 |
|
|
|
|
|
| Čerti sčesali chmeľ - Sobota, šestnásty august. Okolo jednej hodiny v noci sa nad chmeľnicou na Richtárskej, patriacej družstvu Vlára v Nemšovej, preháňa veterná smršť. Agronómka Elena Bachratá sa preberá zo spánku. Akoby jej do uší pichali ihlou – počuje praskot drevených konštrukcií. Ráno jej odkrylo hrôzu. Konštrukcia a postláčané, zmáčané porasty chmeľnice na vyše dvadsiatich hektároch ležali na zemi. Z 27 hektárov zostalo len torzo. V piatok chceli začať so zberom, ale popoludňajšia búrka im prekazila plány. Zber odložili na pondelok... „Ešte som nezažila také niečo,“ hovorí Elena Bachratá. „Hoci sme tu už mali katastrofy, napríklad v roku 2002 sa tu prehnal ľadovec, aj počas tohtoročného prvého júna. Ale to bolo nič oproti tomuto. Akoby sa čerti preháňali nad Richtárskou...“ Tohtoročný júnový lejak síce očesal všetko, zostali len byle, úroda sa predsa len sľubovala dobrá. A teraz? Minimálna škoda za 6 miliónov korún len na porastoch a 15 miliónov korún škody na konštrukciách. Ešteže tie majú poistené. Porasty si netrúfali poistiť, pretože poistka stála 600-tisíc... a na to jednoducho nemali. Elena Bachratá pracuje v družstve od roku 1981. To už boli chmeľnice založené. Ona sa snažila obnoviť korene, zasadiť bezvirózové odrody chmeľníc, vymeniť konštrukcie. Aj cena chmeľu sa zvyšovala – zo 130- na 180-tisíc korún za tonu, pričom na hektári dosahovali okolo1,3 tony. Z celkovej plochy chmeľníc 37 hektárov to boli vcelku slušné tržby. Čo im zostáva? Predovšetkým pozbierať to, čo ešte na révach zostalo a odviezť do sušičky. Potom sa uvidí...
Opustené polia
Toľká práca nazmar, vzdychá v týchto dňoch agronómka Elena Bachratá. A nielen ona. Chmeľnice, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú najmä v Trenčianskom, Ilavskom, Novomestskom a Piešťanskom okrese (na Slovensku sa zúžila pestovateľská plocha z niekdajších 1 200 hektárov na sotva 300 hektárov!), zažili šok. Mnohé z nich sú už minulosťou. Napríklad aj tie, ktoré si doslova vypiplala svojou statočnou prácou Marta Kohútová. Ona prežíva veľmi ťažké chvíle. Jej spoločnosť Humulus Slovakia v Chochoľnej – Velčiciach mala chmeľnice na 19 hektároch. Mala. Všetky sú už minulosťou. Počas našej návštevy z polí odnášali zvyšky porastov a ukladali polámané konštrukcie. Brigádnici mali práce vyše hlavy. „Čo môžeme, to zachraňujeme,“ vraví Marta Kohútová, ktorá sa už tridsať rokov venuje tejto práci. Bude sa i ďalej? Neznechucuje ju tá katastrofa? Veď ju nezažila po prvý raz. Aj v roku 2004 zasiahol chmeľnice ľadovec a narobil obrovské škody. Odvtedy sa snažili oživiť svoju výrobu – mimochodom jedinú, na ktorú sa zamerali – a teraz sú opäť na nule. Marta Kohútová ešte nevie odpovedať na tieto otázky. Zatiaľ len zachraňujú úrodu. Vie len, že bez chmeľu sa pivo nedá variť a najlepšiu chuť pivu dodávajú žatecké sorty chmeľu, ktoré pestovala, a to žatecký poloskorý červeniak a odroda Premiant.
Anna sklamala
Poľnohospodári v kraji pod Matúšovým hradom sa vždy držali pranostiky, podľa ktorej do Anny sa počasie malo vybúriť, potom si už mohli vydýchnuť. Ukazuje sa, že aj pranostika už patrí minulosti. Veterná smršť si nevyberá dni. Príde, keď ju poženú poveternostné podmienky. A tie neraz ovplyvňuje aj človek... Pestovateľom chmeľu zostáva veľa otáznikov. Rozhodne však už nebudú viazať chmeľ na drôty, ale oceľové laná. Nie na drevených konštrukciách stavať chmeľnice, ale na betónových. Ale kde vziať na to peniaze? Východisko z takejto situácie hľadajú aj v Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v Trenčíne, kde nás privítala riaditeľka Elena Mikulová. V týchto dňoch predovšetkým sumarizujú škody a hľadajú možnosti na odškodnenie. Nie všetci pestovatelia majú poistené porasty, čo vyplýva z príliš vysokej ceny poistného. „V ôsmich poľnohospodárskych podnikoch nášho okresu boli poškodené chmeľnice, celkovo na 84 hektároch,“ vyratúva Elena Mikulová. „Škoda je veľká – 20 miliónov korún na porastoch, 50 miliónov korún na konštrukciách.“
Inferno v podnikateľských plánoch
Veterná a búrková smršť v tie dni spôsobila škody za stovky miliónov korún nielen v okrese Trenčín a nielen v chmeľniciach. Podľa hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislava Nemca agropodnikatelia v okresoch Senica, Myjava, Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Ilava hovoria o inferne, ktoré nečakane zasiahlo do ich podnikateľských plánov. Vyčíňanie počasia okrem toho, že zrovnalo so zemou chmeľnice, pričom rekonštrukcia jedného hektára vyjde minimálne na 500-tisíc korún (16 597 eur), poškodilo aj nezozbierané obilie, repku, ovocie, hrozno. Vietor postŕhal aj strechy domov patriace podnikateľom na pôde. Poľnohospodári ešte spresňujú rozsah škôd, tie musia ohlásiť na regionálnom pracovisku pôdohospodárskej platobnej agentúry, aby nestratili nárok na úhradu priamych platieb v plnej výške. Dostanú i tí, ktorí nemali poistenú úrodu? Zatiaľ to ani sami nevedia.
Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 18/2008 |
| Vývoz severočeského chmeľu je lepší,ale aj tak pestovatelia tratia. Prečo? - Českí pestovatelia a obchodníci vlani predali do zahraničia 4 310 ton chmeľu, čo je o 166 ton viac ako rok predtým. Napríklad do Japonska, ktoré je tradične najväčším odberateľom, zamierilo medziročne o 40 ton chmeľu viac, a to hlavne zo severu Čiech. Vyplýva to zo správy, v ktorej Zväz pestovateľov chmeľu SR hodnotí minuloročné zahraničné obchody. Český chmeľ, pestovaný predovšetkým na Žatecku, si tak vo svete naďalej udržiava svoju prestíž. Pivovary ho používajú hlavne pre svoje najdôležitejšie výrobky. "Nie je prekvapením, že sa užíva najmä do kvalitných, prémiových značiek pív s vysokým renomé. Tieto značky v drvivej väčšine bývajú pilotnými, ak chcete hlavnými značkami daných pivovarov, "uviedol predseda zväzu pestovateľov Bohumil Pázler. Lenže Chmelař ani napriek vyššej vývoz nemajú žiadny veľký dôvod k radosti. Dostali totiž za chmeľ o niekoľko desiatok miliónov korún menej ako pred rokom, a to kvôli posilňujúcej českej korune. Kým na konci roka 2009 bol kurz 26,40 koruny za euro, v závere minulého roka to už bolo o 1,10 koruny menej. A kurz pritom ďalej klesá, čo má negatívny vplyv na investície do nutnej obnovy chmeľníc. Ale nielen na ne. "Zahraničný obchod s chmeľom znamená pre Česko kladné aktívne saldo s hodnotou presahujúcou 760 milionov korún," upozorňuje správa zväzu pestovateľov, že obchody Chmeliarov sa premietajú aj do výšky českého hrubého domáceho produktu. Do Japonska vlani zamierilo 1 830 ton chmeľu, čo je viac ako štyridsať percent celého vývozu. Druhé najväčšie množstvo vyvážaného chmeľu, 1 064 ton, zamierilo do Nemecka. To je o 116 ton viac ako v roku 2009. O 50 ton, celkom na 144 ton, sa zvýšil vývoz aj trebárs do Vietnamu. Minuloročné obchodovanie s chmeľom vedľa vyššieho vývozu tiež potvrdilo tradíciu poslednej doby, že sa každý rok rozšíri počet krajín, kam sa český chmeľ vyváža. V roku 2010 sa stal novou "destináciou" Kirgizsko, vďaka ktorému sa počet cieľových štátov zvýšil na 78.
22.04.2011 www.pivovary.info
Spracoval Juraj Čajko |
| Českí chmeliari mali druhú najlepšiu úrodu za posledné desaťročie - December 2008
Českí chmeliari mali tento rok druhú najlepšiu úrodu za posledné desaťročie. Chmeľových bobúľ očesali 6700 ton, čo bolo o 1100 ton viac než vlani. Lepšia tohtoročná úroda chmeľu by im mala kompenzovať straty, ktoré v pestovaní plodiny utrpeli v predchádzajúcom období.
Tajomník Zväzu pestovateľov chmeľu Zdeněk Rosa povedal, že v porovnaní s minulým rokom vzrástli príjmy chmeliarov asi o 250 až 300 miliónov Kč (291,5 až 349,8 milióna Sk). Na zvýšení ich príjmov mal podiel aj rast ceny komodity. Medziročne zdražela o 15 %. Zdraženie chmeľu však krylo len zvýšené náklady. Museli sa vyrovnať s posilňovaním koruny či vyššími investíciami do zakladania chmeľníc alebo ich závlah.
Chmeliari by nemali mať pri vyššej úrode problémy s odbytom. Podľa Rosu sa chmeľ predáva podľa zmlúv s pivovarmi, ktoré sa väčšinou podpisujú na tri až päť rokov. Významná časť produkcie sa vyváža do Japonska. Jeho pivovary spotrebujú 40 % českej produkcie chmeľu.
Vývoj ceny chmeľu nemá veľký vplyv na cenu piva. V pomere k cenám energií či sladovníckeho jačmeňa je chmeľ pre pivovary omnoho nižšou nákladovou položkou.
Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.
|
| Chmeliarska zbierka Tríbečského múzea - Vo vývoji múzeí a múzejníctva na Slovensku sa od roku 1982 začali presadzovať tendencie orientujúce najmä vlastivedné múzeá v regiónoch na budovanie špecializovaných zbierok, na rozvíjanie tzv. užšej špecializácie. Hoci mnohým múzeám bola táto špecializácia naoktrojovaná rozhodnutím zhora, dokázali postupne vytvoriť hodnotné špecializované zbierky. Rozvíjanie užšej špecializácie popri vytváraní komplexnej múzejnej dokumentácii regiónu dalo múzeu nové možnosti rozvoja vo všetkých odborných múzejných činnostiach. Mimoriadne úspešne si pri rozvíjaní užšej špecializácie počínalo Tríbečské múzeum v Topoľčanoch, ktoré múzejnými prostriedkami dokumentuje rozvoj pivovarníctva a chmeliarstva na Slovensku.
Chmeľ je po slade druhou hlavnou pivovarníckou surovinou. Najcennejšou časťou chmeľovej révy sú chmeľové hlávky. Účinné látky v nich obsahujú nepostrádateľné zlúčeniny potrebné pre výrobu kvalitného piva. Tieto látky sú svojimi vlastnosťami celkom výnimočné a nevyskytujú sa v nijakej inej rastline. Technologicky najdôležitejší je obsah horkých chmeľových látok, z ktorých sú najvýznamnejšie alfa a beta horké kyseliny a ich oxidačné produkty živice dodávajúce pivu charakteristickú chuť. Triesloviny zodpovedné za zrážanie na bielkoviny počas varu podporujú tvorbu lomu. Chmeľové silice sú hlavnou zložkou vône chmeľu prispievajúce k celkovej aróme piva. Vôňa chmeľu je typická pre jednotlivé druhy odrôd i pestovateľské oblasti.
S pestovaním chmeľu na území Slovenska sa stretávame najskôr na feudálnych majetkoch, kde súžil na výrobu piva pre vlastnú potrebu. Na miestach, kde došlo k jeho dlhodobejšiemu pestovaniu sa táto rastlina stala názvotvorným prvkom. Najstarším písomným dokladom existencie miestneho názvu je dnes už zaniknutá osada Chmeľany, ktorá sa spomína v Zoborskej listine z roku 1113. Prvú priamu zmienku o pestovaní chmeľu nachádzame v roku 1250 v súvislosti s obcou Rybáre. V nasledujúcich storočiach nachádzame zmienky o jeho pestovaní na panstvách a neskôr u súkromne hospodáriacich roľníkov. Štatistiky udávajú, že v roku 1928 chmeľ na Slovensku dorábali na výmere 200 hektárov. V roku 1939 jeho pestovanie úplne zaniklo. Pod zánik sa podpísala nielen hospodárska kríza, ale aj nedostatok odborníkov s odbornými vedomosťami a zlá kvalita chmeľu, o ktorý pivovary strácali záujem. Oživenie nastalo až v roku 1956, keď na Štátnom majetku v Častkovciach postavili chmeľnicu na výmere 1 ha. Tento rok sa považuje za začiatok obnovy pestovania chmeľu na Slovensku. Výstavba nových chmeľníc vzrastala, pestovanie chmeľu dostávalo reálnejšiu podobu. Produkčná plocha chmeľníc dosiahla rekordnú rozlohu v roku 1989 a predstavovala 1392 hektárov. Základom pre výber odrôd sa stal žatecký poloskorý červenák patriaci medzi jemné aromatické chmele, v tom čase považovaný za štandard akosti.
Pestovanie chmeľu na Slovensku sa sústreďuje v „piešťanskej výrobnej oblasti“. Do roku 1996 chmeliarstvo zaberalo podstatnú časť územia okresov Trenčín, Trnava, Topoľčany. Po reorganizácii krajov a okresov ho rozdelili do Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja.
Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 sa v našej republike zaznamenávajú príznaky recesie poľnohospodárskej výroby ako celku, nevynímajúc ani chmeliarstvo. Intenzívne chmeliarstvo, ešte pred niekoľkými rokmi rozvíjajúce, sa vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov opäť dostalo do nezávideniahodnej situácie. Okrem poklesu výroby, poklesol aj odbyt. Po rozdelení federácie sa pestovatelia chmeľu už sami začínajú presadzovať na svetovom trhu, keďže slovenský chmeľ sa predtým dostával do sveta pod českou značkou. Pestovatelia spočiatku zápasili s nadprodukciou chmeľu. V tom im pomáha transformovaná organizácia Slovchmeľ – družstvo Horná Streda, ktoré sa výrazne podieľa na výrobe a predaji kvalitného jemne aromatického chmeľu pre všetkých obchodných partnerov. Platobná neschopnosť poľnohospodárskych podnikov mala za následok klesajúcu spotrebu priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov, čo sa prejavilo na znížených výnosoch. Ani vek chmeľníc ako jeden z rozhodujúcich prvkov úrodotvorného potenciálu nebol najpriaznivejší, išlo väčšinou o prestarnuté porasty. Pestovatelia stáli pred najdôležitejšou úlohou, ktorou bola obnova starých a výsadba nových chmeľníc. Túto veľmi náročnú finančnú investíciu pri nízkych výrobných cenách a vysokých nákladoch si však len máloktorí pestovatelia mohli dovoliť. Odzrkadľovalo sa to v postupnom znižovaní výmery a rušení chmeľníc. Výrobu chmeľu na Slovensku v roku 2003 zabezpečovalo už len 314 hektárov produkčných chmeľníc. Zostávajúci pestovatelia obnovili porasty bezviróznou meristémovou sadbou, ktoré by mohli u chmeľu zvýšiť potrebný obsah alfa horkých kyselín pre naplnenie požiadaviek našich pivovarov.
Tribečské múzeum v Topoľčanoch sa okrem iných odborných činností v rámci užšej špecializácie zameriava na dokumentáciu dejín chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku. Po určení špecializácie v roku 1981 zbierkový fond múzea neobsahoval ani jeden jediný predmet s tematikou chmeliarstva. Prvé predmety múzeum nadobúda po viac než desiatich rokoch budovania pivovarníckej zbierky.
Od začiatku bolo zrejmé, že je nevyhnutné vytvoriť základ úplne novej kolekcie či súboru, ktoré sa budú v ďalších rokoch sústavne doplňovať. Príprava sa začala po prieskume akvizíciou zbierkového materiálu v hospodárskych objektoch u pestovateľov chmeľu v bývalom okrese Topoľčany. Na jeseň roku 1992 múzeum tak získalo prvých osemnásť originálnych predmetov používaných v tom čase pri pestovaní chmeľu. Z nich možno spomenúť napríklad predmety chmeľnicovej konštrukcie, ako chmeľové háčky upevňujúce révu, napínacie valčeky, kľúč na valčeky, zhadzovač háčkov či bodec na zakotvenie chmeľovodov. Poskytol ich chmeliar Anton Minarovič z Poľnohospodárskeho družstva Klátová Nová Ves. Tento minimálny súbor predmetov dal rozhodujúci predpoklad pre vytvorenie zbierky z oblasti chmeliarstva, ktorá sa postupom času rozrástla predovšetkým o pracovné náradie a pomôcky, nádoby, predmety potrebné pri agrotechnike, zbere, sušení, spracovávaní a expedícii chmeľu. Začali sa zhromažďovať aj písomné doklady o vývoji a rozšírení niektorých javov v chmeliarstve na území pestovateľských lokalít širšieho regiónu Topoľčian. Spomedzi ďalších získaných predmetov sa v zbierke nachádzajú žochy na suchý chmeľ (baloty), na vlhký chmeľ, vertle a koše pri ručnom zbere chmeľu, ručný vozík na vrecia, motyky, nože a nožnice na chmeľovú révu, zhŕňače chmeľu a iné. Z ochranných pomôcok používaných pri zbere alebo pri chemickom ošetrovaní proti chorobám a škodcom sú v zbierke rukavice dlaňovky, ochranné okuliare, maska, prilba. Nájdeme tu aj informatívne materiály tlačovín, ako ochranné známky na označenie žochov v konkrétnych pestovateľských obciach, pečatidlá tlačív súvisiace s expedíciou chmeľu, ale aj niekoľko kusov chmeliarskej literatúry. Vzácnosťou zbierky je ocenenie Zlatý chmeľ, ktoré získalo Poľnohospodárske družstvo Nitrianska Blatnica za zásluhy o rozvoj chmeliarstva vo Vysokých Tatrách roku 1977. Zbierka je doplnená vzorkou obalov ochranných látok s fotodokumentáciou niektorých hlavných spôsobov ich aplikácie i fotodokumentačným materiálom súčasnej agrotechniky.
Poslaním pracovníkov múzea je tieto doklady zhromažďovať, odborne spracovať a ochraňovať, vedecky a kultúrno-výchovne využívať. Zbierkové predmety múzeum zatiaľ využíva na prípravu tematických výstav.
Chmeliarstvo ako zbierka nie je zastúpená väčším počtom, ale počet takmer osem desiatok a s doplnkovou evidenciou viac ako sto predmetov možno považovať za reprezentatívnu vzorku tohto najmladšieho výrobného odvetvia poľnohospodárstva u nás.
Predpokladáme, že pri získavaní ďalších zbierok sa budeme naďalej stretávať s ochotnou spoluprácou a pochopením chmeliarov a príbuzných inštitúcií, ktorí takto môžu prispieť k vybudovaniu rozsiahlejšieho súboru dokladov o stave a vývoji slovenského chmeliarstva.
Literatúra a pramene:
Hudec, M.: Kolaps chmeliarstva, Vyriešia problémovú situáciu? Dnešok č. 32, roč. XXXIX, s. 3, 11. 8. 1998 Družstvo Slovchmeľ, Horná Streda, Piešťany 1996, s. 4–8, 21–41.
Petráš, M.: Dejiny pivovarníctva, sladovníctva a chmeliarstva na Slovensku, Západoslovenské múzeum v Trnave 1992, s. 11–12.
Sasin, A.: Chmeliarstvo na Slovensku. Zborník z odbornej konferencie RPPK Trenčín, 1996.
Sasin, A.: Chmeliarstvo na Slovensku 2, Piešťany 2002, s. 3–13, 32.
Syseľ, Ľ.: Kritická situácia chmeliarstva v našom okrese pokračuje, Topoľčiansky hlásnik, roč. III., č. 8, 2. 3. 1998.
Zborník materiálov z vlastivedného seminára. Potvrdenie privilégií na varenie piva slobodnému kráľovskému mestu Trenčín, Trenčín 1996, s. 43.
Oľga Kostolná: www.snm.sk |
| Pestovanie chmeľu na hranici rentability - Trenčianske Teplice 24. februára 1995(TASR) - V Trenčianskych Tepliciach sa skončila dnes dvojdňová porada zástupcov 40 pestovateľov chmeľu na Slovensku, členov družstevného podniku Slovenský chmeľ, so sídlom v Hornej Strede (okr. Trenčín). Zaoberali aktuálnymi problémami chmeliarstva, predovšetkým zabezpečením odbytu chmeľu v tomto roku a zvýšením rentability jeho pestovania.
Na Slovensku sa dopestovalo v minulom roku 1030 ton tejto plodiny s dosiahnutím výnosu 0,82 tony z hektára, čo je podľa hodnotenia poľnohospodárov jedna z najnižších úrod za posledné roky a výnos na hranici rentability pestovania. Naviac, na svetových trhoch s chmeľom pokračuje recesia z prevahy ponuky nad dopytom pri stálom klesaní cien. Napriek tomu slovenskí chmeliari veria vo výrazné oživenie trhu v tomto roku, o čom má svedčiť fakt, že sa im podarilo predať nielen celú produkciu dopestovaného chmeľu z vlaňajška, ale aj vyše 200 ton z úrody z roku 1993. V tomto a nasledujúcich rokoch sa pestovatelia chmeľu na Slovensku chcú zamerať na zvýšenie efektívnosti svojej činnosti. Predpokladá to podľa ich názoru značne obnoviť chmelnice, keď až 32 percent z nich je starších ako 20 rokov. Zatiaľ však im to nedovoľuje ich súčasná ekonomická situácia. Založenie jedného na novej chmelnice stojí približne 500 tisíc SK, čo prevyšuje možnosti väčšiny pestovateľov. kb ga * * * .
TASR |
| Chmeľ - Definície a použité pojmy:
Chmeľ sú sušené kvety, tiež známe ako šišky (samičej) popínavej rastliny chmeľ (humulus lupulus); tieto kvety, ktoré sú zelenkavožlté a majú oválny tvar, okvetnú stopku a ich najdlhší rozmer je od 2cm do 5 cm;
- Chmeľový prášok je produkt získaný zomletím chmeľu, ktorý obsahuje všetky jeho prírodné prvky;
- Chmeľový prášok s vyšším obsahom lupulínu je produkt získaný mletím chmeľu po mechanickom odstránení častí listov, stopiek, listeňov a vretien listov;
-Chmeľový výťažok sú koncentrované produkty získané pôsobením rozpúšťadla na chmeľ alebo na chmeľový prášok;
- Zmiešané chmeľové produkty je zmes dvoch alebo viacerých vyššie uvedených produktov.
- Chmeľ v prvom stupni prípravy je chmeľ, ktorý prešiel prvou úpravou sušením a je zabalený a pripravený na predaj;
- Plochy v plnej produkcii sú plochy v plnej produkcii od tretieho roku produkcie.
- Prvý odbytový stupeň znamená predaj chmeľu pestovateľom samotným alebo v prípade pestovateľskej skupiny predaj chmeľu jej členmi veľkoobchodu alebo užívateľským odvetviam.
PPA |
| Chmeľ - ( Humulus Lupulus ) - Spoločná organizácia trhu s chmeľom sa riadi základným nariadením Rady (EHS) č. 1696/71 o spoločnej organizácii trhu s chmeľom, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá o spoločnej organizácii trhu s chmeľom, ktorý zahŕňa tieto produkty:
-Kód CN 1210: šištičky chmeľu, čerstvé alebo sušené, tiež mleté, v prášku alebo vo forme peliet; lupulín
-Kód CN 1302 13 00: rastlinné šťavy a výťažky z chmeľu
Chmeľ sú sušené kvety, tiež známe ako šišky (samičej) popínavej rastliny chmeľ (humulus lupulus); tieto kvety, ktoré sú zelenkavožlté a majú oválny tvar, okvetnú stopku a ich najdlhší rozmer je od 2cm do 5 cm;
Chmeľový prášok je produkt získaný zomletím chmeľu, ktorý obsahuje všetky jeho prírodné prvky;
Chmeľový prášok s vyšším obsahom lupulínu je produkt získaný mletím chmeľu po mechanickom odstránení častí listov, stopiek, listeňov a vretien listov;
Chmeľový výťažok sú koncentrované produkty získané pôsobením rozpúšťadla na chmeľ alebo na chmeľový prášok;
Zmiešané chmeľové produkty je zmes dvoch alebo viacerých vyššie uvedených produktov.
Chmeľ v prvom stupni prípravy je chmeľ, ktorý prešiel prvou úpravou sušením a je zabalený a pripravený na predaj;
Plochy v plnej produkcii sú plochy v plnej produkcii od tretieho roku produkcie.
Prvý odbytový stupeň znamená predaj chmeľu pestovateľom samotným alebo v prípade pestovateľskej skupiny predaj chmeľu jej členmi veľkoobchodu alebo užívateľským odvetviam.
Podpora na chmeľ uznaným odbytovým organizáciám výrobcov a individuálnym pestovateľom
Podpora v členských štátoch EÚ sa vyplácala uznaným odbytovým organizáciám výrobcov a individuálnym pestovateľom na registrované plochy, z ktorých sa pozbierala úroda. Podpora na hektár je rovnaká pre všetky skupiny odrôd. Od zberu roku 1996 na obdobie deviatich rokov činila čiastka pomoci ECU 480 EUR/ha. Taktiež sa poskytovala kompenzácia na plochy ponechané dočasne ležať ľadom, alebo nastálo vyorané. V súlade s Nariadením Rady 864/2004, s cieľom zabezpečiť stabilný príjem pre pestovateľov chmeľu, sa chmeľ začlenil do systému jednotnej platby, ktorý reaguje na konjunkturálne a štrukturálne zmeny vo výrobe a obchode s chmeľom.
V prípade Vášho záujmu o chmeľ,žiadajte inormácie na info@eurobrew.sk
31.08.2006
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
