 |
|
|
|
|
|
| O sladovnícky jačmeň zo Slovenska bude v roku 2021 veľký záujem - O sladovnícky jačmeň bude v pestovateľskej sezóne 2021 na Slovensku aj v EÚ veľký záujem. Spôsobili to nielen klimatické podmienky, ktoré koncom minulého roku neumožnili osiať plochy ozimnými odrodami sladovníckeho jačmeňa, ale aj rastúci dopyt z krajín mimo EÚ. Na minulotýždňovom 7. ročníku odborného fóra "Odrody jačmeňa odporúčané sladovňami" o tom diskutovali šľachtitelia, poľnohospodári a spracovatelia zo Slovenska i okolitých krajín. Informovalo o tom Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS).
"Pokles spotreby piva v tomto roku nemal dopad na spracovanie sladu domácimi sladovňami. Pestovanie sladovníckeho jačmeňa bude v tomto roku zaujímavou obchodnou aj exportnou komoditou pre slovenských poľnohospodárov. Koncom minulého roku neumožnilo mokré počasie osiať plánované plochy na Slovensku, jarné odrody sladovníckeho jačmeňa tak budú mať veľký priestor na sejbu a aj odbyt u spracovateľov jačmeňa," uviedol Tomáš Ševčík, predseda sladovníckej sekcie SZVPS.
U spracovateľov, 7 slovenských sladovní, je podľa SZVPS pritom prioritne záujem o odber na Slovensku vypestovaného sladovníckeho jačmeňa. Medziročne začali v SR osevné plochy sladovníckeho jačmeňa mierne rasť. Poľnohospodári však preferovali ozimné odrody sladovníckeho jačmeňa, pričom u sladovní býva tradične najväčší záujem o jarné odrody. Pomer predstavuje 75 % jarného oproti 25 % ozimných odrôd spracovaného jačmeňa.
Najväčší záujem majú podľa SZVPS sladovne o odrody sladovníckeho jačmeňa Overture, Kangoo, Malz, Tango, či Sunshine. Členovia SZVPS za rok 2020 vyprodukovali viac ako 291.350 ton sladu rôznych typov. Slovenské pivovary pritom využívajú najmä slad z domácej produkcie. Slad je zároveň najvýznamnejšou exportnou poľnohospodárskou rastlinnou komoditou Slovenska.
SZVPS informoval, že v roku 2021 plánujú slovenskí spracovatelia sladovníckeho jačmeňa navýšiť svoju výrobu sladu o 9,5 %, čo znamená celkovú odhadovanú potrebu sladovníckeho jačmeňa vo výške 370.000 ton. Pozitívne pre poľnohospodárov, ktorí plánujú zasiať jarné odrody sladovníckeho jačmeňa, sa podľa zväzu vyvíja aj dianie na európskom a svetovom trhu.
"Vysoký dopyt po jačmeni z EÚ je z Číny. Tá odhaduje svoju potrebu pre rok 2021 na viac ako 7 miliónov ton jačmeňa. Vo Francúzsku už zakontrahovala 10 % tohtoročnej produkcie jačmeňa," uviedol Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ SZVPS.
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu združuje výrobcov piva a sladu na Slovensku. Reprezentuje výrobcov a sladovníkov produkujúcich 96 % trhu so slovenským pivom a 98 % trhu so sladom.
Bratislava 17. februára (TASR) |
| Slovenský jačmeň mizne, domáce pivo sa varí aj z dovezeného - Výrobcovia na Slovensku sa sťažujú, že majú málo slovenského sladovníckeho jačmeňa.
Druhý rok po sebe museli siahnuť k zvýšeným dovozom suroviny. Tohto roku nakúpili v zahraničí okolo stotisíc ton zrna, pretože na Slovensku klesli nielen plochy, ale aj kvalita sladovníckeho jačmeňa.
Slováci ročne vypijú priemerne niečo vyše 70 litrov piva na jedného obyvateľa. Na túto spotrebu piva domáca produkcia sladu hravo stačí. Z celkovej výroby sladu 293-tisíc ton sa doma minie jedna pätina, celých 80 percent ide na export. No kým v minulosti všetok slad pochádzal od slovenských pestovateľov jačmeňa, teraz päť veľkých sladovní hľadá surovinu v zahraničí. Konštatoval to viceprezident Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu Tomáš Ševčík.
Sladovne majú záujem o slovenský sladovnícky jačmeň, pretože výroba z neho je efektívnejšia ako z dovážanej suroviny, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé, náklady na dopravu napríklad z Francúzska zdražujú jačmeň o 60 eur za tonu a po druhé, zrno dovážané z vyše tisíckilometrovej vzdialenosti zbytočne zvyšuje uhlíkovú stopu v ovzduší planéty.
„Máme záujem zvýšiť plochy sladovníckeho jačmeňa,“ povedal na stretnutí s predstaviteľmi sladovníckeho a pivovarníckeho priemyslu Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Je na to viac ako dosť dôvodov. Prinieslo by to osvieženie v štruktúre pestovaných plodín, kde dnes okrem pšenice hrajú prím kukurica, repka a slnečnica, a súčasne by sa to premietlo aj do ekonomiky podnikov.
Sladovnícky jačmeň si vyžaduje kvalitu
Lenže cesta k zvýšeniu produkcie jarného jačmeňa nie je priamočiara. Mnoho poľnohospodárov si vyberá kukuricu či repku aj preto, lebo nároky na kvalitu suroviny, ktorá neraz slúži na výrobu biopalív, sú podstatne nižšie ako požiadavky na sladovnícky jačmeň.
Jeden z najlepších slovenských pestovateľov sladovníckeho jačmeňa farmár Ján Jelen z Novej Dediny vysvetlil, prečo sa jeho kolegovia nehrnú do pestovania „sladára“. „Jačmeň neodpúšťa žiadnu pestovateľskú chybu,“ povedal Ján Jelen. Za tonu prvotriednej suroviny môže pestovateľ dostať aj viac ako 180 eur, lenže ak jačmeň preradia do kategórie kŕmneho obilia, inkasuje poľnohospodár o 50 eur menej. Tu je jedna z príčin, prečo mnohí hrajú na istotu a utekajú od pestovania sladovníckeho jačmeňa.
V snahe oživiť pestovanie jačmeňa sladovne začali intenzívnejšie spolupracovať so šľachtiteľmi aj s pestovateľmi. Do trojuholníka týchto vzťahov by mal podľa Tomáša Ševčíka vstúpiť viac štát. Predseda poľnohospodárskej samosprávy Emil Macho hovorí, že sotva možno rátať s výnimočnou dotáciou pre pestovanie jačmeňa, dôležité je však vyladiť celkový systém podpôr. Dá sa to urobiť prostredníctvom zelenej nafty, ktorá môže stimulovať na jednej strane pestovateľov a na druhej aj spracovateľov.
Tisíce pracovných miest
Výroba piva a sladu priamo a sprostredkovane vytvára dovedna 15-tisíc pracovných miest. „Odvádzame do štátneho rozpočtu nemalé prostriedky, myslím, že štát by mohol nájsť spôsob, ako pomôcť produkcii suroviny, ktorá dáva prácu toľkým ľuďom,“ povedala prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jana Shepperd.
Slovensko je dvanástym najväčším producentom sladu na svete. Pre zaujímavosť, svetová jednotka Francúzsko vlani vyprodukovalo 948-tisíc ton sladu, jedenásta Česká republika vyše 251-tisíc ton, Slovensko 226-tisíc ton.
Jozef Sedlák, Pravda 28.11.2019 |
| Sladovna. Místo, kde české pivo dostává chuť - Když jsem se s Alešem Přinosilem, sladařem v Záhlinicích, setkala poprvé na akci zvané Kostelecký Chmelovárek, v podstatě jsem mu nerozuměla. Mluvil o humnovém sladu a jeho variantách, které ve sladovně v Záhlinicích vyrábí. Sama jsem ale obdivovatelkou tradičních českých řemesel, a tak mi bylo jasné, že se do sladovny zkrátka musím vypravit.
Samotný objekt v Záhlinicích jsem znala spíše jen z vlakového okénka. Občas jsem přemýšlela, zdali je areál opuštěný a odjakživa mě lákalo ho prozkoumat. Když jsem tedy opravdu dorazila na místo, mým cílem bylo dozvědět se, co to ten humnový slad vlastně je a jak se vyrábí.
Průvodcem se mi stal, jak už bylo řečeno, jeden z majitelů, tamní sladař Aleš Přinosil. Nad šálkem kávy vyprávěl nejenom o více než stoleté historii pivovaru a sladovny, ale také o jeho začátcích v areálu.
„Hlavní osobností tohoto místa byl František Skopalík, on zde začal působit v porevolučních letech 1848, kdy zemědělci mohli začít pracovat sami na sebe. Přinesl myšlenku vzdělávání malých zemědělců, aby si navzájem pomáhali a sdíleli zkušenosti. Došlo tak k úplně prvnímu dobrovolnému scelení půdy v celé zemi," vypráví majitel.
Skopalíkův současník Emanuel Proskowetz , který se zasloužil o pěstování cukrovky, byl také prvním, kdo začal šlechtit ječmen, což bylo pro pivovarnictví velmi důležité.
Podle Přinosila o bohaté historii místa ví jen málokdo, proto se i on snaží přispět k informovanosti například pořádáním setkání malých pivovarů anebo exkurzemi do sladovny. „Celý život dělám v oboru sladovnictví. V devadesátých letech jsem s kolegy založil firmu dodávající suroviny pro pivovary. Před osmi lety se naskytla možnost koupit zbytkový podnik jihomoravských pivovarů zde v Záhlinicích," vzpomíná sladař.
Mnozí jeho známí nejen z oboru mu říkali, že to je velká odvaha. Objekt byl už dlouhá léta nepoužíván, v minulém politickém režimu byl zahrnut do kolektivních pivovarů, a dost opomíjený. Nedošlo k inovaci technologií, což bylo ale v podstatě štěstí. „Tím, že se sem neinvestovalo, tak se nezničila původní humnová technologie. Pivovar skončil svou výrobu velmi brzo, v roce 1925, a od té doby se neprovozovalo. Budovy zůstaly v původním stavu, chátraly, sloužily většinou jako sklady," vysvětluje Přinosil.
Provoz sladovny však zůstal po celou dobu od jejího vzniku roku 1899 nepřerušen. Noví majitelé se tak záhy stali jedněmi z posledních, kteří dnes humnový slad vyrábí. Většina sladoven totiž po revoluci přešla k jednoduššímu, levnějšímu postupu výroby sladu ve skříních.
„Klasická humnová výroba je náročná na ruční práci, proto je dražší, zato kvalitnější. Česká republika je nyní v podstatě jediná, která humnový slad vyrábí, vyvážíme do zemí celého světa, protože naše kvalita je žádaná," říká sladař. Z českých odběratelů jsou to podle něj například Svijany nebo Pelhřimov a řada malých restauračních pivovarů.
Změna ve výrobě se však netýkala jen surovin: i základní plodina, tedy ječmen, se začala pěstovat jiným způsobem. „Málokterý zemědělec má pro nás vhodnou surovinu na zpracování. Potřebujeme okopaninu. Samostatných humnových sladoven je nás na Moravě hrstka, jedna v Prostějově a jedna v Bruntálu. Pak jsou také humnové sladovny, které jsou součástí pivovarů, jako je například Bernard," vysvětluje záhlinický sladař.
Jejich zákazníkem jsou pivovary, které vyrábí nápoj podle ochranné známky České pivo. „Jedná se o piva, u kterých k výrobě používají speciální odrůdu ječmene Bojos, vhodnou k výrobě sladu pro pivovary produkující České pivo. Senzorické vlastnosti těchto piv jsou odlišné a žádanější než ty, které používají jiný slad a jiné technologické postupy," objasňuje Přinosil.
Podle něj je mnoho vynikajících piv v Čechách i ve světě, ale české pivo, které má vyváženou chuť, zanechává příjemnou sladkost sladu a jemnou hořkost, je světově nejuznávanější.
Od diskuse jsme se přesunuli do výrobního provozu. Čtyřpatrová budova v sobě ukrývá dvě patra, kde slad klíčí na humnech, hvozd, kde se slad hvozduje neboli zbavuje přebytečné vlhkosti, a pak sýpky, kde se již připravený produkt plní do pytlů.
„Základem výroby je namočit, vyklíčit a usušit. Máčení trvá tři dny, proces je daný surovinou, která se zrovna vyrábí. Liší se technologickými vzdušnými přestávkami a délkou namáčení. Podle potřeby se do ječmene dostane vláha tři až čtyřicet pět procent," popisuje Přinosil.
Po namočení se slad rozprostře do prostor humen. Tam leží v asi patnácticentimetrové vrstvě další dny. Opět to je několik fází: pukavka, vidličkování, mladík, vyrovnaná a nakonec stará zavadlá hromada.
Sladař mne provází vlhkými sklepy, kde ve vrstvách jako rozložené koberce leží ječmen v různých etapách klíčení. Uměním sládka je určit, kdy se slad obrátí, pooře, provětrá.
„Každý den humna procházím a kontroluji, jak slad klíčí, každou hromadu promnu v dlaních, zkontroluji vůni, vlhkost," dává mi přičichnout k naklíčenému ječmeni. Voní zcela překvapivě po okurkách.
„Potom se hromada sebere a přesune dopravníkem na hvoz, kde dochází k sušení hvozdění zeleného sladu po dobu dvou dnů při různých teplotách," popisuje dále odborník.
Opouštíme tedy podzemní prostory a stoupáme po schodech vzhůru do podkroví. Skrz malé okénko ve dveřích nahlížím na hvozdící se slad.
„První den se při nižších teplotách předsuší, druhý den se spustí na spodní lísku a dotahuje při teplotě okolo pětaosmdesáti stupňů tři hodiny. Tím se dotvoří charakter sladu. Zásadní je, že při růstové fázi na humnech se bílkovina rozštěpí a na hvozdu se takzvaně zakonzervuje. Enzymy tak zůstanou aktivní a znovu se aktivují při vaření v pivovaře," vysvětluje.
Scházíme o patro níž do prostor, kde již usušený slad leží na hromadách a čeká na expedování do pytlů, až po dvou měsících odležení může putovat k zákazníkům.
Vracíme se zpátky ke kanceláři, procházíme přes laboratoř. „Tady simulujeme výrobu piva, vaříme ze sladu sladinu, která se potom v pivovaře vaří s chmelem. Vaříme několik druhů záleží na teplotě, čase a vlhkosti," vysvětluje Přinosil.
Dostávám ochutnat několik druhů sladinky, je to pro mne zcela nová chuť a nejvíce mi to připomíná lipový čaj.
Jdeme ještě do poslední místnosti, která je určena pro setkávání s místními občany. Vzniká tady malé muzeum toho, co se tady dříve používalo: například nářadí na výrobu sudů, jsou zde také staré dobové fotografie a nechybí ani památný list na první setkání pivovarníků, které zde uspořádali.
Se sladkostí na jazyku opouštím Záhlinice a popravdě, už se nemůžu dočkat, až se i tady zase bude vařit pivo ve velkém.
Autor: Pavla Klára Urbášková
|
| Zdražovanie piva ustane, sladu bude viac - Zdražovanie piva z úvodu tohto roka by sa nemuselo opakovať. Sladu z tohtoročnej úrody by malo byť totiž viac ako z vlaňajšej.
Sladovne sú tiež pripravené platiť viac za sladovnícky jačmeň, aby si rozhodujúcu časť úrody udržali doma a nemuseli jačmeň dovážať až z Francúzska. V zmluvách sa farmárom zaviazali platiť okolo 200 eur za tonu, o 20 až 25 eur viac ako vlani.
Bez sladu sa nedá vyrobiť pivo. Slovenský slad patrí k najlepším na svete a ešte pred tromi rokmi, keď poľnohospodári pestovali jačmeň na ploche 214-tisíc hektárov, patrilo Slovensko do prvej desiatky vývozcov sladu. Po páde cien prišiel strmý pokles plôch. Vlani farmári zberali jačmeň už len z necelých 140-tisíc hektárov.
Keď na začiatku tohto roku spoločnosť Heineken Slovensko ohlásila zdraženie piva, odôvodnila to okrem iného aj 40-percentným rastom cien sladovníckeho jačmeňa. "Čelíme historicky najnižšej úrode jačmeňa, a to nielen z hľadiska množstva, ale aj kvality," upozornila generálna riaditeľka Heinekenu Slovensko Door Plantenga. Vzhľadom na rast cien ďalších surovín, obalov a energií bolo zdraženie piva podľa šéfky pivovaru nevyhnutnosťou.
"Tohto roku by sa malo vyrobiť viac jačmeňa, pretože sa očakáva osev na ploche minimálne 150- až 160-tisíc hektárov," povedal Ľudovít Sleziak zo spoločnosti Hordeum Sládkovičovo, ktorá sa zaoberá šľachtením a výrobou osív. Pri priemernej úrode by sa malo vyrobiť dosť jačmeňa pre všetky sladovne.
"Nemyslím si, že jačmeň za dvesto eur by mal byť dôvodom na ďalšie zdražovanie piva. Veď v minulom desaťročí už sladovne platili za tonu sladovníckeho jačmeňa v čase nedostatku aj 230 až 240 eur a pivo bolo vtedy lacnejšie," povedal Sleziak. Upozornil však, že časť farmárov nezazmluvnila celú úrodu. Zhuba tridsať percent produkcie si ponechali na predaj za trhové ceny, ktoré prinesie situácia po žatve.
Ak sa v Európe jačmeňa neurodí dosť, pôjde jeho cena vyššie, ak sa ho však urodí viac, cena klesne. Zdá sa, že by sa skôr mohla naplniť optimistickejšia verzia, pretože v porovnaní s vlaňajškom prevláda suchá jar a v tejto chvíli je zasiatych zhruba 80 percent jačmeňa.
Problematický je osev jačmeňa v povodí riek, ktoré sa vlani vyliali na polia. Spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky po umelom prerušení hrádze rieky Nitra zalialo vlani 1 030 hektárov pôdy.
"Ešte teraz máme zamokrených 290 hektárov pôdy," zdôraznil hlavný agronóm Dušan Blaho. "Obávame sa, že sa nám pre trvalý podmok nepodarí vôbec obsiať takmer 200 hektárov pôdy. Pri priemerne päťtonovej úrode jačmeňa prídeme na tržbách o 200-tisíc eur. Navyše prídeme o dotácie, pretože pôdu, žiaľ nie z našej viny, nedokážeme obrobiť," dodal Blaho.
27.03.2011 Jozef Sedlák Pravda |
| Technické skvosty prehliadame. V Trnave ich je dosť - Máloktorý Trnavčan vie, kde sa nachádza automatický mlyn od Emila Belluša či bývalé Treumanove sladovne. Ide pritom o významné technické stavby, aké sa vo svete tešia čoraz väčšiemu záujmu. Na význam a hodnoty týchto prehliadaných pamiatok sa zameria septembrový popularizačný seminár v Trnave. Pri tej príležitosti bude pre verejnosť otvorený Vodojem a Sesslerova sladovňa.
TRNAVA. Pamiatkové hodnoty Trnavy nestoja len na hradbách a kostoloch. Čoraz viac začínajú byť cenené aj technické objekty, ktoré okrem významných architektonických hodnôt vypovedajú aj o výrobných technológiách danej doby či o vtedajších hospodárskych pomeroch. Iné sú zas výnimočné z hľadiska svojej konštrukcie - ako napríklad mosty.
Bitúnok, TAZ-ka
"Veľký význam v tomto smere pre Trnavu majú aj napríklad bývalé Coburgove zlievarne (1907), v súčasnosti známe ako TAZ-ka," poukazuje na jeden z menej známych príkladov Ján Čáni z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
V ich areáli vznikla prvá parná elektráreň v Trnave, významný je aj objekt hlavnej zlievárne. „Ide o peknú funkcionalistickú stavbu, dobre odrážajúcu sloh danej doby. V minulosti totiž aj priemyselné budovy stavali významní architekti. Neprihliadalo sa len na utilitárnu hodnotu, ale aj architektonický výraz, laicky povedané ozdobu."
Platilo to dokonca aj v prípade bývalého mestského bitúnku. Posledné stopy z neho - obnovenú vrátnicu - možno nájsť pred Lidlom pri kruhovom objazde smerom na Linčiansku.
Mlyny, liehovary, tehelne
Hoci na území Trnavského kraja nikdy nedominoval priemysel, aj tu je v súčasnosti zapísaných 29 technických národných kultúrnych pamiatok (NKP), z toho päť priamo v Trnave. „Najmenej desiatky ďalších však takisto majú významné pamiatkové hodnoty a mnohé z nich by do budúcnosti bolo vhodné chrániť," pripomína Čáni. To je prípad aj bývalých Coburgových zlievarní, ktoré patria k hodnotným predstaviteľom industriálnej architektúry, čo je určitá podskupina technických pamiatok. „V tunajšom prostredí nájdeme zachovaných aj množstvo mlynov, liehovarov či tehelní, ktoré ešte začiatkom 20. storočia stáli v takmer každej dedine tohto poľnohospodársky bohatého kraja," hovorí Čáni. K najrozšírenejším pamiatkam v tejto oblasti patria najmä vodné mlyny. „Posledných 50 rokov si ich zväčša nik nevšímal, vďaka čomu spustli, no ich výrobné zariadenia zostali zväčša pomerne zachované."
Hoci každý mlyn je svojím technickým prevedením a architektúrou v istom zmysle špecifický, nie je možné ich chrániť všetky. „V okrese Trnava je pamiatkou vodný mlyn v Košolnej, z blízkeho okolia stojí za pozornosť napríklad mlyn v Krakovanoch - Strážach, ktorý mal dve kolesá a dvoch majiteľov, čo je skutočne atypické." Veľmi zaujímavou a opomínanou pamiatkou je napríklad takzvaný Ružový mlyn v Piešťanoch, či mlyn Mária v Sládkovičove. „Ten vyzerá takmer ako hrad," podotýka Čáni.
Výnimočné cukrovary
Určitým špecifikom Trnavského kraja sú cukrovary. „Vo Veľkých Úľanoch pri Galante bol prvý v Uhorsku (1824), v súčasnosti je, žiaľ, zbúraný. Jeden z najväčších zas v Sládkovičove. Významný bol aj sereďský a trnavský, pre zmenu zas najväčší na Slovensku." Na cukrovaroch je zaujímavé, že keďže išlo o veľké podniky, vznikal okolo nich, tak ako je to pre industriálne obdobie typické, komplex budov so službami, ktoré kompletne napĺňali potreby zamestnancov: robotnícke kolónie, riaditeľské vily, škôlky, obchody, krčmy. Tieto objekty sa v rámci trnavského cukrovaru príliš nezachovali, pamiatkovo chránená je len hlavná výrobná hala, dva skladové objekty a administratívna budova.
Kováčňa, automatický mlyn
Už aj na Slovensko pomaly doráža trend znovuoživenia technických pamiatok industriálneho charakteru, v Trnavskom kraji však Čáni nevie o prípadoch, kedy by majiteľ skutočne nápadito a s ohľadom na pamiatkové hodnoty dal objektu nové využitie.
Zväčša sa obnovujú mlyny, ktoré sa využívajú ako reštaurácie či penzióny. K trnavským príkladom podobného typu patrí zvonolejáreň bratov Fischerovcov na Dohnányho ulici -jedna z piatich technických NKP v rámci Trnavy - kde sa nachádza pizzeria.
Ďalšie dve trnavské NKP sú zatiaľ nevyužité - cukrovar a kováčňa na Horných Baštách, ktorá však už v súčasnosti nenesie veľa znakov pôvodného vyžitia.
Zvyšné dve pamiatky - obe od významného slovenského architekta Emila Belluša - automatický mlyn na Suchovskej ceste a Vodojem, známy pod názvom Vodná veža na Bučianskej ceste, sú od čias svojho vzniku využívané na pôvodné účely.
K významným trnavským technickým objektom, ktoré zatiaľ nie sú zapísané ako NKP, patrí aj Sesslerova sladovňa (vznikla v 19. storočí rozšírením mestského pivovaru zo 17. storočia, nedávno obnovená a využívaná na pôvodné účely), či bývalé Treumanove sladovne na Sladovníckej ulici, alebo prvý trnavský parný mlyn na Zelenom kríčku, časť ktorého je využívaná ako administratívne priestory.
Seminár, sprístupnené technické pamiatky
Popularizačný seminár pre verejnosť "Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja" sa uskutoční vo štvrtok 16. septembra v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2010. Seminár, ktorý organizuje Mesto Trnava v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava, sa koná v zasadačke Mestského úradu na Hlavnej ulici v starej radnici - od 13. do 18. hodiny. Predbežný program zahŕňa 6 prednášok:
Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, náčrt problematiky (Ján Čáni)
Mlyny a mlynárstvo na Juhozápadnom Slovensku (Izabela Danterová)
Cukrovar v Sládkovičove a hospodársky komplex baróna K. Kuffnera (Eva Sudová)
Cukrovary v Trnavskom kraji (Róbert Sekula)
Ponvagli - úzkorozchodná poľná železnička (Loránt Talamon)
Tehelne a tehliarstvo v Trnave a v Trnavskom kraji (Ján Čáni)
Po seminári bude pre verejnosť otvorená Sesslerova sladovňa a Vodojem. Oba objekty budú zdarma sprístupnené aj cez víkend 18 - 19. septembra.
Podujatia sa konajú v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.
(iba)
utorok 31. 8. 2010 Iveta Baková
www.sme.sk
|
| Sladovňa plánuje zvýšiť predaj. - Michalovce (SITA) - Sladovňa Michalovce, a.s., plánuje v tomto roku predať 33-tis. ton sladu. V porovnaní s rokom 2002 by to predstavovalo nárast predaja sladu z michalovskej sladovne o vyše 4,4 tis. ton. Od roku 1996 do vlaňajška pritom objem predaja sladu podniku neustále rastie a za posledných sedem rokov sa zvýšil viac ako štvornásobne.
Sladovňa v Michalovciach sa v tomto roku zapojila aj do verejnej súťaže Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry (IPA) SR, ktorá sa formou proexportnej dotácie rozhodla podporiť vývoz sladu. Z celkového množstva 65 tis. ton, ktoré sa mohli vyviezť s podporou IPA, vyvezie michalovská sladovňa 11,88 tis. ton. Intervenčná agentúra vyhlásila súťaž v máji tohto roku a štát prostredníctvom nej podporuje vývoz praženého a nepraženého sladu s výnimkou vývozu do ČR a štátov Európskej únie.
Sladovňu uviedli do trvalej prevádzky už v roku 1965. Svojou spracovateľskou kapacitou 40 tis. ton sladovníckeho jačmeňa patrí medzi najväčších producentov na Slovensku. Výroba sladovne smeruje na zahraničné trhy, predovšetkým však do Chorvátska, Slovinska, Rumunska, Maďarska, Ruska, Moldavska na Ukrajinu.
Informácia z roku 2003 |
| Prognóza úrod ozimnej pšenice a jarného jačmeňa - Porasty ozimnej pšenice sa začali vlani zakladať už v poslednej dekáde septembra, väčšina však bola založená v októbri. Výmera obsiata obilninou dosiahla 340 252.02 hektára (zdroj: SÚ SR). Teploty aj zrážky v období sejby sa pohybovali na hranici normálu. Október bol teplotné normálny, ale zrážkovo sírne podnormálny (predovšetkým na strednom Slovensku). Porasty vzchádzali v priemere o 7 až 10 dni po sejbe. najmä v druhej polovici októbra.
Skôr vysiate porasty mali koncom októbra vytvorený tretí list a začali odnožovať. Počas teplotné normálneho a zrážkovo podnormálneho novembra pokračovalo ich odnožovanie. Jeseň ako celok bola teplotné priemerná, zrážky však boli pod hranicou normálu. Väčšina porastov pred obdobím vegetačného pokoja už vzišla, dostatočne sa zakorenila aj odnožila.
December bol z hľadiska teplôt v medziach normálu, zrážkovo bol však výrazne nadnormálny, vyskytlo sa 10 až 20 dní s mrazmi. V januári bolo zaznamenaných 20 a viac dní so silnejšími mrazmi, pričom uvedený mesiac bol teplotné podnormálny a zrážkovo normálny. Február bol zrážkovo normálny až nadnormálny a teplotné podnormálny; väčšina dní mala priemernú teplotu pod bodom mrazu.
Ešte aj v marci polia po väčšinu dní pokrýval sneh. Tento mesiac bol teplotné podnormálny (chladná bola najmä prvá polovica marca), zrážkovo bol normálny až nadnormálny. Ozimná pšenica ku koncu mesiaca pokračovala v odnožovaní, neskoro vysiate porasty začali odnožovať. Veľká časť porastov bola kvôli topiacemu sa snehu (pri vysokej a dlhotrvajúcej pokrývke),zamokrená, čo sťažovalo agrotechnické zásahy.
Apríl bol z hľadiska teplôt i zrážok normálny až nadnormálny. Porasty v tomto období „steblovali", ku koncu mesiaca mali vytvorené druhé kolienko. Máj bol zrážkovo normálny, avšak s nerovnomerne rozloženými zrážkami kvôli výskytu lokálnych búrok. Teplotné bol priemerný. Počas tohto mesiaca pokračovalo steblovanie, v druhej dekáde došlo k zdureniu pošvy posledného listu a k následnému klaseniu. Skoršie porasty pšenice už na začiatku tretej májovej dekády kvitli a v kvitnutí pokračovali aj v prvej dekáde júna. V júni nastúpilo výrazne teplé počasie, čo vplývalo na nalievanie zrna. Úhrny zrážok boli aj v tomto mesiaci rozložené nerovnomerne. Pokračujúce horúce počasie v júli môže spôsobiť zahorenie zrna a znížiť úrody (znížením HTZ).
V súčasnosti sú porasty v južných oblastiach vo fáze plnej zrelosti, v severnejších regiónoch vo voskovej zrelosti.
CHOROBY. ŠKODCOVIA A ZABURINENOSŤ PŠENICE
Už na jeseň sa na porastoch ozimnej pšenice prejavovali niektoré choroby, napríklad múčnatka, fuzariózy, ale i septoriózy. Zo škodcov sa vyskytovali cikádky a vošky, ktoré sú hlavnými prenášačmi vírusov. Po otvorení jari sme na viacerých miestach z dôvodu dlhodobo trvajúcej snehovej prikrývky zaznamenali výskyt plesne snežnej, následkom ktorej bola zlikvidovaná časť porastov. Počas vegetácie sa na prehustených a nedostatočne ošetrených rastlinách (často zamokrených) objavovali najmä steblo-lam, fuzariózy, septoriózy a múčnatka. Výskyt niektorých patogénov, predovšetkým fuzarióz a steblolamu, spôsobil vybielenie klasov.
V neskorších vývojových štádiách sme zaznamenali výskyt hrdzí. Vplyvom nepriaznivého počasia v období vegetácie, hlavne vo východnej časti Slovenska, zostali porasty podmočené, v mnohých prípadoch úplne vypadli alebo zaostávali vo vývoji, nakoľko ich nebolo možné ošetrovať proti hubovým chorobám. Na týchto miestach bol zaznamenaný výraznejší infekčný tlak klasových fuzarióz a septorióz, čo malo záporný dopad na úrody a najmä na kvalitu zrna. Zo škodcov sme zaznamenali veľký výskyt vošiek na väčšine porastov, vyskytoval sa aj kohútik a byľomor sedlový. Niektoré porasty boli vo väčšej miere zaburinené, predovšetkým ovsom hluchým, metličkou, rumanom roľným, vlčím makom, lipkavcom a pichliačom roľným.
ODHADY PRODUKCIE
Pri zakladaní a vzchádzaní porastov bol vplyv počasia priaznivý. Rastliny boli dobre vyvinuté. Počas zimných mesiacov sme zaznamenali nadnormálne zrážky, najmä v decembri 2005 a čiastočne aj vo februári 2006, ktoré po nástupe teplejšieho počasia v apríli priaznivo ovplyvňovali vývoj porastov. Na významnej časti podmočených porastov, na ktorých nemohli byť vykonané agrotechnické zásahy, ako aj vplyvom vyšších teplôt počas júna a júla, však došlo k redukcii úrody.
Porasty na miestach, kde sa vo väčšej miere neprejavili negatívne vplyvy počasia, sú uspokojivo vyvinuté, s priemernými klasmi, ale s nižšou HTZ (38 až 39 gramov). V tomto roku možno počítať, vzhľadom na spomenuté nepriaznivé vplyvy ako aj poľahnutie časti porastov po intenzívnych búrkach v júni, s dosiahnutím priemerných úrod, ktoré budú asi o 10 percent nižšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom (4,31 tha"1). Pokles celkovej produkcie zrna pšenice (1 343 995 ton) predpokladáme na úrovni 7 až 10 percent v porovnaní s vlaňajškom.
Základné charakteristiky porastov na základe ich inventarizácie (všetky kraje SR) sú nasledovné:
* priemerný počet klasov na štvorcový meter -600 (420 až790),
* priemerný počet zŕn v klase - 30 (23 až37).
ZAKLADANIE. RAST A VÝVIN JARNÉHO JAČMEŇA
Porasty jačmeňa jarného siateho boli zakladané v poslednej dekáde marca, ale vo väčšine prípadov až v prvej dekáde apríla tohto roku, a to na ploche 166 736,38 hektára (zdroj: SÚ SR). Oneskorená sejba, a tým skrátenie vegetačného obdobia, negatívne vplývali na výslednú produkciu.
Na porasty spočiatku pozitívne pôsobil dostatok zrážok zo zimného obdobia. Vo viacerých lokalitách sa však negatívne prejavilo dlhodobé premočenie pôdy („zamazanie" zrna pri sejbe), čo spôsobilo jej zhutnenie a zabránenie prívodu vzduchu ku koreňom. Jačmeň na skôr zasiatych plochách vzchádzal v druhej dekáde apríla; v poslednej dekáde začal v teplejších oblastiach odnožovať. Následné chladnejšie počasie v máji vývoj jačmeňa pribrzdilo. Skôr vysiate porasty začali už steblovať a koncom mesiaca aj klasiť, neskôr siate porasty zaostávali vo vývoji v priemere o 1 až 2 týždne.
V júni bol jarný jačmeň vyklasený, kvitol a následne dochádzalo k nalievaniu zrna. Vysoké teploty v druhej polovici júna a začiatkom júla však nepriaznivo pôsobili pri nalievaní zrna, hrozilo nebezpečenstvo zahorenia s následnou redukciou úrod, predovšetkým znížením HTZ. V súčasnosti sa porasty jačmeňov nachádzajú vo fáze voskovej zrelosti, v južných oblastiach vo fáze plnej zrelosti.
ZABURINENTE. NAPADNUTIE CHOROBAMI A ŠKODCAMI
Zaburinenie porastov bolo menšie na západnom a časti stredného Slovenska. Na východnom Slovensku bolo výraznejšie, s prevahou ovsa hluchého, lipkavca, rumanov a podobne. Nedostatočne ošetrené porasty jarného jačmeňa boli napadnuté hnedou a rinchospóriovou škvrnitosťou, múčnatkou, v menšom množstve prúžkovitosťou jačmeňa. Pri nedostatočnom ošetrení osiva sa sporadicky vyskytovali aj sneti. Pri ošetrených porastoch bol infekčný tlak chorôb výrazne nižší. Zo škodcov sa vyskytovali vošky a kohútiky.
ODHADY PRODUKCIE
Počasie v priebehu vegetácie, predovšetkým neskorší nástup jari (lokálne zaplavené porasty) na viacerých územiach, vysoké teploty ku koncu vegetácie, ako aj poľahnutie časti porastov vplyvom silných búrok v júni, to sú hlavné príčiny odhadovaných nižších úrod. V porovnaní s predchádzajúcim rokom (3,46 t.ha-1) budú v priemere o 10 až 15 percent slabšie. Následkom zníženia zberovej plochy môže byť celkový pokles produkcie (516 882) v porovnaní s minulým rokom až 15, respektíve 20 percent.
Základné charakteristiky porastov na základe inventarizácie (všetky kraje SR) sú nasledovné:
* priemerný počet klasov na štvorcovom metri -622 (365 až 915),
* priemerný počet zŕn v klase - 22 (16 až 27).
HTZ odhadujeme na 38 až 39 gramov.
Ing. ROMAN HAŠANA, PhD.; Ing. ZDENKO SCHMIDT,
SCPV-VÚRV Piešťany
(Roľnícke noviny, č. 30, 21. júl 2006)
|
| Sladovne sa učia žiť s princípmi trhu. - Sladovne sa učia žiť s princípmi trhu Kto nemá zabezpečený odbyt v nadnárodných skupinách, musí sa na prebytkovom trhu presadiť sám Dobré pivo potrebuje dobrý slad. A slovenský slad nemá horšie meno ako český. Musí však bojovať o svoje umiestnenie na stredoeurópskom trhu. Sladu – upravovaného jačmeňa, pri ktorom sa vo vlhkom prostredí naštartujú biologické procesy, aby mal v sebe látky potrebné na výrobu piva, je v Európe prebytok. Posledné roky pred vstupom Slovenska do Európskej únie pomáhal výrobcom tejto suroviny štát – dotáciami na export. Dnes sa musia zaobísť bez nich. Drahší slovenský jačmeň Ešte vlani exportné dotácie na slad stáli štátny rozpočet 39 miliónov korún. Rok pred tým takmer osemdesiat. Tona sladu sa dotovala až 1230 korunami. „Nebola iná možnosť. Česko svoj slad na export dotovalo, a je to náš najbližší konkurent. Ak by sme to nerobili, iba ťažko by sme do zahraničia predávali,“ hovorí riaditeľ a spolumajiteľ Lycosu -Trnavské sladovne Martin Mäsiar. Proexportné dotácie však sladovne premietali čiastočne do cien jačmeňa pre poľnohospodárov, na druhej strane na sladovne tlačili pivovary, ktoré chceli nižšie ceny, ako bol európsky štandard. Po skončení dotovania jačmeňa sa pohla cena obilia nadol. Kým pred troma rokmi stála tona päťtisíc korún, za tohtoročnú úrodu sladovne núkajú 4 100 korún. „V minulej sezóne sme nakupovali jačmeň za jednu z najvyšších cien v Európe,“ tvrdí M. Mäsiar. Pri systéme nákupu zavedenom na Slovensku sa ceny určovali začiatkom roka. V priebehu minulého roka sa však koruna posilnila, pričom obchodníci zaznamenali rekordnú úrodu sladovníckeho jačmeňa. Cena na burzách tak klesla. No podľa zmlúv sladovne ceny výkupu museli držať. Manažér obchodu s jačmeňom a sladom spoločnosti Heineken Slovensko Sladovne, a.s., Nitra Roman Kollár upozorňuje, že poľnohospodári sa musia pripraviť na to, že časť úrody sa bude vykupovať podľa aktuálnych cien na svetových trhoch. Napríklad v súčasnosti najkvalitnejšie odrody sladovníckeho jačmeňa „na lodi“ v Antverpách sa núkajú za 105 eur za tonu (4 147 Sk). Opcia na tonu jačmeňa z tohtoročnej úrody je 110 eur (4 345 Sk). A to majú západoeurópski farmári v cene zahrnutú aj dopravu obilia do prístavu či skladovanie. „Farmári mali pocit, že sa ich snažíme obrať. Vstúpili do únie a zrazu zistili, že za najlepšie ceny vedia predať doma. Predávajú minimálne za to, koľko by za jačmeň dostali v západnej Európe,“ hovorí M. Mäsiar. Dosiaľ sa na Slovensku sladovnícky jačmeň pestoval na približne stotisíc hektároch. M. Mäsiar si pritom myslí, že slovenskí poľnohospodári, ktorí gazdujú na niekoľkostohektárových výmerách, musia byť podstatne efektívnejší ako západoeurópski. Tí majú jačmeňom osiate priemerne desať- až pätnásťhektárové plochy. „Farmári neradi počúvajú aj argument, že po vstupe do EÚ im podstatne narástli dotácie na obrábanú plochu,“ tvrdia obchodníci s jačmeňom z Heinekenu. Späť na štandardné podmienky Generálny riaditeľ Agrocontractu Mikuláš, a.s., Marian Záhumenský pestuje sladovnícky jačmeň približne na osemsto hektároch. Hovorí, že dnes je v SR pre cenotvorbu nákupu jačmeňa rozhodujúci práve Heineken. „Nie je dominantný, ale myslím si, že je cenotvorný. Výrazne cenotvorbou ovplyvňuje celý trh,“ tvrdí. Zároveň kritizuje chybnú politiku minulého obdobia: „Farmári sa naučili obchodovať len cez slovenské firmy. Pretože na každý obchod s jačmeňom bolo treba vývozné licencie.“ Produkcia sladu(SR, tis. ton, ročne)PRAMEŇ: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu Na druhej strane to boli veľké sladovne, najmä Heineken, ktoré farmárov podporovali. Poskytovali preddavkové platby na osivá, hnojivá a chemikálie. Svoje náklady si odrátali pri nákupe obilia. „Bolo to v období, keď boli drahé a ťažko dostupné úvery v bankách,“ hovorí M. Záhumenský. Sladovne však poľnohospodárom neúčtovali žiadne úroky za to, že im finančne celý polrok pomáhali. „Prechádzame na normálne obchodné podmienky. Spočiatku sme poľnohospodárom pomáhali, aby sme si zaistili dosť suroviny pre našu modernizovanú sladovňu. Dnes už dosahujú nadpriemerné výnosy,“ hovorí R. Kollár. Rusi posilňujú vlastný slad Cieľom slovenského sladu boli ešte donedávna pivovary v Rusku a na Ukrajine. V Rusku však miestne podnikateľské skupiny začali stavať veľké sladovnícke kapacity. Za ostatné tri roky ruská domáca skupina Ruskij Solod spustila dve moderné sladovne s výrobou po stotisíc ton ročne. Tretiu pripravuje. Najväčší európsky hráč na trhu sladu – francúzska skupina Malterie Soufflet, ktorá ovláda aj všetky rozhodujúce české sladovne, stavia na Ukrajine a v Kazachstane. „Ešte v roku 2003 sme tretinu sladu vyvážali na Ukrajinu, tretinu do Ruska a iba zvyšok sme rozdelili medzi ostatné krajiny,“ spomína predseda sekcie sladu Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, riaditeľ a spolumajiteľ Sladovne, a.s., Michalovce Milan Lapišák. „V súčasnosti do Ruska a na Ukrajinu vyvezieme iba jednu tretinu. Na zvyšné dve musíme nájsť iné trhy. Napriek rastu spotreby piva v Rusku a na Ukrajine príde čas, keď budú v slade takmer sebestační,“ prognózuje. Pohnutá cesta slovenských sladovní Viaceré slovenské sladovne prešli reprivatizáciou. A tá im prospela. Majiteľa v roku 1997 zmenil pivovar a sladovňa vo Veľkom Šariši. Podnikateľ Rudolf Mosny síce zvládol privatizáciu, no firmu neutiahol a dostal sa do finančných problémov. Našiel však perspektívneho nástupcu. Juhoafrický South African Breweries. Majiteľa definitívne zmenila aj najväčšia nezávislá sladovňa Lycos - Trnavské sladovne, s.r.o. V roku 1995 ju sprivatizovala spoločnosť GIM Trnavské sladovne za 93,5 milióna korún. Spoločnosť si však nesplnila záväzky voči Fondu národného majetku. Dlžná suma predstavovala aj s úrokmi a penále takmer 150 miliónov korún. Firma skončila v konkurze. Informácie o jeho priebehu sa TRENDU nepodarili získať. Lycos - Trnavské sladovne dnes kontroluje najbližšia rodina výraznej postavy slovenskej ekonomiky, Vladimíra Lexu. Svojským očistením prešla aj sladovňa v Michalovciach. Ako pôvodnú súčasť niekdajšieho pivovaru Šíravar (neskôr Starý prameň) ju majitelia stihli pred konkurzom osamostatniť. So Starým prameňom následne zbankrotovala aj firma LPS, ktorá ho v novembri 1995 sprivatizovala za šesťdesiat miliónov korún s tým, že jej stačilo zaplatiť polovicu kúpnej ceny a zvyšok mala preinvestovať. Fond si prihlásil v roku 2000 pohľadávku 46 miliónov korún. „Výťažok z konkurzu sme mali iba 107-tisíc korún,“ konštatuje hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová. Aj menšie sladovne zmenili majiteľov. Firma Vega kúpila Pivovar Tatran ešte v roku 1992 za takmer 170 miliónov korún. Pustila sa však do výstavby novej sladovne, na ktorú získala iba krátkodobé a drahé úvery. Aj tu nastal problém so splácaním fondu, nasledoval konkurz. Pivovar začali po dohode s bankami kontrolovať noví majitelia. Premenovali ho na Pilsberg, sladovňu vyčlenili do novej spoločnosti – s.r.o. Tatranská sladovňa. „Urobili sme to preto, že sladovňa je iný biznis ako pivovar. Sú to síce príbuzné výroby, ale každá vie ísť vlastnou cestou. Aj pre prípad, keby sa objavil partner, ktorý by chcel do niektorej časti investovať,“ tvrdí spolumajiteľ Pilsbergu Ladislav Lazar o najmladšej a najmenšej slovenskej sladovni. Nového vlastníka má od konca roku 2003 aj Levická sladovňa. Táto sa dostala od vyhnianskeho pivovaru Steiger Eduarda Radu k niekdajšiemu majiteľovi Pivovaru Urpín Pavlovi Čupkovi. Ani sladovňu však nezvládol. Koncom roku 2003 ju z konkurzu získala zvolenská spoločnosť Osivo. Novým majiteľom sa podarilo päťdesiat percent kapacity sladovne zrekonštruovať a spustiť. Dnes k ich slovenským odberateľom patria napríklad pivovary Stein a Steiger. Obavy zo straty záujmu o stredoeurópsky slad trvajú aj napriek výstavbe nových moderných a obrovských pivovarov. Napríklad v Kyjeve vyrástol pivovar Oboloň s ročnou kapacitou päť miliónov hektolitrov, čo je viac ako spotreba celého Slovenska. V ruskom Petrohrade dánsky Carlsberg spolu s britskou Scottish & Newcastle vybudovali pivovar s kapacitou až 16 miliónov hektolitrov. „Slad, ktorý sa vozieval do Ruska, ostáva dnes v Európe. Podľa odhadu je to približne polovica ruskej spotreby, čiže zhruba šesťsto- až osemstotisíc ton sladu navyše. To tlačí na znižovanie ceny sladu,“ hovorí M. Mäsiar. „Dnes necítime žiadnu podporu pre vývozcov sladu na východné teritóriá. Musíme si sami zabezpečovať financie aj na špecializované výstavy. Ministerstvo hospodárstva nám núka pomoc napríklad pre vystavovanie a propagáciu v Taliansku, no tam náš slad netreba,“ tvrdí M. Lapišák, ktorému pri obchode prekáža aj vízová povinnosť do Ruska. „Potrebujeme často cestovať a kvôli každej návšteve musíme vycestovať z Michaloviec do Bratislavy po víza. Je to prekážka,“ tvrdí. Únia má systém na dotovanie sladu na export – ale len pre prípady, že cena je v zahraničí podstatne nižšia, napríklad o 30 eur na tonu ako v EÚ. No už dva roky systém týchto vývozných náhrad použitý nebol. Odkázaní na export Slovenské sladovne sú však na export odkázané. Ak chcú byť efektívne, musia vyviezť sedemdesiat percent svojej produkcie. Moderná sladovňa Heinekenu, ktorá je svojou ročnou kapacitou 130-tisíc ton najväčšia na Slovensku, musí z Hurbanova vyviezť až 80 percent produkcie. „Je našou výhodou, že pracujeme pre skupinu. Každý pivovar si stráži efektivitu, a tak s cenou nemôžeme uletieť,“ priznáva R. Kollár. Aj koncernové sladovne Pivovaru Šariš pri Prešove a Heineken v Hurbanove umiestňujú slad najmä vo svojich skupinách. Trnavská sladovňa necháva v krajine iba približne päť percent. Ročná hodnota exportu slovenského sladu sa priblíži k dvom miliardám korún. Tatranskej sladovni, ktorá pre potrebu miestneho pivovaru využije iba štvrtinu kapacity, sa darí umiestňovať surovinu do Poľska. Snaží sa tiež presadiť v malých českých pivovaroch. Michalovce našli svoj priestor v Rumunsku. Trnava exportuje popri Rusku aj do Poľska, Rumunska, Chorvátska a Česka. Podiel na trhu(%, 2004, výrobcovia sladu)PRAMEŇ: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu Napriek prebytku sladu na trhu v súčasnosti žiadna zo slovenských sladovní neuvažuje o uzavretí prevádzkarne. Sladovne v Nitre a Rimavskej Sobote boli zatiaľ jediné, ktoré zastavili výrobu. A to na pokyn Heinekenu. Ten koncentroval výrobu vo svojej modernizovanej hurbanovskej sladovni, kde zvýšil kapacitu. Aktuálne sa neočakáva ani to, že by zahraničný záujemca ponúkol cenu, za ktorú by sa slovenskí majitelia vzdali podielov v sladovniach. Trh sa totiž nachádza na dne desaťročného cyklického pohybu. Chmeliarstvo je stabilizované odvetvie Po problémoch s odbytom chmeľu v polovici deväťdesiatych rokov sa pestovania tejto plodiny vzdali viacerí poľnohospodári. Chmeľnice museli likvidovať aj Česi či Slovinci. Z 1 200 hektárov ostala na Slovensku necelá tretina a iba trinásť pestovateľov. S cieľom pomôcť sektoru sa aj slovenským chmeliarom pred vstupom do EÚ pomáhalo špeciálnymi dotáciami. Od roku 1997 bolo stanovených 200-tisíc korún na hektár obnovy chmeľníc. Celkovo poľnohospodári dostali 60 miliónov korún, za ktoré vysadili nové chmeľnice – výkonnejšie a odolnejšie sadenice žateckého poloskorého „červeňáku“, ktoré majú v zemi vydržať približne dvadsať rokov. Najviac pestovateľov je v okrese Trenčín. Tí si spolu udržiavajú družstvo Slovchmeľ v Hornej Strede, ktoré sa stará o výkup, predaj, export a spracovanie chmeľu na granulát. „Už štyri roky držíme rovnakú výkupnú cenu – 145-tisíc korún za tonu chmeľu,“ hovorí riaditeľ Slovchmeľu Marián Borovský a pokračuje: „Napriek tomu, že sú stále tlaky na zvyšovanie ceny, myslím, že sme korektní. Ak by sme išli pod cenu, chmeľnice by pestovatelia začali búrať.“ Nervozita a tlak poľnohospodárov však nie je veľký. Slovchmeľ, ktorý vznikol delimitáciou niekdajšieho federálneho Chmelařství Žatec, je jedným z mála fungujúcich odbytových poľnohospodárskych družstiev na Slovensku. A tak sa jeho zisk delí medzi členov. Slováci musia až dve tretiny chmeľu exportovať. Iba tretina sa umiestni na domácom trhu. Nie všetci slovenskí pivovarníci však odoberajú slovenský chmeľ. Kým dcéra SABMilleru Šariš nemá problém s jeho odberom, Heineken kupuje chmeľový granulát a lisovaný chmeľ z Česka. Slovchmeľu sa však darí vyvážať do Ruska, na Ukrajinu, do Srbska ale aj Anglicka či Nemecka. Práve do Veľkej Británie šla minulý rok väčšina exportu. Priamo od pestovateľov nakupuje najväčší obchodník s chmeľom Barth & Sohn, ktorý kontroluje približne tretinu svetového obchodu s touto komoditou. Slovenský aj český chmeľ sa používajú na aromatizovanie a dochucovanie piva. Oproti odrodám chmeľu pestovaným napríklad v Nemecku s vyšším podielom sledovaných alfa horkých kyselín (z ktorých sa vyrába chmeľový extrakt) sa však využíva v podstatne menšej miere. Foto – Vlado Benko, TASR
Médium: ETrend.sk, záznam vykonaný:3.5.2005 5:33
|
| Rimavská Sobota pivovar Gemer - Historický výskum začiatkov varenia piva na území Gemera, podľa ktorého je pomenované dnešné pivo nás presviedča o bohatej tradícii varenia piva takmer v každej väčšej obci. V samotnej Rimavskej Sobote poznáme doteraz najstaršiu zachovanú listinu s príjmami mestského pivovaru z roku 1692. Známa je aj zmluva z roku 1790 o prenájme chmeľnice, mestského pivovaru a krčmy. Na tradície pivovarníctva v tejto oblasti nadviazal až v roku 1965 novovybudovaný Pivovar Gemer v Rimavskej Sobote, ktorý si bude v tomto roku pripomínať len 35. výročie svojho vzniku a patrí medzi najmladšie pivovary na Slovensku.
Vládne rozhodnutie z počiatku šesťdesiatich rokov o výstavbe cukrovaru, pivovaru a sladovne v Rimavskej Sobote sa začalo ihneď realizovať. Výstavba pivovaru prebiehala v rokoch 1962-1965 a výstavba sladovne v rokoch 1963-1964. Investičná úloha ukladala postaviť pivovar s ročnou kapacitou 300 000 hl piva a sladovňu s ročnou kapacitou 15 000 ton sladu. Pivovar začal svoju činnosť výrobou sladu v roku 1965, prvé sudové pivo Gemer bolo stočené v novembri 1966 a o mesiac neskôr sa k zákazníkom dostalo prvé pivo vo fľašiach. Výstavba prebiehala pod názvom “Potravinársky kombinát v R. Sobote, ale ešte pred jej ukončením došlo k odčleneniu pivovaru a sladovne a takto vytvorený pivovarsko-sladársky závod bol začlenený do Stredoslovenských pivovarov a sódovkární v Martine. Vo svojich počiatkoch pivovar vyrábal 90 % piva 7o svetlého, 10o svetlého a tmavého. Zvyšných 10 % predstavovala výroba 12o piva svetlého a tmavého. V ďalších rokoch sa rozširoval sortiment vyrábaných pív a od roku 1976 bolo výroba už orientovaná deväťdesiatimi percentami na 12o pivo a len desiatimi percentami na pivá inej stupňovitosti. S exportom piva sa začalo v roku 1969 do Maďarska ( až jedna tretina 12o piva), do bývalého Sovietskeho zväzu, Poľska a Bulharska a do mnohých krajín sa vyvážal aj slad
V posledných dvanástich rokoch prešiel pivovar rôznymi organizačnými zmenami. V roku 1988 ukončil závod Pivovar a sladovňa svoje pôsobenie v Stredoslovenských pivovaroch a sódovkárňach a od 1.1.1989 bol včlenený ako odštepný závod Pivovar Gemer do nového Poľnohospodársko-potravinárskeho kombinátu Rimava š.p. Rimavská Sobota. V roku 1991 bol tento podnik zrušený a vznikol samostatne Pivovar Gemer š.p. Ani v tejto podobe však dlho nevydržal a už v roku 1992 bol privatizovaný Ing. Vladimírom Poliakom a bola založená nová spoločnosť Pivovar Gemer s.r.o. Táto spoločnosť ukončila činnosť v januári 1999, keď sa pivovar stal majetkom KK Company pod názvom Pivovar a sladovňa Gemer s.r.o. a po niekoľkých mesiacoch pod rovnakým názvom vzniká akciová spoločnosť s následným odkúpením majoritného podielu známou holandskou spoločnosťou Heineken, ktorej pivovar patrí v súčasnosti a od ktorej sa očakáva jeho ďalší rozvoj.
Progresívnymi zmenami zavedenými po privatizácii sa zvýšila kapacita sladovne na 18 000 ton sladu a kapacita pivovaru na 450 000 hl piva ročne.
Historický výskum začiatkov varenia piva na území Gemera, podľa ktorého je pomenované dnešné pivo nás presviedča o bohatej tradícii varenia piva takmer v každej väčšej obci. V samotnej Rimavskej Sobote poznáme doteraz najstaršiu zachovanú listinu s príjmami mestského pivovaru z roku 1692. Známa je aj zmluva z roku 1790 o prenájme chmeľnice, mestského pivovaru a krčmy. Na tradície pivovarníctva v tejto oblasti nadviazal až v roku 1965 novovybudovaný Pivovar Gemer v Rimavskej Sobote, ktorý si bude v tomto roku pripomínať len 35. výročie svojho vzniku a patrí medzi najmladšie pivovary na Slovensku.
Vládne rozhodnutie z počiatku šesťdesiatich rokov o výstavbe cukrovaru, pivovaru a sladovne v Rimavskej Sobote sa začalo ihneď realizovať. Výstavba pivovaru prebiehala v rokoch 1962-1965 a výstavba sladovne v rokoch 1963-1964. Investičná úloha ukladala postaviť pivovar s ročnou kapacitou 300 000 hl piva a sladovňu s ročnou kapacitou 15 000 ton sladu. Pivovar začal svoju činnosť výrobou sladu v roku 1965, prvé sudové pivo Gemer bolo stočené v novembri 1966 a o mesiac neskôr sa k zákazníkom dostalo prvé pivo vo fľašiach. Výstavba prebiehala pod názvom “Potravinársky kombinát v R. Sobote, ale ešte pred jej ukončením došlo k odčleneniu pivovaru a sladovne a takto vytvorený pivovarsko-sladársky závod bol začlenený do Stredoslovenských pivovarov a sódovkární v Martine. Vo svojich počiatkoch pivovar vyrábal 90 % piva 7o svetlého, 10o svetlého a tmavého. Zvyšných 10 % predstavovala výroba 12o piva svetlého a tmavého. V ďalších rokoch sa rozširoval sortiment vyrábaných pív a od roku 1976 bolo výroba už orientovaná deväťdesiatimi percentami na 12o pivo a len desiatimi percentami na pivá inej stupňovitosti. S exportom piva sa začalo v roku 1969 do Maďarska ( až jedna tretina 12o piva), do bývalého Sovietskeho zväzu, Poľska a Bulharska a do mnohých krajín sa vyvážal aj slad
http://www.heineken.sk/ |
| Poprad pivovar Pilsberg - V roku 1998 bola uvedená do prevádzky nová sladovňa na spracovanie sladovníckeho jačmeňa na slad s ročnou výrobou 8300 ton. Slad má nadštandardné kvalitatívne parametre, ktoré zabezpečuje aj strojnotechnologická linka firmy Lausmann z nemeckého Regensburgu. Viac ako 60 % produkcie sa exportuje hlavne do Poľska.
V roku 1998 bola uvedená do prevádzky nová sladovňa na spracovanie sladovníckeho jačmeňa na slad s ročnou výrobou 8300 ton. Slad má nadštandardné kvalitatívne parametre, ktoré zabezpečuje aj strojnotechnologická linka firmy Lausmann z nemeckého Regensburgu. Viac ako 60 % produkcie sa exportuje hlavne do Poľska.
Od 1.1.2000 bol pivovar a sladovňa vo vlastníctve spoločnosti Pivovar Tatran a. s. Poprad. Dňa 26.11. 2003 nastala zmena akcionárov spoločnosti. Od 1.5.2004 sa spoločnosť pretransformovala na Pivovar Tatran 1812, s.r.o. a následne vznikla 1.10.2004 Tatranská sladovňa, s.r.o. Poprad. Od 10.3.2005 pivovar zmenil obchodný názov na terajší Pilsberg, s.r.o., čím sa zavŕšila etapa stabilizácie spoločnosti. Snaženie spoločnosti prinieslo svoje ovocie aj v podobe uznania českých pivovarov, keď v marci 2005 Český zväz malých nezávislých pivovarov prijal náš pivovar za člena združenia, ako prvý slovenský pivovar v histórii vôbec.
http://www.tatran.szm.sk/ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
