 |
|
|
|
|
|
| Zisk Heinekenu za 1. polrok klesol takmer o desatinu - Holandský pivovarnícky koncern Heineken zaznamenal za 1. polrok pokles čistého zisku o takmer desatinu. Výsledky do veľkej miery ovplyvnilo spomaľovanie rastu ekonomiky v Ázii, najmä vo Vietname. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a serveru RTTNews.
Druhá najväčšia pivovarnícka spoločnosť na svete v pondelok oznámila, že za 1. polrok dosiahla čistý zisk 589 miliónov eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to predstavuje pokles o 8,6 %. Dôvodom je najmä slabší objem predaja, ktorý na organickej báze klesol medziročne o 5,6 %. Tržby síce vzrástli zo 16,40 miliardy eur za 1. polrok 2022 na 17,44 miliardy eur, ich rast však ovplyvnilo zvýšenie cien.
Porovnateľný prevádzkový zisk spoločnosti klesol o 8,8 %, čo je výrazne horší výsledok, než predpokladali trhy. Tie s poklesom počítali, očakávali však, že dosiahne 4,8 %. Dôvodom sú podľa firmy slabšie výsledky v Ázii, najmä vo Vietname, ktorý patrí ku kľúčovým trhom Heinekenu. V tomto regióne klesol objem predaja o 13,2 % a predaj drahších pív ešte výraznejším tempom. Prevádzkový zisk zaznamenal pokles zhruba o tretinu.
Spoločnosť dodala, že teraz očakáva rast celoročného prevádzkového zisku upraveného o jednorazové položky maximálne na strednej úrovni jednocifernej stupnice. V pôvodnej prognóze počítala s rastom na strednej až vysokej úrovni jednocifernej stupnice. 31. júla (TASR) |
| Produkcia piva na Slovensku v roku 2022 mierne stúpla - Produkcia piva na Slovensku vlani mierne vzrástla. Pivovary len tesne nedosiahli úroveň výroby predpandemického roku 2019. Produkcia nealkoholického piva pritom medziročne stúpla až o takmer tri pätiny. Mierny pokles zaznamenal segment radlerov. Informoval o tom výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) Vladimír Machalík s odvolaním sa na štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Na Slovensku podľa neho aktuálne pôsobí 101 pivovarov.
"V roku 2022 pivovary na Slovensku pokračovali v miernom náraste produkcie. Celková výroba alkoholického, nealkoholického piva a radlerov dosiahla 3,175 milióna hektolitrov (hl). Produkcia alkoholického piva pritom stúpla na 2,449 milióna hl, čo znamená najúspešnejší rok od roku 2013, keď dosiahla 2,87 milióna hl. Najviac, až o tri pätiny, však vzrástla výroba nealkoholického piva. Jediným segmentom, ktorý zaznamenal pokles, bola produkcia radlerov. Tých vyrobili slovenské pivovary medziročne o sedem percent menej," priblížil Machalík.
Produkcia alkoholického piva po náročnom pandemickom období stúpla medziročne o 1,4 %. V absolútnej dominancii u spotrebiteľov prevažovali spodne kvasené ležiaky. Zákazníci však objavujú aj nové pivné štýly a medzi slovenskými pivovarmi sa zintenzívňuje trend varenia pivných špeciálov v nadväznosti na rôzne ročné obdobia. Prekvapením sú vrchne kvasené pivá s ovocnou zložkou, takzvané sour ales, ktoré sú tradične určené do letnej sezóny. Na Slovensku ich však remeselné pivovary varia pre stály dopyt zákazníkov už počas celého roka.
Nealkoholické pivo podľa Machalíka zaznamenalo v roku 2022 výrazný nárast produkcie, až o tri pätiny. Zo 76.000 hl v roku 2021 stúpla jeho produkcia na 121.000 hl, čo je nárast o 59 %. Slovensko si tak udržiava najvyššie priečky v rámci Európskej únie v obľube nealkoholického piva.
Produkcia radlerov zaznamenala podľa neho vlani pokles o 7 % zo 649.000 hl na 605.000 hl. Slovenskému trhu pritom už prakticky absolútne dominujú nealkoholické radlery, čo je v rámci EÚ ojedinelé. Radlery sú totiž na väčšine trhov Únie predovšetkým alkoholické nápoje.
"Rok 2022 bol pre pivovary na Slovensku veľmi náročným rokom. Úvodné mesiace ešte doliehala pandémia, ku ktorej sa pridal konflikt na Ukrajine, obrovské nárasty cien surovín i energií. Následne sa začal významný rast inflácie, čo ovplyvnilo disponibilné príjmy spotrebiteľov. Napriek tomu sme zaznamenali vznik viacerých remeselných pivovarov, čo znamená, že pivo stále patrí medzi obľúbený nápoj Slovákov. V gastre je pivo stále s výrazným náskokom najvýznamnejším nápojom z pohľadu podielu na tržbách," dodal Machalík.
SZVPS združuje výrobcov piva a sladu na Slovensku produkujúcich 96 % trhu so slovenským pivom a 98 % trhu so slovenským sladom. Vzniklo v roku 1991 a je členom európskeho združenia výrobcov piva Brewers of Europe. 31. júla (TASR |
| Pivo ako kariéra - Kariéru je možné naštartovať a rozvíjať nielen toľko moderným a žiadaným programovaním, ale napríklad aj prácou s pivom.Ukazuje to profesijná dráha manažérov, ktorých Plzeňský Prazdroj tento rok posunul do svojich najvyšších obchodných pozícií.
Napríklad Jan Linzmajer, od tohto roku nový obchodný riaditeľ pre retail, spojil s Plzenským Prazdrojom celý svoj doterajší profesný život.
Po vysokej škole sa rozhodoval medzi pivom a informačnými technológiami.Študoval totiž fakultu aplikovaných vied v Plzni a fakultu ekonomickú.„Vzhľadom na absolvovanie dvoch vysokých škôl som volil medzi budúcnosťou v oblasti informačných technológií a svetom financií a biznisu.V tom čase som videl inzerát Plzeňského Prazdroja na miesto v oddelení financií," spomína Linzmajer, ktorý je rodený Plzeňan. „Takže to bola jasná voľba," usmieva sa.Do pivovaru nastúpil v roku 2001 hneď po absolvovaní štúdia.Začínal v oddelení financií, kde pracoval na niekoľkých pozíciách v Českej republike a vo Veľkej Británii.„Do vratných fliaš aj do plechoviek plníme rovnaké pivo, nie je v ňom vôbec žiadny rozdiel.Sklo je tradičný obal, mnoho ľudí k nemu má s ohľadom na to silnejšiu emočnú väzbu ako k plechovke," vysvetľuje Linzmajer. Pripúšťa, že táto emócia sa môže prejaviť práve aj v tom, že vám individuálne chutí fľaškové pivo viac.„Nesúvisí to ale nutne s vyššou stupňovitosťou.Ľudia sa prikláňajú k plnej chuti pív, oceňujú aj výraznú horkosť.A významne rastie záujem o nealkoholické pivá vrátane ochutených nealko radlerov.Birell vlani rástol najviac zo všetkých našich značiek, a to o 21 percent,“ konštatuje Linzmajer.06.04.2023; Právo |
| Čapovanie usporí až 30 % energie pri čapovaní piva. - Slovenské podniky a reštaurácie dlhodobo zápasia s vysokými cenami energií, od januára zdražela aj voda.
Ak by situáciu riešili razantne, napríklad obmedzením chladenia v lete a podávaním výlučne nechladených nápojov, podľa prieskumu Prazdroja by svoje návštevy podnikov obmedzilo 81 % hostí. Uzavretie teplej kuchyne by zapríčinilo pokles návštev u 71 % opýtaných, ktorí by chodili do reštaurácií menej alebo vôbec.
Preto Prazdroj v spolupráci s expertmi z Českého inštitútu informatiky, robotiky a kybernetiky (CIIRC) ČVUT, Microsoftom a ďalšími technologickými firmami hľadá pre podniky úsporné riešenia za použitia najmodernejších technológií. Spoločne zmerajú spotrebu energií a vody pri čapovaní piva a vyvinú šetrnejší výčap. Ten v budúcnosti slovenským podnikom usporí až 30 % energie pri čapovaní piva.
Tradičný výrobca a dodávateľ piva spolu s technologickými partnermi CIIRC ČVUT, Microsoft, Adastra a Smart Technology v rámci projektu s názvom „Smart výčap“ očipuje v celkovo 17 prevádzkach po celom Slovensku výčapné zariadenia a počas 12 mesiacov bude zbierať údaje o teplote a prietoku piva, vody aj spotrebe energií v jednotlivých častiach výčapu. Ich prevádzku tak dohromady bude monitorovať vyše 500 senzorov.
To všetko v čase, keď sa podniky spoliehajú na to, že tento rok sa situácia zlepší, v čo verí až 43 % z nich. V súvislosti s bežným chodom prevádzky však plánuje tento rok optimalizovať náklady 30 % podnikov a drvivá väčšina z nich, plánuje prispôsobiť chod prevádzky tak, aby ušetrili práve na energiách. „Pre celú gastronómiu sú rastúce ceny energií veľkou komplikáciou. Ale šetriť tým štýlom, že zhasneme, vypneme kuchyňu, kúrenie či naopak v lete vypneme klimatizáciu, nie je riešenie. Preto vítame iniciatívu Prazdroja, ktorá hľadá koncepčné a dlhodobé riešenie, ako podnikom pomôcť,“ hovorí Ivan Kubíček, spolumajiteľ bratislavskej reštaurácie Šnyt Beer & Restaurant, ktorá je prvým podnikom, kde experti senzory nainštalovali.
„Projekt Smart výčap sme iniciovali, aby sme prevádzkam nielen pomohli prežiť ťažké obdobie, ale zároveň priniesli riešenie, ktoré im dlhodobo zníži náklady. Meraním najprv získame dôležité dáta o spotrebe. Na základe nich potom spolu s partnermi inovujeme celú výčapnú technológiu a poskytneme ju podnikom. To všetko s cieľom podporiť našu pivnú kultúru,“ vysvetľuje Martin Grygařík, obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Slovensko.
Projekt sa zameria na celú „cestu“ čapovaného piva v podniku. „Doslova zröntgenujeme výčap a zmapujeme spotrebu energií v celom výčapnom vedení, počnúc uložením piva v pivnici alebo chladiacom boxe cez jeho teplotu a tepelné straty po ceste zo suda či tanku až po načapovaný pohár. Zameriame sa aj na spotrebu elektriny potrebnej na vychladenie vane, v ktorej sa chladia pollitre. Zároveň budeme sledovať a merať aj spotrebu vody počas celého procesu starostlivosti o kvalitu piva a pivného skla. Na základe získaných dát potom navrhneme také úpravy výčapu, aby sme prevádzkarom ušetrili náklady za vodu aj elektrinu. Pre hostí sa tým nič nezmení, kvalita piva zostane zachovaná, ale prevádzka ušetrí v rámci výčapu až 30 % energií,“ tvrdí Ivan Tučník, manažér pre oblasť udržateľnosti v Prazdroji.
V každom meranom podniku bude použitá takmer tridsiatka senzorov. „Museli sme vyvinúť komplexné riešenie na mieru, ktoré je zároveň dostatočne univerzálne. Aby sme mohli merať rôzne typy veličín, ako je teplota piva, prietok vody a, samozrejme, spotreba elektriny, prepojili sme technológie od viacerých výrobcov. Dokážeme teraz údaje z celého radu senzorov zbierať a posielať do cloudu v takej podobe, ktorá umožňuje ich ľahkú interpretáciu a ďalšiu analýzu,“ vraví Alexander Lazarov, výskumník z CIIRC ČVUT.
Dáta budú odborníci priebežne analyzovať. „Získané dáta zo senzorov sa odošlú do cloudovej platformy Azure od Microsoftu. Z nich sa potom vytvoria analytické modely, ktoré nám umožnia pochopiť nielen to, aká je celková vodná alebo energetická stopa čapovaného piva, ale aj to, ktorá časť výčapu má na jej výšku najväčší vplyv. Následne identifikujeme presne tie oblasti, na ktoré sa v rámci vývoja nového výčapu zameriame,“ dopĺňa Jakub Zaoral, ktorý má projekt Smart výčap v Prazdroji na starosti.
Už teraz Prazdroj pracuje na technologických inováciách, ako výčapy vylepšiť, či už ide o možnosť rekuperácie vody, zníženie množstva vody pri oplachovaní pohárov, alebo spotreby elektriny pri chladení. „Úplne zásadné je pre nás zachovať kvalitu čapovaného piva a zároveň pomôcť prevádzkam znížiť náklady. Namerané dáta nám dajú presný prehľad o tom, kde sú kľúčové miesta, ktoré bude treba vylepšiť. Energetickú náročnosť výčapov a prietok vody, ktorá je spojená s výčapnou technológiou a starostlivosťou o sklo, doteraz v takejto šírke nikto nemeral. Zároveň tým pomôžeme znížiť uhlíkovú stopu v podnikoch a výsledný výčap tak bude maximálne šetrný k prírodným zdrojom,“ dodáva Ivan Tučník.
Prvé výsledky meraní budú dostupné už v tomto roku, plné výsledky v polovici roku 2024. Energetická situácia aj napriek prechodnému zlepšeniu nebude ani v najbližších mesiacoch ľahká. Už teraz ale Prazdroj ponúka podnikom súbor odporúčaní, ako ušetriť. „Rovnako ako počas covidu, aj teraz sme okamžite zareagovali a prostredníctvom našich obchodných zástupcov radíme prevádzkarom, ako sa zorientovať v energetickej kríze. Nielen v tom, aká vládna pomoc sa ich týka, ale aj ako efektívne riadiť ekonomiku prevádzky, alebo ako pracovať s vybavením a technológiami, ktoré v podnikoch využívajú tak, aby zbytočne neplytvali. A okrem toho vyvíjame koncepčné riešenie, ktoré by im malo pomôcť dlhodobo a udržateľne,“ uzatvára Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie, Plzeňský Prazdroj Slovensko.
Túto tému pre magazín TOUCHIT spracujeme aj podrobnejšie.
https://touchit.sk/aj-vycap-moze-byt-smart/496377
13.04.2023 |
| Bill Gates bude spoluvlastník viacerých slovenských značiek pív - Americký miliardár Bill Gates, ktorý založil softvérovú firmu Microsoft, kúpil podiel 3,8 percenta v holandskej firme Heineken Holding, ktorá vlastní kontrolný podiel v pivovare Heineken. Podľa agentúry Bloomberg zaplatil Gates za podiel okolo 902 miliónov dolárov.
Podnikateľ sa pritom v minulosti vyjadril, že nie je veľkým konzumentom piva. „Keď sa ocitnem napríklad na baseballovom zápase, pijem ľahké pivo, aby som sa dostal na vlnu ostatných pivárov. Ospravedlňujem sa, že som sklamaním pre skutočných pivárov,“ citovala agentúra Reuters Gatesove slová z roku 2018.
Spoločnosť Heineken je druhým najväčším predajcom piva na svete a pôsobí aj na Slovensku a v Českej republike. Firma vlastní viac ako 300 značiek, okrem rovnomennej Heineken tiež napríklad Tiger a Sol, píšu České noviny.
Na Slovensku mu do portfólia patrí aj slovenská pivná značka Zlatý Bažant, ale aj ďalšie slovenské značky Corgoň a Kelt, regionálny Martiner a Gemer a známe zahraničné značky – Krušovice, Starobrno, Březňák, Edelweiss, Desperados a Strongbow.
Pravda 24.02.223 |
| Pivovar Bernard v Humpolci - Poslední den v roce se blíží. A mnozí si jistě dají rádi pivo. My jsme se vydali do pivovaru Bernard v Humpolci, který se před třiceti roky blížil krachu. Dnes je z něj jedna z nejzajímavějších značek v Česku.
Počátek pivovarnictví v Humpolci se datuje do roku 1597. Panství tehdy koupil pán z Herálce a založil tu měšťanský pivovar. Už před tím měli právo várečné jednotliví měšťané. Začátkem 90. let 20. století na tom byl pivovar po technologické stránce velmi špatně a pověst piva byla žalostná. Dnes nejúspěšnější pivo - černý ležák - po světě posbíralo stovky ocenění.Když je dnes (12. 2.) ten Darwinův den, podívali jsme se na evoluci našich lahví a etiket od roku 1991, kdy se začala psát nová kapitola piva z Humpolce.#bernard #pivo #beer #evoluce #darwin pic.twitter.com/1bmVlfZPjl
"Tak, jak vypadá pivovar dnes, to je úplně jiná podoba než před těmi 31 lety. Pánové Stanislav Bernard a Josef Vávra tehdy ještě s třetím společníkem koupili pivovar, který byl v krachu. My říkáme, že tento pivovar povstal z popela jako fénix, protože tady bylo všechno už krachující, ať jde o technologie, ať jde o kvalitu piva, což se podařilo za těch 30 let naprosto zásadně změnit. Dnes se pivo vyváží do třech desítek zemí. Patří mezi nejzajímavější značky u nás."Pan Bernard tam vzpomíná na to, když objížděl hospody s novým pivem, které už hovořil pan Vávra. Přijel do hospody, nechal ochutnat hospodské to pivo a oni řekli: To pivo je dobré, to bych mohl prodávat. Ptali se, odkud to je, a pan Bernard řekl, že to přivezl z humpoleckého pivovaru. Oni řekli: No tak tedy z Humpolce ne. Taková byla pověst toho piva. Takže z toho vyplývá, že pan Vávra opravdu od počátku uměl to pivo uvařit dobré."
Dneska vaříme 16 druhů piva a zatím pokud jde o množství, tak nejúspěšnějším rokem nebo rokem, kdy jsme vystavili největší množství piva, byl rok 2019. To byl poslední rok před covidovým obdobím, kdy jsme vystavili víc než 400.000 hektolitrů."A dokonce to byla doba, kdy jsme se dostali k věcem, které majitelé nosili v hlavě, ale nebyl na ně prostor. Začali jsme v tu dobu třeba vyrábět unikátní pivní pálenku. Ve spojení s panem Syrovátkou, mistrem svého řemesla, se podařilo vyrobit nápoj, který už má ocenění ze světových soutěží."Pro vás jsou typické lahve. Kdo je autorem?
"To byl opět velký risk. Nikdo nevěděl, jak to dopadne, když se s touto lahví přijde na trh. Ale měla velký úspěch. V době, kdy pivovar Bernard začal prodávat pivo v těch retro lahvích s patentním uzávěrem, tak nikdo nevěděl, jak to dopadne. Ale reakce trhu byla úžasná.
Tehdejší německý dodavatel ani nestíhal vyrábět nové lahve a dovážet je do Humpolce. Navíc to přišlo na trh před Vánoci, tak to byl krásný dárek. Dodnes vlastně si třeba lidé pořizují ty dřevěné přepravky, protože jsou krásné domů jako dekorace. No a ta lahev po těch letech je vlastně signifikantní pro nás jako pro pivovar."Náš Černý ležák má už 99 ocenění! Zatím poslední cenou je první místo v kategorii tmavých piv v degustační soutěži České pivo 2022.
"Voda je samozřejmě základ piva a všechny základní ingredience kromě chmelu, i když i ten už si děláme občas sami, jsou naše. Máme vlastní hlubinné vrty s kvalitní měkkou vodou, která je ideální pro vaření piva. Slad, od roku 2000 vlastníme humnovou sladovnu v Rajhradě u Brna, což je dost důležité pro pivo. Pro typické české pivo je nejvhodnější humnový slad. Jsou sladovny, které vyrábí průmyslovým způsobem, ale ta tradiční, velmi náročná a nákladná cesta k výrobě sladu je pro to naše pivo nejvhodnější.Chmel nakupujeme většinou žatecký, ale náš pan vrchní sládek Josef Vávra na svém vlastním pozemku pěstuje chmel a jednou ročně vaří sezónní speciál, ležák s chmelem z Vysočiny. Vždycky je to jenom jedna várka. Piva není mnoho, ale je velmi dobré."
Rodinný pivovar Bernard uvařil pivo s chmelem, který na své zahradě na Vysočině (!) vypěstoval vrchní slánek Josef Vávra.
Lahodný čtyřikrát chmelený ležák je v limitovaném množství k dostání pouze ve Značkových prodejnách Bernard a na e-shopu https://t.co/aCeXouKMPy pic.twitter.com/HPX4APJIjK
Pivovar Bernard (@bernardcz) November 6, 2020 Radio.cz |
| Pivovar v Komárne - Odolala obliehaniu Turkov, v roku 1594 ju nedobyl ani veľvezír Sinán, ktorý stál na čele stotisícovej armády. Ročne ju navštívia tisíce turistov.
Na území terajšej pevnosti v Komárne bol vždy hrad a mesto malo pivovarnícku tradíciu. Dnes sa však na území mesta pivovar nenachádza.
Zmeniť to plánuje miestny investor, v priestoroch kasárenskej budovy Novej pevnosti chce vybudovať remeselný pivovar.
Svoj zámer predložila firma Kamarum záverom minulého roka.
"V Komárne zatiaľ remeselný pivovar nie je, zároveň tak chceme prilákať do mesta aj turistov, aby návštevníci pevnosti mohli ochutnať a pozrieť si výrobu miestneho piva," hovorí Attila Gyuricsek z firmy Kamarum, ktorý bude v pivovare zároveň sládkom.
V článku sa dočítate aj: Kedy chce investor zahájiť prevádzku pivovaru, na aké druhy piva sa chce zamerať, aká bude ročná produkcia piva, o akú veľkú investíciu ide a koľko ľudí nájde v pivovare prácu, ako plánujú využiť odpad z výroby piva, prečo je pevnosť v Komárne európskym unikátom.
Firma si priestory prenajala od mesta, aktuálne v nich prebieha rekonštrukcia. Zavedená je už voda a kanalizácia.
Prevádzku chcú začať v septembri 2023. Kapacita minipivovaru bude 700 hektolitrov moku ročne.
Nemajú ambíciu byť konkurenciou, chcú prilákať turistov
Nový pivovar nemá podľa investora ambíciu konkurovať súčasným veľkým producentom.
Pivo chce skôr ponúknuť do blízkych reštaurácií, výčapov a krčiem a ako doplnkovú službu pre rozvoj lokálneho cestovného ruchu.
Orientovať sa chce na klasické ležiaky, nemecké druhy ako Bock, Altbier a nové trendové pivá.
“Primárne sa chceme zamerať na lokálny trh, v exporte zatiaľ potenciál veľmi nevidím. Najprv musíme vidieť, aký bude dopyt,” dodal Gyuricsek.
Letecký pohľad na komárňanskú pevnosť. (zdroj: ARCHÍV MsÚ KOMÁRNO)Remeselné pivo z pevnosti
Od Dunaja asi 350 metrov vzdialený pivovar sa bude nachádzať v troch prízemných miestnostiach.
V prvej umiestnia technológiu na výrobu piva a jeho skladovanie, slúžiť bude aj ako administratívno - sociálne priestory pre personál.
Najväčší fortifikačný komplex na Slovensku
Protitureckú pevnosť v Komárne postavili v dvoch obdobiach.
Na základoch staršieho hradu začali po vpáde Turkov do Uhorska v roku 1546 stavať Starú pevnosť a v roku 1658 Novú pevnosť. Jej dokončenie za vlády habsburského cisára Leopolda I. dokladuje priečelie Leopoldovej brány s pamätnou tabuľou.
Spolu s Fortifikačným systémom Komárna z napoleonských vojen tvorí protiturecká pevnosť Komárňanský pevnostný systém.
Od roku 1963 je sedem objektov Starej a Novej pevnosti národnou kultúrnou pamiatkou zaradenou na predbežnú listinu svetového dedičstva UNESCO.
V ďalšej bude skladované pivo dozrievať a poputuje v nej do sudov. Tretia miestnosť bude slúžiť na pohostinské a degustačné služby pre návštevníkov pevnosti.
Investícia za skoro pol milióna
Ročne plánuje investor spotrebovať 14 ton sladu a odhadom 500 kilogramov chmeľu.
Všetky základné suroviny (slad, chmeľ, kvasnice) nakúpi od domácich producentov, prípadne z dovozu (chmeľ granulovaný).
Vzniknutý odpad z výroby využijú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Celková investícia sa má pohybovať na úrovni 280-tisíc eur na stavebnú časť a 200-tisíc eur zhltnú technológie. Vo výrobe nájdu prácu dvaja ľudia.
Podľa predloženého zámeru investora zabezpečí dovoz surovín jeden 7,5-tonový nákladiak týždenne, produkciu majú odvážať denne dve autá s nosnosťou do 3,5 tony.
Najnovšia podoba Leopoldovej brány. (zdroj: (JG))Európsky unikát
Hrad v Komárne v rokoch 1241-1252 odolal aj tatárskemu vpádu. Rozmermi a zachovalosťou je unikátom európskeho formátu. Presnejšie ide o niekoľko pevností, ktoré spolu tvorili prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu.
Vďaka svojej polohe pri sútoku Váhu a Dunaja hralo mesto dôležitú úlohu v dejinách uhorského pivovarníctva a pivovarského obchodu. Do konca 17. storočia sa v Komárne rozvinul najväčší trh pre pivovarníkov. Ich cech vznikol v roku 1696.
Odolala množstvu nájazdov
V komárňanskom hrade sa narodil kráľ Ladislav V. Za panovania kráľa Mateja Korvína sa hrad stal jeho letným sídlom kráľa.
Po bitke pri Moháči začali v Uhorsku turecké vojny, cisár Ferdinand I. dal preto pokyn na výstavbu bastiónovej protitureckej pevnosti. Dokončili ju v roku 1557 a dnes je známa ako Stará pevnosť.
Výstavba a rozšírenie hradu pokračovali na pokyn cisára Leopolda I. v rokoch 1663-1673, kedy postavili novú, odolnejšiu pevnosť. Počas Napoleonových vojen, keď utŕžila porážku aj rakúska armáda, navštívil cisár František II. Komárno a nariadil postaviť najväčšiu pevnosť habsburskej monarchie. V dobe najväčšej slávy pojala, aj s baštami, do dvestotisíc vojakov.
Postavili v nej 11 bášt, predsunuté pevnosti na maďarskej strane Dunaja (Monoštorská, Igmándska a Hviezdicová), kasáreň a veliteľské budovy. V Starej pevnosti vybudovali kazematy a podzemné chodby popod Dunaj kvôli prísunu munície a potravín.
https://mynovezamky.sme.sk 27.01.2023
|
| Pivná kultúru na Slovensku - Pivovarníctvo je jednou z posledných slovenských vertikál, upozorňuje šéf tunajšieho Heinekenu. Je dušou gastra, dopĺňa obchodný riaditeľ slovenského Prazdroja
Juraj Skačan
Slovenskému pivovarníckemu trhu dominujú dvaja dlhodobí hráči – Heineken Slovensko a Plzeňský Prazdroj Slovensko. Čo sa týka tržieb, v ostatnom rebríčku z roku 2021 sa obe spoločnosti umiestnili v prvej desiatke slovenských potravinárskych podnikov. V tržbách vyhral s viac ako 126 miliónmi eur Prazdroj, v objeme vyprodukovaného piva s 1,3 milióna hektolitrov zasa Heineken. Rok 2022 zhodnotili pre TREND generálny riaditeľ spoločnosti Heineken Slovensko René Kruijt a obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko Martin Grygařík.
Heineken má najväčší podiel na trhu
R. Kruijt odvíjal svoje hodnotenie od porovnania s problematickou dvojročnicou 2020 – 2021, ktorú poznačila pandémia. „Z pohľadu predaja piva bol rok 2022 v porovnaní s uplynulými dvoma určite lepší, v porovnaní s rokom 2019 však stále zaostáva,“ približuje R. Kruijt.
Môže to byť podľa neho aj tým, že v postpandemických časoch boli mnohé gastroprevádzky nútené zatvoriť alebo obmedziť svoje fungovanie. Ako ďalší z faktorov sa javí oživenie cestovného ruchu – oproti pandemickým rokom stúpol počet Slovákov, ktorí vycestovali na dovolenku do zahraničia, čo mohlo mať dosah na návštevnosť domácich hotelov a reštaurácií. Hoci boli tržby oboch pivných lídrov v rokoch 2018 a 2019 takmer identické, v rokoch 2020 a 2021 sa tržby Heinekenu na Slovensku v porovnaní s Prazdrojom viditeľne znížili. „Naša stratégia je založená primárne na kvalite, neustále sa pozeráme na preferencie našich spotrebiteľov a následne podľa potrieb pristupujeme k inováciám,“ zareagoval diplomaticky R. Kruijt na otázku, ako docieliť, aby najviac uvareného piva vygenerovalo aj najväčšie tržby a zisk. Vlastný dlhodobý trhový podiel udáva Heineken na úrovni 42 percent, údaje k 30. novembru 2022 hovoria o podiele tesne pod 40 percent.
Generálny riaditeľ Heineken Slovensko upozorňuje na fakt, že pivovarníctvo a sladovníctvo by si na Slovensku zaslúžili väčšiu pozornosť a podporu štátu. „Slovenské pivovarníctvo je výnimočné v tom, že je jednou z posledných vertikál, kde sa všetky procesy od pestovania jačmeňa až po konzumáciu piva dejú na Slovensku,“ hovorí.
Všetok slad spoločnosť vyrába sama, a to z jačmeňa, ktorý pochádza v 80 percentách od slovenských pestovateľov. Zvyšných 20 percent sa dováža z iných krajín strednej Európy. S výnimkou chmeľu sú ostatné suroviny vrátane vody, kvasiniek a sladu slovenského pôvodu. Firma deklaruje, že všetky slovenské značky piva vyrába v Hurbanove.
R. Kruijt si o slovenskom spotrebiteľovi myslí, že je relatívne konzervatívny a pri skúšaní noviniek dosť opatrný. U mladších spotrebiteľov si však všimol, že sú odvážnejší, čo sa prejavuje vo vyššom záujme o inovácie. Predajné dáta podľa neho naznačujú, že v konzumentskom mainstreame sa čoraz viac etabluje pivo, ktoré vzniká vrchným kvasením, teda kvasením pri vyšších teplotách – takzvaná IPA. Inováciám sú pritom najviac otvorené menej tradičné kategórie, ako sú radlery a ochutené pivá. Celkovo však stále vyhrávajú svetlé ležiaky. V retailovom segmente dominujú plechovky nad ostatnými typmi balenia a zvýšil sa podiel predaja takzvaných dvanástok.
Od roku 1990 spotreba piva na Slovensku vo všeobecnosti klesá. V roku 2021 sa vypilo len 60 litrov na obyvateľa, pričom ešte pred pandémiou koronavírusu to bolo takmer 73 litrov. Pred tridsiatimi rokmi táto hodnota presahovala 90 litrov. Pokles vníma R. Kruijt ako fakt a spoločnosť sa podľa neho snaží priblížiť k svojim zákazníkom inováciami tradičných produktov a ponukou nových nealkoholických radlerov.
K poklesu konzumácie piva treba pripočítať problémy, ktoré so sebou priniesla inflácia a znížená kúpyschopnosť obyvateľstva. Generálny riaditeľ spoločnosti Heineken Slovensko predpokladá, že v tomto roku dôjde k výraznejším zmenám nákupného správania. „Kým v minulých rokoch sme zaznamenali rast prémiového segmentu, v blízkej budúcnosti očakávame skôr posun spotrebiteľských preferencií smerom k cenovo dostupnejším alternatívam,“ avizuje. Pripúšťa, že podiel predaného piva sa výraznejšie preklopí na stranu retailu, pričom predaj v gastre, naopak, klesne. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim správanie zákazníka sú ceny. R. Krujit pripúšťa, že ich koncové ceny stúpli, za čo môžu rastúce ceny vstupov, stúpajúce náklady na prepravu a skladovanie, ako aj zvýšená cena práce.
Plzeňský Prazdroj Slovensko si udržuje už niekoľko rokov pomerne konštantné tržby a jeho zisk klesol počas pandemických rokov 2020 a 2021 minimálne. Čo sa týka hospodárskych výsledkov, mal posledné dva roky nad Heinekenom miernu prevahu. Produkuje približne tretinu piva na slovenskom trhu. „Aj keď rok 2022 ešte nemáme úplne uzavretý, hodnotím ho ako úspešný. Môžem skonštatovať, že v celkových predajoch evidujeme v porovnaní s predošlými rokmi stúpajúcu krivku,“ hovorí pre TREND obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko Martin Grygařík. Napriek tomu, že uplynulý rok bol pre spoločnosť náročný, priniesol zintenzívnenie výroby v pivovare Šariš, v ktorom sa vyrábajú slovenské značky pív patriace Prazdroju. Jednou z najväčších výziev na rok 2023 je posilnenie podielu na slovenskom trhu.
„Po dvoch rokoch pandémie sme očakávali postupné zotavenie trhu, návrat spotrebiteľov a personálu do prevádzok, ale namiesto toho prišla vojna na Ukrajine, energetická kríza, nestabilita, nedostatok surovín, kontinuálny rast cien, tlak na vstupné náklady a inflácia,“ opisuje M. Grygařík najväčšie výzvy uplynulého roka. Podľa neho sa s nimi spoločnosť vyrovnala dobre. Konkrétne výrobné a hospodárske čísla však zverejnia až na jar.
Reštart pivnej kultúry
Vlajkovou loďou spoločnosti je segment čapovaného piva, v ktorom je Prazdroj trhovou jednotkou. Tento sektor však zdecimovali dva roky pandémie a spoločnosť sa na čísla z roku 2019 stále nevrátila. Počas koronakrízy vynaložila na gastrosektor viac ako štyri milióny eur a v týchto investíciách mieni pokračovať. „Naša vízia je prinavrátiť gastru spotrebiteľov, ale aj kvalifikovaný personál, oživiť záujem o túto oblasť a reštartovať pivnú kultúru,“ ozrejmuje zámer spoločnosti jej obchodný riaditeľ. Investície smerujú predovšetkým do rozvojových programov zameraných na manažment, marketing či školenie personálu. Snahu o reštart pivnej kultúry vníma M. Grygařík ako kolektívnu úlohu pivovarského sektora. Na to je podľa neho potrebná súčinnosť medzi všetkými pivovarníkmi a ich obchodnými partnermi.
Segment čapovaného piva je citlivejší na následky ekonomickej krízy a inflácie ako retailový predaj. Tomu sa totiž podľa M. Grygaříka v roku 2022 slušne darilo a krivka maloobchodného predaja spoločnosti stúpa. Obchodný riaditeľ očakáva, že napriek negatívnym ekonomickým ukazovateľom budú zákazníci ochotní priplatiť si za kvalitu. „A ak sa nám pri vyšších cenách podarí udržať objem, bude to úspech,“ konštatuje. Neblahý vplyv inflácie sa bude prejavovať predovšetkým v gastre, kde je cena piva dvoj- až trojnásobne vyššia ako v retaile. Zákazníci však budú v gastre požadovať kvalitu, ktorá tejto cene zodpovedá, možno aj na úkor množstva. „Práve gastro je dušou pivovarníctva, tam sa rodí skutočný pivný zážitok, a preto sa budeme neustále snažiť podporovať a rozvíjať ho,“ hovorí M. Grygařík.
Rastúce ceny a udržateľnosť
Pre rastúce ceny vstupov a infláciu musel Plzeňský Prazdroj Slovensko zdvihnúť ceny svojich pív rovnako ako konkurenčný Heineken. Podľa M. Grygaříka to bolo nutné, pretože s kvalitou nechceli ísť nadol.
Tak ako mnohé ďalšie veľké spoločnosti, aj Prazdroj deklaruje, že sa snaží o uhlíkovú neutralitu a trvalo udržateľnú výrobu. Zahŕňa to opatrenia v logistike, pri obstarávaní surovín či spotrebe energií. Osobitnou témou je aj cirkularita materiálu – obchodný riaditeľ slovenského Prazdroja hovorí o znižovaní podielu plastu a zvyšovaní podielu recyklátu v obaloch. Spoločnosť sa definitívne rozlúčila s PET fľašami v decembri 2021 a aktuálne je lídrom v predaji piva vo vratných sklenených fľašiach. Podľa M. Grygaříka výrazne napreduje segment nealkoholických pív – každé siedme predané pivo je totiž nealkoholické.
—-
Plzeňský Prazdroj Slovensko
Zamestnáva približne 550 zamestnancov.
Prevádzkuje pivovar Šariš, kde vyrába všetky slovenské značky piva patriace do jeho portfólia.
Za rok 2021 sa umiestnil v rebríčku tržieb v kategórii slovenských gastropodnikov na šiestej priečke.
26.01.2023 Trend |
| Pivovar v Komárne pevnosti - Vrátia zašlú slávu európskemu unikátu! V priestoroch pevnostného systému v Komárne vznikajú nádherné priestory, v ktorých budú reštaurácia, vináreň, apartmány, wellness, ale aj remeselný pivovar. Pevnosť, ktorú sa Turkom nikdy nepodarilo dobyť, slúžila počas socializmu ako kasárne Sovietskej armády.
Za unikátnou rekonštrukciou priestorov kasárne stojí Jaroslav Papp. Ten prišiel do Komárna ešte v roku 2000. „Po návšteve a prehliadke priestorov starej a novej pevnosti som premýšľal, ako by som mohol pomôcť procesu záchrany národnej kultúrnej pamiatky. V tej dobe bol v priestoroch pevnosti zrekonštruovaný mestom iba jeden objekt, a to objekt bývalej prachárne,“ spomína. S kolegom Jozefom Magyaricsom založili v roku 2006 neziskovku Stará pevnosť Komárno a o 4 roky uzatvorili s mestom nájomnú zmluvu na objekt Bastion Madony v novej pevnosti na účely firemných spoločenských akcií.
Drahá zima
Keďže mali úspech, vyhliadli si časť kasárenskej budovy v novej pevnosti, tzv. stredný rizalit, priestory ktorého v minulosti sa využívali ako vojenská kaplnka.
S magistrátom uzatvorili nájomnú zmluvu a objekt o veľkosti 1 200 štvorcových metrov kolaudovali v roku 2020. Ponúka možnosti ubytovania, stravovania a relaxácie návštevníkov. V zime sa tu však neubytujete. „Je to pamiatkový objekt bez možnosti zateplenia a prevádzkové náklady na vykurovanie elektrinou sú nefinancovateľné,“ vysvetľuje. Súčasťou rekonštrukcie sú ďalšie tri projekty. Okrem informačného strediska a apartmánov je to i remeselný pivovar. V ňom si budú návštevníci môcť pozrieť samotný proces varenia piva. Rekonštrukcia by sa mala dokončiť koncom tohto roka.
MIESTO V UNESCO
Protiturecká pevnosť v Komárne je pevnosť vystavaná v dvoch obdobiach. Na základoch staršieho hradu sa začala v roku 1546 výstavba starej pevnosti a v roku 1658 novej pevnosti. Dňa 31. mája 1963 bol súbor siedmich objektov starej a novej pevnosti vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Spolu s fortifikačným systémom mesta Komárno, vytvoreným v období napoleonských vojen, tvorí protiturecká pevnosť Komárňanský pevnostný systém alebo aj Pevnosť Komárno. Tento systém je najväčším fortifikačným komplexom na Slovensku a je zapísaný do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
24.01.2023 Nový čas |
| Malé pivovary na Slovensku 2023 - Dostať sa do predaja v gastro prevádzkach je pre malé a nezávislé pivovary náročná úloha. Posledným dobrým rokom bol pre ne rok 2019
Remeselné pivovary na Slovensku zaznamenali v predchádzajúcich rokoch rozmach. Je ich aktuálne približne deväť desiatok, hoci ich mapa sa mení. Stále totiž vznikajú nové projekty a bohužiaľ, niektoré zanikajú. Dominantnú časť ich predaja tvorí sektor horeca (hotely, reštaurácie a stravovacie služby), takže zatváranie prevádzok počas pandémie v rokoch 2020 a 2021 na ne udrelo ešte tvrdšie ako na veľké pivovary – tie totiž predávajú vo veľkom aj prostredníctvom retailu.
Napriek tomu, že vlaňajšok bol v porovnaní s predchádzajúcim dvojročným marazmom vo všeobecnosti priaznivejší, o návrate do starej formy nehovorí prakticky žiadny z malých a nezávislých pivovarov. Naopak, mnohé z nich sa obávajú, že rok 2023 bude cestou tŕnistou.
Dobiehajú rok 2019
„Rok 2022 bol pre nás de facto už tretí finančne podlimitný rok za sebou,“ hovorí výkonný riaditeľ galantského pivovaru Galgan Ľudovít Sluka. Očakáva, že rok 2023 bude ešte náročnejší, a to aj vzhľadom na aktuálne ekonomické ukazovatele. Avizuje, že už v priebehu minulého roka začali pripravovať opatrenia, ktoré by pomohli zefektívniť a zracionalizovať pracovné a obchodné činnosti. „Nižšiu kúpnu silu a zmenu spotrebiteľských nálad a preferencií vnímame veľmi citlivo,“ vysvetľuje.
Napriek tomu, že k istému zlepšeniu došlo, nemohol sa rok 2022 vyrovnať roku 2019 ani v holíčskom pivovare Wywar. Hlavným dôvodom bol rapídny nárast cien vstupov a aktuálny rok označil riaditeľ pivovaru Ján Kadlec ako ďalší rok prežitia, a to aj kvôli zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva. „Dva roky pandémie výrazne zmenili návyky ľudí, čo sa prejavuje v nižšej návštevnosti podnikov,“ konštatuje. Ľudia budú podľa neho šetriť, no určite neprestanú zo dňa na deň piť pivo. „Bude to nútiť producentov o zákazníka viac zabojovať,“ myslí si.
Výrazne lepšie ako v súčasnosti sa v roku 2019 darilo aj pivovaru Žiwell. Podľa manažéra predaja a spoluzakladateľa tohto piešťanského pivovaru Aurela Rusnáka bude rok 2023 dokonca najhorší od začiatku pandémie. „Už od jesene minulého roka cítime, že ľudia šetria,“ konštatuje. Neistota a zvýšené životné náklady sa podľa neho premietnu do dopytu, ktorý bude možno ešte nižší, ako je teraz.
Gastro ako kľúčový partner
Drvivá časť odbytu oslovených pivovarov putuje do gastro prevádzok. V prípade Žiwellu to je viac ako 90 percent, Wywar predáva v segmente horeca približne 80 percent svojej produkcie, zvyšných dvadsať expeduje vo fľašiach do retailu. Spolupráca s gastro sektorom je podľa Ľ. Sluku z pivovaru Galgan oveľa efektívnejšia, no zdôrazňuje, že sa nebránia ani spolupráci s maloobchodnými prevádzkami. „Aj keď výsledný efekt takejto spolupráce je skôr marketingový ako priamo ekonomický,“ upozorňuje.
Ľ. Sluka sa zhoduje so zástupcami ostatných pivovarov v tom, že je pomerne náročné dostať sa do predaja v gastro podnikoch. Pravdou je, že podiel malých pivovarov na celkovej produkcii piva je na Slovensku nízky. Mnohé gastro podniky uprednostňujú niektorého z dominujúcich veľkovýrobcov a situáciu okrem toho komplikuje fakt, že svoju nadprodukciu začali na Slovensku predávať české pivovary, čo stláča predajnú cenu piva nadol. Snahu znižovať predovšetkým kúpnu cenu piva eviduje riaditeľ pivovaru Galgan aj u obchodníkov.
Starosti s cenami majú takisto v pivovare Žiwell. „Ideme na úkor vlastných marží, čo nie je udržateľné,“ vraví A. Rusnák. „Najväčšou prekážkou pri získavaní nových prevádzok sú jestvujúce zmluvy podnikov s veľkými pivovarmi, ktoré im zakazujú čapovať pivo mimo ich portfólia,“ dopĺňa ho J. Kadlec z Wywaru. Neplatí to však paušálne, podľa riaditeľa holíčskeho pivovaru totiž mnohí majitelia podnikov chápu, že od remeselných pivovarov nemôžu očakávať rovnaké podmienky ako od veľkopivovarov. Do hry však vstupuje možnosť odlíšiť sa ponukou od konkurencie.
Boj o zákazníka
Žiwell i Galgan uvaria ročne približne 2 500 hektolitrov piva, ročný výstav je v prípade Wywaru 5-tisíc hektolitrov. Holíčsky pivovar totiž v roku 2021 zdvojnásobil výrobnú kapacitu a za cieľ si kladie využiť ju.
Pozornosti šéfov remeselných pivovarov neušlo, že spotreba piva na Slovensku dlhodobo klesá. Až 30-percentný pokles dopytu zaznamenal koncom roka Žiwell. K prípadnému zvýšeniu nepríde podľa A. Rusnáka skôr, ako sa otvoria letné terasy. V pivovare Galgan chcú znižovaniu dopytu zabrániť tým, že budú viac pracovať na získavaní nových a udržaní existujúcich zákazníkov. Identifikovali totiž výrazný obchodný potenciál v regionálnom predaji a chcú sa naň preto zamerať.
Riaditeľ Wywaru J. Kadlec však nepredpokladá, že celkový pokles spotreby bude mať vážnejší dopad na predaj remeselných pivovarov. Wywar dokáže podľa neho pokryť maximálne pol percenta celkovej ročnej spotreby piva na Slovensku. „Schopnosť predať teda spočíva stále najmä v šikovnosti, a nie v apetíte slovenského zákazníka,“ myslí si. Do boja o zákazníka pivovar vlani vytiahol aj s prvým nealkoholickým pivom.
trend.sk/ 23.01.2023 |
| Slovensko výroba piva - Z trhu sa stratilo dvanásť väčších aj menších pivovarov, ročná produkcia klesla oproti najproduktívnejšiemu roku 2002 bezmála o dva milióny hektolitrov piva a spotreba priemerne na hlavu sa na začiatku dvadsiatych rokov poznačených koronou a hospodárskou krízou znížila o viac ako dvadsať litrov. V roku 2020 spadla na 70 litrov. Pre porovnanie v rekordnom roku 2002, keď sa vyrobilo na Slovensku 4,850 milióna hektolitrov piva, sa vypilo na Slovensku aj s dovezeným pivom 94 litrov na obyvateľa. Odvtedy to ide s výrobou aj so spotrebou piva na Slovensku dole kopcom.
Znižovanie spotreby piva je celoeurópsky jav. Nevyhli sa mu ani svetoví rekordéri Česi. V roku 2021 vypili na hlavu o 28 litrov piva menej ako v roku 1990 – česká spotreba klesla zo 155 litrov na 128 litrov. V Česku však nedošlo k extrémnemu prepadu výroby piva, naopak Česi ju aj po vstupe zahraničných investorov zdvihli. Trvale stúpa export českého piva, keď z celkovej českej produkcie predstavuje viac ako jednu štvrtinu. Najdôležitejší český exportný trh je slovenský, v minulom desaťročí sa zdvojnásobil, keď kulminoval na úKeby sme k rastúcemu českému exportu prirátali výrobu licenčných českých pív v réžii nadnárodných spoločností – Velkopopovický Kozel a Gambrinus vo Veľkom Šariši a Krušovce desaťpercentné pivo v Hurbanove – dostaneme odpoveď na otázku, prečo klesol podiel slovenských značiek na domácom trhu.
Krátko po vzniku SR zaviedlo Slovensko clo na dovoz českého piva. Bez cla sa mohlo doviezť z ČR 532-tisíc hektolitrov piva. To umožnilo až do roku 2002, keď bolo clo na české pivo zrušené, zvyšovať domácu výrobu piva. Českého piva sa v roku 2002 doviezlo len 300-tisíc hektolitrov. Ale licenčná výroba piva Velkopopovického Kozla a Gambrinusu dosiahla v Šariši 380-tisíc hektolitrov.
rovni 1,4 milióna hektolitrov…
Najväčší výrobcovia piva Heineken Slovensko a Plzenský Prazdroj Slovensko roky nezverejňujú skladbu vyrábaného piva, takže možno iba odhadovať, koľko sa na Slovensku vyrobí slovenských značiek a koľko českého licenčného piva. Nebude ho však málo.
V decembrovej tlačovej správe generálny riaditeľ Heineken Slovensko Rene Kruijt oznámil: "Aktuálne je naše najpredávanejšie pivo Krušovice 10 %, ktoré sa v posledných rokoch teší veľkej obľube u našich konzumentov (v Hurbanove ho varia od roku 2016, pozn. red.). Darilo sa aj našim ďalším značkám Zlatý Bažant a Corgoň, a veľmi dobrý výsledok sme zaznamenali aj u našich regionálnych značiek Martiner a Gemer.“
Fenomén českého piva
Čo je za fenoménom mimoriadnej obľúbenosti českých pív u slovenských spotrebiteľov? "České pivo je veľmi populárne po celom svete, aj preto je chránené európskou ochrannou známkou Chránené zemepisné označenie České pivo,“ vysvetľuje Martina Ferencová, výkonná riaditeľka Českého zväzu pivovarov a sladovní.
Ferencová dodala, že české pivo už od 19. storočia vzbudzuje národnú hrdosť – až 97 percent Čechov považuje českú pivnú kultúru za súčasť národnej histórie a tradície. Najviac Česko preslávil český ležiak, pivovary a predovšetkým bohatá scéna minipivovarov, ktorá ponúka nepreberné množstvo ďalších rôznych typov piva. Po opadnutí pandémie covidu sa Česi s veľkou radosťou vrátili do výčapov,“ uzatvára riaditeľka Ferencová.
To, že je české pivo na Slovensku rešpektované, uznávajú aj slovenskí pivovarníci.
"Povedomie, že české pivo bolo lepšie ako slovenské, naďalej prežíva,“ konštatuje Branislav Cvik. Ešte aj dnes si mnohí myslia, že české pivo je prototypom pravého piva. Faktom je, že slovenské pivovary sa stavali za pomoci českých odborníkov. Na Slovensku sa varilo a varí, ležiaky sú toho dôkazom – pivo plzenského typu. A vieme ich urobiť výborné. Urpiner dvanástka v nedávnej slepej degustácii porazila aj české pivá na ich domácej pôde.
Samotní Česi však slovenské pivo pijú, len keď sú na dovolenke na Slovensku. Sú verní svojmu. "Niekedy českým pivovarníkom úprimne závidíme ich fanúšikov piva,“ povedal pivovarník Branislav Cvik.
To, že Slováci holdujú českému pivu, zrejme súvisí aj s tým, že niekoľko generácií mladých mužov slúžilo počas existencie spoločného štátu v českých vojenských posádkach. Od rozdelenia spoločného štátu zasa tisíce Slovákov pracujú a študujú v Česku. Odtiaľ si prinášajú domov návyk na české pivo. "Potrebujeme viac hovoriť o tom, že naše pivo je predovšetkým to, čo sa uvarí na Slovensku. A pripomínať každý úspech dosiahnutý najmä v Česku,“ povedal na margo fenoménu českého piva Branislav Cvik.
Za poklesom spotreby piva vidia pivovarníci zmenu ekonomických podmienok. V roku 2003 štát zdanil pivo 67 percentami, čo zvýšilo jeho cenu. Ľudia na to spontánne reagovali znížením spotreby piva, zvýšeným záujmom o lacnejšiu desiatku. Jej konzumácia už dlhodobo prevažuje nad kedysi jednoznačne preferovanou dvanástkou – pomer predaja desiatky oproti dvanástke je 70:30.
Počas pandémie covidu upadol predaj čapovaného piva, čo bola citeľná rana tak pre gastrosektor, ako aj pre výrobcov piva. Celkove sa za posledných dvadsať rokov zmenil životný štýl. Piva sa vypije menej jednak preto, že ľudia sa presúvajú do práce a z práce autami. To síce povzbudilo výrobu nealkoholických pív, ale objavili sa aj nové alternatívy ako radlery, nápoje na báze piva s ovocnými príchuťami.
Na novú konjunktúru piva Slovensko čaká. Vzhľadom na zmenu spôsobu života, keď ľudia čoraz viac dbajú o svoje zdravie, sa zdá, že k výraznejšiemu rastu spotreby piva tak rýchlo nepríde.
7.01.2023 Pravda |
| Zostal jeden väčší slovenský pivovar - Obe nadnárodné spoločnosti Heineken a Asahi ovládli slovenský trh s pivom a cez svoje dcéry zabezpečujú vyše 90 percent výroby. Zvyšok patrí dvojici Steiger Vyhne (moravská skupina PMS) a Urpiner Banská Bystrica. Banskobystrický pivovar zostal ako jediný väčší pivovar (ročne zhruba 140-tisíc hektolitrov), za ktorým stojí nielen slovenský pivovarnícky um, ale aj kapitál. V roku 2006 Ľubomír Vančo a Branislav Cvik zachránili pivovar pod Urpínom pred likvidáciou, do ktorej ho priviedol privatizér Pavel Čupka.Výroba a spotreba piva v SR a vybraných štátoch EÚ v roku 2020
Štát
Výroba (v miliónoch hektolitroch)
Spotreba na hlavu (v litroch)
ČR 20,122 135
NSR 87,027 95
Poľsko 39,066 93
SR 3,034 70
Belgicko 20,616 68
Maďarsko 5,434 64
Dánsko 5,874 61
ZDROJ: Český zväz pivovarov a sladovní, The Brewers of Europe, ŠÚ SR
Súčasný pivný kolorit Slovenska dotvára okolo 80 až 90 remeselných reštauračných pivovarov s drobnými slovenskými vlastníkmi. Mnohé po pandémii covidu zápasia s existenčnými problémami a hrozí im zánik. Sústredenie výroby piva do rúk veľkých nadnárodných hráčov nie je jav výnimočný len pre Slovensko.
Zažilo ho aj susedné Česko. Aj to predalo svoje najväčšie pivovary s výnimkou posledného národného podniku českobudějovického Budvaru zahraničným spoločnostiam. Rozdiel tu však je, kým v Českej republike výroba piva za posledných 30 rokoch stúpala a darilo sa aj českému exportu, najmä smerom na Slovensko, stav piva uvareného na Slovensku upadal.
7.01.2023 Pravda |
| Takmer milión korún za akciu Topvaru - Akvizícia Topvaru bola vari jedinou, ktorá priniesla zamestnancom odmenu za jeho zveľadenie – za jednu akciu dostali 897 404 korún, čo bol viac ako tisícnásobok jej nominálnej hodnoty. Okamihom predaja prestali byť Topoľčanci pánmi vo svojom pivovare.
V roku 2009 SABMiller presťahoval výrobu piva z Topoľčian, ktoré dovtedy vítali návštevníkov neprehliadnuteľným bilbordom Hlavné mesto piva, do Veľkého Šariša. Nikdy sa tak nesplnil sľub generálneho riaditeľa SABMilleru Mike Shorteho, ktorý v rozhovore pre Pravdu (v máji 2005) tvrdil, že v Topoľčanoch zvýšia výrobu na jeden milión hektolitrov piva. Z pivovaru sa stal distribučný sklad. Poslednou útechou pre Topvar bolo vytvorenie skupiny Pivovary Topvar, ktorá združovala značky vyrábané v Topoľčanoch a vo Veľkom Šariši. Všetky sa už varili na východnom Slovensku.
V roku 2016 zamiešali kartami na českom a slovenskom trhu s pivom Japonci. Pivovar Asahi využil nadmernú globálnu veľkosť SABMilleru, ktorý sa musel vzdať niektorých cenných českých a slovenských trofejí. Asahi odkúpil Plzeňský Prazdroj a spolu s ním aj Pivovary Topvar, presnejšie závod vo Veľkom Šariši. Japonci prišli s novou marketingovou politikou a v duchu zásady, že veľké meno predáva, premenovali Pivovary Topvar na Plzenský Prazdroj Slovensko. Vlani na konci roka vedenie Plzenského Prazdroja Slovensko oznámilo, že pivo Topvar už variť nebude. Jedna z najúspešnejších značiek zanikla po 58 rokoch poznamenaných vzostupmi a pádmi.
7.01.2023 Pravda |
| Slovenské pivo po 30 rokoch - Šestnásť pivovarov v roku 1993 a o tridsať rokov neskôr výroba piva skoncentrovaná do dvoch pivovarov. Aj tak by sa dala v skratke vyjadriť najväčšia premena slovenského pivovarníctva za tridsať rokov od vzniku SR. Výrečne to ilustruje, ako sa v najlukratívnejšom odvetví potravinárstva presadil silný zahraničný kapitál, ponukám ktorého neodolali čerstvo sprivatizované slovenské pivovary.
V Hurbanove, kde sa varil a varí Zlatý Bažant, sa usadil Heineken Slovensko (Holandsko). Bola to prvá veľká zahraničná akvizícia (rok 1995), po ktorej Holanďania postupne kúpili pivovary v Martine (Martiner sprivatizovaný Karolom Konárikom), v Nitre (Corgoň sprivatizovaný Štefanom Karšayom), v Rimavskej Sobote (Gemer, ktorý tiež prešiel rukami speváka podnikateľa Konárika). Holanďania postupne presunuli výrobu z týchto troch pivovarov do Hurbanova – varia tam teda nielen Zlatý Bažant, ale aj Corgoň, Martiner a Gemer.
Na východnom Slovensku sa presadila zo svetových pivovarov juhoafrická spoločnosť South African Brewery (SAB), ktorá v roku 1997 kúpila od slovenského Američana Rudolfa Mosného pivovar vo Veľkom Šariši. Ako menšinový akcionár mal Mosný predkupné právo na druhý najväčší pivovar na Slovensku…
Následne sa rozohrala medzi Heinekenom, spoločnosťou SAB a pivovarmi z Belgicka veľká hra o pivovar Topvar, tretí najväčší pivovar na Slovensku. Ten v roku 1994 ako jeden z mála sprivatizovali zamestnanci s manažmentom a mestom Topoľčany. V roku 2006 ho ovládli Juhoafričania a Američania pod hlavičkou SABMiller.
7.01.2023 Pravda |
| Výrobu piva pre vlastnú spotrebu je treba oznámiť do 25. januára - Súkromných výrobcov piva čakajú od začiatku januára tohto roka nové povinnosti. Každý, kto vyrába pivo pre svoju vlastnú spotrebu, to musí oznámiť miestne príslušnému colnému úradu. V opačnom prípade sa vystavuje sankcii, upozornila v pondelok Finančná správa (FS) SR.
"Súkromným výrobcom piva je podľa platnej legislatívy každá fyzická osoba, ktorá ročne nevyrobí viac ako 10 hektolitrov (hl) piva, vyrába ho výlučne pre vlastnú spotrebu alebo pre blízke osoby a pivo nesmie byť predmetom predaja ani iného uvádzania na trh. Každý takýto výrobca je po novom povinný oznámiť najneskôr do 25. januára príslušného kalendárneho roka predpokladanú ročnú výrobu piva v hl, meno a priezvisko, trvalý pobyt a adresu miesta, kde bude pivo vyrábať," uviedla hovorkyňa FS Martina Rybanská.
Rovnaké údaje musia oznámiť aj tí, ktorí začnú pivo vyrábať počas roka. V takomto prípade musia túto skutočnosť oznámiť colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začali pivo vyrábať. Oznámenie nemá predpísanú formu. Doručiť je ho možné viacerými spôsobmi, a to poštou alebo osobne v listinnej forme, alebo elektronicky prostredníctvom portálu finančnej správy, či Ústredného portálu verejnej správy.
Doma vyrobené pivo je oslobodené od dane najviac v množstve 10 hl za kalendárny rok. V takomto prípade súkromný výrobca nemusí podať daňové priznanie a ani zaplatiť spotrebnú daň. Ak vyrobené množstvo piva prevýši túto hranicu, je treba podať daňové priznanie, pričom sa uplatňuje základná sadzba spotrebnej dane z alkoholických nápojov, teda 3,587 eura/hl/percento objemu skutočného obsahu alkoholu. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Povinnosť podať DP a zaplatiť daň odpadá len v prípade, ak vzniknutá daňová povinnosť nepresiahne päť eur.
Rybanská dodala, že pokiaľ si súkromný výrobca piva nesplní oznamovaciu povinnosť voči colnému úradu, dopúšťa sa správneho deliktu, za čo mu môže byť udelená pokuta od 30 eur do 3000 eur.
2.01.2023 Tasr.sk |
| Prazdroj vracia vyzbierané plechovky späť do obehu - Slovenský zálohový systém ako prvý v Európe ponúka výrobcom nápojov možnosť odkúpiť vyzbierané plechovky za účelom ich recyklácie do nových. Prazdroj vďaka tomu symbolicky uzavrel ich kolobeh. Od nového roka zvýši podiel recyklátu v tele všetkých svojich plechoviek pre slovenský trh na 75 %, pričom ako prvý pokryje všetok obsah recyklátu materiálom vyzbieraným prostredníctvom zálohového systému. Vyšší podiel recyklovaného hliníka navyše zaručí zníženie uhlíkovej stopy plechoviek o 39 % ročne .
Jeden zo strategických cieľov Prazdroja je, aby spotrebiteľské obaly všetkých jeho produktov boli znovu použiteľné alebo recyklovateľné a zároveň aspoň spolovice vyrobené z recyklátu. Tento cieľ firma splní už v budúcom roku, o sedem rokov skôr, než plánovala. Kľúčový je posun pri plechovkách, ktoré sú v balenom pive na Slovensku jednotkou. Spoločnosť už podnikla viacero krokov, vďaka ktorým je ich dopad na prírodu výrazne nižší než v minulosti.
Veľké príležitosti prináša nový zálohový systém, ktorý na Slovensku začiatkom budúceho roka oslávi rok od svojho zavedenia. „Vďaka možnosti odkúpiť od Správcu vyzbieraný materiál pri plechovkách symbolicky uzavrieme ich kolobeh. V praxi to znamená, že obsah recyklátu v plechovkách pre slovenských spotrebiteľov pokryjeme plechovkami, ktoré boli získané v rámci zálohového systému na Slovensku. Slovenský zálohový systém je prvým v Európe, ktorý výrobcom nápojov umožňuje odkúpiť vyzbierané plechovky za účelom ich ďalšej recyklácie. Plechovky je týmto spôsobom možné recyklovať v podstate donekonečna. Chceme tak nielen chrániť prírodu a životné prostredie, ale najmä vyslať jasný signál, že použité obaly nevnímame ako odpad, ale cenný zdroj,“ vysvetľuje Ivan Tučník, manažér pre udržateľnosť Plzeňského Prazdroja Slovensko. V rámci testovania procesu takto Prazdroj už tento rok do nových plechoviek recykloval prvých 200 ton vyzbieraného materiálu.
Historické navýšenie podielu recyklátu z vyzbieraných plechoviek
V rámci smerovania k cirkularite obalov Prazdroj od roku 2023 inovuje všetky svoje plechovky na Slovensku, pri ktorých v ich tele navýši podiel recyklovaného hliníka z priemerných 47 % až na 75 %. „Všetky naše plechovky pre slovenský trh budú po novom z troch štvrtín vyrobené z recyklátu. Umožňuje nám to materiál získaný zo slovenských plechoviek vyzbieraných zálohovým systémom. V praxi to znamená, že z odovzdanej plechovky sa opäť stane plechovka. Na Slovensku sme takto ďalší rok schopní ušetriť ďalších 460 ton nového hliníka,“ ozrejmuje Martina Vajskebrová, manažérka výrobných materiálov a obalov Plzeňského Prazdroja.Symbolické uzavretie kolobehu plechovky v praxi
- Výrobcovia nápojov majú možnosť odkúpiť od Správcu zálohového systému vyzbierané plechovky v množstve, ktoré zodpovedá ich podielu na trhu.
- Plzeňský Prazdroj Slovensko takto odkúpené plechovky nechá spracovať do nového hliníkového plechu s minimálne 75 % podielom recyklátu.
- Tento plech Prazdroj v roku 2023 použije na výrobu pri telách všetkých nových plechoviek určených pre slovenský trh.
- Využitie recyklátu naprieč celým portfóliom plechoviek Prazdroja na Slovensku ďalší rok zníži ich celkovú uhlíkovú stopu o 6,700 ton CO2e .
- Vyšší podiel recyklovaného hliníka znamená úsporu ďalších 460 ton nového hliníka.
- Opakovane je takto možné recyklovať až 97 % hmotnosti každej plechovky.
- Od začiatku tohto roka Slováci v rámci zálohového systému prostredníctvom takmer 3000 zberných miest vrátili viac ako 750 miliónov použitých nápojových obalov. Celková miera zberu presiahla 70 %.
- Správca zálohového systému v súlade so zákonom očakáva v budúcom roku dosiahnutie minimálne 80% miery zberu jednorazových zálohovaných nápojových obalov uvedených na trh.
14.12.2022 TASR |
| Rebríček najdrahších pív na svete - Najdrahším pivom, aké sa kedy predalo, je Allsopp Arctic Ale. Našlo sa pri skúmaní výpravy sira Georga Naresa ešte z roku 1875, čo je takmer pred 150 rokmi. Predaj tohto kúska sa uskutočnil v Gobowene, vo Veľkej Británii na predaj bolo však len zopár fliaš. Každú z nich si šťastní majitelia zadovážili za astronomickú sumu 503 300 dolárov, čo je v prepočte k dnešnému dňu rovnaká suma aj v eurách. Kúpil by si túto fľašu alebo skôr fajnový nový dom v Bratislave s luxusným autom k tomu?
Sapporo Space Barley
Cena: 110 eur za šesťbalenie
Značka: Paris Hilton / Paris Latsis
Počet vyrobených kusov: 1 500
Unikátna vlastnosť: vypestované vo vesmíre
Pivo na piatom mieste síce nie je extrémne drahé, no je unikátne. V roku 2009 predstavila spoločnosť Sapporo limitovanú verziu piva, ktorého jačmeň vypestovali na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Aj preto má vesmír hneď vo svojom názve.
Cantillon Loerik
Cena: 2 583 eur za jednu fľašu
Značka: Cantillon
Počet vyrobených kusov: nie je presne známy
Unikátna vlastnosť: najdlhšia fermentácia
V roku 1998 pripravoval pivovar Cantillon nový rad svojich pív s názvom Leorik. Zvláštne však bolo, že sa do predaja dostal až v roku 2003, a to práve kvôli svojej dlhej fermentácii. Pivo sa predávalo v Dánsku a Švédsku niekoľko rokov.
Presný počet vyrobených ani predaných kusov však nie je známy. Pivo malo pomerne vysokú cenu, no posledná fľaša sa do aukcie dostala v roku 2014. Odvtedy akoby sa po nich zľahla zem. Spoločnosť však v roku 2021 spustila výrobu nového radu Loeik, ktorý by sa mal do predaja dostať o štyri roky.
Felinfoel Pale Ale
Cena: 2 819 eur za dvojicu plechoviek
Značka: Felinfoel
Počet vyrobených kusov: nie je presne známy
Unikátna vlastnosť: bolo vo vlastníctve jednej rodiny viac ako 80 rokov
Dvojica plechoviek značky Felinfoel sa vyrábala ešte v 30. rokoch 20. storočia. Do aukcie sa táto limitovaná edícia dostala až v roku 2019, teda po viac ako 80 rokoch, odkedy boli zakúpené. Zaujímavé je, že dovtedy ich vlastnila jedna rodina, ktorá ich nepustila z očí.
Napriek ich vysokému veku boli stále v dobrom stave. Podľa historikov dodávala spoločnosť Felinfoel pivá ministerstvu obrany Veľkej Británie počas druhej svetovej vojny. Dve posledné limitované plechovky kúpil sám aktuálny generálny riaditeľ Felinfoelu.
Allsopp Arctic Ale
Cena: 5 131 eur za fľašu
Značka: Allsopp
Počet vyrobených kusov: nie je presne známy
Unikátna vlastnosť: cestovalo za polárny kruh
Áno, toto je presne to isté pivo, ktoré je aj naším rekordmanom. Napriek tomu ho musíme zaradiť aj do tohto zoznamu, pretože počas prvej aukcie sa predalo za viac ako 3 300 libier za jedinú fľašu. Jeho príbeh už, samozrejme, poznáš.
Táto aukcia prebehla v roku 2015, druhá sa konala o rok neskôr. Aktuálne sa nachádza u súkromného zberateľa v Škótsku a podľa najnovších informácii je pivo stále neotvorené.
Tutankhamun Ale
Cena: 6 800 eur za fľašu
Značka: Scottish & Newcastle
Počet vyrobených kusov: 1000
Unikátna vlastnosť: vyrobené podľa starodávnej egyptskej receptúry
Recept, podľa ktorého bolo pripravované pivo Tutankhamun Ale, je mimoriadne starý – datuje sa do 13. storočia pred Kristom. Nápoj však robí vzácnym aj jeho obmedzený počet kusov. Išlo totiž o nápoj pre šľachtu, konkrétne pre britskú kráľovskú rodinu.
Pivo znova vytvorili vedci spoločne s egyptológmi a najväčším britským pivovarom. Hodnotu takmer 7000 eur však dosiahlo iba prvé pivo vyrobené v roku 1996, zvyšné kusy sa predali za 50 dolárov. Dnes už zrejme ani jeden z nich nenájdeš.
Pivo dostupné v obchodoch
Poďme sa teda pozrieť na 5 kúskov, ktoré sa ešte dajú kúpiť v obchode – nie však u nás na Slovensku. Vo svete predávajú zaujímavé pivá, ktoré si teraz predstavíme. Prezradíme ti tiež, prečo si výrobcovia pýtajú za fľašu takú vysokú čiastku.
5. Pabst Blue Ribbon 1844
Cena: 44 eur za fľašu
Značka: Pabst Blue Ribbon
Dôvod vysokej ceny: unikátna marketingová stratégia
Značka Pabst nie je Spojených štátoch ničím novým a dokonca ani unikátnym. Avšak, nová séria 1844 sa predáva exkluzívne iba v Číne, čo ju aj v spojitosti s celkom unikátnou marketingovou stratégiou dostalo do rebríčka najpredávanejších pív súčasnosti.
Väčšina zákazníkov si však pivo nekupuje na konzumáciu, ale na časy, keď sa stane viac artiklom na predaj ako na pôžitok. Experti očakávajú, že by sa čoskoro mohlo prestať vyrábať a vtedy by jeho cena výrazne stúpla. Pri návšteve Číny si jedno pre istotu kúp aj ty.
BrewDog Sink the Brismarck
Cena: 100 eur za fľašu
Značka: BrewDog
Dôvod vysokej ceny: veľmi vysoký podiel alkoholu
Toto nie je pivo, ktoré si v bare objednáš päťkrát za večer. Fľaša Sink the Brismarck jednak stojí 100 dolárov, no zaujímavejší je obsah alkoholu v ňom – až 41 %. To sa rovná percentu alkoholu, aké má bežná vodka zo supermarketu.
Podľa štatistík sa však pivo dobre nepredáva. To je podľa jeho parametrov (cena a obsah alkoholu) pochopiteľné. Mnohí sa sťažujú aj na jeho chuť a kritizujú spoločnosť BrewDog za to, že vyrába pivo, „ktoré chutí zle“.
Samuel Adams Utopias
Cena: 210 eur za fľašu (dnes 4-násobne viac)
Značka: Samuel Adams
Dôvod vysokej ceny: spoločnosť ich vyrába len v obmedzenom množstve
Pivovar Samuel Adams vyrába edíciu Utopias už od roku 2002. Keďže ju vyrába pravidelne, nemôžeme ju zaradiť do limitovanej edície, aj keď by si to možno zaslúžila. Spoločnosť totiž vyrába len veľmi obmedzené množstvo – v roku 2019 to bolo iba 77 sudov.
Cena bola v tom období 210 eur za jednu fľašu, no dnes sa kvôli inflácii a ešte obmedzenejšiemu počtu vyrobených kusov zvýšila. Ak by si si chcel fľašu Utopias kúpiť dnes, priprav si minimálne 800 dolárov, pretože za nižšiu cenu ju v tomto roku nezoženieš.
2. Jacobsen Vintage No. 1 Beer
Cena: 400 dolárov za fľašu
Značka: Carlsberg Group
Dôvod vysokej ceny: pivo dostupné len v Dánsku
Aj toto pivo by sme najradšej zaradili do limitovanej edície, no nemôžeme – spoločnosť Carlsberg ho totiž vyrába pravidelne, aj keď znova len v obmedzenom množstve (600 fliaš). Ak by si si chcel túto špecialitu tento rok vychutnať, priprav si 400 eur.
Jacobsen Vintage No. 1 sa plní do 375 ml fľaše, takže za liter by si zaplatil niečo cez 1060 eur. Nájdeš ho však len v Dánsku, do iných krajín ho pivovar nevyváža. Často je označované ako jedinečné aj vďaka svojej unikátnej gaštanovo hnedej farbe.
1. BrewDog End of History
Cena: 20-tisíc eur za fľašu
Značka: BrewDog
Dôvod vysokej ceny: predáva sa s podielom spoločnosti BrewDog
Bezkonkurenčne najdrahším pivom na svete je End of History od BrewDog – spoločnosti, ktorá sa v rebríčku umiestnila hneď dvakrát. Túto verziu však spoznáš už na prvý pohľad, fľaša sa totiž predáva napchaná v preparovanej veveričke.
BrewDog ho síce predáva za cenu nového rodinného auta, no nie je to bezdôvodne. Spoločne s pivom dostaneš aj určitý podiel spoločnosti, takže možno to koniec-koncov stojí za to, či nie? Ak zbohatne pivovar, zbohatneš predsa aj ty.
Zdroj: hashtag.sk, rarest.org zoznam.sk
15. OKTÓBRA 2022 |
| Tajomstvo varenia piva 0,0%: nezaostáva kvalitou ani chuťou - Súčasné trendy sa nepremietajú len do oblasti módy či kozmetiky. Výnimkou nie je ani pivný segment, ktorý už dávno nie je len o dobre vychladenej „12-tke“. Svojej popularite sa, samozrejme, neustále teší, no životný štýl sa za posledné roky výrazne zmenil a trh si vyžiadal alternatívu k alkoholickým pivám. Často sú totiž situácie, keď by sme si radi pochutnali na skvelom orosenom pive, no nie je to úplne možné. Práve preto je dnes na regáloch v obchodoch bohatá ponuka nealkoholických pív, či dokonca pív a radlerov s úplne nulovým obsahom alkoholu. A veru tieto pivá nijako nezaostávajú za svojou „klasickou verziou“.
Možno ste sa i vy neraz zamysleli, ako dokážu majstri pivovarníci zbaviť pivo alkoholu. Veď kedysi sme si pod pivom nedokázali predstaviť azda nič iné ako tradičnú orosenú 10-tku či 12-tku. Poďme teda hlbšie nahliadnuť do tajomstva varenia piva bez alkoholu.
Nealkoholické pivo nerovná sa pivo bez alkoholu
Na začiatok treba povedať, že nealkoholické pivo a pivo s nulovým obsahom alkoholu sú dve odlišné pivá. Za nealkoholické pivo sa podľa zákona označuje také, ktoré obsahuje menej ako 0,5 percenta alkoholu. Pivo 0,0% - už ako hovorí jeho označenie – sa vyznačuje nulovým obsahom alkoholu a znamená to, že toto pivo bolo zbavené alkoholu. Aj toho minimálneho množstva, ktoré obsahujú bežné nealkoholické piva.
Postupov, akými možno vyrobiť pivo bez alkoholu alebo s jeho minimálnym množstvom, je veľa. Rozdeľujú sa do dvoch základných typov: buď sa alkohol odstraňuje z bežne pripraveného piva, alebo sa využíva technológia, pri ktorej veľké množstvo alkoholu ani nevzniká. Čo to znamená?
I.typ výroby: odstránenie alkoholu z bežného piva
Táto metóda sa môže uskutočniť viacerými spôsobmi. Patrí k nim napríklad vákuová destilácia. Využíva to, že vo vákuu sa alkohol odparuje pri nižšej teplote, teda už pri 45 – 48 °C oproti bežným 78 °C. Pri tejto vyššej teplote by sa v pive mohli poškodiť zložky, ktoré majú vplyv na chuť či vôňu.
Alkohol sa však z piva odstraňuje aj metódou reverznej osmózy. Pivo sa pri nej filtruje cez špeciálnu membránu, ktorá prepustí len alkohol a vodu, iné zložky nie. Voda sa následne opäť doplní, no výsledný nápoj je už bez alkoholu, respektíve len s jeho stopovými množstvami.
II.typ výroby: spomalené kvasenie = cold contact fermentation
K druhému typu výroby nealko piva patrí najrozšírenejšia metóda, takzvané regulované kvasenie. Pri varení akéhokoľvek piva je základom mladina, teda medziprodukt, ktorý vzniká varením sladiny (sladového extraktu) a chmeľu. Do mladiny sa po schladení pridajú pivovarské kvasinky. Tie pri procese kvasenia vytvárajú oxid uhličitý a alkohol.
Ak chceme dosiahnuť nealkoholické pivo a 0,0-ky, tvorbe alkoholu sa zabraňuje reguláciou kvasenia. V praxi to znamená, že je nevyhnutné spomaliť a skrátiť kvasenie. To je možné dosiahnuť nižšou teplotou pri kvasení. Kvasinky sú tak pomalšie a produkujú menej alkoholu.
„Dá sa to dosiahnuť tiež tak, že kvasinkám z varne, kde varíme mladinu, poskytneme akoby menej potravy, teda proces prípravy mladiny sa vedie tak, aby sacharidov, ktoré sú schopné kvasinky premieňať na alkohol a oxid uhličitý, bolo relatívne menej, ako pri bežnom varení piva,“ hovorí manažérka výroby a kvality Heineken Slovensko, Andrea Cseriová.
Pomáha sa tomu aj varením vysoko koncentrovanej mladiny, ktorá sa na konci riedi špeciálne upravenou odplynenou vodou. Rozriedi sa tým aj to malé množstvo alkoholu, ktoré vzniká pri regulovanom kvasení, aby sa dosiahol jeho menej ako 0,5-percentný podiel. V prípade spoločnosti Heineken Slovensko bol postup ešte zdokonalený až tak, že vo finále majú ich nulkové pivá takmer nula percent alkoholu. V hurbanovskom pivovare túto technológiu vylepšovali dva roky. Vďaka nej sa bezalkoholické pivá a radlery Zlatý Bažant môžu hrdiť číslom 0,0 % percenta alkoholu, a to pri zachovaní plnej pivnej chuti.
K pracovnému obedu aj počas prestávky pri šoférovaní
Azda najväčšou výhodou piva a radlerov 0,0% je fakt, že si ich môžeme dopriať kedykoľvek a kdekoľvek. Pri športe, v práci či počas šoférovania bez obáv z toho, že by sme nafúkali.
Hurbanovský pivovar zároveň takto reagoval na moderné trendy v životnom štýle spotrebiteľov a „nula nulka“ je určená všetkým, ktorí nechcú robiť kompromisy medzi plnou pivnou chuťou a obsahom alkoholu. Každý, kto ochutná pivo bez alkoholu, si uvedomí, že chuťou ani kvalitou nezaostáva za svojou „klasickou verziou“.07.09.2022 Haineken Slovensko
|
| Pivo vytvára viac pracovných miest ako iné sektory - Pivo vytvára viac pracovných miest ako iné sektory. Uviedol to výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) Vladimír Machalík pri príležitosti Medzinárodného dňa piva, ktorý si svet pripomína v prvý augustový piatok od roku 2008.
Spresnil, že podľa údajov The Brewers of Europe až 95 % zamestnanosti, súvisiacej s pivom, je mimo samotných pivovarov. Jediné pracovné miesto v pivovare pritom priamo vytvára jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve, jedno v maloobchode (retail), dve u dodávateľov a tri v gastrosektore. Je to napríklad dvojnásobne viac oproti automobilkám, kde jedno pracovné miesto u finálneho výrobcu vozidiel vytvorí ďalšie tri až štyri pracovné miesta. Celkovo tak pracovné miesto v pivovare vytvára až 17 ďalších pracovných miest v širšej ekonomike.
"Predaj piva sa v Európe ani na Slovensku stále nedostal na úroveň pred rokom 2020. Pivo je prírodný nápoj, citlivý na skladovanie a viac ako iné nápoje je prepojený so socializáciou v podnikoch a na podujatiach. Pivovarníci spolu s prevádzkovateľmi gastrozariadení, hotelov a festivalov tak dúfajú, že tento rok sa aspoň čiastočne priblíži k obdobiu pred pandémiou," zdôraznil Machalík.
V roku 2021 bol celoeurópsky predaj piva v puboch a reštauráciách stále o 35 % nižší ako v roku 2019. Vyplýva to zo správy európskeho združenia pivovarníkov The Brewers of Europe o vplyve pandémie na európsky pivovarnícky sektor a ekonomiku. Pokles predaja piva v gastrosegmente nahradil predaj piva v obchodoch iba čiastočne. Celková spotreba piva v Európe bola v roku 2021 stále o 28 miliárd hektolitrov nižšia ako pred pandémiou.
SZVPS združuje výrobcov piva a sladu na Slovensku, produkujúcich 96 % trhu so slovenským pivom a 98 % trhu so slovenským sladom. Vzniklo v roku 1991 a je členom európskeho združenia výrobcov piva Brewers of Europe.
5.08.2022 Tasr |
| Slováci pijú menej piva, ako kedysi: Pozrite, koľko priemerne za rok - Každý Slovák vypil vlani v priemere 120 pollitrov piva, čo je najmenej za posledných 30 rokov. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR pri príležitosti Medzinárodného dňa piva, ktorý sa pripomína prvý augustový piatok.
Štatistici pripomenuli, že pandémia nového koronavírusu spôsobila minulý rok prepad spotreby piva na 30-ročné minimum. Každý Slovák tak v roku 2021 vypil v priemere 60,2 litra piva, bolo to až o 17 tradičných pollitrových pohárov menej ako v prvom roku pandémie, v roku 2020. Medziročne sa tak spotreba piva na obyvateľa prepadla o 12 %.
Najviac piva sa v SR vypilo v rekordnom roku 1990, každý obyvateľ Slovenska bez rozdielu veku vtedy skonzumoval v priemere necelých 96 litrov piva za rok. Potom 25 rokov spotreba klesala. Tesne pred pandémiou objem predaného piva tri roky znovu rástol, ale spotreba sa pohybovala už len okolo 70 litrov za rok.
Podľa údajov statista.com mala v roku 2020 najvyššiu spotrebu piva na hlavu v Európe Česká republika s 135 litrami, za ňou nasledovalo Rakúsko so 100 litrami a Nemecko s 95 litrami na obyvateľa. Slovensku v tomto rebríčku patrilo 10. miesto. Na porovnanie, najnižšia spotreba piva bola v stredomorských krajinách, a to v Grécku (28 litrov), Taliansku (31 litrov) a vo Francúzsku (33 litrov).
Časť domácej spotreby sa pokrýva z dovozu. Na Slovensko sa však minulý rok priviezlo takmer o pätinu menej piva ako rok predtým. Spolu to bolo 141 miliónov litrov alkoholického a 10 miliónov litrov nealkoholického piva. Viac ako tri štvrtiny dovezeného piva na Slovensko boli vyrobené v Českej republike. Nasledovalo pivo vyrobené v Poľsku, Maďarsku, Nemecku a v Holandsku.
Minulý rok Slováci za pol litra svetlej čapovanej "desiatky" zaplatili v priemere 1,33 eura. Pred desiatimi rokmi to bolo len 0,9 eura. Cena fľaškového 10- aj 12-stupňového piva však zostala približne rovnaká.
Podľa posledných štatistík Eurostatu najväčšími producentmi piva v rámci EÚ boli v roku 2020 Nemecko, Poľsko, Španielsko a Holandsko.
Medzinárodný deň piva založil v roku 2007 podnikateľ a pivný nadšenec Jesse Avshalomov s priateľmi zo Santa Cruz v Kalifornii (USA). Prvý raz sa tento deň slávil v roku 2008.
5.08.2022 Tasr |
| Koľko pív vypijú Slováci po pandémii? - Viac ako tretina Slovákov síce navštevuje podniky rovnako ako pred pandémiou, ale 27 percent návštevnosť obmedzila a jedna pätina konzumuje jedlo a nápoje doma. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý si dal urobiť Slovenský zväz výrobcov piva a sladu.
Na Slovensku sa v posledných rokoch ustálila spotreba piva na úrovni 70 litrov priemerne na hlavu a rok. Ľudia pili pivo aj počas pandémie koronavírusu, ale prevahu nad čapovaným pivom získali plechovkové a fľaškové pivá. Keď na jar padli protipandemické opatrenia, ktoré držali pod zámkom gastronomické podniky, ľudia sa vyhrnuli na pivo. Čísla z májového prieskumu spoločnosti 2muse však ukázali, že pandémia zmenila správanie obyvateľstva.
„Zvyklosti Slovákov týkajúce sa návštevy gastrozariadení (reštaurácie, pohostinstvá, kaviarne) sa vracajú do stavu pred pandémiou iba postupne,“ povedal na margo čerstvých zistení Vladimír Machalík, riaditeľ Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu. Dodal, že mnohí to majú v pláne zmeniť. Chuť čapovaného piva v kruhu priateľov, atmosféra v hostinci či na festivale, kde sa podáva pivo, sa nedá doma ničím nahradiť.
Ľudia akoby sa ocitli medzi dvoma svetmi. Jeden predstavuje mámivá chuť osviežujúceho piva a debaty, v ktorej sa preberie všetko od politiky cez šport až po všedné ľudské trampoty, a druhý svet zastupuje obava z budúcnosti. Opäť sa objavujú správy o letných prípadoch covidu, čo časť pivárov zdržiava doma, a, samozrejme, je tu vlna zdražovania.
Jedno aj druhé držia v napätí hostinských. Navyše je tu prázdninový odlev zákazníkov na dovolenky. Tie dokážu odčerpať z balíka „štamgastov" až 40 percent zákazníkov. Poukazuje na to Marek Géhry, ktorý sa stará o remeselný pivovar Ábel v bratislavskej Rači. Pivovarníci musia teda s pivom vyraziť na festivaly, do kúpeľov a turistických centier.
Géhryho malý pivovar s reštauráciou patrí medzi podniky, ktoré zaplnilo toľko návštevníkov ako v čase pred pandémiou. To však nemôže povedať známy topoľčiansky podnik Zlatý baránok, kde počet návštevníkov klesol o polovicu. Ukazuje sa, že návštevnosť ovplyvňuje nielen zmýšľanie ľudí ohľadom bezpečnosti, ale predovšetkým príjmy, reálna kúpna sila.
Pivo sa neprestáva piť, mení sa však spôsob konzumácie. Pandémia posilnila predaj plechovkového a fľaškového piva cez obchodné siete, kde si ľudia môžu kúpiť aj malé sudové balenia na súkromné párty. Ešte pred pandémiou sa predalo 30 percent čapovaného piva a 70 percent tvorilo plechovkové a fľaškové pivo. Počas pandémie pripadlo na čapované pivo už len 20 percent, čo šlo na vrub zatvorenia prevádzok a ich otvorenia len počas teplých letných mesiacov.
„Dúfame, že sa tento trend podarí počas tohto leta zvrátiť a zvýšime podiel čapovaného piva,“ vyslovil prianie pivovarníkov aj výčapníkov Vladimír Machalík. Pravda, naplniť túto túžbu nebude jednoduché.
Gastropodniky sa musia vyrovnať so zdražovaním, presvedčiť ľudí, že sa oplatí priplatiť si za pivo v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Súčasne sa musia vyrovnať s nedostatkom zamestnancov. Kým ešte v prvej vlne nebol až taký problém vrátiť personál späť do práce, neistota pracovných miest vyhnala po druhej vlne z pivární, reštaurácií, hotelov a kaviarní 8-tisíc zamestnancov.
To, čo sa dialo a deje v gastrobiznise, výstižne priblížila Ivana Molnárová, generálna riaditeľka Profesia.sk „V máji 2020 zažívalo gastro svoj vrchol, na jednu pracovnú pozíciu reagovalo 45 záujemcov, v apríli 2022 to bolo necelých 10 uchádzačov. Momentálne je na trhu vyše 1 200 inzerátov.“ Ako vidno, dopyt po obsluhe vysoko prevyšuje ponuku. Koronavírus obral gastrobiznis o príťažlivosť a príjmovú stabilitu.
Milan Kapusta má na jednom z banskobystrických sídlisk hostinec Dartka. Zamestnáva päť ľudí a opäť má pri výčape plno návštevníkov. Aby si však podnik udržal, nemohol sa spoľahnúť len na štátnu pomoc, ale musel doň naliať tisíce eur z vlastných rezervných zdrojov. Stratu vyvolanú pandémiou vyčíslil na 30-tisíc eur.
„V návštevnosti aj tržbách som sa v týchto dňoch dostal na želanú úroveň porovnateľnú s letným obdobím pred koronakrízou. Ľuďom pivo chýbalo, na obľúbený Urpiner chodia preto, lebo pivo má iskru a rezkosť a dobre sa v podniku cítia. Pivo je živý nápoj a keď sa oň hostinský dobre stará, nemá o hostí núdzu,“ vysvetlil tajomstvo postupne sa obnovujúcej prosperity Milan Kapusta.
Kapustov hostinec ilustruje správanie viac-menej typického „pokoronového" konzumenta piva. Ide o návštevníka s priemernými slovenskými príjmami, ktorý si na posedenie vypije dve, niekedy tri pivká, v čase horúčav uprednostní desiatku (1,30 eura polliter) pred dvanástkou (krígeľ po 1,40 eura). Nájdu sa aj výnimky potvrdzujúce pravidlo, keď hosť zvládne násobne väčšiu dávku.
Kapusta upozornil, že v jeseni musia pivári rátať so zdražením minimálne o desať centov za polliter piva. Za zdražovaním je rast cien jačmeňa, z ktorého sa vyrába slad, a, samozrejme, energií – plynu, elektriny a pohonných látok. To všetko dolieha cez rastúcu cenu piva a prevádzkovania hostincov aj na ich majiteľov.
Remeselné pivo: USA 30 percent, Slovensko tri percentá
Špecifickú klientelu majú remeselné pivovary, ktoré ponúkajú pivo priamo vo svojich výrobných priestoroch. No nielen v nich. Čapujú ho aj na rôznych festivaloch a spoločenských podujatiach, o ktoré cez leto nie je núdza. Keď chcú pivovarníci zarobiť, musia vyraziť za hosťami. Pivo remeselných pivovarov predávajú aj obchodné reťazce. Je vítaným spestrením ponuky, pretože prináša nové spôsoby kvasenia a nové chute. Práve nimi si získava klientelu, ktorá neváha vyskúšať pivo s novým aromaticko-chuťovým profilom.
„V USA dosiahol podiel remeselných pív na celkovom predaji piva už 30 percent, na Slovensku sú to zatiaľ len tri percentá,“ porovnal vývoj malý pivovarník Marek Géhry. Dodal, že aj veľké nadnárodné pivovary začínajú svoju produkciu rozvrstvovať. To podľa Géhryho naznačuje, že pivá, ktoré sa síce varia v menších objemoch, ale dávajú širšie spektrum aromatických a chuťových zážitkov, majú budúcnosť aj na Slovensku.
Pivo z remeselných pivovarov je drahšie ako klasika vyrobená v pivovaroch s tradičnými postupmi varenia a kvasenia piva. Predáva sa v rozmedzí od 2,40 do 2,80 eura za 0,4 litra piva. Čapuje sa do pohárov, ktoré vyjadrujú nápojovú kultúru pív vyvinutých v USA či v Nemecku, a umožňujú dokonalú degustáciu piva.
Horúce leto zatiaľ predaju piva žičí. Na druhej strane ho brzdí zdražovanie prakticky všetkých tovarov a služieb. Vidno to aj na zredukovanej chuti „štamgastov" remeselných pivovarov. Do ich pivární sa podľa odhadov vrátilo 70 percent hostí v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Aj preto Vladimír Machalík v mene pivovarníkov aj gastronómov zoskupených v iniciatíve Stále máme chuť vyjadril nádej, že vláda čo najskôr podporí gastrosektor znížením DPH na stravovacie služby na 10 percent, tak ako sľúbila.
Jozef Sedlák, Pravda 10.07.2022
|
| Česká pivná legenda je na predaj. - Predsedníčka českej Poslaneckej snemovne a strany TOP 09 Markéta Pekarová Adamová v utorok rozoslala výzvu, aby v rámci konsolidácie verejných financií štát predal nepotrebný majetok a zbavil sa vlastníckych podielov v niektorých firmách. Podľa strany TOP 09 by štát mal predať aj pivovar Budvar. TASR informáciu prevzala zo serveru Novinky.cz.
„Štát rozhodne nemá ani prevádzkovať hotel, ani variť pivo. Nie je na to jediný racionálny dôvod,“ povedala Pekarová Adamová. Vo výzve, ktorú predsedníctvo TOP 09 v utorok rozoslalo, sa píše, že štát by mal predať majetok, ktorý nie je podstatný na jeho chod. Vedenie strany chcelo apelovať na ostatných koaličných partnerov, aby sa snažili znížiť schodok v pripravovanom štátnom rozpočte.
Minister poľnohospodárstva Zdeněk Nekula (KDU-ČSL) však návrh Pekarovej Adamovej odmietol a zdôraznil, že pivovar v uplynulom roku vygeneroval zisk 305 miliónov korún (viac ako 12 miliónov eur). Vyrobil rekordných 1,8 milióna hektolitrov piva, z toho 1,3 milióna hektolitrov vyviezol do zahraničia.
S predajom podniku nesúhlasí ani minister financií Zbyněk Stanjura (ODS) či minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka (KDÚ-ČSL). Premiér Petr Fiala (ODS) sa k otázke predaja štátneho majetku vyjadril neurčito. „Keď sa pre niečo rozhodneme, tak to oznámime,“ povedal Fiala.
„To, že chcú privatizovať štátne podniky, považujem za škandál a som z toho v šoku,“ povedal expremiér a predseda opozičnej strany ANO Andrej Babiš. Podľa neho vláda účelovo klame o zlom stave verejných financií.
Český štát ovláda alebo má väčšinové vlastnícke podiely v desiatkach podnikov. Okrem Budvaru sú to napríklad České dráhy, České energetické závody či Česká pošta. Vlastní tiež hotel Thermal v Karlových Varoch.
TASR 15.06.2022 |
| Piva cez leto vypijeme až 60 % celoročného objemu - Slovensko jednoznačne patrí medzi pivné národy, pričom najobľúbenejším ostáva svetlý ležiak. Na jeho výrobu sú potrebné štyri základné prírodné suroviny – voda, slad, chmeľ a pivovarnícke kvasinky. Okrem obsahu bielkovín a sacharidov v ňom nájdete kopu antioxidantov či vitamínov. Dôkazom, že pivo patrí medzi naše najobľúbenejšie nápoje, je aj existencia vyše 70 slovenských pivovarov.
Pivo sa tento rok vyrábalo menej
Naši pivovarníci aktuálne kvôli situácii s pandémiou zažívajú mimoriadne ťažké časy – slovenské pivo zaznamenalo najväčší pokles výroby vo svojej histórii. Prichádzajúca letná sezóna by mu mohla pomôcť vrátiť sa do starých koľají, a to aj vďaka obľúbenému reťazcu.
Aktuálne najširšiu ponuku vyše 200 pív, nájdu zákazníci v Kauflande. Nezáleží na tom, či preferujete svetlé, tmavé, filtrované, nefiltrované, spodne či vrchne kvasené, pšeničné, ochutené alebo nealkoholické pivo, v dnešnej dobe si každý milovník tohto penivého moku dokáže nájsť to svoje.
Najširšia pivná ponuka spomedzi reťazcov
V spolupráci s 29 pivovarníkmi z rôznych kútov Slovenska spoločnosť prináša svojim zákazníkom najširší sortiment remeselných pív spomedzi reťazcov. Od apríla 2021 v špeciálnych pivných vitrínach nájdete obľúbené remeselné špeciály od väčších aj menších dodávateľov.Remeselní pivovarníci ponúkajú široké portfólio bezlepkových pív, ochutených radlerov, kvasinkových a nepasterizovaných pív či silné pivá typu IPA. alebo ALE. Obľúbené značky slovenských pív, ako sú Sandorf, General, Berhet, Franz, Herrenwald, Tatras, Martins, sa nachádzajú vo všetkých predajniach.
5.07.2021
|
| Prazdroj skončí s pivom v plaste skôr - Plzeňský Prazdroj Slovensko definitívne skončí s pivnými PET fľašami. Stane sa tak pravdepodobne na konci tohto roka, teda o rok skôr ako pôvodne plánoval. Pivovar sa chce zamerať na vratné fľaše či percento recyklátu v plechovkách.Článok pokračuje pod video reklamouInformovala o tom v utorok hovorkyňa spoločnosti Zdenka Huňady. Prazdroj chce mať všetky obaly do roku 2030 plne cirkulárne, čiže znovu použiteľné alebo recyklovateľné.Plzeňský Prazdroj Slovensko je pivovovar s 550 zamestnancami. Spoločnosť patrí pod jednotku Asahi Europe & International Group, pod ktorú spadá 19 pivovarov v 8 európskych krajinách, a ktorá patrí pod japonskú spoločnosťou Asahi.
29. jún 2021 SITA |
| Na otvorenie terás si podniky objednali až 5500 hektolitrov piva, tvrdí Plzeňský prazdroj -
A je to tu. Otváranie terás so sebou prináša aj veľké objednávky piva. Už krátko po zverejnení informácie o rozhodnutí krízového štábu zaznamenal Plzeňský Prazdroj Slovensko zvýšený dopyt po sudovom pive.
A to až trojnásobne viac piva ako deň predtým a dokonca desaťnásobne viac ako na začiatku minulého týždňa. „Do dnešného dňa si tak k príležitosti otvorenia terás objednali až 5500 hektolitrov piva. Najvyšší dopyt bol po našom prémiovom ležiaku Pilsner Urquell, ktorý predstavoval tretinu všetkých objednávok. Zvýšený záujem mali prevádzky aj o pivá Šariš a Radegast,“ hovorí Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie, Plzeňský Prazdroj Slovensko. Dodávky piva do krčiem a reštaurácií sú podľa neho plynulé, pričom sa navýšili dopravné kapacity. Rovnako tak majú nastavenú aj spoluprácu a kontinuálne zásobovanie s partnerskými veľkoobchodmi.
Otvoriť terasy sa chystá približne polovica odberateľov Plzeňského prazdroja, s ktorými intenzívne komunikovali ešte pred avizovaným uvoľnením opatrení. "V tejto komunikácii budeme pokračovať aj v najbližších dňoch s cieľom pomôcť im čo najrýchlejšie postaviť sa opäť na nohy. Svoje kapacity sme preto už v minulom týždni presmerovali aj na materiálnu pomoc, vyše stovke prevádzok sme zapožičali výčapné zariadenia, poskytli stany, stoly a lavice potrebné na rozšírenie ich vonkajších priestorov či na kompletné zriadenie úplne nových terás,“ dodáva Kubiš.
Krízu podľa neho neprežilo viacero krčiem a reštaurácií a aby sa k nim nepridali ďalšie, Plzeňský Prazdroj aj tento raz pripravil sériu aktivít zameraných na prinavrátenie spotrebiteľov do prevádzok. "Príkladom je limitovaná edícia Radegast RATAR, ktorá bude výhradne čapovaná k dispozícii práve pri príležitosti znovuotvorenia terás vo vybraných prevádzkach. Aj touto výnimočnou ponukou chceme pri dodržaní všetkých hygienických a bezpečnostných pravidiel „osláviť“ otváranie terás, na ktoré mnohí tak dlho čakali,“ dodáva Kubiš.
Pravda, eko
26.04.2021 |
| Vedci vypočítali, koľko bubliniek je v krígli piva - Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko bubliniek je vo vašom pive? Po otvorení terás bude do vychladenej dvanástky pozerať oveľa viac ľudí a môžu hľadať odpoveď aj na túto záhadu, ktorú doteraz zrejme riešil málokto.
Za to, že pivo je také osviežujúce, môže najmä oxid uhličitý, pripomína server newatlas.com. Drobné bublinky, ktoré sa uvoľnia po naliatí do pohára, nielenže dodajú nápoju skutočne pekný šumivý efekt, ale aj prenesú chuť a vôňu do vášho nosa a chuťových pohárikov.
Ale koľko je presne bubliniek v krígli piva? Nikto nevie, hlavne preto, že po prvé, budete vyzerať ako čudák, ak sa ich bude snažiť spočítať v bare, a po druhé, koho to vôbec zaujíma?
Na rozlúsknutie tejto náročnej úlohy sa podujal tím francúzskych vedcov z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS). V novej štúdii zverejnenej v časopise ACS Omega sa rozhodli odpovedať na otázku, koľko bubliniek sa vytvorí v štandardnej fľaši ležiaka s objemom 250 ml, vychladenej na šesť stupňov Celzia.
Tím vypočítal, koľko oxidu uhličitého sa rozpustí v pive, ktoré sa naleje do nakloneného pollitrového pohára. Ukazuje sa, že na to, aby sa vytvorili bublinky, musia byť v mikroštruktúre samotného skla malé vzduchom vyplnené dutiny. Keď sa pivo nalieva, tento zachytený vzduch a zakrivenie dutiny predstavuje pre oxid uhličitý východiskový bod pre tvorbu bubliniek. Tieto dutiny musia byť široké najmenej 1,4 nanometra, aby sa tam vytvorili prúdy bubliniek.
Ako ukázali vysokorýchlostné fotografie, bublinky sa zväčšovali, keď stúpali k hladine. Tak ako sa zmenšovala koncentrácia oxidu uhličitého v pive, tak sa spomaľovala aj tvorba bubliniek.
Keď vedci zobrali všetko toto do úvahy, odhadli, že pri takomto objeme a teplote piva by sa malo uvoľniť 200.000 až dva milióny bubliniek, kým pivo nezvetrá. To je celkom široká škála, ale pre väčšinu ľudí je odpoveď na spodnej hranici tohto spektra – asi nebudete čakať, kým si vaše pivo vytvorí dva milióny bubliniek a vypijete ho oveľa skôr.
Takže záhada pivných bubliniek je vyriešená. Môžu nám tieto informácie k niečomu poslúžiť? Áno, napríklad ako zaujímavá kvízová otázka po troch pivách. Vedci však tvrdia, že nové poznatky o dynamike oxidu uhličitého by mohli pomôcť pivovarníkom zdokonaliť sa vo svojom remesle.
26.04.2021 Pravda |
| Pandémia zvýšila vývoz nemeckého piva do Británie zhruba o štvrtinu - Predaj nemeckého piva v Británii zaznamenal v minulom roku výrazný rast. Veľkou mierou k tomu prispela pandémia nového koronavírusu. Informovala o tom asociácia nemeckých pivovarov VAB.Ako VAB uviedla pre agentúru DPA, v roku 2020 vyviezla do Británie 699 000 hektolitrov alkoholického piva. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená rast približne o 25 %. Britské hostince a reštaurácie boli pre pandémiu zatvorené, v nich sa však nemecké pivo príliš nepredáva. Na druhej strane supermarkety ostali otvorené a v nich sa predaj piva zvýšil. Vďaka tomu rástol aj predaj nemeckého piva.Rast vývozu tohto produktu z Nemecka do Británie sa pritom zvyšuje už niekoľko rokov, uviedol pre DPA šéf VAB Rodger Wegner."Vývoz alkoholického piva z Nemecka do Británie sa v posledných piatich rokoch vyvíjal mimoriadne dobre," povedal Wegner s tým, že napríklad v roku 2015 exportovali nemecké pivovary do Británie 409 000 hektolitrov piva.Britský trh je dôležitý aj pre nemecké nealkoholické pivo. "Čo sa týka nášho nealkoholického piva, Británia je jednoznačne najväčším trhom," povedal Wegner.Aj keď vývoz tohto piva do Británie v minulom roku klesol zo 169 000 na 151 000 hektolitrov, na celkovom nemeckom vývoze piva do Británie sa podieľalo takmer pätinou (18 %). Na celkovom vývoze piva z Nemecka do ostatných krajín sa nealkoholické pivo podieľa približne 6 %.19.04.2021 Tasr
|
| COVID-19 priniesol do výčapov pôst. Slovensko ho vydrží - Keď sa pred pol druha rokom stal Holanďan René Kruijt generálnym riaditeľom Heinekenu Slovensko, jednou z jeho úloh bolo posilniť postavenie lídra trhu v sektore HORECA – hotelov, reštaurácií a kaviarní. Manažér s bohatými medzinárodnými skúsenosťami vraví, že po jarnej a jesennej vlne pandémie koronavírusu čelia krajina i on sám najväčšej životnej výzve. „Je to stratený rok, a nielen pre nás. No nech už sa deje, čo sa deje, každá kríza sa raz skončí. Musíme prežiť a myslieť na budúcnosť.“
COVID-19 akoby priniesol nové datovanie udalostí pred ním a po ňom. Zmenil aj svet piva. Kam sa v ponímaní Slovákov dostalo pivo, nápoj družných debát?
|
| Najväčšiu slovenskú zbierku pivných pohárov má Popročan Jozef Sýkora - V Poproči v okrese Košice-okolie žije necelých tritisíc obyvateľov. Jedným z nich je aj Jozef Sýkora (51), ktorý vlastní najväčšiu zbierku sklenených pivových pohárov na Slovensku. Zapísaný je aj v knihe Slovenských rekordov. Zmenový zámočník, manžel a otec dvoch detí zbierke vyhradil dve veľké izby.
„Mojím hobby je zbieranie sklenených pivových pohárov s logom konkrétneho pivovaru, do objemu 0,5 litra," vysvetľuje Sýkora. Začal pivovými pohármi, ktoré mal uložené na kuchynskej linke. Pred pätnástimi rokmi sa však svojej vášni oddal naplno. Najmä keď zistil, že na Slovensku existujú kluby zberateľov pivných suvenírov a organizujú burzy aj za hranicami.
„Ako sa mi zbierka rozširovala, poháre som ukladal v škatuliach do pivnice. Potom som zbierku presunul do garáže, pretože sme bývali v bloku v košickej Šaci. Pred piatimi rokmi sme sa presťahovali do rodinného domu. Na našom pozemku je aj starý dom, v ktorom som si vyčlenil dve miestnosti. Tento rok som dokončil posledné police a regály, takže už mám vystavené všetky poháre,“ hovorí hrdo.
Najväčšiazbierka pivných pohárov je v Poproči
Popročan Jozef Sýkora je sozbierkou pivných pohárov zapísaný aj v knihe Slovenských rekordov.
Pravda 05.04.2021 |
| Toto je 27 najlepších pív zo Slovenska za rok 2018 - Slovensko už pozná najlepšie pivá za rok 2018. Víťazov dvanásteho ročníka Slovenskej pivnej korunky vyhlásili v stredu večer v Bratislave. Najväčšia slovenská degustačná súťaž, ktorú organizuje Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, vyberala spomedzi 28 pivovarov a 128 druhov piva.
O poradí v jednotlivých kategóriách rozhodla odborná degustačná porota zložená z pivných sládkov, ktorých nominovali zúčastnené pivovary, a z nezávislých odborníkov na pivo zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre. My vám prinášame kompletný prehľad víťazov.
I. Svetlá filtrovaná desiatka (8 prihlásených)
1. Corgoň 10% Heineken Slovensko
2. Zlatý Bažant 10% Heineken Slovensko
3. Steiger 10% svetlý Pivovar STEIGER
II. Svetlá filtrovaná dvanástka (10 prihlásených)
1. Steiger 12% svetlý Pivovar STEIGER
2. Šariš 12% ležiak svetlý Plzenský Prazdroj Slovensko
3. Stein 12% ležiak svetlý Pivovar STEIGER
IV. Alkoholický radler (8 prihlásených)
1. Smädný Mních Radler Grep Plzenský Prazdroj Slovensko
2. Zlatý Bažant Radler Citrón Baza a Mäta Heineken Slovensko
3. Zlatý Bažant Radler Citrón Heineken Slovensko
V. Nealkoholické pivo (7 prihlásených)
1. Birell Polotmavý Plzenský Prazdroj Slovensko
2. Birell Svetlý Plzenský Prazdroj Slovensko
3. Zlatý Bažant 0,0% Heineken Slovensko
VI. Nealkoholický radler (13 prihlásených)
1. Birell Polotmavý Citrón Plzenský Prazdroj Slovensko
2. Birell Pomelo & Grep Plzenský Prazdroj Slovensko
3. Zlatý Bažant Radler 0,0% Citrón Baza a Mäta Heineken Slovensko
VII. Svetlá nefiltrovaná desiatka (14 prihlásených)
1. Staroturanský Regál BLONĎÁK 10° Pivovar Turák & Vnuk
2. Jozef II. 10° Pivovar Wywar
3. Výr 10° Panský pivovar
VIII. Svetlá nefiltrovaná dvanástka (23 prihlásených)
1. BAŤAK 12% svetlý ležiak Pivovar Baťak
2. Lehár 12% Pivovar Franz
3. BAŤAK 12% viedenský ležiak Pivovar Baťak
IX. Tmavé nefiltrované pivo (19 prihlásených)
1. Tmavák 13° Minipivovar Tatras
2. LUXOR 13% Pivovar Šemrák
3. BAŤAK tmavý špeciál 13° Pivovar Baťak
X. India Pale Ale (23 prihlásených)
1. ŽiWell Vandal 14° Piešťanský pivovar ŽiWell
2. Anna 14° Pivovar Wywar
3. Red Rye Bastard 15° Pivovar Wywar
Poznámka: Tretia kategória nebola hodnotená pre malý počet prihlásených.
Snímka: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu
Článok bol aktualizovaný 31. mája 2018
|
| Nový investor sľubuje v Rimavskej Sobote viac ako len pivovar - Závod na výrobu piva so sladovňou a spracovaním ovocia, dopravno-logistickým centrom a paroplynovou elektrárňou, ale aj 250 až 300 bytov s občianskou vybavenosťou, to všetko sľubuje vybudovať do roku 2024 v Rimavskej Sobote spoločnosť Architecture design and studio z Veľkého Šariša.
Uvedený zámer prezentoval na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) riaditeľ spoločnosti František Kurilla, ktorý tak nadviazal na list zaslaný poslancom pred niekoľkými týždňami, kde načrtol základné informácie o sľubovanej investícii.
„Tento investičný zámer je na Slovensku prvý a najväčší a nadväzuje na investičný zámer, ktorý máme v Srbskej republike, ktorý je vyše 410 miliónov. Z neho sme len časť prebrali pre vaše mesto, aby sme nadviazali na tradíciu pivovaru Gemer, ale aj na spracovanie ovocia a lesných plodov z celého okolia vrátane pestovania chmeľu a jačmeňa,“ načrtol Kurilla s tým, že na dodávku posledných dvoch menovaných komodít by chceli aktivizovať pestovateľov priamo v regióne.
Zároveň avizoval, že samospráve môžu ponúknuť 20-percentnú účasť v novom podniku. Pracovať v ňom by malo približne 300 až 500 stálych a 500 sezónnych zamestnancov. „Čo sa týka zárobkov, u nás je minimálne 700-eurový základný plat a ďalších 700 eur je pohyblivá zložka,“ konkretizoval riaditeľ.
Od mesta požaduje investor pozemky zadarmo a priestory vo forme piatich kancelárií, ktoré chce využívať počas prípravy investície. Kurilla deklaroval, že sa mienia uchádzať aj o štátnu pomoc. Nový pivovar by mal mať podľa neho minimálnu ročnú produkciu 100.000 hektolitrov piva a spotrebovať by na to mal 2160 ton sladu. Pri skrátení technologického procesu by však podľa riaditeľa mohol dodávať ročne aj 150.000 až 170.000 hektolitrov piva.
Ako sa v následnej diskusii vyjadrili viacerí poslanci, ide o ambiciózny podnikateľský zámer a pýtali sa, v akom stave je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže investor chce začať stavať už v októbri 2020. Ďalších zaujímalo, ako sa chce presadiť v silnej konkurencii s pivom na slovenskom trhu a v akej fáze je príprava spomínaného pivovaru v Srbsku. Kurilla odpovedal, že zatiaľ odovzdali staveniská a konkurovať chcú okrem iného kvalitou výrobkov a dodávať prípadne aj na iné trhy.
Poslanec Michal Demeter, ktorý podniká v oblasti spracovania ovocia, sa zástupcu investora opýtal, odkiaľ mieni získavať potrebné suroviny. „Ako som rátal kapacitu, tak chcete spracovať približne 20.000 ton ovocia ročne. To je zhruba 25 percent celkového ovocia, ktoré sa vyprodukuje na Slovensku,“ podotkol.
Podľa Kurillu závod nemusí ísť od začiatku v plnom nábehu. „Predpokladáme, že pokiaľ vybudujeme za dva roky tento areál, vytvoríme konzorcium s farmármi a pestovateľmi. Poskytneme im určité finančné prostriedky na rozbeh, keďže chceme tradičné kultúry, ktoré v danom regióne sú,“ konkretizoval riaditeľ, podľa ktorého sa v opačnom prípade spoľahnú na dovoz z okolitých krajín.
Ako uviedol na záver diskusie primátor Jozef Šimko, z avizovaného zámeru má zmiešané pocity. „Hovoríte, že začínate stavať v októbri, ale ešte nemáte hotové štúdie ani projektovú dokumentáciu. Vyhotovenie týchto vecí a vydanie stavebného povolenia trvá minimálne dva a pol či tri roky,“ poznamenal. Zároveň zdôraznil, že investora v žiadnom prípade nechce odohnať a drží mu palce, ale nevie, či sa jeho zámer zrealizuje.
„Z našej strany pomoc určite dostanete, ale zatiaľ sa mi to nepozdáva,“ dodal primátor s tým, že je ochotný so zástupcom investora vycestovať aj do Srbska, aby si na mieste pozrel prípravu tamojšieho pivovaru.
Poslanci napokon správu o investičnom zámere vzali na vedomie a v uznesení deklarovali, že mesto poskytne všetku potrebnú pomoc na jeho realizáciu.
24. júna (TASR) |
| Vo Zvolene vznikne prvý malý pivovar - Vo Zvolene by mal ešte tento rok vzniknúť prvý malý pivovar. Bude súčasťou zrekonštruovanej reštauračnej prevádzky na Námestí SNP. Vyplýva to zo zámeru, ktorý investor zverejnil na enviroportáli.
Pivovar bude vyrábať remeselné nepasterizované pivo. Jeho ročná kapacita je 480 hektolitrov, čo zodpovedá trom až štyrom sudom denne. Náklady na kúpu technologických zariadení a inštaláciu odhaduje súkromný investor na asi 170.000 eur.
Technológia pivovaru pozostáva podľa zámeru z ôsmich nerezových nádob o objeme od 500 do 1000 litrov, ktoré budú umiestnené na približne 90 metroch štvorcových priestoru.
27. apríla (TASR) |
| Mapa, grafy, tabuľky: Ako pitie a varenie piva ovplyvňuje slovenskú ekonomiku - 09.2014, 07:10 | Peter Brejčák | © 2014 News and Media Holding
Štyri veľké pivovary, desiatky menších. Tri milióny uvarených hektolitrov, viac ako štyri milióny vypité. Šesťsto miliónov eur spotrebiteľských výdajov, šesťdesiat percent z toho v obchodoch, kde v priemere stojí liter piva euro. 17 600 priamych aj nepriamych pracovných pozícii a dvesto miliónov vybratých na daniach a odvodoch. TREND.sk sa pozrel, ako slovenskí pivovarníci ovplyvňujú tuzemskú ekonomiku.
Štyria najväčší
Pivovarnícky trh na Slovensku je výrazne ovplyvnený dominanciou dvoch najväčších spoločností. Tuzemská trhová jednotka Heineken Slovensko má podiel 45 percent, dvojka Pivovary Topvar 28 percent.
Dve firmy, pod ktoré patria značky piva ako Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt, Martiner a Gemer, respektíve Topvar, Šariš a Smädný mních tak zaberajú takmer tri štvrtiny celého trhu. Obe spoločnosti sú navyše vlastnené zahraničnými investormi. Heineken Slovensko spadá pod svetovú trojku Heineken International, Pivovary Topvar patria svetovej dvojke SABMiller.
Podobne je na tom aj tretí najväčší a na Slovensku najstarší Pivovar Steiger (Steiger, Stein, Grošák, Sitňan), ktorý väčšinovo vlastní britská firma Endemit a menšinovo aj česká spoločnosť PMS.
Tri menované spoločnosti spolu s Banskobystrickým pivovarom (Urpiner, Kaprál), ktorý vlastnia Ľubomír Vančo a Branislav Cvik, uzatvárajú štvoricu najdominantnejších hráčov, o ostatnú produkciu sa stará približne tridsať minipivovarov.
Zahraničné vlastníctvo však podľa prezidentky Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júlie Hornej nie je problémom. „Možno to nie je tak známe, ale napríklad 85 percent surovín, z ktorých vyrábajú pivo naše členské pivovary (Heineken, Topvar, Steiger - pozn. redak.), pochádza zo Slovenska. Globálne spoločnosti do pivovarov priniesli nemalé investície do obnovy, technologické inovácie, nový štýl riadenia a firemnej kultúry,“ vymenúva výhody pre TREND.sk.
Proti zahraničným vlastníkom však bojuje Asociácia malých nezávislých pivovarov Slovenska, ktoré v roku 2012 založilo hnutie Pivobrana „na obranu nášho nezávislého slovenského piva, ktoré nie je vo vlastníctve nadnárodných spoločností.“ V súčasnosti má hnutie šestnásť členov.
Kvalitnejšie pivo
Pivovarnícky priemysel prišiel počas posledných rokov výraznými zmenami spôsobenými najmä krízou a s ňou súvisiacim klesajúcim dopytom po zlatistom moku. Ešte pred rokom 2011 bol trend klesajúci, klesala spotreba aj produkcia.
Spotrebitelia obmedzili popíjanie v baroch a reštauráciách a vo väčšej miere začali uprednostňovať pivá z obchodov. Orientácia na cenu sa podpísala aj na rastúcom podiele cenovo výhodných PET fliaš. Medzi dôležitou cieľovou skupinou – mužmi, navyše popularita piva klesala.
Po roku 2011 sa však trend otočil a v súčasnosti spotreba piva aj jeho výroba opäť rastie, aj keď stále nedosiahla predkrízové hodnoty. Pivovarníkom pomohlo uvedenie noviniek ako napríklad radler a rôznych prémiových pív či špeciálov. V posledných rokoch rastie dopyt práve po takýchto produktoch, čo výrobcov piva núti orientovať sa vo väčšej miere na kvalitu.
Slovensko neobišiel ani celoeurópsky trend zakladania minipivovarov. Zatiaľ čo v roku 2008 ich na našom trhu pôsobilo len sedem, o päť rokov neskôr ich bolo už 26, v súčasnosti 30. „Pivo varia zväčša pre svoju vlastnú reštauráciu a predstavujú iný druh podnikania ako veľké a malé samostatné pivovary. Minipivovary vnímame ako spestrenie pivného trhu z hľadiska rozmanitosti chutí a vplyvu na rozvoj malého podnikania,“ hovorí J. Hurná.
Tisíce miest, stovky miliónov eur
Rastúci dopyt, spotreba aj produkcia piva tak ekonomike pomáha aj v oblasti zamestnanosti a celé odvetvie na Slovensku prináša približne 17 600 pracovných pozícii. V pivovaroch (teda priamym efektom) pracuje približne 1 700 ľudí, dodávateľský sektor (nepriamy efekt) zamestnáva ďalších 3 800.
Najvýraznejší príspevok na trhu práce ale prináša odvodený efekt v sektore pohostinstiev a v obchodoch, ktorého prírastok je odhadovaný na dohromady viac ako 12 100 pozícii. Na rozdiel od väčšiny krajín Európskej únie navyše počet s pivom súvisiacich pracovných miest v pohostinstvách od roku 2010 rastie.
Majitelia spoza hraníc navyše Slovensku priniesli veľké investície. „Dve zahraničné spoločnosti pôsobiace na Slovensku za posledných 14 rokov preinvestovali viac ako 330 miliónov eur do rozvoja pivovarov, a to bez daňových prázdnin alebo iných úľav. Vďaka výrobe piva v objeme, aký dnes dosahujú, sa podarilo udržať pracovné miesta v ekonomicky najslabších regiónoch Slovenska,“ popisuje J. Hurná.
Varenie a pitie piva samozrejme mierne vplýva aj na rozpočet Slovenskej vlády. Vďaka daniam a sociálnym odvodom súvisiacich s pivovarníctvom si štát len v roku 2012 polepšil o viac ako 228 miliónov eur, čo pri tohoročných príjmoch (cca 12,571 miliardy eur) znamenalo podiel 1,83 percenta.
26.09.2014 Peter Brejčák |2014 News and Media Holding |
| Japonské pivo Asahi mieri na Slovensko - Plzeňský Prazdroj je vychýrený pivovarom, pod ktorý spadajú aj slovenské Pivovary Topvar. Vďaka japonskému majiteľovi, spoločnosti Asahi Group Holding, sa značka Pilsner Urquel dostala aj do tejto krajiny. Európske pivo sa tam dokonca stalo takým hitom, že miestni obyvatelia sú zaň ochotní platiť niekoľkonásobok ceny.
Japonci plne rešpektujú to, čo je originál. I pivovary v Česku kupovali najmä kvôli značke Pilsner
15.12.2017 HN |
| Slovenské združenie výrobcov piva a sladu má novú prezidentku - Od júla sa ňou stala Jana Shepperd. Vo funkcii nahradila Júliu Hurnú.
Jana Shepperd prichádza do Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) z Americkej obchodnej komory v SR. Svoju kariéru začala na Ministerstve zahraničných vecí SR, kde sa špecializovala na problematiku EÚ a pôsobila aj ako EU diplomat na ZÚ SR v Londýne. Po odchode z diplomacie žila vo Washingtone D.C., kde uplatňovala svoje skúsenosti z oblasti medzinárodných vzťahov v neziskovom sektore a písala články o politických otázkach. Po návrate do SR sa zamestnala v Americkej obchodnej komore na Slovensku, kde najprv pôsobila ako redaktorka časopisu Connection a neskôr ako špecialistka pre verejnú politiku a obhajovala záujmy centier podnikových služieb na Slovensku.
„Na prácu v SZVPS sa teším, lebo mám rada nové výzvy“, uviedla k svojmu menovaniu Jana Shepperd. „Na jednej strane preto, lebo pivovarníctvo a sladovníctvo je súčasťou viacerých kľúčových tém, ako sú ekonomika, zamestnanosť, pôdohospodárstvo, dane, verejné zdravie – takže odborne to bude veľmi obohacujúca práca. Na druhej strane je pivo veľmi populárna téma, lebo jeho výroba a konzumácia je súčasťou života ľudí už od nepamäti. Príležitosť zastupovať záujmy slovenských pivovarníkov a sladovníkov je tým pádom pre mňa nielen česť, ale myslím, že to bude aj príjemná úloha. V neposlednom rade sa teším na to, že lepšie spoznám Slovensko, keďže sa chystám navštevovať nielen členov SZVPS, ale aj menšie remeselné pivovary, ktoré sú dôležitou súčasťou tohto sektora.“
12.07.2016 HN |
| Heineken „kopíruje“ minipivovar. Oživil mŕtvu značku - V susednom Česku došlo k zaujímavej situácii. Jeden z najväčších hráčov v krajine uviedol na trh novinku, ktorá chce využiť nárast záujmu o remeselné pivo. Český Heineken vzkriesil značku piva Jarošov. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby v Uherskom Hradišti nefungoval niekoľko mesiacov Jarošovský pivovar.
Náhoda?
Začnime ešte v roku 1997. Práve vtedy sa rozhodlo, že Jarošovský pivovar po vyše 300-ročnej existencii zavrie svoje brány. Rozhodol kontinuálny prepad záujmu o jeho pivo aj rozhodnutie majiteľa nepokračovať v jeho prevádzke. Aj keď sa o jeho kúpu zaujímali viacerí hráči, k dohode neprišlo.
Značka po uzatvorení piva nezanikla. Pivo Jarošov sa postupne varilo v Krásnom i Veľkom Březne a do roku 2010 v Kutnej Hore. Keď sa Heineken rozhodol zavrieť Kutnú Horu, skončila aj výroba tradičnej značky. Jarošovské pivo zmizlo z výčapov. V roku 2013 nadnárodný hráč dokonca predal areál pivovaru v Hradišti. Zdalo sa, že značka je navždy pochovaná.
Nový pivovar
Keďže história varenia piva v Jarošove je bohatá, bolo len otázkou času, kedy sa nájde niekto, kto výrobu oživí. Stalo sa tak vo februári tohto roka, kedy len niekoľko metrov od pôvodného pivovaru otvorili Jarošovský pivovar. Ten ohlasoval návrat k tradícii varenia tamojšieho piva.
Nový hráč sa stretol s priaznivými ohlasmi. Asi si to všimol aj český Heineken, ktorý stále vlastní ochrannú známku Jarošov. Publicitu malého hráča využil po svojom. Značku po rokoch vzkriesil a asi pred mesiacom uviedol do predaja.
„Ide o značku s dlhodobou tradíciou, na ktorú našim výrobkom nadväzujeme. Jarošov 11 je k dispozícii prevažne na Morave a je určený hlavne pre krčmy a reštaurácie. Rozšírenie ponuky a ďalší predaj sa budú odvíjať podľa záujmu našich zákazníkov,“ povedala pre český Denník, ktorý na kauzu upozornil, hovorkyňa spoločnosti Heineken Česká republika Jana Pikardová.
Majú na to právo
A čo na tento krok hovorí samotný minipivovar? Podľa marketingového manažéra Jarošovského pivovaru Čestmíra Bendu má Heineken na výrobu piva pod označením Jarošov plné právo, keďže mu patrí táto značka. „Bežný konzument by však mal na prvý pohľad rozoznať rozdiely medzi našou jedenástkou a tou ich. Vzhľadom k tomu, že pivo nepasterizujeme ani nefiltruje, má tmavšiu a jantárovú farbu. Náš Jura je tiež menej prekvasený, a teda má 4,5 percenta alkoholu, zatiaľ čo pivo od Heinekenu má 4,7 percenta,“ porovnáva Čestmír Benda.
◾Prečítajte si článok o tom, ako sa český Heineken inšpiroval konkurenciou
Zhrnuté a podčiarknuté, v Česku sa vlastne nič nestalo. Len sa malý hráč musel zmieriť s tým, že mu pribudla veľká konkurencia. Svedčí to aj o tom, že veľkí hráči sledujú malých a skúšajú, ako z trhu vyžmýkať čo najviac. Aj preto je pravdepodobné, že podobných prípadov bude v našom regióne pribúdať.
Pravda.sk 14.08.2017 |
| V areáli prvej slovenskej bryndziarne v Detve chcú vybudovať pivovar - Podľa konateľa spoločnosti a zároveň majiteľa domu Martina Doskočila, areál sa v súčasnosti rekonštruuje. Podľa zámeru by sa prevádzka pivovaru mala spustiť už na jar 2018.
Vagačov dom v Detve. Najstaršia bryndziareň na Slovensku.
Detva 8. augusta (TASR) - Z Vagačovho domu v Detve, kde bola v roku 1787 založená prvá slovenská bryndziareň, má byť pivovar. Postaviť ho chce spoločnosť Podpoliansky pivovar, ktorá svoj projekt už predložila na envirorezort so žiadosťou o posúdenie vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA.
Podľa konateľa spoločnosti a zároveň majiteľa domu Martina Doskočila, areál sa v súčasnosti rekonštruuje. Podľa zámeru by sa prevádzka pivovaru mala spustiť už na jar 2018.
Vybudovanie prvého remeselného pivovaru v Detve je podľa Doskočila len začiatok realizácie zámeru. Okrem neho chce postaviť v areáli aj pohostinstvo na ochutnávku piva a tiež múzeum a spoločensko-kultúrne centrum s možnosťou ubytovania a stravovania.
Podpoliansky pivovar má mať ročnú produkciu 2200 hektolitrov piva a zamestnať má troch ľudí. Náklady na jeho vybudovanie sa predpokladajú vo výške 400.000 eur.
9.08.2017 Tasr |
| Rok 1970: ..kde sa pivo varí, tam sa dobre darí.. - Podľa textu tejto pesničky sa začína dobre dariť aj v Hurbanove na juhozápadnom Slovensku. V utorok, 22. decembra, tu do trvalej prevádzky uviedli najmodernejší a najväčší pivovarsko-sladovnícky kombinát na Slovensku.
Hurbanovský pivovar a sladovňa s moderným technickým vybavením majú ročnú kapacitu 600 000 hektolitrov piva a 31 000 ton sladu.
„Pivovar bol v skúšobnej prevádzke od júla 1969. Bol postavený nákladom 120 miliónov korún za dva a pol roka. Generálnym dodávateľom strojového zariadenia pivovaru a sladovne bol národný podnik Chepos Hradec Králové a stavebnej časti Stavoindustria Bratislava“, píše sa v archívnej správe TASR.
V Hurbanove začali najskôr s výrobou sladu. Za posledné tri mesiace roku 1967 (od kedy ho začali vyrábať) ho vyrobili 4 521 ton. Odberateľov preň našli v ZSSR, na Kube, v Rumunsku, Juhoslávii, Venezuele, Švédsku a Nórsku. Pivovar mal prioritne zásobovať pivom okresy Komárno, Nové Zámky, Dunajská Streda, Levice a Galanta.
„V Hurbanove budú vyrábať všetky druhy piva (biele i čierne) 7, 10 a 12 stupňové. Novinkou bude pivo v plechovkách, ktoré bude o niečo drahšie ako fľaškové. Ďalším zlepšením bude pasterizované sudové pivo. Hurbanovské pivo sa bude predávať pod značkou Zlatý bažant a má mať výbornú chuť a vysokú kvalitu, čoho zárukou je vlastná sladovňa“, uvádza správa TASR.
www.vtedy.sk |
| PPF v užšom výbere pre Plzeňský Prazdroj a iné pivovarské aktíva - Skupina PPF najbohatšieho čecha Petra Kellnera je na užšom výbere uchádzať sa o Plzeňský Prazdroj a ďalších aktív pivovarov SABMilleru v strednej Európe podľa Reuters. Ostatné spoločnosti zapísané na zozname sú Japonský pivovar Asahi, švajčiarska investičná skupina Jacobs Holding a investičnej spoločnosti Bain Capital a Advent. Predaj off bol naštartovaný plánovanou akvizíciou spoločnosti SABMiller Anheuser-Busch InBev s predajom aktív požadovaných Európskou komisiou za akú cenu bude dohoda pokračovať.
8.11.2016
|
| Najlepšie pivo v Bratislave predávalo 12 sirôt. - Čo hrad, to strašidlo – no nie na každom bola Biela pani. A ešte menej bolo tých Čiernych. Rozprávania o týchto bytostiach boli skôr zriedkavé, no o to viac pútavé. Ich liahňou bola Bratislava.
V minulej sérii článkov sme sa venovali krvavej grófke Alžbete Báthoryovej, ktorá je známa aj ako Čachtická biela pani. Ani zďaleka však nebola jediná šľachtičná, o ktorej sa nám zachovali takéto povesti a legendy. Dalo by sa povedať, že čo hrad, to strašidlo – nie na každom hrade však bola Biela pani. A ešte menej bolo tých Čiernych. Rozprávania o týchto poverových bytostiach boli skôr zriedkavé, no o to viac pútavé.
Odporúčame aj: Viete, aké tajomstvo skrýval Báthoryčkin had v papuli?
Biela pani je zrejme ešte pozostatkom z čias pohanských, keď biela farba symbolizovala smútok a smrť. "Bielu paniu v minulosti pokladali za nepokojný prízrak mladej ženy, ktorá zišla zo sveta násilnou, neprirodzenou smrťou alebo bola za svoje činy odsúdená blúdiť po svete aj po smrti," píše sa v publikácii Čerti, bosorky a iné strašidlá.
V neskorších časoch zaznamenáva naša ľudová slovesnosť aj Čiernu pani, ktorá mala byť zápornou obdobou tej Bielej. Taktiež symbolizovala smrť, no už pod vplyvom kresťanstva. Ako sa píše v knihe Slovenské strašidlá od "A" po "Ž", Čierna pani raz nosievala čierne, inokedy biele rukavičky. Tmavé si nasadzovala vtedy, keď prinášala smrť, bledé zas pri radostných príležitostiach.
Jedna sa menila na bielu hus, ďalšia ochraňovala zlaté kačky
Tieto prízraky sa objavovali najmä na hradoch, zámkoch, mestských hradbách, v kaštieľoch, ale aj pri studničkách a kaplnkách. Pochádzali najmä zo šľachtického alebo mestského prostredia.
V ruinách Beckovského hradu vraj vídať bielu hus. Ak postretne človeka s dobrým srdcom, premení sa na Bielu pani a vyrozpráva svoj príbeh. Príbeh o tom, ako otrávila svojho muža, aby mohla byť s milencom, a ako ju za zločin zakliali do podoby bielej husi. Po smrti tak čaká na niekoho, kto by za ňu putoval do Ríma a pomodlil sa za jej hriešnu dušu.
Javorinská biela pani zas ochraňovala zlaté kačky a okolité tatranské poklady. Kačky totiž okolo Veľkej noci vyletia z jaskyne, v tajných úkrytoch znesú diamantové vajce a vrátia sa späť. Aj Michalovce majú svoju Bielu pani. Tá sa ešte ako mladá žena utopila v miestnych močiaroch, no jej silueta sa neskôr údajne zjavovala v kaštieli na grófskych večierkoch. Biela pani pri Bánovciach nad Bebravou zas vytrestala muzikantov a tanečníkov zato, že sa zabávali v pôstny deň. V trenčianskych horách Polomy ďalšia Biela pani varovala ľud pred zlou úrodou, vojnou a morom.
Ako každý správny zámok aj Topoľčianky majú svojho ducha. Návštevníkom i zamestnancom sa pri kaplnke údajne zjavuje Biela pani. "Boli tu hostia, ktorí povedali, že videli krásnu pani nízkeho vzrastu s dlhými hustými čiernymi vlasmi, ktorá sa im prihovárala. A tak vyzerala aj Alžbeta Rákociová," povedala Marta Holá zo Zámku Topoľčianky. Alžbeta Rákociová žila na zámku v 17. storočí. Ako 13-ročná sa vydala za svoju životnú lásku Adama Erdödyho, ktorý čoskoro zahynul v bojoch s Turkami. Alžbeta sa z jeho smrti nikdy nespamätala. Na znak smútku za Adamom nosila iba biele šaty, lebo biela bola v tom období farbou zármutku. Neskôr sa vydala za jeho brata, toto manželstvo však nebolo šťastné. Zomrela mladá po ťažkej chorobe. Alžbeta tak stále chodí po arkádach a dúfa, že stretne svoju lásku.
Kežmarok má zas Čiernu paniu, ktorou bola podľa povesti hradná kľučiarka. Vtedajší pán Kežmarského hradu Imrich Thököly po prehratej bitke s cisárskymi vojskami sa pred útekom do Turecka mal zastaviť v Kežmarku, aby so sebou odniesol rodinné klenoty. Tie však stará kľučiarka ukryla na neznámom mieste, za čo ju hradný pán preklial, aby nenašla pokoj ani po smrti. Údajne preto v hrade počuť zvláštne zvuky a nočné ticho ruší hrkotanie kľúčov...
Bratislavská liaheň paní
Ak sa vyberiete na Ventúrsku ulicu v Bratislave, stretnúť môžete rovno dve Biele pani. Jedna vraj máta v dome grófa Billota, druhá zas v Mincovom dvore v budove Academie Istropolitany. Tam kedysi žila istá vdova, ktorá však rýchlo zabudla na mužovu smrť a namiesto toho sa bujaro zabávala. Za tmavých nocí vraj vídať bielu postavu, ktorá chodí s krčahom nabrať vody zo studne, no nik ju zatiaľ nevidel vrátiť sa späť do domu.
V pivniciach Zeleného domu zjavuje sa zas Biela pani Lucia. V priestoroch šenkovne hľadá niekoho, kto by jej poradil, ktoré z vín je najlepšie. Raz sa to podarilo istému Vincovi, ktorý natrafil na peknú paniu. A keďže jej dal ochutnať to najlepšie, čo mali, tak mu pani za odmenu vyplnila jedno želanie. Vinco si zapýtal vinice a pravidelne jej nosieval sud z novej úrody.
Na podhradskom nábreží zas Biela pani varila pivo. Po sebe zanechala dvanásť sirôt, a tak aby hladom nepomreli, vodu zo studne menila im na zlatistý mok, ktorý čapovali a predávali. Roky utekali a susednému pivárovi hostia ubúdali, pretože pivo od sirôt chýrne bolo po celom Prešporku. Nuž pivár lsťou zistil, čo je vo veci. V ten večer Biela pani stočila posledný korbel. Deti však nepomreli, už dávno dorástli dospelosti a začali sa živiť iným remeslom. Závistlivý šenkár však už nikdy dobrého piva nenavaril.
Čierna pani sa vraj objavuje aj na Zelenej ulici č. 1. No vari ešte hrozivejšiu možno stretnúť na známej Michalskej veži. Jej meno je Uršuľa a kedysi sa kamarátila so sudedovie Agátou. Obe dievčiny zahľadeli sa do istého pekára a hoci bola Uršuľa krajšia, učeň sa napokon oženil s Agátou. Čoskoro vydala sa i Uršuľa, no vnútri ju zožierala závisť. Taká mocná, že v časoch rozmáhajúcej sa inkvizície označila niekdajšiu kamarátku za bosorku. Agátu mučili, trýznili, a tak doznala i to, čo nebola pravda. Bola totiž nevinná a verná žena. V deň jej upálenia stála Uršuľa na Michalskej veži a sledovala ohnivé divadlo. Zanedlho však pošla i ona. Odvtedy vraj večer o jedenástej zjavuje sa na tom istom mieste Biela pani. Každý ju však stretne, padne na zem ani poleno a niektorí sa viac už ani nepreberú.
Ochrankyne ľudu
Úrodu v okolí hradu Likava chráni Likavská čierna pani. Zjari žehná krajinu, aby mala dobrú úrodu, v lete ju chráni od živelných pohrôm. Helena Kružičová bola mimoriadne súcitná k poddaným likavského panstva a utláčaným. Podľa legiend sa Helena ešte ako dieťa väčšinou hrávala s deťmi poddaných a často im nosila jedlo z hradnej kuchyne. Ako 14-ročná vytrhla z rúk panského úradníka korbáč, ktorým chcel potrestať jej priateľa z detstva. Pre porušenie autority vrchnosti ju jej prísny otec poriadne potrestal. Čierna pani mala byť strážnym anjelom poddaných Likavy od svojej smrti v roku 1586. "Takisto sa traduje, že sa objavovala práve v období zrušenia poddanstva v roku 1848 v blízkej Likavke," doplnil Karol Dzuriak z Liptovského múzea v Ružomberku.
Aj na Oravskom hrade prebýva Biela pani, manželka magistra Donču, ktorý má na svedomí jej život. Zomrela na následky otravy krvi po odťatí ruky, lebo sa pokúšala chrániť život slúžky pred rozhnevaným pánom. Táto sa však zjavuje podľa povesti len na dušičky.
Dopustila sa vlastizrady?
Mnohých ľudí fascinuje skutočný osud Bielej panej - Juliany Korponayovej. Podľa legendy bola Levočská biela pani jediná žena, ktorá sa v dejinách Uhorska dopustila vlastizrady. Dcéra Žigmunda Géciho z Oždian, ktorý bol plukovníkom telesnej stráže Imricha Tököliho, sa v čase stavovského povstania Františka II. Rákociho vydala za cisárovho prívrženca Jána Korponaya. Ten sa kvôli svojej žene Júlii pridal na stranu kurucov. Júlia sa údajne, v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok, stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrášiho. Tajne mu zobrala kľúče od mestskej brány a vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Za to ju 25. septembra v roku 1714 ako 25-ročnú popravili na trhovisku v maďarskom Györi. Traduje sa, že bielu paniu popravili tak, že jej mečom odťali hlavu.
Levočskú bielu pani preslávil najmä román Móra Jókaia. "Je to historická téma o legendárnej žene. Mnohí ju vnímajú ako ducha, ktorý straší, no ona nikdy nestrašila. V románe je vykreslená ako zradkyňa Levoče, no skutočnosť bola iná," povedala riaditeľka levočského múzea Mária Novotná.
Príroda sa pomaly chystá na zimný spánok a s ňou aj niektorí slovenskí démoni a strašidlá. V našej sérii článkov sa dozviete, aké tvory ste mohli stretnúť v horách, ako vám mohli počarovať či dokonca povodiť.
21.11.2016 Kristína Jurzová TASR |
| Pestovatelia chmeľu tento rok čakajú dobrú úrodu - Pestovatelia chmeľu tento rok čakajú dobrú úrodu
Tohtoročná úroda chmeľu v Česku bude podľa odhadov minimálne 6000 ton. To je oproti vlaňajšku o štvrtinu viac, tento rok sa podľa pestovateľov pomerne vydaril. Na Tlačovej konferencii, aby uviedol predseda Zväzu pestovateľov chmeľu ČR Luboš Hejda.
Do budúcna sa pestovatelia obávajú nariadenia Európskej komisie, ktorá zamedzuje používanie meďnatých zlúčenín na chmeľniciach vo forme fungicídov, Teda pesticídov používaných na ničenie húb. Od roku 2018 by mali používať maximálne štyri kilogramy čistej medi na hektár chmeľnice. To je na zamedzenie hubových chorôb málo. Podľa Hejdu sa v súčasnosti používa približne osem kilogramov medi na hektár,a pestovatelia by Tak fungicídy museli obmedziť na polovicu. Iné spôsoby ochrany nie sú efektívne.
Radio CZ 17.09.2016 |
| Medzinárodný deň piva: Viete koľko ho vypijeme ročne na Slovensku? - Spotreba svetlého 10-percentného ležiaka predstavuje takmer dve tretiny spotreby piva na Slovensku. Radler segment má v súčasnosti 10-percentný podiel. Trendom je obľuba nealkoholických pív.
Salón piva v košickom Dome techniky sa konal 1. a 2. apríla 2016. Na druhom ročníku Salónu piva sa prezentovalo 60 malých remeselných pivovarov, ktoré návštevníkom ponúkli vyše 200 druhov piva.
Slováci stále uprednostňujú svetlé pivá, zároveň radi skúšajú rôzne pivné špeciality a limitované edície pív aj s vyššou stupňovitosťou. Najobľúbenejším pivom Slovákov je 10-percentný ležiak. Pri príležitosti Medzinárodného dňa piva, ktorý pripadá na prvý piatok v auguste, o tom dnes informovalo Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. V roku 2016 tento deň pripadol na 5. augusta.
Medzinárodný deň piva ponúka príležitosť pozdvihnúť pohár penivého moku a s priateľmi si pripiť na osobitný sviatok. Nezáleží na tom, či niekto obľubuje svetlé, tmavé, filtrované, nefiltrované, spodne či vrchne kvasené, pšeničné, ochutené alebo nealkoholické pivo.
O tom, že pre Slovákov je pivo obľúbený nápoj, svedčí neustály nárast počtu pivovarov. V súčasnosti ich je na Slovensku 60, a to v zastúpení štyri veľké a malé a 56 reštauračných a remeselných pivovarov. Ich produkcia spoločne predstavuje takmer tri milióny hektolitrov piva ročne. O kvalite a obľube piva svedčí aj jeho spotreba: 73 litrov na hlavu za rok, čo radí Slovákov k národom so silnou stále sa rozvíjajúcou pivnou kultúrou.
"Najviac piva, až 60 percent celoročného objemu, vypijú obyvatelia Slovenska počas leta. Na jednej strane má pekné počasie na spotrebu piva pozitívny vplyv, na druhej strane počas extrémnych horúčav sa toľko piva nepredáva. Avšak minuloročné dlhé a slnečné leto môžeme pokojne označiť za jeden z faktorov, vďaka ktorým pivný trh na Slovensku opäť po niekoľkých rokoch stagnácie rástol," uviedla prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jana Shepperd. "Rast spotreby podporuje rôznorodosť ponuky na Slovensku. Jeho obyvatelia síce stále dávajú prednosť svetlému pivu, ale zároveň radi skúšajú rôzne pivné špeciality a limitované edície pív aj s vyššou stupňovitosťou," konštatovala. "O tom, že na Slovensku máme naozaj čo ponúknuť, hovorí aj rekordný počet súťažiacich - 152 vzoriek pív z 29 pivovarov - v tohtoročnej degustačnej súťaži Slovenská pivná korunka. Na nej sa už desať rokov oceňujú najlepšie slovenské pivá," dodala Jana Shepperd.
Spotreba svetlého 10-percentného ležiaka predstavuje takmer dve tretiny (64,3 percenta) spotreby piva na Slovensku. Nasledujú pivá s vyššou stupňovitosťou, ktoré tvoria 18,5 percenta. Úspešný radler segment má v súčasnosti 10-percentný podiel na celkovom pivnom trhu. Trendom, ktorý stále rastie, je obľuba nealkoholických pív, či už ochutených alebo neochutených. Tie sa stávajú súčasťou životného štýlu aktívnych ľudí ako plnohodnotná alternatíva do práce, k šoférovaniu či pri športe, uvádza zdroj.
Špeciálny prieskum Slovenského združenia výrobcov piva a sladu zameraný na vzťah slovenských žien nad 18 rokov k pivu ako nápoju ukázal, že Slovenky pivo obľubujú. Pije ho 80 percent opýtaných respondentiek. Prieskum ďalej ukázal, že Slovenky preferujú svetlé pivo (53,3 percenta), ale aj tmavé pivo (23,1 percenta) a radler (15,3 percenta) má medzi Slovenkami pevné miesto. Prieskum združenie uskutočnilo v štvrtej dekáde 2014 na vzorke 406 žien nad 18 rokov.
Tendencie ukazujú, že Slováci vychutnávajú pivo najviac doma, na chatách alebo v kruhu priateľov. Podľa združenia je spotreba čapovaného piva v reštauráciách či pohostinstvách na úrovni 37 percent a predaj piva v obchodoch predstavuje 63 percent.
"Združenie už niekoľko rokov v spolupráci s políciou organizuje Deň zodpovednosti, ktorým sa snažíme zvýšiť povedomie o zodpovednej konzumácii piva z pohľadu zdravia aj bezpečnosti na cestách," zdôraznila Jana Shepperd. "Koncom augusta pripravujeme už piatykrát Deň zodpovednosti a veríme, že aj týmto projektom prispievame nielen k šíreniu dobrého mena slovenského piva vo verejnosti, ale zároveň robíme prevenciu proti jeho zneužívaniu," podčiarkla.
Medzinárodný deň piva založil v roku 2007 podnikateľ a pivný nadšenec Jesse Avshalomov zo Santa Cruz v Kalifornii (USA). Prvý raz sa tento deň slávil v roku 2008.
6.08.2016 TASR
|
| V Partizánskom by mal v tomto roku vzniknúť prvý pivovar - Ako súčasť väčšieho komplexu s viacerými službami a výrobnou kapacitou do maximálne 1000 hektolitrov piva ročne plánuje dvojica investorov zriadiť v Partizánskom malý remeselný pivovar. Išlo by podľa nich o prvý priemysel tohto druhu v niekdajšom obuvníckom meste, náklady na realizáciu investície odhadli na 325.000 eur. Vyplýva to zo zámeru, ktorý predložila miestna spoločnosť Kovomont BM, s.r.o., na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Objekt pivovaru s dvoma podlažiami na úžitkovej ploche asi 400 metrov štvorcových sa má podľa zámeru nachádzať v blízkosti ulíc Nádražná a Družstevná. Vlastníkmi budovy aj pozemku sú partizánske spoločnosti Kovomont BM a Creatív, ktoré sú zároveň aj investormi projektu. Užívateľom technológie bude ich dcérska firma KC Invest.
"Investori chcú realizáciou navrhovanej činnosti mestu Partizánske ponúknuť nový štandard služieb doplnený o remeselný pivovar v priestoroch, ktorých súčasťou bude multifunkčný objekt s hotelom, reštauráciou, športovými a spoločenskými priestormi pre rozšírené možnosti trávenia voľného času obyvateľov mesta, širokej verejnosti a návštevníkov regiónu hornej Nitry," zdôvodnili svoj zámer spoločnosti.
Orientačné náklady na stavebnú časť pivovaru predstavujú sumu 25.000 eur, na jeho technologickú časť 300.000 eur. S prípravou priestorov chcú investori začať v auguste tohto roka, ukončiť ju chcú v auguste alebo septembri. S prevádzkou plánujú začať v septembri, prípadne októbri. Zámer počíta aj s vytvorením troch nových pracovných miest.
14.07.2016 Tasr |
| Slovenské združenie výrobcov piva a sladu má novú prezidentku - Od 1. júla sa ňou stala Jana Shepperd.
Novou prezidentkou Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS), ktoré je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), sa od 1. júla stala Jana Shepperd. Post zaujala po Júlii Hurnej, ktorá počas päťročného pôsobenia v združení rozbehla mnohé projekty a reprezentovala výrobcov piva a sladu na domácej aj zahraničnej pôde. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Shepperd podľa hovorkyne prichádza do Slovenského združenia výrobcov piva a sladu z Americkej obchodnej komory v SR (AmCham). Svoju kariéru začala na Ministerstve zahraničných vecí SR, kde sa špecializovala na problematiku EÚ a pôsobila aj ako diplomatka v Londýne.
Po odchode z diplomacie žila vo Washingtone D.C., kde uplatňovala svoje skúsenosti z oblasti medzinárodných vzťahov v neziskovom sektore a písala články o politických otázkach. Po návrate do SR sa zamestnala v AmCham, kde najprv pôsobila ako redaktorka časopisu Connection, neskôr ako špecialistka pre verejnú politiku a obhajovala záujmy centier podnikových služieb na Slovensku.
SZVPS je dobrovoľnou, profesijnou, stavovskou organizáciou, ktorá združuje právnické osoby podnikajúce vo výrobe sladu a piva. Združuje aj servisné a obchodné organizácie, ktoré spolupracujú s výrobcami piva. Úzko spolupracuje so SPPK, výskumnými ústavmi, vysokými školami a ďalšími odbornými profesijnými združeniami a zväzmi najmä v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva. Aktívne spolupracuje a zapája sa do činnosti európskych pivovarníckych a sladovníckych združení. Od roku 2008 je riadnym členom európskeho pivovarníckeho združenia The Brewers of Europe.
TASR 14.07.2016 |
| Pivo Core s jadierkovou príchuťou - PIVO CORE .
Svetlé a tmavé. Blonde & Stout
Je vyrobené zo sladovníckeho Jačmeňa, najjemnejšieho chmeľu, pražených, originálnych štajerských tekvicových semienok odrody (Cucurbita pepo var. Styrice) a čistej pramenistej vody z hĺbky viac než 300 m dáva tomuto pivu výrazné guľaté telo s jemnou horkou chuťou.
Vynikajúca kvalita použitých surovín a blahodarné účinky s tekvicovými semienkami zaručujú jedinečný zážitok z pitia.
Tieto tekvicové semená obsahujú vysoký podiel nenasýtených mastných kyselín, minerálnych látok, vitamín E, ako aj vo vode rozpustné a v tukoch rozpustné antioxidanty. Obsah alkoholu 4.9% obj., Wort stock 11,7 stupňov, 12,2 stupňov mladiny Stout.
CORE tekvicové pivo sa do fliaš dostáva po 8 týždňoch fermentácie a doba uchovávania a priebežných kontrol pri varení sa vykonáva s maximálnou starostlivosťou. Kvasinky: spodné kvasenie
Dodávka vo fľašiach 0,33l a 0,5l svetlé i tmavé aj BIO štýl
Dodávka v "sudoch", KeyKegs do30 l
Dodávka pohárov zn.CORE Vyrába pivovar : KOR GesmBH Rakúsko
Dovozca a distribútor : EURO – BREW s.r.o., info@eurobrew.sk
EURO-BREW s.r.o.,
6.11.2015 Trnava |
| Prejdite sa Teheránom. Bez kreditky a s domácim pivom - „Četórí? Chúbí?“ vítajú ma spevavou perzštinou na iránskom letisku. Až taká spevavá sa mi už nezdá, keď po dvoch hodinách krkolomného gestikulovania a preverovania identity konečne smerujem do centra. A nie hocijakého – do centra Teheránu.
„Koľko tu máte obyvateľov?“ pýtam sa taxikára. „9 miliónov. A každý deň sem ďalších 6 miliónov chodí za prácou. A koľko má Slovensko?“ Po odpovedi sa len uškrnie. Celkom viditeľne si predstavuje, ako sa celé Slovensko ráno zbalí a ide za prácou do Teheránu. A ešte asi pol milióna Čechov.
Mesto v meste
Prvá cesta vedie na historický Grand Bazaar – Veľký trh. Údajne jeden z najväčších svojho druhu na svete. Desaťkilometrový spletenec uličiek s vysokými klenbami plný obchodíkov s koreninami, kobercami, zlatom či oblečením. Odrazu mám pocit, že všetkých tých 9 miliónov je tu a teraz. Grand Bazaar je mesto v meste, kde sa zjednáva do vypľutia duše. Vonia, chutí, šumí a žije si vlastným životom.
Nájdem si tiché miesto na nádvorí pred jednou z mešít a sledujem vymódené miestne dievčatá i elegantné dámy, ktoré mejkapom, žiaľ, vôbec nešetria. Každá tretia má leukoplast na nose a je po plastickej operácii. Nie je mi jasné, či si tie nosy dávajú zmenšiť, zväčšiť alebo len narovnať, ale bojím sa vôbec opýtať.
Príbeh o agentovi CIA
„Pozor, tamto je mravnostná polícia,“ upozorňuje ma kamarátka Maryam, keď prechádzame okolo policajta a ženy v čiernom, ktorí pozorujú okolitý dav. „Sledujú, či sú všetky ženy patrične zahalené.“ Potiahnem si šatku do tváre, nechcem riskovať. Veď si tie príbehy pamätáte: osem slovenských paraglajdistov a jeden údajný agent CIA...
„Chceš vedieť svoj osud?“ vyzvedá drobné dievčatko s červenou šatkou na hlave. Kupujeme si od neho jednu zo zalepených obálok, veštiacu budúcnosť. Ale my tú svoju už dávno vieme. Smerujeme do populárnej reštaurácie ukrytej v jednom zo zákutí trhu, kde si vystojíme dvadsaťminútový rad na výborný kurací kebab. Tam niekde sa začína budovať naša závislosť od vynikajúceho iránskeho jedla a neskutočnej pohostinnosti.
Pivnice starých materí
Neďaleko Veľkého trhu je aj Palác kvetov – Golestan palác. Rozsiahly areál historických budov plných malieb, zrkadlových siení, honosných mramorových trónov, mozaikových obkladov a historických darov, ktoré európski panovníci darovali panovníkom z rodu Qajar pred stovkami rokov. V tento večer končíme v teheránskom planetáriu na polhodinovom, čiastočne 3D premietaní o vesmíre. „Áááá´, tak hneď som pokojnejší, keď vidím našich najvyšších vodcov visieť nad hlavami,“ vraví s úsmevom Abdul, miestny mladík, po tom, čo sa desať minút nervózne vrtí. Uistí sa, že obraz Imáma Chomejního a súčasného duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího nám visí nad hlavami tak ako na každom dôležitom miestne v Teheráne a môžeme začať.
Americký brloh
Na druhý deň mám namierené k Brlohu špionáže, k areálu, ktorý pred revolúciou koncom sedemdesiatych rokov slúžil ako sídlo amerického veľvyslanectva. Jeho múry sú zdobené nenávistnými odkazmi, „down with USA“ je ústredný nápis doplnený obrázkami zbraní, smrtky v podobe Sochy slobody a podobnými výjavmi prinášajúcimi skôr úsmev ako nenávisť. Ale to asi len Slovákom. I tak Teherán nie je presne taký, ako som si ho predstavovala. Sem-tam sa niekde na stenách objaví hanlivý nápis voči USA, ale väčšinou sú to len žiarivé maľby iránskych umelcov na ošumelých stenách panelákov. A jadrové zbrane a embargo? Rozjímam ďalej nad tou dilemou. Pri plechovke Coca-Coly. Americkej Coca-Coly. Vyrábanej v Iráne.
Teheránsky underground
Najlepším únikom pred preľudneným centrom a najbližšie k turistike bez toho, aby ste opustili Teherán, je miesto zvané Darakeh. Chodník pomedzi hory lemujú desiatky preplnených reštaurácií a ja s dvojicou miestnych sedíme v jednej z nich. Reza, manažér v IT spoločnosti, sa rozhovorí o situácii v Iráne: „Najviac to asi cítiť, keď si chcete kúpiť letenku alebo ísť niekde von. Nedá sa to online, lebo náš bankový systém nie je napojený na ten medzinárodný, takže s miestnou kreditkou si neobjednáte v zahraničí nič.“ Už turistickí sprievodcovia varovali, že do Iránu si treba priniesť hotovosť, pretože miestne bankomaty neakceptujú zahraničné karty.
„A je tu nejaký underground? Jaskyne, tajné chodby, stratené mesto pod povrchom?“ vyzvedám od nášho sprievodcu. „My sme underground,“ tvária sa obaja vážne. A už o pár hodín sa o tom môžeme presvedčiť pri pohári domáceho piva, ktoré si i napriek tvrdej prohibícii varia doma. Na hektolitre. Byt sa odrazu mení na nočný klub, tancujúci umelci a umelkyne sa nenechajú rušiť našimi dokorán otvorenými ústami. Embargo nepustí.
Iránska droga
Teherán je vysoko návykový. Mesto, kde najväčšou pochúťkou je mrkvový džús so zmrzlinou, underground stále žije a revolúcia, tá módna, sa ešte neskončila. Opantá vás neskutočnou zdvorilosťou a pohostinnosťou ľudí, vynikajúcim jedlom a umením, ktoré na vás dýcha na každom rohu. Prinúti vás vrátiť sa. Ale ak tak urobíte, prosím, nefoťte vojenské základne zo vzduchu profesionálnymi foťákmi. Netuším prečo, ale vraj to nemajú radi.
30.11.2014 Jana Jakubíková |
| Známy pivovar chystá novinku. Papierové fľaše - Dánsky pivovar Carlsberg bude v neďalekej budúcnosti ponúkať spotrebiteľom zlatý mok aj v "papierových" fľaškách. Informuje o tom český portál iDnes.
Carlsberg ako prvý na svete vyvíja biologicky rozložiteľnú fľašu na tekutiny. Bude z dreveného vlákna alebo kartónu podobného obalu na vajcia. Fľašky budú neprehľadné, nerozbitné, s viditeľnou štruktúrou vlákna a oveľa ľahšie ako sklené.
Novinku sa chystá predstaviť verejnosti o tri roky. Vývoj papierovej fľaše bude stáť asi 10 miliónov dánskych korún (1,34 milióna eur). Podstatnú časť financií na vývoj obalu poskytne dánsky štátny inovačný fond.
Vrchný sládok pražského pivovaru Staropramen Zdeněk Lux uviedol, že teraz používané obaly na pivo, teda sklené fľašky, plechovky a PET fľašky majú svoje opodstatnenie a roky sa vyvíjali s cieľom, aby zachovali pivu jeho vlastnosti.
8.02.2015
|
| Ako pitie a varenie piva ovplyvňuje slovenskú ekonomiku - Štyri veľké pivovary, desiatky menších. Tri milióny uvarených hektolitrov, viac ako štyri milióny vypité. Šesťsto miliónov eur spotrebiteľských výdajov, šesťdesiat percent z toho v obchodoch, kde v priemere stojí liter piva euro. 17 600 priamych aj nepriamych pracovných pozícii a dvesto miliónov vybratých na daniach a odvodoch. TREND.sk sa pozrel, ako slovenskí pivovarníci ovplyvňujú tuzemskú ekonomiku.
Pivovarnícky trh na Slovensku je výrazne ovplyvnený dominanciou dvoch najväčších spoločností. Tuzemská trhová jednotka Heineken Slovensko má podiel 45 percent, dvojka Pivovary Topvar 28 percent.
Dve firmy, pod ktoré patria značky piva ako Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt, Martiner a Gemer, respektíve Topvar, Šariš a Smädný mních tak zaberajú takmer tri štvrtiny celého trhu. Obe spoločnosti sú navyše vlastnené zahraničnými investormi. Heineken Slovensko spadá pod svetovú trojku Heineken International, Pivovary Topvar patria svetovej dvojke SABMiller.
Podobne je na tom aj tretí najväčší a na Slovensku najstarší Pivovar Steiger (Steiger, Stein, Grošák, Sitňan), ktorý väčšinovo vlastní britská firma Endemit a menšinovo aj česká spoločnosť PMS.
Tri menované spoločnosti spolu s Banskobystrickým pivovarom (Urpiner, Kaprál), ktorý vlastnia Ľubomír Vančo a Branislav Cvik, uzatvárajú štvoricu najdominantnejších hráčov, o ostatnú produkciu sa stará približne tridsať minipivovarov.
Zahraničné vlastníctvo však podľa prezidentky Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júlie Hornej nie je problémom. „Možno to nie je tak známe, ale napríklad 85 percent surovín, z ktorých vyrábajú pivo naše členské pivovary (Heineken, Topvar, Steiger - pozn. redak.), pochádza zo Slovenska. Globálne spoločnosti do pivovarov priniesli nemalé investície do obnovy, technologické inovácie, nový štýl riadenia a firemnej kultúry,“ vymenúva výhody pre TREND.sk.
Proti zahraničným vlastníkom však bojuje Asociácia malých nezávislých pivovarov Slovenska, ktoré v roku 2012 založilo hnutie Pivobrana „na obranu nášho nezávislého slovenského piva, ktoré nie je vo vlastníctve nadnárodných spoločností.“ V súčasnosti má hnutie šestnásť členov.
Kvalitnejšie pivo
Pivovarnícky priemysel prišiel počas posledných rokov výraznými zmenami spôsobenými najmä krízou a s ňou súvisiacim klesajúcim dopytom po zlatistom moku. Ešte pred rokom 2011 bol trend klesajúci, klesala spotreba aj produkcia.
Spotrebitelia obmedzili popíjanie v baroch a reštauráciách a vo väčšej miere začali uprednostňovať pivá z obchodov. Orientácia na cenu sa podpísala aj na rastúcom podiele cenovo výhodných PET fliaš. Medzi dôležitou cieľovou skupinou – mužmi, navyše popularita piva klesala.
Po roku 2011 sa však trend otočil a v súčasnosti spotreba piva aj jeho výroba opäť rastie, aj keď stále nedosiahla predkrízové hodnoty. Pivovarníkom pomohlo uvedenie noviniek ako napríklad radler a rôznych prémiových pív či špeciálov. V posledných rokoch rastie dopyt práve po takýchto produktoch, čo výrobcov piva núti orientovať sa vo väčšej miere na kvalitu.
Slovensko neobišiel ani celoeurópsky trend zakladania minipivovarov. Zatiaľ čo v roku 2008 ich na našom trhu pôsobilo len sedem, o päť rokov neskôr ich bolo už 26, v súčasnosti 30. „Pivo varia zväčša pre svoju vlastnú reštauráciu a predstavujú iný druh podnikania ako veľké a malé samostatné pivovary. Minipivovary vnímame ako spestrenie pivného trhu z hľadiska rozmanitosti chutí a vplyvu na rozvoj malého podnikania,“ hovorí J. Hurná.
Tisíce miest, stovky miliónov eur
Rastúci dopyt, spotreba aj produkcia piva tak ekonomike pomáha aj v oblasti zamestnanosti a celé odvetvie na Slovensku prináša približne 17 600 pracovných pozícii. V pivovaroch (teda priamym efektom) pracuje približne 1 700 ľudí, dodávateľský sektor (nepriamy efekt) zamestnáva ďalších 3 800.
Najvýraznejší príspevok na trhu práce ale prináša odvodený efekt v sektore pohostinstiev a v obchodoch, ktorého prírastok je odhadovaný na dohromady viac ako 12 100 pozícii. Na rozdiel od väčšiny krajín Európskej únie navyše počet s pivom súvisiacich pracovných miest v pohostinstvách od roku 2010 rastie.
Majitelia spoza hraníc navyše Slovensku priniesli veľké investície. „Dve zahraničné spoločnosti pôsobiace na Slovensku za posledných 14 rokov preinvestovali viac ako 330 miliónov eur do rozvoja pivovarov, a to bez daňových prázdnin alebo iných úľav. Vďaka výrobe piva v objeme, aký dnes dosahujú, sa podarilo udržať pracovné miesta v ekonomicky najslabších regiónoch Slovenska,“ popisuje J. Hurná.
Varenie a pitie piva samozrejme mierne vplýva aj na rozpočet Slovenskej vlády. Vďaka daniam a sociálnym odvodom súvisiacich s pivovarníctvom si štát len v roku 2012 polepšil o viac ako 228 miliónov eur, čo pri tohoročných príjmoch (cca 12,571 miliardy eur) znamenalo podiel 1,8Nepriama zamestnanosť vznikajúca vďaka pivovarníctvu
Sektor Počet pozícii
Poľnohospodárstvo 1 409
Pomocné práce 72
Baliarne 201
Vybavenie a ostatné priemyselné aktivity 95
Doprava a skladovanie 614
Médiá a marketing 1 183
Služby a ostatné 261
Spolu 3 800
Poznámka: V roku 2012
Zdroj: Brewers of Europe, 2013
Vládne príjmy
2008 2010 2012
Spotrebné dane 58 56 56
DPH (Reštaurácie a bary) 49 48 57
DPH (Obchody) 45 48 45
Dane z príjmu, mzdy, sociálne a zdravotné odvody (pivovarnícky sektor) 7 8 9
Dane z príjmu, mzdy, sociálne a zdravotné odvody (ostatné sektory) 57 51 61
Spolu 216 211 228
Poznámka: V miliónoch eur
Zdroj: Brewers of Europe, 2013
3 percenta.
Článok bol spracovaný na základe analýzy The Contribution made by Beer to the European Economy, vydanej v decembri 2013 a publikovanej v roku 2014 medzinárodným pivovarníckym zväzom Breweries of Europe v spolupráci so spoločnosťami Regioplan Policy Research a EY.
26.09.2014 | Peter Brejčák TREND
|
| Česká chuťovka 2014 - Zázvorový nealkoholický Birell a Kingswood, kvasený jablčný nápoj, získali v stredu 22. októbra 2014 ocenenie "Česká chuťovka 2014". Súťaž o Dobrý tuzemský potravinársky výrobok sa konala už po šiestykrát, vyhlásenie prebehlo v Senáte Parlamentu ČR za prítomnosti predsedu Senátu pána Milana Štěcha.
Birell aj Kingswood bodovali v kategórii "pivo". Súťaž o značku Dobrý tuzemský potravinársky výrobok "Česká chuťovka" prevzalo tento rok celkom 47 výrobcov v šiestich kategóriách. "Získané ocenenia oboch týchto nových nápojov nás veľmi teší a potvrdzujú nám, že aj nové, inovatívne a doteraz netypické nápoje, ako cider Kingswood, alebo Birell Zázvorový bodujú nielen u konzumentov, ale aj u odbornej poroty," komentuje ocenenie Grant McKenzie, marketingový riaditeľ Plzeňského Prazdroja.
Značka Českáká chuťovka zrozumiteľne oznamuje zákazníkom, že ocenený výrobok je nielen českého pôvodu, ale je tiež veľmi kvalitný a chutný. Súťaž sa snaží podporovať trendy smerujúce k správnej výžive a zdravému životnému štýlu tým, že uprednostňuje kvalitu pred kvantitou. O ocenenie prihlásených potravín rozhodovali dve hodnotiteľské komisie, jedna z nich pod odbornou garanciou Výskumného ústavu potravinárskeho.
24.10.2014 Katerina.Krásová
S celkovým predajom takmer 9,7 milióna hektolitrov v kalendárnom roku 2013 (vrátane licenčných výrob v zahraničí) as exportom do viac ako 50 krajín celého sveta je Plzeňský Prazdroj, as, popredným výrobcom piva v regióne a najväčším exportérom českého piva.
Plzeňský Prazdroj, as, je členom spoločnosti SABMiller plc. Pilsner Urquell je medzinárodná vlajkovou loďou portfólia značiek SABMiller.
SABMiller plc je jednou z popredných svetových pivovarníckych spoločností, sa 70 tisíc zamestnancami v 75 krajinách celého sveta. Ponúka viac ako 200 pivných značiek vrátane celosvetovo známych, ako sú Pilsner Urquell, Peroni Nastro Azzurro, Miller Genuine Draft a Grolsch, rovnako ako predné lokálne značky Aguila (Kolumbia), Castle (Južná Afrika), Miller Lite (USA), Snow (Čína ), Victoria Bitter (Austrália) alebo Tyskie (Poľsko). |
| S rozšírením výroby pomohol aj grant EÚ - Pivovar Chotěboř v lete oslávil ešte len piate narodeniny a vo svojej krátkej histórii už druhýkrát navýšil výrobnú kapacitu.
Prvý krát to bolo v roku 2012 prístavbou haly s novými stáčacími linkami, tento rok došlo k rozšíreniu kapacity ležiackej pivnice, kvasných kadí a k nákupu nového filtračného zariadenia. Teraz je pivovar schopný expedovať až tritisíc hektolitrov piva mesačne, nová filtrácia umožňuje okrem vyššieho výkonu aj dosiahnutie vyššej kvality filtrovaného piva.
"Rozširovať výrobné kapacity v pivovare za plnej prevádzky, navyše na začiatku letnej sezóny bol tak trochu risk, ale nakoniec sme všetko zvládli a pivovar je opäť o krok ďalej. K rozšíreniu nám pomohol aj grant z Európskej únie, bez neho by sme sa asi tak rýchlo do ďalších investícií nepustili, "komentuje zdarne ukončenú investičnú akciu riaditeľ pivovaru Jaroslav Soukal. Autor: Jaromír Kulhánek
24.10.2014 Zo zahraničnej tlače upravil Juraj Čajko
|
| Predaj divízie Empaque firme Crown - Spoločnosť Heineken, ktorá je tretím najväčším pivovarom na svete, sa dohodla na predaji svojej mexickej divízie Empaque, ktorá podniká v oblasti obalov, firme Crown za 1,23 mld. USD vrátane dlhu.
Spoločnosť Crown je jedným z popredných výrobcov plechoviek a kovových kontajnerov. Heineken sa tak podľa zverejnených informácií zbavuje obchodnej činnosti, ktorú získal pri vstupe na mexický trh v roku 2010, čo mu umožní sústrediť svoje zdroje na varenie a predaj ležiakov, piva a muštov.
Na základe dohody bude Empaque prostredníctvom dlhodobých zmlúv aj naďalej dodávať Heinekenu plechovky, korok a sklené fľaše. Divízia Empaque vykázala v minulom roku tržby vo výške 660 mil. USD a zisk pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou (EBITDA) na úrovni 130 mil. USD.
Heineken pôsobí na slovenskom trhu viac ako 14 rokov, a to prostredníctvom spoločností Heineken Slovensko, Heineken Slovensko Sladovne a Heineken Slovensko Distribúcia. Predmetom ich činnosti je výroba a distribúcia piva, sladu, nealkoholických nápojov a veľkoobchod so sladovníckym jačmeňom. Heineken Slovensko je jednou z najväčších potravinárskych firiem v krajine.
2.09.2014 SITA |
| Sladovník, pivovarník – ponuka rekvalifikačného kurzu - Dňa 5. septembra 2014 Slovenská živnostenská komora otvára rekvalifikačný kurz Sladovník- pivovarník v spolupráci s Asociáciou malých nezávislých pivovarov Slovenska o. z. a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Rekvalifikačný kurz je v rozsahu 350 hodín. Absolvent vzdelávacieho programu ovláda teoreticky aj prakticky ukazovatele technologickej kvality surovín využívaných v pivovarníckom odvetví v zmysle platných noriem. Ovláda moderné technológie výroby sladu a piva. Má vedomosti z oblasti uplatňovania systému HACCP v pivovarníctve. Pozná podmienky obchodovania s pivom na domácom aj zahraničnom trhu. Je zručný v hodnotení objektívnych i subjektívnych parametrov kvality piva. Vzdelávanie sa realizuje v odborných učebniach Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a priamo v členských pivovaroch stavovskej organizácie Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska.
Absolvent rekvalifikačného kurzu si môže požiadať o vykonanie kvalifikačnej skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a môže získať osvedčenie o úplnom vzdelaní z kvalifikácie Sladovník – Pivovarník, ktoré ho oprávňuje k založeniu živnostenského listu. Prihlásiť sa môžete osobne, telefonicky alebo e-mailom :
Mgr. Daniela Jaslovská
Slovenská živnostenská komora
KZK Bratislava
Račianska 71
832 59 Bratislava
tel. 02/44 46 14 00
tel. 0911 172 097
e-mail: kzkbratislava@szk.sk |
| Český Heineken bojuje o označenie "radler". Chce výhradné právo - Česká pobočka spoločnosti Heineken sa odvolá proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV), podľa ktorého nemá dcérska firma tretej najväčšej pivovarníckej skupiny na svete právo výhradne používať označenie "radler". Informoval o tom server e15.cz.
"S názorom úradu, že radler bolo zažité druhové označenie už v roku 2001, keď sme uviedli produkt radler na trh, nemôžme súhlasiť," povedala hovorkyňa Heinekenu ČR Zuzana Kosáková.
Zdôvodňuje to tým, že predchodca Heinekenu ČR, vtedajší Královský pivovar Krušovice, bol prvým českým výrobcom, ktorý začal nápoj, vyrábaný zmiešaním piva a limonády alebo šťavy, pod označením radler predávať. "Tým uviedol túto kategóriu na český trh. Proti rozhodnutiu úradu sa tak, samozrejme, odvoláme," dodala.
Vtedajší pokus pritom príliš nevyšiel. Pivné mixy, ktoré majú často nižší obsah alkoholu než klasické pivá, zažili rozmach až v roku 2011, keď prišiel Staropramen so svojím Cool Lemonom. Následne v priebehu dvoch rokov predaj pivných mixov predstihol záujem o nealkopivá.
Zatiaľ neprávoplatné rozhodnutie ÚPV tak otvára cestu k používaniu názvu radler – veľmi rozšíreného v Nemecku – aj ďalším pivovarom. Nie všetky ale majú o to záujem. Ako napríklad uviedla hovorkyňa Prazdroja Kateřina Krásová, o zmene názvu miešaných nápojov z piva v tejto spoločnosti momentálne neuvažujú.
5.02.2014 Zdroj: TASR Foto: dreamstime.com |
| Agrorezort podporuje rozvoj slovenského pivovarníctva - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek sa dnes stretol s prezidentkou Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júliou Hurnou. Pivovarnícky a sladovnícky priemysel patria medzi popredné odvetvia potravinárskeho priemyslu, ktoré majú na Slovensku bohatú tradíciu. „Tá tradícia tu bola, je a aj ministerstvo má záujem na tom, aby pokračovala,” povedal šéf agrorezortu Ľ. Jahnátek. Ministerstvo pripravilo niekoľko foriem podpory v období do roku 2020. Zamerané budú hlavne na inováciu spracovateľských kapacít. Prezidentka J. Hurná konštatovala, že v posledných rokoch stav osevných plôch sladovníckeho jačmeňa poklesol. Z tohto dôvodu i samotné združenie organizuje semináre a konferencie pre farmárov, aby ich takto získali pre pestovanie sladovníckeho jačmeňa a zabezpečenia jeho požadovanej kvality. „Pre ďalší rozvoj slovenského sladovníctva a s tým spojený rozvoj prvovýroby a zamestnanosti však potrebujeme podporu z fondov EÚ,” uviedla Hurná. Slovenské združenie výrobcov piva a sladu je dobrovoľnou profesijnou stavovskou organizáciou, ktorá v súčasnosti združuje takmer všetkých producentov piva na Slovensku a 99 % producentov sladu. Tento priemysel dnes priamo, či nepriamo zamestnáva viac ako 16 tisíc ľudí a ročne z neho plynie do štátneho rozpočtu približne 230 mil. EUR..
14.01.2014 MPSR |
| Pozrite sa, kto v Európe vypije najviac piva, vína, či tvrdého alkoholu. - Najviac alkoholu na jedného obyvateľa vypijú v Európe Moldavčania. Za rok každý z nich zvládanie viac ako 18 litrov čistého alkoholu. Svetová zdravotná organizácia (WHO) vydala nové štatistiky spotreby alkoholu. Naši západní susedia z Česka sa držia na druhej priečke, no vypijú až o takmer dva litre menej. Slováci sa s viac ako 13 litrami čistého alkoholu zaradili do stredu Európy.
Štatistiky WHO naznačujú, že v posledných rokoch sa celková spotreba alkoholu podľa dostupných dát od roku 1990 ustálila a ľudia dnes dokonca vypijú o čosi menej alkoholických nápojov ako kedysi. Zároveň je však na vzostupe nový trend. Nárazové pitie vo veľkom. Počet ľudí, ktorí svoje schopnosti nedokázali odhadnúť tak medzi rokmi 1990 a 2011 vzrástol takmer 1,5 násobne.
Ako inak, Čechov potiahla hlavne spotreba piva. Zo všetkého vypitého alkoholu tvorí pivo 57 percent. Rovnaký podiel piva má ešte jedna krajina, ktorá je zlatým mokom preslávená - Belgicko
Vinárskymi veľmocami sa v rebríčku WHO stali Taliansko, Luxembursko a Francúzsko. Vo všetkých troch krajinách predstavuje objem vypitého vína viac ako 60 percent všetkého alkoholu.
Tvrdý alkohol sa najviac pije vo východnej časti Európy. Prvé priečky celkom jasne patria Bosne a Herczegovine s Ruskom. Tvrdý alkohol je jediný, v konzumácii ktorého vo vyšších priečkach dominuje aj Slovensko. S takmer 49 percentným podielom na konzumovanom čistom alkohole sme na šiestom mieste.
Každý druh nápojov je prerátaný na čistý alkohol a až potom je vyjadrený ako percento z celkovej spotreby.
5.01.2014 Tomáš Púchly HN |
| Pol druha storočia Steinu - História pivovaru sa začala písať v máji roku 1872. Alexander a Bernát Steinovci vtedy získali pozemky, na ktorých začali budovať svoj pivovar. Najprv začali stavať sladovňu, po nej pivovar a už pred Vianocami toho istého roku ochutnali Steinovci pivo vlastnej výroby. V ďalšom roku ho už varili aj pre trh. Už v začiatkoch svojej existencie zamestnával Stein asi 60 až 80 ľudí, čím sa radil medzi najväčšie pivovary na Slovensku. Zakrátko začal konkurovať aj viedenským a budapeštianskym pivovarom a po vzniku Československa produkoval 60- až 80-tisíc hektolitrov piva ročne. Navyše, populárnym sa pivo stalo aj za hranicami. Dovážali ho Nemci, Švajčiari, Rakúšania i Maďari a získalo viacero zahraničných cien. V tom období bola jeho súpútnikom aj reštaurácia na Blumentálskej, ktorá mu neskôr uvoľnila priestor. Produkcia Steinu však výrazne klesla počas krízy v 20. a 30. rokoch, no potom rástla až do vojny. V nej zažila prevádzka aj prvé prerušenie výroby, no tá bola už v apríli 1945 obnovená a vyrástla na rekordných 733-tisíc hektolitrov v roku 1982. Takýchto časov sa už v modernej histórii nedočkal. Na prelome tisícročí sa len tesne vyhol konkurzu, aby vo svojich priestoroch v decembri 2007 uvaril nateraz posledné pivo.
30.07.2013 HN |
| Vyvolávacia cena a potom dlhé ticho. Pri dražbe Steinu padla suma o milióny - Zničený komplex budov bývalého bratislavského pivovaru kúpila čerstvo založená firma. Chce tam stavať byty.
Vyvolávacia cena a potom dlhé ticho. Na dražbe budov bývalého bratislavského pivovaru Stein sumy iba klesali.
Napriek pôvodným informáciám o desiatich uchádzačoch napokon zložili zábezpeku 50-tisíc eur len traja. Na dražbe sa ozval napokon len jeden z nich.
Predávala firma Orco, ktorá vlastní v Bratislave aj obchodný dom Dunaj. Mala tu väčšie plány, tie však v čase krízy nevyšli.
Predávať museli pre konkurz, aby vyplatili veriteľov, napríklad VÚB, Daňový úrad či Staré Mesto.
Nikto nechcel prihadzovať
História
Pivovar Stein
•založili ho v rokoch 1871 až 1876 bratia Steinovci. V roku 1948 pivovar znárodnili, vznikli Západoslovenské pivovary;
•už päť rokov pivo Stein varia vo Vyhniach;
•demontáž Steinu sa začala v roku 2008;
•pivovar a ani jeho časti nie sú pamiatkou, len pamätihodnosťou, čo nie je záväzné.
Dražba trvala hodinu.
Licitátor najskôr prečítal popis pozemkov a budov a potom vyhlásil vyvolávaciu cenu 12,3 milióna eur. K tej mohli záujemcovia prihadzovať, minimálne však po 10-tisíc eur.
Nik sa však v tom momente neozýval. A tak šiel licitátor s cenou dole.
Jediný prejavil záujem až po páde o 3,8 milióna, teda na sumu 8,5 milióna eur. A to bol koniec.
V čase, keď v roku 2007 Orco kupoval vtedy ešte fungujúci pivovar, jeho hodnotu odhadovali na 17 miliónov eur.
Čerstvo založená firma
Novým majiteľom Steinu sa stala spoločnosť DreamField Property, ktorá vznikla podľa výpisu z obchodného registra iba tento mesiac. Vlastní ju firma MiddleCap Investments.
Jej šéf Roman Guniš tvrdí, že spoločnosť má čisto slovenský kapitál a nemá za sebou žiadneho zahraničného investora.
„Bolo to pre nás trochu prekvapenie, čakali sme totiž taký menší súboj,“ povedal po jej skončení šéf Dražobnej spoločnosti Peter Vetrák.
„Keďže išlo o konkurznú dražbu, zákon v tomto prípade nepozná spodnú hranicu, kam s cenou môžeme ísť. Vždy je to na racionálnom rozhodnutí správcu konkurzu a veriteľov.“
Nový majiteľ plánuje v priestoroch bývalého pivovaru postaviť administratívno-obytný komplex podľa návrhov Ateliéru Ivana Kubíka, ktorý o svojich víziách hovoril už pred predajom.
„Plánujeme vybudovať 300 až 350 bytov,“ povedal Guniš.
21.07.2013 Zuzana Halánová SME |
| Pivo z termálnej vody? Pri Žiline to skúšajú - Slovensko získa dve nové pivné značky. Čerstvý vietor do segmentu tekutého chleba prichádza z okolia Žiliny. Pivo tam chce variť termálny komplex a aj stavebná firma.
Neobvyklé
„Chceme obohatiť našu ponuku. Aby sme neboli len miesto, kde ľudia nájdu kúpalisko, ale aj iné mnohonásobné zážitky,“ vysvetľuje zámer variť pivo šéf predstavenstva spoločnosti Aqua Eden Stráňavy Ján Sládek. Do minipivovaru zamýšľa vodný areál investovať okolo 200-tisíc eur. Vďaka vlastnému pivu nebude výnimočný len termálny komplex, ale aj pivo. To sa totiž bude variť z termálnej podzemnej vody s teplotou 24 stupňov. Sládek nevedel spresniť, či sa z takejto vody už pivo niekde na Slovensku varí.
„Naša voda má však z hľadiska chutí výnimočné vlastnosti. Najmä svojím zložením, keď je čistá s nízkym obsahom minerálov,“ spresňuje.
Prináša však praktickú výhodu. Už prírodou zohriata voda samotnú produkciu o čosi zlacní. Sládek priznáva, že inšpiráciu čerpali zo zahraničia. „Registrujeme trend, keďy sa ľudia čoraz viac prikláňajú k lokálnym produktom. Ten pomaly prichádza i k nám,“ povedal. Pri pive to podľa neho znamená rôznorodosť chutí oproti globálnym značkám. „Ľudí tiež láka fakt, že pivo sa nepasterizuje a zachováva si živé kvasinky a iné látky prospešné pre zdravie,“ dodal. Ak by sa domáca výroba potravín ďalej rozrastala, podľa Sládka to môže pomôcť ekonomike celej krajiny.
Desať za rok
Postaviť malý pivovar vo svojom areáli v Belej neďaleko Žiliny plánuje aj stavebno-obchodná spoločnosť Hastra. Jej konateľ Milan Hanuliak pre HN povedal, že v tejto fáze prípravy firma ešte nebude hovoriť o detailoch. Už teraz však možno dedukovať, že jedným z efektov pre Hastru môže byť aj diverzifikácia biznisu.
Varenie piva v malom v žilinskom regióne zhruba pred rokom naštartoval Prvý domáci horský pivovar Vŕšky v Terchovej. „Úplne rozhodujúce sú suroviny, rovnako dôležité sú však aj technológie a zručnosti ľudí, ktorí pivo budú variť. Tu sú potrebné vedomosti, domáca gazdiná to nezvládne,“ hovorí moravský pivovarník pivovaru František Hujík.
Podľa predsedu Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska je dnes v krajine okolo 25 minipivovarov. Za priaznivých podmienok predpokladá, že v najbližších piatich rokoch by na Slovensku mohlo pribudnúť okolo šesť až desať malých pivovarov ročne. „Určujúcou okolnosťou, ktorá číslo ovplyvní, bude vývoj celkovej ekonomickej situácie,“ myslí si.
4.06.2013 Tomáš Tišťan HN |
| KALTENECKER STARFEST - 7. ročník pivných slávnosti
Pivovar Kaltenecker organizoval v dňoch 24. a 25. mája v Rožňave už 7.ročník pivných slávností pod názvom Kaltenecker Starfest.
V rámci týchto pivných slávností sa organizoval aj 5. ročník medzinárodnej súťaže domácich varičov piva s názvom Slovak Homebrewing Star 2013, ktorá sa radí medzi najväčšie v Strednej Európe. Zúčastnili sa jej domáci variči piva zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Českej republiky. Súťažilo takmer 200 druhov piva až v 12 kategóriách, ktoré sa každým rokom čiastočne obmieňajú. „Kaltenecker Starfest priniesol aj v roku 2013 veľmi širokú ponuku pivných špeciálov a patrí medzi popredné akcie tohto druhu v Strednej Európe.
Zastúpené tu boli prevažne malé a stredné pivovary z viacerých európskych krajín a ponúkali sa desiatky až stovky netradičných pivných značiek, ktoré nie sú bežne dostupné v komerčnej obchodnej sieti“ zhodnotil priebeh pivných slávností Ing. Ladislav Kovács, riaditeľ pivovaru Kaltenecker.
26.05.2013 |
| Pivo z vlastnej kuchyne? Žiaden problém - Slad, chmeľ aj kvasnice kúpite dnes už bez problémov, variť môžete doma v hrncoch i v mikropivovaroch.
„Ak sa domácemu vareniu piva venujete pravidelne, nie je dôvod, aby ste ani doma (v hrncoch) neurobili rovnako kvalitné pivo ako v profesionálnych podmienkach,“ tvrdí Ján Tribulík z Minipivovaru Richter Jakub. Bojíte sa, že domáce pivo z koncentrátov je ako pivo v prášku? Určite nie. „Koncentrát sa spracuje rovno pri výrobe, pri varení sa dajú suroviny do sušičky a vysušia. Vy si ich potom doma už len zriedite a idete ďalej,“ vysvetľuje Tomáš Harman z portálu svojepivo.sk. Je to dobré aj pre skladovanie a prevážanie.
Dnes sa už dajú na trhu kúpiť všetky potrebné suroviny a príslušenstvo na výrobu domáceho piva. „Rozdiel medzi lacnejším a drahším variantom zloženia „mikropivovarov“ je najmä v presnosti – napríklad na stupnici cukromeru. Viem tak, či robím pivo desiatku alebo iné,“ dopĺňa Harman. V domácich podmienkach je však niekedy problém s chladením a kvasením. „Dobré je mať vlastnú chladničku na pivo, kde sa vám kvasinky nepremiešajú. A veľmi dôležité je dodržiavať presne určený počet stupňov,“ vysvetľuje Tribulík. A čo sa týka chuti, doma sa dá spraviť pšeničné – kvasinkové, ale typ Guinness, teda výraznejšie a hustejšie. A aj silnejšie. „Na svete je viac ako 150 druhov pív, ale u nás sa vyrába typ plzenský ležiak, ktorý v domácich podmienkach neurobíte, lebo vyžaduje odlišné teploty pri kvasení a priemyselné chladenie,“ uzatvára Harman.
Tri postupy domáceho varenia piva
1. Slad, chmeľ, voda
Dĺžka trvania: asi 10 hodín
Tieto základné suroviny plus kvasnice a zvyšné suroviny sa dajú kúpiť samostatne. Pridávaním ingrediencií sami určujete, aké to pivo na konci bude.
2. Sladinový koncentrát, ktorý už len nachmelíte
Dĺžka trvania: asi 3 – 4 hodiny
Sladinový výťažok (sladina) je polotovar, vyrába sa zo sladu a z vody (niekedy sa predáva bez kvasníc i chmeľu). Zjednodušuje výrobu, pridáte už len chmeľ a robíte pivo. V takomto prípade však môžete zmiešať tmavé so svetlými koncentrátmi, vybrať typ a množstvo chmeľu podľa seba a ovplyvniť výsledok.
3. Výroba z hotovej mladiny
Dĺžka trvania: asi 20 minút
Ide o najjednoduchší spôsob, ale sami najmenej ovplyvňujete výsledok. Mladina alebo mladinový koncentrát obsahuje už extrakty zo sladu a chmeľu. Pridáte pivovarské kvasnice a necháte vykvasiť. Postup piva z mladinového koncentrátu je niečo ako predpečená bageta.
Zdroj: Tomáš Harman, svojepivo.sk
Všetko na pivo v jednom
Pred začiatkom výroby piva je dôležité rozhodnúť sa, akým postupom ho vyrobíte. Pre tých, ktorí sa chystajú pivo doma vyrábať prvý raz, sú najlepšie sety na výrobu piva z mladinových koncentrátov, pretože sa tam nemusí nič variť. V takom prípade musí základný štartovací set obsahovať:
fermentačnú nádobu s vrchnákom a mierkou, kvasnú zátku s tesnením, vypúšťací ventil, stáčač s tlakovým ventilom na plnenie fliaš, miešadlo, odmerku na dextrózu, základný cukromer a samolepiaci teplomer. Samozrejme, aj v tomto prípade si možno zaobstarať kompletnejšiu, až profesionálnu sadu.
Skúsenejší by si mohli zadovážiť mikropivovary na varenie zo sladinových koncentrátov. V tomto prípade je však trocha nákladnejšou zložkou varný hrniec, ktorý je tiež vhodný ako chmeľovar pri varení piva zo sladových výťažkov (môžete v ňom variť aj víno).
A až tí najskúsenejší môžu variť s mikropivovarmi na výrobu zo základných surovín. V tomto prípade ide však o najzložitejšiu výrobu. Na začiatku nepracujeme s polotovarmi, ale na spracovanie sladu (a do budúcnosti napríklad aj iných obilnín) potrebujeme šrotovník, sladina sa už potom prečerpáva v niektorých prípadoch čerpadlom. Varenie, scedzovanie aj chmeľovar môžu prebiehať v jednej varni. A keďže týmto spôsobom sa pivo vyrába ako v priemyselných podmienkach, treba si zadovážiť kompletný pivovar.
Treba však vždy dbať na dezinfekciu a následne dobré chladenie. Potom už len stáčajte do sudov a fliaš.
24.05.2013 HN |
| In pivo veritas. Keď sa správne uvarí - Reportáž. Sladká práca s horkými plodmi. Boli sme sa pozrieť, ako sa varí pivo v minipivovare.
„Kubo je už nachmelený a na Anči začínam akurát pracovať.“ Približne takýmito slovami nás vo svojej alchymistickej dielni víta Ján Tribulko. Pikantné asociácie stopnite hneď v zárodku. Reč je predsa... o pive. V tomto prípade o 12-stupňovom Jakubovi a 10-stupňovej Anne – stáliciach minipivovaru Richtár Jakub.
Vymenil rúrky za rúrky
Hukot, výpary, a najmä – omamná sladová vôňa. Nonstop: od šiestej rána do dvanástej v noci. Tak na takéto pracovné prostredie je Ján Tribulko, majiteľ a pivovarník prvého bratislavského minipivovaru v jednom, „odsúdený“ približne na dva – tri dni v mesiaci. O ten zatiaľ posledný sme sa s ním rozhodli podeliť: túžiac po zasvätení do tajov šesťtisíc rokov starého remesla. Pivovarníctva.
Pôvodne sme si mysleli, že doslovne priložíme ruku k dielu a že si to pivko v určitej fáze aj sami povaríme. Svätá prostota – uvedomíme sme si, keď prekročíme prah „pivného laboratória“ plného spínačov, červených blikajúcich číslic a hadiacich sa rúrok, uprostred ktorých sa vypínajú dve dvestolitrové varné nádoby plné – ako inak? – najrozličnejších tlačidiel.
Nuž áno, zrod piva majú už dávno pod palcom automaty. To však neznamená, že by tu počas tých približne deviatich hodín prípravy jednej 400-litrovej várky (za deň zvládne dve) Ján Tribulko zaháľal. Naopak: do bublajúcich, hučiacich a rozvoniavajúcich pôrodných útrob piva neustále nakúka a podchvíľou kontroluje i čas a teplotu. Presný harmonogram varenia si potom aj zapisuje na kus papiera. „Ak bude pivo divné, aspoň budem môcť vyhodnotiť, kde nastala chyba,“ vysvetľuje bývalý elektrikár, ktorý – ako so smiechom konštatuje – len prednedávnom jednoducho vymenil slovnaftské rúrky za tie pivovarnícke.
Slováci a zdrevenený jazyk
Voda zohriata na ideálnu teplotu. To je jediné, čo si pivovarník dokáže pripraviť večer pred dlhým pivovarníckym dňom. A, pravdaže, suroviny. Tie odpočívajú vo vreciach všade vôkol nás. Ján Tribulko mi pod nos vloží granulovaný chmeľ. Podvedome krčím nos, ale táto odroda nezapácha, práve naopak. „Tento je zo všetkých najvoňavejší,“ dodáva. Ešte podstatnejší je slad. Varňou Jána Tribulku sa premleli už rôzne: špaldový, plzenský, mníchovský, bavorský, karamelový... Dnes však varí staré dobré ležiaky, a tak do šrotovacieho mačkadla sype jačmenný slad. „Rýchlo zatvorte, nech sem nezavíta neželaná návšteva,“ upozorní ma, keď kútikom oka zazrie otvorené dvere do varne. Nuž, ani pivovary 21. storočia neobchádzajú potkany.
A potom nám dáva superstručnú pivnú prednášku, sypúc do varnej nádoby sladové zrno oddelené od pliev. „Slad sa vo vode najprv rmutuje, aby sa z neho uvoľnili dôležité látky. Po tom, čo prejde viacerými zmenami teplôt, nejaký čas odpočíva a odtiaľ ide na sitá, kde sa sciedza, takže sa oddeľuje sladina od sladu. Z tej sa stáva mláto, ktoré sa odváža koňom,“ ukáže rukou za seba na vlhkú zmes v lavóre. „Sladina sa prečerpá do osobitnej nádoby, kde sa zahreje do varu a pridá sa k nej chmeľ. Veľa chmeľu. Slováci v poslednom čase inklinujú k horkým pivám. Niekedy až príliš. Po šiestich takých vám už drevenie jazyk,“ smeje sa.
Približne po 90 minútach sa zmes chladí a putuje do tankov, kde sa zakváša kvasinkami.
Kvasinkám nerozkážeš
A keďže lepšie ako stokrát počuť je raz ochutnať, tak budúce pivo, putujúce hadicami do tankov, nasledujeme do vedľajšej miestnosti. Tu nás ovalí chlad, vlhkosť a pivničná vôňa, ktorá nemá ďaleko od tej vinohradníckej.
Stojíme tu obklopení nádobami, v ktorých to kypí životom. Doslova. Kvasinky, ktoré najprv v prvej (s otvorenými tankmi) a potom v druhej fáze kvasenia pomáhajú pivu ku konečnej chuti, tu v tejto chvíli pracujú ostošesť. Ján Tribulko nás vyzýva, aby sme vyskočili na menšie sudy porozkladané vôkol a nazreli do otvoreného tanku. Naskytne sa nám fascinujúci pohľad. Pod nami sa týči pohorie z pevnej pivnej peny, po okrajoch zahnednutej. K vizuálnemu vnemu sa čoskoro pridá ten chuťový: z decového pohára degustujeme „pivný burčiak“ so silnou kávovou vôňou – budúci ražný špeciál. Skúšame i svetlý ležiak Annu, ktorý tu „odpočíva“ už vyše týždňa. „A ešte chvíľu poležia,“ zhodnotí Ján Tribulko, hoci nám sa zdá, že oba nápoje sú už vlastne na nerozoznanie od skutočného piva. Práve vo fáze kvasenia má pivovarník najväčšiu šancu (a vlastne i povinnosť) uplatniť svoju pivovarnícku virtuozitu. „Najväčšie majstrovstvo je rozhodnúť, kedy a pri akej teplote dať pivo pod tlak – teda do druhej fázy kvasenia, aby malo naozaj dobrú chuť,“ vysvetľuje Ján Tribulko.
Avšak zariadiť, aby sa po každom varení zrodilo rovnako chutné pivo, nedokáže ani ultramajster. Nie je totiž jediný, kto má tento proces vo svojich rukách. Teplota a kvasinky sa jednoducho zakaždým správajú trochu inak. A či sa aj Jánovi Tribulkovi niekedy tento pivný proces vymkol z rúk úplne? „Raz, pomerne nedávno. Ani neviem, čo sa presne stalo, ale jednoducho to pivo chutilo divne,“ spomína. Poradil si však. Vypálil ho a odvtedy si hostia najlepšieho tradičného hostinca roku 2012 môžu pochutnávať na 45-percentnej Jakubovici. Nuž, z dobrého nikdy zlé nevzíde – ako by povedali naše prababky.
24.05.2013 Iveta Grznárová HN |
| Objavte dobré slovenské pivo. Cez tipy čitateľov HN - Naši čitatelia z Facebooku nám napísali, kde im najlepšie chutí pivo. Toto je zoznam najlepších pivární a minipivovarov.
Západné Slovensko
Patrónsky pivovar, Bratislava
Okrem originálnych kvasinkových pív sa tu podávajú aj pivné špeciály: kávový, dymový či zázvorový. A pravdaže, pivo je vždy dobré zajesť, v ponuke sú napríklad zemiakové pivné placky či grilované mäsiarske koleno, podlievané čiernym pivom.
www.patronskypivovar.sk
Bratislavský meštiansky pivovar, Bratislava
Pivo je čerstvé, načapované s krásnou hustou krémovou penou a nezameniteľnou chuťou. Ak máte chuť na horkejšie tóny, vyberte sa do prevádzky na Dunajskej ulici, ak na sladšie, skúste Drevenú ulicu.
www.mestianskypivovar.sk
Budweiser Budvar, Bratislava
Príjemný pomer kvality a ceny – aspoň v prípade tankovej dvanástky za 1,40 eura.
www.budweiser-budvar.sk
Omama Shop Cafe, Bratislava
Veľký výber kvalitných českých pív, dobré ceny aj kuchyňa a ako bonus i príjemný priestor s dobovými smaltovanými reklamami a džezovými koncertmi.
Black Hill Pub, Bratislava
Výborné české pivo Poutník, široká ponuka pív značky Černá hora, možnosť samočapovania a k tomu široká ponuka „nadštandardne dobrých pivných špecialít.“
Čierny pes, Bratislava
Zázvorové pivo s medom tu vraj rozhodne stojí za koštovku.
Sessler, Trnava
Minipivovar, ktorého história sa začala písať už v 18.storočí, má vo svojej ponuke širokú paletu pív: tri stabilné druhy a experimenty podľa sezóny: u mužov zvykne bodovať 20-stupňový svetlý špeciál. Súčasťou Sessleru je aj reštaurácia s výbornou kuchyňou. Čitatelia odporúčajú Teľacie líčka na pive so slaninou a dubákmi.
www.sessler.sk
Minipivovar Sandorf, Prievaly (okres Senica)
V bohatej ponuke tunajších pív nájdete i cannabisový či cappucinový špeciál, ale tiež 45-percentný pivný destilát. V Prievaloch si však môžete dopriať aj pivné kúpele či nakúpiť originálnu pivnú kozmetiku. Pivo Sandorf ponúka napríklad i Reštaurácia u Juhása v neďalekých Košariskách.
www.sandorf.sk
Stredné Slovensko
Piváreň Litrák, Liptovský Mikuláš
Vychýrená piváreň (aspoň miestni tak tvrdia), kde čapujú 11 druhov piva, ktorý môžete zajedať dobrotami typu pivný syr či sušená klobása. Ulahodia Vám aj kvalitné destiláty zo slovenských páleníc.
Reštauračný minipivovar Kastelán, Oravský Podzámok
Najčerstvejší prírastok medzi slovenskými minipivovarmi láka na polotmavý a svetlý ležiak 12 – Korvína a Thurza. Umiestnený je v reštaurácii Hostinec Zámocká priamo pod hradbami, v ktorej okrem tradičnej slovenskej kuchyne nájdete u tú pre „pivomilcov“.
Minipivovar Erb, Banská Štiavnica
Argentínsky steak a k tomu údená tmavá dvanástka, ktorú si sami načapujete v „Baníckej cimre“ pre uzavretú spoločnosť. Aj takto môže vyzerať ideálne strávený večer v tomto minipivovare. Lákadlom je aj sklená stena, cez ktorú možno sledovať výrobu piva.
www.erb-breweries.sk
Café Bar u Jašteríc, Banská Štiavnica
www.facebook.com/jasterice
Salaš Krajinka, pri Ružomberku
Hoci táto reštaurácia (umiestnená v priestoroch maštale tak, že cez sklenú stenu môžete sledovať ovečky a jahniatka) sa pýši najmä špecialitami z ovčieho syra a jahňacieho či baranieho mäsa, čitatelia HN ju chvália i za výborný čapovaný Urpiner. V ponuke je aj 16-stupňový exclusive.
www.salaskrajinka.sk
Pivovar Brontvai, Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)
V prípade piva Brontvai máte minimálne dve možnosti: buď sa za ním vyberiete osobne (a prípadne tu i prespíte – oplatí sa pre krásy Kvačianskej doliny), alebo využijete ich výnimočnú službu a necháte si ho zaviezť priamo domov. Špecialitkou, ktorú iste oceníte je kvasinkové žihľavové pivo.
Rout 66, Liptovský Mikuláš
Najdlhší barový pult na Slovensku a ponuka 153 druhov nápojov. K tomu pivo čapované systémom Dynax a nepasterizované tankové pivo Kozel.
Východné Slovensko
Minipivovar Golem, Košice
Už vychýrená piváreň s vlastným pivom ponúka okrem naozaj chutného kvasinkového piva (netradične 11,5-stupňového) aj dobrú kuchyňu. Milovníci českej pivnej gastronómie určite ocenia napríklad v cestičku vyprážané olomoucké syrečky.
www.pivovar-golem.sk
Pivný klub, Košice
Jedenásť druhov českých pív, v rámci ktorých vynikajú výborne načapované Svijany. Aj takto Košičania hodnotia Pivný klub. Zlatistý mok môžete zajedať pivným syrom či pizzou.
Piváreň Barell, Košice
Špeciality podniku? Poctivé pivo čapované cez kompresor z chladeného sudu a Korma: strek z tmavej medoviny a svetlého piva Pernštejn
Pilsner Urquell Pub, Košice
Výborná tanková Plzeň, dobrá kuchyňa.
Kembridž, Košice
Kvalitný 12-ka Šariš a príjemné posedenie vonku pod stromami.
Česká hospoda, Košice
V ponuke je 12 druhov pív od Černej hory. Namiešajú vám pivá od výmyslu sveta - ako komu chutí.
Hostinec pod Grajnárom, Hnilec (okres Spišská Nová Ves)
Ak dostanete chuť na poctivo čapovaný Šariš, čitateľ HN... odporúča túto typicky dedinskú krčmu. Lepšie pivo vraj zatiaľ na Slovensku nenašiel.
Buntavar, Svit
Prvý podtatranský minipivovar vyniká varením výlučne vrchne kvasených pív (pšeničné pivá, ale, stout, porter) s ľahšou kvetinovou arómou. Pochutiť si tu môžete na desiatke druhov, okrem iného i na Russian Imperial Stout 20° či Buntavar Scottish Ale. Pochutíte si tu i na širokej ponuke pivných špecialít.
www.buntavar.sk
Pivovar Kaltenecker, Rožňava
Jeden z najstarších a najplodnejších slovenských minipivovarov. Ponúka šesť stálych pív, desať sezónnych špeciálov a päť ochutených. Do pozornosti dávame napríklad Rauchbier 13ş,
polotmavé nadymené pivo bambergského typu.
www.kaltenecker.sk
Úplný zoznam slovenských minipivovarov:
Bratislava:
Patrónsky pivovar
Zámocký pivovar
Bratislavský meštiansky pivovar
Pivovarský hostinec Richtár Jakub
Starosloviensky pivovar
Novomestský pivovar
Západné Slovensko:
Pivovar Codecon, Svätý Jur
Bozen Pivovar & Reštaurácia, Pezinok
Reštaurácia Sessler, Pri Kalvárii, Trnava
Pivovar Stupavan, Stupava
Komanč, Senica
Minipivovar Sandorf, Prievaly (okres Senica)
Minipivovar Amadeus, Šurany
Blonder Beer, Nové Zámky (La Cubana)
Castelan, Nemčice
Stredné Slovensko:
Popper, Bytča
Vŕšky, Terchová
Turčiansky pivovarnícky dom pri hoteli Victoria, Martin
Kastelán, Oravský Podzámok
ERB, Banská Štiavnica
Dobrovar, Dobrá Niva
Pivovar Brontvai, Kvačany
Urpiner, Banská Bystrica
Perla, Banská Bystrica
Východné Slovensko:
Egidius Brewery
Buntavar, Svit
Pivovar Kaltenecker, Rožňava
Golem, Košice
Štamgast, Sabinov
24.05.2013 HN |
| Skúste to s pivom. Desať tipov na miešané drinky - Margerita na pivný spôsob? Vyskúšajte letné nápoje, ktorých základ tvorí pivo.
Čo treba:
1 diel vychladeného piva Guinness
1 diel vychladeného suchého šumivého vína
Ako na to:
Vlejte Guinness do vychladeného pohára a nechajte ustúpiť penu. Umiestnite lyžicu na vnútornú stenu pohára, horizontálne k pivu, a lejte víno cez lyžicu, aby ostalo vo vrchnej polovici pohára.
Banánové pivo
Čo treba:
1/2 litra pšeničného piva
1 dl banánového džúsu
1 fľašku piva plzenského typu
Ako na to:
Vlejte obe pivá do vychladeného vysokého pohára, počkajte, kým sa usadí pena a potom dolejte banánovým džúsom.
Michelada
Čo treba (na dva poháre):
2 lyžičky medu (v tenkej vrstve na tanieri)
trochu soli
1/2 lyžičky mletej papriky
1/8 lyžičky kajenského korenia (podľa chuti)
2 odšťavené limetky, (plus mesiačiky na ozdobu)
2 fľašky svetlého piva (ideálne mexického)
2 a 1/2 lyžičky worčestrovej omáčky
2 lyžičky pikantnej omáčky (Tabasca)
1 malú lyžičku sójovej omáčky
1/2 jalapena, vykôstkovaného a nakrájaného na kocky (podľa chuti)
čerstvo pomleté čierne korenie
Ako na to:
Ponorte okraje dvoch pohárov do medu. (Stačí veľmi tenká vrstva.)
Soľ, papriku a kajenské korenie (ak používate) premiešajte na tanieri vidličkou a odložte bokom.
Naplňte šejker zostávajúcimi ingredienciami (s výnimkou jalapena) a ľadom a dobre pretrepte. Rozdeľte zmes medzi dva poháre, nastoknite naň limetky kliny a jalapenos.
Chelada
Čo treba:
1/4 hrnčeka ľadu
mexické pivo (ideálne Dos XX alebo Tecate)
1/4 hrnčeka čerstvého limetkového džúsu
hrubá soľ
Ako na to:
Navlhčite okraj pohára limetkou a obaľte ho soľou. Pridajte ľad, limetkovú šťavu a pivo. Pite ho predtým, ako sa roztopí ľad.
Lemon Shandy
Čo treba:
1/2 hrnčeka cukru
3/4 hrnčeka čerstvého citrónového džúsu (z cca 4 citrónov) a mesiačiky citrónov na dozdobenie
8 malých pív plzenského typu
Ako na to:
Vložte osem veľkých pivových pohárov do mrazničky. Nasypte cukor do malej panvice, dolejte 3/4 pohára vody a varte na miernom ohni, kým sa cukor nerozpustí. Vložte zmes do chladničky, aby vychladla. (Uschovajte max 1 týždeň.)
Zmes zmiešajte s citrónovou šťavou. Pivá vlejte do pohárov a doplňte zmesou (asi 1/4 šálky). Dozdobte citrónom a okamžite podávajte.
Red eye
Čo treba:
30 ml vodky
180 ml vychladeného paradajkového džúsu
malé pivo
vajíčko
Ako na to:
Zmiešajte všetky nápoje v chladenom pohári. Ponorte doň rozbité vajíčko. Nemiešajte a podávajte.
Summer Hoedown
Čo treba:
1 vykôstkovaný červený melón (cca 3 kilový), nakrájaný na kocky
2 lyžice kryštálového cukru
1/4 šálky likéru maraschino, ideálne Luxardo
4 malé svetlé pivá, chladené, ideálne Hoegaarden
Ako na to:
Na veľkú misu nasaďte jemnooké sitko a položte bokom. Polovicu melóna vložte do mixéru a mixujte ho do tekuta. Získanú šťavu veľmi dôkladne prelejte cez sitko, sušinu vyhoďte a opakujte s druhou polovicou melóna. Mali by ste získať približne šesť šálok šťavy. Vsypte do šťavy cukor a miešajte, kým sa nerozpustí. (Okolo dvoch minút.) Štavu dajte vychladiť do chladničky najmenej na jeden a pol hodiny. Pred podávaním ju prelejte do 3-litrovej nádoby, vlejte likér, pivá a jemne zamiešajte.
Steamroller
Čo treba:
30 ml bazového likéru
30 ml čerstvo vyšťavenej citrónovej šťavy
30 ml ražnej whisky
15 ml čerešňového likéru
ľad
citrónovú kôru
1 veľké chladené pivo
Ako na to:
Dajte vychladiť veľký pohár.
Zmiešajte bazový a čerešňový likér a citrónovú šťavu v šejkri, ktorý do polovice naplníte ľadom. Dôkladne trepte, kým tekutina nezmatnie. Vlejte do vychladeného pohára, pridajte citrónovú kôru a doplňte pivom.
Redneck mother
Čo treba:
3 cl čerstvej šťavy z červeného grepfruitu
70 ml trnkového džinu
malé pivo (idélne americký Lone Star)
malé zázvorové pivo
Ako na to:
Do pollitrového pohára nalejte šťavu a džin a zvyšok dolejte v pomere 1:1 obomi pivami.
Beermarita
Čo treba:
4 veľké chladené svetlé 10-stupňové pivá (resp. 4-decové)
240 ml tequily
4 dcl mrazenej citronády
citrónové mesiačiky
soľ na ozdobenie pohárov
Ako na to:
Vo veľkom džbáne zmiešajte pivá, tequilu a citronádu. Ozdobte pivá soľou a citrónovými mesiačikmi.
Zdroj: buzzfeed.com
8.05.2013 hnonline.sk |
| Štecko a spol. postavia 20 pivovarníckych reštaurácií - Novinkou plánov Medusa Group je podnik v každom slovenskom meste s počtom obyvateľov nad 80-tisíc
Investícia výrazne presahujúca 10 miliónov eur a pivovar v každom väčšom meste. Ďalší veľký projekt spoločnosti Medusa Group chce vlastným pivom poraziť konkurenciu minipivovarov. „Po boome zahraničných konceptov prichádza návrat k lokálnym produktom. Preto sa minipivovarom tak darí a práve preto prichádzame aj my,“ myslí si majiteľ Medusa Group Peter Štecko.
Preraziť má s ponukou pivných špeciálov, ktoré bude pre spoločnosť variť slovenský pivovar. Jeho meno nechcel Štecko prezradiť. S konceptom aj s pivovarníckou ponukou jedál chce obsadiť každé slovenské mesto nad 80-tisíc obyvateľov najneskôr do troch rokov.
Prvá Bratislava
Vlajkovou loďou bude pivovar pri bratislavskom nákupnom centre Central. Do ďalšieho roka má pribudnúť deväť podnikov v hlavnom meste, následne aj v iných častiach krajiny. „Cena bude v každom meste jednotná. Zvolíme takú hladinu, aby ju mohli zaplatiť aj v iných regiónoch ako Bratislava,“ dodáva Štecko.
Pivovary budú v samostatných objektoch blízko administratívnych i rezidenčných zón. Zamestnajú stovky ľudí. „Veľké pivovary nedokázali zachytiť zmenu dopytu po novej chuti piva. Preto si myslím, že práve varenie pivných špeciálov má na Slovensku potenciál aj napriek narastajúcej konkurencii,“ hodnotí plány Ľubomír Drahovský z agentúry pre prieskum trhu.
Riziko pre malých
Pivovarnícke reštaurácie majú pôsobiť ako pivovary s odkazom na charakteristickú známku daného regiónu. „Ponúkať budeme klasické ležiaky aj viacstupňové špeciály. Interiér bude ladený tak, aby korešpondoval s mestom a jeho históriou,“ potvrdzuje Peter Štecko. Hoci bude podstatnou súčasťou nových reštaurácií aj jedálna zložka, interiéry môžu charakterom nápadne pripomínať malé pivovary.
Sieť Medusa Group pri tom bude v mnohých prípadoch cenovo dostupnejšia. Malé pivovary sa však novej konkurencie neboja. „Je možné, že si ich budú zamieňať s pivovarmi. S tým nič nespravíme. Zákazník, ktorý sa vyzná, však pozná rozdiel medzi nimi a podnikom, kde sa aj priamo varí pivo,“ hovorí predseda Asociácie malých nezávislých pivovarov Ľubomír Vančo. Ak by si však druhy podnikov ľudia zamieňali vo veľkej miere, priznáva, že by mohol vzniknúť problém. „Sedemnásť pivovarov na Bratislavu by bolo veľa,“ dodal.
26.04.2013 Tomáš Lemešáni Hnonline.sk |
| Postaví Kláštorný pivovar - V Bratislave sa bude variť nové pivo. Hlina chystá na Námestí SNP viacero noviniek.
V Bratislave sa bude variť nové pivo. Parlamentný poslanec za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti a známy aktivista Alojz Hlina (na snímke) chystá v priestoroch na Námestí SNP viacero noviniek, vrátane vlastného pivovaru. „Pripravujeme rekonštrukciu priestorov, v ktorých vznikne Múzeum 17. novembra, kaviareň, kníhkupectvo a
Kláštorný pivovar,“ hovorí Martina Hlinová, riaditeľka 1. Slovak Pubu i Bratislava flag ship restaurant.
Hlinovci okrem spomínaných reštaurácií prevádzkujú aj Biofarmu Príroda v Stupave. Po novom budú okrem halušiek ponúkať aj vlastné pivo. Presný termín otvorenia pivovaru zatiaľ nie je známy.
„Všetky naše prevádzky sme otvárali bez veľkej pompy a hneď, ako sa nám podarilo dotiahnuť posledné detaily. Tak to bude i v tomto prípade,“ vysvetľuje Martina Hlinová. Tá zároveň dodáva, že príprava pivovaru si vyžaduje dlhší čas, ktorý spolu s neistou ekonomickou situáciou zdržal ich plány.
Nápojový lístok rozšírený o vlastnú pivnú špecialitu. Slovenské reštaurácie a pohostinstvá čoraz častejšie poškuľujú po minipivovaroch, v ktorých môžu pre svojich zákazníkov variť pivo vlastnej značky. „Pivo sa v našom regióne varilo už dávno, preto sme sa rozhodli v tradícii pokračovať,“ vysvetľuje konateľ spoločnosti 100% z regiónu Dušan Vozár, ktorý sa rozhodol otvoriť reštauračný pivovar v Bojniciach.
Snaha odlíšiť sa
Nový pivovar vznikne v priestoroch bývalej reštaurácie. „Tá fungovala dlhé roky, avšak časy v tomto segmente nie sú také, ako bývali. Dokonca si myslím, že sa už ani nevrátia. Preto je potrebné v podnikaní niečo zmeniť, priniesť niečo nové,“ dodáva Dušan Vozár, ktorý zatiaľ nevie, ako sa bude pivo volať, no pivovar by mohol fungovať už na budúci rok. Podľa zámeru, ktorý predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, by sa investície mali vyšplhať na 150-tisíc eur.
Do pivných vôd vstupuje aj parlamentný poslanec Alojz Hlina. Jeho manželka v súčasnosti prevádzkuje bratislavské reštaurácie 1. Slovak Pub a Bratislava flag ship restaurant „Pripravujeme rekonštrukciu priestorov na Námestí SNP, v ktorých vznikne okrem Múzeuma 17. novembra, Kaviarene F. X. Messerschmidta a kníhkupectva aj Kláštorný pivovar,“ prezrádza Martina Hlinová. Zároveň priznáva, že keby investícia nebola v takom štádiu rozpracovanosti, v akom je, pravdepodobne by ju v tomto čase zastavili. „Výška investície zodpovedá výberu materiálov a náročnosti vyhotovenia. Pracujeme s originálnymi materiálmi, preto nás časová aj ekonomická náročnosť mierne zdržali v našich plánoch. Veríme, že naši zákazníci myšlienku aj vyhotovenie neskôr ocenia,“ dodáva Martina Hlinová.
Funguje to
Reštaurácie dlhodobo zápasia s nižšou kúpyschopnosťou zákazníkov. Odborníci preto vidia riešenie práve v inováciách a kvalitných službách. „Jednou z ciest je práve orientácia na pivové špeciality, ako sú minipivovary,“ tvrdí analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub. Dôkazom sú už existujúce koncepty, ktorých vlastná značka piva nesklamala. „Za desať rokov pôsobenia na trhu máme svoju stálu klientelu a zákazníkov, ktorí majú radi chuť a kvalitu nášho piva a ich reakcie sú vo veľkej miere priaznivé,“ tvrdí konateľka košického Pivovaru Golem Beáta Murková. Tá zároveň dodáva, že reštaurácia má klasickú atmosféru českej krčmy a pri jej koncepte sa inšpirovali známou pražskou krčmou Zlatý Tygr. Golem ročne uvarí 600 až 650 hektolitrov piva a aj on spozoroval nižšiu kúpyschopnosť ľudí. „Počet zákazníkov sa prakticky nezmenil, ale viacerí majú hlbšie do peňaženky,“ dodáva Beáta Murková. Podľa analytika sa situácia zlepší len pomaly.
„Musí vzrásť kúpyschopnosť obyvateľov, teda mzdy sa musia dostať nad infláciu. Až potom ľudia budú mať väčšiu tendenciu míňať v reštauráciách a baroch,“ uzatvára Michal Kozub.
19.04.2013 Tatiana Jurášková HN |
| Heineken ruší z ekonomických dôvodov centrálu vo Viedni - Po predaji svojej ovocnej značky Pago prekvapil Rakúšanov holandský a medzinárodný výrobca nápojov Heineken správou, že svoju východoeurópsku centrálu premiestni z Viedne do Amsterdamu.
Rakúska APA sa odvoláva na víkendové vydanie denníka Oberösterreichische Nachrichten.
Heineken vstúpil na rakúsky trh pred desiatimi rokmi akvizíciou firmy Brau Union. Potom z krajiny rozvíjal svoju expanziu v strednej a východnej Európe.
Od roku 2005 pôsobila vo Viedni nielen centrála pre strednú a východnú Európu, ale starala sa aj o podnikanie v Nemecku a Grécku.
Koncern v Rakúsku nezruší všetky pracovné miesta. Veľká časť z nich bude pôsobiť vo Viedni aj v budúcnosti. Podľa šéfa Brau Union Markusa Liebla zmena sa uskutočňuje z ekonomických dôvodov.
Vo Viedni zostáva exportný tím, kontrola a časť pracovníkov finančnej správy spoločnosti.
Regionálna centrála Heinekenu v rakúskom hlavnom meste podľa poslednej výročnej správy koncernu zabezpečovala štvrtinu produkcie piva a prispela k jeho celkovým tržbám sumou 3,3 miliardy eur.
13.01.2013 TASR |
| Pivo nesmie byť lacnejšie ako nealko, navrhuje český minister - Nový zákon má tiež ambíciu úplne zakázať fajčenie vo všetkých reštauráciách a krčmách. Fajčiari však nebudú musieť zmiznúť z reštauračných záhradiek, ako pôvodne ministerstvo plánovalo.
PRAHA. České ministerstvo zdravotníctva nariadi reštauráciám, aby predávali najmenej jeden nealkoholický nápoj buď v rovnakej cene ako najlacnejší alkohol, alebo lacnejšie. A vo všetkých krčmách zakáže fajčiť.
Návrh nového zákona, ktorý sprísňuje podmienky pre predaj tabaku a alkoholu, zvyšuje tiež pokuty za nalievanie mladistvým, uvádza server iDNES.cz.
"V každej prevádzke a stánku, kde sa predávajú alkoholické nápoje, musí byť v ponuke najmenej jeden nealkoholický nápoj, ktorý bude rovnako drahý alebo lacnejší ako predávaný alkohol," povedal iDNES.cz námestník ministra zdravotníctva Ferdinand Polák.
Stačiť by mala aj voda z vodovodu
Podľa neho bude podmienka ľahko splniteľná. Stačí, aby reštaurácie či bary predávali alebo zadarmo nalievali pitnú vodu z vodovodného kohútika. Ak by novinka v zákone prešla a reštaurácie by ju porušovali, hrozí im až 800-tisícová pokuta.
Nové pravidlo je súčasťou návrhu zákona o ochrane pred škodami spôsobenými návykovými látkami.
Návrh okrem iného tiež hovorí, že alkohol by po novom nemal byť v ponuke v predajniach so zmiešaným tovarom, na tržniciach, v pojazdných predajniach či v predajných automatoch.
Jeho nákup cez internet bude možný, ale predajca bude musieť zabezpečiť, že sa vo finále výrobok dostane do rúk zákazníkom starším ako 18 rokov. "Prevzatie výrobku bude podmienené kontrolou," upozornil Polák.
V žiadnej krčme sa nebude fajčiť
Nový zákon má tiež ambíciu úplne zakázať fajčenie vo všetkých reštauráciách a krčmách. Fajčiari však nebudú musieť zmiznúť z reštauračných záhradiek, ako pôvodne ministerstvo plánovalo.
"Zákaz fajčenia sa bude vzťahovať na všetky uzavreté priestory, v ktorých sa prevádzkuje pohostinská živnosť," spresnil zdravotnícky expert ODS, poslanec a lekár Boris Šťastný. Dotkne sa tak nielen reštaurácií a krčiem, ale aj barov a malých prevádzok s občerstvením.
Šťastný nenavrhuje úplný zákaz fajčenia prvýkrát, teraz však verí, že prejde. "Prvýkrát má taký návrh podporu ministerstva zdravotníctva," vyzdvihuje poslanec.
Posúdi ho Klausov nástupca
Návrh zákona ešte musí prejsť pripomienkovaním, až potom poputuje na vládu a do parlamentu. Začať platiť by mal od 1. januára budúceho roka.
Zaujímavosťou je, že ho bude posudzovať už nástupca Václava Klausa. A medzi kandidátmi sú aj niektorí fajčiari.
"Nie je to o tom, či daný politík fajčí, alebo nefajčí, ale či chce zaručiť rovnakú mieru slobody všetkým ľuďom v spoločnosti. Môžete byť fajčiar, ktorý vyfajčí niekoľko cigariet denne, ale prečo máte pracovať v zafajčenom prostredí, kde ich nedobrovoľne vyfajčíte ďalších pätnásť , "tvrdí Šťastný.
8.01.2013 iDNES.cz |
| Lákadlom návštevy Kvačianskej doliny je rodinný pivovar - Originálnym lákadlom a pridanou hodnotou návštevy turisticky mimoriadne atraktívnej Kvačianskej doliny je v jej vstupnej bráne v liptovskej obci Kvačany už šiesty rok rodinný pivovar Brontvaiovcov spojený s reštauráciou, ktorej jedálny lístok tvorí nefalšovaná sedliacka gastronómia.
„V Kvačanoch sme hľadali pokoj a oddych, no tým, že sme začali vyrábať pivo, sa z nášho života ten pokoj a oddych značne vytratili. K tomuto fachu som sa dostal tak, že švagor, ktorý žil v tom čase v USA, mal doma malý pivovar. Táto myšlienka ma veľmi zaujala. Prvé suroviny som si doniesol odtiaľ v ruksaku a začal som sa pokúšať vyrábať svoje pivo,“ uviedol pôvodom Ružomberčan a umelecký zámočník Jozef Brontvai.
Vyzdvihol, že prekvapujúco v srdci liptovského regiónu našiel vynikajúcich odborníkov, ktorí mu výrazne pomohli s postavením malého pivovaru. Pivo sa usiluje robiť výhradne zo slovenských a českých surovín. „Nijako ho nespracovávame, čiže konzument dostáva v rámci našich možností bioprodukt. Jednou vecou je pivo vyrobiť a druhou predať. Vyrobíme ho priemerne 3000 litrov mesačne a priamo v našej reštaurácii ho aj predáme, čo považujem v konkurencii silných monopolných výrobcov za mimoriadne veľký úspech,“ skonštatoval Brontvai.
Jeho cieľom nie je pocestných opíjať, ale ich u seba na chvíľu pristaviť, porozprávať sa a hľadať odpočinok počas posedenia pri dobrom pive. „Je to veľmi citlivý nápoj veľmi prudko reagujúci na vodu, kvasnice, chmeľ, zloženie sladu. Toto remeslo, ktoré naučí človeka správať sa s úctou a pokorou k poľnohospodárskym produktom, nemá rovnako ako iné poctivé remeslá konca. Ak poviete, že už viete všetko, tak buď neviete nič alebo ste to nikdy nerobili,“ pokračoval majiteľ unikátneho pivovaru.
„Pivo je taká istá veda ako napríklad medicína či čokoľvek iné, lebo, jednoducho, vždy treba dodržiavať osvedčené postupy a zároveň zakaždým sa dá prísť ešte na niečo nové. Pivo je obrovské množstvo ľudského umu a práce. Nič iné si neželám, len aby sme si všetci vážili ľudskú prácu a um. Pivo je spoločenský nápoj, len kultúrnosť jeho pitia sa nám nesmie utopiť v alkohole. Na zdravie všetkým,“ dodal znalecky Brontvai.
8.12.2012 TASR |
| Urpiner získal prestížne svetové ocenenie - Banskobystrický ležiak sa na súťaži European Beer Star 2012 presadil v konkurencii 1366 vzoriek piva.
Od septembra si Urpiner môžete kúpiť aj v novej plechovke.
Svetlý ležiak Urpiner Premium 12° získal striebornú medailu na deviatom ročníku pivnej degustačnej súťaže European Beer Star 2012. Súťaž vyhlasuje a organizuje medzinárodná Asociácia malých nezávislých pivovarov. Pivo Urpiner, ktoré je členom nezávislého hnutia Pivobrana, združujúceho nezávislé slovenské pivné značky, sa pri svojej premiére na tejto súťaži presadilo v konkurencii 1366 vzoriek piva zo 45 krajín, čo je v novodobej histórii tohto pivovaru jeho najväčší úspech.
„Keď som sa o vyhodnotení súťaže dozvedel, nemohol som uveriť vlastným ušiam. European Beer Star pre nás a nezávislé slovenské pivo znamená veľmi veľa, súťaž totiž anonymne vyhodnocuje 100 expertných degustátorov, ktorí počas dvoch dní ochutnali vyše 1300 pivných značiek. Dá sa povedať, že táto súťaž je po World Beer Cup druhá najprestížnejšia na svete,“ povedal podpredseda predstavenstva pivovaru Ľubomír Vančo
Urpiner, posledný nezávislý priemyselný pivovar v slovenských rukách a bez zahraničných majiteľov, od roku 2006 získal na domácich či medzinárodných súťažiach spolu 19 ocenení kvality. "Cenu podobného rangu pred Urpinerom nezískala žiadna slovenská pivná značka," informuje Juraj Kadáš z agentúry Dynamic Relations 2000.
19. 11. 2012
|
| Oktoberfest prinesie Mníchovu viac ako miliardu eur - Podľa prieskumu, ktorý si nechali vypracovať organizátori festivalu, minú ľudia priamo v areáli Oktoberfestu asi 435 mil. eur, čo je v priemere asi 63 eur na osobu.
MNÍCHOV. Oktoberfest nie je len najväčším a najznámejším pivným festivalom na svete, pre mesto Mníchov predstavuje aj dôležitý ekonomický prínos.
Celkový obrat, ktorý tu každoročne vytvorí asi 6,9 mil. návštevníkov, predstavuje až 1,1 mld. eur.
Podľa prieskumu, ktorý si nechali vypracovať organizátori festivalu, minú ľudia priamo v areáli Oktoberfestu asi 435 mil. eur, čo je v priemere asi 63 eur na osobu.
Hostia v priebehu 16-dňového festivalu minú v Mníchove ďalších 276 mil. eur na jedlo, transport, či nákupy. V hoteloch a ubytovacích zariadeniach nechajú asi 403 mil. eur.
Na Oktoberfeste, ktorého príprave sa celoročne venuje sedem zamestnancov, pracuje každý rok priemerne 12 tis. ľudí.
Pravidelne sa tu vypije takmer 8 mil. litrov špeciálneho zlatistého moku, ktorý pre túto príležitosť varí šesť mníchovských pivovarov. Cena tradičného litráka sa tento rok pohybuje na úrovni 9,1 až 9,5 eura za liter.
Z takmer siedmich miliónov návštevníkov ročne pochádza až 70 % z Mníchova, ďalšia desatina zo zvyšku Nemecka.
Hoci cudzinci tvoria len pätinu účastníkov, spolu ide až o 1,38 mil. ľudí. Najviac tu počuť taliančinu, veľa hostí však prichádza aj z USA, Veľkej Británie a Austrálie.
30.09.2012 SITA |
| Pivo vám načapujú najlepšie v Košiciach - Piaty ročník Pilsner Urquell Master Bartender pozná víťaza, stal sa ním východniar Ján Obšatník.
Alchýmiu čapovania piva si v bratislavskom finále vyskúšalo okrem pánov aj niekoľko dám. Zadanie bolo jasné - načapovať najlepšie pivo pre zákazníka. Požiadavky boli rôzne - klasický polliter, mlieko (pena) či napríklad nealkoholický mok z fľašky.
Okrem týchto zručností skúšala porota aj prezentačné schopnosti mladých finalistov. "Víťazom národného kola sa stal Ján Obšatník, ktorý získal výhru dvetisíc eur a bude reprezentovať Slovensko na svetovom finále súťaže v Plzni, kde zabojuje o titul víťaza International Master Bartender," informuje PR manažér projektu Martin Michalica.
Pípa miesto diplomu
„Som veľmi šťastný, síce už cítim istý záväzok, pretože premýšľam nad tým, akú stratégiu a prípravu zvoliť na svetové finále, ale na druhej strane ešte dnes zavolám prevádzkarke, že zajtra do práce neprídem, aby som mohol celú noc oslavovať. Všetci v mojej rodine majú vyštudovanú vysokú školu. Ja som si zvolil cestu čašníka, barmana a som na to hrdý,“ povedal bezprostredne po vyhlásení výsledkom nadšený víťaz, ktorý chce v priebehu najbližšieho mesiaca tvrdo pracovať na zdokonaľovaní svojej angličtiny pre potreby svetového finále.
Druhé miesto získal Marek Schulz z košického Camelotu a tretí skončil Martin Repaský z Pilsner Restaurantu v Banskej Bystrici.
Ján Obšatník.
Rozhodli detaily
Piaty ročník súťaže nemal jasného favorita, finalisti boli veľmi vyrovnaní a porotu tak čakala neľahká úloha. O víťazovi vraj nakoniec rozhodli detaily. „Priznám sa, že sme mali divokú diskusiu o tom, kto by mal vyhrať. Každým ročníkom totiž naše očakávania stúpajú. Vedieť správne načapovať pivo je absolútna samozrejmosť a nutnosť. Popri znalostiach značky a jej histórie je veľmi dôležité aj samotné vystupovanie, šoumenstvo a schopnosť interaktívne komunikovať so svojím okolím,“ hovorí predseda poroty, obchodný sládok Plzeňského Prazdroja Vojtěch Homolka.
Minuloročný víťaz národného kola súťaže, druhý vicemajster sveta a tohtoročný člen poroty Peter Škripko vidí najväčšiu devízu víťaza v jeho prirodzenosti: „Je to chalan, ktorého som si až tak nevšímal až do momentu, kým sa nepostavil za pípu. Odvtedy si ma získal a vedel som, že má niečo do seba a je výnimočný. Ak sa na mňa obráti, rád mu poradím, na čo treba najviac dbať na svetovom finále.“
Marek Schulz.
Majster slova
Svojho víťaza si tak zvolila aj špeciálna porota zložená z renomovaných novinárov, ktorá hodnotila dôležitú schopnosť finalistov, akou je majstrovstvo slova a prezentácie. Víťazom Press Award sa stal Martin Repaský z Banskej Bystrice.Počas večera bol udelený aj titul Art Ambassador, získala ho džezová legenda, spevák Peter Lipa, ktorý prezradil, že pivo patrí k jeho obľúbeným pôžitkom: „Pivo k mojej hudbe akosi patrí. Vznikala totiž práve v prostredí, kde sa ho veľa vypilo," uzavrel hudobník.
Martin Repaský.
10.09.2012 Hnonline.sk |
| Malé pivovary chcú poraziť Heineken v slepých testoch - Na Slovensku funguje približne 20 malých pivovarov a jeden priemyselný.
BRATISLAVA. Malé pivovary začali boj s veľkými výrobcami, spúšťajú pivný test. Hnutie Pivobrana založené Asociáciou malých nezávislých pivovarov Slovenska (AMNPS) zorganizuje v priebehu septembra tri verejné slepé testy v Košiciach, Banskej Bystrici a Pezinku, ktoré koncom mesiaca vyhodnotí.
Hnutie vyzvalo na súboj jedného z dvoch veľkých hráčov na trhu spoločnosť Heineken, ktorej ponúklo aj kooperáciu pri dohľade nad súťažou, na čo firma zatiaľ nereagovala.
Práve pre Heineken sa rozhodlo pre jeho útok na výrobcu piva Urpiner. Tento priemyselný pivovar totiž po získaní viacerých ocenení spustil kampaň s názvom "Viete, ktoré pivo je svetové?".
Spor Heinekenu s Urpinerom
Práve toto napadol Heineken, ktorý má zaregistrovanú značku Zlatý Bažant svetové pivo a tak upozornil Urpiner na závažné porušovanie ich práv. Urpiner však takéto napadnutie odmietol.
"Možná zámena s ich produktom by pre nás nebola prínosom, ale skôr negatívom," odkázal na dnešnej tlačovej konferencii predseda asociácie Ľubomír Vančo.
Objasnil, že praktiky dvoch veľkých hráčov, ktoré ovládajú 95 % trhu, považujú malé pivovary za agresívne a neférové.
Zákaz predaja iných pív
"Vyslovene exkluzívne obmedzujú predaj len na svoje značky. Predaj iných zakazujú v zmluve pod hrozbou pokuty," dodal s tým že k tomu dochádza v prípadoch, kedy výrobca piva podporuje prevádzku dáždnikmi či výčapným pultom. Zákazník sa tak stáva rukojemníkom dohody prevádzky s pivovarom.
Na Slovensku funguje približne 20 malých pivovarov a jeden priemyselný. Vančo situáciu porovnal so susednou Českou republikou, kde popri veľkých hráčoch funguje 60 priemyselných a 130 malých pivovarov. Dôvodom je podľa neho aj diferenciácia spotrebnej dane.
"Malé rodinné reštauračné pivovary majú až o 50 % zníženú základnú sadzbu spotrebnej dane," upozornil.
6.09.2012 TASR |
| Pilsner Urquell Master Bartender - Súťaž Pilsner Urquell Master Bartender už po piaty raz hľadá najlepších barmanov značky Pilsner Urquell na Slovensku. Národné kolo súťaže vyvrcholí veľkým finále 6. septembra 2012 v Bratislave, kde si desiati barmani zmerajú sily v snahe získať titul národného víťaza a postúpiť do celosvetového finále súťaže v Plzni.
Sládok pivo varí, barman ho robí. Mimoriadne pivo si vyžaduje nielen vášeň ľudí, ktorí ho varia, ale aj mimoriadnu starostlivosť pri podávaní. Je to práve barman, kto dbá na to, aby sa dostalo ku konečnému spotrebiteľovi v optimálnej kvalite, pretože práve to vo výraznej miere ovplyvňuje samotnú chuť piva. Súťaž Pilsner Urquell Master Bartender je určená práve pre všetkých barmanov, ktorých spája spoločná vášeň pre výnimočné pivo a ktorí chcú vo svojom odbore niečo dosiahnuť.
O víťazstvo v súťaži sa uchádza silná desiatka barmanov z celého Slovenska, ktorí sa do finále prebojovali po tom, čo v niekoľkých kolách preukázali nielen znalosti z oblasti histórie a výroby piva, ale aj zručnosti v jeho čapovaní a servírovaní. Finálovú desiatku tvoria: Daniel Milan, Ján Obšatník, Marek Schulz, Martin Repaský, Matúš Bednár, Michal Lehoczký, Monika Krebesová, Pavol Kravec, Pavol Rýzek a Petra Sečkárová.
Blížiace sa finále sľubuje veľmi vyrovnaný súboj, a preto je veľmi ťažké hovoriť o favoritoch. Zvíťaziť však rozhodne nebude ľahké. Znalosti histórie, vedomosti z oblasti výroby a starostlivosti o pivo sú veľmi dôležité, ale bez komunikačných zručností, charizmatického vystupovania a pútavého spôsobu prezentovania nemôžu barmani pomýšľať na víťazstvo v tej najsilnejšej konkurencii.
Každý barman má vysnívaný cieľ – svetové finále v Plzni a titul najlepšieho barmana Pilsner Urquell na Slovensku, potrebná motivácia preto nikomu nechýba. Zvíťaziť a získať titul najlepšieho barmana Pilsner Urquell na Slovensku však môže iba jeden!
22. 8. 2012 Tlačová správa
Martin Repaský z Banskej Bystrice pracuje v rodinnom podniku, ktorý funguje už desať rokov. Obaja rodičia vyštudovali cestovný ruch a pracujú v oblasti gastronómie, a tak nebolo pre 26-ročného Martina náročné sa pre toto remeslo nadchnúť a naplno mu aj prepadnúť. Ako pravý profesionál postupne prešiel takmer všetkými pozíciami. „Osem rokov pracujem v rodinnej firme, kde som začínal ako čašník a postupne som si prešiel všetky pracovné pozície, až som skončil na mojom terajšom pôsobisku, teda ako head manager reštaurácie. Okrem toho mám za sebou leto vo Veľkej Británii, kde som pracoval ako čašník a barman v reštaurácii,“ rozpráva o svojich začiatkoch sympatický mladík, podľa ktorého nie je práca barmana pre všetkých. „Dobrý bartender musí ovládať nespočetné množstvo informácií, tvrdo pracovať, rýchlo sa učiť, byť odolný proti stresu a hlavne mať túto prácu rád. Veď človek, ktorý sa po šestnástich hodinách a štyristo vyčapovaných pivách usmieva a praje vám príjemný večer, musí byť pre svoju prácu aspoň trošku zanietený. Najradšej na mojom povolaní mám stretávanie sa so zaujímavými ľuďmi, ktorí vedia oceniť kvalitnú službu, a prácu s mnohými produktmi, do ktorých však, aby dokázali uspokojiť zákazníka, musíte dať aj niečo zo seba,“ dodáva skúsený bartender.
Zhoda náhod zapríčinila, že sa z 26-ročného Mareka Schulza stal barman. „Hľadal som brigádu –známy brigádnika, a tak som sa ocitol na druhej strane, teda za pultom,“ opisuje svoje začiatky Marek, ktorý začínal v malej krčmičke, neskôr zdokonaľoval svoje zručnosti v jednej z najlepších kaviarní a reštaurácií v Košiciach, až sa dostal do jednej z najkultovejších pivných prevádzok v Košiciach – Camelotu. Práca v „hospode“ nie je pre Mareka len o obyčajnom čapovaní piva. „Každý štamgast sa stáva maličkou súčasťou môjho života. Počúvam rôzne životné príbehy, ale každý sa končí pri prvom hlte piva. Tam sa začína nový príbeh a to je náplň mojej práce. Pohrať sa s pivom, kým ho hosť dostane na stôl, nechať v každom krígli kúsok seba a to ma naozaj baví,“ dodáva s úsmevom na tvári a verí v čo najlepšie umiestnenie v tohtoročnom národnom finále. Jeho najväčším snom je otvoriť si vlastnú krčmu s tým najlepším pivom na svete.
Komunikatívna študentka z Malaciek, 23-ročná Petra Sečkárová nedá na svoju prácu dopustiť, pretože je súčasťou výborného kolektívu a slová chvály má aj pre svojich nadriadených v Plzenskej reštaurácii. „Ak sa cítite v práci dobre, tak do nej chodíte s radosťou. Na mojej práci mám rada tú uvoľnenú atmosféru. Veľa sa v práci nasmejeme, či už s kolegami, alebo so zákazníkmi. Rada vidím, keď sa k nám zákazníci stále radi vracajú a z niektorých sa postupom času už stávajú priatelia. Je to fajn pocit, keď napríklad niekde nakupujem a niekto ma s úsmevom na tvári len pozdraví a popraje pekný voľný deň,“ hovorí barmanka, ktorá si pred svojím aktuálnym zamestnaním stihla vyskúšať niekoľko brigád, avšak popri štúdiu jej tento typ práce vyhovuje najviac. Súťaž berie ako výbornú skúsenosť a ako pravý súťaživý typ sa vo finále chystá zabojovať o víťazstvo.
Staré české filmy a túžba hostiť a ponúkať ľuďom výborné jedlo a nápoje boli dôvodom, prečo sa z 29-ročného Jána Obšatníka stal barman. Jeho snom je vlastniť prevádzku, v ktorej bude ľuďom ponúkať utopencov a hermelíny. Tie budú zapíjať lahodnou Plzňou, ktorú im, samozrejme, sám majster dokonale načapuje. Svoje remeslo si nadovšetko váži a zbiera skúsenosti všade, kde sa len dá. „Na svojej práci mám najradšej prácu s ľuďmi, od ktorých sa každý deň niečo nové naučím. Motivujú ma byť najlepším. Tri roky som poznával pravú českú kultúru v Prahe, kde ma veľmi veľa naučili miestni štamgasti. Svojim úsilím som sa dostal až na pozíciu „provozního“ v miestnej pražskej hospode,“ prezrádza finalista aktuálne pôsobiaci v Pilsner Urquell pube v Košiciach.
V Košiciach pôsobí aj ďalší finalista, 24-ročný Michal Lehoczký, ktorý k svojmu remeslu pričuchol už v rodinnom podniku. V súčasnosti pracuje v Camelote a jeho najbližším snom je víťazstvo a postup do svetového finále súťaže Pilsner Urquell Master Bartender 2012. „Najradšej mám kontakt s ľuďmi, s našimi hosťami, keď im dokážem ponúknuť to, čo práve chcú, teda jedno orosené. A čím je táto práca špeciálna? Možno tým, že svojím umením, keď to tak nazveme, uspokojím ľudí natoľko, že sa vrátia,“ vysvetľuje Michal, ktorý sa do súťaže prihlásil z vlastného záujmu a zvedavosti, či vie robiť veci lepšie ako ostatní. Vlastný podnik je sen, ku ktorému by sa rád dostal s pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami.
Aj Bánovce nad Bebravou sa môžu pýšiť talentovanou barmankou, ktorá v súťaži reprezentuje svoju prevádzku Charme Caffe. Svoju profesijnú dráhu si 24-ročná Monika Krebesová vybrala už počas štúdia, keď sa zúčastňovala na rôznych barmanských súťažiach. „Toto povolanie je pre mňa špeciálne najmä v tom, že sa stále učím nové veci a stretávam veľa zaujímavých ľudí. Najlepšie na tejto práci je to, že každý deň je iný a niečím výnimočný. A preto by som sa aj v budúcnosti chcela venovať tejto profesii. Mojím snom je otvoriť si vlastný podnik, do ktorého môžem vložiť svoje predstavy, skúsenosti a dušu,“ rozpráva Monika.
Z malého mestečka Sabinov pochádza 23-ročný finalista Pavol Kravec, ktorý si svojou účasťou vo finále súťaže začal plniť jeden z veľkých cieľov. Prípadné víťazstvo by, samozrejme, s radosťou prijal, o to viac, že o povolaní barmana sníval už od svojich šiestich rokov. „Už ako šesťročný som sa chcel stať čašníkom. Mama mi namaľovala fúzy, obliekol som si bielu košeľu a motýlika a "obsluhoval" som na tetiných narodeninách. Časom som začal pracovať už počas základnej školy na spoločenských akciách. Tak som zistil, že toto povolanie je pre mňa ako stvorené. Pochopí to však len ten, kto si tým prejde. Nejde len o nosenie tanierov, miešanie nápojov, čapovanie piva alebo servírovanie vína. Je za tým niekoľko rokov tvrdej práce,“ hovorí barman pracujúci v penzióne Villa Regia v Košiciach. Na svojej práci najviac miluje pocit, keď vidí odchádzať spokojných zákazníkov, z ktorých sa postupne stávajú štamgasti.
Jeden z najstarších finalistov, 36-ročný Pavol Rýzek sa k remeslu barmana dostal po tom, ako absolvoval niekoľko diametrálne odlišných profesií. Pracoval v oblasti IT, organizoval kultúrne podujatia, až sa jedného dňa rozhodol otvoriť si v Senici krčmu, aby sa mohol venovať svojej vášni. Milovník tvrdej muziky verí, že sa mu podarí získať nové skúsenosti, spoznať zaujímavých ľudí a dozvedieť sa čo najviac o svojom obľúbenom zlatom moku z Plzne. „Na svojej práci mám najradšej pocit, keď vidím svojich zákazníkov spokojných a keď mi povedia, že máme najlepšie pivo v Senici. Z toho mám veľkú radosť,“ zhoduje sa s ostatnými finalistami a zároveň sníva svoj sen o malej chalupe na Orave, kde by mohol s rodinou tráviť príjemné chvíle pohody a oddychu.
Svojho zástupcu v súťaži má aj populárny Pub u Kohúta v Košiciach. Je ním 27-ročný Daniel Milan, pre ktorého je post barmana prvým trvalým zamestnaním. Na svojej práci má najradšej nostalgiu, pretože „pípu proste zbožňuje“. Menšie profesijné skúsenosti nahrádza svedomitou prípravou: „Dá sa povedať, že mám dlhodobo svedomitý prístup k práci. Všímam si, čo každý deň robím. Nejde totiž len o načapovanie piva, ktoré položíte na barový pult, musíte si všímať aj procesy pred čapovaním, počas neho a po ňom, organizovať si čašníkov, ich prácu. Takisto si treba všímať, ako sa pivo správa v rôznych štádiách čapovania – keď tank narazíte, čapujete inak, ako keď ste niekde v polovici. Takisto ráno – prvé pivá sa čapujú inak ako večer, keď už je pípa rozbehnutá,“ uzatvára sympatický barman.
|
| Obama varí vlastné pivo - Americký prezident vyrazil do kampane pred voľbami s pivom s medovou príchuťou priamo z Bieleho domu.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Barack Obama chce presviedčať Američanov, aby ho volili, aj doteraz tajnou zbraňou. Na mítingu v Iowe daroval jednému zákazníkovi v kaviarni fľašu piva, ktoré sa varí priamo v Bielom dome.
Novinári sa hneď začali zaujímať, o čo ide. Pivo sa volá White House Honey Ale (pivo z Bieleho domu s medovou príchuťou) a začalo sa vyrábať v roku 2011.
Med, ktorý sa doň pridáva, pochádza od včiel, o ktoré sa stará prvá dáma Michelle Obamová. Biely dom ho vyrába svetlé aj tmavé a Obama ho ponúkal už počas tohtoročného Superbowlu.
Obamov hovorca médiám priznal, že vyskúšal iba svetlé a bolo „osviežujúce“.
16.08.2012 Tomáš Vasilko SME |
| Dna má rada alkohol, predovšetkým pivo - Dna (podagra) je nepríjemné, zápalové ochorenie kĺbov, a jeho príčinou je nesprávna strava, ktorá podporuje vznik kyseliny močovej.
Pivo podporuje dnu.
Čo dne „chutí“, je tiež pivo, ale aj ostatné druhy alkoholových nápojov. V tele vznikne, keď na vytvorí veľa kyseliny močovej, ktorú obličky vylúčia nedostatočne. Jej soli sa vtedy začnú ukladať v kĺboch v podobe kryštálikov. Vznikajú dnové uzly, ktoré veľmi bolia.
Medzi počiatočné príznaky dny patria záchvaty. Prichádzajú po prehýrených nociach a najčastejšie opäť v noci. Najskôr začne ukrutne bolieť palec na nohy, záchvat často sprevádza aj horúčka. Bolesť zvykne ustúpiť, no môže sa „zdržať“ aj týždeň.
Uľaviť si v takýchto prípadoch možno fixáciou kĺbu, ktorý bolí, pomáhajú aj studené tvarohové obklady či silná tabletka od bolesti (analgetikum). Bolesť v niektorých prípadoch odstraší aj drvený ľad zabalený v igelitovom vrecku. Reč je však o prvej pomoci. Čo je podstatné, je zmena stravovacích návykov. Jedálniček človeka s ochorením dny by mal obsahovať zásadité vegetariánske jedlá chudobné na purín.
Patrí sem zelenina, ovocie, mlieko, syr, vajíčka a obilniny. Pacient potrebuje surovú zeleninovú stravu, aj vo forme štiav. Predovšetkým zemiaková, kapustová a mrkvová šťava môžu priniesť zlepšenie už po krátkej dobe.
Veľa purínu obsahujú napríklad vnútornosti. Pečeň, obličky, pľúca, mozoček, sardele, sardinky, krv a mäsové vývary, ale aj šošovica a fazuľa. Tým sa teda človek s ochorením dny musí jednoznačne vyhýbať.
Liečenie dny je o preplachovaní a podpore látkovej premeny. Je dobré piť veľa vody, ale aj rôznych bylinkových čajov, napríklad známy žihľavový. Ďalšia účinná bylinka, ktorá nedostala prívlastok „bylinka na dnu“ len tak pre nič za nič, je kozonoha hostcová. Vyrastie podobne ako žihľava, na miestach, kde ju potrebujeme najmenej, preto ju špeciálne netreba siať. Odvar z nej možno piť, lepšie je však jej šťavu zriediť s minerálnou vodou či cmarom. Podobne ako špenát či žihľava, kozonohu možno aj jesť. Chutí podobne ako mrkva.1.06.2012 Dana Závadová
Pravda
1 |
| Najsilnejšie pivo na svete? Zaplatíte dvesto eur za fľašu - Obsahuje viac alkoholu ako whisky alebo vodka, čo to je? Zlatý mok s prívlastkom svetový rekordér. Najsilnejšie pivo vyrábajú v bavorskej obci Oberasbach. Majiteľ a sladovník v jednej osobe Georg Tscheuschner robí jednu várku pol roka. Náročnosti zodpovedá cena - tretinka vyjde až na 200 eur. "Kupujú si ho znalci, zberatelia, jednoducho pivní blázni v dobrom zmysle slova," hovorí zavalitý vlastník
malého pivovaru.
Pivo sa volá Schorschbock 57. Číslo vystihuje to, čím je obsah fľaše unikátny - obsah alkoholu je až 57,5 percenta. "Musí sa piť v pohárikoch, do ktorých nalievate tvrdé nápoje. Človek však spozná, že je to pivo, lebo si zachováva chuť sladu a chmeľu. Obsahuje aj oxid uhličitý, čiže sa odlišuje od klasického šnapsu," zdôrazňuje Tscheuschner.
Tento Nemec sa dostal na pomyselný pivovarnícky Olymp vďaka súťaživosti. Začal variť silnejšie pivá, aby lepšie prenikol na trh tým, že ponúkne niečo iné ako konkurencia. "Moje pivá sa dostali do televízie a jeden berlínsky pivovar vyrobil mok s obsahom 27,6 percenta alkoholu. Viedli sme potom súboj," vysvetľuje.
Výsledkom Tscheuschnerovho úsilia bolo pivo s 31 percentami alkoholu. Dosiahol to náročnou metódou hlbokého zmrazenia s následným odstránením ľadových kryštálikov, čím sa docieli vysoko koncentrovaný nápoj s veľkým obsahom alkoholu.
Ďalšia výzva prišla zo Škótska, kde uvarili pivo s 32 percentami alkoholu. Naháňačka čísel pokračovala. "Odpovedal som 40 percentami. Oni urobili so 41 percentami a ja som kontroval 43 percentami. Nakoniec Škóti predstavili pivo s 55 percentami, reagoval som 57 percentami," Tscheuschner opisuje pivovarnícky boj na diaľku.
S pokračujúcim súperením už nepočíta. "Ocitol som sa na hranici, ako sa dá vyrobiť extrémne silné pivo bez umelého pridávania cukru a alkoholu," objasňuje. Ubezpečuje však, že ak sa nájde niekto, kto prekoná jeho rekord, pokúsi sa znovu získať svetové prvenstvo.
Na výrobu jedného litra Tscheuschnerovho rekordného piva treba 30 - 50 litrov veľmi silného piva so 16 percentami alkoholu. "Začínam tak s 300 až 350 litrami a na konci zostane nejakých 10 - 15 litrov," približuje náročnosť vymrazovacej metódy, ktorá umožňuje vyrobiť limitované množstvo. Z tohto dôvodu je na svete iba približne 60 fľašiek piva značky Schorschbock 57.
4.06.2012
ČTK, zah |
| Zápas o najlepšie pivo: Česko – Slovensko 1 : 1 - Naposledy sa české a slovenské pivá porovnávali v médiách vo veľkom pred dlhými rokmi, keď Miloš Zeman do krvi urazil slovenskú značku. Tento týždeň české noviny porovnávali opäť, pretože česko-slovenskú ligu vyhralo pivo zo Slovenska.
1. 6. 2012 Michal Trško SME
|
| Pivovary Topvar s novou PR agentúrou - Agentúra Relations Consulting bude pre klienta Pivovary Topvar poskytovať PR zamerané najmä na komunikáciu tém týkajúcich sa spoločensky zodpovedného správania sa firiem, a tiež programy zamerané na zodpovednú konzumáciu alkoholu.
„Práve toto je oblasť, ktorá umožňuje vytvárať skutočný vzťah medzi firmou a okolím, v ktorom pôsobí a formou konkrétnych projektov vzdelávať a pomáhať tam, kde vznikajú prirodzené komunikačné body. A to nielen medzi značkou a spotrebiteľom, ale medzi firmou, a najširšou verejnosťou,“ povedala pre Stratégie Miroslava Remenárová, Idea Maker & MD, Relations Consulting a dodáva: „Spolupracovať s jednou z najväčších pivovarníckych spoločností na svete je pre nás výzvou.“ Podľa jej slov agentúra vsádza pri novej spolupráci najmä na skúsenosti v oblasti CSR, ktorými disponuje.
„Projekty zodpovednej konzumácie alkoholu sú pre spoločnosť Pivovary Topvar prioritou,“ objasňuje Miriam Šramová, Corporate Affairs Manager, Pivovary Topvar. A k výberovému procesu dodáva: „Oslovili sme spoločnosti s podobnými skúsenosťami a pri výbere presvedčila odbornosť, kvalifikovanosť a profilácia Relations Consulting práve na CSR. Pridanou hodnotou sú aj podobné projekty realizované agentúrou práve v oblasti CSR.“
19. 5. 2012 Zdroj: Erika Brindzová |
| Pivo pri automate vláda možno nakoniec dovolí - Dať si pivo, či zapáliť si cigaretu pri hracom automate by sa mohlo podľa ustanovení schválených minulou vládou krížiť s legislatívou. Nový kabinet to pravdepodobne upraví.
V opačnom prípade by na Slovensku mohlo prudko ubudnúť výherných automatov, keďže schopnosť prevádzkovať krčmy s automatmi, ale bez alkoholu či fajčenia, by bola otázna.
Prevádzkovatelia automatov tvrdia, že ohrozených spornou novelou zákona, ktorá má platiť od budúceho roka, je až 5–tisíc pracovných miest. V hre je vraj aj zánik krčiem. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho (Smer) sa o novele bude s prevádzkovateľmi herných zariadení rokovať. "Sme ochotní pristúpiť aj na prípadnú zmenu tohto nariadenia, všetko je otázkou rokovaní," povedal. Na druhej strane, vláda chce podľa programového vyhlásenia hazard zdaniť viac ako doteraz, aby získala časť peňazí na ozdravenie verejných financií.
Hazard je zdanený dosť Herné zariadenia momentálne prispievajú do štátnej kasy sumou 75 miliónov eur. Ročne musí prevádzkovateľ videohry, ako je napríklad blackjack, odviesť štátu 3 900 eur, do kasy samosprávy z toho ide 800 eur.
"Slovensko už dnes patrí ku krajinám s najvyšším odvodovým zaťažením výherných prístrojov v Európe a ich ďalším zvýšením by sme sa dostali na špičku tohto rebríčka. To všetko v situácii, keď ešte nevieme, ako sa na našom priemysle prejaví ostatné zhruba 20–percentné zvýšenie odvodov platné len od začiatku tohto roka," povedal Igor Vicel, majiteľ spoločnosti Slovmatic, ktorá patrí na Slovensku k najväčším prevádzkovateľom výherných zariadení. Podľa Pellegriniho chcú o nových sadzbách rokovať s prevádzkovateľmi v najbližších dňoch.
"Nové sadzby ešte nemáme, čísla budú predmetom hlbších analýz," povedal Pellegrini. "Privítali by sme, aby sa úprava zákona netýkala iba zvýšenia odvodov z výherných prístrojov, ale aby obsahovala aj koncepčnejšie riešenia, s ktorými sme pripravení pomôcť," tvrdí Vicel.
Odvetvie zamestnáva 15–tisíc ľudí V súčasnosti je na Slovensku približne 22–tisíc hracích miest, ktoré podľa Vicela vytvárajú približne 15–tisíc pracovných miest. Výrazný pokles tržieb očakávajú prevádzkovatelia od budúceho roka, keď podľa novely zákona, prijatej ešte minulou vládou, bude v herniach prísny zákaz fajčenia a pitia, ale s výnimkou kasín. "Tomuto typu hrania hrozí ďalší, tentoraz 25–percentný pokles tržieb. To znamená, že v praxi poklesne aj samotný výber odvodov, ktorému v takomto prípade ich zvýšenie nijako nepomôže," tvrdí Vicel.
Novela na jednej strane sledovala zámer dostať výherné zariadenia z krčiem pod kontrolu do herní. Herňu definuje ako samostatný priestor minimálne s jedným výherným zariadením. V praxi to znamená vytvorenie herne z každého pohostinstva, ktoré si za sadrokartónovú priečku umiestni čo i jeden herný terminál. "To nerieši žiadny problém, keďže takto si svoju prevádzku dokáže upraviť každý prevádzkovateľ pohostinstva. Už vôbec nerieši obmedzenie konzumácie v herniach. Takto definovaná herňa na konzumáciu skôr navádza," myslí si tajomník Asociácie prevádzkovateľov hazardných hier pomocou technických zariadení Igor Nosko. O tejto časti novely je ministerstvo financií ochotné rokovať.
Mestá automaty rušia Novela zákona o hazardných hrách už od začiatku tohto roka umožnila samosprávam rušiť hazard na svojom území formou všeobecne záväzného nariadenia. Doteraz tak urobilo 22 miest a obcí, prevažne na východe Slovenska. Mesto Sabinov bolo prvé, kde miestni poslanci zahlasovali za zrušenie 40 videohier a 60 hracích automatov. Od septembra minulého roka tak prišli o dodatočné príjmy miestneho rozpočtu vo výške 60–tisíc eur. V tomto roku počítajú až so 100–tisícovou stratou. "Došlo však k väčšej bezpečnosti, verejného poriadku a väčšej čistote v priestoroch, kde boli prístroje na hazardné hry umiestnené. Obyvatelia mesta rozhodnutie samosprávy prijali pozitívne," hovorí primátor Sabinova Peter Molčan. Mnoho obcí a miest však k tomuto kroku nepristúpilo práve z obavy veľkého finančného výpadku.
Podľa slov prevádzkovateľov herných zariadení by herne, kde sa nachádzajú videohry a výherné automaty, mali fungovať podľa prísnych pravidiel. "Tak, aby ich štát mohol transparentne a kedykoľvek kontrolovať. Nebolo by problémom diskutovať ani o zdvihnutí minimálnej vekovej hranice pre hráčov, ktorá je teraz 18 rokov. Je možné takisto obmedziť reklamu týchto spoločností, ktorá nabáda ľudí k hazardovaniu," povedal Nosko.
10.05.2012 Lenka Buchláková Pravda.sk |
| Slováci popíjajú doma. Krčmy prepustili tisícky ľudí - Za posledných desať rokov klesla spotreba alkoholu o 12 percent.
Za desať rokov reštaurácie
a pohostinstvá stratili tisícky zákazníkov aj zamestnancov. Slováci trávia v podnikoch podstatne menej času
ako v minulosti. Súbežne s týmto trendom klesá aj spotreba alkoholu. Zmenu
v tradičných návykoch spôsobila hlavne kríza
, ale aj zvyšovanie cien v reštauráciách. „Už dlhšie môžeme pozorovať trend, že zákazníci si kupujú alkohol v maloobchode a konzumujú ho doma,“ hovorí
o jednej z hlavných príčin analytik prieskumnej agentúry
Terno Ľubomír Drahovský. Potvrdzujú to aj samotní krčmári. „Tržby klesajú čoraz viac
,“ hodnotí Rasťo Macko, prevádzkar bratislavského podniku
Kristian pub.
Časť podnikov zavrela, iná škrtá. „Pristúpili sme k úsporným opatreniam. Zamestnávame menej ľudí,“ prezrádza Drahoslav Sýkorka, majiteľ Sherwood pubu v Banskej Bystrici. „Ubúda stredná vrstva, ktorá mala byť hlavným zdrojom zákazníkov,“ myslí si predseda Združenia hotelov
a reštaurácií Jozef
Bendžala.
19.04.2012 Tomáš Vašuta hnonline.sk |
| Nový šéf Topvaru - Novým generálnym riaditeľom spoločnosti Pivovary Topvar je od prvého
marca Igor Tikhonov. Na pozícii generálneho riaditeľa spoločnosti Pivovary Topvar vystriedal Andrewa Highcocka, ktorý sa stal prezidentom
rumunského Ursus Breweries, takisto z portfólia SABMiller Group.
Igor Tikhonov v spoločnosti SABMiller pôsobí od roku 2001. V roku 2008 sa ako generálny riaditeľ stal zodpovedný za novú akvizíciu SABMilleru v Sarmate na Ukrajine. Objemy na Ukrajine sa aj vďaka jeho pôsobeniu v spoločnosti SABMiller zvýšili za posledné dva roky o 61 percent.
10.04.2012 Vladislav Doktor hnonline.sk |
| Znalci kritizujú Zelené pivo od Starobrna, farbu vraj robí chémia - Zelené pivo od Starobrna čelí kritike znalcov. Združenie za poctivé české pivo podalo na Heineken, pod ktorého Starobrno spadá, sťažnosť Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcii, píše český portál idnes.cz.
BRATISLAVA. Združenie za poctivé pivo tvrdí, že zelená farba špeciálu pochádza zo syntetických farbív, kým pivovar hovorí o tajnom bylinnom výluhu.
"Ako oko v hlave si naši sládkovia strážia tajomstvo prídavku bylinného extraktu, vďaka ktorému získava Zelené pivo svoju zelenú farbu," uvádza Starobrno o svojom špeciáli v reklamách. Špeciál skoršieho starobrnského sládka Petra Hauskrechta je už sedem rokov pýchou pivovaru.
Pivo je vraj zafarbené emulgátorom
Keď však zákazník v ľubovoľnej reštaurácii požiada, aby mu ukázali veko na sude, dozvie sa o zložení Zeleného piva nečakané informácie.
"Pitná voda, jačmenné slady, upravený chmeľ, chmeľové produkty, likér (cukor, lieh, aróma, farbivo E133)," uvádza výrobca na veku. Podľa Združenia za poctivé české pivo tak Starobrno milovníkov piva klame.
"Pravým dôvodom typickej farby Zeleného piva je teda s najväčšou pravdepodobnosťou ľudskému zdraviu škodlivý emulgátor, ktorý sa vyrába z uhoľného dechtu, nazývaného tiež brilantná modrá," uvádza v sťažnosti združenia.
Starobrno chce s komentárom počkať až na vyjadrenie inšpekcie. "Zelenú farbu pivu dodáva použitá technológia v kombinácii s bylinným výluhom a surovinami, ktoré uvádzame na obale," reagovala hovorkyňa pivovaru Kateřina Beute.
Bežný zákazník sa však k obalu piva nedostane, a preto môže mať pocit, že pije pivo, ktorého farbu spôsobujú byliny. "Obdivujem drzosť Heinekenu, je to klasické klamanie spotrebiteľa," povedal k sťažnosti predseda pražského združenia, chemický technológ Jiří Žák.
Združenie za poctivé české pivo podávalo v minulosti sťažnosť na Budějovický Budvar, ale neuspelo.
"Tentokrát vychádzame z faktov - porovnávame údaje, ktoré sa objavili v médiách a na veku piva. Potravinárska inšpekcia s tým tentoraz už bude musieť niečo robiť," je presvedčený Žák.
Združenie podalo sťažnosť pred týždňom, inšpekcia má teraz tridsať dní na jej preverenie.
Tiež používame chémiu. Ale neklameme ľudí
Zelený špeciál s použitím syntetických farbív tento rok uvaril aj brniansky minipivovar Richard.
"Skúšali sme dve farbivá, nakoniec sme použili E102, ktoré je menej škodlivé ako brilantná modrá. Nie je to správne, na budúci rok už chceme pivo prírodné," komentoval sládek Milan Trávníček.
Aj podľa neho môže spôsob, akým Starobrno informuje o Zelenom pive, konzumentov klamať. "Všade píšu o tajnej prísade a bylinkách. My aspoň neklameme ľudí," dodal sládek.
12. 4. 2012 | idnes.cz
|
| Po dvoch pivách sú ľudia tvorivejší - Malé množstvo alkoholu potláča strach zo zlyhania. Človek potom rozmýšľa kreatívnejšie.
BRATISLAVA. Vedeli by ste povedať, čo spája mincu, rýchlosť a lyžičku? Ak si myslíte, že striebro, máte pravdu. Túto a ďalšie podobné otázky dávali ľuďom vedci z Univerzity v Illinois, aby zistili, ako na nich vplýva malé množstvo alkoholu.
Lepšie a rýchlejšie
Testy robili na 40 mužoch, z ktorých polovica vypila dve veľké pollitrové pivá a polovica nepila nič. Výsledky boli pomerne prekvapujúce.
Tí, ktorí pili alkohol, správne vyriešili o 40 percent viac otázok a priemerne im to trvalo dvanásť sekúnd, kým úplne triezvym mužom 15,5.
„Tento výskum vôbec prvýkrát ukazuje, že alkohol má vplyv na tvorivé riešenie problémov,“ napísali výskumníci v správe, ktorú zverejnili v magazíne Consciousness and Cognition.
Na základe výskumu tvrdia, že alkohol síce spomaľuje analytické myslenie, ale tým umožňuje lepšie vyniknúť kreatívnemu spôsobu rozmýšľania. To je u úplne triezvych potlačené.
„Myslíme si, že keď ste príliš sústredení, môžu vám unikať doteraz neznáme alternatívy,“ hovorí podľa Daily Telegraph spoluautorka štúdie Jennifer Wileyová.
Zjednodušene povedané, podnapití ľudia sa menej boja zlyhania, a preto neváhajú využiť aj nové spôsoby riešenia problémov.
Vedci však zdôrazňujú, že túto štúdiu robili len na ľuďoch, ktorí boli mierne opití. Pri ťažších alkoholických stavoch sa už schopnosť správneho riešenia problémov výrazne zmenšuje.
Vzdelané pijú viac
Súvislosť medzi alkoholom a inteligenciou už pred dvoma rokmi nepriamo skúmali výskumníci z Londýnskej školy ekonomiky.
Zistili, že dievčatá, ktoré majú v detstve lepšie známky ako svoje rovesníčky, majú až dvakrát väčšiu šancu, že v dospelosti budú denne piť alkohol. Táto korelácia platí aj u mužov, no nie je taká silná.
11. 4. 2012 Matúš Krčmárik
SME |
| Varí svoje vlastné pivo,a ochutnanie bude na Karlštejnskom advente - Jiří Chyba z Karlštejna varí už viac ako trinásť rokov svoje vlastné pivo. Má na to štyridsaťlitrový sklenený mobilný minipivovar, v ktorom robí pre seba a pre svojich priateľov polotmavé pivo Karlíček. Vždy raz za rok ho predstaví aj verejnosti, tento rok ale urobil výnimku a čapovať bude iv rámci karlštejnského adventu. Pravidelne dáva Jiří Chyba svoje pivo ochutnať ľuďom raz ročne na Karlštejnskom vinobraní, tento rok je však v Karlštejne v dome č 109 k ochutnaniu aj v rámci karlštejnského kráľovského adventu túto sobotu. "Teraz dozrieva vianočný ležiak, ale v sobotu to vlastne bude len pre tých najrýchlejších. Piva nebude viac než asi 38 litrov," hovorí Jiří Chyba, ktorý vyrástol v Poberouní. V pojazdnom sklenenom pivovárku totiž môže uvariť len dvakrát dvadsať litrov piva, a to len päťkrát do roka. Návštevníci na vinobraní alebo teraz aktuálne na advente ho ochutnajú zadarmo. "Je to nezisková záležitosť, robím to pre radosť," hovorí pivovarník. Spodne kvasené pivo, ktoré varí, je čtrnásťstupňový polotmavý ležiak plzenského typu. Hovorí mu Karlíček, a než objavil tú správnu receptúru, trvalo to rok a pol. "To prvé pivo nebolo priamo nechutné, ale nepoužili sme potrebný dobrý kmeň kvasiniek, a tak to nebolo úplne ono," spomína. Dnes varí pivo podľa vlastnej receptúry z žateckého poloranného Červeňáka, moravského jačmeňa a veľa bylín. "Pri každej várke ich skúšam trochu zmeniť, zakaždým je pivo máličko iné, ale základ je rovnaký. Receptov som vyskúšal veľa a nakoniec som v jednej knihe o včelách našiel medové pivo a v tom som sa našiel. Takže do toho pridávam aj trochu medu," popisuje Chyba. Jeho pivo už ochutnali aj rôzne známe osobnosti, ale aké, to prezradiť nechce. Raz u neho bol aj bývalý riaditeľ veľkého českého pivovaru. "Pivo mu chutilo a vypytoval sa ma, ako ho robím. Svoju receptúru som mu ale neprezradil, to neprezradím nikdy. Ale tradícia snáď zostane v rodine a raz bude pivo variť brat," hovorí obchodník a sládek. S pomocou priateľov pivovar postavil v roku 1996. Bola to skôr zábava, dnes už o ňom ale vedia nielen miestny ale aj ľudia z okolia. Technológiu vtedy študoval sám, dokonca chodil po pivovaroch a zisťoval, ako fungujú a ako sa pivo varí. Jeho pivovar má štyri sklenené nádoby, na dĺžku meria ani nie dva metre a pivo čapuje priamo z neho. Je unikátny svojou veľkosťou aj tým, že je sklenený, mobilný a neziskový. "Keď sa pivovar zväčší, už to nebude pivo Karlíček, ale skôr Karlík. Ale zväčšenie v pláne máme," hovorí. Sám vraj vie len o jednom podobnom pivovaru niekde v Nemecku. Pri príležitosti prvého karlštejnského kráľovského adventu teraz vyrába Jiří Chyba i niekoľko druhov pivných podtáciek, drevené dukáty pre šťastie, gravírované fľaše alebo pollitre. Do nich si v domčeku č 109 môžu záujemcovia chmeľový mok pokojne sami natočiť. Keď to nestihnú, môžu sa tu vraj zastaviť kedykoľvek. (Zdroj: praha.idnes.cz)
Spracoval Juraj Čajko |
| Pivo na Ľubovnianskom hrade - Na Ľubovnianskom hrade dokončili obnovu renesančného paláca
Po troch rokoch prác sa na Ľubovnianskom hrade skončila oprava renesančného paláca. Celá obnova významnej časti hradu stála asi 1,7 milióna eur.
STARÁ ĽUBOVŇA. Na Ľubovnianskom hrade dnes po troch rokoch otvorili zrekonštruovaný renesančný palác.
Na obnovu jednej z dominantných častí hradu získalo Ľubovnianske múzeum finančné prostriedky z Prešovského samosprávneho kraja (PSK), prispel aj štát. Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík sa domnieva, že sa podarilo zachrániť kus histórie.
"Je to výborný pocit, keď sme pred šiestimi rokmi o tom hovorili, bol to sen a dnes je to skutočnosť. My sme zachránili historický objekt, stavbu, ktorá bola výnimočná tým, že bola úplne sebestačná," konštatoval Mikulík.
V renesančnom paláci sa totiž v minulosti nachádzala pekáreň, kuchyňa, spoločenské i obytné priestory a hradný pivovar.
Pracovníci hradu pri obnove paláca objavili inventár hradného pivovaru, informácie o spotrebe piva, mapu, kam bolo pivo exportované, v koľkých kadiach sa varilo a podobne.
"Vieme tiež mená pivovarníkov Ctibora a Gregora, ktorí tu poctivo varili pivo. V historických dokumentoch sme tiež našli, že žold sa pracovníkom nedával v peniazoch, ale v pive," zdôraznil Mikulík.
Ako postupovali opravy renesančného paláca na Ľubovnianskom hrade.
Pozrite si fotogalériu >>Ďalšie opravy sú otázne
Na Ľubovnianskom hrade treba ešte zrekonštruovať gotický palác a jeho pivnice. "Skôr by som riešil severovýchodnú fortifikáciu hradu, ktorá je premáčaná, je čiastočne v ohrození, čakáme na stanovisko pamiatkarov, budeme sa určite uchádzať o fondy," zdôraznil Mikulík.
Ľubovniansky hrad bol kedysi na chvoste, čo sa počtu návštevníkov týka. Dnes ho ročne navštívi okolo 113 000 ľudí, v minulosti sa to pohybovalo okolo 16 000 návštevníkov za rok.
Celá rekonštrukcia sa začala v októbri 2008 a bola ukončená v októbri tohto roku. Prvých 700 000 eur poskytol PSK a ďalší milión eur dala bývalá vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Starej Ľubovni, doplnil Mikulík. Celá obnova renesančného paláca tak stála asi 1,7 milióna eur.
16.11.2011 TASR |
| Pivovary zachraňujú ovocné pivá - Stávka na ovocné pivá našim pivovarom vyšla. Po tom, čo v priebehu pár mesiacov zaplavili trh ovocné špeciály, hovoria ich výrobcovia o zmene situácie na trhu. „Aktuálne mierne prekonávame minuloročné čísla v predaji piva, pod čo sa podpísal nemalou mierou aj náš radler,“ povedala Door Plantenga, generálna riaditeľka spoločnosti Heineken Slovensko.
Hokej pomohol
Predaj nás veľmi prekvapil, zhodujú sa naše pivovary pri hodnotení predaja ovocného piva. Stávka na jednu kartu im tak vyšla. Po tom, čo produkcia piva u nás zaznamenala negatívny trend už desiaty rok za sebou, stavili naše pivovary práve na radlery. „Ich predajom sme veľmi potešení. Aj napriek niektorým skeptickým hlasom sme za obdobie šiestich mesiacov predali takmer 700-tisíc balení,“ riaditeľ pivovaru Steiger Jaroslav Vysloužil. Na rozdiel od tradičných pivných špeciálov dokázali ovocné pivá osloviť nových kupujúcich. „Nekanibalizujeme si vlastných konzumentov, prilákali sme zákazníkov zo segmentu nealko,“ pochvaľuje si Plantenga.
Aj keď pivovarníci zaznamenali jeden z najhorších júlov za posledných niekoľko rokov, čísla za tri štvrte roka im potiahol šport. „Významnou udalosťou boli majstrovstvá sveta v hokeji,“ hodnotí Zuzana Lošáková, hovorkyňa spoločnosti Pivovary Topvar. Banskobystrický pivovar dokonca zaznamenal dvojciferné nárasty predaja.
V kurze nealko
Podľa analytika agentúry Terno Ľubomíra Drahovského dokázali pivovary vďaka dobrému marketingu presvedčiť predovšetkým mladšiu generáciu. „Je to dnes trendová záležitosť. Troška smutné však je, že napríklad v susednom Rakúsku je radler podstatne lacnejší,“ konštatuje analytik.
Aj ďalšie mesiace by sa mali niesť v znamení „menej alkoholických“ pív. „Finalizujeme nealkoholické podoby radlera, ktoré uvedieme na trh ako prvý slovenský výrobca,“ povedal pre HN Ľubomír Vančo z Banskobystrického pivovaru. Nealkoholický špeciál chystajú aj vo Vyhniach. „Pripravujeme tmavé nealkoholické pivo, ktoré nadväzuje na tmavý Steiger,“ uzatvára Vysloužil.
19.10.2011 Tomáš Vašuta www.hnonline.sk
|
| Minipivovary chcú mať viac zmlúv s dodávateľmi - Zväz tuzemských minipivovarov si chce zobrať poučenie z nepríjemného prekvapenia, keď im Plzeňský Prazdroj zo dňa na deň prestal predávať jednu zo základných surovín pre výrobu piva, kvasnice. Prazdroj tak urobil len pár týždňov potom, čo sa v tlačovej správe pochválil za to, že kvasnice a tiež slad dodáva prostredníctvom pivovaru Corgoň ôsmich minipivovarom v západných Čechách a okolia. Prvým krokom je dohoda, ktorú spolu uzavreli Českomoravský zväz minipivovarov a pivovar Bernard, ktorý v dodávkach kvasníc Prazdroj nahradí. "Bude dodávať kvasnice, slad a zaistí i analytické rozbory. Dodávky kvasníc nahradí v plnom množstve a bude nám ich predávať aj lacnejšie, "povedal denníku E15 šéf Českomoravského zväzu minipivovarov Ján Šuran. Zväz sa chce do budúcna istiť a podobné zmluvy by chcel uzavrieť is ďalšími dodávateľmi vecí potrebných k výrobe piva. "Nebudeme sa ako zväz viazať na jedného dodávateľa. Zmluvy o dodávkach pre členov zväzu chceme uzavrieť prakticky so všetkými dodávateľmi všetkých surovín. Zmluva (s Bernardom) je prvá, rovnaké chceme i s producentmi sladu, chmeľu či trebárs dodávateľmi obalov, "podotkol Šuran. Vlastné kvasnice si pestuje a vyrába väčšina hlavných pivovarov na trhu. Menšie pivovary a najmä minipivovary kvôli nákladnej výrobe kvasnice nakupujú. V minulosti už predaj kvasníc menším pivovarom ukončil Heineken, nepredáva ich ani Staropramen. Prečo Prazdroj kvasnice prestal minipivovarům aj menším priemyselným pivovarom dodávať, neuviedol. Záujem o špeciálne pivá minipivovarov v poslednej dobe stúpa a teraz ich môže byť okolo 110. Ich podiel na trhu ale nepresahuje percento. Podľa Šuranu sú na zastavenie predaja kvasníc zo strany Prazdroja zrejme dva dôvody. Prvým je predsa len istý pocit konkurencie. Druhým potom ten, že predaj kvasníc nemá z obchodného hľadiska pre Prazdroj žiadny osobitný význam, pretože sa predávajú v malom objeme. Okrem peňazí do nich ale každý pivovar, ktorý vlastní kvasnice pestuje, vnáša aj svoje know-how, a tak nie všetky pivovary sa o ne chcú deliť.
Istota zabezpečovania základných surovín pre pivovary platí samozrejme tak pre kvasnice,ako aj pre chmeľ a slad. Keď sa pozrieme na situáciu na Slovensku, zaznamenávame mierny nárast malých pivovarov, ale stagnáciu a úbytok na naše pomery stredných pivovarov s domácim kapitálom. Nastala situácia, že z pôvodne budovaných sladovní spolu s pivovarmi, pribudli z núdze zánikom pivovarov, ďalšie dve obchodné sladovne v Trnave a Michalovciach a Levická sladovňa, ktorá bola vybudovaná ako jediná obchodná sladovňa v lokalite s vynikajúcimi podmienkami pre pestovanie sladovníckych jačmeňov. Slady z týchto obchodných sladovní už päť sezón znovu vyrába kvalitný Levický slad, a musí sa presadiť výraznou časťou svojej produkcie v zahraničí. A tu nadobúda zmluvný vzťah pre zabezpečovanie stáleho a čo najpriamejšieho zabezpečenia základnej suroviny pre domáce pivovary, tak ako v prípade kvasníc v Čechách, veľký význam. Na Slovensku nie je jednoduchá situácia ani v prípade chmeľu, kde rovnako ako v prípade sladovníckych jačmeňov pre sladovne, je nutné riešiť pokles pestovateľských plôch. A pritom tieto plodiny majú u nás už tradične výborné pestovateľské podmienky.
(Zdroj: zpravy.e15.cz)
7.09.2011 Spracoval J.Čajko |
| Deň otvorených dverí vo Veľkom Brezne začína už v sobotu, spoznáme nového dvojníka Victora Cibicha. A pivo potečie prúdom! - Voľba dvojníka pána Cibicha bude jednou z hlavných atrakcií Dňa otvorených dverí, ktorý sa už túto sobotu od 13.00 hod uskutoční v pivovare Velke Brezno. Do finále vďaka hlasom štamgastov v reštauráciách v okresoch Česká Lípa a Děčín postúpilo desať z celkovo 49 prihlásených ľudí. O víťazovi rozhodne odborná porota, zložená zo zástupcov miest Česká Lípa a Děčín a pivovaru vo Veľkom Brezne, ktorého je Victor Cibich tvárou už od roku 1906. Hľadanie dvojníka niekdajšieho slávneho prednostu stanice začalo už v júni. Práve vtedy sa o možnosti prihlásiť seba alebo svojho kamaráta dozvedeli návštevníci svojich obľúbených reštaurácií. Na akcii všetkých informovali plagáty, stojany na stoloch a regionálne médiá. O súťaži sa ďalej ľudia dozvedeli od promo hliadok s Cibichovým dvojníkom pánom Syslem priamo na uliciach. Víťazovi súťaže je určená pivná renta 700 pív na celý rok a jednorázovo päť sudov piva Březňák na poriadnu oslavu s kamarátmi. Domovská krčma sa potom môže tešiť na 30 000 korún. Odozva na seba nenechala dlho čakať. Aj lákavé výhry spôsobili, že sa do súťaže prihlásilo celkom 49 ľudí, ktorí sa domnievali, že sa Victorovi Cibichovi podobajú. O záverečnej finálovej desiatke rozhodovali hlasovaním návštevníci a štamgasti reštaurácií. Za každé vypité pivo dostal hosť samolepku, ktorú si nalepil do hlasovacej karty. V okamihu, keď ich pozbieral tridsať, vybral z plagátu svojho kandidáta a kartu s voľbou vhodil do hlasovacieho boxu. Víťazná desiatka Cibichů sa zrodila po sčítaní všetkých hlasov. Veľké finále na Dni otvorených dverí sa uskutoční v štýle voľby Miss. "Na divákov čaká atraktívny pohľad. Desať adeptov na víťazstvo sa na pódiu postupne predstavia pri promenáde v dobovom obleku, ktorý Victor Cibich kedysi nosil a chodil v ňom aj na pivo. Potom bude nasledovať rozhovor s moderátorom Františkom Syslom, ktorý je pánovi Cibichovi veľmi podobný, a predstavuje ho na niektorých oficiálnych akciách. Treťou disciplínou bude servírovanie velkobřezenského piva porotcom, "priblížil scenár finále Boris Rajdl zo spoločnosti Heineken, ktorý má organizáciu celej súťaže aj finále na starosti. Okrem voľby Victora Cibicha však návštevníkov Dňa otvorených dverí čaká rad ďalších atrakcií. Tradične sa tak môžu tešiť na dobrú muziku, napríklad Františka Nedvěda mladšieho s kapelou, revivalovej kapely Queen a Olympic, Ivan Hlas a skupinu Žlutý pes s Ondřej Hejma. Pripravené sú aj populárne pivné súťaže a exkurzie do pivovaru. Na deň Otvorených dverí sa pochopiteľne chodí aj na dobré pivo. Návštevníci tak budú môcť ochutnať celú širokú ponuku velkobřezenských pív: svetlé i tmavé výčapné pivo, Březňák svetlý ležiak aj štrnásťstupňový Březňák svetlý ležiak špeciál. Čapovať sa bude aj Heineken, nealkoholické Fríí a limonáda Zulu. Fajnšmekri si budú môcť pochutnať na novinke, kvasnicového nefiltrovaného ležiaka. Vrchný sládok pivovaru Petr Hauskrecht pre túto výnimočnú udalosť pripravil aj niektoré svoje špeciality, napríklad korenisté pivo. Deň otvorených dverí sa začína v sobotu 10. septembra od 13 hodín, prvý sud piva narazí vrchný sládok pivovaru Petr Hauskrecht. Návštevníci pivovaru môžu využiť kyvadlovú autobusovú dopravu, ktorá bude jazdiť z Mierového námestia v Ústí nad Labem k pivovaru Velke Brezno a ďalej na Masarykovo námestie v Děčíne. Vstupné sa na Deň otvorených dverí sa neplatí. (Tlačová správa pivovaru)
7.09.2011 Spracoval J.Čajko |
| Radegast deň ponúkne rekordy i nefiltrované pivo - Nošovice zažijú v sobotu 10. septembra jednu z najväčších akcií v Moravskosliezskom kraji. Už po deviatykrát sa tu uskutoční Radegast deň, ktorý každoročne navštevuje cez 20 tis. ľudí. Program prebehne na štyroch scénach, otvorené bude Návštevnícke centrum a chýbať nebudú ani prehliadky pivovaru. Fanúšikovia horkého piva sa môžu tešiť na Petra Kolářa, Xindl X, Aleša Valent a rad ďalších hviezd. Nošovickí sládkovia uvarili pre túto príležitosť nefiltrovaný ležiak, ktorý bude i s ďalšími pivami Radegast čapovaný na 28 miestach. Podtitul tohto ročníka akcie znie Radegast zvoláva svoj kmeň na prekonanie rekordov. "Držíme sa tradície, že každý ročník ponúka originálny program. Tento rok budú scény plné náročných výkonov a prekonávanie mét. Dokonca dôjde k pokusu o zápis do svetovej Guinessovej knihy rekordov v skoku na jednej ruke, "priblížil rekordné zameranie akcie manažér značky Radegast Marek Málek. Na hudobnom pódiu vystúpia hviezdy českej scény Petr Kolář, Xindl X či Vypsaná fixa. Scénu s extrémnymi rekordami bude moderovať olympijský víťaz Aleš Valenta. Na kulinárskej scéne sa návštevníci dozvedia, ako degustovať pivo a ako ho správne načapovať. Jedlo tu uvarí populárny herec Martin Zounar, ktorý dohliadne na pokus o prekonanie rekordu v jedení pivných jednohubiek. Pre Radegast deň uvarili nošovickí sládkovia tradične nefiltrovaný ležiak. Čapovať budú ale aj ďalšie piva Radegast. Na 28 miestach bude v permanencii 62 výčapných kohútov. "Na Radegast deň sme sa pripravili poctivo a pivo celkom určite nedôjde. Verím, že boh Radegast postráži počasie a naši fanúšikovia si správne horké pivo aj bohatý program poriadne užijú, "povedal manažér pivovaru Radegast Ivo Kaňák. Program štartuje úderom 10. hodiny a skončí v 22 hod Do Nošovíc pôjde parný vlak z Frýdku-Místku a Ostravy. Zaistená bude aj autobusová doprava. Novinkou je vlak Českých dráh z Dobré o 22:42, na ktorý naväzujú prípoje do Ostravy a Frenštátu p. R. Detailné cestovný poriadok je na stránkach www.radegast.cz. (Tlačová správa pivovaru)
7.09.2011 Spracoval J.Čajko |
| Sobotňajší Deň v Budvare pripomenie 116. výročie založenia Budějovického Budvaru - V sobotu 10. septembra 2011 sa uskutoční v areáli pivovaru Budějovický Budvar celodenná kultúrno-spoločenská akcia s názvom Deň v Budvare. Pre širokú verejnosť bude pripravený bohatý program, ktorý bude sprevádzať hudba všetkých žánrov. Deň v Budvare bude ukončený tradičným ohňostrojom. "Tento rok u nás vystúpi na dvoch scénach celkom 16 kapiel. Program bude navyše doplnený diskotékou. Deň v Budvare sa tak radí medzi najväčšie tohtoročné akcie v Juhočeskom kraji. Pre návštevníkov bude pripravených 1200 miest na sedenie, "hovorí Petr Klein, manažér promo akcií z Budějovického Budvaru. Pre prípad dažďa je priestor hlavnej scény zastrešený. V prípade potreby sa do neho zmestí 2000 ľudí. Väčší dôraz sa bude tento rok klásť na zodpovednú konzumáciu alkoholu a bezpečnosť. "Už pri vstupe budeme vykonávať kontrolu veku všetkých prichádzajúcich. Plnoletí návštevníci dostanú identifikačné pásku, ktorou sa budú musieť preukazovať pri každom nákupe piva. Chceme tak zabezpečiť, aby alkoholické nápoje neboli podávané maloletým. Na akcii bude tiež platiť zákaz vnášanie nebezpečných predmetov a vlastných alkoholických nápojov, "dodáva Petr Klein. Hudobný program bude doplnený prehliadkami výrobných priestorov pivovaru i multimediálne expozícia "Príbeh budejovického piva", ktoré budú prebiehať každých 20 minút od 10:00 do 17:40 hodín a budú zadarmo. U Pardál scény si záujemcovia budú môcť vytvoriť vlastné "Pardál" tričko, potetovať svoje telo hennou, alebo si zaobstarať svoju karikatúru vytvorenou profesionálnym kresličom. Po celý deň bude zabezpečené občerstvenie i nealkoholické nápoje. V prevádzke bude 30 výčapov piva, ktoré budú ponúkať celý sortiment pív z produkcie Budějovického Budvaru a predovšetkým nepasterizovaný svetlý ležiak Budweiser Budvar. K doprave do pivovaru bude možné zdarma využiť "Budvarbus", ktorý bude jazdiť kyvadlovo každú hodinu na trase Stanica - Mariánske námestie - Budvar a späť. Prvý spoj odchádza o 9.30 hod zo zastávky Nádraží, posledný o 17:00 zo zastávky Budvar. (Tlačová správa pivovaru) 7.09.2011
Spracoval J.Čajko |
| Kde uhasíte v lete smäd? Prinášame prehľad slovenských minipivovarov - Aké pivá varia slovenské a české malé pivovary? Koľko za ne zaplatíte? Ako sa k nim dostanete? Kde si na nich môžete pochutnať alebo ich kúpiť? Odpovede prináša Leto s HN.
Pivovar Sessler, Trnava
Rok založenia: 2008
Ponuka: spodne kvasené, neobsahuje stabilizátory ani chemické prísady, nepasterizované
Druhy: Sessler svetlé 10° a 11,5°; Sessler tmavé 10° a 11,5°; Sessler kvasinkové 10° a11,5°; Sessler polotmavé 20°. Ceny sa pohybujú od 80 centov po jedno euro. Odporúčaná teplota skladovania 2 až 7 stupňov.
Čo vás zaujme: Celý objekt slúžil od konca 19. storočia ako sladovňa, keď v ňom Jozef Sessler založil Prvú trnavskú sladovňu. Pivo sa predáva v pivovarskej reštaurácii, ktorá sa nachádza v objekte pivovaru.
Buntavar, Svit
Rok založenia: 2010
Ponuka: nepasterizované, nefiltrované pšeničné kvasinkové svetlé a polotmavé pivá, aj horkejšie pivo anglického typu
Druhy: Dvanásťstupňové pivá Buntavar Weizen svetlý, Weizen-Markus a Michael Blanche a 14° horkejšie Buntavar Epa-Jane.
Čo vás zaujme: V priestoroch, kde sa nachádza v súčasnosti reštauračný pivovar, sa v minulosti nachádzal diskoklub. Minipivovar Buntavar má v reštaurácii presklenú stenu, cez ktorú môžete vidieť naživo varenie, kvasenie a stáčanie piva.
Pivovar Amadeus, Šurany
Rok založenia: 1997
Druhy: Šuriansky ležiak svetlý 11,5° a Šuriansky ležiak tmavý 13°. Ceny piva sa pohybujú okolo jedného eura.
Čo vás zaujme: Súčasťou skutočne maličkého pivovaru je Pivovarský dvor, ide o výčap, kde sa nenajete. Nikde inde toto pivo nekúpite, nachádza sa na cestnom ťahu z Levíc.
Perla, Banská Bystrica
Rok založenia: 1992
Ponuka: Varia iba dva druhy piva, plzenského a bavorského typu
Druhy: svetlá 12° Zlatá perla a tmavé pivo bavorského typu Perla špeciál 14°
Čo vás zaujme: Podnik, ktorý je spojený s pivovarom, vznikol ako prvý reštauračný pivovar na Slovensku. Pivo predáva výlučne vo svojej reštaurácii.
Turčiansky pivovarnícky dom Victoria, Martin
Rok založenia: 2010
Ponuka: Pivá classic a špeciál
Druhy: Victoria Pils 12°; Victoria tmavé 13°; k špeciálu patria Victoria Weizen 13°, Victoria red Ale 14°, Victoria Doppelbock 15°, Victoria Porter 18°
Čo vás zaujme: Minipivovar Victoria je súčasťou hotela Victoria
Pivovar Kaltenecker, Rožňava
Rok založenia: 1997
Ponuka: Stály sortiment, sezónne špeciality, ochutené, nepasterizované
Druhy: Kaltenecker Kras 10° a 11,5° a zázvorové 12°; Märzen polotmavé 13°; Brokát 13° a 27°; medzi sezónne pivá patria Mai Bock, Winter Bock a Brokát prémium 16°; Rauchweizen (polotmavé), Weizen Dunkel (tmavé), Weizen (svetlé) 12°; Rauchbier 13°; ochutené majú napr. s príchuťou čili, vanilky či kávy. Jeho cena sa pohybuje od jedného eura.
Čo vás zaujme: Patrí medzi najstaršie minipivovary na Slovensku. Pivovar je súčasťou pivovarskej reštaurácie Kaltenecker.
Pivovar Sandorf, Prievaly
Rok založenia: 2011
Ponuka: pšeničné a ovocné, nepasterizované
Druhy: svetlý ležiak 10° a 11°; polotmavý a tmavý ležiak 12°; medový, zázvorový, čučoriedkový, capuccino a višňový špeciál 12°. Odporúčaná teplota skladovania 5 až 10 stupňov. Cena za veľké čapované je okolo 80 centov, za fľaškové dve eurá.
Čo vás zaujme: Pivovar predáva aj pivnú kozmetiku – pivný šampón, sprchový gél a balzam. Tá však priamo nepochádza zo Sandorfu. Pivo sa vyrába v pivničných priestoroch Šandorfského šenku, kde sa čapuje aj predáva vo fľaškách či v tankoch. Prievaly sa nachádzajú na Záhorí pri Senici.
Pivovar Dobrovar, Dobrá Niva
Rok založenia: 1994
Druhy: Jednenásťstupňový Dobrovar, nefiltrovaný, svetlý kvasinkový, ktorý plnia do fliaš priamo v pivovare
Čo vás zaujme: Dobrá Niva sa nachádza pri Zvolene a pivovar stojí v objekte roľníckeho družstva, kde sa v minulosti skladovala výpočtová technika. Minipivovar a reštaurácia sú v spoločnom objekte. Na jeho vybudovanie inšpiroval majiteľov pivovar Perla v Banskej Bystrici.
Golem, Košice
Rok založenia: 2002
Ponuka: kvasinkové nefiltrované pivo plzenského typu
Druhy: 11,5° Golem svetlý, miešaný a tmavý. Cena za malé pivo sa pohybuje od jedného eura.
Čo vás zaujme: Piváreň sa nachádza v zrekonštruovanej 500-ročnej historickej budove a pri vstupe víta zákazníkov robot v podobe sluhu Golem. Pivo vyrobené v košickom pivovare sa podáva iba v pivárni Golem
22.08.2011 Marta Hilkovičová www.hnonline.sk |
| Šariš bodoval v medzinárodnej súťaži - Zlatú medailu za Tmavý Šariš jedenástku a dve strieborné medaily za Šariš desiatku a Šariš dvanástku získali Pivovary Topvar na prestížnej medzinárodnej súťaži Monde Selection, kde pivo
Šariš uspelo už jedenásty rok za sebou. „Značka kvality Monde Selection je známa na celom svete
. Svedčí o vysokej úrovni produktov
, ktorá je potvrdená nezávislými porotcami z celého sveta. Nepretržité oceňovanie nás už vlani posunulo do elitnej spoločnosti tých najkvalitnejších pivných značiek na svete, ktoré získali ocenenie Crystal Prestige Trophy,“ povedal na margo úspechu Ivan Seleštiansky, brand manažér značky Šariš. Medzinárodný inštitút kvality Monde Selection vznikol v roku 1961 v Belgicku. Jeho cieľom je vytvoriť medzinárodné označenia kvality, ktoré sú pre spotrebiteľa signálom, že si kupuje výrobok
vysokej kvalitatívnej hodnoty
2.08.2011 Tlačová správa |
| Stredočeské pivo začali variť Rusi - Praha 4. júla (TASR) - Pivovar Podkovaň pri Mladej Boleslavi, ktorého mok bol vďaka chuti i prijateľnej cene obľúbený predovšetkým v dedinských krčmičkách, začal po takmer trojročnej nečinnosti znovu stáčať pivo. Patrí Rusom, ktorí do zastaranej technológie investovali desiatky miliónov Kč.
Riaditeľ pivovaru Anton Červený uviedol, že noví majitelia vyhodili celé staré zariadenie do šrotu a nakúpili nové. Inak sa vymenilo takmer všetko, vrátane sládka. Zostala len receptúra a Červený, ktorému patrí.
Odborníci predpokladajú, že Rusi kupujú české pivovary preto, aby uspokojili svoju domácu spotrebu. Tento názor podporil aj Jan Veselý, výkonný riaditeľ Českého zväzu pivovarov a sladovní. Červený vyjadril opačný názor. Až 95 % produkcie Podkovaňu zostane na českom trhu.
V ruských rukách je aj rakovnícky pivovar Bakalář, ktorý sa exportnými zámermi netají. Vlastní ho skupina okolo Andreja Brajlovského. Ten ovláda štvrtinu celkového dovozu piva do Ruska. Aj z tohto donedávna zadlženého pivovaru chcú Rusi urobiť prosperujúcu firmu. Obnovili v nej kompletnú výrobu, boli opravené budovy.
Z deviatich väčších pivovarov v Stredočeskom kraji patrí päť Čechom, dva sú ruské a dva ovládajú investori zo Západu. Velkopopovický kozel vlastnia Juhoafričania, Briti a Američania, Krušovice Holanďania.
Informoval o tom server iDNES.cz.
|
| Slovenská značka Šariš v elitnej spoločnosti najkvalitnejších pív sveta - Pivo Šariš je skvelým dôkazom toho, že aj lokálna slovenská značka sa môže úspešne etablovať a konkurovať najkvalitnejším pivným značkám na svete. Svedčí o tom úspech na prestížnej medzinárodnej súťaži Monde Selection, kde pivo Šariš uspelo už jedenásty rok za sebou. Zlatú medailu získal tmavý Šariš 11% a dve strieborné medaily boli udelené pivám Šariš 10% a Šariš 12%. Kontinuálne oceňovanie kvality posunulo toto slovenské pivo do elitnej spoločnosti najkvalitnejších pivných značiek sveta.
„Značka kvality Monde Selection je známa na celom svete. Svedčí o vysokej úrovni produktov, ktorá je potvrdená nezávislými porotcami z celého sveta. Len málo značiek piva sa môže každoročne pochváliť úspechmi, ktoré značka Šariš už jedenásť rokov po sebe dosahuje. Nepretržité oceňovanie nás už vlani posunulo do elitnej spoločnosti tých najkvalitnejších pivných značiek na svete, ktoré získali ocenenie Crystal Prestige Trophy. Je nám cťou, že môžeme zdieľať rovnaké uznanie ako najkvalitnejšie značky svetových výrobcov, tento rok napríklad – San Miguel, Bavaria, Budweiser, Club Colombia, Molson Canadian, Tyskie. Naši zákazníci a spotrebitelia si zaslúžia byť informovaní o úspechoch ich obľúbeného piva a nás to o to viac zaväzuje aj naďalej vyrábať pivo tej najvyššej kvality,“ uviedol na margo úspechu Ivan Seleštiansky, brand manažér značky Šariš.
Slávnostný ceremoniál, počas ktorého boli odovzdané ocenenia najlepším svetovým pivným značkám, sa uskutočnil v belgickom Bruseli.
Medzinárodný inštitút kvality Monde Selection vznikol v roku 1961 v Belgicku. Jeho cieľom je vytvorenie medzinárodných označení kvality, ktoré sú pre spotrebiteľa signálom, že si kupuje výrobok vysokej kvalitatívnej hodnoty. Nezávislosť je základnou črtou inštitútu. Monde Selection organizuje každý rok súťaž World Selections of Quality (Svetový výber kvality). Pri hodnotení piva sa posudzuje jeho chuť, vzhľad, grafické stvárnenie etikety a jej informatívny charakter. Hodnotiaca komisia je zostavená zo štyroch tímov po piatich špecialistoch, ktorí pivo hodnotia nezávisle od seba podľa jednotlivých charakteristík. Na základe súčtu bodových ohodnotení sa stanovuje výsledné poradie.
Úspech na lokálnej i globálnej úrovni
Najobľúbenejšia a najpredávanejšia značka piva na východnom Slovensku je skvelým príkladom úspechu na lokálnej i globálnej úrovni.
36,1% spotrebiteľov na východnom Slovensku označuje Šariš za svoju hlavnú značku 1.
1 Zdroj: TNS Slovakia (marketingový ukazovateľ „hlavná značka“; data Maj 2011, MAT data = kumulované data za posledných 12 mesiacov)
6.07.2011 Tlačová správa |
| Chybná zľava na pivo spôsobila kolaps škótskych obchodov Tesco - Škóti zobrali obchody reťazca Tesco v krajine útokom po tom, čo došlo k chybnému výpočtu zľavnenej ceny piva a cíderu. Ľudskou chybou došlo k zlacneniu akciových troch kartónov piva z 31 na 11 libier, namiesto plánovaných 20 libier. Do predajne Tesco v meste Greenock musela byť dokonca privolaná polícia
2.06.2011 TASR |
| Svetu zachutil slovenský automat na čapované pivo - Jedinečný mincový automat na čapované pivo vyrába slovenská spoločnosť Mad Box. Po dva a polroku vývoja a rovnakom období predaja na nemeckom a slovenskom trhu teraz spoločnosť zo Slovenskej Ľupče so svojím pivovým vynálezom mieri za more.
Jediný vo svete
Firma si celosvetovo patentovala mincový automat na čapované pivo. „Ide o unikátny prístroj, vďaka patentom ho okrem nás na svete nemôže nik iný vyrábať. Softvér a dizajn sme vyvíjali dva a pol roka,“ hovorí manažér spoločnosti Ivan Hangonyi. Zákazník vhodí mince. Poháre piva si potom čapuje do vynulovania vytvoreného kreditu. Pri „pípe“ môže sedieť, stáť alebo si k nej dobehovať. K žetónovým variantom prístroja firma pripravuje aj platenie platobnými kartami.
Nárast objednávok
Po skúsenostiach na nemeckom trhu tento rok firma mieri na ďalšie zahraničné trhy. „Začíname registrovať zvýšený záujem. Získali sme nové objednávky v Taliansku, Japonsku, Dubaji, rovnako v Rusku,“ hovorí. Rozhovory, avšak ešte bez podpísania zmlúv, prebehli s partnermi z Afriky. V novom exportnom portfóliu firmy sa začína objavovať i Maďarsko, Malta, Škandinávia. Kým minulý rok predali do desať prístrojov, tento rok bude obrat niekoľkokrát vyšší.
Zahraničné trhy
„Prístroj stojí okolo 6 000 eur. Preto sa oplatí v krajinách, kde pol litra piva stojí niekoľko eur. Pri našich cenách, kde aj euro za pivo je veľa, zatiaľ veľmi nie,“ povedal. Prvotný nápad dostali v Španielsku. Tam sme videli, ako si zákazníci sami čapujú pivo. „Avšak museli zaplatiť čašníkovi, alebo inému pracovníkovi hotela. Chceli sme vymyslieť niečo, čo by prevádzkovateľom ešte viac ušetrilo náklady alebo záťaž na pracovné sily,“ dodal. Prístroje sa umiestňujú na rôznych miestach, od pasáží po diskotéky. „Vždy ide o vnútorné priestory, nikdy to nie je vonku. Ľudia pod 18 rokov sa vďaka dohľadu v prevádzke k pivu z automatov nedostanú,“ dodal.
Tomáš Tišťan
1.07.2011 www.hnonline.sk |
| Vinári sú rozhnevaní, pivovarníci zmierení - Španielsko, Portugalsko či Maďarsko majú obrovské problémy s verejnými financiami, ale netrúfli si zdaniť víno. Slovenské ministerstvo financií robí pravý opak a podľa vinárov ich zdanením vína tlačí naspäť do garáží.
Miklošovo nové zdanenie piva a vína nemá podporu
Vinohradníci a vinári sú nespokojní. Pivovarníci, naopak, vítajú, že minister Ivan Mikloš odstraňuje nerovné podmienky a ide zdaniť nielen pivo, ale aj víno.
Navrhovaná daň na tiché víno zdraží liter vína najmenej o 40 centov. Po desiatich rokoch nulovej sadzby na tiché víno by prišli vinári o privilégium a boja sa, že nebudú držať krok so zahraničnou konkurenciou.
"Žiadna z európskych vinárskych krajín nezaviedla spotrebnú daň na víno. Nenapadlo to ani Grékom, ktorí sa topia v dlhoch," neskrýval rozčarovanie z návrhu ministerstva financií Milan Waldner, generálny riaditeľ Vinárskych závodov v Topoľčiankach. Podľa Waldnera vyjde správa daní na viac peňazí, ako bude čistý príjem zo spotrebnej dane.
Vinári si nevedia predstaviť, ako chce ministerstvo zabezpečiť techniku výberu. Kto skontroluje kapacity? Ako chcú zdaňovať sudové víno a ako napríklad burčiak, keď už aj tak v predaji roky kvitne chaos? Na tieto otázky vinárov v piatok Pravda nedostala z rezortu konkrétnu odpoveď.
Rozhnevaných vinárov chce ministerstvo uspokojiť tým, že malí výrobcovia s produkciou do tisíc litrov vína nebudú platiť žiadne dane a vinárstva s ročnou produkciou do 250 hektolitrov nebudú pri výbere daní administratívne také zaťažené ako veľké vinárske podniky.
"V piatok dopoludnia som v správach počul, že vinohradníci a vinári z Malokarpatskej vínnej cesty súhlasia so zvýšením spotrebnej dane. Nie je to pravda," reagoval na potvrdenie pravdivosti správy Milan Pavelka, šéf najstaršej vinohradníckej cesty na Slovensku.
Návrh ministerstva zjednodušiť evidenciu vína v podnikoch s výrobou do 250 hektolitrov Pavelka vysmial. "To je podpora podvodníkov a tých, čo nakupujú hotové víno. Máme teraz vari začať rozdeľovať firmy na dvojo či na trojo, aby sme si uľahčili život? To je choré," tvrdí pezinský vinár.
Ľudia, ktorí na ministerstve pripravili návrh zdanenia vína, nerozumejú podľa vinárov ani zamak vinárstvu a vinohradníctvu. "Je to nedomyslená a amatérska vec, bude to posledná rana, ktorá dorazí slovenské vinohradníctvo," myslí si Igor Manceľ, predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska. Podľa Manceľa ministerstvo "pre pár drobných v hotovosti riskuje, že zatlačí vinárov naspäť do garáží a kumbálov, kde víno stratí kultúru, kvalitu a úroveň, ktorú za posledné roky získalo."
Zavedenie spotrebnej dane na víno oživí čierny trh. "Až tridsať percent všetkého vína sa môže opäť predávať načierno," predpokladá riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Navyše Slovákom sa oplatí nakupovať víno v Česku, Maďarsku, ale aj Rakúsku. Ani jedna z týchto krajín nemá spotrebnú daň na víno.
Pivovarníci, ktorí na jeseň tvrdo protestovali proti návrhu zvýšiť spotrebnú daň na pivo, sa obávajú, že "vyššia daň zníži konkurencieschopnosť slovenského piva v regióne". Ocenili však, že "návrh ministerstva má ambíciu odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní alkoholických nápojov." Dlhoročnú nespokojnosť pivovarníkov s nulovým zdanením vína pripomenula riaditeľka Združenia výrobcov piva a sladu Júlia Hurná.
Vyšších daní sa boja malé pivovary. "Už teraz máme najvyššie sadzby spotrebných daní na pivo spomedzi okolitých štátov. Akékoľvek zvýšenie daní pre malé nezávislé pivovary je ohrozujúce a likvidačné," upozorňuje Ľubomír Vančov z Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska
26.06.2011 Jozef Sedlák Pravda |
| Pivo znižuje riziko ochorení srdca - Kto alkoholom "dopuje" telo pravidelne a bezhlavo, tomu sa onedlho naštrbí zdravie.
Odnesie si to pečeň, pankreas, nervová sústava... Nadmerné užívanie alkoholu zvyšuje riziko mozgových príhod, infarktu, aj vysokého krvného tlaku. Reč nie je len o destilátoch.
Aby sme alkoholom svoje zdravie posilnili a nie naopak, treba dodržať alkoholový limit. Pre mužov je zmeraný na hranicu štyri deci vína, prípadne jeden štamperlík tvrdého. Keďže ženský organizmus si s odbúravaním alkoholu nevie poradiť tak ako mužský, ženy by si mali z tohto množstva odpiť len polovicu. Čiže dve deci vína alebo polovicu štamperlíka.
Víno, borovička... Ale čo napríklad pivo, pre vysoký obsah vitamínu B nazývaný tekutý chlieb? Aj z tejto prezývky je zrejmé, že okrem vyššie spomínaných mínusov vrátane pivného brucha bude mať aj svoje plusy. Napokon, toho alkoholu zas neobsahuje až tak veľa (do 5 percent, zbytok tvorí voda). Pivo je bohaté na minerály (zinok, fluór, kremík, horčík a vápnik), aminokyseliny, ale najmä vitamíny skupiny B (tiamín, riboflavín, pyridoxín, kyselinu listovú).
Ak to s pivom nepreháňame, resp. nemáme na ňom vypestovanú závislosť a nedovolíme mu, aby nás opilo, potom ho možno považovať za liek. Znižuje riziko ochorení srdca až o 40 percent a nápomocný je aj pre správne trávenie (pivko po obede). Kto si z neho uleje pred spaním, toho spánok bude príjemný a stres sa celkom vyplaví von z tela. Ostoporóza, infarkt, cukrovka a rakovina sú ďalšie ochorenia, pre ktoré je pivo prospešné. V neposlednom rade lieči aj opicu (klin sa klinom vybíja) – v tomto prípade sa však odporúča dávkovať ho veľmi opatrne.
Za zdravotnými účinkami piva hľadajme chmeľ. Je vinníkom, prečo sa niektorí na ňom stávajú závislými (patrí do rovnakej čeľade ako konopa siata), je to však opäť horký chmeľ, vďaka čomu tento nápoj do určitej miery lieči (spolu so sladovým jačmeňom) a čo spôsobuje "pokoj v duši".
Pivo sa odporúča piť pred jedlom, potom chuť doň zlepší a chrumkať by sa k nemu malo slané, nie sladké jedlo. Neodporúča sa kombinácia piva s destilátmi a piť pivo nalačno. Môže to spôsobiť deficit sodíka – únava, bolesť hlavy, závraty, poruchy vedomia, deficit magnézia (podráždenosť, kŕče). Pivu by sa mali vyhnúť ľudia s vysokým krvným tlakom a epileptici.
Negatíva piva
- priberá sa z neho, pretože chmeľ, ktorý stimuluje tvorbu žlče, tráviacich štiav a slín, povzbudzuje chuť do jedla
- závislosť
Zaujímavosť
Pivné masky a kúpele sú regeneračnou bombou pre pokožku. Telo a pleť po nich je príjemne jemná a hladká.
Dana Závadová, pre Pravda.sk | 14. júna 2011
|
| Európski pivári zvolili Prahu za svoju Mekku - Praha je najpopulárnejšou destináciou európskych pivárov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila juhoafrická pivovarnícka skupina SABMiller, ktorá vlastní najväčší český pivovar Plzeňský Prazdroj. Pre Prahu ako najpríťažlivejšiu pivovarnícku destináciu sa vyslovilo dvadsať percent respondentov z 12 európskych krajín. Druhý Amsterdam, získal 13 percent a tretí Berlín 12 percent hlasov. Naopak pre Čechy je najobľúbenejším miestom pre návštevu krčiem okrem Prahy Londýn a taktiež Amsterdam a Dublin. Cestovanie zahraničných pivárov do Česka podporuje aj záujem o návštevu plzenského pivovaru. "Vlani ho navštívilo štvrť milióna ľudí z celého sveta," povedal Ľudovým novinám šéf SABMilleru Graham Mackay. (Zdroj: lidovky.cz)
Eurobrew |
| Pre návštevníkov Noci kostolov v litoměřickej diecéze je pripravený pivný špeciál - Malé prekvapenie pre dnešných nočných pútnikov v podobe pivného špeciálu pripravilo litoměřické biskupstvo a pivovar Konrad vo Vratislavicích nad Nisou. Na vybraných miestach diecézy bude možné počas Noci kostolov zakúpiť suvenír v podobe nealkoholického pivného špeciálu pripraveného priamo pre túto akciu, píšu stránky Dltm.cz. Pivo bolo možné v obmedzenej miere zakúpiť v bežnej distribučnej sieti už v priebehu minulých dní a dnes počas Noci kostolov bude vo veľmi obmedzenom množstve k dostaniu pre spomienku a osvieženie pútnika na týchto miestach litoměřickej diecézy:
Liberecký kraj a Stredočeský kraj - Český Dub (CČSH), Dlhý Most, Hejnice, Jablonec nad Nisou (CČSH), Jítrava, Liberec (CCE), Loukov, Mnichovo Hradiště, Mšeno pri Mělníku (CCE), Přepeře. Túto ojedinelú ponuku budú môcť využiť aj návštevníci Svätej Hory pri Příbrami.
Ústecký kraj - Chotiněves (CCE), Lenešice, Litoměřice, Louny, Most-Vtelno, Veľký Šenov, Vilémov u Šluknov. V rámci podpory akcie Noc kostolov je pivný špeciál možné zakúpiť aj v reštaurácii v Krásnej Studénke u Děčína. (Zdroj: www.christnet.cz)
28.05.2011 |
| Obama v pivovare Guinness - Najväčšiu pozornosť Írov pri včerajšej návšteve amerického prezidenta Baracka Obamu pútala návšteva dediny Moneygall, kde sa narodil jeho prastarý otec z matkinej strany, obuvník Falmouth Kearney. Ten do USA emigroval ako 19-ročný v roku 1850, keď v Írsku zúril rozsiahly hladomor. V dedinke s takmer 350 obyvateľmi vyvolala návšteva doslova „obamomániu“. Na úpravu obce minuli 3 500 litrov farby, opravili chodníky a meno prezidenta poírčili na O'Bama. „Všetci sme sa ocitli v tomto sne. Nič v dedine nevyzerá skutočne,“ povedal účtovník Henry Healy. Pivovar Guinness dokonca pripravil špeciálnu várku piva. „Je to najdôležitejšia pinta piva, akú som kedy čapoval,“ vyhlásil majiteľ Ollie Hayes.
24.05.2011 Podľa TASR |
| Na pivné pupky začali vyrábať osvedčený ležiak - HLOHOVEC – Za socíku to bolo pivo vychytené. Niektorí ho vychvaľovali do neba, iní zasa naopak škodoradostne tvrdili, že horšie pivo ešte nepili. S pádom komunistov ale pošiel aj pivovar. Zašlú chuť hlohovského ležiaka však teraz obnovil sám bývalý riaditeľ výroby Daniel Vopát
Jedinečnú receptúru dlhých dvadsaťtri rokov schovával, teraz podľa neho varia opäť pivo. Zatiaľ však nie v hlohovskom pivovare, ale v moravskom vyše storočnom Litoveli. „Používame tradičnú výrobu, žiadne urýchľovače, špeciality ani zlepšováky u nás nenájdete. Sme hrdí na to, že napĺňa odkaz našich predkov,“ hovorí riaditeľ pivovaru Litovel Lumír Hyneček. Na výrobu dvanásť stupňového hlohoveckého ležiaku používajú vodu zložením podobnú tej, ktorú kedysi čerpal aj hlohovský pivovar. Hoci, dostať sa na koreň chuti, ktorá kraľovala Hlohovcu pred dvoma desiatkami rokov nebolo až také ľahké. Suroviny sú už iné, no podľa výrobcov to za pokus stálo. Jedným z prvých, ktorí pivo ochutnali, bol primátor mesta Peter Dvoran. „Kdesi v mysli sa mi vybavuje tá zabudnutá chuť, ak si dám ešte tri – štyri, tak už budem presne vedieť, ako chutilo to naše pivko,“ neskrýva humor a nadšenie z návratu hlohoveckého ležiaku. Nezabudne pripojiť historku ako toto pivo vyvážali za Váh. Dostalo s vtedy do Šulekova aj Leopoldova. Ale pili ho i v Trnave.
„Pivovaru v Hlohovci som šéfoval niekoľko rokov. Dnes vyzerá zle, možno ho niekedy obnovíme, ale až keď sa toto pivo medzi ľuďmi uchytí. Naša voda mu kedysi dodávala špecifickú chuť. Receptúra vychádzala z celosvetovo uznávanej plzenskej metódy,“ približuje hlohovské pivo Daniel Vopát. Zlatistí mok varia v štyroch nádobách, niektoré procesy zopakujú, aby si nakoniec celá zmes sladu, jačmeňa a vody takmer štyri týždne poležala. Pivovarníci tvrdia, že toto je ta správna cesta, pretože pivo potrebuje svoj čas.
7.5.2011 Rastislav Piovarči
Trnavský hlas |
| Kozel je o stupeň bohatší - V Bratislave, dňa 17.5. 2011
Velkopopovický Kozel je najpredávanejšie české pivo na Slovensku*. Reprezentuje bohatú českú pivnú tradíciu a dedičstvo, ktoré garantuje jedinečný pivný zážitok. Patrí medzi najoceňovanejšie české pivá – v minulosti získal množstvo národných i medzinárodných ocenení. Predáva sa už v 24 krajinách sveta a jeho popularita stále rastie. Na slovenský trh prichádza jeho najnovší variant – Velkopopovický Kozel 11% Medium.
Velkopopovický Kozel 11% Medium je svetlý výčapný ležiak s decentne horkastou chuťou, jemnou sladovou arómou a výnimočnou iskrou. Obsah alkoholu má hodnotu 4,6 percenta. V Českej republike sa už po dvoch mesiacoch od uvedenia stal najpredávanejšou jedenástkou na trhu. Jeho výnimočnú chuť ocenili aj porotcovia viacerých pivných súťaží, ako je napríklad České pivo roka alebo PRIVILEGIUM 11 – najlepšia jedenástka PIVEX 2011.
Dva benefity v jednom
Každý milovník piva hľadá dva hlavné benefity – osvieženie a plnú chuť. Príjemné osvieženie ponúkajú desaťstupňové pivá, plnosť chuti je zase výraznejšia u dvanásťstupňových pív. V pivovare vo Velkých Popoviciach preto oživili tradíciu a začali variť jedenástku Kozla – o stupeň bohatšie pivo, ktoré ponúka osviežujúce vlastnosti desiatkového piva a navyše poskytuje zážitok z intenzívnej a plnej chuti, ktorá je pre všetky desiatky nevídaná.
Velkopopovický Kozel 11% Medium konečne prichádza aj na Slovensko. Jeho priaznivci si ho môžu vychutnať vo vybraných prevádzkach po celom Slovensku.
Potenciál jedenásťstupňových pív v Čechách a na Slovensku
Trh 11% piva v Českej republike dynamicky rastie. Trhový podiel jedenástok sa v posledných štyroch rokoch zdvojnásobil**
Jedenásťstupňové pivo má veľký potenciál aj na Slovensku. V slepom chuťovom teste dokonca Velkopopovický Kozel 11% Medium zvíťazil nad ostatnými značkami desiatkových pív***.
Velkopopovický Kozel 11% Medium prichádza v dvoch najpredávanejších baleniach – vo vratnej fľaši 0,5l a v plechovke 0,5l. Vo vybraných prevádzkach bude dostupný aj v čapovanej verzii, aby si ho mohlo vychutnávať čo najviac ľudí po celom Slovensku. Túto sviežu novinku podporuje už aj nová mediálna kampaň.
* Zdroj: Memrb, Data Servis; ** Zdroj: Memrb; ***Zdroj: TNS Aisa, Slepý test chuti, Máj 2010
Tlačová správa |
| Pivovar Erb expanduje. Ale len do luxusu - Banskoštiavnický pivovar Erb expanduje. Kým doteraz svoje pivo podával len vo svojich priestoroch, v najbližších mesiacoch má pokryť aj ostatné kúty Slovenska. „Momentálne uzatvárame zmluvy asi s tridsiatkou luxusných hotelov a reštaurácií. Ide však minimálne o štvorhviezdičkové hotely a reštaurácie najvyššej kategórie,“ prezrádza Eduard Rada, majiteľ pivovaru Erb.
Najdrahší na Slovensku
Štiavnický pivovar Erb začal písať svoju históriu pred necelým rokom. V júni 2010 otvoril jeho brány Eduard Rada, bývalý majiteľ pivovaru Steiger. „Vo Vyhniach sme pivovarnícky vyrástli, ďalej sme však chceli ísť cestou luxusnejšieho segmentu,“ vysvetľuje dôvody svojho smerovania Rada, ktorý stále vlastní 11 percent pivovaru Steiger. „Kúpili sme najdrahšiu technológiu na trhu a začali variť pivo z najdrahších surovín,“ konštatuje majiteľ.
Smerovanie pivovaru sa odrazilo aj na cenách. Priemerná cena zlatistého moku sa pohybuje na sume 1,5 eura. „Nechceme zvyšovať kapacitu. Skôr pôjdeme cestou zvyšovania kvality aj ceny,“ zamýšľa sa Rada. Aj preto chce pivo distribuovať len vybraným podnikom. „Máme vytypované zariadenia. Ale bude ich len 33,“ hovorí majiteľ.
Výrobu spustili aj v Prievaloch
Kým ostatné malé pivovary sa snažia zaujať netypickými chuťami, v Štiavnici je situácia iná. „Filozofiou pivovaru nie je vyrábať ovocné pivá, chceme sa profilovať ako klasickí pivovarníci,“ prezrádza Rada a dodáva, že ich jedinou anomáliou je pivo vyrábané z údeného sladu. Okrem neho v ponuke nájdete pšeničné pivo Weizenbier alebo klasický ležiak plzenského typu. „Každý druh piva má špeciálny pohár, vytvorený dizajnérmi,“ vykresľuje Rada.
O narastajúcej popularite malých pivovarov sa presvedčili aj v Prievaloch, kde koncom apríla otvoril svoje brány pivovar Sandorf. „Zaznamenali sme obrovský záujem. Len za prvý deň nás navštívilo okolo 1 500 ľudí,“ hovorí Milan Bílik, spolumajiteľ pivovaru Sandorf. Na Záhorí plánujú vyvážať pivo aj do ostatných zariadení, zatiaľ im to však situácia nedovoľuje. „Už sa nám ohlásilo aj niekoľko krčiem, no všetko pivo, ktoré sme uvarili, sme predali v našom podniku,“ vysvetľuje spolumajiteľ. V Prievaloch začali okrem piva predávať aj pivnú kozmetiku. Pivný šampón, sprchový gél či balzam však nevyrábajú vo vlastnej réžii. „Robí to na našu zákazku jedna firma v Česku,“ vysvetľuje Bílik a dodáva, že v budúcnosti sa môžu vybrať aj touto cestou. Tomáš Vašuta
11.05.2011 www.hnonline.sk |
| Príďte sa pobaviť s priateľmi na Deň otvorených dverí pivovaru Gambrinus - Mladší z plzenských pivovarov, Gambrinus, pripravil Deň otvorených dverí. A otvorené bude doslova dokorán, celú sobotu 14. mája 2011 od 9.00 hodín ráno až do 21.00 hodín večer! Po celý deň budú pre návštevníkov pripravené prehliadky zadarmo a k videniu bude aj zbrusu nová časť prehliadkového okruhu, ktorou je návšteva oddelenia cylindrokonických tankov. Od jednej hodiny sa môžu hostia zapojiť do netradičných súťaží a vychutnať si nefiltrované pivo Gambrinus. A o štyroch to v Gambrinuse rozbalia kapely V3ska, Palice a Semtex. Súčasťou prehliadok pivovaru Gambrinus sú pôvodné budovy, ale aj moderné prevádzky. Návštevníci pri nich nahliadnu sládkom doslova "cez rameno". Spoznajú suroviny, tradičné postupy a najmodernejšie technológie, ktorým vďačí za chuť a kvalitu najrozšírenejšie české pivo. Po novom od toho dňa sa návštevníci pozrú aj do oddelenia kvasných a ležiackych cylindrokonických tankov, kde sa dozvedia viac o tejto modernej technológii. V unikátnej, interaktívnej Gambrinus Aréne si v penaltovom rozstrele vyskúša, či náhodou nepatrí medzi najlepšieho strelca Gambrinus ligy, alebo si v súboji gitár skúsi zahrať s kapelami Tri Sestry alebo Kabát. Nejeden návštevník možno zistí, že je najlepší čas, aby zmenil profesiu! Na záver prehliadky na prichádzajúceho plnoletého samozrejme čaká ochutnávka pív Gambrinus. Na výber je Gambrinus svetlý, ktorý tento rok získal ocenenie Najlepšie české výčapné pivo v prestížnej súťaži Zlatý pohár PIVEX - Pivo 2011, ďalej Gambrinus 11 ° Excelent alebo Gambrinus Premium. Počas ochutnávky im pivovarský odborník vysvetlí, ako sa spozná kvalita piva a ako sa o neho má správne starať. Návštevníci sa tiež dozvedia, ako pivo čapovať, a majú možnosť si pod odborným dohľadom čapovanie sami vyskúšať. Kapacita prehliadok je obmedzená, organizátori záujemcom odporúčajú rezerváciu na telefóne 377 062 888. Hodinu po poludní ožije na nádvorí pivovaru Gambrinus mestečko. Súťažiť sa tu bude o veľa cien, z ktorých tá najatraktívnejšia je let balónom. Z pripravených súťaží a zápolení si vyberie určite každý. Siláci si to budú môcť rozdať v zápasoch sumo, ďalší odvážlivci sa môžu stať rímskymi gladiátormi. Kto si rád do telesných bojov zapája aj mozog, môže skúsiť vyzrieť nad divokou plechovkou pod pivnou vlnou. Čo by to bolo za zábavu, keby na nej nehrala poriadna muzika! Preto organizátori Dňa otvorených dverí pozvali tri kapely, ktoré do atmosféry v pivovare dokonale zapadnú. O štyroch to tu rozbalí skáčková partia zo stöda, V3ska. Číta osem členov, hrá deväť rokov a skvele jej to šliape. Pre rozjazd mejdanu na nádvorí pivovaru je to určite to pravé. Za desať šesť túto kapelu vystrieda rocková Palice. Počet osôb na pódiu tým pádom klesne na polovicu, čo však rozhodne neznamená, že by na polovicu klesla aj zábava. Čo V3ska načne, to Palice náležite rozvinie a rozpáli, aby záverečný Semtex mal na čo nadviazať. Nezameniteľná partia okolo Lukáša Krásneho vtrhne na scénu pred trištvrte na osem, aby odtiaľ hrnula do ľudí svoje neskutočné texty a úpravy známych hitov až do deviatich hodín. K dobrej zábave musí pochopiteľne patriť aj dobré pivo a občerstvenie. Celé popoludnie si na nádvorí môžete dať nefiltrovaný Gambrinus a k tomu treba opečenú klobásu alebo iné dobroty.
www.pivovary.info 10.05.2011
Spracoval Juraj Čajko |
| Súťaž České pivo 2011 prináša veľa zmien. Tento rok sa koná už desiaty krát - Tohtoročný, v poradí už desiaty, jubilejný ročník súťaže České pivo prináša množstvo zmien. Jediná odborná degustačná súťaž pív, ktorú vyhlasuje Český zväz pivovarov a sladovní, sa totiž prvýkrát otvára aj pivovarom, ktoré nie sú členmi Slovenského zväzu pivovarov a sladovní. Novinkou súťaže České pivo 2011 je, že sa - tiež prvýkrát - vyhlasuje v šiestich kategóriách: svetlá výčapné pivá, svetlé ležiaky, 11% ležiaky, tmavá výčapné pivá, tmavé ležiaky a nealkoholické pivá. Súťaž je vypísaná pre fľašové pivá predávané nepretržite najmenej posledných šesť mesiacov a vyrábané ktorýmkoľvek z pivovarov v ČR, ktorého celoročné výstav piva dodávaného do tuzemskej distribučnej siete bol v poslednom roku vyššie ako 5.000 hl. To je ďalšia významná zmena oproti predchádzajúcim ročníkom, kedy bola hranicou ročná produkcia presahujúca 10.000 hl. Súťaž sa tak novo otvára aj menším alebo malým pivovarom. V tomto roku organizátori tiež zaznamenávajú vysoký počet prihlásených pív, ktorých pivovary prihlásili 69, čo je druhý najvyšší počet v doterajšej histórii. Najviac, teda 20 vzoriek, pivovary prihlásili do novovzniknutej kategórie 11% ležiaky a ďalej do kategórie výčapné pivá, kde bude o priazeň poroty súťažiť 17 pív. Dôležitou zmenou je ocenenie umiestnenie v súťaži. V každej vypísanej a hodnotenej kategórii najúspešnejší tradične získavajú diplom s označením "České pivo" a zlatú medailu súťaže. Pivá, ktoré dosiahnu čestného umiestnenia na ďalších miestach, t.j. na druhom a treťom mieste, získajú striebornú, respektíve bronzovú medailu súťaže. Pí umiestnených na prvom až treťom mieste môže byť viac. "Ku zmenám pravidiel sme pristúpili na základe meniacich sa podmienok na trhu piva u nás, ale aj kvôli návrhom pivovarníkov. Cez všetky potrebné zmeny a vylepšenia sa domnievam, že si naša súťaž napriek narastajúcemu počtu súťaží pív všetkého druhu podrží unikátny vysoko odborný profil, vďaka ktorému je pivovarmi plne rešpektovaná, "uviedol Ing. Jan Veselý, výkonný riaditeľ Českého zväzu pivovarov a sladovní. "Nezabudnime, že súťaže pív sú ako pivovarníkmi, tak širokou verejnosťou veľmi pozorne sledované a ponúkajú príležitosť nielen ku konfrontácii kvality," dodal Jan Veselý. Jedinečnosť súťaže je daná účasťou degustátorov výlučne z radov odborníkov. Či už sú to sládkovia, teda tí, ktorí pive vtláčajú jedinečnú chuť vďaka použitým technológiám a surovinám, alebo tí, ktorí pivo síce sami nevyrábajú, ale sú pivovarskými expertmi. Tými sú napríklad vedci a učitelia stredných a vysokých škôl so špecializáciou na pivovarstvo, len tí totiž majú degustátorské skúšky. Na rozdiel od iných prehliadok piva si súťaž České pivo naďalej podrží niektoré súťažné podmienky, ktoré podčiarkujú jej jedinečný charakter, ktorým sa od ostatných značne odlišuje. Súťaž je dvojkolová a prvé kolo sa konalo 19. a 20. apríla. Druhé sa uskutoční 21. a 22. júna 2011 opäť v pivovare vo Veľkých Popoviciach. Vzorky nápojov. odoberajú osoby písomne poverené odborným garantom súťaže, teda Výskumným ústavom pivovarským a sladařským, a.s, a to cca 18-24 dní pred konaním príslušného kola súťaže. Vzorky sú odoberané z piva pripraveného v sklade na expedíciu. Tradične veľký dôraz je kladený na dodržiavanie anonymity posudzovaných vzoriek. Bez zmeny ostáva aj to, že sa opäť počíta s účasťou notára, ktorý už tradične dohliada na objektivitu súťaže. Vyhlasovateľom súťaže je Slovenský zväz pivovarov a sladovní. Pre všetky úkony spojené so súťažou "České pivo 2011" sa používa označenie "České pivo", ktorého slovný a grafický vzor je chráneným vzorom ČSPS registrovaným na Úrade priemyselného vlastníctva. Odborným garantom a organizátorom tradične zostáva Výskumný ústav pivovarský a sladařský, a.s Najlepšie piva tuzemskej proveniencie sa vyhlásia počas svätováclavskej slávnosti českého piva 2011, ktorá sa bude konať 29. septembra 2011. (Zdroj: alkoholia.cz)
6.05.2011
Spracoval Juraj Čajko |
| Pivovary Staropramen spúšťa na pražskom Smíchove stáčacie linku na PET fľaše - Spoločnosť Pivovary Staropramen v tomto týždni uviedla do bežnej prevádzky modernú stáčaciu linku na PET fľaše. Linka, ktorá je umiestnená v areáli pivovaru Staropramen na pražskom Smíchove, umožňuje plniť fľaše o rôznom objeme. Stáčať sa tu teda bude tak litrový Staropramen, tak Braník Dvojliter. Nová stáčacia linka firme umožní ešte lepšie reagovať na súčasný stúpajúci trend dopytu spotrebiteľov po pive v PET obaloch, ktorý začal pred dvoma rokmi. Výhodou vlastnej stáčacie linky s hodinovým výkonom až 18.000 fliaš je väčšia flexibilita dodávok, jednoduchšia distribúcia aj možnosť voľby objemu, tvaru a druhu obalu do budúcnosti. Investícia do novej plniacej linky na PET fľaše dosiahla celkovú výšku 113 miliónov korún. "Českí spotrebitelia nám v minulých dvoch rokoch dali jasne najavo, že tento typ balenia je pre nich zaujímavý a budú ho aj v budúcnosti preferovať. Inštalácia vlastnej stáčacej linky na PET fľaše je súčasťou nášho dlhodobého inovačného plánu, ktorým reagujeme na tieto aktuálne trendy v spotrebe piva, "hovorí Zdeněk Lux, vrchný sládok pivovaru Staropramen. Pivovary Staropramen novú linku uviedli do prevádzky v pomerne krátkom čase. "Aby sme čo najviac využili výhodu vlastnej stáčanie linky v tomto roku, stihli sme celú inštaláciu vrátane rekonštrukciou realizovať v rekordne krátkom čase 7 mesiacov. Sme veľmi radi, že ako litrový Staropramen, tak Braník Dvojliter budú nepredávanejším v pivovare Staropramen od začiatku hlavnej pivovarské sezóny, "zdôvodňuje načasovanie spustenia linky Zdeněk Lux. V rámci stavebných prác bol veľmi citlivo zvažovaný vplyv novej technológie na okolie. V rámci projektovej prípravy boli preto navrhnuté prvky pre zníženie emisií hluku z tejto časti pivovaru. Najhlučnejšie časti novej technológie boli dokonca umiestnené do špeciálne vybudovaných betónových blokov zámerne umiestnených pod zem. Spoločnosť Pivovary Staropramen v posledných piatich rokoch kontinuálne investuje do rozvoja Smíchovského pivovaru Staropramen. Pred tromi rokmi bola dokončená rozsiahla modernizácia pivovaru, pri ktorej bola postavená aj nová stáčacie linka na fľaše a plechovky vrátane skladovacej haly. Na túto fázu teraz nadviazala inštalácia novej stáčacej linky PET fliaš. Celkové výrobné investície v pivovare Staropramen tento rok dosiahnu za takmer 200 mil Kč. Medzi ne patrí inštalácia druhej filtračnej linky a investície spojené s ďalšími inováciami produktov. Segment PET fliaš je v súčasnosti na slovenskom pivnom trhu výnimočný, pretože jeho predaj na rozdiel od iných typov balenia dlhodobo rastú. Len samotné Pivovary Staropramen vlani predali 85.000 hektolitrov piva v PET fľašiach, čo je štvornásobný rast oproti roku 2009. Bolo to predovšetkým vďaka úspešnému uvedeniu na trh Braníku dvojliter, ktorého sa predalo cez 70 tisíc hektolitrov, tzn. cez 3,5 milióna fliaš. Začiatkom marca tohto roku spoločnosť rozšírila ponuku svojich pív balených do PET obalov o litrový Staropramen, ktorého doterajší predaj potvrdzujú záujem spotrebiteľov o tento typ balenia.
6.05.2011 www.pivovary.info
Spracoval Juraj Čajko |
| Viac ako štyristo rokov vzniká v Plané zlatistý mok - Pivovar v Chodovej Planej nikdy nepatril medzi najznámejšieho výrobcu piva v českých krajinách a niekoľkokrát v histórii bol na pokraji existencie. Ani po viac ako štyristo rokoch ale neprestáva dodávať zlatistý mok svojim zákazníkom a podľa výstavu ho možno zaradiť niekam do polovice medzi našimi pivovarmi. V novom tisícročí, ale o sebe dáva vedieť aj inak. A to hlavne turistickými aktivitami, ktoré rozvíja ako doplnok k samotnej výrobe zlatistého moku. Na mieste dnešného pivovaru vraj kedysi stával Chodský hrádok, ktorého pivnice vytesané v žulovom masíve prečkali stáročia. Zachovala sa aj povesť o psíkovi Albi, ktorý vraj neďaleko hradu objavil výdatný prameň vody, a jeho vyobrazenie dodnes zdobia znak miestneho sladovníckeho cechu. Keď po pripojení Chebska k Českému kráľovstvu stratila pevnosť chrániaca hranicu zmysel, zanikol aj hrad a na jeho mieste vznikol pivovar. Prvá písomná zmienka o ňom sa datuje z roku 1573, kedy patril šľachtickému rodu Šlikú. Pripomína to aj socha umiestnená neďaleko brány súčasného areálu. V polovici 17. storočia sa v tunajšom pivovare uvarilo asi tisíc sto hektolitrov piva ročne, sto rokov nato bola produkcia dvojnásobná. Vzrastala až do roku 1861, kedy pivovar postihla katastrofa v podobe ničivého požiaru. Gróf Berchem, ktorý pivovar vlastnil, sa ho rozhodol obnoviť a ten začal opäť prosperovať. Piva sa varilo stále viac, až v roku 1925 výstav dosiahol šesťdesiat tisíc hektolitrov ročnej produkcie. Pivovar v tej dobe vlastnil päťdesiatku hostincov a do ďalších šesť sto pivo dodával. Berchemovia ho vlastnili až do roku 1945, potom sa stal súčasťou Horského pasienkového družstva a potom štátnych pivovarov. Pivo sa aj dlho po vojne ale varilo na zastaranom v až veľkej časti nevyhovujúcom zariadení, a tak sa na predvojnovú produkciu dostalo až po niekoľkých rokoch. V roku 1960 dochádza k spojeniu 17 pivovarov v regióne do národného podniku Plzeňské pivovary a dva roky nato do pivovaru prichádza Jiří Plevka. "V roku 1962 som prišiel do Chodovej Planej po svojom predchodcovi pánovi Šmardovi, ktorý tu robil riaditeľa a bol s ním rozviazaný pracovný pomer," spomína. "Mohla sa tu pokojne filmovať druhá svetová vojna," hovorí, keď ukazuje plány z roku 1934, rovnako staré, ako je on sám. "Bol tu postavený jeden suchý záchodík, inak všetko bolo tak, ako to bolo vybudované v predvojnovom období. Proste zúfalé. Fasády ošarpané, nádvorie plné popola a uhlia. Sedemnásť pivovarov patriacich do národného podniku Plzeňské pivovary bolo rozdelené na rozvojové a určené na likvidáciu. Rozvojové boli okrem Plzne aj Cheb, Karlovy Vary a Domažlice. Ostatné boli určené na likvidáciu, "dodáva. Hoci Chodovar podľa tohto plánu čakala smutná budúcnosť, nový riaditeľ sa podnik snažil rozvíjať. Pozornosť zameral nielen na pivovar a výrobu piva, ale zaoberal sa aj myšlienkou na využitie zvyškového zdroja minerálnej vody Ilsan, ktorého čerpanie bolo prerušené v roku 1945. Začiatky boli biedne a polená pod nohy hádzali pivovarníkom hygienici aj partajníci. Postupne sa ale miestna kyselka stala najobľúbenejším nealkoholickým nápojom v kraji. "Začiatok bol taký, že sme si v pivovare umyli transportnej sudy, prišli sme do Dolného Kramolína, vedierkom sme nadávkovali sirup a spustili sme to do jímky. Potom sme ten sud vytiahli hore, zašli sme s tým na Ex Plzeň 68 a dostali tam za to Zlatý pohár "usmieva sa Plevka. Cez to všetko Chodovar smeroval ku koncu. Radikálna prestavba a zvýšenie výrobných kapacít v pivovaroch Prazdroj a Gambrinus na začiatku 90. rokov viedli k rýchlemu ukončeniu výroby v krajských prevádzkach Plzenských pivovarov. Zmieriť sa s perspektívou definitívneho uzavretia Chodovare ale Plevka odmietol. V roku 1992 kúpil podnik v rámci privatizácie a opäť začal bojovať o záchranu, tentoraz už svojho pivovaru. Jiří Plevka - prezident pivovaru Chodovar k tomu hovorí: "Prvou akciou, ktorú sme robili, bolo, že sme do obce zaviedli plyn. Urobili sme tu regulačnú stanicu a plynovú kotolňu. A potom sme začali modernizovať ďalšie prevádzky. A tak sme zmodernizovali ležiacké pivnice, vymenili sme tam nádoby. Bola tam kopa železobetónových tankov ešte z roku 1924, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu. A tak sme jedno veľké oddelenie proste nechali vybúrať, a aby sme to sprístupnili, vytunelovali sme pivovar, "usmieva sa. Ale na rozdiel od mnohých iných ich tunelovania bolo legálne. Má vraj na neho okrúhlu pečiatku banského úradu. "Tunel do bývalých priestorov je dlhý štyridsaťjeden metrov, v roku 2000 sme v nich zriadili reštauráciu V skale," vysvetľuje. Úspech reštaurácie priviedol Jiřího plevku a jeho synov, ktorí s ním tvoria vedenie rodinného pivovaru, k myšlienke vybudovať v areáli vlastné ubytovacie zariadenie. Vznikol tiež hotel a potom aj originálne pivné kúpele a beerarium. Hlavným cieľom ale zostala výroba kvalitného nápoja a zásobovať ním hlavne vlastné podniky a reštaurácie v okolí. Zariadenie sa modernizuje, ale pivo sa v Chodovare stále vyrába klasickou cestou v tradičných varnách a s vlastným sladom. Výroba nie je vysoká a zostáva zhruba na polovici toho, koľko bol výstav piva v čase pred a krátko po privatizácii. Dôraz sa ale kladie na kvalitu, ktorá bola niekoľkokrát ocenená napríklad titulom Európska pivná hviezda. Konkurencieschopnosť sa Chodovar snaží zachovať aj novými ťahákmi. Počíta sa napríklad s kongresovú turistikou. Dedinský pivovar sa proste premenil v modernú, rýdzo česko pivovarskú firmu a spolu s ním sa mení aj Chodová Planá, kde sa každoročne konajú slávnosti piva a majstrovstvá Európy v gúlaní pivných sudov. (Zdroj: tachovsky.denik.cz)
5.04.2011
Spracoval Juraj Čajko |
| Pivo Master prichádza - Na Slovensko prichádza ozajstná pivná delikatesa. Unikátny pivný špeciál v duchu renesančnej receptúry, ktorého podávanie sprevádza jedinečný rituál. Master 15% Zlatý dokonca získal zlatú medailu v medzinárodnej degustačnej súťaži pív Brewing Industry International Awards 2011.
Špecialita inšpirovaná starodávnym dokumentom
Jeden z najväčších bádateľov dvora Rudolfa II. – Tadeáš Hájek z Hájku, bol vskutku renesančným mužom a ozajstným vizionárom. Preslávil sa nielen v astronómii, kde je po ňom dokonca pomenovaná planéta a mesačný kráter, ale je tiež autorom prvej knihy o pive s názvom „Staré památky pivovarství českého aneb o pivě a jeho výrobě, povaze, silách a vlastnostech,“ ktorú napísal v roku 1585. V knihe spomína tmavé pivo výrazne lahodnej horkej chuti, ktorá sa snúbi s karamelovou sladkosťou a tým sa od iných pív odlišuje.
A práve tento historický text slúžil ako inšpirácia najskúsenejších sládkov Plzeňského Prazdroja pre vznik originálnej receptúry pivného špeciálu Master, ktorý si môžu susedia v Čechách vychutnávať v troch variantoch – Master Polotmavý 13%, Master Zlatý 15% a Master Tmavý 18%. V Českej republike sa teší veľkej obľube.
Master 15% Zlatý dokonca získal zlatú medailu v medzinárodnej degustačnej súťaži pív Brewing Industry International Awards 2011, čím sa aj na odbornom fóre potvrdila jeho superprémiovosť, kvalita a jedinečná chuť.
Master na Slovensku
Master konečne prichádza aj na Slovensko. Priaznivci na Slovensku si ho budú môcť vychutnať vo vybraných prevádzkach po celom Slovensku v čapovanej i fľaškovej verzii.
Tajomstvo alchýmie jedinečnej chuti
Pivá Master sú pravými pivnými špeciálmi, čomu zodpovedá stupňovitosť i špeciálna receptúra. Pri jeho varení sa používajú len tie najlepšie suroviny, ktoré vytvárajú jeho špecifickú lahodnú horkú chuť.
Kombinácia svetlého, karamelového a bavorského sladu vytvára neopakovateľne žiarivú farbu a plnosť týchto pív. „A práve horkou chuťou sa odlišujú všetky špeciály Master od konkurenčných produktov a chuťových pivných experimentov, ktoré sa v súčasnosti na našom českom trhu predávajú,“ vysvetľuje jedinečnosť chuti Master starší obchodný sládok Plzeňského Prazdroja, Václav Berka.
V Českej republike prekonal očakávania
Pivná „delikatesa“ z dielne Plzeňského Prazdroja bola uvedená na český trh v apríli 2007 ako reakcia na dopyt zo strany milovníkov piva. Dlhé desaťročia portfóliu dominujú svetlé pivá plzenského typu, rozdelené na tzv. 10% a 12%. Pivné špeciality vniesli do segmentu väčšiu pestrosť a intenzívnejší zážitok pre pravých fajnšmekrov. Pivo Master si rýchlo získalo svojich verných priaznivcov a prekonalo všetky očakávania. Na trhu pivných špeciálov sa po troch rokoch stalo číslom jeden v „on trade“ segmente. Na český trh bol Master uvedený najprv ako čapovaný variant a po úspechu tohto launchu boli v minulom roku uvedené do predaja aj jeho fľaškové varianty.
„Traja Mastri“
Master Zlatý 15 %
Master 15 % Zlatý je trojsladový polotmavý špeciálny ležiak medovozlatej farby. Ide o plné pivo s výrazne horkou chuťou jedinečného žateckého chmeľu s jemným, dlhším doznievaním s nádychom karamelu.
Podrobnejšie informácie:
• Master 15 % Zlatý má 47 jednotiek horkosti.
• Ideálna teplota na podávanie: 8 - 10°C
• Obsah alkoholu: 6,7 obj. %
• Tip: Je vhodný ako aperitív, pretože je pivom s najvyššou horkosťou na trhu, ktorá podporí vašu chuť do jedla.
Master Polotmavý 13 %
Master 13 % Polotmavý je trojsladový polotmavý ležiak. Jedinečný žatecký chmeľ dodáva tomuto pivu zreteľnú horkú chuť a chmeľovú arómu. Dobre známa chuť najlepšieho svetlého sladu podporená karamelovým a bavorským sladom potom dotvára jantárovomedenú farbu a jemnú karamelovú horkosť.
Podrobnejšie informácie:
• Master 13 % Polotmavý má 36 jednotiek horkosti.
• Ideálna teplota na podávanie: 9 - 10°C
• Obsah alkoholu: 5,3 obj. %
• Tip: Vďaka svojmu chuťovému profilu je vhodným doplnkom k jedlu.
Master Tmavý 18 %
Master 18 % Tmavý je chuťovo i vôňou bohatý štvorsladový tmavý porter. Slávny žatecký chmeľ dodáva tomuto pivu zreteľne chmeľovú arómu a jedinečnú horkú chuť. Unikátna kombinácia štyroch druhov sladov stojí za plnou karamelovou chuťou a sýtou tmavou farbou.
Podrobnejšie informácie:
• Master 18 % Tmavý má 34 jednotiek horkosti
• Ideálna teplota na podávanie: 10 - 12°C
• Obsah alkoholu: 7,0 obj. %
• Tip: Je vhodný ako digestívum alebo dezert, ktorý sa stane bodkou dolaďujúcou gurmánsky zážitok z celého jedla.
Tlačová správa 4.05.2011 |
| Bažant majáles 2011 - NITRA. Milovníci dobrej hudby, zábavy i piva sa môžu tešiť na Bažant majáles. Uskutoční sa 4. mája od 16. h v areáli bývalej vojenskej katedry SPU (na autocvičisku oproti AX), vstup je voľný.
Vystúpiť by mali skupiny Vidiek, Gladiator, Robo Mikla Projekt, Vanda, The Panic, Borra, The Paranoid, Everlong, Para, Ska-pra šupina a ďalší. Návštevníkov čaká Superstar nitrianskych univerzít 2011, rôzne súťaže a adrenalínové atrakcie.
pondelok 2. 5. 2011 (re)
www.sme.sk
|
| Návrat k zlatu vedie cez regióny - Značka Topvar sa aj v sezóne 2011/2012 stáva dôležitým partnerom športových klubov v Topoľčanoch. V rámci stratégie rozvoja regiónov a miestnych komunít tak Topvar pokračuje v dlhoročnej spolupráci s mestským futbalovým ako aj hokejovým klubom, ktorej cieľom je rozvoj a podpora talentovaných hráčov na regionálnej úrovni.
„Podpora talentovaných hráčov na regionálnej úrovni je nesmierne dôležitá pre budúcnosť slovenského hokeja. Práve v týchto podmienkach totiž vyrastajú a zdokonaľujú sa mladí hráči, ktorí majú jedného dňa reprezentovať slovenský hokej vo svete. Bez pomocnej ruky uvedomelých spoločností a značiek by to v dnešnej neľahkej situácii nebolo možné a náš hokej by postupne z generácie na generáciu upadal,“ hovorí Martin Ryba, výkonný riaditeľ spoločnosti Marketing SZĽH s.r.o.
Značka Topvar sa dlhodobo venuje podpore rôznych športových a spoločenských aktivít v topoľčianskom regióne, medzi ktoré patrí aj dlhodobá spolupráca s hokejovým klubom HC Topoľčany, ktorý oslávi v budúcom roku 80. výročie svojho vzniku a mestským futbalovým klubom MFK Topvar Topoľčany, ktorý čaká oslava storočnice. V stredu 27.4. 2011 bola spolupráca s týmito športovými klubmi slávnostne potvrdená aj na sezónu 2011/2012. Celková čiastka, ktorú značka Topvar v nastávajúcej sezóne vynaloží na rozvoj športu v regióne, dosiahne sumu 50 000 Eur.
Topoľčiansky hokej a futbal majú v meste bohatú históriu. Za svoju existenciu vychovali množstvo vynikajúcich hráčov, ktorí preslávili nielen mesto Topoľčany, ale aj celé Slovensko. Patria medzi nich aj legendy slovenského hokeja – Ľubomír Višňovský a Miroslav Šatan, ktorí na svoje mesto nedajú dopustiť.
Miroslav Šatan dokonca po klubovom víťazstve v NHL priniesol do Topoľčian prostredníctvom svojej nadácie svetovú trofej Stanley Cup, ktorá sa na Slovensku ocitla po prvý raz. „Tento klub a toto mesto ma vychovali, a preto im vďačím za veľa. Reprezentačné úspechy, ako aj klubové víťazstvá v NHL, to všetko by nebolo možné, keby som nemohol rozvíjať svoj talent tu v Topoľčanoch. Veľmi si to všetko vážim a nezabúdam. Priniesť preto Stanley Cup do Topoľčian bola jedna z foriem môjho poďakovania za všetko, čo mi toto mesto, ako aj samotný klub dali. Zároveň dúfam, že to poslúžilo ako dostatočná motivácia pre tých, ktorí majú svoju hokejovú budúcnosť ešte pred sebou. Som rád, že aj v dnešnej neľahkej hospodárskej situácii existuje značka, ktorá pravidelne vynakladá finančné prostriedky na podporu talentovaných hráčov,“ uvádza Miroslav Šatan.
Radosť zo spolupráce má aj generálny riaditeľ spoločnosti Pivovary Topvar, pán Andrew Highcock, ktorý pri príležitosti slávnostného potvrdenia spolupráce uviedol:
„Investície do rozvoja regiónov a miestnych komunít sú jednou z priorít našej firemnej politiky. Šport v tomto prípade rozhodne nie je výnimkou. Dúfam, že aj s našou pomocou sa podarí obom klubom dosiahnuť čo najlepšie výkony, s ktorými budú spokojní jednotliví hráči, vedenie aj samotní diváci. Som rád, že značka Topvar nebude pri športových zážitkoch a cenných víťazstvách chýbať. A ktovie, možno sa nám podarí prispieť k rozvoju hráčov, ktorí nás budú v budúcnosti reprezentovať na celosvetovej úrovni.“
Nevyhnutnosť investícií do podpory lokálnych talentov zdôrazňuje aj slovenský futbalový reprezentant a svetobežník Filip Šebo: „Talentovaní hráči sa rodia na celom Slovensku. Nie všetky regióny sú však schopné ich talent ďalej rozvíjať. A práve tam je potrebná pomoc zo strany lokálnych slovenských značiek - keďže človek si nevyberá, kde sa narodí. Súčasná hospodárska situácia je ťažká a ja si veľmi vážim všetkých, ktorí niečo robia pre budúcnosť slovenského futbalu.“
Radosť zo spolupráce neskrývali ani prezidenti športových klubov: „Značka Topvar je oficiálnym partnerom klubu už dlhé obdobie a výrazne nám takto pomáha v našej športovej činnosti. Je skvelé mať partnera, na ktorého sa človek môže kedykoľvek spoľahnúť. Nám tak už zostáva len jediné – potešiť našich fanúšikov čo najlepšími výsledkami a atraktívnym hokejom. Ľubo Višňovský aj Miro Šatan v Topoľčanoch vyrástli a hokejovo napredovali. Aj v súčasnosti tu máme veľké talenty, z ktorých môžu jedného dňa vyrásť veľkí hráči. Rád by som ich však neuvádzal, aby zostali aj naďalej nohami na zemi a tvrdo na sebe pracovali, “ uviedol Vladimír Mihálik, prezident HC Topoľčany.
„Pivo Topvar je už dlhé roky stabilným partnerom nášho futbalového klubu. Náš názov je toho dôkazom. Sme veľmi radi, že môžeme rátať s podporou klubu aj na nasledujúce obdobie. Táto pomoc je pre nás veľmi dôležitá. Môžeme sa tak plne sústrediť na športové výkony, ktoré verím, že budú čo najlepšie. Talentu tu máme požehnane a sme radi, že s pomocou značky Topvar im môžeme zabezpečiť podmienky na ďalšie napredovanie, “ doplnil Abdelaziz Benaoudia, prezident MFK Topvar Topoľčany.
Tlačová správa v Topoľčanoch, dňa 28.4. 2011 |
| Občianske združenie sa súdi s Prazdrojom o kvalitu piva - Občianske združenie tvrdí, že kvalita piva klesá. Pivovar oponuje s tým, že receptúru nemenil.
PRAHA. Môže byť prémiové pivo Plzenského Prazdroja označované za dvanástku, alebo nie? Kurióznym sporom medzi najznámejším českým pivovarom a občianskym združením "Za poctivú plzenskú dvanástku" sa začal tento týždeň zaoberať súd v Plzni. Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.
Občianske združenie podalo na pivovar žalobu a domáha sa, aby sa ležiak Pilsner Urquell nemohol propagovať ako dvanástka, pretože nespĺňa parametre pre toto označenie. Opiera sa o výsledky laboratórnych výskumov, podľa ktorých je pivo "obyčajnou" jedenástkou. Združenie navyše tvrdí, že v ostatných rokoch kvalita prémiového plzenského piva neustále klesá a chce tomu zabrániť.
Chcú starú kvalitu
"Donúťme výrobcu, aby nás neklamal, ale naopak, aby vyrábal pivo také, aké v minulosti bývalo! Alebo nech z nás firma aspoň nerobí hlupákov a neoznačuje toto pivo za dvanástku," vyzýva združenie.
Že plzenský ležiak je jedenástkou, ukázal vlani aj laboratórny test na objednávku MF DNES, ktorý odhalil, že hodnota tzv. stupňovitosti piva je 11,69. To je pre označenie dvanástka málo. Nameraná hodnota bola najnižšia v histórii laboratórnych záznamov, tvrdí združenie. Opiera sa pritom o odborné historické pramene, v ktorých našlo staré chemické rozbory plzenského piva a jeho stupňovitosť bola vždy vyššia ako 12.
Receptúru sme nemenili, tvrdí pivovar
Hovorca plzenského pivovaru Jiří Mareček označil iniciatívu združenia za útok proti dobrej povesti plzenského ležiaka. Pripomenul, že Prazdroj varí pivo nielen v súlade s tradíciou, ale aj v súlade s českou legislatívou. Trvá na tom, že kvalita a chuť plzenského ležiaka je nemenná rovnako ako receptúra a varné postupy.
Podľa výkonného riaditeľa Českého zväzu pivovarov a sladovní Jana Veselého je spor o to, či je plzenská dvanástka naozaj dvanástkou, v skutočnosti malicherný. Rozdelenie pív na desiatky, jedenástky, dvanástky bolo totiž československou špecialitou, ktorá nemala vo svete obdobu a ani v ČR sa už oficiálne nepoužíva. Toto označenie používajú len krčmári. "Už viac ako desať rokov platí legislatívna úprava, ktorá hovorí o tom, že pivo delíme na dve hlavné skupiny: pivo výčapné a pivo ležiak. A pivo ležiak sú jedenástky a dvanástky dohromady," vysvetlil Veselý.
Aj on vidí za súdnym sporom snahu o poškodenie značky. Navyše sa obáva, aby sa medzi ľuďmi nerozšíril názor, že už ani pivo nie je poctivé, čo môže ublížiť celému českému pivovarníctvu.
sobota 30. 4. 2011 TASR 2011
|
| Pivovar Vsacan má nového majiteľa - Je to už štrnásť rokov, čo sa z pivovaru Vsacan vo Vsetíne vyvalili posledný sud. Od tej doby podnik, ktorý bol založený už v roku 1663, mení majiteľa ako ponožky a či sa v ňom ešte niekedy bude variť pivo, je veľmi neisté. Prvý súkromný vlastník v novodobej histórii, spoločnosť Moravskoslezské pivovary Přerov (MSP), získal Vsetínsku prevádzkareň v roku 1989. Šesť rokov nato sa ju ale rozhodol predať. "Do našej stratégie sa pivovar rodinného typu nehodil, tak sme ho predali," zdôvodnil vtedajší riaditeľ MSP Petr Fridrich. Pivovar kúpila firma Ostravia, a tá v ulici 4. mája podnikala do roku 1997. Vyrábala rad svetlých pív Portáš a Vsacan. Na trhu bola svetlá desiatka, jedenástka a dvanástka a tmavé desaťstupňové pivo. Lenže novému majiteľovi sa v podnikaní príliš nedarilo. Nízky odbyt piva mu totiž neumožnil ponúkať krčmárom taký servis, aký je u iných pivovarov bežný: napríklad pivné tácky, výčapy, poháre či obrusy. Pivo Vsacan a Portáš sa preto čapovalo len v piatich Vsetínských krčmách, čo majiteľ neustál a po dvoch rokoch prevádzky pivovar zavrel. "Prekročili sme únosnú mieru výrobných nákladov," zdôvodnil vtedajší spoločník firmy Ostravia Jiří Baďura. To bola pre milovníkov zlatistého moku rana. "Vsacan bolo vyhlásené pivo, táto jedenástka mi naozaj chutila. Nedám na ňu dopustiť a keby niekto obnovil jeho výrobu, kupoval by som ju zas. Veď som denne urobil dva tri kúsky, "usmial sa Ján Vašek zo Vsetína. "Je škoda, že sa závod zavrel. Vsacan bol vynikajúci pivo, jemné, a pritom horké, nie moc drahé. Ľudia si ho zo Vsetína vozili až do Prahy, "zaspomínal Jan Dohnal, ktorý vo vsetínskom pivovare pracoval od roku 1966 ako vedúci výroby a v rokoch 1983 až 1995 ako riaditeľ. Od roku 1998 sa tak pivo vo Vsacane nevarí. Zadlžená spoločnosť Ostravia upadla do konkurzu. "Na technológiu i budovy spoločnosti vypísal súd výberové konanie a majetok získala firma, ktorá predložila najvyššiu ponuku. Veritelia boli vyplatení, ďalej som osud pivovaru nesledoval, "popísal udalosti správca konkurznej podstaty Dalimil Bárta s tým, že pred rokom bola spoločnosť Ostravia vymazaná z obchodného registra. Posledným majiteľom pivovaru je podľa katastrálneho úradu firma Goal Investment, ktorej stopercentným vlastníkom je spoločnosť Elcom Trading. Tá vyhľadáva na trhoch vhodné príležitosti na investovanie s cieľom dosiahnuť maximálneho zárobku. Nie je preto prekvapenie, že pivovar opäť zmenil vlastníka. "Budovy vrátane technológií sme nedávno predali. Rokovania boli zdĺhavé, a tiahla sa rok, však nehnuteľnosť už nevlastníme, "povedal Josef Bern z Elcom Trading. Meno nového majiteľa nechcel prezradiť. "Počkajte si, až sa zapíše do katastra nehnuteľností," poznamenal Bern s tým, že podnikateľský zámer kupec neoznámil. Ak sa tak vo Vsacane po rokoch konečne začne variť pivo, nie je isté. (Zdroj: valassky.denik.cz)
22.04.2011 Spracoval Juraj Čajko |
| Červený, zelený, zlatý ... Pivovary uvarili veľkonočné špeciály - Hitom tohtoročnej Veľkej noci je červeno-zelený Krasličák, dvojfarebné pivo. Bude sa točiť aj 19 stredočeských krčmách. Krasličák môžete ochutnať napríklad v Mníchovom Hradišti v hostinci U Karlových Varov, v Březině v krčmičke pod skalami alebo v Mělníku v reštaurácii U Šatlavy. "Krasličáku sme uvarili celkom osemsto hektolitrov. K dosiahnutiu zelenej a červenej farby sme použili výlučne prírodné výťažky, "podotýka Jaromír Kalina, sládek jihlavského pivovaru, kde sa pivo varilo. Krasličák sa točí v rôznych kombináciách. "Môžete si dať buď červeno zelené, alebo každé zvlášť," hovorí Pavel Prchal, obchodný riaditeľ Pivovaru Vysoký Chlumec na Příbramsku, kde sa bude Krasličák tiež predávať. Pivovar spolu s jihlavským patrí do skupiny K Brewery Trade. "Najprv sa natočí silné pivo dolu, potom sa bude pomaly dotáčať slabšie hore, tak vznikne dvojfarebná kombinácia," vysvetľuje riaditeľ Utekal s tým, že na vidieku môže takéto pivo prísť asi na 25 korún, v Prahe bude drahšie. Stredočeši môžu ochutnať tiež tmavo zelené pivo z pivovaru Starobrno. V mělnickej reštaurácii U Čapoše možno natočené z rúk Martina Strečka, ktorý včera získal tretie miesto v súťaži Hvězda výčapu 2011. Veľkonočné špeciály pripravujú aj stredočeské pivovary, trebárs kácovský. "Naše veľkonočné pivo sa volá Hubertus tmavý ležiak. Je to trinástka a v kadiach je už od januára, "povedal sládek Josef Zvonár. Pivo sa bude v pivovare kácovskej krčmy točiť na Veľkú noc. "Bude tmavé, skôr horké a karamelové a naši hostia za neho zaplatia asi osemnásť korún," upresnil sládek. Ďalšie veľkonočné hity pripravujú v Beroune. Pivovar Berounsky medveď pripravuje pivo zlaté a zelené. "Zlatá bude jedenástka, zelená štrnástka, do predaja pôjdu v tento piatok. Ľudia si ich môžu kúpiť napríklad na vrátnici pivovaru. Tu je otvorené dvadsaťštyri hodín denne, "uviedla majiteľka pivovaru Hana Mayerová. Bohumil Valenta z nymburského pivovaru uvaril na Veľkú noc Postrižinskú sviatočnú štrnástku. "Varili sme ju cez dva mesiace," povedal. Postrižinský špeciál môžu návštevníci ochutnať v pivovare aj na rôznych akciách. Najbližšie bude pálenie čarodejnice v Prahe Horných Počerniciach. (Zdroj: Mladá fronta DNES)
Spracoval Juraj Čajko |
| V Česku vznikol nový zväz, ktorý bude hájiť záujmy minipivovarov - Novým lobistickým orgánom, ktorý bude hájiť záujmy silné skupiny najmenších slovenských pivovarov, je Českomoravský zväz minipivovarov (ČMSM), občianske združenie. Ide najmä o takzvané reštauračné pivovary, teda o výrobcu s ročnou produkciou 1000 až 5000 hektolitrov, ktorých je v Česku už zhruba 110. Zväz založilo 32 z nich, povedal zástupca zväzu Jozef Krýsl, pivovarnícky expert z Plzne. ČMSM bude mať vlastné informačné kanály o legislatívnych zmenách v SR aj EÚ. Bude organizovať kvalitné degustačné súťaže, nie "zábavné hrátky". Pre svojich členov zabezpečuje analýzu trhu i marketingu, prehľady o prácu, suroviny aj poradenstvo. Zväz bude napojený na štátnu správu, hospodársku a agrárnu komoru, výskumné, školiace, obchodné a poľnohospodárske inštitúcie, pri ktorých bude presadzovať spoločné záujmy členov. Produkcia reštauračných pivovarov dnes tvorí takmer 1,5 percenta celkovej výroby piva v Česku. "Priestor je tu pre ďalšie desiatky týchto pivovarov do výstavu 5000 hektolitrov ročne. Po razantnom náraste v minulých rokoch dôjde k prirodzenej selekcii, po ktorej zostane kvalitné jadro, ktoré bude prinášať novinky na trh, "povedal Krýsl. Podľa neho sa tento proces odohral pred 30 rokmi v USA, čo bola "odpoveď na pivnú globalizáciu". V ČR sú teraz tri pivovarnícke zväzy. Český zväz pivovarov a sladovní, ktorý zastupuje 23 najväčších výrobcov piva, ktorí produkujú až 90 percent piva v krajine. "Je dobre, že sa združili, rad našich záujmov je spoločných. Navrhli sme ČMSM, aby sa stali kolektívnym členom nášho zväzu, "povedal výkonný riaditeľ" veľkého "zväzu Jan Veselý. Podľa neho počet minipivovarov bude ďalej rásť až k počtu 200 výrobcov. Druhým je Slovenský zväz malých nezávislých pivovarov. "Založenie nového zväzu chápem ako veľmi dôležité, pretože náš samotný hlas je veľmi málo počuť. Zjednotenie malí výrobcovia budú lepšie vystupovať proti všetkým negáciám, "povedal šéf Jiří Fusek.Menoval napríklad minuloročné zvýšenie spotrebnej dane, z ktorej nepritiekla ani koruna do štátneho rozpočtu a spôsobila naopak nárast dovozu lacných poľských pív. "Malé pivovary znamenajú veľmi mnoho pre inováciu, presadili napríklad znovu na trh kvasnicové piva, a predstavujú chuťový medzník medzi veľko a maloproducentami," dodal. Jeho zväz, ktorý mal ešte vlani v lete 23 členov, sa vlani takmer rozpadol, pretože ho opustili najmä pivovary zo skupiny K Brewery. Podľa Petra Lopty z plzeňského minipivovarov Purkmistr pomôže zväz svojim členom v prístupe k surovinám a technológiám. Výrobcovia si budú vymieňať skúsenosti, napríklad sa stáčaním, informácie o akciách a spoločne vybudujú pivné chodníky medzi minipivovarmi. "Doteraz boli minipivovary roztrieštené a jeden nevedel, čo robí druhý," dodal. Prezidentom ČMSM je Ján Šuráň z Pivo Praha a viceprezidentom Jan Kočka z Pivovaru Kocúr. Členom zväzu sa môže stať fyzická alebo právnická osoba s výrobou do 10.000 hektolitrov piva ročne. (Zdroj: E15)
Je čas zájsť na pivo
Pivo je po stáročia takmer neoddeliteľnou súčasťou našich životov. V našom investičným seriáli, venovanom rozboru jednotlivých odborov, sa dnes letmo pozrieme na akcie pivovarov. Oplatí sa do nich investovať, alebo bude lepšie zájsť na pivo? Už od stredoveku si zlatistý mok podmanil Európu, postupne sa ale obľuba piva rozšírila do celého sveta. Najväčším spotrebiteľom piva je dnes Čína, kde sa ročne vypije necelých 30 miliárd litrov piva. Na druhom mieste sú USA s ročnou spotrebou 24 miliárd litrov, tretí je Brazília tesne pred Nemeckom a Ruskom. Ak sa ale ročná spotreba prepočíta na počet obyvateľov (takzvane na hlavu), tak štatistikám dominuje Česká republika s necelými 160 litrami na osobu (teda 320 pollitrov). Druhé je Írsko so 130 litrami, tretie Nemecko sa 110 litrami, o trochu menej piva v priemere za rok vypijú obyvatelia Rakúska a Austrálie. Lídrom v produkcii piva je belgická spoločnosť Anheuser-Busch InBev. V Českej republike vlastní Pivovary Staropramen, vo svete je preslávená značkami Stella Artois, Bud Light a Budweiser, o ktorú sa už roky odo s českobudějovickým Budvar, jedným z mála českých pivovarov, ktorý ešte nebol predaný zahraničným firmám. Konečné riešenie sporu je zatiaľ v nedohľadne. Na slovenskom trhu má najväčší podiel britská spoločnosť SABMiller, ktoré patria značky Pilsner Urquell, Gambrinus, Kozel, Radegast či Birell. Ďalším veľkým hráčom na slovenskom i svetovom trhu je holandská firma Heineken, známa tiež značkou Amstel. Heineken u nás varí Krušovice, Starobrno alebo Zlatopramen, na slovenské mu patrí Zlatý bažant. Kým celosvetová spotreba cigariet a iných tabakových výrobkov od konca deväťdesiatych rokov stagnuje, spotreba piva naďalej rastie. Keďže obľuba zlatistého moku je stála a socioekonomická situácia nemá na spotrebu piva nijako zásadný vplyv, radí sa pivovarníctvo medzi NECYK odvetvia. Akcie výrobcov piva majú defenzívne charakter, ich volatilita je nižšia ako u akcií z cyklických sektorov. Na rozdiel od akcií tabakového priemyslu, ktorý taktiež patrí k necyklickým, však akcie výrobcov piva majú pomerne nízke dividendové výnosy. Firmy používajú kapitál na akvizície a nákupy pivovarov v rozvíjajúcich sa krajinách (postupne tak skupovali aj väčšinu pivovarov v ČR), len menšia časť ziskov rozdelia medzi akcionárov formou dividend. V budúcnosti by sa ale dividendová politika mohla zmeniť a výnosy z dividend porastú. Hoci si na pive rád pochutia, takže mám k celému odvetviu kladný citový vzťah, žiadnu z uvedených akcií v portfóliu nemám. Keď sa totiž pozrieme na pomer trhového ocenenia firiem k čistému zisku, vidíme, že sa ukazovateľ P / E pohybuje v rozmedzí 15 až 25. To nie je zrovna málo na necyklické sektory, síce s potenciálom rastu ziskov, ale len pozvoľného. A preto zájsť s priateľmi na pivo môže byť v súčasnosti ďaleko prínosnejší investíciou. (Zdroj: E15)
Pivovar? To je celý môj život
Pivovarníctvo a staviteľstvo. Prvé je jeho povolanie. Druhé koníček. Oboje Jiří polievky starší (76) využil v minulých desaťročiach pri záchrane a rozvoji teraz už rodinného pivovaru Chodovar. Sládkom a aj riaditeľom v ňom začal v roku 1962. "A tento rok to bude 62 rokov, čo som nastúpil do učenia v radniciach," spomína prezident Chodovaru. Písal sa rok 1949 av mestečku na severnom Rokycansku fungoval z dvoch miestnych pivovarov už len jeden - Štenberský. Namiesto aby v septembri postúpil pätnásťročný kvartán polievky do kvinty, začal prenikať do tajov sladovníckeho remesla. "Vtedy jednoducho nebolo prípustné, aby som ako syn živnostníka ďalej študoval," rozpráva Jiří polievky. Spomína, ako začiatkom 50. rokov ešte stihli v radnické pivovárku, ako ho zavreli, uvariť desaťstupňové pivo. Desiatku vtedy varil len Plzeňský Prazdroj. "Zvyčajná bola sedmička. A za vojny sa kvôli surovinám varilo len troch, maximálne štvorstupňovej pivo, "dopĺňa polievky. Do školských lavíc ale nakoniec predsa len zasadol. Po troch rokoch učenia ho prijali do Prahy na vyššej pivovarské školu. Jeho prvé stačí po vojenčine bol pivovar v plazme. Ku sládkování sa ale dostal až v marci 1957. Po troch nedieľ v Tachov ho narýchlo poslali robiť sládka a riaditeľa do Železnej Rudy. "Môj predchodca, otecko herca Pavla Nového, skončil v kriminále. Kvôli politickým názorom, "rozpráva Jiří polievky. Ten začiatkom šesťdesiatych rokov prevzal velenie v Chodovare. "Vyzeralo to tu ako po vojne. Ošarpanom budovy. Na nádvorí polmetrová vrstva popola, "spomína Jiří polievky. Vo varni sa ročne uvarilo 60 tisíc hektolitrov tmavé a svetlé sedmičky a desiatky. O pár rokov neskôr ich doplnila najprv tmavá a potom aj svetlá dvanástka. V roku 1973 ku štyristému výročiu založenia Chodovaru k nim pribudla Jubilejná svetlá trinástka. Do Prahy jej ročne putovalo na 15 tisíc hektolitrov. Potom prišla centralizácia a pivovar v Chodovej Planej prestal trinástku variť. Tmavú dvanástku nahradila desiatka. "Mohli sme zavážať len severné Plzeňsko a tam sa toľko piva nespotrebovalo," vysvetľuje Plevka. Maximum uvaril Chodovar v roku 1990. Ročný výstav dosahoval rekordných 182 tisíc hektolitrov. V novembri o rok neskôr sa objavili prvé návrhy na privatizáciu. V apríli 1992 kúpil pivovar Jiří Plevka so synmi a švagrom, aj keď o tom pôvodne neuvažovali. "Nechcel som, aby to sprivatizoval statok. To by nerobilo dobrotu, "konštatuje Jiří Plevka. Za akú sumu jeho rodina Chodovar kúpila, neprezradil. Rovnako tak koľko do neho investovali. Iba spomenul, že všetok zisk za posledných 19 rokov zostal v pivovare. "Všetko išlo na obnovu a rozšírenie," hovorí stručne prezident Chodovaru. Prvou investíciou bola plynová kotolňa. V máji 1994 sa rozbehla nová plniaca linka. Čo minútu z nej zíde jeden plechový sud plný piva. O dva roky neskôr sa začala v Chodovej Planej opäť stáčať minerálka Il-Sano. Ročne ju stočí na päť tisíc hektolitrov. V republike je to medzi minerálkami rarita. Je jediná, ktorá nie je odželeznená. Obsahuje 35mg dvojmocného železa a pivovar ju posiela aj do transfúznych staníc pre darcov krvi a na detské hematologickom oddelení. Posledných päť rokov sa v nej kúpu i návštevníci chodovarských pivných kúpeľov. "Pivovar je celý můj život. A staviteľstvo koníček, "hovorí Jiří Plevka. Hotel, kúpele aj obe reštaurácie, o ktoré sa Chodovar rozrástol za posledných 11 rokov, navrhoval on sám. Jiří Plevka tento rok v októbri oslávi 77. narodeniny. Budúci rok v apríli päťdesiat rokov v čele Chodovaru. V kondícii sa udržiava - ako inak než pivom. "Kvasnicovým. Denne zájdem na jedno, "prezrádza nestor českého pivovarníctve. Dopraje si aj pivný kúpeľ. (Zdroj: Mladá fronta DNES)
19.04.2011 www.pivovary.info
Spracoval Juraj Čajko
|
| Budeme piť rovnaké pivá? - .číslo 32/2009
Médiá v posledných rokoch píšu iba o zánikoch malých a stredných pivovarov, o ich ťažkej situácii na trhu, kde klesá spotreba zlatého moku, kde úradujú vysoké spotrebné dane na alkohol a kde dominujú pivní giganti. V čase krízy by človek očakával, že ich počet sa ešte viac preriedi. O minipivovaroch to však zatiaľ neplatí.
.jozef Ryník
9. august 2009
Pivo sa dá variť vo veľkom v objemoch niekoľko miliónov hektolitrov, v menšom v tisíckach hektolitrov, ale aj v najmenšom doma v hrnci. Na Slovensku máme varičov piva všetkých kategórií.
K tým gigantom patria medzinárodné pivovarské spoločnosti – holandský Heineken a juhoafrický SabMiller, ktoré vlastnia niekoľko pivovarov a dominujú na slovenskom pivnom trhu. Holanďania ovládajú až 45 percent trhu. Juhoafričania majú pod palcom skoro 40 percent. Zvyšok patrí dovážaným pivám (10 percent) a trom menším slovenským pivovarom s výrobou do 200-tisíc hektolitrov. Medzi nimi prežili už iba bytčiansky Popper, banskobystrický Urpín, vyhniansky Steiger a popradský Pilsberg. Omrvinky na trhu zbierajú minipivovary. Ich počet kolíše, ale za posledné roky nevystúpil nad desať. Na porovnanie, v Česku je ich niekoľko desiatok a stále vznikajú nové. Majú svoje miesto na trhu všetky tieto vývarovne piva alebo hrozí, že malí postupne z trhu zmiznú?
.jakub a Anna
V júni tohto roka začal Ján Tribulík variť pivo vo svojom minipivovare Richtár Jakub. Je to až neuveriteľné, ale je to jediný minipivovar v Bratislave. V Prahe ich je okolo desať. Pivovar sa nachádza na Sasinkovej ulici v zadnej časti reštaurácie Omama Shop Café. Tento podnik zaujme už pri vstupe. Jeho steny sú vystlaté dobovými reklamami a obchodnými vývesnými štítmi, na policiach nechýbajú pivné artefakty. Je to také malé neoficiálne múzeum obchodu. Keď človek prejde príjemným zadným dvorom, dostane sa do malej miestnosti, kde je plno nerezových kadí. Tam sa varí miestne pivo – dvanástka Jakub a desiatka Anna.
Tribulík sa pustil do tohto podnikania preto, lebo pivo je jeho koníček. „Varil som si pivo doma a žena sa ma spýtala, či by som to nechcel skúsiť vo väčšom,“ hovorí. Po nezvyčajnom impulze od manželky nasledovali porady s kamarátmi pivármi, od ktorých majiteľ kúpil technológiu za viac ako tritisíc eur. Možno aj preto vraví, že pivo varí najmä pre nich, lebo radi chodia do tejto krčmy. Zatiaľ plánuje ročne variť iba 200 hektolitrov a výrobu veľmi rozširovať nechce. „Stačí mi zatiaľ klientela tejto krčmy,“ hovorí.
Od varenia piva neočakáva ani rýchle zbohatnutie. Na začiatku nemal biznis plán a ani o návratnosti investície veľmi neuvažuje. „Z piva nechcem zbohatnúť, budem to robiť dovtedy, dokedy ma to bude baviť,“ tvrdí.
Jeho pivo je mútnejšie a horkejšie ako slovenský štandard. Je to preto, že zlatistý mok nefiltruje a nepasterizuje. Pivo si tak uchováva originálnu chuť. „Bežné slovenské pivá sa mi zdajú sladké,“ vysvetľuje majiteľ minipivovaru. Výhodu piva z vlastného pivovaru oproti štandardným pivám v supermarkete porovnáva k jedlu z čerstvých surovín v dobrej reštaurácii a polotovarom v jedálni. Ani o propagácii či veľkej reklame pivný podnikateľ neuvažuje. Hovorí, že ľudia si cestu k dobrému pivu nájdu.
.od sladovne k pivovaru
Peter Klas kúpil pred piatimi rokmi v Trnave jednu z najstarších sladovní na Slovensku. Spočiatku varil iba slad, ale trápili ho nevyužité priestory sladovne. Časom v krásnej tehlovej pivnici urobil príjemnú reštauráciu a minulý rok na jar začal variť aj vlastné pivo. O tom, že pivovarníctvo berie poctivo, svedčí aj to, že pokusné várky piva testoval od apríla až do jesene. Pri práci mu pomáhal sládok z bývalého trnavského pivovaru Horden. Pivo nazval Sessler podľa pôvodného majiteľa sladovne.
V Sessleri dávajú dôraz na kvalitu surovín aj procesov. Pivo sa vyrába pôvodnou technológiou a v podstate vzniká ekologické pivo.
„Jačmeň spracúvame tradične bez chémie, pivo nefiltrujeme, nepasterizujeme, a preto všetky živiny, ktoré sú v pive, sú aj na vašom stole,“ vysvetľuje spolumajiteľ minipivovaru v príjemne chladnej pivovarenskej reštaurácii. Bio pivo má však svoje zákutia. Nevydrží tak dlho ako pasterizované a krčmár sa musí poctivejšie starať o čistenie trubiek. Aj preto Klas nechce zatiaľ expandovať za hranice svojej reštaurácie a ak, tak iba v rámci Trnavy. „Nechceme ísť ďalej, lebo so vzdialenosťou je čoraz ťažšie udržať kvalitu piva,“ hovorí.
V obrovských priestoroch sladovne je však na rozširovanie miesta dosť. Klas uvažuje skôr o vybudovaní pivného skanzenu, ktorý na Slovensku ešte nie je. Tam by návštevníkom chcel ukázať, koľko roboty je za pohárom piva. „Doteraz sa čudujem, ako pivo môže stáť aj menej ako 50 centov a pritom je za tým práca poľnohospodára, pivovarníka, distribútora, a minerálka, ktorá sa iba načapuje zo žriedla, stojí dvakrát toľko,“ dodáva.
.ako opraviť pivu meno
Pred dvoma rokmi sa podnikatelia Ľubomír Vančo a Branislav Cvik rozhodli kúpiť skrachovaný banskobystrický pivovar Urpín. S pivom predtým nikdy nerobili, ale bola to pre nich výzva. Pivovar preberali od konkurzného správcu, ktorý v ňom urobil počiatočnú prácu, aby celkom nezanikol. Jeho predchádzajúci majiteľ, podnikateľ Pavel Čupka, totiž do pivovaru neinvestoval, pivo strácalo svoju kvalitu aj renomé medzi miestnymi pivármi.
„Kedysi mal Urpín dobrú povesť, ale keď sme ho prevzali my, museli sme jeho povesť budovať od začiatku,“ vysvetľuje Ľubomír Vančo, podpredseda predstavenstva banskobystrického pivovaru. Noví majitelia investovali milióny korún do výmeny technológie, ale aj do kvality piva. Držali sa tradície a pivo začali variť klasickým ležiackym spôsobom. Nasledovalo postupné obnovenie dôvery u miestnych krčmárov. „Skaziť povesť sa dá rýchlo, ale vybudovať ju je náročnejšie,“ hovorí Vančo. Pri prechádzke po bystrickom Námestí SNP sa nám zdá, že pivovaru sa, aspoň na lokálnej úrovni, darí. Terasy s logom Urpínu tu nie sú ojedinelé. Pivovar však nechce zostať iba v tomto regióne, ale chce postupne rásť. Zatiaľ sa mu podarilo preniknúť na Kysuce a do Prievidze.
.pivný lokálpatriotizmus
V súčasnosti vznikne v Česku za rok 10 až 15 nových minipivovarov a zaniknú dva až tri. Na Slovensku vznikne jeden a druhý zanikne. Ich počet dlhé roky stagnuje. Prečo malé pivovary u nás živoria a v Česku prekvitajú?
Je to v pivnej kultúre, ktorá je v Česku bohatšia alebo v konzervatívnosti slovenského pivára, ktorý nerád skúša nové veci? Alebo za to môžu krčmári, ktorí sú pohodlní vyskúšať niečo nové? Oslovení majitelia pivovarov spomínajú všetky tieto dôvody a pridávajú ďalšie. Podľa nich chýba na Slovensku pivný lokálpatriotizmus.
„V Česku pijú v každom meste svoje pivo nie preto, že je lepšie, ale že je u nich vyrobené. U nás v Trnave bol Trnavan, ale domáci pili hocičo iné,“ vysvetľuje Klas. Ladislav Kovács, majiteľ rožňavského minipivovaru Kaltenecker, bráni a zároveň ľutuje slovenského pivára. Nemyslí si, že by Slováci nechceli skúsiť niečo nové, ale nemajú veľký výber. Minipivovary, ktoré ponúkajú alternatívu k bežným pivám, nazývaným aj europivá (podľa štandardizovanej nevýraznej mainstreamovej chute) sú roztrúsené po Slovensku a bežný pivár o nich nevie. „Slováci sú vlastne chudáci, lebo nám tu ostalo dokopy šesť pivovarov, z toho len tri nezávislé. Stačí si porovnať ponuku pív v hypermarketoch s okolitými štátmi a zistíme, že okrem slovenského a českého piva tu nemáme takmer nič z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Švédska, Anglicka či USA,“ vymenuváva Kovács.
Slovenského konzumenta bráni aj Jozef Brontvai, majiteľ minipivovaru v Kvačanoch. Slováci sú podľa neho klamaní, že víno je kráľovský nápoj, pritom pivo je rovnocenným nápojom. „Pivo nepovažujem za alkohol, je to spoločenský nápoj,“ tvrdí Brontvai.
Svoj podiel na úzkom výbere pív majú aj slovenskí krčmári. Mnohí podpísali dlhoročné zmluvy s pivnými velikánmi, za čo dostali výčapné zariadenie, slnečníky, poháre, a niektorí aj nábytok či peniaze na drevo. Preto – hoci by aj radi vyskúšali pivné novinky z minipivovarov – podľa zmluvy nemôžu. „Našťastie, mnohým už zmluvy vypršali, obnoviť ich nechcú a títo voľní šenkári sú cieľom malých pivovarov,“ hovorí Vančo.
.dane, nadvýroba a globalizácia
Problém slovenských pivovarov je aj vysoká spotrebná daň, ktorá robí naše pivo drahším ako české. Hoci malé pivovary s výrobou do 200-tisíc hektolitrov majú sadzbu zníženú, stále je vyššia ako v Česku. Kovács si myslí, že je choré, ak minipivovar platí rovnakú spotrebnú daň z piva ako stredný priemyselný pivovar. Chýba mu daňová úľava pre tých najmenších s najdrahšou výrobou na jeden hektoliter piva.
„V Česku platia pivovary dane až podľa piatich kategórií veľkosti. Malí do 10-tisíc hl majú napríklad len polovičnú daň oproti nám. To sú skutočné úľavy. Kým toto nebude korektnejšie, bude síce dosť nadšencov, ktorí by si aj postavili minipivovar, ale bude im chýbať ekonomická motivácia,“ dodáva. Na lobovanie za férovejšie dane chce Vančo založiť združenie malých pivovarov, podobné ako majú v Česku. Český zväz malých nezávislých pivovarov dokázal pre malé pivovary vylobovať u politikov daňové úľavy, stará sa o pivnú rozmanitosť na trhu a podporuje aj pivnú turistiku.
Roman Šusták, riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, si myslí, že zatváranie pivovarov súvisí aj s koncentráciou a globalizáciou výroby, ktorá je ekonomicky efektívnejšia. Heineken vyrobí také isté množstvo piva v jednom hurbanovskom pivovare, ako predtým vyrábal v štyroch dokopy. Pád niektorých pivovarov má na svedomí vraj aj predimenzovanie výrobných kapacít na Slovensku v minulosti. Keď začala od 90. rokov spotreba piva klesať, padali aj pivovary.
.unifikácia a originalita
Hovorí sa, že pri výrobe piva je okrem jačmeňa a chmeľu dôležitá aj voda. Podľa jej lokálnej kvality sa pivo odlišovalo od iných. Dnes to už zrejme neplatí. V globalizovanom svete piva sa „Plzeň“ varí už aj v Poľsku. Aj preto oslovení pivovarníci pochybujú, že dnes sa v jednom pivovare dá vyrábať päť odlišných druhov pív.
„Voda je lokálna, nie dovážaná, a preto sa chute týchto pív na seba musia podobať,“ hovorí Vančo. „Mne pripadajú pivá od veľkých pivovarov, akoby vyšli z jednej trúbky a prelepili na nich iba etikety. Nie sú zlé, len mi nechutia,“ hovorí Tribulík.
Lenže podobnosť pív veľkých pivovarov hrá do karát malým rybám v pivnom rybníku. Tie môžu obrom konkurovať jedine originalitou, keďže cenou sa im pre vyššie výrobné náklady nevyrovnajú. V Trnave preto stavili na spomínanú tradíciu a bio výrobu. Varia aj pivo dvadsiatku, ktorá je náročná na výrobu (kvasí až 60 dní), ale chutí jedinečne a na trhu je unikátom. V Urpíne varia šestnástku, ale aj nealkoholické pivo. Podľa Šustáka presadiť sa na trhu dokážu len pivovary so širokým sortimentom silných značiek, ktoré majú vysokú kvalitu a zároveň musia byť i cenovo prístupné pre spotrebiteľa. Tieto podmienky ľahšie spĺňajú globálni hráči na trhu. „Malé a stredné pivovary túto nevýhodu musia kompenzovať svojou originalitou a presadzovaním sa vo svojich regiónoch,“ dodáva.
Recept na úspech si musí každý regionálny pivovar nájsť sám. Kovács uvádza príklad známeho pražského minipivovaru U Fleků, ktorý varí nepretržite už 500 rokov len jeden druh piva, a to tmavú trinástku, a prežíva vďaka tradícii.
V Kalteneckeri, naopak, stavili na rôznorodosť sortimentu. Vyrábajú až štrnásť druhov piva a vďaka tejto pivnej rôznorodosti a kvalite sa im darí fungovať už 12 rokov. „Malý pivovar nie je o budove, ani o technológii, dokonca často ani o pive. Je to filozofia. A touto filozofiou sa riadi mnoho ľudí, ktorí chcú aspoň raz zažiť atmosféru reštauračného minipivovaru, aspoň raz ochutnať originál nepasterizovaný pivný špeciál,“ zamýšľa sa Kovács. Podľa neho sú minipivovary pre pivných gurmánov a ich budúcnosť je v rozširovaní pivnej turistiky.
www.tyzden.sk |
| Výrobcovia piva sú proti plánom zvýšiť spotrebnú daň z piva - Slovenské združenie výrobcov piva a sladu podľa jeho výkonného riaditeľa Romana Šustáka nerozumie, prečo sa ministerstvo financií opätovne vrátilo k myšlienke zvýšenia spotrebnej dane z piva. Združenie si uvedomuje, že štátu chýbajú peniaze, no podľa Šustáka treba hľadať komplexné riešenie.
„Cena piva už teraz rastie, keďže cena jačmeňa, ako kľúčovej komodity, stúpla vlani o 40 %. Ak sa k tomu pridá aj zvýšenie spotrebnej dane zo strany štátu, pivovarníkov to výrazne zaťaží,“ uviedol pre agentúru SITA Šusták.
Ministerstvo financií v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 opätovne oprášilo myšlienku zvýšenia spotrebnej dane z piva, ktoré by do štátneho rozpočtu mali v nasledujúcich troch rokoch priniesť celkovo takmer 37 mil. eur.
Rezort uvažuje o zvýšení sadzieb na približne rovnakej úrovni, ako vlani, keď chcela vláda zvýšiť spotrebnú daň pri malých pivovaroch o 22 % a pri veľkých o 27 %. Tento návrh však parlamentom neprešiel, keď sa hlasovania zdržali štyria poslanci KDH.
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu taktiež očakáva, že k ohlasovanému zvyšovaniu spotrebných daní ešte prebehne diskusia. „Určite chceme rokovať. Už teraz však musím povedať, že nie sme nadšení. Z nášho hľadiska nevidím veľký priestor na kompromis,“ upresnil Šusták.
Podľa neho je navyše otázna aj výška sadzieb, keďže podľa prepočtov združenia by muselo ministerstvo zvýšiť spotrebnú daň o 17 až 18 %, aby v budúcom roku získalo do štátneho rozpočtu avizovaných 8,2 mil. eur. Pripustil taktiež, že ak rezort financií nezmení svoj názor, zvážia aj nepopulárne kroky z minulosti, akými boli petície a protesty.
Slovensko by podľa Šustáka nemalo ísť cestou zvyšovania daní, keďže to so sebou prináša zníženie spotreby a celkový prepad príjmov do rozpočtu. Ako príklad uviedol radikálne zvýšenie spotrebnej dane z roku 2003, ktoré spôsobilo prudký prepad spotreby.
„Spotrebná daň na pivo je na Slovensku 2,5-krát vyššia ako minimálna sadzba v EÚ. Aj v porovnaní s Českou republikou je takmer dvojnásobne vyššia, a to sme v roku 1989 začínali na rovnakej úrovni,“ dodal Šusták.
28.03.2011 SITA |
| Mikloš chce vyššiu daň z piva a vína - Rezort financií na čele s Ivanom Miklošom (SDKÚ-DS) počíta v budúcoročnom rozpočte so zvyšovaním príjmov, a to zavedením bankovej dane, zvýšením spotrebnej dane z piva a vína či vďaka vyšším príjmom z hazardných hier. Zmeny v daniach by mali nastať už od januára.
„Predpokladám, že po diskusiách, ktoré teraz budú niekoľko týždňov nasledovať, dospejeme k tomu, aby sme pripravili kvalitný rozpočet, ktorý bude znamenať úsporu na spotrebe štátu, a ktorý zvýši dane len tam, kde to má svoje opodstatnenie, a nie primárne z dôvodu, že by sme potrebovali naháňať príjmy štátu,“ zdôraznil minister.
Rozpočet tiež predpokladá nárast pri dani z nehnuteľností, ktorá je však v kompetencii samospráv. Z väčších privatizačných projektov rezort financií neočakáva v budúcom roku žiadne príjmy, a ani v budúcnosti ich nechce používať na bežné výdavky, ale na dôchodkovú reformu či riešenie starších dlhov nemocníc a železníc. Pomôcť by mohli aj ďalšie príjmy z prenájmu bratislavského letiska, vyšších dividend zo štátnych podnikov, či z obnovenia licencií mobilných operátorov.
Deficit verejných financií by mal v budúcom roku klesnúť z tohtoročných 4,9 na 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch by už malo Slovensko spĺňať 3-percentný limit požadovaný európskymi rozpočtovými pravidlami.
28.03.2011 HN |
| Unikátne príbehy legendárneho piva - Začiatkom 19. storočia sa pivovarníci kráľovského mesta Plzeň rozhodli najať mladého architekta Martina Stelzera, aby pre nich postavil ten najlepší pivovar na svete. Na svoju stavbu vybral pozemok na brehu rieky Radbuzy. Pieskovcové podložie umožnilo vyhĺbiť dlhé tunely na skladovanie piva v chlade. Ešte hlbšie pod povrchom boli pramene, zdroje sladkej vody, ktoré neskôr zabezpečili jedinečnosť plzenského piva. Najdôležitejším Stelzerovým objavom však bol výnimočný mladík z Bavorska, ktorý mal zmeniť celý dovtedajší spôsob varenia piva.
Josef Groll 5. októbra 1842 skombinoval bavorský spôsob spodného kvasenia s miestnymi unikátnymi ingredienciami, označovanými ako "genius loci": s mäkkou vodou, so svetlým sladom vyrobeným vo vlastnej sladovni a so žateckým chmeľom, ktorý je považovaný za najlepší na svete. V novom pivovare tak vytvoril prvé zlaté, iskrivo priezračné pivo na svete!
Pivo Pilsner Urquell sa dodnes vyrába podľa pôvodnej receptúry, rovnakým varným postupom. Kľúčové tajomstvá výnimočnosti piva Pilsner Urquell spočívajú v unikátnych surovinách a v jedinečnom spôsobe výroby.
„Väčšina pivovarov nakupuje slad od externých dodávateľov, ale my si ho vyrábame sami, aby mal požadované vlastnosti. Proces sladovania pomáha získať výnimočné zlaté sfarbenie Pilsner Urquell,“ uvádza dôležitú informáciu Václav Berka, starší obchodný sládok Plzeňského Prazdroja.
„Bežne sa pri výrobe piva používa jednormutový, prípadne dvojrmutový varný postup. Pivo Pilsner Urquell sa však výnimočne vyrába až trojrmutovým varným postupom. Kým ostatné pivovary používajú elektrický alebo parný ohrev, my pracujeme s vyhrievaním priamym ohňom, ktorý pomáha rozvinúť zlatú farbu, dáva pivu vôňu sladových zŕn a vyváženú karamelovú chuť,“ prezrádza ďalšie z tajomstiev Pilsner Urquell Václav Berka
Pilsner Urquell je preto viac ako len pivo – je to legenda, nositeľ pravého bohatstva. Spája v sebe to pravé bohatstvo unikátnych surovín a majstrovstva pivných sládkov. Aj preto je značkou ľudí, ktorí sú schopní rozpoznať a vážiť si veci so skutočnou hodnotou.
Čo predstavuje pravé bohatstvo v živote Petra Michalicu?
Ten, kto dostal možnosť ponoriť sa do intímnych tajov zázraku hudby, ľahko zistí, že hudobná reč je oveľa presnejšia než verbálna. Toto poznanie umožní človeku získať voči verbálnemu prejavu istý nadhľad či odstup. Potom sa aj pojem bohatstvo javí dosť abstraktne. Kľúčom k jeho pochopeniu však môžu byť prvé tri písmená tohto slova, ktoré sa nie náhodou vyskytujú vo väčšine slovanských jazykov.
Stvoriteľ obdaril ľudí neskutočným bohatstvom možností, ako existovať na tejto planéte, či dokonca i mimo nej. No asi najväčším bohatstvom je vesmír ľudskej duše. Ten nemožno ani ukradnúť, ani stratiť. Myšlienky, skutky, celá sieť emocionálnych zážitkov, no najmä láska, nech by už bola akokoľvek trpká, zanecháva svoj nezmazateľný odtlačok na duši ako punc na drahých kovoch. A toto spolu s takmer neobmedzenými možnosťami ľudskej kreativity svedčí veľkým hlasom, že najväčším bohatstvom človeka je to, o čom sa píše v jednej prastarej knihe: že sme boli stvorení na obraz Boží.“
www.pilsner-urquell.sk
28.03.2011 inzercia |
| Vznik piva typu India Pale Ale - IPA je štýl svetlého piva, ktoré bolo prvýkrát uvarené v Anglicku v 19. storočia. Jeho vznik bol určený potrebou vyrobiť také pivo, ktoré by bez ujmy na kvalite vydržalo dlhšiu dobu aj v zložitejších podmienkach. Prvé známe použitie výrazu "India Pale Ale" pochádza z reklamy uverejnenej v novinách v januári 1835 (dovtedy bolo označované ako "pale ale pre Indiu", "India Ale" alebo tiež "Pale export India ale").
V 18. storočia vládol medzi Veľkou Britániou a jej kolóniami čulý prevádzku. Najväčší z kolónií - Indie, bola domovom obrovskej armády britských vojakov a koloniálnych úradníkov, ktorí by radi pili nápoj pre svoju kultúru tak obvyklý - pivo. Od pradávna bolo pivo navyše považované za zdroj vitamínov a tiež za "bezpečnejšie" náhradu závadné vody. Obrovským problémom však bola krátka trvanlivosť piva, ktoré sa pri dlhých cestách na mori v tropických oblastiach rýchlo kazilo. Aj tie najrýchlejšie lode zvládali cestu z Anglicka do Indie okolo Afriky za štyri mesiace, pričom ale priemerne táto cesta trvala až pol roka. Britská admiralita sa pokúsila hľadať riešenia av polovici 18.storočia na pomoc prizvala aj Kráľovskú vedeckú spoločnosť.
Uvažovalo niekoľko možností, vrátane vytvorenia pivného koncentrátu tým, že by sa pivo nechalo zmrznúť a ľad by sa odstránil. Nakoniec však roku 1772 H. Pelham navrhol, aby pivovarníci "vyvarili" väčšinu vody z mladiny a proces výroby by bol dokončený až na samotnej lode. V roku 1773 kapitán Cook zo svojej lodi Endeavour spravovali, že koncentrát v kombinácii s kvasnicami a smreku funguje dobre. Avšak od tejto metódy sa postupne rovnako upustilo, pretože v teplejších oblastiach sa pivo aj naďalej nedarilo uvariť s uspokojivým výsledkom av chladnejších oblastiach jeho kvalita dosť kolísala. Na nejakú dobu potom Admirality dala prednosť nápojmi trvanlivějšímu - rumu.
Trh v Indii bol však obrovským lákadlom, než aby sa už nikto nepokúsil problém trvanlivosti piva riešiť. Pivovary sa teda začali pokúšať do Indie dovážať pivo fľaškové, a to obľúbený londýnsky Porter. Ani tu však neuspeli a pivo opäť dorazilo do kolónie kyslé a ztuchlé.
S novým nápadom prišli až B. Wilson a S. Allsopp. Pokúsili sa využiť toho, čo v podstate bolo jednou z príčin problematického dovozu piva po mori - neustály kymácivý pohyb. Odporučili pivovarníkům, aby fľaše s Porter neuzatvárali, nechali pivo najskôr zvětrat a až potom, fľaše zazátkovali. Počas plavby potom vďaka nepretržitému hojdania dochádzalo k druhej karbonizácii. Avšak problém s nedostatočnou trvanlivosťou pretrval a navyše sa ukázalo, že tmavý Porter nevyhovuje požiadavkám Britov v tropickej Indii.
Pivovary vo svojom snažení neustáli. Vysoký dopyt a nízke prepravné sadzby boli tými najdôležitejšími faktormi aj pre tak riskantný podnik.
George Hodgson, sládek z pivovaru Bow Brewery z východného Londýna začal do Indie dodávať pivo typu Ale v 90. rokoch 18.storočia. Na svoju dobu toto pivo bolo veľmi svetlé, malo medenú alebo bronzovú farbu. Hodgson upravil svoj recept na výrobu piva Pale Ale tak, že značne zvýšil obsah chmeľu, obilie aj cukru a výsledkom bolo silné pivo s vysokým obsahom alkoholu. Využil tak jediné zbrane proti pokazeniu nápoje, ktoré pivovarníci pred príchodom chladenie a pasterizácia mali, tj alkohol a chmeľ. Hodgson tiež do sudov už v prípravnej fáze pridával sušený chmeľ, ako ďalší stupeň ochrany pred infekciou. Pivo obsahovalo veľké množstvo oxidu uhličitého, ktorý zo sudov pri plavbe čiastočne unikal, a jeho ďalší veľká časť sa stratila, keď bolo pivo stáča v Indii do fliaš. Hodgson slávil obrovský úspech. Jeho veľmi horké, alkoholicky silné, šumivé, svetlé pivo sa stalo legendou a jeho rapídny expanzia podnietila ďalšie pivovarníkmi, aby sa pokúsili vstúpiť na potencionálne lukratívny trh.
(Spracované zo zahraničných materiálov.)
Autor: Petra Krchňáková | Vydané dňa 15. 03. 2011 www.pivovary.info |
| Do krčiem mieri slovenský Guinness - Na slovenskej pivnej mape pribudne ďalšia vlajka. Sériu zatvárania a sťahovania väčších pivovarov prerušujú v Rožňave. Miestny minipivovar Kaltenecker expanduje a svojim zlatým mokom chce pokryť celé Slovensko. „Doteraz sme pivo vyrábali len v sudovej podobe. Investíciami obohatíme slovenský trh naším fľaškovým pivom,“ povedal pre HN Ladislav Kovács, riaditeľ pivovaru Kaltenecker. Do reštaurácií, ale aj na pulty našich predajní tak poputujú okrem slovenskej podoby írskeho Guinnessu aj pivá s príchuťou ďumbiera, chilli či kávy.
Prelomová expanzia
Slovenská pivná mapa sa za posledných 15 rokov zmenila na nepoznanie. Na spočítanie zatvorených pivovarov by bolo treba obe ruky. O svoje tradičné podniky prišli v Martine, Nitre, Rimavskej Sobote či v Topoľčanoch. Aj keď po krajine začali vznikať malé minipivovary, na väčšieho hráča trh čakal dlhé roky. Čiernu sériu sa rozhodli prerušiť až v Rožňave.
Miestny reštauračný minipivovar tu začal písať svoj históriu v roku 1997 a obľubu získal predovšetkým širokou ponukou. „Vyrábame až 22 pivných špeciálov,“ počíta Kovács. V jeho ponuke môžete nájsť aj vanilkové, višňové či banánové pivo. Napriek tomu, že svoju produkciu dodával len obmedzenému počtu pohostinstiev, pribúdanie objednávok zaznamenával každý rok. „Posledné tri-štyri roky sme nevedeli pokryť dopyt po našich špeciáloch,“ vysvetľuje impulz zmien Kovács.
Z rodinného veľký podnik
Narastajúcu popularitu značky si všimli aj investori a podnik pred dvoma rokmi zmenil majiteľa. „Predal som časť podniku, zostal som však minoritným majiteľom,“ hovorí zakladateľ Kalteneckera Kovács. Narastajúci záujem v kombinácii s novým kapitálom umožnil rožňavskému podniku expandovať. „Plánujeme preinvestovať približne štyri milióny eur a našu produkciu by sme mali zvýšiť až 15-násobne,“ prezrádza riaditeľ a dodáva, že prácu by malo nájsť asi desať ľudí.
Do krčiem aj reštaurácií poputuje na začiatku šesť druhov fľaškových pív. „Našou vlajkovou loďou je tmavé pivo Brokát, ktoré sa podobá Guinnessu. Okrem neho chceme dostať do fliaš aj ďumbierové pivo s medom, jantárové pivo aj tradičné ležiaky,“ prezrádza Kovács.
Podľa Ľubomíra Vanča, predsedu Asociácie malých nezávislých pivovarov je výhodou menších prevádzok rôznorodosť ponuky. „Na trhu je čoraz väčší záujem o pivné špeciály, ale aj o tradičné pivá, vyrábané poctivou klasickou technológiou,“ uzatvára Vančo. Tomáš Vašuta
24.02.2011 www.hnonline.sk |
| V Martine sa má opäť variť pivo - V meste Martin sa zrejme opäť začne vyrábať pivo. Spoločnosť Sawpi, s.r.o. totiž plánuje v lokalite Priekopa postaviť minipivovar Martpils.
Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý už spoločnosť predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA), s výstavbou malého pivovaru by sa malo začať v máji tohto roka, pričom ukončenie výstavby je naplánované o rok neskôr. Vzniknúť by malo desať nových pracovných miest. Výstavba minipivovaru by si mala vyžiadať niečo vyše 68 tis. eur.
Ročne plánuje investor vo svojom pivovare Martpils vyprodukovať šesť tisíc hektolitrov piva. "Pivovar nemá ambíciu byť konkurenciou pre veľkých dodávateľov piva, ale chce ponúknuť domácky varené pivo tak reštauráciám ako aj svojim zákazníkom vo vlastnom výčape," uviedol investor v posudzovanom zámere. Výrobná hala minipivovaru by sa mala rozprestierať na ploche takmer 450 metrov štvorcových.
Turiec mal takmer 200 ročnú tradíciu výroby piva na Slovensku. Históriu výroby piva v Turčianskej kotline začal písať pivovar v Necpaloch. Ten zanikol v roku 1890. Neskôr pokračovala výroba piva v meste Martin, kde sa vyrábalo pivo Martiner. Posledné roky pivovar v Martine patril do zoskupenia pivovarov spoločnosti Heineken Slovensko. Tá sa v roku 2003 rozhodla pivovar zatvoriť a presunúť výrobu martinského značkového piva do nitrianskeho pivovaru. "Výhodou minipivovaru na pivovarskom trhu je skutočnosť, že pivo vyrobené v minipivovare bude trochu iného charakteru ako pivá vyrábané veľkými pivovarmi, kde sa prejavuje uniformita výroby ako dôsledok znižovania nákladov na výrobu," konštatuje sa v zámere.
Spoločnosť Sawpi so sídlom vo Vrútkach vznikla podľa výpisu z Obchodného registra SR v roku 2005. Firma sa podľa informácií dostupných na internete zaoberá výrobou a vývojom vyhrievacích telies, špirál a elektrických ohrevných platní používaných v elektrických radiátoroch a v gastronomickom odvetví. Jediným spoločníkom je fyzická osoba.
SITA 10.02.2011 |
| Do Martina sa po rokoch vracia pivovar - Do Martina sa po ôsmich rokoch vracia pivovar. Už na jeseň chce celý región Turca zásobovať zlatistým mokom minipivovar Martpils. „Chceme variť tradičné pivo, na ktoré bol tento región dlhé roky zvyknutý,“ prezrádza Michal Pilka, konateľ spoločnosti Sawpi, ktorá stojí za projektom pivovaru.
Diera po Martineri
Martin, kedysi jedna zo slovenských pivných bášt, prišla o svoj pivovar v roku 2003. Heineken sa vtedy rozhodol výrobu tradičného Martinera stiahnuť do centrály v Hurbanove. „V Martine, ale aj v celom Turci zostala po tradičnom tunajšom pive diera aj hlasy po jeho návrate,“ vysvetľuje dôvody oživenia pivovarníctva v tomto meste Pilka. Aj na základe toho chcú tamojším krčmám a reštauráciám už na jeseň ponúkať regionálnu tradíciu.
„Pôjde o pivo plzenského typu. Spočiatku plánujeme ponúkať desiatku a dvánastku,“ hovorí Pilka a dodáva, že sú pripravení ponúkať aj tmavú verziu či ovocné špeciály. „Všetko bude závisieť od ohlasov aj želaní krčmárov,“ dodáva. Pivovar počíta s rozpočtom okolo 70-tisíc eur. „Všetko závisí od legislatívnych potvrdení, no ak pôjdeme podľa plánov, tak prvé pivo by sme mohli vyrobiť už v septembri,“ plánuje Pilka.
Obava z leta
Kým v Česku, alebo Nemecku sa minipivovary počítajú na stovky, u nás svoj boom ešte len zažívajú. „Na trhu sme len dva a pol mesiaca a už nestíhame vyrábať,“ hovorí pre HN Jozef Buňa, riaditeľ minipivovaru Buntavar vo Svite. Podobne ako v Martine, aj podtatranský región prišiel o svoj pivovar Tatran v Poprade a ľudia sú po domácom pive „hladní.“ „Pre veľký záujem sme už po pár týždňoch sme museli kupovať nový kvasný tank, ktorý je objemovo raz taký veľký ako ten pôvodný,“ vysvetľuje Buňa.
Napriek tomu, že je zima, vo Svite musia pivo variť každý druhý deň. „Aj to nestíhame. Leto bude z tohto pohľadu veľmi zaujímavé,“ konštatuje riaditeľ. Buntavar vo svojom podniku ponúka kvasinkové pivo.
Podľa riaditeľa Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Romana Šustáka môžu minipivovary obohatiť domácu ponuku. „Ľudia dnes vyhľadávajú originalitu, niečo nové. Často v tom zohráva úlohu aj istá nostalgia za miestnymi pivami,“ hovorí Šusták. Podľa jeho slov však tieto pivovary nemôžu nahradiť tradičné pivá.
Na Slovensku je dnes asi 13 minipivovarov a ich počet by mal ďalej narastať. Len koncom minulého roka totiž ohlásil svoj vznik aj pivovar Sandorf na Záhorí.
Tomáš Vašuta
11.02.2011 www:hnonline.sk
|
| Pivo môže ešte zdražieť - Vlaňajšia nízka úroda obilnín odštartovala zdražovanie nielen chleba, ale aj piva. Zdraženie zatiaľ nie je bolestivé. Fľašu piva predáva od februára najväčší výrobca Heineken Slovensko drahšie o dva centy.
Pokles produkcie sladovníckeho jačmeňa zasiahol celú Európu s výnimkou Francúzska a ceny vystrelili prudko nahor. Obvyklá ročná produkcia vlani klesla z 360–tisíc ton na polovicu aj na Slovensku, ktoré bolo vo výrobe suroviny vždy sebestačné.
"Čelíme historicky najnižšej úrode jačmeňa, a to z hľadiska nielen množstva, ale aj kvality," povedala generálna riaditeľka Heineken Slovensko Door Plantenga. Vzhľadom na zvýšenie cien ďalších surovín, obalov a energií bolo zdraženie piva podľa šéfky pivovaru nevyhnutnosťou. V Hurbanove postavil Heineken najväčšiu sladovňu v strednej Európe. Fabrika nakupuje ročne okolo 185–tisíc ton jačmeňa. V snahe zabezpečiť si dostatok suroviny ponúkla pestovateľom 195 eur za tonu. Za takéto ceny sa jačmeň na Slovensku ešte nikdy nekontrahoval. Pestovatelia však nie sú ani s touto cenou úplne spokojní. Jačmeň sa totiž na svetových trhoch predáva už za 240 až 250 eur za tonu.
"Za posledné roky plochy jačmeňa na Slovensku sústavne klesali. Ani zvýšenie ceny nemusí zaručiť, že sa farmári vrátia k jeho pestovaniu," myslí si Ladislav Kazlov z PD Jur nad Hronom. Po vlaňajšku totiž na mnohých poliach stoja jazerá vody, pozemky, na ktorých sa zberala ešte na Silvestra kukurica, nie sú zorané, a tak vôbec nie je isté, koľko pôdy sa podarí obsiať jačmeňom.
Hlavným konkurentom jačmeňa na poli bude kukurica. Seje sa neskôr a pri dobrej starostlivosti farmárom spoľahlivo vynáša. "Roľník sa tohto roku bude rozhodovať práve medzi týmito dvoma plodinami," poukazuje Ivan Oravec z PD Devio Nové Sady.
"Myslíme si, že naša ponuka je slušná a máme záujem o uzatváranie kontraktov na dlhšie obdobie," povedal technický riaditeľ Heineken Slovensko Milan Slávik. Pripomenul, že o cene jačmeňa sa nerozhoduje na Slovensku, ale v zahraničí. Slávik priznal, že sladovnícky priemysel bude musieť priplatiť za jačmeň, aby sa farmári opäť vrátili k pestovaniu. Milovníci piva musia v nasledujúcich rokoch rátať s vyššími cenami. Pivo sa stalo celosvetovým nápojom. "V Číne, kde ešte pred desiatimi rokmi vyrobili ročne okolo 220 miliónov hektolitrov piva, zvýšili vlani výrobu na viac ako dvojnásobok," upozornil riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Čína však tiež očakáva neúrodu obilia. Podľa Šustáka to podnieti nielen rast cien pšenice, ale aj jačmeňa.
"Časy, keď potraviny boli po celé desaťročia inflačnou brzdou, sú za nami, rovnako ako extrémne nízke ceny v diskontných predajniach," konštatoval v Berlíne na nedávnej potravinárskej výstave Grüne Woche šéf Zväzu nemeckých roľníkov Gerd Sonnleitner. Netreba sa však obávať, že potraviny vrátane piva budú ako prvé tlačiť na infláciu. Určite však budú kopírovať všeobecnú mieru zdražovania.
Jozef Sedlák 10.02.2011 Pravda |
| Fíni chcú vyrobiť pivo, aké sa pilo v 19. storočí - Fínski vedci skúmajú staré pivo, ktoré sa našlo v stroskotanej lodi z 19. storočia na dne Baltského mora. Dúfajú, že "jedno z najstarších zachovaných pív na svete" im umožní uvariť nápoj, aký ľudia pili v 19. storočí.
Potápači našli v júli vo vraku lode na dne mora neďaleko Aalandských ostrovov šampanské a päť fliaš tmavého, penivého piva. Loď podľa všetkého pochádzala zo začiatku 19. storočia.
Hovorkyňa technického výskumného centra VTT Annika Wilhelmsonová dnes povedala, že vedci chcú zistiť, aký druh kvasníc sa vtedy používal, pretože "úloha kvasníc pri výrobe piva nebola začiatkom 19. storočia ešte celkom známa".
Zdroj: Associated Press
www.hnonline.sk
|
| Pivo zdražil zatiaľ len hurbanovský pivovar - Najväčší výrobca piva na Slovensku spoločnosť Heineken Slovensko predáva oddnes drahšie pivo. Ohlásené päťpercentné zvýšenie ceny zdraží na pulte pollitrovú fľašu piva o dva centy. Ostatné pivovary zatiaľ držia staré ceny, ale najneskôr do troch mesiacov budú zrejme nasledovať príklad hurbanovského pivovaru.
Zopakoval sa tak scenár spred dvoch rokov, keď došlo k poslednému zdraženiu piva. Z pivovarníckeho peletónu opäť nabral odvahu na zdraženie líder trhu. Heineken Slovensko naposledy zvýšil cenu piva k prvému marcu 2009 o sedem percent. Spotrebiteľ si vtedy priplatil za fľašu tri centy.
Heineken Slovensko odôvodnil zdraženie piva prudkým rastom cien surovín, najmä sladovníckeho jačmeňa. Ten v dôsledku vlaňajšej mimoriadne nízkej úrody zdražel o 40 percent.
"Čelíme historicky najnižšej úrode jačmeňa, a to z hľadiska nielen množstva, ale aj kvality," povedala generálna riaditeľka Heineken Slovensko Door Plantenga. Vzhľadom na rast cien ďalších surovín, obalov a energií bolo zdraženie piva podľa šéfk y pivovaru nevyhnutnosťou.
Jačmeň sa skutočne v tejto chvíli predáva za rekordných 190 eur za tonu. Ani z novej úrody nebude lacný, kontrahuje sa totiž za cenu blízku 200 eurám za tonu.
"Lacné pivo na Slovensku bude onedlho minulosťou," myslí si šéf Sladovne Michalovce Milan Lapišák. Cena poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch stále rastie a podľa Lapišáka sa nedá predpokladať, že "pivo sa v novom desaťročí vráti k cenám pred veľkou ekonomickou krízou".
V obchodoch sa pivo ešte dopredáva za staré ceny. Pollitrová fľaška dvanástky stojí vo veľkých obchodných reťazcoch od 45 centov (Steiger) do 63 centov (Zlatý Bažant). Cena desiatky sa pohybuje v rozmedzí od 35 centov do 55 centov. "Máme ešte niekoľkodňové zásoby, ale ani po ich minutí nemusí pivo zdražieť," predpokladá šéf obchodného reťazca Coop Jednota Bratislava Adrián Ďurček.
Dvojcentové zdraženie by totiž mohli obchodníci aspoň na istý čas utlmiť. Zima, ako pripomína Ďurček, nie je hlavnou sezónou piva. "Hrať sa s cenou piva v čase, keď silno mrzne, je nebezpečné." Tón v zdražovaní piva udajú podľa Ďurčeka veľké reťazce. "Ohlásené zdraženie sa nemusí hneď odzrkadliť v obchodoch. Máme možnosť hýbať s maržou," pripustil aj takýto cenový vývoj hovorca spoločnosti Kaufland Martin Gärtner.
Pivo zdraželo aj v Česku, kde najväčší pivovar Plzenský Prazdroj zvýšil cenu vlani v januári najprv o 4,6 percenta a tohto roku v januári o ďalšie dve percentá. Čechom tak dovedna pivo zdraželo viac ako o jednu českú korunu. Pravda, českí pivári si z platu môžu dovoliť nakúpiť stále viac piva ako slovenskí. Predvlani si Slováci pri plate 744 eur zarobili na 1 241 fliaš piva s priemernou cenou fľašky 60 centov. Česi s priemerným ročným platom 23 488 Kč si mohli kúpiť 1 935 fliaš s priemernou cenou fľašky 12 Kč.
Jozef Sedlák Pravda
1.02.2011 |
| Pivovar medzi školskými lavicami uvarí viac piva - Od včerajška môžu študenti Vysokej školy chemickej v Prahe variť pivo v dvoch moderných varnách, ktoré tak doplnili existujúce zariadenia zo sedemdesiatych rokov. Dejvická vysoká škola totiž ponúka študijný odbor, v ktorom sa jeho absolventi naučia variť pivo. A práve v tunajších moderných varnách sa škola zameriava na tradičnú výrobu piva - teda spodne kvaseného ležiaka. "Pôvodne sme boli schopní vyrobiť v jednej várke 40 litrov piva. Teraz sa produkcia zvýši o ďalších 80 litrov, "uviedol docent Pavel Dostálek z ústavu kvasnej chémie, ktorý má odbor pivovarníctva na starosti. Ak by ste chceli vyskúšať pivo vyrobené študentami,tak si musíte nechať zájsť chuť. Nie je na predaj. Iba dvakrát do roka organizuje tunajšia katedra Deň otvorených dverí, kam môže zavítať každý a načapovať si penivý nápoj. Ďalšiu možnosť budú mať záujemcovia až na jeseň. Podľa Dostálka škola dokonca uvažuje, že by otvorila kurzy zamerané na výrobu piva aj pre verejnosť. Zatiaľ ale nie je jasné kedy. Hoci si mnohí z nás predstavujú, že čerstvo uvarené pivo študenti hneď s chuťou vypijú, nie je tomu tak. Pivovar v budove školy funguje hlavne pre potreby výučby a výskumu. Najprv sa musí várka preskúmať, zanalyzovať a až potom sa ochutnáva. "Zameriavame sa na vývoj nových spôsobov výroby a skúšame aj rôzne špeciálne chute," povedal sládek školského pivovaru Rudolf Jung. Preto škola spolupracuje s radom českých i zahraničných pivovarov a podobne zameraných univerzít. Dokonca vmiestnej varni ako prvý vyvinuli tmavé nealkoholické pivo. Až neskôr prišiel s týmto produktom pivovar Bernard. Študenti odboru pivovarníctvo nemajú problém s uplatnením v praxi. Mnoho pivovarov ich služieb využíva naozaj intenzívne a to aj vo svete. Napríklad v pivovare Staropramen sú na všetkých kľúčových pozíciách výrobného oddelenia. "Absolventi VŠCHT tvoria chrbticu tohto oddelenia. Uplatňujú sa v pozíciách sládkov, technológov aj kontrolórov kvality, "uviedol tlačový hovorca Staropramenu Pavel Barvík. Ročne opustí školu 10 až 12 absolventov. Ak by ste čakali, že sú to výlučne muži, mýlite sa. Zhruba polovicu tvoria ženy. A dokonca sa presadili aj do pozícií sládkov v pivovaroch Strakonice, Litovel alebo Nymburk. (Zdroj: Mladá fronta DNES)
Eurobrew 27.01.2011 |
| Uvariť si vlastné pivo chce asi každý pivár - Návšteva pivovaru je asi snom každého milovníka piva. Určite mnohí výrobcovia prehliadky organizujú, ale mať pivovar v škole, sa len tak niekomu nepošťastí. Na Vysokej škole chemickej v Prahe, však študenti možnosť uvariť si vlastné pivo majú. Dokonca už štyridsaťšesť rokov. Včera však škola sprevádzkovala dve moderné varne, ktoré tak navýšia súčasnú produkciu trikrát. Mne sa dokonca pošťastilo tento školský pivovar navštíviť. Vyleštené medené nádoby typického tvaru v rohu miestnosti sú ako magnet. Okamžite pútajú moju pozornosť. Na chvíľku dokonca oľutujete, že som po maturite štúdium odboru pivovarníctvo tiež neskúsil. Avšak docent Pavel Dostálek, ktorý tento odbor na škole vedie, ma vracia späť do reality. Predstava, že budem musieť absolvovať niekoľko rokov štúdia matematiky a chémie, mi už tak lákavá nepripadá. Navyše k vytúženému cieľu - uvariť si vlastné pivo - sa vraj študenti dostanú až vo štvrtom ročníku. Ochutnávka piva z prvej uvarené várky je vyvrcholením mojej návštevy. Takéto pivo ochutná naozaj málo ľudí. (Zdroj: Mladá fronta DNES) Eurobrew 26.01.2011 |
| Pivovar na prenájom stále čaká. Rozhodne sa za pár dní - Po pol roku hľadania konečne splnil prvý záujemca podmienky výberového konania na nájom vyškovského pivovaru. Stále ale nie je jasné, či mu ho štátny podnik Juhomoravské pivovary prenajme.
"Komisia diskutovala došlú ponuku od spoločnosti Czech Beverage Industry Company. Hodnotitelská komisia dospela k záveru, že odporúča Juhomoravským pivovarom uzavrieť zmluvný vzťah s uchádzačom. Ak bude zmluva uzavretá, rozhodne spoločnosť v tomto týždni, "uviedla tlačová hovorkyňa ministerstva poľnohospodárstva Tereza Dvořáčková. Štátny podnik Juhomoravské pivovary prenajme nehnuteľnosti, technologické vybavenie pivovaru aj ochrannej známky. Víťazná firma ale zatiaľ žiadnu správu nedostala. "Nič oficiálneho ešte nevieme. Žiadna správa nám zatiaľ neprišla, "povedal spoločník pražskej spoločnosti Czech Beverage Industry Company Jiří Kopenec. Firma už však plánuje niekoľko personálnych zmien. "Výkonným riaditeľom bude Miloš Hrabák, ktorý je v súčasnosti v zahraničí. Ku koncu tohto týždňa by už mal ale nastúpiť do pivovaru, "doplnil Kopenec. Otázka však stále visí nad zamestnancami vyškovského pivovaru, ktorí stále nevedia, či o ne nový nájomca prejaví záujem. (Zdroj: vyskovsky.denik.cz)
Eurobrew 26.01.2011 |
| Pivná značka Zlatopramen posilnila na maloobchodnom trhu - Pivná značka Zlatopramen skupiny Heineken posilnila svoju pozíciu na maloobchodnom trhu, v kategórii piva baleného v maxiflaškách a zabrala v roku 2010 v tomto segmente 52 percentný podiel. Zo všetkých plastových fliaš s pivom, ktoré si spotrebitelia v obchodoch vlani kúpili domov, tak bola viac ako polovica značky Zlatopramen. To súčasne predstavuje zvýšenie predaja Maxiflaše Zlatopramen oproti roku 2009 takmer dvojnásobok. "Naše prieskumy ukázali, že spotrebitelia oceňujú najmä praktickosť obalu. Maxiflaša je nerozbitná, dá sa znova zavrieť a uložiť v chladničke. Konzumenti oceňujú aj fakt, že inovatívny obal Maxiflaše zaručuje dlhodobú vysokú kvalitu a stabilitu piva, "uviedol brand manažér značky Zlatopramen Boris Rajdl. Maloobchodný predaj piva v tejto kategórii v roku 2010 citeľne posilnil. Typ plastového balenia piva dosiahol celkom 7,6 percenta trhového podielu z celkového predaja piva v obchodoch. Oproti roku 2009 to predstavuje zvýšenie o 4,3 percenta. Jedenásťstupňových pív všeobecne vlani spotrebitelia nakúpili v maloobchodnej sieti viac ako v predchádzajúcom roku. V porovnaní s rokom 2009 sa tak ich podiel na celkovom maloobchodnom predaji pív zvýšil z 10 percent na 13 percent. Zlatopramen v kategórii jedenásťstupňových pív na maloobchodnom trhu vedie, v roku 2010 táto značka získala 37 percentný podiel na maloobchodnom predaji. "Celkovo je Zlatopramen piata najpredávanejšia pivná značka v maloobchodnej sieti," zhrnul Rajdl. Heineken je treťou najväčšou pivovarníckou skupinou na svete a európskou jednotkou medzi výrobcami piva. V roku 2003 sa súčasťou skupiny Heineken Česká republika stal pivovar Starobrno a v roku 2007 sa pôsobnosť skupiny rozrástla aj o Kráľovský pivovar Krušovice. Do firmy Kráľovský pivovar Krušovice v roku 2009 Starobrno fúzoval. V polovici roka 2008 skupina úspešne dokončila aj akvizíciu spoločnosti Drinks Union. V súčasnej dobe je Heineken Česká republika tretím najsilnejším hráčom na domácom trhu s pivom, v exporte sa radí medzi popredných vývozcov piva. (Zdroj: Mediafax) Eurobrew 27.01.2011 |
| Nový minipivovar otvoria prvýkrát už tento týždeň v piatok - Milovníci chmeľového moku si konečne po mesiacoch očakávania prídu na svoje. Už tento týždeň v piatok sa otvoria dvere súkromného minipivovaru s reštauráciou v objekte bývalého hotela Labuť v Litoměřiciach. Kapacita pivárne má šesťdesiat miest na sedenie. Návštevníci si budú môcť prezrieť úplne novú varňu, v ktorej sa pivo varilo. "Varne budú znovu variť zrejme až na budúci týždeň, potomich už uvidia návštevníci priamo v činnosti," prezradila Sabina Žáková, spolumajiteľka litoměřického minipivovaru. Tá dodala, že tento piatok budú môcť hostia ochutnať dvanásťstupňový svetlý a polotmavý ležiak. V priebehu budúceho týždňa by sa ponuka mala rozšíriť ešte o jedenásťstupňové tmavé pivo. Ku svojmu obľúbenému pitiu si budú môcť hostia objednať rozličné chuťovky studenej kuchyne, ako nakladaný hermelín a utopencov. Pivo z minipivovarov Labut zatiaľ nemá svoje meno. Podľa slov spolumajiteľky by mohli názov vymyslieť samotní návštevníci. litomericky.denik.cz
Eurobrew 27.01.2011 |
| Pivovar učí, ako sa správne starať o pivo - Správna starostlivosť o sklo, výčapnú technológiu a servírovanie. Rozpoznávanie cudzích chutí v pive a súťaž v čapovanie. To je len v skratke náplň prvého jednodňového semestra Akadémie gastronomických umení, ktorý včera odštartoval v pivovare Velke Brezno. Zmyslom projektu je sprostredkovať všetkým prevádzkovateľom reštaurácií toľko zásadných informácií z ich odboru, aby sa mohli usilovať o prepožičanie certifikátu Garancia kvality.Podľa odporúčania usporiadateľa sa prvého semestra zúčastnili za každú krčmu traja ľudia, majiteľ alebo prevádzková obsluha a štamgasti. "Účasť verného hosťa znamená, že medzi ostatnými hosťami požíva istej autority a môže ovplyvňovať ich mienku. Preto by mali práve štamgasti vedieť, že sa v ich obľúbenej krčme o pivo stará tak, ako má, "povedal k tomu obchodný sládek Svatopluk Vrzal z usporiadateľskej spoločnosti Heineken.
(zdroj: ustecky.denik.cz) 21.01.2011 Eurobrew |
| Budějovický Budvar od februára zdražie časť svojej produkcie - Budějovický Budvar od februára zvýšia ceny u časti svojho sortimentu o dve percentá.Týka sa to cien sudov o menších objemoch a značky Budweiser Budvar. Dôvodom zdraženia sú zvýšené náklady na distribúciu menších sudov. Ceny ďalšieho sortimentu zostávajú nezmenené. Zvýšia sa ceny u sudov o objemoch 20 a 30 litrov, svetlého a tmavého ležiaka a výčapného piva. Cena stúpne o 30 halierov na pol litra, uviedol hovorca. Pivovar vyrába tiež napríklad výčapné pivo pod značkou Pardál, toho sa zdraženie nedotkne. Od januára už zdražel najväčší český pivovar, plzenský Prazdroj, a to v priemere o dve percentá. Zvýšenie cien sa týka vybraných značiek a typov balenia naprieč celým portfóliom spoločnosti, či už sudového alebo baleného piva. Dôvodom bolo zvýšenie nákladov na nákup surovín. Skupina siedmich pivovarov združených v skupine K Brewery Group zdražela už vlani v októbri svoje pivá približne o 4,5 percenta. Jedným z dôvodov bola okrem iného slabá úroda sladového jačmeňa.
Budějovický Budvar vlani vyviezol cez 604.000 hektolitrov piva, to je najviac v jeho histórii. Medziročne sa export zvýšil o 4,3 percenta. Celkový český export piva ale podľa odhadov odborníkov klesol o 12 percent. Predvlani Budvar vyrobil celkom 1,2 milióna hektolitrov piva, medziročne o 2,8 percenta menej. Tržby sa mu ale zvýšili o 1,2 percenta na 2,4 miliardy korún. Štátny podnik dosiahol zisk pred zdanením 298,6 milióna korún, medziročne o dve pätiny viac. V roku 2009 mu klesol export v porovnaní s rokom 2008 o 0,3 percenta. Budvar vyváža do takmer 60 krajín.
26.01.2011 ČTK Eurobrew |
| Slovenka, ktorá ovládla arabské pivo - Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných rodákov.
V exotickom moslimskom svete riadi veľký koncern, ktorý vyrába produkty spájané hlavne s mužmi - pivo. Ako generálna manažérka svetovej topznačky Heineken v Libanone sa rodáčka z Košíc Zuzana Železníková výraznou mierou zaslúžila o obrovský nárast popularity piva v tejto krajine. Využila obľúbenosť tradičného nealkoholického sladového nápoja a pripravila jeho vynovenú verziu, ktorá okamžite chytila milovníkov nealkoholického piva v Libanone, ale aj v okolitých štátoch.
Z Libanonu do Tuniska
Na úspechu značky sa pod jej taktovkou podieľali aj ďalší Slováci. "Pripravovali sme redizajn nápoja a ja som odporučila jednu slovenskú agentúru. Tá nakoniec spomedzi konkurencie miestnej a londýnskej firmy vyšla v slepých testoch vo výbere medzi moslimskými konzumentmi najlepšie,“ hovorí Železníková. Vďaka nej sa dnes na libanonskom trhu predáva sladový nápoj Laziza so slovenským rukopisom nielen na značke, ale aj na dizajne. Bezpochyby aj tento produkt prispel k tomu, že Železníkovej a jej tímu sa v Libanone podarilo strojnásobiť zisk Heinekenu.
V súčasnosti táto úspešná Slovenka vedie už takmer pol roka pivovar Heinekenu aj v severoafrickom Tunisku. Nie je to náhoda, že ju osud opäť zavial na Blízky východ. "Veď tri a pol roka som riadila pivovar v Bejrúte. Vyrábať pivo v moslimskom svete pre mňa bolo vždy obrovskou výzvou,“ pripomína Železníková.
Alkohol medzi moslimami
Vzťah moslimského sveta k alkoholu je podľa nej úplne odlišný od toho nášho, čo môže prácu v takomto biznise mnohokrát skomplikovať. "V Tunisku žije 99 percent moslimov, takže je to náročnejšie ako v Libanone. V niektorých oblastiach dokonca úplne odmietajú ľudí, ktorí pijú alkohol. Taktiež presvedčiť ľudí, aby pracovali s pivom, je niekedy náročné,“ pripomína Železníková, ktorá plánuje preraziť na takto komplikovanom trhu najmä s nealkoholickými nápojmi.
Aj kvôli prísnym kontrolám sa miestny pivovar vybral práve touto cestou. V súčasnosti pod značku Heineken v africkej krajine patrí okrem pivovaru aj výrobňa nealkoholických nápojov a minerálnych vôd. Pomôcť k úspechu jej má tisícčlenný tím spolupracovníkov, na čele ktorého stojí.
Železníková s úsmevom priznáva, že pivo rada pije, a to nielen preto, že by to bola jej povinnosť ako šéfky pivovaru. "Myslím si, že je to v povahe Slovákov. Pivo som pila aj predtým, ako som nastúpila do Heinekenu. Pomáha mi to tu v Tunise trochu zdvihnúť jeho konzumáciu (smiech).“ To, akú značku pije, však súvisí so spoločnosťou, pre ktorú pracuje. "Verím, a nevzťahuje sa to len na pivo, že ak chcete svoju robotu robiť dobre, musíte značke svojho produktu veriť a poznať ho," hovorí sympatická Slovenka.
Očarená kultúrou
Napriek nedávnym dramatickým chvíľam v Tunisku Železníková otvorene vraví, že kultúra, v ktorej momentálne aj so svojou rodinou žije, ju veľmi fascinuje. Sama tvrdí, že jej dokáže porozumieť a s ľuďmi spolupracovať. Ak by si teda mala vybrať nasledujúce pôsobisko, určite by chcela ostať v regióne Blízkeho východu a Afriky.
Neprekáža jej pritom ani to, že v práci trávi niekedy viac času než doma so svojimi blízkymi. "Stáva sa napríklad, že pracujem do neskorých večerných hodín alebo počas víkendu. Zvyčajne však prichádzam do práce okolo ôsmej a domov odchádzam okolo siedmej. Priemerne teda pracujem tých jedenásť hodín.“
Za jej úspechom okrem cieľavedomosti stojí predovšetkým fakt, že v každej krajine, kde pracovne pôsobí, sa dokáže neuveriteľne ľahko adaptovať. "Tunisko sa pre nás stalo domovom a žijeme tu bežný život ako kdekoľvek inde. Cez víkendy ideme namiesto do Tatier k moru alebo sa pozrieť na nové miesta. Je to krásna krajina a je tu mnoho čo vidieť,“ priznáva Železníková.
Martina Lidinská 1.02.2011 www.hnonline.sk |
| Pivo nám zdraželo - Po hurbanovskom Heinekene, ktorý oznámil zvýšenie cien piva od marca o 6,9 percenta, nevylúčil zdražovanie ani druhý najväčší producent na Slovensku, Pivovary Topvar zo skupiny SABMiller. Ceny piva kalkuluje v týchto dňoch aj najväčší z malých pivovarov, vyhniansky Steiger. Informovali o tom zástupcovia firiem.
Hurbanovský pivovar naposledy zvyšoval ceny pred 16 mesiacmi a odvtedy podľa manažéra spoločnosti Romana Krajniaka vzrástli ceny základných vstupných surovín priemerne o sedem percent. "Cena chmeľu vzrástla až o 45 percent," dodal Krajniak. Pivovar je s podielom 53 percent celoslovenskej výroby jednotkou na trhu.
Druhý najväčší výrobca, Pivovary Topvar, v súčasnosti analyzuje situáciu. "V tomto štádiu však ešte nevieme konkretizovať, kedy a o koľko percent sa zvýšia ceny našich produktov,"
reklama
informovala hovorkyňa firmy Drahomíra Mandíková. Pivovar naposledy menil ceny v decembri roku 2007. Mandíková upozornila, že spotrebiteľské ceny potravín vlani vzrástli o takmer osem percent a celková inflácia dosiahla 4,6 percenta. "To sú zásadné fakty pre zváženie cenových úprav," uviedla hovorkyňa.
Zdražovanie zatiaľ nevylúčil ani najstarší slovenský pivovar Steiger vo Vyhniach, ktorý je zároveň trojkou na slovenskom trhu s pivom. Pivovar podľa vedúceho marketingu Emila Mihálika zvažuje, či sú pre zmeny cien vstupov nevyhnutné úpravy distribučných cien. "Zdražovanie piva nebolo naším zámerom a ak by sme ceny menili, tak len v nevyhnutnom rozsahu," poznamenal Mihálik. Slovenské pivovary vlani vyrobili 3,56 milióna hektolitrov piva, čo najmenej od roku 2002. V porovnaní s rokom 2007 produkcia klesla o 3,4 percenta.
ČTK 30.01.2011 |
| V dome dediča Budweiseru našli mŕtvu modelku - Zdroj: pluska.sk/jh
28. december 2010, Zdroj: screenshot: dailymail.co.uk
Matka osemročného syna snívala o tom, že sa stane tvárou reklamnej kampane na pivo.
V dome dediča pivovarníckej spoločnosti Budweiser našli jeho zamestnanci mŕtvu modelku. Až štyridsať minút po hroznom náleze kontaktovali záchranárov.
Adrienne Martinová (27) zomrela na predmestí amerického St. Louis devätnásteho decembra. K telu modelky a bývalej čašníčky Martinovej zavolali políciu až po tom, čo ju záchranári vyhlásili za mŕtvu. Verejnosť sa o záhadnej smrti dozvedela až o štyri dni neskôr.
Toxikologické testy budú trvať šesť týždňov, ale Martinovej telo deň pred Štedrým večerom spálili v krematóriu, píše portál dailymail.co.uk.
Modelkin bývalý manžel tvrdí, že trpela ojedinelou srdcovou chorobou. Mal by o tom čosi vedieť, sám je predsa lekár. Chorobu jej diagnostikoval v roku 2002.
"Odmietala navštíviť odborníka," tvrdí doktor Martin. "Podozrievam ju, že si vždy myslela, že preháňam," dodal.
Bývalý šéf Budweiseru August Busch IV. (46) sa s modelkou stretával niekoľko mesiacov. V čase objavenia mŕtveho tela bol v dome. Na ženinom tele sa neobjavili žiadne známky zranenia, choroby ani predávkovania.
Martinová pracovala v bare Hooters, kde hostí obsluhujú sexi sporo odeté krásky. Chcela sa stať tvárou niektorého výrobcu piva. S bývalým manželom mala osemročného syna.
August Busch prebral kontrolu nad rodinným podnikom Anheuser-Busch Cos., ktorý ovládal polovicu amerického trhu s pivom vďaka značkám Budweiser a Bud Light, v roku 2006. Ale o dva roky predal podnik belgickej spoločnosti InBev. Teraz si užíva svoj majetok, ktorý po predaji vzrástol o 52 miliárd dolárov
|
| Na Záhorí pribudne Šandorfský pivovar s canabis pivom - Do varenia piva sa chcú pustiť od apríla budúceho roka v Prievaloch pri Senici. Malý pivovar firmy Dany Bílikovej by mal produkovať okolo 1000 hektolitrov piva za rok. Názov dostane podľa predchádzajúceho mena Prievalov Šandorf. Projekt firmy je v súčasnosti v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Bude produkovať svetlé, tmavé i polotmavé pivo.Chceme produkovať svetlé, polotmavé a tmavé pivo, uviedla D. Bíliková. Od veľkých pivovarov sa chcú odlišovať ponukou piva s príchuťami, uvažujú nad čučoriedkovou, vanilkovou, kávovou, zázvorovou a canabis. Šandorfský pivovar bude sídliť v pivničných priestoroch, ktoré v súčasnosti rekonštruujú a po nich príde na inštaláciu zariadení. Firma zamestná dvoch sládkov. Okrem pohostinstva priamo v objekte by malo Šandorfské pivo putovať k zákazníkom v KEG sudoch a litrových a pollitrových fľašiach, osloviť chcú najmä región Záhoria. Tu u nás nie je tradícia varenia piva, najbližší pivovar je až za Bielou horou, v 35-kilometrov vzdialenej Trnave, povedala Bíliková, ktorá doteraz s varením piva nemá priamu skúsenosť.
14.12.2010
Zdroj: TASR
|
| O rozdelení grantu rozhodol rekordný počet hlasov - Program Občianska voľba Pivovaru Šariš už pozná tohtoročných víťazov. Rada reprezentatnov na svojom zasadnutí odobrila hlasovanie občanov a oficiálne vyhlásila 8 víťazných projektov, ktoré si tento rok rozdelia viac ako 16 000 Eur.
Nie je nám to jedno! Aj tak by sa dalo interpretovať rekordných 17 000 hlasov od občanov, ktorí sa zapojili do programu Občianska voľba Pivovaru Šariš. Grant 16 000 Eur si tento rok na základe rozhodnutia obyvateľov rozdelí 8 vítazných projektov. Mimovládne organizácie z okresov Prešov, Sabinov a Vranov nad Topľou sa o grant mohli uchádzať v kategóriách Vzdelávanie, Šport, Ekológia, Zdravotná starostlivosť a sociálne služby, Kultúrny a spoločenský život.
Tento rok sa od 1. júla až do 24. septembra do grantového programu prihlásilo 25 organizácií. Rada reprezentantov z doručných projektov do občianskeho hlasovania posunula 11. V októbri a začiatkom novembra finálovú jedenástku postupne predstavil na svojich stránkach denník Prešovský Korzár. Prostredníctvom kupónov v tomto denníku potom občania mohli podporiť tie projekty, ktoré považujú pre svoj región za najzmysluplnejšie.
„Rekordná účasť hlasujúcich nás veľmi potešila. Som si istá, že takto sa peniaze dostanú tam, kde sú najviac potrebné. Program Občianska voľba je totiž unikátny tým, že o rozdelení prostriedkov nerozhoduje naša spoločnosť, ale obyvatelia svojim hlasovaním,“ povedala Zuzana Lošáková, hovorkyňa spoločnosti Pivovary Topvar, a.s..
Vyhodnotenie hlasovania občanov v rámci 7. ročníka Občianskej voľby Pivovaru Šariš
Žiadateľ Názov projektu
Občianske združenie
Slovenský kosecký spolok Kosci Slovenska v národnej prírodnej rezervácii zachraňujú ďatelinu šarišskú a ostatné vzácne rastliny
Občianske združenie
Občiansky klub Veľký Šariš Čapované múdrosti so Šarišskými Gavaľirami
Občianske združenie Nový film Šanca pre filmárske talenty Šariša
Občianske združenie Stará škola Kanaš
Športové ihrisko pre všetkých
Nezisková organizácia
WYFALU - nová Dedina Detský park pri Ľutinke v Pečovskej Novej Vsi
Občianske združenie Živá Zem ŠARIŠSKÁ EKOLÓGIA
Občianske združenie
Olympijský klub regiónu Prešov Plážová hádzaná 2011
Občianske združenie
Športový klub ESOFIA Prešov Výstavba zóny pre bikrosárov v športovom areáli ESOFIA
Grantový program Občianska voľba Pivovaru Šariš sa koná v úzkej spolupráci s Komunitnou nadáciou Veľký Šariš už od roku 2004. V rámci programu bolo doposiaľ prerozdelených
156 623 € a podporených 57 projektov.
Trvalo udržateľný rozvoj – Desať priorít, jedna budúcnosť.
Skupina SABMiller sa dlhodobo zameriava na desať kľúčových oblastí udržateľného rozvoja. Spoločnosť Pivovary Topvar, člen skupiny SABMiller na Slovensku, sa v rámci konceptu udržateľného rastu sústreďuje na tri z nich:
1. Potreba zabrániť nadmernej a nezodpovednej spotrebe alkoholu
2. Potreba priniesť benefity komunitám v oblastiach nášho pôsobenia
3. Potreba redukovať spotrebu energií
Celosvetovo medzi 10 kľúčových priorít skupiny ešte patria potreba recyklácie, potreba fungovať tak, aby sa vytváral nulový odpad, potreba variť viac piva s použitím menšieho množstva vody, potreba mať partnerov, ktorí rešpektujú vlastné hodnoty spoločnosti SABMiller a záväzky smerom k udržateľnému rozvoju, potreba rešpektovať ľudské práva, potreba redukovať vplyv HIV a AIDS tam, kde to môžeme ovplyvniť a potreba byť transparentní pri informovaní o pokroku v týchto oblastiach.
Bratislava, 13.12.2010 Tlačová správa
Akciová spoločnosť Pivovary Topvar je členom jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete SABMiller. Do portfólia spoločnosti patria slovenské značky Šariš, Topvar, Smädný mních
a české značky Pilsner Urquell, Velkopopovický Kozel, Gambrinus a Birell.
|
| STEIGER ďakuje za podporu - Neschválenie zvýšenia dane z piva považujú zamestnanci najstaršieho slovenského pivovaru STEIGER, a.s., Vyhne za dobrú správu a ďakujú všetkým za prejavenú podporu. Predložený návrh na zvýšenie spotrebných daní v pôvodnom znení bol pre STEIGER likvidačný a aj keď bol už pozmeňovacím návrhom zmiernený, stále by znamenal pre tento pivovar zvýšenie daní o 47 %.
,,Takéto zvýšenie spotrebných daní by pre nás znamenalo takmer 700 000 EUR ročne a nedokážem si v tejto chvíli predstaviť, kde by sme ich vzali“, konštatoval riaditeľ pivovaru STEIGER Jaroslav Vysloužil a dodal:
,,S výsledkom hlasovania sme spokojní a spadol nám všetkým veľký kameň zo srdca. Verím, že zachovanie súčasného stavu nám umožní naďalej sa rozvíjať a investovať do budúcnosti pivovaru. Ako stabilná a rozvíjajúca sa firma budeme pre štát bezpochyby väčším prínosom, než keby sme museli obmedzovať výrobu“.
PIVOVAR STEIGER, a.s., Vyhne
Tlačová informácia 1.decembra 2010
|
| V Baltskom mori objavili vraj najstaršie pivo na svete - BRATISLAVA. Vo vraku lode v Baltskom mori, kde v júli objavili zrejme najstaršie pitné šampanské, našli aj fľaše piva. Potápači veria, že je to najstaršie pitné pivo na svete. Fľaše tohto obľúbeného nápoja objavili pri tom, ako na povrch vyťahovali spomínané šampanské. Počas toho jednu z fliaš poškodil vysoký tlak a začala z nej presakovať tmavá tekutina. Potápači si uvedomili, že je to pivo.
Fľaše objavili vo vraku nachádzajúcom sa v oblasti fínskej provincie Alandy. Ten sa zrejme potopil medzi rokmi 1800 a 1830, pravdepodobne išlo o nákladnú loď smerujúcu z Dánska do Petrohradu. "V tomto momente veríme, že sú to najstaršie fľaše piva na svete," uviedol Rainer Juslin z ministerstva vzdelávania, vedy a kultúry na Alandách.
Ako dodal, pivo je podľa neho stále pitné, pretože v 50-metrovej hĺbke, kde sa nachádza vrak, sú ideálne skladovacie podmienky - teplota vody je relatívne stála, pohybuje sa okolo štyroch až piatich stupňov Celzia, a do takejto hĺbky neprenikne svetlo. Ako informoval hovorca výskumného tímu Bjorn Häggblom, výskumníci ochutnali nápoj z poškodenej fľaše a tvrdili, že im chutilo. Odborník na pivo Goran Winbergh však pochybuje o jeho pitnosti.
Úrady kontaktovali miestneho výrobcu piva, či by bolo možné zistiť receptúru tohto chmeľového moku. Vo vraku sa stále nachádza množstvo ďalších predmetov, na povrch ich dostanú zrejme až o niekoľko mesiacov.
5.9.2010 SME |
| Zdraženie piva sa má „preliať“ na tabak - Namiesto 49 percent stúpne spotrebná daň na pivo možno iba o desať percent. Pri malých pivovaroch aj o menej. Výpadok príjmov sa má kryť aj vyšším zdanením tabaku.
BRATISLAVA. O koľko zdražie pivo od januára? Bude to závisieť od toho, o koľko nakoniec stúpne spotrebná daň.
Poslanci pivovarníkom sľúbili, že to bude o menej ako o 49 percent, čo je vládny návrh. Pri takomto modeli by pivo zdraželo asi o sedem percent. Ako to má byť po novom, koaliční poslanci zatiaľ taja.
Podľa našich informácií sa uvažuje o tom, že by sadzba dane pre malé pivovary stúpla o šesť percent a pre veľké o desať percent.
Nechcú pivnú turistiku
Pivovarníci tvrdia, že keby sa spotrebná daň zvýšila nie viac ako o päť či šesť percent, na cene piva, a teda ani na jeho spotrebe sa to nemusí prejaviť. Vyššiu daň by vedeli vykryť znížením marží. No už terajšie sadzby považujú za vysoké, napríklad v porovnaní s Českom.
Na vládny návrh sa z ich strany zosypala kritika. „Vnímame to ako reguláciu spotreby piva," povedal šéf Slovenského združenia výrobcov piva Roman Šusták.
Poslanci parlamentného finančného výboru vládny návrh nakoniec neschválili. Koaliční poslanci sa zdržali hlasovania. Nepodporili ani pozmeňovací návrh poslanca Smeru Jozefa Buriana, ktorý navrhol zvýšenie sadzby o šesť percent.
Ako mala rásť spotrebná daň
Na čom sa dohodla vláda:
Sadzba dane na pivo sa zvýši z 0,149 na 0,22 eura za liter, čiže o sedem centov na liter. Pri malých pivovaroch sadzba stúpne z 1,22 na 1,82 eura za hektoliter.
Sadzba dane na cigarety sa zvýši v dvoch krokoch. Od 1. 2. 2011 o 3,9 percenta (asi 10 centov na škatuľku), od 1. 3. 2013 o ďalších 5,5 percenta (asi 12 centov na škatuľku). Zvyšujú sa aj sadzby dane na tabak a tabakové výrobky.
Zdroj: MF SR
Poslanec SDKÚ Ondrej Matej chce na rokovanie pléna Národnej rady predložiť pozmeňovací návrh. Bližšie ho nechcel zatiaľ komentovať. No má byť podľa neho taký, aby neznížil spotrebu piva a nepodporil pivnú turistiku.
Sadzby spotrebnej dane na pivo sú dnes u nás vyššie než v Česku, no nižšie ako v Poľsku či Maďarsku. Keby prešiel vládny návrh, aj ich by sme preskočili, povedal Šusták.
Pivo vykryjú aj cigarety
Pivovarníkom sa však oplatilo urobiť petičnú akciu, aby sa nediskriminovalo naše pivo. Odmietajú, že by šlo o lobing.
S menším nárastom sadzby spotrebnej dane na pivo má byť uzrozumené aj ministerstvo financií. Práve rezort mal prísť s návrhom, nech sa sadzba zvýši o menej, povedal jeden z koaličných poslancov.
Ministerstvo teraz počíta, koľko a čím sa nižšie sadzby nahradia. Konsolidačný balík za 1,7 miliardy eur ráta s tým, že štát opatreniami na príjmovej stránke získa cez 700 miliónov eur.
Zvýšením spotrebnej dane z piva chcel získať 14,9 milióna eur. Ako sa výpadok nahradí, ministerstvo nechce ešte komentovať.
Niektorí poslanci už prezradili, že sa zrejme spotrebná daň na tabak a tabakové výrobky zvýši viac, ako sa plánuje. Štát by tým mal podľa vládneho návrhu získať asi 16 miliónov eur na budúci rok. Vládny návrh by zdražel cenu škatuľky cigariet o desať centov.
„Viem si to predstaviť, je to jedna z možných ciest," odpovedal poslanec SDKÚ Ondrej Matej na otázku, či sa uvažuje o výraznejšom zdanení tabaku. Tou ďalšou je, že sa ešte viac znížia výdavky, tvrdí Matej.
„Ak bude výpadok v pive, zrejme sa nahradí cigaretami," povedal aj poslanec MostaHíd Ivan Švejna. Ministerstvo financií na otázku, či uvažuje o zvýšení sadzby na víno, ktorá je nulová, uviedlo, že je pripravené diskutovať o rôznych alternatívach. Takú možnosť však už skôr zamietlo.
Marianna Onuferová 20.11.2010 SME |
| Export českého piva do Ruska klesol zhruba na polovicu - Praha 21. septembra 2009(TASR) - Taký prepad exportu ako tento rok české pivovary ešte nezažili.
Najviac sa pritom znížil vývoz piva do Ruska, ktoré bolo vlani po Nemecku a Slovensku tretím najväčším exportným trhom pre české pivovary. Konštatuje to dnes český denník Hospodářské noviny.
Roky sa sľubne vyvíjajúci export piva z ČR na ruský trh sa tento rok v porovnaní s vlaňajškom znížil na polovicu. A zrejme bude ešte horšie. Podľa analytikov pivovarnícky priemysel v Česku čaká tento rok citeľný pokles. V 1. polroku 2009 sa celková produkcia piva na vývoz znížila medziročne o 13 % na 1,7 milióna hektolitrov. Okrem Ruska klesol vývoz piva aj do Nemecka a na Slovensko. Rapídne ide dole aj domáca spotreba.
Na porovnanie: zatiaľ čo vlani predali české pivovary do Ruska v 1. polroku 161.000 hektolitrov piva, ten rok to bolo iba 92.000 hektolitrov. Hospodárska kríza núti ruských spotrebiteľov výrazne šetriť. A pivo dovážané z Česka patrí v Rusku medzi najdrahšie, takže je medzi prvými položkami, ktoré ľudia škrtajú zo svojich výdavkov.
ČR je všeobecne najväčším dovozcom piva na ruský trh. S veľkým odstupom nasleduje Nemecko. Podľa údajov zo zväzu ruských pivovarníkov sa celkový dovoz tohto nápoja do Ruska v období od januára do konca júna 2009 znížil o 30 %. Minulý rok do tejto krajiny doviezli zahraniční producenti viac ako 803.000 hektolitrov piva, z toho 300.000 len z Česka. V tomto roku by toto číslo malo podľa odhadov klesnúť na 550.000 hektolitrov. Väčšina pivovarov v ČR pritom svoje produkty vyváža. A aj keď žiadny zatiaľ v dôsledku krízy neskrachoval, niektoré z nich musia počítať s tým, že tento rok sa prepadnú do straty.
|
| Pivovarníci priniesli petíciu s viac ako 173.000 podpismi - Bratislava 13. októbra (TASR) - Pivovarníci priniesli dnes do parlamentu petíciu s viac ako 173.000 podpismi, žiadajú tak, aby sa spotrebná daň z piva nezvyšovala. Petíciu spolu s tričkom "Nelikvidujte slovenské pivo" si prebral predseda Národnej rady (NR) SR Richard Sulík (SaS) s prísľubom, že sa ňou budú zaoberať poslanci.
Podľa Sulíka je však zvýšenie spotrebnej dane na zlatý mok dobrým krokom. "Považujem to za správne," podotkol. On sám by rád presadil takú úroveň dane na pivo, víno či lieh, ktorá by bola odstupňovaná podľa stupňa alkoholu obsiahnutého v nápoji. Jeho kolega z koaličnej SDKÚ-DS Stanislav Janiš dodal, že "národná rada je od toho, aby reflektovala všetky názory".
Spolu s petíciou priniesli pivári aj 150 prázdnych pivových fliaš s výzvou pre každého poslanca. "Vo fľašiach je osobná žiadosť poslancom, aby to prehodnotili a nezvyšovali spotrebnú daň z piva," vysvetlil výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
Ako dodal, všetci výrobcovia momentálne kvôli smútku pijú len čierne pivo. "Pijeme tmavé pivo, pretože nie sme v takej dobrej nálade, ale zase veríme, že sa nám podarí aspoň niečo presadiť," konštatoval Šusták.
Zvýšenie spotrebnej dane dnes posunuli poslanci do druhého čítania. Toto opatrenie, ktorého cieľom je zníženie deficitu verejných financií, má v budúcom roku priniesť do rozpočtu dodatočný príjem vo výške 14,9 milióna eur a v roku 2012 ďalších 25,5 milióna eur.
V prípade veľkých pivovarov sa tak sadzba zvýši z 1,65 eura na 2,45 eura za hektoliter (hl) a pri malých pivovaroch z 1,22 eura na 1,82 eura/hl. "Predpokladá sa, že navrhované zvýšenie základnej a zníženej sadzby dane na pivo bude mať priamo negatívny vplyv na domácnosti spotrebiteľov piva, a to zvýšením ceny pollitrového 10-stupňového piva o 5 centov," konštatuje rezort v materiáli k návrhu zákona.
K rastu spotrebnej dane vznikla v parlamente búrlivá debata. "Ide možno práve pri regionálnych pivovaroch, pivovaroch menšieho charakteru o celkom slušný zásah do ich ekonomiky," podotkol v rozprave poslanec Jozef Burian (Smer-SD). Dodal, že na Slovensku je jedna z najvyšších daní na pivo v Európskej únii, čo môže spôsobiť výrobcom piva problém.
Podľa poslanca Mariana Záhumenského (Smer-SD) dôjde týmto krokom k zníženiu spotreby a prepadu výroby slovenského piva. "Je nepochopiteľné, keď malé pivovary na Slovensku produkujú len 8 % piva, aby sme tieto pivovary likvidovali. Pivo je ľudovým nápojom, už Švejk kedysi povedal, že ak vláda zvýši cenu piva, tak musí padnúť," uzavrel.
|
| Carlsberg dosiahol väčší ako očakávaný zisk - Dánska pivovarnícka skupina Carlsberg dosiahla v 3. štvrťroku tohto roka väčší ako očakávaný prevádzkový zisk, a to vďaka oživeniu spotrebiteľských výdavkov a horúčavám, ktoré v lete zasiahli východnú Európu.
Prevádzkový zisk štvrtej najväčšej pivovarníckej skupiny na svete za tri mesiace do konca septembra vzrástol medziročne o 26 % na 4,17 miliardy dánskych korún (559,47 milióna eur) z 3,3 miliardy DKK v rovnakom období minulého roka. Analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters, pritom odhadovali, že sa prevádzkový zisk Carlsbergu v 3. kvartáli zvýši medziročne o 20 %.
Čistý zisk koncernu v 3. štvrťroku 2010 stúpol na 1,95 miliardy DKK z 1,5 miliardy DKK v období júl - september 2009. Tržby spoločnosti v sledovanom období vzrástli na 17,7 miliardy DKK z vlaňajších 16,4 miliardy DKK.
"Zatiaľ čo vo východnej Európe badať známky zotavovania, na trhu v Severnej Amerike a západnej Európe sú podmienky aj naďalej náročné," konštatoval generálny riaditeľ Jorgen Buhl Rasmussen a upozornil, že pivovar bude musieť pre rast vstupných nákladov zvýšiť ceny piva.
Dodal, že vo východoeurópskom regióne očakáva v záverečnom 4. kvartáli 2010 "výraznejší" pokles zisku ako v rovnakom období minulého roka.
Carlsberg pôsobí v 150 krajinách a vyrába zhruba 300 značiek piva. Väčšinu zisku generuje v západnej Európe, ale keďže tento trh je už pomerne nasýtený, usiluje sa dosiahnuť v strednodobom časovom horizonte rast odbytu v Rusku.
9.11.2010 TASR
|
| Potešte seba i svojich blízkych pivom Pilsner Urquell vo vianočnom balení - Hustá krémová pena, charakteristická chmeľová aróma a nezameniteľná horká chuť patrí k pivu Pilsner Urquell tak, ako dúšok tohto zlatého moku k výnimočným okamihom. Tohtoročné Vianoce si ho môžete vychutnať ako ozajstní znalci, z originálneho krígľa, ktorý nájdete vo vianočnom darčekovom balení Pilsner Urquell.
Po minuloročnom úspechu značka Pilsner Urquell opäť pripravila ideálny vianočný darček pre všetkých priaznivcov tohto svetlého ležiaka. „Ak chcete darovať výnimočnú chvíľu ako darček, nikdy to nebolo jednoduchšie. Stačí, ak darujete sviatočné balenie piva Pilsner Urquell,“ odporúča brand manažérka Pilsner Urquell Katarína Molnárová. Balenie obsahuje 7 pollitrových fliaš piva Pilsner Urquell a 1 originálny krígeľ Pilsner Urquell zdarma ako darček. Vianočné balenie Pilsner Urquell bude možné kúpiť vo vybraných obchodoch v mesiacoch november a december.
V Bratislave, dňa 27. 10. 2010
Pilsner Urquell je jedinečné české pivo s dlhoročnou tradíciou, charakteristickou vôňou a nezameniteľnou horkou chuťou. Je najvýznamnejším predstaviteľom vysoko chmelených, spodne kvasených pív a dalo meno celej kategórii piva plzenského typu. Spolu so značkami Topvar, Smädný Mních, Velkopopovický Kozel, Šariš, Gambrinus a Birell patrí do portfólia spoločnosti Pivovary Topvar, a. s., ktorá je členom jednej z najväčších pivovarníckych skupín na svete SABMiller.
V prípade potreby ďalších informácií sa s dôverou obráťte na:
Pivovary Topvar, a. s., Zuzana Lošáková – hovorkyňa a manažérka firemnej komunikácie
t. č.: 02/67 286 152, mobil 0904/703 273, e-mail: zuzana.losakova@topvar.sabmiller.com
|
| Pozor na citrusy v pive, varujú lekári - USA - V americkej televíznej reklamno na pivo značky Corona žena na pláži - podráždená tým, že jej spoločník zíza na blondínku v bikinkách - muža obleje limetkou vloženú v hrdle fľaše. Lékaři ale varujú, že niečo podobného môže zpôsobiť horší reakci, než len zlaknutie. Ošklivú kožní reakci, ktorú jeden z lékařů nazývá "mexickou pivnou dermatitidou", napísala agentura Reuters.
Jedna zo zložiek v limetkovej šťave, ak je vystavená na kožu slnečnému svitu, môže spôsobiť zmenu jej farby ako pri popálení jedovatým brečtanom alebo medúzou. Tieto škvrny potom vydržía celé mesiace, napísal newyorský dermatológ Scott Flugman v magazíne Archives of Dermatology.
Mexické pivá, predovšetkým Corona, sú obvykle servírována s kúskom limetky nastrčeným do hrdla flaše. Piják limetku zasune dovnútra a zatial čo drží palcom hrdlo, otočí pivo dnom nahore, aby se tekutiny zmiešali.
Pokial ale nie je dost opatrný, bublinky v pive rozstreknutú limetkovu šťavu všade okolo a tiež na jeho - alebo jej - kožu. Podráždenú kožu a změnu jej barvy zpôsobuje látka psoralen, ktorá zvyšuje citlivost voči ultrafialovým lúčom. Psoralen obsahujú citrony, ale nie je v nich tak silný. "Ide len o kozmeticku záležitost," povedal Flugman agentúre Reuters, "ale môže zpôsobit emotivne problémy.
Ihneď umyť
Ludia se môžo báť, že je to niečo vážného - majú hnedé škvrny, na ktoré se celé mesiace pozerajú." A potom sa podla neho obvykle čudujú, keď se ich dermatolog opýta, či nepili v poslednej dobe mexické pivo. Pomoc je jednoduchá. Pokial se človek obleje mexickým pivom s limetkou, mal by sa ihned opláchnut; rozhodně nesedět na slnku. A pokial to pre danú chvílu nie je možné, potom by si "na to mal aspoň hodit ručník", dodal Fugman. TASR
|
| Kam pôjdu peniaze, rozhodnú občania - Občianska voľba Pivovaru Šariš pozná projekty, ktoré sa uchádzajú o hlasy verejnosti.
Ste na ťahu! Takýto odkaz posúva občanom Rada reprezentantov programu Občianska voľba Pivovaru Šariš, pretože do verejného hlasovania posunula 11 projektov. Tie, ktorým dajú občania zelenú svojím hlasovaním, získajú grant v celkovej výške takmer 16 600 eur.
Naplniť cieľ grantového programu Občianska voľba Pivovaru Šariš mohli všetky mimovládne organizácie z okresov Prešov, Vranov nad Topľou a Sabinov, ak ponúkli projekt zameraný na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, kultúrneho a spoločenského života, vzdelávania, športu alebo ochrany životného prostredia. Svoje projekty organizácie prihlasovali od 1. júla do 24. septembra. Aj tento rok časť prihlásených projektov, z rozhodnutia Rady reprezentantov postúpilo do hlasovania verejnosti. Jednotlivé projekty budú postupne predstavované v denníku Prešovský Korzár v termínoch 20., 22., 27. a 29. októbra, a 3. a 5. novembra. Tie, ktoré sami občania považujú za zmysluplné a dôležité pre svoj región, môžu označiť na hlasovacom kupóne a zaslať do 20. novembra 2010 do Komunitnej nadácie Veľký Šariš, Nám. Sv. Jakuba č.26, 082 21 Veľký Šariš. Kupóny budú uverejnené v rovnakom denníku 5. a 10. novembra. Výsledky hlasovania budú známe v decembri.
Radu reprezentantov tvoria predstavitelia dôležitých inštitúcií v mestách Prešov, Veľký Šariš a zástupca spoločnosti Pivovary Topvar, a.s. „Sme radi, ak môžeme vytvárať lepšie podmienky na život v regióne. V projekte Občianska voľba sa nám to darí už niekoľko rokov. Podpora komunít je tiež dôležitou súčasťou nášho programu udržateľného rozvoja,“ hovorí Zuzana Lošáková, hovorkyňa spoločnosti Pivovary Topvar, a.s..
Do verejného hlasovania postupujú nasledovné projekty:
Číslo projektu Žiadateľ Názov projektu Požadovaná suma v eurách
1 Občianske združenie Nový film Šanca pre filmárske talenty Šariša 2 530,00
2 Občianske združenie KNIHOBRÁNA Zachovajme svojrázne šarišské nárečie 4 613,00
3 Občianske združenie KAMENNÁ VEŽA Záchranné murovacie práce na NKP hrade Kamenica - II.etapa 3 960,08
4 Občianske združenie Soľnobanský čipkársky cech Medzinárodný festival paličkovanej čipky 2011 2 396,00
5 Občianske združenie Občiansky klub Veľký Šariš Čapované múdrosti so Šarišskými Gavaľirami 3 580,00
6 Občianske združenie Živá Zem ŠARIŠSKÁ EKOLÓGIA 1 532,00
7 Občianske združenie Slovenský kosecký spolok Kosci Slovenska v nár.prírod.rezervácii zachraňujú ďatelinu šarišskú a ostatné vzácne rastliny 2 995,00
8 Nezisková organizácia WYFALU - nová Dedina Detský park pri Ľutinke v Pečovskej Novej Vsi 2 500,00
9 Občianske združenie Športový klub ESOFIA Prešov Výstavba zóny pre bikrosárov v športovom areáli ESOFIA 3 100,00
10 Občianske združenie Olympijský klub regiónu Prešov Plážová hádzaná 2011 2 900,00
11 Občianske združenie Stará škola Kanaš Športové ihrisko pre všetkých 4 980,00
Grantový program Občianska voľba Pivovaru Šariš sa koná v úzkej spolupráci s Komunitnou nadáciou Veľký Šariš už od roku 2004. V rámci programu bolo doposiaľ prerozdelených
140 362,47 €. (4 228 560 Sk) a podporených 49 projektov.
Trvalo udržateľný rozvoj – Desať priorít, jedna budúcnosť.
Skupina SABMiller sa dlhodobo zameriava na desať kľúčových oblastí udržateľného rozvoja. Spoločnosť Pivovary Topvar, člen skupiny SABMiller na Slovensku, sa v rámci konceptu udržateľného rastu sústreďuje na 3 z nich:
1. Potreba zabrániť nadmernej a nezodpovednej spotrebe alkoholu
2. Potreba priniesť benefity komunitám v oblastiach nášho pôsobenia
3. Potreba redukovať spotrebu energií
Celosvetovo medzi 10 kľúčových priorít skupiny ešte patria potreba recyklácie, potreba fungovať tak, aby sa vytváral nulový odpad, potreba variť viac piva s použitím menšieho množstva vody, potreba mať partnerov, ktorí rešpektujú vlastné hodnoty spoločnosti SABMiller a záväzky smerom k udržateľnému rozvoju, potreba rešpektovať ľudské práva, potreba redukovať vplyv HIV a AIDS tam, kde to môžeme ovplyvniť a potreba byť transparentní pri informovaní o pokroku v týchto oblastiach.
Tlačová správa Topvar 19.10.2010 |
| Pivo zdražie! Padne vláda? - Jedným z nápojov, ktorý si získal ctiteľov nielen u nás, ale na celom svete už niekoľko storočí, je práve pivo. Má svoju históriu a je spoločným dielom viacerých národov, z ktorých sa niektoré ani nezapísali do dejín. Na zdokonalení spôsobu výroby piva sa podieľalo mnoho generácií. Im vďačíme za všetky tie rôznorodé druhy piva, ale najmä za to, že sa dodnes zachovalo umenie pripravovať z jačmeňa a chmeľu výborný občerstvujúci nápoj a jeho výroba dosiahla taký stupeň dokonalosti. Hovorí sa, že vláda, ktorá zdražie pivo, padne. A pivo zdražie!
Každý z nás má tú svoju obľúbenú značku piva, niekto rád pije desiatku, iný jedenástku, či dvanástku, svetlé alebo tmavé, ale okrem klasických pív sa vyrábajú aj diabetické a nealkoholické pivá. Je všeobecne známe, že Nemci sú jedni z najväčších výrobcov piva. Ich štát s 80 miliónmi obyvateľov mal donedávna viac pivovarov ako celé 300 miliónové USA. A práve spomínané Nemecko sa môže pýšiť aj najstarším pivovarom na svete.
Varenie piva je práca pre ženy
V staroveku a stredoveku, varenie piva bola výlučne práca pre ženy. V niektorých kultúrach bola táto aktivita dokonca považovaná za určitú poctu, a preto ju mohli robiť len krásne a ušľachtilé ženy. V stredovekej Európe bolo varenie piva jedna z pravidelných úloh ženy v domácnosti – tak ako napríklad aj varenie, umývanie, či staranie sa o deti. Niektoré z týchto žien sa dokonca stali v tejto aktivite také výnimočné, že neskôr začali uprednostňovať zákazníkov pred svojou vlastnou rodinou.
Ľudia urobia pre pivo všetko
V Austrálií na Veľkonočný víkend v roku 2001, kamión vezúci pivo dostal defekt a spadol do rieky. Vodič bol schopný utiecť, ale jeho náklad sa potopil na spodok rieky. Keď sa ľudia dopočuli o tejto nehode, okamžite vzali celú situáciu do svojich rúk. Na dané miesto prišlo v momente stovky ľudí – dokonca niektorí i v potápačskom vybavení, ktorí tu “loviac” pivo strávili vyše týždňa. Jeden muž si dokonca naplnil 400 fliaš. Vrátil to naspäť spoločnosti? Samozrejme, že nie. Napriek varovaniu polície, že sa jedná o krádež, potápači si odniesli celý podiel.
Niekoľko zaujímavých faktov:
v 16. storočí sa pilo 40-krát viac piva než dnes
pivo sa v starovekom Babylone, Egypte a aj v Afrike používalo pri rôznych náboženských rituáloch
niekde doň pridávali bobkový list, cukor a med
od 9. storočia sa varilo z chmeľu v kláštoroch a bolo horké
Je pivo váš obľúbený nápoj?
» Áno, pijem ho rád
» Nie, nechutí mi
» Neviem
Vek na pitie piva
Vek, v ktorom môžete kupovať alkohol je v každej krajine naozaj rôzny. Vo väčšine štátov to je v rozmedzí od 16 do 21 rokov, avšak, sú aj výnimky. Jednou z nich je napríklad India, kde musíte mať až 25 rokov na legálne pitie alkoholu. Je to najviac na svete. Mnoho Moslimských štátov zakázal alkohol vôbec ako taký, no na druhej strane, niektoré krajiny povoľujú kúpu alkoholu v akomkoľvek veku. Vek, v ktorom môžete kupovať alkohol nemusí byť vždy rovnaký, v akom ho môžete piť. Napríklad vo Veľkej Británii, musíte mať 18 na nákup alkoholu, ale legálne ho môžete piť pod dohľadom dospelých už od 5 rokov.
Vláda podľa Smeru zdražie pivo tým najslabším
Zvýšenie spotrebnej dane na pivo podľa Mariána Záhumenského (Smer-SD) zníži spotrebu piva na Slovensku a utlmí jeho výrobu. "Osemdesiat percent konzumentov piva sú občania s nižším príjmom,“ upozornil v rozprave k návrhu novely zákona o spotrebnej dani z piva. Podľa neho ide o ľudový nápoj, ktorý vláda zdraží najslabšej vrstve obyvateľstva. Poukázal na to, že spotrebná daň na pivo sa má zvýšiť o 49 %.
"Pivo v umiernenej spotrebe prospieva zdraviu,“ povedal opozičný poslanec. Zvýšenie spotrebnej dane z piva bude podľa neho likvidačné najmä pre malé pivovary na Slovensku, ktoré produkujú len 8 % z celkového objemu vyrobeného piva. Očakávaný dopad na verejné financie pritom podľa neho vôbec nebude tak pozitívny, ako očakáva vláda. Podľa neho sa zdraženie piva na Slovensku môže prejaviť v obchodnej turistike občanov za lacnejším pivom najmä do Českej republiky.
Základná sadzba spotrebnej dane z piva by sa na základe novely zákona o spotrebnej dani z piva mala zvýšiť z 1,65 eura za hektoliter a stupeň Plato na 2,45 eura, pričom znížená sadzba spotrebnej dane z piva by mala vzrásť z 1,22 eura na 1,82 eura za hl a stupeň Plato. Spotrebné dane z piva by sa mali zvýšiť s účinnosťou od 1. marca 2011.
Hovorí sa, že vláda, ktorá zdražie pivo, padne. Ostáva čakať, či sa táto múdrosť potvrdí. Nie vždy to totiž platilo.
Vedeli ste, že pivo je zdravé, ale i škodlivé?
V stredoveku bolo pivo často používané ako liek. Ale títo ľudia skúšali ako medicínu skoro naozaj všetko a moc ich netrápilo, či to funguje alebo nie. Krátko po začatí prohibície, vláda rozhodla, že lekári by mohli rozdávať pivo na liečebné účely, no neskôr to bolo zamietnuté.
prospieva srdcu – je vhodné ako prevencia vzniku aterosklerózy, obmedzuje vznik ischemickej choroby srdca a tým prispieva k zníženiu nebezpečenstva infarktu alebo mozgovej príhody
proti vráskam – pivo vďaka hydratácii napína pokožku a pôsobí proti vráskam
na zdravú kožu – podporuje zdravie pokožky a vlasov, jeden liter piva pokryje až stopercentnú dávku zinku, ktorý telo potrebuje na odolnosť kože proti nepriaznivým vplyvom
na lesklé vlasy – pivný kúpeľ dodá vašim vlasom pevnosť, lesk a budú sa menej mastiť
je plné vitamínov – pivo obsahuje množstvo vitamínov a stopových prvkov: vápnik, horčík, fosfor, draslík, sodík, najväčší podiel majú vitamíny skupiny B – pyridoxín, tiamín, ribofl avín, niacín a kyselinu listovú
liek na žalúdok – pomáha znížiť kyslosť v žalúdku, zlepšuje trávenie, zvyšuje chuť do jedla a môže obmedziť zápchu
posilňuje kosti – pivo tiež znižuje úbytok kostnej hmoty a podporuje jej tvorbu
proti starnutiu – antioxidanty, ktoré pivo obsahuje, pomáhajú v boji proti starnutiu a tým, že chráni srdce, predlžuje život
dodá energiu – zdrojom energetickej hodnoty piva sú predovšetkým sacharidy a alkohol, napriek tomu má menej kalórií než kolové nápoje či jablčná šťava
na mozog aj na nervy – je výborným prostriedkom pri prevencii či zvládaní stresu, je osvedčeným prostriedkom proti pracovnému preťaženiu, odstraňuje napätie
pomáha zrelaxovať – nie je náhoda, že sa ľudia zámerne schádzajú práve pri pive
Pivo je aj nebezpečné
Pre vašu pečeň, samozrejme. Ale samotné varenie piva je taktiež nebezpečný proces – kvôli veľkej šanci, že fľaše vybuchnú. Toto môžeme vidieť v dnešnej dobe u rôznych domácich pivárov. Ale niekedy môžu vzniknúť ešte väčšie pivné škody. V Londýnskej pivárni v roku 1814, nádoba obsahujúca viac ako 100 000 litrov piva vybuchla, čím poslala dole ulicou obrovskú vlnu tohto alkoholu. Zničilo to presne 2 domy a jeden bar, a zabilo 9 ľudí. Avšak jeden z týchto nešťastníkov si to spôsobil sám. Keď sa celé pivo rozlialo do ulíc, ľudia ho s nadšením utekali piť. Avšak, tento džentlmen bol trošku viac nenásytný a na druhý deň zomrel na otravu alkoholu.
Zdroj: Aktuality.sk, pk, dom, SITA,
www.aktuality.sk 14.10.2010
|
| SÚŤAŽ ,,Vychutnaj si STEIGER a VYHRAJ“ - Pivo na celý rok, čiže každému po 365 fľaškových pív, distribuuje v týchto dňoch pre desať šťastných výhercov pivovar STEIGER, a.s., Vyhne. Okrem toho ďalších 310 výhercov dostalo priamu finančnú výhru 33€, 66€, alebo až 99€ a niekoľko tisíc získalo biele tričko s logom súťaže. Všetci účastníci súťaže splnili podmienku, že našli a zaslali korunkové uzávery z piva so slovným spojením "ČISTO PRÍRODNÉ zlato". Informoval o tom vedúci marketingu STEIGRA Emil Mihálik.
,,Samotná súťaž prebiehala od 15.6 do 31.8.2010 a celkovo sme do nej venovali ceny za 16 000 eur. Potešil nás značný záujem verejnosti. Pivári si dali tú námahu a posielali po tri korunkové uzávery, z ktorých zostavovali slogan Čisto prírodné zlato. Tento slogan nadväzuje na náš posledný rebranding postavený na legende o dvoch jašteričkách, ktoré pomohli nájsť zlatú a striebornú rudnú žilu Spitaler v Banskej Štiavnici. Hoci zlato a striebro sa už zo zeme vyťažilo, legenda o zlatom poklade pokračuje v zlatistom pive STEIGER z Vyhní“, konštatoval E.Mihálik.
Dodal, že práve výherné 12° pivo sa plní až po 60 dňovom odležaní – dozrievaní. Zlatá farba plechovky i názov STEIGER GOLD evokujú firemný slogan: ,,STEIGER čisto prírodné zlato“. Pivovar STEIGER je najstarší na Slovensku, s tradíciou nepretržitého varenia od roku 1473. Má tradičné väzby na Banskú Štiavnicu, ktorá mnoho rokov pivovar vo Vyhniach vlastnila. Aj názov STEIGER je spätý s banskoštiavnickým baníctvom, keďže znamená banský majster, predák. Spojenie s baníckou a pivovarníckou tradíciou vyjadruje aj latinsky nápis DA DEUS FORTUNAE (DAJ BOH ŠŤASTIA) na pečati pivovaru.
Pivo sa v STEIGRI varí klasickým postupom otvoreného a dlhodobého kvasenia. Dvojstupňové kvasenie v spilkách a ležiackych tankoch, s dlhodobým ležaním, dáva pivu jedinečnú, vyvážene horkastú chuť. STEIGER je čisto prírodný produkt, uvarený z pramenitej vody zo Štiavnických vrchov, kvalitného moravského jačmenného pivovarníckeho sladu a najlepšieho chmeľu zo žateckej oblasti.
Tlačová informácia 8.10.2010 |
| Na začiatku pivnej smršte zvanej Oktoberfest bola kráľovská svadba - ČTK | 15. októbra 2010 Pravda
Pivná slávnosť Oktoberfest je udalosť, ktorá každoročne púta obrovskú pozornosť nielen v Nemecku. Tento rok v septembri sa milovníci piva zišli do Mníchova na 177. ročník tejto akcie, história Oktoberfestu je však ešte o niečo dlhšia. Jeho predchodca sa na Terezianskej lúke konal už pred dvesto rokmi. S pivnými bakchanáliami však nemali na počudovanie nič spoločné.
Impulzom k usporiadaniu akcie, na ktorú Oktoberfest nadväzuje, bola svadba bavorského korunného princa Ľudovíta I. s princeznou Terezou zo Saxon- Hildburghausenu. Na počesť šľachtického sviatku sa 17. októbra 1810 konali na lúka za bránami mesta preteky koní. Išlo o to isté miesto, na ktorom sa slávnosti konajú dodnes a ktoré nesie názov práve p o princeznej Tereze.
Akcia sa u obyvateľov Mníchova stretla s kladnou odozvou, čo inšpirovalo Roľnícky spolok v Bavorsku k tomu, aby o rok neskôr v tej istej lokalite usporiadal predstavenie kombinujúce preteky a prezentáciu úspechov bavorských poľnohospodárov. Tak sa založila tradícia každoročných ľudových veselíc, ktoré časom začalo usporadúvať samotné mesto Mníchov. Kedy došlo k premene na oslavu "tekutého chleba" sa dá ťažko určiť. S istotou je možné konštatovať len to, že nápoj slúžia pôvodne na osvieženie smädných návštevníkov Tereziánskej lúky, sa postupne stal alfou a omegou celej slávnosti.
Od svojho vzniku pred dvesto rokmi sa Oktoberfest koná takmer pravidelne a svoj názov si udržal aj po tom, čo bol jeho začiatok pre teplejšie počasie posunutý na september. Kontinuita mníchovského "Bierfestu" bola však niekoľkokrát prerušená. Mohli za to vojny, epidémie cholery či povojnová ekonomická kríza. Niekoľko ročníkov tak nahradil skromnejší Herbstfest (jesenné slávnosti). Tak sa stalo, že na tento rok pripadol "len" 177. ročník Oktoberfestu.
Napriek dlhej histórii sú niektoré zo zdanlivo starobylých atribútov Oktoberfestu prekvapujúco mladé. Tak napríklad narazenie prvého sudu mníchovským starostom, sprevádzané zvolaním "O'zapft is!" (Je narazené!), sa uskutočnilo prvýkrát v roku 1950. Rýchlo sa však stalo neodmysliteľnou súčasťou akcie, rovnako ako to, že právo vypiť prvý tuplák prináleží bavorskému premiérovi. Úplne pôvodný nie je ani obľúbený popevok "Ein Prosit der Gemütlichkeit" (Prípitok na spokojnosť), ktorý sa nad Tereziánskou lúkou začal rozliehať niekedy začiatkom 20. storočia.
Novú tradíciu zrejme zaviedol aj tohtoročný ročník, na ktorom prvýkrát zakázali fajčiť vo vnútri pivných stanov. Ak sa budú organizátori o zdravie hostí rovnako stať aj v budúcnosti, možno už za pár rokov sa bude konať Oktoberfest s výlučne nealkoholickým pivom a pohankovými klobásami.
Mníchovské pivné bakchanálie majú nielen svoje ustálené rituály, ale aj rekordy, ktoré usporiadatelia zaznamenávajú s povestnou nemeckou presnosťou. Vďaka tomu napríklad vieme, že najväčšie množstvo piva vytočili napriek hospodárskej kríze práve tento rok. Pípami ho pretieklo sedem miliónov litrov a pretože po pive je človek hladný, skončilo v žalúdkoch návštevníkov 117 volov, 59 teliat a nepočítané množstvo kurčiat. A to pritom tento rok nebolo toľko účastníkov ako pred 25 rokmi, keď na Tereziánsku lúku dorazilo rekordných 7,1 milióna ľudí.
Oktoberfest si tento rok pripomenul ešte jedno malé okrúhle výročie, ktoré však rozhodne nedáva dôvod oslavovať. Pred 30 rokmi vybuchla v koši pri hlavnom vchode podomácky vyrobená bomba a zabila trinásť ľudí, pričom ďalších dvesto zranila. Vyšetrovanie ukázalo, že za jedným z najhorších útokov v nemeckej povojnovej histórii stál 21-ročný mladík, ktorý sa stal jednou z obetí výbuchu.
|
| Zdraženie piva sa môže týkať len nadnárodných koncernov - Úsporný balíček. Koalícia už začína hľadať náhradné zdroje príjmov na budúci rok. Robí si priestor na to, aby mohla upustiť od viacerých úsporných opatrení, ktoré majú zvýšiť dane a odvody ľudí. Doplatiť na to môžu podnikatelia, ktorí budú musiť skôr zaviesť fiškálne pokladnice.
Malé slovenské pivovary dostali novú zbraň v konkurenčnom boji s veľkými koncernami, akým je napríklad Heineken. Získali na svoju stranu viacerých koaličných poslancov, ktorí ich chcú uchrániť od rapídneho zvýšenia spotrebných daní.
Na tom sa už síce vládna koalícia dohodla, no musí to ešte presadiť v parlamente. Tam chce v prospech malých firiem ešte lobovať napríklad Anton Marcinčin z KDH či Jozef Kollár z SaS. "Tieto malé pivovary zabezpečujú zamestnanosť v regiónoch,“ povedal Kollár, ktorému silný vplyv nadnárodných pivovarníkov prekáža.
Malé chcú zvýhodniť
Vláda chce zvýšiť spotrebnú daň z piva od 1. marca 2011, aby tým získala zdroje do štátneho rozpočtu. Zvýšenie sadzieb podľa prepočtov ministerstva financií zdražie pol liter piva zhruba o sedem percent. Ráta sa pritom aj s vyššou DPH, ktorá stúpne už od januára.
Napríklad KDH podľa Marcinčina príde s pozmeňovacími návrhmi, ktoré tento scenár zvrátia alebo aspoň zmiernia. "Páčia sa mi zmeny, ktoré uľahčia život malým pivovarom.“
Podobný názor má aj Kollár. "Politické stanovisko nášho klubu je také, aby boli z tohto opatrenia vyňaté minimálne malé pivovary regionálneho významu, ktoré majú produkciu 100- až 200-tisíc hektolitrov ročne.“
Treba naplniť rozpočet
Lokálne pivo si chce zastať aj ďalší poslanec za SDKÚ-DS, ktorý si však neželal byť menovaný. Jeho parlamentný kolega Zoltán Horváth ústupky pripustil len s podmienkou, že sa chýbajúce zdroje nájdu inde. "Je možné to prehodnotiť, ale výsledný efekt musí byť taký, ako naplánoval minister financií Ivan Mikloš,“ hovorí Horváth.
Naopak, vyššie zdanenie piva aj naďalej presadzujú predsedovia Mostu-Híd Béla Bugár, a SaS Richard Sulík. "Ja som skôr zástanca jednoduchých riešení. A jednoduché riešenie je uvaliť rovnakú daň na všetko. Bude to určite zaujímavé v parlamente,“ hovorí Richard Sulík.
Prílišné ustupovanie malým pivovarom sa nepáči ani Heinekenu. "Ak sa rozdiel v sadzbe medzi malými a veľkými pivovarmi prehĺbi, zvýhodní to malé české pivovary na úkor domácich, lebo na Slovensku malých producentov veľa nie je,“ povedala hovorkyňa Hana Šimková, ktorá vláde odporúča radšej zdaniť víno, ktoré sa dnes vyrába bez dane.
Okrem toho varuje aj pred "nákupnou turistikou“, ktorá môže daňové príjmy štátu znížiť. "Okrem toho sa zvýši import, keďže malé slovenské pivovary nebudú schopné uspokojiť dopyt,“ povedala Šimková.
Pivovarníci včera odovzdali predsedovi parlamentu Sulíkovi petíciu so 173-tisíc podpismi, kde žiadajú zdražovanie piva stopnúť. Podporu majú aj v opozícii. Napríklad exminister financií Ján Počiatek akékoľvek zvyšovanie daní odmieta.
Ján Kováč 14. 10. 2010 hnonline.sk
|
| Sulík dostal tričko s nápisom Nelikvidujte slovenské pivo - Výrobcovia piva vyjadrili pred parlamentom svoj nesúhlas s plánovaným zvýšením spotrebnej dane.
BRATISLAVA. Pivovarníci priniesli dnes do parlamentu petíciu s viac ako 173-tisíc podpismi, žiadajú tak, aby sa spotrebná daň z piva nezvyšovala.
Petíciu spolu s tričkom "Nelikvidujte slovenské pivo" si prebral predseda Národnej rady Richard Sulík s prísľubom, že sa ňou budú zaoberať poslanci.
Podľa Sulíka je však zvýšenie spotrebnej dane na zlatý mok dobrým krokom. "Považujem to za správne," podotkol.
On sám by rád presadil takú úroveň dane na pivo, víno či lieh, ktorá by bola odstupňovaná podľa stupňa alkoholu obsiahnutého v nápoji. Jeho kolega z koaličnej SDKÚ Stanislav Janiš dodal, že "národná rada je od toho, aby reflektovala všetky názory".
Spolu s petíciou priniesli pivári aj 150 prázdnych pivových fliaš s výzvou pre každého poslanca. "Vo fľašiach je osobná žiadosť poslancom, aby to prehodnotili a nezvyšovali spotrebnú daň z piva," vysvetlil výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
Ako dodal, všetci výrobcovia momentálne kvôli smútku pijú len čierne pivo. "Pijeme tmavé pivo, pretože nie sme v takej dobrej nálade, ale zase veríme, že sa nám podarí aspoň niečo presadiť," konštatoval Šusták.
Zvýšenie spotrebnej dane dnes posunuli poslanci do druhého čítania. Toto opatrenie, ktorého cieľom je zníženie deficitu verejných financií, má v budúcom roku priniesť do rozpočtu dodatočný príjem vo výške 14,9 milióna eur a v roku 2012 ďalších 25,5 milióna eur.
V prípade veľkých pivovarov sa tak sadzba zvýši z 1,65 eura na 2,45 eura za hektoliter a pri malých pivovaroch z 1,22 eura na 1,82 eura/hl.
"Predpokladá sa, že navrhované zvýšenie základnej a zníženej sadzby dane na pivo bude mať priamo negatívny vplyv na domácnosti spotrebiteľov piva, a to zvýšením ceny pollitrového 10-stupňového piva o 5 centov," konštatuje rezort v materiáli k návrhu zákona.
K rastu spotrebnej dane vznikla v parlamente búrlivá debata. "Ide možno práve pri regionálnych pivovaroch, pivovaroch menšieho charakteru o celkom slušný zásah do ich ekonomiky," podotkol v rozprave poslanec Jozef Burian (Smer). Dodal, že na Slovensku je jedna z najvyšších daní na pivo v Európskej únii, čo môže spôsobiť výrobcom piva problém.
TASR 13.10.2010 |
| Nealkoholické pivo Birell svojou plnou chuťou prekvapí aj najväčších skeptikov - Kvalita surovín, preverený výrobný postup a špeciálne kvasnice stoja za úspechom nealkoholického piva Birell u milovníkov piva.
K letu, dovolenke a oddychu už tradične patrí aj osvieženie v podobe piva. Svojho zlatého moku sa nemusíte vzdať ani s príchodom jesenných dní a to ani za volantom. Jedinečná chuť nealkoholického piva Birell si vás získa svojou plnou chuťou. Jej zárukou je najmä využitie špeciálnych kvasníc, vďaka ktorým sa nealkoholický Birell varí rovnako ako klasické pivo.
Milovníci pivného osvieženia nemusia smútiť za letnou sezónou. Lahodné potešenie zo zlatého moku nepominie len preto, že čas prázdnin sa skončil. Pracovné aktivity, nutnosť tráviť čas za volantom a moderný životný štýl sa dajú dokonale skĺbiť s konzumáciou nealkoholického zlatého moku Birell. „Vďaka našim sládkom, prísnym kritériám kvality a nekompromisnému prístupu k výslednej chuti sa dnes môžeme pýšiť nealkoholickým pivom Birell, ktoré je najpredávanejším nealkoholickým pivom u našich západných susedov v Českej republike.“ informuje Dušan Mateička, brand manažér pre značku Birell spoločnosti Pivovary Topvar. Jeho slová potvrdzuje aj prvenstvo značky Birell v kategórii nealkoholických pív na degustačnej súťaži Pivex 2010.
Konzumenti sa k nealkoholickým pivám stavajú skepticky. Jednak ich odrádza chuť, ktorá nie vždy uspokojí vycibrené chuťové poháriky pivárov, druhou nevýhodou môže byť fakt, že aj po konzumácii nealkoholického piva musia s riadením motorového vozidla pár minút počkať. Nealkoholické pivo Birell nepozná žiadne zo spomínaných negatív. Jeho jedinečná chuť sa rodí vďaka použitiu špeciálnych kvasníc vo výrobnom procese a tradičnému spôsobu varenia piva. Sadnúť za volant si konzumenti môžu po štyroch tretinkových pivách Birell aj hneď.
Prírodné suroviny bez konzervačných látok, kvalitná horská voda a prepracovaný výrobný proces robia z nealkoholického piva Birell vyhľadávaný osviežujúci nápoj plnej chuti na akúkoľvek príležitosť.
11.10.2010 Inzercia www.sme.sk |
| Pivovary sa boja o svoju budúcnosť - Zvýšenie spotrebnej dane z piva o takmer 50 % vážne ohrozuje nielen celý pivovarnícky priemysel, ale bude mať zároveň dosah aj na množstvo ďalších pracovných miest v súvisiacich odvetviach.
"Tento nesystémový krok navyše zachováva nespravodlivé výnimky a stále viac diskriminuje pivo oproti vínu," uviedol na dnešnej tlačovej besede výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPaS) Roman Šusták.
"Pivovarníctvo a naň naviazané odvetvia výroby sladu, poľnohospodárstvo, obchod a ďalšie služby dnes na Slovensku dávajú prácu takmer 21.000 zamestnancom. Na základe nedávnych skúseností predpokladáme a obávame sa, že ďalšie zvýšenie spotrebnej dane bude mať veľmi negatívny vplyv na zamestnanosť v našom sektore," konštatoval.
Už zvyšovanie spotrebných daní v roku 2003 totiž podľa Šustáka prinieslo postupné zníženie výroby o 1,5 milióna hektolitrov (hl), zatvorenie 7 (Bratislava, Trnava, Nitra, Poprad, Martin, Rimavská Sobota a Topoľčany) z 12 slovenských pivovarov a zánik až 1200 z 3166 pracovných miest priamo v pivovarníctve.
Informoval zároveň, že spotrebná daň na 1 hl 10-stupňového piva v súčasnosti od 1. augusta 2003 predstavuje 16,5 eura. Od 1. marca 2011 sa spotrebná daň má za 1 hl piva zvýšiť na 24,5 eura. Minimum požadované Európskou úniou je 7,48 eura. V roku 2002 štát na spotrebnej dani z piva vybral 44,5 milióna eur, v roku 2009 približne 59,2 milióna eur.
"Pivovarníkov zároveň mrzí, že taká zásadná zmena vzniká bez širšej odbornej diskusie a bez vypočutia si argumentov tých, ktorých sa priamo dotýka. Prekvapilo nás aj neštandardne krátke pripomienkové konanie, ktoré dokonca nebolo zverejnené ani na portáli právnych predpisov. Vďaka tomu viacerí zainteresovaní de facto nedostali možnosť vyjadriť sa k zmene," dodal.
"Zvýšenie spotrebnej dane sa navrhuje len pri pive, kým pri víne zostáva daň nulová. Cítime sa preto ako výrobcovia piva diskriminovaní. Chceme mať však férové zaobchádzanie v zdaňovaní alkoholu," zdôraznila generálna manažérka Heineken Slovensko, a.s., Door Plantenga.
Uviedla, že navrhovaná výška spotrebnej dane z piva je najvyššia vôbec v rámci krajín V4, keď napríklad ČR uplatňuje približne polovičnú výšku dane. Zvýšenie dane preto spôsobí nekonkurencieschopnosť slovenských pivovarníkov v regióne. Naštartuje cezhraničnú nákupnú turistiku, a tým odlev daní do susedných krajín. Reálnou je aj hrozba rozkvitnutia čierneho trhu s pivom.
Predstavitelia SZVPaS zaniesli 22. septembra 2010 premiérke SR Ivete Radičovej (SDKÚ-DS) otvorený list, pretože nechcú, aby spotrebná daň z piva stúpla. "Žiadame, aby vláda nediskriminovala pivo," konštatoval pre médiá prezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Štefan Karšay.
"Predpokladá sa, že navrhované zvýšenie základnej a zníženej sadzby dane na pivo bude mať priamo negatívny vplyv na domácnosti spotrebiteľov piva, a to zvýšením ceny pollitrového 10-stupňového piva o 5 centov," konštatuje rezort financií v materiáli k návrhu novelizácie zákona o spotrebnej dani z piva.
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu je dobrovoľnou profesijnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje právnické osoby podnikajúce vo výrobe sladu a piva. Združenie bolo založené 10. apríla 1991. V súčasnosti združuje všetkých producentov piva na Slovensku (okrem malých reštauračných pivovarov) a 99 % producentov sladu. Okrem pivovarov a sladovní združuje i servisné a obchodné organizácie, ktoré spolupracujú s výrobcami piva.
TASr 4.10.2010 |
| Misia: Kozel v tanku - Tlačová správa 27.09.2010
Nikdy neprešlo plniacou linkou, nikdy sa nestáčalo do sudov, nikdy sa nesprávne neskladovalo a nikdy ani nebolo vystavené vplyvom vonkajšieho prostredia. Do Bratislavy sa vozí špeciálnou cisternou priamo z ležiackych tankov v pivovare a je tak celý čas chladené na optimálnu teplotu. Tankové pivo Velkopopovický Kozel absolvuje špeciálnu cestu ku konzumetovi len s jedným cieľom: zachovať si neprekonateľnú čerstvosť.
Keď sa povie tank, nemusí ísť vždy o ozbrojený konflikt. Pivné tanky plnia úplne inú misiu. Prinášajú výnimočnú chuť piva, ktorá vzniká vďaka tomu, že pivo je nepasterizované a v tankoch dokonale chránené. Kvalitu prírodných surovín podčiarkne práve čerstvosť pri servírovaní. Od polovice septembra si už aj milovníci Kozla môžu vychutnať ten najčerstvejší pivný zážitok. Prvé tri prevádzky v Bratislave a okolí totiž začali ponúkať Kozla z tanku. Ďalšie prevádzky vzniknú v priebehu budúceho roka.
Čím je tankový Kozel iný? Nuž, je taký čerstvý, ako len môže byť. Značka Vekopopovický Kozel využíva pokročilú technológiu, vďaka ktorej sa pivo nečapuje z klasických sudov, ale z moderných nerezových tankov s objemom 5 alebo 10 hl. Nepasterizované pivo dovezené z pivovaru v tepelne izolovanej cisterne sa stáča do nepriepustného vaku, ktorý je vo vnútri tanku (tzv. systém bag-in-box). Zlatý mok sa následne čapuje tlačením vzduchu na vak. Vďaka tomu nepasterizované pivo neprichádza do styku s kyslíkom a zabraňuje sa tak jeho zvetrávaniu. To má pozitívny vplyv na jeho kvalitu a trvanlivosť. Pivo zostáva optimálne sýtené, v dôsledku čoho sa uvoľňuje príjemná chmeľová aróma a zvýrazňuje sa plnosť piva či väčšia bohatosť chuti.
Najväčšou prednosťou tankového piva je teda to, že sa dostane z ležiackej pivnice pivovaru k zákazníkovi najrýchlejším možným spôsobom. A to všetko bez pasterizácie. „To znamená, že ku konzumentovi sa dostáva pivo bez tepelného zásahu. Vďaka tomu môže Velkopopovický Kozel milovníkom piva ponúknuť ešte lepší chuťový zážitok,“ upozorňuje Matej Hargaš z oddelenia marketingu značky Velkopopovický Kozel. „Pivo je skrátka od začiatku do konca v ideálnych podmienkach, aké si len sládok dokáže predstaviť,“ dopĺňa ho obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar Ján Píry.
Na Slovensku si môžete tento výnimočný pivný zážitok so značkou Velkopopovický Kozel dopriať hneď na troch miestach v Bratislave a okolí – v prevádzkach Formula v Devínskej Novej Vsi, La Paloma v Ivanke pri Dunaji a Orim v bratislavskej Dúbravke.
xxx
Akciová spoločnosť Pivovary Topvar je členom jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete SABMiller. Do portfólia spoločnosti patria slovenské značky Šariš, Topvar, Smädný mních
a české značky Pilsner Urquell, Velkopopovický Kozel, Gambrinus a Birell.
|
| Od nového roku bude pivo drahšie, vláda zvýšila spotrebnú daň - Domácnosti čakajú pre vládne návrhy škrty v rozpočtoch. Napríklad drahšie pivo vraj môže znamenať aj stovky zaniknutých pracovných miest.
Pôvodná agentúrna správa bola o 19:58 nahradená autorským textom SME
BRATISLAVA. Vláda zbiera peniaze na ozdravenie verejných financií aj cez rozpočty domácností. Zdražieť na budúci rok majú napríklad cigarety o desať centov za škatuľku.
Ich distribútorom to neprekáža. „Zvýšenie spotrebnej dane je v súlade s novou smernicou Európskej komisie,“ povedala Klára Priecelová z Imperial Tobacco Slovakia. Na druhej strane nechápu, na čo sa zvyšuje daň z tabaku na fajčenie. Jeho spotreba už prudko klesla.
Prepúšťanie a krachy
Ako stúpne daň
Sadzba dane na pivo sa zvýši z 0,149 na 0,22 eura za liter, čiže o sedem centov na liter. Pri malých pivovaroch sadzba stúpne z 1,22 na 1,82 eura za hektoliter.
Sadzba dane na cigarety sa zvýši v dvoch krokoch. Od 1.2. 2011 o 3,9 percenta (asi 10 centov na škatuľku), od 1. 3. 2013 o ďalších
5,5 percenta (asi 12 centov na škatuľku). Zvyšujú sa aj sadzby dane na tabak a tabakové výrobky.
Zruší sa zvýhodnená sadzba dane na červenú naftu z 225,71 eura na 1000 litrov na sadzbu 368 eur na 1000 litrov.
Znovu sa zavedie sadzba na pohonnú látku LPG, a to na úrovni 182 eur za 1000 kg.
Pri zemnom plyne CNG ako pohonnej látke sa zruší oslobodenie od dane. Zvýšenie bude na 13,27 eura na MWh.
Oveľa viac sú na vládu nasrdení pivovarníci. Zvýšenie spotrebnej dane z piva takmer o 50 percent vraj prinesie prepúšťanie a opäť sa dotkne najmä slabších sociálnych vrstiev.
„Doteraz si možno posedeli po práci na pive, teraz asi pôjdu rovno domov,“ hovorili dnes zástupcovia pivovarov. Na vládu doniesli otvorený list, varujú, že po zvýšení spotrebnej dane môže nastať prepúšťanie.
„V roku 2003 spôsobilo zvýšenie spotrebnej dane o viac než 100 percent zníženie objemu výroby piva až o 1,5 milióna hektolitrov, zatvorenie siedmich slovenských pivovarov a zánik 1200 pracovných miest,“ píšu pivovarníci v liste.
Zmenu stále neberú ako konečnú. Nič totiž nie je isté, kým zákon neprijme parlament. Preto sa chystajú lobovať u poslancov. Okrem iného je podľa pivovarníkov nelogické, prečo sa siahlo práve na pivo, a nie na víno či lieh. Práve na pive totiž za posledné roky najviac rástla spotrebná daň.
Zdražie i LPG a CNG. To sa môže premietnuť napríklad do vyššieho cestovného v autobusoch, ktoré spaľujú plyn.
Teplo aj cestovné
Vláda sa tiež rozhodla, že zruší výnimky pri spotrebných daniach na uhlie či plyn, z ktorých sa vyrába teplo. Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť hovorí, že ide o odstránenie výnimiek, ktoré zaviedla bývalá vláda.
Európska komisia totiž požadovala, aby sa v týchto prípadoch nasadili extra dane pre zvýhodnenie „zelených zdrojov“.
Domácnosti, ktoré využívajú teplo zo zemného plynu z teplární, si vrátane DPH priplatia za teplo asi 2,6 percenta – 20,6 eura ročne. Tí, ktorým vyrábajú teplárne teplo z uhlia, by mali pocítiť nárast o 4,2 percenta, čiže 33,5 eura ročne, píše sa vo vládnom materiáli.
Celkovo plánuje vláda ušetriť cez spotrebné dane asi 130 miliónov eur.
Daniela Krajanová 22.09.2010 www.sme.sk |
| Napriek výčinom počasia STEIGER v auguste zlepšil predaj o 2 percentá - 17.09.2010 Tlačová správa
Augustové povodne a studený koniec mesiaca nepriaznivo ovplyvnili výsledky predaja piva na Slovensku, Napriek tomu sa pivovaru STEIGER Vyhne, a.s., podarilo za august medziročne zlepšiť výsledky predaja o 2 percentá, keď v tomto mesiaci predal 31 480 hektolitrov (hl) všetkých pív. Rovnako aj celkový predaj všetkých pív od začiatku roka za 8 mesiacov vzrástol zhodou okolností tiež o 2 percentá a dosiahol úroveň 210 124 hl. Informoval o tom riaditeľ pivovaru STEIGER Jaroslav Vysloužil.
,,Napriek tomu, že predaj v auguste 2010 bol o 2 percentá lepší než za august 2009, s vývojom nie sme spokojní, pretože sa nás nepriaznivo dotkli výčiny počasia v našich nosných odbytových oblastiach. Pribrzdil sa tak sľubný medziročný rast, ktorý v júli dosahoval medziročne až 15 percent. Najprv sme pre prietrže mračien vo Vyhniach museli odvolať festival „STEIGER FEST VYHNE 2010“ a o týždeň nato lokálne povodne v okrese Prievidza zaplavili niekoľko prevádzok, kde sa čapuje STEIGER. Pritom vývoj za 7 mesiacov naznačoval koniec krízy a zvyšujúcu sa kúpyschopnosť obyvateľstva. Potešiteľne medziročne rástol hlavne predaj desiatky a nealkoholického piva STEIGER FREE a značka STEIGER výrazne posilnila v predaji na trhu ČR“, okomentoval vývoj na trhu J.Vysloužil.
Pivovar STEIGER je trojkou na slovenskom trhu. Zároveň je významným distribútorom importovaných značiek Budvar, Zubr a Litovel na slovenskom trhu a okrem toho vyrába vlastné i privátne pivá na čele so značkou STEIGER. Všetky tieto značky sú vyrábané náročnou klasickou výrobou varením každej stupňovitosti zvlášť, s otvoreným kvasením v spilkách a dlhodobým zrením v ležiackých pivniciach, čo je pre pravú pivnú chuť nenahraditeľné. STEIGER je čisto prírodný produkt, uvarený z pramenitej vody zo Štiavnických vrchov, kvalitného moravského jačmenného pivovarníckeho sladu a najlepšieho chmeľu zo žateckej oblasti.
|
| Zvýšenie spotrebnej dane z piva môže zatvoriť posledné malé pivovary - Plánované zvýšenie spotrebnej dane na pivo takmer o 50 % ohrozuje všetky pivovary, ale malé pivovary sú ohrozené priam až existenčne. Ak v súčasnosti tvoria dane z piva približne jednu tretinu jeho ceny, po ich zvýšení budú tvoriť takmer polovicu ceny. Navrhovaná spotrebná daň bude pritom 2-krát vyššia ako v ČR, či 3-krát vyššia ako v Nemecku, čo sú krajiny s najvyššou spotrebou piva. Vyššia daň je už len v severských krajinách a na Britských ostrovoch. Výrobcovia piva preto vyzývajú vládu, aby plánované drastické zvýšenie spotrebných daní prehodnotila. Informoval o tom viceprezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPaS), zástupca pre malé nezávislé pivovary v Prezídiu SZVPaS Ján Šimonovič.
,,Kým v roku 1990 bolo v SR ešte 14 pivovarov, v súčasnosti je ich už len päť, z toho tri malé. Malé pivovary nemajú na trhu ani 8 percentný podiel a tak od nich štát môže získať navyše iba tak malé sumy, že je až nepochopiteľné, že ich kvôli tomu existenčne ohrozuje. Štát nezíska ani u veľkých, pretože aj u nich je prepad od drastického zvýšenia v roku 2003 o 30 %. Ekonomicky je predsa výhodnejšia nižšia daň a vyššia spotreba. Zvlášť to platí pre krajiny kde pivo patrí k ľudovým nápojom. Je priam neuveriteľné, že pivo, ktoré obsahuje najmenej alkoholu oproti vínu a liehovinám, je jediné postihnuté zvyšovaním spotrebnej dane. Som presvedčený, že pitím piva nestúpa počet alkoholikov, ako to tvrdia mnohí experti na zdravie. Treba sa pozrieť na pitie dovozového lacného vína, ktoré sa konzumuje a spotrebná daň tu nie je žiadna. Tu nechcem byť osobný, ale treba sa zamyslieť aj nad tým, aké vrstvy obyvateľstva ho konzumujú“, konštatoval J.Šimonovič.
Dodal, že sľuby vlády pred voľbami o pomoci malému a strednému podnikaniu sa strácajú v nedohľadne. Rast spotrebnej dane je jednoznačnou likvidáciou slovenského pivovarníctva, o čom svedčí absolútna neochota akceptovať pripomienky SZVPaS, prípadne sa stretnúť. Podobným príkladom, akým ide slovenské pivovarníctvo od roku 2003, sa uberá aj v ČR, kde za 9 mesiacov od zvýšenia spotrebnej dane na pivo klesla jeho spotreba o cca 15%. Treba však upozorniť, že pred zvýšením bola cena v ČR v porovnaní s SR o 40 % nižšia. Pri porovnaní zvýšenia v ČR, so zvýšením na Slovensku, je v Česku daň nižšia o 100 %, upozornil J.Šimonovič.
,,Pivo obsahuje najmenej alkoholu zo všetkých alkoholických nápojov (3 - 5%), čo je 2 až 3 krát menej ako víno, ktoré znova opakujem má z dane nepochopiteľnú výnimku. Tým je vylúčená akákoľvek väzba záujmu spájania spotreby alkoholu a jeho vplyvu na zdravie. Ďalším faktorom o ktorom sa musíme zmieniť je fakt, že posledné zvýšenie spotrebnej dane na pivo prinieslo od roku 2003 úbytok 1500 pracovných miest a odvtedy za sedem rokov klesla výroba piva o 1,5 milióna hektolitrov. Spotreba piva sa vlani znížila oproti roku 2002 o 20 litrov na 74 litrov priemerne na jedného obyvateľa“, varoval J.Šimonovič.
V závere ešte upozornil, že zo štúdie Ernst & Young vyplýva, že pivovarníctvo má významný vplyv na zamestnanosť v krajine. Ku každému jednému pracovnému miestu v pivovarníckom sektore na Slovensku sa nepriamo viaže ďalších 9 pracovných miest: 1 v maloobchode, 2 v dodávateľských sektoroch a takmer 6 v pohostinskom sektore. Pivovarníctvo priamo či nepriamo svojím pôsobením na Slovensku celkom vytvára a podporuje až 20 800 pracovných miest. V slovenskom pivovarníctve je priamo zamestnaných cca 2000 osôb, čo je približne toľko ako pri výrobe nealkoholických nápojov, ale až dvojnásobne viac ako vo vinárskom a liehovarníckom priemysle spolu.
Tlačová informácia 9.09.2010
Slovenské združenie piva a sladu |
| Malým pivovarom hrozí zánik - Malým pivovarníkom hrozí zánik. Podľa Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska by ich mohla zlikvidovať zvýšená spotrebná daň z piva z 1,65 eura na 2,45 eura za hektoliter a v prípade malých pivovarov z 1,22 eura na 1,82 eura za hektoliter. „Ak ich nebudeme chrániť, hrozí, že zákazníci definitívne prídu o tradičnú chuť piva vareného klasickým spôsobom bez urýchľovania a o rozmanitosť chutí,“ konštatuje predseda asociácie Ľubomír Vančo. Asociácia navrhuje zaviesť novú kategorizáciu spotrebných daní z piva pre malé podniky.
TASr 9.09.2010 |
| Steigeru sa darí. Predaj rastie - Pivovar Steiger vo Vyhniach predal v júli tohto roka 39-tisíc hektolitrov piva. Je to medzimesačne o 15 percent viac a o dve percentá viac ako v júli 2009. Za prvých sedem mesiacov roka spoločnosť predala 155-tisíc hektolitrov piva. „Po slabšom predaji v jarných mesiacoch sa tohtoročná pivárska sezóna sľubne rozbehla v júni a júli. Škoda augustových nepriazní počasia a povodní, ktoré zrejme ovplyvnia medziročne čísla, signalizujúce koniec krízy a zvyšujúcu sa kúpyschopnosť obyvateľstva,“ komentoval vývoj na trhu riaditeľ pivovaru Jaroslav Vysloužil. Podľa neho sa potvrdila zmena trendu v spotrebe, pričom najviac medziročne rástol predaj nealkoholického piva.
31. 8. 2010 TASR |
| Víno a pivo patria aj do hrncov - Pivo aj v perníku
Jedli ste už polievku z piva?
S pivom je to trochu jednoduchšie. Myslím, že v slovenskej a českej kuchyni je obľúbené nielen na pitie, ale aj ako prísada na varenie. Dá sa použiť prakticky úplne všade. Do marinád, do polievok a gulášov, na podlievanie mäsa. Trúfalosť niektorých ľudí v prípade používaní piva v kuchyni nemá hranice, a tak sa stalo, že náš obľúbený používateľ Varechy s prezývkou @zemo nalial pivo dokonca aj do perníkového cesta!
Recept na Perník, ktorý muža nepustí na pivo od zema
Pivo za začalo v kuchyniach objavovať už niekedy v 14. storočí. Už v tej dobe sa používalo na podlievanie králikov, hydiny a bravčového, a tiež na prípravu obľúbenej pivnej polievky. Tá je v Čechách dodnes pripravovaná aj na svadbách, kde sa vraj ráta liter polievky na hlavu. Takisto polievka z čierneho piva sa pripravovala pre mamičky po pôrode na posilnenie. Škoda že som o nej nepočula skôr, určite by som jej výdatnosť otestovala sama na sebe.
Gramatika z piva
Pochúťka, ktorej sa ťažko odoláva:
Pečené bravčové koleno na čiernom pive.
Študentská polievka pripravovaná z piva sa zase volala gramatika. Príznačný názov pre niečo, čo nasýtilo hladných študentov. Pivo sa dokonca kedysi pilo teplé na raňajky. Znie to síce zvláštne, no s chlebom vraj chutilo vynikajúco.
Nebolo to samozrejme to isté pivo, aké sa varí a predáva dnes. Kedysi bolo hustejšie a mimoriadne obľúbené, vypilo sa ho vraj oveľa viac ako teraz... A niet sa čomu diviť, v tej dobe neexistovali chladničky, konzervovalo sa soľou a smäd po toľkej soli bolo treba niečím zahnať.
Pivo je tiež výborné napríklad do rôznych cestíčok na obaľovanie zeleniny, ale napríklad aj ananás v takomto cestíčku vraj chutí skvele. Bratia Česi dokonca svoju lásku k pivu deklarujú nespočetnými výmyslami receptov, ktoré sú s pivom alebo sa pri jeho popíjaní konzumujú. Príkladmi sú pivný syr, pivná nátierka, pivné oškvarky, praclíky či rôzne údené párky a klobásy pripravované na pive. Pivom sa podľa nich dá obohatiť aj každé fádne a málo výrazné jedlo.
Pozri recepty na prípravu jedál s pivom
Pivo je prospešné, ale v rozumných dávkach
Foto: Pravda - Robert Hüttner
Niečo, čo jednoducho treba ochutnať:
Grilovaná krkovička na omáčke z čierneho piva
Aby to nebolo len o alkohole - mali by sme vedieť, že pivo obsahuje zdraviu prospešné vitamíny skupiny B a horké chmeľové látky podporujúce sekréciu žlče a štiepenie tukov.
Ak by ste však chceli do tela dostať tú správnu dávku vitamínu B, museli by ste ho denne vypiť 14 litrov. V spojení s alkoholom teda nič moc. Ak však vypijete denne jedno pivo, narastie vám počet bielych krviniek a zvýši sa obranyschopnosť vášho organizmu.
Ak ste ešte s pivom, či vínom nevarili, mali by ste to čo najskôr vyskúšať. Rôznym kombináciám sa medze nekladú, všetko je len na vašej fantázii. Skúste pri varení pridať do jedla, ktorého chuť už poznáte takmer naspamäť trochu vína. Sami uvidíte, ako budete prekvapení. A k chutnému výtvoru si môžete naliať pohár kvalitného vínka, alebo chladenej desiatky...
Autor: Sandra Támerová, 18. augusta 2010 Pravda
|
| Malé pivovary krízu nepocítili, niektoré zvyšujú výrobu - BANSKÁ BYSTRICA. Malým pivovarom s ročnou výrobou od desiatok po 200.000 hektolitrov piva sa napriek celkovému poklesu spotreby piva na Slovensku darí. Väčšina si aj počas krízy udržala produkciu a niektoré dokonca výrobu zvyšujú. Rozrastá sa aj ich počet.
V posledných rokoch pribúdali každý rok noví výrobcovia a žiadny zatiaľ neskrachoval, povedal ČTK podpredseda Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska a zakladateľ pivovaru Kaltenecker Ladislav Kovács.
Pomohli prázdninujúci vysokoškoláci
Malé pivovary si držia produkciu tradičnými postupmi pri varení piva aj špeciálnymi výrobkami. "Vlani sme v pivovare Kaltenecker zaznamenali nárast výroby o sedem percent," povedal Kovács.
Vážnejšie problémy s odbytom nezaznamenali ani v košickom pivovare Golem. "Nemáme pocit, že je tu kríza," tvrdila majiteľka pivovaru Beáta Murková. Pivovar si podľa nej už dlhší čas drží výrobu okolo 6,5 hektolitra mesačne a pokles záujmu eviduje niekoľko rokov po sebe iba počas prázdnin. Dopyt po pive totiž pivovaru zvyšujú okrem iného aj vysokoškoláci, ktorí na prázdniny z Košíc väčšinou odišli.
Bez väčších výkyvov v predaji fungoval v posledných mesiacoch aj pivovar Dobrovar v Dobrej Nive. "Sme odkázaní na zákazníkov z najbližšieho okolia, no na naše pivo máme dobrú odozvu," tvrdil majiteľ Ľubomír Švarc. Minipivovar, ktorý uvarí od jedného do dvoch tisíc litrov piva mesačne, sa spolieha aj na zmenu sortimentu. Podľa Švarca sa osvedčilo napríklad kvasinkové pivo, ktoré okrem priameho predaja stáčajú aj do fliaš.
Špeciálne pivá
Práve ponuka tradične uvareného "zlatého moku" bez pasterizácie a chemických úprav podľa Kovácsa priťahuje malým pivovarom zákazníkov. Na rozdiel od veľkých pivovarov ponúkajú aj špeciality, napríklad višňové, vanilkové či banánové pivo.
Na Slovensku je v súčasnosti 12 malých pivovarov a podľa Kovácsa je priestor na ďalší rast ich počtu. Napríklad v Česku je podobných zariadení 70 a v Maďarsku asi 60. Podľa asociácie malých pivovarov by šance menších výrobcov oproti dvom najväčším pivovarom Heineken a Topvar vyrovnalo výhodnejšie zdanenie.
štvrtok 26. 8. 2010 ČTK
|
| Na STEIGER FEST VYHNE pôjdu posilové spoje zo Žarnovice a Žiaru - Pre veľký záujem o účasť na premiére nového festivalu „STEIGER FEST VYHNE 2010“, zabezpečili jeho organizátori na sobotu 7.augusta mimoriadne posilnenie autobusovej dopravy do Vyhní. Posilové autobusy označené logom festivalu budú odchádzať z miest Žiar nad Hronom a Žarnovica o 10.00 hod, so zástavkami v obciach na trase. Opačná preprava z Vyhní je zabezpečená o 21.30 hod. Pre menšie skupiny a pre tých ktorí vydržia do konca je pripravená aj individuálna doprava minibusmi a taxíkmi. Parkovanie je zabezpečené spolu na ôsmich parkoviskách pri pivovare, Vodnom Raji, v blízkych strojárňach a futbalovom štadióne.
Podrobnejšie informácie sú na webovej stránke pivovaru www.steiger.sk, alebo na telefónnom čísle 045/6787 215. Informoval o tom manažér marketingu pivovaru STEIGER Emil Mihálik.
Lákadlami nového festivalu sú - prehliadka pivovaru STEIGER, kúpanie vo Vodnom raji, súťaže, tombola, Oldies disco party, Michael Jackson show a k tomu koncerty Kmeťobandu, Allana Mikušeka, Lenky Ferenčíkovej Bandu a Metalindy. Ťahákom je ,,Super poukážka“ na ktorú za 3,5 eura dostanú návštevníci guláš, dve veľké pivá, pol litra nealka, hodinové kúpanie vo Vodnom raji a tombolu. Organizátori očakávajú na tejto novej aktivite regiónu Vyhní na podporu domáceho turizmu viac ako 5000 ľudí.
,,Ide síce o nové a podotýkam, že neziskové podujatie, ale využívame pri ňom know-how doterajších piatich úspešných ročníkov „Dní otvorených dverí pivovaru STEIGER“. Akcia bude celodenná od soboty rána 10:00 do polnoci. Tradične očakávame najväčší záujem o bezplatnú prehliadku pivovaru STEIGER, nasledovať bude kúpanie vo Vodnom Raji a vystúpenia známych interpretov a skupín na lúke pod hotelom Sitno. Proti smädu sme vybudovali ,,Pivný chodník“, po trase Pivovar STEIGER -Vodný raj – hotel Termál - hotel Sitno s čapovaním piva, Kolaloky, doplnené o stánky s remeslami a atrakciami. Občerstvenie a strava je za prijateľné ceny aj v hoteloch Termál a Sitno. Na ihrisku OU Vyhne budú športové súťaže a tenisové kurty hotela Sitno zas poskytnú deťom Detskú arénu so súťažami“, pozýva E. Mihálik.
Mimoriadne posilové spoje nadväzujú na bežné linky:
Nová Baňa - Žarnovica
Banská Štiavnica - Hliník nad Hronom
Žiar nad Hronom - Bzenica
Žarnovica - Nová Baňa
Hliník nad Hronom - Banská Štiavnica
Bzenica - Žiar nad Hronom
Kontakty na individuálnu prepravu na STEIGER FEST VYHNE:
· Nová Baňa 0905 583 517, Pavol Bóna – minibus 8 ľudí
· Banská Štiavnica 0903 446 688, Ján Tereň – taxi služba
· Žiar nad Hronom 0907 652 887, Tomáš Kicko – minibus 8 ľudí
PIVOVAR STEIGER, a.s., Vyhne
Tlačová informácia 3.augusta 2010
|
| Vedeli ste, že čo Pilsner Urquell je ? - • prvé zlaté, iskrivo priezračné pivo, ktoré bolo kedy vyrobené?
• pôvodca vzniku celého pivného druhu – tzv. plzenský typ kvaseného piva (Pils, Pilsner)?
• výnimočný vďaka surovinám použitým pri výrobe (jarný dvojradý jačmeň, chmeľ z oblasti Žatca, kvasinky kmeň Pilsner H) a originálnemu, špecifickému spôsobu výroby?
Dnes tvorí výroba piva plzenského typu až 2/3 svetovej produkcie. Všetky tieto pivá odvodzujú svoj pôvod od objavu Pilsner Urquell.
Technický opis princípu tankovne (systém bag-in-box)
• Nerezový tank s objemom 10 alebo 5 hl.
• Vnútorný sterilný vak vyrobený z polypropylénu, absolútne nepriedušný – systém „high barier“. Vak je inertný voči pivu, je recyklovateľný. Každý vak sa zásadne používa len raz.
• Pivo sa čapuje s použitím kompresorov, von sa dostáva tlakom vzduchu na vonkajšiu stranu plastového vaku. Dôležité je, že nedochádza ku kontaktu vzduchu s pivom.
• Meranie spotreby piva sa uskutočňuje na digitálnom prietokovom zariadení.
• Tanky sú umiestnené v izolovanej miestnosti – tankovni, chladené na teplotu 5–8 °C. Existujú už aj dvojplášťové tanky, ktorých chladenie je energeticky ešte úspornejšie
a môžu byť umiestnené napr. i priamo v priestoroch pre hostí, čím sa stávajú prirodzenou dekoráciou interiéru.
• Tankovňa je stavebnicového typu, je možné ju rozobrať a opäť zložiť inde.
• Z tanku je možné rozviesť pivo až do 4 nezávislých čapovacích kohútikov.
• Zavážanie piva sa uskutočňuje cisternami, ktoré sú vybavené oddelenými komorami
s objemom 10, 20 a 30 hl. To umožňuje závoz piva do viacerých prevádzok
Znalci ocenia pivo Pilsner Urquell z tanku
Pivo Pilsner Urquell je už od svojho zrodu symbolom kvality a pivnou ikonou. Každý milovník Plzne sníva o tom, aby si aspoň raz v živote mohol vychutnať nepasterizované pivo priamo z tanku v ležiackej pivnici plzenského pivovaru. Väčšina spotrebiteľov však doteraz nemala príležitosť také pivo ochutnať. Značka Pilsner Urquell už minulý rok priniesla všetkým milovníkom kvalitného zlatého moku možnosť vychutnať si pivo, ktoré je podobné pivu z ležiackej pivnice pivovaru, a to vďaka jedinečnej technológii čapovania piva – tzv. pivným tankom. K piatim tankovým prevádzkam Pilsner Urquell otvoreným v roku 2009 sa nedávno pridala ďalšia. Výnimočnosť tankového piva Pilsner Urquell ocenili aj niektoré svetové osobnosti.
Tankové pivo je, zjednodušene povedané, pivo, ktoré sa čo najrýchlejším spôsobom dostane z ležiackej pivnice pivovaru k zákazníkovi. „Toto pivo neprešlo cez stáčacie linky a nikdy nebolo v skladoch expedície. Ide o najčerstvejšie pivo, aké môže Pilsner Urquell ponúknuť svojim fanúšikom mimo plzenského pivovaru,“ hovorí Václav Berka, starší obchodný sládok Plzenského Prazdroja. Pri tankovej technológii sa pivo nečapuje z klasických sudov, ale z väčších nerezových tankov s objemom 5 alebo 10 hl. Nepasterizované pivo dovezené z plzenského pivovaru v tepelne izolovanej cisterne sa stáča do nepriepustného sterilného vaku, ktorý je vo vnútri tanku. Tomuto systému sa odborne hovorí „bag-in-box“. Zlatý mok sa čapuje tlačením vzduchu na vak. „Vďaka tomu nepasterizované pivo neprichádza do styku s kyslíkom a zabraňuje sa tak jeho zvetrávaniu. To má pozitívny vplyv na jeho kvalitu a chuťovú trvanlivosť. Zároveň je takto tankové pivo optimálne sýtené, čo ešte umocňuje prirodzený charakter piva Pilsner Urquell a plnosť jeho chuti. Pivo je skrátka od začiatku do konca v ideálnych podmienkach, aké si len sládok dokáže predstaviť,“ dodáva Václav Berka.
Tankové pivo Pilsner Urquell chutí aj slovenským a svetovým osobnostiam. „Počas svojej návštevy Slovenska výnimočnosť tankového piva Pilsner Urquell ocenil aj ruský prezident Dmitrij Medvedev. Prednedávnom sa v našej prevádzke zastavil aj prezident Ivan Gašparovič s chorvátskym prezidentom Ivom Josipovičom,“ prezrádza Marián Murčo, majiteľ tankovej prevádzky Prazdroj v Bratislave. „Myslím si, že je to najvyššie ohodnotenie mojej práce
a maximum, čo sa dá v gastronómii dosiahnuť,“ dopĺňa Marián Murčo.
V Českej republike sa pivo Pilsner Urquell čapuje z tankov v desiatkach reštaurácií a pivníc. Na Slovensku si môžete tento výnimočný pivný zážitok so značkou Pilsner Urquell dopriať hneď na šiestich miestach v Bratislave – v Prazdroji na Mostovej ulici v Starom Meste, v Alfe na Jiráskovej ulici a v Plzenskom Prazdroji na Blagoevovej ulici v Petržalke, v Hockey Clube na Ondavskej ulici v Ružinove, v reštaurácii Saratov na Saratovskej ulici v Dúbravke a v novootvorenej reštaurácii Kolkovna v Eurovei.
Kolkovna Restaurant v Eurovei je prvou reštauráciou úspešného českého konceptu Kolkovna na Slovensku, ktorý spája jedinečnosť a tradíciu značky Pilsner Urquell so skvelou gastronómiou, vďaka čomu sú Kolkovny v ČR veľmi obľúbené. Čoskoro sa plánuje otvorenie podobnej prevádzky aj v River Parku.
xxx
Pilsner Urquell je jedinečné české pivo s dlhoročnou tradíciou, charakteristickou vôňou a nezameniteľnou horkou chuťou. Je najvýznamnejším predstaviteľom vysoko chmelených, spodne kvasených pív a dalo meno celej kategórii piva plzenského typu. Spolu so značkami Topvar, Smädný Mních, Velkopopovický Kozel, Šariš, Gambrinus a Birell patrí do portfólia spoločnosti Pivovary Topvar, a. s., ktorá je členom jednej z najväčších pivovarníckych skupín na svete SABMiller.
V prípade potreby ďalších informácií sa s dôverou obráťte na:
Pivovary Topvar, a. s., Zuzana Lošáková – hovorkyňa a manažérka firemnej komunikácie
t. č.: 02/67 286 152, mobil 0904/703 273, e-mail: zuzana.losakova@topvar.sabmiller.com
3.06.2010 |
| Mýty a fakty o pive - Príbeh piva sa začal písať už pred viac ako 6 000 rokmi. Toto úctyhodné číslo ho zaraďuje medzi prvé kultúrne nápoje, ktoré ľudstvo poznalo. A hoci by ste si mysleli, že za takú dlhú dobu už o ňom vedia ľudia všetko, nie je tomu tak. Dodnes sa o zlatistom moku traduje hodne mýtov, ktoré majú od pravdy ďaleko. Množstvo ľudovo zaužívaných názorov na pivo ste počuli už nespočetne veľakrát sami. A snáď ste im aj verili. Sú však skutočne pravdou, alebo iba mýtom? Pozrime sa spolu na niektoré z nich.
„Z piva rastie brucho.“
PRAVDA alebo MÝTUS?
Toto tvrdenie je MÝTUS.
Takzvaný pivný pupok, presnejšie veľké brucho vznikajúce vraj ako dôsledok nadmernej konzumácie piva, je iba mýtom. Samotný "pivný mozoľ“ u mužov v strednom veku nemá s pitím piva nič spoločné. Tvrdí to Zväz rakúskych pivovarov a poukazuje pritom na to, že polliter dobrého chmeľového moku má menej kalórií ako rovnaké množstvo ovocného jogurtu. Pivo obsahuje 1 500 až 1 800 kJ v jednom litri, čo je menej, ako v rovnakom množstve vína, sladených limonád či ovocného džúsu. "Ľudia, dbajúci o svoju líniu, sa preto nemusia obávať, že pitím piva priberú,“ uvádza sa vo vyhlásení pivovarov. Pivo navyše neobsahuje tuky ani cholesterol a má vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu a mnoho stopových prvkov, takže môže byť označený ako iontový nápoj.
Rast brucha sa teda na pivo zhodiť nedá. Ľudia si však radi k pivu doprajú dobré, neraz však vysoko energetické jedlo. Spolu s nedostatkom pohybu si tak „blahobytný“ výzor spôsobujú sami. Ak si dáte pohár piva po bicyklovej túre, či aspoň príjemnej prechádzke, urobíte svojmu telu dobre. Len si k tomu nedávajte čipsy, alebo chlieb so slaninou.
„Miestny zdroj vody, ktorý má špeciálne parametre, ovplyvňuje charakter piva.“
PRAVDA alebo MÝTUS?
Toto tvrdenie je MÝTUS.
Voda sa v prírode vyskytuje v rôznej tvrdosti a obsahuje viaceré minerálne látky, ktoré určujú jej výsledný charakter. Pre výrobu piva plzenského typu, ku ktorému zaraďujeme väčšinu pivných značiek vyrábaných na Slovensku, je ideálna voda mäkká. V minulosti bol sládok skutočne odkázaný výlučne na kvalitu miestnej vody. „Voda patrí medzi základné suroviny pri výrobe piva. Jej význam sa však pre celkový profil hotového piva niekedy neprimerane zvýrazňuje. Pre optimálny priebeh všetkých procesov výroby musí spĺňať určité kritéria, ale tie je dnes možné dosiahnuť zariadeniami na úpravu vody. Takto sa zabezpečí aj jej celoročne vyrovnaná kvalita,“ informuje Ján Píry, obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar.
„Existujú kyslé a zásadité pivá.“
PRAVDA alebo MÝTUS?
Toto tvrdenie je MÝTUS.
Nie je možné vyrobiť zásadité pivo, chémia je v tomto neúprosná. Pravdou je, že všetky pivá sú kyslé, avšak s rozličnou úrovňou pH. Chuťový vnem po napití pri tzv. europivách je taký, že sa javia ako kyslé – ich pH je v rozpätí 4,2 až 4,3. Oproti tomu napríklad pivo Pilsner Urquell má pH 4,6, čo v kombinácii s vysokým obsahom horkých chmeľových látok vyvoláva pocit zásaditej chuti a jeho zásadotvorný účinok.
Chuť piva je pevne spätá s miestom, kde sa pôvodne varilo.“
PRAVDA alebo MÝTUS?
Toto tvrdenie je MÝTUS.
To, čo odlišuje značku piva od iných pivných značiek, sú predpísané suroviny a špecifická receptúra podľa určeného technologického reglementu. Len rovnaká kvalita všetkých vstupných surovín, rovnaká dávka určených odrôd chmeľu, rovnaký kmeň kvasiniek a prísne dodržiavanie celej výrobnej receptúry zákonite vedú k charakteristickému, žiadanému profilu piva, bez ohľadu na miesto výroby. „Kvalitatívne testy, analytický rozbor i degustačné skúšky musia potvrdzovať zhodnosť piva určitej značky vyrábaného v našom závode a kdekoľvek inde. Inak by sa nemohlo dostať na trh a predávať pod danou značkou,“ dodáva Ján Píry, obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar.
„Pri výrobe niektorých pív sa používajú pridané umelé látky, alebo náhradky.“
PRAVDA alebo MÝTUS?
Nedá sa vo všeobecnosti špecifikovať, či ide o pravdu alebo mýtus, ale možno povedať, že je to menej bežné. Všetko závisí od konkrétnej značky a výrobcu. Na trhu je množstvo kvalitných pív, ktoré sa vyrábajú z prírodných surovín. „Naša spoločnosť vyrába všetky svoje pivné značky z prírodných surovín – čiže z jačmeňa, vody a chmeľu. Keď si spotrebitelia vychutnávajú naše svetlé pivá: Pilsner Urquell, Topvar, Šariš, Smädný Mních, Gambrinus, Velkopopovický Kozel či Birell, môžu si byť istí, že sa pri ich výrobe použili prírodné suroviny. Kvalite piva venujeme veľkú pozornosť a investujeme do jej zabezpečenia aj nemalé finančné prostriedky. Máme zavedené prísne štandardy kvality a prepracovaný systém analýz, kontrol a meraní v celom výrobnom procese od vstupných surovín až po konečný výrobok, aby sme našim spotrebiteľom mohli garantovať tú najvyššiu kvalitu piva. Veríme, že skutoční pivní znalci ocenia výnimočnosť našich značiek, ktorú dosahujeme aj vďaka vynaloženým investíciám do kvality a dodržiavaniu prírodného charakteru nášho piva,“ dodáva Ján Píry, obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar.
„Pivo je bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok.“
PRAVDA alebo MÝTUS?
Toto tvrdenie je PRAVDA.
Pivo je naozaj dôležitým zdrojom vitamínov, prevažne skupiny B. Obsahuje niacín (vitamín B3), kyselinu pantoténovú (vitamín B5), pyridoxín (vitamín B6), riboflavín (vitamín B2), kyselinu listovú (vitamín B6) a menšie množstvo tiamínu (vitamín B1) a biotínu (vitamín B7). Jeden liter piva obsahuje v priemere 200 mg biologicky aktívnych látok. Dôležitá je aj tá skutočnosť, že pivo obsahuje relatívne málo sodíka a oveľa viac draslíka, čo priaznivo vplýva na krvný tlak. Optimálny pomer vápnika a horčíka pôsobí aj proti vzniku žlčových a močových kameňov. Pivo je v svojej podstate izotonickým nápojom, má zhruba rovnaký osmotický tlak ako krv.
Ľudia prostredníctvom mýtov už odjakživa prejavujú svoju predstavu o tom, ako veci fungujú. Nekladú otázky, berú mýty ako svet, v ktorom sú odpovede dané vopred, pred otázkami. Majú svoj príbeh, ktorý nevyžaduje skúmanie. My však teraz dúfame, že sme vám dali minimálne chrobáka do hlavy.
xxxxx
Akciová spoločnosť Pivovary Topvar je členom jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete SABMiller. Do portfólia spoločnosti patria slovenské značky Šariš, Topvar, Smädný Mních
a české značky Velkopopovický Kozel, Pilsner Urquell, Gambrinus a Radegast Birell.
V prípade potreby ďalších informácií sa s dôverou obráťte na:
Pivovary Topvar, a. s., Zuzana Lošáková – hovorkyňa a manažérka firemnej komunikácie
t. č.: 02/67 286 152, mobil 0904/703 273, e-mail: zuzana.losakova@topvar.sabmiller.com
|
| STEIGER obmenil vozový park, posilnilo ho 11 ekologických Fabií - Tretinu vozového parku obmenil v týchto dňoch Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne. Imidž pivovaru posilnilo 11 nových bielych Fabií, so zlatistou pivnou hmotou na karosérii. Celkovo je schválený počas najbližších dvoch rokov nákup 40 nových automobilov tejto značky. Do tohto modelu Fabie si nechal STEIGER ako prvý na Slovensku namontovať splynovače, čo predstavuje nemalú úsporu nákladov. Pivovar ročne usporí cez 200 000 litrov benzínu, čo má významný ekonomický i ekologický prínos. Informoval o tom vedúci marketingu STEIGRA Emil Mihálik.
,,Náklady na údržbu pôvodného vozového parku prekročili bod zlomu a kúpa nových sa tak stala pre pivovar výhodnejšou. Novy vozový park v STEIGRI nie je demonštráciou finančných zdrojov, je to ekonomicky dobrá voľba. Nový vzhľad pivovarských áut navyše prináša na trh inovovaný odkaz značky. Zlatistá pivná hmota symbolizuje kvalitné klasické pivo a dve jašteričky zasa príslušnosť k regiónu zlatonosných Štiavnických vrchov, v ktorých podľa legendy pomohli objaviť zlato a striebro. Vlastné logo STEIGER predstavuje nositeľa klasicky varených pív na Slovensku. Okrem vlastných značiek STEIGER a STEIN je možné na kapote vidieť aj vidieť aj logá partnerských pivovarov Budvar, Zubr a Litovel, ktorých značky vyhniansky pivovar na Slovensku distribuuje. Biela Fabia so zlatou pivnou hmotou tak pôsobí decentne a sviežo a zároveň vyzdvihuje ergonomické krivky karosérie“, konštatoval E.Mihálik.
Dodal, že aj vozový park je významnou súčasťou reklamy a tvorby imidžu pivovaru a je plne v súlade s radikálnymi zmenami, ktorými značka STEIGER prešla od roku 2006. Navyše kúpa ekologickejších áut je plne v súlade s ďalšími ekologickými opatreniami pivovaru, ktoré sa realizujú v tomto období.
V máji tohto roku prišiel Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne, s novou plechovkou pre 12-stupňové pivo STEIGER GOLD. Sľubuje si od nej rovnaký úspech u zákazníkov ako od predchádzajúcej inovácie plechovky pre 10-stupňové pivo STEIGER CLASSIC. Rovnako v máji 2010 začal STEIGER expedovať svoju desiatku ,,STEIGER CLASSIC“ 10% (objem alkoholu 4,1%) do veľkoobchodných reťazcov aj v novom balení, ktorým sú 1,5 litrové PET fľaše.
,,Koncom minulého roka sme dokončili dva roky trvajúcu kompletnú obmenu všetkých štandardných P.O.S. (points of sale) materiálov, ktorým teraz dominuje motív dvoch jašteričiek, ktoré nahradili predchádzajúci motív templárov. STEIGER začal túto zmenu v roku 2007, v súvislosti so zmenou pečate a loga pivovaru, kde motív templárov nahradili dve jašteričky. O rok nato sme spustili kampaň so sloganom STEIGER – čisto prírodné zlato“, konštatoval E.Mihálik.
Autorom nového dizajn manuálu bol dizajnér Vladimír Kovařík, M.A. z Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Základom rebrandingu bola nová profilácia značky STEIGER , založená na legende o nájdení zlatej a striebornej rudnej žily Spitaler v Banskej Štiavnici. Pivovar STEIGER má tradičné väzby na Banskú Štiavnicu, ktorá mnoho rokov pivovar vo Vyhniach vlastnila. Hoci zlato a striebro sa už zo zeme vyťažilo, legenda o zlatom poklade pokračuje v zlatistom pive STEIGER z Vyhní. Aj názov STEIGER je spätý s banskoštiavnickým baníctvom, keďže znamená banský majster, predák. Spojenie s baníckou a pivovarníckou tradíciou vyjadruje aj latinsky nápis DA DEUS FORTUNAE (DAJ BOH ŠŤASTIA) na pečati pivovaru.
Pivo sa v STEIGRI varí klasickým postupom otvoreného a dlhodobého kvasenia. Dvojstupňové kvasenie v spilkách a ležiackych tankoch, s dlhodobým ležaním, dáva pivu jedinečnú, vyvážene horkastú chuť. STEIGER je čisto prírodný produkt, uvarený z pramenitej vody zo Štiavnických vrchov, kvalitného moravského jačmenného pivovarníckeho sladu a najlepšieho chmeľu zo žateckej oblasti. Vo vyhnianskom pivovare sú hrdí na to, že varia pivo tradičným spôsobom a že doba dozrievania piva je u nich až 60 dní.
História a kvalita sú dvomi neoddeliteľnými piliermi, na ktorých stojí pivovar STEIGER, a.s., Vyhne. Pivovar je najstarší na Slovensku, s tradíciou varenia od roku 1473. Bohatí mešťanostovia Banskej Štiavnice, ktorá pivovar stáročia vlastnila, si vyhnianskom pive pochutnávali ešte skôr než bola objavená Amerika. Dúšky tohto lahodného nápoja pomáhali obrancom mesta odrážať útoky Turkov, ktorí si robili zálusk na zlato a striebro, ktoré sa v štiavnických horách ťažili. Profilácia značky STEIGER je práve preto založená na príslušnosti k bohatej histórii regiónu.
PIVOVAR STEIGER, a.s., Vyhne
Tlačová informácia 3. júna 2010
|
| Pivo v plechovke má 75 rokov - Prvé pivo v plechovkách sa objavilo na trhu pred 75 rokmi, 24. januára 1935. Priekopníkom bola firma Kruege Beer.
V roku 1931, v období očakávaného zrušenia prohibície, začala firma American Can experimentovať s balením piva do plechoviek. Po dvoch rokoch experimentov vyriešila problém s praskaním plechoviek pozdĺž zvarov a vyriešil sa aj problém reakcie piva s kovom – plech začali pokrývať izolačnou vrstvou.
Prišiel čas predať myšlienku pivovarom. Táto úloha sa neplnila ľahko – ukázalo sa, že veľké pivovary majú obavy zo straty reputácie. Malý rodinný pivovar na pokraji krachu Gottfried Krueger Brewery v meste Newark v New Jersey sa však dal presvedčiť. American Can tu pokusne zadarmo nainštalovala plničku piva. V roku 1933 bolo naplnených prvých 2000 plechoviek, ktoré otestovali Kruegerovi zákazníci. Deväťdesiatjeden percent zákazníkov plechovky odobrili. Až 24. januára 1935 však boli prvé plechovky piva Krueger's Finest Beer uvedené do predaja v Richmonde. Stali sa hitom a do konca roka produkovalo plechovkové pivo 37 pivovarov.
Plechovky sa otvárali otváračom, ktorý dostal názov "church key". Až v roku 1963 sa dali viečka plechoviek otvoriť iba tlakom prsta (ostré viečka však znamenali nebezpečenstvo poranenia). Vylepšením v roku 1975 bola súčasná podoba plechoviek, z ktorých sa viečko neuvoľňuje.
Ozdobou zbierok vášnivých zberateľov plechoviek od piva tvoria exempláre vyrobené údajne pre potreby armády s maskovacím dezénom. Pochádzajú z obdobia druhej svetovej vojny.
TASR |
| V Kvačanoch pili prvé vyrobené zelené pivo - Na Zelený štvrtok v Kvačanoch čapovali prvé vyrobené zelené pivo v mimipivovare.Pivo sa hodí aj názvom k sviatku ,doporevádzali pitie piva zákazníci.
Pivo je 11,5 stupňové a zelenú farbu mu dodala žihľava a stojí 1,90 eura. Teraz ho budú piť pivári počas celých veľkonočných sviatkov.
J.Č.
9.04.2010 |
| Kde sa pivo varí... - ...tam sa dobre darí. Kto zo staršej generácie by nepoznal toto príslovie? V nejednej domácnosti visela na stene v kuchyni vyšívaná dečka s týmito slovami.
Vráťme sa však k pivu, čo je kvasený nápoj vyrobený zo sladového obilia a dochutený chmeľom. Je starý ako naša civilizácia, starší ako víno, ba vraj starší ako chlieb. Jeho vek sa odhaduje na 10-tisíc rokov a dokázateľne sa varil už okolo roku 4000 pred n. l.
Aká je jeho história?
Vďaka starým Slovanom sme boli jedným z prvých národov, ktorý začal pivo variť tzv. čistým spôsobom – z vody, sladu a chmeľu. Varenie piva poznali starí Slovania už pri príchode na územie našej vlasti, u Slovanov v Potisí je jeho výroba doložená v 5. storočí. Vyrábalo sa zo pšeničného (bolo slabšie) a jačmenného sladu. Doklady, ktoré pochádzajú z raného feudalizmu, svedčia o tom, že pivo varili poddaní kláštora v Hronskom Beňadiku a nepochybne aj poddaní ďalších vrchností, šľachta, farári, kláštory. Neskôr sa výroba sústreďovala do vznikajúcich miest a právo na jeho varenie bolo jedným zo základných práv mešťanov. Na vidieku zasa patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Tá ho začala využívať hlavne v 16. storočí ako jeden z významných zdrojov príjmov, pri čom mohli využiť prebytky jačmeňa i pšenice.
Prvé tri kráľovské pivovary
V bývalom Rakúsko-Uhorsku boli v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Topoľčanoch a v Turdmenoch pri Balatone. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo rozmach v rokoch 1620 až 1650, keď sa pivo varilo v takmer všetkých mestách a väčších obciach. Mnoho dnešných pivovarov bolo založených v 17. až 19. storočí – v Ilave r. 1635, Bratislave – Meštiansky pivovar r. 1752, Levoči r. 1786, Poprade r. 1812, Košiciach r. 1857, Bratislave – Stein r. 1876, Martine r. 1893 či vo Vyhniach r.1894.
No svoje slávne dni poznali aj dnes už zaniknuté pivovary v Bardejove, Prešove, Sabinove, Šaštíne, Senici a Myjave. Najväčší úpadok nastal od roku 1850, keď boli zavedené vysoké dane za varenie piva. V 40. rokoch 19. storočia bolo v Uhorsku 300 pivovarov, z toho väčšina na Slovensku. V 18. a začiatkom 19. storočia patrilo k najkvalitneším a najznámejším Trenčianske pivo, ktoré plťami vozili aj na územie dnešného Maďarska. Dobrú akosť dosahovalo aj Kežmarské pivo. V 2. polovici 19. storočia postupne vznikal pivovarnícky priemysel, výroba sa koncentrovala a malé výrobne a domáce varenie sa likvidovali.
V mestskom prostredí sa práce pri varení piva postupne diferencovali, vznikali špecializované remeslá – pivovarníci, ktorí pivo varili, a sládkovia, ktorí pripravovali slad. Obe fázy výroby si vyžadovali špeciálnu starostlivosť, ktorá sa dala získať iba dlhoročnými skúsenosťami.
Pivo ako liek
Pivo pri striedmej konzumácii má však aj dobré stránky, ktoré blahodarne pôsobia na ľudský organizmus. Významné je zastúpenie minerálov, okrem draslíka a sodíka, ale obsahuje tiež chloridy, vápnik, fosfor, horčík a kremík. Z vitamínov obsiahnutých v pive sú najvýznamnejšie vitamíny skupiny B – tiamín, riboflavín, pyrodixín, niacín a kyselina listová. Podľa jedného talianskeho časopisu, ale aj z podania našich starých mám, sa pivo odporúča dojčiacim matkám, pretože obsahuje vitamíny a dráždivé látky, ktoré priaznivo pôsobia na ich telesný stav. Nositeľ Nobelovej ceny prof. Thorell hovorí, že malé množstvo alkoholu v pive povzbudzuje duševnú činnosť a schopnosť reakcie. Ale aj tu, ako by malo napokon platiť vždy, je dôležité zapamätať si, že dobrého aj málo stačí, alebo všetko s mierou...
Prečo je pivo lepšie ako žena do rámca
Pivo si môžeš užívať celý mesiac.
S pivom nemusíš chodiť na večeru,
Pivo trpezlivo čaká, kým hráš futbal.
Ak je pivo bez chuti, tak ho vyleješ.
Pivo nerobí škvrny od rúžu.
Pivo nikdy nemešká.
Pivo ide bez odporu do postele.
Keď meníš pivá, neplatíš žiadne alimenty.
Pivu nemusíš hovoriť sladké slovíčka.
Za jednu noc môžeš mať veľa pív, a nemusíš sa cítiť vinný.
20. 11. 2009 Gabriela Albertová
www,hnonline.sk |
| Sultán zmiernil moslimke trest za pitie piva - Malajzijský panovník zmiernil trest pre moslimku, ktorú súd odsúdil na zbičovanie za pitie piva na verejnosti.
Otec Kartiky Sari Dewi Shukarno dnes uviedol, že jeho dcéra dostala v stredu list, v ktorom ju informovali o rozhodnutí sultána.
Kartika, matka dvoch detí, si bude musieť teraz namiesto zbičovania odrobiť tri mesiace verejnoprospešných prác.
Sultán Ahmad Šáh je dozorcom nad dodržiavaním striktných pravidiel islamu v štáte.
Ženu odsúdili vlani v júli na šesť úderov palicou za to, že v decembri 2007 na pláži porušila islamské zákony tým, že pila pivo.
Informovala agentúra AP.
1. 4. 2010 TASR |
| Nová hovorkyňa Pivovarov Topvar - Spoločnosť Pivovary Topvar, a.s., člen jednej z najvýznamnejších pivovarníckych skupín na svete SABMiller, má od 1. apríla novú hovorkyňu. Stáva sa ňou súčasná manažérka firemnej komunikácie tejto spoločnosti, Zuzana Lošáková.
Zuzana Lošáková pôsobí v oblasti Public Relations a komunikácie 7 rokov. Pred nástupom do spoločnosti Pivovary Topvar, a.s. pracovala v PR agentúre na pozícii Account Manažér, kde zabezpečovala poradenstvo ohľadne komunikácie a PR pre viaceré medzinárodné FMCG spoločnosti. Od roku 2007 je Manažérkou firemnej komunikácie v spoločnosti Pivovary Topvar, a.s., kde rozvíja a zabezpečuje internú aj externú komunikáciu. Od 1. apríla preberie k tejto pozícii aj rolu oficiálnej hovorkyne spoločnosti.
Doterajšia hovorkyňa, Drahomíra Mandíková, zostáva naďalej pôsobiť v spoločnosti Pivovary Topvar, a.s. a bude tak, ako doteraz, stáť na čele oddelenia pre vzťahy s verejnosťou.
Novú hovorkyňu môžete od 1. apríla 2010 kontaktovať na telefónnom čísle: 02/67 286 152, na mobilnom čísle 0904/703 273 alebo na e-mailovej adrese zuzana.losakova@topvar.sabmiller.com.
xxx
Akciová spoločnosť Pivovary Topvar je členom jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete SABMiller. Do portfólia spoločnosti patria slovenské značky Šariš, Topvar, Smädný mních a české značky Pilsner Urquell, Velkopopovický Kozel, Gambrinus a Birell.
V prípade potreby ďalších informácií sa s dôverou obráťte na:
Pivovary Topvar, a. s., Zuzana Lošáková – manažérka firemnej komunikácie
t. č.: 02/67 28 61 52, mobil 0904/703 273, e-mail: zuzana.losakova@topvar.sabmiller.com
|
| Pivo chráni naše kosti - Dobrá správa! Zlatistý mok spevňuje kosti! Kto sa bojí osteoporózy, mal by si dopriať jedno pivko denne!
Zistilo sa, že pivo obsahuje množstvo kremíka, ktorý zabraňuje osteoporóze. Americkí vedci otestovali sto pív a vytvorili ich rebríček podľa obsahu tejto dôležitej minerálnej látky pre kosti.
Liter piva podľa nich obsahuje od 6,4 miligramu až do 56,5 miligramu kremíka. Pritom denne by sme mali prijať od 20 do 50 miligramov tohto minerálu.
A ktoré pivá ho obsahujú najviac? Najviac kremíka vypijeme v slabších svetlejších pivách zvaných ales.
26.02.2010 Plus jeden deň |
| Zlatý Bažant je od apríla svetové slovenské pivo - Značka Zlatý Bažant mení svoj slogan. Od uvedenia novej reklamnej kampane značky 3. apríla tohto roku je ním Svetové slovenské pivo. Nový slogan vyjadruje nielen skutočnosť, že Zlatý Bažant je najvyvážanejším slovenským pivom, ale aj jeho svetovú chuť a kvalitu.
Dnes sa vo svete vypije až 1 milión hektolitrov Zlatého Bažanta ročne. Okrem výroby v Hurbanove sa Zlatý Bažant licenčne vyrába v Česku, Maďarsku a Rusku a vyváža sa až do dvadsiatich krajín sveta. Najviac vývozu smeruje do USA, ďalej nasleduje Kanada, Lotyšsko a Ukrajina, vyváža sa však aj do Azerbajdžanu, Moldavska či Austrálie. Od 1. apríla si Zlatý Bažant môžu vychutnať aj vo Švédsku a tmavým pivom si už čoskoro spestria sortiment pivári z Poľska.
Nová kampaň značky Zlatý Bažant
Od 3. apríla odštartovala spoločnosť Heineken Slovensko novú reklamnú kampaň Zlatého Bažanta v elektronických médiách. „Dnes už väčšina toho, s čím denne prichádzame do kontaktu, pochádza z cudziny. Každý deň tak stretávame celý svet, na konci dňa sa však tešíme na niečo naše – na svetové slovenské pivo Zlatý Bažant,“ hovorí o novej kampani značky Zuzana Putalová, brand manager značky Zlatý Bažant a dodáva: „Nová kampaň a slogan sú pokračovaním aktivít, ktoré Zlatý Bažant odštartoval v roku 2008 uvedením nových etikiet či novinky Extra Cold. Zlatý Bažant ponúka tradíciu a inováciu súčasne, reprezentuje pivovarnícku tradíciu na Slovensku a vďaka svojej kvalite nás úspešne reprezentuje aj v zahraničí.“
Novú kampaň pre značku Zlatý Bažant pripravila reklamná agentúra Istropolitana Ogilvy. „Zlatý Bažant je prestížna slovenská značka, ktorej komunikácia musí ísť s dobou. Slovensko sa zmenilo, je modernejšie a sebavedomejšie. Presne toto odráža naša kampaň: v nej vedľa seba kladieme Zlatý Bažant a svet zahraničných vecí, ktorý nás obklopuje. Nejde však o konfrontáciu typu „slovenské je dobré, cudzie je zlé“, ale skôr o konštatovanie toho, že slovenské pivo si aj v modernom svete úspešne obhájilo svoje miesto. A preto si zaslúži prívlastok svetové, “ hovorí Radoslav Olos, creative team director agentúry Istropolitana Ogilvy.
Novinka v atraktívnom obale
Spolu s novou reklamnou kampaňou uvádza Heineken Slovensko na trh aj zaujímavú novinku - Zlatý Bažant v jednolitrovej fľaši. Pivo v praktických obaloch sa stáva medzi slovenskými spotrebiteľmi čoraz vyhľadávanejším a od uvedenia Corgoň Maxifľaše v roku 2007 predaj piva v plastových fľašiach neustále rastie. Novinka Zlatý Bažant v 1L fľaši sa však od existujúcich produktov na trhu odlišuje, a to nielen netradičným objemom, ale aj svojím dizajnom. Jednolitrová fľaša Zlatý Bažant má elegantný tvar, priesvitnú etiketu a potlačenú fóliu multipacku. Zlatý Bažant teda bude nielen chutiť, ale aj vyzerať skutočne svetovo.
Správy |
| Pivo ako potravina aj platidlo - Nebolo vždy zvykom príchod nového roka alebo iných sviatkov oslavovať čašou vína, nehovoriac o šampanskom. Na nadchádzajúce slávnosti sa dopredu varilo pivo a to nielen ako nápoj, ale aj ako potrava. Pivo varili už starí Sumeri (južná Mezopotámia) dokonca pred šiestimi tisícami rokov. Svedčí o tom rovnako stará tabuľka, zobrazujúca ľudí, ako pijú slamkami tento nápoj zo spoločnej nádoby.
Vtedajšie pivo pripravovali z jačmenného chleba, sladu a vody. Chmeľ nepoznali, ale horkastú chuť mu dodávali predbežným pražením chleba v horúcom popole.
Najstaršie písomné správy
Najstaršia známa písomná správa o pive je tiež zo sumerskej tabuľky - z tretieho tisícročia pred n. l. V tej dobe sa v Mezopotámii pripravovalo niekoľko druhov piva. Líšili sa farbou aj obsahom alkoholu. Toto „prapivo“ varili najčastejšie z jačmeňa, pšenice, ovsa, prosa, ochucovali ho medom, korením, bylinkami. Písomné zmienky o pive sú v Epose o Gilgamešovi (sumerskom kráľovi). Gilgameš v ňom radí Enkiduovi, ktorý sa dovtedy živil iba trávou a vodou, aby začal jesť chlieb a pivo a stal sa človekom. Výraz „jesť pivo“ sa vyskytuje aj u Slovanov v deviatom storočí n. l., keď varili pivovú polievku a tú jedli. V takmer štyritisícročnej sumerskej básni na počesť patrónky pivovarníctva bohyne Ninkasi sa oslavuje pivo rovnako ako bohyňa.
V Chamurapiho zákonníku (Chamurapi bol babylonský kráľ, ktorého ríša sa v druhom tisícročí pred n. l. rozprestierala na celom území Mezopotámie) sú veľmi podrobne a presne uvedené denné prídely piva pre jednotlivé vrstvy obyvateľov - napríklad robotník dostával na jeden deň dva litre, úradník tri, vyšší štátni úradníci a kňazi najviac, čo bolo až 5 litrov piva na deň. Museli ho podľa toho variť veľké množstvá.
Najobľúbenejší nápoj Egypťanov
Pivo bolo v starom Egypte najobľúbenejším a najrozšírenejším nápojom, ktorý sa k nim dostal zo susedných krajín. Jeho výroba je detailne opísaná v starých papyrusoch a znázornená na stenách hrobových komôr, o čom sa môžu na vlastné oči presvedčiť aj naši turisti v starobylej Sakkare. Na hrobovej komore egyptského hodnostára, ktorý sa volal „Ti“ asi z 20. storočia pred n. l. je najstaršie vyobrazenie prípravy piva. Starí Egypťania pripisovali viacerým potravinám mystický, božský pôvod a ináč to nebolo ani s pivom. Jeho pôvod a receptúru pripisovali bohom a to Slnečnému bohu Re alebo Usirisovi. Pre osobu, ktorá varila pivo, bol v egyptskej hieroglyfickej tabuľke - abecede - osobitný hieroglyf.
Patrilo k základným potravinám
Pivo patrilo v starom Egypte k základným potravinám, ktoré dostávali na prídel robotníci aj členovia faraónovho dvora. Robotníci, ktorí stavali pyramídy, dostávali chlieb, cesnak, cibuľu a dva džbány piva. Pivo dostávala aj kráľovná. Pivo bolo v Egypte aj platidlom. Zapečatené džbány piva s presne daným objemom, ktorý bol vyznačený na džbáne, mali rôzne hodnoty. Aj nižšie hodnoty platidla, teda menší objem piva, boli vo vyšších štíhlych džbánoch kvôli uchovaniu piva.
Receptúra výroby piva u Egypťanov bola podobná ako u Sumerov. K rozdrveným zrnám jačmeňa sa primiešala pšeničná múka a zmes sa rozriedila na kašu. Naplnili ňou formy a dali upiecť pivné chleby. Tie sa potom rozdrvili, dali do kade, zaliali vodou a nechali kvasiť. Na ochutenie sa používala šťava z datlí alebo med. Pivo sa uchovávalo vo vysokých úzkych nádobách. Najlepšie vtedajšie pivo sa vyrábalo v suezskej oblasti v meste Pelusium.
V antike ako liek
Starí Rimania i Gréci uprednostňovali víno, veď z antiky pochádzajú známe bakchanálie. Pivo poznali, pili ho, ale nielen bohatí patricijovia ho považovali za nápoj barbarov. Určitú obľubu získalo pivo v Trácii - dnešnom Bulharsku a v Macedónii. Tam vyrábali horké a silné pivo a vyvážali ho do Grécka. Ale aj v týchto dvoch krajinách s pestovaním vínnej révy postupne prevládalo víno. Rimania dovážali pivo od Keltov, Egypťanov aj z iných častí sveta a používali ho ako liek proti parazitom, zápche aj hnačke.
Hostí vítali Slovania nápojom z obilnín
Všetky slovanské kmene pripravovali pivo a vo všetkých slovanských jazykoch sa vyskytuje slovo „chmeľ“. Skutočnosť, že tento obilninový nápoj poznali okolo roku 500 n. l., zaznamenal grécky historik a filozof Priskos. Bol členom byzantského posolstva Maxima k Atilovi a počas ich cesty ich hostili Slovania pri Dunaji medom a jačmenným kvaseným nápojom a podarovali im slad aj chmeľ. Podľa Priskosa takýto nápoj pripravovali všetky slovanské kmene.
Naši predkovia vyrábali pivo z jačmeňa, raže, prosa, ovsa, pšenice, z ktorých pripravili slad namáčaním zŕn vo vode a ich vysušením na slnku alebo nad ohňom. Potom ich pomleli na žarnove, zaliali vodou a varili. Najsilnejšie pivo bolo z jačmenného sladu Chmeľ začali pravidelne používať u nás v 11. - 12. storočí, inde v Európe v 8. storočí. Chmeľ mal chuťový aj konzervačný význam až do doby objavu L. Pasteura.
Nariadenia proti opilstvu
O varení piva, jeho konzumácii sa zmieňujú aj kroniky Slovanov. Gallusova kronika o pive Poliakov ako nápoji, ktorým vítal v džbáne hostí knieža Pait. Ruskí panovníci vydávali nariadenia na obmedzenie pitia piva, napr. Peter Veľký zakázal vypiť denne viac ako tri poháre, čo predstavovalo približne niečo vyše jedného litra. Cár Vasilij II. zakázal pri varení piva používať chmeľ, aby jeho konzument nebol „chmeľnoj“, čiže opitý, „nachmelený“. Výrazy odvodené od slova chmeľ sú vo všetkých slovanských jazykoch. Od slova chmeľ sú odvodené aj priezviská, názvy obcí a miest.
Pivo v stredoveku
Ako sme už spomenuli, pivo nebolo iba nápojom, ale aj potravinou. Lacnou a sýtou. Ženy varili pivovú polievku ako jedlo a tiež aj pivo ako nápoj. Domáci pivovar to bola panvica alebo kotol. Ako nápoj ho varili neskoršie muži a jeho spotreba nebola u nás vysoká. Viac piva sa pilo v období pôstov, keď sa zakazovalo piť mlieko.
V stredoveku nastal veľký rozkvet európskej výroby piva najmä v kláštoroch. Tam si zriaďovali vlastné kláštorné pivovary a každý kláštor mal svoju vlastnú receptúru, ktorú si starostlivo strážil. V kláštorných záhradách sa začal pestovať chmeľ a používať na výrobu piva. Okrem kláštorov sa chmeľ nepoužíval. Keď sa v 19.storočí rozvíjala priemyselná výroba piva, kláštorné pivovary zanikali. Výhodnejšie bolo objednávať si pivo pred obdobím pôstu, napr. bavorskí mnísi si objednávali ležiak.
V 18. a 19. storočí vzrastali objednávky piva rôzneho druhu; presnejšie pre rôznych konzumentov a klimatické pásma. Iné pre zlatokopov počas Zlatej horúčky v Amerike, iné pre ťažko pracujúcich a nosičov bremien. Pre každé ročné obdobie bol určitý druh piva.
Vznik cechov
Kým sa výroba piva nestala zdrojom príjmov pre šľachtu s panstvami na vidieku a poddanými obyvateľmi, pivo mohol variť každý poddaný. Od 16. storočia sa poddaným obmedzovalo variť pivo a stalo sa výsadou šľachty. Výroba a predaj piva sa stali významnými príjmami aj uhorských miest, medzi nimi na východnom Slovensku. V roku 1691 tvorili príjmy z predaja piva pre mesto Košice až 25 percent celoročného príjmu. Špecifikácia zamestnaní v Košiciach v rokoch 1393 - 1405 zostavená historikom prof. O. R. Halagom uvádza sládkov, pivovarníkov a pálenčiarov. Pritom cech pivovarníkov v Košiciach vznikol až v roku 1707. V 18. aj v 19. storočí (vtedy už existoval v Košiciach pivovar, ktorý založil pivovarník Ján Bayer) sa košické aj kežmarské pivo spolu s trenčianskym považovalo za najlepšie. Moderné pivovarníctvo na Slovensku sa rozvinulo v 20. storočí a „jednotkou“ v tomto výrobnom odbore v Košiciach bol Bauerneblov pivovar.
Na záver
O víne, ktoré sa považuje za ušľachtilý nápoj a ktoré k nám priviezli Rimania sa napísalo veľa oslavných veršov. K pivu, ktoré Rimania pokladali za nápoj barbarov, sa ktovie prečo verše nehodia. Ale ony existujú. V slávnom fínskom národnom epose Kalevala je pivu venovaných 400 veršov popri 200 veršoch o stvorení sveta.
streda 6. 1. 2010 Soňa Makarová
www.sme.sk |
| Pivná mapa ČR - http://mapa.pivni.info/ |
| Špeciálne pivá sú v Belgicku súčasťou vianočného stola - Kým 24. decembra sa v Belgicku pracuje, sviatočným dňom počas Vianoc je až 25. december. Vtedy sa stretávajú celé rodiny pri veľkom stole plnom dobrôt, jedál a špeciálneho vianočného piva.
Vianočnej hostine kraľuje typický vianočný zákusok s dvomi názvami. Pre frankofónnych Valónov je to Buche de Noël a pre Flámov Kerststronk. Ide o tortu plnenú maslovým krémom a zdobenú vianočnými figúrkami. Na stole nechýba ani špeciálny chlieb cougnou v tvare jahniatka. Na sviatočnom stole nechýba dobré víno, prípadne tradičný nápoj Jenever. A keďže Belgicko je krajina známa výrobou piva, určite tam sú jeho značky.
"Belgické pivovary na Vianoce prinášajú špeciálne edície pív. Mnohé majú originálne balenie, fľaše a takmer vždy obsahujú aj ingrediencie, ktoré sa do nich bežne nepridávajú. Medzi tie klasické patria klinčeky, zázvor, škorica alebo koriander," uviedol Peter Blahút z Prešporskej pivotéky.
Okrem vianočných špeciálov môžu belgické pivá slúžiť aj ako aperitív alebo prípitok pri slávnostných príležitostiach.
Pohoda Vianoc je to, čo v sebe prináša vianočné pivo Corsendonk. Pri jeho výrobe sa používajú špeciálne prísady s dotykom koriandra. Tie dodajú pivu jemnú sladovú chuť, navyše korenistú a vyváženú chuť so suchým a jemným doznievaním. Pivo Leffe de Noël je tiež vianočný špeciál. Má jemnú korenistú príchuť škorice s arómou ovocia a dreva. Sladké a horké chute sa miešajú do delikátneho zakončenia.
Milovníci piva na Slovensku viac ako 50 druhov belgických pív vrátane vianočných druhov môžu ochutnať a kúpiť si v Prešporskej pivotéke. Ide o prvú pivotéku v Bratislave a na Slovensku, ktorá sa špecializuje na netradičné a na Slovensku nepoznané pivá.
TASR |
| Prestávajú unifikované europivá spotrebiteľovi už chutiť? - Pre české pivovary je tento rok pomerne krušný. Podľa odhadov Českého zväzu pivovarov a sladovní skončí rok 2009 pre celý trh nevídaným medziročným prepadom približne 8 % až 9 %. Čísla ovplyvní predovšetkým pokles produkcie najväčších pivovarníckych gigantov. Rad menších pritom paradoxne rastie.
Za celkovým poklesom stojí kríza spotreby. Hlavnou príčinou je výrazný úbytok zahraničných turistov, ktorí si v Česku pochutnávali predovšetkým na globálne známych značkách veľkých českých producentov piva. To paradoxne pomáha menším pivovarom, ktoré sa vo svojich regiónoch snažia odlíšiť od masovej produkcie stále väčšou ponukou špecialít pre miestnych obyvateľov. Že sa im to často darí, dokazujú medziročné nárasty pivovarov, ako sú napríklad Rohozec, Lobkowicz, Janáček, rakovnický Bakalář, alebo aj mimo regióny rozšírených značiek ako Svijan alebo Bernard.
Humpolecký Bernard dokonca v tomto roku zaznamená historický rekord, prvý raz v histórii prekoná hranicu 200.000 uvarených hektolitrov.
"Za tento rok budeme mať nárast o 8 %. Menšie pivovary sa snažia robiť chuťovo zaujímavé pivá a u ľudí to stále viac zaberá než unifikované europivá veľkých pivovarov," tvrdí spolumajiteľ Bernarda Stanislav Bernard.
Veľkou ranou pre produkcie pivovarov je práve aj spomínaný upadajúci export. Pritom vývoz v posledných rokoch pomerne štedro kompenzoval klesajúcu domácu spotrebu. Výrazne obmedzilo dovoz piva z Česka predovšetkým Rusko, kde české značky patria k tým najdrahším.
"Export českých pivovarov v tomto roku klesne minimálne o 12 %," tvrdí výkonný riaditeľ Českého zväzu pivovarov Jan Veselý.
Veľké pivovary prestali svoje - v tomto roku nelichotivé - čísla od 2. polroka poskytovať do štatistík zväzu, čo bola dlhé roky zavedená prax. A na otázky o vývoji v tomto roku nedávajú konkrétnu odpoveď. Pritom práve produkcie spoločností Plzeňský Prazdroj, Pivovary Staropramen alebo Heineken ovplyvňovali celkový trh najviac. Zaisťujú zhruba tri štvrtiny českej ročnej produkcie, ktorá sa vlani pohybovala mierne pod hranicou 20 miliónov hektolitrov.
Napríklad podľa júnových čísel, teda jednej z posledných dodaných štatistík, klesla produkcia Prazdroja medziročne na 88 % vlaňajšieho júna alebo výroba pražského Staropramenu na 78 %.
"Priebežné čísla, žiaľ, komentovať nemôžeme. Až v januári súhrne za celý rok," uviedol hovorca Prazdroja Jiří Mareček.
Už dlho sa hovorí medzi pivovarníkmi o prepade desiatky Gambrinus, ktorá však stále zostáva bezkonkurenčne najpredávanejším výčapným pivom v Česku.
Mareček ale v súvislosti s Prazdrojom odmieta akékoľvek narážky na europivá a pochybnosti o kvalite.
"Máme ešte prísnejšie kritériá na kvalitu surovín aj postupov, než aké stačia na udelenie označenia České pivo. A o niečom svedčí aj to, že sa minipivovary na Plzensku chvália kvalitou používaných surovín, ktoré nakupujú práve od nás," dodal Mareček.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.
Autor: TASR 7.12.2009 |
| Pivo a pôda - Martin Hric | 9. decembra 2009 Pravda
Keď minister Becík podnikol svoju spanilú (rozlúčkovú) jazdu koňmo po Slovensku, stavil sa pri kombajne na žírnom láne. Kombajnista i traktorista na neho nemo "zízali", čo tento kočovník od nich chce.
Boli to Dáni. Farmár skúpil niekdajšie družstvo a doviedol si aj svojich zamestnancov. Nečudujem sa Dánom. Dánsky Mont Blanc meria 171 metrov. Pred klimatickou potopou sa na ňom zachráni len málo Dánov. Preto sa (spolu s Holanďanmi) radi usadzujú vo vyšších polohách. A družstevníci na dôchodku, ktorých potomstvo dávno sídli v mestách, majú na výber. Alebo nechať polia zaburiniť, budovy rozkradnúť. Alebo majetok výhodne predať zahraničnému farmárovi. Prilepšiť si k dôchodku, vnukovi kúpiť byt. Výhoda? Ak sa farmár presunie ďalej na východ, pôdu so sebou nevezme.
A ten Topvar? Tomu predsa nehrozil krach! Ale za 700-korunovú akciu dostal zamestnanec (i bývalý) 900-tisíc. A štyria manažéri, ktorí ich vlastnili 51 percent, sa stali stámilionármi. Kto by sa neulakomil? Nové technológie umožňujú Topvar či Zlatý bažant v rovnakej kvalite vyrobiť hocikde. V Poprade, na Spiši či v Johannesburgu. Našťastie, už nemáme čo rozpredávať. Ostáva len pôda. Sme globálni - v ústretovosti ku globálnym hráčom. |
| O vesmírne pivo je veľký záujem - SITA, AFP | 7. decembra 2009
Za fľašu z limitovanej edície Space Barley bude musieť jej majiteľ zaplatiť v prepočte viac ako dvanásť eur. Najprv však musí mať šťastie v lotérii.
Vesmír
O vesmírne pivo je veľký záujem
SITA, AFP | 7. decembra 2009 14:22
Za fľašu z limitovanej edície Space Barley bude musieť jej majiteľ zaplatiť v prepočte viac ako dvanásť eur. Najprv však musí mať šťastie v lotérii.
Z jačmeňa z ruského laboratória na ISS sa vyrobilo 1500 fliaš piva.
Pivovar v japonskom meste Sapporo pripravuje špeciálnu edíciu vesmírneho piva s názvom Space Barley. To je vyrobené z jačmeňa, ktorý vypestovali na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Pivovar vyrobil len 250 kusov šesťbalení tohto špeciálneho nápoja vyrobeného zo štvrtej generácie semien jačmeňa, ktoré predtým strávili päť mesiacov v ruskom laboratóriu na ISS. Napriek tomu, že laboratórne testy potvrdili, že "vesmírne pivo" sa nelíši od toho klasického, je oň veľký záujem. Svedčí o tom aj fakt, že pivovar dostal už viac ako dvetisíc objednávok. Hovorca spoločnosti Sapporo Breweries pre médiá vyhlásil, že objednávky budú prijímať až do 24. decembra a potom pomocou počítača vyžrebujú šťastných majiteľov kozmického zlatého moku. Nebude to však lacná záležitosť, pretože cena jedného šesťbalenia je 10-tisíc jenov (približne 75 eur), čo je v prepočte viac ako dvanásť eur za fľašu. Zisk z predaja poputuje na vzdelávacie a výskumné projekty.
Pivo je výsledkom japonsko-ruskej spolupráce vypestovať v kozme jedlé plodiny, ktoré budú môcť astronautom slúžiť ako potrava počas dlhších vesmírnych misií. Jačmeň sa na tento účel hodí, pretože dobre znáša vysoké aj nízke teploty a obsahuje veľké množstvo vlákniny a ďalších živín.
|
| Topvar, veľká dráma ľudí z malého mesta - Jozef Sedlák | 6. decembra 2009 Pravda
Topvaru, slávnemu pivu z Topoľčian, zvoní v jeho rodnom meste umieračik. Majiteľ Topvaru, nadnárodný pivovarnícky kolos SABMiller, sužovaný prudkým poklesom predaja piva, sa rozhodol, že presťahuje topoľčiansky pivovar na druhý koniec Slovenska do Veľkého Šariša.
Topoľčanci sa z Jóbovej zvesti stále nevedia spamätať. Žiadna z fabrík v meste im neprirástla k srdcu tak ako pivovar. Denne chodia na hlavnom námestí okolo bilbordu, ktorý pripomína 45. narodeniny pivovaru. Trojica mužov popíjajúcich Topvar na ňom volá k okoloidúcim: Držíme spolu. Chudáci. Netušia, ako provokujú.
Šatan a Višňovský ako záchrancovia
V holičstve na železničnej stanici je pusto. Hučí len televízor. Keď sa jediný zákazník usadí do kresla a opýta sa, čo je nové v meste, Pavol Opath ožije. Má čerstvú novinku. Na vlastné uši počul, ako ľudia pred kostolom hovorili, že hokejista Miro Šatan sa vráti z Ameriky a spolu s Ľubom Višňovským odkúpia Topvar a zachránia ho pre mesto.
"Neverím tomu, že by mali toľko peňazí," okomentuje zaručenú správu holič veselo šťukajúc nožničkami a usúdi, že zázraky sa nedejú. "Keby manažéri, ktorí sa chystali do dôchodku, neboli pivovar predali, mohlo byť všetko inak."
Ani mesto, ako spolumajiteľ Topvaru, sa podľa Opatha nevyznamenalo. "Malo si akcie podržať," skladá obraz okolo pivovaru holič.
V holičovom kresle sa vystrieda celé mesto. Chodia sem aj pivovarníci. "Topvar mi už nechutí a ten, ktorý navaria v Šariši, piť nebudem," zaprisaháva sa holič. Má na to argumenty.
"Minule mi chlap, čo ho varí, povedal, že noví majitelia si myslia, že aj z ničoho sa dá urobiť pivo. Nemusel to ani pripomínať. Nás, ktorí pijeme Topvar štyridsať rokov, neoklamú. Hneď sme zbadali, že naše pivo zmenili," vysvetľuje holič.
Mexiko robí mienku
Kúsok od topoľčianskej železničnej stanice je vyhlásená piváreň Mexiko. Pivo v nej čapuje Ján Malík. Čo povie o pive, to sa v Topoľčanoch ráta. Sem sa vybral Talian Paolo Lanzarotti, v poradí druhý generálny riaditeľ Topvaru vymenovaný londýnskym vedením SABMilleru. Lanzarotti vystriedal kolegu zo Šariša, ktorému v Topoľčanoch navidomoči padala výroba piva.
"Natočil som Paolovi rezané pivo do starého topvarského pohára. "Origoš," vraví mi Talian.
"Pravdaže, origoš, až na to, že dobrých pár mesiacov predtým štamgasti pivo odmietali, schladil som ho," spomína na talianskeho generálneho riaditeľa majster v rezaní piva Ján Malík.
V ruke drží plaketu s nápisom Rezané je späť. "Lanzarotti mal guráž, čo stihol, dal do poriadku, ale už je preč," vysvetľuje Malík. Rezané sa opäť dá piť, lenže Talian už nie je v Topvare. A čo bude po presune Topvaru do Šariša, z toho má Malík strach. Už teraz sa mu niektorí pivári vyhrážajú, že Topvar navarený v Šariši piť nebudú.
Pred výčapným pultom sedí jeden z Malíkových stálych hostí Robert Kamenský.
"Bola u mňa na návšteve švagriná z Nemecka. Vždy si brala zo sebou Topvar. Naposledy ho ochutnala, odstrčila pohár a povedala: stačilo. Stačí vám?"
Jedna akcia po sedemsto korún
Topvar sa nemal predať. Zničili ho veľké peniaze. Tak si to myslí Kamenský aj ostatní Topoľčanci.
"Manažéri zarábali dobre, veľmi dobre, ale nemali dosť, a tak ho predali," mieni Kamenský. Pivovar ako jeden z mála potravinárskych podnikov sprivatizovali zamestnanci v roku 1994. Doslova si ho vytrucovali, keď demonštratívne pochodovali pred Fondom národného majetku.
Malík ironicky utrúsi, že dva autobusy radových pivovarníkov tam vlastne poslali manažéri, aby zaštítení ľuďmi vybojovali pivovar pre seba.
Jeden z organizátorov ľudových nájazdov na Bratislavu Jozef Nemec, sprvu vodca nezávislých odborov a potom šéf marketingového oddelenia, však nesúhlasí.
"Boli to spontánne demonštrácie vyjadrujúce náš nárok aj vôľu vlastniť pivovar. Mávali sme zástavami pred fondom, skandujúc, že Topvar je náš a Topoľčian, až nám ho v konkurencii troch či štyroch ďalších privatizačných projektov napokon priklepli. Vyvzdorovali sme si ho bez toho, aby nás niekto vynukoval k cestám do Bratislavy," tvrdí Nemec, duša topoľčianskeho piva.
Manažéri, zamestnanci a mesto dostali Topvar od štátu za tristosedemdesiat miliónov korún pod podmienkou, že pivovar zásadne zmodernizujú. Vyplatiť ho mali do desiatich rokov s ročnou splátkou 55 miliónov korún.
Bolo vydaných 1 451 akcií – štyrom manažérom pripadlo 51 percent, zamestnancom 34 a mestu 15 percent.
"My radoví topvaráci sme dostali po jednej akcii a sťaby šibnutím čarovného prútika sa z nás stali spolumajitelia. Mnohí z nás sa však aj bez papiera cítili skrz–naskrz topvarákmi a zďaleka si neuvedomovali, čo akcia vlastne znamená," spomína po rokoch Magda Gregušová.
Gregušová pracovala v roku 1994 ako vedúca železničnej vlečky a neskôr táto energická žena viedla zahraničný obchod s pivom. Dodnes má pred očami troch vlečkárov, ktorí jej vrátili akcie. Vôbec nechápali, prečo si majú kúpiť nejaký "cenný" papier.
"Akcie sa vydali každá po sedemsto korún. Nenechala som si ich, ale odniesla na predstavenstvo. Na to, aby som sa cítila skutočnou topvaráčkou, mi stačila jedna akcia," hovorí Magda Gregušová. Úprimne sa priznáva sa, že ju ani vo sne nenapadlo získať viac akcií. Neskôr sa predali každá po 897 402 korún. Zhodnotili sa viac ako tisícnásobne. Gregušová akcie nenakupovala. K šťastiu jej stačil dobrý pocit, že výroba piva rástla, s ňou platy a Topvar nosil medaily a ocenenia z domácich aj zahraničných výstav.
"Išlo nám to, boli sme tím, výborný tím," presvedčene hovorí Gregušová. Na tvári smutnej z očakávaného zániku pivovaru sa jej na chvíľu usadí úsmev.
Akcie pivovarníkov zjednotili, ale paradoxne okamžite spoločensky rozvrstvili, či si to niekto pripúšťal, alebo nie. Vyjadrovali nielen mieru spoluvlastníctva a spolupatričnosti, mieru schopností zveľaďovať a podnikať s firmou, ale aj rôznosť cieľov.
"Na začiatku bol pivovar naozaj ako jedno telo, jedna duša," poznamená Magda Gregušová. Ale ako čas plynul, veci sa menili.
"Pred pätnástimi rokmi všetkých ovládla eufória z toho, že chodíme do vlastného pivovaru," spomína Marta Vančová, ktorá denne zbierala a vyhodnocovala informácie o predaji piva. Pracovalo sa s nevídaným nadšením od manažérov počnúc končiac šoférmi, kuchárkami či posledným vrátnikom.
"Darilo sa nám. Bolo to šťastné obdobie nielen môjho života, ale všetkých topvarákov," vraví Gregušová.
Polapený sibírsky medveď
Hviezda Topvaru stúpala. V priebehu desiatich rokov sa fabriku podarilo technologicky zmodernizovať – vybudovala sa nová varňa, supermoderná fľaškovacia linka s etiketovačkou, pribudli zmiešavacie tanky, čistiareň odpadových vôd. Štát sa v privatizérovi nesklamal. Topvaráci zainvestovali do svojho pivovaru bezmála 900 miliónov korún.
V čase najväčšej slávy sa Topvar čapoval v štyroch tisíckach slovenských krčiem a reštaurácií. Hoci pochádzal iba z tretieho najväčšieho slovenského pivovaru, stal sa pivom suverénom. Takým, že pivovarníci si trúfl i vyhlásiť Topoľčany za hlavné mesto piva. Uverila im celá krajina a nevídané komplimenty strúhalo Topvaru zahraničie.
"Je to fenomenálne pivo, má jemne chmelenú a ,sladk’ príchuť. Je voňavo–korenisté a silné ako sibírsky medveď. Chuť je čarovne zaokrúhlená a príjemne horká. Pivo má všetko, čo môže ponúknuť jačmenný mok. Nič sa mu nedá vyčítať. Doslova nič... Chutí nad všetky pivá. V ústach mizne tak rýchlo ako vlkolak v rannej hmle."
Toto vyznamenanie nemeckého profesionálneho degustátora sa objavilo po teste 2 024 vzoriek piva z 87 štátov na internetovej stránke www. biertest.de 7. januára 2004.
Topvar bol v tej chvíli na vrchole slávy, ale už ním začínali zmietať vnútorné rozpory.
SABMiller prelomil bank aj zvyky
"Čím viac sa firma upevňovala, tým viac ponúk sa objavovalo na vstup zahraničného investora. Belgičania, Holanďania, Juhoafričania, Rakúšania, tí všetci zhruba od roku 2000 chceli vstúpiť či rovno kúpiť Topvar. Bol som kategoricky proti," hovorí bývalý šéf marketingu Jozef Nemec.
Tento malý neposedný výrečný muž bol utopickým kapitalistom, ktorý úprimne veril, že drobní akcionári dokážu udržať pivovar. Nemec v očiach verejnosti zosobňoval nenapodobiteľný topoľčiansky ľudový marketing.
Zosmiešňovaný veľkými nadnárodnými korporáciami, ale zázračne fungujúci.
Blondínky či rusovlásky s krásnym poprsím držiace pohár Topvaru s hodvábnou penou piva sa prihovárali z plagátov smädným chlapom s dobre zapamätateľným posolstvom – to najlepšie na Slovensku.
Nemec dokonca zložil hymnu Topvaru, ktorú si pospevovali šoféri, predĺžená ruka marketingu, keď skladali sudy s pivom v krčmách. Absolútne nepriestrelný v Topoľčanoch a neprehliadnuteľný na území od Tatier k Dunaju, taký bol Topvar. So svojimi trinástimi percentami sa stal jazýčkom na slovenských pivovarníckych váhach a dráždil dva nadnárodné pivovarnícke kolosy. Kto ho získa, bude pánom situácie.
SABMiller, ktorý sa chcel dotiahnuť na Heineken Slovensko, nezaváhal a vystupňoval ponuku. Medzitým vláda v roku 2003 zvýšila spotrebné dane a výroba piva začala pozvoľna klesať. Manažéri usúdili, že by stálo za to získať investora. Burič Nemec brojaci proti jeho vstupu bol prehlasovaný a vypadol z predstavenstva.
A medzitým sa v Topvare začali diať dovtedy nevídané veci. Manažéri, ktorí už predtým potichu skupovali akcie, zvýšili svoje úsilie. Kým na začiatku stála sedemstokorunová akcia päťtisíc korún, postupne jej cena vystúpila na desať–, dvadsať–, až päťdesiattisíc. Dôverčivci predávali, aby neskôr zúfali. Oprávnene – prišli takmer o milión korún.
V marci 2006 sa obchod uzavrel. Prišli noví majitelia, štvorica starých manažérov sa porúčala so stámiliónovými balíčkami na zaslúžený odpočinok a v Topvare sa začali časy v znamení SABMiller.
Logo Topvaru s vycifrovaným písmom a dvojkrížom uprostred vystriedalo striedme s jednoduchým veľkým T. A krásne ženy na bilbordoch a kalendároch nahradili chlapi. Namiesto ľahkej erotiky prísny puritanizmus.
Starým topvarákom, ktorí poctivo chodili do kostola, zmrzol úsmev na tvári. Už to neboli oni, už im velili z Londýna alebo zo Šariša. Všetko sa menilo. Topvar zrušil zahraničný obchod, dohodnuté kontrakty aj výstavy. Magda Gregušová odrazu nemala čo robiť. Zrútil sa jej svet. Topoľčiansky pivovar sa stal jedným z mnohých v rade 120 pivovarov skupiny SABMiller.
Topvar pravidelne obsadzoval výstavu Grüne Woche v Berlíne. Londýn však nemal záujem o pokračovanie tejto výstavy. Nebolo to v súlade s firemnou koncepciou. Jozef Nemec si však nevedel predstaviť, že Topvar v Berlíne nebude. V januári 2007 sa do Berlína vybral po štrnásty a posledný raz. Na pozvanie výstaviska.
"Zobrali sme si dovolenku spolu s Mariánom Melušom, Martou Vančovou a muzikantom Deziderom Gulišom. Nakúpili za vlastné peniaze voveľkosklade 30 sudov piva a predávali Topvar. Kolegovia z Plzenského Prazdroja, členovia skupiny SABMiller, neveriacky krútili hlavami, čo tam robíme. Reprezentujeme Topvar a Slovensko, povedal som im," opisuje poslednú vzrušujúcu epizódu zo 44–ročného pôsobenia v Topvare Nemec. Tu začal, tu skončil ako desiatky iných topvarákov.
Bolo to posledné Nemcovo vzopätie. Tmavá Marína sa stala najlepším pivom výstavy Grüne Woche. Než Nemec prišiel domov, vo fabrike to už vedeli.
"Dostal som aj s Martou padáka, ale odišli sme s pocitom, že sme urobili, to čo sme pre Topvar urobiť mali. Tá fabrika bola stále v našich srdciach, aj keď už mala nového majiteľa. V Berlíne Topvar od vzniku Slovenskej republiky nikdy nechýbal, Nemci nás čakali a my sme vedeli, že im i sebe urobíme radosť," uzatvára Nemec.
A čo tak mestský pivovar
So zimou sa nasťahovala do pivovaru nálada pod psa. Vedenie spoločnosti už zamestnancom oznámilo, že 28. februára skončí výrobu piva aj sladu. Ľudia dostanú 6– až 9–mesačné odstupné a Topvar sa začne variť v Šariši.
Robotníkom na zastávke autobusu po skončení zmeny nie je do reči. "Neviem, kde sa zamestnám. Na východe sú hladové doliny, teraz urobia jednu aj z Topoľčian," neodpustí si poznámku muž, ktorý prezradí, to, na čo nechcela odpovedať hovorkyňa.
"Končíme, lebo týždňová výroba spadla z desať– až štrnásťtisíc hektolitrov na dva až dva a pol tisíca. Je to o ničom," skleslým hlasom vraví muž, ktorému chýba do penzie možno desať rokov.
Aký bude šarišský Topvar? Chlapík iba mykne plecom a povie, že Šarišania nechceli dať variť do Topvaru Šariš.
"Vraj by sme ho pokazili. A teraz chcú oni variť Topvar."
A možno bude všetko inak. Primátor Topoľčian Peter Baláž predsa len potvrdil, že fáma postaviť si vlastný pivovar, nie je úplne nepravdivá. "Nahovárajú ma na to, aby sme si spravili vlastný pivovar. A možno sa do toho pustíme aj s nejakými osobnosťami."
Prví záujemcovia sa hlásia. Jaroslav Marek, majiteľ najväčšej trenčianskej pivárne Slamený hostinec, už telefonoval do Topoľčian, že je ochotný prispieť na výstavbu mestského pivovaru.
"Stačí, aby mesto dalo pozemok a prídem ako prvý vlastnoručne kopať základy a vložím aj nejaké peniaze do nového topoľčianskeho pivovaru. Určite nebudem jediný, navaríme si v ňom také pivo, na aké sme boli zvyknutí," nebojí sa výzvy Marek. Pivo v Topoľčanoch neumrie.
Z pivovaru zostanú sklady
Prudkým poklesom predaja piva na Slovensku odôvodňuje spoločnosť SABMiller zrušenie výroby piva v topoľčianskom pivovare. "Od začiatku bolo našim cieľom rozvíjať tento výrobný závod. Investovali sme doň aj do značky Topvar významné prostriedky. Žiaľ, realita na slovenskom trhu s pivom pôvodné zámery zmenila,” uviedla pre Pravdu Drahomíra Mandíková hovorkyňa Pivovarov Topvar.
Areál pivovaru sa premení na obchodno-distribučné centrum. Ďalšie využitie technológií sa ešte len analyzuje. Podľa informácií Pravdy sa časť presunie do Šariša a iné údajne až do Rumunska.
Pivovary Topvar potvrdili, že budú aj na rok podporovať šport v meste - hokej a futbal. Primátor Peter Baláž však upresnil, že stolní tenisti, vodní pólisti a hádzanári podporu už nedostanú.
Osudové momenty Topvaru
1. máj 1964 slávnostné otvorenie pivovaru. V celom meste sa zadarmo čapuje Topvar.
Jeseň 1994 štátny podnik Topvar privatizuje zamestnanecká akciová spoločnosť
Rok 2002 Topvar dosahuje svoje maximum, keď sa vyrobí 697–tisíc hektolitrov piva a 80–tisíc hektolitrov Topvarkofy
Marec 2006 predaj Topvaru skupine SABMiller
Január 2007 vznik skupiny pivovary Topvar zloženej z Topvaru Topoľčany a Šariš Veľký Šariš
November 2009 Pivovary Topvar oznamujú, že vo februári 2010 rušia výrobu v topoľčianskom Topvare a presúvajú ju do Šariša
5.12.2009 www.pravda.sk |
| Poodhaľte tajomstvá správnej starostlivosti o pivo v prevádzkach - Milovníci zlatistého moku si v spoločnosti priateľov či známych radi vychutnajú vo svojom obľúbenom podniku čapované pivo. Jednou z vecí, ktorá im napovie, aká je jeho kvalita, je aj certifikát „Čisté pivné potrubie“, zameraný na správnu starostlivosť o tento nápoj.
„Pivo, ktoré opúšťa brány našich pivovarov v Topoľčanoch a vo Veľkom Šariši, je v perfektnej kvalite. Aby si však rovnako vysokú kvalitu udržalo až do momentu, kedy si ho milovníci tohto nápoja vychutnajú načapované v pohári vo svojom obľúbenom podniku, treba splniť viacero podmienok. Jednou z nich je neodmysliteľne aj pravidelná sanitácia - čistenie výčapného potrubia v prevádzkach,“ povedal Ján Píry, obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar, a.s.
Ak chce zákazník zistiť, aká je kvalita čapovaného piva v jeho obľúbenom podniku, nápomocný mu určite bude okrem iných faktorov aj certifikát kvality „Čisté pivné potrubie“. Cieľom tohto projektu, ktorý organizuje a zastrešuje spoločnosť Pivovary Topvar, a.s., je motivovať prevádzky ku zvýšenej starostlivosti o výčapné zariadenia prostredníctvom pravidelného čistenia pivného potrubia. Získať uvedený certifikát kvality však nie je jednoduché a pýšiť sa ním možu iba bary, krčmy či reštaurácie, ktoré spĺňajú prísne kritériá. „Špeciálny sanitačný program Čisté pivné potrubie, ktorý je zameraný na zvýšenie správnej starostlivosti o čapované pivo v prevádzkach, naša spoločnosť spustila v roku 2006. Tento rok sme v júni certifikovali celkovo až 327 podnikov, v ktorých garantujeme čistotu pivného potrubia. Ich zoznam je dostupný na stránke www.pivovarytopvar.sk v sekcii s názvom Zábava,“ dodáva Ján Píry, obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar, a.s.
Každý podnik zapojený do projektu „Čistého pivného potrubia“ sa posudzuje na základe výsledkov meraní luminometrom – špeciálnym prístrojom, ktorý dokáže efektívne a veľmi rýchlo identifikovať mikrobiálnu kontamináciu a zmonitorovať hygienickú úroveň výčapného zariadenia. Zároveň je dôkladne sledovaný aj spôsob umývania pohárov, používanie čistiacich prostriedkov, tlačný plyn piva, rovnako aj hygienický stav a teplota skladovania piva.
Odborné merania sa v prevádzkach pravidelne realizujú v polročnom intervale - na jar a jeseň. Ak prevádzka spĺňa všetky posudzované parametre, má nárok na certifikát kvality, v ktorom Pivovary Topvar garantujú čistotu pivného potrubia. Podniky ho však nedostávaju navždy, spoločnosť ho len zapožičiava na obdobie 6 mesiacov. Ak prevádzka následne pri opätovnom meraní nesplní podmienky, o certifikát príde.
xxxxx
Akciová spoločnosť Pivovary Topvar je členom jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete SABMiller. Do portfólia spoločnosti patria slovenské značky Šariš, Topvar, Smädný mních a české značky Velkopopovický Kozel, Pilsner Urquell, Gambrinus a Radegast Birell. Pivovary Topvar, a.s., zamestnávajú viac ako 900 pracovníkov.
V prípade potreby ďalších informácií sa s dôverou obráťte na:
Pivovary Topvar, a. s., Drahomíra Mandíková – manažérka pre vzťahy s verejnosťou
t. č.: 02/67 28 61 50, mobil 0904/703 137, e-mail: drahomira.mandikova@topvar.sabmiller.com
|
| Bratislava má po zrušení Steinu opäť svoj pivovar! - Pivári sa tešia! Po zániku pivovaru Stein pred dvomi rokmi sa Bratislavčania konečne dočkali svojho vlastného piva.
Dvanástku Jakub čapuje do pohárov Tatiana (22). Cesta od sladu až po zlatistý mok trvala pivu v bratislavskom minipivovare 28 dní.
Autor: vbj
Už štyri mesiace si môžu vychutnávať zlatistý mok z bratislavského minipivovaru Richtár Jakub. Svetlá dvanástka Jakub a desiatka Anna sa zatiaľ čapuje len v jednej reštaurácii na Sasinkovej ulici.
Chuť čerstvého nepasterizovaného piva je naozaj lahodná! Pivovar Richtár Jakub dostal svoje pomenovanie podľa významného rodu bratislavských richtárov. Svoju prevádzku spustil len v júni tohto roka. „Zatiaľ varíme len svetlú desiatku a dvanástku, na Vianoce však pripravíme aj nejaký špeciál,“ povedal pre Nový Čas majiteľ minipivovaru Ján Tribulík (38) z Bratislavy.
Dvanásťstupňové nepasterizované a neiltrované pivečko dostalo názov Jakub, desiatku pomenovali Anna. „Pivo je do výčapu vedené priamo z pretlačného tanku. Tým nevznikajú žiadne transportné ani teplotné šoky, ktoré pivu dobre nerobia,“ vysvetlil Tribulík. A koľko vás toto pivo bude stáť? V reštaurácii Omama Shop Café si desiatku kúpite za 1,19 € (36 Sk) a dvanástku za 1,29 € (39 Sk).
Dobré pivo si vyžaduje kvalitný slad. „Ide o naklíčené jačmenné zrno, ktoré dovážame zo sladovne Bernard v Rajhrade pri Brne,“ povedal Ján Tribulík.
Slad sa najprv musí zmiešať s vodou v špeciálnej nádobe, ktorá sa nazýva varňa. Proces trvá asi tri hodiny. „Vnútri musí byť teplota aspoň 50 stupňov Celzia,“ vysvetlil majiteľ.
Následne sa slad musí oddeliť od tekutiny. Vzniknutá sladina sa prečerpá späť do varne, kde sa pridáva chmeľ. Približne po tri a pol hodine sa výsledná hmota schladí na 10 stupňov Celzia.
Ide o najdlhšiu časť prípravy zlatistého moku. „Prvé kvasenie trvá sedem dní a ďalšie až dvadsať dní. Musíme byť trpezliví, proces sa totiž nemôže uponáhľať,“ povedal Tribulík.
Po mesiaci je pivo hotové. Prečerpá sa do pretlačných tankov, odkiaľ prúdi priamo do výčapu. „Kvalitu však predtým treba otestovať,“ zasmial sa Tribulík.
Aj je to hotové. Dvanástku Jakub už čapuje do pohárov Tatiana (22). Cesta od sladu až po zlatistý mok trvala pivu v bratislavskom minipivovare 28 dní.
Nový čas 30.09.2009 JT |
| Topvar už stopol peniaze na šport: Odchádza na východ? - Kríza zasiahla aj pivovarníctvo, športovci prišli o peniaze!
O tom, že topoľčiansky pivovar Topvar má problémy, svedčí aj fakt, že niektorým úspešným športovým klubom v meste škrtol sponzorské príspevky.
Tie avizujú, že im to môže spôsobiť nemalé problémy. „Pred dvomi týždňami nám oznámili, že 10-tisíc € od nich už nedostaneme. Rozlúčiť sa zrejme budeme musieť aj s materiálnou pomocou," povedal Novému Času prezident hádzanárskeho klubu HC THP Topvar Edo Godál. Jeho klub prišiel až o pätinu rozpočtu.
Podobne je na tom aj stolnotenisový klub. „Už nám nič nedajú. Prišli sme o viac ako 4 300 €, čo je asi 15 percent z rozpočtu," vysvetľuje prezident stolnotenisového klubu Michal Vozár. „Topoľčiansky pivovar stále sponzoruje šport v meste," povedala za pivovar manažérka pre vzťahy s verejnosťou Drahomíra Mandíková.
Jediní, ktorí ešte od Topvaru peniaze dostávajú, sú hokejisti a futbalisti. „Dostali sme zatiaľ to, čo nám sľúbili, a verím, že pivovar bude naším partnerom aj naďalej," vyslovil sa manažér hokejového klubu Radoslav Hecl. „Novú zmluvu sme zatiaľ nepodpísali, no verím, že Topvar nám dá opäť aspoň toľko, ako doteraz," povedal zase Peter Streicher z futbalového klubu.
Vlani Topvar zaznamenal asi 5 až 6-percentný pokles predaja. V tomto roku spotreba piva aj predaj naďalej klesajú. Neoficiálne sa preto začalo hovoriť o presune výroby piva z Topoľčian na východ Slovenska, kde má pivovar dostatočné kapacity. „Momentálne je ťažké presne špecifikovať vplyv nepriaznivej situácie na trhu na našu spoločnosť v budúcnosti," nejasne dodala Mandíková.
18.11.2009 |
| Definitíva: Topvar informoval úrad práce o ukončení výroby piva - Predstavitelia spoločnosti Pivovary Topvar informovali tamojší úrad práce o svojom zámere ukončiť výrobu piva v Topoľčanoch.
Z ekonomických dôvodov budú vyrábať už len v závode vo Veľkom Šariši. Hromadné prepúšťanie spoločnosť oficiálne nahlási v decembri, dotkne sa 170 až 180 zamestnancov. Agentúru SITA o tom informoval René Schmizing z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Odkedy bude hromadné prepúšťanie, to uvedie firma až v decembri. "Spoločnosť nás informovala aj o pripravovanom programe, ktorý prepusteným zamestnancom pomôže uplatniť sa na trhu práce. Kroky spresníme po opätovnom stretnutí so zástupcami firmy a nahlásení hromadného prepúšťania," povedal Schmizing.
Definitívne by sa mala výroba piva a sladu v topoľčianskom pivovare skončiť 28. februára budúceho roku. "Hlavným dôvodom tejto zmeny je dlhodobý pokles slovenského pivného trhu, ktorý za posledných päť rokov predstavoval takmer 16 %," informovala médiá firma, ktorej vlastníkom je juhoafrický pivovarnícky gigant SABMiller. Areál topoľčianskeho pivovaru však nezostane pustý.
Pivovary Topvar ho budú naďalej využívať ako distribučné a administratívne centrum. "Všetci zamestnanci, ktorých sa dotkne ukončenie prevádzky výrobného závodu v Topoľčanoch, dostanú odstupné nad rámec Zákonníka práce," uviedla hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková. Firma podľa nej najala personálnu agentúru, ktorá bude zamestnancom pomáhať vyhľadávať možnosti, ako sa uplatniť v regióne alebo im poradí, ako začať vlastné podnikanie.
Spoločnosť Pivovary Topvar, a.s. Topoľčany je súčasťou pivovarníckej skupiny SABMiller, ktorá na Slovensku prevádzkuje okrem pivovaru Topvar v Topoľčanoch aj Pivovar Šariš vo Veľkom Šariši. Pivo sa v topoľčianskom pivovare Topvar vyrába už od roku 1964.
25.11.2009 |
| Geniálny vynález! Pivo sa bude točiť zospodu - Výčapník priloží otvor pohára k ventilu a naplní pohár odspodu špirálovito pivom. To by mohlo byť riešením dlhých radov na pivo!
Jeden z českých pivovarov testuje nový typ pohára, ktorý by mal urýchliť čapovanie. Anglický vynález totiž umožňuje plniť pohár „odspodu" pivo. To potom totiž zbytočne nepení. Tesne pri dne je plastová nádoba vybavená z boku otvorom, ktorý je prekrytý membránou priepustnou iba z jednej strany. Obsluha priloží pohár k čapovaciemu ventilu a pivo sa natočí špirálovito odspodu. Chuťovo vraj rozdiel zákazník nerozpozná a výčapníkovi pôjde práca výrazne rýchlejšie od ruky. Pohár sa zatiaľ vyrába v limitovanej edícií. Pokiaľ sa však pivovar rozhodne anglické zariadenie bežne využívať, nemal by byť drahší ako doteraz používané poháre.
Ahaonline.cz |
| Topvar sa sťahuje. Má odísť z Topoľčian - V Topoľčanoch môže prísť o prácu až tristo Slovákov. Spoločnosť Pivovary Topvar totiž podľa kuloárnych zdrojov uvažuje o zrušení výroby piva v tomto meste. Podľa informácií HN by sa tak malo stať do konca tohto roka.
"Rozhodnutie o zastavení výroby padlo koncom leta,“ potvrdzuje zdroj z pivárenského biznisu, ktorý si neželal byť menovaný. Značka ako taká však ostane zachovaná. "Produkciu pravdepodobne presunú do druhého výrobného závodu firmy vo Veľkom Šariši,“ vysvetľuje náš zdroj. Firmy tieto informácie oficiálne nepotvrdila, ale ani nevyvrátila.
Dostatok kapacít v Šariši
Pivovary Topvar majú dostatočné kapacity na výrobu rovnomenného piva na východnom Slovensku. "Vo Veľkom Šariši vyrábajú pivo Šariš, Smädný Mních a Velkopopovický Kozel. Ročne by tu mohli vyprodukovať asi jeden milión hektolitrov, momentálne však idú zhruba len na polovicu,“ tvrdí spomínaný zdroj. V Topoľčanoch pritom za rok vyrobia viac ako 350-tisíc hektolitrov piva.
Úrady o ničom nevedia
O možnom prepúšťaní nevedia zatiaľ nič ani miestni ľudia z Topoľčian. HN oslovili viacerých pracovníkov závodu, no tí týmto správam neveria. O presúvaní výroby nevedel nič ani mestský úrad či úrad práce.
Viac istoty do situácie zatiaľ nevnášajú ani samotné Pivovary Topvar, ktorých majiteľom je svetová pivovarnícka skupina SABMiller. "Naša spoločnosť pravidelne spracúva detailné analýzy a na ich základe pripravuje firemnú stratégiu. Žiaľ, situácia na slovenskom pivnom trhu nie je v posledných rokoch jednoduchá - čo môže potenciálne do budúcnosti ovplyvniť aj naše podnikanie,“ reagovala hovorkyňa spoločnosti Drahomíra Mandíková.
Ako ďalej hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková dodala, v tomto momente je ťažké presne špecifikovať vplyv nepriaznivej situácie na trhu na ich spoločnosť v budúcnosti.
Vyvážame menej
Neslávne sme na tom aj s exportom tohto alkoholu. "Kým pred niekoľkými rokmi sme vyvážali do zahraničia viac ako 100-tisíc hektolitrov, v súčasnosti to nie je ani tretina,“ vysvetľuje Roman Šusták, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.
Dôvodom pre taký rapídny pokles exportu je totiž rast výrobných licencií. V praxi to znamená, že vývoz konkrétnej značky piva nahradila jeho výroba v danej krajine, kde sme pred tým dovážali. Napríklad originálne české pivo Kozel sa licenčne vyrába u nás, na oplátku náš Zlatý Bažant sa vyrába v susednom Česku.
Keď cudzincom chutí naše pivo
Na druhej strane, niektorým podnikom sa začína dariť aj v tomto smere. Opäť vyvážať slovenské pivo do zahraničia sa podarilo aj firme Banskobystrický Pivovar, ktorá vlastní napríklad značku Urpiner. "Za niečo vyše roka sme exportovali 3,5 percenta produkcie, čo predstavuje asi 2 500 hektolitrov piva,“ hovorí Branislav Cvik, predseda Predstavenstva Banskobystrického Pivovaru a dopĺňa, že objem exportu narastá aj v tomto období. "Do okolitých štátov exportujeme najmä sudové pivo, do vzdialených destinácií ako Fínsko či Kanada je to fľašové pivo,“ reaguje Cvik.
Ďalšie exportné teritórium získal aj Steiger Vyhne. "Za tri štvrťroky tohto roku sme vyviezli asi 5 200 hektolitrov piva, čo bolo o tretinu viac ako pred rokom,“ povedal vedúci marketingu spoločnosti Emil Mihálik. Plus si v tomto smere pripísal aj Zlatý Bažant. "V tomto roku sa značke Zlatý Bažant podarilo expandovať na trh vo Švédsku, zároveň sme na poľský trh v tomto roku začali vyvážať Zlatý Bažant tmavý,“ uzatvára hovorkyňa spoločnosti Heineken Slovensko Hana Šimková.
Petra Jamrichová,Vladimír Turanský www.hznonline.sk 13.11.2009 |
| Kim Čong-ila nahnevala reklama na pivo. Vyhodil šéfa televízie - ta, SITA | 9. novembra 2009 Pravda
Severokórejský prezident Kim Čong-il vyhodil šéfa vládneho výboru zodpovedného za vedenie štátnej televízie za odvysielanie série reklám. Diktátor sa totiž obáva, že reklamy predstavujú priveľký vplyv kapitalizmu na ľudí.
Uviedla juhokórejská agentúra Jonhap, podľa ktorej štátna televízia KĽDR odvysielala od začiatku júla reklamy na pivo, sponky do vlasov, ženšen a mäso z prepelíc. Išlo vôbec o prvé takéto reklamy v Severnej Kórei, čo vyvolalo špekulácie, že krajina chystá širšie trhové reformy.
Prezidenta Kima Čong-ila však reklamné spoty nahnevali a na ich odvysielanie reagoval výpoveďou pre Čcha Sung-sua, ktorý je poverený riadením štátnej televízie. "Takéto reklamy začala vysielať aj Čína, keď odštartovala reformy," vyhlásil podľa agentúry Jonhap.
Čcha dal údajne odvysielať reklamy po tom, čo sa prezident vyslovil za "zaujímavejšie programy". Od augusta v televízii už nijaké reklamy neboli.
Čína a KĽDR stále zostávajú silnými diplomatickými a ekonomickými partnermi, ale vzájomné vzťahy v posledných desaťročiach ochladli, keďže Čína prijala trhové reformy. Severná Kórea zostala totalitnou krajinou uzavretou svetu.
Televízne programy podliehajú silnej kontrole a cenzúre a väčšinou pozostávajú zo správ a dokumentov o priemyselnej výrobe či o prezidentovi Kimovi.
|
| STEIGER podporuje zrovnoprávnenie spotrebných daní piva a vína - Aj netradičná forma premenovania piva na ,,sladové víno“ môže zaujať
Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne podporuje kroky českých pivárov na zrovnoprávnenie daní z piva a vína. Seriózne argumenty však nezaberajú a tak by mala verejnosť prejaviť porozumenie aj pre netradičnú humornú nadsádzku - švejkovinu.
Českí pivári sa uchýlili k zveličeniu, keď v snahe upozorniť na zvýšenie spotrebnej dane v ČR na pivo o tretinu, začali kampaň ,,Dosť bolo piva!“ a žiadajú patentové inštitúcie, aby sa pivu začalo hovoriť sladové víno. Víno totiž na rozdiel od piva má nulovú daň a tak aj ,,sladové víno“ by nebolo zaťažené žiadnou spotrebnou daňou, čo by znížilo jeho cenu o 2,50 -3,0 Kč na polliter. Návrh je podľa autora Jiřího Fuseka, šéfa Zväzu malých nezávislých pivovarov, ,,švejkovinou“, ktorá ma upozorniť na to, že si vláda robí z ľudí ,,srandu“. Informoval o tom vedúci marketingu pivovaru STEIGER Emil Mihálik.
,,STEIGER sa pripája k prebiehajúcej snahe upozorniť na nespravodlivý dvojaký meter pri podobných produktoch - pive a víne. Zrovnoprávnenie daní na čo najnižšej úrovni by pomohlo zákazníkom a viedlo k zníženiu cien. Prvoradé je, aby zákazník dostal za primeranú cenu kvalitný produkt uvarený z najkvalitnejšieho jačmenného sladu, chmeľu zo žateckej oblasti a čistej pramenitej vody a poctivo uležaný v ležiackej pivnici - a taký je STEIGER ochotný ponúkať svojim zákazníkom naďalej“, vyhlásil E.Mihálik.
Poukázal na to, že slovenské pivovary – na rozdiel od českých, ktoré to ešte len teraz čaká od budúceho roka, už doplatili na príliš horlivé zvyšovanie spotrebnej dane piva. V roku 2002 vtedajšia vláda drasticky zdvihla dane na pivo, na úroveň vyššiu než bola požadovaná v EU a vyššiu aj ako v ČR. Dôsledkom toho nastalo každoročné znižovanie spotreby, ktoré sa stále nezastavilo! Priemerne na hlavu sa na Slovensku vypije už len okolo 80 litrov piva, kým v roku 2002 to bolo 92 litrov. Pivovarom to prinieslo zníženie výroby o viac ako jeden milión hektolitrov a niekoľko z nich bolo zatvorených.
,,Solidarizujeme s iniciatívou našich českých kolegov za zrovnoprávnenie spotrebných daní piva a vína. Veď kto by si nedal radšej dobre načapované pivo za cenu o desať centov nižšiu?“, uzavrel E.Mihálik.
PIVOVAR STEIGER, a.s., Vyhne
Tlačová informácia 6.novembra 2009
|
| Šetrenie Heinekenu zabralo - Holandská pivovarnícka spoločnosť Heineken, ktorá je tretím najväčším výrobcom piva na svete, evidovala v prvom polroku vyšší než očakávaný nárast prevádzkového zisku, pod čo sa podpísali úspory nákladov pri klesajúcom objeme predaja. Zisk firmy pred úrokmi a zdanením (EBIT) vzrástol pred zarátaním mimoriadnych položiek o 13 % na 993 mil. eur. Priemerný odhad analytikov oslovených agentúrou Reuters uvádzal zisk na úrovni 927 mil. eur. Čistý zisk bez zarátania mimoriadnych položiek vzrástol v sledovanom období o 12 %.
Objem predaja Heinekenu poklesol bez zarátania vplyvu akvizičnej činnosti o 6,6 %, tržby sa však pre vyššie ceny medziročne znížili len o 0,4 % na 7,15 mld. eur, čím prevýšili očakávaných 6,94 mld. eur. Ako Heineken dodal, plán úspory nákladov mu priniesol v prvom polroku 50 mil. eur. Približne polovicu svojich minuloročných tržieb dosiahla spoločnosť na západoeurópskych trhoch, kde so svojimi konkurentmi zápasí o podiel na oslabujúcom trhu. Pivovar AB InBev, ktorý je trhovým lídrom, evidoval v druhom kvartáli 1,1-percentný pokles objemu predaného piva, zatiaľ čo predaj svetovej dvojky SABMiller stagnoval.
Na Slovensku pôsobí spoločnosť Heineken Slovensko, a.s. Hurbanovo, ktorá vznikla zápisom do Obchodného registra SR v júni 1998 a eviduje základné imanie v objeme 3,319 mil. eur. Predmetom jej činnosti je výroba piva, sladu, nealkoholických nápojov a veľkoobchod so sladovníckym jačmeňom.
SITA www.hnonline.sk
|
| Občania majú možnosť rozhodnúť o finančnom dare pre mimovládne organizácie vo svojom regióne - Rada reprezentantov charitatívneho programu Občianska voľba Pivovaru Šariš vybrala 12 zaujímavých projektov, ktoré tento rok postupujú do verejného hlasovania. Tie, ktoré získajú v nasledujúcich týždňoch od občanov najviac hlasov, si medzi sebou prerozdelia grant vo výške takmer 16 600 eur.
Od 1. júla do 18. septembra 2009 mali všetky mimovládne organizácie z okresov Prešov, Sabinov a Vranov nad Topľou možnosť zapojiť sa do grantového programu Občianska voľba Pivovaru Šariš. Jeho hlavným cieľom je podporiť projekty zamerané na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, kultúrneho a spoločenského života, vzdelávania, športu alebo ochrany životného prostredia v prešovskom regióne. Rada reprezentantov Občianskej voľby Pivovaru Šariš vybrala 12 projektov, ktoré postupujú do verejného hlasovania. Všetky projekty budú predstavené v denníku Prešovský Korzár. Občania im budú môcť svoju podporu vyjadriť prostredníctvom hlasovacích kupónov uverejnených v špeciálnej prílohe denníka Prešovský Korzár v dňoch 6. a 11. novembra. Výsledky rozhodnutia budú verejnosti oznámené v decembri 2009.
Do verejného hlasovania postupujú nasledovné projekty:
Číslo projektu Žiadateľ Názov projektu Požadovaná suma v EUR
1 OZ Domka v Sabinove Mobilizácia dobrovoľníkov v Sabinovskom okrese 1 360
2 OZ Divadlo PORTÁL VAU – Výchova akčných umelcov 2 260
3 OZ Lačnov Náučný chodník Lipovce -Lačnov, Lačnovský kaňon 2 069
4 OZ Barlička Záhrada radosti pod altánkom 3 050
5 OZ na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím vo Vranove nad Topľou Aj my sme tu - spoločná budúcnosť 4 110
6 Nezisková organizácia Bez bariér Hlinená krása v radosti 2 210
7 OZ Športový klub nepočujúcich detí XVIII. ročník medzinárodného halového futbalového turnaja pre nepočujúcich žiakov 3 000
8 OZ Združenie amatérskeho športu Detský park v obci Torysa 4 800
9 OZ MEDVEDÍK Rozprávkové ihrisko 1 900
10 OZ Rákociho cesta Sabinov pomáha hradu Šariš 2 335
11 Neziskový fond Svetielko pomoci Opäť v prírode 4 740
12 OZ OK Veľký Šariš Šarišské gavaľíre pokračujú a vylepšujú prezentácie ľudových tradícií 1 850
Rada reprezentantov je výkonným orgánom charitatívneho programu Občianska voľba Pivovaru Šariš. Jej členmi sú predstavitelia dôležitých inštitúcií v meste Prešov, Veľký Šariš a zástupca spoločnosti Pivovary Topvar, a.s. „Sme veľmi radi, že v prešovskom regióne existuje toľko iniciatívnych mimovládnych organizácií, ktoré chcú nezištne pomáhať občanom. Ešte viac nás teší, že im môžeme finančne pomôcť pri realizácii prospešných projektov. Veríme, že ľudia sami najlepšie vedia, čo je potrebné v ich regióne zlepšiť, a preto im ponúkame možnosť vyjadriť svoj názor prostredníctvom verejného hlasovania,“ uviedla Drahomíra Mandíková, manažérka pre vzťahy s verejnosťou, Pivovary Topvar, a.s.
Grantový program Občianska voľba Pivovaru Šariš prebieha v úzkej spolupráci s Komunitnou nadáciou Veľký Šariš už od roku 2004. V rámci programu bolo doposiaľ prerozdelených takmer 123 800 eur a podporených 44 projektov.
xxx
Akciová spoločnosť Pivovary Topvar je členom jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete SABMiller. Do portfólia spoločnosti patria slovenské značky Šariš, Topvar, Smädný mních a české značky Velkopopovický Kozel, Pilsner Urquell, Gambrinus a Radegast Birell. Pivovary Topvar, a. s., zamestnávajú viac ako 900 pracovníkov.
V prípade potreby ďalších informácií sa s dôverou obráťte na:
Pivovary Topvar, a. s., Drahomíra Mandíková – manažérka pre vzťahy s verejnosťou
t. č.: 02/67 28 61 50, mobil 0904/703 137, e-mail: drahomira.mandikova@topvar.sabmiller.com
15.10.2009 Tlačová správa
|
| Pivová vojna - Martin Hric | 16. septembra 2009
Veľmi som sa zasmial na jednej reklame. Náš úradník ide do práce kórejským autom, s nemeckým šéfom hovorí po anglicky, pracuje na japonskom počítači, pije brazílsku kávu. Až večer si doma dá s chuťou slovenské - pivo. Kde preboha naň chodí?
Ale nie o globalizácii piva chcem hovoriť. O jeho obaloch. Môžu byť takrečeno zbraňou hromadného ničenia. Naša klasická eurofľaša padne do ruky ako ručný granát. A tak kanadsko-americký pivovar vymyslel nové fľaše. S hrdlom kratučkým, aby si ho pinzetou chytal. My Slováci o tom neuvažujeme. Prosím vás, kto by si už v krčme dával fľaškové pivo?
A doma sa na výchovu manželky nájdu iné vercajky. Zato Briti majú v puboch problém s krígľami. Podgurážený hosť pintový pohár rozbije a v ruke mu zostane dokonalý životunebezpečný boxer. A tak sa chystajú presedlať na poháre z umelej hmoty. Na nevôľu štamgastov. Veď ako môže chutiť pivo z bakelitového krígľa? Pre záchranu turistiky skvelý nápad. Briti budú chodiť na pivo k nám.
Aj Obama na palube Air Force One popíja šampus z celuloidu. Nijaký krištáľ. Fuj. Ale je to hygienické a ak by sa lietadla zmocnila Al-Kajdá, nenájde v kredenci črep, ktorým by ho podrezala. Ale aj Obama môže chodiť na pohárik šampusu k nám.
www.pravda.sk |
| Minulo sa pivo, neboli zásoby... A vznikol radler! - Slovom radler je v nemeckom jazyku pomenovaný cyklista a aj nápoj s nízkym obsahom alkoholu obľúbený najmä cyklistami. Jeho vznik úzko súvisí v pivom, ktorého bolo menej, než si objednali cyklisti.
Začiatkom minulého storočia sa rozmohla cykloturistika v horských častiach Nemecka a Rakúska. Traduje sa, že prvý „radler“ namiešal pre hostí na dvoch kolesách mníchovčan Franz Xaver Kugler, majiteľ istého bavorského hostinca. Pri návale turistov mu v podniku začalo dochádzať pivo, pravdepodobne tmavé. Zmiešal ho teda s citrónovou sódou až v odvážnom pomere a cyklistom tento mix zachutil. Týmto takpovediac zhodou okolností získali osviežujúci nápoj s nízkym obsahom alkoholu najčastejšie od 2,4 do 2,7 % (dnes jestvujú aj nealkoholické) a s prijateľnou výživovou hodnotou.
Príprava radlera v domácich podmienkach je veľmi jednoduchá – do 50 % piva sa pomaly doleje 50 % citrónovej limonády, pomer je možné upraviť na 60 % piva a 40 % limonády. Originálne radlery z pivovarov však majú odlišnú charakteristicky lepšiu chuť, takže táto domáca príprava špecifické postupy jednotlivých producentov nenahradí.
Dnes má radler najväčšiu tradíciu produkcie i spotreby v Bavorsku, alpských a ďalších horských oblastiach Nemecka a Rakúska. Je populárny aj vo Francúzsku (ako panaché), Anglicku (ako shandy) alebo Slovinsku. Zatiaľ čo v Rakúsku alebo Maďarsku sa na pultoch predajní bežne nachádza, na Slovensku je výber značne obmedzený a dovoz sa prakticky až na sporadické výnimky nerealizuje. V 0,33 l baleniach na Slovensku kedysi radler vyrábal bratislavský pivovar Stein.
Šport a alkohol sa spravidla nemajú kombinovať, ale po fyzických výkonoch dokáže máloalkoholický radler príjemne prekvapiť a osviežiť.
Peter Bombara, štvrtok 24. septembra 2009 www.sme.sk
|
| Vyhniansky pivovar sa aj v kríze drží v plusových číslach - Napriek hospodárskej kríze a všeobecnému poklesu spotreby piva, zaznamenal Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne za prvých 8 mesiacov tohto roka zlepšené hospodárske výsledky. Tržby vzrástli za január až august 2009, oproti minulému roku o 3,56%, keď dosiahli hodnotu takmer 10,469 mil. €. Hospodársky výsledok za toto obdobie bol kladný, vo výške 1mil. €. Pivovar od začiatku roka predal na Slovensku spolu 194 583 hl piva vlastného i distribuovaného pre české pivovary, čo bolo iba o 4,8% menej ako za rovnaké obdobie roku 2008. Vo Vyhniach sa varia značky STEIGER, SITŇAN, KACHELMANN, STEIN, ďalej privátne značky obchodných reťazcov a pivovar zabezpečuje aj distribúciu Budejovického Budvaru, Zubra a Litovelu. Tržby vylepšuje aj výroba a predaj vlastného nealkoholického nápoja KolaLoka a licenčnej Kofoly. Informoval o tom predseda predstavenstva spoločnosti a generálny riaditeľ pivovaru STEIGER Jaroslav Vysloužil.
,,Kým slovenský pivný trh napríklad zaznamenal za druhý štvrťrok 2009 medziročné zníženie výstavu (predanej produkcie) o 16,5%, pivovaru STEIGER sa podarilo v rovnakom období zvýšiť svoj trhový podiel z necelých 6 percent v druhom štvrťroku 2008 na tohtoročných 8,6%. Napriek tomu, že výstav je lepší ako u väčšiny konkurencie, s vývojom predaja v najdôležitejšom letnom období nie sme celkom spokojní. Leto je pre všetky pivovary obdobím žatvy a tohtoročný jún bol počasím veľmi nepriaznivý. Striedanie daždivých dní a tropických horúčav negatívne ovplyvňuje predaj piva. V daždivých dňoch ľudia nenavštevujú kúpaliská a bufety pri vode, ktoré v lete tvoria značnú časť predaja. Horúčavy cez 30 stupňov C zas spôsobujú, že ľudia znižujú konzumáciu nápojov s obsahom alkoholu. Ideálne ,,pivárske počasie“ predstavuje 28 C v tieni a polojasno“, konštatoval J.Vysloužil.
Dodal, že vplyvom krízy sa zmenilo spotrebiteľské správanie. Zákazníci menej pijú v pohostinstvách a reštauráciách, zato však viacej doma. Nárast spotreby desaťstupňových pív na úkor dvanástok ukazuje, že cena je pri primeranej kvalite, veľmi dôležitým kritériom pre spotrebiteľa. Pivá zo STEIGRA majú jedny z najlepších pomerov ceny a kvality na trhu.
STEIGER je najstarším slovenským pivovarom s nepretržitou tradíciou varenia od roku 1473. Pivo sa v ňom varí klasickým postupom otvoreného a dlhodobého kvasenia. Dvojstupňové kvasenie v spilkách a ležiackých tankoch, s dlhodobým ležaním, dáva pivu jedinečnú, vyvážene horkastú chuť. STEIGER je čisto prírodný produkt, uvarený z pramenitej vody zo Štiavnických vrchov, kvalitného moravského jačmenného pivovarníckeho sladu a najlepšieho chmeľu zo žateckej oblasti. Spolu sa vo Vyhniach varí 6 druhov fľaškového, 2 druhy v plechovkách a 5 druhov sudového piva. Strategickou krajinou pre export je Maďarsko, kde vlani pivovar predal 3200 hl piva. Za prvých 7 mesiacov tohto roka tam exportoval už cca 3000 hl piva. Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne vznikol zápisom do Obchodného registra v novembri 2001 a zamestnáva cca 181 pracovníkov.
PIVOVAR STEIGER, a.s., Vyhne
Tlačová informácia 21.septembra 2009
|
| Japonský pivovar vyrobil prvé vesmírne pivo na svete - TOKIO. Japonský pivovar vyrobil prvé vesmírne pivo na svete. Na jeho prípravu totiž údajne použil jačmeň vypestovaný v kozme. Zrná mali vyrásť v ruskom laboratóriu na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Informoval o tom dnes pivovar v Sappore.
Spoločnosť vyrobila len 100 litrov tejto výnimočnej tekutiny. Vesmírne pivo však nie je na predaj.
Možnosť ochutnať ho bude mať v januári 30 šťastlivcov, ktorých vyžrebujú v lotérii. Každý bude môcť vypiť iba niekoľko mililitrov piva. Zvyšok sa použije na výskumné účely.
Pivo údajne chutí ako normálne. Zároveň testy kvality ukázali, že je úplne v poriadku.
TASR 2008
utorok 2. 12. 2008
|
| Holé baby predávajú pivo - Pamätáte si na staré dobré časy, keď ešte každá pivná značka nechcela mať v reklame “priateľov” a v reklamách Topvaru nebehali čudáci so zrkadlami, ale kraľovali mu baby s veľkými ehm, výstrihmi? Môžme tomu hovoriť aj marketing “na prvú” (pivo + ženy) a presne takúto „stratégiu“ používa aj Austrálska značka Skinny Blonde. Na svoje fľaše umiestnila starý fór s fotografiami reagujúcimi na teplo. Keď ich zohrejete, babenka príde o bikini. Vyskúšať si to môžete aj na ich interaktívnom webe skinnyblonde.com.au/sixpack/.
Vďaka tejto pridanej hodnote sa Skinny Blonde stala hitom a zakladatelia firmy ju chcú preto rozšíriť aj na Nový Zéland a Britániu. Ich príbeh si môžete prečítať na timesonline.co.uk.
Sex Sells.
PS: Pred chvíľou som našiel zaujímavý link na príspevok o pive Topvar v Austrálii.
Citujem: „Teraz však na Slovensku za mnou prišiel kamarát a ukázal 2 malé pivové flašky so ženou v podväzkoch na čelnej nálepke. Vedľa žienky, ktorá má „stierateľné prsia“ je však nápis – TOPVAR a na zadnej strane spomenutá Australia“
Tagy: media, New, Online
Michal Pastier / Jún 10, 2009 www.etrend.sk |
| Pivo Gemer - Pivo na území Gemera sa začalo variť už v 17. storočí – v samotnej Rimavskej Sobote sa zachovala listina s príjmami mestského pivovaru z roku 1692. Zlatistý mok tu varili z jačmeňa vypestovaného v blízkom okolí. Neskôr však vrchnosť uvalila na pivo vysoké dane, čo bol zrejme aj dôvod, prečo pivovarníctvo v tomto regióne nadlho upadlo.
Na nový pivovar si Rimavská Sobota počkala až do 20. storočia, ten začal pivo s názvom Gemer produkovať v roku 1966. V najväčších objemoch tam vyrábali svetlú „sedmičku“ a „desiatku“ a taktiež tmavú „desiatku“, ktoré sa vyvážali aj do susedných štátov, Poľska, Maďarska a bývalého ZSSR.
Po zmene režimov a transformácii po roku 1989 vznikol z pôvodného štátneho podniku Pivovar Gemer, ktorý mal inštalovanú prvú automatickú fľaškovaciu linku v republike, schopnú spracovať 24-tisíc fliaš za hodinu. Po ďalších modernizáciách sa kapacita pivovaru ešte zvýšila, a to až na 450-tisíc hl piva ročne. V posledných rokoch minulého storočia šli však predaj i produkcia tejto značky strmo nadol, v rokoch 1995 – 1999 až takmer o polovicu. Obrat nastal po tom, ako sa Pivovar Gemer dostal v roku 2000 do vlastníctva holandskej spoločnosti Heineken a v jeho obchode a marketingu nastali zmeny. Jedným z prvých krokov bola aj výmena loga, čo znamenalo podľa odborníkov návrat k jednoduchosti a sile značky.
Dnes sa Gemer dodáva na trh v pollitrových fľašiach a v domácom regióne i v čapovanej podobe v pohostinstvách. Pivo má esterovú arómu, dozrievajúcu príjemnú horkosť a v lokalite Gemera sa pýši silnou lojalitou svojich konzumentov. V súčasnosti sa predáva len na Slovensku.
Táňa Rundesová 17.08.2009 www.hnonline.sk |
| Adamcová: Chcela by som variť svoje vlastné pivo - Chcela byť lekárkou, a dnes má dobrý recept proti smädu. Alena Adamcová, manažérka produkcie piva spoločnosti Heineken Slovensko. Vyštudovaná biochemička pracuje s pivom už dvanásť rokov, stále pod jednou značkou. Začala ako technologička v nitrianskom pivovare a dnes riadi produkciu v Hurbanove. "Myslím si, že ako manažérka som iba to, čo som v skutočnosti. Nesnažím sa hrať na nič iné. Pivo spája ľudí a utužuje priateľstvá. Vo výrobe slovo "nedá sa alebo nemožné“ a preto som rada, že som súčasťou takéhoto tímu.“
Rozhodla náhoda
Alenina cesta k pivu bola skôr náhoda než úmysel. Rodáčka z Nitry vyrastala v rodine stavebných inžinierov - medzi rysovacou doskou a projektmi rôznych stavieb. "Napriek tomu som snívala o tom, že budem lekárkou. Videla som svoju budúcnosť v medicíne. Chcela som ísť do Afriky a pomáhať vytvárať nemocnice ako Albert Schweitzer, alebo operovať mozog. To bol môj sen.“
Sklamaná z toho, že sa na medicínu nedostala, zamierila na Chemickotechnologickú fakultu STU v Bratislave. Pôvodne tam plánovala zostať rok, a opäť to vyskúšať na medicíne. K tomu už nedošlo. Alena sa stala inžinierkou biochémie a biotechnológie. "Veľmi sa mi tam zapáčilo. Pretože biochémia, biotechnológia a mikrobiológia zahŕňajú aj prípravu sekundárnych metabolitov, čo je základ farmaceutického priemyslu, je tam výroba vína, piva, kyseliny mliečnej a octovej. Na tom stojí celý potravinársky priemysel,“ hovorí a s úsmevom dodáva: "Dnes som vlastne tej náhode aj celkom vďačná, pretože v medicíne by som sa asi nenašla.“
Tam, kde sa varí pivo
Po škole chcela Alena zostať vo svojom odbore a jednou z možností bolo pivovarníctvo.
V Nitre začínala ako technologička. Súčasťou jej práce bola modernizácia zariadení a zavádzanie kvalitatívnych štandardov. "Boli to pionierske časy, keď sa všetko modernizovalo a Heineken zavádzal do výroby v Nitre svoje kvalitatívne štandardy. Bolo to obdobie obrovského nadšenia, kedy sa dalo naučiť takmer všetko. Ako sa robia projekty, ako sa stavajú potrubia, tanky....“
To, čo sa ako technologička naučila v Nitre, neskôr zavádzala v Rimavskej Sobote. "Ako technologička musíte podoťahovať všetky veci, naladiť ich, zaviesť ich do života. Výsledkom musí byť pivo vysokej kvality." Neskôr sa podieľa aj na vytváraní samotnej idey, ako nové zariadenie bude vyzerať, aký bude mať výkon, kadiaľ sa bude viesť potrubie.
Medzi manažérmi
Do manažérskych kruhov sa Alena zaradila pozíciou manažérky kvality. Zodpovednosť si však začala naplno uvedomovať až keď sa stala manažérkou centrálneho technologického servisu, ktorý zabezpečoval koordináciu kvality medzi všetkými pivovarmi spoločnosti. "Nastúpila som tam mesiac pred svojimi 27 narodeninami. Bolo to, ako keď vás do bazéna a musíte sa naučiť plávať. Aj zo strany firmy to bola veľká odvaha a miera dôvery dať túto pozíciu takému mladému človeku.“ Navyše oddelenie sa v tom čase len vytváralo. Začala sama a postupne si mala vybudovať tím. Zažila tu aj svoju prvú zaťažkávajúcu manažérsku skúšku - dať niekomu padáka. "Bol to človek, ktorý mal na starosti obalové materiály ako kartóny, etikety a urobil niekoľko chýb.“
Od kvality k výrobe
Dohliadaním na to, aby pivo malo správnu kvalitu, strávila Alena sedem rokov. Keď sa chcela pohnúť ďalej, musela zmeniť oddelenie. "Presunula som sa na výrobu do Hurbanova. Prvý raz som bola zodpovedná za jednu časť produkcie.“ Ako manažérka výroby dostala na starosť proces od varenia mladiny až k príprave filtrovaného piva pre stačiarne. Musela zvládnuť potrebný objem, v potrebnom čase a v potrebnej kvalite. "Najskôr som sa zaoberala kvalitou a technológiou, teraz som musela byť zodpovedná za hektolitre a výkon ľudí.“
Ďalším pivným krokom bol pre Alenu slad. "Nie som poľnohospodár, a preto bolo pre mňa zaujímavé učiť sa, ako kvalita jačmeňa ovplyvňuje kvalitu sladu. A celkovo riadiť úplne iný proces, ktorý je omnoho pomalší ako výroba piva. V stačiarni sa linka točí rýchlosťou 42-tisíc fliaš za hodinu, a pri výrobe sladu len klíčenie jačmeňa trvá šesť dní.“
Neznamená to však, že do práce mohla chodiť len na ten šiesty deň. Mala na starosti sladovňu, druhú najväčšiu v Európe, a z pohľadu spoločnosti Heineken strategickú v tomto regióne. Stačilo by zanedbať postup a pivovar by nemal z čoho vyrábať.
Žena sládok
Na vrchol výroby piva, do pozície sládka, sa Alena postavila minulý rok v lete. V Hurbanove zodpovedá za výrobu a stáčanie piva s kapacitou takmer dva milióny hektolitrov. Priamo tak kontroluje a ovplyvňuje to, čo dostávame na stôl.
"Moja profesionálna dráha je spojená len s jednou spoločnosťou, a tou je Heineken Slovensko. Je to možno aj kvôli tomu, že tak ako rástla a vyvíjala sa samotná spoločnosť, tak som sa nejakým spôsobom rozvíjala a dospievala aj ja ako manažérka. Moja kariéra nebola len o tom, ukáž čo vieš. Mala som šancu učiť sa v rámci pracovných pozícií, ale aj tréningov a stáží, či už doma alebo v zahraničí.“ Ďalším pivným krokom môže byť pre Alenu riadenie zahraničného tímu. Zatiaľ je to jej nesplnená vízia, o ktorej dúfa, že sa jej v budúcnosti splní.
Rovnako už má aj plán "na staré kolená“. "Bolo by fajn mať vlastnú krčmu, kde by som si vyrábala vlastné pivá. Zákazníci by si tam mohli pozrieť, ako sa to robí.“ Skúsenosti na to má - vie, ako sa zlatý mok vyrába a vie aj ako chutí. Súčasťou jej práce boli hneď od nástupu a aj dodnes sú, ochutnávky piva. Koľko druhov však otestovala? (Smiech) "Tak to skutočne neviem. Keď som bola na školení v Británii, kde sme sa zaoberali prieskumom trhu, ochutnala som tam viaceré miestne špeciálne pivá, ale koľko som ich ochutnala celkom, to naozaj neviem.“
Dotazník
Ako zvyčajne začínate pracovný deň?
Rannou kávou a cestou autom do práce. Počas nej si zvyknem spievať, rozmýšľam, aký bude môj deň a čo je potrebné urobiť.
Koľko času strávite priemerne v práci?
Podľa potreby.
Čo vás postaví na nohy?
Priatelia, dobrá hudba, tanec.
Ako sa udržiavate v kondícii?
Rada lyžujem, korčuľujem, chodím na spinning. Celkom nedávno som objavila čaro bedmintonu.
Čo vám zdvihne adrenalín?
Ľudská hlúposť.
Pri čom si najlepšie oddýchnete?
Oddychujem pri stretnutí s rodinou a priateľmi alebo dobrej knihe.
Ako si predstavujete ideálnu dovolenku?
Dovolenka pre mňa znamená cestovanie. Najlepšie tak trochu na vlastnú päsť s bedekerom v ruke.
Čo nemáte rada na sebe a na druhých?
Na sebe nemám rada netrpezlivosť. Na druhých škatuľkovanie na základe prvého dojmu, závisť a lenivosť.
Na čom jazdíte a na čom by ste chceli jazdiť?
Najradšej na lyžiach. (smiech) V prípade áut by ma potešila Honda Civic Sport.
Kto je Alena Adamcová
Rodáčka z Nitry vyštudovala biochémiu a biotechnológiu na Chemickej technologickej fakulte STU. Pre spoločnosť Heineken Slovensko pracuje už 12 rokov. Začala ako technologička v pivovare v Nitre, kde mala na starosti modernizáciu výroby. Na stranu výroby prešla v roku 2005, keď sa stala manažérkou výroby piva v Hurbanove. Dnes má na starosti kompletnú produkciu piva v hurbanovskom pivovare.
Vladimír Vanko 18.08.2009 www.hnonline.sk |
| V nápojoch z PET fliaš sa môžu vyskytovať karcinogény - SITA | 29. júla 2009 Pravda
Pri výrobe plastových fliaš alebo ich skladovaní môže vzniknúť karcinogénny acetaldehyd, ktorý sa následne dostáva do nápojov, predovšetkým sýtených.
V balených minerálnych vodách sa nezriedka vyskytujú karcinogénne látky. Pri výrobe plastových fliaš alebo pri ich skladovaní môže ako vedľajší produkt vzniknúť acetaldehyd, ktorý sa následne dostáva do nápoja. Ako vyplýva z testu rakúskeho spotrebiteľského časopisu Konsument, nebezpečné látky našli najmä v nápojoch s vyšším obsahom kyseliny uhličitej.
Podľa noriem Európskej únie môže do kilogramu potraviny preniknúť z plastov najviac šesť miligramov acetaldehydu. Vraj ide o množstvo, ktoré nie je pre zdravie človeka nebezpečné. Na druhej strane však Únia zaradila acetaldehyd do zoznamu látok s podozrením na rakovinotvorné účinky. Acetaldehyd sa vyznačuje ovocnou arómou. V nesýtených minerálkach sa vyskytuje v nepatrných množstvách, oveľa horšie dopadli perlivé minerálky.
V teste sa odborníci zamerali na 35 druhov sýtených nápojov 17 druhov nesýtených nápojov v plastových aj sklených fľašiach. V neperlivých nápojoch sa nachádzalo len malé množstvo acetaldehydu. Rovnako dopadli nesýtené nápoje v umelých aj sklených fľašiach, ako aj sýtené nápoje v sklených fľašiach. Problém bol až s nápojmi sýtenými oxidom uhličitým, ktoré plnia do PET fliaš. Vysoký obsah acetaldehydu obsahovali ako najlacnejšie, tak aj najdrahšie minerálky.
Informoval o tom internetový portál www.orf.at.
|
| Zberateľ z Gemera má izbu plnú piva - Števo Rimaj, Pravda | 22. júla 2008
Pivársku vášeň v sebe už dlhé roky pestuje 58 ročný učiteľ ekonomiky v Spojenej strednej škole v Rimavskej Sobote Július Slovenčák. Svoj koníček však spojil aj so zberateľstvom.
V jednej z izieb bytu, kde býva, sa všetko točí okolo piva, pivných suvenírov, odbornej literatúry, plechoviek a fliaš. Ale najmä etikiet z pív od slovenských, českých a maďarských výrobcov. Má ich dokopy takmer 32-tisíc.
"Zberateľstvu som podľahol už dávno, no na pivné suveníry som sa zameral až v roku 1979. Popri plechovkách, táckach, či perách s pivnými motívmi som zbieral najmä etikety, vtedy ešte z celého sveta. Získaval som ich najmä poštou. Pre mňa najzaujímavejšia boli etikety, ktoré som dostal z exotického Tonga. Spolu sa mi podarilo nazhromaždiť okolo 50-tisíc etikiet," loví Július Slovenčák v minulosti.
Po Nežnej revolúcii a zdražení poštovného sa zberateľ z Gemera rozhodol, že sa už bude orientovať len na získavanie pivných etikiet zo Slovenska a okolitých krajín. Ostatné etikety zo zbierky, a bolo ich asi 40-tisíc kusov, predal. "Asi od roku 1993 teda zbieram len etikety troch štátov. Českých mám vyše 21- tisíc, Slovenských zhruba 5,5-tisíc a maďarských necelých štyri tisíc," sumarizuje Slovenčák. Radí sa tak k najväčším slovenským zberateľom pivných etikiet. No nezostal len pri nich. "Zbieram aj pohľadnice s pivným motívom. Tých mám asi 3 500. Ďalej zbieram zápaľkové krabičky a nálepky, samozrejme s pivným vyobrazením, kalendáriky s pivným námetom, ale aj kreslené a písané vtipy s námetom pivo a pivári. Tých mám vyše dvoch tisíc," poznamenáva ďalej vášnivý zberateľ.
"Etikety mám buď polepené v albumoch, alebo poodkladané v obálkach," pokračuje učiteľ - zberateľ, ktorý je predsedom Klubu zberateľov pivných suvenírov v Rimavskej Sobote. Pivní klubisti z Gemera sa však stretávajú v Rožňave, kde ich stretnutia zastrešuje miestny pivovar Kaltenecker. Jeho majiteľ pripravil nedávno členom klubu pri pätnásťročnom výročí existencie aj milé prekvapenie. "Bolo ním navarenie jednej várky špeciálneho jubilejného piva Rauchbier. Bolo to nadymené polotmevé kvasničkové pivo," vysvetľuje Slovenčák.
A čo ho na zbierke pivných suvenírov a vôbec na pive fascinuje najviac ? "Zaujíma ma jeho vyše štyritisícrokov stará história, jeho rôznorodosť, no aj samotný vývoj v grafickej úpravy etikiet. Práve preto ich zbieram," dodal Slovenčák.
|
| O koľko zdražie pollitrovka tvrdého rozhodne Počiatek - Jana Morháčová, Pravda | 10. júla 2009
Vo volebnom roku 2010 zdražie na Slovensku pálenka. Pivo a víno by pre vyššie spotrebné dane zatiaľ dražieť nemali. Viac bude stáť bežného občana aj pokúšanie šťasteny prostredníctvom hazardu, menej bude na výhry cez stávkové kancelárie na športové výsledky, ale aj na výhry v Lote, kedysi známej športke.
Minister financií Ján Počiatek totiž pripustil, že zdvihne spotrebnú daň z liehu a dane, ktoré sa vyberajú z hazardu. Chce tak zaplátať dieru spôsobenú krízou v štátnom rozpočte.
O koľko sa dane zvýšia a o koľko zdražie litrovka pálenky v obchode či v krčmách, bude jasné, až keď ministerstvo financií zverejní úpravy zákonov. Podľa odborníkov však pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o zmeny platné od januára budúceho roka.
Štát ročne vyťahuje z hazardu okolo 117 miliónov eur (3,5 miliardy korún). Z vypitého a predaného slovenského či dovezeného alkoholu sa na spotrebnej dani z liehu vyberie do štátnej kasy približne 220 miliónov eur (6,5 miliardy korún).
Momentálne štát z každej litrovky 40-percentného alkoholu získava 3,75 eura (113 korún). Po zvýšení by to mohlo byť okolo 130 až 140 korún. "V praxi platí, že každé zvýšenie spotrebnej dane z liehu sa odzrkadlí v cenách," tvrdí, šéf zväzu výrobcov liehu a riaditeľ košickej Frucony Ján Királi.
Naposledy sa dane zvyšovali v roku 2006. Vtedy daň na liter čistého alkoholu (100-percentného) stúpla z 250 na 283 korún. V praxi tak cena pollitrovky tvrdého narástla o osem korún, je jeden poldecák v krčme približne o 50 halierov.
Ktoré druhy hazardu chce štát zdaňovať viac, zatiaľ ministerstvo financií nespresnilo. "Je ťažké predpovedať vplyv na tipujúcich v praxi. Fakt, že si bude štát pýtať väčšiu daň, môže znamenať, že prevádzkovatelia hazardu, čo je približne 320 firiem na Slovensku, budú musieť vyberať viac od ľudí pri tipovaní a súčasne sa zrejme bude inak prerozdeľovať objem peňazí vyzbieraný na tipoch medzi štát a výhry," doplnil Martin Hlaváč, ktorý pracuje pre firmu prevádzkujúcu videolotérie na severnom Slovensku.
Hazard zaviedol pravidlá súčasného zdaňovania od mája v roku 2005. Vtedy sa zmenili pravidlá, z hazardu získali viac mestá, obce i štát. Do štátnej kasy začali odvádzať najmä stávkové kurzové kancelárie, kde sa tipujú športové výsledky, alebo firmy prevádzkujúce bingo či kasína. Štát si od nových podmienok sľuboval väčšie príjmy asi o šestinu. Skutočnosť predbehla tieto očakávania.
Dôvodom tohto kroku je fakt, že kríza spomalila ekonomiku a deficit verejných financií by sa vyšplhal až k hranici 4 miliardy eur (približne 120 miliárd korún). Je to približne do 6 percent hrubého domáceho produktu. Až do mája vláda tvrdila, že napriek prepadu sa podarí udržať 3-percentnú dieru verejných financií. "Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku je v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie najnižšie," uviedol v stredu minister financií Ján Počiatek.
|
| Pivo je lepšie ako voda - Máte radi šport a pivo? Potom máme pre vás dobrú správu. Tieto dve veci sa k sebe ideálne hodia.
Pivo dokáže doplniť tekutiny po športovom výkone lepšie ako voda. Prišiel na to profesor Manuel Garzón z lekárskej fakulty v Granade. Ten niekoľko mesiacov sledoval skupinu študentov. Pri testoch ich nechal behať na páse pri teplotách okolo 40 stupňov Celzia. Keď už takmer odpadávali od vyčerpania, zmerali im úroveň hydratácie organizmu, ich motorické schopnosti a schopnosť koncentrácie. Potom polovica študentov dostala pivo a polovica vodu.
Ukázalo sa, že rehydratácia prebehla o niečo lepšie pri prvej skupine. Garzón si myslí, že bublinky v pive pomáhajú tiež lepšie uhasiť pocit smädu a jeho uhľovodíky nahrádzajú kalórie stratené pri fyzickom výkone. Najnovšia štúdia však neznamená, že by ste sa po športe mali opiť. Výskumníci odporúčajú len striedmu konzumáciu – pol litra piva denne pre mužov a 250 ml pre ženy.
bar 16.06.2009 www.pluska.sk |
| Je kríza. Pivo pijeme skôr doma - Pitie piva ľudia u nás obmedzili. Môže za to kríza, ale aj konkurencia nealkoholických nápojov.
BRATISLAVA. Tento rok sa nezačal pre výrobcov piva najlepšie. Za prvé tri mesiace si medziročne na výrobe piva odrátali približne 12 percent. „Veľký výpadok bol hlavne v januári, a to 15 percent," povedal výkonný riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Celkovo sa však podľa neho vyrobilo menej piva v celej Európe.
Za poklesom výroby vidí Šusták ekonomickú situáciu obyvateľstva, ale aj počasie. Tohtoročné prvé tri mesiace boli totiž o čosi chladnejšie než tie minuloročné, apríl bol zasa teplejší. Vo štvrtom mesiaci sa už pivovary dostali do výrobného plusu - asi o jedno percento.
Či však bude celý rok v rovnakom duchu, je zatiaľ otázne. Odhad spotreby piva na Slovensku však hovorí, že sme vlani vypili na osobu o vyše štyri litre piva menej než v roku 2007.
Pivo ustupuje minerálkam?
Hlavu v smútku majú zrejme najmä krčmári, a to pre krízu. „V čase krízy spotrebitelia obmedzujú svoje výdavky práve na reštaurácie a gastronómiu mimo domova," hovorí Ladislav Csengeri z prieskumnej agentúry GfK Slovakia.
Niektoré pivárne už rozdiel pociťujú. „Zaznamenali sme mierny pokles konzumácie piva," povedal majiteľ bratislavského Slovak pubu Alojz Hlina. Podľa neho však výraznejšie klesal predaj drahých destilátov a vína.
Približne 20-percentný prepad predaja piva hlási napríklad banskobystrický podnik Červený rak.
Väčšina oslovených podnikov zatiaľ nepostrehla, že by sa u nich vypilo menej piva. „Je to zhruba rovnaké, ako to bolo," hovorí majiteľ žilinskej pivárne Nosorožec.
Oslovení majitelia podnikov si zatiaľ nevšimli, že by sa návštevníci viac obzerali po nealkoholických nápojoch než po pive. Pivovary Topvar však hovoria aj o takejto vyostrujúcej sa konkurencii pre pivo. „Môže za to zmena životného štýlu, spotrebiteľského správania, ale aj väčšia ponuka rôznych nápojov," povedala hovorkyňa firmy Drahomíra Mandíková.
Tento trend do istej miery nahráva aj nealkoholickému pivu. Jeho predaj sa podľa Dušana Viszta, marketingového riaditeľa spoločnosti Heineken, zvýšil za posledné roky až štvornásobne.
Topvar zasa vraví, že pivári prechádzajú na slabšie pivá. „Preferencie sa posúvajú od ležiakov vyššej stupňovitosti k menej alkoholickým pivám. Aj za tým je údajne snaha ľudí o zdravší životný štýl. Voľbu spotrebiteľov ovplyvňuje aj to, že desiatka je lacnejšia ako dvanástka," hovorí Mandíková.
Pomôcť môže leto
Analytik agentúry Terno Ľubomír Drahovský tvrdí, že na spotrebu piva vplýva veľa faktorov. „Menej piva sa pije v mestách, viac na vidieku. Na spoločenských stretnutiach sa začínajú presadzovať skôr nesýtené nápoje. Ďalším faktorom je znížená kúpyschopnosť obyvateľstva," hovorí Drahovský.
Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, ľudia podľa analytika obchodu častejšie uprednostnia návštevu potravín pred pohostinstvom a „fľašku piva vypijú radšej rovno pred obchodom".
Pivovarníci či združenie výrobcov piva však vidia svoju budúcnosť ružovejšie. „Dno sme asi už dosiahli. Tento rok sa zrejme skončí stabilizáciou na úrovni minulého roka," povedal Šusták. V rast trhu verí aj Viszt, kľúčom k tomu je však teplé leto: „Bude to závisieť hlavne od počasia. Teplé letné mesiace dokážu urobiť aj 40 percent predaja".
Plechovky a fľaše sú v kurze
Celková spotreba piva u nás síce klesá, ale plechovky a fľaše kupované v obchodoch sú čoraz obľúbenejšie.
BRATISLAVA. Plechovkám a fľašiam dávajú konzumenti piva na Slovensku čoraz častejšie prednosť pred návštevou pohostinstva. Ak sa pred tromi rokmi pivo zo sudov podieľalo na celkovom predaji u nás 43 percentami, vlani to už bolo len 37 percent.
Zvýšenie predaja piva si pochvaľujú obchodné reťazce. „Zaznamenali sme ho vo všetkých druhoch balení. Sme už nad pôvodne plánovanými číslami," povedal hovorca Kauflandu Martin Gärtner. Záujem o značky závisí podľa neho od akcií.
Nárast predaja piva zaznamenali aj reťazce Lidl a Tesco. „Dobre sa predáva pivo v plechovkách a PET fľašiach, kde predaj stúpol o vyše 25 percent," povedala hovorkyňa Tesca Oľga Hrnčiarová.
Mierny nárast spotreby piva v roku 2008 oproti predchádzajúcemu roku potvrdzuje aj prieskum GfK Slovakia. Vlani totiž podľa neho členovia domácností u nás vypili 1,286 milióna hektolitrov piva, rok predtým to bolo 1,27 milióna hektolitrov.
Tento rok pritom podľa agentúry GfK nemusí byť pre reťazce v predaji piva taký dobrý ako minulý. Pivo zdraželo, a to by mohlo mať na jeho predaj rovnako negatívny vplyv ako zvýšenie spotrebnej dane v roku 2003.
„Ceny sme upravovali v marci tohto roka a to v priemere o 6,3 percenta," povedala hovorkyňa spoločnosti Pivovary Topvar Drahomíra Mandíková. Šesť až sedem percent pridala k cenám v marci aj spoločnosť Heineken.
(zz, dak)
Vinotéky objavujú noví zákazníci
Na západe a v strede Slovenska stúpa záujem o kúpu vína. Na východnom Slovensku predaj skôr klesá.
BRATISLAVA. Naši spotrebitelia si začínajú vychutnávať víno. Vo väčšom počte chodia do vinoték a za dobrú značku si radi priplatia. Tento trend vo väčšine regiónov neovplyvnila ani kríza. Väčšina z oslovených výrobcov a predajcov potvrdila, že im rastie alebo minimálne neklesá predaj vína. Nie všade je však situácia rovnaká. Priaznivá je hlavne na západe a v strede Slovenska, menej už na východe.
Predaj ťahajú degustácie
„Nárast predaja je 200 percent," vraví Daniel Špoták z Vinotéky pod Hradom v Bratislave. Vysvetľuje, že napriek kríze ľudia chcú ešte trošku míňať: „Nemíňajú na drahé veci, ale kupujú všetko, čo je na zábavu, víno nevynímajúc."
Zvýšený záujem o víno potvrdzujú aj ostatní obchodníci. „Zaznamenávame oveľa viac nových zákazníkov," povedal vincúr Vladimír Mrva. Väčšina oslovených majiteľov vinoték odhaduje asi desaťpercentný nárast záujmu o víno. „Je to päť až desať percent mesačne," spresňuje Martin Majdlen z vinotéky Južanka v Trenčíne. Michal Lekýr z vinotéky Bojnický vínny dom v Bojniciach vysvetľuje, že za zvýšeným záujmom o vína z vinoték je aj osveta a pravidelné mesačné degustácie.
Menej optimistickí sú však vinári na východe. Pokles potvrdili majitelia niektorých vinoték v Prešove a Košiciach. „Predaj vína klesá," priznal vincúr Jaroslav Macík z Trebišova.
Potrpíme si na kvalitu
Spotrebu vína sprevádza aj ďalší fenomén. „Ľudia chápu, že kvalita niečo stojí," vysvetľuje Michal Heinz z vinotéky Somelier v Banskej Bystrici.
Napriek kríze sa zvyšuje aj priemerná cena jednej kupovanej fľaše vína. V banskobystrickej vinotéke Somelier stúpla zo šesť na sedem eur, vo všeobecnosti sa pohybuje od 6 do 12 eur. „Zákazníci, ktorí majú radi kvalitnejšie vína, až tak nepozerajú na cenu," vraví na základe vlastných skúseností Lekýr. Majdlen podotýka, že to vidno napríklad na vínach, ktoré stoja okolo 20 eur.
Mierne sa mení aj preferencia vín. „Veľmi populárne sú ružové vína," hovorí Mrva. Do popredia sa dostáva aj červené víno Rulandské modré.
Ján Krempaský
Máte radšej pivo alebo víno?
Pivo
64.3%
Víno
32.5%
Iný druh alkoholu
3.1%
255 účastníkov
streda 24. 6. 2009 | Daniela Krajanová
www.sme.sk |
| Po dlhých rokoch postavia v Česku nový pivovar - Chotěboř 18. augusta (TASR) - V Česku postavia prvý pivovar od začiatku 70. rokov minulého storočia. Doteraz posledným z nich bol Radegast v Nošoviciach. Pivovar bude stáť v meste Chotěboř pri Havlíčkovom Brode. Podnikateľ a spolumajiteľ montážnej firmy Ross Holding Roman Strych považuje stavbu pivovaru za "dobrý biznis".
Pre pivovar, ktorý vyrastie na zelenej lúke asi za 35 miliónov Kč (43,33 milióna Sk), už zabezpečil v Anglicku odbyt na polovicu jeho kapacity. Získal však už aj skúseného sládka, vypracoval stratégiu tradičnej českej výroby a má aj podporu mestskej radnice.
Pivovar by mal dodávať na trh maximálne 25.000 hektolitrov piva ročne. A obohatí ho o päť originálnych značiek. Projekt sa začne realizovať v novembri tohto roku a prvý zrelý mok pre trh by mal dozrieť v lete 2009. Sládek Oldřich Záruba však skúšobné vzorky zlatého moku uvarí už v marci.
Pivovar je prvým väčším investorským činom Ross Holdingu. Má priniesť skúsenosti pre budovanie ďalších rovnakých zariadení v zahraničí. Strych sa domnieva, že ruský trh je v tejto oblasti veľmi nádejný.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.
pondelok 18. 8. 2008
|
| Srílanský pivovar sa preorientoval na pitnú vodu - Kolombo 1. januára 2005 (TASR) SME Najväčší pivovar na Srí Lanke, ktorý zvyčajne vyprodukuje 160.000 fliaš piva denne, sa preorientoval na úplne iný nápoj - pitnú vodu pre ľudí postihnutých prírodnou katastrofou.
S novou produkciou mali v podniku Lion Brewery spočiatku problém. Voda v sfarbených fľašiach s etiketami totiž vyzerala presne ako pivo, preto museli požiadať o fľaše z bieleho skla.
Firma prestala vyrábať pivo po správach o kontaminovanej vode v postihnutých oblastiach ostrova, kde zahynulo vyše 28.000 ľudí. Cunami zdevastovali vyše tretinu pobrežia Srí Lanky a morská voda sa dostala do mnohých studní. Okrem toho po tragédii značne klesol dopyt po alkohole.
Spoločnosť rýchlo zvolala pracovníkov do závodu, ktorý museli kompletne vyčistiť a z výrobného systému odstrániť všetko pivo. Keďže plne mechanizovaná linka lepí na fľaše etikety Lion Lager, vodu musia baliť ručne, s čím pomáhajú dokonca aj vedúci pracovníci.
sobota 1. 1. 2005
|
| Bill Gates kupuje mexický pivovar Femsa - Redmond 21. decembra (TASR) - 2007 Najbohatší muž sveta Bill Gates kupuje podiel v mexickej spoločnosti Femsa, ktorá vlastní pivovar, druhú najväčšiu plniacu spoločnosť nápojov Coca-Cola na svete a najväčšiu maloobchodnú sieť Oxxo v Latinskej Amerike.
Šéf a zakladateľ firmy Microsoft za podiel vo vyše storočnom pivovare zaplatí takmer 400 miliónov USD, v prepočte 9,371 miliardy SKK. Investíciu bude spravovať Gatesov investičný fond Cascade Investment LLC.
Informoval o tom rakúsky denník Die Presse.
|
| Japonský pivovar vyrobil prvé vesmírne pivo na svete - TOKIO. Japonský pivovar vyrobil prvé vesmírne pivo na svete. Na jeho prípravu totiž údajne použil jačmeň vypestovaný v kozme. Zrná mali vyrásť v ruskom laboratóriu na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Informoval o tom dnes pivovar v Sappore.
Spoločnosť vyrobila len 100 litrov tejto výnimočnej tekutiny. Vesmírne pivo však nie je na predaj.
Možnosť ochutnať ho bude mať v januári 30 šťastlivcov, ktorých vyžrebujú v lotérii. Každý bude môcť vypiť iba niekoľko mililitrov piva. Zvyšok sa použije na výskumné účely.
Pivo údajne chutí ako normálne. Zároveň testy kvality ukázali, že je úplne v poriadku.
utorok 2. 12. 2008 TASR
|
| Úvod roka znížil predaj piva - Jozef Sedlák, Pravda | 27. apríla 2009
Začiatok roka pivovarom nevyšiel. Za prvé tri mesiace roku 2009 sa vyrobilo len 613 850 hektolitrov piva, čo bolo o 12 percent menej ako v rovnakom období vlaňajška.
Pod viac rokov pokračujúci trend klesajúcej spotreby piva sa podpísala dlhá zima trvajúca až do konca marca, nástup krízy, ako aj zdraženie piva o 5 až 7 percent.
"Slovensko nebolo jedinou krajinou, kde klesol predaj piva. Zasiahol celú Európu vrátane Českej republiky,“ povedal riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
Medzi oboma krajinami je však predsa len jeden rozdiel. Kým v Česku sa spotreba začala dostávať na úroveň vlaňajška už v priebehu marca, na Slovensku sa pivovarníkom zvýšil odbyt až v apríli, keď sa nečakane prudko oteplilo.
Zdá sa, že nie kríza, prechod na euro, ale počasie je kľúčový faktor, ktorý rozhoduje o tom, koľko piva ľudia vypijú. Svedčí o tom pohľad do štatistiky piva predaného počas týždňa pred veľkonočnými sviatkami.
Peter Lehocký z bratislavského Terna uvádza, že tohto roku pred Veľkou nocou predali o 20 percent piva viac. "Z toho mi vychádza, že keď svieti slnko a je teplejšie, ľudia nakupujú viac piva,“ usudzuje obchodník.
"Pivo sa bude piť stále. Počasie pitie piva buď podporuje, alebo od neho odrádza,“ myslí Roman Šusták. V čase krízy však predsa len badať istú odchýlku v správaní sa spotrebiteľov. Tá podľa Jana Veselého, riaditeľa českého pivovarníckeho zväzu, spočíva v tom, že ľudia uprednostňujú lacnejšie značky pív. "Máme to už historicky odsledované, vždy, keď príde hospodársky pokles, ľudia šetria a žiadajú lacnejšie pivo,“ tvrdí Veselý.
Slovenskí pivári nie sú výnimkou. „Už vlani, teda v čase, keď sa ľudia necítili ohrození krízou, sa presadzovali lacnejšie 8– až 10–percentné pivá. Ich podiel na výrobe dosiahol 72,5 percenta. Zato dvanástky, ktorá mala ešte začiatkom deväťdesiatych rokov rozhodujúce postavenie na trhu, sa vlani vyrobilo len 21 percent. Zvyšok výroby pripadol na nealkoholické pivo a špeciálne 14– a 16–percentné pivá,“ povedal Roman Šusták.
"Kým ešte v osemdesiatych rokoch bolo pivo najčastejšie podávaným nápojom v pohostinstvách, dnes čelí tvrdej konkurencii veľkého množstva nealkoholických nápojov podporovaných silnou reklamou,“ upozornil Jaroslav Vysloužil, generálny riaditeľ Pivovaru Steiger Vyhne. A Roman Šusták dodáva, že ak si pivo ešte stále drží postavenie nápoja s prívlastkom ľudový, tak preto, lebo na Slovensku sa podobne ako v Česku predáva najlacnejšie z celej Európskej únie.
|
| Slováci vypijú každoročne menej piva, možno to spôsobila aj kríza - SITA | 13. marca 2009
Slováci pijú čoraz menej piva. Ako uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták, za prvé dva mesiace tohto roka klesla oproti minulému roku spotreba piva o 15 až 17 percent. Za poklesom sa pravdepodobne skrýva niekoľko faktorov, vrátane hospodárskej krízy. "Môže to byť aj tým, že tieto dva mesiace sú chladnejšie a daždivejšie ako vlani,“ vysvetlil Šusták.
Ďalšou príčinou môže byť podľa neho zmena spotrebiteľského správania v dôsledku hospodárskej krízy, ale i zavedenie eura a následného oslabenia mien v susedných krajinách. "Je dosť možné, že ľudia nebudú kupovať naše pivo u nás, ale na Morave alebo v Maďarsku,“ dodal. Ešte v roku 2003 vypil každý Slovák priemerne 94 litrov piva ročne, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo o 14 litrov menej. Na prvom mieste na svete sa stále držia Česi so 158 litrami piva na obyvateľa ročne. "Očakávame, že tento rok bude ťažký a budeme sa s tým musieť vyrovnať,“ uviedol Šusták. "
Ekonomickejšie správanie spotrebiteľov sa už prejavilo pri výbere druhu piva. V minulosti milovníci zlatého moku obľubovali najmä ležiaky vyššej stupňovitosti. Dnes je situácia opačná. "V súčasnosti je trend taký, že ležiakov a silnejších pív sa pije do 20 percent, stúpajú nám desiatky a pivá nižšej stupňovitosti, ktoré tvoria tri štvrtiny spotreby,“ vysvetlil Šusták s tým, že ľudia uprednostňujú pivá nižšej stupňovitosti najmä pre ich priaznivejšiu cenu. Slováci sa zrejme začali správať zodpovednejšie i za volantom.
V rokoch 2000 až 2005 totiž asi štvornásobne stúpla spotreba nealkoholických pív. "Človek si dá asi radšej doma jedno-dve pivá a nesedí v krčme, kde by ich vypil päť aj šesť, vidíme, že klesá spotreba alkoholických a stúpla spotreba nealkoholických pív,“ prezradil Šusták. Podľa neho sa pod tento jav podpísal zrejme i nový cestný zákon, čiže vyššie sankcie, ale aj väčšia osveta a medializácia zodpovedného správania sa za volantom.
|
| Pivo zmierňuje stres a posilňuje imunitu - ČTK | 2. marca 2009
Pitie piva môže nielen pozitívne ovplyvniť stres, ale aj počet bielych krviniek, to znamená obranyschopnosť organizmu. O zisteniach, ktoré poukazujú na tieto skutočnosti, povedal novinárom lekár Petr Petr z českobudejovickej nemocnice.
Pitie piva môže nielen pozitívne ovplyvniť stres, ale aj počet bielych krviniek, to znamená obranyschopnosť organizmu. O zisteniach, ktoré poukazujú na tieto skutočnosti, povedal novinárom lekár Petr Petr z českobudejovickej nemocnice. "Ukazuje sa, že vhodne zvolené podávanie fermentovaného (kvaseného) pokrmu alebo nápoja (jogurt, pivo...) zvyšuje počet bielych krviniek, tzv. lymfocytov, ktoré sú zodpovedné za bunkovú obranyschopnosť organizmu", uviedol lekár.
Prieskumu sa zúčastnilo 19 študentov a študentiek českých vysokých škôl, ktorí každý deň v období 60-tich dní skúškového obdobia vypili na noc jedno pivo (muži veľké, ženy malé). Podľa odborníkov pri strese obyčajne klesá počet bielych krviniek, ale u sledovanej skupiny študentov sa zvýšil v priemere o 8 percent.
"O pozitívnych účinkoch piva na ľudský organizmus bolo napísaných mnoho odborných štúdií a každý ďalší vedecký výskum o pozitívnom vplyve piva na stres, ako súčasti civilizačných chorôb, treba privítať," uviedol výkonný riaditeľ Českého zväzu pivovarov a sladovní. Zároveň upozornil, že prieskum sa nerobil na objednávku žiadneho pivovaru.
Lekár potvrdil, že neexistuje nijaká komerčná väzba medzi prieskumom a výrobcami piva. Podľa neho posilňujú u človeka obranyschopnosť najmä kvasinky, ktoré dávajú pivu množstvo vitamínov a ďalších prospešných produktov.
Avšak pre tých, ktorí pijú často, predstavuje pivo riziko. "Málokto si uvedomuje, že polliter dvanásťstupňového piva v prepočte na stopercentný alkohol, sa rovná jednému ´panáku´," povedal ČTK primár oddelenia liečby závislosti bohnickej liečebne Karel Nešpor. "Obsah vitamínu B v pive je v podstate zanedbateľný. Ak by mal človek pokryť dennú potrebu vitamínu B, musel by vypiť 14 litrov piva. Okrem toho alkohol využitie vitamínu zhoršuje," uviedol Nešpor. Pitie veľkého množstva nápoja tiež zaťažuje srdce, pričom sa môže zväčšiť ľavá srdcová komora, dôsledkom čoho vzniká nepravidelný srdcový rytmus a riziko srdcového zlyhania.
|
| Pivo na Slovensku bude asi drahšie - ČTK | 30. januára 2009
Najväčšie slovenské pivovary zvažujú v najbližších mesiacoch zdražovanie svojich výrobkov. Po hurbanovskom Heinekene, ktorý oznámil zvýšenie cien piva od marca o 6,9 percenta, nevylúčil zdražovanie ani druhý najväčší producent na Slovensku, Pivovary Topvar zo skupiny SABMiller. Ceny piva kalkuluje v týchto dňoch aj najväčší z malých pivovarov, vyhniansky Steiger.
Hurbanovský pivovar naposledy zvyšoval ceny pred 16 mesiacmi a odvtedy podľa manažéra spoločnosti Romana Krajniaka vzrástli ceny základných vstupných surovín priemerne o sedem percent. "Cena chmeľu vzrástla až o 45 percent," dodal Krajniak. Pivovar je s podielom 53 percent celoslovenskej výroby jednotkou na trhu.
Druhý najväčší výrobca, Pivovary Topvar, v súčasnosti analyzuje situáciu. "V tomto štádiu však ešte nevieme konkretizovať, kedy a o koľko percent sa zvýšia ceny našich produktov," informovala hovorkyňa firmy Drahomíra Mandíková. Pivovar naposledy menil ceny v decembri roku 2007. Mandíková upozornila, že spotrebiteľské ceny potravín vlani vzrástli o takmer osem percent a celková inflácia dosiahla 4,6 percenta. "To sú zásadné fakty pre zváženie cenových úprav," uviedla hovorkyňa.
Zvyšovanie nevylúčil ani Steiger
Zdražovanie zatiaľ nevylúčil ani najstarší slovenský pivovar Steiger vo Vyhniach, ktorý je zároveň trojkou na slovenskom trhu s pivom. Pivovar podľa vedúceho marketingu Emila Mihálika zvažuje, či sú pre zmeny cien vstupov nevyhnutné úpravy distribučných cien. "Zdražovanie piva nebolo naším zámerom a ak by sme ceny menili, tak len v nevyhnutnom rozsahu," poznamenal Mihálik.
Slovenské pivovary vlani vyrobili 3,56 milióna hektolitrov piva, čo najmenej od roku 2002. V porovnaní s rokom 2007 produkcia klesla o 3,4 percenta.
|
| Ľudia vypili vlani menej slovenského piva - Jozef Sedlák | 16. januára 2009
Slovenské pivovary varia z roka na rok menej piva. Vlani vyrobili pivovarníci takmer 3,6 milióna hektolitrov piva, čo je najmenej od rekordného roku 2002. Vtedy z rámp pivovarov odišlo k zákazníkom 4,85 milióna hektolitrov piva.
Pivovarníci tvrdia, že za poklesom výroby bolo prudké zvýšenie spotrebných daní v roku 2003, ktoré sa zhoduje s meniacim sa životným štýlom ľudí.
"Vzťah ľudí k pivu sa mení. Vyjadruje to v posledných rokoch rastúci podiel desaťpercentných pív oproti kedysi bezkonkurenčne vládnucej dvanástke," povedal riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Vlani sa podľa údajov združenia vyrobilo 67 percent desiatky, zvyšok pripadol na jedenástku a dvanástku.
"Za rastúcou spotrebou menejalkoholického desaťpercentného piva je jeho vyššia kvalita, ale aj snaha ľudí o zdravší životný štýl. Voľbu spotrebiteľov ovplyvňuje aj to, že desiatka je lacnejšia ako dvanástka, preto ide viac na odbyt," uviedla hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková.
Minulý rok potvrdil aj dlhodobý trend poklesu predaja čapovaného piva. "Pivo v sklených fľašiach, plechovkách a najmä plastových fľašiach má už väčší ako 50-percentný podiel z celkového predaja," ilustroval situáciu na trhu s pivom hovorca spoločnosti Heineken Slovensko Roman Krajniak.
Pivo naplnené do plastových fliaš sa stalo vlani hitom sezóny. "Zabodovalo tým, že netreba platiť štvorkorunovú zálohu za sklenú fľašu a odpadli aj starosti s vracaním obalu," povedal predseda COOP Jednoty Bratislava Adrián Ďurček.
Na Slovensku sú stále populárne licenčné české pivá, ktoré má vo svojom sortimente tak spoločnosť Pivovary Topvar (Kozel a Gambrinus), ako aj Heineken Slovensko (Starobrno). Podiel dovozových pív, medzi ktorými jednoznačne prevažuje české pivo, sa udržal ako v predchádzajúcich rokoch na úrovni vyše pol milióna hektolitrov piva.
"Na Slovensko sa nedovážajú len tradičné značky, ako je Plzenský Prazdroj či Budvar, ale prúdi sem najmä sudové pivo z malých českých pivovarov," konštatovala Mandíková. Česi využívajú nižšiu spotrebnú daň na pivo vyrobené v malých pivovaroch, čo im umožňuje v krčmách konkurovať cenou nadnárodným pivovarníckym spoločnostiam.
Jednotkou na trhu s pivom zostáva aj po vlaňajšku spoločnosť Heineken Slovensko. Hurbanovský pivovar vyrobil vlani 53 percent zo všetkého piva. Nasledujú Pivovary Topvar s 36 percentami. Zvyšných 11 percent si rozdelili malé pivovary, kde je jednotkou Steiger Vyhne (5,5 percenta), úspešne rozvíjajúci pivnú turistiku. Rebríček uzatvára Popper Bytča a Banskobystrický pivovar.
|
| Minipivovary sú záľubou aj imidžom - ČTK | 16. augusta 2008
Hoci je na Slovensku len zopár malých pivovarov a na trhu majú iba zanedbateľný podiel, ich špeciálne pivo si našlo svojich verných fanúšikov.
Niektorí majitelia varia zlatistý mok zo záľuby, iní pre prestíž. Väčšinou sa pivo z malých pivovarov dá ochutnať len v ich reštauráciách, uviedli niektorí zástupcovia minipivovarov na Slovensku.
"Vyrábame iba pre svoju reštauráciu," povedal prevádzkar reštaurácie Golem Vladimír Jankovič, ktorá čapuje rovnomenné svetlé a tmavé pivo. Len na svoje zariadenia je zameraná aj produkcia Zlatej Perly, či Šurianskeho ležiaka. Pivo Dobrovar z Dobrej Nivy pri Zvolene sa zasa čapuje len v dedine.
Azda najväčším malým výrobcom piva na Slovensku je pivovar Kaltenecker v Rožňave, ktorý ročne vyrobí približne 120 hektolitrov piva a jeho chuť si môžu vyskúšať ľudia v podnikoch v Bratislave ale aj v Košiciach.
"Je to dosť náročné na suroviny, na výrobu. Ide predovšetkým o imidž," povedal hlavný sládkar pivovaru Zoltán Korcsmáros. Základná ponuka Kalteneckeru tvorí päť druhov pív. Medzi fajnšmekermi je obľúbené vraj aj sezónne pivo s príchuťou višne.
Väčšina pivovarníkov sa zhodla na tom, že recept neskrývajú. "Recept nie je žiadne tajomstvo, chuť je vecou chmelenia a príchutí," povedal strážca výroby 11,5-stupňového piva Zlatá Perla v Banskej Bystrici Martin Nutter.
"Podiel (minipivovarov) na trhu je minimálny," poznamenal výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Dodal však, že dobré pivo z malého pivovaru môže do reštaurácie prilákať ľudí z okolia.
Dominantnými producentmi piva v krajine sú už niekoľko rokov zahraničné koncerny Heineken a SAB Miller, ktoré okrem slovenských značiek varia v licenčnej výrobe napríklad aj niektoré české značky.
|
| Stein sa bude variť vo Vyhniach a na Morave - sd, PRAVDA | 30. novembra 2007
Bratislavský Stein, druhý najstarší slovenský pivovar, už nevarí pivo. Poslednú novembrovú várku rozvezú odberateľom do konca tohto roku. Značka Stein však z trhu neodíde
Pivovar, ktorý na jar roku 2007 kúpila luxemburská finančná spoločnosť Orco Property Group, potom zbúrajú. Značka Stein však z trhu neodíde. Bude sa ďalej vyrábať v réžii moravskej pivovarníckej skupiny PMS Přerov, ktorá na Slovensku prevádzkuje pivovar Steiger Vyhne. Vyplýva to z dohody o porozumení, ktorú na sklonku novembra podpísali zástupcovia Orco s dlhodobým strategickým zahraničným partnerom, záujmy ktorého v pivovarníctve zastupuje PMS Přerov.
Zahraničný partner sa v zmluve zaviazal, že zaručí pokračovanie výroby piva a ďalší rozvoj značky Stein. Zdroj Pravdy potvrdil, že sudové pivo Stein by sa malo vyrábať v niektorom z moravských pivovarov skupiny PMS, a to buď v Přerove, Litovli alebo Hanušovciach. Steiger Vyhne by zasa zabezpečil výrobu fľaškového Steinu. Vyhniansky Steiger, ako aj bratislavský Stein patria do kategórie tzv. malých pivovarov. Tie odvádzajú štátu za pivo nižšiu spotrebnú daň. Pri desiatke je to za jeden hektoliter 370 korún, oproti 500 korunám, ktoré platia veľké pivovary.
Presunom výroby piva Stein do vyhnianskeho Steigra by sa podľa informácií Pravdy nemala zvýšiť výroba nad hranicu 200-tisíc hektolitrov piva. Tá je totiž podmienkou na uplatnenie nižšej spotrebnej dane.
Steiger v roku 2006 vyrobil 165-tisíc hektolitrov piva a jeho celkový trhový podiel dosiahol 4,3 percenta. Stein dodal na trh 143-tisíc hektolitrov pri trhovom podiele 3,8 percenta. Skupina PMS Přerov získala spolu so značnou Stein aj prístup do zhruba 400 krčiem a výčapov, ktoré v Bratislave, na Záhorí a južnom Slovensku zásoboval pivom bratislavský Stein.
Zhruba po dvoch až troch rokoch od zbúrania starého pivovaru by sa výroba piva Stein mala vrátiť do Bratislavy. Developerská skupina Orco Property Group totiž plánuje postaviť malý pivovar s reštauráciou. Varil by sa v ňom podľa pôvodnej receptúry bratislavský Stein.
Malý pivovar s predpokladanou ročnou výrobou 5- až 10-tisíc hektolitrov by bol súčasťou nového multifunkčného obchodno-obytného komplexu Stein.
Pravde túto informáciu potvrdil obchodný riaditeľ spoločnosti Stein Dušan Pfeifer. Viac ako 130-ročná tradícia výroby piva v Bratislave by tak zostala zachovaná.
|
| Pivo od decembra zdražie - pp, SITA | 9. októbra 2007
Spoločnosť Heineken Slovensko sa rozhodla od začiatku decembra zvýšiť ceny svojich produktov o 6 až 8 percent. Ako ďalej informovala spoločnosť toto zdražovanie sa dotkne lokálne vyrábaných značiek Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt, Martiner, Gemer a Starobrno. "Spoločnosť Heineken Slovensko v ostatnom období vyhodnocovala nevyhnutnosť zvyšovania cien piva kvôli výraznému nárastu cien vstupných surovín," vysvetľuje firma.
Podľa nej v medziročnom porovnaní vzrástli náklady na sladovnícky jačmeň o viac ako 60 % a náklady na chmeľ o 40 %. "Zároveň zaznamenávame aj významný nárast nákladov na obalový materiál," konštatuje spoločnosť.
Heineken pôsobí na Slovensku prostredníctvom firmy Heineken Slovensko, v ktorej je stopercentným vlastníkom. Heineken je najväčším pivovarníckym koncernom na slovenskom trhu, keď za minulý rok dosiahol 45 percentný podiel na predaji. Na Slovensku pôsobí desať rokov, od vstupu do hurbanovského pivovaru Zlatý Bažant.
|
| Pivovary zápasia o topoľčianske krčmy - Jozef Sedlák, Pravda | 21. júla 2007
V Topoľčanoch, hlavnom meste piva, ako hrdo hlása tabuľa pri vstupe do mesta, zúri vojna pivovarov o krčmy. Topvar, ktorý od vlaňajška vlastní gigant SABMiller, nalial pivo do novej fľaše, zmodernizoval etiketu. A v pivovare začal variť okrem Topvaru aj českého Kozla. Časť Topoľčancov a ľudí z okolia zmeny šokovali.
Topvar, ktorý roky bezpečne ovládal územie okolo svojho fabrického komína, odrazu odráža útoky konkurenta Heineken priamo v meste a najbližších dedinách. A na dôvažok rovno za jeho humnami v Nemčiciach mladý pivovarník Robert Ondrej začal variť Starotopoľčianske pivo. Darí sa mu, už ho predáva v 40 krčmách od Topoľčian až po Prievidzu.
Krčmári na zneistenie zákazníkov reagovali svojsky - začali prebiehať ku konkurentom. "Roky som čapoval Topvar, ale už to nie je to pivo, čo prv," hovorí krčmár Štefan Bartošek z Čeľadiniec. Topvar podľa neho nedrží penu, zmenila sa aj chuť. Teraz predáva Starotopoľčianske. "Moji zákazníci sú spokojní. Pivá sa na seba čoraz viac ponášajú a teraz si opäť našli to svoje," hovorí Bartošek.
"Samozrejme, že nie sme radi, ak tu a tam stratíme výčap piva, ale my ich aj získavame," reaguje hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková. Zdôrazňuje, že u časti zákazníkov zmena fľaše a etikety vyvolala dojem aj zmeny chuti. Nejde o nič viac, ako o sprievodný psychologický efekt.
"Receptúru sme nemenili, naopak, dbáme, aby sa dodržiavali najvyššie štandardy kvality a každá várka bola rovnako vyrovnaná," zdôrazňuje Mandíková. Priznáva však, že pivovar mal problémy s penivosťou piva. "Spôsobilo to minuloročné počasie, ktoré ovplyvnilo kvalitu sladovníckeho jačmeňa." Zádrh s penou sa už podľa hovorkyne podarilo odstrániť.
Hostinský Peter Filo z Dvorca pri Bánovciach nad Bebravou je tiež jeden z tých, čo prestal čapovať Topvar. "Viete, prečo čapujem Starotopoľčianske? Pretože ľuďom chutí a je lacnejšie. Beriem aj čierne pivo, ktoré sa výborne reže s horkejším svetlým. Okrem toho dostávam z Nemčíc aj bezplatný servis spojený s čistením rúrok, ktorý Topvar spoplatnil," zhŕňa dôvody Filo.
Ľudia z Topoľčian a ich okolia milujú dve veci - dobrý chlieb a pivo. Je tu najväčšia hustota a konkurencia pekární na Slovensku. A vždy sa tu varilo dobré pivo, ktorému miestni rozumeli.
Keď v Topvare uvarili licenčný Kozel, Topoľčanci povedali, že je dobrý, porovnateľný s Velkopopovickým. Miestni sú však hrdí najviac na svoje pivo. S tým sa nedá nič robiť.
Robert Ondrej vyšiel so Starotopoľčianskym na trh v pravej chvíli. Siahol po receptúre pôvodných topoľčianskych pív a jeho sládek Ernest Šimun, človek s 27-ročnou topvaráckou školou, sa trafil do miestnej chuti. Pivo je horkejšie, so zreteľnou chlebovinkou plnej chuti. "Nijaká riedka európska sódovka, ale také pivo, ako má byť, s iskrou a rezom ako britva," smeje sa spokojný majster.
Z Nemčíc sa teraz predáva denne dvesto súdkov piva. "Pre nijaký veľký pivovar nemôžeme byť s touto výrobou konkurenciou. Sme iba obohatením trhu. A ukážkou toho, že tradícia topoľčianskeho piva vyrábaného od trinásteho storočia stále žije," hovorí o poslaní malého pivovaru jeho majiteľ Robert Ondrej.
|
| Aj pivo je zdrojom vitámínov, tvrdia odborníci - ČTK | 15. apríla 2007
Občasný pohárik piva je zdrojom vitamínov, ktoré sú pre zdravý život nevyhnutné. Podľa odborníkov z Výskumného potravinárskeho ústavu to dokázali vedecké výskumy. Slováci by však podľa nich nemali byť pri dopĺňaní vitamínov z piva príliš horliví, pretože niekoľko pollitrových pohárov denne zdraviu určite neprospeje.
"Obilie, z ktorého sa pivo vyrába, je bohatým zdrojom flavonoidov, čiže antioxidantov. Chmeľ pivu dodáva nielen jedinečnú arómu a chuť, ale pôsobí aj ako prírodné antibiotikum," priblížila účinky piva Terézia Šinková z potravinárskeho ústavu. Antioxidanty znižujú napríklad riziko ochorení srdca a ciev, rakoviny či šedého zákalu a zvyčajne ich ľudia získavajú zo zeleniny. Keďže zeleninu podľa nej ľudia na Slovensku naďalej nekonzumujú v dostatočných množstvách, čiastočnou náhradou by mohlo byť pivo.
V pití "zlatého moku" totiž Slováci za zvyškom sveta vôbec nezaostávajú a v pohostinstvách je vraj pivo najobľúbenejším nápojom. "V minulom roku každý Slovák v priemere vypil okolo 81 litrov piva," povedal Roman Šusták zo Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Aj preto podľa neho nemalo pätnásť pivovarov pôsobiacich na Slovensku s odbytom svojich výrobkov problémy. Celkovo za minulý rok vyprodukovali 3,8 milióna hektolitrov piva.
Hodiny strávené v pohostinstvách v obkolesení niekoľkých pohárov s pivom však zdraviu naopak veľmi škodia, zdôraznili odborníci. Ak sa chce muž či žena vyhnúť nielen nevzhľadnému "pivnému bruchu", ale aj vážnejším zdravotným problémom, mal by vypiť najviac dva decilitre obľúbeného nápoja denne.
|
| Pivovary budú loviť pivárov na fľaše - Jozef Sedlák, PRAVDA | 6. marca 2007
Slovenské pivovary chcú tohto roku dosiahnuť obrat v predaji piva. Posledné štyri roky im nepretržite klesala spotreba piva, celkovo až o vyše 20 percent a predaj piva klesol o jeden milión hektolitrov na minuloročných 3,794 milióna hektolitrov. Pivovary teraz menia tvary fliaš a etikety, aby prilákali ľudí na pivo.
Zmeny odštartoval líder trhu Heineken Slovensko, ktorý pri svojej najpredávanejšej značke Corgoň mení typ fľaše i etiketu na nej. "Nová fľaša s oblým telom a zúženým krčkom bude od starej ľahšia o 60 gramov," povedal hovorca spoločnosti Roman Krajniak.
Heineken, ktorý na Slovensku ešte v roku 2002 uvaril dovedna 2,200 milióna hektolitrov piva, klesol vlani na 1,730 milióna hektolitrov. Po Corgoňovi je pripravený postupne v priebehu roka "prebaliť" všetky svoje značky vrátane svojho najlacnejšieho piva Gemer. Heineken chce tým výrazne odlíšiť svoje pivá od ostatných pív a Gemer najmä od lacných privátnych značiek. Tie totiž v ostatných dvoch rokoch významne konkurujú tradičným značkovým pivám.
Zmeny vo vizáži fliaš chystá aj spoločnosť Pivovary Topvar, majiteľom ktorej je SABMiller. "Stane sa tak v priebehu roka, pričom inovácia sa dotkne našej kľúčovej značky Topvar," povedala hovorkyňa spoločnosti Drahomíra Mandíková.
Topvar sa minulý rok prepadol vo výrobe piva pod hranicu 500-tisíc hektolitrov a noví majitelia budú mať čo robiť, aby v najbližších rokoch dosiahli špičku z roku 2002, keď sa v Topoľčanoch navarilo vyše 670-tisíc hektolitrov piva.
"Pivovary vedia, prečo naplnia pivo do nových fliaš. Každá inovácia prináša rast tržieb," reagoval na zmeny riaditeľ Coop Jednoty Terno Bratislava Tibor Tabery. Zmena fľaše či etikety ako takej však podľa neho ešte nič neznamená bez sprievodného silného marketingu a reklamy v médiách.
V Heinekene sú presvedčení, že nová fľaša Corgoňovi pomôže k získaniu nových zákazníkov práve tak ako v roku 2001 Zlatému Bažantovi. "Posilnilo to vtedy imidž značky, zvýšilo jej hodnotu a celkové vnímanie kvality produktu," povedal Roman Krajniak.
Väčšinu fľaškového piva predávaného v obchodných sieťach tvorí lacné pivo. Najpredávanejšia desiatka štartuje v akciách pri ôsmich korunách, potom nasledujú deväť- a desaťkorunové pivá. Corgoň sa napríklad v Kauflande predáva za 12,90, ale Zlatý Bažant stojí 14,50 Sk.
"Spotrebiteľa, ktorý siaha po lacných privátnych značkách, ako sú Pandúr, Grošák či Gazda, nová fľaša Corgoňa nezláka, preňho je kľúčová cena," povedal obchodný riaditeľ pivovaru Stein Dušan Pfeifer. Na Slovensku totiž stále prevažuje pri výbere piva cena.
Pivovary, ktoré ponúkajú odľahčené, tvarovo výrazné fľaše s príťažlivejšími etiketami, určite oslovia zákazníkov, ktorí idú po značke. "Takíto spotrebitelia sú však na Slovensku v menšine," tvrdí analytik obchodu s potravinami Ľubomír Drahovský. Z asi 40 percent piva, ktoré sa predá vo fľašiach, väčšina pripadá na lacné pivo, iba zvyšok tvoria značkové a prémiové pivá.
Pivovarníci by podľa Drahovského urobili lepšie, keby zverejnili odporúčané ceny piva. Dostali by tak predaj pod kontrolu zákazníkov, ktorí by videli, ako sa od nej jednotlivé siete odlišujú. Tibor Tabery zasa pripomína, že skutočný obrat v predaji piva nastane, až keď sa v pohostinstvách dosiahne česká úroveň podávania piva. Tá potom do výčapov pritiahne aj pivárov, ktorí tam inak nechodia.
|
| Pivovar Stein vyženú z mesta, chcú stavať - ČTK | 30. januára 2007
Luxemburská spoločnosť, ktorá kúpila bratislavský pivovar Stein, nemá záujem o výrobu piva. Na mieste závodu postaví bytový komplex a pre pivo Stein hľadá strategického investora
Bratislavský pivovar Stein by mal v budúcnosti premiestniť výrobu z centra Bratislavy do inej lokality. Rozhodnúť o nej by mal strategický investor, ktorého pre pivovar hľadá nový majiteľ, luxemburská spoločnosť Orco Property Group.
Na mieste pivovaru chce totiž postaviť polyfunkčný komplex s rezidenčným bývaním a prípadne aj s hotelom za zhruba 100 miliónov eur (asi 3,52 miliardy Sk), uviedli zástupcovia luxemburskej firmy.
"Naďalej plánujeme pokračovať s výrobou piva, zároveň však hľadáme pre pivovar strategického partnera," povedal viceprezident Orco Property Group Aleš Votruba. Firmu podľa neho zaujíma nehnuteľnosť, prevádzka pivovaru do budúcnosti naopak nie je jej zámerom. Denník Hospodárske noviny dnes napísal, že Stein pravdepodobne ukončí výrobu.
Podľa zástupkyne slovenskej dcéry Orca Lucie Švecovej spoločnosť potrebuje asi dva roky na prípravu projektu, vrátane vypracovania urbanistickej štúdie a zmeny územného plánu. "Do dvoch, troch rokov sa určite pivovar sťahovať nebude," poznamenala. Orco ukončilo akvizíciu Steinu vlani v decembri, kúpnu cenu však spoločnosť nezverejnila.
Stein sídli v Bratislave už 134 rokov a v súčasnosti zamestnáva asi stovku ľudí. Momentálne je štvorkou na slovenskom trhu s pivom s podielom nižším ako štyri percentá. Najväčšími hráčmi sú zahraničné koncerny Heineken a SABMiller, za ktorými nasleduje vyhniansky Steiger.
Developer a investor do nehnuteľností Orco už na Slovensku postavil Rezidenciu Mamaison s 35 apartmánmi na Šulekovej ulici v Bratislave. Okrem toho v marci začne s projektom výstavby luxusných bytov na Kolibe pod názvom Parkville. Cieľom Orca je dostať sa na popredné miesta na slovenskom realitnom trhu.
|
| Malí sa zachraňujú privátnymi značkami - Jozef Sedlák, PRAVDA | 14. januára 2007
Malé pivovary, ktoré sú soľou každého pivovarníckeho trhu, nemajú na Slovensku ustlané na ružiach. Z pôvodne štrnástich pivovarov v roku 1990 zostalo na začiatku roku 2007 siedmim majiteľom osem pivovarov. Na pivovarnícky cintorín sa odobrali napospol malé a niektoré stredne veľké pivovary.
Hoci štát vyšiel výrobcom piva v malých pivovaroch v ústrety nižšou spotrebnou daňou, tá im zďaleka nezaručuje prežitie. Z piatich malých pivovarov si vlani dva mierne polepšili - Stein Bratislava a Pilsberg Poprad, dva pohoršili - Steiger Vyhne a Popper Bytča a jeden - Urpín BB v Banskej Bystrici - sa nepohol ani o krok vpred. Zostalo im už len 15 percent trhu. Výhľad nie je ružový, pretože slovenský pivár nie je nemecký, ktorý lipne na regionálnych značkách pív.
"Hlavný problém je v tom, že malé pivovary nemajú vybudované značky, na ktorých by sa dalo zarobiť,“ hovorí Pavol Bekeš, ktorý do vlaňajška viedol Pilsberg Poprad. Skutočne celoslovensky známe značky sú podľa Bekeša len dve - Zlatý Bažant a Topvar, čiastočne Šariš. Pivo z malých pivovarov, hoci nie je horšie, sa predáva za nižšie ceny. Pivovarom potom chýbajú peniaze na rozvoj i podporu predaja. Práve preto sa malé pivovary začali nanovo predávať.
Rozdiel medzi cenami je skutočne neprehliadnuteľný. Napríklad v Kauflande stojí bytčiansky Popper desiatka 8,90 koruny, Grošák zo Steinu 9,90, kým Topvar sa predáva po 11,50 koruny, licenčný Kozel po 13,50 a Gambrinus, takisto licenčný, po 14,50 Sk.
V snahe prežiť vyrábajú malé pivovary pivá za supernízke ceny. Používajú napríklad vlastnú značku ako osmička Ambrosius z Bytče, ktorý stojí len 5,50 koruny. Cena však môže byť ešte nižšia, pivovary ju dosiahnu výrobou tzv. privátnych značiek pre obchodné reťazce, keď sa dá stlačiť cena v niektorých prípadoch až pod 4 koruny za fľašu.
COOP Jednota Slovensko napríklad vypísala verejnú súťaž na výrobu piva Gazda, ktoré predáva po 6,90. Stein, ktorý súťaž vyhral, má o výrobu postarané, pretože pivo sa výborne predáva."Magnetom je, samozrejme, cena, ale pivo nekupujú len ľudia, ktorí majú hlboko do vrecka, mnohým jednoducho chutí,“ povedal generálny riaditeľ sekcie obchodu v COOP Jednote Vladimír Švarc.
Výroba pív pod privátnou značkou sa rozbehla v Česku aj Poľsku."Keby sme ju neboli prijali, reťazce dovezú pivo z týchto krajín,“ povedal obchodný riaditeľ pivovaru Stein Dušan Pfeifer. Malé pivovary sa touto výrobou zachraňujú, pretože nemajú prakticky nijaké výdavky na marketing.
Veľkým pivovarom sa to však nepáči, privátne značky im kazia ceny."Je to fakt, s ktorým sa treba zmieriť. Kým bude dopyt spotrebiteľov po tomto pive, dovtedy ho bude vyrábať ten, kto je v ekonomickej núdzi,“ povedal riaditeľ českého Svazu pivovarov a sladovní Jan Veselý.
|
| Z krízy sa majitelia vykúpili predajmi - Jozef Sedlák, PRAVDA | 14. januára 2007
Slovenské pivovarníctvo je piaty rok v kríze. Výroba piva nepretržite od roku 2002 klesá a ani vlaňajšok nebol výnimkou. Sedem slovenských pivovarníckych spoločností vyrobilo len 3,794 milióna hektolitrov piva. Za päť rokov sa tak na Slovensku znížila výroba piva o jeden milión hektolitrov
Konkurencia v pivovarníckom priemysle sa vystupňovala na ostrie noža. Pivovary čelili neklesajúcemu tlaku obchodných reťazcov na ceny, dovozu českých pív aj novému rozloženiu spotrebiteľských výdavkov. Pivo, ako konštatoval šéf Pivovarov Topvar Imrich Havriš, už nie je pre slovenských spotrebiteľov nápojom, bez ktorého by si nevedeli predstaviť život.
Na vzniknutú situáciu reagovali pivovary svojsky. Tretí najväčší pivovar - zamestnanecká akciovka Topvar Topoľčany - vyriešil vnútorné ekonomické problémy predajom akcií svetovej dvojke spoločnosti SABMiller. Pre zamestnancov, manažérov, ale aj mesto Topoľcany to bol dobrý obchod - každá z 1 451 akcií sa predala po takmer 900-tisíc korún.
Dobre nakúpila aj spoločnosť SABMiller, ktorá dovtedy na Slovensku vlastnila pivovar Šariš. Kúpou Topvaru získala vlani na trhu takmer 40-percentný podiel a od lídra trhu spoločnosti Heineken ju delí už len šesť percent. Spojené pivovary Topvar pravdepodobne rozvinú výrobu licenčného českého piva ešte viac.
Nadnárodné spoločnosti jednoducho globalizujú výrobu. Ako, to vlani predviedol Heineken Slovensko, keď skončil výrobu piva v rimavskosobotskom Gemeri a presunul ju ako predtým z nitrianskeho Corgoňa a martinského Martineru do Hurbanova. Vznikne tu najväčší pivovar v strednej Európe s výrobou okolo dvoch miliónov hektolitrov. Pravda, to za situácie, že na Slovensku sa predsa len oživí spotreba piva. Heineken totiž za posledných päť rokov znížil výrobu z 2,2 milióna hektolitrov na minuloročných 1,73 milióna.
K predajom sa uchýlili aj vlastníci malých pivovarov. Eduard Rada, ktorý vyviedol zo zabudnutia a pivovarníckej periférie najstaršíslovenský pivovar Steiger Vyhne, v auguste 2006 kapituloval a predal väčšinu akcií zahraničnému kapitálu. Do Steigra, ktorý kedysi sníval, že bude vyrábať 400-tisíc hektolitrov piva, vstúpila moravská pivovarnícka skupina PMS. Stoja za ňou pivovary v Přerove, Litovli a Hanušoviciach.
V rukách slovenských vlastníkov tak na začiatku roka 2007, keď bol oznámený predaj bratislavského Steinu luxemburskej finančnej skupine ORCO, zostali už len naozaj malé pivovary - Pilsberg v Poprade (Ladislav Lazar), Popper Bytča (Karol Konárik) a Pivovar Urpín BB, ktorý spravuje po Pavlovi Čupkovi spávca konkurznej podstaty. Dve nadnárodné pivovarnícke skupiny kontrolujú 85 percent trhu.
Zdá sa však, že na konci tunela, či vyčisteného trhu, predsa len pivovarníkom bliká svetielko. V druhom polroku 2006 po prvý raz od roku 2003 stúpol predaj piva na domácom trhu o jedno percento, ako oznámil šéf pivovarníckeho združenia Roman Šusták.
|
| Slovákom stále chutí české pivo - Pravda - Jozef Sedlák | 22. novembra 2006
České pivovarníctvo prežíva šiesty rok nebývalý rozvoj. Paradoxne mu pomáhajú slovenskí pivári. Tohto roku vyvezú české pivovary do zahraničia 3,5 milióna hektolitrov piva. Z toho na Slovensku predajú takmer 500tisíc hektolitrov. Slovenský trh je druhé najväčšie odbytisko českého piva hneď po Nemecku.
Rastúci predaj českých značiek súvisí s tým, že za posledných desať rokov sa na Slovensku zdvojnásobil počet výčapných pultov. "Nové výčapy sa usilujú pritiahnuť ľudí atraktívnym pivom a ako osvedčená návnada im slúži české pivo," povedal jeden zo slovenských pivovarníkov, ktorý si neželal byť menovaný.
Na Slovensku sa však predáva aj čoraz viac málo známych regionálnych českých pív. Podľa šéfa Heinekenu Slovensko Dimitara Alexieva 45 malých českých pivovarov zarába na slovenskom daňovom zvýhodnení malých pivovarov. Robí to plus 130 korún na hektoliter desiatky z malého pivovaru oproti veľkému.
"Celých desať percent predaného piva na Slovensku tvoria neznačkové pivá, lebo sú lacné. Ich výrobcovia neinvestujú do rozvoja značiek a pivnej kultúry, predávajú pivo ako tovar, ale nie značku," povedal Alexiev.
Slovenské pivovarníctvo dokázalo držať krok s českým len do polovice roku 2003, keď výrobu zmrazili zvýšené spotrebné dane pre veľké pivovary. Výroba upadla zo 4,85 milióna hektolitrov v roku 2002 na 3,96 milióna hektolitrov v roku 2005. Nespasil ju ani vývoz. Od roku 2004 klesol zo 184-tisíc hektolitrov na 33-tisíc hektolitrov za prvých desať mesiacov roku 2006. Kľúčové firmy Heineken a SABMiller uprednostnili licenčnú výrobu.
"Trendom vo svete nie je klasický vývoz, ale ekonomicky výhodnejšia výroba licenčných pív. Lacnejšie je previezť na veľké vzdialenosti chmeľ a slad ako státisíce litrov piva," hovorí šéf Slovenského združenia výrobcov piva Roman Šusták.
Zo slovenských značiek zatiaľ Heineken Slovensko uvarí 200-tisíc hektolitrov Zlatého Bažanta v Česku, Maďarsku a Rusku. SABMiller vyrába v Maďarsku Šariš.
Pravda.sk | Profesia.sk | Avízo.sk | Autovia.sk | oŽene.sk | Birdz.sk | Netsity.sk
Správy cez: RSS | E-mail | WAP | PDA | iPhone | SMS | Twitter
17.6.2009, meniny má Adolf, zajtra Vratislav pošli kvety
Správy Názory Peniaze Auto Koktail Zdravie Programy Mapy Ski Blog Autobazárnové Aukcie
Debata Téma Profesia VAT Šport Kultúra Počasie Hry Flog Obchodnové
Správy: Domáce | Svet | Ekonomika | Regióny | Dve percentá | Čierna kronika | Česko (iDnes.cz)
Ekonomika
Slovákom stále chutí české pivo
Pravda - Jozef Sedlák | 22. novembra 2006 10:28
České pivovarníctvo prežíva šiesty rok nebývalý rozvoj. Paradoxne mu pomáhajú slovenskí pivári. Tohto roku vyvezú české pivovary do zahraničia 3,5 milióna hektolitrov piva. Z toho na Slovensku predajú takmer 500tisíc hektolitrov. Slovenský trh je druhé najväčšie odbytisko českého piva hneď po Nemecku.
Slovensko nezvýši spotrebnú daň na pivo
Tri pivovary dali k ľadu, aby jeden prežil
"Rastúcu českú výrobu zabezpečuje na jednej strane vývoz, ktorý už tretí rok po sebe dosahuje dvojciferný medziročný prírastok, a neupadajúci príliv turistov do Česka," vysvetľuje riaditeľ Českého svazu pivovarov a sladovní Jan Veselý. Súčasne s rastúcim vývozom české pivovary úspešne rozširujú licenčnú výrobu najznámejších značiek.
Z hľadiska vývozu aj licenčnej výroby je slovenský trh pre české pivovary doslova bájnym eldorádom. České pivovary vlani vyviezli na Slovensko 460-tisíc hektolitrov piva. Tohto roku očakáva Jan Veselý zvýšenie predaja na 480-tisíc hektolitrov.
Českých značiek sa však na Slovensku vypije dvojnásobné množstvo, pretože už vlani sa vyrobilo 482-tisíc hektolitrov českých značiek piva - najviac Velkopopovického kozla a Gambrinusu v Šariši. Spoločnosť Heineken Slovensko vyrába v licencii Starobrno v Hurbanove.
Licenčná výroba českého piva na Slovensku
Rok Množstvo piva (hl)
2000 104 640
2001 205 262
2002 380 447
2003 452 850
2004 460 508
2005 482 688
2006 očakáva sa mierny rast
Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu
|
| Značku vyberali spotrebitelia, nie pivovarníci - PRAVDA, Jozef Sedlák | 18. decembra 2006
Generálny riaditeľ Pivovarov Topvar Imrich Havriš pre PRAVDU: Nebudeme variť viac českých pív ako slovenských.
Prečo Slováci prestávajú piť pivo, keď tu stále patrí k najlacnejším v Európe?
Cena je iba jeden z dôvodov, prečo sa vypije menej piva ako v minulosti. Ľudia sa viac sústreďujú na prácu a mení sa ich predstava o využití voľného času. A keď už zarobia viac peňazí, investujú ich do bývania, počítačov, áut, dovoleniek.
Má pivo medzi príťažlivými tovarmi viac konkurentov ako v minulosti?
Presne tak, pritom výplatné vrecúško ľudí nie je bezodné. Aj toto okrem iných faktorov ovplyvňuje jeho cenu. Dnes neposkytuje pivovarníkom veľa možností na investovanie do značiek.
Heineken sústredil výrobu do Hurbanova a SABMiller, vlastník Šariša, kúpil Topvar. Je skoncentrovanie a zefektívnenie výroby piva odpoveďou na to, že sa ho začína piť menej?
Je to jeden zo spôsobov, ako pivovarníci reagujú na meniaci sa dopyt a spotrebu. Ale iba jeden zo spôsobov. Väčšiu možnosť a perspektívu vidím v posilňovaní značiek. V tom, že sa pivo ako výrobok stane viac atraktívne pre spotrebiteľa. Nie je tajomstvo, že populárne či módne sú aj víno a mixované nápoje.
Zrejme nie náhodou zdôrazňujete význam značky piva. Čo rozhodlo pri zlúčení Šariša a Topvaru, že bývalí konkurenti ponesú názov Pivovary Topvar?
Výsledky prieskumu verejnej mienky našich zákazníkov a spotrebiteľov. Pre mňa ako východniara, ktorý po vstupe juhoafrickej spoločnosti SAB desať rokov budoval značku Šariš, to nebolo dva razy príjemné rozhodnutie.
Museli ste preglgnúť veľmi horkú tabletku, keď sa misky váh naklonili v prospech Topvaru a nie Šariša?
Mohli sme si zvoliť zlatú strednú cestu a nazvať dva zlúčené pivovary povedzme Spojené pivovary alebo Pivovary SABMiller Slovakia. Lenže neutrálny názov by neumožňoval budovanie korporátnej značky posilnenej spoločnosti i značku samotného piva. Nasledovali sme príklad našich sesterských firiem vo svete a spojili slovo pivovary s poprednou značkou na trhu - teda Topvarom. Moje osobné pocity šli bokom.
Stojí ešte pred Topoľčanmi tabuľa s nápisom Hlavné mesto piva?
Áno, stále je na tom istom mieste. Všímam si ju, som teraz v Topoľčanoch viac ako v Šariši. Ale ja som ju chápal ako tabuľu pre hlavné mesto piva v Topoľčiansku.
Teraz by vám však nemusela prekážať, keď ste šéf Pivovarov Topvar.
Určite mi neprekáža.
Za každú z 1 451 akcií v Topvare zaplatil SABMiller takmer 900-tisíc korún. Čo hovoríte na cenu po tom, čo ste si preťukli pivovar už ako majitelia?
Tam, kde sa kupujúci a predávajúci dohodnú na cene, je dobrá pre oboch.
Topvar dostával ponuky najprv od juhoafrického SAB-u, potom juhoafricko-amerického SABMilleru, niekoľko rokov. Hrali to na vás šikovne, keď zdvihli cenu akcie z nejakých štvrť milióna korún na štvornásobok.
O Topvar sa zaujímali aj iné veľké svetové pivovarnícke spoločnosti na európskom trhu. A či vytiahli akcie k cene, ktorú si akcionári zaumienili, to vedia lepšie ony samy.
Čo najviac zavážilo pri cene Topvaru?
Kupujete všetko. Značku, ktorá mala a má obrovský potenciál rastu. V cene je fortieľ ľudí, ktorí v Topvare pôsobili a pôsobia a ktorí značku vybudovali. Rovnako platíte za investície bývalého manažmentu do výrobných technológií. Je to cena za celý súbor predností pivovaru.
Môže SABMiller zveľadiť to, čo Topvar tak rád hrdo zdôrazňoval a to, že vyrábal, ako hlásal slogan, Originál slovenské pivo?
Samozrejme, že je to možné, veď podobné výroky tvoria podstatu úspešného marketingu. Ostatne aj naši konkurenti sa bijú do pŕs a hovoria o svojich značkách ako o rýdzo slovenských. Pravda, sila marketingu je v schopnosti odlíšiť sa od konkurencie.
SABMiller pôsobí na piatich kontinentoch. Do akej miery sa usilujete zachovať osobitosť národného trhu?
SABMiller rastie celosvetovo preto, že stavia na úspechu miestnych značiek. S ich pomocou sa snažíme budovať aj medzinárodné značky ako je Pilsner Urquell. Kľúčom k úspechu je zachovanie miestnych osobitostí.
Naozaj? V Šariši už niekoľko rokov zvyšujete výrobu českých licenčných pív.
Neurobili sme nič iné, len sme ponúkli zákazníkovi pivo, ktoré si prial. V správnom čase sme nastúpili na vlak, ktorý sa na Slovensku rozbiehal okolo roku 2000, keď sa ľudia začali vracať k českým pivám.
Ak začnete variť české pivo aj v Topvare, nestane sa, že budete napokon vyrábať viac českých pív ako slovenských?
Spotrebitelia určujú, čo chcú piť a rozumný výrobca im načúva. Nebojím sa, že budeme variť viac českých pív ako slovenských. Sme predsa na Slovensku, ktoré má bohatú pivovarnícku tradíciu. Dovoz českého piva a jeho licenčná výroba budú aj v budúcnosti tvoriť ako inde na svete iba doplnok.
Ale veľmi významný doplnok. Tohto roku štvrtinu predaného piva na Slovensku tvorí české, keď trh dobývajú menej známe, no lacné české pivá.
A viete prečo? Lebo v Česku sa vyostrila konkurencia medzi pivovarmi. Idú na Slovensko využívajúc dobré meno českého piva ešte z éry spoločného štátu. Malé české pivovary sem mieria aj preto, lebo ich oproti veľkým zvýhodňuje pri predaji nižšia spotrebná daň. A každý nový vývozca začína s nižšou cenou prijateľnejšou pre spotrebiteľa.
Šíreniu českého piva napomáha na Slovensku vraj aj rast výčapov. Ich majitelia považujú za samozrejmé mať v ponuke české pivo. Je to tak?
České pivo nie je to, čo by samo osebe lákalo spotrebiteľa. V ponuke musí byť dobrá značka piva a spolu s ňou kvalitný servis, ktorý zákazník musí mať.
Vari cena nehrá rolu? Podľa prieskumu agentúry Gfk Slovakia 83 percent Slovákov nakupuje potraviny prihliadajúc na ich cenu. Žeby pivo vybočovalo z tohto rámca?
Dovolím si oponovať. Celosvetovo, ako potvrdzujú naše rozbory, rastie predaj prémiových pív a tiež lacných pív. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou. No kým predaj lacných pív sa sústreďuje do obchodov s potravinami, drahšie víťazia v reštauráciách, kde si ľudia nekupujú len pivo, ale aj atmosféru a spoločenskú príslušnosť k značke. Keď je spotrebiteľ doma, nikto ho nevidí, čo pije, preto si zvolí aj lacnejšiu značku.
Ale na Slovensku je najpredávanejšia cenovo najprijateľnejšia desiatka, hoci ešte na začiatku deväťdesiatych rokov to bola dvanástka. A to je masový jav.
K tomuto správnemu postrehu však treba dodať, že aj desiatky sa predávajú za cenu prémiového piva. V krčme kúpite Kozla za 22 korún. Stojí teda toľko čo niektoré slovenské dvanástky. Spoločnosť sa mení a časť ľudí sa rada predvádza aj tým, čo pije. Preto rastie predaj prémiových balení, českých dovozových či licenčných pív.
Koľko značiek udržíte po zlúčení Topvaru a Šariša do Pivovarov Topvar? Budú aj také, čo pošlete, ako sa hovorí, k vode?
Jednoznačne udržíme všetky značky.
Tak ich vymenujte.
Topvar, Šariš, Smädný mních a z licenčných Kozel, Gambrinus a v predaji bude, samozrejme, naša vlajková loď Pilsner Urquell.
Topvar vyrábal aj na Slovensku nie každodennú štrnástku Patriot. Aký ho stihne osud?
Dokončujeme analýzu, či má výroba pri dosiahnutom objeme predaja zmysel.
Pochybujete o jeho kvalite?
Ani v najmenšom.
Po kúpe Topvaru stojí SABMiller jednou nohou na západe a druhou v Šariši na východe krajiny. Budete aj v Topvare variť licenčné české pivá?
Dobrú polohu Topvaru považujeme za jednu z výhod, ktorú sme kúpou Topvaru získali. Dokončievame posledné investičné analýzy v oboch pivovaroch, aby sme rozhodli, ktoré značky sa kde budú variť.
Myslíte si, že pivo, ktoré vyrábate v licencii, je na nerozoznanie od pôvodného českého piva?
Ja si to nemyslím, ja som o tom presvedčený.
No dobre, upravíte vodu, dodáte príslušný slad a chmeľ, dodržíte receptúru, ale aj tak podľa niektorých pivárov je český Velkopopovický kozel lepší.
Keď robíme ochutnávky piva v rámci európskej skupiny SABMiller, zúčastňujú sa na nich zástupcovia všetkých pivovarov. Najtvrdším orieškom, ktorý nikto nikdy nevie rozlúsknuť, je, z ktorého závodu pochádza ochutnávaný Kozel. Či z Ruska, Maďarska, Slovenska, alebo z Velkých Popovíc. Ani školení ochutnávači si s tým nevedia rady.
V Topvare pracuje okolo 400 ľudí. Aká je vaša predstava o rozumnom počte pracovníkov?
Máme nielen predstavy, ale dokonca dôkladné analýzy, ktoré boli na stole, už keď sme rokovali o kúpe pivovaru. SABMiller sa zaviazal k určitým záväzkom. Určite si ich budeme ctiť.
Ako dlho udržíte súčasnú zamestnanosť?
Racionalita, rozumnosť je kritériom pri prevádzkovaní oboch pivovarov.
Idete na to okľukou. Koľko ľudí má istotu, že zostane po doladení výroby podľa vašich predstáv?
Niektoré podnikateľské aktivity si zabezpečíme dodávateľským spôsobom, tak ako je to dnes bežné vo svete. Ľuďom, ktorí tieto služby robili doteraz ako zamestnanci Šariša a Topvaru, ponúkneme, že sa budú môcť zamestnať u našich dodávateľov.
Pôjde napríklad o dopravu?
Jednou z uvažovaných oblastí je aj doprava.
Slovenskú dcéru SABMiller vedie Slovák, kým v Heinekene majú opäť šéfa z cudziny. Dôverujú vám, lebo si vás vychovali?
V prvom rade je to nielen môj osobný úspech, ale aj ľudí zo strednej Európy. Podnik už nevedú ako na začiatku Juhoafričania. Vtedy to však malo logiku, najmä keď spoločnosť SAB rýchle prenikala na nové trhy. Slovensko potvrdzuje v SABMiller celosvetovo platný trend. V regiónoch dorástli ľudia, ktorí si osvojili firemnú kultúru a zvládli na požadovanej úrovni riadenie. Materská firma okrem toho potrebuje ľudí aj doma v Juhoafrickej republike.
Išli by ste pracovať do zahraničia?
Takáto ponuka by bola veľkou výzvou. V SABMilleri veľmi dobre zveľaďujú ľudský kapitál v rámci vyhľadávania a riadenia tzv. strategických talentov. Zahrnieme doň aj talentovaných manažérov z Topvaru. Keďže SABMiller pokračuje v raste veľmi rýchlo, hlad po kvalitných ľuďoch neutícha. Ja mám však na Slovensku ešte veľa práce a rád by som zostal so skupinou ľudí, s ktorou úspešne napredujeme v integrácii.
Imrich Havriš (1967) vyštudoval zahraničný obchod na Kyjevskej univerzite. Pracoval pre spoločnosti Kühne a Nagel a Coca Cola. Na manažéra prvej veľkosti vyrástol, keď pivovar Šariš ovládla juhoafrická spoločnosť SAB a neskôr SABMiller. Od roku 2005 vedie Šariš. Je novým riaditeľom Pivovarov Topvar (Šariš a Topvar).
|
| Tri pivovary dali k ľadu, aby jeden prežil - Jozef Sedlák, PRAVDA | 30. októbra 2006
Šéf Heineken Slovensko Dimitar Alexiev pre PRAVDU: Rozvojom hurbanovského pivovaru zachováme pivovarnícku tradíciu na Slovensku.
Pred jedenástimi rokmi vstúpil do hurbanovského Zlatého Bažanta holandský Heineken. Na jeho konte je 6 miliárd korún investícií, ale aj tri zatvorené pivovary a ešte vlani stratové hospodárenie. Heineken Slovensko má nového generálneho riaditeľa Dimitara Alexieva, ktorý sľubuje zachovanie pivovarníckej tradície na Slovensku.
Prečo si Heineken vybral práve Dimitara Alexieva? Bulhar a pivo, to akosi nejde dovedna, skôr dobré víno a pliska.
Všetci na Slovensku majú takú predstavu, pritom pivovarníctvo má v Bulharsku storočnú tradíciu. Jeden z dvoch pivovarov, ktorý som viedol, má vyše sto rokov. Spotreba piva na hlavu je síce v Bulharsku 65 až 68 litrov a na Slovensku 80 litrov, ale zásadný rozdiel je v inom. Kým v Bulharsku spotreba rastie, na Slovensku klesá.
Heineken začal podnikať v Bulharsku takmer v tom istom čase ako na Slovensku. S akým výsledkom?
Ešte v roku 2002, keď Heineken vlastnil dva bulharské pivovary Zagorku a Arianu, mal 21-percentný podiel na trhu. Hlavný konkurent, spoločnosť Inbev, ovládal 42 percent. Keď som minulý rok odchádzal na Slovensko, podiel Heinekenu dosiahol 34 percent, kým Inbev klesol na 29 percent.
Zdá sa, že centrála v Amsterdame vo vás vidí muža, ktorý má vo výrobe piva na Slovensku dosiahnuť obrat. Je to tak?
Rozdiel medzi Heinekenom na Slovensku a v Bulharsku je ten, že Heineken v Bulharsku prinášal zisk o niekoľko rokov skôr ako na Slovensku. Preto som tu. Dosiahnuť zisk nebude ľahké. Nemyslel som si, že môže byť na svete ešte jedna krajina, kde je lacnejšie pivo ako v Bulharsku.
Je normálne, aby Heinekenu niekoľko rokov neprekážala strata?
Veľké spoločnosti ako Heineken si môžu dovoliť investovať do trhov. Rátajú s tým, že niekoľko rokov po sebe nebudú mať zisk. Na Slovensku sme investovali s úmyslom rozvíjať trh, aby naše značky boli silné. A ony silné sú. Vybudovanie značky však trvá veľa rokov a stojí veľa peňazí.
Prečo Heineken zatvoril tri zo štyroch pivovarov?
Myslíte si, že by sme investovali také veľké peniaze do všetkých troch pivovarov, aby sme ich len tak zo dňa na deň zatvorili? Naše očakávania v predaji piva sa nesplnili. Od roku 2002 každoročne klesá predaj piva. Museli sme reagovať. Vlády na Slovensku nevyvinuli nijakú snahu, aby prišlo k pozitívnej zmene.
Zatvoriť pivovary je najjednoduchšie.
Heineken reagoval veľmi profesionálnym spôsobom. Keby šlo o nadnárodnú spoločnosť, ktorá nehľadí na národné tradície, zatvorila by všetky tri pivovary naraz. Fakt, že sa to urobilo postupne, svedčí o očakávaní, že sa po každom našom rozhodnutí situácia zmení, či už na trhu, alebo v samotnom prostredí.
Ale tri mestá - Martin, Nitru a Rimavskú Sobotu ste obrali o pivovarnícku tradíciu aj pracovné miesta.
Vyvstáva tu otázka - či chceme zachovávať tradíciu pivovarníctva v jednom meste, alebo chceme zachovať pivnú tradíciu na Slovensku? Investovaním do pivovaru v Hurbanove s ročnou výrobou piva dva milióny hektolitrov dávame najavo, že zachovávame pivovarnícku tradíciu na Slovensku. Tradičné slovenské značky sa tak nebudú vyrábať v inej krajine a dovážať z inej krajiny. Upevnenie, ktoré sme dosiahli, umožní investovať viac do rozvoja značiek. Nie sú to peniaze, ktoré pôjdu do Amsterdamu pre akcionárov, ale peniaze zostávajú na Slovensku. Nedovolím si pre média povedať niečo, čomu naozaj neverím.
Rátali ste pred rokom, že budete musieť v septembri zatvoriť pivovar Gemer v Rimavskej Sobote?
Áno. Nevedel som kedy, ale vedel som, že také rozhodnutie príde. Bol to potrebný krok, aby spoločnosť posilnila svoju konkurencieschopnosť a vedúce postavenie na trhu.
Pivovarníkov v Gemeri prekvapilo zatvorenie ako náhla smrť.
Nemyslím si to. Ľudia v pivovare to už tušili. Vedeli ako ja, že to musí prísť, len nevedeli kedy.
Ako dlho sa rodí rozhodnutie zatvoriť pivovar?
Niekoľko mesiacov. Je to proces, ktorý musí prebehnúť cez niekoľko úrovní v rámci nadnárodnej spoločnosti. Zároveň treba investovať do pivovaru, ktorý prevezme výrobu zo zatvoreného závodu.
Skúmali ste, čo je za zníženým predajom piva? Vyššia spotrebná daň, konkurencia vína či nealkonápojov, zmena životného štýlu?
Je to kombinácia väčšiny spomenutých faktorov, ale aj niektoré ďalšie. Zlom nastal po zvýšení spotrebnej dane. Slovensko má v súčasnosti jednu z najvyšších spotrebných daní na pivo. V absolútnom čísle to síce nie je najvyššia spotrebná daň, ale vo vzťahu k cene piva na pulte či vo výčape je jedna z najvyšších. To bol faktor, ktorý odštartoval pokles.
Na dane si však nesťažujú malé pivovary. Prečo?
Rozhodnutie zabezpečiť prežitie piatich malých slovenských pivovarov nižšími spotrebnými daňami nebolo zlé. Ale keď sme sa stali súčasťou Európskej únie, táto výnimka, začala platiť pre všetky ostatné krajiny EÚ. V tejto chvíli je fakt, že 45 malých českých pivovarov zarába na tejto slovenskej daňovej výhode. Celých desať percent predaného piva na Slovensku tvoria neznačkové pivá, lebo sú lacné. Ich výrobcovia neinvestujú do rozvoja značiek, pivnej kultúry, predávajú pivo ako tovar, ale nie značku. Pre všetky výrobky platí, že keď sa predávajú ako tovar, je to katastrofa.
Na Slovensku dnes letia spotrebné úvery. Nezadlžujú sa ľudia natoľko, že potom doslova aj obrazne povedané, nemajú na pivo?
Spotrebiteľ dostane ľahko prístupnú pôžičku na hocijaký tovar - mobilný telefón, počítač, módny odev, dovolenku či auto. Dražie nájomné aj poplatok za jasle či škôlku. Keď sa začína nový mesiac, odrazu zistí, že už nemá polovicu svojho platu. A vtedy sa prejaví konkurencia medzi pivom a ostatnými výrobkami či službami.
Výrobu piva ste sústredili do Hurbanova. Bude to stačiť na konkurenčný SABMiller, ktorý má Šariš na východnom a Topvar na západnom Slovensku? Nestratíte pri presunoch piva?
V tejto chvíli máme najväčší pivovar na Slovensku, ktorý je najväčší aj v porovnaní s okolitými krajinami. Máme najnižšie náklady na výrobu, a keďže máme jednu z najväčších distribučných spoločností, nestratíme výhodu ani pri rozvoze pive. Čas ukáže, že budeme poskytovať najlepší servis.
Povedzme.
V roku 2006 budeme najziskovejšia pivovarnícka spoločnosť na Slovensku.
Napriek tomu, že predáte menej piva ako vlani?
Ale zarobíme viac peňazí a investujeme viac peňazí do našich značiek a do rozvoja pivného trhu na Slovensku.
Takže konečne bude Heineken Slovensko ziskový?
Bude.
V Hurbanove varíte okrem Zlatého Bažanta a Keltu odrazu aj Corgoň, Martiner i Gemer. Hoci pri každom pive dodržíte receptúru, je to ešte stále ten istý Martiner, Corgoň či Gemer?
Ľudia odpovedajú na túto otázku tým, že stále kupujú viac a viac našich značiek, čo sa týka najmä nie lacného Corgoňa a Zlatého Bažanta. Pivovar v Hurbanove je schopný vyrábať všetky tieto značky s dodržiavaním jemných rozdielov, ktoré medzi nimi sú.
Lacné alebo drahé pivo? Ktoré má väčšiu budúcnosť?
Straty v predaji spoločnosti Heineken Slovensko nespôsobili značky Zlatý Bažant, Corgoň a Kelt, čo dokazuje, že spotrebitelia sú ochotní zaplatiť aj viac peňazí za hodnotu, ktorú im tieto značky prinášajú. Nie je tajomstvom, že strácame objem predaja v najlacnejších pivách, kde nám konkurujú neznačkové pivá. Nemyslím si, že budeme konkurovať v tejto skupine pív. Nie je to budúcnosť. Opýtajte sa ma okolo roku 2016, koľko pivovarov, ktoré sa zamerali na túto skupinu, ešte existuje.
Dimitar Alexiev, generálny riaditeľ Heinekenu Slovensko, hovorí, že pivovarnícky trh je kombináciou umenia a ekonómie.
|
| Pivo propaguje v reklame žena s orgazmom - Pravda.sk | 7. októbra 2006
O provokatívnu reklamu sa postaral výrobca známej značky mexického piva. Propagačný spot zobrazuje záber na tvár dievčaťa, ktoré prežíva "fyzickú aj duševnú radosť" - jednoducho povedané orgazmus.
Provokatívne reklamy si pozrite tu.
Hoci v reklame nie je vidieť žiadnu časť nahého tela mladej Aziatky, reklama napriek tomu pôsobí dosť sexuálne. Celkom logicky však v spote chýba aj partner mladej slečny, ktorý by mal byť zdrojom jej potešenia. Tým je, samozrejme, obľúbené mexické pivo, ktoré sa najčastejšie popíja s kúskom citróna vloženého priamo do hrdla fľaše. Dvojzmyselnej symboliky tu nájdete až až...
|
| Pite pivo, vyhnete sa nádche aj chrípke! - SITA | 14. septembra 2006 Pravda
Aj keď v Európe čoraz viac rastie odpor zákonodarcov k pitiu alkoholu, hneď niekoľko štúdii preukázalo, že napríklad pitie piva nie je vyslovene negatívne. Neznamená to však, že desať pív za večer niekomu prospeje.
Pol litra piva denne však údajne pomáha pri prechladnutí a nádche. Podobne ako víno, zelený alebo čierny čaj, aj pivo posilňuje imunitný systém. Vedci hneď upozornili aj na to, že rovnaké účinky má aj nealkoholické pivo. Blahodarne vraj pôsobí na ženy v klimaktériu.
Pivo totiž obsahuje prírodný silikón, ktorý pri obmedzenej spotrebe posilňuje kosti a pomáha tak pri predchádzaní osteoporózy. Podľa inej skupiny vedcov pivo zasa znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
|
| Gemer v Rimavskej Sobote už nevarí pivo - Jozef Sedlák, PRAVDA | 5. septembra 2006
Najväčšia domáca pivovarnícka skupina Heineken Slovensko zastavila výrobu piva v Rimavskej Sobote. Heineken v priebehu troch rokov zatvoril tri pivovary – najprv Martiner v Martine, potom Corgoň v Nitre a teraz rimavskosobotský Gemer. Výroba všetkých troch značiek sa presunula do Hurbanova.
Gemer bol z troch zrušených pivovarov najväčší. Ročná kapacita sa počas uplynulých 40 rokov modernizáciami zvýšila na 600-tisíc hektolitrov piva. Výkonom bol pivovar porovnateľný s vlaňajšou trojkou trhu topoľčianskym Topvarom. Ani to mu pri upadajúcej výrobe a spotrebe piva na Slovensku nezaručilo prežitie.
Spoločnosť Heineken N. V., ktorá vstúpila na Slovensko v roku 1995 kúpou pivovaru v Hurbanove, neskrýva rozčarovanie z vývoja na slovenskom trhu s pivom. "Za viac ako desaťročie sme vložili do rozvoja pivovarov a sladovní päť miliárd korún so zámerom rastu a budovania silných národných značiek," vyhlásil generálny riaditeľ Heinekenu Slovensko Dimitar Alexiev. Snahy o vybudovanie prosperujúcej firmy však vážne narušili ekonomické a daňové podmienky.
Až do roku 2002 výroba piva na Slovensku aj v skupine Heineken posilnenej o bývalé pivovary Karola Konárika Martiner a Gemer a Corgoň Štefana Karšaya stúpala. "V lete 2003 však Dzurindova vláda zvýšila spotrebnú daň na pivo o 67 percent a odštartovala tak nielen zdraženie piva, ale aj zníženie spotreby a výroby. Klesla zo 4,85 milióna hektolitrov v roku 2002 na 3,95 milióna hektolitrov v roku 2005," uviedol šéf Združenia výrobcov piva a sladu na Slovensku Roman Šusták.
Za tri roky sa na Slovensku znížila výroba o 900-tisíc hektolitrov. Heineken si síce uchoval postavenie lídra trhu s vyše 40-percentným podielom na výrobe aj predaji, ale aj najviac stratil – za tri roky vyše 400-tisíc hektolitrov. Centrála v Amsterdame reagovala postupným zatváraním pivovarov a zoštíhľovaním počtu pracovníkov. V Martine o prácu prišlo 121 ľudí, v Nitre opustilo Corgoň 120 ľudí a teraz v Gemeri stratilo zamestnanie 95 ľudí. K tomu treba prirátať ďalších 60, ktorí odídu z administratívy v rámci celej skupiny.
Neboli to však iba zvýšené spotrebné dane a pokračujúci pokles predaja, ktoré prinútili Heineken k drastickým opatreniam. V tlačovom vyhlásení, ktoré poskytol Heineken Pravde, uvádza, že situáciu v predaji skomplikovali aj dumpingové ceny piva, najmä zo strany malých pivovarov zo susedných krajín. Za nepomenovanými krajinami sa skrývajú predovšetkým malé české a moravské pivovary.
Rozhodnutie o zatvorení pivovaru v Gemeri označil Dimitar Alexiev za "neľahké". Heinekenu Slovensko by však podľa neho malo umožniť byť ešte silnejšou spoločnosťou a zabezpečiť mu trvalú pozíciu lídra.
Vlajkovou loďou Heinekenu na Slovensku je Zlatý Bažant. Vyrába aj značky Corgoň, Kelt, Martiner i lacné pivo Gemer. Všetky bude vyrábať spolu s licenčným Starobrnom v pivovare Hurbanovo. Do jeho ďalšej modernizácie plánuje vložiť 100 miliónov korún. Vlani sa malo v Hurbanove uvariť 1,2 milióna hektolitrov piva. Či výroba dosiahne kapacitu 1,8 milióna hektolitrov, ktorá by vyrovnala zrušený Gemer, hovorca spoločnosti Roman Krajniak nepotvrdil.
|
| Simply Red majú radi zázvorové pivo - Jiří Kolínský, PRAVDA | 29. augusta 2006
Mick Hucknall je populárny muž z britského Manchestru, ale nie je to futbalista. Nie je ani slávnym dídžejom tamojšej svetoznámej elektronickej hudobnej scény. Ale je lídrom a spevákom kapely Simply Red, ktorá vo svete muzikantov niečo znamená.
Hucknall spieva už 30 rokov. Má za sebou desať albumov a všetky boli úspešné. Od prvého Picture Book až po minuloročný Simplified. Päť z nich bolo najpredávanejších vo Veľkej Británii a ďalšie tri skončili na druhom mieste. S pesničkami Money ´s Too Tight (To Mention) alebo If You Don´t Know Me by Now dobyl hitparády v Európe aj v Amerike.
Mick Hucknall v utorok poprvýkrát zaspieva na Slovensku. Spolu s desaťčlenným miniorchestrom vystúpi v bratislavskej Incheba Expo aréne. "Dosiaľ sme predali štyritisíc lístkov a záujem o koncert skupiny Simply Red je stále veľký," prezradila Jana Mudríková z umeleckej agentúry Vivien.
Nečudo. Veď Hucknall a jeho spoluhráči už predali viac ako 50 miliónov platní.
Hoci červenovlasý spevák začínal v roku 1976 ako pankáč so skupinou The Frantic Elevators, po búrlivom období inšpirovanom legendárnou punkovou kapelou The Sex Pistols presedlal na pokojnejší soul, funky a pop. Odvtedy sa mu darí. Jeho piesne Something Got Me Started, Stars alebo Sunrise znejú z rádií stále. Nie sú povrchné ani vpíjavé. Sú príjemné.
Hucknall prišiel na Slovensko už v pondelok a strávi tu celé dva dni. Odletí až v stredu, po koncerte. "Bývať bude v Bratislave. Pripravili sme mu limuzínu, ale zatiaľ nevieme, aký bude jeho program," uviedla Mudríková. "Jediný problém máme so zázvorovým pivom, ktoré si vyžiadal. Nevieme ho zohnať na Slovensku ani v Česku, preto sme sa obrátili na Rakúšanov," dodala.
Okrem zázvorového piva sa členovia skupiny Simply Red pred koncertom a po ňom posilnia aj značkovým šampanským a kvalitným červeným vínom. Za predkapelu si zvolili slovenského speváka Mariána Čekovského so skupinou. "Želali si niečo podobné ich štýlu a keď počuli Čekovského, okamžite súhlasili," povedala Mudríková.
Koncert skupiny Simply Red má trvať asi dve hodiny. Ak všetko vyjde podľa predstáv Hucknalla, bude to výborná rozlúčka s tohtoročným hudobným letom.
|
| Zaujímavé sú pivovary, ktoré si chránia meno - Jozef Sedlák, PRAVDA | 5. apríla 2005
"Českým fenoménom je hrdosť na pivo ako špičkový národný výrobok. Tá sa dlho budovala. Okrem toho, všade, kde je menší český pivovar, je silný lokálpatriotizmus. Niečo podobné sa však objavuje aj na Slovensku. Myslím si, že pivo pre Slovákov sa stáva takým nápojom ako pre Čechov," povedal pre PRAVDU Eugen Rada, majiteľ pivovaru Steiger.
Slovenský trh s pivom ovládajú veľkí hráči. Patrí vám síce štvrté miesto, ale do akej miery môžete so zhruba 5-percentným podielom ovplyvňovať situáciu na trhu?
Pivovar vo Vyhniach nie je dôležitý ani tak veľkosťou, ako pozíciou a historickým významom. Pokiaľ by tu nebol samostatný Steiger, zrejme by sa inak správali veľké pivovarnícke spoločnosti.
Vravíte, akoby ste boli jazýčkom na váhach. Nie je ním náhodou topoľčiansky Topvar?
Samozrejme, o Topvar je veľký záujem, ale zahraničné spoločnosti sa stále točia aj okolo nás. Steiger nemožno vynechať z hry. Sme veľmi dôležití z hľadiska zdravia slovenského trhu.
Svojho času ste sa však chystali predať pivovar Heinekenu. Napokon z predaja zišlo. Oplatilo sa zostať samostatným?
Jednoznačne. Pivovar cieľavedome modernizujem štrnásty rok. Je to po dvoch dcérach moje tretie dieťa a nerád by som videl, aby špičkovo vybudovaný podnik skončil na cintoríne ako niektoré pivovary, ktoré kúpili veľké spoločnosti.
Iné pivovary však zahraniční investori nebývalo rozvinuli. Čo máte na mysli?
Na Slovensku sa zatvorilo za posledných sedem rokov šesť pivovarov a ja nechcem takto dopadnúť. Netvrdím, že zahraničný kapitál vedie k zavretiu pivovaru, ale ak ho vlastním, môžem o jeho osude rozhodovať ja. Tomu nahráva aj posledný vývoj v pivovarníctve. Topvar môže byť alebo možno už je niekým kúpený. To dáva obrovskú pozičnú silu Steigru. Vyplýva to aj zo zákona o hospodárskej súťaži.
Povedzme, že juhoafrická spoločnosť SABMiller kúpi Topvar. Na trhu sa objavia dvaja takmer rovnako silní hráči - Heineken a SABMiller. Ako to dvihne vašu cenu?
Mnohonásobne. Pretože spotrebiteľ si uvedomí, že poslednou naozaj slovenskou značkou zostane Steiger.
Horúci národovec by sa hneď poškriepil, že ide o nemecký názov.
Samozrejme, nie je to čisto slovenský názov. Okolie Banskej Štiavnice bolo dlho trojjazyčné. Slovo Steiger vyjadruje tradíciu, minulosť, keď tento kraj, a teda aj Slovensko zásluhou baníkov čosi znamenalo v Európe. Dnes ho zviditeľňuje rešpektované pivo.
Nepreháňate svoju dôležitosť?
Ak dôjde k spojeniu Topvaru so SABMillerom, staneme sa trojkou trhu.
Ale so stále malým trhovým podielom...
...zato mimoriadne dôležitým. Keby nezostal Steiger samostatný, v podstate by vznikol oligopol (malý počet pivovarov sústreďujúcich prevažnú časť výroby), ktorý je pre vývoj trhu nebezpečný. Práve preto je Steiger dôležitý a rešpektovaný.
Lenže už nie ste jediný vlastník vyhnianskeho pivovaru. Vaším spoluakcionárom je Európska banka pre obnovu a rozvoj. Do akej miery ste ešte sám sebe pánom?
Finančný investor, ktorý vstúpil do Steigra v roku 2000, nám dal plnú dôveru. Vládnem v pivovare stále železnou rukou, nikto mi do riadenia nehovorí. Isteže, zodpovedám sa dozornej rade. Mám však kontrolný balík (51 percent) a najmä mám plnú dôveru finančných partnerov. Výsledkom je modernizácia pivovaru a rešpekt na trhu.
Vravíte, že sa ako rýdzo slovenská značka ešte posilníte. Šéf Topvaru Peter Vendelin však pred časom povedal, že slovenskosť pomáha predaju piva len do určitej miery. Slováci zrejme nie sú Česi, ktorí pijú len svoje pivo. Prečo?
Českým fenoménom je hrdosť na pivo ako špičkový národný výrobok. Tá sa dlho budovala. Okrem toho, všade, kde je menší český pivovar, je silný lokálpatriotizmus. Niečo podobné sa však objavuje aj na Slovensku. Myslím si, že pivo pre Slovákov sa stáva takým nápojom ako pre Čechov.
Prečo sa tu však vypije okolo pol milióna hektolitrov českého piva ročne?
Lebo sme mali s Čechmi spoločný štát, lebo naši vojaci slúžili kedysi v Česku. Nežijeme však minulosťou a zákazníka presviedčame, že naše pivo je najmenej také dobré, ak nie lepšie, ako české pivo. Na prestížnej anonymnej degustačnej súťaži česká Pivná pečeť Steiger tohto roku vyhral, čo sa len dalo.
Možno aj preto, že české a slovenské pivá sú takmer na nerozoznanie. Údajne sa rozdiel dá zistiť len laboratórnym rozborom.
Áno, je to možné. Ale podobnosť platí len pre pivo plzenského typu, ktoré sa varí klasickým spôsobom, čo je náš prípad. Dôležité je klasické kvasenie a zretie piva. Pivo, ktoré leží 60 dní, chutí Čechovi aj Slovákovi rovnako.
Boli by ste ochotný v záujme zvýšenia výroby potlačiť firemnú značku a predávať pivo pod privátnou značkou obchodného reťazca?
Kým sedím na tejto stoličke, nestane sa to. Sme hrdí na svoju značku a nebudeme vazalmi obchodníkov. Len tie pivovary sú na Slovensku zaujímavé, ktoré si chránia meno. Ani Heineken, ani SABMiller to nikdy nebudú robiť a nebude to robiť ani Steiger. Pivo vždy predáva značka a kvalita, samozrejme.
Napadlo vám ako dedičovi stredovekého pivovaru niekedy uvariť pivo podľa stredovekého receptu? Dalo by sa piť?
Vo Vyhniach sa začalo variť pivo 19 rokov pred objavením Ameriky. Ak však dnes niekto tvrdí, že vyrába pivo podľa receptu z roku 1850, nie je to pravda. Technológia sa prudko zmenila, pivo sa pasterizuje, filtruje. Starý a nový nápoj je neporovnateľný. Náš sládek Ján Koma by vedel navariť aj stredoveké pivo z roku 1500, ale nemalo by chuť, ktorú poznáme. Rýchlo by sa kazilo.
Je súčasný hostinec, krčma iná ako v minulosti?
Áno, spotrebiteľ sa zmenil. Je náročnejší na kvalitu, pije menej tvrdého alkoholu. Pivo je nielen nápojom masovým, pijú ho všetky vrstvy.
Ale prečo pri takej popularite piva sa spotreba za rok znížila o desať litrov na hlavu? Ešte pred dvoma rokmi bola 94 a vlani už len 81 litrov.
Odpoveď je v životnej úrovni ľudí, ich peňaženky sa po reforme extrémne rýchlo neplnia. Našťastie príjmy obyvateľstva vlani predsa len začali rásť, čo je dobrá správa pre pivovarníkov.
To znamená, že už nebudete vládu presviedčať, že lepšia je vyššia spotreba piva a nižšie spotrebné dane?
Vo fyzike platí, že krátkodobý tlak na podložku nezanechá stopu, ale dlhodobý tlak ju natrvalo zdeformuje. Myslíme si, že namieste je pokračovať v rozhovoroch s ministrami Ivanom Miklošom a Pavlom Ruskom o výške spotrebných daní. Sú stále vysoké, a teda ubíjajúce podnikanie. Pivovarníctvo je výkladom potravinárstva. Prečo mu škodiť, keď môže dať viac? Načo za drahé peniaze lákať ďalšie investície, my sme už tu.
Koľko peňazí ste vložili do pivovaru?
Stará "barabizňa", ktorú som kúpil, bola na konci socializmu odsúdená na zánik. Investovali sme do pivovaru okolo 400 miliónov korún. Teraz je to jedna z najkrajších fabrík v okolí. Dal som do nej všetko, čo som mal. Nabral som si úvery, ktoré poctivo splácam. Do pivovaru som vložil nielen môj život, ale život celej rodiny, preto ho nikdy nepredám.
Angličania vravia: Nikdy nehovor nikdy! Čo keď sa to raz oplatí?
Čo je to oplatí sa? Mať vo vrecku dvesto miliónov korún za predaj podniku? Nie, to nie je môj prípad.
Na toľko si ho ceníte?
Nie, to je príklad. Podnik je určite drahší, má hodnotu okolo jednej miliardy. Mať veľa peňazí nie je pre mňa dôležité.
A čo potom?
Prísť ráno do firmy a skontrolovať si, čo sa včera postavilo, opravilo. Alebo aj to, že si dám v záhrade svoje pivo a teším sa z neho.
Koľko pív vypijete?
V týždni zásadne pivo nepijem. Môj pivársky deň je piatok, rozložím oheň v záhradnom kozube a tam degustujem všetko pivo, čo sa za minulý týždeň uvarilo. Ochutnám aj desať pív.
Boli ste v Kodani?
Áno.
A pamätáte sa na nápis na priečelí Carlsbergu? Stojí tam: Laboremus pro patria. Pracujeme pre vlasť. Pre koho robíte vy? Len pre seba?
Je to nádherné heslo, bez patriotického cítenia sa pivo variť nedá. Vyhniansky pivovar začal 532. sezónu. Tu sa nedá hovoriť o peniazoch, ktoré dostanete za prípadný predaj. Vlasť je o tom, že niečo, na čo môžeme byť hrdí, musí byť slovenské. Nemal by to byť len zbojník Juro Jánošík. Kremnická mincovňa bola a zostala slávna. Steiger z Vyhní má podobnú ambíciu.
Eduard Rada (1959), pôvodne banský odborník, ktorý po revolúcii zamýšľal obnoviť ako súkromný podnikateľ ťažbu zlata v Banskej Štiavnici. V roku 1993 odkúpil od štátu najstarší slovenský pivovar vo Vyhniach. Vlani v ňom uvaril do 200-tisíc hektolitrov piva.
|
| Obyvatelia pápežovho rodiska pili zadarmo - SITA | 20. apríla 2005
Nemci z mestečka Marktl am Inn odkiaľ pochádza novozvolený pápež Benedikt XVI. oslavovali svojho spoluobčana, čoho prejavom bolo aj pivo zdarma. Starosta Ratzingerovho rodiska Hubert Gschwendtner povedal, že je to neuveriteľné.
"Som nadšený," prízvukoval. Bol to práve starosta mesta, ktorý každému občanovi sľúbil pivo zadarmo. Stovky Bavorov sa vhrnuli do domu, kde sa súčasný pápež narodil. Nadšení krajania nového pápeža pri oslavách nešetrili pyrotechnikou.
|
| Short: Značku Topvar nebudeme meniť - Jozef Sedlák , PRAVDA | 17. mája 2005
Minulý pondelok svetový pivovarnícky gigant SABMiller ohlásil dohodu o získaní Topvaru Topoľčany. Jeho slovenskí majitelia roky odmietali ponuky na predaj. Mike Short, generálny riaditeľ skupiny Plzenský Prazdroj, do ktorej sa Topvar začlení po boku Šariša, tvrdí, že všetci aj drobní akcionári dostanú za akcie dobre zaplatené.
Spoločnosť SAB a neskôr SABMiller sa o Topvar roky zaujímala. Čím vás lákal tento pivovar? Atraktívnym trhovým podielom?
Značkou. Pravda, aj trhový podiel je založený na dobrej značke. Niektoré pivovary získavajú trhový podiel predajom lacného piva. To nie je náš prípad. Máme radi silné značky, ktoré sú možno trochu drahšie, ale sú výnosné. Zvažujeme vždy možnosti podnikania, to, kam až môžeme ísť.
V prípade Topvaru je to jasné. Jeho 14-percentný trhový podiel umožní SABMilleru vyrovnať sa hlavnému konkurentovi spoločnosti Heineken Slovensko.
Súhlasím. Kúpa Topvaru nás dostane na úroveň porovnateľnú s Heinekenom a umožní nám to korektne súťažiť na rovnakom základe.
Koľko vás bude stáť priblíženie sa k Heinekenu Slovensko?
Nepoviem vám, samozrejme, v tejto chvíli presné číslo. Heineken je, isteže, náš konkurent v mnohých krajinách sveta, nielen na Slovensku. Skutočná konkurencia je však v slovenských mestách, kde súťažíme s niektorými lokálnymi značkami.
Topvar bol v niektorých regiónoch pre konkurenciu skutočne nepriestrelný. Je to pre vás dobrá kúpa. Oplatí sa však obchod aj topoľčianskym akcionárom?
Dúfam, že to bude pre nich zaujímavé. Urobili sme ponuku aj menšinovým akcionárom. Volíme k nim úplne rovnaký prístup ako k veľkým akcionárom.
Znamená rovnaký prístup to, že držiteľ jednej akcie dostane za ňu presne toľko ako majitelia väčšinového balíka?
Áno.
Je to slovo britského džentlmena?
Je to slovo spoločnosti SABMiller, čo je v podstate to isté.
Buďte si istý, že ľudia vás zoberú za slovo. Topoľčany sú malé mesto a ľudia hovoria, že akcionári si polepšia. Naozaj si polepšia?
Myslím si, že áno a v mnohých ohľadoch.
Keby sa malí akcionári Topvaru spätili, majitelia väčšinového balíka akcií sú pripravení odpredať ich SABMilleru. Nedostanú za túto službu o niečo viacej?
Ponuka je zaujímavá pre všetkých. Je tam, samozrejme, obdobie, počas ktorého sa môžu rozhodnúť. Ale ponuka ako balík je naozaj dobrá.
Prečo vám väčšinoví akcionári kývli až teraz?
Ťažko mi odvetiť na to. Nebol som pri rokovaniach od samého začiatku. Majiteľom Topvaru sa však podarilo vykonať dobrú prácu. V deväťdesiatych rokoch vybudovali spoločnosť, na ktorú sú hrdí.
V posledných dvoch rokoch na Slovensku prudko klesla výroba aj predaj piva. Nebol to práve kľúčový moment, ktorý rozhodol o predaji Topvaru?
Ťažko mi hovoriť o ich motívoch. Mali sme dlhodobé rokovania. Dali sme dobrú ponuku, ktorá obsahovala niektoré ich požiadavky. Sú tam, pravda, veci, ktoré by sme urobili, keby sme investovali do akéhokoľvek pivovaru. Zvýšime výrobu piva, postaráme sa o rozvoj značky a rovnako aj o odborný rast zamestnancov.
Topvar v čase vrcholu v roku 2002 uvaril takmer 700-tisíc hektolitrov piva. O koľko zvýšite výrobu piva?
O tristotisíc hektolitrov, teda na jeden milión hektolitrov.
Bude to však to isté pivo, ktoré sa vyrába dnes?
Celkom určite. Úspech SABMiller sa zakladá na lokálnych značkách. Niektorí analytici nás aj kritizovali za to, že nebudujeme veľké medzinárodné značky. Sila spoločnosti je práve v silných miestnych značkách v jednotlivých krajinách a v silnom miestnom manažmente. Boli by sme veľmi hlúpi, keby sme chceli zmeniť značku Topvar.
SABMiller už povedal, že v Topvare sa budú variť aj iné pivá. To bude pre miestnych tuhý tabak.
V každom prípade budeme rozvíjať pivovar a značku Topvar, ale žiadna spoločnosť by jednoducho nenechala ležať ladom kapacity, ktoré sú v Topvare v tomto momente nevyužité. Pre nás bude dôležité využiť výrobné možnosti a to dosiahneme tým, že budeme variť aj iné pivá. Nebude to mať však žiaden efekt na to, ako varíme Topvar.
Môže sa v Topvare variť v rámci licencie aj český Kozel?
Je to možné.
Kúpili ste pivovar v krajine, kde sú vyššie spotrebné dane ako v Česku. Myslíte si, že napriek tomu pokles výroby v blízkom období prekonáte a dosiahnete zvýšenie výroby?
Veľmi ťažko odhadnúť dlhodobý vývoj. Spotrebu piva vždy zníži studené leto a vlani nebolo dobré leto. Na Slovensku sa však vypilo menej piva aj pre zvýšené spotrebné dane. Na druhej strane Slováci sú veľmi hrdí na svoje pivo. A keď sa pozerám na to, že Slovensko má jeden z najväčších rastov hrubého domáceho produktu v strednej Európe, verím, že spotreba piva porastie.
Viete, ako majú Slováci radi pivo? Za dva roky klesla spotreba na hlavu z 94 na takmer 80 litrov. Poznáte zo svojej praxe taký prudký pokles?
Máme skúsenosti z viacerých krajín, kde vlády zdvihli spotrebné dane, že následne predaj piva klesol. Za zváženie stojí to, že príjem pre vlády sa nezvýšil zvýšením spotrebných daní. Samozrejme, vždy treba analyzovať všetky príčiny poklesu spotreby.
Ak ste zainvestovali do Topvaru, predpokladáte, že ide len o prechodný pád spotreby. Ako rýchle sa môže spotreba zvýšiť?
Ak prídu dobré letá, situácia sa zmení. V dlhodobých plánoch však rátame skôr s konzervatívnym výhľadom.
To znamená viac opatrnosti pri posudzovaní budúcnosti?
Samozrejme, naše finančné a podnikateľské očakávania plánujeme o čosi nižšie, ako je potenciál, ale vidíme v najlepších rokoch priestor na rast. Už sme mali otázky z Londýna o možnostiach vývozu Topvaru. Bolo by zaujímavé dostať Topvar na svetovú pivovarnícku scénu, ale prvotný je trh na Slovensku.
Aká je návratnosť investície vloženej do Topvaru?
Našu investíciu sme založili na prepočtoch, ktoré predpokladajú návratnosť vložených peňazí v rozumnom období. Nebudem ho teraz konkretizovať.
Mesto Topoľčany, ktoré má 15 percent akcií pivovaru, podporovali doterajší majitelia v rozvoji športu, zdravotných aktivít, charity všeobecne. Budete pokračovať v tomto kurze?
Celkom určite. V našej spoločnosti už dlho rozvíjame korporátny (spolkový) investičný program. Staviame ho širšie ako len zodpovednosť za šport. Napríklad v Plzni máme program Voľba občanov. Podporujeme projekty, ktoré odporučí mesto. SABMiller takto pracuje v komunitách na celom svete. Možno to celé vzniklo tým, že sme pôvodne pôsobili v Juhoafrickej republike. Uvedomujeme si veľkú potrebu investícií a podnikania do komunít. A túto etiku, ktorú sme tam získali, sme preniesli do celého sveta. Samozrejme, podpora miest predpokladá podnikať so ziskom.
V pivovare pracuje vyše 400 ľudí. Je to optimálny počet? Ľudia už rozmýšľajú: Dobre, vyplatia nám akcie a potom možno nastane prepúšťanie.
Dohodli sme sa, že dva roky nebude žiadne prepúšťanie. Samozrejme, môže sa stať, že budú nejaké prirodzené odchody. Niektorí ľudia môžu odísť zo svojej vlastnej vôle. Je možné, že nastanú nejaké úbytky pracovníkov.
Slúžili ste na atómovej ponorke. Je to ojedinelá skúsenosť a nielen pre manažéra v pivovarníckom priemysle. Čo sa dá z nej využiť?
Z námorníctva som si priniesol vedomie o dôležitosti ľudí. Kľúčové je získavanie nových skúseností, tímová práca, osobnostný rast. Jednou z výhod práce v spoločnosti SABMiller je, že ľudia z miestneho prostredia dostávajú príležitosť pracovať po celom svete. Môžu tam získať skúsenosti, vrátiť sa na Slovensko a potom ich využiť. Pretože vždy hľadáme dobrých manažérov a chceme, aby naši vrcholoví pracovníci nadobudli čo najviac skúseností. Aj nedávno vymenovaný generálny riaditeľ Šariša prešiel takouto cestou.
Ste svetobežník, ktorý oboplával celý svet a žil v Británii, Kanade, Juhoafrickej republike. Kam by ste zaradili české a slovenské pivo?
Veľmi vysoko. Keď cestujete po svete a ochutnávate pivá, objavíte obrovskú pestrosť chutí. Aj v rámci spoločnosti SABMiller varíme veľa druhov piva. Ľudia spravidla uprednostňujú miestne značky pív, ale existuje dobrá povesť slovenského piva takisto, ako existuje reputácia českého piva.
Dokázali by ste pri anonymnej degustácii piva odhaliť jeho pôvod?
Nie som odborník ochutnávač, ale niektoré pivá spoznám. Máme ochutnávačov, ktorí ochutnávajú všetky druhy nášho aj konkurenčného piva. Vedia odhadnúť, že pivovar, z ktorého pivo pochádza, dokázal dosiahnuť chuť, ktorá tam má byť. Výzvou pre pivovarníka je, samozrejme, dosiahnuť zakaždým tú istú vynikajúcu chuť.
Čo teraz pijete? Plzeň?
Áno, je to Plzenský Prazdroj, a takisto mám doma v chladničke nejaký Šariš.
Kedy tam pribudne Topvar?
Mali sme Topvar na podpisovom ceremoniáli a doniesol som si domov dve fľašky.
Pilo sa pivo počas podpisu zmluvy s Topvarom?
Áno a chutilo mi.
Najmä preto, že ste dohodli dobrý obchod?
(Smiech) Dokážem ešte stále oddeliť komerčnú stránku od chuťovej. Áno, pivo mi chutilo.
Prečo ste ešte dohodu s Topvarom neoznámili na Protimonopolný úrad?
Máme na to mesiac. Pracujeme na tom.
Je to len formalita?
Áno, ale informovali sme už úrad, že sme podpísali dohodu a vedia takisto, že dostanú naše podanie. Celú transakciu, samozrejme, podmieňuje vyjadrenie úradu. Pokým nemáme odobrenie úradu, nie je medzi nami žiaden vzťah.
|
| Hollebeke: Nedívam sa do zrkadla s ľútosťou - Jozef Sedlák, PRAVDA | 12. septembra 2005
Jean Paul van Hollebeke, odchádzajúci generálny riaditeľ spoločnosti Heineken Slovensko tvrdí, že spoločnosť raz povedie Slovák.
Zo spoločnosti Heineken Slovensko odchádza generálny riaditeľ Jean Paul van Hollebeke. Uskutočnil najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie investície v slovenskom pivovarníckom priemysle na prelome tisícročí - pivovary kupoval, budoval aj zatváral. Muž, ktorý spája vľúdnosť s nekompromisnosťou, považuje pôsobenie na Slovensku za najvzrušujúcejšiu skúsenosť počas svojej kariéry.
Prečo?
Pretože som nebol len pozorovateľom, ale aj priamym účastníkom obrovských zmien na Slovensku. Opúšťam krajinu, ktorá je jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich v Európe. Pri návratoch do západnej Európy som si uvedomoval, ako pomaly sa menia veci tam a akým úžasným tempom sa menia na Slovensku.
Aké sú šance slovenských manažérov v Heinekene?
Som si stopercentne istý, že spoločnosť raz povedie Slovák. Je to však trochu dlhší proces a je dôležité, aby firma pomohla ľuďom získať skúsenosti, aby boli pripravení na túto pozíciu.
Je vari kultivovanie manažéra na Slovensku dlhšie ako inde?
Nie. Vo firme je viac kandidátov, tí však potrebujú čas, aby dozreli na túto pozíciu. Okrem toho je obrovský záujem zvnútra Heinekenu prísť na Slovensko. Firma prešla vnútornými zmenami, je pripravená na to, aby dosahovala dobré výsledky.
Na Slovensku ste strávili takmer sedem rokov. Bola naša krajina vašou osobnou voľbou alebo vás v amsterdamskej centrále Heinekenu postavili pred hotovú vec?
Nebol to môj osobný výber. Keď mi ponúkli Slovensko, pracoval som ako zástupca riaditeľa Heinekenu pre Áziu a južné Tichomorie. Chcel som už byť v Európe a viesť firmu, ktorá sa rozvíja. Slovensko, krajina v srdci pivnej kultúry, to umožňovalo. Bol som spokojný, šťastný, ale aj zvedavý, pretože som vašu krajinu nepoznal.
Keď prišiel Fredy Heineken, otec dnešného superholdingu Heineken, v roku 1942 do USA, povedal: "Uvidel som budúcnosť". Čo ste uvideli po príchode na Slovensko vy?
Nezaslúžim si porovnanie s pánom Heinekenom, bol určite lepší vizionár ako ja. Určite som však po niekoľkých týždňoch strávených na Slovensku pocítil, že krajina sa bude posúvať dopredu. Bol som si istý, že budem súčasťou revolúcie či už v spoločenskom živote, ekonomike, vo firme. Bolo práve po voľbách a ľudia boli nadšení, mali chuť veci meniť. Okrem toho bolo vidieť, že Slovensko je krajinou piva.
Je dôležité pre manažéra, aby pochopil ducha krajiny?
Verím vo vnútorný pocit, som emotívny človek a veľmi rýchle som sa na Slovensku začal cítiť ako doma. Iste aj vďaka ľuďom okolo mňa som rýchlo nasiakol prostredím a pochopil slovenskú dušu a túžby spoločnosti.
Akými ľuďmi ste sa obklopili? Vsadili ste pri miliardových investíciách viac na mladosť alebo na skúsenosť? Uprednostnili ste cudzincov alebo Slovákov?
Keď som prišiel, môj tím tvorili len zahraniční odborníci a manažéri. Dnes je to presne na polovicu – vo funkciách riaditeľov máme troch Slovákov a troch zahraničných manažérov.
Mnohých prekvapilo, keď za vášho nástupcu vymenovali Dimitara Aleksieva z Bulharska, muža z krajiny vína. Platí v Heinekene, že manažér bez záväzkov je vždy najlepším riešením?
V spoločnosti Heineken platí princíp, že generálny riaditeľ sa musí hýbať v celosvetovom prostredí firmy. Ak jedného dňa preberie funkciu v Heinekene Slovensko Slovák, musí byť pripravený na to, že o nejaké dva, tri roky bude ochotný presunúť sa niekam inam. Na poste generálneho riaditeľa sa neprihliada na národnosť. Dimitar Alexijev má desaťročnú manažérsku skúsenosť. Prichádza síce z prostredia, ktoré nie je až tak naklonené pivu, práve to však môže byť jeho výhodou. V krajine, kde má pivo ťažšiu úlohu, je náročnejšie pivo predávať.
Heineken investoval na Slovensku vyše päť miliárd korún, ale zároveň prestal vyrábať pivo v Martine a Nitre. Bol to skutočne nevyhnutný krok? V Martine nie je Heineken, ako v Hurbanove, symbolom úspechu.
Musím súhlasiť s tým, že zatvoriť pivovary niekoľko rokov po tom, čo ich kúpite, je dráma. Neboli by sme vôbec kúpili Martiner a investovali do modernizácie fľaškovacej linky ešte v roku 2002, keby sme vedeli, že o rok ho zatvoríme. Investovali sme preto, lebo všetky prognózy v tom čase hovorili, že trh síce už neporastie, ale celoslovenská spotreba päť miliónov hektolitrov sa udrží. Situácia v roku 2003 sa však prudko zmenila. Ešte aj tohto roku sa očakáva celoslovenská výroba piva len okolo 4,2 milióna hektolitrov.
Bolo zatvorenie pivovarov reakciou na vládou zvýšenú spotrebnú daň na pivo?
V našich plánoch sme nerátali, že vláda začne využívať nepriame dane na financovanie štátneho rozpočtu a že ich využije na vyrovnanie schodku v štátnych príjmoch. Bolo to pre nás niečo nové, pretože sme neboli prizvaní do takéhoto uvažovania vlády. Museli sme niečo urobiť a začať nekompromisne reštrukturalizovať výrobu piva v celej skupine. Martin sa dostal do situácie, že vyrábal jeden deň v týždni a to sa nedalo finančne utiahnuť. Sú to pre mňa nepríjemné spomienky.
Usilovali ste sa zrejme komunikovať s vládou. Nebolo možné sa s ňou dohodnúť?
S vládou sme mali dobré vzťahy. Urobil som všetko, čo som mohol, pretože som predpokladal, že zvýšenie spotrebnej dane poškodí pivovarnícky priemysel. Neverili však argumentom, že zvýšená daň zníži predaj piva.
Vláda však tvrdí, že aj pri nižšej spotrebe piva vyberá z piva viacej daní a považuje svoj krok za opodstatnený.
Myslím si, že už v tomto roku sa ukáže, že štát získa na spotrebných daniach menej príjmov. Už si uvedomili, že šli na doraz možností a nepredpokladám, že by šli ďalej. Problém bol v inom: Trh nebol pripravený na to, aby sa celá spotrebná daň premietla do ceny, a to bola dráma pre pivovary. Boli sme v tom čase jediní, ktorí dali celú spotrebnú daň do ceny a stratili sme za zvyšné mesiace roka veľký objem v predaji. Jednoducho spotrebitelia neboli pripravení platiť viac za pivo.
Prečo?
V tom čase sa spojili dve veci. Spotrebitelia mali vo vrecku menej peňazí, ktoré by minuli na pivo. Zároveň to bolo obdobie, keď sa výrazne zjednodušil prístup k spotrebným úverom a museli ich splácať. Načasovanie spotrebnej dane a schopnosť spotrebiteľov pohltiť tento náraz sa precenili. Ľudia sa nezačali inak správať. Slováci majú stále radi pivo, je súčasťou ich kultúry, boli však donútení šetriť.
Vláda isteže potrebovala naplniť rozpočet, ale mohla tu byť aj úvaha, že vám vytvorila dobré podmienky na podnikanie a je čas splácať ústretovosť.
Keď Heineken v polovici deväťdesiatych rokov vstupoval na Slovensko ako jeden z prvých veľkých investorov, nedostal žiadnu z daňových úľav a podpôr, ktoré sa zahraničným investorom poskytujú teraz. Jediná výhoda, ktorú sme dostali, bol dotáciami podporovaný vývoz sladu.
Nemôžete však povedať, že ste na tom nezarobili.
Áno, no my sme vlastne rozbehli celý systém predfinancovania poľnohospodárov, pretože časť dotácií sa automaticky preniesla na poľnohospodárov. Jednak dostali vyššiu cenu za sladovnícky jačmeň, a potom dostávali predplatby na založenie úrody. Bolo to v dobrej rovnováhe: Nám pomohla vláda a my sme pomohli poľnohospodárom.
Vracajú sa vám miliardové investície tempom, aké ste očakávali?
Pokiaľ ide o finančné výsledky, nie je to tak ako, sme si predstavovali. Našťastie sme súčasťou medzinárodného koncernu, pretože niektoré iné krajiny môžu dotovať krajiny, ktoré neprinášajú očakávaný zisk.
Je možné, aby výroba piva v réžii Heinekenu bola na Slovensku stratová?
Áno.
Tomu nikto nebude chcieť uveriť. Vari vyrábate pivo len z lásky ku Slovensku?
Pochopiteľne, že sme rátali s tým, že budeme ziskoví. Keď sa to nestalo, boli sme nútení urobiť zmeny a teraz začíname vykazovať prvé náznaky pozitívnych výsledkov. Každá firma, ktorá chce zdravo fungovať, prichádza k bodu, kedy chce ísť po atraktívnosti a chce od svojich ľudí, aby pracovali lepšie a efektívnejšie. Výroba piva skoncentrovaná v Hurbanove je teraz neporovnateľne efektívnejšia, ako bola pred troma rokmi.
Pomery na trhu sa menia. Ak SABMiller kúpi Topvar, Heineken bude mať ťažší život. Proti tejto transakcii protestuje na Protimonopolnom úrade jedna z malých spoločností. Nemá obavu z posilneného súpera v skutočnosti aj Heineken Slovensko?
Neprotestovali sme proti tomuto spojeniu. Ide o prirodzený vývoj v konkurenčnom prostredí. Bude nás to aj naďalej hnať k tomu, aby sme boli lepší. Stále si myslím, že máme najlepšie značky na Slovensku, ktoré sú schopné hravo konkurovať tým, ktoré má konkurencia.
Svojho času ste sa uchádzali o Topvar. Nebol by Topvar lepšou kúpou ako pivovar Gemer a Martiner dovedna?
Nikdy sa nedívam do zrkadla s ľútosťou. Keď sme Topvar chceli kupovať, nebol na predaj a teraz to neľutujem.
V Hurbanove vyrábate nielen Zlatého bažanta, ale aj Martiner a Corgoň. Sú to skutočne ešte tie isté pivá?
Dostávam často túto otázku, pretože ľudia majú pocit, že sa v jednom pivovare dá vyrábať len jeden druh piva. Možno to bola pravda pred desiatimi rokmi, v tejto chvíli to tak nie je. Moderná technológia umožňuje zachovať presne tú istú chuť piva, ktorú malo, keď sa vyrábalo v materskom pivovare. Keď sme premiestnili výrobu, urobil sme aj slepé testy na obrovskej vzorke spotrebiteľov a nenašli sme nijaký rozdiel.
Slovensko sa pred vašimi očami veľmi zmenilo. Krajina je plná odhodlania rýchle sa vyrovnať vyspelejšej západnej časti Európy. Čo je na tomto odhodlaní sympatické a čo nie?
Otvorili ste sa svetu a ľudia sa začali dívať ďalej, ako len po svoju bránku. Na vlastné oči vidia to, čo kedysi obdivovali, o to viac môžu milovať Slovensko. Pri príchode sa mi zdalo, akoby Slováci neboli dosť hrdí na svoju krajinu. Teraz vidím, že ľudia objavili čaro svojej vlasti. Slovensko má totiž možnosti na uskutočnenie plánov, aké nemajú iné západné krajiny. Žiaľ, ešte stále je u vás veľa ľudí, ktorí majú málo peňazí, chýba stredná vrstva. Všetko však nejde hneď a odrazu.
-------
Jean Paul van Hollebeke (49) začal kariéru v Coca Cole. Neskôr sa dal do služieb spoločnosti Heineken. Pracoval ako zástupca riaditeľa pre Áziu a južné Tichomorie. Po takmer sedemročnom pôsobení na Slovensku ho vymenovali za generálneho riaditeľa Heinekenu na Blízkom východe a severnej Afrike.
|
| Pivovary zápasia o každú fľašku piva - Jozef Sedlák, PRAVDA | 28. júna 2005
Prudký pokles spotreby piva na Slovensku vyostril konkurenčný zápas medzi pivovarmi. Vlani vyrobili takmer o pol milióna hektolitrov piva menej a v súčasnosti zápasia o každý polliter predaného piva
Pivo sa nepredáva už len za akciové ceny, ale na trh rýchlo prenikajú superlacné súkromné značky, ktoré si nechávajú vyrábať obchodné reťazce.
Na pultoch veľkých obchodných firiem sa objavili značky ako Gazda, Pandúr či Golém. Ide o lacné osem- až desaťstupňové pivá, ktoré vrhli na trh malé pivovary. Fľaška týchto donedávna neznámych značiek sa predáva po päť až šesť korún.
"Tieto pivá ponúkajú obchody za mimoriadne nízke ceny. Sú také nízke, že sa za ne nedá uvariť kvalitné pivo," povedal majiteľ pivovaru Steiger Vyhne Eduard Rada. Podľa vyhnianskeho pivovarníka výroba týchto pív kazí dobre meno slovenského pivovarníctva. "Nikdy sa nevydám touto cestou," uviedol Rada.
"Každý pivovar zvažuje, či sa pustí do výroby pív nesúcich privátnu značku," reagoval obchodný riaditeľ bratislavského pivovaru Stein Dušan Pfeifer. Kategoricky odmietol, že by pivo Gazda vyrábané pre COOP Jednotu či Pandúr pre Tesco zaostávali v kvalite za konkurenčnými výrobkami. "Toto pivo je lacnejšie preto, že si nedávame obchodnú prirážku," vysvetlil Pfeifer.
Stein nebol podľa Pfeifera jediný pivovar, ktorý sa zúčastnil na súťaži vypísanej reťazcami o výrobu pív pod súkromnou obchodnou značkou reťazcov. Mohol sa na nej zúčastniť aj Steiger a keby v súťaži uspel, zrejme by hovoril niečo iné, znel Pfeiferov názor. Rada povedal, že nemá nijaký problém predávať drahšie a podľa neho aj kvalitnejšie pivo.
"Od apríla tohto roku predávame hektoliter piva o 80 korún drahšie, čo je v prepočte na polliter piva zvýšenie ceny o 40 halierov. Nezaznamenali sme pokles, ale nárast predaja, v máji o 25 a v júni takmer o 16 percent ako v rovnakom období vlaňajška," uviedol Rada. ,,Nie cena, ale kvalita rozhoduje," tvrdí Rada, ktorý chce z Vyhní vyprofilovať pivovar podobný českému Bernardovi z Humpolca. Ten sa orientuje na výrobu špičkových pív.
"V zásade cena piva korešponduje s kvalitou," vyhlásila Daniela Šmogrovičová z Katedry biochemickej technológie Slovenskej technickej univerzity. Kvalita slovenských pív sa podľa Šmogrovičovej za posledné desaťročie zvýšila. "Ak lacné pivo neobsahuje cudzie príchute a vône, potom je v poriadku. Niekedy ich totiž možno objaviť aj v drahšom pive." Rada Šmogrovičovej znie: Spotrebiteľ by mal pivo najprv ochutnať a ak mu chutí, potom nech si kúpi väčší počet pív jednej a tej istej šarže.
Podľa jedného z výrobcov piva, ktorý si neželal byť menovaný, pivo predávané za nízku cenu sa v skutočnosti nepredáva pod výrobné náklady. "Konečnú cenu na pulte dotujú reťazce, aby si preťahovali zákazníkov," povedal zdroj Pravdy.
To, či sa tohto roku predá na Slovensku viac piva ako vlani, bude závisieť od leta. "V máji sa predalo o štyri percentá piva viac ako pred rokom, ale kľúčový bude predaj cez prázdniny," povedal riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
|
| V Topvare čakajú na juhoafrické milióny - Jozef Sedlák , PRAVDA | 18. júna 2005
Ak úradníci poslednú veľkú pivovarnícku transakciu na Slovensku požehnajú, zbohatnú všetci akcionári - manažéri, zamestnanci aj mesto vlastniace pätnásť percent akcií. Z mnohých sa stanú viacnásobní milionári, z iných takmer milionári. Za jednu akciu sľúbil SABMiller zaplatiť 897-tisíc korún. Ľudia to majú potvrdené v notárskych zápisniciach čierne na bielom, ale aj tak mnohí sľubom neveria.
V piatok minulý týždeň, v posledný možný deň doručila svetová pivovarnícka spoločnosť SABMiller na Protimonopolný úrad oznámenie o svojom mesiac známom zámere kúpiť pivovar Topvar. V Topoľčanoch a okolí teraz všetci netrpezlivo čakajú, ako Protimonopolný úrad rozhodne.
Ak úradníci poslednú veľkú pivovarnícku transakciu na Slovensku požehnajú, zbohatnú všetci akcionári - manažéri, zamestnanci aj mesto vlastniace pätnásť percent akcií. Z mnohých sa stanú viacnásobní milionári, z iných takmer milionári. Za jednu akciu sľúbil SABMiller zaplatiť 897-tisíc korún. Ľudia to majú potvrdené v notárskych zápisniciach čierne na bielom, ale aj tak mnohí sľubom neveria.
"Sľúbiť ešte nie je dať. Uverím, až keď peniaze prídu na účet,“ vraví jeden z robotníkov, ktorí sa po skončení zmeny náhlia k autobusom. O predaji sa mu nechce veľmi rozprávať. ,,Nebola to naša akcia, ale nášho vedenia. Ono rozhodlo, že treba pivovar predať.“
Všetci nebudú rovnako bohatí
Na skok od hlavnej brány pivovaru je podniková predajňa piva. Zastavuje sa v nej hlúčik chlapov, aby zahnali smäd po práci. Vo fabrike sa nesmie piť. V bufete za bránou je pivo v akcii. Fľaška desiatky ide po 9,90 Sk, dvanástka stojí 12,40.
Štvorica mužov si dáva, ako hlása nápis nad ich hlavami Pivo pravých chlapov a hlučne rozoberá hlavnú udalosť týchto dní. Na fabrickom dvore stojí už týždeň červená Fabia, ktorú vyhral v lotérii podporovanej Topvarom ktosi z malej dedinky Nitrica. ,,Výherca asi nemá na to, aby zaplatil daň z výhry,“ špekulujú muži.
Na podpichnutie, že pre nich by to iste nebol problém, sa chlapíci schuti zasmejú: ,,Nie sme akcionári, ale obyčajní robotníci. Keby sme boli bohatí, nechodíme do roboty,“ odvetí zavalitý ryšavec. A jeho sused doplní:,,Nemyslite si, že všetci v Topvare zbohatnú. Niektorí si teraz trhajú vlasy, lebo ešte v jeseni popredali manažérom akcie po päťdesiat či v lepšom prípade sedemdesiattisíc korún. My nemáme nič, zato sme slobodní ako vtáci,“ mudruje chlapík.
Keď si v roku 1994 robotníci, technici a manažéri vybojovali na Fonde národného majetku zriadenie zamestnaneckej akciovej spoločnosti, nakúpili každú z 1¤451 akcií po 700 korún. Päť manažérov získalo väčšinový 51-percentný balík, 34 percent akcií si rozdelili ostatní zamestnanci, zvyšok pripadol mestu.
Robotníci dostali po jednej, stredné kádre po päť, niektorí kľúčoví odborníci po desať akcií. Dnes majú manažéri 59,5 percenta. ,,Nemusia do smrti robiť. Oni ani ich deti. Niektorí hlupáci im predali akcie za päť tisícoviek, lebo ich súrne potrebovali na birmovku,“ vraví jeden zo štamgastov v dedinskej krčme U Vendelína v Urminciach.
SABMiller mal zaplatiť viac
,,Pamätám sa, že niektorým ľuďom z malých dedín z okolia Topoľčian akcie nič nehovorili a neboli ochotní zaplatiť ani 700 korún. Ani si ich nekúpili,“ rozpomína sa na začiatky zamestnaneckého podnikania v Topvare pivovarník Ivan Huba. Raz stretol v pivovare rozkokošené kolegyne. ,,Práve sme predali akcie po dvanásťtisíc, príď k nám na zákusok,“ volali Hubu.
Huba robil v pivovare od jeho vzniku. Začínal a končil ako vedúci výroby. Je rok na dôchodku, ale na rozdiel od ostatných topvaráckych dôchodcov, ktorí sa tešia, že ,,budú v balíku“, predaj pivovaru neschvaľuje. Jeden z mála zamestnancov filantropov, ktorý bol spokojný s tisíckorunovými dividendami.
,,Mne by aj naďalej vystačili dividendy,“ vysvetľuje prešedivený muž, ktorý varil Topvar nepretržite 40 rokov. ,,Peniaze rozdeľujú štáty aj najusporiadanejšie rodiny. Keby to odo mňa záviselo, nepredám,“ vraví Huba. Je presvedčený, že SABMiller mal za Topvar zaplatiť viac. ,,Cena za to, že výnosy z Topvaru pôjdu do cudziny, mala byť vyššia.“
Topvar má podľa Hubu vynikajúcu vodu, ktorú mu závidia všetky slovenské pivovary. Pivovar je zmodernizovaný a Juhoafričania bez väčšej námahy splnia sľub zvýšiť výrobu zo 700-tisíc na milión hektolitrov,“ uvažuje Huba. ,,Stačí, ak dobudujú pivničné hospodárstvo o nové CK tanky.“
Mesto dostane dvesto miliónov
O budúcnosť značky sa v Topvare nikto nebojí. Ba ani výroba licenčného piva ľudí nevzrušuje. ,,Velkopopovický Kozel nie je predsa najhoršie pivo. Všade, kde prišiel zahraničný kapitál, je licenčná výroba, s tým sa musíme zmieriť, ale všetci musia rátať s tým, že noví majitelia výrobu tvrdo zracionalizujú, a teda časť ľudí prepustia,“ vyjadril Huba myšlienku, ktorá v ostatnom čase nedá spávať nikomu z drobných majiteľov akcií. Čože je to dvojročná záruka súčasnej zamestnanosti.
,,Topvaráci nemôžu mať všetko, aj peniaze aj istotu do budúcnosti,“ vraví chlapík, ktorý si pochutnáva na Topvare v letnej reštaurácii na hlavnom topoľčianskom námestí. Mesto ako pätnásťpercentný majiteľ pivovaru bude mať z predaja takmer dvesto miliónov korún. ,,Som zvedavý, na čo ich použijú. Mohli by poopravovať cesty, lebo mnohé okrem tej vydláždenej, čo vedie do primátorovej ulice, sú plné výmoľov.“
,,Nebudem piť iné pivo ako Topvar,“ vraví pokrývač striech z Urminiec. V roku 1964, keď sa pivovar otváral, doviezol do sladovne z družstva prvú fúru jačmeňa. ,,To boli časy. Pivo stálo korunu aj sedemdesiat halierov, nie ako teraz. Obávam sa že noví majitelia zvýšia jeho cenu.“ Sused odvedľa mu nechce veriť. Minule bola fľaška Topvaru v Kauflande predsa po 5,90 Sk. Pokrývač ho poučí, že akciová cena nie je večná. Večná je len snaha investora zarobiť. Inak by predsa Topvar nekupoval.
Topvar vyhlásil Topoľčany za hlavné mesto piva na Slovensku. Spoločnosť SABMiller značku zachová, netají sa však, že v pivovare bude variť aj licenčné pivá.
|
| Pivo je v Austrálii na ústupe - TASR | 27. júna 2005
Imidž Austrálie ako národa pijúceho hlavne pivo je v ohrození. Nové výskumy ukázali, že Austrálčania pijú menej piva a viac vína a destilátov.
Podľa austrálskeho štatistického úradu je táto zmena výsledkom pokračujúceho zvyšovania množstva vína a miešaných alkoholických nápojov dostupných v Austrálii.
Austrálčania vypili v roku 2004 109.9 litrov piva na osobu staršiu ako 15 rokov, čo je menej ako 114.6 litrov vypitých v roku 2003. Množstvo dostupného piva sa znížilo v týchto rokoch o 2.6 percenta.
Konzumácia vína na osobu sa v tom istom čase zvýšila o 2.6 percenta z 26.8 na 27.5 litra, dôsledkom toho, že dostupnosť vína sa zvýšila o 3.9 percenta.
Odborníčka na konzumáciu alkoholu Sandra Jonesová z Wollongongskej univerzity uviedla, že starší ľudia holdujú teraz viac vínu ako pivu a mladší Austrálčania prešli z pitia zlatistého moku na čoraz obľúbenejšie miešané alkoholické nápoje.
Podľa internetovej stránky www.fosters.com.au Austrálčania pijú menej piva na osobu ako Česi, Nemci, Íri, Dáni, Rakúšania, Briti, Belgičania a Luxemburčania, ale viac ako Američania, Fíni, Maďari, Španieli, Kanaďania, Holanďania a Slováci.
|
| Japonci vyrobili pivo, ktoré mení chuť - SITA | 14. septembra 2005
Najväčší japonský pivovar Asahi predstavil nové pivo, ktoré vo fľaši časom mení svoju chuť. V stanovisku firmy sa uvádza, že pivo Asahi Super Yeast Draft zmení svoju chuť v druhej fáze fermentácie, ktorá sa uskutočňuje priamo vo fľaši.
Druhotná fermentácia pokračuje až tri mesiace, keď sa fľaša skladuje v teplote od 10 do 20 stupňov Celzia. "Po mesiaci sa jemná chuť piva zvýrazní, aróma zosilnie, čím dá pivu aromatickejší charakter s iskrivou dochuťou," uviedla spoločnosť. Nový produkt by sa mal na trhu objaviť už počas zimy. |
| Ľudia šetria, míňajú menej na pivo - Jozef Sedlák, PRAVDA | 20. decembra 2005
Na Slovensku už tretí rok za sebou prudko klesá predaj piva. Tohto roku sa očakáva výroba len zhruba 4 miliónov hektolitrov. Pivovary tak vyrobia len toľko piva ako na začiatku vzniku Slovenskej republiky. Ako domček z kariet sa zosypal cieľ vyrábať po vstupe do únie 5 miliónov hektolitrov piva.
Na konci roka 2002 boli pivovarníci takmer na dostrel päťmiliónovej hranice. Pivovary navarili 4,850 milióna hektolitrov piva a spotreba na hlavu dosiahla 95 litrov piva. V nasledujúcom roku však vláda zvýšila spotrebnú daň na pivo, ktorá zdražila pivo o korunu až dve na fľašku. Nasledoval pád výroby aj spotreby, ktorý pivovary nedokázali doteraz zastaviť.
"Končiaci sa rok nežičil výrobcom piva počasím. Leto bolo studené a daždivé, a tak sa v hlavnej sezóne vypilo menej piva," povedal riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Ani december, keď tradične ľudia nakupujú viac piva na vianočné sviatky zrejme nič nezmení na tom, že výroba sa oproti vlaňajšku zníži o zhruba 200-tisíc hektolitrov na predpokladané 4 milióny hektolitrov.
"Pivo je nápoj nižších a stredných vrstiev. Práve táto skupina obyvateľstva najviac holdovala pivu, teraz na ňom šetrí," tvrdí riaditeľ marketingu v Topvare Topoľčany Jozef Nemec. Ľudia vydávajú viac peňazí na plyn, elektrinu, vodu a nezostáva im toľko peňazí na pivo, hovorí Nemec. Topvaru sa síce podarilo pribrzdiť pád výroby, ale piva vyrobí menej ako vlani, keď výroba klesla pod 600-tisíc hektolitrov.
Najväčší výrobca piva Heineken Slovensko si udržal vedúcu pozíciu. Podľa hovorcu Heinekenu Petra Šveca bude spoločnosť po tomto roku v dôsledku reštrukturalizácie začatej v roku 2004 finančne v najlepšej kondícii. Z jej značiek rástol Zlatý Bažant, Corgoň bol objemovo najsilnejší a klesol naopak Gemer v dôsledku nástupu konkurenčných neznačkových pív.
Slovenský spotrebiteľ je mimoriadne citlivý a spotreba piva sa presúva do nízkostupňových pív. V bratislavskom pivovare Stein sa napríklad rýchlo rozvíja výroba deviatky Gazda. Fľaška tohto piva stojí v predajniach COOP Jednoty 6,90 Sk a v akciách je dokonca ešte o korunu lacnejšia.
Stein síce vyrába aj podstatne drahšie špeciálne štrnásťstupňové pivo, ale väčšinu výroby a predaja tvoria 8-, 9- a 10-stupňové pivá. Práve tieto pivá umožnili tomuto pivovaru mierne zvýšiť tohtoročnú výrobu. "Slovenský spotrebiteľ má naozaj hlbšie do vrecka, ale začína napodobňovať aj celosvetový vývoj - od napájania sa pivom prechádza k umiernenej spotrebe piva," myslí si obchodný riaditeľ Steinu Dušan Pfeifer.
České pivovary, ktoré sú najväčšími konkurentmi slovenských pivovarníkov, prežívajú konjunktúru. V Česku očakávajú rekordnú výrobu 19 miliónov hektolitrov piva, z čoho takmer 2,5 milióna hektolitrov piva vyvezú. Bude to najlepší rok pre českých pivovarníkov," povedal riaditeľ Českého svazu pivovarů a sladoven Jan Veselý.
|
| Spor Budvar vs. Budweiser pokračuje - tt, ČTK, TASR | 23. januára 2006
Českobudějovický pivovar Budvar neobhájil názov Budweiser vo Švédsku a prehral súdny spor o túto ochrannú známku s americkou spoločnosťou Anheuser - Busch. Rozhodnutie ale nie je konečné, obe strany sa môžu ešte odvolať k švédskemu Najvyššiemu súdu.
Švédsky Odvolací súd v Štokholme potvrdil rozhodnutie súdu nižšej inštancie, ktorý už predtým zakázal používanie názvu "Budweiser Budvar" na fľašiach českého výrobcu. Česká firma má však naďalej právo používať názov "Budějovický Budvar" či "Budvar".
Budvar a jeho distribútori musia navyše podľa Anheuseru zaplatiť 130-tisíc dolárov (vyše 4 milióny Sk) ako náhradu vzniknutej škody a kompenzáciu súdnych trov od začiatku sporu.
História súdneho sporu
Spor o ochrannú známku vo Švédsku začal v roku 1998, keď americká spoločnosť podala žalobu na Budějovický Budvar. Budvar sa obhajoval, že má právo využívať preklad svojej registrovanej značky "Budějovické pivo" vo všetkých 20 jazykoch štátov Európskej únie.
Podľa Anheuseru platný verdikt znamená, že ochranou názvov podľa miesta pôvodu sa nedá obhajovať pri prekladoch, ak by to bolo v rozpore s platnosťou už existujúcich obchodných známok.
"Pre Anheuser-Busch je to dôležité rozhodnutie, pretože to posilňuje naše exkluzívne práva k obchodnej známke Budweiser vo Švédsku," uviedol prezident a výkonný riaditeľ Anheuser-Busch International Stephen Burrows.
Česká firma sa chystá preštudovať časť rozhodnutia, ktorá mu zakazuje používať slová "Budweis" a "Budweiser" a zvážiť prípadné ďalšie právne kroky, uviedol pivovar vo svojom vyhlásení.
Českobudějovický pivovar vyváža pivo do Švédska od roku 1981. Vlani jeho export vzrástol o 10 %.
|
| Rakúski vedci dokázali, že pivo je zdravé - ČTK | 3. marca 2006 Pravda
Pitie piva pôsobí pozitívne proti zápalovým procesom a niektorým chronickým ochoreniam. Vedci z fakulty lekárstva na univerzite v rakúskom Innsbrucku vo svojej štúdii tvrdia, že pokusy s krvnými bunkami ukázali, že pivo môže blokovať niektoré infekcie a chronické choroby.
Látky, ktoré sú prítomné vo výťažkoch z jačmeňa, majú pravdepodobne účinok na organizmus podobný takému, aký sa pripisuje červenému vínu a zelenému i čiernemu čaju, ktoré majú na zdravie pozitívny účinok. Tento účinok je lekársky uznávaný najmä pri srdcových chorobách, pripomína tím vedcov na čele s chemickým biológom Dietmarom Fuchsom.
Vedci zdôrazňujú, že samotný fakt pitia piva nezahŕňa nevyhnutne aj požitie alkoholického nápoja, pretože pozitívny účinok výťažku z jačmeňa je badateľný aj v prípade, že nápoj neobsahuje alkohol. A závisí to tiež od značky konzumovaného nápoja.
Autori štúdie uisťujú, že pivo zvyšuje produkciu tzv. hormónu šťastia, teda serotonínu. Tento hormón hrá významnú úlohu v náladách ľudí, ako je radosť, úzkosť, sen, bolesť a dokonca aj sexuálne správanie a stravovacie návyky. Štúdia tiež potvrdila, že požívanie piva má upokojujúci účinok na toho, kto ho pije.
|
| Na trh prichádza kávové pivo - SITA/AFP | 19. novembra 2004 Pravda
Britskí výrobcovia piva sa uchádzajú o zákazníkov novým produktom. Dnes totiž na trh uvedú úplnú novinku - pivo s obsahom kofeínu. Pri príprave sa kávové bôby z Rwandy zmiešajú s britským jačmeňom. Vytvorí sa tým pivo s obsahom kofeínu porovnateľným so šálkou kávy |
| Heineken stopol Corgoňa v Nitre - Jozef Sedlák, PRAVDA | 1. októbra 2004
Heineken Slovensko, najväčší výrobca piva a sladu na Slovensku, prestane v októbri vyrábať pivo a slad v Nitre. Výrobu známeho nitrianskeho Corgoňa presunie do dvoch zvyšných pivovarov v Hurbanove a Rimavskej Sobote. Heineken tak opakuje scenár spred necelého roka, keď zavrel výrobu piva v Martine a jeho výrobu presunul zhodou okolností do Nitry.
Dôvodom na zatvorenie nitrianskeho pivovaru a sladovne sa stal podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Heineken Jeana Paula Hollebekeho "tlak trhu na nízke ceny na jednej strane a rastúce výrobné náklady a prudké zvýšenie nepriameho daňového zaťaženia pivovarníkov na strane druhej. To viedlo k znižovaniu ziskovej marže."
Heineken prišiel na Slovensko s úmyslom zvyšovať výrobu piva. "Rátali sme, že spotreba piva sa zvýši na 5 miliónov hektolitrov ročne, čomu zodpovedali aj naše investície v rozsahu 4,7 miliardy korún," uviedol hovorca spoločnosti Peter Švec. Tento plán sa napĺňal až do konca roku 2002, keď výroba a spotreba piva na Slovensku rástla.
Prudké zvýšenie spotrebných daní na pivo a rast životných nákladov, ktorý sa prejavil v poklese spotreby piva vlani a v tomto roku však donútil nadnárodnú spoločnosť k reštrukturalizácii výroby. Tá spočíva v koncentrácii výroby piva do Rimavskej Soboty a Hurbanova, kde sa bude vyrábať slad za celú skupinu. Výroba na viacerých miestach sa stala neziskovou.
Zoštíhľovanie výroby by nemalo znamenať jej pokles, ale prinesie zníženie počtu pracovníkov o 240 z celkom 1 200 ľudí zamestnaných v spoločnosti Heineken Slovensko. V samotnej Nitre pracovalo 120 ľudí. "Významnej časti z nich však ponúkneme prácu v Hurbanove," uviedol Švec. Znižovanie počtu pracovníkov sa nedotkne len výrobných pracovníkov, ale aj administratívy.
Prvé reakcie na presun výroby piva, ale aj sladu z Nitry nie sú priaznivé. "Corgoň bol vždy zviazaný s Nitrou. Je obrovská škoda, že veľké mesto prichádza o značku Corgoň, ktorá bola vždy spätá s obrazom obra z mesta pod Zoborom," vyhlásil nitriansky župan Milan Belica.
"Zachováme všetky doteraz vyrábané značky, teda aj Corgoň a Martiner," vyhlásil hovorca spoločnosti Heineken Slovensko Peter Švec. Pokiaľ ide o prepúšťaných pracovníkov, sociálne náhrady, ktoré dostanú, budú podľa Šveca nad úroveň štandardu, ktorý predpisuje Zákonník práce.
"Na Slovensku sa medziročne do septembra znížila výroba piva o 460-tisíc hektolitrov. Pivovarnícky sektor skončí tento rok so stratou okolo pol miliardy korún a bolo len otázkou času, kedy jeden z pivovarov skončí," povedal riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu na Slovensku Roman Šusták. Vinu pripisuje minuloročnému neuváženému zvýšeniu spotrebných daní na pivo o 67 percent.
Nitriansky pivovar je šiesty zatvorený slovenský pivovar. Pivo sa už nevarí v Košiciach, Michalovciach, Ilave, Trnave a Martine.
|
| Petržalský Lidl obliehali davy - PRAVDA, Júlia Kováčová / pk, Pravda.sk / SITA | 9. septembra 2004
V bratislavskej Petržalke vo štvrtok ráno vypukla nákupná horúčka. Otvorili tam prvú bratislavskú predajňu siete supermarketov Lidl, ktorá ponúka mimoriadne nízke ceny. Na 40-korunové mrazené kurence, sedemkorunové pivo či 11-korunové banány si prišli vystáť rad nielen stovky Bratislavčanov, ale aj ľudí z okolia hlavného mesta.
Ekonomika
Petržalský Lidl obliehali davy
PRAVDA, Júlia Kováčová / pk, Pravda.sk / SITA | 9. septembra 2004 14:59
V bratislavskej Petržalke vo štvrtok ráno vypukla nákupná horúčka. Otvorili tam prvú bratislavskú predajňu siete supermarketov Lidl, ktorá ponúka mimoriadne nízke ceny. Na 40-korunové mrazené kurence, sedemkorunové pivo či 11-korunové banány si prišli vystáť rad nielen stovky Bratislavčanov, ale aj ľudí z okolia hlavného mesta.
Cesty v okolí obchodu sú takmer neprejazdné, parkovisko preplnené, uviedla agentúra SITA Stovky ľudí, väčšinou dôchodcov čakali, aby sa dostali dnu a ďalšie desiatky sa s veľkými nákupnými košíkmi snažili manévrovať v obchode. Davová psychóza sa podpísala aj na nervozite nákupuchtivých, medzi ktorými neboli slovné výmeny názorov žiadnou výnimkou. "Zatiaľ sa však nikto nepobil," povedal vo štvrtok ráno hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva. Dodal, že okrem mestských policajtov dohliada na relatívne pokojný priebeh otvorenia obchodu aj súkromná bezpečnostná služba a predajňu spolu s jej najbližším okolím monitoruje aj priemyselnými kamerami, dodáva SITA.
Na nástup Lidlu okamžite zareagoval aj bratislavský hypermarket Kaufland. Znížil ceny niektorých výrobkov na úroveň Lidlu, prípadne iba o niečo vyššiu. Rohlíky tak predával už od stredy za 70 halierov. Vo štvrtok znížil napríklad ceny melónov na úroveň Lidlu - 1,90 Sk/kilogram. Aj Kaufland pri týchto cenách zažíval nápor zákazníkov, najmä starších. Oveľa pokojnejšie sa nakupovalo vo veľkej Bille pri Štrkoveckom jazere v Bratislave. Ale Billa si tiež všímala konkurenciu a predávala banány po 10 Sk - tak ako jej konkurenti.
Počas prvého dňa predaja boli rady a tlačenica v každej z novootvorených predajní Lidl
Štartuje potravinový cenový maratón
Rožok za 50 halierov, kilo melónu za dve či paradajky za desať. V štrnástich slovenských mestách sa začína oddnes cenová vojna obchodníkov. Na slovenský trh totiž po niekoľkomesačnom očakávaní vstupuje nemecký diskontný reťazec Lidl. Ten otvára svoje prvé predajne s výnimkou Bratislavy, Žiliny a Nitry najmä v menších mestách.
,,Je to logické, Lidl začína tam, kde je konkurencia najnižšia," vysvetľuje riaditeľ agentúry Terno pre prieskum trhu Ľubomír Drahovský. Podľa neho napriek tomu pôjde o ťažký súboj o spotrebiteľa. Ako dodáva, obchodníci v tesnej blízkosti novej siete budú nútení na jej príchod reagovať.
,,Celoplošne to narobí problémy najmä menším predajniam a je isté, že niektoré budú nútené svoje prevádzky aj zavrieť," súhlasí prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Podľa odhadov by malo ísť o obchody, ktorých predajná plocha je nanajvýš 600 štvorcových metrov.
Obaja odborníci tiež zhodne tvrdia, že veľké reťazce, ktoré sú už na trhu, by Lidl ohroziť nemal. ,,Väčšina z nich má totiž stálych zákazníkov, a tak sa len budú snažiť argumentovať, že aj ony sú lacné," dodáva Drahovský.
Podľa Konštiaka Lidl zaujme predovšetkým spotrebiteľov s nižšími príjmami a tiež menšími nárokmi. ,,Spotrebiteľ v týchto predajniach síce nájde výhodné ceny, ale len pri úzko vymedzených druhoch najmä potravinového tovaru," dodáva Drahovský, podľa ktorého je to zároveň jeho jediná nevýhoda oproti ostatným hypermarketom.
Súčasné slovenské reťazce však tvrdia, že konkurencie sa neobávajú a na dnešný deň sa nijako zvlášť nepripravovali.
,,Na nástup nováčika nebudeme vo štvrtok v žiadnom prípade reagovať, pretože Lidl nepovažujeme za konkurenciu," tvrdí Diana Stanková z reťazca Ahold Hypernova. V reťazci tak naďalej platia len avizované letákové akcie.
Podobný postoj zaujala aj spoločnosť Carrefour. ,,Naša stratégia je rovnaká, najnižšie ceny za najlepšiu kvalitu, a preto ani nevidím dôvod ju meniť," hodnotí hovorkyňa siete Carrefour Jana Havlíčková. Ako dodáva, Lidl pre nich nie je priamy konkurent aj preto, že je neporovnateľný čo sa týka služieb zákazníkom aj počtu tovarových položiek.
Na nástup Lidlu nechce podľa hovorcu Michaela Sperla reagovať ani značka Kaufland. ,,Zatiaľ sme nijaký nástup nového reťazca nezaregistrovali," tvrdí Sperl. Napriek tomu Kaufland už v utorok rozposlal do poštových schránok zákazníkov letáky, v ktorých znížil cenu rožkov o 30 percent, teda na 70 halierov.
|
| Ľudia pijú menej piva, je drahé - Jozef Sedlák, PRAVDA | 11. augusta 2004
Na Slovensku naďalej klesá spotreba piva. Nezlepšili ju ani uplynulé dva letné mesiace. Naopak, predaj piva za jún a júl tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška klesol o 20 percent. Fľaška desiatky stojí priemerne o 1,70 a dvanástky o 2,20 Sk viac ako pred rokom. Pivovarníci hovoria o najhoršom období za posledných desať rokov.
Podľa prvých prepočtov pivovarníckeho združenia pivovary tohto roku predajú len 4 milióny hektolitrov piva. ,,Prakticky to znamená, že oproti vlaňajšku vyrobíme o 600-tisíc hektolitrov piva menej. Z trhu akoby vypadol takmer taký veľký pivovar ako je Topvar Topoľčany," povedal výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
,,Nemyslím si, že hlboký prepad piva súvisí len s chladnejším letom. Zo skúseností vieme, že nepriaznivé počasie znižuje spotrebu o štyri až päť percent," konštatoval šéf výrobcov piva Roman Šusták. Skutočnou príčinou poklesu predaja piva je podľa Šustáka pokles kúpyschopnosti obyvateľstva. Pivo je nápojom ľudí s priemernými a nižšími príjmami. Zákazníci z reštaurácií, ktorí sa v spotrebe neobmedzujú, nedokážu zvýšiť spotrebu piva.
Pokles spotreby piva je všeobecný a zasiahol veľké aj malé pivovary. Pivovaru Šariš sa znížil letný predaj oproti vlaňajšku o 15 percent. ,,Zníženie záujmu o pivo je dôsledkom vyšších spotrebných daní na pivo v kombinácii s nízkou kúpnou silou spotrebiteľov," uviedol obchodný manažér Pivovaru Šariš Karol Ponesz. Rozvoj slovenského pivovarníctva sa podľa neho zastavil a tohto roku ho očakáva výrazný pokles.
Topoľčiansky Topvar zaznamenáva síce od augusta mierny nárast v predaji sudového piva, ale rovnako ako Šariš má 15-percentný prepad v predaji. ,,Už rok sa na Slovensku predáva drahšie pivo, čo je dôsledok zvýšených spotrebných daní, ktoré sú vyššie ako v Česku aj Nemecku. Ľudia nemajú dosť peňazí, čo vidieť najmä na predaji fľaškového piva," povedal marketingový riaditeľ Topvaru Jozef Nemec. Slováci žijúci na hraniciach s Českou republikou si nakupujú lacnejšie české pivo.
Zákazníci cielene vyhľadávajú lacnejšie, a teda menej stupňové pivá. Predaj desiatky stúpol na 55 percent, hoci po celé deväťdesiate roky prevládala na Slovensku dvanástka. Jej podiel sa znížil na menej ako tridsať percent. Zvyšok tvoria pivá iných, prevažne nižších stupňov.
Napriek tomu, že pivovary zvýšili vývoz o 44 percent, export nie je pre nich riešením. ,,Kľúčový pre nás je domáci trh, hoci vývoz do Česka a Nemecka stúpol na 30-tisíc hektolitrov," povedal Nemec z Topvaru. Riešením podľa neho by bola rozumnejšia daňová politika štátu. Ministerstvo financií však nastúpený kurz reforiem nemieni meniť.
Letný predaj predaj piva
Rok Predaj (hl)
2000 938 500
2001 948 300
2002 1 051 300
2003 1 138 000
2004 904 900
Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (Údaje sú za mesiace jún a júl)
|
| Nórsku hrozia suchoty, rapídne sa míňa pivo - pk, BBC | 20. mája 2004 Pravda
V Nórsku nastali pre milovníkov piva naozaj ťažké časy. Nórski pivári to už mali aj tak ťažké, keďže nórske pivo je jedno z najdrahších v Európe, ale navyše teraz nórski pracovníci v pivovaroch vstúpili do štrajku a zásoby piva sa v Nórsku môžu čoskoro minúť.
Situáciu zhoršuje aj fakt, že nórski krčmári nemôžu uhasiť smäd štamgastov pivom zo Švédska či Dánska. Totiž aj vodiči kamiónovej dopravy v Nórsku štrajkujú.
2560 pracovníkov v pivovarníctve štrajkuje kvôli obavám zo záplavy nórskeho pracovného trhu lacnou pracovnou silou zo strednej a východnej Európy. Odborári chcú, aby mohli zasahovať do personálnych rozhodnutí vedenia, čo zamestnávatelia zásadne odmietajú.
Štrajk zasiahol aj výrobu nealkoholických nápojov v krajine a ich zásoba sa môže spolu so zásobami piva minúť už v najbližších dňoch. Odborári sa vyhrážajú, že sú odhodlaní štrajkovať aj niekoľko mesiacov.
|
| Pivári sú náchylní ochorieť na lámku - TASR | 16. apríla 2004 Pravda
Bolestivé ochorenie kĺbov, tzv. lámku, skutočne spôsobuje konzumácia alkoholu, ale výška rizika závisí aj od toho, čo pijete, tvrdia americkí vedci. Odborníci už dávnejšie predpokladali, že lámka a alkohol spolu súvisia, a túto teóriu teraz potvrdila najnovšia americká štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 47.000 mužov.
Z výsledkov tohto výskumu vyplýva nielen to, že alkohol a lámka kráčajú ruka v ruke, ale tiež, že pivo je v tomto smere nebezpečnejšie než víno alebo tzv. tvrdý alkohol.
Lekári zo Všeobecnej nemocnice v Massachusets sledovali 12 rokov skupinu 47.000 mužov, ktorí boli na začiatku bez príznakov choroby, no v priebehu rokov 730 z nich ochorelo na lámku. Lekári sú presvedčení, že našli priamu súvislosť medzi lámkou a konzumáciou alkoholu a zistili, že táto choroba najviac trápi milovníkov piva. A naopak, tým, ktorí si doprajú občas malý pohárik vína, lámka nehrozí.
Konzumácia alkoholu zvyšuje produkciu kyseliny močovej, ktorá sa ukladá v kĺboch a vedie k vzniku lámky. Táto choroba sa častejšie vyskytuje u mužov než u žien.
A prečo je najviac škodlivé práve pivo? Podľa vedúceho výskumu Dr. Hyona Choia kľúčom k odpovedi na túto otázku môžu byť puríny, chemické zlúčeniny, ktoré vo veľkom množstve obsahuje práve pivo, ale sú málo zastúpené v iných alkoholických nápojoch.
|
| Veselý: Cena a chuť piva sa v EÚ veľmi nezmenia - Jozef Sedlák, PRAVDA | 29. decembra 2003
Hovorí predseda Európskej pivovarníckej konvencie, Čech Jan Veselý
Aké pivo sa dnes pije v Európe a aké na Slovensku a v Česku? Je v tom rozdiel?
Medzi českým a slovenským typom piva je veľmi malý rozdiel. Dlhá spoločná história viedla k tomu, že slovenské a české pivá sú si veľmi podobné. Zároveň sa však odlišujú od pív, ktoré sa vyrábajú inde v Európe.
Čím predovšetkým?
Najmä tým, že naše pivá sú plnšie, majú chlebovú chuť a vlastnosť, ktorej sa hovorí pitnosť. Keď vypijete jedno pivo, ponúka vás to k ďalšiemu napitiu. Tradičné západoeurópske pivá majú vysoký obsah kysličníka uhličitého a relatívne prázdnu chuť. Vypijete dve také pivá, a máte problém vypiť tretie či štvrté pivo. To v Česku a na Slovensku nepoznáme.
V českých a slovenských pivovaroch sa presadili zahraniční investori. Nebudeme piť onedlho iné pivá?
Heineken a SAB Miller sú veľké skúsené spoločnosti, ktoré roky podnikajú v pivovarníckom priemysle. Nemyslím si, že v krátkom čase hrozí také nebezpečenstvo. Nijaký pivovar nebude nútiť svojho zákazníka, aby pil iné pivo ako to, čo chce. Pivovarníci sa musia riadiť zákonom trhu a počúvať, čo chcú zákazníci. Iná otázka je, ako sa v priebehu 10-20 rokov vyvinie chuť pivárov. Pivo však vždy bude cenou zodpovedať možnostiam zákazníka a chuťou jeho zvyklostiam a preferenciám.
Po vstupe do únie pivo postupne zdražie. Na jeseň stačilo pridať jednu až dve koruny na fľašku a spotreba spadla o 14 percent. Aký vlastne možno očakávať predaj piva po vstupe do únie?
Som presvedčený, že po vstupe do EÚ národné vlády budú len ťažko robiť zásadné zmeny v daňovej politike. V únii platí zásada, že daňové zmeny by nemali aktívne ovplyvňovať trh. To znamená, že dane na jeden výrobok by sa nemali výrazne meniť v porovnaní s daňami na iné výrobky, a to preto, aby sa dopyt nepresúval z piva na nejaký iný alkoholický nápoj, kde sa dane nezvyšujú. Únia presadzuje politiku vyváženosti. Zmena môže byť len komplexná pre všetky alkoholické nápoje.
Lenže Slovensko má už dnes vyššie spotrebné dane na pivo ako Česko aj Nemecko. Za desiatku je daň 500 Sk za hektoliter, kým v únii to nie je ani 8 eur (približne 340 Sk/hl).
Únia naozaj odporúča spotrebnú daň necelých 8 eur, lenže skutočnosťou je aj rad výnimiek a veľkých rozdielov. Medzi Španielskom a Fínskom je obrovský rozdiel. V dôsledku vysokej dane na pivo stojí pivo vo Fínsku 36-krát viac ako v Španielsku. To ukazuje, že ani v EÚ neexistuje situácia, aby niekto diktoval národným vládam. Záleží na tradíciách a na miestnej politike.
A vari aj na stratégii pivovarov?
Iste. Niečo iné je daňová politika, ale nemôže sa stať, aby sami pivovarníci po vstupe do EÚ rozhodli, že priblížia svoje ceny západoeurópskym. Vždy sa musíme riadiť možnosťami zákazníkov, ich kúpnou silou. Nemôžeme robiť iné rozhodnutia, pretože by to bola samovražedná politika.
V Európe sa začína viac šetriť a žiť striedmejšie, klesá napríklad predaj vín. Je to šanca pre rast spotreby piva?
Čo sa týka dlhodobého trendu, som presvedčený, že bude dochádzať k pomalej zmene životného štýlu. Vidíme to v západoeurópskych krajinách a napokon aj u nás. Zníži sa spotreba čistého alkoholu, pretože ľudia budú mať, vlastne už majú, menej času na popíjanie.
Prečo sa menej pije?
Ľudia musia neraz ďaleko cestovať za prácou, riadia auto, viac sa musia sústreďovať na prácu. Celý životný štýl sa mení. S tým, ako porastie životná úroveň, budú sa ľudia orientovať na záujmy, ktoré stoja viac peňazí. Keď mám peniaze len na prežitie a moja situácia sa trochu zlepší, tak to prejem a prepijem, aby som si užil. So zmenou životnej úrovne sa zmenia aj záujmy – ľudia budú radšej peniaze šetriť na to, aby si kúpili lepšie auto, mali na lepšiu dovolenku atď. To sa ukazuje všade v rozvinutom svete, kde spotreba alkoholu v čistom klesá.
S pivom sa spája imidž, obraz krajiny. Na pive sa však najmä zarába. Zarábajú pivovarníci, zarába štát. Nebolo by lepšie, keby sa veci pomenúvali pravým menom?
Nebohý Fredy Heineken, známy holandský veľkopivovarník, ktorého som mal česť osobne poznať, hovorieval: ,,Nevyrábam pivo, aby som ho vyrábal. Pivo vyrábam preto, aby som zarábal peniaze." To je pravda. Na druhej strane, v oboch našich krajinách je pivo súčasťou tradície. Keď sa v priebehu niekoľkých generácií vyvíja tradícia pitia nejakého nápoja, napríklad piva, súčasne sa vyvíja kultúra pitia. Ľudia postupne prichádzajú na to, ako nápoj piť. V Škandinávii, kde nemajú prístup k alkoholu, nemajú návyk, ani nevedia, ako s ním zaobchádzať. Keď sa k nemu dostanú, chcú si to užiť. Vývoj nepochybne smeruje ku kultúrnej, ovládanej a kontrolovanej spotrebe piva, ktorá prináša pôžitok.
Jan Veselý (55) známy český odborník na pivo. Pracoval vo Výskumnom ústave pivovarníckom i v plzenskom Prazdroji. Od roku 2002 je šéfom Európskej pivovarníckej konvencie.
|
| Slováci nemajú na pivo - SITA | 1. októbra 2003
Zvýšenie spotrebných daní v tomto roku o vyše 60 percent sa podľa predstaviteľov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu premietol do zníženej spotreby piva na Slovensku. Vyššiu spotrebnú daň, ktorá je nad úrovňou okolitých krajín, najmä Česka a Nemecka, označil výkonný riaditeľ združenia Roman Šusták za zásah do trendu spotreby piva na Slovensku.
Pokles spotreby piva súvisí podľa pivovarníkov aj s nižšou kúpyschopnosťou domáceho obyvateľstva. V auguste 2003 napriek horúčavám, ktoré v spomínaných krajinách zdvihli spotrebu piva, sa na Slovensku, naopak, znížil predaj v porovnaní s augustom 2002 približne o 14 percent. Slovensko sa vlani s priemernou spotrebou 94 litrov piva na obyvateľa zaradilo na ôsmu priečku v Európe.
Ďalší pokles spotreby piva očakávajú pivovarníci aj v septembri. Problémy môžu mať najmä menšie slovenské pivovary. Prezident združenia Štefan Karšay zdôraznil, že slovenských výrobcov piva čaká ťažké obdobie, keďže hranice sú otvorené a tlak zahraničných producentov silnie.
Sladovníci a pivovarníci, ktorí sa stretli vo Vysokých Tatrách, nie sú spokojní ani s dotáciami. Vlani vyviezli slovenskí výrobcovia slad za 1,8 mld. Sk. Tohto roku by chceli pivovarníci vyviezť slad za viac ako 2 mld. Sk. Napomôcť tomu by mala lepšia proexportná podpora zo strany štátu, ktorá by zohľadňovala postup v susedných krajinách, inak hrozí podľa prezidenta združenia strata trhov.
|
| Efektívne doplnenie tekutín? Pivom - ČTK | 13. júna 2009
Pivo robí dehydratovanému organizmu lepšie ako voda, tvrdia španielski vedci a odporúčajú po športových výkonoch dopĺňať tekutiny pivom
Kto si zájde po športovom výkone na jedno pivo, robí dobre, tvrdia španielskí vedci.
Dehydratovanému organizmu robí lepšie pivo ako voda, myslí si Manuel Garzón z Granadskej univerzity. Bublinky zlatého moku podľa neho pomáhajú zahasiť smäd a obsah sacharidov zase nahradiť stratené kalórie.
Manuel Garzón nechal intenzívne cvičiť skupinu študentov pri teplote okolo 40 stupňov Celzia. Polovici z nich dal potom vypiť pol litra piva, zatiaľ čo druhá polovica dostala rovnaké množstvo vody. Výsledný efekt zavodnenia bol podľa Garzóna "o niečo lepší" u tých, ktorí pili pivo.
Tento nápad podporuje aj španielský kardiológ Juan Corbalan, ktorý pracoval pre futbalistov klubu Real Madrid a španielsky národný basketbalový tím. Pivo má podľa neho perfektné zloženie na efektívne doplnenie tekutín po športových výkonoch a už dávno ho odporúča profesionálnym športovcom po tréningu.
Britskí vedci podľa denníka The Daily Telegraph, ktorý o výskume informoval, k tomu dodávajú, že niektoré nápoje s vyšším obsahom alkoholu majú naopak diuretické (močopudné) účinky. Pivo dokáže podľa nich zahasiť smäd po športových výkonoch podobne ako voda, ale nie lepšie.
|
| V sobotu vyrazia do ulíc milovníci piva - V Trnave si v sobotu prídu na svoje milovníci piva, čaká ich totiž dvanásty ročník pivno-turistického pochodu Trnavská trinástka.
TRNAVA. Pochod štartuje dopoludnia v areáli mestského amfiteátra, a to za každého počasia. Účastníci si môžu zvoliť jednu z dvoch trás, na ktorých je rozmiestnených trinásť podnikov. V nich si dajú pivo alebo iný nápoj a dostanú pečiatku do pivného pasu - "pindexu". Poradie zastávok nie je záväzné, podstatou podujatia je však navštíviť 13 podnikov.
"Kratšia trasa má 18 kilometrov, dlhšia až 24. Pre rodiny s deťmi je pripravená aj "baby trasa", ktorú si môžu sami skombinovať zo siedmich vybraných podnikov," informoval predseda OZ Trnavská trinástka Martin Mečiar. Zakladatelia pochodu sa na začiatku inšpirovali podobným podujatím Kukanova desina, ktoré sa koná v Trenčíne. "Nám sa však desať zastávok zdalo málo," priznáva Mečiar.
Pivno-turistický pochod sa v Trnave teší veľkej obľube, o čom svedčí aj jeho vysoká návštevnosť. "Minulý rok sa na pochode zúčastnilo takmer 1 800 ľudí, ďalšia tisícka navštívila sprievodné podujatia," informoval Mečiar.
SITA 11.06.2009 |
| Vyhnianske pivo sa varí na dva rmuty celé desaťročia - PIVOVAR STEIGER, a.s., Vyhne
Tlačová informácia 8.06.2009
Pivní odborníci i laická verejnosť s prekvapením zaznamenávajú, že PR aktivity jedného z najväčších pivovarov si prisvojujú úžasné ,,objavy“ z procesu varenia a čapovania jedného z jeho pív. Ide pritom o procesy a vlastnosti, ktoré sa napríklad v Pivovare STEIGER, a.s. Vyhne, používajú a považujú už celé desaťročia za samozrejmosť. Po ,,objave“ rezania tmavého piva smerom nahor, je to najnovšie tvrdenie o „jedinečnom" varení na dva rmuty. Informoval o tom vedúci marketingu STEIGRA Emil Mihálik.
,,Z publikovaných informácií sme sa dozvedeli, že ,, Pri výrobe piva sa sladový šrot po zmiešaní s varnou vodou postupne zahrieva – ide o tzv. rmutovanie. Väčšina pív sa v dnešnej dobe varí na jeden rmut. Medzi slovenskými pivami tvorí výnimku značka Topvar, tá sa dodnes tradične, podľa pôvodnej receptúry, varí na dva rmuty.“ Musíme konštatovať, že toto tvrdenie o jedinečnosti medzi slovenskými pivami je nepravdivé. Vyhniansky pivovar totiž varí takto svoje pivá tradične už celé desaťročia a je pravdepodobné, že tak robia aj ďalšie malé slovenské pivovary. Pivá značky STEIGER sú vždy varené na dva rmuty a rovnako sa v STEIGRI pridáva na viackrát aj chmeľ. Konkrétne pri ležiakoch sa pridáva na 3-krát“, poukázal E.Mihálik.
Nedávno sa STEIGER musel ohradiť voči údajnej konkurenčnej novinke na slovenskom trhu – tmavému pivu, ktoré je výnimočné a dá sa „ako jediné“ rezať smerom nahor... Práve STEIGER 11° tmavý je nie len na Slovensku preslávený roky tým, že sa v reštauračných zariadeniach bežne reže nielen nahor, ale aj dolu a výnimočne efektná je aj trikolóra s tmavým pivom uprostred. Pre rokom dokonca spustil pivovar STEIGER osvetovú kampaň o tom ako rezané pivá vytvoriť nie len v reštauračných, ale aj domácich podmienkach z fľašových pív STEIGER. Celé kúzlo spočíva vo vytvorení ostrej hranice medzi rôznofarebnými pivami, čo sa dosahuje rôznou špecifickou hmotnosťou použitých pív.
Pivo sa v STEIGRI varí klasickým postupom otvoreného a dlhodobého kvasenia. Dvojstupňové kvasenie v spilkách a ležiackych tankoch, s dlhodobým ležaním, dáva pivu jedinečnú, vyvážene horkastú chuť. STEIGER je čisto prírodný produkt, uvarený z pramenitej vody zo Štiavnických vrchov, kvalitného moravského jačmenného pivovarníckeho sladu a najlepšieho chmeľu zo žateckej oblasti. Vo vyhnianskom pivovare sú hrdí na to, že varia pivo tradičným spôsobom a že doba dozrievania piva je u nich až 60 dní!
Pivovar sa vyhýba praktikám veľkovýroby, ktoré používajú niektoré pivovary a ktoré spočívajú v urýchľovaní dozrievania, používaní enzýmov, CK tankov, či riedení piva s vyšším obsahom alkoholu vodou (!) na nižšie stupňovitosti. STEIGER je najstarším slovenským pivovarom s nepretržitou tradíciou varenia od roku 1473 a je najväčším z posledných troch malých slovenských pivovarov. Spolu sa vo Vyhniach varí 6 druhov fľaškového, 2 druhy v plechovkách a 5 druhov sudového piva.
|
| Teplý apríl zvýšil predaj všetkým, aj pivovaru STEIGER - Nezvyčajne teplý apríl sa priaznivo odrazil aj v spotrebe piva na Slovensku. Všetky slovenské pivovary, ktoré zverejnili svoje výstavy (predaná produkcia) prekonali minuloročné čísla. Po troch nepriaznivých mesiacoch klesania, zaznamenali za mesiac apríl nárast predaja. Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne v apríli 2009 vystavil 18 010 hektolitrov (hl) piva, čo bolo o 37 hl viac ako vlani. Za prvé štyri mesiace roku 2009 tak spolu vystavil 58 295 hl piva, čiže medziročne menej o 5%. Opäť sa raz ukázalo, že najdôležitejším faktorom predaja piva je počasie. Informoval o tom predseda predstavenstva spoločnosti a generálny riaditeľ pivovaru STEIGER Jaroslav Vysloužil.
,,Slnečné dni umožnili predaj na terasách a povzbudili aj spotrebu obyvateľstva. Ukázalo sa, že počasie je silnejšie ako kríza. Ani sľubný aprílový predaj však zatiaľ nestačil zmazať nižšiu spotrebu od začiatku roka (v januári celoslovensky až –17%), kedy konzumenti šetrili na výdavkoch za potraviny a zníženie tržieb za pivo kopírovalo pokles tržieb za nápoje v maloobchode, veľkoobchode a tržieb reštaurácií a pohostinstiev. Pokračovanie teplého počasia v máji je však dobrým signálom pre spotrebu piva a tak očakávame, že rastový trend bude pokračovať. Potešiteľný je aj príklon spotrebiteľov k pivu, keď spotrebitelia prišli na to, že za svoje peniaze dostanú ďaleko viacej tohto ušľachtilého nápoja, než akéhokoľvek iného. Pivo je dnes najlacnejším a najobľúbenejším nápojom v reštauračných zariadeniach. Zaznamenávame trend presunu - od koncentrovaných liehových nápojov i prechemizovaných a predražených nápojov nealkoholických nápojov, k pivu“, okomentoval vývoj na trhu J.Vysloužil.
Pivovar STEIGER za prvé štyri mesiace štvrťrok tohto roku vyviezol 1032 hl piva, kým vlani za rovnaké obdobie 586 hl, čím zaznamenal nárast exportu o 76 percent. STEIGER začal v poslednom období rozširovať svoje exportné aktivity na francúzsky, ruský a fínsky trh. Zákazník v Marseille si objednal zásielku svetlého 12° piva STEIGER a k doterajšiemu tmavému 11° pivu pribudlo pre ruský Kaliningrad fľaškové 10° pivo a pre fínske Helsinky, tiež k tmavému11° pivu, flašové 11° svetlé pivo STEIGER. Okrem nových trhov STEIGER vyváža tradične do Maďarska, ČR a Rakúska. Špecifikom je aj čapovanie STEIGRA v Slovenskej kolibe v nemeckom Wildau, blízko Berlína. Aj keď vývoz je zatiaľ iba doplnkom k tradičného domácemu predaju, rastúci záujem zo zahraničia o kvalitné, tradične vyrobené pivo, pivovarníkov z Vyhní teší, konštatoval J.Vysloužil.
STEIGER je najstarším slovenským pivovarom s nepretržitou tradíciou varenia od roku 1473. Pivo sa v STEIGRI varí klasickým postupom otvoreného a dlhodobého kvasenia. Dvojstupňové kvasenie v spilkách a ležiackych tankoch, s dlhodobým ležaním, dáva pivu jedinečnú, vyvážene horkastú chuť. STEIGER je čisto prírodný produkt, uvarený z pramenitej vody zo Štiavnických vrchov, kvalitného moravského jačmenného pivovarníckeho sladu a najlepšieho chmeľu zo žateckej oblasti.
V roku 2008 STEIGER vystavil 181 933 hl svetlého a 14 553 tmavého piva. Zatiaľ čo na slovenskom trhu vystaveného piva STEIGER vlani zaberal 5,5 percenta, na produkcii tmavého piva to bolo až 21,8 percenta. STEIGER vlani zvýšil export na 3671 hl. Celkové tržby STEIGRA za rok 2008 dosiahli 14,07 mil. eura (424 mil. Sk) a auditovaný zisk po zdanení dosiahol 1,546 mil. eura (46,6 mil. Sk). Za dobré ekonomické výsledky vďačí rastu produkcie, dôrazu na kvalitu, ofenzívnemu marketingu a výrobe a distribúcii značiek iných pivovarov (Zubr a Budvar). Dôležitý je aj predaj sudových limonád - KolaLoky a licenčnej Kofoly. Pivovar si už dva roky s prehľadom udržiava tretiu priečku za veľkými pivovarníckymi skupinami.
PIVOVAR STEIGER, a.s., Vyhne
Tlačová informácia 25.mája 2009
|
| V éteri je nový TV spot na Zlatý Bažant - 21.05.2009 Haineken
Aktuálny spot sa opäť nesie v duchu imidžového spotu z apríla 2009, kedy Heineken Slovensko uviedol nový pozicioning značky Zlatý Bažant ako svetového slovenského piva. Nová televízna reklama podporuje nové jednolitrové balenie.
„V TV spote tak vidíme sériu scén s partiou ľudí, ktorí spolu trávia voľný čas a vychutnávajú si svoje obľúbené pivo. Scény sú zvolené tak, aby sme v nich vedeli identifikovať rôzne príležitosti, pri ktorých možno oceniť praktickosť nového balenia. Sme tak na pikniku v parku, na výlete v horách, na záhrade pri bazéne, na koncerte pod holým nebom, pri jazere a na terasovej párty,“ hovorí Peter Darovec z agentúry Istropolitana Ogilvy. Všade tam konzument privíta či už praktickú PET fľašu, ako aj samotný väčší objem piva, ktorý mu nové balenie ponúka.
Zámerom však nebola edukácia, ale vytvorenie správnej uvoľnenej atmosféry, ktorú opäť zásadným spôsobom dotvára voice over vo forme zábavného komentára. Ten podobne ako v imidžovom spote kumuluje množstvo „zahraničných“ vecí, ktoré vytvárajú kontrastné pozadie slovenskému Zlatému Bažantu.
Tentoraz však tieto veci súčasne slúžia ako zábavný opis či odkaz na miesto, kde sa nachádzame, napr. na anglickom trávniku v tureckom sede. Cieľom nového spotu bolo spojiť nový komunikačný koncept s potrebou komunikovať nielen imidžovú, ale aj produktovú správu.
„Zlatý Bažant L1TER prakticky dopĺňa existujúce portfólio produktov značky. V predaji je približne mesiac a už prvé výsledky predaja hovoria o tom, že slovenskí spotrebitelia si tento typ balenia obľúbili,“ dodáva Zuzana Putalová, brand manažér značky Zlatý Bažant.
|
| V českom pive sa neutopíme - Slovenský trh s pivom sa od budúceho roku plne liberalizuje, čo znamená, že dovoz českých pív už nebude limitovať ročná kvóta 532000 hektolitrov, ktorá platila od roku 1994.
"Zo zrušenia dovozovej kvóty nemáme obavy, pretože som presvedčený, že slovenskí výrobcovia majú silné značky piva," povedal pre Pravdu Jean Paul Hollebeke, generálny riaditeľ Heinekenu Slovensko. "Česko už nie je jediná krajina, ktorá vie vyrábať dobré pivo a uvedomme si tiež, že niektoré dôležité české značky už nie sú celkom české - varia ich na Slovensku slovenskí pivovarníci zo slovenského sladu aj vody," pripomenul Hollebeke.
Trhový podiel Heinekenu v SR je 41,5 percenta a zároveň je aj najväčším vývozcom slovenského piva do ČR. Vlani do konca októbra vyviezol Heineken predovšetkým na Moravu 71896 hl Zlatého bažanta, tohto roku o čosi viac - 73409 hl.
Doteraz sa na slovenský trh dovážali predovšetkým najznámejšie české pivá - budějovický Budvar, plzenský Prazdroj a nošovický Radegast, pražský Staropramen a krušovické pivo. Licenčne sa vyrábajú Gambrinus a Velkopopovický kozel v pivovare Šariš, ktorý patrí juhoafrickej spoločnosti SAB (tá vlastní aj Prazdroj a Radegast). Hollebeke však predsa len vidí isté riziko v prípadnom nástupe lacnejších a menej kvalitných českých pív na slovenský trh. Pre časť spotrebiteľov to však môže byť krátkodobo atraktívne.
" Na druhej strane slovenský konzument vzhľadom na rast kvality slovenských pív už nevidí tú hodnotu v českom dedičstve ako donedávna," zdôraznil Hollebeke.
"Nemám obavy z ohrozenia nášho trhu menej kvalitnými českými pivami, pretože viacero prihraničných pivovarov, ktoré sa v prvej polovici minulého desaťročia hrnuli na Slovensko, už zaniklo," tvrdí Jozef Nemec, marketingový manažér Topvaru Topoľčany, tretieho najsilnejšieho pivovaru v SR s trhovým podielom 13,8 percenta.
Nemec má rovnako vysokú mienku o kvalite slovenských pív. Zároveň však pripomína, že otvorenie sa slovenského trhu českým pivám vyostrí konkurenciu aj medzi domácimi výrobcami. Z pôvodne 15 pivovarov zostalo už len 12 - zanikli tri v Košiciach, Michalovciach a Ilave.
"Kvótovanie piva pomohlo tým slovenským pivovarom, ktoré investovali do technológií a marketingu. Príchod českých pivovarov bude znamenať predovšetkým tlak na marketing, a ten nemusia vydržať najmä menšie pivovary," mieni Nemec. Topvar takisto exportuje do ČR - vývoz medziročne zdvojnásobí z vlaňajších 2,5-tis. hl na tohtoročných 5-tis. hl piva. Aj tohto roku ako vlani zvýši výrobu piva, keď navarí 635-tis. hl, vlani to bolo 604-tis. hl.
Uvoľnenie licenčnej politiky privítal Pivovar Šariš, dvojka na slovenskom trhu, s ročným predajom milióna hektolitrov. Šariš s 20-percentným podielom na trhu predáva štyri české pivá. Tohto roku licenčne vyrobí 220-tis.hl Gambrinusu a Velkopovického kozla.
"Nepredpokladáme, že by sa pozícia nášho pivovaru na trhu mala výrazne zmeniť a neplánujeme v tomto smere nejaké špeciálne kroky. Portfólio českých značiek, ktoré dnes ponúkame slovenskému spotrebiteľovi, je dostatočne kvalitné a bohaté," povedal Tomáš Alföldi, riaditeľ predaja a distribúcie Pivovaru Šariš.
1994 441 000
1995 452 000
1996 515 000
1997 423 500
1998 381 000
1999 285 000
2000 395 900
r.2000 info internet |
| Kráľovské pivo - Krušovice - História
Královský pivovar Krušovice je jedným z najstarších pivovarov v Česku. Vznikol po roku 1517, keď Svätováclavská zmluva dovolila šľachte variť pivo na svojich statkoch. Jeden taký statok zdedil v Krušoviciach Jiří Bírka z Násile, ktorý vlastnil slobodný dom s pivovarom na námestí v neďalekom Rakovníku. Varil dobré pivo a v jeho dome sa podľa povesti píjavalo a hodovalo vo dne v noci. Bujnému životu ale nepriali rakovnícki mešťania, a tak začal Jiří Bírka z Násile variť pivo na míľu ďaleko od mestských hradieb na dvore v Krušoviciach.
Kópia prvého písomného dokumentu o existenci pivovaru zdobí dnes jednu z reprezentačných miestností bývalej pivovarskej sladovne. Je z roku 1581. Jiří Bírka z Násile ponúkol roku 1581 pivovar cisárovi Rudolfovi II. V súpise čítame, že v Krušoviciach "lidí osedlých jest 17, tvrz a dvůr poplužný dobře vystavěný, při něm pivovar, spílka z štukového kamene postavená, na kteréž by se hned zavařiti mohlo...". Cisár o dva roky neskôr pivovar skutočne kúpil a pričlenil ku křivoklátskemu panstvu. Krušovické pivo si obľúbil a sám dbal na to, aby mal pivovar dostatok kvalitných surovín a produkcia piva neustále stúpala. Napriek tomu, že ho počas tridsaťročnej vojny vyplienili žoldnieri a neskôr ho čiastočne zničil požiar, vždy bolo varenie piva rýchlo obnovené.
Veľkého zveľadenia sa pivovar dočkal pod správou A. J. Valdštejna, ktorý krušovický statok kúpil od českej komory v roku 1685. Po jeho smrti (1731) dcéra Marie priniesla celý krušovický dvor venom rodu Fürstenberkovcov. Počas ich hospodárenia prešiel pivovar v priebehu dvoch storočí množstvom prevratných rekonštrukcií. Fürstenberkovci ho viac ako 200 rokov vybavovali stále modernejšou technikou, kterú prinášal technický pokrok. Patril ich rodu do roku 1945. Krušovický pivovar bol potom až do roku 1991 súčasťou niekoľkých štátnych podnikov. Jeho výstav dosiahol štyri milióny hektolitrov ročne. Pretože sa ale toto množstvo piva predalo a vypilo v najbližšom regióne na Rakovnícku, Kladensku a Slánsku, zostávalo ďalším odberateľom neznáme. Samostatným podnikom sa krušovický pivovar stal v roku 1991, keď sa vyčlenil zo zväzku Stredočeských pivovarov, n.p. Velké Popovice.
Po úplnej privatizácii je od roku 1993 súčasťou nadnárodného finančného a priemyselného zoskupenia Dr. Oetker. Od toho roku začala rozsiahla rekonštrukcia. Výstavba veľkoobjemových CK nádrží, novej stáčiarne fliaš, sudov a plechoviek, vysoko účinnej čističky odpadových vôd a novej varne zaradila predtým neveľký regionálny pivovar medzi najmodernejších výrobcov značkových pív v Česku. V roku 1997 sa prvýkrát vyrobil a predal viac ako 1 milion hektolitrov. V histórii českého pivovarníctva ojedinelý a neopakovateľný rozvoj regionálneho pivovaru vyniesol královský pivovar v neuveriteľne krátkej dobe až na 5. miesto medzi českými výrobcami piva. Zaradil ho medzi českú pivovarskú elitu.
Pokles odbytu na českom trhu vrátil Královský pivovar Krušovice v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov na cestu prirodzeného vývoja. Marketingová stratégia zameraná na tradíciu a spojenie s Pražským hradom oslovila ale najmä zahraničných zákazníkov natoľko, že export krušovického piva v roku 2004 dosahoval až 22,3% z celkovej produkcie. Pivovar vyrobil 690 386 hl, z čoho predal v 21 krajinách Európy 153 812 hl. V roku 2006 uvaril Královský pivovar Krušovice 968 207 hl piva a na zahraničných trhoch predal 244 572 hl piva značky Krušovice.
V najnovšej histórii varenia piva v Krušoviciach, datovanej od prijatia mena Královský pivovar Krušovice bol rok 2006, v ktorom pivovar oslávil 425 rokov varenia piva v Krušoviciach, rokom pokračujúceho ekonomického rastu. Královský pivovar má vďaka svojej polohe, vybavenosti modernou technológiou a hlavne silnejúcemu postaveniu značky Krušovice všetky predpoklady pre další rozvoj.
Základom výroby je prírodná voda z chránenej krajinnej oblasti křivoklátskych lesov, moravské slady a chmeľ z žateckej oblasti. Osvedčené receptúry zdokonalované generáciami krušovických sládkov a dnešné najmodernejšie technológie otvorili kráľovskému pivovaru cestu ku špičkovej kvalite. Krušovické pivo čapujú tisíce pohostinstiev i renomovaných reštaurácií v Čechách a na Morave. Na nespornom obchodnom úspechu značky sa predovšetkým na domácom trhu podielajú vybrané prevádzky. Vykazujú vysoký štandard a ponúkajú k dobrému pivu príjemné prostredie. Kvalitný servis a estetické doplnky pomáhajú vytvárat image kráľovského nápoja medzi českými pivami.
www.krusovice.sk |
| Pilsner Urquell Master Bartender - vyhlásenie súťaže - Bratislava, 06.04.2009
Šikovní barmani, pozor! Aj tento rok môžete vyhrať v prestížnej medzinárodnej súťaži Pilsner Urquell Master Bartender
Exkluzívna medzinárodná súťaž barmanov Pilsner Urquell Master Bartender, ktorú pravidelne vyhlasuje pivovarnícka spoločnosť SABMiller, sa už po druhýkrát uskutoční aj na Slovensku. Všetci šikovní barmani tak majú výnimočnú príležitosť zabojovať nielen o titul Národný Majster barman Pilsner Urquell pre Slovenskú republiku, ale aj o celosvetovo uznávaný titul Medzinárodný Majster barman Pilsner Urquell.
Medzinárodnú súťaž barmanov Pilsner Urquell Master Bartender vyhlasuje svetoznáma pivovarnícka spoločnosť SABMiller, ktorej súčasťou je aj prvotriedna značka Pilsner Urquell. Hlavným cieľom tejto súťaže, ktorá je jedným z najrozsiahlejších programov kvality na svete, je vytvoriť sieť profesionálnych barmanov Pilsner Urquell v rôznych krajinách. Do súťaže Pilsner Urquell Master Bartender sa môžu, rovnako ako minulý rok, zapojiť barmani z celého Slovenska. Stačí, aby sa prihlásili do 30. apríla 2009 na emailovú adresu bartender@topvar.sabmiller.com.
Národná časť barmanského „boja“ o prestížny titul Národný Majster Barman Pilsner Urquell bude pozostávať z viacerých úrovní. Do každej ďalšej súťažnej úrovne vždy postúpia tí najlepší z daného kola. Postupne sa u prihlásených barmanov preveria nielen ich vedomosti a zručnosti, ale získajú tiež množstvo cenných informácií o prémiovej značke Pilsner Urquell. V rámci predposlednej súťažnej úrovne sa všetci postupujúci barmani navyše zúčastnia špeciálneho tréningu, ktorým si zvýšia nielen svoju kvalifikáciu, ale získajú aj nové cenné skúsenosti. Najlepších 10 profesionálov v čapovaní piva postúpi do záverečnej fázy – slovenského finále súťaže Pilsner Urquell Master Bartender, kde budú môcť zabojovať o prestížny titul Národný Majster barman Pilsner Urquell pre Slovenskú republiku. „V minulom roku sa mohol pýšiť prestížnym titulom Národný Majster barman Pilsner Urquell Ľubomír Gavalier, majiteľ penziónu Kristián v Liptovskom Jáne. Veríme, že aj v tomto roku sa do súťaže prihlási veľa šikovných barmanov, ktorých spája vysoko profesionálny prístup k ich povolaniu a tiež láska k pivu Pilsner Urquell,“ uviedla Eva Velclová, manažérka obchodných značiek zo spoločnosti Pivovary Topvar, a. s.
Vyvrcholením sútaže Pilsner Urquell Master Bartender bude aj v tomto roku medzinárodné finále, ktoré sa na jeseň uskutoční v Plzni, Prahe a Berlíne. Na ňom budú môcť víťazní zástupcovia zúčastnených krajín zabojovať o prestížny a celosvetovo uznávaný titul Medzinárodný Majster barman Pilsner Urquell pre rok 2009. Túto cennú trofej v minulom roku získal Brit Danny Walker, ktorý uspel v silnej konkurencii 16 najúspešnejších barmanov sveta.
xxx
Pilsner Urquell je jedinečné české pivo s dlhoročnou tradíciou, charakteristickou vôňou a nezameniteľnou horkou chuťou. Je najvýznamnejším predstaviteľom vysoko chmelených, spodne kvasených pív a dalo meno celej kategórii piva plzenského typu. Spolu so značkami Topvar, Smädný Mních, Velkopopovický Kozel, Šariš, Gambrinus a Radegast Birell patrí do portfólia spoločnosti Pivovary Topvar, a. s., ktorá je členom jednej z najväčších pivovarníckych spoločností na svete SABMiller.
V prípade potreby ďalších informácií obráťte sa s dôverou na:
Pivovary Topvar, a. s., Drahomíra Mandíková – manažérka pre vzťahy s verejnosťou
t. č.: 02/67 28 61 50, mobil 0904/703 137, e-mail: drahomira.mandikova@topvar.sabmiller.com
|
| Produkcia piva spoločnosti SABMiller klesla - LONDÝN. Juhoafrická pivovarnícka spoločnosť SABMiller predala počas prvých troch mesiacoch tohto roka menej piva, ako pôvodne očakávala. Dôvodom je zhoršenie ekonomických podmienok a pokles dopytu na väčšine trhoch. Vo štvrtom kvartáli končiacom v marci 2009 klesla produkcia piva SABMiller o 1 %, pričom analytici očakávali rast na úrovni 0,8 %.
Spoločnosť SABMiller získava 90 % ziskov z rozvíjajúcich sa trhov v Juhoafrická republike, Kolumbii, Poľsku a Číne. Ako firma informovala, jej finančné výsledky negatívne ovplyvnilo predovšetkým posilňovanie dolára oproti väčšine mien. Koncern SABMiller, ktorý je po Anheuser-Busch InBev druhou najväčšou pivovarníckou skupinou na svete, oznámil, že v Latinskej Amerike sa jeho výroba piva medziročne zvýšila o 1 %. V Afrike a Ázii zaznamenala spoločnosť rast na úrovni 4 %, v Európe stagnovala a v Juhoafrickej republike evidovala pokles vo výške 2 %. V Spojených štátoch amerických počas deviatich mesiacov končiacich marcom klesol predaj o 0,4 %. V prvých troch mesiacoch tohto roka však zaznamenal SABMiller rast o 0,4 %.
Pivovarnícka skupiny SABMiller prevádzkuje na Slovensku pivovaru Topvar v Topoľčanoch aj pivovar Šariš vo Veľkom Šariši.
štvrtok 16. 4. 2009 SITA
|
| Bývalý majiteľ pivovaru Urpín Pavel Čupka: Nevinný? - 13/2009
V spleti odvolaní a zložitého dokazovania sa zmieta viac ako dvadsať súdnych sporov medzi bývalým majiteľom pivovaru Urpín PAVLOM ČUPKOM (63) a jeho veriteľmi. Rozuzlenie je vo väčšine prípadov stále v nedohľadne.
Mašinéria súdnych sporov sa ťahá už od roku 2003, keď skončil banskobystrický pivovar v konkurze. Vo vzduchu pritom lieta takmer 46,5 milióna € (1,4 miliardy Sk), ktoré ostali po bývalom vedení pivovaru Urpín ako dlh bankám, sociálnej poisťovni a mnohým ďalším veriteľom. Nedoriešený je aj daňový únik vo výške 3 153 422 € (95 miliónov korún), ktorý bude mať ďalšie pokračovanie na okresnom súde. Čupku nateraz považujú za nevinného aj čo sa týka sporného prevodu výrobných technológií pivovaru na ruskú spoločnosť Mižetek, kde nenávratne zmizli ďalšie nemalé peniaze.
Odvolali sa
Bývalý majiteľ pivovaru Pavel Čupka „zachránil" tesne pred pádom podniku hlavnú časť technológií tým, že ich previedol na dcérsku spoločnosť Gastrofit. Majetok v účtovnej hodnote takmer 8,3 milióna € (250 miliónov korún), neskôr precenených na 2,32 milióna € (70 miliónov korún), potom v rámci predaja obchodného podielu previedol na neznámu ruskú spoločnosť Mižetek. „Takto vznikla pohľadávka, ktorá nikdy nebola splatená. Ruskí spoločníci sa tu ani neukázali," spochybňuje dôveryhodnosť celej transakcie správca konkurznej podstaty Vladimír Nosko. Keď tieto prostriedky zahrnul do konkurznej podstaty, bývalý majiteľ sa bránil žalobou. Krajský súd ju najskôr v decembri 2006 zamietol, Čupka sa však odvolal a Najvyšší súd SR zrušil rozsudok za účelom ďalšieho dokazovania. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z novembra 2008 už dáva za pravdu bývalému majiteľovi, správca je podľa rozsudku povinný vylúčiť technológie z konkurznej podstaty.
Bude sa ešte o čo súdiť?
Krajský súd v Banskej Bystrici zdôvodňuje toto rozhodnutie konštatovaním, že správcovi konkurznej podstaty sa nepodarilo preukázať nepoctivé, neobvyklé konanie úpadcu nezodpovedajúce základným morálnym zásadám ani porušenie zákona. Vladimír Nosko má pochybnosti minimálne o morálnej stránke veci.
„Stalo sa tak v čase, keď pivovar dlhoval len na úveroch v bankách 18 782 000 miliónov € (565 829 000 korún) a ďalších 15,27 milióna € (460 miliónov korún) na daniach. Takto prevedené technológie boli následne opäť prenajaté pivovaru, ktorý za ne zaplatil približne 1,3 milióna € (viac ako 39 miliónov korún). Pán Čupka to zdôvodňoval nutnosťou zachovať prevádzku, podľa môjho názoru však išlo o zabránenie veriteľom získať späť prostriedky a znemožniť ďalší postup v konkurze," myslí si Vladimír Nosko. Aj preto podal koncom februára odvolanie a kauza by mala pokračovať na Najvyššom súde.
Nosko zatiaľ nevie odhadnúť, kedy sa tento spor skončí. Nie je dokonca vylúčené, že kým sa tak stane, budú mať predmetné technológie v pivovare šrotovú hodnotu...
Dokázali, že to ide
V roku 2004 sa Vladimír Nosko ocitol v netradičnej úlohe správcu konkurznej podstaty. „Našou bežnou úlohou je čo najvýhodnejší predaj majetku skrachovanej firmy a uspokojenie veriteľov, v tomto prípade však súhlasili so zachovaním prevádzky. Pristúpil som na reštrukturalizáciu podniku, zrušil som stratové prevádzky a ukončil nevýhodné zmluvy. Vďaka tomu začal pivovar produkovať zisk. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Mohli sme čerpať iba z toho, čo vyprodukujeme, firme v konkurze nikto nedal úver. Napriek tomu sme dokázali, že pivovar je životaschopný. Všetky dane a odvody máme do haliera vyrovnané. Nebyť sporu o technológiách, pivovar by mal ešte väčšie možnosti," je presvedčený Vladimír Nosko.
K starej značke sa nehlásia
Od mája roku 2007 patrí pivovar novému majiteľovi - spoločnosti Goodbeer podnikateľov Ľubomíra Vanča a Branislava Cvika. „Vďaka správcovi sme preberali podnik vo veľmi dobrom stave. Neprerušila sa výroba, čo bolo veľmi dôležité, snažíme sa postupne modernizovať výrobné technológie," hovorí jeden z nových majiteľov Branislav Cvik. Za necelé dva roky urobil pivovar poriadny skok dopredu, najmä čo sa týka kvality. Vlani získal zlatú korunku na výstave Agrokomplex, v rokoch 2008 a 2009 aj striebornú českú pivnú pečať v Tábore. Ide o najväčší degustačný míting v Európe v konkurencii 66 pivovarov, kde Urpiner bodoval desaťstupňovým a dvanásťstupňovým pivom.
„V kategórii svetlé pivo ide o najväčší úspech nášho pivovarníctva. Na Slovensku síce pôsobia dva monopoly, postupne sa nám však darí presadzovať na trhu," dodáva Branislav Cvik. Nová značka Urpiner sa udomácňuje nielen v regióne, ale aj na zahraničných trhoch. „Na Mariahilfestrasse v centre Viedne máme zastúpenie v piatich slušných prevádzkach, Rakúsko sa popri Maďarsku stáva naším ďalším dôležitým odberateľom. Vyvážame aj do Kanady," pochváli sa jeden z majiteľov. Pôvodnej značky Urpín sa noví majitelia dobrovoľne vzdali. „Nový názov znie predsa len o niečo noblesnejšie, navyše sme chceli jasne definovať etapu so zvýšenou kvalitou," vysvetľuje Branislav Cvik.
RICHARD BUDÍN:
Zdroj: Život
www.lesk.čas.sk
|
| Beskydy lákajú turistov na kúpele v pive - 15.11.2007 16:33
PÍSEK - Možnosť dopriať si relaxačný kúpeľ v pive a ešte pri tom popíjať penový mok majú momentálne turisti v Beskydách. Originálne pivné kúpele vo vani v týchto dňoch otvára trojhviezdičkový hotel Bahenec v Písku pri Jablunkove na Frýdecko-Místecku.
Licencia i kompletné vybavenie je z Rakúska, kde pivné kúpele fungujú desať rokov. Pivné procedúry majú pomôcť vyplniť dobu mimo turistickej sezóny na jar a na jeseň, povedal novinárom majiteľ hotela Alexandr Hradil, ktorý chce projekt pivných kúpeľov rozšíriť aj do susedných krajín.
"V kúpeľoch je horúci kal a základné ingrediencie na výrobu piva, teda sladový jačmeň a chmel. Receptúra Bier Bottich Bad (BBB) je chránená. Základné ingrediencie sa dovážajú z Rakúska, podlieha to obchodnému a výrobnému tajomstvu a obchodnej známke," uviedol Hradil s tým, že náklady vrátane licencie sa pohybujú v niekoľkých miliónoch korún.
V Čechách fungujú pivné kúpele ešte v Chodovej Planej v Mariánskych Kúpeľoch a v Harrachove. Podľa Hradila ide ale o kúpele úplne iného typu. "V Chodovare sa ľudia kúpu vo vaniach a v Harrachove to od nich odkukali," popísal rozdiel Hradil.
Receptúru BBB vymyslela pred desiatimi rokmi rakúska hoteliérka Hedwig Bauerová. "Nápad pivných kúpeľov je desať rokov starý. Vymysleli sme, že k vaniam dáme aj pivné pípy, aby si ľudia pri kúpeli mohli čapovať pivo.
Človek sa v tom môže kúpať 20 minút, pritom môže jedno alebo dve pivá vypiť, nie viac. Po pivných kúpeľoch nasleduje najmenej polhodinová relaxácia na posteli z ovsenej slamy. Telo sa uvoľní a príjemne vonia, ľudia z toho majú hebkú kožu a páči sa im to," povedala novinárom rakúska podnikateľka, ktorá predala sedem licencií v Rakúsku a po jednej do Čiech, Nemecka a Švajčiarska.
"Kúpili sme licenciu pre Českú republiku, Slovensko a Poľsko a v priebehu budúceho roka tam budeme expandovať. Budeme hľadať takých partnerov, ktorí nám zaistia, že nebudú porušovať licenčné zmluvy. Počítame s tým, že v ČR otvoríme sedem až osem kúpeľov, v Poľsku okolo desať, na Slovensku okolo reklama
šesť," povedal ČTK Hradil.
Ideálna teplota pivných kúpeľov by sa mala pohybovať v rozmedzí 35 až 37 stupňov Celzia. "Dvojmiestne vane sú tristolitrové. Do vane je púšťaný aj teplý vzduch s ozónom, funguje to ako perličkový kúpeľ," dodal Hradil.
V Rakúsku stojí pivná relaxačná kúra pre jednu osobu 55 eur (asi 1500 korún), hotel predáva trojhodinovú procedúru vrátane fínskej sauny za asi 1400 korún, ale pre dve osoby. Pre jednu osobu je cena 1700 korún, je totižto treba viac extraktu a viac vody. Naraz sa môžu vykúpať tri dvojice. Hotel Bahenec leží v Sliezských Beskydách pod Kyčerou (890 metrov) v blízkosti poľských hraníc, zameriava sa na rodiny s deťmi.
ČTK |
| Nebojte sa piva - Zdroj: ZLATICA BEŇOVÁ
28.10.2006 www.pluska.sk
PIVO už nie je len dominantou mužov, ako sa mnohí domnievajú. Ženy si ho dokážu vychutnať rovnako, ak nie lepšie. Znie to neuveriteľne, ale sú dokonca lepšie degustátorky.
Futbal a tradičný chmeľový mok sa dlhé roky spájali s mužmi. Dnes už to tak nie je. Pivo chutí aj ženám. Verejne to dokazuje aj manželka českého prezidenta Lívia Klausová. Niet sa čomu čudovať. Niekoľko štúdií preukázalo, že pivo má blahodarné účinky na ženy v klimaktériu. Obsahuje totiž prírodný silikón, ktorý v obmedzenom množstve posilňuje kosti a pomáha pri predchádzaní osteoporóze. Pol litra piva denne vás ochráni aj pred prechladnutím či nádchou. Mužom podľa štatistík chutí pivo viac, ale ženy majú jemnejší čuch a sú schopné lepšie identifikovať jeho jemné chuťové odtiene. Sú preto lepšími degustátorkami než muži.
Priberá sa po pive? Pivo obsahuje horké chmeľové látky, ktoré organizmus upokojujú a podporujú vylučovanie žlče, čo priaznivo ovplyvňuje trávenie. Po samotnom pive sa nepriberá, to spôsobuje práve vyššia chuť do jedla.
|
| Pivečko zdražie - 2.02.2009 Zdroj: (mc, brr, čtk), www.pluska.sk
Zlá správa pre pivárov. Tekutý chlieb zdražie. Ako prvý to ohlásil najväčší výrobca zlatého moku na Slovensku, pivovar Heineken, ktorý ponúka Zlatý bažant a Corgoň. Zvyšovaniu cien sa nevyhnú ani ďalší domáci výrobcovia.
Orosenú pollitrovú dvanástku Zlatého bažanta vám dnes v podniku načapujú za 0,83 eura (25 Sk). Pivovar Heineken oznámil, že ceny všetkých produktov od marca zvýši priemerne o 6,9 percenta. Po takomto zdražení by sme si museli za veľké pivo Zlatého bažanta priplatiť 5 centov (1,50 Sk). Najväčší výrobca zdôvodnil rast cien zvýšenými nákladmi na obaly a chmeľ. „Ceny obalových materiálov vzrástli v priemere o 7 percent, chmeľ dokonca až o 45 percent,“ povedal manažér spoločnosti Heineken Roman Krajniak.
Zdražovanie nevylúčil ani druhý najväčší výrobca piva na Slovensku – Topvar. „V tomto štádiu však ešte nevieme konkretizovať, kedy a o koľko percent sa zvýšia ceny našich produktov,“ povedala Drahomíra Mandíková zo spoločnosti. Cenová kalkulácia momentálne prebieha aj v pivovare Steiger. „Zdražovanie piva nebolo naším zámerom a ak by sme ceny menili, tak len v nevyhnutnom rozsahu,“ poznamenal vedúci marketingu Emil Mihálik.
V celosvetovej spotrebe piva boli vlani Slováci na 11. mieste, keď na každého obyvateľa pripadlo 84,1 litra piva ročne. Pri takejto konzumácii a po sedempercentnom zdražení zaplatí Slovák ročne za pivo o 8,46 eura (255 Sk) viac ako vlani.
CENY SA MUSIA PRIBLÍŽIŤ ZÁPADU
Slovensko má v Európskej únii najlacnejšie pivo. Výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták si myslí, že je iba otázkou času, keď sa budeme musieť cenami priblížiť západu.
Je marcové zdražovanie piva odôvodnené?
– Ceny piva sa neupravovali rok a pol, ale základné suroviny výrazne zdraželi. V rámci Únie máme najnižšie ceny piva, a to sa nedá udržať na tejto hladine, takže musí prichádzať k určitému vyrovnaniu. Zvýšenie o sedem percent je podľa mňa minimálne.
Bude menej ľudí kupovať pivo?
– Je pravdou, že pri zvyšovaní ceny piva sa znižuje predajnosť, no v tomto prípade si myslím, že to nebude mať takmer žiadny vplyv.
Pristúpia po Heinekene k zvýšeniu cien aj ostatní?
– Predpokladám, že áno. Ťažko povedať, o koľko a kedy, ale postupne sa k tomu pripoja zrejme všetci.
Aké pivo pijú Slováci ?
– Na Slovensku sa však najviac pije desiatka – 65 percent a dvanástku kupuje 28 percent.
Menej piva? Nikdy!
Denník Plus jeden deň zisťoval, či po zdražení piva Slováci zvýšia svoj „pivný rozpočet“, alebo ho budú piť menej?
KAROL (63) dôchodca
Nie. Nikdy nebudem piť menej piva. Budem musieť síce viac zaplatiť, ale šetriť budem niekde inde, napríklad na oblečení.
|
| Global Group postaví v Košiciach polyfunkčný komplex Cassovar za 2 mld. Sk - 12.04.2007
Polyfunkčný komplex Cassovar s nadštandardnými bytmi, štvorhviezdičkovým hotelom a administratívnou budovou postaví na mieste bývalého košického pivovaru Bauernebl, neskôr Cassovar, na Floriánskej ulici v Košiciach bratislavská developerská spoločnosť Global Group, a. s. Výstavba sa začala dnes položením základného kameňa a potrvá do roku 2010.
"Stavba si vyžiada náklady približne 2 miliardy Sk a bude to jeden z najväčších projektov svojho druhu v Košiciach i na Slovensku," uviedol konateľ Global Group Miroslav Marynčák. Spresnil, že pôjde o polyfunkčný komplex s približne 85 000 m2 podlahových plôch. Obsahovať bude rezidenčnú časť pre približne 400 bytov, hotel s 250 lôžkami a administratívnu časť pre 1 200 zamestnancov. Pribudne približne 1 000 parkovacích miest.
Na mieste budúceho komplexu sú zatiaľ len sutiny zbúranej starej stavby. Jeho atrakciou bude pôvodný 60 metrov vysoký komín bývalého pivovaru. Marynčák informoval, že zachovajú a rekonštruovať budú aj jeho historickú administratívnu budovu, podobne ako objavené historické pivnice. Bude v nich pravdepodobne múzeum košického pivovarníctva a piváreň. Investor má uľahčenú pozíciu pri stavbe, pretože objekty nie sú zapísané v zozname historických pamiatok.
Mesto Košice zámer investora privítalo. Podľa námestníka primátora Mikuláša Čečka polyfunkčný komplex Cassovar zatraktívni túto doteraz fádnu časť mesta, ktorá bola dlhé roky devastovaná.
Komplex vyrastie na hranici historickej časti mesta neďaleko športovej dominanty Steel Arény, kde sa budú hrať zápasy MS v ľadovom hokeji 2011.
Tradície pivovaru Bauernebl v Košiciach siahajú do roku 1857. Variť pivo Cassovar sa v ňom prestalo v roku 1997, odkedy areál chátral a stali sa v ňom aj tragické nehody.
TASR
www.asb.sk
|
| Súd rozdelil peniaze z konkurzu pivovaru Cassovar - Štvrtok 8.Máj 2003
Krajský súd v Košiciach rozhodol o prerozdelení čiastky 9,43 mil. Sk, ktorú sa podarilo získať v rámci konkurzného konania v Pivovare Cassovar Košice. Takmer milión z tejto sumy pritom pripadlo správcom konkurznej podstaty ako odmena. Najväčšia časť v sume 6,45 mil. Sk smerovala na uhradenie pohľadávok voči majetku z konkurznej podstaty. Takmer 1,7 mil. Sk sa splatí najväčšiemu veriteľovi tretieho najstaršieho pivovaru na Slovensku, Všeobecnej úverovej banke.
Vyplýva to zo zverejnených informácií.
Z veriteľov druhej triedy sa najväčšia čiastka v objeme 147 tis. Sk ušla Daňovému úradu v Košiciach. Zvyšných takmer 110 tis. Sk sa rozdelí medzi Okresný súd v Košiciach, mestskú časť Košice - Staré mesto, Colný úrad Košice, košickú pobočku Sociálnej poisťovne, tri zdravotné poisťovne a fyzickú osobu.
Košický Krajský súd vyhlásil konkurz na už vyše 140-ročný pivovar koncom augusta 1998 po tom, čo Cassovar druhýkrát zastavil výrobu. Po prvom ročnom prerušení produkcie obnovila začiatkom augusta 1995 výrobu v pivovare spoločnosť Rekamo. Pivovar plánoval postupne zvyšovať objem výroby až na 350 tis. hektolitrov, pre odbytové problémy však v roku 1996 vyrobil len 45 tis. hektolitrov a o rok neskôr už len 11,3 tis. hektolitrov. Novému vedeniu sa totiž nepodarilo získať stratené odbytové trhy, v čom významnú úlohu zohral vysoký dovoz piva z Českej republiky ako aj rozvoj výroby v konkurenčnom pivovare Šariš vo Veľkom Šariši.
bt;pb
VeĽký Šariš
www.mesto.sk
MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OBCHODNÝ REGISTER
NA INTERNETE
--------------------------------------------------------------------------------
Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I
Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný pre právne úkony !
Oddiel: Sa Vložka číslo: 314/V
Obchodné meno: Pivovar CASSOVAR a.s.
(od: 31.07.1992 do: 23.03.2004)
Sídlo: Floriánska 19
Košice 040 01
(od: 31.07.1992 do: 23.03.2004)
IČO: 31 656 129
(od: 31.07.1992)
Deň zápisu: 01.08.1992
(od: 31.07.1992)
Deň výmazu: 24.03.2004
(od: 24.03.2004)
Dôvod výmazu: zrušenie rozhodnutím súdu
Právna forma: Akciová spoločnosť
(od: 31.07.1992)
Predmet činnosti: výroba piva, nealkoholických nápojov a sirupov
(od: 31.07.1992 do: 23.03.2004)
spracovanie a predaj pivovarských odpadov
(od: 31.07.1992 do: 21.11.1993)
obchodná a reštauračná činnosť v tuzemsku a v zahraničí
(od: 31.07.1992 do: 21.11.1993)
prevádzkovanie rekreačného zariadenia a vykonávanie s tým súvisiacej obchodnej činnosti
(od: 31.07.1992 do: 21.11.1993)
ubytovacie služby v kategórii voľných živností
(od: 22.11.1993 do: 23.03.2004)
pohostinská činnosť (bez ubytovacích zariadení)
(od: 22.11.1993 do: 23.03.2004)
reštauračná činnosť
(od: 22.11.1993 do: 23.03.2004)
podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi
(od: 22.11.1993 do: 23.03.2004)
Štatutárny orgán: predstavenstvo
(od: 31.07.1992 do: 23.03.2004)
Ing. Martin Brna
Záväzácka 4
Košice
(od: 31.07.1992 do: 06.01.1995)
Ing. Peter Suchár
Moldavská 25
Košice
(od: 31.07.1992 do: 06.01.1995)
Ing. Peter Suchár - člen
Moldavská 25
Košice
(od: 07.01.1995 do: 08.06.1995)
Ing. Marta Szilágyiová
Kuzmányho 45
Košice
(od: 31.07.1992 do: 06.01.1995)
Ladislav Kašprišin - predseda
Slovenskej jednoty 36
Košice
(od: 07.01.1995 do: 23.03.2004)
Ing. Ján Kašprišin - člen
Štefánikova 16
Košice
(od: 07.01.1995 do: 23.03.2004)
Ing. Štefan Varačka - člen
Žingora 60
Martin
(od: 09.06.1995 do: 23.03.2004)
Pavel Čupka - člen
Lesnícka 12
Slovenská Ľupča
(od: 09.06.1995 do: 23.03.2004)
Ing. Zdenka Valová - člen
Prof. Sáru 26
Banská Bystrica
(od: 09.06.1995 do: 23.03.2004)
Konanie menom spoločnosti: Spoločnosť navonok zastupuje predstavenstvo. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú aspoň dvaja členovia predstavenstva a to tak, že k tlačenému alebo písanému názvu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis.
(od: 31.07.1992 do: 23.03.2004)
Základné imanie: 69 533 000 Sk
(od: 31.07.1992 do: 23.03.2004)
Počet, druh, podoba a menovitá hodnota akcií: Počet akcií: 69533 na majiteľa
Menovitá hodnota jednej akcie: 1 000 Sk
(od: 22.11.1993 do: 23.03.2004)
Počet akcií: 67447 na majiteľa
Menovitá hodnota jednej akcie: 1 000 Sk
(od: 31.07.1992 do: 21.11.1993)
Počet akcií: 2086
Menovitá hodnota jednej akcie: 1 000 Sk
(od: 31.07.1992 do: 21.11.1993)
Dozorná rada: Ing. Mária Bírešová - člen
Kozmonautov 6
Košice
(od: 31.07.1992 do: 06.01.1995)
Jozef Ferenčík - člen
Bernolákova 19
Košice
(od: 22.11.1993 do: 06.01.1995)
JUDr. Vladimír Kán
Pražská 39
Bratislava
(od: 07.01.1995 do: 08.06.1995)
MVDr. Ing Peter Kucharský - člen
Slovenskej jednoty 38
Košice
(od: 31.07.1992 do: 06.01.1995)
Ing. Zuzana Lyenová
Borša
(od: 07.01.1995 do: 08.06.1995)
Vincent Štofančík - člen
Gelnicka 2
Košice
(od: 31.07.1992 do: 04.01.1995)
Jozef Ferenčík
Bernolákova 19
Košice
(od: 07.01.1995 do: 23.03.2004)
JUDr. Juraj Koval
Robotnícka 17
Banská Bystrica
(od: 09.06.1995 do: 23.03.2004)
JUDr. Pavol Biroš
Jánošíkova 96
Prešov
(od: 09.06.1995 do: 23.03.2004)
Ďalšie právne skutočnosti: V y m a z á v a s a : Obchodné meno: Pivovar CASSOVAR a.s. Sídlo: Floriánska 19, 040 01 Košice IČO: 31 656 129 ako aj všetky ďalšie zápisy na základe jej zrušenia bez likvidácie v súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 1K 74/93-207 zo dňa 4.11.2003, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu Pivovar CASSOVAR a.s., pretože došlo k splneniu rozvrhového uznesenia pričom po skončení konkurzného konania nezostal spoločnosti žiaden majetok - uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 74/93 zo dňa 4.4.2003 (§ 68 ods. 4 Obchodného zákonníka). Deň výmazu 24.3.2004.
(od: 24.03.2004)
Spoločnosť bola založená jednorázovo zakladateľom Fondom národného majetku SR v zmysle ust. zák. č. 92/91 Zb. a jeho novely a § 154 a nasl. ust. zák. č. 513/91 Zb.
(od: 31.07.1992 do: 23.03.2004)
Zmena stanov a.s. schválená valným zhromaždením dňa 11.2.1993.
(od: 22.11.1993 do: 23.03.2004)
Zmena stanov a.s. schválená valným zhromaždením dňa 13.7.1994.
(od: 05.01.1995 do: 23.03.2004)
Konkurz vyhlásený na majetok Pivovar CASSOVAR, a.s., Košice, Floriánska 19 dňa 29.1. 1997. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1K 74/93-207 zo dňa 4.11.2003 zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu Pivovar CASSOVAR a.s. a zbavil JUDr. Danu Husťákovú funkcie správcu konkurznej podstaty, pretože došlo k splneniu rozvrhového uznesenia.
(od: 09.06.1995 do: 23.03.2004)
Dátum aktualizácie údajov: 26.01.2009
Dátum výpisu: 30.01.2009
--------------------------------------------------------------------------------
O obchodnom registri SR | Návod na používanie ORI | Naša adresa
Vyhľadávanie podľa : obchodného mena | identifikačného čísla
sídla | spisovej značky | priezviska a mena osoby
Stránkové hodiny na registrových súdoch
Formuláre na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra
|
| Malé pivovary z nedostatku plynu škody neutrpeli - Vyhne 21. januára - Výrobcom piva v malých nezávislých pivovaroch na Slovensku obmedzenia dodávok plynu vážnejšie škody nespôsobili. Ako pre TASR uviedol zástupca malých nezávislých pivovarov v prezídiu Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Ján Šimonovič, vážnejšie problémy by výrobcom nastali, keby sa dodávky plynu obmedzili v jarných mesiacoch.
"Keby to bolo v marci, tak je zle a to by boli škody," dodal Šimonovič, výrobný riaditeľ a hlavný sládek pivovaru Steiger. Podľa pivovarníckeho odborníka zo stredoslovenskej obce Vyhne by väčšie škody nemali mať ani dvaja najvýznamnejší výrobcovia piva na Slovensku. Následky poklesu dodávok plynu pocítili viac v sladovniach. "U nás sme limitujúci objem dodávok plynu vyriešili presunom výroby aj na sobotu a nedeľu a tak sme si udržali výrobu bez vážnejších strát, v sladovniach je výrobný proces viac odkázaný na dodávky plynu," dodal Šimonovič.
Pivovarníkom paradoxne pomohlo v plynovej kríze počasie. Povianočné obdobie a nízke denné teploty začiatkom januára sa podpísali pod znížený dopyt po penivom moku. "V našom sektore, keď budem hovoriť za malých výrobcov piva, v uplynulých dňoch k veľkým škodám neprišlo," skonštatoval Šimonovič
TASR |
| Prvýkrat po rokoch sa predáva menej piva - BRATISLAVA - Po troch predchádzajúcich rokoch postupného zvyšovanie predaja piva slovenské pivovary v priebehu prvého štvrťroku tohto roku zaznamenali medziročný pokles predaja o deväť percent na 859 369 hektolitrov.
Pokles, ktorý prišiel po vlaňajšom náraste predaja o šesť percent, pivovarníci odôvodňujú hlavne drahším pivom. Zdraženie vyvolali hlavne vyššie spotrebné dane z piva. Pivovarníci do svojich cien premietli aj drahšiu elektrinu. „Za prvé mesiace evidujeme hlavne pokles spotreby pív nižších stupňovitostí. Pri desiatke nám len spotrebné dane napríklad cenu jednej fľašky zdvihli o 35 halierov,“ povedal riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
Ešte väčší dopad na spotrebu piva môže podľa pivovarníkov mať plánovaná daňová reforma, ktorá doterajšie sadzby spotrebnej dane z piva zvyšuje až na trojnásobok. Jediným pivovarom, ktorý dokázal za prvé tri mesiace tohto roku medziročne zvýšiť svoj predaj, bol bratislavský Stein s 10-percentným nárastom na takmer 31-tisíc hektolitrov. Prvá a rozhodujúca trojica pivovarníckych hráčov na tuzemskom trhu však zaznamenala pokles. Holandskému lídrovi Heinekenu, ktorý ovláda až štyri domáce pivovary, sa predaj znížil o osem percent na 392 700 hektolitrov. Druhý Pivovar Šariš, ktorého ovláda juhoafrický SAB, predal 204 215 hektolitrov, čo je pokles o päť percent. Rovnako na 121 960 hektolitrov klesol aj predaj topoľčianskeho Topvaru. (tasr)
pondelok 7. 4. 2003 www.sme.sk
|
| Cena piva ide hore aj v Nemecku - Nízka úroda a využívanie poľnohospodárskych plodín na výrobu bioenergií zasahujú potravinársky priemysel. Pivovarníctvo nevynímajúc.
Tohtoročné leto bolo plné Jóbových zvestí: najprv to boli titulky o meniacej sa klíme a stúpajúcej teplote ovzdušia, potom o stúpajúcich cenách potravín. Končiace sa leto siaha nemeckým spotrebiteľom vskutku hlbšie do peňaženky: drahšie mlieko a maslo, pomaly rastúce ceny za mäso a múčne produkty, a najnovšie aj piva.
Nemecký pivovarnícky zväz oznámil, že podľa jeho údajov dôjde v roku 2008 k rastu cien v rozsahu 5 až 10 percent. Odvetvie tak reaguje na zvýšenie cien za energiu, sklo a suroviny. Ceny chmeľu stúpli o 50 percent, pivovarský slad je o 87 percent drahší ako pred 12 mesiacmi, ceny za sklo narástli o 30 percent a za elektrinu o 23 percent.
Slabá úroda a bioenergie
Hlavný konateľ Nemeckého pivovarníckeho zväzu Peter Hahn však poukázal na to, že v dôsledku vysokého konkurenčného tlaku v nemeckom potravinovom maloobchode sú ceny piva v porovnaní s inými európskymi krajinami ešte stále nízke. Ako však nemecké pivovary už v júni oznámili, ceny piva majú stúpať aj v budúcnosti; najhoršie prognózy hovoria o zvýšení o 30 až 40 percent v priebehu nasledujúcich piatich rokov. To je podľa údajov v denníku Die Welt tri až štyri centy za liter piva.
Za jednu z hlavných príčin tohto stavu sa považuje vrtkavé počasie. Tento rok očakáva Nemecký zväz roľníkov úbytok v úrode obilia vo výške 9 percent (takmer 40 miliónov ton) v porovnaní s vlaňajškom, ktorý bol taktiež mimoriadne neúrodný. Druhým dôvodom nárastu cien surovín je skutočnosť, že v poľnohospodárstve dochádza k zásadnej zmene: nemeckí roľníci, ako aj pivovarníci, pestujúci obilniny s cieľom výroby potravín, majú k dispozícii čoraz menšiu osevnú plochu: odoberajú ju im – zväčša subvencovaní – pestovatelia rastlín na získanie bioenergie. Napríklad pšenice a kukurice na výrobu bioetanolu.
Klíma tlačí na ceny z dvoch strán
Klíma tak vplýva na nárast cien obilnín hneď dvojnásobne: mimoriadne zlým počasím – suchom v Kanade a v Austrálii, ktorá je tretím najväčším vývozcom pšenice na svete, a silnými dažďami v Európe a USA; nepriamo zase politickými opatreniami na ochranu klímy a znížením škodlivých emisií.
Globalizácii a rastúcemu blahobytu vo svete možno takisto pripísať „vinu“ na zvyšovaní cien. V Ázii, Číne či v Indii stúpa dopyt po potravinách – obilninách, ako aj mlieku. A celosvetovo rastie aj smäd po pive. Vlani stúpla celková produkcia piva podľa údajov v časopise Stern o 6 percent na takmer 1,7 milióna hektolitrov. V Nemecku došlo vo futbalovom roku 2006 taktiež k častejšiemu štrnganiu pivom. Po dlhšom čase klesajúceho konzumu stúpla spotreba piva na 116 litrov na hlavu obyvateľa.
streda 19. 9. 2007 | Jana Salgovic, Mníchov www.sme.sk
|
| Slovenské pivovary mierne znížili predaj piva - Slovenskí pivovarníci predali v prvom polroku 1,7 milióna hektolitrov piva, čo je zhruba o päť percent menej ako v rovnakom období minulého roka. ČTK o tom informoval výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Výrobcovia zlatistého moku predpokladajú, že tohtoročný odbyt by sa mohol vyrovnať vlaňajším výsledkom, keď po štyroch rokoch zastavili pokles predaja.
"Znížený predaj bol zaznamenaný v druhom štvrťroku, ktorý bol mierne chladnejší ako v minulom roku," poznamenal Šusták. V roku 2007 slovenské pivovary predali 3,81 milióna hektolitrov piva, výrobcovia očakávajú tohtoročný odbyt približne na rovnakej úrovni, dodal.
Celkový predaj piva na Slovensku sa od roku 2003 každoročne znižoval, cez hranicu štyroch miliónov hektolitrov sa naposledy dostal pred štyrmi rokmi. Spotreba radikálne klesla najmä v rokoch 2004 a 2005 po dvojnásobnom zvýšení spotrebnej dane. Dominantnými producentmi piva v krajine sú už niekoľko rokov zahraničné koncerny Heineken a SAB Miller, ktoré v licenčnej výrobe varia napríklad niektoré české značky.
Licenčná produkcia viacerých slovenských pív v zahraničí sa odrazila na rapídnom poklese exportu zlatistého moku. Zatiaľ čo ešte v roku 2004 sa zo Slovenska vyviezlo okolo 184.000 hektolitrov piva, vlani na zahraničné trhy smerovala necelá pätina tohto objemu. V prvom polroku 2008 si však vývoz v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška mierne polepšil, keď stúpol o necelú tretinu na 15.750 hektolitrov.
Slovenský trh s pivom podľa Šustáka obohatia výrobky z nových plniacich liniek na stáčanie piva, ktoré pivovary inštalovali pred letnou sezónou. Pivovary Topvar zo skupiny SAB Miller spustili linku na plnenie piva do plechoviek vo Veľkom Šariši. Koncern Heineken zasa začal v Hurbanove baliť pivo do väčších plastových fliaš.
Lepšie ako slovenským pivovarníkom sa darí výrobcom v Česku, kde pivovary vlani stočili najviac piva v histórii. Celková produkcia dosiahla 19,897 milióna hektolitrov, čo bolo nepatrne viac ako v roku 2006. Najväčším producentom piva bola vlani Čína, nasledovali ju Spojené štáty, Rusko a Nemecko.
nedeľa 27. 7. 2008 ČTK www.sme.sk
|
| Malým pivovarom sa nepáči diktát veľkých - BRATISLAVA - Slovenský trh výrobcov piva sa začal deliť na malých a veľkých hráčov. Dôvodom rozkolu sú rozdielne záujmy v oblasti daní. Spôsob, akým sa veľké pivovary ako Heineken alebo Topvar stavajú k daňovej politike štátu, sa nepozdáva menším firmám. Tie sa rozhodli osamostatniť, založiť si vlastnú strešnú organizáciu a spojiť sily i v oblasti obchodu.
"Po takomto prepojení by nezávislé pivovary ovládli na Slovensku podiel výroby piva až v objeme jedného milióna hektolitrov. Alternatívou je nová spoločnosť, ktorá by mohla zastrešovať náš obchod i financovanie. Samostatnosť by sme však nestratili a zachované by zostali aj naše značky," hovorí riaditeľ jedného z nezávislých pivovarov vyhnianskeho Steigera Eduard Rada. Okrem Steigera by mal byť v novom spoločenstve i bratislavský Stein, popradský Tatrab a bytčiansky Popper. Ich spoločný trhový podiel dosahuje 14 percent.
Spomenuté firmy nesúhlasia s tým, ako Slovenský zväz výrobcov piva a sladu, v ktorom dominujú veľké pivovary, hovorí o dopadoch spotrebných daní na pivovary. Minulý týždeň združenie upozornilo, že ak vláda nepresadí zníženie daní, zostanú v krajine len veľké pivovary ako Heineke, Šariš alebo Topvar. Šéf Steigeru tvrdí, že to tak nie je a nezávislé pivovary nemajú existenčné problémy. Naopak, udržujú si zisk, hoci združenie očakáva polmiliardovú stratu celého odvetvia za tento rok.
Malé pivovary majú pre svoju odluku aj oveľa praktickejší dôvod: zvýhodnenú daňovú sadzbu. "Tak ako je to bežné v EÚ, chceme dosiahnuť, aby naša sadzba bola iba polovičnou sadzbou zo sadzby pre veľké pivovary, povedal Rada. V súčasnosti platia malé pivovary 37 korún spotrebnej dane na jeden hektoliter a jeden stupeň (plato), kým veľké pivovary s výrobou nad 200-tisíc hektolitrov ročne až 50 korún. Cieľom malých pivovarov je ďalší pokles zníženej sadzby z 37 na 25 korún. Rada otvorene hovorí, že zníženie jednej sadzby je priechodnejšie ako zníženie oboch.
Iný názor na schopnosti pivovarníkov presadzovať svoje záujmy má prezident pivovarníckeho zväzu Štefan Karšay. "Nepomôže to našej spoločnej veci. Spolu máme väčšiu silu v jednaní so štátnymi orgánmi. Ale odlúčenie je ich legitímnym právom," hovorí Karšay. Menšie pivovary chcú svoje rozhodnutie o tom, či naozaj opustia združenie, oznámiť budúci týždeň, a rada hovorí, že aj pri daniach ich bude zaujímať už iba to, aby dosiahli zníženie svojej sadzby pre menšie pivovary s produkciou pod 200 000 hl ročne. (tasr, jj)
Trh s pivom
Heineken 47 %
Šariš (SAB) 25 %
Topvar 14 %
nezávislé pivovary 14 %
Heineken - zatváranie a prepúšťanie
BRATISLAVA - Jedným z najaktívnejších kritikov súčasnej daňovej politiky štátu je pivovar Heineken. Firma už zatvorila dva svoje pivovary v Nitre a Martine a pokračuje len s podnikmi v Hurbanove a Rimavskej Sobote. O prácu príde takmer 240 ľudí.
Nutnosť reštrukturalizácie vyvolal podľa vedenia Heinekenu tlak trhu na nízke ceny, rastúce výrobné náklady a zvýšenie nepriameho daňového zaťaženia pivovarníkov. Od augusta minulého roka do konca júna sa na Slovensku predalo o 150 miliónov fliaš piva menej, na čom sa Heineken podieľal 42 percentami. "Presun výroby z Nitry predstavuje pre spoločnosť úsporu nákladov, ktoré sa dajú efektívnejšie využiť na rozvoj dvoch ďalších pivovarov," myslí si Švec.
Hovorca Heineken Slovensko Peter Švec však zdôrazňuje, že dva pivovary v Hurbanove a Rimavskej Sobote chce firma udržať dlhodobo a zmenu tohto postoja by mohlo priniesť iba to, keby opäť nastala vážna zmena napríklad v daňovej politike štátu. "Dva pivovary sú pre nás za terajších podmienok optimálne a budeme ich rozvíjať," hovorí Švec. (bej, tasr, sita)
Popper - úspech napriek daniam
BYTČA - Pivovaru Popper v Bytči nehrozí zatváranie výroby a ani finančné problémy napriek súčasnej výške daní. Naopak, konateľ spoločnosti Ivan Fraňo hovorí, že bytčiansky pivovar skončí aj tohtoročné hospodárenie v čiernych číslach a nemá žiadne nesplatené záväzky voči štátu.
Na margo medializovaných informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, podľa ktorých vysoká spotrebná daň čoskoro spôsobí zatvorenie malých pivovarov, Fraňo uviedol, že hoci obrat, výroba aj odbyt Pivovaru Popper klesli oproti vlaňajšku o 8 až 10 percent, naďalej si udržiava dlhodobý 2- až 2,5-percentný podiel na slovenskom trhu s pivom.
Vlani pivovar vyrobil 103 000 hl piva, v tomto roku to bude 95 000 hl. Dopad približne 8-percentného poklesu výroby na hospodárenie firmy sa pivovar snaží kompenzovať znižovaním nákladov. V roku 2004 pivovar zrealizoval energetický projekt zefektívnenia parného hospodárstva, vďaka ktorému ušetrí 15 percent nákladov na tepelné hospodárstvo. V budúcom roku zrealizuje podobný projekt v oblasti chladenia piva. Rovnako ako ostatní pivovarníci aj Fraňo tvrdí, že spotrebná daň na pivo by mala byť nižšia. (tasr)
pondelok 25. 10. 2004 www.sme.sk
Minulý týždeň vyhlásili predstavitelia pivovarníckeho zväzu, že ak sa neznížia dane, na Slovensku zostanú len veľké pivovary Heineken, Šariš a Topvar. To sa dotklo malých nezávislých pivovarov, pretože im sa na rozdiel od veľkej konkurencie darí. Rozhodli sa osamostatniť a presadzovať svoje záujmy inak. Na snímke sú ľudia z pivovarníckeho zväzu - zľava výkonný riaditeľ Roman Šusták, prezident SZVPS Štefan Karšay a viceprezident Imrich Alaxa.
|
| Drahý jačmeň dvíha ceny piva - Vysoké ceny jačmeňa a chmeľu donútili pivovarníkov v Čechách zdvihnúť ceny. Slovenskí výrobcovia sú zatiaľ zdržanliví. Predaj surovín však medzimesačne vzrástol takmer päťnásobne.
BRATISLAVA. Nárast cien sladového jačmeňa na európskych trhoch by mohol spôsobiť zvyšovanie cien piva aj na Slovensku. Vzrastajúce ceny suroviny už donútili niektoré české pivovary zvýšiť ceny piva o 6 až 8 percent.
Priemerná cena za tonu jačmeňa na Slovensku na prelome augusta a septembra prekročila úroveň 5600 korún. Medziročne to predstavuje nárast o 41 percent. Cena jačmeňa pritom tvorí spolu s chmeľom významný podiel na cene piva.
Medzi pivovarmi vypukla nákupná horúčka a rýchlo skupujú jačmeň z trhu. Podľa správy Agrárnych trhových informácií Slovenska sa objem nákupu jačmeňa za august zdvihol oproti júlu takmer päťnásobne.
Naši hovoriť nechcú
Slovenské pivovary o možnom zdražovaní zatiaľ hovoriť nechcú. „Heineken Slovensko priebežne vyhodnocuje, aký vplyv to bude mať na ceny značiek z portfólia spoločnosti. V súčasnosti je však predčasné predpovedať konečný efekt na ceny,“ povedal pre SME hovorca spoločnosti Heineken na Slovensku Roman Krajniak.
Heineken, ktorý je s trhovým podielom prevyšujúcim 40 percent najväčším výrobcom na domácom trhu, ročne spotrebuje 180–tisíc ton jačmeňa, čo predstavuje približne 60 percent slovenskej produkcie.
O konkrétnych zmenách cien piva zatiaľ nemala informácie ani hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková.
V Čechách pivo zdražie
Niektorí českí pivovarníci už oznámili, že svoje pivá zdražia už od tohtoročnej jesene. Plzenský Prazdroj, najväčší producent piva v Česku, chce od novembra zvýšiť ceny všetkých svojich značiek o 6 až 8 percent.
Prémiový ležiak Pilsner Urquell tak môže stáť viac až o 1,40 českej koruny, v prepočte asi 1,70 slovenskej koruny. Dôvodom je podľa firmy cenová vojna na európskom trhu s jačmeňom a chmeľom.
„Dôkladne sme zvažovali naše možnosti, ale situácia je neudržateľná. Držať dnes cenu znamená pre akýkoľvek pivovar šetriť na kvalite. Bol by som veľmi prekvapený, ak by súčasná situácia na trhu neovplyvnila ceny piva v celej Európe,“ povedal pre české Haló noviny generálny riaditeľ spoločnosti Mike Short.
Ďalšie zdražovanie
Ak ceny vstupov porastú aj naďalej, vedenie Prazdroja nevylučuje, že pivo zdražie aj na budúci rok. Prazdroj je členom pivovarníckej skupiny SABMiller, do ktorej patria aj slovenské Pivovary Topvar. Tie vyrábajú napríklad značky Topvar, Šariš či Smädný mních.
Pre drahšie suroviny sa chystá zdražovať aj Budějovický Budvar. „Nechceme udržiavať nízke ceny používaním nekvalitných surovín,“ povedal hovorca Budvaru Petr Samec. Kedy a o koľko firma pivo zdražie, neoznámil. Staropramen, dvojka na českom trhu, zatiaľ zvyšovanie cien neplánuje.
pondelok 17. 9. 2007 | Ondrej Podstupka
www.sme.sk |
| Predaj piva od mája klesol o 15 % - BRATISLAVA 10. júna (SITA) - Situácia, ktorá nastala po vlaňajšom augustovom zvýšení spotrebných daní z piva, je podľa pivovarníkov katastrofálna. Ako uviedol prezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Štefan Karšay, predaj piva za prvých päť mesiacov tohto roka na Slovensku klesol v medziročnom porovnaní o vyše 15 % a v samotnom máji medziročne dokonca až o 27 %. "Pivovarníci kričia o pomoc, pretože situácia, ktorá nastala po vlaňajšom zvýšení daní, je slušne povedané kritická," konštatoval Karšay.
Pivovary predali na Slovensku od januára do konca mája tohto roku 1,464 mil. hektolitrov piva, pričom takýto nízky predaj minimálne posledných päť rokov neevidovali. Pri pokračovaní klesajúceho trendu očakávajú pivovarníci medziročný prepad výroby až o 500 tis. hektolitrov, čo predstavuje už takmer ročnú produkciu veľkého slovenského pivovaru.
Vinník je pritom podľa prezidenta združenia jednoznačný a je ním ministerstvo financií, ktoré spotrebné dane z piva vlani zvyšovalo dvakrát, a to k 1. januáru a k 1. augustu. Prvé zvýšenie spotrebnej dane pre desaťstupňové pivo a zároveň zníženie dane pre dvanásťstupňové pivo pivovary podľa Karšaya akceptovali. "Túto zmenu ešte trh dokázal absorbovať, avšak to druhé zvýšenie považujeme za likvidačné," povedal Karšay. V auguste sa spotrebná daň z desaťstupňového piva zvýšila z 300 Sk na 500 Sk na hektoliter, pri dvanásťstupňovom pive to bolo z 360 Sk na 600 Sk na hektoliter.
Ministerstvo pri druhom zvyšovaní spotrebných daní argumentovalo tým, že potrebuje vykryť výpadok štátneho rozpočtu. "Vzhľadom na to, že výpadok štátneho rozpočtu nebol taký, ako sa ministerstvo obávalo, právom očakávame, že teraz pán minister ako chlap povie, že sa zmýlil a vráti spotrebné dane na minimálnu úroveň, ktorú od nás požaduje Európska únia (EÚ)," tvrdí prezident pivovarníckeho združenia. EÚ pritom požaduje minimálnu výšku spotrebnej dane vo výške v prepočte približne 30 Sk na jeden stupeň a hektoliter, čiže pre desaťstupňové pivo je to 300 Sk za hektoliter.
Zástupcovia zväzu preto už v júni pripravujú rokovania so zástupcami koaličných strán a zástupcami vlády s cieľom presvedčiť ich o neopodstatnenosti výšky spotrebnej dane z piva a presadiť jej zníženie na úroveň, ktorú od členských štátov vyžaduje legislatíva EÚ. Navyše po šiestich mesiacoch je možné otvoriť zákon o spotrebnej dani, čo chcú pivovarníci využiť prostredníctvom poslancov parlamentu, kde pri prípadnom neúspechu vo vláde chcú osloviť opozičných a nezávislých poslancov.
štvrtok 10. 6. 2004
www.sme.sk |
| Pivovary sa opäť rozhádali - BRATISLAVA - Krátko pred začiatkom rokovaní medzi pivovarmi a politikmi o poklese predaja piva sa vzťahy medzi malými a veľkými pivovarmi opäť vyostrili. Malé pivovary pohrozili, že ak zatiaľ jednotné Združenie výrobcov piva a sladu nebude presadzovať zníženie spotrebnej dane špeciálne pre menších výrobcov, budú svoje záujmy obhajovať samostatne.
Rokovania zástupcov pivárskeho priemyslu a vládnej koalície majú riešiť možnosti stabilizácie predaja piva, potom, ako sa pivovarníci sťažovali na vysoké dane. Ministerstvo financií, i väčšina koalície však úvahy o poklese daní odmietajú. "Po poslednom rokovaní s ministrom financií nám pivovary garantovali, že predložia aj iné návrhy. Bolo im vysvetlené, že sadzby znižovať nemôžeme," povedal poradca ministra financií Peter Papanek.
Pivovarníci inú možnosť nevidia. "V združení máme stále rozdielne názory na spotrebné dane, ale ak chceme niečo dosiahnuť, pred vládnu koalíciu by sme mali predstúpiť s jednotným postupom. Naše rokovania s odborníkmi poukázali na to, že zníženie daní je hlavnou možnosťou.
Nič iné, ako napríklad dotácie či zvýhodňovanie úverov, nie je možné," povedal prezident pivovarníckeho združenia Štefan Karšay.
Vnútorné rozpory medzi pivovarmi spočívajú v požadovanom rozsahu zníženia daní. Dnes pre veľké pivovary platí sadzba 50 korún na jeden stupeň Plato a jeden hektoliter a pre menšie je to sadzba 37 korún.
Pivovarníci si pred nadchádzajúcimi rokovaniami s vládnou koalíciou budú môcť zaspomínať na spolu strávené chvíle. Premiér Mikuláš Dzuridna navštívil nitriansky pivovar spoločnosti Heineken, ktorý už dnes pivo nevyrába.
Podľa Karšaya združenie požaduje, aby sadzba dane pre veľké pivovary klesla čo najnižšie k minimálnej 30-korunovej hranici, ktorú stanovuje Európska únia. Eduard Rada, majiteľ jedného z menších pivovarov Steiger, upozornil, že takéto výrazne zníženie sadzby pre veľké pivovary môže v konečnom dôsledku znevýhodniť menšie pivovary. "Nezávislé pivovary presadzujú, aby sa sadzba pre veľké pivovary znížila len na 40 korún a pre malé na 20 korún. Čím sa totiž veľkým pivovarom s vyššou produkciou piva viac znížia dane, tým im potom zostane neúmerne viac peňazí na marketingové kampane a podobne. Veľkým pivovarom zostanú k dobru stovky miliónov korún, ale v malých ide len o desiatky miliónov," vysvetlil Rada s tým, že ich žiadosti o menej razantné zníženie spotrebných daní pre veľké pivovary zaťažia menej aj štátnu pokladnicu.
Veľkí producenti holandský Heineken, pivovar Šariš ovládaný juhoafrickým koncernom SAB a topoľčiansky Topvar totiž ovládajú až viac ako 85-percentný trhový podiel, a tak ich celkové odvody daní sú oveľa vyššie.
piatok 5. 11. 2004 (tasr, r)
www.sme.sk
|
| Prepad predaja piva podľa MF nie je len vinou štátu - BRATISLAVA 10. júna (SITA) - Výrazný pokles predaja piva na Slovensku v posledných mesiacoch, ktorý podľa zástupcov pivovarov spôsobilo predovšetkým augustové zvýšenie spotrebnej dane z piva, nemožno podľa ministerstva financií pripisovať za vinu iba štátu. "Problém nesprávne zvoleného marketingu presúvať len na štát je zavádzajúce, najmä ak spotreba obyvateľstva reálne rastie," uviedol pre agentúru SITA poradca ministra financií Peter Papanek. Podľa neho nie je žiadna skupina predajcov, ani výrobcov piva a sladu na Slovensku zvýhodnená a pravidlá sú pre všetkých rovnaké.
Na margo samotného augustového zvyšovania spotrebných daní Papanek dodal, že toto zvýšenie štát následne kompenzoval znížením dane z príjmu a zrušením dane z dividend. "Tento krok nekritizoval ani jeden subjekt, ani jedna záujmová skupina," dodal. Poradca ministra financií však zároveň pripustil, že rezort je ochotný s pivovarníkmi rokovať o ich návrhoch, podmienkou však je, aby neboli v rozpore s filozofiou daňovej reformy, teda presúvaním váhy z priamych daní na nepriame. Pivovarníci chcú presadiť zníženie spotrebnej dane z piva na minimálnu úroveň, ktorú vyžaduje Európska únia, teda zo súčasných 50 Sk na stupeň plato na v prepočte zhruba 30 Sk na stupeň plato.
Zástupcovia Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) na štvrtkovej tlačovej konferencii vystavili kroky ministerstva vedúce k zvýšeniu spotrebných daní z piva tvrdej kritike. Podľa nich rezort týmto rozhodnutím priviedol slovenské pivovarníctvo do kritickej situácie, akú nezažilo už niekoľko rokov. V máji predaj piva na Slovensku podľa štatistík zduženia medziročne klesol až o 27 %, a za prvých päť mesiacov sa predaj piva medziročne prepadol o 15 %. "Ministerstvo financií je určite spokojné, pretože štát vybral viac peňazí, ale mali by prehodnotiť či im za tých 500 mil. Sk, ktoré na zvýšenej spotrebnej dani z piva zarobia, stojí pád celého slovenského pivovarníctva," konštatoval vo štvrtok prezident SZVPS Štefan Karšay.
Predaj piva na Slovensku podľa údajov pivovarníckeho združenia dosiahol za prvých päť mesiacov tohto roka úroveň 1,464 mil. hektolitrov, čo znamenalo medziročný pokles predaja o vyše 266 tis. hektolitrov. Ak by trend poklesu pokračoval aj v ďalších mesiacoch, pivovarníci očakávajú celoročný prepad predaja piva na Slovensku na úrovni až 500 tis. hektolitrov, čo je takmer ročná produkcia niektorého z veľkých slovenských pivovarov. Nepriaznivá situácia v odvetví sa prejavila v predaji už v minulom roku, kedy po niekoľkých rokoch rastu zaznamenali pivovarníci prvý pokles, a to o 4,1 % na 4,537 mil.
štvrtok 10. 6. 2004 www.sme.sk
|
| Piva navaríme viac - Bratislava 13. júla (ČTK) - Slovenskí pivovarníci očakávajú, že tento rok vyrobia viac piva ako vlani. Ak by sa ich predpoklady naplnili, šlo by o prvý medziročný nárast produkcie zlatistého moku po štyroch nepretržitých rokoch recesie. Za prvý polrok sa výroba piva na Slovensku zvýšila oproti rovnakému obdobiu vlaňajška takmer o štyri percentá na 1,84 milióna hektolitrov. Pivovarníci veria, že tento rok sa im po dvojročnej prestávke opäť podarí pokoriť hranicu štyroch miliónov hektolitrov piva.
"Stúpajúci trend spotreby piva, ktorý začal počas druhého polroka 2006, pokračuje aj v prvých šiestich mesiacoch 2007," povedal ČTK výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Tohtoročná výroba piva by mohla stúpnuť na štyri milióny hektolitrov z vlaňajších 3,79 milióna hektolitrov, predpokladá.
Výrobcov piva teší tohtoročné teplé počasie. Ortuť teplomera sa už v máji neraz vyšplhala nad 30 stupňov Celzia, po teplotných výkyvoch počas júna a júla meteorológovia hlásia na najbližšie dni opäť tropické teploty. Pivovarníci odhadujú, že počasie môže ovplyvniť zhruba päť percent predaja. "K zlepšeniu prispieva tiež postupné zlepšovanie ekonomickej situácie širšej vrstvy obyvateľstva," myslí si Šusták.
Celkový predaj piva na Slovensku sa od roku 2003 každoročne znižoval. "Spotreba radikálne poklesla najmä v rokoch 2004 a 2005 po dvojnásobnom zvýšení sadzby spotrebnej dane z piva," priblížil Šusták. Vlani sa v krajine predalo najmenej piva za posledných desať rokov, k vyššiemu predaju nepomohlo ani počasie.
Rozhodujúci podiel na slovenskom trhu s pivom majú zahraničné koncerny, ktoré rozbehli v krajine aj licenčnú výrobu zahraničných značiek. Ročnú spotrebu piva dopĺňa asi pol milióna hektolitrov, ktoré sa dovezú spoza hraníc, a to hlavne z Česka, Nemecka a Belgicka. Tržby pivovarníkov v posledných rokoch dvíha tiež predaj nealkoholického piva, ktoré sa teší čoraz väčšej obľube hlavne medzi motoristami.
Výroba piva v prvom polroku 2007 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2006 (v tisícoch hektolitrov):
2007
2006
zmena v
percentách
január
221,2
206,5
+7,1
február
228,1
217,7
+4,8
marec
271,8
258,0
+5,3
apríl
312,8
310,3
+0,8
máj
381,4
355,4
+7,3
jún
422,2
424,8
-0,6
1. polrok
spolu
1837,5
1772,7
+3,6
Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu
piatok 13. 7. 2007 www.sme.sk
|
| Pivovarníci chcú od Mikloša ospravedlnenie - BRATISLAVA 20. júna (SITA) - Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS) žiada od ministra financií Ivana Mikloša verejné ospravedlnenie za výroky, ktorými jeho rezort vinu za tohtoročný výrazný prepad predaja piva pripisuje slovenským pivovarom a ich marketingu. "V opačnom prípade budeme nútení prístup Vášho rezortu vnímať ako nerešpektovanie jednej z najznámejších tradícií tejto krajiny, tradície, ktorú si iné pivovarnícke štáty cielene pestujú," uviedol prezident SZVPS Štefan Karšay v otvorenom liste ministrovi Miklošovi. "Zároveň Vás žiadame, aby sa predstavitelia rezortu financií v budúcnosti zdržali komentárov na adresu nášho odvetvia, ak nie sú vopred oboznámení s reálnou situáciou na trhu," dodal Karšay.
Podľa pivovarníkov zastavenie niekoľkoročného kontinuálneho rastu a následného poklesu predaja piva spôsobilo práve minuloročné augustové zvýšenie spotrebnej dane iniciované rezortom financií. "Faktom zostáva, že po minuloročnom zvýšení spotrebných daní sa pokles predaja piva na Slovensku dramaticky prehlbuje," uvádza sa v liste pivovarníkov. SZVPS vyčíslilo medziročný prepad predaja piva za prvých päť mesiacov na 15 % a za samotný máj dokonca na 27 %. Do konca roka pritom pivovarníci pri pokračovaní tohto trendu očakávajú celoročný prepad predaja piva na Slovensku až o 500 tis. hektolitrov, čo je takmer ročná produkcia veľkého slovenského pivovaru.
Otvorený list ministrovi Miklošovi je však podľa rezortu financií možné vnímať ako reakciu na minulotýždňové rokovanie zástupcov SZVPS so štátnym tajomníkom ministerstva, na ktorom sa pivovarníkom nepodarilo presadiť zníženie spotrebnej dane. "Ministerstvo financií SR (MF) dáva prednosť rokovaniam, na ktorých je priestor na diskusiu argumentmi presvedčiť o oprávnenosti svojich tvrdení," uviedol pre agentúru SITA poradca ministra Peter Papanek. Ako dodal, SZVPS malo na rokovaní možnosť predložiť Analýzu o stave v pivovarníctve, kde by boli jasne vyčíslené všetky faktory, ktoré vplývajú na predaj a spotrebu piva za prvý polrok, ktorý je z pohľadu počasia dlhodobo najchladnejší.
"Podľa názoru MF nie je možné za pokles predaja piva a dokonca pád celého slovenského pivovarníctva, ako konštatoval prezident SZVPS Štefan Karšay, viniť štát. Spotrebná daň nie je jediný faktor, ktorý určuje konečnú cenu tovaru," konštatoval Papanek. Zvýšenie spotrebnej dane v auguste minulého roka podľa neho štát kompenzoval znížením sadzby dane z príjmu a zrušením dane z dividend, pivu navyše klesla aj sadzba dane z pridanej hodnoty. "Pri raste konečnej spotreby obyvateľov, len zvýšenie konečnej ceny o 6 %, ťažko spôsobí zníženie predaja tovaru o 27 % bez vplyvu ďalších podmienok," uzavrel Papanek.
nedeľa 20. 6. 2004 www.sme.sk
|
| Mäsohron hodlá vytvoriť 1500 pracovných miest - ŽELIEZOVCE - Projekt vyžadujúci investície v hodnote 80 miliónov eur, teda približne 3,18 miliardy korún pripravuje spoločnosť Mäsohron, s. r. o., Želiezovce.
Firma požiadala o registráciu do systému ekologického poľnohospodárstva a výroby biopotravín na Slovensku. Želiezovská spoločnosť plánuje podieľať sa v spolupráci s maďarským partnerom na pestovaní bioobilnín, výrobe koncentrátov, krmovín, výkrme ošípaných, jatočnej výrobe a konzervárenskej činnosti. V budúcnosti vedenie spoločnosti, ktorá vznikla v januári 2003, uvažuje o výstavbe sladovne na výrobu biopiva a insekticídov. Pripravovaná investícia by mala priniesť 1500 pracovných miest. (tasr)
piatok 9. 7. 2004 www.sme.sk
|
| V Budimíri si pripomenuli tradíciu pivovarníctva - Kde sa pivo varí, tam sa dobre darí. Keby platilo toto nepísané pravidlo, Košice by na tom boli veľmi zle. Z bohatej tradícia pivovarníctva, datovanej začiatkom 16. storočia, keď v meste vznikol cech pivovarníkov, sa dodnes zachovali len historické dokumenty, zaujímavé artefakty a nostalgické spomienky.
"Košický pivovar prežil aj tie najbúrlivejšie roky, prvú i druhú svetovú vojnu, veľkú hospodársku krízu, ba dokonca i reálny socializmus. Žiaľ, neprežil živelnú privatizáciu začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Osobné a finančné záujmy jednotlivcov ho definitívne položili na kolená," smutne spomína na zašlé roky slávy košický starožitník Karol Linhart.
V sobotu si dali v Budimíri neďaleko Košíc rendezvous milovníci piva a histórie. Súčasťou tradičnej burzy starožitností v areáli tamojšieho zámku bola aj výstava z dejín pivovarníctva. V sýpke zámockého parku si mohli prezrieť historické krígle, pivové fľaše, nádherné výčapné zariadenia z mosadze, staré vývesné štíty košických pivární a krčiem, dobové podložky pod pivové poháre, rôzne dokumenty o výrobe piva. Nechýbali zožltnuté fotografie pivovarníckej rodiny Bauerneblovcov a starého pivovaru, ktorý šíril slávu košického piva po širokom okolí. Nuž a každý, kto si do Budimíra priniesol svoj pivový pohár, mohol počúvať zaujímavé rozprávanie a popritom si zadarmo pochutnávať na kvalitnom pivečku.
"V roku 1915 dosiahol rodinný pivovar na Floriánskej ulici rekordnú produkciu takmer stotisíc hektolitrov. Varili v ňom svetlú desiatku a dvanástku a tmavú šestnástku s názvom St. Florian. Pivá získali ocenenia na viacerých prestížnych výstavách. Napríklad, v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti. Spoločnosť mala vlastnú dopravu a sklady v Prešove, Miškolci, Sátaraljaujhely, v Berehove. V roku 1908 vlastnila tri špeciálne nákladné železničné vozne s chladením," hovorí Linhart.
Na špeciálne vozne, ktoré znamenali revolúciu v preprave piva, si spomenul aj známy výrobca modelov železníc, firma Pico. Model vagóna s logom firmy Bauernebl patrí k unikátom budimírskej výstavky.
Pivovar Baurnebl po februári 1948 zoštátnili. Štátny podnik Východoslovenské pivovary a sladovne vyrábal pivo pod značkou Cassovar. Po roku 1989 začala produkcia prudko klesať a po privatizácii pivovar skrachoval. Dodnes z neho zostal len komín a z výrobných a skladovacích priestorov bezcenné ruiny. Zato pozemky, na ktorých pivovar stál od roku 1857, patria k najlukratívnejším v celých Košiciach.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
pondelok 19. 9. 2005 www.sme.sk
|
| Predaj slovenského piva na historickom minime - Bratislava 13. júla (TASR) - Slovenské pivovary za prvý polrok tohto roka predali doma i v zahraničí len 1,971 milióna hektolitrov (hl) piva, čo je historické minimum posledných desiatich rokov, odkedy ich združenie začalo viesť produkčné štatistiky. Pivovary navyše začínajú vykazovať už aj vysoké finančné straty.
Informoval o tom riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták s tým, že po vlaňajšom zvýšení spotrebných daní sa medziročný prepad predaja piva za toto sledované obdobie dostal na úroveň 15 %. Vysoké dane, ktoré zvýšili ceny piva, sa premietajú aj do ekonomických problémov sektora. "Za prvý kvartál tohto roka celý sektor vykázal stratu v objeme 192 miliónov Sk a v nej je pritom zarátaná aj zisková výroba sladu. Ak by sme rátali len s pivom, strata je ešte vyššia," hovorí Šusták.
Vlaňajšok tuzemské pivovary a sladovne podľa Šustáka ešte ukončili so ziskom 255 miliónov Sk. Vyššie dane totiž parlament zaviedol až od augusta minulého roka, a tak bol celkový prepad predaja piva za celý rok 2003 len 4-% a navyše vlani sa vyviezli aj rekordné objemy sladu. Teraz pri 15-% poklesoch predaja sa riziká vysokých daní podľa neho prejavujú naplno. Pivovarníci o ich možnom znížení rokujú aj s Ministerstvom financií SR, avšak to do presadenej daňovej reformy odmieta zasiahnuť.
Podľa Šustáka je nebezpečné hlavne to, že poklesy predaja piva sa naďalej držia na nezmenených úrovniach a k upokojeniu situácie medzi spotrebiteľmi nedochádza. "Aj za posledný mesiac jún sme zaznamenali medziročný pokles o 16 %. Iba chladnejšie počasie takýto prepad vyvolať nemôže," hovorí Šusták. Lepšie sa podľa neho darí iba exportu piva. Ten za prvý polrok vzrástol o 36 % na 86 000 hl.
Slabšia spotreba piva na Slovensku vplýva aj na znižovanie výroby sladu. Jeho polročná produkcia poklesla z vlaňajších 146 na aktuálnych 136 tisíc ton. Dolu išiel aj jeho vývoz do zahraničia zo 114 na 98 tisíc ton, čo je ale podľa Šustáka vyvolané aj tým, že po vstupe do Európskej únie slovenskí producenti zatiaľ nedostávajú z Bruselu proexportné podpory, na ktoré boli zo strany vlastnej vlády zvyknutí v rokoch minulých. V prípade vyššej úrody sladovníckeho jačmeňa sa dá ale očakávať, že aj Brusel ich uvoľnenie pripraví.
utorok 13. 7. 2004 TASR
|
| Topvar sa o kvalitu snaží modernou technológiou - „Na základe veľmi dobrých klimatických podmienok pre pestovanie sladovníckeho jačmeňa, chmeľu a hlavne kvalitnej vody z horskej nádrže Nemečky sa v roku 1957 začala výstavba sladovne a pivovaru Topvar. Sladovňa bola sprevádzkovaná v roku 1960 a pivovar v roku 1964, a tým sa v Topoľčanoch nadviazalo na tradíciu varenia piva v tejto oblasti. Hneď od začiatku sa pivovar Topvar stal významným exportérom sladu a piva,“ predstavuje históriu pivovaru Topvar riaditeľ marketingu Jozef Nemec. Z topoľčianskeho sladu varili pivo v Brazílii, Venezuele, Japonsku, Angole, Švajčiarsku, Nemecku a v ďalších pivárskych vyspelých štátov. Pivovar Topvar je v súčasnosti zásluhou práce vedenia a odbornosti pivovarských špecialistov pivovarom svetového štandardu. Od roku 1989 je v Topvare zavádzaná najmodernejšia pivovarská technológia. Postupne to boli filtračná stanica Steinecker, nová stáčacia linka do antikorových KEG sudov od firmy KHS Dortmund, plnoautomatická varňa riadená počítačom Siemens, kompletná plnoautomatická fľaškovacia linka od firmy KHS Dortmund. V roku 1999 bola spustená do prevádzky čistička odpadových vôd. Týždenne sa vyrobí a expeduje z topoľčianskeho pivovaru približne 1 milión fliaš, za rok je to viac ako 50 miliónov fliaš piva Topvar, ktorým si uhasia smäd labužníci piva na celom území Slovenska, ale taktiež i v 17 štátoch sveta, do ktorých sa Topvar exportuje. Okrem fliaš a sudov sa pivo i nealkoholický nápoj Topvarkofa plní do plechoviek a tiež do 5 l party súdkov. Kvalitu Topvaru si všimli i viaceré domáce i zahraničné inštitúcie. Medzi posledné ocenenia patrí certifikácia ISO 9001 ako prvému zo slovenských pivovarov. Topvar získal najviac - 11 zlatých medailí Slovak Gold za nadštandartnú kvalitu, 8 zlatých medailí na výstave Agrokomplex Nitra, cenu Slovenskej komory mladých ako „Najsympatickejšia firma za rok 2001“. Ďalší významný úspech získal Topvar v Českej republike získaním „Zlatého Dukáta 2002“. Topvar získal na domácej pôde dve ocenenia: zvíťazil v ankete o „Najsympatickejšiu firmu roka 2001“ a od Slovenskej asociácie histórie pivovarníctva zvíťazil v ankete „O najobľúbenejšie slovenské pivo roku 2000“. „O kvalite piva Topvar svedčí aj skutočnosť, že aj za situácie, keď je už 7 slovenských pivovarov riadených zahraničným kapitálom, si nielen drží svoje pozície na domácom aj zahraničnom trhu, ale svoje trhové postavenie neustále zvyšuje,“ dopĺňa J. Nemec. Topvar ako jeden z málo pivovarov na Slovensku využíva kapacitu na 100 % a neustále aj napriek ťažkému konkurenčnému boju na trhu si upevňuje svoje pozície. Kým v roku 1991 predal 440 000 hl piva, v roku 1996 - 569 000 hl, v roku 2000 zvýšil na 604 000 hl a v roku 2001 dosiahol Topvar rekordný predaj 638 700 hl, čo je rekordom v histórii varenia piva v Topoľčanoch. (bž)
piatok 23. 8. 2002
www.sme.sk |
| Schátrané dedičstvo môže vyniesť peniaze - Z mnohých socialistických priemyselných zón sa vytratil priemysel a spustli. Z okrajových štvrtí sa po rokoch rozvoja miest ocitli priamo v centrách a kazili ich vzhľad. Riešenie priniesol trh. Ale vždy to tak byť nemusí. Menej atraktívne vyprázdnené budovy poľnohospodárskych družstiev, či dokonca bývalých materských škôl zostávajú v niektorých regiónoch nepovšimnuté. Aby ich niekto využil, potrebujú predprípravu.V Nitre ešte donedávna fungoval pivovar. Najstaršie budovy postavili v rokoch 1893 až 1895. Hoci ho Nitrania tradične volajú pivovar, nie vždy sa ňom varilo pivo. Bolo to iba po dostavbe a výrobu obnovili opäť začiatkom devätnásteho storočia. Medzitým v tejto fabrike dokonca vyrábali salámu či sušili tabak. Ale z tohto kúta Nitry sa aj tak pravidelne šíril charakteristický zápach sladu. Naposledy fabriku o rozlohe päť hektárov užívala spoločnosť Heineken. Keď presunula výrobu do Hurbanova, predala ju bratislavskej spoločnosti Real Estate Assets.
Nový vlastník sa spolu s developerom WBA Property Development inšpiroval úspešnými projektmi z Európy, kde zachovali časť historických budov a dostavali ďalšie. Ako príklad uvádza pivovar Korunní dvůr v Prahe 2 alebo Holešovický pivovar v Prahe 7, kde prestavbou získali pútavé mestské prostredie.
Developer pripravil projekt Nová Nitra. "Názov je taký preto, že vytvárame nový samostatný celokv centrálnej mestskej zóne. Má slúžiť na bývanie, prácu, oddych, nakupovanie či ako hotel," povedal Marek Holič zo spoločnosti WBA Property Development.
V súčasnosti pracujú v starom pivovare búracie mechanizmy. Zatiaľ nechávajú stáť tri budovy - sladovňu s komínmi, kotolňu a administratívnu budovu. Časti týchto budov majú historickú hodnotu, aj keď nie sú vyhlásené za pamiatkovo chránené objekty. Ich ďalší osud závisí od posudku statika.
V sladovni sú staré stroje, okolo nich je porozsýpaný jačmeň. Vo vnútri ešte cítiť typický zápach sladu. Stropy niektorých pristavaných budov sú veľmi nízke. Podľa plánov by mal vzniknúť zo sladovne a prístavby štvorhviezdičkový hotel s kongresovým centrom. Neďaleká kotolňa by mala slúžiť na oddych a kultúru. Administratívna budova je pomerne zachovaná, naďalej v nej zostanú kancelárie, ktoré sú v nej aj teraz.
"Vyhodnocujeme možnosť rekonštrukcie troch pôvodných budov. Hľadáme kompromis ako zachovať ráz územia a splniť investičný zámer. Zvažujeme pritom najmä náklady," povedal Holič.
Obnova starých objektov je totiž v niektorých prípadoch výrazne drahšia ako postavenie nových. Spoločnosť má územné rozhodnutie a projektuje prvú etapu pre stavebné povolenie na infraštruktúru a prvú etapu výstavby dvoch stoviek bytov. Väčšia časť projektu je určená na bývanie. Byty vyrastú vo vnútri areálu, spríjemnenom zeleňou. Na prízemí obytných budov plánujú služby, prípadne obchodné priestory. Blízko Štefánikovej ulice by mali vyrásť polyfunkčné budovy, doplnené o byty. Dokončenie celého projektu Novej Nitry potrvá asi päť rokov. Investičné náklady zatiaľ firma nezverejnila.
Radšej na zelenej lúke
Nitriansky, ale aj košický pivovar, či bývalý cukrovar v Trnave prípadne areál mlynov v Nitre patria k niekoľkým príkladom, ktoré trh rieši po svojom. Nie všetky opustené nehnuteľnosti majú potenciál v podobe lukratívnej lokality. Investori na Slovensku dávajú prednosť skôr výstavbe na zelenej lúke. K dôvodom, pre ktoré si nevyberajú opustené staré budovy či sklady - brownfieldy - patria ťažko definovateľné náklady, ktoré by museli na ich obnovu a prispôsobenie si vlastným potrebám vynaložiť. Rizikovým faktorom sú najmä časté staré environmentálne záťaže - nik totiž nevie, na čo pri prerábke starého areálu alebo budovy narazí. "Zo zákona však, keď už takýto objekt kúpi, bude za skryté ekologické bomby, zodpovedný," vysvetľuje hovorkyňa slovenskej agentúry na podporu investícií a obchodu SARIO Jana Murínová.
Odstrašujúcim príkladom, keď sa uprednostňuje zelená lúka pred revitalizáciou už zastavaného územia je podľa SARIO mesto Medzilaborce. Tam stojí veľký priemyselný areál s niekoľkými halami, no na pozemkoch vedľa neho chcú postaviť nový priemyselný park. Starú fabriku vybudovali ešte za socializmu, vyrábať sa v nej mali pancierové dvere napríklad na trezory. "Podnik dokončili, ale výroba sa ani nezačala," hovorí externá poradkyňa pre využívanie brownfieldov SARIO Katarína Kyseľová.
Nevyužitý, čo do výroby panenský závod už osemnásť rokov strážia bez toho, aby produkoval nejaký zisk. "Nevyužitie brownfieldov je ekologický aj celospoločenský problém, zbytočne sa zaberá poľnohospodárska pôda pre nové stavby," dodáva Kyseľová. Chátrajúce nevyužité stavby a celé areály pritom nie sú vecou, ktorá by sa netýkala každého z nás. Niekde medzi uskladnenými chemikáliami a narušenými stavebnými konštrukciami sa hrávajú deti, ceny susediacich nehnuteľností vrátane pozemkov klesajú.
Nemusí to tak byť
"Všetci investori neprídu s tým, že by hneď chceli stavať firmu," tvrdí hovorkyňa SARIO. Veľká časť z nich sa pýta na ponuku existujúcich nehnuteľností. Nevedia im ponúknuť zvyčajne nič iné, ako brownfieldy. Firmy zo zahraničia sú pri expanzii zvyknuté na to, že im v iných štátoch ponúknu podnikové stavby, kde predtým už vyrábal niekto iný. "No takýto podnik, ktorý im ponúknu, je už revitalizovaný a vyzerá skoro ako nový," vysvetľuje Murínová.
Keď vidia ponuku - rozpadajúcu sa budovu, ktorú budú musieť obnoviť vrátane prijatia možnej environmentálnej záťaže - radšej zvolia zelenú lúku. Ak by obce s pomocou štrukturálnych fondov a podporou štátu dokázali zanedbané brownfieldy zrevitalizovať a potom ich ponúkli, nemali by mať problém v súčasnej hospodárskej situácii, ktorá na Slovensku je, takúto nehnuteľnosť prinajmenšom prenajať. Príkladom sú prvé projekty podporené zo štrukturálnych fondov v Detve, Snine a Trebišove. "Ich haly sú plné, nemali problém," hovorí Murínová. Zaklínadlo v podobe štrukturálnych fondov by teda podľa nej v prípade brownfieldov malo fungovať. Do polovice októbra je aktuálna výzva rezortu hospodárstva, ktorý ponúka príležitosť uchádzať sa o peniaze práve na revitalizáciu hnedých parkov.
Koľko ich je?
Schátrané dedičstvo, ktoré však v prípade dobrého umiestnenia a dostupnej infraštruktúry môže vyniesť peniaze, v súčasnosti na výzvu SARIO mapujú mestá a obce. Databáza sa na základe hlásení nevyužitých a zanedbaných nehnuteľností plní od apríla, nateraz je v nej vyše päťsto budov a areálov. Len v Žilinskom kraji zaberajú viac ako tisíc hektárov, pričom databáza ešte nie je úplná. Zmyslom tejto práce je zistiť východiská pre ďalší postup a bolo by žiaduce pripraviť aj národnú stratégiu pre využitie brownfieldov, ktorú už majú mnohé štáty vrátane susedného Česka. "Koncepcia je pripravená, v septembri, ak stihneme medzirezortné pripomienkovanie, by mala ísť do vlády," hovorí Kyseľová. V podpore využívania brownfieldov je Slovensko ozaj len v plienkach. Napriek tomu, že krajiny, ktoré sa touto problematikou zaoberajú najdlhšie, sa do systematickej obnovy brownfieldov pustili už v sedemdesiatych rokoch.
Nový vlastník nitrianskeho pivovaru sa nechal inšpirovať projektmi z Európy, pri ktorých zachovali časť historických budov a k nim dostavali ďalšie. Centrum Nitry sa tak rozrastie o zónu bývania, oddychu, či nakupovania.
Brownfieldy bývajú spojené s ekologickými rizikami.
Čo je to brownfield
Brownfield nie je nič, čo by ľudia nepoznali alebo čo by sa ich netýkalo. Staré nevyužívané, prípadne aj spustnuté stavby či rozostavané konštrukcie špatia okolie i centrá miest a obcí, nevôľu obyvateľov vyvolávajú na sídliskách.
Agentúra SARIO brownfield (takzvanú hnedú zónu alebo lúku) pre potreby vznikajúcej databázy definuje ako nehnuteľnosť v už zastavanom území, ktorá nie je efektívne využívaná, je zanedbaná, prípadne aj kontaminovaná, a nie je možné ju efektívne využívať bez toho, aby sa vykonala jej obnova. Nemusí pritom ísť len o zanedbané priemyselné a poľnohospodárske budovy (tých je na našom území najviac), ale aj o bývalé a dnes opustené materské školy, kaštiele, hotely, bývalé kiná, či dokonca požiarne zbrojnice.
Ich využitie dnes komplikujú nielen možné skryté environmentálne záťaže (najmä bývalých priemyselných alebo poľnohospodárskych objektov), ale aj fakt, že nik nepozná ich vlastníkov, prípadne vlastníci na ich obnovu nemajú peniaze a napriek tomu odmietajú spolupracovať.
Nový vlastník nitrianskeho pivovaru sa nechal inšpirovať projektmi z Európy, pri ktorých zachovali časť historických budov a k nim dostavali ďalšie. Centrum Nitry sa tak rozrastie o zónu bývania, oddychu, či nakupovania. Na snímke hore je administratívna budova, ktorú sa nateraz rozhodli zachovať, dole je sladovňa. Brownfieldy bývajú spojené s ekologickými rizikami. Tieto snímky sú z východoslovenských obcí Bystré a Soboš.
Nech príklady lákajú
V centre Levíc pustol starý mlyn Schoellerovcov. Súkromný podnikateľ Gejza Cziria sa naň nemohol pozerať, kúpil ho a zrekonštruoval. Aj keď to bola poriadna fuška, do roka prenajímal priestory pre podnikateľov.
Zaujímavú stavbu neprehliadnu ani turisti. Všímajú si však aj osem veží obilného sila, ktoré majú vyrezané otvory na okná. To si majiteľ zaumienil, že zo sila vedľa mlyna urobí netradičný hotel pre 40 ľudí a úplne hore v dvadsaťmetrovej výške okrem vyhliadky aj reštauráciu. "Ani jedna stena nebude rovná," hovorí majiteľ. Pristaval aj šachtu na výťah, ktorú do veže sila nenapasoval.
Práce idú pomaly. Každý rok zatiaľ urobí niečo - práve dokončil strechu. Podnikateľ čaká na možnosť, keď bude môcť čerpať z eurofondov, veď zachová kus minulosti pre ďalšie generácie.
Tak ako je v móde turistika po hradoch, tak je v zahraničí populárna aj turistika po priemyselných komplexoch. "Industriálna architektúra síce nemá takú vysokú hodnotu ako stredoveké hrady či barokové paláce, ale je súčasťou dejín týchto miest a vytvára ich obraz," povedala Jana Gregorová, odborníčka na problém prezentácie architektonického dedičstva. Ako ďalej dodala, na mieste nefunkčných priemyselných areálov u nás vyrastajú stavby, ktoré o niekoľko rokov vyjdú
z módy. "Komerčnými stavbami, akými sú unifikované obchodné centrá, veľké administratívne budovy alebo banky mesto stráca svojho ducha," povedal Ivan Gojdič z Trnavskej univerzity. Netypická výrobná stavba je aj pre turizmus určite zaujímavejšia.
sobota 30. 8. 2008 | Jana Beňová, Halka Tytykalová
www.sme.sk |
| Minipivovary na Slovensku varia pivo aj pre imidž - Bratislava 16. augusta (ČTK) - Hoci je na Slovensku len zopár malých pivovarov a na trhu majú iba zanedbateľný podiel, ich špeciálne pivo si našlo svojich verných fanúšikov. Niektorí majitelia varia zlatistý mok zo záľuby, iní pre prestíž. Väčšinou sa pivo z malých pivovarov dá ochutnať len v ich reštauráciách. ČTK to povedali niektorí zástupcovia minipivovarov na Slovensku.
"Vyrábame iba pre svoju reštauráciu," povedal prevádzkar reštaurácie Golem Vladimír Jankovič, ktorá čapuje rovnomenné svetlé a tmavé pivo. Len na svoje zariadenia je zameraná aj produkcia Zlatej Perly, či Šurianskeho ležiaka. Pivo Dobrovar z Dobrej Nivy pri Zvolene sa zasa čapuje len v dedine.
Azda najväčším malým výrobcom piva na Slovensku je pivovar Kaltenecker v Rožňave, ktorý ročne vyrobí približne 120 hektolitrov piva a jeho chuť si môžu vyskúšať ľudia v podnikoch v Bratislave ale aj v Košiciach. "Je to dosť náročné na suroviny, na výrobu. Ide predovšetkým o imidž," povedal hlavný sládkar pivovaru Zoltán Korcsmáros. Základná ponuka Kalteneckeru tvorí päť druhov pív. Medzi fajnšmekermi je obľúbené vraj aj sezónne pivo s príchuťou višne.
Väčšina pivovarníkov sa zhodla na tom, že recept neskrývajú. "Recept nie je žiadne tajomstvo, chuť je vecou chmelenia a príchutí," povedal strážca výroby 11,5-stupňového piva Zlatá Perla v Banskej Bystrici Martin Nutter.
"Podiel (minipivovarov) na trhu je minimálny," poznamenal výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Dodal však, že dobré pivo z malého pivovaru môže do reštaurácie prilákať ľudí z okolia.
Dominantnými producentmi piva v krajine sú už niekoľko rokov zahraničné koncerny Heineken a SAB Miller, ktoré okrem slovenských značiek varia v licenčnej výrobe napríklad aj niektoré české značky.
jpa fil prl sme.sk
|
| Slovenka učí Arabov v Libanone piť pivo - Bejrút - Trendy na trhu s pivom v Libanone a blízkom okolí podliehajú slovenskému vplyvu. Libanonskú pobočku spoločnosti Heineken vedie Slovenka a dizajn najnovšieho produktu má na starosti slovenská reklamná agentúra. Presadiť sa v regióne však vzhľadom na viacero problémových faktorov nie je ľahké.
"Politická a spoločenská situácia v Libanone sa odráža aj na konzumácii piva," konštatovala pre TASR generálna riaditeľka pivovaru Almaza v Bejrúte Zuzana Železníková (37). Pivovar, ktorý patrí medzi najväčších výrobcov piva v tejto časti Blízkeho východu, manažuje už takmer rok.
"Minulý rok bol ťažký. Keď som sem koncom júla prišla, práve vrcholila vlna atentátov na miestnych politikov. Turisti sa preto Libanonu vyhli a my sme to pocítili na poklese spotreby," uviedla prvá žena vo vedení najstaršieho libanonského pivovaru.
Tento rok sa podľa nej začal dobre a sľubne sa črtá aj letná sezóna. Májové nepokoje, keď sa krajina v dôsledku pouličných bojov medzi prívržencami vlády a opozície dostala takmer na pokraj občianskej vojny, však tiež výrazne zasiahli do celkového odbytu.
Okrem politických výkyvov čelí produkcia piva v Libanone však aj iným výzvam. "Pivo tu považujú za osviežujúci nápoj, pije sa hlavne v lete na pláži. Ale keď si ľudia idú posedieť ako partia niekam von, pijú whisky. Libanončania si potrpia na značky a myslia si, že ich status podčiarkuje fľaša whisky alebo vodky. My sa to teraz snažíme zmeniť a presvedčiť ich, že aj pivo je trendový nápoj," hovorí Železníková.
Pivovar Almaza robí momentálne v Libanone veľkú reklamnú kampaň na nealkoholický ochutený sladový nápoj Laziza. Je to ďalší pokus presadiť sa na trhu, kde veľká časť potenciálnych spotrebiteľov vzhľadom na moslimskú vieru nepije alkohol.
"Laziza má pre nás potenciál, chceme z nej urobiť plnohodnotný produkt a dostať sa s ňou aj do štátov okolitého regiónu. Obrovský priestor na trhu ponúka Saudská Arábia a tam máme možnosť preraziť jedine s nealkoholickým sladovým nápojom," vysvetlila riaditeľka miestne súvislosti.
Islam, ktorý je dominantným náboženstvom na Blízkom východe, veriacim zakazuje konzumáciu alkoholu. O to náročnejšie je v tomto regióne úspešne riadiť podnik na výrobu piva, navyše ak je na jeho čele žena. Pre Železníkovú to ale problém nebol.
"Povedala som si, že ak ma sem firma posiela, žena tu môže obstáť, takže je to vec schopností a toho, čo človek dokáže. Preto to pre mňa bola úžasná výzva," vyznala sa Slovenka. Spoločnosť Heineken má celosvetovo na poste generálneho riaditeľa len štyri ženy.
A aký je rozdiel v riadení firmy v Európe a na Blízkom východe? "Rozdiel je veľký. Ľudia tu veľa o veciach rozprávajú, ale chýba im disciplína pri samotnom výkone. Napríklad keď riešime nejaké zadanie, všetci sú nadšení, ale realizácia trvá dlhšie. Na Slovensku sa veci dohodnú, uzavrú a začnú sa robiť. Tu sa síce dohodneme, tému uzavrieme, a napriek tomu sa k nej ešte niekoľkokrát vrátia a chcú o nej diskutovať."
Rozdiely sú aj v prístupe ľudí. Podľa Železníkovej nie je jednoduché manažovať Libanončanov, pretože sú dosť sebavedomí a myslia si, že práve ich nápad či riešenie sú tie najsprávnejšie. Okrem toho sa prejavujú aj kultúrne odlišnosti Blízkeho východu, kde nie je bežné, aby boli ženy vo vysokých pozíciách.
"Sem-tam sa stane, že na stretnutí si obchodný partner nesadne oproti mne, ale oproti môjmu obchodnému riaditeľovi a na úvod sa stále obracia len naňho. Vtedy do toho vstúpim a upozorním, že zásadné rozhodnutia robím ako generálna riaditeľka ja," podotkla Železníková.
Napriek tomu je na svojom poste je spokojná a verí v komerčný úspech podniku, ktorý vedie. Nielen pre možnosti na libanonskom a regionálnom trhu, ale aj pre potenciál v krajinách ako Kanada alebo Brazília, kde žije početná libanonská komunita.
"Libanonci sa hrdo hlásia k svojej vlasti a preto sa aj v emigrácii snažia kupovať veci, ktoré pochádzajú z Libanonu," uzatvorila v rozhovore pre TASR generálna riaditeľka pivovaru Almaza v Bejrúte Zuzana Železníková.
TASR 18. 6. 2008 |
| Nepredával pivo, ale teplo - Tvrdil, že k uzavretiu úspešného obchodu nestačí len šikovnosť a talent, ale že je potrebná aj dobrá reklama. Svoj život zasvätil rodinnej firme, ktorá je dnes najväčšou pivovarníckou spoločnosťou v Európe. Za rôznorodú činnosť získal množstvo ocenení, napr. titul Rytiera a neskôr Dôstojníka rádu Légie cti. Alfred Henry Heineken by sa dnes dožil 85 rokov.
Freddy, ako Alfreda Henry Heinekena familiárne prezývali, sa narodil 4. novembra 1923 v Amsterdame. Jeho otec, Henry Pierr, bol v tom čase na čele rodinnej pivovarníckej firmy.
Freddy sa už ako malý chlapec zaujímal o výrobu piva. V čase dospievania mal jediný sen – dostať sa do vedenia rodinnej spoločnosti. Preto odišiel do zahraničia, aby získal čo najširší obzor. I keď jeho veľkou vášňou bolo výtvarné umenie, film a hudba, zostal verný rodinnej tradícii a stal sa pivovarníkom.
Rodinná tradícia
Korene značky Heineken siahajú až do 16. storočia. Pivovar vznikol v roku 1592 v Amsterdame. V roku 1864 ho odkúpil Gerard Adriaan Heineken, ktorý mal vtedy 22 rokov. Napriek tomu, že pivovar bol v tom čase stratový, mladému Gerardovi sa podarilo v krátkom období zdvojnásobiť zisky.
Spodná fermentácia (moderná technológia výroby piva, ktorá zlepšuje jeho čírosť a predlžuje trvanlivosť) spôsobila zvyšovanie kvality a chuti piva. Pivo pod značkou Heineken sa začalo dostávať na európsky trh. V roku 1889 Heineken získava Grand prix de Paris a stáva sa výhradným zásobovateľom reštaurácie na Eiffelovej veži. Kým Gerard kládol dôraz na výnosy spoločnosti, jeho syn Henry Pierr, ktorý sa na čelo spoločnosti dostal v roku 1914, uprednostňoval sociálny systém.
Existenciu firmy ohrozila druhá svetová vojny. Spoločnosť sa však rýchlo spamätala. Tesne po skončení vojny sa jej podarilo presadiť na americkom trhu.
Reklama je reklama
Freddy sa do rodinnej firmy prepracoval v roku 1942. Najskôr pracoval v oddelení odbytu amerického impéria, neskôr založil reklamné oddelenie, ktoré viedol. „Reklama ma fascinuje zo všetkého najviac. Ak by som nebol pivovarníkom, určite pracujem v oblasti reklamy,“ povedal v jednom z rozhovorov. S mottom „Nepredávam pivo, ale teplo,“ sa postupne vypracoval na marketingového génia. Bol členom dozornej rady spoločnosti, členom výkonnej rady a neskôr aj predsedom výkonnej rady Heineken N. V.
Alfred Henry získal za svoju rôznorodú činnosť množstvo ocenení a uznaní. Vo Francúzsku mu udelili titul Rytiera a neskôr Dôstojníka rádu Légie cti. Porota medzinárodného festivalu v Cannes ho v roku 1995 vyhlásila za Muža reklamy roka.
Ako si uchrániť súkromie
Pivovarník rád vystupoval na verejnosti. Vďaka rozhľadu a skúsenostiam radil začínajúcim podnikateľom a nemal problém verejne diskutovať na akúkoľvek tému. Bol obľúbený nielen v kruhu svojej rodiny, ale milovali ho médiá i verejnosť. A to sa mu stalo osudným. Jedným z najtraumatizujúcich zážitkov, ktoré prežil, bol jeho únos v roku 1983.
Síce ho po troch týždňoch prepustili, únos sa však stal jednou z najmedializovanejších káuz toho času. Odvtedy sa Alfred Heineken vyhýbal verejnosti a strážil si súkromie.
V roku 2001 prekonal slabú mozgovú príhodu a krvácanie do mozgu, čo mu oslabilo imunitu a podlomilo zdravie. Zomrel na zápal pľúc 3. januára 2002 v meste Noordwijk, neďaleko Haagu.
Keďže jeho želaním bolo, aby post predsedu správnej rady zastával niekto z rodiny, funkciu prevzala jeho dcéra Charlene.
Alfred Henry Heineken
narodil sa 4. novembra 1923 v Amsterdame
v rodinnom pivovare začal pracovať od 1. júna 1942
9. novembra 1983 sa stal obeťou únosu
3. januára 2002 zomrel vo veku 79 rokov
4. 11. 2008 | Martina Habláková
www.sme.sk |
| Briti pijú menej - Reakciou Britov na nepriaznivé ekonomické nálady je pokles konzumácie piva.
Podľa Britskej asociácie pivárov a krčmárov sa dopyt po zlatom moku znížil o 7,2 percenta. Porovnávali predajné výkazy za obdobie od júla do septembra s rovnakým obdobím minulého roka a zistili, že Briti každý deň vypijú o 1,8 milióna pínt (asi milión litrov) piva menej. Spotrebu ovplyvnili aj vyššie spotrebné dane z alkoholu. Prepad tržieb ruinuje rekordný počet krčmárov. Denne v Británii skrachuje v priemere až päť pubov.
Zdroj: (lz)
www.pluska .sk 28.10.2008 |
| Dajte si trochu piva! - Ženy zväčša pivu neholdujú, ale mali by vedieť, že pivo obsahuje látky, ktoré prospievajú ženskému organizmu. Optimum spotreby je tretinka desaťstupňového piva denne.
Dietológovia pokladajú pivo za dobrý energetický nápoj, ktorý by si mali dopriať aj ženy, pretože obsahuje látky, ktoré sú pre ženský organizmus veľmi prospešné, a to najmä v reprodukčnom veku, ale aj po menopauze. Ženám sa odporúča tretinka až polliter desaťstupňového piva denne.
Aké sú pozitíva piva?
– Pivo je v porovnaní so silne odvodňujúcimi kofeínovými nápojmi a sladkými nealko nápojmi, ktoré ženy zvyčajne pijú, nepochybne zdravšie. V porovnaní s ovocnými šťavami a vínom obsahuje zase menej kilojoulov.
– Pivo prispieva k rozkladu tukov, urýchľuje ich energetické využitie a bráni ich ukladaniu. Zároveň znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.
– Pivo je významným zdrojom kyseliny listovej, ktorá je veľmi dôležitá pre ženský organizmus, a to najmä v reprodukčnom veku (nedostatok kyseliny listovej zvyšuje u novorodencov – až o 50 percent – riziko vývojových porúch, napr. rázštep chrbtice alebo podnebia).
– Pivo obsahuje stopový prvok chróm, ktorého je v bežnej strave obyčajne nedostatok – chróm podporuje aktivitu inzulínu, ktorý reguluje hladinu cukru v krvi.
– Pivo spomaľuje uvoľňovanie vápnika z kostí a tým znižuje riziko vzniku osteoporózy, ktorá sa objavuje po menopauze.
– Pivo pomáha zavodňovať obličky, čím predchádza vzniku obličkových kameňov.
Takže, na zdravie!
Slávka Vlčková, Pravda.sk 8.10.2008
|
| Stary Browar aj s kultúrou - Poľský developer Fortis prispôsobil historický pivovar súčasným podmienkam
[20.6.2008, eTREND / Martin Rojko]
Skĺbiť pôvodnú historickú podobu budovy so súčasnými komerčnými aktivitami a pridať bohaté kultúrne vyžitie. Pri projektoch vznikajúcich na Slovensku ide o takmer neznámu kombináciu, a nielen z dôvodu neveľkého počtu naozaj zachovania hodných budov. Tento prístup však použila spoločnosť Fortis pri renovovaní historického pivovaru v centre Poznane.
Stary Browar vznikol prestavbou bývalého pivovaru Hugger, nachádzajúceho sa v najužšom centre poľskej Poznane. Jeho počiatky siahajú do roku 1876, keď sem prišiel nemecký pivovarník Ambrosius Hugger. Po viac ako sto rokoch fungovania výroba piva skončila v roku 1980 a väčšina areálu chátrala. Časť z neho bola neskôr využívaná ako továreň na výrobu nápojov.
Koncom 90. rokov pivovar kúpila spoločnosť Fortis a po získaní priľahlých vojenských a súkromných pozemkov začala výstavbu obchodno-kultúrneho centra Stary Browar.
V roku 2003 otvorila brány prvá časť komplexu s názvom Atrium. Tu sa nachádzajú komerčné priestory vyplnené vyše stovkou obchodov, reštauráciami a kanceláriami. Už v tomto čase sa Browar zaradil medzi tzv. „ikony poľskej architektúry“. O rok neskôr pribudla umelecká galéria, kde sa pravidelne uskutočňujú rôzne výstavy.
Práve táto kombinácia kultúrnych a komerčných aktivít spolu s originálnym architektonickým štýlom priniesla centru v roku 2005 titul najlepšieho obchodného domu Európy a zároveň najlepšieho stredne veľkého obchodného centra na svete (podľa hodnotenia ICSC). Vlani bolo otvorené druhé krídlo Stareho Browaru, tzv. Pasáž, čím sa celková plocha sedempodlažného objektu vyšplhala na 130-tisíc m2.
Poznaň patrí k najväčším poľským mestám s 576-tisíc obyvateľmi a druhého najväčšieho finančného centra v krajine. Optimistické vyhliadky projektu a jeho nájomníkov potvrdzujú aj demografické ukazovatele tamojšej populácie. Že je to mesto mladých ľudí, o tom svedčí fakt, že viac ako 40 % ľudí je vo veku 18 – 45 rokov. A povesť mesta s dobrými zákazníkmi potvrdzuje zase 19 % podiel ľudí vo veku 25 až 40 rokov, ktorí vytvárajú najväčší dopyt po spotrebných tovaroch.
Potom čísla o návštevnosti Browaru až tak neprekvapia. Denne sem zavíta v priemere 30-tisíc ľudí, za mesiac je to vyše milión zákazníkov.
|
| Pivovarník z kláštora - Kláštorné pivo už nie je možné koreniť volskou žlčou či palinou ako kedysi
[22.9.2008, PROFIT / Ján Blažej]
Vlastnú reštauráciu v Jihlave Libor Pavelec zásoboval z vlastného minipivovaru, ale vydržal len tri roky. Do večera to tam bývalo v pohode, potom sa začala schádzať agresívna klientela, ktorá nebola podľa jeho gusta. Odmontoval všetko zariadenie a odišiel s tým do kláštora v Želive.
Niekdajšieho opáta kláštora premonštrátov v Želive poznal Libor Pavelec už dávnejšie. Od neho vedel, že až do požiaru v roku 1907 tam mnísi varili pivo. Aj by pivovar obnovili, ale nik sa v tom nevyznal.
Keďže L. Pavelec bol sládek, zbystril pozornosť. Dobré pivo je jeho srdcová záležitosť. Už sa mu nechcelo otravovať vo vlastnej jihlavskej reštaurácii a s opátom sa veľmi rýchle dohodol. Od roku 2003 varí v Želive špeciálne kláštorné pivo.
Štyridsaťdvaročný muž v lennonovských okuliaroch sa podchvíľou ospravedlňuje, že mu opäť a opäť zvoní mobil a hovor nemá kto iný vybaviť. Všetok personál tvorí on. Iba na fľaškovanie si najíma brigádnikov. Dcériných spolužiakov alebo zopár mníchov, ak majú čas.
Podčiarkuje, že on nie je mních, ale „civil“. Mních v bielej sutane, ktorý sa pred niekoľkými rokmi objavil pri varnom kotle kláštorného pivovaru na fotke v akýchsi novinách, nebol sládek profesiou, ale mních Evermot, občianskym priezviskom Sládek. Odvtedy sa rozkríklo, že tam varia mnísi.
Občas sú nepresné informácie dobrou reklamou, niekedy však vyrobia problémy. Zo zle preloženej informácie vo francúzštine na webe vyšlo, že Želiv varí trapistické pivo.
Okamžite sa ozvali trapistickí mnísi z Belgicka, že iba oni môžu variť také pivo. „Varíme síce podľa starých receptúr, ale pivo kláštorné, nie trapistické,“ vysvetľuje sládek. „To je ako so šampanským. Je iba z oblasti Champagne, ostatné je sekt.“
Stredoveká receptúra
L. Pavelec siahol po stredovekej kláštornej receptúre, ale používa súčasné technológie. Kedysi sa totiž varilo v otvorených nádobách na ohni. Ak teplota stúpla nad 130 stupňov Celzia, jednoduché cukry v mladine začali pri horúcej stene karamelizovať a pivo dostávalo jemnú pripálenú chuť.
Dnes má vo varnici elektrické vyhrievacie tyče a musí si vyrátať, ako dlho mladinu variť do karamelizácie. „Pivo robím len zo svetlého sladu, farba a chuť je iba z karamelizácie,“ vysvetľuje. „Nechcem nijaké farbené slady ani kulér (tmavohnedé potravinárske farbivo). Dôležité je aj varenie mladiny s chmeľom, lebo dnes nemožno pivo koreniť volskou žlčou či palinou ako kedysi.“
Sládek a podnikateľ L. Pavelec žil pivom ešte pred dospelosťou. Pretože mal mamu Rakúšanku a pobabraný kádrový profil, mohol ísť vraj iba na strednú poľnohospodársku školu.
Tam sa dal na pivovarnícko-sladovnícku špecializáciu. Zachutila mu, urobil si preto nadstavbu, začal aj vysokú, ale po dvoch rokoch vyletel, keď si s kamarátmi založil spoločnosť priateľov absolútnej reality.
Pravoverní mu odporučili návrat k pôvodnej profesii. Štyri roky preto po kravínoch odoberal vzorky mlieka a nudnú robotu mu odpustili, až keď dostal alergiu. Tak mohol do prvého pivovaru.
Mená po opátoch
L. Pavelec dnes šéfuje jedinému českému kláštornému pivovaru a varí to, čo nik iný. Najmä štrnásťstupňový Gottschalk, kvasené pivo kláštorného typu s plnou až telnatou chuťou, pomenované po prvom opátovi kláštora.
Po opátovi menom Castulus, ktorý založil pivovarskú tradíciu, je zasa pomenovaný zlatistý mok, v ktorom sa snúbi jemná a výrazná chuť kláštorného piva s medovinou. Také varí iba Želiv a je jediným pivom, ktoré sa odporúča ako nápoj k múčnikom.
Tretím želivským pivom, pomenovaným po ďalšom opátovi, je ružovkastý Siad Falco, obľúbený dámsky drink z prírodného višňového extraktu. Má harmonickú vyváženosť surovín a hoci je bez cukru, má sladkastú chuť pripomínajúcu sherry.
Plnotučné pivá
„Desiatku nepijem, je ako mŕtva voda, mám rád pivá, ktorým hovorím plnotučné, od dvanástky hore,“ hovorí. Najmä anglický a belgický štýl. Pod kláštornými klenbami rozvíja nápady. Fredericus bude s papričkou čili.
Pripravuje aj pivo dokvasované nie v tanku, ale vo fľaši. Bez pasterizácie či chemickej stabilizácie vydržalo sedem mesiacov. „Vydržalo by aj viac, ale nebolo už čo testovať, lebo som s priateľmi vypil posledné vzorky,“ smeje sa. Chystá aj jačmenné pivo známe ako barley wine, ktoré má mať 35 stupňov.
Na webe pivovaru má aj recepty na polievky, mäsové i rybacie špeciality a múčniky pripravené na pive. Autorom nie je profesionál, ale amatérsky kuchársky virtuóz a pivovarníkov kamarát Karel Vavrečka z vedľajšej dediny.
Kláštorný pivovar v Želive patrí k siedmim desiatkam českých malých pivovarov. Pred štyrmi rokmi ich bolo iba tridsať. L. Pavelec ten boom vysvetľuje jednoznačne: „Česi pochopili, že iba niekoľko druhov piva nestačí. Labužník má rád miestne špeciality. Gastronomické aj tekuté. Sú už nielen vínne, ale aj pivné cesty a malé pivovary s reštauráciami zväčša na malebných či historických miestach sa oplatí navštíviť.“
Trapistické a kláštorné. Vo svete je iba šesť pivovarov, ktoré môžu variť trapistické, silné, chuťovo výrazné, kvasené pivo typu Ale. Dozrieva vo fľaši a má zvyčajne viac zvyškového cukru.
Pivovary vlastní mužský rád trapistov v Belgicku a Holandsku. V iných krajinách smú takéto pivo variť aj iné rády, nazýva sa však kláštorné. Môže byť iba z pivovarov cirkevných rádov alebo z pivovarov, kde má rád majetkový podiel.
V Želive, malom pivovare, ktorý môže variť ročne maximálne desaťtisíc hektolitrov, má tretinu spoločnosť s ručením obmedzeným Opátstvo Želiv, tretina patrí L. Pavelcovi a tretina dvom slovenským firmám.
Kláštor do firmy vložil priestory, meno, tradíciu a peniaze na stavebné úpravy. Čapované kláštorné dostať v kláštore, v jednej reštaurácii v Prahe (onedlho pribudne ďalšia) a v jednej v Brne. Až 95 percent piva sa plní do tretinkových fliaš a 65 percent vyvážajú.
Kde je Želiv?
Na polceste z Brna do Prahy treba zabočiť na Humpolec. Do Želivu v srdci Českomoravskej vysočiny v malebnom údolí na sútoku riek Želivka a Trnávka je desať kilometrov. Veľký kláštor založili v roku 1139 a postupne sa rozrastal. Autorom prestavby v štýle barokovej gotiky zo začiatku osemnásteho storočia bol slávny česko-taliansky architekt Jan Blažej Santini.
Za vojny v kláštore sídlila evakuovaná nemecká škola, potom štáb Luftwaffe a po vojne prišla sovietska armáda. Od februára 1948 sa stal internačným táborom nepohodlných kňazov a rehoľníkov a od roku 1954 psychiatrickou a protialkoholickou liečebňou. Premonštráti sa vrátili v roku 1993.
Cestu k pivovaru reportérovi Profitu ukázal po slovensky hovoriaci mladý muž v šortkách. O dve hodinky asistoval recepčnej v bufetíku kláštorného hotela so 130 posteľami. Ten slúži náhodným cestujúcim, turistom i účastníkom duchovných cvičení, najmä intelektuálom, podnikateľom a manažérom, ak chcú batérie dobíjať pár dní v kláštore.
Tržbami z hotela, denných i nočných prehliadok pre turistov a z pivovaru si kláštor privyrába na prevádzku. Oným Slovákom je tridsaťročný novic, brat Damián Kristián Vrchovský od Prievidze, ktorý chce vstúpiť do rádu a potom si dokončiť prerušené štúdium teológie. Premonštrátov zo Slovenska je v kláštore zhruba polovica. Vrátane opáta Bronislava Ignáca Kramára.
|
| Gigantov dráždia výhody Steigera - Vyhniansky pivovar postavil zisky aj na menšej produkcii a úľave na dani
[1.8.2008, TREND / Ivan Haluza]
Firmy chcú rásť. Získavať viac zákazníkov a ukrajovať z pozícií konkurentov. Pivovar Steiger nie. Manažéri tejto firmy zo stredoslovenských Vyhní tvrdia, že chcú vyrobiť najviac 200-tisíc hektolitrov piva ročne.
I keď pred dvoma rokmi prišiel do podniku s peniazmi na modernizáciu výroby britský finančný investor Endemit. Navyše zveril dohľad nad výrobou Steigera českej firme PMS – bývalé Moravskoslezké pivovary Přerov. Tá je piata najväčšia pivovarnícka skupina v Česku.
Tých dvestotisíc nechce Steiger prekročiť ani potom, čo tento rok začal variť aj kedysi bratislavské pivo Stein. Steigeru ani Endemitu táto značka nepatrí.
Ovláda ju iný britský investor, ktorý ju získal od luxemburského developera Orco. Spoločnosti, ktorá vlani domovský pivovar Steinu v hlavnom meste kúpila na iný biznis.
Výstavbu bytov a kancelárií. Meno nového vlastníka značky Stein predstavitelia Steigera ani moravskej pivovarníckej skupiny TRENDU spresniť nedokázali. Fakt je, že tento majiteľ zveril Steigeru výrobu svojho fľaškového piva Stein. Sudový sa zasa presťahoval do přerovského pivovaru skupiny PMS.
Lákavá úľava
Dôvod, prečo sa v Steigeri obracia bežná zásada podnikateľa „stále rásť“ naruby, nie je len to, že slovenský trh s pivom je plný. Ale aj nižšia sadzba spotrebnej dane pre malé nezávislé pivovary.
Na Slovensku je to tak. Platí, že pivovar, ktorý nepredá ročne z vlastnej výroby viac ako 200-tisíc hektolitrov piva a zároveň ho nevlastní žiadna iná väčšia pivovarnícka skupina, získava daňovú úľavu.
Pri desaťstupňovom pive zaplatí štátu za každý predaný hektoliter čosi vyše 12 eur. Výrobca piva, ktorý hranicu nepodliezol – o vyše štyri eurá viac. Na každej pollitrovej fľaške tak menší producent ušetrí vyše dva centy.
Ťažiť z tejto úľavy je pre Steiger lákavejšie ako rast výroby. „Nášho vlastníka teraz viac zaujímajú zisky a kvalita ako naháňanie sa za hektolitrami,“ hovorí Jaroslav Vysloužil, ktorého odporučila na post riaditeľa a predsedu predstavenstva Steigera práve skupina PMS.
Tento rok chce tento producent vyrobiť zhruba 130-tisíc hektolitrov Steigera a 70-tisíc hektolitrov Steinu i s jeho dvoma lacnejšími privátnymi značkami Grošák a Pandúr pre obchodné reťazce.
Pre Endemit nosný Steiger je tak ďaleko za svojimi najlepšími rokmi, keď na prelome milénia varil skoro 300-tisíc hektolitrov piva ročne. No odvtedy klesla v krajine spotreba piva zhruba o pätinu na 4,3 milióna hektolitrov a na Slovensko sa dováža aj čoraz viac českého piva.
Endemit nižšia výroba Steigera netrápi. Steiger začína prinášať zisky. Sú za tým aj investície do skvalitňovania výroby či marketingu, no výsledky zlepšuje daňová úľava. Pivovar vykázal vlani zisk po piatich mínusových rokoch v rade.
Zhruba stopäťdesiattisíc eur. A tento rok plánujú zarobiť 900-tisíc eur. Výroba Steigera podľa J. Vysloužila bude vyššia ako 200-tisíc hektolitrov až vtedy, ak zisky z vyšších objemov predaja presiahnu prípadnú stratu daňovej úľavy.
Britské tajomstvo
Jaroslav Vysloužil: Vlastníka teraz viac zaujímajú zisky a kvalita výroby ako naháňanie sa za hektolitrami.
Daňová úľava pre Steiger je tŕňom v oku väčších konkurentov, ktorí musia platiť spotrebnú daň v plnej výške. Nadnárodným koncernom v slovenskej výrobe piva, holandskému Heinekenu i juhoafrickému SABMilleru neprekážalo, keď Steiger po poklese svojej produkcie platil nižšie dane za predchádzajúcich vlastníkov.
Bývalý majoritný akcionár Steigera Eduard Rada žiadny iný pivovar nevlastnil a druhý významný akcionár bola Európska banka pre obnovu a rozvoj. No po vstupe Endemitu začali, nie verejne, ale len v kuloároch slovenského pivovarníckeho biznisu, pochybovať, či Steiger ešte vôbec je malý nezávislý pivovar bez napojenia na väčšieho producenta piva.
Koncernom prekáža, že je v ňom zaangažovaná moravská skupina, ktorá v Česku vyrobí v troch pivovaroch v Přerove, Litovli a Hanušoviciach milión hektolitrov piva ročne. No J. Vysloužil oponuje, že PMS vlastnia vo vyhnianskej firme iba necelú desatinu akcií.
Podobne ako bývalý vlastník E. Rada. „Rozhodujúci vlastník Steigera s 80-percentným podielom je Endemit,“ hovorí. A tvrdí, že moravská skupina v pivovare pôsobí len ako poradca pre kvalitu výroby.
Lebo finančníkom chýbali skúsenosti z pivovarníctva. „No na obchod Steigera PMS nedohliada. Ten riadime my, z manažmentu vyhnianskeho pivovaru,“ pokračuje.
Zástupcovia koncernov sa v zákulisí tuzemského pivovarníctva pýtajú, kto vlastne stojí za Endemitom. Či náhodou nejde len o nastrčenú firmu, za ktorou stoja nejakí výrobcovia piva.
V takom prípade by Steiger využíval daňové úľavy neoprávnene. J. Vysloužil aj generálny riaditeľ PMS Petr Fridrich pre TREND tvrdili, že mená vlastníkov Endemitu nepoznajú.
Ako výkonným manažérom im vraj stačí, že Endemit sa predstavil ako finančne dostatočne silná firma, ktorá vo Vyhniach chce udržať kvalitnú výrobu piva.
Mená vlastníkov Endemitu sa nedajú získať ani z britských firemných registrov. Akcie firmy sú vydané na doručiteľa.
Na internetových stránkach registrov sa TREND dozvedel len to, že Endemit má v predmete podnikania poradenstvo a reklamu a firma bola v Londýne založená v lete roku 2005. Rok pred vstupom do Steigera.
Boj o trh
J. Vysloužil odmieta dohady o tom, či sú ich daňové úľavy oprávnené. Argumentuje faktom, že vo Vyhniach ich preverovalo už niekoľko kontrol slovenskej Colnej správy a žiadne námietky neboli.
Hovorkyňa Colného riaditeľstva Martina Kereková hovorí, že keď nejaký pivovar chce výhodu malého nezávislého výrobcu, preverujú sa aj možné majetkové prepojenia jeho vlastníkov na iných producentov. A dodáva, že Steiger môže využívať nižšiu daň potom, čo sa v Británii zistilo, že jeho vlastník Endemit nemá v predmete podnikania výrobu piva.
Viac podrobností z preverovania vlastníka Steigera, teda či colníci vedia viac aj o jeho majiteľoch, TRENDU hovorkyňa nespresnila. S tým, že ide o predmet daňového tajomstva.
Podľa J. Vysloužila sú tieto ťahanice o ich právo na daňovú úľavu prejav konkurenčného boja. Dodáva, že zatiaľ čo Heineken a SABMiller postupným rastom dohromady ovládajú vyše štyri pätiny trhu, menšie nezávislé pivovary zanikajú. Nemajú dosť zdrojov na marketing a modernizáciu výrob a jedna z mála konkurenčných výhod je práve nižšia daň.
Po nástupe demokracie bolo na Slovensku 14 pivovarov. Dnes má Heineken jeden pivovar. V Hurbanove. SABMiller dva. V Topoľčanoch a vo Veľkom Šariši. Trh dopĺňa trojica menších pivovarov.
Okrem vyhnianskeho Steigera bytčiansky Popper a banskobystrický Urpín. Popradský Pilsberg má od začiatku roku výrobu uzavretú. Vyhlasuje, že dočasne a bude ju modernizovať. Svoje pivo dáva variť v Poľsku.
Pomohli škrty
V horšej ekonomickej situácii bol podľa J. Vysloužila pred vstupom nového investora aj vyhniansky Steiger. Považuje za úspech, že sa na trhu vôbec udržal.
„Finančné injekcie investora sme museli vložiť hlavne do ozdravenia a aj preto zatiaľ neuvažujeme o výraznejšom zvyšovaní výroby,“ hovorí.
Endemit tam zdedil staršie dlhy prevyšujúce sto miliónov korún. V bankách si dohodol reštrukturalizáciu úverov, uvoľnil zdroje na modernizáciu niektorých častí výroby.
Do chladenia a strojovne vložil vyše dva milióny eur. Ďalší jeden a pol milióna eur chce v budúcom roku investovať do sudovej linke a filtrácie.
No noví majitelia vraj oceňujú aj modernizácie spred svojho nástupu. „Výhodou pivovaru bolo to, že tu predchádzajúci vlastníci dostali na dobrú technickú úroveň najdôležitejší uzol výroby – várňu,“ hovorí J. Vysloužil.
Upozorňuje však, že nie všetky investície boli v minulosti vynaložené účelne. Nový manažment napríklad škrtal v rozsiahlej distribúcii. Z takmer desiatky skladov si nechal len dva, v najbližších a najsilnejších regiónoch predaja.
Vo Zvolene a v Šahách. Inde spolupracuje s cudzími veľkoskladmi. Skresali tak stratégiu predchádzajúcich majiteľov, ktorí chceli z tohto výrobcu urobiť pivovar s celoslovenským dosahom.
Tromfy na prežitie
Viac zdrojov ako kedysi teraz manažment vynakladá na propagáciu vyhnianskeho piva. Zmenil etikety, kúpil viac bilbordov a inzerátov.
Podľa výrobného riaditeľa Steigera Jána Šimonoviča bojuje trh aj skvalitnením výroby. „Nakupujeme drahšie suroviny. Predtým sa tu spracúval slad i chmeľ zo Slovenska či Slovinka. Teraz máme kvalitnejšie z Česka,“ hovorí.
Tvrdí, že Steiger môže stavať na tom, že vyrába pivo klasickým spôsobom. „Naše pivo po uvarení dokváša v tankoch 30 až 60 dní. Vo veľkých priemyselných pivovaroch trvá celá výroba piva dva týždne,“ tvrdí.
O odberateľov Steiger bojuje aj širšou ponukou pív. K svojmu Steigeru ponuka ďalšie dve pivá z Česka. Budvar distribuoval už aj E. Rada, no po vstupe britsko-českého tandemu Steiger predáva aj Zubr skupiny PMS.
Dokopy tak tento rok vyhniansky pivovar vyrobí hraničných 200-tisíc hektolitrov Steigera a Steinu a predá aj zhruba 70-tisíc hektolitrov českých pív. Tieto objemy zabezpečujú Vyhniam na slovenskom trhu s pivom vyše šesťpercentný podiel.
Dvojnásobok sily Steigera pred vstupom nových vlastníkov. Širšie portfólio zvyšuje aj tržby firmy. Tento rok majú stúpnuť z osem miliónov eur na dvanásť. Manažment začína pre Steiger hľadať priestor v zahraničí. Vlani vyviezli pár desiatok hektolitrov.
Len do leta tohto roku už dva a pol tisíca. Hlavne do Česka a Maďarska. Vývozné kontrakty Steigeru robia ľudia získaní od konkurenta. „SABMiller po ovládnutí topoľčianskeho pivovaru Topvar skončil s jeho exportom. U nás sa uvoľnení obchodníci dobre uplatnili,“ hovorí J. Vysloužil.
Steiger je jasná trhová trojka. Ostatné malé pivovary majú na trhu zhruba dvojpercentné podiely. O tom, či rovnako nie je v hľadáčiku Endemitu aj Popper či Urpín, J. Vysloužil nechce hovoriť. Tvrdí, že najprv treba stabilizovať Steiger.
|
| Urpín napriek konkurzu stále žije - Od predvlaňajšieho zvýšenia spotrebnej dane sa slovenské pivovarníctvo pasuje až s 15-percentným poklesom predaja. Na trhu sa však naďalej drží aj banskobystrický Pivovar Urpín BB, ktorý jeho bývalý majiteľ Pavol Čupka vohnal do konkurzu už pred dvoma rokmi.
Ročný objem výroby piva sa v podniku za posledné tri roky síce znížil zo 150- na terajších 80-tisíc hektolitrov, ale firma ho už dokáže variť aspoň s prevádzkovým ziskom a nevyrába dlhy.
Konkurzný správca pivovaru Vladimír Nosko vysvetľuje, že pivovar sa darí držať pri živote vďaka zvýšeniu efektívnosti. Svoju úlohu zohráva aj vysoký podiel predaja sudového piva.
„Až tri štvrtiny piva predávame do pohostinstiev a reštaurácií a to je vždy ziskovejšie, ako predávať fľaškové pivo cez obchodné reťazce. Dôležité je, že sa nám podarilo obnoviť dôveru blízkych zariadení v okolí Banskej Bystrice,“ pochvaľuje si V. Nosko.
Správca verí, že pivovar udrží až do predaja novému nadobúdateľovi. Ten sa však bude môcť uskutočniť až potom, keď sa správcovi i veriteľom Urpína podarí vyhrať súdne spory o výrobné technológie firmy.
P. Čupka ich totiž stihol previesť na spriaznené subjekty ešte pred vyhlásením konkurzu. Na konečné rozsudky čaká podľa neho viacej slovenských i zahraničných záujemcom a niektorí z nich sú aj priamo z corebiznisu.
Nový majiteľ bude musieť počítať s modernizáciou pivovaru. Otázka prezamestnanosti je už vyriešená. Vo firme pracuje len 80 ľudí. Bývalý majiteľ P. Čupka v pivovare i širokej sieti obchodov či pohostinstiev zamestnával vyše štyristo ľudí.
Tieto zariadenia i obchody už však správca predal. Pre najväčších veriteľov, investičnú skupinu Penta či daňové úrady, sa tak zatiaľ podarilo získať len pár desiatok miliónov korún.
[17.10.2005, TREND / hai] |
| Bystrický pivovar s novými majiteľmi - Spoločnosť Pivovar Urpín BB získala po vyše trojročnom konkurze nových majiteľov. V pondelok správca konkurznej podstaty Vladimír Nosko oficiálne podpísal zmluvu so spoločnosťou Goodbeer podnikateľa Ľubomíra Vanča.
Ten sa do projektu oživenia najmenšieho slovenského pivovaru pustil spolu so svojím dlhoročným obchodným partnerom Branislavom Cvikom. Obaja majú doteraz skúsenosti skôr s obchodom a distribúciou.
Svoje kontakty chcú využiť aj na to, aby bystrické pivo Urpiner rozšírili mimo jeho súčasných odbytísk, ktorými sú Banská Bystrica, Brezno a Kysuce.
Podľa B. Cvika v okolitých krajinách zažívajú malé miestne pivovary renesanciu. Nadnárodné pivovarnícke spoločnosti v rámci znižovania nákladov unifikujú výrobné postupy svojich jednotlivých značiek, ktoré sa potom začínajú na seba podobať aj chuťovo.
„Ich chute sa zlievajú do akéhosi štandardizovaného europiva,“ dodáva. A tvrdí, že znalci potom radšej siahajú po produktoch menších pivovarov, ktoré si zachovali tradičné chute. V Česku sú takéto pivovary napríklad Černá Hora či Krušovice.
Goodbeer, ktorý sa v dohľadnom čase prekrstí na Banskobystrický pivovar, sa chce podobne etablovať ako výrobca tradičného piva, vyrábaného tradičným spôsobom, s minimálnym obsahom chemicky upravovaných látok. V najbližšej dobe plánuje expandovať na severné a východné Slovensko.
Dvojica podnikateľov chcela do pivovarníckeho biznisu vstúpiť už dávnejšie. Urpín kúpili napriek riziku, ktoré predstavujú majetkovo nedoriešené výrobné technológie. Pôvodný majiteľ pivovaru Pavel Čupka ich stihol tesne pred vyhlásením konkurzu previesť na iné spoločnosti.
V. Nosko považoval tento prevod za nezákonný, preto technológie zahrnul do konkurznej podstaty. P. Čupka s tým nesúhlasil a obrátil sa na súdy. Krajský súd rozhodol v prospech správcu.
Ak by Najvyšší súd SR rozhodnutie krajského zmenil, noví majitelia by mali s vlastníctvom technológií problémy. Tvrdia, že sú na túto alternatívu pripravení. V. Nosko hovorí, že nebyť sporov okolo majetku, pivovar by sa ako perspektívny dávno predal.
[7.5.2007, TREND / mbe] |
| Urpín sa Heinekenu nebojí - Bystrický pivovar zrejme získal budúcnosť. Spoločnosť Pivovar Urpín BB má po vyše trojročnom konkurze nových majiteľov. Predminulý týždeň správca konkurznej podstaty Vladimír Nosko oficiálne podpísal zmluvu s firmou Goodbeer podnikateľa Ľubomíra Vanča.
Ten sa do projektu oživenia najmenšieho slovenského pivovaru pustil spolu so svojím dlhoročným obchodným partnerom Branislavom Cvikom. Obaja si trúfajú na expanziu do iných častí Slovenska.
Napriek tomu, že na prvý pohľad je domáci trh pod kontrolou nadnárodných spoločností Heineken a SABMiller (Pivovary Topvar). Malí miestni majitelia sa buď trápia, alebo už svoje pivovary predali. Vlastníci Goodbeeru, ktorý sa v dohľadnej dobe prekrstí na Banskobystrický pivovar, tvrdia, že našli recept na úspech.
Netypický správca
Výrobca banskobystrického piva Urpiner bol dlho na chvoste slovenských pivovarov. Pôvodný majiteľ pivovaru Pavel Čupka do spoločnosti prakticky neinvestoval, navyše nesplatil ani korunu z bankového úveru, za ktorý pivovar kúpil.
Zadlžoval sa aj voči dodávateľom, neodvádzal odvody za zamestnancov. Keď v roku 2003 spoločnosť skončila v konkurze, jej dlhy boli 1,4 miliardy korún. Pri ročných tržbách okolo sto miliónov korún.
Napriek tomu sa pivovar počas konkurzu podarilo stabilizovať. V Nosko hovorí, že bol netypický konkurzný správca. „Veritelia mi dali voľnú ruku, a tak som bol pri riadení firmy menej limitovaný ako iní správcovia,“ hovorí.
V prvom rade predal mäsiarstvo a ďalšie stratové prevádzky, ktoré nesúviseli s výrobou piva a pivovar na ne doplácal. Podnik začal hneď generovať zisk. So súhlasom veriteľov investoval V. Nosko každý rok osem miliónov do obnovy a renovácie budovy a výrobných zariadení.
Tak zvýšil kvalitu piva, ktoré sa dokázalo presadiť v Banskej Bystrici, Brezne a na Kysuciach. Na väčšiu expanziu nemal peniaze. Spoločnosť v konkurze si nemôže zobrať úver, investovať sa dá len z vlastných zdrojov.
Prezamestnanosť bola odstránená. Z 550 zamestnancov museli odísť všetci, ktorí neboli pre firmu prínosom alebo dokonca v spolupráci so starou strážnou službou rozkrádali pivo po hektolitroch. Na konci konkurzu tu pracovalo osemdesiat ľudí, takmer všetci už majú pracovné zmluvy s Goodbeerom.
V každom prípade získali noví majitelia Urpín v dobrej kondícii. Pivovar si na seba zarába, hoci oficiálne vykazuje stratu. Podľa V. Noska je to dané tým, že pre podnik v konkurze platia iné pravidlá účtovníctva. Pod novými majiteľmi by mala byť firma od začiatku zisková aj oficiálne.
Majetok pred súdom
Branislav Cvik: Preniknúť do pohostinstiev cez veľkých hráčov, ktorí dokážu majiteľovi zaplatiť rôzne výhody, nie je jednoduché.
Napriek pozitívnemu vývoju sa pivovar dlho nedarilo predať. Problémom boli majetkovo nedoriešené výrobné technológie. P. Čupka ich stihol tesne pred vyhlásením konkurzu previesť na vlastnú firmu Gastrofit. Obchodný podiel v nej potom predal moskovskej spoločnosti Miženet, ktorá zaň nikdy nezaplatila.
V. Nosko po dlhom pátraní zistil, že majiteľ firmy je dávno mŕtvy a Miženet nevyvíja žiadne aktivity. Pochybné prevody majetku považoval správca za nezákonné, preto technológie zahrnul do konkurznej podstaty. P. Čupka s tým nesúhlasil a obrátil sa na súdy. Krajský súd rozhodol v prospech správcu.
Ak by Najvyšší súd SR rozhodnutie krajského zmenil, noví majitelia by mali s vlastníctvom technológií problémy. Ale hovoria, že sú na túto možnosť pripravení. Pivovar je dnes ich aj vďaka tomu, že boli jediní kupci, ochotní znášať toto riziko. Ale kým nemajú úplnú istotu, že technológie im budú patriť, nebudú do nich investovať.
Nie je to nevyhnutné, lebo sú stále funkčné a spĺňajú normy Európskej únie. No dlhšom výhľade si investície vypýtajú. B. Cvik odhaduje, že po ukončení súdneho sporu by do technológií malo v priebehu troch rokov ísť tridsať až štyridsať miliónov korún.
Akútne problémy začali riešiť hneď. V prvom rade vymenili starý informačný systém, pri ktorom sa mnohé činnosti robili ešte ručne. Chystajú sa zmeniť vykurovanie parou za lacnejší plyn.
A v rámci posilnenia distribúcie kúpia vlastné autá na rozvoz piva. Doteraz pivovar využíval zmluvných dopravcov, čo bolo pri prevozoch na krátke vzdialenosti neefektívne. Na väčšie vzdialenosti ostane externá doprava zachovaná. Pivovar sa chystá na expanziu.
Ceny ako dôkaz
Ľ. Vančo a B. Cvik majú doteraz skúsenosti skôr s obchodom a distribúciou. Svoje kontakty chcú využiť aj na to, aby bystrické pivo Urpiner rozšírili mimo jeho terajšieho odbytišťa.
V najbližšom čase plánujú expandovať na severné a východné Slovensko. Vedia, že veľkých hráčov neohrozia. Ale trúfajú si rásť popri nich.
Podľa B. Cvika v okolitých krajinách zažívajú malé miestne pivovary renesanciu. Nadnárodné pivovarnícke spoločnosti v rámci znižovania nákladov unifikujú výrobné postupy svojich jednotlivých značiek, ktoré sa potom začínajú na seba podobať aj chuťovo.
Aj na Slovensku Hei-neken presunul výrobu všetkých svojich značiek do Hurbanova. „Vyrábajú sa na rovnakých linkách, z rovnakej vody,“ hovorí. A zdôrazňuje, že rozličné chute vody sú základ chuťovej rôznorodosti lokálne vyrábaných pív.
Ďalší rozdiel je v spôsobe prípravy. V „unifikovaných europivách“, ako B. Cvik nazýva produkty veľkých hráčov, sa podľa neho potláča charakteristická horkastá chuť. Deje sa tak postupne, takže spotrebiteľ si to nevšimne.
„Veľkí hráči prispôsobujú zákazníka svojim potrebám. My sa snažíme prispôsobiť zákazníkovi,“ vyhlasuje. Najväčšia zbraň bystrického pivovaru má byť tradičný postup výroby. S ručným dávkovaním prísad, s minimálnym obsahom chmeľových extraktov a chemicky upravovaných látok.
Dnešné pivo Urpiner sa vraj svojou chuťou približuje českému plzenskému, kým ešte bolo v českých rukách. Dôkazom má byť druhé a tretie miesto, ktoré dva druhy Urpineru získali minulý rok v rámci súťaže Slovenská pivná korunka. Na prestížnej Českej pivnej pečati, na ktorej sa zúčastňuje okolo 260 druhov piva z celého sveta, sa Urpiner dostal do finále.
Európske ambície
Výhoda originálnej chuti nie je v biznise s pivom určujúca. Väčšina zákazníkov nemá také citlivé chuťové bunky, aby sa orientovala podľa nej. Rozhodujúca je sila marketingu, čiastočne aj cena.
A bystrický podnik nemá na zaplatenie televíznej reklamy. Preto kým veľkí hráči dodávajú nadpolovičnú väčšinu svojho piva do obchodných reťazcov, Urpín sa viac orientuje na priamu komunikáciu s majiteľmi pohostinstiev a reštaurácií.
„Najdôležitejšie je presvedčiť majiteľa, aby naše pivo zobral do výčapu, hoci aj popri inom, ktoré už čapuje,“ hovorí B. Cvik. Tvrdí, že vo väčšine prípadov to skončí tak, že Urpiner začne ísť na odbyt a odbyt pôvodného piva bude klesať.
Štamgasti vraj dobré pivo vedia oceniť. Preniknúť do pohostinstiev cez veľkých hráčov, ktorí dokážu majiteľovi zaplatiť rôzne výhody, nie je jednoduché. Aj preto sa Urpín chystá expandovať skôr pozvoľna. Postupne sa uchytiť v ďalších a ďalších mestách.
Istú perspektívu vidí B. Cvik aj v možnostiach exportu. Spolu s Ľ. Vančom majú obchodné kontakty aj v Holandsku, rodnej krajine Heinekenu. Práve ich tamojší partner im vysvetľoval, že Holanďania sú znechutení jednotvárnou chuťou miestnych značiek.
Práve on im vnukol myšlienku kúpiť na Slovensku nejaký miestny pivovar a ponúkať pivo s originálnou chuťou Európanom. Keď sa potom začali po Slovensku obzerať, Urpín bol jediný vhodný pivovar, ktorý ešte zostal v prevádzke.
Poslední domáci hráči
Okrem bystrického Urpínu ostali na trhu len dva pivovary so slovenským kapitálom. Bytčiansky Popper a popradský Pilsberg. Popper patrí známemu bystrickému podnikateľovi Karolovi Konárikovi, ktorý pôvodne zamýšľal budovať menšie pivárske impérium. V súťaži o privatizáciu Urpínu ho síce svojou ponukou prebil Pavel Čupka, no K. Konárik okrem Bytče kúpil aj pivovary v Martine, Rimavskej Sobote a Ilave. V Ilave dnes nechal len výrobu nealkoholických nápojov, pivovary Martiner a Gemer predal Heinekenu. Ako dodáva, Heineken išiel len po veľkých pivovaroch, o malé podniky v Bytči a Ilave sa nezaujímal.
Myšlienka predať Popper nie je K. Konárikovi celkom cudzia. Musela by podľa neho prísť veľmi výhodná ponuka. Inak pivovar momentálne nie je na predaj. Jeho finančná situácia je stabilizovaná, pivo z Bytče sa predáva po celom Slovensku, exportuje sa do Maďarska, Poľska a Ruska. Podobne ako Urpín, aj Popper si zakladá na jedinečnej chuti svojich dvoch značiek – Popper a Palatín.
K. Konárik dodáva, že v konkurencii veľkých hráčov sa presadzuje ťažko. Myslí si, že štát by mal ich praktiky viac kontrolovať. Naráža na najnovšiu situáciu, keď Protimonopolný úrad SR prešetruje postup Heinekenu a SABMilleru pri získavaní majiteľov pohostinstiev. Rozhodnutie úradu bude známe pravdepodobne až na jeseň.
Popradský pivovar vlastní spoločnosť Pilsberg podnikateľa Ladislava Lazara. Ako sa pre TREND vyjadril marketingový riaditeľ firmy Pavol Jeleň, aj Pilsberg si zakladá na originálnej chuti, vďaka ktorej sa uchytil najmä vo väčších slovenských mestách vrátane Košíc a Bratislavy. Rozbieha sa export do Ruska, Maďarska, Poľska a Rumunska. No Pilsberg expanduje predovšetkým do obchodných reťazcov. Možnosť viac pracovať s cenou výrobku považuje P. Jeleň za hlavnú konkurenčnú výhodu voči veľkým hráčom. Majitelia podľa jeho slov neuvažujú o predaji Pilsbergu, skôr zvažujú možnosť vstupu do ďalšej pivovarníckej spoločnosti.
[14.5.2007, TREND / Marián Benka]
|
| Karol Konárik: Keď podnikáte, musí vám vyjsť aspoň na kávičku - Prezeráme si spoločne jeho hotel pri Sliači, ktorý v mene a logu nesie akoby náhodou dve K – KasKády. Voľakedy viac spevák, dnes podnikateľ Karol Konárik je na svoje meno hrdý. KK v názve nesú aj jeho ďalšie dve firmy – jedna spravuje pivovar Popper v Bytči, druhá ostatné podnikateľské aktivity –počnúc fotografickými minilabami a končiac stavbou katamaranov.
Podnikáte od prvej chvíle, ako to na Slovensku bolo možné. V biznise o vás počuť 17 rokov, prešli ste mnohými odvetviami, tlač o vás píše raz v dobrom a inokedy v zlom, ale ste stále v hre, zakaždým vyjdete s nejakým novým nápadom. Čo vás v tejto podnikateľskej hre drží?
Človek sa rodí nielen preto, aby dýchal, ale aby niečo vytvoril. Pre niektorých ľudí je vymýšľanie nových vecí ako droga. Tak je to aj so mnou. Osemnásťročný som v čase tvrdého socializmu zistil, že viem zarábať peniaze. Ako spevák som začal zarábať skutočné peniaze v kapitalistickej cudzine – v tom čase to pre nás bola aj Juhoslávia. Tam som spoznal, čo sú to cudzinci, čo je lepšie auto, dobrý hotel... Videl som, že keď chcem niečo dosiahnuť, nemôžem sedieť doma. Päť rokov som spieval na Strednom a Ďalekom východe, ale dostali sme sa aj do Švédska, hrali a spievali sme v nočných baroch, štyrikrát za noc sme sa prezliekali... Všade tam sme vnímali duch biznisu. Keď sme majiteľovi pomohli zarobiť, zarábali sme aj my. Tam ma to chytilo.
Nemali ste podnikateľské bunky už predtým? Z domu, z rodiny?
Nie, žiadne, bol som chudobný chlapec z malej dediny. A šetrný. Keď sme sa vrátili domov, vedeli sme, že nemôžeme mať len niekde uložené tuzexové koruny, ale niečo s nimi musíme urobiť. Začali sme nakrúcať vlastné pesničky, zjavili sme sa v televízii, dostali sme sa na gramoplatne Opusu, hity, ktoré ľudia mali radi, nám hrali v rádiách. Začali sme koncertovať, dostávali sme pozvania zo Sovietskeho zväzu a tam sme takisto spievali po celej krajine. A keď sme sa vrátili, išli sme už aj na Západ. Tak sa stalo, že sme zažili to, čo málokto u nás. Náš socializmus, voľakedy označovaný za socializmus s ľudskou tvárou, videli sme aj „ľudskú tvár“ skutočného komunizmu. Videli sme aj kapitalizmus a chvíľu nám nešlo do hlavy, že socializmus v tom čase mali Švédi. A ako všetko funguje vo Švajčiarsku. Najväčší komunizmus sme videli v Kuvajte, kde zisky z ropy rozdeľovali medzi všetkých Kuvajťanov. Pochopil som, že sa to na Slovensku raz musí zvaliť.
Keď sa to stalo, mali ste už ale štyridsať rokov.
Už pred prevratom som dostal od krajského straníckeho tajomníka povolenie, že môžem prepisovať audiokazety. Za doláre sme nakúpili stroje a začali sme podnikať. Robili sme prepisy nahrávok rôznych zahraničných spevákov, lebo Opus ani český Supraphon kapacitne nestačili. Potom sme začali vydávať aj českých a slovenských spevákov. Supraphon nám ponúkol, či by sme nechceli prepisovať aj videokazety populárneho detského seriálu Šmoulové (Šmolkovia), vtedy sme nakúpili prepisové videomašiny... A keď prichádzali peniaze, opäť som rozmýšľal, čo ďalej, lebo keď koruny prichádzajú, nedá sa len jesť a kupovať autá. To by bolo zlé podnikanie. Tak sme prišli na to, že sa dá podnikať s farebnou fotografiou, ktorá tu bola v plienkach. Kúpili sme minilaby, prvý sme otvorili v Banskej Bystrici. Mali sme veľkú predajňu na audio, video a elektroniku, záujem bol taký veľký, že keď prišiel kamión, televízory ani nešli do predajne. Postupne minilaby a predajne pribúdali po celom Slovensku. Vzápätí sme odkúpili areál vo Vlkanovej a tu, kde dodnes sídlime, sme si vybudovali aj našu výrobnú základňu. Začali sme dodávať naše vlastné fotofilmy pod značkou Koncolor, začali sme vyrábať debniace tvárnice na zámkovú dlažbu, kúpili sme betonárku.
V privatizácii?
Začala sa takzvaná malá privatizácia. Chceli sme kúpiť pivovar Urpín, to sa nám nepodarilo.
Nahrávky, minilaby, spotrebná elektronika, stavebná výroba... a opäť ďalšie odvetvie?
Je úplne jedno, v akom ste odvetví. Ako podnikateľ vystupujete v pozícii investora. Pozeráte sa najmä na ekonomiku firmy, vystupujete vlastne ako banka. Ak sa to, čo váš podnik produkuje, nedá predávať so ziskom, zle ste investovali. Dôležitý je nápad, čo by ste chceli urobiť. A človek sa musí obklopiť šikovnými ľuďmi, ktorí sú v tomto odvetví doma. Ani o pive som vtedy nič nevedel, ale dnes sa o ňom viem rozprávať na odbornej úrovni. Na podnikaní je krásne, že je to pre človeka jedna veľká škola.
Takže prečo pivo?
Veril som tomu, že pivo a potraviny sú perspektívne, lebo ľudia budú vždy chcieť jesť a piť. Tak som vstúpil privatizačným projektom do štátneho podniku Martiner, kde sme s našou ponukou vyhrali. Pod Martiner patrili okrem martinského pivovaru aj Bytča a Ilava. Bolo to uzavreté s Fondom národného majetku ešte za vlády Jána Čarnogurského. Fondu sme zaplatili všetko do koruny. Kúpili sme aj pivovar Gemer.
Lenže onedlho ste Martiner a Gemer znova predali. Prečo? Prestali ste veriť v perspektívnosť pivovarníctva?
Pustili sme ich Heinekenu, pretože sa okolo nás krútili viacerí silní investori zo zahraničia. Neprestali sme pivu veriť, ale v rámci pivovarov k tomu muselo dôjsť, lebo som potreboval vyplatiť štátu, čo mu patrilo. Museli prísť nejaké peniaze, aby sa mohol vyčistiť stôl. Taký je život, niekedy ekonomika nepustí. Ale vďaka tomu môžu dnes naše pivovary dýchať. Mám radosť z Popperu v Bytči, je tam správny manažment, pivo je kvalitné a získava ocenenia. To je dobrý pocit a dobrý pocit je, že vám z toho zostane aj na kávičku.
Karol Konárik (58) absolvoval Stredné odborné učilište zámočnícke a žilinské konzervatórium a v čase socializmu sa stal profesionálnym spevákom, ktorý sa na Slovensku i v zahraničí presadil s viacerými hitmi. V rokoch 1994 – 1998 vstúpil aj do politiky a bol poslancom NR SR za HZDS. Ešte pred rokom 1989 začal podnikať s rozmnožovaním hudobných a video nosičov. Neskôr vybudoval sieť minilabov, podnikal v obchode a stavebnej výrobe. V privatizácii sa stal majoritným vlastníkom pivovarov v Martine, Rimavskej Sobote, Bytči a Ilave, neskôr prvé dva menované pivovary predal Heinekenu. Bol minoritným vlastníkom Petrochemy Dubová, dnes má akcie Slovenky Banská Bystrica a banskobystrického Prioru. Je majoritným vlastníkom hotela Kaskády v Sielnici pri Banskej Bystrici a tohto roku začal s výrobou malých námorných plavidiel – katamaranov. Je ženatý, má štyri deti, tri z nich pôsobia v jeho firmách. V banskobystrickom regióne a v Bytči zamestnáva dovedna 650 ľudí.
Ale podľa toho, čo hovoríte, asi nie ste typ, ktorý by vedel dlho sedieť pri kávičke...
Som človek, ktorý potrebuje kontrolovať a vymýšľať. Verím v osud, ale najmä verím, že treba ísť za hviezdou, ktorá pred vami zažiari.
Čo je dnes váš hlavný smer podnikania? Kam ste investovali peniaze?
Postavili sme kongresový a wellness hotel Kaskády s termálnym vodným zdrojom a snažíme sa jeho služby neustále zlepšovať. Teraz sme napríklad s veľkým úspechom zaviedli originálne masáže, ktoré robia priamo masérky z ostrova Bali. Máme naďalej minilaby, vlastníme ako väčšinoví akcionári banskobystrický Prior, ktorý teraz v auguste ideme komplexne rekonštruovať, aby spĺňal európsky štandard. Máme nejaké nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, v Rožňave, ktoré prenajímame, máme pivovary, hoci Ilava je slabšia, ale ide. Stali sme sa aj akcionármi nešťastnej Slovenky. Vo Vlkanovej sme investovali do prípravy, vývoja a výroby katamaranov, prvý sme už odovzdali zákazníkovi. A ešte krajšie bude, keď ich čo najviac predáme.
Ktorý bol váš doteraz najlepší podnikateľský projekt?
Karol Konárik: Bili sme sa o Slovenku s Ľuptákom. Škoda, dnes by som mu dal odmenu, keby ma bol prebil.
(po hodnej chvíli rozmýšľania) Najlepší mám, myslím, práve pred sebou. Máme teraz rozpracované dva obrovské projekty. Budú veľkolepé.
Jeden možno súvisí s Priorom, o ktorom ste hovorili. A druhý? V posledných dňoch sa v časopisoch píše, že prejavujete záujem o kúpele v Sliači...
Keď sa ma redaktorka pýtala, či mám záujem o kúpele Sliač, čo iné som jej mal povedať? Samozrejme, že mám o ne záujem. Niektorí sa to možno boja otvorene povedať. Ale prečo nie? Z tých kúpeľov treba urobiť niečo. Sliač a Kováčová raz môžu vyzerať ako druhý Baden-Baden. Lenže pre to musí niečo urobiť aj štát.
Čo konkrétne?
Na Slovensku sa dnes pomaly za najväčší trend označuje agroturistika. Ja v tom budúcnosť nevidím, podľa mňa je to málo. Kto chce agroturistiku, pôjde napríklad do Rakúska, my v tom už nemáme šancu. A okrem toho, ak k nám príde turista za agroturistikou, nechá nám tu pätnásť eur za noc. Myslím si, že by sme sa mali usilovať o niečo perspektívnejšie a kvalitnejšie.
Takže kúpele, wellness a kongresy?
Určite. Lenže na to, aby sme pritiahli náročnejšiu klientelu, potrebujeme, aby štát budoval infraštruktúru. Ako je to napríklad v Chorvátsku, kde každý rok vidíte veľký pokrok. Ale ak sa napríklad náročný klient vyberie do kúpeľov kdesi v Bardejove, na polceste sa môže od zúfalstva zastreliť.
Vráťme sa ešte k vašim podnikateľským projektom. Ktorý z nich by ste mohli označiť za naproblematickejší?
Slovenku. Boli sme tam akcionármi zamestnaneckej akciovky a ako minoritní sme nemohli pretlačiť, čo sme chceli.
Sprivatizovali ste ju?
Áno a k ďalším akciám sme sa dostali aj cez odkúpenie pohľadávky. Bili sme sa o Slovenku s Jánom Ľuptákom. Škoda, dnes by som mu dal odmenu, keby ma bol prebil. Slovenku som oľutoval. Máme tam veľké peniaze. Myslím, že sme ju zachránili, stále funguje, je tam zamestnaných takmer štyristo ľudí, ale neviem, či môže dlhodobo konkurovať Číne alebo Indii...
Má však z podnikateľského hľadiska zmysel zachraňovať niečo, čo možno objektívne nemá šancu? Veríte tomu, že vám tie peniaze vráti?
Musíme veriť. Ak by to nevyšlo, bude to jedna čierna ovca v mojom podnikaní. Málokto chápe, aké ťažké sú podobné situácie.
Ako sa s odstupom času pozeráte na celú privatizáciu?
Tvrdím, že každý mal takú šancu, aj každý spevák. Mohli urobiť to isté, bolo to legálne. Lenže sedeli doma. A potom nadávali. Malá privatizácia bola podľa mňa rozumná. Lenže do mnohých veľkých firiem podnikatelia vstúpili v dobrej viere a potom zistili, že nemajú šancu utiahnuť splátky. A kupónová privatizácia bola podľa mňa podvod storočia, lebo mnohí občania, ktorí si kúpili kupónové knižky, napokon nič nezískali. Z môjho dnešného pohľadu nebolo potrebné, aby si štát pustil kontrolu vo veľkých strategických podnikoch – tak to urobili napríklad Slovinci. Lenže kto vtedy rozumel celému procesu, ktorý tu prebiehal?
A akú úlohu v privatizácii zohralo to, že ste vstúpili do politiky a boli poslancom?
Už som hovoril o tom, že som prvú zmluvu podpisoval ešte za vlády Jána Čarnogurského. A svoje záväzky som do koruny splatil. Vo viacerých firmách som bol minoritný akcionár a ako minoritný som akcie aj predal, pretože to nemalo význam. Dnes tvrdím, že najlepší podnikateľský projekt je na zelenej lúke – ak na to máte prostriedky. Ak by sme sa mohli vrátiť v čase späť a mal by som dnešné skúsenosti, určite by som už nevstupoval do firiem, ako sú pivovary či mäsokombináty, ale do telekomu alebo Slovnaftu. Ale aby ste mi rozumeli. Nikomu nezávidím. Každému prajem, aby sa mal dobre. Ale môže to tu fungovať len vtedy, keď tu bude veľa dobrých firiem, keď vznikne silná stredná vrstva, ktorá bude mať dosť peňazí na život. A nebudú veľké rozdiely medzi ľuďmi, aby si nemuseli závidieť.
Máte štyri deti a tri už sú vo vašich firmách. Keďže vyrástli v podnikateľskom prostredí, zdá sa vám, že sa im biznis už dostal do krvi?
Majú lepšiu základňu a mohli by pokračovať v tom, čo som ja začal. Ale musia byť tvrdí. Vnútorná tvrdosť je pre podnikateľa veľmi dôležitá. Dôležité je, aby sa naučili nespoliehať na to, že je tu otec. Keď sa raz človek ocitne vo vode, musí plávať. A to je to, s čím sa oni ešte nestretli – aj s pádmi, aj s víťazstvami. Ja som celkom rád, že som zažil jedno aj druhé a videl som, že nie každá výhra znamená aj budúce víťazstvo a nie každá prehra znamená aj pád. Ich detstvo a mladosť boli úplne iné ako moje.
Čo robia deti?
Keby som z nich urobil hneď riaditeľov, to by som urobil to najhoršie. Tridsaťročná dcéra Katarína v celom holdingu kontroluje financie a ekonomiku. Mojim manažérom dôverujem, ale ak človek je od svojho podnikania ďaleko, tak ako sa mi to stalo pri podnikaní v Chorvátsku, budú zarábať všetci, len nie ja. Potrebujem mať od Katky presné správy, ona má čas, aby všetko poriadne skontrolovala. Monika má 29 rokov, je šikovná advokátka, má svoju licenciu a robí pre nás právne veci. Karol (26) robí na marketingu a stará sa najmä o vývoj a výrobu katamaranov, chodí na výstavy, ponúka ich. A Marián je ešte mimo firiem, pretože má 13. Ale už je pomaly čas, aby išiel niekam do zahraničia do škôl, aby zvládol minimálne dva svetové jazyky. To je dnes pre mladých nevyhnutnosť.
So staršími deťmi sa vám to podarilo?
Všetky boli nejaký čas v Amerike alebo v Austrálii, ale už napríklad ruština, ktorú sme sa my učili, je pre nich veľká neznáma.
Ale nebolo by predsa len lepšie, aby deti podnikateľov radšej začínali mimo rodičovských firiem?
Ja som to urobil. Katarína napríklad robila najskôr v Slovenke a dostala tam veľmi dobrú školu. Bol tam aj syn, ale to už bolo trochu iné.
Hovorili ste o tom, že pre podnikanie je dôležité byť tvrdý. Vo verejnosti aj vo vašich firmách máte obraz žoviálneho chlapíka, čašníkovi vo vlastnej reštaurácii dáte za dobrú obsluhu prepitné, ale takisto zdôrazňujete, že pre svoj život potrebujete „kontrolovať“. Ako tomu treba rozumieť?
Mám sociálne cítenie, keď môžem, pomôžem. Dosť som v živote pomohol a nerozprávam o tom. Ale nerád rozdávam. Nemôžeme rozdávať. Rozdávať znamená utopiť celú firmu a stiahnuť s ňou aj všetkých, čo sú v nej zamestnaní.
Môžeš rozdávať len z vytvorených zdrojov. Ale keď ich máš, musíš ich už zasa niekam investovať. Aby ti nakoniec zostalo na tú kávičku.
[10.7.2007, Profit / Pavel Kováč] |
| Pivu dal svoje meno - Stanislav Bernard: Na trhu stále existuje dostatok fajnšmekrov, ktorí hľadajú aj niečo iné ako iba známe značky piva
Stanislav Bernard má takmer dva metre, výraznú tvár, široký úsmev. Dal meno pivovaru aj pivu. Podnikať začínal na úver. Dnes vedie jeden z úspešných českých pivovarov, ktorý síce nepatrí medzi giganty, ale vo svojej kategórii je výnimočný. O pive a podnikaní rozpráva s pokorou a zároveň s nadšením.
Študovali ste v Žiline. Pamätáte sa ešte na tamojšie pivá?
Čapovali tam vtedy bytčianske pivo, Martiner, Zlatý Bažant, Ostravar i Topvar.
Ako vám chutili?
Keď sme chceli piť lepšie pivo, išli sme na Ostravar. Chutil nám aj Zlatý Bažant a Topvar. Jednej z učební na vysokej škole sme hovorili T12.
Čo si myslíte o pivách v supermarketoch za šesť korún?
Je to, samozrejme, veľmi nízka cena. Iba priame výrobné náklady na výrobu jedného piva, teda suroviny, voda, energia a mzdy sú okolo tri koruny. Prirátajte si k tomu zhruba korunu spotrebnej dane, DPH, náklady na dopravu a maržu reťazca, dostanete sa na šesť päťdesiat až sedem korún. Výrobcovi potom neostáva nič na krytie fixných nákladov. Všetko, čo je pod túto cenu, je čistý damping. Česku však kúpite aj pivo pod štyri koruny a v akcii i pod tri. Tieto lacné pivá nemusia byť a priori zlé. Sú produktom tlaku obchodných reťazcov na dodávateľov. Tí používajú najlacnejšie suroviny, šetria, kde sa dá a to má postupný vplyv na kvalitu. Málokto z nich si uvedomuje, že je to cesta do pekla. Je to dobré pre reťazec, ale nie pre výrobcu. Ten postupne vykrváca. A keď skončí, nahradí ho iný.
Ako ste sa dostali k podnikaniu v pivovarníctve?
Náhodou. Študoval som elektrotechniku. Po škole som pracoval ako konštruktér, vedúci oddelenia zlepšovacích návrhov v Priore, kde som riadil technickú prevádzku. Po roku 1989 aj na okresnom úrade. Jeden z mojich terajších spoločníkov Josef Vávra je inžinier kvasnej chémie a robil podsládka v Ostravskom pivovare. S ním sme skúšali exportovať Ostravar do Poľska. Lenže Poliaci zaviedli dovozné clá a náš zámer padol. V roku 1991 sa predával v rámci malej privatizácie humpolecký pivovar a my sme sa rozhodli ísť do dražby. Jeho zostatková hodnota bola iba 9,5 milióna korún, ale v dražbe sa vyšplhala na 52 miliónov.
Mali ste toľko nasporených peňazí?
Vlastné peniaze sme nemali žiadne. Súkromne sme si požičali 70-tisíc korún a zvyšok na kúpu pivovaru nám požičala banka. Nebolo to však jednoduché. Založili sme svoje domy a prekonali prvú veľkú prekážku.
Pivo sa v Humpolci varilo už od 16. storočia. Mohli ste stavať na tradícii?
Ani veľmi nie. Tunajší pivovar totiž patril za bývalého režimu pod Juhočeské pivovary. Tie riadili aj Budvar a iné známejšie značky pív ako Samsom alebo Platan. Humpolecký pivovar, najmenší a najzaostalejší, bol preto na okraji záujmu. Po roku 1989 bol určený na likvidáciu a keď sme ho kupovali, už mesiac sa tu pivo nevarilo.
Prečo ste dali kúpenému pivovaru a pivu názov Bernard?
Pivo, ktoré sa tu varilo sa predávalo pod názvami ako Humpolec, Orlík alebo Zálesák, nemalo dobrú povesť, a preto sme na miestnom patriotizme nemohli stavať. Uvažovali sme nad novou značkou. Napokon spoločníci navrhli moje priezvisko. Celkom dobre to znie a nemusí sa to prekladať.
Váš pivovar má navyše prívlastok rodinný.
Moja manželka má na starosti ľudské zdroje, syn zasa ekonomiku a obchod. Manželka spoločníka Josefa Vávru riadi oblasť kvality, ďalší jeho príbuzní sú vo výrobe.
Mali ste už od začiatku plán, ako preraziť na českom pivnom trhu, kde bola tlačenica?
Najprv sme mali iba zámer, ako dosiahnuť to, aby pivovar prežil. Postupne sme tvorili víziu. Chceli sme robiť kvalitné pivo, chuťovo zaujímavé a skôr horké. Nemali sme pastér, a preto sme varili pivo nepasterizované. Jeho trvanlivosť sme dosiahli studenou sterilizáciou. Bola to z núdze cnosť, ale postupne sme z toho urobili výhodu. Pivo je čerstvé a neuberie mu na chuti pasterizácia. Je to podobné ako pri mlieku. Chuť je iná.
S akým objemom výroby ste začínali?
Počítali sme so šesťdesiattisíc hektolitrami, čo bolo takmer o polovicu viac, ako sa tu varilo. Ale po roku sme už predali viac ako stotisíc hektolitrov. Hneď od začiatku sme sa pustili do rekonštrukcie pivovaru, ktorý to už nutne potreboval. Rozšírili sme kapacitu varní a zrenovovali sme linku na plnenie fliaš, ktorá bola v zúfalom stave.
Stanislav Bernard (52) je rodák z Opavy a generálny riaditeľ pivovaru Bernard. Absolvoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. Po jej skončení robil ako konštruktér v Sigme Dolní Benešov. Neskôr bol vedúci oddelenia zlepšovacích návrhov v ostravskom obchodnom dome Prior. Po roku 1989 pracoval na Okresnom úrade v Opave, na starosti mal ekonomiku a privatizáciu. V tomto období bol riaditeľom týždenníka Region. V roku 1991 kúpil s dvoma partnermi – Josefom Vávrom a Rudolfom Šmejkalom – pivovar v Humpolci. O desať rokov neskôr vstúpil do pivovaru Bernard strategický partner Duvel Moortgat z Belgicka. S. Bernard je prezident Združenia nezávislých pivovarov, podarilo sa mu presadiť daňové úľavy pre malé pivovary. Je ženatý, má dve deti.
Do polovice deväťdesiatych rokov sme išli prudko hore aj vďaka reklame. Trh bol citlivý na novinky a my sme predávali až 140-tisíc hektolitrov. Dopyt bol však najmä v lete ešte vyšší. Potom však začala cenová vojna a veľké investície do pohostinstiev vo forme uplácania majiteľov za to, že zmenia značku piva. To mi bralo radosť z biznisu.
Kde sú hranice korektnej cenovej vojny?
Keď prídem za krčmárom a ponúknem mu kvalitné pivo, dodám mu sklo, slnečníky, výčap, chladenie a servis čistenia rúrok. Je to bežná súťaž. Ale dať mu priamo peniaze za zmenu značky, to je trocha nefér, hoci zastrešené zmluvou o reklame. Bránili sme sa tomu až do roku 2000, ale naša výroba klesla na 94-tisíc hektolitrov. Aby sme neskrachovali, začali sme „investovať“ do krčiem tiež. Postupne sme zistili, že to nemá význam a investície sme nasmerovali inde.
Kam?
Do marketingu a inovácií. Vždy sme reklamou tak trochu provokovali, ale súčasne sa ňou aj bavili. Napríklad v reklame s motívom patentnej flaše a otvárača, ktorý hľadá prácu. Patentný uzáver však otvárač nepotrebuje, a preto sa otvárač v ďalšej reklame obesí. V inováciách sme zaviedli fľašu s patentným uzáverom pre kvasnicové pivo. Minulý rok sme vyvinuli vlastnú fľašu s novým dizajnom. Zmenili sme aj etikety a ponúkli sme odberateľom pivo v drevených škatuliach. Ako prví sme prišli na trh so škatuľou na jedenásť fliaš.
Koľko piva produkujete dnes?
Vlani to bolo takmer 157-tisíc hektolitrov a v tomto roku zatiaľ na stagnujúcom trhu rastieme až o 25 percent.
V roku 1993 ste založili aj Združenie nezávislých pivovarov.
Chcel som presadiť diferencovanú spotrebnú daň na pivo pre stredné a menšie pivovary s produkciou do dvestotisíc hektolitrov. Podarilo sa mi to aj vďaka tomu, že to má oporu v smerniciach EÚ. Táto daň existuje aj v Nemecku a vďaka nej sa tam udržalo dodnes viac než tisíc malých nezávislých pivovarov. Navyše ten boj s úradmi pomohol aj našej značke, lebo som bol často v médiách. Potvrdilo sa mi, že je dobré mať názov piva totožný s priezviskom majiteľa.
Vy ste však nezávislým neostali. V júli 2001 vstúpil do vašej firmy belgický partner.
Chceli sme rýchlejšie rásť, čo si vyžadovalo čoraz viac peňazí. Začali sme teda hľadať strategického partnera s tým, že sme nechceli prísť o majoritu a vplyv na riadenie podniku. Napokon sme sa dohodli s Belgičanmi z pivovaru Duvel Moortgat. Je to ekonomický silný pivovar, ktorý robí pivné špeciality. Rokovania s jeho zástupcami boli korektné. Zvýšením kapitálu o 110 miliónov českých korún partner získal päťdesiat percent akcií. Oni boli spokojní, že investovali do perspektívneho českého pivovaru, a my sme mali kapitál na investície. Navyše na to, že sme mali iba jedno percento českého trhu, nebola cena značky nízka. Možno aj preto, lebo v segmente prémiových pív, kam patrí tiež Plzenský Prazdroj či Budvar, máme okolo 15 percent.
Museli ste s Belgičanmi robiť nejaké kompromisy?
Nie. Oni nám do riadenia firmy nehovoria. V zmluve máme, že o investícii do desať miliónov korún rozhodujeme sami. Nad túto sumu spoločne. Iba raz sme mali polemiku pri investícii do rozširovania ležiakových tankov. Partneri nevedeli pochopiť, načo má byť oddelené hlavné kvasenie a zrenie v ležiakových tankoch. Skúšali sme im vysvetliť, že chceme robiť poctivé české pivo, teda tradičné a to sa robí takto.
Je vašou filozofiou vyrábať odlišné pivo od mainstreamu?
Presne tak. Nechceme robiť eurobeer – teda pivo, ktoré nemá výraznú chuť a je blízke chuťovému stredu. Chceme robiť zaujímavé pivo a chceme sa líšiť. Naše pivo je tradičné, chuťovo plné, horké, farebne sýte, nie svetlé. Odlišnú a zaujímavú chuť sme už vytvorili, teraz pracujeme na štandardizácii celého výrobného procesu.
Aj pre premenlivú kvalitu a chuť piva „zakapalo“ na Slovensku viacero menších pivovarov.
Konzumenti majú istú chuťovú zotrvačnosť, a preto nemajú radi chuťové zmeny.
Staviate na to, že zákazník sa nedá zmasírovať reklamou veľkých pivovarov?
Väčšina sa zmasírovať dá. Ale na trhu bude stále existovať dostatok fajnšmekrov, ktorí budú hľadať niečo iné. A týchto ľudí oslovujeme. Sú našou cieľovou skupinou.
Neobávate sa možného monopolného postavenia gigantov na trhu a postupnej deformácie trhu s pivom?
Obávam. Koncentrácia na českom pivnom trhu sa zväčšuje. SABMiller ovláda značky ako Plzenský Prazdroj, Gambrinus, Radegast a Veľkopopovický Kozel a má takmer 50-percentný podiel na trhu. Potom je tu belgický InBev, ktorý kontroluje značky Staropramen, Ostravar a Braník a má zhruba 17-percentný podiel. Tretí veľký hráč je Heineken. Kúpil Krušovice, Starobrno, Drinks Union, rokuje s ďalšími pivovarmi a má približne 13 percent trhu. Neverím tomu, že skončí iba s takým podielom. Najnovšie nejaká investičná skupina s názvom K Brewery Group skupuje malé české pivovary. Už ich má päť.
Aký má s nimi zámer?
Domnievam sa, že si ich dlhodobo nenechajú. Malé pivovary majú totiž nevýhodu vo veľkých výrobných nákladoch a roztrúsenej produkcii. Preto si myslím, že ich ešte zopár kúpia, ponúknu Heinekenu a ten ich môže aj pozatvárať, ako sa to stalo na Slovensku. Zostane na trhu iba pár megapivovarov v Plzni, Krušoviciach a Českých Budějoviciach. Z tých malých, ktorých je teraz okolo tridsať, prežije iba niekoľko. Iba tie, ktoré pochopia, že musia stavať na osobitosti, špecialitách. Dúfam, že čím viac bude pivo unifikované, tým viac budeme vyčnievať. A to je pre nás dobre.
Čo bude s minipivovarmi, ktoré varia pivo pre jednu alebo dve krčmy?
Tých je dnes v Česku okolo 70 a môže ich byť aj vyše dvesto. To je iná skupina. Je to také spestrenie trhu. Som rád, že vznikajú, lebo zachovávajú rôznorodosť.
Na rozdiel od Česka je ich na Slovensku ako šafranu.
Azda je u nás väčšia tradícia. Ale doba, keď aj na Slovensku vzniknú ďalšie minipivovary, určite príde.
Nechýba na Slovensku okrem pivnej kultúry aj klientela, ktorá vie originálne pivo oceniť?
Aj na Slovensku je veľa ľudí, ktorí vedia oceniť zaujímavú chuť piva. Navyše český pivár je tiež konzervatívny. Za komunistov sa totiž zlikvidovala pestrosť, ktorá tu bola a pivo bolo iba svetlé a tmavé, prípadne desiatka a jedenástka. Priestor na odlišnosť je tu veľký. Veď vo svete existujú ovocné pivá, pšeničné, dokonca aj údené. Keď sa z neho napijete, je to akoby ste si privoňali k dobre vyúdenému mäsu.
Aké plány máte na slovenskom trhu?
Slovensko je jedinou zahraničnou krajinou, kde máme vlastný obchodný tím. Viem od svojich priateľov, že české pivo u vás má dobrú povesť. Našou snahou je mať podchytené dobré a zaujímavé podniky.
Ako teda konkurovať veľkým hráčom? Inováciami a „inakosťou“?
Aj na inovácie sú potrebné peniaze, ale odlišnosťou môžu preraziť.
Máte originálne reklamy, kam na ne chodíte?
Spolupracujeme s reklamnou agentúrou a nápady na naše kampane vznikajú dialógom. Chceme byť aktuálni. Na jednom bilborde sme mali Aničku Daidou zo SuperStar, ktorá nevedela vôbec spievať, ale bola populárna a malo to úspech. Potom sme mali kampaň Pivo ako šperk, kde je ruka a na nej náramok z pivných pohárov. Najnovšia je Bernard s čistou hlavou, kde som ja s vyholenou hlavou a je to reklama na nealkoholické pivo.
Súčasťou vášho marketingu je aj firemný lifestylový magazín.
Určite. Prišli sme s ním pred troma rokmi ako so štvrťročníkom Vlastnou cestou. Dnes má náklad takmer 22-tisíc kusov, je nepredajný a distribuujeme ho našim odberateľom a zákazníkom. Je to náš ďalší komunikačný kanál. PR informácií o pivovare je tam pomenej, máme tam však rozhovory so známymi ľuďmi, poviedky, cestovanie. Navyše celý magazín je autorský, nič tam nemáme prebraté. Vlani sme skončili v súťaži Zlatý středník, kde sa hodnotia firemné časopisy, na druhom mieste.
Od reklamných odborníkov ste v roku 2000 dostali titul Brand manažér roka.
Bolo to za prínos k budovaniu značky. Vo finále som bol s manažérmi takých značiek ako Fabia, Fernet, Albert či Paegas. Ocenili zrejme nielen to, že som kreatívny, inovatívny manažér, ale viem aj nápady dotiahnuť do konca.
Ako vás v súčasnosti vnímajú obyvatelia Humpolca?
Zo začiatku boli k nášmu pivu skeptickí, dnes už sú naň hrdí. Teda väčšina. Dokonca ma už druhý raz zvolili do mestského zastupiteľstva.
Vraj chcete isť aj do veľkej politiky.
Áno, dostal som ponuku kandidovať za ODS do senátu. Dlho som o tom rozmýšľal, pretože často som s politikmi bojoval a ich prostredie ma veľmi nelákalo. Ale potom som si povedal, keď chcem niečo zmeniť, mal by som to skúsiť aj z druhej strany. Budem hovoriť otvorene, čo si myslím, a uvidím, či ma ľudia zvolia.
O svojich politických názoroch aj blogujete na idnes.cz.
Nie je mi jedno, čo sa deje v mojej krajine a internet je dobré médium na vyjadrenie môjho názoru s tým, že mám rýchlu spätnú väzbu. I keď niekedy sú tie reakcie na moje blogy trochu podráždené.
Ako trávite voľný čas?
Aktívne. Celý život som športoval a ešte aj dnes si zahrám často tenis, futbal a zajazdím si na bicykli. Rád chodím na turistiku a pred dvoma rokmi som zvládol aj treking v Himalájach so slovenským horolezcom Zoltánom Demjánom. V zime zase obľubujem lyže a bežky. Relaxujem pri hudbe, hubárčení a knihe.
[3.5.2008, PROFIT / Jozef Ryník] |
| Atmosféru reštaurácií malých pivovarov je neopakovateľná - Niekto chodieva oddychovať k moru, iný navštevuje múzeá, obchody či športové preteky. Ja zase na zahraničných cestách navštevujem malé pivovary – v Česku, Maďarsku, Rakúsku, vo Francúzsku či v Belgicku.
Zaujíma ma to profesijne, ale zároveň mám veľmi rád tú inú atmosféru reštaurácií malých pivovarov. Robievajú tam ochutnávky, na tácke prinesú aj desať druhov pív v decových pohároch, aké nevaria nikde inde. Červené čučoriedkové pivo vedľa zeleného žihľavového...
No je to naozaj potešenie aj pre oko aj nos. Čo je však pre gastronómiu najdôležitejšie, vždy k tomu patria jedlá krajiny alebo regiónu, jednoducho miestne obyčaje.
Mám rád Prahu, pretože v nej stále panuje tá správna pivárska atmosféra. Vždy sa zastavím v Pivovarskom klube v Karlíne, kde majú vyše dvesto druhov zlatého moku. Vôbec to nie je o opíjaní sa, ale o degustovaní neuveriteľných rozprávkových chutí pív a jedál.
Pivovarský dům varí vyše 30 špeciálov a ochutnáte tam aj palacinky s marmeládami z rôznych druhov pív. Z pšeničného chutí inak než z tmavého kvasnicového.
Vo viedenskom pivovare Siebenstern predostrú pred hosťa grilované rebierko a k nemu za džbánik konopného piva, to sú naozaj mimoriadne kulinárske zážitky. Kvôli nim som ochotný nechať auto doma a cestovať vlakom.
Pritom sa však musím priznať, že nie som typickým pivárom. Najradšej mám tokajské víno 3- až 6-putňové, ktoré sa pivným špeciálom v niečom podobá – tiež sa ho pije len za pohárik.
Ladislav Kovács (43) riadi rodinný reštauračný pivovar Kaltenecker v Rožňave – jeden z najväčších na Slovensku.
[6.5.2008, TREND / sh]
|
| Na zdravie! s pivnými špeciálmi - Chuť slovenských milovníkov piva je vraj nesmierne konzervatívna. Určite aj preto sa tu nedarí malým pivovarom tak, ako v okolitých krajinách.
Vlastne jediným tzv. reštauračným pivovarom, ktorý varí aj pivné špeciály, je Kaltenecker v Rožňave a svoje netradičné pivá aj fľašuje. Pivní fajšmekri ho považujú za svoj „hlavný stan“, a tak sa tam už dávnejšie utvoril aj aktívny pivný klub.
V minulom roku zorganizoval slávnosti k desiatemu výročiu založenia pivovaru, v tomto roku nimi začne letnú sezónu. Od 9. do 11. mája sa v Rožňave stretnú zástupcovia ďalších piatich pivovarov z Čiech i Maďarska. Budú ponúkať nevšedné pivá, ktoré vyrábajú.
Ochutnať bude možné napríklad Weizenrauch z varnsdorfského Kocoura, polotmavý špeciál zo sokolovského Permonu, žihľavové pivo z pražského Pivovarského domu, ležiaky zo Serforrásu v Miskolci, pravdepodobne aj polotmavý írsky červený špeciál z Palóca v Ballasagyarmate a ďalšie.
Samozrejme, nebudú chýbať pivá z Kalteneckera – kvasnicové, zázvorové s medom, pšeničné, višňové, nové chilli pivo a oficiálne pivo májových slávností polotmavý údený Rauchbier 13 ° z nadymených bamberských sladov. „Toto pivo s vôňou a chuťou po klobáskach sa na Slovensku nikdy predtým nevarilo. Pripravili sme 13 hl ako prekvapenie a prvý raz sme ho odtajnili pred niekoľkými dňami v časopise Profit,“ poteší „zberateľov“nových pivných chutí majiteľ a riaditeľ pivovaru Ladislav Kovács.
Mimochodom, zberatelia... v sobotu dopoludnia sa tam stretnú na medzinárodnej burze, ktorú pripravuje gemerský dnes už 15-ročný Klub zberateľov. Konzumenti si zase zmerajú sily, zručnosť i zmysel pre humor v zaujímavých súťažných disciplínach – v pití na čas, v držaní litrového džbánu, v pití pollitráku slamkou či v jedení lyžičkou.
No a odborníci z radov majiteľov, manažérov a sládkov sa v nedeľu zídu na prednáške o dvadsaťročnom vývoji malých pivovarov u našich južných susedov. Prezident maďarského profesijného združenia Vaskó Gyorgy im prezradí, ako za ten čas dokázalo vzniknúť až 400 a zotrvať 60 minipivovarov, kým na Slovensku ich z pôvodných vyše 30 ostalo 7. Degustačný Kalt bier klub potom anonymne zhodnotí rôzne nevšedné pivné špeciality zo sveta.
[7.5.2008, eTREND / Soňa Hudecová-Podhorná]
|
| Osviežujúce pivo nielen z chmelu - Pramienok nápoja z kvaseného obilia začal vytekať už v Mezopotámii. Akkadi, Babylončania i Asýrčania varili pivo z jačmeňa, pšenice aj prosa, Sumeri pozývali na „kaš“ zo sladu. V Egypte bdela nad výrobou piva bohyňa lásky Hathor a robotníci na pyramídach dostávali denne dva džbány ako povinný prídel k chlebu, cesnaku a cibuli.
Starodávna Gália obohatila pivo rascou, starí Slovania ho varili aj z raže a ovsa. V Ázii mu dala inú chuť ryža.
Amerika uprednostnila kukuricu a cukrovú trstinu, Indiáni v strednej časti kontinentu zase rastlinu aloe a javorový sirup. To všetko dalo pivu storaké farby a chute.
Už v jedenástom storočí sa na Slovensku začali variť takzvané chmelené pivá, o osemsto rokov neskôr vznikali pivovarnícke fabriky. Pivo sa vtedy najviac pilo na Vianoce, Veľkú noc, ale aj v bežné piatky i stredy a počas pôstnych dní namiesto zakázaného mlieka.
V súčasnosti sa aj slovenský zlatý mok blíži k takzvanému europivu. Trh si rozdelili veľkí pivovarnícki hráči a z dvadsiatich siedmich pootváraných malých slovenských pivovarov napokon ostalo iba osem.
„Pred troma rokmi sme sa doteraz ako jediní rozhodli pre varenie špeciálov a ich fľašovanie,“ hovorí riaditeľ Kalteneckeru v Rožňave Ladislav Kovács. Najťažšie je vraj odhadnúť, na akú špecialitu je slovenský zákazník už pripravený.
A tak iba pomaly a postupne varili pšeničný Weizen, neskôr polotmavý Jantár, banánové a kávové pivo, pivo s výťažkom z tokajského vína, višňové a vanilkové pivo, tmavý šestnásťstupňový Brokát, údený Rauchbier, čili pivo a novinku – tmavé pšeničné Dunkel Weizen.
[13.8.2008, PROFIT / Soňa Hudecová-Podhorná] |
| Zhujiang Brewery ponúka akcie - Články > Úvodníky > Zhujiang Brewery ponúka akciediskusia k článku >
odporučiť článok >
verzia pre tlač >
Zhujiang Brewery ponúka akcie
http://www.kamnapivo.sk/webtron/zhujiang-brewery-ponuka-akcie.html
18. august 2008 Peter Bognár
Čínsky pivovar Zhujiang Brewery Co, ktorého 28,6% akcií patrí InBevu má povolenie na ponuku predaja svojich akcií prostredníctvom burzy. V ponuke je objem 70 miliónov akcií v hodnote jednej miliardy juanov (147 miliónov USD), termín predaja ešte nie je zverejnený.
Zhujiang Brewery Co je piaty najväčší pivovar v Číne a týmto krokom hľadá nových investorov. Silná konkurencia na tomto teritóriu núti pivovar posíliť svoje pozície, najväčším konkurentom je miestny pivovar CR Snow, čínska dcéra SABMilleru a veľký koncern Tsingtao.
www.kamnapivo.sk
|
| Zabezpečiť pivo bolo prednejšie ako dieťa - 13. mája 2008
Pokutu 750 austrálskych dolárov (okolo 14 600 korún) dostal austrálsky vodič, ktorý zaistil bezpečnostnými pásmi bedničku s pivom, ale päťročné dieťa nechal nepripútané. S odvolaním na miestnu políciu o tom informovala agentúra AP.
Strážnik Wayne Burnett uviedol, že bol šokovaný a vydesený, keď kontroloval automobil bez poznávacej značky v stredoaustrálskom meste Alice Springs. Krabica s tridsiatimi pivami bola pripútaná bezpečnostnými pásmi medzi dvoma dospelými, ktorí sedeli na zadných sedadlách, medzi nimi na podlahe bolo asi päťročné dieťa. "Dieťa bolo nepripútané, nikdy som nič podobného nevidel. Je to prvý raz, čo pivo dostalo prednosť pred dieťaťom,"povedal šokovaný policajt.
Vodič dostal pokutu za to, že šoféroval neregistrované vozidlo a že nezaistil, aby bolo dieťa pripútané. "Všetci šoféri by si mali zapamätať, že pri šoférovaní musia mať zapnuté bezpečnostné pásy a sú zodpovední aj za bezpečnosť ostatných členov posádky automobilu," uviedol vo vyhlásení policajný šéf v Alice Springs Sean Parnell.
ČTK |
| Za malé pivo už nemusí byť pokuta - 21. mája 2008
Pokutám za nafúkanie po zjedení cukríkov či požití lieku bude od decembra koniec. Slovensko sa zaradí medzi väčšinu európskych krajín, ktoré oficiálne tolerujú určité množstvo alkoholu v krvi. Podľa návrhu zákona, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva, bude maximálna povolená hodnota obsahu alkoholu v dychu 0,10 miligramu, čo je zhruba 0,2 promile. Zákon ešte musí prejsť cez vládu a parlament.
Odborníci však upozorňujú, že cieľom legislatívneho návrhu nie je umožniť pitie alkoholu pred jazdou. "Ide skôr o to, aby sa odstránila nespravodlivosť pre tých, ktorí aj napriek tomu, že alkohol nepili, nafúkali," uviedol Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí.
Nafúkať je totiž možné aj po zjedení niektorých druhov čokolády, cukríkov či ovocia, ale aj po vypití nealkoholického piva. Alkohol je možné namerať bezprostredne po užití niektorých liekov.
Navyše krajiny, kde povolili určité množstvo alkoholu, nemajú vyššiu nehodovosť. Hranicu 0,5 promile majú napríklad Francúzi, Fíni či Nemci. Hranica 0,2 promile je vo Švédsku či v Poľsku. Nulovú hranicu majú už len Maďari, Česi a Estónci.
To, či si od decembra môže sadnúť za volant človek po vypití piva desiatky, sa však nedá zovšeobecniť. "U každého človeka je to individuálne, závisí to od metabolizmu. Niekto by si za volant mohol sadnúť už po 30 minútach, iný by stále prekročil navrhovanú hranicu," uviedol Okruhlica. Ľuďom, ktorí často jazdia autom a pritom spoločensky žijú, odporúča zakúpiť si dreger, teda tester alkoholu. "A nech sa otestujú sami a podľa toho zvážia, či si už môžu sadnúť za volant," dodal.
Polícia už dnes toleruje určité percento alkoholu pri dychovej skúške, od roku 1996 sa riadi vyhláškou. V súčasnosti je hranica do 0,3 mg. Tá sa však zákonom zníži na 0,21.
"Odkedy sme začali alkohol u vodičov zisťovať dregerom namiesto trubičiek, tolerovaná miera alkoholu v dychu je do 0,3 mg/l. Ak je vyššia, posudzuje už polícia vodiča, akoby šoféroval pod vplyvom alkoholu," povedal viceprezident Policajného zboru Stanislav Jankovič. Trubičky sa prestali v polícii používať v roku 1996. Hranicu tolerovaného alkoholu stanovili policajti podľa odporúčania zdravotníkov.
Novela zákona rieši aj záchytky pre opilcov. Zákon napríklad vypúšťa povinnosť prevádzkovať záchytné izby pri zdravotníckom zariadení. "Čím sa rozširuje možnosť obciam zriadiť záchytnú izbu ako zariadenie obce alebo súkromnou organizáciou po dohode s obcou," uvádza v dôvodovej správe rezort zdravotníctva. Zároveň sa zvyšuje cena pre tých, ktorí sa na záchytke ocitnú, zo súčasne platnej sumy 600 korún na 1 200 korún. V súčasnosti však záchytky nefungujú. "Ak schvália tento zákon, môže to pomôcť ich znovu vytvoriť," dodal Okruhlica.
kdz, vv, Pravda |
| V Rusku si aj šoféri budú môcť dopriať jedno pivo - 20. júna 2008
Motoristi v Rusku sa od prvého júla budú môcť pred jazdou osviežiť pohárom piva. Ako uviedla agentúra AFP, polícia bude pri kontrole tolerovať 0, 15 promile alkoholu v dychu či 0, 3 promile pri krvnom teste. V Rusku, preslávenom náklonnosťou svojich obyvateľov k liehovinám, až doposiaľ oficiálne platila nulová tolerancia k alkoholu za volantom. Krajina taktiež vedie svetový rebríček v nehodovosti pomerom 12 nehôd na 10 000 vozidiel.
Podľa denníka Kommersant umožní nová hranica priemernému motoristovi vypiť jedno pivo i tesne pred usadením za volant. Chystaná zmena sa už prejavila väčším výskytom reklamy na prístroje, umožňujúce zmerať si hladinu alkoholu.
"Mnoho ľudí, ktorí sa radi napijú, si už kúpili testy na alkohol, aby si overili, koľko si môžu dopriať a pritom smeli za volant," konštatoval v denníku Novyje Izvestija Viktor Travin, ktorý vedie združenie na obranu motoristov.
V Európe rozšírilo skupinu štátov, ktoré u vodičov tolerujú malý obsah alkoholu v krvi, do 0, 5 promile, naposledy Chorvátsko. Rovnaký limit platí podľa Ústredného automotoklubu (ÚAMK) napríklad v Taliansku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Nemecku či Španielsku. Naopak - prísnejšie sú predovšetkým štáty v strednej a východnej Európe: nulový limit alkoholu platí pre šoférov v Poľsku, Maďarsku, na Slovensku a v Českej Republike.
Aj "tolerantné" krajiny však v súčasnosti chystajú sprísnenie postihov za prekročenie povolenej hranice. Napríklad, kto v Rakúsku prekročí limit, zaplatí podľa chystaných nových pravidiel 500 eur (asi 15 000 korún) , namiesto doterajších 218 eur (asi 6500 korún). S množstvom alkoholu stúpa i výška pokuty, od 1, 6 promile to bude najmenej 1600 eur, teda asi 48 000 korún.
Nemecko chystá od začiatku budúceho roka zvýšenie maximálnej pokuty na 3000 eur (asi 9000 korún), teda dvojnásobok súčasného stavu. V Taliansku zaviedli v máji popri vysokých pokutách a zabavenia vodičského preukazu, drastický trest pri prekročení hranice 1, 5 promile - zabavenie automobilu. Francúzsko sa zasadzuje o to, aby hriešnici museli povinne vybaviť svoje vozidlá zariadením, ktoré zabráni naštartovaniu v prípade, že vodič požil alkohol.
ČTK
|
| Zberateľ z Gemera má izbu plnú piva - 22. júla 2008
Pivársku vášeň v sebe už dlhé roky pestuje 58 ročný učiteľ ekonomiky v Spojenej strednej škole v Rimavskej Sobote Július Slovenčák. Svoj koníček však spojil aj so zberateľstvom.
V jednej z izieb bytu, kde býva, sa všetko točí okolo piva, pivných suvenírov, odbornej literatúry, plechoviek a fliaš. Ale najmä etikiet z pív od slovenských, českých a maďarských výrobcov. Má ich dokopy takmer 32-tisíc.
"Zberateľstvu som podľahol už dávno, no na pivné suveníry som sa zameral až v roku 1979. Popri plechovkách, táckach, či perách s pivnými motívmi som zbieral najmä etikety, vtedy ešte z celého sveta. Získaval som ich najmä poštou. Pre mňa najzaujímavejšia boli etikety, ktoré som dostal z exotického Tonga. Spolu sa mi podarilo nazhromaždiť okolo 50-tisíc etikiet," loví Július Slovenčák v minulosti.
Po Nežnej revolúcii a zdražení poštovného sa zberateľ z Gemera rozhodol, že sa už bude orientovať len na získavanie pivných etikiet zo Slovenska a okolitých krajín. Ostatné etikety zo zbierky, a bolo ich asi 40-tisíc kusov, predal. "Asi od roku 1993 teda zbieram len etikety troch štátov. Českých mám vyše 21- tisíc, Slovenských zhruba 5,5-tisíc a maďarských necelých štyri tisíc," sumarizuje Slovenčák. Radí sa tak k najväčším slovenským zberateľom pivných etikiet. No nezostal len pri nich. "Zbieram aj pohľadnice s pivným motívom. Tých mám asi 3 500. Ďalej zbieram zápaľkové krabičky a nálepky, samozrejme s pivným vyobrazením, kalendáriky s pivným námetom, ale aj kreslené a písané vtipy s námetom pivo a pivári. Tých mám vyše dvoch tisíc," poznamenáva ďalej vášnivý zberateľ.
"Etikety mám buď polepené v albumoch, alebo poodkladané v obálkach," pokračuje učiteľ - zberateľ, ktorý je predsedom Klubu zberateľov pivných suvenírov v Rimavskej Sobote. Pivní klubisti z Gemera sa však stretávajú v Rožňave, kde ich stretnutia zastrešuje miestny pivovar Kaltenecker. Jeho majiteľ pripravil nedávno členom klubu pri pätnásťročnom výročí existencie aj milé prekvapenie. "Bolo ním navarenie jednej várky špeciálneho jubilejného piva Rauchbier. Bolo to nadymené polotmevé kvasničkové pivo," vysvetľuje Slovenčák.
A čo ho na zbierke pivných suvenírov a vôbec na pive fascinuje najviac ? "Zaujíma ma jeho vyše štyritisícrokov stará história, jeho rôznorodosť, no aj samotný vývoj v grafickej úpravy etikiet. Práve preto ich zbieram," dodal Slovenčák.
Števo Rimaj, Pravda |
| Muž míňal na pivo týždenne takmer 19-tisíc - 16.07.2008
SYDNEY - Láskou sklamaný Austrálčan míňal na pivo týždenne približne 1000 austrálskych dolárov, (asi 18700Sk/620 eur).
Za sedem dní Michael Leary, ktorý začal alkoholu holdovať pred piatimi rokmi po rozchode s partnerkou, vypil okolo 2500 malých fľaškových pív. To ho priviedlo pred súd, na ktorom čelil sedemnásobnému obvineniu zo šoférovania pod vplyvom alkoholu. Do väzenia napokon nešiel, sudca mu na dvanásť mesiacov zakázal nielen piť, ale aj držať pivo v ruke.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že štvornásobný otec v súčasnosti abstinuje. Na adresu pracovníka na stavbe si neodpustil žart pre jeho obľúbenú značku nápoja Melbourne Bitter. "Odsudzujeme Vás v dvoch smeroch - za nadmerné pitie a za pitie Melbourne Bitter," vyhlásil.
Autor: SITA |
| Spišská Belá: Záhadné katakomby súvisia s pivom - 23.07.2008
SPIŠSKÁ BELÁ - Pod Belianskymi Tatrami našli archeológovia stredoveký cintorín a 200-ročnú kanalizáciu.
Podzemie medzi radnicou a zvonicou odhalilo tajomstvo, o ktorom sa medzi ľuďmi v meste hovorilo ako o záhadných katakombách. Neďaleko sa našli aj základy stredovekej nemocnice. Miesto skúmajú odborníci.
Pre archeológov je Spiš unikátnym regiónom. Potvrdil to aj nedávny archeologický nález v Spišskej Belej. Po meste sa šírili klebety o tajomných podzemných chodbách kdesi v centre. Nadšenci jaskyniari a archeológovia sa na začiatku júla rozhodli záhadu preveriť a začali kopať. „Medzi radnicou a zvonicou sme objavili stredoveký cintorín a vyše 200-ročnú kanalizáciu,“ prezradil vedúci odboru výstavby v Spišskej Belej Ľubomír Vnenčák. Steny kanála boli vyrobené z pieskovca, klenba z pálenej tehly a dno vystlané kamennými okruhliakmi.
„Spišská Belá bola v minulosti známa ako mesto s najvyšším počtom pivovarov v krajine. Kanalizácia mohla byť súčasťou pivovaru, všetko tomu naznačuje,“ potvrdil Vnenčák. Pri nálezisku neďalekého cintorína sa našli aj zvyšky kostier či odevov dieťaťa a dospelého, ktoré skúmajú v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Unikátom sú aj zvyšky nemocnice pre chudobných z 18. storočia. Miesto nálezu dostane čoskoro novú podobu. Bude tam stáť multifunkčné centrum.
Autor: Nový Čas |
| Muž čapoval pivo nonstop 84 hodín - 04.08.2008
BRUSEL - Belgičan Ivan Stuyts čapoval pivo nepretržite 84 hodín.
Nielen vďaka vynaliezavosti, ale aj značnej vytrvalosti a kondícii sa čoskoro ocitne možno v Guinnessovej knihe rekordov. V podniku Café Veurleste v prístavnom meste Antverpy stál totiž za barom nepretržite 84 hodín a čapoval tam jedno pivo za druhým, informovali miestne noviny Gazet van Antwerpen.
Keďže doterajší rekord v nepretržitom čapovaní nápojov vraj mal "iba" 24 hodín, v zápise do rekordných tabuliek, ktorému bude predchádzať ešte zaslanie príslušných dokumentov do Londýna, zrejme nič nebude stáť v ceste.
Autor: TASR |
| Guinness má ďalšiu mega-reklamu - Jeden z najznámejších pivovarov na svete Guinness predstavil ďalšiu megalomanskú reklamu zo série kultových spotov. Tentokrát sa na 4-pintový pohár Guinness-u premenil mrakodrap
V najnovšej reklame pivovaru Guinness si zahralo viac ako 900 ľudí. Ich úlohou bolo zapínať a vypínať svetlá, tak aby vytvorili z mrakodrapu najväčší 4-pintový pohár čierneho moku na svete.
Rovnako ako v prípade pol miliardovej reklamy Guinnessu, o ktorej sme informovali v novembri minulého roka, aj tento spot pripravila reklamná agentúra BBDO.
Minútový televízny spot, ktorý začína tým, že do budovy mrakodrapu vbehne naraz niekoľko stoviek ľudí, pokračuje vizuálne pôsobivým divadlom, až napokon hra zhasínajúcich svetiel vytvorí najväčší 4-pintový pohár Guinness-u na svete. Spočiatku nekoordinované zhasínanie a zapínanie svetiel účinkujúcimi končí po krátkej chvíli svetelným divadlom na vrchole mrakodrapu, ktoré pripomína pohár práve načapovaného piva.
Rozpočet poslednej reklamy firmy Guinness dosiahol úroveň takmer pol miliardy slovenských korún. Televízny spot, ktorý sa zapísal do histórie ako najdrahší spot všetkých čias zobrazuje padajúce dominové kocky. Tie sú interpretované rôznymi tvarmi a predmetmi. Medzi inými aj padajúcimi knihami, vrecami, pneumatikami, či dokonca autami. Aj v tomto prípade patrí záver televíznej reklamy ikone írskeho piva, ktorou je 4-pintový pohár Guinness-u. Tmavočierny mok, ktorý preslávil Írsko, ale aj samotných Írov musí však najnovšie čeliť internetovým videám. Prostredníctvom najznámejších video-portálov sa totiž rozšírilo virálne video, ktoré zobrazuje ženu pri sexe, pričom na jej chrbte je fľaška piva Guinness. Napriek tomu, že nie je možné vidieť žiadne podrobnejšie detaily, verejnosť tento spot odsúdila. Jej charakter je totiž príliš sexistický čo umocňuje trojica chlapov, ktorí pri sexe zdieľajú okrem rovnakej ženy, aj rovnakú fľašu piva Guinness. V závere spotu je uvedený slogan: Daj si pivo s kamarátom. … alebo s dvomi. Spoločnosť Guinness sa od poslednej virálnej reklamy dištancovala, aj keď nie je vylúčené, že dala tichý súhlas na jej publikovanie. Takáto forma prezentácie a propagácie značky pritom nie je vo svete internetu ničím novým, ani výnimočným. Charakter medzinárodnej počítačovej siete je pre virálny typ marketingu a reklamy ako voda na mlyn.O takomto tichom súhlase sa hovorí aj v prípade automobilky Volkswagen, ktorej reklama na Polo sa objavila len na internete. Aj tento spot sa v prostredí nových komunikačných foriem stal tzv. virálnym, respektíve vírovým. Koniec koncov aj negatívna publicita môže zvýšiť povedomie o značke. V zlom, avšak oveľa častejšie v tom dobrom slova zmysle. Tomáš Tokarčík www.hnonline.sk 04.08.2008 Zdroj:
Guardian
BrandRepublic
|
| Pivo Corgoň - Najstaršie zmienky o varení piva v Nitre siahajú do roku 1895. Spojením domáceho a nemeckého kapitálu sa začalo s výrobou lacného piva pre severozápadné územie Uhorska. Nitrianska pivovarnícka a sladovnícka akciová spoločnosť vyrábala 40-tisíc hektolitrov piva a 10-tisíc metrických centov sladu. Od dvadsiatych rokov pivovar vyrábal dve špeciálne pivá Rekor, 12-stupňové pivo Exquisit, a tiež plnozdroj. Do roku 1926 boli do výrobného sortimentu zahrnuté 14-stupňové pivo Československá perla a 16-stupňové pivo Porter. Vysoké ceny dovážaných surovín spôsobili stratu schopnosti konkurovať, čo znamenalo vyše dvadsaťročnú prestávku vo výrobe piva v Nitre. Neskôr sa výroba obnovila na ešte väčších priestoroch. Známy bol najmä 12-stupňový Nitriansky ležiak vyrábaný od roku 1960.
Po privatizácii v roku 1992 sa pivovar stal súkromným majetkom a premenoval sa na Pivovar Karšay.
Koncom roka 1997 prevzala pivovar holandská pivovarnícka spoločnosť Heineken. Napriek rozsiahlej modernizácii výroby spoločnosť nedokázala udržať výrobu piva v Nitre v dôsledku poklesu slovenského pivného trhu. Heineken v roku 2004 nitriansky pivovar zatvoril a premiestnil výroku piva Corgoň do pivovaru v Hurbanove. Odvtedy sa značka Corgoň stala objemovo každoročne najpredávanejším pivom na Slovensku. Corgoň sa profiluje ako značka fanúšikov športu. Corgoň je tradičným partnerom slovenského futbalu, už od roku 2000 podporuje najvyššiu slovenskú futbalovú ligu, ktorá nesie aj jeho názov – Corgoň liga. Od minulého roku je Corgoň tiež partnerom Slovenského futbalového zväzu, a tým aj slovenskej futbalovej reprezentácie. V rokoch 1998 – 2006 bol Corgoň taktiež partnerom slovenskej hokejovej reprezentácie.
Okrem najobľúbenejšej Corgoň desiatky, ponúka Corgoň takisto 12-stupňové a tmavé pivo. Všetky 3 varianty sa začali začiatkom tohto roku baliť do novej „vyšportovanejšej“ fľaše a takisto etikety prešli zlepšením, avšak zachovali si svoj typický tvar pripomínajúci erb športového klubu a charakteristickú červenú farbu.
V lete minulý rok sa Corgoň predstavil v revolučnom balení, v ľahkej a nerozbitnej 1,5-litrovej maxi fľaši, ktorá je praktickejšia a výrobcovi prináša väčší obrat.
Kvalita značky Corgoň bola v roku 2006 potvrdená oceneniami Bronzová pivná korunka v kategórii 10-stupňových pív a Strieborná pivná korunka v kategórii tmavých pív, ktoré jej boli udelené Slovenským združením výrobcov piva a sladu.
Peter Martínek www.hnonline.sk 11.08.2008 |
| Časť starého pivovaru nový majiteľ zachová - NITRA. Bývalý areál pivovaru v Nitre zmenil majiteľa. Firma Heineken ho po presunutí výroby do Hurbanova predala bratislavskej spoločnosti Real Estate Assest. Je to posledná historická fabrika v Nitre odvtedy, ako nedávno celkom zbúrali mlyny, z ktorých niektoré budovy chceli pamiatkari zachovať.
Zástupca investora Daniel Gálik pre SME povedal, že niektoré budovy areálu chce zachovať. Podrobnejšie informácie však zverejní, až keď vyhodnotia projekt využitia areálu.
Najstaršie budovy pivovaru postavili v rokoch 1893 až 1895. Pôvodne sa v továrni varilo pivo, potom v nej vyrábali salámu, sušili tabak a zeleninu. Výrobu piva obnovili až v dvadsiatom storočí.
Najhodnotnejší je objekt sladovne v zadnej časti areálu. Ten má podľa nemenovaného odborníka najucelenejšiu slohovú podobu výrobnej architektúry začiatku 20. storočia v Nitre.
Krajský pamiatkový úrad v Nitre podal Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky podnet na vyhlásenie pivovaru za národnú kultúrnu pamiatku. Ten však konštatoval, že objekty nemajú pamiatkovú hodnotu.
„Tento priestor má genius loci. Je fajn využiť historicky cenné budovy na komerčné ciele alebo na umenie a kultúru,“ povedal obyvateľ Nitry Ivan Gontko.
21. 5. 2007 | (bej) www.Sme.sk
|
| Kto si ukoristí letisko Ruzyňe? - 3. marca 2008
V jedálnom lístku tohtoročného privatizačného kola v Česku sú veľké sústa. Skrývajú sa za nimi zaujímavé bitky o najlepšie ponuky.
Na zozname pražského Ministerstva financií sa nachádza energetický koncern ČEZ, železnice České dráhy, národný lesný podnik Lesy a – skutočná politická záležitosť: pivovar Budějovický Budvar. Z energetického giganta ČEZ sa má dostať na burzu len 7 percent, po čiastočnom odpredaji, ktorý práve prebieha, klesne štátny podiel v spoločnosti do konca tohto mesiaca na cca 66 percent.
Privatizácia budějovského Budvaru, čísla tri v krajine a posledného z veľkých pivovarov, ktorý ešte zostal národným majetkom, je sporná a vnímaná sentimentálne. Pozorovatelia predpokladajú, že vláda by preto mohla vyňať tento obchod zo svojej legislatívnej periódy. Aj čiastočná privatizácia českých lesov, ktoré obhospodaruje štátna spoločnosť Lesy, sa zrealizuje až po roku 2010.
V centre privatizácie stojí preto letisko Praha/Ruzyňe, ktoré sa má premeniť na akciovú spoločnosť. Letisko Praha je už dlhšiu dobu ostro sledovaným objektom zo strany medzinárodných investorov. Podľa odhadov vykazuje letisko, ktoré je dobre strategicky umiestnené a mimochodom dokonca aj profitujúce, tržby cca 3 miliardy (cca 96 miliardy SKK). V roku 2007 dokonca dosiahlo rekord – vyše 12 miliónov pasažierov. K záujemcom o letisko sa rátajú aj títo „podozriví“: spoločnosť Fraport, Letisko Viedeň, spoločnosť Hochtief, ktorá už prevádzkuje budapeštianske letisko Ferihegy, ale aj španielsky Abertis a skupina GMR z Indie (Letisko Dihlli) sa zaujímajú o tento klenot v srdci Európy. Nedá sa vylúčiť ani nejaký prekvapivý kupec z Ruska alebo z Blízkeho, resp. Stredného východu, takže sa asi dočkáme ozajstnej ponukovej bitky.
Podobne ako MÁV-Cargo v Maďarsku, aj dopravné nákladné odvetvie Český železníc – CD Cargo – sa má rozdeliť a sčasti predať. Ak protimonopolné úrady nebudú proti, mohlo by sa CD Cargo spojiť ešte v tomto roku s Cargo Slovakia, čo by prinieslo enormný hodnotový zisk.
(Zdroj: www.europalloyd.com ) |
| Čo naozaj potrebuje ekonomika? - 14. februára 2008
Na Slovensku sa podnikatelia a Ministerstvo hospodárstva hádajú o tom, ako vyzerá efektívna podpora ekonomiky.
Vysoké vedľajšie náklady na mzdy, jedinečné daňové zákony a nepriehľadné predpisy pre zakladateľov firiem vytvorilo Ministerstvo hospodárstva ako prekážku pre ekonomický rozvoj. Na vládnom zasadnutí v Bratislave predložil úrad len pozmeňovacie návrhy, ktoré sa zakladajú na celkovom zjednodušení a zbavení sa byrokracie.
Po obligátnej chvále reforiem Roberta Fica, ktoré sú naklonené na stranu zamestnancov, je ale ministerská správa k sebe prekvapivo sebakritická. Návrhy hlavných zmien obsahujú: preskupenie v sociálnych systémoch na zníženie sociálnych odvodov tých, ktorí zarábajú najmenej, vytvorenie úverového fondu pre začínajúcich podnikateľov a podporný prístup k priemyselným parkom, ako aj ďalšie podporné opatrenia.
Robert Kičina, prezident slovenského Zväzu zamestnávateľov, si myslí, že sa musí investovať predovšetkým do vzdelávacieho systému, „ktorý permanentne zaostáva“, ako ho cituje The Slovak Spectator. Predovšetkým staré, praxi vzdialené učebné plány na odborných školách sú záťažou pre zamestnávateľov.
Na podporu zo strany štátu sa Kična pozerá skôr kriticky: „Keď štát chce naozaj podporiť podnikateľa, mal by jednoducho znížiť administratívne výdaje.“ Obáva sa ale, že prostredníctvom nových podporných modelov sa dosiahne skôr opak. Navyše sa rovnomernou podporou zabránilo konkurenčnej súťaži, a tak by sa pri živote mohli zachovať aj nerentabilné spoločnosti.
Zamýšľané zmeny v mzdových nákladoch privítajú všetky strany, pomohli by aj zvýšiť mieru zamestnanosti v najchudobnejších regiónoch Slovenska. Podľa očakávania podnikatelia opäť kritizujú zmeny pracovného práva, ktoré urobila vláda Roberta Fica, a odvolávajú sa pritom na správu Svetovej banky. Iné hlasy sa zasa ozývajú, že konečne panuje na Slovensku aj štandard strednej vrstvy, ktorý je vo zvyšku Európy úplnou samozrejmosťou.
Slovensko trpí tým, že je efektívnou „dielňou“ európskych nadnárodných koncernov, čím vytvára niekoľko priemyselných centier, celkovo ale zabraňuje zdravému mixu medzi veľkými a malými podnikateľmi a necháva „vyhladovať“ strednú vrstvu. Najväčšia miera nezamestnanosti v EÚ túto disonanciu len potvrdzuje. |
| Pivo z automatov - 23. októbra 2007
Potom, čo sa o úspech pivných automatov postarali najmä študenti, sa ich sieť ešte rozšíri.
Český Prazdroj, súčasť tretieho najväčšieho pivného koncernu na svete SAB-Miller, zvýši na základe úspešného pokusu počet svojich pivných automatov.
V marci uskutočnil pivovar pokus, v ktorom vyskúšal nový spotrebný kanál – pivné automaty – na cca 50 strategických miestach ako sú hotely, univerzity, ubytovne a športové zariadeniach. Automaty sú vybavené aparátom na bankomatové karty kvôli určeniu veku, pretože piť pivo je v Česku povolené až od 18 rokov. Od marca sa predalo 31 000 pollitrových fliaš. Najväčší obrat priniesli automaty na univerzitách. |
| Cerberus si robí pokladňu - 18. októbra 2007
„Nový“ BAWAG by mal byť čoskoro bez perspektívy v strednej a východnej Európe.
O senzáciu vo finančníctve sa postaral ohlásený predaj obidvoch dcér BAWAGu – Istrobanky (Slovensko) a BAWAG Bank CZ (Česko) – novému majiteľovi, americkému hedge fondu, spoločnosti Cerberus.
Oficiálnym dôvodom na uzavretie obchodu môžu byť nedostatočné podiely na trhu. Slovenská Istrobanka má na trhu len 2,6 percenta, česká pobočka dokonca len 1 percento. Znalci tejto oblasti vidia v prekvapivom predaji typický postup zo strany nebranžových fondov, ktoré chcú často rýchlo získať peniaze namiesto toho, aby dlhodobejšie rozvíjali trhový potenciál. Spoločnosť BAWAG / PSK práve ukončila dlhodobý proces reštrukturalizácie.
Rakúske banky inak v strednej a východnej Európe hospodária s vyššími ziskami než doma (predovšetkým banka Erste a Raiffeisen), preto považuje každá rakúska banka smerovanie do východnej a strednej Európy za nevyhnutnosť. Väčšina inštitúcií však prejavila veľmi malý, dokonca až žiadny záujem o prevzatie dcérskych spoločností BAWAG-u, pretože tie už majú samé vedúce postavenie na trhu a integrácia takýchto malých jednotiek sa im neoplatí. Už len Volksbank vo východnej Európe by mohla touto kúpou zdvojnásobiť svoje skromné 2,5-percentné podiely na trhu. |
| Pôjde Budweiser pod Budweiser? - Pivovarnícky obor Anheuser-Busch ("Budweiser") chce prevziať tradičnú značku Budvar ("Budweiser"). Pre milovníkov piva by to bol koniec sveta.
Ak môžeme veriť nedeľnému vydaniu magazínu „Euro“, v tom prípade česká vláda rokuje s americkým pivovarníckym koncernom Anheuser-Busch o predaji štátneho českého pivovaru Budvar. „Budvar je v kontakte s najväčším záujemcom“ informuje magazín „Euro“ bývalý finančno-politický hovorca a terajší poslanec za vládnu stranu ODS, Vlastimil Tlustý. Aj majster Budvaru Josef Tolar uviedol, že americký koncern má „veľký záujem“. Český minister priemyslu a obchodu Martin Riman odhaduje hodnotu tradičnej značky až na 1,1 miliardy EUR (37 miliárd SKK).
V Amerike je možné zohnať originálny český Budweiser kvôli sporom o značku len pod názvom Czechweiser. Rovnomenná pivná značka bola v Amerike založená v roku 1876 českými emigrantmi, považuje sa ale za „planú brečku“ a chuť piva sa vôbec nepribližuje českému originálu. Prevzatie Budvaru Američanmi by bol pre mnohých Čechov a priateľov piva silný úder – a to v zmysle žalúdočných ťažkostí.
|
| Ceny piva stúpajú po dúškoch - 4. septembra 2007
Starobrno a Karlsberg stoja na začiatku špirály zvyšovania cien piva. Pivovary sa dostávajú pod tlak hlavne kvôli vysokým cenám jačmeňa, chmeľu a energie. Najviac piva sa pije v strednej Európe...
(Centropolitan) – Kvôli zlej úrode jačmeňa v strednej Európe a vysokým cenám chmeľu na svetovom trhu oznámili českí pivovarníci zvýšenie cien. Starobrno (Heineken) už začalo a oznámilo 3-percentný nárast ešte v tomto roku. Ceny jačmeňa sa v priebehu 12 mesiacoch zvýšili až o 60 percent. Pozorovatelia vychádzajú z toho, že Plzeňský Prazdroj a iné pivovarské podniky sa čoskoro „po dúškoch“ pridajú taktiež.
V Nemecku už oznámila skupina Karlsberg zvýšenie cien od 5 - 10 percent, ďalšie veľké pivovary sa správajú ešte váhavo, hovoria ale o „enormnom tlaku nákladov“ za slad, jačmeň a energiu. Rakúsky pivovarníci sa môžu vďaka dlhodobým cenovo viazaným dodávateľským zmluvám s domácimi dodávateľmi vzdať zdražovaní aj naďalej, informoval zväz pivovarov. Nakoniec, koncom roka 2006 aj tak došlo k prispôsobeniu cien.
Kto pije koľko?
V Česku sa s 158 litrami ročne na jedného obyvateľa konzumuje najviac piva vo svete. Na druhom mieste je očakávane Nemecko s 116 litrami a – trochu prekvapujúco – „vínna krajina“ Rakúsko sa umiestnila na treťom mieste s 108 litrami. Výrazne ďalej sa podľa štatistík nachádza Slovensko s 78 litrami a Maďarsko s 58 litrami (všetky údaje sú z roku 2005), kde v konzumácii alkoholu zaberá významnejšie miesto víno a destiláty.
|
| Česko pod privatizačným tlakom - 28. augusta 2007
Na Česko sa valí ďalšia privatizačná vlna a vyvoláva kontroverzné reakcie. Prominentné spoločnosti ako Czech Airlines, Česká pošta, svetoznámy pivovar Budvar a energetický koncern ČEZ by sa mali čoskoro predať. Kvôli odpredaju českého „rodinného striebra“ sú rozpory dokonca aj vo vláde.
(Centropolitan) - Ministerstvo financií predložilo vládnemu kabinetu v Prahe dokument, v ktorom navrhuje privatizáciu ďalších kľúčových podnikov v nasledujúcich rokoch. Podľa denníka Mladá fronta Dnes sa na privatizačnom zozname, okrem iných nachádza aj prevádzkovateľ letiska Praha-Ruzyně, štátna letecká spoločnosť Czech Airlines, svetoznámy pivovar Budvar a časti Českej pošty.
Námestník ministra financií Ivan Fuksa povedal pre spomínaný denník, že sa diskutuje aj o ďalšej privatizácii energetického koncernu ČEZ. Koalícia už rozhodla, že sa odpredá 7 percent štátneho podielu v energetickom koncerne. Príjmy z toho sa využijú na urýchlenie výstavby a rekonštrukcie ciest v Česku.
Snahy o vlnu privatizácie narážajú aj vo vláde na kritiku. Minister regionálneho rozvoja Jiří Čunek v sobotu oznámil, že je napríklad proti privatizácii pivovaru Budvar, pretože zabezpečuje štátu vysoké príjmy. Vyslovil sa za koncepciu dlhodobých zdrojov príjmov, namiesto jednorazových príjmov z predaja štátnych podnikov. Okrem toho by sa predajom Budvaru dostal aj posledný z veľkých pivovarov v krajine a zároveň symbol českej pohostinnosti do zahraničných rúk.
|
| Multinárodné pivo - Ako v takmer všetkých odvetviam, aj nad tradičným českým priemyslom prevzali nadvládu zahraničné spoločnosti. Značka Krušovice zmenila už po druhýkrát svojho majiteľa...
(Centropolitan) – Holandský pivovarský koncern Heineken sa prevzatím tradičnej značky Krušovice stal tretím najväčším pivovarom v Česku. Oznámil to český Protimonopolný úrad a tým potvrdil prevzatie pivovaru Krušovice spoločnosťou Heineken.
Podnik, ktorý bol založený v roku 1517, a patril najprv českým kráľom, neskôr krátko Habsburgovcom, bol už dlhšiu dobu vo vlastníctve nemeckej skupiny Radenberger. Heineken prevzal už pred niekoľkými rokmi český pivovar Starobrno. S Krušovicami a Starobrnom vyrobí Heineken ročne 1,85 miliónov hektolitrov piva a dosiahne tak 8 percent podielu na českom trhu.
Jednotkou na trhu v krajine so silnou tradíciou pitia piva Česku je Plzeňský Prazdroj. Spoločnosť patriacia pod britský pivovarský gigant SAB Miller, ktorý okrem iného vyrába aj svetoznámu značku Pilsner Urquell, si na českom trhu udržuje 45-percentný podiel. |
| Z pivovaru sa stanú byty - 30. júla 2007 – Firma ING Real Estate Development chce pôvodný pivovar v pražskej mestskej časti Braník premeniť na obytný komplex.
Spoločnosť ING Real Estate Development vyhrala výberové konanie a stala sa tak vlastníkom areálu pivovaru Staropramen v Braníku. Staropramen sa rozhodol pre tento krok, pretože kvôli chráneným historickým budovám nebolo možné rozšíri’t a modernizovať výrobu. Nové sídlo pivovaru sa nachádza v mestskej časti Praha-Smíchov.
Do troch rokov sa má začať na mieste bývalého pivovaru s výstavbou bytov. Stavebné náklady sa pohybujú okolo 2 miliárd CZK (2,4 miliardy SKK).
Foto ©: Robert Rambousek, MAFA/MF DNES |
| Rakúsko: pivárska „veľmoc“ - 24. apríla 2007 - V spotrebe piva sú Rakúšania na treťom mieste za Nemcami a Čechmi.
(ceebn.com/dd) – Každý Rakúšan vypije ročne priemerne 108 litrov piva. Napriek tomu, že spotreba piva oproti predchádzajúcim rokom mierne klesla, sú výrobcovia spokojní. Znížený domáci predaj kompenzujú exportom do zahraničia. Rakúske pivovary vyprodukovali v minulom roku takmer 9 miliónov hektolitrov piva, z toho štvrtina sa vyviezla na zahraničné trhy. Obrat pivovarov dosiahol 1 miliardu EUR (33,5 miliardy SKK).
Rakúski spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú fľaše s nižším objemom (0,33 l) a kladú dôraz na kvalitu. Majú z čoho vyberať: V Rakúsku funguje 155 pivovarov, ktoré vyrábajú 600 rôznych značiek. |
| Pivo bude drahšie - 5. marca 2007 – Dvojnásobné ceny chmeľu a jačmeňa na svetovom trhu zapríčinia zvýšenie cien piva o 2 až 3 percentá. Líder na rakúskom trhu spoločnosť Braun Union zvýši od marca ceny piva o 2 až 3 percentá. Podľa šéfa predstavenstva Markusa Liebla by mohlo byť pivo pre konzumentov až o 10 percent lacnejšie, keby daň z piva v Rakúsku nebola dvojnásobne vyššia než v susedných krajinách – v Česku a Nemecku.
Spoločnosť Braun Union predala v minulom roku na domácom trhu o 4,55 milióna hektolitrov piva menej ako v roku 2005. Priemerná spotreba piva na jedného človeka klesla zo 109 na 108 litrov. V roku 2006 dosiahol celkový obrat spoločnosti 472 miliónov EUR (16,04 miliardy SKK). Tohto roku očakáva Braun Union obrat v približne rovnakej výške. |
| Budvar sa sprivatizuje - 22. februára 2007 – Praha plánuje predať pivovar Budějovický Budvar. Novým potenciálnym majiteľom je americký podnik Anheuser-Busch.
Česká vláda doteraz odmietala privatizáciu pivovaru Budvar. Nová čierno-zelená koalícia však potrebuje finančné prostriedky, hlavne na výstavbu cestných komunikácií.
Plány českej vlády sa stretli s ostrou kritikou Čechov, pretože Česko je krajinou s najväčšou spotrebou piva na svete na jedného človeka.
Ministri sú ale v predaji Budvaru jednotní. Český minister priemyslu a obchodu Martin Říman porovnáva situáciu s bývalým štátnym pivovarom Plzeňský prazdroj. Ten je teraz v rukách juhoafrického koncernu SAB-Miller: “Nevidím žiaden dôvod na to, prečo by mal štát spravovať nejaký pivovar.”
Cena pivovaru Budvar sa odhaduje na 20 až 30 miliárd CZK (24,4 až 36,6 miliárd SKK). |
| Pivovar Stein sa odsťahuje z centra Bratislavy - 5. februára 2007 - V areáli bratislavského pivovaru vyrastie komplex budov za 3,5 miliárd korún.
(ceebn.com/tu) - Luxemburská spoločnosť Orco Property Group, ktorá je novým majiteľom známeho bratislavského pivovaru Stein, postaví na mieste pivovaru v lukratívnej časti mesta apartmánové byty, kancelárie, hotel a reštaurácie. "Naďalej plánujeme pokračovať s výrobou piva, zároveň však hľadáme pre pivovar strategického partnera," cituje internetový portál www.aktualne.centrum.sk viceprezidenta Orco Property Group Aleša Votrubu. Pivovar, ktorý v Bratislave sídli už od roku 1873, by sa mal presťahovať do inej lokality, ktorá zatiaľ ešte nie je určená. Príprava projektu bude trvať dva roky.
Pivovar Stein zamestnáva 100 ľudí a s podielom na trhu vo výške necelých 4 percent je štvrtým najväčším slovenským pivovarom. |
| V Rakúsku sa zvyšujú ceny piva - 31. januára 2007 - Ottakringer - jednotka na rakúskom trhu s pivom - zdražuje svoje produkty o 3 až 4 percentá.
Ottakringer zavádza nové ceny piva už od 1. februára. Internetový portál www.kleine.at píše, že „suroviny ako jačmeň a ovos extrémne zdraželi a pre výrobcov piva sú vysoké aj ceny energií, preto pivo zdražie.“ Pivovar už v minulom roku zvyšoval ceny o 1,5 až 2 percentá. Ceny budú zvyšovať v najbližších dňoch a týždňoch aj ostatní rakúski producenti piva.
Viedenský pivovar Ottakringer má v súčasnosti takmer 19-percentný podiel na trhu s pivom. Svoju vedúcu pozíciu si posilňuje už tri roky. V celopotravinárskom meradle predstavuje jeho podiel na trhu 7,8 percent. |
| Nové pivo od Budvaru - 29. januára 2007 – Tretí najväčší český pivovar rozširuje svoju ponuku o novú značku piva. Na trhu sa objaví v marci.
Projekt vývoja novej značky piva sa začal už v auguste 2005. Po rozsiahlej analýze trhu sa uvarilo niekoľko testovacích vzoriek. V súčasnosti je pivovar pripravený uviesť novú značku na trh. „Pivo je uvarené, naplnené do fliaš a čakáme len na etikety,“ uviedol šéf Budvaru Jiří Boček.
Názov piva ešte nie je oficiálne známy. Tlačová agentúra TASR však píše, že poslednou značkou v registri ochranných značiek je Pardál. Jiří Boček uviedol, „že nové pivo sa bude od značky Budvar výrazne líšiť chuťou i cenou.“ Názov piva, logo a ďalšie podrobnosti budú zverejnené na tlačovej konferencii tesne pred uvedením značky na trh.
Podľa odhadov bude fľaška nového piva stáť približne 10 CZK (12,50 SKK). |
| Eggenberger onedlho v Poľsku a Maďarsku - 11. decembra 2006 - Po Rumunsku a Chorvátsku začína hornorakúsky pivovar exportovať svoj zlatý mok aj do Poľska a Maďarska.
(ceebn.com/dd) – Sedem percent z obratu pivovaru Schloss Eggenberg, ktorý dosahuje 14 miliónov eur (488 miliónov korún), tvorí export do zahraničia. Eggenberg vyváža pivo predovšetkým do Talianska a USA. V Poľsku a Maďarsku sa chce Eggenberger, ktorý má už 203-ročnú tradíciu, presadiť na trhu so svojím novým produktom "Samichlaus". Je to špeciálne pivo so 14-percentným obsahom alkoholu.
Pivovar produkuje ročne 160.000 hektolitrov piva ročne.Centropolitan |
| Rakúsko: Krajina s najviac pivovarmi na obyvateľa - 28. novembra 2006 – Alpská republika predbehla pivné veľmoci Dánsko a Nemecko.
(ceebn.com/dd) – Podľa informácií spravodajského portálu www.nachrichten.at má Rakúsko na hlavu najviac pivovarov v Európe. V rebríčku krajín vyrábajúcich pivo predbehlo tradičné pivné veľmoci ako je Dánsko a Nemecko. Na jeden pivovar v Rakúsku pripadá 56.860 obyvateľov, v Dánsku 62.400 a v Nemecku 77.000. Rakúskych pivárov však nepoteší, že od budúceho roka bude pivo kvôli rastúcim výrobným nákladom drahšie. Centropolitan |
| Česko vsádza na vietnamský trh - 6. októbra 2006 – Séria projektov by mala rozprúdiť české investície na ázijskom trhu.
(ceebn.com/Radio Prag) – Česko sa chce vo Vietname etablovať nielen v oblasti vzdelávania a rozvojovej pomoci. Zástupcovia Českej exportnej banky (ČEB) sa prednedávnom so svojimi vietnamskými partnermi dohodli o vybudovaní a financovaní novej továrne na cement vo Vietname. Investícia má hodnotu 115 miliónov eur (4,3 miliárd Slovenských korún). Na rýchlo rastúcom vietnamskom trhu sa podieľa viacero českých firiem na siedmych projektoch v obasti hydroenergetiky, výroby stavebného materiálu a pivovarníctva. (lb) |
| Česko: EU žiada vyššie ceny piva - 12. septembra 2006 – V čase od 2008 do 2010 by mali ceny piva v Čechách na základe nariadenia EU stúpnuť. Praha prejavuje málo pochopenia pre návrh EU.
Pivo je českým národným nápojom číslo jeden. K vysokému konzumu piva prispievajú okrem tradície iste aj v porovnaní s ostatnými štátmi EU nízke ceny. Avšak v nasledujúcich rokoch by mohlo Česko svoju pozíciu lacného pivného raja stratiť. Na základe nariadenia EU by mali v čase od 2008 do 2010 ceny piva v Česku stúpnuť, píše portál tschechien-online.org a odvoláva sa pritom na článok českých novín Právo.Dôvodom pre požiadavku vyšších cien piva sú nízke daňové sadzby pre tieto produkty v Česku ako aj v piatich ďalších členských štátoch EU. Miera inflácie sa v spotrebnej dani na alkohol v minulých rokoch takmer neprejavila, tak európsky komisár pre dane a clá László Kovács.
V Česku nachádza požiadavka EU málo pochopenia, vláda dokonca podľa ministra financií Tlustého uvažuje o odmietnutí zvýšenia daní. (lb)
|
| Kto pivo pije, ten dobre žije - Pivo v európskej kultúre nikdy nebolo nektárom bohov. Napriek tomu, či možno práve preto, si ho tu bežný pospolitý ľud vychutnával odnepamäti. Niektorí bádatelia dokonca usudzujú, že technológiu výroby piva, alebo aspoň jeho predchodcu, vynašlo ľudstvo skôr ako postup pečenia chleba.
Zlatistý mok, tekutý chlieb, chmeľová polievka. Dnešné pivo je určite výrazne odlišné od nápojov, ktoré do seba liali starí Sumeri. Práve im sa totiž všeobecne pripisuje zásluha na vynájdení piva. "Najstarší zachovaný dokument, vzťahujúci sa k výrobe piva, pochádza zo štvrtého tisícročia pred Kristom,“ tvrdí historik Peter Cabadaj. Autor knihy Slovenské pivovarníctvo v toku času dodáva, že už v starovekej Mezopotámii poznali až 70 rôznych druhov pív.
Líšili sa chuťou, farbou, podľa toho, z akého obilia boli vyrábané a aké príchute sa do nich dávali. "Dnes je až nepochopiteľné, čím všetkým sa pivá v tom čase dochucovali,“ krúti hlavou Cabadaj. Pivo sa totiž vyrábalo nielen z jačmeňa, ale i zo pšenice, prosa, ovsa a niekde i zo šošovice. Predtým, ako sa všeobecne rozšíril chmeľ ako neodmysliteľná súčasť piva, sa tento nápoj obohacoval o šalviu, mätu, škoricu, zázvor, aníz, ihličie, jelšové či orechové listy, dubovú kôru, ba dokonca i o petržlen. "Ako prví začali pri výrobe piva používať chmeľ starí Slovania,“ hovorí Cabadaj.
Našim predkom tak svet vďačí za charakteristickú horkastú chuť terajších pív. Chmeľ, bez ktorého by pivo nebolo horké, ale sladké, sa dnes pridáva dokonca aj do rôznych ovocných pív, ktorými sa pýši najmä Belgicko.
Pivo aj z minerálky
"Dnes pod pojmom pivo rozumieme nápoj vyrobený z jačmeňa, respektíve jačmenného sladu, vody a chmeľu,“ definuje obľúbený nápoj predseda bratislavského Klubu zberateľov pivovarských suvenírov Ivan Ozábal. Zberateľstvu sa naplno venuje na dôchodku, predtým pracoval na generálnom riaditeľstve Slovenských pivovarov a sladovní. Ako dodáva, v súčasnej chmeľovej podobe sa pivo ustálilo približne od 12. storočia, keď sa vďaka slovanským pivovarníkom začal všeobecne používať chmeľ ako neoddeliteľná "pivotvorná“ surovina.
Ozábal pripúšťa, že existujú výnimky z pravidla. Napríklad niektoré nemecké pivovary dodnes varia pivo z pšeničného sladu, inde sa zas namiesto obyčajnej vody môže použiť i minerálna voda a vzniká takzvané minerálne pivo. "Napríklad pivovar v Karlových Varoch používal miestnu minerálnu vodu na výrobu piva Doktor Bier,“ hovorí bývalý pivovarnícky funkcionár.
Svetový prím v množstve vypitého piva držia Česi. "Spotreba sa tam pohybuje okolo 158 až 160 litrov na hlavu za rok,“ hovorí Roman Šusták, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Je to vskutku impozantný výkon, na ktorý Slováci môžu len so závisťou hľadieť z hĺbky polovičných hodnôt. Naša spotreba totiž predstavuje podľa údajov z minulého roka chabých 81 litrov na obyvateľa.
Slováci však v porovnaní so západnými susedmi nepili vždy z menšieho džbánku. V 17. a 18. storočí to boli práve bohaté banské mestá na dnešnom strednom Slovensku, ktoré určovali pivárske trendy v celom regióne. "Išlo o vrcholný vek slovenského pivovarníctva, boli sme vtedy rovnocennými partnermi s českými pivármi,“ tvrdí Peter Cabadaj. "Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Belá či Banská Bystrica v tom čase výrazne profilovali pivovarníctvo minimálne v strednej Európe.“
Prečo slovenské pivo vďačilo v tom čase za svoju slávu práve baníkom? Historik Ján Lukačka vysvetľuje, že dopyt po pive priamo súvisel s ťažkou baníckou prácou. "Napríklad v Banskej Štiavnici sa koncom 15. storočia sústreďovalo až približne tisíc námezdne pracujúcich banských robotníkov. Keď baníci vyfárali, tak boli, samozrejme, na smrť vysmädnutí, vieme si predstaviť, aké podmienky mohli vtedy vládnuť v baniach. Preto správcovia banských podnikov privážali pivo priamo pred brány baní,“ hovorí historik.
Jedno pivo denne
"Na zdravie!“ znie pri každom pozdvihnutí pohára s "oroseným zázrakom“. Boľavá hlava na druhý deň však nemá veľa spoločného so zdravím. Ako uvádza Daniela Šmogrovičová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, za striedme pitie alkoholu sa u muža považuje pol litra dvanásťstupňového piva denne. "Aj to by nemalo byť vypité naraz, ale postupne v priebehu celého dňa,“ hovorí Šmogrovičová a dodáva, že pre ženu je tou normálnou dennou dávkou malé, teda trojdecové pivo.
Jedno pivo denne zodpovedá množstvu alkoholu, ktoré ľudskému organizmu neškodí, naopak, prospieva zdraviu. "Alkohol v malých dávkach užívaných pravidelne chráni telo pred srdcovo-cievnymi chorobami, vysokým krvným tlakom, infarktom, mŕtvicou i demenciou,“ zdôrazňuje potravinárska expertka. Najvýznamnejšou zdraviu prospešnou funkciou alkoholu v ľudskom tele je rozpúšťanie "zlého“ LDL cholesterolu (LDL - low density lipoprotein, čiže lipoproteín s nízkou hustotou). Alkohol zabraňuje ukladaniu LDL cholesterolu na stenách ciev, čím chráni pred kôrnatením ciev - aterosklerózou. Keď vás teda nabudúce zavolá priateľ "na jedno zdravotné“, určite neodmietnite. Treba si však dať pozor, aby naozaj zostalo len pri tom jednom.
Boj proti radikálom
Prínos piva pre zdravie ľudstva sa však zďaleka nekončí pri alkohole. "V pive sú látky pochádzajúce zo sladu a chmeľu, ktoré nie sú v iných alkoholických nápojoch. Pivo preto chráni i proti osteoporóze, obličkovým kameňom, Alzheimerovej chorobe aj proti rakovine,“ hovorí Šmogrovičová. Ide tu najmä o takzvané antioxidanty. Antioxidantov je viacero druhov, ich prácou je bojovať proti kyslíkovým radikálom.
"Voľné kyslíkové radikály sú extrémne chemicky reaktívne molekuly, ktoré sa v tele tvoria pri dýchaní, ale aj pod vplyvom cudzorodých látok či žiarenia,“ vysvetľuje Šmogrovičová. Ako upozorňuje, pre voľné radikály nemusíme mávať bezsenné noci, ak je ich však v organizme priveľa, sú pre naše zdravie nebezpečné. "Voľné radikály sú normálnou súčasťou látkovej premeny a významnou súčasťou imunitných systémov, ale ak organizmus stratí nad tvorbou a likvidáciou voľných radikálov kontrolu, môže byť jeho zdravotný stav vážne ohrozený "bombardovaním“ buniek a veľkých molekúl voľnými radikálmi.“
Antioxidanty, ktorých pivo obsahuje veľké množstvo, tieto voľné radikály viažu, alebo ich priamo rozkladajú, čím naše telo chránia.
Nie je však pivo ako pivo. Podľa Ivana Ozábala je zo zdravotného hľadiska vhodné piť produkty malých pivovarov, najlepšie nefiltrované a nepasterizované kvasinkové pivo. "Jeho nevýhodou je krátka trvanlivosť, ale má vysokú nutričnú hodnotu a množstvo látok prospešných zdraviu,“ hovorí Ivan Ozábal. Bežne konzumované pivá na Slovensku sú už precedené cez špeciálne filtre, čo im podľa Ozábala uberá na kvalite. "Dobré látky zo sladu i chmeľu tam však čiastočne zostávajú,“ dodáva Ozábal s tým, že vyhliadky do budúcna nie sú príliš ružové.
Aj u nás sa totiž začína presadzovať takzvaná ostrá filtrácia známa zo zahraničia, ktorá zlatistý mok ochudobňuje o zdraviu prospešné látky. "Pivo je takzvaný koloidný roztok, čo znamená, že sú v ňom rozptýlené pevné častice, ktoré aj keď nie sú viditeľné voľným okom, sú pomerne veľké,“ vysvetľuje Daniela Šmogrovičová. Ak sa tieto čiastočky z piva vyfiltrujú, dostávame "mŕtve pivo“, čiže v podstate tekutinu zloženú z vody, alkoholu a kysličníka uhličitého.
Cez pohár do Ameriky
"Naše pivo je polopriesvitné, pričom tie masovo vyrábané pivá veľkých nadnárodných koncernov sú priehľadné, že cez ne vidíte i do Ameriky,“ rozhorčuje sa Ozábal. Veľké pivovary kladú dôraz na trvanlivosť, čím je pivo lepšie prefiltrované, tým dlhšie vydrží, navyše sa pasterizuje a pridávajú sa doň chemické konzervačné činidlá.
Najhoršie je, že tieto trendy sa začali preberať i u nás. "Možno tu pozorovať odklon od tradičnej kvality, nútia nás piť pivo, ktoré je riedke, ostro prefiltrované, mŕtve.“
Šancu na záchranu tradičnej úlohy piva ako nápoja pre zdravie vidí Ozábal v malých, rodinných pivovaroch. Tie majú tradíciu najmä (ako inak) v Českej republike i v Nemecku, so striedavým úspechom sa darí malým výrobcom i na Slovensku. "Tým veľkým producentom ide iba o čo najnižšie náklady a najvyššie zisky. Ak však chcete robiť dobré a kvalitné pivo, musíte mať k nemu vzťah,“ zdôrazňuje skúsený pivár na dôchodku.
Zaujímavosti o pive
celková spotreba piva vo svete
dosiahla v minulom roku vyše
174 miliónov litrov;
dolu krkmi Európanov z toho pretieklo niečo vyše 55
miliónov litrov;
prvou doloženou písomnou
zmienkou o pivovarníctve
v Čechách je listina istého
pražského kostola z roku
1088. V Rakúsku sa dochovala
listina spomínajúca zdanenie
piva z roku 990. Je takmer
isté, že v rovnakom čase sa už pivo varilo i na území
dnešného Slovenska. Prvé
písomné správy odtiaľto však
máme dochované len od 13.
storočia. Ide o list poddaných
zo Šale z roku 1233, v ktorom
sa poddaní sťažujú na
nespravodlivé zaobchádzanie
pri dodávaní piva pre kláštor
svätého Martina;
najstaršou tradíciou z dodnes
fungujúcich pivovarov na
Slovensku sa pýši pivovar
Steiger vo Vyhniach. Prvá
písomná zmienka o ňom
pochádza z roku 1524, ako
oficiálny dátum založenia je
stanovený rok 1473, pivovar
však medzitým viackrát zmenil
lokalitu;
kvalita piva sa v stredoveku
údajne kontrolovala tak, že
inšpektor vylial pivo na
drevenú lavicu. Potom si na
lavicu sadol v kožených
nohaviciach a keď sa k lavici
prilepil, znamenalo to, že pivo
je kvalitné, teda že obsahuje
dosť zvyškového cukru
i ďalších látok;
100 gramov piva má 45
kalórií, teda toľko, koľko má aj 100 gramov ovocnej šťavy, ale pivo má približne trikrát menej cukru;
výživová hodnota jedného
pollitrového piva zodpovedá
napríklad 300 gramom
zemiakov, 100 gramom
chleba, 30 gramom masla
alebo 180 gramom mäsa.
Zdroje: Cabadaj, P: Slovenské pivovarníctvo v toku času,
Ozábal, I: Pivovary na Slovensku, III. diel, Šmogrovičová D:
Pivo a zdravie, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu
Roman Moravčík
|
| Anheuser-Busch Companies - – spoločnosť sídli v štáte Missouri v USA a podlieha vedeniu Augusta A. Buscha
– prevádzkuje 12 pivovarov v Amerike a 15 vo svete, z toho jednu v Británii a ostatné v Číne
– v roku 2007 firma dosiahla čistý zisk 2,11 miliardy dolárov, v prepočte 41,3 miliardy korún
– kontroluje takmer polovicu amerického trhu s pivom a jeho Bud Light je najpredávanejšou v USA
– distribučné dohody v Amerike má s mnohými zahraničnými pivovarmi i s podnikom InBev
– najznámejšie značky sú Bud a Budweiser, už niekoľko rokov vedie spor s českobudejovickým Budvarom, od ktorého má spoločnosť aj licenciu na predaj ležiaka Czechvar v USA
12.06.2008 |
| Na pivo dohliada letka sokolov - VEĽKÝ ŠARIŠ Už štvrtý rok má pivovar vo Veľkom Šariši lietajúcu strážnu službu. Tvoria ju páry dravého sokola myšiaka. Tie nielen chránia zásoby pivného jačmeňa pred náletmi iných vtákov, ale kedže ich prirodzenou potravou sú aj hlodavce, tvoria biologickú ochranu aj pred týmito škodcami.
S nápadom prišla pred štyrmi rokmi Natália Murínová, ktorá sa v pivovare Šariš stará o ochranu životného prostredia. Rozmýšľala, ako primať sokolie páry, aby zahniezdili v pivovare. S realizáciou výrazne pomohol Peter Imrich. Ten pracuje v kotolni pivovaru, ale vo svojom voľnom čase sa venuje ochrane vtákov a ornitológii. Vyrobil štyri vtáčie búdky a rozmiestnil ich v areáli závodu. „V prírode sokoly väčšinou obsadzujú hniezda iných vtákov ako krkavcov či vrán. Búdky im ich nahradili," hovorí Imrich, ktorí má sokoliu letku na starosti.
Za štyri roky sa v hniezdach pivovaru vyliahlo 34 sokolích mláďat. „V prvý rok sa v jednej obsadenej búdke vyliahlo šesť mláďat, o rok neskôr už vo dvoch obsadených jedenásť. Najúspešnejší bol minulý rok, keď sa usadili v troch búdkach a priviedli na svet dvanásť sokolíkov," dodáva Imrich.
Účinok leteckej stráže je podľa Imricha hlavne preventívny. „Nejde o to, aby napádali a likvidovali holuby či vrabce. Skôr sú účinnou prevenciou. Holubom stačí, že zbadajú vo vzduchu siluetu letiaceho dravca a už miznú a letia preč," vysvetľuje Imrich. Najzaujímavejšie divadlo sokoly ponúkajú pri vyvádzaní mláďat z hniezda. Mladé vtáky skúšajú nielen svoje letové možnosti. Oťukávajú sa aj v love a v tom, čo všetko si môžu dovoliť voči iným vtákom.
Autor: (ič) 23.1.2008
|
| Manažer výroby pivovaru Velké Popovice míří na Slovensko - Plzeň, Jiří Mareček - 03. 01. 2008 - Tisková zpráva
Jozef Špirko (46), dosavadní manažer výroby pivovaru Velké Popovice, odchází v rámci skupiny SABMiller na pozici manažera sesterského pivovaru ve slovenských Topolčanech, který spadá pod Pivovary Topvar, a.s.
Jozef Špirko absolvoval Vysokou školu chemicko-technologickou a v pivovarnictví se pohybuje již přes dvacet let. V letech 1986-1996 pracoval ve Východočeských pivovarech v Hradci Králové, poté působil na různých pozicích v pivovaru Radegast a později již v rámci sloučené společnosti Plzeňský Prazdroj jako manažer výroby ve Velkých Popovicích. Nyní přijal nabídku přesunout se v rámci skupiny SABMiller na Slovensko, odkud také pochází, na pozici manažera závodu v pivovaru v Topol‘čanech. Ten spolu s pivovarem Šariš tvoří Pivovary Topvar, a.s., sloučené k 1. lednu 2007.
Pivovary Topvar, a.s., patří společně s Plzeňským Prazdrojem, a.s., do skupiny SABMiller, jedné z největších světových pivovarnických společností. K principům personálního rozvoje patří rotace perspektivních kádrů v rámci skupiny, kdy pracovníci osvědčení v jedné zemi dostávají příležitost uplatnit své zkušenosti na dalších trzích. Slovenský pivní trh je do značné míry podobný českému, pro skupinu SABMiller zastoupenou Pivovary Topvar je však daleko náročnější vzhledem k výrazně silnějším pozicím největších konkurentů než je tomu v ČR.
Jozef Špirko je ženatý a má dvě děti. Hovoří česky, slovensky, anglicky a rusky. Ve volném čase se věnuje rodině, občas fotbalu a tenisu a také vaření.
Kontakt:
Jiří Mareček
Tiskový mluvčí
Plzeňský Prazdroj
724 617 219
|
| Dvorný dodávateľ SABMilleru chce závod do 100 km od Topoľčian. - Výrobca obalov na potraviny a nápoje Crown so sídlom vo Filadelfii vybuduje na Slovensku závod na plechovky na pivo. Dvorný dodávateľ globálnej pivovarníckej skupiny SABMiller chce do linky investovať 65 miliónov eur a neskôr ďalších tridsať miliónov. Dohromady tak u nás preinvestuje v prepočte zhruba 3,2 miliardy korún.
Plechovkáreň bude zrejme pokrývať potreby Pivovarov Topvar, dcérskej firmy SABMilleru. Tá varí pivo v Topoľčanoch a vo Veľkom Šariši pri Prešove. Zastrešuje slovenské značky Šariš, Topvar a Smädný Mních, vo Veľkom Šariši licenčne vyrába aj Velkopopovický Kozel. Vlastnú plechovkáreň nemá a Kozla v plechovke dnes varí v Budapešti, slovenské značky balí do hliníka v Poľsku.
Spoločnosť Crown pôsobí takmer po celom svete. Jej pobočka Crown Hellas Can v Aténach pokrýva aj strednú a juhovýchodnú Európu. Slovensko je pre Crown zaujímavé nielen dobrou infraštruktúrou a polohou v strede Európy, ale aj z hľadiska dodávateľských vzťahov práve pre SABMiller.
Podľa informácií obchodného radcu ministerstva hospodárstva v Aténach Milana Staňa boli okrem Slovenska v hre aj Rusko a Maďarsko. "Dnes všetko nasvedčuje tomu, že americký investor spustí výrobu v okruhu sto kilometrov od Topoľčian. Bude vyrábať 2 000 až 2 400 obalov za minútu, čiže okolo 300 miliónov plechoviek ročne. Vytvorí tak približne 85 pracovných miest."
Kapacita plechovkárne sa bude postupne zvyšovať na 620 až 720 miliónov plechoviek ročne, čo zďaleka presahuje potreby slovenského trhu. Je teda pravdepodobné, že bude baliť aj produkciu ruských pivovarov.
Rusko je po Číne, USA, Nemecku a Brazílii piatym najväčší pivovarníckym trhom na svete. SABMiller už v ruskej Kaluge vyrába šesť miliónov hektolitrov piva ročne. Približne 170 miliónov dolárov, čiže asi 4,3 miliardy korún, chce investovať aj do druhého pivovaru, ktorý má vyrásť pri Uľjanovsku, približne tisíc kilometrov východne od Moskvy. Tento závod bude mať spočiatku výrobnú kapacitu tri milióny hektolitrov a výroba by sa mala spustiť začiatkom roku 2009.
SABMiller, ktorý je s tesným odstupom po holandskej skupine Heineken druhým najväčším výrobcom piva na Slovensku, spočiatku vlastnil len Pivovar Šariš. Pred rokom ovládol aj Topvar Topoľčany a ich zlúčením vznikli Pivovary Topvar. Tie v uplynulých mesiacoch v topoľčianskom závode investovali do modernizácie viacerých výrobných technológií. Celkovo išlo o sumu 16 miliónov korún, ktorá má pivovaru ušetriť na spotrebe elektriny.
"Investície prebehli v niekoľkých fázach a týkali sa viacerých procesov, najmä však chladenia. Okrem iného sa napríklad investovalo do rekonštrukcie chladenia na sladovni, kde sa inštalovali nové chladiče na prevzdušňovanie hromád klíčiaceho jačmeňa. Inováciou taktiež prešli procesy chladenia piva. V rámci nich sa inštaloval vyrovnávací tank na sudové pivo a nové sudovacie potrubie zo spilky do pivnice," uvádza Ján Čerkala, technický riaditeľ Pivovarov Topvar.
Skupina SABMiller pôsobí u nás od roku 1997 a počas svojho doterajšieho pôsobenia preinvestovala viac ako 1,5 miliardy korún. V minulom roku po získaní topoľčianskeho pivovaru spoločnosť informovala, že plánuje jeho ďalší rozvoj a oznámila tiež, že bude investovať do moderných výrobných technológií. Od vstupu do topoľčianskeho pivovaru v marci 2006 už investovala do modernizácie pivovaru viac ako 30 miliónov korún. V najbližšom období sú plánované ďalšie investičné projekty zamerané na modernizáciu technologických zariadení tak, aby bola zabezpečená najvyššia kvalita výroby piva.
Autor(i): Peter Martinek hnonline.sk 31.12.2007 |
| Scottish & Newcastle odmietol ponuku od Carlsbergu a Heinekenu -
LONDÝN 25. októbra (SITA, Reuters) - Britský pivovar Scottish & Newcastle (S&N) vo štvrtok odmietol ponuku na prevzatie od svetoznámych výrobcov piva, dánskeho Carlsbergu a holandského Heinekenu vo výške 14 mld. USD.
Predstavitelia pivovaru S&N ponuku neprijali s odôvodnením, že obe firmy výrazne podhodnocujú jedinečnú pozíciu spoločnosti na trhu. Analytici pritom predpokladajú, že Carlsberg a Heineken prišli len s prvou ponukou a v skutočnosti sú ochotní za pivovar zaplatiť oveľa vyššiu sumu.
Heineken a Carlsberg majú záujem o rozdelenie koncernu S&N ako aj jeho trhov. Heineken chce získať podiel v ruskom pivovare Baltic Beverages Holding a tiež podiel na francúzskom a gréckom trhu, zatiaľ čo Carlsberg by rád prevzal kontrolu na britským trhom a zvyšnými európskymi trhmi.
Londýn
tento výraz nájdete tematicky spracovaný
zobraz informáciu »
www.sme.sk
viac informácií o iTexteCopyright © SITA 2007
|
| SABMiller kupuje holandský Grolsch -
LONDÝN 19. novembra (SITA, Reuters) - Druhý najväčší pivovar na svete SABMiller kupuje holandského konkurenta Grolsch za 816 mil. eur v hotovosti. Cieľom akvizície je posilnenie pozície na rýchlo rastúcom trhu s prémiovým pivom. SABMiller, výrobca piva Miller Lite, Castle či Peroni, ponúkol za akciu Grolsch 48,25 eura, čo predstavuje 84-percentnú prémiu k priemernej trhovej cene akcií za posledný mesiac.
Ponuku podporilo predstavenstvo holandského pivovaru, ako aj kľúčový akcionár s 37-percentným podielom. Napriek vysokej prémii je podľa analytikov akvizícia pre SABMiller výhodná.
SABMiller plánuje rozšíriť značku Grolsch v Afrike a Latinskej Amerike, kde je trh s prémiovým pivo ešte málo rozvinutý, ako aj na trhoch strednej a východnej Európy. Akvizícia je posledným znakom konsolidácie svetového pivovarníckeho priemyslu a prichádza v čase, keď britská spoločnosť Scottish and Newcastle odmietla vylepšenú ponuku dánskeho pivovaru Carlsberg a holandskej skupiny Heineken na prevzatie za 7,3 mld. GBP.
Londýn
tento výraz nájdete tematicky spracovaný
zobraz informáciu »
www.sme.sk
viac informácií o iTexteCopyright © SITA 2007
|
| Pivo z referaty - Pivo je dobré proti rakovine i srdcovým chorobám
Je všeobecne známe, že pohár vína denne prospieva dobrému zdraviu. Podľa združenia belgických pivovarov má však nepopierateľné priaznivé účinky na naše zdravie aj konzumácia piva.
Keď človek pije s mierou, pivo má blahodarné účinky najmä v prípade srdcovocievnych ochorení, ale napríklad aj pri rakovine, uvádza sa v novej vedeckej štúdii belgických pivovarov.
Jeden pohár piva obsahuje 8-10 gramov alkoholu (jeden gram alkoholu sa rovná siedmim kalóriám). U mužov, ktorí pijú denne v priemere dva až štyri poháre piva (v prípade žien jeden až dva poháre) sa riziko kardiovaskulárneho ochorenia znižuje približne o polovicu, povedal kardiológ a profesor leuvenskej Katolíckej univerzity UCL Christian Brohet.
Pivo podľa neho podporuje dobrý a odbúrava zlý cholesterol, má pozitívny vplyv na obeh krvi a znižuje riziko vzniku zrazenín zodpovedných za trombózu. Čo sa týka vysokého krvného tlaku, ktorého hlavnou príčinou býva vysoká konzumácia alkoholu, dva alebo tri poháre piva denne umožňujú podľa profesora mať čo najnormálnejší tlak, dokonca lepší ako v prípade abstinentov. Priaznivé účinky piva sa ešte zvyšujú, keď sa pije k jedlu.
Profesor Brohet preto presadzuje návrat ku konzumácii tzv. stolového piva, ktoré má len asi 1-2 percentá alkoholu, zatiaľ čo klasický ležiak má 4-5 percent. Takéto slabé pivo k jedlu je podľa neho oveľa lepšie, ako všetky ochutené nealkoholické nápoje, pretože obsahuje výlučne prírodné látky.
Podľa najnovších výsledkov belgických vedcov je pivo vynikajúce aj proti rakovine. Profesor univerzity v Liege Vincent Castronovo skúma účinky chmeľu na rozvoj rakovinových buniek. Hoci výskum ešte prebieha, predbežné výsledky sú zaujímavé.
Polyfenoly, ktoré obsahuje chmeľ, majú antikarcinogénne vlastnosti. Mierna každodenná konzumácia piva dáva nášmu telu prvky, ktoré potláčajú rozmnožovanie rakovinových buniek a podporujú „programovanú smrť“ buniek, ktoré by sa normálne nemali v tele nachádzať.
Belgickí vedci sa teda zhodujú v tom, že mierna každodenná konzumácia piva môže nášmu zdraviu pomôcť. Kde sa nepije pivo, tam chodí lekár, hovorí jeden z populárnych sloganov v Belgicku.
autor :susi
www:referaty.atlas.sk
|
| Pivovarníctvo na území Slovenska - Prvé tri kráľovské pivovary v bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Topoľčanoch a v Turdmenoch pri Balatone. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväcší rozmach v období rokov 1620 až 1650. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku 1850, kedy boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Dnes je na Slovensku len 15 pivovarov a varenie piva je v nich ohrozené napriek tomu, že produkujú zlatý mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.
Varenie piva poznali starí Slovania už pri príchode na územie našej vlasti, u Slovanov v Potisí je jeho výroba doložená v 5. storočí. Vyrábalo sa zo pšeničného (slabé) a jačmenného (silnejšie) sladu. Doklady, ktoré pochádzajú z ranného feudalizmu, svedčia o tom, že pivo varili poddaní kláštora v Hronskom Beňadiku a nepochybne aj poddaní ďalších vrchností, šľachta, farári, kláštory. Neskôr sa výroba piva sústreďovala do vznikajúcich miest, právo na jeho varenie sa stalo jedných zo základných práv mešťanov.
V mestskom prostredí sa práce pri varení piva postupne diferencovali - vznikali špecializované remeslá - pivovarníci, ktorí piva varili, a sládkovia, ktorí pripravovali slad. Obe výrobné fázy si vyžadovali osobitnú starostlivosť, ktorá sa dala získať iba dlhoročnými skúsenosťami. V mestách sa právo variť pivo využívalo buď kolektívne - pivovary sa tu stali súčasťou mestského hospodárstva (Bratislava, Košice, Modra, Pezinok, Trenčín, Zvolen, Krupina, Brezno), alebo ho využívali jednotliví mešťania (Banská Bystrica, Prešov, Bardejov, Sabinov, všetky spišské mestá). Zvyčajne bolo stanovené poradie, kedy mohli jednotliví mešťania pivo variť a čapovať. Vlastníci práva variť pivo ho často nevyužívali, počet pivovarníckych domov sa postupne znižoval. Na vidieku patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Začala ho využívať hlavne od 16. storočia ako jeden z významných zdrojov príjmov, v pivovaroch sa spracúvali prebytky jačmeňa, pšenice a podobne. Šľachta prenajímala pivovary vybudované na svojich majetkoch spolu s právom výčapu, väčšinou Židom. Pivo sa na základe starých privilégií a zvláštnych dohôd so zemepánmi varilo i v desiatkach poddanských mestečiek (Bytča, Ilava - tamojšie pivovary, založené v 16. storočí pretrvali do súčasnosti, Beluša, Gelnica, Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Rimavská Sobota, Žilina, Považská Bystrica, a iné). V súvislosti s rozvojom šľachtického pivovarníctva zemepáni od 16. stor. postupne obmedzovali a likvidovali varenie piva poddanými, na niektorých miestach sa však udržalo až do 19. storočia (napríklad v poddanských dedinách severného Tekova, v Bartošovej Lehôtke, Jastrabej, Prochoti, Ždani, Lovči, Hliníku nad Hronom, Horných Hámroch a ďalších). Pivovarnícke a sladovnícke cechy vznikali až v 16. - 18. storočí. (Bardejov 1587, Kežmarok pred 1589, Komárno, Košice, Bratislava, Trenčín, Žilina, Medzev, Hniezdne, Rožňava, Spišská Nová Ves, Spišské podhradie) V 40. rokoch 19. storočia bolo v Uhorsku 300 pivovarov, z ktorých väčšina pracovala na území Slovenska.
Spotreba i výroba piva bola však nízka. V 18. a začiatkom 19. storočia patrilo k najkvalitnejším a najznámejším Trenčianske pivo, ktoré plťami vozili aj na územie dnešného Maďarska, dobrú akosť dosahovalo aj Kežmarské pivo. V 2. polovici 19. storočia postupne vznikal pivovarský priemysel, výroba sa koncentrovala, malé výrobne a domáce varenie sa likvidovali. Do pivovarov boli zavádzané stroje, postupne sa prešlo na varenie parou a strojové chladenie. Rozvoj chémie dal výrobe piva pevný technologický základ. Malé, zastaralé, často stáročia existujúce pivovary zanikli. Konzum i výroba piva však ostali na Slovensku nízke. V roku 1919 sa na 1 obyvateľa Slovenska skonzumovalo ročne 14,4 l, v 1931 16,1 l, v 1937 13,7 l. Po vojne sa kvalita piva vyrábaného na Slovensku výrazne zvyšovala. Boli vybudované nové pivovarnícke kapacity. V roku 1978 spotreba piva dosiahla úroveň 107,1 l na 1 obyvateľa.
Roku 1960 bolo otvorené učňovské stredisko v Bratislave, 1964 OU pri pivovare a sladovni v Topoľčanoch. Odbor má vlastné výskumné pracovisko pre pivo a nealkoholické nápoje v Bratislave a vlastnú projekčnú zložku v Bratislave.
Na svete je približne 5000 pivovarov, v ktorých sa vyrába okolo 15000 značiek piva.
Wikipedia |
| Pivo - Pivo je kvasený, slabo alkoholický nápoj vyrábaný z obilného sladu, vody a chmeľu pomocou pivovarských kvasiniek.
Pivo je ako alkoholický nápoj kontroverzným kultúrnym faktorom. V západnej civilizácii je jeho pitie relatívne tolerované. Pitie piva však tvorí veľký podiel na alkoholizme a tak je pitie piva pozorne a kriticky vnímané. Za pivárske národy sa stereotypne označujú Nemci a Česi. Naproti tomu za antityp pivára bývajú považovaní Francúzi a Taliani, ktorým sa pripisuje skôr tradícia pitia vína. Pivo sa uplatňuje najmä v bežných a menej formálnych situáciách sociálneho styku. Látky obsiahnuté v chmelovej zložke podporujú relaxáciu. Preto sa pivo prednostne nehodí do situácií, vyžadujúcich istú mieru ostražitosti. Pivo je dominantným nápojom slangovo označovanej tzv. krčmovej kultúry.
Pivo obsahuje mnoho vitamínov a ďalších látok, které pri striedmej konzumácii blahodárne pôsobia na ľudský organizmus. Významné je zastúpenie minerálov v pive, kde nachádzame okrem draslíku a sodíku, ktoré sú tu v priaznivom pomere, tiež chloridy, vápnik, fosfor, horčík a kremík. Z vitamínov obsiahnutých v pive sú najvýznamnejšie vitamíny skupiny B – thiamin, riboflavin, pyridoxin, niacin a kyselina listová.
Obecne pivo prospieva zdraviu, inteligencii a kráse. Niekedy je tiež označované ako "tekutý chclieb".
Wikipedia |
| V Topvare čakajú na juhoafrické milióny - Ak úradníci poslednú veľkú pivovarnícku transakciu na Slovensku požehnajú, zbohatnú všetci akcionári - manažéri, zamestnanci aj mesto vlastniace pätnásť percent akcií. Z mnohých sa stanú viacnásobní milionári, z iných takmer milionári. Za jednu akciu sľúbil SABMiller zaplatiť 897-tisíc korún. Ľudia to majú potvrdené v notárskych zápisniciach čierne na bielom, ale aj tak mnohí sľubom neveria.
V piatok minulý týždeň, v posledný možný deň doručila svetová pivovarnícka spoločnosť SABMiller na Protimonopolný úrad oznámenie o svojom mesiac známom zámere kúpiť pivovar Topvar. V Topoľčanoch a okolí teraz všetci netrpezlivo čakajú, ako Protimonopolný úrad rozhodne.
Ak úradníci poslednú veľkú pivovarnícku transakciu na Slovensku požehnajú, zbohatnú všetci akcionári - manažéri, zamestnanci aj mesto vlastniace pätnásť percent akcií. Z mnohých sa stanú viacnásobní milionári, z iných takmer milionári. Za jednu akciu sľúbil SABMiller zaplatiť 897-tisíc korún. Ľudia to majú potvrdené v notárskych zápisniciach čierne na bielom, ale aj tak mnohí sľubom neveria.
"Sľúbiť ešte nie je dať. Uverím, až keď peniaze prídu na účet,“ vraví jeden z robotníkov, ktorí sa po skončení zmeny náhlia k autobusom. O predaji sa mu nechce veľmi rozprávať. ,,Nebola to naša akcia, ale nášho vedenia. Ono rozhodlo, že treba pivovar predať.“
Všetci nebudú rovnako bohatí
Na skok od hlavnej brány pivovaru je podniková predajňa piva. Zastavuje sa v nej hlúčik chlapov, aby zahnali smäd po práci. Vo fabrike sa nesmie piť. V bufete za bránou je pivo v akcii. Fľaška desiatky ide po 9,90 Sk, dvanástka stojí 12,40.
Štvorica mužov si dáva, ako hlása nápis nad ich hlavami Pivo pravých chlapov a hlučne rozoberá hlavnú udalosť týchto dní. Na fabrickom dvore stojí už týždeň červená Fabia, ktorú vyhral v lotérii podporovanej Topvarom ktosi z malej dedinky Nitrica. ,,Výherca asi nemá na to, aby zaplatil daň z výhry,“ špekulujú muži.
Na podpichnutie, že pre nich by to iste nebol problém, sa chlapíci schuti zasmejú: ,,Nie sme akcionári, ale obyčajní robotníci. Keby sme boli bohatí, nechodíme do roboty,“ odvetí zavalitý ryšavec. A jeho sused doplní:,,Nemyslite si, že všetci v Topvare zbohatnú. Niektorí si teraz trhajú vlasy, lebo ešte v jeseni popredali manažérom akcie po päťdesiat či v lepšom prípade sedemdesiattisíc korún. My nemáme nič, zato sme slobodní ako vtáci,“ mudruje chlapík.
Keď si v roku 1994 robotníci, technici a manažéri vybojovali na Fonde národného majetku zriadenie zamestnaneckej akciovej spoločnosti, nakúpili každú z 1¤451 akcií po 700 korún. Päť manažérov získalo väčšinový 51-percentný balík, 34 percent akcií si rozdelili ostatní zamestnanci, zvyšok pripadol mestu.
Robotníci dostali po jednej, stredné kádre po päť, niektorí kľúčoví odborníci po desať akcií. Dnes majú manažéri 59,5 percenta. ,,Nemusia do smrti robiť. Oni ani ich deti. Niektorí hlupáci im predali akcie za päť tisícoviek, lebo ich súrne potrebovali na birmovku,“ vraví jeden zo štamgastov v dedinskej krčme U Vendelína v Urminciach.
SABMiller mal zaplatiť viac
,,Pamätám sa, že niektorým ľuďom z malých dedín z okolia Topoľčian akcie nič nehovorili a neboli ochotní zaplatiť ani 700 korún. Ani si ich nekúpili,“ rozpomína sa na začiatky zamestnaneckého podnikania v Topvare pivovarník Ivan Huba. Raz stretol v pivovare rozkokošené kolegyne. ,,Práve sme predali akcie po dvanásťtisíc, príď k nám na zákusok,“ volali Hubu.
Huba robil v pivovare od jeho vzniku. Začínal a končil ako vedúci výroby. Je rok na dôchodku, ale na rozdiel od ostatných topvaráckych dôchodcov, ktorí sa tešia, že ,,budú v balíku“, predaj pivovaru neschvaľuje. Jeden z mála zamestnancov filantropov, ktorý bol spokojný s tisíckorunovými dividendami.
,,Mne by aj naďalej vystačili dividendy,“ vysvetľuje prešedivený muž, ktorý varil Topvar nepretržite 40 rokov. ,,Peniaze rozdeľujú štáty aj najusporiadanejšie rodiny. Keby to odo mňa záviselo, nepredám,“ vraví Huba. Je presvedčený, že SABMiller mal za Topvar zaplatiť viac. ,,Cena za to, že výnosy z Topvaru pôjdu do cudziny, mala byť vyššia.“
Topvar má podľa Hubu vynikajúcu vodu, ktorú mu závidia všetky slovenské pivovary. Pivovar je zmodernizovaný a Juhoafričania bez väčšej námahy splnia sľub zvýšiť výrobu zo 700-tisíc na milión hektolitrov,“ uvažuje Huba. ,,Stačí, ak dobudujú pivničné hospodárstvo o nové CK tanky.“
Mesto dostane dvesto miliónov
O budúcnosť značky sa v Topvare nikto nebojí. Ba ani výroba licenčného piva ľudí nevzrušuje. ,,Velkopopovický Kozel nie je predsa najhoršie pivo. Všade, kde prišiel zahraničný kapitál, je licenčná výroba, s tým sa musíme zmieriť, ale všetci musia rátať s tým, že noví majitelia výrobu tvrdo zracionalizujú, a teda časť ľudí prepustia,“ vyjadril Huba myšlienku, ktorá v ostatnom čase nedá spávať nikomu z drobných majiteľov akcií. Čože je to dvojročná záruka súčasnej zamestnanosti.
,,Topvaráci nemôžu mať všetko, aj peniaze aj istotu do budúcnosti,“ vraví chlapík, ktorý si pochutnáva na Topvare v letnej reštaurácii na hlavnom topoľčianskom námestí. Mesto ako pätnásťpercentný majiteľ pivovaru bude mať z predaja takmer dvesto miliónov korún. ,,Som zvedavý, na čo ich použijú. Mohli by poopravovať cesty, lebo mnohé okrem tej vydláždenej, čo vedie do primátorovej ulice, sú plné výmoľov.“
,,Nebudem piť iné pivo ako Topvar,“ vraví pokrývač striech z Urminiec. V roku 1964, keď sa pivovar otváral, doviezol do sladovne z družstva prvú fúru jačmeňa. ,,To boli časy. Pivo stálo korunu aj sedemdesiat halierov, nie ako teraz. Obávam sa že noví majitelia zvýšia jeho cenu.“ Sused odvedľa mu nechce veriť. Minule bola fľaška Topvaru v Kauflande predsa po 5,90 Sk. Pokrývač ho poučí, že akciová cena nie je večná. Večná je len snaha investora zarobiť. Inak by predsa Topvar nekupoval.
Topvar vyhlásil Topoľčany za hlavné mesto piva na Slovensku. Spoločnosť SABMiller značku zachová, netají sa však, že v pivovare bude variť aj licenčné pivá.
FOTO PRAVDA: JOZEF SEDLÁK
Copyright © 2003
Jozef Sedlák , PRAVDA 18. júna 2005
|
| Nórsku hrozia suchoty, rapídne sa míňa pivo - V Nórsku nastali pre milovníkov piva naozaj ťažké časy. Nórski pivári to už mali aj tak ťažké, keďže nórske pivo je jedno z najdrahších v Európe, ale navyše teraz nórski pracovníci v pivovaroch vstúpili do štrajku a zásoby piva sa v Nórsku môžu čoskoro minúť.
Situáciu zhoršuje aj fakt, že nórski krčmári nemôžu uhasiť smäd štamgastov pivom zo Švédska či Dánska. Totiž aj vodiči kamiónovej dopravy v Nórsku štrajkujú.
2560 pracovníkov v pivovarníctve štrajkuje kvôli obavám zo záplavy nórskeho pracovného trhu lacnou pracovnou silou zo strednej a východnej Európy. Odborári chcú, aby mohli zasahovať do personálnych rozhodnutí vedenia, čo zamestnávatelia zásadne odmietajú.
Štrajk zasiahol aj výrobu nealkoholických nápojov v krajine a ich zásoba sa môže spolu so zásobami piva minúť už v najbližších dňoch. Odborári sa vyhrážajú, že sú odhodlaní štrajkovať aj niekoľko mesiacov.
pk, BBC 20. mája 2004 |
| Ľudia pijú menej piva, je drahé - Na Slovensku naďalej klesá spotreba piva. Nezlepšili ju ani uplynulé dva letné mesiace. Naopak, predaj piva za jún a júl tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška klesol o 20 percent. Fľaška desiatky stojí priemerne o 1,70 a dvanástky o 2,20 Sk viac ako pred rokom. Pivovarníci hovoria o najhoršom období za posledných desať rokov.
Podľa prvých prepočtov pivovarníckeho združenia pivovary tohto roku predajú len 4 milióny hektolitrov piva. ,,Prakticky to znamená, že oproti vlaňajšku vyrobíme o 600-tisíc hektolitrov piva menej. Z trhu akoby vypadol takmer taký veľký pivovar ako je Topvar Topoľčany," povedal výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
,,Nemyslím si, že hlboký prepad piva súvisí len s chladnejším letom. Zo skúseností vieme, že nepriaznivé počasie znižuje spotrebu o štyri až päť percent," konštatoval šéf výrobcov piva Roman Šusták. Skutočnou príčinou poklesu predaja piva je podľa Šustáka pokles kúpyschopnosti obyvateľstva. Pivo je nápojom ľudí s priemernými a nižšími príjmami. Zákazníci z reštaurácií, ktorí sa v spotrebe neobmedzujú, nedokážu zvýšiť spotrebu piva.
Pokles spotreby piva je všeobecný a zasiahol veľké aj malé pivovary. Pivovaru Šariš sa znížil letný predaj oproti vlaňajšku o 15 percent. ,,Zníženie záujmu o pivo je dôsledkom vyšších spotrebných daní na pivo v kombinácii s nízkou kúpnou silou spotrebiteľov," uviedol obchodný manažér Pivovaru Šariš Karol Ponesz. Rozvoj slovenského pivovarníctva sa podľa neho zastavil a tohto roku ho očakáva výrazný pokles.
Topoľčiansky Topvar zaznamenáva síce od augusta mierny nárast v predaji sudového piva, ale rovnako ako Šariš má 15-percentný prepad v predaji. ,,Už rok sa na Slovensku predáva drahšie pivo, čo je dôsledok zvýšených spotrebných daní, ktoré sú vyššie ako v Česku aj Nemecku. Ľudia nemajú dosť peňazí, čo vidieť najmä na predaji fľaškového piva," povedal marketingový riaditeľ Topvaru Jozef Nemec. Slováci žijúci na hraniciach s Českou republikou si nakupujú lacnejšie české pivo.
Zákazníci cielene vyhľadávajú lacnejšie, a teda menej stupňové pivá. Predaj desiatky stúpol na 55 percent, hoci po celé deväťdesiate roky prevládala na Slovensku dvanástka. Jej podiel sa znížil na menej ako tridsať percent. Zvyšok tvoria pivá iných, prevažne nižších stupňov.
Napriek tomu, že pivovary zvýšili vývoz o 44 percent, export nie je pre nich riešením. ,,Kľúčový pre nás je domáci trh, hoci vývoz do Česka a Nemecka stúpol na 30-tisíc hektolitrov," povedal Nemec z Topvaru. Riešením podľa neho by bola rozumnejšia daňová politika štátu. Ministerstvo financií však nastúpený kurz reforiem nemieni meniť.
Letný predaj predaj piva
Rok Predaj (hl)
2000 938 500
2001 948 300
2002 1 051 300
2003 1 138 000
2004 904 900
Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (Údaje sú za mesiace jún a júl)
Jozef Sedlák, PRAVDA 11. augusta 2004 |
| Heineken stopol Corgoňa v Nitre - Heineken Slovensko, najväčší výrobca piva a sladu na Slovensku, prestane v októbri vyrábať pivo a slad v Nitre. Výrobu známeho nitrianskeho Corgoňa presunie do dvoch zvyšných pivovarov v Hurbanove a Rimavskej Sobote. Heineken tak opakuje scenár spred necelého roka, keď zavrel výrobu piva v Martine a jeho výrobu presunul zhodou okolností do Nitry.
Dôvodom na zatvorenie nitrianskeho pivovaru a sladovne sa stal podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Heineken Jeana Paula Hollebekeho "tlak trhu na nízke ceny na jednej strane a rastúce výrobné náklady a prudké zvýšenie nepriameho daňového zaťaženia pivovarníkov na strane druhej. To viedlo k znižovaniu ziskovej marže."
Heineken prišiel na Slovensko s úmyslom zvyšovať výrobu piva. "Rátali sme, že spotreba piva sa zvýši na 5 miliónov hektolitrov ročne, čomu zodpovedali aj naše investície v rozsahu 4,7 miliardy korún," uviedol hovorca spoločnosti Peter Švec. Tento plán sa napĺňal až do konca roku 2002, keď výroba a spotreba piva na Slovensku rástla.
Prudké zvýšenie spotrebných daní na pivo a rast životných nákladov, ktorý sa prejavil v poklese spotreby piva vlani a v tomto roku však donútil nadnárodnú spoločnosť k reštrukturalizácii výroby. Tá spočíva v koncentrácii výroby piva do Rimavskej Soboty a Hurbanova, kde sa bude vyrábať slad za celú skupinu. Výroba na viacerých miestach sa stala neziskovou.
Zoštíhľovanie výroby by nemalo znamenať jej pokles, ale prinesie zníženie počtu pracovníkov o 240 z celkom 1 200 ľudí zamestnaných v spoločnosti Heineken Slovensko. V samotnej Nitre pracovalo 120 ľudí. "Významnej časti z nich však ponúkneme prácu v Hurbanove," uviedol Švec. Znižovanie počtu pracovníkov sa nedotkne len výrobných pracovníkov, ale aj administratívy.
Prvé reakcie na presun výroby piva, ale aj sladu z Nitry nie sú priaznivé. "Corgoň bol vždy zviazaný s Nitrou. Je obrovská škoda, že veľké mesto prichádza o značku Corgoň, ktorá bola vždy spätá s obrazom obra z mesta pod Zoborom," vyhlásil nitriansky župan Milan Belica.
"Zachováme všetky doteraz vyrábané značky, teda aj Corgoň a Martiner," vyhlásil hovorca spoločnosti Heineken Slovensko Peter Švec. Pokiaľ ide o prepúšťaných pracovníkov, sociálne náhrady, ktoré dostanú, budú podľa Šveca nad úroveň štandardu, ktorý predpisuje Zákonník práce.
"Na Slovensku sa medziročne do septembra znížila výroba piva o 460-tisíc hektolitrov. Pivovarnícky sektor skončí tento rok so stratou okolo pol miliardy korún a bolo len otázkou času, kedy jeden z pivovarov skončí," povedal riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu na Slovensku Roman Šusták. Vinu pripisuje minuloročnému neuváženému zvýšeniu spotrebných daní na pivo o 67 percent.
Nitriansky pivovar je šiesty zatvorený slovenský pivovar. Pivo sa už nevarí v Košiciach, Michalovciach, Ilave, Trnave a Martine.
Jozef Sedlák, PRAVDA 1. októbra 2004 |
| Na trh prichádza kávové pivo -
Britskí výrobcovia piva sa uchádzajú o zákazníkov novým produktom. Dnes totiž na trh uvedú úplnú novinku - pivo s obsahom kofeínu. Pri príprave sa kávové bôby z Rwandy zmiešajú s britským jačmeňom. Vytvorí sa tým pivo s obsahom kofeínu porovnateľným so šálkou kávy.
Pivári tak môžu s pokojným svedomím vypiť svoje obľúbené pivo a kávičku v jednom a pritom ešte podporia trh rozvojovej krajiny.
Kávové pivo prišlo v na trh po úspechoch piva s jahodovou či čokoládovou príchuťou.
Predpokladá sa, že toto pivo bude mať úspech najmä v zimných mesiacoch, najmä vďaka svojej jemnej a hrejivej chuti.
SITA/AFP 19. novembra 2004 |
| Slováci nemajú na pivo -
Zvýšenie spotrebných daní v tomto roku o vyše 60 percent sa podľa predstaviteľov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu premietol do zníženej spotreby piva na Slovensku. Vyššiu spotrebnú daň, ktorá je nad úrovňou okolitých krajín, najmä Česka a Nemecka, označil výkonný riaditeľ združenia Roman Šusták za zásah do trendu spotreby piva na Slovensku.
Pokles spotreby piva súvisí podľa pivovarníkov aj s nižšou kúpyschopnosťou domáceho obyvateľstva. V auguste 2003 napriek horúčavám, ktoré v spomínaných krajinách zdvihli spotrebu piva, sa na Slovensku, naopak, znížil predaj v porovnaní s augustom 2002 približne o 14 percent. Slovensko sa vlani s priemernou spotrebou 94 litrov piva na obyvateľa zaradilo na ôsmu priečku v Európe.
Ďalší pokles spotreby piva očakávajú pivovarníci aj v septembri. Problémy môžu mať najmä menšie slovenské pivovary. Prezident združenia Štefan Karšay zdôraznil, že slovenských výrobcov piva čaká ťažké obdobie, keďže hranice sú otvorené a tlak zahraničných producentov silnie.
Sladovníci a pivovarníci, ktorí sa stretli vo Vysokých Tatrách, nie sú spokojní ani s dotáciami. Vlani vyviezli slovenskí výrobcovia slad za 1,8 mld. Sk. Tohto roku by chceli pivovarníci vyviezť slad za viac ako 2 mld. Sk. Napomôcť tomu by mala lepšia proexportná podpora zo strany štátu, ktorá by zohľadňovala postup v susedných krajinách, inak hrozí podľa prezidenta združenia strata trhov.
SITA 1. októbra 2003
|
| Veselý: Cena a chuť piva sa v EÚ veľmi nezmenia - 29. decembra 2003
Hovorí predseda Európskej pivovarníckej konvencie, Čech Jan Veselý.
Aké pivo sa dnes pije v Európe a aké na Slovensku a v Česku? Je v tom rozdiel?
Medzi českým a slovenským typom piva je veľmi malý rozdiel. Dlhá spoločná história viedla k tomu, že slovenské a české pivá sú si veľmi podobné. Zároveň sa však odlišujú od pív, ktoré sa vyrábajú inde v Európe.
Čím predovšetkým?
Najmä tým, že naše pivá sú plnšie, majú chlebovú chuť a vlastnosť, ktorej sa hovorí pitnosť. Keď vypijete jedno pivo, ponúka vás to k ďalšiemu napitiu. Tradičné západoeurópske pivá majú vysoký obsah kysličníka uhličitého a relatívne prázdnu chuť. Vypijete dve také pivá, a máte problém vypiť tretie či štvrté pivo. To v Česku a na Slovensku nepoznáme.
V českých a slovenských pivovaroch sa presadili zahraniční investori. Nebudeme piť onedlho iné pivá?
Heineken a SAB Miller sú veľké skúsené spoločnosti, ktoré roky podnikajú v pivovarníckom priemysle. Nemyslím si, že v krátkom čase hrozí také nebezpečenstvo. Nijaký pivovar nebude nútiť svojho zákazníka, aby pil iné pivo ako to, čo chce. Pivovarníci sa musia riadiť zákonom trhu a počúvať, čo chcú zákazníci. Iná otázka je, ako sa v priebehu 10-20 rokov vyvinie chuť pivárov. Pivo však vždy bude cenou zodpovedať možnostiam zákazníka a chuťou jeho zvyklostiam a preferenciám.
Po vstupe do únie pivo postupne zdražie. Na jeseň stačilo pridať jednu až dve koruny na fľašku a spotreba spadla o 14 percent. Aký vlastne možno očakávať predaj piva po vstupe do únie?
Som presvedčený, že po vstupe do EÚ národné vlády budú len ťažko robiť zásadné zmeny v daňovej politike. V únii platí zásada, že daňové zmeny by nemali aktívne ovplyvňovať trh. To znamená, že dane na jeden výrobok by sa nemali výrazne meniť v porovnaní s daňami na iné výrobky, a to preto, aby sa dopyt nepresúval z piva na nejaký iný alkoholický nápoj, kde sa dane nezvyšujú. Únia presadzuje politiku vyváženosti. Zmena môže byť len komplexná pre všetky alkoholické nápoje.
Lenže Slovensko má už dnes vyššie spotrebné dane na pivo ako Česko aj Nemecko. Za desiatku je daň 500 Sk za hektoliter, kým v únii to nie je ani 8 eur (približne 340 Sk/hl).
Únia naozaj odporúča spotrebnú daň necelých 8 eur, lenže skutočnosťou je aj rad výnimiek a veľkých rozdielov. Medzi Španielskom a Fínskom je obrovský rozdiel. V dôsledku vysokej dane na pivo stojí pivo vo Fínsku 36-krát viac ako v Španielsku. To ukazuje, že ani v EÚ neexistuje situácia, aby niekto diktoval národným vládam. Záleží na tradíciách a na miestnej politike.
A vari aj na stratégii pivovarov?
Iste. Niečo iné je daňová politika, ale nemôže sa stať, aby sami pivovarníci po vstupe do EÚ rozhodli, že priblížia svoje ceny západoeurópskym. Vždy sa musíme riadiť možnosťami zákazníkov, ich kúpnou silou. Nemôžeme robiť iné rozhodnutia, pretože by to bola samovražedná politika.
V Európe sa začína viac šetriť a žiť striedmejšie, klesá napríklad predaj vín. Je to šanca pre rast spotreby piva?
Čo sa týka dlhodobého trendu, som presvedčený, že bude dochádzať k pomalej zmene životného štýlu. Vidíme to v západoeurópskych krajinách a napokon aj u nás. Zníži sa spotreba čistého alkoholu, pretože ľudia budú mať, vlastne už majú, menej času na popíjanie.
Prečo sa menej pije?
Ľudia musia neraz ďaleko cestovať za prácou, riadia auto, viac sa musia sústreďovať na prácu. Celý životný štýl sa mení. S tým, ako porastie životná úroveň, budú sa ľudia orientovať na záujmy, ktoré stoja viac peňazí. Keď mám peniaze len na prežitie a moja situácia sa trochu zlepší, tak to prejem a prepijem, aby som si užil. So zmenou životnej úrovne sa zmenia aj záujmy – ľudia budú radšej peniaze šetriť na to, aby si kúpili lepšie auto, mali na lepšiu dovolenku atď. To sa ukazuje všade v rozvinutom svete, kde spotreba alkoholu v čistom klesá.
S pivom sa spája imidž, obraz krajiny. Na pive sa však najmä zarába. Zarábajú pivovarníci, zarába štát. Nebolo by lepšie, keby sa veci pomenúvali pravým menom?
Nebohý Fredy Heineken, známy holandský veľkopivovarník, ktorého som mal česť osobne poznať, hovorieval: ,,Nevyrábam pivo, aby som ho vyrábal. Pivo vyrábam preto, aby som zarábal peniaze." To je pravda. Na druhej strane, v oboch našich krajinách je pivo súčasťou tradície. Keď sa v priebehu niekoľkých generácií vyvíja tradícia pitia nejakého nápoja, napríklad piva, súčasne sa vyvíja kultúra pitia. Ľudia postupne prichádzajú na to, ako nápoj piť. V Škandinávii, kde nemajú prístup k alkoholu, nemajú návyk, ani nevedia, ako s ním zaobchádzať. Keď sa k nemu dostanú, chcú si to užiť. Vývoj nepochybne smeruje ku kultúrnej, ovládanej a kontrolovanej spotrebe piva, ktorá prináša pôžitok.
Jan Veselý (55) známy český odborník na pivo. Pracoval vo Výskumnom ústave pivovarníckom i v plzenskom Prazdroji. Od roku 2002 je šéfom Európskej pivovarníckej konvencie.
Jozef Sedlák, PRAVDA |
| Pivári sú náchylní ochorieť na lámku - 16. apríla 2004
Bolestivé ochorenie kĺbov, tzv. lámku, skutočne spôsobuje konzumácia alkoholu, ale výška rizika závisí aj od toho, čo pijete, tvrdia americkí vedci. Odborníci už dávnejšie predpokladali, že lámka a alkohol spolu súvisia, a túto teóriu teraz potvrdila najnovšia americká štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 47.000 mužov.
Z výsledkov tohto výskumu vyplýva nielen to, že alkohol a lámka kráčajú ruka v ruke, ale tiež, že pivo je v tomto smere nebezpečnejšie než víno alebo tzv. tvrdý alkohol.
Lekári zo Všeobecnej nemocnice v Massachusets sledovali 12 rokov skupinu 47.000 mužov, ktorí boli na začiatku bez príznakov choroby, no v priebehu rokov 730 z nich ochorelo na lámku. Lekári sú presvedčení, že našli priamu súvislosť medzi lámkou a konzumáciou alkoholu a zistili, že táto choroba najviac trápi milovníkov piva. A naopak, tým, ktorí si doprajú občas malý pohárik vína, lámka nehrozí.
Konzumácia alkoholu zvyšuje produkciu kyseliny močovej, ktorá sa ukladá v kĺboch a vedie k vzniku lámky. Táto choroba sa častejšie vyskytuje u mužov než u žien.
A prečo je najviac škodlivé práve pivo? Podľa vedúceho výskumu Dr. Hyona Choia kľúčom k odpovedi na túto otázku môžu byť puríny, chemické zlúčeniny, ktoré vo veľkom množstve obsahuje práve pivo, ale sú málo zastúpené v iných alkoholických nápojoch.
TASR |
| Drahšie pivo sa pilo menej - 09.09.2003 - BRATISLAVA - Slováci v auguste vypili menej piva ako v júli. Predaj sa medzimesačne znížil takmer o 180-tisíc hektolitrov. Toľko piva vyrobí za dva mesiace tretí najväčší pivovar na Slovensku - Topvar. Z hľadiska celkovej ročnej výroby piva v krajine ide asi o štvorpercentný pokles.
Pravda |
| Leto vytiahlo ľudí na pivo - 26. júna 2007
Letné horúčavy volajú ľudí na pivo a Slováci si ho aj dožičia. Spotreba v porovnaní s vlaňajškom stúpa každý mesiac asi o päť percent, čo je pre pivovary dobrá správa.
Od roku 2003 až do vlaňajška sa totiž predávalo každý rok menej piva. Počas horúcich dní ťahajú predaj výčapy, v obchodoch sú pred dovolenkami hitom plechovky a jedenapollitrové maxifľaše.
Počasie je buď spojencom, alebo nepriateľom pivovarníkov. "Ak je teplé, stáva sa spojencom, no a vtedy dvíha spotrebu asi o päť percent," hovorí šéf Združenia výrobcov piva sladu Roman Šusták. ,,Pravidelní "štamgasti", ktorí skonzumujú denne okolo štyroch pív, zvyšujú po nástupe horúčav svoju spotrebu o jedno až dve pivá," tvrdí Jozef Nemec, ktorý si v Topvare odkrútil 44 rokov.
Najväčší obrat dosahujú teraz kúpaliská, letné záhrady či rôzne občerstvovacie miesta na trase turistov. "Najviac žiadané sú menej stupňové pivá, teda desiatka, ale aj osmička," popisuje predaj piva obchodný riaditeľ bratislavského Steinu Dušan Pfeifer. Dvanástky a štrnástky sa v hlavnom meste predáva menej.
Slovensko bolo dlhé roky baštou dvanásťstupňového piva. Tak ako pivo postupne draželo, začal sa zvyšovať predaj desiatky, ktorý má teraz nadpolovičný podiel. Spoločnosť Heineken Slovensko dosiahla mimoriadny úspech, keď na jar vstúpila na trh s Keltom desiatkou. "Za tri mesiace sa jej predalo 50-tisíc hektolitrov, čo sa nepodarilo po zavedení desiatkového piva ešte ani jednému pivovaru," povedal hovorca spoločnosti Roman Krajniak.
Konkurenčné pivovary to komentovali tým, že Heineken vytiahol do boja s Keltom, ktorý sa dovtedy vyrábal ako prémiová dvanástka. Slovensko sa však regionálne v spotrebe viac a menej stupňových pív dosť líši. "Kým v Žiline a jej okolí ide dobre desiatka, v Liptovskom Mikuláši a Poprade letia viac ležiaky – jedenástka a dvanástka, ktoré tiež dominujú v bezprostrednom okolí pivovarov," upozorňuje na spotrebiteľské rozdiely Emil Mihálik z vyhnianskeho Steigra, ktorý už ako jediný vyrába 51 percent ležiakových pív.
Darí sa aj malým pivovarom. V Nemčiciach pri Topoľčanoch začali variť Starotopoľčianske pivo. Malý pivovar zásobuje už 40 hostincov a týždenne získava ďalších päť-šesť nových zákazníkov. "Robia u nás starí topoľčianski pivovarníci, ktorí varia svetlé a tmavé pivo podľa pôvodných receptúr," vysvetľuje úspech majiteľ Robert Ondrej.
Jozef Sedlák, PRAVDA
|
| Pivovary zápasia o topoľčianske krčmy - 21. júla 2007
V Topoľčanoch, hlavnom meste piva, ako hrdo hlása tabuľa pri vstupe do mesta, zúri vojna pivovarov o krčmy. Topvar, ktorý od vlaňajška vlastní gigant SABMiller, nalial pivo do novej fľaše, zmodernizoval etiketu. A v pivovare začal variť okrem Topvaru aj českého Kozla. Časť Topoľčancov a ľudí z okolia zmeny šokovali.
Topvar, ktorý roky bezpečne ovládal územie okolo svojho fabrického komína, odrazu odráža útoky konkurenta Heineken priamo v meste a najbližších dedinách. A na dôvažok rovno za jeho humnami v Nemčiciach mladý pivovarník Robert Ondrej začal variť Starotopoľčianske pivo. Darí sa mu, už ho predáva v 40 krčmách od Topoľčian až po Prievidzu.
Krčmári na zneistenie zákazníkov reagovali svojsky - začali prebiehať ku konkurentom. "Roky som čapoval Topvar, ale už to nie je to pivo, čo prv," hovorí krčmár Štefan Bartošek z Čeľadiniec. Topvar podľa neho nedrží penu, zmenila sa aj chuť. Teraz predáva Starotopoľčianske. "Moji zákazníci sú spokojní. Pivá sa na seba čoraz viac ponášajú a teraz si opäť našli to svoje," hovorí Bartošek.
"Samozrejme, že nie sme radi, ak tu a tam stratíme výčap piva, ale my ich aj získavame," reaguje hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková. Zdôrazňuje, že u časti zákazníkov zmena fľaše a etikety vyvolala dojem aj zmeny chuti. Nejde o nič viac, ako o sprievodný psychologický efekt.
"Receptúru sme nemenili, naopak, dbáme, aby sa dodržiavali najvyššie štandardy kvality a každá várka bola rovnako vyrovnaná," zdôrazňuje Mandíková. Priznáva však, že pivovar mal problémy s penivosťou piva. "Spôsobilo to minuloročné počasie, ktoré ovplyvnilo kvalitu sladovníckeho jačmeňa." Zádrh s penou sa už podľa hovorkyne podarilo odstrániť.
Hostinský Peter Filo z Dvorca pri Bánovciach nad Bebravou je tiež jeden z tých, čo prestal čapovať Topvar. "Viete, prečo čapujem Starotopoľčianske? Pretože ľuďom chutí a je lacnejšie. Beriem aj čierne pivo, ktoré sa výborne reže s horkejším svetlým. Okrem toho dostávam z Nemčíc aj bezplatný servis spojený s čistením rúrok, ktorý Topvar spoplatnil," zhŕňa dôvody Filo.
Ľudia z Topoľčian a ich okolia milujú dve veci - dobrý chlieb a pivo. Je tu najväčšia hustota a konkurencia pekární na Slovensku. A vždy sa tu varilo dobré pivo, ktorému miestni rozumeli.
Keď v Topvare uvarili licenčný Kozel, Topoľčanci povedali, že je dobrý, porovnateľný s Velkopopovickým. Miestni sú však hrdí najviac na svoje pivo. S tým sa nedá nič robiť.
Robert Ondrej vyšiel so Starotopoľčianskym na trh v pravej chvíli. Siahol po receptúre pôvodných topoľčianskych pív a jeho sládek Ernest Šimun, človek s 27-ročnou topvaráckou školou, sa trafil do miestnej chuti. Pivo je horkejšie, so zreteľnou chlebovinkou plnej chuti. "Nijaká riedka európska sódovka, ale také pivo, ako má byť, s iskrou a rezom ako britva," smeje sa spokojný majster.
Z Nemčíc sa teraz predáva denne dvesto súdkov piva. "Pre nijaký veľký pivovar nemôžeme byť s touto výrobou konkurenciou. Sme iba obohatením trhu. A ukážkou toho, že tradícia topoľčianskeho piva vyrábaného od trinásteho storočia stále žije," hovorí o poslaní malého pivovaru jeho majiteľ Robert Ondrej.
Jozef Sedlák, Pravda |
| Nine Inch Nails sa tešia na slovenské pivo - Americká skupina Nine Inch Nails, ktorá vystúpi 12. augusta v bratislavskej Incheba Expo Aréne, chce ochutnať slovenské pivo. Zlatistý mok bol medzi požiadavkami na organizátorov koncertu, počas ktorého sa chystajú členovia skupiny vzpružiť energetickými nápojmi a osviežiť vodou či sladenými nápojmi.
Aj v zákulisí chcú mať ikony industriálneho rocku zásoby Red Bullov, kávy, Coca-Coly ale aj niečo sladké a slané na zahryznutie. V požiadavkách na organizátorov nechýba kvalitný alkohol - Absolut Vodka a červené víno Merlot.
Nine Inch Nails sa na vystúpenie plánujú pripraviť a upraviť v piatich klimatizovaných šatniach s make-up stolíkmi so zrkadlom. Od organizátorov žiadajú, aby ich v šatniach okrem popolníkov čakalo aj takmer sto osušiek. V sále aj šatniach má byť nestále 23,8 stupňa Celzia.
Americká kapela odohrá koncert na pódiu s výškou 1,8 metra, hĺbkou 12 metrov a šírkou 16 metrov. Ich personál má tvoriť 16 javiskových pomocníkov, štyria vykladači kamiónov, štyria mechanici a jeden elektrikár.
Nine Inch Nails prídu na Slovensko v rámci turné k poslednému štúdiovému albumu Year Zero, ktorý vyšiel 17. apríla tohto roku a je orientovaný na politiku americkej vlády a jej dopad na smerovanie USA v nasledujúcich pätnástich rokoch.
SITA 08.08.2007
|
| Corgoň je kráľom slovenských pív - 15. augusta 2007
Majstrovstvá Slovenska vo fľaškovom pive majú nového kráľa. Absolútnym víťazom sa stalo pivo Corgoň. Pivo spoločnosti Heineken Slovensko získalo zlatú Slovenskú pivnú korunku v súboji svetlých desiatok aj dvanástok a porazilo konkurentov aj v tmavých pivách.
Pravda |
| Drahý jačmeň zvýši cenu piva - 4. septembra 2007
Pivo, ktoré sa uvarí z nového sladu, bude v celej Európe drahšie. Na starom kontinente sa urodilo málo sladovníckeho jačmeňa. V stredoeurópskom regióne chýba výrobcom okolo milióna ton jačmeňa a jeho cena prudko rastie. České pivovary, ktoré patria k najväčším vývozcom piva, už oznámili, že pivo v roku 2008 bude drahšie. Ani slovenské túto možnosť nevylučujú.
Česi očakávajú ráznejší rast cien potravín
Česi odhadujú, že pivo by mohlo zdražieť o 5 až 6 percent. "Na prvý pohľad nejde o dramatické zvýšenie ceny, ale máme obavy, že povedie k poklesu spotreby piva. Súčasne sa totiž očakáva okrem piva aj zdraženie ostatných potravín vyrábaných z obilnín - chleba, rožkov, mlieka a mäsa," povedal riaditeľ Českého zväzu pivovarov a sladovní Jan Veselý.
Podľa Veselého práve rast cien ostatných potravín prispeje k tomu, že ľudia sa stanú triezvejšími spotrebiteľmi piva. K zvýšeniu cien piva nedôjde okamžite. Niektoré z pivovarov budú odďaľovať zvýšenie do poslednej chvíle, aby zobrali konkurencii vietor z plachiet. "Drahší slad však nedovolí nadlho taktizovať s cenou," myslí si Veselý.
Slad sa podieľa na výrobných nákladoch piva asi 40 percentami. Ešte vlani sa predával za 200 až 220 eur za tonu. Nedostatok suroviny však vyhnal jeho cenu na dvojnásobok. Pánmi trhu sa stali pestovatelia, ktorí za tonu dostávajú na voľnom trhu už 6-tisíc korún. Na porovnanie vlani zmluvní partneri platili okolo 4 000 až 4 100 korún. Teraz zdvihli cenu na 5 500 korún a sú nútení pridávať, pretože pestovatelia dostávajú vysoké ponuky od zahraničných odberateľov.
"Rastúce ceny surovín nepochybne ovplyvnia štruktúru nákladov pri výrobe piva, a tým aj ceny v roku 2008," reagoval na zdraženie sladovníckeho jačmeňa a sladu hovorca spoločnosti Heineken Roman Krajniak. V súčasnosti je však podľa Krajniaka predčasné predpovedať konečný efekt na ceny.
Zdraženie piva pripustila aj hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková. "Bude celoeurópske, neobíde ani Slovensko, kde sa doteraz varilo jedno z najlacnejších pív," uviedla Mandíková. Cena piva sa zatiaľ nemení, pretože sa varí zo sladu vyrobeného z minuloročnej úrody sladovníckeho jačmeňa.
Do konca roka pivo nezdražie. Myslí si to obchodný riaditeľ pivovaru Stein Dušan Pfeifer. Sú na to najmenej dva dôvody. "Máme kontrakty na dodávky sladu a za tie platíme Osivu Zvolen v starých cenách. Okrem toho sú tu obchodné reťazce ako kľúčoví odberatelia piva, ktoré už teraz naliehajú na rôznych jesenných zľavách na pivo, aby sa udržal predaj," poukazuje Pfeifer.
V neposlednom rade oddiali podľa Pfeifera nástup zdraženia konkurenčný boj pivovarov. "Všetci sa tvrdohlavo držia výroby lacného masového piva, aj silní tohto roku posilnili výrobu desiatok na úkor prémiových pív," hovorí Pfeifer. Rok 2008 však prinesie aj zdraženie elektrickej energie a zvýšenie cien za dopravu, ktoré už ohlásili niektorí dopravcovia. Takže pivo skôr či neskôr bude drahšie.
Jozef Sedlák Pravda |
| Pivo od decembra zdražie - 9. októbra 2007
Spoločnosť Heineken Slovensko sa rozhodla od začiatku decembra zvýšiť ceny svojich produktov o 6 až 8 percent. Ako ďalej informovala spoločnosť toto zdražovanie sa dotkne lokálne vyrábaných značiek Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt, Martiner, Gemer a Starobrno. "Spoločnosť Heineken Slovensko v ostatnom období vyhodnocovala nevyhnutnosť zvyšovania cien piva kvôli výraznému nárastu cien vstupných surovín," vysvetľuje firma.
Podľa nej v medziročnom porovnaní vzrástli náklady na sladovnícky jačmeň o viac ako 60 % a náklady na chmeľ o 40 %. "Zároveň zaznamenávame aj významný nárast nákladov na obalový materiál," konštatuje spoločnosť.
Heineken pôsobí na Slovensku prostredníctvom firmy Heineken Slovensko, v ktorej je stopercentným vlastníkom. Heineken je najväčším pivovarníckym koncernom na slovenskom trhu, keď za minulý rok dosiahol 45 percentný podiel na predaji. Na Slovensku pôsobí desať rokov, od vstupu do hurbanovského pivovaru Zlatý Bažant.
pp, SITA Pravda |
| Austrálski kresťania slávia omšu pri pive - Prijímať zároveň stravu duševnú i telesnú sa rozhodla skupina austrálskych kresťanov, podľa ktorých je ideálnym miesto k nedeľnej bohoslužbe pivnica. Veriaci z oblasti dokov v Melbourne založili kostol priamo v miestnom pivovare James Squiere.
"Ježiš bol tak trochu radikál, vychádzal z vlastnej kultúry, ale je posolstvo je významné aj pre náš svet," vyhlásil pastol Guy Mason po prvej "pivovarskej bohoslužbe". Pripomenul, že Kristus dokázal zázračne zmeniť vodu na víno.
Melbournských veriacich vo svätostánku nečaká len slovo božie, ale tiež jedlo a čaj či káva. Pivo je možné si objednať len pred bohoslužbou, alebo až po nej. Netradičné umiestnenie kostola je podľa Masona výrazom snahy o modernizáciu cirkvi.
"Snažíme sa, aby to malo zmysel, bolo to súčasné a použiteľné pre život. A svoju bibliu si nechávame otvorenú," uviedol jeden z veriacich s pohárom piva v ruke. "Myslím si, že je mnoho ľudí, ktorí by si chceli zájsť do krčmy alebo na párty, ale obvykle cítia, že ich to vzďaľuje od Boha," dodal iný.
ČTK Pravda |
| Pivo na Slovensku zdražie ešte tento rok - 5. novembra 2007
Pivo by na Slovensku ešte tento roka malo pre rast nákladov zdražieť v priemere o sedem percent. Vyplýva to z vyjadrení zástupcov najväčších pivovarov v krajine pre internetový portál TNky.sk. Podľa výrobcov je dôvodom zvýšenia cien napríklad zdraženie jednej zo základných surovín pri výrobe zlatistého moku - jačmeňa.
Najväčší producent piva v krajine, Heineken, ktorý patrí do rovnomennej holandskej pivovarníckej skupiny, plánuje zvýšiť ceny o šesť až osem percent od začiatku decembra. "Rastú nám aj náklady na obaly," povedal hovorca spoločnosti Roman Krajniak.
Dvojka na trhu, Pivovary Topvar, ktorá vznikla zlúčením pivovarov vo Veľkom Šariši s topoľčianskym Topvarom, plánuje tiež zdražovať. "Ešte nevieme, či to bude v decembri alebo januári, rátame s piatimi až desiatimi percentami. Od januára vzrastú aj ceny energií a my máme veľké náklady na prevádzku," povedala Drahomíra Mandíková zo spoločnosti.
Podľa šéfa Zväzu slovenských výrobcov piva a sladu Romana Šustáka jačmeň zdražel približne o 60 percent. "Aj úroda bola tento rok menšia. Viaceré menšie pivovary však vyrábajú ešte z lacnejších zásob, takže ceny zatiaľ zvyšovať nemusia," povedal.
Výroba piva na Slovensku v posledných štyroch rokoch klesala. Tohtoročné teplé letné počasie sa však podpísalo aj na vyššom záujme o zlatistý mok, a pivovarníci preto už skôr odhadli, že sa po dlhšom čase z recesie dostanú.
ČTK Pravda |
| Po športovej aktivite si dajte pivo, radia vedci - 2. novembra 2007 15:22
Kto si po futbale, dlhom behu alebo náročnej partii golfu skočí "na jedno", robí asi dobre. Pivo po športovom výkone totiž prospieva telu, aspoň podľa najnovšieho výskumu španielskych vedcov. Dehydrovanému organizmu vraj pivo pomôže lepšie ako voda, tvrdí Manuel Garzón z Granadskej univerzity. Bubliny v zlatom moku podľa neho pomáhajú uhasiť smäd a obsah sacharidov zase pomáha nahradiť stratené kalórie.
Skupinu študentov nechal Garzón intenzívne cvičiť za teploty okolo 40 stupňov Celzia. Polovici z nich dal potom polliter piva, kým druhá polovica dostala rovnaké množstvo vody. Výsledný efekt zavodnenia bol podľa Garzóna „o niečo lepší“ u tých, ktorí pili pivo.
Tento názor podporuje aj španielsky kardiológ Juan Corbalan, ktorý predtým pracoval pre futbalový klub Real Madrid a španielsky národný basketbalový tím. Pivo má podľa neho perfektné zloženie na efektívne doplnenie tekutín po športe a už dlho ho odporúča profesionálnym športovcom po tréningu.
Britskí vedci k tomu dodávajú, že niektoré nápoje s vyšším obsahom alkoholu majú zase naopak diuretické (močopudné) účinky. Umiernené množstvo piva dokáže podľa nich uhasiť smäd po športe podobne ako voda, ale nie lepšie.
ČTK Pravda
|
| Aj pivo je zdrojom vitámínov, tvrdia odborníci - Občasný pohárik piva je zdrojom vitamínov, ktoré sú pre zdravý život nevyhnutné. Podľa odborníkov z Výskumného potravinárskeho ústavu to dokázali vedecké výskumy. Slováci by však podľa nich nemali byť pri dopĺňaní vitamínov z piva príliš horliví, pretože niekoľko pollitrových pohárov denne zdraviu určite neprospeje."Obilie, z ktorého sa pivo vyrába, je bohatým zdrojom flavonoidov, čiže antioxidantov. Chmeľ pivu dodáva nielen jedinečnú arómu a chuť, ale pôsobí aj ako prírodné antibiotikum," priblížila účinky piva Terézia Šinková z potravinárskeho ústavu. Antioxidanty znižujú napríklad riziko ochorení srdca a ciev, rakoviny či šedého zákalu a zvyčajne ich ľudia získavajú zo zeleniny. Keďže zeleninu podľa nej ľudia na Slovensku naďalej nekonzumujú v dostatočných množstvách, čiastočnou náhradou by mohlo byť pivo.
V pití "zlatého moku" totiž Slováci za zvyškom sveta vôbec nezaostávajú a v pohostinstvách je vraj pivo najobľúbenejším nápojom. "V minulom roku každý Slovák v priemere vypil okolo 81 litrov piva," povedal Roman Šusták zo Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Aj preto podľa neho nemalo pätnásť pivovarov pôsobiacich na Slovensku s odbytom svojich výrobkov problémy. Celkovo za minulý rok vyprodukovali 3,8 milióna hektolitrov piva.
Hodiny strávené v pohostinstvách v obkolesení niekoľkých pohárov s pivom však zdraviu naopak veľmi škodia, zdôraznili odborníci. Ak sa chce muž či žena vyhnúť nielen nevzhľadnému "pivnému bruchu", ale aj vážnejším zdravotným problémom, mal by vypiť najviac dva decilitre obľúbeného nápoja denne.
Pravda 15.04.2007
CTK |
| Pivo - co píší Pilsner Urqell a Doktor - Pilsner Urgell : Vážení přátelé, V diskusi na těchto stránkách se objevil názor, že plzeňské pivo je bez lepku, Napsal jsem do pivovaru a odpověděli mě toto " Vážený pane Jiří, děkujeme za Váš zájem o naše pivo. Určitě Vás naší zprávou potěšíme. Pivo Pilsner Urquell sice lepek obsahuje, ale minimální mnoľství a to: 0,25 mg na 1 l, což by mělo být pro dodržení bezlepkové diety v pořádku. Podle našich znalostí jediný druh piva, který by lidé nemocní celiakií neměli konzumovat je pšeničné pivo, které obsahuje 60 až 100 mg gliadinu v 1 litru. Piva vyráběná pouze z ječného sladu mají obecně nižší hodnotu gliadinu, nebo» ječné bílkoviny mají odlišné složení od pšeničných bílkovin. Mezi pivy vyráběnými z ječného sladu existují malé rozdíly, dané jak druhem a kvalitou ječmene, tak technologií výroby piva. Dovolte mi, popřát Vám mnoho krásných zážitků nejen při konzumaci piva Pilsner Urquell. S pozdravem Kateřina Zachová Supervize informační linky společnosti PPa.s. Tel.: 02 - 51 020 020 Doktor : Zástupce svitavského pivovaru Luděk Štyks předal včera dopoledne horské kolo Plzeňanu Jiřímu Augustovi, který zvítězil ve slosování etiket od piva Doktor. "Akce trvala tři měsíce a losování se uskutečnilo každý týden. Pan Augusta byl prvním výhercem ze západních Čech. Naším cílem bylo seznámit veřejnost s pivem Doktor, které je vhodné i pro diabetiky, lidi se zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi, při bezlepkové dietě, příznivě působí při respiračních onemocněních i na potenci apod. Tato fakta byla ověřena i lékařským testováním," upřesnil L. Štyks. Jak jsme se dozvěděli, předání ceny se uskutečnilo v obchodním domě Tesco proto, že výherce je jeho stálým zákazníkem. Jiří Augusta se prý zachoval jako kavalír a vybral si kolo dámské, aby potěšil svou manželku. Soutěž končí tento týden.
Jiří (hrdy@cheming.cz)
Re: Pivo 11.2.2003 20:42:00
V současné době probíhá v rámci projektu, na kterém se Sdružení celiaků ČR podílí, testování některých piv na našem trhu. Jakmile budeme znát výsledky, budeme všechny členy prostřednictvím Zpravodaje informovat a výsledky testů se poté objeví na webových stránkách. Obecně se má však zato, že pivo pro celiaky rozhodně vhodné není.
Blanka Rubínová (info@celiac.cz)
Pivo? 11.2.2003 14:06:00
Zaujal ma nazor na pivo. Celiakia sa u mna prejavila pred sedemnastimi rokmi, po narodeni druheho dietata. Od tej doby prisne dodrzujem bezlepkovu dietu a podarilo sa mi na nej vynosit este jedno dieta. (Vsetky deti su zatial bez prejavov celiakie). Ale spat k pivu. Patnast rokov som pivo nepila, ale pred dvoma rokmi som sa zacala viacej zaujimat o to, ci v pive lepok naozaj je a z roznych zdrojov mi bolo nezavisle potvrdene, ze pivo lepok neobsahuje. Od tej doby ho pijem pravidelne a citim sa mimoriadne dobre. Podarilo sa mi niekolko kil pribrat, zlepsilo sa mi spanie... Mam (samozrejme len subjektivny) pocit, ze mi pivo dava to, co mi chyba tym, ze nejem obilniny. Nerada sa svojou dietou zaoberam, ale ak zistim, ze by som mala pivo vynechat, samozrejme to urobim. Ale ako to vlastne je s tym pivom a lepkom?
Katarina Vesela (katarina.vesela@uniag.sk)
Články z Internetu |
| Pivo (ne)horkne - 13.01.2007
České pivo bolo a je vo svete pojem, kým slovenské žilo vždy v jeho tieni. Keď sa rozdelila federácia, našlo sa nemálo nadšencov, ktoríboli presvedčení, že pre slovenské pivovarníctvo nastávajú nové časy. Čerstvípodnikatelia mali veľké plány a bili na národnú strunu. Najprv bojovali o kvótu obmedzujúcu dovoz českého piva, neskôr so splátkami bankám a Fondu národného majetku, potom s obchodnými reťazcami a napokon aj (poniektorí) so svojím národoveckým svedomím.
Lebo čím ďalej bolo od revolúcie, tým ťažšie sa znášala každodenná podnikateľská rehoľa. Rad za radom majitelia začali pivovary predávať zahraničným spoločnostiam. Mosný „strelil“ Šariš, Konárik Gemer a Martiner, Karšay Corgoň, Vendelín so zamestnancami Topvar, Rada Steiger a naposledy Szitás Stein.
Kto bude ďalšív poradí? Užani niet veľmi čo ponúkať, zostali len pivovary v Poprade, Bytči a Banskej Bystrici.
Na začiatku boli veľké plány, na konci výnosné predaje hojace rany vlastníkom. Prechodom pivovarov do zahraničných rúk sa určite výroba piva na Slovensku nekončí. Nadnárodné spoločnosti sa zmocnili iných, podstatne väčších trhov.
S Heinekenom a SABMillerom prišli na Slovensko veľké investície, ale aj nemilosrdné počty. Tie majú rôzne podoby: Zatváranie neefektívnych pivovarov aj zavádzanie licenčnej výroby českých pív. No napríklad aj výrobu slovenských v zahraničí. Pivovarnícke Slovensko otočilo list. Vstúpilo do kozmopolitnej Európy.
Autor: Jozef Sedlák |
| Malé pivovary sa zachraňujú privátnymi značkami - Malé pivovary, ktoré sú soľou každého pivovarníckeho trhu, nemajú na Slovensku ustlané na ružiach. Z pôvodne štrnástich pivovarov v roku 1990 zostalo na začiatku roku 2007 siedmim majiteľom osem pivovarov. Na pivovarnícky cintorín sa odobrali napospol malé a niektoré stredne veľké pivovary.
Hoci štát vyšiel výrobcom piva v malých pivovaroch v ústrety nižšou spotrebnou daňou, tá im zďaleka nezaručuje prežitie. Z piatich malých pivovarov si vlani dva mierne polepšili - Stein Bratislava a Pilsberg Poprad, dva pohoršili - Steiger Vyhne a Popper Bytča a jeden - Urpín BB v Banskej Bystrici - sa nepohol ani o krok vpred. Zostalo im už len 15 percent trhu. Výhľad nie je ružový, pretože slovenský pivár nie je nemecký, ktorý lipne na regionálnych značkách pív.
„Hlavný problém je v tom, že malé pivovary nemajú vybudované značky, na ktorých by sa dalo zarobiť,“ hovorí Pavol Bekeš, ktorý do vlaňajška viedol Pilsberg Poprad. Skutočne celoslovensky známe značky sú podľa Bekeša len dve - Zlatý Bažant a Topvar, čiastočne Šariš. Pivo z malých pivovarov, hoci nie je horšie, sa predáva za nižšie ceny. Pivovarom potom chýbajú peniaze na rozvoj i podporu predaja. Práve preto sa malé pivovary začali nanovo predávať.
Rozdiel medzi cenami je skutočne neprehliadnuteľný. Napríklad v Kauflande stojí bytčiansky Popper desiatka 8,90 koruny, Grošák zo Steinu 9,90, kým Topvar sa predáva po 11,50 koruny, licenčný Kozel po 13,50 a Gambrinus, takisto licenčný, po 14,50 Sk.
V snahe prežiť vyrábajú malé pivovary pivá za supernízke ceny. Používajú napríklad vlastnú značku ako osmička Ambrosius z Bytče, ktorý stojí len 5,50 koruny. Cena však môže byť ešte nižšia, pivovary ju dosiahnu výrobou tzv. privátnych značiek pre obchodné reťazce, keď sa dá stlačiť cena v niektorých prípadoch až pod 4 koruny za fľašu.
COOP Jednota Slovensko napríklad vypísala verejnú súťaž na výrobu piva Gazda, ktoré predáva po 6,90. Stein, ktorý súťaž vyhral, má o výrobu postarané, pretože pivo sa výborne predáva. „Magnetom je, samozrejme, cena, ale pivo nekupujú len ľudia, ktorí majú hlboko do vrecka, mnohým jednoducho chutí,“ povedal generálny riaditeľ sekcie obchodu v COOP Jednote Vladimír Švarc.
Výroba pív pod privátnou značkou sa rozbehla v Česku aj Poľsku. „Keby sme ju neboli prijali, reťazce dovezú pivo z týchto krajín,“ povedal obchodný riaditeľ pivovaru Stein Dušan Pfeifer. Malé pivovary sa touto výrobou zachraňujú, pretože nemajú prakticky nijaké výdavky na marketing.
Veľkým pivovarom sa to však nepáči, privátne značky im kazia ceny. „Je to fakt, s ktorým sa treba zmieriť. Kým bude dopyt spotrebiteľov po tomto pive, dovtedy ho bude vyrábať ten, kto je v ekonomickej núdzi,“ povedal riaditeľ českého Svazu pivovarov a sladovní Jan Veselý.
13.01.2007
Autor: Jozef Sedlák
|
| České pivo Slovákom stále chutí - Na Slovensko sa v roku 2005 doviezlo vyše 480-tisíc hektolitrov českého piva. Zhruba každé ôsme vypité pivo pochádza z niektorého českého pivovaru.
Českým pivovarom sa výnimočne darí. Kým v celej Európe klesá výroba piva, Čechom rastie. Vlani zvýšili vývoz na 3,5 milióna hektolitrov, čo je medziročný rast 14 percent, z toho na Slovensko o šesť percent. Slovenský vývoz, naopak, minulý rok padol zo 118-tisíc hektolitrov na 36-tisíc hektolitrov.
Všetky významnejšie slovenské pivovary vyrábajú v licencii české pivo. Najviac ho robí Šariš, kde sa výroba blíži k 0,5 milióna hektolitrov, v Hurbanove sa varí aj Starobrno. Ďalšie pivovary pivo distribuujú - napríklad Steiger Vyhne predáva českobudějovický Budvar a najnovšie to bude přerovský Zubr.
Keď sa na Slovensku hádajú pivovarníci medzi sebou, tak malí vyhadzujú veľkým na oči licenčnú výrobu českého piva a tízasa malým nemôžu odpustiť výrobu lacných pív pod privátnou značkou obchodných reťazcov.
Za výrobou jedných aj druhých pív je však ekonomika pivovarov a dopyt spotrebiteľov.
„Samozrejme, že predávame české pivo, nie je to doplnková, ale významná položka na pulte,“ povedal generálny riaditeľ sekcie obchodu v COOP Jednote Slovensko Vladimír Švarc. V prvej trojke dodávaných pív z pivovaru Šariš vedie suverénne licenčne vyrábaný Kozel - jednotkou je desiatka a trojkou dvanástka.
Rastúci predaj českých značiek súvisí s tým, že za posledných desať rokov sa na Slovensku zdvojnásobil počet výčapných pultov a pribudli nové obchodné siete. „Nové výčapy sa usilujú pritiahnuť ľudí atraktívnym pivom a ako osvedčená návnada im slúži české pivo,“ povedal jeden z pivovarníkov, ktorý si neželal byť menovaný.
Autor: (sd) |
| Z krízy sa majitelia vykúpili predajmi - Slovenské pivovarníctvo je piaty rok v kríze. Výroba piva nepretržite od roku 2002 klesá a ani vlaňajšok nebol výnimkou. Sedem slovenských pivovarníckych spoločností vyrobilo len 3,794 milióna hektolitrov piva. Za päť rokov sa tak na Slovensku znížila výroba piva o jeden milión hektolitrov.
Konkurencia v pivovarníckom priemysle sa vystupňovala na ostrie noža. Pivovary čelili neklesajúcemu tlaku obchodných reťazcov na ceny, dovozu českých pív aj novému rozloženiu spotrebiteľských výdavkov. Pivo, ako konštatoval šéf Pivovarov Topvar Imrich Havriš, užnie je pre slovenských spotrebiteľov nápojom, bez ktorého by si nevedeli predstaviť život.
Na vzniknutú situáciu reagovali pivovary svojsky. Tretí najväčšípivovar - zamestnanecká akciovka Topvar Topoľčany - vyriešil vnútorné ekonomické problémy predajom akcií svetovej dvojke spoločnosti SABMiller. Pre zamestnancov, manažérov, ale aj mesto Topoľcany to bol dobrý obchod - každá z 1 451 akcií sa predala po takmer 900-tisíc korún.
Dobre nakúpila aj spoločnosť SABMiller, ktorá dovtedy na Slovensku vlastnila pivovar Šariš. Kúpou Topvaru získala vlani na trhu takmer 40-percentný podiel a od lídra trhu spoločnosti Heineken ju delí už len šesť percent. Spojené pivovary Topvar pravdepodobne rozvinú výrobu licenčného českého piva ešte viac.
Nadnárodné spoločnosti jednoducho globalizujú výrobu. Ako, to vlani predviedol Heineken Slovensko, keď skončil výrobu piva v rimavskosobotskom Gemeri a presunul ju ako predtým z nitrianskeho Corgoňa a martinského Martineru do Hurbanova. Vznikne tu najväčšípivovar v strednej Európe s výrobou okolo dvoch miliónov hektolitrov. Pravda, to za situácie, že na Slovensku sa predsa len oživí spotreba piva. Heineken totiž za posledných päť rokov znížil výrobu z 2,2 milióna hektolitrov na minuloročných 1,73 milióna.
K predajom sa uchýlili aj vlastníci malých pivovarov. Eduard Rada, ktorý vyviedol zo zabudnutia a pivovarníckej periférie najstaršíslovenský pivovar Steiger Vyhne, v auguste 2006 kapituloval a predal väčšinu akcií zahraničnému kapitálu. Do Steigra, ktorý kedysi sníval, že bude vyrábať 400-tisíc hektolitrov piva, vstúpila moravská pivovarnícka skupina PMS. Stoja za ňou pivovary v Přerove, Litovli a Hanušoviciach.
V rukách slovenských vlastníkov tak na začiatku roka 2007, keď bol oznámený predaj bratislavského Steinu luxemburskej finančnej skupine ORCO, zostali už len naozaj malé pivovary - Pilsberg v Poprade (Ladislav Lazar), Popper Bytča (Karol Konárik) a Pivovar Urpín BB, ktorý spravuje po Pavlovi Čupkovi spávca konkurznej podstaty. Dve nadnárodné pivovarnícke skupiny kontrolujú 85 percent trhu.
Zdá sa však, že na konci tunela, či vyčisteného trhu, predsa len pivovarníkom bliká svetielko. V druhom polroku 2006 po prvý raz od roku 2003 stúpol predaj piva na domácom trhu o jedno percento, ako oznámil šéf pivovarníckeho združenia Roman Šusták.
Trh s pivom ovládli nadnárodné spoločnosti Heineken a SABMiller
Autor: Jozef Sedlák
|
| Návrh ceny malolitrážneho pivovaru - Zariadenie pivovaru už v názve naznačuje výrobu piva v podmienkach na to určených.
Varňa
Pozostáva z dvoch nádob každá obsahu 120 l, v bloku o rozmere 800 x 2400 x 2400 mm izolované a opláštené.
A/ 1. Rmuto-mladinový kotol s elektrickým ohrevom
2. Filtračná nádoba (scedzovacia) so scedzovacím dnom a čerpadlom.
B/ V prípade použitia sladového extraktu je potrebná len mladinová nádoba s elektrickým . ohrevom.
Chladenie
Chladenie vyrobenej horúcej mladiny je zabezpečené jednostupňovým alebo dvojstupňovým doskovým chladičom.
Výroba chladu
Voda na chladenie mladiny a kvasných nádob je pripravená vo výrobníku ľadovej vody.
Hlavné kvasenie
Pre hlavné kvasenie a dokvasovanie mladiny je potrebných 15 nádob po 210 l s armatúrami. Chladenie je zabezpečené priestorovo ochladením vzduchu a ľadovou vodou do plášťa kvasnej nádoby.
Stáčanie piva
Stáčanie piva bez filtrácie je možné priamo z kvasných kombitankov (kvasinkové pivo) alebo použiť nutný počet pre stáčanie (4 ks) KEG-sudov.
Prídavné zariadenie
V prípade spracovania sladu - 1 ks šrotovník
Teplovodné hospodárstvo
1 ks nádoba na teplú vodu o obsahu 100 l.
Pretláčanie piva
1 ks kompresor vzduchový o výkone 2 m3/hod. s reguláciou a separáciou oleja, alebo inertný plyn.
Termín dodávky
4 mesiace po podpise kontraktu.
Cena dodávky
Cena dodávky ………………………….. 2 830 000,- Sk
Uvedené ceny sú bez DPH, pri dodacej podmienke „EX Works“ (Incoterms 2000), bez dopravy, špeciálneho balenia, cla, colných a iných poplatkov platených v krajine tranzitu, alebo v krajine určenia.
Navrhované výrobné zariadenie je vyrobené z nerezovej ocele a je pre najmenší denný a ročný výkon pivovaru. Slúži ako mikropivovar pre skúšobné účely, alebo ako reštauračný pivovar. Podľa potreby môže zdvojnásobiť výkon 2 várkami za deň pri rozšírení ležiackeho priestoru.
Záruky
Záruka na zariadenie dodávané je 24 mesiacov od odovzdania do užívania.
Platobné podmienky
50 % po podpise kontraktu
40 % pred expedíciou zariadení
10 % po odovzdaní do užívania
Platnosť ponuky : 30. 06. 2006 Vypracoval : Vojtech GIERTL
|
| Topvar očakáva rozhodnutie PMÚ ku koncentrácii v novembri - Vstup zahraničného investora SABMiller do topoľčianskeho pivovaru Topvar nemusí byť definitívny. Podnet, ktorého obsahom sú výhrady k príliš silnej koncentrácii slovenských pivovarov v dvoch nadnárodných zahraničných skupinách, dosiaľ leží na stole Protimonopolného úradu (PMÚ) SR. Ako povedal generálny riaditeľ Topvaru Peter Vendelín, rozhodnutie očakáva niekedy v novembri. Je však presvedčený, že po zvýšení spotrebnej dane za pivo jedinou šancou na prežitie slovenských pivovarov je len vstup zahraničných investorov.
Na dnešnej tlačovej konferencii zástupcovia Topvaru predstavili najnovšie úspechy v kvalite topoľčianskeho piva. Degustačná komisia na pôde Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu vyhodnotila za najlepšie pivo na Slovensku práve Topvar v kategórii 10 aj 12 stupňových pív. Za najlepšie pivo ich označilo aj 1 400 respondentov v ankete študentov vysokých škôl z 20 fakúlt na Slovensku, ktorú usporiadala Slovenská komora mladých.
Silu Topvaru prišiel dokumentovať aj silák Branislav Golier úspešným pokusom o svetový rekord a zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Stokilovú kamennú guľu si desaťkrát obtočil cez plecia okolo tela.
TASR 25.08.2005
|
| Pivo varili už starí Slovania, pivovary fungujú od stredoveku - Výroba piva sa považuje za jeden z najstarších výrobných postupov v dejinách ľudstva. Siaha až do obdobia neolitu pred 12-tisíc rokmi. Bol údajne známy skôr než spôsob prípravy chleba. Technológia výroby piva sa zdokonalila v starovekej Mezopotámii a v Egypte. Na území Slovenska varili pivo už starí Germáni a jeho výrobu poznali aj starí Slovania. Prvé písomné správy o existencii pivovarov pochádzajú z 13. storočia. Hovoria napríklad o tom, že pivo boli povinní dodávať poddaní kláštora v Hronskom Beňadiku.
Výroba piva sa považuje za jeden z najstarších výrobných postupov v dejinách ľudstva. Siaha až do obdobia neolitu pred 12-tisíc rokmi. Bol údajne známy skôr než spôsob prípravy chleba.
Technológia výroby piva sa zdokonalila v starovekej Mezopotámii a v Egypte. Na území Slovenska varili pivo už starí Germáni a jeho výrobu poznali aj starí Slovania. Prvé písomné správy o existencii pivovarov pochádzajú z 13. storočia. Hovoria napríklad o tom, že pivo boli povinní dodávať poddaní kláštora v Hronskom Beňadiku.
Rozmach v stredoveku
Veľký rozmach pivovarníctva nastal v období vrcholného stredoveku a novoveku, najmä v 15. až 17. storočí. Sformovali sa dve základné samostatné technológie, a to príprava sladu, organizovaná sládkami, a následné varenie piva. Výsadu variť pivo dostali slobodné kráľovské mestá a na vidieku mala uvedená právo šľachta.
Kráľovské mestá zriaďovali spoločné komunálne pivovary a šľachta prenajímala svoje právo na varenie piva poddanským mestám. Preto v sledovanom období malo vlastný pivovar každé významnejšie mesto Slovenska. Kvalita bola vzhľadom na neznalosť chemických procesov pri varení piva spravidla nízka. Len v ojedinelých prípadoch sa dosahovala vyššia kvalita produkcie, ako v prípade trenčianskeho pivovaru, ktorý dodával pivo na pltiach až do Komárna.
Územné rozšírenie pivovarníctva dokumentuje skutočnosť, že ešte v 40-tych rokoch 19. storočia pracovalo v Uhorsku približne 300 pivovarov. Väčšina z nich sa nachádzala práve na Slovensku. Tieto malé prevádzky však v nasledujúcich desaťročiach takmer všetky postupne zanikli. Z najstarších pivovarov si kontinuitu vývoja zo stredovekého na moderný závod zachoval iba pivovar vo Vyhniach, založený roku 1473 a uznávaný ako najstarší na Slovensku.
Kardinálna zmena
Charakter pivovarníctva sa od základu zmenil na pozadí nástupu továrenskej veľkovýroby. Produkcia sladu a varenie piva sa presunuli z početných malých prevádzok do niekoľkých novozakladaných priemyselných sladovní a pivovarov. Počet pivovarov na území Slovenska sa podľa odhadov znížil do roku 1851 približne na 110 a do konca 19. storočia asi na 40 až 50.
Závody často vznikali a zanikali, niektoré pracovali s dlhodobými prestávkami. Nepriamoúmerne so znižovaním počtu sa zvyšovala kapacita pivovarov a rástla úroveň pivovarskej techniky. Významné bolo najmä zavádzanie pary pri varení piva a inštalácia modernej chladiarenskej techniky. Na prelome 19. a 20. storočia sa objavili prvé mechanické linky na plnenie fliaš a stáčanie piva do sudov.
Kľúčové postavenie v odvetví nadobudlo v druhej polovici 19. storočia 10 až 12 priemyselných pivovarov, z ktorých väčšina si udržala existenciu až do konca 20. storočia. Najväčšiu kapacitu dosiahli pivovarské podniky firiem Stein a Bauernebel v Bratislave a Košiciach, uvedené do prevádzky v rokoch 1870 až 1873.
Továrenský charakter mali aj meštianske pivovary v Bratislave, Košiciach a Michalovciach, pivovary so staršou tradíciou vo Vyhniach, Bytči a Ilave, ako aj závod v Poprade, založený roku 1812. Na sklonku 19. storočia, konkrétne roku 1893, pribudli moderné pivovarské prevádzky v Nitre a Martine. Pomerne významnú, avšak iba dočasnú úlohu zohral v druhej polovici 19. storočia napríklad pivovar vo Vrádišti a miestny význam mali menšie prevádzky v Banskej Bystrici, Podbieli na Orave a inde.
Významnejšie sladovníctvo
V porovnaní so svetom, predovšetkým so susednými českými krajinami, však pivovarníctvo Slovenska značne zaostávalo v celkovom objeme a odbyte výroby. Napríklad ešte roku 1899 z viacerých továrenských pivovarov Slovenska iba tri dosahovali výrobu vyššiu než 10-tisíc hektolitrov ročne. Išlo o pivovary v Bratislave, Košiciach a v
Nitre. Väčšina produkcie piva sa spotrebovala v regióne výroby. Značnú časť spotreby pokrývali dovozom z Maďarska a Česka. Roku 1913 predstavoval celkový objem výroby piva na Slovensku približne 200-tisíc hektolitrov, čo bolo len asi osem percent celouhorskej produkcie.
Z medzinárodného hľadiska malo väčší význam sladovníctvo. Vlastné moderné sladovne vybudovali všetky významnejšie pivovary. Zároveň sa však rozvíjali aj samostatné sladovne, orientované prevažne na vývoz, ako boli podniky Treumann a Sessler v Trnave alebo Eckenstein v Nitre.
V priemyselných pivovaroch, ako aj v sladovniach, sa presadil najmä židovský a čiastočne aj zahraničný kapitál. Okrem už spomínaných firiem pôsobil napríklad barón Popper v Bytči alebo firma Kachelman vo Vyhniach. Niektoré pivovary vlastnili mestá. Národne slovenský kapitál ovládal z dôležitejších podnikov len pivovar v Martine.
Predvojnová zelená
Rozvoj pivovarníctva na Slovensku dostal na krátky čas zelenú v období tesne po vzniku ČSR. Vtedy odpadla konkurencia maďarských pivovarov, vyspelé pivovarníctvo českých krajín sa zas nemohlo presadiť pre neusporiadané hospodársko-politické pomery v krajine.
Väčšina továrenských pivovarov, ako aj sladovní, sa v tomto období modernizovala, pričom výroba do roku 1921 narástla približne na 355-tisíc hektolitrov. Prvenstvo v objeme produkcie dosahoval bratislavský pivovar bratov Steinovcov, ktorý vyrobil 60- až 80-tisíc hektolitrov piva ročne.
Po stabilizácii hospodárskych pomerov sa na Slovensku rozšírila konkurencia českých pivovarov. Domáci výrobcovia museli ešte zintenzívniť technickú prestavbu závodov a zvyšovanie kvality výroby, aby mohli obstáť proti svetovej špičke.
Modernizácia spočívala v elektrifikácii čerpadiel a miešadiel varných nádob, zavádzaní kompresorovej chladiarenskej techniky. Pivovary ďalej nahradzovali drevené kvasné kade kovovými a železobetónovými a zavádzali aj elevátory, transportéry a linky na čistenie, plnenie a etiketovanie fliaš.
Počet slovenských pivovarov sa v období po vzniku ČSR stabilizoval na 12 továrenských a asi šesť až osem malých miestnych závodov. V odvetví sa značne rozšíril vplyv národne slovenského kapitálu, najmä aktivitami Slovenskej banky a Tatra banky. Výrobu z roka 1921 sa pivovarom vzhľadom na konkurenciu a medzivojnové krízy podarilo prekročiť až na sklonku 30-tych rokov.
Rozmach pokračoval počas vojnovej konjunktúry 1939 – 1943, keď odpadla konkurencia českých pivovarov. Viacero závodov ďalej modernizovalo a rozšírilo výrobné kapacity. Tieto však boli následne poškodené vojnovými operáciami.
...a prišlo znárodnenie
V rokoch 1945 až 1948 postupne došlo k znárodneniu všetkých pivovarov a sladovní, ktoré prebiehalo v dvoch fázach. Zoštátnilo sa 12 pivovarníckych prevádzok. Znárodnené podniky spočiatku riadilo oblastné riaditeľstvo Slovenského nápojového priemyslu.
Po viacerých organizačných zmenách sa odvetvie dostalo roku 1958 pod správu národného veľkopodniku Pivovary a sladovne s celoslovenským pôsobením. Ten sa v roku 1965 pretvoril na výrobno-hospodársku jednotku rovnakého názvu s oblastnými riaditeľstvami v Bratislave, Trnave, Martine a Košiciach.
Obdobie mohutného rozmachu pivovarníctvo zaznamenalo v rokoch 1957 až 1974. Vtedy súdobý režim začal a postupne dokončil výstavbu šiestich nových veľkokapacitých pivovarov v Topoľčanoch, Rimavskej Sobote, Veľkom Šariši, Hurbanove, Banskej Bystrici a v Trnave. Vyrábali pivo značiek Topvar, Gemer, Šariš, Zlatý bažant, Urpín, Trnavan, ako aj viacero ďalších. Staršie podniky sa buď zrušili, alebo zásadne rekonštruovali.
Výroby piva v rokoch 1945 až 1978 narástla približne zo 400-tisíc na 5,6 milióna hektolitrov. S produkciou rástla aj spotreba na obyvateľa. V období 1937 až 1978 sa zvýšila zo zhruba 14 na 107 litrov ročne.
Slovenské pivo sa stalo aj významným vývozným artiklom. Slovensko ročne vyvážalo do 700-tisíc hektolitrov, prevažne do bývalých socialistických krajín. Jednostranný dôraz na kvantitu poznačil kvalitu výroby, ktorá pri väčšine súdobých značiek svetlého a tmavého piva výrazne zaostávala, najmä za českými značkami.
Medzihra domáceho kapitálu
Úplne novú kapitolu dejín pivovarníctva a výroby sladu otvorili hospodársko-politické zmeny na prelome 80. a 90. rokov. Nastala zásadná transformácia vlastníckych vzťahov. Zmenili sa aj kľúčové prioríty vývoja odvetvia. Hlavný dôraz sa začal klásť na kvalitu, konkurencieschopnosť, hospodárnosť, uplatnenie špičkových technológií a zohľadnenie ekologických požiadaviek.
V privatizácii sa uplatnil domáci účastinný aj individuálny kapitál, ale v konečnom dôsledku sa rozhodujúcim „hráčom“ pivovarníctva stali mamutie koncerny medzinárodného kapitálu. Na začiatku 90. rokov značnú iniciatívu prejavila spoločnosť KK – Company – Pivovary, vedená podnikateľom Karolom Konárikom. Ovládla tradičné pivovary v Martine a Bytči. Neskôr sa však väčšieho závodu v Martine vzdala a prevádzkuje iba pivovar Popper v Bytči.
Podnikatelia Eduard Rada a Pavol Čupka ovládli pivovary Steiger vo Vyhniach a Urpín v Banskej Bystrici. Možnosť úspešného uplatnenia domáceho kapitálu dokumentuje vývoj pivovaru Stein v Bratislave, a Pilsberg v Poprade, ktoré sú stále pod kontrolou domácich spoločností.
Neúspešnú cestu „porevolučného“ hospodárskeho vývoja predstavujú pivovary Cassovia v Košiciach, Starý prameň v Michalovciach a Horden v Trnave. Na prelome 20. a 21. storočia nestačili držať krok v kvalite a medzinárodnej konkurencii, preto zastavili výrobu.
Nasúpili veľkí hráči
Podstatnú časť trhu sledovaného odvetvia od konca 90. rokov postupne prevzali veľkí hráči medzinárodnej pivovarníckej výroby a obchodu. Pivovar Šariš, kde produkcia v ostatnom čase prekročila milión hektolitrov ročne, sa dostal do rúk juhoafrickej spoločnosti South Africa Broweries Ltd., ktorá ovláda aj vedúce české pivovary.
Koncern podnikov vytvorila na Slovensku holandská firma Heineken. Pozostával z pivovarov Zlatý bažant Hurbanovo, Corgoň Nitra, Gemer Rimavská Sobota a Martiner Martin. Výsledkom koncentrácie výroby bolo zastavenie produkcie v Martine roku 2003. Novým fenoménom sa stali drobné miestne pivovary. Napríklad roku 2000 pôsobili v desiatich mestách Slovenska.
Autor: Ľudovít Hallon 19.09.2005 |
| Rastie záujem o plechovkové pivo - Podľa komunikačného manažéra slovenskej vetvy Heinekenu Romana Krajniaka sú plechovky medzi spotrebiteľmi čoraz populárnejšie a ich podiel na celkovej produkcii každoročne narastá.
V hurbanovskom pivovare skupiny Heineken uviedli včera do prevádzky novú linku na balenie plechovkových pív do fólie. Inovované obaly s plnofarebnou potlačou nahradia doteraz používaný systém kartónových vaničiek, v ktorých boli plechovky obtiahnuté priesvitnou fóliou.
Projekt je súčasťou prvej fázy investície takmer za milión eur, v rámci ktorej dôjde k celkovej modernizácii technológie na plnenie piva do plechoviek. Súčasná kapacita 16-tisíc plechoviek za hodinu sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zvýši postupne takmer na dvojnásobok.
Podľa komunikačného manažéra slovenskej vetvy Heinekenu Romana Krajniaka sú plechovky medzi spotrebiteľmi čoraz populárnejšie a ich podiel na celkovej produkcii každoročne narastá. K lídrom na slovenskom trhu v tejto kategórii patria značky Zlatý Bažant a Corgoň. Stratégiou skupiny Heineken je predávať väčšinu plechovkového piva z Hurbanova na slovenskom trhu. Pre trhy okolitých krajín je určený iba minimálny podiel, ktorý slúži hlavne na spestrenie ponuky piva v obchodnej sieti.
Autor: Norbert Vrabec 29.03.2006 |
| SABMiller zvýši kapacitu Topvaru na 1 mil. hl ročne - Juhoafrický pivovarnícky koncern SABMiller plánuje investovať do modernizácie technológií a do zvýšenia výrobnej kapacity topoľčianskeho pivovaru Topvar. Kapacita Topvaru by tak mala vzrásť po vstupe zahraničného investora zo súčasných 700 tis. hektolitrov (hl) na milión hektolitrov (hl) ročne. Uviedli to na stretnutí s novinármi predstavitelia SABMilleru a Topvaru. Ako ďalej skonštatoval generálny riaditeľ pivovaru Šariš Imrich Havriš, výška investícií ešte nie je upresnená a bude predmetom ďalších analýz. Mike Short, generálny riaditeľ plzenského Prazdroja, ktorý tiež patrí do juhoafrickej pivovarníckej skupiny, zároveň ubezpečil, že cieľom spoločnosti SABMiller je upevniť a posilniť značku Topvar na slovenskom trhu. Topvar si dlhé roky udržiaval pozíciu slovenského pivovaru s čisto slovenským kapitálom. Generálny riaditeľ topoľčianskeho pivovaru Peter Vendelín preto na margo vstupu zahraničného investora uviedol, že vedenie podniku s týmto krokom súhlasilo kvôli dlhšie trvajúcej stagnácii Topvaru, ako aj celého slovenského trhu s pivom.
Topvar vyrobil v roku 2005 celkom 521 tis. hektolitrov piva. V tomto roku plánujú zvýšiť objem výroby na 550 tis. až 560 tis. hektolitrov. Podľa Vendelína však výroba závisí od letnej sezóny a počasia. SABMiller pôsobí na slovenskom trhu prostredníctvom pivovaru Šariš od roku 1997. Šariš vyrobil vlani 1,25 mil. hektolitrov piva, v tomto roku by mal vyprodukovať približne rovnaké množstvo.
Nadnárodná pivovarnícka skupina SABMiller uzavrela akvizíciu 48,4-percentného podielu v slovenskom pivovare Topvar 22. marca tohto roku. Spoločnosť týmto krokom reagovala na schválenie transakcie Protimonopolným úradom (PMÚ) SR 13. marca. Na základe kúpneho kontraktu predajú súčasní majoritní akcionári do konca septembra ďalšie akcie Topvaru spoločnosti SABMiller, čím sa podiel juhoafrickej firmy v slovenskom pivovare zvýši minimálne na 67 %. Následne by mal SABMiller v priebehu ďalších 18 mesiacov získať zostávajúce akcie Topvaru na základe rôznych put a call opcií.
Pivovarnícka spoločnosť SABMiller zaznamenala vo finančnom roku 2004/2005 nárast zisku o 33 %. Skupina dosiahla zisk pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou (EBITDA) zhruba 72 mld. Sk. Topvar ukončil rok 2004 s výrobou v hodnote 816 mil. Sk a s čistým ziskom 8,68 mil. Sk. Z celkovej produkcie pivovaru odoberajú domáci obchodní partneri približne 95 %, zvyšok smeruje na export. V súčasnosti Topvar vyváža pivo alebo slad do viac ako 18 štátov sveta.
28.03.2006 HN
|
| Pivovar Šariš za finančný rok v strate 19 mil. Sk - Pivovar Šariš, a.s., ktorý je súčasťou pivovarníckej skupiny SABMiller, dosiahol v uplynulom finančnom roku končiacom 31. marca 2006 tržby na úrovni 2,213 mld. Sk. V medziročnom porovnaní tak tržby spoločnosti vzrástli o 17 %. Napriek vyšším tržbám však pivovar vykázal v sledovanom období stratu na úrovni 19 mil. Sk. Ako ďalej informovali predstavitelia spoločnosti, záporný výsledok bol predovšetkým dôsledkom zvýšených investícií a náročnými podmienkami na slovenskom trhu s pivom. Pivovar Šariš pritom v uplynulom finančnom roku preinvestoval 162,3 mil. Sk, z čoho veľká časť smerovala do implementácie podnikového systému SAP.
Celkový objem predaja Pivovaru Šariš sa medziročne znížil o 3 % na 1,239 mil. hektolitrov (hl), pričom celkový pokles slovenského trhu s pivom predstavoval v rovnakom období 4 %. "Napriek situácii na slovenskom trhu s pivom sa Pivovaru Šariš podarilo opäť zvýšiť podiel na trhu prostredníctvom inovácií a investícií do značiek. Akvizícia Pivovaru Topvar skupinou SABMiller v marci 2006 by mala do budúcnosti poskytnúť solídny základ pre ďalší rast spoločnosti," uviedol generálny riaditeľ Pivovaru Šariš Imrich Havriš.
Pivovar Šariš je spolu s Pivovarom Topvar členom druhej najväčšej pivovarníckej spoločnosti na svete SABMiller. Tá od svojho vstupu v septembri 1997 preinvestovala v Pivovare Šariš viac ako 1,5 mld. Sk. Pivovar Šariš má dnes 28-percentný podiel na slovenskom trhu s pivom, predáva vyše 1,2 mil. hl piva ročne a zamestnáva 550 pracovníkov.
SITA 6.06.2006
|
| V pivovarníctve sa presadzujú ženy -
BRATISLAVA - Ženy sa čoraz viac presadzujú aj v klasických mužských pivovarníckych profesiách. V pivovaroch na Slovensku pracuje 2700 zamestnancov, z toho v pivovaroch Šariš a Topvar necelých tisíc. Štvrtina z nich sú ženy. Takmer výlučne ovládli profesie v oddeleniach kvality, ľudských zdrojov či financiách. Presadzujú sa aj ako biotechnologičky či dokonca ako degustátorky.
(tasr)
[14. 10. 2006]
|
| Teplo znásobilo predaj piva. - Pivovarníci, obchodníci a krčmári si mädlia ruky. Vlna júnových horúčav a majstrovstvá sveta vo futbale zdvojnásobili predaj piva. Skvelý odbyt má čapované pivo, pretože večer sa zapĺňajú záhradné reštaurácie fanúšikmi. Začínajúce sa dovolenky zasa zvýšili predaj plechovkového piva.inzercia
"Na také horúce leto sme čakali tri roky. Dve posledné boli viac daždivé a chladné a leto 2004 prinieslo studenú sprchu v podobe zvýšenej spotrebnej dane. Teraz sa trh s pivom konečne spamätáva," povedal manažér Topvaru Topoľcany Jozef Nemec. Za posledné dva týždne predaj vyletel o sto percent.
Dvojnásobne vyšší predaj zaznamenali aj vo vyhnianskom pivovare Steiger. "Najviac rastie spotreba desiatky a osmičky," hodnotil obchodný riaditeľ Steigera Emil Mihálik. Tieto dve pivá majú na predaji 42-percentný podiel. Dobre sa predáva aj dvanástka a tmavá jedenástka. "Tá slúži krčmárom na čapovanie rezaného piva, keď najprv natočia do pohára svetlú dvanástku a navrch tmavé pivo," vysvetlil Mihálik.
Začínajúce sa horúce leto potvrdilo príklon slovenských pivárov k desaťstupňovým pivám. „Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov sa predávala predovšetkým dvanástka so zhruba trojštvrtinovým podielom. Teraz sa pomer zmenil v prospech desiatky, deviatky a osmičky," uviedol riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták.
Za desiatku hovoria podľa Šustáka dva dôvody - pivo je lacnejšie a v horúčavách ho možno vypiť viacej. Potvrdzuje to aj vedúci pivárne Junior v Topoľcanoch Ivan Mišík. „V týchto dňoch vyčapujeme osem sudov Topvaru, väčšina z toho pripadá na desiatku. Možno aj preto, že sa s ňou ľahšie znesie pre niektorých 'štamgastov' neodmysliteľný pohárik borovičky," hovorí Mišík.
Horúčavy zvýšili predaj piva aj v ďalšej topoľcianskej reštaurácii Zlatý baránok. "Z dvoch či troch súdkov stúpol predaj po nástupe leta na päť až šesť a dobrý futbal nám večer urobí ďalší sud," hovorí vedúci výčapu Juraj Schneider. Mišík pridáva, že u nich pivo najviac tieklo pri zápasoch Česka a teraz Brazílie.
Letné pivo má dobré ceny. Sieť reťazca COOP Jednota ho teraz nakupuje od pivovarov s 10- až 15-percentnou zľavou. Tá sa priamo úmerne premieta aj do spotrebiteľských cien. "Najlepšie sa teraz predáva plechovkové pivo. V akciách stojí zhruba pätnásť korún a ľudia ho berú po celých kartónoch na dovolenky," hovorí vedúca oddelenia nákupu v sieti COOP Jednota Mária Janurová.
Cena najpredávanejšej fľaškovej desiatky sa pohybuje v Kauflande od 6,90 po 13,50 Sk. Časť zákazníkov preferuje drahšie značkové pivá, nižšie príjmové skupiny uprednostňujú pivá označené ako štandard alebo konzumné.
Pravda, Jozef Sedlák
|
| Eskimácky minipivovar používa vodu z ľadovca. - Prvý eskimácky minipivovar v Grónsku používa pri výrobe zlatého moku vodu z rozpusteného polárneho ľadovca.Sladovníci tvrdia, že táto voda je najmenej 2000 rokov stará a neobsahuje žiadne minerály a znečisťujúce látky.
Prvých 66.000 litrov tmavého a svetlého piva je už na ceste na dánsky trh, uviedla britská spravodajská stanica BBC.
Pivo obsahuje 5,5 stupňa alkoholu a pollitrová fľaša stojí okolo 3,40 libier (190 Sk). Zlatý mok s názvom Greenland stáčajú do fliaš v Nemecku.
Pivovar sa nachádza v dedinke Narsak, vyše 400 kilometrov južne od polárneho kruhu. Jeho majiteľ Steen Outzen povedal, že ročne vyprodukujú 400.000 litrov piva a majú ambíciu vyvážať ho nielen do Dánska. Ako dodal, robili prieskum trhu v USA, ale aj v Nemecku, do ktorého začnú dobré pivečko vyvážať možno už o šesť mesiacov.
TASR |
| Českí hráči na MS nevyhrali, pivovary áno - Českí hokejisti na nedávno skončených majstrovstvách sveta nevyhrali, národné pivovary však áno. Firmám vyrábajúcim obľúbený mok, ktoré mali blízko k MS v hokeji alebo v ich rámci urobili špeciálne predajné akcie zvýšil predaj.
12.05.2004 |
| Slováci nemajú na pivo - Zvýšenie spotrebných daní v tomto roku o vyše 60 percent sa podľa predstaviteľov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu premietol do zníženej spotreby piva na Slovensku. Vyššiu spotrebnú daň, ktorá je nad úrovňou okolitých krajín, najmä Česka a Nemecka, označil výkonný riaditeľ združenia Roman Šusták za zásah do trendu spotreby piva na Slovensku.
01.10.2003 |
| Veselý: Cena a chuť piva sa v EÚ veľmi nezmenia - Hovorí predseda Európskej pivovarníckej konvencie, Čech Jan Veselý.
Aké pivo sa dnes pije v Európe a aké na Slovensku a v Česku? Je v tom rozdiel?
Medzi českým a slovenským typom piva je veľmi malý rozdiel. Dlhá spoločná história viedla k tomu, že slovenské a české pivá sú si veľmi podobné. Zároveň sa však odlišujú od pív, ktoré sa vyrábajú inde v Európe.
Čím predovšetkým?
Najmä tým, že naše pivá sú plnšie, majú chlebovú chuť a vlastnosť, ktorej sa hovorí pitnosť. Keď vypijete jedno pivo, ponúka vás to k ďalšiemu napitiu. Tradičné západoeurópske pivá majú vysoký obsah kysličníka uhličitého a relatívne prázdnu chuť. Vypijete dve také pivá, a máte problém vypiť tretie či štvrté pivo. To v Česku a na Slovensku nepoznáme.
V českých a slovenských pivovaroch sa presadili zahraniční investori. Nebudeme piť onedlho iné pivá?
Heineken a SAB Miller sú veľké skúsené spoločnosti, ktoré roky podnikajú v pivovarníckom priemysle. Nemyslím si, že v krátkom čase hrozí také nebezpečenstvo. Nijaký pivovar nebude nútiť svojho zákazníka, aby pil iné pivo ako to, čo chce. Pivovarníci sa musia riadiť zákonom trhu a počúvať, čo chcú zákazníci. Iná otázka je, ako sa v priebehu 10-20 rokov vyvinie chuť pivárov. Pivo však vždy bude cenou zodpovedať možnostiam zákazníka a chuťou jeho zvyklostiam a preferenciám.
Po vstupe do únie pivo postupne zdražie. Na jeseň stačilo pridať jednu až dve koruny na fľašku a spotreba spadla o 14 percent. Aký vlastne možno očakávať predaj piva po vstupe do únie?
Som presvedčený, že po vstupe do EÚ národné vlády budú len ťažko robiť zásadné zmeny v daňovej politike. V únii platí zásada, že daňové zmeny by nemali aktívne ovplyvňovať trh. To znamená, že dane na jeden výrobok by sa nemali výrazne meniť v porovnaní s daňami na iné výrobky, a to preto, aby sa dopyt nepresúval z piva na nejaký iný alkoholický nápoj, kde sa dane nezvyšujú. Únia presadzuje politiku vyváženosti. Zmena môže byť len komplexná pre všetky alkoholické nápoje.
Lenže Slovensko má už dnes vyššie spotrebné dane na pivo ako Česko aj Nemecko. Za desiatku je daň 500 Sk za hektoliter, kým v únii to nie je ani 8 eur (približne 340 Sk/hl).
Únia naozaj odporúča spotrebnú daň necelých 8 eur, lenže skutočnosťou je aj rad výnimiek a veľkých rozdielov. Medzi Španielskom a Fínskom je obrovský rozdiel. V dôsledku vysokej dane na pivo stojí pivo vo Fínsku 36-krát viac ako v Španielsku. To ukazuje, že ani v EÚ neexistuje situácia, aby niekto diktoval národným vládam. Záleží na tradíciách a na miestnej politike.
A vari aj na stratégii pivovarov?
Iste. Niečo iné je daňová politika, ale nemôže sa stať, aby sami pivovarníci po vstupe do EÚ rozhodli, že priblížia svoje ceny západoeurópskym. Vždy sa musíme riadiť možnosťami zákazníkov, ich kúpnou silou. Nemôžeme robiť iné rozhodnutia, pretože by to bola samovražedná politika.
V Európe sa začína viac šetriť a žiť striedmejšie, klesá napríklad predaj vín. Je to šanca pre rast spotreby piva?
Čo sa týka dlhodobého trendu, som presvedčený, že bude dochádzať k pomalej zmene životného štýlu. Vidíme to v západoeurópskych krajinách a napokon aj u nás. Zníži sa spotreba čistého alkoholu, pretože ľudia budú mať, vlastne už majú, menej času na popíjanie.
Prečo sa menej pije?
Ľudia musia neraz ďaleko cestovať za prácou, riadia auto, viac sa musia sústreďovať na prácu. Celý životný štýl sa mení. S tým, ako porastie životná úroveň, budú sa ľudia orientovať na záujmy, ktoré stoja viac peňazí. Keď mám peniaze len na prežitie a moja situácia sa trochu zlepší, tak to prejem a prepijem, aby som si užil. So zmenou životnej úrovne sa zmenia aj záujmy – ľudia budú radšej peniaze šetriť na to, aby si kúpili lepšie auto, mali na lepšiu dovolenku atď. To sa ukazuje všade v rozvinutom svete, kde spotreba alkoholu v čistom klesá.
S pivom sa spája imidž, obraz krajiny. Na pive sa však najmä zarába. Zarábajú pivovarníci, zarába štát. Nebolo by lepšie, keby sa veci pomenúvali pravým menom?
Nebohý Fredy Heineken, známy holandský veľkopivovarník, ktorého som mal česť osobne poznať, hovorieval: ,,Nevyrábam pivo, aby som ho vyrábal. Pivo vyrábam preto, aby som zarábal peniaze." To je pravda. Na druhej strane, v oboch našich krajinách je pivo súčasťou tradície. Keď sa v priebehu niekoľkých generácií vyvíja tradícia pitia nejakého nápoja, napríklad piva, súčasne sa vyvíja kultúra pitia. Ľudia postupne prichádzajú na to, ako nápoj piť. V Škandinávii, kde nemajú prístup k alkoholu, nemajú návyk, ani nevedia, ako s ním zaobchádzať. Keď sa k nemu dostanú, chcú si to užiť. Vývoj nepochybne smeruje ku kultúrnej, ovládanej a kontrolovanej spotrebe piva, ktorá prináša pôžitok.
Jan Veselý (55) známy český odborník na pivo. Pracoval vo Výskumnom ústave pivovarníckom i v plzenskom Prazdroji. Od roku 2002 je šéfom Európskej pivovarníckej konvencie.
Jozef Sedlák, PRAVDA
| top | späť | 29.12.2003
|
| Hossa: Pivo so Šťastným? Nie! - Staronovým trénerom hokejovej reprezentácie je aj po zasadnutí výkonného výboru SZĽH František Hossa. Na ponuku privolil, hoci pôvodne bol rozhodnutý v národnom tíme definitívne skončiť. "Na stavbe tímu začneme pracovať od pondelka," hovorí kouč o zložení kádra pre MS v Lotyšsku.
09.03.2006 |
| Japonci vyrobili pivo, ktoré mení chuť - Najväčší japonský pivovar Asahi predstavil nové pivo, ktoré vo fľaši časom mení svoju chuť. V stanovisku firmy sa uvádza, že pivo Asahi Super Yeast Draft zmení svoju chuť v druhej fáze fermentácie, ktorá sa uskutočňuje priamo vo fľaši.
14.09.2005 |
| V dejisku ME sa minulo pivo - V dejisku futbalových ME v Portugalsku sa pivo stalo nedostatkovým tovarom. Majitelia krčiem a reštaurácií zrejme podcenili výdrž fanúšikov, ktorí vo veľkých horúčavách hasia svoj smäd predovšetkým zlatým mokom.
15.06.2004 |
| Nórsku hrozia suchoty, rapídne sa míňa pivo - V Nórsku nastali pre milovníkov piva naozaj ťažké časy. Nórski pivári to už mali aj tak ťažké, keďže nórske pivo je jedno z najdrahších v Európe, ale navyše teraz nórski pracovníci v pivovaroch vstúpili do štrajku a zásoby piva sa v Nórsku môžu čoskoro minúť.
20.05.2004 |
| Na trh prichádza kávové pivo - Britskí výrobcovia piva sa uchádzajú o zákazníkov novým produktom. Dnes totiž na trh uvedú úplnú novinku - pivo s obsahom kofeínu. Pri príprave sa kávové bôby z Rwandy zmiešajú s britským jačmeňom. Vytvorí sa tým pivo s obsahom kofeínu porovnateľným so šálkou kávy. Pivári tak môžu s pokojným svedomím vypiť svoje obľúbené pivo a kávičku v jednom a pritom ešte podporia trh rozvojovej krajiny.
Kávové pivo prišlo v na trh po úspechoch piva s jahodovou či čokoládovou príchuťou.
Predpokladá sa, že toto pivo bude mať úspech najmä v zimných mesiacoch, najmä vďaka svojej jemnej a hrejivej chuti.
SITA/AFP |
| SABMiller vlastní už 48 percent Topvaru - BRATISLAVA Pivovarnícka skupina SABMiller získala už 48,4 percenta akcií topoľčianskeho pivovaru Topvar. Firma to oznámila po súhlase Protimonopolného úradu. Do konca septembra má podiel SABMilleru vzrásť na 67 percent. Firma si tak chce posilniť pozíciu trhovej dvojky na Slovensku za prvým Heinekenom.
Autor: (ČTK)
24.3.2006 |
| Českí olympionici žalujú Budvar o milióny - Praha 2. marca (TASR) - Českí olympionici žalujú pivovar Budvar o milióny korún kvôli reklame.
Český olympijský výbor (ČOV) odhaduje škodu, ktorú mu údajne spôsobil Budějovický Budvar využitím olympijských symbolov v reklame na svoje pivo, na desiatky miliónov korún. Chystá preto žalobu, ku ktorej sa podľa ČOV hodlá pripojiť aj Medzinárodný olympijský výbor (MOV).
Právne kroky zrejme pripravuje aj svetový konkurent Budvaru Anheuser-Busch, ktorý je oficiálnym dodávateľom medzinárodného výboru. Zároveň českí olympionici podnikajú podobné opatrenia proti niekoľkým ďalším firmám, ktoré podľa nich zneužili olympijskú symboliku.
Budějovický Budvar uviedol, že sa proti snahe českého výboru medializovať spor týkajúci sa reklamnej kampane Hokejiáda ohradzuje.
Predbežné opatrenie, ktoré mu uložil českobudějovický súd, nie je podľa pivovaru právoplatným rozhodnutím a nevyjadruje stanovisko súdu v otázke viny a neviny. Budvar zároveň výbor vyzýva, aby sa naďalej zdržal akýchkoľvek ďalších krokov, ktoré by poškodzovali dobré meno spoločnosti, a počkal na konečný verdikt nezávislého súdu. "Náhradu škody vyčísľujeme, už teraz môžeme povedať, že sa bude pohybovať v rade desiatok miliónov korún. Žaloba bude podaná asi do polovice marca. K žalobe sa pripojí aj MOV," povedal právny zástupca ČOV Jan Šťovíček.
Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.
Copyright © TASR 2006 |
| Pivovar Staiger - História - Pivo sa na Slovensku začalo variť v jednej z najkrajších dolín Štiavnického pohoria, ktorou preteká Vyhniansky potok. Pozdĺž prudko tečúceho potoka sa ťahá 6 km dlhá dedina Vyhne.
Pivovar Vyhne bol založený v 15. stor. v roku 1473 radom tempárskych rytierov. Prvé pivo začali v pivovare variť mnísi. V tých časoch vo Vyhnianskej doline prekvitali remeslá a v podzemi tvrdo pracovali baníci. S námahou ťažili striebronosné a zlatonosné žily. V priebehu 16. a 17. st. sa menilo viacej majiteľov pivovaru.
V roku 1747 znova získalo mesto Banská Štiavnica pivovar po konfiškácii. Po roku 1785 mesto dávalo pivovar do prenájmu. V roku 1893 sa v plameňoch strácali výsledky dlhodobého úsilia viacerých majitel'ov. Pivovar vyhorel a celý komplex budov bol v zlom stave. Mesto nechcelo viac do pivovaru investovať a preto ho predalo majiteľovi vyhnianskych strojarní a zlievarní Karolovi Kachelmanovi za 12 tisíc zlatých. Kachelman postavil nové prevádzkové budovy, zmodernizoval strojové zariadenie a starý pivovar pre potreby sladovne ohradil kamenným múrom. Pivo už v tom čase bolo známe dobrou kvalitou. Kapacita pivovaru 15 000 hl piva nebola využitá, pretože bieda pospolitého ľudu nedovolila dopriať si dobrého piva. V r. 1910 sa mení firemné označenie na Kachelman a spoločníci. Napriek tomu, ze Kachelmanovské podnikanie sa počas prvej svetovej vojny ocitlo v kríze, výroba sa udžala na úrovni, ktorá postačovala na zásobovanie okolia v dostatočnom množstve. Nedostatok finančných prostriedkov Kachelmanovci riešili pôžičkami až sa novým majiteľom stala Tatrabanka. 1.1.1928 bola založená Účastnícka spoločnosť Slovenské pivovary a sladovne Vyhne s akciovým kapitálom 1milión korún. V nasledujúcom období pomerne veľké zmeny spôsobila hospodárska kríza, avšak ani toto ťažké obdobie nenarušilo chod a stabilitu vyhnianskeho pivovaru. Vedenie pivovaru nebolo nútené pristúpiť k takým opatreniam, ako je prepúšťanie zamestnancov a zniž- ovanie miezd. V roku 1935 bol založený Ochranný zväz pivovarov. Na Slovensku došlo ku zvýšeniu odbytu piva hlavne rajonizáciou, čo malo priaznivý vplyv aj na vyhniansky pivovar. Úspešný chod pivovaru sa značne narušil po obsadení pivovaru nemeckou armádou v r. 1944. Došlo k prerušeniu výroby a pivovar doplatil na dobu okupácie obeťami z radov svojich spolupracovníkov. Výroba sa opäť dala do chodu až 13.9.1945. Povojnová rekonštrukcia závodu a jeho ďaľšia výstavba tvorila najpokrokovejšiu a najslávnejšiu kapacitu dejín pivovaru. Dosiahla sa ročná výroba 50 - 60 000 hl piva, čo už stačilo na dobré zásobovanie obyvatel'stva pivom. Dňa 29.5.1946 sa rozhodlo o prestavbe pivovaru na väčšiu kapacitu v nákladoch asi 40 miliónov korún. Prestavba bola uskutočnená za 3 - 5 rokov. Pivovar počas znárodnenia prešiel viacerými reorganizá ciami a častou zmenou názvu.
Súčasným majiteľom pivovaru je Eduard Rada a.s. Pivovar Steiger Vyhne. V roku 1996 bola začatá rekonštrukcia stavebnej aj technologickej časti pivovaru. Starú linku na umý- vanie a plnenie AL-sudov nahradila nová plnoauto- matická linka na umývanie a plnenie nerezových KEG sudov, ktorá je nainštalovaná v úplne zrekonštruovaných priestoroch starej sudovne.
Ďaľšou vel'mi dôležitou investičnou akciou bola celková rekonštrukcia pivníc a spiliek ako aj montáž nového filtra od firmy FILTROX. Taktiež bola zrekonštruovaná stavebne aj technologicky flaškovňa. Zmenil sa aj vonkajší vzhľad fasád a striech budov pivovaru. Poslednou veľkou investíciou je kompletná výmena starej varne. Nová varňa nielenže zvýšila kapacitu zdvojnásobením počtu várok, ale umožňuje varenie tak klasicými, ako aj modernými postupmi za súčasného zvýšenia kvality.
Pivovar Steiger je dnes jedným z najlepšie vybavených pivovarov u nás. V kvalite sem špička, čo potvrdzuje aj viac ako zdvojnásobenie predaja na Slovensku od roku 1996. Do roku 2005 ďalšími investíciami zvýšime kapacitu pivovaru až na 500 tis. hl ročne.
Na Slovensku predáva Steiger produkciu prostredníctvom siete maloobchodov, veľkoobchodov a vo vlastných odbytových skladoch rozmiestnených rovnomerne po celej republike. Pivovar v tomto roku začal s exportom do Talianska, kým v minulosti prerazil do sieti hypermarketov Tesco v Anglicku a exportoval aj na Ukrajinu, do Ruska a Českej republiky. Prioritným je však domáci trh, kde je ešte potenciál rastu.
Túto skutočnost konštatovali aj zahraniční investori, ktorí v roku 2002 vstúpili do pivovaru Steiger. Konzorcium tvorí Európska banka pre obnovu a rozvoj, Nadácia na podporu poprivatizačného podnikania podporovaná zo zdrojov Európskej únie a investičná spoločnosť East Fund Management. Investori sa zaviazali v najbližších rokoch investovať v pivovare štyri milióny eur, čo by malo zvýšiť ročnú výrobnú kapacitu ako aj zvýšiť zamestnanosť o pätinu a posilniť pozíciu značky Steiger na trhu. Zástupcovia zahraničných investorov sú aj v orgánoch spoločnosti. Nosným produktom zostane naďalej ležiak plzenského typu, ktorý zrie približne 60 dní. |
| Staropramen zatvorí pivovar Braník - Staropramen zatvorí v prvom štvrťroku budúceho roka pražský pivovar Braník. Výroba tejto značky sa presunie do fabriky smíchovského Staropramenu. Ten prevezme výrobné technológie a investuje do modernizácie 20 miliónov eur, v prepočte 746 miliónov korún.
25.02.2006 Pravda |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
