Slovensky English

	Medzinárodné fórum „ Inovácia, investície, perspektívy“ - Zastupiteľský úrad SR v Minsku informuje podnikateľskú verejnosť, že v dňoch 19.-20. marca 2015 sa vo Vitebsku (Bielorusko) uskutoční Medzinárodné fórum „ Inovácia, investície, perspektívy“. Organizátorom fóra je Administrácia Vitebskej oblasti, ktorá pozýva slovenských podnikateľov s cieľom oboznámiť sa s inovačným potenciálom oblasti a realizáciou efektívneho biznisu na území Vitebskej oblasti. Cieľom fóra je predstaviť účastníkom investičný potenciál Vitebskej oblasti, inovačný rozvoj regiónu, inovačné energo-úsporné technológie a zariadenia, inovácie v stavebnom priemysle, potravinársky priemysel oblasti, perspektívy rozvoja ľahkého priemyslu. V rámci fóra sa uskutoční vedecko-praktická konferencia, prezentácia inovačných a vedecko-výskumných projektov. Záujemcovia o účasť na fóre môžu získať podrobnejšie informácie na Zastipiteľskom úrade SR v Minsku (tibor.bok@mzv.sk ), alebo priamo na administrácii Vitebskej oblasti, Medveckaja Svetlana Michajlovna – T. +375 212 425852, Miagkova Snežana Alexandrovna – T. +375 212 425350, mail.: vitebskved@mail.ru, invest.vit@mail.ru, dalex@tut.by . 22.01.2015 MZV Do slovenských ulíc sa vracajú Street View autá - Nenašli ste svoj dom, kanceláriu či školu na Mapách Google? Už čoskoro sa to môže zmeniť. Po Slovensku v najbližších dňoch začnú opäť jazdiť Street View autá. V dnešnej technologicky vyspelej dobe je úplne bežné, že pred reálnym výletom sa „virtuálne“ prejdeme po uličkách vybranej destinácie, pozrieme si fasádu vytipovaného hotela či reštaurácie, kam zájdeme na prvú večeru. Na mapách od Google sa takto dá prejsť aj po mnohých slovenských uliciach a čoskoro ich tam bude omnoho viac. V nasledujúcich dňoch totiž opäť začnú po slovenských cestách jazdiť špeciálne Street View autá, ktoré budú aktualizovať snímky, ako aj fotografovať ďalšie významné lokality, ktoré ešte doteraz neboli nasnímané. Street View autá navštívia niekoľko desiatok slovenských miest a obcí, od Bratislavy na západe až po Humenné na východe krajiny. Okrem verejne dostupných ciest by Google rád zachytil aj miesta záujmu na základe žiadostí miestnych inštitúcií, s využitím Street View batohu, takzvaného Trekkera. „Slovenskí používatelia môžu dnes vďaka Street View virtuálne navštíviť množstvo destinácií, vrátane kultúrne a historicky významných lokalít či turisticky zaujímavých miest a prírodných krás, ako sú napríklad aj unikátne slovenské jaskyne,“ hovorí Jarda Bengl, produktový manažér Googlu a dodáva: „Keďže infraštruktúra sa neustále vyvíja, veríme, že vďaka aktualizácii Street View snímok umožníme používateľom a návštevníkom Slovenska ešte lepšiu orientáciu a poskytneme im inšpiráciu pri výletoch a dovolenkách.“ Do jaskyne z obývačky Google ešte začiatkom tohto roka v rámci projektu „Slovenské Street View tipy“ obohatil službu Street View aj o špeciálne zbierky panoramatických snímok zo Slovenska. Tie zahŕňajú rôzne kultúrne, historické a prírodné krásy vrátane piatich slovenských jaskýň. Projekt minulý rok vyvolal obrovský záujem slovenských používateľov, ktorí Googlu zaslali viac ako 4000 tipov na zaujímavé slovenské lokality pre snímanie Street View. Webmagazín Výzva na Twinning light projekt HR/2011/IB/JH/01 TWL - “Preparation for the Implementation and Usage of the Schengen Information System (SIS) / SIRENE and European Arrest Warrant (EAW)” Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky informuje o výzve na Twinningový projekt č. HR/2011/IB/JH/01 TWL “Preparation for the Implementation and Usage of the Schengen Information System (SIS) / SIRENE and European Arrest Warrant (EAW)”, ktorý sa bude implementovať v Chorvátsku v rámci programu IPA 2011. Vypracovaný návrh na realizáciu projektu je potrebné zaslať v termíne do 7.5.2014 na e-mailovú adresu peter.vavra@mzv.sk. 31.03.2014 MZV Čína chce unikát. Najdlhší podmorský tunel na svete - Tunel pod Pochajským zálivom má merať 123 kilometrov a stáť asi 26,3 miliardy eur. . Čína oprášila dvadsať rokov starý plán na vybudovanie podmorského tunela. Tunel pod Pochajským zálivom má merať 123 kilometrov, čo je dvakrát viac, než je dĺžka doteraz najdlhšieho tunela Seikan v Japonsku. Odhadovaná cena projektu je približne 36 miliárd dolárov, teda asi 26,3 miliardy eur. Čínski inžinieri majú projekt na tunel predložiť vláde v apríli. Ak ho schvália, práce by podľa jedného z autorov projektu mohli začať už v roku 2015 alebo 2016. Stavba by mala byť dokončená do roku 2026, povedal Wang Meng-šu denníku China Daily. Doteraz najdlhší, spomínaný tunel Seikan medzi japonskými ostrovmi Honšú a Hokkaidó meria 53,85 kilometrov, teda ani nie polovicu toho, čo plánujú Číňania. Eurotunel pod kanálom La Manche je dlhý 51 kilometrov. Nový tunel by mal viesť z mesta Ta-lien v provincii Liao-ning do Jen-tchaje v provincii Šan-tung. Cesta medzi oboma mestami sa vďaka tunelu má skrátiť na iba 40 minút. Vlaky tu majú jazdiť rýchlosťou 220 km/h. Trajektom pritom cesta dnes trvá okolo ôsmich hodín, po súši sú od seba mestá vzdialené 1 400 kilometrov. Podľa agentúry Reuters Čína svoj ​​plán na výstavbu tunela oznámila už v roku 1994, doteraz ale zostalo len pri plánoch. Od roku 2009 sa ale projektom každoročne zaoberal čínsky parlament. Cena tunela bola pôvodne odhadovaná na 10 miliárd dolárov (7,3 miliardy eur), Wang teraz ale očakáva viac než trojnásobné náklady. Čínske úrady dúfajú, že vďaka tuneli v oblasti pokvitnú obchody aj turistický ruch. "Projekt by sa mohol v priebehu piatich rokov zaplatiť," dúfa Wang. Zdoj: idnes.cz 16.2.2014 Věra Žilková hnonline.sk Žilinská univerzita predstavila projekt Výskumného centra - Žilinská univerzita (ŽU) dnes v Žiline predstavila projekty vybudovania Výskumného centra a Univerzitného vedeckého parku, na ktoré získala v spolupráci s Výskumným ústavom dopravným (VÚD), a.s. Žilina finančné prostriedky z európskych fondov a štátneho rozpočtu v roku 2013. Investíciu zhruba 70 miliónov eur by mala podľa rektorky ŽU Tatiany Čorejovej realizovať počas dvoch rokov. ŽU pripravuje výstavbu Výskumného centra a Univerzitného vedeckého parku vo svojom areáli v Žiline. „Priniesť majú predovšetkým zhodnotenie potenciálu univerzity. Univerzitný vedecký park má leitmotív inteligentné výrobné systémy a inteligentné dopravné systémy. Výskumné centrum ŽU sa dotýka napríklad materiálov. Lebo riešenie je aj o materiáli, ktorý dokážeme použiť. Ako dokáže reagovať na záťaž, ako s ním ďalej pracovať, aké sú potenciálne možnosti. Čo všetko potrebujeme, aby sme dokázali preniesť signál, urobiť inteligentnú dopravu, inteligentnú budovu. Pretože, hovoríme síce o inteligencii, ale je to aj otázka spotreby energie. Záťaže životného prostredia, bezpečnosti, ochrany súkromia, ochrany bezpečnosti tejto spoločnosti. To sú všetko veci, ktoré sú spojené práve v riešeniach týchto dvoch inštitúcií,“ skonštatovala Čorejová. Riaditeľ Výskumného centra ŽU v Žiline Branislav Hadzima zdôraznil, že ŽU je jedinou univerzitou na Slovensku, ktorá získala projekt výskumného centra aj univerzitného vedeckého parku. „Získala ho aj vďaka tomu, že máme veľmi široký záber, čo sa týka výskumných úloh. Výskumné centrum a Univerzitný vedecký park majú tieto výskumné úlohy oddelené. Ale v budúcich projektoch sa bude určite využívať infraštruktúra tak, že budú navzájom silno prepojené. Prepojenie je veľmi silné už len tým, že sme v rámci jednej inštitúcie. A hlavne, vieme navzájom využívať či už výskumnú alebo personálnu infraštruktúru,“ povedal Hadzima. Doplnil, že hlavným zameraním Výskumného centra ŽU je základný, ale najmä aplikovaný výskum v oblastiach hodnotenia kvality a prevádzky dopravnej infraštruktúry, moderných materiálov pre dopravnú cestu a dopravné prostriedky a v oblasti inteligentných budov a obnoviteľných zdrojov energií. „V súčasnosti budujeme tím zamestnancov. Hlavné aktivity sa zameriavajú na zabezpečenie efektívneho využitia finančných prostriedkov pri výstavbe nízkoenergetických a inteligentných stavieb, budovania výskumnej unikátnej infraštruktúry a budovania personálneho zázemia pre špičkový výskum a vývoj,“ uviedol riaditeľ Výskumného centra ŽU. „Dôležitým cieľom je umožniť mladým špičkovým pracovníkom vedy a výskumu počas postdoktorandského pôsobenia realizovať výskumné a vývojové myšlienky a pretaviť ich do aplikovanej podoby v technickej praxi. Našou ambíciou je prinášať inovácie do priemyselného aj bežného života. Chceme realizovať 'Výskum pre ľudí',“ dodal Hadzima. 12.02.2014 TASR What are others doing to improve their innovation processes? - Join 400 of your peers at Product Innovation 2014 in Berlin. This promises to be an invaluable 2 days, with 4 streams of cross-industry, peer-led, design, PLM and innovation expertise. Benefits of attending Pre-arranged 1-to-1 Meetings Arrange who you want to meet from the attendee list in advance of the event, meaning your networking is meaningful and planned. Peer-led conference programme 4 streams of incredible content from your industry peers over 2 days, so there will always be relevant sessions for you and your colleagues. Networking< /span> Numerous networking opportunities across the 2 days, including lunches, 1-to-1s and the drinks reception, so there are ple nty of opportunities to meet new people and discuss your challenges. Focus Groups Join dedicated board-room discussions to address specific challenges and get under the skin of the hottest topics in innovation with lilkeminded peers. Central Location Located in the heart of Berlin, the Maritim is in the peaceful diplomatic quarter, just 5 minutes from Potsdamer Platz and less than 1km from the Brandenburg Gate. Speaker Sessions Include 'Cultured Beef' - Changing the Way we Eat and Think about Food Forever Mark Post, Chair of Physiology, Maastricht University Industrie 4.0 Martin Eigner, Prof. h.c. (mult), Dr.-Ing., Technical University of Kaiserslautern Innovate, Contemplate, and Create: Exploring the Relationship between Manufacturers and their Materials Zoe Laughlin, Creative Director, The Institute of Making Is Innovation through PLM Right for you? Peter Smith, President VF International Supply Chain, VF International Launching Innovation Effectively Gijs van Wulfen, Founder, FORTH Innovation Method What are others doing to improve their innovation processes? Join 400 of your peers at Product Innovation 2014 in Berlin. This promises to be an invaluable 2 days, with 4 streams of cross-industry, peer-led, design, PLM and innovation expertise. Benefits of attending Pre-arranged 1-to-1 Meetings Arrange who you want to meet from the attendee list in advance of the event, meaning your networking is meaningful and planned. Peer-led conference programme 4 streams of incredible content from your industry peers over 2 days, so there will always be relevant sessions for you and your colleagues. Networking< /span> Numerous networking opportunities across the 2 days, including lunches, 1-to-1s and the drinks reception, so there are ple nty of opportunities to meet new people and discuss your challenges. Focus Groups Join dedicated board-room discussions to address specific challenges and get under the skin of the hottest topics in innovation with lilkeminded peers. Central Location Located in the heart of Berlin, the Maritim is in the peaceful diplomatic quarter, just 5 minutes from Potsdamer Platz and less than 1km from the Brandenburg Gate. Speaker Sessions Include 'Cultured Beef' - Changing the Way we Eat and Think about Food Forever Mark Post, Chair of Physiology, Maastricht University Industrie 4.0 Martin Eigner, Prof. h.c. (mult), Dr.-Ing., Technical University of Kaiserslautern Innovate, Contemplate, and Create: Exploring the Relationship between Manufacturers and their Materials Zoe Laughlin, Creative Director, The Institute of Making Is Innovation through PLM Right for you? Peter Smith, President VF International Supply Chain, VF International Launching Innovation Effectively Gijs van Wulfen, Founder, FORTH Innovation Method Jamie Bridges [MarketKey@response.pure360.com] Výzvy pre Horizont 2020 zverejnené - Stanislava Drusková, NADSME Európska komisia dňa 11.12.2013 zverejnila prvé výzvy nového rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020. Po prvý krát boli uvedené priority financovania po dobu nasledujúcich dvoch rokov v hodnote vyššej ako 15 miliárd EUR. V rámci roku 2014 je alokovaných na výzvy 7,8 miliardy EUR a financovanie sa zameriava na tri kľúčové piliere programu Horizont 2020: Excellent Science/ Excelentná veda: s rozpočtom približne 3 miliardy €, vrátane 1,7 miliardy € z grantov Európskej rady pre výskum určených pre najlepších vedcov a 800 milliónov € z grantov Marie Skłodowska-Curie pre mladých výskumných pracovníkov (pozri MEMO/13/1123). Industrial Leadership/ Vedúce postavenie priemyslu: 1,8 miliardy € na podporu vedúceho postavenia európskeho priemyslu v oblastiach IKT, nanotechnológie, vyspelej výroby, robotiky, biotechnológie a vesmíru. Societal challenges/ Spoločenské výzvy: 2,8 miliardy € na inovatívne projekty zamerané na sedem sociálnych výziev Horizontu 2020: zdravie, poľnohospodárstvo, námorníctvo a bioekonómia, energetika, doprava, boj proti zmene klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a surovín, reflexné spoločnosti a bezpečnosť. Viac o výzve: Tlačová správa: IP/13/1232 Súhrn prvých výziev programu Horizont 2020: MEMO/13/1122 Horizont 2020 fakty a prezentačné materiály Programové oblasti Horizont 2020 a výzvy Zdroj: http://www.7rp.sk/ XXV ISPIM Conference – Innovation for Sustainable Economy & Society - Dávame Vám do pozornosti významnú konferenciu s témou Inovácie pre udržateľnú ekonomiku a spoločnosť. Konferencia sa uskutoční v dňoch 08. - 11. Júna 2014 v Írskom Dubline. Viac informácií: http://conference.ispim.org/ The 2014 Annual Conference of the Royal Economic Society - 7.-9.4.2014, The University of Manchester, Oxford Road, Manchester, UK Pozývame Vás na významnú ekonomicky zameranú konferenciu - The 2014 Annual Conference of the Royal Economic Society, ktorá sa uskutoční v apríli 2014 v priestoroch University of Manchester vo Veľkej Británii. Prednášajúcimi budú okrem iných David Autor (MIT), Sendhil Mullainathan (Harvard University) a Hélène Rey (London Business School). Viac informácií: http://www.res.org.uk/view/2014conferencehome.html Malí podnikatelia budú mať jednoduchší prístup k stimulom - Malí podnikatelia budú mať jednoduchší prístup k stimulom Mikropodnikatelia a malí podnikatelia budú mať od decembra jednoduchší prístup k stimulom zo štátneho rozpočtu v kapitole rezortu školstva. Vyplýva to z novely zákona o stimuloch pre výskum a vývoj. Po novom sa vynecháva obmedzenie spočívajúce v ustanovení minimálnej výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. "Doterajšia prax preukázala, že mikropodnikatelia a malí podnikatelia nemali možnosť získať stimuly pre problém investovania určenej výšky vlastných prostriedkov do projektu," argumentuje rezort školstva. Novelu po schválení parlamentom podpísal i prezident SR Ivan Gašparovič. Podnetom pre vypracovanie návrhu sú podľa hovorcu ministra školstva Michala Kaliňáka predovšetkým praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov. Tie preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby mikropodnikatelia a malí podnikatelia neboli znevýhodnení pri podávaní žiadostí oproti ostatným potenciálnym žiadateľom o stimuly. 18.11.2013 onlinezakony.sk Z Estónska sa šíri bridlicová revolúcia - Estónsko chce naučiť svet získavať naftu z bridlice. Záujem má Jordánsko a Spojené štáty. Snímka: ReutersEstónsko pokrýva 90 percent svojej spotreby elektrickej energie z roponosných bridlíc. Svoje skúsenosti chce krajina teraz zúročiť a ponúknuť ďalším. Do troch rokov plánuje začať s masovou výrobou vysoko kvalitnej nafty, ktorá bude z ropy z bridlíc. Je domovom tvorcov Skypu, prvou krajinou, ktorá zaviedla hlasovanie cez internet a teší sa povesti technologického pioniera. Najväčším ekonomickým úspechom Estónska, tejto malej východoeurópske krajiny, by však mohlo byť aj to, ako sa naučila získavať ropu z bridlíc. Tento spôsob ťažby v Estónsku priamo zamestnáva 6500 osôb, čo je 1,1 percenta celkovej pracovnej sily. Na hrubom domácom produkte krajiny sa podieľa troma percentami. Zhruba 60 metrov pod zemou na severovýchode krajiny, veľmi blízko hraníc s Ruskom, baníci vŕtajú diery do šedohnedej steny vápenca. Pripravujú ho na sériu výbuchov, ktorá uvoľní mäkkú, hnedú usadenú horninu s ropou. Táto olejnatá bridlica sa potom zoberie a pošle dopravníkom hore k valcovému drviču. Potom sa rozdrvená bridlica buď spáli a vyrobí sa elektrická energia, alebo sa ďalej spracováva na kvapalné palivo. Estónsko má 1,3 milióna obyvateľov a spotrebu elektrickej energie kryje z 90 percent z roponosných bridlíc. To z nej robí krajinu najviac závislou na roponosných bridliciach na svete. Záujem o ťažbu ropy z nekonvenčných zdrojov ale rastie celosvetovo - Estónsko má s touto ťažbou skúsenosti a svoju technológiu ťažby aj produkcie palív stále zlepšuje. Krajina sa preto rozhodla vybočiť z priemeru a svoje know-how vyvážať do vzdialených krajín, napríklad do Jordánska či Spojených štátov. "Máme v Estónsku takmer 100 rokov pracovných skúseností s roponosnou bridlicou. Ak niečo viete, a ak je tu trh, snažíte sa to predať," povedal agentúre AP člen predstavenstva štátnej energetickej spoločnosti Eesti Energia Tarm Aas. Firma v krajine ovláda takmer všetku produkciu ťažby ropy z bridlíc a výrobu elektriny. Do roku 2016 chce Estónsko začať s masovou výrobou vysoko kvalitnej nafty, ktorá bude z ropy z bridlíc. Táto technológia by mohla výrazne zvýšiť hodnotu tejto komodity, jedinou otázkou však je, či svetové ceny ropy zostanú tak vysoko, aby sa ťažba ropy z bridlíc vyplatila. Podľa Aasa trh pre ropu z bridlíc niekoľko desaťročí takmer neexistoval, pretože ropa bola lacná. Koncom 90. rokov minulého storočia, kedy ceny ropy prudko klesli, sa dokonca hovorilo o zakonzervovanií celého odvetvia. Teraz je však ropa relatívne drahá a malo by to tak zostať aj naďalej. Estónsku sa tak podľa neho otvárajú nové príležitosti. Rozhodujúcim testom sa má stať Jordánsko. Táto krajina na Blízkom východe plánuje do roku 2017 postaviť elektráreň, ktorá bude vyrábať elektrinu spaľovaním roponosných bridlíc. Neskôr by mala vzniknúť aj rafinéria na produkciu ropných produktov z bridlicovej ropy. Olejnatá bridlica by sa pre Jordánsko mohla stať požehnaním, pretože krajina teraz musí dovážať až 97 percent ropy a plynu, ktoré spotrebuje. Kvôli tomu má aj obrovský obchodný deficit. Zásoby ropy v jordánskych bridliciach podľa odhadov činia približne 34 miliárd barelov. Eesti Energia, ktorá v zahraničí vystupuje pod menom Enefit, potom očakáva, že jej podnik v Jordánsku, v ktorom vlastní podiel 65 percenta, bude ziskový, ak sa svetové ceny ropy udržia nad 60 dolármi za barel. Celosvetovo organizácia World Energy Council odhaduje zásoby ropy v bridliciach na 4,8 bilióna barelov. To je štvornásobok súčasných známych rezerv ropy. Podľa mnohých odborníkov sú dokonca tieto odhady konzervatívne, pretože sa zatiaľ neuskutočnili žiadne významnejšie prieskumy ropy v bridliciach. Značné zásoby by mali mať Čína, Brazília a Rusko. Zlatou baňou sú však Spojené štáty, ktoré majú na celosvetových zásobách podiel 70 percent. Enefit má ambície aj v USA. V roku 2011 firma získala práva na ťažbu vo východnom Utahu. Ťažiť ale zatiaľ nezačala, pretože ešte nemá federálne, štátne a lokálne povolenia. Ťažobné zariadenie by však chcela začať stavať v roku 2017 a ťažbu začať v roku 2020. Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: USA sa po 40 rokoch približujú exportu ropy Rakúsko straší nálepka vratkých bánk Singer: Vlečúcej depresie sa neobávajte Reči o budúcnosti ťažby ropy z bridlíc ale desia ekológov. Ťažba v Estónsku je náročná na vodu a znečisťuje podzemné vody. Spaľovanie horniny s ropou potom produkuje veľa oxidu uhličitého, síry a popolčeka, dokonca viac než uhlie. "Ak porovnáte rôzne ropné produkty a rôzne technológie používané v Európskej únii, potom ropa z bridlíc je najšpinavšia," uviedol odborník zo Štokholmského inštitútu životného prostredia v Tallinne Valdur Lahtvee. Spaľovanie bridlíc je tiež podľa neho neefektívne, pretože sa využije len 36 až 38 percent horľavej organickej hmoty. Lahtvee tvrdí, že Estónsko má dostatok biomasy a vetra na uspokojenie dopytu po energii. Ak by EÚ zvýšila poplatky za emisie oxidu uhličitého, mohla by estónska ropa z bridlíc skončiť. Túto skutočnosť si uvedomuje aj šéf Eesti Energia. Vedenie firmy, ktorej príjmy vlani predstavovali 868 miliónov eur, ale zdôrazňuje, že firma urobila významný pokrok v znižovaní emisií, ako je popol alebo síra. Pri zachovaní ťažby na súčasnej úrovni má Estónsko zásoby na 50 rokov. 30.06.2013 Patria Online LED technológia spolu s kamerami prinesie automobilom nové možnosti. - Mercedes opäť posúva hranice svetelného komfortu a bezpečnosti o niečo ďalej. Nová trieda S je v podstate prvým sériovo vyrábaným autom, kde nenájdete žiadnu žiarovku. Automobilka však na budúci rok pripravuje novinku s názvom Active Multi Beam LED.Nový systém sa bude týkať najmä predných svetiel, kde prinesie nový rozmer svetelného komfortu a bezpečnosti. Dodnes je napríklad funkcia natáčania svetlometov ovládaná mechanicky. Po novom dôjde k zmene. Natáčanie svetlometov, diaľkové svetlá a ďalšie režimy osvetlenia budú fungovať vďaka nezávislému zapínaniu a vypínaniu jednotlivých diód. Svetelný režim bude možné nastaviť odlišne pre pravý a ľavý svetlomet. Systém bude z prednej kamery získavať informácie o svetelných podmienkach na ceste. Na základe získaných údajov bude dochádzať k rozsvecovaniu a zhasínaniu jednotlivých diód. Nižsia spotreba - dlhšia životnosť „CLS, ktoré sme ponúkli zákazníkom v roku 2010, je vybavené prvými LED svetlometmi s adaptívnymi funkciami, aké ponúka Inteligent Light System. Svetlá Active Multi Beam LED môžu reagovať rýchlejšie na meniacu sa dopravnú situáciu,“ povedal Dr. Thomas Weber, riaditeľ Mercedes-Benz Cars Research and Development.LED diódy majú niekoľko výhod. Svetlo, ktoré emitujú sa viac podobá dennému svetlu. Diódy sú energeticky oveľa menej náročné. V porovnaní s obyčajnými žiarovkami spotrebujú o 75 % menej energie. Halogénové svetlá spotrebujú 110- 120 wattov, xenónové svetlá 80-84 wattov a LED diódy len 34 wattov. Okrem toho majú LED diódy životnosť približne 10 000 hodín, čo je päťkrát viac ako v prípade xenónov. Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk Pasažieri lietadiel dostanú rýchlejšie WiFi - Nové frekvenčné pásmo dá pasažierom lietadiel rýchlejší internet. WASHINGTON, BRATISLAVA. Na výraznejšie zrýchlenie internetu počas letu sa môžu tešiť pasažieri leteckých spoločností. Federálna komisia pre komunikáciu v USA pracuje na nových štandardoch, ktoré zaistia vyššiu priepustnosť internetového spojenia lietadiel s pozemnými komunikačnými stanicami. Nové pravidlá počítajú s pridelením frekvenčného pásma v rozsahu 14.0 - 14.5 GHz. Vďaka tomu by sa súčasné 3-megabitové prípojky celého lietadla zdieľané medzi všetkých pasažierov na palube mohli nafúknuť na 300-gigabitové. Pre lietadlá je technologicky podstatne lacnejšie komunikovať pri zabezpečení internetového pripojenia s pozemnými stanicami, ako pre tento účel využiť satelity na obežnej dráhe zeme. A to aj napriek tomu, že lietajú vo výške viac ako 9-tisíc metrov nad zemou. V súčasnosti zažíva internet na palube lietadiel boom. Pasažieri využívajú čas pri preprave na zábavu a prácu vďaka mobilným zariadeniam vybavenými WiFi konektivitou. Pri používaní tabletov a smartfónov nie sú malé priestory medzi sedadlami tak výrazným obmedzením, ako je tomu pri používaní notebooku. Kým sa štandard stane záväzným, komisia bude musieť preskúmať obavy Asociácie satelitného priemyslu, že by mohlo využitie tohto frekvenčného pásma ovplyvniť prevádzku družíc a spôsobovať im technické problémy. Informoval o tom magazín Digital Trends. 13.05.2013 SME Energia budúcnosti. Európu môže nakopnúť horiaci ľad - Japonsko testuje ťažbu nového paliva, ktoré by mohlo zmeniť energetickú mapu sveta. Na rozpálenú platňu položila americká geologička Laura Sternová droliacu sa ľadovú hrudu. Začalo to búchať, syčať a na doske sa miesto kúskov ľadu objavila voda, zároveň ale do laboratória unikal metán. V praxi predvádza, ako sa chová nádejný energetický zdroj budúcnosti - hydrát metánu. Ľudovo sa mu hovorí horiaci ľad. Na prvý pohľad totiž skutočne vyzerá ako premrznutý, trochu špinavý sneh, ale keď sa zapáli, začne horieť oranžovým plameňom. Laura Sternová sa v Laboratóriu hydrátov Americkej geologickej služby v kalifornskom Menlo Parku experimentom s týmto palivom budúcnosti venuje roky. "Je to veľmi efektívne skladisko energie. Jeden meter kubický hydrátu totiž za normálnych okolností obsahuje asi 160 až 170 metrov kubických metánu," hovorí. Len pre porovnanie: na takom množstve zemného plynu (metán je jeho hlavnou zložkou) môže bežná domácnosť rok variť. Američania doteraz patrili k premiantom vo výskume horiaceho ľadu, ktorého obrie ložiská sú hlavne pod morským dnom a časť aj pod permafrostom, teda pod večne zamrznutou pôdou v arktických oblastiach. Pri uvádzaní poznatkov do praxe ich ale teraz predbehli Japonci: v polovici marca spustili experimentálnu ťažbu hydrátu metánu. Japonská štátna agentúra Japan Oil, Gas and Metals National Corporation (JOGMEC) začala pracovať na ložisku v oblasti morskej priekopy Nankai, ktorá leží asi 50 kilometrov južne od ostrova Honšú. Japonský experiment odštartoval sľubne. Hneď štyri hodiny po začiatku pokusu vyšľahol z ťažobné súpravy plameň. Plyn sa teda podarilo z priestoru pod morským dnom odčerpať. A to v takej miere, že horel. V Ázii, a časom napríklad aj v Európe, by mohol horiaci ľad zafungovať podobne ako dnes bridlicový plyn v USA. Stále ale nie je jasné, či sa podarí rozbehnúť ťažbu vo veľkom. Pri bližšom pohľade na energetický trh nie je prvenstvo krajiny vychádzajúceho slnka až tak prekvapivé. Japonsko je jedným z najväčších svetových spotrebiteľov energie. Chýbajú mu však významné zásoby ropy a zemného plynu. Po havárii vo Fukušime, ku ktorej došlo pred dvoma rokmi, navyše začalo obmedzovať jadrové elektrárne, ktoré pôvodne zabezpečovali asi štvrtinu elektrickej energie. Preto sa teraz Japonci veľmi intenzívne obzerajú po nádejných možnostiach. V Európe sa ložiská horiaceho ľadu nachádzajú pri pobreží Španielska, Škandinávie alebo Británie. Ťažba v mori by bola pre Európanov stráviteľnejšia ako vŕtanie a púšťanie chemikálií do bridlíc "za humnami". Aj preto by najnovšie japonské objavy mohli Európe pomôcť dostať sa k lacnejším zdrojom energie. Keďže sa hydrát metánu nachádza takmer vo všetkých plytkých moriach, prestalo by sa nerastné bohatstvo koncentrovať do niekoľkých málo krajín. "Tradiční vývozcovia zemného plynu ako Rusko a Katar by výrazne oslabili a prímorské štáty by sa stali sebestačnými," hodnotí Leo Eisner, geofyzik z Ústavu mechaniky hornín Akadémie vied ČR a spolumajiteľ poradenskej spoločnosti Seismik, ktorá sa v USA, krajinách Perzského zálivu a Británii venuje najmä ťažbe bridlicového plynu. "Strategicky uvažujúce krajiny sa budú snažiť mať svoj energetický mix čo najpestrejší," verí analytik nerastných surovín českého ministerstva priemyslu a obchodu Pavol Kavina. Už preto by Európa mala s horiacim ľadom počítať. Eva Hníková ihned.cz EÚ hľadá pozoruhodné projekty - Európska únia vyhlásila ďalší ročník Európskej ceny za podporu podnikania (European Enterprise Promotion Awards, EEPA). Prihlásiť sa môžu podnikatelia, ktorí podporujú biznis aktivity vo svojom regióne. Jednou z cien je aj mediálny záujem 27 členských štátov o víťazov. Inšpirovať a dať o sebe vedieť môžete do mája 2013. Európska cena za podporu podnikania je odmenou pre tých, ktorí majú odvahu inovovať a pomáhať podnikom vo svojej krajine. Prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania majú aj slovenské iniciatívy možnosť získať ocenenie za rozvoj podnikania na Slovensku. O čo sa jedná? Cieľom Európskej ceny za podporu podnikania, ktorú začala udeľovať Európska komisia, je uznať a odmeniť výnimočné iniciatívy, ktoré podporujú podnikateľské aktivity na regionálnej úrovni. Ocenenia, zavedené v roku 2005, nie sú iba súťažou, ale majú tiež za cieľ zvýšiť povedomie o podnikaní – zameranom na riadiacu činnosť, ako aj na produkciu – a osláviť úspech. Každý rok sa určia víťazi celoeurópskych ocenení, ktorí sa stanú inšpiráciou pre ostatných. V geografickej pôsobnosti súťaže je zahrnutých 27 Európskej únie, ako aj Chorvátsko, Island, Nórsko, Srbsko a Turecko. V minulom roku sa zapojilo do súťaže vyše 700 projektov a Slovenský projekt REGIONFEMME sa dostal do užšieho výberu (14 najlepších) v kategórii Podpora internacionalizácie podnikania. Ciele: 1.identifikovať a ohodnotiť úspešné aktivity a iniciatívy, ktoré boli zrealizované na účely podpory podnikov a podnikania, 2.predstaviť a podeliť sa o príklady najlepších podnikateľských postupov a praktík, 3.zvýšiť povedomie o poslaní podnikateľov v spoločnosti 4.povzbudiť a inšpirovať potenciálnych podnikateľov. Dôležitosť podnikania: Podnikateľsky priaznivá politika súvisí vo svojej podstate s potrebami malých a stredne veľkých podnikov (MSP), ktoré vzhľadom na to, že predstavujú viac ako 99 % európskych podnikov, zohrávajú dôležitú úlohu v európskej ekonomike. Sektor MSP prispieva k inovácii, je zdrojom konkurencie, poskytuje flexibilitu na pracovnom trhu a je hlavne zdrojom pre vytváranie pracovných miest. Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel preto mieni odmeniť iniciatívy, ktoré uľahčujú podnikanie, a to hlavne tým, že si uvedomujú jeho dôležitosť. Vzhľadom na geografickú a kultúrnu pôsobnosť účastníkov z celej Európskej únie sa v ich najlepších skúsenostiach s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia rozmanité spôsoby, akými regióny, strediská, mestá, obce a komunity vytvárajú podnikateľsky priaznivé prostredie a tvorivo uplatňujú skúsenosti tohto typu. Oceňujú a hodnotia sa: úspešné aktivity a iniciatívy, ktoré boli vytvorené s cieľom podporiť podnikanie a podnikateľskú činnosť iniciatívy, ktoré zdokonaľujú podnikateľské, odborné, technické a manažérske zručnosti úsilie podporiť podnikateľskú činnosť medzi znevýhodnenými skupinami ako sú nezamestnaní, postihnuté osoby alebo príslušníci etnických menšín. Výhody pre účastníkov súťaže a víťazov: Všetci tí, ktorí boli nominovaní svojou krajinou na Európsku cenu za podporu podnikania, budú pozvaní, aby sa zúčastnili na slávnostnom odovzdávaní cien. Informácie o iniciatívach všetkých kandidátov budú zverejnené na webovej stránke Európskej ceny za podporu podnikania a aj v kľúčových európskych médiách,.vďaka čomu budú prístupné širokej verejnosti. Kandidáti sa ocitnú v centre pozornosti prostredníctvom kampane zameranej na vzťahy s médiami a sociálnymi médiami, počas ktorej budú uverejnené ich mená. Porota vyhlási dva druhy víťazov: víťazov jednotlivých kategórií cien za tvorivé zavádzanie podnikateľských praktík a jedného celkového víťaza Veľkej ceny. Okrem udelenia samotnej ceny bude víťazom vyjadrené uznanie za tvorivosť a úspešnú implementáciu. Budú sa preto môcť stať inšpiráciou a príkladom pre ostatných v Európskej únii. Kto sa môže prihlásiť? Súťaž je prístupná pre verejné orgány v EÚ, pristupujúcej krajine Chorvátsko, v pridružených krajinách v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako Island, Nórsko, Srbsko a Turecko. Vhodné subjekty zahŕňajú orgány na národnej úrovni, obce, mestá, regióny a komunity, ako aj verejno-súkromné partnerstvá medzi verejnými orgánmi a podnikateľmi, vzdelávacie programy a podnikateľské organizácie. V ktorých kategóriách sa súťaží? Podpora podnikateľského ducha: oceňuje iniciatívy, ktoré propagujú podnikateľské myslednie medzi mladými mužmi a ženami. Príklady: podujatia a kampane s cieľom propagovať obraz podnikania a podnikateľov a vytvorenie kultúry, ktorá podporuje tvorivosť, inováciu a prijímanie rizík. Investície do podnikateľských zručností: oceňuje iniciatívy zamerané na zlepšovanie podnikateľských a manažérskych zručností. Príklady: podpora špecifických zručností, napríklad technickej kvalifikácie potrebnej v remeselnej oblasti, jazykových znalostí, počítačovej gramotnosti, systémov mobility a poradenstva pre podnikateľov, podnikateľského vzdelávania v školách a na univerzitách. Podpora podnikateľského prostredia: oceňuje inovačné politiky, ktoré podporujú začínajúce podnikanie a rast podniku, zjednodušenie legislatívnych a administratívnych postupov pre podniky a implementáciu prístupu „najskôr myslieť v malom“ v malých a stredných podnikoch. Príklady: opatrenia zjednodušujúce dostupnosť trhov verejného obstarávania pre MSP, znižujúce byrokraciu, pomáhajúce rozbiehať nové podniky, pomáhajúce propagovať inovatívny potenciál informačných a komunikačných technológií (IKT) a e-businessu. Podpora internacionalizácie podnikania: oceňuje politiky a iniciatívy, ktoré podporujú podniky, obzvlášť malé a stredne veľké podniky, aby dokázali viac vyťažiť z príležitostí, ktoré im ponúkajú trhy v rámci Európskej únie aj mimo nej. Príklady: projekty na vytváranie-zachovávanie a podporu medzinárodnej obchodnej spolupráce, informácie alebo nástroje na nadväzovanie spolupráce, podporné služby alebo systémy, ktoré pomáhajú MSP preraziť na zahraničných trhoch. NOVÁ – Podpora rozvoja zelených trhov a efektívnosti zdrojov: oceňuje politiky a iniciatívy, ktoré podporujú malé a stredne veľké podniky a ich prístup na zelené trhy a pomáhajú im zlepšiť efektívnosť ich zdrojov, napr. pomocou rozvoja zelených zručností, hľadanie potenciálnych partnerov ako aj zdrojov financovania. Zodpovedné podnikanie prístupné pre všetkých: oceňuje národné, regionálne a miestne iniciatívy orgánov alebo verejných/súkromných partnerstiev, ktoré podporujú spoločenskú zodpovednosť malých a stredne veľkých podnikov. Táto kategória taktiež oceňuje úsilie zamerané na podporu podnikania medzi znevýhodnenými skupinami, ako sú nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, migranti, zdravotne postihnuté osoby či osoby z etnických menšín. Príklady: sociálne a neziskové podniky, ktoré formou podnikania slúžia spoločenským potrebám. Európska porota tiež udelí Veľkú cenu poroty iniciatíve z ktorejkoľvek kategórii na podporu podnikania, ktorú bude považovať za najtvorivejšiu a najinšpirujúcejšiu. Prečo sa zúčastniť? všetci nominovaní svojou krajinou na Európsku cenu za podporu podnikania budú pozvaní, aby sa zúčastnili na slávnostnom odovzdávaní cien prípadové štúdie iniciatív všetkých kandidátov budú zverejnené na webovej stránke Európskej ceny za podporu podnikania kandidáti sa ocitnú v centre pozornosti vďaka mediálnej kampani Ako sa zúčastniť? Každý rok sa do projektu zapojí okolo 350 organizácií, ktoré súťažia v národnom kole. Z nich sa vyberie približne 60 iniciatív, ktoré postúpia do tzv. európskeho kola. Porota navyše udeľuje veľkú cenu najkreatívnejšiemu a najinšpiratívnejšiemu návrhu na podporu podnikateľskej činnosti v Európe. Víťazi sú vyhlásení na slávnostnom odovzdávaní cien počas prvého zhromaždenia SME, ktoré sa bude konať 14. novembra 2013 vo Vilnuse. Registracny formular Termín na zaslanie projektov do národného kola: 15. 5. 2013 Európske kolo: 31. 5. 2013 Budovanie stratégie v oblasti vedy, výskumu a inovácií v SR - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Burian sa 14. januára 2013 stretol s profesorom Charlesom Wessnerom, riaditeľom programov pre technológie, inovácie a podnikateľstvo Národnej akadémie Spojených štátov amerických. Predmetom rozhovoru boli aktivity v oblasti rozvoja vedy, výskumu, inovácií a transferu technológií pripravované na rok 2013. Partneri sa v diskusii zamerali na hľadanie efektívnych riešení v kontexte nastavenia fungujúceho systému, do ktorého by boli zapojené relevantné ústredné orgány štátnej správy spoločne so Slovenskou akadémiou vied, akademickou obcou a podnikateľskou sférou. V apríli 2013 sa na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí uskutoční konferencia „Innovation Imperative: Slovakia’s Future“, ktorej výstupom by mali byť, okrem iného, aj modality systému riadenia inovačnej politiky v podmienkach Slovenskej republiky. V tejto súvislosti informoval profesor Wessner štátneho tajomníka Petra Buriana o pripravenosti Národnej akadémie USA podeliť sa s americkými skúsenosťami s budovaním komplexnej a ucelenej stratégie rozvoja vedy, výskumu a inovácií. 15.01.2013 MZV Máte nový počítač? Nainštalujte si tieto aplikácie - Máte nový počítač ale notebook s Windows? Pozrite si náš výber aplikácií, ktoré by v ňom nemali chýbať. Každý nový počítač alebo notebook dodávaný s operačným systémom Windows je vybavený len malým množstvom aplikácií. Ak svoj nový darček nechcete využívať len na pozeranie webu a písanie mailov, môže vám prísť vhod náš výber užitočných aplikácií. 1.Správa súborov Prieskumník integrovaný priamo vo Windows je dobrý a pre bežného používateľa postačí. Pri aktívnej práci so súbormi je však vhodné siahnuť po špecializovaných aplikáciách, ktoré vedia množstvo úkonov zjednodušiť. Total Commander totalcmd.jpg Total Commander je jeden z najlepších správcov súborov pre systém Windows. Obsahuje FTP klienta na prenos súborov cez internet i priamy prístup na okolité počítače na sieti bez nutnosti pripojenia jednotky. Vie rozdeľovať a spájať veľké súbory, porovnávať ich podľa obsahu či komprimovať. Základné funkcie sa dajú rozšíriť cez doplnkové moduly, ktorých je dostupné veľké množstvo. Program možno používať bez platenia, jediným obmedzením je uvítacie okno, zobrazené vždy pri štarte programu. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo, plná verzia 32 eur WinSCP winscp.jpg Aplikácia zameraná na bezpečné kopírovanie súborov medzi lokálnym a vzdialeným počítačom. WinSCP podporuje všetky základné operácie so súbormi, čiže kopírovanie a prenášanie (na vzdialený počítač - zo vzdialeného počítača), premenovávanie súborov a adresárov, vytváranie nových adresárov a zmenu ich vlastností. Poskytuje kompletné riešenie, ako prenášať súbory prostredníctvom rozhrania internetu aj lokálnych sietí. Dá sa využiť aj ako klasický správca súborov. V najnovšej verzii poskytuje aj prenosy prostredníctvom bezpečnostného protokolu SSL a TLS. Program je dostupný zadarmo. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo 2.Grafický softvér Windows už v základe dokáže prezerať fotografie, horšie to je s ich úpravami. Skicár zvládne niekoľko základných úprav, no už aj pre bežné používanie je vhodné siahnuť po aplikáciách tretích strán. Poskytujú nielen viac možností pre úpravu, ale aj výrazne lepší výstup. Zoner Photo Studio zonerama3.jpg Je komplexný program na správu, editáciu a zdieľanie fotografií. Podporuje hromadné úpravy fotografií, vytvára 3D fotografie a panorámy. Výsledné fotografie umožňuje okamžite zdieľať na sociálnej sieti Facebook či na webovom albume Picasa. Aplikácia je dostupná v dvoch verziách. Drahšia stojí 59 eur a je určená pre pokročilých fotografov. Dokáže spracovať RAW fotografie, pozná pokročilé úpravy HDR, Tone Mapping a Tilt-Shift. Využiť môžete aj pokročilé odstránenie šumu a plnú kontrolu expozície a farieb. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: od 29 eur IrfanView irfan.JPG IrfanView je rýchly a kompaktný grafický prehliadač, ktorý je pre nekomerčné použitie šírený zadarmo. Umožňuje pozerať, konvertovať a upravovať obrázky, vytvárať screenshoty a prehrávať video. Program podporuje interne veľké množstvo grafických formátov, pričom menej používané alebo inak špecifické formáty sú podporované externými doplnkami. IrfanView sa vyznačuje rýchlosťou, ľahkým ovládaním a nízkymi nárokmi na výkon počítača. Medzi základné nástroje pre úpravu patrí zmena veľkosti, otáčanie, úprava jasu, kontrastu, či farebné filtre Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo 3.Bezpečnosť a ochrana Systém Windows je s príchodom novšej verzie znova bezpečnejší. Microsoft do neho integroval aplikácie, ktoré majú za úlohu zabrániť nebezpečným útokom či spusteniu škodlivého kódu. Vďaka pravidelným aktualizáciám je vyslovene nutné inštalovať antivírové aplikácie tretích strán. Microsoft Security Essentials je súčasťou systému Windows 8, do jeho predchádzajúcej verzie sa dá zadarmo stiahnuť zo stránok výrobcu. Eset Smart Security ess.JPG Jedna z najobľúbenejších softvérových ochrán počítača pochádza so Slovenska. Eset Smart Security je komplexné riešenie určené na ochranu pred celou škálou útokov od infikovaných aplikácií, cez maily až po prehliadanie nebezpečných webových stránok. Program má jednoduché užívateľské rozhranie, v ktorom sa nestratí ani počítačový nováčik. Okrem ochrany pred škodlivým kódom a spamom má integrovanú rodičovskú kontrolu a dokáže pomôcť pri hľadaní ukradnutého notebooku alebo počítača. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: 49,90 eur AVG Anti-Virus Free avg.jpg Profesionálna ochrana počítača nemusí byť vždy platená. AVG poskytuje základnú verziu svojho softvéru zadarmo bez časového obmedzenia. Dokáže úspešne bojovať s vírusmi, útokmi a malvérom. Plná verzia AVG Internet Security je dostupná za 45 eur a ponúka výrazne viac funkcií. Vie lepšie ochrániť pred súbormi z internetu, spolupracuje s IM klientmi, chráni mail a osobné dáta pred hackermi. Samozrejmosťou je bezpečný režim pre on-line nakupovanie a internet banking. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo 4.Internetové prehliadače Aj keď je vtipov na Internet Explorer neúrekom, je to v najnovšej verzii veľmi dobrý internetový prehliadač. Problém so zobrazením stránok dnes už skoro neexistuje, keďže sa webový vývojári snažia svoje stránky optimalizovať pre všetky najrozšírenejšie prehliadače. Ak sa rozhodnete nahradiť Internet Explorer niečím iným, vyberajte hlavne podľa rýchlosti, jednoduchosti ovládania a možnosti rozšírenia. Mozilla Firefox firefox.JPG Obľúbený internetový prehliadač má na Slovensku veľkú komunitu fanúšikov. Je rýchly, prehľadný a nezabúda ani na ochranu súkromia a bezpečnosť pri surfovaní. V základe vyhľadáva s pomocou Google, pričom prvé výsledky má už počas zadávania hľadaného výrazu. Výhodou Firefoxu je jeho možnosť prispôsobenia sa potrebám používateľa. Môže byť maximálne jednoduchý a malý, ale aj robustný s veľkým množstvom doplnkových modulov. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo Google Chrome chrome.JPG Je rýchly internetový prehliadač s jednoduchým a intuitívnym užívateľským rozhraním. Podporuje najmodernejšie technológie a je k nemu dostupné obrovské množstvo rozšírení cez Chrome Web Store. Google ponúka synchronizáciu medzi viacerými zariadeniami, vrátane smartfónov a tabletov. Okrem záložiek sú to napríklad aj naposledy otvorené stránky. Cestou z práce si tak môžete v autobuse dopozerať stránky či pokračovať v robote. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo 5.Kancelária Základom každého pracovného notebooku alebo počítača je kancelársky balík. Dlhoročným štandardom tu je Microsoft Office, ktorý ale nie je zadarmo. Jeho elektronická licencia pre jednu domácnosť (3 počítače) stojí približne 110 eur. Použiteľné sú už aj on-line kancelárske balíky, ktoré zadarmo ponúka Google a Microsoft. Apache OpenOffice office.jpg Open Office je plnohodnotný kancelársky balík, ktorý obsahuje textový editor, tabuľkový procesor, aplikáciu na tvorbu prezentácií, či databázový program. Súčasti aplikácie majú jednotný a prehľadný vzhľad, čo ocenia najmä menej zdatní používatelia. OpenOffice je kompatibilný s mnohými kancelárskymi balíčkami, vrátane Microsoft Office. Väčšinu dokumentov by ste mali otvoriť bez problémov, pri tých zložitých sa môžu vyskytnúť chyby. Alternatívou je aj LibreOffice. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo Adobe Reader adobe.jpg Pre prácu s PDF dokumentmi je dostupných niekoľko aplikácií, väčšina z nich je dostupná zadarmo. Platené sú verzie umožňujúce ich tvorbu či editáciu. Obľúbeným PDF prehliadačom je Foxit Reader, siahnuť môžete aj po základnej PDF aplikácii – Adobe Acrobat Reader. Nie je najrýchlejšia a často otravuje s aktualizáciami, no pri mnohých zabezpečených dokumentoch s on-line kontrolou je jediným zadarmo dostupným riešením pre ich bezproblémové zobrazenie. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo 6.Komunikácia Dnes potrebujeme byť neustále on-line aj kvôli okamžitej komunikácii. Je rýchlejšia ako e-mail, lacnejšia ako SMS a vďaka smartfónom zastihnete kolegu alebo známeho prakticky kdekoľvek. Dostupných je množstvo rôznych protokolov, u nás medzi najrozšírenejšie patrí Skype, Google Talk a ICQ. Použiť môžete jednoúčelové aplikácie, alebo programy ktoré obslúžia viacero komunikačných protokolov. Skype skype.JPG Po odkúpení Microsoftom je Skype hlavným komunikačným riešením pre platformu Windows. Je dostupný nielen pre systém Windows, ale aj pre Mac, smartfóny a nájdeme ho aj v moderných televízoroch. Jeho hlavnou úlohou je komunikácia cez video, kedy je nevyhnutné vlastniť webovú kameru, mikrofón a reproduktory. Skype podporuje aj klasickú textovú komunikáciu, konferenčné hovory a za poplatok môžete volať aj na klasické telefónne a mobilné čísla do celého sveta. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo Trillian trilian.jpg Trillian je komunikačný klient podporujúci množstvo služieb vrátane IRC, ICQ, Windows Live, Google Talk, Facebook, Twitter, či Skype. Ponúka aj funkcie, ktoré pôvodné komunikačné aplikácie nemajú a podporuje aj audio a video chat, prenosy súborov a skupinové konverzácie. Program umožňuje uchovávať históriu konverzácie, umožňuje zmeny vzhľadu alebo nastavenie udalostí - od upozorňovania na kontakty až po načasovanie akejkoľvek úlohy. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo 7.Čo by ešte nemalo chýbať Zvyšné aplikácie nie sú nevyhnutne nutné. Ich využitie nájdu hlavne milovníci multimédií, ktorým nepostačuje vstavaný prehrávač Windows Media Player. Program na komprimáciu dát už nie je tak nevyhnutný ako bol v dobe diskiet a CD médií, no jeho využitie je stále veľké. Winamp winamp.jpg Winamp slúži na prehrávanie multimediálnych súborov, ktorá podporuje množstvo formátov vďaka rôznym pluginom. Základná verzia umožňuje prehrávať obrovské množstvo formátov, vrátane bezstratových. Program zažil svoju najväčšiu slávu s príchodom formátu MP3, dnes jeho základné funkcie plnohodnotne nahradí Windows Media Player, integrovaný priamo v operačnom systéme. Winamp podporuje zmenu vzhľadu použitím skinov, ktoré menia nielen vzhľad, ale aj rozmiestnenie prvkov a celý tvar aplikácie. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo K-Lite Codec Pack mpc.JPG Stiahli ste si nový film z webu alebo z fotoaparátu a Windows vám ho nevie prehrať? V tom prípade vám chýbajú potrebné kodeky. K-Lite Codec Pack je balíček kodekov potrebných na prehrávanie, enkódovanie a komprimovanie rôznych video a audio formátov. Inštalácia je jednoduchá a prehľadná s možnosťou výberu jednotlivých kodekov, formátov alebo typov súborov. Balíček je dostupný v troch verziách: Basic, Standard a Full. Balíček obsahuje aj vynikajúci prehrávač Media Player Classic. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo WinRAR winrar.JPG WinRAR je multifunkčný archivačný program, pracujúci s vlastným komprimačným formátom RAR a formátom ZIP. Medzi hlavné vlastnosti programu patrí možnosť archivovania až 9 miliónov TB dát obsiahnutých prakticky v neobmedzenom počte súborov, možnosť tvorby samorozbaľovacích archívov pre rôzne platformy. Dokáže rozbaliť veľké množstvo typov archívov vrátane CAB, ARJ, LZH, ACE, UUE, TAR, GZ a 7-zip. Program je možné používať bez platenia, jediným obmedzením je uvítacie okno, zobrazené vždy pri štarte programu. Stiahnite z tahaj.sme.sk Cena: zadarmo, plná verzia 35,64 eur 4.01.2013 Matúš Paculík SME Založil firmu. O dva dni ju predal za 135 miliónov - Do sveta IT prichádza nové sieťové riešenie, ktoré vývojárom zarába milióny. Ešte v pondelok malý startup Contrail Systems tajil všetky svoje aktivity. V utorok bol oficiálne spustený a už vo štvrtok kúpený za 176 miliónov dolárov (135 miliónov eur) spoločnosťou Juniper Networks. Zakladatelia, zamestnanci a investori Contrail Systems si delia 57,5 milióna v hotovosti a takmer šesť miliónov akcií Juniperu. Prvý produkt Contrail Systems, ktorá sa zaoberá sieťovými riešeniami, je však naplánovaný až na budúci rok. To, čím je spoločnosť zaujímavá, je technológia, ktorú využíva. Software-defined networking (SDN) je sieťové riešenie, ktoré využíva úplne iné zariadenia ako terajšie siete. Miesto drahých a zložitých prístrojov od spoločností ako je Cisco stačí novým sieťam menšie množstvo lacnejších a jednoduchších zariadení. Veľké obchody so spoločnosťami, ktoré sa venujú SDN, začali v júli, keď VMware kúpila vtedajšieho lídra, firmu Nicira, za 1,26 miliardy dolárov. Odvtedy sa startupy, ktoré sa SDN v akejkoľvek forme venujú, stali vo svete technológií vzácnosťou. V obchodoch s týmito spoločnosťami sa točia desiatky miliónov dolárov. Contrail Systems je pre Juniper Networks, ktorá je najväčšou konkurenciou pre Cisco, zaujímavá práve preto, že jej má pomôcť prebrať súperovi zákazníkov. Zakladatelia spoločnosti totiž v minulosti pracovali vo všetkých veľkých firmách, ktoré sa sieťami zaoberajú. Ich riešenie teda vie pracovať so zariadeniami od Cisco aj Juniper Networks. Zdroj: BusinessInsider 16.12.2012 haš hnonline.sk Kórejčania vymysleli neviditeľný dáždnik. Využíva vzduch - Dvaja kórejskí dizajnéri vymysleli dáždnik, ktorý proti dažďu bojuje vzduchom. Na svete je ďalšia technologická novinka: neviditeľný dáždnik. Jeho koncept spočíva v tom, že z dutej trúbky fúka prúd vzduchu, ktorý vytvorí nad hlavou človeka akýsi neviditeľný „plášť“. Ten odpudzuje dažďové kvapky, takže vás chráni, aj keď v skutočnosti nemáte nad hlavou nič. Kórejskí dizajnéri Je Sung Park a Woo Jung Kwon navyše svoj vynález zlepšili natoľko, že používateľ si môže podľa intenzity dažďa nastaviť aj silu „neviditeľného dáždnika“, a rovnako aj jeho veľkosť. Okrem nespochybniteľnej inovatívnosti má tento vzdušný dáždnik ešte jedno plus: je omnoho praktickejší ako jeho doterajší predchodcovia. Vzduchovú rúrku totiž môžete pohodlne zložiť a umiestniť aj do menšej kabelky. Zdroj: www.enpundit.com 12.12.2012 www.hnonline.sk Ministerstvo hospodárstva môže podporiť výskum - Ministerstvo hospodárstva SR (MH) bude môcť poskytovať dotácie aj na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Vládny kabinet totiž schválil novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti rezortu hospodárstva. "Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci, osvedčený a efektívny nástroj pre podnikateľský sektor, aby investoval prostriedky do rozvoja ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja zvyšujúceho jeho konkurenčnú schopnosť," myslí si ministerstvo hospodárstva. Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podľa rezortu hospodárstva podporiť fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Koľko prostriedkov by mohlo smerovať na dotácie na výskum, vývoj a inovácie zatiaľ ministerstvo nekonkretizovalo. "Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Dotácie budú poskytované v rámci našej rozpočtovej kapitoly na príslušný rozpočtový rok," konštatoval rezort hospodárstva. Podľa v súčasnosti platného zákona poskytuje ministerstvo dotácie celkovo v piatich odvetviach. Ide o baníctvo, malé a stredné podnikanie, energetiku, ochranu spotrebiteľa, priemyselnú výrobu a služby. V novom zákone by sa malo čerpanie dotácií v niektorých odvetviach zjednodušiť. "Dôvodom vypracovania nového zákona je aj nutnosť reagovať na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi a neboli pôvodným zákonom dostatočne pokryté. Chceme zjednodušiť a zefektívniť systém poskytovania dotácií," uviedlo ministerstvo. Napríklad v oblasti realizácie programov rozvoja malého a stredného podnikania sa podľa novely zákona skráti lehota na predkladanie žiadostí o dotáciu z doterajších dvoch mesiacov na jeden mesiac. "Podľa doterajších skúseností ide o dostačujúcu lehotou pre žiadateľa na skompletizovanie a predloženie žiadosti, vrátane potrebných príloh žiadosti," dodal rezort hospodárstva. V oblasti poskytovania dotácií obciam a vyšším územným celkom navrhuje rezort hospodárstva, aby dotácie bolo možné poskytnúť aj na výstavbu, prestavbu, rekonštrukciu alebo preložku stavebného objektu. "Aplikačná prax ukázala, že obce by uvítali okrem výstavby aj možnosť prestavby, rekonštrukcie alebo preložky stavebných objektov. Toto je často finančne menej nákladné ako výstavba nového stavebného objektu a ušetrili by sa tým aj prostriedky štátneho rozpočtu," dodalo ministerstvo. Samosprávy by taktiež nemuseli pomocou dotácií stavať priemyselné parky iba na takzvaných zelených lúkach, ale mohli by iba odkúpiť a zrekonštruovať nevyužité nehnuteľnosti v zóne pre priemyselnú výrobu. 28.11.2012 SITA Mapy Nokie bodujú. Budú v luxusných autách - Kým Apple na svoje mapy zatiaľ dopláca, Nokia začína viac prosperovať. V Paríži podpísala Nokia spoluprácu s viacerými poprednými výrobcami automobilov. K nim sa pripojili ďalšie dve technologické firmy. Divízia Nokie, Location & Commerce, potvrdzuje svoje silné postavenie na trhu s mapovými podkladmi. Podľa spoločnosti je možné jej mapové aplikácie nájsť v štyroch z piatich integrovaných palubných navigačných systémov. Nokia začala svoju úspešnú cestu s mapami kúpou spoločnosti Navteq. Následne urobila malú revolúciu, keď sprístupnila na svojich telefónoch výbornú navigáciu zdarma. Novo podpísaná spolupráca predlžuje spokojnosť automobiliek s Nokiou. „Vodiči dnes očakávajú, že sa dozvedia, kadiaľ sa najlepšie dostanú z bodu A do bodu B, a k tomu očakávajú ešte informácie o aktuálnom stave dopravy, upozornenia na zaujímavé body záujmu v okolí a informácie, ktoré im pomôžu k lepšiemu cestovaniu a premenia ich cesty skôr v radosť než povinnosť. Či už ide o každodenné dochádzanie alebo cestovanie na dlhé vzdialenosti, prinášame vodičom našu víziu Pripojeného automobilu, ktorá ponúka komplexný súbor nástrojov od navigácie cez bezpečnosť až po zábavu,“ uviedol Bruno Bourget, ktorý má na starosti obchod a rozvoj. Mapy od Nokie, konkrétne Navtequ, bude obsahovať nový Mercedes triedy A, použije ich aj koncern Volkswagen, Hyundai a Volvo. Z ďalších spoločností si spoluprácu zvolil aj Pioneer a Garmin, ktorý sa profesionálne venuje výrobe GPS navigáciám. Zdroj: Nokia 5.10.2012 Pri odstavovaní jadrových elektrární v EÚ ide o biznis - V Európskej únii dôjde v najbližšom desaťročí k odstaveniu 20 až 40 jadrových elektrární a Európania chcú byť na tento proces pripravení. Aj za týmto účelom sa dnes v Bruseli konalo fórum Vedecká podpora pre vyraďovanie jadrových elektrární. Slovensko na ňom zastupoval štátny tajomník ministerstva školstva Štefan Chudoba. Fórum bolo zorganizované z iniciatívy Európskeho výskumného strediska (JRC), ktoré spadá pod Európsku komisiu, v snahe organizovať potrebné kapacity v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj samotnej realizácie vyraďovania atómových elektrární z prevádzky. "Súčasný stav je taký, že asi 133 jadrových elektrární je v prevádzke a v Európskej únii do roku 2025 sa ich má vyradiť viac ako 45. Ide o obrovskú šancu uplatniť sa a o obrovský biznis," povedal v rozhovore pre TASR Štefan Chudoba. Štátny tajomník za slovenský rezort školstva a vedy uviedol, že slovenská delegácia pricestovala do Bruselu na pozvanie šéfa JRC Dominiqua Ristoriho a dodal, že sa na tomto fóre zišli tí najvýznamnejší odborníci z tejto oblasti. "Ja som tu ako politická figúra, ktorá by mala potvrdiť, že na Slovensku vieme pripraviť a máme pripravených ľudí pre oblasť likvidácie atómových elektrární," zdôraznil Chudoba. Štátny tajomník ministerstva školstva SR v tomto smere upozornil, že Slovensko má potrebné kapacity nielen na Slovenskej technickej univerzite, ale aj na Univerzite Komenského. Pripomenul, že touto oblasťou sa zaoberá aj Slovenská akadémia vied. "A navyše máme aj praktické skúsenosti. Atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach A1 je vo vyraďovacej fáze a V1 tiež. Máme aj možnosti praktickej experimentácie a tiež sú tu dve firmy, ktoré sú v tejto oblasti veľmi silné," uviedol Chudoba. Spresnil, že ide o spoločnosti VÚJE a JAVYS, ktoré majú bohaté skúsenosti s vyraďovaním jadrových elektrární. Podľa Chudobu Slovensko môže smelo tvrdiť, že túto problematiku dobre pozná. Pripomenul, že z hľadiska vedeckej prípravy a európskych priorít slovenská strana vytypovala šesť oblastí, v ktorých môže byť SR vo vede silná a v ktorých má šancu uplatniť sa, pričom oblasť jadrovej energetiky, bezpečnosť jadrových zdrojov a vyraďovanie atómových elektrární tam rozhodne patrí. 12.09.2012 Brusel Apple začal v USA vykupovať smartfóny iPhone 4S - Američania, ktorí túžia po novom iPhone, môžu staršiu verziu 4S predať priamo Apple. Za nepoškodený iPhone 4S dostanú najviac 345 dolárov. Nový iPhone 5 by mal byť podľa zatiaľ neoverených informácií predstavený už na budúci týždeň. Aj keď tento krok Apple oficiálne nepotvrdilo, špekuláciám napomáha začatím výkupov používaných smartfónov iPhone 4S. Za nepoškodený smartfón jeho majitelia dostanú maximálne 345 dolárov v podobe darčekovej poukážky Apple Gift Card. To je ale výrazne menej v porovnaní s výkupom u niektorých ďalších predajcov. Pre porovnanie, Amazon ponúka za najvyšší model až 500 dolárov, eBay 381 a Gazelle 350. Sieť herných obchodov GameStop ponúka 345 dolárov, menej výhodný je odpredaj v sieťach BestBuy a RadioShack. Pre dosiahnutie plnej sumy musí byť smartfón v bezchybnom stave – bez škrabancov a viditeľných známok používania. Recyklácia mobilných zariadení je v Spojených štátoch obľúbená a na výrobcov je vyvíjaný tlak kvôli obrovskému množstvu elektronického odpadu. Toho sa celosvetovo vyprodukuje vyše 40 miliónov ton. Informoval o tom server TechCrunch. 3.09.2012 Matúš Paculík SME Apple začína výpredaj. Onedlho príde nový iPhone - Záujem o iPhone 4S klesá a Apple nie je spokojný s výsledkami. Začína preto zlacňovať. Google vládne smartfónom. Čaká sa vojna s iPhonom Podobne ako pred rokom prichádza obdobie zliav telefónov od Apple. Nový model podľa špekulácií prinesie väčšiu obrazovku, podporu rýchlych dátových prenosov aj nový systémový konektor. Americký operátor Sprint začal vlnu zliav iPhonu 4S. Z ceny najpredávanejšieho modelu vo svojej ponuke odobral 50 dolárov, aby znovu vyvolal záujem o zariadenie, ktoré počas približne 40 dní nahradí novší model. Nový iPhone má Apple predstaviť už 12. septembra, v predajniach v USA, Veľkej Británii a pravdepodobne aj v Nemecku sa iPhone 5 objavia pravdepodobne už 21. septembra. Práve čakanie zákazníkov na nový model stojí za poklesom záujmu o iPhone 4S, ktorý ovplyvnil aj hospodárske výsledky Applu v poslednom štvrťroku. iPhone 4G alebo len Nový iPhone? Jednou z možností je, že iPhone ponesie označenie 4G, je totiž takmer isté, že telefón zvládne rýchle dátové prenosy v LTE sieťach. Otázkou však bude, či Apple ponúkne podporu LTE iba v USA ako pri novom iPade alebo aj na iných frekvenciách. Novú vlnu špekulácií o podpore LTE vyvolali uniknuté zábery údajnej batérie pre iPhone 5, ktorá je tenká, vyššia a má len okrajovo vyššiu kapacitu 1440 mAh oproti 1430 mAh u iPhonu 4S. Telefóny s podporou LTE majú ale kapacitu vyššiu. Galaxy S III s LTE má kapacitu batérie 2100 mAh a Motorola RAZR MAXX dokonca 3300 mAh. Relatívne malá kapacita batérie vzbudzuje otázku, ako Apple dokázal znížiť celkovú spotrebu telefónu, ktorý bude mať väčšiu obrazovku s rozlíšením 1136 × 640 a podporu energeticky náročnejších dátových prenosov. Okrem úprav riadenia spotreby je možné aj to, že nový iPhone príde na trh vybavený novým LTE čipom aj novou generáciou procesora. Magnetický konektor s otáznikom V podstate istý je nový konektor, ktorý bude menší a umožní presunúť konektor pre slúchadlá na spodnú hranu telefónu, čo je pohodlnejšie, ak nosíte telefón vo vrecku. Najnovšie sa hovorí aj o tom, že tento konektor bude fungovať na rovnakom princípe ako napájacie konektory notebookov Apple. Namiesto zasúvania do dierky sa telefón len priloží k magnetickému konektoru. Ďalšia oblasť iPhonu, o ktorej sa špekuluje, je fotoaparát. Ide o jednu z posledných častí iPhonu, o ktorej zatiaľ žiadne informácie neunikli. Špekuluje sa o možnosti záznamu v 3D, o vyššom rozlíšení prednej kamery pre videohovory, už kvôli novému rozlíšenie obrazovky. Skôr do kategórie priania patrí zmienka o možnom nasadenia technológie svetelného poľa, ktorá umožní zmenu ostrosti snímky. Otakar Schon stl ihned.cz 12.08.2012 www.hnonline.sk Cloud je v móde, je lepší ako USB kľúč - Svoje texty, fotografie či videá môžete mať poruke, kdekoľvek ste, cez mobil, tablet, počítač či notebook. Umožnia vám to počítače veľkých firiem. Nie je to práve ideálne miesto na ukladanie ilegálne stiahnutých filmov, ale ak potrebujete mať prácu či domáce videá poruke z viacerých počítačov, mobilu či tabletu a ešte s nimi chcete pracovať a dávať ich k dispozícii kolegom alebo rodine, je to v súčasnosti najlepšie riešenie. V mnohých ohľadoch lepšie ako napríklad USB kľúč. Reč je o gigabajtoch priestoru, ktoré poskytujú služby virtuálneho úložiska. Teda takzvaný cloud computing. Všade, kde ste Medzi celosvetových hráčov „cloudu“ vstúpil minulý týždeň Google. Službe dal názov Drive (Disk), čo trochu pripomína SkyDrive, ako svoj produkt už dávnejšie pomenoval Microsoft. Nečudo, že veľké firmy zaujíma práve cloud. Ony len nasledujú masy ľudí, ktoré si už na výhody vzdialeného úložiska zvykli. Ide o stovky miliónov používateľov. Čo im vlastne cloud computing dáva? Celkom výstižne to vysvetľuje sám Google: „Google Disk je všade, kde ste vy – na webe, doma, v kancelárii a na cestách, takže práve tam, kde ste vy, môžu byť aj vaši ľudia.“ Inak povedané, ak si v práci vytvoríte text, obrázok, video alebo dokument PDF a uložíte si ho cez Google Disk alebo podobnú službu, bude ich môcť otvoriť alebo upravovať aj na vašom telefóne či tablete, prípadne na domácom počítači. A ak službu používajú aj vaši kolegovia či známi, môžu ich otvárať či upravovať tiež, pravda, ak im to umožníte. Ako na to Google Disk, Dropbox i SkyDrive buď inštalujete, alebo používate jeho webového klienta. Ku všetkému sa ľahko preklikáte, ak si názvy služieb vyhľadáte na webe. Súbor nahraný na jednom počítači sa automaticky sprístupní na všetkých zariadeniach prepojených s daným účtom (používateľské meno a heslo). Podľa typu služby a konkrétnych nastavení sa nové súbory objavia v zozname alebo sa stiahnu priamo do počítača alebo mobilného zariadenia. K súborom tak môžete pristupovať aj pri výpadku pripojenia. Okrem menších súborov, ako sú dokumenty alebo obrázky, si možno nahrať aj väčšie PDF súbory a videá. Obmedzenie závisí od služby a pohybuje sa od niekoľko sto megabajtov až po gigabajty. Čo je zadarmo Každá služba ponúka bezplatne základnú kapacitu, najmenej to je pri Dropbox. Štandardné dva gigabajty je možné rozšíriť až na osemnásť gigabajtov tak, že službu odporúčate svojim známym. Google je bezplatný len do piatich gigabajtov, zvýšenie kapacity o 25 gigabajtov pre služby Disk a Gmail stojí 2,49 dolára mesačne. Ak potrebujete, môžete si kúpiť až šestnásť terabajtov. Microsoft reagoval na spustenie služby Google Disk tak, že znížil objem dát, ktoré si môžete uložiť zadarmo. Svojimi 25 gigabajtmi by zrejme príliš vytŕčal oproti konkurencii. Teraz poskytuje grátis sedem giga. On podobne ako ostatní hráči možno veria, že rast záujmu ľudí o cloudové služby uvidí aj na tržbách. Päť gigabajtov ako základnú kapacitu ponúka aj niekoľko ďalších služieb – iCloud, SugarSync, Box a Ubuntu One. Dropbox Google Disk Skydrive Základná kapacita 2 GB 5 GB 7 GB Max. veľkosť súboru Bez obmedzenia 10 GB 2 GB Rozšírenie o 100 GB 199 USD / rok 60 USD / rok 50 USD / rok Úprava súborov - Office, multimédiá Office Vyberajte aj podľa mobilu Pri výbere cloudovej služby treba zohľadniť aj operačný systém používaného notebooku a smartfónu. Skydrive od Microsoftu má najlepšiu podporu na smartfónoch s Windows Phone a iOS, pre Android odporúča len aplikácie tretích strán. Dropbox má silnú podporu na systémoch Android, iOS a BlackBerry, pre Windows Phone treba siahnuť po aplikácii BoxFiles. Disk Google funguje najlepšie so systémom Android, na PC platforme ponúka rozšírené možnosti pri použití prehliadača Google Chrome. Na prácu so súbormi, teda editovanie textov, fotografií a videí, môžete v prípade Googlu a Microsoftu využiť nástroje, ktoré samy ponúkajú. Obe firmy to v nich dotiahli na slušnú úroveň. Google vie využiť webové aplikácie tretích strán, pričom odpadá potreba ich inštalácie na každom z používaných počítačov. Napríklad prvé spustenie programu na úpravu obrázkov ho prepojí s použitým Google účtom a pri prístupe z iného počítača sa tento program automaticky načíta. Dáta nemusia byť len vaše Bez ohľadu na to, ku komu si budete ukladať svoje súbory, po pozornom prečítaní zmluvných podmienok zistíte, že za určitých okolností ich môžu využívať aj poskytovatelia služieb. Google uvádza, že práva duševného vlastníctva sú nedotknuté. Zároveň vyhradzuje sebe a osobám, s ktorými spolupracuje, celosvetovú licenciu na používanie, reprodukciu alebo úpravu za účelom zlepšenia ich služieb. Zvyšné služby Dropbox, SkyDrive a iCloud si na dáta zákazníkov nárokujú menej a podľa podmienok používania k nim budú pristupovať len v rozsahu nevyhnutnom na poskytovanie služby. Netreba si preto hneď myslieť, že vám vaše cenné fotografie či súbory zoberú, zverejnia, či vymažú. Motív firiem je podobný, ako keď si Google číta e-maily klientov Gmailu, aby im podľa kľúčových slov zobrazoval relevantnú reklamu. Cloudové služby prevádzkujú veľké spoločnosti, no ani pri nich si nemôžte byť istý ich 100-percentnou ochranou. Neznamená to, že sa o ne musíte báť, skôr, že ich treba používať rozumne. Na cloud teda nepatria údaje o platobných kartách s PIN číslom alebo prihlasovacie heslá na internetbanking. 1.05.2012 Matúš Paculík SME Mozog je hladná bytosť, ktorá môže rásť - Plasticita mozgu – čiže jeho schopnosť prestavovať sa podľa okolností – existuje nielen v mladosti. Kedysi sa považoval mozog za stroj. Stroj sa časom opotrebuje, a keďže jeho súčasti nemožno vymeniť, stráca schopnosti, ktoré mal v mladosti. S vekom sa napríklad zhoršuje schopnosť učiť sa cudzie jazyky alebo rozlišovať v šume rozličné signály, čiže všeobecne umenie počuť. Vedci predpokladali, že hlavné súčasti mozgového „stroja“, neuróny, s pribúdajúcim vekom nedokážu spracúvať zvukové podnety tak rýchlo. K najväčším objavom sklonku uplynulého storočia patrí zistenie, že mozog sa dokáže meniť a prestavovať, čím prispôsobuje svoje funkcie a štruktúry okolnostiam aj postupujúcemu veku. Povedané inak, dokáže vzdorovať neodvratnému starnutiu alebo s ním spojeným chorobám. Pozoruhodné je, že na vnútornú prestavbu nepotrebuje nijaký drastický zásah zvonka, ale vystačí si s vlastnou aktivitou, vyplývajúcou z najrôznejších podnetov. Jedným z dobrých pomocníkov pri tom môže byť hudba. Hudba pomáha počúvať Vedci zo Severozápadnej univerzity v Evanstone (USA) v zaujímavom pokuse ukázali, že hudba je vynikajúcim prostriedkom, ktorý udržiava mozog v dobrej kondícii, najmä pokiaľ ide o vnímanie zvukových podnetov. Vyskúšali to na troch skupinách dobrovoľníkov. Štúdiu označili za prvý experimentálny dôkaz toho, že celoživotný vplyv hudby na mozog výrazne spomaľuje inak nevyhnutné opotrebenie neurónov. Tím Niny Krausovej študoval odozvu mozgových buniek na ľudskú reč v troch skupinách, zložených z 87 jedincov, ktorým púšťali záznam z videa. Rodnou rečou všetkých bola angličtina. V prvej skupine boli starší profesionálni hudobníci, druhú tvorili starší ľudia, ktorí sa hudbe profesionálne nikdy nevenovali, tretia skupina sa skladala z mladých ľudí, taktiež nehudobníkov. Uchovali si mladícku reakciu V časopise Neurobiology of Aging vedci napísali, že neuróny hudobníkov si aj v pokročilom veku uchovali mladícku, neuveriteľne rýchlu reakciu. „Starší muzikanti nielenže pri spracúvaní zvukových signálov predčili svojich nehudobných partnerov, ale vyrovnali sa s ním rovnako rýchlo a presne ako skupina mladých nehudobníkov,“ povedala Krausová. „Posilňuje to hypotézu, že zvuky, ktoré na nás aktívne pôsobia počas celého života, výrazne ovplyvňujú činnosť našej nervovej sústavy.“ Krausová upozornila, že prevaha hudobníkov sa neprejavila v každom aspekte, dôležitom pri vnímaní reči. Dokázali však lepšie vnímať zvuky, významné pri rozlišovaní jednej spoluhlásky od inej. „Toto je veľmi zaujímavé a dôležité zistenie, ktoré korešponduje s nedávnym výskumom tímu Michaela Merzenicha z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, uskutočneným na zvieratách,“ povedal Don Caspary, známy amerických vedec, ktorý skúma funkciu sluchu v pokročilom veku. „Ukazuje, že intenzívny tréning aj v pokročilom veku zlepšuje schopnosť komunikovať v hlučnom prostredí.“ V laboratóriu Niny Krausovej študujú dlhodobo vplyv hudby na plasticitu mozgu počas celého života. Predchádzajúce štúdie jej tímu ukázali, že hudobná prax dokáže okrem sluchu udržať v lepšej kondícii aj pamäť. Hovoria mu Merz Meno Michaela Merzenicha, ktorému spolupracovníci hovoria „Merz“, sa v súvislosti s výskumami meniaceho sa mozgu nevyskytlo náhodou. Tento popredný americký neurovedec pochádzajúci z Oregonu sa nazdáva, že mozgový tréning môže byť rovnako účinný ako chémia aj pri liečbe takých ťažkých chorôb, ako napríklad schizofrénia. Plasticita mozgu – čiže jeho schopnosť prestavovať sa podľa okolností – existuje nielen v mladosti, ale mozog si ju uchová prakticky až do smrti. Pravda, platí tu staré známe - čo nepoužívaš, to stratíš. Merzenich spolu s kolegom Billom Jenkinsom napríklad zistili, že čím je neurón trénovanejší, tým je výkonnejší a súčasne dokáže pracovať rýchlejšie. V jednom z experimentov vycvičili opice, aby rozlišovali zvuky v čoraz kratšom časovom rozpätí. Trénované neuróny v reakcii na zvuky vysielali svoje signály rýchlejšie, spracúvali ich v kratšom čase a medzi jednotlivými impulzmi potrebovali menej času na odpočinok. Rýchlejšie signály znamenali súčasne aj jasnejšiu „správu“ pre ďalšie mozgové bunky – stali sa lepšími tímovými hráčmi. Nepochybne takýto mechanizmus platí aj pre starších hudobníkov, ktorých skúmala Nina Krausová; ich hudbou vycvičený mozog dokázal rozlišovať signály vďaka celoživotnému tréningu stále rýchlo a presne. Správna výživa, tréning a sústredenie Radikálne zlepšenie kognitívnej výkonnosti – čiže učenia, myslenia, vnímania a pamäti – je teda možné v každej životnej etape. Podľa Merzenicha sivá mozgová kôra zlepšuje svoje schopnosti tak, aby čo najlepšie zodpovedali aktuálnej úlohe. Mozog sa nielen učí, ale taktiež sa stále učí, ako sa má učiť. Nie je to neživá nádoba, ktorú napĺňame, ale pripomína skôr živú hladnú bytosť, ktorá môže rásť a meniť sa, ale iba v prípade, keď dostáva správnu výživu a tréning. „Pred Merzenichovým dielom sa na mozog pozerali ako na zložitý stroj s raz určenou kapacitou pamäti, rýchlosťou spracovania a inteligencie. Merzenich ukázal, že všetky tieto domnienky sú zlé,“ napísal psychiater Norman Doidge v knihe Váš mozek se dokáže změnit (Computer Press, Brno 2011). Merzenichove najnovšie nápady sa vzťahujú na techniky, ktoré dávajú dospelým ľuďom možnosť učiť sa cudzí jazyk bez zvyčajného memorovania. Vychádzajú z toho, že v živote človeka existuje tzv. kritické obdobie; začína sa, keď sme v plienkach, a končí sa medzi ôsmym rokom a pubertou. Dovtedy sa dokážeme naučiť akýkoľvek jazyk bez prízvuku. Po tomto období to už nie je možné. Neurologický základ tejto zvláštnosti spočíva v tom, že po kritickom období mozog spracúva cudzí jazyk v inej časti než materinský. Okrem toho čím dlhšie používame iba jeden jazyk, tým viac ovláda všetok priestor, ktorý máme v mozgu „vyhradený“ pre jazyky. Návod, ako tento priestor rozšíriť, sa volá sústredenie. „Merzenich prišiel na to, že nevyhnutnou podmienkou dlhodobých plastických zmien je maximálne sústredenie,“ píše Doidge. „Veľa experimentov potvrdilo, že trvalé zmeny v mozgoch opíc nastali iba vtedy, ak opice venovali úlohám veľkú pozornosť. Ak zvieratá riešili svoje úlohy automaticky, bez sústredenia, ich mozgové mapy sa síce zmenili, tieto zmeny však nemali trvalý charakter.“ Hlavný zdroj: Norman Doidge: Váš mozek se dokáže změnit. Computer Presss, Brno 2011. 10.02.2012 Michal Áč SME Túžbu po sladkom máme v krvi. V jej dôsledku rýchlejšie starneme - Receptory sladkej chuti našim predkom signalizovali, že narazili na bohatý zdroj energie. V dobe nadbytku sa túžba po sladkom mení na nebezpečenstvo. Zoznámte sa s démonom nazývaným cukor. Hm, to je sústo! Naraziť na niečo sladké bolo pre pračloveka vzácnosťou. Ale keď sa tak stalo, hneď po prvom ochutnaní ho čosi upozornilo, že je to jedlé a dobré. Dnes vieme, že mu vrodená schopnosť rozlíšiť sladkú chuť signalizovala, že narazil na zdroj rýchlo využiteľnej energie, ktorá mu dá silu loviť alebo utiecť pred nepriateľom. „Hlavnou úlohou chuťových receptorov je výber vhodnej a nevyhnutnej potravy. Predovšetkým deti potrebujú veľa energie, na stavbu tela aj na vysokú pohybovú aktivitu. Preto sa ľahko naučia jesť rýchle cukry, ako je cukor repný či trstinový,“ vysvetľuje fyziológ František Vyskočil z Fyziologického ústavu Akadémie vied. Tento cukor sa pri trávení štiepi na glukózu a fruktózu, ktoré priamo vstupujú do buniek s pomocou inzulínu. V bunke sa pomerne rýchlo „spáli“, pri čom vznikajú miliardy drobučkých bunkových brikiet, molekúl ATP. A tie potom poháňajú všetky procesy v organizme, sťahy svalov, stavbu bielkovín, ukladanie zásob, rast orgánov, odbúravanie živín a trávenie. Tieto „brikety“ tiež udržujú telesnú teplotu a pomáhajú elektricky nabíjať aj naše nervové a iné bunky. Len tak sa môžu prenášať nervové impulzy a môže fungovať mozog, svaly a srdce. „Nie divu, že deti inštinktívne túžia po cukroch,“ vysvetľuje profesor František Vyskočil. Zamorené cukrom Cukry a tuky boli v minulosti zárukou prežitia. Obľubu sladkého a tučného sme si však priniesli od dávnych predkov aj do našej blahobytnej súčasnosti. „A tak to trvá s vývojom civilizácie aj s prechodom od nedostatku k nadbytku. Naše gény nám stále velia, že si máme robiť rezervy, a, bohužiaľ, nám nedokážu povedať, že nás nadmerné zásoby zahubia,“ podotýka obezitológ Peter Sucharda, primár 3. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. V dávnych časoch boli sladké chute vzácnejšie a cukor netvoril bežnú súčasť jedálneho lístka. Až do nástupu priemyselnej výroby a výroby repného cukru ľudia sladili iba medom. Zdrojom cukru bolo hlavne ovocie, mlieko, a predovšetkým škrob. Pre Inuitov bola až do vpádu civilizácie jediným „sladkým“ jedlom krv tuleňov, ale podľa Petra Suchardu práve oni sú príkladom, ako sa situácia s hojnosťou a dostupnosťou potravy obrátila v náš neprospech. Inuiti si dovezené sladkosti obľúbili natoľko, že ich konzumovali aj napriek tráviacim ťažkostiam (ich kapacita štiepiť zložité cukry bola nízka). Podobný vývoj nastal takmer všade na svete. Cukor je dostupný a jeho spotreba rastie. Žijeme v prostredí, ktoré ponúka všetkého jedla vrchovato. Odborníci hovoria o obezitogénnom, či dokonca o toxickom prostredí. Človek už neje pre potrebu tela, ale pre svoje potešenie. A obľuba sladkého sa často podobá vášni, niekedy až závislosti. "Utešiteľské" hormóny V mozgu máme dva hormóny „utešiteľov“, ktoré vyvolávajú dobrú náladu: serotonín a dopamín. „Keby sme merali hladinu serotonínu v mozgu pri pohľadu na jedlo, predovšetkým kaloricky bohaté, videli by sme, že sa zvyšuje. Pri konzumácii, opäť predovšetkým cukrov a škrobov, rastie tvorba a vylučovanie serotonínu a dopamínu na spojoch (spojivách) medzi nervovými bunkami a my cítime psychické uvoľnenie a pohodu. Presne ako keby sme si vzali pilulku nejakého moderného antidepresíva, ktoré robí vlastne to isté,“ vysvetľuje profesor Vyskočil. „Že sa nadbytok cukrov premieňa na tuk, je, bohužiaľ, nešťastným vedľajším účinkom snahy o stabilizáciu našej nálady.“ „Návšteva cukrárne ako reakcia na väčší stres je teda fyziologicky celkom ľahko odôvodniteľná,“ dopĺňa Petr Sucharda. “Mnohí tam však chodia zo zvyku. Rozum registrujúci realitu 21. storočia by nás mal od nadbytku sladkého odvádzať. Ale, bohužiaľ, sa mu to veľmi často nedarí.“ Najväčší nepriateľ? Sladené nápoje Obsah čistého cukru v potrave by nemal podľa odporúčania lekárov prekročiť desať percent, v skutočnosti však dosahuje až dvadsať percent. Kanaďania konzumujú podľa poslednej správy kanadského štatistického úradu priemerne 26 lyžičiek cukru denne, mladí muži vo veku 14 až 18 rokov dokonca závratných 41 lyžičiek. Pritom ženy by si mali dopriať maximálne šesť lyžičiek, muži deväť – desať. Mimochodom, v jednej plechovke koly je rozpustených deväť lyžičiek cukru. A práve sladené nápoje považujú mnohí za najväčšieho nepriateľa. Tieto nápoje pijeme, i keď nemáme hlad, takže vlastne zbytočne. Ak nepotrebujeme rýchly zdroj energie pre šport alebo premýšľanie, je pre nás cukor v nápojoch úplne zbytočný. Lenže sladkých limonád a džúsov sa pije čoraz viac. Za posledných tridsať rokov sa konzumácia zdvihla na dvojnásobok. Výnimkou nie sú mladí ľudia, ktorí do seba takto denne nalejú 450 sladkých kalórií. Zlé je na tom aj to, že s obľubou presladených nápojov prichádza väčšinou obľuba sladšej chute aj v tuhej strave. Deťom ani dospelým potom už nechutia menej výrazné jedlá, zelenina, ovocie a strukoviny. Čím ďalej, tým viac sú vťahovaní do stravovacej špirály naplnenej „junk food“ a prázdnymi kalóriami, teda nezdravým tučným a presladeným jedlom bez živín. Nepotrebný cukor sa v tukovom tkanive mení pomocou inzulínu na tuk. Jeho nadmerný príjem tak vedie k obezite a ďalším zdravotným problémom s ňou spojeným. Kto veľa sladí, rýchlejšie starne „Moji študenti fyziológie spočítali, že jednu 3,5 dkg žemľu spáli asi polhodinový beh,“ uvádza profesor Vyskočil. Koľko by musel človek odbehnúť, aby spálil vedierko zmrzliny alebo kúsok torty? Lenže väčšina ľudí ich konzumuje pri televízii alebo pri počítači, a potom sa ani nepohnú. „Trvalo zvýšená hladina glukózy v krvi je veľmi nebezpečná,“ varuje profesor Vyskočil. „Čím viac glukózy v krvi, tím viac sú poškodzované bielkoviny vo všetkých častiach tela. Molekuly glukózy tieto dôležité enzýmy, stavebné jednotky a transportné vozíčky, zvnútra previažu a znehybnia, takže stratia svoju funkciu. Starnú bielkoviny kolagénu a tým vznikajú vrásky, začne zle fungovať hemoglobín v červených krvinkách, zhorší sa videnie, naruší sa vedenie nervov, je ohrozená činnosť obličiek, pečene a vlastne všetkých orgánov. Keď v dôsledku cukrom navodenej glykácie bielkovín postupne strácajú pružnosť napríklad pľúca a cievne steny, je to už zásadný zdravotný problém. Diabetici a milovníci sladkého teda rýchlejšie starnú a môžu sa u nich objavovať rôzne, často kombinované ochorenia. V tomto zmysle je cukor skutočný démon,“ dodáva profesor Vyskočil. Aj gény ovplyvňujú chuť na sladké Sladké prostredie a nadbytok potravín nás obklopujú všetkých. Prečo však len niektorým ľuďom sladkosti chutia tak, že si ich nemôžu odpustiť a doslova po nich nutkavo bažia, a prečo iní voči nim zostávajú imúnni? Vedci roky hľadali gén zodpovedný za vnímanie sladkej chuti; zatiaľ identifikovali dva také gény, ktoré do istej miery ovplyvňujú našu zvýšenú potrebu konzumovať sladké. Za zvýšenú chuť na sladké je údajne zodpovedný gén ADRA2A. „Jeho bielkovinový produkt funguje ako receptor sladkej chuti, lebo na seba viaže molekuly vyplavované po konzumácii sladkého,“ vysvetľuje genetička Lucie Benešová zo súkromnej genetickej spoločnosti Genomac. „Ľudia, ktorí majú vzácnejšiu formu tohto génu, majú nižší počet a citlivosť receptorov, preto majú zvýšenú chuť na sladké.“ Potom je tu gén nazývaný SLC2A2. Ten riadi tvorbu glukózového transportéra, ktorý tiež plní rolu senzora hladiny cukru v krvi. „Ľudia, ktorí majú v dôsledku genetickej variácie zníženú funkciu či množstvo tohto transportéra, vnímajú pocit sýtosti a hladu odlišne a konzumujú v porovnaní s ostatnou populáciou viac cukru,“ tvrdí Benešová. Napokon obe tieto náchylnosti zisťuje spoločnosť Genomac v rámci „rekreačnej genetiky“ – v teste Genoskop sa dozviete aj o ďalších zdedených vlastnostiach, ako je vnímanie horkej chuti alebo hudobnej či športovej vlohy. Cukor jedia už dojčatá Lenže gény za všetko rozhodne nemôžu, podobne ako je to s priberaním. Chuťové preferencie aj stravovacie zvyklosti značne ovplyvňuje tiež prostredie, výchova, rodinné modely. Jedlo, ktoré ochutnáme a opakovane konzumujeme ako deti, vyžadujeme celý život. Keď dávame odmalička deťom na tanier pravidelne sladkú červenú papriku, bude im chutiť stále. To isté, samozrejme, platí aj o presladených sušienkach a limonádach či o tučných vyprážaných jedlách. Bohužiaľ, dnešné malé deti čoraz častejšie dostávajú druhý variant. Austrálska štúdia vlani konštatovala, že jedlá plné cukrov a tukov už konzumujú aj mesačné dojčatá. Ani nie polročným bábätkám dopraje džúsy a sušienky jedna zo štyroch matiek. „Tie predsa potrebujú materské mlieko, nie sušienky, zmrzlinu a limonády,“ pohoršuje sa nad výsledkami štúdie obezitologička Clare Cillinsová. Veď tiež už vo veku dvoch až troch rokov pätina austrálskych detí trpí nadváhou či obezitou. Deti sú v tomto prípade nevinnými rukojemníkmi svojich rodičov. A to platí aj pre tie nenarodené. Ak sa matky v tehotenstve vykrmujú sladkou a tučnou stravou, budú mať rovnaké chuťové preferencie po narodení aj ich potomkovia. Zatiaľ tento fakt preukázali vedci z londýnskej Royal Veterinary College na potkanoch. Hlodavce kŕmené šiškami, muffinami a hranolčekmi rodili tučné mláďatá, a tie si po celý život vyberali najtučnejšie a najsladšie kúsky. Zároveň mali vysokú hladinu zlého cholesterolu, glukózy aj inzulínu, a teda všetky predpoklady na vznik cukrovky, obezity a choré srdce. Autori štúdie tvrdia, že rovnaké to zrejme bude aj u ľudských matiek a detí. Potravinársky priemysel nezostáva za nerozumnými rodičmi pozadu. A cieli aj na najmenšie deti. V Kanade až 53 percent detských výživ, cereálnych tyčiniek, jogurtov a dezertov pre deti a batoľatá obsahuje nadmerné množstvo cukrov. Podobne v Británii vedci zistili, že deväť z desiatich výrobkov určených pre deti malo príliš vysoký obsahu cukru, tuku a soli. Zdaňte to S pandémiou obezity, ktorá sa rozpútala v posledných desaťročiach vo vyspelých krajinách, si nikto veľmi nevie dať rady. „Cukor je palivo pre mozog a základný zdroj energie pre svalovú prácu,“ hovorí Pavel Suchánek z Fóra zdravej výživy. „Netreba ho démonizovať, ani sladké nápoje. Nespôsobí obezitu, keď neprekročíte celkový energetický príjem. Sladký nápoj? Prečo nie – len o to viac musíš dopoludnia behať. Zakázať ich v školách? Deti si ich kúpia inde. Riešením nie je zakazovať, ale vysvetľovať, učiť, že medzi príjmom a výdajom energie musí byť rovnováha. A hlavne byť sami ako rodičia príkladom, športovať, udržiavať sa v kondícii.“ Iste, základným problémom je malá aktivita a príliš veľký kalorický príjem, nie však existencia limonád. No stále sa množia hlasy, že situácia už dospela príliš ďaleko. Že sa neúmerne zaťažujú rozpočty na liečbu ľudí, ktorí ochoreli z prejedania. Že je potrebné sladké a nezdravé jedlá zdaniť. „Cukor je rovnako nebezpečný ako tabak, takže dane na nealkoholické sladené nápoje a sladkosti by mali nasledovať s rovnakou logikou,“ myslí si odborník na výživu z univerzity v nórskom Osle Svein O. Kolset. Profesor Kolset tvrdí, že odporúčania a varovania dávno nestačia. „Rodičov musíme nútiť, aby prevzali zodpovednosť za zdravie svojich detí, a svojej roly sa musia ujať aj oficiálne miesta,“ vyhlásil pre nórsky denník Aftenposten. Cukor potrebný ako tabak Za jediný rok vypije 4,5 milióna Nórov 535 miliónov litrov sladených nápojov a zje 60 miliónov kilogramov cukroviniek. „Tento cukor telo potrebuje asi tak rovnako ako tabak,“ zdôrazňuje Kolset. Výskumník Geir Gustavsen vo svojej doktorskej práci vypočítal: „Keď uvalíme daň, a teda cenu týchto výrobkov zdvihneme o 27 percent, klesne ich spotreba bezmála o polovicu.“ Obaja vedci sú presvedčení, že treba motivovať výrobcov, aby hľadali nové produkty, ktoré neobsahujú nebezpečný cukor, ale stále dobre chutia a budú obľúbené. Dane na cukor a tuky sa už vo svete skutočne objavujú. V Dánsku začali daňou zo soli, nedávno zaviedlo takzvanú čipsovú daň Maďarsko. Potraviny s vyšším obsahom soli, cukru a tuku, vrátane nealkoholických a energetických nápojov, cukroviniek a čokolády, zdražejú až o desatinu. Aj v USA premýšľajú, ako nastaviť dane na sladené limonády. Obezitológ Kelly O. Brownell z Ruddovho centra pre potravinovú politiku a obezitu vypočítava v The New England Journal of Medicine: „V súčasnosti má daň na nealkoholické sladené nápoje 33 štátov, ale je taká nízka, že nemôže spotrebu ovplyvniť.“ Odborníci premýšľajú, ako dane nastaviť, aby podporili kvalitnú výživu a pomohli zdravotníckemu systému. Liečba chorôb spojených s obezitou a nadváhou teraz totiž zožerie len v USA desatinu všetkých zdravotníckych výdavkov. Zlacniť zdravé výrobky? Brownell počíta s tým, že desaťpercentné zvýšenie cien povedie k zníženiu spotreby o osem až desať percent. „V každom prípade je možné očakávať veľký odpor výrobcov limonád – podobne, ako sme to zažili pri tabakovom priemysle, ale azda sa nám takto podarí zastaviť explóziu obezity,“ verí autor daňových návrhov. „Je asi rozumné brániť sa nadbytku nasýtených tukov z prasiat a tučných kurčiat napríklad aj zákonnou reguláciou,“ súdi fyziológ František Vyskočil. „Ale s výnimkou zdravého tuku z rýb. Pri cukroch je to zložitejšie, rozhodne by sa však mali zákonom alebo cenovými ponukami regulovať skryté cukry v sladených nápojoch, bielom pečive. Nechápem, prečo je nelúpaná zdravá ryža dvakrát drahšia než výrobne nákladnejšia biela ryža s hluchými kalóriami. Prečo je ,hluchý‘ biely rožok za dve koruny, a tmavý za štyri?“ Obezitológ Petr Sucharda dodáva: „Obrovský počet obéznych a ich nároky na zdravotnícke služby už teraz neúnosne vyčerpávajú zdravotnícke rozpočty. Otázka je výška takej dane a jej účinnosť, druhá stránka veci je, kam takto získané prostriedky pôjdu – priamo do zdravotníctva sotva. Tiež by bolo možné ekonomicky zvýhodňovať zdravé výrobky, možno by to malo väčší efekt, ale zas by to prinieslo menej peňazí do štátnej pokladnice.“ Kde sa skrývajú Rýchle cukry Okamžite zvyšujú hladinu cukru v krvi. Patrí sem sacharóza (repný, trstinový cukor), ktorá sa v zažívacom ústrojenstve rýchlo rozkladá na glukózu a fruktózu. Glukóza sa vyskytuje vo vínnom hrozne a iných plodoch, v ovocí, zelenine, mede a nektáre; fruktóza v ovocí, obilninách a mede. Ďalším zdrojom je aj mlieko (mliečny cukor – laktóza). Pomalé cukry Glukózu z nich telo získava až po chemickom rozklade ich zložitých molekúl. Predstavujú ich škroby (cestoviny, ryža, zemiaky, pečivo, ovocie) a glykogény (pečeň a svaly živočíchov). Skryté cukry Najhoršie sú cukry, o ktorých vlastne nevieme, že ich jeme. Najviac skrytých cukrov obsahujú limonády a džúsy, ale tiež kečupy, arašidové maslo, zeleninové konzervy, polievkové kocky, sušené smotany do kávy, toastový chlieb, slané sušienky a čipsy, raňajkové lupienky, müsli, biele pečivo a mliečne dezerty. Závislosť? Aj keď sa často hovorí o závislosti od čokolády a sladkostí, odborníci tento výraz odmietajú. Podľa nich ide skôr o nemiernosť, slabú vôľu či nedisciplinovanosť. „Nejde totiž o fyzickú závislosť v pravom zmysle slova, odopieranie si sladkého nevyvoláva fyzické abstinenčné príznaky a psychické sú takisto mierne,“ tvrdí obezitológ Petr Sucharda. Odborník na drogové závislosti Karel Nešpor potvrdzuje: „O závislosti v lekárskom zmysle sa tu hovoriť nedá, ide skôr o poruchu príjmu potravy. Jedlo je zdrojom radosti a niekto dlhodobo spája tieto pocity s určitým prostredím alebo druhom jedla. Aj tak však ide o vážny problém.“ ihned.cz 16.01.2012 Eva Bobúrková www.hnonline.sk Volkswagen u nás bude mať aj výskum - S investíciou za vyše miliardy eur prinesie na Slovensko výrobca automobilov aj výskum a vývoj. BRATISLAVA. Investície, ktoré potrebujeme najviac, sú tie s pridanou hodnotou, zhodnú sa politici aj ekonómovia. Práve takú sem prináša automobilka Volkswagen. Popri novej zvarovni, v ktorej chce zamestnať 1200 ľudí, sem prinesie aj výskumnoinovačné aplikačné stredisko. V ňom budú zamestnanci VW skúmať nové metódy spájania ocele, inovovať výrobu karosérií či navrhovať lisovacie náradie. Prečo si vybral Volkswagen práve Slovensko, sme sa od výrobcu áut nedozvedeli. Jeho hovorca Vladimír Machalík prezradil o investícii iba toľko, že súvisí s plánmi spoločnosti „preinvestovať na Slovensku v najbližších piatich rokoch približne 1,5 miliardy eur“. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že firma nemá nárok na investičnú pomoc, pretože sa nachádza v bratislavskom regióne. O žiadnu pomoc firma ani nepožiadala, tvrdí rezort. Kvalita aj umiestnenie Analytik Privatbanky Richard Tóth upozornil, že bratislavská fabrika je jednou z najkvalitnejších z portfólia nemeckého koncernu. „Slovenský závod patrí medzi celosvetovú špičku spomedzi závodov Volkswagenu z technologického hľadiska, navyše pravdepodobne zamestnáva medzinárodne konkurencieschopnú – z hľadiska ceny práce a schopnosti – pracovnú silu. Úlohu určite zohrala aj blízkosť k hlavným trhom v Európe,“ odhaduje Tóth dôvody nasmerovania investície ku nám. Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti predpokladá, že fabrika bude zamestnancov do inovačného strediska vyberať aj z radov doterajších výrobných zamestnancov. Bežne takéto strediska zamestnáva asi 100 až 200 ľudí, tvrdí Páleník. Prínos výskumu by pritom mohol motivovať aj iné firmy, aby na Slovensko svoje výskumné činnosti priniesli, dodal. Kapacity na zváranie Pozitívne referencie môže priniesť aj výstavba novej zvarovne. „Takáto investícia môže priniesť Slovensku dobré meno a ďalšie podobné investície,“ zhodnotil Tóth. Zvarovňa sa má začať stavať už v prvom kvartáli budúceho roku. Volkswagen najprv zbúra časť svojej aktuálnej zvarovne a vedľa nej postaví novú. V nej chce spracovávať 1100 karosérií športovo–úžitkových modelov denne. Samotná hala má byť spustená do prevádzky v roku 2014, no zariadenia sa ešte budú inštalovať postupne až do roku 2016. Celkovo bude vo zvarovni inštalovaných asi 850 priemyselných robotov. 13.12.2011 Daniela Krajanová www.sme.sk Stratégia Minerva 2.0 má schválený harmonogram aj financovanie - Vláda na svojom dnešnom zasadnutí schválila harmonogram pre realizáciu stratégie Minerva 2.0, ktorá má premeniť slovenskú ekonomiku na vedomostnú. Informovalo o tom dnes Ministerstvo financií (MF) SR. "Som rád, že schválený dokument je sadou konkrétnych opatrení s presným plánom ich realizácie," uviedol minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho by prvé hmatateľné výstupy tohto kroku mohli byť viditeľné už na budúci rok. Ako pre TASR povedal splnomocnenec vlády SR pre vedomostnú ekonomiku Martin Bruncko, na stratégiu sú už alokované finančné prostriedky. "Na budúci rok je tam 10 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, plus je tam 20 miliónov eur v rámci rozpočtu ministerstva školstva," informoval Bruncko. Uviedol, že je to dosť peňazí na to, aby sa mohli na budúci rok urobiť všetky potrebné opatrenia. Po rozbehnutí všetkých aktivít, akými sú napríklad rôzne granty i technologické inkubátory, si bude Minerva 2.0 nárokovať zo štátneho rozpočtu o niečo viac. V nasledujúcich rokoch by to podľa Bruncka mohlo byť rádovo do 100 miliónov eur ročne. Súčasťou financovania pritom budú aj štrukturálne fondy Európskej únie. "Rádovo sa uvažuje o sume 300 miliónov eur zo štrukturálnych fondov," podotkol Bruncko. Na realizácii stratégie Minerva budú participovať ministerstvá školstva, hospodárstva, vnútra, zahraničných vecí a Slovenská akadémia vied. Minerva prinesie 26 opatrení pre zlepšenie vzdelávania, vedy a inovatívneho podnikania, ako aj podpory interakcie medzi týmito oblasťami. Cieľom Minervy je vybudovať na Slovensku ekonomiku založenú na domácich nápadoch a inováciách, ktoré vytvoria kvalitné pracovné miesta a hospodársky rast. 30. 11. 2011 TASR 2011 EFSA začína verejnú konzultáciu k návrhu Stratégie vedy na roky 2012-2016 - Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) začal verejnú konzultáciu o návrhu Stratégie vedy 2012-2016. Tento dokument vysvetľuje vedecký prínos EFSA k európskemu systému bezpečnosti potravín v najbližších piatich rokoch, ktorým sa stanovujú strategické ciele pre ďalšie nasmerovanie vedeckej úrovne a kvality a optimalizácie kapacít pre hodnotenia rizík v celej EÚ. Všetky zúčastnené strany a zainteresované strany sa vyzývajú, aby poskytli pripomienky k návrhu stratégie, prostredníctvom on-line konzultácie s verejnosťou, ktorá beží do 21. novembra 2011. Od založenia EFSA v roku 2002, pokrok vo vede a technológii a pokračujúci vývoj európskej legislatívy vzťahujúci sa na práce úradu mali za následok výrazné zmeny v prostredí, v ktorom pôsobí. Tento vývoj sa odráža v EFSA vedeckom pracovnom programe, ktorý v posledných rokoch presunul dôraz na hodnotenie regulovaných výrobkov a tam, kde posúdenie rizika zo životného prostredia, vzťah rizika a prínosu, a monitoring produktov po uvedení na trh sa začínajú stále viac presadzovať. EFSA návrh Stratégie vedy na roky 2012-2016 skúma nasmerovanie pokroku a zmien, a určuje, ako bude organizácia riešiť tieto problémy a zároveň pokračovať v poskytovaní kvalitných vedeckých odporúčaní, ktoré poskytuje na základné otázky verejného zdravotníctva a novo vznikajúcich rizík. Návrh Stratégie vedy sa zameriava na štyri hlavné ciele: pre ďalší rozvoj EFSA vo vedeckej excelentnosti a ďalších základných hodnôt, nezávislosti, otvorenosti, transparentnosti a schopnosti reagovať, na optimalizovanie využívania európskych kapacít hodnotenia rizík v rámci celej EÚ, na rozvíjanie a zosúladenie metód hodnotenia rizika a postupov na hodnotenie rizík spojených s potravinovým reťazcom a na posilnenie vedeckého základu pre hodnotenie rizík a sledovanie rizík. Návrh Stratégie vedy bol formulovaný a dopĺňaný na základe EFSA Strategického plánu na roky 2009-2013 a bol konzultovaný s pracovníkmi, partnerských európskych inštitúcií, štátnych úradov, EFSA vedeckého výboru a Poradného fóra. Je tiež naplánovaná konzultácia s partnermi Poradnej platformy EFSA na svojom budúcom zasadnutí v dňoch 17 a 18 novembra 2011. On-line verejné konzultácie budú prebiehať do 21. novembra 2011. Spätné väzby z konzultácií budú zostavené v správe a prípadne začlenené do revidovaného návrhu stratégie, ktorý sa má predložiť správnej rade EFSA tak, by mohol byť prijatý do konca roka 2011. Verejné konzultácie k návrhu Stratégiu vedy EFSA 2012-2016  Public consultation on EFSA’s Draft Science Strategy 2012-2016 4.11.2011 Tlačová správa • 120 sekúnd & kooperačné podujatie v oblasti Prírodných vied, 15.11.2011, Viedeň - Ste spoločnosť alebo výskumný inštitút pracujúci v oblasti prírodných vied? Hľadáte partnerov, ktorí Vám pomôžu zvýšiť Váš inovačný potenciál, rozvinúť Vaše podnikanie, príp. Vám pomôžu zapojiť sa do Európskych výskumných projektov? Využite možnosť spoznať desiatky takýchto partnerov z celého stredoeurópskeho regiónu v rámci jedného dňa! Bližšie informácie .Juraj Bartakovics Informačný pracovník OS MSP Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Miletièova 23, 821 09 Bratislava tel.: +421 2 502 44 515, fax: +421 2 502 44 501 mobil: +421 918 933 308 e-mail: bartakovics@nadsme.sk www.nadsme.sk, www.msponline.sk, www.obchodnypartner.sk www.enterprise-europe-network.sk Blíži sa uzávierka žiadostí o štipendiá pre akademikov - Do 24. novembra 2011 musia akademici a doktorandskí študenti podať tohtoročnú žiadosť o grantové programy pre jednotlivcov, ktoré sú súčasťou programu kanadských štúdií Porozumieť Kanade. Ich cieľom je pomôcť vybraným zahraničným akademikom a doktorandom uskutočniť študijnú cestu na tému súvisiacu s Kanadou. Štipendiá ale nie je možné použiť na čisto exaktné odbory, ktoré nemajú žiadny špeciálny vzťah ku Kanade (napr. fyzika, chémia, medicína, matematika, technické odbory apod.). Prvým programom pre jednotlivcov sú Výskumné štipendiá pre doktorandov (DSRA/BRD). Interní študenti doktorandského štúdia oň môžu požiadať, pokiaľ sa ich dizertačná práca tematicky významne dotýka Kanady. Pre akademikov sú určené hneď štyri programy. Program pre vyučovanie nového kurzu o Kanade (FEP/BCS) umožňuje vysokoškolským pedagógom nazbierať v Kanade informácie a materiály potrebné k vytvoreniu nového kurzu o Kanade alebo k významnému prispôsobeniu či rozšíreniu doterajšieho kurzu. Výskumný program (FRP/BREC) pomáha vysokoškolským akademikom uskutočniť krátkodobý výskum o Kanade alebo určitom aspekte kanadských bilaterálnych či multilaterálnych vzťahov. Cieľom programu je zvýšiť informovanosť o Kanade prostredníctvom publikácie článkov v zahraničnej odbornej tlači. Kanadsko-európske štipendiá (CEA/BCE) sú určené pre odborníkov pôsobiacich na univerzitách či výskumných inštitúciách v európskom regióne. Štipendiá podporujú krátkodobý výskum prispievajúci k porozumeniu bilaterálnym alebo multilaterálnym vzťahov medzi Kanadou a Európou. A nakoniec Program na podporu medzinárodnej výskumnej spolupráce (PIRL/PARRI) finančne prispieva na organizáciu seminárov alebo iných foriem výskumnej spolupráce medzi vedeckými tímami z Kanady a jednou alebo niekoľkými ďalšími krajinami.Október 2011 www.cdnstudies.ca V Bratislave by malo vzniknúť vedecké mestečko - Aby Slovensku neprepadli stovky miliónov eur z eurofondov na vzdelávanie a výskum, vedci navrhujú, aby sa použili na veľké projekty. Do konca roka 2013, keď vyprší obdobie aktuálnych operačných programov EÚ, by sa malo zrealizovať niekoľko zámerov. V hlavnom meste by malo vzniknúť vedecké mestečko 21. storočia, na príprave ktorého spolupracujú Slovenská akadémia vied, Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita. Vedecké mestečko by malo vzniknúť neďaleko prírodovedeckej fakulty v bratislavskej Mlynskej doline. "Bol by hriech, keby sme tie finančné prostriedky nevyčerpali," zdôrazňuje predseda SAV Jaromír Pastorek. Podľa návrhu vedeckého parku, aký u nás zatiaľ neexistuje, by medzi Mlynskou dolinou a Patrónkou v Bratislave mali vyrásť moderné vedecko-výskumné centrá a inštitúcie so zameraním na progresívne materiály, biomedicínu, energetiku a informačné technológie. Hoci ide o spoločný zámer troch inštitúcií, každá predloží vlastný projekt, na ktorý chce získať podporu z prostriedkov EÚ. "Podstatnú časť tých peňazí by sme chceli použiť na stavby, lebo drahé prístroje nemôžeme držať v schátraných budovách. Boli by sme radi, keby sme na oba naše projekty - biomedicínsky výskum a progresívne materiály - dostali aspoň 60 miliónov eur," hovorí Pastorek s tým, že na Patrónke, kde má SAV už dnes niekoľko objektov, je pripravená infraštruktúra. Akadémia vied by tu pristavila pavilón medicínskych vied a budovy pre progresívne materiály. Ani peniaze z týchto euforondov by však nestačili na vybudovanie celého vedeckého mesta, preto by vedci chceli peniaze čerpať i z ďalšieho operačného programu na roky 2014 až 2020. Problémom je však takzvaná bratislavská výnimka. Región, ktorý je nad priemerom EÚ, teda i Bratislava, nemá totiž nárok na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Bratislave sa na roky 2007 až 2013 podarilo presadiť, aby túto možnosť dostala. Pastorek chce, aby to tak zostalo i naďalej. "Keby sme tú výnimku nedostali, s dostavaním vedeckého parku by bol problém," priznáva. Je tu však aj ďalšia prekážka. Štrukturálne fondy totiž nemajú slúžiť na samotnú vedu, ale na dobudovanie infraštruktúry. Teda najmä na stavbu alebo opravu budov, vedeckých pracovísk, laboratórií, vybavenia alebo prístrojov. "Musíme byť preto veľmi opatrní, na čo ich použijeme," upozorňuje rektor UK Karol Mičieta. Univerzita má už pripravenú koncepciu, dokonca i stavebné povolenie. V Mlynskej doline by mali pribudnúť pracoviská so širokým záberom od biotechnológie až po environmentálnu medicínu. "Ide o to, aby sme tam mohli umiestniť špičkové laboratóriá, ktoré by spĺňali normy, bezpečnostné predpisy a požiadavky zahraničných partnerov," vysvetľuje rektor. Na vybudovaní vedeckého parku by sa UK chcela podieľať rovnakým dielom ako jej partneri. Aj keby však na projekt získala peniaze z eurofondov, časť z nich stratí pre ťarchu spolufinancovania. Tú pritom nevymyslel Brusel, ale Slovensko. "Ak by sme dostali napríklad 40 miliónov eur zo štrukturálnych fondov, osem miliónov vrátime v DPH a ďalšie tri milióny idú na spolufinancovanie," vysvetľuje Mičieta. S prostriedkami z fondov za 40-50 miliónov eur ráta pri projekte v Mlynskej doline i STU. Zamerala by sa na informatiku a výskum s ňou súvisiacich oblastí materiálov a technológií. "Boli sme nútení pripraviť niekoľko variantov projektov, pretože do dnešného dňa presne nevieme, čo bude možné financovať z výzvy pripravovanej ministerstvom. Veľmi by sme potrebovali prefinancovať rekonštrukcie budov fakúlt, v ktorých realizujeme vedecký výskum. Ministerstvo však dodnes jasne nepovedalo, či to bude možné," tvrdí tlačový tajomník STU Štefan Berdis. Na ťahu je teraz rezort školstva, ktorý by mal vypísať výzvu na predkladanie projektov. Jeho šéf Eugen Jurzyca (nominant SDKÚ) vyhlásil, že to bude už čoskoro. Zároveň prisľúbil znížiť byrokraciu a celý proces zjednodušiť. Peniaze sa podľa neho stihnú vyčerpať. "V najbližšom roku, dvoch nehrozí väčší problém v čerpaní štrukturálnych fondov, ktoré sú zverené ministerstvu školstva," uviedol začiatkom mesiaca. 16.09.2011 Radovan Krčmárik Pravda Prognózy predaja počítačov sa dramaticky znížili. Kvôli kríze i tabletom - Analytická spoločnosť Gartner prudko znížila svoj odhad rastu globálneho trhu s počítačmi na tento rok. Oproti pôvodným očakávaniam, podľa ktorých mal trh v aktuálnom roku medziročne vzrásť o 9,3 %, znížila spoločnosť svoj odhad na 3,8 %, keď sa má podľa nej celosvetovo dodať len 352 miliónov počítačov. To je približne o 50 miliónov menej, ako pôvodne očakávala. Gartner revidoval svoj odhad aj pre budúci rok, kedy oproti pôvodne odhadovanému rastu vo výške 12,8 % očakáva, že trh posilní len o 10,9 % a celosvetovo sa dodá 404 mil. počítačov. Ako však spoločnosť upozorňuje, do týchto odhadov neráta tablety, pre ktoré má separátne odhady rastu. Za výraznou revíziou predpovede pre budúci rok je podľa firmy Gartner výrazne horšia prognóza do druhého polroka 2011 v regiónoch západnej Európy a USA. V druhom polroku 2012 by sa však už situácia mala stabilizovať, kedy by sa mali na trh dostať nové mobilné počítače. Západnú Európu dnes podľa analytikov spoločnosti Gartner trápia veľké skladové zásoby počítačov, ako aj ekonomické turbulencie. Americký trh zase v dodávkach za druhý kvartál zaostal za očakávaniami a dá sa predpokladať, že optimizmus neprinesú ani čísla za druhý polrok. Analytici navyše očakávajú v obidvoch regiónoch zníženie spotrebiteľských ako aj korportánych výdavkov. Dôležitú úlohu v súčasnom stave zohráva aj zmena vnímania klasických počítačov, keď mladšia generácia neberie počítače ako svoje primárne zariadenia a starší užívatelia vzhľadom na nezáujem o aktuálne produkty radšej predlžujú životnosť aktuálne používaných počítačov. Aj v podnikovej sfére spoločnosti uprednostňujú opravu starších počítačov pred nákupom nových. Svoju úlohu v aktuálnej situácii zohrávajú aj tablety. "Multimediálne tablety dramatickým spôsobom poznamenali dynamiku počítačového trhu a nedávne rozhodnutie spoločnosti HP prehodnotiť svoju stratégiu je len dôkazom toho, pod akým tlakom dnes dodávatelia sú," uviedol riaditeľ pre výskum spoločnosti Gartner George Shiffler. Tradičné biznis modely podľa neho zlyhávajú, keď počítače nahrádzajú iné zariadenia a ich životnosť sa tak predlžuje. 8.09.2011 SITA Zrušte PowerPoint. Ušetríte stovky miliárd - Švajčiarsky politik Matthias Poehm zbiera podpisy na referendum o zrušení PowerPointu. Švajčiarsko sa môže stať prvou krajinou, ktorá zakáže PowerPoint. Stalo by sa tak, ak by sa v októbrových voľbách presadila strana Matthiasa Poehma, ktorú nazval Anti-PowerPoint Party (Strana proti PowerPointu). Podľa Poehma totiž práca na prezentáciách oberá zamestnancov o príliš veľa času, odstavuje ich od ozajstnej práce a celosvetovo by ich zákaz ušetril 350 miliárd eur. "Strana je vážna a aj príčina je vážna," povedal pre the Times Poehm, profesionálny tréner verejných prejavov. Zakladateľ strany po ukončení štúdia vyhlásil, že už nikdy PowerPoint používať nebude. Aj napriek odporu k prezentačnému softvéru robí prednášky. Jedinou pomôckou sú mu pri nich kartičky, na ktorých má oporné body. Ako sám hovorí, "nechcem poslucháčov unudiť lietajúcimi písmenami alebo fotomontážami." Ak Poehm získa desaťtisíc podpisov, jeho strana môže spustiť predvolebnú kampaň. Či sa k to podarí je ale otázne, strana zatiaľ nazbierala tristo podpisov. Okrem podpisov pre voľby sa strana snaží získať 100 tisíc podpisov, aby mohli spustiť v krajine referendum za "Zákaz PowerPointu počas prezentácií.“ 1,09,2011 haš www.hospodárske noviny.sk Priemyselné parky na území SR - Bratislava 26. augusta (TASR) - Presná definícia pojmu "priemyselný park" na Slovensku ešte neexistuje, možno ho však označiť za osobitný druh priemyselnej zóny, vyznačujúcej sa určitými znakmi, ktoré ju odlišujú od obyčajných priemyselných zón. Priemyselné parky charakterizuje jednotná koncepcia, osobité usporiadanie, vegetačné úpravy, možnosti voľby výrobných jednotiek a všestranná starostlivosť o celú plochu. Územie s týmto označením musí byť vybavené základnou technickou infraštruktúrou, musí mať napojenie na vodu, plyn, elektrickú energiu, telekomunikačné siete, musí vyhovovať z hľadiska dopravných prepojení, musí mať vybudovaný kanalizačný systém. Jednou zo základných požiadaviek na priemyselný park je, že územie musí byť majetkovo vysporiadané a zbavené starej záťaže. Zriaďovanie priemyselných parkov na Slovensku upravuje zákon NR SR číslo 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov, ktorý nadobudol účinnosť 31. mája 2001, ďalej zákon č. 542/2004 Z.z., zákon č.156/2003 Z.z. a príslušné pozemkové zákony. TASR ponúka prehľad priemyselných parkov na Slovensku zoradený podľa jednotlivých krajov. BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ Zaplnené priemyselné parky: Industrial Park Detva - Priemyselný park Detva/areál PPS odbor: strojárstvo spoločnosti: PPS GROUP a.s., PPS VEHICLES s.r.o, PPS Personálne služby, Zváračská škola Industrial Park Lučenec - Priemyselný park JUH 1.etapa odbor: automobilový, drevársky priemysel spoločnosti: Johnson Controls Lučenec, s.r.o., Jackuliak Lučenec Voľné priemyselné parky: Industrial Park Poltár - názov parku: Priemyselný park Jeľšoviny Industrial Park Žarnovica - Priemyselný park pod Lipou Industrial Park Žiar nad Hronom - Hnedý priemyselný park Žiar n/Hronom Industrial Park Vígľaš - Priemyselný park Vígľaš Industrial Park Krupina - Priemyselný park Krupina Juh Industrial Park Hliník nad Hronom - Priemyselný park Hliník nad Hronom Industrial Park Tomášovce - Priemyselný park Tomášovce Industrial Park Majer-Šálková - Priemyselný park Majer-Šálková Industrial Park Detva-Trstená - Priemyselný park Detva-Trstená Industrial Park Hnúšťa - Priemyselný park Hnúšťa Industrial park Lučenec JUH - Lučenec Industrial Park zóna Sever - Priemyselná zóna Sever - Lučenec Industrial Park Kriváň - Priemyselný park Kriváň Industrial Park Nová Baňa - Priemyselný park Nová Baňa Industrial Park Tornaľa - Priemyselný park Tornaľa Industrial Park Malý Krtíš - Priemyselný park Malý Krtíš Industrial Park Rimavská Sobota - Priemyselný park Rimavská Sobota. BRATISLAVSKÝ KRAJ Zaplnené priemyselné parky - nie sú Voľné priemyselné parky: Idustrial Park Devínska Nová Ves - DNV Park/Bratislava Industrial Park Eurovalley - Eurovalley/Malacky Logistic park Lozorno - Point Park /Lozorno KOŠICKÝ KRAJ Zaplnené priemyselné parky: Industrial Park Michalovce odbor: strojárstvo, zdravotníctvo, plasty spoločnosti Michatek k.s., Ebster s.r.o., Unomedical s.r.o. Voľné priemyselné parky: Industrial Park Trebišov - Most Východ-Západ Industrial Park Kechnec - Priemyselný park Kechnec Industrial Park Rožňava - Priemyselná zóna Rožňava Industrial Park Moldava nad Bodvou - Priemyselný park Moldava n/B Industrial Park Cestice - Priemyselný park Cestice NITRIANSKY KRAJ Zaplnené priemyselné parky: Industrial Park Levice - Industrial park Levice-Geňa odbor: priemysel chemický, energetický, kozmetický, strojársky, potravinársky, elektrotechnický, kovospracujúci, výroba plastov spoločnosti: Nefab Packaging Slovakia, Slovintegra Energy, Safosa group, Sachs Slovakia, Leaf Slovakia, Globo Eastern Eu, Arden Equipment Slovakia, Alcan Slovensko Extrusions, Camfil Aktienbolag, Scandolara Tub-Est, ZOK systém SR Industrial Park Nitra odbor: priemysel automobilový, strojársky, elektrotechnický, strojársky, elektrotechnický, výroba plastov spoločnosti: Visteon, Giesecke-Devrient, Keller Immobiliengesellschaft,ICS Industrial Cables Slovakia, Carnitech-Marel, Sony Slovakia, Ryoka Global Europe, Daidong Slovakia, Farquell, Steep plast, Gretsch-Unitas, MEIKI Voľné priemyselné parky: Industrial Park Diakovce - Priemyselný park Diakovce Industrial park Hurbanovo - Priemyselný park Hurbanovo Industrial park Palárikovo - Priemyselný park Palárikovo Industrial park Čab - Priemyselný park Čab PREŠOVSKÝ KRAJ Zaplnené priemyselné parky: Industrial Park Poprad - Industrial Park Poprad-Matejovce odbor: priemysel strojársky, potravinársky, logistika, výroba plastov spoločnosti: GGP Slovakia s.r.o., Transervis europa, CA BI s.r.o, LPH, a.s., TOL s.r.o, Ho & PE Family s.r.o, Ing. Dušan Popovič, Immerglas Europe s.r.o. Voľné priemyselné parky: Industrial park Lipany - Priemyselný park za traťou Industrial park Drienov - Priemyselný park Drienov Industrial park Záborské - Priemyselný park Záborské Industrial park Spišský Hrhov - Logistic and Industrial Park Spišský Hrhov Industrial park Vranov nad Topľou - Industrial Park Ferovo Industrial Park Snina - Priemyselný park Snina Industrial Park Kežmarok - Industrial zone Kežmarok Industrial Park Humenné - Industrial Park Chemes TRENČIANSKY KRAJ Zaplnené priemyselné parky: Industrial park Ilava - Ilava Industrial Area odbor: priemysel automobilový, potravinársky, elektrotechnický spoločnosti: Halla Climate Control Slovakia, logistické centrum spoločnosti KAUFLAND, LEONI Industrial park Trenčianske Stankovce - Industrialzone Trenčianske Stankovce odbor: priemysel automobilový, strojársky, výroba medicínskych komponentov spoločnosti: Vaillant, Europin Industrial park Myjava - Priemyselný park Javorinská odbor: strojársky priemysel, výroba plastov, výroba zdravotníckych potrieb spoločnosti: SG FIX SK, BIKE LINE, ASK Europe, Technoimes, CPN Invest, Subtil Slovakia, Altcam Slovakia, SEISA Europe Voľné priemyselné parky: Industrial park Považská Bystrica - Priemyselný park Industrial park Hrádok - Priemyselný park Hrádok Industrial park Dubnica nad Váhom - Dubnica Industrial Area Industrial park Partizánske - Partizánske Industrial Park Industrial park Nové Mesto nad Váhom - Industrial Area Nové Mesto nad Váhom Industrial park Prievidza - Industrial Park Prievidza - west Industrial Park Trenčín - Priemyselný park Trenčín Industrial Park Horná Streda - Priemyselný park Horná Streda Industrial park Horná Streda II. - Priemyselný park Horná Streda II. Industrial park Plevnik-Drieňové - Industrial Zone Plevnik-Drieňové Industrial park Chocholná-Velčice - Industrial Zone Chocholná Velčice Industrial Park Nováky - Priemyselný park Nováky TRNAVSKÝ KRAJ Zaplnené priemyselné parky: Industrial Park Sládkovičovo - Industrial Park Sládkovičovo-West odbor: drevársky a automobilový priemysel spoločnosti: Medea-S s.r.o., Menzolit Fibron s.r.o., Pali Energy s.r.o., Bekaert a.s., Tir-Servis s.r.o Industrial Park Hlohovec - Industrial Zone Hlohovec odbor: strojársky a potravinársky priemysel, logistika spoločnosti: Faurecia Automotive Slovakia s.r.o., Vetter s.r.o., Transkam,s.r.o Voľné priemyselné parky: Industrial park Senica - Priemyselná zóna Senica Industrial park Sereď - Priemyselný park Sereď Industrial park Galanta - Logistický Park Galanta Industrial park Trnava-Zavar - Trnavainvest dodávateľský park Industrial park Šamorín - Priemyselný park Šamorín Industrial park Dolný Bar - Logistic park Dolný Bar Industrial park Kostolné Kračany - Priemyselný park Kostolné Kračany ŽILINSKÝ KRAJ Zaplnené priemyselné parky: Industrial Park Teplička - Industrial Park KIA odbor: automobilový priemysel spoločnosti: v areáli parku pôsobia tri firmy - KIA, Mobisc a Hysco Voľné priemyselné parky: Industrial park Strečno - Priemyselná zóna Strečno Industrial park Horný Hričov - Priemyselný park Horný Hričov Industrial park Kotešová - Priemyselný park Kotešová Industrial park Žilina-Varín - Priemyselný park Varín Industrial park Bytča - Priemyselný Park Bytča Industrial park Námestovo - Punch Campus Námestovo Industrial park Oravská Jasenica - Priemyselný park Oravská Jasenica Industrial park Sučany - Priemyselný park Sučany Industrial park Martin- CTPARK Industrial park Dolný Hričov - CTPARK PP Tehelňa Sučany zdroje: www.sario.sk, sario.elet.sk, www.zbierka.sk 12 jč mitt Časy v IT sa menia, veľké firmy tiež - Svet počítačov a informačných technológií zažil počas uplynulého týždňa hneď dva otrasy, keď Google a Hewlett-Packard ohlásili zásadný obrat vo svojich podnikateľských stratégiách. Na jednej strane ide o priznanie, že éra PC naozaj skončila. Či z toho dokážu spomínané firmy ťažiť, sa ukáže až o niekoľko rokov. Predstavte si, že by si Airbus založil vlastnú letecké spoločnosť. Alebo že by General Motors predal výrobu automobilov a sústredil sa na finančné služby, penzijné fondy a odborové organizácie. V oboch priemyselných odvetviach by to spôsobilo zemetrasenie. To isté zažil svet počítačov. Pozrime sa najskôr na akvizíciu Motorola Mobility spoločnosťou Google. Dôvodom číslo jeden je obrovské portfólio telekomunikačných patentov, ktoré patria Motorole. V patentovej vojne, kde sa každý súdi s každým, sa Google ocitol v úzkych a tak sa vybral nakupovať. V aukcii o patentové portfólio dnes už zbankrotovanej kanadskej spoločnosti Nortel ho však prehlasovalo konzorcium Apple, Microsoftu a Research in Motion (výrobca BlackBerry). OEM partneri Google, ktorí vyrábajú telefóny pre operačný systém Android, čelia patentovým žalobám z každej svetovej strany. Samsung, HTC aj Motorola sa súdia s Apple aj s Microsoftom. Google čelí mnohomiliardovej žalobe od spoločnosti Oracle, kvoli údajnému neautorizovanému použitiu kódu Java v Androide. Situácia na poli patentov je len ťažko udržateľná a skôr či neskôr sa zainteresované strany budú musieť dohodnúť na krížnom vzájomnom licencovaní. Akvizícia patentov Motoroly postavenie Google posilní. Patenty ale neboli jediným dôvodom akvizície. A z dlhodobého hľadiska zrejme ani najvážnejším. Po završení transakcie sa z Google stane výrobca hardvéru, hoci oficiálne má Motorola Mobility fungovať ako špeciálny partner. V každom prípade ide o prudký odklon od doterajšej obchodnej stratégie Google, ktorý dodával "otvorený" operačný systém a výrobcovia hardvéru, ho promptne zavreli. Dielo skazy dokonali operátori, ktorí často nahradili služby Google službami od konkurencie. Americký Verizon nahradil vyhľadávač Google v niektorých telefónoch s Androidom vyhľadaváčom Bing. Zmena pravidiel Google úzko spolupracoval s Motorolou už pri výrobe vlajkovej lode tabletov s operačným systémom Android. Motorola Xoom poháňaný systémom Honeycomb však bol prepadák po hardvérovej aj softvérovej stránke. Ako výrobca telefónov s Androidom dnes Motorola hrá prinajlepšom tretie husle, po Samsungu a HTC. Samsung, HTC, LG a Sony Ericsson oficiálne vyjadrili akvizícii Motorola Mobility podporu. Nie že by boli v situácii urobiť niečo iné. Navyše, všetky vyhlásenia hovorili o "pevnom záväzku Google ochranňovať Android, partnerov a ekosystém". Jednotné znenie prezrádza kooridnáciu. A spoločnú nervozitu. Samsung, HTC, LG a Sony Ericsson sa ocitili v nezávideniahodnej situácii. Stali sa z nich partneri druhého sledu a ak sa spojenie Google s Motorolou pretaví do naozaj špičkových produktov, budú mať problém najmä na poli popredajnej podpory v podobe aktualizácií a ich niekoľkomesačného meškania, čo je zdrojom obrovskej frustrácie v radoch používateľov "androidných" telefónov a čo zároveň zvýrazňuje fragmentáciu platformy. Aké majú možnosti? Vývoj vlastného systému? Nové systémy by sa pri iOS, Androide, BlackBerry a Phone 7 len ťažko presadili. Útek k Windows Phone 7? Nepravdepodobné, keďže Microsoft má vlastného preferovaného partnera – Nokiu. Google náhle zmenil podmienky na trhu aj samotnú koncepciu existencie Androidu. Akvizíciou výrobcu hardvéru a už dávno ohlásenou väčšou uzavrenosťou Androidu dal najavo, že dlho zavrhovaný model uzavretej záhrady, ktorý úspešne funguje v Apple, je v konečnom dôsledku z dlhodobého hľadiska výhodnejší. Koniec HP hardvéru? Kým Google chce v post-PC ére bojovať aj ako výrobca hardvéru, v Hewlett-Packard zvolili opačný postup. A vyvolali otázky, či spoločnosť vie, kam sa chce uberať. Minulý rok kúpila HP výrobcu smartfónov Palm za 1.2 miliardy dolárov. Firma, ktorá dala svetu sériu úspešných smartfónov Treo, nezvládla nástup Nokie, RIM a Apple, mala však operačný systém webOS – ten mal pomôcť HP zabojovať na trhu smartfónov a tabletov. Dopadlo to absolútnym fiaskom. HP TouchPad, zamýšľaný ako konkurent iPadu, prežil na americkom trhu iba 48 dní. Začiatkom augusta ponúkla spoločnosť dočasnú zľavu 100 dolárov na TouchPady predávané v sieti BestBuy. O týždeň neskôr to už bola zľava permanentná a tablet sa predával za 399 dolárov. Začiatkom minulého týždňa BestBuy požiadala HP, aby TouchPady odkúpil – všetkých približne 245 tisíc. Vo štvrtok dostal webOs posledné pomazanie a v sobotu začal obrovský výpredaj. 16GB verzia sa predávala za 99 dolárov. Čo vyvolalo zrútenie callcentra aj serverov HP v USA. Kým eutanázia webOS a korešpondujúcich zariadení bola výsledkom chladnokrvnej kalkulácie vyplývajúcej z nevyhnutnosti, úvahy o zbavení sa divízie osobných počítačov majú komplikované a nejasné pozadie. Hewlett-Packard je najvačším výrobcom počítačov na svete V roku 2002 kúpila spoločnosť konkurenta Compaq za 25 miliárd dolárov. PC divízia, alebo ako v HP hovoria, Personal System Group, predstavuje zhruba tretinu príjmov spoločnosti. Je tu ale malý problém. Marže. PC divízia operuje s 5.7 percentnou. Inými slovami, Apple vytvorí väčší zisk predajom jedného počítača ako HP predajom siedmich. HP si chce ponechať výrobu tlačiarní a sústredí sa na obchod a služby. Do tejto stretégie zapadá aj akvizícia britskej softvérovej spoločnosti Autonomy, ktorej správna rada už obchod za sedem miliónov libier odobrila. Čo sa stane s PC divíziou, zatiaľ nie je jasné. Spoločnosť IBM predala svoju PC divíziu čínskemu výrobcovi Lenovo v roku 2005 a Lenovo je dnes úspešným a uznávaným výrobcom. Je tu ale jeden háčik. Píše sa rok 2011 a výrazne iný je nielen trh s počítačmi ale aj ekonomická situácia. Navyše náhle kroky HP tým či oným smerom prezrádzajú skôr paniku než na premyslenú dlhodobú stratégiu. Google aj HP výrazne menia svoju podstatu a prispôsobujú sa, hoci s oneskorením a náhlivo, post-PC ére, ktorú definovala spoločnosť Apple svojim iPadom. Je predčasné hádať, ako sa im bude dariť, ale predstavenie sa určite oplatí sledovať. Kristián Klima, World Business Press Online, Londýn | 22. augusta 2011 Pravda Vedcom má uľahčiť čerpanie eurofondov elektronický systém - Rezort si od elektronizácie sľubuje rýchlejšie čerpanie peňazí z Európskej únie, zároveň chce odbremeniť tvorivých pracovníkov od papierovania. BRATISLAVA. Výskumníci a vedci by mali mať od 1. augusta menej starostí s administratívnou dokumentáciou svojej práce, ktorou Brusel podmieňuje pridelenie eurofondov. Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU) spustila na svojom webe asfeu.sk elektronický systém, do ktorého môžu prijímatelia dotácie z eurofondov vkladať svoje pracovné výkazy priamo. Rezort si od elektronizácie za tritisíc eur sľubuje rýchlejšie čerpanie peňazí z Európskej únie, zároveň chce odbremeniť tvorivých pracovníkov od papierovania. Jurzyca: Pre administratívu klesala produktivita „Mali sme informácie, že klesá produktivita vo výskume, klesá produktivita vedcov, ktorí sú zapojení do zložitých projektov financovaných z eurofondov. Dokonca píšu menej kvalitných článkov, uverejnených v karentovaných časopisoch s tým, že im časť energie a času berie práve práca administratívneho charakteru,“ odôvodnil elektronizáciu na dnešnej tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ). V súčasnosti je do operačných programov Výskum a vývoj ako aj Vzdelávanie zapojených takmer osemtisíc pracovníkov. Podľa doteraz spracovaných údajov zo žiadostí o platbu obsahuje databáza v súčasnosti asi 70-tisíc výkazov práce. "Pracovné výkazy slúžia našim prijímateľom na preukázanie oprávnenosti výdavkov pri ich práci na projektoch. Každý člen zapojený do projektu musí vykázať, v akom čase a akú činnosť na projekte urobil," povedala na dnešnej tlačovej konferencii generálna riaditeľka ASFEU Alexandra Drgová. Minister Jurzyca hovorí, že čerpanie eurofondov spomaľovali v minulosti najmä formálne chyby, pre ktoré museli výskumníkom ich projekty vrátiť na dopracovanie. Aj malá chyba znamenala veľké zdržanie Ak sa napríklad pomýlili v číslach alebo zle zadefinovali svoju pracovnú pozíciu, trvalo aj mesiace, kým od rezortu dostali spätnú väzbu a dostali projekt na dopracovanie. "Možno sa opýtate, prečo ľudia od nás nezatelefonovali pri takej malej chybe prijímateľovi. Takýto postup nebol možný, pretože oni nemôžu zasahovať do projektu, ak je už vyplnený," argumentuje Jurzyca. Nový elektronický systém ponúka prijímateľom dotácií niektoré údaje už vopred vyplnené. Mnohé formálne chyby tak nebudú môcť urobiť, pretože ich aplikácia na internete nepustí ďalej. "Keby sme toto nezaviedli, opäť by sme pokračovali v tom, že odíde zlý výkaz na agentúru. Agentúra pri tisícoch ľuďoch má, samozrejme, istý časový priestor na spracovanie. Spätne to zase odošle prijímateľovi, že má chybu a ten to opäť mohol zle vyplniť," vysvetlil štátny tajomník Jaroslav Ivančo s tým, že nový systém urýchli čerpanie. Výskumníci však budú môcť naďalej konzultovať nejasnosti so zamestnancami agentúry. Koncom tohto roka chce ministerstvo zaviesť aj elektronické zadávanie kumulatívnych pracovných výkazov, ktoré pomôže najmä zamestnancom pracujúcim vo viacerých projektoch v rámci štrukturálnych fondov Únie. streda 3. 8. 2011 SITA 2011 Veda je na lopatkách, štát ju ničí ešte ďalej - Katastrofálny prepad slovenskej vedy sa nezastavuje, ale prehlbuje. Vyplýva to zo správy Európskej komisie, ktorá porovnala vývoj v členských krajinách Európskej únie. Slovensko sa ocitlo opäť na chvoste. Na vedu a výskum dáva zo štátneho rozpočtu len 0,48 percenta HDP a zaostáva aj v čerpaní eurofondov. Podľa Európskej komisie by sa tento dlhoročný úpadok podarilo zastaviť, keby sme do vedy investovali aspoň jedno percento HDP. Ministerstvo školstva chce situáciu riešiť zmenou celého systému. Európska komisia varuje najmä pred prudkým poklesom investícií do vedy a výskumu. Zatiaľ čo za socializmu v roku 1989 na túto oblasť išlo až 3,88 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2009 to bolo už len 0,48 a vlani podľa odhadov ešte menej - 0,46 percenta HDP. Priemer EÚ pritom dosahuje 1,83 percenta. Česi do vedy investujú trikrát viac a Maďari dvaapolkrát viac ako Slovensko. "To sa tak dostáva do rizika vedeckej a technologickej závislosti, čo ohrozuje dlhodobú perspektívu hospodárskeho rastu," varuje Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Spomenutá správa poukázala i na zaujímavý paradox - aj keď u nás študuje nadpriemerne vysoký počet doktorandov, dosahujeme veľmi slabé výsledky v počte vedeckých publikácií, patentových prihlášok či technologických licencií. Nedarí sa nám ani dostatočne čerpať prostriedky z eurofondov na vedu a výskum. S 295 úspešnými uchádzačmi o grant zo 7. rámcového programu sme sa z 27 štátov EÚ umiestnili až na 21. mieste, podľa výšky žiadaných príspevkov dokonca ešte o priečku horšie. Na biednu situáciu slovenskej vedy odborníci upozorňujú už roky. Viac peňazí na výskum mala v programovom vyhlásení každá vláda, ale zakaždým zostalo len pri sľuboch. Európska komisia pripomína, že si Slovensko v rámci Stratégie Európa 2020 ako cieľ určilo dať na vedu a výskum jedno percento HDP, čo by negatívny vývoj zvrátilo. Len na porovnanie - jedno percento HDP v súčasnosti Slovensko dáva na obranu, pričom NATO od nás žiada aspoň dve percentá. Armáda teda už dnes dostáva viac ako veda. Podľa ministerstva školstva, ktoré zatiaľ musí šetriť, je uvedený cieľ v roku 2020 reálny, iba ak do výskumu a vývoja investuje podnikateľská sféra. Vedci sa zhodujú, že problémy vedy treba riešiť systémovo. Obyčajné zvýšenie investícií by podľa nich nestačilo. "Je to ako deravé vedro. Keď doň nalievate vodu, pretečie," hovorí Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorého tím sa za posledných 10 rokov podieľal na riešení viac ako desiatich projektov rámcových programov EÚ a niektoré z nich priamo koordinoval. Podľa neho treba najprv výrazne zmeniť štruktúru riadenia vedy a až potom do systému "naliať" peniaze. Bužek priznáva, že naša veda zatiaľ nie je na dostatočnej úrovni, aby sme mohli efektívne konkurovať. Pomaly sa však tvoria výnimočné vedecké tímy a práve tie treba podporovať. "Treba zvážiť, akých tu máme odborníkov, na čo máme intelektuálne kapacity, stanoviť priority a celý systém budovať ako keby nanovo," odporúča. Zároveň varuje pred veľkými očakávaniami: "Z chvosta sa nedostaneme za rok či za dva. Pozitívne zmeny, ktoré sa teraz pripravujú, sa výrazne prejavia až o 20 rokov, teda o jednu generáciu. To je časová škála, na ktorej sa prejavujú priaznivé zmeny vo vede a vzdelávaní. Európska "moderná" veda sa buduje asi 400 rokov, na Slovensku sa podporuje trochu viac ako 70 rokov. Tento hendikep je veľkým problémom. Dá sa však zvládnuť, pokiaľ začneme otvorenou a kritickou analýzou súčasného stavu a určíme si zmysluplné ciele." Predseda SAV Jaromír Pastorek tvrdí, že na ťahu je ministerstvo školstva. "Čakáme, s čím príde. Musí sa spraviť reforma systému. Vedecká komunita je pripravená čerpať peniaze z eurofondov, ale ministerstvo na to najprv musí vypísať výzvy," upozorňuje. Aby sa zdroje z európskych fondov na vedu a výskum ľahšie čerpali, treba podľa neho odbúrať byrokraciu a stanoviť priority. "Tie by sme potrebovali poznať už teraz, aby sme sa mohli pripraviť. Veď len napísanie projektu trvá aj pol roka. V programe zostáva ešte zhruba 500 miliónov eur, treba ich zmysluplne čerpať," uviedol Pastorek. Medzi inštitúcie, ktorým sa najviac darí v oblasti výskumu, patrí podľa Európskej komisie Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave, Ústav informatiky a Virologický ústav SAV. Podľa prorektora pre vedu a výskum Technickej univerzity Stanislava Kmeťa za úspech vďačia svojej pripravenosti. "Vieme do toho zapojiť takmer všetky fakulty a všetky tímy," vysvetlil. Všetky projekty okrem jedného si univerzita robila sama. Má už sedem centier excelentného výskumu. Kmeť uznáva, že pre niektoré vysoké školy či inštitúcie môže byť problém zohnať peniaze, keďže na projekte z eurofondov sa piatimi percentami musia podieľať aj žiadatelia. Často ide o veľké sumy, čo si niektoré školy nemôžu dovoliť. "My si tie peniaze vieme zarobiť. Napríklad vďaka aplikovanému priemyselnému výskumu pre nejaký podnik. Zo štrukturálnych fondov máme zazmluvnených alebo preinvestovaných už asi 60 miliónov eur," odhadol prorektor. Postaviť vedu na nohy by mal pomôcť aj súkromný sektor, ktorý ju dosiaľ ignoruje. Z výdavkov na výskum pochádza od podnikateľov len 0,20 percenta HDP, čo je hlboko pod priemerom EÚ. Odborníci už dávnejšie upozorňujú, že sa Slovensko stáva iba "montážnou dielňou", no tunajšie firmy takmer vôbec neinvestujú do výskumu a inovácií, čo by prospelo celej ekonomike. Aj keď sú u nás veľké spoločnosti a investori, nemajú tu výskumné pracoviská. Tie pôsobia v cudzine. "Sme len zdrojom lacnej pracovnej sily, treba však využiť aj náš tvorivý potenciál. Inak budú kreatívni ľudia naďalej odchádzať do zahraničia," varoval Kmeť. Opatreniami, ktoré by celý systém zefektívnili, sa už zaoberá rezort školstva. "Aktualizácia obsahuje nevyhnutné systémové prvky, ktorých cieľom je zvýšiť kvalitu a úroveň vedy a techniky, a tým zabezpečiť predpoklady na efektívnu finančnú podporu zo strany štátu. Zároveň sa vytvoria možnosti výraznejšieho investovania súkromnej sféry do vedy, výskumu a inovácií," uvádza sa v stanovisku ministerstva, ktoré pracuje aj na zjednodušení čerpania prostriedkov z európskych fondov. Porovnanie so susednými štátmi * Slovensko investovalo do vedy a výskumu 0,48 % HDP; pokiaľ ide o počet úspešných uchádzačov o granty zo 7. rámcového programu EÚ, skončilo na 21. mieste, v objeme žiadaných peňazí (38,77 mil. eur) až na 22. mieste * Česká republika dala v tom istom čase na vedu a výskum 1,53 % HDP, v čerpaní eurofondov na vedu a výskum sa umiestnila na 16., resp. 18. priečke * investície Maďarska do vedy a výskumu boli na úrovni 1,15 % HDP, v čerpaní eurofondov je na 14., resp. 15. mieste * Poľsko dalo na vedu a výskum 0,58 % HDP, vo využívaní eurofondov je na 19., resp. 11. mieste Zdroj: Európska komisia - Správa o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v únii. Údaje sú za rok 2009, vlaňajšie ešte nie sú k dispozícii. Podpora vedy v EÚ * cieľom EÚ je investovať do výskumu a vývoja 3 % HDP, v súčasnosti je to 2,01 % (v roku 2009) * podiel EÚ na celkových výdavkoch na vedu a výskum vo svete bol v roku 2008 24 % (v roku 1995 to bolo až 29 %) * v EÚ je slabá podpora vedy zo strany súkromného sektora, v Japonsku alebo v Južnej Kórei dávajú podnikatelia v pomere k HDP na túto oblasť až dvakrát viac * len 46 % výskumných pracovníkov v EÚ pôsobí v podnikateľskom sektore, kým napr. v USA je to až 80 % * len 17 členských krajín EÚ bolo schopných udržať alebo zvýšiť svoje rozpočty na výskum a rozvoj v roku 2009, 16 v roku 2010 Zdroj: Európska komisia - Správa o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v únii 13.06.2011 Radovan Krčmárik Pravda.sk Koľko spamu potrebujete, aby ste zarobili sto dolárov? - Americkí vedci sa pozreli na spôsob, ako fungujú e-mailové spamy. A navrhli spôsob, ako spam navždy zničiť. BRATISLAVA. Možno to poznáte. Jedného pekného dňa sa vám v e-mailovej schránke začala objavovať pošta, ktorá sľubovala úžasné rozmery a ešte úžasnejší sex. A snažila sa vám predať ďalší zaručený recept na šťastný vzťah či manželstvo, pričom tento recept takmer vždy zahŕňal nejakú viac i menej dôveryhodnú podobu lekárskeho preparátu na mužskú potenciu. Jednoducho: e-maily vám zaplavil spam na viagru. Miliardy správ Vedci z Kalifornskej univerzity sa teraz pozreli na to, ako funguje samotný biznis so spamom. A koľko správ je potrebných na to, aby sa na spame vôbec dalo zarobiť. Ich zistenie sú prekvapujúce. Počítačoví experti totiž vypátrali, že ak chcete pomocou spamu zarobiť na viagre a podobných prípravkoch asi sto dolárov, potrebujete rozposlať približne 12 a pol milióna nevyžiadaných správ. Ešte čudnejšie však je, že sa to oplatí. Takzvané „zombie“ počítače, ktoré riadia špeciálne programy, totiž rozposielajú denne miliardy takýchto správ. Koniec spamu? Výskum však tiež ukázal, ako by sa dal celý biznis so spamom zastaviť. Takmer všetky platby za produkty propagované takýmto nepríjemným spôsobom údajne prechádzajú len cez tri banky. Jedna je v Azerbajdžane, druhá v Dánsku a tretia v Karibiku. Ak by úrady prinútili tieto banky zrušiť podobné platby, a zároveň by zabezpečili, aby už žiadne iné banky platiť za produkty propagované spamom neumožnili, spam by sa prestal vyplácať. A vás by už nikdy neotravovali e-maily propagujúce čosi, čo ste nikdy nechceli. 27. 5. 2011 Tomáš Prokopčák SME Nemecko buduje v moriach gigantické energetické parky - V nemeckých častiach Severného a Baltického mora, v takzvanej vyčlenenej hospodárskej zóne, vznikajú veterné parky, v ktorých bude niekoľko tisíc generátorov. Podľa údajov Spolkového úradu pre morskú plavbu a hydrografiu (BSH) sú pre Severné more vydané povolenia na vybudovanie 23 príbrežných veterných parkov, v ktorých bude stáť 1611 generátorov. Ich inštalovaný výkon dosiahne 7650 megawattov (MW). V Baltskom mori sa zatiaľ môžu stavať tri parky s celkovým výkonom 1040 MW. Na porovnanie: Inštalovaný výkon jadrového generátora je priemerne 1000 MW. BSH bude posudzovať ešte 56 návrhov na budovanie veterných parkov v Severnom mori. Ich projektovaný výkon by mal dosiahnuť 20.250 MW. V Baltickom mori chcú investori vybudovať ešte 15 parkov s inštalovaným výkonom najviac 2550 MW. Nemecká spolková vláda chce dosiahnuť, aby do roku 2030 v nemeckých častiach oboch morí existovala energetická kapacita s výkonom 25.000 MW. Vážnym problémom zostáva napojenie primárnych energetických kapacít na jestvujúcu rozvodnú sieť. Tá však nevyhovuje budúcim potrebám na prenos elektrickej energie do južnej a západnej časti krajiny. Prvé kapacity sú už v prevádzke. Veterný park Severného mora Alpha Ventus, ktorý sa nachádza 45 km severne od ostrova Borkum, tvorí zatiaľ 12 generátorov. Prvý park v Baltickom mori Baltic 1, severne od polostrova Fischland-Darss-Zingst, pozostáva z 21 zariadení, ktorých inštalovaný výkon dosiahol 50 MW. Informovala o tom agentúra DPA. 2.05.2011 TASR Najvyššia budova v Európe vyrastá pri brehu Temže - Zatiaľ čnie do výšky 244 metrov, je z neho vidieť predovšetkým ťažkopádna betónová konštrukcia a londýnsky horizont skôr hyzdí. Až bude ale mrakodrap vyrastajúci na pravom brehu Temže budúci rok na jar dokončený, má sa stať sklenenou dominantou mesta a s výškou 310 metrov najvyšším mrakodrapom v Európskej únii. Keď však bude mrakodrap vyrastajúci na pravom brehu Temže na budúci rok dokončený, má sa stať sklenenou dominantou mesta a s výškou 310 metrov najvyšším mrakodrapom v Európskej únii. Najskôr sa oficiálne nazýval podľa umiestenia London Bridge Tower. Začalo sa mu však hovoriť Shard of Glass (Sklenený črep) a nakoniec len Shard. Navrhol ho taliansky architekt Renzo Piano, známy napríklad ako spoluautor parížskeho Centre Pompidou. V prípade Shardu sa nechal inšpirovať opisom Londýna 18. storočia od talianskeho maliara Canaletta. Podľa neho bola metropola plochým mestom, z ktorého vystupovali špičky kostolných veží. Nová stavba však bude kostolné veže výrazne prevyšovať. Bude mať 72 obývaných poschodí a ďalších 15 bude tvoriť sklenená nadstavba. Dole má podľa Piana mrakodrap "splývať s mestom" a na vrchole "sa prakticky rozplynie". Stavba bude stáť na mieste kancelárskych budov zo 70. rokov. Na konci roku 2010 sa dostavalo betónové jadro budovy, ktorej šikmé steny pokryje 56-tisíc štvorcových metrov špeciálnych sklenených panelov. Táto fáza má byť dokončená v máji 2012. Na prvých 28 poschodiach majú byť kancelárie pre 7 000 ľudí, nasledujú dve podlažia reštaurácií, na 34. až 52. poschodí bude hotel Shangri-La, na ďalších 12 poschodiach najvyššie položené byty v Británii a na poschodiach 68 až 72 budú vyhliadkové priestory pre verejnosť. Aj keď zatiaľ jediným istým kupcom priestoru v Sharde je hongkonská hotelová skupina Shangri-La, majitelia stavby predpokladajú, že kancelárie budú vynášať 36 miliónov libier za rok a byty sa budú predávať zhruba za desať miliónov libier. Podľa predpisov britskej organizácie pre bezpečnosť leteckej prevádzky nesmie v Londýne vyrásť stavba vyššia ako 310 metrov, a tak bude Shard až 45. najvyššou budovou na svete. Bude však najvyššou v EÚ. V Európe by ju mala po dokončení prekonať Mercury City Tower v Moskve a v roku 2016 budova Hermitage Plaza v parížskej štvrti La Défense, ktorá by mala byť vysoká 323 metrov. 5.04.2011 ČTK Z peňazí na vedu na dialnice neušetríme - Hoci predseda Európskej komisie José Manuel Barroso nevylúčil v rozhovore s premiérkou Ivetou Radičovou možnosť realokovať nevyčerpané eurofondy pre potreby výstavby diaľnic z peňazí určených pre vedu a výskum, možno nakoniec nebude čo. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) totiž pre TASR pripustil, že sa možno celý balík určený pre vedu a výskum využije na pôvodné účely. "Riziko, že nevyčerpáme všetko je nenulové, ale nepovažujem ho za veľké. My zaberieme tak, aby sme minuli peniaze v rámci vedy a vzdelávania na rozumné projekty," povedal Jurzyca. Možnosť, že nebude dostatok kvalitných projektov a časť financií bude možné preniesť na diaľnice, minister školstva nevylučuje, ale rezort sa na túto alternatívu zatiaľ orientovať nebude. "Kým nie je rozhodnuté inak, ideme do práce naplno," zdôraznil minister. Eurofondy v operačnom programe veda a výskum boli podľa neho k 1. marcu čerpané na 12 percent a čerpanie zaznamenalo rastúci trend. "Hovoríme o približne 60 percentách zazmluvnenosti a zakontrahovania projektov. Tých 40 percent budú ešte možní prijímatelia oslovení vo výzvach. Myslím, že slovenská veda a výskum má absorpčnú schopnosť využiť tieto prostriedky," reagoval predseda školského výboru parlamentu Dušan Čaplovič (Smer-SD). "Ide o to, aby boli dobre nastavené výzvy v oblasti vedy a výskumu na Slovensku. Aby nepokrývali všetko a tým pádom nič," dodal. Čaplovič je zástancom myšlienky podporenia niekoľkých veľkých projektov, ktoré by umožnili výraznejšie pomôcť vede a výskumu vo vybraných oblastiach. "Boli by možno tri - štyri, ktoré sú nosné a na ktoré máme kapacity, v ktorých sme úspešní aj v zahraničí," povedal s tým, že okrem personálnych a vzdelanostných kapacít záleží aj na priestorových a ďalších možnostiach žiadateľov. Predsedníčka vlády 14. marca uviedla, že možnosť realokácie zdrojov z iných operačných programov na výstavbu diaľnic by mohla byť aktuálna až po využití prostriedkov určených pre dopravu. "Dostali sme silnú domácu úlohu predstaviť projekty, ktoré nebudú opakovať projekty PPP a predražené výstavby. Predložiť projekty na financovanie. V prípade, že nebudú dostatočné zdroje z eurofondov, čo už dnes vieme, že nebudú, EK nevylučuje ich realokáciu z ostatných operačných programov," povedala s tým, že takéto riešenie nie je v Európskej únii obvyklé, ale umožní Slovensku efektívnejšie využiť peniaze z EÚ. Možnosť realokácie zdrojov podľa nej neznamená oslabenie financovania iných typov projektov, ako sú diaľnice. Podľa Radičovej sa uvažuje o tom, že by sa na účel výstavby diaľnic presunuli tie peniaze z iných programov, ktoré by sa na pôvodné ciele už nestihli vyčerpať, alebo ktoré sa ušetrili podpísaním výhodnejších zmlúv než boli pôvodne navrhované. TASR 19.03.2011 Na svete je antilaser - Vedci zostrojili prvé zariadenie, ktoré funguje opačne ako laser. Vstupujúce lúče svetla sa v ňom dokonale vyrušia vzájomnou interferenciou. Mohlo by to viesť k množstvu nových technológií, od optických počítačov po rádiológiu. V časopise Science to oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedli Hui Caová a A. Douglas Stone z Yaleovej univerzity v americkom New Havene. Prvým autorom článku bol ich kolega Wenjie Wan. Tento úspech prichádza polstoročie po vynáleze bežných laserov, ktoré využívajú aktívnu látku, často označovanú ako ziskové médium. Zvyčajne ide o polovodič, napríklad arzenid gália. Vytvára sústredený lúč takzvaného koherentného svetla – fázovo zladených svetelných vĺn s rovnakou frekvenciou a amplitúdou. Základom antilaseru sa stala prielomová štúdia, ktorú vlani v lete uverejnil A. Douglas Stone s kolegami. Obsahovala teoretické princípy fungovania antilaseru, ale najmä konštatovanie, že také zariadenie možno už dnes skonštruovať z kremíka. Realizácia si však vyžiadala, aby spojili sily s experimentálnou skupinou Hui Caovej. Výsledkom tejto spolupráce je funkčný antilaser, ktorý jeho tvorcovia nazvali koherentný dokonalý absorbér (coherent perfect absorber, CPA). Najprv rozštiepili laserový lúč so špecifickou frekvenciou na dva. Tie potom zamerali do dutiny s kremíkovou doštičkou, ktorá zohrala úlohu „stratového média“, opaku spomenutého ziskového média. Presnejšie do opačných strán doštičky, ktorá svetelné vlny usporiadala tak, že sa chytili do dokonalej pasce. Neustále sa odrážali sem a tam, až pokým neboli pohltené a nepremenili sa na teplo. Lúče mali rovnakú intenzitu a vedci starostlivo vyladili ich relatívne fázy. Na špecifických frekvenciách týmto ladením dosiahli výsledky od takmer úplného pohltenia až po výrazný rozptyl s minimálnym pohltením. A. Douglas Stone vidí využitie CPA predovšetkým ako optických prepínačov, detektorov a iných súčiastok optických počítačov, zosobňujúcich budúcu generáciu výpočtovej techniky, ktorých hnacou silou bude popri elektrónoch svetlo. Z ostatných využití zdôraznil oblasť rádiológie. Pomocou CPA sa v rámci diagnostických alebo priamo liečebných úkonov bude dať zacieliť lúč elektromagnetického žiarenia do malej oblasti v bežne nepriehľadnom ľudskom tkanive. Z teórie vychádza, že CPA by mal zachytiť 99,999 percenta vstupujúceho svetla. Prvé zostrojené zariadenie dosiahlo 99,4 percenta. Predstavuje však naozaj počiatočnú verziu, ktorá má priemer asi jeden centimeter. Členovia tímu očakávajú od ďalších verzií jednak lepšie priblíženie k teoretickej hranici, jednak podstatne menšie rozmery, až po priemer iba šesť milióntin metra, čo je asi dvadsatina hrúbky ľudského vlasu. Zostrojený CPA funguje s blízkym infračerveným žiarením, dlhovlnnejším svetlom tesne za hranicou viditeľnosti naším zrakom. Zmenami veľkosti dutiny a materiálu stratového média by sa malo dospieť k bežnému viditeľnému svetlu, ako aj ku infračerveným vlnovým dĺžkam, ktoré sa využívajú pri komunikácií prostriedkami vláknovej optiky. A. Douglasovi Stoneovi napadla myšlienka antilaseru vtedy, keď inému vedcovi vysvetľoval zložitú fyziku v pozadí laserov. Navrhol mu, aby si predstavil fungovanie laseru naopak, že to pomôže pochopiť, čo sa deje v bežnom laseri. Začal však nad tým uvažovať sám. „V mojom prípade to prešlo od užitočného myšlienkového experimentu k úvahám, či by sa čosi také naozaj nedalo zostrojiť. Po určitom prieskume literatúry sme zistili, že niekoľkí fyzici už na túto koncepciu poukázali v odborných knihách i článkoch, no ani jeden to nerozvinul podobnejšie,“ uzavrel A. Douglas Stone. Zdroje: Science z 18.2.2011; Komuniké Yale University zo 17.2.2011 TASR 21.02.2011 Spoločnosť BASF investovala vlani do výskumu viac ako miliardu - V roku 2010 výdavky spoločnosti BASF na výskum a vývoj dosiahli takmer 1,5 miliardy eur. Rok predtým to bolo 1,4 miliardy eur. Podnik preto bude zvyšovať svoje výdavky na výskum a vývoj aj v tomto roku, ktorý je Medzinárodným rokom chémie. Viac ako 9600 zamestnancov výskumu a vývoja pracuje v medzinárodných a medziodvetvových tímoch na približne 3000 projektoch s cieľom nájsť odpovede na výzvy budúcnosti. Spoločnosť plánuje do roku 2015 prostredníctvom inovácií dosiahnuť tržby 6 až 8 miliárd eur. V budúcich piatich rokoch BASF investuje niekoľko stoviek miliónov eur do aktivít spojených s batériami. Medzi tieto aktivity budú patriť jednak vlastné výskumné a vývojové programy venované optimalizácii líthium-iontovej technológie a vývoju úplne nových konceptov batérií a tiež spolupráci s partnermi, napríklad v rámci výskumnej siete Elektrochémie a Batérie. Časť investície pôjde aj do výrobného závodu na moderné katódové materiály, ktorý sa už stavia v meste Elyria v Ohiu (USA) a ktorého výstavbu sponzoruje Ministerstvo energetiky USA. Podľa plánu bude táto nová továreň s viac ako 50-miliónovým objemom investícií (USD) dodávať na trh katódové materiály pre výrobu vysoko výkonných líthium-iontových batérií od polovice roku 2012. Technologický inštitút v Karlsruhe (KIT) a spoločnosť BASF založili v januári spoločné laboratórium na výskum batérií. Spoločnosti BASF je jednou z vedúcich chemických spoločností na svete a zaoberá sa výrobou chemikálii, plastov, stavebných materiálov, poľnohospodárskych produktov a jemnou chémiou. Ku koncu roka 2009 zamestnávala 105.000 ľudí a v roku 2009 vykázala tržby vo výške viac ako 50 miliárd eur. Na Slovensku je spoločnosť BASF aktívna už niekoľko desaťročí. Ku koncu roka 2009 mala BASF na Slovensku 162 zamestnancov a obrat vo výške 294 miliónov eur. TASR 12.02.2011 Biochemička Greenpeace vo vedení VUP Bratislava - Biochemička organizácie Greenpeace Mgr.Kateřina Věntusová sa dostala do vedenia Výskumného Ústavu Potravinárskeho Bratislava. Oznámenie výsledku výberového konania (Výskumný ústav potravinársky) 25-01-2011 Na základe § 5 ods. 6 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov oznamujeme výsledok výberového konania na funkciu riaditeľa Výskumného ústavu potravinárskeho, ktoré sa konalo 17. 01. 2011. Výberového konania na funkciu riaditeľa Výskumného ústavu potravinárskeho so sídlom v Bratislave sa zúčastnili traja uchádzači. Podľa zhodnotenia výsledkov výberového konania výberová komisia určila poradie uchádzačov, ktorí vyhoveli stanoveným požiadavkám. Na 1. mieste sa umiestnila Mgr. Kateřina Věntusová, na 2. mieste prof. Ing. Peter Šimko, DrSc. Ako včera o stave únie prezident USA Barack Obama informoval že :"Musíme byť lepší v inováciách, vzdelaní a stavbách viac než zvyšok sveta. Musíme z Ameriky urobiť najlepšie miesto na Zemi pre podnikanie. Musíme prevziať zodpovednosť za náš deficit a zreformovať našu vládu. Len tak budú naši ľudia prosperovať, len tak vyhráme budúcnosť," uviedol šéf Bieleho domu. Federálna vláda preto podľa neho v nasledujúcom období bude podporovať výskum a inovácie etc. Dlhoočakávaná zmena vo vedení VUP ukáže, ako a či sa prejaví aj vo vývoji a hlavne rozvoji výskumných ústavov na Slovensku.Očakáva sa rovoj a nové investície do VUP Modra,ktorý minulé vedenie VUP Bratislava zdecimovalo a prepustilo aj zamestnancov.Dlhoročné skúsenosti výskumníkov a dobré kontakty zo zahraničím a univerzitami sú dobrým predpokladom k výzvam EU zaradiť sa medzi európsku vedeckú spoločnosť. V súčasnosti je Biocentrum Modra jediným centrom tohto druhu na Slovensku J.Č. TnUAD má nové centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikáty - Trenčín 19. januára (TASR) - Skvalitnenie základného a aplikovaného výskumu, publikačnej činnosti v zahraničných periodikách a úspešnosť pri získavaní zdrojov má priniesť nové Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály. Slávnostne ho otvorili na pôde Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne (TnUAD). Centrum vzniklo v rámci Operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja ako spoločné pracovisko Ústavu anorganickej chémie SAV, TnUAD a Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach. "Vytvorením centra vzniká v podmienkach Slovenskej republiky unikátne výskumné a vzdelávacie pracovisko v oblasti anorganickej technológie a materiálov so špeciálnym zameraním na anorganické nekovové materiály, najmä na pokročilú keramiku a sklo," informovala TASR vedúca kancelárie rektora TnUAD Eva Eliášová. Ako dodala, centrum bude v rámci projektu vybavené špičkovou prístrojovou technikou v hodnote takmer 3,6 milióna eur, čo sa odrazí najmä na zvýšení kvality výskumných aktivít. Projekt potrvá do konca augusta roku 2013. "V závere uplynulého roka z nemeckého Karlsruhe dorazil na TnUAD špičkový RTG fluorescenčný spektrometer. Zariadenie v cene viac ako štvrť milióna eur univerzita zakúpila z prostriedkov projektu Bielokarpatská sklárska výskumno-vývojová a vzdelávacia základňa Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika na roky 2007-13," ozrejmila Eliášová. Projekt podľa nej vznikol v rámci aktivít, ktoré v oblasti skla rozvíja Euroregión Bílé - Biele Karpaty. Euroregión územne pokrýva priestor Zlínskeho kraja na českej strane a Trenčianskeho samosprávneho kraja na strane slovenskej. pok pa 19.01.2011 Česká vláda bude spájať sily so súkromným sektorom - Ministerstvo priemyslu hodlá spolu s podnikateľmi so zmyslom pre riziká vytvoriť fond na podporu inovácií. Fond by mal disponovať sumou 2,7 miliardy Kč (109,82 milióna eur). Podiel štátu bude 50 %, druhú polovicu by mali doň poskytnúť súkromné spoločnosti. Český denník E15 dnes napísal, že ide o celkom novú formu podnikania a inovácií. Petr Očko, riaditeľ sekcie ministerstva pre európske fondy, predpokladá, že účasť odborníkov zo súkromného sektora zabezpečí, že aj verejné prostriedky sa budú vynakladať účelne. Takzvaný "seed fond" podporí začínajúcich podnikateľov, ktorí prídu so zaujímavými a nádejnými produktmi. Štátni a súkromní investori vstúpia do novej firmy a časom svoj podiel predajú. Vynaložené prostriedky by sa mali teda investorom vracať. Medzirezortná komisia za účasti ďalších odborníkov by mala podľa Očka ešte v januári vypracovať niekoľko podrobnejších verzií budúcej činnosti fondu. Ministerstvo priemyslu už pred časom informovalo, že väčšia časť financií, ktorú chce poskytnúť na podporu začínajúcich podnikateľov, bude z európskych fondov. Fond sa má stáť dlhodobým pilierom inovačnej politiky. Preto je dôležité, aby sa peniaze poskytnuté na projekty vracali na jeho účet. Česko sa týmto spôsobom pripravuje na obdobie, v ktorom bude čerpať z európskych zdrojov podstatne menšie sumy než doteraz. TASR 4.01.2011 Arabský šejk rozkázal dažďu. Za milióny eur - Keď sa spoja peniaze arabských šejkov a najmodernejšia švajčiarska technológia, môže zapršať aj nad vyprahnutou púšťou. Takýto dážď si za vyše šesť miliónov eur objednal šejk emitátu Abú Zabí, a to hneď vyše 50-krát. „Momentálne pracujeme s našou inovatívnou technológiou na vyvolanie zrážok,“ povedal pre The Sunday Times zakladateľ firmy Metro Systems International Helmut Fluhrer. Od júna minulého roku vraj jeho odborníci vyvolali desiatky umelých zrážok. Najčastejšie v júli a v auguste, keď v tomto regióne nepadne ani kvapka. Napriek tomu tu podľa meteorológov pršalo až 52-krát. Švajčiarskym inžinierom sa pomocou obrovských ionizátorov podarilo vytvoriť kladne a záporne nabité častice, ktoré horúci vzduch vynesie nahor. Svojimi vlastnosťami vyvolali zhlukovanie drobných prachových zrniek. Vo chvíli, keď sa zhluk dostane do správnej výšky, začne priťahovať molekuly vody a vznikne mrak. Podobné pokusy „rozkázať vetru a dažďu“ existujú aj inde vo svete. Napríklad v Číne sa snažia ovládať mrak pomocou chemikálií. Aj napriek tomu, že niektorí experti pristupujú k pokroku skepticky, na dôvere celému projektu pridáva fakt, že ho monitorujú i vedci z uznávaného Inštitútu pre meteorológiu Maxa Plancka. 4.01.2011 Ihned.cz Čína by mala byť o desať rokov lídrom v oblasti inovácií - LONDÝN. Čína pravdepodobne do roku 2020 predbehne USA a Japonsko a stane sa najdôležitejším centrom inovácií na svete. Vyplýva to z prieskumu farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca, ktorá ho uskutočnila na 6 tis. respondentoch v šiestich krajinách sveta. Až 30 % respondentov považuje USA v súčasnosti za najinovatívnejšiu krajinu na svete. Na druhé miesto s 25 % sa podľa prieskumu radí Japonsko a so 14 % je na treťom mieste Čína. Až 27 % opýtaných si myslí, že Čína bude o desať rokov svetovým lídrom v oblasti inovácií. Druhé miesto bude patriť Indii, tretie USA a štvrté Japonsku. Táto zmena podľa respondentov nastane nie preto, že by USA robili menej v oblasti vedy a technológii, ale preto, že krajiny ako Čína a India robia viac, čo dokazujú aj nedávne úspechy Ázie v oblasti výskumu. Z prieskumu vyplýva, že viac ako polovica Číňanov a Indov si myslí, že ich krajiny sa do roku 2020 stanú lídrami v oblasti inovácií, zatiaľ čo v Británii si to myslí iba jeden z dvadsiatich obyvateľov. Čína je už v súčasnosti druhou najväčšou ekonomikou na svete, k čomu jej pomohol fakt, že sa stala priemyselnou dielňou sveta. Teraz chce postúpiť vyššie a stať sa lídrom v oblasti inovácii. Podľa štúdie Thomson Reuters je Čína v súčasnosti po USA na druhom mieste v zverejňovaní vedeckých poznatkov na svete. Ázijské krajiny v roku 2008 minuli na výskum a vývoj 387 mld. USD, zatiaľ čo USA 384 mld. USD a Európa 280 mld. USD. pondelok 6. 12. 2010 SITA Národná agentúra akceptovala miliónové odmeny za nič - Michal Holeš | 8. novembra 2010 Pravda Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, okolo ktorej sa točí kauza možného tunelovania jej fondov, podpisovala sporné kontrakty. Denník Pravda má k dispozícii zmluvu, vďaka ktorej mohla súkromná akciovka zarobiť každý rok dvanásť miliónov korún (400-tisíc eur) a pritom nemusela spraviť nič. So spoločnosťou Funds Managers ju za Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania v roku 2006 podpísal Bystrík Berthoty. Do kresla šéfa agentúry bol Berthoty predtým dosadený počas pôsobenia Ivana Mikloša (SDKÚ) na ministerstve hospodárstva. Minimálna odmena pre Funds Managers za sprostredkovanie podpory bola na úrovni troch percent zo spravovaných 400 miliónov korún, ktoré boli určené na podporu podnikateľov. Berthoty tvrdí, že odmena bola primeraná práci, ktorú musela firma odviesť. "Keď peniaze spravovala agentúra pre rozvoj podnikania, náklady na správu boli 4,7 percenta. Tú prácu museli robiť skúsení odborníci s patričným finančným ohodnotením," konštatuje Berthoty a dodáva, že podporované firmy boli prakticky po celom Slovensku a pracovníci ich museli pravidelne navštevovať, čo bolo časovo náročné. Berthotyho nástupca Milan Jankura, ktorý bol dosadený ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom zo Smeru, však hovorí, že vďaka Berthotyho zmluvám manažéri dostávali peniaze aj keď nespravili žiadnu prácu. "Mali nárok na odmenu a pritom nemuseli spraviť vôbec nič," uviedol Jankura. Toto tvrdenie dokazuje aj manažérska zmluva uzavretá Fondom fondov a súkromnou akciovkou Funds Managers. V časti, ktorá je venovaná povinnostiam Funds Managers, sa síce na niekoľkých stranách píše o tom, že firma musí viesť účtovníctvo, informovať národnú agentúru o investíciách či hradiť náklady na sledovanie firiem. Nie je tam však napísané, že peniaze určené na podporu podnikateľom musí investovať. A práve s investovaním by sa spájali prípadné náklady firmy. Berthoty však tvrdí, že premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ) avizované šafárenie s peniazmi a utajovanie informácií sa začalo diať, až keď bol odvolaný zo svojej funkcie. "V čase, keď som viedol agentúru, sme podávali vyčerpávajúce správy o hospodárení a investovaných peniazoch. Štát tak mohol dôkladne kontrolovať hospodárenie v jednotlivých fondoch. Ak niekto začal špekulovať s peniazmi, bolo to až po príchode mojich nástupcov do agentúry," tvrdí Berthoty. Ako dôkaz tvrdenia o podávaní podrobných informácií predložil denníku Pravda na nahliadnutie dokumenty s podrobnými informáciami o podporách, ktoré získali jednotlivé firmy. Berthotyho nástupca Milan Jankura však tvrdí, že na jeho pleciach vina neleží. "Mali sme indície, že správca Fondu seed capital je prepojený s tými ľuďmi, ktorí nám odmietali poskytovať informácie o stave investícií v Rozvojovom fonde, za čo som podal trestné oznámenie," dodal Jankura. Právnik zaoberajúci sa obchodným právom potvrdil, že odmena za správu peňazí sa bežne využíva. "Neodporuje to žiadnemu ustanoveniu v obchodnom práve. Výška odmeny je však otázkou dohody obidvoch strán," spresňuje právnik Marek Ogurčák. Na problémy so šafárením v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania upozornila v septembri premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren (SaS) však upriamil pozornosť na Fond seed capital a Slovenský rozvojový fond, ktoré vytvorili zástupcovia agentúry v júni 2006. Viac ako 13,5 milióna eur z týchto dvoch fondov podľa Chrena odtieklo podozrivým spôsobom do ,,spriatelených firiem" cez zmluvy, ku ktorým sa vraj nemôžu dostať ani pracovníci rezortu hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva následne dostalo za úlohu nájsť spôsob na zrušenie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Nobelovu cenu za medicínu získal fyziológ Robert Edwards - ČTK | 4. októbra 2010 11:45 - aktualizované 4.10.2010 12:39 Pravda Tohtoročnú Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu získal britský fyziológ Robert Edwards. Oznámil to v Štokholme švédsky Kráľovský karolínsky inštitút. Edwards je priekopníkom umelého oplodňovania a inovátorom v liečbe neplodnosti u ľudí. "Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorá trápi veľkú časť ľudstva vrátane viac ako desiatich percent všetkých párov na svete," uviedol inštitút vo vyhlásení k udeleniu ceny. Bývalý profesor na Cambridgskej univerzite, ktorý pred týždňom oslávil 85. narodeniny, a jeho už zosnulý kolega Patrick Steptoe v roku 1968 dokončili výskum mimotelového oplodňovania ženských vajíčok. Vďaka ich objavom sa v roku 1978 narodilo prvé dieťa "zo skúmavky" a následne sa mohli milióny neplodných párov tešiť z potomkov. Edwards získal už v roku 2001 prestížnu americkú lekársku cenu Alberta Laskera. Od tej doby sa na verejnosti príliš neobjavoval, hoci podľa agentúry Reuters svojím výskumom nepriamo pomohol na svet štyrom miliónom detí. Jeho kolega Steptoe zomrel v roku 1988. Mnohí prominentní experti považovali za favorita tohtoročnej lekárske Nobelovej ceny japonského biológa Sinj Jamanaku, ktorý prišiel na spôsob získavania kmeňových buniek z kože. Lekárstvo a fyziológia je každoročne prvým odborom, v ktorom sa Nobelova cena vyhlasuje. Súčasťou prestížneho ocenenia je odmena vo výške desať miliónov švédskych korún (približne 10 miliónov eur). V utorok oznámia meno nositeľa Nobelovej ceny za fyziku, v stredu za chémiu, vo štvrtok za literatúru a v piatok Nobelovu cenu za mier. V pondelok 11. októbra ohlásia laureáta ceny za ekonómiu. Prestížne ocenenie nesie meno švédskeho vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-1896). Ten vo svojom závete rozhodol, že jeho majetok bude vložený do fondu, z ktorého bude každoročne udeľovaná cena za významné vedecké objavy, literárnu tvorbu a zásluhy o mier vo svete. Prvé Nobelove ceny boli udelené v roku 1901. * Oplodnenie v skúmavke (in vitro, IVF) je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá zahŕňa spojenie ľudského vajíčka so spermiou mimo tela matky, v laboratórnych podmienkach. * Každý šiesty pár vo svete prežil alebo prežíva nejaký problém s neplodnosťou, minimálne raz počas reproduktívnej fázy svojho života. Neplodnosť, ktorá trvá najmenej 12 mesiacov, trápi v priemere deväť percent žien celého sveta vo vekovej kategórii 20-44 rokov. * Louise Brownová prišla na svet ako prvé dieťa zo skúmavky 25. júla 1978 v Británii. Odvtedy prišli na svet s metódou asistovanej reprodukčnej technológie (ART) asi štyri milióny detí * Plodnosť u žien s približujúcou sa menopauzou sa znižuje. Všeobecne sa považuje za najplodnejšie obdobie u žien vek od 20 do 25 rokov. Väčšinu umelých oplodnení ART absolvujú ženy od 30 do 39 rokov. * Dlhoročné štúdie dokázali, že deti "zo skúmavky" sú rovnako zdravé ako ostatné deti. * Louise Brownová a niekoľko ďalších detí "zo skúmavky" už priviedli na svet vlastné deti. To je zrejme najlepší dôkaz bezpečnosti a úspešnosti metódy asistovanej reprodukcie. Európska únia podporila vedu na Slovensku - Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja – prístup k elektronickým informačným zdrojom NISPEZ Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) realizuje v rámci operačného programu Výskum a vývoj a s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja národný projekt s názvom Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku – prístup k elektronickým informačným zdrojom (NISPEZ). Ťažiskové aktivity projektu sa zameriavajú na informačnú podporu pracovníkov výskumu a vývoja na Slovensku v dlhodobom horizonte viac ako piatich rokov (2009 – 2014). Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť pre akademických a vedeckých pracovníkov na Slovensku prístup k odbornej a vedeckej zahraničnej literatúre. V rámci ďalších aktivít je plánované vytvorenie centrálnej online databázy slovenských vedeckých elektronických informačných zdrojov, ktorá bude novinkou, keďže na Slovensku chýbajú ucelené informácie z tejto oblasti a časť finančných prostriedkov v rámci uvedeného projektu bude použitá na dobudovanie informačného systému o vede v súlade s európskym štandardom. Vyhľadávací portál: scientia.sk Národný projekt NISPEZ zabezpečuje vedeckým pracovníkom prístup k 16 databázovým kolekciám odbornej a vedeckej zahraničnej literatúry z celého sveta v akademických a vybraných vedeckých knižniciach na Slovensku. Keďže fenomén internetu zásadným spôsobom ovplyvnil aj prácu s elektronickými informačnými zdrojmi, pracovníci výskumu a vývoja musia v súčasnosti pri získavaní informácií nielen čeliť enormnému nárastu počtu a rôznorodosti informačných zdrojov, ale musia poznať rôzne stratégie vyhľadávania. Významnou pomocou a jedným z efektívnych riešení tohto stavu je nasadzovanie tzv. nadstavbových nástrojov a služieb. V rámci projektu NISPEZ bol uvedený do skúšobnej prevádzky vyhľadávací portál pre vedu a výskum scientia.sk. Hlavným cieľom portálu je umožniť používateľom z jedného miesta súbežne vyhľadávať informácie v ponuke svetovej odbornej a vedeckej literatúry. Portál umožňuje vyhľadávať v licencovaných aj voľne prístupných zdrojoch, pričom používateľ má možnosť určiť oblasť svojho záujmu. Súčasne sa rieši aj problematika efektívneho prístupu používateľov do plnotextových dokumentov, ktoré sú oprávnení využívať. Portál využíva produkty spoločnosti ExLibris: federatívny vyhľadávač MetaLib, linkovací server SFX a odporúčaciu službu bX. Federatívny vyhľadávač Metalib umožňuje z jedného rozhrania súbežne prehľadávať ponúkané informácie. Získané výsledky potom konsoliduje, odstráni duplicity, informácie zoradí podľa relevancie, zoskupí do tematických skupín a prezentuje ich používateľom. Hlavnou úlohou linkovacieho servera je dynamicky stanoviť prepojenia do plnotextových dokumentov, do ktorých má príslušná organizácia používateľa prístup. Súčasťou riešenia je aj portál elektronických časopisov. V rámci služby bX sa pre vyhľadaný článok odporúčajú ďalšie relevantné články, o ktoré sa zaujímali iní používatelia. Portál je momentálne v skúšobnej a testovacej prevádzke a je dostupný na adrese http://scientia.cvtisr.sk. Dotazníkový prieskum a štatistiky využívania zdrojov CVTI SR v spolupráci s akademickými a vybranými vedeckými knižnicami ako riešiteľ národného projektu každoročne robí vyhodnotenie efektívnosti využívania portfólia elektronických zdrojov sprístupňovaných v rámci projektu NISPEZ. Vyhodnotenie slúži predovšetkým ako podklad pre optimalizáciu zvolenej ponuky v ďalšom období realizácie projektu. Podklady pre hodnotenie sa získavajú zo štatistík, ktoré generujú vydavatelia jednotlivých databáz, a z dotazníkových prieskumov. Hlavným cieľom tejto aktivity je získať objektívne informácie o tom, či ponuka databázových kolekcií a ich tematické zameranie v rámci projektu skutočne zodpovedá potrebám a požiadavkám odborných a vedeckých pracovníkov, aká je efektivita práce s ponúkanou zahraničnou literatúrou a v neposlednom rade je to príležitosť zistiť úroveň publikačného a informačného správania vedeckých pracovníkov. Akademické a vedecké knižnice tak získavajú nové námety a podnety, ako pružne reagovať na aktuálne informačné potreby a záujmy používateľa a ako poskytovať dôveryhodný a kvalitný vedecký obsah a služby s pridanou hodnotou v konkurenčnom prostredí internetu. Kompletné výsledky dotazníkového prieskumu aj štatistík budú zverejnené v hodnotiacej správe na webovej stránke projektu (http://nispez.cvtisr.sk) a prezentované na výročnom celoslovenskom odbornom seminári Brána k vedeckému poznaniu otvorená II, ktorý sa uskutoční na jeseň 2010 v CVTI SR. 29.09.2010 EU Škrty v rozpočte SAV ohrozujú výskumy, tvrdia archeológovia - NITRA. Koniec systematických archeologických výskumov na Slovensku, pozastavenie rozbehnutých projektov a prepúšťanie zamestnancov. Toto všetko hrozí Archeologickému ústavu na základe podkladov k návrhu rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií. Počíta s poklesom bežných výdavkov skoro na polovicu a mzdových prostriedkov na 82 percent oproti súčasnému stavu. Zároveň neobsahuje ani cent na systematický archeologický výskum. Predošlá vláda naň peniaze našla, bolo to po mnohých rokoch. Teraz hrozí, že sa opäť budú robiť len záchranné výskumy pri stavebných akciách, ktoré financujú investori. „Znova sa dostávame do situácie, že vedecký výskum na Slovensku nebude, pokiaľ nám ho niekto zo zahraničia nezaplatí. Môžeme skončiť tak, že budeme už iba jedna firma, ktorá bude robiť len záchranné výskumy a veda zostane bokom,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay. Výskumy sú ohrozené Ohrozené sú rozbehnuté systematické výskumy aj rôzne projekty, hovorí Ruttkay. Skončiť sa môže napríklad výskum hradiska v Bojnej v okrese Topoľčany, odkiaľ nálezy doslova prepisujú históriu Slovenska. Zároveň by mohli stroskotať plány na revitalizáciu a využitie areálu bývalých kasární pod Zoborom v Nitre, kde získal Archeologický ústav od armády 12 budov, ktoré však treba nutne zrekonštruovať. Ani ďalšie roky zrejme neprinesú zmenu, pretože výhľadové rozpočty až do roku 2013 zostavené ministerstvom kopírujú rok 2011. „Podklady k rozpočtu, ktoré sme dostali z ministerstva financií, nás doslova vystrašili. Prakticky to znamená, že budeme musieť prepustiť 20 až 25 zamestnancov,“ uviedol Ruttkay. Vyberať ich chce podľa výkonnosti. Podľa riaditeľa Archeologického ústavu si treba uvedomiť, že keď zdatných vedcov raz pustia, už ich späť tak ľahko nedostanú, pretože sa uplatnia inde – či už doma alebo v zahraničí. Rozpočet sa skrátil o pätinu Výrazné škrty pocíti celá Slovenská akadémia vied. „Na Slovensku bude napriek tomu, že sa deklaruje budovanie vedomostnej spoločnosti, akadémia vied dosť výrazne postihnutá, skonštatoval Ruttkay. Poukázal na to, že v Čechách napriek kríze akadémii vied na rozpočet nesiahli, v Nemecku si vedecké pracoviská ešte prilepšia. „Prvé správy boli také, že nás skrátia o 12 percent, ale nekráti sa to, čo reálne akadémia v tomto roku dostala, ale pôvodný návrh ministerstva financií ešte pred schvaľovaním rozpočtu na tento rok. Takže v skutočnosti to je skoro 20 percent,“ skonštatoval Ruttkay. 31.08.2010 SITA EFSA vyzýva vedeckých expertov na účasť vo - Tlačová správa 10.06.2010 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vydal dnes výzvu na obnovenie členstva v ANS a CEF Paneloch [1], ustanovených v roku 2008, a na rozšírenie rezervných zoznamov expertov pre Vedecký výbor a ďalších 8 vedeckých Panelov EFSA. Vedci sú vyzvaní, aby sa prihlásili na túto výzvu, ktorá sa začína dňom 10. júna 2010 a končí 15. septembra 2010. Vybraným uchádzačom bude ponúknutý trojročný mandát a budú zapojení do európskej siete popredných vedcov v oblasti bezpečnosti potravín od leta 2011. S podporou Riaditeľstva EFSA pre hodnotenie rizika spolu s jednotkami pre Vedecký výbor & Poradné fórum, Vedecký výbor a Panely sú zodpovedné za poskytovanie nezávislého vedeckého poradenstvo vo všetkých otázkach súvisiacich s bezpečnosťou potravín a krmív, výživy, zdravia zvierat & dobrých životných podmienok zvierat, ako aj ochrany zdravia rastlín. Vedecký výbor a Panely poskytujú vysoko kvalitné vedecké poradenstvo pre osoby s rozhodovacou právomocou v rámci EÚ čím prispievajú k ochrane spotrebiteľov, zvierat, rastlín a životného prostredia. K dnešnému dňu EFSA vydal viac než 1.500 vedeckých stanovísk a správ. Odbornosť snažil EFSA vyzýva na podávanie žiadostí od vysoko kvalifikovaných vedcov z Európy aj mimo nej, s odbornými znalosťami v celom rade vedeckých disciplín ako sú: potravinárske prídavné látky a zdroje živín, kontaktné materiály s potravinami, aromatické látky; toxikológia, kontaminanty v potravinovom reťazci, biologické riziká; GMO; krmivá, zdravie rastlín a prípravky na ochranu rastlín, zdravie zvierat a ich dobré životné podmienky, dietetické výrobky, alergie, nové potraviny a výživa. Žiadatelia musia preukázať skúsenosti v implementácii vedeckého hodnotenia rizika a preukázať vedeckú excelentnosť v jednej, alebo radšej niekoľkých oblastí, v ktorých má EFSA svoje poslanie. Panely, ktoré budú obnovené, sú: • Panel pre potravinárske prídavné látky a zdroje živín pridávaných do potravín (ANS) • Panel v paneli pre materiály prichádzajúce do styku s potravinami, enzýmy, arómy a pomocné látky (CEF) Panely, pre ktoré rezervné zoznamy budú rozšírené, sú: • Panel pre zdravie zvierat a ich dobré životné podmienky (AHAW) • Panel pre biologické riziká (BIOHAZ) • Panel pre kontaminanty v potravinovom reťazci (CONTAM) • Panel pre prídavné látky a výrobky alebo látky používané v krmivách pre zvieratá (FEEDAP) • Panel pre geneticky modifikované organizmy (GMO) • Panel na dietetické výrobky, výživu a alergie (NP) • Panel pre zdravie rastlín (PLH) • Panel pre prípravky na ochranu rastlín a ich rezíduá (PPR) • Vedecký výbor (SC) Kompletné informačné balíky o výzvach na vyjadrenie záujmu o účasť vo vedeckých Paneloch sú k dispozícii: Call for expressions of interest for membership of the Scientific Panels of EFSA Call for expressions of interest for placement on the reserve list of the Scientific Panels and the Scientific Committee of EFSA Tieto výzvy boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. ...................................................................................................................................................... [1] Panel pre prídavné látky a zdroje živín pridávaných do potravín (ANS) a Panel pre materiály prichádzajúce do styku s potravinami, enzýmy, arómy a pomocné látky (CEF) boli vytvorené v júli 2008 za účelom vykonania prác, ktoré boli predtým pridelené pôvodnému Panelu pre prísady , arómy, pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami (AFC). ZÚ Brusel zorganizovalo účasť slovenských zástupcov na 3. ročníku fóra Business Meets Research v Luxembursku (Publikované dňa: 20.05.2010) - Obchodno-ekonomické oddelenie ZÚ SR v Bruseli v spolupráci s luxemburskou inovačnou agentúrou LuxInnovation organizovalo účasť zástupcov slovenských univerzít a výskumných pracovísk na 3. ročníku fóra Business Meets Research (BMR). Slovenskú delegáciu viedla radkyňa ZU/OBEO Valéria Zolcerová. Členmi delegácie boli: Univerzita Žilina – Doc. Ing. Ľudovít Medvecký, CSc., vysokoškolský vedecký pracovník Trenčianska univerzita – Doc. Ing. Dušan Turan, CSc., prorektor a Mgr. Michaela Turanová CEIT Žilina – Ing. Rudolf Madaj, PhD., vedecký pracovník Ústav materiálového výskumu SAV – RNDr. Peter Ševc, PhD., riaditeľ Spinea Prešov (Luxembursko) – Dr. Donat Jagiello, zástupca firmy v Luxembursku Novitech Košice - Ing. Attila Tóth, PhD., riaditeľ SARIO Bratislava – Ing. Mária Mikušová, riaditeľka FDI Fórum otvoril riaditeľ sekcie pre vedu a výskum Ministerstva hospodárstva a zahraničného obchodu Luxemburska Marco Walentiny,, ktorý privítal slovenskú delegáciu a pozval účastníkov fóra do slovenského stánku. Členovia slovenskej delegácie boli v rámci fóra zaradení do workshopov (ICT, eco-technológie, biotechnológie, výskum nových materiálov, nové technológie, vesmírny výskum, obnoviteľné energie). Paralelnou akciou fóra boli kooperačné rokovania slovenských účastníkov s luxemburskými výskumnými a vedeckými inštitúciami podľa vopred pripraveného plánu rokovaní v slovenskom stánku v networking centre. Slovenskí účastníci rokovali aj so zástupcami LuxInnovation a prezentovali svoje projekty na spoluprácu. Zástupkyňa SARIO M. Mikušová prezentovala základné informácie o slovenskom výskume a vývoji a podpore SARIO v tejto oblasti. Na fóre vystúpil aj minister školstva a výskumu Luxemburska - François Biltgen, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol slovenskú účasť na fóre a vyjadril presvedčenie, že sa nadviazané kontakty budú ďalej využívať. Následne minister osobne pozdravil účastníkov zo SR a v krátkom rozhovore s nimi poznamenal, že Luxembursko je otvorené na podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti vedy a výskumu. Vyzdvihol skutočnosť, že to bolo po prvýkrát, čo sa na fóre oficiálne zúčastnila delegácia zo zahraničia. Cieľom tejto akcie bolo podporiť rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti vedy a výskumu a hľadať možnosti zapojenia sa výskumníkov do spoločných projektov aj za využitia štrukturálnych fondov EÚ. Slovenskí účastníci hodnotili kladne svoju účasť na fóre a nadviazané kontakty budú priebežne využívať. Zároveň budú premýšľať o zorganizovaní podobnej akcie na Slovensku, resp. o účasti aj na budúcoročnom fóre v Luxembursku. Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón:  00421-2 / 5978 3981 Fax:  00421-2 / 5978 3999 (3989) E-mail:  tlac@mzv.sk Prehľad bezplatných podujatí pre podnikateľov - 13.5.-7.10.2010 Vážené podnikateľky a podnikatelia, dávame Vám do pozornosti bezplatné podujatia, ktoré pre Vás pripravila Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v spolupráci s ďalšími partnermi na najbližší pol roka. Prehľad podujatí: 13.5.2010 | Bratislava * CE značenie – Váš bezpečný výrobok na trhu EÚ – Európska informačná kampaň 13.5.2010 | Salgótarján a Miškolc (severné Maďarsko) * Obchodná misia do severného Maďarska – automobilový a strojárenský priemys 19.5.2010 | Hotel Empire, Trnava * Seminár: Ako hľadať partnerov a prístup na trhy tretích krajín 20.5.2010 | Trenčín * 5. Motivačný seminár v rámci projektu Podpora podnikania žien na Slovensku 20.5.2010 | Miletičova 23, Bratislava * Konzultačný deň s obchodným radcom z Ukrajiny 24.5.2010 | Bratislava * Seminár: Perspektívy a možnosti podnikania v Rumunsku 27.5.2010 | Bratislava * Konferencia: Perspektívy podnikania v Afrike – Podnikanie v Angole, Keni a Líbyi 23.6.2010 | Košice * CE značenie – Váš bezpečný výrobok na trhu EÚ – Európska informačná kampaň 24.6.2010 | Bratislava * 6. Motivačný seminár v rámci projektu Podpora podnikania žien na Slovensku 24.6.2010 | Banská Bystrica * CE značenie – Váš bezpečný výrobok na trhu EÚ- Európska informačná kampaň 21.9.2010 | Bratislava * Konferencia: Perspektívy podnikania v Číne – pomoc slovenským podnikateľom pri vstupe na čínsky trh 7.10.2010 | Nitra * Kooperačné podujatie LIGNUMEXPO 2010 Všetky informácie o podujatiach nájdete na webovej stránke http://www.nadsme.sk/?article=666. Tešíme sa na Vašu účasť! Verejná výzva na predkladanie žiadostí na riešenie projektov výskumu a vývoja v jednotlivých skupinách odborov vedy a techniky – VV 2010 - Agentúra na podporu výskumu a vývoja v súlade so zákonom číslo 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 233/2008 Z. z.") vyhlasuje verejnú výzvu na predkladanie žiadostí na riešenie projektov výskumu a vývoja v v jednotlivých skupinách odborov vedy a techniky. Dátum vyhlásenia výzvy je 30. 4. 2010, dátum ukončenia výzvy je 29. 6. 2010. Výzva KaHR-13SP-1001 - Dňa 26.04.2010 bola vyhlásená Výzva KaHR-13SP-1001 pre opatrenie 1.3 - Podpora inovačných aktivít v podnikoch, Schéma štátnej pomoci na podporu inovácií prostredníctvom projektov priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja. Bližšie informácie sa dozviete na internetovej stránke www.siea.gov.sk v sekcii Štrukturálne fondy. S pozdravom, Jana Hudáková Odbor implementácie a monitorovania projektov EU Slovenska inovačná a energetická agentúra Bajkalská 27 827 99 Bratislava tel.: +421(2)58248 401 Cyklotrónové centrum si vyžiada 100 miliónov USD - TASR 11. apríl 2010 Podpísanie Memoranda o porozumení, ktoré sa týka založenia spoločného slovensko-ruského vedeckovýskumného podniku Cyklotrónové centrum (CC) v Slovenskej republike, je konkrétnym výsledkom nedávnej návštevy prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva v SR. V memorande, ako informoval Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, sa obe strany zaviazali, že spoločný podnik bude vytvorený na princípe vzájomnej výhodnosti a v súlade s možnosťami slovenskej a ruskej strany. Tento spoločný perspektívny a mnohoprofilový podnik sa bude nachádzať pod štátnym dohľadom obidvoch strán, ktoré budú venovať pozornosť hlavne dlhodobému, spoločnému využívaniu centra. Cyklotrónové centrum bude dobudované podľa pôvodného projektu, avšak s prvkami najnovších vedeckovýskumných výstupov. Základné zariadenie – cyklotrón a nadväzujúce technológie budúceho CC sú uskladnené v Dubne. Predpokladaný možný termín dokončenia CC je do 24 mesiacov od založenia spoločného slovensko-ruského podniku. Životnosť samotného zariadenia – cyklotrónu sa pohybuje v rozpätí od 30 do 50 rokov, čo zaručuje dlhodobú spoluprácu v oblasti vysokých technológií. Finančné prostriedky potrebné na dobudovanie a 10-ročnú prevádzku cyklotrónového centra sú na úrovni cca do 100 miliónov USD. Využitie Cyklotrónového centra SR bude pokračovať tak vo sfére vedeckovýskumnej, výchovno-vzdelávacej a tiež aj komerčnej. Ako povedal v tejto súvislosti pre minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, podpísané memorandum otáča celú filozofiu dostavby cyklotrónového centra na Slovensku. Pôvodný zámer, ktorý nevyšiel a ktorý stál neuveriteľne veľa peňazí - minulo sa viac ako 4,8 miliardy korún a výsledok stále nie je vidieť, otáča filozofiu s tým, že garanciu nad dostavbou musia zobrať vlády obidvoch štátov. Založí sa spoločný podnik, ktorý bude mať za úlohu dostavať cyklotrón. Ruská strana, ako zdôraznil minister, má ponúknuť investora, ktorý finančne zabezpečí dostavbu. Ostatné veci súvisiace s aplikáciou cyklotrónu budú postupne dopĺňané. Výskum: Ťahanice o financovanie začínajú - 22.01.2010 V Bruseli už začína čulé zákulisné manévrovanie európskych vlád, ktoré sa snažia získať čo najvyšší podiel z rozpočtu Spoločenstva určeného na výskum a to aj napriek tomu, že nový rámcový program nespustia skôr ako v roku 2014. Pozadie: Výskumné a inovačné aktivity EÚ od roku 1984 spadajú rámcový program (RP). RP pre výskum je hlavným finančným a právnym nástrojom EÚ pri implementácii Európskej vedeckej oblasti ERA Poslanie Európskej železničnej agentúry je jasné - zvyšovanie bezpečnosti a interoperability európskych železníc.viac na www.EuropskaUnia.sk ». V súčasnosti prebieha v poradí siedme obdobie určené na roky 2007 až 2013. V najbližších mesiacoch by mali vyhodnotiť výsledky dosiahnuté za polovicu časového intervalu. Kritici upozorňujú na viaceré zlyhania, najmä slabé zapojenie malých podnikov. Otázky: Na výskumné projekty v rámci Európy je vyčlenených 50 miliárd eur, no hlasy volajúce po väčšom objeme neutíchajú. Menovaná komisárka pre výskum, inovácie a vedu, Írka Máire Geogheganová-Quinnová počas svojho vypočutia v Európskom parlamente poslancov uistila, že 86 miliárd eur zo štrukturálnych fondov určených na inovácie použijú na výskum a transfer technológií. Na stôl boli predložené aj návrhy, ktoré vyzývajú, aby vysoké položky z rozpočtu určené na poľnohospodárstvo a sociálne záležitosti preorientovali tak, aby pomohli spĺňať európske inovačné ciele. Aj Európsky investičný fond Fond poskytuje rizikový kapitál predovšetkým mladým spoločnostiam orientujúcich sa na technológie. Zároveň vystupuje ako ručiteľ pre finačné inštitúcie ktoré požičiavajú financie podnikom zaradeným v podpornom programme fondu. viac na www.EuropskaUnia.sk »(EIB) je tiež považovaný za nástroj, ako získať viac kapitálu pre výskumné aktivity. Silné štáty sa snažia chrániť svoj podiel V Bruseli začína intenzívny lobing za oblasti, na ktoré by mal smerovať ďalší multimiliónový rámcový program pre výskum a technologický rozvoj (RP8). Mal by byť najväčším fondom tohto typu na svete. Prvé príspevky do skorých diskusií pochádzajú z Nemecka, pretože ako ukazujú štatistiky – majú čo brániť. Nemecký biznis, vedecké centrá a univerzity sú najčastejšími partermi výskumných projektov, nasledované britskými, francúzskymi a talianskymi. Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »tiež chráni svoje záujmy a zdôrazňuje potrebu užšej cezhraničnej vedeckej spolupráce. Paríž dokonca začal využívať „vedeckú diplomaciu“ a svojich výskumných pracovníkov vyslal do viacerých členských štátov, aby budovali hodnotné vzťahy. Ide však čiastočne aj o snahu „starých členských štátov“, aby boli o krok ďalej pred konkurenciou zo strany nových členov, ktorí ešte stále cítia šancu na „zožatie“ výsledkov šiesteho a siedmeho RP. „Železná opona výskumu“ Ak sa pozrieme na údaje o tom, ktoré členské štáty sa najviac podieľali na projektoch RP6, je zjavný rozdiel medzi východom a západom, čo nové členské krajiny vedie k snahe získať väčší podiel. Tento trend si samozrejme všimli aj na politickej úrovni. Berlín však odkázal, že RP je určený na financovanie excelentnosti, ktorá je schopná zvyšovať štandardy cez paneurópsku spoluprácu. Nemci zdôraznili, že Európa potrebuje oceňovať najlepších výskumníkov a program sa nemá vnímať ako zdroj na rozhadzovanie naprieč kontinentom. Okrem toho poznamenali, že v porovnaní s ich príspevkom do európskeho rozpočtu, väčšina krajín profituje z rámcového programu a práve nové členské krajiny oveľa viac ako sa očakávalo. Vo väčšine prípadov majú tendenciu zameriavať sa na expertízu. Podľa údajov RP7 sa napríklad Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »zameriava najmä do výskumu týkajúceho sa zdravia, Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »na informačno-komunikačné technológie a Lotyši na inovatívne malé a stredné podniky. Holistickejší systém financovania Pokles HDP naprieč EÚ nespôsobil len raketový rast vládnych dlhov, ale aj obmedzenia rozpočtu Únie. Prirodzene sa dá očakávať, urputné bránenie prostriedkov na výskum., no politici budú musieť nájsť aj nové zdroje financovania sektora. Kým pri koncipovaní minulých rámcových programov inovácie nemali takú váhu, pri rokovaní o RP8 sa bude prihliadať na ciele stratégie EÚ 2020, inovačný akčný plán a snahu na preorientovanie sa na „zelenú“ ekonomiku. Všetky dostupné zdroje budú využívané na generovanie rastu a tvorbu nových pracovných miest. Z 347-miliardových štrukturálnych fondov je 86 miliárd eur vyčlenených na inovácie, no zároveň je stanovené aj kam majú smerovať. Časť sa priamo distribuuje na regionálny rozvoj a turizmus. Vznikli teda extrémne názory, že Európsky sociálny fond Európsky sociálny fond je jedným z štyroch štrukturálnych fondov EÚ. Bol založený zmluvou o EHS v rámci Rímskych zmlúv 1957.viac na www.EuropskaUnia.sk »by mali zmeniť na inovačný. Avšak to je veľmi málo pravdepodobné, pre sociálnu krízu, ktorá visí nad „nezamestnanou“ Európu. Ak už má vzniknúť Európsky inovačný fond, bude to skôr z Európskeho investičného fondu zameraného na poskytovanie rizikového kapitálu malým podnikom. www.euroactiv.sk Zomrel Paul Samuelson, zakladateľ modernej ekonómie - 13.12.2009 | Red Eko aktuálne centrum .sk Washington - Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Samuelson dnes zomrel vo veku 94 rokov vo svojom dome v massechusetskom Belmonte. Vo vyhlásení to uviedol Massechusettský technologický inštitút, kde bol Samuelson emeritným profesorom. Samuelson bol vôbec prvým Američanom, ktorý v roku 1970 získal Nobelovu cenu za ekonómiu. "K pozdvihnutiu úrovne vedeckej analýzy v ekonomickej teórii spravil viac, ako ktorýkoľvek iný súčasný ekonóm," napísala vtedy Švédska kráľovská akadémia vo zdôvodnení vtedy len druhej udelenej Nobelovej ceny v odbore. Podľa expertov je práve Samuelson tvorcom matematických analýz, na ktorých je založená dnešná moderná ekonómia. Počas siedmich dekád svojej odbornej činnosti premenil samotné základy ekonómie. Okrem toho Samuelson pôsobil ako ekonomický poradca prezidentov Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona. Preslávil sa aj ako stĺpčekár časopisu Newsweek. Paul Anthony Samuelson Narodil sa 15. mája 1915 v meste Gary v americkom štáte Indiana Absolvent univerzít v Chicagu a Harvardu Na Massechusetts Institute of Technology pôsobil od roku 1940ako asistent profesora ekonómie, profesúru získal o sedem rokov neskôr Prispel k rozvoju matematickej ekonómie, teórie správania spotrebiteľa, teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy, sformuloval model akcelerátoru a multiplikátoru Jeden z posledných.... "V tomto veku špecializácie sa občas považujem za jedného z posledných všeobecných ekonómov," napísal o sebe kedysi Samuelson. "Moje záujmy siahajú od matematickej ekonómie až po súčasnú finančnú žurnalistiku." "Paul Samuelson transformoval všetko, na čo siahol: teoretické základy jeho pole pôsobnosti, spôsob, akým sa o ekonómii na celom svete uvažovalo, étos a význam odboru, investičné praktiky Massechuttského inštitútu aj životy jeho kolegov a študentov," zhrnula vo vyhlásení Samuelsonovu odbornú aj ľudskú veľkosť prezidentka MIT Susan Hockfieldová. Samuelsova kniha "Ekonómia: Úvodná analýza" sa stala najúspešnejšou ekonomickou publikáciou všetkých čias. Bola preložená do 40 svetových jazykov a v priebehu 60 rokov sa jej predalo takmer štyri milióny výtlačkov. "Keby ste si spravili analýzu toho, čo dnes ktorýkoľvek moderný ekonóm robí v práci, zistili by ste, že enormná časť ich štandardnej mentálnej výbavy má korene v Samuelsonovom celoživotnom výskume," zhodnotil význam diela svojho dlhoročného priateľa emeritný profesor MIT Robert Solow. Samuelson po sebe podľa agentúry AFP zanechal 28-ročnú druhú manželku Rishu Samuelsonovú, šesť detí z prvého manželstva plus nevlastnú dcéru a 15 vnúčat. „Mysliace“ podniky získajú kapitál - Menšie podniky, zamerané na výskum a technológie, sa ľahšie dostanú k peniazom. Vďaka novému podpornému fondu, ktorý vytvorí Slovenská záručná a rozvojová banka a Európsky investičný fond, budú mať lepšie šance získať úver či nájsť si investičného partnera. Dohromady pôjde o 100 miliónov eur, z nich 99 percent zaplatí štát s využitím eurofondov a zvyšok investičný fond. Ten bude peniaze rozdeľovať. „Budeme poskytovať mix investícií a záruk tak, aby sme stimulovali ekonomický rozvoj,“ povedal riaditeľ Európskeho investičného fondu Richard Pelly. Pre viac podnikateľov Spoločný fond začne fungovať v druhom kvartáli 2010. Firmy nebude financovať priamo, ale cez partnerov z bankového a finančného sektora. Pri pôžičkách to budú komerčné banky a štátna záručná banka. Z podporného fondu by mali získavať garancie, čím sa rozšíria ich úverové možnosti. „V prípade záručných schém bude možné vďaka poskytnutej záruke podporiť úvermi oveľa väčší počet podnikateľov, ako môže v súčasnosti komerčná banka,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Záujemca o takúto pôžičku o ňu požiada v niektorej z bánk, ktoré budú mať zmluvu so štátnou záručnou. Ich hodnotiace kritériá by mali byť rovnaké ako pri bežných komerčných úveroch. Pomoc, ktorá sa vráti Vďaka podpornému fondu môžu firmy získať do svojho biznisu aj investorov. Tí by firme poskytli zdroje – tie získajú z podporného fondu – za ktoré by si ako protihodnotu vypýtali napríklad akciový podiel. „Fond na podporu podnikov poskytne zdroje investičným fondom, ktoré formou kapitálového vstupu alebo pôžičky finančne podporia malé a stredné podniky,“ hovorí Šmál. V oboch prípadoch Európsky investičný fond očakáva, že sa peniaze vložené do firiem vrátia. „Potom, ako sa tieto peniaze splatia, opätovne sa použijú na podporu malých a stredných podnikov,“ zdôrazňuje Pelly. Podľa neho kontrakty s bankami a investičnými fondmi, ktoré projekt podporia, budú uzatvárať v nasledujúcich mesiacoch. Ján Kováč.29.10.2009 www.hnonline.sk Päť univerzít má k elite na dosah - TASR,SITA 23.10.2009 Vysoké školy, ktoré delí od univerzitného titulu len jedno nesplnené kritérium komplexnej akreditácie, majú zaradenie do univerzitnej elity na dosah. Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera potvrdil, že päť univerzít už komisii zaslalo potrebné doklady na ďalšie posúdenie. Týmto univerzitám vytkli len jedno zo šiestich kritérií - málo pedagógov na počet študentov. "Tie údaje budeme posudzovať," povedal Fišera. Dodal, že Akreditačnú komisiu, ktorá sa zišla tento týždeň, čaká príprava harmonogramu. Termín výsledkov zatiaľ nevedel odhadnúť. Minister školstva Ján Mikolaj v auguste avizoval, že päť univerzít - Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Žilinská univerzita a Ekonomická univerzita v Bratislave by mohli obhájiť svoj status už na jeseň tohto roka po zápise študentov na štúdium. "Urobili sme opatrenia. Doteraz sme mali viac študentov najmä preto, že sme roky za toto hodnotené obdobie plnili množstvo úloh vlády aj ministerstiev na zvýšenie vzdelanostnej úrovne v našom regióne. Teraz sme znížili počet študentov a prijali ďalších učiteľov," uviedla nedávno rektorka banskobystrickej Univerzity Mateja Bela Beata Kosová. Rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák zase upozornil, že v mnohých kritériách EU výrazne prevýšila ďalšie požiadavky, verí preto v pozitívny výsledok. Na ďalšie posudzovanie VŠ však nemá mať vplyv ani dodatočné navyšovanie zhruba 5000 vysokoškolákov, o ktoré tento rok v rámci protikrízových opatrení požiadalo ministerstvo rektorov. Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť odhaduje, že na Slovensku bude pôsobiť okolo 10 až 12 univerzít. "Všetky údaje ukazujú, že medzinárodne porovnateľných univerzít má však Slovensko štyri až päť, aj tie sú ledva porovnateľné," poznamenal ďalej pre TASR. Podľa Beblavého kvalita školy nezáleží od počtu študentov na pedagóga, ale stojí skôr na kvalite samotných pedagógov. AK posúdila zatiaľ 27 VŠ, pričom status univerzity odporučila len šiestim školám - Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickej univerzite vo Zvolene, Univerzite Komenského v Bratislave, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Technickej univerzite v Košiciach a Univerzite P. Jozefa Šafárika v Košiciach. Hodnotenie AK zatiaľ nie je ukončené v prípade Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Na budúci rok sa AK začne zaoberať zvyšnými šiestimi súkromnými VŠ. Univerzity, ktoré si chceli zachovať status, museli kladne splniť šesť kritérií, týkajúcich sa ich výskumnej, vzdelávacej činnosti, počtu študentov na počet učiteľov či počtu doktorandov. Mikolaj vyhlásil, že školy si budú môcť ponechať názov univerzita aj napriek tomu, že o titul prídu. Zaradenie škôl do kategórií sa má odraziť aj na ich financovaní. Tým VŠ, ktoré nesplnili viac ako jedno kritérium a ocitli sa v kategórii VŠ bez začlenenia, dalo ministerstvo na vysporiadanie problémov jeden rok. Strata univerzitného titulu školám spôsobí, že nebudú môcť umožniť doktorandské štúdium. Akreditačná komisia nevie, koľko vysokých škôl zo Slovenska pôsobí aj v Českej republike. "Možno, že náš zoznam štyroch univerzít nie je kompletný," uviedol predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera. Doposiaľ si komisia myslela, že za západnými hranicami majú pobočky štyri školy zo Slovenska - Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, Bratislavská vysoká škola práva, Vysoká škola v Sládkovičove a Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. V skutočnosti ich môže byť viac. Pri detailnom skúmaní natrafila komisia na dieru v legislatíve. "Náš zákon nepozná slovo pobočka a nepozná ani slovo detašované pracovisko, pozná len pojem pracovisko mimo sídla univerzity," hovorí Fišera. V najbližších dňoch preto komisia osloví rektorov všetkých slovenských škôl na Slovensku, aby jej nahlásili, či ponúkajú výučbu aj v zahraničí. Fišera ešte nevie povedať, či bude komisia žiadať zmenu legislatívy. O situácii bude informovať ministra školstva Jána Mikolaja a počká si na odozvu. Pred časom požiadala našu stranu o kontrolu pobočiek česká akreditačná komisia. Tá bude po škandále na Západočeskej univerzite v Plzni, ktorá udelila viac ako 400 študentom práva tituly za menej než päť rokov štúdia, preverovať všetky vysoké školy v krajine. Podľa Fišeru však kontrolu slovenských pobočiek do súvisu s kauzou dávať netreba. Na trojdňovom zasadnutí v Novom Smokovci, ktoré sa dnes skončilo, sa Akreditačná komisia dohodla na ďalšom postupe. Rektori vysokých škôl s pracoviskami v zahraničí jej musia čo najskôr predložiť príslušné dokumenty, zoznam študijných programov a ich garantov. Šéfka českej komisie Vladimíra Dvořaková pre Rádio Expres nevylúčila, že na právo do Plzne prestupovali aj študenti zo slovenských súkromných škôl, ktoré ponúkajú právnické vzdelanie. Prestupy na škandalizovanú univerzitu však komisia skúmať nebude. "O tomto sme nehovorili, nie je mi známy tento problém," uviedol Fišera. Slovenská Akreditačná komisia v súčasnosti nemá dosah na pobočky českých vysokých škôl na našom území, rovnako Česi nemôžu kontrolovať detašované pracoviská slovenských škôl za našimi západnými hranicami. Situáciu už čoskoro vyrieši spoločná komisia, ktorá bude koordinovať vzájomné kontroly. Na našom území aktuálne pôsobia Bankovní institut vysoká škola Praha, a. s., Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha, o. p. s. a Vysoká škola logistiky Přerov, o. p. Taliansko definitívne povolilo tabletku RU 486 - Napriek ostrému odporu katolíckej cirkvi dala Talianska agentúra liečiv definitívne zelenú tabletkám na vyvolanie potratu RU 486. Napriek ostrému odporu katolíckej cirkvi dala Talianska agentúra liečiv definitívne zelenú tabletkám na vyvolanie potratu RU 486. Potratovú tabletku, známu aj pod menom Mifegyne, povolili v Taliansku po dvoch rokoch úvah. "Skonštatovali sme, že z farmakologického i vedeckého hľadiska neexistujú žiadne zdravotné riziká," uviedol riaditeľ úradu Guido Rasi. Zároveň odmietol obvinenia, že niektoré ženy po požití RU 486 zomreli. "Tieto smrteľné prípady súvisia s tým, že sa tabletka nepoužila správne, alebo že sa u ženy vyskytli patológie ako rakovina," dodal. RU 486 ponúka ženám pri umelom prerušení tehotenstva alternatívu k chirurgickému zákroku. Šéf frakcie stredopravej strany Ľud slobody (PDL) Maurizio Gasparri uistil, že Senát sa tomuto prípadu venuje. Zdôraznil, že v Taliansku je tabletka podávaná len v nemocniciach. "V Taliansku nikdy neumožníme potrat doma. Kto podá tabletku mimo nemocnice, bude trestne stíhaný. Chceme zabrániť zneužitiu RU 486, "konštatoval Gasparri. Cirkev odmieta potratovú tabletku s odvolaním sa na právo na život od počatia. "RU 486 nie je liek, ale smrteľný jed," zdôraznil biskup Elio Sgreccia, bývalý prezident Pápežskej akadémie pre život vo Vatikáne. TASR 20.10.2009 www.pluska.sk Žiadosti o nenávratný finančný príspevok - Dobrý deň, dovoľujeme si Vám oznámiť, že Ministerstvo hospodárstva ako Riadiaci orgán pre OP KaHR aktualizovalo termíny troch výziev, ktoré implementuje Slovenská inovačná a energetická agentúra. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok na nákup inovatívnych technológií je možné v rámci výzvy KaHR-111SP-0902 podávať o mesiac dlhšie, až do 2. decembra 2009. Na vypracovanie projektov zameraných výskum, vývoj, ochranu priemyselných práv, akreditáciu, certifikáciu a na zavedenie systémov manažérstva kvality majú žiadatelia tiež dlhší časový priestor. Nový termín uzávierky výzvy KaHR-13DM-0901 je 27. januára 2010. Výzva na predkladanie žiadostí o NFP v rámci opatrenia 2.1 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike podľa schémy štátnej pomoci, ktorá mala byť vyhlásená 12. októbra 2009, bude podľa MH SR vyhlásená 26. októbra 2009. Uvedené informácie o aktualizácii termínov výziev boli zverejnené 13. 10. 2009 na internetových stránkach www.siea.gov.sk a www.economy.gov.sk. Potenciálnych žiadateľov o NFP v rámci výzvy KaHR-111SP-0902 upozorňujeme, že k výzve budú 13. 10. 2009 zverejnené na stránke www.siea.gov.sk aj nové frekventované otázky. K výzve KaHR-13DM-0901 pripravuje MH SR usmernenie. O zverejnení jednotlivých informácií budeme záujemcov, ktorí požiadali o zasielanie avíz k jednotlivým výzvam, informovať mailom. Mgr. Sylvia Pálková manažér pre publicitu Slovenská inovačná a energetická agentúra Sekcia štrukturálnych fondov EÚ Bajkalská 27 827 99 Bratislava tel.: +421 2 58 248 401 mob.: +421 917 638 121 e-mail: fondy@siea.gov.sk www.siea.gov.sk Nobelovku za medicínu získali Američania - Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za rok 2009 získali traja Američania: Elizabeth Blackburn, Carol Greider a Jack Szostak, za príspevok k výskumu telomérov, ktoré súvisia so starnutím buniek a rakovinou, oznámila v pondelok Švédska akadémia v Štokholme. V utorok oznámi švédska Kráľovská akadémia vied výsledky za fyziku a v stredu za chémiu. Nobelovu cenu sprevádza aj odmena vo výške 10 miliónov švédskych korún (takmer 900 tisíc eur). V piatok oznámi Nobelova komisia v nórskom hlavnom meste Oslo svoje rozhodnutie o držiteľovi Nobelovej ceny za mier. V roku 2008 získali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu objavitelia vírusu HIV Francúzi Françoise Barré-Sinoussi a Luc Montagnier ako aj nemecký virológ Harald zur Hausen za základný výskum ochranného očkovania proti rakovine maternice. Uviedla webová stránka rakúskej televíznej stanice ORF. SITA 5. 10. 2009 | Na internete vystopujú aj Pána Boha - mč, Pravda | 20. septembra 2009 Aký veľký hlad má ľudstvo po informáciách o svojich predkoch? Odpoveď ponúka napríklad MyHeritage, jedna z najväčších internetových stránok, ktoré sa zaoberajú tvorbou rodokmeňov. Po celom svete sa do tejto databázy pripojilo už viac ako 34 miliónov ľudí. Takmer dvetisíc zvedavcov sa našlo dokonca aj v od internetu "odstrihnutej" Severnej Kórei. "Výhodou internetu je, že prepojovanie v rodokmeni funguje bez geografického obmedzenia. Dá sa tak povedať, že nájdenie nových neznámych príbuzných na druhom konci planéty je častejší jav ako objavenie nepoznaných príbuzných v rovnakej krajine," hovorí Milan Pastor, komunitný manažér stránky MyHeritage pre Slovensko a Českú republiku. Internetová služba funguje jednoducho. Užívateľ sa prihlási a vytvorí si na základe archívov či z vlastnej pamäte svoj rodokmeň. Zároveň môže prizvať ďalších príbuzných, aby strom rozšírili. Systém však pracuje aj sám a ak nájde iný rodokmeň s rovnakými menami, ponúkne ho užívateľovi na vzájomné prepojenie. Strom poznania razom rastie do nepoznaných tvarov a výšin. Hoci MyHeritage na Slovensku nepôsobí ešte ani jeden rok, už má takmer 40-tisíc prihlásených členov. Vo februári ich pritom bolo iba 25-tisíc. Počet užívateľov prudko stúpa na celom svete. Veď portál založil Izraelčan Gilad Japhet s partiou genealogických nadšencov iba v roku 2006. A za posledný polrok získala stránka ďalších päť miliónov užívateľov. "Priemerná hĺbka rodokmeňa siaha po piatu generáciu," prezradil otec projektu Gilad Japhet. "Máme však aj niekoľko rodokmeňov, ktoré siahajú až do biblického obdobia. Tie však isto obsahujú nepresnosti. Vtipné sú zase tie rodokmene, ktoré uvádzajú ako najstaršieho člena rodiny Pána Boha," dodáva Japhet. MyHeritage však nie je zďaleka jediným internetovým portálom s rodokmeňmi. Približne dva roky funguje aj slovenská stránka Rodokmene.com. Viac ako 20-tisíc ľudí do jej databázy rodokmeňov doteraz pridalo vyše 200-tisíc osôb. "Cieľom mojej stránky je vytvoriť rodokmeň celého Slovenska," priblížil smelý plán autor stránky Martin Kasman. Ľudia na slovenskej stránke najčastejšie pridajú tri až štyri generácie. "V systéme je však viacero rodokmeňov, ktoré siahajú až do 17. storočia. Zahŕňajú teda osem či deväť generácií. Takéto stromy majú spolu aj vyše sedemsto ľudí," pokračuje Kasman. Aj jeho stránka núka možnosť prepojiť viaceré rodokmene s rovnakými osobami. "Musia s tým však súhlasiť obe strany," dodáva. Ak bude rast jeho stránky pokračovať doterajším tempom, mohlo by na konci roku 2010 byť v databáze až pol milióna ľudí. Záujem a počet členov totiž ustavične rastú. "Najaktívnejší sú ľudia v období voľna, teda cez Vianoce či Veľkú noc," pridáva Kasman zaujímavosť. Štatistiku o návštevníkoch ponúka aj stránka MyHeritage. Podľa tej sú najaktívnejšími členmi genealogických internetových stránok ženy po tridsiatke. Štátna agentúra chce informačný systém za vyše pol milióna eur - Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) hľadá dodávateľa informačného systému, ktorý má uľahčiť podávanie žiadostí v rámci verejných výziev. Podľa podkladov užšej súťaže, ktoré zverejnila v európskom vestníku, by mal stáť 525 000 eur bez DPH. Nový informačný systém bude prostredníctvom webovej aplikácie slúžiť predovšetkým na podávanie žiadostí, posudzovanie žiadostí, tvorbu ročných a záverečných správ a hodnotiacich správ, uverejňovanie vybraných údajov na internetovej stránke agentúry a na podporu ostatných procesov APVV. Štátna agentúra plánuje uzavrieť zmluvu s dodávateľom na 16 mesiacov. Podľa zverejnených informácií bude pri výbere rozhodovať cena ponúk. Zákazku dostane ekonomicky najvýhodnejšia ponuka z hľadiska kritérií stanovených v špecifikáciách vo výzve na predkladanie ponúk alebo na účasť v rokovaniach alebo v súťažných podkladoch. Ponuky alebo žiadosti o účasť treba predložiť do 14. augusta. pondelok 20. 7. 2009 SITA SR vstúpila do Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje - Bratislava 26. júna 2009 Slovenská republika vstúpila do Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje (IRENA). Ako informovalo Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR, slovenský veľvyslanec v Nemeckej spolkovej republike Ivan Korčok dnes podpísal v Berlíne štatút Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje - International Renewable Energie Agency. Na základe rozhodnutia vlády SR zo 17. júna 2009 sa Slovenská republika týmto aktom stala súčasťou 114-člennej organizácie, ktorej hlavným poslaním je podpora udržateľného rozvoja a technologického pokroku obnoviteľných zdrojov energie, analýza politík, výmena skúseností členských štátov ako i budovanie kapacít a vzdelávania v tejto oblasti. "Slovenská republika sa v rámci politiky Európskej únie, týkajúcej sa zmeny klímy, zaviazala k ambicióznym cieľom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Jedným z podporných krokov pri dosiahnutí tohto cieľa je aj členstvo v agentúre IRENA. Prínosom agentúry pre SR bude predovšetkým využitie potenciálu, ktorý IRENA môže ponúknuť pri podpore rozvoja a udržateľného využívania všetkých foriem obnoviteľnej energie, čím sa prispeje k ochrane životného prostredia a ovzdušia, ekonomickému rastu a regionálnemu rozvoju," konštatuje MZV SR. Ako signatár štatútu IRENA sa SR zúčastní už nasledujúci týždeň v pondelok (29.6.) v egyptskom Sharm El Sheik na rokovaní prípravného výboru, ktorý sa bude zaoberať výberom budúceho sídla a orgánov tejto organizácie. TASR Čo sa mieša v Coca-Cole ...alebo keď Fanta chutí všade inak - Dostali sme sa pod kožu jednej zo svetových top značiek, priamo do laboratórií Coca-Coly. Mimochodom, zistili sme, či je bez pridaných farbív naozaj zelená... Viete, aká by bola farba Coca-Coly, keby vďaka karamelu nedostala svoju typicky tmavohnedú farbu? Zelená, odpovedajú v internetovej diskusii zvedavci, snažiaci sa dopátrať, čo vlastne v kole pláva. Je to mýtus, kontruje spoločnosť, no recept, ktorý pozná len pár ľudí na svete, naďalej stráži v sejfe v Atlante, odkiaľ sa dodnes koncentrát pre všetky krajiny vyrába a expeduje. Stovky ďalších, nemenej známych nápojov tejto značky – medzi nimi Fanty, Spritu, Nestea – sa však za Atlantikom nevymýšľajú. Tvoria sa paradoxne v Európe. V bruselskom laboratóriu. Gél pre Japoncov To, čo práve ochutnávame, sa podobá redšej huspenine, prípadne nedostatočne zrôsolovatenému džemu. Pohľad je ešte odpudivejší. „Je to pre Japonsko. Tak to milujú,“ tvrdí Jean Christophe Lombard, manažér výskumu a vývoja v laboratóriu na Chaussee de Mons. Tím 60 ľudí z rôznych krajín, nevynímajúc ani Surinamčanov, Svazijčanov, Iráncov či Sýrčanov, tu mixuje chute a vyrába nápoje šité na mieru. Tie firma ešte odskúša v regióne, kým sa na miestny trh dostane finálna podoba. „Len nápoj Coca-Cola má všade vo svete jednu chuť a farbu. Ostatné sú špecifické pre každý región,“ vysvetľuje Lombard po anglicky so silným francúzskym prízvukom. Zistiť, čo kola presne obsahuje, problém nie je. Marketingové kúzlo je v pomere namiešania, hoci na začiatku to bolo o experimente, keď koncom osemdesiatych rokov 19. storočia predával lekárnik John Pemberton vtedy ešte „liek na žalúdok“. Pomer ingrediencií sa v prípade Coca-Coly menil len raz, o storočie neskôr. No New Coke spôsobila také rozčarovanie zákazníkov, že spoločnosť okamžite ohlásila comeback svojou Coca-Cola Classic. Dnes pri nej experimentuje skôr s kalorickou hodnotou. Jazyk verzus oči Na vytváraní chutí sa v Bruseli podieľa niekoľkočlenný tím. Ten žongluje s odmerkami cukru, ovocia, kyseliny citrónovej a vody. Dodáva, uberá. Hoci farba sa nutne odhaduje zrakom, na ostatné treba teplotu osem až desať stupňov a schopnosť nastaviť si chuťové poháriky. Oči sa totiž rady nechávajú klamať. Po tom, čo sme si namiešali novú príchuť Fanty zo sezónneho ovocia a ananásu, si sadáme do kabínky, kde nás čakajú tri iné vzorky. Máme porovnať sýtosť farby, potom kyslosť, prípadne sladkosť. A tak s už zavretými očami vychutnávame a hodnotíme najsladší a najkyslejší nápoj. Výsledok? Koncentrácia cukru a kyslosti sa vraj nemenila. Oči pomýlila len intenzita zafarbenia, a tak splietli jazyk... Čo krajina to nápoj S výnimkou koly sa pri tvorbe chutí medze nekladú. David Machiels z oddelenia výskumu a vývoja odvádza našu pozornosť na šestnásť dvojdecových fľašiek so vzorkami Fanty. Od sýtozelenej až po farbu grepu. A tak nám aj chutia. „To všetko vyrábame pre Európu,“ hovorí a priraďuje farby ku krajinám. „Ako viete, že Gréci siahnu práve po zelenej Fante a severania uprednostnia slabý odvar žltej?“ pýtame sa. „Urobili sme si takzvanú topografickú mapu. Od severu na juh a od západu na východ,“ vyťahuje Lombard obriu tabuľu, na ktorej sú zistené chute či intenzita farby zakreslené s ohľadom na regióny. V niektorých prípadoch sa prekrývajú. Tam, kde sú chute národností podobné, prípadne kde sú podobne sfarbené pomaranče. Bruselské laboratórium je po atlantskom druhé najväčšie. Celkovo 150 ľudí tu vyrába a skúša nové značky a chute pre 108 krajín rôznych kontinentov. Globálne má koncern už takmer päťsto značiek a neustále pribúdajú – od sýtených a nesýtených sladených a nesladených nápojov, cez energetické, vitamínové až po ľadové čaje či kávy. Čo nápoj, to fľaša Hoci Coca-Cola denne predá vo svete 1,5 miliardy fliaš (250 ml), jej cielený boj o zákazníka je zjavný. Aj bojom o detaily či dizajn. Každý nápoj má napríklad svoju fľašu. Tá najznámejšia, patriaca Coca-Cole, musí sadnúť do ruky a byť rozpoznateľná vraj aj po slepiačky. A hoci je tento tvar pri stáčaní nápoja do fliaš dosť nepraktický, je to neodmysliteľná súčasť mašinérie firmy, ktorá má až 60 percent hodnoty ukrytej v značke spoločnosti. Jej osem písmen stojí takmer 68 miliárd dolárov. Na druhej strane, nie so všetkými nápojmi úspešne preráža a nie všetky smie všade predávať. Napríklad kým prvú Coca-Colu sme si v Československu mohli vychutnať až v 60. rokoch minulého storočia po tom, čo ju začala do fliaš stáčať na základe franšízovej zmluvy Fruta Brno, Slováci dnes stále viac milujú minerálky a ich farebným príchutiam dávajú prednosť pred klasickými sladenými. Zjavne preto sa rozhodli piešťanský Matúšov prameň v Bonaque prifarbovať podľa našich chutí. Značka Georgia určená pre Japoncov patrí v rámci koncernu medzi najdrahšie. No tamojší obľúbený nápoj s Q10 by si na starom kontinente vyžadoval roky skúšania, aby aj tu mohla etiketa niesť informáciu, že omladzuje. Mix kávy a koly v Cole Blak, ktorý prerazil na stredoeurópsky trh, si nenašiel zástancov napríklad v Nemecku. Na druhej strane, jedine tam zatiaľ triumfuje nápoj Georgia Spirit, kde bublinkám CO2 úspešne sekunduje iba fermentácia. Keď gigant vymýšľa V bruselskom komplexe je viacero miestností, kde fotiť nesmieme. Vstupujeme do jednej, ktorá na prvý pohľad pripomína tuctovú predajňu plnú regálov a boxov s nápojmi, z ktorých sála chlad. Riaditeľ tamojšieho Centra zákazníckych inovácií Olivier Enthoven nám vyberá z jedného boxu Sprite. „Pomaly ho otvorte,“ hovorí. Pokrútime uzáverom a číry obsah fľaše pomaly zapĺňa rozdrvený ľad. Ako hovorí, vraj to nie je o chemikáliách, ale spôsobe chladenia pri určitej teplote. Aby to bolo „cool“. Novinka zatiaľ čaká na spustenie. Rovnako ďalšia, ktorú skúšajú v nórskom Oslo a mala by sa objaviť aj v bruselských kinách, presnejšie, v malých bufetoch pred sálami, kde si k pukancom zväčša kupujete niečo na pitie. „Musíte vymýšľať, byť v inováciách prví, využiť každý priestor, inak to nejde,“ tvrdí. V roku 2007 si tunajší experti pripísali na konto 635 objavov. Z útleho stojanového automatu, kde sú nápojové plechovky uložené nad sebou, jednu vyberie. Ostatné sa pomaly tiažou posúvajú nadol a prázdny priestor „vysiela“ signál. V tej chvíli sa nám nad hlavami začína divadlo. Postupne po celom strope sa v úzkej kľukatej priesvitnej rúrke rýchlosťou nateraz ôsmich metrov za sekundu presúva nová chladená plechovka nápoja „zo skladu“, aby dorazila do automatu. „Pôjde to rýchlejšie,“ ubezpečuje. Aby divadlo či kino splnilo účel... Slávka Boldocká 25.06.2009 www.hnonline.sk Verejno-súkromné partnerstvo (PPP) - Publikované dňa 02.06.2009 Milan Chromik, NADSME Verejno-súkromné partnerstvo (PPP) je forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje a realizuje výstavbu, prevádzkuje dielo (infraštruktúru) a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov (koncesia) alebo od verejného partnera. Podstatným znakom PPP je rozdelenie rizík spojených s výstavbou a prevádzkou diela medzi súkromným a verejným partnerom a dlhodobosť zmluvných vzťahov medzi súkromným a verejným partnerom. Vzhľadom na to, že PPP projekty sú pomerne rozsiahle a majú významný vplyv na rozpočet verejnej správy, Ministerstvo financií SR (MF SR) okrem toho, že reguluje prípravu PPP projektov, má tiež úlohu podporovať subjekty verejnej správy tak, aby boli PPP projekty pripravované podľa najlepšej medzinárodnej praxe. Táto prax je inkorporovaná do metodiky vydanej MF SR. MF SR tak vo vzťahu k PPP projektom plní: regulačnú funkciu, metodickú, podpornú a kontrolnú funkciu a funkciu znalostného a komunikačného centra. V rámci regulačnej funkcie MF SR v spolupráci so Štatistickým úradom SR vydáva stanoviská k návrhom zmlúv PPP projektov (len koncesné zmluvy na stavebné práce) z hľadiska ich vplyvu na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike ESA 95 platnej pre Európsku úniu a zabezpečuje správne zaznamenanie ich vplyvu na schodok a dlh verejnej správy v súlade s touto metodikou. Podľa organizačnej štruktúry MF SR túto funkciu vykonávajú sekcia rozpočtovej politiky a sekcia štátneho výkazníctva. Metodickú, podpornú a kontrolnú funkciu a v budúcnosti funkciu znalostného a komunikačného centra bude MF SR realizovať prostredníctvom schémy technickej pomoci pre verejno-súkromné partnerstvá (PPP). Schému technickej pomoci pre PPP riadi sekcia stratégie a jej činnosti sú financované z operačného programu Technická pomoc. V rámci metodickej, podpornej a kontrolnej funkcie bude MF SR vykonávať tieto činnosti: metodické usmerňovanie zadávateľov pri príprave PPP projektov - príprava a poskytovanie metodických dokumentov pre verejný sektor zabezpečovanie poradenských služieb pri príprave PPP projektov - MF SR pre zadávateľov vybraných PPP projektov obstará poradcu na vypracovanie štúdie realizovateľnosti k PPP projektu a bude financovať náklady na tohto poradcu (konzultačná a finančná podpora) kontrolu dodržiavania metodických dokumentov vypracovaných MF SR – MF SR bude túto kontrolu vykonávať prostredníctvom účasti na riadiacich výboroch PPP projektov ústrednej štátnej správy a PPP projektov, ktorých zadávatelia budú získavať konzultačnú a finančnú podporu. V rámci riadenia schémy technickej pomoci bude MF SR tiež plniť funkciu znalostného a komunikačného centra. Z prostriedkov schémy technickej pomoci sa budú financovať aj aktivity ako školenia, semináre, a to s cieľom zlepšovať vedomostnú úroveň a znalosti verejného sektora v tejto oblasti a podporovať prenos skúseností medzi jednotlivými účastníkmi a vo všeobecnosti podporovať rozvoj PPP na Slovensku. Na podpore PPP sa podieľa aj Asociácia PPP, ktorá, na rozdiel od MF SR, pôsobí na strane súkromného sektora. Táto asociácia združuje stavebné spoločnosti, finančné inštitúcie, právnické kancelárie, finančné poradenské spoločnosti a pod., ktoré sa angažujú v oblasti PPP. Pri vykonávaní svojich úloh však Asociácia PPP spolupracuje aj s verejným sektorom. Ministerstvo financií SR sa 16. septembra 2008 stalo jedným zo zakladajúcich členov odborného centra EPEC, (European PPP Expertise Centre). EPEC je spoločnou aktivitou EIB, členských a kandidátskych krajín EÚ a Európskej komisie a predstavuje medzinárodnú komunikačnú platformou, predovšetkým pre štátne inštitúcie aplikujúce politiku PPP. Umožňuje pracovným skupinám z členských i kandidátskych krajín EÚ vymieňať si skúsenosti a najlepšiu prax s implementáciou PPP politiky, odborne posudzovať a analyzovať PPP procesy. Článok je prevzatý z oficiálnej internetovej stránky Ministerstva financií SR. Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, rade, európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru Regiónov - Brusel, 13.3.2009 www.eur-lex.europa.eu KOM(2009) 116 v konečnom znení Stratégia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT: Nastaviť latku vyššie {SEK(2009) 289} V tomto oznámení sa navrhuje stratégia dosiahnutia čelnej priemyselnej a technologickej pozície Európy v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), ktorá by Európu urobila príťažlivejšou pre investície a kvalifikovaných pracovníkov a zabezpečila výhody plynúce z rozvoja IKT pre hospodárstvo a spoločnosť. Vychádzajúc z európskych aktív táto stratégia hľadá možnosti zintenzívnenia výskumu, vývoja a inovácií (VVI) a maximalizácie jeho vplyvu na dnešný hospodársky kontext. Tvorí súčasť príprav európskeho plánu inovácie a výskumu, ktorý zahŕňa hlavné technológie budúcnosti vrátane IKT a ktorý požadovala Európska rada . 1. AKO IKT PODPORUJÚ VYTVÁRANIE HODNÔT A SOCIÁLNO-EKONOMICKÝ ROZVOJ IKT poskytujú základné infraštruktúry a nástroje na vytváranie, spoločné využívanie a šírenie znalostí. Zvyšujú kapacitu pre inováciu vo všetkých sektoroch a prispievajú k celkovému vyše 40 % rastu produktivity . V celosvetovom meradle trh s IKT dosiahol hodnotu 2 000 miliárd EUR a v súčasnosti zaznamenáva medziročný nárast 4 %. Európa z toho reprezentuje 34 %, pridaná hodnota jej sektoru IKT však dosahuje len 23 % celkového objemu . Sektor reprezentuje 4,5 % európskeho HDP a ešte viac, ak sa zaráta aj pridaná hodnota IKT v ostatných sektoroch. Bez IKT sa nemožno zaobísť ani pri riešení spoločenských problémov Európy. Prinášajú jedinečnú odpoveď napríklad na rastúcu potrebu udržateľnej zdravotnej starostlivosti a dôstojného starnutia, lepšej bezpečnosti a súkromia, nízkouhlíkového hospodárstva a inteligentnej dopravy. Dôležitosť IKT sa odráža na celom svete v rozpočtoch na výskum a vývoj, v ktorých IKT typicky predstavujú viac než 30 % celkového objemu . To navyše naznačuje, že sme v počiatočnej fáze revolúcie v oblasti IKT. Ak chce dnes Európa obstáť v konkurencii v celosvetovom meradle, musí nepretržite posilňovať solídnu bázu znalostí v IKT, formovať vývoj IKT a čo najlepšie a v čo najskorších štádiách využívať inováciu v oblasti IKT. 2. POTREBA STRATÉGIE 2.1. Na čele hľadania východiska z hospodárskeho poklesu IKT poskytujú dôležité nástroje na zotavenie zo súčasného spomalenia hospodárskeho rastu , na budovanie silných hospodárstiev, na zvyšovanie účinnosti potrebné vo verejnom sektore a na znižovanie nákladov súvisiacich napr. so starnutím, energiou a životným prostredím. Pri súčasnej hospodárskej kríze vzniká riziko, že sa narušia nedávne zlepšenia v súkromných investíciách do výskumu a vývoja v oblasti IKT. Preto je o to dôležitejšie zabezpečiť, aby verejné politiky vytvorili vhodné podmienky na udržanie, či dokonca zvýšenie podpory výskumu a vývoja. Celý rad inovácií v oblasti IKT je dnes zrelý na širšie zavedenie a uplatnenie v moderných infraštruktúrach. Napríklad širokopásmové siete vytvárajú dopyt po nových výrobkoch a službách; dobré fungovanie jednotného trhu si vyžaduje interoperabilné celoeurópske digitálne služby, ako je elektronický podpis, elektronická identifikácia a elektronické verejné obstarávanie. Inteligentné dopravné systémy prispievajú k čistejšej, efektívnejšej a bezpečnejšej doprave. 2.2. Nové príležitosti na prejavenie riadiacich schopností Hospodárstva, ktoré udávajú smerovanie a tempo zmien v IKT, zároveň pocítia najväčšie prínosy z rozvoja týchto technológií. Európa má príležitosť zaujať vedúce postavenie pri vyvíjaní, osvojovaní si a formovaní „budúceho internetu“, ktorý postupne nahradí súčasný web a pevné i mobilné siete a servisné infraštruktúry . Umožnenie prepojenia biliónov zariadení pri rýchlostiach presahujúcich stovky megabitov za sekundu zmení náš spôsob komunikácie a prístupu k znalostiam a prinesie radikálne zmeny výrobných a distribučných systémov a služieb v súkromnom i verejnom sektore. Budeme svedkami zvýšeného zapojenia užívateľov do komunitárnych sietí, systémov so vzájomným sprístupňovaním (peer-to-peer) a vytvárania obsahu užívateľmi, poskytujúceho nové formy digitálneho obsahu. Ľudia budú môcť nielen extrahovať informácie, ale aj uvažovať a dozvedať sa o nich. Európa by sa mala ocitnúť v popredí aj pri ďalšej generácii komponentov a systémov IKT, chopiť sa nových príležitostí, ktoré sa ponúkajú v nanoelektronike, fotonike a organickej elektronike, ako aj inteligentných systémoch pre trhy, ako sú dopravný sektor a zdravotníctvo. Zároveň je kľúčové dostať sa do vedenia v radikálne nových technologických paradigmách a v nových multidisciplinárnych oblastiach výskumu a vývoja na hraniciach IKT s inými oblasťami. Európa by mala takisto zohrávať vedúcu úlohu pri transformáciách IKT vyvolaných spoločenskými zmenami. Napríklad by mala byť priekopníkom pri vývoji personalizovaných zdravotníckych systémov založených na IKT, ktoré významne zlepšia diagnostiku a liečenie chorôb a predĺžia nezávislosť starších ľudí. Európa by mala podporovať aj pokrok v oblasti monitorovacích a riadiacich nástrojov založených na IKT, ktoré pomôžu optimalizovať energetickú efektívnosť, bezpečnosť a ochranu v budovách a dopravných prostriedkoch . Európa dosiahla uznávané postavenie v oblastiach IKT, ako sú telekomunikačné zariadenia a služby, podnikový softvér, robotika, bezpečnostné technológie a fotonika. Dosiahla aj globálne vedúce postavenie na trhoch s aplikáciami IKT v oblastiach ako telemedicína a zdravotnícke vybavenie, elektronika v leteckom a kozmickom priemysle a vstavané IKT podporujúce inováciu vo všetkých výrobkoch a službách. Toto výhodné štartovacie postavenie umožňuje zvládnuť a ovplyvniť vývojové procesy v oblasti IKT a prednostne využívať črtajúce sa príležitosti. V tomto procese by Európa mala podporiť nové flexibilnejšie a otvorenejšie modely inovácie, pričom by vedúci užívatelia a inovačné komunity mali zohrávať významnú rolu pri výskume a vývoji vychádzajúcom zo skúseností. 2.3. Nedostatočné investície do výskumu, vývoja a inovácie v oblasti IKT Na výskum a vývoj IKT v EÚ pripadá štvrtina všetkých súkromných investícií do výskumu a vývoja, tretina všetkých zamestnancov z oblasti výskumu a vývoja a pätina všetkých patentov . Aj napriek tomu obchodný sektor IKT v EÚ vynakladá na výskum a vývoj menej než polovicu prostriedkov v porovnaní so svojím protipólom v USA, čo tvorí polovicu celkového rozdielu v súkromných investíciách do výskumu a vývoja. Navyše v EÚ sa stále zvyšuje nedostatok kvalifikovaných pracovných síl vo výskume a vývoji v oblasti IKT, výsledkom čoho je niekoľko stotisíc neobsadených pracovných miest . Európa má pomerne málo svetovo uznávaných kompetenčných centier v oblasti IKT. To ovplyvňuje príťažlivosť Európy pre žiakov, študentov a výskumných pracovníkov aj pre súkromných investorov. Len samotná Kalifornia pritiahne dvakrát viac rizikového kapitálu než celá Európa . Predkomerčné obstarávanie IKT s cieľom modernizovať verejné služby sa dnes v Európe takmer nevyužíva. Predstavuje menej než 1 miliardu EUR v EÚ v porovnaní s viac ako 10 miliardami EUR v USA . To neovplyvňuje len kvalitu a efektívnosť našich verejných služieb; predstavuje to aj nevyužité príležitosti na otvorenie nových trhov pre európsku dodávateľskú základňu vytvorením konkurenčných výhod rýchleho etablovania. 2.4. Prekážky obchodného rastu IKT Miery zakladania nových firiem, ich prežívania a ukončenia podnikania sú v rámci EÚ a regiónov, ktoré jej konkurujú, porovnateľné. V iných častiach sveta však úspešné nové firmy expandujú rýchlejšie, noví účastníci trhu prejavujú vyššiu rozdielnosť úrovní produktivity a produktívnejšie firmy majú silnejšiu tendenciu zvyšovať svoj trhový podiel . To naznačuje, že prekážky rastu predstavujú v EÚ väčší problém než prekážky spojené so začatím podnikania. Dôvodov, prečo európske MSP nerastú, je viac, napr. suboptimálne podmienky prístupu na trh, k inovácii a financiám, priveľké regulačné zaťaženie. 2.5. Rozdrobené trhy s inováciami IKT Rozdrobenosť európskeho trhu s inováciami IKT je jedným z hlavných faktorov skrývajúcich sa za nízkymi investíciami a pomalým rozvojom SMP s potenciálom vysokého rastu. Rámcové podmienky pre reguláciu, normalizáciu a režimy práva duševného vlastníctva treba prispôsobiť novým realitám. Ani pri liberalizácii európskeho sektora telekomunikácií sa ešte nedosiahol skutočný vnútorný trh v oblasti telekomunikácií. Štruktúry a procesy normalizácie sa musia stať pohotovejšími a reaktívnejšími a musia jasnejšie rozlišovať medzi úlohami vyžadujúcimi verejnú intervenciu a tými, ktoré väčšmi súvisia s dynamikou trhu. Je potrebné aj zlepšiť systém práv duševného vlastníctva vytvorením patentu Spoločenstva pre inovačné spoločnosti v oblasti IKT, aby sa na jednotnom trhu chránili ich vynálezy . Veľkou slabinou je tiež rozdrobený verejný dopyt po inováciách založených na IKT a ich pomalšie šírenie v európskom verejnom sektore. Medzi verejnými orgánmi zodpovednými za obstarávanie inovačných riešení založených na IKT (napríklad pre oblasť zdravotníctva, dopravy a energetiky) a orgánmi, ktoré majú na starosti výskum a vývoj alebo inováciu, často dochádza len k minimálnej spolupráci. To znamená na jednej strane nedostatočnú informovanosť o nových potrebách verejnej služby a na druhej neinformovanosť o technologických inováciách, ako aj slabé prepojenie medzi programami z oblasti výskumu, vývoja alebo inovácie a verejným obstarávaním. 2.6. Rozdrobenosť snáh vo výskume, vývoji a inovácii v oblasti IKT Napriek nedávnym priekopníckym snahám, ako sú spoločné technologické iniciatívy (STI) a spoločné výskumné programy siedmeho rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj (7RP), európsky výskum a vývoj v oblasti IKT zostáva roztrieštený . Minimálne prepojenie sa dá nájsť v „znalostnom trojuholníku“ medzi politikami týkajúcimi sa inovácie, výskumu a vývoja a vzdelávania, ktoré sa často pripravujú izolovane na rôznych ministerstvách alebo úrovniach. Dôsledkom je: zdvojovanie úsilia, nedostatok kritickej masy, ťažkosti pri spoločnom riešení spoločných problémov a nakoniec suboptimálna návratnosť investícií do výskumu a vývoja. 2.7. Zložité mechanizmy financovania EÚ, členské štáty a medzivládne orgány majú pripravené komplementárne politiky a opatrenia na podporu VVI v Európe. V rámci poskytovania usmernení na používanie spoločenstvových fondov Európska komisia (EK) uverejnila príručku Praktický sprievodca možnosťami financovania výskumu a inovácie zo zdrojov EÚ. Potenciálni príjemcovia sú však často zmätení, keď sa rozhodujú, ktorý zdroj financovania je najvhodnejší pre danú aktivitu. Hoci ex-post hodnotenie Ahovej skupiny európskeho výskumu a vývoja v oblasti IKT z roku 2008 obsahovalo záver, že investície boli dobre spravované a účinne dosahovali svoj cieľ, a aj napriek zlepšeniam zavedeným pri spustení 7RP, skupina požadovala jednoduchší a flexibilnejší mechanizmus financovania a prístup k účastníkom vychádzajúci z väčšej dávky dôvery. 3. STRATÉGIA RIADENIA Ak chce Európa ešte posilniť svoju pozíciu a využiť nové príležitosti v IKT, potrebuje nastaviť latku vyššie. Efektívnejšia a systémová stratégia VVI v oblasti IKT musí zahŕňať tak ponuku, ako aj dopyt, skracovať inovačné cykly a zlepšovať fungovanie „znalostného trojuholníka“ pri zvýšenej interakcii užívateľov a výrobcov a lepšom prepojení politík na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni – v súlade s inovačnou stratégiou EÚ vychádzajúcou zo širokého základu a založenou na európskom výskumnom priestore. To si vyžaduje mobilizovanie zdrojov a zúčastnených strán v troch navzájom prepojených smeroch: (1) Zvýšiť verejné i súkromné investície do VVI v oblasti IKT v Európe a dosiahnuť nárast ich efektívnosti (2) Stanoviť priority kľúčových oblastí VVI v oblasti IKT v Európe a znížiť rozdrobenosť úsilia (3) Uľahčiť vznikanie nových verejných i súkromných trhov s inovačnými riešeniami založenými na IKT 3.1. Zvýšiť investície a dosiahnuť nárast ich efektívnosti Európa musí zvýšiť mieru investícií, aby sme v priebehu jedného desaťročia zaznamenali zdvojnásobenie hodnoty investícií do výskumu a vývoja v oblasti IKT. 1. Je dôležité zabezpečiť, aby verejné politiky vytvorili správne podmienky pre udržateľnú podporu výskumu a vývoja. Ročné záväzky týkajúce sa kolaboratívneho výskumu a vývoja v oblasti IKT na úrovni EÚ sa v 7RP zvýšia z 1,1 miliardy EUR v roku 2010 na 1,7 miliardy EUR v roku 2013. Členské štáty sa vyzývajú, aby pristúpili k podobnému navýšeniu rozpočtu v svojich národných programoch presmerovaním niektorých existujúcich verejných zdrojov a hľadaním nových spôsobov zabezpečenia verejného i súkromného financovania, no aby sa pritom vyhli substitučným efektom a zabezpečili pokračujúcu súťaž o najlepšie idey medzi súkromnými investormi. S prihliadnutím na rozpočtové obmedzenia sa členské štáty okrem toho nabádajú, aby hľadali spôsoby zvýšenia efektívnosti verejných výdavkov na výskum a vývoj v oblasti IKT. EK bude naďalej monitorovať a porovnávať investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT v EÚ9. 2. Zvýšené verejné obstarávanie inovácií a výskumu a vývoja v oblasti IKT zvýši kvalitu našich verejných služieb a vytvorí konkurenčné výhody rýchleho etablovania. Členské štáty sa vyzývajú, aby sa angažovali v strategickejšom a rozšírenom využívaní verejného obstarávania inovácií a výskumu a vývoja IKT a pokúšali sa o využitie predkomerčného obstarávania11. EK podporí opatrenia propagujúce výmenu skúseností a bude skúmať spôsoby, ako poskytnúť stimuly pre spoločné vykonávanie predkomerčného obstarávania. 3. Rastúce verejné výdavky na výskum a vývoj v oblasti IKT sú dôležité, no nestačia na prilákanie súkromných investícií. Schémy zavádzané v STI v rámci 7RP ukázali, ako priemyselné odvetvie priťahujú verejno-súkromné partnerstvá (VSP), ktoré urýchľujú inováciu vďaka spoločne využívaným stratégiám technologického rozvoja, združovaniu zdrojov a svižnejším a menej rozsiahlym operáciám. EK preskúma ďalšie oblasti, v ktorých je dôležité kombinovanie stratégií a zdrojov, ako je budúci internet, aby zistili, ako by VSP mohli účinne podporiť inováciu a konkurencieschopnosť. Preskúma aj to, ako by sa mohli rozvíjať VSP v oblastiach uplatňovania a služieb IKT, prípadne s ďalšími témami v 7RP, napríklad prostredníctvom koordinovaných výziev. 4. Ďalší dôležitý doplňujúci zdroj podpory VVI v oblasti IKT je dostupný prostredníctvom politiky súdržnosti. Členské štáty a regióny sa nabádajú, aby udržiavali investičné prostriedky vyčlenené pre VVI vrátane spolufinancovania výstavby a vybavenia zariadení slúžiacich pre výskum a vývoj v oblasti IKT a podpory nových prístupov, ako sú výskum a vývoj orientovaný na užívateľa a vychádzajúci zo skúseností. 5. Špeciálne úsilie je potrebné vynaložiť na ďalšie uľahčenie prístupu podnikov, najmä malých a stredne veľkých podnikov, k rizikovému kapitálu, súkromnému kapitálu a úverom na financovanie výskumu a vývoja v oblasti IKT. EK vytvorí platformy pre intenzívnejší dialóg medzi investormi a novátormi v oblasti IKT v rámci celej Európy. Bude sa cielene usilovať o poskytovanie záruk na investície do rýchlo rastúcich spoločností v oblasti IKT prostredníctvom Európskeho investičného fondu, finančného nástroja s rozdelením rizika v rámci 7RP a iných nástrojov EIB. Bude podporovať aj zvyšovanie celosvetovej informovanosti o európskych technológiách a s nimi súvisiace obchodné príležitosti. Okrem toho EK bude pokračovať vo svojej politike podpory ďalšej účasti MSP na IKT v 7RP aj mimo tohto rámca. Členské štáty a regióny sa vyzývajú, aby zintenzívnili úsilie v tejto oblasti, najmä sústredenejšími politikami zoskupovania a podporou inovačných MSP o. i. prostredníctvom iniciatívy Eurostars vychádzajúcej z článku 169 zmluvy v rámci pravidiel vymedzených usmerneniami o rizikovom kapitále, rámcom VVI a nedávnym nariadením o všeobecnej skupinovej výnimke. Vnútroštátne i regionálne riadiace orgány členských štátov sa môžu rozhodnúť pre účasť na iniciatíve JEREMIE a využiť EFRR na podporu vytvárania nových príležitostí na podnikanie a expanziu MSP. 3.2. Určenie priorít a zníženie rozdrobenosti Európa potrebuje lepšie koordinovať svoje politiky, sústrediť a špecializovať svoje zdroje okrem iného aj na vytváranie kompetenčných centier IKT svetovej triedy v Európe. To znamená, že treba zlepšiť spoluprácu medzi Spoločenstvom, členskými štátmi, regiónmi, priemyselnými odvetviami a akademickou sférou, pričom by Spoločenstvo malo fungovať predovšetkým ako sprostredkovateľ viacstranných medzinárodných spoluprác. 1. Prvým stupňom koordinácie je vytvorenie spoločných stratégií a politík v rámci EÚ. Členské štáty sa vyzývajú, aby posilnili dialóg, ktorý vznikol v rámci fóra riaditeľov národných výskumov IKT, a aby ho doplnili o výraznejšiu interakciu so zoskupeniami, ako sú poradná skupina pre IKT a európske technologické platformy (ETP) súvisiace s IKT. V najdôležitejších sektoroch ako nanoelektronika a služby založené na webe je naliehavo potrebná spoločná európska vízia nielen pre oblasť výskumu a vývoja, ale predovšetkým pre celý vývojový reťazec inovácie a kvalifikácie a pre úlohu verejných politík pri podpore konkurencieschopnosti. EK posilní skupiny zúčastnených strán, pričom bude vychádzať z práce ETP, vytýči plány prechodu od výskumu a vývoja ku komercionalizácii a navrhne priority verejných politík zameraných na rozvoj najdôležitejších sektorov v Európe. 2. Ďalší krok bude potrebné podniknúť, keď sa vynorí potreba združovania zdrojov pri riešení problémov. Na základe skúseností z projektu EUREKA, STI a spoločného výskumného programu zameraného na asistované bývanie EK preskúma iné oblasti, v ktorých by spoločné opatrenia mohli vytvoriť potrebnú kritickú masu, či už v rámci reakcie na špecifické spoločenské problémy, napríklad IKT pre energetickú efektívnosť, alebo na dosiahnutie presne stanovených cieľov v rámci iniciatív priemyslu. 3. Ďalšou oblasťou, v ktorej je dôležitá viacstranná spolupráca medzi členskými štátmi a ich regiónmi, je oblasť infraštruktúr výskumu a vývoja IKT a znalostných inovačných zoskupení, stavajúca na skúsenostiach s vysokokapacitnou elektronickou komunikačnou sieťou GÉANT a sieťovou infraštruktúrou projektu EGEE. Členské štáty a regióny sa vyzývajú, aby posilnili spoluprácu pri plánovaní, implementácii a spoločnom využívaní infraštruktúr pre VVI v oblasti IKT, najmä v oblastiach, ktoré vyžadujú veľké investície, napríklad v nanoelektronike, organickej elektronike a fotonike, výkonných výpočtových zariadení a experimentálnych zariadení v oblasti sietí, softvéru a služieb. Je to dôležité pre sústredenie úsilia, špecializáciu a podporu vysoko kvalitných inovácií a znalostných zoskupení. EK poskytne podporu pre platformy spolupráce v tejto oblasti medzi členskými štátmi. 4. Nové nástroje, ako sú znalostné a inovačné komunity IKT v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), budú zohrávať kľúčovú úlohu pri zbližovaní príslušných odvetví priemyslu, podnikateľov, inštitútov výskumu a vývoja a univerzít. Znalostné strediská zohrávajú kľúčovú úlohu v mobilite výskumných pracovníkov medzi priemyselným a akademickým prostredím, čo je zásadným faktorom zatraktívnenia povolania výskumného pracovníka v oblasti IKT. EK nabáda správnu radu EIT na plné využitie príležitostí a výziev IKT pri vymedzovaní prioritných oblastí znalostných a inovačných komunít. 5. Vo výskume a vývoji v oblasti IKT rastie v EÚ nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. EK bude pokračovať v podpore iniciatív „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, „digitálnych spôsobilostí“ a elektronických zručností vrátane opatrení na povzbudenie záujmu mladých ľudí a žien o prácu v oblasti IKT. 3.3. Uľahčenie vzniku trhov s inováciami EÚ by mala byť schopná produkovať a komercionalizovať ekvivalent svojho podielu na globálnom trhu s IKT. To si vyžaduje, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre rast spoločností v oblasti IKT, a intenzívnejšiu spoluprácu pri otváraní nových trhov s inováciami fungujúcich v rámci celej EÚ. Okrem všeobecných opatrení politík vytvárajúcich priaznivejšie podmienky pre rozvoj podnikania v EÚ verejný sektor ako obstarávateľ riešení IKT môže zohrávať významnú úlohu pri presadzovaní inovácií v oblasti IKT. 1. Politika VVI v oblasti IKT musí napomáhať rozvoj iných politík – v oblasti zdravotníctva, energetiky, dopravy a ďalších – s cieľom umožniť Európe rýchlejšiu inováciu vertikálnych trhov a modernizáciu služieb v rámci riešenia spoločenských problémov. Členské štáty a regióny sa vyzývajú na užšiu spoluprácu medzu užívateľmi a tvorcami inovácií v oblasti IKT na rôznych úrovniach štátnej a verejnej správy. To by malo viesť k spoločným plánom týkajúcim sa potrieb verejnej služby, prie napĺňaní ktorých môžu pomôcť IKT. Členské štáty a regióny sa tiež nabádajú na užšiu spoluprácu pri vymedzovaní a vykonávaní verejného dopytu po inováciách v oblasti IKT. To by malo umožniť obstarávateľom znášať spoločne riziká a náklady obsiahnuté v inovácii a výskume a vývoji, zabezpečovať interoperabilitu a súdržnosť riešení a využívať úspory z rozsahu. Navyše sa členské štáty a regióny vyzývajú, aby uľahčili vznik trhov s inováciami v oblasti IKT ako prostriedku na zvýšenie investícií do IKT, ako aj na rozšírenie týchto technológií. V tomto kontexte je iniciatíva „Regióny pre ekonomickú zmenu“ dôležitá tým, že uľahčuje medziregionálnu spoluprácu. EK bude podporovať výmenu skúseností na všetkých úrovniach. 2. Zabezpečenie interoperability a vytvárania noriem je veľmi dôležité pre podporu nárastu inovácií v širšom meradle v rámci EÚ. EK sa bude usilovať o revíziu procesu normalizácie IKT, a to aj prostredníctvom bielej knihy plánovanej na jar roku 2009. Vytvorí sa prioritný zoznam opatrení s cieľom odstrániť prekážky rozvoja trhov s inováciami v oblasti IKT. Zoznam opatrení bude obsahovať návrhy na zlepšenie vzťahov medzi výskumnými pracovníkmi, normotvornými organizáciami, fórami IKT a konzorciami IKT. EK urýchli a posilní, prostredníctvom časti rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI) venovanej IKT, rad celoeurópskych pilotných projektov zameraných na odskúšanie, validáciu a uplatnenie inovačných riešení IKT určených najmä pre sektor verejných služieb. PKI bude podporovať aj MSP testujúce vysoko inovačné technológie a služby a rozvoj otvorených platforiem pre inováciu orientovanú na užívateľa. Úspech týchto pilotných projektov bude závisieť od pokračujúcej podpory a účasti vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov v členských štátoch a musia ich doplniť opatrenia na regionálnej a miestnej úrovni. 3.4. Projekty európskeho rozmeru siahajúce od výskumu a vývoja až k uplatneniu V záujme dosiahnutia špecifických spoločenských cieľov EK uvažuje o forme podpory radu konkrétne zameraných projektov významného rozsahu a trvania skracujúcich inovačný cyklus s cieľom vyvinúť moderné celoeurópske servisné infraštruktúry. Vychádzajúc zo skúseností získaných vo VSP v rámci STI, pilotných projektoch PKI a z iniciatívy vedúcich trhov by každý projekt mobilizoval kritickú masu zdrojov vrátane grantov na výskum a vývoj, predkomerčného obstarávania a podpory inovácií a uplatnenia. Príkladmi sú: (i) Inovačné riešenia IKT v oblasti udržateľnej zdravotnej starostlivosti. Efektívny manažment chronických ochorení si vyžaduje precízne a spoľahlivé nástroje na monitorovanie zdravotného stavu a personalizáciu zdravotnej starostlivosti. Výskum a vývoj je potrebný aj na zefektívnenie prístupu k medicínskym poznatkom, analýze údajov a ich výmene. Skúšanie a validovanie nových postupov v rámci starostlivosti je rovnako nevyhnuté ako ich certifikovanie a vytváranie príslušných noriem. (ii) Inovačné riešenia IKT v oblasti energetickej efektívnosti. Dynamické určovanie cien v rozvodných sieťach si vyžaduje nové elektronické obchodné platformy. Riadenie kvality energetických služieb si vyžaduje nové decentralizované monitorovacie a riadiace systémy a inteligentné meranie spotreby. (iii) Infraštruktúra pre elektronické spravovanie totožnosti (eID) ako základ dôveryhodných služieb pre elektronickú štátnu správu a elektronický obchod. Dnešný nadbytok riešení prináša rozdrobenosť, uzavreté riešenia a nedostatok užívateľskej kontroly a prehľadnosti. Projekty prebiehajúce v rámci 7RP a pilotné projekty PKI predstavujú dôležitý krok k celoeurópskemu projektu implementácie účinnej infraštruktúry eID. Ďalšie zvažovanie prebehne v rámci príprav Európskeho plánu pre inováciu a výskum počas skúšania a validovania návrhov, pre ktoré by bolo prínosom zosúladené úsilie. 3.5. Zjednodušenie a zefektívnenie Investície musia byť dobre spravované a administratívna záťaž obmedzená, aby sa pre inovačné spoločnosti, najmä MSP, stala účasť na opatreniach na miestnej, vnútroštátnej i európskej úrovni príťažlivejšou a aby sa zefektívnil VVI v oblasti špičkových technológií. EK vyzýva Parlament a Radu, aby podporili novú snahu o zníženie administratívnej záťaže a umožnili väčšiu flexibilitu postupov programu. Verejné orgány na všetkých úrovniach sa vyzývajú, aby podporili EK pri hľadaní takého prístupu k podpore výskumu a vývoja v Európe, ktorý by bol odolnejší voči riziku. 3.6. Medzinárodná spolupráca Medzinárodná spolupráca pri riešení vedeckých a technických problémov by mala posilniť postavenie európskeho výskumu a vývoja, priemyslu a technológií vo svete, pričom by si partneri mali vymieňať odborné poznatky, pripravovať spoločné plány, normy a interoperabilné riešenia. Medzinárodná odozva na globálne spoločensko-ekonomické problémy by mala v rámci riešení podporovať ciele politík EÚ. EK sa bude snažiť vytvoriť globálne partnerstvá s cieľom riešiť niektoré budúce hlavné úlohy výskumu a vývoja v oblasti IKT ako budúci internet, kvantové spracovávanie a výmena informácií alebo biologicky inšpirované IKT. Členské štáty už boli vyzvané aby vymedzili prioritné oblasti, v ktorých by súdržné úsilie EÚ malo väčší dosah . 4. ZÁVERY Oprávnenou ambíciou Európy ako najväčšieho svetového hospodárstva a reprezentanta najväčšieho podielu na svetovom trhu s IKT môže byť, aby sa jej podniky, vlády, strediská výskumu a vývoja a univerzity dostali na čelo vývoja v IKT, aby viac investovali do inovácií IKT a nachádzali nové podnikateľské príležitosti. Ak sa Európe podarí zvýšiť svoje investície, združiť zdroje tam, kde je to potrebné, a zabezpečiť konkurencieschopné a inováciám priaznivo naklonené trhy, do roku 2020 môžeme predpokladať dosiahnutie stavu, keď bude platiť, že: – Európa zdvojnásobila svoje súkromné i verejné investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT, zdvojnásobila investície rizikového kapitálu do rýchlo rastúcich MSP v oblasti IKT a strojnásobila využívanie predkomerčného obstarávania v IKT, – Európa podporila ďalších päť kompetenčných centier svetovej triedy, hodnotených podľa súkromných a verejných investícií do týchto centier, – V Európe vyrástli nové inovačné podniky v oblasti IKT, pričom tretinu všetkých prevádzkových nákladov na výskum a vývoj v oblasti IKT tvoria investície spoločností vytvorených v posledných dvoch desaťročiach, – Európsky sektor IKT prispieva najmenej ekvivalentom svojho podielu na globálnom trhu s IKT. Týmto oznámením sa pre VVI v oblasti IKT v Európe navrhuje kombinovať zvýšenie dopytu s tlakom ponuky. To si vyžaduje zvýšenie investícií do programov týkajúcich sa tak ponuky, ako aj dopytu, intenzívnejšiu spoluprácu medzi zúčastnenými stranami a podporu projektov, ktoré skracujú inovačný cyklus. Táto stratégia by mala otvoriť trhy s jasnejšími požiadavkami užívateľov, umožniť skrátenie inovačných cyklov, rýchlejšie riešenie spoločensko-ekonomických problémov a priniesť nové príležitosti pre európsky priemysel. Jej výsledkom by mala byť rýchlejšia návratnosť investícií a z toho vyplývajúce zatraktívnenie Európy pre investorov, spoločnosti a výskumných pracovníkov. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporili navrhovanú stratégiu a účasť vnútroštátnych a regionálnych orgánov i zúčastnených strán zo súkromného sektora na príprave budúcich opatrení. Bielorusko Ekonomika Európska Únia Gruzínsko Chmel Jačmeň a slad Kanada Kvasnice Mimovládne organizácie Partneri Pivovary Polnohospodárstvo Ponuky Postavičky Právo Recepty Región Trnava Rumunsko Sladovne Sladový extract Sme členmi... UN-Veteran-Slovakia Veda,výskum.inovácie Veľtrhy a výstavy Vojny Vzdelávanie Zahraničná politika Život Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk

	The information on this page may not be reproduced, republished or mirrored on another webpage or website.
	Copyright © 1997 - 2024 Euro-Brew s.r.o., Design»Rastislav Laco