, Šikotan a Habomai národnou traumou, považujú v tomto prípade rozkvet bilaterálnej ekonomiky za nadstavbu bezkonfliktnej politickej základne. Neškodný sused Neodprataná politická záťaž však nebráni obom krajinám činorodo rozširovať obchod a rozbiehať hospodársku integráciu na ruskom Ďalekom východe. Obrat bilaterálneho obchodu za ostatné roky prudko stúpa a vlani dosiahol takmer 30 miliárd dolárov. To nie je veľa, najmä nie pre Japonsko, pre ktoré tvorí obchod s Ruskom len tri percentá celkového zahraničného obchodu. Navyše Japonsko v ňom vykazuje značný prebytok. Svetová hospodárska recesia však zrazila v prvom štvrťroku 2009 objem bilaterálnej obchodnej výmeny o dve tretiny, uviedla ruská tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na japonské štatistiky. Náklady na prieskum, ťažbu a prepravu východosibírskej ropy a plynu sú vysoké a Moskve chýbajú vlastné prostriedky. Pri hľadaní zahraničných zdrojov uprednostňuje banky a spoločnosti ochotné prenechávať ruskej vláde a ňou kontrolovaným podnikom majoritnú účasť. Z dlhodobého hľadiska považuje Moskva japonské vklady za výhodné, ba až potrebné, na vyváženie vplyvu korporácií z USA, EÚ a Číny. Moskva nepovažuje Japonsko, na rozdiel od Číny, USA a transatlantické NATO za veľmocenského hegemóna. V krajine vychádzajúceho slnka vidí priekopníka najvyspelejšej technológie, bez ktorej sa nezaobíde pri odkrývaní a dobývaní sibírskych ložísk energonosičov a nerastných surovín. Ich preprava si vyžaduje skvalitnenie existujúcej a výstavbu novej infraštruktúry, na čo Moskva nemá dosť finančných ani ľudských zdrojov. Čína poskytuje i zaväzuje Rusko podpísalo v Tokiu dohodu o dodávkach jadrového paliva. Na tlačovej konferencii V. Putin vyjadril nádej, že v najbližších rokoch stúpne podiel ruského paliva v Japonsku z terajších 15 percent na štvrtinu. Rusko má podľa jeho názoru vyspelý jadrový priemysel, ktorý prehĺbi spoluprácu s japonskými partnermi na domácich a medzinárodných trhoch. Rusko má vlastné zásoby uránu, ale to nebránilo V. Putinovi zastaviť sa cestou z Tokia v Ulánbátare a podpísať dohodu o ťažbe uránu a uhlia v Mongolsku. Táto ázijská krajina s necelými troma miliónmi obyvateľov poskytne Rusku svoje rozľahlé územie na položenie potrubia prepravujúceho ropu a plyn do Číny. Mohutná diverzifikačná ofenzíva smerom od Európy je pochopiteľná, i keď vyvoláva otázky, či Rusko nepreceňuje svoje sily a zvládne dlhodobé exportné záväzky. Spomeňme finalizáciu rusko-čínskej medzivládnej zmluvy z 21. apríla o dodávkach ruskej ropy na dvadsať rokov. Čína poskytne ruským pološtátnym energetickým spoločnostiam 25 miliárd dolárov výmenou za dodávku 15 miliónov ton ropy ročne. Prepravovať sa bude v odbočke z ropovodu VSTO (východná Sibír – Tichý oceán), ktorej časť po čínske hranice (64 kilometrov) sa koncern Transnefť zaviazal postaviť do konca budúceho roka. Autor je spolupracovník TRENDU. Popradský výrobca kávy a čaju hospodársku krízu zatiaľ nepociťuje - Poprad 21. mája - Poprad Baliarne obchodu Poprad, ktoré sú najväčším výrobcom a spracovateľom kávy na Slovensku, zatiaľ nepociťuje dôsledky hospodárskej krízy. Ako povedal na dnešnej tlačovej besede obchodný riaditeľ Igor Matušek, firma má za sebou úspešný rok 2008, kedy upevnila vedúcu pozíciu na trhu kávy a čaju. Dosiahla obrat 24,6 milióna eur (741,1 milióna Sk), čo je oproti roku 2007 nárast o približne 300.000 eur (9,04 milióna Sk). Pozitívny vývoj pokračuje aj v 2009. "V prvom štvrťroku sme v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška dosiahli nárast trhového podielu o päť percent, na súčasných 32 %. Veľmi zaujímavým výsledkom pre nás je zvýšenie trhového podielu v oblasti prémiových káv, teda tých, ktoré sú na úrovni 120 % priemernej ceny kávy na trhu. Tento podiel vzrástol o šesť percent a v súčasnosti dosahuje 63 % podielu na trhu. Rovnako vzrástol predaj exkluzívnych i ovocných čajov," priblížil Matušek. Dodal, že v prvom štvrťroku predali 419 ton prémiovej kávy. Baliarne obchodu Poprad sú zamestnaneckou akciovou spoločnosťou so 100-% slovenským kapitálom. Majú dve prevádzky. V Poprade sa orientujú na výrobu a spracovanie kávy, v Spišskej Belej v okrese Kežmarok na spracovanie čaju a ďalších produktov. Firma, ktorá má pod Tatrami viac ako polstoročnú tradíciu, zamestnáva 270 ľudí. Na margo kávy Matušek uviedol, že je druhou najobchodovanejšou komoditou na svete. Prvenstvo patrí rope. Najviac kávy, až 11 kg na obyvateľa za rok, vypijú vo Fínsku. Na Slovensku je to 1,5 kg. "Vyrábame aj kávu bez kofeínu. Ročne predáme asi 20 ton." Obchodný riaditeľ súčasne konštatoval, že káva ako prírodný produkt obsahuje antioxidanty a v súčasnosti sa názory na jej konzumáciu menia. "Platí zásada všetko s mierou, ale myslím si, že kto vypije jednu - dve kávy denne, nič nepokazí," dodal. Slovenské firmy postavia v Líbyi hotel za 150 miliónov eur - Bratislava 22. mája - TASR Holding slovenských stavebných firiem by mal postaviť v Líbyi nový hotel za 150 miliónov eur (4,52 miliardy Sk). Základy dohody o realizácii tohto projektu boli položené na obchodnej misii slovenských podnikateľov. O tom, že skupina slovenských podnikateľov prezentovala svoje možnosti a schopnosti uchádzať sa o realizáciu objednávok v Líbyi, informoval dnes ministra hospodárstva SR Juraj Kiesel, poverený riadením Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Pri príležitosti medzinárodného veľtrhu LIBYA BUILD 2009, ktorý sa konal od 18. do 21. mája a bol zameraný na oblasť stavebníctva, stavebných konštrukcií ako aj interiérového a exteriérového vybavenia stavieb, zorganizovala agentúra SARIO v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva (MH) SR a Zastupiteľským úradom (ZÚ) SR misiu slovenských podnikateľov. Na obchodnom fóre podnikateľov dostalo príležitosť predstaviť sa 13 výrobných firiem zo Slovenska. Priame rokovania priniesli tiež kontúry nového kontraktu, ktorý môže znamenať prienik slovenských podnikateľských subjektov v oblasti aplikácie komunikačných technológií v objeme niekoľkých desiatok miliónov eur. Ďalšie predbežné ponuky z líbyjskej strany budú podrobené dôkladnej analýze a predpokladá sa pokračovanie rokovaní oslovených firiem o podmienkach kontraktov. Okrem priamych kontaktov medzi reprezentantmi firiem sa uskutočnili aj rozhovory na úrovni ministerstiev oboch krajín. Gazprom Nefť plánuje zvýšiť svoj podiel v Sibir Energy - Piaty najväčší ruský producent ropy, spoločnosť Gazprom Nefť, plánuje zvýšiť svoj minoritný podiel v energetickom podniku Sibir Energy na 30 %, analytici sa domnievajú, že Gazprom Nefť sa pripravuje na získanie kontroly v podniku Sibir Energy [22.5.2009, SITA] MOSKVA 22. mája (SITA, Reuters) - Piaty najväčší ruský producent ropy, spoločnosť Gazprom Nefť, plánuje zvýšiť svoj minoritný podiel v ruskom energetickom podniku Sibir Energy na 30 %. Ruská investičná banka Renaissance Capital, ktorá je poverená nákupom uvedených akcií, sa vyjadrila, že v mene spoločnosti Gazprom Nefť okamžite začne s realizáciou obchodu. Analytici sa domnievajú, že Gazprom Nefť sa môže pripravovať na získanie kontroly v podniku Sibir. Banka Renaissance však uviedla, že ruský podnik neplánuje prekročiť hranicu 30-percentného podielu. Spoločnosť Gazprom Nefť získala približne 16-percentný podiel v spoločnosti Sibir Energy v apríli tohto roku po tom, čo hodnotu spoločnosti odhadla na 2,8 mil. USD a prevýšila tak ponuku konkurenčného podniku TNK-BP. Gazprom Nefť sa odkúpením ďalších akcií snaží zvýšiť svoj vplyv doma i v zahraničí. Tento rok Gazprom Nefť odkúpila akcie talianskeho podniku od amerického giganta Chevron a tiež akcie srbskej rafinérie NIS. Aktíva podniku Sibir Energy zahŕňajú okrem iného spoločný podnik s firmou Royal Dutch Shell, ktorá prevádzkuje ropné polia Salym na východnej Sibíri www.etrend.sk Cyklotrón: hanba či šanca pre Slovensko - Za dvanásť rokov nedokázalo Slovensko dokončiť a naplno využívať unikátny zdravotnícko-technologický komplex na liečbu rakoviny, priemyselné aplikácie a výskum. Ak to nezvládneme, utŕžime podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka vo vedeckom svete hanbu a blamáž. Cyklotrónové centrum v Bratislave, ktoré by posunulo slovenské zdravotníctvo, priemysel a vedu bližšie k európskej a v niektorých oblastiach aj k svetovej špičke, treba dostavať. Odporúča to audit spoločnosti Deloitte Advisory. Verejnosti má však jeho obsah zostať utajený - tak to odporúča vláde aj materiál o audite. HN však túto analýzu poznajú. O dokončení centra síce hovorí aj pripravený návrh uznesenia, ale stále hrozí, že ak kabinet peniaze na dobudovanie nenájde, unikátny komplex " zakape“ . Pritom finančnú pomoc nám vlani ponúklo už aj Rusko. Za analýzu toho, čo treba urobiť s rozostavaným zdravotnícko-technologickým komplexom, koľko peňazí treba na jeho dokončenie a prevádzku, zaplatil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo spoločnosti Deloitte Advisory 75 miliónov korún (takmer 2,5 milióna eur) bez DPH. Cyklotrónové centrum má slúžiť hlavne na liečbu onkologických pacientov najmodernejšou, protónovou terapiou, najmä nádorov v očiach a na výrobu rádiofarmák. Tento spôsob ožarovania nádorov nepoškodzuje zdravé tkanivo. Je bezpečnejší a účinnejší ako doterajšie spôsoby rádioterapie. Šance na prežitie, ale aj na záchranu zraku, by sa tak chorým podstatne zvýšili. Cyklotrón sa dá využiť tiež na viaceré priemyselné aplikácie, vedecké experimenty a prípravu odborníkov pre jadrovú energetiku, zdravotníctvo či školstvo. Chýba " jednotná strecha“ " Podľa návrhu uznesenia sa má cyklotrónové centrum dobudovať krok za krokom a postupne sa na to majú uvoľňovali financie,“ hovorí zdroj HN, ktorý si neželá byť menovaný. To je podľa neho " pozitívna stránka“ auditu. Za negatívnu považuje návrh rozčleniť jednotlivé technologické celky do viacerých inštitúcií. Návrh uznesenia tiež uvádza, že projekt má spomínaný úrad odovzdať Slovenskej akadémii vied a časť technológie by mala prevziať Slovenská zdravotnícka univerzita. Niektorí experti tvrdia, že lepšie by bolo, keby centrum ostalo " pod jednou strechou“ . Aby náhodou neskončilo tak, že niekto si z neho vyberie len ekonomicky najlukratívnejšie činnosti a zvyšné - napríklad vedecké - ostanú štátu. Zastrešujúcou inštitúciou by podľa expertov mohla byť štátna akciová spoločnosť Biont (takzvané PET-centrum), lebo hlavný objekt cyklotrónu a Biont sú v jednom areáli. Biont už vyrába rádiofarmaká a zabezpečuje diagnostiku onkologických pacientov. Tieto pracoviská sa uviedli do prevádzky v prvých etapách projektu výstavby cyklotrónového centra, predchádzajúca vláda z nich však zriadila samostatnú komerčnú firmu. Spojenie centra s Biontom by túto akciovku ekonomicky veľmi zaťažilo. Finančne by to údajne " utiahla“ len za predpokladu, že sa získajú nové kontrakty na odber rádiofarmák. " Ak chceme rozvíjať tieto špičkové technológie, v prvom rade musíme zjednotiť všetky aktivity do jedného kompetentného miesta. Potrebné je tiež dať projekt pod ,jednu strechu‘ a musí dostať jedno vedenie,“ tvrdí aj minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). Z komerčného využitia by sa mala podľa neho financovať ďalšia dostavba a vedecká činnosť. Meškáme, pomôžu nám Rusi? Cyklotrónové centrum sa začalo budovať financiami deblokovanými z ruského dlhu. Prispel aj štát a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Od roku 1996 sa naň preinvestovalo okolo päť miliárd korún (166 miliónov eur). Na dokončenie a desaťročnú prevádzku treba podľa auditu ďalších 3,3 miliardy (109,5 milióna eur). Tento výpadok spôsobilo najmä výrazné oslabenie dolára oproti korune - z niekdajších 47 na dnešných 21 až 22 korún. To všetko prispieva k už aj tak komplikovanej situácii okolo centra. Ak by sa totiž vláda rozhodla stavbu zastaviť, peniaze by aj tak neušetrila. Približne rovnakú sumu by ju stáli pokuty a iné poplatky, pravdepodobne aj Moskve, za nedodržanie zmlúv či skladovanie cyklotrónu. Ten už viac ako dva roky čaká na expedíciu z Ruska do Bratislavy. Slovenská vláda však slovami prejavuje eminentný záujem dielo zavŕšiť. Vyhlásil to v apríli 2008 aj premiér Robert Fico, keď s vtedajším ruským premiérom Viktorom Zubkovom hovorili o jeho dokončení. " Predpokladám, že do konca tohto roka ho dodáme do Bratislavy,“ povedal vtedy Zubkov. Želania politikov sa nesplnili. Slovensko nedokázalo dokončiť budovu, do ktorej by sa cyklotrón (typ DC 72) s hmotnosťou okolo 400 ton inštaloval. Podľa informácií HN Rusko už dávno ponúklo, že potrebné financie by poskytlo. Či kabinet na ponuku reagoval, nie je známe. Problém je však v inom: ak vláda prijme uznesenie, aké sa navrhlo, výstavbu centra to neurýchli, hoci do marca má prerokovať návrh na financovanie dostavby. Na rok 2009 totiž treba podľa auditu asi 1,4 miliardy (46,5 milióna eur). Navyše, do konca júna má kabinet rozhodnúť o prevode projektu do pôsobnosti SAV, čo môže naraziť na nesúhlas Rusov. " Čo ak ruská strana nebude s prevodom centra pod akadémiu, ktorá nemá s Ruskom zmluvy, súhlasiť?“ pýta sa jeden z našich expertov. Kto a kedy centrum dostavia? Moskvu už teraz meškanie znepokojuje. " Vo februári bude zasadať medzivládna komisia. Asi jej budeme mať čo vysvetľovať,“ upozorňuje náš zdroj. Technika je v poriadku Napriek problémom sú výsledky auditu pre vedcov, zdravotníkov a ďalších odborníkov nádejné. Veria, že vláda projekt konečne dokončí. Niektoré vyhlásenia úradu pre normalizáciu ich však zmiatli. Mali pocit, že projekt až priveľmi spochybňuje. Darmo úrad tvrdil, že audit dal urobiť kvôli objektivizovaniu využitia cyklotrónového centra a že chce pri tom ostať " absolútne nestranným“ . Jeho tlačové správy, naopak, poukazovali len na problematické aspekty. Napríklad, že aj po dokončení bude projekt stáť daňových poplatníkov stovky miliónov korún a že " viacerí slovenskí a zahraniční experti argumentujú tým, že zariadenia v cyklotrónovom centre sú už morálne zastarané...“ . Je pravda, že aj audit spomína finančné straty, ale ak by centrum malo dobrý manažment, nemuseli by byť. Technická stránka projektu je však podľa auditu v poriadku. " Z jej analýzy sa nedá vyvodiť záver, aby projekt nepokračoval,“ hovorí ďalší z expertov, ktorého vyjadrenie máme v redakcii. Cyklotrón DC 72 je podľa neho urobený profesionálne, lebo ruskí špecialisti sú v tejto oblasti svetovou špičkou. " Garantujem, že cyklotrón nie je zastaraný,“ potvrdzuje aj profesor Štefan Šáro z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Univerzity Komenského. Milióny sa dali ušetriť Splnomocnený zástupca vlády SR v Spojenom ústave jadrových výskumov Ruskej federácie Stanislav Dubnička je presvedčený, že audit bol plytvanie peňazí. Lebo ide o príliš zložitú problematiku a peniaze za analýzu sa dali využiť lepšie. Napríklad na dokončenie strechy budovy pre cyklotrón alebo na prípravu personálu. " Za pol hodiny dokážem vysvetliť ekonomickú návratnosť cyklotrónového centra,“ spochybňuje význam auditu aj bývalý predseda úradu Dušan Podhorský. Výstavbe centra venoval osem rokov a v Rusku má výborné kontakty. Nedávno vláde ponúkol, že sa vráti na Slovensko a projekt dokončí. Bol ochotný opustiť svoj veľvyslanecký post v Kazachstane. Vláda však jeho ponuku odmietla. " Problém cyklotrónového centra je v tom, že mnohí ľudia na Slovensku nemajú o ňom vedomosti,“ tvrdí Podhorský. Upozorňuje, že centrum by slúžilo aj na metrológiu v oblasti urýchľovačov. " To je odbor, ktorý ešte len začína vo svete vznikať.“ Aby sme neutŕžili hanbu " Podľa mňa sa cyklotrónové centrum dostavia,“ povedal profesor Fedor Macášek v čase, keď audit ešte nebol dokončený. Podobne sa vyjadrili aj ďalší experti. Macášek pracuje v Bionte a je popredným odborníkom v oblasti výroby a kvality rádiofarmák. " Cyklotrón musí žiť z exportu nových, kvalitných a na trh rýchlo dodávaných produktov podľa zahraničnej licencie. To znamená, že už pri zariaďovaní laboratórií by mali byť tieto veci jasné,“ upozorňuje, pričom najväčší problém je podľa neho fakt, že nemáme pre cyklotrón vyškolený personál. Napríklad pracovníci vo výrobe rádiofarmák musia mať až niekoľkoročnú prax. Problematiku prípravy odborníkov však audit nerieši. Šanca, ak ju nezahodíme Minister Jahnátek považuje cyklotrónové centrum a rozvíjanie protónových technológií za veľkú šancu pre Slovensko. " Môžeme byť jedným z prvých štátov na svete, ktorý dokáže túto technológiu rozvíjať.“ Treba však zmeniť zlé " nastavenie a kroky“ , ktoré charakterizujú súčasný stav. Ak sa tak nestane, " vo vedeckom a aplikačnom svete si urobíme len hanbu. A projekt sa bude spájať s blamážou,“ upozorňuje. Vladimír Turanský 1.05.2009 www.hnonline.sk ČEZ podalo žiadosť o arbitráž - Česká energetická spoločnosť ČEZ podala v piatok návrh na začatie arbitrážneho konania proti jej partnerovi, bosnianskosrbskej vládnej energetickej spoločnosti EPRS, v rámci projektu výstavby tepelnej elektrárne Gacko v hodnote 1,4 mld. eur. EPRS však tvrdí, že dohoda je stále možná. ČEZ v januári oznámila, že chce predať svoj 51-percentný podiel v spoločnom podniku so spoločnosťou EPRS, pre porušenie obchodnej zmluvy. Energetická spoločnosť ČEZ a bosnianskosrbská EPRS podpísali v roku 2007 dohodu, ktorá zahŕňa výstavbu tepelnej elektrárne na báze spaľovania uhlia s výkonom do 700 megawattov, rozvoj bane a rekonštrukciu existujúcej elektrárne v meste Gacko na juhovýchode Bosny. Generálna manažérka energetickej firmy EPRS Branislava Mikeličova pre agentúru Reuters uviedla, že arbitráž nie je najlepší spôsob riešenia tohto sporu. Podľa nej je dohoda medzi obidvoma stranami ešte stále možná. "Ak však ČEZ odmietne našu snahu o zmierlivé riešenie, použijeme všetky právne prostriedky na ochranu našich záujmov," povedala Mikeličová. Predstavitelia ČEZ v januári uviedli, že majú naďalej záujem pokračovať v projekte, ak dôjde k splneniu zmluvných podmienok. , 15:59 22. 5. 2009 |www.hnonline.sk F. Tregler: Kľúčové je vedieť, prečo firmu kupujete - Odborník na vyhodnocovanie rizík tvrdí, že prišla dobrá príležitosť pre stredoeurópskych hráčov na Západe [20.5.2009, PROFIT / Matej Gašparovič] „Skúsený podnikateľ musí sledovať i to, čo sa deje na svetových trhoch, nielen vo vlastnej firme,“ myslí si František Tregler, ktorý pôsobí v investičnej skupine Penta ako odborník na vyhodnocovanie rizík. V Pente si podľa neho prehrievanie na svetových trhoch, ktoré napokon muselo dospieť k prepadu cien, všimli už pred rokmi. Aj preto si začali na toto obdobie „šetriť“. Jeden z majiteľov Penty nedávno povedal, že v kríze ste sa dokázali dobre zorientovať aj preto, že váš predchodca ju očakával. Nepreháňal? Myslím, že nie. V rokoch 2006 až 2008 vznikla na trhu bublina poháňaná lacnými peniazmi. Firmy sa kupovali za prehnane vysoké ceny. Bolo viac peňazí v obehu, investori mali väčší apetít na nákup drahých firiem. To nemohlo byť dlhodobo udržateľné a naznačovalo to ochladnutie a prepad. Bolo zrejmé, že dôjde k návratu na reálne hodnoty. To, čoho sme teraz svedkami, je síce do istej miery prehnaná reakcia, ale aj korekcia nezdravej vlny, hoci takú dynamiku návratu nik nepredpokladal. Pravda je, že v roku 2006 sme si uvedomili, že ak má niečo podľa nás hodnotu sto a trh vraví, že má hodnotu 150, nedáme sa dotlačiť k tomu, aby sme kupovali za 150. Striktne sme sa pri nákupoch držali reálnej hodnoty. Môžu to pozorovať všetci? Alebo má taký potenciál len silná finančná skupina? Pozorovať to môže každý, ale podstatné je byť schopný vývoj správne interpretovať. Skúsený podnikateľ musí sledovať i to, čo sa na trhu deje: úrokové sadzby, koľko je peňazí na trhu, ako sa vyvíjajú menové agregáty či platobné bilancie krajín. Z toho sa dá vytušiť, že niečo nejde správnym smerom – hoci na podnikovej mikroúrovni sa to neprejaví. Drobný podnikateľ býva však príliš zamestnaný operatívou, aby to sledoval. Nedozvie sa to ani z novín, takéto veci nie sú zaujímavé z hľadiska medializácie – kým to nepraskne. Ignorovali ste ratingy? Tie zväčša lemovali optimistickú náladu. Nekupujeme minority a neinvestujeme na akciových trhoch. Zameriavame sa na celé spoločnosti, kde si napríklad sami oceníme hodnotu aktív, ktoré tam sú, a urobíme si projekciu, kam sme schopní firmu dostať. Mohla by byť situácia lepšia, ak by sa do ekonomiky nevnášali prehnané reakcie a emócie? Prehnané reakcie sa v ekonomike a zvlášť vo finančných krízach objavujú, to nie je nič nové. Hodnota indexu na trhu je tvorená tým, čo si trh myslí a trh tvoria ľudia s ich psychikou a vidinou budúcnosti. Väčšina investorov má pri pohľade na rastúcu krivku tendenciu veriť, že bude nasledovať ďalší rast. Keď vidia klesajúcu krivku, dnes i krachujúce podniky, podliehajú sentimentu a veria, že bude už len horšie. Ak to urobia naopak a zároveň trafia vhodný čas, sú víťazi? Neplatí to stopercentne. Povedzme v oblasti private equity máte dve možnosti ako zarobiť. Jedna je, že kúpite firmu za sto a veríte, že s ňou urobíte dvesto. K tomu vám môže pomôcť trh, makro- ekonomické fundamenty, sentimenty investorov. Alebo kúpite firmu za päťdesiat a vy z nej urobíte sto tým, že napríklad zefektívnite výrobu. V Pente preferujeme práve takýto aktívny prístup. Je teraz čas pre private equity? Na jeseň skolaboval finančný sektor a nákaza sa postupne prenáša do správania obyčajných ľudí. Na začiatku to vyzeralo podľa reakcií tak, ako keď vidíte, že horí les, ale necítite teplo požiaru. Hlavný dosah príde až na konci roka 2009. Firmy to už začínajú cítiť a môžu i rozmýšľať o predaji. Neznamená to však, že každá je vhodným cieľom pre private equity. Nie je správne kupovať firmu len preto, že je lacná. Musíte byť schopný rozlíšiť, či firma prežije a či v nej viete vytvoriť pridanú hodnotu. Ale môžete uvažovať aj nad firmami, ktoré by ste si predtým nekúpili. Stopercentne. V období boomu sa napríklad veľmi ťažko penetruje na trhy ako Nemecko alebo Veľká Británia, kde sme v rokoch 2007 a 2008 boli svedkami mnohých akvizícií, pokiaľ ide o počet i objem, na základe lacných peňazí. V momente, keď sa tento mechanizmus pre západné trhy zavrel a sami akvizítori sa potácajú v problémoch, je dobrá príležitosť pre stredoeurópskych hráčov i pre Pentu. Vzniká tak priestor pre investície aj na západných trhoch. Ktoré segmenty sú progresívne? Bude to skôr o konkrétnych spoločnostiach a záleží, v akom dlhom horizonte. Stavebníctvo, retail a automotive sú dnes v poklese, to však znamená, že sa môže vytvoriť priestor na ich kúpu, reštrukturalizáciu a následné vytvorenie hodnoty. Čiže kupovať vystresované aktíva a pretvoriť ich na prosperujúci subjekt. Rast môže byť dvojaký: buď organický, alebo na úkor konkurencie, ktorá sa vyčistí, pretože má slabý manažment, je preúverovaná či má zlý biznis plán. V tomto období nerobíte veľa akvizícií. Znamená to, že vyčkávate a stále veríte, že dno neprišlo? Je toto správanie ľudí, ktorí dnes držia hotovosť? Na cenovom vrchole je najlepšie všetko predať, držať cash a čakať. Ale je to náročné na psychiku. Aj pre nás nebolo v minulosti ľahké prehrávať v tendroch, lebo nás preplácali firmy, ktoré kupovali za extrémne ceny. Dnes však môžeme byť v pokoji, lebo tých niekoľko spoločností, ktoré sme v posledných rokoch kúpili, sme kupovali za ceny, ktoré zodpovedali ich fundamentálnej hodnote a neboli riadené tým, že sme si v Exceli nalinkovali x-percentné rasty. Aj preto následkom krízy nedošlo k poklesu hodnoty nášho portfólia. Takže vyčkávate? Predstavy majiteľov firiem boli hnané doterajším rastom a všetci verili, že bude pokračovať. Zrazu vidia, že budúcnosť je veľmi nejasná a nevedia si s tým poradiť a to formuje predstavy ľudí o hodnote ich podniku a formuje to i ochotu predávať. Z toho pre investora plynie, že budú dobré investičné príležitosti, len treba byť trpezlivý a dobre vyberať. Dnes sú už ceny firiem reálne? Z dlhodobého hľadiska sme pod realitou, je to čiastočne prehnaná reakcia vystresovaných investorov, ktorí sa vzájomne držia v šachu. Môže byť receptom na krízu nakupovať teraz firmy v konkrétnom segmente a hľadať medzi nimi synergie? To je pravda, musí sa však dodržať správne poradie. Nie je správne nakúpiť lacné firmy a potom hľadať synergie. Kľúčové je vedieť, prečo firmu kupujete. Vyhliadnuť si dobré odvetvie z hľadiska budúceho vývoja, potom sa pozriete dovnútra, aké sú tam subjekty, či sú u nejakej partikulárnej spoločnosti konkurenčné výhody, zamerať sa na ne a vyskladať holding, ktorý potom funguje. Čoho sa treba báť? Dôjde k prečisteniu spoločností naviazaných na automobilizmus a výrobcov luxusných statkov. To je prirodzené, nemôžeme čakať, že to vytlmia vlády a budeme sa tváriť, že recesia nie je. Niekto ju niesť musí a kto iní, ako spoločnosti, ktoré pôsobia v cyklických segmentoch ako napríklad luxusné autá? Vládne kompenzácie sú krátkodobé, bude to fenomén roka 2009, ale odznejú. Finančný sektor sa zrútil na jeseň 2008, no reálna kríza sa ešte len začína. Firmy až od nového roka pociťujú nedostatok hotovosti a pokles zákaziek. Postupne zisťujú, že musia napríklad obnoviť kontokorent s bankou, ale tá si urobí vlastné projekcie, ktoré už budú podmienené krízou. Do toho sa im zhoršuje pracovný kapitál a likvidita, dodávatelia neplatia, prestávajú mať na prevádzku či výplaty. Začínajú masívne škrtať výdavky, dávať výpovede. Než sa ľudia skutočne stanú nezamestnanými, uplynú výpovedné lehoty. Až s armádou nezamestnaných poklesne spotreba, HDP a vzrastú štátne výdavky na sociálnu podporu. Dno ešte nebolo, to bude na prelome 2009 a 2010. V optimistickom scenári. www.etrend.sk Z majetku penzijných fondov miznú akcie - Správcovia dôchodkových fondov nevylučujú, že do konca júna sa akcie z rastových a vyvážených fondov úplne vytratia. BRATISLAVA. Zloženie majetku dôchodkových fondov sa začína pomaly na seba podobať. Z rastových a vyvážených fondov sa totiž postupne vytrácajú akcie. Akcie ­ nula percent Kým pred rokom bol podiel akciových investícií v rastových fondoch od 15 do 25 percent, teraz sa pohybuje už len okolo siedmich percent. Za poklesom podielu akciovej zložky nie je len finančná kríza, ale najmä novela dôchodkového zákona, ktorá má platiť od júla. Vláda v nej presadila, že dôchodkové spoločnosti (DSS) si budú účtovať takzvaný výnosový poplatok len vtedy, iba ak kladne zhodnotia penzijné úspory ľudí. Ak bude zhodnotenie záporné, DSS budú sporiteľom doplácať z majetku spoločnosti. Zároveň im znížila poplatok za správu z terajších 0,065 percenta na 0,025 percenta. Prvýkrát si DSS budú môcť vyplatiť poplatok v januári 2010, ak priemerná hodnota dôchodkových jednotiek za december bude vyššia ako ich priemer za júl. Keďže riziko výrazných výkyvov cien akcií v 6-mesačnom horizonte je priveľké, správcovia postupne predávajú akcie z majetku rastových a vyvážených fondov. „Do konca júna pôjdeme zrejme na nulu," hovorí šéf VÚB Generali DSS Viktor Kouřil. Potvrdzuje to aj šéf Axa DSS Peter Socha: „Akcie nemajú čo hľadať v portfóliu dôchodkových fondov pri takto definovanom zákone. Budeme to musieť vyčistiť." Proti sú aj nízke úroky Ak DSS neinvestujú aj rizikovejšie, sporitelia prídu o potenciálne vyššie zhodnotenie v budúcnosti. Šéf ČSOB DSS Vladimír Šošovička tvrdí, že ak by boli úrokové sadzby na trhu vyššie, možno by ponechali nejakú časť majetku aj v akciách. Prípadné straty na akciách by tak mohli vykryť napríklad lepšie úročenými úložkami na vkladoch v bankách. „Reálne sadzby sú pod jedným percentom. Máme malý priestor, aby sme investovali do niečoho rizikového," hovorí Šošovička. DSS však prehodnocujú aj dlhopisové investície. VÚB Generali napríklad minulý týždeň predala dlhopisy, ktoré sú splatné v roku 2015. „Budeme kupovať dlhopisy s kratšou lehotou do splatnosti. Určite nie 10-ročné dlhopisy," hovorí Šošovička z ČSOB DSS. Čím je dlhšie obdobie, tým je vyššia pravdepodobnosť výrazných zmien ich cien. streda 20. 5. 2009 | Marianna Onuferová www.sme.sk ENL SK otvoril nový výrobný závod pri Piešťanoch - Veľké Kostoľany 19. mája - 2009 Spoločnosť ENL SK dnes oficiálne otvorila nový výrobný závod spoločnosti vo Veľkých Kostoľanoch v okrese Piešťany. Firma zameraná na výrobu plastov vstrekovacími lismi investovala 600.000 eur (18 miliónov Sk) a v súčasnosti zamestnáva 11 pracovníkov. V tomto roku plánuje dosiahnuť objem výroby na úrovni 5 miliónov eur (150 miliónov Sk). Kompletná produkcia bude smerovať na export. "Kríza nám znížila pôvodne plánovaný rozpočet na rozbeh výroby, na druhej strane nám zasa kapacita znížená oproti pôvodnému plánu umožnila rýchlejšie rozbehnúť prevádzku," uviedol generálny riaditeľ firmy na Slovensku Ben Sheppard. Tvrdí, že spoločnosť má obrovský potenciál na svoj rast. "Závisí to od toho, či sa nám podarí rozšíriť výrobu o jednotlivé kusy alebo o montážne celky. Chceme sa venovať aj oblastiam, ktoré bežia vo Veľkej Británii, tie plánujeme preniesť aj na Slovensku," uviedol. V prípade kompletného zaplnenia priestorov a využitia kapacít je slovenská prevádzka schopná dvadsaťnásobne rozšíriť výrobu. ENL SK je 100%-nou dcérskou spoločnosťou britskej firmy ENL Limited. Výroba pre letectvo a obranu predstavuje 40% jej produkcie, ďalších 30% pokrýva automobilový priemysel. Zvyšok je rozložený medzi rozličné priemyselné odvetvia. Nosný výrobný program slovenskej prevádzky predstavuje výroba prietokových ventilov používaných pre hromadnú prepravu tekutín a výroba rozvodných skríň na čerpadlá pre ústredné kúrenie. Slovenská prevádzka spoločnosti vznikla na základe spolupráce firmy na ofsetových programoch spoločnosti BAE Systems. BAE Systems v roku 2007 podpísala so slovenskou vládou dohodu o dodávke ofsetového balíka na osem rokov. Ofsetový záväzok predstavuje 100% hodnoty kontraktu MOKYS, predpokladaná hodnota programu je 180 miliónov eur (5,4 miliardy Sk). Do konca roka 2008 bolo v rámci programu vytvorených vyše 750 pracovných miest a celková hodnota ofsetových programov dosiahla vyše 42 miliónov eur (1,26 miliardy Sk). TASR Žiarsky THERMO|SOLAR zdvojnásobí výrobu slnečných kolektorov - Žiar nad Hronom 19. mája - Investície vo výške približne 1,5 milióna eur (45,19 milióna Sk) plánuje zrealizovať v tomto roku firma THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom, najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov. Umožní jej to zdvojnásobiť výrobné kapacity na asi 300.000 štvorcových metrov slnečných kolektorov ročne. "Plánované investície sú z vlastných zdrojov, komerčných úverov a tretinu tvorí už priznaný nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie. Najväčšia suma, takmer 900.000 eur (27,11 milióna Sk), je určená na modernizáciu lisov a nákup nových strojov a zariadení," informoval riaditeľ spoločnosti THERMO|SOLAR Milan Novák. Dodal, že na prvý projekt nadväzuje druhý za viac ako 330.000 eur (9,94 milióna Sk), určený na získanie nových technológií, ktoré sa dajú inštalovať v súčasných priestoroch. Aj na tento projekt firma získala približne 45 % zdrojov z fondov EÚ. Ostatné financie sú z vlastných zdrojov a komerčných úverov. "Predpokladáme, že oba investičné projekty dokončíme najneskôr do februára 2010. Prinesie nám to zvýšenie zamestnanosti o 20 ľudí, ale oveľa výraznejší rast zamestnanosti predpokladáme v montážnych firmách a u kľúčových subdodávateľov skla, profilov a tesnenia. Do štyroch až piatich rokov počítame s ďalším nárastom našich kapacít. Ak porastie trh, zvýšime ich až na 500.000 štvorcových metrov slnečných kolektorov ročne," vysvetlil rozvojové zámery firmy Milan Novák. Spresnil, že THERMO|SOLAR Žiar má v súčasnosti 222 aktívnych zmluvných partnerov - malé firmy a živnostníkov na montáž solárnych systémov na Slovensku. Výrobca kolektorov odhaduje, že zamestnávajú viac ako 600 pracovníkov. Firma THERMO|SOLAR podľa najnovších štatistických hodnotení švajčiarskej banky Sarasin a nemeckého odborného časopisu Sonne Wind und Wärme patrí do prvej desiatky najväčších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov. V súčasnosti predáva na Slovensku asi 10 % produkcie, zvyšok smeruje predovšetkým na európske trhy. Svoje výrobky firma vyváža do 44 krajín sveta. TASR MF SR navrhuje uzavrieť zmluvu o ochrane investícií s Tureckom - Bratislava 18. mája - Ministerstvo financií (MF) SR navrhuje, aby Slovensko uzavrelo zmluvu o podpore a vzájomnej ochrane investícií s Tureckom. Zmluva by mala zabezpečiť zrovnoprávnenie zahraničného a domáceho kapitálu. "Mimoriadny význam zmluvy spočíva i v garancii voľného prevodu kapitálu, zisku, úrokov, dividend, platieb, náhrad pri vyvlastnení alebo pri spôsobených stratách," vysvetľuje rezort financií v materiáli, ktorý sa nachádza v pripomienkovom konaní. Zmluva, nazývaná aj bilaterálna investičná dohoda, je významný medzinárodný zmluvný dokument a predstavuje jednu zo štandardných dohôd, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva verejného s cieľom vytvárať priaznivé ekonomické podmienky pre rozvoj vzájomnej spolupráce. Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. TASR Na slovenský trh s informačnými tokmi vstúpila fínska spoločnosť Itella - Bratislava 19. mája - Na slovenský trh s informačnými tokmi a procesmi vstúpila fínska spoločnosť Itella Information - európsky líder medzi špecialistami na toky finančných informácií a procesy spojené s finančnými transakciami. Okrem Slovenska začala Itella na konci minulého roka pôsobiť aj v Maďarsku, Českej republike, Rakúsku a Rusku. Tento investičný projekt v oblasti služieb sa práve na Slovensku etabloval aj vďaka Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). "Itella Information sa etablovala v Bratislave, zavážila výhodná poloha medzi 3 štátmi," informoval riaditeľ Sekcie priamych zahraničných investícií SARIO Peter Ostrica. Generálny riaditeľ Itella Information na Slovensku Niko Savikko konštatoval, že na Slovensku založili a spustili do prevádzky nové produkčné kapacity. Dodal, že Itella sa stará o rutinné úkony, ako sú tlač, vkladanie dokumentov do obálok a ich doručovanie, rovnako ako o procesy spojené s nákupnými faktúrami a ich archiváciou či kompletný outsourcing celého procesu. Skupina zamestnávala v minulom roku 31.700 odborníkov. TASR o tom informovala hovorkyňa SARIO Jana Murínová. Výrobcu odmínovača Božena kúpila Sitno Holding exministra Černáka - Zvolen/Krupina 18. mája - Do portfólia podnikov spoločnosti Sitno Holding, a. s., niekdajšieho ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka pribudla nová firma - WAY Industry Krupina. Holding tak popri menšinovom podiele v PPS Group Detva vlastní ďalšiu významnú strojársku firmu v banskobystrickom kraji. "Do spoločnosti sme vstúpili aj preto, že chceme zachovať pôvodnú výrobu, ktorá je podľa nášho názoru na vysokej úrovni," povedal TASR Černák. Odmínovací komplex Božena, ktorý krupinská spoločnosť vyrába od konca 90. rokov uplynulého storočia, považuje predseda predstavenstva a. s. Sitno Holding za vrchol slovenskej zbrojárskej techniky, ktorý sa môže ešte dlho udržať na špici vo svojom segmente. Napriek tomu, že je hospodárska kríza, firma stále registruje objednávky na špeciálnu i civilnú výrobu od svojich dílerov i z trhu. Napríklad plán predaja stavebných nakladačov na tento rok si stanovili v objeme 250 kusov. Way Industry v rámci opatrení súvisiacich s hospodárskou krízou prepustila 272 ľudí. Prepúšťanie začalo ešte bývalé vedenie firmy koncom uplynulého roka. Poslední zamestnanci, ktorým plynie výpovedná lehota, odídu z firmy do konca júna 2009. Podľa Černáka po viacerých zimných výlukách pracuje v súčasnosti v závode naplno asi 250 ľudí. Tento počet by chcel nový majiteľ udržať aj do budúcnosti. Firma mala pri vstupe nového majiteľa veľké dlhy. Šéf Sitno Holdingu hovorí, že v tomto bode sa s veriteľmi dohodli, keď navrhli reštrukturalizáciu. Spoločnosť Sitno Holding okrem už spomínaných spoločností vlastní aj 100 % akcií v závode Stredoslovenské strojárne Sitno, Vyhne, a spoločnostiach Elka, Kremnica, a Vývoj Martin. Podiely má aj vo firmách Eolica Slovensko a Pramac Slovensko. Okrem toho vlastní aj realitnú spoločnosť, futbalový klub Slovan Bratislava a horský hotel Hutník na Plejsoch. TASR Prokurátor má Transpetrol v trezore - Okolnosti týkajúce sa vlastníctva akcií slovenského prepravcu ropy - spoločnosti Transpetrol sa zamotávajú. A to napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva nedávno spätne odkúpilo 49-percentný balík od firmy Yukos International a tvrdí, že je tak jediným majiteľom. Hromadnú 100-percentnú akciu Transpetrolu, ktorú vydalo štátom zvolené predstavenstvo, však ministerstvo fyzicky nemá. Je v úschove Generálnej prokuratúry SR, ktorá si ju od rezortu vyžiadala. "Je v ,držbe, Generálnej prokuratúry. Ministerstvo má protokol o prevzatí dokumentu vyšetrovateľom...,“ potvrdil HN hovorca rezortu Branislav Zvara. Jahnátek akciu nemá Podľa podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý si nárokuje na 34-percentný podiel v Transpetrole, akcia je na prokuratúre preto, lebo sa vyšetruje trestné oznámenie, ktoré podal na štátom dosadené predstavenstvo. Ilčišin tvrdí, že akciu vydalo v rozpore so zákonom o cenných papieroch. "Nedodržal sa predpísaný postup, čo je závažný trestný čin,“ upozorňuje. Pri výmene akcií neboli podľa neho dodržané napríklad časové lehoty potrebné na odovzdanie starých a emitovanie nových akcií. "Ministerstvo postupovalo v rámci platnej legislatívy pri dodržaní príslušných náležitostí,“ reagoval Zvara. Akcia je však naďalej vlastníctvom štátu. "Prokurátor ju má v ,držbe´ ako dôkazný prostriedok,“ vysvetľuje právnik Ernest Valko. Nie je to síce "bežná situácia“, ale v postupe prokuratúry "nevidí žiadny problém“. Ak by ministerstvo náhodou zvolalo valné zhromaždenie spoločnosti, "prokurátor musí umožniť vlastníkovi s akciou narábať“, dodal Valko. Dvojvládie v Transpetrole Ilčišin sa 29. apríla na valnom zhromaždení Transpetrolu vyhlásil za jeho šéfa. Zvolať ho mu umožnil Okresný súd Bratislava 1. Ale personálne zmeny, ktoré na ňom urobili, nie sú doteraz zapísané v Obchodnom registri. "Vedúca jeho kancelárie mi oznámila, že nemôžu zápis urobiť, lebo Najvyšší súd SR si vyžiadal podklady,“ povedal HN Ilčišin. Zápis mal byť urobený do piatich pracovných dní. V prípade technického problému sa lehota môže predĺžiť o ďalších desať. Výsledky valného zhromaždenia Transpetrolu s rovnakým dátumom 29. apríl, ktoré zvolal minister hospodárstva, však v registri už sú. Malo sa konať vo večerných hodinách, teda po zhromaždení zvolanom Ilčišinom. Kvôli právnej istote potvrdilo v orgánoch firmy ľudí dosadených štátom. Ilčišin však tvrdí, že bolo až 30. apríla. "Prišli na to, že by im vznikla právna medzera a 29. apríla by som predsedom predstavenstva bol ja...“ Za toto údajné antidatovanie termínu konania zhromaždenia chce podať na ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka trestné oznámenie. Zvara však pripomína, že o 30. apríli ako termíne konania valného zhromaždenia nikdy nehovorili. Čo im zhabe, keď niet čo? Hoci ministerstvo hospodárstva nikdy neuznalo Ilčišinov podiel v Transpetrole, o osude jeho akcií má do konca júna 2009 rozhodnúť Krajský súd v Žiline. Žilinská krajská prokuratúra mu totiž zaslala "návrh na zhabanie veci“. Požaduje odňať 34 percent, ktoré boli podľa krajskej prokuratúry prevedené na iné subjekty protiprávne. Ilčišin upozorňuje, ak by im súd akcie vzal, práve on by konal "nezmyselne a protiprávne“. Pretože "zhabať sa niečo dá len tomu, kto niečo má“. Pritom podľa štátu Ilčišin a jemu blízki ľudia žiadne akcie nevlastnia. Podľa právnej analýzy Ústavu štátu a práva SAV Ilčišin nemohol v 90. rokoch minulého storočia získať akcie exekúciou Transpetrolu. Pri takýchto štátnych firmách to vtedy naša legislatíva nedovoľovala. Vladimír Turanský 15.05.2009 www.hnonline.sk Kríza zasiahla J&T. Predáva hotely - Skupina J&T, jeden z najdravejších investorov na slovenskom trhu, radikálne zoštíhľuje. Firma sa zbavuje nielen aktív v priemysle a energetike, ale na predaj ponúka aj svoje hotely, nehnuteľnosti ako aj turistický biznis v Tatrách. Ostane len finančná časť Ako informovali české Hospodářske noviny, na konci odtučňovacej kúry, ktorú v J&T urýchlila kríza, má z dnešnej obrej a všestranne zameranej skupiny zostať len jej finančná časť J&T Finance Group. Pravdepodobne už tento týždeň vznikne samostatná spoločnosť Best Hotel Properties, do ktorej J&T vloží svoje štyri- a päť hviezdičkové hotely, ktoré má v Bratislave, Prahe, Moskve a v Tatrách. Skoro nato má nasledovať založenie ďalších dvoch samostatných firiem, do ktorých J&T prevedie ďalšie aktíva z oblasti realít a tatranského turistického biznisu. Na predaj aj zdravotný biznis Podiely v nových firmách J&T ponúkne investorom a je ochotná vzdať sa väčšinovej kontroly. Len pre Best Hotel Properties a tatranský holding chce získať z trhu 350 miliónov eur. "Sami v nich upíšeme prostredníctvom našich fondov, vlastných investícií a blízkych investorov 250 miliónov eur," povedal HN partner J&T Patrik Tkáč. Na Slovensku firma ponúka na predaj aj svoj zdravotnícky biznis. Časť aktív J&T odkúpi spoločnosť PPF. Novo vytvorený energeticko-priemyslový holding bude tvoriť okolo 20 podnikov. Po založení spoločného priemyslového holdingu finančných skupín J&T a PPF mu bude šéfovať Daniel Křetínský, ktorý v J&T začínal ako najatý manažér. Profil J&T Spoločnosť bola založená v roku 1993 na Slovensku, keď Ivan Jakabovič a Patrik Tkáč založili J&T Securities. Obaja finančníci sú dodnes vo vedení firmy. Pôvodne sa firma sústreďovala na obchod s cennými papiermi. V súčasnosti sa skupina zameriava na štyri základné oblasti - korporátne investície (najmä v energetike a strojárenstve), privátne bankovníctvo a finančné služby, realitný development a ďalšie služby (napríklad zdravotníctvo, letecká biznis dopravu, média, šport). V susednom Česku vlastní J&T Banku, futbalový klub AC Sparta Praha, strojárenské a energetické firmy. Podnikajú aj v mäsovom priemysle.V roku 2008 otvorila J&T v Moskve banku a už v roku 2005 vstúpila na švajčiarsky bankový trh a zastúpenie má aj v Grécku. Na Slovensku vlastní aj televíziu Joj. Vlani v máji sa skupina stala majiteľom luxusného hotela Baltchug Kempinski v centre Moskvy. Podľa správ z minulého decembra J&T pravdepodobne postaví a bude prevádzkovať neďaleko moldavského Ungheni čiernouhoľnú elektráreň. Čistý zisk skupiny v roku 2007 bol 1,68 miliardy Sk. Zuzana Kubátová ira 19.05.2009 www.hnonline.sk Bez morálky niet trhu (Diskusia) - Málo sa hovorí o tom, že finančná kríza bola spôsobená morálnymi zlyhaniami [16.5.2009, TREND / Samuel Gregg] "Na to, aby sme od najúbohejšieho barbarstva dospeli k najväčšiemu bohatstvu, nie je nevyhnutné viac než mier, nízke dane a prijateľný výkon spravodlivosti." (Adam Smith) Adam Smith mal v podstate pravdu, keď takto opísal predpoklady na ekonomickú prosperitu. Ale ak by nás súčasné finančné turbulencie mohli niečo naučiť, tak to, ako veľmi trhový kapitalizmus závisí od toho, či väčšina ľudí rozvíja a rešpektuje všeobecne platné morálne cnosti. Samotný A. Smith to vždy chápal. Preto by jeho Bohatstvo národov z roku 1776 malo byť interpretované v spojitosti s jeho Teóriou mravných citov z roku 1759. Finančný kolaps bol spôsobený mnohými ekonomickými faktormi: expanzívnou monetárnou politikou, masívnym využívaním finančnej páky (požičaných zdrojov na investovanie) bankami, kolapsom nízkobonitných a rizikových hypoték, ako i programami sociálneho inžinierstva, ktoré realizovali vládou podporované kolosy v štýle New Deal, ako sú Fannie Mae a Freddie Mac. Hoci niet pochýb, že slobodný trh za posledných pár desaťročí vytiahol doslova stámilióny Indov a Číňanov z chudoby, kontinentálni Európania – napríklad nemecký minister financií Peer Steinbrueck – nahlas zdôrazňujú, že „anglosaský kapitalizmus sa skončil,“ pričom ľahkovážne ignorujú skutočnosť, že mnohé štátmi riadené ekonomiky EÚ sa momentálne potácajú do recesie alebo už v recesii sú. Morálne zlyhania Málo sa hovorí o tom, že finančná kríza bola spôsobená morálnymi zlyhaniami, ktoré sa prejavovali nielen na Wall Streete, ale aj na hociktorej „obyčajnej ulici“. Príkladom je fiasko nízkobonitných hypoték. Dnes už vieme, že tisícky klientov klamali o svojich príjmoch, majetku a záväzkoch, keď žiadali o hypotéku. A mnoho veriteľov nevykonalo ani len tú najjednoduchšiu kontrolu ich úverovej minulosti. Aj nedbanlivosť patrí medzi hriechy, ktoré zapríčinili dnešné finančné otrasy. Mnoho investorov sa zaťažilo hypotékami na základe mimoriadne neobozretného predpokladu, že ceny domov už budú iba stúpať. A zatiaľ na Wall Streete investičné banky nadmerne špekulovali a využívali finančné páky, niekedy dokonca v pomeroch ako 30 ku 1 (v prospech záväzkov k vlastnému majetku). Potom je tu aj bezuzdný materializmus, ktorý zjavne rovnako presiakol tak na Wall Street, ako aj na „obyčajné ulice“. Sporivý, dokonca až nemiestne šetrný A. Smith by bol zhrozený mentalitou typu „chcem všetko a hneď,“ ktorá prispela k tomu, že miera súkromných úspor v Amerike sa od roku 2005 pohybuje okolo nula percent a je najnižšia od Veľkej depresie v rokoch 1932 – 1933. Je pravdepodobné, že taká istá mentalita viedla aj mnohých na Wall Streete k tomu, aby predávali cenné papiere, o ktorých vedeli, že ich základom sú nízkobonitné hypotéky ľudí z „obyčajných ulíc“, ktorí boli zaslepení vidinou rýchlych ziskov. Takéto konanie nie je nezákonné. Zdá sa však, že nik sa nenáhli obhájiť ho z etického hľadiska. Putá politické a morálne Žiadne z týchto morálnych zlyhaní však nevedie k záverom, ktoré by mohli obhájiť ďalšie regulácie. Napriek tomu živia populistické požiadavky návratu k intervencionistickej politike, ktorá už v minulosti zlyhala. Zatiaľ väčšina zástancov slobodného trhu odoláva volaniam po ďalších reguláciách, používajúc silné ekonomické argumenty. Ale relatívne málo z nich – ak vôbec niekto – upozorňuje na morálny rozmer finančného kolapsu. Jedným z vysvetlení tohto mlčania by mohlo byť, že niektorí zástancovia trhu vedome alebo podvedome akceptovali mäkký relativizmus, ktorý je taký rozšírený na Západe, ale ktorý neumožňuje dôslednú analýzu morálky. Tiež je možné, že mnohí zástancovia slobodného trhu už dávno nie sú schopní vyslovovať iné ako rýdzo utilitárne argumenty v prospech trhu konkrétne a v prospech slobody všeobecne. Nemýľme sa: moderná forma trhu – tak bolestivo sa vyvíjajúca napriek intervencionistom všetkých farieb už od Smithových čias – bude vrhnutá o mnoho rokov späť chaosom na finančných trhoch. Veľmi podobná minulá kalamita by nám však mala pripomínať, že kým politické putá nasadzované ekonomickej slobode zástancami New Dealu a keynesiáncami od tridsiatych rokov minulého storočia si žiadajú uvoľnenie, tak morálne putá spoločnosti si naopak vyžadujú neustálu obnovu a priťahovanie. Zvolili sme si ťažký spôsob, ako sa naučiť, že cnosti ako obozretnosť, striedmosť, šetrnosť, dodržovanie sľubov, poctivosť a pokora – nehovoriac už o ochote nerobiť druhým to, čo nechceme, aby oni robili nám – nemôžu byť len akousi voľbou navyše v spoločenstvách, ktoré si vážia ekonomickú slobodu. Ak bude trh fungovať a vláda udrží svoju moc v patričných medziach, tak spoločnosť bude musieť siahnuť až do rezerv svojho morálneho kapitálu. Odkaz Na sklonku svojho života A. Smith pridal do svojej Teórie mravných citov novú kapitolu a nazval ju O povahe cnosti. Veľa sa hovorí o dôvodoch, ktoré ho k tomu viedli. Snáď sa tak rozhodol po tom, ako zhliadol svet, v ktorom šírenie slobodného trhu začalo odstraňovať chudobu, a považoval za potrebné znovu zdôrazniť význam pevných morálnych návykov pre spoločnosť, ktorá má ambíciu byť podnikateľskou a slušnou zároveň. A to je odkaz, na ktorý by sme dnes mali dbať. Autor je riaditeľ výskumu v Acton Institute (USA). Článok je napísaný pre Konzervatívne listy a TREND. Američan už v tomto živote krízu nezažije - Erika Farbiaková, Pravda | 15. mája 2009 7:00 Úvery boli lacné, preto sa v USA strhla mánia a všetci chceli kupovať nehnuteľnosti. Mánia sa zmenila na paniku, keď sa úroky zvýšili a ľudia prestali úvery splácať. Od mánie cez paniku je len krok k pádu a kríze, hovorí v rozhovore pre Pravdu americký ekonóm Robert Aliber. Ste spoluautorom bestselleru Mánie, Paniky a Pády: História finančných kríz. Ako sa môže vôbec stať, že mánia vyústi do krízy? Mánia vedie k prudkému nárastu ceny určitého druhu majetku. Keď si investori uvedomia, že jeho cena je privysoká, začnú panikáriť a všetci sa snažia aktíva, napríklad domy či akcie, predať. Ich cena prudko klesne a nasleduje pád. Často to vedie až k poklesu ekonomickej aktivity, pretože banky a finančné inštitúcie sa dostanú do problémov alebo dokonca skrachujú. Bola mánia aj na začiatku súčasnej krízy? Takmer každú krízu predchádza nejaká mánia. V tomto prípade sa mánia týkala nehnuteľností, teda domov, bytov a podobne. Ich ceny v USA, Veľkej Británii či Španielsku stúpali do závratných výšok. Na Islande bola mánia čiastočne pri realitách, ale najmä okolo cenných papierov. Určitá mánia sa rozpútala aj okolo komodít - ropy. Výsledkom bolo, že ceny ropy a pohonných látok lámali na jar a začiatkom minulého roka rekordy. Čo vyvoláva mániu? Zvyčajne dostupnosť peňazí, teda keď si ľudia môžu za výhodných podmienok vziať úver. A samozrejme očakávanie. Ľudia vidia, že ceny nehnuteľností rastú a predpokladajú, že budú rásť aj naďalej. V očakávaní, že na tom v budúcnosti zarobia, si požičajú peniaze a kúpia nehnuteľnosť. Kedy sa mánia zmení na paniku? To sa líši od prípadu k prípadu. Napríklad centrálna banka zvýši úrokovú sadzbu, aby zamedzila prístup k pôžičkám a spomalila tak rast cien nehnuteľností. Alebo jednoducho ponuka prevýši dopyt a ľudia, ktorí domy kúpili ako investíciu, ich nebudú vedieť predať. Vtedy sa začne panika? Nie hneď. Paniku zvyčajne spustí až pád nejakej veľkej firmy. Napríklad banky, od ktorej si ľudia požičali peniaze na kúpu nehnuteľností a zrazu ich nedokážu splácať. Ako na mánie doplácajú obyčajní ľudia? Môžu sa ľahko dostať do ťažkostí napriek tomu, že mánii vôbec nepodľahli. Napríklad ak skolabuje trh s nehnuteľnosťami, robotníci v stavebníctve prídu o prácu. Zamestnancov vo výrobnom sektore zase môže o prácu pripraviť znížený dopyt a spomalenie ekonomiky. A čo ľudia, ktorí podľahli mánii a kúpili si dom? Ľahko sa môže stať, že hodnota domu po vypuknutí paniky nebude zďaleka taká veľká ako suma, ktorú si na jeho kúpu požičali od banky. No úver, ktorý musia splácať, zostane rovnaký. Dá sa na kríze nájsť aj niečo pozitívne? Ekonomický útlm, ktorý nasleduje po kríze, je určitou formou očisty. Zdroje sa opäť presunú tam, kde sú efektívne využívané, čo je dobrá správa. Bohužiaľ, pre väčšinu obyčajných ľudí je kríza zlou správou. Prichádzajú o prácu, ich bohatstvo sa zmenšuje. Zareagovali politici na túto krízu správne a dosť rýchlo? Keď sa kríza začala, americká vláda celkom nechápala, čo sa deje. V polovici septembra minulého roku však zasiahla dostatočne razantne, aby zabránila zintenzívneniu problémov. Na záchranu bánk a podporu oživenia minuli jednotlivé krajiny obrovské sumy. Boli potrebné? Väčšina peňazí sa použila na rekapitalizáciu a ozdravenie bánk, aby boli schopné opäť požičiavať. Ďalšia obrovská suma išla na podporu dopytu a mala by prinútiť ľudí opäť míňať, aby zamestnanci vo výrobnej sfére neprišli o prácu. Priniesla už táto pomoc ovocie? Začíname pozorovať, že prepad hospodárstva sa pomaly spomaľuje. V poslednom štvrťroku minulého roka a za prvé tri mesiace tohto roka bol rast ekonomík v hlbokom mínuse. V druhom štvrťroku by mal byť prepad miernejší. Výdavky vlád pomohli o niečo zmierniť pád hospodárstva. Podľa čoho rozpoznáme, že situácia sa pomaly zlepšuje? Prvým náznakom bude spomalenie rastu nezamestnanosti. Počet ľudí, ktorí stratia zamestnanie, sa bude znižovať. Podobne, v USA, by sa mal zastaviť pokles cien nehnuteľností. A potom sa postupne začne zvyšovať zamestnanosť, teda budú pribúdať nové pracovné miesta. Deje sa to už? Ešte nie. Ako dlho potrvá americkej ekonomike, kým sa z krízy zotaví? Naposledy zažila Amerika krízu v 30. rokoch minulého storočia. Vtedy jej trvalo štyri roky, kým sa úplne vyliečila. Ozdravný proces po súčasnej kríze by však mal trvať kratšie. Aj pravdepodobnosť, že dospelí Američania zažijú vo svojom živote podobnú krízu, je veľmi malá. Od roku 1964 bol profesorom medzinárodnej ekonómie a financií na Chicagskej univerzite. V súčasnosti je už na dôchodku. Počas svojho života radil viacerým inštitúciám, napríklad americkej centrálnej banke Fed, Svetovej banke či Medzinárodnému menovému fondu. Je autorom mnohých kníh s finančnou tematikou a spoluautorom piateho vydania histórie finančných kríz, ktorú pôvodne napísal Charles Kindleberger. V stredu vystúpil na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave v rámci prednášok nadácie Tatra banky. www.pravda.sk ASSS vyzýva banky na prehodnotenie poplatkov za upomienky - Bratislava 13. mája - Spotrebiteľ zaplatí za upomienky telefónnym spoločnostiam, dodávateľom energií, plynu a vody v priemere od 1,3 eura (39,16 Sk) do 3 eur (90,38 Sk), čo je pomerne veľa. Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska (ASSS) preto vyzýva banky na prehodnotenie poplatkov za upomienky. Prezidentka ASSS Božena Stašenková informovala, že asociácia vykonala prieskum výšky administratívnych poplatkov, ktoré sú zasielané spotrebiteľom ako upomienky, ak si neplnia zmluvné povinnosti, ak niečo nezaplatia, nevyrovnajú, alebo ak sa dostanú do dlhu. Do prieskumu zaradili spoločnosti, ktoré poskytujú telefónne služby, finančné služby bánk, dodávateľov energií, plynu a vody. Asociácia prieskumom zistila predražené poplatky za upomienky, ba odhalila, že banky zasielajú spotrebiteľom aj také upomienky, ktoré ich stoja niekoľkonásobne viac. Pri opakovaných upomienkach sa tieto poplatky bánk vyšplhajú na 25 eur (753,15 Sk) až 33 eur (994,16 Sk). Vzhľadom na uvedené porovnania ASSS vyzýva banky, aby prehodnotili oprávnenosť výšky týchto poplatkov. Zároveň ASSS spotrebiteľom - klientom bánk oznamuje, že pripravuje spustenie novej webovej stránky, na ktorej si budú môcť porovnať poplatky jednotlivých bánk za bežné účty, hypotekárne úvery a sporiace účty. Stašenková upozornila, že kým v susedných krajinách sú pri získavaní údajov banky ochotné spolupracovať, na Slovensku takúto ochotu zatiaľ prejavili iba dve banky - Slovenská sporiteľňa a ČSOB. TASR Centro otvára v Nitre druhú etapu nákupno-spoločenského komplexu - Nitra 13. mája - Spoločnosť Zeon, s.r.o. otvára v Nitre druhú etapu nákupno-spoločenského komplexu Centro Nitra. Jej výstavba sa začala v marci minulého roka a stavebné náklady dosiahli 16,6 milióna eur (pol miliardy Sk). V nových priestoroch by malo pribudnúť 35 obchodných prevádzok. Riaditeľ obchodného centra Marián Petrík priznáva, že firma mala problémy pri hľadaní nájomníkov do nových priestorov. "Podarilo sa nám obsadiť všetky priestory, situácia však nebola jednoduchá. Potenciálnych nájomcov zasiahla hospodárska kríza, obchodníci majú problém získať finančného partnera," uviedol. Z plánovaných 35 prevádzok otvorí v piatok 15. mája svoje prevádzky len približne štvrtina, ďalšie budú pribúdať postupne až do jesene. "Ak obchody s textilom neotvoria teraz, neskôr v letných mesiacoch sa im to už neoplatí. Pretože bude sezóna zliav a to by museli začínať s oveľa nižšími maržami. Preto otvoria obchody až po letných výpredajoch," konštatoval Petrík. Súčasná konkurencia nákupno-spoločenských centier v Nitre podľa slov Petríka postavenie Centra výrazne neohrozila. "Máme rozdielnu klientelu a rozdielne zameranie, nejako priamo si nekonkurujeme. Situácia sa zmení na jeseň otvorením Mlynov, ktoré budú na približne rovnakej úrovni ako sme my," hodnotí trh v Nitre. Predpokladá, že obidvaja konkurenti si budú musieť vyšpecifikovať svoje zameranie, aby mohli súčasne bez problémov existovať vedľa seba. Centro Nitra pôsobí v Nitre od apríla 2006, keď otvorilo prvú časť obchodného centra. Na ploche 17.300 štvorcových metrov v nej pôsobí 70 rôznych prevádzok. Developerská spoločnosť Discovery Group v spolupráci s investičným fondom Deutsche Bank investovala do výstavby prvej etapy 33,2 milióna eur (1 miliardu Sk). V druhej etape pribudne ďalších 7000 štvorcových metrov prenajímateľnej plochy. Novootvorené prevádzky poskytnú pracovné príležitosti pre 150 ľudí, čím sa počet zamestnancov v nákupnom centre zvýši na 370 ľudí. Výstavbu obchodného centra Centro sprevádzali od začiatku problémy s majetkovým vysporiadaním pozemkov, na ktoré si začali uplatňovať nárok fyzické osoby. Začali sa súdne spory, ktoré sú podľa Petríka už minulosťou. Zástupcovia spoločnosti Zeon, s.r.o. a Mesta Nitra podpísali vlani zmluvu o kúpe pozemkov pod obchodným centrom. Zeon zaplatil mestu kúpnu cenu zhruba 4 milióny eur (121,9 milióna Sk) bez DPH v štyroch splátkach. Posledná splátka by mala byť uhradená do konca septembra tohto roka. TASR Veľkoobchod Metro zavádza pre zákazníkov nový cenový systém - Bratislava 13. mája - Úprava sortimentu, nový cenový systém a rozšírené poradenstvo, ktoré zavádza veľkoobchod Metro na Slovensku a v Česku, by mali prispieť k zastaveniu nákupov ich zákazníkov z oblasti nezávislého obchodu u konkurencii. Ide predovšetkým o klientov Metra zastrešených v organizácii Horeca (hotely, reštaurácie, catering). "Subjekty Horeca sú počas krízy pod silným tlakom a my sme sa rozhodli nejakým spôsobom im pomôcť k tomu, aby ich podnikanie bolo naďalej ziskové," uviedol dôvody rozbehnutia novej stratégie Metra jeho riaditeľ pre riadenie vzťahov so zákazníkmi Aleš Drábek na tlačovej konferencii. Nový cenový systém by mal podľa neho motivovať "zlatých" a "strieborných" zákazníkov veľkoobchodu Metro k vyšším benefitom oproti doterajšej praxi. Zákazníci a veľkoobchod si už definovali zmeny v koši najdôležitejších výrobkov, u ktorých Metro neustále kontroluje ceny a vďaka tomu ich na regáloch upravuje tak, že nákup v Metre bol najlacnejší. Zmyslom celej aktivity je, aby zákazník, ktorý prevádzkuje hotel, reštauráciu alebo obchod a má občas tendenciu cestovať po rôznych veľkoobchodoch a reťazcoch s cieľom nakupovať tam len nejaký tovar, upustil od tejto praxe. Cestuje totiž za nákupmi niekoľko hodín denne, pričom tento čas by mohol venovať aktivitám vo svojej reštaurácii či obchode. "My to teraz robíme za nich. Naši pracovníci cestujú po veľkoobchodoch - konkurentoch, porovnávajú ceny vybraných tovarov a po tom ich znižujeme tak, aby zákazník Metra mohol všetko, čo potrebuje, nakúpiť práve u nás," dodal. Pevne stanovená objemová zľava pre držiteľov zlatých a strieborných kariet im potom uľahčuje kalkuláciu pri stanovovaní predajnej ceny tovaru v ich predajni alebo ceny menu v reštaurácii. SR je súčasťou nadnárodnej skupiny Metro Cash & Carry International, ktorá má zastúpenie v 30 krajinách sveta so 655 veľkoobchodnými centrami (Cash & Carry). Metro Cash & Carry je predajnou divíziou skupiny Metro Group. Na Slovensku patrí do siete Metro Cash & Carry päť veľkoobchodných centier pre podnikateľov. Vlaňajšie tržby slovenskej spoločnosti tvorili 503 miliónov eur (15,15 miliardy Sk) bez DPH. Zamestnáva 1380 ľudí. TASR Najväčší veritelia Sideritu sú bez peňazí - Banská spoločnosť Siderit z Nižnej Slanej v okrese Rožňava, ktorá skončila vlani na jeseň v konkurze a o prácu v nej prišlo asi šesťsto ľudí, nemala vlastný majetok a neviedla štandardné účtovníctvo. Podozrenia, na ktoré viackrát upozorňovali HN ešte pred krachom firmy, sa potvrdili počas konkurzného konania. Siderit napriek týmto zásadným nedostatkom dostal pred dvoma rokmi štátnu pomoc za šesť miliónov eur, z ktorej vyčerpal skoro tretinu, časť z nej vrátil a zvyšok dlhuje ministerstvu. Plynári vypadli z hry Siderit bol chronickým neplatičom za plyn, kvôli čomu ho spoločnosť SPP od neho mnohokrát odstavila a dlh voči plynárom presiahol v čase konkurzu sedem miliónov eur. Napriek tomu, že SPP bol jeho najväčším veriteľom, z rozhodovania o predaji majetku bol konkurznou správkyňou Alexandrou Chapčákovou vylúčený a jeho pohľadávky neboli uznané. Dôvodom je podľa nej chaos v účtovníctve podniku, z ktorého sa nedá jednoznačne identifikovať pravosť pohľadávok. Firme vraj nefungoval niekoľko mesiacov účtovný softvér a na jeho opravu nemala peniaze. Plynári tento krok nechápu a tvrdia, že minimálne časť pohľadávok nebola sporná. „Ide o tie pohľadávky, ktoré Siderit vlani v auguste písomne uznal,“ vysvetľuje Ondrej Šebesta, hovorca spoločnosti SPP. Správkyňa odmietla pohľadávky i niektorých ďalších veriteľov z rovnakého dôvodu. Tí sa spolu s SPP obrátili na súd a žiadajú ho o uznanie svojich nárokov. Pohľadávky spolu presahujú 16 miliónov eur, no pokiaľ súd nerozhodne, speňažovanie majetku je pozastavené. Otáznik visí aj nad jeho skutočnou hodnotou. Doposiaľ nečitateľné vlastníctvo Sideritu sa ešte viac zahmlilo po tom, čo na jeseň prešla väčšia časť jeho aktív na spoločnosť Glomeron Traiding Limited, registrovanú na Cypre, ktorá vystupovala ako vlastník závodu. Závod má cenu šrotovného Keďže peniaze z konkurzu nie sú, nemohla správkyňa uspokojiť ani mzdové pohľadávky zamestnancov. Pred krachom firma dlhovala ľuďom za tri nevyplatené mesačné platy viac ako šesťstotisíc eur. Časť dostali z garančného fondu, ale asi štyridsať percent im stále dlhuje. „Väčšinu peňazí už máme a na zvyšok čakáme,“ uviedol pre HN jeden z bývalých baníkov. Obnovenie ťažby a spracovanie železnej rudy v Nižnej Slanej je podľa odborníkov v súčasnosti nereálne. Zariadenia a budovy sú v zlom stave. Ďalším bremenom je ložisko, ktoré je síce majetkom štátu, no držiteľ dobývacích práv, tentoraz správca konkurznej podstaty, sa musí oň postarať, aby sa neznehodnotilo. Udržiavanie bane, vzduchotechnika, čerpanie vody, platenie strážnej služby tak produkujú ďalšie dlhy, ktoré by mali byť uspokojené z neistého budúceho predaja majetku. Alexander Buzinkay 14.05.2009 www.hnonline.sk Ruská centrálna banka zníži kľúčové úrokové sadzby - Kľúčová refinančná sadzba sa s účinnosťou od 14. mája zníži na 12 % zo súčasnej úrovne 12,5 % a minimálna jednodňová repo sadzba na 9 % z predchádzajúcich 9,5 % [13.5.2009, SITA] MOSKVA 13. mája (SITA, Reuters) - Ruská centrálna banka v stredu oznámila, že s účinnosťou od 14. mája zníži už druhýkrát za posledný mesiac svoje kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Centrálna banka zníži kľúčovú refinančnú sadzbu na 12 % zo súčasnej úrovne 12,5 % a minimálnu jednodňovú repo sadzbu na 9 % z predchádzajúcich 9,5 %. Banka naznačila, že v uvoľňovaní monetárnej politiky bude pokračovať, pokiaľ jej to umožnia inflačné tlaky. Znižovanie úrokových sadzieb má motivovať ruské banky, aby poskytovali reálnej ekonomike lacnejšie úvery v čase, keď Rusko prvýkrát za poslednú dekádu prežíva recesiu. Na súkromných dôchodkoch je 2,51 miliardy eur - Dôchodkové správcovské spoločnosti spravovali k 7. máju tohto roka vo svojich fondoch majetok sporiteľov v celkovej hodnote takmer 2,51 miliardy eur. Čistá hodnota majetku sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri sa tak oproti koncu apríla zvýšila o 1,5 milióna. V rastových fondoch evidovali dôchodkové spoločnosti k minulému štvrtku vyše 1,66 miliardy eur. Vo vyvážených fondoch bolo takmer 732,9 milióna a v konzervatívnych fondoch takmer 111,3 milióna. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností. V rastových fondoch sa aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky k štvrtku medzitýždenne zmenila od záporných 0,15 po kladných 0,41 percenta. Hodnota dôchodkovej jednotky v týchto fondoch dosahovala od 0,0335 do 0,0351 eura. Vyvážené fondy zaznamenali počas minulého týždňa zmenu penzijnej jednotky od záporných 0,28 po kladných 0,33 percenta. Hodnota dôchodkovej jednotky vo vyvážených fondoch pritom predstavovala od 0,0347 do 0,0358 eura. Hodnota dôchodkovej jednotky sa v konzervatívnych fondoch k štvrtku minulého týždňa medzitýždenne zmenila od záporných 0,18 po kladných 0,1 percenta. Aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky tak v týchto fondoch k minulému piatku predstavovala od 0,0381 do 0,0386 eura. SITA 14.05.2009 www.hnonline.sk Gigant Danone vznikal v sklárskej dielni - Marta Hilkovičová 13.05.2009 www.hnonline.sk S ich mliečnymi jogurtmi deti začínajú ráno, ich vodou si dospelí dopĺňajú zdravý jedálny lístok, ich sušienky všetci "chrúmeme“ o ôsmej večer pred televízorom. Len málokto vie, že dnes 57. najväčšia rodinná firma na svete sa počas nie veľmi dlhého obdobia z pôvodnej výroby skla pod značkou BSN rozrástla na potravinársky gigant, ktorý v tomto roku oslávil svoju deväťdesiatku. Danone. Choroby ako podnet V roku 1919 sa v Barcelone vo veľkom rozšírili črevné choroby najmä u malých detí. Španiel Isaac Carrasso preto nadviazal na výskum nositeľa Nobelovej ceny, profesora Ellieho Mečnikova, ktorý sa zaoberal účinkami jogurtu na ľudské zdravie, rovnako ako na tradičné hodnoty výroby jogurtu. Pôvodne sa Carrassove výrobky predávali ako liek na predpis. Súčasný názov Danone však vznikol až o desať rokov neskôr, a to podľa mena zakladateľovho syna Daniela (Daniel ako zdrobnenina v katalánčine znamená Danone). Prvá továreň na výrobu jogurtov začala vznikať vo Francúzsku, no počas prvej svetovej vojny musel Carrasso odtiaľ odísť. Spoločnosť presunul do New Yorku, kde sa spojil s rodeným Španielom Joem Metzgerom a obchodný názov zmenili na Dannon, čo znelo viac "americky“. V päťdesiatich rokoch sa už Daniel Carrosso vrátil späť do francúzskej metropoly, pretože chcel rozbehnúť svoj biznis tak vo Francúzsku, ako aj v Španielsku. V roku 1959 však podnik predal a Danone sa spojilo s výrobcom syrov Gervais. Produkty Danone Minerálne vody: Evian, Volvic, Badoit, Aqua, Lanjarón, Font Vella, Villa del Sur. Villa Vicencio Potraviny: Actimel, Activia, Blédina baby food, Danone, Royal Numico baby food Od skla k jogurtom Základy koncernu Danone však položil až Antoine Riboud, ktorý z pôvodne malej potravinárskej spoločnosti (Gervais Danone) vybudoval gigant. Počiatok histórie (v roku 1966) pramení zo spojenia dvoch výrobcov skla - Souchon Neuvesel (výrobca sklenených obalov) a sklárne Boussois (výroba hladkého skla), ktorí vytvorili spoločný podnik Boussois-Neuvesel, koncern známy pod skratkou BSN. V tom čase túto firmu viedol práve Antoine Riboud, ktorý o dva roky nato navrhol novú stručnú stratégiu firmy - od obalu k obsahu. Tá smerovala k vytvoreniu ďalšieho sektora v Európe, a to potravinárskeho, napriek tomu, že sklársky priemysel bol vtedy v najväčšom rozmachu. Prvý krok k úspechu jeho osobnosti urobil ešte pred koncom šesťdesiatych rokov, keď chcel odkúpiť najväčšiu francúzsku sklársku ikonu Saint-Gobain, ktorá vznikla už v 17. storočí. Spojenie nakoniec skrachovalo, no vryl sa do povedomia vtedajších "mocných mužov“ a vybudovalo mu to imidž skutočne moderného biznismena. Francúzske médiá ho označovali za neúprosného bojovníka. Mzdy boli v tom čase v krajine veľmi nízke, v dôsledku čoho často dochádzalo k štrajkom. Šok spôsobil obchodníkom, keď v Paríži verejne vyhlásil: "Nemôžete hovoriť, že krajina je bohatá, keď mzdy robotníkov rastú pomalšie ako ich šéfov.“ Dynastia Riboudovcov Antoine Riboud (25. december 1918 – 5. máj 2002) – narodil sa v meste Lyon; zakladateľ a prvý šéf spoločnosti Danone; pretvoril sklársku firmu na jeden z najväčších potravinárskych gigantov na svete; bol známy ľudským prístupom k zamestnancom a slávny sa stal aj svojím príhovorom v Marseille v roku 1972, keď vyhlásil: „Pevne verím, že zvládneme oboje: byť úspešní a zároveň ľudskí. Nechajte nás viesť náš biznis, tak srdcom, ako aj rozumom.“ Franck Riboud (7. december 1955) – súčasný prezident firmy Danone; syn zakladateľa spoločnosti; kreslo po otcovi prebral v roku 1996, v súčasnosti rodina vlastní už iba jedno percento akcií. Zároveň je členom predstavenstva automobilky Renault či značky Lacoste. Od roku 2007 je súčasne šéfom fondu Danone Communities, zameraným na investovanie Vypracované francúzske svaly Riboudovci zakrátko začali s radom akvizícií. Získali francúzsky pivovar Kronenbourg, firmu, ktorá produkovala minerálnu vodu Evian a v roku 1973 sa spojila s firmou Gervais Danone, čím sa Riboudovci vyšplhali na vrchol francúzskeho potravinárskeho rebríčka. Fakty o spoločnosti Vznik: 1919, Španielsko Zameranie: potravinárstvo Produkty: mliečne výrobky, minerálne vody, detské výživy Vedenie: Franck Riboud (prezident), Jacques Vincent (viceprezident) Obrat: 15,22 miliardy eur (2008) Zisk: 1,3 miliardy eur (2008) Zamestnanci: 80 140 (2008) Sám Antoine Riboud sa preslávil najmä po takzvanom marseillskom príhovore, kde povedal: "Pevne verím, že dokážeme byť oboje: byť ľudskí a zároveň úspešní. Nechajte nás robiť vlastný biznis tak srdcom, ako ho robíme hlavou.“ Aby dokázal, aké vypracované sú svaly francúzskych obchodníkov, preberal na svoju stranu výkonných predstaviteľov veľkých amerických koncernov, ako napríklad Colgate-Palmolive. Stanovil 32-hodinový pracovný týždeň, vyhlásil o sebe, že je "antikonzervatívny a falošný malomeštiak“ a pre spoločnosť stanovil dvojitý cieľ: ekonomický aj sociálny. Nicol Notat, šéfka druhého najväčšieho francúzskeho zväzu CFDT, o ňom povedala: "Antoine Riboud bol výborný podnikateľ, humanista a človek, ktorý nasledoval svoje idey. Vedel stimulovať aj spoločnosť, aj odbory.“ Získal firmy Royal Numico a Kraft Foods, vytvoril spoločné podniky s Al Safi (Saudská Arábia), Yakult (India), Alqueria (Kolumbia), Wahaha a Mengniu (Čína). Smrť V roku 1982 do podniku nastúpil jeho syn Franck, ktorý sa v priebehu asi 15 rokov dostal na miesto prezidenta a vtedy Antoine zo spoločnosti odišiel úplne. 6. mája 2002 Antoine Riboud v Paríži zomrel. Franck vyšpecifikoval hlavné zameranie spoločnosti: mliekarne, nápoje a obilniny. Jadro spoločnosti očistil o niektoré časti, ktoré mu do stratégie nezapadali. Prečítajte si aj: Povesť naštrbili „tiché dohody“ Kartelové dohody narušujú hospodársku súťaž a sú v rozpore s nariadeniami Európskej komisie. Tá dohliada na dodržiavanie pravidiel a v prípade ich porušenia je oprávnená udeliť firmám pokutu. Tej sa viackrát nevyhlo ani Danone. Celý článok >> Koncern sa na Slovensku prerátal. Už tu nevyrába Kríza v potravinárskom sektore na Slovensku v roku 2006 spôsobila, že Danone z dedinky Modranka pri Trnave stiahlo svoju výrobu. Dôvod bol jednoznačný – nízka schopnosť presadiť sa na trhu. Závod u nás fungoval sedem rokov. Spočiatku boli produkty primárne určené pre slovenský a český trh, no postupne podstatná časť produkcie smerovala na export a po zrušení slovenského závodu sa premiestnila do krajín, do ktorých sa dovážali výrobky z modranskej fabriky. Tento krok však nemal žiadny dosah na slovenských spotrebiteľov. „Väčšina výrobkov značky Danone, ktoré sú dostupné na slovenskom trhu, totiž nie je vyrábaná v závode v Modranke,“ uviedla v tom čase firma. Zrušenie fabriky sa dotklo 73 zamestnancov. „Podnikli sme viacero krokov, ktoré zmierňujú dosah na zamestnancov. Nadviazali sme priamu spoluprácu s významným zamestnávateľom v regióne, ktorý buduje svoje výrobné kapacity a pracovníci závodu v Modranke budú zvýhodnení pri žiadaní o prácu,“ uviedla vtedy Zuzana Grznáriková, country manager Danone Slovakia. Spoločnosť ďalším pracovníkom ponúkla pracovné príležitosti v Česku a uzatvorenie sa nijako nedotklo ľudí pracujúcich v slovenskej centrále v Bratislave, v zákazníckom servise ani v obchodnej organizácii. MH 13.05.2009 www.hnonline.sk Za sporným projektom v Trebišove je poslanec SNS, tvrdí Greenpeace - www.pravda.sk SITA | 13. mája 2009 Projekt výstavby uhoľnej elektrárne v Trebišove nie je podľa ochranárskej organizácie Greenpeace Slovensko v súlade s ochranou životného prostredia, ani s programovým vyhlásením vlády. Za výstavbou stojí politik SNS, poslanec Anton Korba, tvrdí riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Novinárke píšucej o kontroverznom projekte pri Trebišove sa vyhrážajú Trebišov odmieta uhoľnú elektráreň v meste "Vláda deklarovala, že chce znižovať našu závislosť na dovozoch energetických palív zo zahraničia. Táto uhoľná elektráreň počíta s tým, že uhlie, ktoré sa tam má spaľovať, sa bude dovážať," povedal Rizman. Podľa neho by sa v tejto elektrárni nevyužívalo uhlie vyťažené na Hornej Nitre, ale zvýšila by sa závislosť od dovážaného paliva. "Nehovoriac o tom, že teraz sa ukazuje, že to bol taký kovbojský projekt, kde sú veľké nezrovnalosti, ktoré sa týkajú či už vodného hospodárstva, pripojenia na siete a tak ďalej," povedal. Ministerstvo životného prostredia nezohľadnilo podľa ochranárov v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA) negatívny vplyv na produkciu emisií. Poslanec Korba tvrdí, že výstavba elektrárne je výhodná pre trebišovský región a nemá naň negatívny ekologický dopad. "Pre mňa je dôležité to ako vyšlo EIA. A pri tom neboli zistené nejaké nedostatky, ktoré by tomu nejako bránili. Pokiaľ by bolo niečo také, čo by tam prekážalo, v žiadnom prípade by som to nepodporoval," uviedol. Podľa Korbu budeme v krátkom čase potrebovať viac elektrickej energie. "Tisícpäťsto megawattov elektrickej energie Slovensku chýba," povedal. Ako ďalej dodal, elektráreň by dokázala spaľovať nielen hnedé, ale aj čierne uhlie, drevoštiepku a biomasu. "Toto je pre mňa veľmi zaujímavé, lebo v regióne by sa mohlo podporiť pestovanie rýchlorastúcich drevín," povedal poslanec. Ako ďalej uviedol, na pestovanie týchto drevín by sa mohli využívať neobrobené polia. "Ľudia by to vypestovali a mohli by to predať," dodal. Podľa neho by sa tak podstatne znížila energetická závislosť od zahraničia, ktorú projektu vytýkajú ochranári. Greenpeace viní SNS, že je za projektom v Trebišove Trebišovskú elektráreň plánuje postaviť firma Československá energetická spoločnosť a.s. (ČES). "Netreba si to mýliť s ČEZ-om. ČEZ je veľká česká energetická spoločnosť ale ČES je malá firma, ktorá nemá žiadne skúsenosti s energetikou," upozornil riaditeľ slovenskej pobočky Greenpeace. Podľa neho jediný, kto podporil tento projekt je nominant SNS, poslanec Anton Korba, o ktorom sa uvažuje ako o jednom z kandidátov na post ministra životného prostredia. Korba odmietol, že by mal podiel v spoločnosti ČES. Podľa neho ľudia, ktorí stoja za touto firmou nie sú ani členmi SNS. Ako ďalej uviedol Rizman, všetky ostatné politické strany sa vyjadrili v zásade proti projektu. "Mimochodom, s týmto projektom nepočíta ani dlhodobá stratégia energetickej bezpečnosti, ani materiály, ktoré sú na ministerstve hospodárstva. Jediný, kto vyjadril podporu tomuto projektu, bol poslanec NR SR za SNS," skonštatoval. Podľa neho projekt prešiel v rezorte životného prostredia jednoduchým spôsobom a prechádza územným konaním, ktoré má na starosti krajský stavebný úrad spadajúci pod ministerstvo výstavby. To má na starosti ďalší nominant SNS. Projekt trebišovskej uhoľnej elektrárne je podľa Greenpeace aj napriek súhlasnému stanovisku MŽP SR kontroverzný. Plánovaná prevádzka elektrárne by znamenala významný nárast znečistenia ovzdušia v okolí Trebišova a zvýšila by celoslovenské emisie oxidu uhličitého o viac ako deväť percent. Plánovaná uhoľná elektráreň v Trebišove by mala ročne vyprodukovať približne 465 000 ton odpadov - popol, škvara, prach z kotlov. S kauzou výstavby elektrárne v Trebišove sa spája aj prípad zastrašovania novinárky, ktorá o kontroverznom projekte písala. Milióny z eurofondov potečú do polikliniky poslanca SNS - odu, Pravda | 13. mája 2009 8:21 Štvrtina z eurofondového koláča na zlepšenie ambulancií putuje do polikliniky koaličného poslanca Štefana Zelníka (SNS). Ministerstvo zdravotníctva na čele s nominantom Smeru Richardom Rašim mu odkleplo vyše 1,6 milióna eur. O 6,6 milióna eur (200 mil. korún) z operačného programu Zdravotníctvo sa uchádzalo 23 polikliník a menších zdravotníckych zariadení. Spomedzi nich vyšli štyria víťazi, balík peňazí dostane aj poliklinika ŽILPO v Žiline. Od roku 2003 je riaditeľom a spoločníkom ŽILPO národniar a člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Zelník. Rezort zdravotníctva tvrdí, že výsledky sú v poriadku. "Úspešní uchádzači boli hodnotení na základe splnených kritérií, nie straníckej príslušnosti," povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Dodala, že vo výberovej komisii na schvaľovanie žiadostí boli zástupcovia ministerstva a partnerských organizácií. Zelník včera na celú vec nereagoval. Najskôr uviedol, že nemá čas, neskôr nedvíhal mobil. Príspevok z eurofondov získala aj bardejovská nemocnica, ktorej šéfuje prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Podľa neho peniaze použijú na zlepšenie komfortu pre pacientov a techniky najmä na onkológii, pľúcnom oddelení, kardiológii, v ambulanciách zažívacieho traktu a úrazov. "Splnili sme všetkých 5 P z kritérií, ktoré stanovila Európska únia," tvrdí Petko. Pridelenie peňazí pre Zelníka Petko nechcel komentovať. "To nie je otázka pre mňa, ale pre ministerstvo zdravotníctva a komisiu, ktorá žiadosti vyhodnocovala," zareagoval Petko. Podľa obchodného registra je Zelník spoločníkom aj v ďalších troch zdravotníckych zariadenia. V súčasnosti kandiduje aj do Európskeho parlamentu. Cukor bude ešte drahší - Pokles produkcie v EÚ, no najmä výpadok v Indii rozkývali na burzách ceny bieleho zlata [13.5.2009, TREND / Milan Debnár] Kým v predchádzajúcich rokoch sa svet topil v prebytkoch bieleho zlata, v súčasnosti dopyt po cukre prevyšuje ponuku. Podľa The International Sugar Organization dosiahne previs až 7,8 milióna metrických ton. Vo februári pritom odhadovali nedostatok na 4,3 mil. ton. Pokles produkcie v Európskej únii, no najmä výpadok v Indii a v ďalších štátoch Ázie rozkývali na burzách ceny. Minulý týždeň dosiahol júlový kontrakt trojročné maximum. Od začiatku roka zdraželi futurity už o 27 %. Len minulotýždňové zhodnotenie dosiahlo 6,1 %, čo je najviac od začiatku roka. Cena vystúpila na 15,8 centa za libru. Na jej nárast vplýva i zdražovanie ropy. S tým totiž stúpa dopyt po alternatívnych palivách a tiež tlak na zvyšovanie výroby etanolu z cukrovej trstiny na úkor výroby sladidla. Vznikajúci deficit nevykryje ani zvýšená výroba v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým producentom. V závere týždňa cukor mierne zlacnel pod vplyvom názoru investorov, že zhodnocovanie bieleho zlata je príliš prudké. Následkom by mohol byť výrazne nižší nákup cukru zo strany Indie, ktorá je najväčším konzumentom na svete. Krajina sa chystá nakúpiť v tomto roku až tri milióny metrických ton cukru, ale cena nad 15 centmi za libru indických obchodníkov odrádza. Investori sú však stále presvedčení, že cena cukru bude skôr ďalej stúpať. Komodity na svetových burzách (stav k 8. máju 2009, spotové ceny) Zatváracia úroveň Zmena za ostatných 12 mesiacov (%) USD EUR1 Brent (USD/b) 58,1 -52,7 -46,1 WTI (USD/b) 58,6 -52,6 -46,1 Zlato (USD/troy) 907 3,4 17,7 Striebro (USD/troy) 14 -16,2 -4,6 Meď (USD/t) 4 667 -44,7 -37,0 Hliník (USD/t) 1 508 -46,7 -39,3 Nikel (USD/t) 13 027 -52,2 -45,6 Olovo (USD/t) 1 456 -36,8 -28,1 Zinok (USD/t) 1 529 -30,2 -20,5 Cín (USD/t) 14 210 -42,0 -34,0 1 Prepočet TRENDU podľa aktuálneho kurzu PRAMEŇ: Bloomberg Robert A. Mundell: Nezahrávajte sa s eurom - Laureát Nobelovej ceny hodnotí pre TREND budúcnosť menového systému [13.5.2009, TREND / Tatiana Lichnerová] Hrdina ekonomickej pravice i excentrická bielovlasá postava, ktorá si ako zaistenie proti inflácii kúpila opustený 500-ročný taliansky zámok, opísal pred pár rokmi Kanaďana Roberta A. Mundella denník Wall Street Journal. Ekonóm, ktorý si občas rád odskočí do šou Davida Lettermana, aby napríklad prečítal čosi z knihy Paris Hilton, patrí medzi tých, ktorých svet počúva. Pozorne ho sledujú v Európe i Ázii, ktorej odporúča vytvorenie spoločnej regionálnej meny. Jeho práce o optimálnych menových oblastiach spred štyroch desaťročí prispeli k vzniku eura. V roku jeho zrodu získal Nobelovu cenu za ekonómiu (1999). NEPREHLIADNITE: Svet bez dolára Nedávno sa ozvali silné hlasy z Číny či Ruska žiadajúce nový „svetový rezervný systém”. Pridali sa i vaši kolegovia Jeffrey Sachs a Joseph Stiglitz. Ako si ich vykladáte? Potreba svetovej meny sa uznáva dlho. Americké i britské plány pre Bretton Woods začiatkom 40. rokov minulého storočia obsahovali záväzky na jej vytvorenie. No z politických dôvodov sa nedostali do života a v Bretton Woods sa architekti MMF rozhodli pre zlato a dolár. Neskôr, keď sa začala spochybňovať konvertibilita dolára pre globálnu infláciu počas druhej svetovej a kórejskej vojny, prišla dohoda o vzniku medzinárodnej rezervy Special Drawing Rights (SDR). No po tom, čo Spojené štáty „odviazali“ dolár od zlata a žltý kov sa zhodnotil, zlatá garancia SDR sa odstránila – niekto by mohol povedať, že ilegálne. Aby bola svetová mena efektívna, musí byť v určitom zmysle lepšia než dolár. A to neboli USA, nie nepochopiteľne, ochotné sponzorovať. Superveľmoc vždy odolávala vytvoreniu globálnej meny. A zvyšok sveta nebol dostatočne silný či jednotný, aby vytvoril nadradenú menu. Povedali by ste teraz, že dominancia dolára sa blíži ku koncu? Ktosi dávno povedal, že staré meny nikdy nezomrú, len sa stratia. Dominantné meny vydržia storočia. Éra vlády dolára sa skončí, keď bude alternatíva schopná ho nahradiť. Bezprostrednejšie hroziaci rival je euro. Eurozóna by mala väčšie HDP ako USA, keby sa k nej pridala Británia. Už teraz je euro alternatíva dolára, napriek jeho slabostiam. No vyhliadky rastu sú v prípade USA lepšie než v Európe. A bude trvať pár desaťročí, kým Čína či India prekonajú americké HDP a vytvoria si vyspelé inštitúcie kapitálového trhu. História dolárovej éry v medzinárodných financiách sa od roku 1915 pohybovala v cykloch. Len pred rokom každý hovoril, aký je dolár slabý, ale ľudia ho stále nemajú dosť. Nielen bankoviek, ale i dolárových dlhopisov. Napriek monštróznemu dlhu USA. Takže odpoveď na otázku, či sa dolárová dominancia blíži ku koncu, znie: nie. Neprišiel čas vytvoriť svetovú menu? Pred desiatimi rokmi som dúfal, že v roku 2010 by taká mohla byť vytvorená. Na stretnutí v štýle nového Bretton Woods počas Svetového veľtrhu [Expo] v Šanghaji. No neexistuje plán, ktorý by mal širokú podporu. Ako by mohla vzniknúť? Svetová mena sa musí vyrovnať so systémom výmenných kurzov. Určite bude založená na koši hlavných mien, no bude to úspešné len vtedy, keď výmenné kurzy budú fixné, tak ako v brettonwoodskom systéme. Najdôležitejšie svetové meny sú dolár a euro. Jeden z prístupov k svetovej mene je zafixovať ich navzájom. To by malo okamžitý efekt v podobe eliminovania obrovských destabilizačných výkyvov vo vzájomnom kurze, ktoré boli také škodlivé počas terajšej krízy. A eliminovali by tiež oslabovanie meny pre zvýšenie konkurencieschopnosti. Ak by sa podarilo kurz dolár-euro stabilizovať, väčšina zvyšku sveta by ho nasledovala. A dolárovo- -eurový blok by sa stal svetovým – okrem krajín, ktoré nemajú pod kontrolou infláciu. Na druhej strane, ak by sa kurz nepodarilo zafixovať, nie je možné vytvoriť svetovú menu. Nemohlo by sa ňou stať SDR? Áno. Keby sa kurzy mien v koši zafixovali. Dve poznámky. Do koša mien, ktoré SDR tvoria, treba v roku 2011, keď bude účinné ďalšie pravidelné päťročnicové prehodnocovanie, vložiť čínsky jüan. A treba zmeniť jej meno. SDR musí byť ponímaná ako mena. Nielen ako právo čerpania, aj keď špeciálne. Ako vidíte budúcnosť eura? Tých desať úspešných rokov dokázalo aj mnohým z jeho kritikov, že euro výrazne prispelo k stabilite a rastu v Európe. Ak by neexistovalo, slabé krajiny by sa prepadali, čelili by inflácii, oslabovaniu meny a rastúcim úrokovým sadzbám. Slabosť eura je takmer výlučne dôsledok nadmerných verejných dlhov a rozpočtových deficitov, ktoré vznikajú platením za záväzky neprefinancovateľné z daní. Počas súčasného obdobia veľkej krízy bude euro pravdepodobne obviňované z mnohých ťažkostí. A niektoré horúce hlavy sa ho možno budú chcieť zbaviť. No to by odpadlíkov posunulo v ich ekonomickej evolúcii späť o dekádu či ešte ďalej. Bola by veľká chyba zahrávať sa s eurom. Milionárske Sokoľany porazili Košice. Zarobia na U.S. Steele - autor: Alexander Buzinkay 7. 5. 2009, www.hnonline.sk Chátrajúca obec, ktorá sa mala už pred dvadsiatimi rokmi pripraviť na svoj zánik, patrí dnes medzi najbohatšie na Slovensku. Východoslovenské Sokoľany totiž vyhrali spor s Košicami o lukratívny kataster na juhu mesta a dane za vyše 1,6 milióna eur ročne. Dvanásťročný spor o takmer sedemsto hektárov územia s viacerými priemyselnými nehnuteľnosťami, vrátane časti areálu spoločnosti U.S. Steel, ukončil Najvyšší súd, ktorý zamietol dovolanie Košíc. "Boli sme jedna diera, teraz sa to zmení,“ tvrdí starosta Tomáš Suchý. Už teraz má jasno, kam peniaze investujú. Prednosť dostane kanalizácia, cesty, oprava budov a digitalizácia. Mesto sa však stále nechce vzdať. "V pondelok sme podali ústavnú sťažnosť, v ktorej žiadame zrušiť rozhodnutie Najvyššieho súdu,“ povedal HN Jaroslav Vrábeľ, hovorca magistrátu. Košická radnica je podľa neho ochotná rokovať s obcou o obojstranne výhodnom riešení problému. Malo by ísť o možnosť stať sa jednou z mestských častí a ponechať si tak časť daňových príjmov. Sokoľany o to záujem nemajú. "Keď sme im ponúkali mimosúdnu dohodu, nemali záujem. Teraz, keď sme zobrali bank, tak sú ústretoví,“ komentuje ponuku mesta starosta Tomáš Suchý. Sokoľany rozbili miliónový vabank Sokoľany, ktorých bežné rozpočtové príjmy boli vlani na úrovni okolo šiestich miliónov korún (v prepočte 199,2 tisíca eur), očakávajú ich nárast na takmer sedemstotisíc eur, čo je viac ako dvadsať miliónov korún. S rovnakými a vyššími príjmami počítajú i rozpočty na nasledujúce dva roky. "Všetky subjekty už začali platiť dane nám,“ zdôrazňuje starosta. Tie budú nižšie, ako keď platili mestu, lebo daňové sadzby malej obce sú podstatne nižšie ako košické. Zmenou tak získa nielen obec, ale i firmy na jej pozemkoch, najviac železiarne, z ktorých asi dve pätiny ležia v katastri Sokolian. Pre Košice by výpadok daní nemal byť dramatický, predstavuje iba pol druha percenta ich bežných príjmov. Navyše dane prúdili do mestskej kasy len v posledných troch rokoch, predtým ich inkasovala miestna časť Šaca. Peniaze pôjdu na rozvoj Sokoľany by sa mali čoskoro zmeniť z vymierajúcej a zdevastovanej obce na prosperujúcu. "Chýba nám tu všetko. Najskôr asi investujeme do kanalizácie, ciest, opráv budov a digitalizácie,“ vymenúva starosta. Minulý režim počítal s tím, že obec postupne zanikne. Nemohlo sa v nej stavať, životné prostredie trpelo, vo verejnom záujme sa nepreinvestovala ani koruna. Dlh voči obci sa za tie roky vyšplhal na desiatky miliónov korún. Na trinásteho júna chystá dedina, v ktorej žije okolo tisíc dvesto ľudí, z toho asi desatina Rómov, veľkú oslavu zadosťučinenia spravodlivosti. "Vyhrali sme vojnu,“ tvrdí starosta. Vytrvali do konca Sokoľany a ďalších trinásť obcí prišlo o pozemky začiatkom osemdesiatych rokov, keď Krajský národný výbor v Košiciach direktívne rozhodol o pričlenení tritisícpäťsto hektárov, na ktorých stáli bývalé Východoslovenské železiarne, k mestu. V roku 1997 sa obce rozhodli domáhať svojich práv a požiadali o ich návrat. Spoločne neuspeli a v ďalšom boji už ostala obec osamotená. Nasledoval rad sporov, ktoré sa skončili pred dvoma rokmi rozhodnutím Správy katastra v Košiciach o prinavrátení pozemkov obci. Sokoľany vyhrali argumentáciou, že obyvatelia obce nikdy nedali súhlas na zmenu katastrálneho územia. "Dokázali sme, že o odčlenení pozemkov rozhodli štátne a stranícke orgány bez vedomia vlastníkov,“ dodáva starosta. Správnosť postupu katastra potvrdil následne po dovolaniach mesta aj Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR. Ten koncom minulého mesiaca s konečnou platnosťou zastavil konanie v spore o hranice katastrov. Europa od VAV mieri aj do Levíc - Nákupné centrum s 10-tisíc m2 prenajímateľnej plochy má stáť na Námestí hrdinov [4.5.2009, eTREND / Peter Kremský] Banskobystrická developerská spoločnosť VAV Invest pripravuje výstavbu nákupného centra Europa aj v Leviciach. Vo verejnej súťaži preto odkúpila Dom kultúry Družba na Námestí hrdinov. Predaj objektu na 5 000 m2 zastavanej plochy schválilo vlani mestské zastupiteľstvo. Kultúrne a obchodné centrum Europa, ktoré VAV na mieste súčasného kultúrneho domu a časti námestia plánuje postaviť, by malo mať jedno podzemné a dve nadzemné podlažia. Na prízemnom sa majú nachádzať obchody. Na prvom poschodí budú okrem fitnescentra, kín a reštaurácií aj multifunkčné sály, ktoré by mohlo mesto neskôr odkúpiť. Podzemné podlažie bude vyhradené pre parkovanie. Nákupné centrum by malo vytvoriť celkovo 10-tisíc m2 prenajímateľnej plochy. Výstavba by sa mala rozbehnúť v marci budúceho roka. Firma plánuje zrealizovať aj prestavbu námestia, kde sa v súčasnosti nachádza centrálne parkovisko. Práce na námestí by sa mali financovať z eurofondov. VAV Invest okrem toho plánuje aj výstavbu 40 bytov v terasových domoch za domom kultúry, ako aj niekoľkých bytov v mestských vilách. Na prízemí terasových domov by mali vzniknúť priestory pre obchody a služby. Výstavba by sa tiež mala začať budúci rok. VAV Invest postavil nákupno-zábavné centrum Europa (ESC), ako aj Europa Business Center v Banskej Bystrici a plánuje ich rozšírenie. Tento rok začal stavať Europu aj v centre Zvolena. Podobné obchodné domy plánuje aj v ďalších okresných mestách. Chystá sa do Liptovského Mikuláša, v hre bola aj Prievidza. Majiteľom banskobystrického ESC je od jari 2007 realitný fond holandskej banky ING. Košická firma Profitube vstupuje do konkurzu - Jedným z dôvodov na podanie návrhu na začatie konkurzného konania je podľa konateľa košickej spoločnosti aj zadržiavanie vratiek dane z pridanej hodnoty daňovým úradom [6.5.2009, SITA] BRATISLAVA 6. mája (SITA) - Košická kovospracujúca spoločnosť Profitube s.r.o. v týchto dňoch vstúpila do konkurzného konania. Podľa vyjadrenia jej konateľa Jaroslava Wiegera je jedným z dôvodov tohto kroku aj zadržiavanie vratiek dane z pridanej hodnoty (DPH) daňovým úradom. "V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie spôsobenej zadržiavaním finančnej hotovosti - vratiek DPH a s tým súvisiacou neschopnosťou získavať financovanie od bánk, bola spoločnosť nútená podať návrh na začatie konkurzného konania, nakoľko nedokázala plynulo zabezpečiť výrobu a uhrádzanie svojich záväzkov," uviedol pre agentúru SITA Wieger. Stanovisko Daňového riaditeľstva SR sa agentúre zatiaľ nepodarilo získať. Spoločnosť podľa jej konateľa vyčerpala všetky možnosti a aj napriek komunikácii s veriteľmi a príslušnými orgánmi nedokázala preklenúť nepriaznivú situáciu. Firma v minulom roku dosiahla obrat vo výške 46,07 mil. eur, teda zhruba 1,39 mld. korún. Zamestnáva pritom sto pracovníkov a viac ako 60 % jej produkcie smeruje na export. V rámci svojej činnosti sa zameriava na produkciu uzavretých profilov a rúr, pričom k jej hlavným obchodným partnerom patria spoločnosti zo Slovenska, Českej republiky, Rumunska, Maďarska či Poľska. Spoločnosť Profitube bola založená v Košiciach v roku 1999. Na začiatku svojej činnosti sa zaoberala delením oceľových zvitkov. Od roku 2004 je jej hlavnou výrobnou činnosťou výroba a predaj uzavretých profilov a závitkových rúr. Vedenie spoločnosti sídli v Bratislave, pričom výrobný závod firmy je umiestnený v Košiciach. Podľa výpisu z Obchodného registra SR eviduje spoločnosť základné imanie vo výške 60,4 mil. korún (2 mil. eur) a zhruba od polovice minulého roka je jej jediným vlastníkom cyperská spoločnosť Thorkell Holdings Limited. www.etrend.sk Nórsko znížilo úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov - Hlavná úroková sadzba nórskej centrálnej banky sa v súčasnosti nachádza na úrovni 1,5 % [6.5.2009, SITA] OSLO 6. mája (SITA, Reuters) - Nórska centrálna banka znížila v stredu svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 1,5 %, čo je jej najnižšia úroveň v 193-ročnej histórii banky. Od októbra pristúpila nórska menová autorita k zmierneniu svojej politiky už šesť krát, čím pod vplyvom svetovej ekonomickej krízy zredukovala sadzby z 5,75 % na súčasnú hodnotu. Väčšina oslovených analytikov predpokladala zníženie hlavnej sadzby o 0,5 %. Maďarský parlament zrušil 13. dôchodok a posunul vek odchodu do penzie - SITA | 5. mája 2009 Maďarský parlament v úvode tohto týždňa schválil viaceré zmeny týkajúce sa penzistov. Okrem zrušenia 13. dôchodku zvýšil aj vek odchodu do dôchodku. Takzvaná 13. bonusová penzia bude nahradená dôchodkovým príspevkom, ktorý sa však uplatní len vtedy, keď ekonomický rast v krajine dosiahne ročné tempo 7,5 percenta. Výška dôchodkového príspevku pritom nebude vyššia ako 20 tisíc forintov (približne 70 eur). Vek odchodu do dôchodku sa bude od roku 2012 postupne každoročne zvyšovať o šesť mesiacov. Ako prvých táto zmena postihne Maďarov narodených v roku 1952. SPPK žiada kontrolu cien u spracovateľov podľa jednotnej metodiky - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) žiada pri kontrole cien spracovateľov v agrosektore, ktorý nariadila Cenová rada, postupovať podľa jednotnej metodiky. Nepozdáva sa jej, že predmetom kontroly v gescii Ministerstva financií (MF) SR sú viackrát značkové výrobky, uvádza sa v liste, ktorý SPPK poslala predsedovi Cenovej rady Petrovi Mihókovi. "SPPK vyjadruje obavu o nezávislosť a odborné pozadie kontroly. Základom pre vyhodnotenie nákladov a zisku spracovateľského priemyslu, čo je predmet kontroly, sú totiž iba vybrané produkty od vybraných výrobcov," píše predseda SPPK Vladimír Chovan. Okrem toho si SPPK nevie vysvetliť, prečo cenovú kontrolu na základe podkladov rezortov hospodárstva a pôdohospodárstva zaujímajú väčšinou vybrané značkové výrobky, ktoré o ekonomike produktu a firmy nič nepovedia. Nedajú sa vylúčiť zavádzajúce informácie, čo "môže potravinársky priemysel posunúť do polohy toho, kto má vysoké zisky, zdiera poľnohospodárov a neprávom očierňuje obchod". Pre odborné zhodnotenie nákladovosti vybraných potravinárskych odborov musí byť podľa SPPK spracovaná metodika, ktorá preverí ekonomiku výroby nielen jedného konkrétneho mlieka, masla, oleja a chleba, ale celej škály výrobkov, ktoré spoločnosť vyrába. Išlo by o sortiment v rámci druhu od značkového produktu po produkt vyrábaný v privátnej značke s ich objemom predaja, ako aj zohľadnenie predaja a cenotvorby komoditných výrobkov, ktoré majú vplyv na ekonomiku spoločnosti. Keďže podľa informácií SPPK kontrolóri nepostupujú jednotne, Chovan žiada Mihóka o prehodnotenie tejto cenovej kontroly a vypracovanie jej metodiky v zymsle požiadaviek komory. "Sme pripravení poskytnúť odborníkov, ktorí pomôžu vypracovať takú metodiku," ponúka SPPK. SPPK ešte v marci žiadala preveriť prerozdelenie marží medzi účastníkov trhu tak, aby sa dalo posúdiť, kto z reťazca má najväčší zisk na predaji potravinárskych výrobkov. Reagovala na to, že cena za surovinu síce prudko klesá, ale spotrebiteľské ceny na pultoch sa nezmenili. Touto situáciou sa zaoberala aj Cenová rada. Zo správy ministrov hospodárstva a pôdohospodárstva vyplynulo, že "problém je asi u spracovateľov agrokomodít a výrobcov potravín" a Cenová rada nariadila kontrolu. Vyjadrenie oboch rezortných ministrov však SPPK prekvapilo, podotkol Chovan. Prebiehajúca cenová kontrola v agrosektore nie je podľa predsedu Cenovej rady Petra Mihóka diskreditačná voči subjektom potravinárskeho priemyslu. Reagoval na dnešný list SPPK, v ktorom vyjadrila obavy nad zvolenou metodikou a objektívnosťou kontroly nariadenej Cenovou radou a v gescii MF SR. "Chcem ubezpečiť spracovateľov poľnohospodárskych produktov, že nejde o diskreditačnú kontrolu, ale o nájdenie podielu na maržiach jednotlivých článkov v reťazci začínajúcom farmárom a končiac spotrebiteľom, s cieľom objektivizovať ich podiel na tvorbe finálnej ceny," zdôraznil Mihók. Na margo pochybnosti zvolenej metodiky, ktorá je podľa SPPK nejednotná a viackrát smeruje na vybrané produkty od vybraných podnikov, čo je neobjektívne voči predaju a nebezpečné voči firme a potravinárskemu priemyslu, predseda spresnil, že "za metodiku zodpovedá MF SR". TASR 4.05.2009 Spoločnosť s politickým obmedzením - Na Slovensku sa rozmáha podnikanie nového typu firiem. Zarábajú na nás, nič nerobia, prospieva im táto vláda a vládni politici dokážu zariadiť, aby sa vzdali svojich istých peňazí. Akciovka, eseročka či komanditná spoločnosť majú konkurenciu. Kauza Tipos, nástenka a teplý vzduch vniesli do biznis sveta úplne nový druh obchodných spoločností. Čo ich charakterizuje? 1. Zarábajú na nás. Urovnanie sporu s Lemikonom v hodnote 1,9 miliardy korún, 3,6 miliardy z nástenky pre Zamediu a Avocat, či stámilióny stratené na obchode s emisnými kvótami, ktoré lacno kúpila Interblue Group, to všetko ide na účet verejných zdrojov. Obchody sa síce prevalili a firmy sa napokon asi uspokoja s menšími sumami, no aj tak to nie je zlé. 2. Nič poriadne nerobia. Lemikon mal dostať peniaze za práva k fiktívnemu know-how, nástenkári aj za miliónové logá a predražené šoty propagujúce rozdávanie peňazí, o ktoré by bol najskôr záujem tak či tak a Interblue Group za prevody virtuálneho teplého vzduchu. Z inak podobného mýtneho tendra azda aspoň vzíde niečo, čo skutočne jestvuje. 3. Milujú utajenie. Zmluvu Tiposu sme uvideli, až keď ju opoziční poslanci ukradli pri prieskume na ministerstve financií, výzvu na nástenke zamknutej ministerskej chodby videli asi len Slotovi kamaráti a Chrbetov kontrakt o emisiách je taký pikantný, že skôr ako ho zverejniť sa firma nechala presvedčiť na jeho zrušenie. 4. Píšu nové zákony. Pre spor s Lemikonom sa za deň prerábal občiansky súdny poriadok a vymýšľalo nové fungovanie dovolania, pri nástenke sa legislatíva vykladala tak kreatívne, že to ÚVO, ministerstvo financií ani Európska komisia neboli schopní oceniť a obchodníci s emisiami presvedčili ministerstvo životného prostredia, že zákonná povinnosť zverejniť dohodu o predaji vlastne neplatí. 5. Pôsobia exoticky. Nejde len o sídlo v transparentných jurisdikciách, ako je tá cyperská alebo washingtonská, alebo člena konzorcia z Belgicka. Mená ako Lemikon, Avocat či Interblue by sa nestratili ani v StarTreku. 6. Prospieva im vládnutie Roberta Fica. Že s nimi priamo nič nemá? Ako premiér vysvetlil pred dvoma týždňami na tlačovke, kde obhajoval SNS, „rozhodujúcou politickou silou vládnej koalície je Smer-Sociálna demokracia", ktorý na seba okrem fungovania koalície preberá aj zodpovednosť za „stabilitu politického systému, ako aj za schopnosť Slovenska eliminovať dôsledky ekonomickej krízy". Presne tak. Divné obchody divných firiem patria k tejto koalícii, pričom stratené peniaze nám v kríze budú chýbať a všetko je to zodpovednosť Smeru. 7. Keď je zle, od zmluvy vždy odstúpia. Spravil to Lemikon, Zamedia aj Interblue. Nikde na svete neexistuje taká koncentrácia inak očividne bezohľadných špekulantov, ktorí odskočia od absolútne istých stámiliónov. Žeby náhly záchvat svedomia spojený s nezáujmom o zisk? Nie, len prirodzené limity spoločností s politickým obmedzením. utorok 5. 5. 2009 Lukáš Fila Evidencia adries neexistuje, chcú vytvoriť národný register - Ministerstvo financií vyhlásilo výzvu na vytvorenie národného registra adries. O finančnú podporu 8,29 mil. € sa môžu žiadatelia uchádzať do 4. augusta, informovala Patrícia Malecová Šepitková z ministerstva. Údaje o obciach sú evidované v registri obcí, ten je v správe ministerstva vnútra. "Pre názvy ulíc, súpisné čísla a orientačné čísla, ktoré sú v kompetencii obcí, centrálna evidencia neexistuje," vysvetlila Malecová Šepitková. Tieto údaje sú podľa nej spracované len na úrovni vlastného agendového spracovania. Register adries by mal obsahovať všetky reálne existujúce adresy, doposiaľ takáto databáza u nás neexistuje. 4.05.2009 TASR Slovensko už potrebuje koniec krízy - Mierny optimizmus o stave, v akom Slovensko prečká globálnu krízu, sa skončil. Žiadne spomalenie rastu ani stagnácia. Stredoeurópsky zázrak, ktorý sa ešte za rok 2007 pýšil dvojciferným rastom HDP, zaznamená pád o mnoho poschodí. Ekonomika sa rúti do recesie. Nie preto, že sa postupne zastavuje rast miezd a zhoršuje „blbá“ nálada medzi spotrebiteľmi. Domáca spotreba je dôležitý faktor rastu, no slovenská prosperita, ukazuje sa, bola príliš závislá od výroby áut a elektrotechniky. Nohy hospodárstvu podráža i euro. Koruna odišla pri kurze, ktorý síce bol „dobrý pre ľudí“, ale nie najlepší pre firmy čeliace globálnej kríze. Podľa odhadov, ktoré má TREND k dispozícii, sa za prvý štvrťrok bude reportovať pokles ekonomickej výkonnosti krajiny o päť až osem percent. NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK: Odraz? Možno dočasný Do mínusu Opatrný optimizmus sa začal rúcať vo februári, keď Štatistický úrad SR zverejnil údaje o medziročnom poklese priemyselnej produkcie v decembri. Takmer mínus osemnásť percent bol signál, že recesia klope na dvere. Rýchly ústup priemyslu z pozícií vybudovaných pred rokom pokračoval i v ďalších mesiacoch. Vo februári na ukazovateli svietilo mínus 28,2 percenta. Ani okolitým krajinám sa v ostatných mesiacoch nevodilo oveľa lepšie. No nik zo susedov nemá také tempo prepadu ako pomerne monotematicky zameraný priemysel Slovenska. Dôsledky na seba nenechali dlho čakať a abstraktné agregátne čísla pocítili i firmy a občania. Evidovaná nezamestnanosť sa v marci dostala nad desať percent, kde bola naposledy na konci vlády Mikuláša Dzurindu. Bez roboty je o 76-tisíc ľudí viac ako pred rokom. Ekonómovia očakávajú, že na úradoch práce bude ešte rušnejšie. Podľa ankety, ktorú medzi analytikmi robil ekonomický think-tank INEKO, stúpne nezamestnanosť do konca roka na 11,6 percenta, kde zostane ďalší rok. Černejší scenár hovorí o 371-tisíc Slovákoch bez práce, čo je 14 percent práceschopnej populácie. Na znamienko plus sa pri predikciách vývoja postupne zabudlo. Národná banka Slovenska predpovedá tento rok reálny pokles tvorby HDP o 2,4 percenta. Odhad z prieskumu INEKO sa pohybuje okolo miernejšieho mínus jedného percenta. Veľa napovedia čísla za prvý kvartál, ktorý štatistici zverejnia o dva týždne. Ministerstvo financií, ktoré má analytický aparát i zdroje dát s potenciálom na presnejšie odhady, nejde do politického rizika a mlčí. Jeho oficiálne odhady vývoja rozpočtu s deficitom mierne nad troma percentami HDP sa opierajú o dávno neaktuálnu prognózu 2,4-percentného rastu ekonomiky. Číslo zostalo i v materiáli o dosahoch krízy, ktorým bol tento týždeň na programe vlády. Zreálnenie možno od ministra Jána Počiatka čakať najskôr začiatkom leta. „Samozrejme, že predpokladáme, že prognóza bude aktualizovaná smerom nadol,“ vyhlásil. Odhady deficitu verejných financií sa u analytikov pohybujú na úrovni štyroch percent. No podľa nich je dôležitejšia ako výška deficitu štruktúra výdavkov. „Je rozdiel, či vznikne deficit preto, že vláda investuje a zlepšuje konkurencieschopnosť ekonomiky, alebo preto, že rozdáva peniaze ľuďom či firmám bez zjavnej návratnosti,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Hľadanie dna Či sa čierne scenáre naplnia, do veľkej miery závisí od vývoja v krajinách, do ktorých smerujú výrobky s označením Made in Slovakia. Vývoz je pre ekonomiku kľúčový, ročne presahuje 70 percent HDP. Lenže analytici sú v prípade Nemecka, kam smeruje približne štvrtina slovenského exportu, ako aj Spojených štátov, ktoré ovplyvňujú ekonomiku celej západnej Európy, opatrní. „Signály oživenia, ktoré sa v poslednom čase objavili, vyzerajú vo svetle reálnych výsledkov firiem za prvý kvartál príliš optimisticky,“ tvrdí šéf TREND Analyses Pavol Suďa. Dodáva, že optimizmus na burzách je skôr reakcia na vyhlásenia politikov o nových protikrízových opatreniach. Diskusia o alfabetickej podobe globálnej krízy, v ktorej sa spomínajú krivky tvaru V, L a W, je aj diskusiou o Slovensku. Analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo sa prikláňa k druhému variantu. Myslí si, že ekonomika bude opäť rásť, no citeľne pomalšie ako v nedávnej minulosti. Ján Kovalčík z TREND Analyses nie je ani taký optimista: „Svet žil nad pomery a musí prísť k obrovskej korekcii.“ Buď k nej podľa neho príde teraz a svet bude čeliť veľkej nezamestnanosti a krachu podnikov, alebo centrálne banky a vlády budú používať tie isté neefektívne opatrenia ako v minulosti. „Ešte raz sa im podarí resuscitácia, ale bude len otázka času, kedy príde ešte väčší prepad,“ myslí si. Dá sa aspoň povedať, či sa už hospodárstvo odráža z najhoršieho? Identifikácii dna by v slovenských podmienkach mohlo pomôcť vysvetlenie spomínaného prudkého prepadu priemyslu. V. Vaňo je presvedčený, že na januárových číslach sa prejavil výpadok dodávky plynu. No takmer všetky podniky postihnuté krízou – vrátane najväčších, ako sú Volkswagen, Kia, U.S. Steel či Železiarne Podbrezová – obmedzili výrobu i po vyriešení rusko-ukrajinského sporu. „Prudký pokles výroby na Slovensku s malým oneskorením kopíruje úbytok nových priemyselných objednávok v Nemecku, ktorý od novembra do januára dosiahol 25 percent,“ hovorí V. Vaňo. Reč je znovu najmä o automobiloch, na ktorých výrobu je nadviazané množstvo ďalších slovenských fabrík zaoberajúcich sa výrobou plastov, gumy, skla. Celoeurópsky problém prebytku výrobných kapacít sa tak prelial na Slovensko, ktorému sa za ostatné roky darilo v lákaní zahraničných investorov viac ako susedom. Eurodilema No dobré časy sa skončili. Štátna investičná agentúra SARIO v polovici apríla oznámila, že za prvý štvrťrok klesol prílev priamych zahraničných investícií medziročne o vyše 90 percent. Oficiálny komentár hovoril o prejavoch svetovej hospodárskej krízy. Eugen Jurzyca z INEKO si myslí, že pokles môže byť sčasti výsledok slovných a právnych útokov vlády na súkromných podnikateľov. V čase citlivého rozhodovania o investíciách zaváži aj faktor ekonomickej pohostinnosti. Menej priateľský postoj vlády signalizuje investorom nestabilné prostredie. Nevyváži to ani euro a nízke dane. „Dane je to posledné, čo investora zaujíma,“ tvrdí Radek Špicar, riaditeľ vonkajších vzťahov spoločnosti Škoda Auto a bývalý námestník podpredsedu vlády ČR pre ekonomiku. Oveľa dôležitejšia je podľa neho napríklad cestná vybavenosť. Priznanie ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, že východ krajiny bude prepojený diaľnicou so západom najskôr v roku 2013, Slovensku na atraktivite nepridalo. No situácia nie je úplne čierna. Deň po správe SARIO sa ukázalo, že prílev investícií na Slovensko nie je úplne zahataný. Nemecká automobilka Volkswagen potvrdila, že nový model Up! sa bude vyrábať v Bratislave. V prospech Slovenska hovorila najmä európska mena. Vývoj českej koruny za posledný polrok vyžadoval pevné nervy, ktoré zrejme centrála vo Wolfsburgu nemala. Práve euro si v ostatných mesiacoch vypočulo nemálo kritiky z úst domácich podnikateľov. Keď začiatkom minulého roka citeľne oslabli okolité meny, pustili sa ponosovať pre znevýhodnený export. Myšlienkovo sa k nim pridal viceguvernér Českej národnej banky Miroslav Singer, ktorý s februárovými ekonomickými číslami v ruke s ľahkým posmechom poukázal na chýbajúci „blahodarný vplyv eura“ v slovenskej ekonomike. Že bol kurz, s ktorým Slovensko pochovalo korunu, prisilný, priznávajú aj ekonómovia. Podľa E. Jurzycu tridsať korún za euro bol z veľkej časti výsledok slovných intervencií premiéra Roberta Fica. No nielen on, ale i početná skupina českých ekonómov sa stavajú proti euroskepticizmu. Vyššie nastavený kurz má podľa nich krátkodobý vplyv a stabilita, ktorú euro prinieslo, bude priemyslu pomáhať dlhodobo. „Plávajúci kurz môže fungovať ako absorbent šoku. Ale niekedy je aj jeho tvorcom,“ hovorí Tomáš Sedláček, hlavný makroekonomický stratég ČSOB. Keď sa podľa neho cena eura za necelý týždeň posunula o dve české koruny, niektoré firmy to tak prekvapilo, že nevedeli, ako zareagovať. Na druhej strane, slovenská menová stabilita bude mať i nákladovú časť – silnejší tlak na mzdy a zamestnanosť. Firmy mimo eurozóny môžu istý čas využívať výhody oslabenej meny, no musia rátať s vyššími transakčnými nákladmi a prípadnými stratami, ak si kontrakty zahedžujú na príliš slabom kurze. Euro, ktoré krátkodobo mohlo exportérom ublížiť, tak môže byť pre Slovensko z dlhodobejšieho hľadiska konkurenčnou výhodou. Ale nie zárukou, že sa z krízy rýchlo zotaví. V prípade VW Up! už len preto, že nové auto do mesta sa začne vyrábať v roku 2011. Keď by malo byť po kríze. Nielen sekať Dobrá správa pre automobilovú fabriku v Devínskej Novej Vsi je skôr ojedinelá. Situácia slovenských firiem má všetky medzinárodné parametre krízy. Periódu poklesu v desiatkach percent pociťujú naplno, rovnako ako ostatné faktory. Vrátane spomínaného eura, ktoré napríklad pripravilo galantský Samsung o niektoré projekty. Po oslabení forintu kórejská centrála začiatkom roka rozhodla, že niektoré operácie sa na Slovensku neoplatia, konštatuje Anton Ondrej, riaditeľ pre oblasť ľudských zdrojov a nákupu služieb. Spolu s oslabením dopytu to pre firmu v prvom kvartáli prinieslo pokles výroby takmer o 18 percent. „Na druhej strane, japonskí výrobcovia elektrotechniky v ostatných mesiacoch zavreli 30 fabrík, z toho polovicu mimo Japonska,“ dodáva A. Ondrej. Jeho firma má zatiaľ v plánoch na tento rok nárast tržieb, ba dokonca na rozdiel od minulého roku aj zisk. „Aj keď naozajstné oživenie očakávame tak na prelome rokov 2010 a 2011. Navyše, nemôžeme si byť istí, či tento rok po letných dovolenkách príde sezóna,“ prispel k neistým výhľadom, aké dominovali medzi finančnými manažérmi na minulotýždňovej konferencii TRENDU. No slovenský Samsung nečaká so založenými rukami. Finišuje prípravy na štart výroby televízorov s technológiou LED. Práve vytváranie nových produktov, schopnosť neprestať prinášať inovácie a hľadať nové možnosti oslovenia trhu považuje za jeden z najdôležitejších prvkov v riadení firiem riaditeľ konzultačnej firmy IPA Slovakia Ján Košturiak. „Za inováciu treba považovať nielen technické zdokonalenia, ale čokoľvek nové v biznise, čo firmu odlíši od konkurentov a prinesie peniaze,“ podotýka. To podľa neho favorizuje firmy, ktoré sa v predchádzajúcich tučných časoch neuspokojili s rastom objemov vo výrobe, ale mysleli na budúcnosť. „Ak dnes platí, že 70 percent toho, čo sa vyrába, bude o päť rokov nepredajné, je pravdepodobné, že firmy, ktoré neinovovali, čakajú ťažké časy,“ hovorí konzultant o dobe, keď sa bude priemysel zviechať z krízy. Mzdová brzda Pri pohľade na vývoj miezd za prvé dva mesiace tohto roka by si menej pozorní nemuseli ťažké časy všimnúť. Priemerná nominálna mzda všeobecne rástla. No kríza kombinovaná s dôsledkami silného konverzného kurzu môže dotlačiť viac firiem k tomu, aby zvyšovanie platov zastavili. Potom by to zachytili aj agregované a spriemerované štatistické dáta. Napriek nízkej inflácii by začali pokles životného štandardu cítiť ďalší a ďalší pracovníci. Nielen tí z priemyslu a dopravy, kde už od Nového roka reálne mzdy mierne klesli. Výraznejší prepad domáceho dopytu je tak otázka času. Naznačuje to spotrebiteľská dôvera, ktorej index bol v marci o 36,5 bodu nižší ako v predchádzajúcom roku. No domáci dopyt nie je to, na čom primárne stojí oživenie slovenskej ekonomiky. Zmierlivý tón, ktorým sa R. Fico v ostatných týždňoch prihovára podnikateľom, naznačuje, že si to vláda možno začala uvedomovať. [5.5.2009, TREND / Martin Jesný, Pavel Sibyla] Bankára zlomil tlak verejnosti - Prezident francúzskej veľkobanky Société Général Daniel Bouton rezignoval. Dôvodom je vlna kritiky za množstvo chýb, ktoré napáchal. Bouton odchádza z funkcie a vedenie banky hodlá odovzdať svojmu nástupcovi Frédéricovi Oudéaovi. „Rozhodol som sa tak, aby som chránil banku,“ povedal finančník pre včerajšie vydanie denníka Figaro a dodal: „Som terčom neslýchaných útokov, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú ústav, s ktorým som veľmi zviazaný.“ Bouton odovzdal Oudéaovi operatívne riadenia veľkobanky už pred rokom, keď sa verejnosť dozvedela, že jej pracovník Jerôme Kerviel na špekuláciách prerobil 4,9 miliardy eur. Odvtedy sa však v tlači neustále útočí na banku a jej šéfa, lebo má v dôsledku „toxických“ cenných papierov vo svojom portfóliu miliardové straty. Vláda musela v decembri sanovať jej dlh pôžičkou vo výške 1,7 miliardy eur. Šéfovia banky, v ktorej pracuje 163-tisíc zamestnancov, sa pre tlak verejnosti museli minulý mesiac vzdať svojich tučných bonusov. Bouton pri odchode z funkcie nedostane nijaké odstupné. amb, tasr, 30.04.2009 www.pluska.sk Záhadný kupec emisií prehovoril - Slovensko prerobilo na predaji emisií nielen v porovnaní s Českom či s Ukrajinou, ale aj s Poľskom a Lotyšskom [29.4.2009, TREND / Kristian Slovák] Záhadná spoločnosť Interblue Group, ktorá kúpila časť slovenskej rezervy emisií skleníkových plynov, po mesiacoch mlčania prehovorila. Pravda, nestálo to za veľa. Okrem toho, že obchod bol v súlade s Kjótskym protokolom, odmietla zverejniť detaily s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. A nezabudla pohroziť TRENDU právnymi krokmi, ak neprestane publikovať „nepravdivé, neprofesionálne a škodlivé“ informácie. Toľko vyjadrenie firmy, ktorej nominant SNS Ján Chrbet predal horúci vzduch o desiatky miliónov eur lacnejšie, než dokázali v porovnateľných transakciách zarobiť okolité krajiny. NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY: Kšefty SNS: strata desiatok miliónov eur Slovenské pozadie veľkého kšeftu Domáce pozadie Ján Chrbet Oficiálna reakcia – ak sa to tak dá nazvať, nikto ju nepodpísal – prišla po tom, čo sa TRENDU po viacerých márnych pokusoch podarilo spojiť s dánskou občiankou Janou Lütken. Tá spolu s Hansom Grobom sedí v orgánoch spoločnosti, ktorá bola zaregistrovaná v americkom štáte Washington v júni minulého roka. Ich firma Onyx Group, sídliaca v daňovom raji Zug, sa zaoberá daňovým poradenstvom a správou firiem. J. Lütken prezradila toľko, že Interblue nakupovala emisie pre bližšie nešpecifikovaných partnerov. Minister vyhlásil, že firma zastrešuje skupinu štátov, ktoré obchodujú s emisiami. No švajčiarsko-americká spoločnosť zanecháva česko-slovenské stopy. Nechtiac ich odhalila internetová stránka Interblue Group. Zaujímavejší než nič nehovoriaci obsah je jej vznik. V novembri ju registrovala česká webhostingová firma a jej zdrojový kód obsahoval e-mailovú adresu 21-ročného slovenského vysokoškoláka. Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobil v spoločnosti WMJ Company, ktorá obchoduje s emisiami oxidu uhličitého. Patrí do zoskupenia istrokapitalistickej vetvy Braňa Prieložného. Firma akékoľvek prepojenie s Interblue Group odmietla. Vyhlásila, že dala v máji 2008 ponuku na odkúpenie štátnej rezervy, ale ministerstvo životného prostredia ju neakceptovalo. Právny zástupca firmy zároveň poprel, že by autorom webstránky americkej firmy bol slovenský študent. S tým, že niekto musel skopírovať kód s jeho kontaktom. Inou indíciou, že horúca je domáca, nie medzinárodná stopa, bol vznik materiálu, o ktorom vlani v októbri rokovala vláda SR. TREND si vtedy všimol, že úradný text bol podľa vlastností wordového dokumentu upravovaný v počítači vtedajšieho akcionára slovenskej firmy Magic Trading Corporation (MTC) Norberta Havalca. MTC je dodávateľ zbraní, nábojov a techniky pre ministerstvo obrany a Slovenskú informačnú službu. Sám N. Havalec tvrdil, že materiál nespracovával ani nie je jeho autorom. Naozaj nevýhodne Na domácom politickom poli medzičasom pokračujú hry na skrývačku. Po počiatočnej obhajobe obchodu premiér Robert Fico koncom minulého týždňa zmenil rétoriku. Vyzval ministra životného prostredia, aby zverejnil zmluvu s Interblue Group. A vyhlásil, že je pripravený J. Chrbeta odvolať, ak sa ukáže, že pri transakcii porušil zákon. Podobná taktika sprevádzala aj nástenkový tender, do ktorého bol namočený bývalý a súčasný minister výstavby a regionálneho rozvoja. Rezort životného prostredia zareagoval očakávaným spôsobom. Na zverejnenie zmluvy – hoci ide o nakladanie s majetkom štátu – vraj potrebuje súhlas obchodného partnera. A Interblue Group sa vyjadrila , že je proti. V čase uzávierky tohto článku zmluva zverejnená nebola a ministerstvo neodpovedalo ani na ďalšie otázky o transakcii. No premiér aj minister ju opakovane označovali za finančne výhodnú. To, či uzatvorením zmluvy J. Chrbet porušil zákon, je otázka. No podstata je inde. V tom, že minister predal štátnu rezervu (takzvané jednotky priznaného množstva, AAU) v porovnaní s ostatnými krajinami nevýhodne. Ukrajina, Česko a Lotyšsko uzavreli v marci tohto roka obchody, v ktorých za ekvivalent jednej tony emisií oxidu uhličitého získali približne desať eur. Za podobných podmienok sa chystá predať časť rezervy Írsku a Svetovej banke aj Poľsko. Maďarsko obchodovalo vlani zhruba v rovnakom čase ako Slovensko. Podľa informácií denníka Sme, ktorý sa odvolal na agentúru Bloomberg, dosiahli južní susedia cenu 14 eur za tonu. Slovenských šesť eur je najnižší výnos zo všetkých realizovaných a dosiaľ známych chystaných transakcií. Podľa analytickej firmy orbeo sa v minulom a tomto roku celkovo zobchodovalo vyše 90 miliónov ton emisií z rezerv jednotlivých štátov. Za priemernú jednotkovú cenu desať eur. To umožňuje spresniť, koľko minister životného prostredia prerobil v neprospech verejných financií v porovnaní s trhom. Výsledná suma: na desiatich miliónoch ton emisií obral daňovníkov približne o 40 miliónov eur. Kľúčový rozdiel je, že Slovensko ako jediné predávalo emisnú rezervu cez súkromného sprostredkovateľa. Ostatné krajiny uzatvárali medzivládne dohody. A podľa dostupných informácií boli obchody spojené s ekologickými projektmi (GIS). Práve vďaka participácii kupujúcich strán na zelených investíciách mohli ostatní dosiahnuť lepšiu cenu ako slovenské ministerstvo životného prostredia, ktoré len zobchodovalo „horúci vzduch“. Klamár, klamár Robert Fico: Médiá aj opozícia by mali byť radi, že sa vláde podarilo štátnu rezervu emisií oxidu uhličitého predať. Spôsob, akým sa predseda vlády pustil do obhajoby obchodu, ministrovi J. Chrbetovi nepomohol. R. Fico napríklad tvrdil, že Japonci ponúkali päť eur za tonu, minister deň predtým vyhlásil, že s Japoncami nerokoval. Premiér zdôrazňoval, že obchod sa uskutočnil v súlade so zákonom, ktorý schválila vláda Mikuláša Dzurindu. No nepovedal, že sprostredkovaný predaj umožnila ministrovi novela zákona o obchodovaní s emisiami, ktorú navrhla a schválila súčasná koalícia. Dovtedy mohol predávať iba cez dražbu. Zmätočné informácie poskytovali členovia vlády aj o dátume podpisu zmluvy. Premiér minulý týždeň uviedol, že transakciu minister uzavrel v septembri minulého roka. Teda predtým, ako oficiálne informoval vládny kabinet. No ministerstvo životného prostredia ešte v decembri naťahovalo TREND tvrdením, že nemôže poskytnúť informácie ani zverejniť kontrakt, lebo nie je podpísaný a prebiehajú rokovania. „Firma [Interblue Group], o ktorej hovoríte ako o kupcovi, bola jedným zo záujemcov, ale obchod ešte neprebehol,“ odpovedal vtedy ministrov hovorca. Tento týždeň ministerstvo financií potvrdilo, že peniaze za predaj emisnej rezervy prišli na účet štátu v decembri minulého roka. Hoci ich rezort v rozpočte verejnej správy zaradil medzi tohtoročné príjmy Environmentálneho fondu. Medzinárodný darebák Podľa R. Fica by mali byť médiá aj opozícia radi, že sa vláde podarilo štátnu rezervu emisií oxidu uhličitého predať. Lenže slovenská vláda sa v transakcii zachovala ako medzinárodný darebák. Ak by podobne postupovali iné štáty a predávali AAU bez nadviazania na zelené investičné schémy, mohli by ohroziť globálny systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov i ciele stanovené Kjótskym protokolom. Je pravda, že nijaká dohoda nezakazuje obchodovať horúci vzduch bez investícií znižujúcich emisie skleníkových plynov. Trh s AAU je relatívne mladý a východoeurópske predaje vrátane slovenského sú pionierske počiny. No žiadna iná krajina sa neodhodlala zobchodovať štátnu rezervu bez prislúchajúceho GIS projektu. Sama slovenská transakcia s desiatimi miliónmi ton nedokáže uškodiť. Ale keby sa rovnako zachovali napríklad Ukrajina a Rusko, ktorých prebytky dosahujú päť miliárd ton, dohoda z Kjóta by stratila praktický zmysel. Až zelené projekty dávajú prebytočným kvótam akú-takú cenu. Lebo množstvo voľných AAU – predovšetkým v krajinách bývalého východného bloku – nevyplýva zo snáh o redukciu emisií, ale je dôsledok ekonomického kolapsu začiatkom 90. rokov minulého storočia. Ak by svet zaplavili v podstate bezcenné štátne rezervy, deformovalo by to aj trh s ostatnými emisnými certifikátmi. Za ktorými reálne stoja investície do ekologických technológií a projektov. Paradoxne v tejto súvislosti vyzerá plán premiéra R. Fica investovať zdroje získané z predaja AAU do zatepľovania. Pri troche snahy z toho mohol byť GIS projekt akceptovateľný pre partnerskú krajinu. Podobne ako český program Zelená úsporám, ktorý susedia financujú vďaka transakcii s Japonskom. Ale to by mala kupujúca strana nárok na kontrolu využívania peňazí, prípadne by mohla priamo participovať. Lenže to bolo v rozpore so zámerom ministerstva životného prostredia. Takéto požiadavky označilo za diskriminačné. V „náročných rokovaniach“ rezort len pri jednej spoločnosti – Interblue Grup – dosiahol „upustenie od požiadaviek na kontrolu financií a participovaní na jednotlivých projektoch“, píše sa vo vládnom materiáli z októbra minulého roka. www.etrend.sk Daniari začnú vracať DPH už do mesiaca - Protikrízové opatrenie je určené len pre finančne spoľahlivých podnikateľov [26.4.2009, eTREND / am] Po prvýkrát za apríl pripíšu daňové úrady podnikateľom na účty nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) v skrátenej lehote do 30 dní namiesto doteraz platných 60 dní od podania daňového priznania. Nadmerný odpočet dosiahne firma vtedy, ak daň na vstupe, ktorú zaplatí pri nákupe tovarov a služieb je vyššia, ako daň na výstupe pri predaji jej produktov. Týka sa to napríklad podnikateľov, ktorí nakupujú tovar na Slovensku za ceny s daňou a ďalej tovar dodávajú s oslobodením od dane do iných krajín. Vrátenými prostriedkami od štátu by mali podnikatelia podľa novely zákona o DPH disponovať najneskôr 24. júna, pretože daňové priznanie za apríl treba podať do 25. mája. Je to jedno z protikrízových opatrení, ktoré schválila vláda i parlament v snahe zlepšiť ich cash flow. Nie je však určené pre všetkých platiteľov DPH. Ostatná novela zákona si vymienila, že o vratky dane v skoršom termíne môže požiadať iba firma, ktorá je len mesačným platiteľom dane a štát ju považuje za spoľahlivú osobu. Tým výpočet podmienok ale nekončí. Dôležitou podmienkou nového režimu vrátenia DPH je, aby firmu evidoval daňový úrad ako platiteľa DPH najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením mesiaca, v ktorom vznikol nadmerný odpočet. To znamená, že ak nadmerný odpočet vznikol v apríli a chce uplatniť skoršie vrátenie dane za toto obdobie, potom 12 kalendárnych mesiacov sa bude počítať od marca 2009. Platiteľom dane by sa podľa toho mal stať najneskôr od 1. apríla minulého roku. Ale ani vtedy ešte nemá podnikateľ vyhraté, že sa skôr dostane k peniazom od štátu. Ten si ho ešte predtým „preklepne“. Platca DPH totiž nesmie mať žiadne daňové a colné nedoplatky voči daňovému a colnému úradu, ale ani voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Podnikateľ, ktorý tieto podmienky spĺňa, zaškrtne príslušné políčko v upravenom tlačive daňového priznania. Splnenie zákonných podmienok budú daňové úrady kontrolovať v spolupráci s colnou správou, sociálnou poisťovňou i zdravotnými poisťovňami. „Ak si platiteľ dane uplatní skoršie vrátenie nadmerného odpočtu vyznačením v daňovom priznaní, pričom nebude spĺňať uvedené podmienky a daňový úrad takto uplatnený nadmerný odpočet vráti, bude mu uložený nový druh sankcie,“ upozorňuje v stanovisku Daňové riaditeľstvo SR. Daňový úrad bude môcť vyrubiť platiteľovi dane sankčný úrok za každý deň neoprávnene držaných finančných prostriedkov vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia nadmerného odpočtu. Ostatní mesační platitelia dane, ktorí nesplnia podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu DPH, budú naďalej postupovať podľa úpravy platnej do 31. marca 2009. To znamená, že podnikateľ nemá po skončení zdaňovacieho obdobia nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ale si ho bude môcť odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak mu ale v nasledujúcom období nevznikne povinnosť odviesť daň, až potom má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Napríklad mesačný platiteľ dostane naspäť nadmerný odpočet do 60 dní. Pre platiteľov dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím sa nič nemení. Nadmerný odpočet sa mi bude vracať naďalej v lehote 120 dní. Tejto dlhej lehote sa ale môžu vyhnúť tým, že sa môžu prihlásiť za mesačných platiteľov DPH a štát im vráti prostriedky v lehote 60 dní. Akcia „Východ“ Daňové riaditeľstvo v spolupráci s Policajným zborom SR spustilo vo februári 2009 kontrolnú akciu pod názvom Východ, zameranú na kontrolu nadmerných odpočtov na DPH prevažne v Košickom regióne. Informoval o tom hovorca DR SR Miroslav Dobák. Kontrolóri daňových úradov preverujú 173 daňových subjektov. Narazili aj na niektoré nové podozrivé reťazce daňových subjektov. Ukončili 21 kontrol s celkovým nálezom 128 671,76 € (3 876 365 Sk). Z ostávajúcich rozpracovaných kontrol daňová správa predpokladá, že bude vymáhať približne 5 mil. € (150 mil. Sk). Skontrolovali takisto aj sídla 44 daňových subjektov až v 21 prípadoch daňový subjekt „nesídlil“ na adrese uvedenej v Obchodnom registri SR. Reálnu podnikateľskú činnosť podľa doterajších zistení nevykonáva 17 firiem a 37 daňových subjektov vôbec nespolupracuje so správcom dane. Daňoví kontrolóri preto podali orgánom činným v trestnom konaní ďalšie tri oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu. Vo väzbe sa momentálne nachádzajú štatutárni zástupcovia troch spoločností, podozriví z trestného činu neodvedenia dane a poistného. Ako neprísť o budúci byt - Kauza Orco znervóznila kupcov ich bytov a vytvorila zástupy váhajúcich [27.4.2009, PROFIT / Ján Blažej] Deň otvorených dverí máva Prezidentský palác, parlament, televízia Markíza. Najnovšie majú dni otvorených dverí aj novostavby. Dokončované, dokončené a nepredané a možno aj nepredajné domy a byty. Kandidáti na umŕtvené peniaze. Ľudia už neberú všetko. Stratili obavy, že to, čo je dnes drahé, bude zajtra ešte drahšie a investujú rozvážnejšie. Pýtajú sa aj sami seba, čo so splátkami, ak by stratili prácu. Niektorí zistili, že na kúpu nového kalkulovali s predajom staršieho bytu, no ten je už za očakávanú cenu nepredajný. Rozhodnutia odkladajú aj v predstave, že developer v núdzi spustí, prípadne dá čosi navyše. Veď dáva svoje „šrotovné“ – napríklad parkovisko, vybavenie kuchyne a niektorí už sľúbili aj auto. Vlani v lete sa sťažil prístup k úverom a objavili sa názory o konci realitného boomu (na možno už nasýtenom trhu) v strednej Európe a o ekonomických problémoch developerov. Šéfredaktor portálu TRENDreality.sk Peter Kremský eviduje od leta výrazné spomalenie až prepad predaja nových, rozostavaných a dokončovaných bytov. Stavebný ruch vidno najmä na dokončovaných „predkrízových“ objektoch, rozbieha sa aj niekoľko vlani pripravovaných stavieb. Ale viacerí developeri sa s ďalšími projektmi neponáhľajú a odkladajú ich na ďalšie roky. Opatrní „Mnohí by aj mali záujem o nové bývanie,“ konštatuje Daniela Danihel-Rážová, riaditeľka spoločnosti Bond reality, ale upozorňuje na začarovaný kruh. Dobre je, že chcú vidieť a porovnávajú, neraz však majú obavy, či sa dom dostavia. Veľmi citlivo reagujú na každý problém, vrátane správ o problémoch spoločnosti Orco. Kým v minulosti, pri hlade po novostavbách podmienky do zmluvy zväčša písali developeri, v súčasnosti ju kreuje aj kupujúci a prichádza aj s nereálnymi požiadavkami. V prípade zmlúv však má slovo aj financujúca banka. Advokát Ján Gajniak si myslí, že pri akýchkoľvek obavách môže zájsť kupujúci s konceptom zmluvy po radu k právnikovi. Netreba sa báť, že váhajúcemu jeho objekt určite niekto vyfúkne. Váhajúcich je veľa. Pretože v kríze čoraz viac ľudí uvažuje aj o tom najhoršom, v prípade konkurzu developera, ktorý si už dal vyplatiť kúpnu cenu či zálohu, no budúci majiteľ ešte nie je zapísaný v katastri, právnici odpovedajú, že každý prípad je individuálny, ale pohľadávku voči developerovi bude treba ohlásiť správcovi konkurznej podstaty. „Najdôležitejšie je uplatniť si pohľadávky na súde včas, lebo nedodržanie lehôt má prepadný charakter a potom je všetko stratené,“ upozorňuje J. Gajniak. „Treba spolupracovať s právnikom a právnu ochranu možno dosiahnuť a výsledný efekt závisí od štádia uplatnenia nárokov a solventnosti dlžníka.“ D. Danihel-Rážová hovorí, že v ostatnom čase sa výrazne zmenila výška záloh a splátok. Istotou kupujúceho je aj to, že už stačí vopred iba 10 až 15 percent. „Je určite lepšia zmluva, kde sú splátky závislé od stupňa rozostavanosti,“ hovorí J. Gajniak. „V ostatnom čase je už pomaly trendom platba až po postavení stavby.“ Ohrozený druh Tomu, kto má obavy z developera a vývoja stavby, odporúčajú dokončené byty. Je ich na výber. Platbu možno aj zložiť v banke, ktorá ich developerovi uvoľní až po zápise do katastra. Konzervatívne banky na Slovensku sú zdravé, ani v automobilkách nie sú také otrasy ako vo viacerých prípadoch v zahraničí. Nedostatok obchodov však vetrá v nejednej lízingovej spoločnosti, obchody s luxusným tovarom sa síce veľmi nerušia, ale ani nevznikajú, problémy majú niektoré cestovné kancelárie i hotelieri. Bez práce sú viaceré realitky a ohrozeným odvetvím je aj development. Český denník Mladá fronta Dnes pripomenul, že developerské firmy majú často veľmi nízke základné imanie. Banky prestali poskytovať úvery, záujem o nové byty prudko klesol a prázdne dostavené objekty musia s cenou dolu. D. Danihel-Rážová si myslí, že problémy majú najmä developeri s luxusným segmentom, ktorí nemajú dostatok vlastných finančných strojov. Kauza Orco Topmodelka Adriana Sklenaříková a Anthony Delon, syn svetoznámeho francúzskeho herca, sa vlani v auguste stali reklamnými tvárami bratislavskej City Gate, luxusu, aký v hlavnom meste ešte nebol a luxemburská developersko-investičná skupina Orco Property Group projekt predstavovala ako svoju vlajkovú loď. V tom istom čase však už portál TRENDreality.sk písal, že Orco, pôsobiace v Nemecku a na trhu v šiestich postkomunistických krajinách, má veľké finančné problémy a viaceré nedávno nakúpené nehnuteľnosti alebo podiely v nich musí predávať, aby malo na splácanie pôžičiek. V reštrukturalizačných snahách sú na predajnej listine obchodný dom Dunaj a pivovar Stein v Bratislave. Ak príde kupec, dá oveľa menej, než sa čakalo. Pritom Orco ich nekupovalo za vlastné. Záložné právo na ne má VÚB a banka Calyon z Francúzska. Za jediný rok klesli akcie Orca o 90 percent. Kým v roku 2007 malo Orco 87,5 milióna eur čistého zisku, vlani stratu 390,6 milióna. „Rýchla expanzia a bezhlavý nákup nových projektov dopomohli k strmému pádu,“ konštatoval TREND v story o „schladenom dravcovi“. Koncom marca parížsky obchodný súd vyhovel požiadavke Orco Property Group o ochranu pred veriteľmi. Petra Zdenková, šéfka komunikácie a public relations Orco Prague, pre médiá vysvetlila, že ochrana má zabezpečiť strategickú, prevádzkovú a finančnú reštrukturalizáciu. A pri otázke o možnom bankrote podčiarkla, že špeciálny ochranný režim (safeguard) sa poskytuje iba firmám, ktoré preukážu solventnosť. Panika v Česku V Česku na rozdiel od Slovenska má Orco rozrobených celý rad obytných súborov a budúcim majiteľom vystúpil pot na čelo. Vplyvný český mienkotvorný denník MF Dnes obavy klientov naplno priklincoval titulkom Developer Orco má problémy: Ako neprísť o zaplatený byt? Denník si zobral na pomoc pražskú advokátsku kanceláriu Ambruz & Dark a tá ubezpečila, že zatiaľ sa nič nedeje. Ochrana pred veriteľmi má priamy dosah iba na materskú firmu a nedotýka sa priamo českej dcéry Orca. Nik sa nemusí báť o zaplatený byt, ak je už ako majiteľ zapísaný v katastri. „Dcérske spoločnosti, ktoré stavajú jednotlivé projekty, patria do majetku Orca, ich akcie či obchodné podiely sú prípadnou súčasťou možnej konkurznej podstaty,“ odpovedala advokátska kancelária na otázku, čo s rozostavaným bytom, ak by došlo ku konkurzu. „Až ak by sa v konkurznej situácii ocitli dcérske spoločnosti, mohli by byť súčasťou konkurznej podstaty aj byty, ktoré ešte neboli prevedené v katastri nehnuteľností na kupujúceho.“ Potenciálni českí klienti znervózneli po informáciách médií, že developer ECM Real Estate Investments vlani prerobil dvakrát viac, než sa očakávalo – vyše 92 milióna eur a isté problémy riešil aj Geosan a po investíciách v Rusku i Sekyra. A na Slovensku? City Gate a Parkville v Bratislave majú zaručené financovanie, takže nie sú v žiadnom nebezpečenstve, vyhlásila P. Zdenková. Kto má už byt na Kolibe kúpený a zapísaný v katastri, trápiť sa nemusí. P. Kremský však naznačuje, že určité problémy by mohli nastať pri zmene správcu novostavby. Na City Gate sa pracuje. Predaný ešte nie je jediný byt. Orco sa dalo počuť, že ráta s desaťpercentným poklesom ceny v City Gate. Ceny však nezávisia od neho, pretože napríklad J&T znížil odrazu ceny v luxusnom River Parku o štyridsať percent. Aj na predané. A v ďalších luxusných objektoch sa o cene zvyčajne rokuje individuálne. Profit má informácie o individuálnych rokovaniach aj pri nepredaných bytoch v nižších cenových kategóriách. Nová banka začne ponúkať účet zadarmo - Privátni klienti nebudú musieť platiť za vedenie účtu do konca roka [27.4.2009, TREND / jv] Od apríla začala Oberbank ponúkať svoje služby aj na Slovensku. Privátnym klientom núka do konca roka bezplatné vedenie účtu. Majú na výber tri balíky lacnejší a chudobnejší, drahší a pestrý a pre 16- až 26-ročných. Oklieštená verzia bude podľa cenníka stáť 1,75 eura. Zahŕňa iba tri účtovné položky. Aj zahraničnej pobočke rakúskej banky sa unikátne poplatky za pohyb na účte typické pre česko-slovenský región zapáčili. Klient s týmto balíkom platí aj za došlé platby 18 centov za jednu. Rovnako zaplatí aj za zrealizovanie inkasa či trvalého príkazu. Výber peňazí vo vlastnom bankomate, pričom za taký považuje aj tie s logom Istrobanky a ČSOB, zaplatí 20 centov. Oproti ostatným slovenským ústavom si viac pýta za výber z cudzích bankomatov, ak sú v eurozóne 1,26 eura. Do drahšieho balíka za bezmála šesť eur sa banke zmestili takmer všetky transakcie vrátane poplatku za kartu a desiatich výberov z bankomatu. Slovenské pozadie veľkého kšeftu - Ako minister za SNS obral verejné financie o desiatky miliónov eur. [23.4.2009, eTREND / Kristián Slovák, Rado Baťo] Kým minister životného prostredia Ján Chrbet vykladá, že kupec slovenského „horúceho vzduchu“ zastrešuje konzorcium štátov, ktoré obchodujú s emisiami skleníkových plynov, dostupné informácie ukazujú na domáce zázemie. Zástupkyňa americkej schránkovej firmy Interblue Group nemá problém komunikovať (česko-)slovensky, narýchlo vytvorená webová stránka je registrovaná u českej firmy a jej autorom je mladý slovenský študent. To všetko sprevádza transakciu, v ktorej vláda oproti porovnateľným obchodom okolitých krajín prerobila desiatky miliónov eur. Domáce stopy V decembri, keď TREND upozornil na obchod so štátnou rezervou emisií oxidu uhličitého, firmu nepoznali trhoví analytici, ani Google. V americkom štáte Washington bola registrovaná v júni 2008, v jej orgánoch sedeli dánska občianka českého pôvodu Jana Lütken-Ribridová a Švajčiar Hans Grob z daňového raja Zug. Tam sídli aj ich firma Onyx Group. Medzičasom do skúpych informačných zdrojov pribudla nič nehovoriaca internetová stránka Interblue Group. Zaujímavejší než obsah je jej vznik. V novembri ju registrovala česká webhostingová firma a vytvoril ju 21-ročný slovenský študent fakulty informatiky a informačných technológií STU. Autorstvo je okrem informácií v zdrojom kóde očividné na prvý pohľad – dizajn jeho osobnej stránky a webu „spoločnosti zastrešujúcej konzorcium štátov“ je prakticky identický. Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobil a pôsobí vo viacerých environmentálnych firmách, v niektorých spolu s ľuďmi okolo finančnej skupiny Istrokapitál. Spája ich spoločnosť WMJ Company, ktorá sa prezentuje ako obchodník s emisiami skleníkových plynov. David Švejcar, ktorý doménu stránky Interblue Group na českom serveri registroval, neprezradil, pre koho to robil. S firmou, ktorá mala túto požiadavku, spolupracuje dlhšie. A dodal, že registrácia americkej firmy cez český webhosting bola „najjednoduchšia cesta.“ NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY: Organizovaná skupina (Komentár) Kšefty SNS: strata desiatok miliónov eur Aj pátranie vo Švajčiarsku nabralo takmer domáci rozmer. J. Lütken-Ribridova sa venuje daňovému poradenstvu, ale vystupuje aj ako poverenec či správca firiem. A v Onyx Group sú na telefonáty česko-slovenskej klientely hľadajúcej podobné služby očividne zvyknutí. Ako v stredu TRENDU oznámila bezchybnou češtinou sekretárka firmy, s J. Lütken nie je možné hovoriť, lebo je mimo kancelárie. Napokon, indíciou, že horúca je domáca, nie medzinárodná stopa, bol i vznik materiálu, o ktorom vlani v októbri rokovala vláda SR. TREND si vtedy všimol, že úradný text bol podľa vlastností wordového dokumentu upravovaný v počítači vtedajšieho akcionára slovenskej firmy Magic Trading Corporation (MTC) Norberta Havalca. MTC je dodávateľ zbraní, nábojov a techniky pre ministerstvo obrany a Slovenskú informačnú službu (SIS). Sám N. Havalec tvrdil, že materiál nespracovával ani nie je jeho autorom. Falošná argumentácia Jediné podrobnejšie oficiálne údaje pochádzajú z rokovania vlády v októbri minulého roka. Rezort životného prostredia sa chystal predať časť rezervy emisií oxidu uhličitého – takzvaných jednotiek priznaného množstva (AAU), ktoré Slovensko získalo v rámci Kjótskeho protokolu. Ekvivalent desiatich miliónov ton mala približne za 60 miliónov eur kúpiť neznáma spoločnosť Interblue Group. Transakcia bola zvláštna tým, že obchod s AAU má zmysel takmer výlučne pre štáty. Súkromné firmy ich nemôžu použiť ako priamu alternatívu firemných povoleniek emisií skleníkových plynov. Ďalší problém bol, že predaj štátnych rezerv by sa mal spájať s ekologickou investíciou (GIS projekty), aby si krajiny neprehadzovali „horúci vzduch“. Predávajúci peniaze investuje, kupec si vyhradí právo sledovať ich použitie a môže na projekte priamo participovať. Podľa informácií TRENDU viaceré ambasády oslovili ministerstvo životného prostredia s ponukou rokovať o obchode s emisiami. Nedočkali sa odpovede. Rezort vlani predaj obhajoval tézou, že Slovensko je lepšie pripravené na realizáciu GIS projektov ako napríklad východoeurópske krajiny. No transakciu so sprostredkovateľom, na ktorú si vytvoril legislatívne zázemie v roku 2007, paradoxne ospravedlňoval neschopnosťou investície pripraviť. A operoval hrozbou pádu cien, ak začnú predávať štáty ako Ukrajina či Rusko, ktoré majú veľké prebytky AAU. Bola to falošná argumentácia. Česko minulý mesiac predalo štyridsať miliónov ton emisií Japonsku, ktoré na splnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu aktívne nakupuje všade, kde sa dohodne. Na medzištátnej úrovni. Emisie podporené GIS projektmi získali v marci Japonci aj od Ukrajiny. Čo je podstatné, odhadovaná cena za AAU v oboch transakciách – vyše deväť eur – je o polovicu vyššia než tá, ktorú mala zaplatiť Interblue Group. Nepomáhajú si Podľa poslanca za SDKÚ-DS Pavla Freša, ktorý sa v marci na podrobnosti transakcie pýtal, Slovensko predalo až pätnásť miliónov ton emisií. Údaj mu podľa jeho slov poskytol riaditeľ odboru ochrany ovzdušia a bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby Peter Solčanský. SDKÚ-DS sa na postup ministerstva sťažovala u premiéra Roberta Fica. Žiadala ho o informácie k transakcii. Opozičná strana nepochodila, premiér vtedy odkázal, že emisie sú v kompetencii rezortu životného prostredia. Sám predseda vlády minulý týždeň vniesol do témy ďalší zmätok. Podľa neho výnosy z predaja pôjdu na projekty zatepľovania. Hovoril zhruba o 71,4 milióna eur. Takže matematika: ak výnos dosiahol sumu spomínanú premiérom a ministerstvo sa zbavilo ekvivalentu pätnástich miliónov ton emisií, jednotková cena bola ešte nižšia ako avizovaných 6,05 eura. Keby Slovensko predávalo za porovnateľných podmienok ako Česko, mohlo zarobiť zhruba o 60 miliónov eur viac. Na základe toho podpredseda najväčšej opozičnej strany Ivan Mikloš v pondelok obvinil ministra, že prerobil štátu 60 miliónov eur. Až to prinútilo J. Chrbeta, aby po mesiacoch mlčania zareagoval. Vyhlásil, že obchod prebehol podľa pôvodných zámerov, Slovensko predalo desať miliónov ton. To by znamenalo, že v porovnaní s českými podmienkami prišli slovenské verejné financie zhruba o 30 miliónov eur. V utorok tento týždeň sa do obhajoby obchodu i ministra životného prostredia pustil i premiér. No navzájom si nepomohli, ich výroky sú v rozpore. Minister J. Chrbet v decembri TRENDU tvrdil, že rokovania s Interblue Group prebiehajú, zmluva nie je uzavretá a preto ju nezverejní. R. Fico tento týždeň povedal, že zmluva bola podpísaná už v septembri. Šéf rezortu životného prostredia v pondelok poprel rokovania s Japonskom, premiér v utorok vyhlásil, že Japonci ponúkli málo, len päť eur za tonu. Poctivá príprava Politici SNS sa na atypicky vysoký a jednorazový prílev peňazí do Environmentálneho fondu pod kontrolou ich nominanta pripravovali. Národniarski poslanci v parlamente presadili zmenu zákona o fonde, ktorá posilňuje právomoci ministra životného prostredia pri rozdeľovaní peňazí. Novela vzbudila pozornosť médií, ale z iného dôvodu. Bola nepriama – poslanci ju vpašovali do zmeny zákona o cenných papieroch a investičných službách. Prezident Ivan Gašparovič normu nepodpísal. Novelizácia obsahovo nesúvisiacich zákonov pod hlavičkou jedného z nich podľa neho nie je v súlade s princípom právnej istoty, predvídateľnosti a zrozumiteľnosti. Ale minulý týždeň koaličná väčšina prezidentovo veto prelomila a zmenu opäť schválila. Organizácie v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti ministerstva budú vyňaté zo stanoveného postupu žiadostí o dotácie z fondu. Inými slovami, minister sa pri rozdeľovaní peňazí nemusí držať pôvodných pravidiel. Pre rodinkárstvo úradníkov a stranícky klientelizmus pri prideľovaní peňazí z Environmentálneho fondu musel kreslo ministra životného prostredia vlani opustiť Jaroslav Izák. Ani nie po roku tak vládna koalícia zareagovala na tieto škandály paradoxným spôsobom. Pravidlá rozdávania dotácií z fondu zmäkčila. Práve v čase, keď má vďaka jednorazovému predaju jednotiek AAU k dispozícii rekordný rozpočet. Ale všetko môže byť inak. Česko spolu s predajom kvót oznámilo, že peniaze použije na zatepľovanie domácností či na výmenu kotlov v rámci programu Zelená úsporám. Slovenský premiér sa poponáhľal s vyhlásením, že jeho vláda má podobné plány. Zvýšiť by sa mali zdroje Štátneho fondu rozvoja bývania i dotácie z ministerstva výstavby. Na podporu bytovej výstavby, zatepľovania alebo obnovy bytov a domov, spresnil informácie predsedu vlády jeho hovorca Braňo Ondruš. Pravda, treba vyriešiť presun peňazí z Environmentálneho fondu, z košiara ministra životného prostredia, do organizácií v pôsobnosti ministra výstavby. Ale to je technická záležitosť. Ešteže má oba rezorty pod kontrolou Slovenská národná strana. Plechovkárenský gigant Crown si vybral Kechnec - Slávnostný výkop novej fabriky za účasti zahraničných investorov. Pred rokom celkom bežná, dnes mimoriadna udalosť. Nie však v Kechneci pri Košiciach. Americký investor Crown Holding tu včera začal výstavbu závodu za 42 miliónov eur, čo je viac ako 1,2 miliardy korún. "Bude to naša najväčšia stredoeurópska prevádzka,“ uviedol Ralph Lambert, viceprezident spoločnosti Crown BevCan pre strednú a východnú Európu. Svetový líder v produkcii kovových spotrebiteľských obalov vytvorí v miestnom priemyselnom parku v dvoch etapách spolu dvesto pracovných miest. Začať výrobu hliníkových plechoviek na nápoje, s kapacitou 750 miliónov kusov ročne, chce už v prvom štvrťroku 2010 a zároveň i zamestnať prvých sto ľudí. "Keďže sa bude robiť s drahými technológiami, budeme potrebovať technické profesie a kvalifikovaných ľudí,“ prízvukuje Lambert. Je to dlhodobá investícia Podľa starostu Jozefa Konkolyho bol Crown takmer stratená investícia, ktorú sa podarilo získať späť predovšetkým vďaka obecnej iniciatíve a osobným kontaktom. "Ten závod tu bude na dlhý čas, nie na pár rokov, ale na dvadsať či tridsať. Investovať v Kechneci bolo pre nás strategické rozhodnutie a napriek kríze som presvedčený o jeho správnosti," vysvetľuje HN Lambert, ktorý tvrdí, že obaly sú aj v horších časoch stabilným produktom, navyše hliníková plechovka je najviac recyklovateľným materiálom na svete bez straty kvality. Môže sa opakovane používať a teoreticky už po dvoch mesiacoch sa vrátiť na pulty obchodov. Firma bude hliník dovážať z Nemecka. "Žiaľ, na Slovensku výrobca neexistuje. Je to veľmi tenký, špecifický materiál, ktorý je schopný vyrobiť asi len päť fabrík v Európe,“ konštatuje. Pomohla obec i štát Rozhodnutie holdingu Crown investovať do závodu na výrobu nápojových plechoviek v stredoeurópskom regióne spôsobil stotridsaťpercentný nárast trhu v posledných siedmich rokoch. Firma prepátrala celé Slovensko, nakoniec si vybrala päť lokalít, z toho tri na východe. Pre Kechnec sa rozhodla vďaka infraštruktúre v priemyselnom parku a pozitívnej podpore obce. Od štátu získala spoločnosť investičný stimul päť miliónov eur vo forme daňových úľav a príspevkov na pracovné miesta. Do budúcnosti je pripravená prevádzku rozšíriť podľa potrieb trhu.“ Je to seriózny investor, ktorý má produkciu s vysokou pridanou hodnotou. Takých tu chceme a o takých sa usilujeme,“ hovorí Konkoly. Podľa neho má obec rozpracované viaceré podobné investície, ktoré by mohli ešte tento rok priniesť do parku aj tritisíc pracovných miest. Ich pôvod a zameranie však nechcel špecifikovať. Kto je Crown? Spoločnosť so sídlom vo Filadelfii v USA nie je na Slovensku neznáma. Už pätnásť rokov prevádzkuje závod v Dunajskej Strede, kde zamestnáva asi sto ľudí a produkuje plechovky na zeleninu. V Európe má trinásť závodov, od Škótska cez západoeurópske krajiny, Poľsko, Maďarsko, Rusko až po Dubaj. Spolu zamestnávajú dvetisícštyristo ľudí a ich výrobná kapacita je okolo 16 miliárd obalov ročne. Hlavným sortimentom firmy sú oceľové a hliníkové plechovky na nápoje a potraviny, ako i kovové vrchnáky a uzávery. Odberateľmi sú najväčšie svetové potravinárske firmy, pivovary a výrobcovia nápojov. "Nový závod v Kechneci nám umožní podporovať najväčších výrobcov piva a nealkoholických nápojov na miestnej i globálnej úrovni,“ ilustruje Lambert. Holding dosahuje celosvetovo, s prevádzkami v 42 krajinách, v ktorých pracuje asi 22-tisíc ľudí, tržby 8,3 miliardy dolárov. Alexander Buzinkay 23.04.2009 www.hnonline.sk Kúpili emisie, pozadie taja - Interblue Group sa skrýva. Na zásadné otázky odmieta odpovedať aj ministerstvu životného prostredia. BRATISLAVA. Firma Interblue Group, ktorá kúpila od slovenského ministerstva životného prostredia 10 miliónov ton emisných kreditov za veľmi výhodnú cenu 6,05 eura za tonu, je záhada. Jej internetovú stránku www.interbluegroup.com, ktorá o nej nič nepovie, vytvoril 21-ročný študent na bratislavskej STU Michal Šušoliak. Je synom Miloša Šušoliaka z Partizánskeho. V roku 2005 pôsobil Šušoliak starší na Mestskom úrade v Partizánskom ako vedúci finančného oddelenia. Primátorom mesta od roku 1999 je Ján Podmanický. V predposledných komunálnych voľbách v roku 2002 za ním stáli SDKÚ, HZD, SDĽ, SNS, SOP a ĽB. Robil stránky pre spriaznené firmy Podľa súčasného ministra životného prostredia Jána Chrbeza predajom s emisiami stál jeho predchodca Jaroslav Izák. Ten je predsedom SNS za Trenčiansky kraj. Miloš Šušoliak tvrdí, že Izáka osobne nepozná a ani nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. O tom, že jeho syn vytvoril internetovú stránku spoločnosti Interblue Group, vraj nič nevie, o kauze tiež podľa vlastných slov ešte nepočul ani nečítal. Šušoliak starší však vie o mimoškolskej „podnikateľskej činnosti" svojho syna. Pravdepodobne mu sám pomáha so zákazkami: „Môj syn občas robí nejaké stránky. Viem, že robil nejakým našim spriazneným firmám." V ekobiznise je doma Šušoliak senior pôsobí v súčasnosti ako konateľ v troch enviro firmách - bratislavskej Remas Servis, banskobystrickom Regose a košickom Remko Sirník. V rokoch 1997 až 2000 bol členom dozornej rady spoločnosti Ekofin Slovakia spolu s Máriom Hoffmannom z Istrokapitálu. Firma Ekofin Slovakia je tiež orientovaná na environmentálne projekty. V Ekofine je napríklad aj milionár Braňo Prieložný. Hoffmann sa od obchodov s emisiami dištancoval. Tvrdí, že v spoločnosti Ekofin Slovakia už nepôsobí, keďže sa v minulosti vzdal funkcie. „Nie je v nej ani majetkovo angažovaný," povedala jeho PR zástupkyňa Bernadetta Múdra. Interblue Group sa odmlčal Podľa informácií týždenníka Trend bola firma Interblue Group zaregistrovaná v obchodnom registri amerického štátu Washington len v júni minulý rok. Teda tesne predtým, ako kúpila kvóty od Slovenskej republiky. Podľa Trendu firmu zakladal Američan so slovanským priezviskom Alex Hlavacek, ktorý je jej konateľom. Ďalší dvaja ľudia z orgánov spoločnosti sú Jana Lütkenová a Grob Hans. Obaja s adresami zo švajčiarskeho daňového raja, kantónu Zug. Interblue Group má byť americkým obchodníkom s emisiami. Sporná je však aj jeho americká adresa. Na ulici, kde má mať sídlo, také popisné číslo neexistuje. Na otázku SME, čo vie premiér Fico o Interblue Group, z Úradu vlády nereagovali. O pozadí spoločnosti povedala hovorkyňa ministra Chrbeta Jana Kaplanová: „Pokúšali sme sa spojiť so zmluvným partnerom, ale odmietol na otázky nesúviasiace s obchodným vzťahom odpovedať." Podľa Kaplanovej Interblue Group stiahol telefónne čísla z internetovej stránky, lebo bol permanentne atakovaný dopytmi zo Slovenska. „Interblue Group je sprostredkovateľ, kde majú zastúpenie firmy, čo konajú v mene štátov," povedal v pondelok Chrbet. SME sa postupne ozývajú čitatelia, ktorých kauza mimoriadne zaujíma. „Google Maps doslova umožňuje prejsť sa po uliciach a nič nenasvedčuje tomu, že by tam sídlila seriózna firma," píše čitateľ. V diskusii na stránke SME tiež čitatelia upozornili na to, že registrátorom domény interbluegroup.com je Čech David Švejcar. Na registrácii domény je uvedené totožné telefónne číslo, ako Švejcar uvádza na svojej stránke swservis.cz. Opozícia tvrdí, že sme týmto obchodom prišli asi o 40 miliónov eur. O tie sme však nemuseli prísť, keby ministerstvo ako formu predaja svojich emisií zvolilo miesto priameho predaja dílerovi dražbu. Vytvoril stránku interbluegroup.com Zdrojový kód internetovej stránky firmy Interblue Group vedie k študentovi Fakulty informatiky STU MICHALOVI ŠUŠOLIAKOVI, ktorý ju mal vytvoriť. Najskôr si na firmu nevedel spomenúť. Potom tvrdil, že meno zadávateľa je obchodným tajomstvom. Potvrdíte, či ste vytvorili stránku interbluegroup.com? „Niektoré som vytvoril. Môžete mi ešte zopakovať názov? " www.interbluegroup.com. „To som nevytváral ja." Zdrojový kód ukazuje na adresu michals19(a)gmail.com. Je to váš e­mail? „Áno je to moja e­mailová adresa." Tvrdíte, že ste túto stránku nevytvorili. „Určite som ju nevytváral ja." Môže sa stať, že stránku vytvoril niekto iný a dal tam váš zdrojový kód? „To neviem, možno sa to môže stať." Myslíte si, že má niekto dôvod dávať váš zdrojový kód na nejakú internetovú stránku? „Neviem, myslím, že nie. Ale túto som určite nevytváral ja." Takže neviete nič o interblue group? „Rozmýšľam, že na jednu stránku som pridával formuláre." Malo by ísť o firmu registrovanú vo Washingtone. „Jaj, počkať. Musel by som si tú stránku pozrieť. Na jednej stránke som vytvoril dizajn a oni si už dotvorili, čo chceli. Aká je to stránka, to ma už nezaujímalo." Kedy ste tvorili túto stránku? „Minulý rok koncom decembra." Komu ste ju predali? „To je firemné tajomstvo. Neviem, či by s tým tá firma súhlasila." (rag) štvrtok 23. 4. 2009 | Katarína Ragáčová Až za Fica sa môžu predávať emisie priamo - Premiér Fico tvrdí, že sme svoje emisie predali najlepšie, ako sa dalo. Nie je to však pravda. V septembri sme zinkasovali za tonu emisií CO2 6,05 eura. Maďarsko dostalo 14 eur. BRATISLAVA. Až o 160 miliónov eur viac mohlo Slovensko získať predajom desiatich miliónov ton voľných emisií. Štátni úradníci by si však nemohli zvoliť najjednoduchší spôsob predaja priamym predajom namiesto dražby. Premiér Fico obhajuje postup ministra životného prostredia za SNS Chrbeta. Na adresu Dzurindovej vlády v utorokčera povedal: „Oni sami v 2004 prijali zákon, na základe ktorého možno priamo bez akýchkoľvek verejných obstarávaní predať nepridelenú časť rezervy ľubovoľnému účastníkovi konania." Na emisné kvóty existujú rôzne názory. Niekto, napríklad Al Gore, ich vníma ako kľúčovú zbraň v zápase s globálnym otepľovaním. Iní, napríklad vláda Nového Zélandu, tvrdia, že nemajú význam, keďže polovicu emisií spôsobujú u nich nie ľudia, ale vetry hovädzieho dobytka. Tretí pohľad na problém zaujala Slovenská národná strana. Komentár Petra Schutza: Emisie a národ Kliknite Videokomentár Petra Schutza - KLIKNITE Premiér nehovoril pravdu. Podľa zákona z Dzurindovej vlády totiž spôsob predaja štátnych emisných kvót nebol nijako upravený. Došlo k tomu až v roku 2007 za Ficovej vlády: ministerstvo ich môže „predať priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót". Keby sa minister Chrbet rozhodol pre dražbu, dosiahol by pravdepodobne vyšší výnos. Na aukcii by sme za jednu tonu mohli dostať aj 30 eur. Takáto cena bola na trhoch napríklad v júni 2008. Priamy predaj, ktorý zvolil Chrbet, je z pohľadu ceny nevýhodnejší. Zinkasovali sme totiž za tonu len 6,05 eura. Fico tiež tvrdí, že cena emisných kvót bola v čase predaja, čiže v septembri, veľmi nízka. Na burze Bluenext sa však pohybovala od 22 do 25 eur. Je to síce burza na obchodovanie firemných emisií, podľa hovorcu českého ministerstva životného prostredia Jakuba Kašpara sa však pri aukciách štátnych kreditov cena odvíja práve od cien na burzách pre firmy. Fico: Opozícia je falošnejšia ako najfalošnejsí hráči karát Vložte si video na vlastnú stránku, kliknite na menu - kód na stránku „Dôležité pri dražbách štátnych kreditov je vystihnúť najvýhodnejšiu cenu na burze firemných povoleniek," povedal Kašpar. Na aukciu sa tento rok chystá napríklad Česko. Podľa Kašpara je to síce cesta, ktorou sa zatiaľ nikto nevybral, Česko teda bude priekopníkom. Prečo sme nemohli byť ním my? „Vybrali sme si výhodnú možnosť," povedala na margo „výhodnej" šesťeurovej ceny hovorkyňa slovenského ministerstva životného prostredia Jana Kaplánová. Chcelo to viac snahy Táto cesta - priamy predaj - však mohla byť výhodná, keby úradníci na ministerstve vypracovali takzvaný GIS projekt. Tak postupovali v Česku. Ide o projekt, vďaka ktorému sa vláde výraznejšie darí znižovať emisie skleníkových plynov a kupujúci na existenciu kvalitného GIS projektu kladie veľký dôraz. To sa prejavuje aj vo výslednej cene. Česko práve v stredu štartuje svoj GIS projekt „Zelená úsporám" na zatepľovanie domácností, výmenu kotlov či inštaláciu solárnych kolektorov. „Náš projekt bol tak dobre pripravený, že kupcovi, ktorým bolo Japonsko, stálo za to, ponúknuť túto cenu," povedal Kašpar. Česko vďaka GIS projektu podľa zverejnených informácií dostalo za tonu emisie približne o tri eurá viac ako Slovensko, čiže 9,47 eura. Slovensko nemohlo vypracovať žiaden GIS projekt, lebo ide vraj o „strašne veľké projekty a nie sú v kompetencii ministerstva životného prostredia", povedala Kaplánová. Podľa slovenského ministra životného prostredia Jána Chrbeta českú cenu nikto nikdy nezverejnil a môžeme o nej len špekulovať. Potvrdiť ju nechcel ani Kašpar, povedal však, že 40 miliónov ton predali „za jednu z najlepších cien na svete". Predávali aj iní a za viac Poloprávd, ktoré premiér Fico povedal v utorok na Chrbetovu obhajobu, je však oveľa viac. Česi vraj mali oveľa výhodnejšie podmienky, lebo ceny za emisie sa pohybovali na vyšších úrovniach. Podľa údajov z burzy Bluenext však v marci tohto roku bola cena 12 eur za tonu emisií, čiže asi o desať eur nižšia ako v septembri. Tvrdí tiež, že v roku 2008, keď sme my predávali svoje emisie, boli sme jediní. V septembri minulý rok predalo 8,6 milióna ton voľných emisií napríklad susedné Maďarsko Belgičanom a Španielom. Podľa agentúry Bloomberg mohlo zinkasovať za tonu 14 eur. Fico však potvrdil, že ak Chrbet porušil zákon, odvolá ho. Kto je Interblue Group Naše emisie kúpila neznáma firma. Zistiť o nej aspoň, kedy vznikla, je problém. BRATISLAVA. Desať miliónov ton emisií od nás odkúpila zahraničná firma - Interblue Group. Podľa opozície je registrovaná vo Washingtone. Na svojej stránke interbluegroup.com nemá o sebe žiadne informácie a ani žiaden telefonický kontakt. Nedozviete sa ani, kto firmu riadi a jej históriu. Ide o firmu, ktorá vznikla len niekoľko týždňov predtým, než získala slovenské voľné emisie za lukratívnu cenu. Či je to tak, sme sa včera nedozvedeli. Z e-mailovej adresy, na ktorú SME zaslalo otázky, neprišli žiadne odpovede. Týždenník TREND upozornil, že V obchodnom registri amerického štátu Washington bola zapísaná v júni tohto roka. Firmu zakladal Američan so slovanským priezviskom Alex Hlavacek, ktorý je jej konateľom. Ďalší dvaja ľudia z orgánov spoločnosti sú Jana Lütkenová a Grob Hans. Obaja s adresami zo švajčiarskeho daňového raja, kantónu Zug. Telefónny kontakt, ktorý sa TRENDU podarilo nájsť aspoň na J. Lütkenovú, bol nefunkčný. Ministerstvo životného prostredia podľa svojho šéfa Jána Chrbeta vyberalo kupca už od roku 2007. Konečný „víťaz" je podľa jeho slov sprostredkovateľská firma, v ktorej majú zastúpenie firmy, čo konajú v mene štátov. Minister však nemá prehľad o tom, o ktoré krajiny ide. Susedné Česko pri predaji svojich kvót presne vedelo, s kým o predaji rokuje a komu emisie predáva. Najprv rokovali naši susedia s predstaviteľmi japonskej vlády, neskôr aj so štátnou firmou NEDO, ktorú tým japonská vláda poverila. Podľa Veroniky Strnadovej z firmy Vertis Environmental Finance, ktorá obchoduje s emisiami, ani toto nie je úplne bežné. Väčšinou si totiž obchod dohodnú vlády priamo medzi sebou. Firma Interblue sa o tom, že Slovensko predáva emisie, asi dozvedela z Medzinárodného registra emisných kvót. Ten mal totiž podľa Chrbeta prilákať záujemcov o naše voľné emisie. „Obchodníci, ktorí obchodujú s emisiami, sa na tomto registri dozvedajú, ktorá krajina má koľko voľných jednotiek," povedal. Keď firmy zistili, že máme emisie na predaj, začali sa ozývať. Spomedzi nich sa potom vyberalo podľa toho, koľko jednotiek chceli kúpiť a za akú cenu. Ďalším kritériom bolo podľa Chrbeta poistenie rizík. Katarína Ragáčová, Daniela Krajanová Kliknite - obrázok zväčšíte. streda 22. 4. 2009 | Katarína Ragáčová, Daniela Krajanová www.sme.sk Francúzsko zníži daň z príjmu najnižším príjmovým skupinám - PARÍŽ. Francúzsko zníži dane z príjmu najnižším príjmovým skupinám. O pláne, ktorý má podľa vlády podporiť spotrebu sumou 1,1 mld. eur, informovalo v pondelok francúzske ministerstvo financií. Ľudia, na ktorých sa vzťahuje najnižšia 5,5-percentná sadzba dane z príjmu, budú v rámci mimoriadnych opatrení platiť o dve tretiny menej ako zvyčajne. Dane sa znížia aj tým, ktorí sa nachádzajú na dolnom konci 14-percentnej sadzby, oznámilo ministerstvo bez bližších podrobností. Úľavy sa budú vzťahovať na ľudí, ktorí podávajú v tomto roku daňové priznanie za minulý rok a budú sa týkať asi šiestich miliónov domácností. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy informoval vo februári o nových opatreniach v sume 2,65 mld. eur na pomoc sociálne odkázaným. Prezident zároveň v tom čase odmietol požiadavku odborov na zvýšenie minimálnej mzdy. pondelok 20. 4. 2009 SITA Harabin: Rapid life asi porušila dobré mravy - BRATISLAVA. Komisia na posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR odporučila združeniam na ochranu spotrebiteľov zvážiť podanie návrhu na príslušný súd v prípade neprijateľnosti poistných podmienok Rapid life životnej poisťovne (bývalá Prvá česko-slovenská poisťovňa). Na rozhodnutie komisie čakali najmä tí klienti, ktorým poisťovňa v marci oznámila, že od januára musia platiť administratívno-správny poplatok 11,95 eur. Táto téma je obsahom aj viac ako 30 sťažností na službe Sťažnosti.sme.sk. Na rade sú spotrebiteľské združenia "Ide o ďalší návrh na podanie hromadnej žaloby pre spotrebiteľské združenia. Podľa názoru komisie sú totiž nové poistné podmienky vrátane všetkých dodatkov neprijateľné. Členovia komisie namietali najmä spôsob, akým sa poisťovňa snažila dosiahnuť pristúpenie spotrebiteľov k novým poistným podmienkam. Existuje podozrenie, že voči spotrebiteľom boli porušené dobré mravy a zmluvné podmienky sa dosiahli v značnom nepomere v ich neprospech," vysvetlil minister spravodlivosti Štefan Harabin. Poisťovňa získala súhlas s novým znením obchodných podmienok aj prostredníctvom ponuky 40-korunového zníženia poistného, alebo cez obnovu parametrov zmluvy bez toho, aby nové znenie podmienok predložila klientom v písomnej podobe. Odkázala ich len na web. Komisia zastáva názor, že na základe prípadu skúmanej poisťovne je dôvodné uvažovať nad rozšírením neprijateľných zmluvných podmienok, k čomu môže dospieť aj súd na základe návrhu združenia. Za neprimeraný považuje postup, podľa ktorého v prípade lákavých ponúk poisťovňa použila väčšie písmo a pokiaľ išlo o ostatné zmluvné podmienky, tieto vôbec nešpecifikovala a použila drobné písmo. Na dnešnom zasadnutí komisie boli prítomní nielen zástupcovia dotknutej poisťovne, ale tiež zástupca spotrebiteľskej organizácie, ako aj samotní poškodení klienti. "Nový administratívny poplatok je podľa komisie zjavne netransparentný a poškodzujúci spotrebiteľov," informoval hovorca ministerstva Michal Jurči. Je to len odporúčanie "Názor komisie berieme na vedomie, komisiu sme však upozornili na nesprávny úradný postup, pretože príslušný súd už rozhodol v náš prospech," vyjadrila sa k rozhodnutiu komisie hovorca poisťovne Rapid life Marek Hitka. Advokát Peter Serina hovorí, že rozhodnutie ministerstva má len odporúčací charakter. "Poisťovňa by svoj postup mala prehodnotiť a zmeniť sama. Ak tak neurobí, je to signál pre spotrebiteľov, že by ju mali žalovať." pondelok 20. 4. 2009 17:05 | Adam Valček a TASR www.sme.sk Dlžníci VSŽ môžu pokojne spávať - Obchody, pri ktorých vyvolené firmy dostávali od VSŽ výrobky bez platenia, nebudú stíhať ako trestný čin. Diali sa totiž s požehnaním manažérov železiarní. Majitelia firiem rozprávkovo zbohatli, do väzenia nejde nikto. Košice. Podnikatelia, čo nezaplatili Východoslovenským železiarňam (VSŽ) za ich výrobky milióny korún, sa nemusia obávať, že skončia pred súdom. Špeciálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie ďalšieho dlžníka vtedajšieho podniku s majetkovou účasťou štátu. Je ním Jozef Szivák z Košickej Novej Vsi. Polícia ho obvinila v roku 2008. Podľa vyšetrovateľa sa ako konateľ spoločnosti Borland so sídlom vo Švajčiarsku dopustil sprenevery, keď od VSŽ v roku 2000 nakupoval ploché valcové výrobky, ale odpredával ich "svojim" firmám, nielen českým Válcovny plechu, ako sa zmluvne zaviazal železiarňam. Za tovar po čase prestal platiť a zostal dlžný takmer 102 miliónov korún (takmer 3,4 milióna eur). Bez kontroly Podla špeciálnej prokuratúry sa skutok stal, ale nie je trestným činom. Išlo totiž o dobrovoľný obchodný vzťah. O jeho podmienkach obe strany vedeli. "VSŽ nenamietali, že obvinený dôsledne nedodržuje rámcovú zmluvu, práve naopak, podstatná väčšina obchodných kontraktov uskutočnených v nesúlade s rámcovou zmluvou bola zrealizovaná v podstate s vedomím VSŽ," povedal prokurátor Alexander Bíró. Vyšetrovanie ukázalo, že VSŽ nekontrolovali dôsledne, či Szivák dodržuje rámcovú zmluvu. Zakotvovala napríklad výhradu vlastníckeho práva, ktorá firme Borland zakazovala tovar predať pred úplným vyrovnaním otvorenej pohľadávky. Dodávky stopli, až ked Szivák neuhrádzal dlhy dlhšie. Za zmluvou bol Rezešov človek Rámcovú zmluvu na predaj výrobkov s firmou Borland uzavrela v roku 1999 v mene VSŽ spoločnosť VSŽ Export - import. Bolo to už po odchode Rezešovcov a nástupe Gabriela Eichlera. Konateľom a generálným riaditeľom VSŽ Export - import bol však ešte do konca roka 1999 Igor Grega, rovesník Júliusa Rezeša, jeden z členov jeho "kindermanažmentu", ktorý v roku 1998 odstúpil na nátlak veriteľských bánk. Prokuratúra tvrdí, že skúmala aj "pochybenia" pracovníkov VSŽ. Pri policajných výsluchoch sa obhajovali zlou situáciou na oceliarskom trhu, v ktorej bolo "prioritou obchodnej politiky" nájsť zákazníka. Preto vraj tolerovali meškanie s platbami. Nikoho s VSŽ za neúspešný kontrakt so Szivákom neobvinili. "Mali na ňom určitý podiel, avšak ich trestno-právnu zodpovednosť sa nepodarilo preukázať," hovorí Bíró. U.S. Steel: bez komentára Postavenie poškodenej strany mala v kauze americká spoločnosť U.S. Steel Košice, ktorá pohľadávku voči firme Borland prevzala. So Szivákom si najprv dohodla splátkový kalendár, keď ho neplnil, podala naňho trestné oznámenie. U. S. Steel odkázala, že nebude rozhodnutie špeciálnej prokuratúry komentovať. Jej odpoveď naznačuje, že takých prípadov má viac. "Možem uistiť, že právo spoločnosti U. S. Steel na plnenie pohľadávok si aktívne uplatňujeme," odpísal hovorca spoločnosti Ján Bača. Podla švajčiarskeho obchodného registra firma Borland zanikla v roku 2007 likvidáciou. Szivák je dnes jediným majiteľom košickej spoločnosti Prudential Co, ktorá má v predmete podnikania obchodovanie s oceľou, plechmi, montovanými halami ale aj drevom, sklom alebo textilom. Na otázky denníka Korzár Szivák neodpovedal. Ján Selvek. Tiež neplatil, súdený nebude Rovnako ako jeho prípad skončilo v roku 2007 vyšetrovanie košického podnikateľa Jána Selveka. Polícia ho obvinila z podvodu za to, že v rokoch 1996 až 1999 nezaplatil VSŽ 770 miliónov korún (25,5 milióna eur) za hutnícky materiál, hoci ho predal ďalším odberateľom. Stíhanie Selveka špeciálna prokuratúra zastavila s tým, že nikoho nepodviedol. Manažéri VSŽ totiž vedeli, že peniaze, ktoré získal od koncových odberateľov, na účty železiarní v rozpore s dohodnutými zmluvami už nepreviedol. Napriek tomu ho tovarom zásobovali ďalej. Systém sprostredkovateľov presadil Július Rezeš Obchodné aktivity VSŽ spočiatku fungovali cez vlastnú sieť filiálok, ktorej zástupcovia pracovali v Nemecku, Belgicku či vo Francúzsku. V polovici roka 1996 po odvolaní viacerých manažérov a nástupe 26-ročného Júliusa Rezeša na post viceprezidenta pre obchod nastali zmeny. Predajné aj nákupné činnosti od VSŽ sa oddelili a zverili cudzím firmám. "Doterajší systém obchodovania pre nás jednoducho neznamenal očakávaný ekonomický prínos," vysvetľoval vtedy médiám Rezeš. Táto operácia vytvorila podmienky pre finančné úniky z VSŽ. Nepredávali už svoje výrobky priamo odberateľovi, ale sprostredkovateľskej firme, ktorá ich potom predávala za oveľa vyššiu cenu. To, čo podnik ako celok strácal, vyvolené firmy získavali. Po čase im prestal stačiť tento "rozdiel" niektoré jednoducho prestali platiť VSŽ za tovar. Rok 1998 skončili VSŽ so stratou 6,6 miliardy korún. Nové vedenie na čele s Gabrielom Eichlerom dosadené po dohode so štátom veriteľskými bankami začalo okamžite tieto obchodné "spojky" likvidovať. "Tým, že eliminujeme sprostredkovateľov a zrušíme exkluzívne zmluvy, už v tomto roku ušetríme vyše 50 miliónov dolárov. A to len pri základných komoditách," naznačil krátko nato prvý prínos svojho kroku Eichler. pondelok 20. 4. 2009 0:01 | Roman Rokytka www.sme.sk Múka už nemusí vážiť kilo - Smernica Európskej únie povoľujúca meniť gramáž výrobkov začala u nás platiť takmer bez povšimnutia. BRATISLAVA. Zmenšovanie gramáže výrobkov je už vyše týždňa odobrené smernicou únie. Tá totiž umožňuje výrobcom baliť svoje produkty aj v nezvyčajných objemoch. Na pultoch predajní tak môže spotrebiteľov čoskoro prekvapiť múka či cukor v 950­gramovom balení, ale aj netypická gramáž zubnej pasty. Zmena sa netýka len vína a liehovín. Predtým museli výrobcovia dodržiavať presne určenú veľkosť balenia - kúpiť si preto kávu či konzervu v nezvyčajnom balení nebolo možné. Hoci zmeny platia od 11. apríla, spotrebiteľov na to, aby pozornejšie sledovali balenia výrobkov, nikto neupozornil. Bruselská smernica totiž unikla nielen ochrancom spotrebiteľov, niektorým výrobcom, ale aj kompetentným. „Dezorientuje to spotrebiteľov, ktorí boli zvyknutí kupovať štandardné balenia," povedal analytik agentúry na prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský. Zmena balenia môže podľa neho potrápiť aj obchodníkov pri stanovovaní cien. Cenovým skokom však podľa neho zabráni konkurencia. „Tá zabezpečí, aby obchodníci príliš neuleteli," povedal. Smernica všetkých zaskočila Ktoré balenia sa môžu zmeniť Po novom môžu byť balené: múka, soľ, cukor, cestoviny, káva, konzervy, zmrzlina nad 250 mililitrov, zubné pasty. V rovnakom balení zostávajú: vína a liehoviny. Zdroj: Smernica 2007/45/ESO tom, že potraviny môžu byť od minulého týždňa aj v iných ako obvyklých baleniach, neinformovalo ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré patrí väčšina potravinárov a ktoré dozerá na ich ceny. Odvolalo sa na Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo: „Je v jeho kompetencii dávať smernici výklad." Ten zapracoval smernicu do vyhlášky o označenom spotrebiteľskom balení s platnosťou od 11. apríla. Podobne zareagovalo aj ministerstvo hospodárstva, do ktorého kompetencie patrí ochrana spotrebiteľa. Je však odhodlané bojovať proti zdražovaniu pod rúškom nových pravidiel. „Ak rezort hospodárstva zistí, že niektorí podnikatelia sa uchyľujú k takým praktikám, tak vyvinie aktivity z pohľadu výkonu kontroly prostredníctvom Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI), prípadne ďalších kontrolných orgánov," povedal Vahram Chuguryan z tlačového oddelenia ministerstva. Na inšpekciu sa odvoláva aj predseda Cenovej rady Peter Mihók, ktorá dozerá na neprimerané zvyšovanie cien v súvislosti so zavedením eura. „Nie je to predmetom sledovania cenovej rady, SOI sleduje gramáž," povedal. Rada by sa tým začala zaoberať len v prípade, že by od inšpektorov prišlo avízo, že prichádza k zvyšovaniu cien. To, že neinformovali o smernici včas, priznal predseda štátom dotovaného Združenia spotrebiteľov Josef Lounek. Čakali totiž, že začne platiť až od leta. Napraviť to má leták, ktorý chystajú do konca apríla. „Najviac zaváži tlač a ostatné masmédiá, ktoré o tom informujú," povedal Lounek. Osvetu by mala šíriť podľa neho aj SOI. Tá však podľa jej hovorkyne Danuše Krkošovej nemá povinnosť informovať, len kontroluje dodržiavanie zákona u obchodníkov. „Spotrebiteľ si musí viac všímať jednotkovú cenu," povedala. Gramáž meniť nebudú Baliť svoje výrobky do netradičných balení sa zatiaľ výrobcovia nechystajú. „Zníženie ceny súvisiace so zmenšením objemu alebo hmotnosti je pri našich výrobkoch, teda pri múke v jednokilogramovom balení, z hľadiska trvanlivosti a pohľadu spotrebiteľa nezaujímavé," povedal Peter Hudák z Mlynu Šurany. Okrem toho by bola takáto zmena nákladná. Meniť gramáž neplánuje v najbližšom čase ani výrobca cestovín, múky, pečiva a cukroviniek spoločnosť MPC Cessi zo Spišskej Novej Vsi. To, že výrobcovia zmeny nateraz nechystajú, potvrdil aj Dušan Pleško zo Slovenského združenia pre značkové výrobky: „Doteraz používané gramáže sú praktické a spotrebitelia sú na ne zvyknutí." Zmeny balení zatiaľ neavizovali ani členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, povedal jej hovorca Stanislav Nemec. pondelok 20. 4. 2009 | Zdenka Zajíčková Tomáš Sedláček: Doba dlhov končí - Neobstáli sme v skúške múdrosti, v časoch bujného rastu sme nebudovali sýpky 28.3.2009, PROFIT / Matej Gašparovič Hlavný makroekonomický stratég pražskej ČSOB a člen českej protikrízovej rady NERV Tomáš Sedláček prišiel na stretnutie s Profitom do svojej obľúbenej krčmy U mlejna, ako inak, na bicykli. Pekný príklad od ekonóma, najmä v čase krízy. Možno by namiesto limuzín pristali aj politikom. Ako vraví, keby toho toľko nestihli, nemuselo by to byť veľmi na škodu. Čo sa vlastne v súčasnosti stalo? Jeden pohľad hovorí, že ide o normálnu súčasť hospodárskeho cyklu. Rastová trajektória už bola príliš dlhá a umelo udržiavaná niekoľkými faktormi na priveľmi vysokej úrovni. Prinízkymi úrokovými sadzami a prebujnenou dôverou. Po druhé to bolo živené deficitným financovaním všetkých vlád. A večierok sa skončil. To sú známe veci. Aký je váš pohľad? Rád používam podobenstvo o siedmich chudobných a siedmich tučných rokoch zo Starého zákona od Jozefa. Neobstáli sme veľmi dobre v skúške múdrosti. Jednoducho sme v časoch bujného rastu nebudovali sýpky. Pritom sme vždy vedeli, že hospodárstvo žije v cykloch. Tentoraz sme na to zabudli. Tentoraz? Nie je to tak vždy? Alternatívny pohľad tvrdí, že toto je príliš veľký prepad, aby to bol len prirodzený prejav cyklu. Čiže tento by patril medzi veľké cykly, ktoré sa dejú raz za päťdesiat rokov a medzitým sú menšie cykly. Už vieme definitívne, že toto je kríza západného finančného úverového bankového sveta a úverovej logiky. A to nebolo udržateľné. Došlo k šialenému prehriatiu, hoci sa o tom dlho písalo a upozorňovalo sa na to. Doba dlhová „is over“. Model amerického investičného finančníctva musel padnúť. Keynesiánske pravidlo vytvárať počas rozmachu prebytok akosi žiadna vláda nerešpektuje. Prebytok nemal nik okrem niekoľkých nordických krajín. Čo je ďalší paradox: práve ľavicové krajiny mali prebytkové rozpočty, čo mala Amerika len raz v posledných dejinách, podobne ako absolútna väčšina európskych štátov. V Česku i na Slovensku sme ani raz od revolúcie prebytkový rozpočet nemali. Bolo to, pochopiteľné, kvôli transformácii ekonomiky, ale pri vašom (slovenskom – pozn. Profit) nedávnom desaťpercentnom raste nie je na potlesk, ak máte čo i len jednopercentný deficit. Veď práve. „Faraónov cyklus“ mal štrnásť rokov. Prebytkový rozpočet ťažko vytvoria ľudia premýšľajúci v štvorročných volebných cykloch. Je to syndróm piatkového večera a sobotného rána. Piatok večer všetci zabúdame na hlavybôľ, ktorý príde v sobotu ráno. V sobotu všetci prisaháme, že už nikdy nebudeme toľko piť... a budúci piatok sme v krčme zasa. Pokiaľ sa to deje na osobnej úrovni, nečudo, že sa to deje i na celospoločenskej. Politik by však predsa len mal byť schopný vytvoriť étos – a možno nás to kríza naučí. Dúfam, že áno. Ten étos znamená: vieme, že takto to nejde, tak urobíme pevné pravidlá – v rokoch tučných budeme robiť prebytky. Ekonomika si to aj sama pýta. Štáty sú v pokušení, či to v dobrých rokoch vzdať a znižovať dane. Aj ja som za znižovanie daní. Ak sa však máte rozhodnúť medzi prebytkovým rozpočtom a znížením daní, hlasoval by som za prvú možnosť. Ale mať prebytkové rozpočty my nedokážeme. Rozdávanie je v politike jediná všeobecne zrozumiteľná téma. Vláda, ktorá nerozdáva dostatočne, nemusí byť opäť zvolená. Šetrenie má navyše dlhodobí efekt, ktorý sa často prejaví v ďalšej vláde. Je to paradox. Otvorí sa nová krčma, kde je napísané „jedzte, pite, koľko chcete, váš účet zaplatia vaši synovia“. Prídu, opijú sa, prejedia, pretože – hoci to nie je zadarmo – platí to niekto iný. Ak neplatíte vy, ale niekto iný, vždy sa budú ľudia prežierať a viesť k systematickému zvyšovaniu spotreby, väčšej, aká by bola, ak by každý platil sám za seba. Ak to, koľko sám zjem, nemá vplyv na moje výdavky, budem sa prejedať. To je logika, z ktorej sa budeme ťažko dostávať. Treba prepísať maastrichtské pravidlá a urobiť záväzné, s trestom spojené pravidlá správania, keďže to, čo sme robili, bolo neprimerané. Rástli sme, bolo nám to málo a ešte sme do ohňa liali olej vo forme nízkych úrokov, deficitov a zadlžovania domácností. Pritom sme už predtým boli najbohatšou spoločnosťou. V jednom komentári ste sa pýtali, kde sú dnes filozofi, ktorí by pomenovali spoločenskú situáciu. Teraz je potrebné tento filozofický pohľad zatiahnuť do hospodárskej politiky, kde sme všetko nechali len na ekonómiu. Tá vie len maximalizovať rast. Je to veľa, ale nie všetko. Nemôžete chcieť od opravára auta, aby vám urobil dizajn interiéru. Vie opraviť motor, ale nevie urobiť peknú izbu. A v momente, keď sa hospodárstva ujal čisto ekonomický modus a zanedbávali sa ostatné, takto to dopadlo. Filozofovia skôr nabádajú k zodpovednosti. Čo treba robiť, aby sme nenechali hospodárstvo len napospas ekonomickej „maximalizácii“? To je ten test múdrosti, v ktorom sme neobstáli. V Starom zákone sa nepíše, že išlo o trest. Bol to jednoducho prvý zaznamenaný hospodársky cyklus, sedem dobrých a sedem zlých rokov. Jednoducho to tak je. Faraón vďaka snu a prorockému výkladu Jozefa poznal budúcnosť. To sa teraz, mimochodom, chce po nás, aby sme boli proroci. Bol to test múdrosti, ktorý bol na faraóna uložený: ty vieš, čo sa stane, a je na tebe, čo s tým urobíš. My sme v teste prepadli. Ak by sme vstúpili do krízy bez deficitu a bez dlhov, nebol by až taký problém, štát by sa zadlžil o dvadsať percent, stále je to menej, ako máme teraz. Konkrétnejšie. Musíme predefinovať postoj k HDP. Keď si rodina požičia stotisíc, je absurdné tvrdiť, že zbohatla. Práve naopak, rodina schudobnela, lebo musí platiť úroky. Ale na úrovni štátu to takto berieme! Štát si požičia tri percentá, vzrastie mu HDP, z čoho sa všetci tešia. To, že sme urobili deficit, nikoho nezaujíma. Veríme, že sme zbohatli, pričom je to steroidne vyhnaný rast, ktorý bol jednako vysoký. Zmeňme politické uvažovanie tak, že predefinujeme postoj k HDP tým, že z neho budeme odpočítavať deficity. Politický kapitál, predtým získaný zadlžovaním, sa stratí. Štáty by si požičiavali naozaj v krízových časoch, keď to bude potreba. Na trhu „panuje“ kríza dôvery. Nie je to čudné, že zo subjektívnej paniky sa stal objektívny problém? Dôvera je niečo, vďaka čomu môže vôbec ekonomika existovať. Ak je ochromená, bude sa len veľmi ťažko obnovovať. Ak zraníš svoju partnerku, darčeky a kvetiny síce pomôžu budovaniu dôvery, ale samotnú dôveru si budeš musieť opäť zaslúžiť. To teraz potrebujeme. A nebude to instatná polievka, do ktorej naleješ vodu a je hotová. V ekonomike nie je instatné takmer nič. Aby to bolo dlhodobé a trvalé, musí to byť postavené poriadne, a nie na piesku. Sú názory, že tri percentá najbohatších nedokážu spotrebovať toľko, čo stredná vrstva. Ich bohatnutie oproti zvyšku spoločnosti tak spôsobuje krízu spotreby. Naša spotreba nemá hraníc, sme schopní spotrebovať všetko a ešte viac. Aby sme žili spokojný život na úrovni našich potrieb, sme už dávno za vodou, ale tak sa nesprávame. Naše potreby sú limitované, ale naše chcenie neobmedzené. Stále to treba opakovať. Čo ešte treba opakovať? Že máme mnoho bohatstva, len si to neuvedomujeme. Stále máme pocit, že niečo potrebujeme. Ale čo všetko sme nepotrebovali pred dvadsiatimi rokmi? Mobily, laptopy, LCD monitory. Teraz to potrebujeme – niečo aj objektívne. Bez mobilu sa dnes takmer nedá fungovať. Z krízy sú mnohí v panike, vy tvrdíte, že sa nič nedeje. Rast nie je Bohom dané právo. Ani v žiadnej charte ľudských práv a slobôd nie je dané, že budeme len bohatnúť. My sme si ho prisvojili a každý politik, ktorý nám to nedá, odíde s dlhým nosom. Veľkosť krízy však musí byť primeraná, aby mala zmysel. Keď je bolesť malá, ignorujeme ju, no veľká dávka môže byť smrteľná. Musíme dúfať v dávkovanie od Prozreteľnosti. Kríza, od ktorej sa máme poučiť, nás nesmie zabiť. Ani to najhoršie sobotné ráno si v ďalší piatok nemusíme pamätať. To je práve problém – primeranosť. Nemusí byť také ťažké abstinovať ani sa opíjať, ťažké je držať mieru. Alkohol nie je zlý, kým ho človek dokáže zvládať. Najťažšie je dať si v krčme štyri pivá a prestať. Po štvrtom máme chuť na piate, potom na „panáky“ a už to ide. Poznáme to všetci. Udržať si mieru stále nevieme, ale musíme sa to naučiť. Riešenie môže byť v pravidlách: ak ich politici v exekutíve nedodržia, zrazí sa im povedzme tridsať percent z platu. Hoci je to symbolické, ale bolo by to niečo, čo ich bude nútiť k správnemu konaniu. Alebo ak prekročia pravidlo, vezme sa im auto a budú obchádzať rokovania na bicykli či hromadnou dopravou. „Kecy“, že nebudú toľko stíhať... Keď toho politici veľa nestihnú, nemusí to byť až také zlé. Jazdíte na bicykli i do práce. Strácate čas? Naopak, keď sa pohybujem po meste, stihnem viac vecí ako autom. Kedykoľvek ma niekto zavolá v rámci centra, o sedem minút som tam. Sedem minút by mi trvalo iba prísť k autu. Takže váš bicykel je pragmatická záležitosť. Má to viacero výhod. Okrem toho, že ušetrím hodinu denne, pomáha mi to psychicky, mozog sa medzi stretnutiami prevetrá, na bicykli vám napadne oveľa viac vecí. A výhodou je i „parkovanie“. Na miesto jedného auta zaparkujete desať bicyklov. Je čudné, keď ľudia v meste nadávajú na zápchu sediac v aute. Ale oni sú predsa tá zápcha, sú súčasťou problému, na ktorý nadávajú. Stredná a východná Európa sa na kríze podieľali najmenej, ale niektorí experti tvrdia, že sa môže najviac vyzúriť práve na nás. Takmer všetko exportujeme. Rástli sme preto, že nás ťahal Západ. Teraz sa potápa a my s ním. Závislosť nás pritom môže stiahnuť ešte hlbšie. Ale zmeniť proexportnú orientáciu nemožno. Zbohatli sme práve preto, že sme využili medzinárodný obchod. Ak je krajina väčšinovo exportná, aký význam má domáca spotreba? Sme malé otvorené ekonomiky, štyri pätiny HDP tvorí export. Ak dáte euro do stimulácie spotreby, osemdesiat centov utečie. Spotreba je dvadsať percent z toho, čo ženie vašu ekonomiku. Pomôže to veľkým ekonomikám, v Amerike určite, ale nie u nás. Tu má zmysel znižovať náklady práce. Ďalší problém je, že keď stimulujete spotrebu, musíte to robiť znova a znova, lebo spotreba sa rýchlo vyčerpá. Ale keď postavíte novú školu alebo diaľnicu, tá tu bude mnoho desaťročí. Často sa hľadá vinník krízy vo virtualizácii investičných systémov, vraj sedemsto biliónov dolárov tam nie je krytých reálnou hodnotou. Bola predtým virtualizácia zodpovedná i za rast? V ekonomike, ako aj v našom živote je virtuálnych veľa fungujúcich vecí. Ako na fotografii, i tá na elektromagnetickom médiu virtuálne zachytí realitu. Vy píšete články o veciach, ktoré papier nepotrebujú, a ja som tiež v živote nevyrobil nič „hmotné“. Platí to o väčšine povolaní, sú virtuálne. Je to v poriadku, je to platónska emancipácia ducha nad hmotou. Ak by sa Platón prešiel našou históriou, videl naše hospodárstvo, potešil by sa. Na začiatku sme vyrábali sekery a drevá – matériu, dnes sa emancipujeme od hmoty, tvoríme nehmotné statky. To isté sa stalo s peniazmi, už nie sú kryté zlatom. Ale aj pri virtualite si musíme dať pozor, aby sme to neprehnali. Aj takáto virtualita pomáha rastu? Áno. Keď jedna banka zarábala na rizikových produktoch, nasledovali ju ostatné, lebo jej manažéri by nedokázali vysvetliť akcionárom, prečo to my nerobíme a nezarábame ako oni. Nestojí za krízou chamtivosť? Chamtivosť je morálne príliš silné slovo, ja by som povedal neprimeranosť. Ak jedna banka korčuľuje na hrane, aby zarobila, potom tak urobia všetky ostatné. Ostatné sa jej prispôsobia, lebo by im „vysala“ všetok podiel na koláči a pripravili by sa o zisky. Tu však vzniká nezdravý proces, znižujú sa „bezpečnostné“ štandardy. Keď sa na to nedá pozor, smeruje to k najhoršiemu riziku, a to sa stalo. Kto sa korčuľuje na hrane, nesmie sa čudovať, že sa poreže. A my sme sa korčuľovali na hrane. Najmä niektoré významné banky už v súčasnosti majú istotu, že ak zbankrotujú, budú sanované. Netreba byť opatrnejší? To je morálny hazard na úrovni štátu, ani ten sa nemusí správať zodpovedne. Preto treba striktnejšie pravidlá, pretože morálny hazard bol posvätený na absolútnu hodnotu. Nielen u bánk a dokonca ani u veľkých hráčov teraz už neplatí „too big to fail“ (príliš veľké na krach – pozn. Profit), ale „too interconnect to fail“ (príliš prepojené s celým sektorom – pozn. Profit). To sú podniky, ktoré sa budú zachraňovať, pretože môžu rozkrútiť špirálu, na ktorej dno nik nedovidí. Ak zhorí tento dom, zhoria všetky naokolo. Niektoré regulácie boli priveľmi striktné, inde – napríklad s obchodovaním s rizikom – nebola regulácia takmer vôbec. Ako ste sa dostali k ekonómii? Pôvodne som chcel byť historik alebo študovať niečo pedagogické. Otec hovoril, že v Česku – to bolo v roku 1993 – bude potreba skôr ekonómov kvôli našej transformácii. Ukázalo sa, že mal naozaj pravdu. Vyštudoval som ekonómiu, bavila ma, ale skôr tie filozofickejšie, hĺbavejšie časti ekonómie. Keď som sa vrátil po zahraničnom štúdiu do Česka, doba dávala šancu mladým ľuďom. Bolo to na začiatku transformácie, diplomati sa brali z ulice. Ekonóm, ktorý poznal západnú ekonomiku, bol veľmi potrebný, štát ho zamestnal. Vo vyspelej demokracii by sa to nestalo. Mali ste výhodu, že všetci starší študovali ekonómiu pred rokom 1989? Áno. Ale naša generácia mala málo skúseností, muselo sa to kombinovať so staršími, skúsenejšími kolegami. Dialo sa to? Myslím si, že v rozumnej miere. Mohlo to byť oveľa lepšie i horšie, po bitke nechcem byť generál. Napokon to v našich oboch krajinách dopadlo dobre. Vy ste síce dlhý čas ryli v zemi kvôli politike a ekonomike, ale potom ste sa odrazili a makali ste na sebe viac než my. My sme nikdy nepristúpili k takým reformám ako vy práve preto, že u nás to také zlé nikdy nebolo. Stali ste sa komentátorom a popularizátorom ekonómie. To si vás v ČSOB vyhliadli? Začal som to robiť relatívne nedávno, predtým som komentátorom nebol. Aj ako učiteľ na vysokej škole považujem za najdôležitejšie študentom ukázať, ako veci pochopiť a cítiť – rigorózne sa to už naučia z učebnice. A história ekonómie, ktorú učím, je dôležitá. To je nevýhoda amerických škôl: učia sa iba poslednú ekonomickú teóriu, ktorá funguje. Ale ak ich tá sklame, nemajú alternatívu, kam presedlať. V Európe je to iné. Múdrosť histórie je u nás cennejšia ako v Amerike, ktorá sa väčšmi sústreďuje na posledné módne hity. Tomáš Sedláček (32) vyštudoval Fakultu sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe, kde dnes prednáša filozofiu, ekonómiu a dejiny ekonomických teórií. Absolvoval štipendium na Yalovej univerzite, ktorá ho zaradila medzi päť najnadanejších ekonómov sveta. Vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch sa stal poradcom prezidenta Václava Havla. Päť rokov na to radil ministrovi financií a podieľal sa na fiškálnej a daňovej reforme. Od roku 2006 pôsobí ako hlavný makroekonomický stratég českej ČSOB a je členom českej protikrízovej rady NERV. Rád jazdí na bicykli a lyžuje. Baví ho teológia, teoretická fyzika a literatúra. Je ženatý, má malého syna. O mesiac vyjde jeho knižná prvotina Ekonómia Dobra a Zla – Od Gilgameša po finančnú krízu. www.etrend.sk Stavba domov sa zjednoduší, rozhodla vláda - Príprava stavby menších a stredne veľkých rodinných domov by sa od júla 2010 mala zjednodušiť. Stavebník totiž už nebude musieť absolvovať administratívne náročné stavebné konanie, ale postačí, ak svoj zámer iba ohlási úradom. Vyplýva to z návrhu stavebného zákona, ktorý dnes schválila vláda. Nová norma v prípade schválenia parlamentom zvýši pokuty za porušenie zákona, má v nej však zostať aj možnosť získať stavebné povolenie dodatočne. Stavebné povolenie nebude potrebné vybavovať okrem iného pre bytové budovy do 150 metrov štvorcových zastavanej plochy s jedným podzemným a najviac dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím. V súčasnosti postačuje úradu ohlásiť stavbu nehnuteľnosti s výmerou len do 25 metrov štvorcových, ako je napríklad letná kuchyňa či prístrešok. Funkciu stavebných úradov budú aj naďalej plniť všetky obce. Ministerstvo výstavby, ktoré zákon vypracovalo, ich pôvodne chcelo sústrediť len do niektorých z nich, pre nesúhlas Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) od zámeru ustúpilo. Náročnejšie odborné, administratívne a organizačné úkony majú však mať na starosti sídla spoločných obecných úradov podľa podkladov ZMOS-u. Návrh zákona predpokladá aj sprísnenie sankcií. Zatiaľ čo podľa súčasného znenia možno vyrubiť pokutu najviac do piatich miliónov korún (165.970 eur), nový zákon počíta s peňažným trestom až do výšky 350.000 eur (asi 10,5 milióna Sk). Najvyššiu sankciu bude možné uložiť napríklad pri chýbajúcom povolení na odstránenie stavby, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Pri opakovanom porušení niektorých ustanovení zákona bude možné vyrubiť pokutu vo výške dvojnásobku hornej hranice. 18.03.2009 ČTK Roubini: Svetová recesia môže trvať až do konca roka 2010 - Celosvetová recesia môže trvať až do konca roka 2010, keďže kroky vlád na jej odstránenie "prišli príliš neskoro a sú príliš slabé". Povedal to včera na pôde indického denníka India Today americký profesor ekonómie Nouriel Roubini, ktorý je známy predpovedaním finančnej krízy. "Vlády robia príliš málo," povedal Roubini. "Recesia sa tak môže ešte výrazne zhoršiť. Situáciu bude možné zlepšiť len adekvátnymi opatreniami, medzi ktoré patrí napríklad prevzatie nesolventných bánk vládami, ich ozdravenie a opätovný predaj súkromným investorom," dodal s tým, že krajiny z G7 a G20 musia spolupracovať, ak sa "z tejto kaše" chcú dostať. Podľa neho globálna ekonomika zaznamená v tomto roku v najlepšom prípade rast o 0,5 %, môže však aj klesnúť, a to asi o 1 %. To bude znamenať predĺženie recesie do konca nasledujúceho roka. Veľké transformujúce sa ekonomiky ako Čína a India budú "klesať veľmi rýchlo," tvrdí Roubini, podľa ktorého "je už možné vidieť začiatok tvrdého pristátia". Čína porastie tento rok prinajlepšom o 5 %, povedal a odmietol tak názory, že tieto štáty sú z väčšej časti uchránené od problémov v priemyselne rozvinutých štátoch. "Je to začarovaný kruh medzi dopytom, ponukou a finančným systémom," tvrdí ekonóm, ktorý pracoval v rokoch 2000 až 2001 ako poradca ministra financií USA. "Aby túto recesiu prežili, spotrebitelia a firmy neustále znižujú výdavky, čím prepad ekonomík ešte zhoršujú. Dokonca aj zdravé banky odmietajú v takomto ekonomickom prostredí poskytovať úvery," dodal Roubini. Ak vlády neurobia správne kroky, je presvedčený, že zatiaľ ešte vratná recesia sa môže zmeniť na recesiu skončiacu v slepej uličke, ako sa to stalo v Japonsku v 90. rokoch. Informovala o tom agentúra Bloomberg. TASR 7.03.2008 www.hnonline.sk Bezcenné akcie z kupónky prevezme FNM - SITA | 4. marca 2009 12:32 Majitelia akcií z kupónovej privatizácie, ktorí už o ne nemajú záujem, ich budú môcť previesť na Fond národného majetku SR (FNM). Ten zároveň bude môcť spätne vysporiadať záväzky spojené s evidenciou týchto cenných papierov v Centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP). Na úprave príslušnej legislatívy, ktorá umožní akcionárom zbaviť sa často už bezcenných akcií, sa v stredu zhodla vláda. "Cieľom novely je umožniť, aby mohli fyzické osoby previesť cenné papiere, o ktoré nemajú záujem na FNM, ktorý by zároveň mal zo zákona možnosť vysporiadať ich záväzky spojené s evidenciu týchto cenných papierov za obdobie bezprostredne predchádzajúce ich prevodu na fond," uvádza v súvislosti so schválenou novelou zákona o cenných papieroch a investičných službách rezort financií. CDCP bude musieť taktiež majiteľom akcií minimálne raz ročne zasielať výpis z ich účtov. Vláda zmenou legislatívy zareagovala na skutočnosť, že viacerí majitelia akcií dostali v tomto roku faktúry na zaplatenie poplatkov za vedenie účtov v centrálnom depozitári, pričom vlastnia už bezcenné akcie. Podľa ministerstva financií faktúru na zaplatenie poplatkov dostali aj takí majitelia, ktorí doteraz žiadne poplatky neplatili a mnohokrát nevedia, aké cenné papiere majú vedené na svojich účtoch. Kabinet schválil aj návrh na skrátené legislatívne konanie o spomínanej novele, pričom účinná by mala byť dňom vyhlásenia. Prijatými opatreniami by sa tak podľa rezortu financií mala zabezpečiť informovanosť majiteľov účtov o stave ich cenných papierov. Na základe pravidelného výpisu by sa tak mali dozvedieť ich počet ako aj hodnotu. V súčasnosti je pritom viac než 1 milión fyzických osôb, ktoré sú majiteľmi zaknihovaných cenných papierov, pričom tento stav je výsledkom najmä kupónovej privatizácie. "Časť týchto fyzických osôb nemá reálny záujem o nimi vlastnené cenné papiere, avšak v dôsledku nedostatku záujemcov o tieto cenné papiere ich nemôžu previesť na inú osobu," konštatuje ministerstvo financií. Aj preto pristúpilo k novej možnosti prevodu akcií na FNM. Z tohto dôvodu však bolo potrebné rozšíriť okruh činností, ktoré fond vykonáva. FNM tak bude napríklad môcť uzatvárať zmluvy o prevode zaknihovaných cenných papierov do svojho vlastníctva. Rovnako bude môcť vysporiadať záväzky spojené s evidenciou týchto cenných papierov v CDCP. Obdobie, za ktoré môžu byť poplatky fondom prevzaté alebo ku ktorým môže fond pristúpiť alebo ich nahradiť, ak už boli zaplatené, však bude limitované. "Môžu to byť len poplatky za rok, kedy k prevodu došlo (do dátumu prevodu) a za celý kalendárny rok prechádzajúci roku, v ktorom k prevodu došlo," konštatuje ministerstvo. S cieľom zrýchliť a zjednodušiť tok informácií medzi Obchodným registrom a centrálnym depozitárom napríklad v prípade zaniknutých spoločností schválila vláda aj novelu zákona o Obchodnom registri. Na základe tejto novely bude môcť databázu Obchodného registra zdieľať aj centrálny depozitár. Bude tak môcť z vlastnej iniciatívy vykonať potrebné kroky vo svojej evidencii napríklad pri výmaze emitenta cenných papierov pri jeho zániku zo svojho registra. Následne bude môcť aj zrušiť cenné papiere zaniknutej spoločnosti na účtoch majiteľov. Centrálny depozitár cenných papierov rozposlal v tomto roku na základe nového sadzobníka poplatkov majiteľom akcií z kupónovej privatizácie faktúry za vedenie účtov. Podľa nového sadzobníka sa pritom spoplatňujú aj účty majiteľov z tzv. starej evidencie z kupónovej privatizácie, ktoré od roku 2004, teda od vzniku CDCP, spoplatneniu nepodliehali. Niektorí majitelia účtov však namietali, že nemajú zákonom ustanovenú možnosť zbaviť sa týchto často už bezcenných cenných papierov a musia platiť za vedenie účtov nemalé poplatky. Uvedené spoplatnenie sa pritom týka približne 23 tisíc účtov z celkového počtu 1,1 milióna účtov z kupónovej privatizácie. Jediným vlastníkom CDCP je od marca 2006 Burza cenných papierov v Bratislave, ktorú kontroluje Fond národného majetku SR. www.pravda.sk Stefaan Depaepe pre HN: Neistý vývoj udrží vysoké sadzby úverov - Dexia banku Slovensko preberá v ťažkých časoch. Finančná kríza zdražela úvery a znížila úroky na vkladoch. Orientáciu na komunálne financovanie však považuje za stabilizujúci faktor. Nový riaditeľ Dexia banky Stefaan Depaepe. Na čelo banky ste prišli v náročnom období. Určite by ste si vedeli predstaviť priaznivejšie podmienky na trhu, ako sú dnes. Ako nový generálny riaditeľ mám k dispozícii prvých sto dní v úrade, to znamená oboznámiť sa čo najrýchlejšie so situáciou, akú banka na trhu zastáva. Veľmi mi záleží na tom, aby som spoznal jej klientov a zamestnancov. Jednoducho povedané, moje prvé dni znamenajú mnoho rozhovorov s množstvom ľudí. V akom stave "preberáte“ banku? Dexia banka Slovensko má veľmi dobrý obchodný model, ktorý je založený na dvoch pilieroch. Tieto dva piliere sa navzájom posilňujú. Dexia banka je jednoznačný líder na trhu služieb pre samosprávy. V službách pre občanov máme relatívne skromný trhový podiel, ale ten sa zvyšuje. Okrem toho Slovensko je zadefinované ako jedno zo strategických teritórií pôsobenia skupiny Dexia. Samozrejme, ako viete, bankový sektor je veľmi globalizovaný a nepokoje na globálnych finančných trhoch v poslednom roku mali dosah aj na Skupinu Dexia, a teda aj na Dexia banku Slovensko. Na situáciu, ktorá nastala na celosvetových finančných trhoch, sme rýchlo reagovali. Okamžite sme zvýšili základné imanie. Museli sme zabezpečiť, aby naši klienti porozumeli tomu, že naša banka pokračuje v biznise a naďalej poskytuje všetky služby. Máme novú stratégiu a nový manažment, ktorý je zložený zo skúsených profesionálov z Belgicka, Francúzska a zo Slovenska. Banka pokračuje v podnikaní, ale, samozrejme, ekonomické prostredie je komplikovanejšie. Verím, že sektory, ktoré financujeme - mestá, obce, infraštruktúra a obyvatelia - sú segmenty nižšie rizikové, preto máme dobrú pozíciu v súčasnej ekonomickej situácii. V porovnaní s minulým rokom máme výrazne nižšie úrokové sadzby. To sa odzrkadlilo aj na úročení vkladov. Ako sa snažíte upraviť vkladové produkty, keď im už na atraktivite ubral zásah centrálnej banky? Zníženie úrokových sadzieb je veľmi významné a sadzby na trhu sú veľmi nízke. Na druhej strane miera inflácie ide dole veľmi rýchlo. To znamená, že dokonca s nižšími úrokovými sadzbami, reálne úrokové sadzby sú stále pozitívne pre tých, ktorí šetria. Na druhej strane poklesom úrokov by mali byť dostupnejšie úvery. Opak je však pravdou. Ako dlho bude podľa vás trvať súčasný stav, keď úvery už nie sú také prístupné ako v uplynulých mesiacoch? Zníženie úrokových sadzieb ECB, zložitá situácia na globálnych finančných trhoch a stúpajúce preferencie likvidity neumožňujú preniesť nižšie medzibankové sadzby do klientskych sadzieb. Kvôli neistému hospodárskemu vývoju a klesajúcim cenám nehnuteľností budú banky vyžadovať vyššiu úverovú rizikovú prirážku. Sú úvery na Slovensku také ohrozené, aby bolo nutné držať sadzby tak vysoko? Veď percento nezdravých úverov je na Slovensku veľmi nízke... Ako som povedal, vyššie úrokové sadzby budú pretrvávať z dôvodu likvidity a úverového rizika. Finančné indikátory podnikov sa zhoršujú a miera nezamestnanosti stúpa. Žiaľ, v tejto chvíli nevykazuje hospodárstvo žiadne náznaky zotavenia v krátkom čase. Na druhej strane intervencie vlád určené na dočasnú stimuláciu hospodárstva sú vítané. Neviem si predstaviť, v akej hospodárskej situácii by sme sa ocitli, nebyť týchto intervencií. Do akej miery súvisí sprísňovanie podmienok na poskytovanie úverov s nariadeniami materských spoločností, ktoré situáciu v celej Európe riešia viac-menej paušálne? Prísnejšie podmienky poskytovania úverov v žiadnom prípade nesúvisia s reguláciou materskej spoločnosti. Dexia banka Slovensko podniká podľa slovenských zákonov, a banka má samostatne nastavené rizikové podmienky, ktoré sú prispôsobené slovenskému úverovému trhu. Banka upravila podmienky na poskytnutie úverov len nepatrne vzhľadom na už aj tak dosť prísne podmienky, za ktorých je úver možné klientovi poskytnúť, keďže podmienky slovenských bánk boli stanovené omnoho prísnejšie, ako to bolo napr. v USA. Je nutné povedať, že slovenské banky podnikajú oveľa obozretnejšie s cieľom zabezpečiť nielen bezpečné podnikanie banky, ale aj bezpečný a stabilný bankový trh na Slovensku. Záujem o hypotekárne úvery už viac ako pol roka klesá, čo súvisí najmä so stagnáciou realitného trhu. Obchodníci s realitami videli nádej v prvých mesiacoch nového roka, keď opadne strašiak v podobe eura. Cítite nejakú zmenu v dopyte po hypotékach? V prvých dvoch mesiacoch 2009 došlo k stagnácii záujmu o hypotekárne úvery zo strany obyvateľstva. Obyvateľstvo odkladá kúpu, resp. rekonštrukciu nehnuteľností na neskôr z dôvodu negatívnych informácií o vývoji ekonomiky a taktiež očakávajú, že ceny nehnuteľností, ktoré v minulosti rástli neprimeraným tempom, klesnú ešte viac. Väčší záujem v tomto roku môže nastať u mladých ľudí, ktorí môžu využiť štátny príspevok, ktorý spolu s príspevkom banky je vo výške až 3 %, čo v kombinácii s aktuálne nízkymi úrokovými sadzbami dáva tejto skupine klientov možnosť získať veľmi výhodnú úrokovú sadzbu. Aký trend očakávate v správaní bánk pri hypoúveroch v nasledujúcich mesiacoch? Dexia banka Slovensko predpokladá v roku 2009 rast konkurenčného boja v oblasti poskytovania úverov na bývanie z dôvodu veľkého poklesu záujmu o financovanie kúpy a rekonštrukcie nehnuteľností, ktorý nastal v posledných mesiacoch roka 2008 a pokračuje aj v roku 2009. Predpokladáme, že z dôvodu rastúcej neistoty obyvateľstva v súvislosti s budúcnosťou, obavami o stratu zamestnania a v neposlednom rade aj s väčšou obozretnosťou klientov a bánk dôjde v najbližšom období k stagnácii dopytu po úveroch na bývanie. Banky budú musieť ponúknuť tým záujemcom, ktorí budú žiadať o úvery na bývanie, také podmienky financovania nehnuteľnosti, ktoré im zabezpečia aj v nestálom prostredí pocit istoty. K takýmto benefitom môžeme zaradiť výhodné poistenia, napr. poistenie pre prípad straty zamestnania, rovnakú výšku splátky počas celého obdobia splácania úveru a pod. V súvislosti s finančnou krízou hladinu rozvírili aj správy o problémoch vašej materskej spoločnosti. Ako sa k tomu stavali vaši klienti? Viete, skupina Dexia komunikovala globálnu krízu veľmi skoro a rozumiem vyššiemu počtu otázok a článkov o skupine Dexia v porovnaní s inými bankami, ktoré komunikovali rovnakú situáciu, ale neskôr. Samozrejme rozumiem, že klienti boli znepokojení a kládli si otázky, pretože vo svete nastala naozaj bezprecedentná situácia. Banka tak bola schopná vysvetliť, čo sa vlastne na globálnych finančných trhoch stalo a aký to bude mať na Dexia banku dosah. Vysvetlili sme našim klientom všetky dôležité opatrenia, ktoré sme urobili, podporu od všetkých akcionárov a veľmi dôležité posolstvo, že naša banka pokračuje v biznise na Slovensku. Kto je Stefaan Depaepe pôsobí v skupine Dexia od roku 1993. Pracoval v oblasti retailového a korporátneho bankovníctva, lízingu či IT. Zastával funkciu člena Správnej rady Dexiabank Nederland N.V. v Amsterdame. Stefaan Depaepe má právnické vzdelanie a belgickú národnosť. Je držiteľom rytierskeho Radu kráľa Leopolda. Narodil sa 24. 1. 1960 v Kortrijku, Belgicko. Je ženatý a má dcéru. 3. 3. 2009 Matej Demeš www.hnonline.sk Brusel povolil Pente prevziať poľského výrobcu okien - Investičná skupina Penta už pri vstupe do spoločnosti Okna Rąbień označila kontrakt ako vhodnú platformu na ďalšiu regionálnu expanziu, pričom na prvom mieste ďalších akvizícií mali byť výrobcovia okien z Českej republiky a Slovenska [26.2.2009, SITA] BRATISLAVA 26. februára (SITA) - Európska komisia povolila investičnej skupine Penta Holding Limited úplné prevzatie kontroly nad poľským výrobcom plastových a hliníkových okien Okna Rąbień. Informovala o tom vo štvrtok tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lucia Žiláková. Penta už pri kúpe spoločnosti Okna Rąbień označila kontrakt za vhodnú platformu na ďalšiu regionálnu expanziu, pričom na prvom mieste ďalších akvizícií mali byť výrobcovia okien z Českej republiky a Slovenska. V pondelok Penta potvrdila akvizíciu spišskej firmy Noves okná, ktorú majú schváliť ešte protimonopolné úrady. Zároveň informovala aj o rokovaní o akvizícii jedného z popredných českých výrobcov. Cieľom Penty je vytvoriť v strednej Európe oknársky holding s najširším sortimentom. Spoločnosť Okna Rąbień vznikla v roku 1997 a v súčasnosti je dvojkou na poľskom trhu. Okrem Poľska je aj jedným z popredných výrobcov okien v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku. Celkovo spoločnosť exportuje do viac než desiatky krajín vo východnej i západnej Európe. Obrat spoločnosti za minulý rok sa odhaduje na 60 mil. eur, firma zamestnáva 550 pracovníkov. Spoločnosť Okna Rąbień je po lekárňach Dr. Max, stávkových kanceláriách Fortuna, obchodnej sieti Žabka a telekomunikačných spoločnostiach Stream a Mobilking už šiestou investíciou skupiny Penta v Poľsku. Penta je stredoeurópska investičná skupina založená v roku 1994. Pôsobí v sektoroch private equity a real estate. V oblasti private equity spravuje evergreen fond svojich piatich partnerov, jediných akcionárov spoločnosti. Zameriava sa na buy-out a v menšej miere na start-up investície. Jej portfóliové spoločnosti zamestnávajú viac než 25 tis. pracovníkov a príjmy týchto spoločností dosiahli za rok 2007 1,3 mld. eur. Penta investuje predovšetkým do oblasti energetiky, leteckej výroby, privátneho bankovníctva, maloobchodu, strojárstva, telekomunikácií, zábavného priemyslu a zdravotníctva. V oblasti real estate začala Penta investovať v roku 2005 a v súčasnosti realizuje dvanásť projektov na Slovensku a v Českej republike. Zameriava sa na segmenty administratívy, maloobchodu a voľnočasových aktivít, ako aj na prípravu územia pre nové projekty. Penta pôsobí vo viac než desiatich krajinách Európy a má svoje zastúpenie v Prahe, Bratislave, Moskve, Varšave a Limassole. www.etrend.sk Tatra banke v roku 2008 stupol zisk o 14 percent - Čistý zisk banky predstavoval vlani predbežne 3,625 mld. Sk (120,3 mil. €) [23.2.2009, SITA] BRATISLAVA 23. februára (SITA) - Tatra banka dosiahla v minulom roku podľa predbežných výsledkov čistý zisk 3,625 mld. Sk (120,3 mil. €) a v medziročnom porovnaní ho zvýšila o 14 %. Prevádzkové výnosy vzrástli medziročne o 15,4 % na sumu 13,050 mld. Sk (433,2 mil. €) pri náraste prevádzkových nákladov o 10,4 % na 6,949 mld. Sk (230,7 mil. €). "Výnosy boli vlani pozitívne ovplyvnené pokračujúcim výrazným rastom objemu hypotekárneho a korporátneho financovania, ako aj pozitívnym vývojom vkladov klientov," informovala banka. Bilančná suma Tatra banky bola na konci decembra minulého roka vo výške 316,834 mld. Sk (10,52 mld. €), čo v porovnaní s koncom roka 2007 znamená zvýšenie o 25,7 %. Vklady klientov boli na konci vlaňajška v sume 225,607 mld. Sk (7,489 mld. €). K ich medziročnému rastu o 20,9 % prispel najmä nárast termínovaných vkladov. Objem depozít bol v Tatra banke vyšší ako objem úverov. Úvery poskytnuté klientom v hrubej výške predstavovali totiž 173,762 mld. Sk (5,768 mld. €) pri medziročnom náraste o 24 %. "Stabilnú kvalitu portfólia potvrdzuje nízky podiel zlyhaných úverov na celkových úveroch, ktorý medziročne poklesol na úroveň 1,4 %," uviedla Tatra banka. Majoritným akcionárom Tatra banky je Raiffeisen International Bank - Holding AG s podielom na hlasovacích právach vo výške 72,4 %, Tatra Holding drží 14,1 % akcií, zvyšok vlastnia menšinoví akcionári. www.etrend.sk GDF Suez sa chystá ovládnuť bratislavské teplárne - Protimonopolný úrad SR schválil koncentráciu spoločnosti GDF Suez nad podnikmi Hetech Services, Račianska teplárenská a Prvá ružinovská spoločnosť, a AB správcovská [23.2.2009, SITA] BRATISLAVA 23. februára (SITA) - Spoločnosť GDF Suez plánuje prevziať kontrolu nad firmou Hetech Services, a.s., ktorá holdingovo zastrešuje bratislavské teplárenské podniky Račianska teplárenská, a.s. a Prvá ružinovská spoločnosť, a.s. a podnik AB správcovská, a.s. Protimonopolný úrad SR (PMÚ) podľa svojej hovorkyne Alexandry Bernáthovej už schválil koncentráciu spoločnosti GDF Suez nad spomínanými podnikmi. "Na základe preskúmania predložených podkladov a informácií úrad dospel k záveru, že uskutočnením posudzovanej koncentrácie sa konkurenčné prostredie na relevantnom trhu elektromontážnych prác, trhu facility managementu, trhu výroby a rozvodu tepla a na relevantnom trhu dodávok plynu nezmení. Posudzovaná koncentrácia teda nebude mať za následok obmedzenie efektívnej súťaže na predmetných trhoch a nepovedie k negatívnym dopadom," uviedla Bernáthová. Rozhodnutie úradu nadobudlo účinnosť 20. februára tohto roka. GDF Suez by mal podľa informácií zverejnených PMÚ získať 100- percentné majetkové podiely v spoločnostiach Hetech Services, Ružinovskej teplárenskej, AB správcovskej a 90-percentný podiel Prvej ružinovskej spoločnosti. Spoločnosť GDF Suez vznikla zlúčením spoločnosti Suez so spoločnosťou Gaz de France, na základe rozhodnutia Európskej komisie. Spoločnosť GDF Suez pôsobí v oblasti produkcie, dopravy, distribúcie, dovozu a vývozu horľavých plynov a vystupuje aj v pozícii poisťovacieho sprostredkovateľa. Skupina GDF Suez je tvorená spoločnosťou GDF Suez a jej dcérskymi spoločnosťami. Na Slovensku pôsobí spoločnosť GDF Suez prostredníctvom viacerých spoločností, napríklad spolu s nemeckou firmou E.ON Ruhrgas kontroluje 49-percentný balík akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. Spoločnosť Hetech Services sa primárne zaoberá technickými a elektromontážnymi prácami. Spoločnosť AB správcovská sa zameriava najmä na poskytovanie služieb v oblasti facility managementu na Slovensku. V súčasnosti vykonáva služby pre všetky druhy objektov, prevažne pre kancelárske centrá a budovy, obchodné objekty a priemyselné parky. Firmy Ružinovská teplárenská a Prvá ružinovská spoločnosť pôsobia v oblasti výroby a rozvodu tepla, ako aj v oblasti distribúcie teplej úžitkovej vody. Všetky tieto spoločnosti sú kontrolované firmou Coogee Investment Limited so sídlom na Cypre. www.etrend.sk Penta kupuje spišského výrobcu okien Noves okná - Penta plánuje v spoločnosti Noves okná preinvestovať v najbližších troch rokoch 3 mil. eur [23.2.2009, SITA] BRATISLAVA 23. februára (SITA) - Investičná skupina Penta v pondelok potvrdila, že vstupuje do spišskonovoveského výrobcu okien Noves okná, s.r.o. Schválenie akvizície však podlieha Protimonopolnému úradu SR. Hodnotu transakcie strany neuviedli. Penta plánuje po prevzatí výrobcu okien investovať a zvýšiť výrobné kapacity. "V najbližších troch rokoch chceme v Noves-e preinvestovať viac ako 3 mil. eur, zvýšiť výrobné kapacity a prijať ďalších zamestnancov," uviedol investičný riaditeľ Penty Jozef Janov. Kúpa slovenského výrobcu okien je pre Pentu v tomto segmente druhou investíciou. Už v minulom roku prevzala finančná skupina poľského výrobcu plastových a hliníkových okien firmu Okna Rąbień, ktorá koncom roka odhadla svoj obrat za minulý rok na 60 mil. eur a zamestnávala 550 pracovníkov. "Vytvárame nadnárodný holding, kde budeme účinne využívať spoluprácu medzi výrobou a distribučnou sieťou v rámci našich firiem," uviedol ku kúpe Noves-u Janov. Cieľom Penty je konsolidovať stredoeurópsky trh výrobcov okien, pričom ako v pondelok ohlásila, v súčasnosti rokuje o akvizícii jedného z popredných českých výrobcov. Spišskonovoveská firma Noves okná, s.r.o. vznikla v roku 1993. Spoločnosť vyrába plastové a hliníkové okná i dvere, zimné záhrady, fasádne systémy, nadokenné a predokenné rolety, siete proti hmyzu a bezpečnostné cylindrické vložky. Svoje dodávky zabezpečuje obchodným partnerom priamo, či cez vlastné obchodné kancelárie a partnerské firmy, pričom v súčasnosti má podľa svojej internetovej stránky približne 75 predajných miest. Podľa výpisu z obchodného registra sú spoločníkmi firmy Noves okná František Vartovník starší a František Vartovník mladší. Tržby spoločnosti Noves predstavujú 20 mil. eur, pričom vo firme pracuje 200 zamestnancov. Penta je stredoeurópska investičná skupina založená v roku 1994. Pôsobí v sektoroch private equity a real estate. V oblasti private equity spravuje evergreen fond svojich piatich partnerov, jediných akcionárov spoločnosti. Zameriava sa na buy-out a v menšej miere na start-up investície. Jej portfóliové spoločnosti zamestnávajú viac než 25 tis. pracovníkov a príjmy týchto spoločností dosiahli za rok 2007 1,3 mld. eur. Penta investuje predovšetkým do oblasti energetiky, leteckej výroby, privátneho bankovníctva, maloobchodu, strojárstva, telekomunikácií, zábavného priemyslu a zdravotníctva. V oblasti real estate začala Penta investovať v roku 2005 a v súčasnosti realizuje dvanásť projektov na Slovensku a v Českej republike. Zameriava sa na segmenty administratívy, maloobchodu a voľno časových aktivít, ako aj na prípravu územia pre nové projekty. Penta pôsobí vo viac než desiatich krajinách Európy a má svoje zastúpenie v Prahe, Bratislave, Moskve, Varšave a Limassole. www.etrend.sk New York - Americký miliardár a investor George Soros tvrdí, že terajší vývoj ekonomiky má pôvod vo finančnej deregulácii z 80. rokov minulého storočia. Dodal, že zároveň signalizuje koniec modelu voľného trhu, ktorý odvtedy prevládal v kapitalistických krajinách. Liberalizácia finančného sektora, ktorú začala Reganova administratíva, viedla k sérii kríz vyžadujúcich vládnu intervenciu, povedal Soros ekonómom a bankárom v piatok 20. februára na súkromnej večeri na Columbia University. Globálna recesia, ktorú spôsobil kolaps amerického trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami, "zničila samotný finančný systém". Sčasti sú za terajšiu situáciu zodpovedné regulačné úrady, pretože sa vzdali svojej zodpovednosti. Podľa Sorosa je filozofia trhového fundamentalizmu teraz spochybnená. Ukázalo sa totiž, že finančné trhy sú z hľadiska svojej samoregulácie neúčinné a nechajú sa ovplyvniť skôr trendom, namiesto toho, aby využívali všetky dostupné informácie. "Nachádzame sa v kríze, ktorá je podľa môjho presvedčenia skutočne najťažšou od 30. rokov minulého storočia a líši sa od všetkých ostatných kríz, čo sme za svoj život zažili." Soros, ktorý je zakladateľom newyorského hedžového fondu Soros Fund Management, v januári na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal, že plán Obamovej administratívy na výkup toxických aktív od amerických bánk je nedostatočný na oživenie úverových tokov. Za efektívnejšie riešenie považuje priame kapitálové injekcie do bánk a zníženie požiadaviek na kapitálovú primeranosť. Informovala o tom agentúra Bloomberg. www.sme.sk pondelok 23. 2. 2009 Nových členov EÚ čaká podľa Svetovej banky ťažké obdobie - VARŠAVA/PRAHA. Svetová hospodárska kríza vplýva podľa Svetovej banky (SB) na desať najnovších členov európskej únie veľmi tvrdo, pričom vyhliadky na zlepšenie globálnej situácie, prílevu súkromného kapitálu a hospodárskeho rastu sa zhoršujú. Ako SB v piatok uviedla, po kolapse zahraničného dopytu prílev kapitálových tokov vysychá, pričom situácia sa zhoršila hlavne v oblasti medzibankových pôžičiek medzi bankami zo západnej časti EÚ a ich pobočkami na východe. Ekonomické predpovede vývoja pre desať najnovších členom EÚ banka nezverejnila, no podľa nej čelia nedostatku medzinárodnej likvidity, vystaveniu vplyvom zraniteľných bánk a kolabujúcim exportným trhom. V reálnej ekonomike vníma SB tento dopad veľmi citeľne, keďže bankroty spoločností sa hromadia a nezamestnanosť prudko rastie. Svetová banka zverejnila v piatok aj stručný odhad hospodárskeho rastu pre Slovensko, Česko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko, ktorých ekonomika by mala v tomto roku vzrásť v rozmedzí od nuly do dvoch percent. Najhoršie by sa malo dariť maďarskej ekonomike s prepadom o 3 %, pričom hospodárstvo pobaltských štátov by malo poklesnúť od 5 do 7 %. Slovenská ekonomika bude podľa Svetovej banky napriek významným dopadom hospodárskej krízy v tomto roku mierne rásť. Ako uviedla agentúra Reuters, spolu s ďalšími piatimi novými členmi Európskej únie (EÚ) totiž Slovensko zaradila do skupiny štátov, ktoré by v tomto roku mali dosiahnuť hospodársky rast do výšky 2 %. Predpovede hospodárskeho rastu vníma SB ako veľmi neisté, prevažne však majú charakter poklesu. Odhady SB sú aj napriek tomu optimistickejšie než uvádzajú analytici, vlády a centrálne banky regiónu. Česká vláda očakáva v tomto roku hospodársky pokles krajiny na úrovni maximálne 2 %, zatiaľ čo lotyšskú ekonomiku čaká pravdepodobne až 12-percentný pokles. 20. 2. 2009 11:54 SITA OECD: Na Slovensko sa dá pri splácaní exportných úverov úplne spoľahnúť - 15.2.2009 Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá zastrešuje najrozvinutejšie štáty sveta, už nebude ďalej hodnotiť Slovensko z pohľadu rizikovosti splácania exportných úverov. OECD udelila Slovenskej republike maximálny možný rating zo sedembodovej stupnice – bezrizikový stupeň nula, čo znamená vyradenie krajiny z klasifikácie hodnotenia rizika. Slovensko tak už podľa OECD pri splácaní úverov nepredstavuje pre zahraničných obchodných partnerov žiadne riziko. Slovensko je pritom jedinou krajinou spomedzi 32 hodnotených, ktorej OECD zlepšila rating. Dosiahnutý úspech je o to cennejší, že ho Slovensko dosiahlo v čase hlbokej finančnej a hospodárskej krízy. Na pravidelnom zasadnutí v Paríži v závere januára preklasifikovala OECD celkovo osem krajín. Okrem toho, že udelila Slovensku maximálny možný rating, ďalším posudzovaným krajinám hodnotenie dokonca zhoršila. Lotyšsku a Estónsku udelila trojku, ďalej Bulharsku, Maďarsku a Litve štvorku, Chorvátsku päťku a Ukrajine dokonca šestku. Zdroj www.finance.gov.sk Situácia v krajinách strednej a východnej Európy sa stále zhoršuje - PRAHA. Budúcnosť ekonomík krajín strednej a východnej Európy (KSVE) je neistá. Spoločnosti, ako sú Kia Motors, Kraft Foods alebo Neochim, znižujú produkciu a krajiny, ktorých hospodárstva sú od nich vo veľkej miere závislé, sa musia obávať o svoju budúcnosť. Pokiaľ je minulosťou regiónu železná opona, jeho budúcnosťou môže byť hrdzavý pás (Rust Belt), ako metaforicky upozorňuje analýza agentúry Bloomberg na možné paralely s prepadom priemyselnej výroby na severovýchode USA v 60. až 80. rokoch minulého storočia. "Nikto si nemyslel, že to bude takéto," uviedol hovorca Kia Slovakia Dušan Dvořák. Spoločnosť už znížila o štvrtinu pracovný čas pre svojich 2700 zamestnancov. Závod tiež upustil od cieľa vyrábať do konca dekády 300.000 áut ročne. Produkčný cieľ na tento rok znížila Kia Slovakia na 170.000 z 240.000 áut. Príčinou je pokles dopytu v dôsledku spomalenia svetovej ekonomiky. "Nechceme nikoho prepustiť, ale myslím si, že toto nikto nepredpokladal. Každý sa spoliehal na vysoký rast," povedal Dvořák. Recesia európskej ekonomiky zachvátila aj nové členské štáty únie. Vlády sú nútené podporovať domáce hospodárstva založené na modeli, ktorý sa teraz tacká. Išlo o vytvorenie produkčných podnikov s lacnou pracovnou silou, ktoré budú uspokojovať západných spotrebiteľov. Politickí lídri v Českej republike, Maďarsku a Poľsku pripravujú krízové plány. A nahnevaní robotníci sa búria v Bulharsku i pobaltských štátoch. "Otázkou je, do akej miery je súčasný model udržateľný," uviedol ekonóm Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Rafal Kierzenkowski. Dodal, že v súčasnosti sme svedkami zlyhania motorov ekonomík z regiónu. Slovenský export sa prepadol o 40 % od dosiahnutia rekordného objemu v októbri 2008. Iba v decembri sa znížil o 16,8 %, čo je jeho najväčší pokles od získania samostatnosti v roku 1993. Podobné prepady produkcie zaznamenávajú aj ČR, Poľsko a Maďarsko. Vývozy týchto krajín sa od septembra znížili viac ako o 30 %. Najhoršie sú však na tom pobaltské štáty. Recesia v pobaltských krajinách sa v závere minulého roka výrazne prehĺbila. Podľa minulotýždňových údajov hrubý domáci produkt (HDP) Estónska v 4. štvrťroku 2008 klesol medziročne o 9,4 %. Analytici odhadovali, že sa zníži v priemere o 5,7 %. Tento výsledok je najhorší v histórii estónskych štatistík. Ešte horšie výsledky prišli z Lotyšska. Ekonomická aktivita krajiny sa v 4. kvartáli 2008 medziročne prepadla o 10,5 %. Legendárny investor Jim Rogers sa vyhýba investovaniu vo východnej Európe. Šéf Rogers Holdings sa obáva ďalšieho zhoršenia ekonomickej situácie v regióne. "Východná Európa je nanič," povedal minulý týždeň Rogers pre agentúru Bloomberg. "To najhoršie pravdepodobne ešte len príde, aj keď to môžeme povedať o čomkoľvek." Dodal, že "nádeje v regióne sa od pádu komunizmu dramaticky zvýšili. Bude tu však veľa sklamaných nádejí". Podľa januárovej prognózy Medzinárodného menového fondu (MMF) by ekonomiky krajín strednej a východnej Európy mali v tomto roku klesnúť o 0,4 %. Ich vlaňajší rast predstavoval 3,2 %. Región je výrazne závislý od západnej Európy, ktorá kupuje viac ako dve tretiny jeho exportu. Podľa bývalého poľského centrálneho bankára a ministra financií Leszeka Balcerowicza nie je návrat späť možný. "Proces obchodného otvárania sa bol jednou z kľúčových reforiem," uviedol Balcerowicz. Takáto otvorenosť je "absolútne zásadná", pokiaľ "chcete dobehnúť" západné ekonomiky. Ekonóm spoločnosti Capital Economics Neil Shearing predpovedá, že terajšia situácie bude stimulom k diverzifikácii priemyslu a trhov. "Bude to však aj stimul smerom k protekcionizmu." Dodal, že snaha o akúkoľvek formu sebestačnosti bude mať pre krajiny regiónu katastrofálne následky. Informovala o tom agentúra Bloomberg. 16.02.2009 TASR www.sme.sk Českej ČSOB klesol zisk o 90 percent - Skupine Československej obchodnej banky v minulom roku klesol zisk takmer o 90 percent. Stále však bola v pluse vyše jednej miliardy korún. Tento čistý zisk je už očistený od problematických aktív. V roku 2007 banková skupina hospodárila s výsledkom plus 9,9 miliardy korún. "Finančná kríza banku zasiahla, dokázala ju však vstrebať a aj za cenu nižšieho zisku vyčistiť od problematických aktív,“ povedal generálny riaditeľ ČSOB Pavel Kavánek. "Náraz v roku 2008 bol extrémny, ale do tohto roku vstupujeme silní a predpokladáme výrazne vyšší zisk,“ dodal. ČSOB oznámila ako prvá z väčších bánk v Česku a na prepad zisku upozornila vopred. Ak by investičné portfólio nepreceňovala, bola by banka v zisku takmer 13 miliárd korún. Svoje hospodárske výsledky zverejnila aj materská firma banky ČSOB a Istrobanky, belgická KBC. Tá bola finančnou krízou výrazne zasiahnutá. Čistá strata KBC dosiahla takmer 2,5 miliardy eur. Naproti tomu v roku 2007 bol jej zisk 3,3 miliardy eur. "Štvrtý štvrťrok bol pre finančné trhy skutočne hrozivý,“ povedal generálny riaditeľ banky André Bergen. "Naša výkonnosť nebola voči vplyvu krízy imúnna,“ dodal na margo posledného kvartálu, ktorý priniesol stratu 2,6 miliardy eur. Hoci KBC a česká ČSOB zverejnenie výsledkov zladili, slovenské dcéry ČSOB a Istrobanka sa rozhodli využiť zákonom stanovených 90 dní na zverejnenie koncoročných výsledkov. Banke KBC musela finančnou injekciou vo výške 3,5 miliardy eur pomôcť belgická vláda. Ďalšie dve miliardy poskytlo spoločnosti Flámsko. Banka vďaka tejto podpre je údajne dobre pripravená na to, aby prekonala nepriaznivé akonomické podmienky a ďalšie výkyvy na finančných trhoch. Nepriaznivá situácia sa prejavila aj v trhovej kapitalizácii banky, keď na svetových burzách stratila desiatky percent. KBC pôsobí najmä v Belgicku a krajinách strednej a východnej Európy. Spolu zamestnáva asi 60 tisíc ľudí a obsluhuje 12-miliónov klientov. ČTK 13.02.2009 www.hnonline.sk Kríza udrela na lízing - Finančná kríza už zastavila aj doterajší úspešný rast lízingových spoločností. Trh síce za celý minulý rok rástol, posledné tri mesiace však priniesli prudký prepad aj do odvetvia prenájmu vozidiel a strojov. Vyhliadky "lízingoviek“ na tento rok preto nie sú príliš optimistické. Kríza zasiahla obchod Počas minulého roka uzavreli lízingovky obchody za viac ako 83 miliárd slovenských korún (2,8 miliardy eur), čo bolo o 6,5 percenta viac ako pred rokom. Pohľad na posledné tri mesiace roku však naznačuje, že rast sa asi opakovať nebude. Spomaľovanie hospodárskeho vývoja a strach z budúcnosti ovplyvnil aj záujem podnikateľov o prenájom strojov či vozidiel. "Keby sme pozerali na celý rok, objem rástol. Vo štvrtom kvartáli nás však zastihol pokles. Aj túto časť finančného trhu zasiahla a bude zasahovať finančná kríza,“ konštatuje predseda Asociácie leasingových spoločností Miloš Randák. Neistá budúcnosť Pokles zasiahol najmä financovanie nákladných a úžitkových automobilov a strojov a zariadení. Tieto segmenty trhu v poslednom štvrťroku klesli dvojciferným tempom, pričom financovanie úžitkových automobilov padlo o viac ako polovicu. "Je to evidentný dosah finančnej krízy,“ vysvetľuje Randák. Práve pri nákladných vozidlách bol pokles pomerne dramatický. Trh spadol o dvanásť percent, pričom ešte pred rokom si polepšil o 15 percent. Svetlou výnimkou však boli osobné automobily, ktoré v tomto období prudko vzrástli o viac ako pätinu, pričom počas roka rástli iba mierne. "Dôvodom môže byť iná štruktúra klientov, v tomto prípade silné zastúpenie spotrebiteľov. Tí z viacerých príčin ešte nepocítili dosahy krízy a spolu s faktorom predvianočných nákupov to spôsobilo najväčší záujem o prefinancovanie vozidiel,“ predpokladá tajomník asociácie Marián Tibenský. Práve osobné automobily tvoria tretinu zo všetkých obchodov lízingových firiem, aj keď ich podiel na celkovom obchode dlhodobo klesá. Podľa Randáka je v súčasnosti ťažké odhadnúť, ako sa bude lízingový trh vyvíjať v tomto roku. "Skôr predpokladám pokles, o koľko, to neviem povedať,“ priznáva predseda asociácie. Podmienky sa meniť nebudú Jednoduchší prístup k prenájmu áut alebo strojov s cieľom podporiť zvýšiť objem obchodov však očakávať nemusíme. "Vylučujem zmierňovanie podmienok. Mohlo by to zvyšovať riziko,“ hovorí Randák. Pripomína, že už takmer všetky lízingové spoločnosti sú vlastnené bankami a nemôžu si dovoliť neisté obchody. "Podmienky pre poskytovanie lízingu sa budú vyvíjať podľa toho, ako sa budú správať banky,“ dodáva. 13.02.2009 Matej Kubinec www.hnonline.sk Tryskáč za 19,2 milióna eur - Hoci zlacnili ceny bytov v rozostavanom komplexe River park, predávajú podiely v českých podnikoch, na luxuse ani v čase hospodárskej krízy šetriť neprestali. Finančníci z J&T kúpili ďalšie lietadlo, ktoré už onedlho rozšíri flotilu ich leteckej spoločnosti ABS JETS. Cena tohto stroja je 19,2 milióna eur (580 miliónov Sk). Do leteckého parku finančníkov pribudlo takéto lietadlo Embraer Legacy 600.) Po nové lietadlo bola finančná skupina až v Brazílii. U výrobcu lietadiel Embraer tam podľa našich informácií kúpili model 135 BJ - Legacy 600. Ten pribudne k ôsmim strojom, na ktorých už ABS Jets lieta. „Môžem potvrdiť, že ABS JETS, najväčšia spoločnosť spravujúca najväčšiu flotilu privátnych jetov v stredovýchodnej Európe, pripravuje na základe rastúceho dopytu po našich službách rozšírenie flotily o nové lietadlo,“ povedal nám hovorca J&T Maroš Sýkora. Do Paríža za 24-tisíc Embraer Legacy 600 nie je u finančníkov z J&T žiadnou novinkou, spoločnosť tento model už používa. S maximálnym doletom 6-tisíc kilometrov zvládne toto lietadlo bez problémov medzikontinentálne lety. Z Bratislavy by ste sa bez medzipristátia dostali napríklad aj do Dubaja. Do nádrže sa mu zmestí 8 ton paliva, stroj pritom váži 16 ton. Embraer Legacy 600 má kapacitu 13 miest a je charakteristický jednou z najdlhších kabín v biznis letectve, ktorá je rozdelená do troch zón pre prácu a odpočinok. Pasažieri na palube môžu počas letu používať bezdrôtové pripojenie k internetu, CD a DVD prehrávače, VHS, ale aj dva LCD monitory. K dispozícii je aj satelitný telefón. Obrovský je batožinový priestor, ktorý je prístupný počas letu. A čo takáto paráda stojí? Spoločnosť ABS JETS sme požiadali o cenovú kalkuláciu na let z Bratislavy do Paríža, s príletom v ranných a odletom vo večerných hodinách. Zistili sme, že takýto výlet by nás vyšiel na 23 900 eur (720 011 Sk). Ak by sme chceli zostať dlhšie, za každý deň parkovania lietadla na letisku by sme museli priplatiť tisíc eur. V cene je zahrnuté lietadlo s posádkou, obsluha, benzín či občerstvenie. LUXUS: Legacy 600 je charakteristický jednou z najdlhších kabín vo svojej triede. Detaily o Embraer Legacy 600 - počet cestujúcich: 13 - výška letu: 12,5 km - rýchlosť: 834 km/h - hmotnosť: 16 ton - výrobca motorov: Rolls Royce doterajšia spoľahlivosť: 99,7 percenta - cena 19,2 milióna eur (580 miliónov Sk) O čom sníva Tkáč? Snom jedného z partnerov J&T, Patrika Tkáča, je však celkom iný stroj než Embraer. Ten nedávno prezradil, že túži po americkom lietadle Gulfstream. „Sen to je, nie je do skupiny, je to čisto súkromná investícia. Snom to zostáva.“ Najbohatší Čech Petr Kellner, ktorého skupina PPF rokuje s J&T o kúpe podielov v českých podnikoch, si nedávno kúpil už druhý Gulfstream. 06.02.2009, Zdroj: MARTIN ČAMBALIK, www.pluska.sk Zdanený prenájom vám pomôže pri žiadosti o úver - Chceli ste využiť krízu na zlepšenie svojho bývania? Mali ste v pláne zaobstarať si väčší byt za teraz výhodnú cenu? A ten menší, v ktorom bývate a za ktorý stále platíte hypotéku, ste chceli dať do prenájmu, pretože sa neoplatí predávať? Môžete, no musíte rátať s tým, že to nebude jednoduché. Predovšetkým sa vám môže stať, že pozitíva vyplývajúce z krízy nestihnete využiť. Banky totiž s prenájmom ako zdrojom vášho dodatočného príjmu nemajú žiadny problém, no pýtajú k tomu aj príslušné dokumenty. "Príjem z prenájmu nehnuteľností patrí medzi akceptovateľné príjmy. Klient banke predkladá platnú zmluvu o prenájme, daňové priznanie, prípadne výpisy z účtu, ak je príjem z prenájmu poukazovaný na jeho osobný účet, a Osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ daňovým úradom,“ ozrejmuje hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. V praxi to teda znamená, že musíte svoj súčasný príbytok rok prenajímať, aby ste tento príjem mohli započítať do daňového priznania. Prenájom na 30 rokov? Skutočnosť, že o rok môže byť situácia na realitnom trhu úplne odlišná a kúpa väčšieho bytu už nebude taká výhodná, nie je jedinou prekážkou. Finančné domy totiž tiež zaujíma, na ako dlho budete pôvodný byt prenajímať. "Treba si uvedomiť, na aké obdobie je uzatvorená nájomná zmluva a na aké obdobie je požadovaný úver a aké finančné zaťaženie klienta čaká, či bude z dlhodobého hľadiska vedieť splácať poskytnutý úver,“ reagovala hovorkyňa Volksbank Jana Lukáčová. Ak teda budete mať nájomnú zmluvu uzatvorenú na dva roky a lehota na splatenie vášho prvého hypotekárneho úveru bude 30 rokov, je pravdepodobné, že s požiadavkou na ďalšiu pôžičku nepochodíte. V prípade, že predsa len budete úspešní, počítajte aj s tým, že banky vám nemusia požičať peniaze v celkovej hodnote vami vyhliadnutej nehnuteľnosti. Ekonomická kríza ich totiž prinútila k väčšej opatrnosti. "Sprísnenie nastalo najmä v oblasti výšky poskytnutého úveru oproti hodnote zabezpečenia - nehnuteľnosti. Kým donedávna banky poskytovali štandardne výšku úveru až do 100 percent, niekedy až 120 percent z hodnoty zabezpečenia, dnes sa v závislosti od typu klienta a nehnuteľnosti pohybujú úvery maximálne do výšky 95 percent,“ konštatovala hovorkyňa VÚB Alena Walterová. Na nový byt tak treba mať odložené aj vlastné peniaze. "Dve muchy jednou ranou“ Platiť namiesto dvoch splátok za dva hypotekárne úvery jednu, a ušetriť tak na úrokoch, aj to je jedna z možností, no neponúka ju každá banka. "Takúto možnosť ČSOB umožňuje, pričom pôvodný úver mohol byť financovaný aj z konkurenčnej banky na Slovensku. Ide o kombináciu viacerých účelov - splatenie skôr poskytnutého úveru a kúpa nehnuteľnosti,“ povedala hovorkyňa ČSOB Tereza Molnár Copláková. Podľa nej by však takýto úver čerpal v dvoch fázach. Najskôr by sa splatil pôvodný úver, a potom by sa zvyšná časť nového úveru poslala predávajúcemu nehnuteľnosti. Podobný produkt má vo svojej ponuke aj VÚB banka a uspeli by ste pravdepodobne aj v Slovenskej sporiteľni. Vo Volksbank by ste nepochodili. "Nie, pretože hypotekárny úver je prísne účelový úver a viazaný ku konkrétnej nehnuteľnosti,“ dodala Lukáčová. 6. 2. 2009 Filip Obradovič www.hnonline.sk Penta skupuje výrobcov okien - 6.02.2009 Finančníci z investičnej skupiny Penta opäť rozhadzujú siete vo vodách slovenského biznisu. Po poľskom výrobcovi okien Okna Ršbień totiž majú v pláne prevziať aj jedného z lídrov v tejto oblasti na Slovensku, spoločnosť Noves okná. Nad získaním firmy zatiaľ visí otáznik v podobe schválenia žiadosti protimonopolným úradom. Pokiaľ však žiadosť získa pečiatku odobrenia, finančnej skupine sa otvárajú brány na vytvorenie oknárskeho holdingu. Plánovaná akvizícia je na trhu zároveň sprevádzaná špekuláciami, ktoré hovoria o tom, že finančná skupina chce danou transakciou získať iba meno a výrobnú značku Novesu. Made in Poland? Penta Investments zatiaľ situáciu okolo akvizície komentuje stroho. "V súčasnosti prebiehajú rokovania o viacerých možných akvizíciách. Vzhľadom na to, že žiadna z týchto možných transakcií nebola dokončená, nebudeme poskytovať bližšie informácie,“ povedal hovorca skupiny Martin Danko. Ako ďalej podotkol, cieľom skupiny je v strednej Európe vytvoriť holding, ktorý bude združovať výrobcov okien s cieľom ponúknuť zákazníkovi najširší sortiment za bezkonkurenčných podmienok. Finančná skupina sa nevyjadrila ani na naše otázky, ktoré sa týkali ďalších plánov skupiny so spoločnosťou Noves ani toho, čo bude približne s ich 200 pracovníkmi. "Medzi výrobcami okien sa objavili špekulácie, ktoré hovoria o tom, že Penta by si ponechala iba obchodnú značku a meno spoločnosti,“ informuje zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. "Nemáme záujem odkupovať len značky či obchodné mená podnikov. V pláne máme rozvíjať a podporovať výrobu jednotlivých firiem,“ vyvracia Danko. Výška možnej transakcie taktiež nebola prezradená. "Akvizície v tejto oblasti biznisu dosahujú výšku približne štvor- až päťnásobku prevádzkového hospodárskeho výsledku firmy,“ potvrdzuje pre HN partner v spoločnosti Redbaenk, ktorá sa zaoberá fúziami a akvizíciami, Richard Kovář. Pripustil, že jednou z ciest môže byť určitá konsolidácia vo výrobe. "Penta môže zvážiť presunutie výroby do silnejšej základne,“ dodal Kovář. Tou je v tomto prípade zrejme poľský výrobca, ktorý zamestnáva zhruba 500 ľudí. Slovensko? Most na ďalšie trhy K transakcii sa nevedel konkrétnejšie vyjadriť ani Protimonopolný úrad Slovenskej republiky: "Žiadosť o schválenie akvizície bola doručená 28. januára 2009. Zákonná lehota na vydanie rozhodnutia zatiaľ neplynie, nedá sa teda povedať ani to, ako úrad v danej veci rozhodne,“ reagovala hovorkyňa úradu Alexandra Bernáthová. K informácii sa nám odmietla vyjadriť taktiež spoločnosť Noves okná: "Situáciu nebudeme komentovať,“ znela odpoveď riaditeľa podniku Ľubomíra Mecka. Spoločnosť Noves ma viac ako 70 obchodných zastúpení na Slovensku a v Česku. Získaním Novesu by si tak Penta vytvorila určité zázemie aj u našich susedov. "Plánujeme prevziať aj ďalších výrobcov okien v regióne, aby sme podporili pokračujúcu expanziu na trhu v strednej a vo východnej Európe. Na prvom mieste nášho zoznamu sú Česká republika a Slovensko, svoje siete sme však rozhodili aj na ďalších trhoch. S manažmentom spoločnosti máme spoločný cieľ - stať sa v priebehu troch rokov najväčším výrobcom okien v strednej Európe,“ potvrdil prednedávnom pre HN Jozef Janov, Managing Partner skupiny Penta pre Poľsko. Petra Jamrichová www.hnonline.sk Prežiť krízu na realitnom trhu má pomôcť nový riešiteľský tím expertov - Bratislava 3. februára - Svetová finančná kríza, ktorá výrazne zasiahla aj trh s nehnuteľnosťami, tlačí na poradenské firmy, aby pomohli subjektom zorientovať sa na trhu a riešiť ich nepriaznivú situáciu v biznise. S iniciatívou prišla aj nadnárodná firma Cushman & Wakefield (C&W). Vytvorila riešiteľskú skupinu Resolution Group, ktorá pomôže klientom prežiť finančnú krízu. Skupina má rýchlo vypracovať optimálnu stratégiu pre príslušnú nehnuteľnosť a umožniť veriteľom, investorom a developérom optimalizovať hodnotu každého aktíva, a to vďaka znalosti trhu, analytickej podpore a strategickým zdrojom C&W. Obmedzí sa tak akékoľvek ďalšie zhoršovanie situácie aktív a zároveň sa maximálne využije ekonomický a fyzický stav danej nehnuteľnosti. Novú skupinu tvorí tím realitných odborníkov z regiónu EMEA (Europe, the Middle East and Africa). "Klientom ponúknu koordinovaný prístup zameraný na maximalizáciu hodnoty ich individuálnych aktív, portfólia a pôžičiek, ktoré sa môžu v dôsledku pokračujúcej finančnej krízy dostať do najrôznejších problémov," uviedla Zuzana Lelkešová z Cushman & Wakefield Property Services Slovakia, s.r.o. Tím pozostáva z odborníkov, ktorí sa špecializujú na riadenie aktív, finančnú analýzu, oceňovanie, lízing, správu nehnuteľností, investičný predaj, odpredaj pôžičiek, dlhové a ekvitné financovanie a podporu pri súdnych sporoch. V Česku a na Slovensku se bude skupina pre riešenie problémov skladať z 9 odborníkov. Majú skúsenosti na relevantnom trhu a integrujú kolegov v Poľsku a Maďarsku vplývať na celosvetovú sieť C&W tak, aby dokázala rýchlo reagovať na domácu a medzinárodnú situáciu. TASR Penta má niekdajšie VSŽ na Cypre - Skupine sa podarilo zredukovať počty minoritných akcionárov na hŕstku skalných [2.2.2009, TREND / Gabriel Beer] Zvyšky niekdajšieho košického priemyselného gigantu VSŽ sú od začiatku roka zapísané na Cypre. Reč nie je o hutníckom koncerne, ktorý pristál v severoamerických rukách, ale o finančnom holdingu, ktorý z pozostatku železiarenskej skupiny vytvorila investičná skupina Penta. Tá teraz pripravuje definitívne umŕtvenie niekdajšej košickej firmy tým, že ju včlení do svojej cyperskej základne. No ešte jej v ceste stojí hŕstka minoritných akcionárov, ktorí sa nenechali za roky z firmy vytlačiť. Penta sa pritom nikdy netajila, že malí akcionári niekdajších VSŽ jej dosť prekážajú. Osemdesiattisíc Keď skupina investorov získala kontrolu nad časťou železiarní, ktorá ostala nažive po odčlenení hutníckej časti pre americký U.S. Steel, videla aj prísľub množstva hotovosti, ktorý mal od Američanov pritiecť. No získali i množstvo súdnych sporov vygenerovaných niekdajšou skupinou manažérov a k tomu osemdesiattisíc drobných akcionárov. Penta sa ich chcela od začiatku zbaviť. Prvý krok bol verejný prísľub na odkúpenie akcií VSŽ. V lete 2003 dokázali hodnotu jednej akcie účtovnými operáciami a rezervami na súdne spory stlačiť na 2,95 eura (po prepočte konverzným kurzom). Aj takáto cena presvedčila štyridsaťtisíc drobných spolumajiteľov predať akcie. Motivovať ich mohli i vtedajšie argumenty partnera Penty Jaroslava Haščáka. Ten povedal, že sa uvidí, ako sa vykryštalizuje akcionárska štruktúra. „Pri vysokej miere vlastníctva nie je dôvod vyplácať dividendy a takto z firmy ťahať kapitál. V blízkom čase návrhy na výplatu dividend podporovať nebudeme,“ vyhlásil. Majoritní akcionári VSŽ následne rozhodli o stiahnutí akcií z burzy a ich premene na listinné cenné papiere. Po tie si bolo treba prísť do Bratislavy. Osobne alebo cez niekoho s overeným splnomocnením. Akcionári na to mali dva zimné mesiace. Množstvu starších ľudí sa do bratislavskej Incheby pricestovať nechcelo. Výmena akcií bola pre nich príliš nákladná záležitosť. A tak sa akcie tých, ktorým sa cestovať nechcelo – najmä východniarov –, odpredávali za najvyššiu ponuku. Pente. A na účet podielnikov prišiel zostatok z transakcie. Samy VSŽ tak odpredali cez súťaž vyše 27 percent akcií. Trinásťtisíc V roku 2004 sa VSŽ, a.s., Košice premenovali na Slovenský investičný holding, a.s., Bratislava. A začiatkom roka 2006 Penta naštartovala ďalší manéver, ktorým sa mala zbaviť časti nechcených akcionárov. Firmu s vyše päťmiliardovým základným imaním pretočili z akciovej spoločnosti na družstvo. Zo Slovenského investičného holdingu sa tak stalo Slovenské investičné družstvo. Penta vtedy mala pod kontrolou už vyše 96 percent akcií a k tomu vyše trinásťtisíc ďalších akcionárov. Časť z nich už nemala na výber a odísť musela. Pravidlá majoritný hráč nastavil tak, že základný vklad člena musel byť minimálne 11 950 eur. Aj takí, ktorí mali napríklad päťsto akcií a chceli ostať v hre s Pentou, museli do družstva priniesť ďalšiu hotovosť za zhruba 10-tis. €. Do transakcie sa im totiž započítavala iba momentálna trhová cena akcie. Bez finančného vkladu sa mohol stať družstevníkom len niekdajší akcionár, ktorý mal aspoň tritisíc akcií. Tí, čo boli nútení odísť, dostali za akciu 13,68 €. „Naše heslo bolo – žiadna šikana. Družstevníci nesmeli mať pocit, že sú šikanovaní,“ tvrdil TRENDU pred necelými troma rokmi J. Haščák. Družstvo malo byť investičný vehikel. Mohutné finančné zdroje, ktoré ostali v niekdajších VSŽ, slúžili na financovanie strategických zámerov vymyslených v Pente. „My s rizikom vieme pracovať,“ tvrdil J. Haščák. Stratégia skupiny bola do vyhliadnutých firiem vojsť, dobre si ich ohodnotiť a priamo ich potom riadiť. „Trinásťtisíc drobných akcionárov nie je ten typ akcionárov, ktorý by dokázal zdieľať s nami túto stratégiu,“ tvrdí partner Penty. Tridsať Rok 2006 znamenal obrovský tlak na drobných spolupodielnikov. Tí, čo neodišli dobrovoľne, zažili zaujímavé konštrukcie. V stanovách družstva bolo napríklad ustanovenie, že ak sa družstevník trikrát po sebe nezúčastní na schôdzi, bude vylúčený. Že sa to myslí vážne, dokázalo leto toho roka. V júni a júli sa v krátkom slede konali hneď tri schôdze. A v auguste sa už vylučovalo. Aby to nebolo úplne ľahké, o schôdzach sa mohli družstevníci dozvedieť iba z inzerátov v Hospodárskych novinách. Viacerí podielnici sa obrátili na súdy. „Bolo to celé nezmyselné. Bývam vo Švajčiarsku a mal by som každé dva týždne dochádzať do Bratislavy. A aby som o tom vedel, museli by mi chodiť Hospodárske noviny,“ hovorí dnes dôchodca Boris Sevrug, ktorého tak v auguste 2006 bez predchádzajúceho upozornenia z družstva kontrolovaného Pentou vyhodili. Neúčasť nemohol ani ospravedlniť, lebo o schôdzach nevedel. I sama účasť na schôdzach mala tvrdé podmienky. Družstevníci sa mohli dať zastupovať iba iným družstevníkom, inak museli prísť osobne. Neskôr sa väčšinový vlastník rozhodol, že inzeráty stačí v novinách uverejňovať sedem dní pred schôdzou. A dokonca v stanovách vymenoval celú škálu udalostí, ktoré nie sú dostatočné na ospravedlnenie neúčasti: napríklad plnenie pracovných povinností, čerpanie dovolenky, pobyt v zahraničí či lekárske vyšetrenie, ktoré nie je akútne alebo dlhodobo plánované. Ohľad sa nebral ani na choroby a úrazy, ktoré nebránia účasti na členskej schôdzi. Bolo to v situácii, keď už nie- ktorí malí družstevníci stratili trpezlivosť a súdy im dali za pravdu. Dôvod na extrémny tlak na odchod členov bol jasný. Družstvo sa v roku 2007 predsa len rozhodlo vyplatiť zisk. Členská schôdza odklepla rozdelenie vyše 85 miliónov eur za rok 2006 plus ďalších vyše 20 miliónov eur nerozdeleného zisku z predchádzajúcich rokov. Popri hlavnom vlastníkovi sa na tomto delení zišli už iba tri desiatky ľudí, z ktorých niektorí ešte patrili do stajne Penty. Hŕstka B. Sevrug sa spolu s mladým advokátom Andrejom Schwartzom pustil na tenký ľad súdenia sa s Pentou. Okresný súd Bratislava III rozhodol jasne a na slovenské pomery rýchlo: uznesenie, ktorým v auguste 2006 B. Sevruga vyhodili z družstva, bolo neplatné, „pretože nedostal písomnú pozvánku s programom na tieto schôdze“. Sudca tiež v rozsudku pripomenul, že od člena družstva nemožno požadovať pravidelné odoberanie a čítanie Hospodárskych novín. V septembri 2007 už slávila víťazstvo opačná strana. Žalobu nespokojného bývalého družstevníka zamietol bratislavský krajský súd. Ten zasa považoval zvolávanie schôdze družstva novinovými inzerátmi za vhodné. Sudcovia vyslovili názor, že pričasté zvolávanie členských chôdzí majú na svedomí málo aktívni členovia. Penta mala v tom čase pod kontrolou viac ako 98-percentný podiel. Na ďalšom stupni sa situácia opäť otočila. Najvyšší súd dal za pravdu B. Sevrugovi. Sudkyňa Anna Marková sa vyjadrila, že „zákonom určené právo člena družstva zúčastňovať sa na členských schôdzach a na nich hlasovať nemôžu ani stanovy družstva zmeniť na povinnosť“. Súd v lete minulého roka potvrdil, že v tomto prípade išlo o znevýhodňovanie minoritného člena. Napriek tomuto rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné odvolanie, nie je súdnym naťahovačkám koniec. Musí znovu zasadnúť a rozhodnúť krajský súd. Tentoraz podľa právneho názoru Najvyššieho súdu. A vrátiť B. Sevruga do firmy. No Slovenské investičné družstvo už vlastne neexistuje. Od augusta minulého roka je to znova Slovenský investičný holding, tentoraz vo forme eseročky. Podiely firmy sú rozhodené na spoločníkov a od januára 2009 je firma umiestnená na Cypre. „Družstevné schôdze, cestovanie, čas, súdne pojednávania,“ vymenúva B. Sevrug a odhaduje, že ho to všetko stálo zhruba sedemtisíc eur. No tvrdí, že mu ide o princíp. Dnes Penta uvažuje o zlúčení vysťahovaného Slovenského investičného holdingu so svojou cyperskou základňou. No predpoklad je, že sa podarí vytlačiť aj posledný zostatok akcionárov. Tých bolo v polovici minulého roka iba tridsaťdva. Dnes zostala hŕstka, ktorá je zorientovaná a nenechala sa odradiť ťahanicami s Pentou. Na sto percent Tá dnes označuje sťahovanie firmy za výsledok konsenzu. Rozhodnutie o cyperskej fúzii bolo prijaté sto percentami hlasov spoločníkov prítomných na decembrovom valnom zhromaždení, tvrdí hovorca Penty Martin Danko. Zákon pritom podľa neho ráta so širokou ochranou spoločníkov. Napríklad tak, že ak by niekto nesúhlasil s výmenným pomerom obchodných podielov za akcie novej spoločnosti a finančným doplatkom, môže sa domáhať nápravy na slovenskom súde. Ak by niekto nesúhlasil s cezhraničným zlúčením ako takým, môže sa domáhať, aby od neho slovenská spoločnosť odkúpila obchodný podiel. „Avšak vzhľadom na konsenzus neočakávame takýto postup zo strany minoritných akcionárov,“ dodáva hovorca. Definitívne zlúčenie Slovenského investičného holdingu a Penty Investments bude na programe, až keď silná podnikateľská skupina dosiahne v niekdajších VSŽ stopercentný podiel. V opačnom prípade by sa niekdajší drobní akcionári stali aj podielnikmi Penty Investments Limited. www.etrend.sk Štát reaguje na krízu aj zvýšením nezdaniteľného minima - pi, pravda.sk | 2. februára 2009 Štát nechá v čase krízy menej majetným ľuďom viac peňazí z ich príjmov. V rámci opatrení plánuje zvýšenie čiastky z príjmu, ktorá sa nezdaňuje, z 3435 eur na 4017 eur. Zvýšenie nezdaniteľnej časti tak bude tak nie 19,2-násobkom životného minima, ako to teraz definuje zákon, ale 22,5-násobkom. Tí, ktorí zarábajú viac, sa však musia pripraviť na to, že nezdaniteľné minimum sa im začne znižovať pri nižšej hranici príjmov než doteraz. Krátenie nezdaniteľného minima - čiže možnosť uplatniť si sumu odpočítateľnej položky - často nazývané aj "milionárska daň", majú pocítiť ľudia, ktorí zarábajú 17 892 eur hrubého ročne, čo je 1491 eur mesačne (približne 44 918 Sk). Opatrenie, ak ho schváli parlament, by malo platiť od marca. Uviedli to po zasadnutí krízovej rady v pondelok premiér Robert Fico a minister financií Ján Počiatek. Nižšie zárobkové skupiny by zároveň mali dostať vyššie zamestnanecké prémie. Vláda podľa premiéra sleduje dva ciele - udržanie zamestnanosti a podporu rastu. V rámci podpory hospodárstva chce stavať najmä na PPP projektoch (partnerstvo verejného a súkromného sektoru) a účinnejšie využívanie eurofondov. Ak sa uskutočnia už rozbehnuté PPP projekty, tak pôjde o investície vo výške 1,33 miliardy eur (40 miliárd Sk), čo sú približne dve percentá hrubého domáceho produktu, uviedol Fico. Menoval aj ďalšie projekty, ktoré by mali pomôcť rozhýbať hospodárstvo, medzi nimi stavbu nového terminálu na bratislavskom letisku alebo dostavbu cyklotrónového centra, investície do telekomunikačnej či železničnej infraštruktúry. Vláda chce urýchliť čerpanie eurofondov, ktoré sú rozvrhnuté až do roku 2013. Snahou je vyčerpať maximálne množstvo peňazí ešte pred koncom šesťročného rozpočtového obdobia. Fico odmietol znižovanie daní alebo odvodov, zároveň však vláda neplánuje ani ich zvýšenie. Takisto sa nebude otvárať Zákonník práce, spružnenie pracovného času, po ktorom volajú zamestnávatelia, sa má realizovať prostredníctvom iného zákona. Po zasadnutí Rady pre hospodársku krízu sa stretla vláda, aby rýchlo posunula do parlamentu legislatívne návrhy, týkajúce sa opatrení proti kríze. Ten by o nich mal rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Dane z nehnuteľností vzrástli v roku 2009 len nepatrne - V roku 2009 sa sadzby daní z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minulému roku zvýšili v priemere len o 0,47 %. Osem miest sadzby nemenilo vôbec a v ďalších 50 mestách sa sadzby daní z nehnuteľností zmenili o menej ako jedno percento v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): „Nepatrné pohyby sadzieb v týchto mestách súvisia pravdepodobne s prechodom na novú menu a zaokrúhľovaním sadzieb daní, pričom tri štvrtiny sledovaných miest zaokrúhlilo sadzby smerom nadol." Dvanásť miest sadby daní znížilo, pričom k najvýraznejšiemu poklesu došlo v Trenčíne (-11%), Bardejove (-9,2%) a Tvrdošíne (-6,1%). V štrnástich mestách došlo naopak k nárastu sadzieb. Najviac narástli dane z nehnuteľností v Považskej Bystrici (+20,8%), Lučenci (+13,5%) a Sobranciach (+11,3%), no i napriek tomuto zvýšeniu sú dane z nehnuteľností v spomenutých mestách pod celoslovenským priemerom a Sobrance zostávajú aj v tomto roku okresom s druhým najnižším daňovým zaťažením. Priemerné sadzby dane z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát zákonom, viac ako dvojnásobne vyššie. „Dane z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005 kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil", hovorí R. Kičina. Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenala najvýraznejší medziročný pokles, v priemere o necelých osem percent, daň zo stavebných pozemkov. Jej priemerná výška v roku 2009 je 0,301€/m2. O pol percenta poklesla v sledovaných mestách daň z bytov, ktorá dosiahla priemernú výšku 0,194€/m2. Daň zo stavieb určených na bývanie naopak o pol percenta narástla a je na úrovni 0,197€/m2. Pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikateľov, PAS zaznamenala nepatrné nárasty priemernej výšky dane za priemyselné stavby (+0,86% na úroveň 2,036€/m2) a dane za stavby na ostatné podnikanie (+1,04% na úroveň 2,942€/m2). Treba zároveň zdôrazniť, že práve spomenuté dve dane majú spomedzi všetkých daní z nehnuteľností najvyššie sadzby a v minulých rokoch zaznamenali najprudší nárast. Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríčky okresných miest zoradených podľa výšky daní z nehnuteľností. Súčasťou databázy rebríčkov miestnych daní je interaktívna kalkulačka daní z nehnuteľností, ktorá užívateľovi umožňuje vypočítať celkovú výšku dane podľa zadanej štruktúry nehnuteľností v jednotlivých mestách SR. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2009 zaplatil najnižšiu daň v Gelnici (680,-€), Medzilaborciach (847,-€) a vo Svidníku (855,-€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (4018,-€), Žiari nad Hronom (3693€) a až následne v Bratislave - mestskej časti Staré mesto (3692,-€). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Ilave (+32%), hoci jej celková výška 2029,-€ je mierne pod sumou 2087,-€, čo predstavuje priemernú výšku dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností. Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov. Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek. Rebríčky a kalkulačka dane z nehnuteľností sú dostupné na internetovej stránke PAS www.alianciapas.sk. 29.01.2009 PAS R.Kičina Vláda schválila novelu zákona o obchodných vzťahoch - Bratislava 28. januára - Vláda SR dnes schválila novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Národnej rade (NR) SR odporučila materiál prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť novely zákona, ktorej predkladateľom je rezort hospodárstva, sa navrhuje od 1. apríla 2009. Rovnomenný zákon týkajúci sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov obchodných spoločností schválil parlament vlani v apríli a platí od 1. januára tohto roka. Prax však preukázala, že sa ustanovenie zákona správne neaplikujú a neraz sa aj obchádzajú. Medzi problematické sa tak dostalo napr. podmieňovanie uzatvárania zmlúv zo strany odberateľov - obchodníkov voči dodávateľom, vymáhanie poplatkov na reklamné a letákové akcie cez tretiu osobu či obchádzanie priamych sankčných postihov za porušenie zákona. Podľa teraz platného zákona je podmienkou pre dodržiavanie litery zákona ekonomická závislosť dodávateľa na odberateľovi, ktorú pri výkone kontroly musí rezort hospodárstva alebo pôdohospodárstva skúmať. Ak jeden z nich zistí, že dodávateľ je na odberateľovi závislý, až potom môže posúdiť príslušné ustanovenie ich obchodných zmlúv v zmysle zákona, teda či neobsahujú neprimerané podmienky. Ukázalo sa, že niektorí obchodníci v snahe obísť zákon vyžadovali pri podpisovaní zmlúv na rok 2009 písomné vyhlásenie dodávateľa, že je ekonomicky na odberateľovi nezávislý. Na základe novely budú rezorty prioritne kontrolovať práve takýto typ zmlúv. Novela priniesla ustanovenie, aby bolo peňažné plnenie dodávateľa na otvorenie novej prevádzkarne odberateľa upravené a posudzované ako samostatná neprimeraná podmienka v obchodných vzťahoch a aby sa neposudzovala v rámci obchodných aktivít. Novela rieši aj možnosť voľby malých aj veľkých dodávateľov v prípade marketingových aktivít. Tí bez vlastných marketingových akcií nebudú už nútení využívať obchodné aktivity obchodníka. Nebudú tak neúmerne platiť za služby, ktoré zo strany odberateľa nebudú poskytnuté na podporu predaja ich výrobkov. Výšku sankčných postihov pre obchodníka novela už upravuje na eurá. Pokuty môže odberateľ dostať za opakované marenie výkonu kontroly z dôvodu napr. nepredloženia požadovaných dokladov pri zisťovaní skutkového vzťahu. Pre podnikateľské subjekty v takomto prípade bola pokuta v sume 1500 eur (45.189 Sk) zanedbateľná a podľa terajšieho zákona sa nedala uložiť opakovane. TASR SLSP zlacní úvery, zníži úroky - ČTK | 29. januára 2009 Najväčšia slovenská banka Slovenská sporiteľňa (SLSP) od začiatku februára zlacní úvery, nižšie úroky ponúkne aj vkladateľom, informovala spoločnosť. Predstavitelia banky to odôvodnili znížením trhových úrokových sadzieb. Očakáva sa, že k podobnému kroku pristúpia aj ďalšie peňažné ústavy v krajine. "Úver zabezpečený nehnuteľnosťou budú môcť klienti po novom získať s úrokovou sadzbou od 4,9 percenta," povedala vedúca odboru financovania banky Michaela Trojčáková. Najnižší úrok tak klesne o 0,9 percentuálneho bodu. Pri úvere 65 000 eur (takmer dva milióny korún) na 30 rokov by tak klient ušetril približne 400 000 korún (13 278 eur), dodala. Ešte výraznejšie, o dva percentuálne body, banka zníži úročenie spotrebného úveru, pri ktorom klient nemusí preukázať použitie pôžičky. Sadzba pri tomto type úveru začne na 7,8 percenta ročne. Analytici upozornili, že ani zlacnenie úverov nemusí zlepšiť pozíciu žiadateľov o pôžičku. Banky totiž pre svetovú hospodársku krízu sprísnili podmienky ich poskytovania. SLSP však predpokladá tento rok nárast počtu úverov o pätinu. Banka tiež očakáva, že pre obavy ľudí plniť si záväzky voči banke stúpne záujem o poistenie úveru. Úroky z termínovaných vkladov sa znížia o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu. Napríklad pri ročnej viazanosti ponúkne SLSP úrok dve percentá, v súčasnosti je to 2,5 percenta. Minulý rok poskytla Slovenská sporiteľňa spotrebné úvery pre 65 000 klientov v objeme zhruba 299 miliónov eur (deväť miliárd korún), a zaznamenala tak 15-percentný medziročný nárast. Úvery zabezpečené nehnuteľnosťou v objeme približne 19 miliárd korún (631 miliónov eur) využilo vlani 17 000 klientov banky. Dodávku centrálneho systému pre mýto zabezpečí Q-Free ASA - Bratislava/Trondheim 26. januára Spoločnosť SkyToll, a. s., podpísala s nórskou firmou Q-FREE ASA kontrakt vo výške približne 50 miliónov eur (1,51 miliardy Sk) na dodávku centrálneho systému, enforcement systému (súhrn činností zameraných na kontrolu plnenia mýtnej povinnosti) a trojročných servisných služieb pre komplexnú službu elektronického výberu mýta v Slovenskej republike. Q-Free začne dodávať svoje služby okamžite po podpísaní zmluvy. Počas roku 2009 sa zrealizuje výstavba systému a v nasledujúcich troch rokoch bude poskytnutý servis a údržba dodaného riešenia. Slovenský projekt systému elektronického výberu mýta je vo svete unikátny tým, že pokrýva okrem diaľnic a rýchlostných ciest aj veľký rozsah ciest prvej triedy. Satelitný systém je založený na GPS - GSM technológii, ktorá má zabezpečiť maximálnu flexibilitu pri zvládnutí nárastu objemu nákladnej dopravy a rozširovania cestnej siete v nasledujúcich rokoch. Akcionármi SkyToll, a. s., sú spoločnosti SanToll, sesterská spoločnosť Sanefu, a Ibertax. Sanef ročne vyberie vo svojich mýtnych sieťach poplatky v hodnote viac ako jednej miliardy eur (30,13 miliardy Sk) prostredníctvom hotovosti, kreditných kariet a elektronického mýta. Spoločnosť prevádzkuje jednu z najdlhších spoplatnených mýtnych sietí v Európe (viac ako 1700 km). TASR informovala hovorkyňa SkyToll, a. s., Eva Güttlerová. Globálna kríza nezasiahne všetky odvetvia rovnako - ,,Finančá kríza je krízou spotreby. Nechová sa ako pravidelná cyklická kríza, ale ako systémová. Jej dopad bude preto hlbší a časovo dlhotrvajúcejší“, uviedol dnes prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska (AZZZ) Tomáš Malatinský na konferencii Stratégia ľudských zdrojov čase krízy. Podľa Malatinského zamestnávatelia očakávajú, že veľkosť a rozsah dopadov budú na jednotlivé odvetvia diferencované. ,,Najhorší dopad bude na podniky exportujúce výrobky do krajín EÚ, najmenšie dopady očakávame v energetike a infraštruktúrnom stavebníctve“, dodal. Ako ďalej Malatinský informoval, počet priemyselných objednávok sa medziročne znížil o 20%. Za východisko vidí nové produkčné kapacity, napríklad technológie alternatívnych energií. Generálny riaditeľ SARIO Peter Hajaš rovnako vidí oblasť výskumu, vývoja a inovácií za možné východiská hospodárskej krízy. ,, Významnosť výskumu a vývoja v posilňovaní konkurencieschopnosti vychádza z toho, že zákazníci preferujú novosť výrobkov a služieb, ďalej inovácie sú najdôležitejším zdrojom získania konkurenčnej výhody. Vo svete je všeobecný trend skracovania inovačných cyklov ako reakcia na zmeny potrieb a podmienok podnikania,“ myslí si Hajaš. Ako pokračoval, podľa domácich a zahraničných štatistík sa Slovensko nachádza na spodných priečkach vo výskume a vývoji a inováciach a tento stav je potrebné zmeniť. ,, V SARIO sme vypracovali analýzu potenciálu investícií do výskumu a vývoja na Slovensku, intenzívne komunikujeme s ministerstvom školstva, univerzitami, odbornými inštitúciami a etablovanými investormi, snažíme sa prilákať nových investorov. Máme už prvé výsledky v podobe registrovaných investičných projektov do vedy a výskumu. No ďalšie výsledky našej činnosti budú do veľkej miery závisieť od množstva aktivít, a teda od našich finančných možností,“ uzatvoril Hajaš. Kríza podľa Malatinského prináša aj niekoľko pozitívnych dopadov v oblasti ľudského kapitálu. ,,Je väčší výber na trhu práce, poklesne fluktuácia, vracia sa kvalifikovaná pracovná sila zo zahraničia. Zamestnanci budú mať aj reálnejšie očakávania v odmeňovaní“, vymenúva prezident AZZZ. Za najväčšie negatívne dopady označil prepúšťanie zamestnancov a s tým súvisiaci pokles výdavkov na rozvoj, zhoršenie klímy v podnikoch a stagnáciu miezd. Podľa Tomáša Malatinského je ohrozených až 15 600 pracovných miest. Generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Mária Janušová hovorí o počte nahlásených hromadných prepúšťaní: ,,Zo 46 úradov práce máme hlásené hromadné prepúšťanie v 39-tich, ide celkovo o 211 zamestnávateľov. Ohrozených je 5 863 pracovných miest“. Ako dodala, ministerstvo má pripravených niekoľko národných projektov, ktoré riešia dopady globálnej krízy na zamestnanosť Slovenska. Podľa riaditeľa Sekcie priamych zahraničných investícií SARIO Petra Ostricu musí Slovensko momentálne zintenzívniť svoju snahu o prilákanie ďalších investorov, ktorí by vytvorili nové pracovné miesta. Uviedol príklad, podľa ktorého sa investor uprednostnil investovanie v Maďarsku pred investovaním na Slovensku. Dôvodom bola nielen lepšia štátna pomoc, ale aj zloženie kvalifikovanej potenciálnej pracovnej sily, tradícia odvetvia v regióne, lepšie školstvo a lepšie podmienky pre pobyt cudzincov. Dnešnú konferenciu o stratégii ľudských zdrojov v čase finančnej a hospodárskej krízy organizuje Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave. Podujatie potrvá až do 16:00 SARIO Publikované 27.01.2009 Kríza zničila najväčšieho českého výrobcu porcelánu - Hospodárska kríza v Českej republike si vyžiadala ďalšiu daň. Po drastickom prepúšťaní v sklárňach zo skupiny Bohemia Crystalex Trading prežíva čierne dni aj najväčší český výrobca porcelánu - Karlovarský porcelán a celá jeho materská spoločnosť Porcela Plus. Informoval o tom dnes český denník Hospodářské noviny. Spoločnosť prepustí z pôvodných takmer 2000 zamestnancov prakticky všetkých a ak sa rýchlo nenájde vhodný kupec, od apríla ukončí výrobu. Porcela, Karlovarský porcelán ako aj ďalšia dcérska porcelánka Concordia už sú pritom v konkurze. Od dnešného dňa dostáva výpovede z pôvodných približne 2000 zostávajúcich 1100 zamestnancov Karlovarského porcelánu. Podobný osud zrejme čaká aj asi 200 ľudí z Concordie a vo výpovednej lehote je aj väčšina zamestnancov materskej firmy Porcela. Karlovarský porcelán so štyrmi výrobnými závodmi má síce objednávky, ktoré pokrývajú zhruba 70 % výrobnej kapacity, to ale nestačí na splatenie záväzkov vrátane decembrových nezaplatených miezd. Porcelánka pritom len do októbra 2008 vytvorila celkový dlh za 1,4 miliardy Kč (50,52 milióna eur), najmä voči bankám a dodávateľom energií. Ako dodal insolvenčný správca Tomáš Čermín, situácia je podobná agónii a nebolo by fér, ak by veritelia dostali späť aspoň časť svojich peňazí, no zamestnanci nič. "Preto tie výpovede dostávajú už teraz, aby sa mohli včas nahlásiť na úradoch práce," dodal Čermín. utorok 27. 1. 2009 TASR www.sme.sk Akcionári platia aj za neexistujúce akcie - Mnoho majiteľov akcií z kupónovej privatizácie už aj zabudlo, že sú akcionármi. Centrálny depozitár občerstvil ich pamäť vysokými poplatkami za vedenie účtu. BRATISLAVA. V týchto dňoch dostali niektorí majitelia akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie faktúry za vedenie majetkového účtu v Centrálnom depozitári cenných papierov. Prekvapila ich výška tejto faktúry. Mnohí ani nevedia, za čo by mali platiť. Pán Milan Kasanický je vlastníkom akcií viac ako stovky spoločností z kupónovej privatizácie. Väčšina z nich je v konkurze alebo v likvidácii a trhová cena týchto akcií je nulová, ale na poplatkoch za vedenie účtu s cennými papiermi by mal zaplatiť 829,85 eura (25 000 Sk). Milan Kasanický faktúru odmieta zaplatiť. Podľa neho je vystavená na neexistujúce služby. Poplatky z nereálnej ceny Konštrukciu poplatkov centrálneho depozitára považuje Milan Hošek, člen združenia OSMA (Ochranné spoločenstvo minoritných akcionárov) za zlú. „Poplatky stanovené centrálnym depozitárom nevychádzajú z trhovej ceny akcií, ktoré ich majitelia vlastnia," povedal. Cena za vedenie účtov totiž závisí od sumy menovitých hodnôt cenných papierov na účte. Podľa vyjadrenia Dagmar Kopuncovej z Centrálneho depozitára je to dané tým, že depozitár nevedie trhovú cenu cenného papiera, ale iba jeho menovitú hodnotu. Nemôže teda vypočítavať poplatky z trhovej hodnoty. „Vzhľadom na praktickú neexistenciu trhu s akciami by centrálny depozitár musel trhovú cenu akcií určovať podľa znaleckého posudku, ktorý by ešte viac zvýšil poplatky," povedala Kopuncová. Centrálny depozitár cenných papierov vznikol transformáciou bývalého Strediska cenných papierov a svoju činnosť začal v marci 2004. Evidencia takzvaných starých účtov ešte z čias kupónovej privatizácie bola najprv zadarmo. V januári minulého roku centrálny depozitár tieto účty prečísloval a zverejnil cenník za ich vedenie. Rukojemníci bezcenného majetku Mnoho spoločností je v konkurze alebo v likvidácii už niekoľko rokov. S ich akciami sa neobchoduje, nedajú sa predať. Sú prakticky bezcenné, ale za ich evidenciu sa platia poplatky. Akcie už neexistujúcich firiem ostávajú na účtoch ľudí v depozitári často aj preto, lebo ich výmazy z evidencie sú zdĺhavé. V roku 2008 bolo podľa údajov centrálneho depozitára zrušených 130 emisií akcií. Nižšie poplatky u členov depozitára Skúsení akcionári už zväčša majú akcie na účtoch obchodníkov a platia nižšie poplatky. Prevod akcií na účet obchodníkov, aj keď nebude zadarmo, odporúča aj Robert Kopál riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi. Aj združenie menšínových akcionárov OSMA pripravuje aktivity, ktorých cieľom bude upozorniť na metódy výpočtu poplatkov centrálneho depozitára. Poplatky za evidenciu akcií Podľa výška menovitej hodnoty cenných papierov: Do 6634 eur (200­tisíc korún) je to bez poplatku. Od 6634 do 9958 eur (300­tisíc korún) za poplatok 9,96 eura (300 korún). Od 9958 do 33 194 eur (jeden milión korún) - 33,19 eura (tisíc korún) Od 33 194 do 331 939 eur ( 10 miliónov korún) - 331,94 eura (10­tisíc korún). 331 939 (10 miliónov korún) viac - 829,85 eur a(25­tisíc korún). utorok 27. 1. 2009 | Vladimír Ješko www.sme.sk USA uvalili na francúzsky rokfort 300-percentné clo - NEW YORK. Spojené štáty uvalili od 16. januára na francúzsky syr Roquefort (ďalej rokfort) dovozné clo v celkovej výške 300 %, čím podľa francúzskych producentov prakticky úplne zlikvidovali ďalší predaj tohto výrobku v USA. Americký trh je pre francúzsky rokfort tretím najväčším trhom na svete po Španielsku a Nemecku. Ako uviedli francúzski výrobcovia, po zvýšení ciel na takúto enormnú úroveň si ho už v USA bude môcť dovoliť minimum ľudí. Američania podľa agentúry Bloomberg využili právo, ktoré im poskytla Svetová obchodná organizácia (WTO) za spor s Európskou úniou. Brusel odmieta dovážať americké hovädzie mäso, ktoré je hormonálne ošetrené, no na pôde WTO sa mu nepodarilo vedecky dokázať, že takéto mäso môže spôsobovať rakovinu. Podľa WTO je tak zákaz zo strany EÚ bezdôvodný. Brusel však neustúpil, a tak organizácia umožnila USA a Kanade uvaliť na výrobky z EÚ clá v hodnote 116,8 milióna USD (90,33 milióna eur) vrátane textilných výrobkov, ale aj gastronomických špecialít ako syr rokfort či huby hľuzovky. "To je nespravodlivé, že si vybrali ako formu odvety práve nás," povedal predseda Zväzu výrobcov syra Robert Glandieres. "Pre nás to znamená prakticky embargo," dodal. Francúzsko sa však nevzdáva a spolu s EÚ vráti prípad späť na pôdu WTO, povedal dnes francúzsky minister poľnohospodárstva Michel Barnier s tým, že zákaz na dovoz hovädzieho z USA ostane v platnosti. Výrobcovia rokfortu vyvezú ročne do USA okolo 420 ton, čo je asi 2,5 % ich celkovej ročnej produkcie. To pre nich znamená ročne tržby asi za 6 miliónov eur (180,76 milióna Sk). Podľa francúzskych producentov budú musieť teraz opustiť americký trh, pretože zákazníci nebudú ochotní platiť za kilogram syra 100 USD. "Na prvý pohľad sa zdá, že tržby z amerického trhu nie sú vysoké, ale pre taký malý priemysel, ako je náš, sú veľmi dôležité," povedal Glandieres. "Najväčším problémom teraz je, že keď raz budeme prinútení trh opustiť, bude veľmi ťažké dostať sa späť." streda 21. 1. 2009 www.sme.sk ECB určite nepôjde v úrokových sadzbách na nulu - Tokio/Brusel 16. januára - Európska centrálna banka (ECB) má síce stále priestor na ďalšie zníženie úrokových sadzieb, no určite neuvažuje o prijatí politiky nulových sadzieb, povedal dnes v reakcii na žiadosť skupiny zastupujúcej európske firmy BusinessEurope podporiť upadajúcu ekonomiku prezident ECB Jean-Claude Trichet. BusinessEurope dnes varovala, že európske firmy trpia nedostatkom peňazí a vyzvala ECB, aby urobila viac na oživenie slabnúcej ekonomiky. Uviedli to deň potom, ako banka znížila základnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 2 %. Je to už štvrté zníženie sadzieb za ostatné štyri mesiace a zároveň zníženie na najnižšiu mieru v 10-ročnej histórii eurozóny. Ako Trichet povedal v rozhovore pre japonskú televíziu NHK, 2 % neznamenajú pre ECB automaticky najnižšiu sadzbu, po ktorú je ochotná ísť. "Ale, ak by ste sa ma spýtali, či pôjdeme na nulu, tak odpoveď je jednoznačná: Nie," dodal šéf ECB. Informovala o tom agentúra Reuters. ECB znížila základný úrok na 2 percentá - Európska centrálna banka (ECB) pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky. Rada guvernérov ECB dnes znížila základnú úrokovú sadzbu v eurozóne o 50 bázických bodov na 2 %, čo bolo v súlade s prognózami väčšiny analytikov. Základná úroková sadzba v eurozóne sa pod 2-% úroveň, na ktorej sa nachádzala aj od júna 2003 do začiatku decembra 2005, ešte nikdy nedostala. Dnešné uvoľnenie menovej politiky je už štvrtým v priebehu troch mesiacov. Množia sa totiž signály, že finančná kríza má výrazne negatívny vplyv na reálnu ekonomiku. Navyše, miera inflácie v eurozóne klesla pod 2-% úroveň. Tlačová konferencia prezidenta ECB Jean-Claudea Tricheta k tomuto rozhodnutiu je naplánovaná na 14.30 h SEČ. Dnes sa na zasadnutí rady prvý raz zúčastnil aj guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko. Informovala o tom agentúra Reuters. TASR 15.01.2009 Štát a banky sa dohodli - Štát a komerčné banky sa dohodli na produkte garantovaných úverov pre malých a stredných podnikateľov, pri ktorých by mala štátna Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) garantovať 55 % z úverov do maximálnej výšky 10 miliónov Sk (331,94 milióna eur). Pred samotným spustením tohto projektu musí ešte SZRB podpísať osobitné zmluvy s jednotlivými bankami. Dôjsť by k tomu mohlo v priebehu nasledujúceho mesiaca. "Veľmi efektívne na tomto projekte je, že klient nebude musieť navštevovať pri poskytovaní tohto produktu špecializovanú štátnu banku, ale navštívi komerčnú banku, ktorá je súčasťou tohto mechanizmu a priamo tam sa bude môcť oboznámiť s podmienkami a participovať na výhodách tohto programu," priblížil po podpise memoranda o spolupráci a výmene informácií v oblasti spolufinancovania malých a stredných podnikateľov medzi Ministerstvom financií (MF) SR, Slovenskou bankovou asociáciou (SBA), SZRB a Eximbankou premiér Robert Fico. Podpis memoranda ocenila aj prezidentka SBA Regina Ovesny-Straka. "Dohodli sme sa, že musíme podporiť sektor malých a stredných podnikateľov," konštatovala po dnešnom stretnutí. Dohodnutý produkt sa podľa nej bude využívať predovšetkým na prevádzkové úvery, keďže na investície je dosť nízky. Aj napriek prevzatiu časti garancií zo strany štátu však komerčné banky budú naďalej sledovať riziko žiadateľov o úver, upozornila Ovesny-Straka. "Banky budú robiť rizikovú analýzu, chce to od nás aj SZRB. Budeme podporovať podniky, ktoré majú dobrý biznis. Budeme podporovať ekonomiku, ale ten biznis musí mať nejakú budúcnosť," dodala. Na príprave produktu štátom čiastočne garantovaných úverov sa dohodli predstavitelia vlády a bánk už v polovici decembra minulého roka s tým, že štát je pripravený prevziať na seba časť rizika za niektoré rizikovejšie úvery, ktoré by podnikatelia za normálnych okolností v bankách nezískali. Vláda aj bankový sektor majú totiž spoločný záujem vynaložiť maximálne úsilie na to, aby finančné toky medzi bankami a podnikateľským sektorom aj v čase pokračujúcej svetovej finančnej a hospodárskej krízy pokračovali v maximálnej možnej miere. Podobný produkt exitoval doteraz na úrovni spolupráce SZRB s individuálnymi bankami, a to vo forme garancie úveru do výšky 50 %. (1 EUR = 30,1260 SKK) TASR 15.01.2009 Bývalý šéf SPP Demko: Toto je zlyhanie štátu - Celý svoj profesionálny život strávil v plynárenstve. V 90. rokoch bol na čele štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel. O funkciu prišiel za Mečiara. Kritizuje slovenské vlády, že neurobili nič, aby krajina dokázala čeliť aj takej kríze, aká je dnes. ARPÁD DEMKO. Niektorí špekulujú, že za súčasnou plynovou krízou je nedostatok plynových ložísk v Rusku. Môže na tom niečo byť? „Teoreticky áno. Prakticky je to však málo pravdepodobné. V Rusku nie je až taká krízová situácia, že by ju potrebovali riešiť týmto spôsobom. Nehovoriac o tom, že im to veľmi zhorší imidž. Pre médiá je takáto situácia síce zaujímavá, ale Rusom to v budúcnosti prudko zhorší pozíciu pri vyjednávaní ceny.“ V plynárenskom priemysle ste strávili celý profesionálny život. Šokovalo vás zastavenie dodávok? „Šokovalo v tom, že praskla bublina bezpečnosti plynárenskej služby. To, že nastal výpadok dodávok, nie je nič nové. Za socializmu bolo bežné regulovanie dodávok plynu.“ Až na nulu? „Nie. Ale faktom je, že na svete neexistuje plynárenská firma, ktorá občas nepriškripne svojich odberateľov. No historicky sú plynárenské spoločnosti a sústavy budované tak, aby sa minimalizovala možnosť hrozby pre odberateľov. To, čo napríklad nás bude bolieť po obnovení dodávok, sú dosahy na hospodárstvo. Je tiež ekonomická kríza a aj bez prerušenia dodávok plynu by niektoré fabriky stáli alebo vyrábali menej. Teraz sa budú môcť vyhovoriť na plyn. To bude znamenať veľkú stratu renomé pre SPP.“ SPP však za krízu v dodávkach nemôže? „Určite v súčasnosti robia, čo môžu, ale to je už len operatívne riešenie krízy. Plynárenstvo je o tom, že by malo krízam predchádzať.“ Chcete povedať, že SPP sa nepripravil na problémy, akým dnes čelí? „Nevinil by som manažment firmy. Nastala situácia, ktorá tu v posledných 40 rokoch nebola. No plynárenstvo je povestné tým, že keď vypadne elektrina, voda, doprava – plyn ide. Teda aj o tom, že dokáže predísť situáciám, akej Slovensko dnes čelí.“ Ale predísť výpadku dodávok z Ruska sa nedalo. „To určite nie. Ale bolo treba sa postarať, aby sme mali doma dostatok disponibilných zdrojov plynu. To však nie je len vec plynárenskej firmy. O energetickú politiku sa musí postarať štát. Nemôže sa spoliehať, že plynárne to zabezpečia.“ Má na to nástroje? „Samozrejme, veď štát je 51-percentným akcionárom SPP. Minister hospodárstva, ktorý má postrážiť energetickú bezpečnosť štátu, vykonáva akcionárske práva – hrá sa na zlého kapitalistu. Energetickú bezpečnosť krajiny by mali mať na starosti zástupcovia štátu v predstavenstve SPP. Na každodenné riadenie je tam dobre platených manažérov dosť.“ V čom konkrétne je to zlyhanie. Naznačili ste, že by to mohol byť aj problém nedostatočných zásob. „Slovensko má v Lábe zásobníky na zbruba 2 miliardy kubíkov. Pozagaz, ktorý patrí SPP, Nafte Gbely a Gaz de France, má vyše 600 miliónov kubíkov. Zásobníky sú prevažne bývalé ložiská ropy alebo plynu premenené na uskladňovanie plynu. Treba rátať aj s tým, že tam existuje podložie, hovorí sa tomu aj poduška, ktorá drží podzemnú vodu, aby neprenikla do zásobníka.“ V čom je teda to zlyhanie? „Aby bolo jasné, je to zlyhanie štátu, nie SPP. Štát sa musí sám postarať o energetickú bezpečnosť alebo to direktívne nariadi plynárom. Ak to nariadi, potom im to musí v cene plynu pre odberateľov zohľadniť, aby sa o to mohli starať. Od toho je tu regulátor.“ Vráťme sa k zlyhaniu. „Je tu otázka, ako vieme zásoby dostať na povrch, ako vieme plyn pripraviť na transport a ako ho vieme prepravovať. Toto sú slabé miesta, ktoré treba seriózne prehodnotiť. Treba sa vrátiť o 10 až 15 rokov dozadu a pokračovať v strategickom budovaní bezpečnosti. Prerušenie dodávok plynu nemusí byť len politická záležitosť, môže ísť napríklad aj o živelnú katastrofu na trase. Štát nesmie byť zaskočený ako v súčasnosti. Behal mi mráz po chrbte, keď som sa dozvedel, že pri toľkých miliardách zásob nám plyn vystačí len na niekoľko dní.“ Myslíte si, že chyba je v tom, že veľkú časť skladovacích priestorov sme prenajali zahraničným firmám alebo je problém v tom, že nie sme technicky pripravení, aby sme mohli zvyšovať objem pracovného plynu a dostať ho na povrch? „Všetko spolu. Katastrofa je vždy o tom, že sa stredne veľa zlých vecí naraz. Je paradox, že Slovensko, ktoré má druhú najlepšiu plynofikáciu v Európe, sa nevie postarať o svojich odberateľov.“ Aké máme teraz možnosti? „Máme tu napríklad medzištátny plynovod ešte z čias RVHP. Každá rúra môže slúžiť ako zásobník. Zásobník v Pozagaze je prepojený s rakúskym Baumgartenom a ide oboma smermi. Dá sa cez to kupovať plyn z rakúskych zásobníkov. Potom je tu plynovod HAG, ktorý vedie cez Rakúsko a Maďarsko. Cez Kitsee je napojený je na Petržalku. Ten je vybudovaný ako záložná trasa a nie je spojazdnený. Stačí ich spojiť s Maďarskom, ktoré tvrdí, že má diverzifikovaný odber a jedným razom sme diverzifikovaní aj my. Do plynovodu HAG ide aj plyn zo západnej Európy.“ V čom teda konkrétne štát zlyhal? „Nestaral sa o to, o čom teraz hovorím, o zariadenia a logistiku.“ Od SPP však dostávame protichodné vyjadrenia. Raz povedia, že plyn môže prúdiť aj zo západu na východ, inokedy hovoria, že nie. Je tu záujem zatajiť skutočnosť, že existujú možnosti, ako prepravovať plyn zo západu na východ? „Nerád by som sa púšťal do takýchto špekulácií. To nie je moja úloha.“ Prepravná cesta medzi Kitsee a Rakúskom je k dispozícii? „Áno, no netvrdím, že z večera do rána sa dá sprevádzkovať.“ A prečo má SPP k nej taký rezervovaný postoj? „Biznis je biznis. Treba sa na to opýtať slovenských členov predstavenstva. Opakujem, o stratégiu bezpečnosti sa musí starať štát. Aby bolo jasné, hovorím o investíciách. To, že sme predali SPP, je dobré, pretože o firmu sa aspoň niekto poriadne stará. Ale zahraniční investori nemajú v pracovnej náplni a ani sa nevedia starať o strategickú bezpečnosť štátu. Kto v našich podmienkach nezažil socialistický nedostatok plynu, nevie si predstaviť, aká je zložitá slovenská sústava a čo všetko treba pre jej bezpečnosť urobiť.“ Vráťme sa ešte k možnostiam, ako predísť kríze. „Tá najväčšia možnosť, ktorú sme prepásli, je prepojenie východného Slovenska – Veľkých Kapušian – s poľským plynovodom Jamal. Keby bola vybudovaná táto cesta, tak v súčasnosti nemáme problémy.“ Zas ide ale len o ruský plyn. „To neprekáža. Ten plynovod ide v súčasnosti na plný výkon.“ Môže Slovensko získať plyn aj z iných zdrojov ako len z ruských? „Áno. Otázne je, či je to spotrebiteľ schopný zaplatiť.“ Koľko plynu z tých 6 miliárd, ktoré ročne minieme, by sme mali získavať z iných ako ruských zdrojov, aby to bolo bezpečné? „Trendy vo svete hovoria, že od jedného odberateľa by firma nemala získavať viac ako tretinu svojich kapacít. To je u nás nedosiahnuteľné. Ak by sme to mali aspoň ako Česi, ktorí majú­­ približne 20 percent plynu zo západnej Európy, nebolo by to zlé.“ Akú kapacitu má plynovod pri Kitsee alebo prepojenie na Baumgarten? Nemohli by sme tadiaľ dopravovať plyn? „Nie je to veľa. Ale táto preprava ani nie je žiaduca. Na Slovensku máme dosť zásobníkov. Súčasné zásoby sú veľké. Ministerstvo hospodárstva je zodpovedné za to, aby Slovensko fungovalo. Nie je dobré stresovať ľudí a firmy tým, že máme plyn na 13, 12, či 11 dní. Keď sa pozriete na štáty okolo, ktoré majú menej skladovacích kapacít, tak tie majú zásoby na desiatky dní.“ Čo by mal Jahnátek robiť namiesto odpočítavania dní? „Mal by postaviť do pozoru ľudí zodpovedných za skladovacie kapacity, bilancovanie a dopravu plynu. Mal by im položiť správne otázky. To je úloha človeka, ktorý je zodpovedný za energetické hospodárstvo. Treba prebudovať celú logistiku podzemných zásobníkov a zvýšiť denné výkony zásobníkov. Nestačí mať miliardy kubíkov plynu v zásobách, treba ich vedieť vytiahnuť von.“ Existuje aj možnosť otočiť tranzit, teda získavať plyn zo západu? „To je ten najhorší a najkomplikovanejší scenár. Určite je jednoduchšie spojiť východné Slovensko s jamalským plynovodom. Kto by sa o to mal postarať? Zahraniční investori v SPP alebo štát? „Určite štát.“ Napriek tomu, že Rusi včera otvorili kohútiky, plyn stále neprúdi. Do vyčerpania núdzových zásob zostáva vraj 12 dní. Čo potom? „Potom to kompetentní prezradia.“ Majú plán B? „Určite.“ Čo potom, ak sa naše zásoby začnú dochádzať alebo nebude dostatočný tlak, aby sme ich mohli čerpať? „V havarijnej situácii môžete ťažiť aj takzvanú podušku, teda podložie zásobníkov. To však treba robiť veľmi opatrne.“ Ako dlho by nám plyn v takom prípade mohol vydržať? „Aj do leta. Samozrejme, je tu aj možnosť kúpiť plyn z okolitých štátov.“ Kadiaľ by sme ho doviezli? „Spustili by sme Kitsee, či maďarský prípoj pri Rimavskej Sobote.“ Tam je tiež prepojenie? „Áno. Ten starý medzištátny plynovod je prepojený nielen s Českom, ale aj Maďarskom. Je alternatívou v najnevyhnutnejších prípadoch. Znova to však treba technicky premyslieť.“ Myslíte si, že o strategické energetické záujmy krajiny by sa štát vedel starať dnes lepšie, keby minulá vláda nepredala SPP? „Do roku 2002 bol SPP v rukách štátu. Štát ho riadil oveľa horšie, lebo nevynášal toľko svojim majiteľom ako teraz. Privatizácia vytvorila neporovnateľne lepšie predpoklady, ako predchádzať problémom, ktoré tú máme dnes. Štátne vlastníctvo nezabezpečí kvalitné riadenie akejkoľvek firmy, a už vôbec nie v plynárenstve či energetike. Energetický podnik musia riadiť ľudia, ktorí vidia ďalej ako za prvý roh. To nie je priestor pre politických nominantov. Práve preto je dobré, že tu máme zahraničných investorov.“ Ivan Štulajter, Ľuboš Jančík 14.01.2009 odkaz na stránku Vstup do eurozóny: Plus pre firmy - Dlhoočakávaný vstup do eurozóny prinesie podnikateľom na Slovensku viac pozitív ako negatív. Eliminácia kurzového rizika, zníženie transakčných nákladov, zvýšenie konkurencieschopnosti spoločností a používanie stabilnej a silnej meny sú toho jasným dôkazom. Náklady firiem kvôli prechodu na novú menu vo väčšine prípadov dosiahli 0,3 až 0,5 percenta ich ročného obratu. V prípade veľkých spoločností s miliardovým obratom sa tak mohli vyšplhať na niekoľko miliónov korún. Eliminácia dosahov krízy Napriek tomu, že pre exportérov nie je euro novinkou, výhody zaznamenajú taktiež. „Slovnaft očakáva od prijatia eura ešte lepšiu predvídateľnosť hospodárskeho prostredia a zníženie kurzových vplyvov. Zároveň to pre nás znamená zvýšenie stability,“ vysvetľuje hovorca rafinérskej spoločnosti Anton Molnár. Rovnakého názoru je aj hovorkyňa Volkswagenu Slovakia Daniela Rutsch. „Prijatie eura vnímame pozitívne, keďže patríme medzi najväčších exportérov, obchodujeme vo viacerých menách.“ „Veľké firmy boli zvyknuté obchodovať v eurách, preto im prechod na jednotnú európsku menu nespôsobí určité prevádzkové problémy ako stredným a malým firmám, ktoré boli zvyknuté obchodovať len v korunách,“ pripomína aj hovorkyňa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Jana Murínová. „Keďže 86 percent slovenského exportu smeruje do krajín Európskej únie, pritom viac než 50 percent priamo do krajín platiacich jednotnou menou, prijatie eura je pre slovenský vývoz jednoznačne dobrou správou a posledným krokom v zavŕšení dosiahnutého vysokého stupňa obchodnej integrácie s hospodárstvom eurozóny a Európskej únie,“ hodnotí hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Miliónové náklady Spoločnosť Samsung Electronics Slovakia prešla na euro už začiatkom apríla 2006. „V tomto ohľade sa nás prechod na jednotnú menu bude týkať už iba mzdových záležitostí. Tie máme od začiatku roka outsourcované. V spojitosti s finančnou krízou môže prijatie eura priniesť aj pozitívne výsledky v podobe zmiernenia inflačných tlakov a tým nepriamo úsporu v podobe materiálových a mzdových nákladov spoločnosti,“ prízvukuje hovorkyňa slovenského Samsungu Katarína Holecová. Pozitívny dosah však bude mať euromena aj na menšie firmy. „Odstránia sa negatívne kurzové vplyvy na hospodárske výsledky spoločnosti, ktoré boli značné za posledné roky. Ďalšie pozitíva spočívajú v odstránení rôznych bankových účtov a poplatkov, či zvýšení konkurencieschopnosti a stability spoločnosti. Očakávame aj zlacnenie finančných zdrojov,“ potvrdzuje generálny riaditeľ Kinexu Róbert Staroň. Strojárska spoločnosť investovala zhruba jeden milión korún hlavne do zmien informačného systému a na preškolenie pracovníkov. Zhruba o trojnásobok väčšie investície, ktoré si vynútil prechod na euro, evidovala spoločnosť Železiarne Podbrezová. „Ešte nás v tomto smere čakajú menšie investície v rozmedzí niekoľko stotisíc korún, ktoré vynaložíme na to, aby sme si zachovali dáta a zároveň mohli disponovať porovnateľnými štatistickými údajmi,“ vysvetľuje ekonomický riaditeľ firmy Marián Kurčík. Možné ohrozenie euro prináša napríklad predajcom automobilov. Zákazníkom sa totiž dostáva možnosti ešte lepšieho a jednoduchšieho porovnania jednotlivých typov vozidiel. „Ceny v eurách zjednodušia porovnávanie cien automobilov. Neočakávame však výrazne zmeny v dopyte,“ odpovedá pre HN konateľ Škoda Auto Slovensko Matej Bugár. Rovnaký názor zastáva aj marketingový manažér Renault Slovensko Martin Horeličan. Výkyvy susedných mien Otázne je, ako sa bude vyvíjať export firiem do susedných neeurových krajín. „Netreba zabúdať na nezanedbateľný podiel vzájomného obchodu so susedmi vo V4. Po prijatí eura bude pre firmy o to dôležitejšie pozornejšie sledovanie a vyhodnocovanie situácie na susedných trhoch, v Česku, Poľsku a Maďarsku, okrem iného aj preto, že od nového roka sa už nebude dať spoliehať na to, že by bol kurz slovenskej meny ovplyvňovaný susedmi, od nového roka budú firmy v zahraničnom obchode pociťovať výkyvy susedných mien vo väčšej miere,“ domnieva sa Vaňo. Podotýka: „Hoci na jednej strane odbúranie kurzového rizika prinesie slovenským exportérom väčší komfort voči riziku apreciácie domácej meny, netreba zabúdať, že slovenské firmy sa už nebudú môcť spoliehať ani na prípadné oslabenie kurzu domácej meny ako nástroja na krátkodobé posilnenie svojej cenovej konkurencieschopnosti na exportných teritóriách. Ešte väčší význam preto nadobudne nielen inovatívny ťah slovenských firiem, no najmä nekončiaci proces zvyšovania produktivity ako hlavného zostávajúceho nástroja pre obranu a posilnenie konkurencieschopnosti na trhu eurozóny.“ Petra Jamrichová 2.01.2009 www.hnonline.sk Dôchodky sa zvýšia takmer o 7 percent - SITA | 26. decembra 2008 1 Dôchodky sa od začiatku budúceho roka zvýšia o 6,95 percenta. Vyplýva to z opatrenia ministerstva práce o percente zvýšenia dôchodkových dávok v roku 2009, ktoré nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roka. Penzie od začiatku januára vzrastú vzhľadom na medziročný rast spotrebiteľských cien a medziročný rast priemernej mzdy za prvý polrok tohto roka. Dôchodky sa totiž upravujú smerom nahor o priemer medzi týmito dvoma veličinami. Medziročný rast spotrebiteľských cien v prvom polroku tohto roka podľa Štatistického úradu SR predstavoval 4,2 percenta a medziročný rast priemernej mzdy na Slovensku 9,7 percenta. Januárové zvyšovanie dôchodkov zaviedla novela zákona o sociálnom poistení, ktorú schválil parlament koncom októbra tohto roka. Doteraz sa totiž penzie upravovali vždy k 1. júlu. ROPA: Cena ropy klesla pod úroveň 38 USD za barel - Cena ropy klesla pod úroveň 38 USD (820,10 Sk) za barel. Objavili sa totiž ďalšie dôkazy krízy na trhu s bývaním v USA. Okrem toho, potvrdil sa 0,5-% pokles amerického hrubého domáceho produktu (HDP) v 3. kvartáli a ekonómovia predpovedajú prehĺbenie recesie najväčšej svetovej ekonomiky. Správa amerického ministerstva obchodu ukázala, že predaj nových domov sa v novembri prepadol na najnižšiu úroveň za ostatných takmer 18 rokov a že ich cena klesla najviac za posledných 8 mesiacov. "Energetické trhy reagujú predovšetkým na zlé správy z ekonomiky a takmer sa zdá, že čakajú iba na to, kedy sa objaví ďalšia zlá správa," uviedol analytik spoločnosti Cameron Hanover Peter Beutel. Barel (159 litrov) ľahkej americkej ropy s februárovým kontraktom sa dnes podvečer SEČ predával za 38,02 USD. To je takmer o 5 % alebo o 1,89 USD menej ako v pondelok na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Počas dnešného obchodovania oslabil februárový kontrakt americkej ropy až na 37,79 USD za barel. Ropa Brent s februárovým kontraktom zlacnela viac ako o 4 % alebo o 1,73 USD na 39,72 USD za barel. Americký HDP sa v 3. kvartáli 2008 medziročne zmenšil o 0,5 %, čo bolo v súlade s predchádzajúcimi odhadmi. Americké ministerstvo obchodu dnes zverejnilo finálnu revíziu údajov týkajúcich sa HDP za 3. štvrťrok. Ešte v 2. štvrťroku dosiahlo tempo rastu najväčšej svetovej ekonomiky 2,8 %. Niektorí ekonómovia prognózujú, že v 4. kvartáli sa HDP môže medziročne znížiť až o 6 %, čo by znamenalo najväčšiu kontrakciu od roku 1982. Pokles ekonomickej aktivity by mal trvať prinajmenšom do polovice roka 2009. Informovala o tom agentúra AP. TASR 23.12.2008 www.pluska.sk Euro zníži hranicu pre povinnú registráciu platiteľov DPH - V súčasnosti platná hranica pre povinnú registráciu platiteľa DPH sa po zavedení eura zníži z 1,5 mil. Sk (49,79 tis. €) na 35 tis. eur (1,054 mil. Sk) [23.12.2008, SITA] BRATISLAVA 23. decembra (SITA) - Hranica pre povinnú registráciu platiteľov dane z pridanej hodnoty (DPH) sa od budúceho roka zníži. Po zavedení novej euromeny sa totiž táto hranica zmení zo súčasných 1,5 mil. Sk (49,79 tis. €) na 35 tis. eur (1,054 mil. Sk). Podnikatelia sa tak budú musieť zaregistrovať na daňovom úrade pre platenie tejto dane v prípade, ak ich obrat za posledných 12 mesiacov prekročí spomínaných 35 tis. eur (1,054 mil. Sk). Slovensko sa pri tejto zmene musí riadiť záväznou európskou smernicou. "Z tohto dôvodu nie je možné prepočítať obrat 1,5 mil. Sk konverzným kurzom na eurá, ale sme zaviazaní v súvislosti so zavedením eura uviesť v zákone o DPH smernicou určený obrat v eurách - 35 tis. eur, “ uviedol pre agentúru SITA Ján Onda z Ministerstva financií (MF) SR. Podnikateľ, ktorý do konca decembra 2008 dosiahne obrat pre registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty v súčasnosti platnej výške 1,5 mil. Sk (49,79 tis. €), bude povinný podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. januára 2009. Nebude však musieť vykonať prepočet zo slovenskej meny na euro. Zmeny však nastanú v prípade, ak sa bude brať do úvahy rozhodujúci obrat pre registráciu v období pred zavedením eura a po jeho zavedení. Subjekt, ktorý bude mať obraty pred 1. januárom 2009 a nedosiahne do konca decembra 2008 obrat 1,5 mil. Sk (49,79 tis. €), tak bude musieť započítať do obratu 35 tis. eur (1,054 mil. Sk) aj obraty, ktoré dosiahne v roku 2008, pričom tieto obraty v slovenských korunách prepočíta na menu euro. To znamená, že ak napríklad podnikateľ dosiahne za kalendárne mesiace február až december 2008 obrat 0,9 mil. Sk (29,87 tis. €) na základe tohto obratu mu nevzniká povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane. V prípade, ak by jeho obrat za kalendárny mesiac január 2009 vykázaný už v eurách v súčte s obratom za 11 mesiacov roka 2008 prepočítanom na eurá presiahol spomínaných 35 tis. eur (1,054 mil. Sk), je povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane do 20. februára 2009. Podľa rezortu financií by podnikatelia, ktorí sa po novom roku po úprave obratu stanú platiteľmi DPH, mali brať do úvahy aj fakt, že po registrácii má platiteľ dane právo na odpočet DPH (19 %) z ceny majetku v prípade, ak ho používa na podnikanie. Súčasne im môže táto skutočnosť pomôcť získať nové zákazky od podnikateľov, ktorí sú platiteľmi DPH a nemajú záujem o dodávky od neplatcov dane. V prípade, ak podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo, môže v ňom pokračovať aj po registrácii za platiteľa dane. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri MF SR odhadol negatívny dopad tejto zmeny v registrácii platcov DPH na budúcoročný štátny rozpočet vo výške 331 mil. Sk (10,99 mil. €). Dôvodom má byť podľa rezortu skutočnosť, že dodatočný výnos dane od nových platiteľov bude nižší ako daň odpočítaná z majetku týchto platiteľov DPH. V roku 2010 už IFP odhaduje zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o 172 mil. Sk (5,709 mil. €) a v roku 2011 o 186 mil. Sk (6,174 mil. €). BANKY: ECB rozšíri koridor sadzieb - 18.12.2008 TASR Európska centrálna banka (ECB) znížila sadzbu, ktorú stanovuje komerčným bankám za uloženie ich nadbytočnej likvidity v Eurosystéme, aby ich donútila otvoriť úverové linky a začať si navzájom požičiavať. Od 21. januára 2009 zníži ECB sadzbu v rámci jednodňových sterilizačných obchodov (banky môžu tento produkt využiť na uloženie svojej nadbytočnej likvidity v Eurosystéme na jeden deň) na 100 bázických bodov pod hodnotu kľúčovej refinančnej sadzby (dosahuje 2,50 %) z terajšej úrovne 50 bázických bodov pod ňou. Naopak, sadzbu v rámci jednodňových refinančných obchodov (predstavujú pre banky možnosť získať od Eurosystému jednodňovú likviditu) zvýši z terajšej úrovne 50 bázických bodov nad kľúčovou úrokovou sadzbou na 100 bázických bodov nad ňou. Oznámil to dnes po skončení schôdzky s Radou guvernérov ECB prezident Jean-Claude Trichet. ECB chce takýmto spôsobom donútiť banky, aby otvorili úverové linky a zvýšili prístup spotrebiteľov a firiem k ich kapitálu. Podľa Tricheta ani zníženie kľúčových úrokových sadzieb na nulu, čo urobila v týchto dňoch americká centrálna banka Fed, nepodporí ekonomiku, ak komerčné banky budú ďalej sedieť na peniazoch. Tradičné žiarovky by mali zmiznúť z trhu do konca roku 2012 - Tradičné žiarovky by sa od konca roku 2012 na trhu Európskej únie už nemali objaviť. Navrhli to v pondelok experti Rady EÚ pre energetiku. "Tradičné žiarovky by sa mali z trhu začať sťahovať od septembra 2009 do septembra 2012," informovali. Návrh následne preštuduje Európsky parlament a členské štáty únie a v prípade, že nebudú proti nemu žiadne námietky, mohol by sa schváliť v zrýchlenom konaní do konca marca budúceho roka. Tradičné žiarovky sa prakticky nezmenili od čias Thomasa Edisona v roku 1879, pričom posledné vylepšenie ich efektívnosti sa datuje do 60. rokov minulého storočia. Podľa odborníkov na energetiku by európske domácnosti mohli ročne ušetriť do 50 eur (1506,30 Sk) ročne, ak by tradičné žiarovky vymenili za úsporné. Z výmeny žiaroviek však podľa všetkého najviac vyťažia výrobcovia úsporných modelov, ktorí väčšinou pochádzajú z Číny. Očakáva sa, že tento krok povedie k strate približne 2000 až 3000 pracovných miest, najmä v krajinách východnej Európy. Na druhej strane by Európa mohla ušetriť na poplatkoch za elektrickú energiu od 5 miliárd eur (150,63 miliardy Sk) do 10 miliárd eur (301,26 miliardy Sk) a táto úspora by sa zasa dala využiť na vytvorenie nových pracovných miest. Podľa Martina Götzelera z Osramu, divízie výroby žiaroviek spoločnosti Siemens, ani prípadný zákaz tradičných žiaroviek ich biznis neovplyvní, pretože už teraz 95 % všetkých žiaroviek patrí do skupiny úsporných. Informovala agentúra Reuters. TASR 8.12.2008 NBS neprekvapila, úroky ponechala bez zmeny - 25. novembra 2008 Banková rada Národnej banky Slovenska v utorok podľa očakávaní ponechala kľúčové úrokové sadzby bez zmien. Novinárom to povedala hovorkyňa NBS Jana Kováčová. Hlavnú sadzbu, od ktorej sa odvíja úročenie vkladov a úverov v komerčných bankách, centrálna banka naposledy znížila na 3,25 percenta v prvej polovici mesiaca. Analytici predpokladali, že centrálna banka po mimoriadnom uvoľnení menovej politiky úroky ponechá na doterajšej úrovni. NBS skôr tento mesiac nasledovala krok Európskej centrálnej banky, ktorá znížila sadzby na podporu ekonomík ohrozených svetovou finančnou krízou. K rovnakému opatreniu siahli obe banky ešte koncom októbra. Sadzby ECB a NBS musia byť pred januárovým zavedením eura na Slovensku na rovnakej úrovni. Banková rada sa dnes nedotkla ani ďalších úrokových sadzieb. Jednodňovú sterilizačnú sadzbu, ktorou sa úročia voľné peniaze komerčných bánk, ponechala na 2,25 percenta. Refinančnú sadzbu, za ktorú si peňažné ústavy požičiavajú od NBS, zasa na 4,25 percenta. Niektorí ekonómovia predpokladajú, že ECB by mohla v najbližších týždňoch opäť povoliť uzdu menovej politiky. Nižšie sadzby by mali napomôcť obnoviť dôveru bánk, ktoré v čase krízy čelia vzájomnej nedôvere a nedostatku likvidity. ČTK Plastic Omnium spustil výrobu v Priemyselnom parku Trnava - Developer priemyselných nehnuteľností Immo Industry Group (IIG) a jeho slovenský partner J&T Real Estate odovzdali spoločnosti Plastic Omnium Auto Exterior do užívania nový výrobný závod v Priemyselnom parku Trnava. Nový závod umožní spoločnosti Plastic Omnium zefektívniť dodávky pre automobilku PSA Peugeot Citroën. Plastic Omnium Auto Exterior je celosvetovo druhý najväčší výrobca exteriérových plastových komponentov pre automobilový priemysel. Spoločnosť Plastic Omnium v krátkom čase hľadala pre svoj nový závod miesto, odkiaľ by mohla efektívne zásobovať trnavskú automobilku skupiny PSA Peugeot Citroën. Podľa vyhlásenia spoločnosti bol Priemyselný park Trnava, nachádzajúci sa v tesnej blízkosti závodu PSA Peugeot Citroën, vhodnou voľbou: „Z akéhokoľvek iného miesta by nebolo možné zásobovať automobilku načas.“ Od podpisu zmluvy s IIG a J&T do odovzdania hotového závodu uplynulo iba 5 mesiacov. Developer priemyselných nehnuteľností Immo Industry Group (IIG) a jeho slovenský partner J&T Real Estate odovzdali spoločnosti Plastic Omnium Auto Exterior do užívania nový výrobný závod v Priemyselnom parku Trnava. Nový závod umožní spoločnosti Plastic Omnium zefektívniť dodávky pre automobilku PSA Peugeot Citroën. Plastic Omnium Auto Exterior je celosvetovo druhý najväčší výrobca exteriérových plastových komponentov pre automobilový priemysel. Spoločnosť Plastic Omnium v krátkom čase hľadala pre svoj nový závod miesto, odkiaľ by mohla efektívne zásobovať trnavskú automobilku skupiny PSA Peugeot Citroën. Podľa vyhlásenia spoločnosti bol Priemyselný park Trnava, nachádzajúci sa v tesnej blízkosti závodu PSA Peugeot Citroën, vhodnou voľbou: „Z akéhokoľvek iného miesta by nebolo možné zásobovať automobilku načas.“ Od podpisu zmluvy s IIG a J&T do odovzdania hotového závodu uplynulo iba 5 mesiacov. www.stavebne-forum.sk Austrálska centrálna banka znížila úrokové sadzby - Austrálska centrálna banka v utorok znížila základnú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 5,25 % [4.11.2008, SITA] SYDNEY 4. novembra (SITA, Reuters) - Austrálska centrálna banka v utorok znížila základnú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 5,25 %, čo je väčšie zníženie, ako sa všeobecne očakávalo. Reserve Bank of Australia sa snaží týmto rýchlym krokom zachrániť ekonomiku pred recesiou, ktorá už zachvacuje väčšinu rozvinutých krajín. V reakcii na zníženie sadzby oslabil austrálsky dolár a austrálske akcie posilnili, pričom zníženie základnej úrokovej sadzby o dva percentuálne body za posledné dva mesiace je najvýraznejším znížením od obdobia rokov 1990/91. Zníženie úrokových sadzieb v Austrálii nasledovalo po rovnakých krokoch minulý týždeň v Spojených štátoch, Číne, Indii a Japonsku a úrokové sadzby by mali ísť pravdepodobne dole aj vo Veľkej Británii a eurozóne. Austrálska centrálna banka vo svojom krátkom vyhlásení, ktoré zverejnila po svojom rokovaní, uviedla, že posledné ekonomické údaje ukázali závažné zhoršenie domáceho a globálneho ekonomického výhľadu, pričom kľúčoví partneri Austrálie ako Čína, Veľká Británia a USA a niektoré rozvíjajúce sa krajiny tiež zaznamenali spomalenie ekonomiky. Srbsko nečakane zvýšilo úrokové sadzby - Srbská národná banka vo svojom vyhlásení uviedla, že dvojtýždennú repo sadzbu zvýši od 3. novembru o dva percentuálne body na úroveň 17,75 % BELEHRAD 31. októbra (SITA, Reuters) - Srbská centrálna banka v piatok nečakane rozhodla o zvýšení úrokových sadzieb o dva percentuálne body. Cieľom tohto kroku je posilnenie srbského dinára a zastavenie ďalšieho zvyšovania cien v krajine. Centrálna banka vo svojom vyhlásení uviedla, že dvojtýždennú repo sadzbu zvýši od 3. novembra na úroveň 17,75 %. V reakcii na svetovú finančnú krízu pristúpili mnohé centrálne banky k znižovaniu úrokových sadzieb, aby tak povzbudili hospodársky rast. Výnimkou bol Island, ktorý úrokové sadzby zvýšil o šesť percentuálnych bodov. Hoci srbská ekonomika zatiaľ napreduje, predstavitelia krajiny sa snažia zastaviť rastúcu infláciu a znehodnocovanie dinára, ktorý v priebehu predchádzajúcich mesiacov zaznamenal najvýraznejšie oslabenie spomedzi krajín východnej a strednej Európy. Guvernér srbskej centrálnej banky Radovan Jelašič zvolal na 3. novembra tlačovú konferenciu, na ktorej bude bližšie informovať o dôvodoch, ktoré ho viedli k zvýšeniu úrokových sadzieb. Srbská centrálna banka naposledy pristúpila k zvyšovaniu dvojtýždennej repo sadzby o 50 bázických bodov koncom mája tohto roku. Nemecko chce zrušiť daň pre ekologické autá - [30.10.2008, eTREND / mm] Nemecká vláda chce zrušiť daň z nových automobilov s nízkou produkciou emisií na dva roky a podporiť tak automobilový priemysel trpiaci prudkým poklesom dopytu. Podľa agentúry Reuters to dnes potvrdil nemecký minister životného prostredia Sigmar Gabriel. Opatrenie je súčasťou nového záchranného plánu, ktorý má sumou 25 miliárd eur podporiť najväčšiu európsku ekonomiku. Minister financií Peer Steinbrück má návrh o zrušení daní predložiť nemeckým spolkovým krajinám. Aby mohlo opatrenie vstúpiť do platnosti, musia ho najprv odobriť kraje, keďže oni vyberajú poplatky za vozidlá. Podľa nemeckého ministra životného prostredia má vyberanie daní prebrať štát a kraje odškodniť prostredníctvom dane z obratu. Minulý rok vybral štát na daniach z automobilov zhruba 8,9 miliárd eur. Odhad výpadku daňových poplatkov na rok 2009 sa pohybuje na úrovni dvoch miliárd eur. Podľa neoficiálnych informácií sa opatrenie bude týkať áut s emisnou triedou Euro-5 a Euro-6, ktorý si záujemcovia kúpia v priebehu budúceho roka. Vozidlá emisnej triedy Euro-4 zakúpené na budúci rok by mali byť oslobodené od dane na jeden rok. V priebehu mesiaca už krajina oznámila finančný balíček pre banky vo výške 500 mliliárd eur zameraný na obnovu dôvery vo finančný sektor. Ceny domov v Británii sa v októbri prepadli o 14,6 % - Analytici očakávajú, že ceny domov budú v nasledujúcich mesiacoch pokračovať v poklese, čím negatívne ovplyvnia už aj tak obmedzené spotrebiteľské výdavky a slabnúcu ekonomiku [30.10.2008, SITA] LONDÝN 30. októbra (SITA, Reuters) - Ceny domov vo Veľkej Británii v októbri zaznamenali najvýraznejší medziročný prepad od roku 1991, keď poklesli o 14,6 %. Informovala o tom vo štvrtok aktuálneho týždňa britská stavebná sporiteľňa Nationwide. Po medziročnom 12,4-percentnom poklese v septembri ceny oslabili už dvanásty mesiac za sebou. V medzimesačnom porovnaní sa ceny britských domov znížili o 1,4 %. Analytici očakávajú, že ceny domov budú v nasledujúcich mesiacoch pokračovať v poklese, čím negatívne ovplyvnia už aj tak obmedzené spotrebiteľské výdavky a slabnúcu ekonomiku. Negatívny vývoj na trhu s nehnuteľnosťami, ako aj nepriaznivé obchodné prieskumy a pokles rastu britského hrubého domáceho produktu za tretí kvartál ponechajú dôveru spotrebiteľov na nízkej úrovni. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že britská centrálna banka opäť zníži hlavnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 4 %. Správa OECD k daňovému zaťaženiu krajín (Publikované dňa: 15.10.2008) - Podľa najnovšej správy OECD zo dňa 15.10.2008 s názvom "Revenue Statistics 1965-2007" je Dánsko krajinou s najvyšším daňovým zaťažením v rámci OECD. Výška daňového zaťaženia v pomere k HDP v tejto krajine dosiahla v roku 2007 až 48,9%. Priemerné daňové zaťaženie v krajinách OECD v roku 2006 (posledná aktualizácia) opäť mierne vzrástlo a dosiahlo 35,9%. Táto hodnota je iba 0,2% pod historicky najvyššou úrovňou daňového zaťaženia, dosiahnutej v roku 2000. Najnovšie údaje potvrdzujú nárast daňových príjmov z korporátnych daní z príjmu, ktoré dosiahli 3,9% HDP. Oproti roku 2005 sa jedná o nárast o 0,2%. Organizácia podčiarkuje, že v dôsledku pretrvávajúcej finančnej krízy a z nej vyplývajúcich nárokov na verejné financie tento trend pravdepodobne potrvá i v budúcnosti. V roku 2007 daňové zaťaženie v pomere k HDP vzrástlo v 11-tich krajinách OECD, kým pokles sa zaznamenal v 13-tich krajinách. Priemerné daňové zaťaženie v krajinách OECD (v ponímaní OECD: úhrn všetkých vládnych daňových príjmov vrátane povinných odvodových platieb) teda zostalo relatívne vysoké. Najvyšší medziročný rast v OECD zaznamenalo Maďarsko, kde daňové zaťaženie vzrástlo v roku 2007 na 39,3% HDP, čo predstavuje medziročný nárast o 2,2%. Výrazný nárast bol zaznamenaný i v Taliansku, kde vzrástlo o 1,2% na 43,3%. Naopak najvýraznejší pokles zaznamenalo Holandsko, kde miera daňového zaťaženia klesla o 1,3% na rovných 38%. Celkovo je najvyššie daňové zaťaženie v Dánsku (48,9%) a Švédsku (48,2%). Na druhej strane najnižšie daňové zaťaženie je v Turecku (23,7%) a v Mexiku (20,5%). V prípade SR zostáva úroveň daňového zaťaženia na nezmenenej úrovni 29,8%, čo je takmer o 6% menej ako priemer OECD. SR sa tak týmto pomerom zaraďuje na 7. priečku krajín s najnižším daňovým zaťažením v OECD. Organizácia však upozorňuje, pri porovnávaní výšky daňového zaťaženia krajín je potrebné brať do úvahy i mieru redistribúcie akumulovaných daňových príjmov, ktorá je veľmi vysoká v krajinách s vysokým daňovým zaťažením a naopak nízka v krajinách s najnižším daňovým zaťažením ako sú Mexiko či Turecko. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Dôchodková anuita: Terra incognita - Trh s doživotnými dôchodkami na Slovensku prakticky neextistuje, ešte má čas [4.9.2008, TREND / Ján Záborský] Po rokoch mediálneho prepierania dôchodkovej reformy sa dá domnievať, že väčšina ľudí minimálne počula o tom, že za úspory si budú kupovať anuity. No praktické skúsenosti s doživotnými dôchodkami vyplácanými súkromnou sférou chýbajú. Nik presne netuší, ako budú fungovať. Zatiaľ to nie je akútny problém. Prvé anuity z povinnej dôchodkovej schémy sa budú pri súčasnom nastavení druhého piliera kupovať o viac ako desať rokov. No susedné Poľsko si tiež myslelo, že má čas, a anuity začalo riešiť takmer na poslednú chvíľu, len v tomto roku. Reformu dôchodkov zaviedlo v roku 1999 a prvé anuity sa majú vyplácať od budúceho roka. Okrem Poľska si Slovensko bude môcť brať inšpiráciu aj od iných krajín a ich komerčných anuít. A hľadať napríklad odpoveď na otázku, či sa bude dať za úspory z DSS kúpiť len jeden konkrétny druh doživotnej výplaty – ako to rieši Poľsko –, alebo sa to nechá na trh a jeho ponuku. Tá zasa bude závislá od toho, aká masa ľudí bude chcieť tieto produkty kupovať. Zákon totiž umožňuje vybrať si úspory nad minimálny dôchodok programovo. Teda nedostávať peniaze doživotne, ale počas vopred dohodnutého obdobia, ako je to bežné napríklad pri investičných životných poistkách. Takýto výber by bol navyše na rozdiel od anuity dedičný – nevyčerpaná suma by šla pozostalým. Jedno pohlavie Zásadná otázka, ktorú riešili v Poľsku, bol prístup k mužom a ženám. Doba dožitia sa medzi pohlaviami líši, čo pre ženy znamená, že by mali mať nižšie doživotné dôchodky ako muži s porovnateľnými úsporami. Tá istá suma by sa totiž mala rozpočítať na viac mesiacov. Nakoniec nad matematikou zvíťazila snaha o politickú korektnosť a došlo k dohode nerozlišovať medzi pohlaviami. Prípadné chýbajúce peniaze bude doplácať štát z rozpočtu. Čo zvýši náklady na systém, pretože ženy majú v Poľsku navyše možnosť odísť do penzie o päť rokov skôr ako muži. Ani slovenské pravidlá nerozlišujú medzi mužmi a ženami pri výpočte anuít. Úmrtnostné tabuľky teda budú spoločné pre všetkých a podľa zákona ich musí schváliť Národná banka Slovenska. Nevzniknú tak rozdiely medzi jednotlivými životnými poisťovňami, ktoré budú mať za úlohu anuity z druhého piliera poskytovať. Jednotné úmrtnostné tabuľky mierne znevýhodnia mužov, ktorí budú dostávať nižšie dôchodky, keďže podľa úradných čísel sa budú dožívať viac než v skutočnosti. V súčasnosti je rozdiel v dĺžke života zhruba šesť rokov – muži sa dožívajú priemerne 72 rokov, ženy 78. Čo zároveň znamená, že muži strávia na dôchodku pri zachovaní súčasných pravidiel len desať rokov, kým ženy šestnásť. Spoločné úmrtnostné tabuľky tieto čísla spriemerujú. Snaha o nediskrimináciu podľa pohlaví tak fakticky vedie k diskriminácii mužov. No tí môžu aspoň čiastočne systém obísť a penziu si optimalizovať. Napríklad tým, že si kúpia len minimálnu anuitu a zvyšok si preberú ako programový výber. Môžu tým dosiahnuť vyššie dôchodky. Lenže pre predajcov anuít – životné poisťovne – to bude znamenať riziko. Ženy totiž vplyvom spoločných úmrtnostných tabuliek budú dostávať relatívne vyššie dôchodky, než by im mali patriť, čo môže pre poisťovňu znamenať riziko finančného deficitu. Muži, ktorí by mali časť straty uhradiť tým, že sa nedožijú výberu celej úspory, totiž po smrti nezanechajú nadbytočné zdroje na úhradu penzií žien. Správne tabuľky Nejde pritom o nedokonalosť slovenského zákona. Rovnaké zaobchádzanie pre obe pohlavia nariaďuje Brusel. A problémové bude len v prípade, ak nepomer medzi počtom poberaných plných anuít mužmi a ženami bude veľmi výrazný. Anuita v podstate nie je nič iné ako stávka s poisťovňou: keď sa klient dožije viac, ako je priemer, dopláca na to poisťovňa. A tá zasa dostane peniaze za tých, ktorí sa priemeru nedočkajú. Otázna je i podoba úradne schválených úmrtnostných tabuliek. Na to, aby nespôsobovali finančné komplikácie a slúžili ako presný podklad pre prepočty, musia byť čo najaktuálnejšie. Inak sa môže stať, že životné poisťovne budú vyplácať privysoké dôchodky a dostanú sa do straty, v horšom prípade budú musieť zvažovať odchod z trhu. Na nevhodne nastavené vzorce doplatilo vo svete niekoľko životných poisťovní. Prištedré výplaty ich priviedli na mizinu a museli ich buď spätne redukovať, alebo rovno zatvoriť biznis. Pred šiestimi rokmi zlé nastavenie prepočtov spôsobilo problémy napríklad vo Veľkej Británii. Ako ilustrácia môže poslúžiť i príklad z Česka. Tamojšie penzijné fondy sú dobrovoľné a podobajú sa na slovenské treťopilierové doplnkové dôchodkové spoločnosti tým, že ich štát daňovo zvýhodňuje. Podobne ako DDS môžu vyplácať z úspor doživotné penzie podľa dohodnutých pravidiel. Lenže tie sa v Česku počítajú podľa zastaraných tabuliek. Experti činní v tomto sektore už niekoľko rokov upozorňujú, že staré tabuľky môžu pre niektoré fondy znamenať i krach. Od neho ich zachraňuje jedine fakt, že veľká časť klientov sa pri odchode do penzie rozhoduje vyberať si úspory naraz, nie ako mesačnú doživotnú dávku. Skrátka, využívajú penzijné fondy ako sporenie, na ktoré im prispieva štát. Hranica sa stiera Toto správanie nie je ojedinelé. Komerčné anuitné produkty vo vyspelých štátoch bývajú daňovo uznateľný náklad, čo z nich robí atraktívny investičný nástroj. Pre poisťovne to znamená pokles špecifického anuitného rizika – nemusia sa zaoberať tým, či sa klient dožije nadpriemerného veku. Z typicky poistného produktu sa tak stáva dlhodobá investícia a z poisťovne investičný fond. S postupným rozvojom domáceho finančného trhu sa dá očakávať, že komerčné anuitné produkty sa začnú objavovať i na Slovensku. Napríklad ako predpríprava na anuity z druhého piliera. Umožnia tak získať doživotný dôchodok aj z iných úspor než špecificky druhopilierových, čo zvýši flexibilitu dôchodkového systému. Časť ľudí prestane byť odkázaná výlučne na príjem z povinných penzijných pilierov. Prečo zatiaľ takých produktov niet? Nedostupnosť anuít v súčasnosti vidia poisťováci hlavne v malom dopyte. Ako vysvetľuje šéf poisťovne Axa v Česku a na Slovensku Dušan Doliak, anuita je produkt náročný na presnú prípravu a dá sa efektívne prevádzkovať až pri dostatočnom počte klientov. Opäť hrá veľmi dôležitú úlohu štatistická matematika. Ak je klientov primálo, môžu výkyvy malej vzorky populácie spôsobiť poisťovni vážne finančné problémy. Práve dostatočná veľkosť kmeňa pri anuitách zabezpečuje, že priemerná doba dožitia v kmeni – od ktorej závisí, či bude poisťovňa zisková alebo stratová – sa bude približovať priemeru populácie. Navyše na Slovensku je stále väčšina klientov vo fáze akumulácie kapitálu, ktorý začne byť aktuálnym zdrojom na kúpu anuity až o niekoľko rokov. Na mieru O budúcnosť anuít sa neobáva prezident Asociácie DSS Peter Socha: „DSS aj životné poisťovne majú zahraničných majiteľov, ktorým nechýba know-how na trhu anuít. Stačí ich len vhodne prispôsobiť slovenskému trhu.“ Komerčný trh tak má potenciál kompenzovať nedokonalosti štátom regulovanej pilierovej schémy. Môže byť napríklad riešením pre ľudí, ktorí dnes optimalizujú príjmy, platia málo do zákonných pilierov a usporené peniaze presmerúvajú do komerčných sporiacich produktov. Zákon tiež napríklad nepočíta s možnosťou poskytovať z druhého piliera anuitu pre dvoch ľudí spoločne s tým, že by sa vyplácala i po smrti jedného z partnerov. Táto anuita je pomerne tradičný produkt predovšetkým na trhoch, kde rozdiel v príjmoch medzi dvoma manželmi býva veľký. Populárny je napríklad v USA a častiach západnej Európy, kde je výrazný podiel rodín s jedným zarábajúcim členom. V Amerike všeobecne existuje množstvo druhov anuít, často veľmi špecializovaných. Napríklad tuhí fajčiari si môžu kúpiť doživotný dôchodok osobitne pre nich: počíta s tým, že sa dožijú nižšieho než priemerného veku, a tak im umožňuje získať vyššiu mesačnú dávku. Jednotná anuita pre všetkých by im takúto výhodu neponúkla. Druhy anuít Okamžité anuity - Umožňujú kúpiť stabilný príjem na určený počet rokov či do konca  života z jednorazového vysokého príjmu – napríklad z dedičstva či predaja domu. Fixné anuity - Majú garantovanú výšku zhodnotenia počas celej fázy sporenia, prípadne  na niekoľkoročné obdobie, po ktorom sa úrok prehodnocuje. Investovanie býva konzervatívne a poisťovne sľubujú, že hodnota úspor neklesne. Variabilné anuity - Na rozdiel od fixných umožňujú zhodnocovať prostriedky agresívnejšie,  no negarantujú pravidelné zhodnotenie ani nezaručujú, že sa úspory neznehodnotia. Zamestnávateľské anuity - Pochádzajú zo sporenia, ktoré čiastočne alebo úplne platí  zamestnávateľ. Na Slovensku sa o ne starajú doplnkové dôchodkové spoločnosti. Zomrel významný ruský spisovateľ Alexander Solženicyn - Významný ruský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Alexander Solženicyn zomrel vo veku 89 rokov, na následky srdcového infarktu. Informovali o tom svetové tlačové agentúry s odvolaním sa na Solženicynovho syna Stepana. Syn laureáta Nobelovej ceny za literatúru z roku 1970 ďalej uviedol, že Solženicyn zomrel v nedeľu o 23:45 h moskovského času (21:45 h SELČ) vo svojom dome v ruskom hlavnom meste. Prvotné informácie tlačovej agentúry Interfax sa odvolávali na zdroje z prostredia literárnych kruhov, podľa ktorých disidentský spisovateľ podľahol následkom mozgovej príhody. Ako informoval nemenovaný hovorca Kremľa, úprimnú sústrasť Solženicynovej rodine už vyjadril ruský prezident Dmitrij Medvedev. Niekdajší neohrozený bojovník za rešpektovanie ľudských práv v bývalom Sovietskom zväze sa na verejnosti neobjavil už niekoľko mesiacov, počas ktorých údajne trpel vážnymi zdravotnými problémami. Celosvetovo uznávaný symbol odporu voči komunizmu strávil vyše sedem rokov v pracovnom tábore v Kazachstane a ďalšie tri mesiace v domácom exile po tom, čo kritizoval J. V. Stalina v liste, ktorý napísal počas druhej svetovej vojny, keď slúžil v prvej línii ako kapitán delostrelectva. Svoje utrpenie opísal v diele Jeden deň v živote Ivana Denisoviča, ktoré vyšlo v roku 1962 v časoch odporu proti Stalinovi. Čoskoro nato ho však za jeho tvorbu začali perzekvovať. Ďalšie autorove diela, vrátane troch zväzkov Súostrovia Gulag (1973-78), napísal tajne a vyšli iba v zahraničí. Solženicyn získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1970 a o štyri roky ho vypovedali z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Po pobyte vo Švajčiarsku sa Solženicyn usadil v USA. Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov obnovil Solženicynovi občianstvo v roku 1990 a neskôr ho zbavil obvinenia z vlastizrady. V tom istom roku literát odmietol ruskú štátnu cenu so zdôvodnením, že nemôže takéto ocenenie prijať z rúk politika, ktorý priniesol jeho krajanom biedu (Boris Jeľcin). Do Ruska vrátil až v roku 1994, krajinu však našiel vo veľkom chaose. Dúfal v jej oživenie a tak sa pridal k vtedajšiemu prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý tvrdil, že počas svojho pôsobenia v úrade sa Rusko zotaví. Uznávaný autor sa v uplynulých rokoch objavoval na verejnosti len občas a podľa dostupných správ trpel vážnymi zdravotnými problémami. V zriedkavých rozhovoroch pre médiá vyjadroval ľútosť nad stavom ruskej politiky a vlády, ale zároveň chválil Putina, napriek jeho minulosti spojenej s KGB. Na margo Putinovej politiky a posilnenia postavenia ruskej pravoslávnej cirkvi sa v uplynulých rokoch vyjadroval opakovane pozitívne. Podporil aj kontroverzne prijímajú vojnu v Čečensku a varoval pred priveľkým západným vplyvom v krajine. V júni 2007 udelil Putin Solženicynovi Štátnu cenu Ruskej federácie. Vzhľadom na Solženicynov zlý zdravotný stav ocenenie prevzala spisovateľova manželka Natália. Prostredníctvom videoposolstva sa renomovaný literát vyslovil za duchovnú jednotu krajiny, pretože iba tá umožní prekonať trpké skúsenosti uplynulých desaťročí a zabráni novým nežiaducim úderom osudu. Súčasne vyjadril nádej, že na obsah jeho diel národ nezabudne. Vo svojom poslednom televíznom interview Solženicyn vyjadril ľútosť nad tým, že z pohľadu štátu a ekonomiky je Rusko "stále ďaleko od krajiny, o ktorej som sníval." V súvislosti s jednostranným vyhlásením nezávislosti Kosova miestnymi Albáncami vo februári 2008 Solženicyn adresoval kosovským Srbom list, v ktorým vyjadril svoj zármutok nad nespravodlivosťou, ktorá kosovských Srbov postihla a zároveň ich vyzval, aby neopúšťali svoje domovy. "Srbom, ktorí zostali žiť v nespravodlivo odtrhnutej historickej zemi, provincii Kosovo: Počas minulých ťažkých rokov ste museli pretrpieť ničenie pravoslávnych chrámov, pálenie vašich srbských dedín a bezprostredné násilie a vraždenie. Nech vám Boh dá odvahu, aby ste aj v budúcnosti zostali blízko hrobov svojich najbližších," Solženicyn napísal. Správu priniesli tlačové agentúry DPA a Reuters. 4.08.2008 TASR Sony rozširuje výrobné priestory v nitrianskom priemyselnom parku - Spoločnosť Sony Slovakia pripravuje rozšírenie svojho výrobného závodu v priemyselnom parku Nitra - Sever. V novembri tohto roka plánuje začať s výstavbou nového závodu, v ktorom bude subdodávateľ Sony zabezpečovať montáž predných a zadných dielov. Tie sa v rámci súčasnej výroby LCD televízorov dovážali zo vzdialeného závodu. Začiatok prevádzky je naplánovaný na august budúceho roka. Podľa štúdie predloženej na posudzovanie vplyvov na životné prostredie by mali náklady na výstavbu dosiahnuť zhruba 7,25 miliardy Sk (240,656 milióna eur). Plánovaná výroba si vyžiada vytvorenie 2670 pracovných miest. Sony Slovakia buduje v nitrianskom priemyselnom parku výrobno-montážny závod, ktorého prvá etapa je ukončená. V areáli firmy je rezervná plocha, určená na rozširovanie závodu v druhej etape. Na nej by mala vyrásť nová hala s výrobnou plochou 32.500 metrov štvorcových, ktorá bude prepojená s už existujúcou. Koncern Sony začal pôvodne vyrábať LCD televízory Bravia v apríli 2006 v Trnave. Produkčnú kapacitu však nebolo možné z priestorových dôvodov zvyšovať, preto koncern premiestnil výrobu do Nitry. Prvé televízory začal vyrábať v nitrianskom priemyselnom parku v auguste 2007. Vo fiškálnom roku 2007 predstavovala celková výrobná kapacita obidvoch závodov v Nitre aj v Trnave 2 milióny kusov LCD televízorov. Podľa zástupcov Sony Corporation by sa mala výroba do konca tohto roka zdvojnásobiť na 4 milióny kusov ročne. Podľa predloženej štúdie plánuje Sony vybudovať v Nitre výrobno-montážny závod s plánovanou kapacitou až 5 miliónov LCD televízorov. TASR 31.07.2008 Trnavský PSA zvýšil produkciu o viac ako desatinu - Bratislava 31. júla (ČTK) - Trnavský závod francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën v prvom polroku vyrobil 105.230 vozidiel modelu Peugeot 207. To je o 12 percent viac ako v rovnakom období vlani. ČTK o tom dnes informovala spoločnosť. Z výrobných pásov fabriky na západnom Slovensku by malo za celý rok zísť takmer 200.000 vozidiel. V prvom štvrťroku 2009 začne závod so sériovou produkciou nového modelu Citroën C3 Picasso. "Na linkách v Trnave už vidieť okrem vyrábaného vozidla Peugeot 207 aj koncernovú novinku Citroën C3 Picasso," napísala spoločnosť v tlačovej správe. V dvojsmennej prevádzke automobilky, ktorá produkciu na Slovensku spustila pred dvoma rokmi, sa denne vyrobí zhruba 850 vozidiel. V rámci predsériovej výroby v súčasnosti každý deň opustí výrobné zariadenia najviac päť kusov nového modelu. Koncern PSA, ktorý je jedným z trojice svetových výrobcov áut v krajine, v minulom roku na Slovensku vyrobil takmer 180.000 áut. V závode zamestnáva asi 3300 ľudí. Do jeho vybudovania investovala firma 700 miliónov eur, do spustenia sériovej výroby C3 Picasso vloží okolo 100 miliónov eur. Ďalší z trojice slovenských automobilových závodov, fabrika kórejskej spoločnosti KIA Motors pri Žiline, od januára do konca júna zvýšil produkciu medziročne asi o dve tretiny na 108.000 áut. Za celý tento rok by malo brány závodu na severe Slovenska opustiť asi 220.000 vozidiel. V krajine ešte pôsobí nemecká automobilka Volkswagen, ktorá vyrába vozidlá v Bratislave. Všetky tri prevádzky plánujú tento rok zvýšiť produkciu zhruba o pätinu na asi 675.000 vozidiel. Trojica automobilových závodov je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky. Viedeň a Bratislava chcú spoločne EÚ úrad - Bratislava a Viedeň sa spoločne uchádzajú o zriadenie sídla pre plánovaný Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT). Počas dnešného stretnutia spolkového kancelára Alfreda Gusenbauera so slovenským premiérom Róbertom Ficom bola podpísaná príslušná dohoda. Aj Budapešť a Wroclaw (Poľsko) sa uchádzali o miesto administratívneho sídla. Okolie hlavných miest-dvojičiek tzv. “Twin-cities” predstavuje zónu “hospodárskeho boomu”, povedal rakúsky kancelár, v ktorej sotva rozoznať štátne hranice krajín. Ak by plány vyšli, majú 2 oddelenia EIT sídliť v tzv. technickej bráne na dunajskej nížine pri Austria Center a dve majú byť v Bratislave. EIT nemá byť vybavený pre výskum, ale má byť rozvinutý ako decentralizovaná sieť tvorená z univerzít, inštitútov a podnikov. 1. apríla 2008 Aj zamestnaný penzista platí odvody - Ak dôchodca zostane aj napriek penzii zamestnaný, zo svojej mzdy na rozdiel od ostatných pracovníkov neprispieva ani na invalidné a ani na poistenie v nezamestnanosti. Ak pracuje na dohodu, okrem dane z príjmu neplatí nič. BRATISLAVA. Dôchodcovia majú na trhu práce obmedzené možnosti. Vo výhode sú tí, ktorým zamestnávateľ ponúkol, aby uňho naďalej pracovali, takže nemusia opustiť svoje doterajšie zamestnanie. V niektorých odvetviach to je dokonca nevyhnutné. Napríklad mladí všeobecní lekári predstavujú taký nedostatkový personál, že v niektorých regiónoch Slovenska, najmä na vidieku, ordinujú aj sedemdesiatnici. Z hľadiska odvodov má dôchodca istú výnimku. Keďže je v prípade straty zamestnania zabezpečený dôchodkom, na rozdiel od kolegov, ktorí penziu nepoberajú, neprispieva na poistenie v nezamestnanosti. A ten, komu priznali starobný alebo predčasný dôchodok, už nemusí prispievať ani na invalidné poistenie. Dôchodca ako každý iný zamestnanec odvádza poistné na nemocenské (1,4 percenta z hrubej mzdy), starobné poistenie a zdravotné poistenie (každé štyri percentá). Dohody môžete kombinovať Ostatným dôchodcom Zákonník práce umožňuje pracovať na niektorú z dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti. Zákon nevylučuje ich vzájomnú kombináciu, takže dohody možno kombinovať. „V Bratislave nie je problém, poznám takých dôchodcov, ktorí pracujú na dohodu u dvoch zamestnávateľov,“ hovorí sedemdesiatročný Ján, ktorý si popri dôchodku privyrába ako pracovník strážnej služby hneď na dvoch miestach – raz na dohodu na 200 hodín ročne a raz len na pár hodín „ako brigádu“. Práca na dohodu môže vyhovovať možnostiam dôchodcu, no na rozdiel od zamestnania nezakladá nárok na dôchodok ani na jeho zvýšenie. Z odmeny za takúto prácu sa totiž neodvádza poistné do dôchodkového systému. A ten, kto na dôchodky neprispieva, nemôže si nič z neho nárokovať. Jediným odvodom, ktorý platí dôchodca z práce na dohodu, je devätnásťpercentná daň z príjmu. Práca na dohodu má oproti zamestnaniu ešte jednu nevýhodu. Človek, ktorý ju vykonáva, nie je zamestnancom, takže ani nemá práva, ktoré zákonník zamestnancovi priznáva. Aj jemu však „zamestnávateľ“ prispieva na úrazové a garančné poistenie. Prvé zamestnancovi slúži v prípade určitých následkov pracovného úrazu, druhé v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Vianočný príspevok dostanete, aj keď robíte Zákon v podstate nerobí rozdiel medzi poberateľmi dôchodkových dávok. Starobný, predčasný alebo úplne invalidný dôchodca môže pracovať a zarábať podľa svojich možností. Ak nemá dôchodok vyšší, ako šesťdesiat percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, dokonca mu v decembri vyplatia vianočný príspevok. Od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 platilo, že dôchodca, ktorý je zamestnaný alebo do systému prispieva ako živnostník, si nemusí platiť poistné na nemocenské poistenie. Od januára 2008 už aj on musí. Seniori prácu aktívne vyhľadávajú dokonca aj cez internet. Podľa Lucie Burianovej zo spoločnosti Profesia v súčasnosti na internetovom portáli evidujú jedno percento životopisov od uchádzačov o prácu starších ako 55 rokov. Seniori sa podľa nej zaujímajú o kvalifikované, ako aj o pomocné práce. Odvodyv skratke V pracovnom pomere l Zamestnanec platí poistné na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti, ako aj zdravotné poistenie. Keďže dôchodca je zabezpečený dôchodkom, na rozdiel od iných na poistenie v nezamestnanosti neprispieva. Táto výnimka sa vzťahuje na človeka, ktorému priznali starobný alebo predčasný dôchodok, alebo mu preto, že má o viac ako 70 percent nižšiu schopnosť pracovať, priznali invalidný dôchodok. Starobný a predčasný dôchodca navyše nemusí platiť ani na invalidné poistenie (súčasť sociálneho poistenia). Na dohodu Kto pracuje na základe niektorej z dohôd, nie je zamestnancom, takže neplatí na sociálne ani zdravotné poistenie. Iba ten, pre koho pracuje, platí na úrazové a garančné poistenie. Na živnosť Kto za predchádzajúci rok dosiahol zisk viac ako 97 200 korún, musí od 1. júla 2008 prispievať na nemocenské a dôchodkové poistenie. Živnostník platí aj zdravotné poistenie. 30. 4. 2008 | Jozef Čavojec SME Podmienky pre euro sú splnené - Slovensko splnilo aj poslednú podmienku na prijatie eura. Podľa informácií Štatistického úradu bol schodok verejných financií v minulom roku 2,2 percenta hrubého domáceho produktu. 20.04.2008 Hnúšta získala 73 mil. Sk na kúpu jednej z hál hnedej zóny - Ďalších 73 miliónov Sk (2,26 milióna eur) na odkúpenie časti areálu hnedej priemyselnej zóny v Hnúšti získala v týchto dňoch tamojšia samospráva. Peniaze dostane z balíka dosiaľ neprerozdelených eurofinancií z prvého programového obdobia 2004-2006. Mesto už na prelome rokov 2007 a 2008 získalo na kúpu a obnovu najväčšej haly v parku štátnu podporu 80 miliónov Sk (2,47 milióna eur). "Projekt na odkúpenie haly sme podali pred niekoľkými rokmi. Vtedy sme ale neboli úspešní," uviedol pre TASR primátor mesta Michal Bagačka. Financie nakoniec získali po opakovanej výzve, ktorá mala rozdeliť nevyčerpané eurofondy. "Peniaze pôjdu na kúpu o rekonštrukciu jednej menšej haly," povedal Bagačka. Mala by v nej vyrábať spoločnosť RW T-Gum, ktorá je už v areáli etablovaná niekoľko rokov. Podľa primátora by sa ale mala už v najbližšom období začať obnova najväčšej haly. Objekt by sa mal stavebne prispôsobiť investorským spoločnostiam Yura Slovakia (bývalý Sewon), ktorá tam má vyrábať zväzky pre automobilku Hyundai v českých Nošoviciach, a výrobcovi elastonerových ložísk pre diaľničné mosty T-Gum. Memorandum o porozumení majú podpísané aj s ďalšími dvoma firmami z oblasti drevospracujúceho priemyslu a gumárenstva. Yura v jednej z hál priemyselnej zóny zamestnáva dnes už asi 450 ľudí, T-Gum približne 200 a RW T-Gum ďalších 80. Okresu Rimavská Sobota patrí dlhodobo čelné miesto v nezamestnanosti. Jej miera stále presahuje 25 %. Bez práce je tam v súčasnosti približne 10.000 ľudí. TASR 14.04.2008 Do 5 rokov by mal byť priemyselný park Diakovce zaplnený investormi - Obec Diakovce v okrese Šaľa získa 55 miliónov Sk (1,7 milióna eur) zo štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) a štátneho rozpočtu na výstavbu infraštruktúry v pripravovanom priemyselnom parku. Zmluvu o poskytnutí dotácie podpísali generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Peter Hajaš a starosta Diakoviec Ján Bukovský. Celkové náklady na výstavbu infraštruktúry dosiahnu 58 miliónov Sk (1,796 milióna eur). "Obec prispeje z vlastných zdrojov troma miliónmi," uviedol Bukovský. Výstavba inžinierskych sietí sa začne tento mesiac, ukončenie je naplánované na september tohto roka. Výstavbu priemyselného parku zabezpečí spoločnosť s r. o. Yuko, ktorá sa stala víťazom výberového konania. Zhruba 8-hektárový pozemok budúceho priemyselného parku je majetkovo vysporiadaný, jediným vlastníkom pozemkov je obec. Podľa Bukovského podpísali zástupcovia Diakoviec zmluvu o budúcej zmluve zatiaľ s 5 investormi, ktorí majú záujem podnikať v oblasti stavebníctva a dopravy. "Budeme hľadať aj ďalších investorov, pretože v súčasnosti je plocha priemyselného areálu obsadená na 30 až 40 percent," konštatoval starosta. Predpokladá, že záujem o investovanie prejavia zahraniční i domáci investori. Park by mal byť kompletne ukončený a obsadený investormi najneskôr do 5 rokov od začiatku jeho výstavby. Doteraz zazmluvnení investori by mali vytvoriť 160 pracovných miest, po získaní nových investorov by sa mal počet novovytvorených pracovných miest zdvojnásobiť. V obci s 2200 obyvateľmi je v súčasnosti približne 15-% nezamestnanosť. TASR 14.04.2008 V Košiciach otvorili inkubátor prenosu výskumu do praxe a centrum excelencie I+POLI - Budovanie centra excelencie pokročilých technológií v energetike, letectve, baníctve a hutníctve je cieľom záujmového združenia I+POLI, ktoré v pondelok začalo svoju činnosť v Košiciach na pôde Technickej univerzity (TU). Ako združenie právnických osôb je I+POLI otvorené a zatiaľ svoj potenciál v ňom spojila TU, bratislavský Slovenský inštitút technológií a košické spoločnosti Global Minerals Slovakia (dcérska spoločnosť kanadskej Global Minerals Ltd) a Pideco CGF. Združenie, prvé svojho druhu na Slovensku, chce podľa jeho riaditeľa Michala Cehlára hrať aktívnu úlohu v prepájaní biznisu, inovatívnej komunity a akademickej obce na Slovensku aj v európskom priestore a napomôcť tým k zvýšeniu konkurencieschopnosti a postavenia Slovenskej republiky. "Etablovať bude vzťahy s poprednými výskumnými inštitúciami v Európe a vo svete, zaoberajúcich sa témami úzko spätých s činnosťou zakladateľov a tým prispievať k splneniu cieľov Lisabonskej stratégie a posilneniu slovenského výskumného potenciálu", uviedol pre TASR Cehlár. Spresnil, že pôjde o istý druh inkubátora na prenos aplikovaného výskumu a vývoja konkrétnym odberateľom. Zástupcovia zakladajúcich subjektov I+POLI predstavili pri inaugurácii centra prvé konkrétne projekty. Ide napríklad o využitie zvyškov uhoľných slojov splyňovaním zostatkového uhlia priamo v sloji, či nový spôsob realizovania vertikálnych a horizontálnych podzemných diel pomocou metódy medzikružného tlakového termického penetrátora (MTTP), čo je vŕtanie so súbežným využitím vysokých teplôt a vysokého tlaku, či riešenia starých environmentálnych záťaží z banskej činnosti. "Využiteľnosť zásob slovenského uhlia sa pohybuje v priemerne okolo 20 %. Z toho vyplýva, že zvyšných 80 % sa nedá z ekonomických alebo iných dôvodov vyťažiť. Je preto dôležité nájsť alternatívu ako tieto viazané zásoby ekonomicky zhodnotiť. My máme na to recept, ktorý chceme aplikovať v rámci Slovenska", uviedol konateľ Global Minerals Slovakia Anton Grinč. K projektu MTTP, ktorý je slovenským patentom poznamenal, že by sa mohol využiť pri razení tunelov, či pri definitívnom uskladňovaní odpadu z atómových elektrární. Ako komunikačná platforma združenia I+POLI bude pôsobiť internentový portál www.ipoli.eu. Podľa jeho garanta Michala Géciho má byť zdrojom informácií, týkajúcich sa inovácií, výskumu, vedy a techniky na Slovensku s dôrazom na východoslovenský región. Okrem zdroja informácií o financovaní vedy, výskumu a technológií, má ambíciu stať sa aj technologickou burzou ponuky a dopytu projektov. Založenie združenia I+POLI ocenili na jeho inaugurácii aj zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. TASR 14.04.2008 Irackí podnikatelia chcú prehĺbiť spoluprácu so slovenskými - Zástupcovia irackej spoločnosti Al Sharq al Awsit navštívia koncom apríla Slovensko. Zámerom ich pracovnej návštevy je prehĺbenie spolupráce so slovenskými výrobcami a exportérmi, ktorí majú záujem etablovať sa na irackom trhu. Iracká spoločnosť podniká v oblasti petrochémie, elektroniky a elektrických systémov a je dodávateľom potravinových článkov pre iracké ministerstvo obchodu. V rámci medzinárodného projektu Obnova Iraku majú možnosť aj slovenské firmy participovať na realizácii projektov obnovy a rekonštrukcie vojnou zničenej infraštruktúry Iraku. Ako ďalej informuje Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), na pozvanie ktorej podnikatelia prídu, návšteva je koordinovaná aj Zastupiteľským úradom (ZÚ) Irackej republiky v SR. Agentúra pripravila v rámci medzinárodného projektu aj vlastný projekt s pracovným názvom Voda pre Irak, cieľom ktorého je výstavba jednotiek výroby pitnej vody ako aj spracovanie odpadovej vody na zavlažovacie práce a rekultiváciu pôdy. TASR 14.04.2008 SARIO: Objem zahraničných investícií za 1. štvrťrok presiahol 100 mil. EUR - Za 1. štvrťrok 2008 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) asistovala pri zrealizovaní 9 investičných projektov, čím zabezpečila prílev priamych zahraničných investícií (PZI) v nasledujúcom období v celkovej plánovanej výške 103 miliónov eur (3,3 miliardy Sk). Tieto investície vytvoria 1455 nových pracovných miest s plánovanou expanziou na 1500 miest. Ako ďalej TASR informovala hovorkyňa SARIO Jana Murínová, pokiaľ ide o umiestnenie investícií do jednotlivých krajov, najviac projektov, štyri, sa zrealizovalo v Žilinskom kraji. Nasleduje Nitriansky kraj s dvomi projektmi a Bratislavský, Trenčiansky a Banskobystrický kraj po jednom projekte. Podľa typov priemyslu boli v strojárskom priemysle zrealizované dva projekty, v elektrotechnickom jeden, v automobilovom dva, v stavebnom, v drevospracujúcom, kovovýrobe a v centrách zdieľaných služieb po jednom projekte. "SARIO vypracovala kvalifikované odpovede na 157 dopytov potenciálnych zahraničných investorov v telefonickej, emailovej, či faxovej podobe, z ktorých sa vygenerovalo presne 42 nových zaregistrovaných investičných projektov. Za prvé tri mesiace roka agentúra zaregistrovala do svojej databázy priemyselných nehnuteľností 61 nových nehnuteľností. Celkový počet nehnuteľností v databáze je 679 pozemkov, výrobných hál, priemyselných parkov a kancelárií," uviedla Murínová. Agentúre sa od januára podarilo zrealizovať 22 podnikateľských misií, napríklad misiu podnikateľov z Talianska, Česka, Slovinska, Kazachstanu, Chorvátska, Libanonu, Francúzska, Srbska. V 1. kvartáli 2008 agentúra tiež podpísala jednu zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo Štrukturálnych fondov EÚ na podporu výstavby a rekonštrukcie priemyselnej infraštruktúry, a to s mestom Vranov nad Topľou. TASR Apríl 2008 Skupina J&T kúpila bratislavský Slovan - Bratislava 31. marca (ČTK) - Finančná skupina J&T kúpila väčšinový podiel v slovenskom futbalovom klube ŠK Slovan Bratislava. Napísal to dnes denník Plus jeden deň. Obe strany potvrdili prebiehajúce rokovania, transakcia však podľa nich zatiaľ nie je uzatvorená. J&T od roku 2004 vlastní popredný tím českého futbalu, pražskú Spartu. Kúpou "belasých", ktorí sa v súčasnosti držia v strede tabuľky najvyššej súťaže, by skupina rozšírila svoju zbierku o slovenskú legendu. Podľa denníka prevzala spoločnosť blízka J&T väčšinový podiel v Slovane ešte vlani v novembri. V predstavenstve akciovej spoločnosti odvtedy sedia aj dve zamestnankyne J&T. Finančná skupina však tvrdila, že je to štandardný postup v prípravnej fáze rokovaní. Futbalový Slovan, ktorý v posledných rokoch môže už len spomínať na slávne časy, prevzal v roku 2005 podnikateľ a bývalý slovenský minister hospodárstva Ľudovít Černák. Viceprezident klubu Ľudovít Černák mladší denníku potvrdil, že vedenie rokuje s J&T ako s jediným strategickým akcionárom. Bratislavský Slovan v roku 1969 triumfoval v európskom Pohári víťazov pohárov, po nedávnom návrate z druhej ligy do najvyššej súťaže zakotvil v uplynulej sezóne na bronzovej priečke. Ligový primát však klub naposledy získal ešte v roku 1999. Skupina J&T investuje okrem iného do realitného developerstva, privátneho bankovníctva a českých a slovenských priemyselných podnikov. Aktívna je tiež v oblasti zdravotníctva, potravinárskeho priemyslu a médiách. Angažuje sa pri plánovanej výstavbe nového slovenského národného futbalového štadióna. Trnavský samosprávny kraj a Galanta založia elektrotechnický klaster - V záujme vytvorenia podmienok trvalo udržateľného rastu hospodárstva pri implementácii výsledkov výskumu a vývoja do priemyselnej praxe sa Trnavský samosprávny kraj (TTSK) a mesto Galanta rozhodli pre vytvorenie Združenia Elektrotechnický klaster - západné Slovensko. Memorandum o jeho založení so zameraním na elektrotechnický priemysel v Galante podpísal 19. marca v Trnave predseda TTSK Tibor Mikuš a primátor Galanty Alexander Mézeš. Dôvodom spoločnej iniciatívy krajskej a miestnej samosprávy je položenie základov účinného využívania výsledkov výskumu a vývoja, energetických zdrojov a infraštruktúry regiónu s cieľom vyššej špecializácie výroby, znižovania nákladov a zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov na území TTSK. Nemalou úlohou združenia, v ktorom má TTSK 66-% a Galanta 34-% podiel, bude zodpovednosť za vzdelanostnú prípravu mladej generácie a prispôsobenie zamerania stredného školstva v regióne potrebám elektrotechnického priemyslu. "Náš budúci klaster naznačuje, aj vzhľadom na prítomnosť spoločnosti Samsung, že je záujem o zvýšenie počtu študentov elektrotechnického zamerania," povedal Mikuš. Dodal, že Samsung by sa mohol inšpirovať spoločnosťou PSA Peugeot Citroën, ktorá po vstupe do Trnavy vstúpila aj do procesu vzdelávania. "Mal by sa tak dosiahnuť synergický efekt," uviedol predseda TTSK. TASR FAB Slovakia presťahovala výrobu z Novej Bane do Zlatých Moraviec - FAB Slovakia, s. r. o., otvorila novú výrobnú prevádzku v areáli bývalého Calexu v Zlatých Moravciach. Firma sa do Zlatých Moraviec presťahovala z Novej Bane, kde zamestnávala 94 pracovníkov. "Spoločnosť podľa mojich informácií ponúkla zamestnancom možnosť pracovať v novom závode v Zlatých Moravciach. Ponuku využilo zhruba 15 ľudí," uviedla primátorka Novej Bane Anna Miháliková. Podľa jej slov by prepustenie asi 80 ľudí nemalo výraznejšie ovplyvniť mieru nezamestnanosti v regióne. Tá dosahovala začiatkom tohto roka 11,71 %, čo znamená medziročný pokles o 1 %. Podľa primátorky môžu bývalí zamestnanci FAB nájsť pracovné uplatnenie v závode na výrobu lisovaných hliníkových profilov Cortizo Slovakia, ktorý hľadá v Novej Bani pracovníkov. Hlavným dôvodom presunutia výroby z Novej Bane do Zlatých Moraviec bol záujem firmy rozširovať výrobu a výrobné priestory. "V areáli, v ktorom firma pôsobila v Novej Bani, nebola možnosť rozšírenia výrobných priestorov," konštatovala Miháliková. Vedenie FAB Slovakia v Zlatých Moravciach avizovalo získanie nových zahraničných projektov. Do konca tohto roka plánuje firma vytvoriť zhruba 140 až 160 pracovných miest. FAB, s. r. o., vznikla v roku 1911. Pôvodným výrobným programom firmy bola výroba stavebných a nábytkových zámkov, neskôr i zámkov pre automobilový priemysel. V roku 1997 sa firma stala členom celosvetového koncernu ASSA ABLOY so sídlom vo Švédsku. V súčasnosti jej patrí vedúce postavenie na českom i slovenskom trhu zameranom na ochranu majetku. TASR Počiatek chce ľudí s nízkym platom povzbudiť k práci - Ľudí s nízkym zárobkom sa chystá rezort financií motivovať k práci cez nový daňový bonus. K výplate by od štátu dostávali príspevok pravdepodobne v sume niekoľko sto korún. Koľkých ľudí by sa pripravované opatrenie malo dotknúť a v akej konkrétnej sume bonus dostanú, však ministerstvo zatiaľ nedoriešilo. „Pracujeme na návrhu, ktorý by sa mal týkať ľudí s najnižšími príjmami. Zatiaľ ho bližšie komentovať nechceme," uviedol Miroslav Šmál, hovorca rezortu financií. Nastavenie systému ministerstvo ešte nemá dotiahnuté. Odvíjať sa bude predovšetkým od toho, aký výpadok si štát v daňových príjmoch bude môcť dovoliť. Zavedenie daňového bonusu namiesto nezdaniteľného minima - teda sumy, z ktorej občan štátu neplatí daň - patrilo medzi ciele ministerstva financií ešte za vedenia Ivana Mikloša. Zmenu pripravovalo v priebehu roka 2006, do volieb ju však nestihlo presadiť. „Malo by to zvýšiť motiváciu hľadať si prácu a zvýšiť čisté príjmy najmä nízkopríjmových skupín," uviedol ešte v roku 2006 vtedajší šéf rezortu financií Mikloš. Vďaka zvýšeniu nízkeho zárobku o bonus by sa ľuďom viac oplatilo pracovať, ako poberať podporu v nezamestnanosti. Autor: (ham) Pravda 7.03.2008 Odvody sa zvýšia aj o tisícku - Na takmer sedemtisíc korún mesačne sa od júla vyšplhajú odvody do Sociálnej poisťovne pre mimoriadne dobre zarábajúcich občanov. Na dôchodkovom poistení zaplatia mesačne viac o štyristo korún, na poistení v nezamestnanosti o päťdesiat viac a na nemocenskom ďalších tridsať korún navyše. Môže za to zvýšenie priemernej mzdy v minulom roku z 18 761 na 20 146 Sk. Na ňu sú totiž naviazané najvyššie vymeriavacie základy pre sociálne odvody. Nárast, aj keď len symbolický, čaká všetkých, čo zarábajú aspoň 28 143 Sk mesačne. Zvýšenie pocítia najmä niektorí živnostníci - mesačne zaplatia viac o 1 400 korún. Spomedzi zamestnancov sa vyššie odvody dotknú hlavne tých, ktorým mesačná mzda začína na 80 585 Sk. Pre nich sa jednoznačne oplatí vstúpiť do druhého piliera, keďže jedine vtedy sa im vysoké odvody odrazia na ich penzii. Lebo podľa zákona sa síce najvyššie odvody vypočítavajú zo štvornásobku priemernej mzdy, ale dôchodok zo Sociálnej poisťovne len najviac z jej trojnásobku. "Teda poistenec s vysokými príjmami, ktorý bude každý mesiac platiť odvody zo základu 80 584 Sk, bude mať dôchodok z prvého piliera vypočítaný, akoby odvody platil len zo základu približne 65 000 Sk," potvrdil aj odborník na dane a odvody Jozef Mihál. Ak si však takýto poistenec šetrí na penziu aj v druhom pilieri, vyššie odvody sa mu na jeho dôchodkovom účte objavia. Podľa neho sa do druhého piliera oplatí občanovi s takýmto vysokým príjmom vstúpiť aj vtedy, keď je starší. "Aj keby sporiteľovi samotnému nevznikol nárok na dôchodok z druhého piliera z dôvodu krátkej doby sporenia, je rozdiel mať deväť percent zo mzdy na svojom dôchodkovom účte - a zanechať zaujímavú sumu svojej rodine - alebo nechať deväť percent Sociálnej poisťovni s tým, že sa to na jeho vlastnom dôchodku prejaví len čiastočne," uzatvára Mihál. V tomto roku to už bude druhý raz, čo nadpriemerne zarábajúci zaplatia na dôchodkovom poistení vyššie odvody. V januári priniesla novela zákona o sociálnom poistení zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu z troj- na štvornásobok priemernej mzdy. V júli sa do odvodov premietne už tradične aj vyššia priemerná mzda. Slávka Sélešová, PRAVDA 8.03.2008 Náš výskum je podvyživený - Podpora výskumu a vývoja je nevyhnutným základom rozvoja každej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti. Platí čím vyššia finančná podpora, tým vyspelejšia ekonomika. Lisabonská stratégia jednoznačne potvrdila, že ak chce EÚ vyrovnať ekonomické zaostávanie za USA a Japonskom, musí zvýšiť podporu výskumu a vývoja. Prijala preto cieľ zvýšiť investície do výskumu a vývoja do roku 2010 na tri percentá HDP, z toho dve tretiny by mali tvoriť súkromné zdroje. Viaceré vyspelé štáty únie tento cieľ už spĺňajú, resp. prekračujú, ostatné krajiny tento podiel postupne zvyšujú. Na Slovensku je však situácia iná. Ideme opačným smerom Slovensko ako jediná krajina EÚ ide vo financovaní výskumu a vývoja úplne opačným smerom. Od roku 1995 sa každoročne znižuje podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP, ktorý v roku 2006 bol len 0,49 percenta. Je to zníženie takmer o polovicu. Na porovnanie, Česko v uvedenom období, naopak, tento podiel o viac ako polovicu zvýšilo. V tomto ukazovateli sme prakticky na chvoste Európskej únie. Nižší podiel má už len Bulharsko a Rumunsko. Voči vyspelým krajinám zaostávame vo financovaní výskumu a vývoja približne 4-krát a voči Švédsku je to takmer 8-krát. Slabá podpora, slabé výstupy Ak si uvedomíme, že výkonnostne Slovensko dosahuje 64 percent HDP na obyvateľa oproti priemeru EÚ, priepasť v peňažnom vyjadrení je ešte hlbšia. Okrem veľmi nízkeho inovačného rastu a inovačnej výkonnosti, Slovensko nie je ani licenčne konkurencieschopné. Licencie najmä nakupujeme, a preto boli v roku 2006 licenčné príjmy až 64-krát nižšie ako licenčné poplatky. Podobná situácia je aj v oblasti duševného vlastníctva meraného ukazovateľom počtu patentových žiadostí na milión obyvateľov. V rámci EÚ nám dlhodobo patria posledné priečky. Na roky 2008 až 2010 má Slovensko na realizáciu opatrení inovačnej politiky k dispozícii 10,6 miliardy korún, z toho 1,4 miliardy korún zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie s EÚ. Z celkovej sumy však až 4,1 miliardy korún, čo je 39 percent, je navrhnutých na dobudovanie podpornej inovačnej štruktúry, teda nie priamo na reálny výskum a vývoj. Pritom existujúce výskumno-vývojové kapacity sú kapitálovo slabo vybavené a zo zdrojov štátu určených na výskum a vývoj je na ich kapitálové vybavenie vynakladaných iba deväť percent nákladov. Schémy de minimis Z fondov EÚ sa predpokladá zvýšiť inovačnú aktivitu aj prostredníctvom schém de minimis, ktoré sú určené pre malých a stredných podnikateľov. Ide o schémy, kde podpora pre podnikateľa nesmie podľa európskej legislatívy v priebehu troch fiškálnych rokov presiahnuť dvestotisíc eur. Do konca roku 2006 bola táto suma stanovená nariadením komisie len do maximálnej výšky stotisíc eur. Ukázalo sa však, že bola príliš malá na to, aby mohla byť využitá na inovačné procesy. Potvrdzujú to aj výsledky implementácie grantových schém predvstupovej pomoci. Schémy de minimis malí a strední podnikatelia využili výlučne na nákup novej techniky, prípadne technológie, ale prípady riešenia inovácií boli ojedinelé. Využívanie fondov EÚ formou schém de minimis je vhodné a malými a strednými podnikateľmi veľmi žiadané. Zvýšenie stropu pomoci na dvestotisíc eur podstatne zlepšuje situáciu, ale rozhodne schémy de minimis nie sú nástrojom, ktorý by podvyživenosť slovenského výskumu a vývoja vyriešil. Úloha veľkých firiem Potvrdzujú to aj štatistiky. Inovácie sú finančne čoraz nákladnejšie, a preto viac ako 50 percent z nich sa realizuje vo veľkých podnikoch a 34 percent v stredných podnikoch. Horšie je, že zo štruktúry výdavkov určených na výskum a vývoj predstavujú výdavky na vlastný vnútorný výskum a vývoj približne len deväť percent, ale nákupy strojov a zariadení a know-how zo zahraničia až 90 percent. Navyše zahraničný kapitál, ktorý je etablovaný na Slovensku, zabezpečuje výskum a vývoj zväčša v materských krajinách. Odpútať sa z nelichotivých pozícií v rámci krajín EÚ vyžaduje viaceré zmeny. Predovšetkým je potrebné otočiť trend z poklesu podpory výskumu a vývoja na jej postupne zvyšovanie. Druhým vážnym problémom bude absorpčná schopnosť využitia zvýšených finančných zdrojov. Tie by sa pri naplnení cieľa Lisabonskej stratégie mali zvýšiť z 0,49 percenta podielu na HDP až na tri percentá v roku 2010. Dlhodobý pokles podpory výskumu a vývoja mal za následok podstatné zúženie kapacít tak vecného, ako aj ľudského potenciálu. Preto skokové zvýšenie finančných zdrojov v takom krátkom čase, vplyvom využitia fondov EÚ, bude klásť vysoké nároky na ich efektívne využitie. Problémom je aj tendencia, že vysoký podiel zdrojov ide na budovanie podporného prostredia a na samotné výskumné a vývojové pracoviská, ktorých výstupom sú konkrétne inovácie, zostáva čoraz menší podiel. Cestu peňazí, určených na podporu výskumu a vývoja, je potrebné k výskumníkovi maximálne skrátiť. Autor(i): Ludevit Šimun Hnonline.sk 8.2.2008 Slovenskí mliekari sú nespokojní, ich mlieko vykupujú Poliaci - Bratislava 4. januára (TASR) - V súčasnosti sa pozornosť Slovákov obracia k cene mlieka, keďže v maloobchodných prevádzkach vrátane obchodných reťazcov sa ceny mlieka zvýšili. Mnohí tento vývoj spájajú s poľnohospodármi. Navyše, napr. poľské spracovateľské firmy úspešne vykupujú slovenské mlieko a v odborných kruhoch je zhoda, že Slovensku chýba pre túto komoditu spoločné odbytové družstvo, aké dávno funguje v Česku. Uviedla to pre TASR zástupkyňa riaditeľa Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) SR Adriana Verešpejová dnes na tlačovej konferencii venovanej aktuálnym otázkam agrosektora. Podiel poľnohospodára na celkovej cene potravinárskych produktov sa podľa jej slov pohybuje od 20 do 50 % v závislosti od produktu, u mlieka je to ešte viac. Napriek tomu je na Slovensku nákupná cena mlieka pre prvovýrobcu asi 11 Sk za liter, kým v okolitých štátoch je to 13 Sk/l, teda cenová disproporcia mlieka je evidentná. "Jednou z príčin je, že stavy hospodárskych zvierat sa za ostatné roky znížili a je možnosť zvyšovania nákupnej ceny, ale vzhľadom na cenu a rentabilitu to nebolo možné. Ministerstvo pôdohospodárstva teraz zvýšilo podporu pre živočíšnu výrobu cez veľké dobytčie jednotky. Veríme preto, že stavy zvierat a živočíšna výroba sa trošku posilnia, čo sa premietne do cenovej politiky," avizovala Verešpejová. Ide o to, zdôraznila, aby sa zaistila bezpečnosť, spotreba a zdravá výživa obyvateľov SR, čo zastrešuje MP. Pripomenula, že ázijské firmy tiež vykupujú mlieko na zahraničných trhoch. V Ázii sa ukázal vyšší dopyt po živočíšnych bielkovinách a zvyšuje sa spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ľudia tam sledujú nutričnú hodnotu potravín a vzhľadom na kúpyschopnosť obyvateľov si zdravé potraviny aj kupujú. Na margo toho uviedla: "Mliekari - producenti na Slovensku vyrábajú jeden kilogram syra za predajnú cenu 140 až 150 Sk, ale v obchodoch tento výrobok spotrebiteľ kupuje za 250 až 400 Sk. Tak si dajte odpoveď, kde sa hýbu ceny." Aby sa dalo slovenské mlieko predávať v zahraniční, musí existovať spoločná odbytová organizácia, aká je v Česku, podotkol predseda ZPDaOS SR Milan Mišánik. Na Slovensku sa spracováva 1 miliarda litrov mlieka ročne, podľa kvóty stanovenej EÚ. Jeho odbyt má v rukách štyri až päť odbytových združení, čo pokrýva do 15 % trhu a nemôžu ovplyvniť cenu mlieka, chýba dohoda o spoločnom odbytovom združení, zopakoval. Fed nečakane znížil základnú sadzbu na 3,5 % - Americká centrálna banka, Fed, v utorok znížila svoju základnú úrokovú sadzbu zo 4,25 na 3,5 %. Po tejto správe dolár prudko klesol voči euru. Agentúry uvádzajú, že rozhodnutie Fedu je úplne nečakané. Kurz eura voči USD vzrástol o 0,8 % a pomer euro - dolár bol 1 EUR ku 1,4560 USD. Fed tiež oznámil, že znížil sadzbu aj pre medzibankové úvery, overnajty, zo 4,25 % na 3,50 %. Americký minister financií Henry Paulson v utorok uviedol, že americká ekonomika zostáva odolnou a že má zdravé základy z dlhodobého hľadiska, ale "materiálne" v posledných týždňoch oslabla a potrebuje krátkodobé stimuly. Minister ďalej poukázal na to, že miera nezamestnanosti zostáva nízkou a vytváranie pracovných miest pokračuje, hoci na miernejšej úrovni. Povedal, že aj štruktúra americkej ekonomiky je zdravá. Avšak nečakané zníženie úrokových sadzieb bolo najdramatickejším signálom, že má obavy z potenciálnej recesie americkej ekonomiky. Takéto prudké zníženie sadzieb je najväčšie v moderných dejinách centrálneho bankovníctva. Informovali o tom agentúry Reuters a AP. Cieľom ČSOB je do roku 2010 získať minimálne 10-% podiel na trhu - Od začiatku tohto roka začala na Slovensku pôsobiť ako samostatná banka Československá obchodná banka, a. s. (ČSOB). Pôvodne pobočka českej banky, ktorú od roku 1999 vlastní belgická KBC, tak získala samostatné postavenie po 32 rokoch svojej existencie. Dôvodom na osamostatnenie bolo podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa slovenskej ČSOB Daniela Kollára zvýšenie transparentnosti operácií materskej KBC v regióne strednej a východnej Európy, zosúladenie formálnej a faktickej zodpovednosti slovenského manažmentu za slovenské operácie, ako aj zvýšenie schopnosti reagovať na potreby slovenského trhu. "Tento krok dokazuje, že našim cieľom je ostať na Slovensku natrvalo," doplnil ho na utorkovom stretnutí s novinármi generálny riaditeľ KBC Group pre strednú a východnú Európu a Rusko Jan Vanhevel. Nová banka bude podľa Kollára aj naďalej univerzálnym bankovým domom, pričom bude klásť dôraz na financovanie potrieb bývania a sporenia. Stanovené má aj viaceré strednodobé ciele do roku 2010. "Našim cieľom je udržať si postavenie 4. najväčšej univerzálnej banky na trhu a získať na ňom minimálne 10-% podiel," priblížil Kollár. Prioritnými oblasťami rozvoja ČSOB majú byť retail, malé a stredné podnikanie a privátne bankovníctvo. Bilančná suma nového bankového subjektu je 181,5 miliardy Sk a vlastné imanie dosahuje 13,6 miliardy Sk. Slovenská ČSOB k 1. januáru tohto roka evidovala vklady a úvery prijaté od klientov v sume 66 miliárd Sk a úvery poskytnuté klientom v objeme 59,5 miliardy Sk. Momentálne zamestnáva 1 661 pracovníkov a služby poskytuje prostredníctvom 101 pobočiek. Všetkými hlasovacími právami v slovenskej ČSOB disponuje belgická KBC Group. KBC Group je európska finančná skupina, ktorá pôsobí na dvoch ťažiskových trhoch, v Belgicku a strednej Európe. Zamestnáva viac ako 55 000 ľudí a obsluhuje 12 miliónov klientov. S trhovou kapitalizáciou 30 miliárd EUR, v prepočte 1 bilión SKK, patrí KBC medzi najväčšie belgické spoločnosti aj finančné skupiny v Európe. TASR Kto má v tomto roku nárok na nižšiu daň z pozemkov, stavieb a bytov - Aj v tomto roku poskytnú obce a mestá majiteľom nehnuteľností úľavy na dani z nehnuteľností. Väčšinou občanom nad 70 rokov, aj keď zákon umožňuje poskytovať úľavy na dani a oslobodenia od dane už občanom starším ako 62 rokov, podľa miestnych podmienok však môže byť táto veková hranica zvýšená. Mnohé mestá túto možnosť aj využili. V Bratislave zaplatia o polovicu menej Za pozemky nachádzajúce sa v jednotlivých bratislavských lokalitách budú platiť ich majitelia starší ako 70 rokov o polovicu nižšiu daň, no len za predpokladu, že pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu. Rovnako sa o polovicu znižuje daň aj za stavby na bývanie a za byty vo vlastníctve občanov starších ako 70 rokov, ale aj občanov s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP alebo ZŤP-S), tiež prevažne alebo úplne bezvládnych občanov. „Vo všetkých prípadoch sa zníženie dane vzťahuje len na tie stavby a byty, ktoré slúžia výhradne na trvalé bývanie týchto osôb. Za garáže vrátane nebytových priestorov slúžiacich ako garáž v bytovkách zaplatia v tomto roku o polovicu nižšiu daň občania s ťažkým zdravotným postihnutím opäť len za podmienky, že garáž slúži len pre motorové vozidlo používané na ich dopravu," upozorňuje Peter Michalička z bratislavského magistrátu. V prípade, že jeden majiteľ má nárok na zníženie dane za viaceré nehnuteľnosti, uplatní sa zníženie dane len raz a to v tom prípade, keď je to pre neho výhodnejšie. Daň sa v hlavnom meste neplatí ani za pozemky verejne prístupných parkov a športovísk. Od dane zo stavieb sú oslobodené stavby slúžiace základným školám a ich školským zariadeniam, predškolským zariadeniam a detským domovom. Nitra: Zvýhodnení majitelia viacerých nehnuteľností Osamelo žijúci občania starší ako 70 rokov v tomto roku zaplatia na základe predložených dokladov preukazujúcich dôvod zníženia o 80 percent nižšiu daň z pozemkov v Nitre, ak tieto pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu. Ak nie je pozemok v súbehu s nijakou inou úľavou, zaplatia len o polovicu nižšiu daň. Daň o 80 percent nižšiu zaplatia zo stavieb na bývanie a bytov, ktoré sú vo vlastníctve a slúžia na trvalé bývanie osamelo žijúcich občanov starších ako 70 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu ŤZP alebo ŤZP-S, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych občanov. Ak nie je stavba na bývanie alebo byt v súbehu s nijakou inou úľavou na dani z nehnuteľností, poskytne sa zníženie vo výške 50 percent. Daň o 80 percent nižšiu zaplatia aj za garáže vlastníci - osamelo žijúci občania starší ako 70 rokov alebo občania ŤZP, alebo držitelia preukazu ŤZP alebo ŤZP-S, ak slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu. Opäť, ak nie je garáž v súbehu s nijakou inou úľavou na dani z nehnuteľností, poskytne sa zníženie vo výške 50 percent. „Keďze zákonodarca umožňuje obciam a mestám poskytnúť úľavu len na jednu nehnuteľnosť, zvýšili sme percentá v tých prípadoch, keď sú také osoby majiteľmi viacerých nehnuteľností," hovorí Vladimír Petrík z Mestského úradu v Nitre. Trenčín:Úľavy aj pre zdravotne postihnutých občanov V Trenčíne budú v tomto roku platiť o polovicu nižšiu daň majitelia záhrad starší ako 70 rokov, ak slúžia výhradne na ich osobnú potrebu. Rovnako aj za byty alebo rodinné domy, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, ako aj za garáže, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu. Zníženie dane o polovicu sa vzťahuje aj na byty alebo rodinné domy, ktoré slúžia na trvalé bývanie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu ŤZP alebo ŤZP-S, ako aj prevažnealebo úplne bezvládnych občanov. U ŤZP a ZŤP-S sa zníženie vzťahuje aj na garáže, ak slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu. V prípade, že je nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie, v spoluvlastníctve, mesto zníži daň vo výške pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel osoby oslobodenej od dane. Dokladom preukazujúcim dôvod zníženia dane je napríklad platný občiansky preukaz, rozhodnutie o ťažkom zdravotnom postihnutí, vodičský preukaz. Banská Bystrica: Úľavy pre vlastníkov už nad 62 rokov Vo väčšine krajských miest znižujú v tomto roku dane z nehnuteľností občanom starším ako 70 rokov. V Banskej Bystrici poskytuje mesto polovičné zníženie dane už majiteľom rodinných domov a bytov starším ako 62 rokov, no opäť len ak slúžia na ich trvalé bývanie. Zníženie mesto poskytne na základe žiadosti daňovníka a po predložení dokladov. Sú nimi písomné vyhlásenie, že stavbu na bývanie alebo byt využívajú na trvalé bývanie. Ak občan nemá trvalý pobyt na území mesta, treba predložiť aj fotokópiu občianskeho preukazu alebo rodného listu. Žiadosť treba podať na mestskom úrade do konca januára a vek 62 rokov mal daňovník dosiahnuť v minulom roku. Ak tieto osoby do konca januára nepodajú žiadosť a nepredložia v stanovenej lehote príslušné doklady, budú platiť v tomto roku rovnakú daň ako ostatní majitelia nehnuteľností. Ak by počas roka prestala osoba, ktorá si uplatnila nárok na zníženie, používať byt alebo dom na trvalé bývanie, je povinná túto skutočnosť do 30 dní oznámiť na mestskom úrade. Ak by stavba na bývanie alebo byt prestala v tomto roku slúžiť daňovníkovi na trvalé bývanie, nárok na zníženie dane zaniká až od nasledujúceho roka. Trnava: Zvýhodnené poľnohospodárske pozemky V Trnave sú od tohtoročnej dane oslobodené okrem iných aj pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk, ale aj pozemky a stavby alebo ich časti, ktoré tvoria jeden funkčný celok so stavbou alebo časťou stavby slúžiacou ako úradovne osôb, ktoré sú poverené duchovnou správou cirkví a náboženských spoločnostíregistrovaných štátom. Daň zníženú o 29,6 % v tomto roku zaplatia v katastrálnom území Modranka a v osadách v katastrálnom území Trnava za ornú pôdu, chmeľnice, vinice a ovocné sady, ktoré sa využívajú na poľnohospodársku prvovýrobu a ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb, ktoré vykonávajú poľnohospodársku prvovýrobu. O 87,4 percenta zaplatia v katastrálnych územiach Trnava, Modranka a v osadách v katastrálnom území Trnava nižšiu daň aj majitelia za zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy okrem stavebných pozemkov a pozemkov na území mestskej pamiatkovej rezervácie, ak sa tieto plochy nevyužívajú na podnikanie a sú vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb, ktoré nie sú zriadené alebo založené na podnikanie a vo vlastníctve právnických osôb, ktoré vykonávajú poľnohospodársku prvovýrobu. V týchto katastrálnych územiach poskytuje mesto aj polovičnú úľavu na dani za pozemky, rodinné domy, byty a garáže, ktoré vlastnia občania starší ako 62 rokov alebo sú úradom práce uznaní za občanov v hmotnej núdzi alebo sú zdravotne ťažko postihnutí, či majú preukaz ZŤP alebo ZŤPS, ak ich nevyužívajú na podnikanie. Rovnako aj prevažne alebo úplne bezvládnym občanom za byty alebo rodinné domy alebo garáže, ktoré vlastnia. Vo všetkých prípadoch opäť len pod podmienkou, že pozemky, na ktoré sa úľava vzťahuje, slúžia výhradne na ich osobnú potrebu, byt alebo rodinný dom na ich trvalé bývanie a garáž slúži pre motorové vozidlo používané na ich dopravu. V prípade, že vlastnia viac garáží, sa zníženie vzťahuje len na jednu. Mesto zníži daň len po predložení hodnoverného dokladu o tom, že vlastník nehnuteľnosti, na ktorú sa úľava vzťahuje, má trvalý pobyt v katastrálnom území Trnava alebo Modranka. Tiež treba do konca mesiaca predložiť aj doklad preukazujúci dôvod zníženia dane. Napríklad potvrdenie o výške príjmov všetkých členov žijúcich v spoločnej domácnosti, preukaz ŤZP alebo ŤZP-S, občiansky preukaz alebo identifikačnú kartu, rozhodnutie o bezvládnosti, list vlastníctva. Pokračovanie - s. 26 Kto má v tomto roku nárok na nižšiu daň Dokončenie - s. 25 Prešov: Nižšia daň aj pre občanov v hmotnej núdzi Za pozemky, ktoré sú na území mesta Prešov, poskytne v tomto roku mesto o polovicu nižšiu daň tým vlastníkom, ktorí sú na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v hmotnej núdzi a tiež majiteľom nad 70 rokov, opäť pod podmienkou, že tieto pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu. Polovičné zníženie sa vzťahuje aj na nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž, na stavby na bývanie a byty aj na garáže mimo bytoviek. Mesto ho poskytne, ak spomínané nehnuteľnosti vlastnia občania s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držitelia preukazu ZŤP alebo ZŤP-S, na byty a rodinné domy aj prevažne alebo úplne bezvládnym majiteľom. Úľavy sa poskytujú pod podmienkou, že byt alebo rodinný dom slúži na trvalé bývanie oprávnenej osoby a garáž slúži pre motorové vozidlo používané na dopravu oprávnenej osoby. V Prešove sa daň neplatí za pozemky, na ktorých sú cintoríny, verejne prístupné parky a športoviská. Košice:Úľavy aj na pozemky ohrozené zosuvmi pôdy V Košiciach v tomto roku mesto poskytuje o 30 percent nižšiu daň z pozemkov ich vlastníkom, ktorí sú v hmotnej núdzi a tiež občanom starším ako 70 rokov, len za pozemky ktoré slúžia výhradne na ich osobnú potrebu. Rovnako aj za záhrady, ktoré sa nachádzajú na podkopanom pozemku. Ak ide o pozemky, ktorých využitie je ohrozené zosuvmi pôdy alebo o stavby a byty, ktoré sú na podkopanom území alebo stoja na pozemku ohrozenom zosuvmi pôdy, má ich majiteľ nárok na polovičnú úľavu na dani. O polovicu nižšiu daň zaplatia tiež za rodinné domy a byty aj občania s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držitelia preukazu ZŤP alebo ZŤP-S, ako aj prevažne alebo úplne bezvládni občania. Žilina: Polovičná daň pre zdravotne postihnutých ľudí Zníženie dane o polovicu z daňovej povinnosti sa v Žiline vzťahuje len na stavby na bývanie a byty, ktoré slúžia na trvalé bývanie občanom s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľom preukazu občana s ŤZP alebo ŤZP-S, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnym občanov. Úľava sa poskytuje len na jednu nehnuteľnosť. Doklady preukazujúce dôvody na jej poskytnutie je potrebné predložiť na žilinskom mestskom úrade. Rovnako sa postupuje aj v ostatných mestách a obciach. O úľavách na dani z nehnuteľností a oslobodeniach od dane sa treba informovať na tých mestských a obecných úradoch, v obvode ktorých sa nehnuteľnosť nachádza. *** Mestá a obce aj v tomto roku poskytujú úľavy a oslobodenia od dane z nehnuteľností * Ak má majiteľ podľa nariadenia mesta alebo obce nárok na zníženie dane pri viacerých nehnuteľnostiach, uplatní sa zníženie len jedno, a to najvýhodnejšie. * Ak v prípade viacpodlažnej stavby je oslobodená iba časť stavby, pri určení základu dane sa postupuje takto: * a) výmera podlahových plôch časti stavby, ktorá je oslobodená od dane zo stavieb v m2, sa vydelí celkovou výmerou podlahovej plochy všetkých podlaží stavby v m2 vrátane výmery podlahových plôch časti stavby, ktorá je oslobodená od dane zo stavieb, * b) podiel vypočítaný podľa písmena a), zaokrúhlený na stotiny nadol, sa odpočíta od čísla 1, * c) rozdielom zisteným podľa písmena b) sa vynásobí celková výmera stavbou zastavanej plochy v m2. * Ak obec alebo mesto poskytnú zníženie dane alebo oslobodenie od dane majiteľom nehnuteľností podľa ich veku (t. j. tým, ktorí dovŕšili nariadením určený vek najneskôr 31. 12. 2007) spravidla títo občania nemusia podávať žiadosť. Nároky na oslobodenie alebo zníženie z iných dôvodov je potrebné preukázať (napr. rozhodnutím úradu práce o hmotnej núdzi alebo preukazom ZŤP alebo ZŤP-S) a to do konca januára, inak nárok zanikne. * Mestá a obce poskytujú len tie oslobodenia a úľavy, ktoré sú uvedené v ich všeobecne záväznom nariadení - žiadostiam o úľavy nad rámec svojho všeobecne záväzného nariadenia nemôžu vyhovieť. ZDROJ: Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (č . 582/2004 v platnom znení), hk Sadzby dane v Bratislave * orná pôda, chmeľnice, vinice„ ovocné sady: hodnota pozemku Sk/m2 (je v rôznych katastrálnych územiach iná, nájdete v prílohe č. 1 k zákonu 582/ 2004 na www.zbierka.sk), z toho 0,3 % daň * trvalé trávne porasty (lúky, pasienky): hodnota pozemku (je v rôznych katastrálnych územiach iná, nájdete v prílohe č. 1 k zákonu 582/2004 na www.zbierka.sk) Sk/m2, z toho 0,3 % daň * záhrady (nezastavaná plocha): I. pásmo: (Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica, Lamač, Devínska Nová Ves v lokalite Devínske Jazero parcely č. 2671, 2672/1, 2644, 2644/1, 2692, 2666/4, 2756, 2697/2, 2677, 2654, 2585/4, 2585/2) hodnota pozemku 180 Sk/ m2, z toho 0,9 % daň, II. pásmo: (Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Rača, Podunajské Biskupice, a Vrakuňa hodnota pozemku 180 Sk/m2, z toho 1 % daň, III. pásmo: (Staré Mesto) hodnota pozemku 180 Sk/m2, z toho 1,2 % daň * stavebné pozemky (uvedené v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia): I. pásmo: 1 800 Sk/m2 z toho 0,9 % daň, II. pásmo: 1 800 Sk/m2, z toho 1 % daň, III. pásmo: 1 800 Sk/m2, z toho 1,2 % daň * ostatné plochy okrem stavebných pozemkov (ide o pozemky zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy - ide o nezastavané a neupravené plochy): I. pásmo: 180 Sk/m2 z toho 0,9 % daň, II. pásmo: 180 Sk/m2, z toho 1 % daň, III. pásmo: 180 Sk/m2, z toho 1,2 % daň * stavby na bývanie (rodinné domy) a ostatné stavby (kôlne), tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby (okrem samostatne stojacich garáží, ktoré sa zdaňujú sadzbou dane z garáží): I. pásmo: 9 Sk/m2 + 5 Sk za podlažie, II. pásmo: 10 Sk/m2 + 5 Sk za podlažie, III. pásmo: 12 Sk/m2 + 5 Sk za podlažie * samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových a mimo rodinných domov: I. pásmo: 36 Sk/m2 + 10 Sk za podlažie, II. pásmo: 40 Sk/m2 + 10 Sk za podlažie, III. pásmo: 48 Sk/m2 + 10 Sk za podlažie * byty: I. pásmo: 9 Sk/m2, II. pásmo: 10 Sk/m2, III. pásmo: 12 Sk/m2 * nebytové priestory (garáže v bytových domoch a iné): I. pásmo: 18 Sk/m2 , II. pásmo: 20 Sk/m2, III. pásmo: 24 Sk/m2 Tohtoročné sadzby dane V Trnave * orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady: hodnota pozemku 27,34 Sk/ m2/Trnava; 28,88 Sk/m2/Modranka, z toho 0,50 % daň * trvalé trávne porasty (lúky, pasienky): hodnota 7,35 Sk/m2/ Trnava; 1,16 Sk/m2/Modranka, z toho 0,50 % daň * záhrada (nezastavaná plocha): 160 Sk/m2 z toho 0,63 % daň * zastavané plochy a nádvoria (podľa zápisu v liste vlastníctva, zväčša ide o pozemky okolo stavieb, nádvoria, spevnené plochy okolo rodinných domov a budov): 160 Sk/m2, z toho 5 % daň * stavebné pozemky (uvedené v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia): 1 600 Sk/m2, z toho 0,69 % daň, v centre 2,63 % daň * ostatné plochy okrem stavebných pozemkov (ide o pozemky zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy - ide o nezastavané a neupravené plochy): 160 Sk/m2 z toho 5 % daň * stavby na bývanie (rodinné domy) a ostatné stavby (kôlne), tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby (okrem samostatne stojacich garáží, ktoré sa zdaňujú sadzbou dane z garáží): 7 Sk/m2/Trnava; 6 Sk/m2/Modranka a osady * samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových a mimo rodinných domov: 29 Sk/m2/Trnava; 26 Sk/m2/Modranka a osady * byty: 7 Sk/m2/Trnava; 6 Sk/m2/Modranka a osady * nebytové priestory (garáže v bytových domoch): garáže 7 Sk/m2, ostatné 55 Sk/m2/Trnava; 6 Sk/m2/ Modranka a osady V Nitre * orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady: Nitra I: hodnota pozemku 19,19 Sk/m2, z toho 0,521 % daň, Nitra II: 17,95 Sk/ m2 / 0,557 % daň, D. Krškany I: 13,26 Sk/m2 / 0,754 % daň, D. Krškany II: 19,56 Sk/m2 / 0,511 % daň, Dražovce: 14,87 Sk/m2 / 0,672 % daň; H. Krškany: 19,56 Sk/ m2 / 0,511 % daň; Chrenová: 19,56 Sk/m2 / 0,511 % daň; Kynek: 17,07 Sk/ m2 / 0,586 % daň; Mlynárce: 19,56 Sk/m2 / 0,511 % daň; Veľké Janíkovce: 22,56 Sk/m2 / 0,443 % daň; Zobor: 12,80 Sk/m2 / 0,781 % daň * trvalé trávne porasty (lúky, pasienky): Nitra I: hodnota pozemku 4,11 Sk/m2 , Nitra II: 1,28 Sk/m2, D. Krškany I: 1,96 Sk/m2; D. Krškany II: 3,12 Sk/m2, Dražovce: 2,51 Sk/m2, H. Krškany : 3,12 Sk/m2 , Chrenová: 3,12 Sk/m2, Kynek: 1,96 Sk/m2, Mlynárce: 3,12 Sk/m2, Veľké Janíkovce: 5,62 Sk/m2, Zobor: 1,96 Sk/m2), z toho 4 % daň * záhrady (nezastavaná plocha): 160 Sk/m2 z toho 0,5 % daň/ všetky katastrálne územia * zastavané plochy a nádvoria (podľa zápisu v liste vlastníctva, zväčša ide o pozemky okolo stavieb, nádvoria, spevnené plochy okolo rodinných domov a budov): 160 Sk/m2, z toho 0,5 % daň/všetky katastrálne územia * stavebné pozemky (uvedené v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia): 1 600 Sk/m2, z toho 0,375 % daň * ostatné plochy okrem stavebných pozemkov (ide o pozemky zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy - ide o nezastavané a neupravené plochy): 160 Sk/m2, z toho 0,5 % daň/všetky katastrálne územia * stavby na bývanie (rodinné domy) a ostatné stavby (kôlne), tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby (okrem samostatne stojacich garáží, ktoré sa zdaňujú sadzbou dane z garáží): 7,50 Sk/m2 + 3 Sk za každé ďalšie podlažie * samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových a mimo rodinných domov: 25 Sk/m2 + 10 Sk za každé ďalšie podlažie * byty: 7 Sk/m2 * nebytové priestory (garáže v bytových domoch a iné): 25 Sk/ m2/ nepodnikateľské; 140 Sk/m2/ podnikateľské V Banskej Bystrici * orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady: hodnota pozemku 7,53 Sk/m2, z toho 1,2 % daň, Kostiviarska: 3 Sk/m2 / 1,2 % daň, Kremnička: 12,63 Sk/m2 / 1,2 % daň, Podľavice: 5,81 Sk/m2 / 1,2 % daň, Radvaň: 3,67 Sk/m2 / 1,2 % daň, Sásová: 5,89 Sk/m2 / 1,2 % daň, Senica: 10,25 Sk/m2 / 1,2 % daň, Šalková: 8,53 Sk/m2 / 1,2 % daň * trvalé trávne porasty (lúky, pasienky): hodnota pozemku 1,27 Sk/m2, z toho 1,4 % daň (Kostiviarska: 0,60 Sk/m2 / 1,4 % daň, Kremnička: 1,58 Sk/m2 / 1,4 % daň, Podľavice: 1,11 Sk/ m2 / 1,4 % daň, Radvaň: 0,99 Sk/m2 / 1,4 % daň, Sásová: 0,89 Sk/m2 / 1,4 % daň, Senica: 1,52 Sk/m2 / 1,4 % daň, Šalková: 1,46 Sk/m2 / 1,4 % daň, Uľanka: 0,53 Sk/m2 / 1,4 % daň * záhrady (nezastavaná plocha): hodnota pozemku 160 Sk/m2, z toho 0,50 % daň * zastavané plochy a nádvoria (podľa zápisu v liste vlastníctva, zväčša ide o pozemky okolo stavieb, nádvoria, spevnené plochy okolo rodinných domov a budov): hodnota pozemku 160 Sk/m2, z toho 0,50 % daň * stavebné pozemky (uvedené v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia): hodnota pozemku 1 600 Sk/m2 , z toho 0,75 % daň * ostatné plochy okrem stavebných pozemkov (ide o pozemky zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy - ide o nezastavané a neupravené plochy): hodnota pozemku 160 Sk/m2 , z toho 0,50 % daň * stavby na bývanie (rodinné domy) a ostatné stavby (kôlne), tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby (okrem samostatne stojacich garáží, ktoré sa zdaňujú sadzbou dane z garáží): 4 Sk/m2 + 3 Sk za každé ďalšie podlažie * samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových a mimo rodinných domov: 26 Sk/ m2 + 3 Sk za každé ďalšie podlažie * byty: 5 Sk/m2 * nebytové priestory (garáže v bytových domoch a iné): 26 Sk/ m2 / garáže, g. státia, školské, výchovné, kultúrne, osvetové; 100 Sk/m2 / ostatné Tohtoročné sadzby daní V Žiline * orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady: hodnota pozemku 9,71 Sk/ m2 /Žilina; (6,59 Sk/ m2 /Bánová; 9,36 Sk/ m2 / Brodno; 6,04 Sk/ m2 /Budatín; 4,79 Sk/ m2 /Bytčica; 7,27 Sk/ m2 /Moj. Lúčka; 7,86 Sk/ m2 /Pov. Chlmec; 4,54 Sk/ m2 / Trnové; 6,15 Sk/ m2 /Vranie; 6,98 Sk/ m2 / Zádubnie; 3,55 Sk/ m2 /Zástranie; 5,65 Sk/ m2 /Závodie; 7,96 Sk/ m2 /Žil. Lehota;) z toho 0,50 % daň * trvalé trávne porasty (lúky, pasienky): hodnota pozemku 2,07 Sk/ m2 /Žilina; (1,62 Sk/ m2 /Bánová; 0,96 Sk/ m2 / Brodno; 0,73 Sk/ m2 /Budatín; 4,79 Sk/ m2 /Bytčica; 1,20 Sk/ m2 /Moj. Lúčka; 0,67 Sk/ m2 /Pov. Chlmec; 0,50 Sk/ m2 / Strážov; 0,64 Sk/ m2 / Trnové; 0,96 Sk/ m2 /Vranie; 0,59 Sk/ m2 / Zádubnie; 0,51 Sk/ m2 /Zástranie; 0,90 Sk/ m2 /Závodie; 1,27 Sk/ m2 /Žil. Lehota;) z toho 0,50 % daň * záhrada (nezastavaná plocha): 160 Sk/m2 z toho 0,60 % daň * zastavané plochy a nádvoria: 160 Sk/m2, z toho 0,60 % daň * stavebné pozemky: 1 600 Sk/m2, z toho 0,60 % daň * ostatné plochy: 160 Sk/m2 z toho 0,60 % daň * stavby na bývanie (rodinné domy) a príslušenstvo hlavnej stavby (okrem samostatne stojacich garáží, ktoré sa zdaňujú sadzbou dane z garáží): 4 Sk/m2 + 3 Sk za podlažie * samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových a mimo rodinných domov: 24 Sk/m2 * byty: 4 Sk/m2 * nebytové priestory (garáže v bytových domoch a iné): garáže 30 Sk/m2 V Prešove * orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady: hodnota pozemku 9,54 Sk/m2 (Solivar: 13,11 Sk/m2, Šalgovík: 10,08 Sk/m2, Nižná Šebastová: 12,71 Sk/m2, z toho 0,60 % daň * trvalé trávne porasty (lúky, pasienky): hodnota pozemku 2,24 Sk/m2 (Solivar: 1,82 Sk/m2, Šalgovík: 0,73 Sk/m2, Nižná Šebastová: 3,52 Sk/m2), z toho 0,60 % daň * záhrady (nezastavaná plocha): hodnota pozemku 160 Sk/m2, z toho 0,65 % daň * zastavané plochy a nádvoria (podľa zápisu v liste vlastníctva, zväčša ide o pozemky okolo stavieb, nádvoria, spevnené plochy okolo rodinných domov a budov): hodnota pozemku 160 Sk/m2, z toho 0,65 % daň * stavebné pozemky: hodnota pozemku 1 600 Sk/m2, z toho 0,20 % daň * stavby na bývanie (rodinné domy) a ostatné stavby (kôlne), tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby (okrem samostatne stojacich garáží, ktoré sa zdaňujú sadzbou dane z garáží): 9 Sk/m2 * samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových a mimo rodinných domov: 30 Sk/m2 * byty: 8 Sk/m2 * nebytové priestory (garáže v bytových domoch): 30 Sk/m2/garáž; 90 Sk/ m2/plochy na administratívu, obchody a služby; 35 Sk/m2/plochy Tohtoročné sadzby dane v Košiciach * orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady: 0,35 Sk/m2 * trvalé trávne porasty (lúky, pasienky): 0,35 Sk/m2 * záhrady (nezastavaná plocha): 1 Sk/m2/ centrum mesta; 0,75 Sk/m2/mimo mesta a 0,50 Sk/m2 (III. kategória) * zastavané plochy a nádvoria (podľa zápisu v liste vlastníctva, zväčša ide o pozemky okolo stavieb, nádvoria, spevnené plochy okolo rodinných domov a budov): 1 Sk Sk/ m2/centrum mesta, 0,75 Sk/m2/ostatné * stavebné pozemky (uvedené v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia): 1 Sk/m2/ centrum mesta, 0,75 Sk/m2/ostatné * ostatné plochy okrem stavebných pozemkov (ide o pozemky zapísané na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy -ide o nezastavané a neupravené plochy): 1 Sk/m2/centrum mesta, 0,75 Sk/m2/ostatné * stavby na bývanie (rodinné domy) a ostatné stavby (kôlne), tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby (okrem samostatne stojacich garáží, ktoré sa zdaňujú sadzbou dane z garáží): 10 Sk/m2/v centre mesta, ostatné časti podľa kategórie 6 Sk/m2 * samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových a mimo rodinných domov: 30 Sk/m2 * byty: 12 Sk/m2/v centrum, 8 Sk/m2/mimo centra * nebytové priestory (garáže v bytových domoch): 30 Sk/m2 Ktoré pozemky a stavby sú od dane oslobodené a kedy sa znižuje daň Zo zákona, teda automaticky, bez toho, aby to bolo zakotvené v nariadení mesta a obce, sú od dane z nehnuteľností oslobodené: * pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane, a pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo v správe mestských častí v Bratislave a Košiciach * pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré požívajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi SR, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť * pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace na vzdelávanie alebo na vedeckovýskumné účely, na vykonávanie náboženských obradov, vo vlastníctve verejných vysokých škôl, alebo vo vlastníctve štátu, v užívaní štátnych vysokých škôl, vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied, alebo vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, ako aj pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov alebo školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov * mestá a obce môžu aj v iných prípadoch, ktoré sú určené zákonom o miestnych daniach a poplatkoch, poskytnúť oslobodenie od dane z nehnuteľnosti alebo úľavy na dani (zníženie dane) - o tohtoročných úľavách a oslobodeniach sa treba informovať na tom mestskom alebo obecnom úrade, na katastrálnom území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. * Ak nárok na zníženie dane alebo oslobodenie od dane máte a doteraz ste si ho neuplatnili, môžete tak urobiť do konca januára. ZDROJ: zákon o miestnych daniach, hk 9.1.08 Pravda ČSOB na Slovensku získala samostatnosť - Od začiatku roka začala na Slovensku pôsobiť nová banka - Československá obchodná banka. Vznikla ako samostatný právny subjekt, pričom doteraz pôsobila na Slovensku ako pobočka zahraničnej banky ČSOB so sídlom v Českej republike. Cieľom vytvorenia novej samostatnej spoločnosti byť samostatným silným ekonomickým subjektom s rovnakým postavením, právomocami a zodpovednosťou, ako majú ostatné spoločnosti v celej skupine KBC v Európe. Akcionármi banky sú stabilné spoločnosti na európskom trhu - ČSOB ČR (56,74 %), KBC Belgicko (39,80 %), ČSOB Leasing ČR (2,02 %), ČSOB Factoring ČR (1,44 %). Základné imanie samostatnej banky je päť miliárd korún a vlastný kapitál 14 miliárd. Banka je súčasťou integrovaného celku - finančnej skupiny ČSOB/KBC. Všetky dcérske spoločnosti okrem ČSOB Poisťovne (ČSOB Asset Management, ČSOB Dôchodcovská správcovská spoločnosť, ČSOB Leasing, ČSOB Stavebná sporiteľňa, ČSOB Factoring) sa od začiatku tohto roka stali 100-percentnými dcérami banky. Nová banka preberá všetky zmluvné záväzky voči klientom: noví klienti od 1. 1. 2008 uzatvárajú zmluvný vzťah už s novým subjektom. Zmluvy uzatvorené v predchádzajúcom období sú platné a nebudú sa meniť. ČSOB bude klientov o zmene informovať osobitným listom, informácie nájdu aj na internetovej stránke banky. Na fugovaní banky sa nič nemení. ČSOB je aj naďalej univerzálnou bankou a v jej portfóliu ostávajú produkty i starostlivosť o retailových klientov, malé a stredne veľké podniky, private banking a finančné trhy. Klienti môžu naďalej využívať i výhody súvisiace s partnerstvom v skupine ČSOB v Českej republike, napríklad pri výberoch z bankomatov a v platobnom styku. Autor(i): (is) hnonline 4.01.2008 Minimálna mzda sa bude určovať podľa nových pravidiel - Minimálna mzda sa bude v tomto roku stanovovať podľa nových pravidiel. Vyplýva to z nového zákona o minimálnej mzde, ktorý nadobudne účinnosť od 1. februára 2008. Na novej výške minimálnej mzdy by sa mali v prvom rade dohodnúť zamestnávatelia s odborármi, pričom ich spoločné rokovania o úprave minimálnej mzdy by mali začať najneskôr 1. apríla. Ak sa sociálni partneri počas spoločných rokovaní, ani v rámci tripartity na miere úpravy najnižších miezd nezhodnú, minimálna mzda sa zvýši každoročne od 1. januára o mieru rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy na Slovensku. Pri vyjednávaní o náraste najnižších miezd sa podľa zákona má brať do úvahy vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemerných mesačných miezd, ako aj nárast sumy životného minima. Podľa nového zákona sa takýmto mechanizmom minimálna mzda zvýši prvýkrát od 1. januára 2009. Minimálna mzda, ktorá sa zmenila začiatkom októbra minulého roka na 8 100 Sk, tak bude platiť v tejto výške do konca tohto roka. Vlani sa minimálna mzda zvyšovala ešte podľa vtedy platného mechanizmu, v rámci ktorého sa museli sociálni partneri dohodnúť na novej výške minimálnej mzdy do konca júla kalendárneho roka. Ak sa tak nestalo, o novej úrovni najnižších miezd rozhodovala vláda, pričom pri zvyšovaní minimálnych miezd nemala žiadne obmedzenia. V minulom roku sa minimálna mzda od začiatku októbra upravila zo 7 600 Sk na súčasných 8 100 Sk. BRATISLAVA 4. januára (SITA) O čase - Prelom rokov býva obdobím bilancovania. Vyťahujú sa rôzne štatistické údaje. Počas sviatočných dní som si aj ja urobil jednu štatistiku. Nenachádza sa síce v žiadnych ročenkách o vývoji HDP, inflácie či nezamestnanosti, ale predsa má značný vplyv na vývoj týchto ukazovateľov. Ide o štatistiku striedania ministrov na ich postoch od roku 1989. Podnikatelia sa často sťažujú na nepredvídateľnosť vládnej politiky, nestabilitu prostredia. Jednou z príčin nepochybne je aj vysoká frekvencia zmien na niektorých vládnych pos­toch. Keby sme boli normálne nudnou krajinou, v ktorej sú voľby raz za štyri roky, za 18 rokov, ktoré ubehli od roku 1989, by sa ministri v kres­lách vystriedali štyrikrát a piate striedanie by bolo v polovici. Keďže sme však po roku 1989 zažívali turbulentné časy, nielen ministri boli odvolávaní predčasne, ale aj celé vlády končili skôr než po štyroch rokoch. Ak zoberiem kľúčové ekonomické ministerstvá, teda financie, hospodárstvo, dopravu a pôdohospodárstvo, pridám k nim ministerstvo spravodlivosti a ministerstvá práce a zdravotníctva, zisťujem, že od roku 1989 sa na týchto ministerstvách menili ministri v priemere viac než 12-krát. Absolútnym rekordérom je ministerstvo hospodárstva, kde sa ministri vystriedali až 22-krát (!), čím sa len naplnila slávna veta Júliusa Satinského “Občania, ktorí ešte neboli ministrami, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu”. Logickým dôsledkom častých zmien je kratší čas v ministerskom kresle. Namiesto štandardných štyroch rokov mali ministri uvedených ministerstiev k dispozícii v priemere len 18 mesiacov, ministri hospodárstva dokonca menej ako 10 mesiacov. Poučenie pre podnikateľov: od ministrov nečakajte dlhodobé uvažovanie. A poučenie pre ministrov: pri výkone funkcie myslite na svoju krátku životnosť. 31. 12. 2007 | Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska Priemerný plat presiahne 21 500 Sk - Hoci po dvoch rokoch rekordného rastu slovenská ekonomika na budúci rok spomalí, krajinu čaká podľa ekonómov optimistická budúcnosť. Slovensko bude naďalej patriť k najrýchlejšie rastúcim hospodárstvam v Európe. Rok 2008 prinesie ďalšie zvyšovanie platov, vzniknú tisícky nových pracovných miest a počet ľudí bez práce sa opäť zníži. Podľa odhadov bankových analytikov by mal priemerný plat prekročiťúroveň 21 550 korún. Ak sa to potvrdí, od roku 1993 - keď sa Slovensko oddelilo od Česka - by tak mzda vzrástla o tristo percent. Po zohľadnení rastúcich cien by mala byť suma v peňaženkách Slovákov na budúci rok približne o štyri percentá vyššia ako v tomto roku. "Rast platov by sa mal prejaviť najmä v službách a v oblastiach, ktoré budú pociťovať nedostatok pracovníkov. Napríklad pri niektorých profesiách v priemyselnej výrobe, najmä v automobilkách," myslí si Juraj Valachy, analytik Tatra banky. Podobne to podľa neho bude aj z regionálneho pohľadu, keď by sa mzdy mali zdvíhať najmä na západe Slovenska. Ceny výrobkov aj služieb bude na budúci rok ovplyvňovať najmä ropa a potraviny. "Zvýšia sa však skôr ceny služieb. Potraviny sa už ďalej zdražovať nebudú. Ceny, ktoré sú teraz v obchodoch, už v priebehu roka 2008 výrazne nestúpnu," predpokladá Valachy. Celkovo by mali ceny stúpnuť v porovnaní s týmto rokom približne o tri percentá. Tisíckorunový nákup by tak zdražel o tridsať korún. Ekonomika by mala na budúci rok mierne poľaviť z rekordného tempa, ktorým ťahala dopredu tento a predchádzajúci rok. Vlani ekonomika 8,5-percentným tempom prekonala všetky rekordy. Tento rok by hlavne vďaka automobilkám mohlo odhadované 9-percentné napredovanie historické tabuľky prepísať znova. "Aj keď v roku 2008 očakávame spomalenie rastu na 7,5 percenta, Slovensko bude naďalej patriť k najrýchlejšie rastúcim hospodárstvam v Európe," skonštatovala Lucia Šrámková, analytička ING Bank. Podľa Valachyho sa bude budúci rok niesť v znamení elektrotechniky a toto odvetvie bude ťahať priemysel celý rok. "Na konci tohto roka už začal fungovať závod Sony a začiatkom roka 2008 sa spustí Samsung aj s dodávateľmi. V automobilkách, ktoré už nabehli, bude ďalšie zvyšovanie výroby len menšie," zdôvodnil spomalenie Valachy. Rizikom podľa neho zostáva pribrzdenie rastu v krajinách s eurom, ktoré sú najväčším obchodným partnerom Slovenska. V hospodárstve by však napriek tomu malo vzniknút viac ako 30-tisíc nových miest. Miera nezamestnanosti sa tak podľa analytikov priblíži k desiatim percentám, VÚB dokonca odhaduje jej pokles na jednociferné číslo. Najväčším problémom však naďalej zostanú ľudia, ktorí sú bez práce dlhodobo a nemajú vhodnú kvalifikáciu. Slovákov by mohla potešiť aj silnejšia koruna. Počas možno svojho posledného roku - ak sa podarí od januára 2009 zaviesť euro - by sa podľa väčšiny analytikov mala zhodnotiť pod úroveň 33 korún za euro. Naopak, oproti doláru by sa do konca budúceho roka mala v porovnaní s tohtoročným záverom mierne oslabiť. Jana Hambálková, PRAVDA 29.12.2007 December zmrazil dôveru v ekonomiku - Dôvera slovenských podnikov a spotrebiteľov v ekonomiku v decembri klesla na nové tohtoročné minimum. Ukazovateľ dôvery sa znížil na 101,1 bodu z novembrových 102,9 bodu. Na horšom výsledku sa odrazil najmä pokles dôvery v priemysle, stavebníctve a službách, informoval vo štvrtok Štatistický úrad. V porovnaní s posledným mesiacom minulého roka bola dôvera nižšia o 7,1 bodu. V priemysle sa dôvera v decembri znížila o 2,7 bodu na štyri percentuálne body, čo je najnižšia úroveň od februára 2006. Ukazovateľ dôvery v stavebníctve sa zhoršil na mínus 3,5 bodu po novembrových dvoch bodoch. Na tohtoročné minimum spadla dôvera v službách, ktorá klesla o šesť bodov na 24,7 bodu. Ukazovateľ nálady spotrebiteľov sa v decembri zvýšil na mínus 5,6 bodu po novembrovom výsledku mínus 10,8 bodu. Dôvera v maloobchode stúpla na 19,7 bodu oproti 19,3 bodu v predchádzajúcom mesiaci. ČTK Januárové zmeny pre peňaženky rodín - Približne 40 korún si priplatí štvorčlenná domácnosť od januára za bývanie. Mesačný nájom v 3-izbovom byte vyjde po novom na približne 4-tisíc korún a v rodinnom dome, ktorý kúri plynom, na vyše 5-tisíc korún. Ceny plynu sa v priemere nemenia, elektrina ide hore o 2,9 percenta, teplo asi o jedno percento a pri vode sa predpokladá zdraženie asi o tri percentá. Tieto čísla sú však priemerné a pre jednotlivé rodiny sa ceny menia rôzne. Dodávatelia elektriny zvyšujú najmä ceny v nízkej nočnej tarife, ktorú používajú rodinné domy na kúrenie či ohrev vody. Ceny elektriny vo vysokej dennej tarife, naopak, klesajú. Výsledkom je, že mesačný účet za elektrinu pre dom s elektrickým bojlerom stúpne asi o 60 korún a pre dom s priamo výhrevným elektrickým kúrením až o 800 korún. Najpočetnejším rodinám v bytoch účty za elektrinu, naopak, klesnú zhruba o 20 korún na mesiac. Zvýšené účty za elektrinu rodinám v domoch sčasti vynahradia nižšie platby za plyn. Plyn na kúrenie zlacnie v priemere asi o percento, čo je pre domácnosť úspora asi 20 korún mesačne. Ďalšie desiatky až stovky korún však rodiny ušetria na tom, že SPP bude namiesto kubíkov účtovať ľuďom kilowatthodiny energie z plynu. V zahraničí takáto fakturácia platí roky. Úspora sa zvyšuje s tým, čím vyššie je obec položená. SPP pri platbách zohľadní skutočnosť, že pri stúpaní nadmorskej výšky a zmene tlaku vzduchu sa spálením jedného kubíka plynu získa menej energie. Pre rodinu v najvyššie položenej plynofikovanej obci Tatranskej Javorine, ktorá leží tisíc metrov nad morom, to znamená, že tento rok za spálených tritisíc kubíkov zaplatí 43 500 korún a na budúci rok dá za rovnaký objem plynu o vyše štyritisíc korún menej. Spotreba sa bude ďalej merať v kubických metroch, na kilowatthodiny sa zmení len účtovanie. Prví zákazníci dostanú faktúru za plyn sčasti v kilowatthodinách koncom januára 2008. Ide o klientov s fakturačným obdobím od 19. januára 2007 do 18. januára 2008. Na stanovenie spotreby plynu k 31. decembru 2007 v súvislosti s prechodom na kWh zabezpečí dcérska firma SPP-distribúcia od 2. januára do 15. januára 2008 odpočty stavu plynomerov. Koeficienty pre prepočet nájdete na adrese www.pravda.sk/plyn Vyššia daň zdraží cigarety, DPH knihy zrejme nezlacní Na budúci rok si priplatia fajčiari. Spotrebné dane, ktoré od januára stúpnu, zdražia škatuľku cigariet o viac ako desať korún. Cena drahších cigariet stúpne zhruba o 15 percent, lacnejšie zdražejú o viac ako pätinu. Zdražejú tiež cigary, ale aj tabak na „šúľané cigarety" a do fajok. Nižšia DPH sa rozšíri na ďalšie tovary Po zavedení nižšej, desať percentnej DPH na lieky od januára tohto roka sa od budúceho roka skupina tovarov rozšíri o knihy a ďalšie zdravotné pomôcky. Knihy síce nezlacnejú, mala by sa však rozšíriť ich ponuka. Zvýši sa suma, z ktorej sa daň neplatí Pri dani z príjmov pre ľudí k výrazným zmenám od budúceho roka nepríde. Vďaka zvýšeniu životného minima by Slovákom malo zostať po zaplatení dane z príjmov viac peňazí. Zvýši sa totiž tzv. nezdaniteľné minimum, teda suma, z ktorej sa daň neplatí, a to takmer o tritisíc korún. Kým človek s hrubým platom dvadsaťtisíc dnes na dani ročne zaplatí vyše 21 100 korún, za rok 2008 by to malo byť len necelých 20 600 korún. Ušetrí približne 550 korún. Milionárska daň sa posunie Posunú sa tiež hranice pri tzv. milionárskej dani. O nezdaniteľné minimum začnú prichádzať ľudia s mesačným platom necelých 49-tisíc korún. V tomto roku sa milionárska daň dotkne ľudís hrubým mesačným príjmom od 47 571 korún. O celú odpočítateľnú sumu príde na budúci rok človek s hrubým príjmom nad 82 163 korún. Na dani zaplatí o vyše 18 700 korún viac. Vzrastú sociálne odvody Občania s mesačnými príjmami nad 56 283 korún začnú platiť do Sociálnej poisťovne vyššie odvody. Zvyšuje sa totiž maximálny vymeriavací základ na platenie poistného, nad ktorý sa už výška odvodov na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu nemení. Z trojnásobku priemernej mzdy stúpne na štvornásobok - teda z 56 283 Sk na 75 044 Sk. Priemerný plat presiahne 21 400 Sk Plat priemerného Slováka by mal budúci rok podľa odhadov ministerstva financií stúpnuť o necelých sedem percent. Presiahol by tak 21 400 korún. Ľudia pracujúci vo verejnej správe by si mali polepšiť takmer o deväť percent, pričom ich priemerný plat stúpne k úrovni 26-tisíc korún. Druhý pilier sa na pol roka otvorí Prvých šesť mesiacov budúceho roka sa budú môcť ľudia, ktorí si sporia na dôchodok aj na súkromných účtoch, vrátiť späť len do štátnej Sociálnej poisťovne. Zvážiť by to mali najmä starší sporitelia. Od budúceho roka totiž platí, že nárok na dôchodok majú až po sporení si najmenej 15 rokov. Slováci, ktorí sa doteraz pre tzv. druhý pilier nerozhodli, budú môcť doň vstúpiť. Zmeny pocítia terajší aj budúci penzisti Pracujúci penzisti budú musieť povinne platiť nemocenské poistenie. Zamestnaní poberatelia plného invalidného dôchodku budú okrem toho povinne platiť aj invalidné poistenie. Zmení sa pre nich tiež výpočet starobného dôchodku. Penzisti pracujúci na dohodu však nebudú musieť platiť zdravotné poistenie. Menia sa pravidlá priznávania predčasných dôchodkov. Menia sa podmienky materskej Od januára už bude jedno, akým typom poistenca bola za posledné dva roky žena chystajúca sa na materskú. Rozhodujúce bude len to, či žena platila poistné. Súčasná legislatíva totiž odopiera materskú žene, ktorá za posledné dva roky pred pôrodom menila typ poistenca. Od januára stúpne aj príspevok pri narodení prvého dieťaťa na 25-tisíc korún. K špecialistom treba lístok od lekára Pred návštevou u špecialistu budú musieť pacienti od januára opäť najprv ísť k obvodnému lekárovi po sprievodný lístok. Súčasťou zmien v zdravotníctve je aj zlacnenie kúpeľov pre niektoré skupiny pacientov. Od januára sa zmenia aj ceny liekov, drahšie by mali zlacnieť, lacnejšie budú, naopak, stáť viac. Až od apríla platí obnovená rajonizácia, pacienti si však ďalej môžu vybrať svojho lekára. Martin Kováčik, ham, ses, kdz, mar, PRAVDA 27.12.2007 Ekonomické udalosti SR v roku 2007 - 1. časť - Výberová chronológia ekonomických udalostí v SR v roku 2007, ktorá je rozdelená na štyri časti - štyri štvrťroky. 1. štvrťrok 2007 1. januára - Rodičia prvorodených detí dostali zvýšený príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa 11 000 Sk, čo spolu s príspevkom pri narodení predstavuje sumu 15 460 Sk. 1. januára - Podľa novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa rozšíril okruh osôb, ktorým možno poskytovať príspevok na bývanie. 1. januára - Pivovary Topvar, a. s., majú nové vedenie. Generálnym riaditeľom Pivovarov sa stal Imrich Havriš (39). 2. januára - Protimonopolný úrad (PMÚ) SR uložil pokutu 300 miliónov Sk podnikateľovi Slovnaft, a. s., za zneužitie dominantného postavenia. 4. januára - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) informoval, že cena vodného a stočného spolu tento rok oproti roku 2006 v priemere klesne o 5,2 % na 45,64 Sk za m3 bez DPH. Pre domácnosti sa v priemere zníži o 4,1 % a pre ostatných odberateľov o 6,3 %. 8. januára - Predseda vlády SR Robert Fico označil zmluvu o prenájme Vodného diela (VD) Gabčíkovo medzi Slovenskými elektrárňami (SE), a. s. a Vodohospodárskou výstavbou, š. p. za neplatnú. 9. januára - Predseda vlády SR Robert Fico rokoval s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom, predsedom Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Mariánom Čakajdom a predstaviteľmi rafinérie Slovnaft o najbližších krokoch v súvislosti so zastavenými dodávkami ropy ropovodom Družba. 9. januára - Národná banka Slovenska (NBS) začala predávať pamätné strieborné mince 200 Sk vydané pri príležitosti 200. výročia narodenia Jozefa Maximiliána Petzvala - fyzika, matematika, univerzitného profesora, vynálezcu, priekopníka modernej optiky a fotografie, významného predstaviteľa európskej vedy a techniky 19. storočia. 10. januára - Vo večerných hodinách boli obnovené dodávky ropy prúdiace na Slovensko cez ropovod Družba, ktoré boli zastavené v pondelok 8. januára o 19.54 h. 10. januára - Vláda SR vymenovala Štefana Schmidta za predsedu Rady správcov Národného jadrového fondu (NJF) na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Vo funkcii nahradil Ľuboša Ševčíka. 10. januára - Vláda SR vymenovala do funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (SP), nominanta vládnej strany Smer-SD a dovtedy poradcu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, Ivana Bernátka. 10. januára - Vláda SR na návrh ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viery Tomanovej odvolala 39 riaditeľov krajských Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), súčasne vymenovala 39 nových. 12. januára Národná diaľničná spoločnosť (NDS), a. s., dala do prevádzky diaľničné úseky D1 Vrtižer-Hričovské Podhradie v celkovej dĺžke 12,9 km a štvorkilometrový úsek D3 Hričovské Podhradie-Žilina, Strážov. Celý úsek D1 a D3 je dlhý 16,9 km a je v polovičnom profile. 14. januára Dodávka 30 000 ton ropy z Ruska doplnila slovenské zásoby ropy na pôvodnú úroveň. 15. januára - Potravinárska firma Hamé, a. s., Kunovice na Morave vyhrala spor o používaní ochrannej známky Májka na Slovensku. Po takmer piatich rokoch Krajský súd (KS) v Banskej Bystrici rozhodol, že spoločnosť R.S.K. v Rimavskej Sobote nesmie používať zameniteľné označenie Májka - RISO. 16. januára - Slovak Telekom, a. s., (ST) zrušil zmluvy so Slovenskou poštou o poskytovaní telegrafnej služby. 23. januára - Spoločnosť Slovanet zvíťazila vo výberovom konaní na dodávateľa riešenia komunikačnej siete pre Generálnu prokuratúru SR (GP). Nová sieť vytvorí bezpečné spojenie všetkých okresných a krajských prokuratúr na území celého Slovenska. 25. januára - Slovensko by sa malo sústrediť na plnenie podmienok pre prijatie eura a zároveň na udržanie vysokého ekonomického rastu. Vyplynulo to zo záverov pravidelnej ekonomickej správy Svetovej banky (SB) o desiatich krajinách Európskej únie. 30. januára - Najvyšší súd (NS) SR potvrdil pokutu 5 miliónov Sk pre Slovenské aerolínie (SA), a. s. Protimonopolný úrad (PMÚ) SR ju udelil spoločnosti ešte v roku 2004 za zneužitie dominantného postavenia. 30. januára - Rakúska spoločnosť Austrian Airlines (AUA) zrušila linkové lety Slovenských aerolínií (SA), ktoré sú jej dcérou. 1. februára - Novým generálnym riaditeľom ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom, významného spracovateľa hliníka na Slovensku patriaceho do finančnej skupiny Penta, je Ján Klimko. 1. februára - Tretí mobilný operátor, spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., spustil komerčnú prevádzku krátko po polnoci. Na slovenský trh tak po troch neúspešných tendroch vstúpil nový operátor. 2. februára - Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek oficiálne vymenoval do funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Petra Hajaša. 5. februára - Európska komisia (EK) podľa jej člena Jána Figeľa pozitívne hodnotila pokrok Slovenska v procese jeho približovania sa krajinám eurozóny. Eurokomisár ocenil skutočnosť, že SR momentálne zažíva obdobie veľmi vysokého ekonomického rastu, upozornil však aj na isté riziká do budúcnosti. 5. februára - Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) ako prvá a zatiaľ jediná slovenská podnikateľská asociácia spustila činnosť vlastného EÚ zastúpenia v Bruseli. 5. februára - Generálnym riaditeľom spoločnosti Kofola, a. s., je Marián Šefčovič. 6. februára - Prešovský samosprávny kraj (PSK) bude mať obchodný podiel v spoločnosti Hron - Air, s. r. o., Banská Bystrica. Za 18 % zaplatí podľa rozhodnutia poslancov PSK na zasadnutí v Prešove 1,98 milióna Sk. Obchodný podiel PSK splatí v 6 mesačných splátkach v priebehu roka 2007. 6. februára - Novou predsedníčkou Asociácie faktoringových spoločností (AFS) sa stala Iveta Živicová, riaditeľka odboru obchodného financovania Tatra banky, ktorého súčasťou je aj Faktoring Tatra banky. 6. februára Poslanci NR SR schválili nový zákon o európskom družstve, ktorého cieľom je upraviť možnosť jeho založenia a fungovania na Slovensku. 7. februára - Obchodníkom, ktorí umiestnia na trh zdraviu škodlivú alebo skazenú potravinu, môže dať príslušný kontrolný orgán pokutu do výšky 10 miliónov Sk. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. 8. februára - Akcionári Nafta, a. s., Gbely na mimoriadnom valnom zhromaždení v sídle spoločnosti schválili mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku Nafta, a. s., k 30. júnu 2006 a mimoriadne individuálne účtovné závierky spoločností Nafta, a. s., a Slovenská vrtná spoločnosť, a. s., k rovnakému dátumu. Týmto sa zavŕšil proces zlúčenia spoločnosti Nafta, a. s., so svojimi dcérskymi spoločnosťami, ktoré schválilo riadne valné zhromaždenie spoločnosti v júni 2006. 8. februára Spoločnosti Tinsel Enterprises Limited a Július Rezeš uzavreli zmluvu o strategickom partnerstve pri správe, vedení a budúcom developmente Grandhotela v Starom Smokovci. Tinsel Enterprises je súčasťou konsolidovaného celku skupiny J&T. 9. februára - Slovenskí hygienici našli v syre Niva Pilos zdraviu nebezpečnú baktériu listéria. Listerióza vlani v Česku usmrtila 13 ľudí a tento rok jedného novorodenca. 9. februára - Cieľom zákona o tripartite, ktorý schválili poslanci Národnej rady (NR) SR, je zaviesť účinné trojstranné konzultácie medzi zástupcami vlády, zamestnávateľov a zamestnancov na celoštátnej úrovni. 9. februára Parlament zvolil desať členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne. 9. februára S účinnosťou od tohto dňa došlo k personálnym zmenám v orgánoch Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), a. s., ako aj jeho dcérskych spoločností SPP - distribúcia, a. s., a SPP - preprava, a. s. Rozhodlo o tom mimoriadne valné zhromaždenie SPP a valné zhromaždenia jeho dcérskych spoločností. Tieto zmeny inicioval Fond národného majetku (FNM) SR, ktorý je 51% akcionárom SPP. 12. februára - Slovensko sa v tohtoročnom hodnotení ekonomickej slobody krajín sveta umiestnilo na 40. mieste spomedzi 157 hodnotených krajín. V roku 2006 sa SR umiestnila na 34. mieste. Vyplýva to zo štúdie Index ekonomickej slobody, ktorú každoročne vypracúva americká organizácia The Heritage Foundation v spolupráci s redakciou denníka The Wall Street Journal. 12. februára - Akciová spoločnosť ZTS Výskumnovývojový ústav (VVÚ) Košice sa aktívne zapojila do výstavby najväčšieho urýchľovacieho komplexu pre jadrový výskum na svete vo Švajčiarsku. Spoločnosť sa stala už druhýkrát exkluzívnym dodávateľom robotov pre Európske centrum jadrového výskumu (CERN) v Ženeve. 13. februára - Protimonopolný úrad (PMÚ) SR schválil koncentráciu podnikateľov Penta Investments Limited a PM Zbrojníky, a. s. Rozhodnutie Odboru koncentrácií PMÚ nadobudlo právoplatnosť 12. februára 2007. 13. februára - Tip Travel - Tatratour sa stal najobľúbenejšou cestovnou kanceláriou (CK) za rok 2006. Na druhom mieste skončil Satur a na treťom Kartago tours. 14. februára - Vláda schválila návrh na vymenovanie Jána Timuľáka za člena Rady správcov (správcov podúčtov) Národného jadrového fondu (NJF) na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. 15. februára - Funkcie splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura sa oficiálne ujal Igor Barát, ktorý doteraz pôsobil ako hovorca Národnej banky Slovenska (NBS). Na tento post ho vymenovala vláda SR 31. januára 2007. 15. februára - Kompetentné orgány pôsobiace na úseku ochrany spotrebiteľa v Česku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku podpísali memorandum o založení neformálnej organizácie - Fórum na ochranu spotrebiteľov (FOS) v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). 16. februára - Novým majiteľom nitrianskej mliekarne Friesland sa stala spoločnosť Tatranská mliekareň, a. s., Kežmarok. Finálnu kúpnu zmluvu podpíšu zástupcovia oboch strán po schválení transakcie Protimonopolným úradom (PMÚ) SR. 16. februára - Predseda Telekomunikačného úradu (TÚ) SR Branislav Máčaj rozhodnutím o rozklade potvrdil rozhodnutie TÚ SR z 29. septembra 2006, ktorým úrad určil spoločnosť Slovak Telekom (ST), a. s., ako významný podnik na veľkoobchodnom trhu služby prenosu televízneho a rozhlasového vysielania koncovým užívateľom (veľkoobchodný trh č. 11) a uložil jej povinnosti. 19. februára - Viac ako 25 % územia SR a 41 % jej lesov sa pri vyhlasovaní území európskeho významu Natura 2000 a Chránených vtáčích území dostane do oblastí, v ktorých bude obmedzovaná hospodárska činnosť. Rada združení vlastníkov lesov Slovenska preto poslala na generálny direktoriát životného prostredia Európskej komisie v Bruseli sťažnosť. 19. februára - O spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol rokoval minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v Moskve s predstaviteľmi spoločnosti Gazprom. 20. februára - Novou predsedníčkou predstavenstva ING Tatry - Sympatia, d. d. s., a. s., je rozhodnutím dozornej rady Tatjana Macúchová. 20. februára - Telekomunikačný úrad (TÚ) SR sa nestotožnil s právnym názorom Krajskej prokuratúry Bratislava, že výberové konanie na tretieho mobilného operátora prebehlo nezákonne. 20. februára - Denník Financial Times nazval Slovensko Detroit Východu. Slovensko, ešte pred desiatimi rokmi biedna krajina, bude už na budúci rok vyrábať najviac osobných vozidiel na obyvateľa na svete. 20. februára - Mimoriadne valné zhromaždenie UniBanky, a. s., schválilo nových členov dozornej rady a definitívne odsúhlasilo spojenie s HVB Bank Slovakia, a. s. 21. februára - Agentúra pre výskum trhu NMS, ktorá je členom profesijného združenia výskumných agentúr v ČR SIMAR, otvorila svoju pobočku na Slovensku. Vedúcim slovenskej pobočky NMS, ktorá má sídlo v Trenčíne, sa stal Daniel Stankovič. 21. februára - Vláda súhlasila s návrhom na uzatvorenie Zmluvy medzi SR a Malajziou o podpore a vzájomnej ochrane investícií. 21. februára - V rámci 16. ročníka stredoeurópskeho veľtrhu cestovného ruchu Holiday World 2007 (15.-18. februára) v Prahe získalo Slovensko 1. cenu GRAND PRIX. 21. februára - Ministerstvo financií (MF) SR súhlasilo so zámerom ukončenia akcionárskej účasti Slovenskej konsolidačnej, a. s., (SKo) v Poštovej banke, a. s., v ktorej štát prostredníctvom SKo vlastní druhý najväčší podiel, 37,14 %. 22. februára - Keďže má Slovensko nedostatok kapacít na uskladnenie núdzových zásob ropy, bude ich môcť skladovať na území Českej republiky. Vyplýva to z medzivládnej dohody, ktorú podpísali predsedovia Správ štátnych hmotných rezerv oboch krajín v Prahe. 22. februára - Slovensko sa s Líbyou dohodlo na mechanizme likvidácie dlhu pochádzajúceho z čias československej federácie za dodávky vojenskej techniky. 22. februára - Dispečeri letovej prevádzky začali neobmedzený štrajk. S vedením štátneho podniku Letové prevádzkové služby sa nedohodli a budú štrajkovať až dovtedy, kým sa nenaplnia ich požiadavky. Dôvodom na vyhlásenie neobmedzeného štrajku je skutočnosť, že dispečeri nedostali prísľub na splnenie svojej hlavnej požiadavky - odvolanie riaditeľa LPS Romana Bíra. 23. februára - Premiér Robert Fico a generálny riaditeľ talianskej spoločnosti Enel Fulvio Conti sa dohodli na dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Zmluvou o predaji Slovenských elektrární (SE), a. s., talianskemu Enelu a o prenájme Vodného diela (VD) Gabčíkovo sa bude zaoberať pracovná skupina. 26. februára - Medzivládnu dohodu o podpore a vzájomnej ochrane investícií podpísal v Kyjeve minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek so svojím ukrajinským kolegom Volodymyrom Makuchom. 26. februára - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o námornej plavbe, ktorou sa implementuje právo Európskej únie (EÚ) do právneho poriadku SR. 26. februára - Štvorhviezdičkový hotel Crowne Plaza v Bratislave získal prvý raz ocenenie najlepší Top biznis hotel a stal sa zároveň absolútny Trend Top hotel Slovenska za rok 2006. 27. februára - Štrajkujúci letoví dispečeri o 14. hodine nastúpili do práce. Naďalej zostávajú v štrajkovej pohotovosti, a to dovtedy, kým nedôjde k splneniu bezpečnostných požiadaviek, ktoré Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR garantovalo. 27. februára - Za účasti 50 expertov sa začalo v bratislavskom hoteli Bôrik spoločné rokovanie medzi predstaviteľmi Európskej komisie (EK) a SR o návrhu dokumentu Národný strategický referenčný rámec (NSRR) na roky 2007 až 2013 a jeho 11 operačných programoch (OP). 28. februára - Právna analýza zmluvy o predaji Slovenských elektrární (SE), a. s., a prevádzke vodných elektrární na Vodnom diele (VD) Gabčíkovo presvedčila premiéra Roberta Fica o tom, že je dôvod na ukončenie tejto zmluvy a podanie žaloby. 28. februára - Telefónika O2 Slovakia, tretí mobilný operátor v SR, spustila prvé základňové stanice svojej GSM siete. 28. februára - Slovenské elektrárne, a. s., (SE) považujú zmluvu o prevádzke vodných elektrární na Vodnom diele (VD) Gabčíkovo za platnú, sú však pripravené rokovať o jej obsahu s vládnou pracovnou skupinou. Uviedol predseda predstavenstva Slovenských elektrární Paolo Ruzzini. 1. marca - Víťazom prvého ročníka súťaže Podnikateľ roka 2006 Slovenskej republiky sa stal Miroslav Trnka, technický riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti ESET, s. r. o. Súťaž po prvýkrát vyhlasovala na Slovensku spoločnosť Ernst & Young. 1. marca - Spoločnosť SAD Bratislava, a. s., oficiálne zmenila obchodné meno na Slovak Lines. 1. marca - Novým generálnym riaditeľom spoločnosti T-Mobile Slovensko je Milan Vašina. 1. marca - Pozíciu marketingového riaditeľa spoločnosti Kofola Holding prevzal Martin Mateáš, ktorý doteraz pôsobil ako senior brand manager pre značku Rajec. 1. marca - Spoločnosť MOL kúpila 2,6 milióna akcií petrochemickej spoločnosti TVK Tiszaújváros, čo predstavuje 10,68-% podiel na základnom imaní. Po tejto transakcii sa podiel MOL v TVK zvýšil na 86,79 %. Podiel Slovnaftu v TVK ostal nezmenený na úrovni 8,06 %. 2. marca - Rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku a zavedenie eura v roku 2009 dominovali na stretnutí podpredsedov Národnej rady SR Miroslava Číža (Smer-SD) a Milana Horta (SDKÚ-DS) s poslancami Výboru pre medzinárodný obchod Európskeho parlamentu (EP). 2. marca - Slovenské aerolínie, a. s., (SA) podali na Okresný súd Bratislava I oficiálnu žiadosť o vyhlásenie konkurzu. 5. marca - Najnovšie hodnotenie Konvergentného programu (KP) Slovenska zo strany Európskej komisie (EK) a aktuálny stav príprav na zavedenie eura v SR boli témami stretnutia eurokomisára Jána Figeľa a ministra financií Jána Počiatka, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave. 6. marca Spaľovanie biomasy v jednom zo svojich kotlov spustila spoločnosť Zvolenská teplárenská (ZT). Veľkokapacitná tepláreň je tak na Slovensku prvou, ktorá začala vyrábať teplo z obnoviteľných zdrojov. 6. marca - Zriadenie, postavenie a právomoci Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR ako konzultačného a dohodovacieho orgánu vlády a jej sociálnych partnerov zamestnancov a zamestnávateľov vymedzuje na celoštátnej úrovni zákon o tripartite, ktorý podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. HSR má 21 členov, každý sociálny partner vymenuje po 7 zástupcov. 6. marca - Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR požiadali prezidenta SR Ivana Gašparoviča o vrátenie schváleného Zákona o tripartite na opätovné prerokovanie v Národnej rade (NR) SR. 6. marca - Novým predsedom predstavenstva ING dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a. s., sa na základe rozhodnutia valného zhromaždenia (VZ) stala Zuzana Adamová. 7. marca - Slovensko sa stalo 27. plnoprávnym členom Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Riadiaca rada IEA so sídlom v Paríži totiž na zasadnutí rozhodla pozvať vládu SR k pristúpeniu k dohode o Medzinárodnom energetickom programe. 9. marca - Členka predstavenstva VÚB banky a bývalá viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) Elena Kohútiková získala ocenenie časopisu Bratislava Leaders Magazine - Žena roku 2006. Kohútiková získala toto ocenenie v kategórii Obchod. 13. marca - Spoločnosť Samsung Electronics LCD Business postaví vo Voderadoch pri Trnave závod na výrobu LCD obrazoviek, kde plánuje obsadiť 1 200 pracovných miest. Podpisom Investičnej zmluvy medzi vládou SR a spoločnosťou Samsung to potvrdili minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, predseda vlády Robert Fico a prezident spoločnosti Samsung Electronics LCD Business Sang Wan Lee. 14. marca Novým členom Predstavenstva KD Investments, správ. spol., a. s., sa stal Rastislav Podhorec, ktorý tak nahradil Štefana Belingara. Do funkcie ho vymenovala dozorná rada spoločnosti so súhlasom Národnej banky Slovenska (NBS). 16. marca - Odbor koncentrácií Protimonopolného úradu (PMÚ) SR schválil koncentráciu podnikateľov a.s. Skanska CZ a s.r.o. STAMART MARTIN. 16. marca - Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR sa vo veci Zákona o tripartite rozhodli iniciovať podnet na Ústavný súd (ÚS) SR. Dôvodom ich kroku je ustanovenie o extenzii kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. 18. marca - Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR (ZHŤPG) na svojom 23. valnom zhromaždení (VZ) zvolil nového riaditeľa - stal sa ním Miroslav Kiraľvarga zo spoločnosti U.S. Steel Košice - a tiež nové orgány zväzu. 19. marca - Telekomunikačný úrad (TÚ) SR vedie správne konanie voči spoločnosti Slovak Telekom, a. s. (ST). Dôvodom je, že spoločnosť neumožnila klientom ponechať si čísla pri zmene operátora. 19. marca Na Slovensku vznikne zahraničná pobočka Európskeho hospodárskeho senátu (EHS). Na tlačovej konferencii po rokovaní členov EHS a zástupcov Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti to oznámil prezident senátu Bernhard Friedmann. 19. marca - Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie voči Slovenským aerolíniám (SA) a vyzval veriteľov, aby prihlásili pohľadávky voči spoločnosti do 45 pracovných dní. 20. marca - Začal sa medzinárodný bezpečnostný audit v štátnom podniku Letové prevádzkové služby (LPS). 20. marca - Košické letisko ukončilo všetky prípravy v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Shengenského priestoru. Cestujúci z Európskej únie už nebudú odo dňa vstupu SR do Shengenu podrobovaní pasovej kontrole. 21. marca - Predseda Telekomunikačného úradu (TÚ) SR Branislav Máčaj nevyhovel protestu prokurátora a konštatoval, že rozhodnutím o vydaní povolenia pre spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., nebol porušený zákon. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 21. marca - Spoločnosť Telefónika O2 Slovakia rešpektuje rozhodnutie Telekomunikačného úradu (TÚ) SR začať správne konanie. Dôvodom podľa úradu je, že Telefónika O2 nezverejnila včas tarifu (cenník). " 21. marca - Nemecká spoločnosť E.ON oznámila, že v lokalite Malženice pri Trnave investuje 200 miliónov EUR, v prepočte 6,648 miliardy SKK, do výstavby plynovej elektrárne. Po stretnutí s premiérom Robertom Ficom to uviedol predseda predstavenstva spoločnosti E.ON Johanes Teyssn. 22. marca - Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre priemyselný park v Galante podpísal primátor mesta Alexander Mézeš s generálnym riaditeľom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Petrom Hajašom. 22. marca - O stave príprav na zavedenie eura na Slovensku a plnení maastrichtských kritérií informoval v Bruseli splnomocnenec slovenskej vlády pre euro Igor Barát. 23. marca - Skupina spoločností SLAVIA CAPITAL podpísala zmluvu o kúpe 71,99 % akcií jednej z najväčších slovenských potravinárskych firiem, a. s. Palma-Tumys, s cieľom postupného odkúpenia ďalších akcií spoločnosti. 23. marca - Slovensko dosiahlo v období rokov 1995 až 2005 podľa údajov Eurostatu zo všetkých členských krajín rozšírenej Európskej únie (EÚ) najvýraznejší pokles daňového zaťaženia v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP), a to o 10,2 % HDP. 23. marca Slovenské elektrárne (SE), a. s., podali balík žalôb voči spoločnosti Paroplynový cyklus (PPC), a. s., Bratislava a sťažnosť na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vo veci vyhlásenia neplatnosti časti stanov spoločnosti PPC. 25. marca Spoločnosť DIAMOND HOTELS CYPRUS LIMITED a Július Rezeš uzavreli zmluvu o strategickom partnerstve pri správe a vedení Hotela Slovan v Košiciach, na základe čoho bude developerom a investorom projektu tandem Interhouse Košice, a. s, a J&T Real Estate, a. s. 26. marca - Do funkcie generálnej riaditeľky štátnej príspevkovej organizácie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) vymenoval minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek Zuzanu Rekenovú. 27. marca - Väčšina podnikateľov nebude musieť od 1. júna 2007 vypracúvať registratúrne poriadky. Vyplýva to z novely zákona o archívoch a registratúrach, ktorú poslanci NR SR schválili. 27. marca - Slovensko začína intenzívnu spoluprácu s Európskou komisiou (EK) a Európskou centrálnou bankou (ECB) v súvislosti so záverečnou fázou príprav na vstup do eurozóny. Uviedol to slovenský minister financií Ján Počiatek, ktorý sa v Bruseli stretol s komisárom pre menové a finančné otázky Joaquínom Almuniom. 28. marca - Vláda schválila mená 6 kandidátov na posty členov Rady pre reguláciu. Na 6-ročné funkčné obdobie vláda navrhla Karola Česneka a Františka Janíčka. Funkciu 4 roky bude vykonávať buď Milan Hargaš alebo Ladislav Marič. Kandidátmi na 2-ročné funkčné obdobie sú Vladimír Čepko a Jozef Mikuš. 28. marca - Vláda SR na návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR vymenovala zástupcov štátu v Hospodárskej a sociálnej rade SR. Predsedníčkou rady ostane ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. Podpredsednícke miesto si zachová štátna tajomníčka MPSVR Emília Kršíková. Ďalšie posty v rade obsadia ministri a štátni tajomníci z ostatných rezortov. 28. marca - Novým prezidentom Francúzsko-slovenskej obchodnej komory (FSOK) sa stal Tibor Lazarovič. 29. marca - Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu spoločnosti Slovnaft proti Ministerstvu financií (MF) SR, ktoré rafinérii udelilo ešte v roku 2005 pokutu vo výške 1,341 miliardy Sk. Slovnaft s rozhodnutím Krajského súdu nesúhlasí a odvolá sa proti nemu. 29. marca - Novým predsedom Správnej rady Stredoeurópskej Asociácie riadenia a správy spoločností sa stal na základe rozhodnutia valného zhromaždenia Rudolf Autner zo Slovenskej ratingovej agentúry. 30. marca - Protimonopolný úrad (PMÚ) SR schválil koncentráciu slovenských podnikateľov ECO-INVEST, a. s., a MäsoSpiš, s. r. o. Rozhodnutie Odboru koncentrácií PMÚ nadobudlo právoplatnosť 29. marca 2007. 30. marca - Novým generálnym riaditeľom Citibank (Slovakia), a. s., pobočky Citi na Slovensku, je Eric Lemmens. 30. marca - Novým predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeľom Poštovej banky, a. s., je Roman Fečík. Copyright © TASR 2007 SME 26.12.2007 Ekonomické udalosti SR v roku 2007 - 2. časť - Výberová chronológia ekonomických udalostí v SR roku 2007, ktorá je rozdelená na štyri časti - štyri štvrťroky. 2. štvrťrok 2007 1. apríla - Novým členom predstavenstva a. s. Allianz Slovenská poisťovňa (Allianz-SP) sa stal Miroslav Pacher (40). 1. apríla - Spoločnosť Getronics (Slovakia), s. r. o., ktorú na Slovensku v novembri 2006 prevzala firma Kapsch, s. r. o., prestala pôsobiť pod svojím pôvodným obchodným menom. Podniky sa zlúčili pod jeden názov Kapsch, s. r. o. 1. apríla - Nový tripartitný orgán - HSR (Hospodárska a sociálna rada) SR vznikla na základe zákona o tripartite. 2. apríla Výkonným riaditeľom spoločnosti Skanska PS sa stal Rastislav Pauliny. 2. apríla - Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek sa v rámci pracovnej cesty v USA stretol s primátorom mesta Detroit Kwame M. Kilpatrickom. 2. apríla - Hutnícka spoločnosť Železiarne Podbrezová (ŽP), a. s., vyhlásila povinnú ponuku na prevzatie vlastných akcií pri kúpnej cene 2 100 Sk za akciu. 2. apríla - Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Peter Hajaš poveril riadením sekcie Priame zahraničné investície (PZI) Ľuboša Kozmona. 2. apríla - Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek počas oficiálnej cesty v USA potvrdil v štáte Michigan záujem slovenskej vlády o americké investície s dôrazom na hi-tech a projekty na báze najnovších výdobytkov aplikovaného výskumu. 5. apríla - Generálny tajomník OECD Angelo Gurría v Prezidentskom paláci odovzdal prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi Správu OECD o Slovensku. 6. apríla - Slovenská spoločnosť Korlea Invest, a. s., uzavrela v Astane dohodu s kazašskou štátnou firmou Saryarka Socio Enterpreneurial Corporation JSC o kúpe štátnej energetickej spoločnosti National Petroleum Corporation NPC TRIED KZ. 10. apríla - Prievidzskí tunelári začali pracovať na výstavbe slovinských tunelov Tabor a Barnica, ktoré sa nachádzajú asi 70 kilometrov juhozápadne od Ľubľany. 10. apríla - Ministerstvo financií (MF) SR odňalo právnickej osobe TUTOVKA, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 125, IČO: 36 214 965, individuálnu licenciu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok) z dôvodu porušovania ustanovení zákona o hazardných hrách. 1 1. apríla - Obchodníci, ktorí umiestnia na trh zdraviu škodlivú alebo skazenú potravinu, môžu dostať pokutu až do výšky 10 miliónov Sk. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. 12. apríla - Do projektu Obnova a rekonštrukcia Libanonu sa prihlásilo 26 firiem zo SR, ktoré chcú ponúknuť tejto krajine tovary a služby zamerané na obnovu a rekonštrukciu sociálnej a dopravnej infraštruktúry, predovšetkým z oblasti stavebníctva, stavebných látok a služieb. 16. apríla Rezort financií ako centrálna platobná jednotka (CPJ) v SR na čerpanie eurofondov zistil, že nemenovaná firma realizujúca výstavbu jedného z troch úsekov podtatranskej diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce porušila zákon o verejnom obstarávaní, pričom neoprávnene čerpala eurofondy v sume 400 miliónov Sk. 16. apríla - Slovensko by mohlo prísť o prostriedky z Kohézneho fondu (KF) v súvislosti s privatizáciou prevádzkových vodárenských spoločností. O tejto otázke rokoval v Bruseli s predstaviteľmi generálneho riaditeľstva pre regionálny rozvoj štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Daniel Ács. 16. apríla - Zvyšujúci sa záujem o vzájomnú spoluprácu slovenských a talianskych firiem potvrdila misia z Talianska v Trnavskom kraji. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) v spolupráci s obchodným zastúpením SR v Padove zorganizovala podujatie, na ktorom sa predstavilo 13 podnikateľských subjektov z regiónu Pavia. 18. apríla - Novým členom Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) sa stal Slovenský zväz spracovateľov mäsa. 19. apríla - Protimonopolný úrad (PMÚ) SR uložil pokutu vo výške 400 000 Sk podnikateľovi Jánovi Molnárovi za to, že začal vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce zo vzniku koncentrácie podnikateľov Jána Molnára a Hrádok Mäsokombinát, s. r. o., pred odsúhlasením koncentrácie úradom. 19. apríla Spoločnosť CA menovala Karla Schmidtmayera za nového riaditeľa CA pre Českú a Slovenskú republiku. 19. apríla - Novou predsedníčkou predstavenstva spoločnosti ING Životná poisťovňa, a. s., je na základe rozhodnutia valného zhromaždenia Anna Huščavová. Zároveň ju predstavenstvo vymenovalo aj za generálnu riaditeľku spoločnosti. 20. apríla - Telekomunikačný úrad (TÚ) SR uložil spoločnosti Telefónica 02 Slovakia, s. r. o., pokutu 1 milión Sk. Ako dôvod pokuty úrad uviedol, že Telefónica 02 nezverejnila včas tarifu (cenník). 20. apríla - Protimonopolný úrad (PMÚ) SR začal správne konanie voči spoločnostiam Heineken Slovensko a Pivovary Topvar za možné obmedzovanie hospodárskej súťaže. 20. apríla - Prezidentom Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) sa z rozhodnutia valného zhromaždenia (VZ) stal Stanislav Macko. 23. apríla - Energetická politika, hospodárska spolupráca či podpora investorov boli hlavnými témami stretnutia ministra hospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka s ministrom hospodárstva, práce a podnikania Chorvátskej republiky Brankom Vukeli†om. 24. apríla - Zhromaždenie delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) do funkcie predsedu komory opätovne zvolilo Petra Mihóka. 25. apríla - Predstavenstvo Dopravného podniku Bratislava (DPB), a. s., odvolalo z funkcie generálneho riaditeľa Jána Zachara. 26. apríla - Skupina spoločností SLAVIA CAPITAL prostredníctvom Asset Portfolio Servicing (APS) nadobudla 100 % akcií finančnej spoločnosti iCentrum, ktorá patrí do prvej desiatky najlepších správcovských firiem v Poľsku. 26. apríla Slovenský premiér Robert Fico, šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš a guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko sa stretli s prezidentom ECB Jean-Claude Trichetom v sídle ECB vo Frankfurte nad Mohanom. 27. apríla - Prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) sa stal predseda predstavenstva spoločnosti Slovnaft Marián Jusko. Rozhodli o tom delegáti na sneme RÚZ. 30. apríla Prezident SR Ivan Gašparovič slávnostne otvoril priemyselný park Javorinská v Myjave. 30. apríla - Slávnostný výkop na stavbe závodu Samsung Electronics LCD Slovakia urobili vo Voderadoch pri Trnave. 1. mája - Predstavenstvo Dopravného podniku Bratislava (DPB), a. s., vymenovalo Róberta Kadnára za nového generálneho riaditeľa DPB. 2. mája Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) oficiálne spustila prevádzku nového Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu SR na internetovej stránke www.slovakia.travel. 4. mája - Slovenská republika úspešne predala na európskom dlhopisovom trhu štátne dlhopisy v hodnote 1 miliardy EUR so splatnosťou v roku 2017. 4. mája Nový závod spoločnosti Schelling Slovakia, člena rakúskeho výrobcu zariadení na presné rezanie Schelling Anlagenbau GmbH, otvorili v Priemyselnom parku v Kechneci v okrese Košice-okolie. 4. mája - Politickú vôľu dosiahnuť nové dohody o ruských dodávkach plynu na Slovensko v roku 2007 a dodávkach ropy v roku 2014 v Moskve vyjadrili premiéri Slovenskej republiky a Ruskej federácie Robert Fico a Michail Fradkov. 6. mája - Spoločnosť Asseco Slovakia získala 55-% podiel vo firme LCS International, ktorá je najväčším českým producentom podnikových informačných systémov (ERP). 7. mája - Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová prijala mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v SR Ogniana Krumova Garkova. 8. mája - Zástupcovia 20 významných slovenských firiem sa zúčastnili na strojárskom a elektrotechnickom veľtrhu, ktorý sa začal v Belehrade. 8. mája Taiwanská firma Delta Energy Systems otvorila v Dubnici nad Váhom nový závod Delta Electronics (Slovakia), s. r. o., do ktorého investovala 20 miliónov USD. 10. mája - Slovenská republika sa v rebríčku konkurencieschopnosti krajín sveta umiestnila na 34. mieste. V minulom roku bola SR na 33. mieste. 10. mája - Plynulý a bezproblémový prechod zo slovenskej meny na spoločnú európsku menu euro má zabezpečiť návrh zákona o zavedení eura v Slovenskej republike, tzv. generálny zákon, ktorý do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. 14. mája - Telekomunikačný úrad (TÚ) SR uložil spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pokutu 1 milión Sk. Ako dôvod úrad uvádza neumožnenie ponechania si telefónneho čísla pri zmene operátora. 14. mája - Firma Slovenské energetické strojárne (SES), a. s., Tlmače, významný výrobca a dodávateľ investičných celkov pre energetiku, získala kontrakt v hodnote viac ako 1,5 miliardy Sk u spoločnosti EBARA Corporation, najväčšieho dodávateľa spaľovní komunálneho odpadu v Japonsku. 14. mája - Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek prijal na pôde ministerstva delegáciu vedenú riaditeľom regionálneho centra pre Európu a Spoločenstva nezávislých štátov Benom Slayom. 15. mája - Návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní predstavila zákonodarnému zboru SR ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová. 15. mája - Prehĺbiť vzájomné obchodné vzťahy medzi USA a SR bolo cieľom misie podnikateľov z amerického štátu Michigan. 15. mája - Slovensko sa stalo hostiteľskou krajinou Centrálnej kancelárie projektu Trans-Európskych železníc (TER). Zmluvu o umiestnení centrály v Bratislave, v hlavnom meste SR, podpísali minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny a výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie (EHK) Organizácie Spojených národov (OSN) Marek Belka. 16. mája - Novým generálnym riaditeľom Exportno-importnej banky (EXIMBANKY) SR sa stal Igor Lichnovský. Rozhodla o tom vláda SR. 16. mája - Podpredsedom Telekomunikačného úradu (TÚ) SR zostane aj na svoje druhé funkčné obdobie Juraj Michňa. Jeho opätovné vymenovanie schválila vláda SR. 16. mája - V rámci bruselskej diskusie Európska komisia (EK) už Slovensku akceptovala samostatný operačný program (OP) Zdravotníctvo ako súčasť 11 OP, na financovaní ktorých sa v 7-ročnom programovom období zúčastnia aj eurofondy. 17. mája Slovenský parlament schválil novelu zákona o vinohradníctve a vinárstve. 21. mája - Podpora projektov sledujúcich znižovanie energetickej náročnosti zo strany Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) bola predmetom diskusie štátneho tajomníka Ministerstva financií (MF) SR Františka Palka s viceprezidentkou EBOR Brigitou Schmögnerovou. 22. mája - Slovenské kúpeľníctvo, relaxačné pobyty a hotelierstvo dominovali na podujatí Slovak Turist Day, ktoré sa konalo na Veľvyslanectve SR v Londýne. 23. mája - Členov Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vymenoval prezident SR Ivan Gašparovič. Vymenovacie dekréty si z rúk prezidenta prevzali Jozef Holjenšík, Milan Hargaš, Ivan Chaban, Vladimír Čepko, Ján Hijj a Karol Česnek. 23. mája - Spoločnosť Asset Portfolio Servicing (APS), ktorá patrí slovenskej investičnej skupine Slavia Capital, získala 100-% podiel vo firme iCentrum, ktorá sa zaoberá správou a vymáhaním pohľadávok. 24. mája - Novým kolektívnym členom Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) sa stalo Združenie kresťanských podnikateľov a manažérov (ZKPaM). 24. mája Logistická spoločnosť UPS Supply Chain Solutions (SCS) vymenovala Thomasa Nitzscheho (44) za nového generálneho riaditeľa pre Slovensko. 25. mája Ministerstvo hospodárstva (MH) SR pripravilo návrh prípravy kandidatúry Slovenska na sídlo Európskeho jadrového fóra. 28. mája - Medzištátnu dohodu o označovaní tradičného syrového výrobku oštiepok v Palárikove podpísali minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa a minister roľníctva a rozvoja vidieka Poľskej republiky Andrzej Lepper. 29. mája - Protimonopolný úrad (PMÚ) SR schválil koncentráciu švajčiarskeho podnikateľa Marti Tunnelbau AG a slovenských podnikateľov Danubia Invest, a. s., a TUBAU, a. s. 29. mája - V Kyjeve sa začalo 1. zasadnutie Medzivládnej komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu medzi SR a Ukrajinou. 29. mája Spoločnosť Mobis Slovakia, s. r. o., ktorá je jedným z hlavných dodávateľov automobilky Kia Motors Slovakia, dostala 54-miliónový (Sk) štátny príspevok na vzdelávanie a prípravu zamestnancov. 31. mája - KD Investments, správ. spol., a. s., sa stal členom Asociácie fondov a asset managementu Českej republiky (AFAM ČR). 31. mája - Slovensko-česká private equity skupina Penta sa dohodla so spoločnosťami AIG Global Investment Group a Switalski & Synovie na prevzatí spoločnosti Žabka Polska S.A. Tá prevádzkuje najväčší nezávislý maloobchodný reťazec predajní v Poľsku. 1. júna - Novou členkou Bankovej rady (BR) Národnej banky Slovenska (NBS) sa stala Gabriela Sedláková. 1. júna Podpredsedami Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) sa stali Pavol Scholtz a Ladislav Debnár. 1. júna - Novou riaditeľkou divízie ľudských zdrojov spoločnosti T-Mobile Slovensko sa stala Petra Berecová. 1. júna - O rozširovaní vzájomnej hospodárskej spolupráce medzi Maďarskom a SR v Bratislave hovoril štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga so štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva a dopravy Maďarskej republiky Ábelom Garamhegyim. 4. júna - Projekt výstavby cestného spojenia Norra Lanken v Štokholme sa bude realizovať v réžii slovenskej spoločnosti Skanska BS (predtým Banské stavby Prievidza). Hodnota podielu jej stavebných prác je vyčíslená na viac ako 25 miliónov Sk. 4. júna Konzorcium zložené zo spoločností ECM Group N.V. a I.C.S., a. s., Praha, oficiálne potvrdilo, že uzavreli dohodu o spoločnom odkúpení 100-% podielu akciovej spoločnosti Carrefour Slovensko. 4. júna - Európska komisia (EK) má podozrenie na nedovolenú štátnu pomoc SR talianskemu Enelu, ktorý má dostavať 3. a 4. blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. EK preto poslala Slovensku list, v ktorom sa pýta na okolnosti dostavby Mochoviec. 5. júna - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal poslanecký návrh novely zákona o správe majetku štátu. 6. júna - Aktuálnym otázkam oddelenia prenosových sietí, regulácie, investícií do infraštruktúry a spolupráce prevádzkovateľov sietí sa venovala európska Rada ministrov pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, ktorá rokovala v Luxemburgu. Slovensko zastupoval minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. 7. júna - Premiér Robert Fico sa stretol s vedením spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s., v Bratislave. 7. júna - Nadácia Slovak Gold v bratislavskom hoteli Bôrik slávnostne odovzdala ocenenia Slovak Gold ich novým laureátom. 8. júna - Finančná skupina Penta Investments, ktorá vlastní pozemky potrebné na stavbu novej pristávacej a vzletovej dráhy na pražskom ruzynskom letisku, upustila od zámeru stavať novú dráhu spoločne s Letiskom Praha a rokuje s ním o ďalšom postupe. Penta je údajne ochotná sporné pozemky letisku predať. 10. júna - Slovenský veľvyslanec na Ukrajine Urban Rusnák diskutoval na schôdzke s predstaviteľmi Krymu o atraktívnosti investícií do krymskej ekonomiky. Slovenská strana má v úmysle postaviť v Červonoperekopsku závod na výrobu skla a fliaš na pivo, alkohol, víno a nealkoholické nápoje. 12. júna - Saudskoarabská spoločnosť AL KUHAIMI METAL INDUSTRIES prejavila záujem o spoluprácu so slovenskými firmami, ktoré sa zaoberajú IT a bezpečnostnými technológiami, ako aj tými, ktoré vyrábajú príslušnú techniku pre oblasť petrochémie. 12. júna - Slovensko sa ukázalo ako "vzorový žiak" nielen pri rokovaniach o vstupe do Európskej únie, ale napriek zmene vlády v lete 2006 vytvorilo i vzorové podmienky pre ekonomiku. Vyzdvihol to v rozhovore pre agentúru APA obchodný radca Rakúskeho veľvyslanectva v SR Konstantin Bekos. 12. júna - O spôsoboch financovania, ktoré by urýchlilo budovanie infraštruktúry, najmä výstavbu diaľnic na Slovensku, ako prostriedku na zníženie regionálnych rozdielov, rokoval v Londýne slovenský premiér Robert Fico s prezidentom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Jeanom Lemierrom. 13. júna - Poprední slovenskí developeri - spoločnosti HB Reavis Group a Ipec Group vytvorili spoločný podnik s rovnocenným partnerstvom 50 % ku 50 %. 13. júna - Zavedenie plne pružného pracovného času, ktoré odsúhlasili poslanci Výboru Národnej rady (NR) SR pre sociálne veci a bývanie, umožní matkám počas jedného pracovného dňa pracovať prerušovane. 13. júna - Európska organizácia výrobcov transportbetónu (ERMCO) vyhlásila betonáreň Holcim Slovensko za najekologickejšiu. Plaketu za 1. miesto získala betonáreň Holcim v Leviciach a 2. miesto betonáreň Holcim v Žiline. 14. júna - O postupe prác a plnení harmonogramu pri výstavbe závodu na výrobu LCD modulov Samsung pri Voderadoch hovoril minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek s prezidentom spoločnosti Samsung Electronics LCD Slovakia Hoyoungom Leeom. 15. júna - Slovenskí podnikatelia prejavili záujem zúčastňovať sa na výstavbe klasických tepelných elektrární v Indonézskej republike. Výskumná základňa SR by sa zase mohla podieľať na prípravných prácach súvisiacich s výstavbou prvej jadrovej elektrárne v Indonézii. 15. júna - Komisár pre energetiku Andris Piebalgs privítal dohodu medzi Slovenskom a Českou republikou o tom, že budú spoluhostiteľmi novozriadeného Európskeho jadrového fóra, ktoré bude poskytovať priestor pre otvorenú a objektívnu debatu o budúcich možnostiach a obmedzeniach tohto druhu energie. 18. júna - Holandsko chce získať viac obchodných partnerov zo Slovenska. Prezident holandskej obchodnej komory Emil Roest vidí veľké možnosti nadviazania obchodnej spolupráce v turizme. 19. júna Možnosti využívania biomasy v 3 krajoch na Slovensku a 3 krajoch v Maďarsku mapuje projekt, ktorý realizuje Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre v spolupráci s maďarskou univerzitou Károly Róbert Föiskola v Gyöngyösi. Podporu projektu v Nitre vyjadril veľvyslanec USA v SR Rodolphe Vallee. 20. júna - Dohodu o Medzinárodnom energetickom programe, ktorej cieľom je podpora bezpečného zásobovania ropou pri primeraných a spravodlivých podmienkach, vláda SR odsúhlasila s pripomienkami Legislatívnej rady vlády (LRV). 20. júna - Novým generálnym manažérom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Slovakia sa stal Brendan S. OďBrien. 20. júna - Prezident SR Ivan Gašparovič pri otvorení moldavsko - slovenského ekonomického fóra vyjadril presvedčenie, že k zintenzívneniu obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Moldavskom prispeje aj jednostranné zrušenie vízovej povinnosti Moldavskom pre slovenských občanov, ktorí tam chcú vycestovať. 21. júna - Slovenská skupina Arca Investments kúpila 51 % akcií českej firmy Gity. Cieľom spojenia je spoločná expanzia na trhy strednej a východnej Európy. 21. júna - Plnú pohotovosť pre Štátnu veterinárnu a potravinovú správu (ŠVPS) SR nariadil minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa po potvrdení vtáčej chrípky vo veľkochove moriek v českej obci Tisová v Pardubickom kraji. 22. júna - O výstavbe ďalšieho podniku skupiny Matador Automotive v priemyselnom parku Baliny pri Třinci v Česku sa dohodli prezident gumárenskej skupiny Matador Štefan Rosina a starostka mesta Třinec Viera Palkowská. Podpísali zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej Matador odkúpi od mesta Třinec pozemok s rozlohou 2,7 hektára. 23. júna - Bratislavský tunel Sitina o 13.30 h slávnostne otvorili za účasti predsedu vlády Roberta Fica, predsedu parlamentu Pavla Pašku ako aj ďalších predstaviteľov vlády a samosprávy. 25. júna Slovenské energetické strojárne (SES), a. s., Tlmače, získali kontrakt na dodávku elektrárenského bloku Puerto Coronel v Čile. 26. júna - Výmena poznatkov a skúseností pri príprave Národného strategického a referenčného rámca (NSRR) na budúce programové obdobie 2007-2013 a možnosti riešenia panelových sídlisk boli hlavnými témami rokovania ministrov V4, Rumunska a Bulharska zodpovedných za regionálny rozvoj, ktorí sa stretli v Sielnici v okrese Zvolen. Výsledkom rokovania bolo podpísanie deklarácie o spoločnom postupe pri tvorbe regionálnej politiky a vzájomnej koordinácii pri rokovaniach s Európskou úniou (EÚ). 26. júna - Coca-Cola Beverages Slovakia spustila novú linku na výrobu pramenitej vody Bonaqua v závode Lúka pri Piešťanoch. Investičné náklady dosiahli takmer 0,5 miliardy Sk. 27. júna - Európska komisia (EK) ukončila 6 prípadov právneho konania vedených proti členským krajinám Európskej únie za nedostatky v prijímaní európskej legislatívy v oblasti telekomunikácií. Dva z uzavretých prípadov sa týkali Slovenska. 28. júna - S doteraz najväčšou podporou z Kohézneho fondu Európskej únie (EÚ) vyše 40 miliónov EUR začína Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS), a. s., Košice stavbu Prešov pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Torysa. Jej slávnostné otvorenie sa konalo v Prešove. 28. júna - Slovensko má konečne štandardný európsky Zákonník práce, ktorý zodpovedá predstavám modernej Európskej únie a nie liberalizmu. Povedal to premiér Robert Fico po hlasovaní o novele ZP v parlamente, ktorú poslanci schválili 83 hlasmi. 29. júna - Na výmenu informácií z oblasti legislatívy mierového využívania jadrovej energie, radiačného monitoringu, havarijnej pripravenosti a manažmentu nakladania s rádioaktívnym odpadom bolo zamerané stretnutie delegácií Slovenska a Rakúska. Uskutočnilo sa v Terchovej na základe vládnej dohody o výmene informácií v otázkach spoločného záujmu, týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti a ochrany pred ionizujúcim žiarením. 29. júna Vyše 6 miliárd Sk stála výstavba takmer 13-kilometrového úseku diaľnice D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie, ktorý otvorili v plnom profile. Copyright © TASR 2007 SME 26.12.2007 V Zimbabwe vyriešili problém 100 000 % inflácie - prestali ju rátať - Šéf štatistického úradu v Zimbabwe uviedol, že nie je možné zistiť aktuálne čísla o inflácii z dôvodu nedostatku tovarov v obchodoch. "Je tu príliš veľa medzier v dátach," uviedol šéf úradu Moffat Nyoni pro BBC. Podľa Nyoniho jeho úrad nezverejní ďalšie informácie o inflácii, pokiaľ nebude možné presne zmerať informácie o raste cien. "Obišli sme množstvo obchodov a bolo v nich veľmi málo tovarov," uviedol Nyoni. Základný tovar chýba v obchodoch hlavne kvôli nariadeniu vlády Roberta Mugabeho, ktorým vláda znížila ceny tovarov na polovicu a zároveň tieto znížené ceny zakázala ďalej zvyšovať. Z obchodov tak zmlizli základné potraviny ako chlieb, mäso, olej alebo cukor. Výrobcovia uviedli, že si nemôžu dovoliť predávať tovar pod úrovňou nákladov. Väčšina základných potravín je k dispozícii na čiernom trhu za ceny vysoko prevyšujúce centrálne nariadenú úroveň. Ako východisko z núdze ponúkla centrálna banka v Zimbabwe podnikateľom pôžičku s 25 percentným úrokom, aby znovu obnovili svoje dodávky do obchodov. Posledné oficiálne dáta zo septembra tohto roka uviedli medziročnú infláciu vo výške 8 000 percent, čo je najvyššia miera inflácie na svete. Medzinárodný menový fond dokonca varoval, že koncom roka sa môže výška inflácie priblížiť až k 100 000 percentám. V decembri 2007 dali v Zimbabwe do obehu nové bankovky s nominálnou hodnotou 250 000, 500 000 a 750 000 zimbabwských dolárov. Dovtedy bola najvyššia 200-tisícová bankovka, ktorej hodnota predstavuje zhruba 6,66 USD, v prepočte 155,84 SKK. R. Ručinský podľa D.Havlíčka (ihned.cz SME 26. 12. 2007 Daňové a iné povinnosti k 31. 12. 2007 - 31. december 2007 je posledný deň na zaplatenie - mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb (1/12) za december 2007, - štvrťročného preddavku na daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnický osôb (1/4) za 4. štvrťrok 2007, - na zaplatenie dane z motorových vozidiel v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, ak celková daň je viac ako 250 000 Sk. Povinnosť podať návrh na zápis do obchodného registra pre zahraničné fyzické osoby 31. december 2007 je posledný termín pre zahraničné fyzické osoby, ktoré nadobudli živnostenské oprávnenie pred 1. októbrom 2007 a ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra na podanie návrhu na zápis do obchodného registra, inak ich živnostenské oprávnenie zanikne. Registrácia pri prenájme bytov, nebytových priestorov alebo nehnuteľností, okrem pozemkov Fyzická osoba, ktorá nemala registračnú povinnosť podľa zákona o správe daní a poplatkov účinného k 31. augustu 2007 a ktorá na území SR už pred 1. septembrom 2007 prenajímala alebo naďalej prenajíma byt alebo nebytový priestor alebo nehnuteľnosť, okrem pozemku, je povinná požiadať správcu dane o registráciu najneskôr do 31. decembra 2007. Fyzické osoby, ktoré sú už registrované na príslušnom daňovom úrade ako osoby, ktoré majú oprávnenie na podnikanie na území SR a fyzické osoby, ktoré nie sú registrované ako osoby, ktoré majú oprávnenie na podnikania a po 1. septembri 2007 začali na území SR prenajímať nehnuteľnosť (okrem pozemku), sú povinné túto skutočnosť oznámiť príslušnému správcovi dane (prípadne registrovať sa u príslušného správcu dane) do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom prenajali nehnuteľnosť. Príslušným daňovým úradom na registráciu (prípadne oznámenie) je daňový úrad, v ktorého obvode má fyzická osoba trvalý pobyt (nie v obvode, kde sa nachádza prenajímaná nehnuteľnosť). Vzor prihlášky k registrácii nájdete po kliknutí sem. Zmena vydávania občianskych preukazov Od 1. januára 2008 sa mení spôsob vydávania občianskych preukazov - už nebude potrebné predkladať fotografie (nasnímaniu podoby tváre sa bude občan povinný podrobiť pri žiadaní o občiansky preukaz na príslušnom úrade - t. j. okresnom riaditeľstve policajného zboru) a občiansky preukaz bude obsahovať podpis jeho držiteľa (občan je taktiež povinný sa podrobiť podpisu občianskeho preukazu). Do 31. decembra 2007 je potrebné predložiť pri žiadaní o občiansky preukaz 2 ostré, neretušované farebné alebo čiernobiele fotografie. Povinnosť podrobiť sa emisnej kontrole vybranych vozidiel 31. december 2007 je posledný termín, dokedy majú povinnosť podrobiť sa prvýkrát pravidelej emisnej kontrole vozidlá kategórie M1 a N1 so zážihovým motorom so zdokonaleným emisným systémom, ktoré boli prvýkrát prihlásené do evidencie od 1. januára 1994 do 31. decembra 1999. Povinnosť zamestnávateľov, u ktorých sa vykonávajú rizikové práce Zamestnávateľ je povinný vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Zdroj: www.portal.gov.sk Rok 2008 prinesie zmeny v zdaňovaní motorových vozidiel - V budúcom roku nebudú ľudia, na ktorých sa vzťahuje platenie dane z motorových vozidiel, podávať daňové priznanie. Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach, ktorá je účinná od 1. decembra 2007. Ako TASR ďalej informovala hovorkyňa Daňového riaditeľstva (DR) SR Iveta Adamíková, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2008 podá daňovník v lehote do 31. januára 2009. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť resp. doplatiť rozdiel dane v prípade povinnosti platenia preddavkov na daň na rok 2008. Novelou zákona o miestnych daniach došlo k zmenám pri podávaní daňového priznania a platení dane, pričom bola zavedená povinnosť platiť štvrťročné a mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel. Bola tiež zmenená definícia daňovníka dane z motorových vozidiel, predmetu dane, vzniku a zániku daňovej povinnosti. "Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane nepresiahne 20 000 Sk, ako i daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť v priebehu roka 2008, preddavky na daň na rok 2008 neplatí," priblížila Adamíková. Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 20 000 Sk a nepresiahne 250 000 Sk, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na rok 2008 vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane. Ten, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 250 000 Sk, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na rok 2008 vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane, dodala Adamíková. TASR 17.12.2007 EK chce dosiahnuť cezhraničnú činnosť hypotekárnych ústavov - Balík opatrení na zvýšenie efektivity a konkurencieschopnosti hypotekárnych trhov v Európskej únii (EÚ) je súčasťou Bielej knihy o integrácii hypotekárnych trhov únie. Materiál, ktorý zverejnila Európska komisia (EK), obsahuje závery komplexného preskúmania európskych trhov s hypotekárnymi úvermi na obytné nehnuteľnosti. Cieľ zvýšenia efektivity a konkurencieschopnosti možno podľa komisie dosiahnuť najmä skvalitnením cezhraničného prístupu k úverom, rozšírením palety produktov, posilnením postavenia spotrebiteľov a mobility zákazníkov. "Zámerom balíka opatrení je zvýšiť efektivitu a konkurencieschopnosť trhov s hypotekárnymi úvermi, kde si spotrebitelia budú môcť vybrať produkt, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám, a pritom úplne dôverovať poskytovateľovi svojho úveru," uviedol komisár pre vnútorný trh a služby Charlie McCreevy. Jednotný trh s hypotekárnymi úvermi na obytné nehnuteľnosti podľa EK doteraz nie je dostatočne integrovaný, a to aj vzhľadom na problémy komplikujúce cezhraničné aktivity v súvislosti s ponukou a dopytom. To sa následne odráža v nedostatočnej úrovni konkurencie a výberu na trhu. Peniaze na stavby rodinných domov by tak mali podľa zámeru EK zlacnieť. Hypotekárne trhy teraz často končia na hraniciach členských štátov spoločenstva. EK to konštatovala vo štvrtok v Bruseli. Jej cieľom však je, aby sa úvery na nehnuteľnosti mohli poskytovať záujemcom cez hranice štátov, ale vnútri EÚ. To by malo viesť podľa EK k rozšíreniu palety hypotekárnych produktov. Regulácia zákonom sa teraz nepredpokladá, ale v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Túto zdržanlivosť EK sektor hypotekárnych úverov víta. Riaditeľ Európskeho združenia stavebných sporiteľní Andreas Zehnder povedal, že po vyše 5 rokoch intenzívnych konzultácií EK konečne pochopila, že sa jej smernicou, teda zákonom EÚ, nepodarí vytvoriť spoločný trh pre hypotekárne úvery. Komisia uviedla, že sa problémovým bodom jej projektu, na ktorom zámer stroskotal, stalo predčasné splácanie úverov na nehnuteľnosti. Pravidlá, ktoré regulujú túto oblasť, sú v 27 členských štátoch spoločenstva veľmi rozdielne a úplne nekompatibilné. Komisia cituje odhady, podľa ktorých by viac konkurencie medzi európskymi hypotekárnymi ústavmi pri poskytnutí úveru 100 000 EUR, v prepočte vyše 3,3 milióna SKK, mohlo viesť k zníženiu úrokov asi o 470 EUR. TASR 17.12.2007 NBS očakáva v budúcom roku stratu takmer 2 miliardy Sk - Národná banka Slovenska (NBS) by mala v roku 2008 dosiahnuť prevádzkovú stratu vo výške 1,937 miliardy Sk. Z toho 197 miliónov Sk tvoria náklady súvisiace s prechodom zo slovenskej koruny na menu euro. Vyplýva to z rozpočtu centrálnej banky na rok 2008, ktorý v utorok prerokovala a schválila Banková rada (BR) NBS. Rozpočet investícií na budúci rok plánuje centrálna banka vo výške 361 miliónov Sk a rozpočet emisie obeživa v objeme 1,334 miliardy Sk. V roku 2008 plánuje NBS použiť finančné prostriedky spojené so zavedením eura v SR celkovo v objeme 1,529 miliardy Sk. V súvislosti s ohláseným vstupom Cypru a Malty do eurozóny a prijatím spoločnej meny euro v týchto krajinách od 1. januára 2008 upravuje NBS vydávanie kurzov peňažných prostriedkov v cudzej mene. S účinnosťou od 2. januára 2008 sa tak ukončí stanovovanie a vydávanie výmenného kurzu cyperskej libry a maltskej líry k slovenskej korune v dennom kurzovom lístku. BR včera prerokovala a schválila tiež opatrenie NBS o predkladaní výkazov, hlásení, správ a iných informácií Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, opatrenie o predkladaní výkazov správcovskými spoločnosťami a depozitármi podielových fondov na účely dohľadu nad finančným trhom či opatrenie o predkladaní výkazov burzou cenných papierov a centrálnym depozitárom cenných papierov na účely dohľadu nad finančným trhom. Ešte dopoludnia BR NBS prerokovala aj situačnú správu o menovom vývoji v SR za september 2007 a rozhodla o ponechaní úrokových sadzieb na úrovni 2,25 % pre jednodňové sterilizačné obchody, 5,75 % pre jednodňové refinančné obchody a 4,25 % pre dvojtýždňové repo tendre s obchodnými bankami. TASR o tom informovala hovorkyňa NBS Jana Kováčová 17.12.2007 Hypotekárnu krízu už pociťujú aj nezadlžení Američania - Kto z Američanov si myslí, že sa ho úverová kríza nijakým spôsobom netýka, že je len vecou bilancií v bankových počítačoch a dlžníkov hypotekárnych ústavov, nech sa len pozrie, čo sa deje na Floride. Dôsledky krízy tam plnou silou zasiahli množstvo ľudí, ktorí sú na prvý pohľad na míle vzdialení od súčasných turbulencií na finančnom trhu. Hádam najmarkantnejším znakom dopadu úverovej krízy v tomto federálnom štáte je rozhodnutie predstaviteľov okresu Jefferson neplatiť za elektrinu, potraviny a plyn. Rozhodli tak preto, aby táto územná jednotka mala peniaze na platy pre učiteľov. Úrady potrebovali takto získať 500 000 USD, v prepočte 11,3 milióna SKK, pretože konzervatívny, štátom vedený investičný fond, ktorý spravoval peniaze aj pre okres, na určitý čas zamedzil prístup k peňažným zdrojom. Stalo sa tak potom, ako fond realizoval niekoľko veľmi zlých investičných rozhodnutí v oblasti s hypotékami. Tento chaos na Floride môže byť len povestnou špičkou ľadovca a mnohých Američanov, ktorí nepoznajú skutočnú situácie, môže pripraviť o radostné Vianoce. "Epidémia dolieha na nevinných," poznamenal šéf a investičný riaditeľ spoločnosti pre správu aktív Cumberland Advisors David Kotok a dodal, že "to, čo sa tu deje, je výsledkom nefunkčných úverových trhov". V prvom polroku prežívala nádej, že sa vznikajúce problémy na hypotekárnom trhu obmedzia na ohraničený počet neuhradených hypoték a dočasné obmedzenia pri výstavbe nových domov. V lete sa však sprísnili podmienky pre poskytovanie hypoték a došlo k paralyzovaniu obchodovania v najrizikovejších sektoroch úverového trhu. Na pozadí rastúcich obáv z rozsahu chaosu na úverovom trhu došlo k prepadu hodnôt akcií, ktoré boli v tom čase na rekordne vysokých hodnotách. Ako sa zdalo, najhoršie straty utrpeli finančné inštitúcie, ktoré zakomponovali tzv. úvery druhej triedy (subprime loans) do svojich komplexných cenných papierov. Hodnota takýchto dlhov sa náhle prepadla a veriteľom tak vznikli obrovské straty. Chaos je čoraz väčší a väčší. Kauza "druhotriednych hypoték" sa začína dostávať k ľuďom a na miesta, kde by sa to nečakalo. Vládny floridský iInvestičný fond má stratu 2 miliardy USD. Florida nie je jediným spolkovým štátom americkej únie, ktorý zápasí s problémom tohto druhu. Rovnakému riziku čelia aj Montana, Connecticut a Maine. Výpočet neúspešných investorov sa nekončí na hraniciach Spojených štátov. Štyri nórske mestá, ktoré kúpili balíky akcií od amerických bánk, prišli v dôsledku úverovej krízy o milióny dolárov. Mnohé z tých zabezpečených (hedžových) investičných fondov sa usilovali dosiahnuť vysoké výnosy. S cieľom naplniť tento zámer ignorovali hroziace riziká. Teraz, ako sa zdá, dostanú mnohí tvrdý účet za bezhlavé naháňanie sa za veľkým ziskom, ale aj za slepú dôveru k ratingom balíkov akcií, ktoré ako prvotriedne schválili medzinárodne uznávané ratingové spoločnosti Fitch, Moody´s a Standard & Poor´s. Informovala o tom agentúra AP. (1 USD = 22,666 SKK) New York 15. decembra (TASR) Rezort navrhuje štátnu pomoc vo výške 2,4 mld. Sk 11 spoločnostiam - Štátnu pomoc vo výške 2,4 miliardy Sk navrhuje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR poskytnúť jedenástim spoločnostiam, ktoré plánujú investovať na Slovensku. Štátna pomoc formou daňovej úľavy tvorí 2,15 miliardy Sk, teda 89 % a priama štátna pomoc vo forme príspevkov na novovytvorené pracovné miesta predstavuje 266 miliónov Sk, čo je 11 %. Ako ďalej vyplýva z návrhu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý sa nachádza v pripomienkovom konaní, ide o spoločnosti HYSCO SLOVAKIA, s.r.o., GLOVIS SLOVAKIA, s.r.o., SEWON ECS SLOVAKIA, s.r.o., Deltabeam Slovakia s.r.o., ZF Levice, s.r.o., Rübig SK, k.s., INSTITUTE EUROPHARM, s.r.o., MIXON, a.s., MULLER TEXTILES SLOVAKIA, s.r.o., TRW Steering Systems Slovakia, s.r.o., a Magneti Marelli Sistemi Slovakia, s.r.o. Tieto firmy by mali vytvoriť približne 3 280 nových pracovných miest a celkovo investovať na Slovensku viac ako 8 miliárd Sk. "Pri posudzovaní zlučiteľnosti požadovanej štátnej pomoci jednotlivých investičných projektov so spoločným trhom, pri hodnotení výšky a intenzity požadovanej štátnej pomoci, Ministerstvo hospodárstva postupovalo v súlade so Schémou štátnej pomoci na podporu regionálneho rozvoja," konštatuje rezort hospodárstva v návrhu. Bratislava 13. decembra (TASR) Samsung už začal skúšobnú prevádzku - Juhokórejský výrobca spotrebnej elektroniky Samsung Electronics spustil včera skúšobnú prevádzku v novej fabrike vo Voderadoch pri Trnave. V rámci pilotnej fázy projektu, ktorú dokončili za necelých osem mesiacov, už z výrobných liniek schádzajú prvé LCD moduly určené pre finálnych producentov televízorov. Pre HN to potvrdil Ivan Bachratý z oddelenia ľudských zdrojov Samsung Electronics LCD Slovakia, podľa ktorého ide o prvé vzorky, ktoré vo fabrike testujú a po dôkladnom preverení ich budú distribuovať odberateľom. Nábor bez problémov "K dnešnému dňu zamestnávame celkovo 297 ľudí. Ďalšie nábory už do konca roku ani neplánujeme, pretože počas vianočných sviatkov sa v závode pracovať nebude" - informoval Bachratý. Väčšina inžinierov, technického personálu a výrobných operátorov prešla dôkladným zaškolením priamo vo Voderadoch. Časť zamestnancov absolvovala odbornú prípravu a praktický tréning priamo v Kórei. Napriek tomu, že v trnavskom regióne pretrváva akútny nedostatok pracovníkov, personálne oddelenie Samsungu zatiaľ žiadne väčšie problémy s náborom nepociťuje. V inzerátoch novým zamestnancom ponúka trvalý pracovný pomer, dochádzkové odmeny, príspevok na dopravu a motivujúci plat. Jeho priemerná výška by sa podľa informácií zverejnených investorom po príchode na Slovenska mala vyšplhať až na 25 500 korún. Do konca budúceho roka by chceli prijať približne 800 zamestnancov. Toto číslo ešte nie je podľa Bachratého definitívne a môže sa operatívne meniť podľa aktuálnej situácie v podniku. S nábehom sériovej výroby Samsung počíta od marca budúceho roka. Moduly pre partnerov Voderadská prevádzka má mať po dokončení celkovú rozlohu 63 hektárov. Nábeh výroby bude postupný. Úplné naplnenie výrobných kapacít je plánované na rok 2012, kedy by v závode mali vyrábať približne milión LCD modulov mesačne. Odberateľmi týchto základných komponentov pre produkciu LCD televízorov budú galantský závod Samsung Electronics Slovakia, fabrika Sony v Nitre, ale aj ďalší výrobcovia na starom kontinente. Vo Voderadoch by malo vzniknúť aj vedecké centrum, ktoré sa v spolupráci s viacerými technickými univerzitami bude podieľať na aplikovanom výskume a inováciách. Juhokórejská spoločnosť plánuje v priebehu piatich rokov investovať na Slovensku 320 miliónov eur a priamo vytvoriť 1 200 pracovných miest. Prídu aj subdodávatelia V tejto lokalite pri Voderadoch vyrastie aj nová priemyselná zóna určená pre viacerých juhokórejských dodávateľov komponentov. Ku kľúčovým partnerom budú patriť firmy Hansol LCD, Shinwha Intertek, Samjin LND, Samsung Cheil Industries. Rozlohou najväčšiu prevádzku bude mať firma Fine DNC, ktorá pre Samsung dodáva oceľové rámy a dielce. Subdodávateľský park si vyžiada investície za približne za 200 miliónov eur, približne 6,6 miliardy korún a vznikne v ňom približne 2 800 pracovných miest. Autor(i): Norbert Vrabec 15.12.2007 Daňové subjekty sa už môžu registrovať elektronicky - V rámci Ústredného portálu verejnej správy bola sprevádzkovaná služba registrácie daňového subjektu pre Daňové riaditeľstvo (DR) SR. Jej cieľom je elektronizácia procesu registrácie daňového subjektu, zmien a zrušenia registrácie. Ako ďalej TASR informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR, realizácia komunikácie prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy identifikovali všetky zainteresované inštitúcie, teda ÚV SR, DR SR i Ministerstvo vnútra (MV) SR, ako najlepšiu z hľadiska realizovateľnosti aj z hľadiska dodržiavania platnej koncepcie o informačných systémoch verejnej správy, ktorá definuje prepojiteľnosť a integráciu centrálnych registrov. Poskytnutie infraštruktúry ústredného portálu pre prenos a autorizáciu dát zozbieraných prostredníctvom Jednotných kontaktných miest (JKM) pre Daňové riaditeľstvo predstavuje modelovú ukážku odstraňovania vzájomnej byrokracie medzi orgánmi štátnej správy navzájom, zefektívňuje a sprehľadňuje procesy. JKM sú v prevádzke od 1. októbra 2007 a súčasťou ich agendy sú viaceré úkony v mene živnostníkov. Za mesiac od spustenia služby registrácie bolo uskutočnených viac ako 25 000 podaní. Do ostrej prevádzky bola tiež uvedená prvá elektronická služba, ktorá využíva Centrálnu elektronickú podateľňu Ústredného portálu verejnej správy. "Týmto sa enormne skrátil čas, ktorý bol potrebný na vytvorenie plne automatizovanej komunikácie medzi dvoma subjektmi štátnej správy. K definitívnej elektronizácii procesov súvisiacich s agendou živnostenského registra zostáva elektronizovať poskytovanie výpisov z registra trestov Generálnej prokuratúry SR a tiež komunikáciu so zdravotnými poisťovňami," vysvetlil ÚV. TASR 27.11.2007 Proces posudzovania OP pre SR pokračuje tak, ako avizoval M. Janušek - Z 11 navrhnutých operačných programov (OP) kofinancovaných s časťou eurofondov v programovom období 2007 až 2013 schválila Slovensku bruselská centrála Európskej komisie (EK) doteraz 8 OP. Zvyšné 3 OP - OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Výskum a vývoj a OP Bratislavský kraj (BK) sú v pokročilom štádiu posudzovania a v priebehu dvoch až troch týždňov budú na pôde EK prijaté. "Proces posudzovania pokračuje tak, ako som avizoval - teda do konca tohto roka", potvrdil minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Podľa jeho slov alokácia 8 OP predstavuje sumu 9,3 miliardy EUR, v prepočte 310,84 miliardy SKK, z celkového balíka schválených eurofondov na 7 rokov pre Slovensko v objeme 11,36 miliardy EUR. Medzi schválenými 8 OP sa nachádza aj Regionálny operačný program (ROP), ktorého riadiacim orgánom (RO) je rezort výstavby. "V súčasnosti sa na ROP, ktorého sme RO, intenzívne pracuje. Už 5. decembra sa zíde monitorovací výbor. Bude schvaľovať hodnotiace kritériá pre jednotlivé oblasti - opatrenia ROP, a to pre infraštruktúru vzdelávania, infraštruktúru nekomerčných základných služieb a technickú pomoc." Na tieto oblasti môžu žiadatelia - obce a mestá, získať pre projekty príspevok z eurofondov. Na tomto výbore sa dodrží princíp partnerstva, teda budú tam aj zástupcovia všetkých samosprávnych krajov, aj EK. "Chceme, aby tam boli ľudia, ktorí majú do tejto problematiky čo povedať. Keď sa schvália na monitorovacom výbore hodnotiace kritériá a rokovací poriadok, tak o vyhlásených výzvach budeme kampaňou veľmi rýchlo informovať ľudí, aby mohli rozbehnúť celý proces prípravy projektov, na to, aby mohli byť úspešní," dodal minister. Ešte v tomto roku, povedal pre TASR Janušek, sa uskutoční rokovanie všetkých monitorovacích výborov k schváleným OP, kde sa za jednotlivé RO nastavia hodnotiace kritériá na opatrenia každého OP. Na margo čerpania eurofondov v programovom období 2004 až 2006 v roku 2007 povedal, že na 100 % sú využité zdroje v prípade Základnej infraštruktúry, Jednotného programového dokumentu (JPD) BK Cieľ 2 a programov cezhraničnej spolupráce INTERREGSR SR s Poľskom, Maďarskom a Českom, v sklze je program SR s Rakúskom, kde je plnenie na 50 %, keďže "nie je veľký záujem z Rakúska, aby robili tieto projekty a nemáme páky na to, aby sme ich k tomu prinútili". TASR 27.11.2007 Vláda: Inovácie budú financované najmä z prostriedkov EÚ - Podpora financovania inovačných aktivít bude zabezpečovaná najmä z prostriedkov Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z návrhu Projektu inovačnej stratégie na roky 2007 až 2013, ktorým by sa na stredajšom rokovaní mala zaoberať vláda SR. "Slovensko sa pri podpore inovačných aktivít zameria predovšetkým na budovanie regionálnych inovačných štruktúr a podnikový sektor. Cieľom podpory bude naštartovať inovačné aktivity v podnikovom sektore vytváraním vhodného prostredia a nevyhnutných podmienok na realizáciu inovácií. Bude potrebné podporovať všetky druhy inovácií, počnúc výrobkovými, technologickými, cez organizačné inovácie až po inovácie v oblasti služieb," informuje materiál, ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. V období 2008 až 2013 sa v SR postupne vytvorí Národný inovačný systém (NIS), ktorý bude obsahovať regionálne inovačné štruktúry, teda schémy, poradenské centrá, inkubátory a ďalšie nástroje inovačnej politiky. Spôsob uvádzania stavebných výrobkov na trh, rozlíšenie európskeho a národného postupu technického osvedčovania vrátane vydávania predbežných technických osvedčení v národných postupoch obsahuje novela zákona o stavebných výrobkoch, ktorú na rokovanie vlády SR predloží Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR. Možnosť voľného prevodu kapitálu, zisku, úrokov, dividend, platieb a náhrad pri vyvlastnení alebo pri spôsobených stratách by mala zabezpečiť zmluva o podpore a vzájomnej ochrane investícií s Moldavskou republikou, ktorou sa bude zaoberať vláda SR. Návrh zmluvy predložilo na rokovanie vlády SR Ministerstvo financií (MF) SR. Kabinet by sa mal tiež zaoberať úpravou Programu rozvoja bývania na Slovensku. Na základe dodatku sa o finančnú pomoc budú môcť subjekty uchádzať aj v prípade, že dôjde k živelnej udalosti a jej následky bude potrebné odstrániť. TASR 28.11.2007 NBS úrokové sadzby nezmenila - 27.11.2007 Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS) dnes nezmenila kľúčové úrokové sadzby. Napriek októbrovému zrýchleniu inflácie NBS nepovažovala za potrebné meniť súčasné nastavenie menovej politiky, povedal novinárom guvernér centrálnej banky Ivan Šramko. Návrh na úpravu úrokových sadzieb nepodal žiadny z členov Bankovej rady NBS.Hlavnú sadzbu, od ktorej sa odvíja úročenie vkladov a úverov v komerčných bankách, tak NBS drží už siedmy mesiac po sebe na 4,25 percenta. Analytici zmenu sadzieb nepredpokladali. "V prostredí prísnych menových podmienok je vytvorený priestor pre ponechanie úrokových sadzieb na súčasnej úrovni," uviedol Šramko. Ukazovatele makroekonomického vývoja s výnimkou inflácie sa výraznejšie neodchýlili od očakávaní NBS, dodal. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien sa v desiatom mesiaci zrýchlilo na tohtoročný rekord 3,3 percenta zo septembrových 2,8 percenta. Infláciu ťahali podobne ako v ostatných krajinách EÚ hlavne ceny potravín. "Zvýšenie inflácie nebolo ovplyvnené domácimi dopytovými faktormi, ale globálnym vývojom," poznamenal guvernér. Slovenská centrálna banka znížila hlavnú sadzbu tento rok v marci a apríli zhodne o štvrť percentuálneho bodu. Nastavenie menovej politiky by malo kopírovať úrokové sadzby v eurozóne pre snahy krajiny prevziať euro od roku 2009. Ekonómovia doteraz očakávali, že Európska centrálna banka (ECB) zvýši sadzby na 4,25 percenta, čím by sa úroky na Slovensku aj v eurozóne vyrovnali. "Predpokladáme, že sadzby ECB ostanú počas tohto a budúceho roka nezmenené, čo je aj prevažujúci názor trhu," upozornil však analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. NBS by tak pred prijatím eura musela prikročiť k uvoľneniu menovej politiky, k čomu by mohlo prísť v druhom štvrťroku 2008, keď by Slovensko malo definitívne získať vstupenku do eurozóny, doplnil. Slovensko v októbri tretí mesiac po sebe splnilo inflačné kritérium pre prijatie eura. Centrálna banka očakáva, že s podmienku nízkeho rastu spotrebiteľských cien krajina nebude mať problémy až do hodnotiaceho obdobia pred vstupom do eurozóny. Pre jednodňové sterilizačné obchody naďalej platí úroková sadzba 2,25 percenta a jednodňová refinančná sadzba zostala na 5,75 percenta. Zdroj: ČTK Verejná diskusia BR OSN k správe Komisie pre budovanie mieru (Publikované dňa: 18.10.2007) - Verejné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN venované prvej výročnej správe Komisie pre budovanie mieru sa uskutočnilo dňa 17. októbra 2007. Komisia pre budovanie mieru bola zriadená Valným zhromaždením OSN a Bezpečnostnou radou OSN v decembri 2005, ako hlavný poradný orgán v rámci systému OSN. Hlavnou úlohou je napomáhať lepšej koordinácii pomoci krajinám, ktoré sa nachádzajú vo fáze post-konflitkného vývoja. Zasadnutie otvoril predseda organizačného výboru Komisie, veľvyslanec Yukio Takasu, ktorý zhodnotil prácu komisie za posledný rok. Slovenská republika sa ústami zástupcu stáleho predstaviteľa SR pri OSN, veľvyslanca Dušana Matulaya pozitívne vyjadrila k doterajšej práci Komisie. Organizačný výbor Komisie, za sledované obdobie, dosiahol dohodu o účasti kľúčových inštitucionálnych donorov, rozvinul spoluprácu s vládami Burundi a Sierra Leone (prvé dve krajiny na programe Komisie) a posilnil spoluprácu jednotlivých aktérov angažovaných v týchto dvoch krajinách, vrátane občianskej spoločnosti. D. Matulay zároveň konštatoval, že Komisia je len v začiatkoch a bude dôležité, aby preukazovala výsledky, ktoré zabezpečia trvalú angažovanosť donorskej komunity v postkonfliktných krajinách. Najdôležitejšie bude, aby práca Komisia priniesla merateľné zlepšenie situácie v konkrétnych krajinách. Vyjadril sa za postupné prijatie ďalších krajín do agendy Komisie. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Program INTERREG Rakúsko - SR infraštruktúra získa viac peňazí - Keďže Spoločný riadiaci výbor pre program cezhraničnej spolupráce INTERREG III A medzi Rakúskom a SR schválil v októbri 2006 viac projektov z oblasti terciálnej sféry, ako boli vyčlenené peniaze, chýbajúce zdroje 246 890 EUR sa získajú presunom peňazí v rámci dvoch priorít tohto programu. Ide o transfer z priority Dostupnosť - zlepšenie cezhraničnej dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry v prospech priority Ľudské zdroje - rozvoj spolupráce a infraštruktúry v oblasti vzdelávania, školení a vedy. Vyplýva to zo správy rezortu výstavby o realokácii finančných prostriedkov v programe INTERREG III A Rakúsko - Slovensko v programovom období 2004 až 2006, ktorú v stredu schválila vláda. Riadiacim orgánom (RO) a sídlom Spoločného technického sekretariátu spomínaného programu INTERREG je Rakúsko. Prax bola v tejto veci taká, že rezort výstavby ako Národný orgán programu v spolupráci s RO - Úrad spolkového kancelára Rakúska, rámci písomnej procedúry medzi členmi Spoločného monitorovacieho výboru navrhol presun 246 890 EUR. Sú to prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) vrátane štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov medzi uvedenými prioritami. Táto požiadavka bola monitorovacím výborom programu schválená koncom roka 2006. Žiadosť o realokáciu SR spolu s rakúskym návrhom sa dostala v Bruseli na posúdenie. Súhlas s transferom potvrdila Európska komisia v apríli tohto roka. Celkovo boli v programe INTERREG Rakúsko - SR už zazmluvnených 178 projektov v sume 301,527 milióna Sk, a to zo zdrojov ERDF. Celkový rozpočet na program vrátane peňazí zo štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov žiadateľa o prefinancovanie projektu je 481 miliónov Sk. TASR 8.11.2007 Peter Hajaš: Pre investorov sme stále zaujímavejší - Zahraničné investície. Generálny riaditeľ agentúry Sario Peter Hajaš v rozhovore pre HN: Činnosť agentúry Sario sa možno po necelých siedmich rokoch skončí. Ministerstvo hospodárstva chce rozdeliť Sario na dve samostatné spoločnosti - Sario Trade a Sario Invest. Nielen o rozdelení, ale aj hlavných úlohách agentúry hovorí jej generálny riaditeľ Peter Hajaš. Čo môže podľa vás rozdelenie agentúry Sario na dve samostatné spoločnosti priniesť v budúcnosti? Áno, takýto materiál je v pripomienkovom konaní. Jeden variant je zlepšiť komunikáciu medzi agentúrou a ministerstvom hospodárstva, druhým variantom je spomínané rozdelenie na dve spoločnosti, ktoré budú pod priamym riadením sekcie obchodu a sekcie stratégie na ministerstve hospodárstva. Z nášho pohľadu to však nie je šťastné riešenie. Na celom svete je trend zjednocovania podpory investícií a exportu, o čom svedčia aj agentúry v Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, ale aj v Japonsku, vo Veľkej Británii, v Spojených štátoch amerických a takisto aj Českej republike, kde sa kvôli efektivite nákladov plánuje zlúčenie CzechInvestu a Czech Exportu. Príjemcovia služieb podpory investícií a obchodu sú totožní - investori a podnikatelia na Slovensku. Náš produkt je zameraný na nových investorov, aj o následnú starostlivosť o nich, keď sa u nás etablujú. Investori hľadajú komplexný servis, a nie je dobré drobiť niečo, čo funguje dobre. Pre investorov by to znamenalo roztrieštenosť informačného servisu, ktorý dnes nájdu pod jednou strechou. Navyše, rozdelenie agentúry na dva subjekty nevyhnutne zvýši náklady na administratívu. Za posledný rok sa nám v oblasti administratívy podarilo zefektívniť administratívne činnosti o 25 percent. A teraz by sme mali zvyšovať náklady na dvojnásobok? Jedným z argumentov ministerstva hospodárstva je, že agentúra Sario sa orientuje na priťahovanie nových investícií a podpora exportu je v agentúre na vedľajšej koľaji. My sa naplno venujeme napĺňaniu materiálu novej proexportnej politiky vlády. Aktivity na podporu exportu sú však medzi verejnosťou menej vnímané ako investície. Správu, že na Slovensko príde investor, ktorý prinesie miliardu korún, si verejnosť všimne skôr ako správu o seminári pre pätnásť exportérov o metódach preniknutia na ázijské trhy. Obe zložky agentúry majú približne rovnaký rozpočet aj počet zamestnancov. Dve tretiny našich zahraničných ciest mali za cieľ práve podporu exportu. Investor tak či tak o detailoch investície či investičných stimuloch musí rokovať s vládou. Je vôbec existencia agentúry Sario nutná? Našou úlohou je vyhľadávať investorov a sprostredkúvať informácie o slovenskom podnikateľskom prostredí a rovnako presvedčiť ich, že najvhodnejšia lokalita je pre nich práve Slovensko. My nemôžeme investorom nič sľubovať, rokovania o výške štátnej pomoci vždy viedlo jedine ministerstvo hospodárstva. Naša prvoradá činnosť je informovať, na čo ministerstvo hospodárstva nemá v súčasnoti žiadne kapacity. Existencia agentúry je nevyhnutná, každá vyspelá ekonomika má takýto typ agentúry. Máme jedinečnú databázu priemyselných nehnuteľností na Slovensku, máme regionálne analýzy, ktoré nemá nikto iný, naša sila je v informáciách. Štátna pomoc je pre investorov pri rozhodovaní menej dôležitá ako charakteristika regiónu, do ktorého sa chystajú, ako napríklad infraštruktúra, zloženie pracovnej sily a podobne. Okolo dvoch tretín nami ukončených projektov sú projekty pod 15 miliónov eur. Len malý podiel z našich projektov sú žiadatelia alebo prijímatelia štátnej pomoci. Podiel Saria na tom, že projekty budú na Slovensku, je nevyvrátiteľný. Keby nebolo Sario, nie sú ani tieto projekty. Rozpočet agentúry na tento rok je 75 miliónov, minulý rok bol 168 miliónov. Napriek tomu sa objem investičných aktivít za prvých deväť mesiacov tohto roka oproti celému minulému roku takmer zdvojnásobil z 20,6 miliardy na 36 miliárd korún. Aktivity exportnej podpory agentúry sa takmer strojnásobili. Aké spôsoby na presviedčanie záujemcov o investovanie na Slovensku používate? Vzhľadom na personálne a finančné možnosti agentúry sú naše metódy získavania nových investorov obmedzené. Aktívne sa zúčastňujeme na investičných podujatiach v zahraničí. Naposledy sme úspešne absolvovali veľtrh v čínskom Xiamene. Musíme investorom ukázať, že Slovensko síce nie je veľké, ale máme strategickú polohu. Medzi ďalšie formy vyhľadávania patrí napríklad rešeršovanie a vyhľadávanie informácií na webe. Ak nejaká spoločnosť zverejní, že má záujem investovať niekde v lokalite strednej a východnej Európy, okamžite sa toho chytíme a aktívne ju oslovujeme. Je to prácne, ale prináša to dobré výsledky. Na celom svete existuje množstvo teritórií, kde sa dá investovať, ale my musíme niečím zaujať. Máme veľa výhod, ktoré môžeme ponúknuť, ako napríklad blízkosť na trhy Európskej únie a trhy Ruskej federácie, dobrá bezpečnosť či stabilná politická situácia. Akí investori sa o Slovensko najviac zaujímajú? Jednoznačne najvýznamnejšou investíciou na tento rok bola investícia Samsungu. Je to investícia do elektrotechnického priemyslu v objeme 320 miliónov eur s vysokou pridanou hodnotou. Predpokladaný počet nových pracovných miest je 1 200 až 1 400. Rokovania sa začali od februára minulého roku. Proces celého rokovania prebiehal v agentúre Sario a aj kvôli nám sa investor rozhodol uprednostniť Slovensko pred ďalšími možnosťami. Našou prioritou sú regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, ktoré investorom aktívne prezentujeme vzhľadom na to, že krajina potrebuje vyrovnávať regionálne rozdiely. Posun badať aj u investorov - kým v minulých rokoch prichádzali hlavne do Bratislavského a Trnavského kraja, dnes je najzaujímavejší Košický kraj a región Nitry. Veľmi nás teší, že expandujú už aj etablované firmy, takéto investície väčšinou smerujú na vyššiu pridanú hodnotu, čo je naším cieľom. Analýzy nám ukazujú, že Slovensko je pripravené na väčší objem investícií aj vzhľadom na priestorové kapacity a ľudský potenciál. Košice majú význam aj ako univerzitné mesto, ktoré má potenciál zabezpečiť kvalitných ľudí pre trh práce do budúcnosti. Už dlhšie sa rozpráva o štvrtej automobilke, ktorá má záujem o našu krajinu. Čo je na tom pravdy? Tých automobiliek, ktoré mali záujem o Slovensko, bolo vždy viac. Nie je teraz obdobie, v ktorom by sa dalo povedať, že žiadna automobilka o Slovensko záujem nemá. Hovorilo sa o rôznych značkách, v médiách boli uverejnené aj rôzne dohady, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. V akom štádiu sú rokovania, nemôžem potvrdiť. Investor nevidí rád, keď je verejnosť informovaná o jeho strategických zámeroch predtým, než je podpísaná zmluva. My ako agentúra sa musíme podriadiť záujmu investorov. Starosta Kechneca Jozef Konkoly, ktorý má pri obci veľmi úspešný priemyselný park, prestal spolupracovať s vašou agentúrou. V rozhovore pre HN uviedol, že agentúra Sario je len predĺženou rukou politikov. Ja si pána Konkolyho veľmi vážim za vybudovanie priemyselného parku. S pánom starostom sme sa niekoľkokrát stretli. Pre mňa však nie sú prioritou osobné vzťahy s pánom Konkolym, ale existencia a ďalší rozvoj tamojšieho priemyselného parku. Nie je pravda, čo tvrdí pán Konkoly. List, podľa ktorého investora odrádzame od investovania v Kechneci, neexistuje. Nie som členom žiadnej politickej strany a prišiel som do agentúry zo súkromného sektora. Neviem si predstaviť politickú silu, ktorá by sa snažila usmerňovať investora, čo má robiť. My nemáme nástroje na ovplyvňovanie rozhodnutí. Nemôžeme dostať investora tam, kde by to nejaká politická sila chcela. Investori si síce od nás berú údaje, ale majú vlastné kapacity na vykonanie analýz, podľa ktorých sa rozhodujú. Nemôžeme investorovi prezentovať len niektoré regióny na Slovensku a iné nie. Investor nepodlieha mediálnemu ani informačnému tlaku zo strany agentúry. Keď nemá dostatok údajov, môže sa obrátiť na slovenské alebo zahraničné konzultačné agentúry. V každom prípade, agentúra v žiadnom prípade nemôže investorom poskytovať informácie, ktoré nezodpovedajú realite. V minulosti sa domáci podnikatelia sťažovali, že zahraniční investori dostávajú investičné stimuly, čím boli Slováci znevýhodnení. Ako je to v súčasnosti? Samozrejme, investičné stimuly ovplyvňujú investora, ale nie sú na prvom mieste. Sú rôzne formy stimulov, ktoré dokáže štát poskytnúť. Tie by sa mali znova upraviť prostredníctvom zákona, ktorý nadobudne účinnosť v januári. Existuje množstvo spôsobov štátnej pomoci, ktoré nedeformujú hospodársku súťaž. Novinkou je napríklad štátna pomoc na výskum a vývoj, pomoc na ochranu životného prostredia či na zamestnávanie invalidných pracujúcich. V minulosti neexistovali pravidlá na poskytovanie štátnej pomoci, momentálne sme viazaní pravidlami únie, ktoré platia aj pre okolité štáty. Neexistuje pravidlo, že by zahraničný investor bol uprednostnený pred slovenským. Hovorí sa o investorovi ako takom. Minulý rok sme ukončili prvý čisto slovenský investičný projekt, ktorého autorom boli Železiarne Podbrezová. Vnímame to ako takú prvú lastovičku, že aj slovenské firmy sú už schopné expandovať. Momentálne máme rozpracovaných osem ďalších slovenských projektov. Zahraniční investori sa veľmi vlažne vyjadrovali k novému Zákonníku práce a iným úpravám trhu. Ako sa posun z investične orientovanej politiky prezentovanej minulou vládou Mikuláša Dzurindu na sociálne orientovanú politiku vlády premiéra Roberta Fica prejavuje na záujme investorov? V prvom rade nemôžem súhlasiť s vaším porovnaním stratégií minulej a súčasnej vlády. Medziročné porovnanie dokazuje, že investorom sa u nás naďalej páči. Prílev investícií je oveľa vyšší ako minulý rok. Myslím si, že keby investor vnímal kroky súčasnej vlády negatívne, nepríde sem. Pokladám túto problematiku za niečo, za čo sa niekto schováva a vyťahuje to ako negatívny krok vlády k zahraničným investorom, ale čísla hovoria za všetko. Nárast záujmu investorov je dôsledkom toho, že investori veria stabilite nášho systému a ekonomiky. Pevne verím a som presvedčený, že je to aj vďaka práci a novým trendom v agentúre. Náš tím pristupuje podľa môjho názoru k problematike zodpovednejšie. Investor cíti, že servis na Slovensku sa aj prostredníctvom agentúry zlepšuje. Sario dáva zahraničným investorom obraz o veľkej časti Slovenska a spôsobu života u nás. Rád by som veril, že aj my máme výrazný podiel na súčasnom rozsahu investícií. Kto je Peter Hajaš Peter Hajaš (1964) absolvoval štúdium na Slovenskej technickej univerzite a na Stadtuniversität v Mníchove. Od roku 1989 žil v Nemecku, kde sa venoval podnikaniu v oblasti stavebníctva a poradenstva pre nemeckých a holandských investorov so záujmom o Slovensko. Venoval sa poradenstvu pre americké firmy Babcock a LSB Industries. Od roku 2002 pôsobil na Slovensku v sfére poradenstva zahraničným firmám pri vstupe na náš trh a v oblasti developingu. Autor(i): Martin Kóňa www.hnonline.sk 6.11.2007 1. garantovaná má nové vedenie - Na zásadné rozhodnutia je však stále potrebný súhlas 95 percent akcionárov. BRATISLAVA. Spoločnosť 1. garantovaná má nové predstavenstvo a dozornú radu. Medzi novozvolenými členmi predstavenstva už nie sú zakladatelia spoločnosti Róbert Lauko a Andrej Kollár. Akcionári na mimoriadnom valnom zhromaždení v pondelok zmenili aj stanovy spoločnosti. V nových stanovách však ostalo ustanovenie, podľa ktorého zásadné rozhodnutia na valnom zhromaždení – voľbu členov orgánov a zmenu stanov – musí schváliť 95 percent prítomných akcionárov. Práve toto ustanovenie v minulosti využívali skupiny drobných akcionárov na blokovanie rozhodnutí. Noví členovia predstavenstva a dozornej rady boli zvolení len tesnou väčšinou. V štvorčlennom predstavenstve spoločnosti (predtým sedemčlenné) má spoločnosť J&T dvoch svojich zástupcov – Igora Rattaja a Patrika Reisela. Dozorná rada má šesť členov namiesto pôvodných jedenásť. Spoločnosť J&T vstúpila do 1. garantovanej kúpením asi 5 percent akcií a neskorším zvýšením základného imania v roku 2006. Teraz vlastní asi 40 percent jej akcií a je najväčším akcionárom. J&T má svojich ľudí aj priamo v spoločnos­tiach Novácke chemické závody (NCHZ), Jasná Nízke Tatry a v Solivary, v ktorých má podiel aj 1. garantovaná. Tieto firmy prakticky manažérsky ovláda. V júni tohto roku 1. garantovaná vyhlásila obchodnú verejnú súťaž na predaj aktív spoločnosti. Hľadala predovšetkým poradenstvo pri predaji 72 percent akcií spoločnosti JASNÁ Nízke Tatry a 72 percent akcií NCHZ. Pri predaji spoločnosti JASNÁ nakoniec 1. garantovaná odmietla všetky ponuky na poradenstvo. Boli pridrahé. Nové vedenie 1. garantovanej chce spoločnosť predať už bez poradcu. 2. 11. 2007 | Vladimír Ješko SME Slovensko potrebuje ambicióznych a zodpovedných podnikateľov - Slovensko potrebuje ambicióznych, odvážnych, ale aj zodpovedných podnikateľov. Počas diskusie o výsledkoch východiskového výskumu spoločenskej zodpovednosti firiem (Corporate Social Responsibility - CSR) na Slovensku to v utorok v Žiline skonštatoval programový riaditeľ nadácie Pontis Ivan Ježík. Výskum je súčasťou medzinárodnej štúdie o spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorá sa uskutočnila v ôsmich členských a kandidátskych krajinách Európskej únie (Bulharsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Chorvátsko, Macedónsko a Turecko). Ide o prvú časť regionálneho projektu, ktorý realizuje Regionálne centrum Rozvojového programu OSN (United Nations Development Programme - UNDP) s finančnou podporou Európskej komisie (EK). "Sme presvedčení, že spoločenská zodpovednosť firiem nie je len módny trend posledných pár rokov, ale že sa dlhodobo stane súčasťou kvalitného podnikateľského prostredia, správania, aktivít a vzťahov na Slovensku a v celej strednej Európe," povedala koordinátorka stredoeurópskych aktivít bratislavského Regionálneho centra UNDP Daniela Gašparíková. Programový riaditeľ nadácie Pontis poukázal aj na dôležitosť dialógu s ľuďmi v regiónoch. "Často je to o firme, ktorá pôsobí v regióne a má priamy dopad na komunitu, ktorá v regióne žije. Preto sme oslovili podnikateľov a firmy, ktoré sú v Žilinskom kraji. Prvá reakcia bola zhovievavá, niektoré nevedeli presne, o čom sa ide rozprávať, takže sme sa im to snažili trpezlivo vysvetľovať. A som rád, že nakoniec sa nám podarilo dať dohromady účasť približne troch desiatok zástupcov z rôznych sektorov," skonštatoval Ježík. Podľa záverov východiskového prieskumu na Slovensku sa spoločenská zodpovednosť firiem často vníma ako filantropia a charita, pričom najlepšie stratégie majú vytvorené dcérske spoločnosti nadnárodných koncernov. Malé firmy a štátne podniky podľa prieskumu obvykle takéto stratégie vypracované nemajú. Na druhej strane, odborové organizácie a štátne orgány majú o spoločenskej zodpovednosti firiem len minimálne informácie. "Podiel na tom majú do istej miery vzdelávacie inštitúcie, ktoré len v malej miere pripravujú budúcich zamestnancov na prácu v oblasti spoločenskej zodpovednosti firiem. Významnú úlohu vo vzdelávacom procese však zohrávajú neziskové organizácie, ktoré vnášajú do vzdelávacej situácie nové poznatky," dodala Gašparíková. Projekt, ktorý potrvá do roku 2008, pozostáva z troch častí - analýzy situácie v danej krajine, podpory dialógu medzi účastníkmi projektu, ktorý by mal prispieť k zvýšeniu povedomia a informovanosti o problematike, a nakoniec tréningov a školení zameraných na budovanie CSR kapacít na národnej a komunálnej úrovni. Na Slovensku projekt realizuje Regionálne centrum UNDP v Bratislave spolu s projektovým partnerom Nadáciou Pontis. Do projektu sa okrem ôsmich štátov strednej a východnej Európy zapojili aj firmy zo Španielska, Veľkej Británie a Nemecka. Ich úlohou je ponúknuť úspešné príklady zodpovedných podnikov, nabádajúcich vo sfére biznisu na zodpovedné podnikanie a zdokonalenie súťaživosti. TASR 28.10.2007 Nová ďiaľnica A6 zvýši aktivitu rakúskych firiem na Slovensku - Nová diaľnica A6 bude akcelerátorom ekonomickej aktivity rakúskych firiem na Slovensku. Uviedol to obchodný radca Rakúskeho veľvyslanectva Konstantin Bekos. Rakúsko otvorí diaľnicu A6 spájajúcu Parndorf s hraničným priechodom Kittsee 19. novembra. Po jej otvorení bude konečne existovať priame diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Viedňou. "Ďalšie uľahčenia prinesie Schengen najneskôr od 1. januára 2008. Odteraz bude nepochybne zaujímavé aj pre malé podniky robiť obchody v oblasti Bratislavy bez pasu, bez formalít a bez psychologickej bariéry." Bekos vidí predovšetkým veľké šance pre malé rakúske firmy z hraničného regiónu podnikajúce v oblasti stavebníctva a interiérového vybavenia. Bekos okrem toho dúfa, že Slovensko prijme v roku 2009 euro. "To by našej ekonomike enormne prospelo," myslí si Bekos, keďže silné kolísanie kurzu slovenskej koruny voči euru "vedie k zásadným posunom obchodných zámerov, ktoré spôsobujú mnohým spoločnostiam problémy". Rakúske obchodné zastúpenie v Bratislave a Inštitút na podporu hospodárstva (Wirtschaftsförderungsinstitut - Wifi) plánujú na budúci rok masívne dovzdelávanie rakúskych pracovníkov pobočiek rakúskych spoločností na Slovensku. Ponúkať budú na príklad v súlade s výsledkami prieskumu medzi firmami výučbu jazyka. Partnerom projektu je slovenská spoločnosť PTK Echo pôsobiaca v oblasti jazykového a iného vzdelávania. Informovala o tom agentúra APA. 26.10.2007 Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri bola na úrovni 8,3 % - Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v septembri tohto roka dosiahla 8,3 %, čo bol medzimesačný rast o 0,11 percentuálneho bodu (p.b.). Miera nezamestnaných vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie (UoZ) 245 253 bola vyčíslená na 9,43 %. Dôvody rastu miery nezamestnanosti spočívali najmä v príleve absolventov škôl na úrady práce, ktorí si po letných mesiacoch nenašli na trhu práce zamestnanie, ako aj úbytok sezónnych prác, uviedol generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR Ján Sihelský. Úrady práce v septembri podľa jeho informácií nahlásili o 3 300 UoZ viac ako mesiac predtým. Stav disponibilných UoZ tvoril 215 973 ľudí. "Z pohľadu pohybu evidovaných nezamestnaných a vyradených, teda ide o prítoky a odtoky. Je dôležité, že úrady práce v septembri zaevidovali 34 946 UoZ a z evidencie úradov práce odišlo 31 646 UoZ," konštatoval Sihelský. V septembri, spresnil, vo všetkých regiónoch na Slovensku miera nezamestnanosti vzrástla, najviac v Trenčianskom kraji. Z pohľadu celkovej miery nezamestnanosti eviduje ÚPSVR najnižšiu v Bratislavskom kraji vo výške 2,22 % a najvyššiu v Banskobystrickom kraji, a to 14,29 %. Z pohľadu vyradených nezamestnaných z titulu nespolupráce ide podľa riaditeľa o vzrastajúci trend na 4 872 UoZ, ktorých vyradili úrady práce pre nespoluprácu. "Nárastom voľných pracovných miest, ktoré v súčasnosti úrady práce evidujú aj v septembri, je znovu zaznamenaný nárast nahlásených voľných pracovných miest, čím sa vytvára priestor pre úrady práce, aby vlastným vkladom a ponukou voľných pracovných miest rozpoznávali skutočný záujem alebo nezáujem UoZ pracovať," povedal riaditeľ. ÚPSVR podľa indícií 79 úradov práce avizuje, že v októbri miera nezamestnanosti dosiahne 8,23 % a ku koncu tohto roka budú mať na jej výšku vplyv sezónne práce a klimatické podmienky. "Dôležitá bude priemerná miera nezamestnanosti za rok 2007 a podľa jej doterajšieho vývoja by mala oscilovať okolo 8,5 %," povedal riaditeľ odboru informatiky a štatistiky ÚPSVR SR Vladimír Hraško TASR 10.2007 V Košiciach postaví španielsky investor Gestora odevný závod - Približne 33 miliónov Sk investuje do odevného závodu v Košiciach španielska spoločnosť Gestora de Inversiones Siglo XXI. Začiatok výstavby výrobnej haly v západnej priemyselno-obchodnej lokalite mesta limituje už len vydanie územného rozhodnutia. V súčasnosti prebieha na mieste budúcej výstavby archeologicky výskum. Výstavba začne bezprostredne po vydaní príslušných rozhodnutí a v lete budúceho roka už ráta investor s nábehom výroby, informovali zástupcovia spoločnosti. Španielsky investor chce v novom závode vytvoriť viac ako 150 pracovných miest, pričom z pracovných profesií sú vítané sú hlavne šičky. Výrobným sortimentom závodu budú totiž košele a blúzky. K dispozícii už má investor štúdiu vplyvu na životné prostredie a prešovskí architekti vypracovali projektovú dokumentáciu závodu, v ktorom bude aj predajná plocha. Závod s rozlohou 2 236 štvorcových metrov lokalizovali v súlade s územným plánom mesta Košice v mestskej časti Juh. TASR 10.2007 Za Sony prichádzajú do Nitry ďalší subdodávatelia - Sumu 350 miliónov Sk plánuje investovať do výstavby nového závodu v Nitre japonsko-kórejská spoločnosť s r. o. Daidong Slovakia. Subdodávateľ plastových skeletov pre výrobcu LCD televízorov Sony vytvorí v nitrianskom závode zhruba 100 pracovných miest. Podľa Ondreja Ščurku zo spoločnosti Nitra Invest, ktorá sa zaoberá výkupom a predajom pozemkov v priemyselnom parku Nitra-Sever, plánuje výrobca rozbehnúť výrobu v júni budúceho roka. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek počas návštevy v Nitre začiatkom tohto roka vyhlásil, že všetci subdodávatelia Sony, ktorí majú záujem investovať v Nitre, dostanú individuálnu štátnu pomoc. "Je to bežný systém, ktorý používajú firmy automobilového alebo elektrotechnického priemyslu. Firmám viazaným na Nitru a spätým so Sony vyjdeme absolútne v ústrety," uviedol Jahnátek. Vyše 200-hektárové územie priemyselného parku Nitra-Sever je v súčasnosti zaplnené investormi. Časť z nich zatiaľ nepodpísala zmluvy o výstavbe závodov, uzatvorila však dohodu o rezervácii pozemku so spoločnosťou Nitra Invest. Podľa Ščurku v prípade výpadku niektorého z investorov sú pripravení ďalší záujemcovia. Priemyselný park by mal byť kompletne zastavaný v priebehu troch rokov. Celková výška investícií sa zatiaľ nedá špecifikovať, zamestnávatelia však vytvoria približne 15 000 pracovných miest, uviedol Ščurka. Investícia Sony pritiahla do Nitry aj ďalšieho subdodávateľa, ktorým je firma RYOKA Global Europe, s. r. o. Tá investuje do výstavby závodu na výrobu plastových a kovových komponentov pre televízory 300 miliónov Sk. Na jar budúceho roka plánuje rozbehnúť výrobu s 300 výrobnými a 20 administratívnymi zamestnancami. Ďalšou významnou investíciou bude výstavba logistického centra, ktorú prostredníctvom developerskej spoločnosti Takenaka Europe GmbH pripravuje Sony. Odhadované náklady stavby predstavujú 890 miliónov Sk. Výstavba by sa mala začať v decembri tohto roka. Na júl budúceho roka je naplánovaný začiatok prevádzky. V logistickom centre nájde prácu 300 výrobných a 60 administratívnych zamestnancov. Spoločnosť Sony spustila hromadnú výrobu LCD televízorov v Nitre začiatkom tohto mesiaca. Kompletná prevádzka bude oficiálne spustená v apríli 2008, kedy Sony plánuje nový výrobný závod v priemyselnom parku Nitra-Sever oficiálne otvoriť. V novom závode bude pracovať 3 000 ľudí. Výška investícií japonskej spoločnosti predstavuje 73 miliónov EUR, v prepočte asi 2,459 miliardy SKK. Výrobná kapacita závodu je 3 milióny televízorov ročne. TASR 10.2007 SARIO má nedostatky v činnosti, čaká ju preto reorganizácia - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) má vo svojej činnosti nedostatky, navrhuje sa preto jej reorganizácia. Z dvoch sekcií agentúry by mali od januára 2008 vzniknúť samostatné zložky SARIO-TRADE a SARIO-INVEST. Vyplýva to z materiálu Inštitucionalizácia systému podpory exportu v SR, ktorú do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. "Zo sekcie zahraničného obchodu vznikne samostatná účelová organizácia SARIO-TRADE, zriadená MH, a zo sekcie priamych zahraničných investícií vznikne samostatná účelová organizácia SARIO-INVEST," konštatuje MF v návrhu s tým, že tretia sekcia - sekcia štrukturálnych fondov (ŠF) Európskej únie (EÚ) bude rozdelená na dve časti. Časť pracovníkov, zaoberajúcich sa realizáciou opatrení ŠF, zameraných na podporu rozvoja zahraničnej spolupráce slovenských firiem, bude začlenená do SARIO-TRADE a časť pracovníkov, zaoberajúcich sa realizáciou opatrení ŠF, zameraných na podporu priemyselných parkov a rekonštrukcie výrobných hál, bude začlenených do SARIO-INVEST, vysvetľuje MF. Ako najzávažnejší nedostatok v činnosti súčasnej organizácie SARIO sa v materiáli uvádza neplnenie základných povinností súvisiacich s jej činnosťou. "SARIO ako príspevková organizácia od svojho vzniku neprejavuje žiadny záujem v oblasti financovania si svojich potrieb prostredníctvom vlastnej podnikateľskej činnosti," konštatuje predkladateľ. Zástupcovia agentúry nereagujú resp. nerešpektujú rýchlosť, kvalitu a odbornosť pri viacerých dôležitých úlohách a aktivitách, dodáva. "Kvalita práce je evidentná i z predkladaných materiálov - napr. pravidelné hodnotenie činnosti agentúry SARIO, obsah informácií je na nízkej odbornej úrovni s opakovaním informácií alebo bez aktualizácie," uzatvára nedostatky MF v materiáli. Návrh MF nadväzuje na Stratégiu proexportnej politiky a pokračuje v plnení úloh Plánu práce vlády SR na rok 2007. Realizáciou úlohy boli spoločne poverené rezorty financií a hospodárstva. Garantom realizácie proexportnej politiky je Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. TASR 10.2007 Tisíce londýnskych finančníkov prídu o prácu - 7. októbra (TASR) - Tisíce londýnskych finančných expertov prídu na budúci rok o prácu kvôli kríze na úverovom trhu. Mnohí z nich budú bez práce už do týchto Vianoc. Podľa správy britského Centra pre ekonomický a obchodný výskum (CEBR), ktorá bude zverejnená v pondelok, by vo finančnom centre Londýna takzvanom City malo byť v budúcom roku o 6 500 menej finančných profesionálov. Približne 2 000 miest v tejto brandži by malo byť zrušených už do Vianoc, uviedol ekonóm CEBR Jonathan Said. "So vstupom do roku 2008 najskôr uvidíme redukciu takmer jedného z dvoch miest, ktoré vznikli v tomto roku," povedala jedna z autoriek správy Sarah Bloomfieldová. Švajčiarska banka UBS tento týždeň informovala, že zruší 1 500 miest vo svojej investičnej divízii, ktorá má veľké centrály v Londýne a New Yorku. A Credit Suisse chce prepustiť 170 ľudí v divízii investičného bankovníctva. Informovala o tom agentúra Reuters. Londýn tento výraz nájdete tematicky spracovaný zobraz informáciu » www.sme.sk viac informácií o iTexteCopyright © TASR 2007 Inflácia stúpla na takmer 3 percentá - BRATISLAVA 11. októbra (SITA) - Medziročná inflácia v septembri zrýchlila oproti augustu svoje tempo o 0,5 percentuálneho bodu na 2,8 %. V medzimesačnom porovnaní sa pritom spotrebiteľské ceny v septembri oproti augustu zvýšili o 0,2 %. V priemere za prvých deväť mesiacov tohto roka tak spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vzrástli o 2,6 %, čo bola rovnaká úroveň ako bola priemerná medziročná inflácia za osem mesiacov tohto roka. Informoval o tom Štatistický úrad SR (ŠÚ). V medzimesačnom porovnaní vzrástli najmä ceny vo vzdelávaní o 2,5 %, zdravotníctve o 1,2 %, ceny potravín a nealkoholických nápojov o 1 % a odevov a obuvi o 0,6 %. Vyššie boli aj ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách o 0,3 %, nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu o 0,2 %, rozličných tovarov a služieb o 0,1 %. Znížili sa ceny alkoholických nápojov a tabaku a rekreácie a kultúry zhodne o 0,3 % a taktiež poklesli ceny dopravy o 0,1 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; poštové a telekomunikačné služby. Vyššie ceny potravín o 1,1 % ovplyvnilo zvýšenie cien mlieka, syrov a vajec o 2,1 %, ovocia o 1,8 %, chleba a obilnín o 1,6 %, olejov a tukov o 1,5 %, mäsa o 1,3 %, cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 0,1 %. Klesli ceny zeleniny o 3,3 %. Nezmenili sa ceny rýb. Znížili sa ceny nealkoholických nápojov o 0,1 %. Pokles cien alkoholických nápojov a tabaku ovplyvnili nižšie ceny alkoholických nápojov o 0,6 %, z toho destilátov o 0,7 %, piva o 0,6 % a vína o 0,4 %. Ceny tabaku sa nezmenili. Na rast cien odevov a obuvi vplývalo zvýšenie cien odevov a obuvi zhodne o 0,6 %. V odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá sa nezmenili ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi, imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov, odvozu a likvidácie odpadu, elektriny, plynu a tepelnej energie. Vzrástli ceny pevných palív o 1 %, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,5 %, vodného a stočného zhodne o 0,4 % a iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie o 0,2 %. Klesli ceny tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,1 %. Na rast cien za nábytok, vybavenie domácnosti a bežnú údržbu domu vplývali vyššie ceny tovarov a služieb pre bežnú údržbu domácnosti o 0,8 %, skla, stolového riadu a potrieb pre domácnosť o 0,2 %, nástrojov a zariadení pre dom a záhradu o 0,1 %. Znížili sa ceny nábytku, zariadenia, podlahových krytín a kobercov, bytového textilu a domácich spotrebičov zhodne o 0,1 %. V zdravotníctve sa cenový index zvýšil vplyvom rastu cien zdravotníckych služieb iných ako nemocničných o 1,3 %, keď vzrástli ceny ostatných služieb mimo nemocníc o 3 %, služieb zubného lekárstva o 1,2 % a nezmenili sa ceny služieb lekárov. Zvýšili sa aj ceny zdravotníckych a farmaceutických výrobkov, terapeutických prístrojov a zariadení o 1,2 %. V rámci tejto kategórie ceny farmaceutických prípravkov a produktov o 1,3 %, terapeutických prístrojov a zariadení o 0,7 % a nezmenili sa ceny iných zdravotníckych produktov. Na augustovej úrovni zostali ceny nemocničných služieb. Zníženie cien v doprave ovplyvnil pokles cien nákupu dopravných prostriedkov o 1,2 %, z toho nákupu ojazdených motorových vozidiel o 2,2 % a nákupu nových motorových vozidiel o 0,6 %. Na druhej strane vzrástli ceny prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o 0,3 %, keď ceny náhradných dielov a príslušenstva išli hore o 0,7 %, údržby a opráv o 0,6 %, pohonných látok a mazív o 0,3 %. Ceny dopravných služieb stúpli o 0,1 %, z čoho vzrástli ceny cestnej osobnej dopravy o 0,1 %, klesli ceny iných dopravných služieb o 1 %. V odbore pošty a telekomunikácie sa nezmenili ceny poštových a telefónnych služieb. Klesli ceny telefónnych prístrojov o 3,2 %. Na pokles cien za rekreáciu a kultúru vplývalo zníženie cien dovoleniek s programom o 1,1 %, audiovizuálnej a fotografickej techniky o 1 %. Vzrástli ceny iného vybavenia pre rekreáciu, záhradu a domáce zvieratá o 0,3 %, rekreačných a kultúrnych služieb o 0,2 %. Na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny iných veľkých zariadení dlhodobej spotreby pre rekreáciu a novín, kníh a kancelárskych potrieb. Vyššie ceny vo vzdelávaní spôsobilo zvýšenie cien predškolského a základného vzdelania o 3,8 %, vzdelania, ktoré nie je definované úrovňou o 2,8 % a stredoškolského vzdelania o 2,7 %. Nezmenili sa ceny vysokoškolského vzdelania. Zvýšenie cien v odbore hotely, kaviarne a reštaurácie ovplyvnili vyššie ceny ubytovacích služieb o 0,7 % a stravovania o 0,3 %. Rast cien za rozličné tovary a služby spôsobili vyššie ceny sociálnych služieb o 0,2 %, finančných služieb inde neklasifikovaných o 0,1 %. Nezmenili sa ceny osobnej starostlivosti, osobných predmetov inde neklasifikovaných, poistenia a iných služieb inde neklasifikovaných. V medziročnom porovnaní v septembri rýchlejšie ako v úhrne rástli ceny v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 6,8 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 3,9 %, vzdelávanie o 3,6 %, poštové a telekomunikačné služby o 3,3 %. Zvýšili sa aj ceny rozličných tovarov a služieb o 2 %, v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách o 1,8 %, alkoholických nápojov a tabaku o 1,7 %, odevov a obuvi o 0,7 %, rekreácie a kultúry o 0,2 %. Znížili sa ceny zdravotníctva o 4,9 %, dopravy o 2,1 %, nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu o 0,4 %. Index spotrebiteľských cien sa v septembri oproti augustu zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,2 %a v domácnostiach dôchodcov o 0,3 %. V septembri v porovnaní so septembrom 2006 boli spotrebiteľské ceny vyššie za domácnosti zamestnancov o 2,7 % a za domácnosti dôchodcov o 3,8 %. Takmer polovica rakúskych malých a stredných podnikov je v strate - Rakúske malé a stredné podniky (MSP) sú na tom lepšie ako pred niekoľkými rokmi, no takmer polovica z nich je v strate. Podľa Výskumného inštitútu pre malé a stredné podniky z Rakúska (KMU Forschung Austria) približne 125 000 domácich MSP (45 %) nedosahuje prah zisku. Týka sa to hlavne najmenších firiem, z ktorých väčšina bola stratová. Pozícia MSP v oblasti výnosov sa však v porovnaní s bilančným rokom 2002/03 mierne zlepšila. Výnosnosť týchto firiem vzrástla v priemere o jedno percento. V ostatnom bilančnom roku 2005/06 predstavoval podiel vlastného kapitálu na celkovom kapitáli v priemere 21 % a zisková marža dosiahla v priemere 2,5 % z celkového obratu pred zdanením. V porovnaní s rokom 2002/03 sa podiel vlastného kapitálu MSP zvýšil o 2,4 %. V rovnakom období sa zároveň znížil podiel podnikov so záporným vlastným kapitálom. Je to znak, že zadlžené firmy opúšťajú trh, uviedol zástupca riaditeľa inštitútu KMU Forschung Austria Peter Voithofer. Z údajov však vyplýva, že 103 000 rakúskych malých a stredných firiem (37 %) je ešte stále zadlžených. Informovala o tom rakúska tlačová agentúra APA. 8.10.2007 Pracovná návšteva D. Štrofovej v Bosne a Hercegovine (Publikované dňa: 09.10.2007) - Štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Diana Štrofová uskutoční v dňoch 9.-10. októbra 2007 pracovnú návštevu Bosny a Hercegoviny. Počas bilaterálnych konzultácií s partnermi z Ministerstva zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny sa chce štátna tajomníčka D. Štrofová zamerať predovšetkým na problematiku bilaterálnych vzťahov, domáceho politického vývoja a prístupového procesu Bosny a Hercegoviny do Európskej únie, ako aj na celkový vývoj v regióne západného Balkánu. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Obchodno-investičný seminár o SR v Bruseli (Publikované dňa: 09.10.2007) - V priestoroch Bruselského domu podnikateľov sa dňa 10. októbra 2007 uskutoční obchodno-investičný seminár o Slovensku. Podujatie organizuje slovenské veľvyslanectvo v Belgicku v spolupráci s Bruselskou obchodnou a priemyselnou komorou. Vystúpia na ňom zástupcovia Slovenskej agentúry na podporu investícií a obchodu a predstaviteľ KBC banky s informáciami o makroekonomickom a podnikateľskom prostredí na Slovensku. Na seminári sa zúčastní aj zástupca flámskej firmy LVD, ktorý bude prezentovať pozitívne skúsenosti a výsledky desaťročného pôsobenia LVD v Rožňave. Cieľom seminára je podporiť záujem ďalších belgických podnikateľov a investorov o vstup na slovenský trh a zároveň motivovať belgických podnikateľov, aby sa zúčastnili na podnikateľskej misii na Slovensku v roku 2008. Predbežne sa zaregistrovalo do 40 podnikateľských subjektov a zástupcov obchodných komôr, ako aj predstaviteľov Flámskej a Valónskej agentúry na podporu investícií a obchodu. Účasť na seminári potvrdili tiež zástupcovia bánk a ďalších miestnych ekonomických inštitúcií. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Slovenské byty sú v porovnaní s EÚ lacné - 25. septembra 2007 17:34 Absolútne ceny bytov na Slovensku ešte stále zaostávajú za vyspelýmy európskymi štátmi. Pri zohľadnení príjmov je Slovensko cenovo uprostred európskeho priemeru. Za posledných päť rokov sa cena bytov zdvojnásobila, informoval na utorkovej konferencii Slovak Real 2007 hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides. V absolútnych cenách je Slovensko stále lacné, keďže v súčasnosti sa priemerná cena bytu v Bratislave pohybuje na približnej úrovni 1,3 tisíca eur za meter štvorcový, pričom v Španielsku je to až okolo 5 tisíc eur za meter štvorcový. Avšak v porovnaní k príjmom sme s cenami bytov niekde uprostred európskeho priemeru. "Dlhodobo platí, že rýchlejší rast ekonomiky sa odrazí v rýchlejšom raste cien nehnuteľností," uviedol Štefanides. Ponuka nového bývania na Slovensku rastie, no stále výrazne zaostáva za štandardmi Európskej únie a hlavne demografickými potrebami lokálneho trhu. Ceny bytov budú naďalej rásť Ceny bytov rastú najmä z dôvodu silno rastúcej ekonomiky a príjmov a demografického vývoja. "Za predpokladu rastu nominálnych miezd o 6 až 10 percent ročne a úrokových sadzieb v rozpätí jedného percentuálneho bodu od aktuálnych úrovní, simulácia pomocou Housing Affordability indexu naznačuje rovnovážny rast cien bytov do roku 2010 od 1 do 12 percent ročne," zhodnotil pravdepodobný rast cien bytov v najbližšom období Štefanides. Globálny dopyt pravdepodobne ochabne, pretože kríza na americkom rezidenčnom a hypotekárnom trhu pravdepodobne prinesie nárast averzie voči riziku. Tiež však pokles výnosu z nájomného zníži atraktivitu investícií do nehnuteľností v strednej a východnej Európe. "Lokálny dopyt však pravdepodobne ostane silným a prevládajúcim nad ponukou ešte pár rokov," uviedol Štefanides. Najväčší byt si môžu dovoliť Trenčania V rámci Slovenska si najväčší byt môžu dovoliť obyvatelia Trenčianskeho regiónu a najmenší Bratislavčania. Od roku 2002 sa však najviac zvyšovala cena bytov v Prešovskom a Trnavskom regióne. Obyvatelia týchto troch regiónov si v súčasnosti nemôžu dovoliť taký veľký byt ako v roku 2002. Ako dôvod uviedol Štefanides, že v Prešovskom kraji to bolo spôsobené nedostatočnou ponukou a v Trnavskom kraji sa na raste cien prejavili investície najmä závodu na výrobu automobilov PSA. Podľa Štefanidesa si priemerná slovenská domácnosť môže v súčasnosti dovoliť taký istý byt, ako pred piatimi rokmi. Napomohli tomu najmä výhodnejšie a dostupnejšie úvery na kúpu realít. No nižšie úrokové sadzby a širšia ponuka úverov na druhej strane urýchlili rast cien bytov, pretože rozvoj hypotekárnych úverov obzvlášť posilnil kúpnu silu obyvateľstva v ostatných rokoch. Názorne to vysvetlil na vývoji miezd a podielu splátok miliónového úveru na priemernej mzde, keď v roku 2002 ešte výška splátky za úver bola vyššia ako priemerná mesačná mzda, no v súčasnosti už tvorí len asi tretinu z priemernej mzdy na Slovensku. Očakáva sa rast cien za kancelárie V oblasti komerčných priestorov pripadá na Slovensku na jedného človeka približne jeden meter štvorcový kancelárskych priestorov. V samotnej Bratislave sa nachádza približne 430 tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov. Obchodné centrá zaberajú približne 300 tisíc metrov štvorcových a priestory vyhradené pre logistiku sú v rozlohe 420 tisíc metrov štvorcových. Priemerná neobsadenosť priestorov je pod 10 percent. "Reálny boom v oblasti kancelárskych priestorov ešte len nastane," informoval vedúci slovenskej pobočky King Sturge, Miroslav Barnáš, pričom poznamenal, že v súčasnosti je nájomné za kancelárske priestory stabilné, avšak v ďalších rokoch sa očakáva jeho rast. Priestor pre obchodné centrá ešte je Podľa konzultantky v oblasti retailových realít spoločnosti CB Richard Ellis Ivety Gschvandtnerovej je len v samotnej Bratislave približne 39 percent plochy maloobchodných predajní z celého Slovenska v rámci obchodných centier. "Ľudia si myslia, že už je tu toho dosť, avšak pravda je, že ešte stále zaostávame za európskym priemerom a stále tu ten priestor je," uviedla Gschvandtnerová. Developeri však už dnes musia dôkladne zvažovať svoje projekty obchodných centier. "Neprospeje im totiž ak bude ich obchodné centrum poloprázdne," povedala Gschvandtnerová. Podľa nej je už len otázkou času, kedy bude v každom meste nad 30 tisíc obyvateľov minimálne jedno obchodné centrum. SITA JMT SK stavia v Hlohovci závod na výrobu komponentov pre Samsung - 4.10.2007 Nový závod na výrobu komponentov do LCD televízorov stavia v Hlohovci spoločnosť JMT SK, s. r. o. Firma chce zamestnať približne 400 ľudí. Spustenie výroby je naplánované na prvý kvartál budúceho roka. Hlavným odberateľom platní plošných spojov bude Samsung Slovakia, ktorý stavia výrobný závod v neďalekých Voderadoch. JMT SK je tretím investorom v priemyselnom parku Horná Sihoť. Doterajšia výška investícií dvoch existujúcich investorov dosiahla 1,4 miliardy Sk. Firmy vytvorili 530 pracovných miest. JMT SK odkúpila od mesta pozemok s výmerou 30 000 štvorcových metrov v areáli priemyselného parku za 24 miliónov Sk. Podľa primátora Hlohovca Jána Dlhopolčeka má mesto záujem odkúpiť do svojho vlastníctva aj ďalšie pozemky, ktoré by mohli byť v budúcnosti zaujímavé pre nových investorov. Dcérska spoločnosť kórejskej firmy JMT Korea je prvou pobočkou firmy v Európe. JMT Korea doteraz pôsobila okrem materskej firmy v Mexiku, Číne a Indonézii. Prvých 15 zamestnancov v Hlohovci sa od začiatku tohto mesiaca pripravuje na pozície vyššieho a stredného manažmentu. Nábor výrobných pracovníkov spustí firma koncom tohto roka. TASR ŽOS Vrútky predstavila v Brne prvý vozeň projektovaný a vyrobený v SR - Spoločnosť ŽOS Vrútky, a. s., predstavila na veľtrhu TRANSPORT a LOGISTIKA, ktorý je súčasťou 49. ročníka Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Brne, prvý osobný železničný vozeň projektovaný a vyrobený na Slovensku. Zaradenie vozňa s produktovým označením Bmpeer do prevádzky Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK) je plánované už v novembri 2007. Prvú celú súpravu dodá ŽOS Vrútky do konca roka 2007 a do konca roka 2008 to bude celkovo 25 vozňov v dvoch komfortných triedach (I. a II.). Cena jedného vozňa druhej triedy nepresahuje podľa informácií Jany Horníkovej z oddelenia marketingu ŽOS Vrútky 40 miliónov Sk, čo je približne o 20 - 30 % menej ako pri porovnateľných modeloch medzinárodnej konkurencie. Celkové náklady na vývoj a technickú prípravu výroby, realizované od roku 2001, predstavovali podľa Horníkovej 150 miliónov Sk. Prvé projekčné a konštrukčné práce na novom vozni začali v roku 2006. "Hlavnú kompetenciu a skúsenosti pre túto zákazku získala spoločnosť vďaka dlhoročným projektom údržby a modernizácie osobných vlakových súprav ZSSK kategórie IC/EC, ktorú realizuje od roku 1996," informovala Horníková. ŽOS Vrútky, a. s., dlhodobo spolupracuje so svetovými výrobcami železničnej techniky ako sú Siemens, Bombardier alebo Stadler. Nový vozeň rýchlikového typu (IC/EC) spĺňa európske normy z pohľadu bezpečnosti a komfortu cestujúcich. Jeho kapacita je 76 miest na sedenie vo veľkopriestorovom usporiadaní a životnosť najmenej 30 rokov. Spoločnosť ŽOS Vrútky je jediným slovenským výrobcom osobných železničných vozňov a prímestských jednotiek. Okrem výroby sa zaoberá aj modernizáciou a opravami elektrických a dieselelektrických lokomotív, prímestských jednotiek a osobných vozňov. Založená bola v roku 1874, od roku 1994 je akciovou spoločnosťou. Aktuálne zamestnáva spolu s dcérskymi spoločnosťami viac ako 1 500 pracovníkov. V roku 2006 dosiahla obrat viac ako 2 miliardy Sk. 4.10.2007 TASR Miniauto Up! sa má vyrábať v závode Škody Auto vo Vrchlabí - Nové minivozidlo, ktoré Volkswagen predstavil na nedávnom frankfurtskom autosalóne ako dizajnovú štúdiu s názvom Up!, sa má vyrábať v závode Škody Auto vo Vrchlabí. V prvom rozhovore po svojom nástupe do funkcie to pripustil nový predseda predstavenstva mladoboleslavskej automobilky Reinhard Jung. "V súčasnosti intenzívne rokujeme so zodpovednými miestami v koncerne o tom, aby sa nám podarilo dostať výrobu nového malého vozidla do Českej republiky. Konečné rozhodnutie ale ešte nebolo prijaté," vyhlásil Jung. Minivozidlo Up! zatiaľ existuje len vo forme trojdverovej štúdie. V tejto fáze vývoja žiadna automobilka ešte neurčuje, kedy a kde sa bude model vyrábať. Štúdia slúži len na testovaniu záujmu zákazníkov. Nepriame indície ale naznačujú, že závod Škody Auto vo Vrchlabí je najvážnejším kandidátom na výrobu vozidla, ktoré chce koncern uviesť na trh v roku 2011. V základnej verzii má stáť 6 000 EUR, v prepočte asi 205 374 SKK. Informoval o tom český denník Hospodářské noviny. Pílu v Malackách odpredá štát za 50 mil. Sk - 4.10.2007 Pílu v Malackách získa za kúpnu cenu 50 miliónov Sk spoločnosť NESTVEST, s. r. o., Bratislava. Vláda SR totiž na stredajšom rokovaní udelila výnimku zo zákona pre Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik so sídlom v Pliešovciach na odplatný prevod majetku samostatnej prevádzky - Píla Malacky. Kabinet tiež uložil ministrovi obrany Františkovi Kašickému zabezpečiť realizáciu predmetnej výnimky uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva medzi Vojenskými lesmi a majetkami SR a spoločnosťou NESTVEST. "Predmetom prevodu je nehnuteľný majetok, teda pozemky, budovy, stavby a hnuteľný majetok v účtovnej hodnote 28,31 milióna Sk k 31. máju 2007. Všeobecná hodnota majetku stanovená na základe znaleckých posudkov vypracovaných v júni 2007 je vo výške 49,6 milióna Sk," spresňuje predkladateľ návrhu - minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. "Prevádzka Píly v Malackách začala po roku 1989 vykazovať hospodárenie so stratou, čo bolo spôsobené zvyšovaním nákladov na energie, pohonné látky, prepravných nákladov, pri stagnujúcich cenách ihličnatej drevnej hmoty, morálnej zastaranosti technológie a znižovaní konkurencieschopnosti vzhľadom na zmeny trhového prostredia v danej oblasti," vysvetľuje dôvody prevodu predkladateľ. Od roku 1998 do februára 2005 mali pílu v ekonomickom prenájme dva podnikateľské subjekty. Nepriaznivá situácia na trhu s drevom a materiálne a morálne zastaraná technológia viedla obidve firmy k ukončeniu nájmu. Od ukončenia nájmu je areál Píly nevyužívaný. "Na základe vyššie uvedených skutočností sa majetok Píly Malacky stal pre štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR prebytočným a nepotrebným," hodnotí návrh. TASR Kronospan investoval do obnovy Bučiny vo Zvolene 2,6 miliardy Sk - 4.10.2007 Investície v hodnote 75 miliónov EUR, v prepočte asi 2,6 miliardy SKK, si tento rok vyžiadala výstavba a obnova výrobných hál a zariadení v areáli bývalej Bučiny vo Zvolene. Realizátorom bola dcérska spoločnosť rakúskeho Kronospanu spoločnosť s r. o. Bučina DDD. "Prevádzku na výrobu drevotriesky sme spustili do nábehu práve v týchto dňoch," povedal TASR konateľ Bučiny DDD Antonín Juříček. Do haly na laminovanie sa momentálne inštalujú výrobné linky. Súčasťou investície je aj expedičná hala. Spoločnosť pripravuje na tento rok ešte rekonštrukciu hlavnej administratívnej budovy. Okrem kancelárií bude vo výškovej budove aj školiace centrum pre všetkých pracovníkov Kronospanu v strednej a východnej Európe. Jeho súčasťou bude aj oddelenie interného auditu skupiny, ktoré je vo Zvolene už dva roky. Náklady na obnovu si vyžiadajú asi 5,5 milióna EUR. Prestavba by mala byť ukončená na jar budúceho roka. Podľa Juříčka bola pripravená aj ďalšia etapa investícií, avšak Kronospan obnovu areálu nateraz končí. Rakúsky majiteľ firmy totiž ešte pred investíciou vo Zvolene i vo svojom ďalšom závode v Prešove požiadal v roku 2005 vládu SR o investičné stimuly. "Ministerstvo hospodárstva nám ale ponúklo také podmienky, ktoré boli pre nás neprijateľné," uviedol Juříček. Štát napríklad nechcel zahrnúť do stimulov všetky doterajšie investície. Firma ešte v roku 2005 plánovala vynaložiť v závode vo Zvolene asi 214 miliónov EUR. Kronospan už pri vstupe do areálu Bučiny Zvolen v roku 2004 investoval do technológií asi 18 miliónov EUR. Vlani kúpil aj poslednú časť výrobného závodu pôvodnej Bučiny Zvolen. S ním prevzal aj jej 75 zamestnancov. Bučina DDD dnes zamestnáva vo Zvolene 330 pracovníkov, v prípade rozšírenia sa počítalo s vytvorením ďalších asi 360 miest. Firma prevzala od pôvodnej Bučiny Zvolen časť zamestnancov už pri svojich začiatkoch v roku 2004. "Vtedy sme ich zamestnali 185," pripomenul Juříček. Bučina Zvolen ku koncu roku 2006 definitívne ukončila výrobu, pričom s necelými štyrmi desiatkami zamestnancov už len obhospodaruje energetiku a niekoľko nehnuteľností. Bučina DDD zaznamenala v uplynulom finančnom roku (od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006) obrat 54,15 milióna EUR, ktorý sa medziročne zvýšil o 20 %. Podiel exportu tvoril v roku 2006 približne 60 %. Smeroval najmä do krajín strednej a východnej Európy. Tento rok firma počíta so zvýšením obratu viac ako o štvrtinu asi na 70 miliónov EUR. TASR Banky dnes v repo tendri umiestnili 163 miliárd - Bratislava 3. októbra (TASR) - Po dnešnom vyrovnaní prostriedkov z utorkového repo tendra Národnej banky Slovenka (NBS) sa prebytok likvidity v sektore znížil, naďalej však pretrváva. Z trhu odišlo necelých 8 miliárd Sk. Počas dnešného obchodovania sa realizovali len najkratšie splatnosti, na dlhších nebola výraznejšia aktivita, uviedol pre TASR díler Slovenskej sporiteľne Pavel Jánošík. Na účtoch povinných minimálnych rezerv (PMR) v NBS mali banky deponovaných 36,776 miliardy Sk, čím predpis na tento mesiac zatiaľ plnili na 161,34 %. Vzhľadom na nadstav v sektore sa až do nasledujúceho repo tendra podľa dílera očakáva mierny pokles najkratších trhových sadzieb. Jednodňové peniaze dnes niesli výnos 3,4/3,6 %. Týždňové a dvojtýždňové depozitá sa obchodovali za 3,8/4,0 % a mesačné 4,0/4,2 %. Dvojmesačné úložky niesli výnos 4,05/4,25 %, trojmesačné 4,1/4,3 %. Polročné a deväťmesačné depozitá sa úročili 4,2/4,4 % a ročné 4,25/4,45 %. Copyright © TASR 2007 Cadbury zatvára v Británii závod a výrobu prekladá do Poľska - Londýn 3. októbra (TASR) - Britský výrobca čokolády Cadbury informoval, že zatvára závod v Keynshame a prepustí jeho všetkých 500 pracovníkov. Ďalších 200 zamestnancov stratí prácu v jeho birminghamskom závode Buournville. Nové kapacity uvedie Cadbury do prevádzky koncom desaťročia v Poľsku. Vedenie spoločnosti v oficiálnom vyhlásení o zmenách vo svojej výrobnej základni v Británii uviedlo, že opatrenia bude realizovať v úsilí zachovať si konkurencieschopnosť aj znížením výrobných nákladov. Napriek tomu, že oba vyššie ciele pokladá Cadbury za prioritné, závod v Keynshame nezavrie v roku 2009, ale o rok neskôr. Časť výroby z Keynshamu presunie do Poľska a druhú umiestni v závode v strednom Anglicku v Birminghame. Na modernizáciu tohto závodu vynaloží podnik 40 miliónov GBP, v prepočte 1,957 miliardy SKK. Informovala o tom agentúra Reuters. TASR S eurom rastie hospodárstvo aj inflácia - 2. októbra 2007 17:20 Nové členské krajiny Európskej únie, ktoré majú domácu menu naviazanú na euro, evidujú silnejší ekonomický rast, ale aj vyššiu mieru inflácie než krajiny s plávajúcimi menovými kurzami, uviedol člen bankovej rady Európskej centrálnej banky Jürgen Stark. Krajiny strednej a východnej Európy za posledných 20 rokov výrazne pokročili v zlepšení životného štandardu, na prijatie eura však musia zaistiť, aby konvergencia ich ekonomík bola udržateľná. Prax ukazuje, že štáty, ktoré majú svoje meny fixované na euro, ako napr. Bulharsko a pobaltské krajiny, čelia iným ekonomickým výzvam než krajiny s flexibilnejším režimom menových kurzov, medzi ktoré patrí Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Rast hrubého domáceho produktu v Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku bol v posledných rokoch takmer dvakrát silnejší a miera inflácie 1,5-krát vyššia než v ostatných nových členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. V týchto krajinách nedostatok pracovných síl, ktorý viedol k rastu miezd, rapídny nárast množstva poskytnutých úverov, zvyšovanie cien nehnuteľností, ako aj vysoká spotreba domácností zapríčinili prehĺbenie deficitu bežného účtu platobnej bilancie jednotlivých ekonomík. "Všetky tieto faktory môžme považovať za náznak toho, že pre niektoré z krajín súčasná situácia nebude udržateľná," povedal Stark. SITA Sony a Samsung si budú objednávať u Slovákov - Dolnokubínska spoločnosť Avex Production s výhradne slovenskými majiteľmi získala ďalšie kontrakty od ázijských elektrotechnických koncernov pôsobiacich na Slovensku. Na okraji mesta Senec postaví v priebehu budúceho roka závod a zamestná 340 ľudí. Avex dnes vyrába len na Orave. Odberateľmi nového závodu na elektronické moduly budú korporácie spoločnosti Samsung Electronics, Sony a Panasonic. Samsung vyrába LCD televízory v Galante a pri Trnave stavia závod na výrobu displejov. Sony sťahuje výrobu televízorov z Trnavy do väčšieho a modernejšieho závodu v Nitre. Žiadny nováčik Avex je jednou z mála slovenských firiem, ktoré sa prebojovali do skupiny dvorných dodávateľov ázijských elektrotechnických koncernov. Súčasťou reťazca ich lokálnych dodávateľov sa zväčša stávajú dcérske spoločnosti ich dlhoročných partnerov, ktorých domovskou krajinou je najmä región východnej Ázie. Avex Production nie je podľa konateľky Gabriely Bučekovej v prostredí ázijských producentov spotrebnej elektroniky žiadnym nováčikom. Závod v Oravskej Lesnej už desať rokov dodáva komponenty pre skupinu Sony. K dôležitým odberateľom patrí aj galantský závod Samsungu a nemecká prevádzka koncernu Panasonic. Polmiliardová investícia Avex Production pôsobí od roku 1997 v časti výrobného areálu televíznej fabriky OTF a zameriava sa na produkciu elektronických modulov do rôznych výrobkov spotrebnej elektroniky. Oravský závod zamestnáva 600 pracovníkov. Podľa Bučekovej v dôsledku rastúceho objemu nových zákaziek rozšíria výrobné kapacity práve o Senec. Projekt, ktorý zrealizujú na vlastnom pozemku s rozlohou 1,8 hektára, si vyžiada investície 550 miliónov korún. V závode plánujú ročne zmontovať tri milióny finálnych výrobkov, najmä LCD televízorov, multifunkčných displejov a satelitných prijímačov. V miliónových sériách budú produkovať aj elektronické moduly do LCD a plazmových televízorov, magnetické a elektronické predradníky k svetelným zdrojom. Súčasťou závodu bude aj vývojové centrum, kde nájde uplatnenie 50 zamestnancov. Koncerny lákajú Za korporáciami z juhovýchodnej Ázie už na Slovensko prišlo viacero dvorných dodávateľov. Jedným z nich je japonská Ryoka Global Europe, ktorá má byť najväčším kooperačným partnerov nitrianskeho závodu koncernu Sony. Dodávateľská fabrika, ktorú začali stavať pred niekoľkými dňami, bude produkovať rámy a ďalšie komponenty do LCD televízorov. V tesnom susedstve Sony plánuje postaviť svoju prevádzku aj ďalší dlhoročný koncernový dodávateľ. Jeho celková investícia by mala dosiahnuť v priebehu nasledujúcich dvoch rokov viac ako 600 miliónov korún. Spoločnosť Nitra Invest, ktorá vlastní príslušné pozemky v miestnom priemyselnom parku, meno investora zverejní až po podpise kúpnej zmluvy. Dodávateľské parky Lákavou destináciou pre dodávateľov je aj pripravovaná fabrika na LCD obrazovky, ktorú firma Samsung Electronics LCD Business stavia vo Voderadoch pri Trnave. V tejto lokalite vyrastie aj nová priemyselná zóna určená pre viacerých juhokórejských dodávateľov komponentov. Ku kľúčovým partnerom majú patriť firmy Hansol LCD, Shinwha Intertek, Samjin LND, Samsung Cheil Industries. Rozlohou najväčšiu prevádzku bude mať firma Fine DNC, ktorá pre Samsung dodáva oceľové rámy a dielce. Subdodávateľský park si vyžiada investície za približne za 200 miliónov eur a vznikne v ňom približne 2 800 pracovných miest. Širokú paletu kooperujúcich firiem má aj výrobná a logistická centrála Samsungu, ktorá už niekoľko rokov pôsobí v Galante. K jej dodávateľom patria firmy Koam Elektronik, Woo On, Hansung Electronics Slovakia či Hanil Pack. Senec - mesto logistiky - jednou z najväčších logistických centrál je Bratislava Logistics Park, ktorý na ploche 65-tisíc m2 vybudovala firma Karimpol Group - v jej susedstve sídli Senec Cargo Center, ktoré je projektom bratislavskej spoločnosti Ipec - Real a rakúskeho developera UBM - logistické a skladové priestory majú v Senci aj obchodné reťazce Billa a Tesco - britská spoločnosť Wincanton zabezpečuje zo Senca centrálnu distribúciu pneumatík značky Goodyear Autor(i): Norbert Vrabec www.hnonline.sk 3.10.2007 Pracovný obed O. Algayerovej so štátnym tajomníkom MZV Cyperskej republiky (Publikované dňa: 27.09.2007) - Pracovný obed so stálym štátnym tajomníkom MZV Cyperskej republiky Alexandrosom N. Zenonom. dnes v Bratislave usporiadala štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR Oľga Algayerová. Hlavnými témami rokovania boli slovensko-cyperské bilaterálne vzťahy, príprava na zavedenie Eura na Cypre a na Slovensku, cyperská otázka a ďalšie aktuálne európske a medzinárodné otázky. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Investičné fórum v ukrajinskom Kremenčuku (Publikované dňa: 27.09.2007) - V ukrajinskom priemyselnom centre Kremenčuk prebieha v dňoch 27. – 28. septembra 2007 VI. investičné fórum. Predseda Slovensko-ukrajinskej obchodno-priemyselnej komory Ľubomír Kopčík a slovenský veľvyslanec na Ukrajine Urban Rusnák predstavili v rámci podujatia slovenské ekonomické skúsenosti z oblasti budovania investičného prostredia. O užšiu spoluprácu a investovanie v meste Kremenčuk majú záujem mnohé slovenské hospodárske subjekty. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk J. Kubiš rokoval s partnermi zo Srbska, Južnej Kórey, Maďarska, Etiópie a Sýrie (Publikované dňa: 28.09.2007) - Otázky spojené s procesom pokračujúcich rokovaní o statuse Kosova a problematika integračných ambícií Srbska boli témou rozhovoru ministrov zahraničných vecí Srbska a Slovenska Vuka Jeremiča a Jána Kubiša 27. septembra 2007 v New Yorku. Srbský minister Jeremič zopakoval známe pozície oficiálneho Belehradu vo vzťahu ku kosovskej otázke a apeloval na členské štáty EÚ, aby aktívne prispievali do diskusie o hľadaní kompromisného riešenia. Srbsko podľa neho vníma riešenie otázky statusu Kosova aj vo väzbe na ich európsku perspektívu. J. Kubiš v tejto súvislosti neskrýval názor, že by bolo viac ako vítané, ak by sa obe strany prejavili snahu a kreativitu pri hľadaní riešení vrátane dočasných. Súčasne potvrdil, že podľa SR by EÚ nemala iba čakať na koniec rokovaní stanovený na 10. decembra 2007, ale mala by sa pripravovať na prevzatie väčšej zodpovednosti v Kosove. O možnostiach kórejských investícií aj do ďalších sektorov slovenskej ekonomiky okrem automobilového sa živo zaujímal minister zahraničných vecí Južnej Kórey Song Min-soon sa počas rokovania s ministrom zahraničných vecí SR Jánom Kubišom 27. septembra 2007 v New Yorku. Ministri sa zhodli na tom, že súčasná úroveň a perspektívy slovensko-kórejských vzťahov vytvárajú priaznivé predpoklady pre realizáciu dvojstranných návštev na najvyššej úrovni. V tejto súvislosti posúdili prípravu návštevy predsedu vlády SR Roberta Fica do Južnej Kórey. Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš sa 27. septembra 2007 počas 62. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stretol s ministerkou zahraničných vecí Maďarska Kingou Gönczovou. Ministri posúdili súčasný stav a perspektívy rozvoja slovensko-maďarských vzťahov. Eritrejsko-etiópskym pohraničným sporom a otázkami bezpečnosti v regióne Rohu Afriky sa zaoberali ministri zahraničných vecí SR a Etiópie Ján Kubiš a Ato Seyoum Mesfin sa počas rozhovoru 27. septembra 2007 v New Yorku. Etiópsky minister poukázal na hroziace nebezpečenstvo extrémizmu v Somálsku a vyjadril presvedčenie, že BR OSN, v ktorej je SR nestálym členom, bude môcť podporiť skoré nasadenie dostatočne robustnej mierovej operácie OSN v tejto krajine. V súvislosti so stagnáciou hraničného sporu medzi Eritreou a Etiópiou sa obaja ministri venovali otázkam implementácie Alžírskej mierovej dohody, pôsobeniu misie UNMEE na hraniciach medzi oboma krajinami, ako aj nutnosti ďalšieho pokroku v demarkácii hraníc. Minister Kubiš počas rokovaní zdôraznil, že je potrebné, aby obe krajiny urýchlene hľadali spoločné východisko zo súčasného stavu, ktorý vyvoláva veľké znepokojenie. Pri posúdení slovensko-etiópskych bilaterálnych vzťahov etiópsky minister ocenil príchod slovenských investícií do Etiópie a vyjadril presvedčenie, že vzájomne výhodná ekonomická spolupráca sa bude prehlbovať. Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš sa 27. septembra 2007 stretol v New Yorku s ministrom zahraničných vecí Sýrie Walidom al-Mouallemom. J. Kubiš zdôraznil dôležitú úlohu Sýrie v regióne Blízkeho Východu a potrebu aktívnej účasti Sýrie pri riešení konfliktu v tomto regióne vrátane jej účasti na nadchádzajúcej novembrovej konferencii o Blízkom Východe aj napriek rozdielnym názorom v niektorých oblastiach. Walid al-Mouallem upriamil pozornosť na dôležitosť doriešenia otázky Golanských výšin. V súvislosti s nedávnymi tragickými udalosťami v Libanone J. Kubiš vyjadril vážne znepokojenie nad pokračujúcimi bombovými útokmi v krajine namierenými proti členom parlamentu ako aj nad pašovaním zbraní, ktoré ohrozujú stabilitu a bezpečnosť v celom regióne. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Knihy by mali od budúceho roka patriť do zníženej 10-% sadzby DPH - V záujme zlepšenia dostupnosti literatúry by sa mali od 1. januára 2008 preradiť knihy zo základnej 19-% sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) do zníženej 10-% sadzby, ktorá sa momentálne uplatňuje len na lieky a vybrané zdravotnícke pomôcky. Vyplýva to z návrhu novely zákona o DPH, ktorý v stredu s pripomienkou schválila vláda SR. Túto zmenu požadovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR a Ministerstvo financií (MF) SR ju akceptovalo. Po zaradení kníh do základnej sadzby dane 19 %, argumentuje predkladateľ, sa literatúra stala pre určité skupiny obyvateľstva z finančných dôvodov nedostupná. "Pretrváva pokles v doplňovaní knižných fondov, pokles v zásobovaní školských knižníc, v rozvoji štátneho jazyka, čo má vplyv na celkovú vzdelanostnú úroveň slovenskej populácie v európskom i svetovom kontexte," pokračuje predkladateľ. Návrh je podľa rezortu financií v súlade s európskou smernicou o spoločnom systéme DPH, na základe ktorej je členský štát Európskej únie (EÚ) oprávnený uplatňovať na knihy zníženú sadzbu dane. "Bola to požiadavka ministerstva kultúry, ktorá vychádza z programového vyhlásenia vlády," uviedol pre TASR hovorca ministra financií Miroslav Šmál. MF pritom nemalo problém túto požiadavku akceptovať, keďže podľa Šmála zníženie DPH na knihy spôsobí v najbližších rokoch iba malý výpadok príjmov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií v dôsledku toho predpokladá výpadok príjmov z DPH vo výške 137 miliónov Sk v budúcom roku, 143 miliónov Sk v roku 2009 a 150 miliónov Sk v roku 2010. Vládou schválená novela tiež mení spôsob zdaňovania nápojov. Od začiatku budúceho roka by sa pri nápojoch predávaných v zálohovaných obaloch nemala do základu DPH započítavať požadovaná záloha za obal. Zmenu uplatňovania DPH pri vratných fľašiach navrhlo MF na základe požiadavky podnikateľských subjektov, najmä zo Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Úpravu, ktorá umožňuje nezahŕňať do základu dane náklady týkajúce sa vratných obalov, pritom podľa rezortu financií umožňuje aj príslušná európska smernica. Nový systém zdaňovania zálohovaných obalov bude mať podľa odhadov MF negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu vo výške 18 miliónov Sk v roku 2008 a 10 miliónov Sk v roku 2009. Zámerom navrhovanej novely je tiež na základe poznatkov z praxe odstrániť nejednoznačnosť niektorých ustanovení zákona o DPH, spresniť ustanovenia, ktoré nie sú v úplnom súlade so smernicou o spoločnom systéme DPH, či precizovať niektoré ustanovenia zákona na základe judikatúry Súdneho dvora ES, a tak zabezpečiť ich správnu aplikáciu v praxi. Novela má zaviesť aj zjednodušenie uplatňovania DPH, ktoré spomínaná smernica umožňuje. TASR 27.9.2007 Slovensko bude mať od budúceho roka nové energetické dane - Slovensko bude mať od polovice budúceho roka pravdepodobne nové energetické dane, ktoré vyžaduje legislatíva Európskej únie (EÚ). Od 1. júla 2008 by tak mala byť spotrebnou daňou zaťažená elektrická energia, uhlie a zemný plyn. Na elektrinu a plyn má pritom SR dohodnuté prechodné obdobie do konca roka 2009, kedy sa budú uplatňovať len polovičné sadzby dane. Ako ďalej vyplýva z návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, ktorý v stredu schválila vláda SR, daňová povinnosť bude vznikať dňom dodania elektriny, uhlia alebo zemného plynu konečnému spotrebiteľovi, prípadne dňom spotreby právnickou osobou, ktorá nie je konečným spotrebiteľom. Sadzbu dane na elektrinu stanovuje návrh od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 vo výške 2 haliere za kilowatthodinu (kWh). Po ukončení prechodného obdobia sa od začiatku roka 2010 sadzba zdvojnásobí na 4 haliere/kWh. Zemný plyn by mal byť do konca roka 2009 zdanený sadzbou 20 halierov/kWh, ak je používaný ako pohonná látka a 2 haliere/kWh, ak je používaný na výrobu tepla. Od 1. januára 2010 budú potom aj sadzby na plyn zdvojnásobené na 40, resp. 4 haliere/kWh. Sadzbu dane pre uhlie navrhuje rezort financií vo výške 320 Sk/t. Výnos energetických daní v roku 2008 rezort financií predbežne odhaduje na 300 miliónov Sk. "Odhad výnosu tejto spotrebnej dane je značne neistý, keďže potrebné údaje o spotrebe budú k dispozícii až po samotnom zavedení týchto daní," priznáva ministerstvo. TASR 26.9.2007 SB upozorňuje na možné dôsledky hospodárskej politiky vlády SR - Slovensko má veľmi dobré vyhliadky pre pokračovanie silného hospodárskeho rastu. Svetová banka (SB) však upozorňuje na potrebu pokračovať v nastúpených hospodárskych politikách a možné negatívne dôsledky niektorých nových ekonomických opatrení. Zopakovať 8 až 9-% ekonomický rast je veľmi ťažké pre akúkoľvek krajinu a aj v SR bude jeho tempo postupne klesať, už v súčasnosti je však slovenská ekonomika na vyššej technologickej úrovni. Vďaka tomu sa zvýšil aj jej potenciálny výstup, zdôraznil na štvrtkovom stretnutí s novinármi v Bratislave ekonóm SB pre Slovensko Anton Marcinčin. Pokračovanie silného rastu má však nevyhnutnú podmienku: "Pokiaľ bude Slovensko pokračovať v smere, ktoré nastúpilo pred niekoľkými rokmi," spresnil ekonóm. Pre Slovensko to znamená v najbližšom období robiť všetko pre zavedenie eura v plánovanom termíne 1. januára 2009. Nie je pritom podľa Marcinčina vôbec dôležité, či Eurostat zvýši deficit slovenských verejných financií o niekoľko desatín percenta. "Ide o to, či vláda a parlament robia konzistentne všetko pre to, aby splnili plán prijatia eura," upozornil ekonóm SB s tým, že v poslednom čase sa v tejto oblasti začali objavovať viaceré otázniky. Je preto veľmi dôležité apelovať na vládu a parlament, zdôraznil Marcinčin, aby si veľmi dobre rozmysleli všetky návrhy ekonomických politík aj všetky vyhlásenia, ktoré môžu mať dopad na rozhodovanie o tom, či Slovensko prijme alebo neprijme euro. Ako príklad uviedol pripravované zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť stabilitu verejných financií. Varovaním pre SR môže byť, pripomenul ekonóm, kedysi veľmi silno rastúca maďarská ekonomika. V minulom roku pritom Maďarsko dosiahlo verejný deficit na úrovni 9 % hrubého domáceho produktu (HDP) a momentálne prijíma tvrdé reformné opatrenia, ktoré hospodársky rast dočasne utlmujú. Problémom sa nevyhli ani v Lotyšsku, Litve, Rumunsku či Bulharsku. "Pokiaľ hospodárske politiky rozumne nepokračujú, môže sa dostaviť veľký útlm, ktorý nastal v Maďarsku," upozornil Marcinčin. A aj keď to na Slovensku zatiaľ nikto neočakáva, dôležité je podľa neho už v zárodku dávať pozor na všetky vyhlásenia a debaty o nových ekonomických politikách, ktoré by mohli oslabiť meno slovenskej ekonomiky a viesť k narušeniu fiškálnej disciplíny. TASR 26.9.2007 Živnostníkov čakajú nižšie poplatky a menej vybavovačiek - Ministerstvo vnútra SR ocenilo korektnú spoluprácu so SŽK. Podarilo sa dosiahnuť dohodu, ktorá bude v prospech podnikateľov. Aj živnostníci si zákon pochvaľujú. Nový živnostenský zákon odstraňuje zbytočné papierovačky a prináša aj nižšie poplatky pri nahlasovaní živnosti. Ako hovorí Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania na Ministerstve vnútra SR, napomôcť by v tom malo zriadenie jednotných kontaktných miest. "Začínajúci podnikateľ si tam bude môcť vybaviť všetky administratívne činnosti, ako je daňové priznanie, alebo povinné zdravotné poistenie," hovorí Dutko. Kontaktné miesta bude možné nájsť vo všetkých súčastných obvodných úradov, ktorých je podľa Dutka 50. Zahraničné osoby si môžu vybaviť živnosť na krajských úradoch. Ľuďom, ktorí si chceli založiť živnosť, často robila problém chýbajúca prax. Dutko vysvetľuje, že "v prípade remeselných živností, už nebude potrebná odborná spôsobilosť." Nový zákon, okrem iného prinesie aj nižšie poplatky pri nahlasovaní živnosti. Kým v minulosti ste za voľnú živosť potrebovali tisíckorunový kolok, podľa nového zákona vám stačí kolok za stovku. Taktiež sa znížila aj cena za koncesovanú živnosť, z dvetisíc korún na polovicu. Novinkou je aj to, že na každom živnostenskom liste, bude uvedený len jeden predmet činnosti. Podľa Dutka je to potrebné hlavne preto, lebo ľudia si často nahlasovali veľa živností, ktoré navzájom nesúviseli a to vyznievalo nedôveryhodne. Kontaktné miesta by pritom v budúcnosti mali ponúkať aj iné služby. "Nie je to naša konečná činnosť. Ak toto zvládneme, po vyhodnotení sa budeme snažiť rozšíriť ich služby," hovorí Dutko. Podľa Roberta Schmidta, člena predstavenstva Slovenskej živnostenskej komory, je dôležitou zmenou aj to, že živnostník už nebude musieť sám požiadať o výpis z registra trestov. Urobí to zaňho kontaktný úrad. "Živnostenské úrady budú v úzkom kontakte s Generálnou prokuratúrou SR, zdravotnými poisťovňami, ako aj daňovými úradmi," vysvetľuje Schmidt. Dodáva, že SŽK chce podporovať začínajúcich živnostníkov. "Nechceme, aby sa jednotlivé živnosti brali ako konkurencia. Preto chceme byť vo všetkých okresoch, aby sme boli k členom čo najbližšie.," hovorí Schmidt. Dutka hodnotil živnostenský zákon pozitívne. Ako hovorí, "Ministerstvo vnútra SR oceňuje korektnú spoluprácu so SŽK. Podarilo sa nám dosiahnuť dohodu, ktorá bude v prospech podnikateľov, čo je naším spoločným cieľom." Počet živnostníkov pritom každoročne narastá. Podľa Schmidta, bolo ku koncu júna nahlásených asi 560 tisíc podnikateľských subjektov s platným živnostenským oprávnením. Z nich, iba menej ako štvrtinu tvorili právnické osoby. Ako dodáva, "pribudlo asi 40 tisíc nových živností, čo predstavuje nárast o 9 až 10 percent." Autor(i): Iveta Radiová www.hnonline.sk 27.09.2007 ŠFRB odobril na výstavbu nájomných bytov 2,02 mld. Sk - Sumu 2,02 miliardy Sk priznal v tomto roku (k 18. septembru) obciam a mestám ako žiadateľom o úver na výstavbu nájomných bytov Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). Fond už z týchto peňazí poslal na účet financujúcej banky 1,94 miliardy Sk. Z upraveného rozpočtu fondu na tento titul podpory (2,186 mld. Sk) tak zostatok zdrojov pre ďalšie žiadosti predstavuje 140,25 milióna Sk. Na realizáciu jedného projektu výstavby nájomných bytov v bytovom dome môže žiadateľ o podporu požiadať ŠFRB a súbežne aj rezort výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý k trom programom bývania vrátane nájomných bytov, ponúka štátnu dotáciu. Z aktuálnych informácií ŠFRB ďalej vyplýva, že k 18. septembru celková priznaná podpora pre žiadateľov (3,94 mld. Sk) smerovala okrem nájomného bývania aj na obnovu bytovej budovy (819,93 mil. Sk) a výstavbu bytu tak v rodinnom dome (778,98 mil. Sk) ako aj bytovom dome (216,65 mil. Sk). Zvyšnú sumu dostali k dispozícii na čerpanie žiadatelia na kúpu bytu (79,97 mil. Sk) a výstavbu zariadenia sociálnych služieb (18,53 mil. Sk). Zo všetkých účelov podpory bývania najviac žiadostí fond registroval na výstavbu bytov v rodinnom dome, a to 925, z nich súhlas vyjadril k 827. Nasledovali obnova bytovej budovy a nájomné byty, u ktorých fond kladne posúdil 156 a 147 žiadostí. TASR 23.09.2007 Švédsky Swedwood buduje na Kysuciach moderný piliarsky závod - Vyše 500 miliónov Sk investuje švédska spoločnosť Swedwood do nového piliarskeho závodu v Krásne nad Kysucou. V prevej etape to bude piliarska výroba, ktorú majú dať do prevádzky na jar budúceho roka. Ide o časť bývalých Kysuckých drevárskych závodov, ktoré v predchádzajúcich rokoch skrachovali. "Chceli sme začať vyrábať už v tomto roku. Rozhodli sme sa staršie výrobné zariadenie nahradiť novými. V súčasnosti staršie stroje demontujeme a dáme tam moderné z Fínska. Okrem toho musíme vybudovať aj infraštruktúru. Investície odhadujem na vyše 200 miliónov Sk," povedal pre TASR generálny riaditeľ závodu Pavel Mahďák. Smrekové rezivo zo závodu pôjde zatiaľ na výrobu nábytku do závodov Jasná v Závažnej Porube na Liptove a Spartan Trnava. Švédska spoločnosť Swedwood plánuje v Krásne nad Kysucou postaviť aj výrobnú halu a sušiarne na výrobu dielcov pre nábytok do závodu Jasná. Na Kysuciach bude potom spracúvať celú produkciu smrekového reziva. Na budúci rok zamestnajú v Krásne nad Kysucou približne 50 ľudí, po dokončení má mať piliarsky závod zhruba 300 zamestnancov. Vítaní sú ľudia s drevárskou skúsenosťou. Podľa Mahďáka všetko závisí od podmienok na podnikanie, dostupnosti drevnej suroviny a podpory miestnych inštitúcií. "Dnes sú na Kysuciach okrem štátnych lesov aj rôzni súkromní vlastníci. So všetkými rokujeme, aby sme mali dostatok suroviny," dodal Mahďák. Na Kysuciach sa môže ročne vyťažiť 300 000 kubických metrov (m3) dreva, z ktorých asi 124 000 m3 hodlá v prvej etape spracovať nový závod v Krásne nad Kysucou. Spoločnosť Swedwood si Kysuce vybrala kvôli smrekovým lesom a tradícii v spracovaní dreva. Drevina smrekov je totiž pri výrobe nábytku v Európe najpopulárnejšou. Swedwood je výrobná organizácia švédskeho koncernu Ikea, ktorý má 237 obchodných domov v 34 krajinách sveta a 104 000 zamestnancov. Vlani dosiahol koncern obrat 605 miliárd Sk. Swedwood Slovakia vo svojich závodoch Jasná v Závažnej Porube, Spartan Trnava v Majcichove a v dvoch závodoch v Malackách vyrába nábytok z masívneho smrekového dreva a drevotrieskových dosiek, ktorý takmer v plnom rozsahu exportuje do predajnej siete Ikea. K týmto závodom pribudne aj moderný závod na spracovanie smrekového dreva v Krásne nad Kysucou. TASR 22.09.2007 Po Nay hľadajú ďalších - Na Slovensku otvorí kanceláriu private equity skupina Enterprise Investors. BRATISLAVA. Enterprise Investors, private equity spoločnosť pôsobiaca v strednej a východnej Európe, otvorila vo štvrtok svoju pobočku v Bratislave. Je to prvé zastúpenie firmy na Slovensku. Nová kancelária má na slovenskom trhu hľadať nové investičné príležitostí. Okrem toho sa nové zastúpenie bude podieľať na riadení existujúcich investícií spoločnosti, vrátane 48 percentného podielu v obchodnom reťazci Nay, ktorý spoločnosť vlastní od roku 2005. Enterprise Investors investuje na Slovensku od roku 2001 a vyhľadáva investičné projekty vo všetkých kľúčových oblastiach podnikania. V súčasnosti sa na slovenskom a českom trhu zameriava na projekty v oblasti spotrebiteľských tovarov a maloobchodu, finančných služieb, výrobného sektora a odvetvia informačných technológii. Investičná história skupiny na Slovensku zahŕňa kúpu podielu v spoločnosti Orange Slovensko (pôvodne Globtel) v roku 2001. Na konci roka 2005 spoločnosť svoj podiel v Orange Slovensko predala, pričom výnos dosiahol 3,6-násobok investície. Spoločnosť chce na Slovensku investovať prostredníctvom fondu Polish Enterprise Fund VI, ktorý vznikol s celkovým kapitálom 658 miliónov eur a zameriava sa na investície do stredne veľkých spoločností. 22. 9. 2007 | (tasr) Jednotkové mzdové náklady v EÚ vzrástli v 2. štvrťroku o 3,2 % - Jednotkové mzdové náklady (JMN) vzrástli v Európskej únii (EÚ) v 2. štvrťroku 2007 medziročne o 3,2 %. V rámci 13 krajín eurozóny dosiahol rast JMN v sledovanom období v priemere 2,5 %. Informoval o tom európsky štatistický úrad Eurostat. Najrýchlejšie rástli mzdové náklady na zamestnanca v pobaltských štátoch a Rumunsku. V Litve dosiahol rast JMN 31,7 %, v Rumunsku 23,4 % a v Lotyšsku 21,6 %. Spomedzi krajín V4 rástli JMN najrýchlejšie v Maďarsku (11,6 %) a Poľsku (11,4 ). V Česku vzrástli o 7,7 %, na Slovensku o 7,9 %. Najnižší nárast mzdových nákladov na zamestnanca zaznamenalo Nemecko (1,2 %), Švédsko (2,3 %) a Fínsko (2,6 %). Informoval o tom Eurostat. 19.09.2007 Minimálna mzda sa od októbra zvýši na 8 100 Sk - Minimálna mesačná mzda zamestnanca v SR bude od 1. októbra tohto roka 8 100 Sk, teda 46,6 Sk za 1 odpracovanú hodinu. Vyplýva to z nariadenia, ktoré na svojom stredajšom, rokovaní schválila vláda SR. Návrh na úpravu výšky minimálnej mzdy kabinetu predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR po dohode so sociálnymi partnermi, ku ktorej došlo na rokovaní Predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR. Upravená hodnota hrubej mesačnej minimálnej mzdy je vyššia ako životné minimum platné od 1. júla 2007 o 2 176 Sk a zároveň o 6,6 % vyššia ako minimálna mzda platná v súčasnosti (7 600 Sk). Zdrojom krytia predpokladaného zvýšeného rozsahu výdavkov v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy majú byť finančné prostriedky štátneho rozpočtu (ŠR) SR a ostatných verejných rozpočtov na roky 2008 až 2010. "Napriek predpokladanej zvýšenej potrebe finančných prostriedkov sa nepredpokladá prekročenie štátneho rozpočtu a ostatných verejných rozpočtov na roky 2008 až 2010," uvádza rezort práce. TASR Kanadský investor TGC pokračuje v prieskume uránových ložísk v SR - Kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation (TGC) preinvestuje v tomto roku pri prieskume ložísk uránovej rudy na východnom Slovensku vyše 200 miliónov Sk. Do príprav, schvaľovacieho procesu a výstavby plánuje investovať v nasledujúcich rokoch ďalších 2,3 miliardy Sk. Slovenská dcérska spoločnosť TGC Kremnica GOLD je v súčasnosti držiteľom prieskumného územia v lokalite Kurišková pri Jahodnej neďaleko Košíc, čo ju oprávňuje robiť tam geologický prieskum. Ako uviedol vo štvrtok pre TASR generálny riaditeľ spoločnosti Kremnica GOLD Boris Bartalský, na Kuriškovej plánujú pokračovať v mapovaní ložiska, spresniť zásoby uránových a molybdénových rúd a následne vypracovať ekonomickú štúdiu jeho využitia. V priebehu roka 2007 urobia 49 vrtov s celkovou dĺžkou 14 000 metrov. Kremnica GOLD začala realizovať geologický prieskum v lokalite Kurišková po udelení prieskumného územia v marci 2005, pričom nadviazala na prieskum z 80. rokov. Počas prieskumu realizovala tri kontrolné vrty, ktoré potvrdili ložisko rudy s obsahom uránu a molybdénu. Zásoby odhadli na 1,4 milióna ton rudy s obsahom 0,4 % uránu a 0,38 % molybdénu, informoval Bartalský. Spresnil, že ložisko sa rozprestiera na ploche približne 650 krát 500 metrov v hĺbke 120 až 700 metrov. Od existujúceho lyžiarskeho strediska Jahodná je vzdušnou čiarou vzdialené približne jeden kilometer. Vodné zdroje ležia o 200 až 300 metrov vyššie ako ložisko, ktoré je od nich vzdialené 6 kilometrov. Charakter ložiska umožňuje jedine hlbinnú ťažbu, ktorá je síce finančne veľmi náročná, ale podľa Bartalského má minimálny dosah na životné prostredie. "Hlbinná ťažba by sa pri použití dostupných moderných technológií neprejavila na povrchu a žiadnym spôsobom by neznehodnotila okolité prostredie, vodné zdroje ani rekreačnú oblasť Jahodná," zdôraznil. Ložisko je výhodnejšie uložené a kvalitnejšie ako napríklad teraz ťažené uránové ložisko Rožná v Dolnej Rožinke pri Brne. V súčasnosti je žiadosť o pridelenie dobývacieho priestoru Kurišková ešte stále na Obvodnom banskom úrade v Košiciach. Konanie prerušili a Kremnica GOLD má do konca roka 2007 úradu predložiť predbežnú environmentálnu štúdiu o dosahu možnej ťažby na životné prostredie. Podľa Bartalského však takúto štúdiu platná legislatíva priamo nevyžaduje. Banský úrad si ju podľa jeho vyjadrenia vyžiadal až v dôsledku tlaku občianskych organizácií a samospráv. Ministerstvo životného prostredia SR pritom spoločnosti Kremnica GOLD rozsah štúdie nešpecifikovalo. Ložisko uránu v lokalite Kurišková objavili v roku 1985. Keďže išlo o obdobie útlmu uránového priemyslu, podarilo sa overiť iba časť ložiska. Na základe predbežných zistení ho označili za perspektívne. Od roku 1997 je Kurišková chráneným ložiskovým územím s výskytom uránovo-molybdénových rúd. Ďalšie uránové ložisko, o ktoré má záujem TGC, sa nachádza pri Novoveskej Hute v okrese Spišská Nová Ves. Na základe doterajšieho prieskumu sa tamojšie zásoby odhadujú na 3,8 milióna ton rudy s obsahom 0,09 % uránu a 0,024 % molybdénu. Ložisko sa rozprestiera na ploche jedného štvorcového kilometra a má subhorizontálne uloženie v hĺbke od 300 do 450 metrov. Ďalšia dcérska spoločnosť TGC Ludovika Holding požiadala v novembri 2005 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi o určenie dobývacieho priestoru, čo je nevyhnutným legislatívnym predpokladom na to, aby spoločnosť v budúcnosti mohla požiadať o povolenie na banskú činnosť. Ako informoval Bartalský, súhlas s udelením dobývacieho priestoru vydal Obvodný banský úrad v júni 2006. Spoločnosť však nemôže začať žiadnu banskú činnosť pokiaľ nevyhodnotí vplyvy na životné prostredie. Ludovika Holding plánuje v blízkej budúcnosti pokračovať v procese mapovania ložiska, s cieľom spresniť zásoby uránových a molybdénových rúd a následne spracovať ekonomickú štúdiu. Preukázanie ekonomickej efektívnosti projektu je pre spoločnosť nevyhnutným predpokladom pre podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti. V neďalekej blízkosti ložiska plánuje mesto rozvoj lyžiarskeho strediska, ktoré sa neprekrýva s dobývacím priestorom, ale spadá do plochy chráneného ložiskového územia. Chránené ložiskové územie zabezpečuje ochranu ložísk nerastných surovín, to znamená, že v území je zákonom obmedzená výstavba. Spoločnosť vyšla v ústrety požiadavke mesta a prisľúbila, že na vlastné náklady prehodnotí zmenšenie plochy chráneného ložiskového územia, čo by uľahčilo výstavbu plánovaného lyžiarskeho strediska a využitie územia na rekreačné účely. Ako ďalej informoval Bartalský, v súčasnosti, v rámci spoločenskej zodpovednosti voči komunite, vypracováva Ludovika Holding pre Spišskú Novú Ves štúdiu radónového rizika. Tá mestu výrazne pomôže pri územnom plánovaní jeho ďalšieho rozvoja. Súčasťou štúdie je aj meranie radónového rizika v lokalite plánovaného lyžiarskeho strediska. TASR 20.09.2007 Miba spustila do prevádzky nový závod vo Vrábľoch - Nový výrobný závod na oceľové lamely vo štvrtok otvorila v priemyselnom parku Vráble rakúska spoločnosť Miba. Jeho výstavba si vyžiadala investície 20 miliónov EUR, v prepočte 675,7 milióna SKK. Spolu 230 pracovníkov bude produkovať ročne 13 miliónov oceľových komponentov pre spojky a brzdy automobilov. Celá produkcia je určená na export. Približne 80 % výroby smeruje do krajín Európskej únie, zvyšných 20 % Miba vyváža do USA a Brazílie. Firma plánuje dosiahnuť cieľový obrat 25 miliónov EUR. Spustenie prevádzky vo Vrábľoch znamená podľa Alfreda Hörtenhubera z Miba Friction Group ukončenie presunu výroby z anglického Sheffieldu. Koncern Miba začal s výstavbou nového závodu vo Vrábľoch v marci 2005. V druhej polovici minulého roka nabehla výroba prvých sérií. Nový výrobný komplex spracováva ročne približne 10 000 ton ocele. Popri samotnej výrobe vznikla v areáli firmy aj vývojová jednotka a nástrojáreň. Rakúsky koncern Miba, výrobca komponentov pre strojársky a automobilový priemysel, zvýšil v uplynulom obchodnom roku 2006/07 (k 31. januáru) tržby o 6 % na 367 miliónov EUR. Zisk pred úrokmi a zdanením predstavoval 22,2 milióna EUR, čo je na úrovni predchádzajúceho obchodného roka. V dôsledku jednorazových výdavkov klesol zisk pred zdanením z 21,7 milióna EUR na 15,5 milióna EUR. Podľa finančného riaditeľa spoločnosti Siegfrieda Dapoza náklady na spustenie nového závodu vo Vrábľoch boli o 3,2 milióna EUR vyššie oproti pôvodným predpokladom. TASR 20.09.2007 Geenspana: Euro sa môže stať hlavnou rezervnou menou sveta - Frankfurt nad Mohanom 17. septembra (TASR) Euro môže nahradiť dolár ako hlavnú rezervnú menu sveta. Povedal to v rozhovore pre nemecký týždenník Stern bývalý predseda americkej centrálnej banky Federálneho rezervného systému (Fed) Alan Greenspan. Greenspan uviedol, že dolár ako účtovná mena má náskok pred eurom, "ale tento náskok už nie je veľmi veľký". Podľa jeho odhadu malo euro na konci minulého roka v menových rezervách štátov 25-% podiel, dolár okolo 66-%. Ale v medzinárodných platbách je tento podiel 39 % ku 43 %. Bývalý centrálny bankár, ktorý bol a ostal uznávanou autoritou vo svetovom bankovníctve, ocenil činnosť Európskej centrálnej banky (ECB), keď povedal, že sa "stala vážnym faktorom svetovej ekonomiky". Používanie eura ako rezervnej meny viedlo rovnako ako v prípade dolára k zníženiu úrokových sadzieb v eurozóne, čo "nepochybne prispelo k súčasnému hospodárskemu rozmachu" európskej trinástky. Spoločnosť Bekaert vytvorí v Hlohovci 100 nových pracovných miest - Firma v súčasnosti zamestnáva 1 100 ľudí a podľa riaditeľa firmy Miloša Čeretku má ambície stať sa najväčším zamestnávateľom v regióne. Zvyšovanie počtu pracovníkov súvisí s rozširovaním výrobných kapacít závodu. Firma ponúka miesta pre ťahačov drôtov, operátorov k výrobným linkám i ďalšie robotnícke profesie najmä strojárskeho zamerania. Personalisti firmy charakterizujú súčasnú situáciu so získavaním zamestnancov ako špecifickú a diametrálne odlišnú od minulosti, čo súvisí s príchodom veľkých investorov do regiónu Trnava a Nitra. Bekaert je svetovým lídrom vo výrobe drôtu a kordu. So sídlom v Európe a centrálou v Belgicku spoločnosť generuje ročný predaj vo výške 3,2 miliardy EUR. Firma zamestnáva 18 500 ľudí v 120 krajinách sveta. Na Slovensku pôsobí od roku 2000, kedy v Sládkovičove vybudovala greenfield projekt. V roku 2003 sa stal Bekaert vlastníkom bývalej Drôtovne Hlohovec. TASR Penta odkúpila britskú spoločnosť Rotortech - Bratislava 7. septembra (TASR) - Private equity skupina Penta kúpila britskú spoločnosť vyrábajúcu kompozity pre letecký priemysel Rotortech Composites Limited. Uzatvorila tak prvú akvizíciu v západnej Európe. Ako ďalej TASR informoval hovorca Penty Martin Danko, hodnota transakcie sa pohybuje rádovo v stovkách miliónov korún. Novovzniknutá firma bude vystupovať pod názvom Rotortech Aero Composites a po reštrukturalizácii sa pravdepodobne stane súčasťou Aera Vodochody. Po podpise zmluvy nastúpil do podniku nový manažment, ktorý tvorí spoločný tím Penty a Aera. "Akvizícia Rotortechu potvrdzuje náš dlhodobý záujem o pôsobenie v oblasti leteckého priemyslu, o ktorého potenciáli sme presvedčení. Aero Vodochody je pripravené ďalej zvyšovať objem výroby a konkurovať svetovým leteckým dodávateľom," konštatoval v súvislosti s akvizíciou partner Penty Marek Dospiva. Penta kúpila spoločnosť v medzinárodnom tendri a po náročných rokovaniach, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Zvyšovanie podielu kompozitov v leteckej technike je celosvetovým trendom. V nasledujúcich rokoch sa očakáva rast dopytu o približne 20 %. Hlavnou prednosťou tohto moderného materiálu je výhodná kombinácia pevnosti a nízkej hmotnosti v porovnaní s klasickými kovovými zliatinami používanými na výrobu primárnych leteckých konštrukcií. V spoločnosti Rotortech plánuje Penta rozsiahle investície do výrobných technológií. Presný rozsah bude stanovený v priebehu niekoľkých mesiacov. Private equity skupina Penta je stredoeurópska investičná spoločnosť podnikajúca v oblasti private equity. Pojem private equity sa často zaraďuje medzi tzv. alternatívne investovanie, ktoré zahŕňa množstvo investičných techník, stratégií a tried aktív doplňujúcich tradičné akciové a dlhopisové portfóliá. Jusko: Vláda sa nepokúša o zhodu - Hovorí, že odkaz, ktorý vyslal šéf Európskej centrálnej banky na Slovensko, treba brať ako výzvu i varovanie. Slovensko z hľadiska prijatia eura nie je ešte za vodou. Kritizuje vládu za vypúšťanie „balónikov s vírusmi cenovej nákazy“. Bývalý guvernér NBS, dnes prezident Republikovej únie zamestnávateľov MARIÁN JUSKO. Ako hodnotíte vystúpenie pre­miéra Fica k dôchodkovým správcovským spoločnostiam? „Tak, že neprispelo ku konštruktívnemu dialógu, ktorý je potrebné viesť pri riešení jednej z najdôležitejších ekonomických úloh tejto vlády. Je ňou finančná udržateľnosť dôchodkového systému. Štýl a metódy, ktoré boli použité zo strany premiéra, odsudzujem. Môžu prispieť k vytvoreniu neprekonateľnej bariéry medzi predsedom vlády a podnikateľskou obcou.“ Narážate na verbálnu úroveň jeho prejavu? „Áno, s tým, že dôchodkové správcovské spoločnosti sú normálne podnikateľské subjekty, ktoré tu začali podnikať na základe zákona a podľa mojich informácií zákony plne rešpektujú. Za nimi nie je žiaden Fruni či Šebeščák, ale renomované svetové finančné inštitúcie. Je mojou povinnosťou ako prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov vyjadriť týmto správcovským spoločnostiam plnú podporu v ich úsilí zabrániť ich mocenskej likvidácii. Domnievam sa, že dialóg pri riešení problému, ktorý dnes máme v dôchodkovom systéme, je nevyhnutný a tlačové besedy, aké usporiadal predseda vlády, ho jednoznačne komplikujú.“ Vláda v stredu schválila zákon, podľa ktorého akcionárom zdravotných poisťovní nemajú byť vyplácané zisky. Súhlasíte s tým, že tieto kroky môžu odrádzať investorov spúšťať na tomto území veľké projekty? „Jednoznačne áno, lebo ide o zmenu pravidiel počas hry a navyše v samotnej podstate podnikania, ktorou je zisk. A, prirodzene, je to citlivejšie, ak sa to udeje v krajine, v ktorej histórii bolo aj znárodňovanie. Nebezpečenstvo z hľadiska potenciálnych investícií spočíva v jednoduchej otázke: ktoré odvetvie bude ďalšie?“ Dá sa takýto návrh obhájiť tým, že ide o verejné zdroje zo zdravotného poistenia, z ktorých by poisťovne nemali vytvárať zisky? „Tejto argumentácii nerozumiem, lebo z verejných zdrojov sa obstarávajú mnohé produkty a služby a ich poskytovatelia bežne dosahujú zisk. Alebo sa domnievame, že napríklad stavebné firmy budú stavať diaľnice financované tiež z verejných zdrojov, ak nebudú môcť mať ani korunu zisku?“ Čo sa teraz deje v podnikateľskej obci? „Napätie sa, žiaľ, stupňuje. Dnes je aktuálnou témou novela zákona o sociálnom poistení, kde doterajší priebeh sociálneho dialógu považujem za katastrofálny. Uznávam, že ani pri zavedení dôchodkového sporenia nebola dosiahnutá zhoda vtedajších politických elít a ani celospoločenský konsenzus. No dnes sa mi zdá, že túto chybu chceme zopakovať, a dokonca, že tu nie je ani pokus, aby sa nejaká zhoda dosiahla. Ide pritom o veľký problém, lebo napríklad už v roku 2010 starobné poistenie vyprodukuje ohromný deficit - odhaduje sa až na 64 miliárd korún. Na jeho krytie však už nebudú zdroje z privatizácie. Úlohou teda je zabezpečiť finančnú udržateľnosť tohto systému ako celku. Žiaľ, nejde len o jeden jediný rok, ale o mnohé ďalšie. Každoročne budeme musieť získať alebo ušetriť desiatky miliárd korún. Pri takýchto vážnych a dlhodobých problémoch je povinnosťou každej a teda aj súčasnej vlády aspoň sa pokúsiť dosiahnuť čo najširší celospoločenský konsenzus vrátane politických strán.“ Čiže pokúsiť sa zabezpečiť kontinuitu? „Áno, aby aj nasledujúce vládnuce politické garnitúry akceptovali prijaté riešenia. Žiaľ, sme svedkami iného prístupu. Nehľadajú sa dohody, ale vinníci a nepriatelia a z obsahovej stránky sú predkladané ad hoc návrhy, ktoré sú nekoncepčné a v niektorých prípadoch až absurdné.“ Napríklad? „Absurdné je, keď vieme, že už v druhom polroku 2009 a v nasledujú­cich rokoch nám každoročne budú chýbať desiatky miliárd korún a niekto predloží návrh, aby časť peňazí dnes ušetrených na budúce dôchodky bola použitá na okamžitú spotrebu. Takýto návrh budúci problém nezmenšuje, ale zväčšuje. A takýto návrh je obsiah­nutý v oficiálnom dokumente ministerstva práce. Je síce pravdou, že ministerka Tomanová od neho pod tlakom ustúpila, ale tento príklad jasne ukazuje, ako sme dnes ďaleko od koncepčného riešenia.“ Ministerka práce tým však dala najavo, čo si myslí o II. pilieri. „Iste. Tento návrh by mohol II. pilieru zasadiť ťažký úder, ale v ničom by neprospel k dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Nechcem teraz hovoriť o ďalších návrhoch obdobného charakteru, ale radšej by som vyzval na zmenu dialógu, ktorý nebude vedený tak, že vy ste zlé dôchodkové spoločnosti a my vás zlikvidujeme, aj keď tým národohospodársky nič nevyriešime. Musíme si uvedomiť, že II. pilier reálne existuje, že je v ňom jeden a pol milióna ľudí, že správcovia fondov nie sú žiadne subjekty typu nebankoviek a že majú svoje oprávnené záujmy, ktoré sa nám môžu, ale i nemusia páčiť.“ Na túto tému ste nehovorili ani ako zástupca zamestnávateľov v tripartite? „Nie. Oficiálne rokovanie zatiaľ nebolo a zdá sa, že bude len jedno, na ktorom každá strana vyjadrí svoj názor a karavána pôjde ďalej. Ale využijeme túto príležitosť, aby sme sa opýtali, či náš dojem, že hlavná ťarcha finančnej udržateľnosti dôchodkového systému sa hodí na plecia podnikateľskej sféry, je správny. Z navrhnutých opatrení totiž má reálnejší finančný efekt len zrušenie stropov pre vymeriavací základ, teda zvýšenie odvodového zaťaženia.“ Aké dôsledky to môže mať? „Zvyčajne rast nákladov vyvoláva rast cien.“ Ako sa to môže odraziť na inflácii? „Jednoznačne rýchlejším rastom za predpokladu, že sa naplnia nepriaznivé predikcie vývoja cien ropy, plynu, elektrickej energie, ale aj potravín. Ale problém je aj v kreovaní inflačných očakávaní. Veď dnes podnikateľská sféra pociťuje hrozbu dlhodobého a trvalého zaťaženia novými a obrovskými nákladmi cez zvýšenie odvodového zaťaženia.“ Môžete to spresniť? „Samotné zvýšenie odvodov cez zrušenie vymeriavacích základov neprinesie v porovnaní s potrebami zaujímavú sumu. Obava teda je, že proces zvyšovania odvodového zaťaženia bude pokračovať. Hlavne, keď nie sú predložené iné opatrenia, ktoré by zásadnejšie riešili problémy v dôchodkovom systéme. Ale na inflačné očakávania pôsobia aj ďalšie faktory. Napríklad nový Zákonník práce alebo tak­zvané rozširovanie platnosti vyšších kolektívnych zmlúv na podniky, ktoré ich vôbec nepodpísali a asi ani nevedia, čo obsahujú.“ Určite sú v nich však ďalšie náklady. „Presne tak. Spomeniem ešte rokovanie o minimálnej mzde, keď jedna z oficiálnych alternatív ministerstva práce bola rast o 11 percent. Samozrejme, že takýto nárast môže byť pre málo rentabilné firmy, najmä v službách, pohromou. Zvýšenie minimálnej mzdy totiž tlačí aj na zvýšenie ostatných miezd, aby bola udržaná mzdová diferenciácia. Šofér by mal mať vyššiu mzdu ako jeho závozník. Ak stúpne mzda závozníkovi, mala by aj šoférovi. Ale nejde len o dosah na ten-ktorý podnik, ale aj o národohospodársku zodpovednosť.“ Tlak na mzdy vyvoláva aj nedostatok pracovných síl v niektorých sektoroch. „To je ďalší fakt, ktorý musíme zohľadniť. Žijeme v období vysokého hospodárskeho rastu a začína sa pociťovať nedostatok niektorých profesií. To vedie k zvyšovaniu miezd. Ak zohľadníme všetky uvedené faktory, môžeme mať onedlho problém s infláciou.“ A to práve v období, keď sa krajina pripravuje na prijatie eura. „Chvalabohu, zatiaľ sa plnenie kritérií na vstup do eurozóny vyvíja podľa predpokladov. Ale ešte nie sme za vodou. Preto nechápem, prečo sa práve teraz, v najcitlivejšom období, vypúšťajú, obrazne povedané, balóniky s vírusmi cenovej nákazy. Za tie považujem úvahy typu, prečo by sme nezaťažili podnikateľskú sféru ďalšími nákladmi a prečo by rast minimálnej mzdy nemohol byť 11 percent. Je to veľmi riskantná hra. Keď niekde takéto ohnisko nákazy vznikne, bude zle. Ak sa bránime vtáčej chrípke či slintačke, pri cenovej nákaze je to opačne. Tam sa za nakazených chcú vydávať všetci. Umožňuje to totiž ľahšie presadenie vyšších cien.“ Ako ste vy ako bývalý guvernér centrálnej banky čítali nedávne slová šéfa Európskej centrálnej banky, že Slovensko musí byť v tomto období veľmi aktívne? „Prezident Trichet, ale aj komisár pre menové záležitosti Almunia, povedali vety, čo sú pre mnohých ťažko dešifrovateľné. Ak máme byť aktívni, nejde o technickú otázku, akou je napríklad výber reklamnej agentúry na eurokampaň. Prečítal som to tak, že musíme prijímať opatrenia, aby sme mali istotu, že kritériá na sto percent splníme a aby boli zároveň udržateľné aj v budúcnosti. Podľa mňa to bola teda výzva a varovanie zároveň.“ Ak sa teda komplexne nevyrovnáme s deficitom v Sociálnej poisťovni, v kombinácii s možnou cenovou nákazou môže byť ohrozené prijatie eura? „Ohľadom prijatia eura som optimistom. Len upozorňujem, že všetky rozhodnutia v hospodárskej politike musia byť posudzované aj z pohľadu, ako pôsobia na plnenie konvergen­č­ných­ kritérií a na našu schopnosť a dôveryhodnosť ich dlhodobo udržať po vstupe do menovej únie. To plne platí aj pre kľúčové otázky hospodárskej politiky vlády, akými sú finančná udržateľnosť dôchodkového systému a vyhýbanie sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli naštartovať neželaný inflačný vývoj, či už na dopytovej alebo nákladovej strane.“ Je podľa vás vypúšťanie oných balónikov cenových vírusov zo strany Európskej centrálnej banky ostro sledované? „Myslím si, že áno. Uvedomme si, že sme len malým štátom vo veľkej Európe. A tie priťahujú pozornosť len vtedy, ak sa vývoj odchyľuje od štandardu. Signál z jej strany bol vyslaný. Je na nás, aby sme ho správne prečítali.“ 13. 8. 2007 | Ivan Štulajter SME J&T bude pri investícii v Karibiku za 15 miliárd korún - Bratislava 15. júla (TASR) Developerom najväčšieho päťhviezdičkového komplexu v Karibskej oblasti bude J&T. Skupina a jej klienti do projektu vstúpili na základe partnerstva uzavretého so spoločnosťami ovládanými Mariom Hoffmannom. "Vstup do tohto projektu zapadá do stratégie budovania siete luxusných hotelov skupinou J&T, na ktoré by mal nadviazať rozvoj ďalších aktivít a ponuky komplexných služieb v oblasti luxusnej turistiky," vysvetlil Peter Korbačka, partner skupiny J&T a predseda predstavenstva J&T REAL ESTATE, a. s. "J&T chce byť v najbližšom období naďalej aktívnym investorom do unikátnych aktív, ako sú napríklad luxusné hotely, a to aj za cenu partnerstiev. Vieme si v budúcnosti predstaviť vytvorenie jednej silnej spoločnosti, ktorá by tieto aktíva vlastnila, a predpokladáme jej umiestnenie na verejný kapitálový trh prostredníctvom IPO," dodal. Na ostrove Salt Cay vyrastie luxusný hotelový resort s množstvom služieb a špičkovým golfovým ihriskom. Na celkovej ploche viac ako 320 hektárov tu bude 130 apartmánov, každý v samostatne stojacej vilke, a 75 luxusných privátnych rezidencií. Návštevníkom bude k dispozícii 5 reštaurácií, 2 športové centrá, luxusné spa, marina pre 80 jácht. Náklady na vybudovanie strediska prekročia 600 miliónov USD, v prepočte asi 14,48 miliardy SKK. Operátorom bude niektorá z najprestížnejších svetových hotelových sietí. Vzhľadom na miestnu legislatívu majiteľom pozemkov pokrývajúcich takmer celý ostrov, na ktorých má resort vyrásť, ostáva Mario Hoffmann a ním ovládané spoločnosti, z čoho mu vyplýva právo na časť výnosov z projektu. "Tento obchod mi umožní udržať si naďalej vzťah k tomuto ostrovu, ktorý mi rokmi prirástol k srdcu, zároveň podporiť základ svojho podnikania, ktorým ostáva retailové bankovníctvo, a rozmýšľať nad vstupom do ďalších retailových finančných služieb," povedal Mario Hoffmann, majoritný vlastník a predseda správnej rady ISTROKAPITAL SE. "Časť výnosu vo výške 1,5 miliardy môžeme použiť na posilnenie pozície skupiny ISTROKAPITAL v Poštovej banke a zabezpečiť jej ďalší plánovaný rozvoj a expanziu," dodal. Stredisko vyrastie na ostrove Salt Cay, ktorý je jedným spomedzi viac ako 40 ostrovov v rámci teritória Turks and Caicos Islands v Karibiku. Tie sú britským zámorským teritóriom s istými prvkami samostatnosti, ako je ústava alebo vláda, ktorú tvorí 7 členov. J&T je jedným z najaktívnejších investorov na území Slovenska a Českej republiky a investičnými projektmi v takmer desiatke európskych krajín. Skupina je lídrom v developmente luxusných hotelov v rámci Slovenska a ČR s cieľom rozvoja v strednej a východnej Európe a niektorých špeciálnych oblastiach na celom svete. J&T v súčasnosti buduje dva hotely úrovne 5* na Slovensku a hotel úrovne 5* plus v Prahe. Pred ukončením je akvizícia exkluzívneho hotela v Moskve, Ďalšie dva hotely úrovne 5* pribudnú do roku 2011 rekonštrukciou dvoch Grandhotelov vo vysokých Tatrách. Okrem toho J&T spravuje niekoľko hotelov úrovne 3 a 4*. Okrem realitného developerstva a privátneho bankovníctva, sa J&T sústreďuje predovšetkým na dlhodobé investície do českých a slovenských priemyselných podnikov, je aktívna v zdravotníctve, potravinárskom priemysle a médiách. Aktíva skupiny J&T dosiahli k 31. decembru 2006 hodnotu 88,88 miliardy Sk. Skupina v uplynulom roku hospodárila so ziskom 2,95 miliardy Sk, zamestnáva viac ako 12 000 pracovníkov. TASR o tom dnes informoval PR manager a hovorca J&T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky. www.sme.sk Americká hegemónia sa v tomto storočí neskončí - Nedávno ste hovorili o dôvodoch, prečo investovať v Indii alebo Číne. Nepovedali ste však, či si myslíte, že tieto krajiny predstavujú hrozbu pre americkú hegemóniu vo svetovej ekonomike. Domnievate sa, že to tak je? Nedávno ste hovorili o dôvodoch, prečo investovať v Indii alebo Číne. Nepovedali ste však, či si myslíte, že tieto krajiny predstavujú hrozbu pre americkú hegemóniu vo svetovej ekonomike. Domnievate sa, že to tak je? Sahara Chhabra Dallas Nie sme ekonomickí analytici ani politickí prognostici. Ale nepotrebujete byť jedno ani druhé, aby ste videli, že USA sú v súčasnosti jasným hegemónom svetovej ekonomiky. Americká ekonomika je asi päťkrát väčšia ako čínska a 15-násobne ako indická, hoci v počte obyvateľov je oproti každej z týchto krajín sotva štvrtinová. To dáva Spojeným štátom jedinečnú výhodu v zabezpečovaní vzdelania, zdravotnej starostlivosti, národnej bezpečnosti a iných verejných statkov. Ale „v súčasnosti“ neznamená, že to tak bude naveky. Tak skoro to nebude To, čo potrebujete, je vyjsť zo šablóny, podľa ktorej sa Čína a India s ich oveľa rýchlejším rastom po určitom čase veľkosťou vyrovnajú ekonomike Spojených­ štátov. V prípade Číny by to malo byť okolo roku 2045. India podľa odhadov dobehne USA približne o ďalších 20 rokov neskôr. To je dôvod, prečo tak často počujete expertov, ako hovoria, že v priebehu polstoročia budú India s Čínou, ako dve nové veľmoci, na dosah Spojeným štátom. No tak rýchlo to nebude. Pri týchto odhadoch sa ráta s tým, že všetky tri krajiny si budú užívať bezproblémový ekonomický rast: žiadna recesia ani rozklad bankového sektora, žiadne politické krízy či sociálne nepokoje. Zdá sa vám to nepravdepodobné? Zaiste! S čínskym masívnym experimentom spojiť komunizmus s kapitalizmom, zakorenenou indickou byrokraciou a korupciou a americkými dlhodobými finančnými záväzkami je však oveľa pravdepodobnejšie, že rast bude skôr kľukatý než lineárne stúpajúci nahor. Mnohé ekonomické prognózy neberú do úvahy vzťahy s ďalšími časťami sveta, ako je napríklad Stredný východ. Jeho previazanosť a dobré vzťahy ­s krajinami sa môžu v najbliž­ších desaťročiach veľmi zmeniť. Myslíte si, že je možné aspoň v hrubých rysoch načrtnúť scenár vývoja pre najbližších 50 rokov, ak vezmete do úvahy tieto skutočnosti? Sloboda a stabilita Bude Amerika rásť v priemere o tri percentá a Čína s Indiou o osem percent ročne? V prípade USA by sme mohli argumentovať nespochybniteľnou skúsenosťou USA. Ich systém a všetky jeho súčasti fungujú. A keď sa niečo pokazí, netrvá to dlho, a vráti sa to do pôvodného stavu. Nebojte sa, nezačneme teraz spievať oslavnú ódu na skvelý americký systém. My jednoducho len veríme, že ekonomická dominancia USA nie je v tom, ako dlho drží opraty svetovej ekonomiky vo svojich rukách. Je to o tom, ako funguje ako krajina. Máme na mysli predovšetkým slobodu a stabilitu. Často sú politické strany v USA rozhádané až do krvi, ale vláda stále funguje. Všeobecne sa dá povedať, že americká justícia je spravodlivá. Zdravotná starostlivosť je síce v mnohom protirečivá, ale je všeobecne dostupná. Môžeme pokračovať ďalej - stredné školstvo nemáme úplne ideálne, zato náš vysokoškolský systém je bezpochyby najlepší na svete. Produkuje vynikajúcich odborníkov, inovátorov, vedcov a inžinierov. Napokon, USA majú silnú konkurenčnú výhodu, ktorá je silná a jedinečná: je ňou zmes bystrosti, ľudí hladných po podnikaní a dostatok horlivých investorov. Áno, Čína aj India majú ambicióznych ľudí, ktorí snívajú o tom, že rozbehnú vlastné podnikanie a mnohí z nich postupne dostávajú šancu. Ale Čína ani India sa v týchto veciach stále USA nepribližujú. Potrvá to roky, kým sa do Číny dostane žiadaný rizikový kapitál. Krajina si však musí napríklad vytvoriť vzťah k inováciám a získať skutočného podnikateľského ducha. Pred Čínou sú aj ďalšie výzvy. Okrem rizík, plynúcich zo sociálneho experimentu, má Čína ekonomiku, na ktorej sa podieľa iba štvrtina populácie. Politika – jedno dieťa v rodine – vytvorí v budúcnosti problém pre starnutie populácie. India bude za ten čas pokračovať v zápase s rozmáhajúcou sa chudobou a už spomínanou korupciou. Pravda, treba povedať, že India má demokratický politický systém. Táto demokracia je však zaplavená nespočetným množstvom protichodných politických strán. Aj USA sú zraniteľné Vykresľovaním týchto nedostatkov nechceme povedať, že americký systém je perfektný alebo že ekonomika USA nie je zraniteľná. Ak opustíme zaužívané schémy a priame predpovede budúcnosti, zistíme, že pred USA stojí v nasledujúcich 20 rokoch riziko veľkého nárastu rozpočtového deficitu. To, ako sa krajina prostredníctvom kombinácie daňovej a výdavkovej politiky vyrovná s týmto problémom, ovplyvní silu „motora“ ich rastu. Našťastie, stabilný a vysoko prispôsobivý americký systém zvládol v minulosti už viacero ťažkých problémov. V minulosti sa napríklad dostal z depresie, ktorý spôsobila „studená vojna“. Preto je v prípade USA viac dôvodov na optimizmus ako na beznádej. Americká dominancia potrvábude tu väčšiu časť tohto storočia, ak nie aj celé. V nijakom prípade to však nie je pravidlo, ktoré sa zmení na konci storočia. Zostane pred nami, pokiaľ ostatné štáty nerozvinú ekonomické a sociálne modely natoľko, aby skutočne fungovali. Budúcnosť svetovej ekonomiky je oveľa zložitejšia, ako by sa mohlo zdať podľa ekonomických či politických prognóz. New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes. com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli. (r) 25. 6. 2007 | (r) SME J. Kubiš členom delegácie SR na summit EÚ - Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš sa ako člen oficiálnej delegácie Slovenskej republiky vedenej predsedom vlády SR Robertom Ficom zúčastní v dňoch 21. a 22. júna 2007 na zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Rokovania sa zamerajú na proces reformy zmlúv a problematiku priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Okrem toho Európska rada ďalej prerokuje sociálne témy, vnútorný trh, spoločné technologické iniciatívy, energetiku, klimatické zmeny, dopravu, rozširovanie eurozóny a vonkajšie vzťahy. Hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3010 Mobil: 00421-918 / 660 040 Fax: 00421-2 / 5978 3019 E-mail: hovorca@foreign.gov.sk Discovery group rozšíri miliardovú investíciu v Nitre o pol miliardy korún - Pol miliardy Sk investuje developerská spoločnosť Discovery group do výstavby druhej etapy nákupno-spoločenského centra CENTRO v Nitre. Druhá fáza výstavby sa začne na jeseň tohto roka a mala by zabezpečiť prácu pre zhruba 500 ľudí. Developer plánuje rovnako ako počas výstavby prvej etapy spolupracovať s regionálnymi firmami. Podľa riaditeľa manažmentu Discovery group Jonathana Wilkinsona je rozširovanie Centra kľúčovou stratégiou na dlhodobé udržanie dominantného postavenia nákupného centra v meste. V súčasnosti pôsobia v meste pod Zoborom 2 nákupno-spoločenské centrá, ďalšie 2 sú vo fáze výstavby. Prvá etapa nákupno-spoločenského centra Centro Nitra je otvorená pre verejnosť od apríla minulého roka. Discovery group a Deutsche Bank Real Estate investovali do výstavby približne 1 miliardu Sk. V Centre sa na ploche 19 000 m2 nachádza 65 medzinárodných i domácich značkových obchodov, ktoré zamestnávajú 450 ľudí. Po ukončení 2. etapy by malo pribudnúť ďalších 30 prevádzok vrátane reštaurácií, služieb a fast foodov, ktoré zatiaľ v Centre absentujú. Pri otvorení 1. etapy centra obchodníci odhadovali, že celkové denné tržby dosiahnu 4 milióny Sk. TASR Vo Zvolene sa už začali práce pred výstavbou Europa Shopping a Relax Centra - Búraním objektu bývalej materskej školy na Kubániho ulici sa začali prípravné práce pred začatím výstavby jednej z najväčších investícií v novodobej histórii Zvolena - obchodného a oddychového Europa Shopping a Relax Centra. Samotná výstavba by sa mala začať ešte na jeseň tohto roku. Predpokladané náklady sú vyčíslené na približne 1,4 miliardy Sk. Okrem obchodných priestorov na ploche asi 21 500 m2 budú súčasťou centra aj podzemné parkovisko i 6-poschodový parkovací dom. V centre, ktoré sa stane súčasťou Námestia SNP, nájdu návštevníci po jeho dokončení tiež reštauráciu, 2 kinosály multiplexu, fitnescentrum a bowling. Súčasťou stavby bude aj historický mestský múr, ktorý projektanti zakomponovali do modernistickej stavby. Niekoľko storočí staré opevnenie bude jednak v exteriéri, ako aj v interiéri centra. Podľa primátora Zvolena Miroslava Kuseina sa v meste začnú tento rok realizovať aj ďalšie investície. V blízkosti závodu Continental v smere na Kováčovu vznikne veľké dopravno-logistické centrum a v časti Stráže postavia svoje obchodné domy spoločnosti KIKA a Hornbach. TASR Ľ. Jahnátek: Dôležitosť ekonomickej dimenzie diplomacie narastá - Dôležitosť ekonomickej dimenzie diplomacie podľa ministra hospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka v súčasnosti narastá. "Zastupiteľské úrady v zahraničí musia viac participovať na vytváraní priaznivých podmienok pre rozvoj obchodnej spolupráce. Zahranično-obchodná politika, proexportná činnosť a podpora zahraničného obchodu sú neoddeliteľnou súčasťou celkového zahranično-obchodného pôsobenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch," konštatoval Jahnátek počas pondelkového stretnutia so zamestnancami pôsobiacimi na misiách v zahraničí, ktoré sa konalo na Ministerstve hospodárstva (MH) SR v Bratislave. "Cieľom stretnutia bolo zoznámiť obchodných radcov s aktuálnymi informáciami jednotlivých sekcií a odborov MH SR, a tak posunúť kvalitu práce na jednotlivých zastupiteľských úradoch v zahraničí," informoval TASR hovorca a poradca ministra hospodárstva Branislav Zvara. Rezort hospodárstva v tejto súvislosti rozpracoval dva strategické dokumenty. "Tým prvým je "Proexportná politika" zameraná na ďalší rozvoj slovenského exportu, podporu konkurenčnej schopnosti slovenských firiem na medzinárodných trhoch, ako aj obchodno-ekonomických záujmov Slovenska v EÚ," vysvetlil Zvara a dodal, že druhým materiálom je "Posilnenie ekonomickej dimenzie diplomacie v jednotnom výkone zahraničnej služby v podmienkach Ministerstva hospodárstva SR". "Ten by mal lepšie určiť a definovať teritoriálne priority, zefektívniť činnosť a určovanie termínovaných ťažiskových úloh a zlepšiť profesionálnu zdatnosť a kvalitu vysielaných obchodných diplomatov," konštatoval ďalej Zvara. Na pracovnej porade zaznela aj výzva na lepšiu spoluprácu s Ministerstvom zahraničných vecí (MZV) SR pri riešení otvorených otázok a pri plnení schválených úloh. MH podporuje vylepšovanie súčasného modelu fungovania obchodnej diplomacie najmä z dôvodu jej previazanosti s podnikateľskou sférou. MIN.Hosp. ŠÚSR: Schodok zahraničného obchodu SR v apríli dosiahol 1,2 mld. Sk - Schodok zahraničného obchodu SR v apríli 2007 dosiahol 1,2 miliardy Sk. Celkový vývoz tovaru predstavoval 111,6 miliardy Sk, celkový dovoz 112,7 miliardy Sk. Deficit zahraničného obchodu v apríli 2007 bol o 7,8 miliardy Sk nižší ako v apríli 2006. Vývoz sa v apríli 2007 medziročne zvýšil o 25,2 % a dovoz bol oproti aprílu 2006 vyšší o 14,9 %. Schodok zahraničného obchodu SR za prvé 4 mesiace roka 2007 dosiahol 2,9 miliardy Sk. Celkový vývoz tovaru predstavoval 449,3 miliardy Sk, celkový dovoz 452,2 miliardy Sk. Deficit zahraničného obchodu za január až apríl 2007 bol o 29,5 miliardy Sk nižší ako v rovnakom období roka 2006. Vývoz sa za prvé 4 mesiace roka 2007 medziročne zvýšil o 25,9 % a dovoz bol medziročne vyšší o 16,2 %. Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR. TASR ŠÚSR: Schodok zahraničného obchodu SR dosiahol v marci 3,7 mld. Sk - Schodok zahraničného obchodu SR v marci 2007 dosiahol 3,7 miliardy Sk. Celkový vývoz tovaru predstavoval 120,1 miliardy Sk, celkový dovoz 123,8 miliardy Sk. Deficit zahraničného obchodu v marci 2007 bol o 1 miliardu Sk nižší ako v marci 2006. Vývoz sa v marci 2007 medziročne zvýšil o 18,3 % a dovoz bol oproti marcu 2006 vyšší o 16,5 %. Ako ďalej vyplýva zo spresnených údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, saldo zahraničného obchodu za január až marec 2007 bolo pasívne v objeme 1,7 miliardy Sk. Bolo o 21,7 miliardy Sk nižšie ako v rovnakom období roka 2006. ŠÚSR revidoval údaje za marec aj prvé 3 mesiace tohto roka smerom nadol. Na základe predbežných údajov pred mesiacom totiž informoval, že schodok zahraničného obchodu za marec dosiahol 4,6 miliardy Sk a za prvé 3 mesiace tohto roka 2,7 miliardy Sk. Najväčšie pasívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti s Ruskou federáciou (23 miliárd Sk), Kórejskou republikou (14 miliárd Sk), Čínou (13,4 miliardy Sk), Taiwanom (7,5 miliardy Sk), Japonskom (5,2 miliardy Sk) a Malajziou (1,5 miliardy Sk). Najvyššie aktívne saldo mala SR so Spojeným kráľovstvom (11,9 miliardy Sk), Holandskom (10,1 miliardy Sk), Talianskom (9,5 miliardy Sk), Rakúskom (7,4 miliardy Sk), Španielskom (6,4 miliardy Sk), Francúzskom (5,8 miliardy Sk), Spojenými štátmi (5,1 miliardy Sk), Poľskom (4,6 miliardy Sk) a Belgickom (4,3 miliardy Sk). Zo SR sa za prvé 3 mesiace roka 2007 vyviezol tovar v hodnote 337,7 miliardy Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2006 sa celkový vývoz zvýšil o 26,2 %. Vývoz agropotravinárskych produktov dosiahol 12,5 miliardy Sk pri medziročnom raste o 7,4 %. V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov vzrástol vývoz do Nemecka o 8,9 %, Česka o 7,7 %, Talianska o 38,6 %, Poľska o 14,9 %, Francúzska o 56,9 %, Maďarska o 29,2 %, Rakúska o 4,1 %, Spojeného kráľovstva o 101,4 %, Holandska o 24,8 % a Španielska o 74 %. Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín Európskej únie (EÚ) o 24,5 % (tvoril 87,6 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 25,9 % (na celkovom vývoze SR sa podieľal 89,9 %). Do SR sa za prvé 3 mesiace tohto roka doviezol tovar v hodnote 339,4 miliardy Sk pri medziročnom raste o 16,6 %. Dovoz agropotravinárskych produktov dosiahol 18,4 miliardy Sk a medziročne vzrástol o 11,1 %. Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa zvýšil dovoz z Nemecka o 19,3 %, Česka o 23,6 %, Maďarska o 34 %, Poľska o 28 %, Číny o 50,8 %, Kórejskej republiky o 69 %, Talianska o 6 %, Francúzska o 40,3 % a Rakúska o 4,9 %. Znížil sa dovoz z Ruskej federácie o 37 %. Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil dovoz z krajín EÚ o 23,3 % (tvoril 70,8 % z celkového dovozu) a z krajín OECD o 22,4 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 71,8 %). TASR Tržby v priemysle v Bratislavskom kraji vlani vzrástli medziročne o vyše 15 % - V priemyselných podnikoch so sídlom v Bratislavskom kraji dosiahli v roku 2006 tržby za vlastné výkony a tovar vyše 723 miliárd Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 15,3 %, keď v roku 2005 sa prejavil ich medziročný pokles o 4,0 %. Z úhrnu tržieb v SR tvoril Bratislavský kraj v medzikrajskom porovnaní najvyšší podiel 39,1 % a v raste tržieb bol druhý po Trnavskom kraji. Rozhodujúci až 92,3-% podiel na celkových tržbách vykázali podniky s 20 a viac zamestnancami. V tejto veľkostnej kategórii je v štruktúre tržieb dominantná priemyselná výroba so 69,1 %, kým na výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody pripadlo 30,6 % a nepatrný podiel 0,3 % na ťažbu nerastných surovín. Z celkového objemu tržieb viac ako polovicu (51,9 %) predstavovali tržby z predaja na vývoz. Najvýznamnejšími vývozcami sú podniky v odvetviach výroby dopravných prostriedkov a rafinovaných ropných produktov. Podľa štruktúry vlastníckych foriem stále významnejšiu úlohu zohrávajú podniky s vlastníctvom medzinárodným s prevažujúcim súkromným sektorom, ktorých podiel na celkových tržbách dosiahol 48,9 %. Podstatne nižšie podiely dosahujú podniky v zahraničnom vlastníctve (14,3 %) alebo v štátnom vlastníctve (11,5 %). V kategórii podnikov s 20 a viac zamestnancami najvyšší podiel (65,1 %) z tržieb za vlastné výkony a tovar pripadol na veľkostnú skupinu podnikov s 2 000 a viac zamestnancami, v ktorej ich pracovalo 34,3 % z celkového počtu zamestnancov v kraji. Táto skupina podnikov podstatnou mierou ovplyvnila úroveň a rast produktivity práce z tržieb za vlastné výkony a tovar, ktorá dosiahla v sledovanom roku 10,7 milióna Sk na 1 zamestnanca a medziročne vzrástla o 18,1 %. Bola najvyššia v medzikrajskom porovnaní, pričom viac ako dvojnásobne vyššia v porovnaní s druhým najlepším Trnavským krajom. Informácie v utorok TASR poskytla bratislavská Krajská správa Štatistického úradu (ŠÚ) SR. ŠÚSR: Spotrebiteľské ceny v SR sa v máji zvýšili medziročne o 2,3 % - Spotrebiteľské ceny v SR sa v máji 2007 medziročne zvýšili o 2,3 %. V porovnaní s aprílom sa ceny v máji nezmenili. V priemere za prvých 5 mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2006 vzrástli spotrebiteľské ceny v úhrne o 2,7 % Jadrová inflácia zaznamenala v máji 2007 medziročný rast 2,2 % a čistá inflácia rovnako 2,2 %. Oproti aprílu 2007 dosiahla v máji 2007 jadrová inflácia hodnotu 0,2 % a čistá inflácia 0,1 %. Na úrovni apríla 2007 zostali v máji 2007 ceny poštových a telekomunikačných služieb, vzdelávania, rozličných tovarov a služieb. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 0,5 %, alkoholické nápoje a tabak, doprava zhodne o 0,3 %, odevy a obuv, hotely, kaviarne a reštaurácie zhodne o 0,2 %, bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 0,1 %. Klesli ceny zdravotníctva o 4,4 %, rekreácie a kultúry o 0,5 %, nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu o 0,3 %. Na rast cien potravín o 0,5 % vplývali vyššie ceny ovocia o 6,4 %, olejov a tukov o 1,4 %, chleba a obilnín o 0,6 % a rýb o 0,4 %. Zvýšili sa aj ceny mäsa, mlieka, syrov a vajec, cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek zhodne o 0,1 %. Klesli ceny zeleniny (vrátane zemiakov) o 2,4 %. Vzrástli ceny nealkoholických nápojov o 1,1 % (minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 1,2 %, kávy, čaju a kakaa o 0,9 %). Zvýšenie cien ovocia v máji oproti aprílu spôsobili vyššie ceny vodových červených melónov o 29,5 %, mandarínok o 10,6 %, pomarančov o 9,8 %, stolového hrozna o 6,7 %, jabĺk o 6,6 %, citrónov o 3,3 % a kivi o 2,7 %. Klesli ceny banánov o 1,1 %. Rast cien mäsa ovplyvnili vyššie ceny hydiny o 1,4 % a údenín o 0,1 %. Znížili sa ceny bravčového mäsa o 1,2 % a hovädzieho mäsa o 0,5 %. Na pokles cien zeleniny vplývali nižšie ceny paradajok o 29,1 %, šalátových uhoriek o 27 %, papriky o 15,2 % a cesnaku o 3,1 %. Vzrástli ceny bielej kapusty o 63,4 %, cibule o 11,3 %, zemiakov o 10,3 %, karotky o 10,2 %, petržlenu o 6,8 % a karfiolu o 5 %. Rast cien za alkoholické nápoje a tabak spôsobilo zvýšenie cien alkoholických nápojov o 0,6 % (vzrástli ceny piva o 1,7 % a destilátov o 0,2 %, klesli ceny vína o 0,2 %). Ceny tabaku sa nezmenili. Na zvýšenie cien odevov a obuvi vplývali vyššie ceny odevov a obuvi zhodne o 0,2 %. Rast cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá ovplyvnilo zvýšenie cien imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,4 %, skutočného nájomného plateného nájomníkmi, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia, odvozu a likvidácie odpadu zhodne o 0,1 %. Na aprílovej úrovni zostali ceny služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia, vody, iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie, elektriny, plynu, pevných palív a tepelnej energie. Zníženie cien za nábytok, vybavenie domácnosti a bežnú údržbu domu spôsobil pokles cien tovarov a služieb pre bežnú údržbu domácnosti o 0,7 %, domácich spotrebičov o 0,5 %, nábytku, zariadenia, podlahových krytín a kobercov, nástrojov a zariadení pre dom a záhradu zhodne o 0,1 %. Zvýšili sa ceny bytového textilu o 0,2 %, skla, stolového riadu a potrieb pre domácnosť o 0,1 %. Cenový index sa v zdravotníctve znížil vplyvom poklesu cien zdravotníckych a farmaceutických výrobkov, terapeutických prístrojov a zariadení o 7,1 % (klesli ceny farmaceutických prípravkov a produktov o 8,3 % a iných zdravotníckych produktov o 0,3 %, vzrástli ceny terapeutických prístrojov a zariadení o 0,1 %). Zvýšili sa ceny zdravotníckych služieb iných ako nemocničných o 0,8 % (vzrástli ceny ostatných služieb mimo nemocníc o 1,5 %, služieb lekárov o 0,7 % a služieb zubného lekárstva o 0,5 %). Na úrovni apríla zostali v máji ceny nemocničných služieb. Na vyššie ceny v doprave vplýval rast cien prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o 0,8 % (zvýšili sa ceny pohonných látok a mazív o 1 %, ceny náhradných dielov a príslušenstva, údržby a opráv sa nezmenili). Znížili sa ceny nákupu dopravných prostriedkov o 0,3 % (klesli ceny ojazdených motorových vozidiel o 1,3 % a vzrástli ceny nových motorových vozidiel o 0,3 %). Nezmenené zostali ceny dopravných služieb (vzrástli ceny iných dopravných služieb o 0,3 %). V odbore pošty a telekomunikácie sa nezmenili ceny poštových a telefónnych služieb. Klesli ceny telefónnych prístrojov o 0,9 %. Pokles cien za rekreáciu a kultúru ovplyvnili nižšie ceny audiovizuálnej a fotografickej techniky o 2,4 %, iného vybavenia pre rekreáciu, záhradu a domáce zvieratá o 0,4 %, rekreačných a kultúrnych služieb o 0,3 %, iných veľkých zariadení dlhodobej spotreby pre rekreáciu o 0,2 % a dovoleniek s programom o 0,1 %. Zvýšili sa ceny novín, kníh a kancelárskych potrieb o 0,2 %. Vo vzdelávaní sa nezmenili ceny predškolského, základného, stredoškolského, vysokoškolského vzdelania a vzdelania, ktoré nie je definované úrovňou. Zvýšenie cien v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách spôsobil rast cien stravovania o 0,2 % (v reštauráciách a kaviarňach o 0,5 %, v jedálňach sa ceny nezmenili). Na úrovni apríla zostali v máji ceny ubytovacích služieb. V odbore rozličné tovary a služby nezmenené zostali ceny poistenia a iných služieb inde neklasifikovaných (vzrástla odmena notára ako súdneho komisára o 0,3 %). Zvýšili sa ceny sociálnych služieb o 1,2 % (úhrady za poskytovanie opatrovateľskej služby o 2,1 %, príspevku na úhradu za stravu v jedálňach pre dôchodcov a príspevku na úhradu starostlivosti v domove dôchodcov zhodne o 0,1 %) a osobných predmetov inde neklasifikovaných o 0,2 %. Znížili sa ceny osobnej starostlivosti a finančných služieb inde neklasifikovaných zhodne o 0,1 % (klesol poplatok za výber kartou v bankomate o 0,2 % a vzrástol poplatok za vedenie osobného účtu o 0,2 %). V máji 2007 v porovnaní s májom 2006 rýchlejšie ako v úhrne rástli ceny v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 6 %, alkoholické nápoje a tabak o 5,2 %, vzdelávanie o 4 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 2,5 %, rozličné tovary a služby o 2,4 %. Zvýšili sa aj ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách o 2,2 %, za odevy a obuv o 0,8 %, nábytok, vybavenie domácnosti a bežnú údržbu domu o 0,3 %, rekreáciu a kultúru o 0,2 %. Znížili sa ceny dopravy o 4 %, zdravotníctva o 3,4 %, poštových a telekomunikačných služieb o 1,6 %. Index spotrebiteľských cien sa v máji oproti aprílu v domácnostiach zamestnancov a v domácnostiach dôchodcov nezmenil. V máji 2007 v porovnaní s májom 2006 bol index spotrebiteľských cien vyšší za domácnosti zamestnancov o 2,2 % a za domácnosti dôchodcov o 3,1 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. TASR Úvery na zateplenie zlacnejú od jesene - Ľudia aj menšie firmy si budú môcť lacnejšie požičať na zateplenie budov pravdepodobne už od septembra. Umožnia im to úvery ponúkané tunajšími bankami v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.Získať ich možno na projekty úspory energií v rodinných domoch, panelákoch aj firemných budovách. Pôžičky by mali byť úročené výhodnejšie ako bežné spotrebné úvery. "Hlavnou výhodou týchto úverov bude, že po dokončení projektu získa dlžník späť 15 percent z hodnoty pôžičky v hotovosti," uviedol pre Pravdu François Lecavalier, šéf Európskej banky pre tunajší región. Banky chystajú nové zvýhodnené úvery Ľudia si budú môcť od bánk lacnejšie požičať na zateplenie svojich rodinných domov či panelákov už od konca leta. "Očakávame, že v spolupráci s tromi až štyrmi tunajšími najväčšími bankami začneme lacnejšie zdroje na financovanie úspor v energiách ponúkať od septembra," uviedol François Lecavalier, riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre tunajší región. Okrem zateplenia či výmeny okien by sa zo zvýhodnených pôžičiek mohla financovať aj inštalácia efektívnejších plynových bojlerov, tepelných púmp či slnečných kolektorov a veterných turbín. Malé a stredné firmy by zas mohli úvery použiť aj na výmenu vlastných zdrojov energie za novšie a výkonnejšie, ako aj na prechod na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Nie každá banka však bude požičiavať pre všetky spomínané skupiny dlžníkov naraz. "Ako prvých plánujeme osloviť predovšetkým majiteľov panelákových bytov a bytové družstvá," uviedla hovorkyňa ČSOB Marta Krejcarová. VÚB si za cieľovú skupinu zvolila zasa majiteľov rodinných domov, úvery pre paneláky zatiaľ neplánuje. Ďalšie dve oslovené banky, Slovenská sporiteľňa a Tatra banka, uviedli, že v súčasnosti len rokujú s Európskou bankou o možnej ponuke zvýhodnených pôžičiek. Preto nechceli uviesť konkrétnejšie, na ktorý typ klientov sa zamerajú. S projektom lacnejších zdrojov na úspory energií prišla samotná Európska banka. Slovenským bankám poskytne na zvýhodnené pôžičky úver 60 miliónov eur, čo je v prepočte viac ako dve miliardy korún. Komerčná banka potom na základe každého projektu a bonity klienta stanoví konečné podmienky, napríklad výšku úroku. "Tento typ pôžičiek bude zvýhodnený oproti bežným spotrebným úverom v úrokovej sadzbe najmenej o pol percenta," odhaduje Rastislav Gajarský, projektový manažér VÚB. Pred schválením úveru sa musí najskôr urobiť energetický audit, aké úspory sa úpravami skutočne dosiahnu. Preto nie každému žiadateľovi banka lacnejší úver aj schváli. Najväčším zvýhodnením pre dlžníkov bude vrátenie časti pôžičky po dokončení projektu. Malo by ísť o 15 percent z výšky úveru. Umožní to dotácia z fondu na odstavenie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Fond spravuje tiež Európska banka. Spolu je na tento účel vyčlenených 15 miliónov eur, v prepočte viac ako pol miliardy korún. Nie je ešte vylúčené, že dotácia v niektorých prípadoch nebude ešte vyššia, aj na úrovni 20 percent. "Presné podmienky čerpania, ako aj konečný počet bánk, s ktorými budeme spolupracovať, ešte nie sú uzatvorené," spresnil Lecavalier. Ak si vlastník domu požičia na výmenu bojlera a okien napríklad 2000 eur, čo je takmer 69-tisíc korún, po dokončení prác získa späť 300 eur, teda vyše 10000 korún. Ďalšie stovky korún ročne ušetrí na splátkach, keďže jeho úver by mala banka úročiť výhodnejšie oproti ostatným podobným pôžičkám. Predbežne sa počítalo s ohraničením výšky úveru pri paneláku na 250-tisíc eur, čo by v slovenských korunách znamenalo sumu 8,6 milióna. Pri rodinných domoch je navrhovaný limit 10-tisíc eur, teda necelých 350-tisíc korún. Xénia Makarová, PRAVDA 11.06.2007 Trnava dostane k 770. výročiu vynovenú pešiu zónu - Trnava 4. júna (TASR) - Darčekom k 770. výročiu udelenia kráľovských výsad, ktoré bude Trnava oslavovať na budúci rok, by mala byť jej vynovená pešia zóna. Radnica sa v týchto týždňoch pripravuje na spustenie projektu, ktorý si na dlhší čas vyžiada obmedzenie chodcov a chodu obchodných prevádzok na hlavnej tepne mesta. V pláne je úplná výmena povrchu Hlavnej ulice, časti Trojičného námestia a priľahlých uličiek starého mesta. Pribudne nový mobiliár, ale umiestnenie lavičiek, fontán či umeleckých artefaktov nebude kopírovať súčasný stav. "Chceme nadviazať na to, čo sa za doterajšej existencie osvedčilo, no zároveň priniesť nové momenty," informoval architekt Peter Purdeš z Mestského úradu. Pešia zóna slúži v Trnave už viac ako dvadsať rokov, bola prvou na Slovensku. "V súčasnosti je povrch, mobiliár, zeleň a stav niektorých inžinierskych sietí v nevyhovujúcom stave," dodal. Mesto pri myšlienke obnovy vstúpilo aj do medzinárodného projektu ADHOC, ktorý sa bude nielen spolupodieľať na príprave a financovaní projektovej dokumentácie, ale tiež spoluprácou so zahraničnými architektmi prinesie podnety a myšlienky z iných krajín Európy. Až do 14. júna je model novej pešej zóny k dispozícii občanom na nahliadnutie a pripomienkovanie v Trnavskej informačnej kancelárii v Mestskej veži. Trnavčania ešte stále môžu prísť s nápadom, komu a kde v centre mesta postaviť sochu, osadiť ďalšiu fontánu, lavičku, informačný panel či stojany na bicykle, hoci rovnakú možnosť mali aj v pripomienkovom konaní, ktoré sa uskutočnilo v jarných mesiacoch. "Ulica bude riešená bezbariérovo," dodal Purdeš. Mesto vzalo do úvahy požiadavky Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Klubu vozíčkarov Slovenského zväzu telesne postihnutých. Dlažba na Hlavnej ulici bude farebne odlíšená, realizácia počíta s uplatnením viacerých prírodných povrchov. Zmeny sa dotknú aj zelene. "Zdravotný stav 52 z celkových 61 stromov je natoľko zlý, že ich nebude možné zachovať," konštatoval Purdeš. Nové stromy budú umiestnené tak, aby neboli prekážkou vjazdu do objektov, ako sa často stávalo. Zeleň v záhonoch nebude prekážať rozhľadu po pešej zóne. 4. 6. 2007 18:36:00 | Copyright © TASR 2007 www.sme.sk Česká reforma je oproti slovenskej miernejšia - Vláda Mirka Topolánka schválila zmeny v DPH, daniach z príjmov a sociálnych dávkach. Ekonómovia by privítali väčšie zmeny. BRATISLAVA. Česká vláda v stredu jednohlasne schválila návrhy, ktoré by mali pomôcť verejným financiám a zatraktívniť krajinu pre investorov. Pilierom českej reformy patrí zjednotenie dane z príjmov fyzických osôb na 15 percent. Daň sa však bude vypočítavať z tzv. superhrubej mzdy (hrubá mzda plus odvody). Znamená to, že v skutočnosti zaplatia z terajšej hrubej mzdy viac ako 15 percent. Prilákať investície, zatraktívniť podnikateľské prostredie a získať daňovú konkurenciu chce česká vláda aj postupným znížením dane z príjmov právnických osôb na 19 percent do roku 2010. Reformy sú málo razantné Českí aj slovenskí ekonómovia sa zhodujú, že ide len o malé úpravy, ktoré výrazne českej ekonomike nepomôžu. Riaditeľ českého Liberálního institutu Miroslav Ševčík si dokonca myslí, že schválené návrhy nemožno považovať za reformy. „Pôvodný ekonomický program zúžila vláda na nepodstatné záležitosti, ktoré odradia verejnosť,“ povedal Ševčík. České vládne návrhy sa nedajú podľa neho so slovenskou reformou porovnávať a nemajú s ňou nič spoločné. „Plánu na ozdravenie chýba napríklad reforma dôchodkového systému,“ povedal Ševčík. Český ekonóm Vladimír Pikora z Next Finance si myslí, že vládny návrh je správny krok, avšak „nie je to žiadna veľká zmena, systém ostáva prakticky rovnaký, zmení sa len pár vecí“. Nižšia daň z príjmov nebude podľa neho až takým lákadlom, aby sa „Česko stalo rajom pre investorov“. Pikora si myslí, že kroky, ktoré podnikla vláda, nepomôžu Česku prijať euro v najbližších rokoch. Ekonóm Richard Sulík, ktorý sa podieľal na slovenskej daňovej reforme, povedal, že česká vláda prijala len nutné opatrenia, aby stabilizovala ekonomiku. Vláda Mirka Topolánka nemala odvahu zjednotiť výšku dane z pridanej hodnoty. Navrhla len zvýšenie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty na deväť percent. Tá sa počíta z cien potravín, služieb alebo nových bytov. Sulík plánu na ozdravenie verejných financií vyčíta aj množstvo výnimiek. Návrh vlády musí ešte schváliť parlament a podpísať prezident Václav Klaus, ktorý už naznačil, že s tým nemá problém. Ministerstvo financií predpokladá, že zákon o stabilizácii verejných rozpočtov začne platiť v januári na budúci rok. Čo schválila česká vláda DPH – zvýšenie nižšej sadzby z 5 na 9 percent, január 2008 daň z príjmov fyzických osôb – jediná 15–percentná sadzba zo „superhrubej mzdy“ (hrubá mzda + odvody), január 2008 postupné znižovanie firemnej dane na 19 percent (2008 – 2010) poplatky v zdravotníctve:´ 30 českých korún za návštevu u lekára a recept 60 korún za jedeň deň v nemocnici 90 korún za pohotovosť pôrodné – 1. dieťa 15-tisíc korún, 2. a ďalšie deti 13-tisíc korún nemocenské dávky: prvé tri dni štát platiť nebude zrušenie registračných pokladníc zrušenie minimálneho základu dane Zdroj: čtk Viera Fidlušová [25. 5. 2007] Ryanair otvorí v novembri novú leteckú linku medzi Bratislavou a Barcelonou - Nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair otvorí 7. novembra novú leteckú linku medzi Bratislavou a barcelonským letiskom Girona. Spojenie bude Ryanair obsluhovať 4-krát do týždňa. Letisko Girona je od Barcelony vzdialené približne 100 km. Informoval o tom marketingový manažér Ryanair pre strednú Európu Tomasz Kulakowski na tlačovej besede v Bratislave. Pôjde o 7. linku Ryanairu z Bratislavy a spoločnosť predpokladá, že v priebehu prvých 12 mesiacov prevádzky na nej prepraví najmenej 60 000 cestujúcich. V minulom roku prepravil Ryanair z Bratislavy 450 000 cestujúcich a Kulakowski predpokladá, že v tomto roku by sa ich počet mohol priblížiť k hranici 600 000. Ryanair je najväčšou európskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou. Prevádzkuje 19 základní a 473 leteckých liniek do 25 krajín. Flotila spoločnosti pozostáva z 134 Boeingov 737-800, pričom do 5 rokov by sa mala rozšíriť o 117 nových strojov. Ryanair v súčasnosti zamestnáva 4 200 ľudí. TASR 17.05.2007 BAWAG, materská firma Istrobanky, má nového vlastníka - Konzorcium vedené spoločnosťou Cerberus Capital Management sa v utorok stalo vlastníkom 100 % akcií spoločnosti BAWAG P.S.K., ktorá je 100-% vlastníkom ISTROBANKY. Proces predaja BAWAGu sa začal v lete minulého roka a po výberovom konaní sa víťazom stalo konzorcium pod vedením spoločnosti Cerberus. To pozostáva z Cerberus European Investments, Austrian Post AG, Generali Holding Vienna AG, Wüstenrot Verwaltungs und Dienstleistungen GmbH a skupiny rakúskych podnikateľov. V nadväznosti na zmenu vlastníckej štruktúry sa uskutočnili aj zmeny v zložení najvyšších kontrolných a riadiacich orgánov BAWAG P.S.K. Cerberus Capital Management pred časom uskutočnil akvizíciu spoločnosti Chrysler Group, keď v nej za 5,5 miliardy EUR, v prepočte 184,82 miliardy SKK, získal 80,1 % akcií. Cerberus Capital Management, L.P., bol založený v roku 1992 a jeho hlavné sídlo sa nachádza v New Yorku. Je jednou z vedúcich svetových private investment spoločností a spravuje majetok v hodnote približne 25 miliárd USD, v prepočte 620,53 miliardy SKK. TASR o tom informovala riaditeľka oddelenia marketingu a reklamy ISTROBANKY, a. s., Bratislava, Dana Škublová. TASR 17.05.2007 Verejný portál bude sledovať každý projekt, ktorý požaduje europeniaze - Informácie o tom, ako po zverejnení výzvy pre žiadateľov o eurofondy dopadli uchádzajúce sa projekty, bude poskytovať novozriadený verejný portál projektov. Vyhodnotí výzvy tých ministerstiev, ktoré ako riadiace orgány (RO) príslušných operačných programov (OP) budú zapojené do financovania predložených projektov. "Tabuľka každého RO bude obsahovať názov projektu, výšku nákladov a po vyhodnotení výzvy aktuálny stav konkrétneho projektu," informovala generálna riaditeľka sekcie stratégie rozvoja regiónov na rezorte výstavby Katarína Kukučková Tomková na rokovaní Komisie pre stavebníctvo a regionálny rozvoj pri Výbore NR SR pre hospodársku politiku. Rezort výstavby, ktorý je na Slovensku centrálnou koordinačnou jednotkou na agendu eurofondov, tak po skúsenostiach s agendou europomoci v rokoch 2004 až 2006 pristúpil s príchodom novej vlády na model 3Z, teda túto agendu zjednodušiť, zefektívniť a zjednotiť. Plusy pocítia rezort výstavby aj prijímatelia europomoci. Okrem verejného portálu medzi novinky v rámci realizácie princípov 3Z sa už podľa riaditeľky nastavil aj systém hodnotenia projektov, a to v zmysle kritérií pre všetky OP, ktoré dopredu zadá a schváli príslušný monitorovací výbor. Výbor bude mať v kompetencii hodnotenie a výber projektov. Rezort výstavby ďalej reaguje aj na početné kritiky týkajúce sa preplácanie projektov z prostriedkov EÚ v skrátenom 3-ročnom prechodom období. Prax, keď po vyhlásení výzvy až do rozhodnutia o projekte uplynul rok až 1,5 roka, by sa podľa riaditeľky mala stať minulosťou. Nastavili sme totiž tento čas iba na 70 dní, spresnila. Každý žiadateľ - prijímateľ europomoci na realizáciu projektu, ktorý uspel, bude môcť rýchlejšie rozbehnúť realizáciu projektu a v rámci zálohových platieb získať prostriedky z eurofondov. Plusom 3Z bude aj fakt, že od žiadateľa sa bude požadovať čestné vyhlásenie s predpísanými údajmi, teda jeho dokumenty až pri podpísaní zmluvy, vysvetlila Kukučková Tomková. Tým sa zníži viacnásobné predkladanie osobných dokumentov. Čas na formálne doplnky, ktoré sa preukážu v dokumentoch žiadateľa, napr. v prípade dokladov o kvalifikácii, bude vyhradený iba na 5 dní. Ďalej pripomenula, že vzhľadom na novinky v oblasti zverejňovania výsledkov hodnotenia projektov sa končí doterajší inštitút zásobníka projektov. Spolu s týmito a ďalšími opatreniami sa tak agenda eurofondov stane pružnejšou, transparentnejšou a konštruktívnejšou pre zainteresované subjekty, avizuje Kukučková Tomková. TASR 17.05.2007 In Time Logistics - Letecké Cargo - Vážení obchodní priatelia, Radi by sme sa u Vás informovali, či máte záujem o zasielanie ponúk a informácii od našej spoločnosti. Spoločnosť *In Time Logistics* pripravila pre užívateľov leteckých prepravných služieb svoj produkt Letecké cargo/Airfreight. V porovnaní s expresnými prepravcami sú naše ceny podstatne nižšie (až o 50 a viacej %) a to pri zaujímavých tranzitných dobách. Kilogramové ceny zaoceánskych prepráv sa pohybujú v rozmedzí od 50 do 150 Sk napríklad do USA, alebo Juhovýchodnej Ázie a doručovacie časy od 3 do 6 dní. Na rozdiel od niektorých iných prepravcov napríklad, kuriérskych služieb nemáme striktné obmedzenia na hmotnosť, alebo rozmery zásielky. Realizujeme aj servis "Door to door" ako aj iné spôsoby naskladnenia a vyskladnenia tovarov v rozsahu Incoterms. Informácie poskytujeme na našej infolinke 02/ 16 160 a informujte sa na ceny prepravy, alebo píšte na . Vašu zásielku vyzdvihujeme u zákazníkov vlastnými vozidlami, alebo prostredníctvom našich zmluvných prepravcov, napríklad *UPS*. Tešíme sa na spoluprácu. 30.04.2007 SR víta otvorenie pracovného trhu Holandska - SR víta rozhodnutie Holandského kráľovstva otvoriť od 1. mája 2007 pracovný trh pre občanov členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1.mája 2004. Zvlášť oceňuje úsilie, s akým holandská strana reagovala na oprávnené požiadavky ôsmich členských štátov EÚ. Umožnenie voľného pohybu pracovných síl považuje Slovensko za naplnenie jednej zo štyroch základných slobôd EÚ a nevyhnutný predpoklad efektívneho fungovania vnútorného trhu a rastu konkurencie EÚ. SR je presvedčená, že otvorenie pracovného trhu je na prospech hospodárskeho rastu členských krajín EÚ. Najväčšia slovinská poisťovňa Triglav ohlásila vstup na slovenský trh - Najsilnejšia finančno-poisťovacia skupina v Slovinsku Triglav Group v stredu v Bratislave oznámila svoj vstup na slovenský trh. Týmto dňom aj v zmysle univerzálnej licencie začala oficiálne svoju činnosť. Vstupom na slovenský trh sa aktivity Triglavu rozšírili na celkovo sedem krajín juhovýchodnej a strednej Európy. Podniká najmä v krajinách bývalej Juhoslávie - v Chorvátsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore a v blízkej budúcnosti plánuje vstúpiť aj na poistný trh Macedónska, Kosova a Albánska. V strednej Európe vyvíja už aktivity v Česku. Podľa slov predsedu Správnej rady Poisťovne Triglav, a. s., Andreja Kociča má skupina v Slovinsku až 45-% podiel na trhu a patrí jej jednoznačná dominancia. Aj v ostatných krajinách patrí k poisťovniam s významným podielom. Ako povedal riaditeľ pobočky na Slovensku Radovan Škultéty, svoje aktivity sústredia na tri oblasti poistenia. V prvej etape, ktorá by sa mala realizovať tento rok, sa zmerajú na malých a stredných podnikateľov a poistenie ich aktivít a majetku. V druhej etape, a síce v roku 2008, to bude rozšírenie produktového portfólia o poistenie motorových vozidiel a na ďalší rok aj o mnohé produkty v rámci dôchodkového a zdravotného poistenia pre všetkých záujemcov. TASR 19.04.2007 Vláda: Novela zákona o ŠFRB pomôže lepšie využívať zdroje na podporu bývania - Návrh novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) má prepojiť všetky prostriedky zo sociálnej oblasti, fondov EÚ a štátneho rozpočtu, určené na podporu bývania, aby sa zvýšila ich efektivita a bývanie na Slovensku napredovalo. Predkladateľ návrhu - rezort výstavby preto doplnil účely a podmienky podpory. Návrh novely vláda schválila s pripomienkami. Vzhľadom na to, že ŠFRB je klientom Štátnej pokladnice (ŠP) SR, súbežne s novelou sa rieši aj správa účtov otvorených v prospech stavebníkov na čerpanie a splácanie poskytnutej podpory. Odporúčané zmeny v novele zákona majú vytvoriť priestor na kvalitnú správu takmer 30 miliárd Sk verejných zdrojov, ktoré fond obhospodaruje. Pôjde o úpravu výdavkov na správu fondu, keďže výdavky vzhľadom na rast spravovaných peňazí a rast cien sú podľa predkladateľa nedostatočné. V časti účelov podpory bývania sa spája výstavba bytov v bytových domoch (BD) a rodinných domoch (RD), nakoľko ide o zhodnú formu obstarávania - nové bývanie. Návrh pripomína, že v dôsledku zvyšovania cien týkajúcich sa investícií, vložených do prípravy územia pre potreby bývania, je aj väčší záujem o efektívnejšie využívanie pripraveného a v zástavbe existujúceho územia. Podpora sa bude dať získať aj na zaobstaranie bývania v rámci polyfunkčných domov, ak u nich prevažuje funkcia bývania. Ďalej novela zlaďuje termíny v rozhodovaní pri získavaní podpory na výstavbu nájomných bytov, ktoré majú v kompetencii rezort bývania, aj ŠFRB. Zmena sa odporúča aj pri podmienke vylučujúcej z možnosti podpory obnovu tých bytov, ktoré prevyšujú v BD 80 m2 a RD 160 m2. Nezohľadnenie úniku tepla pri oprave objektov bytového fondu si podľa rezortu vyžiada zrušiť obmedzujúce faktory, napr. u komplexnej obnovy BD. Ako nový účel podpory sa zavádza obnova zariadenia sociálnych služieb. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. septembra 2007. Výnimkou bude jej čl. I paragraf 18 b, ktorý vstúpi do platnosti 1. januára 2008. Neskôr budú platiť dva právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy s bankou, ktorá bude vykonávať operácie súvisiace s použitím peňazí zo ŠFRB na ŠP. Ide o žiadosti o podporu, ktoré boli podané a overené do 30. júna 2007 - o nich rozhodne fond do 30. júna 2007, avšak žiadosti neoverené do 30. júna sa budú posudzovať až od 1. júla 2007. TASR 19.04.2007 Prezident I. Gašparovič podpísal novelu zákona o puncovníctve - Úlohy štátnej správy vo veciach puncovníctva a skúšania drahých kovov a drahých kameňov bude vykonávať Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Puncový úrad SR. Vyplýva to z novely zákona, ktorú podpísal prezident Ivan Gašparovič. Cieľom novely zákona je zabezpečenie odbornej časti výkonu štátnej správy vo veci zastavenia prúdenia sporných diamantov, ktoré sú predmetom konfliktov, do zákonného obchodu a rozšírenie pôsobnosti zákona na oblasť drahých kameňov. Novela sa opiera o Nariadenie Rady Európskeho spoločenstva, ktoré má zabrániť, aby sporné diamanty negatívne ovplyvňovali obchod so zákonnými diamantmi a neovplyvňovali hospodárenie mnohých štátov, ktoré produkujú, spracúvajú a vyvážajú diamanty. "Nemá nahradiť uvedené nariadenie, ale upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach neopracovaných diamantov, ako aj prepojenie ich využitia pri výrobe výrobkov z drahých kovov a drahých kameňov, kde sa s návrhom zákona ustanovuje pôsobnosť pre Puncový úrad SR a MH," uvádza sa v dokumente. TASR 19.04.2007 Dolnokubínsky priemyselný park má prvého investora - Nový priemyselný park na rozlohe asi 78 000 m2 pripravuje mesto Dolný Kubín. Vyrastie za bývalým areálom závodov valivých ložísk, v miestnej časti Mokraď. V súčasnosti je tam vykúpených asi 50 % plochy. Mesto Dolný Kubín ponúka terajším vlastníkom pozemkov za 1 m2 400 Sk. "Predávať ich budeme o 100 Sk drahšie, aby sme pokryli všetky náklady s vysporiadaním vlastníckych vzťahov a na dobudovanie infraštruktúry," povedal pre TASR dolnokubínsky primátor Ivan Budiak. Prvým investorom v dolnokubínskom priemyselnom parku bude nemecká spoločnosť Prymetall GmB a Co. S výstavbou priemyselnej haly chce začať začiatkom mája, po získaní stavebného povolenia. Bude tam rezacie centrum dovážaných medených pásov potrebných pre výrobu elektroinštalačného materiálu a zamestná na začiatku asi 200 ľudí. Preinvestovať plánuje asi 1,5 až 2 milióny EUR. Jej odberateľom by sa mala stať najmä spoločnosť Utilux, s. r. o., v D. Kubíne, ktorá tento elektroinštalačný materiál vyrába. V 1. etape výstavby v priemyselnom parku, ktorá by sa mala ukončiť do konca roka 2009, by tu malo vyrásť asi 5 výrobných hál. Investovať chcú spoločnosti ELKOP, s. r. o ., D. Kubín (vyrába okrem iného hliníkové rebríky), ORAVEX, s. r. o., v D. Kubín (so zameraním na zámočnícke produkty), GALMM, s. r. o., (galvanizácia kovov) Ružomberok, KAJO metal, s. r. o., D. Kubín (metalurgické zameranie) a Prymetall. "Príchodom nových investorov do Dolného Kubína pociťujeme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V súčasnosti máme nezamestnanosť okolo 7 %. Je to preto, že mnoho mladých ľudí pracuje v zahraničí. Pre mladé rodiny pripravujeme výstavbu 66 nových bytov v dvoch domoch. Okrem toho sme rokovali aj so zriaďovateľom stredných škôl v našom meste - so Žilinským samosprávnym krajom, aby v novom školskom roku sa otvorili študijné odbory podľa potrieb trhu práce," povedal Budiak. TASR 19.04.2007 Prezentácia správy OECD- Ekonomický prehľad SR 2007 - Generálny tajomník OECD Angel Gurría vystúpil dňa 5. apríla 2005 na MZV SR konferencii s prezentáciou správy OECD o stave a budúcom vývoji ekonomiky SR – Ekonomický prehľad Slovenskej republiky 2007. Konferencia sa konala pod záštitou štátnej tajomníčky MZV SR Oľgy Algayerovej. Ekonomický prehľad hodnotí makroekonomický vývoj SR vrátane plnenia kritérií pre vstup do eurozóny, stav vo sfére zamestnanosti, vzdelávania a hospodárskej súťaže a navrhuje prijatie odporúčaní OECD pre zlepšenie situácie v uvedených oblastiach. Na prezentácii prehľadu sa zúčastnia štátni tajomníci MZV SR, MF SR, MŠ SR, MPSVaR SR, MH SR a predstavitelia NBS. Publikované dňa: 05.04.2007 J. Kubiš vystúpil v diskusii BR OSN o energii, bezpečnosti a klimatických zmenách - Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš vystúpil v utorok 17. apríla 2007 vo verejnej diskusii Bezpečnostnej rady OSN, ktorú na tému energie, bezpečnosti a klimatických zmien zorganizovalo súčasné britské predsedníctvo BR OSN. Debatu osobne viedla britská ministerka zahraničných vecí Margaret Beckettová. Slovensko podporuje názor britskej diplomacie, že klimatické zmeny môžu mať v blízkej budúcnosti priamy dopad na bezpečnosť ľudí v mnohých častiach sveta. Aj preto BR OSN, ktorá v súlade s Chartou OSN nesie hlavnú zodpovednosť za udržiavanie mieru a bezpečnosti, sa musí touto témou v primeranej miere a včas zaoberať. Minister Kubiš vo svojom vystúpení privítal zaradenie témy klimatických zmien na rokovanie BR OSN, poukázal na komplexnosť problematiky a bezpečnostné dôsledky klimatických zmien na humanitárne krízy, nedostatok energetických zdrojov, migračné tlaky a všeobecné sociálne napätie v tých častiach sveta, na ktoré budú mať klimatické zmeny najväčší vplyv. J. Kubiš podporil ciele Kjótskeho protokolu na zníženie emisií, ciele Európskej únie stanovené nedávnymi rozhodnutiami Rady EÚ. BR OSN má podľa Slovenska priestor na posudzovanie bezpečnostných dôsledkov klimatických zmien. Zodpovedá to aj rezolúcii BR OSN č. 1625 (z roku 2005), prijatej s cieľom komplexného posudzovania ozbrojených konfliktov a politických a sociálnych kríz. Táto skutočnosť sa môže zohľadniť aj v budúcich správach generálneho tajomníka OSN, ktorými sa Bezpečnostná rada bude zaoberať. Publikované dňa: 18.04.2007 Seagle Air zamestnal časť bývalých pracovníkov SA a rozširuje svoje pôsobenie - Súkromná letecká spoločnosť Seagle Air zamestnala časť bývalých pracovníkov krachujúcich Slovenských aerolínií (SA) a plánuje vstúpiť na trh charterových letov. Ako pre TASR povedal generálny riaditeľ Seagle Air Peter Hanák, spoločnosť plánuje rozšíriť svoje pôsobenie, a to o charterové lety pre zahraničné a domáce cestovné kancelárie. "Dá sa povedať, že máme zamestnaných do 40 bývalých pracovníkov Slovenských aerolínií," povedal ďalej Hanák. Doplnil, že ide o pilotov, letušky, ale aj pozemný personál. Seagle Air po SA prebral aj časť kancelárskych priestorov v areáli bratislavského letiska. Tie si SA prenajímala od spoločnosti Slov Air a po tom, ako vstúpila do konkurzu, ich opustila. Slov Air následne priestory prenajal spoločnosti Seagle Air. Aerolínie Seagle Air tiež rozšírili svoju leteckú flotilu o dve lietadlá typu Boeing 737, ktoré si zaobstarali formou lízingu. "Nemám strach, že by lietadlá ostali na zemi. Skôr sa bojím, že nebudeme stíhať lietať," povedal pre TASR Hanák. Riaditeľka SA Christiane Böhm-Mayerová potvrdila, že časť bývalých zamestnancov štátnych aerolínií prešla do Seagle Air. SA prepustili 98 % z celkového počtu zamestnancov a v súčasnosti v spoločnosti pracuje len personál, ktorý obstaráva administratívu konkurzného konania. TASR 11.04.2007 Letisko Bratislava vybavilo za 1. štvrťrok 2007 takmer 360 000 cestujúcich - Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., (BTS) vybavilo za prvé 3 mesiace tohto roka spolu 359 810 pasažierov, z toho 10 126 tranzitných. Ku koncu marca prešlo bránami letiska o vyše 16 500 cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie roka 2006. "Keďže je reálny predpoklad, že počas nastávajúcich letných mesiacov vďaka nepravidelným (charterovým) letom tieto čísla prudko porastú, v priebehu októbra Letisko Bratislava očakáva svojho dvojmiliónteho pasažiera," informovala TASR PR manažérka letiska Zora Kalousková. Počet prepravených cestujúcich za 1. štvrťrok 2007 vzrástol oproti rovnakému obdobiu roka 2006 o 5 % na 359 810 pasažierov. Okrem priamych spojení zohráva významnú úlohu taktiež tranzit, kde bolo prepravených 10 126 cestujúcich. V medzinárodnej doprave, ktorá má na letisku stále dominantný podiel (94 % z celkového počtu pasažierov), využilo služby 324 233 cestujúcich. Medzi destináciami dominovalo londýnske letisko Stansted (24 158 cestujúcich) a Miláno - Bergamo (15 079) pred parížskym letiskom Orly (9 886), ktoré už dobieha írsky Dublin (9 149 pasažierov). Takmer 34 000 pasažierov využilo vnútroštátne letecké spojenie do Košíc. Pravidelné linky do 30 destinácií využilo 349 751 cestujúcich. Na nepravidelných linkách ich letelo 8 425. Zvýšený počet pasažierov letisko vybavilo aj v ostatnej preprave, kde patria predovšetkým súkromné a obchodné lety. Túto formu prepravy na vlastných alebo prenajatých lietadlách využilo 1 634 cestujúcich. Letisko Bratislava od začiatku roka zaevidovalo 6 170 pohybov lietadiel. V nákladnej leteckej preprave od januára do marca 2007 bratislavské letisko prepravilo vyše 541 ton nákladu. V marci 2007 letisko vybavilo 137 625 pasažierov. Z celkového počtu cestujúcich pripadlo na medzinárodnú prepravu 123 606, vnútroštátnu prepravu využilo 13 497 pasažierov a ostatnú prepravu 540 cestujúcich. TASR 11.04.2007 DDP STABILITA sa ako posledná v SR transformovala na akciovú spoločnosť - Ako posledná z doplnkových dôchodkových poisťovní (DDP) na Slovensku sa k 1. aprílu transformovala na akciovú spoločnosť DDP Stabilita, od apríla už STABILITA, d.d.s., a.s. Doplnkové dôchodkové poisťovne mali zákonom stanovenú povinnosť trnasformovať sa do konca júna 2007 na akciové spoločnosti. Viaceré z nich túto povinnosť splnili vo výraznom predstihu. STABILITA bude i naďalej vykonávať správu dvoch dôchodkových fondov: príspevkového a výplatného fondu. Zmenou názvu na STABILITA, d.d.s., a.s. vyplynuli pre takmer 150 000 klientov dve zákonom stanovené zmeny. "To, čo sa mení, je spôsob výplaty dávok. Mení sa to, že dávky s rizikom dožitia vypláca komerčná životná poisťovňa. Dočasné dávky bez rizika dožitia vypláca naša spoločnosť. Druhá zmena, ktorá sa týka celého systému, je zmena v pripisovaní výnosov," informoval o zmenách vyplývajúcich z aktuálneho zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení predseda predstavenstva spoločnosti STABILITA Marián Štofko. Za správny krok považuje Štofko oddelenie majetku spoločnosti od majetku klientov, čo bolo podľa jeho slov základným motívom prechodu dôchodkových poisťovní na akciové spoločnosti. Ako ďalej dodal, práva a povinnosti poistencov sa nemenia a STABILITA ich zo zákona zachová i naďalej v nezmenenom rozsahu. V nasledujúcich rokoch sa podľa predsedu predstavenstva spoločnosť zameria na stabilizáciu poistencov a s výrazným nárastom poistencov už z dôvodu nasýtenosti trhu neráta. Trendom dôchodkových spoločností by sa mali v nasledujúcom období stať mladí ľudia vo veku 20 až 30 rokov. Základné imanie spoločnosti STABILITA je 50 miliónov Sk. Vo svojej správe má k 31. marcu tohto roka takmer 150 000 zamestnaneckých a poisteneckých zmlúv. Najväčší nárast poistencov, 8 000, zaznamenala v 1. štvrťroku 2007. V minulom roku skončila s priemernou mierou zhodnotenia 4,72 % brutto a ziskom viac ako 31 miliónov Sk. Akcionármi spoločnosti ostávajú jej pôvodní zriaďovatelia: majoritný akcionár Železnice SR, U.S. Steel Košice, s. r. o., Železiarne Podbrezová, a. s., Slovenské investičné družstvo, ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom, OFZ, a. s., a DMD Holding, a. s., Trenčín. TASR 11.04.2007 J&T BANKA, pobočka v SR, ku koncu roka 2006 dosiahla zisk 5,18 mil. Sk - J&T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky Bratislava dosiahla k 31. decembru 2006, necelý rok od svojho vzniku, zisk 5,18 milióna Sk. Jej bilančná suma predstavovala 7,178 miliardy Sk. Prvý účet otvorila banka 6. marca 2006. Na tlačovej konferencii to uviedla riaditeľka banky Monika Céreová. Vklady klientov dosiahli 4,386 miliardy Sk a úvery 6,7 miliardy Sk. Ku koncu minulého roka spravovala banka 544 účtov. Čisté úrokové výnosy predstavovali vlani 81,9 milióna Sk a zisky z odplát a provízií 1,2 milióna Sk. K ultimu roka zamestnávala banka 66 pracovníkov. "Dnes ich už je okolo 70," uviedla pre TASR Céreová s tým, že ich konečný počet by sa mal ustáliť na úrovni okolo 80. J&T Banka je zameraná na obsluhu privátnych a korporátnych klientov. "Nie sme retailová banka, nebudeme mať stovky pobočiek po celom Slovensku, nebudeme poskytovať spotrebné, ani hypotekárne úvery," vysvetlila ďalej Céreová. Cieľovou skupinou sú klienti, ktorí - ako spresnila - obsluhujú väčšie objemy peňazí a pre ktorých banka vytvorí produkty "šité na mieru", ktorým sa ona prispôsobí, nie naopak. V tomto roku chce banka posilniť svoju pozíciu na trhu vkladov a úverov, rozvinúť elektronické bankovníctvo, rozšíriť predmet činnosti o služby obchodníka s cennými papiermi. Intenzívne sa pripravuje na zavedenie eura a uvažuje o otvorení ďalšieho obchodného miesta v SR - tam, kde je väčšia koncentrácia klientov. "Do úvahy prichádza niektoré z väčších miest na Slovensku," spresnila Céreová. Výsledky J&T Banky Bratislava sa pozitívne premietli aj do celkových výsledkov banky v Prahe. Jej konsolidovaný zisk po zdanení v uplynulom roku dosiahol 173,6 milióna Kč, v prepočte 207,63 milióna Sk. Bilančná suma J&T Banky dosiahla 22,6 miliardy Kč, čo je nárast o 30 % oproti roku 2005. Súčasťou skupiny J&T FINANCE GROUP je okrem banky v Prahe a v Bratislave aj IBI BANK vo Švajčiarsku a zastúpenie tejto banky v Grécku. Začiatkom tohto týždňa centrálna banka Ruskej federácie udelila skupine súhlas s nadobudnutím 100 % akcií jednej z moskovských bánk. Rusko sa tak stáva piatou krajinou, v ktorej skupina J&T rozvíja bankové aktivity. Meno banky zverejnia až po uzatvorení celej transakcie. "Skupina sa tradične orientuje na privátnu klientelu, preto sa na ňu bude zameriavať aj táto banka, nie na retail," uviedol hovorca skupiny Maroš Sýkora. Priestor na uplatnenie sa na ruskom trhu vidí banka aj v realitnom developerstve, spresnil pre TASR. TASR 11.04.2007 Korporácia Continental získala 51 % gumárskej divízie Matador Rubber v Púchove - Korporácia Continental AG so sídlom v Hannoveri získala 51 % gumárskej divízie Matador Rubber v Púchove. Toto rozhodnutie ešte podlieha schváleniu európskej protimonopolnej administratívy. Obe spoločnosti sa už od roku 1998 ako joint venture partneri podieľajú na výrobe nákladných plášťov. Ďalšie detaily zmluvy, vrátane ceny transakcie, sa dohodli nezverejniť. Spoločnosť Continental tak expanduje na trhy východnej Európy, čo jej umožní zvýšiť kapacitu výroby osobných pneumatík v nízkonákladových krajinách. Cieľom transakcie je získať ďalšie obchodné príležitosti v Rusku, na Ukrajine a v ostatných štátoch Ruskej federácie. Predstavitelia korporácie taktiež plánujú získať nové výrobné kapacity priamo v ruskom Omsku. Investíciami chcú zvýšiť ročnú produkciu výroby osobných plášťov z 5,5 na viac ako 7 miliónov kusov. Divízia Matador Machinery bude integrovaná do strojárskeho podniku v Hannover-Stocken ako jej druhý výrobný pilier. Na doplnenie celej transakcie korporácia získava aj ďalšie kapacity pre výskum a vývoj v podobe začlenenia Výskumného ústavu gumárskeho v Púchove. V roku 2006 dosiahla skupina MATADOR obrat na úrovni 450 miliónov EUR, v prepočte 15 miliárd SKK, a zamestnávala 4 770 zamestnancov. Korporácia Continental je dodávateľom automobilového priemyslu v brzdových systémoch, častiach podvozkov, automobilovej elektroniky, pneumatikách a technických elastomérov. V roku 2006 dosiahla celkový obrat na hranici 14,9 miliardy EUR a celkovo zamestnáva na celom svete viac ako 85 000 zamestnancov. TASR o tom informoval hovorca skupiny Matador Dušan Koblišek. 11.04.2007 Rakúšania chcú v Buzitke vybudovať závod na bionaftu za viac ako 10 mil. EUR - Závod na výrobu bionafty z rizomu, alebo takzvanej slonej trávy, chce ešte v tomto roku začať stavať pri obci Buzitka v okrese Lučenec istá rakúska spoločnosť. Náklady na výstavbu závodu a na vysadenie trávy by mali dosiahnuť asi 10,7 milióna EUR, v prepočte 357,9 milióna SKK. "Závod by mal vyrásť na ploche od 15 do 50 hektárov," povedal pre TASR starosta obce Stanislav Jačmeník. Náklady naň by mali dosiahnuť 8,5 milióna EUR. Ďalších približne 1 000 hektárov majú tvoriť polia, kde sa bude táto dužinatá tráva vysádzať. Na osádzanie trávy a jej obhospodarovanie počíta spoločnosť s nákladom asi 2,2 milióna EUR. Pozemky už spoločnosť, ktorej meno starosta zatiaľ nechcel prezradiť, vykupuje od potomkov československých legionárov, ktorým rozľahlé územia v okolí obce patria. Investor počíta s dvojakým využitím tejto približne 5 metrov vysokej rastliny. Dužina sa má využívať na bionaftu a suchú byľ vylisujú do peliet. Výhodou rizomu je, že sa sadí len raz za 12 až 13 rokov. "Výsledky úhrnu zrážok za rok, ktoré si investor už dal urobiť hovoria, že by mali byť pre obnovu tejto rastliny dostačujúce," dodal starosta. TASR 12.04.2007 Developer HB Reavis vybuduje v Trnave logistické centrum za 4 mld. Sk - Najväčší slovenský developer HB Reavis Group, a. s., Bratislava investuje v meste Trnava 4 miliardy Sk. Na ploche 60 hektárov v tesnej blízkosti závodu francúzskeho výrobcu automobilov PSA Peugeot Citroën postaví priemyselno-logistické centrum. Územný plán v tejto lokalite počíta s ľahkou výrobou a logistickými priestormi, čo koncept nového projektu HB Reavis Group plne rešpektuje. Prenajímateľná plocha logistického centra predstavuje 240 000 štvorcových metrov. Stavať by sa mohlo začať už tento rok, v súčasnosti je projekt pred vydaním územného rozhodnutia. Konkrétnych nájomníkov park zatiaľ nemá. "Rokujeme s viacerými potenciálnymi klientmi, záujem o zhruba polovicu pripravovanej plochy ešte pred vydaním územného rozhodnutia je však výborný signál," spresnil marketingový manažér HB Reavis Group Miro Sedlák. Podotkol, že v hľadáčiku investorov sa menovaný projekt ocitol najmä pre svoju strategickú polohu s výborným napojením na dopravné komunikácie. Sedlák ďalej pripomenul, že na rozdiel od predchádzajúcich projektov v Trnave nebuduje HB Reavis priestory špekulatívne. "Tempo výstavby sa prispôsobí dopytu klientov," avizoval. Logistické centrum v Trnave je štvrtý industriálny projekt bratislavského developera. Premiéru v tomto segmente mal projekt v mestskej časti Bratislava - Rača, v tomto roku dokončí industriálny areál v Svätom Juri pri Bratislave. HB Reavis Group je od roku 2005 aj developer technologického parku Eurovalley na Záhorí. 9.04.2007 TASR ŠÚSR: Stavebná výroba v SR sa vo februári 2007 zvýšila medziročne o 25,6 % - Vo februári 2007 pokračoval v SR rast stavebnej produkcie. V porovnaní s februárom 2006 sa zvýšila o 25,6 % na 9,6 miliardy Sk. V rámci tuzemských stavebných prác rástla najrýchlejšie produkcia na inžinierskych stavbách (o 42,3 %) a stavbách budov (o 24,3 %). Produkcia na novej výstavbe, modernizáciách a rekonštrukciách vzrástla o 28,7 %, na opravách a údržbe o 20,3 %. Po januárovom raste sa znížil objem stavebných prác v zahraničí o 15,1 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa realizoval o 2,8 % vyšší objem stavebnej produkcie ako v januári 2007. Za prvé 2 mesiace roka 2007 bola produkcia stavebníctva v SR objemom 18,5 miliardy Sk medziročne vyššia o 24,9 %. Vývoj súvisel so zvýšením produkcie na novej výstavbe, modernizáciách a rekonštrukciách o 30,1 %, na opravách a údržbe o 11,2 % a s poklesom stavebných prác v zahraničí o 5,5 %. V štruktúre tuzemskej stavebnej produkcie sa medziročne zvýšil podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 2,5 percentuálneho bodu (p.b.) na 81,7 %. Podiel produkcie na opravách a údržbe klesol o 2,4 p.b. na 17,9 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. 10.04.2007 Swedwood modernizuje na Kysuciach závod na spracovanie dreva - Švédska spoločnosť Swedwood investuje do modernizácie závodu v Krásne nad Kysucou dovedna 525 miliónov Sk. V prevej etape je to piliarska výroba, ktorú majú dať do prevádzky v lete tohto roka. Ide o časť bývalých Kysuckých drevárskych závodov, ktoré v predchádzajúcich rokoch skrachovali. Rezivo z Kysúc budú dodávať na výrobu nábytku z masívneho smrekového dreva do závodu Jasná v Závažnej Porube v Liptove. "V Krásne nad Kysucou zamestnáme ešte v tomto roku 40 ľudí, pričom chceme výrobu postupne rozšíriť o spárovky a nábytkové komponenty, čo sú ďalšie etapy rozvoja závodu, ktoré vytvoria 300 pracovných miest. Závisí to však o podmienok na podnikanie, dostupnosti drevnej suroviny, pričom rátame s podporou miestnych inštitúcií," informoval generálny riaditeľ závodu Pavol Mahďák. Na Kysuciach sa ročne vyťaží 300 000 m3 dreva a polovicu z produkcie hodlá spracovať nový závod v Krásne nad Kysucou. Spoločnosť Swedwood si tento región vybrala pre smrekové lesy a tradíciu v spracovaní dreva, pretože drevina smrekov je najpopulárnejšou pri výrobe nábytku v Európe. Spoločnosť bude pri dodávkach piliarskej smrekovej guľatiny spolupracovať so štátnymi i neštátnymi vlastníkmi lesov na Kysuciach. "Významnou mierou sa na výchove a vzdelávaní odborníkov pre závod v Krásne nad Kysucou a ďalších päť závodov Swedwood na Slovensku bude podieľať Združená stredná škola drevárska v Krásne nad Kysucou, ktorá pripravuje remeselníkov i manažérov pre drevospracujúci priemysel," dodal Mahďák. Swedwood je výrobnou organizáciou švédskeho koncernu Ikea, ktorý má 237 obchodných domov v 34 krajinách sveta a má 104 000 zamestnancov. Vlani dosiahol obrat 605 miliárd Sk. Swedwood Slovakia vo svojich závodoch Jasná v Závažnej Porube, Spartan Trnava, v Majcichove a v dvoch závodoch v Malackách vyrába nábytok z masívneho smrekového dreva a drevotrieskových dosiek, ktorý takmer v plnom rozsahu exportuje do predajnej siete Ikea. K týmto závodom pribudne aj závod na spracovanie smrekového dreva v Krásne nad Kysucou. TASR 10.04.2007 Mühlbauer má záujem postaviť závod v Nitre, Giesecke & Devrient plánuje expanziu - Do priemyselného parku Nitra - Sever pribudne nový investor. Nemecká spoločnosť Mühlbauer bude priamym dodávateľom strojov pre firmu Giesecke & Devrient, ktorá od konca minulého roka vyrába v nitrianskom priemyselnom parku bankomatové karty. Mühlbauer bude zabezpečovať i vedecko-technický rozvoj. Z plánovaného počtu zhruba 300 zamestnancov by mali polovicu tvoriť vývojoví pracovníci. Firma plánuje spustiť výrobu koncom tohto roka. Podľa slov primátora Nitry Jozefa Dvonča súvisí príchod nemeckej spoločnosti s ambíciami spoločnosti Giesecke & Devrient stať sa najväčším producentom plastových kariet v strednej Európe. Dcérska spoločnosť rovnomennej nemeckej firmy má záujem rozširovať výrobné priestory v Nitre a vybudovať ďalší závod, konštatoval Dvonč. Giesecke & Devrient investovala do výstavby výrobnej haly v nitrianskom priemyselnom parku 20 miliónov EUR, v prepočte 669,5 milióna SKK, ďalšie 4 milióny EUR smerovali do technologického zariadenia. Výrobná kapacita závodu predstavuje v súčasnosti 250 miliónov kariet a implementácií čipov ročne. Spoločnosť zamestnáva vyše 200 pracovníkov. Manažér Andrea Bockholt počas spustenia výroby v novembri 2006 uviedol, že firma uvažuje o ďalšom rozšírení výroby o telekomunikačné a bezpečnostné karty a zvýšení počtu pracovníkov. Podiel skupiny Giesecke & Devrient na svetovom trhu s bankomatovými kartami dosahuje 20 %, na trhu s GSM kartami je to 16 %. Koncern so sídlom v Mníchove má v súčasnosti 52 dcérskych spoločností a zamestnáva 7 500 pracovníkov. TASR 9.04.2007 ŠÚSR: Tržby v priemysle v SR sa vo februári 2007 zvýšili medziročne o 27,4 % - V priemysle v SR vo februári 2007 pokračoval výrazný medziročný rast tržieb za vlastné výkony a tovar. V porovnaní s februárom 2006 vzrástli v stálych cenách o 27,4 % na 166,5 miliardy Sk. K zvýšeniu tržieb prispel rast v priemyselnej výrobe o 31,3 % (najvyšší prírastok bol vo výrobe dopravných prostriedkov 79,6 % a vo výrobe chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien 46,8 %) a v ťažbe nerastných surovín o 11,9 %. Vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody tržby klesli o 0,4 %. Za prvé 2 mesiace roka 2007 sa tržby medziročne zvýšili o 30,8 %, z toho v priemyselnej výrobe o 34 %, vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody o 8,3 % a v ťažbe nerastných surovín o 8 %. Ako ďalej informuje Štatistický úrad (ŠÚ) SR, tržby stavebných podnikov sa vo februári 2007 oproti februáru 2006 zvýšili v stálych cenách o 31,8 % a dosiahli 15 miliárd Sk. Za prvé 2 mesiace tohto roka bol ich objem o 29,7 % vyšší ako v rovnakom období vlani. Na medziročnom raste tržieb v predaji a údržbe motorových vozidiel vo februári 2007 v stálych cenách o 34,1 % na 15,5 miliardy Sk sa podieľali najmä vyššie tržby v predaji motorových vozidiel o 56,5 %, údržbe a oprave motorových vozidiel a v maloobchodnom predaji pohonných látok zhodne o 15,6 %. Od začiatku roka do konca februára sa tržby v predaji a údržbe motorových vozidiel oproti rovnakému obdobiu minulého roku zvýšili o 36,2 %. Vo veľkoobchode boli tržby vo februári 2007 vyššie ako vo februári 2006 v bežných cenách o 13,2 % a dosiahli 59,5 miliardy Sk. Najvyšší prírastok dosiahli tržby vo veľkoobchode s nepoľnohospodárskymi medziproduktmi (40,7 %). Vo veľkoobchode so strojmi a zariadeniami sa zvýšili o 16,7 %, s tovarom pre domácnosť o 16,4 %, v ostatnom veľkoobchode o 11,2 % a v sprostredkovaní veľkoobchodu o 7 %. Nižšie ako pred rokom boli tržby vo veľkoobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 3,7 % a vo veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami o 4,7 %. Za január až február 2007 presiahli tržby vo veľkoobchode úroveň rovnakého obdobia vlani o 13,5 %. V maloobchode sa tržby vo februári 2007 medziročne zvýšili v stálych cenách o 4,6 % na 31,7 miliardy Sk hlavne v dôsledku rastu tržieb v maloobchode s farmaceutickým a kozmetickým tovarom o 30,5 %, v ostatnom špecializovanom maloobchode o 9,6 % a v ostatnom maloobchode v nešpecializovaných predajniach (bez prevahy predaja potravín) o 2,6 %. Vývoj zmiernil najmä pokles tržieb v maloobchode mimo predajní o 5,3 % a v maloobchode s potravinami v špecializovaných a nešpecializovaných predajniach o 1,4 %. Za prvé 2 mesiace tohto roka sa oproti rovnakému obdobiu roka 2006 zvýšili o 2,6 %. V hoteloch a reštauráciách po januárovom poklese tržby vo februári mierne vzrástli. Objemom 3,8 miliardy Sk presiahli úroveň februára 2006 o 0,9 %. Za prvé 2 mesiace 2007 sa medziročne zvýšili o 0,3 %. V doprave a skladovaní sa tržby vo februári medziročne zvýšili v bežných cenách o 10,3 % na 12,6 miliardy Sk. Vývoj súvisel s prírastkom tržieb v inej pozemnej doprave (15,4 %), vo vedľajších a pomocných činnostiach v doprave (12 %) a v železničnej doprave (5,9 %). Vyššie boli aj tržby v leteckej doprave o 69,6 % (pri 7,1-% podiele z celkových tržieb v doprave). Od začiatku roka do konca februára sa tržby medziročne zvýšili o 8,6 %. V poštách a telekomunikáciách sa vo februári 2007 realizovali tržby v objeme 6 miliárd Sk, z toho 5 miliárd Sk v telekomunikáciách. Ich medziročný rast sa zrýchlil v bežných cenách na 10,4 % (v telekomunikačnej činnosti na 12 % a v poštovej činnosti sa zmiernil na 2,5 %). Od začiatku januára do konca februára 2007 sa v poštách a telekomunikáciách dosiahli o 6,3 % vyššie tržby ako v rovnakom období vlani. Tržby v nehnuteľnostiach, prenájme, obchodných činnostiach a ostatných službách v objeme 18,7 miliardy Sk boli vo februári 2007 oproti februáru 2006 vyššie v stálych cenách o 9,2 %. Vo vývoji sa prejavil najmä rast tržieb za iné obchodné služby o 14,4 %, za počítačové a súvisiace činnosti o 7,8 % a za rekreačné, kultúrne a športové činnosti o 5,2 %. Klesli tržby za činnosti v oblasti nehnuteľností o 3,2 %. Od začiatku roka do konca februára vzrástli tržby v nehnuteľnostiach, prenájme, obchodných činnostiach a ostatných službách medziročne o 8,1 %. TASR 10.04.2007 ŠÚSR: Priemyselná výroba v SR sa vo februári 2007 zvýšila medziročne o 15,5 % - Priemyselná produkcia v SR sa vo februári 2007 oproti februáru 2006 zvýšila o 15,5 %. Tempo vývoja ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 20,5 % a pokles vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody o 9,6 % a v ťažbe nerastných surovín o 8,5 %. V priemyselnej výrobe sa dvojnásobne zvýšila produkcia vo výrobe dopravných prostriedkov. K celkovému rastu prispelo aj zvýšenie produkcie vo výrobe kovov a kovových výrobkov (o 20,5 %), výrobe výrobkov z gumy a plastov (o 18,2 %), výrobe elektrických a optických zariadení (o 17,6 %), výrobe strojov a zariadení inde neklasifikovaných (o 14,2 %), výrobe chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien (o 13,6 %), v spracúvaní dreva a výrobe výrobkov z dreva (o 12,6 %). V ostatných odvetviach bol rast od 3,6 do 9,9 %. Nižšia ako pred rokom vo februári bola výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva (o 12 %), produkcia v spracúvaní kože a výrobe kožených výrobkov (o 9,7 %) a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov (o 5,3 %). Z hľadiska účelu konečného použitia vývoj súvisel so zvýšením produkcie predmetov dlhodobej spotreby o 55,1 %, investičných prostriedkov o 51 %, vo výrobe pre medzispotrebu o 7,1 % a poklesom produkcie súvisiacej s energetikou o 10,5 % a predmetov krátkodobej spotreby o 2,4 %. Za prvé 2 mesiace roka 2007 produkcia priemyslu v SR medziročne vzrástla o 16,6 %, z toho v priemyselnej výrobe o 22,6 %. Vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody sa znížila o 12,6 % a v ťažbe nerastných surovín o 5,9 %. Podľa účelu konečného použitia vzrástla produkcia investičných prostriedkov o 57,4 %, predmetov dlhodobej spotreby o 48,5 % a výroba pre medzispotrebu o 9,1 %. Vlaňajšiu úroveň nedosiahla produkcia súvisiaca s energetikou o 12,3 % a výroba predmetov krátkodobej spotreby o 0,8 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. 10.04.2007 INEKO: Šance na prijatie eura od roku 2009 stúpli v marci na 76 % - Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro od 1. januára 2009, stúpla v marci na 76 % z februárových 74 %. Mierne zlepšenie výhľadu súvisí najmä s posilnením koruny po revalvácii centrálnej parity v systéme výmenných kurzov ERM-2, vďaka čomu stúpla pravdepodobnosť na splnenie inflačného kritéria. Vyplýva to z marcového prieskumu inštitútu INEKO, na ktorom sa zúčastnilo 18 ekonomických analytikov. Z nich 17 si myslí, že Slovensko prijme euro v stanovenom termíne, jeden má opačný názor. Odhady plnenia jednotlivých maastrichtských kritérií pre prijatie eura sa v marci oproti predošlému mesiacu nezmenili. Slovensko by malo v tomto roku udržať 2,9-% schodok vo verejných financiách a 2,1-% infláciu ku koncu marca 2008. Analytici očakávajú posilnenie kurzu koruny oproti euru na 32,650 SKK/EUR ku koncu tohto roka. V porovnaní s februárom sa na marcovom prieskume nezúčastnili traja analytici. TASR o tom informoval analytik INEKO Peter Goliaš. 10.04.2007 NARMSP znížila úroveň úrokovej sadzby mikropôžičiek na 6,5 % p. a. - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) opätovne znížila úroveň úrokovej sadzby mikropôžičiek na 6,5 % p. a. Reagovala tak na ostatné zníženie základnej sadzby Národnej banky Slovenska (NBS). "Mikropôžičkový program sa realizuje prostredníctvom 14 kontaktných regionálnych centier, ktorým podnikatelia predkladajú svoje žiadosti a podnikateľské zámery. Malí podnikatelia tak majú vo všetkých regiónoch Slovenska prístup k tomuto zdroju financovania ich podnikateľských aktivít," informovala vedúca Oddelenia finančných programov a regionálnej spolupráce Ivica Forrová. Mikropôžičky sú poskytované v rámci mikropôžičkového programu NARMSP pre malých podnikateľov. Jeho hlavným cieľom je rozvoj, zvýšenie miery prežitia, udržanie zamestnanosti a tvorba nových pracovných miest v regiónoch SR prostredníctvom riešenia problému prístupu malých a začínajúcich podnikateľov k malým pôžičkám. Malí podnikatelia môžu použiť pôžičky na začatie, resp. stabilizovanie a rozvoj ich podnikateľskej aktivity a na preklenutie dočasných problémov pri financovaní podnikateľskej činnosti. O poskytnutie mikropôžičky sa môžu uchádzať malí podnikatelia, ktorí spĺňajú kritériá Nariadenia Európskej komisie. Sú nimi podnikatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, majú ročný obrat menej ako 7 miliónov EUR alebo celkovú sumu ročnej bilancie menšiu ako 5 miliónov EUR, v prepočte 167 miliónov SKK, spĺňajú kritériá nezávislosti a sú registrovaní ako právnická alebo fyzická osoba so sídlom na území SR. Úroková sadzba je určená ako súčet základnej sadzby NBS a marže vo výške 2,00 % p. a. Pre určenie výšky úrokovej sadzby je rozhodujúci deň prijatia žiadosti podnikateľa a jej zaevidovanie v príslušnom centre. Výsledná úroková sadzba nesmie klesnúť pod úroveň referenčnej sadzby pre štátnu pomoc, ktorú zverejňuje Ministerstvo financií SR. NARMSP poskytuje poradenstvo v jednotlivých regiónoch SR prostredníctvom svojej inštitucionálnej siete regionálnych centier. Zamestnáva viac ako 80 pracovníkov. TASR o tom informovala manažérka komunikácie NARMSP Marcela Vančová 9.04.2007 SR začína intenzívnu spoluprácu s EK a ECB v súvislosti s prípravami na euro - Brusel 27. marca (TASR) - Slovensko začína intenzívnu spoluprácu s Európskou komisiou (EK) a Európskou centrálnou bankou (ECB) v súvislosti so záverečnou fázou príprav na vstup do eurozóny. Uviedol to dnes slovenský minister financií Ján Počiatek, ktorý sa v Bruseli stretol s komisárom pre menové a finančné otázky Joaquínom Almuniom. "Zhodli sme sa na tom, že je nutná intenzívna komunikácia, odteraz začíname veľmi intenzívnu spoluprácu s EK aj s ECB, aby sme predišli akýmkoľvek nejasnostiam v rámci vysvetľovania jednotlivých postojov a aby tie kvantifikácie boli jasné obidvom stranám," vyhlásil minister, podľa ktorého "Slovensko čaká rok tvrdej roboty". Ako najväčší problém sa potvrdila inflácia, Počiatek je však aj v tomto smere optimistom. "Aj z pohľadu komisie, najdôležitejším kritériom, na ktoré sú oni najviac sústredení, je inflácia a jej udržateľnosť v dlhodobom horizonte, čo si uvedomujeme, ale sme dostatočne optimisticky naladení vzhľadom na vývoj situácie a vzhľadom na všetky prepočty, ktoré dnes máme, že tá inflácia sa dostane pod tú referenčnú hodnotu, a to udržateľne," tvrdí minister. Podľa vládneho splnomocnenca pre zavedenie eura Igora Baráta slovenská strana Almuniu oboznámila aj s tým, že okrem plnenia maastrichtských kritérií sa na Slovensku veľmi intenzívne pripravuje aj informačná kampaň pre verejnosť, čo komisár označil za jednu z kľúčových úloh z hľadiska technickej prípravy. "Takisto sme komisára informovali o tom, že bol schválený aktualizovaný národný plán zavedenia eura a o tom, že všetky procesy aj po tej technickej stránke sú nastavené tak, aby sa termín zavedenia eura na Slovensku, 1. január 2009, splnil," uviedol Barát. Informačná kampaň podľa Baráta nebude "propagandistická", ale sa bude zameriavať na to, aby mali občania, či obchodníci dostatok informácií o tom, čo zavedenie eura prinesie. "Jedno z kľúčových posolstiev kampane, ktoré chceme šíriť, je, že zavedenie eura nezakladá žiaden reálny dôvod na to, aby vzrastali ceny. Občania musia veľmi dôsledne sledovať už polroka pred zavedením eura duálne zobrazovanie cien, to znamená, budú mať pod kontrolou to, ako sa ceny vyvíjajú. Správanie spotrebiteľa bude tým najsilnejším nástrojom na to, aby sa zamedzilo zbytočnému a neodôvodnenému zdražovaniu," konštatoval Barát. Pripravuje sa tiež etický kódex podnikateľa a podľa slovinského vzoru sa zvažuje takisto tzv. čierna listina s menami obchodníkov, ktorí ceny po zavedení eura v Slovinsku bezdôvodne zvýšili. Takýchto podnikateľov môžu nahlasovať priamo občania a u slovinského obyvateľstva má táto iniciatíva veľký ohlas. Copyright © TASR 2007 Cezhraničné platby zlacnejú - Zrušenie zbytočných poplatkov za bankové služby môže podľa eurokomisie ušetriť európskemu hospodárstvu až 3,3 bilióna korún ročne. BRUSEL. Ministri financií krajín Európskej únie (ECOFIN) sa včera dohodli na spoločných pravidlách, ktoré uľahčia občanom realizovať cezhraničné platby v rámci únie. Smernica o platobnom styku vytvárajúca právny rámec na zriadenie jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) je podľa nemeckého predsedníctva praktickým pokrokom pri spojení finanč­ných trhov. Pre občanov to bude znamenať možnosť uskutočňovať cezhraničné prevody či platby rovnako jednoducho, bezpečne a s rovnakými nákladmi, ako pri vnútroštátnych transakciách. Ak nové pravidlá schváli, do platnosti by mohli vstúpiť 1. novembra 2009. Nová legislatíva môže podľa Európskej komisie zrušením zbytočných poplatkov ušetriť európskemu hospodárstvu 50 až 100 miliárd eur ročne. (tasr) [28. 3. 2007] Národná banka znížila úroky - Centrálna banka včera znížila základnú sadzbu na 4,50 percenta. Koruna na to prekvapujúco reagovala posilnením sa. BRATISLAVA. Národná banka včera znížila svoju kľúčovú sadz­bu o štvrť percenta na 4,50 percenta. Základná sadzba klesla po viac ako dvoch rokoch. Centrálna banka svoje rozhodnutie zdôvodnila priaznivým vývojom inflácie a silnou korunou. Podľa viceguvernéra Martina Barta banka neidentifikovala nijaké nové inflačné riziká. Posilnenie sa koruny oproti euru v posledných dňoch však podľa neho nezodpovedá „ekonomickým fundamentom“. Korune sa nedá pomáhať len intervenciami Nižšími úrokmi chce centrálna banka znížiť atraktivitu koruny v očiach zahraničných investorov. Banka znížila aj úrok, za ktorý si banky ukladajú peniaze v Národnej banke na jeden deň, o 75 bodov na 2,5 percenta. „Posunula tak dolnú hranicu, kam by sadzby na trhu mohli ešte klesnúť,“ povedal analytik Tatra banky Róbert Prega. Koruna sa po rozhodnutí centrálnej banky prekvapujúco posilnila. Polepšila si asi o desať halierov, čím sa dostala na 33,62 koruny za euro. Podľa analytikov to môže súvisieť s tým, že časť trhu očakávala zníženie sadzieb až o pol percenta. „Mnohí špekulanti začali opäť nakupovať slovenskú korunu, pretože sa zdá, že centrálna banka nebude vo svojej politike agresívna,“ povedal analytik Next Finance Vladimir Pikora. Koruna sa minulý týždeň posilnila na nové maximum 32,71 koruny za euro. Po následnej masívnej intervencii Národnej banky klesla na 33 koruny za euro. Guvernér Ivan Šramko povedal, že aj po priamych zásahoch Národnej banky zostáva koruna nadhodnotená. Objem intervencií Národnej banky dosiahol podľa odhadov Slovenskej sporiteľne od konca decembra 2006 2,4 miliardy eur. „Proti silnej korune intervencie možno krátkodobo pomáhajú. Z dlhšieho hľadiska však môžu dokonca investorom, ktorí hrajú na posilnenie meny, priniesť viac možností na zisk,“ uviedli vo svojej analýze analytici sporiteľne. Ak investori očakávajú, že ďalší zásah Národnej banky príde na silnejšej úrovni koruny, ako bol predchádzajúci, môže ich to povzbudiť k nákupu ešte väčších objemov korún. Nákupy korún za eurá slovenskú menu posilňujú. Úvery nezlacnejú Od sadzieb centrálnej banky sa odvíja úročenie úverov a vkladov v bankách. Zníženie sadzieb Národnej banky sa podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu odrazí najmä v úro­koch so splatnosťou do troch mesiacov. Úročenie krátkodobých vkladov v ban­kách by preto mohlo do konca roka ešte mierne klesnúť. „Zmenu v úročení úverov tento rok nepredpokladám,“ povedal Prega. Úročenie úverov banky menia najmä v závislosti od vývoja sadzieb so splatnosťou dva a viac rokov. Ich vývoj závisí od sadzieb v eurozóne, pri ktorých sa predpokladá nárast. „Očakávam, že začiatkom budúceho roka by mohli byť slovenské aj európske sadzby na rovnakej úrovni štyri percentá,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. SME Marianna Onuferová 28.03.2007 Prevzatím Winterthuru vstupuje na slovenský trh poisťovňa AXA - Najväčšia európska poisťovňa AXA v týchto dňoch prostredníctvom akvizície vstupuje na slovenský trh. Na konci minulého roka uzavrela celosvetovo akvizíciu Winterthur Group a stala sa tak aj novým majiteľom spoločnosti Winterthur na Slovensku. Zmena majiteľa bola do slovenského Obchodného registra zapísaná 15. marca tohto roka a 20. marca odštartovala reklamná kampaň v súvislosti so vstupom AXA na trh, uviedla pre TASR hovorkyňa spoločnosti Zuzana Tichá. Aj keď má AXA spoločného generálneho riaditeľa pre SR a ČR, obidve krajiny majú svoju vlastnú národnú centrálu. "V máji tohto roka plánujeme klientom ponúknuť možnosť investovať do nami spravovaných podielových fondov," priblížil plány spoločnosti generálny riaditeľ AXA pre Českú a Slovenskú republiku Petr Žaluda a dodal: "Prinesieme tiež nové druhy pripoistení a nové produkty v rámci životného poistenia. Na začiatku roka 2008 by sme radi začali klientom ponúkať neživotné poistenie a uvažujeme aj o ponuke bankových služieb." V súčasnosti AXA na Slovensku ponúka tradičné a investičné životné poistenie prostredníctvom AXA životní pojišťovny, a. s., organizačnej zložky Slovensko. "V novej obchodnej produkcii životného poistenia rátame so sumou 400 miliónov Sk, z toho 160 miliónov Sk by mala byť produkcia tu na Slovensku. Do podielových fondov by sme chceli získať 1 miliardu Sk," oznámil riaditeľ obchodu pre ČR a SR Rudolf Adam. AXA má v SR zastúpenie aj v oblasti dôchodkového sporenia. V rámci druhého dôchodkového piliera pôsobí Dôchodková správcovská spoločnosť AXA d.s.s., a. s., doplnkové dôchodkové sporenie zasa ponúka Doplnková dôchodková spoločnosť AXA d.d.s., a. s., obidve pôvodne pod názvom Winterthur. "V roku 2007 chceme získať 20 000 nových klientov v druhom pilieri a okolo 15 000 v treťom," informoval o plánoch spoločnosti Adam. Po zápise do OR sa od 15. marca menia obchodné mená spoločností Winterthur na Slovensku. Winterthur d.s.s. sa mení na AXA d.s.s., Winterthur d.d.s. na AXA d.d.s., WinFin Slovensko na AXA Slovensko, Winterthur Slovensko na AXA Slovensko, Winterthur Slovenská republika na AXA Slovenská republika a Winterthur pojišťovna, organizačná zložka Slovensko na AXA životní pojišťovňa, organizačná zložka Slovensko. Ostatné identifikačné údaje spoločností zostávajú nezmenené. Celosvetovo AXA Group v roku 2006 dosiahla čistý zisk 5,1 miliardy EUR, v prepočte 167,7 miliardy SKK, čo predstavuje 10-% medziročný nárast. Základný zisk zo životného poistenia a z poistenia úspor sa medziročne zvýšil o 22 % na 2,3 miliardy EUR. Výška aktív pod správou dosiahla hranicu 1,029 bilióna EUR, čo medziročne predstavuje nárast o 19 %. Tržby AXA Group v roku 2006 predstavovali 79 miliárd EUR, vykázali tak 11-% medziročný rast. Podnikanie spoločnosti AXA sa sústreďuje hlavne v Západnej Európe, Severnej Amerike a v Ázijsko-pacifickej oblasti. Kmeňové akcie AXA sú registrované a obchodovateľné na parížskej burze Paris Stock Exchange. Americké depozitné akcie AXA sú rovnako registrované na newyorskej burze NYSE. TASR 22.03.2007 NBS v roku 2006 vykázala stratu 45,1 mld. Sk, audítor jej hospodárenie schválil - Národná banka Slovenska (NBS) vykázala za rok 2006 stratu 45,1 miliardy Sk. Vyplýva to zo Správy o výsledku hospodárenia NBS za rok 2006, ktorú na svojom ostatnom rokovaní schválila Banková rada (BR) NBS. BR zároveň rozhodla, že strata zostane neuhradená a bude krytá z budúcich ziskov centrálnej banky a z ostatných zdrojov. BR tiež schválila účtovnú závierku NBS k 31. decembru 2006 a zobrala na vedomie správu nezávislého audítora, ktorú vypracovala audítorská firma Ernst & Young, s. r.o. "Audit bol vykonaný v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi a audítor v správe vyjadril názor, že účtovná závierka vyjadruje objektívne vo všetkých významných súvislostiach finančnú situáciu NBS k 31. decembru 2006 a výsledok jej hospodárenia za uvedený rok v súlade so slovenským zákonom o účtovníctve a predpismi ECB," informovala NBS. Správa o výsledku hospodárenia NBS za rok 2006, správa nezávislého audítora a účtovná závierka NBS budú predložené Národnej rade (NR) SR. TASR 22.03.2007 Spoločnosť HP predala vlani na Slovensku 55 000 osobných počítačov a notebookov - Spoločnosť Hewlett-Packard (HP) predala vlani v SR 55 000 osobných počítačov a notebookov a v tomto segmente dosiahla 21-% podiel na slovenskom trhu. Vyplýva to z trhovej analýzy medzinárodnej analytickej a poradenskej spoločnosti IDC. HP dosiahla tento výsledok v trhovom segmente desktopov a notebookov vďaka 24-% medziročnému nárastu. V predaji stolných počítačov s 18-% trhovým podielom a viac ako 24 000 predanými kusmi dosiahla 1. miesto. Z výsledkov analýzy ďalej vyplýva, že hoci trh so stolnými počítačmi v SR klesá, spoločnosť dosiahla 8-% nárast ich predaja. HP patrí medzi najväčšie IT spoločnosti na svete. Jej portfólio zahŕňa tlačové riešenia, osobné výpočtové systémy, softvér, služby a IT infraštruktúru. Celkové príjmy za fiškálny rok 2006 (končil 31. januára), boli na úrovni 94,1 miliardy USD, v prepočte 2,4 bilióna SKK. Zamestnáva viac ako 140 000 ľudí v 178 krajinách sveta. TASR o tom informovala Martina Černá zo spoločnosti HP Slovakia. 22.03.2007 Vláda: V rámci programu rozvoja vidieka SR vyčerpá 1,9 mld. EUR z fondov EÚ - Vláda schválila Návrh programu rozvoja vidieka SR 2007 až 2013. Na jeho základe bude môcť Slovensko v tomto programovom období čerpať financie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD). Celkovo by na rozvoj vidieka v rokoch 2007 až 2013 malo ísť približne 3,4 miliardy EUR. Verejné financie by sa na tejto čiastke mali podieľať sumou 2,562 miliardy EUR, z toho 1,969 miliardy EUR tvorí príspevok z EAFRD. Zo štátneho rozpočtu SR tak na program pôjde 0,593 miliardy EUR. Rozdelenie financií v rámci programu je rozčlenené pozdĺž 4 programových osí. Prvá os, zameraná na zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, vyčerpá 1,505 miliardy EUR. Os 2, ktorá sa venuje zlepšovaniu životného prostredia a krajiny, získa 1,242 miliardy EUR. V rámci 3. osi pôjde približne 0,525 miliardy EUR na programy zlepšujúce kvalitu života vo vidieckych oblastiach a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva. Štvrtá os, takzvaný Leader, sa zameriava na podporu manažmentu a mobilizácie rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach a v jej rámci sa bude môcť vyčerpať 74 miliónov EUR. TASR Tondach v roku 2006 prvý raz prekročil 1 milión m2 predaných škridiel v SR - Spoločnosť Tondach Slovensko, s. r. o., Stupava, výrobca a predajca strešnej krytiny, v roku 2006 prvý raz prekročila 1 milión štvorcových metrov (m2) predaných škridiel na domácom trhu. Obrat spoločnosti sa medziročne zvýšil o viac ako 34 % na 400 miliónov Sk, oznámil TASR konateľ spoločnosti Vladimír Šablica. Pod hospodársky úspech podniku sa významne podpísalo spustenie zrekonštruovaného výrobného závodu - v Nitrianskom Pravne pred necelými dvoma rokmi tak vznikol najmodernejší závod na výrobu pálenej škridly v rámci rakúskeho koncernu Tondach. "Investície v Nitrianskom Pravne do konca roku 2006 presiahli sumu 550 miliónov Sk. Na tento rok sú naplánované ďalšie investície, a to do dostavby linky na výrobu keramického príslušenstva a rozšírenia skladových priestorov," avizoval Šablica. Vykázané výsledky, dodal, potvrdzujú správnosť rozhodnutia obnoviť výrobu pálenej škridly na Slovensku a svedčia o rastúcej obľube keramickej strešnej krytiny na našom trhu, čo je trend vo svete. Jubilejnú 10. sezónu Tondach začal uvedením nového modelu pálenej škridly s názvom Bravura. Novinku vyvinuli odborníci spoločnosti Tondach Slovensko vo výrobnom závode pod vedením jeho riaditeľa Jozefa Geryka. Ide teda o slovenskú škridlu vytvorenú špeciálne pre potreby domáceho trhu. Spája v sebe najnovšie technológie, hladký striedmy tvar a obľúbené povrchové úpravy, navyše je zachovaná dostupná cena výrobku. Škridla sa hodí na novostavby, rekonštrukcie starších domov, aj bytových, a na rýchle výmeny strešnej krytiny. Šablica očakáva, že jej predaj posilní pozíciu Tondachu na trhu. Nová keramická strešná krytina Bravura si všetky svoje vlastnosti zachováva počas celej životnosti, čo je minimálne 80 až 100 rokov. Tondach na ňu poskytuje záruku 33 rokov a v blízkej budúcnosti počíta s jej exportom. Koncern Tondach Gleinstätten AG je vedúcim európskym výrobcom a dodávateľom keramickej strešnej krytiny a murovacích tehál. Vlastní 31 závodov v 10 krajinách Európy, zamestnáva viac ako 3 400 osôb. Ročná produkcia v krajinách strednej a východnej Európy predstavuje asi 445 miliónov kusov pálenej škridly a 300 miliónov kusov tehál. Tondach Slovensko je 100-% dcérskou spoločnosťou koncernu Tondach Gleinstätten AG. Koncern na trh SR vstúpil v roku 1997. V r. 2001 zriadila spoločnosť centrálny sklad pre domáci trh v Stupave. V r. 2005 spustil Tondach výrobu v zrekonštruovanom závode v Nitrianskom Pravne. Celkovo má Tondach 96 pracovníkov. TASR E.ON investuje v Malženiciach 200 mil. EUR do výstavby plynovej elektrárne - Nemecká spoločnosť E.ON oznámila, že v lokalite Malženice pri Trnave investuje 200 miliónov EUR, v prepočte 6,648 miliardy SKK, do výstavby plynovej elektrárne. Po stretnutí s premiérom Robertom Ficom to uviedol predseda predstavenstva spoločnosti E.ON Johanes Teyssn. Spoločnosť uvažuje tiež o tom, že by s vládou spolupracovala pri využití existujúcej infraštruktúry v Jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice, ktorá zostala po vyradení 1. a 2. bloku. "Chceme využiť infraštruktúru, ktorá sa nachádza v Jaslovských Bohuniciach najmä po uzatvorení dvoch blokov a hľadáme všetky možnosti ako na tomto území postaviť ďalší významný zdroj energie," povedal predseda vlády novinárom po skončení rokovania a dodal, že vláda sa nebráni tomu, aby išlo o nový reaktor. "Naša podmienka je maximálna bezpečnosť, najmodernejšie technologické zariadenie, aktívna účasť štátu a hľadanie takého partnera, ktorý je medzinárodne uznávaný," konkretizoval premiér. "Od tohto okamihu sa začnú skúmať technické otázky, čo všetko na území Jaslovských Bohuníc prichádza do úvahy, aká kapacita, aké by mohli byť spôsoby účasti štátu a partnera zo zahraničia, aké môžu byť spôsoby financovania," doplnil. Premiér nechce nič prejudikovať, ale E.ON označil za jedného z najvážnejších partnerov. "Keby sme túto možnosť nebrali vážne, tak by sme tu asi nestáli," potvrdil Teyssn. "Našim cieľom je využiť naše zdroje pozitívne, chceme sa dopracovať k výsledku, teraz však musíme čakať," uzavrel. TASR 22.03.2007 Jednotná daň v EÚ? Nebudeme kričať nie - Bratislava - Premiér Robert Fico prvý raz pripustil, že Slovensko by jednoznačne nemuselo byť proti harmonizácii daňového systému v Európskej únii. Opozícia ho za to kritizuje. Doteraz totiž Slovensko zastávalo odmietavý postoj voči iniciatívam na zlaďovanie daní medzi členskými štátmi EÚ. Slovensko aj ďalší noví členovia únie čelia kritike vyspelejších krajín, že nižšími daňami prispievajú k presunu výroby zo západnej Európy do svojich štátov. Nevyhneme sa tlaku silných krajín Fico tvrdí, že chápe význam vlastného daňového systému pre krajinu. "Na druhej strane si uvedomujem, že najmä silné krajiny Európskej únie len ťažko budú rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové členské štáty Európskej únie spustili. My sa nevyhneme tomu tlaku, preto búchať do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel," citovala televízia Markíza záznam nahrávky s vyjadreniami Fica pre internetový server EUobserver. Opozícia výroky Fica kritizovala. "Daňová harmonizácia nie je v prospech Slovenska. (Fico) poškodzuje záujmy Slovenska," povedal podpredseda SDKÚ-DS a exminister financií Ivan Mikloš. Dodal, že daňová reforma, presadená bývalou koalíciou premiéra Mikuláša Dzurindu, zvýšila príjmy rozpočtu. Odmietol tým kritiku niektorých predstaviteľov vyspelejších európskych krajín, že po znížení daní si aj Slovensko údajný výpadok príjmov nahrádza peniazmi z fondov Európskej únie. Kresťanskí demokrati chcú daňovú suverenitu Proti strate daňovej suverenity krajiny je aj naďalej Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). "Slovensko má atraktívny daňový systém. Je to naša konkurenčná výhoda oproti krajinám, ktoré chceme dobehnúť (v životnej úrovni)," povedal podpredseda KDH Július Brocka. Dodal, že KDH bude proti akýmkoľvek návrhom smerujúcim k harmonizácii priamych daní. väčší obrázokFoto: Pavol Urbi, Aktuálne.sk KDH ako aj opozičná Strana maďarskej koalície vlani na jeseň nepresadili v parlamente spoločný návrh deklarácie Slovenska o daňovej suverenite v priamych daniach. Vyhlásením chceli okrem iného zaviazať vládu, aby odmietla snahy na zladenie alebo zavedenie nových daní v EÚ. R. Fico svoju predstavu nespresnil Fico však podľa Markízy neuviedol, akým spôsobom si zladenie daňových systémov predstavuje. "Len chcem naznačiť, že neprídeme do diskusie a nebudeme kričať nie, nie, nie, nie, nie. Ale myslím, že je to téma, ktorá sa nevyrieši ani za rok, ani dva," dodal. Bývalá Dzurindova vláda presadila daňovú reformu, ktorá okrem iného od roku 2004 zjednotila sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmu na jednotnú úroveň 19 percent, súčasne zrušila rôzne výnimky zo zdaňovania. Podľa ekonómov to pomohlo Slovensku prilákať zahraničných investorov. Nový kabinet pod vedením ľavicového Smeru premiéra Roberta Fica od svojho nástupu do úradu v lete minulého roka už presadil zmeny v daniach, keď napríklad od januára zaviedol desaťpercentnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, ako aj vyššie zdanenie vysokých príjmov. Podľa Mikloša by aj samotné presadenie spoločného daňového základu pre firmy poškodilo slovenskú ekonomiku. Slovensko má totiž po zrušení rôznych výnimiek spomedzi všetkých členov EÚ najširší daňový základ, z ktorého dane počítajú, tvrdí. V prípade vyčlenenia niektorých položiek zo zdaňovania, teda zúženia daňového základu, by tak krajina zrejme musela zvýšiť sadzbu pre zdaňovanie zisku. Proti zlaďovaniu daňového základu sa v minulosti postavili tiež Veľká Británia či pobaltské štáty; s daňovými zmenami v EÚ by museli súhlasiť všetky členské štáty. Zdroj: ČTK Slováci sa tešili nízkym daniam. - Daňové zaťaženie na Slovensku bolo za rok 2005 druhým najnižším v celej Európskej únii. Vyplýva to z údajov o pomere celkových daňových príjmov štátu k hrubému domácemu produktu, ktoré zverejnil Eurostat, štatistický úrad Európskej únie.Pomer celkových daňových príjmov štátu k HDP dosiahol na Slovensku 29,5 % a podľa Eurostatu stabilne klesá už od roku 1998, kedy predstavoval 35,7 %. Nižšie daňové zaťaženie ako Slováci mali v sledovanom roku len Litovčania, a to na úrovni 29,2 %. Slovákov predbehli aj Rumuni s 28,8 %, tí však v tom čase ešte členmi EÚ neboli. Relatívne nízke daňové zaťaženie bolo takisto v ďalších pobaltských krajinách - Lotyšsku a Estónsku - a tiež v Írsku. Daňové zaťaženie bolo v rámci Európskej únie v predminulom roku už tradične najvyššie v Škandinávii. Vo Švédsku uvedený pomer predstavoval 52,1 % a na druhom mieste skončilo Dánsko s 51,2 %. Nasledovalo Blegicko s hodnotou pod 50 percent. Priemer únie predstavoval vyše 40 percent. Celkové daňové príjmy štátu podľa Eurostatu pozostávajú z priamych a nepriamych daní, vybraného cla, ako aj z príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia. tt, SITA www.pravda.sk 20.03.2007 V Číne sa bude platiť jednotná 25-% daň z príjmu - Peking 17. marca (TASR) - Čína zruší daňové výhody pre zahraničných investorov. Celočínske ľudové zhromaždenie dnes odsúhlasilo zákon upravujúci daň z príjmu právnických osôb, ktorý zavádza jednotnú 25-% daňovú sadzbu pre zahraničné aj čínske firmy. Na záver výročného zasadnutia ľudového zhromaždenia šéf vlády Wen Ťia-Pao oznámil, že krajina chce svoje devízové rezervy, ktoré sú najväčšie na svete, "primerane využívať" prostredníctvom novej štátnej investičnej spoločnosti. Doterajšie dolárové prostriedky viazané v amerických štátnych obligáciách to však nezasiahne, uistil Wen Ťia-Pao. Ako Čína svoje devízové rezervy, ktorých celková hodnota predstavuje viac ako bilión USD, v prepočte 25,68 bilióna SKK, využije, však premiér neprezradil. Poukázal ale na to, že čínske investície v zahraničí sú s objemom 73 miliárd USD ešte stále nízke. Nová investičná spoločnosť, ktorá by sa mohla stať jednou z najväčších na svete, sa nebude zodpovedať žiadnemu ministerstvu. Podľa slov ministra financií Ťin Žen-čchinga bude spoločnosť riadená priamo Štátnou radou, ktorá je prakticky vládnym kabinetom. Nová spoločnosť bude rezervy "chrániť a rozmnožovať" a bude vykonávať nutný dohľad nad ich použitím, povedal Wen Ťia-Pao. Podľa špekulácií expertov by mohlo do spoločnosti smerovať 200 až 400 miliárd USD. S novým zákonom o firemných daniach Čína sleduje ciele Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Namiesto doterajšej 15- až 24-% sadzby dane pre zahraničných investorov budú všetky firmy platiť jednotnú 25-% daň z príjmu. Po 5-ročnom prechodnom období minister financií očakáva dodatočné príjmy z daní zahraničných firiem vo výške 5,5 miliardy USD ročne. Niektoré odvetvia ekonomiky však môžu o zvýhodnené sadzby dane požiadať. Ide o firmy v oblasti biotechniky, letectva, astronautiky, ako aj podniky pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia či znižovania energetickej spotreby. Zákon vstúpi do platnosti 1. januára budúceho roka. Pre spoločnosti, ktoré v Číne už pôsobia, respektíve budú založené ešte v tomto roku, platí 5-ročné prechodné obdobie. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. SME Samsung získa 2,7 miliardy korún - 14.3.2007 6:01 Štát vydá na nový závod Samsungu vo Voderadoch pri Trnave približne 4,3 miliardy korún. Z toho 1,6 miliardy korún pôjde na vybudovanie infraštruktúry. Zvyšná suma sú investičné stimuly. www.pravda.sk Poliaci expandujú - VARŠAVA. Prevzatie takmer 130 čerpacích staníc Jet v Poľsku a Česku ruským ropným gigantom Lukoil koncom roka 2006 vystrašilo poľský ropný koncern PKN Orlen. Podľa správy poľských hospo­dárskych­ novín Parkiet chce koncern Orlen odkúpiť 40 českých čerpacích staníc Esso od spoločnosti Exxon Mobil. Rakúska spoločnosť OMV v uplynulom roku prevzala 70 českých čerpacích staníc Aral a má podiel na trhu vo výške 18 percent. Koncern Orlen plánuje po tom, čo už prevzal rafinériu Mazeikiu v Litve, expandovať aj do ostatných pobaltských krajín. Tým sa prehĺbi konkurenčný boj koncernov Orlen a Lukoil o pobaltský trh. V Litve vlastní koncern Orlen v súčasnosti 30 čerpacích staníc, Lukoil takmer štvornásobok. V Lotyšsku a Estónsku má Lukoil už 80 čerpacích staníc, zatiaľ čo Orlen nie je na týchto tr­hoch ešte vôbec prítomný. 9. 3. 2007 | (tasr) www.sme.sk Gefco sa na Slovensku rozšíri - Zdvojnásobenie obratu na 1,8 miliardy korún plánuje tento rok slovenské zastúpenie francúzskej logistickej skupiny Gefco, ktorá je dcérskou spoločnosťou PSA Peugeot Citroën. Aj keď rozhodujúcim zákazníkom je PSA, najmä jeho trnavský závod, ktorý plánuje zatiaľ nespresnené znásobenie produkcie, vzostup tržieb Gefca by mali priniesť aj noví zákazníci. „Peugeot nás ťahal vlani, pre vzostup výroby to bude aj tento rok, ale zasa odpadne veľa jednorazových činností nadviazaných na minuloročné spustenie výroby,“ povedal Olivier Large, generálny riaditeľ Gefca Slovakia. Sústredenie na trnavský Peugeot bol zároveň dôvodom, prečo sa firma nerozširovala ďalej na Slovensko. Firma, ktorá pôsobí v Trnave a Bratislave, chce v apríli otvoriť pobočku v Košiciach a na jeseň v Žiline. „Na východ Slovenska sa pozeráme veľmi optimisticky. Je tam dosť podnikov, ktoré potrebujú kvalitnú logistiku na úrovni automobilového priemyslu, a skúsenosti s nami už majú aj z iných krajín,“ vysvetľuje Large. Okrem toho v zámeroch firmy je na budúci rok otvoriť zastúpenie na Ukrajine, čo tiež naznačuje, prečo Gefco rozvíja aktivity v Košiciach. Medzi zákazníkmi Gefca na Slovensku sú veľkí automobiloví dodávatelia ako Visteon alebo TRW, ale aj iné priemyselné podniky - Slovnaft, Ikea alebo koncern Mondi. „Vlani sme síce boli naplno vyťažení v Peugeote, ale zasa sme získali veľmi dobrú referenciu. Ak v súčasnosti tvorí práca pre PSA asi 60 percent tržieb, postupne by sme mali klesnúť pod polovicu,“ dodáva Large. Pre Gefco jazdí 130 až 150 slovenských dopravných firiem, čo predstavuje 400 až 500 nákladných áut. Väčšina z nich pracuje exkluzívne pre Gefco. Ku koncu minulého roka zamestnávalo Gefco 180 ľudí, v priebehu roka by ich počet mal stúpnuť na 250. Gefco vlani zaznamenalo obrat 3,2 miliardy eur a zamestnávalo takmer 10 000 pracovníkov. Okrem PSA zabezpečuje logistiku aj pre iné automobilky, ako Toyota, Suzuki alebo Renault. www.pravda.sk Autor: (kk) O čo išlo v prípade provízií pre Katrim Stellu - Za dovoz stíhačiek MiG29 z Ruska, na ktorom sa dohodla s Moskvou ešte Mečiarova vláda, mala spoločnosť Katrim Stella dostať províziu vo výške 100 miliónov korún. Slovensko lietadlá získalo ako splátku časti ruského dlhu. Ministerstvo z provízie vyplatilo prvých 40 miliónov, potom sa vymenila v roku 1998 vláda. S druhou splátkou nový kabinet Mikuláša Dzurindu nesúhlasil a vypovedal zmluvu. Pre prvú splátku potom zažalovali náčelníka generálneho štábu Mariána Mikluša. Vtedajšíminister obrany Pavol Kanis však nástojil na vyplatení aj druhej splátky, čo ho spolu s nevysvetlenými príjmami na stavbu jeho vily stálo miesto. Kanis bol z SDĽ, ktorá sa pred časom zlúčila so Smerom. Jej nominant v súčasnosti riadi rezort obrany. Katrim Stella odstúpila pohĺadávku americkej firme UBS Corporation, ktorá sa so Slovenskom začala súdiť. Ministerstvo obrany podávalo vždy opravné prostriedky, posledný proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou. Po výmene vlád v roku 2006 vedenie rezortu obrany rozhodlo o stiahnutí žiadosti o mimoriadny opravný prostriedok a obe strany sa dohodli na vykonaní rozsudku. Pravda 23.02.2007 Autor: (lm) SARIO: Kanaďanov zaujal daňový systém a kvalifikovaná pracovná sila v SR - Bratislava 22. februára (TASR) - Pre kanadských investorov by Slovensko mohlo byť zaujímavé vďaka svojmu daňovému systému, flexibilnému Zákonníku práce (ZP) a kvalifikovanej pracovnej sile. Zhodli sa na tom kanadský veľvyslanec v Prahe Michael Calcott a chargé d'affairs v Bratislave John H. Broadbent po prezentácii slovenského investičného prostredia Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Ako ďalej TASR informovala hovorkyňa SARIO Jana Murínová, veľvyslanec Calcott skonštatoval, že Slovensko má silné priemyselné odvetvia. "Slovensko nie je krajinou s lacnou pracovnou silou, ale krajinou, v ktorej investor získava kvalifikovanú pracovnú silu pri výhodnejších podmienkach ako v iných štátoch," zhodnotil. Za podnetné označil, že na Slovensku je stále dostatok voľnej kvalifikovanej pracovnej sily. Riaditeľ SARIO Peter Hajaš v tejto súvislosti avizoval, že Slovensko chce v budúcnosti ďalej zvyšovať vzdelanosť a odbornú kvalifikáciu obyvateľov, pretože kľúčovou oblasťou na získavanie investícií zostane síce elektrotechnický priemysel, ale budú narastať aj investície s vyššou pridanou hodnotou do výskumu a vývoja, ako aj informačných technológií. Copyright © TASR 2007 Financial Times: SR sa stáva Detroitom Východu - Londýn/Bratislava 20. februára (TASR) - Vítame vás v Detroite Východu. Taký je titulok článku denníka Financial Times (FT) o automobilovom priemysle na Slovensku. Slovensko, ešte pred desiatimi rokmi biedna krajina, bude už na budúci rok vyrábať najviac osobných vozidiel na obyvateľa na svete. V roku 2010 budú automobilky na jeho území produkovať ročne 850 000 osobných vozidiel. Slovensko ťaží zo svojej geografickej polohy blízkej európskym trhom, zručnej pracovnej sily, dlhej histórii priemyselnej výroby a súčasnej rovnej 19 % dani a mzdám, ktoré predstavujú len pätinu úrovne v západnej Európe. Denník informuje o nemeckom Volkswagene, ktorý prišiel na Slovensko už začiatkom 90. rokov minulého storočia. Potom sa na jeho území rozhodla usadiť francúzska automobilka PSA Peugeot Citroen a tiež juhokórejská KIA. Slovenský automobilový priemysel zamestnáva 95 000 osôb a pred príchodom Francúzov a Kórejcov mal v roku 2005 už takmer 25-% podiel na hodnote priemyselnej výroby krajiny. Medzi rokmi 2000 až 2005 hodnota produkcie slovenského automobilového priemyslu vzrástla viac ako trojnásobne, na 330 miliárd SKK. Odhaduje sa, že v nasledujúcich rokoch vzrastie na 600 miliárd ročne. V tom istom čase hodnota produkcie dodávateľov automobilového priemyslu vzrástla päťnásobne a dosiahla 170 miliárd SKK ročne. Slovensku nehrozí nebezpečenstvo, že sa stane priemyselne monokultúrnou krajinou. FT cituje hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana a uvádza, že automobilový priemysel má menej ako 1-% podiel na slovenskom hrubom domácom produkte. Súčasne sme svedkami toho, že veľké investície prichádzajú do slovenského elektronického priemyslu, a to je sektor, kde je vysoká miera pridanej hodnoty. V každom prípade, aj keby došlo ku globálnemu poklesu v automobilovom priemysle, Slovensko by malo z toho prospech. Výrobcovia automobilov by zrejme presúvali výrobu zo Západu smerom do výnosnejších a flexibilnejších závodov na Slovensku. Informoval o tom britský denník Financial Times. Copyright © TASR 2007 Rusko uvažuje o zvýšení exportu ropy do SR - MOSKVA 20. februára (SITA) - Rusko uvažuje o zvýšení exportu ropy do SR, povedal v utorok pre ruské médiá novovymenovaný ruský vicepremiér Sergej Naryškin. V súčasnosti Rusko dodáva slovenskej strane podľa zmluvy 6 mil. ton ropy ročne. "Hľadáme spôsoby, ako by sme mohli splniť zvýšené požiadavky SR," konštatoval Naryškin, ktorý sa spolu s ministrom hospodárstva SR Ľubomírom Jahnátkom zúčastnil rokovania Rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v utorok v Moskve uviedol, že Slovensko je pripravené vytvoriť konzorcium s Ruskom s cieľom dokončiť tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce. Podľa neho konečné rozhodnutie bude závisieť na talianskej spoločnosti Enel, ktorá vlastní kontrolný podiel v Slovenských elektrárňach, a.s. SR tiež chce vytvoriť konzorcium ruských a európskych podnikov na vybudovanie nových blokov v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Naryškin ďalej oznámil, že Rusko zaplatí svoj dlh voči SR vo výške 18 mil. USD prostredníctvom dodávok pre cyklotrónové centrum a dodávok zariadení a služieb pre letecký priemysel. Copyright © SITA 2007 Experti: Spolupráca medzi SR a Ruskom sa dostala na kvalitatívne novú úroveň - Moskva 20. februára (TASR) - Rozvoj dvojstranných slovensko-ruských vzťahov na všetkých úrovniach sa zintenzívnil a spolupráca medzi územnými celkami SR a vybranými subjektmi Ruskej federácie (RF) sa dostala na kvalitatívne novú úroveň. Konštatovali to členovia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi SR a Ruskou federáciou, ktorej 12. zasadnutie sa dnes skončilo v Moskve. Záverečný protokol podpísali vedúci delegácií, slovenský minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek a vedúci Úradu vlády RF a minister vlády RF Sergej Jevgenijevič Naryškin. "Pozitívne je možné hodnotiť spoluprácu v humanitnej oblasti. V súlade s dvojstrannými dohodami sa v roku 2006 realizovali výmeny študentov, ašpirantov a doktorandov nielen na krátkodobé, ale aj dlhodobé jazykové pobyty v špecializovaných oblastiach technického smeru," pripomenuli zástupcovia oboch krajín v komisii. V úvodnom vystúpení minister Jahnátek zdôraznil kladný vzťah vlády SR k hospodárskej spolupráci medzi obidvoma krajinami. "Nová vláda SR kladie zvýšený dôraz na sociálnu oblasť a na dolaďovanie prijatých reforiem. V zahraničnej politike sa prihlásila k všestrannému rozvoju spolupráce s členskými štátmi EÚ a NATO a k aktivizovaniu vzťahov s Ruskou federáciou. Má pri tom na zreteli vzájomnú výhodnosť, transparentnosť a štandardnosť vo vzájomných vzťahoch", pripomenul Jahnátek. Komisia zasadala v 11 pracovných skupinách, ktoré sa zaoberali priemyslom, vedou a technikou, dopravou, kultúrou i cestovným ruchom. Slovenskí experti ponúkli ruskej strane možnosti investovania do výstavby ubytovacích kapacít na Slovensku (kúpele, kaštiele, zámky, geoparky a pod.). V súčasných hospodárskych vzťahoch sa uplatňuje Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Vzhľadom na vstup SR do Európskej únie (EÚ) je potrebné modifikovať dva články tejto dohody: "Doložka najvyšších výhod a národné zaobchádzanie" a "Voľný prevod kapitálu". Slovenská strana požaduje urýchlenú modifikáciu tak, aby boli tieto dva články boli úplne kompatibilné s legislatívou EÚ. TASR o tom informoval hovorca a poradca ministra hospodárstva Branislav Zvara. Copyright © TASR 2007 Jahnátek dohaduje prevod Transpetrolu na Gazprom - MOSKVA/BRATISLAVA Návrat 49 percent akcií Transpetrolu z ruskej skrachovanej firmy Yukos je v nedohľadne aj po včerajšej návšteve ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka v Moskve. Jahnátek už rokoval so štátnym Gazpromom o podmienkach prevodu akcií. Podľa privatizačnej zmluvy z Yukosom z roku 2002 môže Slovensko posudzovať prevod do konca apríla tohto roka. „Napriek aktívnemu prístupu Slovenska k spätnému odkúpeniu 49 percent akcií Transpetrolu a dohode medzi prezidentmi oboch krajín nedošlo k výraznému posunu," povedal Jahnátek. Ruská strana pokračuje v konzultáciách so správcom konkurznej podstaty Yukosu Eduardom Rebgunom. Podľa Jahnátka je už „nevyhnutné diskutovať aj o rozvoji ropného priemyslu." Slovenská vláda tiež nechce prenechať Transpetrol Rusom bez toho, aby opätovne získala väčšinu kresiel v predstavenstve spoločnosti. Jahnátek rokoval aj o cenách plynu, ktoré chce Gazprom dodatočne na tento rok Slovensku podľa informácií Pravdy zvýšiť o desať percent. Podľa námestníka prezidenta Gazpromu Valerija Golujeva budú ceny plynu závisieť od výsledku rokovaní medzi Gazpromom a SPP. Autor: (SITA, mar) Pravda 20.02.2007 Spoločnosť Eco-Invest - Spoločnosť EcoInvest získala ďalší mäsiarsky podnik. Protimonopolný úrad minulý týždeň odobril spojenie firmy so spoločnosťou Fabuš. Úrad zároveň začal posudzovať spojenie Eco-Investu s Mäsospišom. Od začiatku tohto roka Eco-Invest kontroluje aj mäsospracujúci podnik Tauris. SITA 20.02.2007 Spoločnosť Medea zatvorí pekáreň v Košiciach, prácu stratí 161 ľudí - Akciová spoločnosť Medea zatvorí pekáreň v Košiciach. Prácu stratí 161 zamestnancov. Zatvorenie podniku je podľa vedenia spôsobené cenovými nerovnosťami na východnom Slovensku. Výrobu z Košíc spoločnosť premiestni od iných pekární a dodávky by sa mali zachovať. Informovala o tom Slovenská televízia v Správach STV. 16.02.2007 Tatranská mliekareň kúpila nitriansku mliekareň Friesland - Novým majiteľom nitrianskej mliekarne Friesland sa stala spoločnosť Tatranská mliekareň, a. s., Kežmarok. Finálnu kúpnu zmluvu podpíšu zástupcovia oboch strán po schválení transakcie Protimonopolným úradom (PMÚ) SR. Predstavitelia spoločnosti Friesland Foods pre TASR spresnili, že Tatranská mliekareň bude Friesland vlastniť prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Agro TAMI, s. r. o., ktorá na slovenskom trhu funguje pod značkou TAMI. Podľa zámerov vedenia Tatranskej mliekarne zostane v Nitre zachovaná výroba i časť pracovných miest. Friesland zamestnával 160 pracovníkov. Podľa slov riaditeľa firmy Ľubomíra Valčuhu očakáva mliekareň rozšírenie výrobného sortimentu a posilnenie svojho postavenia na trhu. V minulom roku spracovala Tatranská mliekareň 67,5 milióna litrov surového kravského mlieka. Vlastné tržby sa medziročne zvýšili o 50 miliónov Sk na minuloročných 1,25 miliardy Sk. Necelých 30 % produkcie mliekareň exportovala predovšetkým do Českej republiky a Maďarska. Spoločnosť očakáva v tomto roku ďalší rast produkcie i tržieb. Nitrianska mliekareň má na tento rok uzatvorené kontrakty na dodávky zhruba 25 miliónov litrov surového kravského mlieka. Valčuha očakáva zvýšenie tohto objemu na 30 miliónov litrov. "Nitrianska mliekareň sa orientovala na sortiment, ktorý v Kežmarku nevyrábame, prípadne vyrábame len v malej miere. Ide najmä o jogurty a kyslomliečne výrobky," uviedol Valčuha. Zvýšenie konkurencieschopnosti mliekarne by malo zabezpečiť okrem rozšírenia sortimentu i zefektívnenie výroby syrov v Kežmarku. Prispieť by k tomu mala nová syráreň, výstavbu ktorej spoločnosť začala vlani. Nová syráreň si vyžiada investície 200 miliónov Sk a ukončená by mala byť v polovici tohto roka. Akciová spoločnosť Friesland pôsobila na slovenskom trhu od marca 2001. Odkúpením mliekarne Agromilk, a. s., od Všeobecnej úverovej banky, ktorá bola v tom čase jej 100-% vlastníkom, vznikla v Nitre firma Nutricia Dairy Slovakia. V decembri 2002 sa obchodné meno spoločnosti zmenilo na Friesland Slovensko, s. r. o. V máji 2004 firma transformovala právnu formu na akciovú spoločnosť. V septembri 2004 sa spoločnosť zlúčila s firmou Laktis - Žilinské mliekarne, a. s., pričom sa stala jej právnym nástupcom. V prvej polovici roka 2005 Friesland presunul výrobu zo závodu v Žiline do Nitry. Hlavným dôvodom ukončenia podnikania na Slovensku bola dlhodobá strata. Tá sa výrazne prehĺbila najmä v roku 2005, keď ku koncu roka dosiahla 248,6 milióna Sk a oproti predchádzajúcemu roku sa prehĺbila o 140,6 milióna Sk. Majetok spoločnosti k 31. decembru 2005 predstavoval 543,5 milióna Sk, výška záväzkov dosiahla 552,5 milióna Sk. 16.02.2007 TASR Fico chce napadnúť privatizáciu na súde - Premiér naznačil, ako sa vláda pokúsi dostať ku kontrole nad energetickými firmami. BRATISLAVA. Privatizácia niektorých strategických firiem možno skončí na Ústavnom súde, povedal včera premiér Robert Fico. Naznačil, že vláda sa tak chce dostať ku kontrole nad energetickými firmami, ako sú napríklad SPP, energetické distribučné spoločnosti či Transpetrol. Štát má v spomínaných firmách väčšinu, ale podľa zmlúv sú pod manažérskou kontrolou zahraničných investorov. Taký bol i pôvodný cieľ privatizácie. „Môžu napadnúť zákon, ktorý takto umožnil privatizovať, avšak rozhodnutie Ústavného súdu bude platiť iba do budúcnosti a nemôže sa do­tknúť starších privatizačných rozhodnutí,“ povedal právnik Tomáš Kamenec. Samotné privatizačné zmluvy podľa neho vláda na Ústavnom súde napadnúť nemôže. „Nemá právo rozhodovať o zmluvách a ich platnosti, to je úloha všeobecných súdov.“ Za výmeny ľudí v orgánoch SPP sú podľa premiéra Roberta Fica zodpovedné politické strany, ktoré ich tam nominovali. „Pokiaľ by títo ľudia nereprezentovali záujmy, ktoré od nich očakáva ministerstvo hospodárstva a vláda, budú vymenení,“ povedal premiér. Hospodárske noviny v pondelok poukázali na to, že noví zástupcovia štátu v SPP sú blízki lobistickým skupinám z čias Mečiarovej divokej privatizácie. Napríklad nový podpredseda predstavenstva plynární Anton Novák bol členom predstavenstva firmy Interhouse Košice, ktorá patrí Rezešovcom. „SPP rešpektuje rozhodnutie slovenského akcionára a od nových členov orgánov spoločností očakáva profesionálnu spoluprácu,“ povedala hovorkyňa plynárov Dana Kršáková. Premiér Fico včera ocenil ministra hospodárstva Jahnátka za prijatú novelu o regulácii v sieťových odvetviach. „Priestor na špekulácie sme znížili na minimum. Doteraz cenové rozhodnutia neboli vždy objektívne,“ povedal Fico. Veľakrát podľa neho došlo k zvýšeniu ceny plynu a elektriny, „hoci na to už neexistovali reálne dôvody“. Premiér tvrdí, že jeho vláda hrá aktívnu politiku v oblasti cien energií. „Chceme v tom pokračovať naďalej.“ Povedal, že kabinet chce, aby sa ceny objektivizovali bez toho, aby bol niekto poškodený. „Dôraz na reguláciu kladieme aj pre významnú ambíciu zaviesť euro v roku 2009,“ povedal premiér. (ľja) 13. 2. 2007 www.sme.sk Produkcia v stavebníctve v roku 2006 stúpla medziročne o 14,8 % - Medziročný rast stavebnej produkcie pokračoval aj v decembri 2006, a to o 17,6 % na 13,7 miliardy Sk. Na základe predbežných údajov o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Na vývoji sa okrem priaznivých klimatických podmienok podieľala aj nižšia porovnávacia základňa realizovanej stavebnej produkcie v podnikoch s 20 a viac zamestnancami. Produkcia na novej výstavbe, modernizáciách a rekonštrukciách vzrástla o 19,4 %, na opravách a údržbe o 10,4 %. Po dvojmesačnom raste sa stavebná produkcia v zahraničí takmer nezmenila (pokles o 0,1 %). Po zohľadnení sezónnych vplyvov stavebná produkcia v decembri oproti novembru vzrástla o 2,3 %. V roku 2006 bola produkcia v stavebníctve medziročne o 14,8 % vyššia. Na tomto výsledku mala najväčší podiel nová výstavba, modernizácia a rekonštrukcia, ktoré zaznamenali medziročný nárast o 19,1 % a opravy a údržby, ktoré sa zvýšili o 3,3 %. Objem prác v zahraničí klesol o 12,2 % (3,2-% podiel z celkovej stavebnej produkcie). V štruktúre stavebnej produkcie sa medziročne zvýšil podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 2,1 p.b. na 82,1 % a podiel prác na opravách a údržbe klesol o 2,2 p.b. na 17,3 %. TASR Schodok zahraničného obchodu SR v novembri 2006 dosiahol 9,4 mld. Sk - Schodok zahraničného obchodu SR v novembri 2006 dosiahol 9,4 miliardy Sk. Celkový vývoz tovaru predstavoval 121,1 miliardy Sk, celkový dovoz 130,5 miliardy Sk. Pasívne saldo zahraničného obchodu v novembri 2006 bolo o 5,3 miliardy Sk vyššie ako v novembri 2005. Dovoz sa medziročne zvýšil o 24,2 % a vývoz bol oproti decembru 2005 vyšší o 19,9 %. Schodok zahraničného obchodu SR za prvých 11 mesiacov roka 2006 dosiahol 79,6 miliardy Sk. Celkový vývoz tovaru predstavoval 1,137 bilióna Sk, celkový dovoz 1,217 bilióna Sk. Pasívne saldo zahraničného obchodu za prvých 11 mesiacov roka 2006 bolo o 29,6 miliardy Sk vyššie ako v rovnakom období roka 2005. Dovoz sa medziročne zvýšil o 26,5 % a vývoz bol oproti rovnakému obdobiu roka 2005 vyšší o 24,7 %. Vyplýva to z podrobných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Najväčšie pasívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti s Ruskou federáciou (122,5 miliardy Sk), Kórejskou republikou (45 miliardy Sk), Čínskou ľudovou republikou (40,3 miliardy Sk), Japonskom (21,8 miliardy Sk), Taiwanom (20,9 miliardy Sk), Malajziou (5,2 miliardy Sk) a Indiou (2,2 miliardy Sk). Najvyššie aktívne saldo mala SR s Holandskom (31,9 miliardy Sk), Rakúskom (28,3 miliardy Sk), Veľkou Britániou (25,2 miliardy Sk), USA (20,8 miliardy Sk), Nemeckom (20,1 miliardy Sk), Talianskom (18 miliárd Sk), Poľskom (15,4 miliardy Sk) a Španielskom (13,8 miliardy Sk). V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov vzrástol vývoz do Nemecka o 13,2 %, Česka o 24,8 %, Talianska o 20,3 %, Rakúska o 6,9 %, Poľska o 21,7 %, Maďarska o 26,3 %, Francúzska o 34,7 %, Holandska o 51,5 %, Veľkej Británie o 54 %, USA o 25,6 % a Španielska o 68,5 %. Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín Európskej únie (EÚ) o 24,1 % (tvoril 85,1 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 24,4 % (na celkovom vývoze SR sa podieľal 89,7 %). Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa zvýšil dovoz z Nemecka o 22,1 %, Česka o 21,4 %, Ruskej federácie o 40,5 %, Maďarska o 62 %, Talianska o 18,6 %, Poľska o 35,3 %, Kórejskej republiky o 98,6 %, Čínskej ľudovej republiky o 54,2 %, Rakúska o 11,2 % a Francúzska o 24,5 %. Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil dovoz z krajín EÚ o 19,6 % (tvoril 68 % z celkového dovozu) a z krajín OECD o 26 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 70,6 %). TASR Schodok zahraničného obchodu SR v roku 2006 dosiahol 92,1 mld. Sk - Schodok zahraničného obchodu SR v decembri 2006 dosiahol 12,5 miliardy Sk. Celkový vývoz tovaru predstavoval 97,9 miliardy Sk, celkový dovoz 110,4 miliardy Sk. Pasívne saldo zahraničného obchodu v decembri 2006 bolo o 13,8 miliardy Sk nižšie ako v decembri 2005. Dovoz sa medziročne zvýšil o 1 % a vývoz bol oproti decembru 2005 vyšší o 18 %. Schodok zahraničného obchodu SR v roku 2006 dosiahol 92,1 miliardy Sk. Celkový vývoz tovaru predstavoval 1,235 bilióna Sk, celkový dovoz 1,327 bilióna Sk. Pasívne saldo zahraničného obchodu v roku 2006 bolo o 15,8 miliardy Sk vyššie ako za rok 2005. Dovoz sa medziročne zvýšil o 23,9 % a vývoz bol oproti roku 2005 vyšší o 24,2 %. Na základe predbežných údajov o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Čínu potrebujeme, hovorí premiér - PEKING. Slovenského premiéra Roberta Fica na úvod návštevy Číny čakalo najdôležitejšie stretnutie. Prijal ho premiér Wen Ťia-pao, druhý muž Ríše stredu. Tak znie historický názov, ktorý sa vžil pre Čínu. V posledných rokoch strmý hospodársky rast a stále výraznejšie posilňovanie vplyvu na celom svete tento status veľmoci Číne opäť vracia. Do Pekingu dnes chodí celý svet. Fica privítala veľkolepá budova Všečínskeho ľudového zhromaždenia, ktorú nechal vystavať v 50. rokoch komunistický líder Mao Ce-tung. Na protokol sa v Číne dbá mimoriadne a prijatie Fica bolo pompézne. Pri vchode do Zakázaného mesta a po celom Námestí Nebeského pokoja v absolútnom centre Pekingu viali slovenské vlajky. Práve na tomto mieste v roku 1989 komunistický režim násilne potlačil študentské hnutie, pričom zomreli tisícky ľudí. Wen Ťia-pao prijal Fica na hodinu, ďalších asi 60 minút trvala ich spoločná večera. Obchod a obchod „Rozhovorom absolútne dominujú obchodné záležitosti. Čína s 1,3 miliardy obyvateľov slovenský trh veľmi nepotrebuje, ale my ju áno,“ povedal premiér po stretnutí. Slovenský premiér nie je v Číne nijaký nováčik, je tam už piatykrát, ako premiér však prichádza prvýkrát. „Máme záujem o čo najlepšie vzťahy s najrýchlejšie sa rozvíjajúcou svetovou ekonomikou. Čína je prvou ázijskou krajinou, ktorú som navštívil ako predseda vlády,“ povedal Fico na úvod stretnutia s Wen Ťia-paom. Fico lobuje pre slovenské firmy ako SES Tlmače, Matador Púchov či Letecké opravovne Trenčín. Slovensko tiež prezentoval ako bránu pre čínske investície v Európe a spomenul počítačovú firmu Lenovo, ktorá má servisné centrum v Bratislave pre celý región. „Máme záujem o kapitál do výroby s vyššou pridanou hodnotou,“ povedal Fico. Čínsky premiér reagoval pozitívne. S novinármi sa vôbec nestretol a zúčastnil sa len na fototermíne. O zbraniach nehovorili Slovenský premiér sa s čínskym premiérom o porušovaní ľudských práv a neslobode slova nerozprával. Pokračoval tak v tradícii z roku 2005 - vtedy túto tému obišiel mlčaním počas návštevy Wen Ťia-paa na Slovensku aj vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. Fico v Pekingu nehovoril ani o embargu únie na nákup zbraní, ktorý pre Čínu od roku 1989 platí a Peking sa ho snaží zrušiť. Slovensko v oblasti zbrojárstva podľa Fica ani nemá čo ponúknuť, keďže „náš zbrojný priemysel sa zdecimoval začiatkom 90. rokov za prezidenta Havla“. Posledný československý prezident Havel si roky udržiaval odmeraný vzťah - Čínu nikdy nenavštívil a stretol sa niekoľkokrát s dalajlámom. SME 6.02.2007 Luxemburská skupina Orco uzavrela akvizíciu s pivovarom Stein - Luxemburská developerská spoločnosť Orco Property Group (OPG) uzavrela v decembri minulého roka akvizíciu s pivovarom Stein, ktorý sídli v blízkosti historického centra Bratislavy. Skupina na základe kúpnej zmluvy zaplatila za túto transakciu 20 miliónov EUR, v prepočte 705,54 milióna SKK. Nový majiteľ nehnuteľnosti a objektu malého výrobného závodu Stein, ktorý vlani vykázal stratu, plánuje na tomto mieste vybudovať polyfunkčný komplex s rezidenčným bývaním, občianskou vybavenosťou, hotelom, možno aj s ambulanciou, kaviarňou a reštauráciou. Výška investície na projekt polyfunkčného komplexu predstavuje 70 až 100 miliónov EUR. "Orco pristupuje k tejto akvizícii ako investor a developer. Sme si vedomí, že proces developmentu bude trvať určite niekoľko rokov, takže z toho dôvodu naďalej plánujeme pokračovať s výrobou a pre pivovar Stein hľadáme strategického partnera," oznámil senior viceprezident OPG Aleš Votruba na tlačovej konferencii v Bratislave. Strategický investor by ďalej mohol korigovať a rozhodovať o možnom presune výroby v budúcnosti na nejaké optimálne miesto. "Orco jednoznačne deklaruje, že jeho prioritným záujmom nie je prevádzkovanie pivovaru," podčiarkol zámer Votruba. Nevylúčil z viacerých alternatív, čo s pivovarom, aj úvahu, že súčasťou budúcej reštaurácie v tejto lokalite by bola malá výrobňa piva. Všetko je otvorené a existuje časový priestor na doladenie zámerov. Skupina Orco aktívne vstúpila na realitný trh SR v roku 2001, jej dcérska spoločnosť Orco Slovakia, s.r.o., Bratislava bola zaregistrovaná v roku 2004. Riaditeľka Orco v SR Lucia Švecová k avizovanému projektu uviedla, že pôvodne je lokalita s pivovarom Stein v územnom pláne zakreslená v priemyselnej zóne. Keďže sa výroba zo širokého centra hlavného mesta bude postupne presúvať na jej okraj, vyžiada si to úpravu terajšieho územného plánu. TASR potvrdila, že s primátorom mesta a starostom Starého Mesta o projekte už hovorila, sú mu naklonení. "Očakávame od nich pomoc a že obaja budú podporovať premiestnenie tejto výroby na okraj mesta a premenu územného plánu na plán s polyfunkčným charakterom." V súčasnosti na tento projekt prebieha výber architekta. Orco už vyzvalo renomované architektonické kancelárie, aby sa zapojili štúdiou do súťaže. Potvrdila, že Orco ich v žiadnom prvku architektonickej štúdie neusmerňuje, teda ani v prípade nároku na výšku stavby. Ich návrhy by mali postúpiť do súťaže koncom už marca, stavať sa začne o 1,5 až 2 roky, spresnil Votruba. 2.02.2007 TASR Ľ. Jahnátek: Slovensko by sa v Európe mohlo stať prioritou amerických investorov - Slovensko by sa podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka mohlo stať jedným z prioritných štátov amerických investorov smerujúcich do Európy. "Napriek zlepšujúcemu sa podnikateľskému prostrediu na Slovensku, vieme aj o nedostatočne rozvinutom kapitálovom trhu, ktorý neumožňuje podnikateľským subjektom efektívny prístup k finančným zdrojom," uviedol Jahnátek v súvislosti s otvorením nových priestorov Americkej obchodnej komory (AmCham). Zúčastnených informoval tiež o tom, že boli vypracované a schválené efektívnejšie a transparentnejšie pravidlá v oblasti poskytovania štátnej pomoci investorom. "Tie nerobia rozdiel medzi zahraničnými a domácimi investormi," dodal. Na Slovensku už pôsobí viac ako 120 amerických spoločností. Ich investície presiahli viac ako 16 miliárd Sk. Z toho takmer 15 miliárd Sk sa uplatnilo v podnikovej a viac ako 1,6 miliardy Sk v bankovej sfére. TASR o tom informoval hovorca a poradca ministra hospodárstva Branislav Zvara. Rakúsky koncern Energie AG vstupuje na slovenský trh prostredníctvom dvoch dcér - Rakúsky koncern zameraný na infraštruktúru vstúpil v utorok oficiálne na slovenský trh s odpadom a vodným hospodárstvom prostredníctvom svojich dvoch operatívnych dcérskych spoločností. AVE SK - odpadové hospodárstvo, s. r. o., sa bude zaoberať zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadu a Energie AG Vodohospodárstvo Slovakia, s. r. o., dodávkou vody, kanalizáciami a čistiarňami odpadových vôd. "V priebehu dvoch až troch rokov by sme sa chceli stať jedným z troch kľúčových hráčov na slovenskom trhu v oboch oblastiach," uviedol generálny riaditeľ Energie AG Leo Windtner. Koľko koncern na Slovensku investuje, špecifikovať nechcel. "Investujeme toľko, aby trh a partneri chceli naše služby," konštatoval a dodal, že koncern by mal na Slovensku vytvoriť 1 000 až 1 500 pracovných miest, teda približne rovnako ako v Česku a Maďarsku. AVE odpadové hospodárstvo plánuje v priebehu troch rokov na Slovensku niekoľkomiliardové investície do zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu - spaľovanie odpadu v spaľovniach za účelom získavania elektrickej energie a tepla. "Technológia nezaťažuje prostredie, je neutrálna k tvorbe emisií CO2, čo by Slovensku prinieslo zníženie bilancie CO2," vysvetlil konateľ spoločnosti AVE ENERGIE Helmut Burger a doplnil, že ich zámerom je postaviť aspoň jednu spaľovňu odpadu. Cieľom ENERGIE AG Vodohospodárstvo je stať sa v priebehu troch rokov lídrom medzi súkromnými poskytovateľmi služieb v sektore vodného hospodárstva. Plánuje to dosiahnuť akvizíciami, prípadne privatizáciou zariadení pre dodávku pitnej vody, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd po celom území SR. Energie AG Oberösterreich je jedným z vedúcich koncernov zameraných na infraštruktúru v Rakúsku a celej strednej Európe. Ročný obrat dosiahol v obchodnom roku 2005/2006, začínajúcom 1. októbra 2005 a končiacom 30. septembra 2006, takmer 1,1 miliardy EUR, čo je v prepočte takmer 39 miliárd SKK. Koncern a jeho dcérske spoločnosti pôsobiace v oblasti energetiky - elektrická, energia, plyn a teplo a odpadového a vodného hospodárstva, sú jedným z najväčších poskytovateľov týchto služieb v Rakúsku, južnom Nemecku, Česku, Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. TASR 31.01.2007 Telefónica O2 bude mať asi pol milióna predregistrovaných zákazníkov - Počet predregistrovaných zákazníkov tretieho mobilného operátora na Slovensku spoločnosti Telefónica O2 Slovakia dosiahne podľa aktuálneho odhadu jej generálneho riaditeľa Juraja Šedivého viac ako pol milióna. Komerčnú prevádzku spustí Telefónica pre predregistrovaných zákazníkov 2. februára. Záujemcovia majú teda dnes poslednú možnosť stať sa tzv. O2 Jednotkou. Pre ďalších zákazníkov spustí Telefónica komerčnú prevádzku v súlade s plánom, a to koncom februára. Súčasne otvorí aj prvé značkové predajne a začne spoluprácu s partnermi v širokej maloobchodnej sieti, supermarketmi, čerpacími stanicami, novinovými stánkami, elektropredajňami a podobne. Telefónica O2 Slovakia vstúpila na slovenský trh mobilných operátorov rozhodnutím výberovej komisie Telekomunikačného úradu (TÚ) SR zo dňa 25. januára 2006. Licencia zahŕňa práva na používanie frekvencií GSM 900 MHz, GSM 1 800 MHz, UMTS a 28/29 GHz na obdobie 20 rokov na účely poskytovania komunikačných služieb v SR. V rámci nadnárodnej skupiny Telefónica patrí Telefónica O2 Slovakia k skupine Telefónica O2 Europe. TASR 31.01.2007 Johnson Controls chce v SR vytvoriť riaditeľstvo pre strednú a východnú Európu - Zástupcovia spoločnosti Johnson Controls Inc. informovali Ministerstvo hospodárstva (MH) SR o pilotnom projekte vytvoriť na Slovensku riaditeľstvo - Headquarters - pre strednú a východnú Európu pre celú korporáciu Johnson Controls. Ak by plány realizovali, znamenalo by to presun riadiacich aktivít tejto firmy z Nemecka, kde sa v súčasnosti ústredné riaditeľstvo nachádza. Vytvorilo by sa tak približne 300 nových pracovných miest v segmentoch informačné technológie, ľudský kapitál, financie či obstarávanie. Uviedli to zástupcovia spoločnosti na stretnutí so štátnym tajomníkom MH Petrom Žigom, ktoré inicioval manažment firmy a podporil ho i veľvyslanec USA v SR Rodolphe M. Vallee. Hovorili tiež o možnosti poskytnutia investičných stimulov. Spoločnosť Johnson Controls na Slovensku zatiaľ vybudovala 5 výrobných podnikov a jedno inžinierske centrum. Koncentruje sa predovšetkým na produkciu plastových komponentov pre automobilový priemysel. Vo svojich štruktúrach zamestnáva vyše 2 100 ľudí. V roku 2006 uspela s požiadavkou na priznanie štátnej pomoci v celkovej výške 728 miliónov Sk na projekty, ktoré smerujú do regiónu Lučenca a Trenčína. TASR o tom informoval hovorca a poradca ministra hospodárstva Branislav Zvara. 31.01.2007 Talianska firma Zanini otvorila nový výrobný závod v Topoľčanoch - Nový výrobný závod v Topoľčanoch spustila oficiálne od začiatku tohto týždňa spoločnosť Zanini Industries. Taliansky investor plánuje na Slovensku vyrábať plastové komponenty pre automobilový priemysel, ako sú kryty na kolesá, dvierka na palivové nádrže, rúčky na otváranie zadných kufrov a logá značiek Fiat, Peugeot, Volkswagen a General Motors. Výstavba závodu je podľa jedného z majiteľov firmy Simone Zaniniho rozdelená do niekoľkých etáp. V prvej firma investovala zhruba 2 milióny EUR, čo je v prepočte asi 70,55 SKK, do rekonštrukcie starších výrobných objektov v priemyselnej zóne Pod Kalváriou a do nákupu technológií. V tejto etape zamestnáva spoločnosť 12 pracovníkov. Koncom tohto a začiatkom budúceho roka plánuje Zanini investovať ďalšie financie do technológií. Po rozšírení výroby v priebehu dvoch rokov by mal vzrásť počet zamestnancov fabriky na 250. Spoločnosť Zanini má v súčasnosti pobočky v Taliansku, na Slovensku a v Brazílii. "Zvažovali sme umiestniť našu prevádzku v Bratislave, no nenašli sme vhodný objekt. Topoľčany nám vyhovujú svojou polohou v blízkosti Trnavy a bezproblémovým cestným spojením s Poľskom," uviedol Zanini. Do Poľska plánuje firma vyvážať veľkú časť svojej produkcie, ktorej odberateľom je Fiat Auto Poland. Časť výrobkov bude smerovať aj do trnavskej fabriky PSA Peugeot Citroën. TASR 31.01.2007 Čína je v Afrike ako doma. Zatiaľ - Afrika bola v posledných rokoch pre Čínu krajinou zasľúbenou. Najchudobnejší kontinent si však začína uvedomovať, že lacný čínsky dovoz skôr poškodí, ako pomôže. JOHANNESBURG. Neprešiel ani rok a čínsky prezident Chu–Ťin-tchao prichádza do Afriky na ďalšiu cestu. Zastaví sa v ôs­mich krajinách. Čína pre rastúcu ekonomiku potrebuje dostatok energií a Afrika je ideálnym partnerom s dostatkom surovín a nedostatkom skúseností pri podpisovaní zmlúv. Chu bol počas predchádzajúcich návštev vítaný ako predstaviteľ novej veľmoci, investor, ktorý pomôže rozvoju. Zmluvy sa sústredili na dovoz ropy a nerastných surovín bez kladenia politických podmienok o demokracii, ktoré v posledných rokoch požadujú Spojené štáty a Európa. Aj tentoraz sa budú podpisovať obchodné zmluvy a prísľuby pomoci. Medové týž­dne čínskeho prezidenta na čiernom kontinente sa však končia. „Obrovský rast a dynamika tejto gigantickej ekonomiky vzbudzujú obdiv aj obavy,“ hovorí Touna Mama, ekonomický poradca kamerunského predsedu vlády. Africkí analytici upozorňujú, že ich trhy zaplavuje lacný čínsky dovoz a miestne ekonomiky sú príliš slabé. Očakávania má aj západný svet a OSN, ktoré prezidenta Chua vyzvali, aby využil svoj vplyv a pritlačil na sudánsku vládu, ktorá blokuje riešenie dárfurskej krízy. Čína je významným odberateľom sudánskej ropy. 30. 1. 2007 | (reuters) Afrika sa stretla v Etiópii - Africká únia rokuje o vyslaní mierových jednotiek do Dárfúru. ADDIS ABEBA. V etiópskej metropole Addis Abeba sa včera začal dvojdňový summit Africkej únie (AÚ) diskusiou o západosudánskej provincii Dárfúr a o Somálsku, kde práve islamskú frakciu ovládajúcu túto krajinu vytlačila etiópska armáda. Rokovania sa začali sporom o predsedníctvo, ktoré malo tento rok pripadnúť Sudánu. Chartúm však vzbudzoval obavy, že bude blokovať rozmiestnenie medzinárodných síl v Dárfúre, a preto delegáti zvolili do čela Ghanu. Myšlienku rozmiestnenia medzinárodných síl v Dárfúre prišiel podporiť aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. „Musíme zastaviť taktiku spálenej krajiny uplatňovanú rôznymi stranami, rovnako ako bombardovania, ktoré naďalej ohrozujú budúcnosť života v Dárfúre,“ vyhlásil Pan. „Daň za túto krízu je naďalej neúnosná,“ pripomenul šéf OSN 200-tisíc zmare­ných ľudských životov a 2,5 milióna utečencov, ktorí nedobrovoľne opustili svoje domovy počas štyroch rokov násilností v tejto oblasti. Predseda Komisie AÚ a bývalý prezident Mali Alpha Oumar Konaré vyzval Chartúm, aby zastavil bombardovanie Dárfúru. Sudán mal predsedať únii už vlani, pre obvinenia z podpory arabských milícií terorizujú­cich dárfúrske obyvateľstvo sa však nároku vzdal. 30. 1. 2007 | (čtk) Veľmoci sa dohodli na pokračovaní rokovaní WTO - Významné ekonomické veľmoci USA, EÚ a ďalšie kľúčové členské krajiny Svetovej obchodnej organizácie podporili výzvu na pokračovanie v rozhovoroch o liberalizácii svetového obchodu. Významné ekonomické veľmoci USA, Európska únia (EÚ) a ďalšie kľúčové členské krajiny Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podľa generálneho riaditeľa WTO Pascala Lamyho podporili jeho výzvu na pokračovanie v rozhovoroch o liberalizácii svetového obchodu. Ministri obchodu z približne 30 krajín takisto vyjadrili optimizmus, podľa nich bude však cesta k uzavretiu dlho očakávanej dohody ešte zložitá. "Myslím si, že sme sa dostali opäť k rokovaniam, " uviedol eurokomisár pre obchod Peter Mandelson na každoročnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Takzvané "dohské" kolo rokovaní o liberalizácii svetového obchodu sa prerušilo minulý rok v júli kvôli politicky citlivej téme poľnohospodárstva. V súčasnosti podľa Lamyho prejavili ochotu uskutočniť ústupky EÚ, USA a ďalšie mocnosti ako Japonsko a Brazília, čo považuje generálny riaditeľ WTO za kľúč k úspechu. Na vlády členských krajín vyvíjajú tlak aj rôzne obchodné skupiny, ktoré chcú, aby sa pokračovalo v rokovaniach a dosiahla sa dohoda. Na uzavretie zmluvy je však potrebné, aby Washington znížil dotácie na poľnohospodárske produkty a EÚ a rozvojoví dovozcovia, ako India, akceptovali nižšie clá na poľnohospodárske produkty, rozvojové krajiny ako celok by zároveň mali znížiť dovozné clá na priemyselné produkty. Ako predstavitelia WTO informovali, hlavní vyjednávači USA, EÚ, Brazília a a pravdepodobne ďalšie krajiny by sa mali v pondelok stretnúť v Ženeve, aby diskutovali o ďalšom postupe v rokovaniach. SITA 28. 1. 2007 Putin a Merkelová dosiahli na stretnutí kompromis v dodávkach energií - Európska únia a Rusko na nedeľnom stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej dosiahli kompromis v dodávkach energií na západ kontinentu. Putin na stretnutí povedal, že Rusko je pripravené urobiť odbočky zo Severoeurópskeho plynovodu (SEP), ktorý má privádzať plyn z Ruska do Nemecka cez Baltické more, aj do iných krajín. Konkrétne menoval Poľsko a Švédsko. Prezident povedal, že treba zrátať, o aký objem dodávok plynu by ročne išlo. Prepravná kapacita SEP nie je zatiaľ úplne vyťažená. Kancelárke, ktorá znovu nastolila tému hladkého zásobovania odberateľov zemným plynom, Putin navrhol, aby sa v Nemecku vybudoval centrálny zásobník plynu. Z neho by sa dodávalo palivo ostatným európskym odberateľom. V súvislosti s témou hladkej dodávky plynu Putin povedal, že krajiny, cez ktoré sa plyn teraz prepravuje, nie sú spoľahlivými partnermi. Vďaka svojej zemepisnej polohe sa pokúšajú vyžmýkať z Ruska čo najviac finančných a politických ústupkov. "Majúc na zreteli zmeny v geopolitickej situácii, budeme čo najaktívnejšie budovať svoju prepravnú sieť, aby sme mohli priamo dodávať našu surovinu základným odberateľom," povedal Putin. "Partnerstvu a spolupráci hovoríme ´áno´, ale nečestnému vytĺkanie kapitálu hovoríme ´nie´". Podľa ruských internetových novín Gazeta.ru prezident Putin mal na mysli tranzitnú politiku bieloruskej a ukrajinskej vlády. Ale hovoril aj o Poľsku a pobaltských republikách, ktoré sa stavajú proti budovaniu SEP cez Baltik. Budovaním odbočiek od SEP by sa však výstavba plynovodu nielen predražila, ale oddialilo by sa aj jeho uvedenie do prevádzky. To však nie je výhodné pre EÚ a v prvom rade pre Nemecko. Spotreba plynu v spoločenstve rastie a akýkoľvek odklad sprevádzkovania nových kapacít by viedol k zvyšovaniu cien pre zákazníkov. Gazeta.ru napísala, že keď sa kancelárka oboznámila s možnými problémami v dodávkach plynu, nezačala kritizovať počínanie Gazpromu pri prechode na trhové vzťahy so členmi Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). "Nielen chápem, ale aj súhlasím, že Rusko so svojimi partnermi, Ukrajinou a Bieloruskom, chce mať trhové ceny v tom, čo sa týka dopytu a ponuky na naftu a plyn," povedala Merkelová. Kancelárka fakticky iba oficiálne potvrdila prímerie, ku ktorému došlo v politickej rétorike sporu o plyne medzi Ruskom, členmi SNŠ a Európou. "Merkelová konštatovala všeobecný odklon od politickej rétoriky, ktorá sprevádzala pokus Gazpromu prejsť na trhové vzťahy s krajinami blízkeho a vzdialeného zahraničia" (Ruska), uviedol to analytik Konstantin Čerepanov zo spoločnosti Ray, Man & Gor Securities. Všetky obvinenia ruského monopolného podniku z toho, že chce plyn využiť ako politickú zbraň - nebolo nič iné len obranná reakcia členov SNŠ. No ako potvrdil aj príklad Ukrajiny, zvyšovanie ceny plynu nemalo likvidačné dôsledky. "Tým sa téma vyčerpala," dodal expert. TASR J. Kubiš navštívi Srbsko - Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Kubiš uskutoční v dňoch 14.-15.1.2007 pracovnú návštevu Srbskej republiky. Počas nej sa stretne s prezidentom Borisom Tadićom, predsedom vlády Vojislavom Koštunicom ako aj so svojim rezortným kolegom Vukom Draškovićom. V diskusii so srbskými predstaviteľmi sa chce J. Kubiš predovšetkým zamerať na problematiku prístupového procesu Srbska do EÚ, vybrané otázky bilaterálnych vzťahov ako aj na regiónu západného Balkánu. Témou rozhovorov bude tiež aktuálna vnútropolitická situácia v Srbsku krátko pred parlamentnými voľbami. Publikované dňa: 12.01.2007 Zahraničný obchod opäť sklamal - Neočakávane vysoký schodok bol pre trh prekvapením najmä preto, že sa čaká obrat vo vývoji zahraničného obchodu kvôli nábehu nových exportných kapacít. Výsledok zahraničného obchodu Slovenska prichystal pre trhy opäť raz nepríjemné prekvapenie. Deficit obchodnej bilancie totiž podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahol v novembri minulého roka až 9,3 miliardy korún, čo bolo výrazne viac, ako očakávali analytici. Rast exportov však nesklamal, vyššiemu deficitu pomohli podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch dovozy. Hodnota vyvezeného tovaru predstavovala v novembri 119,6 miliardy korún a medziročne sa zvýšila o 18,4 percenta. Dovoz tovaru však zaznamenal rast až o 22,6 percenta na 128,9 miliardy korún. Zatiaľ bez štruktúry Štruktúra novembrového zahraničného obchodu ešte nie je známa, pretože Štatistický úrad ju zverejní o mesiac. "Je však možné, že za vyššími dovozmi mohli stáť investičné dovozy alebo dovozy materiálu súvisiace s nábehom výroby v nových automobilkách, prípadne v iných väčších závodoch," domnieva sa analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. V takomto prípade by nešlo o dovoz spotrebných tovarov a bilancia by nebola pre ekonomiku negatívna. Podobný názor zastáva aj analytička ING Lucia Štekláčová, podľa ktorej bolo v treťom štvrťroku možné registrovať mierne spomalenie dovozov spätých so spotrebou. Čaká sa na automobilky Neočakávane vysoký schodok bol pre trh prekvapením najmä preto, že sa čaká obrat vo vývoji zahraničného obchodu kvôli nábehu nových exportných kapacít. Automobilky začínajú produkovať a mali by už začať prispievať k zmene v zahraničnoobchodnej bilancii. Celkovo priemyselná produkcia v novembri medziročne vzrástla o 9,8 percenta. Čiastkové dáta z priemyslu však podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša naznačujú, že za horším výsledkom zahraničného obchodu nestojí automobilový priemysel. "V novembri sa spomalila najmä výroba elektrických a optických zariadení, výroba celulózy a mierne výroba kovov," povedal. Výroba dopravných prostriedkov, naopak, podržala export a zvyšovala svoju medziročnú dynamiku z októbrových 40,9 percenta na 51,2 percenta. Rovnako podľa Valachyovej bol silný rast priemyselnej výroby ťahaný výrobou áut a strojov a mal by pretrvať aj v najbližších mesiacoch. Za jedenásť mesiacov minulého roka tak podľa predbežných údajov ŠÚ SR dosiahol deficit zahraničného obchodu už 80,2 miliardy korún a oproti rovnakému obdobiu roka 2005 sa zvýšil o 30,1 miliardy. 13.01.2007 SITA Slabšia úroda môže vytlačiť hore ceny potravín - Lacnejšie by Slováci podľa Márie Valachyovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, mohli tento rok vďaka silnej korune nakupovať elektroniku. * Aký očakávate v tomto roku vývoj cien tovarov a služieb? Celkovo by sa zdražovanie malo spomaliť. Inflácia by mala za celý rok klesnúť na priemerných 2,5 percenta zo 4,5 percenta v roku 2006. Už v januári by sa rast cien mohol spomaliť na tri percentá (z decembrových vyše štyroch percent) v dôsledku priaznivého vývoja na svetových trhoch s ropou za uplynulého pol roka. Ten umožnil nižšie zdraženie energií ako pred rokom. V letných mesiacoch očakávame pokles inflácie na 2,3 percenta, na konci roka by sa rast cien mohol hýbať okolo dvoch percent. * Pri ktorých tovaroch budú musieť v tomto roku Slováci zrejme načrieť hlbšie do peňaženky ako vlani a, naopak, čo by mohli kúpiť lacnejšie? Najmä v prvom polroku by drahšie mohli byť potraviny. Je to dôsledok horšej úrody, ako bola v predchádzajúcich dvoch rokoch. V letných mesiacoch by však ich ceny mali tradične sezónne klesnúť. Nižšie môžu byť ceny napríklad pri elektronike, kde by sa mohol prejaviť efekt silnejšej koruny. Autor: (ham) Šesť eur berú Slovinci stále ako 1 500 toliarov - Eurá či toliare? Takú otázku si Slovinci môžu pri platení v obchode položiť už len do konca týždňa. Toliare, ktoré používali vyše 15 rokov, v pondelok navždy zmiznú z ich peňaženiek. „Od 15. januára platíme iba eurom," hlása zelený laserový lúč, ktorý sa z budovy kultúrneho informačného centra v Ľubľane ponad rieku premieta na protiľahlú stenu Centralnej lekarne. Pripomína aj krkolomný výmenný kurz (1 euro = 239,46 toliara), ktorý od začiatku roka poriadne cvičí mozgové závity Slovincov. Andrej, 24-ročný študent z Mariboru, si však z desatiniek hlavu nerobí. Vstupné na koncert, kam sa večer chystá, stojí šesť eur. „Čiže krát 250... to je 1 500 toliarov," prepočíta rýchlo v hlave. Inak by nevedel posúdiť, či je lístok drahý alebo nie. Keď sa však reč zvrtne na vyššie sumy, vytiahne z plecniaka špeciálnu kalkulačku na prepočítavanie kurzu. Sú na nej dve klávesové skratky, ktoré automaticky prehodia sumu na displeji na eurá alebo opačne na toliare. Každá domácnosť ju dostala od centrálnej banky a od nového roka je nenahraditeľným spoločníkom Slovincov. Zorientovať sa v obchodoch nie je až také ťažké. Cenovky v toliaroch a zároveň v eurách sa na pultoch objavili už v marci minulého roku. Od 1. januára by mala väčšia suma na štítku vyjadrovať cenu tovaru v eurách, no nie všetky obchody už stihli cenovky vymeniť. Obchodníci majú plné ruky práce - v pondelok odštartovali zimné výpredaje a predavačky majú čo robiť, aby sa pri vydávaní nepomýlili. Euromince a eurocenty majú totiž v porovnaní s toliarovými či stotinovými mincami (slovinské haliere) niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. „Neviem si zvyknúť na drobné, nevyznám sa v nich ešte," sťažuje sa mladá predavačka v obchode s papierom a pohľadnicami a snažísa z pokladnice vyloviť správne množstvo a hodnotu euromincí, ktoré vracia z päťeurovej bankovky. S rovnakým problémom sa pasujú aj zákazníci na druhej strane pultu. Staršieho pána v trafike rýchlo prejde trpezlivosť a radšej otrčí ruku plnú eurocentov predavačke, nech si vyberie. Donedávna za škatuľku cigariet vyberal z peňaženky šesť stotoliarových bankoviek, teraz mu stačí niekoľko mincí - presne dva a pol eura. Nie celkom jasnú predstavu o tom, koľko eur vlastne potrebuje, má aj mladík bez domova, ktorý si pýta drobné na nocľah. „Musím nazbierať 550 toliarov, čo je asi sedem až osem eur," prepočítava zmätene. Keď dostane 40 centov, už má viac ako štvrtinu toho, čo v skutočnosti potrebuje. Neistota na tvárach Slovincov pri pohľade na výdavok z každého nákupu sa zrejme bude objavovať ešte dlho. Zvyknúť si na novú menu a vytvoriť si nové referenčné hodnoty pri cenách nie je vôbec jednoduché. Dokazujú to aj posledné prieskumy k piatemu výročiu zavedenia spoločnej európskej meny v 12 krajinách únie. V niektorých štátoch podľa nich prepočítavajú ceny v eurách na bývalé národné meny až tri štvrtiny obyvateľov. Foto popis| Študentka Petra Krizmanová ukazuje nové slovinské euroznámky s podobou slovinských euromincí, ktoré nahradili toliare. Autor: Erika Farbiaková, Ľubľana Zavedenie elektronického mýtneho v Česku - Ministerstvo zahraničných vecí SR informuje, že v Českej republike bol dňa 1. januára 2007 zavedený na diaľniciach a rýchlostných komunikáciach výber elektronického mýtneho pre nákladné vozy a autobusy s hmotnosťou nad 12 ton. Hmotnosť vozidla je určená záznamom v technickom preukaze vozidla. Platenie elektronického mýtneho je zabezpečované naištalovaním palubnej jednotky na prednom skle motorového vozila. Kontroly sú vykonávané na diaľku prostredníctvom špeciálneho zariadenia. Pri nezaplatení mýtneho môžu colníci uložiť blokovú pokutu do výšky 5 000 CZK a v správnom konaní sa môže táto pokuta zvýšiť na pol milióna korún. Publikované dňa: 02.01.2007 Gazprom zastaví vývoz plynu do Gruzínska - MOSKVA - Ruský štátom kontrolovaný plynárenský monopol Gazprom s platnosťou od 1. januára 2007 zastavuje dodávky zemného plynu do Gruzínska. Gazprom zdôvodnil toto rozhodnutie tým, že Gruzínsko odmieta akceptovať zvýšenie ceny na 230 dolárov za tisíc kubických metrov. SITA,TASR Turkménsko: beží boj o plyn - V Turkménsku sa po náhlom úmrtí prezidenta Saparmurata Nijazova začal boj o najvyššiu funk­ciu aj obrovské zásoby plynu. Vedenie krajiny uvažuje o predĺžení smútku, zrušení novoročných osláv. Likviduje sa výzdoba, z televízie znie len smútočná hudba. V zápase o následníctvo hrá ústrednú úlohu plyn. Očakáva sa, že o jeho dodávkach zahraničným zákazníkom sa bude zajtra na pohrebe Nijazova hovoriť viac než o živote a diele „Turkmenbašiho“. Výpadky by mohli ohroziť aj energetickú bezpečnosť Európy. “Myslím, že v Turkménsku sa začne veľký boj o moc a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ho zúčastnia proamerické a proruské sily,“ cituje agentúra Reuters zdroj z ruského plynárenského priemyslu. Z Ukrajiny príde prezident Viktor Juščenko, ktorého sa smrť Nijazova môže bolestne dotknúť. Časť plynu, ktorý na Ukrajinu prúdi z Ruska, má turkménsky pôvod a jeho cena je od ceny ruského výrazne menšia. Zatiaľ sa však nezdá, že by osemmiliónové Turkménsko zachvátil chaos a export plynu bol prerušený. Meno následníka zatiaľ nie je známe, ale v kuloároch kolujú najrôznejšie verzie vrátane súčasnej úradujúcej hlavy štátu a ministra zdravotníctva Gurbanbulu Berdymuhammedova, údajného nemanželského syna Nijazova. Deti Nijazova do úvahy príliš nepripadajú - syn Murat je hazardný hráč a zaoberá sa pochybnými obchodmi. Predal napríklad 300 tankov T-72 Pakistanu a podľa britských médií dokázal v Madride za jednu noc prehrať 12 miliónov dolárov. Dcéra Irina žije v Londýne. Objavili sa aj zvesti o násilnej smrti prezidenta. Niektoré ruské médiá však konštatujú, že takéto domnienky sa nedajú overiť. 23. 12. 2006 | PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum Vláda chce urobiť všetko pre zavedenie eura v r. 2009 - Cesta k spoločnej európskej mene nemôže viesť len cez lacnú pracovnú silu a obmedzovanie verejných výdavkov. Plnenie ekonomických predpokladov zavedenia eura, sa podľa slov premiéra Roberta Fica prejavilo aj v prijatom rozpočte. Problematika zavedenia eura z hľadiska výhod a nevýhod pre ekonomický a spoločenský vývoj Slovenska, jeho obyvateľov, podnikateľský sektor, ekonomické prostredie, medzinárodnopolitické postavenie krajiny ako aj politický charakter štátu bolo cieľom odborného seminára "Euro pred bránami Slovenska," ktorý sa uskutočnil v pondelok v Bratislave. Seminár zorganizoval inštitút ASA v spolupráci s Ministerstvom financií (MF) SR ako širokospektrálnu výmenu názorov predstaviteľov vlády, centrálnej banky a ekonómov na zavedenie spoločnej európskej meny. V úvodnom vystúpení predseda vlády SR Robert Fico pripomenul jednoznačný zámer vlády deklarovaný v jej programovom vyhlásení konštatovaním, že vláda SR mieni urobiť všetko potrebné pre zavedenie spoločnej európskej meny v roku 2009. Cesta k spoločnej európskej mene nemôže viesť len cez lacnú pracovnú silu a obmedzovanie verejných výdavkov. Naliehavosť otázok plnenia ekonomických predpokladov zavedenia spoločnej európskej meny, sa podľa jeho slov, okrem prijatého Programového vyhlásenia, prejavilo aj v prijatom rozpočte na budúci rok. Predseda vlády tiež poukázal na nevyhnutnosť prehĺbiť diskusiu a širokú informovanosť nielen odbornej ale aj laickej verejnosti, o tomto dôležitom kroku, ktorý je pred slovenskou spoločnosťou. Na medzinárodné aspekty vstupu do eurozóny upozornil minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Priblíženiu výhod a nevýhod sa venoval minister financií Ján Počiatek. Vystúpenie guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka prezentovalo účastníkom najmä menové a iné dôsledky vstupu SR do eurozóny. Ako TASR informoval poradca predsedu vlády pre financie a zahraničné investície Ladislav Balko, v bohatej diskusii účastníci z radov hospodárskych a bankových kruhov, ako aj akademickej a vedeckej obce, prezentovali svoje širokospektrálne a podnetné názory na celkový proces prijímania eura na Slovensku. "Dnešný seminár potvrdil, že v nastávajúcom období budú potrebné aj ďalšie podobné podujatia, na ktorých budú môcť účastníci diskutovať o všetkých aspektoch problematiky vstupu Slovenskej republiky do eurozóny," dodal Balko. 19.12.2006 Do Nitry smerujú ďalší štyria zahraniční investori - Nitra 12. decembra (TASR) Do priemyselného parku Nitra Sever smerujú ďalší štyria zahraniční investori. Záujem o výstavbu závodu majú dve japonské firmy, ktoré zabezpečujú subdodávky pre firmu Sony, francúzska firma zaoberajúca sa formovaním plastov a nemecká spoločnosť špecializovaná na vývoj v strojárskej výrobe. Japonské spoločnosti majú záujem o dva 10-hektárové pozemky, francúzska a nemecká firma majú záujem o 15 hektárov v nitrianskom priemyselnom parku. Podľa slov Ondreja Ščurku zo spoločnosti Nitra Invest, ktorá zabezpečuje pre mesto Nitra výkup pozemkov pre priemyselný park, rokovania s francúzskou a nemeckou spoločnosťou by mali byť ukončené do konca roka. S jednou japonskou spoločnosťou predstavitelia mesta rokujú o technických podmienkach zmluvy, druhá firma sa zatiaľ definitívne nerozhodla pre Nitru. "Podľa doterajších rokovaní je však veľký predpoklad, že spoločnosť príde do Nitry," uviedol Ščurka. V súčasnosti sú z 200 hektárov výmery priemyselného parku Nitra Sever vysporiadané všetky pozemky. Vybudovaná infraštruktúra umožňuje v prípade požiadaviek investorov rozšírenie celkovej plochy parku na 300 hektárov. Nitra Invest predal investorom doteraz 70 hektárov pozemkov, z toho 40 hektárov spoločnosti Sony. V priemyselnom parku pôsobia firmy Visteon Slovakia, s. r. o., a Giesecke&Devrient. Visteon sa zaoberá výrobou automobilových komponentov pre interiéry osobných vozidiel, firma Giesecke&Devrient vyrába plastové bankomatové karty. Spoločnosť Industrial Cabels Slovakia, s. r. o., v týchto dňoch ukončila výstavbu závodu a plánuje spustiť skúšobnú prevádzku v závode na výrobu medených elektrických káblov a vodičov. Výrobu rozbieha aj firma Keller, ktorá sa bude v Nitre zaoberať strojárskou výrobou pre automobilový priemysel. Dcérska spoločnosť dánskej firmy Carnitech/Marel získala stavebné povolenie. Na jar plánuje začať výstavbu prevádzky na spracovanie nerezových materiálov pre potravinársky priemysel. Najväčším investorom v Nitre bude firma Sony, ktorá začne s výstavbou svojho závodu bezprostredne po získaní stavebného povolenia. Výrobu plánuje spoločnosť rozbehnúť v septembri budúceho roka. OECD verí plánom Slovenska - Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) verí plánom Slovenska na prijatie eura. "Vyhliadky Slovenska na prijatie eura v roku 2009 sú celkom dobré. Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) verí plánom Slovenska na prijatie eura. "Vyhliadky Slovenska na prijatie eura v roku 2009 sú celkom dobré. Máme k nim dôveru, ak si krajina udrží smerovanie fiškálnej a menovej politiky," povedal hlavný ekonóm OECD Jean-Philippe Cotis. Aby si Bratislava zaistila vstup do eurozóny, menová politika by podľa neho mala byť ostražitá a fiškálna politika prísnejšia. Cotis si myslí, že vzhľadom na silný rast ekonomiky my mohlo byť potrebné ďalšie zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby, ktorá je momentálne na úrovni 4,75 percenta. Výrazné napredovanie hospodárstva by totiž malo pokračovať aj v budúcom roku. Podľa OECD by mal rast HDP v tomto roku dosiahnuť 8,2 % a v budúcom roku 8 percent. "Očakávame, že inflácia sa spomalí. Otázkou je, či sa spomalí do takej miery, že sa Slovensko bude môcť kvalifikovať pre vstup do eurozóny," dodal. Centrálna banka v boji proti inflácii zvýšila tento rok úrokové sadzby už celkovo o 175 bázických bodov. Niektorí analytici upozorňujú, že sociálny program premiéra Roberta Fica môže nafúknuť fiškálny deficit nad hranicu troch percent hrubého domáceho produktu a tiež oživiť infláciu. Fico pritom plánuje dodržať termín vstupu do eurozóny v roku 2009. OECD minulý týždeň predpovedala, že spotrebiteľské ceny na Slovensku v tomto roku stúpnu o 4,5 percenta, zatiaľ čo v budúcom roku sa má ich rast spomaliť na 2,8 %. Národná banka Slovenska očakáva, že na jar 2008 dosiahne kĺzavá ročná miera inflácie 2,5 percenta, pričom referenčná miera pre hodnotenie spôsobilosti na prijatie eura bude podľa prognózy banky predstavovať 2,8 percenta. Hlavný ekonóm OECD Jean-Philippe Cotis zároveň varoval, že vzhľadom na silný rast ekonomiky SR môže byť potrebné ďalšie sprísnenie menovej politiky HN 7.12.2006 Bez poplatkov sa plnia čakárne - Pacientov v čakárňach pribúda. Kým niektorí lekári ich zvýšený počet pripisujú sezóne, ďalší z toho vinia zrušené dvadsaťkorunáčky. Tvrdia, že do ambulancií sa im vracajú pacienti, ktorí tam po zavedení poplatkov prestali chodievať. Nárast hlásia lekári z takmer celého Slovenska. "Odhadujem to zatiaľ na desať percent a nie je vylúčené, že počet pacientov sa ešte zvýši. Keď museli platiť dvadsať korún, ľudia prichádzali spravidla len vtedy, keď to skutočne potrebovali. Sú však aj takí, ktorí pre poplatky návštevy v ambulancii obmedzili, no teraz znova chodia častejšie a bez závažného dôvodu," uviedla praktická lekárka pre dospelých v Hronskom Beňadiku Mária Bradiaková. Niektoré južné okresy stredného Slovenska majú aj trojnásobný nárast počtu pacientov. "Pribudlo ľudí, ktorým pritom nič nie a k lekárovi idú s malichernosťami. Z piatich pacientov býva taký jeden až dvaja," konštatuje všeobecný lekár pre deti a dorast v Rimavskej Seči v okrese Rimavská Sobota Dušan Rybár. Podľa neho na zrušenie poplatkov doplatili preto predovšetkým riadni pacienti. "Dokresľuje to aj skutočnosť, že na pohotovosť, kde sa stále platí 60 korún, chodia ľudia aj naďalej v nezvýšenom počte," zdôraznil Rybár. Praktickému lekárovi Igorovi Godálovi zo Svinnej stúpol počet pacientov o desať až pätnásť percent. "Nie však tých, čo to skutočne potrebujú. Prichádzajú ľudia, ktorí si chodia k doktorovi len posedieť a zmerať tlak, za čo museli doteraz platiť. Denne máme o päť až sedem pacientov viac. Väčšina mojich pacientov sú starší ľudia, ktorí si musia chodiť po lieky. Babka žije sama, príde do čakárne, hodinku si podebatuje, potom si nechá predpísať liek a ide domov. Teraz jej stačí jedno balenie, predtým chcela na dva mesiace, aby nemusela dva razy platiť," dodal. Aj všeobecnej lekárke Veronike Hertelovej v Radošine pribudli pacienti. "Predtým chodili len tí, čo lekára naozaj potrebovali. Teraz sa ľudia točia aj štyri - päť ráz za mesiac," skonštatovala. Je presvedčená, že niektorí ľudia bezplatný systém zneužívajú. Nárast počtu pacientov potvrdila aj doktorka Lucia Malá z Piešťan, tá však o zneužívaní zatiaľ hovoriť nechce. Niektorí lekári vyšší počet pacientov pripisujú skôr jesennému obdobiu, keď pribúda chorých. Banskoštiavnická lekárka pre dospelých Oľga Ferjenčíková síce pripustila zvýšený počet pacientov, no do súvislosti so zrušením poplatkov to veľmi nedáva. "Ľudí máme teraz dosť, ale v súčasnosti je veľa prechladnutí, chrípok a podobných ochorení, ďalší sa zase chodia očkovať proti chrípke," povedala. "V jesenných mesiacoch zaznamenávame vždy zvýšený počet pacientov, nedá sa teda jednoznačne povedať, že sa pod to podpísalo zrušenie poplatkov," uviedla praktická lekárka pre dospelých v Gelnici Mária Kaletová. Počty pacientov sa po zrušení 50-korunového poplatku zatiaľ nemenia v nemocniciach. Tým však chýba príjem, ktorý z poplatkov získali. Riaditeľ novozámockej nemocnice Marián Karvaj hovorí, že na hodnotenie je potrebné dlhšie časové obdobie. Nijaký veľký nárast počtu hospitalizovaných však nemocnica nezaznamenala. Ani vo zvolenskej nemocnici sa počty pacientov nezmenili. "Držia sa na svojej dlhodobej hladine. V budúcnosti by to mohlo viesť k predĺženiu pobytov niektorých pacientov v nemocničnom zariadení," vyhlásila Martina Pavelová zo zvolenskej nemocnice. PRAVDA, odu Dánsky Knudsen vytvorí vo Vranove 200 prac. miest - Vranov nad Topľou 30. októbra (TASR) - Dovedna 200 nových pracovných miest vytvorí v priebehu dvoch rokov vo Vranove nad Topľou dánsky investor Knudsen Plast. Spoločnosť, ktorá vyrába plastové komponenty pre medicínsky sektor, plánuje začať s výrobou vo februári budúceho roka. "Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu úspešne ukončila prácu na projekte spomínaného investora," uviedla dnes pre TASR hovorkyňa SARIO Soňa Junasová. Dodala, že v tomto časovom horizonte spoločnosť plánuje preinvestovať zhruba 3 milióny EUR, v prepočte 19,13 milióna SKK. "Pre Slovensko sme sa rozhodli z dôvodu vhodného podnikateľského prostredia a vďaka SARIO. Agentúra nám uľahčila celý proces a poskytla služby na takej úrovni, s akou sme sa nestretli v Poľsku ani Maďarsku. Vranov sme si vybrali jednak vďaka blízkosti nášho kľúčového klienta - spoločnosti Unomedical v Michalovciach, ale aj pre vhodné výrobné priestory," povedal prezident spoločnosti Christian Overland. Knudsen Plast momentálne hľadá vhodných ľudí na rôzne pracovné pozície. Mali by byť technicky zdatní a musia ovládať komunikáciu v anglickom jazyku. Dánsky investor bude využívať výrobné priestory v areáli bývalej Slovenky vo Vranove nad Topľou. TASR Makroekonomika dnes 16.10.2006 - Makroekonomika Inflácia 4,6% Nezamestnanosť 15,5% Rast HDP 6,6% Saldo zahr. obchodu 10,8 mld. Sk Zadlženosť 31 mld. USD Saldo št. rozpočtu -5,134 mld. Sk Devízové rezervy 15,985 mld. USD HN V priemyselnom parku v Prievidzi investuje rakúska firma Rübig 750 mil. Sk - Jediný známy investor v budovanom priemyselnom parku v Prievidzi, rakúska strojárska firma Rübig, v minulých dňoch rozhodla o strojnásobení svojich investícií, na približne trištvrte milióna Sk. Podľa informácie primátora mesta Jána Bodnára firma pôvodne plánovala postaviť halu s rozlohou 2 000 m2, ale už podpísala kontrakt s mestom na odkúpenie pozemku, kde bude stáť výrobná hala s rozlohou 9 000 m2. Po dokončení v nej nájde zamestnanie 450 ľudí. V prvej etape, do roku 2010, to bude prvých 150 pracovníkov. Vyrábať by sa tu mali, okrem iného, komponenty pre automobilový priemysel. Rakúsky investor zriadi v Prievidzi aj logistické centrum pre strednú Európu. S výstavbou začne v budúcom roku. Na túto spoločnosť Rübig sú naviazané aj ďalšie firmy, ktoré budú v prievidzskom priemyselnom parku ďalšími potenciálnymi investormi. Záujem už prejavili zahraničné strojárske spoločnosti Stopa, Pottinger, Reform Werke a Proton Group a ohlásili sa aj domáci podnikatelia, uviedol Bodnár. V priestoroch priemyselného parku v týchto dňoch dokončujú výstavbu inžinierskych sietí. Na ich realizáciu prispel štát 150 miliónmi Sk. Vedenie mesta očakáva, že získa finančné prostriedky aj na vybudovanie obchvatu mesta, ktorý by mal prechádzať vedľa praku. TASR Brano postaví na Slovensku zlievareň. - Zlievareň asi za osem miliónov eur (približne 220 miliónov korún) vybuduje vo východoslovenských Prakovciach spoločnosť Brano Group z Hradca nad Moravicou na Opavsku. (čtk) Chemosvit. - Skupina Chemosvit, ktorá sa zaoberá výrobou fólií a chemických vláken, dosiahla za sedem mesiacov tohto roka agregované tržby v objeme 3,624 miliardy korún. „V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2005 to predstavuje 2,6-percentný nárast,“ povedal podpredseda predstavenstva a finančný riaditeľ Chemosvitu Vladimír Balog. Vyše 80 percent produkcie pritom podľa neho smerovalo na zahraničné trhy. SITA Ekonomika začína rásť najrýchlejšie v histórii - BRATISLAVA Slovenská ekonomika by mohla podľa odhadov Štatistického úradu rásť tento rok najrýchlejšie v histórii. Štatistici predpovedajú, že hospodárstvo ešte zrýchli z vlaňajších 6,1 na 6,5 percenta. S rastom ekonomiky sa zdvíha aj zamestnanosť a mzdy. „Ekonomiku ťahá najmä míňanie domácností, priaznivo sa prejavuje aj prílev zahraničných investícií," vysvetlila analytička ČSOB Silvia Čechovičová. V druhom štvrťroku hospodárstvo rástlo 6,7 percentami. Slovensko tak predbehlo Poliakov aj Maďarov, ktorí nedosiahli ani šesť percent. Konkurovať môže Slovákom ešte Česko, ktoré zverejní rast hospodárstva dnes. Analytici podľa agentúry ČTK odhadujú výkon ekonomiky na 5,4 až 7,1 percenta. Na Slovensku sa v druhom kvartáli vytvorili tovary a služby za spolu vyše 400 miliárd korún. V porovnanís rovnakým obdobím minulého roka je to viac o vyše 38 miliárd korún. K rastu slovenského hospodárstva od apríla do júna pozitívne prispel už aj vývoz, ktorý predbehol dovozy. „Zvyšovaním produkcie v automobilkách a znižovaním dovozov veľkých technologických celkov by mohol čistý vývoz hrať v rozvoji ekonomiky čoraz väčšiu úlohu," dodala Čechovičová. Rýchly rast hospodárstva pomáha zvyšovať zamestnanosť aj platy, čo sa následne prejavuje vo väčšom míňaní ľudí. Vysoká spotreba domácností však tlačí nahor ceny, ktoré sa snaží brzdiť centrálna banka. „Keďze stále pretrvávajú riziká rastu cien, očakávame, že Národná banka v októbri zvýši základný úrok zo súčasných 4,5 na päť percent," myslí si Čechovičová. Ekonomika je dobre naštartovaná a budúci rok by sa jej rast mohol hýbať okolo siedmich percent. Pomôcť by jej mohla aj miera ekonomickej slobody. „Stupeň ekonomickej slobody a prosperita krajiny navzájom súvisia," povedal Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka. Ekonomicky slobodnejšie krajiny majú vyšší rast hospodárstva aj menej chudoby. Slovensko tento rok medzi 130 krajinami hodnotenými v indexe ekonomickej slobody obsadilo 45. miesto. Oproti minulému roku krajina poskočila o dvadsať miest. Španielska Elastrosa chce postaviť v Budči závod na polotovary z gumy - Približne 130 miliónov Sk chce investovať do výstavby závodu na výrobu polotovarov z gumy v Budči v okrese Zvolen španielska spoločnosť Elastorsa. Závod chce začať stavať ešte v tomto roku. "Spoločnosť už disponuje asi päťhektárovým pozemkom v blízkosti rýchlostnej komunikácie v smere na Žiar nad Hronom," povedal TASR starosta obce František Moravec. V súčasnosti pripravuje projektovú dokumentáciu a podklady pre územné rozhodnutie. Podľa Moravca pôjde o ekologicky čistú výrobu, keď sa polotovar vyrába z prírodných zmesí. Používať by sa mal napríklad na výrobu gumených tesnení, aj pre automobilový priemysel. V závode na začiatku nájde prácu asi 60 ľudí. Celkove však vedenie spoločnosti plánuje v Budči zamestnať približne 150 pracovníkov. (©TASR SARIO zrealizovala v 1. polroku 2006 investície v hodnote 384,2 mil. EUR. - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) zrealizovala v 1. polroku 2006 investičné projekty v hodnote 384,2 milióna EUR, v prepočte 14,5 miliardy SKK. Ako ďalej TASR informoval hovorca SARIO Michal Novota, uvedené projekty vytvárajú predpoklady na vznik 890 pracovných miest s možnosťou ich zvýšenia na 3 060. Najviac projektov smerovalo do automobilového priemyslu a služieb, ale zastúpenie mali aj kovospracujúci, drevársky, polygrafický a chemický priemysel. Z krajov to boli Banskobystrický, Bratislavský, Nitriansky, Trenčiansky, Trnavský a Žilinský. Z hľadiska krajiny pôvodu pochádzali tri projekty z Francúzska a dva z Fínska. Na Slovensku sa však rozhodli investovať aj spoločnosti z Veľkej Británie, Holandska, Luxemburska, Rakúska a Švajčiarska. Z projektov boli 3 realizované ako greenfield, teda na nezastavaných plochách a 7 projektov ako brownfield, čo znamená, že investor zrekonštruuje už existujúce budovy alebo výrobné haly. Copyright © TASR 2006 Opatrenie 1.1 Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb. - V súčasnosti je vyhlásená výzva Ministerstva hospodárstva SR na predkladanie projektov v rámci Sektorového operačného programu Priemysel a služby, ktorá je zameraná na prioritu Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu. V rámci tejto výzvy môžu podnikateľské subjekty sídliace mimo Bratislavského samosprávneho kraja získať až 65 % podporu formou nenávratného finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na niekoľko typov aktivít. Medzi takéto oprávnené aktivity patrí: 1. výstavba a rekonštrukcia prevádzkových priestorov určených na priemyselnú výrobu, remeselnú výrobu a na činnosti napomáhajúce rozvoju priemyselných služieb, max. do výšky 30% požadovaného NFP 2. hmotné investície, t.j. nákup technológií, strojov, prístrojov a zariadení určených pre priemyselnú výrobu. Nórske Hydro ovládlo žiarske Slovalco. - Nórska spoločnosť Hydro Aluminium získala väčšinový podiel v žiarskej hlinikárni Slovalco. Hydro kúpilo ďalšie akcie od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) a v súčasnosti kontroluje 55,3 percenta akciHodnota transakcie dosiahla 28 miliónov USD (823 miliónov korún), informovalo Slovalco. Doteraz Hydro kontrolovalo pätinu akcií spoločnosti. "Investícia potvrdzuje dlhodobý vzťah medzi Hydrom a Slovalcom," poznamenal zástupca Slovalca Peter Oťapka. Hydro preberá akcie od EBRD na základe zmlúv z roku 2001, dodal. Po realizácii transakcie zostane banke v Slovalcu desať percentný podiel, zvyšných 34,7 percenta akcií ovláda žiarska spoločnosť Závody SNP. Slovalco po rozšírení výroby v roku 2004 vyrába ročne zhruba 160 000 ton primárneho hliníka. Čistý zisk spoločnosti vlani dosiahol 44,2 milióna dolárov (1,37 miliardy Sk) pri obrate 354 miliónov dolárov (10,99 miliardy Sk). V súčasnosti zamestnáva 615 ľudí.z hlinikárne. CTK Priemyselná produkcia v júni 2006. - Priemyselná produkcia sa v júni oproti júnu 2005 zvýšila o 11,9 % v dôsledku rastu v priemyselnej výrobe o 13 % a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody o 9,8 %. Tendencia poklesu pretrvávala v ťažbe nerastných surovín o 12,7 %. V priemyselnej výrobe bola produkcia vyššia ako pred rokom vo všetkých odvetviach okrem výroby potravín, nápojov a tabakových výrobkov (pokles o 5 %). Najrýchlejšie rástla produkcia vo výrobe strojov a zariadení inde neklasifikovaných (o 30,9 %). Vyšší medziročný prírastok ako v priemere dosiahla aj produkcia vo výrobe textílií a odevov 27,5 %, výrobe koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív 26 %, výrobe kovov a kovových výrobkov 19 % a vo výrobe dopravných prostriedkov 16,9 %. Z hľadiska účelu konečného použitia mala na vývoj najväčší vplyv vyššia produkcia investičných prostriedkov o 24,8 %. Produkcia súvisiaca s energetikou sa zvýšila o 10,3 %, pre medzispotrebu o 7,3 %, predmetov krátkodobej spotreby o 6,7 % a predmetov dlhodobej spotreby o 1,6 %. Za šesť mesiacov produkcia priemyslu oproti rovnakému obdobiu minulého roku vzrástla o 9,3 %, z toho v priemyselnej výrobe o 11 %, vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody o 2,9 %. V ťažbe nerastných surovín bola nižšia o 10,8 %. Podľa účelu konečného použitia dosiahla najvyšší prírastok produkcia predmetov dlhodobej spotreby (20 %) a investičných prostriedkov (17,4 %). Produkcia predmetov krátkodobej spotreby vzrástla o 9,2 %, pre medzispotrebu o 5,8 % a súvisiaca s energetikou o 3,8 %. Štatistický úrad Slovenskej republiky. Stavebná produkcia. - Stavebná produkcia v júni v porovnaní s júnom 2005 vzrástla o 16,3 % na 13,7 mld. Sk vplyvom vyššieho objemu stavebných prác na novej výstavbe, modernizáciách a rekonštrukciách o 25,3 %. Stavebné práce na opravách a údržbe boli druhýkrát v tomto roku medziročne nižšie (o 8,6 %). Naďalej klesal objem stavebných prác v zahraničí (o 21,2 %). Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia v júni o 1,3 % vyššia ako v máji. Za šesť mesiacov sa produkcia stavebníctva medziročne zvýšila o 15,2 % v dôsledku rastu stavebných prác na novej výstavbe, modernizáciách a rekonštrukciách o 21,7 % a na opravách a údržbe o 2,9 %. Produkcia v zahraničí sa znížila o 28 %. V štruktúre tuzemskej produkcie sa oproti rovnakému obdobiu minulého roku zvýšil podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 2,7 p. b. na 82 %, podiel prác na opravách a údržbe klesol o 2,4 p. b. na 17,5 %. Štatistický úrad Slovenskej republiky. Bratislavské letisko zvýšilo zisk. - BRATISLAVA Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava dosiahlo za sedem mesiacov tohto roka zisk pred zdanením 95 miliónov korún, čo je takmer 145-násobne viac ako v rovnakom období vlaňajška. V júli prepravilo letisko rekordných 251 185 cestujúcich. V porovnaní s júlom minulého roka je to viac o 61 470 pasažierov. SITA Štátne lesy dobre predávali drevo. - BANSKÁ BYSTRICA Štátny podnik Lesy SR so sídlom v Banskej Bystrici mal za prvý polrok 2006 zisk presne štvrť miliardy korún oproti 186 miliónom v rovnakom období roku 2005. Zvýšil ho najmä vďaka vysokému speňaženiu dreva. Jeden kubický meter predával priemerne po 1 479 korún. Úrokové sadzby v Európe rastú. - Európska centrálna banka vo štvrtok zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 3 percentá.Je to už štvrté zvýšenie od decembra 2005, keď ECB začala so sprísňovaním menovej politiky. Banka však opustila svoj trojmesačný rytmus a úrokové sadzby zvýšila už po dvoch mesiacoch. Tento krok zdražel úvery v eurozóne na ich viac ako 3,5-ročné maximum. Finančné trhy ho vo všeobecnosti očakávali, pretože inflácia zostáva výrazne nad hranicou 2 percentá, po ktorú Európska centrálna banka garantuje menovú stabilitu, a miera hospodárskeho rastu eurozóny je na úrovni dlhodobého trendu. Všetkých 60 ekonómov, medzi ktorými minulý týždeň uskutočnila prieskum agentúra Reuters, očakávalo urýchlenie zvyšovania úrokových sadzieb a opustenie trojmesačného rytmu. V posledný troch mesiacoch dosiahla inflácia v eurozóne 2,5 percenta. Príčinou sú vysoké ceny ropy kvôli geopolitickému napätiu na Blízkom východe. Výrobcovia a poskytovatelia služieb svoje zvýšené náklady totiž posúvajú ďalej na spotrebiteľov. Osemnásť členov Rady pre menovú politiku Európskej centrálnej banky sa osobne stretlo vo Frankfurte nad Mohanom, aby sa poradilo o tomto kroku, namiesto toho, aby mali iba telefonickú konferenciu, ako býva zvykom počas letnej pauzy. V Británii tiež zvýšili hlavnú úrokovú sadzbu Anglická národná banka vo štvrtok zvýšila úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu na 4,75 percenta. Toto zvýšenie, ktoré je prvé po dvoch rokoch, prekvapilo trhy. Banka ho zdôvodnila obavami z toho, že inflácia môže dlhší čas zostať nad cieľovou úrovňou 2 percentá. Podľa väčšiny ekonómov tento krok asi zostane jednorazovým zvýšením úrokov. Nepredpokladajú, že by centrálna banka nastúpila na cestu dlhodobejšieho sprísňovania menovej politiky. Poslednú zmenu úrokových sadzieb Výbor pre menovú politiku uskutočnil vlani v auguste, keď ich znížil o 0,25 %. Členovia pocítili, že je čas zrušiť tento posledný krok, pretože rast ekonomiky je nad svojou dlhodobou mierou a inflácia je o pol percentuálneho bodu nad cieľovou úrovňou. "Dynamika ekonomickej aktivity sa v priebehu niekoľkých uplynulých mesiacov zrýchlila. Ukázalo sa, že výdavky domácností po povianočnom prepade opäť vzrástli," uvádza sa v stanovisku banky. "CPI inflácia v júni vzrástla na 2,5 % a očakávame, že nejaký čas zostane nad cieľovými 2,0 %. Vysoké ceny energií viedli k rastu inflačných tlakov, aj keď utlmili rast ziskov." TASR/REUTERS Nemci vymenili Prešov za Rumunsko. - Nemeckí automobiloví dodávatelia Webasto a Brose uprednostnili pred Prešovom rumunský Arad. Podľa Ivana Čarnogurského, riaditeľa spoločnosti IPEC-Management, nemecké firmy sa priklonili k lokalite na západe Rumunska najmä pre výhodnejšiu ponuku pozemkov.03.08.2006 Vláda SR chce urobiť zmeny v daňovom systéme. - Splnenie maastrichtských kritérií pre zavedenie eura v roku 2009 a fungovanie slovenského hospodárstva na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej ekonomiky boli hlavné limity, ktoré brala vláda SR do úvahy pri zostavovaní svojho programového vyhlásenia. "Pred vládou stojí náročná úloha. Na jednej strane plniť maastrichtské kritériá, na druhej strane napĺňať článok ústavy SR, ktorý hovorí o sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike," povedal predseda vlády Robert Fico na tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády. "Cesta, ako zosúladiť tieto záujmy, vedie len cez podporu ekonomiky, hospodárskeho rastu a cez šetrenie výdavkov, pokiaľ ide o vládnu spotrebu. Na všetky tieto veci programové vyhlásenie vlády myslí," doplnil predseda vlády. Fico informoval, že vláda má záujem zaviesť milionársku daň pre fyzické osoby s nadštandardnými príjmami. Ich výšku alebo formu zdanenia programové vyhlásenie vlády (PVV) neobsahuje. V prípade subjektov s monopolným a dominantným postavením má vláda podľa premiéra v prvom rade snahu riešiť deformácie trhu prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a Protimonopolného úradu (PMÚ) SR. V prípade, že by tieto nástroje zlyhali, bude vláda presadzovať selektívny daňový prístup k monopolom a podnikom s dominantným postavením. Aby sa predišlo praniu špinavých peňazí, kabinet chce obnoviť daň z darovania pre tretie osoby. "V oblasti nepriamych daní sa zavedie nižšia sadzba DPH na vybraný okruh tovarov a služieb," povedal Fico a doplnil, že podrobnosti, týkajúce sa výšky percentuálnej sadzby a okruhu komodít, sa budú konkretizovať neskôr. Predseda vlády potvrdil zastavenie privatizácie strategických podnikov a nemožnosť predaja Štátnych lesov SR. V sociálnej oblasti sa vláda zaviazala prijať novelizáciu Zákonníka práce, kde by sa mala posilniť pozícia zamestnancov. V oblasti dôchodkovej reformy kabinet garantuje fungovanie 2. kapitalizačného piliera, ale otvorí otázku jeho dobrovoľnosti. (©TASR) RÚZ hodnotí pozitívne zámer vlády dôsledne dodržiavať maastrichtské kritériá . - Predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) vnímajú kriticky plánovanú novelizáciu Zákonníka práce, nesúhlasia so zvýšením minimálnej mzdy a kritizujú aj ciele novej vlády v oblasti daňovej politiky. Naopak, pozitívne hodnotia snahu kabinetu o tzv. prorastovú hospodársku ekonomiku a dodržanie plánu zavedenia spoločnej európskej meny euro do roku 2009. Uvádza sa to v stanovisku RÚZ k Programovému vyhláseniu vlády (PVV) SR. "Pozitívne hodnotíme snahu vlády o racionalizáciu výdavkov vo verejnej správe, spolu so sledovaním ich efektívneho využívania a ako pozitívny signál možno hodnotiť aj zámer vlády dôsledne dodržiavať Maastrichtské kritériá," uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták. Únia oceňuje aj potieranie korupcie, klientelizmu, daňových a colných únikov, spolu s celkovým potláčaním šedej ekonomiky. (©TASR) O zvýšení minimálnej mzdy rozhodne vláda. - BRATISLAVA Minimálna mzda bude od októbra 7 430 alebo 7 600 korún. O jej výške rozhodne vláda. Sociálni partneri sa totiž včera nedokázali na sume dohodnúť. Zamestnávatelia žiadali minimálnu mzdu zrušiť, prípadne zvýšiť najviac o 530 korún. Odborári chceli viac a pridala sa k nim aj ministerka práce a sociálnych vecíViera Tomanová (Smer). V súčasnosti je minimálna mzda 6 900 korún. Zamestnávatelia upozorňujú, že ak bude príliš vysoká, zostane viac ľudí bez práce. „Klesne záujem zamestnávať ľudí bez vzdelania a kvalifikácie,“ tvrdí viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Sabol. O minimálnej mzde rokovala v piatok obnovená tripartita, jej prvé stretnutie však neprinieslo nijaký výsledok. Únia presadzovala zrušenie minimálnej mzdy, Asociácia zamestnávateľských zväzov sa priklonila k zvýšeniu na 7 430 korún a odborárske zväzy žiadali 7 600 korún. O svojom návrhu presvedčili aj Tomanovú. „Uvedomujem si aj zaťaženie štátneho rozpočtu, je to otázka, ktorú budeme musieť konzultovať s ministrom financií,“ povedala. Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) má vláda úplne jasný názor. „Nie je potrebné len zachovať minimálnu mzdu, ale ju aj postupne zvyšovať, aby dosiahla úroveň60 percent priemerného zárobku v národnom hospodárstve,“ povedal. V súčasnosti to je okolo 40 percent. Keďze minimálnu mzdu zarába na Slovensku 1 až 1,5 percenta ľudí, Fico nerozumie, prečo by to zamestnávateľom malo robiť ťažkosti. Podľa Sabola však percento zodpovedá súčasnej minimálnej mzde, po jej zvýšenísa táto hranica môže posunúť až k piatim percentám. To sa nepriaznivo dotkne najmä živnostníkov a malých firiem do desať zamestnancov. O výške minimálnej mzdy rozhodne vláda čo najskôr tak, aby sa zvýšila od 1. októbra. V budúcnosti by sa mala upraviť vždy k 1. januáru. To, že sa sociálni partneri na prvom rokovanínezhodli, podľa Tomanovej nenarušíďalšie fungovanie tripartity. Tá sa prestala stretávať počas Dzurindovej vlády. Postavenie tripartity by sa podľa Fica malo uzákoniť tak, aby ovplyvňovala hospodárske a sociálne rozhodnutia. Spokojní sú najmä odborári. Šéf Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor tvrdí, že sa im do vládneho programu podarilo presadiť 80 percent pripomienok. Kabinet má podľa Saktora záujem zrušiť napríklad zmeny, ktoré do Zákonníka práce zaviedol bývalý minister Ľudovít Kaník. Na dotácie bývania rozdelili 1,6 mld. korún. - Dotácie štátu na podporu bývania v regiónoch na tento rok sú rozdelené. V štyroch dotačných programoch ministerstvo výstavby prikleplo mestám a obciam 1,6 miliRegióny pritom peniaze nečerpali rovnako. Niektoré kraje nedokázali plne vyčerpať pridelené limity, pretože výstavba bytoviek alebo zón pre nové rodinné domy je v útlme. Ide najmä o prešovský, košický alebo banskobystrický región. S malým záujmom regiónov bojoval najmä program, ktorý delil 200 miliónov na vodovody, kanalizáciu, prípojky alebo cesty v nových stavebných územiach. "Až štyri z ôsmich krajov, najmä na východnom a strednom Slovensku nevyčerpali limity pri príprave územia," vysvetlil Pavol Giller z ministerstva výstavby. Nevyčerpané regionálne kvóty zostali aj v najväčšom dotačnom programe - podpora stavania nájomných bytoviek. V ňom ministerstvo delilo 1,1 miliardy korún. "Pri nájomných bytoch bol záujem výrazne nad limit možností v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Naopak, limit nevyčerpali v bratislavskom, prešovskom a žilinskom regióne," uviedol Giller. V žilinskom regióne chcelo ministerstvo podeliť na nájomné bytovky 190 miliónov, samosprávy využili len 183,7 milióna korún. V prešovskom, košickom či banskobystrickom regióne nedokážu vyčerpať pridelené peniaze pre rastúce ekonomické problémy a chudobu obyvateľstva. "Na východnom Slovensku je oveľa menší dopyt po nových bytoch alebo nových územiach na stavanie rodinných domov. Stále je pomerne vysoká nezamestnanosť, ľudia odchádzajú na západ," vysvetlil Milan Muška zo Združenia miest a obcí Slovenska. Opačným príkladom je Bratislavský kraj. Už niekoľko rokov nedokáže vyčerpať peniaze na nájomné bytovky. "Je to ekonomicky príliš silný región. Za byty sa bez problémov platí v hotovosti, takže mestské časti nie sú tlačené stavať lacnejšie obecné nájomné bytovky," vysvetlil Giller. V Bratislavskom kraji zostalo nevyužitých 20 miliónov korún. Podľa Gillera však fakt, že časť regiónov nevyčerpala kvóty naplno, "umožnil presunúť peniaze tam, kde bol pretlak žiadostí". Presúvalo sa celkovo 30 miliónov. Medzi mestami, ktoré boli pôvodne pod čiarou a dostali dotáciu na nájomnú bytovku len vďaka presunom peňazí z iných regiónov, bola Nová Baňa. "Vedeli sme, že sme pod čiarou, ale snažili sme sa presvedčiť, že potrebujeme byty pre ľudí prichádzajúcich za prácou od nových investorov," vysvetlil primátor Novej Bane Juraj Schwartz. Nová Baňa získala 21 miliónov na 56-bytovú nájomnú stavbu, ktorá by mala byť hotová do roka. Jana Morháčová, PRAVDA Automobilka Kia zverejnila prvé oficiálne fotografie modelu zo žilinského závodu - Automobilka Kia Motors Corporation zverejnila v utorok na londýnskom autosalóne prvé oficiálne fotografie nového modelu s kódovým menom ED, ktorý bude vyrábať v žilinskom závode. "Nový model nesie kódové meno ED, čo znamená Európsky Dizajn, keďže bol navrhnutý pre európskych zákazníkov," vysvetľuje senior viceprezident Kia Motors Europe Jean-Charles Lievens. "Vzhľad modelu ED prezentuje európsky štýl a zaraďuje sa do konkurenčne silného segmentu C. ED je auto navrhnuté v Európe, vyrábané v Európe, trhovo orientované na Európu a stopercentne spĺňa potreby európskeho zákazníka," dodal J.C. Lievens. Kia ED má podľa informácií, ktoré TASR poskytol hovorca Kia Motors Slovakia Dušan Dvořák, dĺžku 4,2 metra a rázvor dlhý 2,65 m. "Vďaka tomu ponúka najväčší vnútorný priestor vo svojej triede. Medzi jej prednosti patrí vysoká úroveň výbavy a nadštandardná aktívna a pasívna bezpečnosť. Zákazníci si budú môcť vybrať zo štyroch druhov motorov, zážihových 1,4 l, 1,6 l a 2,0 l CVVT, ako aj vznetového 1,6 l CRDi VGT," spresnil Dvořák. Oficiálna svetová premiéra 5-dverového modelu ED sa podľa hovorcu spoločnosti uskutoční na parížskom autosalóne 28. septembra 2006, kedy bude predstavené aj jeho oficiálne meno. Po uvedení 5-dverovej verzie (hatchback) v decembri 2006 bude nasledovať od septembra 2007 verzia kombi a od decembra 2007 športová 3-dverová verzia (hatchback). (TASR) Ľ. Jahnátek: Aplikovaný výskum je v útlme a oslabený, treba ho oživiť - Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek chce oživiť aplikovaný výskum. Jeho rezort je naklonený tomu, aby priemyselná sféra získala späť možnosť aplikovaný výskum určitým spôsobom koordinovať a spolufinancovať. Takúto požiadavku tlmočili ministrovi zástupcovia zamestnávateľských zväzov. "Sme svedkami takmer úplného útlmu aplikovaného výskumu. Výskum, ktorý by mohol prinášať inovácie do výroby, je oslabený. Hrozí, že ak nenastane zmena, inovačný potenciál sa nenávratne vyčerpá a stratí," charakterizoval situáciu Jahnátek. Minister už absolvoval stretnutia s predstaviteľmi Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií i akademickými funkcionármi slovenských vysokých škôl. Posudzovali najmä možnosti a formy, akými by sa aplikovaný výskum prostredníctvom koordinácie Ministerstva hospodárstva (MH) SR mohol opäť oživiť a uskutočňovať. Cieľom je zvýšiť efektívnosť a návratnosť prostriedkov, ktoré sa na tento účel prípadne použijú. Jednou z možností je napríklad podpora malých reprodukčných jednotiek. Od predstaviteľov Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií, s ktorým MH plánuje spolupracovať aj naďalej, očakáva, že budú k riešeniu situácie prispievať svojimi návrhmi a požiadavkami. Zväz bude v súlade so svojím poslaním rozvíjať úlohy, ktoré pre podnikateľskú a decíznu sféru vymedzila Lisabonská stratégia a Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 - 2013 a bude tiež presadzovať zapracovanie problematiky podpory inovačného rozvoja do Programového vyhlásenia vlády SR. Zároveň sa chce podieľať na procese prípravy a schvaľovania Inovačnej stratégie SR a stratégie Dlhodobého zámeru vedeckej a technickej politiky do roku 2015. TASR o tom informoval hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara. Každý desiaty Slovák žije z dávok - Na Slovensku je 10,2 percenta ľudí v produktívnom veku, ktorí žijú v rodinách, kde nikto nepracuje. Je to však menej než napríklad vo Francúzsku či Nemecku.V Európe stúpa počet domácností odkázaných na sociálne dávky, kde ani jeden člen rodiny nepracuje, uviedol Petr Gola, analytik serveru Měšec.cz, ktorý štatitsiku Eurostatu uverejnil. Každý desiaty Európan v produktívnom veku žije v domácnosti závislej na štátnych príspevkoch a dávkach. Týchto občanov rodina nemotivuje, aby si hľadali prácu a všetci jej členovia sa postupne stávajú slhodobo nezamestnanými, uviedol. Slovensko je na 18. mieste spomedzi 25 krajín únie, ale zaostali za ním aj oveľa bohatšie štáty ako je napríklad Francúzsko či Nemecko. Najmenej ľudí v nepracujúcich domácnostiach je na Cypre (5,2 percenta), v Portugalsku (5,5 percenta) a vo Švédsku (5,8 percenta). Najviac takýchto ľudí je v Poľsku (15,3 percenta), Belgicku (13,5 percenta) a v Maďarsku (12,3 percenta). Podiel neaktívnych domácností má jasnú súvislosť s celkovou mierou nezamestnanosti, povedal analytik českej HVB Bank Pavel Sobíšek. Okrem toho sa zdá, že tento podiel je vyšší v krajinách, kde existujú veľké komunity prisťahovalcov s tradíciou segregovať sa od ostatných obyvateľov, dodal Sobíšek. pi, ČTK Po kúpe Hrádku bude Mecom Humenné obhospodarovať tretinu trhu s mäsom - Spoločnosť Mecom Humenné prevzala po niekoľkomesačných rokovaniach mäsokombinát Hrádok Lučenec. Ide o prvé veľké spojenie slovenských mäsiarskych firiem od privatizácie mäsopriemyslu. Dôvodom je najmä potreba rozšírenia výroby. Informoval o tom prezident Mecomu Ján Molnár s tým, že spojenie musí ešte schváliť Protimonopolný úrad SR. Molnár síce hodnotu akvizície neprezradil, pripustil ale, že išlo rádovo o stovky miliónov korún. "Značka Hrádok zostane aj po kúpe zachovaná," pripomenul. Každá firma sa má špecializovať na iné produkty, ktoré sa však majú navzájom dopĺňať. V Hrmennom sa vyrábajú prevažne tepelne neopracované výrobky, v Hrádku zas špeciálne mäsové výrobky. Podľa Molnára sa spojením dosiahne mesačná produkcia 1 200 ton výsekového mäsa a 3 500 ton mäsových výrobkov. V Lučenci by sa postupne mala zvýšiť aj zamestnanosť zo súčasných 576 ľudí na asi 800. Mecom v Hrmennom zamestnáva ďalších 800 pracovníkov. Mecom bol už pred spojením najväčšou firmou mäsového priemyslu na Slovensku s tržbami vyše 2 miliardy Sk. Spoločnosti Hrádok v objeme tržieb patrilo 3. miesto s necelými 2 miliardami Sk. Spojením vzrastie trhový podiel Mecomu na slovenskom trhu na asi 30 až 35 %. Zámerom Mecomu je aj výraznejšie obchodne expandovať do zahraničia. Firma už vyváža do Česka, Maďarska a Poľska. V budúcnosti sa chce etablovať najmä v Nemecku. Podiel exportu by mal zo súčasných asi 15 % vzrásť na približne 30 %. Oba mäsokombináty pred vstupom do EÚ investovali do modernizácie a hygieny značné prostriedky. Mecom asi 1 miliardu Sk, Hrádok 620 miliónov Sk. (TASR) Vážny chce opakovať privatizáciu Carga - Opakovanie privatizácie nákladných železníc Cargo môže štát pripraviť najmenej o niekoľko desiatok miliónov korún. Otvorenie už rozhodnutej privatizácie o letiskách v Bratislave a Košiciach môže v prípade medzinárodnej arbitráže priniesť škandál a stratu niekoľko miliárd korún. Zhodli sa na tom niekoľkí právnici, ktorých oslovila Pravda. Nová vláda a jej minister dopravy Ľubomír Vážny totiž chcú zmeniť privatizačný model Carga. „Zvažujeme, že Cargo zostane v štátnych rukách, alebo sa bude privatizovať najviac 49 percent akcií. Koľko to bude presne, to sa rozhodne po podrobnejšej analýze,“ uviedol nový minister dopravy pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Dzurindova vláda predala 66 % letísk v Bratislave a Košiciach konzorciu Two One za 11,4 miliardy korún v hotovosti a 8,2 miliardy korún povinných investícií. „Chceme prehodnotiť zmluvu s privatizérom. Videl som ju. Podľa mňa sútam problémy s bezpečnosťou alebo s tým, kam budú smerovať investície,“ doplnil Vážny. Podľa neho je vhodnejšie letiská dlhodobo prenajať, ako ich predávať. Jahnátek chce späť Transpetrol - Nový minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek je za spätné odkúpenie 49 percent akcií prevádzkovateľa ropovodov Transpetrolu, ktoré ovláda ruský Jukos, do vlastníctva štátu.Exminister hospodárstva Jirko Malchárek bol v minulosti skôr za prevod podielu na ďalšiu ruskú spoločnosť Russnefť, neskôr sa tiež priklonil k spätnému nákupu podielu. Slovensko vlastní v Transpetrole väčšinový balík 51 percent akcií. "Ja sa prikláňam k alternatíve kúpiť naspäť akcie," povedal Jahnátek po tom, ako ho premiér Robert Fico uviedol do funkcie ministra. Podľa Jahnátka doteraz neboli docenené možnosti, ktoré plynú z vlastníctva všetkých akcií Transpetrolu. Jukos, ktorý rozpredáva svoje aktíva, aby mohol splatiť obrovské daňové dlžoby, sa dohodol na predaji podielu v Transpetrole s firmou Russnefť vo februári tohto roka. Mal zaň vraj získať 105 miliónov dolárov (asi 3,15 miliardy Sk), kým v roku 2002 ho od Slovenska kúpil za 74 miliónov dolárov. Napriek tomu, že transakciu koncom apríla odobril Protimonopolný úrad, Jukos údajne predaj akcií pre nezhody so slovenskou vládou zrušil. Chýbal mu tiež súhlas slovenského ministerstva hospodárstva, ktoré môže prevod akcií Transpetrolu blokovať do polovice roka 2007. Jahnátek sa k hlavným prioritám rezortu hospodárstva nevyjadril, budú podľa neho vyplývať z programového vyhlásenia vlády a známe by mali byť do mesiaca. Rýchle stanoviská však bude treba zaujať v energetike, dodal. Väčšie personálne zmeny na ministerstve Jahnátek nechystá. "Nemám žiadny zoznam nových pracovníkov," poznamenal. ČTK Tomanová sa pozrie na penzijnú reformu - V dôchodkovej reforme je množstvo neuralgických bodov, ktoré chceme riešiť, uviedla nová ministerka práce Viera Tomanová po uvedení do funkcie. "Konkrétne kroky bude obsahovať programové vyhlásenie vlády, ktoré bude k dispozícii do 30 dní. Určite sa budeme držať programu, ktorý sme proklamovali v predvolebnej kampani," povedal Tomanová. Prezradila, že medzi najcitlivejšie oblasti jej rezortu patrí sociálne poistenie a druhý kapitalizačný pilier. Priemerné starobné a invalidné dôchodky sú podľa nej veľmi nízke a v tejto oblasti "treba veľa vecí robiť". Ministerka pripustila určité minimálne personálne výmeny. "Jedinou mojou prioritou je profesionalita a na rezorte sú všetko odborníci, ktorých poznám a spolupracujem s nimi dlhé roky," povedala Tomanová a doplnila, že plánuje spolupracovať aj s bývalou šéfkou rezortu práce Radičovou. "Sociálna politika nemôže byť predmetom len koalície, musí byť predmetom dohody a konsenzom aj opozície, pretože je pre všetkých občanov," uzavrela Tomanová. TASR Holanďania kúpili 50-% bratislavského Auparku - Bratislava/Praha 26. júna (TASR) - Prevod 50-% podielu akcií vlastníka nákupno-zábavného centra Aupark v Bratislave v prospech holandského investora Rodamco Europe sa zrealizoval 22. júna 2006. Súhlas s transakciou potvrdil Protimonopolný úrad (PMÚ) SR. Zmluva o prevode akcií medzi spoločnosťou Rodamco a vlastníkom Auparku bola podpísaná 14. decembra 2005. Pri kúpe tohto podielu od vlastníka Auparku v hodnote 75 miliónov EUR, čo je v prepočte 2,87 miliardy Sk, spoločnosť Rodamco Europe zastupovala medzinárodná advokátska kancelária Salans. TASR o tom informovala Oľga Humlová, pod vedením ktorej tím advokátskej kancelárie Salans túto obchodnú záležitosť vybavoval. Holandský investor Rodamco Europe získal polovičný podiel od súkromných investorov zastupovaných slovenskou developerskou spoločnosťou HB Reavis Group, a. s., Bratislava. "Obe spoločnosti, Rodamco Europe aj HB Reavis, plánujú ďalej skúmať investičný potenciál na Slovensku v oblasti nákupných a zábavných centier," upozornila Humlová. Spoločnosť Rodamco Europe je najväčšia verejne kótovaná investičná a správcovská realitná spoločnosť v Európe s investičným portfóliom v hodnote 9,3 miliardy EUR. V aktívach spoločnosti Rodamco Europe figuruje viac ako 70 prestížnych obchodných a nákupných centier. Nadnárodná advokátska kancelária Salans poskytuje komplexné právne služby prostredníctvom svojich kancelárií v Berlíne, Paríži, Londýne, New Yorku, Moskve, Sankt Peterburgu, Kyjeve, Varšave, Prahe, Bratislave, Bukurešti, Šanghaji, Alma-Ate, Baku a Istanbule a cez pridruženú kanceláriu v Budapešti. Copyright © TASR 2006 Czech Coal založil na Slovensku pobočku - PRAHA - Spoločnosť Czech Coal, ktorá sa zaoberá obchodom s elektrinou a uhlím, založila na Slovensku pobočku s názvom Czech Coal SK. "Samostatná pobočka nás nielen fyzicky, ale aj obchodne priblíži trhu koncových zákazníkov Slovenska, na ktorom chceme dynamicky rásť," povedal riaditeľ odboru obchodu s elektrickou energiou v Czech Coal Zdeněk Fousek. Czech Coal je dcérska spoločnosť Mostecké uhelné, minulý rok zobchodovala viac ako miliardu kilowathodín elektrickej energie. Medzi významných zákazníkov spoločnosti v Česku patrí napríklad Spolchemie, Sellier & Bellot a taktiež Mostecká uhelná. (sita) Desať dní, ktoré môžu otriasť WTO. - FINANCIAL TIMES Do konca budúceho týždňa by sa mal svet dozvedieť, či katarské kolo rokovaní o otvorení svetového obchodu uspeje alebo nie. Minulý týždeň americký prezident George Bush povedal, že rozhovory dosiahli „kritický bod". Mal pravdu. Ak sa vyjednávači nedohodnú, ako má pokračovať uvoľňovanie obchodu s tovarom, celé katarské kolo a možno aj Svetová obchodná organizácia (WTO) môžu stroskotať. Pascal Lamy, šéf WTO minulý týždeň upozornil: „celé úsilie a pokrok, ktorý sme pri rokovaniach doteraz dosiahli, môžu vyjsť nazmar, ak sa vyjednávačom nepodarí prekonať rozdielne názory v podmienkach prístupu na trh pri poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych tovaroch". Toto je úloha pre ministrov, ktorí sa na budúci týždeň stretnú v Ženeve. Čas sa kráti Ak sa dohoda neuzavrie na budúci týždeň, všetko sa bude musieť dokončiť za necelé štyri mesiace po lete. Nič síce nie je nemožné, ale bol by to zázrak. Najmä ak vezmeme do úvahy normálne tempo rokovaní 149 členov WTO, ktorí uzatvárajú dohody na základe konsenzu. Aké prekážky stoja v ceste budúcotýždňovej dohode? Lamy pomenoval „trojuholník" problémov: väčšie škrty v clách na poľnohospodárske produkty - tu už Európska únia naznačila, že je ochotná ustúpiť; hlbšie obmedzenie poľnohospodárskych subvencií tu sú na ťahu USA; a napokon zníženie ciel priemyselných produktov - tu musia lepšie návrhy ponúknuť rozvíjajúce sa krajiny ako Brazília, India, Čína a Južná Afrika. Keď sa všetko toto dohodne, treba zavŕšiť vyjednávania o tovaroch a urobiť potrebný pokrok vo všetkých ďalších oblastiach ešte pred koncom roka. Výhody a nevýhody Ekonomické výhody z takejto dohody by mali byť obrovské. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj v Európe odhaduje, že paralelné odstránenie protekcionizmu a národnej podpory v obchode vo všetkých sektoroch by mohlo priniesť dodatočný prírastok bohatstva v objeme 44 miliárd dolárov. Najpozitívnejším prínosom by bola reforma poľnohospodárskej politiky a opatrení v prístupe na trh. Obrovské by však na druhej strane boli aj negatíva, ak by rokovanie stroskotalo. Spôsobilo by to návrat k uzatváraniu preferenčných obchodných dohôd, posilnilo by to pozíciu sily pri určovaní obchodných príležitostí a nakoniec by to zničilo úspešný systém urovnávania sporov. WTO je viac ako iba debatný krúžok. Súčasní lídri preto nemajú právo zničiť odkaz, ktorý zdedili. Kompromisy musia prijať všetky strany. V novembri 2001, krátko po teroristických útokoch v New Yorku, lídri v katarskej Dohe preukázali odhodlanie začať toto kolo obchodných rokovaní. Teraz musia nazbierať silu a skončiť ho. Nemajú nijakú inú zodpovednú možnosť. Foto popis| O autorovi| Financial Times Martin Wolf Opel - Dodávky dielcov pre nemeckú automobilku Opel zo Slovenska by sa mali tento rok takmer strojnásobiť. Kým vlani odišli zo Slovenska do závodov Opla, ktorý patrí do koncern General Motors, dielce za 1,2 miliardy, tento rok firma očakáva dodávky za viac ako 3 miliardy korún. Prudký vzostup má dve príčiny: „Naši zavedení dodávatelia ako Contitech Dolné Vestenice, trnavský Sachs, INA Skalica z Opla dostali nové objednávky. No a naplno sme rozbehli spoluprácu s firmami, ktoré nás predtým nezásobovali," povedal pre Pravdu Josef Doležal, manažér kvality dodávateľov General Motors pre Česko, Slovensko a Ukrajinu. K novým firmám na liste dodávateľov General Motors pribudla nitrianska VDI Služba, ktorá bude dodávať zadné svetlá na Opel Astra. Osvetlenie interiéru bude Opel pre Astru a Corsu dostávať zo slovenskej Helly. Nový závod Johnson Controls v Námestove dodá plastové dielce. Pre Opel priamo alebo cez ďalšie firmy dodáva dielce viac ako 25 hlavných slovenských dodávateľov, na ktorých sú naviazané ďalšie firmy. Podľa Doležala je Slovensko veľmi perspektívnym trhom pre ostatné automobilky, nielen pre tie, ktoré sa v krajine alebo jej blízkosti usadili. „Za Peugeotom i Kiou prichádzajú veľkí overení dodávatelia. Ich kapacity sú spravidla vyššie, ako potrebujú pre lokálne automobilky, a tak ich ponúkajú ostatným výrobcom áut," dopĺňa Doležal. Využitie tohto potenciálu si však vyžiada istý čas. „Začíname s nimi rokovať, ale každá z firiem má teraz dosť starostí s nábehom výroby a jej ustálením. Je to otázka budúcnosti," dodáva Doležal. Pre GM budú zaujímaví aj kórejskí dodávatelia pre žilinskú Kiu a český Hyundai. Často ide o firmy, ktoré dovtedy pôsobili len v Kórei a zásobovali iba lokálne automobilky. Jednou z nich je GM Daewoo, ktoré patrí pod americký koncern. „Máme istú výhodu, ale aj tak sa každý z dodávateľov sa musí prepracovať na úroveň, ktorú žiadame," vysvetľuje Karl Truc, šéf tímu rozvoja dodávateľskej siete GM v Česku, na Slovensku, Ukrajine. Koľko ušetria automobilky na nákupe dielcov zo strednej Európy sa podľa Doležala nedá presne určiť. „Rokujeme s centrálou, máme určitú predstavu o cene, oni majú svoju vlastnú. Je na nich, ktorému závodu tú objednávku zadajú, aby dodržali cenu," hovorí Doležal. General Motors považuje Česko a Slovensko za veľmi perspektívny región na dodávky dielcov. „Ukrajina, ktorá takisto patrí pod našu skupinu, je atraktívna, ak hovoríme o nákladoch, v otázkach kvality, infraštruktúry alebo ľudí nemôže Česku alebo Slovensku konkurovať," uzatvára Truc. Autor: (kk) Unipap - Český výrobca priemyselných obalov a spracovateľ papiera spoločnosť Unipap zakladá pre zvýšený dopyt prevádzku v Bratislave, kde by malo pracovať 100 zamestnancov. Prevádzku otvára podnik tento mesiac. Unipap zakončil minulý rok tržbami za viac ako pol miliardy českých korún. Autor: (TASR) ZSSK Cargo ponúka pohľadávky - BRATISLAVA Štátom ovládaný nákladný železničný prepravca ZSSK Cargo Slovakia ponúka na predaj pohľadávky v nominálnej hodnote 130 miliónov korún. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do tendra do 3. júla. V ponúkanom balíku sú pohľadávky oproti 120 subjektom. 23.06.2006 Vláda súhlasila so zmluvou o podpore a ochrane investícií medzi SR a Marokom - Zmluva medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií, s uzavretím ktorej vláda súhlasila, predstavuje právny rámec upravujúci oblasť medzinárodných kapitálovo-investičných tokov. Zmluva obsahuje aj doložku najvyšších výhod a ustanovenia o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov. Podľa Ministerstva financií SR, ktoré zmluvu na rokovanie kabinetu predložilo, jej mimoriadny význam spočíva v garancii voľného prevodu kapitálu, zisku, úrokov, dividend, platieb, náhrad pri vyvlastnení alebo pri spôsobených stratách. Praktickým výsledkom uzatvorenia takejto zmluvy by malo byť vytvorenie prostredia, ktoré podporí zakladanie spoločných podnikov, priame zahraničné a portfóliové investície, ktoré zintenzívnia rozvoj infraštruktúry najmä v oblasti rozvoja kapitálového trhu, technologickej a komunikačnej infraštruktúry. Zmluva o podpore a vzájomnej ochrane investícií, nazývaná aj bilaterálna investičná dohoda, predstavuje jednu zo štandardných dohôd, ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi medzinárodného práva s cieľom vytvárať priaznivé ekonomické podmienky pre rozvoj vzájomnej spolupráce. Zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. Priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zmluva podlieha ratifikácii prezidentom a bude vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. R. Fico: Ak bude vstup do eurozóny k 1. 1. 2009 nevýhodný, budeme hľadať iné riešenia - Víťaz sobotňajších parlamentných volieb, strana Smer-SD, rešpektuje stratégiu vstupu Slovenska do európskej menovej únie k 1. januáru 2009. "Pokiaľ sa však ukáže, že tento vstup nie je výhodný, budeme hľadať iné riešenia. Ale našou povinnosťou je dodržiavať kritériá Maastrichtu," povedal v utorok predseda Smeru-SD Robert Fico po tom, čo prevzal z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča poverenie na zostavenie vlády. Ak dnes niekto ohrozuje naplánovaný termín vstupu SR do eurozóny, je to podľa Fica súčasný kabinet. Treba sa spýtať vlády, či dodržiavala maastrichtské kritériá, najmä pokiaľ ide o mieru inflácie, poznamenal. Sociálni demokrati budú pri rokovaniach o vytvorení nového kabinetu trvať na svojom predvolebnom sľube zavedenia dvoch sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH). "Neviem si predstaviť, že by strana Smer-SD vstúpila do vládnej koalície, kde by nedošlo k zavedeniu dvoch sadzieb DPH," vyhlásil Fico. V prípade dane z príjmu fyzických osôb a pláne Smer-SD na zavedenie progresívneho zdaňovania je strana pripravená pristúpiť na kompromis v podobe zvýšenia odpočítateľných položiek pre osoby s nižšími príjmami. Daň z príjmu právnických osôb chce zachovať vo výške 19 %. "Chceme však postaviť na stôl osobitné zdanenie monopolov, bánk a finančných sektorov," konštatoval Fico. (TASR) Inflácia na Slovensku ešte stúpne - Zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien na 4,8 percenta analytikov neprekvapilo. Predpokladajú, že inflácia môže byť v budúcnosti až päťpercentná. Tempo medziročného rastu spotrebiteľských cien na Slovensku sa v máji zrýchlilo na 4,8 percenta, čo je najviac od konca roku 2004 (viac v článku Slovenské ceny rýchlo rastú). "Čísla podľa nášho názoru naznačujú, že sme ešte nevideli vrchol tohtoročnej inflácie. Naďalej sa neprejavili vyššie ceny cigariet, čo by v nasledujúcich mesiacoch mohlo vytiahnuť infláciu k 4,9 až piatim percentám," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Tempo inflácie sa v nasledujúcom období zrýchli aj podľa analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej. "Zaujímavé je, že do cenovej hladiny sa stále nepremietlo zvýšenie spotrebnej dane na tabakové výrobky. Môžeme preto očakávať, že drahšie cigarety zamiešajú infláciou už na budúci mesiac," poznamenala. Obe analytičky sa zhodujú, že centrálna banka, ktorá zvýšila kľúčové úrokové sadzby už v máji o pol percentuálneho bodu, nebude v reakcii na májové čísla o inflácii reagovať zmenou nastavenia menovej politiky. "Pokiaľ však bude pretrvávať nepriaznivý vývoj inflácie a kurz koruny sa dlhšie udrží na slabších úrovniach, nevylučujeme, že v poslednom štvrťroku tohto roka by mohlo prísť k ďalšiemu zvýšeniu sadzieb o 50 bázických bodov," zdôraznila Čechovičová. ČTK NBS zvýšila úrokové sadzby o pol bodu - Národná banka Slovenska v utorok zvýšila podľa očakávania kľúčové úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu, informoval hovorca banky Igor Barát. Hlavná úroková sadzba, od ktorej sa odvíja úročenie komerčných úverov, tak vzrastie na štyri percentá, čo je už dvojnásobok oproti sadzbám v Českej republike.Okrem hlavnej úrokovej sadzby centrálna banka zvýšila aj sadzbu na jednodňové sterilizačné obchody tiež o pol percentuálneho bodu na 3 %. Jednodňová refinančná sadzba sa od stredy zvýši na 5 %. Ekonómovia krok centrálnej banky očakávali najmä kvôli silnému hospodárskemu rastu a vyššej inflácii, niektorí však predpokladali menej razantné sprísnenie menovej politiky. Banka pritom už pred mesiacom len tesne neodhlasovala zvýšenie sadzieb. Banka naposledy zmenila sadzby koncom februára, kedy ich prekvapujúco zvýšila až o pol percentuálneho bodu na 3,5 %, keďže trhy do svojich očakávaní vtedy započítavali len štvrťpercentný nárast. Tohtoročná inflácia sa zvýšila až na aprílových 4,4 %, centrálna banka tak bola nútená zmeniť odhad koncoročnej úrovne inflácie na 3,7 % z predchádzajúcich 2,8 %. V reakcii na rozhodnutie bankovej rady NBS zrejme zdražejú úvery v komerčných bankách a na druhej strane vkladatelia získajú viac peňazí na úrokoch. tt, ČTK 30.05.2006 Investor v Humennom sa rozširuje - Talianska spoločnosť Twista koncom mája prejavila záujem o výrobnú halu v Humennom s plochou 11-tisíc metrov štvorcových. Miestna samospráva sa tak rozhodla dobudovať priemyselný park. Taliansky investor pre svoj zámer zvažoval aj Rumunsko, Bulharsko či ďalšie štáty. Napokon sa rozhodol pre Humenné, v ktorom už pri výrobe polyamidových vlákien zamestnáva 120 ľudí."Firma je v našom meste etablovaná, no jej súčasné priestory už nepostačujú," uviedol primátor mesta Vladimír Kostilník. Podľa neho chce Twista rozšíriť svoj výrobný sortiment a v priebehu troch rokov má vytvoriť 250 nových pracovných miest. Investície do strojového vybavenia a závodu by mali prekročiť 8 miliónov eur (v prepočte vyše 300 miliónov Sk). Na východe pribudne ďalší priemyselný park Nový priemyselný park Zeleňakovo plánuje postaviť humenská samospráva s pomocou štátu a štrukturálnych fondov, pričom do jeho výstavby investuje vyše 10 miliónov Sk z vlastných zdrojov. Projekt musia predložiť na schválenie Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) do konca júla. "Žiadosť musíme na SARIO doručiť do spomínaného termínu, dovtedy musíme mať aj trojstranné zmluvy s Twistou a Chemesom, ktorý nám na 15 rokov prenajme pozemok," konštatoval primátor. "Predpokladané náklady spojené s výstavbou priemyselného parku predstavujú 211 miliónov Sk, z toho 27 % pôjde zo štátneho rozpočtu, 5 % konfinancuje mesto a 68 % by išlo zo štrukturálnych fondov," doplnil Kostilník. Spoločnosť Twista sa v súčasnosti v priemyselnom parku Chemes zoberá výrobou vlákien, čalúnení, záclon a tkanín pre automobilový priemysel. tt, TASR Premiér Dzurinda ohlásil americkú investíciu za 416 mil. EUR v okrese Levoča - Americkú investíciu v hodnote 416 miliónov EUR, čo je v prepočte asi 15,7 miliardy SKK, ohlásil v stredu v Prešove predseda vlády SR Mikuláša Dzurinda. Pôjde o fabriku Nordman v priemyselnom parku Brusník v katastri obce Spišský Hrhov v okrese Levoča. Podľa slov premiéra v novej fabrike, ktorá by sa mala začať budovať na jar 2007, vznikne po spustení plnej výroby koncom roka 2008 dovedna 1040 pracovných miest. Ide o najväčšiu zahraničnú investíciu v Prešovskom kraji a tretiu v SR po výstavbe dvoch automobiliek v Trnave a Žiline. Práve umiestnenie fabriky v Prešovskom kraji s vysokou mierou nezamestnanosti je pre Dzurindu dôvodom k "osobitnej radosti". Gerard Leroux, riaditeľ a majoritný vlastník poradenskej firmy Akerman Advisory Association, uviedol, že investorom bude finančná holdingová skupina Simonstein & Henriks so sídlom v americkom štáte Delaware. Jej akcionármi sú finančníci, bankári a priemyselníci. Svoju filiálku v Európe má v Taliansku. V Brusníku postavia Američania závod na produkciu komponentov do prívesov, návesov a nákladných áut. Komponenty sú vyrábané na báze sklenených vlákien vystužených polystyrénom. Vláda SR informáciu o projekte Nordman vzala na vedomie na svojejostatnej schôdzi. Ako pred novinármi v Prešove povedal minister financií Ivan Mikloš, americký investor požaduje štátnu podporu v objeme 794 miliónov Sk, čo je 4,8 % z celkového objemu investície. Mikloš pritom zdôraznil, že pri takejto investícii je hranica štátnej pomoci až 22 %. Dzurinda informoval, že americká strana požaduje aj regionálnu pomoc v objeme bezmála 1,2 miliardy Sk. V jej rámci by sa dobudovali prístupové cesty okolo Levoče, kruhové objazdy a predovšetkým železničné dopravné pripojenie. Premiér dodal, že zo 120 hektárov priemyselného parku zastavia Nordman 21 hektárov. "Keď vybavíme dobre prvého investora, trafia sem aj iní a náklady už nebudú také vysoké," poznamenal. Proces vyjednávania o možnej štátnej pomoci a rozvoji miestnej infraštruktúry môže podľa Dzurindu trvať dva týždne, ale i dva mesiace. "Ak bude investičná zmluva hotová, schválime ju," spresnil. Leroux neodpovedal na otázku, ako sa zachová investor, ak štátnu pomoc nedostane. Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký povedal, že pozemky sú vlastnícky usporiadané. Príprava parku trvá asi dva roky a nebolo by dobré podľa neho odďaľovať spustenie celého projektu. Naznačil to aj Leroux, keď povedal, že oni boli pripravení s investíciou pred šiestimi mesiacmi. Rozhodnutie amerického investora je založené najmä na podporných službách, ktoré poskytla Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu a Ministerstvo hospodárstva SR. (TASR) Úrad posunul rozhodnutie o letiskách - Protimonopolný úrad predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutí o koncentrácii konzorcia TwoOne a spoločností Letisko Bratislava a Letisko Košice do 14. augusta, uviedol hovorca Protimonopolného úradu Miroslav Jurkovič.inzercia 05.06.2006 16:04 - aktualizované 5.6.2006 16:04:49 - Ľudia a firmy Úrad posunul rozhodnutie o letiskách Protimonopolný úrad predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutí o koncentrácii konzorcia TwoOne a spoločností Letisko Bratislava a Letisko Košice do 14. augusta, uviedol hovorca Protimonopolného úradu Miroslav Jurkovič. -------------------------------------------------------------------------------- obsah rubriky vytlač článok pošli e-mailom -------------------------------------------------------------------------------- -------------------------------------------------------------------------------- inzercia -------------------------------------------------------------------------------- Lehota na vydanie rozhodnutia v prípade Letiska M.R. Štefánika - Airport Bratislava mala uplynúť 8. júna. Začala plynúť 14. marca a úrad mal podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže 60 pracovných dní na to, aby odsúhlasil, alebo zamietol predaj bratislavského letiska strategickému investorovi, konzorciu TwoOne, ktoré tvorí viedenské letisko Flughafen Wien, rakúska Raiffeisen Zentral Bank AG a slovenská finančná skupina Penta. Zákon umožňuje, že v prípade, ak odbor koncentrácií úradu dospeje k záveru, že prípad je komplikovaný, môže požiadať predsedníčku úradu o predĺženie tejto lehoty, najviac však o 90 pracovných dní. "Dovtedy musí byť vydané rozhodnutie," uviedol v piatok minulý týždeň Jurkovič. Koncentráciu konzorcia TwoOne a Letiska Košice začal PMÚ posudzovať o niekoľko dní neskôr, takže 60-dňová lehota mala pôvodne uplynúť približne v polovici júna. Privatizačné zmluvy týkajúce sa predaja bratislavského i košického letiska nadobudnú účinnosť až po splnení všetkých tzv. odkladacích podmienok. Jednou z nich sú rozhodnutia protimonopolných úradov SR a Rakúska. Konečný termín na splnenie odkladacích podmienok je 15. august. TASR NBS: Úrokové sadzby môžu rásť - BANSKÁ BYSTRICA Národná banka Slovenska je podľa guvernéra Ivana Šramka pripravená ďalej zvyšovať úrokové sadzby. Menová politika centrálnej banky je uvoľnená, a nie reštriktívna, povedal Šramko na stretnutí s podnikateľmi o prijatí eura. Podľa Šramka centrálna banka len v obmedzenej miere dokáže tlmiť rast cien, ktorý ovplyvňuje najmä zvyšovanie cien ropy vo svete. Na rozvoj vidieka SR očakáva z eurofondov po roku 2007 sumu 1,5 mld. EUR - Na realizáciu konvergenčného cieľa Programu rozvoja vidieka (PRV) v novom programovom období 2007 až 2013 sa z eurofondov očakáva nenávratný finančný príspevok (NFP) 1,5 miliardy EUR, čo je v prepočte 56,5 miliardy SKK. K týmto doplnkovým zdrojov sa ešte na financovanie projektov pripoja národné zdroje, štátny rozpočet, verejné a súkromné peniaze. Z tejto celkovej sumy dôjde k prerozdeleniu europeňazí na 4 hlavné smery - ide o os 1, os 2, os 3, os 4, pričom najviac peňazí 62 % bude smerovať na zlepšenie životného prostredia a vidieka, os 2. K zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa ráta čerpať 20 %, os 1, na kvalitu života vidieckych oblastí a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva 13,5 %, os 3. Pôjde o projekty na obnovu a rozvoj obcí mimo inovačných a kohéznych pólov rastu, o skvalitnenie aktivít v turizme a podporu vzdelávania a informovanosti vidieckeho obyvateľstva. Iba 2,5 %, os 4 z balíka eurofondov sa plánuje využiť pre mikroregióny a ich združenia na vzdelávací program Leader pre západné, stredné a východné Slovensko. Výsledkom bude zostavenie a riadenie stratégií sociálno-ekonomického rozvoja na danom území. Uvádza sa to v návrhu dokumentu Národný strategický plán rozvoja vidieka (NSPRV) SR na roky 2007 až 2013, ktorý pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Materiál schválila vláda SR a bude základom na vyjednávanie s pracovníkmi orgánov Európskej komisie (EK). Minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon spresnil harmonogram rokovaní: "Tento dokument bude predložený do Bruselu. Do konca septembra bude predložený kompletný Plán rozvoja vidieka, kde budú jednotlivé opatrenia rozmenené úplne na drobné a do 6 mesiacov od odovzdania dokumentu má priestor EK, aby rozhodla o jeho akceptovaní, resp. o jeho zmenách pre členskú krajinu. Po tomto termíne, po rozhodnutí Bruselu, je nutné, aby dokument vstúpil do platnosti, to znamená, koniec tohto roka a začiatok budúceho roka." Globálnym cieľom tohto strategického rámca je multifunkčné poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a udržateľný rozvoj vidieka. Predkladateľ v rámci každej osi stanovil opatrenia, ktoré majú zabezpečiť realizáciu celého Programu rozvoja vidieka. Konvergenčný cieľ sa týka tých oblastí NUTS 3, ktorých HDP na obyvateľa meraná paritou kúpnej sily za ostatné 3 roky je menší ako 75 % priemeru Spoločenstva. Ide o Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj - západ, Banskobystrický kraj a Žilinský kraj - stred a Košický a Prešovský kraj - východ SR. V hre bude aj Bratislavský kraj, ktorý však bude mať odlišné percento spolufinancovania. Strojárska výroba na Slovensku - Strojárstvo na Slovensku zaznamenalo 8% medziročný nárast v 1.Q roka 2006. Asociácia zamestnávateľov ZSP preto predpokladá, že nárast v tomto roku presiahne Sk 0.5bn, ktorý by mal byť historicky najvyšší. Rokovanie ministrov financií a hospodárstva členských krajín OECD v Paríži - Rokovanie ministrov financií a hospodárstva členských krajín OECD sa začína dnes v Paríži. Slovenskú delegáciu vedie štátna tajomníčka Ministerstva hospodárstva Eva Šimková. Zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni venuje tento rok hlavnú pozornosť otázkam zabezpečenia ekonomickej stability a zlepšenia ekonomickej výkonnosti, s dôrazom na implementáciu ekonomických reforiem pre rast a zamestnanosť. Dôležitým bodom programu bude schválenie reformy OECD a vyslanie politického signálu nečlenským krajinám o posilnení zaangažovania týchto krajín na práci organizácie a začatí procesu jej rozširovania. Reforma OECD vstúpi do platnosti dňom 1. júna 2006, zároveň s nástupom nového generálneho tajomníka Angela Gurríu, bývalého ministra zahraničných vecí a ministra financií Mexika. Na záver rokovania Rady OECD dňa 24. mája 2006 sa uskutoční oficiálny ceremoniál odovzdávania funkcie odstupujúceho generálneho tajomníka Donalda J. Johnstona novému generálnemu tajomníkovi A. Gurríovi.“ Kronospan pýta priveľa, tvrdia firmy - Veľké podniky nesúhlasia, aby štát dal podporu firme Kronospan, ktorá žiada 3,6 miliardy Sk. Tvrdia, že to je ešte nevýhodnejšie ako mal byť Hankook.Klub 500, združujúci slovenských vlastníkov podnikov nad 500 zamestnancov, zásadne nesúhlasí s pridelením štátnej pomoci pre spoločnosť Kronospan vo výške 3,6 miliardy Sk, ktorá predstavuje takmer tretinu z plánovanej investície 12 miliárd Sk. Správanie firmy Kronospan, ktorá podmieňuje zachovanie pol tisícky pracovných miest na Slovensku získaním investičných stimulov v uvedenej sume, považuje Klub 500 za vydieranie slovenskej vlády. Štátna podpora pre drevársku firmu by mala mať výlučne formu úľavy na dani z príjmu právnických osôb na 10 rokov. "Túto investíciu považujeme za predraženú, ešte horšiu, ako tomu bolo v prípade juhokórejského Hankooku. Za takýchto podmienok bude pre Slovensko lepšie, ak sa mu spoločnosti typu Kronospan budú zďaleka vyhýbať," uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Podľa Gregora by na jedno vytvorené pracovné miesto vychádzala dotácia šesť miliónov Sk. Výrobca pneumatík Hankook vlani plánoval na Slovensku investovať takmer 20 miliárd Sk, pričom stroskotal na požadovaných investičných stimuloch vo výške 21 percent z investície. Zámerom Kronospanu so sídlom na Cypre je rozšíriť svoju drevársku výrobu na Slovensku prostredníctvom investície do prevádzok v Prešove a vo Zvolene, v ktorých by zamestnal ďalších 550 pracovníkov. Podľa vyjadrenia investora v prípade neposkytnutia štátnej pomoci v požadovanej výške budú avizované investície realizované v Poľsku, pričom zruší asi 500 doteraz vytvorených pracovných miest v prešovskom závode. pi, TASR 20.05.2006 SkyEurope Arlines - Spoločnosť SkyEurope založená na Slovensku ktorej majoritným akcionárom teraz je polský majiteľ požaduje aby akcie firmy boli tiez na zahraničných burzách. 19.05.2006 Priemysel v SR rástol najviac v únii - Druhý najvyšší medziročný rast dosiahlo so 14,1 % Poľsko, tretia bola Litva s 12,8 %. V celej EÚ sa v marci medziročne zvýšila priemyselná produkcia o 3,7 % a v eurozóne o 3,8 %. Priemyselná produkcia na Slovensku v marci medziročne vzrástla o 15,2 percenta, čo je najviac zo všetkých štátov Európskej únie, informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Najväčší medzimesačný nárast priemyselnej produkcie zaznamenala v marci Litva so 7,4 %, za ňou nasleduje Portugalsko so 6,1 % a Írsko s 5,5 %. Slovensko bolo piate s medzimesačným rastom priemyselnej produkcie vo výške 2,8 %. V celej EÚ sa v marci priemyselná produkcia medzimesačne zvýšila o 0,3 % a v eurozóne o 0,4 %. CTK Ceny komodít by podľa očakávania európskych expertov mali čoskoro opäť klesnúť - Vysoké ceny komodít by podľa očakávania európskych expertov mali čoskoro opäť klesnúť. Počítajú pri tom so spomalením rastu globálnej ekonomiky a zvýšením kapacít produkcie jednotlivých komodít. Vyplýva to zo správy Združenia európskych inštitútov pre výskum konjunktúry (AIECE), ktorú v utorok zverejnil Hamburský inštitút pre svetovú ekonomiku (HWWA). Niektoré komodity, pri ktorých vstúpili na trhy finanční investori, môžu dokonca výrazne zlacnieť. Experti v spomínanej štúdii analyzovali 29 komoditných trhov. Na dolárovej báze iba v 1. kvartáli tohto roka vzrástli ceny komodít o 9 %. Od začiatku roka 2000 sa ceny surovín takmer zdvojnásobili, ako vyplýva zo správy. "Sčasti treba zdražovanie pripísať opätovnému zrýchleniu rastu celosvetových ekonomických aktivít," píšu autori štúdie. Priemyselná produkcia v uplynulých mesiacoch znovu výrazne vzrástla a zároveň Čína naďalej pokračuje v rýchlom hospodárskom raste. Okrem toho k rastu cien prispeli aj finanční investori, ktorí významne posilnili svoju prítomnosť na komoditných trhoch, "To samozrejme môže zvýšiť volatilitu cien na týchto trhoch. Tento fakt v sebe skrýva riziko výraznej korekcie v prípade obratu trendu," píše sa v štúdii. V prípade najobchodovanejšej a najdôležitejšej komodity však experti nepočítajú s poklesom cien. "Rast dopytu sa síce spomalil a rezervy sa opäť významne zvýšili," avšak riziko vyplývajúce z geopolitického napätia a nízkych rezervných kapacít vzrástlo. "V tejto situácii by mohli ceny zostať v princípe na vysokej úrovni." Naopak experti počítajú s poklesom cien kovov. Rovnako neželezné kovy ako aj oceľ by podľa AIECE mala výrazne zlacnieť. Očakávania analytikov v prípade poľnohospodárskych komodít sú zmiešané. Napríklad čaj, kakao a cukor by mali zdražieť, naopak cena pšenice, ryže a kávy by mala klesnúť. Informovala o tom nemecká agentúra DPA. (TASR) MSP budú po roku 2007 dostávať na finanancovanie projektov nepriamu pomoc - Slovenskí podnikatelia okrem malých výnimiek v oblasti životného prostredia a vedy a výskumu nebudú môcť v programovom období 2007 až 2013 dostať na realizáciu svojich projektov priame dotácie z eurofondov EÚ. "Neznamená to však, že malí a strední podnikatelia nebudú podporovaní. Budú podporovaní nepriamou formou pomoci, kde bude veľa možností," povedal v pondelok minister výstavby a regionálneho rozvoja SR László Gyurovszky počas prezentácie dokumentu Národný strategický referenčný rámec (NSRR). Po schválení dokumentu Európskou komisiou (EK) bude môcť SR v rokoch 2007 až 2013 pri financovaní projektov čerpať eurozdroje. V závere dolaďovania obsahu dokumentu vláda rozhodla, že podnikatelia budú vyňatí z finančnej podpory zo štrukturálnych fondov na komerčné projekty. "Je dôležité nastaviť také pravidlá, aby to nedeformovalo podnikateľské prostredie, najmä konkurenčné prostredie," poznamenal minister financií Ivan Mikloš. Promptne reagovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) a rozhodnutie vlády označila za krok vedúci práve k deformácii konkurenčného prostredia. Nesúhlas vyjadrila aj nezisková organizácia Priatelia Zeme-CEPA. Ministri podľa nej naznačili, že pre súkromné firmy podnikajúce v určitých oblastiach ekológie budú platiť výnimky. Vláda nešpecifikovala, o ktoré ekologické oblasti ide a kde získajú nárok na podporu. "Dôležitejšie ako to, kto dostane podporu z eurofondov, je to, ako a na čo budú využité," podčiarkol za organizáciu projektový koordinátor Roman Havlíček. Gyurovszky odporcom tohto kroku odpovedal, že pri výnimkách v oblasti výskumu a vývoja sa očakáva, že vzniknú PPP projekty alebo dostanú pomoc súkromné podniky, ktoré sa zaoberajú výskumom a vývojom. V ekologickej oblasti pôjde o podporu projektov týkajúcich sa spracovania odpadov, čiastočne vypúšťania emisií a podobne. TASR SR v rokoch 2007 až 2013 získa na financovanie projektov z EÚ 11,237 mld. EUR - Slovensko v rokoch 2007 až 2013 získa na financovanie projektov z fondov EÚ sumu 11,237 miliardy EUR, čo je v prepočte viac ako 422 miliárd Sk. K týmto doplnkovým príspevkom sa ráta s minimálne 15-% účasťou národných zdrojov, o čom sa ešte budú viesť rokovania. Uvedená suma zo štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) sa rozdelí medzi 9 operačných programov (OP). Z nich na štyri rozhodujúce OP (Doprava, Životné prostredie - ŽP, Regionálny OP, Znalostná ekonomika) bude smerovať vyše 75 % z celkovej sumy. Zvyšný podiel v rámci finančnej alokácie sa rozdelí medzi päť OP (Zdravotníctvo, Infraštruktúra vzdelávania, Vzdelávanie, Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Technická pomoc), konštatoval minister výstavby a regionálneho rozvoja SR László Gyurovszky na pondelkovej tlačovej konferencii s dovetkom, že dokument Národný strategický referenčný rámec (NSRR) je základom na ďalšie rokovanie. Minister predstavil hlavné znaky a finančné alokácie všetkých OP konečnej verzie dokumentu NSRR, podľa ktorého bude SR v novom, prvý raz 7-ročnom programovom období, čerpať zdroje z fondov EÚ. Najväčšiu finančnú injekciu z príspevkov ES dostane oblasť infraštruktúry a znalostnej ekonomiky, ale aj vzdelávanie a prvýkrát zdravotníctvo a rekonštrukcia panelových sídlisk. Konečná verzia NSRR, ktorú rezort výstavby už posunul na rokovanie vlády SR, je podľa Gyurovszkého výsledkom politickej dohody koaličných strán. Po súhlase kabinetu by sa mal dokument predložiť koncom mája na neformálne rokovanie orgánom Európskej komisie. Jej relevantná smernica bude prijatá v 2. polroku 2006. Na prelome mája a júna budú mať už definitívnu podobu aj spomínané OP. Do konca tohto roku by mala EK prijať dokument NSRR týkajúci sa SR. "Celkovo pre vzdelávanie sa v NSRR na 7-ročné obdobie vyčlenila suma 1,775 miliardy EUR," spresnil minister. Táto suma je zložená z príspevkov z troch OP, a to z Regionálneho, Vzdelávanie a Infraštruktúra vzdelávania. Pre znalostnú ekonomiku, ktorej problematiku zastrešujú tri OP (Vzdelávanie, Znalostná ekonomika a Zdravotníctvo) je to 4,375 miliardy EUR, čo je približne 39 % celkovej sumy zo ŠF a KF. Pre infraštruktúrne projekty sa plánuje čerpať 5,962 miliardy EUR, čo tvorí asi 53 % celkovej sumy. Aj z tohto vidieť, povedal Gyurovszky, že dva základné ciele referenčného rámca - infraštruktúra a znalostná ekonomika korešpondujú s rozdelením finančných prostriedkov z eurofondov. Projekty spadajúce pod OP Doprava dostanú príspevok v celkovej výške 3,437 miliardy EUR, OP ŽP 1,45 miliardy EUR, Regionálny OP 1,475 miliardy Sk, OP Znalostná ekonomika 2,6 miliardy EUR, OP Zdravotníctvo 200 miliónov EUR, OP Infraštruktúra vzdelávanie 550 miliónov EUR, OP Vzdelávanie 800 miliónov EUR, OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 600 miliónov EUR. Minister podotkol, že OP Zdravotníctvo bude pokrývať financovanie projektov z oblasti technickej vybavenosti budov národných centier a systemizácie informačnej kontroly vo sfére zdravotníckych služieb. Okrem Bratislavského samosprávneho kraja sa uvažuje na Slovensku na obnovu sídlisk postavených panelovou technológiou so sumou 4,5 miliardy Sk, čo by sa malo týkať asi 50 000 bytov. V Bratislave bude Medzinárodné manažérske mliekarenské fórum 2006 - Skúsenosti a poznatky z oblasti manažmentu a marketingu mliekarenského priemyslu si 18. a 19. mája v Bratislave vymenia vrcholní manažéri európskych mliekarenských podnikov na spoločnom diskusnom fóre. Odbornú konferenciu s medzinárodnou účasťou k problematike mlieka - Medzinárodné manažérske mliekarenské fórum 2006 (Internationales Management Forum Milch - IMFM) pripravil nemecký Spolkový výskumný ústav pre výživu a potraviny - Inštitút ekonomiky potravinárstva v spolupráci s Levickými mliekarňami, a. s., Levice. Vrcholní manažéri európskych mliekarenských podnikov sa pravidelne raz do roka stretávali od roku 1971 do roku 1997. Inštitút ekonomiky potravinárstva v Kieli túto tradíciu v roku 2004 obnovil a zorganizoval IMFM v Drážďanoch a v roku 2005 v poľskom Ciechocineku. "Hlavným dôvodom obnovenia tradície bolo dať priestor diskusii o vývoji a perspektívach mliekarenského odvetvia po rozšírení Európskej únie (EÚ) a posúdeniu šancí a rizík, vyplývajúcich z otvorenia trhu pre toto výrobné odvetvie," informovala TASR Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ). V roku 2006, dva roky po vstupe 10 nových členských krajín do EÚ, je podľa nej možné bilancovať a hodnotiť straty a prínosy a aktívne sa podieľať na tvorbe politiky a regulačných mechanizmov EÚ pre mliekarenský sektor. V Bratislave sa bude diskutovať o štrukturálnom vývoji, regulačných mechanizmoch, o otázke zrušenia kvót a budú sa hľadať odpovede na otázku perspektívy výroby a spracovania mlieka v 25 členských krajinách EÚ, spresnila ďalej Nouzovská. V rámci fóra budú prednášať významní odborníci z Európskej komisie, štátnych inštitúcií, výskumných a bankových ústavov, zväzov a praktické skúsenosti prednesú aj zástupcovia mliekarenských podnikov. Na konferencii sa zúčastní vyše 50 hostí z Nemecka, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Holandska, Česka, Rakúska, Dánska, Estónska a Slovenska. Záštitu nad podujatím bude mať minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon. 15.05.2006 Rokovania o finančnej alokácii operačných programov NSRR budú pokračovať - Otázka finančnej alokácie 9 operačných programov (OP) v dokumente Národný strategický a referenčný rámec (NSRR), podľa ktorého bude SR čerpať eurozdroje v rokoch 2007 až 2013, zostáva otvorená. "Zainteresovaní ministri budú pokračovať v rokovaní," povedala pre TASR koordinátorka NSRR Ľubica Sabadošová. K posunu v otázke výšky prostriedkov z eurofondov na jednotlivé OP ešte nenastal napriek tomu, že v stredu vypršal dvojtýždňový termín, do ktorého si mali ministri vyjasniť rozdielne názory. Návrh obsahu dokumentu NSRR vládny kabinet 26. apríla schválil. Prerušil však o tomto bode rokovanie s tým, aby sa zainteresovaní ministri pri svojich odlišných návrhoch na spolufinancovanie OP pokúsili nájsť dohodu. Podarilo sa im to v počte OP a v stanovení gestorstva - neráta sa s ministerstvom hospodárstva. TASR 12.09.2006 Slovensku sa darí v príprave na digitálne vysielanie. - BRATISLAVA - Slovensko patrí v príprave na stále digitálne vysielanie v časti, za ktorú zodpovedá Telekomunikačný úrad SR, medzi popredné krajiny takzvaného Regiónu 1. Má totiž už skoordinovaných viac ako 90 percent plánu pre digitálne vysielanie. Umiestnilo sa tak v prvej pätine všetkých 122 krajín Regiónu 1, ktorý tvoria európske, arabské a africké štáty. Vyplýva to z oficiálnych dokumentov Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU). Aktuálny priemerný výsledok všetkých krajín v televíznom pásme navrhovaného digitálneho plánu je pritom 58,5 percenta. Digitálny plán, teda frekvencie pre pozemské digitálne TV vysielanie DVB-T a pozemské digitálne rozhlasové vysielanie T-DAB pre jednotlivé krajiny Regiónu 1, bude definitívne schválený na prelome mája a júna v Ženeve. (tasr) 5.05.2006 Nafta Gbely zvýšila minulý rok výrazne zisk. - Nafta Gbely, ktorá sa zaoberá skladovaním plynu a ťažbou ropy, vlani výrazne zvýšila čistý zisk na 1,26 miliardy korún. Vlastné imanie ku koncu decembra predstavovalo 5,27 miliardy korún a záväzky 2,81 miliardy korún. V roku 2004 firma vykázala zisk po zdanení 489 miliónov korún. O rozdelení zisku za minulý rok rozhodnú akcionári začiatkom júna. Valné zhromaždenie by sa malo zaoberať aj zlúčením Nafty s firmou Slovenská vrtná spoločnosť a s firmou Nafta Storage & Production. Hlavným akcionárom Nafty s podielom 55,90 percenta je Slovenský plynárenský priemysel. E.ON Ruhrgas priamo vlastní 40,27 percenta akcií Nafty, a súčasne kontroluje takmer štvrtinový podiel v SPP. (čtk) ECB nezmenila úrokové sadzby - FRANKFURT NAD MOHANOM - Európska centrálna banka (ECB) ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 2,50 percenta. Toto rozhodnutie analytici všeobecne prognózovali. Finančné trhy teraz čakajú na to, či prezident ECB Jean-Claude Trichet nedá nejaký signál, že banka zvýši úroky v júni. Väčšina analytikov počíta so zvýšením sadzby na 2,75 percenta v júni. Ekonómovia tento rok celkovo očakávajú od ECB ešte dve zvýšenia úrokových sadzieb. Na konci roka by tak mal byť kľúčový úrok na úrovni 3,25 percenta. (tasr) 5.05.2006 Goodyear sťahuje sklady na Slovensko. - Popredný svetový výrobca pneumatík, spoločnosť Goodyear, ruší svoje doterajšie sklady v Českiu, Maďarsku a na Slovensku. Nahradí ich logistické centrum pre strednú Európu v Senci. Centrum bude prevádzkovať logistická firma Wincanton. Výšku investície spoločnosť nezverejnila."Od zriadenia spoločného logistického centra pre ČR, Slovensko a Maďarsko očakávame zefektívnenie logistických služieb a zlepšenie dostupnosti výrobkov pre našich zákazníkov," uviedol manažér Goodyear pre služby zákazníkom v strednej Európe Luboš Velička. Popredný svetový výrobca pneumatík Goodyear vyrába pneumatiky, technické gumové výrobky a chemikálie vo viac ako 90 závodoch v 28 krajinách, kde zamestnáva 80-tisíc pracovníkov. tt, ČTK Slovákom berú z príjmu najmenej v únii. - Dane a odvody zhltnú obyvateľom Slovenska najmenšie percento z príjmu v rámci celej Európskej únie, uviedol minister financií Ivan Mikloš. Hoci na Slovensku sú relatívne vysoké odvody v porovnaní s daňami a zároveň aj v medzinárodnom porovnaní, celkové daňové a odvodové zaťaženie je však najnižšie v Európskej únii, uviedol minister financií Ivan Mikloš na štvrtkovom diskusnom fóre, ktoré zorganizoval Klub Hospodárskych novín HN Club. "Slovensko má za rok 2005 najnižšie daňové a odvodové zaťaženie zo všetkých krajín EÚ 25 a podľa oficiálnych údajov Eurostatu dosiahlo 28,8 percenta," konštatoval Mikloš. Minister vysvetlil, že daňové a odvodové zaťaženie merané podielom príjmov z daní a odvodov na hrubom domácom produkte je v EÚ približne 39 percent, v SR je to menej ako 29 percent. Mikloš tiež pripomenul, že SR patrí ku krajinám, s najvyšším tempom znižovania tohto zaťaženia, ktoré sa za posledných 10 rokov znížilo až o 10 percent. Za Slovenskom som umiestnila Litva s 5,5-percentným znížením. Mikloš odhadol, že vplyvom zníženia daňového a odvodového zaťaženia SR prišla za posledných 8 rokov hypoteticky o 400 miliárd Sk. "Znamená to, že do verejného sektora neprišli stovky miliárd Sk, ktoré zostali v rukách fyzických osôb a podnikateľov," povedal Mikloš. Argumenty, že ak by boli dane a odvody vyššie, vybraté prostriedky by sa mohli umiestniť do školstva alebo zdravotníctva minister odmietol s tým, že preliatie prostriedkov do systému ešte neznamená jeho lepšie fungovanie. Podľa aktuálnych čiastkových výsledkov Mikloš predpokladá, že daň zo zisku za minulý rok stúpne o 25 percent. "Tým sa napĺňa náš predpoklad, že nízka sadzba znamená nižší výnos. Zavedením jednotnej relatívne nízkej sadzby sa motivácia aj možnosti unikať z daňových povinností znižujú," povedal minister. Priznal, že pred zavedením daňovej reformy sa z daní z príjmov právnických osôb vyberalo 2,7 percenta HDP, v roku 2004 tento ukazovateľ klesol na 2,4 %, pričom v minulom roku už začala tendencia vrátiť sa k 2,7 percenta. Minister odmietol názory smerujúce najmä zo zahraničia o tzv. daňovom dampingu. Ako príklad uviedol, že v Spolkovej republike Nemecko sa pri sadzbe takmer 40 percent na dani zo zisku vybralo okolo 1,3 percenta HDP, kým v Írsku pri 12,5-percentnej sadzbe 3,7 percenta HDP. TASR Rakúska vláda podporí malé podniky 200 miliónmi EUR - Rakúska vláda schválila podporný balík opatrení pre malé podniky v celkovej hodnote 200 miliónov EUR ročne, v prepočte 6,75 miliardy SKK. Pozostáva z daňových úľav a dotácií. Vláda opatreniami zlepší podmienky pre malých podnikateľov. Kým doteraz museli platiť daň z celého zisku aj v prípade, ak časť z neho reinvestovali do nových strojov a zariadení, v budúcnosti v podobnej situácii nebudú zdaňovať 10 % zisku. Mení sa aj výška platenia dane z obratu a štát prostredníctvom organizácia Austria Wirtschaftsservice (AWS) bude v zahraničí chrániť patenty malých podnikateľov, ktorí na to nemali doteraz ani prostriedky a ani sily. AWS bude vystupovať aj ako ručiteľ malých podnikateľov v bankách, ak tí budú potrebovať úvery na technologické výrobné zariadenia a rozširovanie výroby. Výdatnejšiu podporu dostanú aj mladí podnikatelia. Prospech z vládnej pomoci by malo mať 320 000 malých firiem a podľa spolkového kancelára Wolfganga Schüssela by sa tým mal oslabiť názor, že vláda myslí len na veľké firmy. Informoval o tom rakúsky denník Die Presse. Miba plánuje obrat 15 až 17 miliónov eur - BRATISLAVA - Nový závod skupiny Miba Friction vo Vrábľoch, ktorý patrí pod rakúsky koncern Miba, by mal dosiahnuť v roku 2007 pri plnej produkcii obrat 15 až 17 miliónov eur. "V závode, do ktorého sme investovali zhruba 20 miliónov eur, sme už začali vyrábať prvé objednané série oceľových lamiel pre spojkové a brzdové obloženia do nákladných áut a stavebných strojov. Objem výroby budeme zvyšovať postupne, pričom plnú produkciu dosiahne závod koncom tohto roka," povedal v piatok vo Viedni predseda predstavenstva koncernu Peter Mitterbauer. Do konca roka bude závod vo Vrábľoch zamestnávať 150 ľudí. (sita) Publikované dňa 2.05.2006 Spokojní Slováci - Slováci sú veľmi spokojní s členstvom v EU a najspokojnejší zo všetkých desiatich nových členských štátov.V súlade z Eurostatom označujú členstvo za " dobrú vec". Štáty únie zbohatli, staré i nové - Nové členské štáty únie za dva roky od vstupu zbohatli, staré štáty zarobili na rozšírenom vnútornom trhu a všetci spoločne posilnili európsku konkurencieschopnosť voči Číne a Indii. Takto vidí dopady rozšírenia rozsiahla ekonomická štúdia Európskej komisie. Rozsiahlu ekonomickú štúdiu dopadov rozšírenia Európskej únie o 10 krajín zverejní Európska komisia tento týždeň. Upozorní, že ekonomiky desiatky nováčikov rástli v rokoch 1997-2005 v priemere o 3,75 percenta ročna, kým "pätnástka" mala v priemere iba dvaapolpercentný rast. Nožnice ekonomickej prosperity sa teda zatvárajú, aj keď pomaly a nedostatočne - miera nezamestnanosti je v nových krajinách 13,4 percenta, o 5,5 percenta viac ako v krajinách pôvodnej pätnástky. Európske právo stabilizovalo ekonomiky nováčikov Komisia poukazuje na to, že po prevzatí európskeho práva sa stabilizovali ekonomiky nových štátov. Spolu s vnútornými reformami a nebývalou otvorenosťou týchto ekonomík to vytvorilo obrovské šance pre podnikanie. Obchod predstavuje v týchto krajinách 93 percent hrubého domáceho produktu, v západnej Európe je to 55 percent. Podiel "pätnástky" na obchode "desiatky" vzrástol z 56 percent v roku 1993 na 62 percent v roku 2005. Nové krajiny mali v obchodovaní so starými po celý čas schodok, ktorý sa však postupne zmenšuje, vlani bol asi tri percentá ich HDP. Priame zahraničné investície do desiatich nových krajín dosiahli v roku 2004 približne 191 miliárd eur, teda 40 percent ich HDP. Je to pozoruhodné číslo, usudzuje komisia, ale hneď ho relativizuje - predstavuje iba štyri percentá celkových investícií v celej EÚ v danom roku. Zásadní konkurenti: Čína a India Reformy a modernizácia v nových členských štátoch spôsobili štrukturálne zmeny v celej únii v čase, keď to bolo najviac treba - teda, keď sa vynorila India a Čína ako zásadní konkurenti, pokračuje komisia. Naznačuje, že lacnejšie pracovné sily v nových krajinách umožnili mnohým západným podnikom stlačiť ceny a zostať konkurencieschopné. Lacný východ pomoho drahému záapdu Tieto argumenty rozvíja v štúdii o druhom výročí rozšírenia Katinka Baryschová z londýnskeho Strediska pre európsku reformu. Sťahovanie podnikov za lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou, ktoré sa začalo už dávno pred rozšírením, umožnilo západoeurópskym podnikom udržať sa nad hladinou. "Súťaž s Čínou a Indiou prinútila staré krajiny EÚ, aby sa prispôsobili. Podniky museli znížiť náklady alebo zmiznúť z trhu". Baryschová zároveň vyvracia mýtus, že stredná a východná Európa sú akési daňové raje, ktoré rozkvitajú na úkor susedov s vysokými daňami. Rozdiely zďaleka nie sú priepastné - nové krajiny vyberajú na daniach 36 percent svojho HDP, staré 40 percent. Takže enmožno povedať, že by nováčikovia priveľmi zaťažovali rozpočet EÚ - výdavky, ktoré boli pre ne určené, predstavovali v rokoch 2004 až 2006 len 0,1 percenta rozpočtu únie. Podniky kvôli globálnej súťaži znižujú náklady Presúvanie výrob do nových krajín, ktoré často býva uvádzané ako negatívny dôsledok rozšírenia, je diktované svetovou súťažou a dochádzalo by k nemu tak či tak, uviedli v článku k druhému výročiu rozšírenia komisári Danuta Hübnerová z Poľska a fínsky Olli Rehn. "Podniky budú vždy hľadať nižšie náklady, technické inovácie a ďalšie faktory, ktoré im poskytnú výhodu," dodali. Je dôležité si uvedomiť, že tento pohyb v rámci EÚ nemusí byť vždy pre jedných výhodou a pre druhých nie. Napríklad v automobilovom priemysle alebo bankovníctve dochádza k vytváraniu pracovných miest v nových i v starých krajinách, pričom podniky si posilňujú svoje pozície pre globálnu súťaž. Dynamika v novej časti EÚ má blahodarný účinok v tej starej, odkiaľ pochádza kapitál. pi, ČTK Ceny benzínu prekročili prvý krát 40Sl/liter - Priemerné ceny 91 a 95-oktánového benzínu v SR k 20. aprílu prvýkrát v tomto roku prevýšili hranicu 40 Sk/liter. Za posledný mesiac zdražel benzín v priemere o 6 %, cena nafty stúpla o viac ako 2,5 %. Ako ďalej informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, priemerná cena 91-oktánového benzínu v období medzi 10. a 20. aprílom vzrástla o 95 halierov na 40,52 Sk/liter. V rovnakej miere zdražel aj 95-oktánový benzín na 40,53 Sk/liter. Zvýšila sa aj cena litra motorovej nafty, a to o 50 halierov. Motoristi za ňu zaplatili v priemere 40,52 Sk/liter. O viac ako 1 Sk stúpla cena benzínu s oktánovým číslom 98 na 43,04 Sk/liter. Tešiť sa mohli iba motoristi, ktorí tankujú kvapalný LPG. Jeho cena sa znížila o 7 halierov a dosiahla 22,44 Sk/liter. (TASR) Microsoft osamostatnil slovenskú pobočku - BRATISLAVA - Softvérová firma Microsoft včera oznámila, že jej pobočka na Slovensku bude od 1. júla samostatná. Bratislava 24.04.2006 Úrad prešetruje koncentráciu reťazcov - BRATISLAVA - Protimonopolný úrad, ktorý posudzuje koncentráciu spoločností Tesco a Carrefour, včera oznámil, že predlžuje lehotu, kým vydá rozhodnutie do konca júna. Hovorca úradu Miroslav Jurkovič povedal, že si treba vyžiadať a posúdiť veľa informácií. Krátko pred Vianocami Európska komisia schválila spoločnosti Tesco kúpu jedenástich českých obchodov francúzskeho rivala Carrefour, štyri prevádzky na Slovensku však nechala posúdiť Protimonopolnému úradu. TASR 24.04.2006 Slovnaft vyplatí dividendy v sume 7,79 miliardy Sk - Bratislava 24. apríla (TASR) - Spoločnosť Slovnaft ovládaná maďarským koncernom MOL vyplatí tento rok akcionárom dividendy v hodnote 377,50 Sk na akciu, čo je zhruba o 80 % viac ako vlani. Rozhodlo o tom dnešné riadne valné zhromaždenie rafinérie Slovnaft. Celková suma vyplatených dividend dosiahne 7,79 miliardy Sk, čo predstavuje asi 90 % z minuloročného zisku po zdanení. Do zákonného rezervného fondu Slovnaftu poputuje suma 176,34 milióna Sk. Akcionári tiež rozhodli o nerozdelení zisku v objeme 677,58 milióna Sk. Rafinéria tak pre svoje rozvojové aktivity má k dispozícii nerozdelený zisk z minulých rokov na úrovni zhruba 9 miliárd Sk. Koruna je odolnejšia, tvrdia analytici - Päť mesiacov po vstupe do ERM-2 sa ťah pre Slovensko začína vyplácať. Mena je odolnejšia voči výkyvom zlotého či forintu, uvádza analýza Reuters. Ešte donedávna pritom politické kauzy u severných či južných susedov Slovenska podkopali aj korunu, pričom jej nepomohla ani nálepka reformnej krajiny.Samotný systém ERM-2 (Exchange Rate Mechanism), ktorý fixuje menu v 15-percentnom relatívne voľnom fluktuačnom pásme k euru, neponúka veľa priamej ochrany pred otrasmi. Dôležitý však je signál pre investorov - Slovensko sa zapojilo do systému ako jediné v regióne. Je to vec psychológie a nižšieho politického rizika, tvrdí ekonóm Tatra Banky Elizej Macho. "Región stále ovplyvňuje korunu, ale ani zďaleka nie tak ako kedysi, najmä vďaka voľnému ukotveniu meny na euro," pokračuje Macho. Vláda vstúpila do fluktuačného pásma vlani v novembri pred predpokladaným plánom, aby tak získala viac času pred prijatím eura. Čelní predstavitelia Slovenska očakávali, že ERM-2 prinesie krajine stabilitu v búrlivom volebnom roku a spočiatku boli sklamaní, že koruna stále nasleduje región. Posledné udalosti však ukázali opak. Odliv investorov z Maďarska a Poľska za uplynulý mesiac sa neprejavil výrazným oslabením koruny. Slovenská mena je však aj napriek tomu stále prepojená s českou korunou. Podľa analytikov to spôsobuje vzájomná podobnosť týchto dvoch menších otvorených eonomík. Dokazuje to aj spoločný, takmer totožne rýchly rast a dodržanie trojpercentného deficitu štátneho rozpočtu za minulý rok v oboch ekonomikách. Investori sa pozerajú na slovenskú menu už trochu odlišne vďaka výkonnosti hospodárstva a plánom na prijatie eura, tvrdia analytici. Trh verí Slovensku, ale pochybuje o tom, či jeho susedia z Visegrádskej štvorky prijmú euro v prepdokladaných termínoch. Pozíciu Slovenska v regióne podčiarkuje fakt, že od vstupu do ERM-2 získala koruna na euro 3 percentá, česká mena posilnila o 2 %, zlotý sa obchoduje na približne rovnakej úrovni a maďarský forint oslabil o približne 5 %. Slovenská aj česká mena voči euru zrejme budú naďalej posilňovať vďaka silnému rastu HDP a exportu a presúvaniu výroby zo západnej Európy, myslí si analytik londýnskej pobočky Credit Suisse First Boston Olivier Desbarres. Získavajú aj špekulanti Stabilita českej meny voči slovenskej pri súčasnom výmennom kurze okolo 1,31 Sk za Kč láka aj špekulantov. Tí si požičajú v českých korunách za najnižšiu úrokovú mieru v Európskej únii (2 %) a následne investujú do slovenskej meny, kde zarobia na vyšších slovenských úrokových mierach, ktoré v lete tohto roku zrejme ešte porastú. Rozdiel v úrokoch je 1,5 až 2 percentá, spresnil ekonóm Českej spořitelny Viktor Kotlán. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan o rozhodnutí islandskej vlády o zrušení prechoddného obdobia pre voľný pohyb pracovných síl - Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan dnes počas tlačového brífingu okrem iného informoval, že vláda Islandskej republiky dňa 4. apríla 2006 prijala rozhodnutie o zrušení prechodného obdobia pre voľný pohyb pracovných síl. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť 1.5.2006. Islandskí partneri zdôraznili, že danému rozhodnutiu prikladajú veľký politický význam z hľadiska ďalšieho rozvoja vzťahov s novými ČK EÚ, vrátane Slovenskej republiky, ako aj celkovo v rámci spolupráce v EHP. V tejto súvislosti podčiarkli význam spolupráce s novými ČK EÚ prostredníctvom Nového finančného mechanizmu EHP. Island pripravuje zavedenie opatrení (zatiaľ nešpecifikovaných), ktoré zabezpečia sprísnenie kontroly a registrácie pri vstupe cudzincov na Island. Prioritou vlády SR naďalej ostáva vytváranie pracovných miest v SR. Publikované dňa: 06.04.2006 Alžírsko splatilo Slovensku dlh. - Alžírsko predčasne splatilo Slovensku záväzky za vyše miliardu korún. Celá suma podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papanka odišla na účet dôchodkovej reformy v štátnej pokladnici. Autor: SITA Bratislava 5.04.2006 SR začala s Ruskom rokovať o plyne - BRATISLAVA Slovensko začalo rokovať s Ruskom o novej zmluve o dodávkach plynu. Po včerajšom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Ruska Sergejom Lavrovom to uviedol premiér Mikuláš Dzurinda. Dvojstranná dohoda vyprší v roku 2008. Rusko má podľa premiéra záujem, aby bola nasledujúca zmluva vzájomne výhodná a dodržiavala sa ako doteraz. Autor: (SITA) Holandsko otvorí pracový trh od 1. 1. 2007 - Holandská vláda v piatok rozhodla, že pracovný trh pre pracovníkov z nových členských štátov Európskej únie otvorí 1. januára 2007.Hoci štátny sekretár pre sociálne a pracovné záležitosti Henk van Hoof chcel pôvodne otvoriť trh pre zvyšných 8 z 10 nových členov únie po uplynutí dvojročného prechodného obdobia, ktoré vyprší koncom apríla 2006, vláda rozhodla o odklade, aby mala viac času na posilnenie legislatívy obmedzujúcej nelegálnu prácu. Vláda chce napríklad posilniť právomoci pracovných inšpektorov pri udeľovaní pokút pre zamestnávateľov, ktorí vyplácajú nižšiu ako minimálnu mzdu. Holandský kabinet si je vedomý obáv verejnosti z možných dôsledkov pre pracovný trh, ale poukazuje na skúsenosti Británie, Írska a Švédska, ktoré otvorili trh už pred 2 rokmi a výsledky ukázali, že riziká boli limitované. O rozhodnutí vlády musí teraz hlasovať parlament. Nezamestnanosť v Holandsku klesá od 3. štvrťroka 2005 a v súčasnosti sa drží na úrovni 5,1 percenta. Podľa vlády sa od 1. mája 2006 zjednoduší proces získania pracovných povolení, keďže žiadatelia z nových štátov EÚ už nebudú musieť dokladovať, že o danú pracovnú pozíciu sa neuchádzal žiadny záujemca z pôvodnej európskej pätnástky, informovala agentúra Reuters. Fitch vidí vývoj SR optimisticky - Výrazný rast hospodárstva a reálne približovanie sa k životným štandardom západnej Európy - tak vidí ratingová agentúra Fitch. Ratingová agentúra Fitch Ratings kladne hodnotí ekonomický vývoj na Slovensku. V piatok udelila budúcej emisii slovenských eurobondov vysoké ohodnotenie - rating A so stabilným výhľadom. Slovensko chystá dlhopisy za jednu až dve miliardy eur, so splatnosťou 15 rokov. "Rating Slovenska je aj naďalej podporovaný pokračujúcim reálnym približovaním k životným štandardom západnej Európy, nízkymi vonkajšími finančnými rizikami, miernym celkovým vládnym dlhom a priaznivou výškou zahraničného dlhu verejného sektora," povedal člen direktória agentúry Fitch David Heslam. Ročná miera rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa vďaka výraznému rastu investícií a zlepšeniu podnikateľského prostredia zvýšila a vlani dosiahla 6 percent. Pokračujúca vysoká miera investícií a solídne zvyšovanie exportu s najväčšou pravdepodobnosťou prispejú k udržaniu rastu HDP v najbližších rokoch na úrovni 6 až 7 percent. Vonkajšie finančné riziká sa znížili a čistá hodnota priamych zahraničných investícií pohodlne pokryje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Očakáva sa, že spustenie produkčných liniek automobiliek PSA Peugeot Citroën a Kia Motors prispeje k ďalšiemu zníženiu bežného účtu platobnej bilancie pod 4 percentá v roku 2006 a na 2 až 3 percentá v roku 2007, informovala ratingová agentúra Fitch Ratings. pi, TASR Kurz pre prijatie eura bude známy skôr - Slováci by sa mohli už na prelome prvého a druhého štvrťroku 2008 dozvedieť kurz, podľa ktorého sa prepočítajú na euro ceny tovarov a platy.Pôvodne sa mal výmenný kurz určiť do polovice roka 2008, skorší vstup krajiny do systému výmenných kurzov ERM-2 však umožní aj jeho rýchlejšie stanovenie, povedal vládny splnomocnenec pre zavedenie eura Ivan Štefanec. Kurz určí Rada Európskej únie. "Tým, že sme vstúpili o viac ako sedem mesiacov skôr do systému ERM-2, vytvoril sa priestor pre skoršie poznanie výmenného kurzu," povedal Štefanec. Slovensko plánuje zaviesť euro od januára 2009. Od začiatku júla 2008 by potom mali začať obchodníci zverejňovať ceny tovarov v oboch menách. Cenovky v korunách aj eurách by mali byť v obchodoch do konca roka 2009. Slovensko vstúpilo do systému výmenných kurzov koncom novembra minulého roku a zotrvá v ňom najmenej dva roky. Krajina tak začala plniť podmienku kurzovej stability. V ERM-2 musí Slovensko udržovať kurz svojej meny v pásme plus mínus 15 percent od stanovenej centrálnej parity 38,455 SKK/EUR. Podľa ekonómov však bude ťažšie dodržať ďalšie maastrichtské kritériá, ktoré sú podmienkou prevzatia eura. Najťažšie bude asi dodržať kritérium výšky inflácie maximálne 1,5 percenta nad priemernou infláciou troch členov eurozóny s najnižšou mierou inflácie a zníženie deficitu verejných financií na tri percentá hrubého domáceho produktu. Koncom minulého roka centrálna banka rozhodla, že na národnej strane slovenských euromincí bude vyobrazený dvojitý kríž, Bratislavský hrad alebo tatranský vrch Kriváň. Bankovky sú pre všetky štáty eurozóny rovnaké. ČTK,Pravda Základné makroekonomické údaje SR - Prehľad najdôležitejších údajov o makroekonomike SR Hrubý domáci produkt 3.Q / 2005 2.Q / 2005 2004 2003 Medziročná zmena (%) + 6,2 + 5,1 + 5,5 + 4,5 Skutočná hodnota (mld. Sk)* 227,5 220,7 826,5 783,4 Skutočná hodnota (mld. Sk)** 365,5 357,6 1 325,5 1 201,2 * stále ceny roku 1995 ** bežné ceny *** rýchly odhad Štatistického úradu SR Štátny rozpočet 1 / 2006 1 - 12 / 2005 1 - 11 / 2005 2004 Príjmy (mld. Sk) 32,789 258,694 233,706 242,436 Výdavky (mld. Sk) 20,705 292,580 241,259 312,716 Bilancia (mld. Sk) + 12,084 - 33,886 - 7,553 - 70,28 Nezamestnanosť 12 / 2005 11 / 2005 10 / 2005 12 / 2004 Stav evidovaných nezamestnaných 333 834 322 608 322 235 383 155 Stav disponibilného počtu EN 293 801 280 935 282 822 342 294 Miera evidovanej nezamestnanosti (%) 11,36 10,86 10,93 13,07 EUROSTAT Sezónne upravená miera nezamestnanosti (%) 16,1 16,0 16,2 16,8 Inflácia 1 / 2006 12 / 2005 11 / 2005 12 / 2004 Mesačná miera (%) + 2,1 + 0,1 0,0 - 0,12 Medziročná miera (%) 4,1 3,7 3,4 5,9 Priemer od začiatku roka medziročne (%) 4,1 2,7 2,6 7,5 Jadrová inflácia - medziročne (%) 1,9 1,7 1,2 1,5 Čistá inflácia - medziročne (%) 2,5 2,1 1,7 2,8 EUROSTAT Mesačná miera (%)* + 0,1 + 1,3 - 0,1 Medziročná inflácia (%)* 3,9 3,5 5,8 * Miera inflácie meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien Európskej únie (EÚ) Zahraničný obchod 12 / 2005 11 / 2005 2005 2004 Dovoz (mld. Sk) 106,883 103,886 1 065,924 942,16 Vývoz (mld. Sk) 81,724 100,071 991,587 895,205 Bilancia (mld. Sk) - 25,16 - 3,815 -74,337 -46,955 (údaje ŠÚ SR) Platobná bilancia (saldo v mld. Sk) 10 / 2005 9 / 2005 1 - 12 / 2004 2003 Bežný účet - 75,059 - 66,678 -46,685 -10,199 obchodná bilancia - 45,602 - 37,711 -46,955 -23,588 Kapitálový účet - 0,1858 - 0,0239 +0,555 3,668 Finančný účet 128,209 137,041 95,091 60,874 priame investície v SR 43,945 45,566 35,699 21,827 portfóliové investície - 23,206 - 9,136 28,34 -22,821 ostatné investície 108,262 105,147 +26,7 61,775 (údaje NBS) Devízové rezervy NBS 8.2.2006 1.2.2006 31.12.2005 31. 12. 2004 mld. USD 15,6961 15,7841 15,4795 14,9131 mld. USD* 14,6818 14,7459 14,7451 14,3506 * metodika platná do 31. decembra 2001 Hrubá zahraničná zadlženosť 31.10.2005 30.9.2005 31. 12. 2004 31. 12. 2003 Celková (mld. USD) 26,101 26,535 23,695 18,3223 z toho NBS a vlády 6,088 6,485 6,855 5,263 Peňažná zásoba M2 11 / 2005 10 / 2005 12 / 2004 12 / 2003 Medziročná zmena - východiskový dev. kurz * (%) + 4,5 + 5,5 + 7,5 + 7,1 Hodnota - fixný vých. kurz (mld.Sk) 801,1 802,0 779,9 729,8 Peňažná zásoba M3** Medziročná zmena (%) + 6,3 + 7,6 + 15,0 Hodnota (mld.Sk) 798,4 800,4 770,9 * Od júna 1999 začala NBS rast peňažnej masy M2 vyjadrovať aj podľa východiskového devízového kurzu (kurz platný k 1.1.1993) ** v metodike Európskej centrálnej banky (ECB) Priemyselná činnosť 12 / 2005 11 / 2005 2004 2003 Produkcia - ročná zmena (%) + 9,4 + 5,7 + 4,0 + 5,4 Tržby - hodnota (mld. Sk) 140,2 153,6 1 465,8 1 339,1 Tržby - ročná zmena (%) + 8,9 + 9,9 + 6,9 +11,8 Stavebná výroba 12 / 2005 11 / 2005 2004 2003 Ročná zmena (%) + 0,5 + 15,6 + 5,7 + 5,9 Hodnota (mld. Sk)* 11,2 12,9 102,3 91,2 Maloobchodné tržby 12 / 2005 11 / 2005 2004 2003 Ročná zmena (%) + 4,5 + 10,1 + 6,2 + 5,2 Hodnota (mld. Sk) 39,4 33,8 355,8 329,8 * v cenách bežného roku Výrobné ceny 11 / 2005 10 / 2005 9 / 2005 12 / 2004 Priemysel - tuzemsko - mesačná zmena (%) + 1,8 + 1,3 + 1,3 - 0,6 - ročná zmena (%) + 7,4 + 5,8 + 5,7 + 5,9 Stavebníctvo - mesačná zmena (%) + 0,3 + 0,4 + 0,5 + 0,1 - ročná zmena (%) + 3,8 + 4,0 + 3,9 + 6,2 Poľnohospodárstvo - ročná zmena (%) - 1,6 - 0,8 - 4,5 + 9,8 Ratingy dlhodobých záväzkov SR (ratingový výhľad) Agentúra devízové posledné hodnotenie korunové Moody's Investors Service A2 (pozit.) 12. januára 2005 - zvýšenie ratingu A2 (pozit.) Standard & Poor's A (stab.) 19. decembra 2005 - zmena z A- na A A (stab.) Fitch Ratings A (stab.) 11. októbra - zvýšenie ratingu A+ (stab.) Zdroj: NBS, ŠÚ SR, MF SR, ÚPSVR, Eurostat, archív SITA Bielorusko Ekonomika Európska Únia Gruzínsko Chmel Jačmeň a slad Kanada Kvasnice Mimovládne organizácie Partneri Pivovary Polnohospodárstvo Ponuky Postavičky Právo Recepty Región Trnava Rumunsko Sladovne Sladový extract Sme členmi... UN-Veteran-Slovakia Veda,výskum.inovácie Veľtrhy a výstavy Vojny Vzdelávanie Zahraničná politika Život Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk

	The information on this page may not be reproduced, republished or mirrored on another webpage or website.
	Copyright © 1997 - 2024 Euro-Brew s.r.o., Design»Rastislav Laco