Slovensky English

	Pri úpravách vymení mŕtveho obec - V prípade úmrtia vlastníka pozemku stanovuje novela pri sceľovaní opatrovníka. Ten bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásené mesto. Juraj Pivarči Národná rada Slovenskej republiky ešte koncom marca schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú 9. marca uznesením schválila naša vláda. „Ustanovením sa explicitne vyjadruje skutočnosť, ktorá je nevyhnutným dôsledkom pozemkových úprav, teda že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, respektíve iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva v návrhu uznesenia, ktorý do parlamentu predložil minister Samuel Vlčan. Doplnil, že si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady. „Okrem toho pripravujeme aj zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde. Register by mal byť legislatívne a technicky pripravený do konca tohto roka tak, aby sa budúci rok aj reálne naplnil,“ priblížil ďalej minister. Odstraňovanie nesúladov v zákone Na základe novely by sa od septembra tohto roka mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad. Kontrolu hranice obvodu projektu pozemkových úprav bude vykonávať komisia zložená z troch zamestnancov okresného úradu, jedného zástupcu obce a jedného zástupcu žiadateľa o pozemkové úpravy. Mŕtvy vlastník V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec. „Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby. Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo. „Podmienkou na získanie kvalifikácie bude najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na pozemkové úpravy, geodéziu a kartografiu, poľnohospodárstvo a krajinárstvo, lesníctvo, hydromeliorácie, krajinnú a záhradnú architektúru, priestorové plánovanie, ochranu a využívanie prírody a krajiny alebo právo, alebo v inom študijnom odbore a najmenej päťročná odborná prax v oblasti pozemkových úprav,“ ozrejmil ďalej rezort. Zrýchlenie sa nebude konať Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci. „Pozemkové úpravy sa dostali do začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov. V zásade štát ako celok pozemkové úpravy nezaujímajú, ale výsledky by chcel v maximálnej miere využiť,“ poznamenal projektant pozemkových úprav Anton Julény. Tri časti Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť – samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav. „Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty – výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort. Vykonávanie pozemkových úprav je veľkým zásahom do vlastníckych práv, ale tento je vyvážený zjednodušením, sprehľadnením a scelením rozdrobeného pozemkového vlastníctva v novom stave. Pripravujeme nový register užívacích vzťahov k pôde. Mal by byť pripravený do konca roka. Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva 13.04.2022; Hospodárske noviny Aby sme raz nemuseli žmoliť v ruke čiapku… - Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil koncom septembra s príhovorom počas 57. Valného zhromaždenia Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v Lužiankach. Ukázalo sa to na výsledku prvej svetovej vojny, keď víťazné krajiny Nemecko v podstate vyhladovali, aj keď po Brest-litovskom mieri získalo vytúženú Ukrajinu, obrovskú zásobáreň surovín. Je paradoxom dnešnej doby, že krajina ako Nemecko je sebestačná, pri spracovaní surovín vysoko prebytková a je jedným z najväčších exportérov. Existuje krajina dvakrát menšia ako Slovensko a s trikrát viac obyvateľmi. Táto krajina vyrvala moru tisíce hektárov pôdy a stala sa najväčším svetovým exportérom potravín. Volá sa Holandsko. Pritom naša československá sebestačnosť a dostatočnosť boli známa. Dnes je to už len dávno zabudnutá a nedosiahnuteľná realita. Na Slovensku pravidelne publikujeme štatistky o tom, koľko percent z tej-ktorej produkcie máme na pultoch, koľko percent ktorej komodity sa predá a koľko percent tej-ktorej komodity dokážeme vyprodukovať. Zamyslime sa však nad pojmom sebestačnosť. Definícia je jasná: „Potravinová sebestačnosť vyjadruje schopnosť krajiny pokryť domácu spotrebu vlastnou produkciou". Potravinová bezpečnosť nastáva vtedy, keď majú všetci obyvatelia krajiny v každom okamihu fyzický, sociálny a ekonomický prístup k dostatku bezpečných a výživných potravín. Dovolím si k týmto definíciám nastoliť niekoľko poznámok a otázok. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa? S čím sa chceme zahrávať, aký veľký môže alebo musí byť tento svet? Nechcem spomínať všetky komodity, pozrime sa na tie extrémne zo súčasného pohľadu. Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku. Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Keď si prejdeme komodity ako mlieko, pekárenské výrobky, myslím si, že bažiť po viac ako 80 % sebestačnosti je nie celkom reálne. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka. Pri chlebe a pečive nám „covidová" doba ukázala, že sebestačnosť nie je závislá od toho, či máme dosť múky, ale či máme dostatok kvasníc. Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Niektorí askéti by sa aj potešili, veď alkohol je metla ľudstva. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.Dovolím si k týmto definíciám nastoliť niekoľko poznámok a otázok. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa? S čím sa chceme zahrávať, aký veľký môže alebo musí byť tento svet? Nechcem spomínať všetky komodity, pozrime sa na tie extrémne zo súčasného pohľadu. Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku. Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Keď si prejdeme komodity ako mlieko, pekárenské výrobky, myslím si, že bažiť po viac ako 80 % sebestačnosti je nie celkom reálne. 20.10.2021; Roľnícke noviny „Žijeme v nádeji, že sa odrazíme od dna" - „Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa. Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov • sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Stále máme vysokú výmeru Reprodukčných sadov, ktoré nemajú takmer žiadnu produkciu." Povedal v úvode Ing. Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenskej republiky, s ktorým sme sa pozhovárali o aktuálnej situácii v slovenskom ovocinárstve, o očakávaniach a výzvach do budúcnosti. Aký významný posun ste v ovocinárstve zaznamenali v tomto roku? Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. Jej vypracovaniu predchádzalo zhodnotenie súčasnej situácie v ovocinárstve, no museli sme ísť aj do minulosti. S produkciou ovocia na Slovensku sa stále držíme na úrovni okolo 50-tisíc ton ročne, pričom spotreba je okolo 120 až 150-tisíc ton ročne. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov. V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľby sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme. V tejto súvislosti chcem poukázať na pasívne saldo dovozu na ovocí, ktoré je veľmi vysoké, vďaka čomu by sa mohlo začať meniť. Podmienky prostredia rozhodujú o pestovaní konkrétnych druhov ovocia. Ako ich hodnotíte? Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy. Faktom ale je, že sa sem rozširujú noví škodcovia, ale pri rozumnej komunikácii s prírodou, čím myslím poznanie bionómie škodcov, patogénov chorôb, sa dokážeme účinne brániť. Nie však za každú cenu razantným potlačením škodcov, ale znižovaním ich prahu škodlivosti a to rozumným uplatňovaním systému integrovanej ochrany rastlín, ktorý je v boji proti škodcom najúčinnejší. Môžem povedať, že mnohí pestovatelia sú vysoko ekologicky zmýšľajúci, len niekedy nás život, ekonomika, spotreba a samotní konzumenti tlačia do produkcie ovocia, ktoré je vzhľadovo absolútne bezchybné. Ako náhle má len akékoľvek malé poškodenie, už ho neberú a cena takéhoto ovocia ide prudko dole. Ovocinárska výroba je celoročne mimoriadne náročná na ľudskú prácu. Zmenila sa situácia v zamestnávaní ľudí, nielen domácich - zo Slovenska, ale aj z tretích krajín? Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné. Už pred desiatimi rokmi ovocinári v rámci SPPK avizovali nedostatok ľudí v sadoch. Celých tých desať rokov sme tento čoraz závažnejší problém, ktorý dnes dospel do kritického stavu, riešili a komunikovali na všetkých úrovniach vrátane Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstva financií a s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Dnes máme nádej, že možno v priebehu mesiaca v slovenskom parlamente bude prerokovaný návrh riešenia sezónnych pracovníkov, resp. inštitútu sezónnych prác. Zadefinovali sme osem spôsobov, z nich najúčinnejší je zníženie odvodového zaťaženia, konkrétne z 35 percent na 9-10 percent. Taktiež zvýšenie počtu odpracovaných hodín do roka, pretože terajších 350 hodín je absolútne nepostačujúcich, navrhujeme 1 500 - 1 600 hodín. Najväčšie obavy mám však z toho, že stále hovoríme len o slovenských zamestnancoch. Áno, rešpektujem to, využiť viac študentov, ľudí v dôchodkovom veku, nezamestnaných, každého, kto bude mať záujem a bude chcieť pracovať v ovocinárskej výrobe. Čo nepovažujem za dobré, nehovoríme o možnostiach zamestnania pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú v poľnohospodárstve a teda aj v ovocinárstve bežne využívaní v členských štátoch EÚ. 20.10.2021; Roľnícke noviny Zdražovanie potravín - Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola. „Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš. Ako prvý to pocíti segment gastra, kde si už od novembra zákazníci priplatia v priemere päť percent. Do konca roka majú nasledovať aj obchody, firma už s nimi začala komunikovať. Nastavovanie je závislé od indivi duálnych dohôd medzi odberateľmi a dodávateľmi. „Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa aj pretavia do reality počas rokovaní,“ ubezpečuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Predražené suroviny Zdražovaniu sa nevyhnú ani ďalšie veľké spoločnosti. Pre HN potvrdili tento plán v nasledujúcich mesiacoch aj vo firme Dr. Oetker. O konkrétnych číslach však zatiaľ nehovoria. Podobne je to aj v prípade výrobcu čipsov či iných pochutín, spoločnosti Intersnack. Ich zvyšovanie má prísť od nového roka a bude v priemere o desať percent. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. „V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Tento nárast pritom ešte ani zďaleka nie je na konci. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie. „Tak na prepravu, ako aj na spracovanie potravín treba energie, ako sú elektrina či plyn, ktoré v posledných týždňoch najmä v Európe a niektorých častiach Ázie rastú na rekordné úrovne,“ konštatuje hlavný ekonóm v Trinity Bank Lukáš Kovanda. Rokovania v plnom prúde Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari. V prípade menších pekární už podľa hovorkyne poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej k zmene došlo. Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú. „Naši potravinári s obchodníkmi komunikujú, ale realita zvyšovania odbytových cien zatiaľ neodráža skutočnosť,“ upozorňuje Holéciová. Výrobcovia sledujú aj vývoj na trhu s energiami. Aj predajcovia sa chcú držať na podobných úrovniach čo najdlhšie. „Počas roka dochádza k vysokej inflácii takmer pri všetkých vstupoch do cenotvorby, ale obchodníci zvládajú neprenášať do nej všetky náklady,“ tvrdí Martin Krajčovič. Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa pretavia do reality. Martin Krajčovič, Slovenská aliancia moderného obchodu 21.10.2021; Hospodárske noviny Kde zistíte, či parcela, o ktorú máte záujem, je stavebná - Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Existuje však aj špeciálna stránka s aktuálnymi mapami, ktorú založilo občianske združenie ÚzemnéPlány.sk. Medzi rodinnými domami vznikajú rôzne prevádzky, a to napriek tomu, že s nimi územný plán nepočíta. Do akej miery je teda záväzný a dá sa na jeho základe dosiahnuť, aby sa taká prevádzka – napríklad pekárne – v obytnej zóne zrušila? „Územný plán je pre obec záväzný v každom prípade. Na druhej strane treba povedať, že nie každá ním disponuje. Zvlášť tie menšie ho nemajú, keďže jeho spracovanie je pre ne finančne náročné,“ vraví architekt Michal Burák. Myslí si však, že jeho absencia niekomu aj vyhovuje. „Ak sa prevádzka nachádza v územnom pláne v individuálnej bytovej výstavbe, je v súlade, ak nie, dá sa proti nej protestovať.“ Majitelia brzdia investície Aj v súčasnosti sa znehodnocujú obytné zóny tam, kde sa budujú diaľnice, dochádza aj k vyvlastneniu nehnuteľností. „Stretávam sa s vypočítavosťou majiteľov určitých pozemkov, ktorí blokujú realizáciu dôležitej infraštruktúry,“ vraví Burák. Pripomína, že aj naďalej existuje inštitút vyvlastnenia. Ten má však svoj striktne daný postup. „Nejde to tak, že vám niekto vezme dom zo dňa na deň. Obec ho od vás musí odkúpiť,“ podčiarkuje architekt. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán. Pravda, len tam, kde už ho má obec schválený. Pozor si musíte dávať aj na jeho zmeny. Podľa zákona by sa mali aktualizovať každých päť rokov. Realita je však podľa architekta Buráka taká, že niekde sa aktualizujú aj každý rok. „V zásade by sa občan mal zaujímať o dianie vo svojej obci. Vyhne sa tak prekvapeniam,“ odporúča. Ak má už obec alebo mesto plán odklepnutý a vy idete kupovať pozemok s tým, že by ste na ňom chceli stavať, mali by ste sa práve z aktuálneho územného plánu dozvedieť, či parcela podľa parcelného čísla je vôbec vyčlenená na podobnú výstavbu. Poloha na mape dáva aj informáciu o dostupnosti infraštruktúry, čo je podľa Buráka tiež veľmi dôležitý údaj. Mapy na jednom mieste Mapky územných plánov majú v zásade jednotnú grafiku aj obsah. „Grafické zobrazenie značiek a farieb by malo byť tiež jednotné. Keďže však nie je jasne daná legislatíva, presný RAL kód a podobne, môžeme na nich postrehnúť rozdiely,“ približuje architekt. Každé mesto a obec by mal mať v územnom pláne vyčlenené zóny, ktoré sú určené na výstavbu rodinných domov či bytov, ďalšie, určené zase na rekreačné účely alebo na podnikanie. V zásade by to tak malo aj podľa Buráka byť, avšak treba počítať s tým, že každá obec má aj svoje špecifiká. Architekti a dlhoroční spracovatelia územných plánov potrebovali pre svoju prácu službu, ktorú im teraz ponúka webová stránka uzemneplany.sk. „Ide o spontánnu iniciatívu nášho občianskeho združenia ÚzemnéPlány.sk. Na stránke zatiaľ nie sú všetky obce, pravidelne ju však aktualizujeme a dopĺňame,“ dopĺňa Burák. Každý takto môže sledovať ich tvorbu v procese pripomienkovania. „Na stránke odrátavame aj čas ukončenia konania,“ uzatvára. ——————————————————————— Komplexné informácie o nehnuteľnostiach Všetky informácie o nehnuteľnostiach by sa mali dostať na jednu webovú stránku. Uvažuje o tom nový predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra. „Pripravujeme podklady k viacerým témam v súvislosti s evidovaním a zobrazovaním rôznych typov stavieb, ako sú budovy, podzemné, plošné a líniové stavby. Pracuje sa aj na novom informačnom systéme, ktorý by zobrazoval inžinierske siete a tiež územné plány samospráv,“ avizoval predseda úradu Ján Mrva. Portál Mapový klient ZBGIS už dnes zobrazuje mapové podklady a informácie z mimorezortných zdrojov, teda aj mimo katastra. Úrad geodézie zverejňuje informácie o takzvaných adresných bodoch, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra a zobrazuje aj agrovrstvy, ktoré gestoruje ministerstvo pôdohospodárstva. Plánuje zastrešiť i mapy územných plánov obcí, no tie sú tiež mimo jeho kompetencie. Napriek tomu je podľa predsedu možné a aj vhodné do budúcnosti uvažovať o zobrazovaní územných plánov obcí a miest aj na tomto portáli. „Nehovorím o blízkej budúcnosti. V tomto prípade ide najmä o to, ktorý orgán štátnej správy nám bude poskytovať takúto komplexnú sumarizačnú službu, ktorú potom zobrazí mapový klient. Pravdepodobne to bude ministerstvo dopravy a výstavy,“ povedal pre HN. Technologické a aj ekonomické otázky, ktoré by z tejto činnosti vyplynuli pre ich úrad, by doriešili s ministerstvom dopravy a výstavy. 15.04.2021 hnonline.sk Vysoké náklady chovateľov a pekárov na obilniny sa v najbližšom období znížia - Dôvodom sú aj najnovšie odhady tohtoročnej úrody vo svete. Ešte začiatkom roka sa obilniny nachádzali na svojich osem ročných trhových maximách. Pre pestovateľov to znamenalo lepšie obchodné podmienky, pre pekárov alebo chovateľov zvierat zase vyššie náklady. Vysoký rast hodnoty pšenice na svetových trhoch spôsobilo inflačné očakávanie v ekonomike v spolupráci so silným dopytom po komodite. „Ceny kulminovali vo februári, keď sa Rusko v obave z extrémneho rastu domácich cien pšenice rozhodlo obmedziť vývoz tým, že zaviedlo exportnú daň na pšenicu vo výške 50 eur za tonu,“ uviedol David Karkulín šéfredaktor Agromagazínu. Vrchol je už za nami Začiatkom marca sa cena pšenice na európskej burze Matif vyšplhala na hodnotu približne 245 eur za tonu, ale s vyhliadkami na novú úrodu začala postupne klesať. „Účastníci trhov sa začínajú pozerať na vyhliadky novej úrody v Európe a v regióne Čierneho mora, a tie zatiaľ vyzerajú sľubne,“ tvrdí Karkulín. Produkcia mletej pšenice pre Európu je prognózovaná na viac ako 126 miliónov ton, čo je medziročne o 10 miliónov viac. Podľa Karkulína analytici zvýšili aj odhady úrody v Rusku o 5 miliónov ton produkcie viac, ako to bolo v zime. „Toto je jeden z faktorov, ktorý aktuálne tlačí ceny nadol a zdá sa, že tento trend môže pokračovať ďalej,“ konštatuje Karkulín. Na cenu pšenice tlačia aj iné agrokomodity, ktoré začiatkom roka dosahovali svoje dlhoročné rekordy. Preto ak nebude v USA úspešne ukončená sejba jarín, či druhá úroda kukurice v Brazílii, tak tieto vplyvy udržia cenu pšenice na trhu Matif na úrovni 200 až 220 eur za tonu. „Predpokladám ale, že koncom mája dorazí na trh korekcia, ktorá stlačí ceny nižšie,“ dodáva Karkulín. To môže byť moment, keď sa hodnota zlatej agrokomodity vráti späť do pásma 170 až 190 eur za tonu, samozrejme za predpokladu, že sa nevyskytnú klimatické extrémy. Slovenská úroda vyzerá sľubne Ceny obilnín zaznamenali rast aj v našich končinách. „Pšenica sa predávala najviac za 210 eur za tonu (elitná kvalita), kŕmna za 150 až 170 eur za tonu,“ vyjadrila sa Vladimíra Debnárová tajomník Združenia pestovateľov obilia. Hodnota postupne klesla, aj keď nie výrazne, ako to bolo za posledný mesiac vo zvyšku Európy. V prvej polovici apríla sa podľa obilninárov cena potravinárskej pšenice pohybovala na úrovni do 190 eur, pričom kŕmna bola do 165 eur za tonu. „Teraz zarobil ten, čo si vedel do tejto doby preskladniť množstvo, najlepšie vo vlastných skladovacích kapacitách, no takých nebolo veľa,“ dodáva Debnárová. Domácu produkciu vlani na jeseň ohrozilo daždivé obdobie, ktoré narušilo výsev ozimín. Poľnohospodári tento problém dokážu ešte zvrátiť jarinami. Na tie bude vplývať ďalší vývoj počasia, najmä dážď a chlad, ktorý rozhodne o tohtoročnej produkcii pšenice. „Naši pestovatelia zatiaľ nepredpokladajú výrazné vyorávky na obilninách a ani výrazné straty na obilí,“ tvrdí Jana Holéciová hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ak nezasiahnu extrémne vplyvy počasia, bude tohtoročná úroda pšenice v dobrej kvalite, aj množstve. Obilninári očakávajú, že sa cena u nás udrží s miernym poklesom na vysokých hodnotách. Slovensko je s obilninami sebestačné až na 162 percent a preto by nemal hroziť ich nedostatok. „Obvykle sa asi polovica produkcie vyvezie do zahraničia,“ dodáva Debnárová. Vyššie ceny preto budú stále vyhovovať pestovateľom. Iná situácia bude v lete, keď krajiny pozbierajú svoju produkciu, čo by sa malo prejaviť na poklese ceny na Slovensku, aj vo zvyšku sveta. Pekári sa chystajú na zdražovanie Pšenica je najdôležitejšia pri výrobe pečiva. Jeho cenotvorba vychádza ešte z minuloročných hodnôt, keď pšenica stála 160 eur za tonu, ale v súčasnosti je o desiatky eur drahšia. K tomu sa ešte prirátali zvýšené náklady súvisiace s covid opatreniami, či zvyšovanie miezd a príplatkov za prácu v noci alebo cez sviatok, a pekári preto pracujú v súčasnosti so stratou. Už v marci upozorňovali na zvyšovanie cien, pričom podľa Milana Lapšanského, mediálneho zástupcu Slovenského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov, začali rokovať o cenách s obchodnými reťazcami. „Stále sme nevykompenzovali náklady, ktoré máme. Záleží od výrobku, ceny budú vyššie od 9 do 15 percent,“ dodáva Lapšanský. 16.04.2021 https://finweb.hnonline.sk/ekonomika Prognóza pre poľnohospodárstvo EÚ 2020 - 2030: cukor, krmivá, biopalivá - Očakáva sa, že vyššie úrody cukrovej repy spojené s miernym zvýšením cien cukru by mali zlepšiť ekonomiku sektora a pomôcť stabilizovať výmeru cukrovej repy v EÚ na viac ako 1,4 milióna ha počas väčšiny výhľadového obdobia. Uvádza to Správa o prognóze pre poľnohospodárstvo Európskej únie na roky 2020 - 30 v časti zameranej na poľné plodiny, ktorú zverejnila Európska komisia 16. decembra 2020. Za posledné tri roky boli producenti cukrovej repy v EÚ svedkami nepriaznivých poveternostných podmienok a zároveň sa musia prispôsobovať rastúcim obmedzeniam používania určitých látok na ochranu rastlín. Je pravdepodobné, že tieto výzvy v blízkej budúcnosti budú pretrvávať, ale očakáva sa, že v dlhodobom horizonte budú prekonané. Úrody by mohli do roku 2030 vzrásť zo 72 tha1 za posledné 3 roky (priemer 2018 - 2020) na 75 t.ha"1. Stabilná výmera a mierny rast hektárových úrod by mali mať za následok mierny nárast európskej produkcie cukru, ktorá by mala v roku 2030 dosiahnuť 16,2 mil. ton. Európsku produkciu izoglukózy by mali ovplyvňovať nízke ceny cukru a konkurencia nekalorických sladidiel a náhrad cukru. Výsledkom by mal byť mierny rast produkcie na 0,8 mil. ton v roku 2030 S obmedzenou dostupnosťou cukru v blízkej budúcnosti zostáva EÚ čistým dovozcom so stabilným objemom dovozu a vývozu. V strednodobom horizonte sa očakáva zrýchlenie výroby cukru a ďalší pokles spotreby. To by zase viedlo k zvýšeniu vývozu a zníženiu dovozu, čím by sa EÚ stala sebestačnou a potenciálne čistým vývozcom cukru. Znižovanie používania cukru v potravinách vytvára tlak na spotrebu Priama ľudská spotreba predstavuje 85 % z celkovej domácej spotreby v EÚ. Vo výhľadovom období má pokračovať klesajúci trend spotreby cukru na použitie v potravinách, ktorý je spôsobený hlavne zdravotnými problémami a ovplyvňuje trhy s nealkoholickými nápojmi a cukrovinkami. Očakáva sa, že zvýšenie ceny cukru zvýši konkurencieschopnosť izoglukózy a najmä nekalorických sladidiel a prispeje k zvýšeniu ich spotreby. Cukor na nepotravinárske účely, ktorého podiel na celkovej spotrebe cukru predstavuje asi 15 %, by zaznamenal odlišný vývoj: vývoz cukru v spracovaných výrobkoch bude naďalej rásť, zatiaľ čo priemyselné využitie bude stabilné. Predpokladá sa, že celková spotreba cukru klesne do roku 2030 na 16,0 mil. t (-0,4% ročne). Krmivá v EÚ: očakáva sa zmena v dopyte Krmivá sú v EÚ jedným z primárnych produktov z obilnín a očakáva sa, že v nasledujúcich 10 rokoch ich čaká niekolko zmien. Predpokladá sa, že celkový dopyt po krmivách (bez tráv) by mohol vo výhľadovom období mierne poklesnúť, a to o 0,5 %. Pri očakávanom poklese výroby bravčového mäsa v EÚ(- 4,6% do roku 2030) by mal v tomto sektore poklesnúť dopyt po krmivách. Opačný vývoj sa očakáva v sektore hydiny, ktorý by mal rásť a dopyt po krmivách by sa teda mohol zvýšiť. V chove prežúvavcov (aj keď sa predpokladá pokles počtu dojčiacich kráv a stád dojníc) by mal dopyt po krmive udržať ďalší rast výroby mlieka. Bude pokračovať už prebiehajúca reštrukturalizácia mliekarenského odvetvia a členské štáty EÚ s nižšou produktivitou by mali ďalej vyrovnávať rozdiely efektívnejšími a intenzívnejšími výrobnými systémami. Zároveň sa v určitých regiónoch EÚ rozšíri extenzifikácia a diverziŕikácia výrobných systémov, pričom sa uprednostnia niektoré špecializované systémy v hodnotovom reťazci (ekologické, pasienkové, bez GMO, krátke dodávateľské reťazce). Používanie múčok s vysokým obsahom bielkovín klesá Krmivá s nízkym obsahom bielkovín (menej ako 15 % obsahu bielkovín, hlavne z obilnín), sú najväčšou súčasťou kŕmnych dávok EÚ a predstavujú 76 % kŕmnych zmesí. Predpokladá sa, že celkové použitie obilnín v krmivách mierne poklesne na 162,2 milióna t (- 0,2 % v porovnaní s rokom 2020). Vysokoproteínové krmivá (s obsahom bielkovín viac ako 30 %) obsahujú múčky z olejnatých semien, z rýb a sušené odstredené mlieko. Predpokladá sa, že použitie vysokoproteínových krmív, najmä olejnatých múčok, by sa do roku 2030 mohlo mierne znížiť (- 0,2 %). Ku klesajúcemu trendu prispeje zmenšenie stád ošípaných a iných hospodárskych zvierat, rovnako ako pokles dostupnosti repky olejnej a environmentálne a klimatické obavy z využívania sóje v kŕmnych dávkach. Očakáva sa naopak, že použitie krmív so stredným obsahom bielkovín (obsah bielkovín medzi 15 - 30 %, čo majú napríklad bielkovinové plodiny) sa do roku 2030 zvýši. Využitie bielkovinových plodín v kŕmnych dávkach by mohlo v porovnaní s rokom 2020 vzrásť o 18,7 % a čiastočne nahradiť múčky z olejnatých semien. Na začiatku výhľadového obdobia by mali ceny krmív klesnúť najmä kvôli ich dostatočnej globálnej dostupnosti a nízkym cenám pohonných hmôt (a teda nízkym nákladom na prepravu). Avšak akonáhle sa ekonomika zotaví z poklesu rastu HDP v dôsledku krízy Covid-19, očakáva sa, že ceny v nominálnych hodnotách porastu. Znížený dopyt po palivách bude mať menší vplyv na biopalivá než na bežné palivá Lockdowny v jednotlivých štátoch a cestovné obmedzenia, ktoré sú reakciou na pandémiu Covid-19 viedli k prudkému poklesu dopytu po pohonných látkach. Očakáva sa, že celková spotreba palív, ktorej pokles sa v roku 2020 odhaduje na 10 %, by sa mala v strednodobom horizonte oživiť. Avšak pokles spotreby pohonných látok sa prejaví ako dôsledok kombinácie zlepšenia efektívnosti vozového parku, ekologických politík a prechodu na využívanie alternatívnych spôsobov prepravy. Pokles spotreby paliva ovplyvní dopyt po biopalivách, ale zvýšenie ich obsahu v zmesiach tento vplyv zmierni. Do roku 2030, keď bude dopyt po konvenčných palivách čeliť poklesu o 19 % v porovnaní s rokom 2020, by dopyt po bionafte mohol klesnúť o 10 %, zatiaľ čo dopyt po bioetanole by mal byť 8 % nad úrovňou roku 2020. Palmový olej je kvôli certifikácii najviac ovplyvnenou surovinou na výrobu bionafty Klesajúce používanie bionafty bude mať rôzne účinky na suroviny používané na jej výrobu. Repkový olej si zachová svoj status primárneho zdroja, zatiaľ čo podiel palmového oleja sa výrazne zníži - z 23 % v roku 2020 na 11 % v roku 2030 - v dôsledku ťažkostí so získavaním certifikátu ILUC (o nízkom vplyve na zmenu využívania pôdy). S pokračujúcim prechodom na obnoviteľnú bionaftu a zdokonaľovaním technológií na výrobu pokrokových biopalív by sa mal ako surovina viac využívať odpad, hoci s obmedzeným dopadom na celkovú výrobu bionafty. Pri výrobe bioetanolu sa budú viac využívať odpady a zvyšky, aj keď s obmedzeným celkovým dopadom. Očakáva sa tiež, že mierne stúpne používanie cukrovej repy v dôsledku zvýšenej konkurencieschopnosti, zatiaľ čo podiely hlavných surovín pre výrobu bioetanolu - kukurice a pšenice - zostanú stabilné. Nižší dovoz v dôsledku colných opatrení, posun v štruktúre východiskových surovín EÚ zostane po celé projekčné obdobie čistým dovozcom biopalív, aj keď sa očakáva pokles dovozu v súlade s nižšou celkovou spotrebou palív. V blízkej budúcnosti bude dovoz bionafty obmedzený kvôli uplatňovaniu vyrovnávacích ciel na určitý dovoz z Argentíny a Indonézie, zatiaľ čo z dlhodobého hľadiska bude tento trend pravdepodobne vyvolaný znižujúcim sa využívaním palmového oleja ako suroviny na výrobu bionafty. V prípade etanolu by mal dovoz byť krátkodobo podporený spotrebou biopalív a zvýšením dopytu pre využitie na farmateutické účely.Zdroj: EK MALVÍNA GONDOVÁ Novinky v katastri zaručujú, že o svoju nehnuteľnosť neprídete - V mapách katastra sú zmeny na nehnuteľnostiach aktualizované na dennej báze. Zistenie vlastníka je s touto službou veľmi jednoduché, pričom podrobné informácie o parcelnom čísle, výmere pozemku, vlastníkovi, ako aj čísle listu vlastníctva, stavbách a dané informácie je možné zistiť jednoduchým kliknutím na parcelu priamo v mape. 1. Sledovanie zmien Posledná novela katastrálneho zákona počíta aj s tým, že žiadatelia si môžu aktivovať službu sledovanie zmien. Na aké zmeny ich kataster upozorní? Aktivovaná služba žiadateľa automaticky informuje o tom, že na predmete služby došlo k zmene v katastri nehnuteľností, či už to bude vyznačenie plomby v liste vlastníctva, povolenie vkladu, vykonanie záznamu alebo zápis poznámky. Služba je určená akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, stačí vyplniť registračný formulár a vytvoriť si zákaznícky účet. Predmet sledovania si potom žiadateľ určuje prostredníctvom zasielania jednotlivých objednávok zo zákazníckeho účtu. Aktiváciou tejto služby môže včas zabrániť neoprávnenému nakladaniu s nehnuteľnosťami a predísť tak prípadným súdnym sporom, čo v konečnom dôsledku ušetrí jeho čas aj peniaze. 2. Výška poplatku Ako je spoplatnená služba, ktorá žiadateľov upozorní na sledovanie zmien? Výška poplatku za sledovanie jednej nehnuteľnosti, napríklad bytu, či rodinného domu, predstavuje 2 eurá mesačne. Registrácia a vytvorenie zákazníckeho účtu je bez poplatku a zákaznícky účet trvá dovtedy, kým o jeho zrušenie žiadateľ sám nepožiada. Niektoré osoby sú od poplatku oslobodené, napríklad štátne orgány, obec, či Sociálna poisťovňa. 3. Aktivácia služby Chcem si ako vlastník nehnuteľností aktivovať novú službu a síce sledovanie zmien na mojich nehnuteľnostiach. Čo k tomu potrebujem a je služba spoplatnená? Službu si môžete aktivovať s elektronickým občianskym preukazom s aktivovaným čipom a čítačkou. Prihlásite sa a vyplníte zverejnený formulár. V takom prípade služba spoplatnená nie je. Ak máte občiansky preukaz s aktivovaným čípom a čítačku, môžete podávať návrh na ich vklad do katastra elektronicky. Ušetríte, keďže v takom prípade sa správny poplatok znižuje. 22.12.2020 hnonline.sk Štát chce mať právo kúpiť ktorýkoľvek pozemok - V koalícii vypukol ďalší spor – obchod s pôdou sa má sprísniť. SaS je proti. Predávať či nakupovať pôdu by už nemalo byť také jednoduché. Ministerstvo pôdohospodárstva sa chystá opäť oživiť zákon o nadobúdaní pôdy, ktorý vlani ústavný súd označil za protiústavný. Zámer vyvolal rôznorodé reakcie nielen medzi poľnohospodármi, ale aj v koalícii. Ministerstvo chce pri obchode s pôdou zaručiť prednostné právo majiteľom susediacich pozemkov, štátu a samospráve. Návrh zároveň obsahuje ustanovenie, že predkupné právo štátu má prednosť pred ostatnými záujemcami. Obmedziť sa má aj možnosť priameho obchodu. Ten, kto pôdu predáva bude musieť zverejniť svoj záujem v registri, ktorý bude spravovať agrorezort. Chtiac-nechtiac tak vlastne oznámi všetkým, ktorý majú predkupné právo, že konkrétna parcela je na predaj. Predať svoju pôdu môže človek podľa vlastnej vôle len ak si nikto neuplatní predkupné právo. Fyzická osoba bude môcť vlastniť najviac 300 hektárov pôdy, právnická 1200 hektárov. Zákon však, z dôvodu zákazu retroaktivity nemôže zasiahnuť do už existujúceho vlastníctva. Tí čo vlastnia viac ako je navrhovaný limit už však nebudú môcť kupovať ďalšiu pôdu. Ministerstvo v dôvodovej správe pomerne obsiahlo argumentuje ochranou pôdy ako neobnoviteľného zdroja, ktorý slúži na produkciu potravín. Zároveň je podľa rezortu nevyhnutné zabrániť koncentrácii vlastníctva pôdy a tiež zvyšovaniu podielu pôdy, ktorú vlastnia cudzinci. Opisuje aj situáciu v tzv. nových členských štátoch Európskej únie, ktoré postupne v posledných rokoch schvaľujú zákony obmedzujúce vlastníctvo pôdy. Slovensko takýto zákon schválilo v roku 2014. Paragrafy upravujúce obchodovanie s pôdou však Ústavný súd vlani označil za protiústavné a zo zákona vypadli. Aktuálne tak neexistuje úprava, ktorá by akýmkoľvek spôsobom upravovala špecificky obchodovanie s pôdou a tieto prevody vlastníctva sa riadia všeobecnými pravidlami obchodného práva. Vládna koalícia nie je jednotná Zámer ministerstva však už narazil na nesúhlas v koalícii. Kritiku si vyslúžil od poslankyne SaS Jarmily Halgašovej. Najproblematickejšie sú podľa nej tri veci. „Jednak povinnosť prednostnej ponuky pôdy na kúpu štátu, následne je to obmedzovanie nadobúdania vlastníctva pôdy na výmeru 300 hektárov pre fyzickú osobu a 1200 hektárov pre právnickú osobu a ponechanie súčasného stavu vlastníctva – čiže ak niekto už má väčšie majetky, tak do toho štát nezasahuje ani v rámci dedičského konania,“ povedala Halgašová pre Postoj. Návrh je podľa nej navyše nedotiahnutý. „Touto úpravou sa otvára v rámci obmedzenia nadobúdania vlastníctva šedá zóna, pretože to neznamená, ak fyzická osoba môže nakúpiť najviac 300 hektárov poľnohospodárskej pôdy, že pre každého člena rodiny nemôže kúpiť 300 hektárov a na každého člena rodiny založiť jednoosobovú sročku a nakúpiť po 1200 hektárov a tým je vlastne celý zámer návrhu zákona rozbitý,“ dodáva Jarmila Halgašová. Poslankyňa koaličnej SaS síce rozumie zámeru regulovať obchodovanie s pôdou, ako k tomu vyzýva aj Európska komisia a Európsky parlament. „Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom skonštatoval celoeurópsky trend koncentrácie veľkej výmery poľnohospodárskej pôdy v rukách úzkych skupín podnikateľov a nabáda preto členské štáty, aby prijímali opatrenia, aby sa tomuto trendu zabránilo a aby poľnohospodárska pôda bola dostupná pre väčšiu skupinu poľnohospodárov. Takže toto je ten zámer, ale ja si myslím, že nástroje na dosiahnutie cieľa, môžu byť aj iné,“ vysvetľuje Halgašová. Zároveň verí, že debata na úrovni koalície ešte podobu zákona upraví. Nesúhlasí totiž ani s tým, aby sa v parlamente prejednával v skrátenom konaní. Rôzne názory aj u farmárov Proti zámeru sa stavia aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Je to absolútne nezmyselný návrh z môjho pohľadu, lebo hovorí o akejsi koncentrácii poľnohospodárskej pôdy v rukách niekoho a to absolútne nie je pravda lebo viac ako 90 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy je v prenájme a ja nepoznám subjekt, ktorý by vlastnil – a to hovorím o konečnom užívateľovi – či je to nejaký Dán, alebo Babiš alebo J&T alebo hocikto – kto by vlastnil viac ako 3000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Absolútne taká analýza ani nebola urobená,“ povedal pre Postoj predseda SPPK Emil Macho. Emil Macho síce rozumie zámeru zrovnoprávniť všetkých záujemcov o nákup pôdy, menším farmárom však podľa neho štát takýmto spôsobom nijako nepomôže. Tí potrebujú najmä finančnú podporu na rozvoj svojho podnikania a zvýšenie konkurencieschopnosti. Podľa šéfa SPPK je zmätočne napísaný aj zámer chrániť týmto zákonom poľnohospodársku pôdu. „Napríklad taká vec, že predkupné právo, pokiaľ si uplatní štát tak zákon zdôvodňuje na čo si bude uplatňovať. A uplatňovať si bude aj keď vykúpi pôdu, aby mohol stavať priemyselné parky, nové investície. Tak na jednej strane ide týmto zákonom chrániť poľnohospodársku pôdu a na druhej strane ide tam niečo stavať,“ uvádza Emil Macho. Neexistuje podľa neho ani analýza toho, prečo by malo byť vlastníctvo pre fyzickú osobu obmedzené na 300 hektárov. Ministerstvo pôdohospodárstva podľa Macha pri návrhu nedalo žiadnu relevantnú štúdiu ani analýzu aká je skutočná koncentrácia pôdy. Emil Macho ďalej vysvetľuje, že ak by niekto aj mal záujem o takúto koncentráciu, na Slovensku by to bolo skoro nemožné vzhľadom na vlastnícku rozdrobenosť pôdy – malé parcely s veľkým množstvom spoluvlastníkov, s ktorými sa dohodnúť býva neraz nemožné. Inzercia Zámer ministerstva naopak podporuje Agrárna komora Slovenska. Situácia je dnes podľa tohto združenia kritická, kedy spoločnosti bez poľnohospodárskej činnosti skupujú pôdu od rôznych vlastníkov a za špekulatívne ceny. „Oslovujú starších ľudí, že za tri hektáre dáme 8-tisíc eur. Ale to si tí jednoduchí ľudia niekedy neuvedomujú, že tá cena nie je na jeden hektár, ale na celý pozemok a keď je zmluva podpísaná už je neskoro. Ten lobing a skupiny, ktoré sú finančne silné tak majú záujem nadobúdať vlastníctvo a potom pôdu prenajímajú,“ hovorí pre Postoj predsedníčka Agrárnej komory Helena Patasiová. „Na pôde by mali pracovať ľudia tam kde sídlia, kde je vidiek. A ľudia, ktorí pri tej pôde žijú. Oni by mali v prvom rade byť uprednostnení pri nakupovaní pôdy. Takto to funguje aj v iných krajinách – v Rakúsku, v Poľsku, v Maďarsku a tam je to ešte prísnejšie, lebo môžu nadobúdať pôdu len do vzdialenosti 20 kilometrov od sídla. A u nás žiadne takéto obmedzenia nie sú v prospech slovenských občanov,“ tvrdí Helena Patasiová. Do medzirezortného pripomienkového konania zaslala svoju pripomienku aj bližšie nešpecifikovaná verejnosť. Upozorňuje na nevykonateľnosť zákona, práve pre veľkú vlastnícku rozdrobenosť pôdy, keď je navyše mnoho spoluvlastníkov neznámych. Tiež sa pýtajú, ako sa bude uplatňovať predkupné právo pri susediacich pozemkoch, ak má parcela viacero susedov. Problém vidia aj v rušení predkupného práva, ktoré si na základe zmluvnej slobody dohodli budúci kupujúci a predávajúci. Predávať či nepredávať cudzincom? Ústavnú ochranu pôdy navrhuje napríklad Spolok farmárov Slovenska, ktorý varuje, že ak dôjde k pozemkovým úpravám a parcely sa scelia pod jednotlivých vlastníkov, zjednoduší sa aj obchod a výpredaj slovenskej pôdy. Slovenská ústava hovorí len to, že pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj požíva osobitnú ochranu, bližšie však nerieši prípadný rozpor medzi vlastníckymi právami a týmto zámerom osobitnej ochrany. V prípade vodných zdrojov ústava naopak definuje štát ako ich výlučného vlastníka a potrubný či cisternový predaj vody do zahraničia zakazuje. Ministerstvo pôdohospodárstva v dôvodovej správe k navrhovanému zákonu uvádza ako príklad Francúzsko, kde existuje silná právomoc štátu zasahovať do zmluvných vzťahov pri obchodovaní s pôdou, čo prakticky neguje zmluvnú slobodu a voľný pohyb tovaru a kapitálu. Postoj oslovil vyššie spomenutých respondentov aj s otázkou či si vedia predstaviť vyššiu ústavnú ochranu pôdy, podobne ako je to pri vodných zdrojoch. „Na túto tému je predčasné diskutovať, keďže na vyjadrenie je potrebné mať k dispozícii znenie návrhu zákona. Ústavnú ochranu pôdy nevylučujem, ale keďže takýto zámer nie je v programovom vyhlásení vlády, nechcem sa vyjadrovať,“ uviedla koaličná poslankyňa Jarmila Halgašová. Predseda SPPK Emil Macho bol konkrétnejší. Ak sme si ako štát chceli chrániť vlastníctvo pôdy, mali sme na to, podľa neho, myslieť pri predvstupových rokovaniach a v zmluvách, ktorými sme sa stali členmi Európskej únie. Ak raz totiž platí voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, tak by sa to podľa neho malo vzťahovať aj na pôdu. „Nemôžete jednoducho zabrániť nejakému Dánovi alebo Belgičanovi. Ako mu zabránite, že si tu kúpi hektár alebo dva hektáre pôdy. Táto debata je absolútne nezmyselná v zmysle, že tu neexistuje subjekt, ktorý vlastní desiatky tisíc hektárov. A prísne vzaté, keby aj prišla nejaká vojna, tak čo si tú pôdu niekto na pleciach zobere preč?“ - dodal Emil Macho. Agrárna komora takisto nevidí problém s predajom pôdy cudzincom. Avšak za prísnejších podmienok. „Keď tu žije, má bydlisko - existujú aj zmiešané manželstvá - nech si kúpi, ale na meno ako fyzická osoba. Dnes je to často tak, že na listoch vlastníctva figurujú napríklad dánske banky, od ktorých si ten, čo pôdu nakúpil, požičal. Pôdu teda v skutočnosti nevlastní fyzická osoba, ale banka v inom štáte. Ak sme vlastenci, mali by sme sa viac sústrediť na to, aby občania Slovenskej republiky boli v prvom rade. Aby to nedopadlo tak, že vnuci budú ako námezdníci pracovať na poliach, ktoré patrili ich dedom. V prvom rade treba podporiť vidiek, aby si ľudia mohli kupovať pôdu, na ktorej môžu hospodáriť. Starí nepredávať a mladí nakupovať,“ uzatvára Helena Patasiová. 11.11.2020; Roľnícke noviny Česká dedina kúpila 50 hektárov pôdy, len aby ju zalesnila. Mala na to skvelý dôvod - V Českej republike v tom majú jasno. Chcú mať okolo seba čo najviac zelene. Práve tá im môže pomôcť v boji so suchom, ktoré Česko trápilo najmä v poslednom roku. Vedenie obce Vendolí kúpilo vo svojom, okolí 50 hektárov pôdy, aby ju zalesnili. Vysadili tam pestrú zmes drevín vrátane kríkov a ovocných stromov. Vznikli taktiež miesta, ktoré sú v tieni a ocení ich hlavne divá zver. Medzi čerstvo zasadené dreviny patria smreky, duby, buky, jedľa, brest, javory, smrekovce, lipy, čerešne, žeriavy, slivky a ringloty. Práve vďaka zmiešaným porastom klesajú obavy z poškodenia zalesnenia kôrovcom. V mladých lesoch sa už objavujú zvieratá, a najmä vďaka vysadeným bobuľovým kríkom a stromom sa na toto územie pomaly uchyľuje aj vtáctvo. Prečítajte si tiež: Vyschnutú krajinu premenil mladý Čech na oázu plnú života. Po 3 rokoch by ste tam našli lúky aj les Na blízkom vŕšku nechali vybudovať dva drevené altánky, pričom jeden ponúka návštevníkom prekrásny výhľad na okolitú krajinu. Na svoje si prídu aj milovníci prírody. Ďalšou pridanou hodnotou zalesnenia je aj to, že pomôže zadržať vodu z prívalových dažďov stekajúcu po svahu k dedine. Nové lesné porasty sú súčasťou projektu Stabilizace krajiny a podpora její biodiverzity, za ktorý získalo vedenie obce aj ocenenie v súťaži Komunální projekt roku 2019. Celá iniciatíva vznikla ešte pred 10-timi rokmi, keď sa miestni vlastníci pozemkov chceli zbaviť menej kvalitnej pôdy, ktorá sa nachádzala na miestach s horšou prístupnosťou. Výsadbu začali ešte v roku 2008 a trvala až do roku 2013. Náklady na projekt dosiahli niekoľko miliónov českých korún vrátane údržby a starostlivosti o vysadené stromy. Informoval o tom český portál Naše voda. 14.01.2020 dobrenoviny.sk Sceľovanie budú riešiť za štát len profesionáli - Od tohto roku sa očakáva urýchlenie komplexných pozemkových úprav. Zákon, ktorý to má umožniť, síce prezidentka nepodpísala, no parlament jej veto zrejme prelomí. Aké nové pravidlá sceľovania by mali platiť, opisuje Daniel Hrežík, hovorca ministerstva pôdohospodárstva. Zuzana Dzvoníková Prípravné konania na komplexné pozemkové úpravy sa už rozbehli v obciach v zhruba 170 vybraných katastroch. Tie sa ešte hradia takmer úplne z eurofondov. Celý proces má urýchliť nový zákon o pozemkových úpravách z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Ten sa bude týkať ďalších 93 katastrov, pri ktorých už vstúpi do financovania štát. Novelu zákona síce hlava štátu nepodpísala, vracia sa však do parlamentu, kde sa opäť prerokuje a zrejme aj schváli 21. januára. Ak zákon začne platiť, od februára už budú v praxi nové pravidlá komasácie, čiže sceľovania pozemkov. 1. Povolené a nariadené úpravy Nový zákon v prvom rade definuje dôvody na začatie pozemkových úprav. Kým v minulosti sa mohli realizovať len takzvané povolené pozemkové úpravy, novela zákona umožňuje použiť tento dôvod aj pri takzvaných nariadených pozemkových úpravách. Legislatívna zmena by mala vyriešiť stav, keď v odôvodnených prípadoch – po veľkých nariadených pozemkových úpravách – nastane situácia, keď je potrebné ešte usporiadať hospodárenie na pôde. Vtedy sa môže okresný úrad, ktorý pozná problematiku pozemkového vlastníctva vo svojom katastri, podať podnet a so súhlasom ministerstva nariadiť pozemkové úpravy. 2. Majetkoprávne usporiadanie Ďalším dôvodom na úpravy by podľa novely malo byť majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Zákon by tak odstránil niekoľkoročný problém a roztrieštenosť konania, ktoré starý zákon nedokázal vyriešiť. Novela totiž presne definuje postup pri týchto procesoch. Nastavuje postupy pre žiadateľa, ktorým sú obce alebo vyššie územné celky, určuje podmienky a spôsob, ako začať konanie a tiež spôsob vyrovnania a jeho primeranosť. 3. Osobitný kvalifikačný predpoklad Ide o novú požiadavku, ktorá kladie dôraz na vzdelanie a odbornosť zamestnancov ministerstva, okresného úradu v sídlach kraja a na okresných úradoch, ktorí pri sceľovaní vykonávajú úlohy štátu. Na to, aby osoba získala osobitný kvalifikačný predpoklad, bude potrebovať najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore. Ten musí byť zameraný na pozemkové úpravy, geodéziu a kartografiu, poľnohospodárstvo a krajinárstvo, lesníctvo, hydromeliorácie, krajinnú a záhradnú architektúru, priestorové plánovanie, ochranu a využívanie krajiny alebo právo. Pokiaľ by zamestnanec nemal ukončené vysokoškolské vzdelanie v niektorom z uvedných odborov, musel by mať najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti pozemkových úprav. Zamestnanci, ktorí splnia podmienky vzdelania, budú prejdú aj skúšobnou komisiou na ministerstve a až po jej absolvovaní získajú osobitný kvalifikačný predpoklad. 4. Problémy s doručovaním Nový zákon rieši aj aplikačné problémy doručovania vo vybraných situáciách. Napríklad, ak vlastník pozemku zomrel alebo ho vyhlásili za mŕtveho. Legislatívna úprava umožňuje ešte pred tým, ako bude známy okruh dedičov, okresnému úradu určiť opatrovníka z okruhu blízkych osôb poručiteľa, čiže vlastníka pozemku. Poručiteľ sa určuje v poradí manžel, manželka alebo deti. Musí však ísť o osobu, ktorá sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej úpravy prebiehajú. Pokiaľ opatrovníka nemožno určiť z rodiny, okresný úrad ním menuje obec. Opatrovník háji v rámci pozemkových úprav záujmy vlastníka až do zápisu dediča do katastra nehnuteľností. 5. Vlastný trvalý porast Zavádza sa definícia vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Pokračovanie na strane 15 Dokončenie zo strany 14 Povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku definuje nová legislatíva pri jeho zápise do registra porastov a upravuje sa aj vyrovnanie pri trvalých porastoch na cudzom pozemku, ktoré sú zapísané v registri porastov. 6. Skrátené lehoty Prerokúvanie úvodných podkladov na pozemkové úpravy by malo po novom trvať kratšie. Zo súčasných 30 dní by sa mala táto lehota skrátiť na 15, čo by tiež v konečnom dôsledku konania zrýchlilo. Po novom by mal platiť aj jednoznačný názov dokumentácie, ktorá obsahuje výsledky prípravného konania. Zjednotila by sa tým doterajšia terminologická nejednotnosť a rôznorodosť. 7. Novinky v nájme pôdy a lesa Legislatívna úprava by mala riešiť aj situácie, v ktorých má po pozemkových úpravách doterajší nájomca právo uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, avšak iba na čas do skončenia pôvodnej. Právo uzatvoriť novú nájomnú zmluvu však doterajšiemu nájomcovi na nové pozemky nevznikne, ak chce vlastník na nich hospodáriť sám, alebo ich chce prenajať blízkej osobe či svojej firme, to znamená spoločnosti, ktorej je členom alebo spoločníkom. Novinka by tak umožnila novým záujemcom hospodáriť na pôde aj formou rodinných fariem. 8. Vysporiadanie celých nehnuteľností Navrhovaná legislatívna zmena by mala priniesť možnosť vysporiadať celý nehnuteľný majetok. Pridomové záhrady a pridomové dvory, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria s konkrétnou stavbou funkčný celok a súčasne ich dlhodobo užívajú vlastníci, by sa tak vysporiadali súčasne s konkrétnou stavbou. 9. Nová výmera pôdy Nový zákon upravuje minimálnu výmeru poľnohospodárskeho pozemku, ktorý podlieha ochrane proti drobeniu po pozemkových úpravách. Z pôvodných 2 000 štvorcových metrov by tak po pozemkových úpravach mohol agropozemok merať minimálne 3 000 štvorcových metrov. 10. Obvyklá výška nájomného Po novom by mohol okresný úrad zverejniť predbežné údaje o obvyklej výške nájomného za predchádzajúci rok k 30. aprílu príslušného roka. V prípade nezrovnalostí v zverejnených údajoch by mohol nájomca požiadať príslušný okresný úrad, aby ich prešetril v lehote do 15 mája. Zároveň by nová legislatíva upravila postup pri vzniku podnájomného vzťahu v prípadoch po skončení pozemkových úprav. Týka sa to situácií, keď by vlastník užívaním svojho pozemku, kde sa nájom skončil alebo má skončiť, narušil, sťažil či znemožnil obhospodarovanie susedných pozemkov. FAKTY O STAVE SCEĽOVANIA PÔDY 8,4 MILIÓNA je počet vlastníckych parciel v súčasnosti. 4,4 MILIÓNA vlastníkov pozemkov je dnes evidovaných na Slovensku. 168 PROJEKTOV kde sa najbližšie začnú na Slovensku sceľovať pozemky. 44,6 MILIÓNA EUR sa má vynaložiť na komasáciu, táto suma sa uhradí z eurofondov. 93 ÚZEMÍ kde začne sceľovanie v ďalšom roku, uhradí sa zo štátneho rozpočtu. 15.01.2020; Hospodárske noviny Farmári chcú prelomenie veta - Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vyzýva poslancov Národnej rady, aby prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a nanovo zahlasovali za zákon o pozemkových úpravách, ktorý prijal parlament koncom novembra. Koncom minulého roka ho prezidentka vetovala. „Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je presvedčená, že bez naštartovania komplexných pozemkových úprav sa s oživením slovenského agrosektora dopredu pohneme len veľmi ťažko. Neprehľadné vlastnícke vzťahy, obrovská rozdrobenosť pôdy je príliš veľkým bremenom spoločnosti, ktoré bráni nielen v hospodárení na pôde, ale aj pri predkladaní a následnej realizácii investičných zámerov štátu a miest a obcí. Roky neriešené pozemkové úpravy sa odrážajú aj na vzhľade krajiny a stave životného prostredia,“ uviedol v mene rady predseda agrokomory Emil Macho. TASR15.01.2020 HLAVNOU PRIORITOU Chorvátskeho PREDSEDNÍCTVA V RADE EURÓPSKEJ ÚNIE BUDE REFORMA - CHORVÁTSKA ministerka poľnohospodárstva odmietla NÁVRH NA DOSIAHNUTIE EXTERNEJ KONVERGENCIE PRIAMYCH PLATIEB. Chorvátsko vystrieda na čele Rady EÚ v súčasnej dobe predsedajúce Fínsko od 01/01/2020, podľa novovymenovanej chorvátskej ministerky poľnohospodárstva Marije Vučković bude hlavnou prioritou chorvátskeho predsedníctva reforma SPP po roku 2020. Vučkovićová dúfa v uzavretie dohody k SPP do konca roka 2019, čím by Chorvátsko malo príležitosť viesť trialógy Európskeho parlamentu, Európskej Komisie a Rady k SPP. Podľa novej ministerky ale bude záležať na tom, či sa členské štáty v blízkej dobe zhodnú na rozpočte EÚ na obdobie po roku 2020, a či bude Európsky parlament do konca roka schopný prijať svoje stanovisko k SPP. chorvátska ministerka odmietla nielen návrh na krátenie rozpočtu SPP, ale aj na dosiahnutie externej konvergencie priamych platieb na hektár. Chorvátsko je šiestou krajinou EÚ s najvyššími platbami, v priemere okolo 350 eur na hektár - ich AKTUÁLNY VÝVOJ Debata K SPP SEPTEMBER 2019 zníženie v prospech členských štátov, kde priame platby nedosahujú 90% priemeru EÚ, by podľa Vučković ohrozilo životaschopnosť chorvátskeho poľnohospodárskeho sektora. Ministri sa budú musieť dohodnúť na včasnom prijatie pravidiel konverzie s cieľom zabrániť prípadným prerušením vo výplate pomoci zo SPP, pravidlá pre prechodné obdobie by Komisia mala predložiť podľa neoficiálnych informácií do konca októbra 2019, nastavená by mala byť na dĺžku jedného roka - nová SPP by mala platiť od roku 2021. Okrem reformy SPP by medzi ďalšie priority mohla patriť problematika zdravia zvierat a výskyt afrického moru ošípaných. Osobitný výbor pre poľnohospodárstvo diskutoval o spoločnej poľnohospodárskej politike. Europska komisia / volby september 2019 Nájomcovia pozemkov majú povinnosť oznámiť sumárne údaje o nájomnom - 16.1.2019, Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru a údaje a informácie z tejto evidencie poskytnúť okresnému úradu každoročne do 31. januára nasledujúceho roku. Údaje z formulárov budú následne použité na stanovenie obvyklej výšky nájomného pre každé katastrálne územie v SR. Podľa zákona 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, §14 ods. 3: „Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru a údaje a informácie z tejto evidencie poskytnúť okresnému úradu každoročne do 31. januára nasledujúceho roku.“ Je to nová povinnosť podľa zákona 504/2003 Z. z., kedy prvýkrát sa údaje za rok 2018 musia doručiť na okresné úrady do 31.1.2019. Vyhláška MPRV SR č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného, v §5 ods. 1 „Nájomca poskytuje podľa §14 ods. 3 zákona okresnému úradu sumárne údaje z evidencie nájomného za kalendárny rok v tabuľkovej forme v listinnej podobe alebo elektronickej podobe za každé katastrálne územie na formulári.“ Formulár môžete stiahnuť tu. Údaje z formulárov budú následne použité na stanovenie obvyklej výšky nájomného pre každé katastrálne územie v SR postupom podľa §5 vyhlášky MPRV SR 172/2018 Z. z. v spojení s §1 ods.3 zákona 504/2003 Z. z.: „Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.“ 16.01.2019 Zákonná povinnosť nájomcov - zákonnú povinnosť, ktorú ukladá právny poriadok SR nájomcom poľnohospodárskych pozemkov. Do 31.1. tohto roka sú nájomcovia poľnohospodárskych pozemkov povinní poskytnúť okresnému úradu sumárne údaje z evidencie o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za predchádzajúci kalendárny rok za každé katastrálne územie. Požadované údaje sa poskytujú v listinnej podobe alebo elektronickej podobe na formulári podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 172/2018 Z. z.. Zákonnú povinnosť pripomína aj MPRV SR na svojom webovom sídle: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=22&navID2=22&sID=23&id=13758 O tejto povinnosti ako aj o povinnosti viesť auchovávať evidencie v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. sme Vás informovali v priebehu minulého roka - informáciu prikladáme nižšie. dovoľujeme si upriamiť pozornosť na novú Vyhlášku č. 172/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2018. Táto vyhláška upravuje podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania údajov z evidencie prenajatých pozemkov a pozemkov vo vlastníctve nájomcu („evidencia pozemkov“), evidencie obhospodarovaných pozemkov a evidencie o dohodnutom a zaplatenom nájomnom („evidencia nájomného“), ktoré sú nájomcovia povinní viesť podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 504/ 2003 Z. z.. Vyhláška súčasne ustanovuje podrobnosti o spôsobe stanovenia obvyklej výšky nájomného. Doterajšie evidencie vedené do 30.06.2018 sú nájomcovia povinní zosúladiť s predmetnou vyhláškou najneskôr do 31. decembra 2018. Výnimku predstavuje prípad katastrálnych území, kde nie je do 31. októbra 2017 vykonaný zápis registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností. V takomto prípade nájomcovia zosúladia evidencie s touto vyhláškou do jedného roku odo dňa vykonania zápisu registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností. Evidencia pozemkov sa skladá z písomnej časti, mapovej časti a zbierky listín. Písomná časť sa vyhotovuje podľa vzoru uvedeného v Prílohe č. 1. Evidencia pozemkov sa aktualizuje najmenej raz ročne; spravidla k 31. októbru. Evidencia obhospodarovaných pozemkov sa vedie na podkladovej mape vo vhodnej mierke zakreslením hraníc blokov pozemkov, obhospodarovaných nájomcom podľa skutočného stavu v teréne. Súčasne platí, že sa vedie na papierových mapách alebo v elektronickej podobe prostriedkami informačno-komunikačných technológií. Platí, že údaje a informácie z týchto dvoch evidencií je nájomca povinný na požiadanie poskytnúť okresnému úradu a Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Túto povinnosť ustanovuje § 14 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. Evidencia nájomného sa vedie podľa vzoru uvedeného v Prílohe č. 2. Nájomca poskytuje okresnému úradu sumárne údaje z evidencie nájomného za kalendárny rok v tabuľkovej forme v listinnej podobe alebo elektronickej podobe za každé katastrálne územie na formulári uvedenom v prílohe č. 3, a to každoročne do 31. januára nasledujúceho roku. Povinnosť poskytovať údaje z tejto evidencie vyplýva z § 14 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.. Viac informácií v predmetnej vyhláške. Vyhláška je zverejnená na https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/172/20180701 Taktiež ju prikladáme v prílohe. S úctou Eva Gernátová Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Záhradnícka 21 811 07 Bratislava Mob:+421-(0)903 253 070 Tel: +421-(0)2-502 17 107 Fax: +421-(0)2-555 64 800 e-mail: gernatova@sppk.sk 504/2003 Z. z. - 504 ZÁKON z 24. októbra 2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I PRVÁ ČASŤ NÁJOM POZEMKU NA POĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY § 1 (1) Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely. (2) Pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou,2) b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie sú dotknuté. (3) Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. § 2 Nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely2) je oprávnený brať z neho aj úžitky. § 3 Ak nie je dohodnuté inak, obvyklé náklady pri bežnom užívaní prenajatého pozemku spojené s jeho udržiavaním v stave spôsobilom na dosiahnutie účelu nájmu znáša nájomca. § 4 Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka. § 5 Ak ide o mimoriadne okolnosti najmä následky prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil, a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich následky mohol odvrátiť alebo prekonať, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného. Náhrady a príspevky z verejných prostriedkov prijaté nájomcom v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami sa pripočítajú k úžitkom z prenajatého pozemku. § 6 Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak. § 24e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2019 (1) Návrh podľa § 12c ods. 1 možno podať do 31. júla 2019. (2) Konanie o návrhu podľa § 12c ods. 1 začne uplynutím lehoty podľa odseku 1. Okresný úrad zverejní na úradnej tabuli informáciu o začatých konaniach v rozsahu údajov o katastrálnom území a údajov o doterajšom náhradnom pozemku. (3) Okresný úrad rozhodne o návrhu podľa § 12c ods. 1 do 31. júla 2021. (4) Ak okresný úrad po 1. februári 2019 počas konania podľa § 12b zistí, že návrh spĺňa podmienky podľa § 12c, dokončí konanie podľa § 12c. (5) Rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8, § 12b ods. 4 a 12 a §12c ods. 4 a 9 sú vykonateľné podľa osobitného predpisu.22) (6) Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka sa primerane vzťahuje aj na vypratanie pozemku, o ktorom bolo vydané rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8, § 12b ods. 4 a 12 a § 12c ods. 4 a 9. § 25 Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z. z. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/20190201.html# Ministri poľnohospodárstva EÚ - Ministri poľnohospodárstva EÚ rokovali na pôde Rady Európskej únie o „cukrových kvótach“, zhoršujúcej sa situácii s morom ošípaných aj o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2020. Po zrušení „cukrových kvót“ ceny cukru klesajú, produkcia aj vývoz z EÚ naopak rastú Mor ošípaných sa v EÚ šíri čoraz viac Ako by mala vyzerať nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ po roku 2020 Európska komisia (EK) očakáva, že výroba cukru v EÚ po zrušení kvót tento rok stúpne až na 20,5 milióna ton oproti 16,8 milióna ton v roku 2017. Dovoz cukru do EÚ naopak výrazne poklesne dokonca až pod úroveň 1,5 milióna tony. Dôvodom je zosúladenie cien cukru v EÚ a vo svete a tým menšia príťažlivosť trhu EÚ pre vyvážajúce krajiny. Zároveň sa podľa EK značne zvýši vývoz cukru z EÚ na viac ako 2,8 milióna ton. Pre európskych producentov to predstavuje výzvu na rozširovanie exportných možností. Ceny cukru pritom v EÚ klesajú. „Slovensko je v súčasnosti schopné pri maximálnom využití oboch cukrovarov zabezpečiť sebestačnosť v rámci výroby cukru na 100 % pre potravinárske aj priemyselné využite. Spotreba cukru však v ekonomicky prosperujúcich krajinách a teda aj na Slovensku klesá, pričom stúpa práve v rozvojových krajinách,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka Gabriela Matečná. Na Slovensku je v súčasnosti 195 pestovateľov cukrovej repy, pričom priemerná výmera pestovania je 100 ha. Pre optimálne využitie výrobných kapacít oboch cukrovarov v SR je potrebná výmera 20 000 až 22 000 ha, ktorá je v posledných piatich rokoch vďaka stabilnej pestovateľskej základni udržiavaná. Situácia s africkým morom ošípaných, ktorý ohrozuje aj Slovensko sa v EÚ zhoršuje. K epidémii už došlo aj v komerčných chovoch v Rumunsku. Členské krajiny EÚ diskutovali o hlavných opatreniach, ktoré je nevyhnutné realizovať na zamedzenie jeho ďalšieho šírenia. Potrebné je rýchle a efektívne zníženie hustoty diviačej populácie v EÚ, získavanie detailných znalostí o víruse AMO, ktorý sa donedávna vyskytoval len na africkom kontinente, kontrola priebehu choroby u infikovaných kusov, dôsledná a rýchla likvidácia kadáverov z prostredia a v neposlednom rade vývoj účinnej vakcíny. Slovenský agrorezort pristúpil k intenzívnemu monitoringu afrického moru ošípaných. Vďaka aktívnej preventívnej práci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zatiaľ nebol zaznamenaný žiadny výskyt AMO na území SR. V súvislosti s výskytom tejto choroby v ČR a na Ukrajine okrem toho vytýčil dve vysoko rizikové oblasti, kde vykonáva intenzívny monitoring AMO a kontrolu všetkých chovateľov ošípaných a poľovných združení. Agroministri rokovali aj o budúcej podobe SPP po roku 2020. Európska komisia navrhla, aby bola budúca SPP jednoduchšia, a aby od politiky založenej na dodržiavaní pravidiel prešla na politiku orientovanú na výsledky. Navrhuje tak „nový model vykonávania“ zameraný na ciele a výsledky. V rámci neho by sa základné politické ciele stanovovali na úrovni EÚ, no členské štáty by mali väčší priestor na určenie toho, ako tieto ciele dosiahnuť. „Za predpoklad efektívnej a spravodlivej spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 považujem zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých farmárov, bez ohľadu na veľkosť. Je tiež potrebné urýchliť vyrovnanie výšky priamych platieb v členských krajinách. Pri druhom pilieri zastáva Slovensko názor, že miera spolufinancovania podpôr by mala byť stanovená jednotne pre všetky členské štáty. Našou prioritou je zabezpečiť, aby aj v budúcnosti priame platby zaisťovali stabilný príjem farmárov,“ uviedla Gabriela Matečná. 1.02.2018 Mpsr Minister Ľubomír Jahnátek zahájil pracovnú cestu do Číny - Minister pôdohospodárstva odcestoval na zahraničnú pracovnú cestu do Číny, aby podpísal Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Všeobecnou správou pre dohľad nad kvalitou, kontrolou a karanténou (AQSIQ) Čínskej ľudovej republiky.. Zahraničnú delegáciu po príchode privítal Qu Wenchu, senior viceprezident spoločnosti Huawei Technologies, spolu s generálnou riaditeľkou spoločnosti Huawei pre Slovensko pani Liang Yan.. Po spoločnom obede navštívila delegácia výstavisko "Exhibition Center" spoločnosti Huawei, ktoré je súčasťou výrobného areálu. Spoločnosť funguje na slovenskom trhu od roku 2006 a špecializuje sa na informačné technológie a techniku. O rozvíjajúcej sa spolupráci svedčí počet zamestnancov v regiónoch Banskej Bystrice, Žiliny, Nitry, Košíc, Trnavy a Bratislavy, ktorý prekročil 70-ku. V diskusii predstavitelia spomenuli aj spoluprácu s Ministerstvom školstva a zabezpečenie systému videokonferencií počas blížiaceho sa predsedníctva SR (SK PRES).. Včera sa delegácia MPRV SR na čele s ministrom Ľubomírom Jahnátkom stretla s predstaviteľmi čínsko-česko-slovenskej farmy priateľstva. Rokovanie sa nieslo v naozaj priateľskom duchu, z ktorého zišla veľmi produktívna diskusia. Prezident farmy Lv Zhenhua na úvod prezentoval základné informácie o farme, ktorá bola založená v roku 1956, kedy ČĽR vtedajšia ČSR darovala 670 traktorov. Hoci je už farma súčasťou Zhong Jie - rozvinutej industriálnej zóny, z úcty k našej spolupráci si zachovala pôvodné pomenovanie dodnes. Na rozlohe 268 km2 pracuje viac ako 40 tis. zamestnancov. Z celkového ročného príjmu 1,5 mld. eur predstavuje poľnohospodárstvo približne 3%. Za posledné desaťročie sa smerovanie farmy začalo odchyľovať od tradičného poľnohospodárstva a celkovo dnes chová okolo 50 tis. kusov hovädzieho dobytka. Ako uviedol minister Jahnátek, podporujeme investície do Číny.. "Sme tu preto, aby sme podporili spoluprácu našich krajín v poľnohospodárstve. Je potrebné otvoriť trh do Číny na úrovni ministra, aby naši podnikatelia mohli expandovať na tento trh a otvoriť tak nové vzájomné obchodné cesty," poznamenal Ľubomír Jahnátek. Spoločne prediskutovali aj problematiku bezpečnosti potravín, ktorá je v Číne v porovnaní so Slovenskom neistá.. Peking, 25. novembra 2015 Veľvyslanec Rakúska v SR: Žijeme v zaujímavom období - Minútou ticha si uctili obete teroristických útokov v Paríži z 13. novembra 2015 účastníci medzinárodnej konferencie v hoteli Bratislava.. Záverečnú konferenciu pripravil Riadiaci orgán Programu cezhraničnej spolupráce Rakúska republika – Slovenská republika 2007 – 2013 v hlavnom meste Slovenska na konci novembra, kde sa hodnotili výsledky, aké program priniesol obom štátom za uplynulých sedem rokov.. Pán Martin Pospischill z Viedne slávnostne odovzdal štafetu s vlajkami oboch republík riaditeľovi odboru Programov cezhraničnej spolupráce Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pánovi Milanovi Gálovi.. Slovensko sa totiž v novom programovacom období 2014 – 2020 stalo Riadiacim orgánom nového Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúska republika 2014 – 2020.. Pán Pospischill zhodnotil cezhraničnú spoluprácu takmer za dvadsať rokov medzi obomi susednými štátmi slovami: „Na začiatku neboli samozrejmé veci, aké vnímame dnes, ale bolo množstvo problémov, ktoré sme spoločne prekonali. Dynamika tohto regiónu je dnes zárukou, že budeme pre Slovenskú republiku aj naďalej dobrými partnermi a našich slovenských kolegov z programu budeme v ich práci Riadiaceho orgánu podporovať, čo vám teraz sľubujem.“. Rovnako prítomný veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku J. E. pán Helfried Carl vyzdvihol dosiahnuté úspechy o. i. aj slovami: „Vďaka blízkosti hlavných miest Bratislavy a Viedne, ale najmä vďaka kultúrnej blízkosti oboch našich národov sme príkladom už nielen pre štáty a ich zástupcov v Bruseli, ale najmä ako prihraničný región, v ktorom sa zlepšila kvalita života tu žijúcich občanov.“. Ako pán veľvyslanec Carl zdôraznil, „žijeme v zaujímavej dobe napriek hospodárskej, migračnej a dnes už aj bezpečnostnej krízy panujúcej v Európe.“ Hlavným zmyslom pomoci z európskych fondov vidí rakúsky diplomat „v zahojení rán z minulosti,“ keď v roku 1914 bolo len na rieke Morave viac mostov medzi Rakúskom a Slovenskom, než ich tu stojí dnes: „Na konci každého programovacieho obdobia musí byť preto Európa silnejšia nielen v Bruseli, ale zlepšenie kvality života musia pocítiť konkrétni prijímatelia, občania, ktorí tu žijú,“ zdôraznil veľvyslanec v závere svojho vystúpenia.. Vyše dvesto prítomných účastníkov konferencie pomocou videopríhovoru oslovila aj riaditeľka z direktoriátu Európskej komisie DG Regio D pani Lena Andersson Pench, ktorá zdôraznila: „Ak majú ľudia dobrého suseda, dobrá je aj celá spoločnosť.“. „V prihraničnom regióne rieky Moravy žije takmer päť miliónov ľudí,“ keď okrem občanov Slovenska a Rakúska sa tu stretáva táto oblasť aj s prihraničným regiónom Českej republiky ako pripomenul z magistrátu mesta Viedeň pán Martin Hutter. V slovensko – rakúskom programe pritom ide o občanov žijúcich vo Viedni, v Dolnom Rakúsku a v Burgenlande; na Slovensku ide o ľudí z Bratislavského VÚC a z Trnavského samosprávneho kraja.. Pán Hutter pokračoval pripomenutím dôležitých míľnikov za sedem rokov, kedy sa vzdialenosť z najvýchodnejšieho vrchu Álp ťahajúcich sa od Francúzska stojacieho v mestečku Hainburg s názvom Braunsberg skrátila k najzápadnejšiemu vrchu Karpát ťahajúcich sa od Srbska po Bratislavu s menom Devínska Kobyla pre bicyklistov o štyri kilometre.. V roku 2007 sa na Braunsberg dostali cyklisti z Devínskej Kobyly po prejdení 64 kilometrov, dnes je to 16 kilometrov vďaka vybudovaniu množstva nových cyklotrás.. Viacerí rakúski účastníci hovorili najmä o úspešnom projekte Cyklomostu Slobody v Devínskej Novej Vsi, ktorý patrí k najväčšej pýche celého uplynulého obdobia.. Faktom však je, že tieto dva vrchy – najvýchodnejší patriaci do Álp Braunsberg a najzápadnejší patriaci do Karpát sú vzdušnou čiarou vzdialené iba päť kilometrov a oddeľuje ich rieka Dunaj.. Celkovo za sedem rokov bolo podporených 90 cezhraničných projektov a z nich niektorých prijímateľov vyspovedal pán Hutter zábavnou formou priamo na konferencii.. Rovnako prítomní účastníci mohli vyplniť slovensko – rakúsky kvíz a vhodiť ho do losovacej škatule na recepcii hotela. Jeden z účastníkov bol vylosovaný a získal na záver konferencie dva lístky na dopravu loďou z Bratislavy do Viedne Twin City Liner, ktorá premáva tiež vďaka skončenému programu.. Pán Gál za nový Riadiaci orgán sídliaci už na Slovensku zhodnotil spoluprácu v čerpaní európskych zdrojov v prihraničných regiónoch Slovenska a Rakúska za posledných štrnásť rokov aj týmito slovami: „Za ten čas sa menili jednotlivé podmienky ako výška financovania, či jeho zdroje, ale zároveň sa prehlbovala dôvera a upevňovala sa spolupráca, čo sú dobré základy pre ďalšie obdobie.“. Pán Pospischill za zaniknutý Riadiaci orgán v Rakúsku poďakoval za dobrú spoluprácu aj prítomnému riaditeľovi kancelárie generálneho riaditeľa Sekcie riadenia programov regionálneho rozvoja z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pánovi Emilovi Píchovi, s ktorým spolu diskutovali o ďalších nových možnostiach rozvoja cezhraničných regiónov.. Zo slovenského ministerstva pôdohospodárstva nový program na roky 2014 – 2020 predstavila pani Veronika Čelárová.. Prítomných oboznámila aj s najdôležitejšími otázkami pri príprave nových projektov.. Na nich je vyčlenených cez 75 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.. Táto téma bola aj ďalšou dôležitou časťou konferencie, kde zúčastnení diskutovali o konkrétnych podmienkach čerpania.. . Kontakty:. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova 12 812 66 Bratislava tel: 00421 2 59 26 61 11 fax: 00421 2 59 26 64 35 www.mpsr.sk. Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja Račianska 135/A P. O. Box 1 830 03 Bratislava 33 http://www.sk-at.eu/. 23.11.2015 Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 - Dňa 13.02.2015 bol Európskou komisiou prijatý Program rozvoja vidieka na roky 2014 -2020, ktorého predkladateľom bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Európska komisia okrem nášho Programu rozvoja vidieka schválila v uvedenom termíne aj ďalších 18 programov rozvoja vidieka (PRV), zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia EÚ, starostlivosť o vidiecke oblasti a klímu, ako aj na posilňovanie hospodárskych a sociálnych štruktúr vidieckych spoločenstiev do roku 2020. . PRV pre Slovensko načrtáva priority Slovenska pri využívaní verejných prostriedkov vo výške 2,1 miliardy EUR, ktoré sú k dispozícii počas sedemročného obdobia (1,545 milióna EUR z rozpočtu EÚ a 534 miliónov EUR z vnútroštátnych zdrojov). Slovenský program rozvoja vidieka patrí medzi prvých 27 schválených programov z celkového počtu 118.. Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan uvítal rozhodnutie komisie o schválení PRV pre Slovensko a uviedol: „Jednou z najväčších predností našej koncepcie rozvoja vidieka je skutočnosť, že vychádza z kľúčových priorít. Každý členský štát či región je však zodpovedný za navrhnutie programu, ktorý bude zodpovedať jeho potrebám a situácii. Súčasné programy ponúkajú financovanie širokej škály dynamických projektov. Významným aspektom programov rozvoja vidieka je posilnenie vedomostnej základne v rámci sektora poľnohospodárstva.“. Podpora rozvoja vidieka predstavuje tzv. druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom členským štátom poskytuje finančné krytie z prostriedkov EÚ na celoštátne či regionálne riadenie viacročných spolufinancovaných programov. Celkovo sa vo všetkých 28 členských štátoch prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v období rokov 2014 až 2020 vynaloží 99,6 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ.. Pôdohospodárska platobná agentúra v súvislosti so schváleným Program rozvoja vidieka na roky 2014 -2020 plánuje na základe harmonogramu výziev zverejnenom na webovom sídle Pôdohospodárskej platobnej agentúry začať už v priebehu mesiaca máj 2015 vyhlasovať v súlade so zákonom 292/2014 Z. z. zo 17. septembra 2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov jednotlivé výzvy na predkladanie žiadostí na nenávratný finančný príspevok v sektore lesníctva, poľnohospodárstva, spracovania produktov a rozvoja vidieka.. MPSR Spája nás poľnohospodárska politika i potravinový patriotizmus - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek dnes rokoval v českých Valticiach so svojim kolegom Miroslavom Jurečkom, ministrom zemědělství ČR.. Ministri diskutovali o skúsenostiach s aplikáciou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Zjednodušenie SPP by výrazne pomohlo agrárnemu sektoru. „Zhodneme sa v názore a spoločne tlačíme na Komisiu, aby pristúpila v približne 16 bodoch k zjednodušeniu administratívy pri čerpaní prostriedkov v novom programovacom období,“ uviedol minister Jahnátek. Druhým zásadným problémom je vnútorný trh poznačený aj ruskými sankciami. Ako zdôraznil minister Ľ. Jahnátek, dôležitá je propagácia vlastných produktov. Česká republika po našom vzore v krátkej dobe zavedie na trh „českú potravinu,“ aby rovnako ako Slovensko utvrdila v spotrebiteľovi domáci potravinový patriotizmus. Diskusia sa zamerala taktiež na zvýšenie proexportných možností pre agrokomodity, kde je pre nás veľmi inšpiratívny model Českej republiky. Naši experti sa budú touto praxou v dohľadnej dobe podrobnejšie zaoberať. . Horúcou otázkou bola aktuálna situácia v sektore mlieka. Klesajúce výkupné ceny mlieka trápia nielen Slovensko, ale aj Česko. Minister Jahnátek informoval, že rezort kompenzuje zníženú výkupnú cenu zvýšením jednotkových platieb na dojnice. Diskusia zdôraznila zámer oboch štátov podporovať živočíšnu výrobu a spotrebu domácich potravín.. Valtice 12.05.2015 Vláda odobrila návrh novely zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku - Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku má svoje nedostatky, ktoré umožňujú legislatívu v praxi obchádzať, tvrdí skupina šiestich poslancov NR SR. Do legislatívneho procesu predložili novelu, ktorou chcú zamedziť zneužívaniu dvoch skutočností. Vláda ich návrh v stredu 22. apríla 2015 odobrila. Ako predkladatelia tvrdia, zneužívaný je inštitút zámenných zmlúv, ktorý bol v snahe napomôcť usporiadaniu vlastníctva pozemkov pod budovami vyňatý spod tohto zákona. "Katastrálnym odborom sú predkladané na vkladové konania desiatky zámenných zmlúv, kde sa poľnohospodárske pozemky zamieňajú za hnuteľné veci alebo ktorými sa síce zamieňa pozemok za pozemok avšak v úplne neprimeraných výmerách až v rozsahu hektáre za metre štvorcové čo svedčí o snahe obchádzať ustanovenia tohto zákona," vysvetľujú poslanci v odôvodnení. Navrhujú preto doplnenie zámenných zmlúv ako ďalšieho typu zmlúv, ktoré podliehajú postupu podľa tohto zákona, ak ich predmetom sú poľnohospodárske pozemky. V návrhu novely namietajú aj voči ustanoveniu, ktoré hovorí, že status blízkej alebo príbuznej osoby je možné preukazovať nielen verejnými listinami ale aj čestným vyhlásením. Podľa nich sa katastrálne odbory častokrát stretávajú s tým, že čestné vyhlásenie je zneužívané, chcú ho preto zo zákona vypustiť. Účinnosť novely zákona navrhujú od 1. júla tohto roka. Zdroj: Vláda odobrila návrh novely zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku | Onlinezakony.sk - Zákony, judikatúra a literatúra 2014 Copyright © Verlag Dashöfer, nakladatelství spol. s r. o. 28.04.2015 Brusel vyšetruje Slovensko, dôvodom je poľnohospodárska pôda - Európska komisia oznámila, že začína vyšetrovať Slovensko. Nepáči sa jej, že vláda výrazne obmedzila možnosť nakupovať poľnohospodársku pôdu napríklad cudzincami, ale aj developermi. Komisia teraz žiadať vyjadrenia k zákonu upravujúcim nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy. Ten totiž minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek spolu s poslancami Smeru vlani v lete zmenil. Od júna minulého roka sa totižto obmedzila možnosť predaja pôdy väčšej rozlohy ako dvetisíc štvorcových metrov situovaných mimo územia obce. Nemôžete diskriminovať, odkazuje komisia Hlavným dôvodom, ktorý vláda prezentovala pri obmedzovaní vlastníckych práv, bolo ukončenie desaťročného obdobia, keď nemohli slovenskú pôdu kupovať cudzinci. Nechceli vraj, aby sa naše pozemky dostali do cudzích rúk. Zákon obsahuje podľa komisie niekoľko ustanovení, ktoré podľa práva Európskej únie možno považovať za obmedzenia voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa. 26.03.2015Annamária Ondrejková SME Program rozvoja vidieka je schválený - Európska komisia schválila ďalších 18 programov rozvoja vidieka (PRV), zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia EÚ, starostlivosť o vidiecke oblasti a klímu, ako aj na posilňovanie hospodárskych a sociálnych štruktúr vidieckych spoločenstiev do roku 2020. Medzi nimi aj PRV pre Slovensko. Ten načrtáva priority Slovenska pri využívaní verejných prostriedkov vo výške 2,1 miliardy EUR, ktoré sú k dispozícii počas sedemročného obdobia (1,545 milióna EUR z rozpočtu EÚ a 534 miliónov EUR z vnútroštátnych zdrojov).. Slovenský program rozvoja vidieka patrí medzi prvých 27 schválených programov z celkového počtu 118. „Som veľmi spokojný, že PRV bolo dnes schválené. Program dáva rámec ďalšiemu rozvoju v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, potravinárstve či rozvoji vidieka. Prostredníctvom pomoci na začatie podnikania dáme príležitosť približne 600 mladým poľnohospodárom a 330 malým rodinným farmám,” poznamenal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek.. Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan uvítal dnešné rozhodnutie a uviedol: „Jednou z najväčších predností našej koncepcie rozvoja vidieka je skutočnosť, že vychádza z kľúčových priorít. Každý členský štát či región je však zodpovedný za navrhnutie programu, ktorý bude zodpovedať jeho potrebám a situácii. Súčasné programy ponúkajú financovanie širokej škály dynamických projektov. Významným aspektom programov rozvoja vidieka je posilnenie vedomostnej základne v rámci sektora poľnohospodárstva. S potešením konštatujem, že v rámci 18 dnes prijatých programov sa uskutočnia kurzy odbornej prípravy pre viac ako milión uchádzačov.”. Podpora rozvoja vidieka predstavuje tzv. druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom členským štátom poskytuje finančné krytie z prostriedkov EÚ na celoštátne či regionálne riadenie viacročných spolufinancovaných programov. Celkovo sa vo všetkých 28 členských štátoch prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v období rokov 2014 až 2020 vynaloží 99,6 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ.. 16.02.2015 MPSR Komisia a členské štáty EÚ nemajú zhodný názor na ruské embargo - Európska komisia (EK) a členské štáty EÚ nemajú rovnaký pohľad na dosah platnosti ruského embarga na európske potraviny. Uviedol to minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v rámci dnešného zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli.. Jahnátek skonštatoval, že exekutíva EÚ momentálne definuje účinok ruského embarga ako nie veľmi závažný, na rozdiel od členských štátov, ktoré od prípadu k prípadu vnímajú negatívne dosahy súvisiace so zákazom vývozu potravín do Ruska. "Hľadajú sa nejaké nové riešenia. My sme dnes jasne definovali náš postoj s tým, že sme povedali, že treba pracovať s inštitútom kríza a kríza je podľa nás vtedy, keď ceny týchto komodít, najmä bravčové mäso, mlieko a mliečne výrobky, ovocie a zelenina, na trhu poklesnú pod 30 %," opísal pozíciu Rady ministrov.. Šéf slovenského agrorezortu pripomenul, že ak by takýto pokles na trhu nastal - pod 30 % -, Rada a komisia by mali zadefinovať minimálne nákupné ceny, ktoré by mali byť na úrovni výrobných nákladov. Ako príklad uviedol jablká, kde by výkupná cena nemala klesnúť pod 0,36 eura a v prípade bravčového mäsa je dolná hranica 1,35 eura. Jahnátek zdôraznil, že sa takto zadefinovali viaceré komodity, ktoré by bolo potrebné z celoeurópskeho pohľadu, aj s podporou EK, zadefinovať, aby nedošlo k celkovému úpadku prvovýrobcov v EÚ. A dodal, že je to dôležité aj z nášho pohľadu, lebo už aj slovenskí výrobcovia sú poznačení ruským embargom a pociťujú krízu.. Rada ministrov sa venovala aj návrhu, ktorý za EK minulý týždeň predložil šéf Generálneho riaditeľstva pre ochranu spotrebiteľov (DG SANCO) Ladislav Miko. Jahnátek vyvrátil fámy, že návrh povoliť dovoz špecifických potravín z niektorých členských štátov EÚ do Ruska na základe zdravotných certifikátov je pokus obísť platnosť embarga. "Treba povedať, že nejde o žiadne bilaterálne zvýhodnenia alebo diskusie medzi štátmi EÚ a Ruskom, ale pripravuje sa moment, kedy by mohlo dôjsť k zrušeniu ruských sankcií a hľadá sa spôsob, ako by sa to postupne uvoľňovalo," uviedol Jahnátek.. Minister spresnil, že ide o iniciatívu DG SANCO zameranú na rokovania s ruskou veterinárnou správou o podmienkach, za ktorých by boli povolené dovozy niektorých komodít, najmä mäsa a mäsových výrobkov a mlieka a mliečnych výrobkov. "Nejde o žiadne porušenie či obídenie sankcií. Len sa myslí dopredu, čo bude po zrušení embarga," vysvetlil Jahnátek.. Text: spravodajca TASR Jaromír Novak, 26.01.2015 MPSR Nový finančný model pre prvovýrobu - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR plánuje v budúcom roku naplno rozbehnúť nový finančný model pre prvovýrobu. Uviedol to v rozhovore pre TASR minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek "V roku 2015 chceme už naplno rozbehnúť nový finančný model pre poľnohospodársku prvovýrobu, to znamená 3-pilierový systém. Poľnohospodárom pôjdu teda jednak priame platby, ďalej pôjdu projektové alebo neprojektové platby z Programu rozvoja vidieka a taktiež pôjde národný pilier, ktorý má akumulovaných pre každý rok približne 19 miliónov eur," spresnil.. Slovenskí poľnohospodári by podľa neho tak už mali dostať v budúcom roku nové sadzby platieb, ktoré by ich mali motivovať k zvýšeniu produkcie ovocia, zeleniny, špecializovanej rastlinnej výroby a k rozvoju živočíšnej výroby. "Preto by sa mali už naplno uplatňovať nové platby," zdôraznil.. Napríklad u hovädzieho dobytka, u kráv s trhovou produkciou bola v starom programovom období priemerná podpora okolo 120 eur na jeden kus dobytka. "My po novom dávame v prípadoch, že sa bude uplatňovať welfare (dobré životné podmienky zvierat, pozn. TASR) 370 eur. Je to teda výrazný nárast, ktorý by mal motivovať chovateľa, aby si udržal, prípadne zvýšil početnosť kráv s trhovou produkciou," dodal.. 1.01.2015 Text: TASR Veľký pokles nákupných cien agrokomodít - Poľnohospodárov v roku 2014 najviac trápil a stále ešte trápi veľký pokles nákupných cien mnohých rastlinných aj niektorých živočíšnych komodít a s ním spojená nízka miera speňažovania ich produkcie. Uviedol to pre TASR predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. "V dôsledku toho dosiahli v mnohých prípadoch len 60-% až 90-% cenovú úhradu nákladov, čo je z dlhodobého hľadiska neúnosné," zdôraznil. Potravinári sa podľa neho museli zasa vyrovnávať s tlakom obchodných reťazcov na dodávateľské podmienky, ktorý nebol v porovnaní s minulosťou o nič menší. Očakávania, že by na základe sústredených poznatkov mohla byť nerovnováha v potravinovom reťazci konečne riešená aj na úrovni celej EÚ, sa opäť nenaplnili a Európska komisia vsadila iba na princíp etickej samoregulácie. Ten zatiaľ nepriniesol očakávané výsledky nikde, kde sa ho pokúsili využiť a iné to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ani teraz. Spoločnou úlohou bola podľa Semančíka príprava nového programovacieho obdobia z hľadiska podpornej politiky, najmä schvaľovanie Programu rozvoja vidieka. "Na pohľad to síce bezprostredne nesúviselo s produkčnou výkonnosťou odvetvia, lenže v konečnom dôsledku išlo o podnikateľské prostredie, ktoré má významný vplyv na vonkajšiu i vnútornú konkurenčnú schopnosť domácich výrobkov a výrobcov," dodal. 27.12.2014 TASR Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva - 1. 2/2014 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o jedlom obilí a mlynských výrobkoch z obilia 2. 14/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení neskorších predpisov 3. 19/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov 4. 20/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb 5. 21/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh v znení neskorších predpisov 6. 22/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení neskorších predpisov 7. 23/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 215/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú výnimky na registráciu druhov a odrôd pestovaných rastlín, ktorým hrozí genetická erózia, a pre uvádzanie množiteľského materiálu týchto druhov a odrôd na trh v znení neskorších predpisov 8. 24/2014 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách 9. 29/2014 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o majonézach a majonézových výrobkoch 10. 30/2014 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o požiadavkách na nápoje 11. 34/2014 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 12. 36/2014 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov 2 13. 50/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov 14. 107/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní pomoci na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi - čiastka 45/2014 - Redakčné oznámenie o oprave chyby v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 107/2014 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi 15. 115/2014 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 16. 130/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 199/2005 Z. z. o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení neskorších predpisov 17. 131/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení neskorších predpisov 18. 132/2014 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich 19. 140/2014 Z. z. - Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 20. 163/2014 Z. z. – Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa 21. 164/2014 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o podmienkach používania dobrovoľného označovania potravín obsahujúcich glykozidy steviolu a ich použitie na reklamné a marketingové účely a ich propagáciu 22. 182/2014 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 23. 192/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 326/2013 Z. z. 24. 200/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení neskorších predpisov 25. 201/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2009 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby ovocia a zeleniny pre deti v materských školách a pre žiakov v základných školách v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 520/2010 Z. z. 3 26. 202/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 432/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat počas usmrcovania 27. 250/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 199/2005 Z. z. o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení neskorších predpisov 28. 294/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 313/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie zvierat pri premiestňovaní, výmene s členskými štátmi a dovoze zvierat, spermy, oocytov a embryí z tretích krajín v znení neskorších predpisov 29. 312/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 290/2008 Z. z. o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty hospodárskeho chovu rýb a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 397/2012 Z. z. 30. 342/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb 31. 363/2014 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 32. 365/2014 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2003 Z. z. o ochrane zvierat chovaných na farmárske účely v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 368/2007 Z. z. 33. 368/2014 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve 19.12.2014 MPSR „Systém odviazaných priamych platieb a minimálne požiadavky pre podpory od roku 2015“. - Na stránke MPRV SR v sekcii Rozvoja vidieka Priame platby a krížové plnenie bol dňa 16.12.2014 zverejnený „Systém odviazaných priamych platieb a minimálne požiadavky pre podpory od roku 2015“. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) oznamuje, že dňa 10.12.2014 bolo v Zbierke zákonov SR uverejnené Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, ktoré budú uplatňované od roku 2015.. Nariadenie vlády SR zavádza prvú časť tzv. viaczložkového modelu priamych platieb, v ktorom základným prvkom aj naďalej zostáva schéma jednotnej platby na plochu (SAPS), pričom v novom nastavení sa tento model rozrastá o ďalšie zložky, z ktorých niektoré sú povinné. Schéma SAPS je naviazaná na dodržiavanie pravidiel tzv. „krížového plnenia“, výkonu určitých minimálnych činností a konceptu aktívneho poľnohospodára.. Povinnou zložkou nového systému poberateľov priamych platieb je aj schéma platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, tzv. platba za ekologizáciu. Hovorí sa o nej ako o novom prvku reformovaného balíka podpôr do roku 2020, ale v skutočnosti veľká časť jej postupov bola doteraz súčasťou noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy v rámci krížového plnenia. Táto platba bude k podmienkam platby SAPS navyše podmienená dodržiavaním postupov, ktoré prispievajú k zlepšeniu klimatických podmienok a sú prospešné pre životné prostredie. Samotné postupy zahŕňajú diverzifikáciu plodín a existenciu oblastí ekologického záujmu v prípade plôch žiadateľov s ornou pôdou a zachovávanie plôch existujúceho trvalého trávneho porastu.. Ako podporu pre mladých začínajúcich poľnohospodárov bude k platbe SAPS a platbe za ekologizáciu navyše môcť žiadateľ požiadať aj o platbu pre mladých poľnohospodárov. Platba bude poskytovaná poľnohospodárom, ktorí prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik a ktorí nemajú v roku podania žiadosti viac ako 40 rokov. Platba sa bude môcť poskytnúť na obdobie maximálne piatich rokov a na maximálne 28 hektárov poľnohospodárskej plochy žiadateľa.. Pravidlá krížového plnenia naďalej pozostávajú z povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a noriem pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav pôdy. Rozdelené sú do troch oblastí - životné prostredie, zmena klímy a dobrý poľnohospodársky stav pôdy; verejné zdravie a zdravie zvierat a rastlín; a dobré životné podmienky zvierat. Od roku 2015 sa však mení sa rozsah krížového plnenia, dochádza k zmene počtu požiadaviek hospodárenia (13) = PH a dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (8) = tzv. GAEC, ktorý bude po novom označovaný slovenským ekvivalentom DPEP. Z nového rámca krížového plnenia sú niektoré doterajšie PH a DPEP vylúčené, napr. vypadáva štandard Minimálna miera intenzity chovu (povinné zaťaženie pôdy hospodárskymi zvieratami). Uvedená podmienka však bude po novom platiť pre vybraných žiadateľov o podpory v rámci Programu rozvoja vidieka.. Podrobné podmienky jednotlivých schém sú súčasťou schváleného nariadenia vlády SR.. Druhou časťou viaczložkového modelu priamych platieb sú viazané schémy priamych platieb na tzv. citlivé sektory, ktoré MPRV SR v súčasnosti pripravuje. Cieľom je umožniť žiadateľom poberať dodatočné podpory v sektoroch mlieka a mliečnych výrobkov, ovčieho a kozieho mäsa, hovädzieho a teľacieho mäsa, chmeľu, cukrovej repy, ovocia a zeleniny. Možno predpokladať, že uvedené schémy budú finálne pripravené v priebehu mesiaca február 2015.“. Prílohy (dokumenty na stiahnutie) Nariadenie vlády 342/2014 (pdf, 353.2 Kb, 266x) 20.12.2014 MPSR Poľnohospodárstvo v roku 2015 - Minister Ľubomír Jahnátek prijal pozvanie na slávnostný seminár načrtávajúci budúci vývoj poľnohospodárskej politiky a celého odvetvia. V Národnej rade SR sa dnes stretli poprední predstavitelia agropotravinárskeho komplexu, predstavitelia záujmových, chovateľských a pestovateľských zväzov a organizácií Slovenska. V programe hostí vystúpil aj premiér Róbert Fico a predseda parlamentu Peter Pellegrini.. Slovenskému poľnohospodárstvu donedávna chýbal dlhodobý koncepčný prístup k jeho rozvoju. Z tohto dôvodu došlo k radikálnemu zníženiu celkovej konkurenčnej schopnosti slovenského poľnohospodárstva na spoločnom trhu EÚ. „Prepadla sa nám celková poľnohospodárska produkcia a miera potravinovej bezpečnosti klesla pod úroveň 50% efektívneho agregátneho dopytu obyvateľstva SR po potravinách,“ uviedol šéf agrorezortu Ľ. Jahnátek. Nelichotivý vývoj spomínaných parametrov poľnohospodárskej produkcie sa prejavil predovšetkým na ukazovateľoch zamestnanosti, produktivity práce, tvorbe pridanej hodnoty a inovačnej aktivite poľnohospodárskych subjektov. Celková zamestnanosť v sektore je dnes 1% pod európskym priemerom. „V tomto žalostnom stave slovenského poľnohospodárstva bolo mojou prvoradou úlohou zabezpečiť jeho stabilitu a zadefinovať možnosti jeho rozvoja. Na základe vykonaných analýz produkčných schopností rastlinnej a živočíšnej výroby sme stanovili strategický cieľ zvýšiťdo roku 2020 produkčnú výkonnosť na úroveň 80% súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku,“ spresnil Ľubomír Jahnátek.K naplneniu týchto predpokladov vedie najmäzvýšenie kapitálového zabezpečenia celého pôdohospodárstva z európskych fondov, v porovnaní s minulým programovým obdobím,agregátne o viac ako 500 mil. EUR.. Zvláštnu pozornosť sektor venuje ochrane poľnohospodárskej pôdy, revitalizácii hydromelioračných sústav a taktiež malým, mladým a rodinným poľnohospodárom, ktorých vníma ako časť poľnohospodárskych podnikateľov, najmä v snahe o vyššiu tvorbu pridanej hodnoty, zavádzaní inovácií do podnikania v poľnohospodárstve a zdôrazňovaní regionálnej a miestnej exkluzivity poľnohospodárskej produkcie.. 27.11.2014 MPSR 5. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou - Dňa 3. decembra 2014 organizuje NPPC - VÚRV Piešťany v Piešťanoch (veľká zasadačka VÚRV Piešťany) 5. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Pestovateľské technológie a ich význam pre prax“, na ktorú Vás týmto pozývame.. Na konferencii budete mať možnosť vypočuť si zaujímavé prednášky na témy: Možnosti implementácie udržateľného manažmentu pôd na Slovensku. Zaujímavé spôsoby ochrany proti škodlivým činiteľom v ozimnej pšenici. Trendy v pestovateľských technológiách pšenice ozimnej. Výživa a hnojenie repky olejnej. Možnosti revitalizácie nevyužívaných trávnych porastov, uplatnenia hlavných ďatelinovín v horskej výrobnej oblasti, vplyv digestátu na trvalé trávne porasty a ekologické charakteristiky aluviálnej lúky vplyvom dlhodobého hnojenia. Pestovanie konopy siatej, láskavca, energetickej plodiny sidy obojpohlavnej priestor dostanú aj liečivé, aromatické a koreninové rastliny. Cieľom tohto podujatia, je riešenie aktuálnych problémov poľnohospodárskej praxe a dosiahnutie konkurencieschopnej rastlinnej výroby na Slovensku. P R O G R A M konferencie: Posterová sekcia: Potvrdenie účasti najneskôr do 28.11.2014: E-mail: sekerkova@vurv.sk malovcova@vurv.sk Tel.: 033/ 77 22 311, 12 Kontaktné osoby: Ing. Mária Sekerková, CSc. RNDr. Ľubica Malovcová Na stretnutie s Vami sa tešia organizátori podujatia! Stretnutie s veľvyslancom Indickej republiky na Slovensku - Štátna tajomníčka MPRV SR Magdaléna Lacko - Bartošová prijala na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR novovymenovaného veľvyslanca Indickej republiky na Slovensku, Parama Jiat Manna. Predmetom stretnutia boli vzájomné vzťahy medzi Indiou a Slovenskom. Tie sa aktuálne vyvíjajú veľmi priaznivo, k čomu prispieva aj návrh memoranda o spolupráci v oblasti pôsobnosti agorezortu SR. Ako uviedol veľvyslanec Indickej republiky, veľmi pozitívne je vnímaná aj príprava memoranda medzi slovenskou a indickou stranou, avšak vzhľadom na rozdielnu štruktúrovanosť indických ministerstiev od slovenských, bude potrebné toto memorandum rozdeliť na viacero dohôd, ktoré budú zamerané na jednotlivé oblasti spolupráce, ako napr. spracovanie potravín, poľnohospodárstvo a lesníctvo. Oblasť vzdelávania má pre Indiu najväčší význam. Štátna tajomníčka MPRV SR Magdaléna Lacko - Bartošová vyjadrila spokojnosť nad rastúcim charakterom spolupráce medzi našimi krajinami a privítala možnosť spolupráce aj vo forme načrtnutého memoranda. Uviedla, že: „ Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má veľa druhov študijných programov zameraných na oblasť vzdelávania a výmenu skúseností, ktoré by mohli využiť aj študenti z Indie (napr. program Erasmus Mundus, alebo program SAIA).“ Na záver diskusie štátna tajomníčka popriala novovymenovanému veľvyslancovi veľa úspechov v novej funkcii.. 24.11.2014 MPSR Európska komisia žaluje Maďarsko za zákon o pôde - Európska komisia (EK) začala vo štvrtok stíhať Maďarsko za jeho zákon o poľnohospodárskej pôde, ktorý z jej kúpy vylučuje všetkých cudzincov vrátane občanov Európskej únie. Vytlač článok Vytlačiť Takéto obmedzenie podľa EK porušuje princíp únie o voľnom pohybe kapitálu. „Maďarská legislatíva obmedzuje práva cezhraničných investorov, čím porušuje zákony EÚ o voľnom pohybe kapitálu,“ píše sa v stanovisku komisie. Maďarsko má teraz dva mesiace, aby odpovedalo a vyjadrilo sa k vzneseným obvineniam. Nový zákon o pôde začal v Maďarsku platiť od mája tohto roku. Podľa jeho znenia sa vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy môžu stať len osoby, ktoré sa živia poľnohospodárstvom. Cudzinci majú nárok na jej kúpu až po trojročnom pobyte v krajine. Túto podmienku mnohí nespĺňali a o pôdu prišli najmä Rakúšania bez nároku na náhradu. Budapešť tvrdí, že koná v záujme vytvorenia moderného poľnohospodárskeho sektora, pričom obmedzenie pre cudzincov má predovšetkým ochrániť malých a stredných roľníkov pred špekulatívnym narábaním s pôdou. 16.10.2014 SITA Arla znovu znižuje ceny mlieka - Dánsky svetový výrobca mlieka a mliečnych výrobkov Arla už po šiestykrát znižuje ceny mlieka v tomto roku na 2,56 DKK/~0,34 € za kilogram, ktorý dodá odberateľom, zatiaľ čo farmári môžu očakávať cenu 2,81 DKK/~0,38 € za kilogram. Nízka úroveň výkupných cien spôsobí, že väčšine dánskych farmárov sa nepodarí vyprodukovať zisk. Príčina poklesu cien sa pripisuje vyššej produkcii mlieka v ostatných regiónoch vo svete, vysokému poklesu dovozu do Číny a ruskému embargu na jeho dovoz. 6.10.2014 Zdroj: Borsen Vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ) č. 988/2014 a č. 989/2014 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR informuje, že na základe podpisu Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou a Gruzínskom na druhej strane, sa s ucinnosťou od 1.9.2014 zavádzajú colné kvóty EÚ na poľnohospodárske výrobky s pôvodom v Moldavskej republike a v Gruzínsku. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 988/2014 z 18. septembra 2014, ktorým sa otvárajú colné kvóty Únie na poľnohospodárske výrobky s pôvodom v Moldavskej republike a stanovuje sa ich správa. Hypertextové prepojenie: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32014R0988&from=SK 3.011.2014 MZV Pri výrobe pečiva sa šetrí. Vidieť to na kvalite - Má osemdesiat a ešte píše knižky o pečení. O tom ako začínal, ale aj o kvalite pečiva hovorí náš najstarší a najznámejší pekár Vojtech Szemes. Je jediný pekár na Slovensku, ktorého prácu ocenila aj Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Keby sa však vo svojich pätnástich rokoch nepohádal v pekárni so svojim otcom a neodišiel z domu, toto vyznamenanie by asi nedostal. Slovensko by tak prišlo o zakladateľa desiatok výrobní chleba a pečiva, autora viacerých kníh a učebníc o potravinách a napokon aj o poctivého pekára. Už pradedo Vojtecha Szemesa mal na dunajskom ramene pri Šamoríne vodný mlyn a pekáreň. Ťažký začiatok V pekárni u otca pracoval mladý Vojtech od desiatich rokov. Pred odchodom do školy už o piatej ráno rozvážal zákazníkom domov rožky, žemle a sendviče. Keď mal pätnásť a musel vstávať o tretej, v jedno ráno unavený pri príprave cesta zaspal. „Otec ma kvôli tomu vyfackal a povedal, že zo mňa pekár nikdy nebude,“ vracia sa Szemes v spomienkach do mladosti. Po hádke s otcom sa zbalil, rozlúčil s mamou a odišiel pracovať do pekárne v Novom Smokovci. Po absolvovaní učňovky v Kežmarku sa vrátil domov a ďalej otcovi pomáhal. „Tento rožok je po bokoch svetlý. To znamená, že v peci boli rožky poukladané tesne vedľa seba a dobre sa neprepiekli. Často sa na seba aj nalepia. Je to jedna z chýb ktoré robia naši pekari, lebo na jeden raz chcú upiecť viac a tak ušetriť,“ vysvetľuje Vojtech Szemes. Zakladal pekárne a mlyny Hneď však otca „podviedol“. Do cesta na rožky pridal tuk, takže boli oveľa lepšie ako predtým, za čo ho pochválila aj mama. Ale otec sa s ním kvôli tomu dlho nerozprával. „Ja však viem, že bol na mňa hrdý a mal radosť, že som sa napokon stal pekárom,“ povedal Szemes. Potom absolvoval v Pardubiciach Majstrovskú školu pekársku s právom učiť a šéfoval jednej z bratislavských pekární. Pomohol založiť 23 priemyselných pekární, niekoľko mlynov a cukrární. Americká múka? Nič moc Meno Szemes preletelo aj za oceán. Z USA mu ako „najlepšiemu slovenskému pekárovi“ zatelefonoval jeden podnikateľ maďarského pôvodu, ktorý chcel v Los Angeles pripravovať kvalitné európske pečivo. Lebo, ako povedal Szemesovi, americký chlieb tamojším Európanom nechutí. „Keď som mu vysvetlil ako sa má piecť a zapracoval sa u mňa, požiadal ma, aby som mu vyučil ďalších troch pekárov,“ rozpráva Szemes. Potom mu tento podnikateľ priniesol z USA desaťkilogramové vrecká dvoch druhov múky. Chcel sa presvedčiť, či sa z nich dá upiecť také chutné pečivo, aké dokázal urobiť z našej múky. Z jednej sa dalo, z druhej nie. Chutné, ale neláka A aké je pečivo, ktoré sa dnes na Slovensku vyrába? „Nemá pekný vzhľad. Zákazníkov neláka. Mnohým našim pekárom chýba precíznosť. Kým napríklad v Nemecku zlepené rožky v obchode takmer nenájdete, u nás ich je pomerne dosť. Ale chuťou a šírkou sortimentu môžeme ostatným štátom v pečive konkurovať,“ tvrdí Szemes. Dnešné rožky už nie sú skutočnými rožkami, lebo nemajú tvar mesiačika, ale sú rovné. Ohnuté robia len menšie, tzv. remeselné pekárne. Vo veľkej, priemyselnej pekárni sa cesto do takého tvaru dá ťažko vyformovať. Nie sú na to stroje. Teraz sa spravidla vyrábajú „vodové“ rožky, teda bez tuku, ktoré rýchlo uschnú a stvrdnú. Tukových, v ktorých by bolo aspoň päť percent masla a vydržali by dlhšie, je menej. Na nich by pekari totiž prerobili, za 5 - 6 cenrtov by sa predávať nemohli. „Niektorí pekari vzhľadom na ekonomickú situáciu dajú do cesta len dve percentá tuku, čo skoro nič neznamená. Ale takéto rožky sú o niečo dlhšie mäkké ako vodové,“ vysvetlil Szemes. Kniha o slovenskom a svetovom pekárstve Szemes pripravuje knižku o histórii slovenského, ale aj svetového pekárstva. Podklady získava v archívoch, ale „dá do nej“ aj svoje šesťdesiatročné skúsenosti z praxe a výchovy pekárskeho dorastu. Bratislavské rožky. Ktorá udalosť, či etapa bola pre slovenské pekárstvo najvýznamenejšia? - pýtame sa Szemesa. Podľa neho to bolo obdobie vzniku Bratislavského rožka, ktorý po prvý raz v roku 1785 ukázal verejnosti pekár Scheuermann. Tento rohlík nás preslávil v celom Rakúsko - Uhorsku, ale aj v zámorí. Teraz sa u nás už moc nevyrába, lebo je náročný na ručnú prácu. V Rakúsku však áno. V USA ho ho poznajú ako Viedenský rožok. Unikátny chlebostroj V polovici päťdesiatych rokoch minulého storočia sa slovenská pekarina preslávila doma a vo svete na vtedajšiu dobu najmodernejšou pekárńou s „chlebostrojom“ v Európe. Postavili ju v Bratislave na Račianskej ulici vedľa Palmy. Mala tri výrobné linky, každá s kapacitou 800 kilogramov chleba za hodinu, pričom ju obsluhovali len piati ľudia. Pekáreň chodili obdivovať delegácie z celého sveta. Potom sme začali v úrovni pekárenskej techniky zaostávať. V súčasnosti sme v technickom vybavení pekárni znova medzi najlepšími. „Vyrovnáme sa Nemcom aj Francúzom,“ poznamenal Szemes. „Ale vo vzhľade pečiva zaostávame. Je to dedičstvo posledných päťdesiatich rokov, keď sa uprednostňovalo množstvo pred kvalitou. V povrchovej úprave pečiva, v jeho ,predajnosti´ zaostávame. Naši pekári tomu nevenujú až takú pozornosť,“ uzavrel Szemes. Vladimír Turanský HN Vyhlásenie ministra - Rozhodnutie Ruskej federácie o zákaze dovozu významných potravín z krajín EÚ do Ruskej federácie považujem za rozpútanie vojny na tom najcitlivejšom poli. Vývoz poľnohospodárskych výrobkov a potravín zo Slovenska do Ruskej federácie nie je z hľadiska Slovenska rozhodujúci, aj keď pre niektoré významné slovenské firmy môže znamenať existenčné problémy. Oveľa väčšou hrozbou je pre Slovensko absolútny pretlak ponuky potravín a s ním spojená cenová destabilizácia, prinášajúca porušenie existujúcich dodávateľsko-odberateľských vzťahov, špekulatívne obchody, hygienické a bezpečnostné riziko z predaja potravín nižšej kvality alebo po dobe spotreby.. Slovensko preto prijíma základné opatrenia smerujúce k zvýšenej úradnej kontrole potravín na každom stupni potravinového reťazca s dôrazom na ambulantný predaj a predaj v pohraničných oblastiach, ako aj zvýšenú pozornosť prebaľovaniu a preznačovaniu potravín. Tiež budeme vykonávať zvýšený monitoring na kvalitu a bezpečnosť potravín z hľadiska analytických ukazovateľov a včasné informovanie spotrebiteľov v prípade podozrení o rizikových potravinách a potravinových podvodoch. Zabezpečíme dôsledné monitorovanie vývoja situácie na trhu z hľadiska zvýšených dovozov a pohybov cien potravín. Pre zabezpečenie pružnosti informácií sme zriadili na ministerstve telefonickú a mailovú linku pre podnikateľov pre nahlasovanie prípadných trh deformujúcich ponúk a nekalých praktík.. Z hľadiska eliminácie a minimalizácie ekonomických dopadov na slovenských poľnohospodárov a potravinárov budem žiadať kompenzácie, či už vo vzťahu k strate exportných trhov alebo v dôsledku poklesu cien a zníženia odbytu zapríčinených pretlakom ponuky potravín na európskom trhu.. Vítam a podporujem požiadavku Rakúska na talianske predsedníctvo o zvolanie mimoriadnej Rady ministrov poľnohospodárstva v čo najkratšom možnom čase. Budem presadzovať aktivizáciu všetkých existujúcich európskych mechanizmov na ochranu domácej výroby, podpory exportu, hľadania nových odbytových ciest mimo EÚ, ako aj uplatňovanie princípu vzájomnej tolerancie a spolupatričnosti medzi členskými krajinami v prípade akútnych porušení národných trhov.. Súčasne vyzývam slovenských občanov, aby podporili slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ukázali svoj patriotizmus k našej krajine a pri nakupovaní uprednostňovali slovenské poľnohospodárske výrobky a potraviny. Tiež vyzývam slovenských poľnohospodárov a výrobcov potravín, aby naďalej ctili dlhoročné dodávateľsko-odberateľské vzťahy a obchodníkov, aby udržali nastúpenú cestu postupného zvyšovania podielu slovenských výrobkov na domácom trhu a nenechali sa strhnúť vidinou lacného a rýchleho zvyšovania ziskov.. Ľubomír Jahnátek minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. 8.08.2014 Zasadnutie ministrov na Rade AGRIFISH - Na zasadnutí Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorého sa za slovenskú delegáciu zúčastnil v Bruseli štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Štefan Adam, dominovala téma zriadenia Európskeho fondu na podporu menej významných použití v oblasti prípravkov na ochranu rastlín. "Považujeme riešenie tohto problému za významné a podporujeme zriadenie koordinačného sekretariátu, pričom je potrebné zadefinovať percentuálny podiel spolufinancovania. Zároveň by ČŠ malo byť umožnené zohľadniť svoje špecifiká a potreby", konštatoval Adam. Na druhej strane, k návrhu holandskej a švédskej delegácie ohľadom úpravy označovania potravín bez označenia dátumu minimálnej doby trvanlivosti ako boju proti plytvaniu s potravinami, Slovensko zastáva postoj podpory aktivity smerujúcej k zníženiu plytvania s potravinami, avšak je tiež názoru, že rozšírenie zoznamu potravín, ktoré nemusia byť označené dátumom minimálnej trvanlivosti, resp. predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti nie je tou správnou cestou pre dosahovanie tohto úsilia. „Táto problematika si vyžaduje komplexnejšie riešenie a jej zameranie v prospech spotrebiteľa. Zrušenie označenia dátumu minimálnej trvanlivosti na vybraných potravinách vnímame ako nezodpovednosť voči spotrebiteľovi, nakoľko veľké množstvo navrhovaných druhov potravín patrí do vyššej cenovej kategórie a v týchto často krát dochádza k zmenám dotýkajúce sa zníženia ich kvality ako i výživových vlastností", uviedol štátny tajomník Adam. Ako zástupca slovenskej delegácie prezentoval taktiež naklonenosť SR k riešeniu tipu, napríklad dopredaj potravín pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti za zníženú cenu a výchova spotrebiteľov pri nákupe potravín. Na rokovaní ďalej odzneli informácie o ochrane zvierat počas prepravy, fytosanitárnych kontrolách pri dovoze citrusového ovocia z Južnej Afriky, či o pokroku v Aliancii pre klimatické poľnohospodárstvo. V závere stretnutia požiadalo Chorvátsko o súčinnosť pri aktuálnej povodňovej situácii. . 19.05.2014 MP Stretnutie dodávateľov poľnohospodárskej techniky - Pri príležitosti 20. výročia založenia AGRIONu - Združenia dodávateľov poľnohospodárskej techniky, sa na včerajšom stretnutí zišli zástupcovia najvýznamnejších spoločností vyrábajúcich a predávajúcich poľnohospodársku techniku na Slovensku. AGRION – združuje 43 spoločností, ktorých spoločným cieľom je poskytovať pre svojich členov informačný servis, zjednodušovať im účasť na výstavách, komunikovať s ich potenciálnymi zákazníkmi na podujatiach, ktoré pripravuje a rozvíjať vzťahy medzi vedou, vzdelávaním a poľnohospodárskou praxou. Podujatia sa zúčastnil aj štátny tajomník MPRV SR, Štefan Adam, ktorý zdôraznil dôležitosť tejto oblasti aj pre agrárny sektor: „Ďalšia cesta zefektívňovania poľnohospodárskej výroby vedie cez posilňovanie inovačných kapacít a spoluprácu aktérov v rámci znalostného trojuholníka – zahŕňajúceho vzdelávanie, výskum a poradenstvo. Vyžaduje si to tvorbu priamych a synergických väzieb medzi výskumnými a vývojovými pracoviskami, priemyselnou a poľnohospodárskou praxou, a to aj za využitia novej výkonnostnej techniky v poľnohospodárstve.“ Rezort sa bude najbližšie dni snažiť nastaviť pravidlá a podmienky pre agrárne a potravinárske podnikanie tak, aby sa v novom programovacom období zlepšilo celkové postavenie a ekonomická sila nášho odvetvia. „V rámci návrhu Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, budú oprávnené na podporu aj technológie v poľnohospodárskej výrobe, pri ktorej budú uprednostnené najmä projekty v kritických odvetviach ako je živočíšna a špecializovaná výroba,“ dodal Adam. V súčasnosti AGRION organizuje aj Deň poľa zameraný na kukuricu. Selice.. 11.04.2014 MPVž SR má najlepšie rozpracovaný systém bezpečnosti potravín v EÚ - Slovensko patrí medzi krajiny s najlepšie rozpracovaným systémom bezpečnosti v oblasti potravín v rámci Európskej únie. Aj tieto slová odzneli z úst šéfa agrorezortu Ľubomíra Jahnátka na stretnutí HN clubu. Hlavnými diskutovanými témami boli potraviny, ich bezpečnosť a s tým súvisiace kontroly. "Máme kompletne zabezpečenú kontrolu všetkých prvkov, ktoré vstupujú do potravinového reťazca, a to jednak od ochrany a zdravia rastlín, cez dobré životné podmienky zvierat, po bezpečnosť krmovín. Všetko to, čo vchádza do systému výroby potraviny, je teda pod neustálou kontrolou, v našom prípade veterinárnej a potravinovej správy, pri rastlinách Ústredného kontrolného skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a samozrejme rezortu zdravotníctva. Ten vykonáva dohľad cez úrady verejného zdravotníctva," spresnil minister Ľubomír Jahnátek. V posledných dňoch vyšla aktuálna vyhláška o potravinách, ktorá upravuje štandardné vlastnosti jednotlivých kategórií potravinárskych výrobkoch, od ich rozdelenia na jednotlivé skupiny, konkrétne pri pekárskych výrobkoch až po označenie týchto potravín. MPRV SR sa snaží podchytiť legislatívnu úpravu potravín tak, aby náročný proces, ktorý v sebe zahŕňa vyhlášky notifikované z Bruselu boli na vynikajúcej úrovni a pre prospech zákazníka. "Celkom máme takto rozpracovaných už 177 kategórií výrobkov, ktoré určujú, aké zloženie by mal mať potravinársky výrobok, ako by mal byť vyrábaný, skladovaný, predávaný. Je to náročný proces, pretože vyhlášky musia mať notifikáciu z Bruselu," konštatoval agrominister.. 9.04.2014 MPVž Financovanie sceľovania pôdy z eurofondov bude pokračovať - Komora pozemkových úprav zaznamenala zvýšený záujem obcí, vlastníkov a aj užívateľov o pozemkové úpravy Z eurofondov sa bude aj v novom programovom období 2014 až 2020 hradiť sceľovanie vlastníctva pôdy. Ako povedal pre TASR riaditeľ odboru komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Peter Hajnala, neusporiadanie pozemkového vlastníctva by malo negatívny dopad nielen na vlastnú poľnohospodársku a lesnú výrobu. "Ovplyvňuje aj rozvoj iných investícií do ďalších odvetví, ako aj rozvoj infraštruktúry a riešenie ekologických či vodohospodárskych opatrení," upozornil. Ubezpečil, že rezort bude aj naďalej vyčleňovať prostriedky na práce spojené s pozemkovými úpravami. "Spôsob výberu ďalších území sa meniť v podstate nebude. Okrem doteraz aplikovaných kritérií sa zohľadní aj ekologická stabilita územia, záber pôdy pre celospoločenský a obecný záujem, ohrozenosť územia povodňami, zosuvmi pôdy, eróziou, ale aj riešenie rómskych osád," priblížil. Výber územia ovplyvnia aj jeho hospodárske pomery - počet firiem pôsobiacich na danom území, ale napríklad aj rozvoj cestovného ruchu či úsilie o zvýšenie zamestnanosti v regióne. "Alokácia investícií v plánovaných projektoch bude rovnomerne rozdelená na územie celého Slovenska," avizoval Hajnala. Okrem vlastných projektov pozemkových úprav v celkom 180 ďalších katastrálnych územiach, v novom programovom období sa budú aj naďalej budovať poľné a lesné cesty, ekologické a vodohospodárske opatrenia v objeme približne tretiny celkových nákladov určených na pozemkové úpravy. Konanie o pozemkových úpravách má niekoľko štádií, a preto je aj časovo náročné. "Ukončovanie jednotlivých projektov prechádzalo spravidla do ďalšieho programovacieho obdobia," dodal Hajnala. Záujem obcí o pozemkové úpravy Komora pozemkových úprav (KPÚ) zaznamenala zvýšený záujem obcí, vlastníkov a aj užívateľov o pozemkové úpravy. "Záujem je výrazne vyšší, než je možné uspokojiť," povedala pre TASR predseda komory Vladimír Uhlík. Vyjadril presvedčenie, že všetky rozpracované aj novozadané projekty sa ukončia. "Proces pozemkových úprav sa zrýchlil a zefektívnil. Dúfajme, že sa stanú prioritou každej vlády a budú trvale podporované a dostatočne financované," dodal. Projekty pozemkových úprav sa začali v minulosti financovať zo štátneho rozpočtu v 104 katastrálnych územiach, vo väčšine z nich sú už ukončené, z toho 20 projektov bolo rozdelených rovnomerne na celé územie Slovenska a 84 riešilo a rieši územia so zvýšenou vodnou eróziou. Ide o oblasť Vysokých Tatier, okresy Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa, ako aj oblasť ohrozenú kontamináciou územia ťažkými kovmi a priemyselnými exhalátmi z hlinikárne v Žiari nad Hronom. Od roku 2002 sa spustili ďalšie projekty hradené z podporných programov EÚ. "Realizujú sa na 320 katastrálnych územiach rovnomerne situovaných po celom Slovensku," konštatoval Hajnala. Pri výbere týchto území rozhodovala veľkosť rozdrobenosti vlastníctva pôdy, prístupnosť pozemkov, ale aj záujem ich vlastníkov o pozemkové úpravy. Podmienkou tiež bolo, aby v danom katastrálnom území už bola vykonaná obnova evidencie pozemkov. 10.03.2014 TASR Cukrovarníci podporujú zachovanie výroby cukru a pracovných miest v SR - Zatiaľ čo v roku 1989 sa cukrová repa na Slovensku pestovala na vyše 50.000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, v sezóne 2011/2012 predstavovala výmera cukrovej repy už len 17.768 hektárov. Postoj k aktuálnej situácii súvisiacej so Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) Európskej únie (EÚ) vyjadril na dnešnej tlačovej besede predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku (SCS) Michal Abelovič. „Pre zachovanie výroby cukru v SR je potrebné, aby aplikácia novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v SR viedla k posilneniu konkurencieschopnosti pestovania cukrovej repy a výroby cukru,“ povedal. V tejto súvislosti SCS považuje za nevyhnutné podporiť produkciu pestovania cukrovej repy formou viazania časti priamych platieb z prvého piliera na produkciu cukrovej repy, k čomu budú smerovať aj rokovania SCS s Ministerstvom pôdohospodárstva SR. „Zároveň je potrebné podporiť aj investície vo výrobných podnikov na zvyšovanie konkurencieschopnosti a efektívnosti výroby z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020,“ dodal Abelovič. Politická dohoda Rady EÚ a Európskeho parlamentu (z 26. 6. 2013) definitívne ukončuje uplatňovanie režimu národných produkčných kvót a ďalších nástrojov regulácie trhu s cukrom v EÚ po hospodárskom roku 2016/2017. Pôvodne sa predpokladalo ukončenie režimu až v roku 2020, na prípravu sektora teda ostáva menej času. Európsky trh s cukrom vrátane toho slovenského sa pripravuje na dereguláciu a jej aplikáciu na národnej úrovni, ktorá prinesie so sebou mnohé zmeny. „Po ukončení súčasného režimu kvót nastanú nové podmienky na trhu EÚ, vzrastie konkurenčný tlak a je potrebné sa na nové podmienky pripraviť. Cieľom Slovenského cukrovarníckeho spolku a jeho členov je zachovanie výroby cukru na Slovensku. Tento postoj je nevyhnutné obhájiť tak v záujme pestovateľov, ako i výrobcov a spotrebiteľov,“ doplnil predseda spolku. Zatiaľ čo v roku 1989 sa cukrová repa na Slovensku pestovala na vyše 50.000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, v sezóne 2011/2012 predstavovala výmera cukrovej repy už len 17.768 hektárov. Slovenský cukor pritom dosahuje výbornú kvalitu, ktorá je ocenená aj značkou kvality. V súčasnosti značka kvality prislúcha obom na Slovensku fungujúcim cukrovarom - Považskému cukru so značkou Sweet Family v Trenčianskej Teplej a Slovenským cukrovarom so značkou Korunný cukor v Seredi. Cukrovarnícky sektor v tomto období vytvára viac ako 3000 priamych a nepriamych pracovných miest. „Zmeny Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ môžu znamenať narušenie stability cukornej vertikály, čo by negatívne ovplyvnilo všetky jej články. Je preto potrebné zaujať prístup k uplatnenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na národnej úrovni smerom k prvovýrobcom, ako aj koncovým producentom,“ uzavrel Abelovič. 5.03.2014 TASR Rožková bitka ceny posiela o 25 rokov dozadu - Veľké obchodné reťazce pritvrdzujú v boji o zákazníkov. Po nedávnom zlacnení 40-gramových rožkov z piatich centov na štyri sa môže stať, že ľudia v akcii kúpia rožok aj za dva centy. Podobnú dočasnú akciu absolvoval nedávno jeden z veľkých reťazcov. Nie je vylúčené, že si novú marketingovú taktiku časom vyskúšajú aj ďalší. Podobne lacno sa predávali rožky naposledy tesne po páde socializmu po roku 1989. Vtedy šlo o trvalú cenu. Obchodníci, odborníci aj ekonómovia hovoria, že predávať rožok za dva centy, aj keď len dočasne, je stratové. Môže to však byť prostriedok, ako prilákať zákazníka do obchodu. Ak by obchodníci pri vývoji cien rožkov od roku 1989 zohľadňovali len každoročnú infláciu, aktuálne by cena pečiva mala byť osem centov. „Rožok vždy bol a aj vždy bude imidžový tovar, vďaka ktorému si ľudia vyberajú obchod. Siete kalkulujú s tým, že keď už niekto príde do ich predajní, tak tam nakúpi aj iné druhy tovarov,“ zdôvodňuje nízku cenu analytik agentúry Terno Ľubomír Drahovský. Podľa viacerých pekárov však náklady na suroviny prevyšujú dva centy. „Za takú sumu nekúpim ani múku,“ podotýka Ramón Školuda, majiteľ pekárne Školuda v Trstíne. Ekonómka ďalšej trstínskej pekárne KPK Mária Pinčeková tvrdí, že férová cena rožka v obchode je desať centov. „Za takú sumu predávame naše rožky v našich predajniach. Viem však o pekárňach, ktoré sú schopné vyrábať aj lacnejšie rožky, pretože zmenia receptúru. My máme rovnaké postupy už dvadsať rokov,“ mieni Pinčeková. 26.02.2014 Michal Holeš Pravda SR nevyhovuje nový model EÚ na propagáciu domácich produktov - Po novom sa musia výrobcovia potravín podieľať na spolufinancovaní vo väčšej miere. Slovenská republika má námietky voči návrhu EÚ o novom modeli propagácie poľnohospodárskych výrobkov, pretože znevýhodňuje našich výrobcov. V Bruseli to dnes po ukončení Rady EÚ pre poľnohospodárstvo uviedol minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek. Minister zdôraznil, že návrh novej smernice je skôr modelom šitým na veľké potravinárske podniky a vyhovuje viac starším členským štátom EÚ. Pripomenul, že terajší model je výhodný pre našich prvovýrobcov a potravinárov, nakoľko sami na účely propagácie svojich výrobkov dávajú 20 % percent z celkovej sumy, pričom štát prispeje 30-percentnou čiastkou a zo zdrojov EÚ ide na tento účel 50 % zdrojov. Základný rozdiel medzi existujúcim a novým modelom propagácie dopestovaných výrobkov je vo vyššej finančnej záťaži pre potravinárov. "Po novom musí dať výrobca 40 percent a EÚ 60 percent na propagáciu, čiže štát je z tohto financovania mimo, čo je dobré pre štátny rozpočet, ale vzhľadom na ekonomickú silu našich potravinárov je to neprijateľný model," zhodnotil situáciu šéf slovenského agrorezortu. Minister dodal, že záujmom SR nový model propagácie vlastných výrobkov nevyhovuje ani z hľadiska teritoriálneho zamerania. Európska komisia totiž navrhuje, aby až 70 % z objemu propagácie bolo využité v tretích krajinách, čiže mimo priestoru EÚ. "To pre Slovensko nerieši problém. Nemáme tak veľa potravín s potrebou propagácie vonku. My potrebujeme najmä propagáciu doma, na Slovensku a preto navrhujeme, aby to bolo na úrovni 5O ku 50 percent. Z celkového pohľadu na novú smernicu si myslíme, že tento model nie je veľmi prospešný pre Slovensko," skonštatoval Jahnátek. Minister dodal, že nový model vyhovuje najmä veľkým potravinárskym koncernom ako našim malým pestovateľom. V tomto smere má Slovensko rovnakú pozíciu s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky ako aj s Bulharskom, Rumunskom a Slovinskom. Tieto štáty pripravili spoločnú deklaráciu pre EK a exekutíva EÚ sa s týmto oficiálnym dokumentom bude musieť zaoberať pri hľadaní kompromisného stanoviska s Radou. Jahnátek v tejto súvislosti upozornil, že komisia automaticky nezavrhuje názory menších krajín. 17.02.2014 TASR Názov Vinohradnícka oblast Tokaj je podľa európskeho súdu v poriadku - Rozsudok znamená, že Maďarsko so svojou žalobou na európskom súde neuspelo. Súdny dvor Európskej únie (EÚ) rozhodol, že zápis slovenského názvu vína "Vinohradnícka oblasť Tokaj" do elektronického registra chránených označení pôvodu - E-Bacchus nepredstavuje napadnuteľný akt. Informovalo o tom Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Rozsudok znamená, že Maďarsko so svojou žalobou na európskom súde neuspelo. Podľa informácií z ministerstva celý prípad siaha do roku 2006, kedy Európska komisia (EK) na žiadosť Slovenska zapísala chránené označenie pôvodu "Vinohradnícka oblasť Tokaj" do zoznamov akostných vín vyrobených vo vymedzených regiónoch. Na konci júla 2009, pred nadobudnutím účinnosti nového režimu vinárskych výrobkov a zavedením elektronického registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín, tzv. databázy E-Bacchus, bol uverejnený nový zoznam akostných vín. V rámci toho bolo na žiadosť Slovenska zmenené chránené označenie pôvodu na "Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť". Tak bolo toto označenie prevzaté do databázy E-Bacchus a označovalo víno pochádzajúce z vinohradníckeho regiónu Tokaj na Slovensku, informoval rezort justície. Ďalej uviedlo, že v novembri 2009 zaslalo Slovensko list EK, v ktorom žiadalo, aby sa v databáze E-Bacchus nahradilo chránené označenie pôvodu "Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť" označením "Vinohradnícka oblasť Tokaj". Slovensko to vysvetlilo tým, že pôvodný názov bol do zoznamu zapísaný omylom a vo vnútroštátnej právnej úprave sa nachádza nové označenie. EK žiadosti vyhovela a informácie v databáze zmenila. Vinohradnícky región Tokaj sa však nachádza nielen na Slovensku ale aj v Maďarsku, ktoré podľa informácií z ministerstva túto zmenu napadlo, pričom poukazovalo na slovenskú právnu úpravu z roku 2009, v ktorej sa uvádzal výraz "Tokajská vinohradnícka oblasť". Maďarsko sa teda obrátilo na Všeobecný súd EÚ s cieľom dosiahnuť zrušenie zápisu chráneného označenia pôvodu "Vinohradnícka oblasť Tokaj" v databáze E-Bacchus. Rezort spravodlivosti uviedol, že Všeobecný súd EÚ 8. novembra 2012 rozhodol, že tým, že označenie "Vinohradnícka oblasť Tokaj" bolo chránené podľa nariadenia únie už pred jeho zápisom do databázy E-Bacchus, nemôže tento zápis vyvolávať právne účinky. A keďže Všeobecný súd EÚ môže preskúmať zákonnosť len tých aktov orgánov únie, ktoré vyvolávajú právne účinky, rozhodol, že žaloba Maďarska je neprípustná. Maďarsko sa však proti rozsudku odvolalo na Súdny dvor EÚ. Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku podľa MS SR uviedol, že zápis týchto názvov vín do databázy E-Bacchus nemá nijaký vplyv na ochranu, ktorú už požívali. Komisia totiž nemohla priznávať ochranu ani rozhodovať o tom, aký názov vína má byť do databázy E-Bacchus zapísaný. Súdny dvor tiež skonštatoval to, čo Všeobecný súd, že sporný zápis nepredstavuje napadnuteľný akt. 13.02.2014 TASR Konferencia ministrov poľnohospodárstva Východného partnerstva - Ministri a námestníci ministrov partnerských krajín Východného partnerstva (VP), ktoré predstavujú krajiny Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina, a členských štátov EÚ, sa stretli pri príležitosti Konferencie ministrov poľnohospodárstva VP, ktorá sa konala v Kišiňove v Moldavsku. MPRV SR na predmetnom fóre reprezentovala štátna tajomníčka, Magdaléna Lacko – Bartošová. Akcie sa zúčastnil aj komisár EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Ciolos a komisár EK pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle.. Cieľom stretnutia bolo zadefinovanie výziev a problémov, ktorým čelí poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti krajín VP, požiadaviek na modernizáciu poľnohospodárstva a zlepšenie životných podmienok vo vidieckych oblastiach, ako aj diskusia o doterajšej spolupráci a budúcich iniciatívach pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka krajín VP v rámci Programu európskej susedskej politiky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ENPARD).. Na záver stretnutia boli formou spoločného vyhlásenia prijaté závery ministerskej konferencie, v ktorých sa partnerským krajinám VP garantuje podpora a pomoc zo strany EÚ a jej členských štátov odovzdávaním skúseností, transferom know-how a technických informácií. . Konferencia bola zorganizovaná Ministerstvom poľnohospodárstva a potravinárstva Moldavskej republiky v spolupráci s Direktoriátom EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Direktoriátom EK pre rozšírenie a susedskú politiku.. 27.01.2014 MPVž Levická mliekareň zatvorila dlhoročnú prevádzku v Hlohovci - Do Levíc putovalo celé vybavenie z Hlohovca. Optimalizácia sa dotkla zamestnancov v prevádzke v Hlohovci, ktorí prišli o zamestnanie. Spoločnosť Levické mliekarne, a.s. zatvorila dlhoročnú prevádzku v Hlohovci, ktorá vyrábala syr Niva. Výroba modro-plesňového syra sa v polovici januára tohto roka definitívne presunula do areálu mliekarní v Leviciach. „K uvedenému kroku, ktorý je súčasťou nášho optimalizačného programu, sme pristúpili po dôkladnej analýze. Nedostatočná kapacita zrecích pivníc, neoptimálne dispozičné riešenie výrobných priestorov, ako aj lokalizácia závodu priamo v centre mesta Hlohovec boli hlavnými argumentmi pre realizáciu tohto projektu. Dôležité je aj zvýšenie výrobných kapacít Nivy v Leviciach,“ zdôvodnil rozhodnutie spoločnosti jej generálny riaditeľ František Podhányi. Do Levíc putovalo celé vybavenie z Hlohovca. Optimalizácia sa dotkla zamestnancov v prevádzke v Hlohovci, ktorí prišli o zamestnanie. Levická mliekareň už začiatkom novembra minulého roka oznámila optimalizáciu produktového portfólia. Od začiatku tohto roka sa prioritne sústreďuje na segment syrov a syrových výrobkov a obmedzila výrobu čerstvých mliečnych výrobkov ako sú smotana, šľahačka, tvaroh či maslo. Výroba nosného produktu, čerstvého kravského mlieka, zostala zachovaná. Výroba čerstvých mliečnych výrobkov by mala poklesnúť o 20 až 40 percent v závislosti od vývoja predaja čerstvého mlieka na slovenskom trhu. Nárast výroby v segmente syrov a syrových výrobkov odhaduje Podhányi na zhruba 35 percent. „Súčasná situácia na slovenskom mliekarenskom trhu nás prinútila hľadať adekvátne riešenie pre ďalší vývoj v našej firme. Nepriaznivý hospodársky vývoj potravinárskeho a teda aj mliekarenského odvetvia zaznamenáva dlhodobo pokles. Rozhodujúcim faktorom je okrem cenovej a obchodnej politiky obchodných reťazcov aj nedostatok a narastajúca cena vstupnej suroviny, ktorú v našom prípade predstavuje surové kravské mlieko,“ povedal Podhányi. Užšia špecifikácia výroby je podľa jeho slov najvhodnejším riešením, ako si udržať podiel na trhu a dosiahnuť určitú ziskovosť, konkurencieschopnosť a zamestnanosť. 29.01.2014 Tasr Pravidlá pri jednoduchých pozemkových úpravách sa majú zmeniť - Novela sa zaoberá troma základnými situáciami, keď je potrebné usporiadať pozemky na menšom území, ako je príslušné katastrálne územie. Pravidlá pri jednoduchých pozemkových úpravách sa majú zmeniť. Navrhuje to rezort pôdohospodárstva v novele zákona o pozemkových úpravách. Právnu normu dnes poslanci Národnej rady (NR) SR poslali do druhého čítania. V prípade, že zákon prejde celým legislatívnym procesom, mal by začať platiť od mája tohto roku. Novela sa zaoberá troma základnými situáciami, keď je potrebné usporiadať pozemky na menšom území, ako je príslušné katastrálne územie. V prvom rade sa pozmenia zákonné postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, keďže sa predpokladá, že po pozemkových úpravách sa vlastníctvo bude naďalej postupne meniť. Vlastníci sa môžu rozhodnúť o novom usporiadaní pozemkov napríklad skúpením pozemkov v jednej ucelenej časti územia jedným vlastníkom alebo viacerými vlastníkmi. Druhou situáciou sú postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa robia z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Podľa ministerstva ide najmä o riešenie scelenia pozemkov a vytvorenie ideálnych tvarov pozemkov určených napríklad na bytovú výstavbu či na rekreačné účely, alebo na vytvorenie záhradkových osád. Treťou skupinou sú jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho usporiadania pozemkov spôsobí po jej výstavbe obmedzenie obhospodarovania týchto pozemkov. Podľa agrorezotu sa totiž napríklad výstavbou ciest, železníc alebo priemyselných parkov rozdeľujú pôvodné pozemky, čím sa zhoršuje ich obhospodarovanie alebo sa zneprístupnia. "Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené," uviedlo ministerstvo v návrhu. 29.01.2014 TASR Novela devízového zákona umožní od mája 2014 nadobúdanie pôdy občanmi EÚ - Novela devízového zákona umožní od 1. mája 2014 nadobudnutie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov občanmi Európskej únie (EÚ). "Vzhľadom na to, že prechodné obdobie pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy cudzozemcami sa skončí 30. apríla 2014, je potrebná zmena tohto ustanovenia devízového zákona," zdôvodnilo Ministerstvo financií (MF) SR návrh predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Prechodné obdobie pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy a lesov cudzozemcami sa malo skončiť 30. apríla 2011. Na žiadosť Slovenskej republiky 14. apríla 2011 rozhodla Európska komisia, že prechodné obdobie týkajúce sa nadobúdania pôdy na Slovensku sa predlžuje do 30. apríla 2014. V zmysle podmienok pristúpenia k EÚ z roku 2003 sa prechodné obdobie môže predĺžiť iba raz, a to maximálne o tri roky. Nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcami na území SR upravuje paragraf 19 devízového zákona. Obmedzené je nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce. "Toto obmedzenie neplatí pre cudzozemcov pri dedení ani pre cudzozemcov, ktorí sú občanmi SR a tiež pre cudzozemcov štátnych príslušníkov členského štátu EÚ, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na ktorej hospodária najmenej tri roky," upozornilo v návrhu Ministerstvo financií SR. 20.08.2013 Register pozemkových spoločenstiev - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky oznamuje, že dňom 6. januára 2014 nadobudla účinnosť Smernica MPRV SR č. 3907/2013-720 o registri pozemkových spoločenstiev zo dňa 22. novembra 2013.. Smernica je uverejnená vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v čiastka č. 27/2013.. Text Smernice aj s prílohami je uverejnený na stránke MPRV SR v časti Infoservis – Vestníky.. 10-01-2014 MPvž Semená konopy siatej majú vypadnúť zo zoznamu omamných látok - Do zoznamu, naopak, pribudne osem nových látok, ako napríklad bufedrón či desoxypipradrol. Semená konopy siatej by nemali byť od marca zaradené medzi omamné látky. Ministerstvo zdravotníctva ich v novele zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania, navrhuje na podnet ministerstva pôdohospodárstva vyňať z I. skupiny omamných látok. Rastliny odrody konopy siatej majú podliehať rovnakej právnej úprave ako doposiaľ, ale vyňaté budú zo skupiny omamných látok jej semená. Ako sa poukazuje v návrhu, semená konopy siatej neobsahujú kanabinoidy, a preto nie je potrebné, aby podliehali kontrolným opatreniam. Opatrenie sa po pripomienke ministerstva pôdohospodárstva týka aj ich spracovania. Do zoznamu, naopak, pribudne osem nových látok, ako napríklad bufedrón, desoxypipradrol či 4-metylamfetamín. Zároveň dôjde k preradeniu psychotropnej látky GBH z III. do II. skupiny omamných látok, čím ministerstvo reaguje na rezolúcie OSN. Lieky s obsahom tohto liečiva sa tak budú predpisovať na lekárske predpisy s modrým pruhom. 4.12.2013 TASR Prijatie veľvyslanca Dánskeho kráľovstva - Štátna tajomníčka MPRV SR Magdaléna Lacko-Bartošová prijala novovymenovaného veľvyslanca Dánskeho kráľovstva Christiana Alberta Kønigsfeldta a vicekonzula Steen Bonde Rákoczy Pedersena. V diskusii sa venovali poľnohospodárstvu a živočíšnej výrobe, či pripravovaným zmenám, ktoré sa dotknú prenájmov štátnej a súkromnej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Mali by platiť od 1. januára 2014. a dotknú sa domácich, aj zahraničných farmárov a investorov.. 29.10.2013 MP Stretnutie s delegáciou Macedónska - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek prijal delegáciu Macedónskej republiky, ktorú viedol minister pre verejnú správu MR Tahir Hani. Témami diskusie bol okrem iného regionálny rozvoj, jeho strategické oblasti, či financovanie. Pod rezort pôdohospodárstva spadajú 2 programy, ktoré sa týkajú regionálneho rozvoja – a to regionálny operačný program a program rozvoja vidieka. „Poľnohospodárstvo má 40% prostriedkov EÚ. Posledné rokovania Rady ministrov boli ťažké, lebo ide o veľké peniaze,“ podotkol šéf agrorezortu Ľ. Jahnátek. Macedónsko zatiaľ nie je členom EÚ. Krajina je však tradične považované za poľnohospodársku. Tento sektor tam zamestnáva pätinu obyvateľstva a tvorí 10% HDP. Vďaka geografickej polohe – s počtom 200 až 240 slnečných dní do roka - je Macedónsko predurčené na pestovanie širokého spektra poľnohospodárskych plodín (od ovocia a zeleniny, až po vinič či ryžu).. 29.10.2013 Prioritou agrorezortu je zvýšenie potravinovej sebestačnosti - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek sa dnes stretol s potravinármi na informačnom dni. V úvode informoval o aktuálnom stave reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Predstavil jej fungovanie v období 2014-2020 v oblasti potravinárstva. Medzi hlavné priority šéfa agrorezortu patrí zvýšenie potravinovej sebestačnosti a tiež zvýšenie podielu slovenských produktov na trhu. „Aktuálne sa podiel domácich výrobkov na trhu pohybuje okolo 49 percent, samozrejme je to rôzne v prípadoch jednotlivých komodít, hoci za posledný rok stúpol podiel o 2 percenta, toto číslo je však naďalej alarmujúce. Pre splnenie tohto cieľa je nevyhnutné urobiť celý rad systémových a koncepčných krokov, ktoré si budú vyžadovať spoluprácu všetkých subjektov v rámci vertikály. Preto máme na zreteli nielen zvyšovanie a inováciu výroby potravín, ale aj revitalizáciu poľnohospodárskej produkcie,“ povedal minister Jahnátek. Tento rok sa finalizujú znenia nových podporných programov EÚ, ktoré sa majú začať uplatňovať od budúceho roka. Ministerstvo vypracovalo v spolupráci s komorou a profesijnými združeniami „Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013-2020“, ktorá slúži ako základ pri výbere a definovaní jednotlivých opatrení či už v rámci „Programu rozvoja vidieka 2014-2020“, ale i pre „Integrovaný regionálny operačný program“. Nielen pomocou týchto programov, ale aj cez „Horizont 2020“ bude možné čerpať prostriedky na rozvoj potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Diskutovanou témou bol aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Riaditeľ odboru obchodného dozoru Gabriel Depeš konštatoval, že kontrolné skupiny doteraz rozbehli 17 kontrol. Predstavil tiež niekoľko okruhov, ktoré budú predmetom pripravovanej novelizácie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Generálna riaditeľka Sekcie potravinárstva a obchodu Zuzana Nouzovská hovorila o možnostiach zvyšovania podielu domácich potravín v obchodných prevádzkach a na domácom trhu. Medzi najdôležitejšie ciele patrí osveta širokej spotrebiteľskej verejnosti. Treba vysvetľovať prečo je výhodné nakupovať výrobky, ktoré boli dopestované alebo vyrobené na Slovensku. Dôležité je tiež ovplyvniť nákupné správanie a stabilizovať spotrebiteľské návyky v prospech slovenských výrobkov. Potravinári sa tiež oboznámili so závermi Cenovej rady a s pripravovanými zmenami v potravinárskej legislatíve. 14.10.2013 NITRA Tlačová správa z 3. zasadnutia Cenovej rady MPRV SR dňa 9.10.2013 - Cenová rada Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa dňa 9. októbra 2013 zišla na svojom 3. zasadnutí. Jeho rokovanie viedol štátny tajomník MPRV SR a zároveň aj predseda Cenovej rady MPRV SR p. Štefan Adam. V úvode svojho zasadnutia Cenová rady zhodnotila plnenie úloh z 2. zasadnutia a konštatovala že úlohy z 2. zasadnutia boli splnené a súhlasila so zmenou 2 úloh, týkajúcich sa sledovania ekonomických ukazovateľov vo všetkých článkoch dodávateľského potravinového reťazca a sledovania spotrebiteľských cien priamo v obchodných systémoch. Tieto úlohy boli po diskusii členov Cenovej rady zmenené na sledovanie ekonomických ukazovateľov podľa súčasného platného oficiálneho štatistického zisťovania prostredníctvom Štatistického úradu SR a na sledovanie vybraných ukazovateľov výroby a predaja vybraných potravinárskych výrobkov dodávaných tuzemskými výrobcami v systéme rezortných štatistických zisťovaní ministerstva. Na základe prerokovaných materiálov z Komoditných rád, ktorých zasadnutia sa uskutočnili po 2. zasadnutí Cenovej rady a diskusie k nim, Cenová rada prijala nasledovné závery. Cenová rada zobrala na vedomie tak písomné ako aj ústne informácie zo zasadnutí Komoditných rád, ktoré sa týkali nielen hodnotenia vývoja na trhu s jednotlivými komoditami, ale aj poznatkov o nových praktikách obchodu vo vzťahu k jeho dodávateľom, napríklad pri otváraní nových predajní, zavedením spoplatnených tzv. „časeniek“ pre dodávateľov na vykládku tovaru v logistických centrách a informácií o podozrení na diskriminačnú cenotvorbu spotrebiteľských cien domácich výrobkov voči výrobkom z dovozu a výrobkom v systéme privátnych značiek a o podozreniach z podvodných obchodov s cukrom so zahraničím. Cenová rada vo svojich záveroch konštatovala, že : v rámci prognózovanej vysokej produkcii, sa môže očakávať mierny pokles cien olejnín; cenový odhad nepredpokladá vyšší pokles cien zemiakov, nakoľko ich je vzhľadom na slabú úrodu nedostatok v rámci celej EÚ; cenový vývoj v sektore hydina a hydinové výrobky je ustálený aj vzhľadom na predpoklad poklesu cien kŕmnych zmesí o 4 – 5%; cenový vývoj v sektore ošípané a bravčové mäso je ustálený, nakoľko sa predpokladá udržanie cenovej hladiny, poprípade mierny pokles nákupných cien za jatočné ošípané a pokles cien bravčového mäsa v celej Európe; sa neočakáva rast cien cukru na Slovensku; že je potrebné zamedziť nekalým praktikám pri obchodovaní s cukrom z hľadiska DPH; cenový vývoj v sektore mlieko a mliečne výrobky je ustálený aj keď sa zvýšená cena za surové kravské mlieko v plnom rozsahu nepremietla do odbytových cien spracovateľov; v sektore obilniny po počiatočnom poklese ich nákupných cien (začiatok žatvy júl – august) došlo k ich miernemu zvýšeniu, ale z hľadiska celkového cenového vývoja, ceny mlynských a pekársky výrobkov by si mali udržať súčasnú úroveň a odporučila zabezpečiť zvýšenie počtu colných kontrol týkajúcich sa dovozu a vývozu niektorých poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na hraničných prechodoch s okolitými krajinami zameranými tak na administratívnu časť (sprievodné doklady zásielok výrobkov), ako aj na obsah výrobkov v dopravnom prostriedku; preveriť štatistické údaje o dovoze a vývoze niektorých poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov za roky 2011 a 2012; preveriť možnosť okamžitého zavedenia systému „Rýchleho reakčného mechanizmu (QRM)“ v podmienkach Slovenskej republiky na zamedzenie podvodom na DPH pri dovozoch a vývozoch niektorých poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov; zabezpečiť pokračujúci monitoring odbytových a spotrebiteľských cien vybraných potravinárskych výrobkov za účelom sledovania či nedochádza k výraznému výkyvu cien medzi jednotlivými stupňami dodávateľského potravinového reťazca; preveriť dôvodné podozrenia na diskriminačnú cenotvorbu spotrebiteľských cien domácich výrobkov voči výrobkom z dovozu a výrobkom v systéme privátnych značiek. MPSR Informácia o vývoji obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za január až jún 2013 - 1. Vývoj celkového obchodu Slovenskej republiky za obdobie január až jún 2013 V júni 2013 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížil celkový vývoz tovaru o 2,5 % na 5 283,8 mil. Eur a celkový dovoz o 3,5 % na 4 824,6 mil. Eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 459,3 mil. Eur (o 44 mil. Eur vyššie ako v júni 2012). Saldo zahraničného obchodu za január až jún 2013 bolo aktívne v objeme 2 945,4 mil. Eur (o 1 073,5 mil. Eur vyššie ako za rovnaké obdobie minulého roku). Zo Slovenskej republiky sa vyviezol tovar v hodnote 31 843,3 mil. Eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2012 sa zvýšil celkový vývoz o 3,5 %. Vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitoly 1-24 harmonizovaného systému dosiahol hodnotu 1 607,3 mil. Eur pri medziročnom poklese o 3,5 %. Do Slovenskej republiky sa doviezol tovar v hodnote 28 897,9 mil. Eur, pri medziročnom raste o 0,009 %. Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitoly 1-24 harmonizovaného systému dosiahol hodnotu 1 907,5 mil. Eur pri medziročnom poklese o 3,2 %. v mil. Eur Obdobie január – jún 2013 Dovoz Vývoz Saldo Celkový obchod SR 28 897,9 31 843,3 2 945,4 z toho poľnohospodárske a potravinárske výrobky 1 907,5 1 607,3 - 300,2 podiel poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov 6,6 % 5,0 % x Prameň : Štatistický úrad SR 2. Vývoj obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za obdobie január až jún 2013 v mil. Eur I. – VI./2013 I. – VI./2012 Rozdiel Index (v %) Dovoz 1 907,5 1 971,2 - 63,7 96,8 Vývoz 1 607,3 1 665,9 - 58,6 96,5 Saldo - 300,2 - 305,3 5,1 1,7 1) Obrat 3 514,8 3 637,1 - 122,3 Prameň : Štatistický úrad SR; RADELA, spol. s r. o., Bratislava 1) Pokles záporného salda o 1,7 % Na celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov sa vývoz do krajín EÚ 27 2) podieľal 95,6 % a dovoz 91,5 %. Najvyššiu zápornú obchodnú bilanciu spomedzi krajín EÚ 27 za obdobie január až jún 2012 sme dosiahli v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami s Nemeckou spolkovou republikou (- 143,3 mil. eur), Českou republikou (- 143,3 mil. eur) a Poľskou republikou (- 80,2 mil. eur). Najvyššiu aktívnu obchodnú bilanciu sme dosiahli s Maďarskou republikou (+ 165,7 mil. eur), Rakúskom (+ 102,9 mil. eur). 2) do júna 2013 sumár za 27 krajín; Chorvátsko je členskou krajinou EÚ od 1. 7.2013 4.10.2013 MPSR Jahnátek sa tešil z úrody. - Úroda bude tento rok dobrá a možno budú aj lacnejšie potraviny. Tento odkaz vyslal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek spolu s premiérom Roberta Fica (obaja SMER–SD) na žatve koncom júla. Ich vyjadrenia spred dvoch mesiacov sa však obrátili proti samotným farmárom. Pestovatelia totiž obilnín tvrdia, že im uškodili. „Bolo to nešťastne spolitizované. Priskoro sa začalo hovoriť o dobrých úrodách. Chytili sa toho obchodníci a začali nás tlačiť do nízkych cien,“ hovorí člen Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín Vladimír Voločko. Kým obilninári tvrdia, že úroda v tomto roku nebola mimoriadna, minister Jahnátek si za slovami stojí. „Aktuálnu sezónu možno hodnotiť pri hustosiatych obilninách ako veľmi dobrú,“ odkázal cez tlačový odbor. Odborník na komodity Boris Tomčiak pripúšťa, že nízke ceny mohli ovplyvniť aj vyjadrenia politikov. Zároveň však Tomčiak dodáva, že vplyv politických vyjadrení na vývoj cien možno v praxi dokázať len veľmi ťažko. Tvrdenie o tom, že cena bola neštandardne nízka, majú dokazovať údaje z komoditných búrz v Bratislave a Paríži. V praxi by mali ceny obilia na Slovensku odrážať vývoj cien na parížskej burze Matif. S tým rozdielom, že v čase prebytkov sa od nej v prípade Slovenska odpočíta približne 30 eur. Ceny agrokomodít sa totiž tvoria v prístavoch. A 30 eur je približná výška nákladov, ktoré by musel obchodník vynaložiť na dopravu jednej tony obilia zo Slovenska do prístavu v Hamburgu či Rotterdame. Ceny ovplyvnil dopyt V druhej polovici augusta, keď ceny dosahovali svoje dno, sa tona pšenice na burze Matif obchodovala približne za 185 eur. Cenový burzový výbor Komoditnej burzy Bratislava, ktorý zasadol 27. augusta, však na základe údajov obchodníkov stanovil, že trhová cena obilia u nás zodpovedá len asi 140 eurám. A práve tento neštandardný, viac ako 40-eurový rozdiel má dokazovať, že obchodníci tlačili v auguste ceny neprimeraným spôsobom nadol. Aj samotný predseda cenového burzového výboru Pavol Scholtz priznáva, že slovenské ceny boli v auguste neštandardne nízke. Podľa neho však iba odzrkadľovali situáciu na trhu. Po obilí nebol dopyt, a tak nákupcovia mohli tlačiť ceny nižšie, než by to zodpovedalo vývoju na svetových burzách. Takto obhajuje nízke ceny aj tajomník Slovenskej spoločnosti mlynárov Ondrej Šaling. „Tie ceny neurčovali odberatelia, ale trh. Taká je realita. Keď v minulom roku išli ceny enormne nahor, tak v tom obilninári nevideli žiaden problém.“ Dno sme už dosiahli Podľa Voločka na nízke ceny obilia najviac doplatili farmári, ktorí nemali voľné sklady na umiestnenie novej úrody, a tak sa museli rýchlo zbaviť svojich zásob. Tým teraz môžu chýbať peniaze na založenie novej úrody. Aj preto Združenie pestovateľov obilnín pestovateľom pri predaji úrody odporúča využiť možnosti odbytových združení a bratislavskej komoditnej burzy. Tak môžu totiž predať svoje obilie za výhodnejšie ceny. Poľnohospodári by tiež mali sledovať vývoj trhových cien v Európskej únii, ale aj mimo nej. Podľa analytika spoločnosti Colosseum Borisa Tomčiaka už ceny pšenice na svetových burzách dosiahli svoje dno. Ako však dodáva Scholtz, tak na Slovensku už začali v ostatných týždňoch dokonca mierne stúpať a dostávať sa na normálnu úroveň. 24.09.2013 Erik Kapsdorfer HN SR posilnila odborné kapacity OECD o expertku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre oblasť biopalív - V rámci spoločného projektu SR a OECD „Budovanie analytických kapacít v štátnej správe – stáže v OECD“ nastúpila 16. septembra 2013 na krátkodobú stáž na Direktoriáte pre obchod a poľnohospodárstvo expertka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre oblasť biopalív a využitia biomasy Hana Fratričová. Po zhodnotení kvalifikačných predpokladov a praxe kandidátky SR OECD schválila jej odbornú stáž v rámci organizačného útvaru agrodirektoriátu pre environmentálne politiky na obdobie 2,5 mesiaca. Projekt je realizovaný z mechanizmu spoločných projektov SR a OECD v roku 2013. Jeho cieľom je budovanie analytických kapacít v štátnej správe SR a jeho predkladateľom bolo Ministerstvo financií SR, ktoré umožnilo ostatným rezortom zapojiť sa do tohto projektu. Odbornou náplňou stáže expertky SR bude práca v oblasti rozvoja a implementácie indikátorov zeleného rastu pre poľnohospodárstvo v Slovenskej republike. 20.09.2013 MZV Rokovania s ČĽR pokračujú ďalej - Štátna tajomníčka MPRV SR Magdaléna Lacko-Bartošová prijala na pôde ministerstva delegáciu ČĽR, ktorú viedol námestník ministra poľnohospodárstva ČĽR Dun NIU a mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec ČĽR v SR Weifang PAN. Témou rokovania boli návrhy na spoluprácu SR a ČĽR v agropotravinárskom odvetví.Jeden z projektov, ktorý čínskej strane predložilo MPRV SR, sa týka problému, momentálne rezonujúceho v celej Európe. A to - kvality a bezpečnosti potravín. Slovensko by vedelo Číne pomôcť projektovo zabezpečiť systematické riešenie bezpečnosti potravín, podľa našich a európskych požiadaviek. Čínska strana prejavila záujem aj o využívanie biomasy. Slovensko by vedelo vybudovať prototyp bioplynovej stanice. „Vieme, že Čína má problém s degradáciou pôd, so zasolením, kontamináciou a eróziou. Vedeli by sme vám ponúknuť aj systémy na riešenie týchto problémov,“ uviedla štátna tajomníčka M. Lacko-Bartošová. Čínska strana priznala, že práve ochrana pôdy je pre nich životne dôležitou otázkou. Ďalší z projektov, ktorý za MPRV SR vypracoval tím pod vedením Juraja Kiesela, sa týka aj nových technológií tzv. ochranného obrábania pôdy. Pri ňom je cieľom zníženie spotreby pohonných hmôt a nižšia náročnosť na pracovnú silu. Ďalší projekt je zameraný na efektívnejšie využívanie genofondu zvierat a nové postupy vo výžive a kŕmení. „Aj keď Čína je „trošku“ väčšia ako Slovensko, mám pocit, že sa máme v mnohom od vás čo učiť,“ skonštatoval námestník ministra poľnohospodárstva ČĽR Dun NIU. Čínska delegácia sa po rokovaní spolu s predstaviteľmi MPRV SR presunula do Hlohovca, na prehliadku závodu na výrobu plesňových syrov. Exkurzia pokračovala v Galante, kde si v časti Nebojsa prezreli vinice spoločnosti Slovensko-čínske vinice, s.r.o. Predstavitelia ČĽR dostali aj informácie o potravinovej bezpečnosti a rozvoji výroby bioproduktov v SR, a tiež o možnostiach spolupráce pri produkcii mliečnych výrobkov pre čínsky trh. Projekty, ktoré čínska strana schváli, sa zaradia do agendy poľnohospodárskej sekcie medzivládnej komisie SR a ČĽR. Tá zasadne 22. – 23. septembra 2013 v Pekingu. 31.07.2013 EÚ zvýhodní malé farmy - Vyjednávači Európskej únie v stredu schválili návrh rozdeľovania dotácií v rámci poľnohospodárskej politiky, ktorý umožní poľnohospodárom pokračovať v produkcii v ťažkých podmienkach, znižuje však ich výšku pre veľké farmy. Predstavitelia vyjednávacieho tímu v stredu hovorili o veľkých zmenách spoločnej poľnohospodárskej politiky a o opravení pravidiel, ktoré určujú, akým spôsobom sa v rokoch 2014-2020 budú vyplácať ročné poľnohospodárske dotácie. EÚ okrem iného bude od farmárov vyžadovať, aby svoj nárok na finančnú pomoc podporili prijatím opatrení na zlepšenie životného prostredia, napríklad vytvorením oblastí pre bezpečný život a rozvoj divej zveri. Balík navrhnutých zmien zahŕňa aj liberalizáciu výroby cukru od roku 2017 a skrátenie dotácií pre najväčšie farmy v únii. Zároveň však umožňuje niektorým štátom v niektorých regiónoch naviazať priame dotácie na objem produkcie. Rozhodnutie má zabezpečiť, že poľnohospodári budú môcť pokračovať vo výrobe aj tam, kde čelia prírodným alebo iným prekážkam, ako napríklad producenti mlieka v hornatom centre Francúzska. Cieľom opatrenia je zabezpečiť zachovanie existujúcej výroby v oblastiach, kde by sa v opačnom prípade stratila. EÚ sa od roku 1992 snažila upravovať svoju spoločnú poľnohospodársku politiku tak, aby farmárov motivovala pestovať plodiny v reakcii na trhové ceny a nie na dotácie. Cieľom týchto opatrení bolo vyhnúť sa zopakovaniu situácie z 80. rokov 20. storočia, keď farmári dostávali peniaze na výrobu aj keď už bol trh nasýtený, čo viedlo k vzniku hôr masla a morí vína. Najnovšiu dohodu niektorí analytici vidia ako odklon od tohto princípu a kritizujú kroky únie na ochranu malých producentov bojujúcich o prežitie. Odborníci na druhej strane však zdôrazňujú význam farmárčenia pre zachovanie krásy európskeho vidieka. 10.07.2013 MZVaEZ SR (bizinfo@mzv.sk) Vlastníctvo pozemkov je životne dôležité - Štát vám oddnes prispejte na kúpu pôdy. Odpovedá vedúci oddelenia Agrobiznisu v UniCredit Bank Jaromír Matoušek. Ako hodnotíte iniciatívu rezortu pôdohospodárstva a SZRB priniesť roľníkom výhodnejší úverový produkt na nákup pôdy? Iniciatíva odpovedá na reálnu situáciu, keď investori, ktorí nehospodária na pôde, nakupujú vlastnícke podiely na poľnohospodárskej pôde, ktorú obhospodarujú súčasní podnikatelia. Koncentrované vlastníctvo pôdy inými subjektmi ohrozuje existujúcich poľnohospodárov. Preto sa snažia vlastnícke podiely nakúpiť oni. Je to pre nich životne dôležité. Prečo je pre našich farmárov dôležité, aby mali pôdu v osobnom vlastníctve namiesto toho, aby si ju prenajímali? V poslednom čase sa investori zamerali na poľnohospodárskej pôdu z troch dôvodov. Buď nakupujú podiely preto, aby tlačili na zvýšenie nájmu, alebo nakupujú podiely v jednotlivých katastroch, aby pri komasácii získali práva najväčších vlastníkov, scelili podiely do blokov a potom s vysokým ziskom predali pôdu ďalej. Alebo nakupujú preto, aby potom išli za farmárom a ponúkali predaj za neobvyklú cenu. V tomto smere sa súčasní farmári cítia ohrození právom. Čím je úver Moja pôda výhodnejší než produkty komerčných bank? Asi tým, že sa poskytuje na obdobie až 15 rokov. Komerčné banky majú priestor tak na desať rokov. Na druhej strane trh s pôdou nie je a zrejme nebude taký, že by bola veľká ponuka a úvery na pôdu sa z hľadiska splácania budú správať ako úvery investičné. Z hľadiska ostatných podmienok sú komerčné úvery veľmi podobné vrátane financovania vlastníckych podielov. Z akých dôvodov mnohí farmári nedokážu získať komerčný úver na nákup pôdy? Asi kvôli ekonomickej sile. Podniky nemajú dostatočné kapitálové fondy, aby časť nákupov mohli financovať sami. V zahraničí proces existujúceho vlastníctva pôdy a súčasne podnikania na nej trval stáročia. Stáročia sa tvorili zdroje. Podniky okrem iného musia rátať i s tým, že musia investovať. Bude tu Program rozvoja vidieka, potreba modernizácie. Musia teda postupovať opatrne i s ohľadom na možnosti budúcej dlhovej služby. Bude o tento produkt medzi farmármi záujem? Bude oň záujem rovnako, ako je záujem o úvery od komerčných bánk. Ako som povedal, medzi farmármi je záujem o nákup „pôdy“. V poslednom čase som mal rokovania s viac ako päťdesiatimi farmármi, polovica má záujem o financovanie nákupu pôdy. Majú na to dôvod. Obávajú sa dvoch vecí. Buď zvyšovania nájmu od budúcich veľkých vlastníkov, alebo vypovedania nájomných zmlúv. Na úvery je vyčlenených 20 miliónov eur, pričom jeden žiadateľ môže požiadať maximálne o 330-tisíc eur. Je to dostatočný objem? Teoretická hodnota poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je približne 4 miliardy eur. Projekt vie obslúžiť nákup približne 15-tisíc hektárov. Z tohto hľadiska to je približne pol percenta potenciálu. 1.07.2013 HNonline.sk Rok 2013 je pre slovenské poľnohopodárstvo opäť prelomový - Rok 2013 je pre Slovensko, ale aj ďalšie štáty dnes ešte dvadsaťsedmičky, o pár dní po vstupe Chorvátska do EÚ dvadsaťosmičky, v poľnohospodárstve opäť prelomový. Zostáva pár týždňov na uzatvorenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ, ktorú však najmä nové členské krajiny nepovažujú úplne za spoločnú. Uviedla to pre TASR tajomníčka Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) Jarmila Dúbravská. "Naďalej zostávajú nevyrovnané platby medzi starými a novými členskými krajinami EÚ a tak v praxi máme dvojrýchlostnú Európu, keď krajiny nielenže neštartovali z rovnakej štartovacej čiary, ale ani nemajú prekonať rovnakú vzdialenosť," priblížila. "Vstupom Slovenska do EÚ sme všetci očakávali zásadné zmeny v poľnohospodárstve. Finančné prostriedky získané formou priamych platieb a z opatrení Programu rozvoja vidieka pre obdobie 2007 až 2013 mali poľnohospodárstvo stabilizovať," konštatovala. Výsledkom nesprávne nastavených podmienok v predchádzajúcom období podľa nej dochádza u takmer všetkých druhov hospodárskych zvierat k znižovaniu počtu, ale zároveň sa prehlbujú rozdiely medzi poľnohospodárskymi podnikmi. "V prípade podnikov, ktoré vytvárajú stále pracovné miesta a sú zamerané napríklad na chov hospodárskych zvierat či pestovanie špeciálnych plodín, dochádza k nevyrovnaným ekonomickým výsledkom," myslí si Dúbravská. "Z tohto pohľadu je rok 2013 prelomovým, je nevyhnutné, aby boli platby poskytnuté subjektom podľa ich skutočnej situácie, v prípade hospodárskych zvierat podľa ich skutočného počtu v súčasnom období a nie podľa počtu zvierat, ktoré podniky mali v roku 2007. Historické platby u jednotlivých druhov zvierat či plodín spôsobujú v reálnom živote problémy. Poskytovanie platieb za nehospodárenie či nechovanie zvierat nie je rozumné," vyhlásila. Chovatelia hospodárskych zvierat podľa Dúbravskej očakávajú finančnú podporu na zachovanie stavov zvierat, pestovatelia špeciálnych plodín na rozvoj pestovania či platby na investície. "Podniky, ktoré zamestnávajú desiatky ľudí, očakávajú prípravu podmienok, kde budú zohľadnené špecifiká poľnohospodárstva, či už sezónnosť alebo nepretržité prevádzky. V podniku musí byť zviera kŕmené či dojené každý deň, nie je možné zavrieť prevádzku z jedného dňa na druhý, pretože je chov nerentabilný a po pár mesiacov sa k nemu opäť vrátiť," podčiarkla. Pre sektor poľnohospodárstva sú podľa nej dôležité stabilné podmienky, čo sa však nedeje, keď sa menia podmienky počas roka, na čo sa subjekty nemôžu pripraviť. "Príkladom je aj rok 2013. Čo čaká agrosektor v tomto roku? V roku 2013, a to len pred pár dňami bolo odsúhlasené krátenie priamych platieb pre rok 2013, hoci o krátení neboli poľnohospodári vopred informovaní a tak uzatvárali v minulom roku zmluvy s bankami na výšku plných platieb. S takouto úpravou sme v sektore nepočítali." "A čo by sme potrebovali na zvrátenie situácie? V prvom rade je potrebná stabilizácia sektora dojníc, kde situácia priamo súvisí s kolísavými nákupnými cenami mlieka. Rozumné rozdelenie finančných prostriedkov aj do ďalších odvetví živočíšnej výroby, ale tak, aby sa pridelené finančné prostriedky neminuli bez efektu. V niektorých oblastiach sme zatiaľ nedokázali využiť možnosti, ktoré nám poskytuje súčasná situácia - voľný trh EÚ či výborné prírodné podmienky. Práve v tomto roku by bolo vhodné výrazne podporiť skrátenie reťazca v potravinovej vertikále prvovýroba–spracovanie-predaj," spresnila. Rok 2013 podľa nej rozhodne o tom, ako bude vyzerať poľnohospodárstvo, ale aj Slovensko v ďalších rokoch. "Buď sa podarí zachrániť upadajúcu živočíšnu výrobu, rozvíjať chov rýb, zachrániť takmer zdecimovanú špecializovanú výrobu, ale aj rozvinúť pestovanie v súčasnosti marginálnych plodín alebo sa v najbližších rokoch pripravme na pravidelné záplavy, zarastajúcu krajinu bez zvierat a stúpajúce počty nezamestnaných." Slovenský zväz chovateľov je záujmové združenie združujúce chovateľov zvierat s cieľom zachovať genofond existujúcich čistokrvných plemien a druhov zvierat, rozvíjať ich šľachtením, ochraňovať ohrozené druhy zvierat a vytvárať nové plemená a nižšie zootechnické jednotky. 23.06.2013 Prehľad právnych predpisov - Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2013 k 28. 5. 2013 1. 33/2013 Z. z. - Zákon o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013 2. 42/2013 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších prepisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony 3. 57/2013 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 4. 58/2013 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy 5. 59/2013 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 6. 73/2013 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. 7. 97/2013 Z. z. - Zákon o pozemkových spoločenstvách 8. 99/2013 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 52/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh v znení neskorších predpisov 9. 101/2013 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 57/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva obilnín na trh v znení neskorších predpisov 10. 115/2013 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov 11. 117/2013 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 485/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín 12. 118/2013 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 501/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh 28.05.2013 MPVž Stretnutie ministrov poľnohospodárstva V4+Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko - (Krakov, 16. – 17. máj 2013) - V rámci končiaceho sa poľského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine sa v Krakove na podnet ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka PR Stanislawa Kalembu, uskutočnilo stretnutie ministrov poľnohospodárstva V4, rozšírené o Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko. Slovenskú republiku na tomto zasadnutí zastupovala štátna tajomníčka MPRV SR Magdaléna Lacko-Bartošová. Vedúci delegácií zúčastnených krajín spoločne prediskutovali problematiku dopadov „tabakovej smernice“ na jednotlivé krajiny V4+3 a stále aktuálnu problematiku uplatňovania schém reformy SPP na roky 2014 – 2020. V súčasnosti platná „tabaková smernica“ z roku 2001 je (s ohľadom na vývoj trhu, vedecký pokrok a vývoj v oblasti regulácie výroby, označovania a predaja tabakových výrobkov) zastaraná a je nevyhnutné ju upraviť. Európsky parlament a Rada preto v decembri 2012 predložili návrh revidovanej smernice. Jej cieľom je predovšetkým úprava podmienok označovania a predaja tabakových výrobkov a je zameraná na ochranu mladistvých pred konzumovaním tabakových produktov. Zúčastnení si vymenili svoje názory na danú problematiku a záverečným výstupom ich diskusie bolo prijatie spoločného vyhlásenia V4 + Bulharska a Rumunska, v ktorom krajiny vyjadrili svoj súhlas s tým, že zníženie počtu fajčiarov a racionálne obmedzenie spotreby tabakových výrobkov v dôsledku ich škodlivých účinkov je dôležitý cieľ zo zdravotného hľadiska. Zároveň však konštatovali, že predložený návrh smernice môže mať na pestovateľov a spracovateľov tabaku EÚ negatívny dopad čo môže viesť k negatívnym sociálno-ekonomickým dopadom. Niektoré krajiny (CZ, PL, HU,BG a RO) žiadajú EK o zavedenie kompenzácií na reštrukturalizáciu pre poľnohospodárov (pestovateľov a spracovateľov), ktorí budú negatívne dotknutí prijatím smernice. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti sa v SR tabak nepestuje ani nespracováva, Slovenská republika žiadosť o kompenzácie nepodporila a spoločné vyhlásenie prijala v súlade s našou národnou pozíciou, ktorá je v gescii Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva a bola schválená Výborom pre európske záležitosti v NR SR. Slovinsko sa k spoločnému vyhláseniu nepripojilo a podporuje návrh smernice tak, ako bol predložený EP a Radou. Schémy SPP 2014 – 2020 V rámci diskusie k uplatňovaniu určitých schém reformy SPP na roky 2014 – 2020 si zúčastnení vedúci delegácií vymenili svoje názory a stanoviská k nasledovným schémam: prechod zo SAPS na nový systém založený na platobných nárokoch vrátane prechodného obdobia, presun prostriedkov medzi piliermi, aplikácia prechodnej vnútroštátnej pomoci, schéma malých farmárov vrátane výšky a spôsobu podpory a podpora mladých farmárov vrátane stanovenia výšky hektárov, na ktoré sa vzťahuje pomoc. Pozície jednotlivých krajín boli v mnohých bodoch podobné, avšak nezhodovali sa v plnej miere vzhľadom na rozdielne podmienky v jednotlivých krajinách (rôzna veľkosť fariem, rozdielne klimatické podmienky atď.). Štátna tajomníčka MPRV SR opätovne zdôraznila priority SR, ktorými sú dobrovoľné zastropovanie, viazaná podpora na úrovni 15% a možnosť výberu citlivého sektora. Bulharsko predložilo v rámci diskusie návrh spoločnej deklarácie týkajúci sa redistribučných platieb, nakoľko však bolo potrebné tento návrh viac rozanalyzovať, organizátor navrhol túto problematiku neuzatvárať na prebiehajúcom stretnutí. Po Poľskej republike od 1. júla 2013 prevezme ročné predsedníctvo Maďarsko, ktoré už avizovalo najbližšie stretnutie ministrov poľnohospodárstva V4+3 naplánované na september v Budapešti. 20.05.2013 MPVž Minister predstavil Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva - Koncepcia vychádza prioritne zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky a programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016. Zámerom tejto koncepcie je podporovať efektívnosť využívania zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a vidieckych oblastí. “Koncepcia si stanovila tri hlavne ciele - zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80% súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku; zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a posledným je rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti,” povedal minister Jahnátek. Na koncepcii pracoval niekoľko mesiacov široký autorský kolektív, nielen z ministerstva, ale aj z radov odbornej verejnosti. “Je potrebné zdôrazniť, že miera naplnenia vízie, zámerov a cieľov koncepcie závisí predovšetkým od samotných prijímateľom finančných prostriedkov z oboch pilierov Spoločnej poľnohospodárskej politiky a miery ochoty ich prispôsobenia sa čiastočnej zmene pravidiel fungovania spoločného trhu v jednotlivých sektoroch pôdohospodárstva,” doplnila generálna riaditeľka Sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu Slávka Jánošíková. Súčasťou realizácie koncepcie je aj vytvorenie 18.674 nových pracovných miest, ktoré by mali vzniknúť predovšetkým na vidieku. Naplniť ciele tejto koncepcie, je možné len pri vzájomnej spolupráci a v úzkej vzájomnej kooperácii. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík a predseda Slovenskej lesníckej komory Jaroslav Šulek preto podpísali Memorandum o spolupráci pri realizácii vízie, zámerov a cieľov Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 - 2020. Jahnátek má plán. Pre Slovákov hlavne domáce produkty - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek dnes predstavil Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 až 2020. Spoločne s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR Milan Semančíkom a predsedom Slovenskej lesníckej komory Jaroslavom Šulekom dnes v Nitre podpísali memorandum o spolupráci pri realizácii vízie zámerov a cieľov tejto koncepcie. Jej cieľom je zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80% súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku. „Už dávno sme volali po takomto dokumente. Boli tu určité smerovania, no takýto ucelený dokument na Slovensku doteraz neexistoval,“ konštatoval Semančík. Podľa slov ministra Jahnátka pomôže realizácia zámerov koncepcie efektívne využiť zdroje z prostriedkov Európskej únie, ktoré prídu na Slovensko v novom programovacom období. „Pretože v tomto existujúcom sa minulo niekoľko miliárd eur a aj tak sa slovenské poľnohospodárstvo dostalo na existenčné minimum, podiel potravín klesol na 46%,“ uviedol. V koncepcii rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 až 2020 je zhodnotených 14 základných komodít, ktoré slovenskí poľnohospodári dokážu v našich klimatických podmienkach poskytnúť do potravinového reťazca. „Nastavili sme ekonomické parametre, čo od ktorej komodity očakávame,“ skonštatoval Jahnátek. Podľa jeho slov máme komodity, ktorú sú na úrovni stopercentného pokrytia vlastnej spotreby, najmä pšenica, raž, mlieko, mliečne produkty, ale súčasne máme aj veľký prepad v špeciálnej rastlinnej výrobe a najmä ovocinárstve, kde je až 67%-ný prepad. „V chove ošípaných dokonca potrebujeme zvýšiť kapacity o vyše 270%,“ uviedol minister. V koncepcii je zadefinovaná spoločenská objednávka, výška sumy, ktorú môžu poľnohospodári v jednotlivých komoditných štruktúrach dostať na projekty i na samotné chovy. Z hľadiska poľnohospodárov je dôležitý fakt, že koncepcia garantuje sedemročné stabilné prostredie. „Môže sa zdať, že jednotková podpora je nižšia ako v súčasnosti, no je garantovaná jej stabilita po celé obdobie siedmich rokov. Doterajší stav sprevádzali vibrácie, nerovnomernosť dodávok z hľadiska účelovosti i výšky podpory,“ tvrdí minister. Súčasťou realizácie koncepcie je aj vytvorenie 18.674 nových pracovných miest, ktoré by mali vzniknúť najmä v rokoch 2015 až 2017 predovšetkým na vidieku. Na cielenú projektovú podporu bude podľa predpokladov potrebných 489 miliónov eur. Z tejto sumy by cca 300 miliónov eur mali tvoriť prostriedky z fondov Európskej únie s 50%-ným spolufinancovaním súkromného sektora, čo je na úrovni 176 miliónov eur. Štátna dotácia predstavuje 13,4 milióna eur. Podľa slov Jahnátka je návratnosť štátu veľmi vysoká. „Príjem z daní z navýšených príjmov, ktoré by sa dosiahli realizáciou tejto koncepcie, by mal dosiahnuť 12,8 milióna eur. Odvody od zamestnávateľov na tých vyše 18.000 pracovných miest by tvorili zhruba 30 miliónov eur, podiel odvodov od zamestnancov a ďalšie príjmy odhadujeme na 18 miliónov eur. Úspora, ktorú by sme dosiahli, ak by sme všetky pracovné miesta obsadili ľuďmi evidovanými na úradoch práce a poberajúcimi podporu, predstavuje 32 miliónov eur,“ vyčíslil vplyvy na štátny rozpočet minister. TASR Nákup mlieka v apríli medziročne klesol - Spracovatelia v SR nakúpili od producentov v apríli tohto roka 71.018 ton mlieka, čo bolo o 3,4 % menej ako v marci 2013. V porovnaní s aprílom 2012 klesol nákup mlieka o 2,7 %. Nákupná cena surového kravského mlieka v apríli 2013 stúpla o 0,2 % na 31,78 eura/100 kg. Medziročne sa zvýšila o 6,8 %. Vyplýva to z aktuálnej správy Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS). Nákupné ceny mlieka sa medziročne upevnili vo všetkých nákupných triedach, najvýraznejšie v Q. triede, a to o 6,7 %. Cena mlieka 1. triedy sa v porovnaní s aprílom 2012 zvýšila o 5,9 %, neštandardné mlieko bolo o 4,2 % drahšie ako vlani. V medziročnom porovnaní sa nakúpilo o 0,7 % viac mlieka Q. triedy kvality. Nákup mlieka 1. triedy medziročne klesol o 3,9 %. Neštandardného mlieka nakúpili spracovatelia v apríli tohto roka až o 53,4 % menej ako pred rokom. Mlieka Q. triedy sa v apríli 2013 nakúpilo 45.233 ton, teda medzimesačne viac o 1,4 %. Priemerná cena mlieka Q. triedy sa medzimesačne upevnila o 0,5 %. Kravského mlieka 1. triedy nakúpili spracovatelia o 11,1 % menej ako v marci tohto roka, spolu 24.697 ton, priemerná cena sa znížila o 0,3 % na 31,64 eura/100 kg. Nákup neštandardného mlieka bol na úrovni 1088 ton, teda medzimesačne sa nákup znížil o 2,3 % a jeho cena medzimesačne klesla o 5,2 %. 25.05.2013 TASR Prezentácia „Strategické východiská pre rozvoj proexportnej orientácie poľnohospodárstva a potravinárstva“ - Na seminári k stratégií podpory exportu SR na obdobie 2014-2020, ktorý sa konal 7. mája 2013 na Ministerstve hospodárstva SR, odznela aj prezentácia štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Štefana Adama s názvom „Strategické východiská pre rozvoj proexportnej orientácie poľnohospodárstva a potravinárstva“. Celú prezentáciu nájdete v prílohe tejto správy. Tendencie zahraničného obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2012 mínusy : - nepodarilo sa diverzifikovať teritoriálnu orientáciu proexportnej politiky ; - pretrvávala orientácia celého obchodu, teda aj exportu na trhy krajín Európskej únie; - vo vývoze prevládali výrobky z nižšou pridanou hodnotou, na rozdiel od dovozov, kde prevládali výrobky z vyššou pridanou hodnotou; - ak by tento trend pokračoval aj v nasledujúcich rokoch, môže sa to nepriaznivo odzrkadliť na negatívnom vývoji salda obchodnej bilancie; plusy : + v roku 2012 klesol oproti roku 2011 dovoz tzv. nahraditeľných komodít; + celkové zníženie záporného salda v roku 2012 oproti toku 2011 o 50,9 % (oproti roku 2008 o 53,0 %, oproti roku 2009 o 51,8 % a oproti roku 2010 dokonca o 59,3 %). Diverzifikácia obchodných aktivít krajiny mimoriadneho významu (okrem krajín EÚ, krajiny EZVO) krajiny s vysokým potenciálom rastu vývozu (Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan, Zameranie na ● krajiny Balkánu, zvlášť Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, krajiny s rastovým potenciálom vývozu (krajiny spoločenstva EUROMED, zvlášť Turecko, krajiny východnej a juhovýchodnej Ázie, zvlášť Čína, Južná Kórea a India, vyspelé ekonomiky ako USA, Japonsko, Kanada a Austrália, ostatné krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, krajiny Latinskej Ameriky, najmä MERCOSUR a Chile, krajiny Golfského zálivu, krajiny severnej Afriky a JAR. Strategické východiská pre rozvoj proexportnej orientácie poľnohospodárstva a potravinárstva Podiel poľnohospodárstva a potravinárstva na celkovom obchode (obrate) Slovenskej republiky v roku 2012 (6,47 %) 122 056,8 mil. € 7 956,3 mil. € celkom z toho poľnohospodárstvo a potravinárstvo Teritoriálna skladba zahraničného obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2012 7 956,3 mil. € 7 516,7 mil. € 2 071,2 mil. € 439,5 mil. € celkom EÚ 27 v tom EÚ 15 tretie krajiny (bez EÚ 27 Štefan Adam MZV Realita retailu - Sedemnásty ročník medzinárodnej konferencie o obchode a marketingu Slovak Retail Summit 2013 už svojim názvom napovedá, že hlavným cieľom tohtoročnej konferencie je snaha o reálny a otvorený pohľad do sveta obchodu a jeho fungovania. Odvetvie obchodu je dôležitým prvkom národného hospodárstva. Udržať si tento status sa mu darí aj vďaka implementácii moderných technológií a nových postupov v oblasti riadenia, marketingu i ľudských zdrojov, ktoré sú kľúčovými faktormi a ovplyvňujú nielen samotný obchod, ale majú dopad aj na ostatných účastníkov trhu. Názov dnešného podujatia, Realita retailu, nesie v sebe výzvu pozrieť sa na obchod, no rovnako i na ostatných účastníkov trhu reálnou optikou. Našim cieľom je triezvym a otvoreným prístupom k nastoleným témam prispieť k želanému posunu na všetkých úrovniach vzájomných vzťahov. Nekompromisnou a nezdravou realitou na Slovensku sa však často stávajú zákony, ktoré narúšajú prirodzený vývoj a nastavenie podnikateľského prostredia. Preto jednou z nosných tém a otázok diskusného fóra konferencie Slovak Retail Summit 2013 je spoločné hľadanie riešení a návrhov ako zmeniť zákony, ktoré sú skôr prekážkou dosiahnutia želaných cieľov na zákony, ktoré budú motivovať k ich dosiahnutiu. Zákon č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny V rámci pripomienkového konania uplatnilo ZOCR SR veľké množstvo pripomienok, ktoré boli akceptované len v minimálnom rozsahu. Po schválení návrhu zákona v NR SR sa ZOCR SR obrátil listom) na prezidenta Slovenskej republiky p. Gašparoviča. V prílohe k listu upozornil na kolízie tohto zákona s ústavou, zákonmi a príslušnými právnymi predpismi. Dopady  Zasahovanie do súkromno-právnych vzťahov, kde by štát mal zasahovať iba v nevyhnutnej miere. Nie takýmto spôsobom, ale ak, tak úpravou predpisov o hospodárskej súťaži. Štát „ nadržiava „ stranu jednej strane a to výrobcom potravín,  Stanovuje pravidlá vzťahu, ktoré si musia sami účastníci medzi sebou prioritne vysporiadať,  Kontrolu vykonáva rezortný orgán jedného z účastníkov, teda ten, ktorý je zainteresovaný,  Zakazuje viacero obchodných praktík, ktoré sú prirodzené a i historicky bežne užívané,  Je v kolízii s viacerými zákonmi čo spôsobuje právnu neistotu ( zákon č.222/4004 zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 119/2010 o obaloch, občiansky zákonník, Charta základných práv EU, Ústava Slovenskej republiky),  Môže spôsobiť, že viacerí obchodníci, z dôvodu nejasnosti a z toho vyplývajúceho možného postihu, si zvolia dodávateľa mimo Slovenska,  Štát viaceré problémy, ktoré vo vzťahu k pestovateľom, výrobcom a potravinárom nevie alebo nie je schopný vysporiadať (dotačná politika EÚ a tým aj nízka konkurencie schopnosť slovenských producentov, atď.) prenáša na chrbát obchodníkov, Zákon č. 42/2013, ktorým sa novelizuje zákon č. 152/1995 o potravinách Od 1. apríla 2013 vstúpila do platnosti ďalšia novela zákona o potravinách. Poslanci Národnej rady SR schválili návrh novely zákona o potravinách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Novela dáva viac právomocí kontrolórom a zároveň sprísňuje sankcie za nedostatky. Vytvára sa priestor na neprirodzenú a nežiadanú likvidáciu zdravého podnikateľského prostredia. Medzi odborníkmi stále silnejšie rezonuje potreba stabilizovať potravinovú legislatívu na Slovensku. ZOCR SR sa preto obrátil listom na predsedu vlády SR, aby upozornil na závažné problémy súvisiace s jeho aplikáciou a požiadal o zmenu zákona. ZOCR SR požiadal taktiež o vypracovanie a zverejnenie metodického pokynu resp. usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k postupu pri naplnení ustanovenia § 12a zákona č. 42/2013 Z. z. tak, aby bol obchod schopný v lehotách, ktoré ustanovuje zákon, splniť si povinnosti uložené zákonom. Dopady  Okrem iných povinností pre obchod, ktoré priniesla táto novela zákona bolo schválené aj nové ustanovenie §-u 12a „Povinnosti prevádzkovateľa“ ( tzv. Matovičova novela), týkajúce sa sledovania a zverejňovania percentuálneho podielu prvých piatich krajín pôvodu, ktoré sú najviac zastúpené podľa obratu na potravinách z celkovej ponuky predávaných výrobkov a na celkovom predaji v členení podľa jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu. Nie je vôbec jasné, akým spôsobom sa budú tieto povinnosti vykazovať a sledovať; nie je jasná definícia „slovenský“ výrobok, navyše v súčasnom období množstvo výrobkov, uvádzaných na vnútorný trh EÚ označenie krajiny pôvodu „vyrobené v EÚ“. Z týchto dôvodov vyplýva objektívna neschopnosť obchodníkov ju realizovať.  Likvidačná pokuta pre podnikateľov v oblasti predaja potravín za zistený tovar po lehote spotreby, resp. po lehote minimálnej trvanlivosti, - Zrušilo sa ukladanie pokút podľa veľkosti prevádzkovateľov (malý, stredný, veľký) - V časti pokút, kde nebola spodná hranica je zavedená spodná hranica pokuty „od 100 eur“. - Horná hranica bežných pokút sa zvýšila o 300 000 eur. Najvyššia hranica bola „do 200 000 eur“ V súčasnosti je najvyššia hranica „do 500 000 eur“ - Pri opätovnom porušení povinností sa rozpätie pokút zvýšilo o 3 000 000 eur. Pôvodne - od 500 000 eur do 2 000 000 eur. V súčasnosti – od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. - Pri priestupkoch sa zvýšili sankcie. Z pôvodných , do 1 000 eur sa zvýšilo na 4 000 eur a pri opakovaní priestupku z pôvodných 2 000 eur na terajších 8 000 eur. - Pri blokovom konaní sa zvýšila najvyššia sankcia o 1 500 eur z pôvodných do 500 eur na terajšiu do 2 000 eur - Presunutie niektorých povinností do vyššieho sankčného rozpätia, : „umiestnenie na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti“ sa presunulo z 2. odseku (pokuta od 100 do 100 000 eur) do odseku 4. (pokuta od 1 000 eur do 500 000 eur) a pri opakovanom porušení od 1 000 000 do 5 000 000  Nekontrolovateľná svojvôľa úradníkov ( kontrolórov) zatvárať obchody,  Ambulantný predaj – nedostatočné kontrolórske kapacity, „flexibilnosť“ obecných úradov. Zákon o odpadoch Ministerstvo životného prostredia SR začalo pracovať na novom zákone o odpadoch, ktorý bude mať dopad aj na problematiku obalov. Momentálne je pripravený legislatívny zámer, podľa ktorého vznikne priemyslu a obchodu povinnosť prefinancovať všetky náklady na separovaný zber, ktorý budú vykonávať mestá a obce vrátane povinných príspevkov na propagáciu separovaného zberu. Toto je v rozpore s praxou v štátoch, ktoré dosahujú v triedenom zbere najlepšie výsledky (Nemecko, Rakúsko) a kde si triedený zber organizuje a financuje priamo priemysel a obchod, ktorý je v konečnom dôsledku vždy zodpovedný voči štátu za plnenie predpísaných povinností. Zákon o potravinách, zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, zákon o odpadoch a mnohé ďalšie, pravidelne novelizované právne predpisy. Otázkou zostáva, či prijaté novely zákonov pomáhajú vytvárať spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu alebo skôr vedú k zhoršeniu? Prečo sa stále viac prehlbujú „chladné“ vzťahy medzi obchodom a jeho dodávateľmi? Kde treba hľadať príčiny tohto stavu? Existuje riešenie? Dajú sa zákony, ktorých dopady sú vnímané rozporuplne, zmeniť na motivujúce? Kontrola dodržiavania zákonov a trhový dozor má takisto dopad na podnikateľské prostredie. Ako hodnotia súčasný stav legislatívy na Slovensku účastníci trhu? Aké dopady bude mať pripravovaná veľká reforma štátnej správy ESO od roku 2014? Odpovede na tieto otázky sme spoločne hľadali nielen v rámci diskusného fóra konferencie, ale budeme hľadať aj počas celých dvoch dní tohto odborného podujatia. Maloobchod na Slovensku je v médiách pravidelne vykresľovaný skôr v negatívnych farbách. Treba sa však detailnejšie pozrieť na pozitívne aspekty, ktoré obchod svojou činnosťou prináša pre hospodárstvo krajiny i pre každého občana – spotrebiteľa. Účastníci konferencie sa pokúsia načrtnúť a predstaviť reálny prínos obchodu pre Slovensko. Najmä v oblastiach ako je zamestnanosť, investície, dopad na ekonomiku, štátny rozpočet, inflácia, vývoj maloobchodných cien, konkurencieschopnosť prostredia. Diskutovať sa bude na jednej strane o význame a prínose maloobchodu pre spotrebiteľov, ale nebránime sa zdravej kritike. Čo všetko môže obchod spotrebiteľovi priniesť v oblasti inovácií, kvality produktov, dostupnosti, možnosti voľby v tovarovej skladbe, či cenových kategóriách. Ako obchod dokáže formovať životný štýl? Ako môže obchod vzdelávať spotrebiteľov? V súčasnosti veľmi silne rezonuje problematika presadzovania domácej výroby, domácich produktov a služieb. Za akých podmienok sa však dajú podporiť domáci producenti? Aká je predstava štandardnej spolupráce maloobchodník – výrobca pri súčasnom zachovaní záujmu o ochranu a spokojnosť zákazníka? Akou mierou môže spotrebiteľ ovplyvniť vývoj v oblasti podielu domácich a zahraničných produktov a čo pre túto zmenu spotrebiteľských zvyklostí robí? I to sú témy a otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede medzi účastníkmi a diskutujúcimi konferencie Slovak Retail Summit 2013. Neodmysliteľnou súčasťou spoločenského večera konferencie Slovak Retail Summit je aj oceňovanie tých najlepších Najvyššie ocenenie ZOCR SR „Merkúrov rád“ Merkúrov rád je prestížne ocenenie osobností, či organizácií, ktoré udeľuje ZOCR SR pri príležitosti konania tradičnej medzinárodnej konferencie o obchode a marketingu Slovak Retail Summit. Na ocenenie Merkúrov rád môžu byť nominované osobnosti alebo spoločnosti, ktoré: 1. sa výrazným spôsobom zaslúžili o rozvoj a zviditeľnenie obchodu, 2. majú zásluhu na zlepšení komunikácie medzi subjektmi – obchod – výroba – spotrebiteľ – štátna správa – akademická obec – novinárska obec ..., 3. majú podiel na vytváraní vyváženého podnikateľského prostredia, 4. prinášajú nové myšlienky, pozitívny a kreatívny prístup, 5. prinášajú hodnotné informácie, potrebné pre rozhodovanie vo sfére obchodu. Ocenení Merkúrovým rádom za rok 2012:  Ing. Ján Bilinský, vrchný riaditeľ sekcie obchodu, COOP Jednota Slovensko, s. d.  Ing. Zdeněk Juračka, predseda Svazu českých a moravských spotřebních družstev (Skupina COOP) a prezident Svazu obchodu a cestovního ruchu České republiky  Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc., riaditeľ, Ekonomický ústav, Slovenská akadémia vied Stretnutie s indonézskym veľvyslancom - Štátna tajomníčka MPRV SR Magdaléna Lacko-Bartošová prijala mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Indonézskej republiky na Slovensku Djumantoro Purwokoputro Purbo. Predmetom rozhovoru bolo vyhodnotenie doterajšej spolupráce a načrtnutie ďalších perspektív v oblasti pôdohospodárstva. Diskutovali najmä o spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou (SPU) v Nitre, s akciovou spoločnosťou Osivo Zvolen a indonézskou univerzitou Andalas. Tieto inštitúcie spolupracujú v programe pestovania pšenice v tropických podmienkach. V rámci nej SPU privítala niekoľkých študentov z univerzity Andalas, ktorí absolvovali intenzívny študijný pobyt s názvom Wheat Programme. Súčasťou trojmesačného študijného modulu bola odborná prax, realizovaná v spolupráci so spoločnosťou Osivo a na šľachtiteľskej stanici Istropol Solary. Skupiny indonézskych študentov sa k nám budú chodiť učiť, ako pestovať pšenicu. Počas stretnutia bola prediskutovaná možnosť prípadného rozšírenia tohto programu aj o ďalšie plodiny - jačmeň, zemiaky a pod.. Táto spolupráca je veľkou príležitosťou pre SPU, konkrétne Technickú fakultu, keďže v Indonézii nemajú dostatočne vhodnú mechanizáciu pre malovýrobu uvedených komodít.. Nový veľvyslanec vyjadril spokojnosť s doterajšou kooperáciou a prejavil záujem pokračovať v nej aj v budúcnosti. 24.04.2013 MPSR Kedysi sebestační, dnes odkázaní na dovoz - Obyvatelia Slovenska už tretie desaťročie za sebou znižujú spotrebu mäsa. Od roku 1990 po rok 2011 klesla spotreba o celých 30 kilogramov na 51,1 kila! V Európe aj vo svete je to dosť neobvyklý jav. Spotreba mäsa je dôležitým ukazovateľom kvality života a, pravdaže, prihliadajúc na podiely jednotlivých druhov mäsa aj kvality výživy. Pád spotreby súvisí s dvoma javmi. Na jednej strane Slovensko po roku 2000 postupne stratilo sebestačnosť v produkcii bravčoviny a hydiny – dvoch tradičných druhov mäsa a na strane druhej zdraženie mäsa, ako aj odporúčania lekárov znížiť jeho spotrebu prispeli k prehodnoteniu konzumácie mäsových výrobkov. Len čosi viac ako 50-kilogramová spotreba mäsa v prepočte na obyvateľa však vôbec neznamená, že ľudia na Slovensku jedia kvalitnejšie mäso. Takmer celú polovicu mäsa už slovenskí mäsiari dovážajú. Z dovozu sa pritom do mäsokombinátov a na pulty obchodov zďaleka nedostáva najkvalitnejši­e mäso. Mäsiari aj obchodníci prihliadajú na ceny a nakupujú aj mäso, o ktoré už nie je záujem na západoeurópskych trhoch. Veľké chovateľské krajiny, ako je Dánsko, Nemecko, Holandsko či Španielsko, lebo odtiaľ na Slovensko prichádza bravčové mäso, ponúkajú na export vybrané partie mäsa. A niektoré partie povedzme ako pliecko potom lacnejšie predávajú na menej solventné trhy. Do výrobkov sa tiež nakupuje mäso, ktoré pochádza z mraziarenských skladov. Už aj vzhľadom na množstvo afér, naposledy s primiešavaním konského mäsa, by bolo žiaduce, aby obchodníci presne uvádzali, mäso akého pôvodu vlastne predávajú. Do rúška tajomstva sú zahalené aj slovenské mäsové výrobky. Boli síce vyrobené na Slovensku, ale z dovezeného mäsa. Aký je to vlastne výrobok? Významnou súčasťou identity a sebavedomia každého národa sú potraviny. Naša národná potravinová identita sa v posledných rokoch neupevňuje, ale rozpadáva. Čísla o tom neúprosne hovoria. Ešte v roku 2001 sme na Slovensku vyrobili 174 301 ton bravčového mäsa, o desať rokov neskôr to bolo už len necelých 57-tisíc ton. Produkcia hydiny klesla za spomínané desaťročie z 91 410 ton na 56 688 ton a hovädziny z 26 402 ton na 11 281 ton. Takýto obrovský úpadok výroby mäsa nemá obdobu vari v celej Európe. Kam sme to dospeli, pýtajú sa hydinári, keď sa na Slovensku predávajú už nielen poľské, ale aj rumunské kurence? Už iba najvytrvalejší spomedzi vytrvalých chovajú dobytok, ošípané a hydinu. Všetci sa sústreďujú na výrobu obilia, kukurice a repky. Vyvážame zrno a dovážame z neho vyrobené mäso. Takýto scénar si pred dvadsiatimi rokmi nevedel nikto predstaviť. V posledných dvoch rokoch sa veľa hovorí o obnove sebestačnosti. Lenže nebude to vôbec jednoduché, pretože investície do živočíšnej výroby sú vysoké a narážajú okrem prirodzených ekologických stropov aj na nepochopenie z radov mladého vidieckeho obyvateľstva. Ľuďom prekážajú maštale, hnoj, muchy. Zabíjačka, kedysi všedná udalosť na každej dedine, je v zime slávnosťou. Starostovia organizujú obecné zakáľačky. Sú populárne, veď klobásy, jaternice, tlačenky ľuďom chutia, akurát tie svine sa nikomu už nechce chovať. V obchodoch je predsa po celý rok mäso, takmer pravidelne ho niektorý z reťazco vponúka za akciové ceny. Načo si teda robiť starosti. Nuž treba si ich robiť, pretože kvalitné mäso je čerstvéa chovateľov aj čosi stojí. Práve tak však stojí krajinu, ktorá by mohla mať vlastné mäso,lepšie obrobené polia a lúky, viac zamestnaných ľudí. Pokiaľ mäso dováža, uťahuje si vlastnými rukami slučku okolo svojho potravinového hrdla. 26.03.2013 Jozef Sedlák Pravda Návrat k pôvodným potravinám prospeje aj obchodu - Na Slovensku máme tradičné a dlhodobo zavedené silné značky, ktoré ich majitelia marketingovo rozvíjajú a sú úspešné na trhu. Budovanie silných značiek je cesta, ako získavať spotrebiteľa pre kúpu slovenských výrobkov a posilňovať jeho potravinový patriotizmus. Tvrdí to Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov klesol pod 50 percent. Ako možno zvrátiť tento stav? Neuspokojivú situáciu možno zvrátiť len systémom viacerých navzájom prepojených a koncepčných krokov. Predovšetkým je nevyhnutné revitalizovať poľnohospodársku produkciu, zabezpečiť jej primeranú podporu na úrovni ostatných európskych krajín. Súčasne treba podporiť modernizáciu technicko-technologickej základne potravinárskeho priemyslu s dôrazom na inovácie a výrobu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Ako jednu z rozhodujúcich podmienok postupného zvyšovania výroby a odbytu slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vidím stabilizáciu dodávateľsko-odberateľských vzťahov v potravinovom reťazci. Ide teda o predaj slovenskej suroviny slovenským spracovateľom. Ako sa to dá dosiahnuť? Tento stav sa nedá zvrátiť bez aktívnej účasti obchodných systémov pôsobiacich na Slovensku, čo znamená, že musia mať záujem o predaj slovenských výrobkov. Naštartovali sme rokovania s obchodnými systémami, ktoré prejavili záujem a ochotu zvyšovať podiel slovenských výrobkov vo svojich obchodných sieťach. Na týchto stretnutiach prezentujú svoje predstavy o zvyšovaní podielu slovenských výrobkov na pultoch predajní s potravinami tak obchodné systémy, ako aj samotní výrobcovia. Čo ukazujú prvé rokovania? Hoci diskusia nie je ľahká, je tu záujem zmeniť veci. Uskutočnili sa rokovania o dodávkach mlieka a mliečnych výrobkov, bravčového mäsa, pekárenských výrobkov, lahôdkarských výrobkov a ovocia a zeleniny s rôznymi obchodnými reťazcami. Samozrejme, aj obchodné reťazce majú rôzny prístup a afinitu k rokovaniam, ale považujeme za výrazný úspech otvorenie diskusií, v niektorých prípadoch sledujeme už aj konkrétne kroky. Myslíme si, že návrat k regionálnej potravine zvlášť pri čerstvých potravinách môže byť aj obchodným reťazcom len na prospech. A podľa môjho názoru sa tento stav nedá zvrátiť bez slovenského spotrebiteľa a jeho preferencie domáceho výrobku. Návratu domácich výrobkov pomáhajú potravinové škandály späté s dovážanými potravinami. Lenže čo bolo všedné, je odrazu vzácne. Dokážeme celý sortiment kedysi bežných slovenských potravín vôbec vyrobiť? Slovensko vykazovalo plnú mieru sebestačnosti ešte pred vstupom do Európskej únie v roku 2002. Otvorením trhu došlo k výrazným presunom tovarov, vzrástol vývoz zo Slovenska, ale ešte viac sa zvýšil dovoz. Zvýšila sa predovšetkým cenová konkurencia a koncentrácia obchodu, ktoré majú za následok pokles sebestačnosti a pokles podielu slovenských potravín na slovenskom trhu. Slovensko je sebestačné v hovädzom a ovčom mäse, mlieku, vajciach, krmovinách, cukre a obilninách. Nie je sebestačné v bravčovom mäse, hydinovom mäse, jedlých tukoch a olejoch, ovocí, zelenine a zemiakoch. Kapacity v potravinárskom priemysle sú využité priemerne len na 50 až 60 percent, takže spracovateľský priemysel môže v krátkom čase produkciu potravín zvýšiť. Ťažšie je však dosiahnuť nárast výroby v poľnohospodár­stve, ktorá závisí do mnohých vonkajších a vnútorných faktorov. V obchodoch sa predáva najmä to, čo postavia obchodníci na pulty. Teraz hovoria, že nový zákon o neprimeraných podmienkach im zväzuje ruky najmä pri akciových predajoch. Nenaznačujú, že o pár mesiacov bude na pultoch ešte menej slovenských potravín, ako je v súčasnosti? Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, sa začína de facto uplatňovať od marca tohto roka. Nerada by som hodnotila jeho dosah ešte pred jeho akýmkoľvek pôsobením. Zákon ma podporiť korektné vzťahy v celom dodávateľsko-potravinovom reťazci. Jeho cieľom nie je uprednostňovanie domácich výrobkov pred zahraničnými. Zatiaľ sme nedostali avíza, že samotný zákon o neprimeraných podmienkach by mal mať za následok, resp. by mal spôsobovať znižovanie podielu slovenských potravín a ani na to nevidíme dôvod. Kampaní na podporu predaja slovenských potravín je viac práve tak ako symbolov slovenských potravín. Aká je budúcnosť Značky kvality SK? A bude práve ona vodidlom pri kúpe slovenských výrobkov? Pre Značku kvality SK máme jasnú budúcnosť. Považujeme ju za zavedenú značku, ktorú pozná viac ako 70 percent spotrebiteľov, má ich dôveru a vystihuje podstatu kvality a pôvodu, ktorý jasne oznamuje. V našej koncepcii podpory predaja slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov je práve ona nositeľom posolstva o kvalitnej potravine slovenského pôvodu. O to viac, že výrobky, ktoré ju získajú, sú pravidelne kontrolované Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR. Ľudia stále nemajú jasno, čo považovať za slovenskú potravinu. Čo za ňu teda môžeme považovať? V zjednodušenom vyjadrení je to potravina, ktorá bola vyrobená slovenským výrobcom na Slovensku. Pri takejto potravine však nemá spotrebiteľ istotu, že bola aj vyrobená zo slovenskej suroviny. Preto sme zaviedli Značku kvality SK, ktorej podmienkou na udelenie je obsah minimálne 75 percent suroviny domáceho pôvodu. Samozrejme, ak sa surovina na Slovensku nevyrába, nepestuje alebo neurodí, potom podiel suroviny nie je predpísaný. O marketingovej podpore predaja slovenských potravín niet sporu. Názor na rolu a postavenie odbytového fondu však vyvolal búrlivú diskusiu. Aká bude konečná podoba fondu? Diskusia o podobe, postavení a finančných aspektoch fondu trvala na pôde Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory viac ako rok. SPPK sama požiadala ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o presadenie legislatívneho zámeru na vytvorenie odbytového fondu. Keď sme však dali odbytovému fondu konečne nejakú podobu a finalizovali návrh zákona, tak sa spustila veľká vlna odporu a nesúhlas s jeho vytvorením. Chápem, že každá ďalšia platba je pre poľnohospodárov a potravinárov zaťažujúca, ale v období, keď má štátny rozpočet problémy, vidím toto riešenie ako jediné udržateľné. Každý chápe, že úspešný marketing sa nedá robiť ad hoc, potrebuje istoty. Návrh zákona sme preto vrátili na riadne pripomienkové konanie a v polovici marca sa k nemu uskutoční okrúhly stôl poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy. Potom budeme múdrejší, aj keď by sme tento dobrý návrh nechceli nechať padnúť. V Rakúsku napomáha predaju domácich potravín agentúra AMA. Čo z jej bohatých skúseností môže využiť Slovensko? Rakúska Agrarmarkt Austria (AMA) je jasným príkladom kvalitného agrárneho marketingu, ktorý sa významnou mierou podieľa na tom, že rakúski spotrebitelia významne uprednostňujú domáce výrobky. Aj návrh zákona o odbytovom fonde vychádzal zo zákona o AMA, ktorý je v platnosti od roku 1993. Zákon o AMA však na rozdiel od nášho návrhu poveruje výberom poplatkov práve platobnú agentúru, ktorá aj tieto finančné prostriedky spravuje. My sme chceli výber poplatkov a rozhodovanie o vyzbieraných finančných prostriedkoch ponechať samospráve, keďže ide o peniaze podnikateľskej sféry. Osobne si myslím, že skúsenosti AMA by mali byť pre Slovensko veľmi príkladné a motivačné, pretože dokazujú, že tento model je funkčný a prináša výsledky. Kúpou slovenských výrobkov podporujeme sami seba. Lenže jedno sa hovorí a iné vkladá do košíka. Aký je v skutočnosti slovenský spotrebiteľ? Je naozaj potravinovým vlastencom? Slovenský spotrebiteľ bohužiaľ nie je v oblasti potravín vždy patriotom. Stále prevažuje cena nad kvalitou, čomu sa nemožno zvlášť v určitých regiónoch Slovenska čudovať. Som však presvedčená, že postupne dôjde k zmene spotrebiteľského správania sa a slovenský spotrebiteľ bude preferovať kvalitné potraviny s prihliadnutím na ich pôvod, tradíciu, čerstvosť a regionálnosť. Podľa prieskumov s klesajúcim vekom spotrebiteľov klesá záujem o slovenské výrobky. Akým spôsobom prebudiť záujem o slovenské potraviny u detí a mladých ľudí, ktorí svoj imidž často spájajú s veľkými svetovými značkami silno podporovanými televíznou reklamou? Prístup k deťom a k mladým ľuďom vidím v dvoch rovinách. Jednou je výchova a vzdelávanie, ktoré by mali byť súčasťou výučby na školách, či už v rámci občianskej náuky alebo samostatne. Je podľa mňa nevyhnutné, aby deti a mládež už v tomto veku pochopili význam spotrebiteľského patriotizmu, naučili sa hrdosti na svoju krajinu, zem, tradície a potraviny. Na druhej strane je tiež nevyhnutné komunikovať s nimi tak, ako je im to vlastné. V praxi to znamená zvoliť vhodné marketingové nástroje, vytvoriť imidž slovenských potravín a osloviť ich cez tie komunikačné kanály, ktoré preferujú – teda napr. cez internet, televíziu alebo hry, spoločenské akcie, koncerty a pod. Dobrý príklad ukázali mliekari a poľnohospodári, keď oslovili deti a ich rodičov akciou Adoptuj si svoju kravičku. Všetci vrátane organizátorov boli zaskočení nečakaným ohlasom verejnosti. Práve táto skúsenosť hovorí, že v zápase o slovenské potraviny nič nie je stratené. Vieme vytvoriť silné slovenské značky? Ako pracujeme napríklad so zaručene tradičnými špecialitami? Poznajú ich ľudia? Na Slovensku máme tradičné a dlhodobo zavedené silné značky, ktoré ich majitelia marketingovo rozvíjajú a sú úspešné na trhu. Domnievam sa, že budovanie silných značiek je cesta, ako získavať spotrebiteľa a posilňovať jeho patriotizmus. Čo sa týka výrobkov s chránenými označeniami, resp. tradičných zaručených špecialít, tu pociťujeme istý deficit nielen v poznaní spotrebiteľmi, ale aj zo strany záujmu slovenských výrobcov. Politika kvality Európskej únie skôr vychádza v ústrety špecializovaným a tradičným rodinným značkám, výrobkom a receptúram, ako priemyselným výrobkom, ktoré sa z väčšej časti vyrábajú na Slovensku. Túto politiku vnímam však ako motivačnú pre slovenských výrobcov, pretože aj na Slovensku máme celý rad špeciálnych a jedinečných výrobkov, ktoré by si zaslúžili ochranu na úrovni EÚ. A chápem ju ako istú mieru hrdosti a patriotizmu smerom k tradíciám a regionálnosti. Máme tu veľké možnosti. Ako vidíte budúcnosť slovenských potravín? V čích rukách leží jej osud – výrobcov, obchodníkov či spotrebiteľov? Budúcnosť slovenských potravín závisí od všetkých, ktorí s potravinami pracujú, teda od poľnohospodárov, spracovateľov, obchodníkov a pravdaže spotrebiteľov. To znamená, že osud slovenských potravín je v rukách nás všetkých. Ak si ich budú ľudia v obchodoch žiadať, vytvoria po nich prirodzený dopyt, to bude najväčší stimul pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov. 23.03.2013 Jozef Sedlák Pravda Pôdu z úverov majú kupovať skutoční poľnohospodári - Pôdu, ktorá prepadla pri nesplácaní úveru v prospech banky, by mali kupovať len skutoční poľnohospodári, nie špekulanti. V úvode 7. rokovacieho dňa 16. schôdze to vyhlásil minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (nominant Smeru-SD). Takéto opatrenie by mala podľa jeho slov priniesť novela zákona o pozemkových úpravách, ktorú pripravil jeho rezort. Jahnátek takto reagoval na vystúpenia predrečníkov, ktorí v diskusii o tomto bode programu vyjadrili obavy nad tým, aby takúto pôdu nedostali do rúk špekulanti. Ján Mičovský z OĽaNO ocenil, že na základe novely bude môcť štát kúpiť pozemky, ktoré prepadnú pri úveroch ako nesplácaná záloha. Je tiež podľa neho správne, že by sa mohli následne použiť na vysporiadanie reštitúcií. "Ale mám obavu, či sa nebudú predávať do rúk tretím osobám, čo môže byť zdrojom veľkého špekulantstva," opísal Mičovský. Jahnátek však tvrdí, že sa rezort pôdohospodárstva v novele snažil zvýrazniť to, že takéto pozemky bude môcť kúpiť len špeciálny kupujúci. "Tým je poľnohospodársky podnik alebo samostatne hospodáriaci roľník," dodal Jahnátek. Ten sa musí zároveň zaoberať rastlinnou aj živočíšnou výrobou. "Chceme umožniť to, aby si pôdu mohli kúpiť skutoční poľnohospodári a nie špekulanti," uviedol šéf agrorezortu. Na základe novely zákona o pozemkových úpravách bude môcť Slovenský pozemkový fond (SPF) nadobudnúť pozemky, ktoré boli predmetom úveru. Právnu normu pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva a jej účinnosť navrhuje od 1. júla. Poslanci budú dnes diskutovať aj o ďalších návrhoch zákonov z dielne rezortu pôdohospodárstva. Napríklad o novele zákona o poľovníctve či o pozemkových spoločenstvách. Neskôr sú na rade aj dosiaľ neprerokované poslanecké návrhy. 22.03.2013 TASR Jahnátka kritizujú, že na podporu domácich výrobcov chce novú daň - Nový fond zaťaží firmy novým poplatkom a administratívou, tvrdia kritici. Upozorňujú, že naráža na europravidlá. BRATISLAVA. Takzvaný odbytový fond, ktorým chcel Ľubomír Jahnátek propagovať domáce potraviny, zožal v pripomienkovom konaní vlnu kritiky. Zo štyristo pripomienok je viac ako polovica zásadných, jedna hromadná pripomienka navrhuje stiahnutie zákona. Firmy sa obávajú, že budú platiť vyššie dane, ale nič za to nedostanú. Okrem toho je sporné, či je idea zákona v súlade s európskym právom. Ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ nehovorí, či od zámeru ustúpi, len sľubuje, že na budúci týždeň o tom zorganizuje debatu s farmármi a potravinármi. Nový Recyklačný fond Návrh Odbytový fond •prispievať by do neho mali všetci výrobcovia potravín a krmovín, •výška poplatku by mala byť 0,06 percenta obratu firmy, •celkovo by sa mali podľa odhadov ministerstva pôdohospodárstva vybrať ročne dokopy tri milióny eur, •z fondu by sa mali propagovať výrobky s titulom Značka kvality SK. Podmienkou má byť, aby 75 percent surovín vo výrobku bolo slovenských. Analytik Konzervatívneho inštitútu Radovan Kazda rozbehol hromadnú pripomienku za stiahnutie návrhu zákona o odbytovom fonde, pretože mu pripomína neprehľadne riadený Recyklačný fond. „Ministerstvo v zákone vôbec nekonkretizovalo, na aký účel budú prostriedky použité,“ hovorí. Podpora potravín, po ktorých nie je reálny dopyt, sa mu zdá iracionálna. Pôjde podľa neho len o ďalšiu záťaž firiem nielen novým poplatkom, ale aj administratívou navyše. „Zákon bude viazať peniaze, ktoré mohli efektívne prispieť k vzniku pracovných miest,“ hovorí. Producenti potravín majú podľa návrhu zákona platiť do fondu 0,06 percenta tržieb. Súčasťou hromadnej pripomienky je aj návrh na odloženie jeho účinnosti o desať rokov. „Desaťročná lehota by mala byť dostatočne dlhá na to, aby zákonodarca premyslel dosahy a skutočnú pridanú hodnotu takéhoto fondu pre firmy a daňovo-odvodového poplatníka,“ vysvetľuje analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Poplatky do fondu považuje za nový druh dane, keďže povinné osoby nebudú mať vplyv na jej použitie. Mnohým firmám podľa neho fond vôbec nepomôže, skôr ich môže poškodiť. Stiahnuť zákon žiada ministerstvo hospodárstva. „Návrh zákona je v rozpore s primárnym právom Únie,“ dôvodí. Zákon je podľa neho v rozpore so zásadou voľného pohybu tovaru. Rovnako rozmýšľa aj Republiková únia zamestnávateľov, Zväz obchodu a cestovného ruchu či Potravinárska komora Slovenska. Iniciátor zákona – Slovenská poľnohospodárka komora chce od ministerstva, aby mal fond peniaze od štátu. Odvoláva sa na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa zaviazala podporovať domácu výrobu vrátane propagácie a podpory predaja domácich potravín. Len so súhlasom Bruselu „Akúkoľvek schému národnej štátnej pomoci pre potravinový sektor musí členský štát oznámiť Európskej komisii,“ upozorňuje Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Tá preskúma, či je návrh v súlade s pravidlami o voľnom pohybe tovarov a štátnej pomoci. Brusel podľa neho sleduje aj snahy o zriadenie odbytového fondu. Zatiaľ sme neboli oboznámení s konkrétnymi parametrami fungovania odbytového fondu, najmä pokiaľ ide o spôsoby distribúcie jeho výnosov, hovorí. Získať súhlas Únie na podporu domácich výrobkov voči tým z dovozu sa v minulosti neúspešne snažilo Írsko. Chcelo rozbehnúť trojročný program Buy Irish. Podporovať ho mali sami výrobcovia, no keďže išlo o iniciatívu vlády, v Bruseli neprešiel. „Prekážkou obchodu môže byť podľa európskych pravidiel aj účasť členského štátu na kampani propagujúcej kúpu tuzemských výrobkov na úkor dovezených výrobkov,“ vysvetľuje Králik. Brusel takúto kampaň povolí, len ak existujú takzvané legitímne dôvody ako verejná morálka, ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, ochrana kultúrneho dedičstva a ochrana priemyselného a obchodného vlastníctva. 8.03.2013 Zdenka Kollárová SME 250 organizácií vyzýva Europoslancov - Budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky je vo vašich rukách - hlasujte za záujmy nás všetkých, nie silného agrobiznisu Viac ako 250 mimovládnych organizácií, reprezentujúcich milióny občanov zo všetkých krajín EÚ sa pripojilo k listu adresovaného poslancom Európskeho parlamentu, v ktorom vyjadrujú svoje znepokojenie nad smerovaním rokovaní o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP). Mimovládne organizácie vyzývajú všetkých poslancov, aby neponechali rozhodnutie o budúcej SPP na úzkej skupine poslancov z Výboru Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo, ktorá ignoruje záujmy širšej spoločnosti. Podľa MVO správa odsúhlasená týmto výborom v podstate zmarila akékoľvek snahy o ozelenenie SPP a vracia ju do minulosti. „Za posledných 20 rokov klesli populácie vtákov poľnohospodárskej krajiny v EÚ skoro o 50 %, u motýľov je to až 70 %. Znečistené vody, ochudobnená pôda, znečistenie ovzdušia. To sú všetko dokázateľné dôsledky intenzívneho poľnohospodárstva, ktoré je do značnej miery podporované a stimulované Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Spolu s ďalšími občianskymi organizáciami požadujeme, aby dotácie dostávali iba tí, ktorí nespôsobujú škody na životnom prostredí, a aby podpora smerovala hlavne farmárom, ktorí hospodária trvalo-udržateľným spôsobom a na rozvoj vidieka.", informuje Tatiana Nemcová zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko a dodáva: „Marcové hlasovanie pléna Európskeho parlamentu o konečnej vyjednávacej pozícií, je pre väčšinu Europoslancov prvou a poslednou príležitosťou vyjadriť sa k budúcemu smerovaniu SPP. SOS/BirdLife Slovensko, spolu s ďalšími občianskymi organizáciami verí, že poslanci túto príležitosť nezahodia a presadia sa zmeny v záujme nás všetkých." 28.02.2013 Tatiana Nemcová, expert na politiky EÚ SOS/BirdLife Slovensko, e-mail: nemcova@vtaky.sk, 0944 209 893 Autor: Tatiana Nemcová 25.02.2013 Štátna pôda pôjde do rúk súkromníkom - Z menšinového podielnika sa zrazu stane väčšinový vlastník. A to cez odkúpenie štátnej pôdy. Aj takáto môže byť realita na Slovensku už na začiatku mája. Ale len v prípade, ak prejde nový zákon o pozemkových spoločenstvách. O jeho osude má budúci mesiac definitívne rozhodnúť parlament. Nové pravidlá však majú podľa odborníkov háčik – ľahko ich môžu zneužiť špekulanti. Ohrozená je pôda na východe V prípade niektorých pozemkov totiž vlastní štát aj viac ako polovicu celkovej výmery pôdy. Ak by takýto podiel v budúcnosti odkúpil špekulant, ktorý dovtedy na spoločnej nehnuteľnosti vlastnil iba minimálny podiel, razom by sa z neho stál väčšinový podielnik disponujúci väčšinou hlasov. Jedna osoba by tak dostala právomoc rozhodnúť, ako sa bude nakladať s podielmi ostatných spoluvlastníkov. A tých môže byť v spoločenstvách aj niekoľko stovák. „My sme navrhovali, aby spoločenstvo odkúpilo takýto štátny podiel pre všetkých podielnikov. Bohužiaľ, legislatívci nás presvedčili, že je to nemožné,“ konštatoval predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Juraj Vanko. Podľa neho toto riziko hrozí najmä spoločenstvám na východe Slovenska, kde fond vlastní v spoločných nehnuteľnostiach najviac podielov. Podľa exministra pôdohospodárstva Zsolta Simona (Most-Híd) však vláda Róberta Fica chce umožniť „divokú privatizáciu“ slovenskej pôdy. Nepoctivý podnikateľ sa totiž bude môcť navyše podľa neho dostať k štátnemu podielu pomerne lacno. Štát peniaze nemusí dostať Zákon síce upravuje, že cenu možno splatiť v splátkach v lehote desiatich rokov, bližšie však nešpecifikuje výšku týchto splátok. Zákon tak podľa Simona môže spôsobiť, že počas deviatich rokov zaplatí nový vlastník jedno euro a v desiatom roku splácania zvyšok. Prípadne nič, s tým, že fondu prepadne jeho podiel. „Ak však ide o lesné pozemky, tak príjem z predaja dreva prichádza pravidelne každý rok. Mne táto filozofia predaja pripomína éru divokej privatizácie na Slovensku, lebo aj vtedy sa uplatňoval rovnaký princíp,“ hovorí Simon. Advokát Ondrej Matejka z advokátskej kancelárie Škorec, Hrnčiar Matejka & partners tvrdí, že zo zákona sa takéto riziko vylúčiť nedá. „V praxi sa nemôže stať, že by niekto prvých deväť rokov kúpnu cenu nesplácal,“ povedal hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Naša otázka, čím by vlastník za svoje záväzky ručil, však ostala nezodpovedaná. Erik Kapsdorfer Erik Kapsdorfer Hnonline.sk Štát zvyšuje ochranu kvalitnej pôdy v každom katastri - Tlaky na záber poľnohospodárskej pôdy neustávajú. Výstavba sa najviac sústreďuje do nížinných oblastí, kde sa nachádzajú najúrodnejšie pôdy. Pôda však neslúži len na výrobu potravín, ale plní aj nenahraditeľné funkcie pre ľudský život. Preto je dôležité chrániť ju na celom území Slovenska. V posledných rokoch sa na Slovensku zaberalo denne od šesť až do dvanásť hektárov pôdy. Podľa pôdoznalcov bola však ochrana pôdy priestorovo nevyvážená. Aj preto sa novelizoval zákon o ochrane pôdy. „Ochrana sa sústreďovala najviac na Podunajskú nížinu a pahorkatinu, kde sa nachádzajú najkvalitnejšie pôdy,“ poukazuje Jaroslava Sobocká, riaditeľka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Systém odvodov za zábery pôdy však zdražoval investičnú výstavbu, čo vyvolávalo nespokojnosť ľudí. Novela zákona, ktorú predložilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a schválil parlament, teraz mení systém ochrany pôdy. „Z plošnej ochrany pôdy sa prechádza na systém ochrany najkvalitnejšej pôdy v každom katastrálnom území,“ vysvetlil podstatu zmeny štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Štefan Adam. Nový spôsob ochrany by mal na jednej strane zabezpečiť rozvoj území a na druhej strane chrániť najlepšiu pôdu v každom chotári. Zmena, ktorú prináša novela, spočíva v tom, že v každom katastri musí byť chránených najmenej 30 percent najlepších pôd, pričom podiel chránenej pôdy nemá prekročiť hranicu 70 percent. Uplatnenie tohto princípu podľa Jaroslavy Sobockej znamená, že podiel chránenej najkvalitnejšej pôdy stúpne z 21 na 37 percent (937 222 hektárov). Najlepšia pôda sa tak bude chrániť nielen na Žitnom ostrove či na Trnavskej tabuli, ale aj na Orave či v Liptove. Nie je to však jediná zmena. Princíp ochrany najlepšej pôdy v katastri prinesie zmeny aj v odvodoch za záber pôdy. A tie sa nebudú platiť ako doteraz len za pôdy zaradené do prvých štyroch kvalitatívnych tried, ale za zábery vo všetkých deviatich skupinách. Kým za záber pôdy najvyššej bonity zaradenej do prvej skupiny sa bude platiť odvod 20 eur za jeden štvorcový meter, za záber v deviatke to bude 0,5 eura. Na druhej strane sa podľa novely zákona budú môcť bez poplatkov vynímať pozemky na stavebné účely v intravilánoch až z plochy 5-tisíc štvorcových metrov oproti doterajším 500 štvorcovým metrom. „Má sa tak docieliť to, aby sa zastavili priestory vnútri obcí a výstavba sa neťahala do polí,“ povedal štátny tajomník Štefan Adam. V posledných rokoch sa na Slovensku stavalo najviac na najkvalitnejších pôdach. Typickou ukážkou je trebárs výstavba automobilky PSA vedľa Trnavy či Samsungu pri Voderadoch. „Naša krajina celkom nepochybne potrebuje rozvojové investície, ale na druhej strane treba zvažovať, kde ich umiestniť,“ pripomína šéfka pôdoznaleckého výskumu a ochrany pôdy Jaroslava Sobocká. Pôda, ktorú využíva súčasná generácia, vznikala päť- až šesťtisíc rokov. Mnohé obce a mestá veľkoryso vybudovali priemyselné parky, ktoré nie sú využité. Vzhľadom na obrovské prírastky obyvateľstva vo svete bude pôda čoraz vzácnejšia. Slovensko si musí uchovať dostatočnú rezervu pôdy na výrobu potravín. Rekultivácia pôdy v tzv. brownfieldoch, hnedých zastavaných zónach, je nielen drahá, ale nikdy nezabezpečí takú produkciu potravín ako pôvodná pôda vytvorená prírodou. Nové sadzby odvodov za trvalé zábery pôdy Skupina Poplatok eur/m2 1. skupina 20/15* 2. skupina 15/12* 3. skupina 10/9* 4. skupina 7/6* 5. skupina 4/0* 6. skupina 2/0* 7. skupina 1/0* 8. skupina 0,7/0* 9. skupina 0,5/0* * Sadzby pred novelizáciou zákona o ochrane a využívaní pôdy Zdroj: MP a RV SR Zmena, ktorú prináša novela, spočíva v tom, že v každom katastri musí byť chránených najmenej 30 percent najlepších pôd, pričom podiel chránenej pôdy nemá prekročiť hranicu 70 percent. Uplatnenie tohto princípu podľa Jaroslavy Sobockej znamená, že podiel chránenej najkvalitnejšej pôdy stúpne z 21 na 37 percent (937 222 hektárov). Najlepšia pôda sa tak bude chrániť nielen na Žitnom ostrove či na Trnavskej tabuli, ale aj na Orave či v Liptove. Nie je to však jediná zmena. Princíp ochrany najlepšej pôdy v katastri prinesie zmeny aj v odvodoch za záber pôdy. A tie sa nebudú platiť ako doteraz len za pôdy zaradené do prvých štyroch kvalitatívnych tried, ale za zábery vo všetkých deviatich skupinách. Kým za záber pôdy najvyššej bonity zaradenej do prvej skupiny sa bude platiť odvod 20 eur za jeden štvorcový meter, za záber v deviatke to bude 0,5 eura. Na druhej strane sa podľa novely zákona budú môcť bez poplatkov vynímať pozemky na stavebné účely v intravilánoch až z plochy 5-tisíc štvorcových metrov oproti doterajším 500 štvorcovým metrom. „Má sa tak docieliť to, aby sa zastavili priestory vnútri obcí a výstavba sa neťahala do polí,“ povedal štátny tajomník Štefan Adam. V posledných rokoch sa na Slovensku stavalo najviac na najkvalitnejších pôdach. Typickou ukážkou je trebárs výstavba automobilky PSA vedľa Trnavy či Samsungu pri Voderadoch. „Naša krajina celkom nepochybne potrebuje rozvojové investície, ale na druhej strane treba zvažovať, kde ich umiestniť,“ pripomína šéfka pôdoznaleckého výskumu a ochrany pôdy Jaroslava Sobocká. Pôda, ktorú využíva súčasná generácia, vznikala päť- až šesťtisíc rokov. Mnohé obce a mestá veľkoryso vybudovali priemyselné parky, ktoré nie sú využité. Vzhľadom na obrovské prírastky obyvateľstva vo svete bude pôda čoraz vzácnejšia. Slovensko si musí uchovať dostatočnú rezervu pôdy na výrobu potravín. Rekultivácia pôdy v tzv. brownfieldoch, hnedých zastavaných zónach, je nielen drahá, ale nikdy nezabezpečí takú produkciu potravín ako pôvodná pôda vytvorená prírodou. Nové sadzby odvodov za trvalé zábery pôdy Skupina Poplatok eur/m2 1. skupina 20/15* 2. skupina 15/12* 3. skupina 10/9* 4. skupina 7/6* 5. skupina 4/0* 6. skupina 2/0* 7. skupina 1/0* 8. skupina 0,7/0* 9. skupina 0,5/0* * Sadzby pred novelizáciou zákona o ochrane a využívaní pôdy Zdroj: MP a RV SR 12.02.2013 Jozef Sedlák Pravda Potravinári nechcú špeciálny odbytový fond - Fond na propagáciu slovenských potravín prinesie vyššiu nezamestnanosť, drahšie potraviny a zlikviduje potravinárske podniky. Tvrdí to Potravinárska komora Slovenska. Okrem toho podľa nej tvorba zákona, ktorá špeciálny fond zavádza, porušila legislatívny proces. Samotní poľnohospodári však špeciálny odbytový fond, do ktorého by mali poľnohospodári a potravinári odvádzať 0,06 percenta z tržieb, nezavrhujú. Jeho realizácia si však vyžaduje širší konsenzus. „Uvedomujeme si, že ak má takýto projekt priniesť očakávaný efekt, musí byť akceptovaný čo najväčším okruhom podnikateľov a ich profesijných organizácií. Preto sa prihovárame za otvorenie vecnej diskusie, ktorá by umožnila zvoliť najvhodnejší postup,“ konštatoval podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Dušan Janíček. Štát by mal podľa neho pripraviť celú koncepciu predaja slovenských výrobkov. 12.02.2013 TASR Minister Ľubomír Jahnátek prijal veľvyslankyňu Bulharskej republiky - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek prijal mimoriadnu a splnomocnenú veľvyslankyňu Bulharskej republiky v SR Margaritu Genevu, spolu s obchodným radcom veľvyslanectva Dinkom Urumovom.. Toto prijatie sa konalo za účelom prerokovania spoločného zasadnutia vlád Slovenskej a Bulharskej republiky. Obe krajiny si v roku 2013 pripomenú 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda do tohto regiónu. Bulharský premiér v novembri 2012 navrhol slovenskému premiérovi, aby pri tejto príležitosti zorganizovali spoločné zasadnutie slovenskej a bulharskej vlády. Rokovať by mali o témach, ktoré ešte viac prehĺbia hospodársku spoluprácu medzi našimi krajinami. Na zasadnutí, ktoré by sa mohlo uskutočniť koncom mája 2013, budú podpísané aj konkrétne dohody. . Minister Jahnátek spolu s pani veľvyslankyňou načrtli témy, v ktorých by obe krajiny mali záujem prehĺbiť spoluprácu. Jedná sa o oblasti ako budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky, odborná vedecko-technická spolupráca, spolupráca s lesníkmi a poľovníkmi, rastlinná a živočíšna výroba a aquakultúra.. Z hľadiska našich 20 ročných vzťahov sa otvorila možnosť urobiť analýzu ďalšieho možného smerovania vo vzájomnej spolupráci. Príležitosťou môžu byť aj oslavy svätých Cyrila a Metoda. V Bulharsku je to jeden z najvýznamnejších sviatkov, preto je možnosťou využiť túto udalosť v prehlbovaní vzájomných vzťahov.. Margarita Geneva zdôraznila, že Bulharsko má záujem zúčastňovať sa na spolupráci v rámci krajín V 4. Deklaruje pripravenosť nájsť ďalšie možnosti jej rozvoja aj v rámci tohto zoskupenia.. Minister Ľubomír Jahnátek zdôraznil dlhú spoločnú históriu, aj spoločnú súčasnosť a mnoho problémov, ktoré budeme spoločne zdieľať v budúcnosti. Obe krajiny sa riadia spoločnými pravidlami EÚ. „Poľnohospodárska oblasť je veľmi citlivá. Výrazne sa znížila zamestnanosť v tomto rezorte pracuje asi 110 tisíc ľudí, pri vstupe do EÚ to bolo asi 350 tisíc. Sebestačnosť vo výrobe potravín klesla na 46 %. Je to jedna z daní, keď sme museli otvoriť trh. Vláda sa snaží zvrátiť tento vývoj a znova nastavuje pravidlá. „Jedným z prvých bodov vzájomných slovensko-bulharských rokovaní by mohla byť otázka formovania záverečných aktov spoločnej poľnohospodárskej politiky. – zdôraznil Ľubomír Jahnátek.. 8.02.2013 Min Navyšovanie prostriedkov pre priame platby nebude ľahké - Z hľadiska zdrojov pre poľnohospodárstvo, ktoré môže SR očakávať v rámci budúceho sedemročného európskeho rozpočtu, sú podľa Jahnátka reálne predpoklady získať viac ako doteraz. Alokovanie finančných prostriedkov na priame platby pre poľnohospodárov pre nové programové obdobie 2014 až 2020 bolo hlavnou témou rokovania ministra pôdohospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka (nominant Smeru-SD) s eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Dacianom Ciološom počas dnešného zasadania Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli. Jahnátek upozornil, že plán priamych platieb tak, ako bol nastavený v októbri 2011, je veľmi nepriaznivý pre slovenských poľnohospodárov. Podľa ministra ešte stále zaznamenávame veľkú disproporciu v platbách, v rozsahu 40 až 60 eur, oproti farmárom v iných krajinách EÚ. "To diskvalifikuje našich poľnohospodárov do roku 2020. Dnes sme rokovali o tom, aké sú možnosti, aby sme v rámci priamych platieb získali viac prostriedkov. Ich navýšenie však vyzerá ako dosť citlivá téma," priznal Jahnátek. Šéf slovenského agrorezortu pripomenul slová komisára Ciološa, že túto záležitosť malo Slovensko riešiť ešte v roku 2011, teda skôr, než sa alokovali prostriedky, a slovenská diplomacia podľa neho v tejto oblasti "prespala" vhodný čas. Možnosti, ako prispieť na priame platby slovenským poľnohospodárom, sa teraz hľadajú v rámci už vyčleneného balíka pre budúci finančný rámec. Na otázku TASR, či pôjde o presun finančných zdrojov z balíka na rozvoj vidieka, teda z druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, na priame platby (1. pilier) Jahnátek uviedol, že je to jedna z možností. "Už dnes nie je problém presunúť prostriedky z 2. piliera do 1. piliera do výšky 15 %, ale na druhej strane by sme ochudobnili tú projektovú časť, ktorá má posilniť slovenské poľnohospodárstvo do budúcnosti," upozornil minister. Zdôraznil, že program rozvoja vidieka je smerovaný viac na projekty do budúcnosti. Z hľadiska zdrojov pre poľnohospodárstvo, ktoré môže SR očakávať v rámci budúceho sedemročného európskeho rozpočtu, sú podľa Jahnátka reálne predpoklady získať viac ako doteraz. "Pre priame platby potrebujeme zhruba 400 až 450 miliónov eur na sedem rokov. Potrebujeme to posilniť zhruba o 60 miliónov eur ročne," uviedol Jahnátek. Šanca navýšenia samotnej kapitoly priamych platieb sa podľa neho blíži nule, v rámci realokácií si však SR vie predstaviť presuny na zvýšenie priamych platieb v rámci celkového finančného balíčka pre agrorezort. Minister zdôraznil, že hlavným vyjednávačom SR pri stanovovaní finálnej podoby sedemročného rozpočtu je ministerstvo zahraničných vecí, s ktorým však jeho rezort úzko spolupracuje a podľa jeho informácií v tomto štádiu rokovaní o rozpočte EÚ by Slovensko malo získať viac prostriedkov a malo by byť jednou z najlepšie dotovaných krajín. "Tá perspektíva je dobrá, len sa musíme dohodnúť, na aké účely budú realokované tieto prostriedky. A to je domáca úloha pre Slovensko," upozornil Jahnátek. 28.01.2013 TASR Mäsiari chodia za ľuďmi až do bytov - Mamičky na materskej, dôchodcovia či pracovne vyťažení ľudia čoraz častejšie nakupujú bežné potraviny prostredníctvom internetu. Najnovšie ľudia začali vo veľkom online nakupovať mäsové výrobky. Spotrebitelia aj týmto spôsobom znovu objavujú tradičné, lokálne mäsiarstva najmä po zlých skúsenostiach s nákupmi mäsa vo väčších široko zameraných predajniach. "Ide o koncept regionálnych predajcov, zostavených z tradičných lokálnych výrobcov. Jedným z dôvodov návštevy online obchodu je aj potreba zabezpečenia si niektorých špecifických mias, ktoré nie sú úplne bežne v predaji a treba ich takpovediac zháňať, ako napríklad teľacina, jahňacina či pravá sviečková,“ hovorí Boris Halaj z internetového obchodu mäsodomov.sk. Ceny mäsa v online obchode sú často totožné s cenami v kamennej predajni. Internetové obchody s mäsom však tvrdia, že nejde ani tak o samotnú cenu mäsa, ale o nadštandardnú službu. „Zákazník si sám určuje čas dovozu, môže nám napísať svoju požiadavku na naporciovanie mäsa, nasekanie, pomletie či dokonca vyzretie mäsa, odporučíme mu najvhodnejší recept alebo tip na úpravu jeho mäsa, samotný dovoz je pritom zadarmo,“ hovorí Halaj. Podobnú službu, keď tovar prinesú zákazníkovi priamo pred dvere, spustil nedávno aj obchodný reťazec Tesco. Službu Potraviny domov za tri mesiace od jej spustenia využilo viac ako 13-tisíc ľudí. Ako jediný obchodný reťazec u nás tak ponúka dovoz čerstvých potravín priamo domov. Služba už niekoľko rokov úspešne funguje vo Veľkej Británii. „Zákazníci službu využívajú najmä na veľké rodinné nákupy. Často cez ňu nakupujú veľké balenia mlieka, minerálok, múky a cukru, ale aj vína či prášky na pranie, a to aj preto, že jednou z výhod služby je dovoz až k dverám zákazníka, aj v obytných domoch bez výťahu, a to bez ohľadu na hmotnosť nákupu,“ hovorí Zuzana Ľošáková z Tesca. Počas prvých troch mesiacov dodal zákazníkom obchodný reťazec cez online službu viac ako 30 000 litrov mlieka, 100 000 litrov nealko nápojov či 40 000 kg ovocia a zeleniny. „Samotná služba stojí od 2,49 do 3,99 eura podľa vybraného času dodania. Ceny tovarov sú rovnaké ako v hypermarkete v deň dodania nákupu vrátane akcií,“ dopĺňa Lošáková. Výhodou tohto systému podľa nej tiež je, že zákazník sa môže pri dverách, keď si všetok tovar osobne prezrie, rozhodnúť, ktoré položky zo svojho zoznamu si chce kúpiť a ktoré nie. Služba však momentálne funguje len v Bratislave a okolitých mestách ako Senec, Pezinok či Stupava. Tesco plánuje túto službu časom rozšíriť aj do ďalších miest. S podobným plánom prichádzajú aj ďalšie obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku. Napríklad Billa plánuje cez internet ponúkať okrem čerstvých potravín aj nepotravinový sortiment. Spustenie služby je podľa reťazca otázkou času. Podľa výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie pre elektronický obchod Jozefa Dvorského je za tým možné pozorovať najmä zmenu spotrebiteľského správania. „Zákazníci budú využívať internetové obchody v čoraz väčšej miere, budú nakupovať oveľa viac a možno očakávať, že tento spôsob nákupu, ktorý sa zrejme najviac stotožňuje so súčasným životným štýlom, sa postupne rozšíri aj na ďalšie tovary a služby,“ hovorí Dvorský. Do hry bude určite ešte viac vstupovať aj kolektívne nakupovanie, teda zľavové portály a silné internetové značky budú ďalej rásť prostredníctvom akvizícií a posilňovať svoje pozície na trhu. Momentálne Slováci nakupujú cez internet najmä knihy, oblečenie či elektroniku. Práve tieto tovary sú tradične lacnejšie ako v kamenných obchodoch. Ročne zaznamenávajú online obchody až 300-tisíc objednávok. „Vysoká nezamestnanosť a mesačné mzdy veľkej časti obyvateľstva na úrovni 350 až 400 eur, ktoré stačia akurát na prežitie, určite nevytvárajú dobré predpoklady na celkový rast domácej spotreby. To je dôvod, prečo čoraz viac ľudí realizuje nákupy týchto vecí prostredníctvom internetu na úkor kamenných obchodov, kde ich to vyjde podstatne lacnejšie,“ konštatuje šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. 28.01.2013 Lenka Buchláková Pravda Švédi navrhujú európsku daň na mäso - Švédski experti navrhujú zavedenia osobitnej dane na mäsové výrobky. Opatrenie má zmierniť negatívne dopady produkcie mäsa na životné prostredie a prispieť k zvýšenej konzumácii zeleniny, čo by malo pozitívne zdravotné aj environmentálne dopady, tvrdí rada pre poľnohospodársku politiku, ktorá pôsobí pri švédskej vláde. Zavedenie dane by mala okrem Švédska zvážiť aj celá Európska únia, odporúčajú experti podľa portálu Euractiv.com. Spotreba mäsa v EÚ roky stúpa. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) má celosvetovo najvyššiu spotrebu na obyvateľa Luxembursko pred Spojenými štátmi. Medzi popredných svetových konzumentov mäsa patria aj Španielsko, Rakúsko, Dánsko, Írsko, Portugalsko a Taliansko. K udržateľnej spotrebe mäsa by mohli podľa švédskych vládnych expertov prispieť dobrovoľne aj samotní konzumenti odmietnutím produktov, ktoré najviac škodia životnému prostrediu. K lepšej orientácii spotrebiteľov by mohol prispieť aj systém označovania výrobkov podľa ich environmentálnych dopadov. Dobrovoľné iniciatívy spotrebiteľov a výrobcov však podľa vládneho panelu nebudú postačovať na dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov EÚ. Riešením by preto bolo zdanenie mäsa na úrovni celej európskej dvadsaťsedmičky. 25.01.2013 SITA Jahnátek chce v agrorezorte vytvoriť tisíce miest - V slovenskom agrosektore by sa dalo podľa slov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomíra Jahnátka (nominant Smeru-SD) vytvoriť približne 32.500 nových pracovných miest, z toho 16.000 miest pri predaji z dvora. Ďalších približne 16.500 miest by sa mohlo vytvoriť pri zvýšenej výrobe potravinárskeho priemyslu SR, ktorá má zabezpečiť vyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov. "Na platobnej agentúre evidujeme viac ako 16.000 poľnohospodárskych podnikov. Teoreticky 16.000 subjektov sa teda môže zapojiť do programu predaja z dvora. Keby sa nám podarilo v rámci tohto programu vytvoriť v každej firme len jedno pracovné miesto, ktoré by súviselo napríklad s balením a predajom potravín, tak by to predstavovalo 16.000 pracovných miest," uviedol ďalej Jahnátek v rozhovore pre TASR. Ďalších 16.500 nových pracovných miest by sa podľa neho mohlo vytvoriť v spracovateľskom potravinárskom priemysle pri plánovanom zvyšovaní podielu slovenských potravín na pultoch obchodov v SR. Prehľad o tom, aká je konečná bilancia pracovných miest v roku 2012 v agrorezorte, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR ešte nemá. "Nemáme ešte bilancie za tento rok. Zelená správa vyšla zatiaľ len za rok 2011. Tá uvádza, že v minulom roku ubudlo v rámci agrosektora 10.000 pracovných miest, z toho 4500 miest v poľnohospodárskej prvovýrobe a 5500 miest v potravinárstve. To je na jednej strane veľmi nepriaznivý trend, na druhej strane pozitívnym javom je to, že sa zvýšil podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v prvovýrobe na 10 %. Aj v poľnohospodárskej prvovýrobe sa teda začínajú presadzovať vysokoškolsky vzdelaní ľudia, čo predstavuje istú vyhliadku zavádzania modernejších postupov," dodal minister. 28.12.2012 TASR Na potraviny do 40-­tisíc eur nebude treba tender - Jedálne chcú nakupovať potraviny bez pravidiel. Šéf pobočky Transparency International je proti. BRATISLAVA. Zlá kvalita, dlhé súťaže, nemožnosť prispôsobiť ceny podľa sezónnosti. Jedálne, ktoré nakupujú aj za štátne peniaze, sa dlhodobo sťažujú, že majú problém s nakupovaním potravín podľa pravidiel, čo platia pre štátne zákazky. Kantíny v školách alebo nemocniciach preto od vlády žiadajú výnimku. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorý pripravuje zmeny v pravidlách štátnych nákupov, im chce čiastočne vyhovieť. Stačí len zverejniť Novela Čo sa zmení •menšia tovary a služby sa od januára 2014 majú kupovať cez webové trhovisko, •má vzniknúť rada pri Úrade pre verejné obstarávanie, bude úrad kontrolovať, jej členov má vymenovať vláda, •odobriť bude musieť aj dodatky k zmluvám, ktoré zvyšujú ich cenu, •novovytvorené pracovné miesta a počet zamestnaných ľudí z úradov práce môžu firme pomôcť vyhrať zákazku, •novela má platiť od júla 2013, e­-trhovisko až od roku 2014. Nielen jedálne, ale aj armáda či úrady budú môcť ročne nakúpiť potraviny za 40-tisíc eur bez súťaže. „Budú musieť zverejniť tri dni vopred, že idú zadať túto zákazku, napríklad že idú kúpiť potraviny do Tesca,“ vysvetlil Kaliňák jedinú podmienku. Budú však musieť nakupovať hospodárne, zdôrazňuje. Šéf slovenskej pobočky Transparency International Gabriel Šipoš nie je touto výnimkou nadšený. „Mal by pre ne platiť režim bežných tovarov. Má to byť zjednodušené cez elektronické trhovisko, potom sa zníži administratíva, na ktorú sa sťažovali,“ hovorí. Štátne webové trhovisko chce Kaliňák zaviesť od leta 2014. Štát cezeň bude kupovať drobné tovary a služby. Zmenu zväčša vítajú Obstarávanie podľa dnešného znenia zákona je vyslovene neefektívne, hovorí kvestor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Karol Laszló. Stáva sa napríklad, že jedáleň musí zazmluvniť na začiatku roka ceny a potom počas roka nakupuje potraviny drahšie, ako sa predávajú v obchode, vraví. Súhlasí s ním aj vedúca Študentskej jedálne Technickej univerzity vo Zvolene Elena Nosálová: „Obstarávanie na potraviny je zbytočná nepremyslená komplikácia.“ Výnimku pre jedálne víta aj Žilinská univerzita v Žiline. Dnešný spôsob obstarávania je podľa nej ťažký, najmä pre malé jedálne. Ekonomická univerzita si od zmeny sľubuje skrátenie dĺžky obstarávania či zvýšenie kvality potravín. Fakultná nemocnica v Trenčíne vidí po takejto zmene možnosť robiť viac elektronické aukcie. „Keďže by sa zmluvy nepodpisovali na rok, pružnejšie by sa reagovalo na trhovú cenu potravín,“ tvrdí. Mlieko, zeleninu či sezónne ovocie by tak vedeli jedálne kupovať výhodnejšie. Zmena by pomohla nemocničným vývarovniam, vraví hovorkyňa bratislavskej Univerzitnej nemocnice Petra Stano Maťašovská. Uľahčil by sa napríklad občasný nákup špeciálnych dietických potravín, dnes totiž musia jedálne pri ich nákupe vypisovať množstvo papierov. Zrýchliť by sa mohlo aj nahradenie jedného dodávateľa iným, ked zlyhá pri dodaní potravín, dodáva Maťašovská. Nie všetci sú nadšení Niektoré veľké jedálne tak optimisticky Kaliňákov návrh neprijímajú. „Pre jedálne, ktoré obstarávajú vo veľkých objemoch, sa na efektívnosti a hospodárnosti nákupov nič zásadne nezmení,“ hovorí Beáta Havelková zo Študentských domovov a jedální Slovenskej technickej univerzity. Tá má viacero jedální na fakultách aj na internátoch. Keď totiž jedáleň prekročí ročný limit 40-­tisíc eur, musí nakupovať cez štátny aukčný web či súťažou. Z tejto zmeny tak vyťažia jedálne, ktoré denne varia v priemere za 110 eur. 21. 12. 2012 Veronika Folentová, Adam Valček SME Minister podľa Ľ. Galka v otázke spoločnej agropolitiky nerobí nič - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek (nominant Smeru-SD) v otázke spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ v Rade ministrov pôdohospodárstva v Bruseli nerobí pre Slovensko nič. Uviedol to dnes na brífingu v Bratislave podpredseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Ľubomír Galko. "Doteraz nebol schopný ani len naformulovať pozíciu Slovenska. Ak nevie, čo chceme, tak ako môže vyjednávať? No, nemôže vyjednávať," zdôraznil Galko v rámci kritiky šéfa slovenského agrosektora v otázke CAP EÚ. Pripomenul, že v poľnohospodárskom tzv. Agrivýbore Európskeho parlamentu nemá Slovensko svojho poslanca. "Z 27 krajín EÚ v ňom nemajú zastúpenie štyri krajiny – okrem Slovenska ešte Cyprus, Malta a Estónsko. Poľsko má však napríklad štyroch zástupcov, ČR a Maďarsko po dvoch zástupcoch," priblížil. Podľa jeho slov sa Slovensko nezúčastnilo ani na dôležitej medziparlamentnej schôdzi výborov 25. júna 2012. Na rokovaní sa nielenže nezúčastnil člen Agrivýboru, v ktorom nemáme zástupcu, ale ani jeden zástupca Národnej rady SR. "Len zástupca Slovenska tam nebol ani jeden jediný," zdôraznil s tým, že SR ako jediná z krajín V4 nepredniesla tzv. individuálnu národnú pozíciu k CAP. Ani v októbri 2012, keď sa prezentovali v Bruseli tzv. spoločné stanoviská krajín EÚ, sa podľa Galkových slov Slovensko k nikomu nepridalo. "My zrejme nepotrebujeme žiadnych spojencov," poznamenal. "Je potrebné, aby minister pôdohospodárstva prestal naháňať potkany po slovenských hypermarketoch a prestal na PR tlačových besedách informovať o výsledkoch kontrol v obchodných reťazcoch. Je pekné, že sa minister Jahnátek stará o to, aby bolo v našich hypermarketoch čisto. Minister však nie je ani deratizér, ani veterinár, ani hygienik. Jeho miesto nie je medzi regálmi alebo medzi chladiacimi vitrínami pri kontrole dátumu spotreby jogurtov. Jeho miesto je v Bruseli," domnieva sa Galko. "Preto je potrebné, aby slovenskí vyjednávači na čele s ministrom Jahnátkom okamžite začali skutočne vyjednávať a zasadili sa o spravodlivé rozdeľovanie dotácií v rámci EÚ, o dotovanie platieb na 100 % priemeru EÚ tak, ako nám to bolo pri vstupe do únie prisľúbené, a nie na 90 %, aj to iba z jednej tretiny, tak, ako to bruselskí úradníci zamýšľajú," dodal. "Pán Galko zrejme nemá tému. Je veľmi úspešný politik a preto si hľadá tému, ktorej by sa konečne chytil. Pre to, aby mal presné informácie o tom, čo sa urobilo alebo neurobilo, mu však doporučujem, aby si na internetovej stránke rezortu pôdohospodárstva pozrel podrobné správy o každom jednom rokovaní, ktorého sa ministerstvo pôdohospodárstva zúčastnilo," uviedol dnes v reakcii na Galkovu kritiku slabej angažovanosti agrorezortu SR v Bruseli Jahnátek. "Prečíta si tam zároveň, o čom boli rokovania a zároveň to, aká bola pozícia Slovenska v danej veci. Určite pochopí, čo všetko sa urobilo. Nemusí si vymýšľať nejaké svoje vlastné analýzy, ktoré má možno nacvičené z obdobia, keď dával odpočúvať každého, komu podal ruku," dodal ešte na Galkovu adresu minister pôdohospodárstva SR. 7.12.2012 TASR Rokovanie o európskej podpore poľnohospodárov - Minister Miroslav Lajčák sa na pôde rezortu diplomacie stretol s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírom Jahnátkom a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milanom Semančíkom. Reč bola o aktuálnom stave rokovaní o kapitole poľnohospodárstva v rámci budúceho rozpočtu EÚ na r. 2014-2020 7.12.2012 MZV Indonézia úspešne testuje slovenské odrody pšenice - Jeden z najľudnatejších štátov sveta Indonézia má záujem o slovenské odrody pšenice. Krajina s rýchlo rastúcim počtom obyvateľstva dováža ročne okolo šesť miliónov ton pšenice. Jarné pšenice solarského šľachtiteľa Gyulu Zalabaia úspešne testujú v Indonézii. Vláda v Jakarte chce obmedziť dovozy a viac sa spoliehať na vlastné potraviny. V Indonézii skúšajú slovenské jarné pšenice, ktoré sa ukazujú lepšie ako konkurencia z Japonska a Číny. Indonézia, pätnásta najväčšia krajina sveta s rozlohou takmer dva milióny štvorcových kilometrov a 234 miliónmi obyvateľov, chce zakladať nové farmy, kde by sa pestovala pšenica, strukoviny či zemiaky. Je to veľká príležitosť aj pre slovenské poľnohospodárstvo. "Slovensko s ročnou produkciou pšenice okolo jeden a pol milióna ton nie je, samozrejme, schopné nasýtiť Indonéziu, môže sa však podieľať na jej ambicióznom programe sebestačnosti vývojom a vývozom svojich odrôd pšenice," povedal generálny riaditeľ spoločnosti Osivo Zvolen Rudolf Zajac. Osivo Zvolen a jeho sesterská šľachtiteľská firma Istropol Solary nadviazali na sklonku minulého desaťročia kontakty s Indonéziou, keď pozornosť tamojších odborníkov upriamil na slovenské obilninárstvo bývalý diplomat Ivan Paška. "Indonézania pripravovali študijnú cestu do západnej Európy a tak som im odporučil, aby si z Nemecka odskočili na Slovensko. Navštívili Osivo Zvolen a výsledkom je testovanie slovenských pšeníc na indonézskych ostrovoch," opísal zrod spolupráce Ivan Paška. 3.12.2012 Jozef Sedlák Pravda Som rád, že vidím okolo seba mladé tváre farmárov - Štátny tajomník Štefan Adam prijal pozvanie na konferenciu „Vplyv európskej pomoci na rozvoji vo vidieckych oblastiach“, ktorú zorganizovali Združenie mladých farmárov Slovenska /ASYF/, Agricultural and Rural Youth Associaton Hungary /AGRYA/ a Central European Rural Youth Centre /CERYC/ v Búči pri Komárne.. Mladí farmári privítali na svojom stretnutí aj štátneho tajomníka Ministerstva pre rozvoj vidieka z Maďarskej republiky Zsolta V. Németha, prezidenta Společnosti mladých agrárníků Petra Mareša a zástupkyňu Uniwersytet Łódzki z Poľska Moniku Krol. Viac ako 120 mladých farmárov z niekoľkých európskych krajín sa stretli na Slovensku, aby si navzájom vymenili poznatky a skúsenosti z farmárčenia v ich krajinách a oboznámili sa s perspektívou a víziou rozvoja agrorezortu v jednotlivých krajinách.. „Podporovanie činností mladých farmárov je v súčasnom programovacom období a bude aj v novom období jednou z dôležitých priorít, na ktoré sa bude úsilie Európskej únie zameriavať. Jednou z najväčších výziev politiky EÚ je zníženie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v poslednom období neustále rastie. Podobne je to aj na Slovensku, kde nezamestnanosť mladých dosiahla viac ako 33 % (priemer EÚ je 21,4 %). Problémom sa stáva aj zvyšujúci sa vek zamestnancov v poľnohospodárstve. Som rád, že vidím okolo seba mladé tváre farmárov a chcem, aby aj naše ministerstvo svojim dielom prispelo k zlepšeniu v tejto oblasti. Pomôcť môže práve cielená podpora pre mladých farmárov, aby tí mali čo najmenšie prekážky a čo najväčšiu motiváciu začať s poľnohospodárskou činnosťou.,“ uviedol na úvod svojej prednášky Štefan Adam a pokračoval: „Už v súčasnom programovacom období bolo súčasťou programu rozvoja vidieka SR opatrenie podporujúce mladých farmárov. Ide o opatrenie 1.1 Modernizácia fariem, kde podpora je zabezpečená zvýhodneným percentom spolufinancovania pre mladých farmárov. Maximálna výška podpory z verejných zdrojov tu je pre mladých farmárov 60 % v znevýhodnených oblastiach resp. 50% v iných oblastiach. V novom programovacom období sa navrhuje zavedenie podpory mladých farmárov aj v rámci priamych platieb - 1. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Išlo by napr. o finančnú podporu príjmov farmárov, ktorý prvý krát zakladajú podnik a majú menej ako 40 rokov alebo o ďalšiu povinnú platbu na plochu k základnej platbe. Tieto body sú však stále predmetom rokovania medzi členskými štátmi a Európskou komisiou, preto v súčasnosti nie je možné povedať či budú, resp. v akej forme budú súčasťou poľnohospodárskej politikyv období po roku 2013. Podobne je to aj v rámci rozvoja vidieka, kde v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady sú opatrenia zamerané na podporu mladých poľnohospodárov. Napr. pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov v rámci opatrenia rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti. Návrh nariadenia hovorí aj o možnosti vytvorenia tematických čiastkových programov v rámci programu rozvoja vidieka, ktoré budú zamerané na riešenie osobitných potrieb. Jednou z možností môže byť práve subprogram zameraný na problémy v súvislosti s mladými poľnohospodármi.“. Po ukončení prezentácii a prednášok hostí konferencie sa uskutočnila tlačová beseda na ktorej kládli mladí farmári svoje otázky a prezentovali svoje skúsenosti a problémy spojené s agrosektorom.. Na stretnutí mladých farmárov odozneli zaujímavé prednášky na témy: Európske skúsenosti – podporné schémy mladých farmárov od Rok Sedmineka, podpredsedu CEJA z Belgicka, Spoločenské zdroje vidieckej mládeže a mladých farmárov od Pétera Wootscha z AGRYA, či Úspešné vidiecke projekty podporujúce rozvoj hospodárstva od Ondreja Hanušovského z Národnej siete rozvoja vidieka SR a mnoho ďalších. 30.11.2012 MPVŽ Spolupráca z čínskymi poľnohospodármi - Za účasti štátneho tajomníka Štefana Adama, zástupcov slovensko-ázijskej obchodnej komory, Výskumného ústavu agroekológie Michalovce a slovenských poľnohospodárskych spoločností, sa uskutočnilo stretnutie so zástupcami Heilongjiang Committete provincie Heilongjiang, na čele s generálnou sekretárkou Dai Chundi.. Štátny tajomník MPRV SR Štefan Adam v stručnosti oboznámil čínskych hostí so súčasnou štruktúrou poľnohospodárstva na Slovensku a ocenil záujem Čínskej ľudovej republiky o spoluprácu so Slovenskom v oblasti poľnohospodárskej výroby. Vedúca čínskej delegácie Dai Chundi uviedla, že hlavným cieľom ich návštevy je oboznámiť sa so situáciou v našom poľnohospodárstve a zároveň avizovala, že v polovici decembra navštívia Slovensko odborníci z ich podniku, aby dohodli spoluprácu s konkrétnymi podnikateľskými subjektmi. Súčasne predstavila domovskú provinciu, ktorá leží severne od Pekingu, hraničí s Ruskom a má podobné podnebie ako naša tatranská oblasť.. Cui Longjiang, predstaviteľ štátnej farmy Beidahuang, prejavil záujem o spoluprácu so slovenskými poľnohospodármi, o dovoz technológií na spracovanie poľnohospodárskych produktov, najmä obilnín a olejnín, ktoré by sa mohli využiť v tradičnej čínskej poľnohospodárskej produkcii, o zaujímavé poľnohospodárske projekty prospešné pre obe strany, ako aj o podnikanie v agrosektore na Slovensku.. „Sme pripravení na vzájomnú spoluprácu, je to len otázka správneho nastavenia harmonogramu príchodu čínskych podnikateľov na Slovensko. Ministerstvo bude súčinné a prispeje k spolupráci s čínskymi partnermi napríklad aj tým, že osloví slovenské subjekty a partnerov v sektoroch, kde môže dôjsť k vzájomnej kooperácii,“ konštatoval na záver stretnutia Štefan Adam. 29.11.2012 MPVŽ Rusko už nie je hladné, kŕmi svet - Rusko, donedávna outsider svetového poľnohospodárstva, sa stáva krajinou, ktorá pláta globálne výpadky vo výrobe obilia. Agrárna reforma z minulého desaťročia prináša ovocie v podobe dostatku vlastného chleba, mlieka a už aj hydiny. Ale krajina s najväčšími zásobami pôdy na svete ide stále akoby na štvrť plynu svojich úžasných možností. Ruskú pôdu by mohli obrábať aj Slováci, tvrdí rektor Štátnej poľnohospodárskej Timiriazevovej univerzity v Moskve Vladimir Mojsejevič Bautin. "Ruský vidiek opustili milióny ľudí, máme 30 miliónov hektárov ladom ležiacej pôdy, ktorú by mohli obrábať aj Slováci," hovorí rektor Štátnej poľnohospodárskej Timiriazevovej univerzity v Moskve Vladimir Mojsejevič Bautin. Pred sto rokmi za premiéra Stolypina vyvážalo Rusko viac masla ako Dánsko a po USA bolo druhým najväčším exportérom obilia. Čo postavilo ruské poľnohospodárstvo na nohy? Šokový a veľmi bolestivý prechod na trhové hospodárstvo, ktorý na vlastnej koži pocítili všetci občania. Najťažšie časy máme už vari za sebou. Z bývalých kolchozov a sovchozov vznikli moderné agroholdingy s výmerami pôdy až stotisíc hektárov, ale aj menšie či úplne drobné farmy a státisíce ľudí obrábajú záhumienkové hospodárstva. Zápasíme s množstvom problémov, konečne však máme štátny program rozvoja poľnohospodárstva s balíkom podpôr pre poľnohospodárov. Vôbec nie sme spokojní s tým, čo sa dosiahlo, ale zastavili sme obrovský úpadok poľnohospodárstva a naštartovali jeho stabilizáciu a rozvoj. S Ruskom sa už ráta ako s vážnym hráčom v produkcii obilia. Mnohých to prekvapilo, pretože bývalý Sovietsky zväz každoročne nakupoval milióny ton pšenice aj kukurice, aby nehladoval. Mali sme veľké možnosti, len sme ich po celú éru Sovietskeho zväzu poriadne nevyužívali. Namiesto prázdnych hesiel prišla tvrdá práca. Výsledkom je, že Rusko sa vo vývoze obilia prepracúva medzi svetové mocnosti. Tri roky po sebe sme vyviezli po 20 miliónov ton obilia a hoci nám tohto roku počasie neprialo, pretože rozsiahle územia postihli suchá aj záplavy, vyrobíme okolo 75 miliónov ton obilia, čo nám bude stačiť. Lenže ľudia nie sú len chlebom sýti. Výrazne sme zvýšili produkciu kurčiat ba aj bravčového mäsa. Na druhej strane stále dovážame hovädzie mäso, pritom máme obrovské trávne plochy na chov dobytka. Potrebujeme čas, musíme získať profesionálne skúsenosti, ale najmä presvedčiť mladých ľudí, že život na vidieku má zmysel. Postavenie vývozcu prináša rešpekt. Ako svet, ale aj sami Rusi vnímajú dvadsať rokov po páde sovietskeho režimu ruské poľnohospodárstvo? V zahraničí nadobúda Rusko vďaka zásobám obilia povesť čoraz solídnejšieho partnera. Keby sme za posledné dve dekády boli rozvíjali poľnohospodárstvo cieľavedomejšie, boli by sme už teraz nebezpečným súperom pre veľkých svetových hráčov. Ale nie všetko ide odrazu. Máme za sebou rozpad jedného impéria a vznik novej krajiny. Bez ohľadu na to, čo sme prežili, všetci vo svete si uvedomujú, že nemalé zdroje na nasýtenie hladujúceho sveta sa nachádzajú v Rusku. Máme obrovské plochy voľnej pôdy, sladkej vody a lesov, a to je oproti väčšine krajín obrovská výhoda. Doma však stále hľadáme spôsob, ako tento potenciál využiť. V Nemecku, vo Francúzsku či v Holandsku je farmár vážený človek, u nás roľník, vidiečan stojí na spoločenskom rebríčku stále nízko. Aj preto sa ruský vidiek už desaťročia vyľudňuje. Pred vyše sto rokmi za Stolypina osídľovali ruskí roľníci Sibír. Dnes má však Rusko milióny hektárov voľnej pôdy aj vo svojej európskej časti. Prečo je poľnohospodárstvo také nezaujímavé? V Rusku sa dlhodobo odohrávali veľké presuny obyvateľstva medzi vidiekom a mestom. Ich dôsledkom bolo, že sa zvýšil počet ľudí žijúcich v mestách a vidiek sa doslova vyprázdnil. Osirel aj preto, že v očiach mladých ľudí stratilo poľnohospodárstvo perspektívu – neposkytovalo mladým ľuďom slušný zárobok a po páde komunizmu sa o poľnohospodárov štát nadlho prestal zaujímať. Vidiečania boli ponechaní sami na seba. Nečudo, že ľudia utekali za lepším životom z dedín do miest. Tak vznikli obrovské plochy voľnej pôdy. Jednak tej, ktorá sa obrábala v centrálnom Rusku, ale aj stále nevyužitej, svojím spôsobom panenskej pôdy na Ďalekom východe, ktorý chce vláda rozvíjať. Opäť tu ide o jeden typický ruský paradox: pod nohami nám leží nevyužitá pôda, krajinou putujú milióny migrantov, ale paradoxne nám chýbajú ľudia, ktorí by chceli na pôde podnikať. Prečo majú Rusi vlažný vzťah k farmárčeniu? Nie je to tým, že celé jedno storočie bremeno všetkých komunistických experimentov niesol na svojich pleciach vidiek? Minulosť nás stále prenasleduje a vrhá veľké tiene až do súčasnosti. Ale to, čo dnes zaujíma ľudí najviac, je, ako si zariadiť slušný život. Zárobky v poľnohospodárstve sú stále nízke, dva razy nižšie, ako je celoštátny priemer, a to je najväčšia bieda ruského poľnohospodárstva. A v okamihu, keď sa niektorým podnikom začalo dariť, vynorili sa nové problémy. Máme agroholdingy, ktoré pracujú veľmi dobre a sú vysoko rentabilné. Lenže rubom vysokej efektívnosti niektorých z nich je necitlivý, až vykorisťovateľský vzťah k pôde. Badáme snahu získať maximálnu úrodu za každú cenu, čím rýchlejšie, tým lepšie. Vedci bijú na poplach, že pôda nie je vlastníctvom súčasníkov, patrila predkom a musí byť zachovaná aj pre naše deti a našich vnukov. To nie je problém iba Ruska, zápasia s ním v USA, Južnej Amerike či na Slovensku. Všade sa objavujú "efektívne monokultúry" ničiace pôvodnú biodiverzitu životného prostredia. Čo s tým robíte v Rusku? Ruskí vedci nespia a upozorňujú na dôsledky znižovania úrodnosti pôdy, na to, že treba pôdu pravidelne hnojiť, a to aj organickými hnojivami. Máme to všetko zapísané v Programe rozvoja poľnohospodárstva do konca tohto desaťročia, kde sa všetky aktuálne protirečenia usilujeme vyhladiť. Pravda, život je pestrejší ako akokoľvek dobre premyslené programy. To hlavné, čo musíme urobiť, je prestavať a upevniť poľnohospodárstvo ako také. Na Západe sú kostrou poľnohospodárstva rodinné farmy, na Slovensku či v Česku, ale aj v bývalej NDR sú to družstvá podielnikov, alebo akciové spoločnosti či spoločnosti s ručením obmedzeným. Aké podniky dnes prevažujú v Rusku? Pre ruské poľnohospodárstvo je typická mnohorakosť podnikateľských foriem. Základom sú veľké akciové spoločnosti či spoločnosti s ručením obmedzeným. Ide o veľké a stredne veľké poľnohospodárske podniky. Prevažujú v južnom Rusku a výmery fariem od 10- až 20-tisíc do 100-tisíc hektárov pôdy v okolí Krasnodaru, Rostova, Stavropoľu nie sú zriedkavosťou. Takisto veľké akciové spoločnosti sú aj v okolí Voroneže, Lipecka či Belgorodu. Druhou kategóriou sú malé hospodárstva farmárov a napokon sú tu záhumienkové hospodárstva. Nedávame prednosť ani jednej forme podnikania na pôde - pretože sa domnievame, že v Rusku sa môžu aj musia rozvíjať všetky spôsoby hospodárenia na pôde. Dostávajú všetky typy podnikov rovnakú podporu od štátu? Samozrejme, že objemy dotácií do veľkých a malých podnikov sú neporovnateľné. Farmárske hospodárstva dostávajú prostredníctvom Ruskej poľnohospodárskej banky malé pôžičky a veľké hospodárstva získavajú oveľa väčšie úvery, čo súvisí s ich výmerou. Farmárov sa usilujeme postaviť na nohy aj prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Rosagrolizing. S jej prispením možno získať poľnohospodársku techniku a technológie za výhodných podmienok. Štát bonifikuje farmárom úroky z úverov. Bez ohľadu na to, že mnohé veci sa zlepšili, systém získavania úverov je stále dosť ťažkopádny, zbytočne otravuje ľudí papierovaním. Ale ktorý štát si nedáva pozor na dotácie? Koľko podpôr dáva ruský štát poľnohospodárom ročne? Ak si zoberieme všetky druhy podpôr, tak vlani dostali ruskí poľnohospodári okolo jednej miliardy dolárov, čo je samozrejme stále veľmi málo, ale v porovnaní s 90. rokmi, keď sa nedávalo takmer nič, je to veľký pokrok. Majú v Rusku šancu hospodáriť na pôde aj cudzinci? Vraj ich lákate na pôdu. Je to naozaj ako v USA v 19. storočí. Prídem, zatlčiem kolíky na pozemku a začnem gazdovať? No to je naozaj trochu romantická predstava. Nie je to zasa až také jednoduché, ale ani zložité. Určite však musíme upozorniť na to, že pôdu v mnohých prípadoch, predovšetkým v pohraničí, vôbec nie je možné predávať cudzincom. Na druhej strane máme milióny hektárov voľnej pôdy takrečeno aj hlboko vo vnútrozemí Ruska. Voľnej preto, lebo odtiaľ odišli ľudia. Sem by sme mohli aj chceli prijať presídlencov zo Spoločenstva nezávislých štátov. Dokonca sme chceli urobiť takúto akciu s Holanďanmi, na územie ktorých stále útočí more. Kedysi cár Peter I. povolával do Ruska cudzincov, aby, ako vravel, prerúbal krajine okno do Európy. Ako to dnes funguje v praxi? Aj tak, že sa zakladajú agroholdingy, ale badáme snahu, ako som vravel, za každú cenu zobrať rýchlo úrodu, speňažiť ju a odísť. To nepotrebujeme a nechceme. Preto štát určuje rôzne obmedzenia. Pôda, aj keď jej máme nadostač, je príliš cenná na to, aby niekomu poslúžila na rýchle zbohatnutie. V tom sme nekompromisní voči domácemu či cudziemu podnikateľovi. No Rusko je také rozľahlé, že musíme hľadať spôsoby, ako sprístupniť jeho úžasný prírodný potenciál na výrobu potravín. Voláme ľudí na riedko osídlený Ďaleký východ. Samozrejme, že susedná Čína alebo aj nemej ľudnatý Vietnam by nemali problém osídliť tieto priestory, ale o to zasa nemá záujem Rusko. A čo keby tam chceli ísť hospodáriť Slováci? V tom by azda problém nebol. Čo by ich čakalo na druhom konci Ruska? No čo také, pôda, na ktorej by mohli hospodáriť. Zatiaľ poznám len jedného Slováka, ktorý pracuje na Ďalekom východe, no nie je to poľnohospodár, ale hokejový brankár Ján Lašák. Keď sa Rusom nechce na druhý koniec sveta, prečo by tam mali ísť Slováci? Dnes ľudia migrujú za prácou po celom svete. Nezabúdajte, že podmienky v Prímorskom kraji sú na poľnohospodárstvo veľmi dobré. Väčšina Ruska leží na severe Európy či Ázie, ale klíma na Ďalekom východe v Prímorskom krajine je, ako vravíme my Rusi, mäkká. Bioklimatické podmienky možno porovnávať s Krasnodarským krajom a ten slovenským poľnohospodárom už niečo hovorí. Veď svojho času sa na Slovensku pestovali pšenice od slávneho ruského šľachtiteľa Lukianenka, ktoré otvorili vašej krajine cestu k vlastným odrodám pšenice i k sebestačnosti v obilí. Inými slovami povedané, ak by sa na Slovensku našli odvážni a podnikaví ľudia, mohli by dostať v Rusku pôdu? Áno, najjednoduchšie by to bolo zrejme v strednom Rusku v okolí Kostromy, Vologdy, Ivanova či na západe krajiny pri Smolensku. Ľudia by si mohli pôdu kúpiť alebo prenajať? Nepoviem vám úplne presne podmienky, za akých by sa dalo hospodáriť. Sú tam isté obmedzenia, ale viem jedno, ak sa človek presťahuje do týchto oblastí, dostane podmienky na to, aby tam mohol žiť. Je podmienkou stať sa občanom Ruska? Potom môže dostať pôdu najjednoduchšie. A koľko? Toľko, koľko dokáže obrobiť. Po tom, čo odišli z vidieka do miest milióny Rusov, v dedinách stredného Ruska zostali žiť len starci. Prichádzajú sem etnickí Rusi z krajín Spoločenstva nezávislých štátov. Dostávajú pôdu, vytvárajú družstvá, akciové spoločnosti. Pravda, toto nové osídľovanie nie je silno riadené štátom, všetko je to viac na iniciatíve a odhodlaní ľudí, ktorí sú pripravení začať odznova. Ale iba entuziazmus nestačí. Súhlasím, s entuziazmom ďaleko nezájdeš. Jedno je jasné: sme pripravení prijať všetkých ľudí, ktorí sú ochotní pracovať na vidieku a zveľaďovať pôdu. Ale ten, kto by chcel iba získať pôdu a potom ju predať, by mal vedieť, že taký variant nepripúšťame. Takýto biznis sa v Rusku nepodarí. Rusko nedávno vstúpilo do WTO - Svetovej obchodnej organizácie. Je to viac výhoda či nevýhoda? Vstup do WTO znamená otvorenie ruských trhov zahraničným potravinám. Pre nás je to výzva vyrábať ešte efektívnejšie, aby sme konkurovali zahraničiu a odolali voľnému dovozu cudzích potravín. Je to nová situácia, pretože nie všetky ruské poľnohospodárske výrobky dokážu konkurovať dovozovej produkcii. Poľnohospodárom sa to nepáči. Jedno však pochopili: po znížení a postupnom uvoľnení tarifných prekážok prežijú len zvyšovaním produktivity práce. Na Slovensku po vstupe do únie kleslo zastúpenie domácich potravinárskych výrobkov pod 50 percent. Neobávate sa podobného vývoja? Nepochybujem o tom, že si udržíme sebestačnosť v základných potravinách. Rusko sa vždy kŕmilo samo, ale náš obrovský trh dáva šancu každému. Napríklad Bielorusko k nám vyváža sušené mlieko, hoci už máme dosť vlastného. Produkujeme dosť vlastnej hydiny, ale zo zahraničia prichádzajú lacnejšie kurčatá. V Rusku vykŕmené kurčatá sú zdravšie, pretože chovatelia nepoužívajú nijaké rastové hormóny, len obyčajnú pšenicu či kukuricu. Ale vysvetlite to obyvateľstvu, ktoré obracia každú kopejku v dlani. Večnou Achillovou pätou bývalého sovietskeho poľnohospodárstva bolo ovocinárstvo a zeleninárstvo. V obchodoch boli len konzervy. Ako je to teraz? V mnohých oblastiach Ruska nemáme o nič horšie podmienky na intenzívne ovocinárstvo ako napríklad v Poľsku, odkiaľ dovážame tisíce ton jabĺk. Chýbajú sklady, moderné spotrebiteľské balenie. Na Kubáni aj v Tamani sme začali s obnovou vinohradov, ktoré sme počas Gorbačovovho zápasu proti alkoholizmu vyrúbali. To, čo sme prežili, sa nedá opísať, ale po všetkých drámach a kotrmelcoch ruskej spoločnosti prichádza k slovu opäť rozum a poctivá robota. Najspoľahlivejším odvetvím americkej ekonomiky je poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Kalkulácia je jednoduchá: či doma či vo svete, každý deň treba jesť a na jedlo ľudia peniaze nájdu. Čo na to Rusi, pre ktorých boli Američania vždy výzvou? Iba to, že Američania majú pravdu a že nemienime zbytočne nakupovať to, čo si môžeme vyrobiť sami a dokonca ponúknuť na vývoz. Pravda, realita je taká, že napríklad 50-60 percent semien a osivá zeleniny nakupujeme zo zahraničia. Nakupujeme aj semeno kapusty, ktorú Rusi považujú po obilí a zemiakoch za svoj tretí chlieb. Sme severská krajina, kvasená kapusta je ruskou pochúťkou, ale hoci máme vlastné kvalitné odrody kapusty, vysievame holandské a nemecké. Preto teraz podporujeme vlastné šľachtenie, ale zatiaľ nie všetko ide úspešne. Lenže ak si neudržíme a nezveľadíme vlastné šľachtenie a výrobu osív, potom je to cesta nikam. Prečo? Nie je to len čisto ekonomická otázka, ktorá nabáda odpútať sa od závislosti od cudziny, či otázka národnej hrdosti a cti ruských poľnohospodárov. Je tu čisto racionálny dôvod hovoriaci o tom, že v každom prostredí treba pestovať pôvodný genetický materiál. Hoci sa svet globalizuje, prírodu nemožno okabátiť. Budúcnosťou každej krajiny sú mladí ľudia. Aký je záujem mladých Rusov študovať na poľnohospodárskych univerzitách? Bez okolkov poviem, že štúdium poľnohospodárstva v Rusku mládež neláka. Timiriazevova univerzita v Moskve nemá taký kredit ako MGIMO, prestížna univerzita pripravujúca diplomatov, či Petrohradská univerzita. Ale koľko diplomatov potrebuje Rusko a krajiny, ktoré sem posielajú študentov, a koľko potrebujeme vzdelaných poľnohospodárskych inžinierov? V Rusku nedozerné množstvo. Práca roľníka je mimoriadne ťažká, vidiek opustený a spustnutý. Čo môže byť väčšia výzva, ako zmeniť tieto pomery? Rusko teraz prežíva takzvanú demografickú jamu, krajinou znie tretie echo vojny v podobe zníženej pôrodnosti a vysoké školy zápasia o každého maturanta. V Moskve ich nenachádzame, chodíme preto po vidieckych školách, aby sme získali mladých ľudí z priestoru, ktorý dobre poznajú a do ktorého sa budú chcieť vrátiť. Oporou poľnohospodárstva je verný spotrebiteľ. Sú Rusi, povestní svojim patriotizmom, aj potravinoví vlastenci? No vôbec nebudem idealizovať ruského človeka. Ak do obchodu príde babička, ktorá má neveľkú penziu, kúpi si najlacnejšie potraviny. Je jej jedno, kto ich vyrobil, hlavné je, aby jej vyšiel dôchodok do konca mesiaca. Ale stredná vrstva, tá sa už pozerá na pôvod potravín. Ľudia s vyššími príjmami uprednostňujú domáce ruské potraviny, lebo sú vyrobené v ekologicky čistejšom prostredí. A zasa ruku na srdce, sú čistejšie aj preto, že ruským poľnohospodárom chýbajú peniaze na priemyselné hnojivá a postreky. Ste optimista? Rusi sú od prírody optimisti. Život v našej krajine bol ťažký, ale pozrite sa, sme tu a budeme tu. Vždy, keď treba, prejavujeme dostatok húževnatosti aj tvorivosti a po všetkých tragédiách, ktoré Rusko zažilo, prichádza jeho čas – aj v poľnohospodárstve. Vladimir Mojsejevič Bautin (64) * Rodák z obilnice Ruska Kubáne, kde sú najmocnejšie vrstvy černozeme na svete. * Je absolvent Kubánskej poľnohospodárskej univerzity. * Je inžinier a doktor ekonomických vied. * Pracoval vo Všezväzovej akadémii poľnohospodárskych vied Vavilova, po rozpade ZSSR v Rosseľchot akadémii. * Bol členom Rady prezidenta Ruskej federácie pre vedu, technológie, výskum a vzdelávanie. * Posledných desať rokov je rektorom Štátnej poľnohospodárskej Timiriazevovej univerzity v Moskve. * Držiteľ viacerých medzinárodných ocenení má titul Doctor honoris causa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. 2.12.2012 Jozef Sedlák www.pravda.sk Slovenskí farmári odmietajú opatrenia Bruselu - Slovenskí poľnohospodári zásadne odmietajú spôsob výpočtu priamych platieb, ktoré navrhla Európska komisia (EK). "Predstavy Bruselu o tom, že členským krajinám, ktoré v súčasnosti poberajú priame platby nižšie ako 90 % priemeru EÚ, sa do roku 2020 zvýšia len o jednu tretinu rozdielu medzi aktuálnou úrovňou a uvedenou hranicou 90 % úniového priemeru, sú pre SR neakceptovateľné," uviedol hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislav Nemec. Na stranu poľnohospodárov sa priklonilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja (MPRV) SR. Šéf rezortu pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a predseda SPPK Milan Semančík totiž v utorok podpísali v Košiciach spoločné stanovisko k návrhom nariadení, týkajúcich sa reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie. Ministerstvo aj SPPK trvajú na zachovaní výšky rozpočtu pre SPP, pretože v opačnom prípade podľa nich nebude môcť európske poľnohospodárstvo plniť v nasledujúcom programovacom období rokov 2014 až 2020 všetky výrobné, environmentálne i sociálno-ekonomické funkcie, ktoré sa od neho vyžadujú. Slovensko nepodporuje ani navrhovaný systém platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. "Nie však preto, že by naša krajina spochybňovala ekologické a environmentálne funkcie poľnohospodárstva, ale preto, že navrhnutý spôsob je administratívne príliš náročný a v niektorých ohľadoch až nelogický," uviedol Nemec. Z troch povinných opatrení, ktoré v tomto smere navrhla EK, sa totiž podľa SPPK až dve (diverzifikácia plodín a zmena trvalých trávnych porastov), dajú zahrnúť do dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok (GAEC). Farmári nesúhlasia ani s vyčlenením siedmich percent plochy poľnohospodárskych podnikov na "oblasť ekologického záujmu", čo znamená že táto plocha ostane ležať úhorom. "V čase rastúceho dopytu po potravinách je takéto opatrenie nelogické, navyše môže v navrhnutej podobe znamenať vážnu hrozbu pre konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov, v súčasnosti spĺňajúcich najprísnejšie podmienky hospodárenia prospešného pre životné prostredie na svete," tvrdí Nemec. Ak napriek výhradám Slovenska prijme Brusel "ozelenenie" SPP prostredníctvom všetkých troch uvedených opatrení, poľnohospodári chcú presadiť to, aby si farmári mohli vybrať , ktoré opatrenia bude uplatňovať vzhľadom na špecifiká svojho podniku alebo prírodnej oblasti. Slovenskí poľnohospodári nesúhlasia ani so zavedením stropov priamych platieb pre veľké podniky, čo by podľa nich znamenalo uplatnenie nerovnakého prístupu k jednotlivým subjektom podľa ich veľkosti. Podľa ministerstva aj SPPK by mali byť platby pre mladých poľnohospodárov dobrovoľné, rovnako ako systém dobrovoľne viazaných platieb na podporu citlivých sektorov. Ten navyše Slovensko navrhuje zvýšiť aspoň na 15 % národného rozpočtu priamych platieb. Podľa Nemca by mala únia ponúknuť farmárom efektívnejšie a pružnejšie stabilizačné nástroje, prehodnotiť by mala aj intervenčné ceny komodít. Poľnohospodári zároveň upozorňujú na to, že politika rozvoja vidieka musí mať porovnateľný dopad na všetky členské štáty a prispievať nielen k znižovaniu rozdielov medzi nimi, ale aj medzi európskymi regiónmi. 29.11.2012 SITA 20 rokov transformácie poľnohospodárskych družstiev - Štátny tajomník Štefan Adam sa zúčastnil na panelovej konferencii pod názvom - 20 rokov transformácie poľnohospodárskych družstiev.. Transformáciu poľnohospodárskych družstiev naštartoval zákon 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní majetkových nárokov v družstvách. Panelová konferencia ukázala na rozdielne cesty premeny poľnohospodárskych družstiev na Slovensku a v Česku, napriek tomu že ich rozprúdil v obidvoch krajinách jeden spoločný zákon (ešte v spoločnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike). Na Slovensku vstupovalo do transformácie 680 tisíc oprávnených osôb (rozdelilo sa čisté obchodné imanie vo výške 43,6 mld. Kčs, z toho 18,3 miliardy korún pripadlo na podiely oprávnených osôb – nečlenov družstva). V Česku vstúpilo do transformácie 1 milión 160 oprávnených osôb, ktorým družstvá vyrátali majetkové podiely z celkovej účtovnej hodnoty majetku 120 miliárd korún. Mnohé oprávnené osoby sa stali členmi družstva a ich majetkový podiel sa premenil na členský vklad. Transformačný zákon sa novelizoval sedem krát a napokon právna norma uložila povinnosť poľnohospodárskym družstvám definitívne sa vyrovnať s oprávnenými osobami do 17-tich rokov od začiatku transformácie. Znamenalo to – vyplatiť oprávneným osobám zvyšnú hodnotu majetkových podielov 28 miliárd korún. A tak sa od roku 2010 už tamojšie poľnohospodárske družstvá rozvíjajú bez akýchkoľvek pohľadávok oprávnených osôb.. Na Slovensku sa však majetkové podiely povinne premenili na osobitné cenné papiere – družstevné podielnické listy (DPL) podľa zákona 264/1995 Zb. Tisícky oprávnených osôb však ani dnes nevie, čo majú s nimi robiť. A tak ich mnohí vlastníci DPL odovzdávajú bezplatne Fondu národného majetku, ako cenné papiere bez hodnoty. Otvoril sa aj trh s DPL, o ktoré majú záujem často rôzne finančné a iné skupiny. Odpovede na otázku, či sa transformačný proces za 20 rokov zavŕšil, sa rôznia. Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Štefan Adam na panelovej konferencii konštatoval: „Transformačný proces v poľnohospodárskych družstvách má dve stránky. Jednou je plnenie legislatívnych noriem a tou druhou – vecné naplnenie cieľov transformácie. Je to prepojená nádoba. Nedošlo však k napĺňaniu práv podielnikov – vlastníkov DPL – nečlenov družstva podľa zákona č. 3/2005 Z.z. Toto považujem za rozhodujúci otvorený problém transformačného procesu, ktorého širším cieľom podľa mňa bolo a je vytvorenie životaschopných podnikateľských subjektov s takými majetkovými, organizačnými a rozhodovacími pomermi, ktoré odrážajú jednak hodnotu vneseného majetku ako aj prínos k jeho postupnému zveľaďovaniu. Realizácia určitých legislatívnych zmien môže, zdôrazňujem pritom podmieňovací spôsob môjho konštatovania, byť predpokladom dovŕšenia transformačného procesu v družstvách z hľadiska dosiahnutia jeho cieľov. Predpokladom dosiahnutia tohto cieľa je nevyhnutne vlastník, ktorý nielen vlastní, ale je aj angažovaný v smere starostlivosti o svoje vlastníctvo a zároveň kompetentný v rozhodovaní. Angažovanosť vlastníka sa pritom odvíja najmä od toho, do akej miery má možnosť rozhodovať o svojom majetku. Ide tu teda aj o prepojenosť jasných vlastníckych práv s jasnou právnou úpravou rozhodovania, t.j. hlasovacích práv. A to sa vo väčšine poľnohospodárskych družstiev neudialo.“. Panelová konferencia ukázala, že i napriek tomu, že ubehlo 20 rokov, na Slovensku sa transformačný proces ešte nezavŕšil. 20.11.2012 MPSR Obilia je málo, aj to pálime - Druhý najhorší v histórii. Taký je podľa poľnohospodárov výsledok tohtoročnej produkcie obilia. „Odhaduje sa, že priemerný hektárový výnos bude o 22 percent nižší ako minulý rok,“ predikuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Zuzana Gulová. Aj napriek nízkemu výnosu však paradoxne nekončí podstatná časť v mlynoch, ale v slovenských či zahraničných energetických závodoch. „Čo sa týka obilia ako takého, tento rok šlo na energetické využitie 326-tisíc ton. Tento údaj však zahŕňa aj výrobu biopalív z kukurice,“ vysvetľuje Zuzana Gulová. Výnosy pšenice medziročne klesli takmer o 25 percent. Ide o druhú najhoršiu úrodu od roku 2004, keď Slovensko trápili veľké záplavy. Hoci podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislava Nemca potravinová bezpečnosť na Slovensku nie je ohrozená, keďže naše zásoby sú dostačujúce, veľká časť obilnín už slúži na iné než potravinárske účely. Ministerstvo pôdohospodárstva pritom v minulosti avizovalo, že bude proti využívaniu obilia v tepelných elektrárňach bojovať. Čo sa týka pšenice, podľa stanoviska ministerstva sa z nej vyrába len biolieh. „Na jeho produkciu šlo tento rok 135-tisíc ton pšenice,“ dodáva Gulová. Väčšina končí v zahraničí Pestovatelia nesledujú smerovanie obilia, ktoré predajú. „Vypestujeme 3 300 ton obilia, z toho predáme cca 2 000 ton. To, kde predané obilie skončí, však neviem,“ priznáva predseda PD Jarovnice Stanislav Eliáš. Mnoho poľnohospodárov nemá v odbyte na výber. Radšej privrú oči a pšenicu predávajú ako energetickú komoditu. „Dovozy a vývozy sú ovplyvnené situáciou na európskom i svetovom trhu. Menších a stredných producentov na Slovensku vytláča v obchodných reťazcoch dovozový tovar,“ hovorí Stanislav Nemec. Aj veľkí producenti predávajú zásoby, ktoré nevyužijú na Slovensku, v zahraničí. Tam obilie pália napríklad v tepelných elektrárňach. Zásah z Bruselu Hoci ministerstvo tvrdí, že na Slovensku sa využíva na výrobu energií iba bioodpad ako slama, pestovatelia tvrdia niečo iné. „V súčasnosti sa na výrobu biopalív môže použiť všeličo. EÚ však plánuje zmeniť pravidlá a prejsť na takzvanú produkciu biopalív druhej generácie. Používanie obilia v energetike by tak mala v budúcnosti upraviť smernica EÚ, ktorá zakazuje používať v energetike iné než technické plodiny. „Biopalivá by sa vyrábali iba z odpadov poľnohospodárskej produkcie,“ uzavrel Nemec. Tomáš Lemešani www.hnonline.sk Pri dotáciách nerozlišujeme, či ide o domácich, alebo zahraničných farmárov – máme však 3 základné podmienky - Minister Ľubomír Jahnátek a generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR Ján Vajs, sa stretli s dánskym podnikateľom Petrom Munkom Laursenom zo spoločnosti Pigagro s.r.o., ktorá patrí medzi lídrov na trhu v produkcii ošípaných na Slovensku. „Náš chov predstavuje asi 5 500 prasníc a ročne vyprodukujeme približne 120 000 ošípaných. Slovensko má veľmi dobré podmienky na chov ošípaných a štandardné prostredie pre podnikanie. Sme na Slovensku už 10 rokov a zamestnávame približne 100 ľudí. Požiadal som o stretnutie, pretože by sme chceli so štátom participovať pri rozvoji chovu ošípaných, máme bohaté skúsenosti z Dánska, ktoré patrí k svetovým špičkám v tejto oblasti. Takisto by nás zaujímal pohľad ministerstva na podporu a rozvoj chovu prasiat,“ povedal Peter Munk Laursen. Minister Ľubomír Jahnátek uviedol: „Odpoveď je jednoduchá, i keď stav ošípaných, či produkcia bravčového mäsa na Slovensku nie sú optimálne a cesta k dosiahnutiu našej spokojnosti v tejto oblasti je komplikovanejšia. V prvom rade vás môžem ubezpečiť, že pri dotáciách v sektore nerozlišujeme, či ide o domácich, alebo zahraničných farmárov – máme však 3 základné všeobecné podmienky – realizácia chovu na Slovensku, zamestnávanie ľudí a platenie daní na Slovensku – vtedy hovoríme o slovenskom podnikateľskom subjekte, bez ohľadu na vlastnícku štruktúru.“ Ján Vajs doplnil slová ministra: „Čo sa týka chovu prasiat, našou prioritou je podporovať predovšetkým šľachtiteľské a rozmnožovacie chovy.“ V následnej diskusii bol zástupca zahraničného investora oboznámený so systémom, stratégiou i cieľom podpory zlepšenia chovu prasiat, s hľadaním cesty, ako pomôcť chovateľom prasiat podnikajúcim na Slovensku. „Necítime sa na Slovensku znevýhodňovaní v pozícii zahraničného investora - to v žiadnom prípade! Som rád, že som dostal nové informácie. Nejde nám len o dotácie, ale aj o cestu a možnosti, ako zlepšiť podmienky a rozšíriť chov prasiat na Slovensku v budúcnosti,“ uviedolPeter Munk Laursen. 31.10.2012 MPVž Štátny tajomník Štefan Adam otvoril rokovanie Comité Européen des Fabricants de Sucre /CEFS/ v Bratislave - Za účasti viac ako 23 zahraničných delegátov sa dnes začalo zasadnutie pracovnej skupiny pre otázky cukrovej repy CEFS – medzinárodnej organizácie združujúcej európskych výrobcov cukru a spracovateľov cukrovej repy. Zasadnutie sa koná každoročne v jednej z členských krajín EÚ. Rokovanie otvoril Štefan Adam, štátny tajomník MPRV SR, ktorý uviedol: „Cukrovarnícky priemysel prešiel od roku 1992 až do súčasnosti zaujímavým a dynamickým procesom. V súčasnosti pôsobia na Slovensku už len dve medzinárodné cukrovarnícke spoločnosti, ktoré spolupracujú s pestovateľmi cukrovej repy. Chcem všetkých ubezpečiť, že Slovensko a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bude v nadchádzajúcich rozhovoroch a diskusiách pri tvorbe pravidiel Spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky podporovať návrhy a rozhodnutia Riadiaceho výboru EÚ, ktoré budú viesť k stabilite pestovania cukrovej repy a k rozvoju cukrovarníckeho priemyslu v našej krajine.“ Štátny tajomník Štefan Adam sa spolu s predsedom Slovenského cukrovarníckeho spolku Michalom Abelovičom následne stretol s Gerdom Jungom, viceprezidentom Nordzucker a.g. s ktorým hovoril o problémoch spojených s výrobou cukru a pestovaním cukrovej repy na Slovensku. 24.10.2012 MPVž Uvoľnenie trhu s cukrom otrasie Európou, tvrdia poľnohospodári - Zrušenie regulácie trhu s cukrom, ktoré Európska únia (EÚ) plánuje v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na rok 2015, by otriaslo celým cukrovarníckym sektorom v Európe. Ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK Na trh by sa totiž mohlo dostať veľké množstvo cukru z krajín Južnej Ameriky alebo Afriky, ktoré majú omnoho nižšie náklady na pestovanie potrebných plodín a výrobu než európski pestovatelia a spracovatelia, ktorí sú zaťažení mnohými požiadavkami EÚ na ochranu životného prostredia. Uviedol to hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislav Nemec. Zrušenie platného trhového poriadku by v prvom rade negatívne ovplyvnilo poľnohospodársku výrobu v podobe zníženia cien cukrovej repy. Spracovatelia cukru by podľa neho síce získali lacnejšiu surovinu, avšak je otázne, či by sa táto skutočnosť premietla aj do nižších cien potravín s obsahom cukru, keďže cenotvorných činiteľov je viacero. "Nemožno vylúčiť, že by tento efekt využili iba na zmiernenie dopadu nárastu iných nákladov a spotrebitelia by pokles cien vôbec nemuseli pocítiť," doplnil Nemec. Slovensko by podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jarmily Halgašovej liberalizácia trhu dostala do patovej situácie. Toto opatrenie by na jednej strane mohlo podnikom v potravinárskom priemysle pomôcť zabezpečiť si dostatok surovín za nižšiu cenu, na druhej strane by to mohlo znamenať aj zánik cukrovarníckeho odvetvia nielen u nás, ale aj v niektorých členských štátoch EÚ. Keďže slovenské cukrovary sú v rukách nemeckých a rakúskych majiteľov, Halgašová si myslí, že v rámci zvyšovania konkurencieschopnosti by úsporné opatrenia postihli najmä podniky so sídlom na Slovensku. Európa ešte nie je podľa poľnohospodárov pripravená na takúto zásadnú zmenu regulácie trhu s cukrom, pretože by narušila stabilitu celého sektora skôr, než by sa jeho výrobné náklady dokázali aspoň čiastočne vyrovnať ostatným krajinám vo svete. SPPK považuje za reálnejší termín až rok 2020, v čom sa zhodujú európski aj slovenskí pestovatelia a spracovatelia cukrovej repy. V súčasnosti odvetvie pestovania a výroby cukru priamo zamestnáva 180 tis. ľudí, nepriamo dáva prácu zhruba 170 tisícom. Predošlá reforma z roku 2006 podľa Halgašovej zlikvidovala 83 európskych podnikov, kde o zamestnanie prišlo 22 tis. ľudí. Zároveň nepriniesla ani plánované 30-percentné zníženie cien, naopak cena cukru ešte narástla. Za odklad liberalizácie lobujú podľa portálu Euractiv krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko, spolu s farmárskymi organizáciami. Ich oponentom je cukrárenský priemysel, ktorý kritizuje skutočnosť, že cukor dostáva výhody aj napriek tomu, že dopyt po ňom neklesá. Predĺženie súčasného režimu podporuje, vrátane PKS a SPPK, aj Slovenský cukrovarnícky spolok a Zväz pestovateľov cukrovej repy. 22.10.2012 SITA Dotácie pre farmárov rozdeľujú úniu - Pozícia Nemecka rozhodne o tom, aká bude podoba spoločnej poľnohospodárskej politiky v rozpočtovom období 2014 až 2020. V Európskom parlamente, kde sa rokuje o charaktere reformy, Nemci vyhlásili, že chcú dohodu, pravda, za cenu rôznych ústupkov. Pre nové členské krajiny vrátane Slovenska neprinesie reforma zásadné zlepšenie situácie. Dorovnanie, ktorého sa dožadovali farmári z nových členských krajín, sa do konca tohto desaťročia neuskutoční. Naopak, poľnohospodárov a potravinárov sa zmocňuje skepsa, že rozdiely medzi starými a novými členskými krajinami vo výrobe potravín sa napriek chystaným zmenám nezmenšia, ale prehĺbia. "Pôvodný návrh Európskej komisie bol nastavený tak, že sa išlo do extrémnych pozícií. Teraz staré členské krajiny pripravujú dohodu s ústupkami pre nové členské krajiny, ale neprinesie to dorovnanie, ktoré požadujeme," povedala riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, o ktorej sa toľko hovorí, nie je v skutočnosti reformou, ale iba pokračovaním a prehĺbením doterajšieho systému rozdeľovania podpôr a celkového smerovania agrárnej politiky únie. Myslí si to poslanec Európskeho parlamentu Sergej Kozlík, ktorý spolu s Jarmilou Halgašovou odštartovali pred novinármi verejnú diskusiu k zmenám najviac kritizovanej politiky Európskej únie. Podľa Kozlíka staré členské krajiny v podstate pokračujú v kurze, ktorý pripravili ešte pred vstupom desiatich nových členských štátov do únie v roku 2004. Ten rátal s poklesom poľnohospodárskej výroby v nových členských štátoch zhruba o jednu tretinu. Na Slovensku bol výsledok ešte zdrvujúcejší, keď sa výroba potravín znížila o viac ako polovicu. Hoci sa v posledných rokoch rozdiely medzi priamymi platbami pre poľnohospodárov na Slovensku a v starých členských krajinách postupne vyrovnávajú, staré štáty výrazne pomáhajú svojim farmárom prostredníctvom desiatok druhov tzv. štátnej pomoci. Ako príklad uviedol Kozlík Rakúsko, ktoré dostáva pre svojich farmárov z Bruselu v prepočte na hektár okolo 250 eur a k nim pridáva z vlastných zdrojov ešte ďalších 500 eur. Slovenskí poľnohospodári dostávajú z Bruselu na hektár 210 eur a z vlastnej štátnej pomoci len 4 eurá na hektár. Halgašová upozornila, že ak by mal tento vývoj ďalej pokračovať, pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo by to mohlo mať na konci roku 2020 fatálne dôsledky. Rozpadávajú sa celé odvetvia potravinárskeho priemyslu – napríklad konzervárensky priemysel a pred zánikom stojí domáca výroba rastlinných tukov či olejov. "To, čo sa západnej konkurencii nepodarilo do roku 2012, plánuje urobiť do roku 2020," nazdáva sa Halgašová. Nemci sa pokúšajú teraz ústupkami obrúsiť ostré hrany sporov o budúce rozdelenie 435 miliárd eur určených na európske poľnohospodárstvo, čo je dovedna 40 percent celkovej sumy európskeho rozpočtu. Pri úplnom vyrovnaní by podľa posledných Kozlíkových informácií Nemecko stratilo na podporách 26 percent, preto Berlín navrhuje postupné vyrovnanie, kde by jeho straty boli len 4 percentá. Pre Francúzov by to znamenalo stratu 12, respektíve 3 percent, pre Slovensko by úplné vyrovnanie prinieslo zisk 17 percent a postupné vyrovnanie zisk 4 percentá. Ak sa dohodnú Francúzsko a Nemecko, tak je jasné, ako sa to v Európskom parlamente skončí. Keďže sa tam rozhoduje väčšinou hlasov, západné krajiny ľahko prehlasujú nové členské krajiny. Preto je podľa Kozlíka dôležité, aby sa intenzívne rokovalo v Rade ministrov. Národné parlamenty väčšiny členských krajín EÚ majú vypracovanú národnú pozíciu proti chystaným zmenám v spoločnej poľnohospodárskej politike. Slovensko však, ako podotkol Kozlík, takýto dokument na rozdiel napríklad od Česka nemá. Na slabú komunikáciu vlády s podnikateľskou sférou si sťažovala aj Halgašová. "Rokovania o spoločnej poľnohospodárskej politike môžu prinášať frustráciu, ale treba hľadať všetky možnosti, ako vylepšiť pozíciu Slovenska," povedala Halgašová. 13.10.2012 Jozef Sedlák Pravda Ceny mlieka padajú, farmári robia jogurty - Európa sa opäť zaplnila mliekom a cítia to už aj slovenskí poľnohospodári. Od začiatku roka klesajú ceny surového kravského mlieka. Posledná mliečna kríza v roku 2009 priniesla farmárom miliónové straty. PD Gader Blatnica v Turci sa jej však vyhne. Vybudovalo si mliekareň a trh je stále lačný po čerstvých jogurtoch. Prudký pád cien mlieka v roku 2009 pripravil blatnické družstvo o vyše 300–tisíc eur. Cena vtedy klesla z 33 na 16 centov za liter mlieka. Družstevníci stáli pred otázkou, či má vôbec zmysel pokračovať v chove kráv. "Najjednoduchšie by bolo poslať celé stádo 400 kráv na bitúnok, ale čo ďalej?" spomína na obdobie spred troch rokov Zlata Holubová, predsedníčka PD Gader. Ibaže bez dobytka je hospodárenie na pôde v Turci nemysliteľné. Dáva prácu ľuďom, udržiava krajinu pod Veľkou Fatrou čistou, usporiadanou, takou, ako ju súčasníkom zanechali po stáročiach poctivého gazdovania predkovia. "Ak sme chceli prežiť, museli sme nájsť spôsob, ako za mlieko dostať nie žobrácky groš, ale peniaze, ktoré zabezpečia družstvu rozvoj," hovorí Holubová. Kľúčom k nim sa stala mliekareň. Postavili ju za vlastné a na zvyšok si zobrali úver z banky. So spracovaním poľnohospodárskych surovín malo už družstvo Gader dosť skúseností. Napríklad repku nepredáva veľkým rafinériám, ale samo ju lisuje a predáva ako kvalitný rastlinný olej v sieti vlastných obchodov. V nich si možno kúpiť aj kvalitné hovädzie mäso. Načo predávať zvieratá do Talianska, keď môžu skončiť na slovenskom pulte. Pravda, farmár nesmie prísť o pridanú hodnotu. Preto si družstevníci dajú dobytok poraziť u slovenských mäsiarov na Orave a sami čerstvé hovädzie predávajú. "Spracovateľský" scenár sa rozhodli použiť aj pri mlieku. Za necelé dva roky postavilo družstvo mliekareň za jeden milión eur a v apríli tohto roku začalo vyrábať jogurty bez akýchkoľvek konzervačných látok, k tomu zákvas, tvaroh presne podľa receptúry našich starých materí, ako aj kravskú hrudku. "S tlčúcim srdcom sme vyložili naše jogurty na pulty a čakali, ako nás prijmú spotrebitelia. Museli sme trafiť do ich chuti, pretože už ich predávame nielen v našich obchodoch, ale pýtajú si ich ďalšie obchodné siete," opisuje vstup na trh Zlata Holubová. Družstevníkom prialo šťastie. Spotrebiteľov oslovili vo chvíli, keď ich zneistil rad potravinových škandálov. Ľudia viac než v minulosti začali čítať etikety informujúce o zložení výrobkov. Konštatovanie – bez prísad povzbudzuje ku kúpe, tobôž keď cena je prijateľná. A to je v Turci, kde zárobky zďaleka nedosahujú príjmy Bratislavčanov, veľmi dôležité. Konečne majú zdravý výrobok za dostupnú cenu. S jedlom rastie chuť. V PD Gader si objednali automobily s chladiacimi skriňami na rozvoz čerstvých mliečnych výrobkov. Na ich kúpu využijú európske fondy. S autami sa dostanú so svojimi výrobkami rýchlejšie a bližšie k spotrebiteľom. Plánujú aj rozšírenie sortimentu. Majú výborného technológa. Vladimír Benko dostal v družstevnej mliekarni druhú životnú šancu. Na Silvestra 1999 ho prepustili zo skrachovanej martinskej mliekarne. Vyše desať rokov sa pretĺkal kvalifi kovaný potravinár životom, ako vedel. Robil vedúceho oddelenia v jednom obchodnom reťazci, potom sa pokúšal uchytiť ako živnostník. No až otvorenie mliekarne v Gaderi vrátilo tohto muža tam, kde patril. Jeho kvalifikácia a schopnosti konečne prinášajú úžitok spoločnosti. Ktovie, koľko jeho kolegov z vyše desiatky zatvorených veľkých slovenských mliekarní pracuje v iných povolaniach. Nemusia byť šťastní, pretože robia niečo úplne iné, ako chceli. Za posledný polrok stratili farmári na cene mlieka okolo 5 centov. Mlieko opäť prestáva vynášať. Slovenské mliekarne tlačia na dodávateľov, aby boli rozumní a akceptovali nižšiu cenu, pretože zo zahraničia dostávajú ponuky na kúpu tzv. spotového mlieka. Ide o prebytky zo zahraničia vyhadzované na európsky trh s tichou exportnou podporou národných štátov. Farmári škrípu zubami. Pomôže im štát mimoriadnou dotáciou ako napríklad maďarským konkurentom? Asi ťažko, keď rozpočet šetrí na každom kroku. Za tejto situácie sa ukazuje rozhodnutie družstevníkov v PD Gader spracúvať mlieko vo vlastnej mliekarni ako správne. Nielen pre nich, aj pre spotrebiteľov. A napokon aj pre fatranskú prírodu. Pestrá lúčna kvetena fascinuje dovolenkárov na pozadí modrých hôr. Keby sa tu nepásol dobytok, na lúkach by rástla burina a obsadzoval by ich les. 6.08.2012 jozef Sedlák www.pravda.sk SPOLOČNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA POLITIKA – I. PILIER - SPOLOČNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA POLITIKA – I. PILIER Návrh súčasnej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na obdobie 2014-2020 vychádza z budúceho plnenia nasledovných cieľov: 1. Životaschopná výroba potravín 2. Udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy 3. Vyvážený územný rozvoj Smerovania reformy už získali širokú podporu v rámci medzi inštitucionálnej debaty (uznesenie EP z 23. júna 2011. Závery predsedníctva z 18.3.2011) V súlade so stratégiou Európa 2020 vzišla potreba podporovať efektívnosť využívania zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a vidieckych oblastí EÚ a zároveň zachovať štruktúru SPP s dvoma piliermi, ktoré pri dosahovaní tých istých cieľov využívajú vzájomne sa doplňujúce nástroje. Do I. piliera patria priame platby a trhové opatrenia na poskytovanie podpory základného ročného príjmu poľnohospodárom EÚ a podpory v prípade špecifických narušení trhu. Do II. Piliera patrí rozvoj vidieka, kde členské štáty v rámci spoločného rámca vypracúvajú a spolufinancujú viacročné programy. Od poľnohospodárstva a vidieckych oblastí sa očakáva že naplnia ambiciózne ciele v oblasti klímy, energie a zavedú stratégiu pre biodiverzitu. Cieľom reformy je zrýchliť proces integrácie environmentálnych požiadaviek. Po prvý raz sa do I. piliera zavádza ekologizujúca zložka, čím sa zaistí, že všetci poľnohospodári EÚ, príjemcovia podpory, budú hospodáriť nad rámec požiadaviek krížového plnenia a výsledok ich činností bude prospešný pre životné prostredie a klímu. Navrhuje sa, aby 30 % všetkých priamych platieb bolo viazaných na ekologizáciu, a tým činnosť všetkých poľnohospodárov bude prospešná pre životné prostredie a klímu prostredníctvom sekvestrácie uhlíka, biotopov trávnych porastov a trvalých pasienkov, zlepší sa stabilita agroekosystémov prostredníctvom diverzifikácie plodín, zabezpečí sa ochrana vodných zdrojov a biotopov vytvorením oblastí ekologického záujmu. Priamymi platbami by sa mala podporovať udržateľná výroba tak, že sa 30 % ich rozpočtových prostriedkov vyčlení na povinné opatrenia, ktoré predstavujú prínos pre klímu a životné prostredie. Úrovne platieb by sa mali postupne medzi členskými štátmi zbližovať a platby veľkým príjemcom postupne obmedzovať. V budúcnosti, v záujme lepšieho súladu so stratégiou Európa 2020, najmä ohľadom na efektívnosť zdrojov, bude nevyhnutné zlepšiť poľnohospodársku produktivitu prostredníctvom výskumu, odovzdávania vedomostí, podpory spolupráce a inovácií (aj prostredníctvom európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti poľnohospodárstva). Inovácia, rozvoj konkurencieschopných podnikov a poskytovanie verejných statkov občanom EÚ sa považujú za spôsoby, ako zosúladiť SPP so stratégiou Európa 2020. Od roku 2014 sa plánuje režim jednotnej platby a režim jednotnej platby na plochu (SAPS) nahradiť režimom základnej platby, ktorý bude jednotný v celej EÚ. Režim bude fungovať na základe platobných nárokov, pridelených poľnohospodárom na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni v závislosti od ich hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v prvom roku uplatňovania. Z hľadiska celkového rozpočtu sa navrhuje, aby sa v súčasných cenách na I. pilier vyčlenilo 317,2 miliardy € a na II. Pilier 101,2 miliardy €. Financovanie oboch pilierov dopĺňa dodatočné financovanie vo výške 17.1 miliardy €, z toho 5,1 miliardy € na výskum a inovácie, 2,5 miliardy € na bezpečnosť potravín, 2,8 miliardy € na potravinovú podporu osobám v najväčšej hmotnej núdzi ako aj 3,9 miliárd € v novej rezerve pre krízy v poľnohospodárskom sektore a maximálne 2,8 miliárd € v Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii. Celkový rozpočet by predstavoval 435,6 miliárd €. Priama podpora by sa medzi členské štáty mala prerozdeliť rovnomernejšie, a to obmedzením viazanosti na historické údaje a zohľadnením celkových súvislostí v rámci rozpočtu EÚ. Všetky členské štáty s priamymi platbami pod úrovňou 90 % priemeru EÚ by mali znížiť rozdiel medzi ich súčasnou úrovňou a touto úrovňou o tretinu. Toto zblíženie by mali pomerným dielom financovať všetky členské štáty s priamymi platbami nad priemer EÚ. Diskusia o budúcom viacročnom finančnom rámci na obdobie začínajúce rokom 2021, by sa mala zamerať aj na ciele úplnej konvergencie prostredníctvom rovnakého rozdelenia priamej podpory v celej EÚ. Redistribúcia priamych platieb medzi členskými štátmi s použitím modelu CAPRI na základe 2 scenárov a podľa návrhu Komisie vyjadruje tabuľka 1. Scenár 1: konvergencia národných priamych platieb v súlade s návrhom Komisie vyjadrené v % základu (základ = pokračovanie súčasného stavu do roku 2020) Scenár 2: úplné vyrovnanie priamych platieb (227 €/ha) v celej EÚ v % základu. Scenár 1 a 2 uvedené podľa Gocht, Britz, Ciaian (2012, EC Joint Research Centre). Scenár 3: Návrh redistribúcie priamych platieb podľa návrhu Komisie (COM (2011) 625/3), vyjadrené ako % roku 2020 k roku 2013. Tabuľka č. 1 Členský štát______ _ _ Scenár 1 Scenár 2 Scenár 3 (%) (%) (%) Belgicko BE -7,0 -45,0 -7,7 Bulharsko BG 14,0 55,0 38,1 Česká republika CZ -5,0 -10,0 -1,4 Dánsko DK -10,0 -38,0 -5,7 Nemecko DE -4,0 -26,0 -4,0 Estónsko EE 24,0 82,0 33,2 Írsko IE -5,0 -22,0 -1,6 Grécko EL 0,2 -43,0 -7,3 Španielsko ES 9,0 36,0 -0,5 Francúzsko FR -4,0 -12,0 -3,0 Taliansko IT -8,0 -22,0 -6,9 Cyprus CY -8,6 -34,0 -6,0 Lotyšsko LV 45,0 149,0 49,0 Litva LT 15,0 54,0 20,6 Luxemburg LU -7,0 -45,0 -1,7 Maďarsko HU -1,0 -2,0 -2,1 Malta MT -6,0 3,0 -10,9 Holandsko NL -5,0 -48,0 -8,2 Rakúsko AT -0,3 11,0 -1,4 Poľsko PL 4,0 19,0 2,6 Portugalsko PT 9,0 43,0 6,5 Rumunsko RO 25,0 92,0 52,2 Slovinsko SI -6,0 -17,0 -4,3 Slovensko SK 3,0 17,0 3,6 Fínsko FI -1,6 1,6 0,7 Švédsko SE -4,0 7,0 0,5 Veľká Británia -4,0 2,0 -2,1 __________________________________________________________________________________EU - 27 -0,2 EU - 15 -2,0 -9,0 -3,4 EU - 12 (3,0) (15,0) 13,3 __________________________________________________________________________________ Úplné vyrovnanie priamy ch platieb medzi členskými štátmi by vyžadovalo ďalších 4,2 miliárd €. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov bol intenzívne diskutovaný na úrovni členských štátov EÚ pod vedením dánskeho predsedníctva, ktoré výsledky rokovaní zhrnulo do konsolidovaného textu Nariadenia v júni 2012. K najvýraznejším zmenám v porovnaní s pôvodným návrhom došlo k definovaní aktívneho poľnohospodára, poľnohospodárskych postupoch prospešných pre klímu a životné prostredie. Upravené boli aj ustanovenia návrhu nariadenia týkajúce sa platby pre mladých poľnohospodárov. Stručné znenie pozmenených návrhov je nasledovné: Čl. 9. Aktívny poľnohospodár Revidovaná definícia je založená na demonštratívnom negatívnom vymedzení, čiže zozname subjektov (týka sa štátnych / verejných orgánov, fyzických osôb, právnických osôb), o ktorých môžu členské štáty rozhodnúť, že sa im neposkytnú žiadne priame platby, ak sa jedná o prevádzkovateľov letísk, železničné podniky, vodárne, realitné spoločnosti, vzdelávacie inštitúcie, spoločnosti prevádzkujúce športové a rekreačné ihriská, poľovnícke združenia, statky rybolovu a akvakultúry, kempy a pod.. Členské štáty môžu nastaviť aj iné objektívne a nediskriminačné kritériá, ktoré zabezpečia, že priame platby neobdržia prijímatelia, ktorých poľnohospodárska činnosť tvorí len nepatrnú časť z celkových hospodárskych činností alebo ich hlavná činnosť (alebo firemné objekty) nespočíva v poľnohospodárskej činnosti. Ruší sa aj povinná výnimka pre poľnohospodárov, ktorých príjem z platieb je nižší ako 5000 EUR (členský štát však môže takúto výnimku poskytnúť).Kapitola 2. Platby za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Poľnohospodári, ktorí majú nárok na platby v rámci režimu základných platieb, dodržiavajú na svojich hektároch tieto poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie: a) pestujú na svojej ornej pôde tri rôzne plodiny b) zachovávajú na svojom podniku trvalé trávne porasty c) majú na svojej poľnohospodárskej ploche oblasť ekologického záujmu. a) Diverzifikácia plodín Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva viac ako 10 hektárov, poľnohospodár pestuje aspoň 3 rôzne plodiny, pričom hlavná plodina nepokrýva viac ako 70% ornej pôdy a dve plodiny spolu nepokrývajú viac ako 95 % ornej pôdy. Výnimky z diverzifikácie: - ak sa celá orná pôda využíva na produkciu tráv alebo bylinných krmovín, alebo je ponechaná úhorom, využíva sa na pestovanie plodín pod vodou alebo kombinácia uvedeného využívania - alebo, ak viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, tvoria trvalé trávne porasty, alebo iné bylinné krmoviny, alebo je ponechaných úhorom alebo ich kombinácia. b) Trvalé trávne porasty Poľnohospodári udržiavajú ako trvalé trávne porasty plochy, ktoré majú špecifickú hodnotu pre životné prostredie, klímu alebo biodiverzitu. Trvalé trávne porasty znamenajú plochu, ktorá nebola zaradená do osevných postupov a nebola oraná minimálne 10 rokov. Poľnohospodári sú oprávnení zmeniť referenčné plochy v maximálnej miere 5 %. Limit sa neuplatňuje v prípade vyššej moci. Členské štáty zabezpečia, aby bol pomer trvalých trávnych porastov k celkovej poľnohospodárskej pôde dodržaný na národnej alebo regionálnej úrovni. c) Oblasť ekologického záujmu Kde poľnohospodárska pôda, na ktorú možno poskytnúť podporu, predstavuje viac ako 10 hektárov, farmári zaistia, aby minimálne 7 % ich hektárov (s výnimkou plochy trvalých trávnych porastov) bolo oblasťou ekologického záujmu (OEZ). OEZ zahŕňa pôdu ležiacu úhorom, terasy, krajinné prvky, nárazníkové zóny bez produkcie, hnojenia a pesticídov (okrem pasenia a kosenia), plochy bez aplikácie N -hnojív, plochy vysiate plodinami na zelené hnojenie, plochy s trvalými energetickými plodinami, zalesnené plochy, plochy zahrnuté v agro -environmentálnych schémach v súlade s čl. 39(2) Nariadenia (EC) 1698/2005 a idúce nad rámec opatrení v zmysle priaznivého vplyvu na klímu a životné prostredie. Členský štát sa môže rozhodnúť, že bude do 3,5 % plochy OEZ uplatňovať na regionálnej úrovni tak, aby OEZ boli priľahlé (súvislé). Vtedy musí každoročne oznámiť poľnohospodárom, akú časť svojich hektárov sú povinní ponechať v režime OEZ. Diskutovanou otázkou sa stalo „zastropovanie“, v súlade s čl. 11 ide o postupné znižovanie a obmedzenie platieb poľnohospodárovi takto: - o 20 % zníženie pri tranži vyššej ako 150 000 € až do 200 000 € - o 40 % zníženie pri tranži vyššej ako 200 000 € až do 250 000 € - o 70 % zníženie pri tranži vyššej ako 250 000 € až do 300 000 € - o 100 % zníženie pri tranži vyššej ako 300 000 €. Do objemu prostriedkov na krátenie sa nezapočítava ekologická platba a návrh umožňuje odrátať skutočne vyplatené náklady na mzdy vrátane daní a sociálnych odvodov v predchádzajúcom roku. Ako by sa zastropovanie dotklo slovenských poľnohospodárov vyjadruje tabuľka 2 Tabuľka 2 Tranže od 150 000 od 200 000 od 250 000 nad 300 000 € Spolu SR zastropovania do 200 000 € do 250 000 € do 300 000 € % fariem v triedach stropovania 0,51 0,08 0,08 0,12 0,79 % výmery pôdy v triedach zastropovania 2,0 0,2 0,4 0,8 3,39 Zdroj: VÚEPP (M. Božík, nepublikované). Výpočet predpokladá, že poľnohospodári budú plniť podmienky ozelenenia. Zastropovaním by došlo k zníženiu vnútroštátneho stropu priamych platieb o približne 926 tis. €. Finančné prostriedky nevyužité v I. pilieri dôsledkom zastropovania využije členský štát v II. pilieri. Zastropovanie tak ako navrhuje komisia modelovo ovplyvní 0,79 % fariem SR. Ak by sme modelovo chceli úplne eliminovať dopady zastropovania na farmárov SR, nepostačovalo by ani zvýšenie stropu nad 500 tis. €. Výsledky uvádza tabuľka 3. Tabuľka 3 Tranže od 350 000 od 400 000 od 450 000 nad 500 000 € zastropovania do 400 000 € do 450 000 € do 500 000 € % fariem v Triedach zastropovania 0,0 0,0 0,0 0,04 % výmery pôdy v triedach zastropovania 0,0 0,0 0,0 0,33 Zdroj: VÚEPP (M. Božík, nepublikované) Z celkového počtu fariem použitého v modelovom prípade minimalizácie dopadu zastropovania bola dotknutá iba jedna farma o výmere 5 200 ha. Zníženie platieb vplyvom zastropovania by dosiahlo hodnotu 212 tis. €. Nesplnenie podmienok Kapitoly 2, t.j. platieb za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie „ozelenenie“ by malo na poľnohospodárov SR podstatne vyšší a negatívny vplyv. Podiel platby za „ozelenenie“ na celkovom vnútroštátnom strope je v súlade s návrhom až 30 %, čo predstavuje približne 116 mil. € pre rok 2014. Diskusia k „ozeleneniu“ prebiehajú aj na úrovni vedeckej a odbornej verejnosti EÚ. Sú vyjadrované aj pochybnosti, či takto navrhovaná reforma splní ciele v oblasti zlepšenia adaptácie poľnohospodárstva na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ako aj diskusie, či by nebolo vhodnejšie navrhované opatrenia premietnuť do krížového plnenia. Kapitola IV. Platby pre mladých poľnohospodárov Revidovaná definícia je založená na myšlienke zjednodušenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky a zahŕňa možnosť, aby sa členské štáty rozhodli pre definíciu formou kritérií, ktoré sa približujú definícii režimu mladého poľnohospodára v rámci druhého piliera. 30,07,2012 MPVŽ Zber pšenice a jačmeňa v SR vstúpil už do záverečnej štvrtiny - Zber kľúčových slovenských obilnín, teda pšenice a jačmeňa vstúpil už do záverečnej štvrtiny. Vyplýva to zo žatevného dispečingu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) k 30. júlu 2012, podľa ktorého celoštátne priemerné hektárové úrody týchto plodín stále výrazne zaostávajú za vlaňajškom. "V prípade pšenice predstavuje doterajší hektárový priemer 3,32 tony (t) a je medziročne nižší o 26,2 %, u jačmeňa sa predbežne zastavil na hodnote 3,14 t, takže je o 18,9 % horší ako vlani," informoval ďalej tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec. Veľké rozdiely v úrodách sa podľa neho vykazujú nielen medzi jednotlivými regiónmi, ale aj podnikmi. Mnohí pestovatelia z produkčných oblastí, ktorí v minulosti dosahovali priemerné hektárové úrody pšenice na úrovni 6 až 7 t, sú z tohtoročnej žatvy a jej sotva polovičných výsledkov sklamaní. Ich rozčarovanie je o to väčšie, že napriek zvýšeným nákladom na osivá, hnojivá, prostriedky chemickej ochrany rastlín i palivá patria dosiahnuté výsledky medzi najhoršie v ostatnom desaťročí. Platí to aj o ďalších hustosiatych obilninách a repke, kde je takisto rozpätie individuálnych produkčných ukazovateľov oveľa väčšie ako v minulosti. Najviac pokročil zber repky, ktorá je už podľa SPPK zozbieraná na viac ako 80 %. Jej doterajšia priemerná hektárová úroda 2,02 t je o 12,6 % nižšia ako v roku 2011, ale celková produkcia bude kvôli veľkým vyorávkam a výraznému poklesu zberových plôch medziročne nižšia približne o 35 až 40 %. Pomalšie postupuje zber ovsa, raže, triticale a ostatných hustosiatych obilnín, na ktoré však pripadá len necelých 8 % z celkovej osiatej plochy, takže nie sú rozhodujúce pre súhrnné žatevné výsledky, ani pre celkové tržby poľnohospodárskej prvovýroby v SR. S výnimkou raže, ktorá je už zozbieraná na necelých 50 %, zber ovsa, triticale a ostatných husto siatych obilnín sa pohybuje v rozpätí od 20 % do 25 % osevných plôch. 2.08.2012 TASR Ľubomír Jahnátek: „Máme veľa príležitostí na spoluprácu – Čína je obrovská krajina, s ešte väčším obchodným potenciálom. My však vieme ponúknuť mnoho vysokoškolsky vzdelaných odborníkov nielen pre pôdohospodárstvo.“ - Minister Ľubomír Jahnátek a Gu Ziping, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky v SR dnes spolu diskutovali o možnostiach vzájomnej spolupráce v rezorte pôdohospodárstva. „Som rád, že môžem na ministerstve pôdohospodárstva privítať zástupcu najväčšieho svetového exportéra, druhého najväčšieho importéra a predstaviteľa krajiny s druhou najväčšou svetovou ekonomikou. Aj keď sa Slovensko nemôže s Čínou porovnávať v počte obyvateľov, máme mnoho vysokoškolsky vzdelaných odborníkov nielen v pôdohospodárstve, ktorých spolu s našim „know-how“ vieme ponúknuť,“ privítal veľvyslanca Gu Zipinga minister Jahnátek. Minister následne zhrnul stav spolupráce medzi oboma krajinami najmä z oblasti lesníctva a výmeny tovarov, kde vidí aj najväčší potenciál spolupráce. Slovensko identifikovalo päť sektorov, ktoré majú perspektívu presadiť sa na čínskom trhu. Popri automobilovom priemysle, strojárstve, energetike a službách medzi tieto sektory patrí aj potravinárstvo. Veľvyslanec Gu Ziping informoval ministra Jahnátka o stave spolupráce z pohľadu Čínskej ľudovej republiky. Spomenul rôzne druhy medzinárodnej spolupráce ako napríklad Fond spolupráce či Spolupráca so 16 krajinami strednej Európy. Výborné výsledky dosiahlo lesníctvo. V roku 2010 sa uskutočnilo zasadnutie 2. zasadnutie čínsko-slovenskej pracovnej skupiny pre lesníctvo v Bratislave. 24. septembra 2010 sa v Bratislave uskutočnilo 2. zasadnutie čínsko-slovenskej pracovnej skupiny pre lesníctvo, v rámci ktorého boli prerokované nasledovné témy: - implementácia „Dohody o spolupráci medzi Národným lesníckym centrom a Čínskou lesníckou akadémiou“, - výskum zmeny klímy a jej dopadov na lesné ekosystémy, - zakladanie a pestovanie porastov rýchlorastúcich drevín využiteľných na výrobu energie z biomasy, - výskum pôsobenia škodlivých činiteľov na lesy a realizácia ochranných a obranných opatrení v lesoch, - monitoring lesov s využitím metód diaľkového prieskumu Zeme a geografických informačných systémov. Čínsky veľvyslanec ocenil vzájomnú spoluprácu v tejto oblasti a oficiálne pozval ministra spolu s delegáciou odborníkov v agrorezorte do Číny. „Slovensko má veľmi kvalitné vína a tradíciu vo vinohradníctve. Mnohé slovenské vína sú kvalitnejšie ako ich konkurencia z Francúzska či Talianska,“ povedal Gu Ziping. „Myslím, že v Číne majú slovenské vína dobrú reputáciu a mohol by sa zvýšiť ich predaj.“ Minister Jahnátek pridal: „Nielen predaj, ale aj ich výroba, či skúsenosti s pestovaním hrozna. V tom vieme našich vinárov aj podporiť.“ Na záver návštevy pozval minister Jahnátek veľvyslanca Gu Zipinga na medzinárodnú poľnohospodársku a potravinársku výstavu Agrokomlex v Nitre, ktorú veľvyslanec prijal. Na stretnutí sa tiež zúčastnili: Wang Ji, tajomník, Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v SR Wang Jingsong, ekonomicko - obchodný radca, Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v SR tlmočník Boris Zemko, poverený zastupovaním riaditeľa odboru zahraničnej koordinácie Zuzana Čižmárová, odbor zahraničnej koordinácie 13.07.2012 www.mpsr.sk Chovatelia avizujú pokles počtu oviec v dôsledku krátenia štátnej podpory - Predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Igor Nemčok počas dnešnej Ovčiarskej nedele v pribylinskom skanzene pre TASR zdôraznil, že avizované výrazné zníženie štátnej podpory na veľkú dobytčiu jednotku bude nevyhnutne znamenať dramatický pokles počtu oviec. „Okrem sucha decimujúceho lúčne porasty nás kvária negatívne prognózy hovoriace o tom, že sa táto podpora zníži z niekdajších 148 eur už iba na 35 eur. Boli by sme veľmi radi, keby sa udržala aspoň na minuloročnej úrovni 77 eur. Krátenie o viac ako polovicu by znamenalo zníženie stavu našich stád minimálne o 50.000 kusov oviec už v nasledujúcich štyroch mesiacoch,“ spresnil. Zároveň zdôraznil, že chovatelia oviec chápu zložitú ekonomickú situáciu a nutnosť rozsiahlych úsporných škrtov. „No nielen mňa určite mrzí, že poľnohospodárstvo a špeciálne ovčiarstvo sa v tejto súvislosti skoro vôbec neskloňuje. Okresanie aj tak nepostačujúcej podpory sa predsa nepochybne dotkne redukcie obslužného personálu na farmách i v spracovateľských podnikoch,“ pokračoval Nemčok. „Pred dvoma desaťročiami sa na Slovensku chovalo až 630.000 oviec. Teraz reálne hrozí, že sa nám nepodarí udržať v uplynulých rokoch zastabilizovaný počet oviec na úrovni 430.000 ks. Najhoršie je, že sa tomu nevyhnú ani bahnice, ktoré produkujú mlieko a jahňatá. Podpora chovu oviec, prirodzených kosačiek 900.000 ha pasienkov, bude predmetom môjho zajtrajšieho (28.5.) stretnutia s ministrom pôdohospodárstva,“ dodal. 27.05.2012 TASR Klamlivé slogany majú z potravín zmiznúť - Európska komisia zostavila register povolených vyhlásení o zdravotných účinkoch potravín. V európskych štátoch vyvoláva spory. BRATISLAVA. Slogany, ktoré môžu klamať spotrebiteľov o zdravotných účinkoch potravín, by mali zmiznúť. Ak budú chcieť výrobcovia ponúkať jogurty, ktoré podporujú imunitu, alebo maslo, ktoré znižuje cholesterol, musia to mať vedecky potvrdené. Výživové tvrdenia sú iné Skôr ako tvrdenia o zdravotných účinkoch potravín upravil Brusel výživové tvrdenia.To, či ich firmy spĺňajú, dokážu analýzy vzoriek. •Tvrdenie, že potravina má nízku energetickú hodnotu, sa môže uvádzať, ak výrobok neobsahuje viac ako 40 kcal (170 kJ)/100 g pri tuhých potravinách či viac ako 20 kcal (80 kJ)/100 ml pri tekutých potravinách. •Tvrdenie, že potravina neobsahuje cukor, sa môže uvádzať, ak výrobok neobsahuje viac ako 0,5 g cukru na 100 g alebo 100 ml. •Tvrdenie, že potravina je zdrojom vlákniny, sa môže uvádzať, ak obsahuje aspoň 3 g vlákniny na 100 g či aspoň 1,5 g vlákniny na 100 kcal. •Tvrdenie, že potravina má nízky obsah sodíka/ soli, sa môže uvádzať, ak neobsahuje viac ako 0,12 g sodíka či ekvivalentného množstva soli na 100 g/ ml. •Tvrdenie, že potravina je zdrojom bielkovín, sa môže uvádzať, ak aspoň 12 percent jej energetickej hodnoty poskytujú bielkoviny. •Tvrdenie o zníženom obsahu živín sa môže uvádzať, ak zníženie obsahu predstavuje najmenej 30 percent oproti podobným výrobkom, s výnimkou mikroživín, pri nich je prijateľný 10-­percentný rozdiel. Zdroj: EK Európska komisia minulý týždeň schválila 222 sloganov, ktoré môžu firmy pri propagácii svojich výrobkov používať. Ďalších 1600 tvrdení by malo z trhu zmiznúť. „Tento zoznam je založený na výsledkoch vedeckej analýzy. Do konca roka pomôže z trhu odstrániť vyhlásenia o účinku niektorých zložiek potravín na zdravie,“ vraví Ingrid Ludviková zo zastúpenia komisie na Slovensku. Slogany podložené vedou Zoznamy povolených a zakázaných sloganov vznikli po testovaní Európskou agentúrou pre bezpečnosť potravín. Zo 44­tisíc tvrdení schválila tie, ktoré sa vedecky potvrdili. Brusel povolil napríklad tvrdenia, že vitamín C v potravinách podporuje imunitný systém a že kalcium je vhodné pre zdravý rast kostí detí. Bez problémov sú slogany, ktoré hovoria o blahodarných účinkoch vody na telo. Bez vedeckých dôkazov je však zakázané používať slogany, ktoré tvrdia, že kofeín zlepšuje fyzickú výkonnosť, odďaľuje únavu či pomáha so spaľovaním tukov. Kým veda nepreukáže opak, klamlivé je aj tvrdenie, že olivový olej podporuje zdravé srdce. Pôvodne sa malo schvaľovanie tvrdení ukončiť už v januári 2010. „Termín nebol dodržaný a niektoré zdravotné tvrdenia sa stále posudzujú a schvaľujú,“ tvrdí Jarmila Halgašová z Potravinárskej komory Slovenska. Schvaľovanie totiž prebieha v balíkoch podľa odvetví potravinárstva. Na posúdenie tak čakajú tvrdenia o rastlinných látkach či účinkoch mikroorganizmov. Halgašová vraví, že proces diskriminuje potravinárov, ktorí na zmeny ešte čakajú. Informácií je málo Výrobcovia potravín majú šesť mesiacov na to, aby sa prisposobili novým požiadavkám. Od decembra budú môcť používať len také vyhlásenia o zdravotnej hodnote potravín, ktoré sú autorizované. Väčšina firiem u nás však veľa informácií o novej úprave nemá, tvrdí Dušan Pleško zo Slovenského združenia pre značkové výrobky. S používaním len vedecky dokázaných tvrdení súhlasí. „Slogany nesmú spotrebiteľa klamať a využívať sa ako spôsob odlíšenia sa od konkurenčných firiem,“ dodal Pleško. Zoznam povolených zdravotných tvrdení smeruje k vyššej ochrane spotrebiteľa, povedal Miloš Štafen, riaditeľ kvality firmy Danone. „Myslím si, že toto opatrenie nebude mať dosah na koncovú cenu výrobkov,“ dodal Štafen. Iné štáty sa búria V iných štátoch vyvolalo nariadenie rozhorčenie. „Ide o sovietizáciu trhu. Na pultoch potom nájdeme potraviny s rovnakými sloganmi,“ tvrdí Sebastián Romero Melchor z právnickej firmy Food Law Consulting. Cynthia Rousselotová z Európskej federácie asociácií producentov zdravých potravín tvrdí, že polročné obdobie na zmenu je krátke. Firmy si podľa nej môžu náklady na zmenu obalov a marketingu premietnuť do cien potravín. 20. 5. 2012 Jozef Tvardzík SME Potravinári od vlády očakávajú presadzovanie ich záujmov vo vzťahu k EÚ - Potravinárska komora Slovenska (PKS) podľa slov jej novozvoleného prezidenta Daniela Poturnaya od novej vlády SR očakáva dôsledné presadzovanie záujmov potravinárskeho priemyslu vo vzťahu k EÚ. "Rokuje sa o spoločnej poľnohospodárskej politike a návrhy starých členských krajín EÚ týkajúce sa obdobia nasledujúceho až do roku 2028 obsahujú diskriminačné opatrenia, ktoré by znamenali znevýhodnenie tak pôdohospodárstva a sekundárne aj potravinárskeho priemyslu na Slovensku," uviedol pre TASR Poturnay. "Považujeme za životný záujem SR eliminovať čo najviac týchto diskriminačných návrhov starých členských krajín EÚ. Takisto očakávame, že nový minister pôdohospodárstva (Ľubomír Jahnátek – pozn. TASR), ktorý nepochádza z farmárskeho prostredia, pričom ho považujeme za profesionálneho manažéra, bude vyvážene pristupovať k záujmom pôdohospodárov a potravinárov. Podľa nášho názoru totiž iba silný potravinársky priemysel ako partner pôdohospodárov môže pre nich zabezpečiť dlhodobý rozvoj a stabilitu a takisto zamestnanosť v regiónoch Slovenska," zdôraznil. "My šéfovi Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR ponúkame spoluprácu a odbornú pomoc pri všetkých otázkach potravinárskeho priemyslu. Za veľký problém potravinárskeho priemyslu považujeme aj nadmernú národnú reguláciu. Treba povedať, že národná regulácia čiže zvýšené kvalitatívne požiadavky vždy zaväzujú iba slovenských producentov. V zmysle voľného pohybu tovarov v EÚ sa však nevzťahujú na dovozcov potravín. Títo tak získavajú istú konkurenčnú výhodu tým, že sa na nich nevzťahujú zvýšené kvalitatívne požiadavky. Zvýšením národnej regulácie znižujeme konkurencieschopnosť SR," dodal. Potravinárska komora Slovenska je združenie právnických osôb založené potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. 13.04.2012 Zdroj: TASR Novou štátnou tajomníčkou agrorezortu má byť Magdaléna Lacko-Bartošová - Novou štátnou tajomníčkou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR by sa mala stať Magdaléna Lacko-Bartošová. Vyplýva to z materiálu, ktorý na jedno z najbližších rokovaní vlády predloží šéf rezortu Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). Lacko-Bartošová v súčasnosti pôsobí ako profesorka na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU) v Nitre. Pôvodným kandidátom na post štátneho tajomníka bol bývalý minister pôdohospodárstva z čias prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD) Stanislav Becík, ktorý v uplynulom volebnom období pôsobil ako tieňový šéf agrorezortu. Nakoniec sa však rozhodol neprijať túto ponuku a zostať poľnohospodárom. Jahnátek tak minulý týždeň v stredu (11.4.), kedy vláda schvaľovala nových štátnych tajomníkov jednotlivých rezortov, svojho nominanta nepredstavil a nechal si na výber dodatočný čas. "Je to otázka priorít, ktoré dnes slovenské poľnohospodárstvo rieši. Skôr budem hľadať typ človeka, ktorý bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu v Bruseli pri príprave novej spoločnej poľnohospodárskej politiky," priblížil pred týždňom požiadavky na svoju dvojku v rezorte. 17.04.2012 Zdroj: TASR Američania objavili roh hojnosti - Na začiatku tretieho tisícročia si obyvatelia USA môžu dožičiť kráľovské porcie jedla. Jeden Američan zje priemerne do roka 137 kilogramov mäsa a 24 litrov zmrzliny! Koľkože je to tristogramových steakov, kuracích krídeliek, hamburgerov a presladených pohárov vanilkovej zmrzliny s jahodami? Načo rátať. Aj bohov by z takýchto dávok rozbolelo brucho. Americké poľnohospodárstvo zaplavuje trh potravinami ako rozprávkový hrnček var. Už dávno nekŕmi len svojich obyvateľov, ale niekoľko desaťročí je najväčším svetovým exportérom potravín. Ich výrobu považujú Američania za najistejší biznis na svete. Majú to dobre spočítané. O necelých 40 rokov sa zvýši počet obyvateľov Zeme zo siedmich na deväť miliárd ľudí. Za tento krátky čas bude treba vyrobiť viac potravín ako za posledných desaťtisíc rokov. Čo rok, to jedno Turecko V neveľkom meste amerického stredozápadu Moline, ležiacom vari dvesto kilometrov južne od Chicaga, má výstavnú sieň najväčší výrobca traktorov a kombajnov na svete John Deere. Na svetelnom paneli blikajú čísla oznamujúce okamžitý prírastok obyvateľstva planéty. Každé dve sekundy sa narodí päť detí a do symbolickej sýpky padne za každé z nich zrniečko pšenice. Rok čo rok pribudne na svete 75 miliónov ľudí – jedna krajina veľká ako Turecko. Ktože dopestuje viac obilia, aby zasýtil nových svetoobčanov? Američania sú pripravení kŕmiť nielen seba, ale aj zvyšok sveta. Neľutujú investovať miliardy dolárov do nových technológií a bez ohľadu na krízu podporujú svojich farmárov. Veria biotechnológiám a nemajú obavy z geneticky zmenených rastlín. "Len nové technológie, šetrnejšie zaobchádzanie s pôdou a vodou sú zárukou prežitia ľudstva, pretože výmera poľnohospodárskej pôdy a zdroje vody na planéte sa každým novým ľudským životom zmenšujú," hlása ekonóm Don Paarlberg, ktorý roky viedol Ekonomický ústav Ministerstva poľnohospodárstva USA. Fakty sú veľavravné. Len jedna desatina zemskej súše je schopná prinášať úrodu. Najľudnatejšia Čína, kde žije o jednu miliardu obyvateľov viac ako v tristomiliónovej Amerike, má na výrobu potravín naporúdzi len 1,1 milióna štvorcových kilometrov. Zato farmári v USA využívajú poľnohospodárske územie s rozlohou až 1,5 milióna štvorcových kilometrov a pre prípad núdze majú v rezerve ešte pár desiatok miliónov hektárov pôdy. Boh naozaj žehná Amerike. Aká kríza, svet je hladný Klaus Hoehn, viceprezident spoločnosti John Deere pre vývoj nových technológií, je sebavedomý muž. Jeho istota vyviera z čísel. Amerika sa nimi riadila vždy. Posledné predaje strojov sú vynikajúce. Polovicu svetovej úrody pozberali kombajny jedinej značky, ktorá má v logu skáčuceho jeleňa. Globálne pôsobiaci John Deere si trúfa do roku 2018 zdvojnásobiť súčasný obrat 26 miliárd dolárov na dvojnásobok. Aký to protiklad oproti General Motors, kedysi jednotke vo výrobe automobilov, alebo inej tiež bývalej jednotke, výrobcovi lietadiel Boeing. "Aká kríza, svet je hladný a v najľudnatejších krajinách – Číne, Indii, ale aj v Rusku či Kazachstane rastie dopyt po kvalitnejších potravinách. Ľudia chcú jesť viac a lepšie. A to stimuluje rozvoj poľnohospodárskeho strojárstva," vyhlasuje Klaus Hoehn, Nemec v službách nadnárodnej spoločnosti. Tento špičkový fachman nie je jediný nemecký, či presnejšie európsky odborník pracujúci pre Američanov. V snahe udržať si náskok pred konkurenciou kupuje John Deere najlepšie inžinierske mozgy z Európy a vlastne celého sveta. Nie náhodou pracuje v americkej firme veľa Nemcov – pre talenty z Mannheimu, jedného z mnohých závodov rozrastajúcej sa spoločnosti, nebýva ďaleko do americkej centrály. Amerika nerozpráva o multikulturalizme. Načo aj, je všadeprítomný, aj keď preváraný v obrovskom americkom kotle na nový produkt. V umení a gastronómii sú stopy pôvodných kultúr vcelku ľahko identifikovateľné, ale prejavujú sa aj v poľnohospodárstve. Farmy v najbohatších obilniciach Ameriky v Illinois či Iowe vyzerajú zdanlivo rovnaké. Na rovine čnejú k nebu tri–štyri striebristé sýpky v tvare rotundy a betónové silážne veže, povedľa ktorých stoja domy farmárov, vyrobené zväčša z drevených sivasto–bielych prefabrikátov. Pás stromov zachytáva vetry a vytvára intimitu pre rodinu farmárov. A predsa, keď sa podíde bližšie, možno rozoznať časom a štandardnou technológiou domov a hospodárskych budov stieraný pôvod majiteľov. Hnedočervené sýpky milujú farmári pochádzajúci zo Škandinávie. Pôvod majiteľov prezradí aj poriadok. Tam, kde vládne perfekcionizmus, ide spravidla o potomkov Nemcov, Dánov, Holanďanov. Naopak, ležérnosť až neporiadok sú príznačné pre Američanov z južnej Európy. Družice navigujú kombajny Ak niečo zjednocuje amerických farmárov, tak sú to stroje a nové technológie. Praktickí Američania sú posadnutí novinkami a firmy si konkurujú tým, kto vyrobí výkonnejší, spoľahlivejší a pre farmárov pohodlnejší stroj. Niekdajšia jednoduchosť strojov je minulosťou. Pred desiatimi rokmi boli družicami riadené traktory výkrikom módy. Dnes sú samozrejmosťou, pretože farmári musia šetriť na čoraz drahších postrekoch, hnojivách a osivách. Satelity umožňujú viesť stroje po poli s presnosťou na dva a pol centimetra. Kozmická precíznosť znamená úsporu na palive, semenách, výžive a ochrane rastlín. Najnovším hitom sú traktory úplne bez ľudskej obsluhy. Volantom otáča pokyn z rádia a družica. Predstavte si sad, po ktorom jazdí traktor s postrekovačom bez vodiča. Výhoda je jasná, farmár má istotu, že sa nenadýcha chemickej hmloviny, ktorou zahaľuje ovocné stromy postrekovač. "Na strojoch máme čoraz viac senzorov, ktoré sú dokonalejšie ako ľudské zmysly. Absorbujú v sebe generačnú skúsenosť a farmársky cit. V okamihu vyhodnocujú množstvo faktorov, napríklad vlhkosť zberaného krmiva, a umožňujú farmárovi prijímať jednoznačné rozhodnutie – začať či ešte počkať so zberom," hovorí Klaus Hoehn. Lenže traktor, kombajn stále riadi človek. Američania chceli zistiť, ako sa správa počas dlhých hodín, ktoré strávi v kabíne. Kedy je vodič ešte bystrý a kedy už naňho prichádza únava. Skúšobným vodičom urobili vyšetrenie ako pilotom nadzvukových stíhačiek elektroencefalogramom, aby optimalizovali mieru mentálneho zaťaženia. Aj Jelen jazdí na jeleňoch Traktoristu povyšuje supermoderná technika na úroveň znalca prestížnej high techniky. A dvíha jeho spoločenskú prestíž. Ovládanie traktora či kombajna je totiž už zložitejšie ako jazda osobným autom. "Kto ovláda všetky funkcie mobilných telefónov, iPhonov a zvláda komunikáciu s počítačom, nemá problém ani s obsluhou najmodernejších traktorov a kombajnov," hovorí Klaus Hoehn a podotkne, že modely, ktoré jazdia na amerických farmách, sa dobre predávajú aj na Slovensku. V pamäti sa mi vynára jeden z rozhľadených slovenských poľnohospodárov. Ján Jelen, po anglicky John Deere, aká to zhoda okolností, päťstohektárový farmár z Novej Dediny neďaleko Levíc, začal súkromne hospodáriť hneď po revolúcii. Keď sa zmohol, kúpil si traktory a kombajny vybavené palubnými počítačmi, ktoré sú spojené so satelitmi. Je náročné obsluhovať tieto stroje? "S palubným počítačom je to ako s ovládaním mobilného telefónu – niekto vie využiť dve–tri funkcie, iný, gramotnejší človek zvládne všetky možnosti tejto skvelej technologickej hračky. V podstate nové stroje prinášajú na polia a vôbec do výroby potravín prv nepoznanú počítačovú gramotnosť," zhŕňa svoju skúsenosť Ján Jelen a popisuje zmenu, ktorú zažili na prelome tisícročí zásluhou globalizácie farmári na celom svete: "Sedliak, farmár od nepamäti stál za pluhom, ale jeho ovládanie pri orbe s traktorom už riadi počítač." A pridáva skúsenosť z nočnej orby. Ak je počítač správne naprogramovaný, automaticky na úvrati zodvihne otočný pluh, otočí ho a navedie traktor do brázdy. Je to jedna z mnohých funkcií, ktoré využívajú Jelenovi traktoristi. "Sú to inteligentní chlapi, myslím, že stroj nabitý špičkovou technikou im dvihol sebavedomie," podotkol Ján Jelen. Tradičný farmár vymiera – aj v USA Amerika už dávno nemá farmára, ktorý ju kolonizoval. Už iba na obrázku v múzeách možno vidieť mužov, ktorí, krčiac sa za pluhom ťahaným párom koní, rozorávajú panenskú prériu. "Farmárov je v Amerike už tak málo, že sa stali vo vidieckej populácii menšinou," poukázal na hlavnú zmenu, ktorú prinieslo 21. storočie, americký ekonóm Don Paarlberg. V USA komerčne farmárči len necelý jeden milión farmárov. Podobnou zmenou prešlo aj Slovensko. V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve znížil z 350–tisíc na čosi viac ako 50–tisíc. Pôde zostali verní len tí, ktorých stačí uživiť. Dnešní slovenskí poľnohospodári, vnuci a pravnuci koloritných postavičiek gazdov, ktorých farbisto opísal Martin Kukučín v Rysavej jalovici, sú prakticky zmýšľajúci ľudia. Ani si neuvedomujú, ako ich moderná technika, globálny trh "zjednocuje" s farmármi za "veľkou mlákou". Padajú hranice a s nimi aj národné rozdiely. Američan Don Parlberg v tejto súvislosti konštatuje, že poľnohospodárstvo tretieho tisícročia už nie je odvetvím, ktorým bolo. "To najdôležitejšie, čo sa odohralo, je, že poľnohospodárstvo stratilo svoju jedinečnosť," konštatuje s istou dávkou nostalgie Don Parlberg. Jeho generačný druh, nestor slovenskej poľnohospodárskej vedy profesor Ján Plesník sa v hodnotení zmien príliš neodlišuje. "Nemáme už tradičného farmára, roľníka, ktorý pracoval len na zdedenej hrude. Poľnohospodárstvo sa stáva čoraz viac výrobným odvetvím ako každé iné, kde prebiehajú podobné procesy charakterizujúce modernú výrobu." A výsledok? Prekvapujúco v Amerike v štáte Wisconsin objavíte farmy, ktoré veľkosťou a štýlom hospodárenia až nápadne pripomínajú najväčšie slovenské družstvá. Pravda, je tu istá zmena – kým najväčšie americké mliečne farmy využívajúce Mexičanov ako lacnú námezdnú pracovnú silu odštartovali kedysi ako rýdzo rodinné hospodárstva, slovenské družstvá sa privatizujú. Ekonomickú moc v nich koncentrujú do rúk manažmenty, alebo sa ich zmocňuje zahraničný kapitál. A zo slovenských družstevníkov, nedávnych podielnikov, sa stávajú tiež iba námezdní pracovníci. Ale vráťme sa do Wisconsinu po živý príklad. Krava ako zlatá baňa Štát Wisconsin si musí zapamätať každý, kto vkročí na jeho územie. Na hraničnom piedestáli zdraví návštevníka veselá čiernobiela krava.Na Slovensku máme v Terchovej celkom prirodzene sochu Jánošíka. Celkom neprirodzene sme mali rôzne betónové pútače, upozorňujúce, že ten či onen okres je dvojnásobný nositeľ Radu práce. Americká krava holštajnsko–frízskeho plemena by si spolu s farmármi tiež zaslúžila metál za pracovné nasadenie – je to absolútna rekordérka vo výrobe mlieka. Vidno to už na jej abnormálne vyvinutom vemene. Nečudo, že si ju každý fotí. "Holštýnky" sú najproduktívnejšie kravky na svete. Na amerických farmách nadoja do roka priemerne od jednej kravičky bežne desaťtisíc litrov mlieka, ale sú farmy, kde doja aj dvanásť– až pätnásťtisíc litrov mlieka. To už nie sú zvieratá, ale priam fabriky na mlieko. Kravka Adama Krta z Rysavej jalovice na úsvite 20. storočia dávala gazdovi ani nie tritisíc litrov mliečka do roka. Po vyše sto rokoch jedna krava dá toľko mlieka, čo prv dali gazdovi štyri. S premenou kravy na mliečny stroj, ktorý ako prvý do dokonalosti priviedli Američania, sa však stratilo z chovu všetko niekdajšie čaro, odpadla spätosť chovateľov s prírodou, z poľnohospodárstva sa stalo jedno z mnohých odvetví priemyslu. Ani Larson Acres, ako sa volá Larsonova mliečna farma v Evansville, ktorá sa hrdo hlási k tradícii americkej rodinnej farmy, nie je výnimkou. Rodinná farma? Nie, fabrika na mlieko "Larson accres, to je kvalita, hrdosť a rodina," zdôrazňuje Jamie Larson. Mladý muž s módnym párdňovým strniskom na tvári je prapravnukom Dona a Virginie Larsonovcov, ktorí sa pred vyše 90 rokmi usadili vo Wisconsine. Prarodičia by farmu, ktorá dnes živí šesť rodín Larsonovcov, nespoznali. Vlastne to už nie je typické rodinné hospodárstvo, čo vidno z dobrých troch míľ. Na pľaci oveľa väčšom, ako sú slovenské družstevné dvory, je vybudovaný komplex pavilónov, kde farmári chovajú úctyhodných 2 500 kráv. Hneď oproti maštaliam sa nachádza niekoľko obrovských skládok krmiva. Lucernová senáž a siláž je navrstvená do 4– až 5–metrovej výšky a vyberajú ju špeciálne nakladače. Ďalšie stroje rozvážajú krmivo do maštalí, kde ho kravy v priebehu jedného dňa premenia na 25– tisíc galónov mlieka. To je zhruba stotisíc litrov mlieka. Ohromujúce jazero mlieka, postačujúce pre stotisícové mesto, napája farma s výmerou päťtisíc akrov, čosi viac ako dvetisíc hektárov. Aj na Slovensku už je niekoľko veľkochovov. Jeden z nich vybudovali Dáni na bývalom družstve v Majcichove pri Trnave. Chovajú tu zatiaľ "len" dvetisíc kráv. Obyvateľov v Križovanoch z toľkej koncentrácie kráv už bolí hlava, farma im smrdí. Larsonovský veľkochov vo Wisconsine je ďaleko od ľudských obydlí. Jedna farma od druhej je vzdialená na míľu či poldruha míle a nikomu z farmárov maštaľ nesmrdí. Kravy sú ich živiteľkami, dobre chápu, prečo mlieko na mieste vzniku vonia inak ako v pohári. Na farme však niet veľa zápachu. Pavilóny – aký krásny názov pre maštale – sú sústavne odvetrávané. Kravy neležia na slame ani na gumených či iných rohožiach, ale na piesku. Jamie sa pochváli, že piesok recyklujú, teda preperú a použijú znovu. Na konci farmy je obrovská lagúna, v ktorej sa sústreďuje hnojovica zo všetkých maštalí. Pripomína naše štrkoviská, až na to, že obsah je iný. Lenže jazero, ako vysvitá, má fóliou vystlané dno. "Nebojte sa, chránime podzemné vody," ubezpečuje Jamie. "Šťastné" aj s pahýľmi chvostov Larsonovci si zakladajú na tom, že chovajú "šťastné kravy." Takýto pojem môžu vymyslieť len Američania. Nuž krmiva majú kravy celkom iste do sýtosti, ale takmer všetky zvieratá zohavovali pahýle chvostov. "Je to hnusné, ale prekvapujúco praktické. Kravy si na ležiskách špinia chvosty a od nich vemená. Výsledkom snahy postarať sa o zvieratá s najmenším možným počtom pracovníkov a mať pritom čisté vemená dojníc sú amputované chvosty," vysvetľuje americký ťah na produktivitu práce profesor Štefan Mihina zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a dodáva, že v Európe amputácia chvostov nepripadá do úvahy. Ale Amerika je Amerika, hoci aj tam silnie snaha zakázať takúto "skratku" k zvýšeniu hygieny výroby mlieka. Málokto zo súčasných mestských spotrebiteľov sa dostane na farmu a ešte rovno do mliečnice. Larsonovci však otvorili novinárskym objektívom každý kút farmy. Nepoužívali mliečne automaty, ktoré sú rozšírené v Holandsku a skúšajú ich už napríklad aj na Slovensku na farme v Oslanoch. "Prečo automaty? Mexickí dojiči sú lacnejší a presnejší," znela priama larsonovská odpoveď. Otvorenosť je na Američanoch možno jedna z najcennejších vlastností. Čo na srdci, to na jazyku. Nekriví to vzťahy, každý vie, na čom je. Larsonovská farma sa nezatvára pred verejnosťou. Naopak, často sa otvára rodičom s deťmi, školám. Takéto kontakty slovenským poľnohospodárskym podnikom chýbajú. V čase, keď poľnohospodári nariekajú, že v obchodoch ubúdajú slovenské potraviny, by sa mali viac rozprávať so spoluobčanmi – sú to predsa ich zákazníci. U Larsonovcov zanechali deti a mladí ľudia zaujímavé odkazy. Trojročná Ellie nakreslila kravu a mama dopísala jej želanie: "Viac mlieka, prosím!" A študentka Kathy si spomenula, že už ako deväťročná pracovala na farme pri teliatkach. "Predstavovala som si, že maštaľ je hotel, v ktorom obsluhujem teliatka ako servírka." Američania neriešia svoj vzťah k farmárom. Sú organickou súčasťou tristomiliónového národa. Spoločnosť nestresuje ani na Slovensku často prepieraná otázka dotácií. Ešte v roku 2002 zdvihol vtedajší prezident George Bush farmárom na celé desaťročie dotácie o vyše sedemdesiat miliárd dolárov. Šikovne to zdôvodnil slovami, že "s americkým farmárom neslobodno zaobchádzať ako s nevlastným dieťaťom". A na tomto kurze nič nemení ani súčasný prezident Barack Obama. Ako by mohol, je pred voľbami a každý hlas sa počíta. "Je nás iba necelý milión, ale vlasť nás má rada, vie, že sa na nás môže spoľahnúť," hrdo povedal Jamie Larson. S takýmto pocitom sa pracuje dobre. Možno aj preto vejú na každej farme americké vlajky. Trepocú sa vo vetre, ktorý do diaľky nesie vyznanie úcty a obdivu k práci farmára. Verše, ktoré napísala Helen G. Coonová by dojali aj slovenských farmárov. Len farmár Len farmár, povedal si A ja som sa smiala, pretože som vedela, Čo všetko farmári musia vedieť robiť. Musia študovať krajinu, Potom sa pozrieť na oblohu A zistiť, kedy Je správny čas a prečo. Siať a sadiť Kupovať a predávať Ísť na trh S dobytkom a O. K., Poznáš knihy Ktoré farmár musí viesť Aby zaplatil všetky dane A mohol dobre spať. A vieš, všetky tie opravy Ktoré farmár musí robiť Keďstroje ako šialené monštrá Roztrhnú jedno či dve tesnenia. Myslím, že keď Boh potreboval Ľudí, ktorí by sa starali o Jeho krajinu Vybral si "len" farmárov Pretože poznal ich pravú hodnotu. 1.05.2012 Jozef Sedlák PRAVDA Predseda vlády uviedol do úradu ministra - "Za veľmi dôležitú úlohu v rezorte pôdohospodárstva považujem využívanie eurofondov. MPRV SR je súčasťou viacerých operačných programov, preto prvoradou úlohou ministra pôdohospodárstva bude, aby bol v týchto otázkach elementárny poriadok a najmä, aby peniaze, ktoré majú byť vyčerpané, aj boli v súlade s legislatívou SR a komunitárnym právom vyčerpané," uviedol R. Fico na brífingu po oficiálnom uvedení Ľ. Jahnátka do funkcie šéfa MPRV SR.. Medzi základné priority rezortu patrí efektívnejšie čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov. Na Slovensko sa vzťahuje aj Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, prioritou rezortu bude pripraviť nové východiská na zlepšenie stavu, ktorý pre slovenských farmárov vyplýva z podmienok nového programovacieho obdobia. "Slovensko už len naskakuje do rozbehnutého vlaku, miestenky sú rozdané a nám sa ušlo piate posledné miesto vo vagóne turistickej triedy," popísal situáciu minister pôdohospodárstva.. Návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky (z októbra 2011) hovorí o znížení celkového objemu dotačných prostriedkov na 90 percent priemeru Európskej únie. Štáty, ktoré sa pod týmto priemerom nachádzali, čo je aj prípad Slovenska, budú môcť mať ku koncu programovacieho obdobia v roku 2020 platby znížené až o jednu tretinu. Nárok na zjednotenie podmienok s ostatnými krajinami EÚ, budeme mať pravdepodobne až po roku 2020. Predpoklad však hovorí, že tento stav bude možné dosiahnuť najskôr v roku 2028. Dopady na našich poľnohospodárov budú teda veľmi vážne. Minister pôdohospodárstva informoval, že vytvorí tím, ktorý musí zrátať dopady na poľnohospodársku činnosť a v spolupráci s rezortom diplomacie musíme argumentačne pripraviť nové východiská, aby sme tento stav zlepšili. "Neviem, aká bude úspešnosť, ale to, čo EÚ Slovensku ponúkla, je horšie, ako to, čo bolo v minulom programovacom období," skonštatoval Ľubomír Jahnátek 18.04.2012 MPVŽ Farmári by podľa Simona mali vytvoriť 1 153 pracovných miest - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon v stredu uviedol, že farmári v rámci výzvy vypísanej vo februári tohto roku predložili spolu 653 projektov, v ktorých sa zaviazali minimálne jeden rok zamestnávať celkovo 1 153 ľudí BRATISLAVA 7. marca (SITA) - Slovenskí farmári a spracovatelia by mali z prostriedkov na podporu systému predaja konečnému spotrebiteľovi vytvoriť viac ako 1 150 pracovných miest. Ako v stredu po rokovaní vlády informoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, farmári v rámci výzvy vypísanej vo februári tohto roku predložili spolu 653 projektov, v ktorých sa zaviazali minimálne jeden rok zamestnávať celkovo 1 153 ľudí. "Ani jeden z týchto projektov nemusíme odmietnuť pre nedostatok peňazí," povedal Simon. Celkovo rezort na tieto projekty vyčlenil z Programu rozvoja vidieka prostriedky v celkovej výške 37 mil. eur. Minister zároveň informoval o výsledkoch zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za uplynulý rok. Ten podľa Simona vykázal záporné saldo v objeme 762 mil. eur. V porovnaní s rokom 2010 však ide o zlepšenie o 195 mil. eur. "Domáci výrobcovia tak dostávajú väčší priestor na území Slovenskej republiky," uviedol Simon. Darilo sa aj agropotravinárskemu priemyslu, ktorý by mal podľa ministra po predošlých negatívnych rokoch dosiahnuť za vlaňajšok kladný hospodársky výsledok vo výške 90 mil. eur. Simon informoval aj o probléme, keď jeho rezort zdedil po bývalom ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja obrovskú sekeru v podobe nadkontrahovania prostriedkov z eurofondov o 354 mil. eur. "Vláda Ivety Radičovej túto sekeru znížila na 140 mil. eur," konštatoval minister. V Regionálnom operačnom programe sa čerpanie zvýšilo z 12 %, čo bol stav pri nástupe terajšej vlády, na 42 % a v Operačnom programe Bratislavský kraj sa čerpanie zrýchlilo na 39 % z pôvodných 7,7 %. 8.03.2012 Mpsr Ministri pôdohospodárstva V4 na medzinárodnom potravinárskom veľtrhu Salima - V Brne sa od 28. februára do 2. marca koná medzinárodný potravinársky veľtrh Salima 2012. V prvý a druhý deň veľtrhu sa uskutočnilo stretnutie ministrov pôdohospodárstva krajín V4 + Slovinska, Bulharska a Rumunska k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj medzinárodná konferencia FOOD FORUM. Slovenskú republiku zastupoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon v prítomnosti slovenského veľvyslanca v Českej republike Petra Brňa. 29.02.2012 MZV Zs. SIMON: Dlhoročný pokles stavov sa v živočíšnej výrobe podarilo zastaviť - Dlhoročný pokles stavov v živočíšnej výrobe sa podľa slov šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Zsolta Simona (Most-Híd) podarilo zastaviť. "Chyby z predchádzajúceho volebného obdobia sa nedajú len tak ľahko napraviť, pretože, keď sa napríklad nastavilo vyplácanie prostriedkov na mlieko podľa kvóty z roku 2007, tak sa takým systémom vyplácalo aj minulý rok," uviedol v rozhovore pre TASR Simon. Mnohí chovatelia však už podľa Simona obrazne povedané nemajú v maštali ani nohu, ale dotáciu si nárokujú. "To znamená, že celý systém vyplácania podpôr je zlý. Ale bolo by nezodpovedné do toho systému vstúpiť, dnes ho zrušiť, keď vieme, že už v roku 2013 takúto dotáciu dostať nemôžu," dodal. 23.02.2012 TASR Dopečené pečivo budú musieť obchody označiť - Aj skúsený pekár rozozná tradičné pečivo od dopekaného len ťažko. Pomôcť majú nové pravidlá označovania. BRATISLAVA. Ak v obchode ťažko rozoznáte čerstvo upečené rožky od tých, ktoré sa dopekajú zo zmrazených polotovarov, už v lete sa možno budete orientovať ľahšie. Pri výbere vám môže pomôcť jasnejšie označovanie pečiva. Označenie čerstvé by mal obchod používať len pri pečive, ktoré sa umiestni na trhu do 24 hodín od výroby a pri jeho príprave sa nepoužilo zmrazovanie. Pečivo, ktoré bolo zmrazené a v predajni dopekané, by malo byť označené ako dopečené. Musí sa čakať na Brusel Označovanie Ako odlíšia pečivo •čerstvé: také označenie budú mať výrobky, ktoré sa umiestnia na trh do 24 hodín po výrobe a neboli zmrazené, •rozmrazené: tak majú byť označené výrobky, ktoré boli upečené, potom zmrazené a pred vyložením na pult rozmrazené, •dopečené: také označenie majú mať výrobky dopečené zo zmrazeného polotovaru. Označovanie pečiva má sprísniť vyhláška rezortu pôdohospodárstva. Minister Zsolt Simon (Most­Híd) ju dal do medzirezortného pripomienkového konania zhruba pol roka po tom, čo avizoval, že tento problém bude riešiť. Pripomienkovanie vyhlášky sa má uzavrieť v prvý marcový týždeň. Potom pošle ministerstvo vyhlášku na notifikáciu do Bruselu. Ak ju odobrí, mohla by platiť v júni. Keďže ide o oblasť, ktorú si môže každá krajina upraviť sama, Simon neočakáva, že by Brusel nesúhlasil. Už koncom apríla by mohli dopekané pečivo viditeľnejšie označovať obchody v Česku. Potvrdil to hovorca českého ministerstva pôdohospodárstva Jan Žáček. Vtedy sa totiž končí lehota, ktorú má Brusel na notifikáciu českej vyhlášky pre pekárske výrobky. Rozoznať sa dá ťažko Vojtech Szemes z Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska zmenu označovania víta. Tvrdí, že spotrebitelia budú mať viac informácií o pečive, ktoré sa predáva. „Podľa chuti v prvých hodinách možno rozdiel medzi tradičným a mrazeným pečivom rozoznať ťažko. Skúsený pekár to zvyčajne zistí podľa kôrky,“ vraví Szemes. Čerstvé pečivo však vydrží dlhšie a má menej prídavných látok. V mrazených výrobkoch, ktoré sa dopekajú, je viac konzervantov. Sú v nich aj látky, ktoré zabránia tvorbe veľkých kryštálov vody. „Z pohľadu zákazníka, ktorý preferuje čerstvé pečivo, je podstatne výhodnejšie, keď sa ukončuje proces pečenia v prevádzke. Má ho priamo vytiahnuté z pece po dopečení a môže si ho kúpiť čerstvo upečené v hociktorú hodinu,“ obhajuje výhody predaja dopečených výrobkov Michal Dyttert z reťazca Tesco Stores. Tvrdí, že pečivo z pekárne v obchode je čerstvejšie. „Nebolo totiž po upečení dopravené od dodávateľa cez sklad na plochu obchodu.“ Reťazec CBA Slovakia už umiestňuje dopečené výrobky osobitne. Tvoria asi desatinu z predávaného pečiva. Tesco denne upečie a dopečie desiatky tisíc výrobkov. „Budeme predávať aj také, aj také a označovať ich v súlade s platnou legislatívou,“ vraví Dyttert. Zákazníci sa podľa neho rozhodnú, či sú kvalitné a za dobrú cenu, bez ohľadu na to, ako sa budú volať. Odbyt sa môže znížiť Szemes odhadol, že na Slovensko sa denne dovezie 50­tisíc až 100-tisíc kusov hlboko mrazeného pečiva. Pripustil, že jasné označovanie môže jeho odbyt znížiť. „Nepredpokladáme, že takéto značenie bude mať zásadný vplyv na dopyt,“ povedal Jiří Králíček zo siete Billa Slovensko. Označovanie neodradí zákazníkov od dopečeného pečiva ani podľa CBA. Pokles predaja naopak pripustila predavačka zo stánku Fornetti v Bratislave. Myslí si, že takto označené pečivo budú zákazníci považovať za podradnejšie a bude sa predávať horšie. 16.02.2012 Denisa Čimová, Adam Valček SME Slovenskí vinári čelia čoraz väčšiemu tlaku dovozových vín - Slovenskí producenti vína sú pod čoraz väčším tlakom dovozových vín. Podľa údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) klesla vo vinárskom roku 2010/2011 sebestačnosť Slovenska na úroveň 28,5 %. "Podiel importovaných vín na celkovej spotrebe sa zvyšuje a o niekoľko rokov pravdepodobne narastie až na úroveň domácej spotreby," konštatuje v správe ústav. Slovenskí výrobcovia sú navyše vytláčaní aj z českého trhu, kam doteraz smeroval prakticky celý vývoz a budú musieť nájsť pre svoje výrobky nové odbytiská. Výrobcovia vína však podľa výkonnej riaditeľky Zväzu výrobcov hrozna a vína (ZVHV) Jaroslavy Pátkovej nemajú obavy z dovozu, keďže Slovensko nie je v produkcii vína sebestačné. Domáci producenti podľa nej dokážu pokryť maximálne polovicu z celkového dopytu, zvyšok sa musí dovážať. "Nemáme obavy z dovozu, skôr z nekalej konkurencie, kedy sa nekvalitné vína vydávajú za kvalitné," povedala pre agentúru SITA Pátková. Niektoré obchodné reťazce totiž podľa nej dovážajú lacné, nekvalitné víno neznámeho pôvodu, ktoré následne predávajú ako domáce akostné víno. "Za tú cenu, za ktorú ho predávajú, sa však na Slovensku akostné víno nedá vyrobiť," upozornila Pátková. Na Slovensko sa v uplynulom vinárskom roku končiacom 31. júla 2011 doviezlo víno v hodnote 84,7 mil. eur, zatiaľ čo vývoz predstavoval len 14,8 mil. eur. V sledovanom období sa k nám doviezlo 709 tis. hektolitrov vína, čo predstavuje 61-percentný nárast v porovnaní s vinárskym rokom 2009/2010. Najviac vína sa k nám doviezlo z Talianska a Maďarska. Na vývoz išlo viac ako 91 tis. hektolitrov vína, čo je o takmer 29 % menej ako v predošlom období. Vinársky rok 2010/2011 bol však podľa Pátkovej jeden z najhorších za posledné desaťročie, kedy sa vyrobilo minimálne množstvo vína, ktoré pokrylo spotrebu len zo spomínaných 30 %. "Výhodou však bolo, že sa vinárom podarilo predať zásoby, o ktoré by inak nebol záujem a zároveň sa na trhu presadili aj vína starších ročníkov," vysvetlila Pátková. Vyhliadky na vinársky rok 2011/2012 sú však lepšie, keďže sa z vlaňajšej úrody vypestovalo približne 380 tis. až 400 tis. hektolitrov. "Je to síce pod dlhodobým priemerom, no vinári pri výnimočnej kvalite úrody išli viac po kvalite ako kvantite," dodala Pátková. 8.02.2012 SITA Mrazy ohrozujú aj produkciu vína a obilia - Nízke teploty môžu spôsobiť vymŕzanie celých viničových krov, obilnín a olejnín. BRATISLAVA. Ochladenie, ktoré na naše územie priniesol arktický prúd vzduchu, môže spôsobiť problémy aj poľnohospodárom. „Tieto nízke teploty môžu ovplyvniť najmä oblasti, kde nie je stála snehová prikrývka. To momentálne platí pre juh Slovenska a okolie Bratislavy. Ohrozené sú hlavne obilniny a olejniny,“ povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Na najhoršie by sa mali pripraviť aj vinohradníci. Podľa výkonnej riaditeľky Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej môže pri teplote okolo mínus 20 stupňov dôjsť k úplnému vymŕzaniu viničov. „Ak by boli tieto teploty dlhodobejšie, tohtoročné výsadky by boli ohrozené. V niektorých prípadoch môže dôjsť až k ich úplnému zániku,“ dodala Pátková. Niektorých pestovateľov naopak príchod mrazov potešil. „Skôr som sa obával, že bude teplo. Momentálne máme zasadený cesnak a keby neprišli mrazy, mohli by sa začať šíriť rôzne hubové ochorenia,“ povedal pestovateľ zeleniny Ján Slinský. Podľa klimatológa Pavla Faška je priebeh tejto zimy veľmi premenlivý. „Nenormálne na tohtoročnej zime je, že počasie sa výrazne zmenilo v priebehu jedného týždňa. Zima bola do 25. januára teplá, čo je pre plodiny priaznivé. Hneď nato nasledovali veľmi nízke teploty,” dodal Faško. 6.02.2012 Veronika Šinková SME Spotrebná daň na ovocné vína sa po pár dňoch účinnosti ruší - Výrobca ovocného vína zháňa zamestnancov, ktorých prepustil pre zavedenie novej dane. Tú včera poslanci zrušili. BRATISLAVA. Výrobcovia ovocného vína si môžu vydýchnuť. Spotrebná daň z alkoholu, ktorá sa na nich vzťahovala od začiatku tohto roka, sa ich už týkať nebude. Parlament včera schválil cez poslanecký návrh nulovú daň na ovocné víno. Výrobcovia, ktorí daň už zaplatili, by ju mali dostať naspäť. Zháňajú zamestnancov Vinárske závody Krupina, ktoré už stihli pre vyššie dane stopnúť výrobu a prepustiť všetkých asi 20 zamestnancov, ich budú opäť volať do výroby. „Vyrábať začíname už počas tohto týždňa,“ povedal Štefan Trnka, riaditeľ krupinskej firmy. Musí však ešte doriešiť právne záležitosti okolo odchodu a spätného prijatia zamestnancov závodu. Trnka tvrdí, že tí istí poslanci, ktorí koncom minulého roka schválili daň z ovocného vína, si uvedomili svoj omyl. Niektorí mu aj telefonovali, aby sa za zákon ospravedlnili. Medzi takými mal byť aj poslanec za KDH Július Brocka. „Hlasoval som, ako odporúčal minister financií. Pravdepodobne sme boli uvedení do omylu,“ obhajoval svoj postup. Tvrdí, že pri hlasovaní za zdaňovanie ovocného vína nemali poslanci správne informácie o výške dane. Až neskôr vyšlo najavo, že liter vína, ktorý sa predáva za bežnú veľkoobchodnú cenu asi 59 centov, by zdražel o spotrebnú daň vo výške 1,35 eura. Znevýhodnené víno Poslanci za Most­Híd si zasa pôvodne neuvedomili, že ak sa nezdaňuje hroznové víno, nemalo by sa ani ovocné. Nulová daň je bežná aj v okolitých krajinách. „V drvivej väčšine krajín nie je spotrebná daň na víno. Keď sa bude dať lacnejšie kupovať v Maďarsku alebo v Rakúsku, budú ľudia kupovať tam,“ vysvetlil poslanec za Most­Híd Ivan Švejna. Daň na ovocné víno sa do zákonov pôvodne dostala cez materiál z dielne ministerstva financií. Zmeny parlament schválil cez návrh poslanca SDKÚ Jána Goliana. „SDKÚ chcela, aby sa všetok alkohol zdaňoval na základe percenta obsiahnutého alkoholu. Vplyvom rôznych lobistických skupín sa z návrhu zákona vyňali hroznové vína, na podnet pána prezidenta medovina a v zdanenej pozícii zostalo len ovocné víno,“ povedal predkladateľ novely Golian. 1.02.2012 Daniela Krajanová SME Oznámenie - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako Riadiaci orgán pre Operačný program Bratislavský kraj oznamuje, že dňa 25.1.2012 vyhlásilo výzvy na predkladanie žiadosti o NFP pre prioritnú os 1 Infraštruktúra, opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel, opatrenie 1.2 Regionálna a mestská hromadná doprava a pre prioritnú os 2 Vedomostná ekonomika, opatrenie 2.2 Informatizácia spoločnosti. Výzvy spolu s celou dokumentáciou sú zverejnené na internetovej stránke OPBK v sekcii Aktuálne výzvy (link: http://www.opbk.sk/aktualne-vyzvy/). 25.01.2012 www.mpsr.sk Prehľad vypracovaných právnych predpisov MPRV SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2012 - 1. 13/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúškach poľovníkov o hygiene a ochrane zdravia osôb, o vedení evidencie a o požadovaných hláseniach 2. 16/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat 3. 17/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o identifikácii a registrácii ošípaných 4. 18/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o identifikácii a registrácii oviec a kôz 5. 19/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o identifikácii a registrácii spoločenských zvierat 6. 20/2012 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka 27.01.2012 www.mpsr.sk Oznámenie o strategickom dokumente - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky oznamuje, že oznámenie o strategickom dokumente podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov "Revízia Regionálneho operačného programu 2007-2013 začiatkom roka 2012" je v plnom znení prístupné na internetovej stránke http://www.mpsr.sk/ v časti Regionálny rozvoj a zároveň na internetovej stránke http://enviroportal.sk/. 27.01.2012 www.mpsr.sk Predaj špecialít bude šancou pre malé farmy - Dva mesiace pred voľbami predstavil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon program, ktorý umožní drobným farmárom a malým poľnohospodárskym podnikom predaj poľnohospodárskych produktov vrátane rôznych špecialít. Podpory sú nasmerované napríklad na otvorenie bitúnkov, predajní, ale aj kúpu chladiarenských áut. Simon hneď v úvode podotkol, že mu nejde o predvolebnú kampaň, ale o to, aby dotiahol rozbehnutý program predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. Prakticky ho však iba naštartuje, reálne ho dokončí nový minister pôdohospodárstva, ktorého určia marcové voľby. Predaj potravín konečnému spotrebiteľovi nadväzuje na Becíkovu koncepciu predaja z dvora. Tá však, ako upozornil Simon, umožňovala len predaj živočíšnych produktov v nespracovanom stave, a to priamo na farme. Po novom si budú môcť farmári zriadiť predajňu v hociktorom meste. Kým za Becíka sa predávali produkty na farme s 5–percentnou DPH, teraz budú mať farmári výhodu nulovej sadzby DPH, pravda, pokiaľ nepredajú výrobky za viac ako 47 500 eur. Nad túto hranicu ich budú predávať s 20–percentnou sadzbou DPH. O podpory sa budú môcť uchádzať najmä mikropodniky s počtom do 10 zamestnancov alebo malé podniky zamestnávajúce najviac 50 pracovníkov. Simon sa netajil, že zámerne smeruje podpory pre malých podnikateľov. "Na realizáciou projektov umožňujúcich finalizáciu a predaj potravín, ako aj lesných produktov sa nám podarilo sústrediť dovedna 37 miliónov eur. Prakticky by sa tak mohlo vytvoriť od 600 až do 1 000 pracovných príležitostí," predpokladá minister. "Podpora najmä veľkých podnikov nebola správna," reagoval na Simona exminister Stanislav Becík. Ale správne nie je podľa Becíka ani vylúčenie podnikov zamestnávajúcich 60–70 či viac ľudí. "Šancu na obohatenie trhu a vytváranie zamestnanosti v čase krízy by mali dostať všetci," myslí si Becík, tieňový minister pôdohospodárstva za Smer. Presmerovaním podpôr od veľkých poľnohospodárskych podnikov k malým chce Simon dosiahnuť nielen väčšiu tvorbu pracovných miest, ale aj to, že poskytne dotácie oveľa väčšiemu počtu farmárov. "Moji predchodcovia sa zaviazali, že podporia 2–tisíc fariem. V skutočnosti však podporili len 900 podnikov, ale peniaze vyčerpali na 90 percent," uviedol dosluhujúci minister. Na otázku Pravdy, koľko podnikov by reálne mohlo splniť požiadavky a uspieť v programe podporujúcom predaj potravín konečnému spotrebiteľovi, Simon odhadol, že by ich mohlo byť okolo 600. Výška projektov zameraných na zriadenie tzv. občasných bitúnkov, rozrábkární, baliarní a predajní priamo na farme by nemala prekročiť sumu 150–tisíc eur. Uchádzači môžu dostať podporu do 40 percent, teda maximálne 60–tisíc eur. Na vytvorenie vlastnej predajne v meste sa ráta pri projekte do 100–tisíc eur s dotáciou maximálne 40–tisíc eur. Na spracovanie lesných produktov je možná až 50–percentná podpora pri projekte do 100–tisíc eur. Výzva na podávanie projektov vyjde začiatkom februára. 15.01.2012 Jozef Sedlák Pravda Simon dal preveriť spornú poľnodotáciu - Pri prideľovaní dotácií z európskych fondov sú systémové chyby. Ministerstvá na ne často prídu až na podnet novinárov či rôznych združení. Na základe podnetu denníka Pravda napríklad počas minulej vlády podalo trestné oznámenie ministerstvo hospodárstva a teraz sa rovnaká situácia zopakovala pri eurofondoch aj v rezorte pôdohospodárstva ministra Zsolta Simona (Most). "Pôdohospodárska platobná agentúra na základe podnetu denníka Pravda začala kontrolu vo veci podozrenia z poskytnutia nepravdivých informácií pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre firmu MBL," uviedol hovorca rezortu pôdohospodárstva Juraj Kadáš. Zmluva uzavretá v septembri tohto roku sa týka takmer polmiliónového nenávratného peňažného príspevku na prestavbu nevyužitej poľnohospodárskej budovy v obci Lubina neďaleko Nového Mesta nad Váhom na trojhviezdičkový penzión. Otázniky nad rekonštrukciou lubinského družstva vznikli preto, že zmluva medzi firmou MBL a Poľnohospodárskou platobnou agentúrou hovorí, že na nehnuteľnosť nemôže byť uvalená exekúcia. V čase podpisu zmluvy medzi spolumajiteľom MBL Slavomírom Magálom, manželom známej herečky, a platobnou agentúrou však bolo spustené exekučné konanie na budovu, ktorá sa mala zmeniť na trojhviezdičkový penzión. Vzniklo tak podozrenie, že MBL zavádzala, keď v čestnom vyhlásení pre agentúru tvrdila, že na budovu exekúcia nie je. Výsledok však zatiaľ nie je jasný. Jedným z najväčších nedostatkov je podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivana Kuhna fakt, že úradníci žiadajú rôzne druhy potvrdení či čestných vyhlásení napriek tomu, že informácie majú k dispozícii na internete. "Ak denník Pravda dokázal v elektronickom výpise z katastra nehnuteľností v prípade pochybností o príspevku na družstvo v Lubine zistiť nezrovnalosti, tieto isté informácie sú prístupné aj pracovníkom Poľnohospodárskej platobnej agentúry," hovorí Kuhn. Firme MBL teraz podľa hovorcu Európskej komisie Andreja Králika hrozí, že príde nielen o príspevok na lubinské družstvo, ale aj o príspevky v budúcnosti. "Ak žiadateľ v minulosti vyhlásil nepravdivé skutočnosti, jeho neskoršie následné žiadosti o podporu sa spravidla zamietajú," podotýka Králik. Konanie však zatiaľ nie je skončené. Ďalší problém však podľa Ivana Kuhna je, že platobná agentúra žiada nielen čestné vyhlásenie o neexistencii exekúcie, ale aj ďalšie doklady, ktoré sú pre úradníkov dostupné po niekoľkých kliknutiach myšou. "Pracovníci riadiacich orgánov európskych fondov by mohli a mali mať prístup aj do ďalších databáz spravovaných štátnymi inštitúciami a overovať si, či žiadatelia nie sú napríklad neplatičmi daní a odvodov," spresňuje Kuhn. Žiadatelia by tak jednej štátnej inštitúcii nemuseli nosiť potvrdenia od inej štátnej inštitúcie, ktoré je možné zistiť na webe, a zároveň by sa odstránilo riziko, že niekto získa neoprávnené výhody na základe nepravdivého čestného vyhlásenia. Jednou z chýb je aj uzavretosť celého systému dotácií. "Celý proces rozhodovania o prideľovaní nenávratných finančných prostriedkov z eurofondov je totiž netransparentný a na podobné chyby sa príde buď iba náhodou, alebo ak niekto "zvnútra" poukáže na takéto chyby," mieni Kuhn. Podľa šéfa rezortu pôdohospodárstva Simona sa so zjednodušením systému počíta už v súčasnosti. V reálnej praxi sa však výsledky prejavia zrejme až v roku 2014, keď začne nové programovacie obdobie na dotácie. "V súčasnosti už je takmer nemožné meniť pravidlá poskytovania peňazí," uzatvára Simon. 3.01.2012 Michal Holeš Pravda Sporné štátne dotácie v poľnohospodárstve - Niektoré skrachované poľnohospodárske družstvá sú veľkým lákadlom pre podnikateľov. Budovy v areáloch je totiž možné s prispením eurofondov prebudovať na penzióny, v ktorých môžu bývať dovolenkári vyhľadávajúci aktívny odpočinok v prírode. Niektoré zmluvy o príspevkoch z európskej i slovenskej kasy však vyvolávajú pochybnosti. Medzi takéto prípady patrí napríklad zmluva Pôdohospodárskej platobnej agentúry s firmou MBL, v ktorej figuruje Slavomír Magál, manžel herečky Kamily Magálovej. Zmluva uzavretá v septembri tohto roku sa týka takmer polmiliónového nenávratného peňažného príspevku na prestavbu nevyužitej poľnohospodárskej budovy v obci Lubina neďaleko Nového Mesta nad Váhom na trojhviezdičkový penzión. Podľa Magála má pri penzióne vzniknúť aj miniatúrna zoo a areál, kde návštevníci môžu vidieť, ako sa dojí dobytok či práce na poliach. Nad dokumentom, ktorý má denník Pravda k dispozícii, visí viacero otáznikov. Budova má podľa zmluvy patriť firme MBL. V elektronickom výpise z katastra nehnuteľností sa však píše, že objekt patrí Poľnohospodárskemu družstvu Lubina. Okrem toho sa na liste vlastníctva aj v súčasnosti píše, že na budovu je uvalených niekoľko exekúcií, čo je v priamom rozpore s pravidlami poskytovania dotácií. Pravidlá sú spomenuté napríklad aj v zmluve. "Na majetok, ktorý je predmetom projektu, nesmie prebiehať exekučné konanie". Pritom niektoré exekúcie boli spustené už v roku 2002 a prebiehajú až doteraz. Napriek tomu však agentúra pod taktovkou Vadima Haraja (nominant Mostu) zmluvu podpísala. Podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Juraja Kadáša bolo podpísanie zmluvy v poriadku. "Nakoľko žiadateľ pri predložení žiadosti o nenávratný finančný príspevok predložil všetky požadované doklady, zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry nebol dôvod na neuzavretie zmluvy so žiadateľom," vraví Kadáš a dodáva, že splnenie kritéria požadujúceho, aby na majetok, ktorý je predmetom projektu, neprebiehalo exekučné konanie, žiadateľ preukazuje čestným vyhlásením. Zatiaľ však nie je jasné, či zástupcovia MBL v čestnom vyhlásení neuviedli pravdu, alebo či platobná agentúra vyhlásenie nežiadala. Na základe otázok denníka Pravda totiž agentúra začala kontrolovať spis. Kontrola ešte v piatok večer uzavretá nebola. Magál tvrdí, že firma MBL ešte žiadne peniaze vďaka zmluve nedostala. "Zatiaľ sme s projektom nezačali, lebo potrebujeme doriešiť legislatívne záležitosti," vraví Magál. Je však možné, že peniaze na prestavbu hospodárskej budovy v Lubine ani nedostane. "Pokiaľ Pôdohospodárska platobná agentúra zistí porušenie kritérií po uzavretí zmluvy, odstúpi od zmluvy," uzatvára hovorca rezortu Juraj Kadáš. 13.12.2011 Michal Holeš www.pravda.sk V októbri boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 5,9 % - Ceny poľnohospodárskych výrobkov boli v októbri 2011 medziročne vyššie o 5,9 %. Ceny rastlinných výrobkov sa zvýšili o 3,1 % a ceny živočíšnych výrobkov o 12 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Z rastlinných výrobkov vzrástli ceny obilnín o 5,9 %, olejnatých plodov a semien o 2,7 %, ovocia a zeleniny o 4 %. Ceny zemiakov sa znížili o 23,2 % a strukovín o 4,7 %. Zo živočíšnych výrobkov sa zvýšili ceny surovej ovčej vlny v pote o 85,1 %, surového kravského mlieka o 22,4 %, jatočnej hydiny o 14,4 %, surového ovčieho mlieka o 4 %, jatočných ošípaných o 1,1 %, jatočných jahniat a oviec o 28,4 % a hovädzieho dobytka vrátane teliat o 1,8 %. Ceny konzumných slepačích vajec klesli o 1,8 % a živých rýb o 1,4 %. Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 22,5 % vplyvom vyšších cien rastlinných výrobkov o 34,6 % a živočíšnych výrobkov o 11,3 %. 5.12.2011 TASR Farmárom hrozí zníženie úverov od bánk pre krátenie doplatkov - Neistota, ktorá okolo návrhu Bruselu panuje, totiž podľa hovorcu SPPK Stanislava Nemca zneisťuje banky, keďže tie potrebujú poznať presnú výšku podpôr vyplácaných poľnohospodárom. Návrh Európskej komisie znížiť objem prostriedkov, ktoré členské štáty doplácajú svojim farmárom vo forme národného doplatku, podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) môže viesť k zníženiu bankových úverov pre slovenských farmárov. Neistota, ktorá okolo návrhu Bruselu panuje, totiž podľa hovorcu komory Stanislava Nemca zneisťuje banky, keďže tie potrebujú poznať presnú výšku podpôr vyplácaných poľnohospodárom. "Banky teraz nevedia s čím majú rátať, čo môže viesť ku kráteniu zdrojov na úvery pre farmárov," povedal pre agentúru SITA Nemec. Poľnohospodári totiž uzatvárajú úverové zmluvy s bankami na začiatku roka a prefinancujú ich počas roka prostredníctvom financií z priamych platieb a národných doplatkov. Európska komisia predložila podľa informácií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka členským krajinám dokument, v ktorom navrhuje krátiť národné doplatky k priamym platbám až o 14 %. Podľa SPPK však nie je jasné, či pôjde o plošné krátenie, alebo sa dotkne len vybraných agropodnikov. "Nevidíme dôvod, aby sa plošne krátili národné doplatky všetkým poľnohospodárom. Takýto krok nemá opodstatnenie a značne by nás znevýhodnil," povedal Nemec s tým, že je potrebné vyriešiť konkrétne podmienky vyplácania národných doplatkov k priamym platbám čo najskôr, aby si farmári mohli v bankách zabezpečiť financovanie na budúci rok. Návrh komisie by mal podľa agrorezortu postihnúť takmer každého farmára žiadajúceho o doplatky, predovšetkým však stredné a veľké podniky, ktorých je na Slovensku 2 500. Poškodení budú hlavne tí, ktorí sa zaoberajú chovom hovädzieho dobytka, oviec a kôz, keďže tieto kategórie je v rámci CNDP (doplnkové priame platby) možné podporovať, a to nad rámec doplatkov na plochu. Zmena kalkulácie národných doplatkov zároveň podľa ministerstva predĺži termín ich vyplácania až na koniec roka 2012, pričom v doterajšej histórii to bolo približne v polovici roka. 28.11.2011 SITA Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva - 1. 5/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 23. mája 2005 č. 2417/2005-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca ovocné šťavy a niektoré podobné výrobky určené na ľudskú spotrebu 2. 14/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa zrušuje výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/7/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca arómy 3. 29/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam zamýšľaných použití krmív určených na osobitné nutričné účely 4. 30/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 108/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na diverzifikáciu v rámci dočasného režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 113/2009 Z. z. 5. 31/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní pomoci na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi 6. 49/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli 7. 57/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov 8. 83/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov 9. 85/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. februára 2008 č. 04650/2008-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prídavné látky v potravinách v znení výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2010 č. 08936/2010-OL a výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 č. 18764/2010-OL 10. 90/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 52/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 184/2010 Z. z. 11. 101/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov 2 12. 113/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/6/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca extrakčné rozpúšťadlá 13. 123/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 364/2007 Z. z. o vykonávaní uznávania a skúšania množiteľského materiálu pestovaných rastlín 14. 137/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov 15. 144/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka 16. 168/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom 17. 175/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 51/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva olejnín a priadnych rastlín na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 185/2010 Z. z. 18. 176/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva 19. 210/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu o poskytovaní mimoriadnej podpory producentom zeleniny 20. 222/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov 21. 275/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení neskorších predpisov 22. 276/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 215/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú výnimky na registráciu druhov a odrôd pestovaných rastlín, ktorým hrozí genetická erózia, a pre uvádzanie množiteľského materiálu týchto druhov a odrôd na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 417/2010 Z. z. 23. 295/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva § 19b ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 3 24. 297/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o lesnej hospodárskej evidencii 25. 319/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka 26. 320/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o rozsahu, spôsobe a o podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka 27. 322/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 6. februára 2006 č. 06267/2006-SL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca mikrobiologické požiadavky na potraviny a na obaly na ich balenie 28. 335/2011 Z. z. - Zákon o tabakových výrobkoch 29. 342/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 30. 349/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov 31. 359/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá 32. 360/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam 33. 374/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011 č. 536/2011-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka 34. 375/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o kritériách posudzovania veľkosti prevádzky 35. 405/2011 Z. z. - Zákon o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 23. 11. 2011 mpsr.sk Slovensko nesúhlasí s navrhovanou mierou zazeleňovania a úhorovania - Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon uviedol, že aj na rokovaní rady ministrov poľnohospodárstva v Bruseli bola jednou z hlavných tém otázka priamych platieb v rezorte európskeho poľnohospodárstva. "Európska komisia vybrala skôr jednu úzku časť, čo sa týka priamych platieb a zazeleňovania," povedal slovenský minister a dodal, že aj slovenská delegácia bola medzi tými, ktoré povedali, že dať 30 % z priamych platieb na zazelenanie považujú za príliš vysoké percento. "Pretože čím viac dáme na zazelenanie, tým menej sa bude produkovať. Lebo na Slovensku máme skúsenosť, že to podporuje extenzitu," povedal Simon a predstavil možnosť, ktorá by nasledovala: čím viac extenzívneho využívania pôdy, tým menej výrobkov, čiže tým menej potravín, a tým by bola vyššia ich cena. A to isté platí podľa ministra aj na povinnosť vylúčiť 7 % z ornej pôdy na úhorovanie, čo je podľa neho neprijateľné. Posun na rokovaniach Rady so zástupcami Európskej komisie (EK) nastal v tom, že z hľadiska priamych platieb komisia zmenila názor na referenčný rok 2011 pre mladých a malých farmárov, ktorí sa o podporu budú môcť uchádzať až v novom finančnom období EÚ, čiže po roku 2014. Simon uviedol, že pre tento typ farmárov bude prijatá doložka, ktorá im bez nejakej diskriminácie umožní zapojiť sa do programu aj za podmienok z roku 2014. Na otázku novinárov, aké percento zazeleňovania je prijateľné pre Slovensko, Simon uviedol, že v rámci prvého piliera od 10 do 15 %. Ohľadom politiky EK na ochranu prírody v rámci agrosektora upozornil, že existuje určitá nezrovnalosť z hľadiska chránených území. "Kým na Slovensku máme viac ako 27 % chránených území, vo Francúzku je napríklad iba 11 %. To znamená, že programy starostlivosti o prírodu a zazelenanie sú iné u nás, ako vo Francúzsku. A tento nepomer je zrejmý aj v prípade iných štátov. Najviac nedoriešené je však podľa ministra navrhované opatrenie EK, podľa ktorého má mať aktívny farmár aspoň 5-% príjem z poľnohospodárstva. "Pýtam sa, aký je to aktívny farmár, keď 95 % príjmov má z inej činnosti?" uviedol Simon a dodal, že opravdivá práca poľnohospodára je zamestnanie na plný úväzok a nie iba nejaké aktivity cez víkend, alebo činnosť vnímaná ako akási pridružená výroba pri výkone iného povolania. 24.11.2011 TASR Sucho zničilo úrodu repky olejnej - Na juhu Slovenska začali poľnohospodári vyorávať porasty ozimnej repky. Najdôležitejšia slovenská olejnina vzišla mizerne alebo vôbec nepovzchádzala na desaťtisícoch hektárov. Na vine je viac ako tri mesiace trvajúce sucho. To drží v šachu aj pestovateľov ozimnej pšenice. Úrody repky aj pšenice budú na budúci rok nižšie. V Podunajskej nížine a na juhu stredného Slovenska poľnohospodári hovoria o katastrofe. Ako sa úbytok produkcie repkových semien prejaví na cene rastlinných tukov a olejov, si netrúfnu povedať. "Slovensko je príliš malý trh na to, aby ovplyvnilo ceny poľnohospodárskych surovín aj výrobkov z nich, farmári však výpadok úrody pocítia, pretože namiesto repky budú musieť zasiať iné plodiny," hovorí Robert Kovács z Hronoviec. Najväčší spracovateľ repky na Slovensku spoločnosť Palma Group už ráta so scenárom, že na Slovensku zrejme nenakúpi potrebné množstvo repkových semien. "Nechceme predbiehať situáciu. Výpadok repky možno ešte nahradiť na jar osevom slnečnice. Keď bude suroviny málo, dovezieme si repku zo zahraničia, alebo rovno hotový olej, všetko sa ukáže na jar," povedal hovorca spoločnosti Palma Group Peter Benčúrik. "Určite musíme rátať s nižšou úrodou repky, aj keď situácia v severnejších okresoch, na Záhorí a východnom Slovensku nie je taká dramatická, ako v južných okresoch. Ale už teraz vieme, že kráčame v ústrety chudobnému roku," neskrýval obavy predseda Zväzu výrobcov olejnín Ladislav Maďar. Osemdesiattisíc eur je priama škoda, ktorú spôsobilo sucho družstvu v Jure nad Hronom, kde museli repku vyorať z celej výmery 330 hektárov. "Na dôvažok nám prudko rastie spotreba nafty, v suchej pôde sa ničia pluhy, zvyšuje sa spotreba náhradných dielcov," vyčísľuje obraz sucha predseda predstavenstva v PD Jur Ladislav Kazlov. Podobná situácia vládne v celom okrese Levice. Robert Kovács hovorí, že poriadne nenapršalo od piateho augusta. Spoločnosť Agrokovács, ktorá hospodári na 1 500 hektároch pôdy, môže tretinu výmery zavlažiť. "Tohto roku sme vypumpovali na polia jeden milión kubíkov vody, ale všetko išlo na špeciálne plodiny – zemiaky, mrkvu, cibuľu. Nemáme závlahy na poliach, kde sa pestujú obilniny a repka," hovorí Kovács a dodáva, že počasie zostáva stále kľúčovým faktorom úrody. Kým repka je na najprodukčnejšom juhu Slovenska takrečeno na odpis, nad pšenicou, hoci vzišla kostrbato, ešte odborníci nelámu kríž. "Tam, kde pšenica nepovzchádzala, je ešte stále šanca, že ju k životu prebudia zimné zrážky. Už sa stalo, že pšenica povzchádzala až vo februári," nestráca nádej Tibor Roháčik, námestník riaditeľa pre šľachtenie v spoločnosti Selekt Bučany. Spotrebitelia drámu, ktorá sa odohráva na poliach v dôsledku extrémneho počasia, necítia. Skôr naopak. Oproti vlaňajšku nakupujú lacnejšie zemiaky. Tie zlacneli o 80 percent. Kilogram namiesto jedného eura stojí v akciách 20 centov, farmári dostávajú však iba sedem až desať centov. Podobne zlacnela cibuľa. Napríklad chlieb je však oproti vlaňajšku drahší, aj keď pšenica na svetových komoditných trhoch nateraz výrazne zlacnela. Vlani vyhnala ceny zemiakov a cibule neúroda v dôsledku obrovských dažďov. Teraz sa karta obrátila aj v dôsledku toho, že trh zasypali svojou produkciou Holanďania. Čo bude o rok s cenami olejnín či obilia na Slovensku po tom, čo počasie redukuje ich úrodu už v zárodku, si nik netrúfa predpovedať. Kovács sa iba obmedzuje na lakonické konštatovanie: "Nečaká nás nič dobré, ani poľnohospodárov, ani spotrebiteľov." 23.11.2011 Jozef Sedlák www.pravda.sk Prehľad vypracovaných právnych predpisov MPRV SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2011 - Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2011 k 26. 10. 2011 1. 5/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 23. mája 2005 č. 2417/2005-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca ovocné šťavy a niektoré podobné výrobky určené na ľudskú spotrebu 2. 14/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa zrušuje výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/7/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca arómy 3. 29/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam zamýšľaných použití krmív určených na osobitné nutričné účely 4. 30/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 108/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na diverzifikáciu v rámci dočasného režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 113/2009 Z. z. 5. 31/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní pomoci na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi 6. 49/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli 7. 57/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov 8. 83/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov 9. 85/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. februára 2008 č. 04650/2008-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prídavné látky v potravinách v znení výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2010 č. 08936/2010-OL a výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 č. 18764/2010-OL 10. 90/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 52/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 184/2010 Z. z. 11. 101/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov 12. 113/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa 2 mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/6/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca extrakčné rozpúšťadlá 13. 123/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 364/2007 Z. z. o vykonávaní uznávania a skúšania množiteľského materiálu pestovaných rastlín 14. 137/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov 15. 144/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka 16. 168/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom 17. 175/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 51/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva olejnín a priadnych rastlín na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 185/2010 Z. z. 18. 176/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva 19. 210/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o vydaní výnosu o poskytovaní mimoriadnej podpory producentom zeleniny 20. 222/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov 21. 275/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pre deti v materských školách, pre žiakov na základných školách a pre žiakov na stredných školách v znení neskorších predpisov 22. 276/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 215/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú výnimky na registráciu druhov a odrôd pestovaných rastlín, ktorým hrozí genetická erózia, a pre uvádzanie množiteľského materiálu týchto druhov a odrôd na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 417/2010 Z. z. 23. 295/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva § 19b ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 24. 297/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o lesnej hospodárskej evidencii 3 25. 319/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka 26. 320/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o rozsahu, spôsobe a o podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka 27. 322/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 6. februára 2006 č. 06267/2006-SL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca mikrobiologické požiadavky na potraviny a na obaly na ich balenie 28. 335/2011 Z. z. - Zákon o tabakových výrobkoch 29. 342/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 30. 349/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov 27.10.2011 Tlačová infoemácia MPSR Ceny agrovýrobkov boli v septembri 2011 medziročne vyššie o 15,9 % - Ceny poľnohospodárskych výrobkov boli v septembri 2011 medziročne vyššie o 15,9 %. Ceny rastlinných výrobkov sa zvýšili o 17,1 % a živočíšnych výrobkov o 13,5 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Z rastlinných výrobkov vzrástli ceny olejnatých plodov a semien o 27 %, obilnín o 18,2 %, ovocia a zeleniny o 2,4 %. Ceny zemiakov klesli o 2,1 % a strukovín o 0,9 %. Zo živočíšnych výrobkov sa zvýšili ceny surovej ovčej vlny v pote o 84,9 %, surového kravského mlieka o 24,9 %, jatočnej hydiny o 18,5 %, surového ovčieho mlieka o 4,3 %, jatočných ošípaných o 2,3 %, jatočných jahniat a oviec o 2,9 %, konzumných slepačích vajec o 1,8 % a hovädzieho dobytka vrátane teliat o 1,7 %. Ceny živých rýb klesli o 2,6 %. 28.10.2011 Správa o činnosti Kontaktného bodu pre vedeckú a technickú spoluprácu s EFSA - Európsky úrad pre bezpečnosť potravín – EFSA vznikol na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje sa Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú sa postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „nariadenie“). Hlavnými oblasťami, ktorými sa EFSA zaoberá je vedecké hodnotenie rizika a komunikácia o riziku. Členské štáty sú v zmysle nariadenia zaviazané spolupracovať s EFSA. Vo väčšine členských štátov bol pre oblasti spadajúce pod spoluprácu s EFSA (Príloha 1) vytvorený samostatný ústredný orgán štátnej správy tzv. „Úrad pre bezpečnosť potravín“. V SR je v zmysle zákona č.152/1995 Z. z. o potravinách, v znení neskorších predpisov, národným orgánom pre spoluprácu s EFSA Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Spolupráca s EFSA je v strategickej oblasti realizovaná prostredníctvom Poradného fóra EFSA. Zástupcom za SR je riaditeľka odboru bezpečnosti potravín a výživy Ing. Zuzana Bírošová, CSc., ktorá je zároveň zodpovedná i za činnosť Kontaktného bodu pre vedeckú a technickú spoluprácu s EFSA (ďalej len „CP“). Alternátorom pre CP je Ing. Marica Theiszová, PhD. (MP SR). Dohoda medzi EFSA a MP SR bola podpísaná 6. decemebra 2007. V zmysle tejto Dohody EFSA finančne prispieva na činnosť CP (Príloha 2). Dohody medzi CP a EFSA sa každoročne obnovujú a mení sa i výška príspevku z EFSA. Úlohou CP, v zmysle Dohody, je pracovať ako stredisko spolupráce v SR, ktorého prvoradou zodpovednosťou je podpora zástupcu SR v Poradnom fóre EFSA, zbieranie údajov, výmena informácii medzi EFSA a príslušnými inštitúciami na Slovensku, vrátane manažérov rizík, národných orgánov, zúčastnených strán a výskumných pracovísk zaoberajúcich sa otázkami hodnotenia rizika bezpečnosti potravín a krmív, zdravím rastlín a zvierat, pohodou a výživou zvierat a komunikácia v týchto oblastiach. Úlohy vyplývajúce zo spolupráce s EFSA sa týkajú nielen samotného rezortu pôdohospodárstva, ale i rezortu zdravotníctva, životného prostredia a najmä akademickej obce, čo si vyžaduje dôslednú spoluprácu a koordináciu zo strany ministerstva. Z uvedeného dôvodu bolo vytvorených 25 národných odborných vedeckých skupín (NOVS), ktoré v súčasnosti tvorí 310 expertov z výskumnej, akademickej, kontrolnej i výrobnej praxe. Požadovaná vysoká kvalita práce a dôveryhodnosť CP, ktorým je odbor bezpečnosti potravín a výživy, na národnej i medzinárodnej úrovni, je garantovaná Certifikátom systému manažérstva kvality r.č.40-245047 - 07 podľa STN EN ISO 9001:2001/EN ISO 9001:2000 v rozsahu Koordinácia problematiky bezpečnosti potravín a výživy. Prehľad plnenia úloh národného Kontaktného bodu Slovenskej republiky pre technické a vedecké otázky pre spoluprácu s EFSA Podpora zástupcu SR v Poradnom fóre Poradné fórum (AF) je strategický orgán EFSA, ktorý je zároveň nástroj na podporu rozvoja spolupráce medzi EFSA a členskými štátmi. Zastúpenie v AF majú všetky členské štáty, zasadá pravidelne v dvojmesačných intervaloch. Okrem plnenia úloh prijatých na zasadnutiach AF zabezpečoval CP, v rámci podpory zástupcu SR v AF, i nasledujúce úlohy: 1. spracovanie národného strategického plánu CP a ročného pracovného plánu CP pre rok 2009 (Príloha 3); 2. spracovanie národného strategického plánu CP pre rok 2010 (Príloha 4) a pripomienkovanie ročného strategického plánu EFSA; 3. hodnotenie uchádzačov do 10 vedeckých panelov EFSA. Celkovo sa prihlásilo 848 vedcov (6 vedcov zo SR). Zo slovenských uchádzačov bol komisiou EFSA vybraný iba jeden vedec – MVDr. Ľubomír Leng, DrSc. zo SAV do panelu FEEDAP, ostatní uchádzači nespĺňali požiadavku dĺžky odbornej praxe; 4. na základe požiadaviek a záverov rokovaní AF boli v roku 2009 ako kontaktné body, národní experti, alebo experti pre prácu v pracovných skupinách EFSA nominovaní slovenským zástupcom v AF nasledujúci experti: Ø doc. MUDr. Oliver Rácz, CSc. (LF UPJŠ) národný expert pre hodnotenie rizika z fortifikácie kyselinou listovou; Ø MUDr. Katarína Kromerová (ÚVZ SR), MUDr. Božena Nováková, PhD. (Fakultná nemocnica L. Pasteura), RNDr. Martina Valachovičová,PhD.(SZU) národné expertky pre oblasť referenčných výživových odporúčaní; Ø Ing. Ján Štulc (ŠVPS SR) PS pre simulačné cvičenia o novo vznikajúcich rizikách; Ø RNDr. Milan Peško (MP SR) kontaktná osoba pre EFSA GMO extranet; Ø Ing. Igor Ferenčík (MŽP SR) národný expert pre hodnotenie environmentálneho rizika GMO; Ø RNDr. Milan Peško (MP SR) národný expert pre hodnotenie bezpečnosti GM potravín a GM krmív; Ø Ing. Danka Šalgovičová (VÚP) do PS IT pre uchovávanie a vykazovanie dát; Ø MVDr. Ľubomír Janiuk (ŠVPS SR) zástupca AF PS pre oblasť zdravia a pohody zvierat; Ø Ing. Anna Turzová (VÚP) renominácia do PS pre zber dát o spotrebe potravín; Ø Ing. Danka Šalgovičová (VÚP) do PS IT pre klasifikáciu potravín; Ø Ing. Milan Kováč, CSc. (MP SR) alternátor do komunikačnej skupiny AF EFSA; Ø MUDr. Katarína Kromerová (ÚVZ SR) národný expert pre rastlinné preparáty používané vo výživových doplnkoch; Ø Ing. Marica Theiszová, PhD. (MP SR), RNDr. Martina Valachovičová,PhD. (SZU) národné expertky pre hodnotenie rizika aspartámu; Ø Ing. Milan Kováč, CSc. (MP SR), MUDr. Katarína Kromerová (ÚVZ SR) národní experti pre oblasť referenčných výživových odporúčaní; Ø doc. Ing. Ľubomír Valík, PhD. (FCHPT STU) národný expert pre oblasť nových potravín. Spoločným orgánom Poradného fóra a Vedeckého výboru EFSA je Riadiaci výbor EFSA pre vedeckú spoluprácu a tvorbu sieti – SGC, jeho základnou úlohou je príprava, hodnotenie, posudzovanie a odporúčanie spoločných projektov zadávaných AF a Vedeckým výborom (SC) - ESCO projekty (projekty európskej vedeckej spolupráce). Slovenská republika má zastúpenie v tomto výbore (Ing. Zuzana Bírošová, CSc.). Úlohou CP v tejto oblasti je vyhľadávať a navrhovať expertov. Všetci experti navrhnutí CP a nominovaní zástupkyňou v AF boli akceptovaní zo strany EFSA. V roku 2009 boli riešené tieto projekty: ESCO projekt izoflavóny: v pracovnej skupine, ktorú tvorí 13 expertov z ČŠ a 2 pracovníci EFSA, zastupuje SR Ing. Július Brtko, DrSc. z ÚEE SAV. Cieľom projektu je zhodnotiť pozitíva a riziká z hľadiska príjmu izoflavónov v potravinách a potravinových doplnkoch. Správa bude predložená na schválenie Vedeckému výboru a Poradnému fóru koncom roku 2010. ESCO projekt rastliny a rastlinné preparáty bol realizovaný v priebehu rokov 2008 a 2009. Pracovnú skupinu tvorilo 20 expertov z EFSA, vedeckého panelu, EK a 13 ČŠ. Za SR pôsobil v ESCO skupine Mgr. Jaroslav Tóth, PhD. z FarmF UK. Cieľom projektu bolo pripraviť príručku pre hodnotenie rizika a kompendium. Príručku schválil Vedecký výbor EFSA, kompendium obsahuje údaje o toxicite, psychotropných i ostatných zlúčeninách obsiahnutých v jednotlivých rastlinách, alebo ich častiach. Pracovná skupina Vedeckého výboru EFSA pre hodnotenie rizika aspartámu – PS vznikla začiatkom roku 2008 s cieľom objasniť tvrdenia o škodlivých zdravotných účinkoch aspartámu, skupinu tvoria pracovníci EFSA a 9 expertov z ČŠ. SR zastupuje Ing. Marica Theiszová, PhD. z MP SR. Záverečná správa pracovnej skupiny bude predložená na schválenie SC a AF začiatkom roka 2010. Pracovná skupina vedeckého panelu BIOHAZ pre hodnotenie mikrobiologického rizika – SR v PS zastupuje Ing. Andrea Brtková zo ŠVPÚ Dolný Kubín. Cieľom skupiny je pripraviť podmienky na vytvorenie európskej siete pre hodnotenie mikrobiologického rizika. V roku 2009 boli SGC, SC a AF schválené i mandáty na nové projekty: ESCO projekt Neplastické materiály - do konca roku 2009 môžu zástupcovia AF môžu nominovať 2 expertov z oblasti toxikológie, konečný výber expertov do ESCO PS urobí SC. Vhodných expertov musí CP vyhľadať do konca roku 2009. V rámci implementácie projektu riešeného v zmysle čl.36 bol SGC a AF odsúhlasený na riešenie projektu pre Paneurópsky prehľad spotreby potravín. Pilotný projekt zameraný na dojčenskú a detskú výživu bude prebiehať od decembra 2009 do decembra 2011 a implementačná fáza od januára 2012 do decembra 2017. SR by sa do projektu mala zapojiť od roku 2012. ESCO projekt Zber dát - cieľom projektu je zjednotiť všetky zbery dát EFSA, tak aby boli prepojiteľné. Pre túto oblasť je potrebné vypracovať jednotnú klasifikáciu potravín. Mandát na pracovnú skupinu bol schválený v máji 2009, lídrom projektu je Dr. Leif Busk zo Švédskeho úradu pre potraviny. Za SR bola do pracovnej skupiny nominovaná Ing. Danka Šalgovičová z VÚP. V marci 2010 bude k tejto problematike zvolané vedecké kolokvium. IT pracovná skupina - spracovala dotazníky pre všetkých účastníkov zberu dát od zoonóz cez pesticídy až po spotrebu potravín. Vyplnené dotazníky zaslalo na EFSA iba 12 krajín, ostatné krajiny nevedeli predložené dotazníky vyplniť. SR zaslala dotazníky načas za všetky oblasti. Vyplnenie dotazníkov za SR koordinoval CP. PS spracuje správu i s odporúčaniami a predloží ju na rokovanie AF EFSA vo februári 2010. Jarné zasadnutie SGC sa uskutoční 20.04.2010 na MP SR v Bratislave, zasadnutie organizuje EFSA v spolupráci s CP. Riadiaci výbor pre pesticídy (PSC) má úlohu všeobecného manažmentu hodnotenia účinných látok a tvorby pracovného plánu. PSC zabezpečuje monitorovací proces schvaľovania účinných látok v súlade so záväznými termínmi danými legislatívou (zaradenia, prípadne nezaradenia účinných látok do prílohy I Smernice Rady 91/414/EHS – zoznam povolených účinných látok) a hodnotenie potrieb revízie, príp. tvorby riadiacich dokumentov. PSC zároveň, v procese hodnotenia pesticídov, poskytuje platformu pre riadenie spolupráce s OECD, JRC a ECHA. Za SR bola do PSC nominovaná Ing. Bronislava Škarbová, PhD. z odboru rastlinnej výroby MP SR. Prínosom participácie v tomto výbore je získavanie informácií a prezentácia priorít SR v systéme registrácií účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín, ako aj zapojenie sa do procesu hodnotenia a schvaľovania účinných látok, riešenie aktuálnych problémov v oblasti prípravkov na ochranu rastlín. V rámci hodnotenia existujúcich a nových účinných látok prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sa vykonáva na úrovni EÚ, EFSA vypracováva stanovisko k jednotlivým účinným látkam. Touto činnosťou sa zaoberá oddelenie PRAPeR. V rámci štruktúry PRAPeR boli vytvorené pracovné skupiny za účelom prediskutovania vedeckých a technických otázok. Tieto skupiny sú tvorené expertmi ČŠ v danej oblasti. Kontaktným bodom pre pracovné skupiny PRAPeR je odbor registrácie pesticídov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Jednotlivé expertné pracoviská, uvedené v Prílohe č. 6 Nariadenia vlády SR č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh, v znení neskorších predpisov, sa zúčastňujú na zasadnutiach a činnosti expertných skupín v oblasti fyzikálno – chemických vlastností (ÚKSÚP), toxikológie (ÚVZ SR), ekotoxikológie (NRL UVL) a osudu a správania sa v životnom prostredí (VÚVH). Organizácie nominované podľa čl.36 Nariadenia (ES) č. 178/2002 EP a Rady sú jediné organizácie v ČŠ, ktoré môžu čerpať finančné prostriedky z EFSA formou grantov. Tieto organizácie sa na národnej úrovni podieľajú na vedeckom hodnotení rizika. Zoznam 256 organizácií podľa čl. 36 vyššie uvedeného nariadenia bol schválený Správnou radou EFSA 19.12.2006. Posledná aktualizácia, ktorú v rámci SR zabezpečoval CP, sa uskutočnila začiatkom roku 2009. Zoznam sa rozšíril o 114 organizácií. Za SR je v súčasnosti schválených 16 organizácií (Príloha 5). V roku 2009 vypísal EFSA 15 výziev na predkladanie návrhov riešenia grantov (Príloha 6). Tieto výzvy boli CP zasielané slovenským organizáciám podľa čl. 36 a taktiež boli zverejnené na webovej stránke MP SR. Na základe podnetu troch expertov EFSA, ktorí v roku 2009 na pozvanie CP, navštívili Stredisko pre vyhodnocovanie výskytu cudzorodých látok na VÚP, predložil VÚP návrh na riešenie grantu „Pravdepodobnostný nástroj odhadu "normálneho" rozdelenia príjmu v komplexnej databáze spotreby potravín“. VÚP je jednou z organizácií, ktorú EFSA vybral na riešenie tohto grantu v roku 2010. Žiadna iná slovenská organizácia nominovaná podľa čl. 36 sa do riešenia grantov v roku 2009 nezapojila z finančných dôvodov, keďže EFSA prispieva na riešenie grantov 80% a riešiteľská organizácia musí zabezpečiť 20% finančných prostriedkov. V rámci zlepšovania vzájomnej spolupráce CP a organizácií podľa čl. 36 organizoval CP v roku 2009 dve stretnutia so zástupcami organizácií nominovaných podľa čl. 36, prvé stretnutie sa uskutočnilo v marci 2009 v Bratislave a druhé v októbri 2009 v Košiciach. Oboch stretnutí sa spolu zúčastnilo 120 expertov. Zber dát Výmena vedeckých dát medzi EFSA a ČŠ sa koná na základe viacerých právnych aktov EÚ najmä čl. 33 Nariadenia č.178/2002. Na základe tohto článku sú ČŠ povinné poskytnúť dáta EFSA, vlastníkmi dát zostáva ČŠ. Požiadavka na dáta zo strany ČŠ musí byť adresovaná prostredníctvom CP na EFSA. EFSA organizuje dva typy zberu dát – systematický, ktorý sa uskutočňuje každoročne a účelový, ktorý je organizovaný na základe požiadaviek adresovaných na CP pre ohraničené časové trvanie. Systematické zbery dát sú realizované prostredníctvom: Ø Pracovnej skupiny pre zoonózy - od roku 2005 realizuje zber dát o zoonózach a ich pôvodcoch zo zvierat a potravín. Kontaktným miestom v SR je ŠVPS SR, zástupcom v PS je MVDr. Marta Bédriová zo ŠVPS SR Ø Pracovnej skupiny pre MRL pesticídov - realizuje zber dát o rezíduách pesticídov v potravinách a krmivách, kontaktom za SR je Ing. Dana Guljašová z ÚVZ SR Ø Pracovnej skupiny pre spotrebu potravín - SR zastupuje Ing. Anna Turzová z VÚP, v rámci zberu dát v tejto oblasti boli v roku 2009 medzi EFSA a ČŠ podpísané dohody, na základe dohody medzi EFSA a VÚP prispieva EFSA VÚP čiastkou 60 000 €. Účelový zber dát - v roku 2009 zaslal EFSA na CP deväť žiadostí pre zber dát (Príloha 7). Pri zabezpečení účelových zberov dát spolupracuje CP s organizáciami úradnej kontroly potravín, organizáciami nominovanými podľa článku 36 i expertmi NOVS. Medzi najzaujímavejšie účelové zbery dát v roku 2009 patrili: Akrylamid je zlúčenina, ktorá má genotoxické a karcinogénne účinky. Vedecký panel EFSA pre kontaminanty v potravinovom reťazci prijal v roku 2005 stanovisko JECFA o expozícii spotrebiteľov akrylamidom v potravinách, z ktorého vyplynulo, že medze expozície touto zlúčeninou sú nízke pre spotrebiteľov s priemernou a vysokou konzumáciou potravín, ktoré ho obsahujú. Z uvedeného dôvodu v roku 2007 vydala EK odporúčanie pre trojročný monitoring akrylamidu vo vybraných potravinách. Monitoring v SR realizuje ŠVPS SR, výsledky za rok 2008 boli zaslané na EFSA. Po 3 ročnom monitoringu vedecký panel EFSA navrhne maximálne prípustné množstvá tejto látky v potravinách. Bisfenol A je látkou používanou pri výrobe plastov vrátane dojčenských fliaš. Táto látka môže mať negatívny vplyv na zdravie ľudí. Z uvedeného dôvodu je používanie takýchto dojčenských fliaš zakázané napr. v Kanade. Na základe informácií z AFSSA a rokovaní AF dostal EFSA mandát na spracovanie hodnotenia rizika, ktoré má byť ukončené v máji 2010. V SR sa problematikou obalových materiálov zaoberá RÚVZ so sídlom v Poprade, s ktorým CP spolupracuje. RÚVZ so sídlom v Poprade v súčasnosti realizuje monitoring obsahu bisfenolu A v polykarbonátových dojčenských flašiach, ktorý bude pokračovať i budúci rok. Súčasné výsledky ukazujú, že obsah bisfenolu A v tretích výluhoch vzoriek bol nedetekovateľný s medzou dokázateľnosti 0,03 mg/kg potravinového simulátora. Výsledky a informácie o národnom monitoringu poskytol CP EFSA. Arzén a jeho zlúčeniny sú prudko jedovaté. EFSA pre potreby hodnotenia rizika požiadal o národné dáta týkajúce sa prítomnosti arzénu vo vode a v potravinách. Údaje za SR získané z VÚP a ÚVZ SR boli prostredníctvom CP zaslané na EFSA. Benzofenón pochádzajúci z tlačiarenských farbív bol zistený v potravinárskych výrobkoch (obilniny, müsli) v niektorých ČŠ. Z uvedeného dôvodu EFSA požiadal o monitoring a zber dát pre vedecké hodnotenie rizika. Obalové materiály sú v rámci SR v kompetencii RÚVZ so sídlom v Poprade, ktorý vykonal monitoring u slovenských výrobcov i v obchodnej sieti. Obsah benzofenónu v potravinárskych výrobkoch v SR bol pod hranicu detekcie. Informácie boli zaslané CP na EFSA. Nikotín v hubách – na základe nálezu vysokého obsahu nikotínu v sušených divých čínskych hubách požiadal EFSA ČŠ o urgentné poskytnutie informácií o sťažnostiach spotrebiteľov a množstvách nikotínu. V SR spolupracovali s CP odbor rastlinnej výroby MP SR, ÚKSUP, ŠVPS SR, VÚP a ÚVZ SR. Huby obsahujúce nikotín neboli na územie SR dovezené. EFSA na základe zistení určil ako predpokladanú kontamináciu spaľovanie zvyškov tabaku pri sušení húb. Tuky a oleje - zber dát pre hodnotenie niektorých látok ako akceptovateľných predchádzajúcich lodných nákladov pre jedlé tuky a oleje. CP požiadal o stanovisko a dáta NOVS pre tuky a oleje, avšak s danou problematikou sa v SR nikto nezaoberá, takže dáta nemohli byť poskytnuté EFSA. Ostatné tri požiadavky na poskytnutie dát zaslal EFSA na CP až 1.12.2009, v súčasnosti CP komunikuje so spolupracujúcimi organizáciami a expertmi NOVS. Požadované dáta budú na EFSA zaslané až začiatkom roku 2010. Požiadavky EFSA a ČŠ Okrem zberu dát požaduje EFSA od CP i ďalšie informácie (Príloha 7). V roku 2009 to bolo 6 špecifických požiadaviek, ktoré CP zabezpečil v spolupráci so zainteresovanými organizáciami a expertmi NOVS. Od roku 2009 sa rozvinula i úzka spolupráca v oblasti výmeny informácií medzi CP v jednotlivých krajinách. Odpovede na 18 požiadaviek ostatných CP bolo zabezpečovaných taktiež v spolupráci s expertmi NOVS. V rámci výmeny požiadaviek a informácií medzi CP bolo i 10 informácií o konferenciách a kongresoch organizovaných ČŠ v spolupráci s príslušnými CP. CP poskytol tieto informácie všetkým dotknutým členom NOVS a zabezpečil účasť 6 expertov na 5 konferenciách. Komunikácia Hlavnou úlohou EFSA v oblasti komunikácie je zabezpečenie jednotnej komunikácie o riziku v rámci celej EÚ. Túto činnosť EFSA realizuje prostredníctvom komunikačnej PS AF. SR v tejto PS zastupujú Ing. Marica Theiszová, PhD. z MP SR a Ing. Milan Kováč, PhD. z MP SR. PS zasadá štyrikrát do roka, ostatná komunikácia prebieha dennodennou elektronickou komunikáciou. Pre zabezpečenie jednotnej komunikácie o problematike bezpečnosti potravín zasiela EFSA pod embargom návrhy tlačových správ, ktoré sú pripomienkované CP – zástupcami v PS komunikácia. Nakoľko sa jedná o obšírnu problematiku, ktorú pokrýva EFSA je pri pripomienkovaní nevyhnutná rýchla a diskrétna spolupráca CP s jednotlivými expertmi NOVS. Po schválení návrhov tlačových správ sú tieto zverejňované na web stránke EFSA. CP zabezpečuje preklad tlačových správ, ktorý je zverejnený na webovej stránke MP SR – informácie pre laickú verejnosť. V roku 2009 CP komunikoval a zverejnil 49 tlačových správ (Príloha 8). Zároveň je tlačová správa i príslušné vedecké stanovisko, ku ktorému EFSA správu vydáva, zaslané príslušným členom NOVS elektronickou poštou – informácie pre odbornú verejnosť. V prípade, že sa jedná o tzv. „horúcu problematiku“ zabezpečuje CP v spolupráci s expertmi NOVS a národnou komunikačnou skupinou i informácie o riešení a stave danej problematiky v SR a pripraví podklady pre tlačové vyhlásenie na národnej úrovni (jednotné pre MP SR, MZ SR, ŠVPS SR, ÚVZ SR). Okrem tlačových správ sú všetkým 310 expertom NOVS elektronicky zasielané aj časopisy vydávané EFSA: EFSA news (2 čísla), EFSA in focus (3 čísla), Moving together (1 číslo) a EFSA highlights (41 čísel), ktoré sú taktiež zverejnené aj na web stránke MP SR. Platforma pre výmenu vedeckých informácií (IEP) je nástrojom výmeny informácií o hodnoteniach rizika na komunitárnej úrovni. Prostredníctvom tejto platformy sú na jednom mieste sústredené výsledky hodnotenia rizika, pracovné programy jednotlivých ČŠ v oblasti hodnotenia rizika, informácie o začatí a pokračovaní hodnotení rizík v ČŠ a EFSA, či informácie o plánovaných aktivitách CP. Poslaním IEP je využívať hodnotenie rizika spracované inými ČŠ a predchádzať duplicite prác v ČŠ EÚ. Platforma zabezpečuje rýchlu výmenu informácií v prípade vzniku výnimočných rizík. Prístup na IEP majú v súčasnosti CP, zástupcovia AF, experti pracovných skupín a pracovníci EFSA. V rámci SR je zabezpečený prístup na IEP na ÚKSUPe, ŠVPS SR a ÚVZ SR. Pracovníci majúci prístup na IEP v týchto organizáciách boli usmernení CP o povinnosti poskytovať hodnotenia rizika spracované inými ČŠ vlastným expertom pre interné použitie. Od septembra 2008 do októbra 2009 bolo na IEP zverejnených 416 dokumentov. SR doteraz zverejnila na IEP 11 dokumentov, z toho 7 hodnotení rizika, národný strategický plán CP a ročný pracovný plánu CP pre rok 2009, profil krajiny a príručku pre všeobecný plán riadenia krízy v SR. Do konca roku 2009 bude na IEP za SR zverejnených 8 vedeckých hodnotení rizika vypracovaných na národnej úrovni v roku 2009. V rámci výmeny a poskytovania informácií týkajúcich sa hodnotenia rizika klonovania zvierat, ktoré bolo zverejnené na IEP, kontaktovali CP pracovníci CP zo Švajčiarska. Údaje boli potrebné pre prípravu podkladov správy o klonovaní zvierat švajčiarskou stranou. Aktivity CP na národnej úrovni V súlade s Národným strategickým plánom CP pre rok 2009 zabezpečoval CP tieto aktivity na národnej úrovni: 1. posilnenie spolupráce národných vedeckých expertov s EFSA o spolupráca pri hodnotení rizika Na základe záverov Komisie pre bezpečnosť potravín, ako i podnetov z vedeckej a kontrolnej praxe koordinoval CP v roku 2009 prípravu 8 národných hodnotení rizika, ktoré po spracovaní expertmi sú pripomienkované odborníkmi príslušnej NOVS a po zapracovaní pripomienok sú zverejňované na webovej stránke MP SR a IEP platforme EFSA. V roku 2009 boli riešené nasledujúce hodnotenia rizika: Ø Aspekty odhadu nutričného rizika; Ø Ovplyvnenie vzniku nádorov zmenou stravovacích návykov - význam glukozinolátov; Ø Hodnotenie expozície Bacillus cereus pri konzumácii pasterizovaného mlieka; Ø Vedecké hodnotenie rizika z vírusov v potravinách; Ø Hodnotenie kontaminácie ovocia a zeleniny z 3.krajín; Ø Expertné vedecké stanovisko z oblasti hodnotenia rizika príjmu aditívnych látok zo stravy; Ø Hodnotenie kvality potravinových matríc na základe zmien obsahu prchavých zložiek; Ø Porovnanie metodík hodnotenia rizika k bezpečnosti maximálnych limitov rezíduí prípravkov na ochranu rastlín v potravinách. o vedecké konferencie, semináre CP v spolupráci s organizáciami nominovanými podľa čl. 36 zorganizoval: Ø „Zoonózy – spoločná ochrana zdravia ľudí a zdravia zvierat“ medzinárodný vedecký kongres, ktorého sa zúčastnilo 160 expertov, 2 prednášatelia z EFSA a 1 prednášateľ z AFSSA; Ø „Bezpečnosť potravín a kontrola“ medzinárodný vedecký kongres, organizovaný SPU, CP sa podieľal na spoluorganizácií - 1 prednášajúci z EFSA; Ø „Nanočastice – ich správanie sa v biologických systémoch a využitie v moderných technológiách“ seminár bez účasti expertov z EFSA; Ø „Stretnutie mladých vedeckých pracovníkov v potravinárstve“ medzinárodná konferencia za účasti mladých vedcov zo 7 univerzít SR a ČR, bez účasti expertov z EFSA; Ø „Nové trendy v bezpečnosti potravín“ seminár bez účasti expertov z EFSA; Ø „Mykotoxíny 2009“ medzinárodný vedecký seminár CP sa podieľal na spoluorganizácii. Okrem vedeckých konferencii organizovaných, alebo spoluorganizovaných CP sa pracovníci CP zúčastnili s 3 prednáškami a 3 postermi 5 konferencií, na ktorých prezentovali činnosť CP a EFSA. 2. posilnenie komunikácie smerom k spotrebiteľovi Dôvera spotrebiteľov vo výrobky predávané na komunitárnom trhu patrí medzi priority EÚ, zdôraznené i v Zmluve o EÚ. V SR pôsobí viac ako 20 mimovládnych spotrebiteľských organizácií, ktoré majú najbližší kontakt priamo na spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu CP oslovil všetky slovenské spotrebiteľské organizácie a navrhol im spoluprácu. Sedem spotrebiteľských združení prejavilo záujem, ostatné združenia sa prednostne zaoberajú inými okruhmi ako sú potraviny. CP v súčasnosti spolupracuje s nasledovnými spotrebiteľskými združeniami: ü Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska (A3S); ü Spotrebiteľský inštitút; ü Združenie na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade; ü Združenie slovenských spotrebiteľov (ZSS); ü Slovenské združenie ochrany práv pacientov a spotrebiteľov; ü Spoločnosť spotrebiteľov potravín. Spotrebiteľským združeniam sú zasielané aktuálne informácie a konzultované spotrebiteľské problémy. V roku 2009 boli uzavreté s dvomi spotrebiteľskými združeniami i zmluvy o dielo, na základe ktorých bol vykonaný „Prieskum spotrebiteľského povedomia v oblasti zdravej výživy„ a zabezpečenie informovanosti mládeže o správnej výžive v rámci „Európskeho diára“, ktorý je distribuovaný stredoškolskej mládeži. 3. zvýšenie úrovne hodnotenia rizika a predchádzanie vzniku rizika Pre zvýšenie úrovne hodnotenia rizika CP spracoval vzor správy pre hodnotenie rizika. Návrhy na hodnotenie rizika predkladajú členovia NOVS, orgány úradnej kontroly a Komisia pre bezpečnosť potravín. Z hľadiska predchádzania vzniku rizika začal CP spoluprácu s MZ SR v oblasti antibiotickej rezistencie. V spolupráci s MŽP SR spracoval Národný rámec regulácie GMO a výrobkov z nich. V spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a Úradom verejného zdravotníctva SR zabezpečil prípravu Správy o zoonózach a pôvodcoch zoonóz v Slovenskej republike v roku 2008, ktorá vyšla ako publikácia s ISBN 978-80-970209-8-9 v náklade 100 ks. www:mpsr.sk Farmári viacerých krajín únie chcú spojiť sily proti návrhu CAP - Výhrady voči návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) Európskej únie na obdobie rokov 2014 až 2020 majú okrem Slovenska aj ďalšie európske krajiny. Zhodujú sa v tom, že návrh je v súčasnej podobe neprijateľný a diskriminačný najmä pre krajiny východnej Európy. Ako počas dnešnej konferencie venovanej návrhu CAP v Nitre uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík, bude nevyhnutná súčinnosť predstaviteľov týchto štátov, ak chcú krajiny dosiahnuť spravodlivejšie podmienky pre agrárne podnikanie v novom programovom období. Individuálne prístupy sú podľa neho vopred odsúdené na neúspech. "Blokačnú menšinu momentálne tvorí Slovensko, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Bulharsko a Rumunsko, ako pozorovateľ pôsobí Maďarsko. Potrebujeme získať 91 hlasov. Podnikáme kroky aj na mimovládnej úrovni, plánujeme stretnutie krajín V-12, budeme hľadať spoločné prieniky," konštatoval Semančík. Rozhodujúce výhrady slovenských farmárov voči návrhom novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ súvisia najmä so zachovaním historického princípu vo vyplácaní priamych platieb. Pokračovaním diskriminácie veľkých úspešných podnikov je podľa nich aj stropovanie platieb, ktoré zasiahne najmä krajiny s veľkovýrobnými formami podnikania. Nesúhlasia ani s požiadavkou tzv. zazelenania. Ako po návrate z rokovania Rady poľnohospodárskych ministrov v Štrasburgu koncom minulého týždňa informoval minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon (Most-Híd), v otázke zazelenania sa 19 z 27 členských krajín vyslovilo proti predloženému návrhu Európskej komisie. K tzv. zastropovaniu sa spolu so Slovenskou republikou rovnako vyjadrila ČR, Veľká Británia a Rumunsko. Nemecko z členov blokačnej menšiny vyjadrilo nad zastropovaním obavy. V otázke sedempercentného úhorovania plôch vyjadrilo na rokovaní agroministrov nesúhlas šesť členských krajín EÚ. Slovenských farmárov na návrhu CAP EÚ najviac zaskočilo, že avizovaná rovnosť priamych platieb po roku 2013 sa nekoná. "Rozdiely vo výške priamych platieb medzi starými a novými členskými krajinami EÚ pretrvávajú. S rovnosťou podmienok sa uvažuje až po roku 2028, čo je pre nás absolútne neprijateľné," konštatoval Semančík. Podľa neho Brusel neprihliadol ani na nesúhlasné stanoviská viacerých členských krajín EÚ vrátane Slovenska k úsiliu o zavedenie stropov priamych podpôr pre veľké podniky. Legislatívny návrh EK počíta s ich krátením vo viacerých intervaloch už od výšky 150.000 eur. Podľa Semančíka však dopad zastropovania na slovenských farmárov bude oproti pôvodným predpokladom nižší. "Po odpočte pracovných nákladov a odvodov sa to dostalo do inej roviny ako pôvodne. Zastropovanie by sa dotklo 1,5 percenta fariem," uviedol. Za neprijateľné považujú farmári v rámci tzv. ozeleňovania zavedenie povinnosti zaradiť mimo produkcie až 7 % obhospodarovanej pôdy, ak žiadateľ nechce prísť o časť podporných prostriedkov. Okrem zníženej produkcie by tento krok viedol aj k zníženiu zamestnanosti, čo je v rozpore s proklamovaným úsilím o zabezpečenie trvalo udržateľného vidieckeho rozvoja. Navrhované úhorovanie pôdy by spôsobilo problémy hlavne farmárom v produkčných oblastiach. 25.10.2011 TASR Upozornenie – nová legislatíva - Od 1. januára 2012 nadobúda účinnosť:. 1. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 319/2011 Z. z. z 28. septembra 2011 o podpore podnikania v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 2. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 320/2011 Z. z. z 28. septembra 2011 o rozsahu, spôsobe a podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka. 21.10.2011 www.mpsr.sk Začal sa boj o konečnú podobu európskej poľnohospodárskej politiky - Európska komisia predstavila balík siedmych legislatívnych návrhov k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Cieľom návrhov je podľa Komisie čo možno najlepšie využitie dostupných zdrojov zvyšovaním konkurencieschopnosti poľnohospodárov. Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon (Most – Híd). Ako povedal na dnešnej tlačovej besede, súčasná podoba návrhu je pre Slovensko neprijateľná: „Práve teraz sa začal boj o podobu reformy SPP a bude veľmi intenzívne pokračovať ešte aspoň rok.“. Podľa návrhu Komisie priame platby by mali mať lepšie zacielenie, napríklad by mali byť podmienené ochranou životného prostredia, taktiež by mali byť stanovené limity pre platby.. Rozvoj vidieka by mal klásť dôraz na zmenu klímy, biodiverzitu, bioenergiu a inováciu. Podľa Komisie je potrebné zabezpečenie lepšieho súladu s ostatnými politikami EÚ a stanovené účinnejšie mechanizmy vykonávania.. Podľa ministra Simona sa väčšina členských štátov vyslovila, že reforma SPP nezohľadňuje ciele transparentnosti a zjednodušenia, pričom je potrebné ponechať väčšiu flexibilitu.. Najviac sa diskutovalo k otázkam zastropovania - „capping“ a ozelenenia „greening“ vo väzbe na 1. pilier. K zastropovaniu sa jednoznačne odmietavo postavili krajiny Rumunsko, Veľká Británia, Slovensko a Česká republika. „Tieto podmienky sú pre Slovenskú republiku jednoznačne nevýhodné,“ konštatoval minister. Podľa neho je „SPP nastavená dvojrýchlostne, jedny kritériá platia pre staré členské krajiny, iné pre nové členské krajiny. Našou snahou je aj prostredníctvom blokovacej menšiny vyrokovať čo možno najspravodlivejšie podmienky reformy.“. Väčšina členských štátov vrátane Slovenska má taktiež má výhrady k 30% alokácií prostriedkov priamych platieb na „greening“ a požadujú ďalšiu diskusiu. V súvislosti s ozelenením väčšina štátov zaujala odmietavý postoj k 7 percentám celkovej plochy podniku mimo produkcie.. Minister Simon sa kriticky vyjadril k navrhovanej definícii pre aktívneho farmára, no medzi jednotlivými krajinami panuje zhoda o zadefinovaní aktívneho farmára, ktoré zohľadňujú špecifiká danej krajiny. 21.10.2011 Tlačová správa Podpory - Výzvy - Priame platby Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory, ktoré sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ, doplnkové priame platby sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR. (viac) Aktuálne výzvy!. Program rozvoja vidieka SR 2007 - 2013 Program zameraný na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ochranu prírody a zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach je spolufinancovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a kofinancované čiastočne SR. (viac) Aktuálne výzvy!. Operačný program Rybné hospodárstvo 2007 - 2013 Operačný program je spolufinancovaný zo Spoločnej politiky rybolovu cez Európsky fond pre rybné hospodárstvo. Podpory sú svojim charakterom investičné. Na predkladanie projektov sú vyhlasované výzvy. (viac) Aktuálne výzvy!. Regionálny operačný program Hlavným cieľom operačného programu je zvýšiť dostupnosť a kvalitu občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch. Projekty predkladané na základe výziev sú spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR. Financovanie projektov v rámci ROP sa uskutočňuje formou poskytovania nenávratného finančného príspevku, ktorého maximálna výška predstavuje 95 % celkových schválených oprávnených nákladov na projekt. (viac) Aktuálne výzvy!. Operačný program Bratislavský kraj Globálnym cieľom operačného programu je posilnenie konkurenčnej schopnosti regiónu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budovaním regiónu atraktívneho pre život. Jednou z priorít Operačného programu je aj možnosť rozvoja informatizácie spoločnosti na území Bratislavského samosprávneho kraja. (viac) Aktuálne výzvy!. Programy cezhraničnej spolupráce V rokoch 2007-2013 má Slovensko pozdĺž svojich hraníc 5 programov cezhraničnej spolupráce - 4 na vnútornej hranici a 1 na vonkajšej. Ich cieľom je dosiahnutie vyrovnanej integrácie rôznych území EÚ prostredníctvom podpory spolupráce regiónov.(viac) . Dotácie v rámci Spoločnej organizacie trhu V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je možné poskytovať podpory v oblasti spoločnej organizácie trhu čiže podpory pre trhové opatrenia: organizáciu trhu s rastlinnými a živočíšnymi komoditami a podporu exportu. Ide o podpory europské s čiastočným spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu SR. (viac) . Štátna pomoc Štátna pomoc v rezorte pôdohospodárstva sa poskytuje podnikateľským subjektom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve. Podpory v pôdohospodárstve sa poskytujú ako (viac):. 1.Štátna pomoc - každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu. 2.Minimálna pomoc (pomoc de minimis) - ktorá v priebehu akéhokoľvek obdobia troch fiškálnych rokov neprekročí výšku 7 500 EUR pre jedného podnikateľa v poľnohospodárskej prvovýrobe. Aktuálne výzvy!. Národné podpory Ide o podpory poskytované formou dotácie podľa Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5. mája 2011 č. 536/2011 – 100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka.(viac) Aktuálne výzvy!. Dobiehajúce a ukončené dotácie Podstránka je venovaná ukončeným príp. v najbližšom období ukončeným podporám.. SAPARD 2004 - 2006 SOP P-RV 2004 - 2006 P-RV 2004 - 2006 10.11.2011 www.mpsr.sk zhovor s ministrom Zsoltom Simonom pre Pravdu: V potravinách sa pretína politika s ekonomickou realitou - 03-10-2011. 26.09.2011 Pravda; ; Sedlák Jozef). Slovensko zbytočne dováža potraviny, ktoré si vie vyrobiť samo, a vytvára si tým nezamestnanosť na vidieku. "Ak si mäso, ovocie a zeleninu do pestujeme sami, môžeme zamestnať pätnásťtisíc ľudí." Aj týmto argumentom chce získať zo štátneho rozpočtu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon 40 miliónov eur v podobe národného doplatku k bruselským priamym platbám. . Koalícii stále chýba dohoda o podpore eurovalu. Zato sa však aspoň rámcovo dohodla na rozpočte. Ste s týmto rámcom spokojný? . Zatiaľ existuje len ideová zhoda na rozpočte, ale nič viac.. Čo bude napríklad s desaťpercentným doplatkom k priamym platbám pre farmárov? . Je to priorita pôdohospodárskeho rezortu, ako aj priorita strany Most Híd.. Je to viac politická alebo ekonomická otázka? . Potraviny sú vždy o politike aj ekonomike. Chceme, aby sa ku každému rezortu stavalo aspoň približne rovnako. Potraviny aj v dôsledku opätovne sa prebúdzajúcej krízy nadobúdajú na význame ekonomickom aj politickom. Doplatkom k priamym platbám pomôžeme chovateľom zvierat. A tí ho občanom vrátia v tom, že budú ďalej piť kvalitné slovenské mlieko a jesť bryndzu. Potrebujeme ich tiež na to, aby sme vytvárali pracovné miesta na vidieku prostredníctvom programu predaja poctivých slovenských potravín konečnému spotrebiteľovi.. O aké sumy peňazí ide? . Desať percent národného doplatku má hodnotu 40 miliónov eur a ďalších 20 miliónov eur si vyžaduje podpora zamestnanosti na vidieku. Dnes totiž dovážame cez potraviny, ovocie a zeleninu na Slovensku aj prácu 15 tisíc poľnohospodárov zo Španielska, Holandska, Poľska či Číny a plus k tomu platíme z našich daní 15 tisíc slovenských nezamestnaných. Radšej zamestnajme našich ľudí, ktorí vyrobia chutné slovenské potraviny, ako si máme vyrábať nezamestnanosť.. Ako ste prišli k číslu 15 tisíc? . Analýza Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva ukázala, že vidiek má potenciál poskytnúť ďalších 15 tisíc pracovných príležitostí. Som presvedčený, že do dvoch rokov možno vytvoriť zhruba polovicu z týchto pracovných miest.. Kde najmä? V pestovaní ovocia, zeleniny a v chove ošípaných, kde najviac narástli dovozy? . Nielen v týchto odvetviach. Na poľnohospodárstvo sa treba pozrieť inak ako doteraz. Dosiaľ sa za ním videla len veľkovýroba, vagóny obilia, milióny litrov mlieka, tony mäsa. Musíme zmeniť prístup k poľnohospodárstvu a predávať výrobky medzi nimi aj doma vykŕmenú hydinu, mäso z poctivo dochovaných býčkov do reštaurácií, ovocie a zeleninu na malých mestských a vidieckych trhoch. Preto pripravujeme od októbra predaj konečnému spotrebiteľovi. Treba ponúknuť produkty farmárov nielen spracovateľom a klasickej obchodnej sieti, ale rovno konečnému spotrebiteľovi.. Chcete teda, aby roľníci svojimi produktmi obsluhovali najbližšie okolie, trhoviská, reštaurácie, jedálne, nemocnice, domovy dôchodcov a podobné zariadenia? . Áno. Vytvoríme podmienky na to, aby si slovenskí výrobcovia vybudovali dôverný vzťah so svojimi odberateľmi aj vo sfére verejného stravovania. Je to spôsob, ako eliminovať dovozy zo zahraničia, ako zvyšovať podiel predaja slovenských potravín a budovať zdravý potravinový lokálpatriotizmus.. Dnes ľudia nakupujú potraviny najmä v super a hypermarketoch. Je to pohodlné. Zvykli si na ne. Zmeníte ich zvyklosti? . A myslíte si, že občania sú so všetkým spokojní? Veľký reťazec napríklad nakúpi paradajky od zeleninárov vo Veľkých Kapušanoch, dovezie ich do centrálneho skladu na západnom Slovensku a potom opäť vezie do predajní na východnom Slovensku? Akú to má logiku, tobôž v čase krízy?. Nepocítime ju na drahších potravinách už v jeseni alebo najneskôr v zime? . Od začiatku roka do leta zdraželi potraviny zhruba o sedem percent. A to už ľudia cítia. Nevidím dôvod na nijaký radikálny rast cien potravín v najbližších mesiacoch. Tona potravinárskej pšenice už nestojí 260 eur ako v prvom polroku 2011, ale klesla na 180 až 190 eur. Nie je tu príčina, aby cena múky, chleba či pečiva rástla a dražieť by nemali ani ďalšie potraviny. Zemiaky sú lacnejšie ako pred rokom. Otázka cien potravín je aj otázkou výšky obchodných marží. Pravdupovediac, obchodné reťazce majú príliš vysoké marže.. Podľa čoho tak usudzujete? . Keď si porovnáme ceny, za ktoré dnes predávajú potraviny spracovatelia a za koľko sa potom predávajú na pultoch obchodov, tak vidíme, že je tam obrovská obchodná marža. Keby sa nám podarilo oživiť predaj konečnému spotrebiteľovi, klesli by aj marže potravín v obchodoch.. Uznáte však, že by to museli byť nie príštipkárske objemy potravín, ktoré by farmári predali konečnému spotrebiteľovi.. Uznám.. Ale je normálne, že na Slovensku vyprodukujeme kvalitné hovädzie mäso, býčky predáme do Rakúska, kde ich porazia, spracujú, pošlú na Slovensko a naši ľudia si kúpia kilogram sviečkovice za 25 eur? . Ale veď my na Slovensku už pomaly nemáme ani bitúnky, v ktorých by sme porážali dobytok. Ani to nie je normálne. Súčasťou predaja konečnému spotrebiteľovi bude aj to, že farmári budú môcť mať príležitostné bitúnky. Keď si ich farmári otvoria, nájdu si svojich odberateľov a rozbehne sa obchod s kvalitným čerstvým mäsom. Nebude to anonymné mäso, ale mäso od konkrétneho chovateľa, ktorý musí dodržiavať kvalitu. Ak podporíme predaj konečnému spotrebiteľovi, zákazník si vyberie, či si kúpi mäso v obchode, kde nevie, kedy sa zviera porazilo, alebo od prevereného konkrétneho chovateľa. Podstatné je, aby namiesto jedného podnikateľa tu bolo dvadsať, od ktorých si spotrebitelia môžu vybrať tovar.. Tohto roku sme na Slovensku zažili dva potravinové škandály. Ste si istý, čo jete?. Vo veľkej miere áno.. To znamená?. Že všetky potraviny sa usilujem kúpiť od producentov, ktorých poznám.. Kde nakupuje minister pôdohospodárstva potraviny? Aj v reťazcoch?. Som spotrebiteľ ako každý iný občan tejto republiky a nakupujem aj v reťazcoch. Vždy si pozriem, aký výrobok si kupujem. Dávam si pozor na párky, aby neobsahovali namiesto mäsa sóju. Pozerám sa, kto je výrobca a snažím sa kupovať potraviny, ktoré sú označené značkou kvality. Je tam garancia, že tieto potraviny sú pod zvýšenou kontrolou a pochádzajú zo Slovenska. A pokiaľ ide o zeleninu, je to jednoduché, mám ju zo záhrady mojej mamky.. Nedávno sa obchodníci sťažovali, že vláda málo propaguje slovenské potraviny. Ministerstvo celkom určite v rámci svojich možností podporí slovenské výrobky. Budete mať na to dosť peňazí? . Ide presne o peniaze, ktoré pýtame na podporu vidieckej zamestnanosti. A keď spolu s ňou podporíme marketing slovenských výrobkov, bude po nich vyšší dopyt. Napokon, ako to ukázali posledné spotrebiteľské prieskumy, občania majú záujem o slovenské potraviny.. Nebude minister financií žiadať od vás výmenný obchod: Ustúpite mu v otázke spotrebnej dane na tiché víno a pivo a on vám uvoľní peniaze na podporu predaja konečnému spotrebiteľovi? . Je chybné stavať otázku takýmto spôsobom. V čase krízy potrebujeme štátne programy, pomocou ktorých vytvoríme pracovné miesta. Tento rok sme podporili čistenie drobných vodných tokov a čistenie melioračných kanálov. Dva štátne podniky Lesy SR a Hydromeliorácie takto zamestnali takmer 700 ľudí. Fluktuácia počas šiestich mesiacov bola minimálna 35 ľudí, iba 5 percent. Ako vidno, ľudia si vážia robotu, chcú byť zamestnaní, užitoční, a nie žiť zo sociálnych dávok.. Z čoho vyplýva že.... ...štát potrebuje vytvoriť pracovné miesta v regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Najvyššia nezamestnanosť nie je v mestách, ale na vidieku. Dnes, keď sa rušia autobusové spoje a z niektorých dedín treba do mesta cestovať 30 až 50 kilometrov, je mesto takmer neprístupné. Ale keď vytvoríme štátne programy podporujúce ovocinárstvo či zeleninárstvo, zamestnáme ľudí a nebudeme presúvať potraviny hore dolu po republike, a najmä ich nebudeme dovážať za drahé peniaze z cudziny. A pokiaľ ide o víno, je mylné domnievať sa, že daň na víno nám vytrhne tŕň z päty.. Prečo? . Pozrime sa, ako vyzerá vinohradnícka Morava a ako vinohradnícke Slovensko. Nemôžeme urobiť taký chybný krok ako predchádzajúca vláda, ktorá zrušila zákonnú ochranu viníc a umožnila ich beztrestné klčovanie. Vinohrady dali Slovensku nezabudnuteľnú malebnosť, ľuďom poskytli prácu. Na južnom Slovensku je vinárska obec Strekov, obnovili tu vinohrady, založili festival, na ktorý chodia tisíce ľudí z celého Slovenska ako na Malokarpatskú vínnu cestu. Máme teraz mladým vinohradníkom a vinárom zobrať chuť do práce?. Podiel slovenských potravín na pultoch padol na hranicu nižšiu ako 50 percent. Je vôbec reálne zvrátiť tento stav?. Budem stručný. Vlani malo Slovensko záporné saldo v obchode s potravinami mínus jednu miliardu eur. Tohtoročná polročná bilancia hovorí, že medziročne sme saldo k 30. júnu 2001 znížili o 148 miliónov eur. Ak využijeme všetky nástroje spolu s programami, ktoré pripravujeme, postupne negatívny vývoj zastavíme. Musíme ľuďom stále pripomínať, že konzumáciou slovenských potravín dávame prácu našim ľuďom a podporujeme slovenskú ekonomiku.. Myslíte si, že mladí ľudia bez práce sa pohrnú pracovať na polia? . Je to úplne iná generácia, s inými predstavami o živote, ako mali ich rodičia. Som optimista. Keď sme vstúpili do Európskej únie, zdalo sa, že slovenské salaše nemajú perspektívu. Pracovali na nich starí bačovia, prísne hygienické podmienky obmedzovali tradičnú výrobu ovčej hrudky, žinčice a bryndze. V roku 2005 sme vyrokovali zmäkčenie nezmyselne tvrdých podmienok a odvtedy výroba bryndze na salašoch stúpa. V porovnaní s rokom 2005 sa tohto roku zvýšila o 50 percent.. Chcete pomáhať nezamestnaným, ale ohrozené sú aj fungujúce poľnohospodárske podniky. Najmä veľké družstvá a obchodné spoločnosti, ktorým chce Brusel po roku 2013 znížiť výplatu priamych platieb. Môže Slovensko odvrátiť tento krok? . Predovšetkým táto téma sa dnes dosť zle vysvetľuje. Pred nami je rok 2012 a 2013. Európska komisia má snahu uplatňovať tzv. moduláciu. O čo v nej ide? Ak má veľká farma príjem z priamych platieb alebo z podpôr za hospodárenie v horších prírodných podmienkach nad 300 tisíc eur, suma nad túto hranicu sa bude znižovať o 4 percentá. Príklad. Ak niekto dostane 500 tisíc eur, tak z tých 200 tisíc eur sa mu bude krátiť príjem o 4 percentá. Nedostane teda 500 tisíc, ale iba 492 tisíc eur. Takto vyzerá snaha Bruselu o moduláciu. Definitívne rozhodnutie ešte nepadlo. Slovensko argumentuje tým, že v prístupovej zmluve nebola zmienka o modulácii do roku 2013.. A aké sú naše vyhliadky po roku 2013?. Zastropovanie priamych platieb by malo priniesť obmedzenie na rovnakom princípe ako modulácia. Keby sme sa vrátili k uvedenému príkladu, tých 8 000 eur, o ktoré by veľká farma prišla, sa navrhuje presunúť do II. piliera. Tieto peniaze by sa využili na projektové podpory, agroenvironment, diverzifikáciu výroby a ďalšie opatrenia. Pokiaľ by to malo byť krátenie na úrovni štyroch percent, nie je to podľa mňa dôvod na to, aby sa veľké podniky delili na menšie farmy.. Prečo? . Treba si dva razy rozmyslieť, čo je lepšie urobiť. Sú tu totiž záväzky pôvodného veľkého podniku, ktoré sa týkajú napríklad projektov z agroenvironmentu, Natury 2000 a podobne, ktoré treba dodržať až do vypršania ich lehôt. Nikto sa z nich nevyzuje. Treba si zvážiť všetky dôsledky, ak niekto šiel do projektových podpôr, musí splniť podmienky, ku ktorým sa zaviazal. A to aj po rozdelení podniku.. V potravinách sa pretína politika s ekonomickou realitou - Slovensko zbytočne dováža potraviny, ktoré si vie vyrobiť samo, a vytvára si tým nezamestnanosť na vidieku. "Ak si mäso, ovocie a zeleninu dopestujeme sami, môžeme zamestnať pätnásťtisíc ľudí." Aj týmto argumentom chce získať zo štátneho rozpočtu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon 40 miliónov eur v podobe národného doplatku k bruselským priamym platbám. Cez potraviny dovážame na Slovensko aj prácu 15–tisíc poľnohospodárov zo zahraničia a plus k tomu platíme z našich daní 15–tisíc slovenských nezamestnaných, hovorí minister Zsolt Simon. Autor: Robert Hüttner, Pravda Koalícii stále chýba dohoda o podpore eurovalu. Zato sa však aspoň rámcovo dohodla na rozpočte. Ste s týmto rámcom spokojný? Zatiaľ existuje len ideová zhoda na rozpočte, ale nič viac. Čo bude napríklad s desať percentným doplatkom k priamym platbám pre farmárov? Je to priorita pôdohospodárskeho rezortu, ako aj priorita strany Most–Híd. Je to viac politická alebo ekonomická otázka? Potraviny sú vždy o politike aj ekonomike. Chceme, aby sa ku každému rezortu stavalo aspoň približne rovnako. Potraviny aj v dôsledku opätovne sa prebúdzajúcej krízy nadobúdajú na význame – ekonomickom aj politickom. Doplatkom k priamym platbám pomôžeme chovateľom zvierat. A tí ho občanom vrátia v tom, že budú ďalej piť kvalitné slovenské mlieko a jesť bryndzu. Potrebujeme ich tiež na to, aby sme vytvárali pracovné miesta na vidieku prostredníctvom programu predaja poctivých slovenských potravín konečnému spotrebiteľovi. O aké sumy peňazí ide? Desať percent národného doplatku má hodnotu 40 miliónov eur a ďalších 20 miliónov eur si vyžaduje podpora zamestnanosti na vidieku. Dnes totiž dovážame cez potraviny, ovocie a zeleninu na Slovensku aj prácu 15–tisíc poľnohospodárov zo Španielska, Holandska, Poľska či Číny a plus k tomu platíme z našich daní 15–tisíc slovenských nezamestnaných. Radšej zamestnajme našich ľudí, ktorí vyrobia chutné slovenské potraviny, ako si máme vyrábať nezamestnanosť. Ako ste prišli k číslu 15–tisíc? Analýza Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva ukázala, že vidiek má potenciál poskytnúť ďalších 15–tisíc pracovných príležitostí. Som presvedčený, že do dvoch rokov možno vytvoriť zhruba polovicu z týchto pracovných miest. Kde najmä? V pestovaní ovocia, zeleniny a v chove ošípaných, kde najviac narástli dovozy? Nielen v týchto odvetviach. Na poľnohospodárstvo sa treba pozrieť inak ako doteraz. Dosiaľ sa za ním videla len veľkovýroba, vagóny obilia, milióny litrov mlieka, tony mäsa. Musíme zmeniť prístup k poľnohospodárstvu a predávať výrobky – medzi nimi aj doma vykŕmenú hydinu, mäso z poctivo dochovaných býčkov do reštaurácií, ovocie a zeleninu na malých mestských a vidieckych trhoch. Preto pripravujeme od októbra predaj konečnému spotrebiteľovi. Treba ponúknuť produkty farmárov nielen spracovateľom a klasickej obchodnej sieti, ale rovno konečnému spotrebiteľovi. Chcete teda, aby roľníci svojimi produktmi obsluhovali najbližšie okolie, trhoviská, reštaurácie, jedálne, nemocnice, domovy dôchodcov a podobné zariadenia? Áno. Vytvoríme podmienky na to, aby si slovenskí výrobcovia vybudovali dôverný vzťah so svojimi odberateľmi aj vo sfére verejného stravovania. Je to spôsob, ako eliminovať dovozy zo zahraničia, ako zvyšovať podiel predaja slovenských potravín a budovať zdravý potravinový lokálpatriotizmus. Dnes ľudia nakupujú potraviny najmä v super– a hypermarketoch. Je to pohodlné. Zvykli si na ne. Zmeníte ich zvyklosti? A myslíte si, že občania sú so všetkým spokojní? Veľký reťazec napríklad nakúpi paradajky od zeleninárov vo Veľkých Kapušanoch, dovezie ich do centrálneho skladu na západnom Slovensku a potom opäť vezie do predajní na východnom Slovensku? Akú to má logiku, tobôž v čase krízy? Nepocítime ju na drahších potravinách už v jeseni alebo najneskôr v zime? Od začiatku roka do leta zdraželi potraviny zhruba o sedem percent. A to už ľudia cítia. Nevidím dôvod na nijaký radikálny rast cien potravín v najbližších mesiacoch. Tona potravinárskej pšenice už nestojí 260 eur ako v prvom polroku 2011, ale klesla na 180 až 190 eur. Nie je tu príčina, aby cena múky, chleba či pečiva rástla a dražieť by nemali ani ďalšie potraviny. Zemiaky sú lacnejšie ako pred rokom. Otázka cien potravín je aj otázkou výšky obchodných marží. Pravdupovediac, obchodné reťazce majú príliš vysoké marže. Podľa čoho tak usudzujete? Keď si porovnáme ceny, za ktoré dnes predávajú potraviny spracovatelia a za koľko sa potom predávajú na pultoch obchodov, tak vidíme, že je tam obrovská obchodná marža. Keby sa nám podarilo oživiť predaj konečnému spotrebiteľovi, klesli by aj marže potravín v obchodoch. Uznáte však, že by to museli byť nie príštipkárske objemy potravín, ktoré by farmári predali konečnému spotrebiteľovi. Uznám. Ale je normálne, že na Slovensku vyprodukujeme kvalitné hovädzie mäso, býčky predáme do Rakúska, kde ich porazia, spracujú, pošlú na Slovensko a naši ľudia si kúpia kilogram sviečkovice za 25 eur? Ale veď my na Slovensku už pomaly nemáme ani bitúnky, v ktorých by sme porážali dobytok. Ani to nie je normálne. Súčasťou predaja konečnému spotrebiteľovi bude aj to, že farmári budú môcť mať príležitostné bitúnky. Keď si ich farmári otvoria, nájdu si svojich odberateľov a rozbehne sa obchod s kvalitným čerstvým mäsom. Nebude to anonymné mäso, ale mäso od konkrétneho chovateľa, ktorý musí dodržiavať kvalitu. Ak podporíme predaj konečnému spotrebiteľovi, zákazník si vyberie, či si kúpi mäso v obchode, kde nevie, kedy sa zviera porazilo, alebo od prevereného konkrétneho chovateľa. Podstatné je, aby namiesto jedného podnikateľa tu bolo dvadsať, od ktorých si spotrebitelia môžu vybrať tovar. Tohto roku sme na Slovensku zažili dva potravinové škandály. Ste si istý, čo jete? Vo veľkej miere áno. To znamená? Že všetky potraviny sa usilujem kúpiť od producentov, ktorých poznám. Kde nakupuje minister pôdohospodárstva potraviny? Aj v reťazcoch? Som spotrebiteľ ako každý iný občan tejto republiky a nakupujem aj v reťazcoch. Vždy si pozriem, aký výrobok si kupujem. Dávam si pozor na párky, aby neobsahovali namiesto mäsa sóju. Pozerám sa, kto je výrobca a snažím sa kupovať potraviny, ktoré sú označené značkou kvality. Je tam garancia, že tieto potraviny sú pod zvýšenou kontrolou a pochádzajú zo Slovenska. A pokiaľ ide o zeleninu, je to jednoduché, mám ju zo záhrady mojej mamky. Nedávno sa obchodníci sťažovali, že vláda málo propaguje slovenské potraviny. Ministerstvo celkom určite v rámci svojich možností podporí slovenské výrobky. Budete mať na to dosť peňazí? Ide presne o peniaze, ktoré pýtame na podporu vidieckej zamestnanosti. A keď spolu s ňou podporíme marketing slovenských výrobkov, bude po nich vyšší dopyt. Napokon, ako to ukázali posledné spotrebiteľské prieskumy, občania majú záujem o slovenské potraviny. Nebude minister financií žiadať od vás výmenný obchod: Ustúpite mu v otázke spotrebnej dane na tiché víno a pivo a on vám uvoľní peniaze na podporu predaja konečnému spotrebiteľovi? Je chybné stavať otázku takýmto spôsobom. V čase krízy potrebujeme štátne programy, pomocou ktorých vytvoríme pracovné miesta. Tento rok sme podporili čistenie drobných vodných tokov a čistenie melioračných kanálov. Dva štátne podniky – Lesy SR a Hydromeliorácie takto zamestnali takmer 700 ľudí. Fluktuácia počas šiestich mesiacov bola minimálna – 35 ľudí, iba 5 percent. Ako vidno, ľudia si vážia robotu, chcú byť zamestnaní, užitoční, a nie žiť zo sociálnych dávok. Z čoho vyplýva že... ...štát potrebuje vytvoriť pracovné miesta v regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Najvyššia nezamestnanosť nie je v mestách, ale na vidieku. Dnes, keď sa rušia autobusové spoje a z niektorých dedín treba do mesta cestovať 30 až 50 kilometrov, je mesto takmer neprístupné. Ale keď vytvoríme štátne programy podporujúce ovocinárstvo či zeleninárstvo, zamestnáme ľudí a nebudeme presúvať potraviny hore–dolu po republike, a najmä ich nebudeme dovážať za drahé peniaze z cudziny. A pokiaľ ide o víno, je mylné domnievať sa, že daň na víno nám vytrhne tŕň z päty. Prečo? Pozrime sa, ako vyzerá vinohradnícka Morava a ako vinohradnícke Slovensko. Nemôžeme urobiť taký chybný krok ako predchádzajúca vláda, ktorá zrušila zákonnú ochranu viníc a umožnila ich beztrestné klčovanie. Vinohrady dali Slovensku nezabudnuteľnú malebnosť, ľuďom poskytli prácu. Na južnom Slovensku je vinárska obec Strekov, obnovili tu vinohrady, založili festival, na ktorý chodia tisíce ľudí z celého Slovenska ako na Malokarpatskú vínnu cestu. Máme teraz mladým vinohradníkom a vinárom zobrať chuť do práce? Podiel slovenských potravín na pultoch padol na hranicu nižšiu ako 50 percent. Je vôbec reálne zvrátiť tento stav? Budem stručný. Vlani malo Slovensko záporné saldo v obchode s potravinami mínus jednu miliardu eur. Tohtoročná polročná bilancia hovorí, že medziročne sme saldo k 30. júnu 2001 znížili o 148 miliónov eur. Ak využijeme všetky nástroje spolu s programami, ktoré pripravujeme, postupne negatívny vývoj zastavíme. Musíme ľuďom stále pripomínať, že konzumáciou slovenských potravín dávame prácu našim ľuďom a podporujeme slovenskú ekonomiku. Myslíte si, že mladí ľudia bez práce sa pohrnú pracovať na polia? Je to úplne iná generácia, s inými predstavami o živote, ako mali ich rodičia. Som optimista. Keď sme vstúpili do Európskej únie, zdalo sa, že slovenské salaše nemajú perspektívu. Pracovali na nich starí bačovia, prísne hygienické podmienky obmedzovali tradičnú výrobu ovčej hrudky, žinčice a bryndze. V roku 2005 sme vyrokovali zmäkčenie nezmyselne tvrdých podmienok a odvtedy výroba bryndze na salašoch stúpa. V porovnaní s rokom 2005 sa tohto roku zvýšila o 50 percent. Chcete pomáhať nezamestnaným, ale ohrozené sú aj fungujúce poľnohospodárske podniky. Najmä veľké družstvá a obchodné spoločnosti, ktorým chce Brusel po roku 2013 znížiť výplatu priamych platieb. Môže Slovensko odvrátiť tento krok? Predovšetkým táto téma sa dnes dosť zle vysvetľuje. Pred nami je rok 2012 a 2013. Európska komisia má snahu uplatňovať tzv. moduláciu. O čo v nej ide? Ak má veľká farma príjem z priamych platieb alebo z podpôr za hospodárenie v horších prírodných podmienkach nad 300–tisíc eur, suma nad túto hranicu sa bude znižovať o 4 percentá. Príklad. Ak niekto dostane 500–tisíc eur, tak z tých 200–tisíc eur sa mu bude krátiť príjem o 4 percentá. Nedostane teda 500–tisíc, ale iba 492–tisíc eur. Takto vyzerá snaha Bruselu o moduláciu. Defi nitívne rozhodnutie ešte nepadlo. Slovensko argumentuje tým, že v prístupovej zmluve nebola zmienka o modulácii do roku 2013. A aké sú naše vyhliadky po roku 2013? Zastropovanie priamych platieb by malo priniesť obmedzenie na rovnakom princípe ako modulácia. Keby sme sa vrátili k uvedenému príkladu, tých 8 000 eur, o ktoré by veľká farma prišla, sa navrhuje presunúť do II. piliera. Tieto peniaze by sa využili na projektové podpory, agroenvironment, diverzifi káciu výroby a ďalšie opatrenia. Pokiaľ by to malo byť krátenie na úrovni štyroch percent, nie je to podľa mňa dôvod na to, aby sa veľké podniky delili na menšie farmy. Prečo? Treba si dva razy rozmyslieť, čo je lepšie urobiť. Sú tu totiž záväzky pôvodného veľkého podniku, ktoré sa týkajú napríklad projektov z agroenvironmentu, Natury 2000 a podobne, ktoré treba dodržať až do vypršania ich lehôt. Nikto sa z nich nevyzuje. Treba si zvážiť všetky dôsledky, ak niekto šiel do projektových podpôr, musí splniť podmienky, ku ktorým sa zaviazal. A to aj po rozdelení podniku. 27.09.2011 Jozef Sedlák Pravda Najlepšie ovocie je vypálené - Páliť domácu pálenku sa u nás začalo už za Svätopluka, v jeho podpore pokračovala aj Mária Terézia. Najlepšie ide tento rok marhuľovica. Osmička sa pomaličky tlačí do stredu ciferníka. Zaplombované zariadenie ráta litre čírej aromatickej tekutiny na tisíce. Cícerkom sa leje z niekoľkostolitrovej ociachovanej nádoby do menšej. Hoci je vonku príjemne teplo, tu sa kúri v dvoch peciach. Štvorhodinový proces výroby domácej marhuľovice je tesne pred koncom. Jej netrpezlivý majiteľ sedí na lavičke pred pálenicou, vyskúšať ju nemôže, prišiel autom. Pridávajú sa k nemu ďalší dvaja. Hoci všetci vstávali skoro ráno, hreje ich pomyslenie na demižónik, ktorý si odnesú. Zo zariadenia s dvoma kotlami, množstvom medených trubiek a nádob pomaličky dokvapká čistý destilát. Treba ho ešte zriediť na obľúbenú päťdesiatdvojku. Dobré percentá a dobrú pálenku tu všetci hravo spoznajú podľa vône, chuti, ale aj podľa charakteristickej retiazky v hrdle fľaše. Pálenka na počkanie Dôležitý je dobrý kvas, ale aj kvalitné vypálenie. Na stene visia tabuľky s presným pomerom všetkého, čo k výrobe patrí. Papier nepozerajú, každý vie, čo treba robiť, koľko stupňov treba kde mať. „Mal som také jarné hrušky, pozbieral som, čo popadalo a doložil som broskyne,“ hovorí Štefan Cibulka z Hurbanova. Dve 50-litrové nádoby nesú jeho meno, po svoju pálenku si príde budúci týždeň. „Nie je to až také súrne, neskôr to vypijeme. Ešte mám aj niečo z minulého roku,“ usmieva sa. Osem litrov už mu tento rok vypálili a slivky ešte len kvasia. Pestovateľská pálenica v komárňanskej mestskej časti Nová Stráž je jeho obľúbená, chodí iba sem. „Ani toho veľa nevypijeme, veď čím dlhšie to necháte uložené, tým lepšie,“ teší sa Cibulka. Najstaršiu pálenku má vraj asi desaťročnú, väčšinu aj tak zvyčajne daruje. Teodor Szimet chodí do Komárna až zo Senca už druhý rok. Inde spokojný nebol. „Je dobré, že tu vedia páliť na počkanie, chcem vedieť, že mi to vypália z toho môjho,“ hovorí Szimet. Dostal časenku na pol deviatu. „V iných páleniciach vám povedia, tu nám zložte kvas a príďte o dva týždne. Veď vôbec potom neviem, čo pijem a z čoho to vypálili,“ vysvetľuje. „Teraz som priniesol slivky pomiešané s hruškami, úroda u nás bola pomerne dobrá.“ Marhuľovicu už mu vypálili pred mesiacom. „Podarila sa, ak prídete, ponúknem vás,“ usmieva sa spokojne Szimet. Zaspomína si, že kedysi mali o marhule veľký záujem v Čechách, dnes už sa dajú len páliť. Výkup vraj už prakticky neexistuje. Na zábavu s pálením má čas, odkedy je na dôchodku. „Priniesol som 150 litrov kvasu, predpokladám, že bude tak 15 litrov, uvidíme.“ Rovnako aj on má fľašky s domácou viac na rozdávanie. Dobrá úroda pri Komárne O kvalitu pálenky sa v novostrážskej pálenici v Komárne starajú spolumajitelia Tibor Benkóczky a Tibor Czibulka. „Tento rok je kvalita ovocia lepšia, ako bola vlani. Niektoré marhule sme merali a mali až 18 percent cukru,“ vysvetľuje Benkóczky. Pridávať cukor do ovocnej zmesi už potom netreba, pálenka je čistejšia, jemnejšia, viac ovocná. „Najskôr sa vypáli kvas, potom vodka. Druhýkrát sa to vyčistí a už vychádza len čistý destilát, asi 70-percentný,“ vysvetľuje Benkóczky a ukazuje najskôr na kotly, potom zase na rúrky. „Zo sto litrov napríklad marhuľového kvasu sa dá zvyčajne vyrobiť asi desať litrov 52-percentnej pálenky, slivky o trošku viac. Oveľa menej dávajú čerešne či višne. Jablká asi len päť litrov,“ vyratúva spolumajiteľ pálenice. Tento rok sa v okolí Komárna urodilo k spokojnosti, nikto sa tu nesťažuje. „Roboty je veľmi veľa, takže to neviem spraviť tak, aby každý mohol počkať, kým mu pálenku vypálime,“ hovorí Benkóczky. V budove bývalého družstva má pálenice dve, jednu menšiu hneď vpredu a druhú väčšiu vo vnútri. „Záujem bol taký, že sme sa rozhodli investovať aj do druhej. Máme väčší kotol, pretože sú takí, čo prinášajú aj 600 litrov kvasu,“ hovorí. Sám kontroluje správnu teplotu, o sklad i oheň v kotloch sa stará jeden zamestnanec. FOTO SME - GABRIEL KUCHTA Legálne za stotisíc eur „Aj za socializmu boli povolené štátne pálenice. Fungovalo to rovnako ako dnes, nezmenila sa ani technológia. Nie je na nej veľmi ani čo meniť,“ hovorí Benkóczky. „Musíte si dať záležať na teplotách, na dĺžke pálenia, musíte sledovať percento alkoholu. Ak sa s tým pohráte, kvalita príde,“ dodáva. Zatiaľ pálili najmä spomínané marhule, teraz začali aj hrušky. „Jablká, slivky a nejaké vína, to všetko ešte len príde.“ Na Slovensku je podobných páleníc pre súkromníkov, čo si prinesú vlastný kvas, okolo 150. Pálilo sa na našom území už v dávnej minulosti, neprestalo sa ani za socializmu. Oficiálnu podporu ovocinárstva v podobe záhradníckeho poriadku u nás zaviedla už Mária Terézia. A legálne súkromné pálenice u nás stále pribúdajú. Technológia je stále rovnaká, hoci západné firmy ponúkajú aj modernejšiu. Jedno zariadenie však stojí okolo 50-tisíc eur. „Založenie klasickej malej pestovateľskej pálenice, to je približne sto tisíc eur,“ vysvetľuje Benkóczky. Na jej otvorenie treba mať okrem najrôznejších povolení napríklad od hygienikov aj to stavebné. „Na zvyšky musíte mať žumpu, do kanalizácie sa to púšťať nedá. Je to dosť náročné,“ vysvetľuje Benkóczky. Časy, keď odpady púšťali na dedinách hoci aj do potoka, sú dávno preč. Na kopaniciach v Myjave Iná nadmorská výška ako v Komárne je na kopaniciach pri Myjave, tam s pálením ešte zatiaľ nezačali. Ovocné stromy potrebujú viac času, hoci teplý september urýchlil zretie ovocia aj tam. „Počíta sa s tým, že napríklad hrušky sa tu začnú páliť hádam koncom septembra,“ hovorí degustátor Pavol Hradský zo Starej Myjavy. Tak ako majú degustátorov vína, tak aj domácej pálenky. Úroda na kopaniciach vraj mohla byť aj lepšia, časť stromov opäť poškodilo počasie. „Je to u nás rovnako ako vlani. Stromy zakvitli, potom prišli krúpy, záleží, ako ktorá sorta kvitla. Najviac boli zasiahnuté jablone a čerešne,“ vymenúva Hradský. Stále viac sa podľa neho používajú chemikálie na ošetrenie stromov, ale rovnako aj moderné druhy drevín. A chemikálie nie sú práve dobré riešenie, bez nich sa však už o stromy starať nedá. Dobrá slivovica, to je podľa ľudí z Myjavy liek na oči i kĺby, na žalúdok, proti vysokému tlaku. „Je to dobrý liek, ale nie vo veľkom množstve, ten štamprlík denne,“ hovorí Štefan Holič z Turej Lúky. O destilačných zariadeniach by vedel rozprávať hodiny. „Slivky kvasia šesť týždňov až dva mesiace. Pri dobrom kvase by z metra sliviek mohlo natiecť aj 15 litrov slivovice,“ približuje. Najlepšia slivovica je vraj čistá, so silnou retiazkou a s príjemnou vôňou. „Z domácich sliviek nie je taká voňavá. Najkvalitnejšia je podľa mňa z duranzní," prezradil Holič. Hoci sú pálenice na celom Slovensku, najviac ich je na západe. „Záleží od roku, koľko je ovocia. Minulý rok sme pálili od júla do konca marca. Tento rok to vyzerá, že budeme páliť asi nepretržite až do budúcej sezóny,“ pochvaľuje si Benkóczky z Novej Stráže pri Komárne. „Keď je dobrý rok, tak sa tým dá uživiť.“ Domácich páleníc ubúda Tých, čo sa snažia páliť tvrdý alkohol v kuchyni, vraj ubúda. Tvrdia to majitelia páleníc, iní ľudia od fachu, colníci i lekári. Pripraviť si doma hoci aj liter pálenky je u nás nezákonné. Našu vládu neinšpirovala ani tá maďarská. Pred rokom tam slávnostne povolili sto litrov vlastnej pálenky z domácej pálenice na každú domácnosť. Pre Maďarov je to vraj národný nápoj. Jeden liter 52-percentného alkoholu so zaplatenou spotrebnou i daňou z pridanej hodnoty a poplatkom za vypálenie stojí v pálenici v Komárne v Novej Stráži 4,40 eura. Samozrejme plus vlastné náklady. „Ľudia stále pália aj doma, nie asi toľko ako v minulosti, no čoraz viac zisťujú, že kvalita je dôležitá,“ tvrdí Tibor Benkóczky z pálenice v Novej Stráži pri Komárne. „Poznám veľa ľudí čo si povedali, že už sa im s tým nechce mať doma starosti a priniesli kvas sem k nám.“ Hoci sa na Myjave hnevajú, že víno sa doma robí bežne a pálenku im štát nedovolí, jednej veci rozumejú. „Tú kvalitu ako v pálenici jednoducho doma nedosiahnete,“ vysvetľuje degustátor pálenky Pavol Hradský zo Starej Myjavy. V roku 2009 prišlo štátu z pestovateľských páleníc osem miliónov eur, v roku 2010 päť. Cez colníkov načierno neprejdete Hľadať nelegálne pálenice majú za úlohu colníci. „Problém s výskytom domácich čiernych páleníc má klesajúcu krivku,“ ozrejmuje Miroslava Slemenská z Colného riaditeľstva. V roku 2009 zhabali nelegálne zariadenie 24 páleníc, za prvý polrok tohto roku len dvakrát. Oveľa nebezpečnejšie ako domáce pálenice sú veľkovýrobne liehu. „Nie sú zriedkavé ani odhalenia rôznych ´chemikov´, ktorí vyrábajú „konzumný“ lieh z tekutiny do ostrekovačov, prípadne zo zmesí pôvodne určených na zapálenie ohňa, ktoré sú bežne distribuované na trhoch EÚ,“ približuje Slemenská. Do liehu po rozriedení podľa nej pridávajú prísady, teda esencie najviac rozšírených liehovín ako slivovica, borovička, rum a výsledný produkt je stáčaný do fliaš. Našiel sa prípad vodky s obsahom alkoholu na etikete 40 percent, ktorá mala v skutočnosti iba 28-percentný objem alkoholu. „Na takúto nelegálnu výrobu niekedy stačia iba dvaja pracovníci,“ hovorí Slemenská. Okrem daňových únikov je podľa nej veľké nebezpečenstvo vplyvu podobných produktov na zdravie. Sústreďujú sa vraj najmä na veľkovýrobne, zaoberajú sa však aj každým anonymným ohlásením. Dostal sa až do väzenia Osobnú skúsenosť s tým z minulosti má aj Štefan Holič z Turej Lúky. „Sused ma udal a prišli dvaja policajti, že či ich pustím do dvora. Nuž pustím, aj tak si vybavíte povolenie. Akurát som varil režné,“ spomína dôchodca na incident z roku 2003. Vo väzení strávil mesiac. „Odvtedy už len chodím a každému rozprávam, aby išiel do pálenice a dal tomuto štátu zarobiť.“ Kúpiť si v obchode 40-percentnú slivovicu, ktorej základ tvorí obilný či zemiakový lieh a pocit sliviek vytvára len aróma, sa Myjavčanom nechce. K tradičnej slivovici dokonca pripravujú aj najrôznejšie podujatia. Prídete a ochutnáte domácu produkciu. Hrozí oslepnutie i smrť Na nebezpečenstvo domácej ilegálnej výroby alkoholu upozorňuje aj lekár. „Najmä metylalkohol, ktorý je chuťovo nerozoznateľný, dokáže veľmi ublížiť,“ povedal Ivan Novotný zo Sanatória AT. Páliť by sa podľa neho malo len v oficiálnom zariadení, kde majú všetky prístroje, ktoré dokážu odfiltrovať takzvané balastné látky. Za svoju kariéru si spomína na troch ľudí, ktorí mali problém s nekvalitným alkoholom, dvaja zomreli. „U človeka sa tieto látky prejavia rýchlejším nástupom neistoty, prídu poruchy reči a rovnováhy, niekedy prichádza vracanie či dokonca až bezvedomie,“ hovorí Novotný. Veľmi tragickou komplikáciou je aj zasiahnutie očných nervov. „Pri jednorazovom požití takýchto látok môže človek prísť aj o zrak, je to veľmi nebezpečné,“ dodáva Novotný. Domáce pálenie je podľa neho však už dlhé roky minimálne. Michal Trško Retiazka, to je najväčšia zbraň slivovice Nielen o slivovici hovorí degustátor PAVOL HRADSKÝ zo Starej Myjavy. Čím sa vyznačuje dobrá domáca pálenka? Rozhodujúci element je čírosť, ak ju nemá, tak sa ani nehodnotí. Rovnako je dôležitá aj aróma. Keď ju ovoniam, musí mi dať vôňu svojho druhu pálenky. Ak je to jabĺčko, musím cítiť vôňu zrelého jablka, ak je to slivka, tak, samozrejme, slivky. Potom je dôležitá aj sila. Je stará tradícia používať od 50 do 52 percent. Prečo? Ak je 53, už je to veľa, pretože tam už vystupuje alkohol a nedovolí zvýrazniť tie pôvodné hodnoty. Bošácka či myjavská slivovica zvykne mať 52. Najnovšie už však používame 51. Zase platí, že je to preto, aby nebola alkoholom potlačená chuť a aróma, ktorú majú reprezentovať. Čo znamená tá tradičná retiazka? To je najväčšia zbraň slivovice. Ak zatrasiete fľašou, musí sa urobiť okolo hrdla taká korálikovitá retiazka. Musí vydržať aspoň päť sekúnd. Ak sú krúžky maličké, tak je slabá. Ak sú veľmi veľké, ako hrášky a ešte aj rýchlo zmiznú, to už je potom veľa alkoholu. Kvalitná slivovica má dobrú farbu, arómu aj retiazku. Aký má byť správny kvas? Ovocie musí byť zrelé. Nádoba má byť naplnená čo najskôr, nemôže sa napĺňať dva alebo tri týždne, podľa toho, ako mi ovocie padá. Jedno už začalo kvasiť, druhé sa tam len prihadzuje. Ak si potom dáte na jazyk takýto destilát, hovorí všetkými chuťami, len nie poriadnou slivovicou alebo hruškovicou. Ako má vyzerať dobré kvasenie? Ak je nádoba v teplej miestnosti, kvasenie prebehne veľmi rýchlo, cukry sa premenia na alkohol a nestačí sa vylúhovať aróma zo šupky a z kôstky. To je podstatné na slivovici, musí tam byť chuť aj z nich. Nesmie byť zase ani vo veľmi studenej miestnosti, potom to trvá dlho. Rovnako pri nádobe nemôže byť napríklad nafta, to všetko kvas nasaje. Ľudia v minulosti, ak chceli mať slivovicu k Vianociam, dávali nádobu do chlieva. Potom aj tak voňala. Najlepší je vzdušný priestor. Ale ak to zmrzne, treba počkať až do jari a nepáliť za každú cenu. Je dnes lepšia slivovica ako pred tridsiatimi rokmi? Nechutí inak, len je menej sliviek. Kedysi sa slivky nielen pálili, ale aj vykupovali. V sedemdesiatom roku nám Jednota platila za oberané slivky šesť korún za kilo, neoplatilo sa nám ani veľa slivovice robiť. Dostali sme vtedy viac za slivky, ako sme spoločne s manželkou zarobili v robote. Prečo už slivky toľko nerodia? Naši otcovia nepotrebovali toľko chémie. Kedysi sme používali len postrek na prezimujúcich škodcov, ani červivosť, chrastovitosť či plesne, nič také nám nehrozilo. V šesťdesiatych rokoch múčnatka bola čímsi neznámym. Príroda bola čistá, dnes je to veľmi zlé. Bez chémie sa už nepohnete. Bude toho roku dobrá tradičná slivovica? Kto má viac stromov a už tie odolnejšie, modernejšie druhy, odolné voči šárke, bude mať. Asi pred desiatimi rokmi sa takéto stromy začali pestovať a mali by už začať dobre rodiť. Chce to však ešte nejaký rôčik. Kedy sa u vás tento rok začne páliť? U nás je to iné ako pri Komárne. Tam sa páli najmä letné ovocie i veľa iného, dokonca aj jahody. U nás sa ešte nepáli. Nedávno som sa stretol s páleníkom, zatiaľ len čistia destilačné prístroje. Počíta sa s tým, že hrušky a čerešne, ktoré prežili počasie, sa budú páliť hádam koncom septembra. Letné hrušky veľa nevydržia, keď sa ukončí kvasenie a nezačnú sa destilovať, tak to vyprchá. Koncom septembra už musia začať, je teraz veľmi teplo a kvasný proces prebieha veľmi rýchlo. Zmenilo sa od socializmu nejako pálenie? Destilačné zariadenia sú stále na rovnakej úrovni. Za socializmu pálenice fungovali rovnako, len poplatky za vypálenie boli o polovicu nižšie, to je veľká rana. Ľudia sa s tým však už zmierili. Ďalšou zmenou je aj to, že dnes sú kotly už väčšie, čo je problém pre malých troškárov, ktorí sa musia dvaja-traja spojiť, aby im to páleník mohol zobrať. Keď je kotol 300-litrový, nemôže tam dať len sto litrov kvasu. Zásady sú však stále rovnaké. Azda len výpalky sa vypúšťali hoci aj do potoka, teraz sú zberné šachty. Za všetko sú poplatky. Prežije pálenie aj budúce generácie? Sám sa nad tým zamýšľam. Ľudia síce vedia zainvestovať, ale chýba im trpezlivosť. Mladí tie stromy aj zasadia, ale to nestačí. Treba sa o sady starať, rezať, pestovať, okopávať, aby vám slivka za štyri-päť rokov rodila. Nestačí to len zasadiť, treba to pravidelne ošetrovať. Mladí majú viac záujem dobre sa mať ako sa pravidelne o niečo starať. Michal Trško 17.09.2011 www.sme.sk Chceme podporiť predaj konečnému spotrebiteľovi - Prešov 13. septembra 2011 (TASR) – Na zlepšenie podmienok pre farmárov a prvovýrobcov poľnohospodárskych produktov na Slovensku je podľa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona potrebné zaviesť systém, ktorý by im umožnil presadiť sa v konkurencii. Pomôcť by malo nariadenie vlády o podmienkach predaja konečnému spotrebiteľovi. Očakáva, že do platnosti by mohlo vstúpiť už na budúci mesiac. Minister pre TASR uviedol, že cieľom je, aby sa napríklad farmár nesústredil len na chov hospodárskych zvierat, ale aby ich mohol aj porážať, spracovávať a následne ako konečné produkty aj predávať. Systém by podobným spôsobom podporoval spracovanie mlieka, ovocia a zeleniny. Navrhovaná legislatíva by podľa ministra mala dať slovenským producentom možnosť ľahšie plniť podmienky, ktoré štát od nich očakáva a mohli tak vstupovať na trh. Samozrejme, musí byť splnená požiadavka na predpísanú kvalitu, bezpečnosť a čerstvosť potravín. "Na druhej strane, aby sme pred nich nekládli povinnosť, že trebárs na bitúnku musí byť veterinárny dozor päť dní v týždni, keď on odporáža len v jeden deň. To znamená, že ten bitúnok by bol občasný," vysvetľuje minister. Simon je presvedčený, že ak sa vytvorí lepšie prostredie, farmári v regiónoch dokážu dodávať mäso a ostané produkty za podobné ceny a možno aj kvalitnejšie, ako to, čo sa nakupuje v zahraničí. "Máme množstvo reštaurácií, škôl, vývarovní, nemocníc, domovov dôchodcov, kde sa každý deň nakupuje obrovské množstvo potravín na spracovanie. Či už mäso, mlieko, zemiaky či zelenina, prečo by tieto výrobky nemohli byť vyprodukované v regióne a priamo tu predávané," povedal minister. Takto by sa podľa neho vytvorila medzi výrobcom a odberateľom väčšia dôvera a odberateľ by presne vedel, čo kupuje Dovoz z Maďarska by mohol znížiť ceny obilnín - Ceny obilnín sú prevažne stabilné, no vplyvom nadprodukcie a dovozu z Maďarska by mohli ich ceny v najbližšom období mierne klesnúť. Vyplýva to zo správy Cenového burzového výboru Komoditnej burzy Bratislava (KBB). "Ceny olejnín sú v miernom poklese, k čomu prispieva aj blížiaci sa zber slnečnice," doplnil predseda burzovej komory Pavol Scholtz. Napriek tomu cenový burzový výbor očakáva v horizonte troch mesiacov nárast cien všetkých druhov pšenice. Potravinárska pšenica triedy A by mala cenovo posilniť z aktuálnych 201,67 až 205 eur za tonu na 220 eur. Cena pri triede B by mala stúpnuť z terajších 179,67 eur za tonu na rovných 200 eur. Pri triede E očakáva cenový burzový výbor nárast ceny z 205 až 210,67 eur na 225 eur za tonu. Smerom nahor sa vydajú aj ceny kŕmnej pšenice, ktoré sú momentálne na úrovni 155,33 až 156,67 eur za tonu a o tri mesiace by mali stúpnuť na 167,50 eur. Tona špaldovej pšenice by podľa očakávaní mala v trojmesačnom horizonte stáť 250 eur za tonu, keď aktuálne sa pohybuje na hranici 240 eur. Vzrastú aj ceny jačmeňov. Sladovnícky by mal ísť hore na 230 až 232,50 eur za tonu z terajších 221 eur. Kŕmny jačmeň by sa mal o tri mesiace predávať za 190 eur za tonu, keď sa jeho terajšia cena pohybuje v rozpätí od 169,67 až 178 eur za tonu. Cena potravinárskej raže by mala stúpnuť z aktuálnych 196,50 eur za tonu na 215 eur. Pri potravinárskej kukurice cenový burzový výbor očakáva trojmesačný nárast ceny z 210 eur na 217,50 eur za tonu. Kŕmna kukurica pôjde takisto hore, keď by sa jej tona mala predávať za 212,50 eur za tonu, pričom teraz je to 206,67 eur za tonu. Ceny olejnín v horizonte troch mesiacov pravdepodobne taktiež porastú. Cena repky by mala stúpnuť z terajších 442,33 až 444 eur za tonu na 458,33 eur a slnečnica by mala posilniť z 393,33 eur na 420 eur za tonu. Ceny emisií EUA by mali o tri mesiace stúpnuť z 12,34 eur za tonu na 13,35 eur. Povolenky typu CER by mali zdražieť z 8,50 eur na 10,15 eur za tonu. Emisie ERU o tri mesiace posilnia v cene zo súčasných 8,43 eura za tonu na 10,08 eur. Cena emisných kvót VER - Gold Standard 2010 by mala stúpnuť z terajších 7,02 eur za tonu na 7,06 eur. Cena emisií VER - VCS 2010 by mala vzrásť z 2,50 eur za tonu na 2,60 eur. Kvóty typu AAU bez viazanosti na zelené projekty by mali posilniť v cene na 0,67 eura za tonu z aktuálnych 0,54 eura. Ceny povoleniek AAU s viazanosťou na zelené projekty vzrastú len mierne z 5,26 eur za tonu na 5,27 eur. Komoditná burza Bratislava organizuje burzové komoditné obchody a obchody na vedľajšom trhu. Pod dohľadom štátu vytvára miesto pre realizáciu kontraktov. Primárne sa burza zaoberá obchodom s agrokomoditami, CO2 a diamantmi. KBB prevádzkuje taktiež sekciu na termínované obchody s reálnou dodávkou tovarov s agrokomoditami pod názvom MON. Ide o internetový spôsob obchodovania s hlavnými agrokomoditami, pri ktorom majú producenti a spotrebitelia okamžitú možnosť získať informácie o aktuálnej cene a jej vývoji na niekoľko mesiacov vopred. Cenový burzový výbor Komoditnej burzy Bratislava má za úlohu dohliadať nad vývojom referenčných cien a stanovovať cenu dva týždne spätne, aktuálnu, dva týždne dopredu a cenu o tri mesiace. 8. 9. 2011 SITA Farmári aj mlynári hrajú o čas - Lepšia ako vlani, ale z hľadiska päťročných výsledkov len priemerná žatva. Na Slovensku sa zobralo dovedna 2,163 milióna ton obilia. Krajina nebude odkázaná na dovozy a poľnohospodári časť zrna vyvezú. Výrobcovia, spracovatelia a obchod teraz zvádzajú tvrdý boj o cenu obilia i potravín, ktoré sa z neho vyrobia. Farmári, mlynári či výrobcovia krmív nemajú veľkú chuť hovoriť o cenách. "Všetky informácie zo začiatku žatvy hovoriace o očakávaných vysokých úrodách sa okamžite obrátili proti nám. Hoci zber bol ešte len v polčase, odberatelia okamžite začali tlačiť na zníženie cien," povedal predseda PD Jaslovské Bohunice a šéf trnavskej roľníckej samosprávy Vladimír Pekár. Dodal, že žatva zďaleka nedopadla tak optimisticky, ako vyzerala na začiatku. "Neskončila však ani tak zle ako vlani, keď sa priemerne z hektára zobralo len po 3,74 tony husto siatych obilnín. Tohtoročný hektárový priemer sa vyšplhal k takmer štyrom tonám (3,98), pravda, z dlhodobého päťročného priemeru ide len o päťpercentné zlepšenie," zhodnotil žatvu predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. O cenách obilia a tým aj potravín nerozhodne slovenská produkcia, ale európska a svetová. "Na Slovensku vyrobíme len 0,6 percenta z európskej produkcie obilia. Preto treba počkať do konca septembra, keď budú známe už obrysy európskej a severoamerickej úrody. Podľa Semančíka bude síce vyššia, ako boli pôvodné odhady Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu FAO, ale nepokryje svetovú spotrebu obilia. Mlynári však už avizovali pokles cien múky. Zatiaľ ich nevidno na pultoch obchodov, kde sa múka predáva priemerne po 45 centov za kilogram. Lacnejšiu múku však podľa generálneho riaditeľa Mlynu Pohronský Ruskov Petra Močku už ponúkajú maďarské a poľské mlyny. Mlyny teda čakajú, že slovenskí poľnohospodári ponúknu obilie domácim spracovateľom lacnejšie. Vladimír Pekár však kontruje mlynárom tým, že skutočne kvalitnej pšenice na Slovensku je menej, pretože druhá polovica žatvy priniesla nižšiu kvalitu úrody. A tak by sa vysokokvalitná pšenica mala predávať za cenu okolo 200 eur za tonu. "Táto cena je úplne primeraná. Máme svetové náklady a chceme aj svetové či európske ceny, tobôž, keď máme nižšie dotácie ako konkurencia," upozorňuje Pekár. Farmári sa neponáhľajú s predajmi a obchodníci s nákupmi. Hrá sa o čas, o to, kam posunie strelku ceny európsky trh. V porovnaní s vlaňajškom klesla cena kŕmneho obilia takmer o štvrtinu na 150 až 160 eur. Ale ani to ešte automaticky neznamená, že klesnú ceny živočíšnych výrobkov. "Po žatve neočakávame dramatickú zmenu cien ani smerom nahor a už tobôž smerom nadol," povedal Marián Uhrík zo Zväzu výrobcov krmív. 7.09.2011 Jozef Sedlák Pravda Tohtoročná úroda obilnín by mala vzrásť - Na základe výsledkov odhadov úrody vybraných plodín sa k 15. augustu 2011 očakávajú vyššie úrody v porovnaní s minulým rokom pre všetky odhadované plodiny s výnimkou hrachu siateho na zrno. "Úrodu u hustosiatych obilnín odhadujeme o 714.100 ton vyššiu ako v roku 2010, čo predstavuje nárast úrody o 43,8 %. Najväčší nárast, 14.200 ton, bol zaznamenaný u ovsa, čo predstavuje 57,6 %. U pšenice je nárast úrody o 507.500 ton, čo v prepočte predstavuje 42,8%," informoval ďalej Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Nárast osiatych plôch sa zaznamenal u sóje o 34,7 %, kukurice na zrno o 8,3 %, cukrovej repy technickej o 2,3 % a u slnečnice o 1 %. "Oproti minulému roku očakávame v tomto roku pre väčšinu plodín vyššie úrody, a to u sóje o 75,2 % (18.100 ton), zemiakov ostatných o 67,3 % (74.000 ton), slnečnice o 51,2 % (77.000 ton), kukurice na zrno o 45,4 % (418.000 ton), repky ozimnej a jarnej o 9,5 % (30.600 ton) a cukrovej repy o 4,3 % (42.000 ton)." Osiata plocha u hrachu bola o 3700 hektárov nižšia, čo sa prejavilo na celkovom znížení odhadovanej úrody o 1,3 % (200 ton) pri zvýšenej hektárovej úrode o 0,76 ton, čo predstavuje 46,6 %. 3.09.2011 TASR Zlá hydina na pultoch zostala - Nekvalitné hydinové výrobky sa opäť objavili na pultoch zahraničných obchodných reťazcov na Slovensku. Tvrdí to riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár, podľa ktorého mali byť stiahnuté z predaja. Malo sa tak stať v Tescu v Nových Zámkoch a v predajni Kaufland v Bratislave a Nitre. „Potvrdili to aj výsledky kontrol Štátnej veterinárnej správy z mesiacov júl a august,“ povedal včera na tlačovej konferencii Molnár. Hydina a hydinové výrobky mali byť stiahnuté pre nesprávne označenie, rôzne druhy poškodenia a pre zmyslové odchýlky vzhľadu. Podľa Molnára výsledky kontrol preukazujú, že na územie Slovenska sa aj naďalej dováža nekvalitný tovar. Menej kvalitné výrobky sa podľa neho na Slovensko dovážajú pre potrebu zahraničných výrobcov zbaviť sa tovaru, ktorý nedokážu predať na svojich trhoch. Ponúkajú ho preto slovenským predajcom, ktorí ho vypredávajú v akciách. „Tu treba povedať pre spotrebiteľov, že nízka cena znamená v drvivej väčšine prípadov nízku kvalitu,“ vyhlásil Molnár. Riešením je podľa neho pripravovaná novela zákona o potravinách, ktorá by zaviedla nahlasovanie dovozu potravín 24 hodín pred ich samotným dovezením na Slovensko. V súčasnosti žiadna ohlasovacia povinnosť neexistuje, a tak možno tovar kontrolovať až priamo v predajniach. „Keď kontrolóri zistia nevyhovujúci tovar v jednej predajni, tak dochádza k stiahnutiu iba v tejto predajni,“ tvrdí Molnár a dodáva, že v ďalších desiatkach predajní tak nevyhovujúci tovar ostane. Pri ohlasovaní dovozu vopred by bolo možné zachytiť tovar ešte v karanténnych skladoch a na základe kontroly a rozborov ho nepustiť na slovenský trh. Spotrebiteľské trhy v Maďarsku a Českej republike sú už podľa Molnára takýmto spôsobom chránené prostredníctvom zákonov alebo nariadením vlády. 31.08.2011 TASR Otvorili sa brány 38. ročníka výstavy Agrokomplex - V Nitre sa dnes začal v poradí už 38. ročník medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex 2011. . Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon na tlačovej konferencii pred oficiálnym otvorením výstavy skonštatoval, že v roku 2011 by sa mal agrosektor po predchádzajúcich ťažkých obdobiach vrátiť k pozitívnym hospodárskym výsledkom. Vyjadril podporu domácej poľnohospodárskej produkcii a podčiarkol, že prioritou rezortu bude opäť vrátiť kvalitné domáce potraviny na pulty obchodov. „Rezort po nástupe vlády Ivety Radičovej začal so systematickou prácou na zmene myslenia poľnohospodárov. Náš agrárny sektor – či už poľnohospodárstvo alebo potravinárstvo – bol zameraný na produkciu objemu a menej na predaj hotových výrobkov,“ podotkol minister. Podľa ministra je potrebné, aby sa poľnohospodári aktívne podieľali na správe krajiny a zamerali sa predovšetkým na produkciu, tvorbu pracovných príležitostí na vidieku, ale aj na udržiavaní krajiny a životného prostredia. „Práve preto sa treba zamerať na podporu aktívnych farmárov, ale nie takých, ktorí len aktívne čakajú na dotáciu,“ skonštatoval minister Simon.. Po príhovoroch predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej, ministra Zsolta Simona a riaditeľa štátneho podniku Agrokomplex – Výstavníctvo Františka Ďurkoviča nasledovalo symbolické prestrihnutie pásky a oficiálne zahájenie výstavy. Predsedníčka vlády si neskôr v sprievode ministra Simona, štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Csicsaia, podpredsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského a zástupcov samosprávy prezrela výstavnú plochu, nechýbala ochutnávka tradičných domácich špecialít a návšteva viacerých stánkov s ľudovou tvorbou a expozícií poľnohospodárskej techniky.. Agrokomplex tradične sprevádza množstvo sprievodných podujatí, medzi najvýznamnejšie patrí 6. Národná výstava hospodárskych zvierat, ktorá sa koná pod záštitou ministra Zsolta Simona, bohatý program doplní 18. medzinárodná družstevná kontraktačno-predajná výstava Coopexpo 2011, odborná výstava Obnoviteľné zdroje energie, výstava cestovného ruchu Regióny Slovenska či Celoslovenské dožinkové slávnosti.. Na prebiehajúcom ročníku výstavy Agrokomplex sa od 18. do 21. augusta 2011 predstaví celkovo 430 vystavovateľov z celého sveta. Organizátori dúfajú, že aj tento rok sa im podarí prekročiť hranicu 100 000 návštevníkov a výstava sa tak právom radí medzi jedno z najvýznamnejších podujatí letnej sezóny nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. 18.08.2011 Výmera kukurice na zrno sa v SR vlani medziročne zvýšila o 28,7 % - Bratislava 18. augusta (TASR) - Výmera kukurice na zrno sa na Slovensku v roku 2010 medziročne zvýšila o 28,7 %, cukrovej repy o 11,1 %, olejnín o 3,1 %, strukovín na zrno o 32,2 % a viacročných krmovín na ornej pôde o 10,1 %. "Celková výmera osiatych plôch sa pritom znížila o 1,3 %, najmä pestovateľských plôch obilnín o 7 % a zemiakov o 1,7 %," informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v zelenej správe o stave poľnohospodárstva a potravinárstva v SR za rok 2010. V dôsledku nižších priemerných hektárových úrod podľa rezortu pôdohospodárstva medziročne klesla produkcia všetkých plodín s výnimkou cukrovej repy a strukovín spolu. Najvýraznejšie sa znížila produkcia jačmeňa, a to o 46,5 %, kukurice o 37,7 %, zemiakov o 41,7 %, pšenice o 22,9 %, ostatných obilnín o 29,5 % a ovsa o 28,8 %. "Pokles produkcie rastlinných komodít spôsobilo aj podmáčanie pôdy a záplavy v máji a júni 2010. Zaplavené porasty boli z veľkej časti nepoužiteľné, napadnuté plesňami a chorobami a neboli vhodné na potravinárske ani krmivárske použitie," dodalo MPRV SR v správe Dána robí mužom čestné slovo - Dáni. Malý, ale rešpektovaný národ s poľnohospodárstvom, ktoré patrí k najvýkonnejším na svete. Vlastná krajina je im už priúzka a voľnú pôdu hľadajú v celej východnej Európe. Už pár rokov zapúšťajú korene aj na Slovensku. Rýchlosť, s akou sa vzmáhajú, vzbudzuje rešpekt aj obavy slovenských farmárov. "Chápte nás ako slovenskú firmu. Podnikáme síce na slovenskej pôde, ale do Dánska ju neodnesieme," vraví Michael Bager Houmann, riaditeľ spoločnosti Donau farm, ktorá pred dvoma rokmi kúpila jedno z najbohatších slovenských družstiev PD Kalná nad Hronom. Zmierte sa s Vikingami. Už zapúšťajú korene Neoľutovali dánski investori kúpu kalnianskeho družstva, za ktoré mali zaplatiť okolo desať miliónov eur? Nie, určite to bola správna voľba. Družstvo fungovalo veľmi dobre, malo veľmi kvalitný manažment. Napokon ekonomika podniku bola dlhodobo v plusových číslach. Mohli sme plynulo pokračovať ďalej. Staviame na dobrých základoch. Pri vstupe na družstvo svieti pútač PD Kalná a nad ním meno nového vlastníka Donau farm. Aký ste podnik? Boli by sme veľmi radi, keby nás všetci chápali ako slovenskú firmu. Do družstva vstúpili s kapitálom dánski investori, ale všetky peniaze, ktoré PD Kalná zarobí, zostávajú na Slovensku. Dôverujeme tunajším ľuďom. Ponechali sme si kľúčových manažérov – agronómov, mechanizátorov, vedúceho skladového hospodárstva, ktorí organizujú všetku prácu pre miestnych ľudí. V Kalnej vždy chovali dobytok aj ošípané. Prečo ste sa krátko po prevzatí družstva rozhodli zrušiť živočíšnu výrobu? Za týmto rozhodnutím boli jednoduché dôvody: výroba mlieka aj mäsa bola stratová. Technológie na farmách zastarali, ani budovy už neboli v najlepšom stave. Ak raz budeme chcieť podnikať v živočíšnej výrobe, začneme s novými technológiami, aby výroba bola konkurencieschopná. Fakt, že sme pred časom zrušili chov dobytka, vôbec neznamená, že ho v budúcnosti neobnovíme. Tým, že ste sa sústredili len na pestovanie obilnín, repky a kukurice, vystačíte s minimálnym počtom pracovníkov. Koľko ľudí dnes zamestnávate? Teraz je nás okolo 60. A koľko ľudí zamestnávalo družstvo, keď ste ho kúpili? Okolo 220. To je naozaj výrazný pokles počtu pracovníkov. Nebol to pre nás vôbec jednoduchý krok. Usilovali sme sa neprepustiť naraz veľa ľudí, uvoľňovali sme ich postupne. Väčšina z prepustených pracovala v zrušenej živočíšnej výrobe. Mnohí z nich boli už vo vyššom veku a rozhodli sa, že pôjdu do dôchodku. Hovoril som s bývalým predsedom družstva pánom Jurajom Varsányim a viem, že podobné rozhodnutie by skôr či neskôr bolo čakalo niekdajšie vedenie družstva aj bez vstupu dánskych investorov. Susedia vás bedlivo pozorujú a všímajú si, že po kúpe družstva ste ho začali rýchlo modernizovať. Do čoho ste investovali? Najprv do technológií, potom prídu na rad budovy. Nakúpili sme silnejšie traktory, kombajny a nákladné autá, plus rozmetadlá na priemyselné hnojivá a postrekovače. Hneď po nich sa pustíme do modernizácie skladov a pozberových liniek. Koľko ste doteraz preinvestovali? Hm. Rýchle to zrátam. Zhruba 2,5 milióna eur. To je naozaj pekná suma. Áno. PD Kalná bolo výborne vybavené. Neurobili sme technologickú revolúciu, ale tým, že sme kúpili postrekovače s rozpätím ramien takmer 40 metrov, vykonávame ochranu rastlín ešte rýchlejšie a efektívnejšie. No nič by sme nedokázali bez ľudí z Kalnej a okolitých obcí. Som na nich čoraz viac hrdý. Je to poklona, alebo ste ich už stihli spoznať? Nesledujem iba ekonomiku, čísla, ale som často na poli i na dvore. Zapamätať si šesťdesiat ľudí nie je až také zložité. Naša riadiaca štruktúra nestojí na vysokej pyramíde, ale je, obrazne povedané, plochá. Preto je od riaditeľa blízko k agronómovi, mechanizátorovi aj traktoristovi. Čím vás v poslednom čase milo prekvapili vaši spolupracovníci? Snažíme sa, aby sa ľudia starali o zverené veci. Šofér, ktorý jazdil predtým na starej 20–ročnej liazke, dostal novú klimatizovanú scaniu a na tvári mu vidno, ako veľmi si auto váži. Alebo iný, jazdí s novým traktorom, vymenil sériový kľúč od kabíny za špeciálny. Berie traktor ako svoj. To sa mi páči. Do Šamorína sme zasa kúpili superkombajn s komplikovaným manuálom. V pondelok prišli zo servisu, ale náš kombajnista mal cez víkend naštudované používanie stroja. Takmer ho nemali čo učiť. Vážim si takýto prístup. Pred družstvom máte vystavenú staršiu sejačku. Za socializmu na družstvách vystavovali staré zetory, s ktorými kolektivizovali dedinu. Čo symbolizuje váš exponát? (Úsmev na tvári.) Ach, nie je to žiadny sentiment, ale obchodný odkaz okoloidúcim. Sejačka vraví: som na predaj. Všetky staré stroje, ktoré nepotrebujeme, sa usilujeme predať. Keď ich vystavíme pred družstvo oproti hlavnej ceste, každý potenciálny záujemca si ich všimne. Do uzavretého dvora nik nedovidí. Nezapriete v sebe šikovného obchodníka. Bolo dosť ťažké presvedčiť mechanizátorov, aby predali staré stroje a traktory, lebo im prirástli k srdcu. Mali sme peknú zostavu starých mašín, ale teraz sa usilujeme zmodernizovať náš strojový park. Kebyže pochádzate z farmárskej rodiny, možno by vás občas chytila nostalgia pri pohľade na starú techniku a roky, ktoré ste s ňou strávili. Starí rodičia sa venovali poľnohospodárstvu, ale otec s mamou už úplne niečomu inému. Často som chodieval k starým rodičom. Stál som na úvrati a fascinovane pozoroval, ako pracujú veľké stroje. Uvedomujem si, že bez starých strojov by nebolo dneška, ale budúcnosť patrí modernej technike. Ako ste sa dostali na Slovensko? V Dánsku som pracoval na riaditeľskej pozícii vo viacerých firmách a zbieral tak cenné skúsenosti. Naposledy som mal na starosti poľnohospodársku výrobu na dovedna dvetisíc hektároch. Jeden z dánskych investorov do PD Kalná je môj dávny, už dvadsaťročný priateľ. Tento blízky človek ma presvedčil, aby som prišiel pracovať na Slovensko. Bolo ťažké zvládnuť riadenie skupiny Donau farm, ktorá na Slovensku gazduje už na 14–tisícoch hektároch pôdy? Nie je to až také zložité, pokiaľ neľutujete čas venovaný riadeniu firmy a vybudujete si okolo seba tím dobrých ľudí. Ja ho mám. Čo prilákalo Dánov na Slovensku? Kvalitná pôda? Oveľa väčšia výmera slovenských fariem, ako je dánsky štandard? Bolo to viac vecí. Výborná stredoeurópska poloha Slovenska. Lietadlom je to sem z Kodane dve hodinky. Patríte do Európskej únie, platí sa eurom a krajina má celkom dobrú infraštruktúru. Nepopriem, že nás fascinovala veľkosť slovenských fariem. V Dánsku má priemerná farma rozlohu 150 až 200 hektárov. Na európske pomery to nie je málo, ale na Slovensku podniky hospodária na tisíc aj viac tisíc hektároch pôdy, čo ponúka veľké možnosti. Máme aj veľa dánskych kolegov, ktorí podnikajú v Rumunsku. Keď si porovnáte tieto dve krajiny, kde sa lepšie podniká a žije? To sa nedá porovnať. Kým my na Slovensku sa smejeme, oni v Rumunsku si trhajú vlasy. Ale vážne, poznám dánskych kolegov, ktorí uvažujú, že sa poberú do Rumunska zo Slovenska budovať farmy živočíšnej výroby. Na Slovensku sa hovorí, že rozvoj poľnohospodárstva v Dánsku narazil na ekologické stropy. Odchádzate z vlasti preto, že chováte priveľa zvierat a máte pre ne málo pôdy? Je to trochu zložitejšie. Dnes migruje celá Európa. Bolo obdobie, keď do Dánska prichádzali holandskí farmári a rozvíjali u nás mliečny biznis. Rozvoj poľnohospodárstva v Dánsku je veľmi ťažký. Pred finančnou krízou bola cena pôdy v Dánsku veľmi vysoká – v porovnaní so Slovenskom bola pôda možno desať, pätnásť ráz drahšia. Bez pôdy sa nedá hospodáriť. Idete teda za ňou. Okrem toho podnikanie na pôde čoraz viac zväzujú byrokratické predpisy. Tých je neúrekom aj na Slovensku. No, pravdupovediac, dánska byrokracia je porovnateľná so Slovenskom, odlišná je štruktúra fariem. Kým v Dánsku farmár zamestnáva zväčša dvoch, troch zamestnancov, na Slovensku je zamestnaných viac ľudí v administratíve, ale zasa je tu aj oveľa väčšia výmera podnikov. Prekáža vám byrokratický aparát v našich podnikoch? Nie je to nevyhnutné. V Dánsku vlastník farmy jazdí na traktore, kŕmi a dojí kravy, večer si sadne nad papiere a robí s manželkou celú agendu. Hora papierov, ktoré musia farmári vyplniť, rastie. Možno aj preto sa niektorí vzdávajú hospodárenia. A papierovanie u nás? Takisto ako v Dánsku aj na Slovensku si vedieme presnú evidenciu, kto čo urobil, porovnávame výnosy s výdavkami. Nie je v tom rozdiel. Zabývali ste sa už na Slovensku? Cítim sa veľmi dobre. Vyhovuje mi klíma, je perfektná, páči sa mi príroda i ľudia. Sú to len detaily, ktorými sa odlišuje život v Dánsku od Slovenska. Rešpektujeme slovenské prostredie. Nikto z Dánov žijúcich na Slovensku nemá na aute nalepenú dánsku nálepku, pred našimi domami nevejú dánske vlajky. Raz som bol u priateľa dánskeho novinára na oslave narodenín. Na dvore vztýčil dánsku vlajku. Prekvapilo ma to, ale nemám nič proti takémuto prejavu patriotizmu. Aj my pozorne vnímame, ako sa žije na Slovensku. Ctíme si vaše zvyklosti. Chcem, aby ľudia PD Kalná brali ako slovenskú firmu. Nechcem, aby ju vnímali ako dánsku. Prišli sme sem preto, lebo chceme jednoducho podnikať. Usilujeme sa dať ľuďom dobré pracovné podmienky. Biznis robíme poctivo, aby sme mali dobré výsledky. Nechceme, aby nás brali ako dánsku firmu. Aké máte vzťahy s okolitými farmármi, predsedami družstiev? Považujú vás totiž za silnú konkurenciu. Všimli ste si to? Pravdupovediac, vzájomná komunikácia je zrejme najslabší bod nášho pôsobenia na Slovensku. Určite by sme chceli, aby bola lepšia, spoločenský a sociálny život by bol potom plnší. Nechcem, aby nás brali ako nejakú konkurenciu zvonka. Počuli ste už niekedy o tom, že kupovanie fariem je novou formou expanzie? Dokonca padajú aj také slová ako neokolonializmus? Samozrejme, že sme zachytili aj takýto názor na okraj nášho podnikania na Slovensku, ale ubezpečujeme vás, že nemáme najmenšie problémy so slovenskými podnikmi, s ktorými nejakým spôsobom spolupracujeme či obchodujeme. Naopak, tá spolupráca je veľmi dobrá. Všetko je o diskusii, sme ochotní vymeniť si názory a diskutovať s každým, s kým spolupracujeme. V tomto smere nemáme nijaké problémy. Ak sa s niekým dohodneme, dohoda pre nás platí. Pre nás je najdôležitejšie: ak dám slovo, tak ho aj dodržím. Často počuť, že Dánom sa na Slovensku podniká ľahko, pretože využívajú rôzne injekcie, ktoré vám poskytuje materská krajina. Ako to je? Nie, určite nie. Z Dánska nič nedostávame, žiadnu mimoriadnu ani nijakú inú výpomoc. Podnikáme za presne rovnakých podmienok ako slovenskí poľnohospodári. Využívame európske projekty, a tých 40 percent, čo uhrádzajú verejné zdroje, sme sa rozhodli zaplatiť naspäť, takže žiadna podpora na technológie. Nemáme žiadne lepšie podmienky ako hociktorí iní slovenskí poľnohospodári. Myslíte si, že vám uveria? Naozaj nedostávame nijaké peniaze od dánskeho štátu. Nechápem, kde sa táto legenda, ktorá koluje medzi slovenskými poľnohospodármi, mohla vziať. To je posledné miesto odkiaľ by tie peniaze mohli prísť. Dánski investori, ktorí kúpili PD Kalná, museli založiť svoj majetok banke, aby od nej dostali peniaze na túto transakciu. Vaši priatelia založili v Dánsku svoje farmy? Nemôžeme rozprávať za investorov, čo presne založili ako zábezpeku, ale jednoducho zobrali na seba nevyhnutné riziko, aby získali voľné prostriedky a mohli investovať a podnikať na Slovensku. Sú na Slovensku veľké možnosti rastu? Je tu veľký priestor na rozvoj, celkom iste aj pre živočíšnu výrobu. Zachytil som informácie, že aj vláda ju chce podporiť. Keby začali prúdiť väčšie dotácie do živočíšnej výroby, rozbehli by ste ju v Kalnej? Keby sme mali začať so živočíšnou výrobou, určite by to nezáviselo len od nejakej podpory, ale od vybudovania naozaj, ale naozaj dobre fungujúceho podniku. Zdá sa, že takú firmu sa vám darí budovať. Za rok 2010 ste podľa hodnotenia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva skončili medzi sto najlepšími podnikmi na druhom mieste. Gratulujem. Ďakujem. Veľmi nás to teší. Bolo by pekné získať raz prvé. Čo nebolo, môže byť. Na to, že v Kalnej hospodárime tretí rok, sme spokojní. Rok 2009, keď sme začínali, nás privítal suchom. Po kúpe družstva v apríli dva mesiace nespadla ani kvapka. Rok 2010 vyšiel už o čosi lepšie a rok 2011 vyzerá zatiaľ dobre. Už pripravujeme plány na rok 2012, aby sme úrodu dobre založili a zhodnotili. Za tri roky už možno spoznať krajinu, to, čo je nad hladinou i to, čo je ukryté pod ňou. Čo sa vám na Slovensku páči a čo nie? Hm. Akoby boli ľudia rozdelení do dvoch skupín. Prevažujú priateľskí, zhovorčiví ľudia s otvoreným srdcom aj mysľou. Ale nájde sa malá skupina chytrákov, ktorí sú múdrejší, ako by bolo treba. Pokúšajú sa o rôzne úskoky, chceli by strkať peniaze do vrecka, aby získali výhody. To sa mi nepáči. Možno sa s takýmto niečím stretnúť aj v Dánsku? Nie je to celkom zvyčajné. Najmä ľudia, ktorí podplácajú. Donau farm je veľká a otvorená spoločnosť, chodí sem plno kontrol. Nemáme s nimi nijaký problém, ak je nejaká chyba, tak treba urobiť nápravu, ale nemám rád ľudí, ktorí zavrú oči, keď sa dajú peniaze a je to tým vybavené. To nie je cesta, ktorou by sme chceli ísť. Hovorí vám niečo slovo vybaviť? V Dánsku ho nepoznáme. Všetko musí byť jednoducho čisté, prehľadné. Zlepšuje sa situácia? Myslím, že áno. Spolupracujeme a obchodujeme len so serióznymi partnermi. Potom sa mi aj lepšie spí. Mám dve základné pravidlá: žiadny alkohol v práci a nijaká krádež. Za ňu by bolo okamžité prepustenie. Boli s tým v Kalnej problémy? Nie. A čo víno? Nepodľahli ste jeho zvodom? Veď v družstve máte 50 hektárov vinohradov aj útulnú pivnicu. Chodievate do nej? Vinicu sme prenajali, ale vinársky domček s pivnicou využívame na rôzne posedenia. Najbližšie na dožinky alebo vianočné stretnutia. Naši dánski investori sem radi chodia. Aké víno rád pijete? Biele, tunajšiu leánku, ale príležitostí na pitie vína zasa nie je veľa. Ako oddychujete? Nehráte golf? Nie, na golf nemám čas. Skôr zájdem s priateľmi či manželkou na dobrú večeru a pohár slovenského vína. A rád spoznávam Slovensko. Michael Bager Houmann (40) Je dánsky manažér, ktorý riadi v spoločnosti Donau farm päť poľnohospodárskych podnikov s celkovou výmerou 14–tisíc hektárov. Vyštudoval poľnohospodársku univerzitu v Lundbaku a má nadstavbu z makroekonomiky. Na Slovensku pracuje tri roky. 17.08.2011 Jozef Sedlák www.pravda.sk Potravinári vlani vykázali zisk vo výške 127 miliónov eur - Potravinársky priemysel SR dosiahol v roku 2010 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 127,8 milióna eur. Vyplýva to zo Zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o stave poľnohospodárstva a potravinárstva v SR v roku 2010. "Rozhodujúci podiel, približne 99 %, na potravinárskej výrobe mali podniky s 20 a viac zamestnancami, ktoré tiež vykázali kladný výsledok hospodárenia na úrovni 116 milióna eur. Tento medziročne klesol o 31,5 %," konštatuje sa v správe. Zarábali liehovary Ziskových bolo 66 % podnikov. V odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu boli ziskové všetky podniky. Najvyšší kladný výsledok hospodárenia za rok 2010 dosiahli odbory spracovania a konzervovania ovocia a zeleniny 27 milióna eur, výroby kakaa, čokolády a cukroviniek 17,3 milióna eur a výroby pečiva a múčnych výrobkov 16,1 milióna eur. Výsledky hospodárenia sa medziročne zlepšili len v odbore výroby vína, výroby piva a sladu a v odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu. Stratové boli odbory výroby mliečnych výrobkov (1,4 milióna eur) a výroby a prípravy krmív pre zvieratá (0,9 milióna eur). Výsledok hospodárenia medziročne zhoršili najvýraznejšie odbor spracovania a konzervovania mäsa a mäsových produktov a spracovania a konzervovania ovocia a zeleniny. Nákladovosť výnosov vzrástla vo väčšine odborov, najvýraznejšie v spracovaní a konzervovaní mäsa a mäsových produktov, vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek a najmenej vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá. Znížila sa len vo výrobe vína a vo výrobe piva a sladu. Produkcia vzrástla Výroba výrobkov, v hodnotovom vyjadrení, v odvetví vzrástla o 3,7 % na 2,7 miliardy eur vplyvom jej nárastu vo výrobe vína o 21,9 %, vo výrobe piva a sladu o 11,2 % a vo výrobe mliečnych výrobkov 10,3 %. Najmiernejší nárast výroby výrobkov dosiahli odbory výroby pečiva a múčnych výrobkov a spracovania a konzervovania mäsa a mäsových produktov. Výroba výrobkov klesla vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá, v odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu, vo výrobe nealkoholických nápojov s produkciou minerálnych vôd a iných fľaškových vôd a v spracovaní a konzervovaní rýb, kôrovcov a mäkkýšov. Nepriaznivý bol vývoj pridanej hodnoty, ktorá v odvetví klesla o 12,2 %, a to najvýraznejšie vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek. Najmenej klesla v odbore destilovania, úpravy a miešania alkoholu. Významný rast pridanej hodnoty bol vo výrobe vína a vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá. Celkový majetok klesol o 2,5 % vplyvom poklesu obežného majetku. 15.08.2011 TASR Obchodné spoločnosti v agrosektore hospodária efektívnejšie ako družstvá - Väčší podiel ziskových podnikov mali v roku 2010 v SR podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR obchodné spoločnosti pôsobiace v agrosektore (73 %) ako poľnohospodárske družstvá (55 %). Diferencie pretrvávajú podľa rezortu pôdohospodárstva aj vo výsledku hospodárenia. "Kým obchodné spoločnosti dosiahli spolu zisk vo výške 16,8 eura/hektár (ha) poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárske družstvá stratu na úrovni 16,1 eura/ha," vyplýva zo zverejnenej správy MPRV SR o stave poľnohospodárstva a potravinárstva v SR v roku 2010. Obchodné spoločnosti dosahovali vyššiu efektívnosť hospodárenia a vyššiu tvorbu pridanej hodnoty. Významnou položkou výnosov v obchodných spoločnostiach boli aj tržby z predaja tovaru, ktoré boli takmer 12-krát vyššie ako v poľnohospodárskych družstvách. Vyšší objem investičných podpôr bol alokovaný do poľnohospodárskych obchodných spoločností. Naopak, poľnohospodárskym družstvám bolo poskytnutých viac neinvestičných podpôr. Pretrvávala u nich vyššia zamestnanosť, a tým vyššia zaťaženosť pracovnými nákladmi. Obchodné spoločnosti boli viac zadlžené, čo je dôkazom ich vyššej ekonomickej bonity voči bankám z hľadiska dosahovania zisku, a tým splácania najmä dlhodobejších úverov, ktoré nie sú kryté podporami z EÚ, naopak, pri investičných podporách je potrebné vlastné spolufinancovanie. "Diferencie medzi týmito formami hospodárenia sú spôsobené aj doznievajúcimi vplyvmi vzniku obchodných spoločností, ktoré sa väčšinou tvorili z bonitných častí majetku poľnohospodárskych družstiev bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám a obchodným partnerom, ako aj bez vyrovnania podielov. Niektoré poľnohospodárske družstvá, ktoré neprešli úplnou transformáciou, manažment predáva aj zahraničným záujemcom," dodáva agrorezort. 12.08.2011 TASR Žatva v SR je v závere, treba ešte pokosiť pätinu plôch pšenice a jačmeňa - Žatva v SR vstúpila do záverečnej etapy. Ako vyplýva z monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) k 8. augustu 2011, treba ešte pokosiť necelú pätinu pestovateľských plôch pšenice i jačmeňa a niečo viac ako desatinu celkovej výmery repky olejnej. Zber úrody v uplynulých dňoch ovplyvňovalo nepriaznivé počasie, v dôsledku ktorého sa práce na mnohých miestach prerušili. Napriek tomu sa celkom nezastavili a poľnohospodári využívali každú možnosť na to, aby dostali čo najväčšiu časť svojej produkcie do skladov. "Úroda zozbieraná po období dlhšie trvajúcich dažďov vykazuje zníženú kvalitu a navyše je často napadnutá hubovitými ochoreniami. Niektorí pestovatelia nám dokonca avizovali výskyt klíčenia zrna priamo v klase, čo takisto súvisí s nepriaznivým počasím pri zbere. Po jeho prechodnom miernom zlepšení sa zberové práce začali prakticky vo všetkých regiónoch Slovenska a niektoré ich už aj ukončili. Potvrdzujú sa naše očakávania, že s prechodom žatvy do severnejších oblastí Slovenska budú priemerné hektárové úrody jednotlivých plodín klesať," povedal predseda SPPK Milan Semančík. Po zožatí viac ako 81 % plôch pšenice vychádza doterajší hektárový (ha) priemer "kráľovnej našich polí" na 4,25 tony (t) a je o 22,8 % vyšší ako v minulom roku, v ktorom však žatevné výsledky poznamenali rozsiahle záplavy. Priemerná úroda jačmeňov zatiaľ dosahuje 3,65 t/ha, čím prevyšuje vlaňajšok o 34,2 %. "V prípade repky je tento ukazovateľ medziročne lepší o 12,7 % a vykazuje úroveň 2,22 t/ha, ktorú u nás dosahujeme v obdobiach, v ktorých úrodu neovplyvnia extrémne výkyvy počasia". Z ďalších hustosiatych obilnín najviac pokročil zber raže, ktorá je už zožatá na viac ako 55 %, pričom hektárový priemer 3,04 tony je v porovnaní s vlaňajškom lepší o 36,3 %. TASR informoval tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec. 12.08.2011 Poľnohospodárstvo SR vlani medziročne znížilo stratu na 41,7 milióna eur - Poľnohospodárstvo v SR dosiahlo za rok 2010 záporný výsledok hospodárenia pred zdanením - stratu vo výške 41,7 milióna eur. Úroveň straty bola však medziročne nižšia o 71,1 milióna eur.. "Bol to druhý stratový a najzložitejší rok v poľnohospodárstve od vstupu Slovenska do EÚ. Aj pri klesajúcej strate klesli výnosy aj náklady, ale tempo poklesu výkonu poľnohospodárstva sa medziročne spomalilo. Rýchlejší pokles nákladov ako výnosov bol výsledkom pokračujúcich úsporných opatrení v poľnohospodárskych podnikoch," konštatuje sa v tzv. Zelenej správe za rok 2010, ktorú rezort pôdohospodárstva predložil do medzirezortného pripomienkového konania.. Celkové výnosy v poľnohospodárstve sa v minulom roku medziročne znížili na 1,767 miliardy eur z predvlaňajších 1,966 miliardy eur. Vlani náklady poklesli na 1,809 miliardy eur z úrovne 2,079 miliardy evidovanej v roku 2009.. Výsledok hospodárenia v roku 2010 podľa agrorezortu ovplyvnili viaceré faktory, ale najmä rýchlejší nárast realizačných cien poľnohospodárskych výrobkov ako cien vstupov, dosahy záplav počas roka, ktoré spôsobili výpadok produkcie, ako aj podporná politika, najmä priame platby ako dôležitá súčasť príjmov a zabezpečenia úverov.. Klesajúci trend výnosov bol podľa MPRV SR spôsobený nižšou produkciou, ktorá bola nahrádzaná narastajúcimi dovozmi. Išlo nielen o doplnkové sortimenty, ale o rozhodujúce množstvá komodít, napríklad bravčového a hydinového mäsa.. Celkové výnosy a náklady boli najnižšie za posledných sedem rokov a dosiahli len 65 % výnosov z predkrízového obdobia a historicky najnižšiu úroveň po roku 1990. . "Pozitívne je, že sa medziročne zvýšil podiel ziskových podnikov o 10 percentuálnych bodov a 66 % podnikov bolo ziskových," konštatuje sa v správe. . Podniky v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok hospodárenia optimalizovali podobne ako v predchádzajúcich rokoch rozsah výroby a jej nákladové faktory, predovšetkým intenzifikačné, ale najmä pracovné náklady. Investičné aktivity v Programe rozvoja vidieka v predchádzajúcich rokoch prispeli k obnove materiálno-technickej základne a odrazili sa v úspore pracovných síl aj v roku 2010. 3.08.2011 (TASR) Minister Simon predstavil poľnohospodársku politiku na nadchádzajúce tri roky - Na dnešnej tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon prezentoval výsledky analýzy, ktorú pripravil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP). Minister zároveň informoval o pripravovaných opatreniach, ktoré by mali pozitívne vplývať na rozvoj zamestnanosti v poľnohospodárstve a potravinárstve.. Podľa ministra je neakceptovateľné, aby občania Slovenska ďalej platili prácu 15 000 farmárom z Poľska, Číny či Španielska, a zároveň vynakladali nemalé finančné prostriedky na slovenských nezamestnaných, ktorí by mohli vyrábať komodity dovážané zo zahraničia.. Cieľom ministerstva je znížiť pasívnu obchodnú bilanciu. „Chceme v prvom rade podporiť slovenské výrobky a zvýšiť ich podiel na domácom trhu, zaviesť predaj konečnému spotrebiteľovi, orientovať sa na aktívnych farmárov, prepojiť podporné mechanizmy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podporiť miestne a regionálne trhy,“ špecifikoval minister podporné nástroje, ktoré ministerstvo pripravuje. V budúcich troch rokoch je potrebné podporiť predovšetkým rozvoj zamestnanosti na vidieku práve v regiónoch, kde je najvyššia miera nezamestnanosti, ale disponujú vhodnými podmienkami na zvyšovanie zamestnanosti v agropotravinárskom sektore a evidujú najviac nezamestnaných, ktorí v predošlom období pracovali v poľnohospodárstve. „Lacnejším riešením je vytvoriť pracovné miesto pre slovenského nezamestnaného, a nie platiť za broskyne, ktoré vypestovali v Španielsku,“ skonštatoval minister Simon. Z analýzy VÚEPP vyplýva, že len v ovocinárskom sektore existuje priestor na vytvorenie takmer 3 500 pracovných príležitostí, v zeleninárskom sektore by mohlo v budúcnosti nájsť prácu 4 000 pracovníkov a v rámci systému predaja konečnému spotrebiteľovi by sa mohlo zamestnať až 1 500 zamestnancov. Analýza VÚEPP je súčasťou tejto správy. 29.07.2011 mpsr VÝSKUMNÝ ÚSTAV EKONOMIKY POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA, BRATISLAVA ANALÝZA A NÁVRHY NA VYUŽITIE DISPONIBILNÉHO PRODUKČNÉHO A PRACOVNÉHO POTENCIÁLU V SLOVENSKOM AGROPOTRAVINÁRSTVE JÚN 2011 Z pohľadu nahraditeľných poľnohospodárskych komodít vidíme priestor pre využitie produkčného a pracovného potenciálu u ovocia a zeleniny mierneho pásma. Pri prepočte cez hodnotu dovozu sme dostali potrebu dodatočnej výmery plodín, ktorá by v plnej miere eliminovala ich import pri zachovaní súčasnej exportnej výkonnosti, t.j. teoretickým výsledkom by bola pozitívna obchodná bilancia tak v naturálnom, ako aj finančnom vyjadrení. Pri zelenine najväčšie zvýšenie osiatych plôch by bolo potrebné pri cibuli, cesnaku, karfiolu, kapusty, mrkvy, zemiakov, papriky a hlavne pri suchých strukovinách, pri ovocí ide hlavne o broskyne, jablká, hrušky, marhule, ako aj drobné ovocie (jahody, maliny). Na realizáciu navrhovaných opatrení je potrebná súčinnosť poľnohospodárskych podnikov a regionálnych inštitúcií predovšetkým Úradov práce. Je evidentná prepojenosť medzi poľnohospodárstvom a ekonomickými a sociálnymi aspektami vývoja vidieckeho obyvateľstva. Zdanlivým ušetrením prostriedkov v poľnohospodárstve sa následne zvýšia nároky na transféry do sociálnej oblasti. Za účelom zvýšenia zamestnanosti navrhujeme:  Rozšíriť pestovanie zeleniny za účelom zvýšenia zamestnanosti a spotreby a zníženia dovozu Z hľadiska polohy, pôdy a zavlažovania má SR pre pestovanie zeleniny dobré podmienky, nie je však schopná pokryť spotrebu vlastnou výrobou. V zahraničnom obchode má pretrvávajúce záporné saldo. Podľa údajov z posledného roka, je pre pokrytie spotreby kapusty, rajčiakov, mrkvy, cibule a cesnaku potrebné osiať spolu o cca 7 400 ha viac ako v roku 2010. Celkovo treba vysadiť o cca 9 230 ha zeleniny viac, čo by pri potrebe 1 pracovníka na 2,3 ha zeleniny zvýšilo počet pracovných miest v sektore o 4 000 pracovníkov.  Rozšíriť pestovanie zeleniny s využitím netradičných zdrojov energie. Podľa existujúcich projektov skleníkového hospodárstva sa potreba pracovných síl na 1 ha výmery skleníkov pohybuje od 7 do 10 zamestnancov v stálom pracovnom pomere a v čase zberových prác je potrebných ďalších 6 – 7 sezónnych brigádnikov. V skleníkoch a fóliovníkoch vykurovaných geotermálnou energiou by sa teda v SR mohlo trvalo zamestnať až 974 pracovníkov a 681 sezónnych pracovníkov.  Podporiť pracovné príležitosti v rozvoji ovocinárstva Slovensko má pre dopestovanie dobrého ovocia vhodné podmienky. Má dobrú polohu, dostatok úrodnej pôdy, disponuje dostatkom vody na závlahu a zavlažovacia sieť je primerane vybudovaná. Situácia v sektore však nie je zodpovedajúca týmto faktom. Svojou produkciou SR nie je schopná pokryť domácu spotrebu ovocia, v zahraničnom obchode s touto komoditou má dlhé roky záporné saldo. Podľa Ovocinárskej únie SR pre pokrytie spotreby ovocia domácou produkciou by bolo ideálne dosiahnuť úrodu ovocia v sadoch okolo 120 tis. t. K takejto produkcii je potrebných 7-8 tis. ha sadov. Je potreba vysadiť 2 000 ha jabloní, 800 ha hrušiek, 600 ha broskýň, 600 ha marhúľ, 500 ha sliviek a ringlôt a 300 ha čerešní, spolu 4 800 ha sadov, ktoré by zabezpečili 60 300 t ovocia. Je potrebné vysadiť také odrody ovocia, ktoré sú vhodné pre prírodné podmienky na Slovensku a odolné voči škodcom (odrody jabĺk Golden Delicious a klony, Jonagold, Jonagored a klony, Idared, Braeburn a klony, Fuji a klony, Gala a klony, Topaz a Rubinola. Okrem týchto odrôd sa vysádzajú nové. Preferencie jednotlivých odrôd sa menia z roka na rok v závislosti od požiadavok obchodných subjektov a konzumentov). Pri rozšírení výsadby by sa vytvorilo 3 450 nových pracovných miest.  Posilniť živočíšnu výrobu (produkciu hovädzieho, bravčového mäsa, hydiny, mlieka...) a tým nepriamo zamestnanosť a správu krajiny Nakoľko sa neustále zvyšuje závislosť Slovenska na dovoze mäsa a mäsových výrobkov (hlavne bravčového a hydinového mäsa) je potrebné posilniť živočíšnu výrobu. Miera sebestačnosti má preto klesajúci trend, u bravčového mäsa je už pod úrovňou 50 % a u hydinového mäsa na úrovni 70 %. V prípade zvýšenia produkcie bravčového mäsa by sa vytvorilo 1 350 pracovných miest.  Vytvoriť podmienky pre rozšírené zásobovanie lokálnych sietí verejného stravovania Vytvoriť podmienky zvýšenej podpory zásobovania lokálnych sietí verejného stravovania (reštaurácie, školy, nemocnice, apod.), resp. klasických kamenných predajní, kvalitnými, čerstvými, zdravotne nezávadnými domácimi surovinami (bravčové, hovädzie mäso, ovocie, zelenina, atď.) konečnému spotrebiteľovi, s jednoznačným preukázaním pôvodu ponúkaných produktov. Vychádzame z predpokladu, že zdravotné a hygienické nároky na potraviny sa budú zvyšovať a spotrebitelia sa pravdepodobne budú viac ako doteraz zaujímať o pôvod potravín a budú preferovať domáce produkty. U domácich producentov by to viedlo nielen k tvorbe nových pracovných miest, ale i k podpore domácej produkcie a skvalitneniu verejného zásobovania a stravovania a zvýšeniu podielu na Slovensku vyrobených potravín 1. Cieľom priameho predaja je zabezpečiť kvalitné podmienky pre výrobu a odbyt farmárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi (moderné technologické linky, špeciálny vozový park, moderné skladovacie priestory, atraktívne predajné miesta a pod.). Rozvoj priameho predaja z farmy konečnému spotrebiteľovi si vyžaduje vybudovanie dostatočného množstva občasných malých bitúnkov na porážku jatočných zvierat a spracovateľských kapacít na výrobu mäsových výrobkov (hlavne z bravčového mäsa), mliečnych výrobkov (najmä syrov) a produktov z ovocia a zeleniny. Tieto prevádzky bude nutné vybaviť patričnými technológiami, vrátane baliacich a triediacich liniek, chladiacich a klimatizovaných skladov. Nevyhnutným bude aj nákup nákladných automobilov s klimatizovaným, resp. chladiarenským vybavením na rozvoz tovaru k spotrebiteľovi. Okrem toho bude nutné investovať do zariadenia vlastných predajných priestorov, prípadne zriadenie nových predajných miest v objektoch poľnohospodárskych podnikov. V rámci predaja produktov a potravín rastlinného pôvodu a živočíšneho pôvodu konečnému spotrebiteľovi sa predpokladá nárast počtu zamestnancov o 1 500.  Podporiť vytváranie regionálnych odbytových organizácií poľnohospodárskych výrobcov predávajúcich agropotravinárske výrobky. Cieľom je zjednotenie a koncentrovanie odbytových kanálov od výrobcov s možnosťou spoločného využívania moderných technológií, klimatizovaných skladov a špeciálneho 1 Podľa posledných štatistických údajov Eurostatu je zastúpenie domácej produkcie potravín v SR menej ako 50 %, v Poľsku viac ako 85 % v ČR a v Maďarsku viac ako 70 %. vozového parku, skvalitnenie a rozšírenie marketingových aktivít vrátane budovania vlastných regionálnych značiek kvality produktov. Veľmi dôležitý je systém a úroveň predaja, koncentrovanie dopytu s možnosťou uspokojiť spotrebiteľa širokou škálou ponuky. Okrem predaja v družstevných moderných predajniach existuje možnosť tzv. bedničkového predaja (pravidelné zásobovanie zákazníkov sezónnym ovocím a zeleninou, pekárenskými, mäsovými a mliečnymi výrobkami na objednávku), zásielkového predaja a pod. Veľmi perspektívnym sa javí tzv. cateringový predaj, napríklad, zabalenej očistenej a nakrájanej zeleniny, ovocia a iných čerstvých produktov určených hlavne ako polotovar do stravovacích zariadení.  Zvýšiť využiteľnosť konzervárenských a mraziarenských kapacít pre spracovanie ovocia a zeleniny Na Slovensko sa dováža značné množstvo hotových spracovaných konzervovaných potravinárskych výrobkov a podľa prieskumu Eurostatu je práve zastúpenie slovenských konzervovaných potravín v obchodných reťazcoch na Slovensku najnižšie. Vybudované spracovateľské kapacity konzervárenského odboru nie sú dostatočne využívané, chátrajú a vložené investície do technológií nie sú doteraz efektívne využité. Zvýšená produkcia zeleniny a ovocia a ich následné spracovanie bude viesť k oživeniu konzervárenského odboru a väčšiemu využitiu disponibilných kapacít. Vytvorilo by sa tým cca 150 - 200 nových pracovných miest. Zvýšila by sa zamestnanosť a pridaná hodnota, ktorá sa v súčasnosti generuje hlavne v zahraničí a vnútorný trh sa stáva odbytom pre zahraničných producentov. Pri zvýšenej využiteľnosti kapacít o 10- 15 % vo všetkých odboroch potravinárskeho priemyslu by sa zvýšila zamestnanosť o 2 500 osôb. Dovozom potravín platíme 15-tisíc farmárov v zahraničí - Dovozom a nákupom zahraničných potravín podľa šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Zsolta Simona (Most-Híd) Slovensko dnes platí približne 15.000 zahraničných farmárov, napríklad čínskych, španielskych alebo poľských, ktorí produkujú pre SR ovocie, zeleninu či mäso. "My všetci túto prácu zaplatíme, a pritom platíme ešte aj 15.000 slovenských nezamestnaných, ktorí by mohli tieto komodity vyrábať, pretože máme na to všetky predpoklady," uviedol Simon na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Podotkol, že "práve preto existuje priestor na to, aby sme znížili negatívne saldo zahranično-obchodnej bilancie SR v agrokomoditách z 996 miliónov eur o 504 miliónov eur". "Chceme to dosiahnuť v prvom rade podporou slovenských výrobkov, zvýšením podielu slovenských výrobkov na slovenskom trhu, zavedením systému predaja konečnému spotrebiteľovi, orientáciou na politiku tzv. aktívneho farmára, prepojením podporných mechanizmov MPRV SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ako aj podporou miestnych a regionálnych trhov," spresnil. piatok 29. 7. 2011 SITA Slováci jedia druhé najdrahšie maslo v Európe - Slovenskí spotrebitelia si natierajú na chlieb jedno z najdrahších masiel v Európe. Rekordérmi sú Bratislavčania, ktorí jedia maslo s druhou najvyššou cenou na starom kontinente. Za posledný rok zdraželo maslo o pätnásť percent a nič nenasvedčuje tomu, že v najbližších mesiacoch zlacnie. Na prelome mája a júna zaplatili za kilogram masla 8,18 eura. Viac stálo maslo len v Štokholme, a to 8,57 eura. Dobre zarábajúci Berlínčania dali za maslo 7,07 eura, ale Helsinčania iba 4,68 eura. Porovnávací európsky prieskum o výdavkoch za potraviny, ktorý urobili pracovníci Agrárnych a trhových informácii Slovenska z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ľudí nepoteší. Maslo medziročne na Slovensku zdraželo o pätnásť percent a nič nenasvedčuje tomu, že v najbližších mesiacoch zlacnie. "Slovensko, ktoré kedysi maslo vyvážalo, v posledných rokoch zvyšuje dovozy tejto základnej potraviny," povedal Ladislav Hána, riaditeľ Agrárnych a trhových informácií Slovenska. 27.07.2011 Jozef Sedlák Pravda Minister Simon poskytol rozhovor pre Plus 7 dní - Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon tvrdí, že reťazce lobujú proti tabuliam hanby oveľa viac ako proti pokutám. Prvýkrát sa na čelo rezortu pôdohospodárstva postavil v roku 2002 ako 32 ročný, širšej verejnosti neznámy človek. O dva roky prišiel so systémom vysokých pokút za predaj pokazeného mäsa či potravín po lehote spotreby. Po posledných voľbách sa vrátil na čelo svojho bývalého rezortu. Osobne zverejňuje výsledky kontrol v obchodoch. Naposledy rozvíril hladinu nápadom na zavedenie tabúľ hanby, kde by museli obchodníci zverejňovať svoje prehrešky voči hygiene. S ministrom pôdohospodárstva ZSOLTOM SIMONOM (41) sa zhováral MICHAL HLAVÁČ. . * Ste obhajcom slovenských potravín a tvrdíte, že by sa ich podiel v obchodoch mal zvýšiť. Prečo? . Aby sme pomohli slovenskej ekonomike a nemali toľko nezamestnaných. Dnes dovážame obrovský objem tovaru, ktorý dokážeme vyprodukovať aj u nás. Keby sme sem nevozili potraviny za sedemsto miliónov eur, ale dopestovali si ich doma a dali na pult, nepotrebujeme dávať prácu španielskemu, čínskemu a poľskému farmárovi a platiť pritom nezamestnaného na Slovensku. Ale platili by sme slovenského zamestnanca a vylepšili by sme aj zahraničnoobchodnú bilanciu. . * Mnohí Slováci sa však v obchode pozerajú skôr na cenu ako na krajinu pôvodu. . Ale to, čo vieme doma vyprodukovať, musí vytvoriť domácu alternatívu. Zoberme si ako príklad kapustu zlikvidovali sme ju, takmer ju nepestujeme a dovážame zo zahraničia. Vedeli by sme ju pritom dorobiť na Slovensku a za dnešné ceny, v konkurenčnom prostredí. Ale už nemáme domácu alternatívu. . * Ako je možné, že sa na trh nedostanú Slováci, hoci by vedeli dodávať aj lacnejšie výrobky? . Problém je v tom, že kým na Západe obchodné reťazce bojovali za to, aby dostali do svojich predajní produkty od tamojších farmárov, na Slovensku sme z reťazcov vytvorili modlu a pomaly sme do nich ľudí aj zvážali. Tie však v rámci svojej štruktúry dovážajú tovar z druhého konca Európy. A naši farmári napriek tomu, že produkujú často oveľa kvalitnejšie výrobky, majú problém na tento trh vstúpiť. Práve preto chceme, aby sa farmár do istej miery odnaučil produkovať veľký objem a začal ponúkať hotový výrobok zákazníkom. Len čo bude mať niekoľko desiatok svojich reštaurácií, ktoré bude zásobovať zemiakmi, mäsom, syrom, korbáčikmi, bude mať väčšiu stabilitu. Tieto reštaurácie už potom nebudú kupovať v obchodných reťazcoch zahraničné syry, mäsá či zeleninu, pretože budú mať istotu vlastného dodávateľa, ktorého dobre poznajú. . * Ako sú naše potraviny zastúpené na trhu? . Máme sotva päťdesiat percent slovenských výrobkov. Všade v európskych krajinách predstavuje domáca produkcia 70 až 80 percent a len zvyšných 20 percent je z dovozu. U nás je to polovica, ale niektoré obchodné reťazce majú maximálne šestnásť až dvadsať percent slovenských výrobkov. . * Prečo je pre obchodné reťazce výhodnejšie nakupovať v zahraničí? Je to problém cien, kvality alebo toho, že je tam výrobca alebo jeho produkt dotovaný lepšie ako u nás? . Zahraničné cenové relácie v Nemecku alebo vo Francúzsku sú úplne iné ako u nás. Ich prebytky sú tam lacné a často sa dostanú na naše pulty. Ale pýtam sa keď sa naše paradajky predávajú v Holandsku alebo v Nemecku, prečo máme potrebu dovážať paradajky z Holandska alebo zo Španielska? Tam ich oberajú polozrelé a potom dozrievajú umelo. Nikdy nebudú mať tie isté kvalitatívne a chuťové parametre ako tie, ktoré boli ešte včera v skleníku na Slovensku a dnes ich máte na stole. Choďte sa pozrieť do reštaurácií, všade vám ponúkajú čerstvý argentínsky steak. Ale ako môže byť argentínsky steak čerstvý, keď len preprava sem trvá 48 hodín? Pritom zo Slovenska vyvážame živý hovädzí dobytok a naspäť dovážame spracované mäsové výrobky. Keď napríklad v Nemecku vypukla dioxínová kauza, naše bitúnky dovážali živé ošípané z Nemecka, spracovávali ich a predávali ako slovenskú klobásu. Je toto normálne? . * Ak sú však potraviny takým istým trhom ako všetko ostatné, ako to, že spotrebiteľ nehľadá kvalitnú dobrú slovenskú paradajku, ale uspokojí sa s polozrelou, dovezenou zo Španielska? . Je to politika obchodných reťazcov, ktoré na slovenský trh vstúpili tak húfne, že to v západnej Európe nemáte šancu vidieť. Povedzte mi, v ktorom rakúskom meste je predajňa Tesca? Choďte sa pozrieť do Anglicka. Nájdete tam Carrefour alebo Hypernovu? My tu máme všetko. V Bratislave je pomaly viac obchodných centier ako vo Viedni a každé s iným reťazcom. Na jednej strane je konkurencia dobrá, ale príliš veľký pretlak reťazcov má kontraproduktívne účinky práve v tom, že priveľa dovážame zo zahraničia. Na Slovensku je málo distribučných skladov, z ktorých sú jednotlivé prevádzky zásobované. Keď do takého skladu dovezú španielske paradajky, budú ich distribuovať do troch krajín. . * Potom sa proti tomu nedá brániť. . Dá, ale musíme naučiť zákazníka, aby sa preorientoval a začal nakupovať priamo od farmára. Jednak odstránime medzičlánok, ktorý sa na tom priživuje, jednak zákazník dostane kvalitnejší tovar a z obchodov zmizne anonymita. Keď dnes prídete do najväčšieho obchodu, viete, od koho kupujete tovar, ako sa volá predavačka? Neviete. V malých obchodoch na dedinách miestnu predavačku každý pozná a keď raz ľuďom ponúkne niečo zlé, už do toho obchodu neprídu. Vzťah výrobca a zákazník by tu mal existovať. . * Hovoríte, že reštaurácie aj ľudí treba naučiť, aby si kupovali výrobky od slovenských dodávateľov. Lenže ako to v trhovom prostredí chcete urobiť? . Neustále treba pripomínať jednu skutočnosť. Zahraničný tovar, ktorý nájdete na pulte, môžu slovenské inšpekčné organizácie skontrolovať iba raz v obchode. A buď tam stihnú prísť a skontrolovať ho, kým sa predá, alebo ho kúpite bez kontroly. Je technicky nemožné, aby sme prekontrolovali každý jeden výrobok, ktorý príde na Slovensko. Ale na to, čo sa vyrába na Slovensku, máme našich rastlinných i živočíšnych inšpektorov priamo na farmách, v mäsovýrobe, konzervárňach. A plus ich kontrolujeme aj v obchodoch. Čiže tovar vyrobený na Slovensku sme mali možnosť až trikrát skontrolovať. . * Vy osobne často zverejňujete výsledky kontroly potravín a nedostatky, ktoré sa našli pri skladovaní a predaji. Robíte to tak farbisto, že niekedy to pôsobí, akoby ste ľudí chceli odradiť od toho, aby chodili do obchodu. Tie výsledky pripomínajú historky o tom, čo všetko sa dostane napríklad do mäsových konzerv. . No kúpiť mäsovú konzervu, ktorá obsahuje "až" päť percent mäsa, nie je na Slovensku zriedkavé. Ale potom si treba položiť otázku, či je to ešte mäsový výrobok. Pretože keď máte chuť na párky, tak vedzte, že veľakrát kupujete sóju alebo múku, ale nie mäso. Výnimkou sú spišské párky, lebo tie máme v rámci Európskej únie ako chránené označenie pôvodu. Nie preto však prezentujem výsledky kontrol, ale preto, že je v nich príliš vysoké percento zistených nedostatkov. Napríklad v júni sme našli v obchodoch vyše päťsto druhov výrobkov, ktoré predávali po dátume spotreby. To je obrovská masa, ktorá naznačuje, že obchod vám chce predať aj ten posledný jogurt, ktorý je po dátume spotreby. Je to normálne? Podľa mňa nie. A každý výrobok po dátume spotreby môže byť zdrojom možnej nákazy alebo ochorenia. . * Nie je aj na zákazníkovi, aby si dátum spotreby v obchode skontroloval? . Nechcem vyvolávať vášne alebo nedorozumenia, ale myslím si, že potraviny sú už také drahé, že by sme za tie peniaze v obchode nemali mať možnosť kúpiť tovar po lehote spotreby. Absolútne ma rozčúli, keď prídem do obchodu a reťazec tam deklaruje, že ak nájdete tovar po lehote spotreby, dostanete euro. Čiže ak ho nájdete, dostanete euro, a ak nie, s prepáčením, môžete chodiť pravidelne na záchod. Keď si kúpite televízor a zistíte na ňom nedostatok, je vaším spotrebiteľským právom zobrať ho do obchodu a reklamovať. Keď si kúpite nakrájanú zabalenú salámu, doma roztrhnete obal a je pokazená, kde to môžete ísť reklamovať? Alebo si to nevšimnete, zjete a máte zdravotné problémy. A najviac ma rozčúli obchod, ktorý povie ja za to nemôžem, to môj dodávateľ dodal zlú potravinu. Ale kto tovar od neho kúpil, kto ho umiestnil na pult a umožnil, aby sa dostal k spotrebiteľovi? My do zákona jednoznačne dávame, že za tovar zodpovedá ten, kto ho predáva. . * Vy si myslíte, že obchodníci vedia, že dodávateľ so svojím tovarom podvádza? . Poviem vám konkrétny príklad. Dovážame vajíčka z Poľska, z farmy, ktorá má štyritisíc kusov hydiny. Dovezieme tristotisíc kusov vajec. To sa ešte možno s odretými ušami dá pripustiť. Ale o chvíľu vám povedia, že z tejto farmy dodajú ešte ďalší milión vajíčok. Každému je jasné, že neexistuje taká nosnica, čo znesie za deň päť alebo desať vajíčok. To znamená, že je to podvod. Keď to vidí náš inšpektor, musí to vidieť aj ten, čo to kupuje. Prečo to potom kúpi? Tovar je jasne neznámeho pôvodu a z môjho pohľadu je to falšovanie. . * Bavíme sa o kvalite slovenských a zahraničných výrobkov. Vy vidíte vo výsledkoch kontrol až taký diametrálny rozdiel? Lebo to vyzerá, ako keby každý slovenský výrobok mal byť automaticky dobrý a každý zahraničný automaticky zlý. . Takto by som to neformuloval, lebo aj pri slovenských výrobkoch sa nájdu nedostatky. Ťažko možno niekedy povedať, kto ich zapríčinil, pretože keď máte v obchode poruchu chladenia, pokazí sa každé mäso bez rozdielu, slovenské aj nemecké. Ale faktom zostáva, že oveľa viac nedostatkov zisťujeme pri výrobkoch dovážaných zo zahraničia. . * Stotožňujete sa napríklad s tým, čo hovoria hydinári? Že v zahraničí sú bežné praktiky, ako je napichávanie kuracích pŕs vodou, aby boli ťažšie? . Kurence sú osobitný prípad, lebo na Slovensku máme technológiu hlbokého mrazenia vzduchom. Poliaci chladia kuracie mäso vodou. Keď mäso máčate vo vode, pravdaže sa naň nalepí aj voda. Potom si kúpite kilo kuracieho mäsa a máte v tom 20 dekov vody. . * Vaša posledná iniciatíva dosť rozbúrila hladinu. Proti predaju tovaru po lehote spotreby chcete bojovať tabuľami hanby. Keď kontrola zistí, že obchod ponúka pokazené potraviny alebo tovar po lehote spotreby, bude musieť obchodník uviesť túto skutočnosť na informačnú tabuľu. Vážne si myslíte, že toto môže pomôcť? . Priznávam, že to nie je štandardný spôsob riešenia. Ale už som napríklad zažil, keď sme zavádzali vysoké pokuty za predaj pokazených potravín, že pokuty sa jednoducho nerealizovali. Obchod sa totiž nedá postihnúť okamžite. Zistíte nedostatok a uložíte pokutu tristotisíc eur obchodnému reťazcu, ktorý má zisk tri milióny eur. Ten si najme špičkových právnikov, ktorí to budú dobré dva roky ťahať po súdoch, a nakoniec sa rozhodne, že reťazec zaplatí 60 tisíc eur pokuty. A o dva roky oznámite, že reťazec XY predával pokazené mäso. Má to zmysel? Z hľadiska postihu áno, ale z hľadiska ohrozenia spotrebiteľa a prevencie proti ďalšiemu podobnému konaniu nie. Je evidentné, že finančnými postihmi vieme len ťažko odradiť reťazce od nekalých činností. . * Keď ich neodradila pokuta, ktorá im reálne odkrojí zo zisku, asi im ťažko uškodí nejaká deklarácia na tabuli. . Ale možno to bude na nich platiť, pretože reťazce proti tejto povinnosti verejného informovania vytvárajú oveľa väčší lobing, ako keď sme v roku 2004 zavádzali päťdesiatmiliónové pokuty. Lebo tlak verejnej mienky a zákazníka je na obchodníka asi najúčinnejší. . * Obchodníci argumentujú, že celé preverovanie sa bude musieť najskôr ukončiť, čím zase len natiahnu čas. . Sú veci, ktoré sú jednoducho neodškriepiteľné. Keď máte tovar po lehote spotreby alebo mäso, ktoré smrdí, je zelené, slizké a v rozklade, keď to máte odfotené, azda nikto nebude špekulovať, či to bolo, alebo nie. Informovať o tejto skutočnosti by musel obchodník okamžite. Príde kontrola, nájde jogurt po lehote spotreby, spíše záznam a dá sa to hneď na tabuľu. Ale keď príde kontrola a nič nezistí, nech tam dajú pre mňa za mňa usmievajúceho sa smajlíka, že kontrola nič nenašla. Potom tabuľa nebude slúžiť ako negatívna, ale ako pozitívna reklama. Pozrite sa do USA majú tam reštaurácie označené zelenou, oranžovou a červenou. Keby sme chceli zaviesť takýto systém, pri viac ako dvadsať percentách nedostatkoch by sme asi na každom obchode mali červenú tabuľu. Preto ukážme radšej najväčšie nedostatky keď niekto predáva potraviny po lehote spotreby, má v regáloch tovar, na ktorom si zmeny farby či pachu všimne aj zákazník, keď mu po obchode behajú hlodavce. Za tieto nedostatky potom, pravdaže, zaplatí, ale to sa už vybaví v správnom konaní. . * Hovoríte, že cítite oveľa väčší tlak reťazcov, ako keď sa zavádzali pokuty. Ale keď sa človek pozrie na výsledky, ktoré zverejňujete, tak sú v tom azda všetky reťazce bez výnimky, kontroly nájdu nedostatky skoro všade. A ľudia niekam musia ísť nakupovať. . Tu ide o zlyhanie celého systému, na ktorom reťazce fungujú. Obchodné reťazce vždy vyhlásia, že my za nič nemôžeme, bolo to zlyhanie ľudského faktora. Keď predávajú pokazené mäso, to je pre zmenu problém dodávateľa. Za čo teda zodpovedá obchod? On má len právo na zisk? Kde je tu rovnocenná pozícia každého účastníka systému? . * Aké opatrenia ešte navrhujete okrem tabúľ hanby? . Všade na Západe majú v regáli vyhradené miesto na potraviny, ktorým sa končí spotreba. Chceme, aby tam obchodníci presunuli tovar, ktorý má trvanlivosť viac ako štyri dni a ktorému sa lehota spotreby končí o menej ako 48 hodín. Takisto zavádzame povinnosť, že to, čo obchod nepredá, už nesmie vrátiť dodávateľovi, ale musí zabezpečiť jeho fyzickú likvidáciu. Preto, aby sa vám nestalo, že mäso po lehote spotreby obchod vráti dodávateľovi. Čo ten spraví? Dá ho do kafilérie? Alebo ho umyje, oreže, spracuje, namarinuje a vráti do obchodu? Nechceme mať v potravinovom reťazci takýto spätný chod. . * Obchodníci vám budú vyčítať, že tieto opatrenia im zdvihnú náklady. . Samozrejme, to hovoria pri každom navrhovanom riešení. Ale pozrite sa na ich hospodárske výsledky za krízové roky 2008 a 2009. Oni mali krízu? Ich výsledok ukazuje na stratu? Keď si chcú udržať zákazníkov, nech im ponúkajú kvalitu. . * Váš návrh na tabule hanby vládou neprešiel, napriek tomu ho chcete na jeseň predložiť v parlamente. Myslíte si, že tam prejde? . Je tu požiadavka od občanov, aby sme problém vyriešili. Veľká časť poslancov v Národnej rade je tejto myšlienke naklonená. 28.07.2011; Plus 7 dní; č. 31, s. 28 30; Hlaváč Michal Simon sa s reťazcami dohodol, že spolu skontrolujú kvalitu potravín - Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon sa v utorok stretol so zástupcami zahraničných obchodných reťazcov na Slovensku. Témou rokovania bola podľa hovorcu agrorezortu Juraja Kadáša predovšetkým kvalita potravín predávaných na Slovensku a v okolitých krajinách. Ministerstvo pôdohospodárstva sa so zástupcami obchodných reťazcov Tesco, Carrefour, Billa, Kaufland, Metro, Lidl a Hypernova dohodlo na vypracovaní analýzy o kvalite a cene vybraných skupín výrobkov, predávaných v rámci obchodných sietí na Slovensku. Reťazce majú podklady na vypracovanie analýzy dodať ministerstvu do konca augusta tohto roku. Ministerstvo pôdohospodárstva minulý týždeň uviedlo, že je rozhorčené postupom niektorých obchodných reťazcov, ktoré údajne robia zo slovenských spotrebiteľov druhoradých európskych občanov. "Za absolútne neprijateľné považujeme aktuálne zistenia, podľa ktorých sa v našich obchodoch za tú istú, či dokonca vyššiu cenu v porovnaní s inými krajinami EÚ, predávajú potraviny nižšej kvalitatívnej úrovne," uviedol rezort vo vyhlásení. Zväz obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) v reakcii vyhlásil, že je znepokojený kampaňou ministra Simona, ktorý ich obviňuje z predaja menej kvalitných potravín ako na iných trhoch v EÚ. Zväz vo vyhlásení zdôraznil, že potraviny do obchodov dodáva potravinársky priemysel a ak má minister výhrady voči ich kvalite, mal by sa obrátiť na výrobcov a "prestať s agresívnou útočnou kampaňou proti sektoru obchodu." 26.07.2011 SITA Zasadnutie OECD - Zástupcovia rezortu MPRV SR participovali na zasadnutí expertov OECD, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. júna 2011 a ktorého hlavnou témou bola obhajoba „Hodnotenia environmentálnej výkonnosti SR“. Výsledkom je spoločná dohoda a odporúčania OECD, ktoré by mali napomôcť zvyšovať environmentálnu výkonnosť SR. Samotnej obhajobe predchádzal 1,5 ročný proces poskytovania relevantných informácií, dokumentov a projektov. Delegácia pozostávala zo zástupcov Ministerstva životného prostredia, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Stálej misie pri OECD v Paríži.. Experti OECD vo svojej správe konštatujú, že došlo k 56% zníženiu emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva od roku 1990, čo predstavuje najväčšie zníženie zo všetkých krajín OECD. Rovnako však konštatujú, že na Slovensku bola zaznamenaná najväčšia redukcia poľnohospodárskej výroby zo všetkých krajín OECD (od roku 1990 klesol počet stavov ošípaných o 70%, HD o 60%), podiel poľnohospodárstva na HDP krajiny klesal postupne za posledných 15 rokov zo 6% v roku 1995 na 4% v roku 2010, podiel zamestnanosti z 9% na 3%.. V priebehu hodnotenia delegácia SR úspešne zodpovedala na všetky položené otázky a po vyjasnení si detailov sa zhodli na záverečnom znení dokumentu Hodnotenie a odporúčania (Assessment and recommendations). Celá správa spolu s hodnotením a odporúčaniami bude verejne prístupná po jej vydaní na jeseň t.r. 24.06.2011 Tlačová správa Hlavným nepriateľom agrosektora je vraj EÚ - Hlavným nepriateľom agrosektora je podľa predsedu predstavenstva Agrofert Holding Andreja Babiša Európska únia. "EÚ robí všetko preto, aby poškodila českých a slovenských farmárov," povedal Babiš na štvrtkovej konferencii Trend Business Breakfast. Medzi ďalšie problémy agrosektora patria podľa neho korupcia a nízka vymožiteľnosť práva. S jeho názorom súhlasí aj predseda predstavenstva spoločnosti AZC Robert Spišák, podľa ktorého EÚ agrosektoru a v konečnom dôsledku ani podnikateľskému prostrediu nepomáha. Slovenským poľnohospodárom by podľa Babiša pomohlo, ak by sa zjednotili jednotlivé farmárske asociácie a spoločne vyvíjali nátlak nielen na domácich politikov, ale aj na zástupcov v EÚ. Česká republika vďaka tomu vystúpila jednotne v Bruseli a agrosektor si našiel aj jednotného lobistu, ktorý zastupuje jeho záujmy v únii. "Tu sme na jednej lodi, lebo mám pocit, že na Slovensku je poľnohospodárska komora bezvýznamná a hovorí sa po krčmách, že aj nemenovaní politici, chceli určovať, kto bude šéfom a vytvárať paralelné komory," uviedol Babiš. Najväčšími konkurentmi slovenských a českých poľnohospodárov a potravinárov sú podľa neho výrobcovia potravín z Nemecka a v poľnohospodárstve je to Poľsko. vypočítal Babiš. "Poľsko zničilo v Čechách a na Slovensku milión sektorov, či už je to zelenina, ovocie, kvety, cesnak, zemiaky, morka (...) všetko je po smrti dnes a na rade sú prasatá,""Problém je v tom, že v Európskej únii sú nejaké pravidlá, ktoré aj tak nikto nedodržuje, každý si robí čo chce, existujú tajné dotácie, vieme ako sa v Poľsku dotuje, že sa neplatia dane," povedal Babiš. Agrofert má podľa jeho slov v súčasnosti na Slovensku 14 tis. hektárov v nájme a v Čechách to je 83 tis. hektárov, pričom cieľom je mať do konca roka 100 tis. hektárov. Babiš taktiež uviedol, že v poslednom roku chcel jeho koncern kúpiť na Slovensku 10 firiem, ale ceny, ktoré za ne ich majitelia pýtali, boli príliš vysoké. Agrobiznisu chýbajú mladí ľudia a garančný fond Vznik garančného fondu, ktorý by refundoval slovenským poľnohospodárom škody v prípade nepredvídateľných okolností, by mohol vzniknúť do konca volebného obdobia. Vo štvrtok to na konferencii Trend Business Breakfast uviedol štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriel Csicsai. "Aspoň do konca nášho volebného obdobia by sme chceli vytvoriť nejaký systém, ktorý by vedel refundovať prípadné straty poľnohospodárom," povedal Csicsai. Rezort podľa jeho slov momentálne skúma systémy v rôznych krajinách ako USA, Rakúsko alebo Česká republika a snaží sa nájsť taký model, ktorý by bolo možné aplikovať na slovenské pomery. "V každom prípade to musí byť konsenzus všetkých subjektov," vysvetlil Csicsai. Svoju úlohu by v ňom mali hrať ako prvovýrobcovia, tak aj štát a zapojiť by sa podľa neho mali aj banky. Prvé kontúry tohto projektu by agrorezort podľa Csicsaia mohol predostrieť už koncom tohto alebo začiatkom budúceho roku s tým, že následne by mala prebehnúť diskusia o jeho konkrétnej podobe. Za vážny problém považuje štátny tajomník ako aj samotní poľnohospodári taktiež vysoký priemerný vek zamestnancov v agrosektore. Ten sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 55 rokov. Podľa vedúceho oddelenia Agrobiznis UniCredit Bank Jaromíra Matoušeka jednou z veľkých výziev pre sektor je pritiahnuť mladých ľudí do agrobiznisu. Na to je podľa neho potrebné pracovať nielen s univerzitami, ale aj strednými školami. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti AZC Roberta Spišáka v súčasnosti je problém nájsť ľudí na pozície stredného a nižšieho manažmentu v poľnohospodárstve. Riešením by podľa Csicsaia bolo zatraktívnenie poľnohospodárstva pre mladých ľudí, na čo je potrebné rozbehnúť projekty. "Predovšetkým živočíšna výroba by mohla byť riešením tej nešťastnej situácie s nezamestnanosťou," konštatoval Csicsai s tým, že v nej nachádzajú prácu sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva. "Je totiž podstatné, aby sme sa doslova silou-mocou snažili tú živočíšnu výrobu naštartovať," dodal Csicsai. 23.06.2011 SITA Simon dotuje maďarský spolok - Ministerstvo pôdohospodárstva platí budovanie centra pre podnikateľov na dedine a prednášky o estetike. BRATISLAVA. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon z Mosta–Híd dal štátnu dotáciu Združeniu za spoločné ciele, ktorého riaditeľkou je členka SMK Erzsébet Pogány. Vyše 53­-tisíc eur od štátu pôjde na projekt, ktorý má zvýšiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v prihraničnej oblasti. Simon poprel, že jeho bývalá stranícka kolegyňa Pogányová si uňho dotáciu vybavila. Tvrdí, že štátnu podporu musel dať, lebo projekt podporilo Maďarsko ako riadiaci orgán programu cezhraničnej spolupráce. „Slovensko je povinné spolufinancovať, čo riadiaci orgán schváli,“ povedal Simon. Na čo sa peniaze minú, nevie. „Keby som mal vedieť, na čo budú použité peniaze vo všetkých projektoch, to by som bol pomaly génius.“ Podporia aj estetiku Dotovaní Združenie za spoločné ciele •funguje od roku 2001, •na základe krajanského zákona koordinovalo na Slovensku vydávanie preukazov zahraničných Maďarov, •riaditeľkou je členka SMK Erzsébet Pogány, •v predsedníctve sedí bývalý poslanec Miklós Duray. Združenie podľa Pogányovej zaktualizuje svoju databázu podnikateľov a vyškolí tých, ktorí prejavia záujem. Podľa zmluvy, ktorú v polovici mája uzavrelo so Simonom, mu zostane časť dotácie, takmer 19-tisíc eur. Zvyšok majú dostať dvaja partneri, obec Perín–Chym v okrese Košice-okolie a občianske združenie Rovás, ktoré vedie maliar Otto Szabó. Dedina so zhruba 1500 obyvateľmi má zinkasovať necelých 30-­tisíc eur. „Úlohou obce bude vytvoriť informačné centrum pre malých a stredných podnikateľov v obecnej budove,“ povedala starostka Adriena Baranová, ktorá kandidovala s podporou Smeru a Mosta. Szabó hovorí, že za 4300 eur sa postará o „dovzdelávanie a prednášky v oblasti estetiky“. Maďarsko platí viac Simon má o projekte pochybnosti. Maďarsko podľa neho dáva príliš veľa peňazí na niektoré aktivity združenia, ktoré musí Slovensko spolufinancovať. Sľubuje, že ich dá ministerským kontrolórom preveriť. Centrum a prednášky sú podľa Pogányovej súčasťou väčšieho projektu, z ktorého Slovensko platí iba 15 percent peňazí. „Celkový rozpočet je 1,7 milióna eur.“ Podieľať sa na ňom majú aj ďalšie neziskovky. Hlavným cieľom je podľa nej oprava troch budov, kde vznikne školiace centrum a klub podnikateľov.  Minister: Platili SMK Zsolt Simon obviňuje Združenie za spoločné ciele, že financuje SMK. Strana to popiera. BRATISLAVA. Združenie za spoločné ciele má blízko k SMK. Členom predsedníctva je bývalý poslanec Miklós Duray z SMK. Združenie prevádzkuje internetové noviny felvidek.ma, v ktorých propaguje tváre SMK, napríklad bývalého poslanca parlamentu Ivána Farkasa. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon z Mosta­Híd naznačil, že združenie dávalo SMK peniaze. „Mám informácie, ktoré nasvedčujú takémuto konaniu.“ „Nie je to pravda,“ hovorí šéf SMK József Berényi. Rovnako aj šéfka združenia Erzsébet Pogány: „Pán minister sa mýli.“ Simon bol podpredsedom SMK, stranu opustil v apríli 2009, neskôr vstúpil do Mosta–Híd. (mm, pm) utorok 7. 6. 2011 | Mária Mihaliková SME Tabule hanby pred obchodmi budeme mať ako jediní na svete - Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva, sa nevzdal myšlienky na zavedenie tabúľ hanby. Tie majú nútiť obchod k poriadku. BRATISLAVA. Keď sa na jeseň vyberiete na nákup potravín, na dverách pri hlavnom vstupe do predajne vás môže privítať oznam, na aký ste neboli zvyknutí. Ak totiž v obchode kontrola nájde pokazené či prebalené mäso, konzervy po lehote spotreby či plesnivú zeleninu, bude musieť predajca informáciu o takomto zistení zverejniť. Ak prejde návrh novely zákona o potravinách, ktorý má takzvané tabule hanby zaviesť, nemusíte sa obávať, že oznam o nekvalitných výrobkoch nezaregistrujete. Rezort pôdohospodárstva totiž určil, že veľkosť písma musí mať aspoň päť centimetrov. Predajca má oznam umiestniť bezprostredne po zistení. Zvesiť by ho nemal skôr ako po uplynutí siedmich kalendárnych dní. Termín vyvoláva otázky Právo na informovanie považuje ministerstvo pôdohospodárstva za najväčší tlak na obchod. „Výrazne pomôže znížiť nedostatky zistené pri kontrolách, ktoré sa dlhodobo pohybujú na úrovni 30 percent,“ odôvodnil návrh, ktorý sa včera dostal do Legislatívnej rady vlády, hovorca ministerstva Juraj Kadáš. Tabule hanby •prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný na viditeľnom mieste pri hlavnom vstupe umiestniť na tabuli čitateľné informácie pre spotrebiteľov, ktoré sa týkajú nedostatkov zistených orgánmi úradnej kontroly, •musí uviesť konkrétny výrobok, dátum zistenia a opis nedostatku bezprostredne po zistení, •informácia musí byť čitateľná s použitím veľkosti písma najmenej 5 centimetrov, •musí byť umiestnená na tabuli sedem kalendárnych dní odo dňa zistenia nedostatku. Z návrhu novely zákona o potravináchOkamžité zverejnenie výsledkov kontrol sa však nepozdáva obchodníkom ani potravinárom. Tvrdia, že treba vyčkať na následné overovanie. Podľa hovorkyne reťazca Tesco Oľgy Hrnčiarovej je možné objektívne informovať verejnosť zverejňovaním zistení iba po riadnom ukončení správneho konania. Upozorňuje, že to môže trvať aj niekoľko týždňov. „Bolo by nekorektné, ak by tabuľa mala byť umiestnená v predajni pred uzavretím celého kontrolného procesu, teda dokazovacích testov, správneho konania a odvolacieho procesu,“ myslí si Jiří Králíček, operatívny riaditeľ reťazca Billa Slovensko. Pokuty sa odsúvajú Nedostatky, ktoré zistí kontrola, sa musia postúpiť na overenie. „Overením vzorky sa môže dokázať nedostatok, ale rovnako aj preukázať bezpečnosť výrobku,“ upozorňuje riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Hovorca ministerstva pôdohospodárstva Juraj Kadáš však návrh za ministerstvo obhajuje. „Mali by sa zverejňovať zistené nedostatky, ktoré sú exaktne podložené,“ vraví. Za taký nedostatok označil napríklad jogurt, ktorého lehota spotreby uplynula. „Takúto skutočnosť azda v správnom konaní nebude nikto spochybňovať, “dodal. Rezort pôdohospodárstva odôvodňuje zavedenie tabúľ hanby aj tým, že súčasný systém sankcií a správneho konania pomáha obchodníkom vyhýbať sa plateniu uložených pokút. „Inak by neexistovali päť a šesť rokov staré a neukončené správne konania za tie najťažšie previnenia,“ vraví Kadáš. V rozpore s programom? Snahou zaviesť tabule hanby sa snaží minister pôdohospodárstva Zsolt Simon presadiť jeden z bodov volebného programu strany Most­-Híd. Obchod a zástupcovia potravinárskych komôr však označujú navrhované opatrenie za diskriminačné. Kritizujú, že sa sústreďuje len na skupinu podnikateľov, ktorá podniká v oblasti potravín. Podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislava Nemca by sa rovnako mohli zverejňovať v nemocniciach oznamy o prípadoch zanedbaní starostlivosti zdravotníkov, ktoré viedli k ujme pacientov. V úradoch štátnej správy by sa mali objaviť informácie o neodborných krokoch zamestnancov, ktoré pripravili štát o peniaze. Potravinárska komora Slovenska aj Zväz obchodu naznačujú, že Simonom navrhnutá úprava je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády. Podľa Halgašovej sa totiž vláda zaviazala zľahčiť podnikanie znižovaním administratívnych záťaží vo všetkých fázach. Zaviazala sa tiež dôsledne posudzovať prijímané zákony z hľadiska ich účinku na podnikateľské prostredie a podniknúť kroky k odstráneniu neúmerných sankcií štátnych orgánov pri nesplnení povinností, povedala Halgašová. Môžeme byť svetovým unikátom Iným štátom legislatíva neprikazuje zverejňovať výsledky kontrol na dverách prevádzok. BRATISLAVA. Ak sa tabule hanby dostanú do novely zákona o potravinách, môže sa stať Slovensko európskym a asi aj svetovým unikátom. Obchodníci i výrobcovia potravín totiž zhodne tvrdia, že v iných krajinách takáto forma zverejňovania výsledkov kontrol v legislatíve zakotvená nie je. „Nemáme vedomosť o tom, že by opatrenie obdobného charakteru existovalo v niektorom štáte Európskej únie ani nikde vo svete,“ vraví Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. O tom, že by niekde vo svete platilo podobné pravidlo nič nevie nič ani Martin Katriak, podpredseda systému COOP Jednota Slovensko. Tvrdí, že krajinách Európskej únie také niečo rozhodne neexistuje. „Nie, nefunguje to inde vo svete,“ priznal aj hovorca ministerstva pôdohospodárstva Juraj Kadáš. Tento návrh odôvodnil snahou ministerstva informovať spotrebiteľov o stave na pultoch obchodov, v ktorých nakupujú. „Spotrebiteľ musí byť informovaný v reálnom čase, nie až po porušení predpisov zo strany obchodu,“ dodal. streda 1. 6. 2011 | Denisa Čimová SME Rusko zakázalo dovoz zeleniny z únie - MOSKVA. Rusko vo štvrtok zakázalo dovoz čerstvej zeleniny zo všetkých krajín Európskej únie. Dôvodom je zvýšený výskyt smrtiacej formy baktérie E.coli, ktorá v Nemecku zabila najmenej 16 ľudí. Ďalšie stovky osôb sa nakazilo. Šéf ruského spotrebiteľského úradu Gennadij Oniščenko vyhlásil, že zákaz dovozu zeleniny z Európy do Ruska platí od štvrtka rána. Zelenina, ktorá je už dovezená a je na ceste do ruských obchodov, úrady podľa neho skonfiškujú. 2.06.2011 SITA Tlak na nízke ceny potravín sa prejaví v ich kvalite, tvrdia potravinári - Tlak obchodníkov na nízke ceny potravín sa musí prejaviť v ich kvalite, uviedol prezident českej Potravinárskej komory Miroslav Toman. Zároveň podporil tvrdenie slovenskej asociácie spotrebiteľov, podľa ktorého sú potraviny dodávané nadnárodnými korporáciami na trhy postkomunistických krajín menej kvalitné ako výrobky rovnakých značiek predávané na zvyšku kontinentu. Podľa Tomana je rozdielna kvalita rovnakých potravín v rôznych krajinách zjavná už pri letmom pohľade na ich zloženie. "Stačí si prečítať obaly," poznamenal. Týka sa to najmä niektorých značkových potravín, ktoré Česi či ďalší obyvatelia nových členských krajín chcú, ale zároveň za ne nehodlajú platiť toľko ako ľudia na západe Európy. Bulharsko, kam sa údajne dodáva tovar najhoršej kvality, už kvôli tomu podalo sťažnosť Európskej únii. Potravinárske koncerny sa obhajujú tým, že svoje výrobky iba prispôsobujú chuti miestnych obyvateľov, ktoré sa vraj v rôznych krajinách odlišujú. Ostrý konkurenčný boj medzi reťazcami, ktorý čoraz viac tlačí výrobcu k čo najnižším cenám ich produktov, je podľa Tomana na úkor kvality potravín. "Nemožno vyrobiť kvalitnú potravinu, ak to nie je zo surovín za zodpovedajúce ceny," uviedol. Potraviny vyrobené s použitím lacnejších surovín sú zdraviu neškodné, ale kvalitatívne aj chuťovo horšie, než tie zo surovín kvalitnejších a drahších. Toman zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, že by českí potravinári uvítali okamžité zvýšenie cien potravín o osem až desať percent. Ceny potravinárskych komodít v posledných mesiacoch vzrástli o desiatky percent, zvyšuje sa aj cena ďalších vstupov. Starosti potravinárom V Česku pridáva aj plánované zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Základná sadzba dane má budúci rok vzrásť zo súčasných desiatich percent na 14 percent. V roku 2013 sa sadzby majú zjednotiť na 17,5 percenta. Sadzba DPH v prípade potravín by tak mala vzrásť na jednu z najvyšších hodnôt v celej EÚ. Slovensko má DPH na potraviny už teraz podstatne vyššiu - 20 percent. Českí výrobcovia potravín sa obávajú ďalšieho odklonu nakupujúcich smerom k lacným, najmä dovážaným potravinám. Ľudia vraj zároveň začnú potraviny nakupovať v pohraničných oblastiach susedných štátov. 29.05.2011 ČTK Prístup k poľnohospodárstvu musí byť aktívny - 11-03-2011. Bratislava v dňoch 10. a 11. marca 2011 privítala účastníkov medzinárodnej konferencie na tému „Zamestnanosť – kľúčový faktor ekonomickej stability štátu“, ktorá sa konala pod patronátom podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozefa Mihála.. Minister Zsolt Simon prijal pozvanie svojho vládneho kolegu a na konferencii sa vyjadril k dvom pálčivým témam – vývoj zamestnanosti v poľnohospodárstve a zamestnanosť v lesnom hospodárstve.. Ako uviedol minister Simon, zamestnanosť v poľnohospodárstve a v lesníckom sektore každoročne klesá, v agrosektore v r. 2009 pracovalo 65,3 tisíc obyvateľov, čo predstavuje iba 2,4% ekonomicky aktívneho obyvateľstva, v lesníctve pracuje o 50% pracovníkov menej, než tomu bolo v r. 1990. Znižovanie zamestnanosti, pokiaľ vyplýva z technického pokroku a zvyšovania produktivity práce a účinnosti výrobných faktorov, je prirodzeným javom, no v podmienkach Slovenska bol úbytok pracovných síl v oboch sektoroch ovplyvnený aj inými faktormi, za určujúce možno považovať transformáciu a v poslednom období aj ekonomickú a finančnú krízu.. Podľa ministra je predovšetkým potrebné znížiť regionálne rozdiely, a to nielen na úrovni vyšších územných celkov, ale aj v satelitných oblastiach a na vidieku, ktoré majú oveľa nižšiu úroveň rozvoja. Ďalším krokom by podľa ministra malo byť prehodnotenie rozsahu chránených území, ich rozsah má totiž dopad pracovné príležitosti. „Krajina môže byť obhospodarovaná bez toho, aby sme ju poškodzovali,“ prízvukoval minister.. Navrhovanými opatreniami sa v poľnohospodárstve a lesníctve vytvorí asi 3800 nových pracovných miest, predovšetkým v rámci rozvoja vidieka a v lesnom hospodárstve (energetické porasty , výroba drevnej štiepky), prispieť k rozvoju zamestnanosti v regiónoch po celom Slovensku by malo aj už avizované vytvorenie 1200 pracovných miest, ktoré pomôžu pri protipovodňových opatreniach.. Minister Simon oznámil aj pripravovaný rozvoj spolupráce s rezortom hospodárstva pri produkcii drevnej vlákniny, ktorej má naša krajina dostatok.. Pozadu podľa jeho slov nesmie ostať ani špecializovaná rastlinná výroba, kde je potrebné definovať pojem tzv. aktívneho farmára.„Farmár nemá iba produkovať zisk, musí pristupovať k poľnohospodárstvu aktívne a starať sa o zveľaďovanie krajiny,“ pripomenul minister. Výrazné uľahčenie agropodnikania a zníženie administratívnej záťaže má priniesť pripravované zavedenie predaja konečnému spotrebiteľovi, minister Simon verí, že zároveň vytvorí partnerský systém, ktorý nebude len o kvalite, ale aj o dôvere medzi prvovýrobcom a spotrebiteľom. Číňania chcú pri Šali pestovať zeleninu - V Šali má vzniknúť 160 nových pracovných miest. Vytvoriť by ich mala čínska spoločnosť, ktorá chce v katastri mesta začať pestovať zeleninu v skleníkoch - fóliovníkoch. ŠAĽA. Spoločnosť C.A.S. produkt z Bratislavy sa zaoberá predovšetkým poľnohospodárskou výrobou. Začiatkom roka prejavila záujem o prenájom pôdy v extraviláne Šale za ČOV. „Na rokovaní sme boli aj s pani Tóthovou z referátu majetku a z diskusie vyplynulo, že by mali záujem aj o väčšiu rozlohu ako 2 hektáre. Ponúkli sme im preto lokalitu pri obci Trnovec nad Váhom s 20 hektármi,“ hovorí primátor Martin Alföldi. Zámerom spoločnosti je na pozemkoch pestovať zhruba 30 druhov zeleniny, vrátane špenátu, fazule a papriky za účelom ich dodávania do obchodných reťazcov na Slovensku aj v zahraničí. Zaškolia pracovníkov Ide o zeleninu, ktorú budú pestovať v skleníkoch - fóliovníkoch, ktoré majú jednoduchú konštrukciu a sú často využívané v Číne. Prvý rok majú v pláne postaviť 5 až 10 skleníkov. Vytvorili by tak 15 až 30 pracovných pozícií. Investícia by stála približne 300-tisíc eur, neskôr by sa zvýšila. Ďalší rok by počet skleníkov zvýšili na 30 až 50, počet pracovných miest by tým vzrástol na 90 až 150. Okrem toho by vzniklo ďalších 10 miest pre zabezpečenie údržby. Inžinierov, ktorí ovládajú technológiu pestovania zeleniny a budovania skleníkov, má spoločnosť v pláne zabezpečiť z Číny iba dovtedy, pokiaľ nezaškolí nových pracovníkov. Tí potom budú ďalej zabezpečovať celý proces výroby a pestovania. Spoločnosť uvažuje zamestnať hlavne ľudí zo Šale a blízkeho okolia. Uznesenie musia poslanci opäť schváliť C.A.S.produkt by si pozemky prenajala od januára budúceho roka na maximálnu možnú lehotu. V prípade potreby by nájom uhradili už tento rok. Poslanci na ostatnom zastupiteľstve prenájom schválili. „Podľa nového zákona o majetku miest a obcí musíme zámer na pätnásť dní zverejniť na úradnú tabuľu a potom ho opätovne predložiť mestskému zastupiteľstvu na schválenie,“ dodáva šaliansky primátor. utorok 3. 5. 2011 | (LAZ) www.sme.sk Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva - Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2011 k 25. 4. 2011 1. 5/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 23. mája 2005 č. 2417/2005-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca ovocné šťavy a niektoré podobné výrobky určené na ľudskú spotrebu 2. 14/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa zrušuje výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/7/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca arómy 3. 29/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam zamýšľaných použití krmív určených na osobitné nutričné účely 4. 30/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 108/2008 Z. z. o poskytovaní pomoci na diverzifikáciu v rámci dočasného režimu reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 113/2009 Z. z. 5. 31/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní pomoci na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktmi 6. 49/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli 7. 57/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov 8. 83/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov 9. 85/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. februára 2008 č. 04650/2008-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prídavné látky v potravinách v znení výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2010 č. 08936/2010-OL a výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 č. 18764/2010-OL 10. 90/2011 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 52/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 184/2010 Z. z. 11. 101/2011 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov 12. 113/2011 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa 2 mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/6/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca extrakčné rozpúšťadlá 13. 123/2011 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 364/2007 Z. z. o vykonávaní uznávania a skúšania množiteľského materiálu pestovaných rastlín www.mpsr.sk Cieľom ministerstva je do konca leta zaviesť predaj konečnému spotrebiteľovi - 29-04-2011. Minister Zsolt Simon dnes na tlačovej konferencii informoval o zámere rezortu vybudovať efektívny systém priameho predaja, ktorý by sa niesol v duchu Programového vyhlásenia Vlády SR o zavedení priameho predaja farmárskych výrobkov. Už v pondelok 2. mája sa ukončí medzirezortné pripomienkové konanie na nové nariadenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré by pre farmárov a prvovýrobcov od 1. septembra 2011 mali zaviesť nový systém predaja konečnému spotrebiteľovi a tzv. občasné bitúnky.. Zámerom tohto nariadenia je vytvoriť podmienky pre výrobu a predaj produktov z vlastnej produkcie alebo vlastného chovu priamo konečnému spotrebiteľovi (fyzickým osobám) alebo zariadeniu spoločného stravovania. Predaj konečnému spotrebiteľovi je na rozdiel od predaja z dvora, ktorý bol obmedzený len na konkrétne živočíšne produkty, rozšírený o všetky poľnohospodárske komodity a zmierňuje kritériá na ich výrobu a priamy predaj pri súčasnom zachovaní ich zdravotnej bezchybnosti. „Celý systém je založený na filozofii vlastná produkcia, čerstvosť, kvalita, rýchlosť a bezpečnosť. A v neposlednom rade dôvera. Dôvera voči tomu, od koho potraviny kupujem,“ podčiarkol minister. Podľa jeho slov spotrebiteľ často nevie, aké potraviny kupuje a odkiaľ pochádzajú. Hlavným zámerom ministerstva je teda zabezpečiť väčší podiel kvalitných slovenských výrobkov na domácom trhu a aby sa tento predaj na Slovensku uskutočňoval na legálnej báze.. Predaj konečnému spotrebiteľovi bude rozdelený do troch kategórií:. 1. Prvovýrobcovia, ktorí nemusia v zmysle platných právnych predpisov podávať daňové priznanie s príjmom do 2 000 € / rok. 2. Podnikatelia s príjmom do 47 500 € / rok, ktorí nemusia byť platcami DPH 3. Množstevne obmedzená kategória, v ktorej bude možné predať maximálne 16 veľkých dobytčích jednotiek* (VDJ) za mesiac. Ministrovým cieľom je „aby farmári predávali vlastnú produkciu, a nie slovenské salámy z nemeckých, holandských či dánskych ošípaných.“. V občasných bitúnkoch bude mať farmár pri zachovaní hygienických štandardov a po povinnej veterinárnej kontrole možnosť mesačne poraziť zvieratá z vlastného chovu. Nariadenie Vlády SR o občasných bitúnkoch na rozdiel od predchádzajúceho obdobia zahŕňa nielen hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy, ale zároveň hydinu, králiky a bežce.. *veľká dobytčia jednotka = hovädzí dobytok s váhou 500 kg www.mpsr.sk Šokujúci pohľad do zákulisia obchodu - Až osemdesiat percent potravín sa na Slovensku dostáva k spotrebiteľovi prostredníctvom veľkých obchodných reťazcov. Toto percento sa bude naďalej zvyšovať, keďže veľké obchodné reťazce začali budovať sieť malých a stredných predajní. Dnes je veľkým investičným zámerom dostať svoje predajne do všetkých väčších a stredných obcí na Slovensku. To znamená, že ich dominantné postavenie sa ešte významným spôsobom posliní. Ak sa dostanú tieto reťazce aj do týchto malých obcí, prinesú so sebou likvidáciu aj toho zvyšku malých predajní potravín, ktoré v obciach dnes ešte sú. V týchto regiónoch sa bude zvyšovať nezamestnanosť, tak ako sme toho už boli svedkami pri nástupe veľkých obchodných reťazcov. Bolo síce vytvorených množstvo nových pracovných miest, ale za podstatne nižších mzdových ohodnotení, v porovnaní s tými, ktoré boli zlikvidované pri zániku malých predajní. Ľudia, ktorí prevádzkovali predaj potravín na Slovensku, nedostali príležitosť a šancu na to, aby mohli rozšíriť a skvalitniť svoju ponuku a služby. Veľmi rýchly nástup reťazcov, ktorý nebol nijakým spôsobom regulovaný spôsobil to, že došlo k expresnej likvidácii týchto predajcov a tým aj k zvýšeniu nezamestnanosti. Hlavný problém reťazcov je v tom, že dosiahli dominantné postavenie na trhu a z toho pramení ich moc vynucovať si v obchodných zmluvách podmienky, ktoré by žiadny dodávateľ nepodpísal, pokiaľ by mal inú možnosť umiestniť svoj tovar na trh. Tlakom na ceny došlo, samozrejme, k významnému zhoršeniu nutričnej hodnoty a kvality potravín. Potravinári vždy na slabšej strane Treba povedať, že príchod veľkých obchodných reťazcov priniesol aj pozitíva. Priniesol konkurenciu, ktorá je hybnou silou rozvoja, ale za podmienky, že dokážeme ustrážiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto dominantného postavenia. Nepochybne došlo aj k zvýšeniu kultúry predaja, rozšíreniu sortimentu, k zvýšeniu počtu parkovacích miest. Príchod obchodných reťazcov na Slovensko bol teda plne opodstatnený. Problém bol, že už pri nástupe týchto reťazcov sme nestanovili také pravidlá a podmienky, aké platia v mnohých iných krajinách Európskej únie. Deväť hlavných obchodných systémov, ktoré pôsobia na Slovensku, je vo výrazne silnejšom postavení, než mnohé monopolné podniky. A ak by sme ich zobrali ako celok, spĺňajú všetky kritériá monopolného postavenia. Žiadny dodávateľ nemá tak silné postavenie ako veľké obchodné reťazce pri potravinách, ako celku. Praktiky, ktoré sa využívajú pri obchode s potravinami, sa nedejú pri žiadnom inom tovare. Nikde inde nedochádza k takému významnému zneužívaniu dominantného postavenia, ako je to práve pri veľkých obchodných reťazcoch. Zámerom zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch nebolo zvýhodniť jednu stranu zo vzťahu dodávateľ - obchod. Naopak, išlo vytvorenie skutočnej rovnováhy v tomto vzťahu medzi oboma stranami. Žiaľ, určité lobistické skupiny udržali neregulované dominantné postavenie obchodu voči potravinárom. Dodávatelia potravín nikdy neboli v rovnovážnom postavení, a už vôbec nie v takom, aby si mohli diktovať podmienky. Vždy boli na tej slabšej strane a čím ďalej, tým viac strácajú svoje pozície. Ak sa prezentuje v médiách, že tento zákon vytváral nerovnovážne postavenie dodávateľov potravín voči reťazcom, tak je to minimálne úsmevné. Nedá sa zistiť, koľko obchod zarába Prvým z cieľov zákona o obchodných reťazcoch bolo sprehľadnenie toku peňazí v celej vertikále poľnohospodár, potravinár, obchod a presun zadných marží dopredu. V roku 2008, keď bola kríza v potravinárstve zatiaľ najväčšia, sa ministerstvo financií pokúšalo zistiť, kde je vlastne aká marža a koľko dostávajú poľnohospodári. Cez všetky tie bonusy, poplatky, rôzne časové termíny, skontá a tak ďalej, nebolo možné sa dorátať, koľko z ceny vlastne ostáva v obchode a koľko ide ďalej. Preto je nutné posunúť zadné marže dopredu, aby bolo na ne vidno. Tento zákon nestanovuje, aká má byť marža. Jeho cieľom bolo, aby bola viditeľná jej výška, a aby bolo transparentné, koľko vlastne kde ostáva, a aby sa následne dalo s touto informáciou pracovať. Druhým cieľom bolo zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu s potravinami a vynucovaniu si neprimeraných podmienok v zmluvách. Tretím cieľom bolo zamedziť vytváraniu mimoriadneho zisku, ktorý nemá nič spoločné s predajom potravín, ale tvoria ho príjmy za letáky, logistiku a podobne. Tento zákon nerieši výšku zisku, nereguluje nákupné ceny, a ani to nebolo nikdy jeho cieľom, aby zvyšoval podiel domácich potravín na trhu. Zákon nenarúša voľný pohyb tovaru, ani kapitálu a nie je v rozpore so žiadnymi pravidlami Európskej únie. Nezvýhodňuje domácich dodávateľov oproti zahraničným. Cieľom a úlohou zákona o reťazcoch bolo výlučne zamedziť zneužívaniu dominantného postavenie obchodných sietí na trhu. Obrovský tlak a krik zo strany veľkých obchodných reťazcov nasvedčuje tomu, že všetky, ktoré na Slovensku pôsobia, určitým spôsobom toto svoje postavenie využívali, až zneužívali. Utajované praktiky Príkladov praktík zneužívania je hneď niekoľko. Napríklad platba za zaradenie do registra dodávateľov. To znamená, že len za to, že podnik spracovateľa zaradia do zoznamu dodávateľov potravín, zaplatí tento okolo 1600 až 2000 €. Dodávateľ ešte nepredal ani jeden výrobok, a už zaplatí stovky eur len za to, že je zapísaný do zoznamu potenciálnych dodávateľov. Ďalej existuje tzv. listovací poplatok. Je to poplatok za každý jeden výrobok, ktorý chcete predávať v danom obchode. Za jeho zradenie do zoznamu tovarov zaplatíte rádovo170 eur. Každý reťazec má podmienky nastavené inak. Listing však používajú takmer všetci. Ak má mliekareň 20 druhov jogurtov a chce ich všetky uviesť na trh, zaplatí 20 krát 170 €. Tieto tzv. zadné marže, ktoré musí dodávateľ v podobe rôznych poplatkov vrátiť do obchodu sa pohybujú v rozmedzí 10 až 17 percent. Slúžia na získanie mimoriadneho neviditeľného zisku. Ďalej sú tu rôzne poplatky za účasť na „promočných“ akciách, či poplatok za leták. Tie sa pohybujú rozmedzí od 3300 po 7300 € za položku. Ak má dodávateľ v letáku viacero položiek, môže sa poplatok blížiť k desiatkam až státisícom eur. Problémom nie je, že sa dodávateľ podieľa na letákovej akcii, ale to, že poplatky za letáky vysoko prevyšujú trhovú ceny tvorby, tlačenia a distribúcie letákov, čím sa stávajú zdrojom mimoriadneho, neopodstatneného zisku. Celoeurópsky problém predstavuje tiež predaj potravín pod ich nákupnú cenu. Tieto výrobky sú tzv. pôvodcovia premávky. Sú to výrobky, na ktoré lákajú zákazníkov s tým, že sa navýšia ceny iných výrobkov. Zákazníci si pritom nevšimnú, že iné výrobky, ktoré nakupujú v obchode sú podstatne drahšie. Negatívom tohto javu je tiež to, že ak jeden reťazec ponúka takúto akciu, okamžite nastúpi druhý reťazec a dodávateľovi povie, že chce rovnakú cenu aj so ziskom. „Pôvodcovia premávky“ sa často predávajú hlboko pod cenu. V Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Nemecku, Španielsku a Grécku je za istých okolností predaj potravín pod nákupnú cenu zakázaný. Tento zákaz celkovo platí v 12 krajinách EÚ. Vo Francúzku je predaj potravín za nižšie ako výrobné ceny vyslovene zakázaný. Po zrušení zákona bude horšie Jedným z dôsledkov podobného predaja je dramatický pokles počtu dodávateľov, čo v konečnom dôsledku nie je nič iné ako znižovanie konkurencie. Obeťou sú malé a stredné podniky, ktorých podpora je jednou z deklarovaných priorít Európskej únie. Tento stručný prehľad podmienok a poplatkov samozrejme neznamená, že všetky obchodné reťazce uplatňujú všetky z nich. Sadzba je rozdielna, väčšinou však platí, že kto niekde uberie, inde pridá. Výška ročných poplatkov, bonusov, rabatov a skont jedného dodávateľa zvyčajne dosahuje od 17 po 27 percent z tržieb. Je nutné, aby sme dokázali udržať monopolné praktiky obchodných reťazcov v patričných medziach a zabezpečili dodržiavanie etiky v obchodných vzťahoch. Zákona neprikazuje, akú majú mať obchodné reťazce maržu. Prikazuje len, že musí byť jasne viditeľná. Toto je cieľ a zámer zákona, ktorý sa chystá vládna koalícia zrušiť. Ak nie je dostatočne účinný, treba ho vylepšiť. Lenže vládna koalícia ho zlikvidovať bez akejkoľvek náhrady, hoci jej poslanci v rozprave sami priznali, že uvedené negatívne javy sú realitou a majú negatívne dopady. Výsledkom takéhoto prístupu bude jediné – postavenie potravinárov a poľnohospodárov sa voči obchodným reťazcom ešte zhorší a nebude to znamenať ani prínos pre zákazníkov. Autor je poslanec NR SR za Smer-SD, člen poľnohospodárskeho výboru Spracované na základe jeho vystúpenia v rozprave 4.04.2011 Marian Záhumenský www.noveslovo.sk Farmári budú môcť opäť výhodne priamo predávať svoje produkty - Farmári budú môcť opäť výhodne predávať svoje produkty priamo spotrebiteľom alebo na trh. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktorým sa upravuje výroba a predaj produktov a potravín rastlinného pôvodu a živočíšneho pôvodu konečnému spotrebiteľovi. Ten do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca rezortu Juraj Kadáš, návrh nariadenia umožní farmárom predávať svoje produkty nielen priamo spotrebiteľom ale aj reštauráciám, a to bez zbytočných medzičlánkov. "Toto nariadenie zároveň znižuje administratívnu záťaž a rozširuje škálu produktov, ktoré môžu poľnohospodári predávať touto formou," povedal Kadáš. Návrh nariadenia vlády bol podľa agrorezortu vypracovaný na základe jej programového vyhlásenia. "V ňom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala prispôsobiť legislatívu pre priamy predaj farmárskych výrobkov podmienkam v iných členských štátoch EÚ, a to rozšírením na všetky druhy farmárskych výrobkov a zmiernením kritérií na ich výrobu a priamy predaj pri súčasnom zachovaní ich zdravotnej bezchybnosti," uvádza ministerstvo v materiáli. Okrem rastlinných produktov a potravín tak budú môcť farmári predávať aj produkty živočíšneho pôvodu. Nariadenie sa taktiež bude týkať rovnako fyzických ako aj právnických osôb v závislosti od obratu. Podľa Kadáša však ministerstvo pôdohospodárstva ešte čaká na pripomienky jednotlivých rezortov, vrátane rezortu financií. Tie by mali upresniť konkrétne pravidlá pre jednotlivé produkty ako aj podnikateľské subjekty. Zvýhodnenie predaja produktov od prvovýrobcov priamo spotrebiteľovi v novembri minulého roka odstránil vládny kabinet Ivety Radičovej. Poslanci koalície vtedy schválili zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) a zároveň zrušil zvýhodnenú 6-percentnú sadzbu DPH na tzv. predaj z dvora. Voči tomuto kroku protestovala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Ako v pondelok pre agentúru SITA uviedol jej hovorca Stanislav Nemec, nový návrh vládneho nariadenia zatiaľ nemajú zanalyzovaný, no v princípe takýto krok vítajú. "Je treba hľadať možnosti ako dostávať viac produktov od prvovýrobcov bez medzičlánkov priamo spotrebiteľovi, keďže to prinesie výhody či už z hľadiska ceny, ale aj čerstvosti produktov," povedal Nemec. SITA 11.04.2011 Komisár EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş navštívi Slovensko - 08-04-2011 V utorok 12. apríla navštívi Slovenskú republiku komisár EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş. Hlavnými témami rokovania s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsoltom Simonom a vedúcimi predstaviteľmi rezortu bude reforma európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry.. Počas svojej návštevy absolvuje eurokomisár Cioloş prehliadku poľnohospodárskeho družstva v Holiciach a tiež stretnutie s predstaviteľmi slovenskej poľnohospodárskej samosprávy k budúcnosti SPP po roku 2013. Po presune do Bratislavy a oficiálnom rokovaní s ministrom Simonom je pripravená tlačová konferencia (viď program). Aktuality Slovensko je o krok bližšie k lepšej reforme európskeho poľnohospodárstva - Vo štvrtok 17. marca 2011 prijala európska Rada ministrov poľnohospodárstva v Bruseli dokument, ktorý určuje základné rámce pre činnosť Európskej komisie pri vypracovaní legislatívneho návrhu reformy SPP.. Ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsoltovi Simonovi, ktorý sa rokovania zúčastnil, sa do tohto významného dokumentu podarilo presadiť zásadné postoje Slovenskej republiky, určujúce smerovanie k lepšej, spravodlivejšej a efektívnejšej reforme európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).. „Slovensku sa podarilo presadiť do textu dokumentu, že reforma zostane dvoj-pilierová a zároveň poukázať na nesúlad so zastropovaním platieb podľa veľkosti fariem. Ďalej sa nám podarilo presadiť, aby bola reforma SPP zameraná na aktívnych farmárov,“ uvádza minister Simon.. Podotkol, že Európska komisia sa bude zaoberať vzťahmi prvovýroba – spracovateľ – obchod a intenzívne hľadať riešenia, aby pridaná hodnota bola primerane rozdelená na všetkých úrovniach. Nemenej dôležitým bude podľa jeho slov spravodlivejšie rozdelenie priamych platieb medzi členskými štátmi. Reforma bude podporovať zlepšenie prístupu na trh prostredníctvom priameho predaja a zároveň umožňuje pokračovať v dobrovoľnej viazanosti podpôr v záujme zachovania niektorých poľnohospodárskych sektorov, pričom sa vytvorí dostatočná pružnosť na národnej úrovni. www.land.gov.sk Úrady budú merať rádioaktivitu potravín dovážaných z Japonska - BRATISLAVA. Štátna veterinárna a potravinová správa SR bude merať rádioaktivitu dovážaných potravín z Japonska. Vyplýva to z stanoviska hlavného hygienika Gabriela Šimka po porade Ústredia radiačnej monitorovacej siete SR na Úrade verejného zdravotníctva. Potraviny sa budú kontrolovať na základe odporúčania Európskej komisie. Podľa neho sa majú potraviny kontrolovať na vstupných miestach Európskej únie. Vzhľadom na radiačnú situáciu v Japonsku ponúka Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Slovákom prichádzajúcim z tejto oblasti možnosť zmerať si kontamináciu povrchu tela, resp. šatstva a iných predmetov, ktoré mohli byť v kontakte s rádioaktívnou kontamináciou pochádzajúcou z jadrovej elektrárne Fukušima. Úrad o tom informuje na svojej internetovej stránke. ÚVZ argumentuje tým, že situácia v niektorých oblastiach (30 km zóna okolo jadrovej elektrárne Fukušima) je veľmi nepriaznivá a v blízkosti reaktorov dosahoval dávkový príkon až niekoľko sto mSv/hod (miliSievertov za hodinu), čo svedčí o masívnom úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia. "Radiačná situácia vo vzdialenejších miestach od jadrovej elektrárne Fukušima vrátane regiónu Tokia je podstatne priaznivejšia, avšak namerané hodnoty dávkového príkonu, až desaťnásobok prírodného pozadia, poukazujú na to, že kontaminácia zasiahla aj túto oblasť," upozorňujú odborníci z ÚVZ SR. piatok 18. 3. 2011 TASR 2011 Ceny vína by mali v tomto roku mierne vzrásť - Historicky jedna z najhorších úrod mierne zvýši ceny vína v obchodoch. BRATISLAVA. Ceny vína by mali na Slovensku podľa Zväzu výrobcov hrozna a vína v tomto roku vzrásť o 5 až 6 %. Dôvodom je podľa výkonnej riaditeľky zväzu Jaroslavy Kaňuchovej - Pátkovej slabá minuloročná úroda, ktorá mala za následok pokles domácej produkcie. „Produkcia vína na Slovensku by mala v tomto roku dosiahnuť iba polovicu priemernej hodnoty za minulé roky, keďže vlaňajšia úroda bola jednou z najhorších v histórii,“ uviedla pre agentúru SITA Kaňuchová-Pátková. Zdraželi aj lacní Taliani Výraznejší nárast cien slovenských vín však budú podľa riaditeľky zväzu tlmiť vína z dovozu, ktorých pomer k domácej výrobe sa v priemere pohybuje na úrovni 50 %. „Dovozové vína tlačia ceny nadol, no ani tie sa nevyhli zdražovaniu, keď napríklad cena lacných talianskych vín v cenovej hladine pod 0,90 eur vzrástla v tomto roku približne o 20 %,“ povedala Kaňuchová-Pátková. Ďalším faktorom, ktorý tlmí rast cien vín na Slovensku je ich charakter, keď až 90 % domácej produkcie tvoria vína vyššej kategórie. „Pri týchto vínach sú vstupné ceny vyššie a cenové výkyvy sa neprejavujú tak výrazne ako u lacných vín,“ vysvetlila Kaňuchová-Pátková. Pokiaľ ide o aktuálny rast vstupných nákladov, ten sa podľa zväzu prejaví až v nasledujúcom roku. „Je však ťažké predpovedať, o koľko, no nepredpokladáme, že dôjde k výraznému nárastu cien,“ doplnila Kaňuchová-Pátková. Producenti si berú bankové úvery Výkonný riaditeľ spoločnosti Víno Matyšák, s.r.o. Vladimír Schwarz pre agentúru SITA uviedol, že ich firma neplánuje zvyšovať ceny aj napriek zlej úrode a rastu vstupných nákladov. „Dovozcovia vín sa už tešili, že domáci výrobcovia zdražejú ceny vína a oni tak budú môcť obsadiť obchodné pulty svojimi produktmi, no v našom prípade k nárastu nepríde“ povedal Schwarz. Spoločnosť Víno Matyšák podľa neho už v minulom roku pocítila rast vstupných nákladov, keď sa napríklad zmenila forma platenia za hrozno od pestovateľov. „Namiesto vzájomného úverovania pri nákupe hrozna sú už producenti nútení brať si úvery z banky,“ vysvetlil Schwarz. Vlaňajšia úroda podľa neho síce z hľadiska objemu patrila k jedným z najhorších, no kvalitatívne to nebol až taký zlý ročník. Mierne zvýšenie cien svojich výrobkov naopak potvrdila spoločnosť Hubert J.E. Podľa konateľa a riaditeľa firmy Petra Krúpu zvýšenie cien sa bude týkať väčšiny portfólia, kde je víno vstupnou surovinou, no rast cien neprekročí dvojcifernú úroveň. K tomuto kroku spoločnosť podľa Krúpu pristúpila pod vplyvom slabej úrody, ako aj rastu cien energií a pohonných hmôt. "V záujme zachovania kontinuity kvality sme sa rozhodli hľadať úspory predovšetkým v rámci zefektívnenia výroby. Napriek tomu, že sa nám podarilo výrazne znížiť naše náklady oproti plánu, nie sme v plnej miere schopní pokryť takýto dramatický nárast nákladov, preto sme prinútení mierne zvýšiť cenu svojich výrobkov," vysvetlil Krúpa. 10.03.2011 SITA Hyza prijme stovku ľudí - Spoločnosť Hyza Topoľčany rozširuje výrobu a zamestná 100 nových pracovníkov. Spoločnosť chce investíciou za 1,46 milióna eur zvýšiť dennú kapacitu kurčiat zo 152 na 280 ton. Vyplýva to zo zámeru, ktorý spoločnosť predložila na posúdenie vplyvu investície na životné prostredie. Modernizovaná výrobná linka bude produkovať chladené a mrazené hydinárske výrobky. Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva vo svojich prevádzkach vyše 1 000 ľudí. TASR 8.03.2011 Mliekari vyrobili vlani miliónovú stratu - Mliekarenský priemysel v SR podľa informácií generálneho sekretára Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) Zuzany Nouzovskej zaznamenal za rok 2010 stratu na úrovni 1,36 milióna eur. "Tie čísla hovoria o výkyvoch, ktoré v mliečnom sektore sú. Tak ako sektor prvovýroby mlieka, tak aj sektor spracovania mlieka bol v minulom roku v strate," uviedla na dnešnej tlačovej besede SMZ Nouzovská. V roku 2009 slovenský mliekarenský priemysel podľa jej informácií evidoval zisk v hodnote 5,16 milióna eur, v roku 2008 stratu na úrovni 6,23 milióna eur a za rok 2007 zisk vo výške 8,80 milióna eur. TASR 2.03.2011 Kvalitu potravín ukáže modré koliesko - Rozoznať kvalitu pomôže zákazníkovi certifikát únie. Získať ho môže len ten, kto dodrží predpísané postupy a používa kvalitné suroviny. BRATISLAVA. Hovorí vám niečo zaručená tradičná špecialita či chránené zemepisné označenie? Hoci sú tieto označenia v únii zárukou kúpy kvalitných tradičných výrobkov, naši spotrebitelia ich veľmi nevnímajú. Tvrdí to predseda Cechu pekárov a cukrárov Západného Slovenska Vojtech Gottschall. Súhlasí s ním aj predseda Občianskeho združenia Skalický trdelník Ľudovít Bránecký: „Len jeden človek zo sto vie, čo modré koliesko na obale výrobku znamená." Toto občianske združenie ako prvé na Slovensku získalo od Európskej únie certifikát na Skalický trdelník. „Certifikovaných výrobcov je u nás päť, jeden vyrába bez certifikácie," dodal. Peniaze, ktoré výrobca investoval do značky, sa zatiaľ nevrátili. Tvrdí, že ľudia nevedia, že koliesko na obale je zárukou kvality. „Dominantnú rolu pri rozhodovaní o nákupe hrá cena," hovorí analytik obchodu Ľubomír Drahovský. Nezmení sa to podľa neho tento ani budúci rok. Podľa neho certifikované výrobky síce určujú kvalitu na trhu, no s odbytom domácim výrobcom veľmi nepomáhajú. Bryndza sa predáva viac Minulý mesiac sa dostali pod ochranu únie štyri výrobky známe z niekdajšieho Československa. Na zoznam zaručených tradičných špecialít pribudli Lovecká saláma, Spišské párky, Liptovská saláma a špekáčiky. Ich výrobcovia budú musieť dodržať originálne receptúry aj výrobný postup, dnes to nie vždy platí. To sa môže odraziť aj v cene výrobkov. Slovenská bryndza získala chránené zemepisné označenie už pred tromi rokmi. AgroSúča z Hornej Súče bola jednou z prvých firiem s týmto certifikátom. Ten platí rok. Ak ho chce firma používať dlhšie, musí požiadať o predĺženie. Tento rok však už oň AgroSúča nežiadala. Získanie značky ju vyšlo asi na 1300 eur. „Nepomohlo nám to s odbytom," vraví jej majiteľ Marek Švajda. Výrobné postupy však nemenili. V podnikovej predajni tak predávajú bryndzu vyrobenú podľa tradičnej receptúry, no bez certifikátu. „Zákazníci, čo nás poznajú, si ich kupujú," hovorí. Tí, čo hľadajú len nízku cenu, si ich aj tak nekúpia, dodáva Švajda. Predseda Cechu bryndziarov Ján Keresteš certifikát obhajuje. „Predávať bryndzu bez certifikátu je ako jazdiť na trabante namiesto mercedesu," hovorí. Za posledných päť rokov stúpol podľa neho predaj výrobkov z ovčieho mlieka z 2000 ton na 8000 ton. O možnosť používať označenie Slovenská bryndza sa uchádza bryndziareň Brysyrt v Tisovci. Od certifikátu si jej majiteľ Dušan Štálik sľubuje nárast predaja. „Ľudia, čo sa nepozerajú na cenu, ale hľadajú kvalitu, si skôr kúpia takýto výrobok," tvrdí. Odbyt má zatiaľ u malých predajní, stánkov či reštaurácií. Na rožok sa čaká Ovčí hrudkový syr salašnícky a Ovčí salašnícky údený syr, ktoré pribudli na zoznam našich chránených výrobkov vlani, si zaregistroval Cech výrobcov ovčieho syra v Turci. Čakal na ne štyri roky. „Je to veľmi čerstvé, sezóna výroby ešte nezačala," hovorí predsedkyňa cechu Blanka Krčíková. Tento syr sa totiž dá vyrábať len v čase pasenia oviec – teda od jari do jesene. Cech vypracoval hygienickú príručku pre tých, čo majú záujem tieto výrobky vyrábať. No používať chránené označenie budú môcť len tí, čo prejdú certifikáciou. Tá vyjde výrobcu na 364 eur. Registráciu známky zaručená tradičná špecialita čaká tento rok Bratislavský rožok známy aj ako Pressburger kipfel, Pozsonyi kifli či beugel. Značka podľa Gottschalla odlíši „pravú kvalitu od atrapy". Cech delí od získania známky len dohoda s Maďarskom. To totiž podalo voči našej registrácii námietku. Česi chránia pivo a kmín, Maďari klobásy a chren V počte certifikátov nás predbehlo Česko a Poľsko. Menej registrovaných označení majú Maďari. BRATISLAVA. Desať certifikovaných označení kvality únie má dnes Slovensko. Na získanie štyroch ďalších čaká. V našej desiatke však sú aj štyri zaručené tradičné špeciality, ktoré nám Brusel zaregistroval spolu s Českom. V registri je pivo aj perník Naši západní susedia už majú v registri takmer tri desiatky potravín a výrobkov. Sú medzi nimi Olomoucké tvarůžky, Jihočeská niva či Pardubický perník. Česko je jednou z mála krajín únie, ktorá získala chránené zemepisné označenie pre pivo obsahujúce názov štátu. Modrý certifikát únie má Česko nielen na České pivo, ale aj Brněnské pivo a Černú horu. Ich výroba je spojená s tou-ktorou oblasťou a vyrábať ich môže len firma, ktorá má v oblasti aspoň časť produkcie. Česi majú o koliesko viac Čechom sa podarilo získať aj červené koliesko – teda chránené zemepisné označenie. Má ho Všestarská cibule, Český kmín, Pohořelický kapr či Žatecký chmel. Ide o potraviny a výrobky, ktoré sú viazané k určitému miestu. Môže ich tak pestovať či vyrábať len miestna firma. Česko čaká na registráciu výrobkov Pražská šunka, Pomazánkové máslo či Valašský frgál. Ešte úspešnejší v získavaní chránených označení únie sú Poliaci, majú ich už 33. Nechýba medzi nimi poľská verzia oštiepka – Oszcypek. Certifikát má aj Podhalanská bryndza, medovina Trójniak či olej z Ľaničníka siateho. Maďarsko má registrovaných sedem označení, na šesť čaká. Modré koliesko už má napríklad Čabajská klobása (Csabai kolbász) či Gyulajská klobása (Gyulai kolbász). Červené koliesko chráni aj odrody cesnaku a chrenu. Značky vyvolali spory Sú výrobky, na ktoré si robí nároky viac štátov. Ich výhrady oddialia získanie chráneného označenia o niekoľko rokov. BRATISLAVA. Registrácia ochranného označenia pre výrobok v registri únie trvá roky. Štáty Európskej únie totiž môžu podať námietku, ak nesúhlasia, aby niekto iný označenie získal. Výhrady k registrácii poľského oscypku malo Slovensko. Obávalo sa totiž, že registrácia poľského syra ohrozí zápis nášho oštiepku do registra. Oscypek napokon získal chránené označenie pôvodu vo februári 2008, Slovenský oštiepok chránené zemepisné označenie v septembri 2008. Nemecko zabrzdilo Česku registráciu chráneného zemepisného označenia pre Mariánskolázeňské oplatky. Namietalo, že sa nevyrábajú v regióne, ktorého sa žiadosť týkala, teda na území mesta Mariánské Lázně a obce Velká Hleďsebe. Výrobcovia dokázali, že sa všetky súčasti v regióne vyrábajú a oplátky sa po piatich rokoch od podania žiadosti ocitli v registri. Až po šiestich rokoch od podania žiadosti vlani Česko uspelo v zápase o získanie chráneného zemepisného označenia pre Olomoucké tvarůžky, ktoré sa vyrábajú v Lošticích. Za oddialením pridelenia známky bol spor s rakúskymi a nemeckými firmami, ktoré označujú svoje syry Olmützer Quargel. Česko spoločne s inými štátmi malo výhrady k chránenému zemepisnému označeniu pre syry eidam a gouda Holanďanmi. Bálo sa, že syr s týmto označením nebude môcť vyrábať. Koncom minulého roka, po siedmich rokoch od podania žiadosti, napokon Holandsko na Edam Holland a Gouda Holland známku dostalo. Denisa Čimová Jubilejný zápis má syr zo Sicílie BRATISLAVA. Syr Piacentinu Ennese sa vyrába sa zo surového ovčieho mlieka, korenia a soli. Osobitý charakter získava vďaka miestu, kde sa ovce pasú, zručnosti výrobcov, ale aj šafranu, ktorý sa doň pridáva. Tento syr z provincie Enna na Sicílii získal tisíci certifikát v únii – Chránené označenie pôvodu. Denisa Čimová pondelok 28. 2. 2011 | Zdenka Kollárová www.sme.sk Poľnohospodárske výrobky výrazne zdraželi - Medziročný rast cien poľnohospodárskych výrobkov sa v januári 2011 výrazne zrýchlil. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zdraželi v priemere o 22,8 %. Pre porovnanie, v decembri 2010 pritom rástli 18,3-% tempom. Januárový medziročný vývoj ovplyvnili predovšetkým vyššie ceny rastlinných výrobkov, ktoré stúpli o 63,1 %. Živočíšne výrobky zdraželi o 7,4 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Prvý mesiac tohto roku priniesol aj zvyšovanie cien priemyselných výrobcov. Tie vzrástli medziročne o 4,5 %. Ide tak o najrýchlejší rast od júna 2008. Z toho ceny výrobcov pre tuzemsko sa po dlhodobom poklese zvýšili medziročne o 1,8 % a ceny výrobcov pre export o 6,7 %. V januári 2011 sa tiež zvýšili ceny stavebných prác, medziročne o 1,3 %. Stavebné materiály zdraželi o 1,5 %. TASR 28.02.2011 Babiš chce vyrábať múku, ktorá sa rozdá chudobe - O štátnu zákazku na výrobu múky a cestovín majú záujem aj firmy okolo veľkopodnikateľa Babiša. Menšie mlyny zámer vlády kritizujú. BRATISLAVA. Kto bude spracúvať múku a vyrábať cestoviny pre sociálne odkázaných ľudí? Ten, kto zo 45­-tisíc ton obilia dokáže vyrobiť najväčšie množstvo. Tak sa to píše v oznámení Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Veľká zákazka Hoci bol už tender vyhlásený, zatiaľ nie je jasné, či sa má z obilia z intervenčných skladov vyrobiť viac múky alebo cestovín. Zrejmé nie je ani to, či môže celú zákazku získať iba jedna firma alebo niekoľko. Ministerstvo pôdohospodárstva sa včera k detailom tendra nevyjadrilo. Čo je v tendri •Uchádzač o zákazku má dodať čo najväčšie množstvo hladkej múky v kilogramovom balení a bezvaječných cestovín v polkilogramovom balení, •musí zložiť zábezpeku 50 000 eur v hotovosti alebo vo forme bankovej záruky. •Za dodanie požadovaného množstva tovaru dostane víťaz 27 059,172 tony pšenice a 17 940,828 tony jačmeňa z intervenčných zásob, •k tomu by mal dostať od Európskej únie 200­tisíc eur za spracovanie, ďalších 45­tisíc eur zaplatí Brusel za administráciu zákazky. •Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH je 4 558 950 eur. Zdroj: uvo.gov.sk, Zsolt SimonPodľa analytikov však pri takto objemnej zákazke pôjde skôr o biznis pre väčších hráčov. Záujem pre SME včera potvrdili firmy okolo veľkopodnikateľa Andreja Babiša. „Áno, uvažujeme o tom,“ odpovedal na otázku, či sa zapoja do súťaže, Jaroslav Kurčík, predseda predstavenstva spoločnosti Penam a člen predstavenstva Agrofert Holdingu. „Naše mlyny na Slovensku sú schopné zomlieť 10­-tisíc ton. Máme ešte mlyny v Čechách, tie sú schopné zomlieť 18-tisíc ton za mesiac,“ povedal. Či budú mať záujem o štátnu zákazku aj ďalší väčší hráči na našom trhu, napríklad mlyn a cestovináreň Cessi, sa nám nepodarilo zistiť. Niektorí odborníci sa však obávajú o kvalitu výrobkov, ktoré dostanú ľudia. Záujemcov v tendri bude tlačiť to, aby z obilia vyrobili čo najviac múky a cestovín. „Nemusia mať napríklad takú vysokú výživovú hodnotu,“ povedal agrárny analytik Petr Havel. Neznamená to však, že by boli nebezpečné. Zloženie sa povinne uvádza na obaloch, a jeho zhoda s obsahom sa aj kontroluje, hovorí Havel. Odborári protestujú Zámer vlády bojovať proti rastu cien potravín rozdávaním múky a cestovín narazil na kritiku opozície. Včera sa k nej pridali aj odborári. „Rozdávať múku a cestoviny nie je riešením, ale urážkou ľudskej dôstojnosti,“ tvrdí Konfederácia odborových zväzov. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most­-Híd) včera pripomenul, že o použití obilia na humanitárnu pomoc rozhodla bývalá vláda. Kritika prišla aj od menších spracovateľov: „Je to veľká somarina. Radšej nech urobia pre všetkých rovnaké podmienky,“ povedala Juliana Sleziaková, konateľka mlyna a pekárne v Krupine. štvrtok 24. 2. 2011 | Daniela Krajanová, Marianna Onuferová SME Nový spôsob evidencie liehovín zaťaží podnikateľov - Nový spôsob evidencie liehovín, ktorý na Slovensku platí od januára, zaťaží v tomto roku podnikateľský sektor sumou 65 miliónov eur. Vyplýva to z prepočtov Inštitútu hospodárskych analýz (IHA), ktorý kvôli vyhodnocovaniu administratívnej záťaže prijímaných zákonov na podnikateľský sektor zriadil rezort hospodárstva. Spomínaná legislatíva priniesla podľa analýzy pre podnikateľov dodatočnú administratívnu záťaž v hodnote 28 miliónov eur. "Mnohí podnikatelia musia navyše investovať v súvislosti s týmito novými povinnosťami aj do technického vybavenia," podotkol na dnešnej tlačovej konferencii minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). Podnikatelia zároveň musia denne venovať povinnostiam súvisiacim s touto legislatívou 40 minút. Celková pracovná a investičná záťaž tak bude v tomto roku predstavovať približne 65 miliónov eur. "Problém sa netýka malej skupiny podnikateľov, ale takmer 37.000 malých a väčších subjektov," zdôraznil Miškov. Ako upozornil IHA, v doložke vplyvov k tomuto zákonu Inštitút finančnej politiky (IFP) konštatoval, že legislatíva nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredia. "To je aj dôkazom toho, že bol najvyšší čas zriadiť IHA," uviedol minister. Dodal, že ministerstvo začne rokovať s rezortom financií o znížení dopadov tohto zákona na slovenské hospodárstvo 17.02.2011 TASR Pekári sa sťažujú na Radičovú, zvyšovanie cien vraj nie je umelé - Podnikateľský zväz pekárov, cestovinárov a cukrárov na Slovensku kritizuje vyjadrenie premiérky Ivety Radičovej, ktorá na utorkovom rokovaní predsedov vlád krajín Visegrádskej štvorky, Nemecka, Rakúska a Ukrajiny označila aktuálne zvyšovanie cien potravín za umelé. "Za našich výrobcov chleba a pečiva však s takýmto výrokom nemôžeme súhlasiť, pretože zvýšenie sadzby DPH, ako aj rast cien energií, pohonných hmôt a ďalších vstupov nie je z pohľadu nás, producentov, žiadnym umelým, ale celkom reálnym vplyvom," uviedol v stredu výkonný riaditeľ zväzu Demeter Semančák. V oficiálnom stanovisku pekári, cukrári a cestovinári upozornili aj na neúmerný rast cien múky. Tá od novembra minulého roku vzrástla zo 185 eur za tonu na februárových 330 eur za tonu. "Tieto skutočnosti nepredstavujú nič umelé, ale obyčajnú ekonomickú realitu, takže rast ceny hotového výrobku je nevyhnutným krokom na to, aby mohli producenti pekárskych výrobkov prežiť," doplnil Semančák. V Bratislave sa v utorok na spoločnom summite zišli predsedovia vlád krajín Visegrádskej štvorky (V4) - Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska s premiérmi Nemecka, Rakúska a Ukrajiny. Podujatie sa konalo pri príležitosti 20. výročia vzniku regionálneho združenia stredoeurópskych štátov V4. Miestom stretnutia bola Bratislava ako metropola krajiny, ktorá v súčasnosti Visegrádskej štvorke predsedá. Premiérka Iveta Radičová privítala českého kolegu Petra Nečasa, maďarského kolegu Viktora Orbána a poľského kolegu Donalda Tuska. Na druhej časti rokovania sa zúčastnili aj nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann a predseda ukrajinskej vlády Mykola Azarov. Premiéri krajín V4, Nemecka, Rakúska a Ukrajiny sa na summite zhodli, že je potrebné európske riešenie inflácie cien potravín, surovín a energií. Ako totiž po rokovaní uviedla premiérka Iveta Radičová, jednotlivé krajiny nie sú schopné nárast vlastnými silami regulovať. "Sme znepokojení rastom cien. Efektívne a udržateľné riešenie možno nájsť na pôde Európskej únie," tvrdí Radičová. "Téma inflácie cien, to je veľmi dôležitá téma. Treba hľadať medzinárodné riešenia," konštatovala nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá dodala, že EÚ musí mať spoločné stanovisko. SITA 16.02.2011 Stav našich hypermarketov je alarmujúci - Kontrola potravín v našich obchodoch dopadla podľa šéfa rezortu Simona alarmujúco. "Každý piaty nákup v hypermarketoch alebo supermarketoch skončí tým, že nakúpite tovar, ktorý je v rozpore so zákonom o potravinách - sú pokazené, sú po lehote spotreby, majú porušený teplotný režim a podobne," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Simon. Informoval, že Štátna veterinárna a potravinová správa vykonala minulý rok 44.125 úradných kontrol potravín, pričom zistila nedostatky v 8941 prípadoch. "V hyper a supermarketoch bola vykonaná kontrola 6696-krát, pričom sa zistili nedostatky u 26,94 % kontrol. V stredne veľkých predajniach sa zistili nedostatky u 24,02 % kontrol a v malých predajniach u 18,88 % kontrol," spresnil. "Za najzávažnejšie považujeme tie pochybenia, keď sa predávali nevyhovujúce výrobky z hľadiska laboratórnych vyšetrení, ktorých bolo 789 prípadov. V 1236 prípadoch bol porušený predaj tovaru po dobe spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. Vyskytlo sa aj falšovanie a pozmeňovanie údajov, a to v 16 prípadoch. Je to až alarmujúce," dodal Simon. ŠVPS SR vlani uložila blokové pokuty a sankcie v správnom konaní v celkovej výške 1,21 milióna eur. Počet zistených nedostatkov v minulom roku v medziročnom porovnaní minister označil za stagnujúci. Pre zlepšenie situácie na potravinovom trhu chce minister Simon zaviesť "transparentný systém informovania verejnosti o tom, čo sa nachádza v obchodoch". "Zmena systému kontroly potravín nie je jednoduchá. Práve preto od môjho nástupu do úradu pracujeme na tom, aby sme zmenili celý zákon o veterinárnej starostlivosti, ako aj zákon o potravinách," informoval. MPRV SR podľa jeho slov "pomaly finišuje" s prípravou obidvoch uvedených zákonov. "Zákony musia byť pripravené spoločne, lebo jeden hovorí o kvalitatívnych parametroch potravín a o postihoch a druhý zákon je o výkone kontrolnej činnosti. Je nám jasné, že musíme zaviesť u potravín taký kontrolný systém, pri ktorom nie sú kontrolný a kontrolovaný subjekt územne previazané," zdôraznil šéf agrorezortu svoje zámery. TASR 12.02.2011 Matyšák zaútočí svojou „Vineou“ - Ponuka našich vinárov zružovie a stratí alkohol. Už najbližšie dni obohatia naše obchody nové ružové vína aj nealkoholické nápoje. „Na letnú sezónu pripravujeme spustiť sýtený nealko nápoj na báze čistého hroznového sirupu,“ prezrádza Vladimír Schwarz, výkonný riaditeľ spoločnosti Víno Matyšák. Priestor na trhu je Tradičná Vinea získa od leta priamu konkurenciu. Do boja o zákazníkov sa totiž vo veľkom púšťa Matyšák. Nápoj z bieleho hrozna Müllerka a jej červená odroda Alibernetka majú nadviazať na tradičnú hroznovú chuť. Podľa Schwarza je záujmom výrobcu rozšíriť nápoj do reštaurácií aj maloobchodných sietí. „Všetko bude závisieť od vývoja na trhu,“ konštatuje Schwarz a dodáva, že v budúcnosti by chceli preraziť aj na zahraničné trhy. Vinárska firma začala s pokusnou výrobou už pred niekoľkými mesiacmi, jej väčšie rozšírenie prichádza na rad až teraz. Cena štvrťlitrovej fľaše by sa mala pohybovať okolo jedného eura, za litrovú fľašu zaplatíte okolo troch eur. Podľa analytika agentúry Terno Ľubomíra Drahovského má nový nápoj šancu. „Keď nápoj zaujme inou chuťou, tak môže vyplniť priestor na trhu,“ vysvetľuje. Ružový hit Hitom posledných mesiacov sa u našich vinárov stáva ružové víno. „Pozorujeme rastúci záujem o ružové vína, ktoré sú od nás už beznádejne vypredané,“ prezrádza Karol Šebo, marketingový manažér spoločnosti Chateau Modra. Aj preto sa v Modre rozhodli obohatiť ponuku o ružové rulandské modré. „Naše rosé by sa však na trhu malo objaviť už v priebehu tohto mesiaca,“ hovorí Šebo. Chateau Modra okrem nových značiek pripravuje aj expanziu na ázijský trh. „V tomto roku plánujeme začatie výstavby nového závodu v Číne s naším partnerom, ktorý bude vína Chateau Modra predávať v Pekingu a v 70-miliónovej provincii Hebei,“ konštatuje Šebo. Vinári si pochvaľujú, že domáci zákazníci sa učia piť kvalitnejšie vína. „Na Slovensku sa v posledných štyroch rokoch vytvorila skupina konzumentov, ktorí vyhľadávajú kvalitu bez ohľadu na to, či ide o vína ľahšie alebo plnšie,“ konštatuje Monika Bunčáková zo spoločnosti Pivnica Tibava. Vinári zo Sobraniec plánujú v najbližších týždňoch redizajnovať základný rad akostných vín. Novinky pripravuje na trh aj Víno-Masaryk. Podľa Pavla Ďurišina, výkonného riaditeľa Zväzu vinohradníkov Slovenska, až 60 percent predaných vín u nás nemá zemepisné označenie, zvyšok predstavujú značkové vína. Tomáš Vašuta 8. 2. 2011 hnonline.sk Januárové zasadnutie Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli - 27-01-2011 Štátny tajomník MPRV SR Gabriel Csicsai sa v Bruseli 24. januára zúčastnil zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva EÚ, hlavným motívom stretnutia bolo „Zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“. Ministri sa počas zasadnutia zamerali na druhý z hlavných cieľov budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým je udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy, ekologické verejné statky, podpora ekologického rastu prostredníctvom inovácií a zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy. Ďalšou témou bolo zdravie včiel medonosných, v poslednom období totiž európski včelári zaznamenali zvýšený úhyn včiel z neznámych príčin. Pod drobnohľadom ministrov boli aj problémy na trhu s bravčovým mäsom a africký mor ošípaných. Rada sa zamerala na ochranné opatrenia na území EU pred týmto nákazovým ochorením. Vzhľadom na komplikovanú situáciu v sektore ošípaných Rada schválila zavedenie súkromného skladovania bravčového mäsa. Ďalšie zasadnutie Rady sa uskutoční 21. februára 2011. J.Č. Bratislava - Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/ŠTEFAN MESÁROŠ 28. január 2011 Túžite po pravom kravskom mlieku alebo poriadnom kuse čerstvého mäsa od domáceho chovateľa? Prečo nie? Predaj z dvora priamo od farmárov funguje aj u nás. Aj pre nich zatiaľ nepredstavuje priam „seriálový“ pohodový život v lone prírody. Podľa prvých odvážlivcov je tento druh podnikania skôr namáhanie sa s rôznymi problémami ako pohodový život na farme. Zrejme sa však blýska na lepšie časy. Oficiálne sa u nás k predaju z dvora priznáva 45 farmárov. Tí tvrdia, že na lepší rozbeh treba stabilné pravidlá hry. Na tých už ministerstvo pôdohospodárstva usilovne pracuje. Čo to jeme? Po škandáloch dioxínmi nakazenými potravinami, ktoré naplno prepukli v Nemecku, sa logicky na jazyk tlačí otázka. Máme šancu kúpiť si aj niečo iné, ako ponúkajú obchodníci v obchodoch? Áno! Existuje šanca kupovať si potraviny napríklad nákupom priamo od farmárov. Oficiálne sa to rozbehlo už v roku 2009 predajom z dvora. V súčasnosti sa k nemu na webe priznáva ani nie päťdesiat farmárov. Oficiálny register zatiaľ chýba. Vo Veľkej Británii, Francúzsku a v iných vyspelých krajinách sveta je takýto predaj obľúbený. Okrem iného poskytuje tiež prácu tisícom ľudí. „Predaj z dvora má všetky šance obohatiť trh s kvalitnými a pôvodnými potravinami. Záleží len na tom, akú podporu od štátu títo malí farmári dostanú,“ povedal pre Plus JEDEN DEŇ analytik spoločnosti Terno Ľubomír Drahovský. Časté zmeny Lepšiu podporu a presnejšie pravidlá hry očakávajú aj malí farmári. „Najskôr boli malovýrobcovia oslobodení od daní. Kto predával viac, platil 6-percentnú daň. Teraz je pre všetkých 20-percentná. To je len jedna oblasť, kde sa v priebehu dvoch rokov urobili radikálne zmeny. Chceme, aby nám niekto povedal: Bude to takto raz a navždy! A ja to budem rád tak robiť,“ uviedol farmár Martin Bagár z Prašníka, ktorý roky úspešne pôsobil ako manažér v nadnárodnej spoločnosti. Potom sa rozhodol pre farmárčenie. „Dal som priestor mladším,“ povedal a svoje rozhodnutie neľutuje. Chýba im manuál „Vo svete je tento systém prepracovaný a neraz sa k nemu utiekajú ľudia, ktorí pôsobili vo vysokých manažérskych pozíciách. Hľadajú nový zmysel života,“ uviedla psychologička Jana Pružinská. Podľa nej je to aj veľká šanca zamestnať ľudí, ktorí sa inak nevedia uplatniť na trhu práce. „Treba im však dať veľmi jednoduchý manuál, ako na to,“ spresnila. „Na príprave príručky správnej výrobnej praxe na predaj z dvora intenzívne pracujeme,“ tvrdí Juraj Kadáš z ministerstva pôdohospodárstva. Kedy uzrie svetlo sveta však neupresnil. Na presné pravidlá hry v tejto oblasti čakajú aj veterinári. „Je to vec, ako bude nastavený systém. My vykonávame kontroly zatiaľ podľa stanovených pravidiel,“ uviedol Milan Matuš zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. ČO PREKÁŽA FARMÁROM: Na Slovensku sa ich predaju z dvora oficiálne venuje len 45. Dôvodom sú nestabilné pravidlá, ktoré brzdia lepší rozbeh tohto druhu podnikania. Požiadavky na farmársku prax Živočíšna výroba: pohoda zvierat skladovanie krmiva čistota zariadení používanie pitnej alebo čistej vody ochrana pred chorobami, zdravie a školenie pracovníkov ochrana pred kontamináciou osobitné skladovanie odpadov a nebezpečných látok správne používanie veterinárnych liečiv Rastlinná výroba: čistota zariadení používanie pitnej alebo čistej vody ochrana pred chorobami, zdravie a školenie pracovníkov ochrana pred kontamináciou osobitné skladovanie odpadov a nebezpečných látok Prvovýroba nie je: výroba syra, tvarohu a masla na farme krájanie, lúpanie a balenie zeleniny balenia a triedenie vajec príprava ovocnej šťavy Čo má mať etiketa Minimálne: názov potraviny meno alebo obchodné meno a adresu výrobcu množstvo alebo váha (ak sa predáva voľne, je potrebná úradne overená váha na váženie) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby zloženie Na predaj z dvora treba mať Mlieko amliečne výrobky *: zaregistrovaný chov kvótu na predaj predať do 2 hodín alebo schladiť na 4 – 8 0C a predať do 24 hodín na viditeľnom mieste umiestniť upozornenie o nutnosti prevarenia mlieka pred konzumáciou a nevhodnosti mlieka pre deti, starých a chorých mlieko označiť dátumom spotreby, menom, priezviskom a adresou prvovýrobcu a adresou chovu mliečne výrobky možno vyrábať v schválenej výrobni, môže to byť aj jedna miestnosť s tečúcou teplou a studenou vodou vybavená chladiacim zariadením miestnosť musí mať samostatný vchod a musí byť zabezpečené samostatné hygienické zariadenie pre pracovníka Mäso **: je možné predávať formou domácej zabíjačky Vysvetlivky: * Mlieko sa predáva podľa Nariadenia vlády 352/2009 § 4 ** Mäso sa predáva podľa Nariadenia vlády č. 283/209 Postup pri schvaľovaní priameho predaja mäsa: 1. Podajte písomnú žiadosť na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v danom okrese. Treba uviesť frekvenciu zabíjania, počet zabíjaných zvierat, druhy zvierat a aké priestory máte na dané činnosti. 2. Na farmu k vám prídu traja veterinári, posúdia a rozhodnú. 3. Pokiaľ je ich stanovisko zamietavé, možno sa odvolať na komisiu. Tá je zložená opäť z troch veterinárov. Rozhodne a vynesie konečný verdikt Agrorezort chce upraviť predaj pôdy cudzincom zákonom - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon v stredu uviedol, že v súvislosti so žiadosťou o predĺženie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom treba nájsť komplexnejšie riešenie, ktoré bude v súlade s medzinárodnými normami. Ako ďalej informoval rezort pôdohospodárstva, ministerstvo si uvedomuje, že predĺženie moratória nie je dostačujúcim nástrojom ochrany slovenskej poľnohospodárskej pôdy, keďže cudzinci môžu ako zahraničné právnické osoby odkúpiť takéto pozemky už aj v súčasnosti. Možnou cestou by bol podľa Simona zákon opierajúci sa o nemeckú či dánsku legislatívu, podľa ktorej si poľnohospodársku pôdu môžu kúpiť len tí, ktorí žijú v danom regióne a kúpu pozemku musí schváliť agrárna samospráva. Podľa ministerstva by mohol byť návrh zákona hotový na jar tohto roku. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zároveň opätovne potvrdilo, že trvá na predĺžení moratória, ktoré zabraňuje cudzím štátnym príslušníkom kupovať pôdu na Slovensku. Ministerstvo zastúpené štátnym tajomníkom Gabrielom Csicsaiom už 17. decembra 2010 oficiálnym listom adresovaným ministrovi financií Slovenskej republiky oznámilo rozhodnutie o predĺžení moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom o ďalšie tri roky. Rezort pritom ešte 21. decembra minulého roku deklaroval, že o predĺženie moratória nepožiada. V súčasnosti môžu pôdu na Slovensku kupovať právnické osoby so sídlom v zahraničí. Kupovaniu pôdy cudzincami - fyzickými osobami bráni moratórium, ktoré chce agrorezort zachovať aj na ďalšie tri roky. O predĺženie zákazu má Európsku komisiu požiadať slovenské ministerstvo financií. V prípade nepredĺženia moratória by obmedzenie na nákup pôdy cudzincami skončilo 30. apríla tohto roku. 5.01.2011 SITA Ceny pôdy I. (Bratislava ... Pezinok ... Trnava) - 4. januára 2011 Pravda Katastrálne územia/okresy: Bratislava I, II, III, IV, V, Malacky, Pezinok, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Trnava. Ceny pôdy I. (Bratislava ... Pezinok ... Trnava) Ceny pôdy II. (Bánovce ... Trenčín ... Komárno) Ceny pôdy III. (Levice ... Nitra ... Čadca) Ceny pôdy IV. (Dolný Kubín ... Žilina ... B. Bystrica ... Brezno) Ceny pôdy V. (Detva ... R. Sobota ... Zvolen ... Žarnovica) Ceny pôdy VI. (Žiar nad Hronom ... Kežmarok ... Prešov) Ceny pôdy VII. (Sabinov ... Sp. N. Ves ... Trebišov) Ceny pôdy VIII. (Gelnica... ...Košice... ...Michalovce) Cena pôdy Názov katastrálneho územia/okresu Hodnota v eurách/m2 Orná pôda TTP BRATISLAVA I 0,0000 0,0000 Staré Mesto 0,0000 0,0000 BRATISLAVA II 0,8328 0,0000 Nivy 0,7913 0,0000 Podunajské Biskupice 0,8657 0,0000 Ružinov 0,6844 0,0000 Trnávka 0,8418 0,0000 Vrakuňa 0,6847 0,0000 BRATISLAVA III 0,4836 0,0989 Nové Mesto 0,2038 0,0000 Rača 0,3980 0,1082 Vajnory 0,7083 0,0166 Vinohrady 0,1573 0,1576 BRATISLAVA IV 0,4836 0,0687 Devín 0,2190 0,0511 Devínska Nová Ves 0,5228 0,0816 Dúbravka 0,2476 0,0166 Karlova Ves 0,2190 0,0511 Lamač 0,4637 0,0972 Záhorská Bystrica I 0,4962 0,0570 BRATISLAVA V 0,7913 0,1085 Čunovo 0,7442 0,1145 Jarovce 0,8225 0,1145 Petržalka 0,6678 0,1032 Rusovce 0,8222 0,1145 MALACKY 0,4610 0,0922 Bažantnica 0,2741 0,0607 Borinka I 0,4690 0,0000 Borinka II 0,0000 0,0650 Červený Kríž 0,2741 0,0607 Gajary 0,4610 0,1387 Jablonové 0,2741 0,0607 Jakubov 0,3671 0,0683 Kostolište 0,4653 0,0534 Kuchyňa 0,2974 0,0617 Láb 0,4892 0,0511 Lozorno 0,2758 0,0564 Malacky 0,4700 0,0634 Malé Leváre 0,3770 0,1135 Marianka 0,3004 0,0600 Mást I 0,6300 0,0683 Mást II 0,5988 0,1055 Mást III 0,9958 0,1035 Nivky 0,2741 0,0607 Obora 0,2741 0,0607 Pernek 0,3209 0,0262 Plavecké Podhradie 0,3883 0,0604 Plavecký Mikuláš 0,6761 0,1417 Plavecký Štvrtok I 0,4398 0,0385 Plavecký Štvrtok II 0,4398 0,0385 Riadok 0,2741 0,0607 Rohožník 0,3794 0,0975 Sološnica 0,4381 0,0949 Studienka 0,2735 0,0604 Stupava 0,5460 0,0889 Suchohrad 0,5467 0,2041 Šranek 0,2741 0,0607 Turecký vrch 0,2741 0,0607 Veľké Leváre 0,3817 0,0454 Vysoká pri Morave 0,7306 0,1208 Záhorie 0,2741 0,0607 Záhorská Bystrica II 0,8696 0,1390 Záhorská Bystrica III 0,5988 0,1055 Záhorská Ves 0,6399 0,1580 Závod 0,3382 0,1015 Zohor 0,5467 0,0000 PEZINOK 0,5643 0,0883 Báhoň 0,8872 0,2061 Budmerice 0,5470 0,1400 Častá 0,3863 0,0209 Doľany 0,3913 0,0391 Dubová 0,3435 0,0849 Griňava 0,3614 0,1012 Jablonec 0,7687 0,2240 Limbach 0,1825 0,0000 Malé Šenkvice 0,5530 0,0783 Malé Tŕnie 0,4514 0,0000 Modra 0,3465 0,0780 Neštich 0,5666 0,0707 Pezinok 0,4388 0,0956 Píla pri Častej 0,0000 0,0922 Slovenský Grob 0,7697 0,1072 Svätý Jur 0,5666 0,0707 Štefanová 0,4926 0,0624 Veľké Šenkvice 0,5530 0,0783 Veľké Tŕnie 0,6263 0,0876 Viničné 0,7714 0,2864 Vištuk 0,5563 0,1095 SENEC 0,8032 0,1653 Bernolákovo 0,7890 0,1387 Blatné 0,7292 0,1742 Boldog 0,8172 0,0000 Čataj 0,9310 0,2237 Dedinka pri Dunaji 0,9281 0,2399 Farná 0,8092 0,2227 Hamuliakovo 0,7936 0,0972 Hrubá Borša 0,8076 0,0000 Hrubý Šúr 0,6416 0,0972 Hurbanova Ves 0,7654 0,2399 Chorvátsky Grob 0,7930 0,1895 Igram 0,9105 0,2489 Ivanka pri Dunaji 0,8092 0,2227 Jánošíková 0,9151 0,1606 Kalinkovo 0,6482 0,2190 Kaplna 0,7880 0,0000 Kostolná pri Dunaji 0,8132 0,0000 Kráľová pri Senci 0,8690 0,1102 Krmeš pri Senci 0,4305 0,0000 Malinovo I 0,5573 0,2399 Malinovo II 0,4955 0,0000 Malý Biel 0,7472 0,2824 Malý Madaras 0,9135 0,0000 Malý Šúr 0,3883 0,0000 Miloslavov 0,9048 0,0000 Most na Ostrove 0,5825 0,1334 Nová Lipnica 0,9151 0,1606 Nová Ves pri Dunaji 0,9281 0,2399 Nové Košariská 0,9151 0,1606 Reca 0,8052 0,1463 Rovinka 0,8554 0,2190 Senec 0,9291 0,1556 Senec II 1,0247 0,0000 Studené 0,4096 0,0000 Tomášov 0,6960 0,0000 Tureň 0,7744 0,0972 Veľký Biel 0,7472 0,2824 Vlky 0,6194 0,0000 Zálesie 0,8092 0,2227 Zonc 0,7744 0,0972 DUNAJSKÁ STREDA 0,9211 0,1845 Amadeho Kračany 0,8743 0,2894 Báč 1,1584 0,0000 Baka 0,9911 0,2605 Baloň 1,1183 0,2529 Beketfa 1,0814 0,1981 Bellova Ves 0,9539 0,0000 Benková Potôň 1,0117 0,2609 Blahová 0,9948 0,2625 Blatná lúka 0,9802 0,0627 Blatná na Ostrove 0,9998 0,2688 Blažov 0,5410 0,2214 Bodíky 1,1063 0,2157 Boheľov 0,8992 0,1045 Bučuháza 0,9314 0,2210 Búštelek 0,5716 0,0972 Čakany 0,3880 0,0000 Čečínska Potôň 1,0117 0,2609 Čéfa 1,0814 0,1981 Čenkesfa 0,7634 0,0999 Čenkovce 0,5224 0,0000 Čentöfa 1,0814 0,1981 Čilistov 0,9314 0,2210 Čiližská Radvaň 1,0067 0,2141 Čukárska Paka 0,9848 0,2688 Dobrohošť 1,0008 0,2081 Dolná Potôň 0,9802 0,0627 Dolné Janíky 0,5682 0,0972 Dolné Topoľníky 0,8965 0,1653 Dolný Bar 0,9632 0,0713 Dolný Štál 0,9901 0,2638 Dunajská Streda 0,8919 0,1434 Dunajský Klátov 0,7259 0,2386 Eliášovce 0,7717 0,2399 Etreho Kračany 0,9128 0,1749 Gabčíkovo 0,9931 0,2316 Heďbenéte 0,5410 0,2214 Horná Potôň 1,0117 0,2609 Horné Janíky 0,5337 0,0000 Horné Mýto 0,9241 0,1726 Horné Topoľníky 0,8965 0,1653 Horný Bar 1,1063 0,2157 Horný Štál 0,9901 0,2638 Hubice 0,4912 0,2688 Hviezdoslavov 0,4700 0,0000 Ižop 1,0744 0,2688 Jahodná 0,7259 0,2386 Jastrabie Kračany 0,9128 0,1749 Jurová 1,0144 0,2363 Kľučiarove Kračany 0,9128 0,1749 Kľúčovec 1,0399 0,2409 Kostolná Gala 1,0814 0,1981 Kostolné Kračany 0,8743 0,2894 Kráľovianky 0,9314 0,2210 Kráľovičove Kračany 0,9128 0,1749 Kvetoslavov 1,0263 0,0959 Kynceľove Kračany 0,8743 0,2894 Kyselica 0,8988 0,2506 Lesné Kračany 0,9128 0,1749 Lidér Tejed 0,7634 0,0999 Macov 0,9078 0,0000 Mad 0,9632 0,0713 Malá Budafa 1,0814 0,1981 Malá Lúč 1,0748 0,2243 Malá Paka 0,9848 0,2688 Malé Blahovo 0,8919 0,1434 Malé Dvorníky 1,0097 0,2433 Malý Lég 0,8786 0,2399 Malý Máger 0,9274 0,0000 Maslovce 0,5652 0,2399 Masníkovo 1,0771 0,0000 Medveďov 0,9798 0,1892 Mierovo 0,8368 0,0000 Michal na Ostrove 0,9304 0,2260 Mliečany 0,8919 0,1434 Mliečno 0,8637 0,1244 Moravské Kračany 0,8743 0,2894 Ňárad 1,0907 0,2838 Nekyje na Ostrove 1,0310 0,1344 Ohrady 1,0532 0,2399 Okoč 0,8673 0,1978 Oľdza 0,6024 0,0000 Opatovský Sokolec 0,9115 0,0000 Orechová Potôň 0,9802 0,0627 Padáň 0,9905 0,2340 Pataš 0,9742 0,2947 Pinkove Kračany 0,8743 0,2894 Pódafa 0,7634 0,0999 Póšfa 1,0814 0,1981 Potônske Lúky 0,8630 0,1327 Rastice 0,6137 0,1045 Rohovce 1,0220 0,2688 Sap 0,9417 0,2018 Sása 0,7153 0,0000 Stará Gala 1,0814 0,1981 Šamorín 0,9456 0,2224 Štvrtok na Ostrove 0,5576 0,0000 Šulany 1,1063 0,2157 Töböréte 0,5410 0,2214 Tonkovce 0,6008 0,0000 Tône 0,9901 0,2638 Trhová Hradská 0,9241 0,1726 Trnávka 1,0041 0,0000 Trstená na Ostrove 0,9911 0,2605 Veľká Budafa 1,0814 0,1981 Veľká Lúč 1,0748 0,2243 Veľká Paka 0,9848 0,2688 Veľké Blahovo 1,0373 0,2091 Veľké Dvorníky 1,0097 0,2433 Veľký Lég 0,9470 0,2399 Veľký Meder 1,0247 0,0833 Vieska 0,9802 0,0627 Vojka nad Dunajom 0,8988 0,2506 Vojtechovce 0,5878 0,0000 Vrakúň 1,0310 0,1344 Vydrany 0,9772 0,1653 GALANTA 0,9081 0,1653 Abrahám 1,0851 0,0000 Brakoň 1,1056 0,0000 Čierna Voda 0,6516 0,0972 Čierny Brod I 0,8660 0,2745 Čierny Brod II 1,1674 0,0000 Čierny Brod III 0,8919 0,2745 Čierny Brod IV 0,8919 0,2745 Dolná Streda 1,1073 0,0972 Dolné Saliby 0,9264 0,1145 Dolný Čepeň 0,8876 0,1145 Dolný Chotár 0,7538 0,2472 Galanta 1,0841 0,1218 Gáň 1,1056 0,0000 Hody 1,0774 0,0000 Horné Saliby 0,8998 0,1327 Horný Čepeň 0,8876 0,1145 Hoste 1,1123 0,0000 Jánovce 0,8915 0,0000 Jelka 0,8228 0,1921 Kajal 0,9118 0,1145 Košúty 1,1578 0,1145 Kráľov Brod 0,6897 0,1742 Malá Mača 1,1116 0,2652 Matúškovo 1,1076 0,0000 Mostová I 0,8467 0,1198 Mostová II 0,8467 0,1198 Nebojsa 1,0834 0,1218 Nová Jelka I 0,8172 0,1925 Nová Jelka II 0,8172 0,1925 Nové Osady 0,9921 0,2612 Pata 0,6267 0,2652 Pusté Sady 0,5015 0,1168 Pusté Úľany 0,9095 0,0000 Sereď 0,8876 0,1145 Sládkovičovo 0,9852 0,0959 Stredný Čepeň 0,8876 0,1145 Šalgočka 0,7787 0,2439 Šintava 0,8321 0,0000 Šoporňa 0,8630 0,2575 Tomášikovo 0,8720 0,1696 Topoľnica 0,9493 0,0000 Trstice 0,7820 0,0000 Váhovce 1,0648 0,0959 Veľká Mača 1,0237 0,2688 Veľké Úľany 0,8660 0,1118 Veľký Grob 0,7588 0,0916 Vinohrady nad Váhom 0,6652 0,0000 Vozokany 0,9739 0,2399 Zemianske Sady 0,6771 0,1885 HLOHOVEC 0,5984 0,1168 Bojničky 0,4534 0,0424 Červeník 0,8593 0,2313 Dolné Otrokovce 0,4527 0,1185 Dolné Trhovište 0,4547 0,1058 Dolné Zelenice 1,0144 0,2605 Dvorníky nad Váhom 0,5364 0,1254 Hlohovec 0,4560 0,1088 Horné Otrokovce 0,3996 0,0000 Horné Trhovište 0,3063 0,0288 Horné Zelenice 0,9715 0,2399 Jalšové 0,4321 0,1878 Kľačany nad Váhom 0,5188 0,0000 Koplotovce 0,3618 0,0756 Leopoldov 0,4594 0,1122 Madunice 0,9098 0,2489 Merašice 0,4531 0,0000 Pastuchov 0,4049 0,0856 Posádka 0,5364 0,1254 Ratkovce 0,8328 0,0000 Sasinkovo 0,5264 0,1112 Siladice 0,8959 0,1497 Šulekovo 0,6997 0,1835 Tekolďany 0,4282 0,0975 Tepličky 0,3933 0,0355 Trakovice 0,9035 0,2489 Žlkovce 0,9460 0,0000 PIEŠŤANY 0,6911 0,1112 Banka 0,5473 0,0195 Bašovce 0,7870 0,0000 Borovce 0,7910 0,0000 Dolné Dubovany 0,8959 0,0000 Dolný Lopašov 0,6794 0,0922 Drahovce 0,6735 0,1098 Ducové 0,7010 0,0965 Horné Dubovany 0,8866 0,0000 Hubina 0,5500 0,0567 Chtelnica 0,7100 0,0315 Kocurice 0,7906 0,0000 Kočín 0,4700 0,0849 Krakovany 0,8378 0,1540 Lančár 0,3677 0,0295 Malé Orvište 1,0057 0,0000 Moravany nad Váhom 0,4550 0,0929 Nižná 0,7654 0,0975 Ostrov pri Piešťanoch 0,8441 0,2688 Pečeňady 0,7156 0,0000 Piešťany 0,7628 0,2224 Prašník 0,3458 0,0471 Rakovice 0,7120 0,0942 Ratnovce 0,5165 0,0946 Sokolovce 0,6506 0,1364 Stráže pri Krakovanoch 0,8378 0,1540 Šípkové 0,3843 0,0783 Šterusy 0,4179 0,0597 Ťapkové 0,7335 0,1258 Trebatice 0,8169 0,0000 Veľké Kostoľany 0,7442 0,2804 Veľké Orvište 0,9925 0,0000 Veselé 0,7674 0,1258 Vrbové 0,4534 0,0302 Zákostoľany 0,8613 0,0000 SENICA 0,4484 0,0836 Bílkove Humence 0,3199 0,1135 Borský Mikuláš 0,3107 0,1361 Borský Peter 0,3422 0,1198 Borský Svätý Jur 0,3724 0,1195 Cerová–Lieskové 0,3923 0,0707 Čáry 0,4265 0,0710 Častkov 0,2356 0,0564 Dojč 0,5194 0,1344 Hlboké 0,6509 0,1258 Hradište pod Vrátnom 0,2585 0,0371 Jablonica 0,3956 0,1048 Koválov 0,4162 0,1523 Kuklov 0,3910 0,0614 Kunov 0,5646 0,1088 Kúty 0,4092 0,1463 Lakšárska Nová Ves 0,2848 0,1068 Mikulášov 0,3043 0,1294 Moravský Svätý Ján 0,4892 0,0809 Osuské 0,3598 0,0597 Plavecký Peter 0,6801 0,0985 Podbranč 0,3087 0,0428 Prietrž 0,1732 0,0229 Prievaly 0,4706 0,0952 Rohov 0,5228 0,1380 Rovensko 0,5533 0,0743 Rozbehy 0,2984 0,0610 Rybky 0,5440 0,0000 Sekule 0,3628 0,1188 Senica nad Myjavou 0,7249 0,1971 Smolinské 0,3107 0,0570 Smrdáky 0,3392 0,1002 Sobotište 0,2612 0,0395 Stráže nad Myjavou 0,5042 0,2038 Šajdíkove Humence 0,7096 0,0979 Šaštín 0,4746 0,1490 Štefanov 0,5088 0,1938 U Kameňa 0,5045 0,1092 Uhliská 0,4979 0,1095 SKALICA 0,5510 0,0965 Brodské 0,3498 0,1075 Gbely 0,5174 0,1125 Holíč 0,7664 0,1888 Chropov 0,4394 0,0614 Kátov 0,8441 0,1178 Kopčany 0,5971 0,1583 Koválovec 0,3511 0,0365 Letničie 0,6595 0,2034 Lopašov 0,4474 0,0710 Močidľany 0,4384 0,1460 Mokrý Háj 0,6054 0,0949 Oreské 0,4072 0,0916 Petrova Ves 0,7163 0,1792 Pláňavy 0,5311 0,1062 Popudiny 0,4092 0,0942 Prietržka 0,4404 0,1390 Pri Morave 0,4696 0,1261 Radimov 0,5593 0,1048 Radošovce 0,4647 0,1842 Seče 0,5068 0,0929 Skalica 0,5377 0,0554 Struha 0,4763 0,0750 Štepnice 0,4597 0,0740 Trnovec 0,4345 0,1095 Unín 0,5480 0,1088 Vidovany 0,3807 0,0660 Vieska 0,4823 0,0418 Vlčkovany 0,3807 0,0660 Vrádište 0,7452 0,1334 TRNAVA 0,7458 0,0773 Biely Kostol 0,9543 0,0000 Bíňovce 0,4584 0,1739 Bohdanovce nad Trnavou 0,9324 0,0000 Bohunice pri Trnave 0,8593 0,0000 Boleráz 0,4926 0,0763 Borová 0,5785 0,1390 Bučany 0,8441 0,1463 Buková 0,3800 0,0338 Cífer 0,9144 0,0000 Dechtice 0,4474 0,1214 Dlhá 0,3292 0,1148 Dobrá Voda 0,2964 0,0644 Dolná Krupá 0,4959 0,0932 Dolné Dubové 0,7093 0,2240 Dolné Lovčice 0,8162 0,1195 Dolné Orešany 0,3163 0,0166 Horná Krupá 0,4122 0,0829 Horné Dubové 0,5294 0,0975 Horné Lovčice 0,6575 0,0000 Horné Orešany 0,5659 0,1072 Hrnčiarovce nad Parnou 0,8736 0,0000 Jarná 1,0253 0,0000 Jaslovce 0,9875 0,0000 Kátlovce 0,6111 0,0000 Klčovany 0,8620 0,0000 Košolná 0,5799 0,1394 Križovany nad Dudváhom 0,9380 0,1341 Lošonec 0,2775 0,0604 Majcichov 0,9168 0,0959 Malé Brestovany 0,9944 0,0000 Malženice 0,9128 0,2439 Modranka 0,9586 0,0000 Naháč 0,2499 0,0567 Opoj 0,9005 0,1463 Pác 1,0114 0,0000 Paderovce 0,7681 0,0000 Pavlice 0,9115 0,0000 Radošovce 0,7581 0,0000 Ružindol 0,7999 0,0000 Slovenská Nová Ves 1,0442 0,0000 Smolenice 0,3956 0,1168 Smolenická Nová Ves 0,3956 0,1168 Suchá nad Parnou 0,6970 0,1716 Šelpice 0,8106 0,0000 Špačince 0,8431 0,2439 Trnava 0,9075 0,2439 Trstín 0,4537 0,0454 Valtov Šúr 0,8842 0,0000 Varov Šúr 0,8842 0,0000 Veľké Brestovany 0,8155 0,0000 Veľké Šúrovce I 0,7989 0,2343 Veľké Šúrovce II 0,9284 0,2399 Vlčkovce 0,9423 0,0959 Voderady 0,9878 0,0000 Zavar 0,8703 0,0000 Zeleneč 0,9951 0,2028 Zemianske Šúrovce 0,8228 0,2343 Zvončín 0,7551 0,1968 Farmári sa boja, že pôdu vykúpia cudzinci - Ak Brusel nevyhovie slovenskej požiadavke predĺžiť zákaz predaja pôdy cudzincom, od mája tohto roka budú môcť pozemky nakupovať aj cudzí štátni príslušníci. Uvoľnenie trhu s pôdou znervózňuje poľnohospodárov. Tí sa obávajú, že najlepšiu poľnohospodársku pôdu v priebehu niekoľkých rokov vykúpia bohatí investori zo zahraničia. Ilustračné foto Autor: Robert Hüttner, Pravda Na Slovensku už hospodári viacero spoločností so zmiešanou kapitálovou účasťou, ktoré si pôdu nielen prenajímajú, ale ju aj nakupujú. Devízový zákon síce neumožňoval nakupovať pôdu fyzickým osobám – cudzincom jednotlivcom, ale firmy, teda právnické osoby, ju nakupovať mohli. "Ofi ciálne neexistuje prehľad o tom, koľko pôdy si farmári z Dánska či Holandska podnikajúci na Slovensku nakúpili, ale nepochybujeme o tom, že pôdu nakupovali a budú nakupovať," povedal bývalý dlhoročný predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Farmári zo západnej Európy sa najviac zaujímajú o kvalitné pôdy v Podunajskej nížine a na Trnavskej tabuli. "Po Levickom okrese chodia emisári talianskych či dánskych podnikateľov a skupujú pre nich pôdu. Predpokladáme, že majú v rukách už okolo päťtisíc hektárov," odhadol predseda PD Jur nad Hronom Ladislav Kazlov. Zvýšený dopyt po pôde zo strany zahraničných podnikateľov je v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky. Poľnohospodári preto žiadajú, aby si Slovensko podobne ako Maďarsko vymohlo od Bruselu predĺženie zákazu predaja pôdy o ďalšie tri roky. "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka požiada Európsku komisiu o predĺženie, ale zároveň musíme pripomenúť, že stále tu zostáva možnosť nákupu slovenskej pôdy zahraničnými právnickými osobami," konštatovala Monika Szabová z mediálneho odboru ministerstva. "Každé opatrenie brániace predaju pôdy je dobré," reagoval hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Pripomenul, že pôda je pre poľnohospodárov základný výrobný prostriedok a keď im ju vykúpia cudzinci, nebudú mať na čom hospodáriť. Niektoré slovenské poľnohospodárske podniky začali už dávnejšie nakupovať pôdu v snahe udržať si pod kontrolou aspoň jadro chotára. Družstvám však na väčšie nákupy chýbajú peniaze. Napríklad družstvo Devio Nové Sady nakúpilo zo 4 600 hektárov obhospodarovanej pôdy doteraz 600 hektárov. "Je to málo, ale v najhoršom máme aspoň akú–takú základňu na výrobu krmív pre dobytok a ošípané," povedal predseda družstva Ivan Oravec. Obáva sa, že slovenskí poľnohospodári budú v súťaži o nákup pôdy so zahraničnými investormi ťahať za kratší koniec. "Čím horšie sa bude ľuďom žiť, tým skôr začnú predávať pôdu cudzincom. A ľuďom sa dnes nežije ľahko. Kto ponúkne viac, ten pôdu získa," myslí si Oravec. Jedinou brzdou rýchleho výpredaja pôdy je rozdrobené a rozptýlené vlastníctvo k pôde. To sťažuje predaj pôdy tak domácim, ako aj zahraničným záujemcom. Minister Zsolt Simon chce uľahčiť farmárom a družstvám situáciu aspoň tak, že im Slovenský pozemkový fond začne v roku 2011 predávať pôdu pod hospodárskymi strediskami. "Na predaj bude štátna pôda, ako aj pôda nezistených vlastníkov pôdy. Cenu pozemkov určia znalecké posudky," uviedol Simon. Týmto krokom chce ministerstvo prispieť k tomu, aby poľnohospodárom, ktorým patria budovy, patrila aj pôda, na ktorej stoja. Jozef Sedlák Pravda 3.01.2011 Nie je normálne, že v SR sa potravinárstvo podieľa na HDP len 2 % - Bratislava 2. januára 2011(TASR) – Podľa slov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona (Most-Híd) nie je normálne, že na Slovensku sa potravinárstvo podieľa na HDP len 2 %. "Na Slovensku v oblasti potravinárskeho priemyslu, respektíve spracovania potravinárskych výrobkov niečo zlyháva. Nie je normálne, že prevažná časť krajín EÚ má podiel potravinárstva na svojom hrubom domácom produkte (HDP) okolo 10 až 15 %. SR ho má na úrovni len 2 %. Je jasné, že my produkujeme základné suroviny a dovážame výrobky," uviedol v rozhovore pre TASR Simon. Podľa neho by preto bolo dobré, aby sa posilnil predaj regionálnych výrobkov. "Práve preto chceme zrušiť všetky legislatívne opatrenia, ktoré platia v SR nad rámec pravidiel EÚ. Malo by to našim farmárom umožniť predaj potravinárskeho tovaru s regionálnymi špecifikami," priblížil. SR ešte stále v niektorých oblastiach má podľa neho komplex komunizmu, lebo si napríklad myslí, že jeden bitúnok na Slovensku stačí. "Nie je ekonomicky možné prevádzkovať výkrm ošípaných na východe Slovenska, priviesť ich na západné Slovensko na porážku, mäso prepraviť naspäť na východ Slovenska, urobiť z mäsa mäsové výrobky a tie predávať v Bratislave. Takýmto systémom a takouto logikou nie sme konkurencieschopní," konštatoval. Pri takomto uvažovaní sa stáva, že sa dovážajú polovice ošípaných zo zahraničia, lebo je to ekonomicky výhodnejšie. "Keď pôjdeme cestou regionálnych výrobkov, možno menších spracovateľov, regionálnych špecifík, tak sa tie regionálne špecifiká vyprodukujú v danom regióne. Aj ošípané, aj hovädzí dobytok, aj ovce, sa porazia, na bitúnkoch, ktoré nemusia mať nonstop prevádzku, ale budú produkovať len pre lokálny trh. Toto je jeden zo spôsobov ako zvýšiť podiel slovenských výrobkov na slovenskom spotrebiteľskom trhu," myslí si Simon. Ďalším krokom je podľa ministra pôdohospodárstva prehodnotenie niektorých opatrení, ktoré sú vedomou podporou slovenských výrobkov prostredníctvom značky kvality. "Keď sa slovenský spotrebiteľ stane uvedomelým spotrebiteľom a bude prioritne kupovať výrobky, ktoré sú označené značkou kvality, tak kupuje a dáva obrazne povedané prácu svojim kolegom, susedom, kamarátom. Nie nemeckým, ani rakúskym výrobcom alebo komukoľvek inému," dodal. jal vs TASR Oznámenie výsledku výberového konania - 20-12-2010 Na základe ustanovenia § 19a zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov oznamujeme výsledok výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Plemenárske služby Slovenskej republiky Bratislava, ktoré sa konalo dňa 13. 12. 2010. Výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Plemenárske služby Slovenskej republiky Bratislava sa zúčastnili štyria uchádzači. Úspešní uchádzači sa podľa bodového ohodnotenia v poradí: na 1. mieste Ing. Péter Görözdi, na 2. mieste Ing. Janka Tabačková. Mpsr Oznámenie výsledku výberového konania - 20-12-2010 Na základe ustanovenia § 19a zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov oznamujeme výsledok výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Hydromeliorácie Bratislava, ktoré sa konalo dňa 13. 12. 2010. Výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Hydromeliorácie Bratislava sa zúčastnili traja uchádzači. Úspešným uchádzačom podľa bodového ohodnotenia je Ing. Vladimír Mosný, PhD. Mpsr Oznámenie výsledku výberového konania - 20-12-2010 Na základe ustanovenia § 19a zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov oznamujeme výsledok výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, ktoré sa konalo dňa 13. 12. 2010. Výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra sa zúčastnili traja uchádzači. Úspešní uchádzači sa podľa bodového ohodnotenia umiestnili v poradí: na 1. mieste PaedDr. Ľubomír Martinka, na 2. mieste Ing. Eduard Krcho. Mpsr Oznámenie výsledku výberového konania - 20-12-2010 Na základe ustanovenia § 19a zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov oznamujeme výsledok výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Agroinštitút Nitra, ktoré sa konalo dňa 13. 12. 2010. Výberového konania na funkciu riaditeľa štátneho podniku Agroinštitút Nitra sa zúčastnili piati uchádzači. Úspešní uchádzači sa podľa bodového ohodnotenia umiestnili v poradí: na 1. mieste Doc. Ing. Jozef Polák, CSc., na 2. mieste Ing. Mária Debrecéniová, CSc., na 3. mieste MVDr. Ivan Melichárek, PhD. Mpsr Verejná súťaž VS01/2010/J - PPA oznamuje, že do 2. kola verejnej súťaže VS01/2010/J na predaj obilnín z intervenčných zásob Slovenskej republiky na trh Európskej únie, ktorého uzávierka bola 8. decembra 2010 bolo prihlásených 12 uchádzačov s celkovou ponukou 72 081,959 ton. Po predložení ponúk na Riadiaci výbor pre obilniny do Bruselu v celkovom objeme 48 403,316 ton bolo Slovenskej republike schválených 19 983,224 ton jačmeňa na predaj na trh Európskej únie, pričom Slovenskej republike bola stanovená minimálna predajná cena 175,10 EUR/t. Uzávierka predkladania ponúk do 3. kola verejnej súťaže je 15. decembra 2010 (streda) do 11.00 hod. Obchodné podmienky zverejnené k 1. kolu verejnej súťaže VS01/2010/J sú platné aj v 3. kole s výnimkou predajného zoznamu, ktorý bol pre 3. kolo aktualizovaný. Aktuálny predajný zoznam k 3. kolu verejnej súťaže VS01/2010/J-03 www.land.gov.sk Mikloš chce dieru v rozpočte zaliať vínom - Zvyšovanie daní sa nekončí – zdražením by si to malo odniesť víno. 48574480 Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) pripravuje odvetu za nezvýšenie spotrebnej dane z piva, ktoré zablokovali poslanci za KDH. V rozpočte tak vznikla diera vyše osem miliónov eur. Rezort financií sa preto chystá zvýšiť daň z tichého vína. "Pri víne budeme hľadať cesty, či vieme zdaniť to lacné dovozové víno,“ povedal v Rozhovore týždňa pre HN šéf rezortu Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Mikloš narazí Hoci plán ešte nie je na papieri, už má jasného odporcu. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) nevie o žiadnom spôsobe, ako by sa dali pri zvýšení sadzby uchrániť domáci producenti vína. "Prispelo by to k likvidácii našich vinárov, keďže v okolitých krajinách spotrebná daň na víno nie je.“ "Ja si neviem predstaviť, ako by sa to dalo oddeliť, dovozové a domáce víno,“ pridáva sa prezident slovenského Zväzu výrobcov hrozna a vína Ľubomír Vitek. Takisto podľa Simona nebude schodná cesta, ak by Slovensko uvalilo na dovážané víno dovoznú prirážku. "To nám neumožňuje európska legislatíva.“ Lebo KDH Výpadok v rozpočte spôsobili poslanci KDH, ktorí podľahli tlaku pivovarníkov. Koalícia sa preto dohodla, že chýbajúce peniaze budú musieť vo svojich rezortoch nájsť ministri za kresťanských demokratov. Podpredseda hnutia Anton Marcinčin pritom argumentuje, že ministerstvo financií nadhodnotilo možné príjmy z pivnej dane. "Potrebujeme najskôr poriadnu analýzu dopadov,“ hovorí Marcinčin, ktorý chce až potom hovoriť o možnom riešení daňového hlavolamu. Marcinčin, ktorý odmietol hlasovať za pivnú daň, je však rád, že Mikloš pochopil pivno-vínny problém ako znevýhodnenie pivovarníkov. Zároveň však naznačil, že KDH nevidí tento problém iba ako ekonomický. "Pre nás to nie je fiškálny problém, ale problém boja proti návykovým drogám.“ V budúcom roku očakával rezort financií prínos z pivnej dane vo výške 8,2 milióna eur, na ďalší rok už 14 miliónov. "Ak by nedošlo k zmene, tak by sme museli z rezortov KDH opäť škrtať a sekať,“ uviedol Mikloš v rozhovore pre HN. Po dohode v koalícii totiž bude dočasne rozpočtový výpadok za nezvýšenie dane na pivo kompenzovať rezort dopravy pod správou KDH nižšími výdavkami na cesty. Minister si uvedomuje, že zdaniť iba dovozcov vína nebude jednoduché. "Problém je v tom, ako to rozlíšiť. Lebo spotrebnou daňou buď zaťažíme všetko, alebo nič.“ Ministerstvo má na nájdenie riešenie pol roka. V hre je drahšie víno, potvrdil Mikloš v Rozhovore týždňa pre HN. Marek Ročkár 13.12.2010 www.hnonline.sk Potravinárstvo zaznamenalo pokles o tretinu - BRATISLAVA. Potravinársky priemysel na Slovensku zaznamenal počas deviatich mesiacov tohto roka hospodársky výsledok 95,8 mil. eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku predstavuje pokles o 33,5 %. Na základe údajov Štatistického úradu SR o tom informovala Slovenská poľnohospodárska a priemyselná komora. Výnosy potravinárskeho priemyslu za tri kvartály tohto roku predstavovali 2,7 mil. eur, keď oproti minulému roku vzrástli o 1,8 %. Náklady v objeme 2,6 mil. eur boli v porovnaní s deviatimi mesiacmi minulého roku vyššie o 3,8 %. Výška pridanej hodnoty za tri štvrťroky tohto roku v objeme 511 mil. eur sa znížila oproti rovnakému obdobiu roka 2009 o 12,2 %. Medziročné zníženie hospodárskeho výsledku za tri kvartály tohto roku nastalo vo všetkých odvetviach potravinárskeho priemyslu s výnimkou segmentov výroby krmív a vína. Pri výrobe krmív sa za deväť mesiacov tohto roku znížila strata z minulého roku o približne 10 % na 2,1 mil. eur. Vinársky priemysel sa v sledovanom období dostal z červených čísel, keď zaznamenal kladný hospodársky výsledok vo výške 1,6 mil. eur. 6.12.2010 SITA Mliekari v únii budú môcť vytvárať kartely - Komisár EÚ pre agrárny sektor Dacian Ciolos chce dovoliť producentom mlieka, aby vytvárali nadregionálne kartely. Obsahuje to jeho návrh Reformy trhového poriadku pre produkciu mlieka, ktorý má v stredu (8.12.) schváliť Európska komisia (EK). Nemecký spravodajský týždenník Spiegel o tom informuje v najnovšom vydaní. Kartely by im mali zlepšiť pozíciu voči mocným mliekarňam, ktoré si teraz diktujú najmä výkupné ceny mlieka. Silnejšia pozícia producentov by sa mala prejaviť v raste ceny komodity. Výrobcovia mlieka už dlho kritizujú, že sa im výroba nevypláca, lebo najmä veľké obchodné reťazce ho predávajú pod výrobnú cenu. Podľa Ciolosovho návrhu by mohli mať kartely výrobcov mlieka najviac 3-% podiel na trhu. Týmto "neortodoxným" návrhom by sa malo dosiahnuť aj zníženie subvencií mliečnym farmám. Väčšina krajín EÚ, medzi nimi aj Nemecko, s komisárovým návrhom súhlasia. Komisár pre hospodársku súťaž Joaquín Almunia však má voči nemu ešte námietky. Informovala o tom agentúra DPA. 4.12.2010 TASR Poľnohospodári protestujú proti opatreniam vlády, aj petíciou - TASR | 30. novembra 2010 Poľnohospodári v utorok pred Národnou radou SR protestovali proti viacerým opatreniam vlády, ktoré sú súčasťou ozdravného balíčka verejných financií. Agrárnikov z Galanty, Košíc, Komárna, Nitry či Dunajskej Stredy podporilo aj viac ako 115 000 občanov svojimi podpismi pod petíciou. Práve tú odovzdali predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS). "Petíciu prerokujeme v parlamente v zmysle zákona. Nevylučujem, že ku koncu tejto schôdze to bude prerokované," povedal po jej prevzatí Sulík. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda petičného výboru Milan Semančík verí, že poľnohospodári uspejú. "Všetko robíme s vierou, že budeme úspešní, ja chcem tomu veriť," podotkol. Poslanci by mali podľa poľnohospodárov prehodnotiť minimálne šesť navrhovaných opatrení, ktoré by mali definitívne odhlasovať na aktuálnej schôdzi NR SR. Ide napríklad o zrušenie daňovej úľavy na červenú naftu či presadzované zvýšenie spotrebnej dane z piva, ktoré má byť v prípade malých výrobcov o 22 % a veľkovýrobcov o 27 %. Zostať v platnosti by mal tiež zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch medzi dodávateľom a odberateľom. "Je potrebné regulovať vzťahy medzi veľkodistribúciou a jej obchodnými partnermi podobne ako vo viacerých krajinách EÚ vlastnou právnou normou. Nielen v slovenskom, ale aj v celom európskom priestore začína byť čoraz zreteľnejšie, že argumentovanie zmluvnou slobodou je v podmienkach dominantného postavenia jednej zmluvnej strany iluzórne," vysvetlil argumenty agrárnikov Semančík. Podľa neho by bolo aj pre vládu lepšie, ak by namiesto spomínaných krokov radšej zvýšila daň z pridanej hodnoty (DPH) nie o jeden, ale o dva percentuálne body na 21 %. "Chceme, aby Slovensko nekráčalo gréckou alebo írskou cestou ohrozujúcou jeho stabilitu a ďalší rozvoj. Sme však presvedčení, že náklady konsolidačné procesu by sa mali rovnomerne rozložiť na celú spoločnosť, nie iba na vybrané segmenty ekonomiky," podotkol Semančík. Podľa farmárov totiž zaťaženie iba vybraných odvetví nemusí priniesť predpokladaný príjem do štátnej pokladnice, keďže ľudia môžu svoju spotrebu v týchto segmentoch obmedziť. Najistejšie je tak zvýšiť DPH. "Tieto príjmy sú z hľadiska štátnej pokladnice najlepšie kvantifikovateľné a pri ich predikcii zvyčajne dochádza k najmenším chybám," uzavrel Semančík. Dvojpercentný rast DPH však nemá podporu v koalícii. "Vylučujem, že poslanci SaS budú hlasovať za vyššiu DPH," podotkol Sulík. Postoj strany odôvodnil sľubom voličom, že SaS bude proti zvyšovaniu sadzby daní. Jeho stranícki kolegovia by však mali zahlasovať za rast DPH o jeden percentuálny bod či vyššiu spotrebnú daň na pivo. Mestá kritizujú rezort pôdohospodárstva pre nepreplatenie daní - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nie je spokojné s postupom dofinancovania dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci Programu rozvoja vidieka. Podľa výkonného podpredsedu združenia Milana Mušku ministerstvo pôdohospodárstva ešte stále nepreplatilo obciam DPH, a to ani napriek avizovanému prísľubu. ZMOS disponuje neoficiálnymi informáciami, že je za tým predovšetkým nepripravenosť príslušných útvarov spracovať predložené žiadosti obcí a zrealizovať ich úhrady. Muška avizoval snahu kontaktovať rezort pôdohospodárstva a žiadať o urýchlené uvoľnenie zdrojov, ktoré už mala 159-členná skupina obcí dávno dostať. "Mestá a obce sa v týchto dňoch nevenujú len voľbám, ale aj prijímaniu rozpočtov na budúci kalendárny rok. Samosprávy, ktoré boli úspešné pri získavaní peňazí z Programu rozvoja vidieka, pritom trpia," vyhlásil výkonný podpredseda. Ako tvrdí, z obcí dostáva informácie o tom, že na ich účty ešte stále neboli doručené peniaze, ktoré súvisia s prefinancovaním DPH, čo vážne deformuje finančnú kondíciu rozpočtov. "Na novembrovej Rade ZMOS sme boli zástupcami rezortu pôdohospodárstva informovaní o postupe preplácania DPH. Po diskusiách a doplňujúcich informáciách sme nadobudli pocit, že sa veci pohli správnym smerom. Na konci toho istého mesiaca sme nútení konštatovať nespokojnosť, pretože dohody sa neplnia a máme vážne pochybnosti o transparentnosti celého procesu," informoval dnes TASR Muška. ZMOS pripomína, že výkyvy vo finančnom riadení eurofondov môžu vážne ohroziť nielen výšku čerpania, ale aj samotný vzťah konečných prijímateľov k tejto finančnej pomoci. Podľa názoru združenia musia byť eurofondy a jednotlivé podporné programy dostupné, transparentné a prijateľné. Ak vykazujú iné znaky, stávajú sa pre mestá a obce menej atraktívne ba až demotivujúce, čo môže vážne ovplyvniť konečnú výšku čerpania tejto pomoci, uvádza sa v stanovisku, ktoré TASR poskytol hovorca ZMOS Michal Kaliňák. TASR 25.11.2010 Generálnym riaditeľom PPA je Vadim Haraj - Bratislava 1. októbra (TASR) - Novým generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa stal Vadim Haraj, ktorý na post šéfa platobnej agentúry nastupuje po Romanovi Serenčéšovi. TASR o tom informovala hovorkyňa šéfa agrorezortu Katarína Ďurica. Serenčéša, ako aj riaditeľa štátneho podniku Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra Miloslava Pisára a riaditeľa štátneho podniku Agroinštitút Nitra Imricha Okenku odvolal z funkcií vo štvrtok (30.9.) minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR Zsolt Simon (Most-Híd). Hovorkyňa dnes TASR potvrdila, že riadením štátneho podniku Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra je poverený doterajší vedúci obchodného úseku Agrokomplexu Eduard Krcho. Riadením Agroinštitútu agrorezort poveril doterajšiu riaditeľku Centra informačných služieb a technológií na Agroinštitúte v Nitre Máriu Debrecéniovú. Personálne konzekvencie na PPA avizoval Simon už po skončení stredajšej (29.9.) schôdze vlády, keď informoval, že konečný protokol kontrolnej komisie z Európskej komisie (EK) na PPA ešte nemá k dispozícii. "Konečný protokol ešte nemáme v ruke. Nie sú to však potešiteľné výsledky, to znamená, že musíme veľmi intenzívne pracovať a v priebehu pár dní prijmem aj personálne konzekvencie, ale o tom budem informovať na tlačovej konferencii," uviedol po rokovaní vlády Simon. PPA dostala 17. septembra tohto roka od Simona len podmienečnú akreditáciu, a to na obdobie 12 mesiacov. Odobral jej pritom tzv. plnú akreditáciu. Simon zároveň oznámil, že si počká na výsledok kontroly, ktorú na rezorte pôdohospodárstva posledný septembrový týždeň uskutoční EK a následne prijme ďalšie rozhodnutia. Minister podľa svojich slov chcel, aby riadiaci pracovníci PPA "dokázali obhájiť svoju pravdu". "Som zvedavý, ako ju obhája," zdôraznil. O tri mesiace má zlacnieť iba kŕmny jačmeň - BRATISLAVA. Ceny väčšiny komodít obchodovaných na Komoditnej burze Bratislava (KBB) majú o tri mesiace rásť. Výnimkou bude iba kŕmny jačmeň. Vyplýva to zo správy zo zasadnutia Cenového burzového výboru KBB. Ako uviedol predseda burzovej komory Pavol Scholtz, súčasný vývoj cien sa stabilizuje tak, že oproti silnému nárastu z minulých období sa v ostatných dvoch týždňoch prejavil iba veľmi mierny cenový vzostup pri obilovinách. "Na trhu sa už začína prejavovať nedostatok sladovníckeho jačmeňa. Vývoj ceny kukurice a slnečnice sa predpokladá so stálym miernym vzrastom," zhrnul Scholtz. Potravinárska pšenica triedy A by podľa cenového výboru mala o tri mesiace zdražieť. Zo súčasného intervalu 195,75 až 198 eur za tonu sa ceny zvýšia na 201,67 eura za tonu. Potravinárska pšenica triedy E zdražie výraznejšie, a to z aktuálnych 201 až 205,50 eura za tonu na 210 eur za tonu. Kŕmnu pšenicu čaká zdraženie zo 163,75 až 168,75 eura za tonu na jednotných 170 eur za tonu. Prudký rast čaká sladovnícky jačmeň, keď zo súčasných hladín 196,23 až 201,50 eura za tonu by ceny mali vystreliť až na 215 eur za tonu. Kŕmny jačmeň má byť jedinou komoditou, ktorá bude o tri mesiace lacnejšia. Zo súčasných 165 až 166,25 eura za tonu by ceny mali zamieriť nadol na 161,67 eura za tonu. Naopak, potravinárska raž sa vyšplhá z aktuálnych 190 až 199 eur za tonu na 202,50 eura za tonu. Zdraženie neobíde ani potravinársku kukuricu, keď sa ceny zo 175 až 182,50 eura za tonu dostanú na úroveň 187,67 eura za tonu. Podobný vývoj čaká aj kŕmnu kukuricu, ktorá zo 175 až 182,50 eura za tonu zdražie na 187,33 eura za tonu. O rovných jedenásť eur zdražie repka, keď sa z okrúhlych 400 eur za tonu dostane na 411 eur za tonu. Rovnako stúpne aj cena slnečnice, zo 410 eur za tonu na 421,67 eura za tonu. Rásť majú aj ceny emisií. V prípade emisných kvót EUA by cena mala stúpnuť zo súčasných 15,10 eura za tonu na 15,80 eura za tonu. Povolenky typu CER by mali zdražieť z 12,66 eur na 13,80 eur za tonu. Ceny povoleniek typu AAU bez viazanosti na zelené projekty by mali vzrásť z hodnoty 2,70 eura za tonu na 2,80 eura za tonu. Kvóty AAU s viazanosťou na zelené projekty by mali zdražieť zo 7,60 eura za tonu na 7,80 eur za tonu. Komoditná burza Bratislava organizuje burzové komoditné obchody a obchody na vedľajšom trhu. S dohľadom od štátu vytvára miesto pre realizáciu kontraktov. Primárne sa burza zaoberá obchodom s agrokomoditami a CO2, pričom svoju pôsobnosť plánuje rozšíriť aj o iné komodity. Cenový burzový výbor Komoditnej burzy Bratislava má za úlohu dohliadať nad vývojom referenčných cien a stanovovať cenu dva týždne spätne, aktuálnu, dva týždne dopredu a cenu o tri mesiace. SITA 16.11.2010 Brusel pozastavuje od decembra dovozné clo na trstinový cukor - Brusel 11. novembra (TASR) - Európska únia (EÚ) dnes schválila, že od decembra tohto roka pozastaví na deväť mesiacov dovozné clo na surový trstinový cukor. V súčasnosti sa za tonu dováženého cukru platí 98 eur. Oznámila to Európska komisia (EK). Kvóta na bezcolný dovoz trstinového cukru bude stanovená maximálne na 660.000 ton, pričom na 250.000 ton už únia vydala dovozné licencie. Nulové clo bude platiť od 1. decembra 2010 do konca augusta 2011. "Súčasné vysoké ceny cukru na svetových trhoch príliš predražujú tento dovoz a hrozia narušením dodávok na európsky trh s cukrom," uviedla vo vyhlásení Európska komisia. Informovala o tom agentúra Reuters. Simon chce vyliečiť farmárov vyššou DPH - Šéf Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja (MPŽPRR) SR Zsolt Simon (Most-Híd) nie je spokojný s tým, že sa v rámci opatrení konsolidujúcich štátny rozpočet má zrušiť tzv. červená nafta pre poľnohospodárov, že sa bude zvyšovať spotrebná daň na pivo a poľnohospodári v rámci podpôr dostanú ako národný doplatok k eurodotáciám namiesto 20-% len 10-% doplatok. "Nie som spokojný s tým, že červená nafta sa ruší, že sa zvyšuje spotrebná daň na pivo a že bude nižšia podpora pre živočíšnu výrobu na budúci rok, ktorá je priamo spojená s podporou zo štátneho rozpočtu. Doplatok k priamym platbám teda bude vo výške 10 % a nie vo výške 20 %," uviedol dnes na tlačovej konferencii pri príležitosti hodnotenia 100 dní svojho pôsobenia v úrade ministra Simon. "Vzhľadom na to, že KDH chce otvoriť v parlamente otázku zvýšenia sadzby DPH z 20 % na 21 %, budem nabádať aj mojich straníckych kolegov, aby sme sa pri otvorení tejto témy pokúsili riešiť problémy v agrosektore. Tému zvýšenia DPH totiž navrhovala aj strana Most-Híd. Zvýšenie DPH ešte o 1 percentuálny bod, na 21 %, by pomohlo riešiť aj tieto problémy (dofinancovania agrosektora - pozn. TASR)," spresnil. Pripomenul zároveň, že v rezorte zdedil po predošlom vedení ministerstva "veľmi neblahú situáciu", hlavne v štátnych lesoch. V oblasti zamestnanosti podľa jeho slov vláda Roberta Fica uzatvorila zmluvy s veľkými spracovateľmi dreva a tým ohrozila desaťtisíce malých spracovateľov v regiónoch, kde nemajú inú možnosť sa zamestnať. Simon konštatoval, že jednou z najväčších priorít v rezorte bola novela zákona o reštitúciách pozemkov, ktorá je už momentálne v 1. čítaní v Národnej rade SR a podľa neho "mení systémovo vysporiadanie reštitučných nárokov". Reštituenti dostanú náhradu pozemkov len v katastri obce, kde pôvodný reštitučný nárok vznikol. V Lesoch SR je podľa Simona už spustený systém elektronického obstarávania tovarov. "MPŽPRR SR nariadilo prípravu elektronických aukcií dreva postupne od 1. januára 2011." Informoval ďalej, že agrorezort vyčlenil finančné prostriedky na čistenie hydromelioračných kanálov, ktoré boli poškodené povodňami, a to v celkovej výške 131.000 eur. MPŽPRR SR vytvorilo podľa neho schémy štátnej pomoci, ktoré riešia financovanie DPH pre malé obce financované z Plánu rozvoja vidieka. V roku 2010 bude predstavovať pomoc 14 % a v budúcom roku 15 %. "V rámci Agentúry pre regionálny rozvoj prijalo ministerstvo program na opravu obcí, ktoré sa počas tohtoročných povodní nachádzali v 3. stupni povodňovej aktivity a boli zároveň poškodené. Vláda SR z dodatočných zdrojov vyčlenila 39 miliónov eur a ďalších 10 miliónov na opravu poškodenej infraštruktúry ciest 2. a 3. triedy," konkretizoval minister. Za negatíva prvých 100 dní pôsobenia v ministerskom kresle označil Simon najmä to, že je ohrozená akreditácia Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Ministerstvo prijalo rozhodnutie odňatia akreditácie, PPA udelilo podmienečnú akreditáciu. "Tento krok bol podporený auditom Európskej komisie zo septembra 2010," dodal. 17.10.2010 TASR Rusko predĺžilo zákaz vývozu obilia o pol roka - MOSKVA. Rusko predĺžilo zákaz vývozu obilia o pol roka do 1. júla 2011. V piatok (22.10.) večer to oznámil ruský premiér Vladimir Putin. Príčinou sú očakávania, že na ruskom trhu môže byť nedostatok obilia. Tohtoročnú úrodu totiž zničili rekordné suchá a požiare. Podľa Putina v krajine sa tento rok zožalo len 60 miliónov ton obilnín, informovala agentúra Interfax. Rusko nebude musieť vďaka zásobám obilie dovážať a dokáže pokryť svoju spotrebu okolo 75 miliónov ton, ale nemôže vyvážať. Moskva najprv v lete zakázala vývoz obilia do konca roka. Vlani patrilo Rusko k najväčším svetovým exportérom obilia. Slabá tohtoročná žatva a zákaz spôsobili dočasne turbulencie na trhu a prudký nárast ceny pšenice. Rusko pôvodne plánovalo, že tento rok vyvezie 15 miliónov ton obilia. Moskovskí finanční experti sa obávajú, že krajina môže stratiť svoju ťažko vybojovanú pozíciu na svetovom trhu. Vlani Ruská federácia vyprodukovala 97 miliónov ton obilia a vyviezla približne 20 miliónov ton. Informovala o tom agentúra DPA. 23.10.2010 TASR Európski mliekari budú v demonštrovať Štrasburgu - Vyše 1000 producentov mlieka z krajín EÚ sa zúčastní dnes napoludnie pred budovou Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu na zhromaždení, na ktorom budú žiadať spravodlivé výkupné ceny mlieka. Podľa kontinentálnej strešnej organizácie European Milk Board (EMB) producenti mlieka z Nemecka, Francúzska, Rakúska a Švédska žiadajú také výkupné ceny, ktoré im pokryjú aspoň výrobné náklady. Pred parlamentom sa zhromaždia účastníci akcie na traktoroch a inej poľnohospodárskej technike. Prezident EMB a predseda Spolkového nemeckého zväzu chovateľov dojníc (BDM) Romuald Schaber povedal, že na to, aby sa zabezpečila budúcnosť mliekarstva, treba pre roľníkov vytvoriť čestné konkurenčné podmienky 20.10.2010 TASR Brusel nám uznal ovčí syr - Zdroj: ČTK 18. október 2010 Slovenský ovčí salašnícky údený syr získa chránené označenie Európskej únie pre tradičné špeciality. Rozhodla o tom včera Európska komisia. Európska únia rozlišuje tri druhy registrácií: chránené zemepisné označenie, chránené označenie pôvodu a tradičnú zaručenú špecialitu. Prvé dve menované označenia zaručujú, že sa výrobok čiastočne alebo úplne vyrába v určitej zemepisnej oblasti. Zaručené špeciality sú zase výrobky, ktoré sa môžu preukázať tradičným spôsobom výroby a zložením. Spomínaný syr patrí práve do tretej kategórie, teda medzi tradičné špeciality. Zvláštnosťou tohto nášho syra je, že sa vyrába z mlieka zo slovenských hôr a je údený tradičným spôsobom Šéfom Slovenského pozemkového fondu má byť Hideghéty - Generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu (SPF) by sa mal po troch rokoch stať opäť František Hideghéty. Vyplýva to z materiálu, ktorý na stredajšie rokovanie vlády pripravil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd). Navrhuje v ňom vláde odvolať doterajšieho šéfa SPF Jána Ilavského, ktorého do funkcie vymenoval ešte predchádzajúci kabinet Roberta Fica (Smer-SD) vlani v decembri. Hideghéty pôsobil na tomto poste už v rokoch 2003 až 2007. Dva mesiace neobsadené miesto námestníka fondu by mal podľa návrhu ministerstva pôdohospodárstva obsadiť Juraj Gál. Jeho predchodcu Gabriela Seböka odvolala nová vláda 14. júla tohto roka. Poistila sa tak vo vzťahu k fondu krátko po svojom nástupe. "Vo všetkých majetkovo-právnych veciach SPF v zmysle zákona koná spoločne generálny riaditeľ a námestník. Keďže tam boli v predchádzajúcom období rôzne problémy a nemám 100-% istotu, že niečo podobné sa nedeje aj v tejto chvíli, tak sme sa poistili takýmto spôsobom. Všetky bežné veci na SPF môžu však fungovať," objasnil vtedy Simon, pričom avizoval výmenu aj na poste generálneho riaditeľa. TASr 7.09.2010 Dotáciu zaviedol, teraz ju dostal - Ešte ako minister rozdeľovanie dotácií na mliečne automaty rozbiehal, teraz ju sám dostal. Ide o bývalého šéfa rezortu pôdohospodárstva Stanislava Becíka, ktorého do vysokej politiky dotiahol predseda HZDS Vladimír Mečiar. Združenie agropodnikateľov vo Dvoroch nad Žitavou, v ktorom Becík figuruje, získalo od nového ministra Zsolta Simona (Most-Híd) dotáciu 13 227 eur na nákup špeciálneho zariadenia, cez ktoré predáva surové mlieko. Becík nevidí problém v tom, že združenie dostalo dotáciu, ktorej vyplácanie počas pôsobenia v bývalej vláde Roberta Fica zavádzal. "Máme päť automatov. Mohli sme čerpať dotáciu len na jeden, takže nevidím dôvod, že by som niečo porušil,“ reagoval pre HN. Zároveň odmietol, že by išlo o konflikt záujmov. "Som predseda predstavenstva vo firme. Môj zamestnanecký podiel nie je ani tisícina majetku firmy.“ Nový minister Simon pridelenie dotácie obhajuje. "Minister nezasahoval do systému. Každý, kto požiadal a splnil kritériá, dotáciu dostal,“ uviedla Simonova hovorkyňa Katarína Ďurica. Rezort rozdelil na dotáciách dokopy 1,3 milióna eur. Zo 120 žiadostí zamietli dve. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála vo vyspelých krajinách je neprípustné, aby bývalí ministri dostávali štátnu podporu. "Mal by sa sprísniť zákon o konflikte záujmov, aby minister nesmel pôsobiť vo firmách, ktoré berú dotácie v oblasti, ktorej sa venoval vo funkcii,“ tvrdí Košťál. Takýto zákaz platí v Taliansku, kde sa bývalí členovia vlády nesmú rok po odchode z lukratívnej stoličky zamestnať vo firmách s rovnakým zameraním. Ešte prísnejšie pravidlá prijali vo Francúzsku, aby sa vyhli ovplyvňovaniu pri prideľovaní dotácií. Pod úradom premiéra pracuje komisia, ktorú bývalý minister alebo vysoký úradník musí požiadať o schválenie nástupu do súkromnej firmy. Poslanec za SDKÚ-DS a člen parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Štefan Kužma sa k obmedzeniam stavia skepticky. Tvrdí, že prípadná úprava by mohla naraziť na ústavu. "Občan Becík sa môže ohradiť, že je diskriminovaný, ak by sa nesmel uchádzať o dotáciu.“ Simon odklepol dotáciu aj spoločnosti EuroGen, v ktorej v minulosti pôsobil Becíkov nástupca vo Ficovej vláde Vladimír Chovan. Spolumajiteľom firmy prestal byť vlani v októbri, teda mesiac po obsadení ministerského kresla. Spoločnosť získala dotáciu vyše 14 800 eur. Práve Chovanov rezort sumarizoval žiadosti o dotácie, pred voľbami však nestihol o ich pridelení rozhodnúť. Reakciu Chovana, ktorý opäť šéfuje Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, sa nám nepodarilo získať. Včera nedvíhal mobil. Bývalý kabinet Roberta Fica zvýhodnil predaj mlieka prostredníctvom automatov. Na predaj z dvora totiž odsúhlasil nižšiu DPH. Namiesto 19 percent predajcovia platia iba šesť. Vláda Ivety Radičovej zatiaľ neuvažuje o zrušení tejto výhody. Mária Mihalíková 24.08.2010 www.hnonline.sk Vláda chce zabrániť špekuláciam s náhradnými pozemkami - Slovenský pozemkový fond (SPF) by mal od 1. decembra 2010 zabezpečovať vydávanie náhradných pozemkov oprávnenej osobe len v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal aj pôvodný pozemok. Vyplýva to z návrhu novelizácie zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý na dnešnej mimoriadnej schôdzi prerokovala a schválila vláda SR. Novelou zákona by sa mala upraviť kompetencia SPF tak, aby vždy, keď nebude možné vydať náhradný pozemok, fond kompenzoval nároky oprávnených osôb len peniazmi. Cieľom návrhu novelizácie zákona je predovšetkým odstrániť možnosť špekulatívneho vydávania náhradných pozemkov mimo katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. "Týmto spôsobom by sa mal dosiahnuť stav, že budú ukončené reštitučné konania vydaním náhradného pozemku alebo zaplatením finančnej náhrady za pôvodné pozemky," uviedlo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR v dôvodovej správe k novelizácii zákona. Prechodné ustanovenie novelizovaného zákona zároveň určuje, že ak SPF ponúkol oprávnenej osobe náhradný pozemok do 30. novembra 2010, náhradný pozemok sa poskytne podľa doterajších predpisov. Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet (ŠR), rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Zákon bude mať vplyv na rozpočet SPF, ktorý však nie je napojený na ŠR. TASR 13.08.2010 Pšenica ťahá nahor ceny ďalších agrokomodít - Týždeň v komoditách: Zdražela ryža, kukurica, sójové bôby a tiež jačmeň 270959 10.08.2010 / Milan Debnár www.etrend.sk V uplynulom týždni dominovali komoditným trhom jednoznačne agrokomodity, najmä pšenica. Ožili však aj ceny zlata a ropy. Obmedzená ponuka na trhu zase tlačila nahor ceny kakaa. Jeho zásoby v skladoch ICE poklesli od apríla o 20 percent a momentálne sú najnižšie od začiatku februára. Obilniny hýbu svetom Vrtochy počasia a s tým spojená strata na produkcii pšenice vyhnali jej cenu v Chicagu na 23-mesačné maximum, keď stúpla o 80 percent. Koncom týždňa komodite ďalší impulz k prudkému rastu zákaz vývozu pšenice z Ruska. To zvyšuje riziko ďalšieho rastu ceny, pretože krajiny od severnej Afriky až po stredný Východ, ktoré pšenicu dovážajú, budú musieť hľadať nové zdroje. Rusko pristúpilo k zákazu exportu po tom, čo najhoršie sucho za posledných 50 rokov zasiahlo oblasti okolo Čierneho mora a zdevastovalo úrodu pšenice. Obchodníci na burzách očakávali, že krajina uvoľní na export štátne rezervy, preto bol tento krok pre trh prekvapením. Zákaz platí až do decembra, kedy bude jasnejšie, koľko pšenice krajina zožne. Zničená úroda je z tzv. jarnej pšenice, ktorá sa na celkovej produkcii v jednotlivých oblastiach podieľa približne pätinou. Pre zimnú pšenicu je dôležitým obdobím polovica augusta až septembra, kedy sa vykonáva sejba. Ak bude suché počasie pretrvávať, môže dôjsť k oneskoreniu sejby, prinajhoršom nemusí byť zasiate vôbec. Súvisiace články Rusko dočasne zastaví vývoz obilia Zlá úroda pšenice zdraží potraviny Oheň v Rusku ničí úrodu aj export Neistota na trhoch s pšenicou potrvá dovtedy, kým sa v tomto regióne nezmení počasie. Cena decembrovej pšenice dosiahla 5. augusta na burze CME (Chicago Mercantile Exchange) 815 amerických centov za bušel. Čiastočnou záchranou je americká úroda pšenice, ktorá vyzerá dobre a tamojší farmári očakávajú rekordné množstvo komodity. Americkí farmári by tak mohli byť schopní pokryť celosvetový výpadok pšenice. Vplyv rastúcej ceny pšenice sa však rozšíril aj na ďalšie poľnohospodárske komodity ako je ryža, kukurica, sójové bôby a tiež jačmeň, ktorý sa využíva najmä ako krmivo pre zvieratá, ale aj na výrobu piva. V závere týždňa rástla cena sójových bôbov a pokračovala v najdlhšej rastovej sérii od roku 2007. Za týmto pohybom je zvýšený dopyt z Číny, ktorý znížil skladové zásoby sóje v USA. Spojené štáty sú najväčším vývozcom tejto olejniny. Čína doviezla v tomto roku už o 22 percent viac komodity ako vlani. Novembrová dodávka sójových bôbov sa na Chicagskej komoditnej burze zdražela na 1 033,5 amerických centov za bušel. Kávy je stále menej Na 12-ročné maximum sa vyšplhala cena kávy typu arabica na burze ICE Futures po tom, čo zásoby komodity v burzových skladoch klesajú nepretržite už 12 mesiacov. Od novembra 2008 klesli o 54 percent. Za libru (0,4536 kg ) kávy arabica platili obchodníci začiatkom minulého týždňa 178,75 centov, čo je najviac od 6. februára 1998. Podľa niektorých analytikov dosiahne cena až 200 centov za libru. Koncom týždňa sa však rast cien zastavil po správe, že v najbližšom obchodnom roku, ktorý sa začína 1. októbra, sa zvýši produkcia kávy o 12 percent na 135 miliónov vriec. Cena kávy arabica razom klesla na 166,65 centov za libru. Cín bude rekordér Na trhu s farebnými kovmi zaujala cena medi, ktorá sa dostala na viac než trojmesačné maximum, keď sa tona medi na Londýnskej burze kovov obchodovala za 7 500 dolárov. V tieni červeného kovu nenápadne rastie cena cínu. Od roku 2005, kedy zaznamenali ťažobné spoločnosti vrchol produkcie tohto kovu, jeho zásoby celosvetovo klesajú a spotreba rastie. Nie je vylúčené, že ceny cínu prekonajú tempom rastu všetky priemyselné kovy. Ropa aj zlato dražejú Ceny ropy v závere týždňa klesali už tretí deň po sebe, keď ich smerom nadol ťahali údaje o zamestnanosti v USA. Pokles cien čierneho zlata čiastočne zmiernilo oslabovanie dolára. Septembrový kontrakt ľahkej americkej ropy WTI zlacnel na 80,70 dolára za barel. Barel severomorskej ropa Brent obchodovanej v Londýne zlacnel na 80,16 dolára za barel. Ceny ropy na začiatku tohto týždňa po prvýkrát za štyri dni vzrástli, keď ich podporili očakávania, že americká centrálna banka potvrdí nízke úrokové sadzby a naznačí pokračovanie voľnej monetárnej politiky, aby podporila krehké zotavenie hospodárstva. Cena ľahkej americkej ropy vzrástla o 78 centov na 81,48 dolára za barel a cena ropy Brent si pripísala 83 centov na úroveň 80,99 dolára za barel. Cena zlata vzrástla na najvyššiu úroveň za posledné tri týždne. Po zverejnení údajov o zamestnanosti v USA si pripísala len jedno percento, keďže obavy o spomalenie ekonomického rastu v Spojených štátoch zvýšili príťažlivosť zlata ako bezpečného prístavu pred rizikom. V Londýne sa troyská unca obchodovala za 1 194,50 dolára, v New Yorku na divízii COMEX za 1 205,30 dolára. Automobilky ťahajú paládium a platinu Prerušenie ťažby v Juhoafrickej republike zdvihlo ceny paládia a platiny, dvoch drahých kovov, ktorých cena v posledných mesiacoch takmer neustále mierne rastie kopírujúc trh a automobilmi. Oba kovy sa využívajú pri výrobe katalyzátorov Mzda v pôdohospodárstve je výrazne nižšia ako inde - BRATISLAVA. Priemerná nominálna mesačná mzda v pôdohospodárstve SR v minulom roku dosiahla úroveň 585,14 eura, čo bolo o 21,4 % menej ako v celom hospodárstve SR. Vyplýva to zo správy Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja (MPŽPRR) SR o stave poľnohospodárstva v roku 2009, ktorá prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Nominálna mesačná mzda v pôdohospodárstve vlani rástla pomalšie (1,2 %) ako v hospodárstve SR (3 %), čím sa medziročne mierne prehĺbila mzdová disparita. Priemerná mzda v pôdohospodárstve v roku 2009 dosiahla 78,6 % priemernej mzdy v hospodárstve, kým v roku 2008 tento podiel predstavoval ešte 79,97 %. "Pôdohospodárstvo je dlhodobo charakteristické mzdovou disparitou voči hospodárstvu SR," konštatuje sa v materiáli. V poľnohospodárstve SR v roku 2009 pracovalo 81.500 osôb, čo bolo o 9,5 % menej ako rok predtým. Pôdohospodárstvo malo vlani 4,56-% podiel na celkovej zamestnanosti v SR, kým v roku 2008 to bolo 4,82 %. TASR 8.08.2010 Ceny pšenice idú hore, rastú obavy z potravinovej krízy - Ceny pšenice dnes pokračovali v raste a dosiahli nové dvojročné maximum, zatiaľ čo akcie pivovarníckych a potravinárskych spoločností zaznamenali pokles. Dôvodom je reakcia trhov na rozhodnutie Ruska, jedného z najväčších exportérov obilia na svete, zastaviť pre rozsiahle sucho a požiare vývoz obilia od 15. augusta až do konca roka. Na zákaz, ktorý vo štvrtok (5.8.) oznámil ruský premiér Vladimir Putin, už zareagovala Ruská železničná spoločnosť, ktorá oznámila, že od soboty 14. augusta prestane nakladať obilie určené na vývoz. Rýchlosť zastavenia exportu šokovalo Ruskú obilnú úniu, ktorá dnes požiadala vládu, aby zákaz odložila až na 1. septembra. Ceny vzrástli o 6,5 percenta Ceny pšenice na komoditnej burze v Chicagu s dodávkou v decembri dnes vzrástli o 6,5 percenta na 8,68 USD (6,59 eura) za bušel, čo je najvyššia cena za približne dva roky. V porovnaní s hodnotou na začiatku júna je to až dvojnásobný rast a len za tento týždeň to znamená rast o 25 %. Na situáciu zareagovali aj akciové trhy a ceny akcií pivovarníckych a potravinárskych firiem išli nadol. Ceny akcií dánskej pivovarníckej firmy Carlsberg klesli o 4,5 percenta a pokles zaznamenali aj švajčiarska a francúzska potravinárska firma Nestlé a Danone. Potravinová kríza Podľa niektorých obchodníkov v Ázii by rastúce ceny mohli viesť k novej potravinovej kríze. "Môže nastať dominová reakcia a my už očakávame, že po raste cien pšenice sa pozornosť obráti na kukuricu a sóju, čo vyvolá rast cien aj pri nich," uviedli indonézski dovozcovia. Podľa Indonézie by zákaz Ruska a prípadný podobný krok z iných krajín bývalého Sovietskeho zväzu výrazne znížil dodávky do tejto krajiny. Indonézia je najväčším dovozcom pšenice a múky na ázijskom kontinente. Ak nebude mať možnosť dovozu z Ruska a od jeho susedov, potom sa bude musieť obrátiť na USA, Kanadu či Austráliu, ktoré však ponúkajú obilie za vyššie ceny než bývalé krajiny ZSSR. Ale viacerí analytici ďalšiu krízu nepredpokladajú, pretože svetové zásoby obilia, najmä pšenice, sa v ostatných rokoch zvýšili. Podobne sa takéhoto scenára neobáva ani Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Tá ešte 4. augusta, deň pred oznámením Ruska o zákaze vývozu obilia, uviedla, že obavy z možnej potravinovej krízy pre nižšie úrody pšenice by hroziť nemali, pretože svet si po predchádzajúcej kríze urobil dostatočné zásoby. K nim prispeli aj rekordné úrody pšenice v roku 2008. piatok 6. 8. 2010 TASR 2010 www.sme.sk Nové logo Európskej únie pre bioprodukty a biopotraviny - 01-07-2010 Od 1. júla 2010 vstupuje do platnosti nové logo ekologickej výroby Európskej únie na označovanie ekologických produktov (bioproduktov a biopotravín). Toto logo je súčasťou nižšie uvedeného nariadenia Komisie (ES) č. 271/2010. Pozn. pravidlá používania slovenského grafického znaku ekologickej poľnohospodárskej výroby v zmysle zákona č. 189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe týmto nie sú dotknuté. Vráťme sa k čerstvým potravinám - Pozvánka Ministerstvo pôdohospodárstva SR Vás srdečne pozýva na slávnostné otvorenie výstavy „Vráťme sa k čerstvým potravinám“ spojenej s workshopom na tému „Predaj z dvora“, ktorá sa bude konať 4. – 5. júna 2010 od 10.00 do 18,00 v priestoroch hotela Centrum, Dom Techniky ZSVTS s.r.o., v Košiciach. Zároveň Vás pozývame na tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční za účasti ministra pôdohospodárstva SR Vladimíra Chovana (nominant ĽS-HZDS) v piatok 4. júna 2010. Rámcový program otvorenia výstavy dňa 4. 6. 2010: 10.00 hod. slávnostné otvorenie za účasti ministra pôdohospodárstva V. Chovana 11.00 hod. tlačová konferencia, témy: Predaj z dvora - návrat k čerstvým potravinám Riešenie škôd spôsobených záplavami 13.00 hod. workshop – 1. Aktuálna potravinárska legislatíva 2. Legislatíva predaja potravín priamo spotrebiteľovi 3. Aktualizácia zákona o potravinách 4. Hygienické štandardy pri predaji z dvora 5. Skúsenosti s priamym predajom z dvora Odborný garant workshopu: Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Košice Výskumný ústav potravinársky Tešíme sa na Vašu účasť. Mgr. Katarína Belická hovorkyňa ministra EFSA vydal register odkazov na zdravotné tvrdenia - 03-06-2010 Tento dokument obsahuje zoznam 4185 odkazov na vybrané zdravotné tvrdenia, ktoré boli podložené dostatočným množstvom vedeckých dôkazov a sú teda vhodné na proces následného schvaľovania. Okrem toho obsahuje zoznam odkazov na tvrdenia, ktoré boli prijaté Panelom pre dietetické výrobky, výživu a alergie v roku 2009 potom, čo dostal vysvetlenie od Komisie v novembri 2009. Tento zoznam odkazuje na tvrdenia získané z rozdielnych zdrojov a tiež tvrdenia, ktoré boli pred tým nesprávne zaradené, alebo v zozname chýbali. Dokument je rozdelený do štyroch častí: * Consolidated list of Article 13 health claims – part 1 * Consolidated list of Article 13 health claims – part 2 * Consolidated list of Article 13 health claims – part 3 * Consolidated list of Article 13 health claims – part 4 Tento zoznam je len orientačným dokumentom a nemá legislatívny význam. Zoznam zdravotných tvrdení, ktoré už boli posúdené a následne schválené resp. zamietnuté môžete nájsť na webových stránkach Európskej komisie: http://ec.europa.eu/food/food/labellingnutrition/claims/community_register/health_claims_en.htm Na tejto stránke zároveň nájdete zoznam schválených výživových tvrdení uverejnených v prílohe nariadenia EC/1924/2006: http://ec.europa.eu/food/food/labellingnutrition/claims/community_register/nutrition_claims_en.htm EFSA na svojich stránkach postupne uverejňuje vedecké stanoviská k jednotlivým výživovým tvrdeniam s odôvodnením schválenia resp. zamietnutia daného tvrdenia: http://www.efsa.europa.eu/en/scdocs.htm Prílohy (dokumenty na stiahnutie) * Consolidated list of Article 13 health claims – part 1 (pdf, 4.58 Mb, 55x) * Consolidated list of Article 13 health claims – part 2 (pdf, 3.41 Mb, 17x) * Consolidated list of Article 13 health claims – part 3 (pdf, 1.49 Mb, 13x) * Consolidated list of Article 13 health claims – part 4 (pdf, 2.74 Mb, 12x) www.land.dov.sk Prehľad vypracovaných právnych predpisov MP SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2010 - 28-05-2010 Prehľad právnych predpisov vypracovaných Ministerstvom pôdohospodárstva SR uverejnených v Zbierke zákonov SR za rok 2010 k 27.5.2010 1. 12/2010 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 6. apríla 2005 č. 2089/2005-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca pochutiny 2. 42/2010 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat 3. 78/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podmienky poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie mlieka 4. 79/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 493/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výpočet výdavkov orgánov úradnej kontroly potravín a orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti 5. 80/2009 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 199/2005 Z. z. o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení neskorších predpisov 6. 96/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov 7. 111/2010 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov 8. 114/2010 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov 9. 127/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov 10. 128/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 121/2009 Z. z. 11. 138/2010 Z. z. - Zákon o lesnom reprodukčnom materiáli 12. 149/2010 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. februára 2008 č. 04650/2008-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prídavné látky v potravinách 1 13. 155/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie množiteľského materiálu ovocných drevín a ovocných drevín určených na výrobu ovocia na trh 14. 163/2010 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 205/2007 Z. z. o klasifikácii jatočne opracovaných tiel ošípaných, o odbornej príprave a o osvedčení o odbornej spôsobilosti 15. 179/2010 Z. z. - Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky v znení výnosu č. 20374/2009-OL 16. 184/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 52/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva krmovín na trh 17. 185/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 51/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva olejnín a priadnych rastlín na trh 18. 186/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva zelenín na trh v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 278/2007 Z. z. 19. 188/2010 Z. z. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 57/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osiva obilnín na trh 20. 198/2010 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve 21. 227/2010 Z. z. - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve Potravinári varujú, že predaj z dvora ich diskriminuje - BRATISLAVA. Vláda diskriminuje renomovaných výrobcov mäsa a mlieka na úkor ochrany zdravia spotrebiteľa, tvrdí to Potravinárska komora Slovenska v súvislosti s tzv. predajom potravín z dvora. "Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že štát odrazu vytvára pre rovnaký predmet podnikania rozdielne podmienky, teda že farmy môžu mäso, mlieko a ďalšie produkty predávať so 6 percentnou daňou z pridanej hodnoty (DPH) a podniky pri oveľa prísnejších hygienických pravidlách s 19 percentnou DPH," informovala v utorok agentúru SITA riaditeľka potravinárskej komory Jarmila Halgašová. Potravinárske podniky podľa nej mnohé roky investovali značné finančné prostriedky do zlepšovania úrovne hygienických podmienok výroby. Niektoré potravinárske prevádzky v dôsledku prísnejších opatrení na národnej úrovni dokonca nezvládli financovanie investícií do modernizácií prevádzok a svoju výrobu museli ukončiť. Potravinárska komora Slovenska upozorňuje spotrebiteľov, ktorí kupujú mäso, mlieko a ďalšie produkty tzv. predaja z dvora, aby zvážili znížené hygienické požiadavky, ktoré podľa platnej legislatívy stačia pri ich spracovaní a predaji. Práve na tieto produkty platí od mája tohto roku pri predaji 6-percentná DPH. Zníženie hygienických požiadaviek pri spracovaní a predaji výrobkov z dvora presadili poslanci Národnej rady SR začiatkom tohto roka. Prijatou legislatívou sa Slovensko podľa potravinárov uberá opačným smerom, ako nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskych spoločenstiev z roku 2004, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa s ohľadom na bezpečnosť potravín, a to aj na úkor sprísnenia predpisov. "Potravinárska komora zdôrazňuje, že nižšie štandardy hygieny zvyšujú riziko výskytu ochorení spôsobených mikroorganizmami a ich produktmi najmä v letnom období. Len máloktorí spotrebitelia si však toto nebezpečenstvo uvedomujú," dodali potravinári. Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. Komora pôsobí od septembra 2002, združuje 44 členov, z ktorých šiesti sú kolektívni členovia. utorok 11. 5. 2010 SITA Babiš môže ovládnuť dva poľnopodniky zo Slovenska - Česká skupina Agrofert podnikateľa Andreja Babiša môže ovládnuť dva poľnohospodárske podniky z juhozápadu Slovenska. Získanie priamej kontroly nad časťami spoločností Štefan Bereznai (ŠB) - Agronet a Corn Corporation z Dunajskej Stredy schválil firme Belar Protimonopolný úrad (PMÚ), informoval dnes ČTK hovorca úradu Vladimír Ferko. Výrobca kŕmnych zmesí a prevádzkovateľ poľnohospodárskych skladov Belar patrí pod Agrofert od roku 2008. Rozhodnutie PMÚ už nadobudlo právoplatnosť. "Uskutočnením posudzovanej koncentrácie sa konkurenčné prostredie na trhu veľkoobchodného predaja rastlinných komodít a na trhu služieb poľnohospodárom v oblasti skladovania plodín výrazne nezmení," poznamenal Ferko v tlačovej správe. Spoločnosť ŠB - Agronet sa venuje najmä sprostredkovaniu a obchodu s produktmi rastlinného a živočíšneho pôvodu, službám v poľnohospodárstve (sušenie, čistenie a skladovanie obilovín) a produkcii kŕmnych zmesí. Podľa údajov z Obchodného registra je jediným spoločníkom aj konateľom firmy Corn Corporation Štefan Bereznai. Podnik sa zaoberá napríklad čistením, sušením a balením poľnohospodárskych výrobkov, vyrába tiež kŕmne zmesi a prevádzkuje výrobný sklad. Okresný súd v Trnave vyhlásil v marci konkurz na majetok oboch dunajskostredských firiem. Agrofert získal súhlas PMÚ na ovládnutie firmy Belar v roku 2008. Firma Belar vznikla po zlúčení troch podnikov poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu v regióne juhozápadného Slovenska. Agrofert v krajine kontroluje podiely vo viacerých spoločnostiach, napríklad v chemickom a potravinárskom priemysle. streda 21. 4. 2010 17:25 ČTK Minister V. Chovan sa stretol s európskymi cukrovarníkmi - 08-04-2010 Minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan (nominant ĽS-HZDS) sa 7. apríla zúčastnil v Žiline na „Konferencii venovanej európskemu cukrovarníckemu priemyslu“. Na stretnutí so zástupcami cukrovarníckych spoločností z viacerých európskych štátov hovorili o problémoch a perspektívach v sektore cukru a cukrovej repy na Slovensku. Sektor cukru prešiel za posledné roky výraznými zmenami, ktoré sa týkali predovšetkým zníženia národnej kvóty na výrobu cukru o viac ako 50 % na súčasných 112 319,5 ton. Situácia na Slovensku ukázala, že reštrukturalizačný program poskytol spoločnostiam vlastniacim cukrovary značný priestor na rozhodnutia o ukončení produkcie bez účasti štátu. Stalo sa tak najmä v prípade spoločnosti Eastern Sugar Dunajská Streda, ktorá mala 33 %-ný podiel na produkcii Slovenska. „Z pohľadu slovenských pestovateľov môžeme povedať, že v súčasnosti majú vydané práva dodávky podľa certifikátov pri 16 % cukornatosti na 802 282 ton cukrovej repy. V roku 2009 sa cukrová repa na Slovensku pestovala na výmere viac ako 15 000 ha. Počet pestovateľov v tomto roku predstavoval 181 subjektov s priemernou výmerou okolo 88 ha na jeden subjekt“, konštatoval minister V. Chovan. Podľa slov ministra Chovana, kríza v poľnohospodárskom sektore ukázala, že Slovensko zrejme prežije všetko, pretože momentálne sa nachádzame v etape, kedy sa už odrážame odo dna. Vytvárame novú stratégiu, koncepciu rozvoja vidieka tak, aby ju nebolo možné zmeniť podľa výsledkov volieb. Minister Chovan sa dotkol aj politiky EU a prerozdeľovania finančných prostriedkov. Podľa neho poľnohospodárstvo nie je konkurencieschopné ak je podporované systémom, ktorý deformuje trh. Vyjadril presvedčenie, že príde k odstráneniu deformácii v prerozdeľovaní a všetci v tomto sektore budú podnikať na rovnakej báze. Dotkol sa aj obchodných reťazcov, ktoré od roku 2000, kedy nastúpili na náš trh, dramatickým spôsobom znížili nákupné ceny od slovenských producentov. Našim cieľom je, aby sa slovenské výrobky vrátili do obchodov. Minister víta, že už aj Rada ministrov v Bruseli sa začala problematikou obchodných reťazcov zaoberať. Minister vyslovil presvedčenie, že rokovanie konferencie prispeje aj k formulovaniu konkrétnych progresívnych návrhov v prerokovávaných oblastiach a vytvorí sa priestor na diskusiu o aktuálnych problémoch v oblasti cukrovarníctva všetkých zúčastnených štátov. Min.pôdohospodárstva Slováci sa dobre vyznajú v poľnohospodárskej politike EÚ - (01.04.2010) Väčšina Európanov má len obmedzené poznatky o poľnohospodárskej politike, vyplýva z prieskumu Európskej komisie. Na otázky týkajúce sa európskeho farmárstva najlepšie odpovedali Holanďania, Slováci a Česi. Komisia vydala špeciálny prieskum verejnej mienky, ktorý odhaľuje ako Európania vnímajú sektor poľnohospodárstva. Zameriava sa na význam poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, mieru poznatkov o záležitostiach Spoločnej poľnohospodárskej politiky, priority farmárstva, výkon poľnohospodárstva, výkon a zodpovednosť farmárov, adekvátnosť rozpočtu SPP a postoj voči budúcej finančnej podpore agro-sektora. Aj keď drvivá väčšina opýtaných (90 %) si uvedomuje význam poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, majú len obmedzené poznatky o poľnohospodárskej politike (SPP). Uvítali by však viac informácií o bezpečnosti potravín, vplyve farmárstva na životné prostredie a dobrom zaobchádzaní so zvieratami na farmách. Štyria z desiatich opýtaných (41 %) už počuli alebo čítali o SPP. Viac ako polovica (57 %) sa s týmto pojmom nikdy nestretla. V správnosti odpovedí na 3 otázky týkajúce sa poľnohospodárstva sa Slováci spolu s Čechmi umiestnili na 2. mieste, hneď po Holanďanoch. Väčšina Európanov preferuje, aby záležitosti sektora riešili na európskej úrovni, najmä pokiaľ ide o ochranu životného prostredia (65%), okrem toho tvrdia, že hlavnou prioritou SPP by malo byť zaistenie kvality tovarov, zdravia a bezpečnosti (59%), myslí si to aj viac ako polovica opýtaných Slovákov (57 %). Záleží im aj na zaisťovaní rozumných cien potravín (49 %), a slušnom živote farmárov (41 %). Európania nehodnotia SPP jednoznačne. Na jednej strane tvrdia, že funguje pomerne dobre pokiaľ ide o zabezpečovanie dodávateľských reťazcov, kvalitu produktov, pričom uprednostňujú metódy organického farmárstva. Na druhej strane, podľa nich EÚ nedostatočne chráni rodinné farmy a slušný život farmárov. Drvivá väčšina opýtaných podporuje nové ciele poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré spočívajú v zachovaní krajiny, pomoci farmárom čeliť dôsledkom klimatických zmien, rozvoji ekonomiky vidieckych oblastí, rovnosti farmárov pri distribúcii podpory, prepojení finančnej podpory s bezpečnosťou potravín či dobrým zaobchádzaním so zvieratami a podpore farmárov v produkcii toho, čo dopytuje trh. Skoro polovica opýtaných a 65 % Slovákov si myslí, že poľnohospodári veľkou časťou prispeli v boji proti klimatickým zmenám, ale ich úloha sa ešte neskončila. Hlavnou zodpovednosťou poľnohospodárov v spoločnosti je podľa nich dodávanie zdravých a bezpečných potravín. V európskej spoločnosti panuje názor, že farmárov treba motivovať k produkcii organických potravín, prispievaniu k tvorbe obnoviteľných zdrojov energie a využitiu výhod pokroku v oblasti biotechnológie. SPP je kontroverznou súčasťou európskeho rozpočtu, pričom výdavky na farmárstvo tvoria takmer jeho polovicu. Kritici dokonca vyzývajú, aby Únia zvážila, či podporu poľnohospodárstva nezrušiť úplne. Účastníci prieskumu podporu farmárov obhajujú, 83 % chce, aby EÚ aj naďalej dotovala príjmy farmárov. www.euroactiv.sk Signalizačná správa ÚKSÚP-u na 2.4.2010 - 29-03-2010 V podstate ustálené jarné počasie umožňuje bez väčších problémov začiatok jarných prác. Rovnako aj ošetrovanie proti chorobám a škodcom je možné vykonávať v optimálnom období vrátane ideálnej rastovej fázy. Nadchádzajúci predĺžený sviatočný víkend bude opäť vhodný na niektoré práce. Iba na Veľký piatok by sme sa mali podľa tradície vyvarovať priamemu obrábaniu pôdy. A tiež by nemuselo v tento deň pršať, aby sa nenaplnila pranostika „Veľký piatok daždivý, bude rok žíznivý“. Ovocné dreviny Vo vyšších polohách je stále možné ošetrovanie broskýň proti kučeravosti broskyňových listov. Doterajší priebeh počasia možno hodnotiť skôr ako nevyhovujúci tejto chorobe, preto druhé ošetrenie do obdobia kvitnutia pre nižšie polohy bude aktuálne iba v prípade daždivého počasia. Na prvé ošetrenie v období nalievania sa púčikov, keď sa začínajú z púčikov vysúvať prvé vrcholčeky zelených lístkov sú vhodné meďnaté prípravky Cuprocaffaro, Cuproxat SC, Funguran, Champion 50 WP alebo Kuprikol 50, prípadne aj sírnatým Sulka. Pre oba termíny ošetrenia sú povolené organické fungicídy Citan DG, Delan 700 WDG, Dithane M 45, Dithane DG neo-tec, Efuzin 500 SC, Novozir MN 80 alebo Syllit 65. Druhé ošetrenie treba vykonať 7-14 dní po prvom ošetrení. Podľa priebehu počasia tesne pred kvitnutím marhúľ, ktoré čoskoro začne, bude závisieť aj potreba ochrany proti monilióze kvetov a výhonkov kôstkovín, ktorá v menšej miere poškodzuje aj čerešne a višne. V prípade suchšieho počasia nebude potrebná ochrana pred kvitnutím. Ak by nastalo daždivejšie počasie ešte počas kvetu, je tu stále možnosť ochrany tesne po odkvitnutí. Z prípravkov sú na ošetrenie povolené Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Signum, Sporgon 50 WP a Zoran a na marhule aj Baycor 25 WP. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1 000 litrov na hektár. Opätovne upozorňujeme aj na predjarný postrek jadrovín, hlavne jabloní. Dobrá účinnosť je pri teplotách aspoň 10oC, spoľahlivejšia nad 15oC. Vo vyšších polohách bude postrek aktuálny aj o 2-3 týždne až do konca apríla. Ošetruje sa od pokročilého „myšieho uška“ do fázy ružového kvetného púčika. Z povolených prípravkov sa používa Vektafid A. Pri vyšších teplotách a vo vyššom štádiu pučania možno použiť aj prípravky Calypso 480 SC, Ceon 5 CS, In-sek, Karate zeon 5 CS, Karate so zeon technológiou 5 CS, Lambdol a Mospilan 20 SP a v malospotrebiteľskom balení Vošky stop. Je vhodné použiť väčšie množstvo postrekovej tekutiny (okolo 1 000 l/ha), čím sa zabezpečí vyššia účinnosť postreku. Vinič Vinič zatiaľ iba intenzívne slzí. Po silnejšom oteplení určite nastane rýchle pučanie. Prvým ošetrením na jar je tzv. postrek na sucho proti roztočom a roztočcom, najmä proti kučeravosti. Význam má iba vo vinohradoch s opakovanými výskytmi, v zdravých viniciach ošetrovať netreba. Najvhodnejšia ochrana je biologická použitím dravého roztoča Typhlodromus pyri. Jarný postrek viniča možno robiť pomerne v dlhom časovom rozpätí, väčšinou majú naň vinohradníci 3-4 týždne. Najúčinnejší je počas slnečných dní pri teplote 12-15oC. Ing. Stanislav Barok ÚKSÚP – OOR, dňa 29.3.2010 Výzva na jednorazovú podporu - 31-03-2010 Dňa 29. 03. 2010 Pôdohospodárska platobná agentúra v súlade s nariadením vlády SR č. 78/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky poskytnutia jednorazovej podpory v sektore produkcie mlieka uverejnila na svojej stránke (www.apa.sk - sekcia organizácie trhu - živočíšne komodity - jednorazová podpora na dojnicu) výzvu a metodicky postup na predkladanie žiadosti o vyplatenie jednorazovej podpory na dojnicu pre rok 2010. Dotácia je určená pre chovateľov dojníc s pridelenou individuálnou kvótou mlieka k 31. 03. 2010 Zároveň dávame do pozornosti príslušný link: http://www.apa.sk/index.php?navID=247 www.land.gov.sk Orientačné výšky priamych platieb - 31-03-2010 Ministerstvo pôdohospodárstva SR s cieľom informovať poľnohospodárov o podporných podmienkach na aktuálny rok zverejňuje orientačné výšky priamych platieb 2010: Jednotná platba na plochu: 143 EUR/ha Doplnková platba na pôdu: 5 EUR/ha Platba na VDJ: min. 143 EUR/VDJ Platba na dojnice: min. 56 EUR/ks Platba na rajčiaky: 418 EUR/ha Platba na ovocie a zeleninu: 54 EUR/ha Osobitná platba na cukor: 266 EUR/ha Platba na chmeľ: 330 EUR/ha Sadzby pre platby v rámci Osi 2 Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007-13 zostávajú v nezmenenej výške. Ing. Marek Kodada generálny riaditeľ sekcie rozvoj vidieka Minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan rokoval s veľvyslancami o podmienkach podnikania obchodných reťazcov na Slovensku - 11-03-2010 Minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan (nominant ĽS-HZDS) 10. marca prijal na ministerstve veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev za Veľkú Britániu – pán Andrew Pittam, Holandsko – pani Daphne Bergsma, Nemecko – pán Axel Hartmann, Rakúsko – pán Helmut Wessely a Francúzsko – pán Pierre Clouet, prvý radca Veľvyslanectva Francúzska a pani Renée – Christine Claverie, atašé, vedúca oddelenia poľnohospodárstva za Veľvyslanectvo Francúzska. Cieľom stretnutia bola diskusia, ktorá sa týkala novely zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch medzi odberateľmi a dodávateľmi tovaru, ktorými sú potraviny. Na úvod minister informoval veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev o otázkach, ktoré rezonujú medzi farmármi a obchodníkmi. Podotkol, že hospodárska kríza má negatívny vplyv na ceny výrobkov a príjmy farmárov. Diskusie sa zúčastnila aj generálna riaditeľka Sekcie potravinárstva, výživy a obchodu MP SR Soňa Supeková, ktorá zúčastnených informovala o legislatívnych zmenách v zákone. Minister zdôraznil, že dôležitým cieľom sú vzťahy medzi dodávateľmi, obchodníkmi a prvovýrobcami, ako aj spravodlivá participácia na cenách. Zákon po novelizácii smeruje k tomu, aby mal spotrebiteľ dostatok bezpečných a kvalitných potravín. O legislatívnom procese zákona informoval prítomných poslanec NR SR Marian Záhumenský, pričom zdôraznil, že je potrebné zabrániť nekalým praktikám v obchodných reťazcoch. Zo strany veľvyslancov a zástupcov veľvyslanectiev bol prejavený záujem o túto problematiku a podčiarkli význam vzájomnej spolupráce medzi NR SR a Vládou SR a taktiež otvorený dialóg s ostanými štátmi. V závere veľvyslanci a zástupcovia veľvyslanectiev ocenili prístup ministra pôdohospodárstva SR Vladimíra Chovana (nominant ĽS-HZDS) ako aj ministerstva, poslancov NR SR a členov Vlády SR o riešenie tejto problematiky. Minister prejavil ústretovosť otvorenému dialógu a stretnutiam expertov z tejto oblasti za jednotlivé štáty, pri výmene skúseností. www.land.gov.sk Brusel povolil geneticky modifikované zemiaky - Upravená plodina sa bude pestovať na priemyselné účely 03.03.2010 / eri Farmári v Európskej únii môžu začať vysádzať geneticky modifikované zemiaky. Brusel v utorok vydal povolenie na pestovanie zemiaku s názvom Amflora, ktorý vyvinuli inžinieri v laboratóriách nemeckej chemickej spoločnosti BASF. Naposledy získal geneticky modifikovaný organizmus povolenie na komerčné využitie v EÚ pred 12 rokmi. Išlo o kukuricu MON810 z dielne americkej agrárnej firmy Monsanto. Kontroverzné rozhodnutie Bruselu vyvolalo rozhorčenie medzi kritikmi genetického upravovania plodín. BASF však v tlačovej správe uviedla, že zemiaky sa budú pestovať na využitie v priemysle. Amflora totiž obsahuje optimálne množstvo škrobu a chemická firma ju vyvinula pre svojich zákazníkov z oblasti papierenského či textilného biznisu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín počas schvaľovacieho procesu niekoľkokrát potvrdil, že geneticky modifikované zemiaky Amflora sú bezpečné aj pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. BASF podala žiadosť o povolenie komerčného využitia svojho pozmeneného zemiaku ešte v roku 1996 vo Švédsku, ktoré v procese schvaľovania vystupovalo ako „reportér“. Po definitívnom odsúhlasení úradmi v Bruseli vydá krajina čoskoro formálne povolenie. ,,Po 13 rokoch čakania sme nesmierne potešení, že Európska komisia povedala áno,“ vyhlásil člen rady výkonných riaditeľov BASF Stefan Marcinowski. Firma plánuje ešte tento rok vysadiť zemiaky Amflora na 250 hektároch v Českej republike, Švédsku a Nemecku. Európska únia bola v doteraz v politike podpory geneticky modifikovaných plodín zdržanlivejšia ako USA, Kanada či Brazília najmä pre obavy zo zatiaľ nepreukázaných dopadov na zdravie či životné prostredie. Farmári však voči takémuto postoju protestovali s tým, že odmietanie genetiky ich znevýhodňovalo v konkurencii. Včerajšie rozhodnutie vyvolalo rozhorčenie kritikov. ,,EÚ otvorila dvere geneticky modifikovaným organizmom,“ citoval denník Financial Times (FT) analytika Greenpeace Marca Contiera. Proti rozhodnutiu komisie ostro vystúpil aj taliansky minister poľnohospodárstva Luca Zaia, či nemecký europoslanec za stranu zelených Martin Hausling. Brusel dal podľa neho ,,facku 70 percentám spotrebiteľov, ktorí sú proti geneticky modifikovaným organizmom aj Európskemu parlamentu, ktorý presadzuje takýto postoj, “ píše britský Telegraph. Denník ďalej cituje Heike Moldenhauerovú zo združenia Priatelia Zeme, podľa ktorej nesie geneticky modifikovaný zemiak z laboratória BASF rezistenciu voči antibiotikám a mohol by spôsobiť problémy ak by sa dostal do potravinového reťazca, napríklad kŕmením dobytka zbytkami z priemyselnej výroby. Brusel schválil pomoc farmárom - Slovensko môže poskytnúť farmárom zasiahnutých krízou dočasnú pomoc vo výške až 15 000 eur. Rozhodla o tom Európska komisia. Celkovo by malo ísť na pomoc asi 3,3 milióna eur a vyplácať by sa mala do konca tohto roka. Farmári dostanú peniaze formou priamej platby. No určené sú len tým, ktorí už pred júlom 2008 nemali finančné problémy. ČTK 5.03.2010 Minister Vladimír Chovan na informačných dňoch v marci 2010 - 19-02-2010 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Agroinštitútom, š. p., Nitra organizujú v mesiaci marec Krajské informačné dni. Tie sú pod záštitou ministra pôdohospodárstva SR Vladimíra Chovana (nominant ĽS-HZDS). Cieľom stretnutí je poskytnúť najaktuálnejšie informácie podnikateľom v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle. Stretnutia budú zamerané najmä na možnosti využívania finančných prostriedkov v roku 2010, aktualizáciu Programu rozvoja vidieka, zhodnotenie výziev z roku 2009 a na nové výzvy v roku 2010, ale aj na zámery Spoločnej poľnohospodárskej politiky do budúcnosti. Na stretnutiach sa zúčastní minister Vladimír Chovan, príslušní generálni riaditelia sekcií a odborov z Ministerstva pôdohospodárstva SR, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a hostia. Krajské informačné dni sa uskutočnia: * 11. marca 2010 v Banskej Bystrici (Nitriansky a Banskobystrický kraj) v kongresovej sále Obvodný úrad, Námestie Ľ. Štúra 1, * 16. marca 2010 v Košiciach (Košický a Prešovský kraj) v zasadačke budovy Mestského úradu, Tr. SNP 48/A, Košice * 18. marca v zasadačke PDP Trhové mýto v Trhovej Hradskej (Trnavský a Bratislavský kraj), * 23. marca 2010 v Tréningovom školiacom centre pre KIA, Hlavná 400/1 v Gbeľanoch pri Žiline (medzi Varínom a Nededzou) (Žilinský aTrenčiansky kraj). Ďalšie informácie nájdete na stránke www.sppk.sk. Smerovanie integrovanej produkcie na Slovensku - 12-02-2010 Vo štvrtok 11. februára 2010 sa v Podbanskom vo Vysokých Tatrách uskutočnil za účasti ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana (nominant ĽS – HZDS) seminár na tému „Smerovanie integrovanej produkcie zeleniny, ovocia, zemiakov a vinohradov na Slovensku“. Seminára sa zúčastnili zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva SR, Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Združenia agropodnikateľov Slovenska, Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, Združenia ovocinárov, zeleninárov a zemiakárov ako aj vinárov na Slovensku. Predmetom rokovania bola integrovaná produkcia (IP) na Slovensku do roku 2013 a jej smerovanie po roku 2014. Diskutovalo sa o výhodách a nevýhodách slovenského modelu oproti zahraničiu a možnostiach rozšírenia modelu POR (prípravkov na ochranu rastlín) v rámci IP, za účelom podpory vzdelávania a prípravy podnikov poľnohospodárskej prvovýroby SHR (súkromne hospodáriacich roľníkov) na vstup do IP a dodržiavanie jej podmienok. Témou seminára boli aj možnosti zaradenia sa do IP u nových členov, o správnom využití finančných prostriedkov na podporu a kontrolách v IP. Zástupcovia, ktorí sa zúčastnili seminára predniesli svoje pripomienky k Nariadeniu vlády SR č. 499/2008 o integrovanej produkcii a zaoberali sa aj spoluprácou medzi jednotlivými zväzmi a združeniami o uznaní vzájomného členstva. Riešili otázku závlah pre intenzívne plodiny a taktiež význam spoločnej ochrannej známky kontrolovanej produkcie. Jednou z myšlienok zástupcov na seminári bolo vytvorenie národnej technickej pracovnej skupiny na podporu zavedenia štandardov IP a kontroly kvality na Slovensku GLOBALGAP, čo by uľahčilo umiestniť produkt do obchodných reťazcov na Slovensku aj v rámci Európskej únie. Cieľmi stretnutia bolo predovšetkým nájsť možnosti rozvoja IP do roku 2013, prijateľné pre všetky intenzívne plodiny a poukázať na potrebu riešenia závlah ako aj príprava, koordinácia spoločného smerovania IP po roku 2014. www.land.gov.sk Európske bio výrobky dostali oficiálne logo. Bude povinné - Spomedzi 3 500 návrhov vyhral biologický euro-list. Pozrite si nové logo. Tomáš Czwitkovics 9.02.2010 Etrend Podmienky pre označovanie ekologických alebo takzvaných bio produktov už síce podliehajú európskym pravidlám, Európska komisia však chce zaviesť aj jednotný vizuálny ukazovateľ pre tieto výrobky. Komisia v pondelok predstavila víťazné logo, ktorými výrobcovia budú musieť povinne označiť všetky bio produkty. Logo vyberalo počas posledných dvoch mesiacov 130-tisíc ľudí prostredníctvom internetu. Na výber boli tri návrhy loga, ktoré sa dostali do finále spomedzi 3 500 prihlášok. Zvíťazil študent z Nemecka Dusan Milenkovic s logom, ktoré prostredníctvom európskych hviezd zobrazuje zelený list. Milenkovic získal 63 percent všetkých hlasov. Používanie loga bude povinné na všetkých bio výrobkoch od 1. júla. Podľa servera derStandard.at sa povinnosť bude vzťahovať na všetky nové produkty vyrobené v štátoch EÚ. Pri výrobkoch, ktoré už na trhu sú, bude používanie loga dobrovoľné. To isté platí aj pre dovezené výrobky. Krajiny EÚ, respektíve samotní výrobcovia budú môcť používať aj vlastné verzie loga, ale iba spolu s novým európskym. Zmienka o logu sa má dostať aj do príslušnej európskej smernice, ktorá upravuje, aké výrobky možno označiť prívlastkom bio, ekologický či organický. Vyvážame menej mlieka - Zo Slovenska sa od januára do októbra 2009 vyviezlo mlieko a mliečne výrobky za 149 miliónov eur. Vyplýva to z decembrovej správy Agrárnych trhových informácií Slovenska. Dovoz predstavoval hodnotu 165,6 milióna eur, saldo za mlieko a mliečne výrobky bolo záporné, a to 16,6 milióna eur. V rovnakom období roku 2008 ešte hodnota exportu predstavovala 241,24 milióna eur. O viac ako štvrtinu klesol aj export syrov zo Slovenska. 8.02.2010 TASR Slivovice je dosť, zakrátko zdražie - Milovníci domácej pálenky ušetria, ak sa poponáhľajú. Pálenice idú tento mesiac naplno. BORSKÝ MIKULÁŠ, BRATISLAVA. „Pime dobre, pime zdravo," povie Alexander Cintula z Borského Mikuláša a labužnícky si vo svojej pálenici na okraji záhoráckej dediny pripije päťdesiatdvapercentnou slivovicou na zdravie. Dojem z dobrej sezóny mu kazí spotrebná daň, ktorá sa od prvého marca zvýši. Ľudia sa preto snažia vypáliť svoje ovocie ešte do konca februára. V pálenici sa strieda zákazník za zákazníkom. Ak dnes zaplatia za liter 52­ percentnej slivovice vypálenej v pálenici v priemere 3,82 eura, tak od marca ich to bude stáť 4,13 eura. Slivovice bude dosť „Tento rok bude ešte lepší ako rok predtým," predpovedá majiteľ pálenice. Vlani sa v záhradách a sadoch urodilo dostatok sliviek, hrušiek i čerešní. Len jabĺk je málo. Ich nedostatok však milovníkov domácej pálenky až tak netrápi. Anton Kujan z Malých Levár prichádza páliť slivky. V destilačných nádobách má sto litrov kvasu. Nádeja sa, že z toho „kvapne" desať litrov slivovice. „Liter pálenky na desať litrov kvasu," ozrejmuje páleničiarsku matematiku. Najlepšia slivovica je podľa neho 52-percentná. „Slabšia nie je dobrá," ohrnie nosom. K Cintulovi ľudia nosia aj rôzne záhradné zmesky. Pestovateľ z Malých Levár hovorí, že v moravskej pálenici vraj raz zažil, že pálili paradajkovú pálenku. V pestovateľských páleniciach sa však legálne môže vyrábať len pálenka „z ovocia mierneho pásma". Urobiť dobrý kvas je základným predpokladom dobrej pálenky. „Ovocie musí byť zrelé, ale nie zhnité. Predtým, ako sa dá do plastových sudov, treba ho umyť. Jablká a hrušky je dobre rozmixovať, slivky, najlepšie bez kôstok. popučiť. Ovocie nechávajú pestovatelia kvasiť približne šesť týždňov pri teplote do 15 stupňov Celzia. Na podporu kvasenia sa pridáva trochu cukru. Na sto kilo aspoň kilečko cukru," radí páleničiar Cintula. Výroba pálenky v pálenici trvá zhruba dve hodiny. Pri dvojitej destilácii sa oddeľuje najmä metylalkohol. Zvýšenie dane predraží pálenku Chlapi v pálenici nevylučujú, že po marcovom zvýšení spotrebnej dane na alkohol sa bude „domáca" viac páliť doma. „Mne taká nechutí, hneď ju spoznám," hovorí Kujan. Pokušenie však podľa neho bude veľké. „Bolo veľa ľudí, ktorí mi volali, že chcú páliť v marci, keď som im povedal, že sa zvyšuje daň, poďakovali sa a už viac nezavolali," hovorí majiteľ pálenice. Napriek zvýšenej dani sa podľa neho nájde stále veľa ľudí, ktorí si dajú ovocie vypáliť v pestovateľskej pálenici. Ľudia, ktorí majú záhrady a sady, nechodia kupovať alkohol do obchodu a spoľahnú sa radšej na vlastné zásoby. štvrtok 4. 2. 2010 | Ján Krempaský www.sme.sk Agrosektor nakoniec v pluse - Slovenský poľnohospodársky sektor skončil vlaňajšie hospodárenie v čiernych číslach. „Publikovali sa rôzne informácie o tom, že agrorezort by sa mohol za vlaňajšok prepadnúť do straty na úrovni 132,78 až 165,97 miliardy eur. Sme radi, že sa tieto poplašné informácie nepotvrdili,“ uviedol minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan. Konštatoval, že pre odhad hospodárskeho výsledku agroodvetvia za minulý rok sa použili dva spôsoby zisťovania. „Obidva spôsoby odhadu predpokladajú zisk na úrovni 20 až 27 miliónov eur, čo však predstavuje pokles na pätinu úrovne hospodárskeho výsledku roku 2008,“ informoval. TASR 1.02.2010 Výplata priamych podpôr - 22-01-2010 12:35:32 Hoci je Slovensko jednou z mála krajín EÚ, kde sa väčšina priamych podpôr vypláca ešte do konca kalendárneho roka, predsa len sa v tomto období pravidelne ozývajú z praxe hlasy, že ten či onen subjekt nedostal dotácie. Ako to teda vyzerá s výplatou priamych platieb za rok 2009? BRATISLAVA. Ako uviedol Andrej Gajdoš, riaditeľ Odboru priamych a environmentálnych podpôr Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), do konca roku 2009 PPA vyplatila žiadateľom o priame platby celkovo 358 440 606,30 eur (vyše 10,75 mld. Sk). Z toho jednotná platba na plochu predstavovala 207 269 390 eur a doplnková platba na plochu 40 221144 eur. „Do konca minulého roku sme vydali 13 639 rozhodnutí, pričom do procesu schvaľovania platieb a vydávania rozhodnutí vstúpilo 15 798 žiadateľov. Keďže v rámci jedného rozhodnutia mohlo byť viacero platieb, teda podporných programov, do konca roka 2009 sme uskutočnili 30 872 platieb. Ak sme ešte niekomu nevydali rozhodnutia, tak to bolo z dôvodu stále neukončených konaní podľa zákona o správnom konaní, prípadne kvôli neukončeným kontrolám na mieste, preverovaniu špecifík jednotlivých podporných programov, ako aj kvôli preverovaniu dvojitých a viacnásobných deklarácií tých istých pozemkov priamo v teréne,“ konštatoval Andrej Gajdoš. Ako ďalej uviedol, v najbližšom období bude PPA pokračovať v schvaľovaní priamych platieb a vydávaní rozhodnutí, pričom sa k nim pridá aj agroenvironmentálna platba, prechodná platba na rajčiaky, platba na pestovanie energetických plodín a s odstupom času aj platba na životné podmienky zvierat. „V súčasnosti pracujeme aj na zaraďovaní do opatrenia Agroenvironmentálna platba tých žiadateľov, ktorí vlani predložili žiadosť o zaradenie do tohto opatrenia, respektíve žiadosť o transformáciu pôvodného vzťahu do vzťahu nového. Týmto žiadateľom pošleme v najbližšom čase čestné prehlásenia. Ich podpisom a spätným doručením na regionálne pracovisko PPA sa zaväzujú dodržiavať všetky podmienky agroenvironmentálnej platby, ako aj agroenvironmentálny záväzok, ktorého doba trvania je 5 rokov,“ dodal A. Gajdoš. Roman Turčan (Roľnícke noviny, č. 4, 22. januára 2010) Jednotná platba na farmu - 29-01-2010 12:36:25 S jednotnou platbou na farmu by sme mali počkať. BRATISLAVA. Prechod na jednotnú platbu na farmu (SPS) už v roku 2011 by spôsobil, že väčšine našich poľnohospodárskych podnikov by klesol objem priamych platieb, lebo viazané platby na plochu pre plodiny na ornej pôde (POP) a platby na veľkú dobytčiu jednotku (VDJ) boli začlenené do SPS. Vyplýva to z porovnávacej analýzy dopadov rozličných variantov prechodu k uplatňovaniu SPS, vrátane variantu pokračovania jednotnej platby na plochu (SAPS) po roku 2008, ktorý pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR vypracoval Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Lepšie by bolo počkať Správa ďalej konštatuje, že pre SR je výhodnejšie zavedenie jednotnej platby na farmu až po uplatnení novej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2013. Výrazný pokles objemu priamych platieb v porovnaní so SAPS by nastal u producentov mlieka, producentov v rastlinnej výrobe a u chovateľov dobytka. V živočíšnej výrobe by ostali iba platby na dojčiace kravy a bahnice, čo by malo pozitívny efekt len pre farmy s maximálnym počtom dojčiacich kráv. Pozitívny dopad by sa dal očakávať ešte u podnikov s minimálnym podielom ornej pôdy a maximálnou výmerou trvalých trávnych porastov (TTP). Zmeny v podporách „Naopak, prechod na SPS až v roku 2014 vykazuje podstatne menšie rozdiely v objeme priamych platieb a teda ide o hladší prechod od platby SAPS,“ uvádza sa v správe. Zmeny v objeme platieb by sa pohybovali v pásme od -2,5 až do +2,5 percenta. Najpozitívnejšie dopady by sa objavili u podnikov s minimálnym podielom ornej pôdy, u subjektov s maximálnym počtom dojčiacich kráv a fariem s priemerným počtom hovädzieho dobytka a zároveň s výmerou TTP nad 75 percent. „V zásade možno konštatovať, že najväčší vplyv má zrušenie platieb na VDJ a POP. Pri scenári prechodu na SPS už v roku 2011 by prišlo k poklesu objemu platieb vo všetkých poľnohospodárskych produkčných oblastiach v priemere o 3,4 percenta,“ spomína sa v materiáli. TASR (Roľnícke noviny, č. 5, 29. januára 2010) Kukurica 2010 - 29-01-2010 12:37:46 Produkcia kukurice v USA sa odhaduje na rekordných 13,2 mld. bušlov (335,2 milióna ton), čo je až o 230 miliónov bušlov (5,8 milióna ton) viac ako v predchádzajúcom odhade. Dôvodom je rozšírenie osevných plôch a predpoklad vyšších hektárových úrod. Konečné zásoby kukurice sa očakávajú na úrovni 1,8 mld. bušlov (44,8 milióna ton). Produkcia sóje v USA bola odhadnutá na rekordných 3,36 mld. bušlov (91,5 milióna ton), čo je o 42 mil. bušlov (1,1 milióna ton) viac ako odhad z decembra 2009 v dôsledku vyšších hektárových úrod. Predpokladá sa, že produkcia drvenej sóje sa zvýši o 0,4 milióna ton, na 46,5 milióna ton, čo sa prejaví v zvýšení exportu sójových múk. Konečné zásoby sóje sa očakávajú na úrovni 6,7 milióna ton. Vývoz sójových bôbov sa zvýši o 0,95 milióna ton, na rekordných 0,27 milióna ton kvôli nárastu predaja a dodávok do Číny a na niektoré ďalšie trhy, vrátane Tchaj-wanu, Thajska, Egyptu a Kanady. Export USA benefituje v dôsledku nižších dodávok od konkurentov kvôli minuloročnému suchu, ktoré zapríčinilo pokles produkcie v juhoamerických štátoch. V hospodárskom roku 2009/2010 sa celková produkcia olejnatých semien v USA odhaduje na 99 miliónov ton, čo v porovnaní s decembrom 2009 predstavuje nárast o 1,1 milióna ton. (Roľnícke noviny, č. 5, 29. januára 2010) Stretnutie ministrov poľnohospodárstva - 01-02-2010 Vo Varšave sa 3. februára 2010 uskutoční stretnutie ministrov poľnohospodárstva nových členských štátov EÚ, Rakúska, Fínska, Portugalska a Španielska, organizované Ministerstvom poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja Poľskej republiky. Toto stretnutie bude pokračovaním rokovania o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013. Zúčastní sa ho aj minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Vladimír Chovan (nominant ĽS-HZDS). Ministri týmto reagujú na nespokojnosť so závermi stretnutia G22 o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sa konalo v decembri 2009 v Paríži. www.land.gov.sk Prostriedky z Európskej únie sa využívajú špekulatívne - V Česku sa rozmáha nový, lukratívny biznis. Podnikatelia stále častejšie využívajú poľnohospodárske dotácie z Bruselu na výstavbu penziónov. Európska únia im prepláca až 60 % nákladov. Mnohí sa pritom netaja tým, že nové objekty po piatich rokoch, počas ktorých musia udržať prevádzku, so ziskom predajú. Uviedol to dnes na svojej internetovej stránke český denník E15. Podobné špekulácie s peniazmi z únie sa ale nepáčia všetkým roľníkom, ani úradom. Súčasné podmienky čerpania dotácií to však dovoľujú. "Špekuláciám asi nie je možné úplne zabrániť," domnieva sa hovorca ministerstva pôdohospodárstva Petr Vorlíček. "Bodový systém hodnotenia žiadostí však zvýhodňuje hospodáriacich roľníkov. To je jediné, čo môžeme urobiť," dodal. "Myslím, že táto dotácia by mala slúžiť hospodáriacim roľníkom. Zlepšuje ich ekonomickú situáciu v období, keď nemajú iné príjmy," tvrdí súkromný roľník David Smetana, ktorý si tiež s pomocou peňazí z únie postavil penzión. Naďalej však pracuje v poľnohospodárstve. Na 35 hektároch pestuje zeleninu. Ministerstvo rozdelí na podporu turistického ruchu z programu rozvoja vidieka každý rok zhruba 300 miliónov Kč (11,46 milióna eur). Medzi schválenými projektmi nie sú len penzióny vybudované na statku, ale aj prístavby hotelov, rekonštrukcie zámkov či bowlingové dráhy. Záujem o dotácie dvojnásobne prevyšuje možnosti. Autor: TASR 22.01.2010 Možnosti uplatňovania jednotnej platby na farmu - 19-01-2010 Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vypracoval pre potreby ministerstva pôdohospodárstva SR porovnávaciu analýzu dopadov rozličných variantov prechodu k uplatňovaniu jednotnej platby na farmu (SPS) vrátane variantu pokračovania jednotnej platby na plochu SAPS po roku 2008. V starých členských krajinách Európskej únie (EÚ – 15) sa totiž uplatňuje SPS. Z analýzy typových fariem vyplýva, že prechod na SPS už v roku 2011 by u väčšiny fariem spôsobil pokles celkového objemu priamych platieb, lebo viazané platby na plochu pre plodiny na ornej pôde (POP) a platby na veľkú dobytčiu jednotku (VDJ) boli začlenené do SPS. Výrazný pokles objemu priamych platieb v porovnaní so SAPS by nastal u producentov mlieka, producentov v rastlinnej výrobe a chovateľov dobytka. V živočíšnej výrobe by ostali iba platby na dojčiace kravy a bahnice, čo by malo pozitívny efekt len pre farmy s maximálnym počtom dojčiacich kráv. Pozitívny dopad by sa dal očakávať ešte u fariem s minimálnym zornením a maximálnou výmerou trvalých trávnatých plôch (TTP). Naopak, prechod na SPS až v roku 2014 vykazuje podstatne menšie rozdiely v objeme priamych platieb a teda ide o hladší prechod od platby SAPS. Zmeny v objeme platieb by sa pohybovali v priemere iba v rozmedzí -2,5 až +2,5 percenta. Jediní, kto by pocítili prudkú zmenu objemu platieb by boli pestovatelia ovocia a zeleniny, ktorých výmera je zahrnutá do platieb na plodiny na ornej pôde (POP) už od roku 2009. Najpozitívnejšie dopady by sa objavili u fariem s minimálnym zornením, u fariem s maximálnym počtom dojčiacich kráv a fariem s priemerným počtom hovädzieho dobytka a zároveň s výmerou TTP nad 75 percent. Výsledky analýzy na regionálnej a národnej úrovni sú významne ovplyvnené poľnohospodárskymi prírodnými oblasťami a teda štruktúrou výroby. V zásade je možné konštatovať, že najväčší vplyv má zrušenie platieb na VDJ a POP. Pri scenári prechodu na SPS už v roku 2011 by prišlo k poklesu objemu platieb vo všetkých poľnohospodárskych produkčných oblastiach (PPO) v priemere o 3,4 percenta. Výnimkou by bola iba oblasť nížin (N), kde sa predpokladá vykompenzovanie VDJ platieb vyšším objemom SPS. Negatívny dopad by sa prejavil aj v oblastiach pahorkatín a vrchovín poklesom o 4 až 5 percent z objemu platieb. Pre Slovenskú republiku vychádza z výsledkov analýzy zavedenie jednotnej platby na farmu (SPS) výhodnejšie až po uplatnení novej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2013. Analýza vychádzala z Nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a na základe informácií z týchto zdrojov únie a iných: http://www.agra-net.com, http://www.ec.europa.eu/agriculture/, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/, http://www.card.iastate.edu/, http://www.euroinfo.gov.sk/, http://www.case-research.dk/, http://www.polnoinfo.sk www.land.gov.sk Čerpanie z európskeho záručného fondu - 18-01-2010 Ministerstvo pôdohospodárstva SR vypracovalo Informáciu o plnení príjmov a čerpaní výdavkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu za finančný rok 2009. Informácia hodnotí dosiahnutý stav v oblasti plnenia príjmov a čerpania výdavkov v rámci prvého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorý je financovaný prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) za obdobie od 16. októbra 2008 do 15. októbra 2009 (t. j. časové obdobie finančného roka 2009). Vo finančnom roku 2009 bolo z rozpočtu EPZF vyčerpaných všetkými členskými štátmi EÚ vrátane fondu na reštrukturalizáciu v sektore cukru 46 405,7 miliónov eur výdavkov a spätne do rozpočtu tohto fondu pridelených 6 346,1 miliónov eur príjmov. Podiel Slovenska na výdavkoch EÚ 27 spolu vrátane fondu na reštrukturalizáciu v sektore cukru medziročne vzrástol, a to z 0,37 percenta v rozpočtovom období 2007 na 0,46 percenta v rozpočtovom období 2008 a až na 0,59 percenta v rozpočtovom roku 2009. Najväčšiu časť vyčerpaných výdavkov Slovenskej republiky v sledovanom období predstavovali priame platby, t. j. jednotná platba na plochu (SAPS), osobitná platba na cukor, osobitná platba na ovocie a zeleninu, podpora na energetické plodiny a prechodná platba na rajčiaky, a to v celkovej výške 200,6 miliónov eur (oproti finančnému roku 2008 je to nárast o 44,6 miliónov eur). V rámci priamych platieb bolo najviac výdavkov čerpaných na jednotnú platbu na plochu (SAPS), a to takmer 180 miliónov eur, čo je v porovnaní s finančným rokom 2008 o 40,2 miliónov eur viac. V oblasti trhových opatrení vyčerpalo Slovensko 19,8 miliónov eur, čo je v porovnaní s finančným rokom 2008 o 10,7 miliónov eur viac, pričom je potrebné poznamenať, že dôvodom nárastu čerpania je hlavne refundácia účtovnej hodnoty intervenčne skladovaného cukru vo výške takmer 11,5 miliónov eur, ktorý bol prevedený na základe režimu bezplatného rozdelenia odkázaným osobám v Spoločenstve. V sektore obilnín boli čerpané výdavky súvisiace s intervenciami vo forme verejného skladovania. Medziročne významne vzrástol podiel Slovenskej republiky na čerpaní výdavkov v oblasti výrobkov vinohradnícko-vinárskeho sektora. Naopak, čerpanie v sektore ovocia a zeleniny oproti predchádzajúcim finančným rokom výrazne kleslo. Podobne bol zaznamenaný pokles aj v oblasti opatrení na poľnohospodárskych trhoch vzťahujúcich sa na bravčové mäso, vajcia a hydinu, včelárstvo a ostatné živočíšne výrobky. Čerpanie výdavkov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov síce v absolútnom vyjadrení vzrástlo, ale podiel Slovenska na celkovom čerpaní EÚ výrazne poklesol. Príčinou tohto poklesu bola skutočnosť, že SR nevyužila podporné opatrenia vo forme intervenčného nákupu sušeného odstredeného mlieka a masla zavedené na riešenie nepriaznivej situácie v tomto sektore v rámci EÚ, ale čerpala iba výdavky na vývozné náhrady a na školské mlieko. V oblasti výdavkov financovaných centralizovane Európskou komisiou vyčerpalo Slovensko v rozpočtovom roku 2009 1,7 milióna eur, prevažne za výdavky na veterinárnom úseku. V oblasti príjmov sa vo finančnom roku 2009 zo strany SR pridelili do rozpočtu EPZF príjmy určené na reštrukturalizáciu v sektore cukru, príjmy v súvislosti s vyrovnaním účtov EPZF a príjmy v dôsledku zaznamenaných nezrovnalostí. Je však potrebné zdôrazniť, že výdavky čerpané Slovenskou republikou prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry ešte podliehajú schvaľovaciemu procesu zo strany Európskej komisie, ktorá je povinná do 30. apríla 2010 rozhodnúť o schválení, resp. neschválení účtovnej závierky za finančný rok 2009. www.land.gov.sk Značka kvality SK na DANUBIUS GASTRO 2010 - 18-01-2010 V piatok 15. januára sa v priestoroch Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave uskutočnilo zasadnutie odbornej komisie, zloženej z nezávislých odborníkov, zástupcov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva hospodárstva SR, Výskumného ústavu potravinárskeho a Úradu verejného zdravotníctva SR, ako tiež zástupcov akademickej obce, ktorá posudzovala 128 prihlásených výrobkov od 25 výrobcov. Počas zasadnutia bolo členom komisie postupne predstavených 128 prihlásených výrobkov od 25 výrobcov. Z toho sa tiež hodnotilo 7 výrobkov od 2 výrobcov, ktorí požiadali o predĺženie používania loga Značky kvality SK. Na základe odborného posúdenia a po preštudovaní všetkých protokolov zo senzorického posudzovania odborných pracovníkov Výskumného ústavu potravinárskeho, sa odborná komisia rozhodla odporučiť udelenie „Značky kvality SK“ 76 výrobkom od 23 výrobcov, z toho navrhla vyhovieť žiadostiam o predĺženie obidvom výrobcov na 6 výrobkov. Počas slávnostného otvorenia tohtoročnej výstavy DANUBIUS GASTRO 2010 vo štvrtok 21. januára, bude Minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan slávnostne odovzdávať ocenenia “Značka kvality SK“ navrhnutým výrobcom. Zoznam výrobcov na udelenie „Značky kvality SK“: Agrodružstvo Krivá, družstvo AGROFARMA, spol. s. r. o., Červený Kameň CARAT Distillery, spol. s.r.o., Šamorín FRUCONA Košice, a.s., Košice Fruit Distillery Cooperation, s. r. o., Marcelová Humenská mliekareň, a.s., Humenné Ing. Radmila Drevaňová, Tekovské Lužany JAV - AKC, spol. s r. o., Vlčany Jozef Voľanský – Martinček JVM, Včelia farma MEDAR, Bardejov LEVICKÉ MLIEKARNE, a.s., Levice PALMA GROUP, a.s., Bratislava PERKINS, a. s., Poprad PIVNICA Tibava, s.r.o., Tibava SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o., Sereď TATRAKON spol. s. r. o., Poprad Tatranská mliekareň, a. s., Kežmarok TOKAJ & CO, s.r.o., Malá Tŕňa VAMEX, a. s., Košice VČELCO, s. r. o., Trnava VILLA VINO RAČA, a.s., Bratislava Víno Matyšák, s.r.o., Pezinok Predĺženie používania “Značky kvality SK“: Kvetozel, s. r. o., Veľké Zlievce NOVOFRUCT SK, s.r.o., Nové Zámky www.land.gov.sk Zdravé slovenské potraviny - časť 1. - Tomáš Hladký, Pravda.sk | 7. decembra 2009 Prv než Kolumbus objavil Ameriku, bol jedálniček našich predkov pomerne chudobný. Do jedla pridávali i pomletú kôru stromov či mach, nepoznali zemiaky, papriku, ani kukuricu. Mnohé z potravín, ktoré využívali, však boli výživné a vhodné sú aj pre človeka dnešnej doby. Túto slovenskú pätnástku (druhú časť uverejníme v utorok) sa oplatí častejšie zaradiť do jedálnička: 1. Kyslá kapusta Odstraňuje z tela toxíny, chráni pred rakovinou pečene, pľúc, hrubého čreva. Za tieto účinky vďačí látkam, ktoré vznikajú počas kvasenia kapusty - izotiokyanátom. Šťava z kyslej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru. Obsahuje probiotické baktérie, ktoré zabraňujú množeniu škodlivých mikroorganizmov. Podporuje pohyb čriev, látkovú výmenu a má odvodňujúci účinok. Vďaka vysokému obsahu celulózovej vlákniny podporuje pravidelné vyprázdňovanie. Pomáha tak pri chronickej zápche a divertikulóze (tvorba "vačkov" v čreve, kde sa hromadí a rozkladá potrava). Baktérie mliečneho kvasenia priaznivo vplývajú na činnosť žlčníka, čím znižujú hladinu cholesterolu. Vďaka B vitamínom zas pomáha udržiavať nervovú sústavu v normáli. Kyslú kapustu je dobré jesť bez ďalšej tepelnej úpravy, keďže sterilizáciou, varením, dusením či pečením sa účinné látky ničia. Pozor by si pri kapuste mali dať ľudia s nadmernou zrážanlivosťou krvi. Obsahuje totiž veľké množstvo vitamínu K, pri nadmernej konzumácii hrozí vznik trombózy. Okrem toho môže dôjsť k zvýšenému vyplavovaniu vápnika, čím rastie riziko osteoporózy. 2. Fazuľa Je bohatým zdrojom antioxidantov - teda látok, ktoré likvidujú voľné radikály, a tým znižuje riziko vzniku rakoviny. Čím je fazuľa tmavšia, tým viac antioxidantov obsahuje. Čierna fazuľa obsahuje desaťkrát viac antioxidantov ako napríklad citrusy. A podobné množstvo ako červené hrozno a brusnice. Obsahuje pomerne veľa proteínov, najľahšie stráviteľné sú tie, ktoré obsahuje čierna fazuľa, potom červená a biela. Obsahuje tiež veľa vlákniny, vďaka niacínu a kyseline pantoténovej zas chráni pokožku a sliznicu. Je zdrojom kyseliny listovej, ktorá je potrebná najmä v gravidite a pri srdcovocievych ochoreniach. 3. Jačmeň Táto obilnina je zdrojom sacharidov a bielkovín, v menšej miere obsahuje tuky a ďalšie látky. Dôležitý je najmä obsah vitamínov skupiny B a E, kyseliny panthothenovej a listovej, vitamínu H a kremičitanov. Obsahuje tiež významné množstvo selénu. Chráni pred zápalmi kože, zabraňuje šediveniu vlasov. Jačmenná výživa pôsobí priaznivo pri vredových žalúdočných ochoreniach, je prevenciou kardiovaskulárnych chorôb i rakoviny. Takisto zabraňuje zápche. 4. Chren Pôsobí antibakteriálne, uľahčuje vykašliavanie, odhlieňuje priedušky, podporuje trávenie, pôsobí močopudne a má vysoký obsah vitamínu C. Použiť sa dá nilen ako potravina, ale aj ako obklad pri bolestiach chrbtice. Zo strúhaného chrenu, masti a múky sa vymiesi placka, a tá sa prikladá na postihnuté miesto - kĺby alebo na chrbát. Ľudia s citlivou pokožkou však môžu mať na chren pri takomto použití alergiu. Z chrenu sa dá vyrobiť i sirup - liek na priedušky, prípadne ho je možné aj inhalovať. Stačí prevariť lyžičku strúhaného chrenu a pary vdychovať po dobu asi 10 minút. S cibuľou a medom je zas účinný proti kašľu. 5. Ryby Dávni obyvatelia našich končín sa síce často živili rakmi a slimákmi, ktoré dnes nepatria práve medzi bežné potraviny, ryby však u nich tiež nechýbali. Sú bohaté na vitamíny B a omega-3 mastné kyseliny. Tie znižujú riziko vzniku trombózy a zlepšujú prúdenie krvi krvnými vlásočnicami. Omega-3 mastné kyseliny totiž zvyšujú pružnosť tepien, čím predchádzajú ich zúženiu. Zmierňujú príznaky psoriázy, posilňujú imunitný systém. Pri rybách sa oplatí urobiť výnimku a uprednostniť morské pred sladkovodnými. Morské ryby sú totiž pre zdravie oveľa prospešnejšie. 6. Ľanový olej Ľanové semená a ľanový olej sú takisto bohatým zdrojom omega-3 mastných kyselín, najzdravšieho druhu tuku, ktorý môžeme jesť. Ľan je tiež najbohatším zdrojom rastlinných chemikálií s antivírovými, fungicídnimi, baktericídnimi a protirakovinovými vlastnosťami, ktorým sa hovorí lignany. Ľanové semiačka obsahujú stonásobné množstvo lignanov oproti akejkoľvek inej rastlinnej potrave. Lenže pri lisovaní sa z nich väčšina do oleja nedostane. Niektorí výrobcovia ich do neho pridávajú, iní nie. Pôsobí protizápalovo, potláča kardiovaskulárne choroby, znižuje krvný tlak. Pomáha pri reumatických zápaloch a pravidelná konzumácia ľanového oleja je účinnou prevenciou proti vzniku nádorových ochorení. 7. Cesnak Je známy ako prírodné antibiotikum. Uvoľňuje upchatý nos a účinne bojuje proti baktériám, vírusom, ale aj črevným parazitom a plesniam. Znižuje krvný tlak i hladinu cholesterolu, pôsobí ako prevencia vzniku krvných zrazenín. Urýchľuje spaľovanie tukov v organizme, pretože tlmí tvorbu bielkoviny, ktorá transportuje tuk do buniek. Tepelnou úpravou sa jeho účinky znižujú, preto je lepšie pridávať ho do jedla až tesne pred dokončením. 8. Bryndza Bryndza je slovenský unikát, prírodná bomba naplnení tými najlepšími zložkami ovčieho mlieka. Je bohatá na probiotiká, oveľa viac ako jogurty a iné kyslomliečne výrobky. Pravidelná konzumácia bryndze dokázateľne znižuje hladinu škodlivého cholesterolu, a to aj napriek tomu, že má vysoký podiel tuku v sušine. Pôsobí preventívne pred rakovinou hrubého čreva, pri tráviacich problémoch, alergiách, rednutí kostí, cukrovke a zvyšuje imunitu. Ale len nepasterizovaná bryndza. Potravinári sa sťažujú, že reťazce na nich viac tlačia - ČTK | 15. októbra 2009 pravda Obchodné reťazce podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) stupňujú tlak na dodávateľov. Potravinári tvrdia, že reťazce od niektorých výrobcov potravín žiadajú príspevky na zľavy pre majiteľov vernostných kariet. Účasť na projekte je síce dobrovoľná, producenti sa však obávajú straty kontraktu či obmedzenia spolupráce, pokiaľ zmluvy nepodpíšu. Vo štvrtok o tom informoval hovorca SPPK Stanislav Nemec. "Spôsoby rafinovaného nátlaku, využívajúce strach potravinárov, ktorí v období krízy potrebujú nevyhnutne predávať svoju produkciu, pokračujú aj po tom, čo už takmer rok platí zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch," uviedol Nemec. Istá obchodná spoločnosť podľa neho oboznamuje dodávateľov s princípmi zákazníckych vernostných kariet, očakávaným počtom kupujúcich, ktorí sa do neho zapoja, i predpokladaným počtom kupónov na zľavy, ktoré bude medzi nich distribuovať. "Očakávame, že využijete túto príležitosť a zapojíte sa do tohto mimoriadneho projektu," upozornila podľa Nemca pražská centrála spoločnosti vybranú skupinu potravinárov. Dodávateľom mal pri spolupráci s reťazcami pomôcť nový zákon prijatý vlani v apríli a novelizovaný v tomto roku. Niektoré spoločnosti žiadali od dodávateľov napríklad zľavy za umiestnenie tovaru na výhodnejších miestach či spoluúčasť na akciových zľavách pre zákazníkov. Zákon mal takýmto praktikám zabrániť, podľa SPPK však chýbajú výsledky kontrol, ktoré by odhalili nedostatky súčasnej legislatívy. Investori môžu stratiť pôdu pod nohami - Poľnohospodárstvu by podľa neho prospelo, keby sa pri hospodárení na pôde hralo s otvorenými kartami. Investorov prilákajú len stabilné nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy. Štát by mal viac dotovať malých farmárov. V parlamente ste kritizovali návrh, aby vlastník pôdy mohol odstúpiť od nájomnej zmluvy do pol roka, ak dôjde k zmene vlastníckej štruktúry v družstve či akciovej spoločnosti. V čom vidíte problém? Napríklad poľnohospodárske družstvo prenajíma pôdu, má uzatvorenú nájomnú zmluvu na desať rokov. Po troch rokoch má problémy. Predá preto, povedzme, 51 obchodných podielov niekomu, kto do družstva finančné vstúpi. Vlastník, na ktorého pôde družstvo hospodári, sa síce zaviazal, že 10 rokov bude pôdu prenajímať, ostáva mu však ešte sedem rokov. Podľa návrhu poslanca Miroslava Jureňu do pol roka môže požiadať o to, aby mu pôda bola vydaná a on ju musí dostať. Investor, ktorý vstúpil do družstva, takto stráca istotu. Pritom práve investori by mohli oživiť poľnohospodárstvo a výrobu tam, kde sú v úpadku. Novela teda nenapomôže hospodárenie s pôdou? Z hľadiska družstva bude oveľa ťažšie zohnať investora. Môže povedať, ak tam vstúpim, družstvo má 2-tisíc hektárov, do pol roka môžem prísť o všetku pôdu. Ostanú mi len zvieratá, čo budem s nimi robiť? Klesne takto aj hodnota budov, do ktorých investoval. Podľa Jureňu by sa vlastníci pôdy mali viac zaujímať o to, kto bude na ich pozemkoch hospodáriť. A toto je podľa mňa nereálne. Akciové spoločnosti majú predsa akcie zaknihované v stredisku cenných papierov, teda nie sú verejne prístupné. Alebo – poľnohospodárske družstvo môžu vlastniť piati majitelia, ale aj niekoľko sto vlastníkov, ktorým boli vydané podielnické listy. Ako však títo vlastníci pôdy, ktorí by chceli do pol roka nájomnú zmluvu vypovedať, zistia, či akcionári nepreviedli svoje akcie? To sú veci, ktoré nedokážu kontrolovať. Od vlastníkov pôdy sa tak chce, aby kontrolovali údaje, ktoré nie sú všeobecne dostupné. Mnohí vracajú pôdu družstvám. Neoplatí sa im na nej samostatne hospodáriť? Hospodárenie na pôde ovplyvňuje niekoľko faktorov. Keďže mestá a obce dostávajú od štátu čoraz menej peňazí, ich nedostatok si kompenzujú zvyšovaním miestnych daní. Následne to pôsobí aj na poľnohospodárske družstvá, majú vysoké realizačné ceny, podnik sa dostane na dlažbu. Mali by obce dane znižovať? Mali by ich ustáliť, aby nemohli neúmerne rásť. Za posledné roky vzrástli až na 20-násobok. Druhá rovina je spoločné poskytovanie investičných podpôr. Malí farmári nemajú prístup k projektovým peniazom. Ministerstvo pôdohospodárstva stanovilo také kritériá, že sa k dotáciám dostanú len veľké podniky. Spomeniem prípad neďaleko Dunajskej Stredy, kde na výstavbu skladov poskytli investorovi banky, ak to budem uvádzať ešte v starej mene, 300 miliónov korún, dostal aj štátnu dotáciu a o dva mesiace sa na jeho majetok vyhlásila exekúcia. Prečo dá ministerstvo jednému podnikateľovi 100 miliónov? Nebolo by lepšie dať desiatim po desať miliónov alebo dvadsiatim po 5 miliónov? Helena Kokolová 12.10.2009 www.hnonline.sk Podpory v agrobiznise idú aj do iných druhov výroby - Poľnohospodári sú v kríze. Uvažujú o rôznych investíciách. Štát ich môže podporiť prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Na jedno z opatrení, na základe ktorého sa môžu uchádzať o prostriedky z fondov, upozorňuje Miroslav Švec z firmy Premier Consulting v Komárne. „Ide o opatrenie - Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, na základe ktorého môžu získať finančnú pomoc na iné podnikateľské aktivity, než v poľnohospodárstve.“ Je zamerané len na farmárov a najčastejšie sa z neho podporuje cestovný ruch. Riziko treba rozložiť Ak si farmár chce rozložiť svoje aktivity, aby zmiernil riziká podnikania alebo ak sa mu v poľnohospodárstve už nedarí, môže si postaviť penzión alebo ľubovoľnú inú doplnkovú výrobu, priemyselnú. Môže napríklad vyrábať plastové okná. Podporuje sa tak niečo také, ako bola kedysi na družstvách pridružená výroba. „Zatiaľ sa tento podporný nástroj nevyužíva, napriek tomu, že táto možnosť je od roku 2007. Pôdohospodárska platobná agentúra už umožnila podávanie projektov v roku 2008, nikdy ich však nevyhodnotila. Za tri roky, odkedy to platí, Poľnohospodárska platová agentúra nevyplatila ani euro. Opakované podávanie projektov sa očakáva v blízkej budúcnosti, podmienky však zatiaľ nie sú známe.“ Na peniaze nie je právny nárok Ak si farmár chce kúpiť traktor, môže požiadať o dotáciu a keď si ho kúpi a preukáže, že ho má na dvore a zaplatil ho, platobná agentúra mu môže preplatiť 50 percent z ceny stroja. Taký je zhruba postup pri financovaní investičných projektov. „Samozrejme, že na prostriedky z fondu farmár nemá právny nárok. Projekt nemusí byť úspešný,“ upozorňuje Švec. Nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy sú dôležité vtedy, keď sa farmár uchádza o nejakú stavebnú investíciu. „Ak si chce postaviť maštaľ, sýpku alebo silo na obilie. Musí dokladovať, že na parcelu má list vlastníctva alebo nájomnú zmluvu, prípadne súhlas vlastníkov, “ hovorí ďalej Švec. Ich firma patrí k jednej z tých, ktoré sa venujú investičným projektom. „Pomáhame farmárom čerpať eurofondy. Priamo prichádzame zriedka do styku s nájomnými zmluvami. Len z času na čas. Keď sa napríklad uchádzajú o prostriedky na výsadbu alebo na založenie vinohradu. Agentúra mu môže uhradiť až 90 percent nákladov.“ Kokavec 12.10.2009 www.hnonline.sk Družstvám pribúda pôda aj zmluvy - Ak majiteľ nevráti družstvu podpísanú zmluvu, peniaze za jeho výmeru smerujú do Slovenského pozemkového fondu. Družstvám pribúda pôda aj zmluvy 38614490 Družstvám pribúda pôda. Dávajú im ju stovky drobných vlastníkov, ktorým sa už neoplatí na nej hospodáriť. Stúpa tým aj počet nájomných zmlúv, ktoré musia družstvá uzavrieť s každým vlastníkom. Platia im však väčšinou iba nízky nájom - najnižšie možné percento z bonity pôdy. "Zvýhodňovali sme len dlhodobejšie nájmy. Pôda, na ktorej hospodárime, patrí však väčšinou drobným vlastníkom,“ hovorí predseda Poľnohospodárskeho družstva Vlára Nemšová Milan Grác. Z toho dôvodu museli zúradovať pomerne veľké množstvo zmlúv, vyše tisícky. "Stávalo sa, že nám vlastník nevrátil podpísanú zmluvu a tá plocha potom padla do výmery, za ktorú sme platili nájom pozemkovému fondu. Keď sa neskôr majiteľ pôdy zobudil, tak sa nájom platil už jemu.“ Pôda sa sceľuje Keďže sa v obci robia pozemkové úpravy, pri ktorých sa sceľujú výmery jedného vlastníka, ktoré sú rozdrobené vo viacerých parcelách, rastie aj hodnota jeho pozemkov. Predseda družstva preto ani nepredpokladá, že by niekomu vyšlo ročné nájomné nižšie, než dve eurá. V takých prípadoch totiž môžu družstvá užívať pôdu bezplatne, bez nájomnej zmluvy, avšak len po dohode s vlastníkmi. Túto možnosť im dáva novela zákona o nájme pôdy, ktorá začne platiť už na budúci mesiac. Záhumienky sa vracajú Družstvu v Nemšovej však, tak ako aj inde, ľudia vracajú naspäť záhumienky, ktoré im v minulosti vydelilo na obhospodarovanie. "Pred desiatimi rokmi sme prideľovali lukratívne záhumienky pri ceste, na rovine. Teraz nám ich vracajú naspäť. Ľuďom sa dnes neoplatí hospodáriť samostatne. Náklady na mechanizáciu vzrástli, už sa ani tak, ako kedysi nechovajú ošípané či dobytok, čo bolo aj zmyslom vyčleňovania záhumienkov,“ hovorí Grác. Pôdu vracajú roľníci aj družstvu v Trsticiach. "Pribúda nám výmera, dnes sa neoplatí samostatne podnikať na pôde,“ hovorí ekonóm družstva Tibor Matus. Vrátiť pozemok možno kedykoľvek, nehradia sa žiadne výdavky. "Uzavrieme s nimi nájomnú zmluvu a budeme ich pôdu ďalej obrábať.“ K pôde sa neprihlásili Nájomné zmluvy má Agrimpex v Trsticiach uzavreté s 1 200 vlastníkmi. "Ide o tých, o ktorých vieme. Medzi majiteľmi pozemkov, ktoré obhospodarujeme, sú aj takí, ktorí sa k nim doteraz buď neprihlásili alebo u ktorých sa doteraz neuskutočnili dedičské konania a naďalej sú evidovaní v zozname nezistených vlastníkov,“ hovorí Matus. Aj keď je zákonom stanovená výška nájomného podľa bonity, družstvo ju vypláca podľa trhových podmienok. Ročne sa tak pohybuje od 56 do 73 eur (1 700 do 2 200 korún) za hektár pôdy. Sledujú výzvy Družstvá sú odkázané nielen na priame platby, ktoré sú určené na udržiavanie pozemkov, ale aj na platby na ďalšie investície. "Sledujeme každú výzvu. Získanie financií z eurofondov je podmienené investovaním do techniky alebo rozvoja firmy. Možno ich použiť jedine na účel, na ktorý bol vypracovaný a schválený projekt. Najprv však do projektu musíme dať svoje peniaze alebo úver, vždy v plnej výške, a až následne môžeme žiadať o ich preplatenie z fondu.“ Banky družstvu v Trsticiach ešte vždy požičiavajú. "S tým problémy nemáme.“ Družstvo nemá podielové listy, ako inde, vlastnia ho ôsmi ľudia. Preto sú aj prehľadné a nespochybniteľné vlastnícke vzťahy. Helena Kokolová 12.10.2009 www.hnonline.sk Farmári dostávajú priame platby za to, že sa starajú o pôdu - Družstvo alebo akciová spoločnosť, ktoré sa uchádzajú o priame platby z eurofondov, nemusia preukázať, kto je majiteľom podielnických listov, alebo - ak ide o akciové spoločnosti - kto vlastní akcie. Peniaze takto môžu dostať aj cudzie právnické či fyzické osoby. "Žiadosť môže predložiť osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území SR. Pre všetkých platia rovnaké podmienky,“ hovorí riaditeľ odboru priamych a environmentálnych podpôr Andrej Gajdoš z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. "Podmienkou na poskytnutie podpory nie je ani platenie nájomného vlastníkom pôdy.“ Priame platby Priame platby sa poskytujú vyslovene za to, že farmár alebo družstvo či iný nájomca obhospodaruje pôdu, že ju udržiava v kultúrnom stave. Na hektár je to 121,6 eura (3 663 -tisíc korún). Sadzby sa každý rok menia. Farmári predkladajú žiadosti, termíny sú určené nariadeniami vlády, zvyčajne sa predkladajú od 15. mája na regionálnych pracoviskách platobnej agentúry. Oznámenie o začatí prijímania žiadostí pre priame podpory uverejňuje agentúra na www.apa.sk v rubrike Aktuality. Priame platby na rok 2009 jednotná platba na plochu: 121,60 eura/ha platba na pestovanie energetických plodín: 45,00 eura/ha osobitná platba na cukor: 546,69 eura/ha osobitná platba na ovocie a zeleninu: 40,50 eura/ha prechodná platba na rajčiaky: 831,48 eura/ha Nájom len deklarujú Každý rok farmár len deklaruje, že obhospodaruje určité parcely. "Platobná agentúra nekontroluje, či má uzavreté zmluvy. Kontroluje ich až vtedy, keď sa k tej istej pôde prihlási aj niekto iný. Ak takýto rozpor nastane, rieši ho,“ hovorí Miroslav Švec z firmy Premier Consulting v Komárne. "Ide o takmer 1,7 miliónov hektárov pôdy a viac ako 13 -tisíc farmárov, čiže nie je v silách agentúry kontrolovať všetko. Pokiaľ dvaja tvrdia, že hospodária na tej istej parcele, tak to musia preukázať.“ Platobná agentúra môže pristúpiť aj ku kráteniu platieb, od jedného percenta až po ich plnú výšku. Môže krátiť platby aj do budúcich období. Závisí to, ako hovorí Gajdoš, od nezrovnalostí, ktoré zistila. "Od nedodržania podmienky, jej rozsahu, závažnosti, opakovania. Pokuty sa udeľujú nezávisle od krátenia platieb, sú upravené inými predpismi.“ Helena Kokolová 12.10.2009 www.hnonline.sk Minister Chovan v Trnave 6.10.2009 - 02-10-2009 Ministarstvo pôdohospodárstva SR v spolupráci s Mestským úradom v Trnave Vás pozývajú na stretnutie s ministrom pôdohospodárstva SR Vladimírom Chovanom pri príležitosti svetového dňa školského mlieka. 6. 10. 2009, utorok 8,30 – 11,00 hod., Stredné odborné učilište stavebné Lomonosova 2797/6 917 08 Trnava Euro - Brew BRIC o potravinovej bezpečnosti - Vyhlásenie kvarteta je gestom k rozvojovému svetu [7.7.2009, TREND / app] Skupina BRIC na svojom prvom summite v ruskom Jekaterinburgu prijala i samostatné vyhlásenie o globálnej potravinovej bezpečnosti. Podľa silného kvarteta „fluktuácie svetových cien potravín v spojení s globálnou finančnou krízou ohrozujú svetovú potravinovú bezpečnosť“. Upozornilo tým v podstate na známe riziká. Bolo to akoby gesto k rozvojovému svetu, veď Čína, India a Brazília sa dodnes príležitostne, keď je to pre ne výhodné, označujú za rozvojové štáty. Silné kvarteto mocných stavilo na postupné zmeny Brazília, Rusko, India a Čína definovali svoj spoločný program [7.7.2009, TREND / Adrian Peter Pressburg] Keď Jim O’Neil, analytik americkej investičnej banky Goldman Sachs, vytvoril v roku 2001 v prognóze o vývoji svetového hospodárstva skratku BRIC, netušil, že nadobudne vlastný život. S Brazíliou, Ruskom, Indiou a Čínou renomovaná finančná inštitúcia – a pravdaže nielen ona – ráta ako s kľúčovými hráčmi globálnej ekonomiky. A predpovedá, že ako kvarteto predstihnú pravdepodobne v roku 2037 v tvorbe HDP skupinu G7. Fiktívny štvorlístok sa rýchlo presúval z abstraktného do reálneho prostredia a v polovici tohtoročného júna usporiadal prvý summit. Dvojsummit Postarala sa o to ruská diplomacia, ktorá vybrala za miesto stretnutia prezidentov Brazílie, Ruska, Číny a premiéra Indie uralský Jekaterinburg. Už vlani sa jej tam podarilo zhromaždiť premiérov BRIC, čo bol nesporne úspech. Dovtedy sa predstavitelia štvorice vídavali na okrajoch zasadaní OSN. Moskva usporiadala tento rok v Jekaterinburgu súčasne dva summity. Od 15. do 16. júna tam mala stretnutie Šanghajská organizácia pre spoluprácu (ŠOS). Šestnásteho júna sa zároveň konal summit BRIC a Jekaterinburg sa v ten deň hemžil konvojmi opancierovaných limuzín. Táto vojensko-priemyselná metropola Uralu s veľkosťou Prahy sa v časoch Sovietskeho zväzu nazývala Sverdlovsk. Leží na rozhraní Európy s Áziou a podľa Moskvy symbolizuje obrovský potenciál eurázijského Ruska i euro-ázijského partnerstva. Medzivládnu organizáciu ŠOS možno nazvať rusko-čínskym ochranným valom proti americkému prenikaniu do srdca Ázie. Plnými členmi sú Čína, Rusko a postsovietske štáty Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan. Zaujímavejší je zoznam pozorovateľov. Popri Mongolsku, ktoré sa usiluje o plné členstvo, na ňom figurujú Irán, India a Pakistan. Do Jekaterinburgu prišli za štáty takzvanej kontaktnej skupiny alebo za hosťujúce krajiny summitu ŠOS i predstavitelia Afganistanu, Bieloruska, Spoločenstva nezávislých štátov a Srí Lanky. Ruská réžia Znamenalo to, že pod patronátom Moskvy a Pekingu sa preberali horúce témy konfliktu v Afganistane, Pakistane i na Srí Lanke. Záujem americkej diplomacie o účasť ostala nevypočutá. Ruský prezident Dmitrij Medvedev tak mohol predvádzať svoje štátnické umenie v rozhovoroch s Asifom Alim Zardárím a Hamídom Karzáim, prezidentmi úzkych spojencov USA – Pakistanu a Afganistanu. Navyše s iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadinedžádom. Ale aj s indickým premiérom Manmohanom Singhom, ktorý dlho zvažoval, či na summit ŠOS príde. Svojou účasťou spochybnil čierno-biele úvahy o príklone Indie na stranu USA po tom, čo jej Washington pomohol legalizovať vojenský jadrový arzenál. Na druhej strane by bolo sotva diplomaticky taktné, keby načasoval príchod do Jekaterinburgu tak, aby sa 16. júna vyhol zhromaždeniu ŠOS a zavítal v ten deň iba priamo na summit BRIC. Túto diplomatickú symboliku nemožno podceňovať najmä v čase, keď sa svetové hospodárstvo zmieta v turbulenciách zasahujúcich do jadra globálneho finančného systému. Všetky svetové mocnosti ukazujú v týchto týždňoch a mesiacoch politicko-hospodárske svaly, pretože sa v zákulisí prehodnocujú podielnické a rozhodovacie pomery v Medzinárodnom menovom fonde. Ten získa možno už na jeseň rozšírené kompetencie na koordináciu globálnych finančných tokov a tomuto transformačnému procesu sa podriadil priebeh verejných i neverejných debát na oboch jekaterinburských summitov. BRIC a G20 Väčšiu mediálnu pozornosť pútala prvá vrcholná schôdzka BRIC. Usporiadateľom bolo Rusko, ale v pozadí stál i brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Práve on sa údajne zaslúžil o prítomnosť prezidentov, a nie iba premiérov ako vlani. Posilňuje tým prestíž svojej krajiny a má na to dôvody. Brazília, ako jediná zo štvorice BRIC, nie je jadrovou mocnosťou a od perspektívnych ázijských trhov má geograficky ďaleko. Zakotvením v zoskupení BRIC sa obklopuje vplyvnými spojencami v súperení s USA o vplyv nad Južnou i celou Latinskou Amerikou. Na vyvažovanie vplyvu severného hegemóna západnej hemisféry jej slúži Čína. Peking tam sleduje vlastné hospodárske ciele a Brazília ich v súčasnej počiatočnej fáze expanzie nepovažuje za imperiálne. Čína si dala záležať na tom, aby bolo šestnásťbodové záverečné komuniké BRIC poistené prihlásením sa k zásadám rovnoprávnosti, vzájomnej úcty a kolektívneho rozhodovania. Kvarteto si nekladie za úlohu vytvárať frakciu v rámci skupiny G20, ktorej je súčasť. Obavy tohto druhu vyvracia hneď v prvej vete prvého bodu komuniké slovami: „Zdôrazňujeme centrálnu úlohu summitov G20 pri riešení finančnej krízy.“ Uznanie vyššej autority G20 obsahuje aj veta vyzývajúca „všetky štáty a relevantné medzinárodné inštitúcie, aby energicky uplatňovali rozhodnutia aprílového londýnskeho summitu G20“. BRIC nezamýšľa komplikovať činnosť G20 a naopak deklaruje odhodlanie úzko spolupracovať medzi sebou a s ostatnými partnermi pri zabezpečovaní spoločného postupu na nadchádzajúcom summite G20 v septembri 2009 v Pittsburghu. Netriasť, len miešať Úzkostlivá snaha o nevybočenie z rámca G20 signalizuje, že BRIC sa neponáhľa s vlastnou profiláciou. V štyroch štátoch pokrývajúcich štvrtinu svetovej súše žije štyridsať percent obyvateľov planéty. Vytvára necelú pätinu svetového HDP, ale tento podiel má neustále stúpať. Zatiaľ však kraľuje svetovej ekonomike skupina G20, v ktorej žijú zhruba dve tretiny ľudstva. Vytvára 85 až 90 percent svetového HDP a zúčastňuje sa osemdesiatimi percentami na globálnej obchodnej výmene. BRIC – a v ňom najhlasnejšie Rusko a Brazília – síce príležitostne vinili USA a ich finančníctvo za paralyzovanie globálneho systému, ale chýbajú im sily, schopnosti a dejinná odvaha na fundamentálne zmeny. Nepredkladajú preto zásadné alternatívy a obmedzujú sa na odstraňovanie nedostatkov. Zásada evolúcia namiesto revolúcie sa premieta do viacerých deklarovaných postojov kvarteta. Ilustruje to bod komuniké, prihovárajúci sa za podporu dialógu a spolupráce „postupným, proaktívnym, pragmatickým, otvoreným a transparentným spôsobom“. Nekonala sa ani revolta proti doláru a BRIC iba prozaicky nabáda k „stabilnému, predvídateľnému a diverzifikovanejšiemu medzinárodnému menovému systému“. Sny a realita Globálnej ekonomike by sa podľa predstáv BRIC darilo lepšie v „multipolárnom svetovom poriadku“, opierajúcom sa o medzinárodné právo. Tento výraz, obľúbený D. Medvedevom, má signalizovať odklon od amerického superveľmocenského unipolarizmu. Pre Rusko, ktorému negatívny demografický vývoj zrejme znemožní vzostup medzi päticu najsilnejších svetových ekonomík, by mohla byť multipolárnosť optimálnym usporiadaním sveta. Uspokojovala by aj Brazíliu, ktorá nerozšíri hranice svojej dominancie poza brehy Južnej Ameriky. Prijala by ju aj India, vedomá si nemožnosti preniknúť za predely moslimského sveta a sféry vplyvu Číny, EÚ a USA. Menej jasné ostávajú ambície Číny, ktorá ráta s vytlačením USA z piedestálu najsilnejšej ekonomiky najneskôr do polovice storočia. Počas tohto výstupu sa jej súperenie s EÚ a USA, prípadne s integrovaným severoamerickým trojspolkom USA, Kanady a Mexika, môže vyostriť. Veď súťaž o prístup k zdrojom energie a surovín sa nezaobíde bez iskrenia. Multipolárnosť, ktorú uprednostňuje BRIC, by sa zúžila na bipolárnosť, pokiaľ by takémuto vývoju nezabránil nový svetový poriadok. Ten sa má podľa júnového komuniké BRIC opierať o medzinárodné právo a zreformovanú OSN. Komuniké podporuje rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN o Brazíliu a Indiu. Tým by sa v nej ocitli všetci štyria členovia BRIC. To je však hudba budúcnosti v porovnaní s tým, čo ich čaká počas príprav na septembrový summit G20. Počiatek posiela agro firmy do Česka - Na Slovensku zrejme dôjde k ďalšiemu sťahovaniu firiem. Dôvodom však nebude hospodárska kríza, ale schválenie novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov v Českej republike. U nás Ministerstvo financií Slovenskej republiky novelu zmietlo zo stola. Reálne tak hrozí, že časť spracovateľských kapacít zamieri do susednej republiky a stovky slovenských poľnohospodárov stratia odbyt repky olejnej. Sťahovanie a prepúšťanie Podľa informácií HN už dokonca došlo k presunutiu časti výroby v spoločnosti Palma Group, ktorú ovláda finančná skupina Slavia Capital, do českej Jihlavy. Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec pre HN zároveň potvrdil, že jeden z našich najvýznamnejších slovenských výrobcov biopalív svoju výrobu v prvom kvartáli tohto roka presunul do Česka. Na otázku, či bratislavská Palma obmedzila u nás výrobu biozložiek, nám však hovorca spoločnosti Peter Benčurik neodpovedal, no poznamenal, že spoločnosť chce pri výrobe biopaliv naplno využívať svoje kapacity, čomu zodpovedajú aj viaceré nové kontrakty v zahraničí. Napriek tomu, že na Slovensku je iba zopár firiem, ktoré sa venujú výrobe biopalív, v ohrození sú aj ich dodávatelia. Podľa nášho zdroja by tak kvôli neschváleniu novely mohli o prácu prísť stovky ľudí z agrosektora. Slovnaft verzus agrofirmy "Stratili sa nám pracovné miesta. Na kritický stav sme upozornili ministerstvo financií, ktoré však viac načúva rafinérskej loby. Je neakceptovateľné, ak rezort financií odsúhlasí nulovú spotrebnú daň pre alternatívne palivo LPG a biozložky z domácej produkcie ignoruje. Vedome nám diskriminuje podnikateľov,“ vysvetľuje Nemec. Hovorca rafinérskej spoločnosti Slovnaft Anton Molnár však tvrdí, že LPG je pre spoločnosť marginálna komodita, ktorá tvorí zanedbateľný podiel na celkovom predaji. "Nevidíme dôvod prečo by sme mali lobovať za nulovú spotrebnú daň. Zníženie spotrebnej dani na LPG umožnila smernica Európskej únie o zdaňovaní energetických produktov a elektriny, ktorú využilo ministerstvo financií. Slovnaft navyše patrí medzi najväčších odoberateľov biozložky MERO, ktorá sa primiešava do motorovej nafty a vyrába sa z repky olejnej, čím sa významne podporuje pestovanie tejto plodiny a tým aj poľnohospodárov,“ dopĺňa Molnár. Markantný výpadok na daniach? Ministerstvo financií Slovenskej republiky nám do konca uzávierky neodpovedalo. Otázkou tak ostáva, do akej miery by sa prípadné zníženie spotrebných daní odrazilo na rozpočte našej ekonomiky. Podľa odhadov Ekonomickej univerzity v Bratislave by došlo iba k miernemu výpadku v tomto roku, a to na úrovni 12- až 30-tisíc eur. V Nemecku však napríklad Mníchovská univerzita odhadovala v rokoch 2005 až 2009 priaznivý efekt vyššej výroby biopalív na verejné rozpočty od 38 miliónov eur do 1,73 miliardy eur. Pre motoristov by prijatie takejto novely malo zároveň pozitívny efekt - došlo by k zníženiu cien palív. "Nové legislatívne zmeny by mali v Česku platiť do roku 2015. Predpokladám nižšie ceny pri benzíne E85, čiastočne lacnejšia by mala byť aj zmesová nafta B30. Uvidíme, ako sa vyvinie trh so stopercentnou čistou bionaftou. V každom prípade sa však zlepší prostredie pre podnikanie,“ uzatvára výkonný riaditeľ Združenia výrobcov biopalív Českej republiky Petr Jevíč. Firmy, ktoré vyrábajú biozložky Palma Group Enviral Meroco§ Zdroj: HN Petra Jamrichová 6.07.2009 www.hnonline.sk Vedenie Lesov SR musí odísť - Do konca týždňa odvolá minister pôdohospodárstva Stanislav Becík vedenie štátneho podniku Lesy SR. Hoci pred kamerami a mikrofónmi to najprv nechcel povedať, následne to „mimo záznamu“ potvrdil. Vyhovie tak premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý ho včera počas rokovania vlády o to požiadal. Z funkcie by tak mal odísť generálny riaditeľ Lesov SR Jozef Minďáš. Odvolaná by mala byť aj dozorná rada podniku. „Vedenie (Lesov SR) nemá žiadnu dôveru. Títo ľudia musia okamžite odísť z funkcií,“ povedal včera premiér. Kým sa tieto podozrenia podľa neho nevysvetlia a ministerstvo neurobí opatrenia na konsolidovanie firmy, „tak nie je priestor na to, aby do takéhoto podniku išli pôžičky zo štátnych aktív“, dodal premiér. Becík totiž vládu požiadal, aby na zlepšenie finančnej situácie poskytla Lesom SR pôžičku 67 miliónov eur. Kabinet to včera odmietol. Lesy SR hospodária na polovici lesných pozemkov Slovenska, čo je takmer jeden milión hektárov . Minister chce, aj nechce Becík však nechce Minďáša odvolať okamžite. To však podľa neho neznamená, že požiadavku premiéra nechce rešpektovať. Hoci ho k tomu Fico vyzval, nebude hneď „utekať do Banskej Bystrice a robiť opatrenia“. Situácia si totiž podľa neho vyžaduje podrobné zhodnotenie – kto aký podiel viny nesie na tom, čo sa v podniku deje. Pre Becíka nie je dôležité, kto Lesy SR riadi, ale ako sa bude v lesnom hospodárstve vyvíjať ekonomická situácia. A tá je údajne zlá aj preto, lebo ceny dreva sú nízke. Kým v roku 2007 Lesy SR dostali za kubík dreva v priemere 51 eur, v prvom polroku 2009 to bolo iba 36 eur. „Ak by to trvalo do konca roka, výpadok by bol 70 miliónov eur,“ dodal minister. Na zlepšenie ekonomickej situácie už vedenie firmy vzalo pracovníkom 13. a 14. plat, ale aj príspevok na ošatenie a pracuje sa štyri dni v týždni. A to podľa ministra vyvolalo u ľudí odpor voči vedeniu. Názor Minďáša na jeho odvolanie sa HN nepodarilo včera získať. Telefón nebral a nereagoval ani na mail. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar sa podľa tlačového odboru strany vyjadrí až dnes. Zlé hospodárenie s drevom Zástupcovia nespokojných zamestnancov štátnych lesov podali včera na prokuratúru podnet na podozrenia zo spáchania trestného činu „nehospodárneho nakladania s majetkom štátu“, informoval HN pracovník riaditeľstva podniku Ján Mičovský. „Veľký problém je s drevom. Predáva sa nevhodným spôsobom za ceny, ktoré nie sú v prospech podniku, ale odberateľov,“ zdôraznil. Nespokojenci však poukazujú aj na netransparentné predaje majetku Lesov SR, ako sú napríklad lesné chaty či prenájom poľovných revírov. Vedenie podniku tiež vydávalo podľa Mičovského pokyny na ťažbu „živého“ dreva, čo považuje „za hriech na tele slovenského lesníctva“. V lesoch totiž leží množstvo kalamitného dreva, ktoré by sa malo spracovať prednostne. Podľa Mičovské tak „niektoré prvky riadenia podniku nadobudli patologické črty“. Zaviť lesy politiky Ekológovia a časť lesníkov upozorňujú, že zo štátnych lesov sa stráca až 30 percent dreva. Je to kvôli zlej evidencii dreva a rúbaniu stromov, ktoré by nemali vyťať. „Lesníci nie sú zlodeji. Sú profesionáli. Ale ak budeme hospodáriť pod politickými tlakmi, stále budeme mať zlé renomé,“ tvrdí vedúci odboru komunikácie Lesov SR Jozef Marko. „Od strany, ktorá riadi tento rezort (ĽS-HZDS – pozn. HN), sme dostali výčitku, že to robíme ako agenti Smeru. Nie sme agenti žiadnej politickej strany. Sme agenti slušných ľudí,“ zdôraznil. Podľa generálneho sekretára Zväzu spracovateľov dreva SR Petra Zemaníka zväz už neraz žiadal odpolitizovať ekonomiku štátnych podnikov. „Iba tak sa dá vytvoriť podnikateľské prostredie, v ktorom budú podmienky pre každú firmu rovnaké,“ povedal. Vladimír Turanský 2.07.2009 www.hnonline.sk Obilia sa urodí menej, no budeme ho aj vyvážať - Slovenskí farmári očakávajú oproti minulému roku výrazný prepad hektárových výnosov obilnín. Podľa najnovších odhadov by mali výnosy pšenice klesnúť približne o 15 percent a jačmeňa o viac ako štvrtinu. Sucho v jarných mesiacoch postihlo aj porasty repky olejnej, ktorej by mali poľnohospodári zožať približne o 18 percent menej. Zatiaľ nie je jasné, ako sa bude vyvíjať cena obilnín. Podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislava Nemca to závisí od úrody vo väčších krajinách Európy, najmä vo Francúzsku a v Nemecku. Západná časť Európskej únie odhaduje pokles úrody obilia približne o päť percent. Slovenskí farmári predbežne očakávajú zvýšenie výkupných cien obilia. Napriek odhadovanej nižšej úrode bude Slovensko časť obilia zrejme exportovať. Predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Marian Uhrík to pripisuje úpadku živočíšnej výroby. „Slovensko môže opäť výraznejšie pocítiť prebytok kŕmneho obilia,“ upozornil. Od júla minulého roka do konca marca vyviezla krajina podľa Uhríka približne 750-tisíc ton a doviezla len 350-tisíc ton zrnín. Začiatok žatvy zbrzdili v poslednom týždni dažde. Zrelé sú už podľa agronómov niektoré porasty ozimného jačmeňa aj repky olejnej nielen na juhu Slovenska, ale napríklad aj v okrese Partizánske. ČTK 2.07.2009 www.hnonline.sk Ceny v poľnohospodárstve v máji pokračovali vo výraznom prepade - Bratislava 26. júna 2009 Výrazný prepad cien v slovenskom poľnohospodárstve pokračoval aj v máji tohto roka, kedy boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne nižšie o 26,8 %, a to v dôsledku poklesu cien rastlinných výrobkov o 42,2 % a živočíšnych výrobkov o 22,5 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Z rastlinných výrobkov podľa štatistikov klesli najviac ceny obilnín o 44,9 %. Nižšie boli aj ceny zemiakov o 29,7 %, strukovín o 4,5 %, olejnín o 2,9 %, ovocia a zeleniny o 1,5 %. Z výrobkov živočíšneho pôvodu zaznamenali najvyšší pokles ceny surového kravského mlieka o 37 %. Znížili sa tiež ceny jatočnej hydiny o 25,1 %, výrobkov chovu oviec o 6,1 %, jatočných ošípaných a živých rýb zhodne o 3,9 % a jatočného hovädzieho dobytka a teliat o 0,2 %. Vzrástli len ceny konzumných slepačích vajec o 5,1 %. Od začiatku roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška klesli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 25,1 % vplyvom nižších cien rastlinných výrobkov o 41,3 % a živočíšnych výrobkov o 17,3 %. Ceny stavebných prác v máji oproti aprílu podľa odhadu ŠÚ SR vzrástli o 0,2 %, medziročne sa zvýšili o 2,7 %. V priemere za päť mesiacov oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástli o 3,7 %. Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v máji medzimesačne klesli o 1,3 %. V porovnaní s májom 2008 boli nižšie o 6,5 %. V priemere od začiatku roka oproti rovnakému obdobiu roka 2008 klesli o 1,9 %. TASR Cukrovar Sereď - Možno ani neviete, že v dobách minulých sa cukor dal kúpiť iba v lekárňach. Samozrejme, trstinový. Ale nie je to ani tak dávno ... Iba niekoľkokrát spŕchlo lístie zo stromov od prvých pokusov o priemyselnú výrobu tohto bieleho zlata. Veľa sa zmenilo od tých čias, menia sa ľudia i technologické postupy. Čo však v našom cukrovare zostáva, je starostlivý prístup a pozornosť venovaná výrobe jemnej bielej látky zvanej cukor. Zostávame verní najlepším cukrovarníckym tradíciám a veríme, že v chuti nášho cukru ich cítite i vy ... História : História spoločnosti Slovenské cukrovary sa začala pôvodne písať ako história dvoch odlišných spoločnosti, ktoré sa napokon spojili do jednej veľkej spoločnosti a stali sa súčasťou veľkej medzinárodnej cukrovarníckej skupiny. Starším bratom spoločnosti Slovenské cukrovary je cukrovar v Seredi, pretože spracovanie repy a výroba cukru má v Seredi už dlhú tradíciu. Prvú cukrovú repu tu spracovávali už v dobe grófa Eszterházyho v roku 1845. Pani Seberová z Viedne, ktorá bola vtedy majiteľkou cukrovaru, už vtedy pestovala cukrovú repu na výmere 800 gbelov. V období 1845-1846 tu vyrobili z repy približne 1.500-1.800 viedenských centov cukru. V roku 1907 bol postavený nový cukrovar, ktorý fungoval ako akciová spoločnosť. Tento cukrovar bol pôvodne vybudovaný na výrobu surového cukru. Počas jeho prvej kampane ho tu vyrobili viac ako jedenásťtisíc ton. Neskôr sa výroba rozšírila aj o výrobu liehu. Toto obdobie bolo veľmi úspešné a cukor, ktorý sa vyrobil sa vyvážal aj do iných krajín napr. Grécko, Švédsko a India. Seredský cukrovar naplno pracoval aj vo vojnových rokoch 1914-1918. Veľkou zmenou vlastníckych pomerov bolo jeho znárodnenie, ktoré sa uskutočnilo začiatkom roku 1946 a majiteľom cukrovaru sa stal štát. Až do roku 1989 bol cukrovar súčasťou rôznych organizačných zoskupení a až v tomto roku sa z neho stal úplne samostatný podnik. Pod názvom Seredský cukrovar vznikla v roku 1992 akciová spoločnosť, ktorá mala rôznych akcionárov. V roku 1998 získala v cukrovare 50% podiel cukrovarnícka skupina Agrana z Rakúska, ktorá sa neskôr stala vlastníkom 100%. Druhým závodom Slovenských cukrovarov je cukrovar v Rimavskej Sobote. Počiatky tohto cukrovaru sa viažu na rok 1960, keď bola schválená výstavba Potravinárskeho kombinátu v Rimavskej Sobote. Pôvodne sa plánovalo, že kombinát bude pozostávať z dvoch častí - z cukrovaru a z pivovaru. Nakoniec sa však od tohto zámeru upustilo a 1.9.1965 bol cukrovar zaradený do organizačnej štruktúry Spojených cukrovarov, n.p. Trnava. V roku 1989 bol cukrovar začlenený do novovytvoreného Poľnohospodársko- potravinárskeho kombinátu Rimava š.p. ako Cukrovar, kombinátny podnik. Kombinát bol však v roku1991 zrušený a bol založený Stredoslovenský cukrovar, a.s. Rimavská Sobota. Dňa 1.8.1992 bola založená spoločnosť Gemer-cukor, a.s., ktorá bola štátnou akciovou spoločnosťou. V roku 1996 spoločnosť Constant s.r.o. Bratislava odkúpila 67% akcií cukrovaru a stala sa majoritným vlastníkom. Rovnako ako v Seredi, tak aj v Rimavskej Sobote sa v roku 1998 stala vlastníkom cukrovaru rakúska cukrovarnícka spoločnosťAgrana. Naša spoločná história sa začala presne 17.4.2001, keď rozhodnutím Valného zhromaždenia spoločnosti bolo schválené zrušenie spoločnosti Cukrovar Nová. a.s. Sereď formou zlúčenia so spoločnosťou Gemercukor, s.r.o.. Dňa 7.8.2001 sa spoločnosť premenovala na Slovenské cukrovary, a.s. so sídlom v Rimavskej Sobote. www.cukrovary.sk História Ako vznikol cukrovar v SerediHistória spoločnosti Slovenské cukrovary sa začala písať presne pred sto rokmi, kedy sa veľkostatkári z regiónu Serede rozhodli založiť nový cukrovar. Podnikatelia neboli spokojní s cenou, ktorú dostávali za odovzdanú cukrovú repu na spracovanie v cukrovare Sládkovičovo a Trnava a tak založili akcionársku spoločnosť na spracovanie vlastnej repy. Vo februári roku 1907 sa rozhodli, že nový cukrovar postavia v Seredi. Je zaujímavosťou, že história výroby cukru v meste Sereď sa začala písať už v roku 1844 a to v objekte terajšieho závodu Kávoviny. Jeho zakladateľom bol gróf Esterházy. Prvú cukrovú repu tu spracovávali už v roku 1845. Pani Seberová z Viedne, ktorá bola vtedy majiteľkou cukrovaru, už vtedy pestovala cukrovú repu na výmere 800 gbelov. V období 1845 -1846 tu vyrobili z repy približne 1.500-1.800 viedenských centov cukru. V roku 1907 tu počas prvej kampane vyrobili viac ako 11.000 ton. Neskôr sa výroba rozšírila aj o výrobu liehu. Toto obdobie bolo veľmi úspešné a cukor, ktorý sa vyrobil sa vyvážal aj do iných krajín - Grécko, Švédsko a India. Dnešné Slovenské cukrovary Sereď sú členom rakúskej skupiny AGRANA. Svojim zákazníkom prinášajú rôzne druhy cukrov a sortiment špecializovaných cukrov. www.agrana.sk Poklesla svetová produkcia kokaínu a heroínu - Svetová produkcia kokaínu a heroínu poklesla v roku 2008, pričom k najväčšiemu poklesu došlo v Kolumbii a Afganistane. Vyplýva to z dnes uverejnenej správy OSN. Pestovanie ópia, z ktorého sa vyrába heroín, sa znížilo o 19 percent v Afganistane, ktorý je najväčším producentom tejto drogy. V Kolumbii, najväčšom vývozcovi kokaínu, produkcia koky poklesla o 18 percent. Prispelo k tomu viac odhalení ilegálnej činnosti, vysoké ceny a nestabilný trh, uviedol dnes riaditeľ Úradu OSN pre drogy a kriminalitu so sídlom vo Viedni (UNODC) Antonio Maria Costa na tlačovej konferencii vo Washingtone. V správe sa ďalej hovorí o poklese dopytu po kokaíne v Spojených štátoch amerických. OSN zároveň zaznamenala nárast v produkcii a spotrebe syntetických látok, ako sú amfetamíny, metafetamíny a extasy v rozvojových krajinách. TASR 25.06.2009 www.pluska.sk Národná sieť rozvoja vidieka (NSRV) - 17-06-2009 www.land.gov.sk Na základe Nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), čl. 68 má každý členský štát povinnosť zriadiť národnú sieť rozvoja vidieka (ďalej ako NSRV), ktorá bude zoskupovať organizácie a orgány správy zapojené do rozvoja vidieka. Program rozvoja vidieka SR 2007-2013 definuje v kapitole 16.2. štruktúru NSRV a Jednotky NSRV ako výkonného prvku siete, pričom funkciu Jednotky NSRV vykonáva Agentúra pre rozvoj vidieka. Jednotka siete – centrála je začlenená v štruktúre Agentúry pre rozvoj vidieka v Nitre, ako samostatné Oddelenie Národnej siete rozvoja vidieka od 28.10.2008 po podpísaní zmluvy medzi Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a Agentúrou pre rozvoj vidieka o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z opatrenie 5.2. Národná sieť rozvoja vidieka Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013. Činnosti NSRV sú zadefinované v kapitole 16.2. Programu rozvoja vidieka SR 2007- 2013 a vychádzajú z nasledovných kategórií: zhromažďovať, analyzovať a šíriť dáta o opatreniach Spoločenstva v oblasti rozvoja vidieka SR; sledovať a monitorovať údaje v oblasti rozvoja vidieka; poskytovať informácie v oblasti rozvoja vidieka pre verejnosť a potreby Európskej siete pre rozvoj vidieka prostredníctvom informačných bulletinov, príručiek, internetových stránok a pod.; zabezpečovať školenia, semináre a výmenu skúseností s implementáciou programu rozvoja vidieka; pripravovať vzdelávacie programy pre miestne akčné skupiny v procese formovania; podporovať národnú a nadnárodnú spoluprácu formou konferencií, diskusií za okrúhlym stolom, študijných a výmenných návštev a pod.; slúžiť ako kontaktný bod v rámci aktivít prístupu Leader pre všetkých vidieckych partnerov; zabezpečovať pravidelné stretnutia tímu NSRV; poskytovať spätnú väzbu riadiacej autorite a iným štátnym inštitúciám a zodpovedným orgánom NSRV slúži na výmenu informácií, komunikáciu, zber a propagáciu príkladov dobrej praxe, podporu miestnych akčných skupín, podporu spolupráce na národnej a nadnárodnej úrovni. Hlavnými úlohami NSRV na rok 2009 sú: Semináre, workshopy, konferencie, propagácia NSRV, publikácie, web. Stránka Národnej siete rozvoja vidieka je http://www.nsrv.sk. Pestovanie geneticky modifikovanej kukurice - Informácia o pestovaní geneticky modifikovanej kukurice MON 810 v Slovenskej republike v roku 2009 15-06-2009 Ministerstvo pôdohospodárstva SR zverejňuje podľa §8 (2)c zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení neskorších predpisov nasledovnú informáciu: V roku 2009 je celková osiata plocha autorizovanou geneticky modifikovanou kukuricou na rezistenciu voči víjačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) MON 810 875 ha, čo predstavuje 55 percentný pokles oproti roku 2008. Kontrolou dodržiavania pravidiel pestovania geneticky modifikovaných rastlín a ich koexistencie je poverený Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. www.land.gov.sk Kofole sa darilo - Výrobca nealkoholických nápojov Kofola Holding vlani takmer zdvojnásobil tržby na 8,1 miliardy korún. Spoločnosť, ktorá sa vlani zlúčila s poľským výrobcom nápojov Hoop, dosiahla čistý zisk 89 miliónov korún. V prvom štvrťroku hospodárila Kofola so stratou 91 miliónov korún. „Je to kvôli tomu, že prvé tri mesiace roku sú vždy najhorším obdobím. Do výsledkov sa taktiež premietli marketingové náklady,“ vysvetlil hovorca spoločnosti Martin Klofanda. ČTK 18.06.2009 Mliečne výrobky chce v Rimavskej Sobote opäť vyrábať Gemermilk RS - Rimavská Sobota 14. júna 2009 Gemerská mliekareň v Rimavskej Sobote, ktorá v apríli uzatvorila svoje brány a prepustila posledných viac ako 40 zamestnancov, bude onedlho opäť vyrábať. Mliečne výrobky tam chce produkovať spoločnosť Gemermilk RS, ktorá sa stala novým majiteľom objektov i technológií. Podľa konateľa spoločnosti Ľubomíra Užíka výrobu by chceli obnoviť v čo najkratšom čase. Všetko ale závisí od získania dokumentov potrebných na začatie produkcie. Z liniek mliekarne by mala odchádzať celá škála výrobkov ako maslo, syry, tvaroh aj sušené mlieko. Nepôjde však už o taký objem výroby, ako tomu bolo pred rokmi. V mliekarni by mohlo nájsť prácu od 20 do 50 ľudí. Gemerská mliekareň vznikla v roku 1993, jej história však siaha do 50. rokov uplynulého storočia. V roku 2006 kúpila podnik francúzska mliekarenská spoločnosť Senoble a Gemerská mliekareň sa stala najväčším výrobcom sušeného mlieka a masla na Slovensku. Senoble tento rok uzatvorila aj mliekareň vo Zvolene, ktorú kúpila v roku 2005. Produkciu oboch následne sústredia pod jednu strechu do závodu Mliekoservis vo Zvolene, ktorý francúzska spoločnosť získala na konci minulého roka. TASR Geneticky modifikovaná kukurica sa pestuje na ploche o 55 % menšej ako vlani - Bratislava 16. júna 2009 Geneticky modifikovaná kukurica sa na Slovensku v tomto roku pestuje na ploche, ktorá je o 55 % menšia ako vlani. Informuje o tom Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR. "V roku 2009 je celková osiata plocha autorizovanou geneticky modifikovanou kukuricou 875 hektárov, čo predstavuje 55-% pokles oproti roku 2008," uvádza rezort pôdohospodárstva. V minulom roku sa geneticky modifikovaná kukurica pestovala na ploche 1930,87 hektára. "Pri pestovaní geneticky modifikovaných plodín je potrebné dodržiavať stanovené pravidlá, ktoré zaisťujú koexistenciu s konvenčnými a ekologickými pestovateľmi," upozorňuje MP SR. Kontrolou dodržiavania pravidiel pestovania geneticky modifikovaných rastlín a ich koexistencie je na Slovensku poverený Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. TASR Výroba bravčového mäsa v roku 2009 medziročne klesne, dovoz sa zvýši - Bratislava 12. júna 2009 Domáca výroba bravčového mäsa sa v roku 2009 medziročne zníži, dovoz sa zároveň zvýši, avizuje Zväz chovateľov ošípaných (ZCHO) a Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR. Hrubá domáca výroba bravčového mäsa sa oproti roku 2008 zníži o viac ako 29.700 ton na 70.000 v tomto roku. Kým výroba tejto agrokomodity v roku 2003 dosiahla objem 181.676 t, vlani to bolo necelých 99.800 t. Medzi príčiny klesajúcej produkcie sa podpísali nízke dotácie pre chovateľov ošípaných a nízke výkupné ceny bravčového mäsa, ale aj následky svetovej hospodárskej krízy na trh a spotrebu obyvateľstva. Príčinou je oproti viacerým krajinám EÚ aj vysoká cena ošípaných v SR - 167,92 eura (5059 Sk) na 100 kg. Medziročne sa tak cena zvýšila o 21 %. Vzhľadom na nižšiu kúpyschopnosť spotrebitelia na Slovensku obmedzili nákup mäsa a pred drahším bravčovým uprednostňujú hydinové mäso. Z predpokladaných údajov vyplýva, že v tomto roku Slovensko vyvezie 30.000 t a dovezie 134.000 t bravčového mäsa. "Vývoz sa oproti roku 2008 zredukuje o 1700 t. Dovoz sa zvýši o viac ako 26.500 t na 134.000 t," očakáva MP SR. Vlaňajšia spotreba bravčového mäsa bola na úrovni 175.742 t sa v roku 2009 ešte prepadne a bude tak od roku 2003 najnižšia - približne 172.500 t. Spotreba tejto komodity v rokoch 2003 a 2004 zhodne prevýšila objem 195.000 t. TASR Chovateľov ošípaných trápia nízke dotácie, MP SR to chce zmeniť - Rimavská Sobota 12. júna 2009 Predovšetkým rozdiely v dotáciách pre farmárov v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) robili v uplynulých rokoch najväčšie problémy slovenským chovateľom ošípaných. Viacerí preto museli chovy obmedziť, alebo ich úplne zlikvidovať. V uplynulých mesiacoch sa ich navyše negatívne dotkla aj hospodárska kríza, ktorá má vplyv na ceny mäsa vo výkupe. Zhodli sa na tom účastníci dnešnej konferencie o aktuálnych otázkach v oblasti podpory pre chovateľov ošípaných, ktorá sa konala v Rimavskej Sobote. Podľa viacerých chovateľov i zástupcov Zväzu chovateľov ošípaných sa situácia tento rok zmenila, a to najmä pochopením a podporou Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR. "Ak sme chceli situáciu zmeniť, museli sme rozmýšľať, ako podporíme cez dobytčiu jednotku súčasné stavy," uviedol pre TASR minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík. "Od 1. januára sme nastavili podmienky tak, aby sme na jednu dobytčiu jednotku (dve prasnice) poskytli 49,97 eura (1500 Sk). Je to spôsob, ako toto odvetvie znovu postaviť na nohy," dodal. Podľa ministra Slovensko vlani doviezlo bravčové mäso v hodnote 159,33 milióna eur (4,8 miliardy Sk). Rozdiel medzi vývozom a dovozom bravčového mäsa je 99,58 milióna eur (3 miliardy Sk). Z 90 % samozásobiteľnosti trhu bravčovým mäsom z domácich chovov v 90. rokoch uplynulého storočia, pokleslo toto číslo na dnešných 40 %. "Väčšinu by sme si ale dokázali vyprodukovať sami," podotkol minister. Podľa predsedu Zväzu chovateľov ošípaných Andreja Imricha stavy ošípaných každoročne klesajú. Vlani bol úbytok približne pätinový, keď na konci roku sa v krajine chovalo asi 748.500 ošípaných. Ešte aj tento rok sa ich počet zníži o asi 45.000 kusov. Stále menšie sú aj stavy prasníc. Vlani ich bolo asi 44.500 kusov. "Ideálny stav prasníc pre dostatočnú reprodukciu by bol 85.000 až 90.000," uviedol pre TASR Imrich. Vtedy by sme si sami vedeli vyrobiť 80 až 90 % bravčového mäsa. Kritizoval tiež výkupnú cenu bravčového mäsa. "Dnes je cena na úrovni 1,1 eura (33,14 Sk). Prvý štvrťrok tohto roku sme tak prerábali asi 0,2 eura (6,25 Sk) na kilograme mäsa," konštatoval Imrich. TASR V Bruseli odstránili výhrady k predaju z dvora na Slovensku - Bratislava 12. júna 2009 Vo štvrtok 11. júna sa uskutočnilo rokovanie Slovenska s Európskou komisiou o pripomienkach k povoleniu predaja z dvora. Na tomto rokovaní sa podarilo slovenským zástupcom z Ministerstva pôdohospodárstva SR odstrániť sporné body s Európskou komisiou u všetkých predávaných komodít malých množstiev. Prešli sa výhrady k predaju rýb, mlieka, vajec, medu, hydiny, mäsa aj zo zajacovitých zvierat, králikov a zveriny. Na stretnutí sa definovali nové znenia, ktoré sú výhodné pre Slovensko a podporujú predaj z dvora priamo konečným spotrebiteľom. Celý proces notifikácie sa ukončí pravdepodobne v júli tohto roku. TASR o tom dnes informoval Stanislav Háber, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva SR. EÚ sa obáva skupovania poľnohospodárskej pôdy štátmi a firmami v zahraničí - Brusel 6. júna - Európska únia sa obáva nastupujúceho trendu masového vykupovania pôdy zahraničnými investormi a štátmi v chudobnejších krajinách v snahe docieliť vlastnú potravinovú bezpečnosť. Povedal to tento týždeň v rozhovore pre agentúru Reuters generálny riaditeľ Direktoriátu Európskej komisie pre rozvoj Stefano Manservisi. Ako dodal, aj keď sa predstaviteľom únie nepodarilo v tejto oblasti dosiahnuť spoločné stanovisko, majú stále väčšie obavy, že tento trend môže v budúcnosti predstavovať riziko pre rozvojové krajiny. Všetky dohody o predaji pôdy v prospech zahraničných firiem či krajín nie sú podľa neho automaticky zlé, ale objavili sa prípady, keď sa dohody uzatvorili po veľmi netransparentných rokovaniach. "Máme veľké obavy, čo bude ďalej, pretože toto je nový spôsob vykorisťovania rozvojových krajín. Ak by k niečomu takému dochádzalo pred 30 rokmi, bol by to jedinečný dôkaz neokolonializmu," povedal Manservisi. "Najchudobnejšie krajiny už roky predávajú svoje kľúčové nerastné suroviny, pracovnú silu a najnovšie aj vlastnú pôdu, z ktorej tak už nezískajú nič, ani potraviny či niečo iné," dodal. K nákupom poľnohospodárskej pôdy za hranicami dochádza už niekoľko rokov, no bohatšie štáty ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty či Južná Kórea a Čína začali minulý rok po prudkom raste cien potravín túto pôdu vyhľadávať vo väčšej miere. Výsledkom je, že dnes sú obrovské plochy pôdy v chudobnejších štátoch, najmä v Afrike, obsadené zahraničnými investormi. Podľa najnovšej správy medzinárodných agentúr o predaji pôdy, ktorú vydali v máji, takmer 2,5 milióna hektárov pôdy v subsaharskej Afrike od roku 2004 kúpili, či si prenajali zahraničné spoločnosti. Suma, ktorú za to zaplatili, dosiahla 919,98 milióna USD (648,92 milióna eur). Veľké plány mala aj firma Daewoo Logistics. Na Madagaskare si chcela prenajať na dlhšie obdobie milión hektárov pôdy na pestovanie plodín. Vedenie Madagaskaru sa nakoniec rozhodlo dohodu zrušiť. "Paradoxom je, že Madagaskar vôbec uvažuje nad predajom/prenájmom pôdy v prospech zahraničných firiem, pritom jeho ľudia zomierajú od hladu," dodal Manservisi. Navyše, ako uviedli Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) a Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), pretrvávajúce obavy o potravinovú bezpečnosť a rastúca návratnosť vložených investícií do poľnohospodárstva znamenajú, že tento trend bude pokračovať. TASR Vinári varujú úniu pred miešaním vína - Slovenskí vinári majú opäť problém s legislatívou Európskej únie. Tentoraz sa im nepáči navrhovaná právna úprava, ktorá má povoliť zmiešavanie bieleho a červeného vína. Výsledkom takéhoto mixovania je síce ružové víno, ale jeho kvalita výrazne zaostáva za ružovými odrodami vyrábanými klasickou technológiou. Producenti varujú, že náš trh zaplavia lacné dovozové vína podradnej kvality a bežný konzument môže naletieť lákavému obalu, za ktorým sa však často skrýva biedny obsah. Barbarská metóda Miešanie červených a bielych vín, nazývaný aj kupážovanie, sa používa hlavne v Austrálii, Južnej Afrike či Kalifornii. Väčšina európskych vinárov považuje tento spôsob za znevažovanie klasickej metódy výroby ružového vína. Tá spočíva v zomletí kvalitných odrôd modrého hrozna, ktoré sa však následne spracúvajú technologickými postupmi aplikovanými pri produkcii bielych vín. Výsledkom je suché a ľahké víno, ktorého popularita medzi milovníkmi tohto moku každoročne narastá. Podľa predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska Igora Mancela je právna norma navrhovaná Bruselom barbarským krokom, ktorý spôsobí predovšetkým chaos v označovaní vína. „Zákazníci nebudú vedieť dobre rozlíšiť medzi vínami vyrobenými klasickou metódou a zmiešavaním. Pravé ružové víno produkuje u nás čoraz viac vinárskych podnikov a objem jeho predaja prudko stúpa,“ tvrdí Mancel. Slovenskí vinári sa preto v štruktúrach EÚ snažili presadiť kompromis, ktorý by označenie Rosé umožnil používať len pri vínach vyrobených klasickou metódou. „Táto snaha zatiaľ nebola príliš úspešná, nová legislatíva by mala vstúpiť do platnosti začiatkom augusta,“ dodáva predseda. Tlak lobistov Podľa Petra Hadzuša z firmy JM Vinárstvo Doľany ide v tomto prípade predovšetkým o tvrdý lobistický tlak veľkých producentov vína, ktorí sa takýmto spôsobom snažia zbaviť prebytkov. „Naša firma určite zostane výlučne pri klasických technológiách,“ dodáva. Podobný postoj má i obchodný riaditeľ Vinárskych závodov Topoľčianky Milan Solár, podľa ktorého sa im klasické metódy výroby ružového vína osvedčili a o žiadnom mixovaní červeného a bieleho ani neuvažujú. Dokazuje to i nedávny úspech ich vína Cabernet Sauvignom rosé, ktoré získalo cenu na prestížnej výstave vín v Paríži. „Na toto víno máme mimoriadne dobré ohlasy a už sa nám ozývajú prví záujemcovia z Francúzska, ktorí by ho do tejto vinárskej veľmoci chceli dovážať,“ tvrdí Solár. V Topoľčiankach plánujú v tomto roku vyrobiť 50-tisíc fliaš ružového vína, ktoré sa na ich celkovej produkcii podieľa zhruba piatimi percentami. „Popularita ružového vína stúpa najmä na úkor ťažších červených vín. Tento trend pozorujeme najmä medzi mladými ľuďmi,“ tvrdí obchodný riaditeľ, podľa ktorého by bola škoda, ak by náš trh zaplavilo miešané ružové víno z dovozu. Nepokazia si meno Tradícia ružových vín na Slovensku je relatívne krátka. Na celkovom predaji sa momentálne podieľa len necelými desiatimi percentami. „Aj z tohto dôvodu zatiaľ nejde o masovú záležitosť a tomuto vínu sa u nás venujú len špičkoví vinári. A tí si dobré meno produkciou podradných vín určite nebudú chcieť pokaziť,“ dodáva Oľga Bejdáková zo Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov. Či navrhovaná bruselská legislatíva ohrozí slovenský trh s vínom, je podľa nej zatiaľ ťažké predpovedať. „Nadmerný dovoz akýchkoľvek vín je pre domácich vinárov ťažkou skúškou. Ak sa vo veľkom začne dovážať aj mixované ružové víno, bude to problém najmä pre spotrebiteľa, aby sa dokázal dobre zorientovať a nehľadel iba na cenu, ale hlavne na kvalitu nápoja,“ dodáva. Norbert Vrabec 3. 6. 2009 www.hnonline.sk Lacné liehoviny výrobcom znižujú marže - Slovenskí spotrebitelia upúšťajú od nákupu kvalitných liehovín. Alternatívou sa stávajú lacné aromatizované liehoviny a takisto domáce pálenie ovocia, ktoré začína vážne konkurovať oficiálnym výrobcom. Tým klesajú príjmy, pričom sú podniky nútené redukovať marže a zmrazovať investície. Navyše výpadky v tržieb v gastro prevádzkach, ako aj v obchodných reťazcoch môže mať dosah na znižovanie výrobných kapacít či zatváranie prevádzok. Kvalita na úkor ceny "Jednoznačne dochádza k poklesu dopytu po pravých ovocných destilátoch, ktoré vytláčajú z trhu aromatizované liehoviny s nízkou cenou, ktorej pravý ovocný destilát nemôže konkurovať,“ hovorí Marián Bedi zo spoločnosti Fine Destillery Slovakia. Podľa Ľudovíta Líšku, prokuristu spoločnosti Liehovar Modrý Strom, sa drahšie destiláty predávajú len veľmi ťažko. "V posledných mesiacoch sme pocítili pokles v predaji asi 20 percent,“ hovorí Líška. Dôvody, prečo začína zákazník pozornejšie sledovať cenu, sú pritom rovnaké ako pri podobných produktoch a potravinách. Hospodárska recesia, prechod na európsku menu či prepad mien okolitých krajín je spojený s nákupnou turistikou. Navyše je predaj v prípade liehovín brzdený aj nezdanenou domácou výrobou, pri ktorej stráca nielen štát, ale aj výrobcovia s licenciou. "Alternatíva k prechodu k lacnejším liehovinám je aj pri pestovateľskom pálení ovocia, kde v prípade čiernych páleníc výroba takto nezdaneného alkoholu s pochybnou kvalitou má zelenú, a takáto výroba vysoko konkuruje oficiálnym liehovarom na pestovateľské pálenie ovocia,“ tvrdí Marián Roľko zo spoločnosti Turdar. Zmrazili investície Klesajúci dopyt si už vyžiadal úpravy trhových cien prostredníctvom rôznych akcií, čo však malo vplyv aj na zisky spoločností. "Ceny sme prechodne upravili smerom nadol. Zároveň však silnie tlak zo strany obchodných reťazcov na zníženie cien z titulu získania zákazníkov, ktorí preferujú nákup v okolitých štátoch. Pracujeme s nižšími maržami, očakávajúc nárast obratov,“ povedal Roľko. Okrem nových investícií vo forme nových technológií sú vďaka nedostatku likvidných finančných prostriedkov ohrozené aj už existujúce prevádzky. "V prípade nízkeho dopytu sa určite výrobné kapacity znížia, alebo sa nebude vyrábať vôbec,“ dodáva Bedi. Bohatší ostávajú verní Aj keď väčšina spotrebiteľov mení svoje návyky a upúšťa od drahších produktov, solventnejší nakupujúci svoje obľúbené nápoje neopúšťajú. "Kým bežný zákazník prechádza na alternatívu lacnejších liehovín, náročnejší zákazník, ktorý je orientovaný na značku a kvalitu, ostáva verný značkám, avšak tento podiel zákazníkov nerastie,“ vysvetľuje Roľko. Podľa Júliusa Forsthoffera, tajomníka Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, bude prevládať trend smerujúci od značkových produktov ku konzumným prevládať hlavne v mimobratislavských regiónoch. "Dá sa predpokladať, že s poklesom priamych príjmov spotrebiteľov bude do určitej miery klesať aj spotreba liehových nápojov, v krajnom prípade v nebratislavských oblastiach môže verejnosť prechádzať od značkových produktov k produktom konzumným,“ myslí si Forsthoffer a dodáva, že zásada združenia odporúča "piť menej, ale piť dobre“. Miroslav Hargaš 15.05.2009 www.hnonline.sk Poľnohospodári ukončili osevné práce, ohrozuje ich deficit pôdnej vlahy - Bratislava 14. mája - Slovenskí poľnohospodári ukončili jarné osevné práce. K 11. máju boli na 100 % osiate plochy jarnej pšenice, raže a jačmeňa. Naďalej však prvovýrobu ohrozuje deficit pôdnej vlahy, oznámila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). V sledovanom období podľa dispečingu SPPK finišovala sejba zrnovej kukurice, slnečnice, ostatných olejnín a hrachu. Významne pokročili aj osevy cukrovej repy, kde čakalo na sejačky už iba 7 % z predpokladaných plôch - prevažne v trnavskom regióne. Na 93 % ukončená bola tiež sadba zemiakov, predstavujúcich jednu z tradičných plodín slovenskej rastlinnej výroby. K nedostatku vlahy Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) uviedol, že "už teraz chýba na každom štvorcovom metri v priemere 60 litrov vody a v horských oblastiach až 85 litrov." Klimatológovia varujú, že počasie môže byť čoraz nevyspytateľnejšie a klíma sa postupne mení a v dôsledku toho sa na Slovensku môžu suchá vyskytovať častejšie. Viaceré regióny majú obavy o tohtoročnú úrodu. Navyše Občianske združenie Ľudia a voda upozornilo, že "bez zásadnejších zmien vo vodnom manažmente sa územie Východoslovenskej nížiny časom zmení na púšť." Vzhľadom na meniaci sa charakter počasia bude stúpať význam závlahových systémov. "Meniace sa zásoby však pravdepodobne zapríčinia stúpajúcu cenu všetkých druhov vody, čo spätne vyvolá tlak na efektívnosť a racionálnosť jej využívania," avizovala SPPK. Z roka na rok však na Slovensku klesá využiteľnosť závlahových systémov, ktoré sú neraz technicky zastarané, opotrebované a poruchové. Podľa odhadov SPPK sú ako-tak funkčné závlahy vybudované sotva na jednej sedmine poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V období odbytovej, finančnej a hospodárskej krízy nebude možné zabezpečiť funkčnosť a využívanie závlah bez dostatočného záujmu štátu, na čo upozorňujú SPPK mnohé regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory. TASR o tom informoval tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec. Českí poľnohospodári volajú po minimálnej garantovanej cene mlieka - Praha 29. apríla - Asi 500 nespokojných českých poľnohospodárov dnes v Chlumci nad Cidlinou protestovalo proti nízkym výkupným cenám mlieka, ktoré sú údajne pod úrovňou výrobných nákladov. Protest sa symbolicky konal pri pamätníku, ktorý pripomína porážku roľníckeho povstania z roku 1775. Svoje požiadavky - zavedenie minimálnej garantovanej výkupnej ceny mlieka, schválenie zákona, ktorý zabráni nátlaku obchodných reťazcov na dodávateľov a prijatie koncepcie poľnohospodárstva - českí poľnohospodári dnes podporili aj akciou, pri ktorej sa v piatich krajoch objavili na hlavných cestných ťahoch desiatky traktorov. Proti nízkym výkupným cenám mlieka protestovali dnes farmári aj v ďalších 13 krajinách EÚ, vrátane Nemecka, odkiaľ boli protesty iniciované. Proti nízkym výkupným cenám mlieka českí farmári protestovali už aj v minulosti, ale ministra poľnohospodárstva Petra Gandaloviča (ODS) nepresvedčili. Minister aj dnes pripustil, že situácia, keď dodávatelia predávajú mlieko so stratou, v prepočte až takmer 10 centov za liter, je zložitá, ale zároveň zdôraznil, že nezostáva nič iné, než toto obdobie iba prečkať a veriť, že budú účinné opatrenia na úrovni celej EÚ. V marci české mliekarne vykupovali od farmárov liter mlieka v najvyššej kvalite v priemere iba za 25 centov. V maloobchodnej sieti v ČR je čerstvé mlieko v predaji už od 38 centov za liter a trvanlivé mlieko v tetrapackovom balení od 32 centov za liter. TASR Potravinárska komora bude presadzovať 5 % DPH na potraviny - Bratislava 29. apríla - Problematikou dane z pridanej hodnoty na potraviny (DPH), situáciou v potravinárskom priemysle v súčasnom krízovom období a hodnotením vlaňajška sa zaoberalo dnes v Bratislave Valné zhromaždenie (VZ) Potravinárskej komory Slovenska (PKS). Podľa jej prezidenta Jána Johanesa uplynulé obdobie sa pre PKS nieslo v znamení odstraňovania prekážok konkurencieschopnosti a intenzívnej obhajoby potravinárskeho priemyslu. V rámci EÚ je potravinársky priemysel, ako zdôraznil, najvýznamnejším priemyselným odvetvím. Európsky potravinársky priemysel v roku 2007 zamestnával 4,3 milióna zamestnancov, čo predstavuje 13,5-% podiel v priemysle. Preto by bolo žiaduce, aby aj vláda SR vyvinula maximálne úsilie pozdvihnúť úroveň tohto priemyselného odvetvia na Slovensku, ktoré sa na HDP podieľa len necelými 2 %. Za najaktuálnejší problém súčasnosti považuje PKS výšku DPH na potraviny. Podľa prezidenta si súčasná situácia vyžaduje urýchlené riešenie, a to zníženie DPH na potraviny na 5 %. Je presvedčený, že takýto krok by zamedzil enormným nákupom obyvateľov Slovenska v okolitých krajinách, kde sa uplatňuje podstatne nižšia daň na potraviny. Podľa neho sú lepšie nižšie príjmy z DPH do rozpočtu ako žiadne, keďže pri nákupoch v zahraničí nejde do rozpočtu SR nič. Potravinári, ako uviedol, by uvítali väčšie pochopenie a podporu zo strany predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci, ako aj odstránenie prekážok vytvorených podnikateľskému prostrediu. Legislatívne normy prijímané na národnej úrovni by nemali byť prísnejšie ako sú normy na komunitárnej úrovni. Týmto spôsobom sa zásadne sťažujú podmienky podnikania na Slovensku a vytvárajú sa prekážky konkurencieschopnosti nielen na európskom ale aj na domácom trhu. Na dnešnom zhromaždení delegáti potvrdili vo funkcii na ďalšie trojročné obdobie J. Johanesa, predsedu predstavenstva spoločnosti RAJO, a.s. Ministerstvo financií SR sa už skôr vyjadrilo, že v súčasnej situácii nevidí priestor na znižovanie DPH. TASR Do roku 2015 môžeme byť sebestační vo výrobe ovocia - Rakovice 30. apríla - Štát bude pre rok 2009 uhrádzať pestovateľom ovocia 50 % zo sumy poistného, ktorým sa chcú chrániť pred možnými dopadmi nepriaznivých vplyvov na úrodu. Nebude už vyplácať priame vzniknuté škody po obdobiach sucha, dažďa, po víchriciach alebo ľadovci. Odznelo to dnes na konferencii k aktuálnym otázkam v oblasti podpory pre pestovateľov ovocia, ktorá sa konala v Rakoviciach pri Piešťanoch. Minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík na nej ovocinárov informoval, že po 10 rokoch sa podarilo navýšiť štátnu pomoc pre rezort o 26,5 milióna eur (800 miliónov Sk). Zdôraznil, že sa menia podmienky v nových výzvach na podporu sektora ovocinárstva tak, aby nemali pestovatelia pasívne saldo. "Vlani sme doviezli jablká za o 39,8 milióna eur (1,2 miliardy Sk) viac, než sme vyviezli," povedal minister. Doterajšie nesprávne nastavené opatrenia v podporách podľa jeho slov zapríčinili stav, že zo 16.500 hektárov sadov sa za posledných desať rokov znížili pestovateľské plochy na necelých 9000 hektároch. "Intenzívne sa pestuje ovocie iba na 5000 hektároch," uviedol Becík. Slovensko má podľa predsedu Únie ovocinárov SR Mariána Vargu smutné prvenstvo v priemernej spotrebe ovocia spomedzi štátov EÚ. Pritom má krajina, ako povedal, priam ideálne podmienky na pestovanie ovocia. "Tento potenciál nie je dostatočne využitý," konštatoval Varga. SR je podľa jeho slov aj veľmocou vo výrobe biologického materiálu. "No z vyrobených 1,6 milióna ovocných stromčekov ročne doma vysadíme iba 300.000 na 100 hektároch, ostatné idú mimo krajinu," povedal. Dodal, že potenciál Slovenska je ročne vysadiť 500 hektárov. Desať rokov obnovy by zaručilo mať špičkové produkčné sady na ploche 4000 hektárov a produkčný potenciál 150.000 ton ovocia. To by Slovensku v roku 2015 zaručilo sebestačnosť. Medzi podporné nástroje pre nárast výroby v sektore ovocinárstva, ako informoval Marek Kodada z Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR, patria priame platby. V roku 2009 je jednotná platba na plochu určená na 121 eur (3645 Sk) na hektár, doplnková na pôdu je 31,5 eura (948 Sk) na hektár a osobitná platba na ovocie a zeleninu je 40,5 eura (1220 Sk) na hektár. Doplnková platba je určená na ovocné sady vo výške 62 eur (1867 Sk) na hektár. Termín ich vyplácania je určený od decembra 2009 na základe schválenia žiadostí pestovateľov. K štátnej pomoci okrem dotácie na poistné patrí aj financovanie účasti na výstavách a podpora hydromeliorizačných zariadení. Kodada informoval ovocinárov aj o Programe rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013, kde sú zaradené o. i. výzvy na zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a v ich rámci výzvy na modernizáciu fariem, vrátane predaja dvora a tvorby pracovných miest. TASR Poľnohospodári už zasiali tretinu kukurice a polovicu plôch slnečnice - Bratislava 28. apríla - Poľnohospodári na Slovensku už zasiali tretinu kukurice a asi polovicu predpokladaných plôch slnečnice. TASR o tom informoval tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislav Nemec. "K pondelku 20. apríla osiali poľnohospodári vyše 29 % predpokladaných plôch kukurice na zrno a viac ako polovicu zamýšľanej výmery slnečnice," uviedol s tým, že prakticky ukončený je osev jarnej pšenice, jačmeňa a raže, ktorý v každej komodite vysoko prekročil 90-% hranicu pestovateľských zámerov. Podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR by ozimné hustosiate obilniny mali zaberať celkovú výmeru cez 392.000 ha, pričom jednotlivé regionálne komory SPPK avizovali podľa Nemca len minimálne vyorávky. Na repku olejnú by malo byť vyčlenených takmer 162.000 ha, takže v prípade štandardnej produkcie by podľa SPPK jej úroda mala pokryť potreby spracovateľov na potravinárske i nepotravinárske využitie. Jarný jačmeň zamýšľajú pestovatelia zasiať na výmere asi 160.000 ha, čo by malo postačovať aj pre domácich výrobcov sladu, ktorí ročne potrebujú asi 350.000 ton tohto produktu so sladovníckymi parametrami. TASR Potravinárska komora Slovenska hľadá riešenia na elimináciu dopadov krízy - Bratislava 28. apríla - Členovia Potravinárskej komory Slovenska (PKS) sa obávajú vážnych sociálnych dôsledkov svetovej finančnej krízy a jej vplyvu na potravinársky priemysel. Komora preto hľadá účinné riešenia na minimalizovanie negatívnych dopadov krízy. Na Valnom zhromaždení (VZ) PKS, ktoré sa uskutoční v stredu 29. apríla v Bratislave, sa okrem tejto témy budú delegáti komory venovať aj vyhodnoteniu činnosti za uplynulé obdobie, schvália výsledky hospodárenia za rok 2008, plán činnosti pre rok 2009 a tiež rozpočet na rok 2009. Uskutočnia sa aj doplňujúce voľby členov Predstavenstva PKS a voľby prezidenta PKS. Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami, ktoré pôsobia na Slovensku, s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. Pôsobí od septembra 2002 a združuje 45 členov, z ktorých piati sú kolektívni členovia. TASR o tom informovala riaditeľka PKS Jarmila Halgašová. Ceny poľnohospodárskych výrobkov v marci medziročne klesli o 26,6 % - Bratislava 28. apríla - V marci pokračoval medziročný pokles cien poľnohospodárskych výrobkov. V porovnaní s marcom 2008 boli nižšie v úhrne o 26,6 %. Ceny rastlinných výrobkov klesli o 43,8 % a živočíšnych výrobkov o 17 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Z rastlinných výrobkov okrem strukovín klesli ceny všetkých skupín. Výrazne nižšie boli najmä ceny obilnín v priemere o 46,4 %, kukurice na zrno o 56,9 %, pšenice o 46,9 %, jačmeňa o 31,3 %, raže o 26,9 %, ovsa o 28,1 % a neskorých konzumných zemiakov o 29,6 %. Znížili sa aj ceny olejnín o 9,6 %, zeleniny o 9,5 %, ovocia o 5,9 % a nespracovaného tabaku o 3,2 %. Ceny strukovín vzrástli o 2,3 %. Zo živočíšnych výrobkov sa znížili ceny všetkých skupín. Naďalej klesali ceny surového kravského mlieka o 27 %, jatočnej hydiny o 20,6 %, kurčiat o 20,7 %, produktov chovu oviec o 13,4 %, konzumných slepačích vajec o 7,3 % a živých rýb o 5,2 %. Znížili sa tiež ceny jatočných ošípaných o 2,6 % a jatočného hovädzieho dobytka vrátane teliat o 1,2 %. V priemere za 1. štvrťrok oproti rovnakému obdobiu minulého roka klesli ceny poľnohospodárskych výrobkov o 22,9 % vplyvom nižších cien rastlinných výrobkov o 40,2 % a živočíšnych výrobkov o 13,3 %. TASR Štát podporí nové a rozširujúce sa chovy oviec - Štát podporí nové a rozširujúce sa chovy oviec. Povedal to minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík v otváracom príhovore dnešnej prvej celoslovenskej konferencie zameranej na podporu rozvoja slovenského ovčiarstva, ktorá sa konala v budove MsÚ v Liptovskom Mikuláši. "Slovensko má úžasné podmienky pre rozvoj chovu oviec. Sme jednou z najosídlenejších vidieckych krajín. Dve tretiny Slovenska sú podhorské a horské oblasti. Nemôžeme robiť krajinotvorbu mulčovaním ťažkými mechanizmami, ale hospodárskymi zvieratami, ktoré prinášajú úžitok," uviedol Becík. Zdôraznil, že zámerom ministerstva je naplniť kvótu EÚ pre Slovensko v počte 301.000 dojných oviec a chovať spolu približne 500.000 zvierat tohto druhu. Súčasný stav je približne 240.000 dojných oviec. "Túto konferenciu sme zámerne zorganizovali už v tomto termíne, aby sme zachytili odsun jahniat na veľkonočný predaj. Keby sme sa stretli po Veľkej noci, bolo by to už iba prázdnym teoretizovaním. Systémom podporných programov chceme iniciovať ich urýchlené začlenenie do ďalšieho chovu," skonštatoval Becík. Dodal, že SR má hrozivé pasívne saldo v obchodnej bilancii s agrokomoditami. Preto je výhodné podporovať podnikateľské aktivity udržujúce zamestnanosť vidieckeho obyvateľstva. Podľa nových pravidiel podpôr budú mať pestovatelia trávnatých porastov povinnosť chovať dobytok v závislosti od veľkosti obhospodarovanej trávnatej plochy. Motiváciou pre nových a rozširujúcich chovateľov by mal byť príspevok 1000 eur (30.126 Sk) na jednu dobytčiu jednotku, ktorá v tomto konkrétnom prípade predstavuje šesť oviec. Nenávratnou dotáciou bude 40 % príspevku, v prípade chovateľa vo veku do 40 rokov až 50 %. Hornou hranicou na získanie podpory je 50 dobytčích jednotiek, čiže 300 oviec. Ďalšou novinkou je podpora priameho predaja z dvora. Aj v tomto prípade môžu záujemcovia požiadať o príspevok na investície. Celoslovenská ovčiarska konferencia, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 500 pôdohospodárov, bola prvou z celej série obdobných podujatí. V nasledujúcom období sa budú konať konferencie o podpore biomasy, chovu hovädzieho dobytka, hydiny, koní, pestovania zeleniny, ovocia či vinohradníctva. TASR 27.02.2009 www.pluska.sk Agrárni ministri EÚ akceptovali návrh SR na riešenie problematiky mlieka - 21.1.2009 Bratislava 21. januára (TASR) - Rada ministrov Európskej únie pre poľnohospodárstvo a rybolov akceptovala žiadosť Slovenska riešiť krízovú situáciu v oblasti odbytu kravského mlieka. Povedal to dnes v Bratislave po návrate z Bruselu minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík. Žiadosť Slovenska, ako uviedol, podporili najmä Francúzsko a Nemecko. Výsledkom rokovania ministrov je, že Európska komisia odsúhlasila intervenčný nákup 30.000 ton masla za 90 % referenčnej (trhovej) ceny a 109.000 ton sušeného kravského mlieka za 100 % referenčnej ceny v rámci európskej 27-ky. Znamená to, že krajiny EÚ môžu formou tendrov odpredať záujemcom stanovené množstvá týchto komodít, pričom v prípade vyššieho záujmu nie je problém tieto množstvá navýšiť. Podľa Becíka by realizácia tohto opatrenia mohla napomôcť oživeniu trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. V tejto súvislosti podotkol, že Slovensko v stále klesajúcej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov zaostáva za vyspelými krajinami Európy. Kým v SR je ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov 152 kg na osobu, vo vyspelých krajinách je to 300 kg a odporúčaná spotreba je 220 kg na osobu a rok. pe zll Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine chce aj cez krízu dobre predávať - Zvolenská Slatina 3. februára - Bryndziareň a syráreň, s. r. o., Zvolenská Slatina, vlani vyrobila viac ako 1000 ton bryndze. Z toho asi 18 % putovalo do zahraničia, najmä do Maďarska a Poľska. "Niekoľko stoviek kilogramov bryndze sme vyviezli aj pre našich krajanov do Spojených štátov," povedal TASR riaditeľ spoločnosti Sven Harman. Okrem toho vyrobili asi 60 ton syrov. Bryndziareň vlani investovala do výstavby čistiarne odpadových vôd (ČOV) približne 298.745 eur (9 miliónov Sk), tento rok chce ešte čiastočne obnoviť park vozidiel na prepravu. Slatinská prevádzka zaznamenala vlani obrat na úrovni 6,64 milióna eur (200 miliónov Sk). V súčasnosti poskytuje prácu 55 ľuďom. Podľa slov riaditeľa spoločnosti rok síce začal vo firme dobre, až ďalšie mesiace ale ukážu, či bude rovnako úspešný aj predaj výrobkov, najmä syrov a bryndze. Šéf bryndziarne vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu nepredpokladá tento rok významnejšie zmeny v cenách mlieka, syrov či bryndze. Bryndziareň tento rok nepripravuje ani žiadne významnejšie zmeny vo výrobe či inováciu sortimentu. "V prevádzke v Slovenskej Ľupči chceme ale zaviesť novú linku na rozšírenie sortimentu parených syrov," pripomenul Harman. Bryndzu dnes na Slovensku vyrába poltuctu tradičných prevádzkarní a tri mliekarne. Ich celková ročná produkcia je asi 4000 ton. TASR Meteoservis pre poľnohospodárov na Slovensku sa do 15. marca testuje - Bratislava 2. februára - Keďže až 80 % výnosov v agrosektore závisí od počasia, je pre poľnohospodára výhodou poznať najnovšie a spoľahlivé údaje o počasí a na ich základe sa rozhodovať a plánovať si práce. Takúto výhodu pre svojich členov zabezpečila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) v spolupráci s rakúskou Agro poisťovňou a jej pobočkou v Bratislave. "Ide o jednu z najmodernejších meteorologických databáz. Nový meteoservis na Slovensku sa do 15. marca nachádza v skúšobnej prevádzke bez spoplatnenia," oznámil predseda komory Milan Semančík. Po tomto dátume členovia SPPK a klienti slovenskej Agro poisťovne budú túto službu o počasí využívať iba na základe prideleného hesla. Kliknutím na webovú stránku SPPK si jej člen môže na grafickom rozlíšení vybrať "historický" alebo dvojdňový meteoservis, teda predpoveď počasia o teplote vzduchu, rýchlosti vetra, úhrne zrážok i pravdepodobnosť ich výskytu na 48 hodín. Údaje sa denne dvakrát aktualizujú. Poľnohospodári tak zistia po zadaní napr. názvu svojho sídla údaje potrebné pre každodennú prácu, napríklad pri starostlivosti o plodiny a ich zbere. Meteoservis tak ušetrí poľnohospodárom čas i náklady. Agro poisťovňa je organizačnou zložkou Rakúskej krupobitnej poisťovne (Die Österreichische Hagelversicherung VVaG). Nie je zameraná na maximalizáciu zisku, ale ako poisťovací spolok poskytuje služby výlučne pre svojich členov poľnohospodárov. Pôsobnosť Agro poisťovne sa rozšírila v roku 2006 na trh ČR, vlani na Slovensko a v roku 2009 by to malo byť Maďarsko. V Rakúsku meteoservis funguje dva roky a má 20.000 užívateľov, na Slovensku len v rámci SPPK bude službu využívať jej 1750 členských subjektov, dodal Semančík TASR Krízový štáb SPPK chce pomôcť agropotravinárskemu komplexu - Bratislava 2. februára - I keď v dôsledku neúrody na Slovensku a v okolitých krajinách klesli v poslednom štvrťroku minulého roka nákupné ceny potravinárskych zrnín v priemere o 33 až takmer 48 %, neprejavilo sa to na cenách potravín. Aj politika obchodných reťazcov spôsobila, že sa cenový prepad mnohých agrokomodít nepremietol do zníženia spotrebiteľských cien. "Znižujú sa tržby z ťažiskových agropotravín a nové investície sú otázne. Agropotravinársky komplex SR sa vyznačuje mimoriadne nepriaznivým stavom," konštatoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík na tlačovej konferencii. Dnes prvýkrát zasadá krízový štáb komory, ktorý bude monitorovať vývoj agrosektora. Zostaví tiež analýzu dopadov odbytovej a finančnej krízy na komplex vrátane návrhu opatrení a predloží ju Rade pre hospodársku krízu. "Odhady cien potravín komplikuje finančná kríza," upozornil podpredseda SPPK Vladimír Volečko. V roku 2008 medziročné zdraženie potravín dosiahlo v priemere 8 %, ale v prvom polroku 2009, keď bude doznievať cenový prepad zrnín, sa tlak na cenový rast potravín možno spomalí. Odborníci v roku 2009 však očakávajú zdražovanie potravín, ale rozchádzajú sa v odhadoch jeho tempa, podotkol Volečko. Nejednotnosť v odhadoch spôsobuje podľa neho otvorený vývoj mnohých činiteľov na agrosektor a tiež nepredvídateľné následky finančnej krízy. Z prieskumu, ktorý SPPK v novembri na vzorke svojich 223 členov realizovala, vyplynulo, že 88,1 % respondentov očakáva tlak na znižovanie cien svojich výrobkov a služieb, 53,8 % počíta so zhoršením platobnej disciplíny obchodných partnerov a takmer pätina pocíti pokles zákaziek od odberateľov. "Veľmi nepriaznivo sa vyvíja zahraničný obchod SR s agropotravinárskymi výrobkami a jeho vlaňajšie pasívne saldo pravdepodobne dosiahlo najvyššiu úroveň v novodobej histórii Slovenska," avizoval Semančík. Nepriaznivá situácia na trhu s mliekom, zvlášť jeho cenový prepad, si vyžaduje spojiť sily agrosektorov aj v rámci stredoeurópskeho priestoru a hľadať účinné riešenia. "To je hlavný dôvod, prečo sa vo štvrtok 5. februára stretneme v českom meste Veľké Meziříčí na spoločnom rokovaní zástupcov agropotravinárskych komplexov Maďarska, Česka a Slovenska. Budeme hľadať východiská a postupy zo situácie, v ktorej sa sektor mlieka nachádza," oznámil Semančík. Prepad cien mlieka na Slovensku je podľa neho obrovský - od januára do decembra 2008 predstavoval 30 % a výpadok v tržbách pri tejto komodite tak dosiahol 100 miliónov eur (3 miliardy Sk). Aj návrhy cien surového kravského mlieka na február tohto roka, a to na úrovni 0,23 až 0,25 eura (7 až 7,5 Sk) za liter, sa oproti decembru minulého roka ďalej znižujú, avizoval Semančík a podčiarkol, že "situácia nie je jednoduchá a komodita mlieko sa aj napriek investičnej politike ocitá v ohrození". TASR FAO varuje pred znížením produkcie potravín - Madrid 26. januára - Nedávne zníženie cien potravín môže odradiť farmárov od zvyšovania produkcie. To môže mať za následok nedostatok potravín, najmä v rozvojových krajinách. Uviedol to dnes šéf Organizácie pre výživou a poľnohospodárstvo OSN (FAO) Jacques Diouf, ktorý zároveň varoval, že na budúci rok môžeme očakávať nižšiu úrodu. "Môže to viesť k výraznému zníženiu produkcie v sezóne 2009/2010 a následne k prudšiemu rastu cien ako v sezóne 2007/2008. Ak k tomu prirátame zvyšujúci sa dopyt po biopalivách, je veľmi pravdepodobné, že tieto faktory môžu prispieť k zhoršeniu potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách," upozornil. Aj londýnsky inštitút pre strategické štúdie Chatham House dnes vo svojej správe varoval, že nedávny pokles cien potravín bol zrejme len dočasný. "Hrozí skutočné riziko potravinovej krízy v budúcnosti, ktorá dopadne zvlášť tvrdo na krajiny, ktoré sú závislé na dovoze potravín a na chudobných ľudí," uvádza sa v správe. Londýnsky inštitút pripomína, že pre zmeny podnebia, nedostatok vody a pôdy bude ťažké dosiahnuť rast produkcie, ktorý by pokryl odhadované zvýšenie dopytu o 50 % do roku 2030. Inštitút preto vyzýva vlády, aby investovali viac do poľnohospodárstva a zamerali sa na pomoc malým farmárom. Podľa FAO približne 1 miliarda ľudí na celom svete trpí podvýživou. Ich počet sa v roku 2008 zvýšil o 40 %. Informovala o tom agentúra Reuters. EK chce tvrdšie kritériá na dotácie pre poľnohospodársky slabšie lokality - Brusel 27. januára - Komisárka Európskej únie pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová Boelová chce sprísniť kritériá v poskytovaní dotácií pre poľnohospodársky znevýhodnené oblasti (LFA - less favoured areas), čo by znamenalo čiastočné prepracovanie súčasnej mapy poľnohospodársky najchudobnejších regiónov v Európe. Európsky model LFA, v ktorých majú farmári nárok na vyššie dotácie z Bruselu, je pod paľbou kritiky už niekoľko rokov. Do tejto skupiny spadajú horské oblasti, lokality so "špecifickými znevýhodneniami v dôsledku prírodných podmienok" a do veľkej miery neurčitá kategória "ostatné," čo by mali byť "zóny znevýhodnené zo sociálno-ekonomického pohľadu". Ide najmä o lokality s vysokou nezamestnanosťou, či tie, ktorým hrozí vyľudnenie. Táto kategória je aj najčastejšie využívaná pri žiadostiach o vyššie dotácie v Európskej únii. Práve vďaka tomuto systému sa viac než polovica fariem v pôvodných 15 štátoch EÚ kvalifikovala do LFA a majú tak nárok na vyššie dotácie. Tie sa ročne pohybujú okolo 2 miliárd eur (60,25 miliardy Sk), z toho Brusel platí polovicu. Na druhej strane údaje z 12 nových členských krajín sú kusé a v niektorých prípadoch únia nemá žiadne informácie. Ako odstrašujúci príklad, prečo treba reformovať systém LFA, slúži Luxembursko. V dôsledku toho, že model sa nemenil od roku 1975, až 95 % Luxemburska je považované za poľnohospodársky znevýhodnenú oblasť. Pritom dnes má krajina najvyšší príjem na obyvateľa v Európskej únii. V apríli chce preto komisárka predložiť návrh na zmenu systému a zamerať sa plánuje najmä na sprísnenie v kategórii "ostatné". Najväčším kritikom terajšieho modelu LFA je Európsky dvor audítorov, ktorý má na starosti dohľad nad nakladaním s peniazmi daňových poplatníkov Európskej únie. V roku 2003 informoval, že systém LFA sa masovo zneužíva a žiadal výrazné zmeny, aby sa ukončili obrovské rozdiely vo vyplácaní dotácií v jednotlivých krajinách únie. EK odvtedy plánuje zmenu systému, vie však, že ju nebude jednoduché presadiť. Mnohé štáty totiž nemajú záujem na úpravách, keďže zmeny na mape LFA by znamenali, že v niektorých krajinách by sa dotácie skresali na minimum. Ako povedal jeden zo zástupcov EK, to, čo únia teraz potrebuje, sú presne definované podmienky vychádzajúce z jasných biofyzikálnych kritérií, ktoré sa dajú zmerať. Potom bude ťažké predkladať pri žiadostiach neurčité dôvody na poskytnutie dotácií. Medzi tieto kritériá by mali patriť základné údaje o pôde, vode a podnebí, v akom sa poľnohospodárske lokality nachádzajú, ako aj niektoré špecifické parametre, napríklad sklon svahov. "Za ostatné roky sa v niektorých krajinách kvalita pôdy a vody zvýšila. Investovalo sa sem veľa peňazí, takže aj pôdy sú úrodnejšie než predtým a zlepšil sa aj závlahový systém," dodal jeden z predstaviteľov EK. V takom prípade podľa neho už nie je dôvod na pokračovanie dotácií. Informovala o tom agentúra Reuters. Pšenica zlacnela, chlieb zatiaľ nie - Ceny obilnín neklesajú od polovice minulého roka iba na svetových burzách. Vysoká úroda a nízky dopyt sa odrazili aj na domácom trhu. Ceny pšenice za jeden rok klesli o vyše štyridsať percent. Ak by sme čakali zlacnenie pekárenských výrobkov, bola by to predčasná radosť. Odborníci z potravinárskeho priemyslu zlacnenie odmietajú. Viac zrna, menší dopyt Kým ešte na začiatku minulého roka sa u nás tona pšenica predávala za vyše sedemtisíc korún, v decembri sa už nákupné ceny letnej potravinárskej pšenice od producentov pohybovali okolo štyroch tisíc. Cena sa tak zosunula až na hladinu z roku 2006. Rok 2008 bol pre chlebové odvetvie nielen na Slovensku, ale aj v susedných krajinách veľmi úrodný. Podľa analytikov Poľnohospodárskej platobnej agentúry "nadmerná ponuka, viaznuci odbyt a slabý dopyt po potravinárskych obilninách spôsobovali odbytovú krízu na trhu s obilninami“. Pritom produkcia hustosiatych obilnín na Slovensku dosiahla úroveň takmer tri tony, čo je o 35 percent viac ako v roku 2007. Cena múky klesla málo Cena pšenice sa podľa Stanislava Nemca, hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, podieľa na cenách múky 50 až 70 percentami, záleží na jej type. Preto sa pokles cien pšenice prejavil aj na nižších cenách múky na Slovensku. "Zlacnenie pšenice sa odzrkadlilo aj na cenách múky,“ potvrdil pre HN tajomník Slovenskej spoločnosti mlynárov Ondrej Šaling. Lacnejších pekárenských produktov sa však nedočkáme. Ceny múky totiž podľa Demetera Semančáka, výkonného riaditeľa Zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov, neklesli tak výrazne ako ceny pšenice. "Zatiaľ nám múka zlacnela o sedem percent, to neznamená, že sa to odrazí na cenách pekárenských výrobkov. Máme 20 percent neporiešených vstupných nákladov, okrem toho nám rastú ostatné náklady. Aby sa lacnejšia múka odzrkadlila na cenách pekárenských výrobkov, muselo by prísť rapídne zníženie cien,“ vysvetlil pre HN Semančák. Stanislav Nemec upozornil aj na cenotvorbu obchodov. "Vieme, aké sú ceny výrobcov, pri obchode však vieme len tržby. K nákupným cenám si obchod pripočítava rôzne marže a poplatky,“ hovorí Nemec a upozorňuje, že takéto praktiky deformujú trh. Svetové burzy Ceny pšenice na svetových burzách, napríklad na Chicago Board of Trade či európskej Liffe-Euronext vo Francúzsku, v posledných dvoch rokoch enormne rástli. "Tento trend bol podporovaný rastúcou životnou úrovňou vo svete, zvýšenou spotrebou obilia nielen ako potraviny, ale aj ako suroviny potrebnej pri výrobe biopalív,“ vysvetľuje Martin Vrablec z brokerskej spoločnosti Fio. K rastu prispel podľa neho tiež slabý dolár a zvýšená obľuba komodít u investorov. Koncom minulého roka sa však karta obrátila a po extrémnych nárastoch - až o 157 percent, ktoré boli spôsobené aj zlou úrodou, ceny prudko klesli. "Bublina spľasla na jar 2008 a svoje dno dosiahla v decembri. Ako pri každej komodite, aj pšenicu začali postupne opúšťať špekulanti, čo takisto tlačilo cenu smerom nadol,“ dodáva Vrablec. Pokles môže pokračovať Plodiny čaká v tomto roku podľa Kamila Borosa, analytika X-Trade Brokers, ďalší pád. "S ich klesajúcou cenou bude pokračovať trend znižovania, prípadne aj rušenie obchodných obmedzení, ktoré boli zavedené niektorými exportérmi na udržanie nízkej domácej ceny, čo bude mať za následok nárast ponuky na svetových trhoch,“ hovorí analytik. Na strane dopytu môžeme podľa neho očakávať pokles dopytu po plodinách využívaných na výrobu biopalív, keďže nízke ceny pohonných látok znižujú aj dopyt po alternatívnych zdrojoch energie. Ďalšie zlacňovanie by mohlo čakať aj pšenicu. Na jej cenu budú vplývať údaje o vývoze či sila amerického dolára. Kartami môže zamiešať tiež počasie. Ivan Szabó,Stanislava Luppová 26.01.2009 www.hnonline.sk Minister Ján Chrbet diskutoval s členmi Francúzsko-Slovenskej obchodnej komory - Dňa 13. januára 2009 diskutoval minister životného prostredia SR Ján Chrbet s členmi Francúzsko-Slovenskej obchodnej komory. V rámci pracovných raňajok bola hlavnou témou energetika, najmä podpora obnoviteľných zdrojov. Slovenská republika v tomto smere podporuje ciele energetického balíčka Európskej komisie, ktoré boli prijaté práve za francúzskeho predsedníctva v závere minulého roku. V rámci nich má SR do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie zo súčasných 6,7 % na predpokladaných 14 %. Predovšetkým pôjde o transformáciu palivovej základne, o postupné nahradzovanie primárnych energetických zdrojov (fosílnych palív, ropných produktov) obnoviteľnými zdrojmi (biomasa, bioplyn, solárna energia), ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Z technického hľadiska sú v SR najlepšie podmienky pre využívanie biomasy až 63,9 % všetkých obnoviteľných zdrojov energie, solárna energia (14,8 %), vodná energia (10 %), geotermálna energia (9,6%). Základnou podmienkou, aby SR mohla plniť záväzky je prijatie zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý doteraz absentuje. Stretnutie bolo impulzom na riešenie mnohých konkrétnych problémov, ktoré podnikateľom bránia v realizácii životnému prostrediu prospešných projektov. Zo strany podnikateľov bol najmä záujem o dostupnosť finančnej podpory z eurofondov v rámci Operačného programu Životné prostredie na roky 2007 až 2013. Peter Višváder Hovorca MŽP SR Príspevok Slovenskej republiky na reformu FAO - 13-01-2009 FAO, špecializovaná organizácia OSN zameraná na boj s hladom, podporu poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva a zabezpečenie výživy pre všetkých ľudí na svete, prijala na svojej špeciálnej konferencii v novembri 2008 v Ríme reformný akčný plán pre svoju obnovu. Cieľom reformy je budovať nové FAO, ktoré sa prispôsobí aktuálnej situácii vyplývajúcej z klimatických zmien, využívania bioenergie, potravinovej a finančnej krízy, ktoré bude schopné aktívne viesť boj proti hladu a podvýžive a riešiť mimoriadne kritickú situáciu v svetovej potravinovej bezpečnosti. Pre vykonanie úspešnej reformy sa vyžadujú investície do riadenia, ľudských zdrojov, administratívnych postupov a programov FAO. Na rok 2009 boli potrebné zdroje vyčíslené vo výške 21,8 miliónov amerických dolárov. Členské krajiny FAO boli počas špeciálnej konferencie vyzvané generálnym riaditeľom FAO, aby deklarovali podporu reformy aj poskytnutím dobrovoľného príspevku do zverenského fondu, špeciálne zriadeného na implementáciu akčného plánu. Krajiny EÚ prijali neformálny záväzok prispieť na financovanie reformy vo výške percentuálne zodpovedajúcej pravidelnému príspevku do rozpočtu FAO. Predbežne jednotlivé krajiny EÚ a Európska komisia doposiaľ naznačili príspevky vo výške 5 miliónov USD. Slovenská republika, uvedomujúc si dôležitosť reformy FAO, podporila celosvetovú iniciatívu a v zmysle Memoranda o porozumení medzi SR a FAO prispela v decembri 2008 sumou 44 000 amerických dolárov z rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva SR, gestora spolupráce SR s FAO, do zverenského fondu na implementáciu akčného plánu pre obnovu FAO. www.land.gov.sk Nedoceňovaná zelenina – pór - Slávka Vlčková, Pravda.sk | 6. januára 2009 Pór je liečivá zelenina pochádzajúca z Prednej Ázie. Jej liečivé účinky sa využívali už v staroveku. Gréci a Rimania ju okrem iného považovali za výborný protijed pri otrave alkoholom. Pór čistí a detoxikuje Letná, zimná či divoká odroda póru je predovšetkým vynikajúci "čistič" – čistí krv a črevá od baktérií a kvasiniek, podporuje činnosť tráviacich štiav a činnosť obličiek. Odporúča sa proti nadúvaniu, pri zápche, črevných kolikách a celkovej detoxikácii organizmu. Osvedčil sa aj pri "vnútornom čistení" problematickej pleti. Pór posilňuje imunitu a stabilizuje krvný cukor Pór obsahuje selén a je bohatý na karotény a vitamíny C a E (v zelenej časti má dvojnásobné množstvo vitamínov!), takže významným spôsobom posilňuje imunitný systém a tým, najmä v zimnom období, aj odolnosť proti nádche a infekciám. V porovnaní s inými druhmi zeleniny je naozaj bohatým zdrojom mangánu a dobrým zdrojom folátov, železa a vitamínu B6, vďaka čomu je účinným prostriedkom pri stabilizácii krvného cukru, pretože znižuje absorpciu cukrov z tráviaceho ústrojenstva a zabezpečuje, aby boli správne metabolizované. Ako významný zdroj kyseliny listovej podporuje pór tvorbu krviniek, svalov a hojenie rán a ako zdroj fosforu je dôležitý pre činnosť mozgu. Pór je skvelá diétna zelenina Keďže tukov a cukrov je v póre veľmi málo, netreba s ním pri diétnom stravovaní šetriť. Obsahuje však dostatok vlákniny, najmä pektínu, a tak aj v menšom množstve úspešne potláča hlad a dáva pocit plnosti. Môže byť súčasťou najrôznejších jedál – šalátov, nátierok, polievok, nákypov či slaných koláčikov... Ako príloha sa pór osvedčil v kombinácii so zelerom – podporujú tráviace procesy a napomáhajú čisteniu čriev. Pór je v kombinácii s cesnakom "liekom prevencie" Pór tvorí so svojim druhovým príbuzným – cesnakom silné duo, obe tieto zeleniny sú bohaté na draslík, znižujú krvný tlak a hladinu zlého cholesterolu, zároveň však zvyšujú hladinu dobrého cholesterolu, čím brzdia aterosklerotický proces a ďalšie srdcovo-cievne ochorenia. Pravidelná konzumácia póru s cesnakom tiež znižuje riziko rakoviny hrubého čreva a prostaty. Nezanedbateľný je preventívny účinok póru pri chorobách žíl, pretože bráni vytváraniu krvných zrazenín. Keďže pór patrí k diuretikám, odporúča sa aj ľuďom trpiacim na dnu a reumatizmus. Ale pozor! Pretože pór obsahuje väčšie množstvo solí kyseliny šťavelovej, nie je vhodný pre ľudí, ktorí majú choré obličky a žlčník. Soli kyseliny šťavelovej tiež zhoršujú vstrebávanie vápnika. Liptovskí poľnohospodári chcú spravodlivú dotačnú politiku - Liptovskí poľnohospodárski prvovýrobcovia chcú spravodlivé podmienky prerozdeľovania dotácií. Táto požiadavka bola hlavnou témou pondelkového zasadnutia regionálnej rady Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) SR v Liptovskom Jáne. "Prírodné podmienky poľnohospodárskej prvovýroby v týchto podhorských oblastiach sú jednoznačne ťažšie ako v južnejších častiach Slovenska," povedal TASR Jaroslav Gajdoš, predseda liptovskej regionálnej rady ZPDaOS. "Nechceme nič viac, nič menej, iba spravodlivú dotačnú politiku, ktorá bude zohľadňovať regionálne špecifiká," povedal Gajdoš. Nevyhnutnosť jednotného postupu samosprávnych stavovských organizácií zdôraznil predseda ZPDaOS SR Milan Mišánik. "Ústredné orgány musia rovnomerne riešiť problémy všetkých regiónov, aby nevznikali rôzne nedorozumenia a pocity, že sú uprednostňované určité lokálne či teritoriálne záujmy," konštatoval Mišánik. TASR 18.12.2008 Predsedovia SOPK a SPPK hodnotili súčasný stav agrosektora - Agropotravinársky komplex má významné miesto v sociálno-ekonomickej štruktúre SR. Konštatovali to na utorkovom stretnutí v Bratislave predsedovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Podľa predsedu SOPK vláda zaradila agrosektor medzi priority štátnej hospodárskej politiky, čomu zodpovedajú aj jej prístupy k poľnohospodárskemu rozpočtu. Význam produkcie potravín zvýšila nedávna potravinová kríza, ktorá viedla k zmenám pohľadov na tento sektor. Slovensko podľa Mihóka stojí pred vstupom do eurozóny, na ktorý sa podnikateľská prax pripravovala. Ako zdôraznil, nejde o samoúčelné ani samospasiteľné riešenie, ale pozitíva tohto kroku by mali rozhodne prevýšiť prípadné riziká. Ako informoval Semančík, slovenské poľnohospodárstvo sa ocitlo v jednej z najväčších odbytových kríz vo svojej novodobej histórii. Pripomenul, že v predchádzajúcich rokoch zväčša nedochádzalo k takej kumulácii cenového poklesu väčšiny agrárnych komodít ako teraz. Aj keď dynamika cenového vývoja poľnohospodárskych výrobkov v úhrne takmer stále zaostávala za rastom cien vstupov, vhodnou reštrukturalizáciou výroby a rozložením podnikateľského rizika sa tieto vplyvy dali aspoň čiastočne zmierňovať. Momentálne však poľnohospodári nemajú prakticky žiadnu silnú komoditu, o ktorú by sa mohli oprieť pri stabilizácii svojej ekonomiky, zdôraznil Semančík. TASR o stretnutí informoval hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. 15.12.2008 Bratislava Oznam - Fórum o využívaní poľnohospodárskej pôdy - 11-12-2008 Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, riadi a usmerňuje poskytovanie podpôr v poľnohospodárstve. Každý poľnohospodár, ktorý poberá priame podpory je povinný v zmysle § 2 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 81/2007 Z. z. z 31. januára 2007 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu v znení neskorších predpisov plniť stanovené podmienky, okrem iného musí udržiavať pôdu v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami uvedenými v prílohe č. 1 tohto nariadenia. Napriek skutočnosti, že každoročne je časť subjektov, ktorým sú poskytované podpory kontrolovaná pracovníkmi Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sú prípady, kedy užívateľ poľnohospodárskej pôdy nedodržiava stanovené podmienky. Ministerstvo pôdohospodárstva SR Vás týmto žiada, aby ste v prípade, ak v katastri Vašej obce alebo mesta boli zaznamenané poľnohospodárske pozemky neobhospodarované v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami, nahlasovali uvedené zistenia na Fórum o využívaní poľnohospodárskej pôdy na stránke www.mpsr.sk – Informačné nástroje – AGROFÓRUM – Fórum o využívaní poľnohospodárskej pôdy. Aj v prípade, ak na pôdu nie sú poskytované podpory, musí vlastník resp. nájomca obhospodarovať pôdu tak, aby bol dodržaný zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky Vaše oznámenia budú zaevidované a preverené pracovníkmi Pôdohospodárskej platobnej agentúry resp. pracovníkmi miestne príslušných Pozemkových úradov. Pri podaniach je potrebné uviesť najmenej dva údaje, a to Katastrálne územie a Parcelné číslo resp. miestny názov územia. Na základe týchto údajov je možné presne identifikovať uvedené plochy. Minister Stanislav Becík vyzval banky na spoluprácu - 08-12-2008 Minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík inicioval stretnutie predstaviteľov bánk, ktoré sa podieľajú na financovaní poľnohospodárstva na Slovensku. Pri rokovaní minister pôdohospodárstva vyzval banky k ďalšej spolupráci. Zdôraznil, že účasť bánk v agrosektore je dôležitá, keďže poskytujú rezortu takmer 16 miliárd korún úverov. Predmetom porady bola predovšetkým výmena informácií o postupoch v najbližšom období a najmä pri zmenách v agrárnej politike v SR do budúcnosti. Minister ubezpečil prítomných, že rozvoj poľnohospodárstva a jeho podpora je prioritou vlády SR nielen z politického, ale najmä z ekonomického hľadiska. Ďalej informoval o krokoch v reforme spoločnej politiky EÚ, v ktorej zmeny nebudú mať záporný vplyv na mieru podpory poľnohospodárstva v SR. Podpora do roku 2013 bude mať pre SR dve tendencie. Zvyšovanie objemu zdrojov do poľnohospodárstva ako celok a čiastočná zmena v dôsledku modulácie s miernym dopadom na veľké podniky s platbami nad 300 tisíc euro v maximálnej výške krátenia do 4 percent. Na druhej strane sa tieto prostriedky budú môcť použiť do rozvojových programov pre vidiek. O rozpočte na rok 2009 sa zhodli na konštatovaní, že je veľmi pozitívny. Podpora v agrosektore sa v porovnaní s rokom 2008 zvýši o 3,4 miliárd korún. Zvýši sa totiž objem priamych platieb. Súčasne sa začnú využívať aj zdroje podpory z programu rozvoja vidieka až do úrovne 9 miliárd korún pre najbližšie obdobie. Po vstupe do eurozóny sa potlačí aj nepriaznivý fakt, keď sa podpora vyplácala v nepriaznivom kurze slovenskej koruny a euro. O 1 miliardu korún sa posilnia aj zdroje na štátnu pomoc. Tieto prostriedky by mali pomôcť novo koncipovanému programu diverzifikácie zameraného na zvýšenie pridanej hodnoty a znižovanie záporného obchodného salda odvetvia. Okrem existujúcich opatrení by mali byť podporené rozvoj vinohradníctva, chmeľníc, sadov, ovocia, zeleniny a závlahy. Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripravuje novú koncepciu štruktúry priamych platieb, ktorá by mala zvýšiť podporu rozvoja živočíšnej výroby a výroby s vysokou pridanou hodnotou. Cieľom je zastaviť zvyšovanie záporného salda zahraničného obchodu. Pripravujú sa alternatívy algoritmov nových nápočtov SAPS, POP, VDJ (jednotná platba na plochu, plodiny na ornej pôde, veľké dobytčie jednotky). Súčasťou novej koncepcie priamej podpory bude posilnenie platieb vo vzťahu k špeciálnym plodinám. V žiadnom prípade však nepríde k zníženiu priamych platieb pre konkrétny poľnohospodársky podnik pod úroveň roku 2008. Z pohľadu aktuálneho stavu vo vyplácaní platieb generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry informoval, že do konca roka po overení správnosti budú vyplatené všetky priame platby v celkovom objeme 9,5 miliárd korún, okrem platieb na cukor. Platby na environmentálne opatrenia zalesnenia, a niektoré ďalšie, budú vyplatené v prvom štvrťroku 2009. Do konca roka 2009 bude ukončený proces overenia projektov PRV, uzatvorenia zmlúv medzi beneficientmi, a PPA na projekty opatrení 1.1 a 1.2. Súčasne budú môcť podniky predkladať už žiadosti o platby na realizované časti programov. Ministerstvo pôdohospodárstva SR poskytlo informácie o pripravovanom systéme štátneho nákupu kukurice a kŕmneho obilia. Informovalo o príprave legislatívy a technike štátneho nákupu, ktorý by sa mohol realizovať až do výšky 1 miliardy korún, čo by prispelo k zlepšeniu cash flow poľnohospodárov. Minister Stanislav Becík vyjadril presvedčenie, že v nadväznosti na tieto pozitívne informácie a jasnú koncepciu MP SR sa bankový sektor ďalej účastní financovania potrieb agrosektoru. Banky súhlasili s poskytovaním ďalších úverov poľnohospodárom, keďže vidia dostatočné záruky zo strany štátu, ktorý má poľnohospodárstvo ako svoju prioritu. Povinnosti v oblasti hospodárskeho chovu rýb (dôležité termíny) - 14. december 2008 je posledným dňom pre splnenie nasledujúcich povinností: - povinnosť podnikov a schválených spracovateľských prevádzkární zaviesť správnu hygienickú prax a tým zabrániť zavlečeniu a šíreniu chorôb (podnikom sa rozumie podnik hospodárskeho chovu rýb, ktorý vykonáva činnosti spojené s chovom, držaním alebo kultiváciou živočíchov hospodárskeho chovu rýb a schválenou spracovateľskou prevádzkarňou sa rozumie schválený potravinársky podnik na spracovanie živočíchov hospodárskeho chovu rýb na potravinárske účely), - povinnosť prevádzkovateľa podniku zaviesť systém dohľadu nad zdravím zvierat založený na riziku podľa príslušného typu produkcie na každej farme a v každej chovnej oblasti mäkkýšov, ktoré má vo vlastníctve alebo v držbe. www.portal.gov.sk, Nestlé Prievidza strojnásobila výrobu, polievky vyváža do 23 krajín - V prievidzskom závode svetovej potravinárskej firmy Nestlé v tomto roku vyrobia tovar v hodnote vyše 1,7 miliardy Sk (56,429 milióna eur). Od privatizácie svojho predchodcu, bývalej Carpathie, v roku 1992, ide o strojnásobenie objemu výroby. Informoval o tom riaditeľ závodu v Prievidzi Juraj Píš. Pred rokom 1992 vyrábali v závode ročne približne 4000 ton výrobkov, ale v súčasnosti je objem výroby viac ako päťnásobný. Dehydrované výrobky, predovšetkým polievky, v súčasnosti vyvážajú do 23 krajín Európy. Spoločnosť Nestlé od prevzatia závodu v Prievidzi preinvestovala viac než 1 miliardu Sk (33,194 milióna eur) do modernizácie výrobných budov a existujúcich výrobných technológií, zaviedla nové technológie a nové výrobné linky, postavila nové výrobné budovy, sklady surovín a hotových výrobkov, plynovú kotolňu a ďalšie energetické zariadenia. Významná bola aj investícia do moderných informačných technológií vrátane zapojenia výpočtovej techniky do výrobných a logistických procesov. Ďalšie investície smerujú tiež do rozvoja a vzdelávania zamestnancov. Za uvedené obdobie sa zamestnanosť vo firme zvýšila takmer o pätinu, na súčasných približne 580 zamestnancov, dodal riaditeľ. Kým do roku 2003 vyrábal prievidzský závod iba pre slovenský a český trh, po reštrukturalizácii výrobných kapacít v spomínanom roku, rozšíril odbyt výrobkov aj do Maďarska, na Ukrajinu, do Rumunska, Bulharska a krajín bývalej Juhoslávie. Nasledovalo Grécko, severské krajiny, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Cyprus, Pobaltské krajiny. Vo vlastnom vývoji každoročne vyvinul v priemere viac než 100 nových výrobkov a do výroby zaradil asi 60 z nich. Až 70 % nových výrobkov predstavovali dehydrované polievky. V Prievidzi Nestlé vyrába potravinársky sortiment pod medzinárodnou strategickou značkou MAGGI, sú to predovšetkým bujóny, korenie, hotové cestovinové jedlá, základy na prípravu jedál, omáčky a podobne. Pod značkou CARPATHIA polievky vyrábajú pre tuzemský trh. Materská firma Nestlé S.A. je medzinárodná potravinárska spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1866 vo Vevey vo Švajčiarsku, kde dodnes sídli jej ústredie. Má prevádzky vo viac ako 100 štátoch, 480 výrobných závodov, viac ako 270.000 zamestnancov a ročné tržby vyše 107 miliárd CHF. TASR 8.12.2008 Trh s mliekom je podľa jeho výrobcov v kríze, zorganizovali preto protest - Aktuálnu situáciu na slovenskom trhu s mliekom označujú jeho prvovýrobcovia za krízovú. Kým na začiatku tohto roka bola ešte priemerná cena mlieka okolo 12 Sk (0,40 eura), v súčasnosti ho niektoré mliekarne vykupujú už len za 7 Sk (0,23 eura). "To je hrozná situácia, pretože výrobné náklady sa na Slovensku pohybujú od 10 do 12 Sk (0,33 až 0,40 eura)," upozornil stretnutí s novinármi predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Vladimír Chovan. Výrobcovia mlieka preto museli v uplynulých mesiacoch pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov či znižovaniu stavu stád. Ani tieto kroky však podľa Chovana nepomáhajú stabilizovať situáciu na trhu s mliekom. "Pravdepodobne nastáva tá istá situácia ako u ošípaných, že sa stavy hovädzieho dobytka na Slovensku zlikvidujú," vystríhal šéf SZPM. Z tohto dôvodu v utorok prvovýrobcovia mlieka zorganizovali v Bratislave protestné zhromaždenie. "Chceme ešte poslednýkrát nejakou slušnou formou upozorniť potravinárov, našich spracovateľov, že sú nejaké hranice, limity," zdôvodnil tento krok Chovan. Riešiť túto situáciu by pritom podľa neho mal štát, keďže trh s mliekom nie je voľným trhom a riešenie situácie už nie je v silách samotných poľnohospodárov. TASR 8.12.2008 Povinnosti vinárov (dôležité termíny) - 10. december 2008 je posledným dňom pre splnenie nasledujúcich povinností: - povinnosť vinohradníka, ktorý zberá hrozno na účely uvádzania na trh, zaslať kontrolnému ústavu hlásenie o úrode hrozna a jeho použití podľa stavu k 30. novembru 2008, - povinnosť vinára a obchodníka s vinárskymi produktmi (okrem maloobchodného predajcu) oznámiť kontrolnému ústavu údaje o výrobe a stav zásob vína a muštov od 1. augusta k 30. novembru. www.portal.gov.sk Na Slovensko sa nedoviezlo žiadne mäso z Írska - Na Slovensko sa nedoviezlo žiadne bravčové mäso z Írska. Uviedol to pre TASR vedúci kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Milan Matuš v reakcii na zistenie Európskej komisie (EK) o prítomnosti dioxínu podobnej látky v írskych mäsových produktoch. "Situáciu na trhu aj naďalej preverujeme," konštatoval. Podľa írskych zdrojov sa kontaminované mäso našlo už v Belgicku, Francúzsku a Holandsku. Jeho prítomnosť preverujú aj v Nemecku. Konzumácia väčšieho množstva dioxínu príbuzných polychlórovaných bifenylov môže spôsobiť akútne zdravotné problémy vrátane poškodenia pečene, obličiek a pankreasu alebo oslabenia imunitného systému. Táto látka je v mnohých štátoch sveta, vrátane Írskej republiky, už dlhší čas na zozname zakázaných položiek. Mäso sa kontaminovalo zvieracou stravou, dodávanou 47 farmám v Írskej republike a 9 farmám v Severnom Írsku, znečistenou polychlórovaným bifenylom (PCB). Írske zdravotnícke orgány upokojujú verejnosť. Nikto, kto konzumoval bravčovinu, nemusí vyhľadať lekára, pretože dioxínom podobný PCB ohrozuje zdravie ľudí iba pri dlhodobom konzumovaní. V danom prípade tomu tak nie je. Z celkového vývozu bravčového mäsa z Írskej republiky, ktorý experti odhadujú asi na 113.000 ton, smerovalo vlani takmer 50 % do Severného Írska a zvyšných oblastí Veľkej Británie. Medzi ďalších importérov patria popri Nemecku aj Francúzsko, Taliansko, Čína, Rusko a niektoré východoeurópske štáty. TASR 8.12.2008 MP SR zefektívňuje proces žiadania o podporu pri reštrukturalizácii vinohradov - 8.12.2008 Bratislava Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR mení proces predkladania žiadostí o podporu na reštrukturalizáciu vinohradov. Cieľom je zefektívnenie tohto procesu. "Súhlas vlastníka pozemku s predmetným opatrením sa nebude vyžadovať ako obligatórna príloha k žiadosti, ale iba v presne vymedzenom prípade," vysvetľuje rezort pôdohospodárstva v nariadení vlády SR, ktorým by sa kabinet mal zaoberať v stredu 10. decembra na svojom rokovaní. Návrhom by sa tiež malo znížiť administratívne zaťaženie žiadateľov o podporu. Reštrukturalizácia vinohradov je jedným z opatrení Európskej únie (EÚ) v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom. Mala by prispôsobiť produkciu hrozna trhovým požiadavkám, skvalitniť a zefektívniť vinohradnícku a vinársku výrobu na Slovensku. Podporu možno poskytnúť len na zmenu odrôd, zmenu počtu krov, podsadbu, výstavbu závlahového systému a vyklčovanie vinohradu. Najmenšia súvislá plocha vinohradu, na ktorej možno realizovať opatrenia, je 0,1 hektára (ha). Nariadenie vlády SR by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2009. Slovenské poľnohospodárstvo sa podľa SPPK nachádza v kríze - 8.12.2008 Bratislava Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa momentálne nachádza v odbytovej a finančnej kríze. Na utorkovom stretnutí s novinármi to deklaroval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. "Viacerí členovia SPPK označili súčasnú krízu za mimoriadne nebezpečnú z hľadiska stabilizácie celého agropotravinárskeho komplexu, najmä však poľnohospodárskej prvovýroby. Nedostatočná tvorba vlastných zdrojov, ktorá s ňou súvisí, môže mať nielen krátkodobé, ale aj dlhodobejšie negatívne účinky," domnieva sa šéf komory. Odvetvie je podľa neho charakteristické stagnáciou výnosov a pridanej hodnoty, obrovskými výkyvmi produkcie či podkapitalizáciou. "Dôsledky sa už prejavujú poklesom tržieb, rastom zásob a zhoršovaním cash-flow," priblížil Semančík. Podľa SPPK preto treba na národnej úrovni urobiť všetko pre to, aby poľnohospodárska prvovýroba dostala všetky druhy podpôr čo najskôr. "Treba tiež urýchlene spustiť všetky možné intervenčné opatrenia na zmiernenie súčasnej krízy," doplnil Semančík. Podpredseda komory Dušan Janíček upozornil na pokračujúce nerovnaké postavenie obchodných reťazcov a ich dodávateľov vo vzájomných obchodných vzťahoch. "Desaťtisíce dodávateľov sú existenčne závislé na obchodovaní s 9 obchodnými spoločnosťami, ktoré sa podieľajú na 90,6 % tržieb z predaja potravín na Slovensku. Vzhľadom na túto skutočnosť si obchodné reťazce môžu diktovať podmienky a dodávatelia ich jednoducho musia prijať, ak chcú dodávateľmi ostať," priblížil. Obchodné spoločnosti podľa Janíčka pokračujú aj po prijatí zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v zneužívaní svojej ekonomickej sily, mení sa iba forma zneužívajúcich praktík. "Hitom roka sú deklarácie, ktoré pripravili obchodné reťazce a ktoré musia dodávatelia podpísať. V nich okrem iného vyhlasujú, že nie sú na odberateľoch závislí a že obchodný vzťah je vyvážený a vzájomne výhodný," upozornil Janíček. SPPK podľa neho dôrazne protestuje proti uvedenej forme nátlaku a očakáva, že takéto nadiktované a nútené vyhlásenia nebudú kontrolné orgány brať vážne pri posudzovaní dodržiavania zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. TASR Výskumný ústav potravinársky zastupuje Slovensko v Dubline - 27-06-2008 V dňoch 2. - 4.júla 2008 organizuje medzinárodný projekt BIOTRACER 2. všeobecnú schôdzu v Dubline. BIOTRACER je integrovaný projekt financovaný Európskou komisiou, zameraný na zlepšenie biovystopovateľnosti náhodnej a úmyselnej mikrobiologickej kontaminácie v potravinách, či krmivách. Európska komisia financuje tento projekt vo výške 11 mil. Eur. V rámci schôdze sa organizuje aj tlačová konferencia, ktorá sa uskutoční 2.júla 2008 o 9.30 h Slovenskú republiku budú v Dubline zastupovať odborníci z Výskumného ústavu potravinárskeho (VÚP) v Bratislave. Konkrétne oddelenie Mikrobiológie a molekulárnej biológie, na čele s RNDr. Tomášom Kuchtom, CSc. Výskumné oddelenie participuje na projekte v pracovnej skupine WP4 (workpackage 4 = pracovná skupina), ktorej predmetom je vývoj nástrojov pre vystopovateľnosť kontaminácie pomocou modelovania rastu mikroorganizmov. Čiastkovou úlohou v rámci WP4 je generovanie a spracovanie dát rastu Staphylococcus aureus v mlieku - potravinárskeho patogénu, tzv. „zlatého stafylokoka“, ktorý môže za určitých podmienok produkovať nebezpečné toxíny. Integrovaný projekt BIOTRACER smeruje k zlepšeniu identifikácie mikroorganizmov v potravinách a krmivách. Cieľom projektu je vytváranie testov a počítačových modelov pre zlepšenie vystopovateľnosti mikrobiálnej kontaminácie potravín a krmív. BIOTRACER poslúži vývoju štandardného postupu pri vystopovateľnosti biokontaminantov už existujúcimi technológiami v novom smere. Projekt spája odborníkov z oblasti mikrobiológie, počítačových programátorov, ako aj maloobchodníkov, s cieľom zlepšiť potravinovú bezpečnosť v celej Európe. V projekte BIOTRACER spolupracuje 46 organizácii z 24 krajín, ktoré riešia problém kontaminácie potravín a krmív. Výskumný ústav potravinársky Ministerka Zdenka Kramplová v Luxemburgu - 23-06-2008 Ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová sa zúčastňuje Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorá sa koná v dňoch 23. a 24. júna 2008 v Luxemburgu. V rámci kontroly zdravotného stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa ministri vyjadrujú k legislatívnym návrhom Európskej komisie súvisiacimi s priamymi platbami pre poľnohospodárov. V otázke odviazaných platieb ministerka presadzuje postoje Slovenska k možnosti pokračovania platieb na plodiny na ornej pôde vo viazanej forme z doplnkových národných priamych platieb. V slovenských podmienkach táto platba zmierňuje redistribučný efekt jednotnej regionalizovanej platby SAPS v neprospech oblasti s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou a tým napomáha stabilizácii príjmov farmárov, ktorí zabezpečujú pokračovanie poľnohospodárstva na vidieku. V otázke osobitnej podpory pre citlivé regióny a sektory SR víta návrh Komisie. Ministerka v tejto oblasti presadzuje pozíciu SR súvisiacu s jeho rozšírením tak z vecnej ako aj z finančnej stránky s cieľom poskytnúť väčšiu flexibilitu na riešenie problémov aj v iných ako navrhovaných sektoroch Komisiou (sektor mlieka a mliečnych výrobkov, hovädzieho mäsa, ovčieho a kozieho syra a ryže). Napr. pre sektory ošípaných a hydiny, ktoré v súčasnosti čelia tlaku zo zvyšovania cien vstupov v porovnaní s nízkym nárastom cien výstupov. Stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) k výživovým zložkám obsahujúcim vanád - Vedecký Panel EFSA pre prídavné látky, aromatické látky, technologické pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami uverejnil stanovisko zaoberajúce sa nepriaznivým účinkom zlúčenín obsahujúcich vanád, ktoré sa môžu použiť na výživové účely vo forme určitých druhov potravín a výživových doplnkov. Spomenutý Panel EFSA sa v súčasnosti zaoberá prehodnocovaním viacerých chemických zlúčenín používaných na výživové účely. Na žiadosť Európskej Komisie vypracoval EFSA vedecké stanovisko týkajúce sa bezpečnosti a biologickej dostupnosti (bioavailability – schopnosť organizmu absorbovať a následne využiť výživné látky z potravín) šiestich zlúčenín obsahujúcich vanád. Niektoré z týchto zložiek tvoria súčasť bežných potravín i potravín používaných na osobitné výživové účely (citrát vanadičný, bis[maltolát]oxovanadičitan, bis[glycinát]oxovanadičitan), ďalšie sa zas používajú predovšetkým vo výživových doplnkoch (síran vanadičitý, oxid vanadičný, vanadičitan amónny). EFSA vo svojom stanovisku poznamenala, že zložky týchto zlúčenín, ktoré neobsahovali vanád, boli už označené za bezpečné. Preto hodnotenie bezpečnosti samotného vanádu sa stalo predmetom štúdia ďalšieho vedeckého Panela EFSA pre dietetické výrobky, výživu a alergie, ktorý upozornil na rôzne toxické účinky vanádu a záverom konštatoval, že nebolo možné stanoviť najvyššiu prípustnú dávku príjmu vanádu. Predbežné výsledky výskumov poukázali na fakt, že vanád mal u zvierat (potkanov a myší) nepriaznivé účinky na krvný tlak a na činnosť niektorých orgánov (obličky, slezina, pľúca) a spôsoboval tiež poruchy pri ich reprodukcii a vývoji. U ľudí boli vplyvom vanádu zaznamenané gastrointestinálne poruchy. Viac súvisiacich informácií je možné nájsť na odkaze: http://www.efsa.europa.eu/EFSA/efsa_locale-1178620753812_1178620766253.htm V prípade šiestich sledovaných zlúčenín, ktorých sa vedecké hodnotenie týkalo, bola u piatich z nich zistená vyššia biologická dostupnosť (bioavailability) vanádu, ako v prípade vanádu prijatého z bežnej stravy. Z tohto dôvodu je možné predpokladať, že v porovnaní s bežnou stravou by boli spotrebitelia v prípade týchto piatich zlúčenín vystavený vyšším príjmovým dávkam vanádu. EFSA uviedol, že uvedené informácie sa týkajú len takých dávok vanádu, v akých sa dané zložky pridávajú do potravín. Vzhľadom na zvýšenú mieru biologickej dostupnosti týchto zlúčenín v porovnaní s bežnou stravou a tiež s prihliadnutím na predchádzajúce výsledky, ktoré boli o vanáde získané, EFSA konštatoval, že používanie týchto zdrojov vanádu by nemalo byť považované za bezpečné. Uvedené zdroje vanádu, nie sú zaradené do zoznamu vitamínov a minerálnych látok, ktoré môžu byť výrobcami pridávané do výživových doplnkov, no aj napriek tomu, v niektorých členských štátoch EÚ sú tieto zlúčeniny povolené a môžu sa používať po prehodnotení ich bezpečnosti ako národné výnimky. Národné výnimky zostávajú v platnosti až do 31. decembra 2009 napriek tomu, že EFSA zverejňuje svoje stanovisko k nepriaznivým účinkom zložiek obsahujúcich vanád ešte pred týmto dátumom. Zložky potravín obsahujúce vanád doposiaľ neboli, na národnej úrovni, predmetom záujmu žiadnych štúdií, ani zberu dát o ich výskyte v potravinovom reťazci. MPVž 7.03.2008 Signalizačná správa ÚKSÚP-u na 14.3.2008 - V najteplejších lokalitách Slovenska už začína pučanie ovocných stromov. Z toho dôvodu sa blížia prvé jarné ošetrenia proti niektorým škodlivým organizmom. Vo vlhkých rokoch býva pomerne hodne rozšírená monilióza kvetov a výhonkov kôstkovín, ktorá škodí najviac na marhuliach, ale aj na čerešniach a višniach. Toto ochorenie sa nápadne prejavuje hlavne v čase dozrievania plodov ich hnitím. Z poškodených plodov huba preniká do konárikov, odkiaľ sa šíri ďalej smerom dovnútra koruny a spôsobuje jej presychanie. Menej časté býva poškodenie kvetov v čase kvitnutia, kedy huba spôsobuje usychanie kvetov a následne stratu na úrode. Ochranou proti tejto chorobe je dôkladné odstraňovanie napadnutých plodov počas ich dozrievania, ale najmä po zbere. Veľkou chybou je, keď ešte v jarnom období visia na stromoch suché plody z vlaňajšej úrody. Väčšinou takéto plody visia na suchých vetvičkách, ktoré sú už do značnej hĺbky poškodené a preto ich treba odstrániť až po zdravé drevo. Chemická ochrana kvetov a výhonkov sa zvyčajne vykonáva 2-krát, a to na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia. Ošetrenie sa odporúča iba na náchylných odrodách v miestach pravidelných výskytov a za daždivého počasia. Medzi náchylné odrody marhúľ patrí napr. Bredská, Rakovského, menej náchylná je Bergeron, náchylné višne sú Favorit, Morela pozdní a menej náchylná je Meteor Korai. Z prípravkov sú na ošetrenie povolené Baycor 25 WP, Horizon 250 EW, Ornament 250 EW, Signum a Sporgon 50 WP. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1 000 litrov na hektár. S otepľovaním sa prebudili aj jadroviny, u ktorých je prvým ošetrením predjarný postrek, hlavne u jabloní. Presný termín závisí od nástupu jednotlivých rastových fáz vhodných na ošetrenie. Všeobecne platí, že predjarné ošetrenie sa má vykonať až v období, kedy sa už neočakáva príchod silnejších mrazov, ktoré v tomto roku už nebudú. Je dobré, ak sa robí po dlhšom súvislom oteplení, kedy sa predpokladá aktivizovanie väčšiny prezimujúcich škodcov, ktorí sú v predjarí v štádiu tesne pred liahnutím alebo na začiatku liahnutia z vajíčok. Pri dokonalom ošetrení sa dosahuje dostatočný účinok aj na vyliahnuté larvy. Najvyššia účinnosť je pri teplotách aspoň 10oC. Ošetruje sa od pokročilého „myšieho uška“ do fázy ružového kvetného púčika. Je to pomerne dlhé obdobie, preto by nemalo byť problémom nájsť vhodný čas na ošetrenie, pretože je dôležité na ochranu proti mnohým škodcom, napr. proti zimným vajíčkam roztočca ovocného, vajíčkam vošiek, méry jabloňovej, piadiviek, húseničkám púčikových a šupkových obaľovačov a larvám štítničky nebezpečnej a puklice slivkovej. Z povolených prípravkov sa používa Vektafid A, ktorý je najúčinnejší od pučania do objavenia sa kvetového púčika. V prípade, že ošetrenie vykonáme po oteplení nad 16oC aspoň v jednom dni, je ošetrenie účinné aj proti dospelcom kvetovky jabloňovej. Je vhodné použiť väčšie množstvo postrekovej tekutiny, čím sa zabezpečí vyššia účinnosť postreku. Predjarný postrek sa neopakuje. 14.03.2008 Ministerka Kramplová v Bruseli - Ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová sa v pondelok 17. marca zúčastní 2860 zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. V rámci rokovania Osobitného výboru pre poľnohospodárstvo sa členovia budú zaoberať oznámením Komisie Rade a Európskemu parlamentu pod názvom: Príprava na kontrolu zdravotného stavu reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Slovensko podporuje konečný návrh Rady, pričom osobitne oceňuje možnosť aplikovať SAPS do roku 2013 a stále podávanie správ Komisiou o vývoji v sektore mlieka pre zabezpečenie jeho „hladkého pristátia“. V ďalšom návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (LA), sa očakáva prijatie. V bode rôzne sa bude rokovať na žiadosť francúzskej delegácie o memorande na podporu zodpovednej organizácie poľnohospodárskeho a potravinárskeho odvetvia v záujme poľnohospodárov a spotrebiteľov. Ďalej na žiadosť írskej delegácie sa bude hovoriť o vývoji v sektore oviec a na žiadosť poľskej delegácie zasa o situácii na trhu s mäsom. 14.03.2008 Informácia o orientačnej výške podpory na 1 hektár na prechodnú platbu na rajčiaky - 10.03.2008 V súlade s čl. 171dc, ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1973/2004 v platnom znení a nadväzne s čl. 110u nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 v platnom znení oznamuje MP SR na základe predbežných údajov orientačnú výšku podpory na jeden hektár vo výške 615,61 EUR. Definitívna výška podpory na jeden hektár sa určí až na základe skutočne deklarovanej výmery a do slovenských korún sa prepočíta v súlade s čl. 45 nariadenia Rady (ES) č.1290/2005 v platnom znení. Penta sa stáva majiteľom skupiny Mecom - Rok po akvizícii PM Zbrojníky a vstupe do slovenského mäsopriemyslu sa private equity skupina Penta rozhodla investovať do spoločnosti Mecom. "Stredajším podpisom transakčnej dokumentácie sa Penta stáva majiteľom skupiny Mecom. Úspešné ukončenie celej transakcie je podmienené súhlasom Protimonopolného Úradu SR," informoval Jozef Špirko, partner Penta Investments na štvrtkovej tlačovej konferencii v Košiciach. Spotrebitelia by mali byť podľa Jána Molnára, vlastníka skupiny Mecom uchránení od radikálneho nárastu cien, ku ktorému by malo dôjsť v 3. štvrťroku. "Mecom je pre nás výzvou na ďalšiu expanziu v strednej Európe. Aktuálne sú rokovania v Česku a Maďarsku. Sme presvedčení, že konsolidácia v mäsopriemysle je zároveň predpokladom k zníženiu výrobných nákladov a tým aj zmierneniu rastu cien mäsových výrobkov pre konečných spotrebiteľov. Náš cieľ sú tržby v hodnote 300 miliónov EUR," povedal Eduard Maták, investičný riaditeľ Penta Investments. "Rozhodol som sa predať svoje podiely v skupine Mecom v čase, kedy spoločnosť prosperuje, ale kedy zároveň potrebuje nové impulzy pre ďalší úspešný rast. O predaji som rokoval s viacerými investormi takmer rok a akceptoval som najvýhodnejšiu ponuku," povedal Molnár. Konsolidácia v rámci V4 by mala podľa Molnára nastať do 3-5 rokov. "Mám jasnú predstavu o tom, o ktoré spoločnosti by malo ísť. Vo veľmi krátkom čase by malo dôjsť k podpisu so spoločnosťami v Maďarskej republike. Centrála holdingu by mala byť v Humennom, nosná výrobná časť bude v regióne Humenného. V nových výrobných linkách by mohlo nájsť zamestnanie približne 400 nových pracovníkov." Skupina Mecom je najväčším výrobcom mäsových výrobkov s 28-% podielom na trhu. V súčasnosti má spoločnosť 1 514 zamestnancov. Celkové tržby k 31. decembru 2007 dosiahli 3,9 miliardy Sk. Spoločnosť Mecom, a. s., Humenné vznikla v roku 1995 z bývalého štátneho podniku. Pod značkou DRUGET produkuje trvanlivé mäsové výrobky, mäkké salámy, mäkké mäsové výrobky a špeciality. V júli 2006 prevzal Mecom Humenné mäsokombinát Hrádok Lučenec. Skupina Mecom vyváža svoje produkty najmä do Čiech, Poľska a Maďarska, export dosahuje okolo 12,7 % na produkcii skupiny. Priemerná mzda je od 18 000 do 20 000 Sk. Penta vstúpila do mäsopriemyslu v decembri 2006, kedy oznámila príchod do PM Zbrojníky, 4. najväčšieho výrobcu na slovenskom trhu. Celkové investície Penty v PM Zbrojníky dosiahli približne 230 miliónov Sk. Penta je slovensko - česká private equity spoločnosť, založená v roku 1994, ktorá pôsobí predovšetkým v stredoeurópskom regióne. Venuje sa akvizíciám veľkých a stredne veľkých firiem. V súčasnosti investuje predovšetkým na Slovensku, v Čechách a v Poľsku. Vo svojich pobočkách (Praha, Bratislava, Moskva, Varšava a Cyprus), Penta zamestnáva 200 pracovníkov. V jej portfóliových spoločnostiach pracuje okolo 20 000 zamestnancov. Podniká predovšetkým v oblastiach energetiky, strojárstva, zdravotníctva, leteckej dopravy, retailu, real estate, telekomunikácií, zábavného priemyslu a privátneho bankovníctva. 14.02.2008 TASR Za kvalitným mäsom sa zákazníci vracajú do malých obchodov - Slováci si čoraz pozornejšie všímajú kvalitu výrobkov. Platí to aj u mäsa a mäsových výrobkov, ktorých ceny sú v obchodoch dlhodobo stabilné. Nákupná cena mäsa klesá a dostala sa pod výrobné náklady. "Všetci hovoríme o bezpečnosti potravín, aj u mäsových výrobkov, mali by sme serióznejšie hodnotiť aj ich kvalitu. Práve malí výrobcovia, aj mäsiari, vsadili na kvalitu, nie na objem, a už sa do obchodov, kde dodávajú drahší tovar, začínajú vracať zákazníci," povedala pre TASR riaditeľka Slovenského mäsiarskeho zväzu (SMZ) Edita Ohrablová počas IX. potravinárskej konferencie, ktorá sa konala v Bratislave. Predpokladá sa, že ceny mäsa a mäsových výrobkov sa na Slovensku zvýšia, nikto však nevie odhadnúť, kedy to bude a o koľko, uviedla. Ak ceny mäsa pôjdu hore, v prvom rade by ju mal mať zohľadnenú farmár a potom by sa mala premietnuť v obchodoch. Ak neďaleko obchodu, kde je dodávateľom malý mäsiar, funguje obchodný reťazec, nemôže si mäsiar dovoliť zdvihnúť cenu o 20 Sk. Ak tak urobí, zákazník pôjde do hypermarketu. Nie všetci. Niektorí idú už za kvalitou do menšieho obchodu, lebo za kvalitu treba zaplatiť. Môže malý mäsiar konkurovať veľkému obchodnému reťazcu?, opýtala sa. Dôvodom rastu cien mäsa je zdraženie obilia, čiže ide o kŕmne zmesi. Mali by ísť hore aj ceny ošípaných, teda ceny mäsa a mäsových výrobkov. Tie sa však nezvyšovali, pričom obchodné reťazce hovoria, že udržujú iba infláciu, lenže podľa Ohrablovej to robia na úkor prvovýrobcu. Upozornila, že Európska únia (EÚ) zaviedla dotácie na súkromné skladovanie bravčového mäsa a čakala, že sa z trhu stiahne prebytočné mäso a ceny sa zvýšia, nakoľko ceny, ktoré dostávajú v rámci platieb farmári, sú nízke. Táto nízka cena sa však umelo udržiavala, čo je jeden z dôvodov, prečo sa očakáva zvýšenie cien mäsa. "Ja stále tvrdím, že by mali mať všetci mäsiari stavovskú česť a robiť tak, aby v ich výrobkoch bolo mäso a spotrebiteľ vedel, čo kupuje. Spotrebiteľ by sa mal naučiť čítať na obaloch výrobkov, aby vedel, čo v tom výrobku je, aké má výživové hodnoty, čo kupuje," dodala. Je stále veľa Slovákov, ktorí nemajú peniaze na to, aby si mohli kupovať podľa ceny a kvality napr. mäso, ale kupujú si tento tovar len podľa ceny, čo im dovolí peňaženka, dodala. Na Slovensku sa podľa odhadu vlani predalo 131 780 ton (t) jatočných ošípaných a ich dovoz predstavoval 98 000 t v živej hmotnosti. Predaj hovädzieho dobytka tvoril 54 800 t a dovoz 8 500 t. Vlani spotreba hovädzieho mäsa bola 5,3 až 5,4 kg/obyvateľ a bravčového mäsa 32,2 kg/obyvateľ. TASR 14.02.2008 Brusel zavádza certifikáty pre čínske ryžové výrobky - Európska komisia (EK) sa v utorok rozhodla zaviesť povinnú certifikáciu dovážaných čínskych ryžových výrobkov, ktoré by mohli obsahovať nepovolenú geneticky modifikovanú ryžu Bt63. Na základe utorkového rozhodnutia sa od 15. apríla dostanú do EÚ len tie čínske ryžové výrobky, ktoré budú mať špecifický certifikát potvrdzujúci, že výrobok prešiel testom v oficiálnom alebo akreditovanom laboratóriu používajúcom osobitné testovacie metódy, a že neobsahuje Bt63. Pre tento krok sa Brusel rozhodol po tom, ako sa v uplynulých dvoch rokoch objavili na trhu EÚ ryžové produkty pochádzajúce alebo odoslané z Číny a obsahujúce ryžu Bt63. Jej prítomnosť sa zistila po prvý raz vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku v septembri 2006. Brusel následne požiadal Čínu o prijatie potrebných opatrení. Aj napriek tomu sa však prípady výskytu Bt63 zistili aj koncom roka 2007. Nové opatrenia EK, ktoré sa budú týkať širokej škály ryžových produktov, vstúpia do platnosti až v polovici apríla, aby tak mali členské krajiny EÚ čas prispôsobiť sa im. Situáciu Brusel prehodnotí o šesť mesiacov. TASR 13.02.2008 Pestovatelia geneticky modifikovaných potravín by mali informovať okolie - Pestovatelia geneticky modifikovaných rastlín (GMR) budú musieť písomne informovať užívateľov okolitých pozemkov o zámere pestovať GMR. Vyplýva to z novely zákona o pestovaní GMR v poľnohospodárskej výrobe, ktorú vo štvrtok schválil parlament. "Pre lepšiu vykonateľnosť informačnej povinnosti sa slová susedných pozemkov nahradili slovami okolitých pozemkov, nakoľko informovanie sa môže týkať aj pozemkov, ktoré priamo nesusedia s pestovanými geneticky modifikovanými plodinami," vysvetľuje dôvod novelizácie Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR, ktoré návrh vypracovalo. Zákonom sa dopĺňa povinnosť pre Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky poskytnúť ministerstvu informácie o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín, ktoré bude MP SR zverejňovať na svojej internetovej stránke. Spresňuje sa tiež význam niektorých pojmov používaných v zákone. Právna norma by po podpísaní prezidentom mala nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2008. Plénum schválilo aj novelu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, ktorá reaguje na vstup Bulharska a Rumunska do Európskej únie a rieši vzájomné uznávanie diplomov v oblasti veterinárneho lekárstva s týmito štátmi. 13.02.2008 TASR V EÚ by sa malo v tomto roku urodiť o 10,3 % viac obilia ako vlani - V Európskej únii (EÚ) by sa malo v tomto roku urodiť o 10,3 % viac obilia ako vlani. Zvýši sa totiž osev a tiež sa očakáva rast výnosov. Informoval o tom nemenovaný zdroj blízky Európskej komisii (EK). Celková pôda osiata obilninami v EÚ by mala vzrásť takmer o 5 % na 59,2 milióna hektárov. Úroda pšenica by sa mala zvýšiť o 12,1 % na 125,3 milióna ton a jačmeňa o 3,2 % na 59,9 milióna ton. "Očakávame, že celková pôda osiata obilninami sa zvýši o 4,7 % v porovnaní s rokom 2007 a produkcia o 10,3 %," uviedol zdroj. Uvedené údaje vychádzajú z čísel týkajúcich sa zimného osevu, ktoré poskytli národné ministerstvá poľnohospodárstva z celej EÚ, a plánovaného jarného osevu. Informovala o tom agentúra Reuters. Február 2008 Zmení sa reklama potravín pre deti - Jedenásť veľkých producentov potravín a nápojov pôsobiacich na trhu Európskej únie a tým aj Slovenska je odhodlaných zmeniť spôsob reklamy zameranej na deti. V rámci EU Pledge programu sa zaviazali, že upustia od produktovej reklamy v elektronických médiách, tlači a na internete orientovanej na deti do 12 rokov. Malo by sa tak stať od roku 2009. Signatármi iniciatívy sú firmy Burger King, Coca-Cola, Danone, Ferrero, General Mills, Kellogg, Kraft, Mars, Nestlé, PepsiCo a Unilever. Tieto spoločnosti reprezentujú približne dve tretiny objemu všetkej reklamy na potraviny a nápoje v EÚ. Ako povedala riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jarmila Halgašová, väčšina signatárov programu pôsobí aj na tuzemskom trhu, takže ich záväzok sa týka aj Slovenska. PKS víta túto iniciatívu. Potravinárski výrobcovia týmto spôsobom podporili Európsku akčnú platformu pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, ktorá predstavuje širokospektrálne fórum, ktoré v roku 2005 založil Markos Kyprianou, komisár EK pre ochranu zdravia a spotrebiteľa. Jeho cieľom je rozvíjať aktivity v boji proti obezite, ktorá sa v dôsledku zlých stravovacích návykov, predovšetkým u detí, stáva vážnym populačným problémom. Aby sa predišlo nedorozumeniam a sporom, nebudú zadávať reklamu na potraviny a nápoje pre deti vôbec. Výnimku budú tvoriť výrobky, ktoré budú spĺňať špecifické nutričné kritériá založené na overených vedeckých dôkazoch alebo predpisoch pre oblasť výživy. Okrem schválených vzdelávacích programov a bez súhlasu rezortov školstva nebudú propagovať potraviny a nápoje ani na základných školách. Signatárske firmy, ktoré sa zaviazali plniť tento program už prijali alebo do konca roka 2008 prijmú individuálne opatrenia, ktoré povedú k jeho plneniu. Nezávislý monitoring dodržiavania dohodnutých pravidiel sa začne vykonávať v januári 2009. TASR o tom informovala Potravinárska komora Slovenska Január 2008 Pôdohospodársky výbor prijal uznesenie k novele zákona o pestovaní GMO - Členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody v utorok prijali platné uznesenie k novele zákona o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín (GMO) v agrovýrobe. Poslanec NR SR Peter Gabura (KDH) konštatoval, že celý zákon by sa mal posudzovať v prvom rade z etického a morálneho hľadiska, keďže podľa jeho slov žiaden z členov Výboru nie je na dostatočnej odbornej úrovni, ktorá by ho oprávňovala rozhodovať v tejto oblasti. Najväčšia diskusia vo Výbore sa týkala návrhu poslancov NR SR Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie novely zákona o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim. Podľa predkladateľov pôvodný zákon o tejto problematike z konca 90. rokov nerieši v dostatočnej miere nájomné vzťahy a preto ho obaja predkladatelia chcú upraviť na terajšie podmienky. Spomínaný právny predpis má odstrániť diskriminačný charakter pri vysporiadaní právnych pomerov pri záhradkových osadách zriadených Slovenským zväzom chovateľov. Má tiež ustanoviť prekluzívnu lehotu o tom, dokedy treba neusporiadané vzťahy a vlastníctvo k takýmto typom pozemkov podľa tohto zákona aj vysporiadať. Člen výboru László Miklós(SMK) v rozprave oponoval, že novela zákona nebude vyhovovať pôvodným vlastníkom pozemkov zriadených záhradkových osadách. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008. Výbor tiež na svojom rokovaní odporučil v pléne schváliť novelu zákona o energetike a zákon o komoditnej burze, ktoré na zasadnutie predložilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Týmito bodmi by sa mal tiež zaoberať Ústavnoprávny výbor NR SR. TASR 22.01.2008 V Bruseli pokračovala debata o revízii poľnohospodárskej politiky - Ministri poľnohospodárstva členských krajín Európskej únie v pondelok pokračovali v debate o revízii spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorú navrhla Európska komisia. Dohoda zatiaľ nie je vo výhľade. Podľa slovinského predsedníctva v EÚ sa šéfovia rezortov poľnohospodárstva venovali počas pondelkového zasadnutia výmene názorov na návrh zo všeobecného hľadiska, pričom individuálne výhrady jednotlivých krajín budú na programe počas budúcich zasadnutí. Zhoda zatiaľ existuje na tom, že revízia poľnohospodárskej reformy z roku 2003 je potrebná. Slovinsko sa bude podľa ministra poľnohospodárstva Iztoka Jarca, ktorý rokovania viedol, snažiť o konštruktívnu debatu s cieľom odovzdať Francúzsku - ako krajine predsedajúcej EÚ v druhom polroku - materiál, na základe ktorého by sa mohla dosiahnuť dohoda do konca roka. Cieľom návrhu revízie poľnohospodárskej politiky, ktorý EK predložila v novembri, je dosiahnuť zefektívnenie a modernizáciu politiky pre tento sektor a prispôsobiť ju rozšírenej únii. Tzv. health-check okrem iného predpokladá postupné krátenie dotácií, ktoré dostávajú farmy, pričom by škrty najviac postihli subjekty s najvyššími platbami. V prípade fariem s ročnými dotáciami prevyšujúcimi 300 000 EUR, by malo ísť o 45-% krátenie, pre farmy s dotáciami nad 200 000 EUR ročne by platilo 25-% krátenie a pre farmy, ktoré dostávajú ročne 100 000 - 200 000 EUR, sa navrhujú 10-% škrty. Práve tento bod patrí v rámci revízie k najkontroverznejším a SR rovnako ako aj viaceré veľké krajiny vrátane Nemecka, či Veľkej Británie vyjadrili voči limitovaniu agrodotácií pre veľké farmy výhrady. TASR 22.01.2008 O spoločnej poľnohospodárskej politike v Bruseli - Ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová sa 21. januára zúčastní v Bruseli na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. Bude obhajovať stanoviská Slovenskej republiky na rokovanie Rady pri troch hlavných rokovacích bodov. Z nich sú najdôležitejšie pre Slovensko z programu body 4 a 5. V bode 4 ide o Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), tzv. krížové plnenie. Cieľom predloženého návrhu má byť zjednodušenie a zlepšenie uplatňovania systému krížového plnenia. Technické otázky návrhu nariadenia boli prerokované na dvoch zasadnutiach pracovnej skupiny. Hranica pravidla de minimis (stanovenie hranice, pod ktorú sa členské štáty môžu rozhodnúť nekrátiť priame platby pri porušeniach požiadaviek krížového plnenia na 100 EUR na poľnohospodársky podnik a rok), prechodné obdobie pre zavádzanie systému krížového plnenia v nových členských štátoch a predĺženie uplatňovania SAPS (jednotná platba na plochu) boli označené ako otázky pre politickú diskusiu. O SAPS chce Komisia diskutovať v rámci zdravotnej prehliadky v roku 2008. Slovenská republika podporuje zavedenie šesťročného prechodného obdobia pre uplatňovanie krížového plnenia (postupne v troch fázach do roku 2013), sme pripravení akceptovať aj trojročné prechodné obdobie v prípade, že budú uplatnené iné požiadavky SR. Podporujeme predĺženie SAPS do roku 2013, keď nové členské krajiny EÚ dosiahnu úroveň priamych platieb EÚ-15. Pravidlo de minimis podporujeme. V bode 5 ide o Oznámenie Európskej komisie pre Radu a Európsky parlament – Príprava pre kontrolu „zdravotného stavu“ reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), tzv. dotazník predsedníctva. Európska komisia dňa 20. novembra 2007 zverejnila dokument „Príprava na „kontrolu zdravotného stavu“ reformy SPP (spoločnej poľnohospodárskej politiky)“, ktorým odštartovala rokovania k doladeniu reformy SPP z roku 2003 a diskusie k novým prioritám poľnohospodárstva po roku 2013. Zdravotná prehliadka sa zaoberá troma okruhmi tém: zefektívnením a zjednodušením jednotnej platby na plochu zefektívnením nástrojov pre podporu trhu reakciou na nové výzvy (riadenie rizík, klimatické zmeny, rozvoj vidieka) Ďalším krokom v tomto procese je zisťovanie pozícii jednotlivých členských štátov prostredníctvom dokumentu „Dotazník predsedníctva“. Pre SR sú kľúčové tieto témy: - zjednodušenie režimu jednotnej platby (podporujeme možnosť uplatnenia SAPS do roku 2013) - maximálna a minimálna výška pomoci (SR zásadne nesúhlasí so zavedením kraátenia a stropu priamych platieb v závislosti od veľkosti poľnohospodárskych podnikov) - zrušenie kvót na mlieko – príprava na „hladké pristátie“(SR súhlasí so zrušením mliečnych kvót od roku 2014) - riadenie rizík (podporujeme zriadenie krízového fondu na riešenie katastrofických situácií) - posilnenie druhého piliera SPP – rozvoj vidieka (podporujeme posilnenie rozvoja vidieka formou povinnej modulácie) V ďalšom rokovacom bode 6 ide o Návrh rozhodnutia Rady o vypovedaní protokolu, ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu a finančný príspevok podľa Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou. Návrhom rozhodnutia sa zruší platnosť Protokolu, ktorým sa ustanovili rybárske možnosti a finančný príspevok v rámci dohody o partnerstve v rybárstve (FPA) medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou. Slovenská republika s návrhom súhlasí. 18. 01. 2008 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odbor komunikácie a vzťahov s verejnosťou Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava Tel.: 02 59 266 310, tel./fax: 59 266 311 e-mail: info@land.gov.sk www.mpsr.sk Rezortná dohoda s Bieloruskou republikou - V dňoch 12. – 14. decembra 2007 sa v Minsku konalo 8. zasadnutie Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Bieloruskou republikou. Počas spomínaného zasadnutia dňa 13. 12. 2007 podpísali štátny tajomník MP SR Vladimír Palša a 1. námestníčka ministra poľnohospodárstva a potravinárstva Bieloruskej republiky Nadežda Kotkovec „Dohodu medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva a potravinárstva Bieloruskej republiky o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva“. Podpísaná rezortná dohoda rámcovo upravuje spoluprácu vo všetkých oblastiach pôdohospodárstva okrem lesného hospodárstva, ktoré je v Bielorusku v pôsobnosti samostatného ministerstva. Od jej podpísania sa očakáva aktivizácia dvojstranných vzťahov v oblasti poľnohospodárstva, ako aj celkový rozvoj obchodno-hospodárskej spolupráce medzi Slovenskom a Bieloruskom, čo predstavuje ďalší prínos pre slovenské poľnohospodárstvo do budúcnosti. Celý text dohody bude zverejnený vo Vestníku MP SR. Mgr. Katarína Belická Odbor komunikácie a vzťahov s verejnosťou 07. 01. 2008 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odbor komunikácie a vzťahov s verejnosťou Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava Tel.: 02 59 266 270, 0911 901 017 e-mail: katarina.belicka@land.gov.sk www.mpsr.sk Pozvánka na DANUBIUS GASTRO 2008 - Príďte na DANUBIUS GASTRO 2008 v dňoch 17. – 20.1.2008 v Inchebe v Bratislave Ministerstvo pôdohospodárstva SR prevzalo záštitu nad 15. ročníkom gastronomickej výstavy DANUBIUS GASTRO, na ktorú srdečne pozýva širokú verejnosť. Bude sa konať 17. až 20. januára 2008 v priestoroch Incheby v Bratislave. Okrem samotnej vystavovateľskej časti a sprievodných akcií, pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR aj bohatý program na víkend pre deti v dňoch 19. až 20. januára 2008. Záujem o výstavu okrem slovenských potravinárov a poľnohospodárov prejavili aj vystavovatelia z Českej republiky, Luxemburska, Maďarska, Moldavska, Nemecka, Poľska, Rakúska a Talianska. V sobotu o 15,00 h odovzdá ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová ceny víťazom súťaže Najlepší bratislavský rožok a Národného programu Značka kvality SK. V stánku Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR budú vystavené výrobky, ktorým bola udelená Značka kvality SK v minulých rokoch a taktiež tie, ktorým bude udelená Značka kvality SK počas výstavy DANUBIUS GASTRO. Na prezentačných pultoch budú verejnosti k dispozícii propagačné materiály Značky kvality SK, informačné letáky o možnostiach zdravého stravovania a pod. MP SR motivuje našich potravinárov k vyššej kvalite vďaka Národnému programu Značka kvality SK. Doteraz túto značku získalo 249 slovenských výrobkov od 56 výrobcov. V rámci výstavy budú prednášky, ktorých súčasťou budú aj konzultácie s odborníkmi na zdravú výživu a prezentácie filmových prác študentov Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Práce sú tematicky zamerané na tradičné spôsoby výroby potravín na Slovensku. Filmy: prvovýroba a spracovanie mlieka „Vieme čo jeme?“ výroba Slovenskej bryndze, výroba Slovenskej parenice výroba Zázrivských korbáčikov výroba Skalického trdelníka výroba čerstvých ovocných štiav Prednášky budú prebiehať podľa nasledovného programu: Štvrtok 17.1.200813.00-13.30 prednáška – Biopotraviny na našom trhu – ich význam a kvalita Prednášajúci: Ing. Šinková – Výskumný ústav potravinársky (VÚP) 14.00-14.30 prednáška – Geneticky modifikované potraviny – sú zdravé pre spotrebiteľa? RNDr. Siekel - VÚP 15.00-15.30 prednáška – Kvalita cereálnych výrobkov - (v spolupráci s výrobcami) Piatok 18.1.2008.12.00-13.00 prednáška - Kvalita výrobkov v odvetví mliekarenského priemyslu (v spolupráci so Slovenským mliekarenským zväzom - SMZ) 13.30-14.00 prednáška - Probiotické vlastnosti mliečnych výrobkov – RNDr. Matulová VÚP 14.00-16.00 Losovanie „Vianočnej súťaže so Značkou kvality SK“ – za účasti notára Sobota 19.1.2008 Značka kvality SK pre deti – kvalitné a bezpečné potraviny ako súčasť zdravej výživy detí bude prezentovaný bohatým programom v stánku MP SR a to od 10,00 do 18,30 h. Program je nasledovný: Zábavno-súťažná show pre deti a dospelých s animátorom súťaže Karaoke Show Pitie mlieka na čas Rozoznávanie príchutí jogurtov Zapletania korbáčikov Maľovanie obrázka s poľnohospodárskou tematikou (napríklad kravička, ovečka, koníky) Nafukovanie balónika na čas a veľkosť Moderátor/animátor: Miška Marienková Tanečné vystúpenia: Laci Strike so skupinou Populárno osvetové prednášky o mlieku (spolupráca SMZ) Význam mlieka v živote človeka Úloha mlieka v prevencii osteoporózy prednáška - Podpora spotreby mlieka, ovocia a zeleniny v školách - Ing. Melišová, MP SR, sekcia poľnohospodárstva prednáška - Realizácia projektu "školské mlieko" prostredníctvom TAMI a.s. - Ing. Pirožek, TAMI a.s. - Tatranská mliekareň a.s. Okrem zábavno-súťažnej časti sa na sobotu 19.1.2008 plánuje i odovzdávanie ocenení „Značky kvality SK“ nasledovne: 15.00 h - odovzdávanie cien v súťaži Najlepší Bratislavský rožok a odovzdávanie Značky kvality SK za účasti ministerky pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej vo vstupnej hale Nedeľa 20.1.2008 Program pre deti s Miškou Marienkovou podobný ako v sobotu.11.00-11.30 prednáška - Politika kvality EÚ (výrobky prihlásené na chránené označenia EÚ) 12.00-12.30 prednáška - Výroba a prezentácia Skalického trdelníka (v spolupráci so Združením Skalického trdelníka Skalica) 13.00-14.00 prednáška - Značka kvality SK – Ing. Pasiar VÚP Počas dňa bude premietaný film Skalický trdelník a prezentácia Bratislavského rožka. Počas výstavy budú v stánku k dispozícii pracovníci VÚP, ktorí budú na požiadanie informovať o aktuálnych otázkach výživy a zásadách zdravého stravovania a výrobkoch nesúcich Značku kvality SK a výrobkoch prihlásených v Politike kvality EÚ. MP SR Pozvánka na diskusiu o stave Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ - ktorá sa uskutoční 28. januára 2008 v Nitre, na pôde Agroinštitútu v kongresovej sále. Cieľom tejto konferencie je informovať o súčasnom stave Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ o jej prebiehajúcej „kontrole zdravotného stavu“, zahájiť národnú diskusiu k tejto veľmi aktuálnej a závažnej otázke. 10.1.2008 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo novú dohodu o ochrane svetových lesov - Dňa 17. decembra 2007 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov novú globálnu dohodu – tzv. právne nezáväzný nástroj pre všetky typy lesov – s cieľom realizácie ochrany a trvalo udržateľného využívania svetových lesov. Návrh textu právne nezáväzného nástroja vzišiel z rokovania siedmeho zasadnutia Fóra Organizácie Spojených národov o lesoch (UNFF 7), ktoré sa uskutočnilo v apríli 2007. Prijatie globálnej dohody je možné označiť za historickú udalosť aj vzhľadom na skutočnosť, že oficiálne diskusie a negociácie o globálnom prístupe pri ochrane a trvalo udržateľnom obhospodarovaní svetových lesov prebiehajú od roku 1992. Text právne nezáväzného nástroja stanovuje, okrem iného, opatrenia, ktoré by mali členské štáty UNFF vykonať na vnútroštátnej úrovni a v oblasti medzinárodnej spolupráce. Dôraz sa pritom kladie na prepojenie týchto opatrení so základnými cieľmi nástroja (efektívna implementácia trvalo udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesov, dosiahnutie globálnych cieľov pre lesy, zvýšenie príspevku lesov pri dosahovaní medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov). Viac informácií: www.un.org/esa/forests Skalický trdelník získal ochrannú značku Európskej únie - Skalický trdelník ako prvý spomedzi slovenských potravinárskych výrobkov získal ochrannú značku Európskej únie (EÚ). Informovala o tom Európska komisia (EK) zverejnením tejto skutočnosti v oficiálnom vestníku EÚ. V októbri vypršalo 6-mesačné pripomienkovacie obdobie, počas ktorého mohli ostatné členské krajiny vznášať námietky voči slovenskej žiadosti o registráciu trdelníka ako výrobku s chráneným zemepisným označením. S výhradami prišlo len Rumunsko, avšak Brusel ich neakceptoval, pretože rumunské úrady ich predložili deň po uzavretí pripomienkovacieho obdobia a navyše ich zaslali mailom, čo nespĺňa stanovené predpisy. O registráciu výrobkov sa možno uchádzať v troch kategóriách - okrem uvedeného chráneného zemepisného označenia ide aj o chránené označenie pôvodu a zaručenú tradičnú špecialitu. Národné úrady musia predložiť žiadosť výrobcu po preskúmaní Európskej komisii a musia jej dokázať, že navrhované produkty majú osobitné charakteristiky, vrátane zloženia a výrobných technológií, ktorými sa líšia od podobných výrobkov. Druhým slovenským výrobkom, ktorý by mohol získať európsku ochrannú značku rovnakého druhu ako trdelník, je slovenská bryndza, za ktorou by mohla nasledovať slovenská parenica. Voči registrácii oboch však môžu krajiny vznášať námietky až do 4. resp. 24. apríla. Slovensko má okrem toho záujem aj o registráciu ďalších výrobkov. V štádiu posudzovania komisiou je aj žiadosť o registráciu slovenského oštiepka a oravského korbáčika ako výrobkov s chráneným zemepisným označením, ako aj o registráciu ovčieho salašníckeho hrudkového a údeného syra, špekáčikov, bravčovej domácej klobásy, spišských párkov, ipeľskej klobásy, loveckej, liptovskej, strážovskej, inoveckej trvanlivej salámy i salámy Nitran ako zaručených tradičných špecialít. Voči registrácii uvedených mäsových výrobkov sa zdvihla vlna nesúhlasu v Českej republike. Spomedzi nových členských krajín EÚ majú niektoré zo svojich produktov registrované zatiaľ len Česi, Slovinci a Poliaci. Najúspešnejšia je v tomto smere ČR, ktorej sa podarilo získať ochrannú európsku značku pre žatecký chmeľ, pohorelického kapra, cukrárenský výrobok s názvom štramberské uši, lomnický suchar, karlovarský suchar, hořické trubičky, budějovické, českobudějovické pivo a budějovický mešťanský var. Poliaci majú zaregistrovanú podhalanskú bryndzu, Slovinci olivový olej. TASR 17.12.2007 Členské krajiny EÚ schválili nové pravidlá pre označovanie vodky - Ministri poľnohospodárstva členských krajín Európskej únie (EÚ) v pondelok schválili nové pravidlá pre označovanie liehovín. V najspornejšom bode týkajúcom sa označovania vodky sa dohodlo, že ako vodku možno označovať nielen destilát vyrobený z obilnín alebo zemiakov, avšak v prípade iných surovín musí byť táto skutočnosť jasne uvedená na etikete. Destilát zo zemiakov a obilnín bude teda označený ako "vodka", zatiaľ čo destilát iného pôvodu bude mať označenie "vodka vyrobená z...". Podporu takýmto pravidlám, ktoré nahradia doterajšie predpisy z roku 1989, vyslovil ešte v júni Európsky parlament (EP). Poľsko, podporované Fínskom, Švédskom a pobaltskými krajinami, požadovalo, aby sa označenie vodka používalo len v prípade, ak ide o destilát zo zemiakov a obilia. Odvolávalo sa pritom na niekoľko storočí pretrvávajúcu tradíciu výroby vodky takýmto spôsobom. Viaceré ďalšie krajiny, vrátane Veľkej Británie, Írska, či Holandska, však s touto argumentáciou nesúhlasili a tvrdili, že poľský postoj je len jeho protekcionistickou taktikou. "Teší ma, že sme boli schopní dosiahnuť kompromis o definícii vodky, čo umožní výrobcom tohto dôležitého produktu pokračovať vo svojich obchodných aktivitách," uviedla komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová Boelová. Nové nariadenie má podľa EK zlepšiť zrozumiteľnosť právnych predpisov o liehovinách, zlúči dva doterajšie predpisy a prispôsobí legislatívu požiadavkám Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a systému zemepisných označení EÚ. Jasne sa tak vymedzujú pojmy v prípade všetkých druhov liehovín, čo má pomôcť výrobcom pri predaji ich produktov a pre spotrebiteľov to má znamenať väčšiu jasnosť. Nariadenie nadobúda účinnosť sedem dní od jeho zverejnenia v oficiálnom vestníku. Zisky z predaja vodky na celosvetovom trhu dosahujú asi 12 miliárd USD ročne, v prepočte 276,2 miliardy SKK. Celková ročná spotreba vodky predstavuje 4,5 miliardy litrov, z čoho vyše polovicu vypijú Rusi. EÚ sa na spotrebe podieľa 11 %. Medzi najväčších výrobcov vodky patrí Poľsko, škandinávske a pobaltské krajiny - spolu pokrývajú 70 % produkcie. TASR 17.12.2007 Kofola sa zlúčila s poľskou spoločnosťou Hoop - Varšava 17. decembra (TASR) - KSM Investment S.A. so sídlom v Luxembursku ako vlastník skupiny Kofola a spoločnosť Hoop S.A. so sídlom vo Varšave sa s konečnou platnosťou dohodli na podmienkach zlúčenia skupiny Kofola a spoločnosti Hoop. Vznikol tak jeden z najsilnejších stredoeurópskych hráčov na trhu nealkoholických nápojov. Transakcia bola realizovaná formou tzv. zlúčenia prevzatím, t.j. prevedením celého majetku skupiny Kofola na spoločnosť Hoop ako preberajúcu spoločnosť a súčasne navýšením základného kapitálu spoločnosti Hoop, a to formou novej emisie akcií. Hovorca spoločnosti Kofola Holding Martin Klofanda pripomenul, že hlavným cieľom zlúčenia aktivít Kofola Holding a Hoop je využitie synergického efektu oboch spoločností, napríklad vo výrobe, distribúcii a predaji nealkoholických nápojov a vytvorenie čo najlepších podmienok pre ďalšiu expanziu skupiny na trhoch, kde spoločnosti už v súčasnosti podnikajú. Súčasní akcionári spoločnosti skupiny Kofola získajú v zlúčenej spoločnosti 57-% podiel. Spoluvlastník spoločnosti Hoop Marek Jutkiewitz bude naďalej vlastniť 15 % a fondy ING TFI ďalších 6 % akcií zlúčenej spoločnosti. Zvyšných 22 % bude voľne obchodovaných na varšavskej burze. Do skupiny patrí aj dcérska spoločnosť Kofola, ktorá sídli a od roku 2002 vyrába nealkoholické nápoje v Rajeckej Lesnej. Výroba na Slovensku hrá pre celú skupinu významnú úlohu. Okrem tradičného československého nápoja Kofola Original sa tu od roku 2004 plní jediná balená voda v portfóliu nápojov spoločnosti Kofola, a to pramenitá voda Rajec. Na slovenskom maloobchodnom trhu je spoločnosť Kofola na druhom mieste z hľadiska hodnoty predaja. TASR Samospráva SR chce vplývať na formovanie agrárnej a vidieckej politiky EÚ - Slovenské samosprávne organizácie majú záujem aktívne vplývať na formovanie budúcich pravidiel agrárnej a vidieckej politiky v Európskej únii (EÚ). Počas piatkovej jednodňovej návštevy generálneho sekretára Výboru profesionálnych poľnohospodárskych organizácií (COPA) a Ústrednej konfederácie poľnohospodárskych družstiev v EÚ (COGECA) Pekka Pesonena na Slovensku to uviedol ústredný riaditeľ Úradu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Ján Vajs. Cieľom návštevy Pesonena, ktorá sa uskutočnila na pozvanie SPPK, bola diskusia o pozícii slovenskej agrárnej samosprávy v európskych mimovládnych štruktúrach, postojoch k otázkam tzv. zdravotnej prehliadky Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ a jej perspektívach z hľadiska globalizácie zahraničných trhov s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. "K 30. novembru 2007 sme evidovali 2 025 členov, z toho 1 783 z poľnohospodárstva, 105 potravinárskych podnikov, 97 zástupcov sféry služieb a 43 iných subjektov, vrátane komerčných bánk," pripomenul Vajs. "Nakoľko sme sa stali pripomienkovacím miestom pri tvorbe legislatívnych noriem, rámcujúcich podnikateľské prostredie v agropotravinárskom komplexe, komunikujeme s orgánmi štátnej správy i národným parlamentom," konštatoval. Počas návštevy sa Pesonen stretol aj s generálnym riaditeľom Sekcie rozvoja vidieka Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Ľubomírom Mičekom a predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody Jánom Slabým. "Máme veľmi dobré vzťahy s farmármi i SPPK. V zásadných otázkach sa v názoroch nerozchádzame a snažíme sa ich presadzovať v záujme rozvoja agropotravinárskeho komplexu," prízvukoval Miček. Podľa Pekku Pesonena potrebuje COPA/COGECA poznať stanoviská všetkých členských krajín EÚ a farmárskych organizácií, ktoré združuje. Pri riešení všetkých aktuálnych tém a problémov v rámci SPP sa vyžaduje potreba hľadania kompromisov v širokom názorovom spektre. Pesonen si myslí, že šancu na presadenie svojich požiadaviek majú aj menšie krajiny, musia však hľadať partnerov, ktorí ich dokážu podporiť. V tomto záujme by mali ad hoc utvárať účelové partnerstvá, ktoré nemusia vždy vychádzať iba z územných a geografických princípov. TASR o tom informoval hovorca SPPK Stanislav Nemec. 14.12.2007 Slovensko našlo v českom Krumlove spojencov k reforme vína - Dvojdňové stretnutie ministrov poľnohospodárstva krajín Vyšehradskej štvorky (V4), Rumunska a Bulharska v Českom Krumlove prinieslo podporu Slovensku a Česku, ktoré žiadajú, aby v rámci chystanej reformy spoločného únijného trhu s vínom mohli aj naďalej dosladzovať víno sacharózou. "Veci, ktoré sa týkajú reformy vína, sú pre nás zásadné. Mali by sme veľké problémy, keby sme tú sacharózu nemohli pridávať," konštatovala pre TASR ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová. Zhoda panuje aj v tom, aby sa u vín na etikete naďalej uvádzal nielen rok zberu hrozna, ale aj to, či ide o víno stolové alebo akostné. Túto požiadavku podporujú všetci okrem Bulharska, ktoré si chce stanoviská V4 ešte preštudovať. Ministri ČR, Poľska a Slovenska sa na schôdzke v Českom Krumlove separátne neformálne venovali aj mediálne známemu sporu o tradičné špeciality - loveckú salámu, kabanos a špekáčiky. Česko pred časom s veľkou nevôľou sledovalo kroky Poľska a Slovenska, ktoré požiadali Európsku komisiu (EK) o ich uznanie ako tradičných poľských či slovenských špecialít. Výsledkom je dohoda na vzniku spoločnej expertnej komisie a plán zvolať k tomu na začiatku roka 2008 zvláštnu schôdzku ministrov. Riešením by mohlo byť podanie spoločnej žiadosti EK. "Z rokovania vyplynul nielen spoločný záujem o kvalitné výrobky, ale aj vôľa k jednotnému postupu, prípadne podávaniu spoločných žiadostí," konštatoval minister poľnohospodárstva ČR Petr Gandalovič. Ministri V4, Rumunska a Bulharska v Českom Krumlove dolaďovali svoje postoje aj v oblasti situácie na trhu s bravčovým mäsom a revízie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Ďalšie stretnutie agrárnych ministrov vo formáte V4 plus Rumunsko a Bulharsko sa uskutoční na budúci rok v máji alebo v júni. Ministri poľnohospodárstva sa však uvidia oveľa skôr - už v pondelok na ministerskej konferencii v Bruseli. Podľa ministerky Kramplovej práve v tom je hlavný význam stretnutí V4, že môžu svoje názory presadzovať v Bruseli koordinovane. V podobnom duchu sa vyjadril aj jej český kolega. "Sme potom oveľa silnejší a presadzovanie našich záujmov účinnejšie," zdôraznil Gandalovič. TASR 14.12.2007 Konečný termín na podanie žiadosti o zmenu mliečnej kvóty je 1. január 2008 - V súvislosti s blížiacim sa konečným termínom na podávanie žiadostí o zmenu mliečnej kvóty (IMK) Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora (SPPK) pripomína výrobcom mlieka, že môžu mať jedno alebo dve individuálne referenčné množstvá mlieka (IRM), a to dodávkové IRM alebo IRM priameho predaja. Ako informoval Jozef Chudý z Odboru poľnohospodárstva a služieb SPPK, žiadosť o zmenu IMK v aktuálnom kvótovom roku, teda 2006/2007, je možné podať do 1. januára 2008. Žiadosti doručené po tomto termíne nebude Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) akceptovať. "PPA môže na základe žiadosti výrobcu zmeniť celé alebo časť IRM z jedného typu kvóty na druhý v kvótovom roku iba raz," pripomenul Chudý a dodal, že žiadosť o zmenu IRM nie je žiadosťou o zvýšenie IRM. Zdôraznil tiež, že obchodovanie s mliekom pre stanovenie poplatku za prekročenie IRM sa za každú kvótu výrobcu hodnotí po skončení kvótového roka samostatne a prekročenie jedného typu kvóty nie je možné kompenzovať nevyužitým množstvom druhého typu kvóty. Výrobcovia sú povinní viesť a mať pre kontrolné orgány okrem predpísanej evidencie o registrácii zvierat aj evidenciu o produkcii a nadojenom mlieku, podrobnú dennú evidenciu o predaných množstvách a viesť evidenciu o nepredaných množstvách a zásobách výrobkov z mlieka. Tieto záznamy sú povinní uchovať počas najmenej troch rokov od skončenia príslušného kvótového roka. TASR 14.12.2007 Po vlaňajšej strate počíta Tauris tento rok s vyrovnaným výsledkom - S vyrovnaným výsledkom chce skončiť hospodárenie v tomto roku mäsokombinát Tauris Rimavská Sobota. Vlani firma zaznamenala stratu 177,2 milióna Sk. Podľa generálneho riaditeľa firmy Ivana Fábryho jeden z najväčších slovenských mäsokombinátov by už na budúci rok mal dosiahnuť zisk viac ako 20 miliónov Sk. Firma žila tento rok v znamení zmien, keď sa jej jediným akcionárom stala investičná skupina Eco-Invest podnikateľa Milana Fiľa. V súčasnosti vrcholí proces konsolidácie celej skupiny podnikov Taurisu. Firma okrem výrobných závodov v R. Sobote, Spišskej Novej Vsi a Myjave vlastní tiež maloobchodnú spoločnosť Tauris Cassovia v Košiciach a prevádzku na výrobu mäsových špecialít Tauris Nitria v Mojmírovciach. Patrí jej aj malý podiel v hydinárskej farme Hybrav vo Veľkom Lapáši. V minulom roku dosiahol Tauris tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 1,818 miliardy Sk, čo v porovnaní s rokom 2005 znamenalo pokles o 13,3 %. Základné imanie spoločnosti predstavuje v súčasnosti 188 miliónov Sk. Materská firma zamestnáva 660 ľudí, v dcérskych spoločnostiach pracuje ďalších 200. Podľa počtu pracovníkov je Tauris najväčším zamestnávateľom spomedzi potravinárskych podnikov na Slovensku. TASR 15.12.2007 Vzťahy medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi má vyriešiť zákon - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) opätovne upozorňuje, že pripravovaný zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý sa dostane do 1. čítania na pôdu Národnej rady (NR) SR, nerieši problematiku cien potravín, ani ochrany spotrebiteľa. "Jeho spájanie s týmito atribútmi zbytočne vo verejnosti navodzuje dojem, že vo svojej podstate ohrozuje občanov SR a slobodu podnikania v obchode," uviedol pre TASR tlačový tajomník SPPK Stanislav Nemec. Cieľ novej právnej normy pritom spočíva v odstránení deformácií vo vzťahoch medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi, ktoré ohrozujú najmä existenciu malých a stredných podnikateľov vo výrobnej sfére. Predseda SPPK Ivan Oravec v stanovisku pripomenul, že "s predstaviteľmi veľkých obchodných systémov sme už v minulosti rokovali. Doteraz však žiadny návrh nepredložili a pokračujú v stupňovaní tlaku na dodávateľov potravín rôznymi formami mimocenových úhrad". Navyše začínajú okrem doteraz požadovaných zliav a poplatkov presadzovať do zmlúv aj niektoré nové. "Keďže obchod vo vzájomných vzťahoch dominuje, rokovania nie sú vyvážené a momentálne nevidíme iné riešenie okrem prijatia príslušnej legislatívy," zdôraznila SPPK. Podľa Oravca argumentovanie podnikateľskou a zmluvnou slobodou v súvislosti so vzťahmi medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi v súčasnej situácii "pokrivkáva". Mnohé výrobné prevádzky preto nedokážu čeliť čoraz tvrdšiemu tlaku obchodu. V konečnom dôsledku, dodal, sa týmto vývojom zužuje sortiment a vo viacerých prípadoch aj kvalita výrobkov, čo ochudobňuje spotrebiteľa. Obchod, zdôraznil šéf SPPK, má však výhodu voči skoncentrovaným potravinárom - pri nesplnení svojich podmienok sa zvyšujú dovozy zo zahraničia. Taký vývoj je z dlhodobého hľadiska pre Slovensko nepriaznivý, pretože ľudia strácajú prácu a spotrebiteľ zaplatí pri dovoze a postupnom vyrovnávaní cien v EÚ viac peňazí za rovnaký alebo podobný tovar. TASR 15.12.2007 V Bruseli sa bude hľadať dohoda o reforme vína - Dohodu o reforme vína budú hľadať v pondelok v Bruseli ministri poľnohospodárstva členských krajín Európskej únie na zasadnutí, ktorým sa ukončí tohtoročný kalendár rokovaní Rád EÚ. Návrh na reformu vinárskeho sektora predložila Európska komisia ešte minulý rok. Odvtedy sa ním šéfovia národných rezortov poľnohospodárstva zaoberali niekoľkokrát, no bez dosiahnutia dohody. Aj tento raz sa očakávajú zložité rokovania. Jeden z najproblematickejších a najviac diskutovaných prvkov reformy - návrh na zákaz dosládzania vína cukrom - rozdelil členské krajiny od začiatku na dva tábory, keď sa proti sebe postavili južné proti severnejšie ležiacim štátom, ktoré vzhľadom na menej slnka požadujú ponechanie tejto možnosti. Podporu im v tom vyjadril minulý týždeň aj Európsky parlament. Prostredníctvom reformy chce komisia dosiahnuť zvýšenie konkurencieschopnosti producentov vína, posilnenie dobrého mena európskych vín a vytvorenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu. Priemerná produkcia vína predstavovala v rámci EÚ počas uplynulých piatich rokov 178 miliónov hektolitrov s hodnotou 16,1 miliardy EUR, avšak približne pol miliardy EUR sa v EÚ dáva na likvidáciu nadbytkov vína, ktoré nemá odbyt. Podstatou návrhu komisie je lepšie využívanie rozpočtu pre vinárstvo, ktorého finančný objem - 1,3 miliardy EUR - zostáva uchovaný. Súčasťou návrhu reformy je aj dobrovoľná likvidáciu 200 000 hektárov viníc z celkovej plochy 3,4 milióna hektárov za atraktívne odškodné, či zmeny označovania vín. Brusel 16. decembra (TASR) Pôdohospodári o nárokové platby za rok 2007 neprídu - Slovenskí pôdohospodári v týchto dňoch začínajú dostávať prvé platby z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Za súčasnej ekonomickej situácie sú priame platby poskytnuté pre každého žiadateľa dôležitým zdrojom príjmov v jeho hospodárskej činnosti. Cieľom Ministerstva pôdohospodárstva SR je preto realizovať priame platby v maximálnej miere do konca príslušného roka v súlade s ustanoveniami prístupovej zmluvy. Vyplácanie priamych platieb nárokových za rok 2007 je podľa nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 ustanovené na obdobie, ktoré začína dňom 1. decembra príslušného roka a končí 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Naša národná legislatíva rieši systém poskytovania finančných prostriedkov nárokovaných v roku 2007, ako aj ich presun a vyplácanie v roku 2008. PPA spracovala v týchto dňoch už 96 percent podaných žiadostí o platbu. Vydala približne 15 000 rozhodnutí o schválení priamych platieb - a to jednotnej platby na plochu, na plodiny na ornej pôde, na tabak, chmeľ a časť na znevýhodnené oblasti. Tieto rozhodnutia boli priebežne distribuované na regionálne pracoviská PPA, kde si ich pôdohospodári preberajú. Po nadobudnutí právoplatnosti týchto rozhodnutí budú platby následne realizované do konca roka 2007 na bankové účty žiadateľov. Tento postup platí za predpokladu, ak nedôjde zo strany žiadateľov k podaniu opravných prostriedkov proti rozhodnutiam. Realizácia platieb prebieha v režime správneho konania, čo predpokladá správnosť a vierohodnosť všetkých poskytnutých údajov žiadateľmi. Vo veľa prípadoch to však nie je dodržiavané a vyplácanie podpôr sa predlžuje následkom odvolacích konaní a vykonávaných kontrol na mieste. Preto bude vyplatenie niektorých podpôr začiatkom roka 2008, čo je spôsobené napríklad nesprávnou deklaráciou údajov uvedených v žiadostiach. Nesprávnosť údajov už bola zistená krížovými kontrolami v systéme IACS a zistené nezrovnalosti sa odstraňujú. Vzniknutá situácia spôsobila presunutie časti platieb na začiatok roka 2008. Ide o platby najmä na veľké dobytčie jednotky, platby pre pestovateľov cukrovej repy a platby na energetické plodiny. Vzhľadom na priebeh realizácie priamych podpôr pôdohospodári však o svoje nárokové platby za rok 2007 neprídu a nezrealizované im budú vyplatené obratom začiatkom roka 2008. Na základe správ od bankových subjektov vyplatenie vyššie uvedených platieb začiatkom roka 2008 nezakladá stratu dôvery voči klientom z radov poľnohospodárov. Zároveň pripomíname, že v oblasti projektových podpôr bol dňa 20. novembra 2007 EK schválený Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 - 2013 a pripravujú sa prvé výzvy na podávanie projektov. Mgr. Stanislav Háber hlavný štátny radca 4. 12. 2007 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odbor komunikácie a vzťahov s verejnosťou Dobrovičova 12 812 66 Bratislava Europotraviny nebudú značené Made in EU - Európska komisia odmietla "neopodstatnené špekulácie", podľa ktorých by mala značka "Made in EU" u potravín a nápojov povinne nahradiť jednotlivé krajiny pôvodu. "Nie je dôvod vytvárať nový euromýtus," povedala v stredu v Bruseli Nina Papadoulakiová, hovorkyňa eurokomisára pre zdravie Markosa Kyprianou. "Nemáme vôbec v úmysle urobiť označovanie pôvodu záväzným, alebo obmedziť ho na Made in EU," uzavrela hovorkyňa. Príčinou mediálnych správ bol plánovaný návrh na zmenu európskeho nariadenia pre označovanie potravín. Podľa informácií diplomatov sa o návrhu v rámci Komisie zo začiatku aj hovorilo, členské štáty Európskej únie (EÚ) ho však prijali chladne. 20.11.2007 Európa chce pestovať rastliny bohaté na rybí tuk - BRUSEL/BRATISLAVA Ryby ako makrela, tuniak či losos sú bohaté na nenahraditeľné mastné kyseliny. Sú účinnou ochranou pred srdcovocievnymi ochoreniami, pomáhajú starším udržať si duševnú výkonnosť a sú nevyhnutné pre zdravý vývoj mozgu detí. Napriek tomu ryby na jedálnom lístku Európanov často chýbajú. Vedci sa domnievajú, že jediným spôsobom ako to napraviť, je pestovať geneticky upravené rastliny bohaté na rybí tuk. Týmito rastlinami by sa kŕmili ošípané, dobytok či kurence a ich mäso by obsahovalo viac nenasýtených mastných kyselín. Za normálnych okolností mastné kyseliny vznikajú v morských riasach a k ľuďom sa dostávajú potravinovým reťazcom cez ryby. Podľa európskych vedcov by využite geneticky modifikovaných rastlín obsahujúcich rybí tuk malo hneď tri podstatné prínosy. Prospeli by zdraviu obyvateľstva, klesli by výdavky zdravotníctva na liečbu srdcovocievnych ochorení a zotavila by sa populácia morských rýb, ktorých masívny výlov je dlhodobo neudržateľný. Uvádza sa to v štúdii Európskej únie vykonanej cez program Cordis v rámci projektu Lipgene. Jonathan Napier z Výskumného ústavu Rothmansted vo Veľkej Británii v štúdii vysvetľuje: „V prírode neexistujú rastlinné druhy, ktoré sú schopné produkovať omega-3 mastné kyseliny (typické pre rybí tuk - pozn. red.). Preto sme nemali inú možnosť, ako rastliny geneticky upraviť." Napier rastliny vyšľachtil tak, že odobral gény z morských rias a vložil ich do repky olejnej, v ktorej následne vznikali omega-3 mastné kyseliny. Napier očakáva, že prvé polia „rybacej" repky olejnej by mohli byť vysadené do piatich rokov. Genetická modifikácia organizmov (GMO) však má aj odporcov. Podľa nich súčasné poznatky o vplyve GMO na ľudské zdravie nie sú dostatočné. „O dlhodobých účinkoch nevieme povedať vôbec nič, pretože neexistujú štúdie, ktoré by takéto vplyvy na ľuďoch skúmali. Pre spotrebiteľa geneticky modifikované potraviny nepredstavujú zatiaľ v porovnaní s prirodzenými potravinami nijakú výhodu. Nie sú ani zdravšie, ani výživnejšie, ani chutnejšie," uvádza organizácia Greenpeace Slovensko. Napier, naopak, tvrdí, že jeho geneticky upravená repka môže byť dokonca zdravšia ako jedenie samotných morských rýb. Viacero rozborov totiž potvrdilo, že mäso niektorých morských rýb malo zvýšený obsah ortuti. „Ak znižujete tlak na prirodzené zásoby rýb, je to výhoda. Nemožno stále hovoriť len nie, treba prísť s pozitívnym riešením," dodáva Napier. (C) Perex, a.s. Autor: Miroslav Vajs 20.11.2007 Pravda Menovanie M. Kadlečíkovej na post predstaviteľky Regionálneho úradu FAO (Publikované dňa: 15.10.2007) - Slovenská diplomatka Mária Kadlečíková bola na základe výberového konania dňa 17. septembra 2007 ustanovená do funkcie predstaviteľky Regionálneho úradu Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pre Európu a Strednú Áziu. Je to významné ohodnotenie jej dlhoročnej práce pre FAO, ktoré sa začalo postom prvej stálej predstaviteľky Slovenskej republiky pri FAO a pokračovalo pôsobením vo funkcii predstaviteľky Subregionálneho úradu pre krajiny strednej a východnej Európy v Budapešti. V týchto dňoch oficiálne z rúk generálneho riaditeľa FAO Jacquesa Dioufa oficiálne prevzala menovací dekrét na jej novú funkciu v čase, kedy organizácia prechádza významnými zmenami. Jednou z nich je aj oficiálny presun Európskeho regionálneho úradu z ústredia FAO v Ríme do Budapešti. Uskutočňuje sa na základe zmluvy podpísanej medzi Maďarskou republikou a FAO dňa 20. marca 2007 a na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa FAO. Uvedený presun je súčasťou plánovanej reorganizácie a decentralizácie tejto významnej organizácie OSN. Mária Kadlečíková má za úlohu na novom poste zabezpečiť napriek sťahovaniu úradu nielen pokračovanie jeho činnosti, ale hlavne rozvoj nových aktivít a výraznejšie zapojenie krajín Strednej Ázie do činnosti FAO. Uvedené úlohy sú o to zložitejšie, že sa majú uskutočniť v období reformného procesu prebiehajúceho v systéme OSN a majú byť orientované na požiadavky Miléniového summitu OSN. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Z kurčaťa má najviac obchodník - 24. októbra 2007 Z kurčaťa, ktoré v jeseni zdraželo z 55 až 60 korún na 75 až 80 korún za kilogram, nemá najviac ten, kto ho vykŕmi, ani ten kto ho spracuje a zabalí, ale obchodník. Podľa prieskumu Pravdy zostáva chovateľovi po predaji kilového kurčaťa z 28,50 Sk zhruba jedna koruna, na toľko si vyjde približne aj spracovateľ hydiny. Obchodníkovi 15-percentná prirážka vynesie okolo desať korún. Nesúhlasia však, že bohatnú na kurčatách. Ján Bilinský z COOP Jednoty tvrdí, že tzv. hrubá marža je naozaj okolo 15 percent, ale čistá rentabilita je podstatne nižšia. Kurčatá zdraželi tohto roku podobne ako chlieb a mlieko po tom, čo sa prudko zvýšili ceny obilia a kukurice. Ceny rastú skutočne mimoriadne rýchle a prudko. Minulý týždeň sa tona pšenice už predávala priemerne po 7048 korún za tonu, teda o 2874 korún (69 percent) drahšie ako pred rokom. Obchodníci poukazujú práve na tento fakt. Cenovú špirálu roztočili podľa nich jednoznačne farmári. "Nie sú to slovenskí poľnohospodári, ktorí sa postarali o zvýšenie cien. Tie dramaticky vzrástli v Európe a vo svete, čo je dôsledok zvýšeného dopytu po obilí," vysvetlil riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas. Rastu cien "pomohla" výroba biopalív, neúroda v niektorých svetových obilniciach a zvýšený dopyt po mlieku, masle, syroch v Číne a Indii. Podľa Blaasa spracovatelia a obchodníci do istej miery stále tlmia prudký rast cien surovín. "Obchodníkom sa však minuli tradičné možnosti ako znížiť ceny mliečnych výrobkov či múky na slovenskom trhu. Prv jednoducho doviezli lacnejšie výrobky z okolitých štátov. Teraz ich nedovezú, pretože sú tam spravidla ešte drahšie ako na Slovensku," upozornil Blaas. Blaas zároveň poukazuje aj na istú výnimku. Je ňou bravčové mäso, ktoré sa stále predáva práve zásluhou dovozov za zhruba minuloročné ceny. "Je to preto, že podniky mäsopriemyslu nakupujú lacné bravčové mäso v zahraničí. To na rozdiel od obilia či mlieka nezdraželo ani v cudzine. Európsky trh v tomto prípade priaznivo ovplyvnil aj slovenský trh s bravčovým," konštatoval Blaas. Príkladom, kde sa hrá s cenou vari najviac, sú rožky. Pekári, ako uviedol šéf zväzu Demeter Semančák, ich predávajú za jednotnú cenu 1,05 Sk. Obchod ich ponúka zasa takmer jednotne za 1,90 Sk. Ale sú aj výnimky, keď reťazce krátkodobo znížia cenu pod cenu, za ktorú rožky nakúpili. Napríklad Kaufland ich tento mesiac predával v Petržalke po 0,70 Sk. Na tieto praktiky sú dodávatelia krátki. Semančák tvrdí, že kým obchodníci stratu na rožku, ktorú predkladajú spotrebiteľovi ako ústretový krok, dobehnú vyššou cenou na inom výrobku, pekári takúto možnosť nemajú. Jozef Sedlák, PRAVDA Slovenská republika sa stala členom riadiaceho výboru Konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe ( Varšava 5. - 7.november 2007) - Slovenská republika dosiahla významný medzinárodný úspech, keď sa stala novým členom riadiaceho výboru, v ktorom budú slovenskí odborníci pôsobiť v rokoch 2008-2024. Konferencia zároveň potvrdila záväzok Slovenskej republiky na usporiadanie 8. ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe v horizonte roku 2020. Hlavná téma 5. Ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe bola “Lesy pre kvalitu života”. Podujatia sa zúčastnilo 43 európskych krajín, 28 medzinárodných organizácií a 5 pozorovateľských krajín. Delegáciu Slovenskej republiky viedol minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, ktorý sa spolu so svojimi rezortnými kolegami z ostatných krajín svojim podpisom pripojil k Varšavskej deklarácii ministrov. Európski ministri zároveň podpísali dve rezolúcie – Lesy, drevo a energia a Lesy a voda a dve vyhlásenia ministrov k usporiadaniu celoeurópskeho týždňa lesov v termíne 20.-24.10. 2008 a o solidarite pri lesných požiaroch v Európe. 07-11-2007 Objem úverov pre poľnohospodárov od SLSP vzrástol medziročne o 15 % - Objem úverov pre poľnohospodárov od Slovenskej sporiteľne (SLSP) vzrástol za prvých 9 mesiacov tohto roka medziročne o 15 % na viac ako 1,5 miliardy Sk. V porovnaní s rokom 2005 je objem poskytnutých úverov takmer dvojnásobný, informoval TASR riaditeľ divízie obchodných centier SLSP Tibor Čunderlík. "Poľnohospodárstvo sa dynamicky rozvíja, o čom svedčí aj záujem o nové spôsoby financovania. Očakávame, že aj v ďalších rokoch bude slovenské poľnohospodárstvo napredovať, čo by sa malo prejaviť aj na náraste objemu poskytnutých úverov," konštatoval Čunderlík. "V tomto roku sme pripravili pre poľnohospodárov nové možnosti, ako získať peniaze na rozvoj podnikania: predfinancovanie osobitnej platby na cukor a financovanie nákupu poľnohospodárskej pôdy. Aj vďaka tomu sme rozšírili počet našich klientov poľnohospodárov na viac ako 2 500," dodal. Osobitná platba na cukor je výsledkom reformy v sektore produkcie cukru, na základe ktorej sa postupne znižuje cena cukru na spoločnom organizovanom trhu členských štátov Európskej únie (EÚ) a ďalej v krajinách, ktoré prijali podmienky "cukrovej reformy". Osobitná platba na cukor sa zaviedla ako kompenzačná priama platba, ktorá má farmárom nahradiť výpadok príjmov v dôsledku zníženej ceny cukrovej repy či cukru. V SR sa platba poskytuje na výmeru plochy, na ktorej sa pestovala cukrová repa v roku 2005, ktorú žiadateľ uvádzal pri deklarovaní pozemkov k žiadosti o priame platby na rok 2005. Ako ďalej informoval Čunderlík, SLSP v poslednom čase registruje zvýšený záujem o prefinancovanie kúpy poľnohospodárskej pôdy. Dôvodom je nielen snaha eliminovať stále rastúce náklady na nájom pôdy, ale aj záujem venovať sa vo zvýšenej miere pestovaniu energetických plodín na výrobu biopalív. Slovenská sporiteľňa, a. s., je s 2,5 milióna klientov najväčšou komerčnou bankou na Slovensku. Jej jediným akcionárom je rakúska Erste Bank. Tá s viac ako 50 000 zamestnancami poskytuje služby viac ako 16 miliónom klientov vo vyše 2 700 pobočkách v 8 krajinách. TASR 28.10.2007 Slovenská sporiteľňa poskytla poľnohospodárom úvery za poldruha miliardy - BRATISLAVA 29. októbra (SITA) - Objem úverov pre poľnohospodárov od Slovenskej sporiteľne (SLSP) vzrástol za deväť mesiacov tohto roka v medziročnom porovnaní o 15 % na vyše 1,5 mld. Sk. Celkovo je objem poskytnutých úverov takmer dvojnásobný v porovnaní s rokom 2005. K nárastu záujmu o úvery od sporiteľne prispeli podľa ich zástupcov aj nové možnosti financovania, ako predfinancovanie osobitnej platby na cukor a financovanie nákupu poľnohospodárskej pôdy. Počet klientov poľnohospodárov sa tak rozšíril na viac ako 2,5 tis. "Očakávame, že aj v ďalších rokoch bude slovenské poľnohospodárstvo napredovať, čo by sa malo prejaviť aj na náraste objemu poskytnutých úverov,“ povedal riaditeľ divízie obchodných centier SLSP Tibor Čunderlík. Osobitná platba na cukor je podľa SLSP výsledkom reformy v sektore produkcie cukru, na základe ktorej sa postupne znižuje cena cukru na spoločnom organizovanom trhu členských štátov Európskej únie a ďalej v krajinách, ktoré prijali podmienky "cukrovej reformy". Osobitná platba na cukor bola zavedená ako kompenzačná priama platba, ktorá má farmárom nahradiť výpadok príjmov v dôsledku zníženej ceny cukrovej repy či cukru. V SR sa platba poskytuje na výmeru plochy, na ktorej sa pestovala cukrová repa v roku 2005, ktorú žiadateľ uvádzal pri deklarovaní pozemkov k žiadosti o priame platby na rok 2005. SLSP v poslednom čase registruje zvýšený záujem o prefinancovanie kúpy poľnohospodárskej pôdy. Dôvodom je nielen snaha eliminovať stále rastúce náklady na nájom pôdy, ale aj záujem venovať sa vo zvýšenej miere pestovaniu energetických plodín na výrobu biopalív. Získanie pôdy do osobného vlastníctva je podľa SLSP zárukou bezpečného hospodárenia do budúcnosti a istota, že o obhospodarovanú pôdu farmár nepríde. Riešením je dlhodobé investičné financovanie, pričom investičný zámer poľnohospodára posudzuje Slovenská sporiteľňa komplexne s ohľadom na jeho bonitu, očakávanú návratnosť a plánované využitie kupovanej pôdy. SLSP je najväčšia slovenská banka. Po podpise zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a Erste Bank o predaji majoritného balíka akcií, ktorý sa uskutočnil v januári 2001, sa SLSP začlenila do finančnej skupiny Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG. V súčasnosti Erste Bank vlastní 100 % akcií SLSP. Tohtoročná úroda hrozna je v tokajskej oblasti uspokojivá - Tohtoročná úroda hrozna je napriek extrémnemu suchu, ktoré postihlo tokajskú oblasť v prvej polovici tohto roka, uspokojivá. Z jedného hektára viníc zozbieral zemplínsky pestovateľ a spracovateľ tokajských odrôd vín Jaroslav Ostrožovič z Veľkej Tŕne zhruba 500 kilogramov. "Ťažko je povedať presné výnosy, pretože z celkovej výmery 35 hektárov vlastných viníc sme na ploche 18 až 20 hektárov ponechali hrozno na cibéby, z ktorých sa pripravujú putňové vína," uviedol pre TASR Ostrožovič. Dodal, že zber cibéb bude závisieť od počasia. Ich predpokladané ukončenie odhaduje približne na polovicu novembra. V minulom roku zozbieral podnikateľ 110 ton hrozna. "Na výrobu vín vykupuje aj hrozno od drobných pestovateľov, takže zo 70 hektárov sme vlani vyrobili asi 200 000 litrov kvalitného vína," doplnil Ostrožovič. Víno putuje hlavne na slovenský trh. Iba 5 % produkcie odchádza do krajín Európskej únie, hlavne do Českej republiky. Napriek tomu, že niektoré lokality v Trebišovskom okrese postihli v priebehu roka záplavy a ľadovec, vinohrady vo Veľkej Tŕni vyčíňanie počasie obišlo. Staršie porasty na 35 ha boli zdravé, horšia situácia bola v letných mesiacoch pri mladých, rozprestierajúcich sa na 10 ha, ktoré majú slabšie vyvinutý koreňový systém. "Minimálne zrážky vytvárali ideálne podmienky pre múčnatku, preto sme museli vynaložiť väčšie financie na postrek," povedal Ostrožovič. Dodal, že postreky proti spomínanej múčnatke stoja od 400 až 1 000 Sk na hektár (ha). TASR 28.10.2007 Na slovenských rybníkoch začali s výlovom vianočných kaprov - Na slovenských chovných rybníkoch sa začali tradičné výlovy rýb pre vianočné trhy. Tak ako každý rok, bude dominovať predovšetkým kapor. Stúpa však záujem aj o dravé ryby, ako je pstruh, šťuka, či zubáč. Máme približne 1 600 hektárov produkčných rybníkov, mimo chovných revírov Slovenského rybárskeho zväzu. Avšak nie sme sebestačnou krajinou v produkcii konzumných rýb. Ročne na trh ponúkneme necelých 414 ton kaprov. Pritom spotreba rýb v SR je veľmi nízka. Dlhodobo sa pohybuje okolo 4,3 až 4,5 kg na osobu a rok. Na sladkovodné druhy z toho pripadá necelý jeden kilogram. Najväčším dovozcom kapra na Slovensko je Česká republika. V posledných troch rokoch sa však celkový dovoz kapra z ČR znižoval. Pohybuje sa na úrovni 500 ton, pričom až 75 % predstavuje import v predvianočnom období. Tohtoročný zdravotný stav rýb by mal byť, napriek letným horúčavám, vyhovujúci. Avšak počas roka došlo vplyvom prírodných podmienok k zníženiu prírastkov a u niektorých chovateľov aj k úhynom rýb, predovšetkým vplyvom nedostatku kyslíka vo vode. Hynuli hlavne dravé ryby, ktoré sú náročnejšie na kyslík. Tohtoročné zníženie produkcie dravcov sa odhaduje zhruba o 50 %. Rovnako u chovateľov nížinných druhov rýb dochádzalo k úhynom, ale nie k až tak výrazným. Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR tu odhaduje zníženie celkovej produkcie približne o 10 až 20 %. Odhady strát zatiaľ nemôžu byť presné, lebo výlovy rybníkov sa práve len začali, no naznačujú mierne zníženie domácej tohtoročnej produkcie sladkovodných na Slovensku, dodala pre TASR hovorkyňa MP SR Magdaléna Králová. TASR 28.10.2007 V Topoľčiankach je najmodernejšie zariadenie na spracovanie diviny - V Stredisku služieb Odštepného závodu (OZ) podniku Lesy SR, š. p., Banská Bystrica v Topoľčiankach je inštalované najmodernejšie zariadenie na spracovanie diviny na Slovensku. Ako jedno z mála takýchto zariadení u nás má atest na vývoz diviny do krajín EÚ. "Ročne na ňom spracujú okolo 100 t mäsa z poľovnej zveri v koži. Približne 50 % tejto produkcie vákuujú a v modernej šokovej mraziarni ju dokáže pri teplote mínus 34 stupňov Celzia skladovať so záručnou lehotou dva roky," informoval TASR hovorca podniku Lesy SR Peter Gogola. Prevádzka je vybavená troma veľkými chladiarňami, pričom do každej z nich sa zmestí 5 t zveri v koži. Okrem toho disponuje prijímacou chladiarňou, odkožovňou, rozrábkou zveriny a baliarňou. V poľovnej sezóne, ktorá je práve v plnom prúde, pracuje v prevádzke päť mäsiarov a tri baličky. Spracovávajú totiž divinu ulovenú nielen v režijných revíroch štátnych lesov, ale aj v poľovných združeniach takmer z celého Slovenska, doplnil vedúci Strediska služieb OZ Topoľčianky Miloš Kunský. Rekonštrukcia jedinečného zariadenia na spracovanie diviny si v roku 2004 vyžiadala náklady 11 miliónov Sk. Spracovanú divinu vyvážajú z Topoľčianok do Rakúska, Slovinska, Česka a do ďalších krajín Európy. TASR 28.10.2007 Potravinári chcú priškripnúť reťazce - Eliminovať zneužívanie ekonomickej sily veľkých obchodných systémov pomocou legislatívy považuje za nevyhnutné Únia podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle na Slovensku. Obchodné reťazce stupňujú tlak na svojich partnerov a vynucovaním rôznych peňažných i nepeňažných plnení od nich odčerpávajú nemalú časť finančných prostriedkov, uviedol predseda únie Dušan Janíček. Prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory spred necelého roka podľa neho potvrdil, že na tieto účely pripadá 4 až 18 percent z hodnoty potravinárskeho tovaru, predávaného vo veľkých predajných systémoch. "Chceme dosiahnuť, aby sa výrobcovia potravín a obchod stali opäť prirodzenými partnermi. Momentálne nimi totiž nie sú, pretože vzájomné vzťahy celkom jednoznačne ovplyvňuje dominantné postavenie obchodu," konštatoval D. Janíček. Ako vyplynulo z rokovania únie, doriešiť treba nielen cenový diktát obchodu voči dodávateľom, ale aj deformácie trhu formou predaja za dumpingové ceny, ktoré skresľujú poznatky spotrebiteľov o skutočnej hodnote tovaru a výške nákladov na jeho výrobu. Zamedziť treba podľa Janíčka tiež účtovaniu rôznych poplatkov, v dôsledku čoho v súčasnosti niekedy dodávatelia dostávajú od obchodu viac faktúr ako mu sami vystavujú, hoci od neho nič neodoberajú. Reťazce pritom podľa jeho názoru pred verejnosťou vystupujú ako subjekty, ktoré pôsobia antiinflačne, pretože sa snažia udržať čo najnižšiu cenovú úroveň. "Nespomínajú však, akými prostriedkami to dosahujú a čo im umožňuje presadzovať pre spotrebiteľov na pohľad ľúbivú cenovú politiku," zdôraznil Janíček. Pôvodne malo Ministerstvo hospodárstva SR vypracovať novelu zákona o obchodných reťazcoch, no napokon dospelo k záveru, že lepšie bude predložiť návrh úplne nového zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. "V zásade nie sme proti jeho prijatiu, ak bude riešiť problémy dodávateľov potravín," povedal Janíček. Podľa riaditeľa odboru potravinárstva a obchodu potravinárskej komory Igora Šarmíra poľnohospodári a potravinári očakávajú od právnej normy, ktorú pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR, že im pomôže obmedziť aspoň najhrubšie formy zneužívania ekonomickej sily obchodných reťazcov. "Nie je pravdou, že členské krajiny Európskej únie túto problematiku doteraz právne neriešili. Najďalej pokročilo Francúzsko, ktoré prijalo v rokoch 1992 až 2005 sériu viacerých zákonov, predstavujúcich spolu okolo dvetisíc strán textu," konštatoval Šarmír. Takisto Nemecko, Veľká Británia a viaceré ďalšie štáty podnikli konkrétne legislatívne kroky, aby zabránili deformácii obchodných vzťahov medzi výrobcami a predajcami tovaru. "Nejde teda len o náš špecifický problém, pretože jeho závažnosť pociťuje aj zahraničie," dodal Šarmír. SITA 19. októbra 2007 Vláda schválila pestovanie upravených rastlín - 17. októbra 2007 12:16 Ministri schválili návrh novely zákona o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín. Navrhovaná novela má doplniť povinnosť pre ich pestovateľov písomne informovať užívateľov okolitých pozemkov, ktoré sa nachádzajú v minimálnej izolačnej vzdialenosti o zámere pestovať takéto rastliny. Doplniť sa má tiež povinnosť pre Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky poskytnúť ministerstvu informácie o pestovaní upravených rastlín, ktoré bude ministerstvo po ich doručení zverejňovať na svojej internetovej stránke. Vláda zároveň vypustila z rokovania návrh novely zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Novelou zákona by sa mali sprísniť podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy. Tieto platby novela navrhuje odvádzať na osobitný účet ministerstva pôdohospodárstva. SITA Súťaž o najkrajšie jablká odštartuje minister pôdohospodárstva - Aj tento rok sa uskutočnia atraktívne celoslovenské súťaže O najkrajšie jablko a Jablko roka, pričom pôjde už o 12. ročník súťaže O najkrajšie jablko a 6. ročník súťaže Jablko roka. Obe podujatia otvorí minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa 23. októbra o 10.00 hod., pričom po otvorení bude nasledovať vyhlásenie víťazov oboch súťaží. Súťaže majú za cieľ nielen nabádať na zvýšenie konzumácie ovocia, čo vedie k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj porovnanie a zhodnotenie produkcie veľkovýroby a drobnopestovateľov na Slovensku so štandardami kvality ovocia v zmysle potravinového kódexu ako aj podpora výroby ekologického ovocia a rozšírenie sortimentu pestovania odolných, kvalitných a perspektívnych odrôd. Sprievodným podujatím bude výstava ovocia. Obe súťaže sa uskutočnia v dňoch 23. až 26. októbra 2007 na výstavisku Agrokomplex v pavilóne K v Nitre. Magdaléna Králová hovorkyňa MP SR Fotogaléria: Minister Jureňa a vedenie MP na stretnutí s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych samospráv - V stredu 17. októbra 2007 sa vo Svätom Jure uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Ministerstva pôdohospodárstva SR a Rady poľnohospodárskych samospráv. Na stretnutí sa diskutovalo o aktuálnych otázkach rezonujúcich v rezorte poľnohospodárstva. Okrem iného predstavitelia MP SR diskutovali so samosprávou o Príručke k Programu rozvoja vidieka na roky 2007-13, informovali o zjednodušeniach v oblasti používania červenej nafty od roku 2008, príprave legislatívy o tzv. „nekalých“ praktikách obchodných reťazcov, prípravách na implementáciu krížového plnenia či o návrhu rozpočtu kapitoly MP SR na rok 2008. V závere minister Jureňa a generálny riaditeľ PPA J. Nemšovský uistili predstaviteľov pôdohospodárskej samosprávy o plynulom fungovaní PPA a informovali aj o ďalších vykonaných krokoch na zlepšenie fungovania PPA a tiež o prípravách na včasné vyplácanie prostriedkov žiadateľom. Tlačová beseda ministra Jureňu ku vzniku pobočky Európskeho hospodárskeho senátu na Slovensku a aktuálnym témam poľnohospodárstva a potravinárstva - V pondelok, 15. októbra 2007 o 12.30 hod. na Bôriku v Bratislave sa uskutoční tlačová beseda ministra pôdohospodárstva SR Miroslava Jureňu a Prof. Dr. Friedmanna, prezidenta Európskeho hospodárskeho senátu, pri príležitosti vytvorenia novej expertnej pobočky Európskeho hospodárskeho senátu pre Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel v SR. Program novej pobočky smeruje k vytvoreniu stabilného konkurenčného prostredia pre agropotravinársky priemysel, podporuje zavádzanie inovácií a aplikáciu výsledkov vedy a výskumu do poľnohospodárskej a potravinárskej praxe a komplexne smeruje k produkcii bezpečných a kvalitných potravín v záujme ochrany zdravia a spotrebiteľa. Jej predsedom sa stal minister pôdohospodárstva Ing. Miroslav Jureňa. EHS je európska organizácia združujúca podnikateľov a predstaviteľov hospodárstva, ktorej cieľom je poskytovať poradenstvo a konzultácie pre vládny sektor. SR v senáte zastupujú predstavitelia podnikateľského sektora a predstavitelia hospodárskych rezortov - minister pôdohospodárstva Ing. Miroslav Jureňa, minister hospodárstva Ing. Ľubomír Jahnátek, minister financií Ing. Ján Počiatek. Magdaléna Králová hovorkyňa MP SR Úroda kukurice v EÚ v tomto roku klesne o 15 až 17 % - Úroda kukurice v Európskej únii (EÚ) v tomto roku klesne v porovnaní s vlaňajškom o 15 až 17 % z dôvodu suchého letného počasia vo väčšine krajín. Experti odhadujú, že 27 krajín EÚ vyprodukuje v tomto roku 45 - 46 miliónov ton kukurice. Svetová produkcia kukurice podľa Potravinovej agentúry OSN FAO bude predstavovať 784 miliónov ton. Najväčší pokles jej úrody bude v strednej Európe. V Maďarsku odhadujú 50-% zníženie úrody v porovnaní s vlaňajškom zhruba na 4 milióny ton. V roku 2005 Maďarsko zaznamenalo rekordnú úrodu 9 miliónov ton kukurice. Informovala o tom agentúra Reuters. 8.10.2007 Ceny jabík výrazne zvýšila nízka tohtoročná úroda - Na Slovensku aj v susedných krajinách sa urodilo takmer o polovicu jabĺk menej ako vlani. Slabá ponuka a dovozy jabĺk zo západnej Európy, Čile a Číny sa okamžite premietli do vyšších cien. Kilogram jabĺk druhej triedy sa predáva po 30 korún, o triedu vyššie stoja jablká 40 až 50 korún. V porovnaní s vlaňajškom sú spotrebiteľské ceny vyššie o 5-10 korún. Vrcholiaci zber však priniesol dočasný pokles cien. V Tescu sa v nedeľu dali kúpiť jablká vo dvojkilogramovom balení po 31,90 Sk. Kilo týchto jabĺk pozberaných na Slovensku alebo v Taliansku, zaradených do druhej triedy, vychádza na 16 korún. Za túto cenu si ľudia môžu naoberať jablká často podľa svojho výberu v sadoch - cena sa tu pohybuje od 15 do 17 korún za kilogram. Samozber je teda najlacnejší spôsob, ako prísť tohto roku k jablkám. Zle nepochodí ani pohodlnejší spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne nakúpiť jablká v predajniach pestovateľov. Na družstve vo Vajnoroch predávajú jablká za 12, 15, 18 korún. Ich plody sú však ako na celom Slovensku poznačené mrazmi, ľadovcom, preto je cena pre spotrebiteľa veľmi prijateľná. Nepoškodené vajnorské jablká stoja 20 korún. Družstevná ovocinárka Renáta Slavíková vraví, že záujem prevýšil očakávania a celotýždňový predaj skrátili na tri dni, pretože nestačia oberať. Cena zdravých plodov predávaných na rampe sadov kolíše od 22 do 25 korún za kilogram, niekde si za výberové plody vypýtajú až 28 korún. Ide o ceny v podnikoch na juhozápadnom Slovensku u ovocinára Jozefa Vozára v Dunajskej Lužnej, PD Čachtice a v Plantexe Veselé. Najvýhodnejšia cena jabĺk bude v priebehu októbra. Hoci je na Slovensku podľa predsedu Ovocinárskej únie Mariána Vargu o polovicu nižšia ponuka jabĺk z domácich sadov ako vlani, ceny, ako dodáva riaditeľ SK Fruitu Pavol Galko, krátkodobo klesnú. Naplno sa oberá v celej Európe a pestovatelia, ktorí nemajú sklady, tlačia na trh svoju úrodu. To umožňuje obchodným reťazcom, aby stlačili ceny a vyhlasovali akcie. Ovocinári však upozorňujú, že akciové jablká nie sú vhodné na dlhodobé uskladňovanie. Pri jablkách sa zopakuje scenár ako pri iných potravinách, ktorých ceny zdvihlo zdražené obilie a kukurica. „V najbližších piatich rokoch budú ceny stúpať," odhaduje šéf Ovocinárskej únie Marián Varga. Rast cien spôsobuje globálny trh. „Cenu už nediktuje päťmiliónové Slovensko, ale takmer polmiliardový trh Európskej únie," uviedol Varga. Kým v západnej Európe sa tohto roku urodilo o 2 percentá jabĺk viac, v nových členských krajinách o 45 percent menej. Únii ako celku chýba do vyrovnanej bilancie 13 percent. Autor: Jozef Sedlák Pravda 8.10.2007 Kukurica zatiaľ ceny benzínu nezvyšuje - Biopalivá sú stále len malou súčasťou pohonných látok, preto aj ich prípadné zdraženie cenami benzínu a nafty príliš nepohne. Proti zdraženiu pôsobí aj konkurencia z Južnej Ameriky. BRATISLAVA. Pre turbulencie na trhoch s poľnohospodárskymi surovinami zatiaľ dražejú len potraviny, ale nie pohonné látky, hoci obsahujú prímesy, ktoré sa vyrábajú z kukurice alebo obilnín. Kukurica pritom za posledný rok zdražela na 246 eur za tonu, čo je asi o 70 percent viac ako v uplynulej sezóne. Z kukurice sa vyrába bioetanol, ktorý sa u nás pridáva do benzínov v dvojpercentnom podiele. „Je to veľmi malá zložka, ktorá ovplyvňuje ceny pohonných látok iba mierne,“ povedal Tomáš Novotný z portálu natankuj.sk. Jeho slová potvrdila aj hovorkyňa rafinérie Slovnaft Kristína Felová. „Biozložky zatiaľ na rast cien palív netlačia.“ Ceny benzínu v súčasnosti stúpajú najmä pre drahú ropu, ktorej cena sa pohybuje tesne pod 80 dolármi za barel (159) litrov, čo je len tesne pod jej historickým rekordom. Vývoj kótovaných cien bioetanolu v Európe, ktorý sa pridáva do benzínu, v súčasnosti nekopíruje rýchly rast cien kukurice, repky olejnej a obilia. Príčinou je tlak na európskych producentov, ktorý prichádza od výrobcov mimo Európy. Napríklad brazílsky bioetanol je približne o polovicu lacnejší ako európsky. „Mimoeurópski výrobcovia dokážu vyrábať etanol lacnejšie ako ich európski konkurenti, čo je dané napríklad väčším poľnohospodárskym potenciálom alebo rozdielnou vegetá­ciou,“ povedala Felová. Bioetanol aj ďalšie bioprísady sa v Európe obchodujú na medzinárodných burzách v Londýne a Roterdame. Sú v priemere o 30 až 80 percent drahšie ako ceny bežných palív. „Bez rôznych daňových úľav by neboli konkurencieschopné v porovnaní s uhlíkovými palivami a predražovali by ceny pohonných látok pre koncových zákazníkov,“ tvrdí Felová. Z biopalív sa napríklad neplatí spotrebná daň. Do budúcnosti sa nedá vylúčiť, že na ceny benzínu zatlačia aj biopalivá, hoci ich podiel v bežných palivách je stále nízky. Ak bude pokračovať doterajší trend na trhoch s poľnohospodárskymi plodinami, mohlo by to mať podľa šéfa firmy Enviral Petra Kostíka „výraznejšie dosahy aj na ceny bioetanolu“. 3. 10. 2007 | Ľuboš Jančík Členské krajiny EÚ podporili zmeny režimu reštrukturalizácie v sektore cukru - Členské krajiny Európskej únie (EÚ) v stredu podporili úpravy reformy cukrovarníckeho priemyslu, ktoré majú toto odvetvie zefektívniť a znížiť produkciu cukru v EÚ na udržateľnú úroveň. Rozhodnutie ministrov znamená atraktívne odškodné pre pestovateľov cukrovej repy a cukrovary, ktoré opustia trh. EÚ sa zaviazala znížiť do roku 2010 kvóty na cukor o 6 miliónov ton. V rámci reformy sektora cukru preto Európska komisia (EK) ponúkla finančné stimuly pre výrobcov, ktorí nie sú schopní čeliť konkurencii s novými nižšími cenami a ktorí opustia sektor. Ponuka však nebola dostatočne lákavá a výrobcovia sa počas prvých dvoch rokov trvania režimu reštrukturalizácie vzdali menej kvót, než sa pôvodne očakávalo. EK preto prišla s návrhom zmien, vedúcich k zvýšeniu záujmu o vzdanie sa kvót a dosiahnutie rovnováhy na trhu. Členské krajiny v stredu odsúhlasili, že výška podpory poskytnutej pestovateľom a dodávateľom strojov by sa mala stanoviť na 10 %, pričom pestovatelia dostanú dodatočnú platbu vyplácanú so spätnou platnosťou. V hospodárskom roku 2008/09 bude jej výška predstavovať 237,5 EUR, v prepočte asi 8 112 SKK, na tonu kvóty, ktorej sa podnik vzdal. Pestovateľom cukrovej repy sa okrem toho povolí priamo žiadať o vzdanie sa kvóty, a to do výšky 10 % kvóty podniku. Takisto sa zavedie dvojkolové predkladanie žiadostí o vzdanie sa kvóty na rok 2008/2009, pričom v prvom kole sa musí objem kvóty, ktorej sa spoločnosť vzdá, rovnať aspoň preventívnemu stiahnutiu z trhu podľa rozhodnutia z marca tohto roka. Následne EK oznámi podnikom, do akej miery im hrozí zníženie kvóty bez odškodnenia v roku 2010, ak sa nezapoja do druhého kola. EK od týchto zmien očakáva, že výrobcovia sa vzdajú približne 3,8 milióna ton kvóty na cukor okrem 2,2 milióna ton, ktorých sa už vzdali. Ak sa do roku 2010 producenti nevzdajú dostatočného množstva kvót, pristúpi Brusel k ich povinnému znižovaniu. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Vladimíra Palšu sa Slovensko už jednej tretiny svojej kvóty v prospech reforiem vzdalo, a to zatvorením cukrovaru v Dunajskej Strede. "My sme znížili na Slovensku výrobu cukru o 33,8 %. V tomto období nám ide o to, aby toto zníženie bolo započítané aj k dnešnému dňu a samozrejme, aby bolo započítané do celkového objemu," uviedol Palša. Slovensko s v stredu schválenými pravidlami nesúhlasilo vzhľadom na obavy, že by mohlo dôjsť k ďalšiemu znižovaniu produkcie cukrovej repy, ak sa pestovatelia rozhodnú akceptovať ponuku na kompenzácie. Komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischerová Boelová naopak verí, že dohodnuté zmeny podnietia omnoho viac spoločností k tomu, aby sa vzdali kvót. "Vyzývam ich, aby využili túto príležitosť. Čím nižšia bude cena, tým to bude pre nich ťažšie. A po roku 2010 nebudú žiadne peniaze na pomoc producentom, ktorí sa budú musieť stiahnuť z trhu," uviedla komisárka. TASR 27.09.2007 Potravinárska komora očakáva rast spotrebiteľských cien potravín - Potravinárska komora Slovenska (PKS) avizuje rast spotrebiteľských cien potravín, ktorý je dôsledkom zvyšovania cien vstupných surovín používaných vo výrobných procesoch potravinárskeho priemyslu. Riaditeľka PKS Jarmila Halgašová preto upozorňuje na výrazný vplyv zvyšovania cien surovín pre potravinársky priemysel a zmenu cenovej politiky obchodných organizácií. Vzhľadom na tento vývoj PKS žiada zainteresované subjekty o zodpovedný prístup k tvorbe cien bez ich neodôvodneného zvyšovania. "Tvorbu spotrebiteľských cien potravín podmieňuje zodpovedný prístup všetkých článkov v systéme, prvovýrobcov aj obchodných subjektov," uvádza PKS vo svojom stanovisku. Na svetovom trhu sa rast cien surovín už prejavil zvyšovaním cien potravín. K dôvodom zvyšovania komoditných cien patrí aj zrážkový deficit, rekordne nízke zásoby obilia, štrukturálne zmeny v ponuke a dopyte, rast dopytu na ázijskom trhu a produkciu biopalív. "Rast cien potravín nie je dočasný jav. Je spôsobený svetovým vývojom na trhu poľnohospodárskych komodít. Zvyšovanie cien potravín sa dotýka členov EÚ a nevyhne sa mu ani Slovensko," uviedla PKS. Domáci cenový vývoj v SR bude teda ovplyvnený vývojom na vnútornom trhu EÚ. Potravinárske spoločnosti, združené v PKS, pristupujú k tvorbe spotrebiteľských cien potravín zodpovedne. Už vlani sa prejavil mierny pokles cien potravín dodávaných predajcom. "Takýto trend je však pre potravinárske firmy neudržateľný. Rast cien pohonných látok, energie a spotrebného tovaru bude ovplyvňovať aj cenu potravín, čomu doteraz, až na málo výnimiek, tak nebolo," predvída PKS. Komora považuje preto za nevyhnutné, aby rovnako zodpovedne pristupovali k cenotvorbe aj podnikatelia v agrosektore. "Zvyšovanie cien vstupných agrosurovín neodzrkadľuje reálne zvýšenie nákladov na ich dopestovanie," tvrdí PKS. Rozdiel medzi príjmami zo zvýšených dotácií do poľnohospodárstva a vstupnými nákladmi prvovýroby sa medziročne zväčšil. Nenaplnili sa však očakávania potravinárov, že by sa mohli vyššie dotácie pre farmárov premietnuť do zníženia predajných cien surovín určených pre potravinárstvo. Potravinári sa stretávajú s opačnou situáciou, pestovatelia agroplodín žiadajú vyššie ceny od odberateľov pri zvýšených dotáciách. Už teraz výrobcovia potravín podľa PKS evidujú zmenu cenovej politiky obchodov. Tie neodôvodnene a neprimerane zvýšili ceny niektorých potravín rádovo o desiatky percent. To nezodpovedá nezmeneným prípadne nepomerne nižšie upraveným nákupným cenám potravín, z čoho profituje obchod na úkor svojich zákazníkov. Napriek tomu bolo zvýšenie cien u obchodných organizácií odôvodňované práve zvýšením nákupnej ceny, vysvetľuje prax Halgašová. V budúcnosti sa má dosiahnuť stabilnejší rozvoj potravinárstva v záujme výroby kvalitných a zákazníkovi dostupných potravín. K tomu môže prispieť aj vláda SR "vyváženejším rozdelením peňazí medzi potravinársky priemysel a poľnohospodárstvo a vhodne nastavenými legislatívnymi opatreniami", navrhuje PKS, ktorá je otvorená diskusii za účelom hľadania optimálnych riešení. TASR 27.09.2007 EK plánuje zrušiť na zvyšok obchodného roka 2007/08 dovozné clá na obilie - Európska komisia (EK) plánuje zrušiť na zvyšok obchodného roka 2007/08 dovozné clá na obilniny. Týmto opatrením chce zvýšiť dodávky obilia do únie a utlmiť rast jeho cien. Eurokomisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová Boelová predloží komisii zodpovedajúci návrh v najbližších dňoch. Návrh počíta so zrušením ciel pre tento obchodný rok, ktorý sa končí 30. júna 2008. Boelová upozornila, že ide iba o dočasné pozastavenie platnosti týchto dovozných ciel, nie o ich úplné zrušenie. "Môžeme ich kedykoľvek opäť zaviesť, ak sa obnovia trhové podmienky. Myslím, že môžeme nájsť primeranú a akceptovateľnú rovnováhu." Ceny obilia na svetových trhoch v priebehu niekoľkých uplynulých mesiacov prudko vzrástli. Napríklad cena pšenice sa od začiatku apríla zdvojnásobila. Následne sa zvýšili aj ceny krmiva pre dobytok a vzrástli obavy z inflácie cien potravín. Informovala o tom agentúra Reuters. TASR 27.09.2007 EÚ zrušila povinnosť ponechať 10 % ornej pôdy ladom - Európski poľnohospodári môžu pestovať viac obilia. Ministri poľnohospodárstva Európskej únie (EÚ) zrušili smernicu, podľa ktorej musia pestovatelia ponechať 10 % svojich polí ladom. Toto opatrenie je súčasťou stratégie smerujúcej k utlmeniu rýchlo rastúcich cien obilia a zvýšeniu jeho dodávok. Od roku 2008 sa teda ruší pre pestovateľov povinnosť neosiať aspoň 10 % svojej ornej pôdy. Odteraz je rozsah pôdy ponechanej ladom dobrovoľný. Platí to už pre tohtoročnú jesennú sejbu, uvádza sa v správe Európskej komisie (EK). Eurokomisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová Boelová, ktorá predložila návrh, si od tohto kroku sľubuje 10 miliónov až 17 miliónov ton obilia navyše. Na svetových trhoch sa obilie teraz predáva za vysoké ceny aj kvôli slabej úrode v Európe a Austrálii. V súčasnosti sa smernica, týkajúca sa povinnosti ponechať ladom časť ornej pôdy, dotýka 3,8 milióna hektárov. Zavedená bola v rokoch 1988/89 na dobrovoľnej báze a od veľkej agrárnej reformy v roku 1992 sa stala povinnou. Od rokov 1999/2000 bol rozsah neoranej pôdy stanovený na 10 %. Pôvodným cieľom opatrenia bolo utlmiť nadmernú produkciu v EÚ. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA. TASR 27.9.2007 EÚ zvažuje vybudovanie skladov so strategickými rezervami obilia - Ceny potravín stúpajú, zásoby obilia sa zmenšujú a v tejto situácii sa vo vedení Európskej únie dospieva k záveru, že zrejme bude treba vybudovať železné rezervy zrnín. Poľnohospodárska komisárka EÚ Mariann Ficherová Boelová v rozhovore pre denník Financial Times uviedla, že v nasledujúcich týždňoch sa bude diskutovať o vytvorení dlhodobých zásob niektorých druhov obilia. "Do našich úvah musíme zakalkulovať celkom novú situáciu," povedala komisárka. "Tak, ako sa vytvorili strategické rezervy ropy, tak sa musí niečo podobné urobiť aj v prípade obilnín." Komisárka povedala, že je nevyhnutné pripraviť sa na situácie, v ktorých treba vedieť, aké nástroje na ich zvládnutie sa budú musieť použiť. Ak by teraz mala väčšina producentov dlhodobé zásoby obilnín, vplyv ich súčasných vysokých cien na potraviny by sa ešte dlhý čas vôbec neprejavil. Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland. TASR Tohtoročná úroda hrozna a kvalita vína bude podstatne slabšia ako vlani - Horúce leto s minimálnymi dažďovými zrážkami sa negatívne podpisuje pod tohtoročnú úrodu hrozna vo vinohradníckych oblastiach západného Slovenska. Páľavy posunuli vegetačné obdobie takmer o dva týždne, no čo je horšie, nedostatok vlahy spôsobil zahorenie strapcov. Bobule majú podstatne nižší objem a tým aj obsah šťavy. Stáva sa pravidlom, že z jedného kilogramu hrozna sa vyprešuje sotva pol litra muštu. Navyše, husté mušty s vysokým podielom kalov môžu straty pri stáčaní ešte zvýšiť. Vinohradníci z okolia Skalice, či na Malokarpatskej vínnej ceste predbežne odhadujú pokles úrody až o jednu tretinu. V súčasnosti oberané skoré a poloskoré odrody hrozna majú síce dostatočne vysokú cukornatosť, avšak prejavuje sa veľmi nízky obsah kyselín, čo významným spôsobom môže ovplyvniť finálnu kvalitu vína. Mnohí vinohradníci sa preto budú snažiť zarobiť aspoň na voňavých a nasladlých burčiakoch počas početných jesenných oberačkových slávností. Predseda Račianskeho vinohradníckeho spolku Eduard Brychta pre TASR dodal, že vinohradníci a vinári sa po vlaňajšom mimoriadne vydarenom ročníku "budú musieť zhlboka nadýchnuť". Ak nezaprší, kvalitou pôjdu rýchlo dole aj neskoršie biele a červené odrody. 13.08.2007 V sadoch chýbajú zberači ovocia - 31.07.2007- Ovocinárom, ktorí majú veľké sady na juhozápadnom Slovensku, už vyschli miestne zdroje pracovných síl. Za zberačmi sa vydávajú do severoslovenských okresov, alebo už dokonca zamestnávajú cudzincov, najčastejšie z Ukrajiny. Farmári sa obávajú, že o päť rokov nebudú mať s kým zberať ovocie. Plantex Veselé, jedna z najväčších ovocinárskych spoločností na Slovensku, už nedokáže v okolí Piešťan, ale ani na Orave a Kysuciach, získať dostatok zberačov. Tohto roku zamestnali vo Veselom po prvý raz Ukrajincov. Každý šiesty zberač ovocia je z Ukrajiny. Konateľ spoločnosti Marián Varga je s ich pracovnými výkonmi spokojný – patria k špičkovým a spoľahlivým oberačom. "V okolí Veselého sa už nik nehlási na zber ovocia, zostali nám iba Rómovia. Museli sme ich rozdeliť do menších skupín a viac sa sústrediť na kontrolu práce," povedal Varga. Konateľ Plantexu, ktorý je aj predsedom Únie ovocinárov, odhaduje, že na Slovensku sa do piatich rokov kríza s pracovnými silami vyostrí tak, že do práce si budú musieť najímať ľudí z cudziny. "Ani tu však nemáme istotu, že zoženieme ľudí. Rumuni chodia radšej na zberové práce do Francúzska a Bulhari do Nemecka," popisuje rozloženie pracovných síl a záujem o ovocinárske krajiny Varga. Východiskom podľa neho je urýchlené oživenie poľnohospodárskeho školstva. Mladí Slováci totiž úplne stratili záujem o prácu v poľnohospodárstve. Prejavuje sa to aj teraz pri zbere. "Mladým chýba výdrž a zručnosť," hovorí ovocinár z PD Hrušov v okrese Galanta Gejza Szalai. V Hrušove sa do krízy so zberačmi nedostali tohto roku len preto, lebo o polovicu úrody ich obral mráz. Preto teraz vystačia s polovicou zberačov. "Väčšina ľudí odišla pracovať do Samsungu v Galante. Uprednostnili celoročnú prácu v klimatizovaných halách pred nárazovou sezónnou prácou v poľnohospodárstve," vraví Szalai. Broskyne museli oberať aj počas horúčav. Ľudia však vydržali pracovať iba šesť hodín, a teda si aj menej zarobili. V ovocinárskom družstve v Dvoroch nad Žitavou sa mohli kedysi spoľahnúť na ľudí z okolia. "Dnes pracujú buď v Nových Zámkoch, alebo až v Maďarsku, či idú na zber do Čiech," opisuje situáciu predseda družstva Emil Schultz. Zárobky pri zbere ovocia sa pohybujú od 45 až 60 korún po 100 korún za hodinu. V Dvoroch nad Žitavou si zarobia zberači podľa naoberaného množstva od 200 do 600 až 800 korún. "Ako je kto šikovný, taký je jeho zárobok" vraví Schultz. V plantexe Veselé sú denné zárobky aj okolo 1000 korún, zberači robia v hodinovke, ale nároky na kvalitu ovocia sú vysoké. "Do Rakúska sa už veľmi neoplatí chodiť, zárobky sú tam len o 500 korún vyššie," poznamenáva konateľ Plantexu Marián Varga. Ovocinári nie sú spokojní s kvalitou práce všetkých slovenských zberačov. "Máme spoločný belgicko-slovenský podnik. Keď naši ľudia prekročia hranicu, automaticky sa bez diskusie prispôsobia tamojším pracovným návykom. Doma sú z niektorých však iní ľudia," porovnáva nasadenie Slovákov doma a v zahraničí Varga. Rozdiel v mzde pritom podľa neho už nie je taký, aby ľudia nepracovali s požadovaným úsilím aj doma. Ovocinári už hľadajú ľudí v zahraničí Priemyselné parky odčerpali posledné zdroje pracovných síl na vidieku V sadoch budú o päť rokov chýbať ľudia na zber ovocia Denné zárobky pri zbere sa pohybujú od 400 do 1 000 Sk, v Rakúsku do 1 500 Sk Slováci v zahraničí pracujú disciplinovanejšie a spoľahlivejšie ako doma Jozef Sedlák, PRAVDA Drahší chlieb už nemá zdražiť energie - 31. júla 2007 Vyššie ceny potravín či iných tovarov a služieb by od budúceho roka už nemali prispievať k tomu, že ľudia si automaticky priplatia aj za elektrinu či plyn. Toto pravidlo platí od roku 2003 Nové vedenie regulačného úradu, ktorý určuje ceny energií a vody, navrhuje, aby zmena spotrebiteľských cien vyjadrená mierou inflácie nemusela mať vplyv na ceny energií. Úrad takýto postup predpokladá pri určovaní poplatkov za distribúciu plynu a elektriny, ktoré majú viac ako štvrtinový podiel na celkovej nezdanenej cene každej z oboch energií. "Chceme predísť tomu, aby nám podniky rozvádzajúce elektrinu utiekli s cenami príliš vysoko," obhajuje návrh šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík. Platba za distribúciu elektriny pre rok 2008 by sa mala navyšovať o jadrovú infláciu za júl 2006 až jún 2007, teda asi o 2,4 percenta. Ak by úrad nárast poplatku o mieru inflácie odmietol, ušetril by priemernej 4-člennej rodine ročne na elektrine asi sto korún a ďalšie peniaze by usporili firmy. Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetike by však na tržbách následne ušli stámilióny korún, čo by mohlo ovplyvniť ich zisky a investície. Predajcovia elektriny doteraz považovali za adekvátne, že ak nakupujú drahšie tovary a služby, zohľadňuje sa to v cenách ich produktu - elektrine. S návrhom na možné vylúčenie vplyvu inflácie na ceny energií však podľa Holjenčíka firmy rozvádzajúce elektrinu súhlasili. Ak v utorok opatrenie prejde aj na poslednom rokovaní dotknutých strán k výnosu o určovaní cien elektriny, výnos pôjde v danej podobe do Zbierky zákonov. Spotrebitelia vidia v návrhu o vypustení vplyvu inflácie na ceny energií kladné aj záporné stránky. "Pre odberateľov je to dobre. Aj keď na druhej strane existuje riziko razantnejšieho zvýšenia cien v budúcnosti. Aj pred rokom 1998 bol nárast cien brzdený a následne energie zdražovali skokovo," reaguje Miroslav Kučera zo Združenia priemyselných odberateľov energie. "Väčšie vrásky" ako výška poplatku za distribúciu elektriny robia spotrebiteľom v súčasnosti ceny z výroby, ktoré majú na konečnej nezdanenej cene elektriny asi 44-percentný podiel. Predajcovia elektriny totiž už kúpili od dominantného výrobcu Slovenských elektrární elektrinu na rok 2008 o pätinu drahšie v porovnaní s úrovňou, ktorá vstupuje do tohtoročných cien. Domácnostiam tak hrozí od januára 2008 až 16-percentné zdraženie elektriny. Elektrárne tvrdia, že cenu vyhnal hore trh, ktorý reagoval na nedostatok elektriny v regióne. Zástupcovia vlády rokujú so 66-percentným vlastníkom elektrární talianskym Enelom, aby ceny dodatočne zmiernil. Martin Kováčik, PRAVDA Maďarskí obchodníci zvyšujú ceny potravinárskej pšenice na južnom Slovensku - Ceny mlynárskych a pekárskych výrobkov na Slovensku by sa mali zvýšiť. Podľa riaditeľa akciovej spoločnosti Mlyn Pohronský Ruskov Petra Močku boli doteraz ceny chleba a pečiva na Slovensku nižšie nielen v porovnaní s tradičnými krajinami Európskej únie (EÚ), ale aj v rámci krajín V4. Vstupné náklady sa pritom dostávajú na európske ceny. Ako uviedol Močko, je voľný obchod, treba sa s tým vyrovnať a dosiahnuť európske ceny múky a pekárskych výrobkov. Za vyššie ceny ako vlani sa obchoduje s potravinárskou pšenicou. V súčasnosti sa minimálna cena za tonu pohybuje od 5 000 Sk, požiadavky farmárov však rastú. Cenu zvyšujú maďarskí obchodníci, ktorí výrazne ovplyvnili trh s obilím v regiónoch južného Slovenska. Za tonu potravinárskej pšenice ponúkajú 5 400 Sk a viac. V rovnakom období minulého roka sa ceny potravinárskej pšenice pohybovali na Slovensku na úrovni 3 600 až 3 800 Sk. V súčasnosti farmári požadujú za tonu od 5 000 do 6 000 Sk. Podľa Močka je cena 6 000 Sk a viac prehnane vysoká. Súčasný trh považuje za nestabilný, preto je podľa neho predčasné hovoriť o konečných nákupných cenách potravinárskeho obilia. Mlyn Pohronský Ruskov, a. s., ročne spotrebuje 85 000 ton potravinárskej pšenice, čo predstavuje zhruba 15-% podiel na domácom trhu s múkou. Obilie nakupuje do skladov na skladiskové záložné listy. Tohtoročná žatva je pred ukončením, kvalita potravinárskej pšenice podľa predbežných odhadov bez problémov spĺňa európske kritériá. Obchodovanie s pšenicou je v začiatočnej fáze, Močko predpokladá, že postupne sa stabilizuje aj cena. Vychádza pritom z minuloročných skúseností, keď na začiatku sezóny na Slovensku nakupovali poľskí obchodníci a zvýšili ceny pšenice, ktoré opäť poklesli po odchode Poliakov zo slovenského trhu. TASR 23.07.2007 Tohtoročná žatva sa pre horúčavy začne o dva až tri týždne skôr - Tohtoročná žatva poľnohospodárskych plodín sa v dôsledku júlových extrémnych horúčav a suchej a teplej jari začne minimálne o dva až tri týždne skôr ako zvyčajne. Ako pre TASR uviedol hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec, teplé a suché počasie urýchlilo vegetačné obdobie rastlín. "Horúčavy určite ovplyvnili hektárové úrody repky olejnej, ktoré sú v porovnaní s júnovými očakávaniami v priemere o 0,1 až 0,2 tony na hektár nižšie," vyhlásil Nemec. Podľa neho je v porovnaní s vlaňajškom nižšia aj olejnatosť repkového semena, takže počasie v prípade tejto komodity nepoznačilo len množstvo, ale aj kvalitu úrody. Pokiaľ ide o obilniny, v SR sa tento rok očakáva priemerná produkcia, pričom na základe doterajšieho monitoringu SPPK najlepšie výsledky zatiaľ dosahujú severnejšie položené okresy - Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Potvrdzuje sa teda, že "obilná mapa" Slovenska sa posúva mierne na sever. Z hustosiatych obilnín poveternostné extrémy najviac poznamenali jačmene, ktoré vykazujú najvyššiu rozkolísanosť priemerných hektárových úrod i kvalitatívnych parametrov. Pokiaľ ide o ceny plodín, tie sa podľa SPPK netvoria na slovenskom, ale na svetovom trhu. "Cena obilia momentálne dosahuje najvyššiu úroveň za ostatných 10 rokov, preto sú celkom logicky vysoké aj v našich podmienkach, pričom v porovnaní s vlaňajškom stúpli o 25 až 30 %," uviedol Nemec. Podľa neho v snahe zabezpečiť si dostatok sladovníckeho jačmeňa z domácich zdrojov zvýšili najväčšie slovenské sladovne cenové ponuky pre pestovateľov o 900 až 1 000 Sk za tonu, čo v porovnaní s pôvodnými predpokladmi predstavuje viac ako 20-% nárast. K vysokým cenám zrnín na svetových trhoch prispieva podľa hovorcu SPPK rastúci dopyt, klesajúce zásoby, vstup nadnárodných investorov do komoditných obchodov s obilninami i rozvoj výroby energií z obnoviteľných zdrojov, kde má táto komodita takisto svoje miesto. Rast ceny potravín v SR bude podľa SPPK pokračovať. Môže za to nielen tohtoročná úroda, ale i problematika biopalív. "Cenotvorných činiteľov je oveľa viac a súvisia so všetkými vstupmi do agrárnej výroby. Rozhodujúce slovo však bude mať obchod, najmä veľké obchodné reťazce, ktorých marže sú veľmi variabilné v nadväznosti na tovar, ktorý predávajú v tisíckach rôznych položiek, vrátane nepotravinárskych," uzavrel Nemec. 23.07.2007 Pitie alkoholu krotia úvery - Slováci vypijú menej piva a vína ako pred piatimi či desiatimi rokmi. Kým ešte roku 2002 pretieklo dolu hrdlom jedného obyvateľa Slovenska 12 litrov vína a 92 litrov piva, vlani klesla spotreba vína pod 10 litrov a piva dokonca na 76 litrov. Kým pivári štatistike veria, vinári stále tvrdia, že nemalá časť vína sa vypije, ale aj predá v rámci tzv. samozásobiteľstva. A pri ňom štatistika zlyháva. Ide spravidla o predaj sudového vína, alebo presnejšie z nádoby do nádoby. „Na Slovensku je takýto predaj stále veľmi rozvinutý pod Malými Karpatmi, ako aj na juhu stredného či východného Slovensku,“ podotýka odborník na víno Vladimír Hronský. Nie je to však rýdzo slovenská špecialita, víno sa takto predáva aj v Rakúsku, Taliansku či Francúzsku. Odhady, koľko vína sa vypije a predá pomimo oficiálnej štatistiky, sa rôznia, vinári však odhadujú, že skutočná slovenská spotreba vína nebude 10, ale 13 až 15 litrov. Slovenský spotrebiteľ sa zmenil a jeho nároky na nápoje - víno aj pivo - stúpli. „Vinári, ktorí nakupovali za socializmu lacné víno po 18 až 25 korún, nechcú veriť, že kvalitné víno stojí dnes od 120 do 300 korún. Dobre zarábajúci mladí ľudia si však také víno kúpia,“ charakterizuje spotrebiteľov pezinský vinár Milan Pavelka. Ešte pred štyrmi rokmi si slovenskí pivovarníci mysleli, že ročná spotreba piva na Slovensku dosiahne sto litrov na hlavu. Namiesto toho prišiel strmhlavý pád. Šéf pivovarníckeho združenia Roman Šusták poukazuje na prudké 66-percentné zvýšenie spotrebnej dane v roku 2003. Je tu však ešte jeden zraku skrytý činiteľ spôsobujúci znížený dopyt po pive. „Sú to hypotéky na domy a spotrebiteľské úvery, ktoré nútia ľudí prehodnocovať výdavky na nápoje,“ povedal v rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ spoločnosti Heineken Slovensko Dimitar Alexijev. Analýzy pivovarníkom ukázali, že ľudia sa ľahšie dostávajú k pôžičkám na hocijaký tovar - mobilný telefón, počítač, módny odev, dovolenku či auto. Keď sa začína nový mesiac, človek odrazu zistí, že už nemá polovicu platu. „A vtedy sa prejaví konkurencia medzi pivom a ostatnými výrobkami či službami,“ konštatuje Alexijev. Pravda 7.07.2007 Autor: Jozef Sedlák Skorá žatva zdvihne ceny obilia - Na rozpálenom Žitnom ostrove sa už začala žatva. Obilie aj repka dozreli najmenej o dva až tri týždne skôr, ako je obvyklý začiatok mlatby. Všeobecne sa očakáva, že skorý nástup do žatvy signalizuje len priemernú či dokonca slabšiu úrodu, a tak obilie bude drahšie. Inak vlani korunový rožok už teraz mnohé reťazce predávajú po 1,50 Sk. Na hornom Žitnom ostrove už naplno zberajú repku. Jozef Seňan obrába polia 42 rokov, ale na taký superskorý začiatok žatvy si vo Veľkej Pake nepamätá. Úroda mu zatiaľ veľa radosti neurobila - repka dala namiesto očakávaných troch ton, len dve tony olejnatých semien. Presne toľko zobrali z prvých honov aj v spoločnosti Agripent Lehnice. Farmári sú sklamaní, pretože polia mali vyhnojené na trojtonovú úrodu. Už dnes by mali začať v Lehniciach zberať aj tvrdú pšenicu."V suchom roku 2003 sme ju zožali 30. júna, teraz je to o deväť dní skôr," hovorí konateľ spoločnosti František Karika. Obáva sa, že úroda pšenice bude vari aj o celú tonu priemerne na hektári nižšia. Zato zavlažovaný sladovnícky jačmeň dá možno plánovaných päť ton. Desať kilometrov na juh od Levíc ležia polia PD Jur nad Hronom. Predseda družstva Ladislav Kazlov nie je pesimista:"Dostali sme búrky, porasty boli dobre vyhnojené a chránené pred chorobami, možno budeme mať lepšiu úrodu ako vlani. Pravda, musí sa, ako predpovedajú meteorológovia, ochladiť." Regionálne je situácia na Slovensku veľmi pestrá. "Na juhu stredného Slovenska sú obilniny veľmi poškodené suchom," hovorí Jozef Surovčík z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktorý monitoruje stav obilnín v celej krajine. Niektorí odborníci preto hovoria, že ak by pokračovali horúčavy, úrody v porovnaní s vlaňajškom by mohli klesnúť o 15 až20 percent. Myslí si to Tibor Roháčik z Výskumno-šľachtiteľského ústavu v Bučanoch. Farmári očakávajú, že za pšenicu a jačmeň dostanú viac ako vlani. František Karika v tejto súvislosti pripomína, že na budapeštianskej burze sa tona pšenice predávanej v auguste, teda krátko po žatve, kótuje už za cenu 5000 korún. "Vôbec sa nebudeme ponáhľať s predajom obilnín," hovorí Karika. Obchodníci pripúšťajú, že za obilie budú platiť viac. "Cena prvého obilia môže byť okolo štyritisíc korún za tonu," predpovedá šéf spoločnosti Belar Group Ľudovít Pósa. Svoju predpoveď podopiera západoeurópskou prognózou, ktorá ráta s lepšou úrodou najmä v západnej časti únie. Napriek tomu, že cena potravinárskej pšenice príchodom žatvy minulý týždeň na Slovensku klesla o 140 korún, stále sa drží vysoko nad 4 500 korún."Žatva načas cenu zrazí," pripomína Ladislav Hána z Agrárnych a trhových informácií. Opäť sa podľa neho nájdu farmári, ktorým budú chýbať peniaze a podlezú ceny. Farmár Ján Jelen však hovorí, že scenár z minulého roka sa nezopakuje. O surovinu zápasia tak potravinári, ako aj fabriky na biopalivá. Práve to prinesie zvýšenie cien obilnín. To by sa na konci roka mohlo premietnuť do zvýšenia cien potravín. Šéf agrárnej komory Ivan Oravec pripustil ich 5- až 10-percentné zvýšenie. 25.06.2007 Jozef Sedlák, PRAVDA GfK: Viac ako 1/4 spotreby nápojov domácností v SR tvoria sýtené nápoje - Viac ako štvrtinu celkovej spotreby nápojov v domácnostiach na Slovensku tvoria sýtené nápoje. Slovenské domácnosti v porovnaní s okolitými krajinami nakupujú veľký podiel sýtených nápojov. Najobľúbenejšími nápojmi, ktoré Slováci konzumujú v domácnosti, sú sýtené nápoje a minerálne vody. V nákupoch slovenských domácností tvorili tieto nápoje v roku 2006 viac ako polovicu objemu, vyplýva z výsledkov kontinuálneho prieskumu spoločnosti GfK Slovakia za ostatné tri roky, 2004 až 2006. Podobne ako Slovensko je v spotrebe tohto segmentu aj Česko. V Maďarsku je podiel sýtených nápojov výrazne nižší, tvorí iba 16 % z celkového objemu, minerálne vody tu však tvoria viac ako tretinu nápojov nakúpených do domácností. V Poľsku a Rakúsku sú sýtené nápoje menej obľúbené, ich podiel je na úrovni 10 %. Prieskum ďalej preukázal, že teplé nápoje ako káva, čaj a kakao tvoria na Slovensku tretinu celkového objemu nákupov do domácností, pričom káva tvorí prevažnú väčšinu teplých nápojov. Poliaci na rozdiel od ostatných krajín konzumujú viac teplých nápojov, ide o viac ako polovicu z celkového objemu nápojov nakúpených na spotrebu do domácnosti, pričom čaj tvorí takmer 30 % TASR Česká republika a Slovenská republika dostanú podporu z EÚ na farmárčenie. - Európska komisia 16. apríla 2007 rozhodla o spustení implementácie predvstupového podporného programu pre farmárčenie v Čechách a na Slovensku (SAPARD - Special accession programme for agricultural and rural development). Program SAPARD je prvým podporným programom, ktorým EK umožňuje decentralizované riadenie externej pomoci tretím krajinám. Cieľom tohoto príkladu je príprava budúcich členských štátov EÚ na riadenie využívania fondov EÚ. Bulharsko, Estónsko, Slovinsko, Litva a Lotyšsko už začali s využívaním fondov SAPARD. Slovensko má pridelených na rozvoj farmárčenia 18, 6 mil. € ročne. Hlavnými krokmi Slovenského programu SAPARD bude: · investície do poľnohospodárskych podnikov, · rozvoj spracovania a marketingu poľnohospodárskych a rybných výrobkov, · diverzifikácia čiností na vidieku, iba investície mimo infraštruktúr, · lesníctvo, · konsolidácia pôdy. Komisia podpísala ročné finančné memorandá so všetkými kandidátskymi krajinami. Tieto môžu začať využívať fondy po zriadení akreditovaných národných agentúr vo svojich krajinách. Viac informácií na adrese: http://europa.eu.int/rapid/start/cgi/guesten.ksh?p_action.gettxt=gt&doc=IP/02/566|0|RAPID&lg=EN Spotreba alkoholických nápojov klesla, ľudia však stále pijú veľa - Bratislava 17. júna (ČTK) - Spotreba alkoholických nápojov na Slovensku v posledných rokoch klesala. Každý Slovák v roku 2005 vypil podľa dostupných údajov Štatistického úradu v priemere deväť litrov čistého alkoholu. S rastúcimi príjmami obyvateľstva by mala ďalej rásť spotreba kvalitnejších alkoholických nápojov. Podľa odborníkov je však pitie liehovín na Slovensku stále príliš vysoké, a to hlavne mladých ľudí. Vyplýva to zo zistení ČTK. Zatiaľ čo v roku 2002 priemerná spotreba rôznych alkoholických nápojov na jedného Slováka dosiahla 115 litrov, o tri roky neskôr bola o dvanásť litrov nižšia. K poklesu predaja alkoholu napomohlo údajne aj zdražovanie v posledných rokoch po zvýšení spotrebnej dane z piva a neskôr aj z liehu. "Citeľný odklon od alkoholu spôsobila tiež reklama na zdravý spôsob života," myslí si Ľubomír Drahovský z agentúry Terno, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu. Skvalitnenie domácej výroby a nárast dovozu postupne zlepšujú pozíciu vína, dodal. Poklesu predaja čelili v posledných rokoch pivovarníci. Spotreba zlatistého moku na obyvateľa sa znížila z viac ako 90 litrov v roku 2002 na vlaňajších zhruba 80 litrov. "V roku 2006 sme zaznamenali najnižší predaj piva za posledných desať rokov," poznamenal Roman Šusták zo Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Prvých päť mesiacov tohto roka však podľa neho naznačil obrat vo výrobe a spotrebe piva. Predaj piva vzrástol medziročne o päť percent a dosiahol 1,42 milióna hektolitrov. Rozhodujúci podiel na slovenskom trhu s pivom majú zahraničné koncerny, ktoré rozbehli v krajine aj licenčnú výrobu zahraničných značiek. "Na Slovensku patríme k špičke v spotrebe alkoholu v Európe, najmä čo sa týka pitia mladých ľudí," uviedla Ľubica Majtánová, ktorá sa zaoberá poradenstvom pre problémy s alkoholom na Úrade verejného zdravotníctva. Alkohol podľa nej konzumujú čoraz mladší ľudia, veková hranica sa znižuje na 11 až 12-ročné deti. Mládež si podľa Majtánovej vytvára veľmi rýchlo závislosť na alkohole. "Niekedy boli závislí štyridsiatnici, päťdesiatnici. Teraz hrozí, že onedlho tu bude generácia závislých tridsiatnikov," upozornila. Mladí ľudia podľa nej podliehajú reklame na alkoholické nápoje a chýba im zodpovednosť za svoje správanie. "Je to taký vrcholne konzumný život," dodala. Na čelných pozíciách v spotrebe alkoholu v Európe sa drží aj susedné Česko. Každý Čech vypije v priemere asi desať litrov čistého liehu ročne. V Rusku, ktoré je známe tradičným príklonom ku konzumácii liehovín, sa priemerná spotreba čistého alkoholu na hlavu pohybuje okolo 14 litrov. Štruktúra spotreby alkoholu na Slovensku na obyvateľa v rokoch 2002 až 2005 (v litroch): 2002 2003 2004 2005 pivo 92,3 89,5 82,4 80 víno 13,9 13,2 13,3 11,8 liehoviny (40 pct) 8,8 7,4 8,7 11,2 celkovo 115 110,1 104,4 103 Zdroj: Štatistický úrad leg fil boa 17. 6. 2007 11:25:17 | Copyright © ČTK 2007 Prezident I. Gašparovič podpísal novelu zákona o vinohradníctve a vinárstve - Novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič, upravuje majetkovú ochranu viníc a spôsob nakladania so zvyškovými produktmi vznikajúcimi pri výrobe vína. Podľa predošlej úpravy zákona nebolo vôbec možné vykonať zmenu poľnohospodárskeho pozemku, a to ani v prípade, keď išlo o verejnoprospešné účely. Novelizované znenie umožňuje v niektorých prípadoch pozemok využiť na verejnoprospešné účely. Upravuje sa aj spôsob zaobchádzania s vedľajšími výrobkami, ktoré vznikajú pri výrobe vína. Tie sa podľa európskych zákonov museli destilovať. Nová úprava umožňuje aj iné využitie týchto výrobkov. Navrhovanými zmenami sa aktualizuje aj slovenská legislatíva tak, aby bola v súlade s európskym právom. 14.06.2007 TASR Ministri poľnohospodárstva EÚ sa dohodli na reforme pestovania ovocia a zeleniny - Európska únia (EÚ) sa dohodla na reforme pestovania ovocia a zeleniny. Hlavným cieľom reformy je zvýšenie konkurencieschopnosti tohto sektora. V utorok sa na reforme dohodli ministri poľnohospodárstva 27 krajín únie. Reforma sa týka napríklad poľnohospodárskych dotácií a mala by posilniť ochranu životného prostredia a zvierat. Zároveň chce únia odstrániť stimuly, ktoré vedú k nadprodukcii v niektorých oblastiach. Po intenzívnych rokovaniach ministri schválili reformu jednohlasne. Brusel chce donútiť poľnohospodárov, aby sa viac spájali do asociácií producentov a spoločne hľadali cestu k zlepšeniu kvality, zvýšeniu predaja a zlepšeniu marketingu a tým zvýšili svoju konkurencieschopnosť v globálnom meradle. A rovnako ako v ostatných sektoroch únia oddelila závislosť výšky subvencií od toho, koľko poľnohospodári vypestujú. EÚ dá ročne na podporu pestovania ovocia a zeleniny asi 1,5 miliardy EUR, v prepočte SKK. V utorok schválený kompromisný návrh obsahuje v mnohých prípadoch prechodné obdobia. Napríklad v prípade pestovania sliviek a citrusových plodov príde k úplnému oddeleniu závislosti podpory na vypestovanom objeme o 5 rokov. Takéto prechodné obdobia požadovali predovšetkým Francúzsko a Španielsko. V prípade paradajok bude prechodné obdobie trvať 4 roky. Informovala o tom agentúra DPA. Najpodstatnejšie v reforme pestovania ovocia a zeleniny, na ktorej sa v utorok dohodli ministri poľnohospodárstva 27 krajín Európskej únie (EÚ), je adresnosť platieb. Uviedol to na stredajšom brífingu po rokovaní vlády minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. "To, čo sme očakávali od tejto reformy, bola adresnosť voči pestovateľom, pretože pôvodný návrh bol, aby to išlo v rámci platieb na všetky hektáre," povedal minister. "Bude to adresné pre pestovateľov ovocia a zeleniny, čo je u nás cca 20 000 hektárov," povedal ďalej Jureňa. Podľa jeho slov budú pestovatelia ovocia a zeleniny dostávať na 1 hektár 51 EUR, v prepočte 1 745,42 SKK, pričom podpora bude reálna až v budúcom roku. "Je veľmi pozitívne, že sa o ovocí a zelenine začalo hovoriť, a že sa pre ne vytvoril osobitný rámec," dodal minister. 14.06.2007 TASR Ministri poľnohospodárstva EÚ: Logo EÚ na ekologických potravinách bude povinné - Používanie loga Európskej únie (EÚ) pre ekologické potraviny bude povinné, ale bude môcť byť doplnené logom príslušného štátu alebo súkromným logom. Pre spotrebiteľovu informovanosť musí byť na výrobku uvedené miesto, kde bol vyrobený. Logom ekologickej výroby sa bude môcť označiť len potravina, ktorá obsahuje minimálne 95 % ekologických zložiek. Aj na neekologických výrobkoch sa budú uvádzať ekologické zložky, ale len v zozname zložiek. Vyplýva to z politickej dohody o novom nariadení o ekologickej výrobe a označovaní, ku ktorej v utorok dospeli ministri poľnohospodárstva členských štátov EÚ. Dohoda má priniesť zjednodušenie pre poľnohospodárov aj spotrebiteľov. Týmto novým predpisom sa stanoví zoznam cieľov, zásad a základných pravidiel ekologickej výroby, ako aj nový stály dovozný režim a súdržnejší kontrolný režim. Používanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) naďalej zostáva zakázané. Odteraz sa výslovne stanovuje, že sa všeobecný limit náhodnej prítomnosti povolených GMO vo výške 0,9 % vzťahuje aj na ekologické výrobky. Zoznam zložiek povolených pre ekologické poľnohospodárstvo zostáva nezmenený. Novým predpisom sa vytvára aj základ pre dodatočné pravidlá ekologickej akvakultúry, vína, morských rias a kvasiniek. V druhej fáze tohto prepracovania a vychádzajúc z nového nariadenia sa existujúce prísne, podrobné pravidlá prevedú zo starého nariadenia do nového. "Ide o vynikajúcu dohodu, vďaka ktorej budú spotrebitelia môcť ľahšie rozpoznať ekologické výrobky v celej EÚ, a budú si môcť byť istí tým, čo presne kupujú. Ekologické potraviny predstavujú úspešný a rastúci trh a dúfam, že tento nový zoznam pravidiel bude slúžiť ako rámec, ktorý umožní pokračovanie rastu - prostredníctvom kombinácie dopytu na trhu a podnikavosti európskych poľnohospodárov," uviedla eurokomisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelová. V roku 2005 v EÚ 25 členských štátov obhospodarovalo ekologicky alebo bolo v procese prechodu na ekologickú výrobu približne 6 miliónov hektárov. Oproti roku 2004 to predstavuje nárast o viac ako 2 %. V tom istom období sa počet hospodárskych subjektov pôsobiacich v ekologickej výrobe zvýšil o viac ako 6 %. TASR o tom informoval politický tajomník Zastúpenia EK v SR Branislav Slyško. Ministri EÚ schválili plán ukončenia intervenčných nákupov kukurice - Ministri poľnohospodárstva Európskej únie (EÚ) v pondelok schválili plán postupného ukončenia intervenčných nákupov kukurice. Informovala o tom Európska komisia (EK). V tomto a budúcom roku by sa objem intervenčných nákupov nemal zvyšovať a do roku 2010 by mal postupne klesnúť na nulu. Od 1. júla 2007 do konca intervenčného obdobia 2007/2008 je maximálny objem intervencie stanovený na 1,5 milióna ton kukurice. Hoci intervenčný systém EÚ končí na záver roka 2010, jeho základný princíp ostane v platnosti, takže komisia bude môcť zasiahnuť, ak si to situácia na trhu bude vyžadovať. Zásoby kukurice v rámci EÚ v posledných dvoch rokoch rapídne vzrástli. Najväčší podiel na tom má Maďarsko, ktoré spolu s Rakúskom a Českou republikou lobovalo za ponechanie intervenčného systému v platnosti. V súčasnosti farmári dostávajú zhruba 101 EUR na jednu tonu kukurice, ktorú zašlú do intervenčného skladu, čo spôsobovalo únii enormné náklady. Podľa komisárky EÚ pre poľnohospodárstvo Marianny Fischer-Boelovej ukončenie intervencií únii ušetrí viac ako 600 miliónov EUR, v prepočte 20,634 miliardy SKK. Informovala o tom agentúra Reuters. 12.06.2007 Ministri EÚ sa dohodli na jednotnom označovaní organických produktov - Ministri poľnohospodárstva Európskej únie (EÚ) sa v utorok dohodli na jednotnom označovaní produktov organického farmárstva. Farmári, ktorí predávajú výrobky obsahujúce najmenej 95 % organických zložiek, budú používať špeciálne logo EÚ spolu s povinným označením pôvodu výrobku. Jednotlivé členské krajiny môžu k povinnému logu EÚ povoliť i národné či súkromné logá. V súčasnosti majú výrobcovia organických potravín problémy s predajom produktov v niektorých krajinách EÚ, lebo národné označovanie je v mnohých prípadoch nákladné a ťažko dostupné. Priemerný podiel organických produktov v rámci EÚ predstavuje zhruba 2 %, pri zelenine sa tento podiel pohybuje medzi 5 - 10 %. Veľkým problémom pri pestovaní organických potravín bola pre mnohé európske krajiny otázka geneticky modifikovaných potravín. Podľa nového zákona, ktorého autorkou je komisárka EÚ pre poľnohospodárstvo Marianna Fischer Boelová, maximálny povolený limit geneticky modifikovaných zložiek v organických potravinách je 0,9 %. REUTERS TASR 12.06.2007 Ministri poľnohospodárstva EÚ sa dohodli na jednotnej definícii teľacieho mäsa - Ministri poľnohospodárstva členských krajín Európskej únie (EÚ) sa v pondelok na zasadnutí v Luxemburgu dohodli na zjednotení definície pre teľacie mäso. Rada EÚ pre poľnohospodárstvo akceptovala návrh Európskej komisie (EK), podľa ktorého sa bude vyžadovať, aby sa v celej EÚ používalo pevne stanovené označenie spolu s uvedením vekovej kategórie zvierat pri porážke. Pre predaj tohto mäsa sa tak vytvárajú dve kategórie - pre mäso zo zvierat do 8 mesiacov sa bude používať označenie "teľacie mäso", zatiaľ čo v kategórii 8 - 12 mesiacov bude platiť označenie "mäso z mladého hovädzieho". Medzi jednotlivými členskými štátmi existujú v súčasnosti rozdiely v oblasti produkcie a predaji mäsa z hovädzieho dobytka vo veku do 12 mesiacov, ako aj v jeho charakteristikách pri porážke. Rozlišujú sa pritom dva druhy chovu. V prvom, ktorý je rozšírený vo väčšine členských krajín, je základom potravy zvierat najmä mlieko a mliečne výrobky a zvieratá idú na bitúnok mladšie ako 8 mesiacov. V druhom sa na ich kŕmenie používajú takmer výlučne obilniny, najmä kukurica, a pri porážke majú zvieratá minimálne 10 mesiacov. Tento systém sa využíva najmä v Holandsku, Španielsku a Dánsku. Na európskom trhu sa pritom mäso zo zvierat chovaných v odlišných systémoch predáva pod jednotným označením "teľacie" bez toho, aby sa uvádzal druh krmiva či vek zvieraťa pri porážke. Podľa EK by mohol tento systém viesť k vytvoreniu podmienok nekalej hospodárskej súťaže. Medzi cenami z bitúnkov sa pritom zistili rozdiely pri mäse z jednotlivých chovných systémov vo výške 2 - 2,50 EUR/kg (v prepočte 68,78 - 85,98 SKK/kg). EK tiež tvrdí, že doterajší systém zavádza konzumentov, ktorí nedostávajú informácie o skutočných charakteristikách kupovaného mäsa. V EÚ sa produkuje približne 800 000 ton teľacieho mäsa ročne. Najväčšími producentmi sú Francúzsko (30 % celkového množstva), Holandsko (26 %), Taliansko (18 %), Belgicko (7 %) a Nemecko (6 %). Francúzi a Taliani sú pritom najväčšími konzumentmi teľacieho mäsa v únii, keď na nich pripadá 70 % z celoeurópskej spotreby. TASR Energetické plodiny zdražia potraviny - Energetické plodiny, ako je kukurica a repka olejná, z ktorých sa vyrába bioetanol či bionafta, môžu v budúcnosti zvýšiť ceny základných potravín vrátane zemiakov. Brusel dotuje pestovanie energoplodín, ktoré oberajú o pestovateľskú plochu rastliny určené na výrobu potravín. Upozorňujú na to európski pestovatelia zemiakov, ktorí sa zišli na 59. kongrese Europatat v Bratislave. Spotrebitelia v západnej Európe vydávajú na potraviny v súčasnosti okolo deväť percent z celkových spotrebných výdavkov. Na Slovensku sú tieto výdavky viac ako dvojnásobné. Po zavedení pestovania energetických plodín však môžu potraviny zdražieť, čo by prinieslo rast výdavkov za potraviny z 9 na 11 až 12 percent. Vyhlásil to prezident Európskeho zemiakarského združenia Jop Sten. Zemiaky patria v Európe k základným potravinám, ktoré si už niekoľko desaťročí udržiavajú približne rovnakú cenu. Pozoruhodné pritom je, že Brusel ich výrobu nedotuje. Teraz sa Európska komisia chystá na podnet Nemecka zaradiť zemiaky do trhového poriadku pre ovocie a zeleninu a určiť pre zemiaky viaceré záväzné znaky. "Odmietame politiku, ktorá by mala viesť k uniformnej výrobe zemiakov," povedal generálny tajomník Europatatu Romain Cools. "Vôbec nepotrebujeme zadefinovať, ako má zemiak presne vyzerať, pretože by sa to priečilo jednotlivým národným spotrebiteľským tradíciám," zdôraznil Cools. Cools v tejto súvislosti uviedol, že kým napríklad Francúzi sa dožadujú, aby predávané zemiaky boli dokonale vyumývané, v Holandsku sa dobre predáva naoko nevzhľadná odroda zemiakov, ktorá sa v krajine považuje za lahôdku. Za snahou o presné určenie podoby zemiakov je tlak obchodných reťazcov. V britských a francúzskych hypermarketoch sa už predáva asi 80 percent všetkých zemiakov. "Kým prv o tom, čo sa bude predávať, rozhodovali farmári, teraz má hlavné slovo zákazník," uviedol Jop Sten. Po vlaňajšej neúrode sa v Európe nepestujú zemiaky na väčšej ploche. Farmári už pravdepodobne zareagovali na výhodnosť pestovania energetických plodín. Na trhu však nebolo ani dosť sadiva. Na Slovensku je situácia opačná. Ako uviedol šéf slovenských zemiakarov Viliam Bezák, vysoké ceny prilákali nových pestovateľov a plochy zemiakov sa medziročne zvýšili o 10 percent. Jozef Sedlák, PRAVDA 11.06.2007 Palárikovo 30.05.2007 - Včera sa v Palárikove skončilo dvojdňové stretnutie ministrov poľnohospodárstva krajín V-4. Delegácie krajín viedli: Česká republika - Petr Gandalovič, minister poľnohospodárstva Maďarská republika - József Gráf, minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Poľská republika - Andrzej Lepper, podpredseda vlády a minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenská republika - Miroslav Jureňa, minister pôdohospodárstva Zo stretnutia vyplynuli nasledovné závery: Reformné zmeny Spoločnej organizácie trhu Ministri sa vzájomne informovali o národných pozíciách vo vzťahu k uvedených reformám. Stanoviská krajín sú v mnohých otázkach veľmi blízke (prechodné obdobie pre postupné odviazanie podpory na spracované ovocie a zeleninu, prechod na Jednotnú platbu na farmu - SPS do roku 2013, obavy z negatívnych dopadov reformných návrhov na zmeny trhu s cukrom v nových členských krajinách). Na návrh ČR súhlasili so zriadením pracovnej skupiny krajín V-4 za účelom koordinácie stanovísk k aktuálnych otázkam reformy trhu s cukrom a jej dosahom. Bezpečnosť a kvalita potravín Existujú národné programy, ktoré podporujú vysoko kvalitné potraviny. Vzhľadom na blízkosť poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov krajín V-4, či už zemepisnú, tradičný spôsob výroby, príbuzné suroviny, technológie atď. navrhujeme a podporujeme spoluprácu krajín V-4 na úseku kompetentných autorít krajín V-4 pre politiku kvality a prípadné sporné registrácie riešiť preventívne na úseku ad hoc pracovných expertných skupín pri maximálnej snahe dosiahnuť kompromisné riešenie. Krajiny V-4 ocenili reálnu dohodu medzi Poľskou republikou a Slovenskou republikou v otázke námietky v prípade “slovenského oštiepku” a registrácie poľského “oscypku”. Česká republika požiadala V-4 o neformálnu podporu pri registrácii piva. Slovenská republika pozvala zúčastnených na seminár politiky kvality počas výstavy Agrokomplex 2007, ktorý bude organizovaný v spolupráci s Francúzskym inštitútom pre kvalitu (INAO). Poľsko upozornilo na zdĺhavý administratívny proces. Bezpečnosť potravín je vysoko dôležitá pre všetky krajiny V-4 s cieľom chrániť zdravie spotrebiteľa. Podporuje sa spolupráca kontrolných autorít V-4 na úseku kontrol potravinového reťazca a pri jednotnej implementácii potravinového práva EÚ. Budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky Krajiny sa dohodli na koordinácii vzájomných pozícií k reformným návrhom EK na zmenu SPP a na potrebe vytvorenia finančného nástroja na riadenie rizík v poľnohospodárstve. Zhodne zdieľajú názor na potrebu zjednodušenia administratívy a legislatívy pre SPP, špecificky v oblasti nástrojov súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie. Krížové plnenie – cross-compliance Ministri spoločne podporujú návrh na uplatňovanie SAPS (Jednotnej platby na plochu) až do roku 2013, keď nové členské krajiny dosiahnu rovnakú úroveň priamych platieb ako EÚ 15 s tým, že systém krížového plnenia bude zavedený v troch fázach s dvojročným intervalom, začínajúc prvou fázou v roku 2009 (druhá fáza v roku 2011, tretia fáza v roku 2013). Aktuálne problémy obchodu Vo všetkých členských krajinách V-4 pretrvávajú problémy s nízkymi obchodnými cenami bravčového mäsa. Cenový šok spôsobený medziročným poklesom cien má negatívny dopad na sektor živočíšnej výroby. Ministri spoločne navrhnú riešiť tento problém na úrovni EK. V téme nového kola rokovaní WTO v sektore poľnohospodárstva rezonovali rôzne názory jednotlivých krajín. Nadmerné zásoby V otázke finančného postihu EK pre Poľskú, Českú a Slovenskú republiku za nadmerné zásoby zúčastnení ministri zdieľajú spoločný názor a postup EK považujú za nespravodlivý. Postihnuté krajiny zvažujú podanie žaloby na Európsky súdny dvor a ďalší spoločný postup, ktorý podporuje aj Maďarská republika. Jana Kaplanová riaditeľka 30. 5. 2007 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odbor komunikácie a vzťahov s verejnosťou Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava Tel.: 02 59266 272, 02 59266 311 e-mail: jana.kaplanova@land.gov.sk www.mpsr.sk Národný program podpory domácich poľnohospodárskych výrobkov a potravín - V rámci Národného programu podpory domácich poľnohospodárskych výrobkov a potravín bude aj v roku 2007 minister pôdohospodárstva SR na výstave Agrokomplex slávnostne udeľovať ocenenia “Značku kvality SK” vybraným poľnohospodárskym výrobkom a potravinám. Základným kritériom pre posudzovanie prihlásených výrobkov pre rok 2007 je naplnenie filozofie: “Zdravá výživa, kvalita a tradícia.” Výrobky, ktorým bude udelená Značka kvality SK budú vystavené a prezentované počas výstavy v stánku MP SR a získajú právo na používanie Značky kvality SK na obdobie 3 rokov a pre sezónne výrobky na obdobie 1 roku. Udelenie Značky kvality SK v roku 2007 nebude spoplatňované. Výrobcovia, ktorí majú záujem o prihlásenie svojich výrobkov na získanie Značky kvality SK môžu poslať prihlášku / písomne alebo elektronicky/ na adresu Ministerstvo pôdohospodárstva, Sekcia potravinárstva, Dobrovičova 12, 81266 Bratislava do 30. júna 2007. NRSR: Parlament schválil novelu zákona o vinohradníctve - Novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú vo štvrtok schválil parlament, upravuje majetkovú ochranu viníc a spôsob nakladania so zvyškovými produktmi vznikajúcimi pri výrobe vína. Podľa predošlej úpravy zákona nebolo vôbec možné vykonať zmenu poľnohospodárskeho pozemku, a to ani v prípade, keď išlo o verejnoprospešné účely. Novelizované znenie umožňuje v niektorých prípadoch pozemok využiť na verejnoprospešné účely. Upravuje sa aj spôsob zaobchádzania s vedľajšími výrobkami, ktoré vznikajú pri výrobe vína. Tie sa podľa európskych zákonov museli destilovať. Nová úprava umožňuje aj iné využitie týchto výrobkov. Navrhovanými zmenami sa aktualizuje aj slovenská legislatívu tak, aby bola v súlade s európskym právom. TASR NRSR: Parlament schválil novelu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti - Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili novelu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorú vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MP). Novela upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre ľudí, ktorí predávajú prípravky na ochranu rastlín určené konečnému spotrebiteľovi. Podľa doterajšej úpravy museli mať predávajúci ukončené príslušné vzdelanie v odbore a spĺňať aj ďalšie podmienky, čo bolo v rozpore s legislatívou Európskej únie (EÚ). Novela preberá legislatívu únie v otázkach úpravy minimálnej praxe a vzdelania potrebného na prácu s látkami na ochranu rastlín. Zavádzajú sa tiež nové správne poplatky pre vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín. Zmenia sa aj poplatky spojené s registráciou týchto prípravkov. Novela, ktorá nadobudne platnosť 1. júla 2007, upravuje tiež podmienky získania odbornej spôsobilosti pre konečných užívateľov prípravkov na ochranu rastlín a aktualizuje podmienky ochrany údajov pre účinné látky na ochranu rastlín. TASR MP bude hľadať spôsob, ako odškodniť ovocinárov za úrodu poškodenú mrazom - Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR bude hľadať spôsob, ako odškodniť pestovateľov ovocia, ktorých úrodu v prvých májových dňoch poškodil mráz. TASR to potvrdil minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa po stredajšom zasadnutí vlády SR. "V štátnej pomoci máme pre tieto riziká vyčlenený určitý objem peňazí a v takýchto mimoriadnych prípadoch budeme hľadať riešenie," vyhlásil minister. Ovocinárska únia v súčasnosti vyčísľuje škody na úrode a o doškodenie chce požiadať v priebehu budúceho týždňa. Predseda únie Valter Heck TASR povedal, že o presnej sume je ešte predčasné hovoriť, ale pestovatelia podľa neho utrpeli miliónové škody. V prípade, že prostriedky zo štátnej pomoci nebudú stačiť, uvažuje Jureňa aj o odškodnení z rezervy vlády. "Pokiaľ vzniknú mimoriadne situácie, aj v minulosti bolo pravidlom, že sa vláda týmito situáciami zaoberala," povedal minister. Dodal, že v súčasnosti sa v rámci Európskej únie rokuje o vzniku poľnohospodárskeho havarijného fondu, ktorý by mal slúžiť práve na odškodnenie poľnohospodárov v podobných prípadoch. TASR Podprogram MP SR v koordinácii MZV SR - Oficiálna rozvojová pomoc – záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu Zabezpečenie činnosti strediska FAO – CEECFOODS Pracovník zodpovedný za riešiteľa: Ing. Janka Porubská, VÚP Bratislava Pracovník zodpovedný za zadávateľa: Ing. Barbara Hellebrandtová, Odbor zahraničných vzťahov MP SR Finančné prostriedky vyčlenené na riešenie zo štátneho rozpočtu: 1 450 000 Sk Termín riešenia úlohy: 1. 1. 2007 - 31. 12. 2007 Funkčná klasifikácia úlohy podľa klasifikácie Organizácie Spojených národov COFOG: Oddiel 04. „Ekonomická oblasť“, skupina 8. „Výskum a vývoj v ekonomickej oblasti“, trieda 2 „Výskum a vývoj v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva a poľovníctva“. Stručná anotácia úlohy: Riešenie tejto úlohy svojím obsahom nadväzuje na niekoľkoročné budovanie subregionálnej databázy a rôznych technicky orientovaných projektov podporovaných FAO a MP SR, ktorých náplňou bolo pripraviť subregionálnu databázu o zložení potravín a pripraviť upgrade výpočtových programov vyvinutých na Slovensku tak, aby sa ujednotili a mohli aplikovať vo všetkých členských krajinách. V roku 1997 vznikla sieť potravinárskych databáz krajín strednej a východnej Európy tzv. CEECFOODS (Central and Eastern European Countries Food Data Systems). Táto sieť je jednou z mnohých regionálnych resp. subregionálnych sietí vo svete, ktoré združujú pracoviská zaoberajúce sa zložením potravín – zberom údajov, vývojom softvéru a chemickou analýzou s cieľom aktualizovať prípadne vytvoriť referenčnú potravinovú databázu, ktorá charakterizuje príslušný región. Potravinové databanky majú rozsiahle využitie v praxi – zdravotníctve, výžive, inovácii potravín a pod., ale ich nevýhodou je nedostatočná flexibilita vzhľadom na vyvíjajúci sa potravinový trh. Najvýznamnejším limitujúcimi faktormi sú financie a čas. Spolupráca jednotlivých krajín v tejto oblasti je preto veľmi podstatná. Vznik subregionálnej siete CEECFOODS bol podporený aj organizáciou INFOODS (International Network of Food Data Systems), ktorá pracuje na celosvetovej úrovni v tejto problematike a Organizáciou spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO. Databázové centrum siete CEECFOODS je z poverenia FAO lokalizované na Výskumnom ústave potravinárskom v Bratislave, ktorý spolupracoval na vypracovaní projektu siete, má dlhoročné skúsenosti s budovaním národnej potravinovej banky dát a široko využiteľný softvér. Hlavným cieľom riešenia úlohy je pokračovať v aktivitách zameraných na podporu menej rozvinutých krajín subregiónu prostredníctvom zaškoľovania a stážových pobytov zástupcov týchto krajín na oddelení slovenskej potravinovej banky dát a VTEI (PBD) Výskumného ústavu potravinárskeho (VÚP) a prostredníctvom technickej podpory týchto krajín. Aj progres na ii národnej úrovni, systematickejší prístup k aktualizácii PBD, je potrebné zdokonaľovať a štandardizovať spolu s európskymi odporúčaniami. Kvantitatívne parametre objednávanej úlohy: • Rozvojová pomoc formou odborných stáží na oddelení PBD, VÚP – databázového strediska CEECFOODS. Na týždennú stáž budú pozvaní 2 zástupcovia z menej rozvinutých krajín z Macedónska (z rezortu zdravotníctva) a Arménska (v rámci spolupráce rezortu zdravotníctva s NGO). Zaškolenie obidvoch odborníkov bude prebiehať naraz v jednom termíne 1 týždeň a bude sa týkať metodiky ako založiť potravinovú databanku, aká má byť jej štruktúra a funkcie. Zaškolenie prispeje k budovaniu odborných kapacít v menej rozvinutých krajinách. • Podľa záverov kurzu o tvorbe potravinárskych databáz a pracovného stretnutia na posilnenie kapacít v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa konali v októbri 2006 v Bratislave bude VÚP spolupracovať s koordinátorom siete EuroFIR* (European Food Information Resource Network - Európska sieť excelencie potravinových databánk o zložení potravín) na vypracovaní projektu orientovaného na budovanie kapacít v rozvojových krajinách v rámci 7. rámcového programu vedecko-technickej spolupráce EÚ. Tento projekt bude mať podpornú úlohu na zachovanie činnosti a postavenie strediska CEECFOODS-FAO a významu oddelenia potravinárskych databáz. Tento projekt sa pripravuje v rámci typu programu SICA (Specific International Co-operation Actions – Špecifická medzinárodná spolupráca). Štruktúra projektu bude podporovať pôsobenie medzinárodných partnerov na zabezpečenie miléniových rozvojových cieľov (Millenium Development Goals). Prípravná, hodnotiaca a pripomienkovania fáza projektu prebehne v roku 2007 za účasti VÚP a siete CEECFOODS s cieľom predložiť projekt v rámci výzvy. Okrem Slovenska predbežný záujem prejavili aj krajiny: Arménsko, Bulharsko, Gruzínsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Srbsko a Rumunsko. *EuroFIR, projekt 6. rámcového programu, FOOD-CT-2005-513944: Je to európska sieť excelencie potravinových databánk o zložení potravín s vedúcim postavením vo svete. Na projekte participuje 46 univerzít, výskumných ústavov, malých a stredných podnikov z 25 krajín. Cieľom projektu EuroFIR je rozvinúť a integrovať komplexnú, koherentnú a celosvetovo uznávanú databanku, ktorá bude predstavovať jediný vierohodný zdroj údajov o zložení potravín a novo objavených bioaktívnych zložkách pre Európu. • Nadväzne na doterajšiu rozvojovú pomoc SR Gruzínskej republike, vytvoria sa prípravné dokumenty na podporu národnej činnosti a doplní sa záverečná časť dokumentácie pre dodanie výpočtovej techniky (počítač s tlačiarňou) na určené pracovisko, čo nadväzuje na práce načaté v r. 2006. Do času, kým nebude možné túto pomoc realizovať, budú techniku používať na pracovisku PBD VÚP pre stážové pobyty. • Dlhoročné skúsenosti z činnosti PBD a CEECFOODS sa využijú pri riešení projektu 6. rámcového projektu EuroFIR, ktorý sa rieši v rokoch 2005-2009 pri tvorbe európskych a svetových štandardov pre tvorbu a aktualizáciu potravinárskych databáz. Výsledky z medzinárodnej spolupráce sa postupne aplikujú na národnej úrovni (štruktúra databáz, riadiaci systém databázy, zdravotníctvo a edukácia). • Pripravuje sa návrh zastúpenia strediska FAO-CEECFOODS, zástupcu pracoviska, na konferencii 7th International Food Data Conference (Siedma medzinárodná konferencia o potravinových databázach), ktorá sa koná v Brazílii, v Sao Paulo 22.-24.10.2007. Zástupca strediska PBD VÚP je poverený prezentovať na podujatí činnosť oddelenia a dlhoročné skúsenosti prvého národného strediska potravinových databáz krajín strednej a východnej Európy CEECFOODS. Účasť na spolu financovaní s EÚ sa odhaduje na 60% celkových nákladov. iii • Študijná stáž v rámci prípravy diplomovej práce študentky Trnavskej Univerzity na Oddelení potravinárskych databáz a VTEI VÚP s cieľom oboznámenia možnosti propagácie činnosti a práce tohto strediska pre verejnosť a informovania o rozvojovej pomoci SR. • Technická podpora funkčnosti subregionálnej databázy DataCenterSystem (DCS) na výmenu dát v rámci siete CEECFOODS. Kvantitatívne parametre objednávanej úlohy: • Technická podpora subregionálnej databázy DCS na výmenu dát v rámci subregiónu; • Technická podpora Gruzínska – poskytnutie technického zariadenia (PC, tlačiareň); • Odborná podpora nových krajín siete - týždňová stáž 2 zástupcov z menej rozvinutých krajín s cieľom zaškolenia a oboznámenia sa s koncepciou PBD; • Účasť zástupcu PBD na Siedmej medzinárodnej konferencii o potravinových databázach v Brazílii s prezentáciou aktivít oddelenia. Kvalitatívne parametre objednávanej úlohy: • Koncepcia riešenia úlohy bude prebiehať v súlade s odporúčaniami európskeho projektu EuroFIR (European Food Information Resource Network) a medzinárodne uznávanou koncepciou tvorby databáz o zložení potravín; • Efektívnejšia aplikácia údajov a výpočtových programov v oblasti tvorby, kompilácie, šírenia a využívania spoľahlivých údajov o zložení potravín, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu pri formulovaní národných programov výživovej politiky už v súlade s niektorými požiadavkami EÚ. Spôsob financovania objednanej úlohy: Úloha bude na 100 % financovaná zo štátneho rozpočtu (z rozpočtu MP SR v rámci finančných prostriedkov pridelených na bežné transfery). Kľúčoví užívatelia objednávanej úlohy: a) Národní koordinátori a príslušné pracoviská potravinových databánk krajín strednej a východnej Európy združených v sieti CEECFOODS (Arménsko, Bulharsko, Česká republika, Gruzínsko, Chorvátsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko), b) FAO Rím, c) projekt EuroFIR, d) účastníci stáži. Dátum odovzdania výsledkov riešenia úlohy: do 31. januára 2008 Finančné náklady na úlohu (v tis. Sk): • Priame mzdy 280 Sk • Priamy materiál 20 Sk • Ostatné priame náklady 650 Sk • Réžia 500 Sk Celkové náklady na úlohu 1 450 Sk www.land.gov.sk Centrum excelentnosti potravinárskeho výskumu - Na Slovensku v súčasnosti existuje viacero vedeckých a výskumných organizácií pôsobiacich v oblasti potravinárstva. Tieto organizácie disponujú potenciálom vysokokvalifikovanej pracovnej sily vhodnej pre rozvoj výskumu a vývoja, ale špecifickým problémom je slabé vzájomné prepojenie týchto pracovísk a nedostatočne efektívna spolupráca s podnikateľskou sférou. Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako ústredný orgánom štátnej správy pre oblasť potravinárstva a v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR, koordinuje budovanie Centra excelentnosti potravinárskeho výskumu. Cieľom je vytvoriť centrum pre oblasť potravinárstva v podmienkach Slovenskej republiky, ktoré bude riešiť a reagovať na požiadavky potravinárskeho priemyslu SR i spotrebiteľov na jednotnom trhu EÚ a zároveň pripraviť vedeckovýskumné kolektívy na výzvy, ktoré vyplývajú z Európskeho výskumného priestoru a Európskeho sieťovania excelentných pracovísk v danej oblasti. Na prípravných stretnutiach prejavili záujem o účasť v centre: Výskumný ústav potravinársky Bratislava, Výskumný ústav mliekárenský Žilina, LIKO Bratislava, Výskumný ústav zeleninársky Nové Zámky, STU Bratislava, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, SPU Nitra, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Potravinárska komora Slovenska, Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Katedra hygieny a technológie potravín a Bell novamann Bratislava. 15.05.2007 Výživové a zdravotné tvrdenia v označovaní potravín. - V súvislosti s implementáciou nariadenia (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách je potrebné vytvoriť a odoslať Komisii zoznamy používaných zdravotných tvrdení na potravinách v SR. Podrobné informácie a potrebné materiály k zostavovaniu zoznamov pre prevádzkovateľov potravinárských podnikov sú uverejnené v časti Potraviny - “Výživové a zdravotné tvrdenia” na pravej strane hlavnej stránky.15.Máj 2007 12. ročník Pinzgauského regionálneho dňa - Dňa 3. mája 2007 sa pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky uskutočnil 12. ročník Pinzgauského regionálneho dňa. Podujatie sa konalo ako súčasť Národnej výstavy hovädzieho dobytka. Kvalita vystavovaných zvierat odzrkadľovala ťažkú chovateľskú prácu tohto, na na-šom území, ohrozeného plemena. Podpora podujatí tohto druhu patrí medzi priority Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, spadajúce pod propagáciu chovu hospodárskych zvierat a výroby produktov živočíšneho pôvodu. Jana Kaplanová riaditeľka 9. 5. 2007 Prezident I. Gašparovič podpísal novelu zákona o šľachtení a plemenitbe zvierat - Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu novely zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Rezort pôdohospodárstva chce upraviť práva a povinnosti fyzických a právnických osôb vykonávajúcich šľachtenie alebo plemenitbu hospodárskych zvierat a chov zveri, ktorých účelom je zveľaďovanie, zlepšovanie úžitkovosti a konkurencieschopnosti hospodárskych zvierat. Novela tiež upravuje ochranu, zachovanie a využívanie genetických zdrojov hospodárskych zvierat a štátny plemenársky dozor. Rozširuje sa pojem hospodárske zvieratá, kam sa zaradili napríklad zubor a tur, zvieratá druhov kôň a somár a ich krížence, ošípané, ovce, kozy, králiky, kožušinové zvieratá, hydina, emu i druhy a poddruhy sladkovodných rýb. Hospodársky významné zvieratá sú tie, ktoré sa chovajú na účely ich ekonomického zhodnotenia, napríklad včely medonosné alebo ryby okrasné. Novela presne vymedzuje, čo je chov, šľachtiteľský chov, chránený chov, plemeno, čistokrvné plemenné zviera, plemenné zviera, hybridné zviera či chovné alebo úžitkové zviera. TASR 19.04.2007 Poľnohospodári v znevýhodnených oblastiach dostanú vyrovnávacie príspevky - Poľnohospodári v znevýhodnených oblastiach budú dostávať vyrovnávacie príspevky. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády SR o podmienkach poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach, ktoré schválil vládny kabinet. Účinnosť by malo nadobudnúť 1. mája 2007. Výnimka platí pre zálohovú platbu na vyrovnávací príspevok do 70 % sumy, ktorá by mala platiť od 1. mája 2008. Žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku môže podať fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom, resp. so sídlom v SR, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na ploche minimálne 1 ha pôdy, dodržiava environmentálne podmienky a zaviaže sa čestným vyhlásením vykonávať túto činnosť najmenej na 5 rokov od prvej platby vyrovnávacieho príspevku. Žiadosť môže podať do 15. mája príslušného kalendárneho roka Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Kritériá a typy znevýhodnených oblastí boli určené podľa nariadenia Rady (ES) na podporu rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu (EAGGF). Znevýhodnené oblasti sa delia na horské oblasti (typ H), ostatné menej priaznivé oblasti (typ O) a oblasti so špecifickými obmedzeniami (typ S). Napríklad do oblasti H1 s príspevkom vo výške 4 490 Sk na jeden hektár (ha) pôdy bude patriť Ľubochňa, Liptovská Štiavnica, či Tvrdošín. Pokračujúca poľnohospodárska činnosť v horších prírodných podmienkach je podľa MP základným predpokladom udržania osídlenia týchto oblastí s prijateľnými príjmami vidieckeho obyvateľstva v takom rozsahu, aby plnila svoje krajinotvorné, environmentálne a sociálne funkcie. SR je prevažne hornatá krajina s vysokým podielom málo produkčných pôd a zastúpením pôd, ktoré majú špecifické znevýhodnenia, ako sú zamokrené pôdy, piesčité pôdy a skalnaté pôdy. Návrh nariadenia vlády bude mať podľa predkladateľa pozitívny vplyv na životné prostredie a zamestnanosť z dôvodu stabilizovania pracovných miest na vidieku a tiež na podnikateľské prostredie v poľnohospodárstve. TASR 19.04.2007 V orechovom sade pri obci Buzitka bude na ploche 200 ha 30 000 stromov - Prvé vlašské orechy budú už o dva roky zbierať majitelia najväčšieho orechového sadu, ktorý vzniká pri obci Buzitka v okrese Lučenec. Má zaberať plochu takmer 200 hektárov a má mať asi 30 000 stromov. "Už vlani majitelia vysadili prvých asi 12 000 stromov na ploche 60 hektárov," povedal pre TASR starosta obce Stanislav Jačmeník. Štepy odrody Milota doviezli z Maďarska. Prvé roky chce úrodu vyvážať na spracovanie do Maďarska, neskoršie by orechy chcel spracovať doma. Sad, ktorý by mal ročne prinášať 500 až 600 ton orechov vyrastá na pozemkoch, ktoré po prvej svetovej vojne získali od štátu československí legionári. Ich potomkovia dodnes vlastnia asi 90 % plochy. Podľa starostu majitelia sú presvedčení o budúcnosti a veľkom význame orechov, najmä pre racionálnu výživu. "Spoliehajú sa na rastúci dopyt po takzvaných bio orechoch," uviedol. Pri takýchto orechoch sa dá využiť celý plod, od šupy cez škrupinu až po jadro. TASR 11.04.2007 Ekonomický výbor EP je za zrušenie minimálnej sadzby spotrebnej dane na alkohol - Ekonomický výbor Európskeho parlamentu (EP) v stredu navrhol zrušenie minimálnej sadzby spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje. Členské krajiny Európskej únie by namiesto toho mali prijať kódex správania, ktorý by viedol k priemernej dani. Na terajšej minimálnej sadzbe spotrebnej dane na pivo, alkohol a alkoholické nápoje okrem vína sa v roku 1992 dohodlo vtedajších 12 členských krajín EÚ s cieľom odstrániť deformácie trhu spôsobené značne odlišnými sadzbami v rámci únie. Európska komisia (EK) minulý rok navrhla zvýšenie minimálnej sadzby spotrebnej dane na pivo, tvrdý alkohol a medziprodukty o 31 %, čím by sa zohľadnila inflácia za obdobie od roku 1993. Komisia pritom tvrdila, že ekonomický a sociálny dosah zvýšenia dane bude minimálny. V prípade piva by to podľa EK predstavovalo maximálne zvýšenie o 1 cent na 1/2 litra. Ministrom financií členských krajín sa vzhľadom na veto zo strany Českej republiky v novembri minulého roku nepodarilo dosiahnuť dohodu ani na kompromisnom návrhu, ktorý predpokladal zvýšenie o 4,5 % v prípade piva a o 31 % u tvrdého alkoholu. EK následne vyšla s návrhom na zvýšenie o 4,5 % pre všetky uvedené druhy alkoholu, ČR ho však vetovala. Väčšiny členských krajín EÚ vrátane Slovenska by sa pritom zmena nedotkla, pretože ich sadzby už teraz prevyšujú navrhovanú novú minimálnu hodnotu. Parlamentný výbor v schválenej správe zdôrazňuje, že minimálne sadzby nedosiahli želané zblíženie spotrebných daní, a preto by sa mali zrušiť. Výborom navrhovaný kódex by mal priviesť členské krajiny s nadpriemernými daňami k ich zmrazeniu a postupnému znižovaniu a naopak, krajiny s daňami pod priemerom EÚ k zváženiu ich zvýšenia. V oboch prípadoch by pritom členské krajiny mohli zobrať do úvahy ich celkovú ekonomickú situáciu, čo by napríklad štátom snažiacim sa o splnenie maastrichtských kritérií, ako predpokladu pre vstup do eurozóny, umožnilo vyhnúť sa nárastu inflácie z dôvodu zvýšenia spotrebnej dane na alkohol. Správou sa bude zaoberať EP na svojom májovom plenárnom zasadnutí. V daňových otázkach má EP len poradnú funkciu a všetky rozhodnutia o prípadných zmenách minimálnej sadzby dane si vyžadujú jednohlasné schválenie členskými krajinami. TASR 11.04.2007 Prezident Gašparovič podpísal novelu, ktorá sprísňuje pokuty pre potravinárov - Obchodníci, ktorí umiestnia na trh zdraviu škodlivú alebo skazenú potravinu, môžu dostať pokutu až do výšky 10 miliónov Sk. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú v utorok podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Novela sprísňuje aj ďalšie pokuty pre obchodníkov a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže dostať pokutu do 5 miliónov Sk, ak napríklad používa v potravinách nepovolené alebo zakázané prídavné látky a používa technológie nezodpovedajúce hygienickým a zdravotným požiadavkám na výrobu potravín. Pokuty prevádzkovateľovi hrozia, ak vyrába, alebo umiestňuje na trhu potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné pre ľudskú spotrebu, alebo sú skazené. Pojem "prevádzkovateľ potravinárskeho podniku" sa zavádza v súlade s pojmami používanými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady a nahrádza doteraz používané pojmy "podnikateľ alebo výrobca". Novela zákona nadobúda účinnosť od 1. mája 2007. TASR 12.04.2007 Vinohradnícky zákon by nemal prikazovať vlastníkovi pozemku pestovať vinič - Zákon by nemal administratívnym príkazom nútiť vlastníka vinohradníckeho pozemku, aby na ňom pestoval vinič. V tomto zmysle chce novelu zákona o vinohradníctve a vinárstve pripomienkovať u poslancov Národnej rady SR ekonomický poradca Vladimír Bačišin. Podľa neho neexistuje reálny dôvod, aby sa uvedený zákon vzťahoval na majiteľov pozemkov, kde sa nepestuje vinič. "Zákon by sa mal zmeniť, aby nezvýhodňoval veľkopestovateľov viniča na úkor obyčajných občanov," konštatoval na dnešnom brífingu Bačišin. Aj podľa advokáta Marka Polakoviča je zle, ak pozemok zaregistrovaný ako vinohradnícka plocha nemožno vrátiť do pôvodného stavu a využiť na iný účel. "Nie je možné nútiť vlastníka pestovať vinič, je to v rozpore s ústavou," uviedol Polakovič. Ak sú v územnom pláne mesta alebo obce registrované vinohradnícke plochy, na ktorých sa v budúcnosti nepredpokladá pestovanie viniča, tie podľa súčasného stavu právne nemôžu byť využité na iné účely. Podľa platného zákona vlastník pozemku musí na ňom pestovať vinič alebo ho prenajať inému pestovateľovi. Je to nepriamy nátlak, aby predal pozemok. "Vinohradnícky zákon by nemal byť nadradený územnému plánu," dodáva Polakovič. Podľa predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska Igora Mancela zákonom treba chrániť cenné vinohradnícke plochy, ako sú na malokarpatských svahoch a v iných lokalitách. Zanedbané a nevyužívané pozemky by mali mať menej prísne zaradenie. "Celoplošná ochrana vinohradov nie je dobre ošetrená a treba spresniť pojem, čo je to verejný záujem," navrhuje Mancel. 9.04.2007 TASR LRV odporučila vláde schváliť návrh zákona o lesoch - Legislatívna rada vlády (LRV) prerokovala návrh poslancov Národnej rady (NR) SR Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom, ktorého cieľom je zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom a uplatnila k nemu legislatívne a právne pripomienky. Ďalším bodom rokovania LRV bol návrh nariadenia vlády SR o podmienkach poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach. Jeho účelom je zabezpečenie pokračovania poľnohospodárskych činností v znevýhodnených oblastiach zamerané najmä na zachovanie a podporu udržateľných systémov hospodárenia spôsobom, ktorý rešpektuje ochranu životného prostredia a charakter krajiny a zároveň sa zabezpečia primerané príjmy poľnohospodárov s cieľom prispieť k stabilizácii vidieckej populácie a k zníženiu vyľudňovania vidieckych oblastí. LRV k návrhu vzniesla pripomienky a v prípade ich zapracovania ho odporučila vláde schváliť. V prípade zapracovania pripomienok LRV odporučila vláde na schválenie aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesoch a o zmene zákona o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z. a jeho cieľom je odstránenie deformácií pri zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov lesa malej výmery, ako aj použitie holorubného hospodárskeho spôsobu, systém výberu vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu a s tým súvisiacich činností, vrátane spôsobu ich úhrady a upresňujú sa podmienky výkonu odbornej správy lesov. Ďalším bodom rokovania LRV bol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona NR SR o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa, aby pôsobnosť, ktorú dnes podľa zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov vykonávajú krajské úrady prešla na obvodné úrady v sídle kraja a v druhom stupni na Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Aj v tomto prípade uložila LRV predkladateľovi návrhu zapracovať pripomienky prijaté na jej rokovaní a návrh v novom znení v prípade zapracovania všetkých pripomienok odporučila vláde schváliť. TASR 10.04.2007 NRSR: Novela o rastlinolekárskej starostlivosti je v druhom čítaní - Novela zákona o rastlinolekárskej starostlivosti upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre ľudí, ktorí predávajú prípravky na ochranu rastlín určené konečnému spotrebiteľovi. Poslanci tieto zmeny postúpili do druhého čítania. Podľa doterajšej úpravy museli mať predávajúci ukončené príslušné vzdelanie v odbore a spĺňať aj ďalšie podmienky, čo bolo v rozpore s legislatívou Európskej únie. Novela preberá legislatívu únie v otázkach úpravy minimálnej praxe a vzdelania potrebného na prácu s látkami na ochranu rastlín. Zavádzajú sa tiež nové správne poplatky pre vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín. Zmenia sa aj poplatky spojené s registráciou týchto prípravkov. Novela upravuje tiež podmienky získania odbornej spôsobilosti pre konečných užívateľov prípravkov na ochranu rastlín a aktualizuje podmienky ochrany údajov pre účinné látky na ochranu rastlín. Novela by mala začať platiť 1. júla 2007. TASR 22.03.2007 NRSR: Novela zákona o vinohradníctve upravuje majetkovú ochranu viníc - Novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú parlament posunul do druhého čítania, upravuje majetkovú ochranu viníc a spôsob nakladania so zvyškovými produktmi vznikajúcimi pri výrobe vína. Podľa predošlej úpravy zákona nebolo vôbec možné vykonať zmenu poľnohospodárskeho pozemku, a to ani v prípade, keď išlo o verejnoprospešné účely. Novelizované znenie umožňuje v niektorých prípadoch pozemok využiť na verejnoprospešné účely. Upravuje sa aj spôsob zaobchádzania s vedľajšími výrobkami, ktoré vznikajú pri výrobe vína. Tie sa podľa európskych zákonov museli destilovať. Nová úprava umožňuje aj iné využitie týchto výrobkov. Navrhovanými zmenami sa aktualizuje aj slovenská legislatívu tak, aby bola v súlade s európskym právom. TASR 22.03.2007 NRSR: Zákon o označeniach pôvodu výrobkov je v druhom čítaní - Poslanci posunuli do ďalšieho čítania návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov. Cieľom návrhu je zosúladenie právnej úpravy označovania pôvodu a zemepisných označení SR s novou právnou úpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov Európskej únie. Návrh zákona upravuje postup v konaní o žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, ktoré majú pôvod v SR. Zákon upravuje aj konanie o námietkach proti žiadosti o zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia iného členského štátu do registra. Upravuje sa aj konanie o zrušení zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v registri chránených označení pôvodu a zemepisných označení. TASR 22.03.2007 Prezident SR novelu zákona o potravinách nepodpísal - Prezident SR Ivan Gašparovič vrátil poslancom Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o potravinách. Ako dôvod uviedla Kancelária prezidenta SR ustanovenie zákona, podľa ktorého má štátny orgán, ktorý zistí porušenie zákona možnosť, avšak nie povinnosť, uložiť pokutu. Podľa prezidenta ide o rozpor a navrhuje, aby orgán ktorý o pokute rozhoduje mal povinnosť ju uložiť. Novela zákona o potravinách okrem iného navrhovala zvýšenie pokuty obchodníkom, ktorí umiestnia na trh zdraviu škodlivú alebo skazenú potravinu na 10 miliónov Sk. Sprísnili sa aj ďalšie pokuty pre obchodníkov a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. TASR o tom informoval hovorca prezidenta SR Marek Trubač. TASR 8.03.2007 PD Vinohrady v Choňkovciach plánuje postaviť bioelektráreň - Celkom 80 miliónov Sk predstavujú náklady na výstavbu bioelektrárne, ktorú plánuje postaviť Poľnohospodárske družstvo (PD) Vinohrady Choňkovce v Sobraneckom okrese. Družstvo, ktoré sa orientuje na živočíšnu aj rastlinnú výrobu, hospodári na 4 100 hektároch poľnohospodárskej pôdy, má dostatok maštaľného hnoja, siláže a iného odpadu na ďalšie spracovanie. "Také hnojisko stojí 10 miliónov korún, radšej pôjdeme touto cestou a máme čisté dvory a pritom budeme vyrábať elektrickú energiu a teplo. Dnes už je energia veľmi drahá a do budúcna bude ešte drahšia, takže toto by malo nášmu poľnohospodárskemu družstvu pomôcť," uviedol pre TASR predseda družstva Ján Petro. Dodal, že výstavbou biostanice by subjekt dokázal usporiť aj získať. "Predpokladáme, že ročne vyrobíme 4,5 milióna kilowattov energie, z čoho spotrebujeme niečo vyše milióna a zvyšok môžeme predať," doplnil Petro. Vedenie družstva už predložilo vláde konkrétny projekt. V prípade, že budú schválené avizované 50-% dotácie, do realizácie zámeru sa môže pustiť v druhej polovici roka. TASR 8.03.2007 Greenpeace považuje správu ISAAA o trendoch GM plodín za nepravdivú - Za nepravdivú považuje organizácia Greenpeace Slovensko správu medzinárodnej spoločnosti ISAAA (International Service for the Acquisition od Agri-Biotech Applications, USA) o geneticky modifikovaných plodinách (GMO), ktorú jej predseda predstavenstva Clice James prezentoval v Bratislave. Vo svojom stanovisku Greenpeace uvádza: "správa vykresľujúca pozitíva GM produktov a ich prínosov sa nezhoduje s masívnym a pokračujúcim odporom spotrebiteľov, farmárov, lokálnych a regionálnych úradov, národných vlád a významných spoločností, ktoré vyrábajú jedlo." Rok 2006 podľa stanoviska bol preto rokom odmietania GM plodín a GM jedla. Greenpeace ďalej pripomína, že kritiku environmentalistov si ISAAA vyslúžila hlavne tým, že sa svojimi správami pokúša jednostranne ukázať rast celosvetovej podpory GMO. V rozpore s pozitívnym výhľadom rozvoja GMO, ktorý obsahuje správa, Greenpeace uviedla aj fakty o neúspechu biotechnológií - po 10 rokoch komerčného pestovania GMO sa pestujú iba v malom počte krajín, v roku 2006 sa z pestovania GMO 70 % realizovalo v USA. Ďalej, biotechnologický priemysel zatiaľ dokázal komercializovať GMO s iba 2 základnými agroznakmi - herbicíd, tolerantné a rezistentné voči hmyzu, ostatné pokusy zlyhali. Vo veľkom sa podľa stanoviska pestujú iba 4 plodiny, sója, bavlník, repka olejná a kukurica, napr. GM ryža a pšenica sa neujali. TASR 8.03.2007 Na Slovensku prvý raz zasiali geneticky modifikovanú kukuricu 3 farmári - Slovensko sa vlani stalo šiestou krajinou EÚ, ktorá prvý raz na troch farmách s plochou po 10 hektárov zasiala geneticky modifikovanú kukuricu. Pestovateľské výsledky sú jednoznačne pozitívne. Uviedol pre TASR predseda Občianskeho združenia (OZ) Moderné biotechnológie a spoločnosť Peter Siekel. Zároveň sa už overuje aj technológia pestovania Bt kukurice MON 810 v podmienkach Slovenska. Jej výnos oproti konvenčnému hybridu s rovnakým genetickým základom je o jednu tonu na hektár vyšší, čo potvrdil Ján Kraic z piešťanského Výskumného ústavu rastlinnej výroby, spresnil aktuálnu situáciu na Slovensku Siekel. Pozíciu Slovenska v oblasti pestovania geneticky modifikovaných plodín (GMO) uvádza štúdia nadnárodnej neziskovej organizácie IAAA (International Service for the Acquisition of Agri-biotech Applikations, USA), ktorú v stredu jej predseda predstavenstva Clice James prezentoval novinárom v Bratislave. Ako povedal, pestovanie plodín s technologicky zlepšenými vlastnosťami a vyššími úrodami výhodnými na výrobu potravín, krmív, vlákien a palív úspešne pokračuje v USA, Ázii, najmä Čína, India, ďalej Brazília a Afrike, Európa zaostáva, čo má predovšetkým politické pozadie, hoci paradoxne lídrom výskum biotechnológií vo svete bolo Belgicko. Vlani podľa štúdie počet farmárov vo svete, ktorí pestovali biotechnologické plodiny, dosiahol 10,3 milióna, čo bol medziročne rast o 1,8 milióna. V rokoch 1996 až 2006 (1. dekáda podľa štúdie tzv. americká) bol zaznamenaný 60-násobný rast pestovania, čo je najrozsiahlejšia a najrýchlejšie prijatá nová technológia v poľnohospodárstve. Štúdia avizuje, že v roku 2015 bude pestovať biotechnologické plodiny viac ako 20 miliónov farmárov na 200 ha v približne 40 krajinách sveta. "Pokiaľ Slovensko, aj celá Európa, nebudú dôsledne sledovať trendy vo výskume biotechnológií, môže sa stať, že v krátkej budúcnosti budú jej farmári na svetových trhoch menej konkurencieschopní a kontinent bude závislý od dovozov poľnohospodárskych produktov, ktoré budú lacnejšie, ako budeme schopní vyprodukovať a budú absolútne zdravotne neškodné," zdôraznil Siekel. Dodal, že toto je výzva autora štúdie C. Jamesa. EÚ už schválila pestovanie 32 GMO, ako vitamín B2, aminokyselinu lyzín, biomasu pre výživu zvierat, kukuricu, sóju, repku a bavlník. Na kontinente je sebestačnosť napr. kŕmnych bielkovín asi 25-%. Dovoz tvoril 37 miliónov ton sójových bôbov z USA, Argentíny a Brazílie. EÚ dováža šrot a kukuričný lepok, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní kukurice na škrob a etanol. V 2. dekáde (tzv. frankofónna) výskumu a pestovania GMO bude vysokú dynamiku vykazovať India, Čína, Brazília, Afrika. Pomaly bude postupovať vývoj v Európe a potenciál preukáže východná Európa. Keďže sa do roku 2015 počet krajín aj plochy pre GMO zdvojnásobí, malo by ďalej dôjsť k zmierňovaniu chudoby vo svete, hlavne v rozvojových krajinách, vyjadril očakávanie James. TASR Vláda zajtra o rozvoji pôdohospodárstva do roku 2013 - Vládny kabinet by sa mal v stredu zaoberať návrhom koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 až 2013. Cieľom koncepcie je v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu zabezpečiť dostatočnú ponuku bezpečných a kvalitných potravín pre zdravú výživu obyvateľstva, ako aj zlepšiť stav životného prostredia a poľnohospodárstva v krajine. V prípade lesného hospodárstva si príslušný rezort dáva za cieľ udržanie a zlepšovanie zdravotného stavu, vitality a odolnosti lesných ekosystémov. Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa by mal tiež na rokovanie vlády predložiť návrh operačného programu, týkajúci sa rybného hospodárstva, na roky 2007 až 2013. V programe rokovania vlády je tiež správa o pripravenosti Slovenska na čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v programovacom období rokov 2007 až 2013. Materiál poskytuje prehľad o stave pripravenosti Slovenska v oblasti riadenia, implementácie, finančného riadenia, finančnej kontroly a auditu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v príslušnom programovom období. Kabinet by mal schváliť aj návrh štatútu splnomocnenca vlády SR pre informačnú spoločnosť. Podľa predloženého materiálu by mala splnomocnenca pre túto oblasť vymenúvať a odvolávať vláda na návrh premiéra. Bývalého splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu spoločnosti Miroslava Kukučku odvolala vláda 20. decembra minulého roka. Jeho nástupcu však vláda zatiaľ neschválila. "Vláda prijala konsenzus, že všetky personálne otázky sa budú riešiť na ďalšej schôdzi, ktorá by sa mala uskutočniť 10. januára. M. Kukučku som však odvolal preto, že som mu už povedal, že si ďalej nepredstavujem jeho pôsobenie," povedal v decembri po rokovaní vlády minister dopravy Ľubomír Vážny. Ministri by tiež mali prediskutovať aj možnosti prepustenia 20 % zamestnancov jednotlivých rezortov. Väčšina rezortov považuje vládny zámer prepustiť 20 % zamestnancov za nereálny. Vláda si pritom dala cieľ do konca tohto roka prepustiť pätinu pracovníkov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách. Chce tak ušetriť finančné prostriedky jednotlivých kapitol. Medzi ekonomickými bodmi rokovania vlády sa tiež nachádza návrh na úhradu dane z pridanej hodnoty mestám Nitra a Komárno v rámci programov ISPA. www.hnonline.sk 6.03.2007 Cenu cukru môže zvýšiť dopyt po etanole - Pri každom výraznejšom náraste cien ropy sa ozývajú hlasy volajúce po alternatívnych palivách. V súčasnosti už nie sú hudbou budúcnosti, ale súčasťou nášho každodenného života. Pri každom výraznejšom náraste cien ropy sa ozývajú hlasy volajúce po alternatívnych palivách. V súčasnosti už nie sú hudbou budúcnosti, ale súčasťou nášho každodenného života. Etanol vyrábaný z kukurice, cukrovej trstiny alebo cukrovej repy sa zmiešava s benzínom a výsledkom je palivo, ktoré tankujeme na benzínových staniciach. Repka olejná a sójový olej sa zase používajú ako prísada do nafty. Záujem o etanol Dopyt po etanole rastie každý rok závratným tempom a producenti ho nestačia pokryť. V súčasnosti je v USA najpopulárnejší etanol vyrábaný z kukurice, kým v Brazílii sa na jeho produkciu používa cukor. Po poslednom prejave amerického prezidenta Georgea W. Busha o stave únie je zrejmé, že aj USA sú na ceste k zbavovaniu sa závislosti od ropy a orientujú sa na alternatívne palivá. Podľa Busha je potrebné znížiť spotrebu benzínu o 20 percent počas nasledujúcich desiatich rokov. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť práve používaním alternatívnych palív. Cukor je lacnejší Američania si začínajú uvedomovať, že cukor je oveľa lacnejšou surovinou ako kukurica. Za jeden galón etanolu vyrábaného z americkej kukurice v USA zaplatíte 1,75 dolára. To isté množstvo etanolu vyrobeného z cukru a dovezeného z Brazílie stojí len 1,5 dolára. A to už sú v jeho cene zarátané aj transportné náklady na prepravu a vysoké dovozné clo. Je to pochopiteľné, cena kukurice sa nachádza na desaťročných maximách, kým cukor počas roka 2006 zlacnel na svetových burzách o štvrtinu. Čoraz väčšiu popularitu etanolu vyrábaného z cukru dokladuje aj nárast dovozu brazílskeho etanolu do USA. Kým v roku 2005 sa do USA priviezlo 31 miliónov galónov, len za prvých 11 mesiacov roku 2006 to bolo 418 miliónov galónov. To predstavuje medziročný nárast o vyše 1 300 percent. Podľa najnovšej štúdie Univerzity v Sao Paole by brazílsky etanol mohol počas dvadsiatich rokov nahradiť až 10 percent celosvetovej spotreby benzínu. Na komoditných burzách má cukor za sebou veľmi zlý rok 2006, ktorému predchádzal nadmieru úspešný rok 2005. Za posledným poklesom stoja hlavne obrovské prebytky cukru vo svete, ktoré tlačia jeho cenu nadol. To sa môže zmeniť s nárastom vplyvu etanolového priemyslu, ktorý by spomínané prebytky s radosťou využil. Pre cukor sa tak otvárajú netušené možnosti a má príležitosť stať sa energetickou surovinou, ako je ropa alebo zemný plyn. Ťažisko jeho významu by sa mohlo presunúť z potravinového priemyslu do lákavejšieho odvetvia na výrobu energií a pohonných látok. Možnosť investovať V súčasnosti sa cena cukru pohybuje v blízkosti 1,5-ročného minima, čo predstavuje veľmi zaujímavú príležitosť na investovanie. Výhodou trhu s cukrom pre potenciálnych investorov je, že nevyžaduje vysokú vstupnú investíciu. Už so sumou 5 000 dolárov môže investor vstúpiť na trhu, byť schopný držať svoju pozíciu aj dlhodobejšie a počítať s nasledujúcim nárastom ceny. To cukor robí dostupnejším pre bežných investorov, napríklad v porovnaní s ropou alebo so zlatom. Záujemca sa musí obrátiť na licencovaného obchodníka s komoditami, ktorý mu umožní nakúpiť túto komoditu a zarobiť na prípadnom náraste ceny bez toho, že by musel cukor aj fyzicky vlastniť. www.hnonline.sk 23. 2. 2007 Autor: Michal Májek Výbor Európskej únie - pre cukor vo štvrtok súhlasil so znížením kvóty na výrobu cukru v krajinách EÚ na sezónu 2007/2008 minimálne o dva milióny ton. Slovensko bude musieť zredukovať produkciu cukru o 4,32 %, Česko o 7,29 %, Maďarsko o 6,21 %. 23.02.2007 Geneticky modifikované plodiny: výzva pre európske poľnohospodárstvo - Nasýtenie rastúcej svetovej populácie, udržateľné poľnohospodárstvo verzus ubúdajúce vodné zdroje - to je len niekoľko tém, ktorými sa zaoberali experti na verejnom vypočutí "Biotechnológie: perspektívy a výzvy európskeho poľnohospodárstva" v Európskom parlamente. Poslanci si priamo od odborníkov vypočuli, aké možnosti geneticky modifikované plodiny otvárajú a naopak, aké sú ich úskalia. Vypočutie zorganizoval parlamentný výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieku 10.októbra. Postoj občanov Európskej únie sa zdá byť jasný. Európania geneticky modifikované plodiny odmietajú. To ukázal aj vlaňajší prieskum Eurobarometra. Biotechnológie však žiadnou novinkou nie sú. Človek do vývoja rastlín zasahuje od nepamäti a geneticky modifikované rastliny už dávno prenikli do nášho života, či sa vám to páči alebo nie. Príkladom môže byť tričko alebo košeľa, ktorú si každé ráno obliekate - asi 80 percent svetovej produkcie bavlny je totiž geneticky upravená. Výhody aj obavy Aj keď je výraz "geneticky modifikovaný" pre mnohých ľudí strašiakom, biotechnológie umožňujú veci, ktoré sme si pred pár rokmi len sotva dokázali predstaviť. Profesor z univerzity v Helsinkách Jussi Tammisola sa pred poslancami zmienil o niekoľkých z nich - pestovanie aromatickej ryže či pšenice, plodiny pôsobiace proti alergiám či astme, obilniny odolné voči škodcom. Na jednej strane stoja lepšie výnosy, odolnejšie a výživnejšie potraviny a potreba bojovať proti hladomoru. Na druhej strane sú zas noviny plné správ o kontaminovanej geneticky modifikovanej ryži, obavy z nezvratného zásahu do biosystému a taktiež strach z toho, aké zdravotné následky môžu geneticky upravované plodiny spôsobiť. Či naozaj existuje priame spojenie medzi zdravotnými problémami a geneticky modifikovanými plodinami, nedokáže povedať s istotou zrejme nikto. Niektorí ľudia ich ale preventívne odmietajú. "Rakúsko nepovolí produkty s potenciálne škodlivým vplyvom na zdravie človeka. Naším hlavným cieľom je ochrana spotrebiteľa," uviedol Leopold Girsch z Rakúskej agentúry pre zdravie a bezpečnosť potravín. V Európe sú možnosti pestovania týchto plodín veľmi obmedzené. Pre komerčné účely je možné pestovať len dva druhy geneticky modifikovanej kukurice a to prevažne v Španielsku. Nie všetci sa však s tým stotožňujú. Riaditeľ francúzskeho Výskumného ústavu pre výživu, poľnohospodárstvo a životné prostredie (INRA) Daniel Richard-Molard varoval, že Európa by sa mala rýchle zobudiť, nakoľko konkurencia nespí. Vlastný svet laboratórií? Ako už bolo povedané, Európania sa k týmto plodinám stavajú skepticky. Podľa Ewena Mullinca z Írskeho výskumného ústavu pre obilniny však väčšina ľudí nemala vôbec možnosť zoznámiť sa s výhodami, ktoré tieto rastliny ponúkajú. K obrovskému pokroku došlo i v metódach biotechnológií, argumentujú vedci. Pokiaľ je to tak, bežný občan sa to mohol dozvedieť len ťažko, namietajú poslanci. Vedci sú totiž väčšinou zavretí vo svojom vlastnom svete laboratórií. Občas by mali opustiť svoje skúmavky, vyjsť von a povedať niečo o tom, čo robia aj obyčajným ľuďom, vyzvala mužov s mikroskopom írska poslankyňa za skupinu ľudovcov a demokratov Mairead McGuinness. V prípade, že sa dá pestovaniu geneticky modifikovaných plodín zelená, je potrebné jednoznačne oddeliť pestovanie takýchto plodín od bežného spôsobu poľnohospodárskej produkcie. Leopold Girsch z Rakúskej agentúry pre zdravie a bezpečnosť potravín uviedol, že geneticky modifikované plodiny sa musia pestovať v dostatočnej vzdialenosti od ostatných plodín, aby nedošlo k ich zmiešaniu a kontaminácii. Na tom, aká vzdialenosť to je, sa však nevedia zhodnúť ani samotní vedci, upozornil Benedikt Haerlin z Nemeckej nadácie pre poľnohospodársku produkciu budúcnosti. Jedno je však isté. Pravidlá o si v tomto prípade nemôžu určovať samotní farmári. Musia ich stanoviť miestne úrady. Nemecký odborník Benedikt Haerlin sa tiež dotkol problematiky hladomoru. Domnieva sa však, že kľúč k jeho odstráneniu leží niekde inde. Štatistiky hovoria za všetko: až 80 % krajín, v ktorých sa tento problém vyskytuje, sú čistými vývozcami potravín. Stretnutie uzavrel fínsky liberálnodemokratický poslanec Kyösti Virrankoski: "Európsky parlament nemôže pred týmto problémom strčiť hlavu do piesku. Geneticky modifikované potraviny už konzumujeme a taktiež musíme zabezpečiť ďalšiu poľnohospodársku produkciu v Európe. Genetická úprava je len jedným z nástrojov a ďalší výskum je preto nevyhnutný." Touto problematikou sa bude zaoberať správa, ktorú Virrankoski predloží do Parlamentu začiatkom roka 2007. Poľnohospodárstvo - 12-10-2006 www.europarl.europa.eu Odkaz: 20061012STO11625 Poslanci: Reforma vinárstva musí byť opatrnejšia - Pri slovnom spojení "reforma vínneho sektoru EÚ" často vzplanú vášne a vzduchom lietajú slová ako "dedičstvo" či "národná pýcha". Horúca diskusia prebehla tento týždeň aj na plenárnom zhromaždení EP. Poslanci sa v rozprave kriticky vyjadrili k reformám, ktoré predložila Komisia a hoci reformu podporujú, pred radikálnym prístupom uprednostňujú miernejšie opatrenia. EÚ je najväčším svetovým producentom a vývozcom vína. Hoci Európania ešte stále vypijú približne 60 % svetovej produkcie vína, jej spotreba neustále klesá. Zároveň prudko rastie dovoz a onedlho by mohol prevýšiť vývoz. Produkcia vína zaberá 2 % poľnohospodárskej pôdy (1,5 milióna fariem) v EÚ, pričom najväčšími výrobcami sú Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Súčasná vinárska politika EÚ stojí približne 1,3 mld eur ročne a každý rok sa minie zhruba 500 miliónov eur na spracovanie nadbytočnej produkcie, vrátane kvalitných vín, na etylalkohol alebo ocot. Komisia: klčujme vinohrady V lete minulého roku predstavila Komisia plán na ozdravenie vínneho priemyslu. Z dôvodu klesajúcej spotreby, nutnosti zaoberať sa nadbytočným "vínnym jazerom" Únie o veľkosti 150 miliónov hektolitrov a rastúcej konkurencie z "Nového sveta", Komisia navrhla drastické opatrenia. Tie by mali na trhu EÚ s vínom nastoliť rovnováhu a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť. Azda najviditeľnejším opatrením reformného balíčka je návrh na vyklčovanie zhruba 400 000 hektárov viníc. Poslanci: Opatrenia musia byť miernejšie Reakcie poslancov boli k niektorým návrhom odmietavé. Francúzska poslankyňa z klubu ľudovcov a európskych demokratov Christine de Veyrac napríklad uviedla, že vyklčovanie vinohradov vyzerá ako keby sa "európske vinohradníctvo prispôsobovalo potrebám trhovej ekonomiky". Jej kolegyňa zo skupiny zelených Marie-Helene Aubert zasa ostatných poslancov vyzvala, aby spoločne "bojovali za zvýšenie kvality vín" a tiež za to, aby "túto alchýmiu", teda dve tisícročia starú tradíciu európskych vín, poznala celá planéta. Poslanci napokon schválili správu gréckej socialistickej poslankyne Kateriny Batzeli, ktorá návrhy Komisie zmierňuje. Parlament si uvedomuje potrebu prijatia reformných opatrení, zatiaľ však odporúča nerušiť destilačné opatrenia a umožniť členským krajinám obmedziť klčovanie viníc a práva na výsadbu liberalizovať postupne. Potrebujeme zvýšiť kvalitu, nie kvantitu V snahe znížiť nadprodukciu a zvýšiť konkurencieschopnosť a kvalitu vín z EÚ, vydala Európska komisia v júni 2006 oznámenie, v ktorom okrem klčovania viníc navrhuje zrušiť dotácie na destiláciu nadbytočného vína, zjednodušiť označovanie vín a zmodernizovať výrobu vína. Za posilňovaním reputácie vín z EÚ je snaha získať späť podiel na trhu. Diverzifikácia sa má zjednodušiť a akékoľvek podporné opatrenia musia spĺňať ekologické požiadavky. Cieľom opatrení nie je obmedziť výdaje zo strany EÚ, ale použiť tieto finančné prostriedky rozumnejšie. Komisia tiež navrhuje povoliť metódy medzi aké patrí riedenie a umelé starnutie s použitím drevených hoblín, ktoré majú zaručiť, že Európa bude mať rovnaké podmienky ako producenti v "Novom svete". Zjednodušené pravidlá označovania etikiet umožnia, aby boli stolové vína označené odrodou hrozna. Na etiketách by nemali chýbať ani informácie o vplyve na zdravie a údaje pre spotrebiteľa. Na trhoch mimo EÚ by sa mala zvýšiť propagácia vína, pričom pre krajiny EÚ platí motto "zodpovedná spotreba". Schválenou správou Európskeho parlamentu sa teraz bude zaoberať Komisia, ktorá v priebehu niekoľkých mesiacov pripraví legislatívny návrh reformy. Odkaz: 20060712STO09761 Poľnohospodárstvo - 15-02-2007 www.europarl.europa.eu Potravinárska spoločnosť Hamé - Potravinárska spoločnosť Hamé skončila v minulom roku s tržbami 4,4 miliardy českých korún (5,3 miliardy slovenských korún). V porovnaní s rokom 2005 je to nárast o desatinu. Viac ako polovicou sa na tržbách zúčastňovali mäsové výrobky vrátane bagiet a sendvičov. Štvrtinu tvorili predané výrobky zo zeleniny a paradajkového pretlaku. Džemy, dojčenská strava a ovocné kompóty sa na tržbách zúčastnili 17 percentami. ČTK Vlani ŠVPS udelila pokuty v celkovej výške 12,75 mil. Sk, najviac v maloobchode - Inšpektori potravinového dozoru Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR v roku 2006 uskutočnili celkovo 40 370 kontrol v 32 934 subjektoch, z nich nedostatky potvrdili v 12 453 prípadoch. Keďže vplyvom platnosti nových zákonov museli viackrát navštíviť ten istý subjekt, medziročne sa o 12 000 zvýšil počet kontrolovaných subjektov. Vlani ŠVPS udelila pokuty v celkovej výške 12,75 milióna Sk, najviac v maloobchode. Oznámil to ústredný riaditeľ ŠVPS SR Jozef Bíreš na 8. Potravinárskej konferencii o stave bezpečnosti, kvalite a kontrole potravín, ktorá sa konala v Bratislave (14.-15. februára). V priemere za mesiac pracovníci ŠVPS realizovali 3 000 kontrol vo vyše 2 700 subjektoch. Zisťovali nedostatky najmä v celkovej hygiene, správnej výrobnej praxi, označovaní, zložení a predaji potravín po dobe spotreby, čo rámcuje zákon o potravinách. Bíreš ďalej uviedol, že v rámci potravinového reťazca z celkového počtu nedostatkov 78 % pripadlo na maloobchod, čo označil "za veľa", 13 % na výrobcov a baliarne, 5 % na distribútorov a 2 % na výrobcov v maloobchodných prevádzkach. Najviac porušení predpisov bolo v oblasti skladovania (39 %) a predaja (29 %), pričom najčastejšie nedostatky sa týkali označovania hotových výrobkov a predaja výrobkov po záruke. "Mesačne 800 až 900 druhov tovaru bolo zistených po dobe spotreby, čím boli zákazníci uvedení do omylu a podvádzania," sumarizoval riaditeľ. Kontrolóri tieto nedostatky sankcionovali. Vydali 1 278 právoplatných rozhodnutí a 241 blokových pokút. "Celková výška udelených pokút sa vyšplhala na 12,75 milióna Sk, z toho maloobchodné prevádzky dostali pokutu 10 miliónov Sk," konštatoval šéf ŠPVS. Na výrobky, ktoré nespĺňali požiadavky stanovené zákonom o potravinách a potravinovým kódexom, boli vydané opatrenia o zákaze uvádzania výrobkov do obehu. Vlani bolo na Slovensku zakázaných viac ako 3 483 výrobkov a ďalších 4 362 výrobkov bolo zneškodnených. Na Potravinárskej konferencii s účasťou odborníkov zo Slovenska, Česka a Rakúska zastupovalo ústrednú štátnu správu, profesijné organizácie, univerzity, obchodné prevádzky a Spoločnosť spotrebiteľov potravín viac ako 100 odborníkov. Cieľom podujatia bola výmena názorov o aktuálnych otázkach v segmente potravín v podmienkach SR, EÚ a sveta. V avizovanom programe s príspevkami vystúpilo viac ako 20 expertov. 15.02.2007 TASR Európsky parlament podporuje reformu trhu s vínom - Európsky parlament (EP) súhlasí s tým, že je potrebné zreformovať európsky trh s vínom. Vo štvrtok schválenej iniciatívnej správe europoslanci podporili snahy Európskej komisie (EK), odmietajú však jej návrh znížiť výdavky na vinohradníctvo zredukovaním rozlohy vinohradov. Európska únia (EÚ) je najväčším producentom, vývozcom i spotrebiteľom vína na svete, keď sa podieľa 60 % na svetovej produkcii a rovnakým podielom na svetovej konzumácii. V poslednom období je však únia vystavená dovozu lacnejšieho vína z USA, Čile, Austrálie či Nového Zélandu. V priebehu uplynulých 5 rokov predstavovala priemerná produkcia vína v rámci EÚ 178 miliónov hektolitrov s hodnotou 16,1 miliardy EUR, čo je v prepočte asi 553,18 miliardy SKK. Najväčším európskym výrobcom vína je Francúzsko, nasledované Talianskom a Španielskom. Približne polovica z európskych subvencií pre vinice, ktoré predstavujú sumu 1,2 miliardy EUR, sa pritom každoročne použije na tzv. krízovú destiláciu, ktorou sa spracúva nadbytočné víno na lieh. "Problémom Európy je, že víno sa tu robí dobré, ale draho. Hovorí sa, že dobré víno je to, ktoré je predané. Francúzi a Španieli sa chvália tým, aké majú dobré víno, ale nevedia ho predať. Vynakladá sa pol miliardy eur ročne na destiláciu vín, ktoré sa nevedia predať, je to teda hlavne ich problém," uviedol slovenský europoslanec a člen poľnohospodárskeho výboru Peter Baco. EK v rámci reformy vinohradníckeho sektora navrhla dobrovoľnú likvidáciu 400 000 hektárov viníc (z celkovej plochy 3,4 milióna hektárov) v období 5 rokov, pričom ponúka kompenzácie v celkovej hodnote 2,4 miliardy EUR. Podľa komisárky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischerovej Boelovej je klčovanie citlivou otázkou, no ponúka pestovateľom, ktorí nie sú schopní konkurovať, možnosť opustiť "trh dôstojne a s kompenzáciou". Europoslanci sú však presvedčení, že klčovanie nesmie byť podstatou reformy vinárskeho sektora. "V krajinách, ako sme my, keď sa podporí klčovanie, tak je riziko, že sa na to ľudia naštartujú a že budú chcieť rýchlo peniaze a 300 000 korún je oveľa viac pre Slováka ako pre Francúza," myslí si Baco. EP tiež nesúhlasí s okamžitým zrušením destilačných opatrení a ani so zakázaním pridávania cukru do vína, pretože by sa tým diskriminovali členské štáty, ktoré sa nachádzajú v oblastiach EÚ, kde je pestovanie vinica ťažšie z dôvodu menej priaznivých klimatických podmienok. Legislatívny návrh k tejto problematike sa očakáva v druhej polovici tohto roka. Reforma vinárskeho rezortu sa naposledy uskutočnila v roku 1999. 15.02.2007 TASR Unilever začne označovať výživné potraviny na trhu v SR a ČR medzinárodným logom - Holandsko-anglický koncern Unilever, významný svetový výrobca potravín a kozmetiky, oznámil uvedenie medzinárodnej iniciatívy "Viem, čo jem" na slovenský a český trh. V rámci nej bude svoje potraviny, ktoré zodpovedajú medzinárodným výživovým štandardom, označovať logom programu na prednej strane obalu. Podľa štúdie Európskej asociácie výrobcov potravín a nápojov (CIAA) je súčasné nutričné označovanie pre celé tri štvrtiny spotrebiteľov v Európe často nezrozumiteľné. Spolu bude v SR a Česku označených takmer 60 % výrobkov spoločnosti Unilever, ktoré spĺňajú hlavné nutričné kritériá. Iniciatíva je otvorená aj pre ostatných výrobcov potravín. Kritériom pre umiestnenie loga bude znížený obsah cukru, soli a nezdravých tukov - nasýtených a transmastných kyselín. Tieto parametre vychádzajú z výživových odporúčaní národných úradov a medzinárodných organizácií, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Do konca roku 2008 sa logo "Viem, čo jem" objaví na obaloch takmer 60 % výrobkov všetkých potravinových značiek Unileveru v Českej republike. Nové logo možno už vidieť napríklad vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Poľsku na výrobkoch Unileveru, ale aj ďalších výrobcov. "Cieľom iniciatívy je podporiť informovanú voľbu spotrebiteľa. Podľa výsledkov celosvetových prieskumov viditeľné informovanie spotrebiteľov o nutričných hodnotách potravín môže byť jednou z ciest k znižovaniu výskytu civilizačných chorôb, ako sú cukrovka, obezita alebo kardiovaskulárne ochorenia," uviedol odborník na nutričnú kvalitu potravinových výrobkov Unileveru Jiří Brát. Unilever je jedným z najväčších svetových dodávateľov rýchloobrátkového tovaru. Spoločnosť pôsobí vo viac ako 100 krajinách sveta. Unilever SR patrí s obratom takmer 1,7 miliardy Sk k významným výrobcom a obchodným spoločnostiam v oblasti potravín a spotrebného tovaru na Slovensku. Okrem centrály v Bratislave má tiež výrobný závod v Topoľčanoch. Unilever pôsobí aj v Českej republike, kde zamestnáva približne 1 100 pracovníkov. TASR o tom informovala spoločnosť Unilever SR. Vláda SR od 29.1.2007 do 5.2.2007 - Vláda SR tento týždeň prerokovala a schválila: Nariadenie vlády o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou osobitnej platby na cukor Nariadením vlády sa vykonávajú príslušné ustanovenia právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev upravujúce podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou osobitnej platby na cukor. Osobitná platba na cukor sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa podmienky poskytnutia jednotnej platby na plochu a predloží zmluvu o dodávke cukrovej z hospodárskeho roku 2005/2006 Pôdohospodárskej platobnej agentúre; zmluva sa nepredkladá, ak už raz bola agentúre žiadateľom predložená. Suma osobitnej platby na cukor určená podľa osobitných predpisov sa oznamuje vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu Toto nariadenie vlády upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu. Jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda a) bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003, b) dosahuje výmeru najmenej jeden hektár, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku o výmere najmenej 0,3 hektára obhospodarovanej jedným žiadateľom, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená. Zdroj: www.government.gov.sk Usmernenie k určeniu miesta dodania služby pri poľnohospodárskych a lesníckych prácach - Zákon o DPH v ustanovení § 15 ods. 1 v súlade čl. 43 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty účinnej od 1.1.2007 (ďalej „smernica 112"), ktorou sa zrušila Šiesta smernica Rady 77/388/EHS, stanovuje všeobecné pravidlo pri určení miesta dodania služby. Za miesto dodania služby sa považuje to miesto, kde má dodávateľ zriadené sídlo svojho podnikania alebo kde má stálu prevádzkareň, z ktorej poskytuje služby, alebo ak takéto sídlo podnikania alebo stála prevádzkareň neexistujú, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava. Zákon o DPH v ustanoveniach § 15 ods. 2 - 10 a § 16 upravuje v súlade so smernicou 112 aj niektoré odchylné postupy pri určení miesta poskytnutia služby. Podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH v súlade s čl. 45 smernice 112, miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľný majetok, vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov a služieb zameraných na prípravu a koordináciu konštrukčných alebo stavebných prác, ako sú služby architektov alebo stavebného dozoru, je to miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. V Slovenskej republike sa od 1. 5. 2004 pri poskytovaní poľnohospodárskych prác ako sú napr. žatevné práce alebo zber úrody uplatňoval prístupu pri určení miesta ich dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. podľa všeobecného pravidla v zmysle čl. 9 ods. 1 v znení Šiestej smernice Rady 77/388/EHS účinnej do 31. 12. 2006 vrátane a od 1. 1. 2007 v znení čl. 43 smernice 112. Niektoré členské štáty uplatňujú prístup pri určení miesta poskytnutia uvedených služieb podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) Šiestej smernice Rady 77/388/EHS, resp. od 1.1.2007 v zmysle čl. 45 smernice 112, t.j. že ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľný majetok (§ 15 ods. 2 zákona o DPH). Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho dvora, pokiaľ ide o pojem „nehnuteľný majetok" je potrebné zdôrazniť, že jedným z podstatných znakov nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že ak je pozemok trvalo ohraničený, môže byť považovaný za nehnuteľný majetok. Ak sa poskytovanie služieb vzťahuje na určité oblasti, v ktorých môžu byť služby vykonávané, a preto sa spájajú s týmto povrchom, ktorý je vymedzený stálym spôsobom, musia byť tieto služby považované za služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok. Je potrebné však skúmať, či je vzťah medzi predmetnou službou a týmto nehnuteľným majetkom (pozemkom) dostačujúci. Bolo by v rozpore s čl. 45 smernice 112, aby do rozsahu pôsobnosti tohto osobitného predpisu patrilo každé poskytovanie služieb, aj keď sa len veľmi zanedbateľne viaže k nehnuteľnému majetku, lebo veľké množstvo služieb súvisí určitým spôsobom s nehnuteľnosťou. Pokiaľ samotné poskytovanie služieb dostatočne úzko súvisí s nehnuteľným majetkom, patrí do pôsobnosti čl. 45 smernice 112. Vzhľadom na vyššie uvedené, poľnohospodárske služby ako sú napr. žatevné práce, kosba, zber úrody a taktiež aj lesnícke služby ako je napr. výrub stromov, môžu byť vykonávané len v súvislosti s dotknutým pozemkom, t.j. s nehnuteľnosťou, na ktorom sa vykonávajú a ktorá predstavuje základný prvok pre vykonávanie uvedených prác. Pri určení miesta dodania pri dodaní uvedených služieb za protihodnotu, sa uplatňuje postup podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH odo dňa vydania tohto usmernenia. Miestom poskytovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Daňové úrady nebudú doterajší postup pri určení miesta dodania uvedených služieb a z toho vyplývajúci ďalší postup pri uplatňovaní niektorých ustanovení zákona o DPH, pozastavovať. www.drsr.sk Dva cukrovary na Slovensku by mali v roku 2007 vyrobiť 147 300 t cukru - Slovenské cukrovary v roku 2006 vyrobili viac ako 205 000 ton (t) cukru, čím kvótu stanovenú v objeme 207 432 t cukru, s ktorou Slovensko vstúpilo do EÚ takmer naplnilo. V roku 2007 sa očakáva nižšia výroba cukru, a to iba 147 432 t. "Tento objem zabezpečia dve spoločnosti - Považský cukor (80 628 t) a Slovenské cukrovary (56 671 t) plus pre SR dodatočná kvóta na výrobu cukru 10 000 t, ktoré si obe chcú z Bruselu dokúpiť," uviedla v rozhovore pre TASR riaditeľka Slovenského cukrovarníckeho spolku (SCS) Soňa Szentiványová. Tohtoročná produkcia cukru na Slovensku tak bude podľa jej slov len na úrovni našej spotreby. "To sú síce kvóty, ktorými je výroba cukru limitovaná, ale cukrovar vyrobí vždy trochu naviac a môže produkciu umiestniť v odvetviach nad rámec kvóty, pod ktorú spadá napr. potravinársky priemysel." Ide napr. o farmaceutický a chemický priemysel, ktoré v značnej miere potrebujú cukor pri výrobe liečiv, kvasníc, alkoholu, čo sú segmenty nepodliehajúce kvóte. Riaditeľka konkretizovala, že pôvodná kvóta SR na produkciu cukru bola rozdelená pre 3 cukrovary - Eastern Sugar Slovensko (Dunajská Streda) 70 133 t, Považský cukor (Trenčianska Teplá) 80 628 t a Slovenské cukrovary (Sereď) 56 671 t. V rámci celkového fungovania režimu s cukrom na Slovensku nariadenie č. 318 z roku 2006 však umožňuje dokúpiť ďalších 10 000 t dodatočnej kvóty. Keďže spoločnosť Eastern Sugar odchádza z trhu SR, národná kvóta bude znížená o jednu tretinu (70 133 t) a nová kvóta v hospodárskom roku 2007 až 2008 bude 147 432 t. Nakoľko EÚ nie je spokojná s vývojom cukrovej reformy, resp. fungujúcemu režimu s cukrom, jej komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer Boelová už avizovala, že všetky členské štáty EÚ plošne znížia o 12 % svoju produkciu cukru, čo by pre SR predstavovalo necelých 18 000 t, teda úroveň novej kvóty po plošnom znížení plus dodatočná kvóta by bola iba približne 130 000 t. "Keďže fungujeme na jednotnom trhu únie, nedá sa hovoriť o nejakej nesebestačnosti - ak cukor nie je dostatková komodita, tak sa dovezie z inej krajiny únie. SR sa v požívatine cukor stále pohybuje na úrovni sebestačnosti," zdôraznila šéfka SCS. V terajšom hospodárskom roku 2007-2008 spomedzi spomínaných 3 cukrovarníckych podnikov vstupuje do procesu reštrukturalizácie Eastern Sugar Slovensko. Ostatné 2 cukrovary podľa vyhlásenia ich riaditeľov plánujú zostať na trhu a podnikateľsky tu dynamicky pôsobiť ďalej. Dôvodom je fakt, že tento trh je pre ich investorov zaujímavý - spoločnosť Považský cukor vlastní nemecká skupina Nordzucker Group a firma Slovenské cukrovary patrí rakúskej skupine Agrane. 2.02.2007 TASR Dan-Slovakia Agrar rozšíri farmu ošípaných vo Veľkom Mederi - Rozšíriť farmu ošípaných Vrbina plánuje spoločnosť Dan-Slovakia AGRAR, a. s., Veľký Meder. Kapacita farmy by sa mala po jej prestavbe zvýšiť z terajších 14 122 kusov zvierat na 24 682 kusov. Podľa zástupcu firmy Vladimíra Pacáka rozšírenie farmy umožňujú priaznivé ekonomické a trhové podmienky predaja bravčového mäsa na Slovensku i v okolitých krajinách Európskej únie (EÚ). Z dlhodobého hľadiska dopyt po bravčovom mäse prevyšuje ponuku, čo predstavuje pre firmu možnosť na zvýšenie obratu. Rozšírenie existujúcich kapacít zároveň povedie k zefektívneniu výroby, čo bude mať pozitívny dopad na hospodárske výsledky firmy. V súčasnosti využívané objekty farmy boli skolaudované v decembri 2004. Spoločnosť plánuje začať ich rekonštrukciu v júli tohto roka, uvedenie do prevádzky je naplánované na máj budúceho roka. Celkové investičné náklady na rozšírenie farmy by mali dosiahnuť 50 miliónov Sk. Po uvedení nových výrobných kapacít do prevádzky sa počet pracovníkov na farme zvýši zo 6 na 8. Výsledným produktom farmy budú odstavčatá s živou hmotnosťou do 30 kilogramov, ktoré budú určené na ďalší chov na farme jatočných ošípaných prevádzkovateľa. TASR 31.01.2007 Európska komisia plánuje znížiť kvóty na cukor - Únia znova tlačí na nadprodukciu cukru. Naši pestovatelia cukrovej repy tvrdia, že ich to už zlikviduje. PRAHA, BRATISLAVA. Európska komisia včera navrhla zníženie výrobných kvót cukru v členských krajinách. V rokoch 2007 až 2008 by sa kvóty mali znížiť o 12 percent, čo predstavuje asi dva milióny ton cukru. Komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová-Boelová chce predísť nadprodukcii cukru. Vytvára ju európsky cukrovarnícky priemysel, ktorý sa nedostatočne reštrukturalizuje. Komisárka predloží vo februári svoj návrh výboru, ktorý združuje odborníkov a zástupcov členských štátov. O znížení kvót sa definitívne rozhodne pravdepodobne v októbri. Producenti môžu podľa návrhu komisie nadbytočný cukor predať mimo kvóty na priemyselné využitie napríklad na výrobu bioetanolu alebo na upo­trebenie v chemickom priemysle. Únia začala vlani v júli reformu cukrovarníckeho sektora a chce znížiť počas štyroch rokov produkciu cukru asi o šesť mi­liónov ton. Ponúka až 730 eur za tonu cukorných kvót, ktorých sa producenti vzdajú. Európska únia tak chce predísť plošnému a jednorazovému zníženiu kvót. Komisárka Fischerová-Boelová už v decembri varovala, že reforma nepostupuje, ako by mala, a že nevyhnutné reštrukturalizácie môžu byť bolestivé. Kým vlani sa producenti vzdali asi 1,5 milióna ton kvót, tento rok to bude podľa komisie len asi 650-tisíc ton. Očakáva sa preto, že prebytok na trhu na obdobie 2007 až 2008 bude veľmi výrazný. „Je jasné, že bude potrebné stiahnutie podstatnej časti kvót, aby sa táto rovnováha vyrovnala,“ píše sa vo vyhlásení komisie. „Tento návrh považujem za tvrdý úder pre slovenských pestovateľov cukrovej repy a predstavujú pre nich likvidáciu. Staré členské štáty si riešia svoje problémy na náš úkor. Už terajšie výšky kvót spôsobujú, že Slovensko stráca,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Slovensko podľa neho prišlo minulý rok o 33 percent kvót zatvorením cukrovaru v Dunajskej Strede. „Tento rok si môže prikúpiť 10-tisíc ton,“ povedal Oravec. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva sa k veci nevyjadrilo, lebo ešte nie sú známe presné podmienky a návrh nie je schválený. S krátením kvót nesúhlasia ani českí pestovatelia. Spoločnosť Eastern Sugar musí zatvoriť svoje tri moravské cukrovary, aby Česká republika splnila plány reštrukturalizácie európskeho cukrovarníckeho priemyslu. Česká produkcia cukru klesne približne o 22 percent. „Česko bude po ich zatvorení musieť časť cukru dovážať,“ povedal prezident Agrárnej komory Jan Veleba. Odporcovia však zdôrazňujú, že cieľom únijnej reformy bolo obmedzenie výroby cukru v nerentabilných oblastiach. 30. 1. 2007 | (vf, čtk) Dovoz vína na Slovensko rastie, jeho vývoz klesá. Najviac vína priteká z únie - Vína sa na Slovensko dováža čoraz viac. Vlani to bolo do októbra o 43 percent viac ako za desať mesiacov roku 2005. BRATISLAVA. Za prvých desať mesiacov minulého roka sa na Slovensko doviezlo 255,9 tisíca hektolitrov vína v celkovej hodnote 782,9 milióna korún. V rovnakom období roka 2005 importovalo Slovensko 178,9 tisíca hektolitrov vína za 583,5 milióna korún. V medziročnom porovnaní tak dovoz vína na Slovensko vzrástol približne o 43 percent. V októbri 2006 vzrástol dovoz vína oproti desiatemu mesiacu 2005 o 33,4 percenta. Víno sa na Slovensko importovalo prevažne v obaloch nad dva litre. Najväčšiu časť vlaňajšieho dovozu tvoril podľa údajov Agrárnych trhových informácií Slovenska v sledovanom období import z krajín Európskej únie, a to až 96,5 percenta v objeme takmer 247-tisíc hektolitrov. Export slovenského vína dosiahol do konca októbra roku 2006 spolu 60,2 tisíca hektolitrov vína v hodnote takmer 235 miliónov korún. Z toho do Česka smerovalo až 89,2 percenta celkového vývozu, teda 54-tisíc hektolitrov v hodnote 198 mi­liónov korún. V medziročnom porovnaní export vína výrazne klesol, keď v rovnakom období roku 2005 dosiahol vývoz ešte takmer 85– tisíc hektolitrov. Za celý rok 2005 sa vyviezlo 95­tisíc hektolitrov vína v hodnote 235 miliónov korún, z toho sa do krajín únie vyviezlo 92-tisíc hektolitrov za 225,5 milióna. Odbytová cena niektorých vín v tomto roku mierne klesla. Biele stolové víno zlacnelo o 1,05 koruny. Najviac, takmer o pätinu, zlacnelo biele akostné víno. Naopak, stolové červené zdraželo. 30. 1. 2007 | (sita) V SR by sa mala GM kukurica v roku 2007 pestovať na ploche 400 až 500 ha - Záujem slovenských farmárov o biotechnológie v poľnohospodárstve sa zvyšuje a mapuje tak trendy v tejto oblasti vo svete. Pribúdajú krajiny, ktorých farmári zakladajú pestovanie geneticky modifikovaných (GM) plodín, uviedol predseda Občianskeho združenia (OZ) Moderné biotechnológie Peter Siekel. Vlani sa podľa jeho slov Slovensko zaradilo medzi 22 krajín na svete a 6 v EÚ (Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, ČR, SR), ktoré už pestovali GM plodiny. Na Slovensku sa z portfólia GM produktov začalo pestovanie Bt kukurice odolnej voči najväčšiemu škodcovi tejto plodiny vijačke kukuričnej. Na svoje polia ju vysiali 3 slovenské firmy na celkovej výmere 30 hektárov (ha) a Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany ju už mal na ploche pol hektára. "V roku 2007 sa plochy GM kukurice zvýšia na najmenej 400 až 500 ha," očakáva Siekel. Celková výmera biotechnologických plodín vo svete sa v roku 2006 zvýšila oproti predchádzajúcemu roku o 12 miliónov ha, čo je medziročný nárast o 13 %. Znamená to, že GM plodiny sa pestovali na ploche 102 miliónov ha. Počet farmárov zaoberajúcich sa ich pestovaním sa zvýšil na 10,3 milióna, informovala Medzinárodná služba pre aplikáciu agro biotechnológii (International Service for the Acquisition of Agri-Biotech Applications - ISAAA) v Bruseli. Podľa jej predsedu Clive Jamesa sa predpokladá ďalší nárast plôch aj počas druhej dekády komerčného pestovania GM plodín. Jeho predpovede hovoria o 200 miliónoch ha do roku 2015 a rozšírenie biotechnologických krajín na približne 40. V súčasnosti je podľa údajov ISAAA najväčším pestovateľom GM plodín USA s plochou takmer 55 miliónov ha, v EÚ je lídrom v tejto oblasti Španielsko (60 000 ha). TASR Únia žiada nahlasovať zakáľačky - Veselé domáce zabíjačky, pri ktorých sa schádzala celá rozvetvená rodina, od februára zrejme sputná povinnosť chovateľa ohlásiť zakáľačku veterinárnym lekárom. Až doteraz boli domáce zakáľačky výsadou vidiečanov, ktoré štát nijako významne neobmedzoval. Dva roky po vstupe do únie sa však "tolerančný slovenský zabíjačkový patent" ruší. Veterinári z Bruselu chcú mať istotu, že Slováci ani čírou náhodou nezjedia s kúskom domácej klobásky aj parazita svalovca. A tak nový zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý už podpísal prezident republiky, požaduje od chovateľov, aby telefonicky nahlásili na regionálnu veterinárnu správu, že chystajú zabíjačku ošípanej. To však nie je všetko. V deň zabíjačky príde k chovateľovi veterinár, odoberie vzorku mäsa a dá ju laboratórne vyšetriť... Výsledok bude známy najskôr večer, či nasledujúce ráno. Všetci dedinčania pri tejto predstave iba sucho pregĺgajú. "Nový zákon nikoho na dedine nenadchne, ale povinná prehliadka zvierat je aj v záujme zdravia chovateľov a ich príbuzných, tobôž keď sa medzi rodinami a známymi vymieňajú výslužky zo zabíjačiek," vysvetlil novú zákonnú úpravu šéf slovenského potravinového dozoru Jozef Bíreš. Upokojuje, že s obmedzením tradičných zabíjačkových pochútiek to nebude strašné. "Určite budeme robiť vyšetrenia veľmi rýchlo." Ako sa bude zákon dodržiavať v praxi, to si v tejto chvíli nevie nik ešte celkom dosť dobre predstaviť. Veď aj za čias prezidenta Antonína Novotného, keď sa odovzdával tzv. krupón z ošípanej, dedinčania veselo obchádzali túto povinnosť. Nevedno, ako ho budú plniť obyvatelia vzdialených lazov, z ktorých mnohí dodnes nemajú nijaký telefón. "Nuž ale čo chceli európski byrokrati v zákone mať, to v ňom majú," povedal jeden z dedinských mäsiarov. Na Slovensku sa ročne počas domácich zakáľačiek zabijú desiatky tisíc ošípaných. Ešte pred pätnástimi rokmi si takto ľudia pripravili 80 tisíc ton bravčoviny. Dnes je to podľa odhadov riaditeľa Zväzu chovateľov ošípaných Andreja Imricha zhruba polovica. Ľudia prestávajú ošípané chovať a kupujú si ich od družstiev a farmárov. "Kto nechce mať starosť, kúpi si 120-kilového kŕmnika za zhruba šesťtisíc korún," vyratúva Imrich. Na družstve v Kočíne zasa ponúkajú družstevníkom tri razy do roka - na vianočné, veľkonočné sviatky a letné prázdniny už opracované polovice ošípaných. "Naši ľudia nedostávajú ako tradičné naturálie obilie, ale mäso v tej najprijateľnejšej podobe," hovorí predseda družstva Jozef Puvák. Ľuďom to vyhovuje, pretože nemusia zvieratá chovať doma, majú viac voľného času a celá dedina je čistejšia. Zato v Zavare sa ešte chovateľská tradícia drží. "Jeden z našich družstevníkov, ktorý je vychýrený mäsiar, má do roka na konte dvesto zabíjačiek," spomína predseda Peter Holček. Ošípané však už nechovajú všetci Zavarčania. Členovia družstva si však môžu kúpiť vykŕmené živé prasiatko. V Krakovanoch pri Piešťanoch, ktoré sa kedysi preslávili šľachtiteľským chovom ošípaných, je tiež tradícia na ústupe. Tunajší mäsiar Ivan Valo porátal, že prasce chovajú už len vari v každom desiatom až pätnástom dome. "Už to nie sú tristo -štyristo kilogramové mangalice, ktoré si pamätám z detstva, ale oveľa skromnejšie 150 kilogramové bravy," porovnáva mäsiar , ktorý zabíja každú sobotu od Dušičiek nepretržite do konca roka. "Voľakedy sa gazdovia v šenku chvastali, že ich brav mal slaninu na päť prstov, dnes ak zabijem dobré prasa, tak má slaninu nanajvýš na dva prsty. Nuž moderný landras síce rýchlo narastie, ale nemá toľko masti a škvarkov, ktorú si cenia staré gazdinky," spomína Valo. Chovu ošípaných sa držia prevažne starší ľudia, viac v oblastiach s nezamestnanosťou, ako tam, kde vznikli priemyselné parky. Zabíjačky ešte žijú, ale supermarkety ponúkajúce v akciách lacné bravčové mäso odrádzajú čoraz väčší počet najmä dobre situovaných vidiečanov od chovu ošípaných. Vzácnejší ako mäsko je pre mnohých voľný čas. PRAVDA - Jozef Sedlák Subvencie pre energetické plodiny už pre všetkých - Komisia uvítala predvianočné hlasovanie Rady z 19. decembra 2006 ohľadne podpôr energetickým plodinám v celej EÚ-25. Doteraz boli nové členské v tomto diskriminované. Subvencie pre energetické plodiny (45 eur / ha) sa zaviedli po ostatnej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyplácajú sa od roku 2004. Únia chce týmto motivovať poľnohospodárov k pestovaniu surovín pre biopalivá. Nárokovateľná plocha na priamu platbu pre energetické plodiny bola v roku 2006 1,2 - 1,3 mil. ha. Nárast produkcie bioetanolu a bionafty a rastúce kapacity však indikujú aj rast dopytu po energetických plodinách v horizonte najbližších rokoch. Maximálna oblasť, pre ktorú prichádza do úvahy tento príspevok sa rozšíri na 2 mil. ha. 8 krajín z EÚ – 10 (Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) uplatňuje schému jednotnej platby na plochu a sú vylúčené z tejto pomoci pre energetické plodiny. Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac »a Slovinsko mohli dostať túto pomoc výlučne vo fáze zavádzania. Po prehodnotení podpory k EÚ-10 bude patriť aj Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac »a Bulharsko. Preskúmanie schémy pre energetické plodiny preukázalo, že je vhodné rozšíriť pomoc pre energetické plodiny na všetky členské štáty od roku 2007 a za rovnakých podmienok. Preto sa bude záručná plocha zväčšovať. Členské štáty budú oprávnené poskytovať štátnu pomoc do výšky 50 % nákladov spojených so zavedením trvalých plodín na plochy, pre ktoré sa podala žiadosť o pomoc pre energetické plodiny. Rozhodnutie súvisí so stratégiou EÚ pre biopalivá, ktorá sa prijímala vo februári tohto roku, v ktorej sa uvádza, že EÚ chce zmenšiť svoju závislosť od dovozu fosílnych palív, znížiť množstvo emisií skleníkových plynov, vytvoriť nové odbytiská pre poľnohospodárov a podporiť aj hospodárske možnosti v rozvojových krajinách. „Zaistenie obnoviteľnej energie je pre Európsku úniu rastúcou prioritou a môže zohrať významnú úlohu pri dodávaní surovín na výrobu bioetanolu a bionafty. Schéma pre energetické plodiny sa začala dobre. Je len spravodlivé, že umožníme, aby ju využívali poľnohospodári vo všetkých členských štátoch. Pevne verím, že tento trh sa v budúcnosti bude len posilňovať“, povedala Mariann Fischer Boel, komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Rady pre poľnohospodárstvo predĺžila do roku 2010 aj zjednodušenú schému priamej pomoci, ktorú uplatňuje osem nových členských štátov. V záujme zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky ČR, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac »budú využívať schému jednotnej platby na plochu (SAPS) ďalšie dva roky, až do konca roku 2010. Podľa SAPS jednotné nároky podľa hektárov sa uspokojujú vo všetkých regiónoch z regionálnych finančných rámcov. Konferencia "Etika a bioetika vo vede a vzelávaní na MZV SR - Slovenská komisia pre UNESCO v spolupráci so Sekretariátom UNESCO a so Slovenským výborom pre bioetiku, slovenskou vedeckou a akademickou obcou pripravuje konferenciu s medzinárodnou účasťou na tému "Etika a bioetika vo vede a vzdelávaní", ktorá sa uskutoční dňa 15. decembra 2006 na MZV SR, ul. Hlboká cesta 2, Bratislava. Nad konferenciou prevzal záštitu predseda vlády SR a otvorí ju úvodným prejavom pán Dušan Čaplovič, podpredseda Vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Jednou z priorít UNESCO je podpora vedy, výskumu a etiky správania vo vede. Obava z rizík vedeckého výskumu núti svetové spoločenstvo vypracovať predbežný „princíp opatrení“ nielen na ochranu ľudstva a životného prostredia, ale aj v oblastiach uplatnenia biológie v medicíne a biotechnológiách. UNESCO na základe mandátu Valného zhromaždenia OSN vytvorilo v roku 1993 Medzinárodný výbor pre bioetiku a v roku 1998 Medzivládny výbor pre bioetiku a Svetovú komisiu pre etiku vedeckého poznania a technológií (COMEST) a prijalo v oblasti bioetiky tri deklarácie: “Univerzálna deklarácia o ľudskom genóme a ľudských právach“ (1997), schválená VZ OSN v roku 1998, „Medzinárodná deklarácia o ľudských genetických dátach“ (2003), „Univerzálna deklarácia o bioetike a ľudských právach“ (2005). Snahou UNESCO je pripraviť kódex etického správania vedcov, majúc na zreteli ľudskú a sociálnu stránku vedy a jej objavov a transparentnosť vedeckého výskumu a jeho aplikácie. Cieľom konferencie je prispieť k vedeckej kultúre a etike vo vzdelávacom procese a vedeckom výskume. Miroslav Jureňa: 90% prostriedkov na dotácie vyplatíme už do konca roka - Minister pôdohospodárstva SR potvrdil, že ministerstvo pôdohospodárstva vyplatí už do konca tohto roku 9 miliárd Sk agrodotácií. Predstavuje to 90 % všetkých prostriedkov určených na priame platby poľnohospodárom. Už tento týždeň dostanú poľnohospodári prvé peniaze. Miroslav Jureňa zároveň avizoval aj zmenu systému financovania. Čerpanie prostriedkov na dotácie prechádza spod Ministerstva financií SR priamo pod správu MP SR. Výsledkom tejto zmeny bude urýchlenie ich čerpania. Do konca decembra má ministerstvo vyplatiť aj 200 miliónov Sk určených pre poľnohospodárov postihnutých najmä povodňami 30.11.2006 M. Jureňa: Rozhodnutia o podporách sa už vydávajú - Ako dnes informoval verejnosť minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa - Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) už vydáva rozhodnutia na vyplatenie podpôr v poľnohospodárstve. Medzi 14 507 žiadateľov by sa malo rozdeliť 10,5 miliardy Sk. Pre upresnenie minister uviedol, že na jednotnú platbu na plochu bude vyplatených 4,8 miliardy Sk, na plodiny na ornej pôde 2,2 miliardy Sk (táto suma je zo zdrojov štátneho rozpočtu), osobitná platba na cukor dosiahne 441 miliónov Sk, platba pre pestovateľov chmeľu 2,7 milióna Sk. Pestovateľom tabaku je určených 112,2 milióna Sk, pre chovateľov dojčiacich kráv 120 miliónov Sk a pre chovateľov oviec a kôz 171 miliónov Sk. Zvyšné približne 3 miliardy Sk pôjdu na podporu tzv. znevýhodnených oblastí. Približne 90 až 95 % rozhodnutí týkajúcich sa platieb na zvieratá alebo na plochu už bolo distribuovaných na regionálne pracoviská PPA, z nich si zhruba 10 % rozhodnutí žiadatelia o podporu už aj prevzali. Podľa informácie riaditeľa odboru priamych platieb PPA Andreja Gajdoša - ak si žiadateľ rozhodnutie prevezme a je spokojný s výrokom rozhodnutia, to znamená, že súhlasí s výškou stanovenej podpory, ktorú mu agentúra vypočítala, môže sa vzdať odvolania priamo na regionálnom pracovisku. Rozhodnutie je tak právoplatné a vykonateľné. To znamená, že do 1 až 2 dní PPA zasiela peniaze do štátnej pokladnice, odkiaľ sa dostávajú na účty žiadateľov. V rámci priamych podpôr dostane žiadateľ napríklad ako jednotnú platbu na plochu 2 459,93 Sk na hektár, osobitnú platbu na cukor 14 058,19 Sk na hektár, platba na chov dojčiacich kráv je 4 300 Sk na kus a platba na chov bahníc, jariek a kôz 560 Sk na kus. V súlade s Plánom rozvoja vidieka na roky 2004 – 2006 - sadzby na hektár v prípade znevýhodnených oblastí a oblastí s environmentálnymi obmedzeniami sa pohybujú podľa kategórie a typu znevýhodnených oblastí. Pre horské oblasti je to od 3 001 do 4 405 Sk, pre ostatné znevýhodnené oblasti od 1 089 do 3 068 Sk. Pre oblasti so špecifikovanými nevýhodami od 813 do 1 921 Sk a pre oblasti s environmentálnymi obmedzeniami (chránené vtáčie územia) je to suma 1 584 Sk. vystavené 30.11.2006 Produkcia obilnín na Slovensku klesla - BRATISLAVA - Úroda hustosiatych obilnín v hospodárskom roku 2005/2006 dosiahla 2,2231 milióna ton. V porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 11,3 percenta. Hektárový výnos za tento rok predstavuje 3,82 t/ha, kým vlani bol priemer 3,93 t/ha. „Pokles produkcie u nás v porovnaní s okolitými krajinami však nie je až taký veľký,“ povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Ceny potravinárskej pšenice vzrástli medziročne asi o 500 až 600 korún za tonu na teraj­ších 4300 až 4500 korún za tonu a cena sladového jačmeňa o 800 korún za tonu na asi 5-tisíc korún. (tasr) [14. 10. 2006] Cena zemiakov na Orave môže dosiahnuť aj 13 Sk za kg - Cena zemiakov na zimné uskladnenie môže dosiahnuť v regióne Oravy 10 až 13 Sk za kilogram. Všetko bude závisieť od ich dovozu zo zahraničia. Oravskí poľnohospodári nepredávajú teraz zemiaky odberateľom, výnimku tvoria ich pracovníci. "Pestovatelia uskladňujú zemiaky a čakajú ako sa budú vyvíjať ceny tejto plodiny na trhu," povedal riaditeľ Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Dolnom Kubíne Michal Šulič. Tohtoročné priemerné hektárové (ha) výnosy zemiakov v regiónoch Oravy - v okresoch Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo predstavuje približne 18 ton (t). Sú asi o 5 t vyššie ako vlani. Kvalita plodiny je dobrá. V regióne Oravy pestovali poľnohospodárske podniky v tomto roku zemiaky na ploche 98 ha. Z nich až 55 ha patrilo Poľnohospodárskemu družstvu Trsteník v Trstenej, ktoré malo konzumné zemiaky zasadené na ploche približne 50 ha, na zvyšnej výmere sa urodili sadbové zemiaky. Zemiakov je na Orave podľa Šuliča málo, lebo klesli ich pestovateľské plochy. Oproti vlaňajšku je ich menej asi o 80 ha. Poľnohospodári predávajú zemiaky väčšinou mimo svojho regiónu. Zásobujú nimi nemocnice, školy, vojenské posádky a podobne. Totiž takmer každá rodina si ich tam dopestuje pre vlastnú potrebu vo svojich záhradkách a na políčkach pri dedine. Ekologické potraviny ústrednou témou Dní ekologického poľnohospodárstva - Ekologické potraviny budú ústrednou témou 2. ročníka Dní ekologického poľnohospodárstva, ktoré od 29. septembra na Slovensku organizuje zväz ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia. Podujatia sa začnú v piatok popoludní o 13.00 h v Bratislave na Nám. SNP. Návštevníci budú môcť ochutnať a kúpiť si celý rad biopotravín pôvodom zo Slovenska. V nasledujúcich dňoch privítajú záujemcov vybrané slovenské ekofarmy na akcii otvorených dverí spojených s prednáškami a ochutnávkami. Tohtoročný ročník Dní ekologického poľnohospodárstva slávnostne uzavrie Konferencia ku Svetovému dňu potravín 16. októbra v Nitre spojená s vyhlásením najobľúbenejšej biopotraviny roka 2006. TASR o tom informovala Klaudia Medalová z Centra environmentálnych aktivít Nové trendy v oblasti nealkonápojov predstavila konferencia SOFT DRINK 2006 - Predstaviť nové trendy a poznatky v oblasti nealkoholických nápojov a informovať pracovníkov z brandže o platnej legislatíve bolo cieľom 5. medzinárodnej konferencie SOFT DRINK FORUM 2006, ktorá sa konala 19. septembra v Bratislave. Konferencia bola zároveň miestom na tvorivú diskusiu medzi zástupcami štátnej správy a podnikateľmi a zabezpečila pre obe strany zmysluplnú a prospešnú komunikáciu. Diskutovali nielen o trhu nealkoholických nápojov, aditívach, ale aj o technológií obalov a novinkách v tejto oblasti. Jednou z tém konferencie bola Voda pre život, kde sa prednášajúci zamerali na teoretickú základňu v oblasti nealkoholického priemyslu, jeho ciele a očakávané trendy. Úlohy a poslanie Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM) predstavil zastupujúci predseda predstavenstva Ján Vojtko. Informoval o podnikateľských a investičných aktivitách v nealkoholickom priemysle a potravinárstve a upozornil na podporu konkurencieschopnosti tohto odvetvia v SR. Vyzval na kontinuálny rozvoj odvetvia a podporu zdravého životného štýlu, ktorého súčasťou je konkurenčná výhoda a rozvoj pitného režimu, ktorý predstavuje významný faktor pre zdravie obyvateľstva. O štatistických prehľadoch a analýzach vplyvov akciových zliav nápojov na nealkoholický trh Slovenska hovorili Vladimíra Šebková z GfK Praha a Veronika Némethová z prieskumnej agentúry GfK Slovakia. Vplyv zmien životného štýlu obyvateľstva na trendy v nealkopriemysle a spôsob ich marketingovej komunikácie priblížila účastníkom konferencie Andrea Milošovičová z Trenčianskych minerálnych vôd. V diskusii odzneli aj príspevky o Kúpeľnom zákone a o osude recyklovaných plastov v potravinárstve. Garantom podujatia bola Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku a organizátorom INCOMA Slovakia. Najlepší farmári konkurujú Európe. - Najlepšie slovenské poľnohospodárske podniky sa vyrovnávajú západoeurópskej špičke, a to najmä vo výrobných ukazovateľoch. Ako celok však poľnohospodárstvo stále zaostáva za konkurentmi zo starých členských krajín Európskej únie. Ukázal to jedenásty ročník súťaže Top Agro Slovensko, ktorá dáva obraz o najvýkonnejších agrofirmách a práci ich manažmentov. Vlaňajšok bol pre farmárov menej priaznivý ako predchádzajúci rok. Práve on však ukázal, aká je kvalita práce farmárov a vedení podnikov v čase, keď sa zhoršia poveternostné či ekonomické podmienky. Všetky poľnohospodárske firmy zaznamenali zníženie zisku. Medziročne sa znížil takmer o jednu miliardu až na úroveň 575 miliónov korún. Úrody znepokojujú konkurenciu "Efektívne hospodáriace firmy však stratili menej ako priemerné a podpriemerné," povedal riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas. ,"Najlepšie podniky vyrábajú najviac obilia, mlieka, mäsa a postupne vytlačia z trhu tie, ktoré sú stratové," predpovedá Blaas. Slovenská špička dosiahla vlani niekoľko pozoruhodných výsledkov. Napríklad najlepší pestovatelia kukurice ako absolútny víťaz Top Agro Slovensko farmár Ivan Gombár či PD Kalná nad Hronom zobrali po 11 ton kukurice priemerne z hektára. Farmár Zdenek Černay dosiahol 50-tonové úrody zemiakov, PD v Chtelnici zasa malo priemernú úrodu cukrovej repy 80 ton z hektára. Rakúskej konkurencii z týchto výsledkov naskakuje husia koža. Dôvod je jednoduchý - slovenské poľnohospodárske podniky hospodária na desať- až stonásobne väčších poliach ako rakúski farmári. V chotároch najlepších slovenských firiem pracujú najmodernejšie traktory a kombajny. Podniky zredukovali počty ľudí na 10 až 20 percent stavu oproti roku 1990 a dosahujú už produktivitu práce od 1,5 do 3 miliónov korún. Farmári na Slovensku však stále nedržia krok s konkurenciou vo výške podpôr. "Keby sme dostávali toľko čo západoeurópski roľníci, máme ich vo vrecku," tvrdí predseda PD Kalná Juraj Varsányi. Slovenskí farmári však musia na svojich súperov vystačiť zatiaľ len s 54 percentnými priamymi platbami. Tento rozdiel sa však podľa farmára Ivana Gombára dá vyrovnávať manažérskym umením len do istej miery. Rok 2005 bol pre poľnohospodárske podniky príznačný investičnou aktivitou. Investície sa zvýšili medziročne o 43 percent a dosiahli najvyšší objem (10,6 mld. Sk), aký sa dostal do poľnohospodárstva od roku 1990. "Toto zvýšenie je, pravda, dôsledkom toho, že vlani sa vyplatila aj časť peňazí z prostriedkov na rozvoj vidieka z roka 2004. Aj preto sa vlani dosiahla najvyššia miera investovania," podotýka analytička Výskumného ústavu ekonomiky Zuzana Chrastinová. Banky uverili dotáciám Rok 2005 bol zlomový aj z hľadiska záujmu bánk o investovanie do poľnohospodárstva. Okrem tradičných bankových domov ako UniBanka, Všeobecná úverová banka začali úvery farmárom ponúkať Tatrabanka, OTPBanka, Slovenská sporiteľňa, ČSOB. Podľa Chrastinovej rastúci záujem bánk o poľnohospodársku klientelu súvisí s európskymi podporami. Dotácie sa stávajú pre poľnohospodárske podniky rozhodujúce a prispievajú k ich lepšej bonite v hodnotení bankovou sférou. Zvýšená dôvera bánk v úspešné hospodárenie farmárov istené európskymi dotáciami sa prejavila v medziročnom zvýšení úverov o 30 percent. Dovedna majú poľnohospodári úvery za 8,3 miliardy korún. Čím lepšie hospodárske výsledky, tým krajší chotár. Farmári Klára a Ľudovít Kissovci zo Želiezoviec, vari najväčší pestovatelia zeleniny v strednej Európe (vyše 400 hektárov) majú plantáže akoby vystrihnuté z prospektov. Nie sú však jediní. Čoraz viac farmárov si uvedomuje, že práve ich pole a lúka sprostredkúva prvý kontakt občanov s nimi. Ak ľudia vidia starostlivo obrobené role, je im jasné, že podpora, ktorú poberajú farmári, našla správneho adresáta. Slovensko - vidiecke aj mestské - prichádza dnes na nitriansku výstavu Agrokomplex. Práve tu v skoncentrovanej podobe môžu ľudia vidieť, kam sa uberá moderná poľnohospodárska a potravinárska výroba. Jozef Sedlák, PRAVDA SPPK pozitívne hodnotí snahu vlády dorovnať priame platby poľnohospodárom. - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) pozitívne hodnotí fakt, že vláda vo svojom programovom vyhlásení považuje oblasť pôdohospodárstva za svoju prioritu. Oceňuje tiež, že sa vláda zaviazala dorovnať priame platby do výšky, akú umožňuje zmluva o pristúpení SR do Európskej únie (EÚ) a naplno využívať opatrenia štátnej pomoci poľnohospodárskemu sektoru. "Privítali sme aj záväzok zvýšiť ochranu spotrebiteľov, spracovateľov a dodávateľov potravín pred zneužitím ekonomickej sily obchodných reťazcov," uviedol pre TASR predseda SPPK Ivan Oravec. Pozitívne hodnotí aj fakt, že vláda chce prehodnotiť navrhnutý strategický plán rozvoja vidieka s dôrazom na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov. Ocenil tiež záväzok vlády realizovať prvky vzdelávania a poradenstva, a tak spoločne s podporením poľnohospodárskej vedy napĺňať ciele rozvoja znalostnej ekonomiky v agrárnom sektore. SPPK verí, že vládou deklarované prehodnotenie dane z pozemkov bude znamenať zmiernenie jej následkov na podnikateľov v agrárnom sektore. "Zároveň však chceme vyzvať vládu, aby sa pokúsila ešte v tomto roku nájsť mimorozpočtové zdroje na doplnenie priamych platieb do výšky 65 %, a tým čiastočne eliminovať negatívne následky v ekonomike z dôvodu mimoriadne vysokých teplôt a obrovského deficitu zrážok v poslednom období," dodal Oravec. (©TASR) Spoločnosť Zagro Michalovce vykúpila zatiaľ iba 40 ton bazového kvetu. - Zhruba 40 ton bazového kvetu vykúpila doposiaľ spoločnosť s ručením obmedzeným Zagro Michalovce. V týchto dňoch začína s výkupom čučoriedok. V uplynulých rokoch sa spoločnosť orientovala aj na výkup jahôd a ríbezlí, ale počas tohtoročnej sezóny od tohto zámeru odstúpila. "Nevykupovali sme, pretože sa to jednoducho neoplatí. Kilogram ríbezlí stojí 5 korún a presne toľko potrebujeme na zaplatenie zberača, podobne je to aj s ďalším ovocím," uviedol pre TASR riaditeľ Zagra Imrich Hrubý. Dodal, že spoločnosť počíta s výkupom ďalšieho lesného bobuľového ovocia. Podľa Hrubého je situácia v súvislosti s výkupom ovocia zlá v celej Európe. "Dôvodom stagnácie je prepad cien," povedal. Vlani dosiahla spoločnosť zisk pred zdanením v objeme asi pol milióna korún, čo je zhruba na úrovni predchádzajúceho roka. V tomto roku jej vedenie nevie odhadnúť výšku zisku v dôsledku nekonsolidovanej situácie na trhu a výrazného prepadu cien záhradného ovocia. Zagro, s. r. o., Michalovce vykúpila vlani vyše 700 t ovocia. Celá produkcia spoločnosti orientujúcej sa na výkup a zmrazenie spomínaných komodít putuje do krajín Európskej únie. Do nákupu mraziarenského auta investovala milión Sk. Rrovnaký objem financií investovala vlani do tunela na zmrazovanie ovocia a do záložných kompresorov. Spoločnosť zamestnáva 15 stálych pracovníkov. (TASR) 26.07.2006 Priemerná úroda z hektára pšenice je zatiaľ 4,51 tony. - Podľa monitoringu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa dnešnému dňu sa pozbieralo 34,3 % pšenice zo sledovanej plochy osiatej touto plodinou. Priemerná úroda z hektára je zatiaľ 4,51 tony (t) pšenice. "Vzhľadom na mimoriadne horúce počasie a zahorenosť časti úrody však samospráva predpokladá, že zber ďalších plôch tento ukazovateľ zníži," uviedol hovorca SPPK Stanislav Nemec. Štatistický úrad (ŠÚ) SR vo svojich odhadoch (k 20. júnu) predpovedal tohtoročný hektárový priemer 3,98 t pšenice. Podľa hlásení regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr vychádza doterajšia priemerná hektárová úroda jačmeňa na 4,15 t, pričom štatistický odhad sa očakáva na úrovni 3,62 t. "Ani túto hranicu nepovažuje SPPK za nereálnu, pretože pokračujúca žatva zníži doterajší priemer aj v prípade tejto plodiny," dodal Nemec. Hektárový priemer repky olejnej z pozbieranej výmery viac ako 40 500 hektárov vychádza na 2,43 t. Podľa odhadu ŠÚ SR by mala priemerná hektárová úroda repky dosiahnuť 2,16 t, zatiaľ čo minuloročná skutočnosť bola o 0,05 t na hektár vyššia. (TASR) 27.07.2006 Organizovaný trh s agrovýrobkami v SR upraví novela zákona podľa nariadení ES - Návrh novely zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami stanovuje nový režim v rámci spoločnej organizácie trhov (SOT). Režim je doplnený o relevantné nariadenia Rady ES. Predkladateľom materiálu je Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Vláda ho v stredu schválila s pripomienkou. Materiál uvádza, že na zabezpečenie lepšieho odbytu sa výrobcovia komodít, napr. zeleniny, ovocia, kvetov, rýb a rybích výrobkov, organizujú do spoločných organizácií výrobcov, skupín výrobcov alebo združení organizácií výrobcov. Podľa nariadení ES musia byť tieto skupiny výrobcov uznávané a kontrolované národnými autoritami. Návrh novely zákona bol preto doplnený o ustanovenia týkajúce sa organizácie výrobcov a uznávacieho procesu a tiež o nové pojmy v zmysle predpisov ES. Predkladateľ pripomína, že z vybraných komodít má Európska komisia postupne prijímať pre ovocie a zeleninu, rezané kvety, ryby a rybie výrobky "tzv. spoločné obchodné normy na kvalitu", čo je iný názov pre odbytové normy, marketingové štandardy kvality, trhové normy. "Kontroly realizované v rámci SOT sa preto označujú ako kontroly zhody s obchodnými normami kvality a majú špecifický charakter," zdôrazňuje sa v návrhu novely zákona. Pre ich správny výkon je nevyhnutné pravidelné školenie a zvyšovanie kvalifikácie inšpektorov, ako určujú aktuálne nariadenia ES. Platí to najmä pri ovocí a zelenine, kde ich rôznorodosť a veľký počet druhov rýchlo podliehajú skaze. Novela zákona ďalej upravuje podrobnosti v tých častiach, kde bolo potrebné upraviť výkon kontroly zhody a delegovať kompetencie členského štátu na národnej úrovni podľa nariadenia Komisie (ES) z júna 2001. Ide o výkon kontroly zhody čerstvého ovocia a zeleniny s obchodnými normami. V praktickom výkone kontroly zhody sa upravujú v národnom právnom poriadku aj sankčné opatrenia, ak sa neplnia nariadenia ES. Ide o možnosť uloženia opatrení na nápravu alebo pokuty pri neplnení podmienok priamo autorizovanými inšpektormi Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR a inšpektormi regionálnych správ s týmto zameraním. Kontroly ostatných mechanizmov SOT vykonávajú pracovníci Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). (TASR) Slovensko nesúhlasí s likvidáciou viníc v rámci európskej vínnej reformy - Slovensko nesúhlasí s likvidáciou viníc v rámci navrhovanej reformy európskeho trhu s vínom, ktorú prednedávnom predlžila Európska komisia. Uviedol to minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa počas zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo. Súčasťou opatrení na reformovanie vinárskeho sektora, ktoré EK navrhla, je dobrovoľná likvidácia 400 000 hektárov viníc (z celkovej plochy 3,4 milióna hektárov) v období 5 rokov, pričom EK navrhuje kompenzáciu v celkovej hodnote 2,4 miliardy EUR. Približne polovica z európskych subvencií pre vinice, ktoré predstavujú sumu 1,2 miliardy EUR, sa totiž každoročne použije na tzv. krízovú destiláciu, ktorou sa spracúva nadbytočné víno na lieh. Podľa Jureňu je vínna reforma pre Európu veľmi dôležitá, no treba hľadať iné riešenia na zvýšenie konkurencieschopnosti producentov vín, ako je likvidácia viníc. Proti nej sa stavajú aj veľkí pestovatelia ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko, ale aj Rakúsko. "Na Slovensku máme v súčasnosti celkovo 22 000 hektárov viníc a boli by sme veľmi neradi, aby sme museli z tohto čísla ísť na nejaké nižšie. Zaujali sme teda stanovisko, že nesúhlasíme s klčovaním," objasnil postoj Slovenska voči návrhu EK slovenský minister. Návrh EK takisto predpokladá zákaz pridávania cukru do vín. Počas debaty o tejto otázke podľa Jureňu vznikla situácia "sever proti juhu". Zatiaľ čo juhoeurópske krajiny na čele s Francúzskom a Talianskom sa zasadzujú za nepoužívanie cukru, Slovensko, rovnako ako Rakúsko, či Česko nesúhlasia so zákazom. "U nás sa vyskytujú roky, kedy cukor naši producenti musia používať," odôvodnil slovenské stanovisko Jureňa. Podľa neho sa Slovenska netýka ani tak nadprodukcia, ako hrozba dovozu lacných muštov z južnej Európy. "Pochopiteľne sa chceme tomuto brániť a chceme smerovať našu produkciu na kvalitné odrodové vína. Naše vína majú svoje typické vlastnosti, ktoré zase nemajú južanské, pretože majú vyšší obsah kyselín, majú prejav v podobe aromatických látok. Takže my sa zaoberáme tým, aby sme uchovali možnosť pestovania týchto pre nás typických odrôd," vyhlásil slovenský minister. Konkrétny návrh by chcela EK predložiť koncom tohto, prípadne začiatkom budúceho roka po dôkladnej diskusii. Reforma vinárskeho rezortu sa naposledy uskutočnila v roku 1999. Európska únia je najväčším producentom, vývozcom i spotrebiteľom vína na svete, keď sa podieľa 60 % na svetovej produkcii a rovnakým podielom na svetovej konzumácii. V poslednom období je však únia vystavená dovozu lacnejšieho vína z USA, Čile, Austrálie či Nového Zélandu. V priebehu uplynulých 5 rokov predstavovala priemerná produkcia vína v rámci EÚ 178 miliónov hektolitrov s hodnotou 16,1 miliardy EUR. Najväčším európskym výrobcom vína je Francúzsko, nasledované Talianskom a Španielskom. (TASR) Ministri odmietajú návrh EK na zníženie dotácii pre farmárov - BRUSEL 19. júla (SITA/Reuters) - Vyše polovica ministrov pre poľnohospodárstvo členských štátov Európskej únie nesúhlasí s navrhovanými opatreniami Európskej komisie na zníženie štátnych dotácii pre farmárov. V liste, ktorý vypracovalo rakúske ministerstvo poľnohospodárstva s podporou pätnástich ďalších štátov vrátane poľnohospodárskych veľmocí ako Francúzsko, Nemecko či Poľsko, ministri žiadajú eurokomisárku pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerovú-Boelovú, aby prehodnotila návrh na zrušenie a zníženie niektorých farmárskych dotácií. "Navrhované regulácie idú nad rámec toho, čo považujeme za nevyhnutné, alebo citlivé v kontexte Lisabonskej stratégie,“ uvádzajú ministri. EK sa snaží obmedzovať štátne zásahy vrátane dotácií vo všetkých odvetviach. Sporný návrh počíta so zrušením dotácií na propagáciu poľnohospodárskych produktov obmedzením štátnych príspevkov na financovanie programov rozvoja vidieckych oblastí ako aj zmenou pravidiel postupu v prípade chorôb chovných zvierat. Eurokomisárka v reakcii na list uviedla, že chápe obavy poľnohospodárov, nenaznačila však, do akej miery je ochotná ustúpiť ich požiadavkám. "Už som ministrom povedala, že nie som hluchá, členské štáty už mali možnosť vyjadriť svoje obavy a návrhy. A ja som ich počúvala pozorne,“ vyhlásila Mariann Fischerová- Boelová. Navrhované opatrenia sú súčasťou revízie pravidiel štátnej pomoci v poľnohospodárstve na obdobie rokov 2007-2013, v rámci ktorej by mal počet regulácií klesnúť zo siedmich na tri. SITA Jureňa vymenil dve tretiny riaditeľov - Nový minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa vymenil dve tretiny generálnych riaditeľov na svojom ministerstve. Informovala o tom televízia Markíza. Jureňovu dôveru si z deviatich riaditeľov udržali len traja."Je to normálne a prirodzené, že chcem v prvom rade pracovať s ľuďmi, ktorým dôverujem," povedal minister Jureňa, ktorého do funkcie nominovala ĽS-HZDS expremiéra Vladimíra Mečiara. Rozhodnutie ministra sa nepáčilo jeho predchodcovi Zsoltovi Simonovi zo Strany maďarskej koalície. "Ja to považujem za deň dlhých nožov," povedal. ĽS-HZDS sa dostalo do vlády po ôsmich rokoch. Okrem Jureňu ho vo vláde zastupuje aj minister spravodlivosti Štefan Harabin. HZDS sa podarilo do vlády dostať aj napriek doteraz najslabšiemu volebnému výsledku v histórii, keď hnutie Vladimíra Mečiara podporilo 8,79 percenta voličov. ČTK Vláda schválila podmienky poskytovania platieb na opatrenie agroenvironment - Podpora poľnohospodárstva a obnova ekologickej stability poľnohospodárskej krajiny sú cieľmi nariadenia, ktoré prerokovala a schválila vláda SR. Nariadenie o poskytovaní platieb na opatrenie agroenvironment a životné podmienky zvierat určí podmienky poskytovania platieb pre žiadateľov. Malo by tiež zabezpečiť ochranu základných zložiek životného prostredia a ekologizáciu hospodárenia v poľnohospodárskej krajine. Žiadateľ o poskytovanie platby bude musieť dodržiavať podmienky ako napríklad udržiavanie obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy tak, aby nedochádzalo k jej degradácii, dodržiavať ochranu rastlín v ovocných sadoch a vinohradoch pri aplikácii prípravkov na ochranu rastlín alebo ochraňovať vodné biotopy. Z nariadenia, ktoré vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR, ďalej vyplýva, že v nasledujúcom programovom období, teda v rokoch 2007 až 2013, budú podmienky pre poskytovanie agroenvironmentálnych platieb a platieb za životné podmienky zvierat stanovené odlišne. "Poľnohospodári, ktorí uzatvorili zmluvy s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou do konca roka 2006 a zaviazali sa plniť podmienky na päťročné obdobie, budú dodržiavať podmienky ustanovené týmto návrhom nariadenia vlády, čiže platným právnym predpisom v čase uzatvorenia zmluvy," vysvetľuje MP. "Nariadením vlády sa upravuje zníženie platieb za nedodržanie podmienok na pridelenie podpory, ktoré sú povinní žiadatelia o podporu dodržiavať v rámci agroenvironmentálneho opatrenia, teda opatrenia, ktoré má za cieľ podporiť takú poľnohospodársku výrobu, ktorá bude šetrná k životnému prostrediu a povedie k jeho zlepšeniu," uvádza sa v materiáli MP SR. Nariadenie vlády je vypracované v súlade s Plánom rozvoja vidieka SR na roky 2004-2006, pričom osoby oprávnené žiadať o agroenvironmentálnu podporu pre jednotlivé záväzky budú musieť dodržiavať podmienky definované v tomto pláne počas celého obdobia, v ktorom poberajú platby, teda najneskôr do roku 2010. Oznámenie - PPA oznamuje, že do 13. kola verejnej súťaže č. 1/2005/J na predaj jačmeňa z intervenčných zásob Slovenskej republiky na vývoz do tretích krajín, ktorého uzávierka bola 8. júna 2006, bol prihlásený jeden uchádzač s ponukou v množstve 23 092,370 ton. Po predložení ponuky na Riadiaci výbor pre obilniny do Bruselu bolo Slovenskej republike schválených 23 092 ton jačmeňa na vývoz do tretích krajín. Zverejnený Predajný zoznam k nasledujúcemu uzávierkovému dňu je zaktualizovaný. Uzávierka predkladania ponúk do 14. kola verejnej súťaže je 15. júna 2006 (štvrtok) do 9.00 hod. O slovenské výrobky bol v Amsterdame veľký záujem - V termíne 30.-31.5.2006 sa pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva SR po prvýkrát zrealizovala spoločná prezentácia potravinárskych spoločností formou národnej expozície na svetovom veľtrhu privátnych značiek PLMA v Amsterdame. Na veľtrhu zaznamenali rekordný počet vystavovateľov presahujúci počet 3000 stánkov zo 60 krajín sveta, vrátane viac než 30 národných a regionálnych pavilónov. Obchodné siete predstavujú nosný podiel na trhu maloobchodu v celej Európe a sila privátnych značiek je od 16 % - SR, ČR, Taliansko, až po 42% - Veľká Británia. V rámci slovenskej národnej expozície o rozlohe 100 m2 sa prezentovalo 10 spoločností: Mlynsko Pekárenský a Cestovinársky podnik Spišská Nová Ves; výrobca mrazenej zeleniny, ovocia a rýb RADOMA Bratislava; výrobca konzervovanej zeleniny a ovocia NOVOFRUCT Nové Zámky a A+Z Ryšňovský; výrobca cereálií a extrudovaných kukuričných výrobkov VEPY Trstená; výrobca ovocných štiav McCARTER Bratislava; Pečivárne Liptovský Hrádok; producent medu a orechov Apis Veľké Kapušany; výrobca cukroviniek IDC Holding Sereď a výrobca musli tyčiniek Tekmar Nitra. Počas dvoch dní jej trvania výstavu navštívili odborníci a zástupcovia obchodných sietí z celého sveta. Na slovenskom stánku sa uskutočnilo celkom vyše 120 rokovaní so zástupcami obchodných sietí tak z krajín bývalého východného bloku a západnej Európy, ako aj z mimoeurópskych trhov. Záujem o konzervovanú zeleninu a ovocie od výrobcov A+Z a Novofruct prejavili obchodníci z Poľska, Litvy, Českej republiky a Francúzska; o mrazenú zeleninu z Radomy bol záujem z Kanady, Bulharska, Španielska, Chorvátska, Ruska a Slovenska. O výrobky spoločnosti Apis - med a orechy sa zaujímali obchodné siete z Rakúska, Francúzska, Holandska, Izraela i z arabských krajín. Naše pekárenské výrobky najviac zaujali partnerov z Anglicka, Litvy, Španielska, Portugalska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Francúzska, ako aj z Kanady, či Alžírska. Veľkému záujmu sa tešili ovocné šťavy a džúsy spoločnosti McCarter, ktorá na výstave uskutočnila viac než 40 rokovaní. Spoločnosť Vepy realizovala 13 obchodných stretnutí s partnermi najmä z Rumunska, Chorvátska, Lichtenšteinska a Slovinska. Slovenský stánok pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva SR zrealizovala Intervenčná agentúra. Na národnom stánku boli prezentované aj výrobky, ktorých výrobcovia sa osobne nezúčastnili na podujatí, a to najmä mliečne výrobky, oleje a mäsové výrobky. Všetci vystavovatelia národného stánku SR vyjadrili s priebehom veľtrhu spokojnosť, a väčšina vyjadrila záujem o účasť aj na budúcich ročníkoch. www.mpsr.sk Podmienky podpory v poľnohospodárstve priamymi platbami stanoví nariadenie vlády - Podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb stanovuje nariadenie vlády, ktorého návrh predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR do pripomienkového konania. Nariadením vlády sa do právneho poriadku SR preberajú podmienky poskytovania podpôr v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu, doplnkových vyrovnávacích platieb a osobitnej platby na cukor. Žiadosť o priamu platbu môže podať fyzická osoba a právnická osoba. Jednotná platba na plochu sa poskytne na poľnohospodársky obhospodarovanú pôdu, ak bola obhospodarovaná a udržiavaná k 30. júnu 2003, ak dosahuje výmeru najmenej 1 hektár (ha) a ak je udržiavaná v súlade s poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami. Doplnková priama platba sa poskytuje formou platby na plodiny pestované na ornej pôde, platby na vybrané odrody tabaku, platby na chmeľ, platby na chov dojčiacich kráv a platby na chov oviec a kôz. Prvé tri formy platby možno poskytnúť žiadateľovi, ak spĺňa podmienky na poskytnutie jednotnej platby na plochu. Osobitná platba na cukor sa poskytne na pestovateľskú plochu cukrovej repy v hospodárskom roku 2005. Pestovateľská plocha cukrovej repy sa určí na základe výmery cukrovej repy uvedenej žiadateľom v deklarácii poľnohospodárskych pozemkov, v žiadosti o jednotnú platbu na plochu v hospodárskom roku 2005. Osobitná platba na cukor sa poskytne žiadateľovi, ak spĺňa podmienky poskytnutia jednotnej platby na plochu a ak predloží dodávateľské zmluvy na cukrovú repu z hospodárskeho roku 2003/04 a zmluvy uzatvorené podľa osobitného predpisu z hospodárskych rokov 2004/05 a 2005/06. Ak žiadateľ o osobitnú platbu na cukor nepredložil v roku 2005/06 žiadosť o jednotnú platbu na plochu, pričom spĺňa podmienky, pestovateľská plocha na rok 2005/06 sa určí ako podiel množstva uvedeného v dodávateľskej zmluve z hospodárskeho roku 2005/2006 a referenčnej úrody 50 ton na hektár. Návrh nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú právne akty Európskych spoločenstiev v oblasti priamych platieb, tiež stanovuje termín na podávanie žiadostí o priame platby. Aj v tejto oblasti totiž necháva európska legislatíva priestor členským štátom, aby si upravili termín podávania vo vnútroštátnych predpisoch. Nariadenie vlády SR by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2007. Pivo je zdravé, posilňuje kosti - Pivo prospieva ľudskému zdraviu, samozrejme ak sa pije umiernene a s pôžitkom, hlásia učenci zo všetkých kútov Európskej únie. Britský profesor Jonathan Powell dokázal, že pivo obsahuje prírodný silikón, ktorý posilňuje kosti a bráni osteoporóze.Rakúsky profesor Manfred Wanzl zase v pive objavil látky, ktoré znižujú riziko vzniku Alzheimerovej choroby, kým Jean-Michel Lecerf z francúzskeho Pasteurovho inštitútu zistil, že zdravú životosprávu významne podporuje jačmeň a chmeľ prítomný v pive. Podľa Norberta Franka z univerzity v nemeckom Heidelbergu funguje práve chmeľ ako účinná látka proti vzniku rakovinových nádorov. Brusel zvýšil Slovensku mliečnu kvótu o 27 000 ton ročne - Slovenskí producenti mlieka môžu od 11. mája zvýšiť svoju ročnú produkciu o 27 miliónov kilogramov (27 000 ton). Rozhodol o tom Riadiaci výbor Európskej komisie pre mlieko a mliečne výrobky, ktorý schválil požiadavku Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR v plnej výške. Rozhodnutie platí spätne od 1. apríla 2006, kedy sa podľa pravidiel Európskej únie (EÚ) začína nový kvotačný rok. Doterajšia ročná kvóta SR pre výrobu mlieka bola 1,013 milióna ton. Prístupová zmluva však umožňuje členskej krajine jej navýšenie, ak splní stanovené kritériá. Slovensko tak muselo vo svojej žiadosti vydokladovať opodstatnenosť svojej požiadavky, a to údajmi o vývoji produkcie a spotreby mlieka od roku 2000. Dodatočná kvóta bude teraz v rámci SR prerozdelená medzi jednotlivé subjekty na základe ich žiadostí, ktoré podali na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). V zmysle Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ platia pre produkciu kravského mlieka prísne podmienky. Každá členská krajina má pridelenú ročnú kvótu, ktorej prekročenie znamená pre ňu sankcie vo forme pokuty. Slovensko podľa predbežných údajov PPA naplnilo vlani ročnú kvótu na 98 až 99 %. 15.05.2006 Zo Slovenska sa vyvezie ďalších 47 500 ton pšenice s podporou EÚ - Zo Slovenska sa vyvezie ďalších 47 500 ton pšenice s podporou Európskej únie (EÚ). Schválil to Riadiaci výbor Európskej komisie pre obilniny. Vývoz do krajín mimo EÚ podporí Európska komisia (EK) formou refundácie prepravných nákladov do najbližšieho morského prístavu. Toto opatrenie platí pre členské krajiny, ktoré nemajú vlastný morský prístav. Slovenská republika je v zmysle Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ povinná zabezpečiť intervenčný nákup obilnín za jednotnú cenu 101,31 EUR za tonu, v prepočte 3 798 SKK za tonu. Náklady s tým spojené hradí EK, ktorá tiež rozhoduje o umiestnení tovaru na trhu. V súčasnosti sa v intervenčných skladoch SR nachádza celkom takmer 372 000 ton obilia, z toho 28 820 ton pšenice, 38 703 ton jačmeňa a e 304 371 ton kukurice. Na území SR realizuje intervenčné nákupy Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). 15.05.2006 V Nových Zámkoch plánujú dopestovať v tomto roku 470 ton špargle - Približne 470 ton špargle plánuje vyprodukovať v tomto roku spoločnosť Špargľa, s. r. o., Nové Zámky. Firma obhospodaruje 58,5 hektára rodiacich plôch, priemerná hektárová úroda dosahuje 8 ton. Podľa slov vedúceho poľa Petra Pavla ľudia na Slovensku zatiaľ pomerne málo poznajú túto lahôdkovú zeleninu, každoročne sa však zvyšuje záujem o ňu. Sezóna zberu špargle sa v závislosti od počasia začína približne v polovici apríla a trvá zhruba dva mesiace. Na zbere sa podieľa 150 brigádnikov. "Začíname mať problémy s náborom ľudí. Zamestnanosť v regióne sa zvýšila, ľudia už majú oveľa menší záujem o sezónne brigády," uviedol Pavel. Zberači denne zberajú celú plochu vysadenej špargle. "Táto plodina pravidelne dorastá a pri dobrých podmienkach dokáže narásť za 24 hodín 10 centimetrov. Je veľmi citlivá na výkyvy počasia. Ak je chladno, úroda sa znižuje až o polovicu," tvrdí Pavel. Pestovanie si však podľa jeho slov nevyžaduje mimoriadnu starostlivosť. "Treba ju postrekovať proti škodcom, prihnojovať, ako každú inú poľnohospodársku plodinu." So zakladaním špargľovne sú spojené vysoké náklady. Sadenice novozámocká firma dováža z Nemecka. Rodivosť špargle začína druhý rok po vysadení a trvá 7 až 9 rokov. Špargľa pochádza zo stepných oblastí z okolia Čierneho mora. V Sakkatovej pyramíde v Egypte, starej viac ako 5 000 rokov, sa na stenách našli jej vyobrazenia. U Grékov už bola známa ako zelenina, aj ako liek. Rimania ju konzumovali najskôr v surovom stave, neskôr sušenú a varenú. Pestovanie bielej špargle sa za vlády Ľudovíta XIV. rozšírilo vo Francúzsku a následne v celej Európe. Dnes sa pestuje takmer na celom svete z polovice ako zelená a z polovice ako biela špargľa. Najväčšími pestovateľmi sú Čína, USA, Peru, Španielsko, Nemecko a Francúzsko. Vo svete je vyšľachtených asi 25 odrôd špargle. Medzinárodná poľnohospodárska a potravinárska výstava v Slovinsku - Trnavská regionálna komora SOPK, Agro-potravinárska sekcia, Vás pozýva vystavovať na Medzinárodnú poľnohospodársku a potravinársku výstavu v Slovinsku. Termín konania : 25.8.-1.9.2006 Miesto konania : Gornja Radgoňa Kraft Foods vlani s výnosmi 4,5 miliardy - BRATISLAVA - Potravinárska firma Kraft Foods Slovakia ukončila rok 2005 s čistým ziskom 48 miliónov korún. V predchádzajúcom roku hospodárila so ziskom 133,5 milióna. Celkové výnosy spoločnosti však medziročne vzrástli o 3,3 percenta na 4,558 miliardy korún. Ku koncu minulého roku evidoval Kraft Foods Slovakia majetok v účtovnej hodnote takmer dve miliardy korún, čo je zhruba na úrovni roku 2004. Tvoril ho prevažne obežný majetok asi za jednu miliardu korún. (sita) Výskumný ústav mliekarenský zo straty do zisku - BRATISLAVA - Výskumný ústav mliekarenský ukončil rok 2005 s celkovými výnosmi 20,4 milióna korún, čo je zhruba na úrovni predchádzajúceho roka. V medziročnom porovnaní však klesli jeho náklady z 20,9 na 20,2 milióna korún. Ústav sa tak dostal zo straty 474-tisíc korún z roku 2004 do zisku 177-tisíc korún. (sita) Publikované 2.05.2005 Minister pôdohospodárstva Simon podal trestné oznámenie v prípade Tesca a Terna - Minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v prípade dvoch bratislavských prevádzok hypermarketov. Podľa ministra sa v obchodných domoch TERNO Coop Jednota a Tesco Stores opakovane našli nedostatky v potravinách, najmä pokazené mäso a mäsové výrobky, ktoré mohli viesť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľov. Ako ďalej uviedol minister na stredajšej tlačovej konferencii v Bratislave, pri týchto zisteniach uvádzali hypermarkety ako dôvod nedostatkov zlyhanie ľudského faktora. Voči uvedeným dvom prevádzkam už aj začalo správne konanie, podľa Simona však postihy za takéto ohrozovanie zdravia a života spotrebiteľov nie sú dostatočné. Minister sa viackrát snažil presadiť návrh zákona, ktorý by obsahoval princíp trikrát a dosť. Na základe tohto pravidla by sa mohla zrušiť taká prevádzka, v ktorej by sa trikrát našli nedostatky v oblasti potravín. "Keďže parlament odmietol minulý týždeň aj posledný pokus prerokovať návrh zákona, ktorý vyšiel z dielne MP, tak som sa rozhodol podať trestné oznámenie," uviedol Simon. Ako ďalej dodal, v tomto prípade nehrozí nijaký postih priamo prevádzkam Tesco Stores a Terno Coop Jednota, ale konkrétnym osobám. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Coop Jednota Bratislava Adriána Ďurčeka je podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa v prípade prevádzky Terno v Bratislave nešťastný spôsob, akým by sa mali riešiť nedostatky v oblasti potravinových výrobkov. Podľa Ďurčeka v marcovom prípade, keď minister náhodne pri nákupe objavil pokazené morčacie mäso, išlo výlučne o chybu zo strany dodávateľa, ktorým bola firma Kupex, s. r. o. "Dnes už máme písomné oznámenie od dodávateľa, že prevzal 100-% vinu za tento prípad pokazeného mäsa," uviedol TASR Ďurček. Podľa jeho slov inšpektori Štátnej veterinárnej správy prekontrolovali hygienu i teplotu v boxoch, kde sa pokazené mäso nachádzalo, a všetko bolo v poriadku. Ako ďalej uviedol, treba rozlišovať prípad od prípadu. "Je rozdiel, ak niekto vedome stiahne z predajne pokazené mäso, potom ho pomelie, spracuje, ochutí a spätne ho predáva. Toto už je naozaj trestné a za takéto konanie by mali byť aj vysoké sankcie," povedal Ďurček. Rozdiel však vidí vo veľkých predajniach s niekoľkými tisíckami tovarov, kde je niekedy problém ustrážiť lehotu spotreby daných výrobkov. Spoločnosť Tesco Stores SR, a. s., pociťuje v poslednom čase tendenčné informovanie zo strany ministra pôdohospodárstva SR Zsolta Simona o kvalite predávaného mäsa v tomto obchodnom reťazci. "Za posledný polrok evidujeme v danej prevádzke 14 kontrol, z nich jedna, ktorá sa uskutočnila 17. októbra, zaznamenala podľa našich informácií nedostatky administratívneho charakteru," uviedla vo vyhlásení manažérka oddelenia vonkajších vzťahov Tesco Stores SR, a. s., Oľga Hrnčiarová. Podľa nej doteraz nebolo spoločnosti doručené ani oznámenie o začatí správneho konania ani rozhodnutie o uložení pokuty. "Počas posledného polroka sme vyvíjali intenzívnu snahu stretnúť sa s pánom ministrom na najvyššej úrovni, aby sme ho osobne informovali o našich štandardoch dodržiavania kvality," informovala Hrnčiarová. Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení, spoločnosť Tesco intenzívne spolupracuje s kontrolnými orgánmi a ročne eviduje vyše 1 100 návštev rôznych kontrolných orgánov. Tesco preto ubezpečuje, že predávané mäso je kvalitné, bezpečné a zodpovedá zákonným predpisom. Slovenskí hydinári budú asi žiadať kompenzácie vo výške 130 miliónov Sk - Slovenskí hydinári budú pravdepodobne žiadať na podporu trhu v sektore hydinového mäsa a vajec asi 130 miliónov Sk. Na stredajšej tlačovej konferencii v Bratislave o tom informoval minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon. Ako ďalej uviedol pre TASR, v súčasnosti poverilo Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR predstaviteľov Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) vypracovaním analýzy, ktorá by mapovala situáciu v jednotlivých hydinárskych podnikoch od začiatku minulého roka, teda z obdobia, keď vtáčia chrípka nemala až taký vplyv na vývoj trhu s týmito komoditami. Hydinári by v analýze mali uviesť aj návrh výšky finančnej kompenzácie. "Únia hydinárov Slovenska predloží požiadavku na ministerstvo pôdohospodárstva, kde posúdime tento návrh a predložíme ho do Bruselu," uviedol Simon. Európska komisia (EK) posúdi, či návrh opatrení, ktoré chce SR prijať, je vyhovujúci. Ak ho schvália, tak tento návrh môže Slovensko realizovať a Brusel bude SR refundovať 50 % finančných prostriedkov. "Kompenzačná čiastka sa však nemôže použiť na súkromné skladovanie hydinového mäsa a ani na humanitárnu pomoc, teda na nákup a vývoz ako humanitárna pomoc členskej krajiny," spresnil Simon. Každá žiadosť členskej krajiny EÚ sa bude posudzovať zvlášť, teda od prípadu k prípadu. Podľa Simona je to dôležité preto, aby sa kompenzačnými príspevkami nenarušila ekonomická rovnováha medzi jednotlivými štátmi EÚ. Novým prezidentom Potravinárskej komory Slovenska sa stal Ján Johanes - Novým prezidentom predstavenstva Potravinárskej komory Slovenska (PKS) sa stal Ján Johanes, predseda predstavenstva mliekarenskej spoločnosti RAJO, a. s. Rozhodli o tom členovia PKS na valnom zhromaždení v utorok, ktorí zároveň zvolili aj nových členov predstavenstva. TASR o tom informovala riaditeľka PKS Jarmila Halgašová. Podľa jej slov pri hodnotení roka 2005 - prvého uceleného roka členstva SR v Európskej únii (EÚ) - sa členovia komory zhodli, že príprava a členstvo SR v únii negatívne ovplyvnili vývoj domáceho potravinárskeho priemyslu. Vynaložené finančné prostriedky na rekonštrukciu prevádzok boli príliš vysoké a veľa potravinárskych prevádzok doplatilo na vysoké investície ukončením výroby. "Pre domácich producentov potravín nie je jednoduché presadiť sa na trhoch EÚ. Rovnako je náročné sledovať vývoj legislatívy, či už na domácej alebo komunitárnej úrovni, a následne ju aj dodržiavať," konštatuje PKS. Štátna správa by podľa predstaviteľov PKS mala sprístupniť dostatok finančných zdrojov na podporu potravinárskeho odvetvia. Komora bude pre slovenský potravinársky priemysel požadovať od predstaviteľov štátnej správy vytvorenie porovnateľných podmienok s podmienkami v ostatných členských štátoch. PKS združuje nielen potravinárske firmy a distribútorov potravín, ale aj vedecké inštitúcie a iné združenia, ktorých predmetom činnosti je oblasť potravinárstva so sídlom na Slovensku. V SR pôsobí tri a pol roka. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) hospodáril slovenský potravinársky priemysel v roku 2005 so ziskom viac ako 4,5 miliardy Sk. Medziročne sa hospodárenie potravinárskeho sektora zlepšilo o 46,16 %. Výnosy spoločností, ktoré podnikajú v tomto sektore, boli vlani o 4,9 % vyššie ako v roku 2004 a dosiahli necelých 121 miliárd Sk. Náklady potravinárov sa v minulom roku zvýšili na viac ako 166,4 miliardy Sk. Medzi sektory, ktoré si medziročne najviac polepšili, patrí hydinárstvo. Z červených čísel sa dostali aj výrobcovia piva. Keďže z mínusu sa dostali okrem producentov mäsa aj výrobcovia cestovín, jediným odvetvím, ktoré zostáva v strate, je mliekarenstvo. Toto odvetvie si síce medziročne polepšilo približne o 85 miliónov Sk, ale aj tak zaznamenalo v roku 2005 stratu vyše 426 miliónov Sk. Najúspešnejším potravinárskym odvetvím v SR je výroba cukru, kde sa dosiahol zisk 1,17 miliardy Sk. Druhým najziskovejším odvetvím v roku 2005 bola výroba nealkoholických nápojov so ziskom necelých 590 miliónov Sk a tretím v poradí boli podniky vyrábajúce škrob, ktoré dosiahli zisk 507,7 milióna Sk. Najväčší portugalský producent vína mení pri uzáveroch fliaš korok za hliník - Najväčší portugalský producent vína Miguel Champalimaud oznámil, že namiesto doterajších korkových štupľov bude používať alumíniové šraubovacie vrchnáky na fľaše. Svojím rozhodnutím vyvolal na domácom trhu poplach, keďže Portugalsko je najväčším producentom korku na svete. Niektorí kritici ho dokonca obvinili z nedostatku patriotizmu. Champalimaud zdôvodnil: "Dnes je korkový štupeľ drahší ako liter vína. Namiesto obchodníkov s vínom sa z nás stali predajcovia korku." Jeho vinica Quinta do Cotto pri rieke Douro na severe Portugalska patrí medzi zopár najkvalitnejších viníc v krajine, ktorej produkty získavajú vo svete čoraz väčšiu popularitu. Zmena materiálu na uzáver ušetrí tomuto vinárovi náklady vo výške asi 20 centov na jednu fľašu, v prepočte cca 7,50 SKK. "Zjavne nás neteší tento krok, pretože jedným z hlavných odberateľov korku je vinársky sektor," skonštatoval Joaquim Lima, prezident Portulagského združenia korku. Tržby krajiny z predaja korku dosahujú ročne miliardu EUR. Sedemdesiat percent z toho generuje predaj korkových štupľov do vínových fliaš. Okolo 5 % korkových štupľov je však chybných a vedú k zlomeniu vína. V dôsledku toho producenti v krajinách ako je Francúzsko a Austrália používajú v čoraz väčšej miere šraubovacie uzávery. Informovala o tom agentúra Reuters. Bilancie obilnín v Slovenskej republike - Sumár Podľa definitívnych údajov ŠÚ SR o zberových plochách obilnín v hospodárskom roku 2004-2005 bola osevná výmera na Slovensku 818,0 tis. ha a zberové plochy dosiahli 815,5 tis. ha. Priaznivé poveternostné podmienky s dostatkom vlahy a optimálnymi teplotami v období dozrievania prispeli v roku 2004 k dobrej úrode obilnín. Priemerný hektárový výnos obilnín 4,65 ton bol naj vyšší od hospodárskeho roku 1991/92. V porovnaní s rokom 2003 boli priemerné hektárové úrody výrazne vyššie, konkrétne o 58,4% pri pšenici, o 38,1% pri jačmeni, o 55,1% pri raži, o 19,5% pri ovse, o 41,5% pri kukurici a o 58,8% pri ostatných obilninách. Úroda všetkých obilnín dosiahla v hospodárskom roku 2004-05 objem 3 793,2 tis. ton a celková ponuka bude pravdepodobne predstavovať 4 100,8 tis. ton. Pri takejto ponuke môžeme očakávať domácu spotrebu obilnín v objeme 2 719,3 tis. t. Vývoz sa v hospodárskom roku 2004-05 odhaduje v objeme 179,0 tis. ton. Pri zohľadnení celkovej ponuky a použitia pravdepodobne zásoby obilnín k 30. júnu 2005 stúpnu na 1 200,7 tis. ton, z čoho 520,0 tis. ton predstavujú ponuky na intervenčný nákup. Vstup Slovenska do EÚ od 1. mája 2004 zatiaľ markantnejšie neovplyvnil zahraničnoobchodnú bilanciu obilnín s tretími krajinami v hospodárskom roku 2004-05 a vzhľadom na prebytky v krajinách EÚ nenastal predpokladaný výrazne zvýšený pohyb obilnín medzi Slovenskom a ostatnými členskými krajinami EÚ v nadväznosti na bezcolný režim Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Leaf Internacional - Nemecká spoločnosť Leaf International,ktorá plánuje otvoriť podnik na výrobu cukríkov v meste Levice bude zamestnávať okolo 130 zamestnancov.Skupina asi 50 zamestnancov pôjde na stáž do Fínska.V budúctnosti má spoločnosť záujem o zvýšenie zamestnancov na 300. TASR 5.04.2006 Združenie Agrobioenergia chce propagovať využívanie poľnohospodárskej biomasy - Cieľom novovzniknutého Združenia pre poľnohospodársku biomasu Agrobioenergia (A.B.E.) je propagovať efektívne využívanie poľnohospodárskej biomasy a napomáhať pri realizovaní projektov na jej energetické využívanie. Združuje odborníkov z oblasti výroby a produkcie poľnohospodárskej biomasy, spracovateľov, spotrebiteľov a odborníkov z oblasti vedy a výskumu. Z dlhodobého hľadiska sa chce táto mimovládna nezisková organizácia zamerať na podporu využívania poľnohospodárskej biomasy na výrobu obnoviteľných priemyselných i chemických surovín, stavebných materiálov a najmä na energetické účely. Podľa združenia sa slovenskému poľnohospodárstvu naskytla možnosť výroby a zabezpečenia nielen potravín pre obyvateľstvo, ale aj energie a energetických nosičov. Členovia A.B.E. zdôrazňujú, že táto nová funkcia môže poľnohospodárom zabezpečiť 25 až 30 % príjmov. Jednou z hlavných úloh združenia je zavádzanie výsledkov výskumu v oblasti energetického využívania poľnohospodárskej biomasy do praxe. A.B.E. presadzuje myšlienky udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia, vytvára zázemie pre zavádzanie nových bioenergetických technológií a presadzuje progresívne legislatívne normy, ktoré podporujú obnoviteľné zdroje energie. Svojimi aktivitami sa snaží informovať a prezentovať racionálne využitie poľnohospodárskej biomasy a poukázať na jej vysoký energetický potenciál. Zároveň upozorňuje na možnosť zvyšovania energetických úspor, znižovania znečisťovania životného prostredia a znižovania nákladov. Na 1. valnom zhromaždení združenia, ktoré má 16 zakladajúcich členov, zvolili za jeho prezidenta Františka Zachardu a za viceprezidenta Štefana Jajcaja. TASR o tom informoval riaditeľ sekretariátu A.B.E. Štefan Pepich. Prezident Gašparovič podpísal zákon o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín - Nedostatky v oblasti geneticky modifikovaných (GM) rastlín by mal odstrániť návrh zákona o pestovaní GM rastlín v poľnohospodárskej výrobe, ktorý v piatok podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Nová právna úprava ukladá pestovateľovi povinnosť oznámiť skutočnosť, že pestuje GM rastliny, Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu. V snahe zabrániť kríženiu s druhovo podobnými rastlinami musí o tom informovať aj pestovateľov susedných polí. Ak pestovateľ predáva GM rastliny, musí to tiež uviesť na faktúre alebo dodacom liste. Doteraz SR nemala žiadny zákon, ktorý by upravoval pestovanie GM rastlín na Slovensku. Každý štát v Európskej únii však má právo presnejšie si určiť podmienky pestovania a uvádzania takýchto rastlín na trh. TASR Predsedom SPPK sa stal Ivan Oravec - Staronovým predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa na nasledujúce tri roky stal Ivan Oravec. Rozhodli o tom účastníci utorkového valného zhromaždenia v Piešťanoch. Oravec v tajnom hlasovaní získal 85 z celkového počtu 140 platných hlasov. "Tak, ako dokážeme upevňovať svoje samosprávne pozície, bude silnieť tiež naša schopnosť účinnejšie a rovnocennejšie vystupovať voči štátnym orgánom i výkonným štruktúram Európskej únie. Ich rozhodnutia výrazne ovplyvňujú naše podnikateľské prostredie. Ak sa necháme atomizovať, domáce i zahraničné inštitúcie budú medzi nami len ťažko hľadať vážneho partnera, na ktorého pripomienky a stanoviská by museli prihliadať pri tvorbe právnych noriem a záväzných dokumentov," uviedol Oravec. Sedemnáste valné zhromaždenie SPPK sa včera zaoberalo i hodnotením doterajšej činnosti a vytýčením hlavných úloh na ďalšie roky. Podniky potravinárskeho priemyslu ukončili rok 2005 so ziskom 4,559 miliardy Sk. Výroba sa zvýšila len mierne o 1 % a v minulom roku dosiahla hodnotu 94,742 miliardy Sk. Výraznou stratou mínus 426,9 milióna Sk ukončil rok mliekarenský priemysel. V poľnohospodárstve vlani poklesli stavy hospodárskych zvierat. Počty hovädzieho dobytka medziročne klesli o 12 000 kusov na výsledných 528 000. V porovnaní s rokom 2004 sa počty ošípaných znížili o 4 %. Stagnáciu zaznamenali počty oviec, ktoré sa v súhrne držia na hranici 320 000 kusov. Produkcia mlieka v roku 2005 dosiahla 5 380 litrov na dojnicu, čo znamená 6-% medziročný nárast. Prírastky vo výkrme sa zvýšili o 5 % u hovädzieho dobytka a o 6 % u ošípaných. Celková produkcia obilnín vlani klesla o 5 % na výsledných 3,585 milióna ton. Najvýraznejšie o 19 % sa znížila úroda jačmeňa, ktorého poľnohospodári zozbierali 739 000 ton. V roku 2005 došlo k zhoršeniu hospodárskeho výsledku poľnohospodárskej prvovýroby. "Napriek tomu, že SPPK vyvinula maximálne úsilie a spolu s partnermi z Rady poľnohospodárskych samospráv SR dokonca vlani v decembri zorganizovala celoštátne zhromaždenie poľnohospodárov pred budovou Národnej rady SR v Bratislave, nepodarilo sa jej zabezpečiť v štátnom rozpočte na tento rok priame platby vo výške 65 % prepočítacieho štandardu tradičných krajín Európskej únie. SPPK bude dôrazne upozorňovať novú vládu a parlament na nevyhnutnosť hľadania mimorozpočtových zdrojov na posilnenie priamych platieb," uviedol Oravec. Bielorusko Ekonomika Európska Únia Gruzínsko Chmel Jačmeň a slad Kanada Kvasnice Mimovládne organizácie Partneri Pivovary Polnohospodárstvo Ponuky Postavičky Právo Recepty Región Trnava Rumunsko Sladovne Sladový extract Sme členmi... UN-Veteran-Slovakia Veda,výskum.inovácie Veľtrhy a výstavy Vojny Vzdelávanie Zahraničná politika Život Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk

	The information on this page may not be reproduced, republished or mirrored on another webpage or website.
	Copyright © 1997 - 2024 Euro-Brew s.r.o., Design»Rastislav Laco