 |
|
|
|
|
|
| Gruzínsko tvrdí,že zmarilo plán Ukrajiny na prepravu výbušnín do Ruska - Gruzínske úrady v pondelok oznámili, že prekazili plány na prepašovanie niekoľkých výbušných zariadení z Ukrajiny cez Gruzínsko do Ruska. TASR správy prevzala od agentúry AFP.
Šesť výbušných zariadení bolo 19. januára prevezených z ukrajinského mesta Odesa cez Rumunsko, Bulharsko a Turecko do Gruzínska na minivane, ktorý patrí občanovi Ukrajiny. Uviedla to gruzínska spravodajská služba s tým, že zariadenia obsahovali 14 kilogramov plastickej trhaviny C-4.
Gruzínske úrady skonfiškovali tri zo šiestich výbušných zariadení na gruzínsko-ruskej hranici a ďalšie tri sa našli v Tbilisi, uviedla spravodajská služba vo vyhlásení.
Celý plán na prevoz mal podľa vyhlásenia koordinovať ukrajinský občan gruzínskeho pôvodu Andrij Šarašidze a zapojených doň bolo aj sedem Gruzíncov, traja Ukrajinci a dvaja Arméni. Nikto z nich však podľa gruzínskych úradov o prítomnosti výbušnín nevedel.
Gruzínsko je obviňované z posilňovania spolupráce s Ruskom, a to aj napriek tomu, že niektoré časti jeho územia od invázie v roku 2008 okupujú ruskí vojaci.
Prípadné zblíženie Tbilisi a Moskvy vyvoláva napätie aj v ukrajinsko-gruzínskych vzťahoch. Skomplikovalo ich už uväznenie prozápadného bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho v Gruzínsku, ktorý má aj ukrajinské občianstvo.
Gruzínska vláda v septembri uviedla, že námestník šéfa ukrajinskej vojenskej kontrarozviedky a bývalý námestník gruzínskeho ministra vnútra Giorgi Lortkipanidze pripravuje v Gruzínsku prevrat.
V júli Kyjev nariadil gruzínskemu veľvyslancovi, aby opustil Ukrajinu. Spravil tak rok po tom, čo z Tbilisi odvolal vlastného vyslanca. Vlani v lete tiež Ukrajina uvalil sankcie na gruzínske aerolínie Georgian Airways za obnovenie letov do Ruska.
Tbilisi 5. februára (TASR) |
| EÚ formou finančných záruk podporí rekonštrukciu Ukrajiny - Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že spolu s Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC) podpísali dohodu o záruke na podporu investícií, ktoré prispejú k inkluzívnej a udržateľnej rekonštrukcii Ukrajiny.
Komisia spresnila, že prostredníctvom tejto dohody EÚ poskytne 90 miliónov eur vo forme finančných záruk IFC, členovi skupiny Svetovej banky. Udeje sa tak v rámci programu IFC Better Futures Program (BFP).
Očakáva sa, že zmobilizované investície súkromného sektora v rámci tohto programu dosiahnu vyše 500 miliónov eur naprieč rôznymi sektormi vrátane základnej infraštruktúry a priemyslu. ale aj podpory dekarbonizácie a ochrany živobytia občanov Ukrajiny.
Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi v správe pre médiá upozornil, že táto dohoda je ďalším príkladom vynikajúcej spolupráce s IFC v spoločnom úsilí o zvýšenie investícií na Ukrajine. Spresnil, že záruka Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj Plus (EFSD+) pomôže obnoviť infraštruktúru Ukrajiny, podporí jej podnikateľský sektor a posilní odolnosť jej hospodárstva.
V roku 2022 IFC spustila Akčný program ekonomickej odolnosti (ERA) v hodnote dvoch miliárd USD na podporu súkromného sektora Ukrajiny. Odvtedy IFC poskytla financovanie vo výške viac ako 650 miliónov USD a zmobilizovala vyše 400 miliónov USD na podporu technologického sektora, agrobiznisu, kritického exportu a importu a financovania malých a stredných podnikov. IFC dopĺňa spoločné úsilie skupiny Svetovej banky pomáhať ukrajinským podnikom udržať sa nad vodou a umožniť vláde z Kyjeva poskytovať základné služby a vykonávať kritické opravy infraštruktúry.
Komisia pripomenula, že celková podpora EÚ pre Ukrajinu a jej ľud od začiatku ruskej invázie predstavuje viac ako 88 miliárd eur. Zahŕňa to príspevky inštitúcií EÚ a členských štátov na ekonomickú, finančnú, vojenskú a humanitárnu podporu, ako aj na prijímanie ukrajinských utečencov v členských štátoch EÚ.
IFC je medzinárodná finančná inštitúcia, ktorá ponúka investičné, poradenské a správcovské služby na podporu rozvoja súkromného sektora v menej rozvinutých krajinách. Je členom skupiny Svetovej banky a má sídlo v americkom hlavnom meste Washington.
Brusel 5. februára (TASR) |
| Guterres sa obáva, že svet smeruje k rozsiahlejšej vojne - Generálny tajomník OSN António Guterres sa obáva, že pravdepodobnosť ďalšej eskalácie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou by mohla svet nasmerovať k "rozsiahlejšej vojne". Uviedol to v pondelok na pôde Valného zhromaždenia OSN. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Guterres predstavil na VZ OSN svoje priority na nadchádzajúci rok, ktoré sa sústredia najmä na ruskú inváziu na Ukrajine, klimatickú krízu a extrémnu chudobu.
"Vyhliadky na mier sa stále zmenšujú. Šanca ďalšej eskalácie a krviprelievania len narastá a ja sa obávam, že svet sa rúti do veľkej vojny - a nie je to nevedomky," vyhlásil Guterres.
Generálny tajomník OSN tiež poznamenal, že vedci a bezpečnostní experti posunuli ručičku symbolických Hodín súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré ukazujú, ako blízko je Zem k úplnému zničeniu, k dvanástej hodine. V súčasnosti ju od polnoci delí len 90 sekúnd, čo Guterres považuje za varovný signál.
"Rok 2023 sme začali s množstvom výziev, akým sme ešte nikdy nečelili. Musíme sa zobudiť a dať sa do práce," vyhlásil Guterres, ktorý v prejave spomenul aj ďalšie hrozby pre svetový mier, ako je napríklad izraelsko-palestínsky konflikt, situácia v Afganistane, Mjanmarsku či na Haiti.
7.02.2023 Tasr |
| Kissinger: Bezmocné Rusko prinesie chaos. Mierový proces spojí Ukrajinu s NATO - Blíži sa čas na vyjednanie mieru na Ukrajine, aby sa znížilo riziko vzniku ďalšej zničujúcej svetovej vojny, no sny o ponížení alebo rozpade Ruska by mohli viesť k rozpútaniu jadrového chaosu. Uviedol to bývalý šéf americkej diplomacie Henry Kissinger v článku zverejnenom v časopise The Spectator.
Henry Kissinger, bývalý minister zahraničných vecí USA, hovorí s Mariom Draghim, bývalým predsedom vlády Talianska, počas recepcie v pondelok 19. septembra 2022 v New Yorku.
Kissinger (99) je jedným z architektov politiky „détente“, ktorá v čase studenej vojny prispela k zníženiu napätia medzi Spojeným štátmi a Sovietskym zväzom. Bol ministrom zahraničných vecí USA vo vláde amerických prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda a od roku 2000 sa niekoľkokrát stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Blíži sa čas, keď sa bude stavať na strategických zmenách, ktoré už boli dosiahnuté, a na ich integráciu do novej štruktúry, ktorá bude smerovať k dosiahnutiu mieru prostredníctvom rokovaní,“ napísal Kissinger v článku s názvom „Ako sa vyhnúť ďalšej svetovej vojne“.
Kremeľ pritom uvádza, že Ukrajina musí uznať ruskú anexiu jej južných a východných administratívnych celkov. Ukrajina naopak v rámci mierovej dohody žiada odchod všetkých ruských vojakov z ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
„Mierový proces by mal spojiť Ukrajinu so Severoatlantickou alianciou – bez ohľadu na to, ako to bude vyjadrené. Alternatíva súvisiaca s neutralitou už viac nedáva zmysel,“ myslí si bývalý šéf americkej diplomacie.
Kissinger ďalej naznačil, že ak sa ukáže, že je nemožné vrátiť sa k stavu, ktorý v ukrajinskom konflikte nastal v roku 2014, tak by mali byť usporiadané v ukrajinských oblastiach, na ktoré si Rusko robí nároky, medzinárodne pozorované referendá.
Bývalý americký diplomat ďalej varoval, že snaha urobiť z Ruska „bezmocnú“ krajinu, alebo dokonca dosiahnuť jeho rozpad, by mohla viesť k rozpútaniu chaosu. „Rozpad Ruska alebo zničenie jeho schopnosti tvoriť strategickú politiku by mohli premeniť ruské územie pozostávajúce z 11 časových pásiem na vákuum plné sporov,“ napísal Kissinger.
„(Tamojšie) súperiace spoločnosti by sa mohli rozhodnúť riešiť svoje konflikty násilím. Niektoré krajiny by mohli chcieť rozšíriť svoje nároky silou. Tieto nebezpečenstvá ešte viac znásobuje prítomnosť tisícov jadrových zbraní, ktoré robia z Ruska jednu z dvoch najväčších jadrových veľmocí sveta,“ uvádza bývalý americký diplomat vo svojom článku.
TASR 18.12.2022 |
| Ruský diplomat: Neutralita Rakúska je podkopaná, nemôže byť mediátorom - Možnosť, že by Rakúsko zastávalo rolu sprostredkovateľa riešenia vojenského konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, vylúčil v rozhovore s ruskou agentúru Ria Novosti zverejnenom vo štvrtok Oleg Ťapkin, šéf oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré je zodpovedné za vzťahy okrem iného s Rakúskom. TASR informuje na základe správy agentúry APA.
"S poľutovaním musím konštatovať, že rakúska neutralita je v skutočnosti podkopaná," povedal Ťapkin. Poukázal na to, že rakúska vláda podporila všetky "protiruské sankčné opatrenia" Európskej únie. Predstavitelia Rakúska vrátane prezidenta Alexandra Van der Bellena mali viaceré vyhlásenia proti Rusku a zohrali úlohu pri "zinscenovanej kampani vyhosťovania ruských diplomatov".
"Akokoľvek sa oficiálni predstavitelia Rakúska snažia presvedčiť samých seba a tiež verejnosť o neotrasiteľnosti neutrality (Rakúska), fakty hovoria o opaku," povedal Ťapkin, ktorý bol podľa APA prinajmenšom ešte pred vypuknutím ruskej invázie na Ukrajinu považovaný za nástupcu súčasného ruského veľvyslanca vo Viedni Dmitrija Ľubinského.
Rusko v apríli oznámilo vyhostenie štyroch rakúskych diplomatov. Išlo o odvetné opatrenie za vyhostenie troch ruských diplomatov z veľvyslanectva vo Viedni a jedného z generálneho konzulátu v Salzburgu
Moskva/Viedeň 6. októbra (TASR) |
| Pápež sa stretol s mužom číslo 2 v Ruskej pravoslávnej cirkvi - Pápež František sa v piatok vo Vatikáne stretol s biskupom Antonijom, druhým najvplyvnejším lídrom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Návšteva sa konala pred očakávaným stretnutím Františka s patriarchom Kirillom na budúci mesiac. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.
Antonijovho predchodcu Hilariona v júni náhle odvolali, čo naznačovalo nezhody vo vedení Moskovského patriarchátu ohľadom vojny. Vatikán zaradil Antonija do zoznamu pápežových oficiálnych stretnutí, ale nezverejnil žiadne podrobnosti o obsahu súkromnej audiencie.
Pápež sa 13.-15. septembra zúčastní na kongrese náboženských lídrov v kazašskom hlavnom meste Nur-Sultan, kde sa má stretnúť s Kirillom. Bulat Sarsenbajev, šéf kazašskej organizácie, ktorá kongres usporadúva, pre noviny Astana Times povedal, že Kirill svoju účasť potvrdil.
Kirill ako blízky spojenec ruského prezidenta Putina oduševnene podporuje inváziu Ruska na Ukrajine. Tento konflikt vníma ako ochranu pred Západom, ktorý pokladá za zvrátený. Jeho postoj k vojne vyvolal spor s Vatikánom a spôsobil aj pretrhnutie vzťahov medzi miestnymi pravoslávnymi cirkvami s Ruskou pravoslávnou cirkvou.
František označil inváziu za "krutú a nezmyslenú útočnú vojnu" a s Kirillom sa plánoval stretnúť už 14. júna v Jeruzaleme. Na odporúčanie vatikánskych diplomatov stretnutie zrušil. Obaja sa stretli na Kube v roku 2016 - išlo o prvé stretnutie pápeža a patriarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi od Veľkej schizmy (kresťanského rozkolu) z roku 1054.
František v rozhovore pre Reuters minulý mesiac povedal, že po návrate z Kanady 30. júla chce navštíviť Kyjev, ale takisto chce ísť do Moskvy, pokiaľ možno najprv, a presadzovať mier.
Putin nazýva inváziu Moskvy na Ukrajine "špeciálna vojenská operácia", ktorá je zameraná na demilitarizovanie a "denacifikovanie" tejto krajiny. Kyjev a Západ označujú konflikt za nevyprovokovanú ruskú útočnú vojnu.
Vatikán 5. augusta (TASR) |
| Švajčiarsko vetovalo žiadosť Nemecka vyviezť muníciu na Ukrajinu - Švajčiarsko vetovalo vývoz munície pre protilietadlové systémy typu Gepard, ktoré Nemecko posiela na Ukrajinu. Oznámila to v utorok švajčiarska vláda. TASR túto správu prevzala z agentúry Reuters.
Nemecko v utorok oznámilo, že umožní dodávku 50 samohybných protilietadlových systémov typu Gepard na Ukrajinu.
Švajčiarsky Štátny sekretariát pre hospodárstvo (SECO) dostal od Berlína dve žiadosti o povolenie na prevoz munície z Nemecka na Ukrajinu, pretože Nemecko túto muníciu predtým dostalo od Švajčiarska. Jedna žiadosť sa vzťahovala na strelivo s kalibrom 35 milimetrov pre spomínaný systém Gepard.
SECO podľa svojich vyjadrení na obe žiadosti reagoval negatívne s odvolaním sa na švajčiarsku legislatívu. Tá nepovoľuje vývoz vojenského materiálu v prípade, ak je cieľová krajina zapojená do vnútorného alebo medzinárodného konfliktu.
To, akú muníciu teraz Nemecko pošle na Ukrajinu, nie je známe, uviedla švajčiarska verejnoprávna stanica SRF.
Švajčiarsko sa pripojilo k sankciám, ktoré Európska únia zaviedla proti Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu, pripomína Reuters. Švajčiarsko však trvá na tom, že jeho neutrálny štatút mu neumožňuje poskytovať zbrane na použitie v ozbrojených konfliktoch.
Tasr 27.04.2022 |
| Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu - Moskva zaslala Spojeným štátom diplomatickú nótu, v ktorej varovala, že ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo mať "nepredvídateľné" bezpečnostné dôsledky. TASR správu prevzala zo spravodajskej televízie Sky News.
Informáciu pôvodne zverejnil americký denník The Washington Post, ktorému sa podarilo dostať k textu uvedenej nóty. Rusko ju podľa denníka zaslalo americkej strane tento týždeň.
Ukrajina sa bráni ruskej vojenskej agresii už 50 dní, v čom jej okrem bojového odhodlania pomáhajú aj dodávky zbraní od západných spojencov.
"Vyzývame USA a ich spojencov, aby prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť," uvádza sa v texte ruskej nóty, z ktorej citoval The Washington Post.
Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov vrátane zbraní, munície, obrnených transportérov a vrtuľníkov. Súčasťou dodávok budú aj delostrelecké systémy a delostrelecká munícia.
Spojené štáty už Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii, poskytli alebo prisľúbili pomoc v celkovej výške 1,7 miliardy dolárov, uvádza Sky News. Okrem iného nedávno avizovali, že Kyjevu pošlú protitankové raketové komplety Javelin za 100 miliónov dolárov zo zásob americkej armády. Washington/Moskva 15. apríla (TASR) - |
| AFP: Válka na Ukrajině hodila slupku pod nohy ekvádorským pěstitelům banánů - Quito - Až donedávna panoval na ekvádorských banánových plantážích ruch a shon, který dokazoval silné exportní postavení tohoto odvětví. Ale z týdne na týden banánovníkové háje utichly, jak se stal obchod s těmito plody jednou z dalších obětí ozbrojeného konfliktu, který se odehrává ve druhé polovině světa, napsala agentura AFP.
Ekvádor je největším světovým vývozcem banánů, ale toto odvětví zasáhla válka na Ukrajině. Nyní není banány kam posílat a kontejnery s hnijícím ovocem se hromadí nedaleko místa, kde je dělníci sklidili.
"Každý pátý banán vypěstovaný v Ekvádoru obvykle putuje na Ukrajinu a do Ruska," řekl Franklin Torres, prezident ekvádorské federace producentů banánů FENABE. "Takže nás tahle válka opravdu hodně zasáhla," dodal.
Do Ruska za běžné situace každý rok míří z Ekvádoru banány za téměř 700 miliónů dolarů (více než 15,5 miliardy korun); společně do Ukrajiny a Ruska každý týden proudí téměř dva milióny krabic s banány.
Kvůli mezinárodním sankcím uvaleným po invazi na Ukrajinu však Rusko své náklady banánů nedostává. Konflikt zbrzdil mimo jiné i produkci ve městě El Triunfo nedaleko hlavního ekvádorského přístavu Guayaquil.
"Pěstitelé banánů skončili, už tři týdny jsem nezpracovala jedinou bednu," řekla AFP 62letá Mireya Carrerová, majitelka banánové plantáže Thalia. "Zaměstnanci odcházejí sami, aniž by dostali výpověď, protože jim nemůžu zaplatit," dodala.
Ze své 28hektarové plantáže obvykle naplnila týdně tři kontejnery s 3000 krabic banánů, z nichž každá váží 20 kilo. "Teď mám 7000 trsů banánů a žádného kupce," dodala Carrerová.
Pěstitele banánů také postihl pokles cen. Produkce jedné krabice banánů stojí pět a půl dolaru a běžná výkupní cena je 6,25 dolaru. "Ale teď nám za každou krabici banánů nabízejí méně než dva dolary a někdy jen dolar. To je urážka pro jakýkoli typ podnikání. To, co dostáváme, je ostudné a nestojí to ani za to, abychom je sbírali," řekl Torres.
A krize zasáhla nejen Ekvádor. Když ostatní trhy viděly přebytek banánů v Ekvádoru, "začaly snižovat své cenové nabídky", uvedl Richard Salazar, prezident sdružení pro komercializaci a vývoz banánů ACORBANEC. Za poslední měsíc zůstal pěstitelům zhruba milión beden neprodaných banánů.
Ekvádor má 160.000 hektarů banánových plantáží, které v roce 2021 přinesly celosvětový obrat téměř 3,5 miliardy dolarů. V této jihoamerické zemi působí více než 260 vývozců banánů a toto odvětví vytváří 50.000 přímých a 250.000 nepřímých pracovních míst. 10.04.2022 CTK |
| Voľby do maďarského parlamentu sa už začali na americkom kontinente - Voľby do maďarského Národného zhromaždenia vypísané prezidentom Jánosom Áderom na nedeľu 3. apríla, sa už v sobotu začali na americkom kontinente.Na maďarských zastupiteľských úradoch totiž môžu svoj hlas odovzdať Maďari, ktorí sa v čase volieb zdržiavajú v zahraničí a do 25. marca sa zaregistrovali na zoznamy príslušných zastupiteľských úradov, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na správu agentúry MTI.Článok pokračuje pod video reklamouPrvé volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h miestneho času v juhoamerických mestách Buenos Aires, Sao Paulo a Montevideo.
Najviac Maďarov sa na voľby v Amerike zaregistrovalo v New Yorku s počtom 980, v Toronte ich je 420, vo Washingtone 416 a v Los Angeles 385. Na tomto kontinente prejavilo záujem o účasť na voľbách 4007 maďarských občanov s trvalým pobytom v Maďarsku.Na ďalších svetadieloch budú zastupiteľské úrady otvorené v nedeľu miestneho času od 06.00 h do 19.00 h, pričom po uzatvorení urien v Maďarsku o 19.00 h už nebude možné voliť nikde.Držitelia maďarského občianstva s trvalým pobytom v zahraničí môžu svoj hlas v parlamentných voľbách odovzdať listom. Môžu však voliť iba zo straníckej kandidátky, pretože na voľbu kandidátov jednomandátových obvodov je potrebný trvalý pobyt v Maďarsku.
V nedeľu budú v Maďarsku deviate parlamentné voľby po páde komunizmu
Tasr.sk 1.04.2022
|
| Vláda berie biznis firmám z Ruska. Oligarchov však ochráni diera v zákone - Štát dáva každoročne zarobiť na verejných zákazkách tisíckam súkromných firiem. Posledné štatistiky Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) ukazujú, že v roku 2020 bolo takto uzatvorených 4 723 zmlúv v celkovej hodnote 4,6 miliardy eur. Na porovnanie: celkové výdavky štátneho rozpočtu v tom roku boli 26,3 miliardy.
Tieto peniaze však nemusia zakaždým putovať len na slovenské účty. Vláda sa preto rozhodla zabrániť prijímať zákazky od firiem z krajín, ktoré sa voči Slovensku správajú nepriateľsky.
„Rusko sa vyhráža Slovensku a dalo nás na zoznam nepriateľských krajín, a nie je dôvod, aby sme peniazmi slovenských daňových poplatníkov alebo z eurofondov financovali výrobu zbraní, ktoré sa potom obrátia proti nám alebo nášmu susedovi,“ vyhlásila v stredu vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Vláda schválila návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú na rokovanie predložila Remišová v spolupráci s podpredsedom vlády pre legislatívu Štefanom Holým (Sme rodina).
Analýza poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet uvádza, že Rusko je zaradené do top 15 najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. „Podnikatelia z Ruska na Slovensku ovládajú 1 110 subjektov s kumulovaným imaním presahujúcim hranicu 70 miliónov eur,“ opisuje analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Najviac tamojších podnikateľov ovláda naše firmy sídliace v Bratislavskom kraji, čo sa týka odvetví, prevláda veľkoobchod, maloobchod, opravy a údržba (276 firiem), administratíva (203 firiem) a profesijné, vedecké a technické činnosti (200 firiem).
Vylúčenie z obchodovania so Slovenskom sa nemusí týkať len Ruska. „Keď prejde táto novela v parlamente, vláda bude následne schvaľovať zoznam krajín, alebo oblastí, ktorých sa toto opatrenie priamo dotkne,” priblížila Remišová.
Navrhovatelia rozhodnutie zdôvodňujú tým, že chcú umožniť vláde reagovať na situácie, keď je najmä z bezpečnostného hľadiska potrebné, aby verejní obstarávatelia, či obstarávatelia v špecificky citlivých oblastiach neobchodovali s dodávateľmi z konkrétnych krajín. Zákon môže tiež prikázať verejným obstarávateľom „nezazmluvňovať určité typy komodít od subjektov, ktoré majú sídlo v konkrétnom štáte, alebo využívať kapacity takýchto subjektov".
si to môžeme predstaviť v praxi? V materiáli sa hovorí o zmarení prístupu do kritických oblastí podnikania, akými je energetika alebo obranné zákazky. Ruskí podnikatelia by nám teda podľa tejto formulácie zrejme nemohli stavať elektrárne, či dodávať stíhačky, alebo servis pre armádne migy. „Plyn, ropa a jadrové palivo sa ponúkajú ako prvé. Okrem toho je tu aj česká Škoda JS vlastnená holdingom OMZ zo skupiny Gazprombank, ktorá zabezpečuje dostavbu 3. a 4. bloku v Mochovciach a má na starosti aj technickú údržbu jadrových blokov," upozorňuje analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX. Ruské banky by totiž nemohli financovať slovenské projekty.
Otázne podľa Pištu zostáva čo s rozbehnutými projektmi. Zatiaľ totiž nie je jasné, ako by bolo možné právne a formálne obmedziť ruské dodávky plynu alebo ropy, ak by sa Európa dohodla aj na takýchto sankciách
Denník Pravda požiadal o stanovisko k téme aj Slovenský plynárenský a naftový zväz. Ten sa vyjadril, že v súčasnosti je z jeho strany predčasné reagovať a k zmenám či ich dopadom sa vyjadrí, až keď materiál v definitívnej podobe schváli parlament.
Európska komisia tiež vytvára tlak na odstrihnutie jej štátov od závislosti od ruských energií. Minulý utorok predstavila plán pod názvom REPowerEU – mapu, ako dosiahnuť v Európe nezávislosť od ruského plynu a ďalších fosílnych palív. Komisia prepočítala, že už len do konca roka tak vie únia znížiť spotrebu ruského plynu o dve tretiny. „Prvé prepočty hovoria o tom, že ak by sme sa chceli úplne odstrihnúť od ruského plynu, nahradiť tieto dodávky takým spôsobom, že to nezabolí a bude to komfortné pre naše hospodárstvo, možno urobiť najskôr v roku 2027,“ spresnil štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). Slovensko je však závislé od ruského plynu na 85 percent a od ropy na 100 percent, pričom európsky priemer je podľa think-tanku Bruegel okolo 50-percentná závislosť od týchto palív.
Tasr.sk 19.03.2022 |
| V rusko-ukrajinskom konflikte bude Brazília neutrálna - Brazílsky krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina zostane v otázke vpádu ruskej armády na Ukrajinu "neutrálna". Informovali o tom agentúra AFP a televízia CNN.
Bolsonaro, ktorý sa 16. februára, osem dní pred začiatkom invázie, stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bez ďalšej konkretizácia uviedol, že jeho ruský náprotivok sa mu počas ich dlhého rozhovoru zveril s niektorými "utajovanými" skutočnosťami týkajúcimi sa Ukrajiny. Bolsonaro zasa Putinovi povedal, že Brazília si vo veci vojny zachová neutrálnu pozíciu a zostáva "naklonená mieru".
"Nestaviame sa na žiadnu stranu," povedal Bolsonaro novinárom na tlačovej konferencii počas dovolenky. "Budeme naďalej neutrálni a čo najviac pomáhať pri hľadaní riešenia."
Kroky proti Moskve by podľa neho mohli "vážne poškodiť poľnohospodárstvo v Brazílii", keďže je závislá od ruských hnojív. Brazílčania chcú podľa neho mier, no nemôžu si "sem priniesť následky (vojny)".
Bolsonaro sa sarkasticky vyjadril o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, keď vyhlásil, že Ukrajinci "zverili svoj osud komikovi", čím narážal na jeho predchádzajúcu kariéru.
Brazílsky prezident sa do značnej miery vyhýba kritike Ruska za jeho agresiu na Ukrajine. Minulý štvrtok kritizoval viceprezidenta Hamiltona Mouraa za jeho slová, že Brazília s ňou nesúhlasí, píše AFP.
Bolsonaro v nedeľu takisto uviedol, že Brazília aktívne pracovala na zmiernení znenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, kritizujúcej Rusko za inváziu, keď v jej konečnej verzii dosiahla a zmenu slova "odsudzuje" na "ľutuje". Zástupca Brazílie hlasoval za túto rezolúciu, Rusko ju vetovalo. Brazília však nepodpísala vyhlásenie členských krajín Organizácie amerických štátov, ktoré ruskú inváziu ostro odsudzuje.
Brazília 28. februára (TASR) |
| Maďarsko nepošle zbrane na Ukrajinu - Nemecko a Taliansko už posielajú Ukrajine zbrane, Maďarsko ale tak neurobí, lebo zbrane potrebuje. Používa ich totiž maďarská armáda, cituje spravodajca TASR vyhlásenie premiéra Viktora Orbána v mimoriadnom rozhovore v nedeľu večer pre verejnoprávnu televíziu M1.
Premiér zopakoval postoj svojej krajiny, že Maďarsko musí zostať mimo tohto konfliktu.
"Nemožno robiť nepremyslené kroky a robiť návrhy, aké robí ľavicová opozícia. Netreba posielať zbrane do susednej krajiny, pretože tam žijú aj Maďari, a je možné, že tieto zbrane môžu použiť prípadne aj proti nim," dodal.
V danej situácii podľa Orbána je pre Maďarsko zárukou bezpečnosti jedine členstvo v NATO, nech sa konflikt vyvinie akýmkoľvek smerom.
Maďarský ministerský predseda opakovane potvrdil, že jeho krajina podporí všetky sankcie, ktoré členské krajiny Európskej únie voči Rusku prijmú. Zdôraznil však, že zo sankcií treba vynechať projekt rozšírenia atómovej elektrárne v meste Paksi, pretože na to doplatia Maďari.
"Kým budem premiérom, sankcie neohrozia bezpečnosť dodávok energií, maďarsko-ruské vzťahy a ani znižovanie režijných nákladov maďarských domácností," zdôraznil Orbán.
Budapešť 27. februára (TASR) |
| Putin oznámil vojenskú operáciu vo východnej časti Ukrajiny - Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ prevzatých od agentúr AP a AFP.
Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.
Kremeľ v stredu oznámil, že lídri dvoch separatistických regiónov vo východnej časti Ukrajiny ruského prezidenta Putina žiadajú o "pomoc" s "odrazením agresie" zo strany ukrajinskej armády.
Ruský prezident v pondelok tieto regióny - Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) - vyhlásil za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojsk do týchto oblastí.
Západ upozorňuje, že Rusko na hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo desaťtisíce vojakov a môže každú chvíľu uskutočniť útok na Ukrajinu, pripomína AFP.
V Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách hlásia výbuchy
V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev a v ďalších ukrajinských mestách neďaleko frontovej línie a pri pobreží bolo vo štvrtok nad ránom počuť výbuchy krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok vojenskej operácie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
V Kyjeve bolo počuť sirény policajných automobilov a sanitiek. Spravodajcovia AFP hlásia výbuchy z mesta Odesa na pobreží Čierneho mora.
Výbuchy hlásili aj z mesta Charkov, ktoré sa nachádza približne 35 kilometrov od hraníc s Ruskom na východe Ukrajiny. Štyri explózie zaznamenali v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti, píše AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny.
Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v noci na štvrtok Putina žiadal, aby na Ukrajinu nezaútočil a "aby dal šancu mieru", píše agentúra AP. Guterres tak urobil niekoľko minúť predtým, ako Putin oznámil vojenskú operáciu na Ukrajine.
Kroky Ruska slovne odsúdil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Americký prezident Joe Biden povedal, že "svet voči Rusku vyvodí zodpovednosť".
Moskva 24. februára 2022 (TASR) |
| Japonsko po prvý raz zakúpi pre svoju armádu strely dlhého doletu - Japonsko po prvý raz vo svojej histórii zakúpi strely dlhého doletu na posilnenie svojej "stále sa zhoršujúcej" národnej bezpečnosti. Informovala o tom dnes spravodajská stanica CNN s odvolaním sa na vyhlásenie japonského ministra obrany Icunoriho Onoderu.
Japonská vláda nakúpi strely od USA. Ide o protilodné strely typu AGM-158C LRASM a riadené strely s plochou dráhou letu typu AGM-158 JASSM, ktoré sú určené na ničenie pozemných cieľov. Obe sa vypúšťajú z bojových lietadiel. Tokio tiež zakúpi strely Naval Strike Missile nórskej výroby.
Strely umožnia Japonským sebaobranným silám (JSDF) zaútočiť na námorné i pozemné ciele všetkých svojich susedov vrátane Číny. Hoci Onodera vo vyhlásení nezmienil konkrétne Severnú Kóreu, hlavnou príčinou nákupu striel je rýchlo napredujúci jadrový a balistický program Pchjongjangu.
Správy o nákupe prichádzajú približne mesiac po tom, ako americký prezident Donald Trump navštívil Tokio a tamojším predstaviteľom navrhol, aby Japonsko zakúpilo od Spojených štátov vojenský arzenál. Japonský premiér Šinzó Abe dlhodobo presadzuje posilnenie obrany svojej krajiny.
Tokio 8.12.2017 TASR |
| Babiš nesúhlasí s presťahovaním českého veľvyslanectva do Jeruzalema - Novovymenovaný český premiér Andrej Babiš z hnutia ANO nesúhlasí s presunom českého veľvyslanectva v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. Babiš to povedal v rozhovore pre Český rozhlas.
"Tento nápad prezidenta Trumpa nie je dobrý, pretože je vidno tie reakcie. My sme malá krajina, ale tie veľké by sa mali usilovať o pokoj a mier. My musíme bojovať proti situáciám, kde vzniká zasa nejaký konflikt a kde budú nejaké protesty a, nedajbože, nejaké atentáty," uviedol Babiš.
Vyslovil tak opačný názor ako český prezident Miloš Zeman, ktorý vo štvrtok v televízii Barrandov povedal, že ČR a Európska únia by mali urobiť rovnaký krok ako Spojené štáty.
USA chcú presunúť svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema po tom, čo ho prezident Donald Trump označil za hlavné mesto Izraela. Babiš zdôraznil, že je dôležité nevyvolávať v oblasti Blízkeho východu ďalší konflikt.
M. Zeman: Mám veľkú radosť z Trumpovho rozhodnutia o Jeruzaleme
Český prezident Miloš Zeman privítal vo štvrtok vo vysielaní TV Barrandov rozhodnutie najvyššieho amerického predstaviteľa Donalda Trumpa uznať v mene Spojených štátov Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela.
"Mám z toho veľkú radosť," vyhlásil prezident ČR a dodal, že osobne už dlhodobo hovorí, aby sa české veľvyslanectvo presunulo z Tel Avivu práve do Jeruzalema. "Mohli sme byť prví. Teraz budeme skôr či neskôr nasledovať Spojené štáty," konštatoval Miloš Zeman.
Podľa jeho názoru Trumpov krok naznačuje, že je politika USA sebavedomá.
Na Twitteri sa anglická mutácia Zemanovho vyjadrenia objavila vďaka hovorcovi hlavy štátu Jiřímu Ovčáčkovi takmer paralelne.
Ministerstvo zahraničných vecí ČR v Prahe v stredu uviedlo, že Česko považuje Jeruzalem za budúce hlavné mesto Izraela i štátu Palestína spoločne s ostatnými členskými štátmi Európskej únie na základe záverov Rady pre zahraničné veci EÚ. Kým dôjde k uzavretiu mieru medzi Izraelom a Palestínou, ČR prakticky uznáva Jeruzalem za hlavné mesto Izraela v hraniciach demarkačnej línie z roku 1967. Presun českej ambasády do Jeruzalema však v Prahe zatiaľ nepripravujú. Česko môže o ňom uvažovať až po rokovaniach s kľúčovými partnermi v regióne a vo svete, vyplynulo zo stanoviska rezortu.
Praha 8.12.2017 TASR |
| Slovensko spúšťa kontroly - Dvadsaťštyri hodín denne. Sedem dní v týždni. Bezpečnosť Slovenska pod absolútnym drobnohľadom. Takýto režim si už aj u nás vyžiadala krízová situácia na Ukrajine. A preto padlo rozhodnutie: je nutné prijať nové systémové opatrenie, aby sa Slovensko vyhlo akýmkoľvek hrozbám. To má zabezpečiť nové stredisko, akýsi špeciálny tím Situačné centrum SR
V praxi by tak zamestnanci tejto jednotky mali zbierať podrobné informácie o dianí vo svete, ktoré môže mať dosahy na Slovensko. Následne ich vyhodnotia a budú o nich informovať najvyšších predstaviteľov štátu. Formálne bude stredisko spadať pod Bezpečnostnú radu, ktorej predsedá priamo premiér. Novinku štát oficiálne ukázal v novele zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady.
„Centrum prispeje k aktívnejšej a pružnejšej činnosti výborov Bezpečnostnej rady,“ argumentujú predkladatelia zákona. Opodstatnenie centra vidí aj analytik. Môže podľa neho pomôcť najmä pri preventívnych i nevyhnutných opatreniach štátu. A to v čase nebezpečenstva
. „Mal by to byť podporný prvok pre tvorbu rozhodnutí na najvyššej úrovni štátu,“ povedal expert na obranu Marian Majer.
Podrobnosti neprezradíme
Ako presne bude vyzerať nové centrum, koľko peňazí si vyžiada či aké technologické vybavenie bude mať, má povedať štúdia uskutočniteľnosti. Tú už pripravuje ministerstvo obrany, ktoré sa však ku konkrétnostiam zatiaľ nevyjadruje. HN odkázalo na úrad vlády, ktorý centrum formálne aj zastreší. Ten sa pri bližšom opise jeho fungovania však odvoláva na ochranu utajovaných skutočností.
Zriadenie riadneho centra by však podľa informácií HN malo vyjsť na niekoľko miliónov eur ročne. Aby mohlo fungovať riadne a nepretržite, malo by mať podľa analytikov aspoň 15 zamestnancov. Sídlo nového strediska by malo byť v priestoroch ministerstva obrany. Jeho zamestnanci by mali pracovať na zmeny, teda tak, aby centrum dokázalo fungovať nepretržite. Po schválení parlamentom by novinka mala začať fungovať od novembra.
Centrum má aj SIS
Takéto opatrenie pritom nie je na Slovensku úplnou novinkou. Od roku 2000 na ministerstve zahraničných vecí už funguje Dočasné situačné centrum, ktoré takisto hodnotí vývoj krízových situácií
v zahraničí s dôsledkami na našu bezpečnosť. Sedia v ňom zástupcovia z ministerstiev vnútra, obrany a zahraničia, ale aj Úradu vlády a SIS. Ich presný počet sa nezverejňuje. „Zasadnutia sa konajú spravidla raz mesačne. Posledné takéto zasadnutie sa konalo 12. marca a témou bol vývoj v aktuálnych krízových oblastiach vo svete,“ uviedol hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.
Bývalý spravodajský dôstojník Vladimír Suchodolinský pritom upozornil, že podobné centrum funguje aj pod Slovenskou informačnou službou. Od roku 2013 totiž SIS zriadila takzvané Národné bezpečnostné analytické centrum, ktoré sa takisto zaoberá bezpečnostnou
situáciou, no so zameraním najmä na terorizmus. Podľa Majera by sa však obe strediská nemali príliš prekrývať.
8.04.2015 Peter Kováč HNonline |
| Rusi skúmali miesta v bývalej Juhoslávii, ktoré zbombardovalo NATO - Okrem zmieneného druhu arzenálu boli použité aj kazetové a vysoko výbušné bomby, z ktorých však mnohé neexplodovali a dodnes zostávajú pod povrchom zeme.
Odborníci z ruského ministerstva pre výnimočné situácie (EMERCOM) uskutočnili prieskum regiónov bývalej Juhoslávie, vrátane Kosova, ktoré boli v 90. rokoch bombardované vzdušnými silami NATO za použitia munície obsahujúcej ochudobnený urán. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
"Členovia pracovnej skupiny EMERCOM riskovali svoje životy pri výkone náročnej a zodpovednej misie zameranej na prešetrenie radiácie a chemického znečistenia oblastí Juhoslávie postihnutých vzdušnou kampaňou NATO, pri ktorej boli použité i bomby s ochudobneným uránom," povedal v stredu Vladislav Bolov z príslušného rezortu.
Pracovná skupina pôsobiaca pod medzinárodným programom Focus preskúmala terén a rozličné zariadenia v 14 mestách a lokalitách Srbska, Vojvodiny a Kosova. Výsledky zatiaľ neboli zverejnené.
Bombardovanie zväzovej republiky sa začalo 24. marca 1999
Vojenské letectvo Severoatlantickej aliancie začalo v rámci operácie Spojená sila 24. marca 1999 bombardovať vtedajšiu Zväzovú republiku Juhoslávie. Operácia sa uskutočnila bez schválenia Bezpečnostnej rady OSN iba na základe stanoviska západných krajín o tom, že Belehrad vykonáva na území Kosova etnické čistky.
Okrem zmieneného druhu arzenálu boli použité aj kazetové a vysoko výbušné bomby, z ktorých však mnohé neexplodovali a dodnes zostávajú pod povrchom zeme, súc smrteľným nebezpečenstvom.
Najväčšími obeťami agresie sa stali radoví civilisti. Počas 78-dňových náletov, ktoré sa skončili 10. júna, zahynulo podľa rôznych zdrojov 2500-3500 osôb vrátane 89 detí. Ďalších 12.500 ľudí utrpelo zranenia. Z radov armády a polície bolo zabitých 1031 príslušníkov, 5000 ďalších utrpelo zranenia, uzatvára RIA Novosti.
Moskva 15. mája (TASR) |
| NATO údajne neposkytne Ukrajine údaje z letov AWACS - Severoatlantická rada schválila v pondelok pravidelné lety strojov AWACS, ktoré budú sledovať situáciu na Ukrajine a Krymskom polostrove.
Severoatlantická aliancia neplánuje poskytovať Ukrajine údaje o situácii na Kryme z prieskumných letov strojov AWACS (Vzdušný systém varovania a riadenia), ktoré majú od stredy začať hliadkovať nad Poľskom a Rumunskom. Informovala o tom dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na diplomatické zdroje v Bruseli.
Severoatlantická rada schválila v pondelok pravidelné lety strojov AWACS, ktoré budú sledovať situáciu na Ukrajine a Krymskom polostrove - na základe odporúčania vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe, amerického generála Philipa Breedlova.
Generál tvrdil, že údaje poskytnú členom NATO viac informácií o situácii na Ukrajine, najmä na Kryme. Lety podľa neho umožnia získať všetky potrebné informácie o pohyboch bojových jednotiek v regióne.
Breedlove povedal, že opatrenie je zároveň odpoveďou na obavy Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska ohľadne operatívnej situácie na hraniciach NATO. "Tieto lety zvýšia informovanosť aliancie o situácii a budú sa konať výhradne nad územím aliancie," konštatovala generál.
Stroje AWACS budú štartovať zo základní v Británii a Nemecku. Spojené štáty nedávno oznámili, že posielajú do Poľska a pobaltských štátov 18 stíhačiek typu F-16 a niekoľko tankovacích lietadiel.
11.03.2014 TASR |
| Chorvátske úrady odhalili tisíce falošných vojnových veteránov - jeden falošný vojnový veterán stojí štát približne milión eur a vďaka odhaleniu sa tak ušetrí celkovo 55 miliónov eur.
Za nepravých označili chorvátske úrady niekoľko tisíc veteránov z vojny za nezávislosť krajiny, ktorá sa odohrávala v rokoch 1990-95, pričom 55 z nich už odobrali štátnu podporu. Vyplýva to zo správy Asociácie invalidných vojnových veteránov Chorvátska (HVIDRA), ktorá spracováva archív všetkých účastníkov tohto odboja.
Ako informovala agentúra Hina, údaje dnes na tlačovej konferencii potvrdil aj minister pre záležitosti vojnových veteránov Predrag Matič, ktorý dodal, že archív aj takýmito odhaleniami plní svoj účel.
Minister zároveň podotkol, že jeden falošný vojnový veterán stojí štát približne milión eur a vďaka odhaleniu sa tak ušetrí celkovo 55 miliónov eur.
Publikovanie zoznamu veteránov pred rokom pritom stálo približne 4000 eur. Podľa Matičových slov dostalo jeho ministerstvo v prvých mesiacoch od zverejnenia mien niekoľko tisíc správ o "falošných veteránoch" a posunulo ich na policajný komisariát, kde ich budú podrobne vyšetrovať.
19.12.2013 TASR |
| Francúzsko vyslalo vojakov do hlavného mesta Stredoafrickej republiky - Francúzsko vyslalo vojakov do Stredoafrickej republiky (SAR) na zabezpečenie letiska v hlavnom meste po tom, ako do Bangui vstúpili povstalecké jednotky. O situácii informovala v noci nadnes tlačová agentúra Reuters.
Nemenovaný francúzsky diplomatický zdroj uviedol, že letisko je už zabezpečené. Paríž tiež vyzval francúzskych občanov v SAR, aby nevychádzali zo svojich domov, ale nehrozí im žiadne priame nebezpečenstvo, dodal zdroj.
Okrem toho Francúzsko požiadalo o naliehavé rokovanie Bezpečnostnej rady (BR) OSN, aby sa prediskutovalo riešenie krízy v tejto bývalej francúzskej kolónii.
Ozbrojenci z hnutia Séléká povstali voči vláde vlani v decembri a k bránam metropoly Bangui sa priblížili už koncom minulého roku. Ich cieľom je zosadenie prezidenta Francoisa Boziza.
24.03.2013 TASR |
| Pred 20 rokmi sa začala krvavá vojna na Balkáne - Presne pred dvadsiatimi rokmi oficiálne vypukla vojna na Balkánskom polostrove, ktorá si počas viac ako 40 mesiacov svojho trvania vyžiadala desaťtisíce obetí a zranených. Konflikt bol vyvrcholením rozpadu Juhoslávie.
V roku 1991 sa od multinárodného zoskupenia odtrhlo Slovinsko, čo dominujúci Srbi nechali bez väčšieho povšimnutia. Skutočné problémy vyvolali až následné snahy vlády v chorvátskom Záhrebe a bosnianskom Sarajeve o opustenie Juhoslávie. Vo oboch krajinách totiž žili početné srbské menšiny a vláda v Belehrade poukazovala na porušovanie ich práv. Srbi preto odmietli akceptovať tento krok a vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič tvrdo podporoval zachovanie juhoslovanskej územnej celistvosti všetkými prostriedkami vrátane ozbrojeného boja.
Rozhodujúcu úlohu v rozpútaní vojny zohralo bosnianske referendum z februára 1992, v ktorom sa obyvatelia prevažne moslimskej krajiny vyslovili za vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie. Bosnianski Srbi plebiscit bojkotovali a vyhlásili vlastnú republiku.
Krátko po vyhlásení samostatnosti bosnianskosrbské jednotky vedené generálom Ratkom Mladičom s podporou bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča začali konať v záujme zaistenia srbského územia. To bolo spúšťačom konfliktov po celej krajine, ktorých súčasťou boli aj kruté etnické čistky na jednotlivých územiach, predovšetkým na východe Bosny.
Balkánsku vojnu smutne preslávilo predovšetkým takmer štvorročné obliehanie bosnianskej metropoly Sarajevo a masakra tisícov bosnianskych moslimov v Srebrenici Mladičovými jednotkami. Kľúčovými postavami konfliktu boli okrem Karadžiča, Mladiča a Miloševiča aj chorvátsky prezident Fraňo Tudžman a jeho bosniansky náprotivok Alija Izetbegovič. Najväčšiu zodpovednosť za zverstvá páchané na civilnom obyvateľstve sa pripisuje Srbovi Vojislavovi Šešeljovi. Kým Miloševič zomrel v haagskom väzení, Mladič, Šešelj a Karadžič čelia obvinenia z vojnových zločinov a hrozí im doživotné tresty.
Vojna na Balkáne sa skončila v decembri 1995 podpisom Daytonskej dohody v americkom štáte Ohio. Tá bola výsledkom veľkého tlaku medzinárodného spoločenstva, ktorého súčasťou boli aj nálety NATO na bosnianskosrbské ciele. Podľa oficiálnych údajov si konflikt vyžiadal viac ako 100-tisíc obetí a o svoje domovy prišli viac ako dva milióny ľudí. Celkovo bolo za svoju úlohu v najväčšom európskom konflikte od druhej svetovej vojny odsúdených 45 Srbov, 12 Chorvátov a štyria Bosniaci
1.04.2012 SITA |
| Naši vojaci idú prvýkrát do vojny, niektorí sa možno nevrátia - Dvadsiatka elitných slovenských vojakov odchádza do Afganistanu bojovať za globálnu bezpečnosť, podľa ministra obrany Ľubomíra Galka treba rátať aj s tým, že niektorí sa možno nevrátia.
"Títo chlapci, elitní vojaci, idú do vojny. Idú do bojových podmienok, za plot. Prvýkrát v histórii budú naši vojaci pôsobiť v reálnych podmienkach. Musíme byť pripravení na akékoľvek nešťastie, musíme byť pripravení aj na to, že niektorí z nich sa možno nevrátia. Toto je príspevok slobodného a sebavedomého Slovenska ku globálnej bezpečnosti. Nikto si to neželá a nikto to nechce, ale treba to otvorene povedať," povedal Galko.
Elita žilinského 5. pluku špeciálneho určenia sa bude v Afganistane podieľať na výcviku afganských špeciálnych bezpečnostných síl, pričom často budú pôsobiť aj v nechránenom priestore mimo základní. Špeciálne operácie budú naši vojaci vykonávať v spolupráci s Afganskou národnou armádou a po boku afganských vojakov postupne odovzdávať moc do rúk bezpečnostných síl.
6.09.2011 TASR |
| Nemecké podmienky pre kandidatúru do EÚ sú neakceptovateľné - Srbsko v stredu uviedlo, že zachová svoju prítomnosť v Kosove, a odmietlo ako neakceptovateľné požiadavky Nemecka, aby sa vzdalo svojich tamojších inštitúcií, ak chce získať štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii
Merkelová stanovila Belehradu podmienky na kandidatúru do EÚ
"Srbské inštitúcie sú potrebné pre srbskú komunitu v Kosove a my sa ich nemôžeme ani vzdať, ani ich zrušiť, pretože to by znamenalo vzdať sa nášho želania zachovať Kosovo v Srbsku," povedal srbský minister pre Kosovo Goran Bogdanovič pre tlačovú agentúru Beta. Všetky požiadavky na zrušenie "takzvaných paralelných inštitúcií" pre Srbov v Kosove pritom označil za "absolútne neakceptovateľné".
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok stanovila sériu podmienok spojených s Kosovom, ktoré musí Srbsko splniť, pokiaľ chce byť tento rok prijaté za kandidáta na členstvo v EÚ. Vypichla pritom význam rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou zastrešovaných EÚ ako aj slobodné pôsobenie misie EULEX. Trvala tiež na tom, aby sa Srbsko vzdalo paralelných administratívnych štruktúr, ako sú napríklad pošty, školy či mestské samosprávy, ktoré stále pôsobia na severe Kosova. "Pokiaľ chce Srbsko získať štatút kandidáta, malo by pokračovať v dialógu a dosiahnuť v ňom výsledky, umožniť misii EULEX pracovať vo všetkých regiónoch Kosova a zrušiť paralelné štruktúry a nevytvárať nové," zdôraznila kancelárka. Srbský prezident Boris Tadič jej prisľúbil, že Srbsko je odhodlané "nájsť mierové riešenie, pokračovať v dialógu a dosiahnuť trvalý kompromis", zároveň chce však zostať verné "svojim princípom a svojej integrite".
Srbsko, ktoré samostatnosť Kosova neuznáva, sa pokúša dopracovať k štatútu kandidáta na členstvo v 27-člennom bloku a stanoveniu dátumu pre začiatok prístupových rokovaní. Doteraz dúfalo, že zatknutie zvyšných vojnových zločincov spolu s politickými reformami budú na to postačujúce, s Merkelovej podmienkami sa však nádeje Belehradu očividne opäť oddialili.
24.08.2011 SITA |
| Čína poprela americkú správu o vojenskej sile krajiny - Pentagón konštatuje, že Čína je na dobrej ceste vytvoriť modernú armádu do roku 2020 a takýto vývoj by mohol narušiť stabilitu regiónu.
PEKING. Peking kritizoval správu amerického ministerstva spravodlivosti o rastúcej vojenskej sile Číny. Oficiálna čínska tlačová agentúra Sinchua ju označila za "rozprávku".
Výročná správa Pentagónu o vojenskej sile Číny konštatuje, že krajina je na dobrej ceste vytvoriť modernú armádu do roku 2020, pričom takýto vývoj by mohol narušiť stabilitu ázijsko-tichomorského regiónu.
"Toto tvrdenie je obyčajnou rozprávkou o čínskej armáde, založenou na bujných domnienkach a nelogickej argumentácii," uviedla agentúra Sinchua.
USA znepokojil technologický pokrok
"Pri svojom rastúcom ekonomickom vplyve a rozsiahlych obchodných a strategických záujmoch po celom svete má Čína, ktorá sa drží obrannej vojenskej politiky, absolútne právo budovať schopnú armádu."
Modernizácia výzbroje čínskej armády za posledné desaťročie prekročila mnohé predošlé predpovede USA.
Jej technologický pokrok, program vývoja protilietadlových lodí, predpokladané počítačové útoky či protisatelitné rakety znepokojili susedov i Washington.
Čína však vníma modernizáciu svojich ozbrojených síl ako zákonité rozšírenie svojho rastúceho hospodárskeho postavenia a dôrazne obhajuje vojenské výdavky ako obranné.
Sinchua označila závery Pentagónu za "mnoho kriku pre nič" s tým, že pre Číňanov je záhadou, prečo Spojené štáty kritizujú Čínu, keď ich vlastné vojenské výdavky predstavovali vlani 40 percent celosvetového objemu.
Čína dala na obranu viac peňazí
Čína oznámila, že na tento rok stanovila rozpočet na obranu na 601,1 miliardy jüanov (65,19 mld. eur), čo je medziročný nárast o 12,7 percenta.
Mnoho expertov sa však domnieva, že jej skutočné výdavky na armádu, ktorá má 2,3 milióna príslušníkov, sú oveľa vyššie.
Pre porovnanie, Pentagón dostal pre rozpočtový rok 2012 rekordný základný rozpočet vo výške 553 miliárd dolárov (383,15 mld. eur), o 22 miliárd dolárov (15,24 mld. eur) viac ako v roku 2010.
Zdroj: Reuters
25.08.2011 TASR |
| Povstalci obsadili Tripolis, zajali Kaddáfího synov - Režim líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího sa rúca s príchodom povstalcov do metropoly Tripolis, ktorí obsadili významnú vojenskú základňu v meste a zatkli právoplatného nástupcu režimu Kaddáfího syna Sajfa Isláma.
Povstalci sú vzdialení už len približne tri kilometre od centra Tripolisu, informovala agentúra Associated Press. "Môžem potvrdiť, že naši muži zajali Sajfa Isláma," povedal dnes líder povstalcov Mustafá Abdal Džalíl pre televíziu al-Ďzazíra. "Vydali sme pokyn, aby s ním zaobchádzali dobre, aby mohol čeliť súdnemu procesu," povedal Džalíl. Vodca tiež oznámil, že bojovníci proti režimu zastavia ofenzívu, ak Kaddáfí ohlási svoj odchod. V tom prípade by mal bývalý vodca i jeho synovia zabezpečený voľný odchod z krajiny.
Najstarší Kaddáfího syn Muhammad sa vzdal povstaleckým jednotkám. Kapitulovala aj Kaddáfího bezprostredná ochranka, informovala televízia al-Arabíja. Podľa hovorcu Kaddáfího vlády sú jej členovia ochotní vyjednávať s povstalcami. Žiadajú NATO, aby presvedčila vzbúrenecké jednotky, aby zastavili útok na Tripolis.
Kaddáfí je vraj ochotný vyjednávať s hlavný predstaviteľom Dočasnej národnej rady Džalílom. Predstavitelia NATO reagovali na situáciu vyhlásením, že aliancia bude naďalej uplatňovať mandát OSN a chrániť civilistov v Líbyi. Generálny tajomník NATO dnes vyzval na pokojné a okamžité odovzdanie moci v Líbyi a potvrdil, že NATO je pripravená spolupracovať s povstalcami, aby tento scenár spoločne dosiahli.
"NATO bude spolupracovať s líbyjským ľudom a s Dočasnou národnou radou, ktorá má v rukách veľkú zodpovednosť," povedal Rasmussen. Vyzval tiež krajinu na zjednotenie, zmierenie a dodržiavanie ľudských práv. Televízia al-Ďazíra odvysielala zábery z ulíc Tripolisu, kde ľudia vzbúrencov vítajú a strhávajú Kaddáfího plagáty zo stien. Reportéri zahraničných tlačových agentúr aj predstavitelia povstalcov potvrdili, že muži, ktorí prišli zvrhnúť Kaddáfího režim, sa skutočne nestretli s výrazným odporom obyvateľov.
Na ceste ku Kaddáfího sídlu prepustili povstalci politických väzňov, z ktorých mnohí vyzerali vyslabnutí. Desiatky z nich ukazovali jazvy a modriny, ktoré im spôsobili dozorcovia a plakali od šťastia. Tisíce obyvateľov mesta vítali povstalcov, ktorí strieľali do vzduchu. Niektorí volali: "Prišli sme si po teba, kučeravá hlava (Kaddáfího prezývka)". V centre Tripolisu však pokračujú krvavé zrážky medzi prívržencami režimu a vzbúrencov.
Líbyjská vláda informovala, že najmenej 1300 civilistov prišlo o život a viac ako 5000 sa zranilo pri náletoch NATO v hlavnom meste za posledných 12 hodín, uviedla agentúra DPA. Nemocnice vraj nezvládajú nápor ranených. Vláda obviňuje NATO z leteckých útokov ktoré majú povstalcom otvoriť cestu do centra mesta. V súčasnosti nie je jasné, kde presne sa Kaddáfí nachádza.
Líbyjskí povstalci oslavujú na Zelenom námestí
Líbyjskí povstalci dnes ráno obsadili Zelené námestie v centre Tripolisu bez väčšieho odporu prívržencov vodcu Muammara Kaddáfího, informovala agentúra Reuters po telefonickom rozhovore s predstaviteľom Dočasnej národnej rady. Vzbúrenci oslavujú, mávajú opozičnými zástavami a strieľajú do vzduchu na námestí, ktoré bolo dodnes vyhradené iba pre zhromaždenia zinscenované Kaddáfího režimom na jeho podporu. Podľa agentúry Reuters tiež povstalci získali kontrolu nad budovou štátnej rozhlasovej stanice.
"Niektorí povstalci už dorazili na námestie bez toho, aby čelili akémukoľvek odporu. Víťazstvo v Tripolise sa stalo realitou," povedal koordinátor líbyjskej Dočasnej národnej rady v Tunisku Adel Dabbechi. Americká vláda rovnako dospela k záveru, že Kaddáfího nadvláda sa blíži ku koncu, informovala agentúra DPA.
"Kaddáfího dni sú spočítané," povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Victoria Nulandová. "Ak by sa Kaddáfí zaujímal o blaho svojho ľudu, odstúpil by hneď teraz," povedala Nulandová s tým, že ministerstvo situáciu podrobne monitoruje. Americký prezident Barack Obama odkázal, že sa k situácii v Líbyi nebude vyjadrovať, kým nebude mať oficiálne potvrdené, čo presne sa v Tripolise deje, uviedla Reuters.
Najstarší Kaddáfího syn Muhammad je v domácom väzení
Najstarší syn líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího Muhammad povedal dnes ráno pre televíziu al-Džazíra, že ho zajali povstalci a držia ho v domácom väzení v Tripolise, informovala agentúra Reuters. "Ozbrojenci obkľúčili môj dom a som stále doma a oni sú vonku," opísal Muhammad Kaddáfí svoju situáciu telefonicky z Tripolisu. "Povedali, že zaručia moju bezpečnosť. Obliehajú môj dom," dodal. V pozadí bolo počuť streľbu.
"Áno, streľba sa ozýva zvnútra môjho domu," povedal najstarší syn vodcu. Telefonické spojenie sa v tom momente náhle prerušilo. Muhammad neskôr potvrdil, že on i jeho rodina sú v poriadku a nezranení. Muhammad je Kaddáfího synom z predchádzajúceho manželstva. Povstalci už zatkli aj právoplatného dediča, Muhammadovho mladšieho, nevlastného brata Sajfa Isláma. Stále nie je známe, kde sa ukrýva samotný vodca a ostatní členovia jeho rodiny.
Kaddáfí zvoláva prívržencov do ulíc, Rasmussen tvrdí, že sa blíži koniec
Obkľúčený líbyjský vodca Muammar Kaddáfí v noci na dnes vyzval Líbyjčanov, aby vyšli do ulíc bojovať za Tripolis, informovala agentúra DPA. "Ako môžete nechať nádherný Tripolis horieť?" pýta sa Kaddáfí svojich stúpencov v už tretej nahrávke odvysielanej štátnou televíziou v priebehu jedného dňa. "Musíte obsadiť ulice a poraziť týchto potkanov a zradcov. Všetky kmene musia pochodovať do Tripolisu, aby ho obránili. Ak to nespravíte, stanú sa z vás otroci kolonialistov," vyzýva Kaddáfí. Správa bola bez vysvetlenia prerušená. Nie je isté ani to, odkiaľ presne Kaddáfí komunikoval v predvečer možného konca jeho 42-ročnej vlády. Z Bruselu zatiaľ Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen odkázal, že Kaddáfího režim sa "jasne rozpadáva".
"Čím skôr si Kaddáfí uvedomí, že boj proti svojmu vlastnému ľudu vyhrať nemôže, tým lepšie. Tak budú Líbyjčania uchránení od ďalšieho krviprelievania a utrpenia," vyhlásil Rasmussen. "Nadišiel čas vytvoriť novú Líbyu - štát založený na slobode, nie strachu, na demokracii, nie diktatúre, a vôli väčšiny, nie rozmaroch niekoľkých ľudí," povedal Rasmussen, vyzývajúc Kaddáfího spojencov, aby vodcu opustili.
22.08.2011 pluska.sk/TASR, SITA, |
| Oslo končí s vojenskou misiou v Líbyi - BRUSEL. Nórsko v sobotu uskutoční poslednú bojovú leteckú misiu v Líbyi, pričom oficiálne sa prestane podieľať na operáciách Severoatlantickej aliancie (NATO) v tejto krajine 1. augusta, teda o dva dni neskôr.
Severská krajina je jedným z ôsmich členov NATO zapojených do štyri mesiace trvajúcich náletov proti vojskám lojálnym líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. Oslo pôvodne do Líbye vyslalo šesť svojich stíhačiek typu F-16, minulý mesiac ich však zredukovalo len na štyri. Vláda ako dôvod ukončenia misie uviedla, že má príliš malé letectvo na to, aby sa podieľala na takej náročnej operácii trvajúcej taký dlhý čas.
Nálety NATO v Líbyi, ktoré sa začali 31 marca, vojensky podporilo len osem z 28 členov aliancie: Nórsko, Británia, Francúzsko, Kanada, Belgicko, Dánsko, Taliansko a Spojené štáty.
30.07.2011 SITA |
| Clintonová: Povstalecká národná rada robí v Líbyi pokroky - Clintonová nemá žiadnych pochýb o tom, že vojaci lojálni Muammarovi Kaddáfímu nemajú už ďalšie možnosti.
WASHINGTON. Líbyjská opozičná Povstalecká národná rada robí veľmi jasné pokroky v teréne v Líbyi, povedala americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová.
Ako dodala, nemá žiadnych pochýb o tom, že vojaci lojálni líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu nemajú už ďalšie možnosti, citovala agentúra Reuters.
Čína označila v stredu líbyjskú povstaleckú Prechodnú národnú radu za "dôležitého partnera pre dialóg," ktorý sa stal dôležitou politickou silou.
Vyhlásenie šéfa čínskej diplomacie Jang Ťie-čch'a môže naznačovať zmenu postoja Pekingu a skomplikovať snahy líbyjského vodcu Kaddáfího o udržanie moci.
Taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini zároveň v stredu vyzval na "okamžité prerušenie" vojenských akcií v Líbyi, aby bolo možné vytvoriť humanitárne koridory.
23.06.2011 TASR |
| Taliani sľúbili líbyjským povstalcom 400 miliónov eur, žiadajú ich aj od ostatných - Taliansko prisľúbilo líbyjským povstalcom 300 až 400 miliónov eur a vyzvalo ostatné krajiny podporujúce operáciu NATO proti diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu, aby uvoľnili finančnú podporu v podobnej výške.
Podľa hovorcu talianskeho ministerstva zahraničia Maurizia Massariho budú prostriedky poskytnuté vo forme mäkkých (výhodných) pôžičiek. Určené sú na splatenie "každodenných potrieb" líbyjskej Dočasnej národnej rady.
Massari uviedol, že "podstatné je načasovanie" a zdôraznil, že povstalci potrebujú pomoc "teraz". Podpora zo strany Talianska prichádza v čase, keď sa poprední predstavitelia 30-člennej koalície stretli v Spojených arabských emirátoch, aby prediskutovali budúcnosť Líbye po Kaddáfího páde.
Okrem iného by mala v Abú Zabí vzniknúť dohoda o podpornom fonde dotovanom zúčastnenými krajinami, z ktorého budú financovaní protikaddáfiovskí povstalci.
9.06.2011 SITA |
| NATO opäť bombardovalo Tripolis - Severoatlantická aliancia v noci nadnes opäť uskutočnila nálety na líbyjské hlavné mesto Tripolis. Informovala o tom líbyjská štátna televízia. 51956690
V meste sa podľa nej ozývalo niekoľko výbuchov a stúpal nad ním dym. Konkrétne ciele náletov neboli bezprostredne známe. Aliancia ostreľovala líbyjské hlavné mesto už piatu noc po sebe.
NATO od začiatku operácie v Líbyi podniklo už viac ako 8000 náletov. Operácia sa začala v marci po prijatí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá nariaďuje ochranu líbyjských civilistov pred jednotkami vernými líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. Kaddáfího vyzvali na odstúpenie aj na piatkovom summite G8 vo francúzskom Deauville. Ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že režim Muammara Kaddáfího stratil legitimitu a líbyjský vodca sa musí vzdať svojej moci. Moskva pritom neposkytne Kaddáfímu azyl.
Po skončení summitu krajín G8 Medvedev ďalej oznámil, že svojho vyslanca posiela do líbyjskej povstaleckej bašty Benghází v rámci úsilia o mierové vyriešenie konfliktu. Vyjadril pritom nádej, že diplomat Michail Margelov bude mať príležitosť hovoriť s oboma stranami.
Zdroj: DPA
28.05.2011 TASR |
| Lietadlá NATO podnikli dosiaľ najväčší útok na Tripolis - Vojenské lietadlá NATO v noci na dnes opakovane útočili na ciele v líbyjskej metropole Tripolis.
Podľa pozorovateľov išlo o najintenzívnejšie bombardovanie hlavného mesta severoafrickej krajiny od spustenia náletov NATO na sily líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího pred vyše dvoma mesiacmi.
Pri viac než 20 náletoch NATO za necelú polhodinu bolo počuť hlasné výbuchy, ktoré otriasali oknami. Nad mestom sa vznášali oblaky dymu, ktoré stúpali okrem iného z miesta pri rozľahlej základni Kaddáfího.
Hovorca líbyjskej vlády novinárom povedal, že pri najnovších náletoch zahynuli najmenej traja ľudia a 150 ďalších osôb utrpelo zranenia. Tvrdil tiež, že terčom boli budovy využívané dobrovoľníckymi jednotkami líbyjskej armády, ktoré však boli prevažne prázdne a obeťami tak boli ľudia žijúci v okolí.
24.05.2011 Zdroj: AP, Reuters
TASR |
| Čína vtrhne do Tichomoria, USA začínajú maťz jej sily obavy - ČTK 13. apríla 2011
Nasadenie prvej čínskej lietadlovej lode v Tichom oceáne výrazne zmení vnímanie rovnováhy síl v tomto regióne, vyhlásil v utorok veliteľ amerických síl v Tichomorí. Peking kúpil plavidlo asi pred desiatimi rokmi od Ukrajiny a podľa agentúry AP by ho mohol po rekonštrukcii vyslať k prvým skúšobným plavbám už tento rok v lete.
"Vzhľadom na reakcie našich partnerov a spojencov v Tichomorí sa domnievam, že zmena vnímania vojenskej rovnováhy bude významná," vyhlásil admirál Robert Willard. Spustenie čínskej lietadlovej lode na vodu ale podľa neho bude mať skôr symbolický než reálny dopad. Admirál sa domnieva, že výcvik posádky potrvá ešte dlho a po túto dobu nebude plavidlo pripravené pre bojové nasadenie.
Willard však pripustil, že schopnosti čínskej armády sa "významne zvyšujú". Peking podľa neho rozšíril svoju flotilu ponoriek s konvenčným i s jadrovým pohonom a renovoval lode. Tento rok tiež predstavil vlastný prototyp lietadla, ktorý nemožno zachytiť radarom. Čína taktiež urýchlila vývoj balistických rakiet a rozšírila svoje kapacity pre kybernetickú vojnu, ktorá by mohla ochromiť akcieschopnosť americkej armády.
Spojené štáty po desaťročia vojensky dominovali tichomorskému regiónu. V oblasti dlhodobo pôsobí päť amerických bojových skupín, súčasťou každej z nich je lietadlová loď.
Willard ale tiež uviedol, že americká armáda hodnotí tohtoročné čínske námorné operácie ako menej agresívne než v predchádzajúcom roku. Na upokojenie situácie podľa neho prispelo obnovenie vojenského dialógu medzi oboma krajinami, ktorý Peking vlani v januári zastavil kvôli americkým plánom dodať zbrane na Tchaj-wan.
|
| Pri bojoch o Misurátu zahynulo trojročné dievčatko - Obeťami bojov medzi vládnymi jednotkami a povstalcami v meste Misuráta bolo 12 osôb.
Medzi nimi aj trojročné dievčatko. Uviedla to dnes tlačová agentúra Reuters.
Podľa informácií jedného z obyvateľov mesta zdravotníci priviezli 12 tiel - väčšinou civilistov, ale aj povstalcov. Trojročné dieťa údajne zabil ostreľovač, rovnako ako aj 50-ročného muža zo západnej časti mesta.
Z Misuráty aj dnes hlásili ťažké boje. Povstalci sa bránili proti dvom ofenzívam jednotiek verných líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. Počet obetí dnešných bojov zatiaľ nie je známy.
TASR 13.04.2011 |
| Ouattarova armáda obsadila metropolu Pobrežia Slonoviny - Vojaci podporujúci medzinárodne uznávaného prezidenta Pobrežia Slonoviny Alassaneho Ouattaru v stredu večer vstúpili do hlavného mesta Yamoussoukro, ktoré doteraz ovládal jeho politický rival Laurent Gbagbo.
Bojovníci sa však podľa vlastných slov stretli v metropole tejto západoafrickej krajiny s bližšie nešpecifikovaným "odporom" zo strany Gbagbových stúpencov. Agentúra AP s odvolaním sa na očitých svedkov informovala, že Gbagbove vojská začali mesto opúšťať ešte v stredu okolo obeda.
Ak sa tieto informácie potvrdia, pôjde o silný signál, že Ouattarovi sa predsa len podarí oficiálne zasadnúť na najvyšší post v krajine, v čom ho podporuje aj medzinárodné spoločenstvo.
Gbagbo, ktorý stál na čele krajiny 10 rokov, odmietol výsledky novembrových volieb uznaných OSN. Podľa nich je víťazom jeho politický rival Ouattara. Všetky pokusy zahraničia presvedčiť ho, aby odstúpil, zatiaľ zlyhali.
Medzinárodné spoločenstvo sa teraz obáva vypuknutia občianskej vojny v krajine a uvalilo na ňu zbrojné embargo. Podľa OSN na Pobreží Slonoviny od minulého roka zabili stovky ľudí.
SITA 30.03.2011 |
| Izraelská armáda útočila na vybrané ciele v pásme Gazy - GAZA. Izraelské lietadlo zaútočilo na ciele v pásme Gazy, informovalo palestínske radikálne hnutie Hamas.
K náletom došlo deň po tom, čo Palestínčania vystrelili hlboko na izraelské územie niekoľko rakiet.
Zdroje Hamasu, ktorý kontroluje pásmo Gazy, uviedli, že terčom útoku Izraela sa stal pašerácky tunel pozdĺž hraníc Gazy s Egyptom, ako aj jeden z výcvikových táborov hnutia v centrálnej časti Gazy.
Tretí vzdušný útok zasiahol elektrický transformátor, čo spôsobilo výpadok prúdu v oblasti, citovala agentúra Reuters jedného z miestnych obyvateľov.
Palestínske lekárske zdroje uviedli, že pri náletoch neutrpel zranenia nikto. Izraelská armáda prostredníctvom jednej zo svojich hovorkýň uviedla, že správy preveruje.
štvrtok 24. 3. 2011 TASR 2011
|
| Líbya vyhlásila okamžité prímerie - TRIPOLIS. Líbya dnes vyhlásila prímerie a zastavila všetky vojenské operácie v záujme ochrany civilistov po rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN o zavedení bezletovej zóny nad touto severoafrickou krajinou. Potvrdil to šéf líbyjskej diplomacie Músá Kúsa.
"Rozhodli sme o okamžitom prímerí a okamžitom zastavení všetkých vojenských operácií," povedal Kúsa pred novinármi.
Podľa posledných informácií sa však ostreľovanie mesta Misurata vládnymi vojakmi neskončilo. V posledných hodinách zabili 25 ľudí. Vládne vojská podľa Guardianu ostreľujú aj mesto Adždabíja.
Video: Streľba v meste Misurata
"(Líbya) má veľký záujem o ochranu civilistov," dodal minister zahraničných vecí s tým, že krajina poskytne ochranu aj všetkým cudzincom a ochráni zahraničný majetok.
"Vzhľadom na to, že Líbya je plnoprávnym členom OSN, akceptujeme, že má povinnosť prijať rezolúciu Bezpečnostnej rady," citovala Kúsu televízia al-Džazíra.
Šéf líbyjskej diplomacie však zároveň rezolúciu o bezletovej zóne označil za porušenie suverenity Líbye.
Spravodajkyňa al-Džazíry v Tripolise Anita McNaughtová vraví, že Kaddáfího režim chce týmto krokom len získať čas a podkopať oprávnenosť bezletovej zóny. Nečakaná zhoda OSN o vojenskej akcii vraj režim zaskočila.
Francúzi aj Briti však zostávajú po vyhlásení prímeria opatrní. Francúzi sa vyjadrili, že „hrozba na zemi sa nezmenila“, britský tieňový tajomník ministerstva zahraničia Douglas Alexander zasa, že Kaddáfího režim treba hodnotiť „podľa činov, nie podľa slov“.
"Mali by sme byť veľmi obozretní. On (Kaddáfí) sa teraz začína báť, ale v teréne sa hrozba nezmenila," povedal hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Bernard Valero.
piatok 18. 3. 2011 TASR 2011
|
| V Jemene zabili 50 demonštrantov, platí výnimočný stav - Prívrženci prezidenta údajne spustili streľbu do davu demonštrantov na námestí.
SANÁ. Jemenská vláda dnes vyhlásila v celej krajine výnimočný stav po tom, ako boli uverejnené správy o zabití najmenej 50 osôb pri protivládnej demonštrácii v Saná.
Podľa informácií očitého svedka strieľali bezpečnostní agenti v civile, ktorí boli rozmiestnení na strechách budov, pričom mierili na hrude a hlavy demonštrantov. Až 240 ľudí údajne utrpelo zranenia.
Bezpečnostné sily použili aj slzotvorný plyn a vodné telá. Účastníci protestu požadovali odstúpenie prezidenta Alího Abdalláha Sáliha.
Demonštranti odmietli Sálihove návrhy, ktorých súčasťou boli väčšie právomoci parlamentu a novela ústavy. Sálih, ktorý je kľúčovým spojencom USA v boji proti terorizmu, vládne 32 rokov. Nedávno oznámil, že v roku 2013 nebude kandidovať.
Demonštrácie v Jemene začali 11. februára, po ľudových povstaniach v Tunisku a v Egypte. Medzinárodné spoločenstvo vyzvalo jemenskú vládu, aby nepoužívala násilie voči demonštrantom a novinárom. Zatiaľ nie je známe, ako dlho výnimočný stav potrvá.
Zdroj: DPA
piatok 18. 3. 2011 TASR 2011
SME |
| Británia chce, aby sa rokovalo o vyzbrojení líbyjskej opozície - Podľa britského ministra zahraničných vecí Williama Haguea bude prípadné Kaddáfiho víťazstvo pre Líbyjcov znamenať zlý sen. Vyslovil sa teda za to, aby sa začalo rokovať o vyzbrojení líbyjských povstalcov. Kaddáfi medzitým postupuje proti povstaleckým oddielom ďalej na východ a blíži sa k bašte opozície Bengházi.
Britský minister zahraničných vecí William Hague tvrdí, že je načase začať s vyzbrojovaním líbyjských povstalcov.
"Ak Kaddáfi ovládne väčšinu krajiny, bude to pre líbyjský národ zlý sen. Z Líbye sa na určitý čas stane vyvrheľ," povedal Hague. Londýn, rovnako ako Francúzsko, už niekoľko dní žiada zavedenie bezletovej zóny nad Líbyou. Ostatné európske štáty a USA však čakajú na rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN.
Bývalý britský minister zahraničných vecí Malcolm Rifkind v rozhovore pre denník The Times uviedol, že je čas vyzbrojiť líbyjských povstalcov. Hague k tomu v BBC podotkol, že prekážkou je zbrojné embargo. Je však o tom potrebné rokovať s ostatnými partnermi, čo sa zatiaľ nedeje. Hague bude na pondelkovom rokovaní ministrov zahraničných vecí skupiny G8 v Paríži, na ktorom sa má okrem iného rokovať aj o Líbyi.
Medvedev zakázal Kaddáfimu vstup do Ruska
Rozhodujúci pri rokovaní Rady Bezpečnosti OSN o novej rezolúcii k bezletovým zónam bude postoj Ruska a Číny, krajín s právom veta nenakloneným vojenskému riešeniu. O tom, že Kaddáfi stráca podporu v Moskve, svedčí aj rozhodnutie Dmitrija Medvedeva, ktoré vydal v pondelok. Zakázal totiž líbyjskemu vodcovi Muammarovi Kaddáfimu aj jeho rodine vstup na ruské územie. Súčasťou zákazu vycestovania je aj zákaz akejkoľvek finančnej operácie celej Kaddáfiho rodine v Rusku. Informovala o tom v pondelok ruská agentúra Interfax. Na čiernej listine sa podľa nej nachádza 15 osôb z Kaddáfího rodiny či z jeho najbližšieho okolia.
Zmenu postoja Ruska možno signalizuje aj pondelkové vyhlásenie ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Uviedol, že Rusko si želá viac informácií k bezletovej zóne, za ktorú sa cez víkend prekvapivo vyslovili aj členovia Ligy arabských štátov.
Proti vojenskej operácii NATO v Líbyi je Turecko. Jeho premiér Tayyip Erdogan vyhlásil, že taká operácia ničomu nepomôže a bude mimoriadne riziková. "Predchádzajúce intervencie NATO nepriniesli žiaden úžitok, môžu však mať nebezpečné dôsledky," uviedol predseda vlády jediného moslimského členského štátu NATO.
Kaddáfi postupuje ďalej na Bengházi, chce naspäť získať dezertérov
Kaddáfiho sily medzitým pokračujú v postupe na východ. V pondelok dopadli prvé granáty vystrelené Kaddáfiho jednotkami západne od mesta Adžedábíja. Toto mesto predstavuje poslednú z väčších prekážok na ceste k východolíbyjskému Benghází, ktoré je baštou opozície a leží 160 kilometrov na sever. Granátový útok si nevyžiadal žiadne obete na životoch, Adžedábíja sa však pripravuje na veľký boj. Na mesto zahájilo dopoludnia útok aj letectvo.
"Lietadlo nad mestom preletelo štyrikrát a štyrikrát zaútočilo," povedal agentúre Reuters jeden z povstalcov. Adžedábíja leží zhruba 160 kilometrov južne od Benghází. K povstalcom prebehlo veľa vojakov z armády a teraz vedú povstalecké oddiely. Líbyjská armáda v pondelok ponúkla amnestiu tým dezertérom, ktorí odovzdajú zbrane a vyjadria poľutovanie nad svojím činom. Oznámila to líbyjská štátna televízia.
Odporci Kaddáfiho režimu bojujú už od februára a priznávajú, že síce majú dostatok dobrovoľníkov, ale chýbajú im zbrane schopné konkurovať mašinérii, akú má k dispozícii Kaddáfi. Ten sa musel spočiatku stiahnuť iba do Tripolisu, ale postupne oslobodzuje dobyté mestá na východe a zmocnil sa aj kľúčových ropných terminálov. Západ sa však obáva, že vojenská intervencia by mohla viesť k rozdeleniu Líbye a vyvolať dlhodobý občiansky koflikt.
SITA,ČTK 14.03.2011 |
| Vojská Saudskej Arábie vstúpili do Bahrajnu - Viac ako 1000 príslušníkov saudskoarabskej armády, ktorí sú súčasťou spoločných jednotiek krajín Perzského zálivu, prekročili hranice Bahrajnu. V pondelok o tom informoval nemenovaný predstaviteľ Saudskej Arábie. Vojaci vstúpili do Bahrajnu ešte v nedeľu, spresnil pre agentúru AFP pod podmienkou zachovania anonymity.
Vstup saudskoarabských vojsk do nepokojmi zmietaného kráľovstva si údajne vyžiadala samotná bahrajnská vláda.
Tá sa už dlhšie snaží o rokovania s opozičnými demonštrantami, tí však akékoľvek rozhovory podmieňujú odstúpením najvyšších predstaviteľov kráľovskej dynastie, ktorá v Bahrajne vládne už viac ako 200 rokov. Keďže saudskoarabské vojská patria pod mandát Rady pre spoluprácu Perzského zálivu (GCC), vzťahuje sa na nich klauzula, že po prekročení hranice cudzieho štátu nad nimi preberá kontrolu tamojšia vláda.
Bahrajnská vláda však prítomnosť saudskoarabských jednotiek vo svojej krajine zatiaľ odmietla potvrdiť.
SITA 14.03.2011 |
| Azerbajdžan sa pripravuje na vojnu s Arménskom - Baku v minulosti opakovane varovalo, že v prípade zlyhania mierových rokovaní použije na opätovné získanie Náhorného Karabachu silu.
BAKU. Azerbajdžan sa pripravuje na vojnu s Arménskom o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý v roku 1992 vyhlásil nezávislosť od Baku.
Azerbajdžanský minister obrany Safar Abijev to povedal počas piatkového stretnutia so sprostredkovateľmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorí sa angažujú v mierových rokovaniach medzi Azerbajdžanom a Arménskom.
Podľa jeho slov, ktoré citoval tlačový odbor ministerstva, sa krajina "vážne pripravuje na oslobodenie svojích území". Nejde pritom o prvý prípad, keď vysokopostavený predstaviteľ Azerbajdžanu použil bojovnú rétoriku poukazujúcu na možný konflikt.
Baku v minulosti opakovane varovalo, že v prípade zlyhania mierových rokovaní použije opätovné získanie kontroly nad územím silu, zatiaľ čo Arménsko pohrozilo odvetou.
Podľa Abijeva musí Arménsko ukončiť svoju "okupačnú politiku" v Náhornom Karabachu, ktorého oddelenie majú na svedomí tamojší etnickí Arméni podporovaní Jerevanom. Počet obetí ozbrojeného konfliktu, ktorý vypukol začiatku 90. rokov, sa odhaduje na 30-tisíc.
SITA 12.02.2011 |
| Takmer storočného maďarského dôstojníka obvinili z vojnových zločinov - ČTK | 14. februára 2011
Budapeštianska prokuratúra obvinila bývalého dôstojníka vojenskej polície z vojnových zločinov spáchaných v Srbsku v roku 1942. Deväťdesiatšesťročný Sándor Képíró sa počas vojny zúčastnil nájazdu na Novi Sad, pri ktorom zavraždili vyše 1 200 civilných obyvateľov mesta, prevažne Židov, Rómov a Srbov.
Sándor Képíró
Autor: www.mirror.co.uk
Képírá spolu so štrnástimi ďalšími maďarskými dôstojníkmi odsúdili ešte počas vojny, fašistický režim ho však po príchode k moci oslobodil. V roku 1944 Képíró utiekol cez Rakúsko do Argentíny, kde žil desiatky rokov. Maďarský komunistický režim Képíróa znovu odsúdil, aj keď v jeho neprítomnosti, v roku 1946 na štrnásť rokov za mrežami. Do Maďarska sa vrátil v roku 1996, jeho identitu však zistili údajne až teraz.
Od vojny patrí Képíró k najhľadanejším osobám zo zoznamu vojnových zločincov, ktorý zostavil Stredisko Wimona Wiesenthala. Samotný Képíró popiera obvinenia, že by sa na masakre nejakým spôsobom podieľal.
|
| V južnom Sudáne sa búria vojaci, zahynulo už päťdesiat ľudí - ČTK | 7. februára 2011
Najmenej päťdesiat ľudí bolo zabitých za posledné štyri dni pri vzbure armádnych jednotiek v južnom Sudáne. Juhosudánski členovia spoločnej armádnej jednotky severe a juhu s ňou odmietli odísť na sever. Južný Sudán zrejme na základe januárového referenda vyhlási nezávislosť. Konečné oficiálne výsledky všeľudového hlasovania majú byť známe v pondelok.
Svet
V južnom Sudáne sa búria vojaci, zahynulo už päťdesiat ľudí
ČTK | 7. februára 2011 9:29
Najmenej päťdesiat ľudí bolo zabitých za posledné štyri dni pri vzbure armádnych jednotiek v južnom Sudáne. Juhosudánski členovia spoločnej armádnej jednotky severe a juhu s ňou odmietli odísť na sever. Južný Sudán zrejme na základe januárového referenda vyhlási nezávislosť. Konečné oficiálne výsledky všeľudového hlasovania majú byť známe v pondelok.
Vojaci Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády (SPLA).
Autor: Reuters
Boje sa rozhoreli vo štvrtok v meste Malakál v politicky citlivej oblasti južného Sudánu. V meste doteraz hliadkovala spoločná armádna jednotka zostavená zo severosudánskych jednotiek, tzv. Sudánskych ozbrojených síl, a Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády (SPLA), ktorá pochádza z juhu krajiny. Podľa OSN spoločné armádne sily začali s delením jednotiek a arzenálu.
V Malakále juhosudánski príslušníci odmietli odísť s oddielom na sever a obrátili zbrane proti ďalším členom jednotky. Boje sa v piatok a v sobotu rozšírili do ďalších miest. Zahynulo v nich najmenej 50 ľudí, v Malakále sú medzi obeťami aj deti. Podľa hovorcu juhosudánskej armády Philipa Aguera útočníci potom zostali na juhu a zvyšok jednotky sa vydal na sever.
V Sudáne by mali v pondelok oznámiť konečné oficiálne výsledky januárového referenda o nezávislosti južnej časti krajiny. Podľa predbežných výsledkov sa za jej odtrhnutie od sudánskeho severu vyslovilo 98,8 percenta hlasujúcich.
Južný Sudán by mal nezávislosť vyhlásiť 9. júla, keď vyprší platnosť dohody o ukončení občianskej vojny medzi moslimským severom a kresťanským a animistickým juhom krajiny. Zahynuli v nej viac ako dva milióny ľudí. Vypísanie referenda bolo súčasťou dohody
|
| Pri útoku na sprievod šiitov v Pakistane zahynulo sedem ľudí - ISLAMABAD. Najmenej sedem ľudí zahynulo dnes pri bombovom útoku na sprievod šiitských moslimov v pakistanskom meste Láhaur. Ďalších najmenej 25 osôb utrpelo zranenia, informovali miestni predstavitelia.
Výbuch vo východopakistanskej metropole zástupca polície pripísal samovražednému atentátnikovi. Došlo k nemu počas sviatku arbaín, ktorým si šiiti pripomínajú koniec 40-dňového obdobia smútku za vnukom proroka Mohameda, imámom Husajnom.
V Pakistane zaznamenali v uplynulých rokoch početné bombové útoky, mnohé spojené s al-Káidou a Talibanom. V tejto juhoázijskej krajine s prevahou sunnitských moslimov zároveň pretrváva nábožensky motivované násilie.
Správu priniesli agentúry DPA a AP.
TASR 25.01.2011 |
| Demonštranti v neobvyklom počte protestujú proti egyptskému prezidentovi - KÁHIRA. Tisíce protivládnych demonštrantov dnes vyšlo do ulíc egyptskej Káhiry skandujúc heslá proti prezidentovi Husnímu Mubarakovi.
Organizátorov najväčšej demonštrácie v Egypte za uplynulé roky inšpirovali ľudové protesty v Tunisku, ktoré viedli až k pádu jeho dlhoročného prezidenta. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Egyptská polícia si zachovávala nezvyčajnú zdržanlivosť, zrejme v súvislosti so snahou vlády nevyprovokovať masovú revoltu v tuniskom štýle.
Podľa tlačovej agentúry DPA však došlo k stretom s poriadkovými silami, pri ktorých boli zranení najmenej piati demonštranti.
Na organizácií protestných pochodov sa nespokojní Egypťania dohodli prostredníctvom internetových sociálnych sietí Twitter a Facebook.
Účastníci spievali národnú hymnu a niesli transparenty, ktoré odsudzovali Mubaraka a označovali predchádzajúce voľby za zmanipulované.
Aktivisti nazvali dnešok "dňom vzbury proti mučeniu, chudobe, korupcii a nezamestnanosti". Okrem Káhiry sa demonštrácie konali aj v Alexandrii a ďalších mestách.
V Tunisku týždne nepokojov vyústili 14. januára do zosadenia dlhoročného prezidenta Zína al-Ábidína bin Alího. Egypťanov, ktorým od roku 1981 vládne prezident Mubarak, trápia podobné problémy ako obyvateľov Tuniska, ktorých do ulíc vyhnala nezamestnanosť a chudoba.
TASR 25.01.2011 |
| Protestné nálady zasiahli aj Ukrajinu - Okolo šesťtisíc ľudí protestovalo v sobotu v centre Kyjeva proti vláde premiéra Viktora Janukovyča. "Ste pripravení vyjsť do ulíc?" pýtala sa demonštrantov z tribúny bývalá premiérka Julija Tymošenková.
Janukovyčova garnitúra obviňuje Tymošenkovú a jej ľudí z finančných podvodov, bývalá vláda tieto obvinenia označuje za vymyslené a politicky motivované.
"Tí, ktorí sú teraz pri moci, poslúchajú príkazy z Kremľa," vyhlásil na sobotňajšej demonštrácii známy básnik a stúpenec opozície Dmytro Pavlyčko.
SITA 22.01.2011 |
| Americké lietadlo v Pakistane zabilo štyroch militantov - MÍR ALÍ. Rakety vystrelené z amerického bezpilotného lietadla zabili na severozápade Pakistanu štyroch predpokladaných militantov. Informovali o tom predstavitelia pakistanských tajných služieb.
K útoku došlo v nepokojnom kmeňovom regióne pri hraniciach s Afganistanom. Dve strely zasiahli auto a dom v dedine Doga Mada Chel, kontrolovanej vplyvným militantným vodcom Háfizom Badahúrom, regionálnym veliteľom pakistanského Talibanu. Totožnosť štyroch obetí náletu nie je známa.
USA vystupňovali v ostatnej dobe útoky bezpilotných lietadiel v boji proti militantom, ktorí využívajú ťažko kontrolovateľné kmeňové oblasti ako základňu, odkiaľ prenikajú do susedného Afganistanu a útočia na zahraničné jednotky.
Američania si za cieľ svojich útokov na pakistansko-afganskom pohraničnom území často vyberajú militantov, a to buď samotných, alebo ich vytypované obydlia.
Washington odmieta verejne priznávať útoky bezpilotných lietadiel, podľa niektorých nemenovaných zdrojov však bolo zabitých niekoľko významných lídrov Talibanu a al-Káidy.
Zdroj: Associated Press
TASR 23.11.2011 |
| Alžírska polícia rozohnala prodemokratický protest - Poriadková polícia dnes v alžírskej metropole Alžír rozohnala protestný pochod stoviek stúpencov opozície, ktorí žiadali zrušenie zákazu verejných zhromaždení. Niekoľko ľudí pri zásahu utrpelo zranenia, mnohí boli zatknutí.
Policajné jednotky zasiahli s použitím obuškov a ochranných štítov. Nepovolenú demonštráciu zvolala opozičná strana Hnutie pre kultúru a demokraciu.
Niektorí demonštranti mávali tuniskými vlajkami - v zjavnom súhlase s pouličnými nepokojmi, ktoré 14. januára prinútili tuniského prezidenta utiecť do exilu.
Alžírsko v uplynulých týždňoch zažilo viacero protestov, hlavne kvôli rastúcim cenám potravín.
Zákaz verejných zhromaždení schválila alžírska vláda v roku 2002, tento krok bol namierený najmä proti islamským militantom a povstalcom.
TASR/AP 22.01.2011 |
| Kuba zastavila odosielanie pošty do USA - Kuba zastavila odosielanie akejkoľvek pošty do Spojených štátov. Príčinou je opatrenie zo strany Washingtonu, ktorý po minuloročnom pokuse o doručenie zásielok s bombami z Jemenu prijal prísne opatrenia na prijímanie pošty z cudzích krajín.
Havana tvrdí, že USA v uplynulých mesiacoch vrátili na Kubu obrovské množstvo zásielok. Štátna pošta Correos de Cuba zastavila odosielanie listov a balíkov do USA "až do odvolania". Analytici tvrdia, že za opatrením zo strany Kuby treba hľadať ekonomické dôvody, keďže prijímanie veľkého množstva vrátených balíkov ju stojí značné finančné prostriedky.
Priama poštová linka medzi Kubou a USA nefungovala už od roku 1963, teda dva roky po prerušení diplomatických stykov medzi oboma štátmi. V roku 2009 administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu povolila prijímanie a odosielanie kubánskych zásielok a listov cez tretie krajiny, predovšetkým Mexiko a Kanadu.
Podľa pozorovateľov išlo o ústretové gesto šéfa Bieleho domu, ktoré naznačovalo jeho snahu o zrušenie dlhoročného obchodného embarga. Najnovší kubánsky krok je dôkazom, že napätie medzi oboma krajinami sa nepodarilo znížiť.
SITA 22.01.2011 |
| Horiace autá, lietajúce kocky a traja mŕtvi - v metropole Albánska to vrie - Traja ľudia boli zastrelení na protivládnej demonštrácii v albánskej metropole Tirana, desiatky ďalších utrpeli zranenia, informovali svetové agentúry. Asi 20 000 protestujúcich žiadalo, aby konzervatívna vláda vypísala predčasné voľby. Prezident Bamir Topi, vodca opozičných socialistov Edi Rama a ambasáda USA vyzvali na pokoj. Polícia po troch hodinách stretov demonštrantov rozohnala.
Lekár vojenskej nemocnice v Tirane podľa Reuters oznámil, že dvaja civilisti boli zastrelení zblízka pištoľou malého kalibru. Tretiu obeť násilností nespomenul.
Súkromná televízia Top Channel podľa agentúry APA oznámila, že polícia nasadila strelné zbrane, keď sa dav pokúšal preniknúť do vládnej budovy. Žiadne ďalšie podrobnosti nie sú známe.
Dav hádzal po zasahujúcich jednotkách dlažobné kocky, tiež zapálil najmenej tri osobné autá a jednu policajnú dodávku. Polícia odpovedala slzným plynom, streľbou gumovými projektilmi a vodnými delami. Neskôr ustúpila a umožnila niekoľkým stovkám protestujúcich preniknúť na schodisko pred vstupom do hlavnej vládnej budovy, ktorú využíva premiér Sali Berisha.
Policajný ťažkoodenci po trojhodinových bitkách prevzali kontrolu nad centrom mesta. Televízne zábery podľa Reuters ukazovali, ako zasahujúce jednotky obsadili hlavnú ulicu, zatýkali zvyšných demonštrantov a bili ich obuškami. Polícia nezverejnila, koľko ľudí zadržala.
Konflikty si podľa úradov vyžiadali aj najmenej 30 zranených demonštrantov a 25 policajtov. DPA hovorí až o 70 zranených policajtoch. Zástupca riaditeľa tiranskej vojenskej nemocnice Sami Koceku podľa servera BalkanInsight.com oznámil, že traja ľudia utrpeli zranenia ohrozujúce život.
Veľvyslanectvo Spojených štátov, zástupcovia Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že "hlboko ľutujú demonštráciu v Tirane, ktorá nebola pokojná a skončila sa niekoľkými obeťami".
Socialistická opozícia trvá na tom, že víťazstvo Demokratickej strany Albánska (PDSh) vo voľbách v júni 2009 bolo dosiahnuté podvodom. Šéf PDSh, premiér Berisha však výzvy na prepočítavanie volebných lístkov odmietol. Socialisti odvtedy bojkotujú prácu parlamentu a organizujú protesty odborárov v Tirane. Zástupcovia OBSE označili voľby za právoplatné. Budúce riadne voľby sa v krajine majú konať v roku 2013.
S protestami sprevádzanými streľbou má táto balkánska krajina z predchádzajúcich rokov zlú skúsenosť. V roku 1997 prišlo o život vyše 1300 osôb pri násilných protestoch okradnutých ľudí, ktorí stratili životné úspory po krachu firiem, ktoré fungovali na princípe pyramídových hier. Rozzúrení sporitelia vyšli do ulíc, vyrabovali zbrojné sklady a streľba bola vtedy úplne bežným javom. Chaos v krajine ukončil až zásah Mnohonárodných ochranných síl (MPF).
Hneď nasledujúci rok vyvolala vlnu násilia vražda poslanca za Demokratickou stranou Albánska Azema Hajdariho. Aj vtedy sprevádzala demonštráciu streľba, pri ktorej bolo zranených niekoľko osôb.
Albánsko, ktoré je jednou z najchudobnejších európskych krajín, je od apríla 2009 členom Severoatlantickej aliancie. V súčasnosti usiluje o integráciu do Európskej únie.
ČTK 21.01.2011 |
| Pri strete medzi armádou a povstalcami zahynulo v Darfúre 21 osôb - Povstalci zo sudánskeho regiónu Dárfúr napadli jednotku vládnej armády, čím rozpútali niekoľkohodinový boj. O život prišlo najmenej 21 ľudí vrátane 13 povstalcov. Ako informoval armádny hovorca Sawarmí Chálid, piatkový útok uskutočnili rebeli z Hnutia za spravodlivosť a rovnosť (JEM). Armádnu kolónu prepadli na hlavnej diaľnici v púštnej oblasti Dárfúru.
Sudánska vláda sa už mesiace neúspešne snaží dosiahnuť mierovú dohodu s JEM. Začiatkom decembra obnovila mierové rozhovory s touto povstaleckou skupinou. Ďalšie povstalecké Hnutie za slobodu a spravodlivosť sa dohodlo s vládou na prímerí už v marci, dohoda však nebola nikdy podpísaná. V regióne prebiehajú sporadické boje, ktoré len za posledný mesiac vyhnali z domovov vyše 30 000 ľudí.
Občianska vojna sa v sudánskom západnom Dárfúre začala vo februári 2003, keď miestni nearabskí ozbrojenci povstali proti sudánskej, väčšinovo arabskej vláde. Odvtedy tu podľa údajov OSN zahynulo 300 tisíc ľudí a viac ako 2,7 milióna opustilo svoje domovy.
SITA 22.01.2011 |
| Pri nových nepokojoch v Tunisku zahynulo najmenej osem ľudí - Tunis 9. januára (TASR) - Najmenej osem ľudí zahynulo pri stretoch s políciou za uplynulých 24 hodín v Tunisku, kde už niekoľko týždňov trvá napätie pre zlú sociálnu situáciu. Informovala o tom dnes vláda.
Podľa opozície, ktorá vyzvala prezidenta Zína al-Ábidína Ben Alího na vyhlásenie prímeria, prišlo od soboty o život v dvoch lokalitách v centre krajiny už 20 osôb.
Nepokoje, ktoré sa začali v meste Sídí Bú Zaíd v dôsledku nezamestnanosti a zlej sociálnej situácie, sa rozšírili do celého regiónu aj za jeho hranice a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa čoskoro zastavia.
Tuniský prezident minulý týždeň varoval demonštrantov, že bezpečnostné zložky tvrdo zakročia proti každému ich nepovolenému zhromaždeniu.
Zdroj: Reuters, Associated Press
1 2 20 juh
|
| Thaçi: Správu RE o orgánovej mafii napísali Srbi s ruským požehnaním - Odchádzajúci kosovský premiér Hashim Thaçi, ktorého strana presvedčivo zvíťazila v decembrových parlamentných voľbách, tvrdo odsúdil správu vyšetrovateľa Rady Európy (RE) Dicka Martyho.
V rozhovore pre kosovský denník Koha Ditore uviedol, že správa obviňujúca ho z obchodu s orgánmi, je "politickým pamfletom napísaným v Srbsku s ruským požehnaním". Thaçi však zároveň podotkol, že tieto informácie neoslabia jeho pozíciu počas blížiacich sa rokovaní so srbským prezidentom Borisom Tadičom. Kosovský líder však potvrdil, že plánuje Martyho zažalovať.
Thaçi mal byť podľa správy vyšetrovateľa RE šéfom gangu povstalcov, ktorí obchodovali s orgánmi Srbov. Thaci údajne bol v rokoch 1998 až 2000 šéfom takzvanej Drenickej skupiny Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorá stála za únosmi a vraždami Srbov. Ich telesné orgány potom predávali solventným zákazníkom do zahraničia. Gang bol okrem toho zapojený aj do nelegálneho obchodu s drogami, tvrdí Marty v správe, na ktorej pracoval dva roky. Kosovská vláda označila tieto informácie za výmysly, ktorých cieľom je zdiskreditovať kosovských lídrov.
SITA 25.12.2010 |
| Bývalého argentínskeho diktátora odsúdili na doživotné väzenie - TASR | 23. decembra 2010
Bývalého argentínskeho diktátora Jorgeho Videlu odsúdili v stredu na doživotné väzenie za mučenie a vraždy 31 väzňov z roku 1976. Rozsudok nad vodcom vojenskej junty vyhlásili po 25 rokoch trvania demokracie v Argentíne.
Jorge Videla riadil vojenský prevrat, ktorý nastolil v krajine v rokoch 1976-1983 diktatúru. Pokladajú ho za architekta kampane "Špinavá vojna", počas ktorej sa uskutočňovali tvrdé zásahy proti ozbrojeným ľavicovým povstalcom a ich zástancom - takto zabili 13 000 ľudí. Tento údaj sa nachádza v oficiálnej správe.
V prvých mesiacoch po prevrate, keď si junta ešte len upevňovala moc, vytiahli z ciel civilných väzení 31 väzňov a "zastrelili ich pri pokuse o útek".
Videla vyhlásil, že argentínska spoločnosť žiadala tvrdé zásahy, aby sa zabránilo marxistickej revolúcii. Videla sa posťažoval, že teraz riadia Argentínu "teroristi".
|
| KĽDR varovala suseda, že ak uskutoční manévre, zaútočí tvrdšie - Severná Kórea sa vyhráža tvrdším útokom ako v prípade novembrového ostreľovania.
SOUL. Severná Kórea vyhlásila, že znova podnikne útok na Južnú Kóreu, ak tá uskutoční ohlásené vojenské cvičenie s ostrou delostreleckou paľbou z ostrova Jonpchjong, ktorý leží neďaleko spornej spoločnej námornej hranice.
Komunistická Kórea dodala, že zaútočí ešte tvrdšie než minulý mesiac, keď delostreleckou paľbou usmrtila na ostrove štyroch ľudí.
Oznámenie prostredníctvom severokórejskej štátnej tlačovej agentúry KCNA prišlo v čase, keď sa Južná Kórea pripravuje na manévre s ostrou delostreleckou paľbou z ostrova Jonpchjong. Uskutoční ich prvýkrát od novembrového delostreleckého útoku.
Juhokórejské jednodňové manévre sú naplánované medzi 18.-21. decembrom.
Severná Kórea už skôr vyhlásila, že jej novembrová delostrelecká paľba na juhokórejský ostrov Jonpchjong (pri západnom pobreží Kórejského polostrova) bola reakciou na juhokórejské "provokácie". Išlo o prvý útok KĽDR na Južnú Kóreu od skončenia Kórejskej vojny zo začiatku 50. rokov 20. storočia.
"V prípade, že Južná Kórea bude pokračovať v paľbe z ostrova Jonpchjong napriek našim včasným varovaniam, naša armáda podnikne obranný útok - ako sme vyhlásili už skôr," informovala severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.
Zdroj: Reuters
17.12.2010 TASR |
| Japonsko má novú obrannú doktrínu zameranú proti hrozbe Číny - Nová doktrína uľahčí prípadné zrušenie japonského zákazu vývozu zbraní, čo je politicky citlivá záležitosť vzhľadom na pacifistickú ústavu krajiny.
TOKIO. Japonsko schválilo novú vojenskú doktrínu, ktorá ráta s teroristickými hrozbami, možnosťou severokórejskej agresie a vojenským vzostupom Číny na rozdiel od hrozby Ruska v doktríne z čias studenej vojny.
Ide o prvú modernizáciu rámcových smerníc pre obranu od roku 2004. Jej cieľom je umožniť Japonsku flexibilnejšie reagovať na bezpečnostné hrozby a posilniť ochranu odľahlých a v niektorých prípadoch aj sporných ostrov, oznámila tlačová agentúra Kjódo.
Podľa novej doktríny je vojenský vzostup Číny a nárast jej námorných aktivít v blízkosti japonských ostrovov v Juhočínskom mori "dôvodom pre obavy zo strany regiónu i medzinárodného spoločenstva".
Čína sa ohradila
Čína v bezprostrednej reakcii obvinila Japonsko, že vo svojej novej obrannej doktríne má nezodpovedné vyjadrenia o Číne, na čo nemá žiadna krajina právo. A obvinila Japonsko, že sa neprávom vyhlasuje za arbitra medzinárodnej mienky.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Ťiang Jü zdôraznila, že Čína sa celou svojou silou zasadzuje za mier a rozvoj v Ázii a nepredstavuje pre nikoho žiadnu hrozbu.
Zmena zodpovedá náročnému bezpečnostnému prostrediu, v ktorom sa Japonsko v súčasnosti nachádza a komplexne rieši všetky jeho výzvy, citovala agentúra ministra obrany Tošimiho Kitazawu.
Zavedením koncepcie "dynamickej obrannej schopnosti" prináša nová vojenská doktrína posun v porovnaní so starou politikou, v rámci ktorej Japonsko udržiavalo iba minimálne obranné kapacity nevyhnutné pre udržanie stability v regióne.
Japonsko zvýši obrannú spoluprácu
Japonsko tiež plánuje zvýšiť obrannú spoluprácu s demokratickými susedmi, ako sú Južná Kórea, Austrália a India, ako aj so svojím hlavným spojencom, USA.
Nová doktrína je formulovaná tak, aby uľahčila prípadné zrušenie japonského zákazu vývozu zbraní, čo je politicky citlivá záležitosť vzhľadom na pacifistickú ústavu krajiny.
Načrtáva obrannú politiku Japonska na 10-ročné obdobie od začiatku finančného roka 2011. Je to prvá obranná politika sformulovaná vládnucou Demokratickou stranou Japonska, ktorá vo voľbách v roku 2009 zosadila Liberálnodemokratickú stranu Japonska, vládnucu bez prerušenia takmer pol storočia.
Výdavky na obranu na najbližších päť rokov znížila na 279 miliárd dolárov (210 miliárd eur), vzhľadom na napäté verejné financie krajiny, čo je pokles o 6,74 miliardy eur v porovnaní s obdobím rokov 2005-2009.
Zdroj: DPA, Associated Press
17.12.2010 SME |
| Zomrel vynálezca neutrónovej bomby - TASR | 2. decembra 2010
Zomrel vynálezca neutrónovej bomby, ktorá zabíja ľudí, ale budovy a neživý svet necháva takmer neporušené. Samuel T. Cohen podľahol rakovine žalúdka, zomrel doma, v Los Angeles, oznámil dnes jeho syn Paul Cohen. Informovali o tom noviny New York Times a Los Angeles Times.
Cohen vyvinul v roku 1958 malú taktickú jadrovú zbraň, neutrónovú bombu, ktorá používa častice, aby prenikla cez tanky, múry či budovy a minimálne ich poškodila, ale zabila ľudí, zvyčajne útokom na ich centrálny nervový systém. Minimalizuje tiež dlhodobú jadrovú kontamináciu.
Obhajcovia etiky spochybnili zbraň navrhnutú výlučne na zničenie života, ale Cohen ju väčšinu svojho života obhajoval. Tvrdil, že obmedzený účinok bomby je morálnejšia alternatíva k iným jadrovým zbraniam.
"Je to jediná jadrová zbraň v dejinách, ktorá dáva zmysel pri vedení vojny. Keď sa vojna skončí, svet je ešte stále neporušený," povedal v septembri novinám New York Times.
Vláda amerického prezidenta Ronalda Reagana vyvíjala neutrónovú bombu v 80. rokoch a USA sú presvedčené, že tieto bomby majú aj iné krajiny, napríklad Francúzsko a Rusko. Nikdy sa im však nedostalo takého uznania, aké si predstavoval ich vynálezca.
Cohen vyštudoval fyziku na Massachusettskom inštitúte technológie a počas druhej svetovej vojny, ako vojak pracoval na projekte jadrovej bomby, ktorá bola zhodená na japonské mesto Nagasaki. Po vojne navštívil v roku 1951 juhokórejský Soul a videl mesto z veľkej časti zničené kórejskou vojnou. Neskôr v pamätiach uviedol, že ho to inšpirovalo k vynálezu malej neutrónovej bomby.
"Ak budeme aj v budúcnosti viesť tieto strašne hlúpe vojny, ostreľovať a bombardovať mestá, kým ich rozmetáme na malé kúsky a zničíme životy ich obyvateľov, mohla by existovať nejaká jadrová zbraň, ktorá by tomu zabránila?"
Zosnulý po sebe zanechal manželku Margaret a synov Paula a Thomasa v Los Angeles a dcéru Carlu Nagler v Novom Mexiku.
|
| Saddámovho šéfa diplomacie odsúdili na trest smrti obesením - Iracký špeciálny trestný súd dnes odsúdil Tárika Azíza, ministra zahraničných vecí za vlády bývalého prezidenta Saddáma Husajna, na trest smrti obesením za prenasledovanie islamských strán. Informovali o tom zdroje súdu.
Podľa bagdadského súdu pre zločiny Husajnovho režimu sa Azíz podieľal na prenasledovaní členov šiitských politických strán. Azíza už v dvoch separátnych procesoch doposiaľ odsúdili na 22 rokov väzenia.
Tárik Azíz (74), ktorého zdravotný stav údajne nie je dobrý, bol hlavnou tvárou Saddámovho režimu v oblasti zahraničnej politiky, ako aj na pôde OSN. Známym sa stal ako šéf diplomacie najmä počas irackej invázie do Kuvajtu a vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991.
26. 10.2010 TASR |
| Argentína odsúdila britské manévre pri Falklandoch - BUENOS AIRES. Členovia argentínskeho Národného kongresu v stredu odsúdili britské manévre v blízkosti súostrovia Falklandy, ktoré Argentína považuje sa súčasť svojho územia.
Obe kongresové komory zareagovali schválením rezolúcií, kde "rázne odmietajú" konanie Britov. Argentínski zákonodarcovia podľa vlastných slov taktiež vyzvali Londýn, aby začal rokovať o štatúte sporného územia.
Argentínsky minister zahraničných vecí Héctor Timerman v utorok vyhlásil, že britská "provokácia" tamojšiu vládu veľmi znepokojuje, nechce sa však "odchyľovať od práva, diplomacie a mieru".
Vojenské cvičenia v okolí súostrovia sa podľa neho začali bez toho, aby o nich Briti vopred informovali Buenos Aires. Britské ministerstvo zahraničia tvrdí, že ide o "bežné" cvičenia, aké sa konali "každých šesť mesiacov počas posledných 28 rokov". Argentína sa voči cvičeniam ohradila už cez víkend a v pondelok podala formálnu sťažnosť na pôde Organizácie Spojených národov.
Argentína sa nevzdáva nároku na Falklandy napriek tomu, že v 80. rokoch prehrala vojnu s Britániou, ktorá ostrovy spravuje ako svoje zámorské územie. Podľa Buenos Aires Briti súostrovie nelegálne okupujú a ignorujú výzvy na rokovania o tejto otázke.
14.10.2010 SITA |
| Argentína sa sťažuje na Britov pre rakety na Falkandách - BUENOS AIRES. Argentína sa obrátila na OSN so sťažnosťou na Veľkú Britániu, ktorá sa podľa Buenos Aires snaží vojensky ovládnuť Falklandské ostrovy. Informoval o tom v pondelok veľvyslanec juhoamerickej krajiny pri OSN Jorge Argüello.
Argentína chce podľa jeho slov generálneho tajomníka organizácie a takisto jej členov informovať o porušeniach rezolúcii OSN zo strany Londýna. Argüello tak koná na podnet argentínskej vlády, ktorá v sobotu označila britské aktivity na ostrovoch za "neakceptovateľnú provokáciu".
Veľvyslanec poukázal najmä na plány Britov zrealizovať na chúlostivom území raketové cvičenia. Rakety budú totiž podľa jeho slov "vystrelené z argentínskeho územia a padnú do vody alebo na Argentínu".
Falklandy (španielsky názov Malvíny) ležia v Atlantickom oceáne, 450 kilometrov od argentínskeho pobrežia. Do roku 1811 boli pod španielskou správou a následne ich obsadila Argentína. V roku 1833 ich okupovali Briti. To však Argentína nikdy neuznala a v roku 1982 ich vojensky obsadila.
Po krátkej argentínsko-britskej vojne v tom istom roku vypudili britské vojská Argentínčanov z ostrovov. Narušené vzťahy medzi Londýnom a Buenos Aires sa úplne normalizovali až v roku 1990, no Argentínčania sa nároku na Falklandy nikdy nevzdali.
SITA 11.10.2010 |
| Francúzi vymenili spojené Nemecko za euro - Paríž nechcel nové silné Nemecko. Presvedčila ho až vidina silnej meny, ktorá vystrieda nemeckú marku.
BERLÍN, BRATISLAVA. Znovuzjednotenie Nemecka po vyše 40 rokoch rozdelenia neprekvapilo iba obyvateľov oboch častí krajiny, ale aj spojencov a susedov štátu.
Sovietsky zväz chcel radšej zachrániť bankrotujúcu Nemeckú demokratickú republiku (NDR), Francúzi a Briti sa desili nemeckého kolosu, ktorý by opäť mohol dostať chúťky ovládnuť svet. A spočiatku sa zdráhal aj americký prezident George Bush, ktorý nechcel provokovať Sovietov.
Výmena s Francúzmi
Tajné dokumenty nemeckého ministerstva zahraničných vecí, ku ktorým sa dostal magazín Der Spiegel ukazujú, že Francúzi hrozili Nemcom izoláciou a spojenie oboch častí krajiny označoval vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand za nemožné z politického i právneho hľadiska. Krach rozhovorov o zjednotení Nemecka zachránila dohoda o eure. Viac ako sa doteraz predpokladalo.
„Mitterrand nechcel zjednotenie bez pokroku v európskej integrácii,“ povedal Hubert Védrine, vtedajší poradca prezidenta Mitterranda. „A jediná cesta bola spoločná mena,“ dodal muž, ktorý je presvedčený, že bez eura by sa Nemecko nezjednotilo. Nemci to popierajú. Tvrdia, že európska menová únia by prišla tak, či tak.
Faktom ostáva, že ak dovtedy sa euro považovalo viac za utópiu, v revolučných rokoch 1989 a 1990 sa projekt pohol dopredu výrazným tempom. Eurom začali ľudia platiť až dvanásť rokov po znovuzjednotení Nemecka, ale prvé dôležité kroky sa urobili v roku 1990, keď sa zaviedol voľný pohyb kapitálu a v roku 1992, keď sa podpísala Maastrichtská zmluva, ktorá už obsahovala kritériá na zavedenie spoločnej meny.
„Pre mňa symbolizuje tento akt (podpísanie Maastrichtskej zmluvy - poz. red.) výmenu za môj sľub daný v čase zjednocovania Nemecka,“ napísal Mitterrand vo svojich spomienkach.
Spojenie za rok
Dva nemecké štáty, ktoré existovali od roku 1949, sa po desaťročiach nepriateľstva nakoniec spojili za jediný rok. Začalo sa to pádom Berlínskeho múra v novembri 1989 a skončilo pristúpením piatich nových spolkových republík (vtedajšia NDR) k Spolkovej republike 3. októbra 1990. Dopomohol im k tomu rozpad Sovietskeho zväzu, ktorý odštartoval pád komunistických vlád v socialistických krajinách.
Už koncom novembra 1989 predstavil vtedajší nemecký kancelár Helmut Kohl desaťbodový plán spojenia, v lete podpísali nemeckí vyjednávačí dohodu a nasledovali rozhovory so spojencami dva plus štyri, ktoré sa skončili 12. septembra 1990.
Keď Nemci v októbri oslavovali zázrak v podobe spoločného štátu, netušili, aké tvrdé rokovania mu predchádzali. Ani, že začiatok spolužitia znamená koniec ich národného pokladu - nemeckej marky.
Pre Nemcov sa končí prvá svetová vojna až teraz
Škody za štvorročný svetový konflikt splácali Nemci 92 rokov. Poslednú splátku pošlú v nedeľu. Oslavovať to nebudú.
BERLÍN, BRATISLAVA. Na jeden deň pripadajú v Nemecku dva historické dátumy - 20. výročie znovuzjednotenia krajiny oslávia Nemci vo veľkom, poslednú splátku dlžôb za prvú svetovú vojnu (1914 – 1918) si nepripomenie nikto.
„Nič nie je plánované. To pre nás nie je príležitosť,“ povedal pre agentúru DPA zdroj zo Spolkového úradu pre ústredné služby a nevyriešené majetkové otázky. Žiadna recepcia, žiadny prejav.
Oba sviatky spolu súvisia. Znovuzjednotenie krajiny bolo podmienkou na splatenie dlžôb v čase, keď sa o spojení východného a západného Nemecka mohlo iba snívať.
Je čo oslavovať
Dôvod na šampanské určite je. Po 92 rokoch sa pre Nemcov končí prvá svetová vojna. Zaplatia posledných skoro 70 miliónov eur. Poslednú splátku za druhú svetovú vojnu poslali Američanom už v roku 1988.
Odškodnenie za prvý svetový konflikt, ktorý pripravil o život 17 miliónov ľudí a zanechal obrovské škody, bolo komplikovanejšie. Versaillská mierová zmluva z roku 1919 dala všetko zaplatiť Nemcom, presnú sumu nestanovila. Až postupne sa určili splátky na 2,5 miliardy ríšskych mariek ročne. K nim pribudli úvery, ktoré víťazné mocnosti poskytovali Nemecku, aby mohlo splácať dlh a nezbankrotovalo.
Posledné úroky
V povojnovom Nemecku to vyvolalo nespokojnosť, ktorá dopomohla k moci diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Ten rozpútal druhú svetovú vojnu a prestal splácať. Po druhej svetovej vojne dlh prebralo západné Nemecko. V roku 1953 sa so západnými spojencami dohodlo, že posledných 150 miliónov eur, čo boli nesplatené úroky z rokov 1945 až 1953, zaplatí až po opätovnom zjednotení Nemecka, ktoré bolo v čase studenej vojny len želaním.
Ale stalo sa. Dvadsať rokov potom, čo je z komunistickej NDR a západnej Spolkovej republiky jeden štát, zaplatí Berlín posledné milióny. V nedeľu vyrovná dlh za vojnu, na ktorú nerád spomína.
Miriam Zsilleová2.10.2010 ME
|
| Sudánska armáda vraj zabíja v Dárfúre civilistov - CHARTÚM. Sudánske jednotky zabili počas ofenzívy v regióne Dárfúr najmenej 74 ľudí, väčšinou civilistov, 152 ľudí bolo zranených. V piatok to vyhlásila povstalecká skupina Sudánska oslobodenecká armáda, sudánska armáda však toto tvrdenie poprela.
Mierotvorná misia OSN a Africkej únie (UNAMID), ktorá má v oblasti hliadky, uviedla, že tiež dostala správy o desiatkach mŕtvych civilistov, informáciu však musí ešte overiť priamo na mieste. Podľa povstaleckej skupiny armáda zaútočila letecky v okrese Tabra v centrálnom Dárfúre.
Občianska vojna sa v sudánskom západnom Dárfúre začala vo februári 2003, keď miestni nearabskí ozbrojenci povstali proti sudánskej, väčšinovo arabskej vláde. Odvtedy tu podľa údajov OSN zahynulo 300 tisíc ľudí a viac ako 2,7 milióna opustilo svoje domovy.
piatok 3. 9. 2010 SITA sme.sk
|
| Kirgizsko zachvátili nové nepokoje - SITA | 15. mája 2010 Pravda
Pri piatkových nepokojoch v Kirgizsku zomrel jeden človek a ďalších takmer 70 ľudí utrpelo zranenia. Informovalo o tom ministerstvo vnútra. Pro a protivládni stúpenci na seba zaútočili kameňmi a palicami.
Pri zrážkach medzi oboma tábormi došlo v mestách Oš a Džalalabád aj k streľbe. Aj napriek výtržnostiam a násiliu sa prechodnej kirgizskej vláde podarilo znovu získať kontrolu nad provinčnými vládnymi budovami v južných mestách Oš a Džalalabád, ktoré predtým obsadili stúpenci zvrhnutého kirgizského prezidenta Kurmanbeka Bakijeva.
Podľa ministerstva zdravotníctva v meste Oš zastrelili jednu osobu a 63 ľudí utrpelo zranenia, z toho 32 strelné. Líderka dočasnej vlády Roza Otunbajevová vyhlásila, že "úrady podniknú všetky kroky, aby sa situácia vyriešila mierovou cestou". Metropola Biškek je podľa nej pokojná a vláda "prijala opatrenia, aby upokojila situáciu v Džalalabáde". Polícia medzitým zatkla viacero Bakijevových blízkych spolupracovníkov.
Prívrženci zosadeného kirgizského prezidenta Kurmanbeka Bakijeva vo štvrtok obsadili sídla provinčných vlád v mestách Oš, Džalalabád a Batken. V Oši a Džalalabáde získali kontrolu aj nad letiskami.
Bakijev po násilnom štátnom prevrate v prvej polovici apríla, počas ktorého moc v Kirgizsku prevzala opozícia, utiekol do Bieloruska, kde mu poskytol útočisko prezident Alexander Lukašenko. Bielorusko odmieta vydať Bakijeva do jeho vlasti, kde mu hrozí trestné stíhanie. Dočasná vláda obviňuje exprezidenta z korupcie, zneužívania právomocí a ďalších zločinov vrátane zodpovednosti za zásah bezpečnostných síl proti demonštrantom, pri ktorom zomrelo najmenej 86 ľudí.
Americké veľvyslanectvo v Biškeku vydalo oficiálne vyhlásenie, v ktorom vyjadrilo znepokojenie nad násilím a žiada "mierové riešenie problémov".
|
| V Bangkoku zúri občianska vojna, mŕtvych pribúda - SITA | 16. mája 2010 Pravda
Thajskí demonštranti v nedeľu pokračovali v pouličných bojoch v uliciach Bangkoku aj po tom, ako premiér Aphisit Vetčačiva pohrozil, že proti nim nasadí armádu. Predstavitelia tzv. Červených tričiek už hovoria o vypuknutí "občianskej vojny" v krajine. Čerstvá vlna násilností si za posledné tri dni vyžiadala 24 obetí a celkovo tak pri dvojmesačných nepokojoch zahynulo už viac ako 50 osôb.
Vetčačivova vláda sa v najbližších hodinách chystá vyhlásiť v Bangkoku zákaz vychádzania a stihla už o týždeň posunúť začiatok školského roka. Tisícky opozičných demonštrantov požadujúcich Vetčačivovo odstúpenie sa vo viacerých častiach mesta s pomocou horiacich pneumatík a vriec s pieskom zabarikádovali.
Hovorca thajskej armády potvrdil, že vojaci plánujú demonštrantov rozohnať, nespresnil však, kedy voči nim plánujú masovo zasiahnuť. Samotný Vetčačiva tvrdí, že medzi Červenými tričkami je "viacero ozbrojených teroristov".
Armáda v niektorých častiach Bangkoku vyhlásila tzv. palebnú zónu, čo jej umožňuje strieľať na demonštrantov. Jedným z postrelených je aj bývalý generál, ktorý sa pridal k Červeným tričkám. Khattiju Sawasdipola zasiahli priamo do hlavy ešte minulý týždeň a v súčasnosti sa v kritickom stave nachádza v miestnej nemocnici.
Zvrhnutý thajský expremiér Thaksin Šinawatra nedávno vyzval vládu, aby z ulíc Bangkoku stiahla armádu a obnovila rokovania s jeho stúpencami. Thaksina zvrhla v roku 2006 armáda, podľa ktorej korupcia a zneužívanie moci počas jeho dvoch funkčných období výrazne poznačili krajinu.
Armáda zároveň spochybnila Thaksinovu lojalitu voči monarchii. Thaksin má však stále veľkú podporu najmä na thajskom vidieku, čo sa prejavilo aj vo volebnom víťazstve jeho prívržencov v roku 2007. Ústavný súd však v decembri 2008 rozhodol o rozpustení vládnej strany Thaksinových spojencov. Expremiér momentálne žije v exile a jeho nástupcom sa stal Aphisit Vetčačiva. Jeho vládu pokladajú demonštranti za nelegitímnu a žiadajú vypísanie nových volieb.
Protesty prívržencov bývalého premiéra Thaksina trvajú v Thajsku už od polovice marca. Strety medzi demonštrantami a bezpečnostnými silami si už okrem viac ako 50 mŕtvych civilistov vyžiadali aj vyše 1500 zranených.
|
| Indiáni v Kolumbii opúšťajú svoje príbytky v strachu pred bojmi - BOGOTA. Približne 500 Indiánov opustilo na juhozápade Kolumbie svoje príbytky v dôsledku bojov medzi vojakmi a členmi ľavicových Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). V pondelok večer o tom informoval zástupca domorodcov v regionálnom parlamente Abel Colcué, ktorého citovali francúzske médiá.
V provincii Cauca prebiehajú už viacero týždňov intenzívne boje medzi jednotkami regulárnej armády a ozbrojencami FARC. V rámci televíznom rozhovore požadoval Abel Colcué od obidvoch bojujúcich strán, aby rešpektovali hranice indiánskeho teritória a neohrozovali bezpečnosť jeho obyvateľov.
Zástupca Indiánov zároveň vyzval medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv, aby sa prišli na vlastné oči presvedčiť o ťažkej situácii pôvodných obyvateľov juhozápadnej Kolumbie, sužovaných ozbrojeným konfliktom, ktorý sa ich priamo netýka.
utorok 11. 5. 2010 11:06
TASR
|
| Mladí Kirgizi útočia na etnických Turkov a Rusov - Boris Latta | 21. apríla 2010 Pravda
Demokraciu si niektorí Kirgizi pomýlili s anarchiou. Podľa Rozy Otunbajevovej, premiérky dočasnej vlády v Biškeku, ide o lúpežné bandy.
Chcú využiť bezpečnostné vákuum v krajine, aby sa obohatili na úkor ostatných," cituje šéfku kabinetu server Forgana.ru. Doterajšia smutná štatistika obetí rabovania a potýčok s políciou na severe i juhu krajiny je 5 mŕtvych a najmenej 26 zranených. Podľa Reuters najdramatickejšia situácia je v obci Majevka ležiacej severne od Biškeku.
Etnicky motivované násilie zastavila až polícia použitím zbraní. Rabujúci dav zaútočil na miestnych etnických Turkov, ktorí bránili svoje domy a pozemky. Agentúra potvrdila, že obeťami násilia s charakterom pogromov sa stali aj miestni Rusi. Spočiatku Moskva odmietala tvrdenie, že útočiace bandy ohrozujú aj Rusov.
V utorok však prezident Dmitrij Medvedev už poveril ministra obrany Anatolija Serďukova, aby urobil všetko pre udržanie bezpečnosti ruských občanov v Kirgizsku. Armáda má zároveň "zvýšiť ochranu ruských objektov v krajine".
Súbežne s útokmi bánd mladých ľudí sa počas celého utorka na viacerých miestach krajiny odohrávali aj demonštrácie stúpencov i oponentov súčasnej politickej moci. Podľa agentúry RIA Novosti demonštranti vyzbrojení kameňmi, palicami, železnými tyčami, ale aj strelnými zbraňami, ktorých je na oboch stranách dostatok, žiadali "tvrdšiu ruku" od dočasnej vlády v Biškeku, respektíve prepustenie všetkých Kirgizov, ktorí sa pre rabovanie v už spomínanej dedine Majevka ocitli v pondelok za mrežami.
Rabovanie, ktoré sa rozšírilo z okolia Biškeku aj do iných oblastí krajiny, je podľa portálu GZT.ru "pokusom o masové prerozdelenie majetku, na ktorom sa nepodieľajú len miestni obyvatelia, ale aj cudzí bohatí ľudia, ktorí pôdu a nehnuteľnosti chcú neskôr za vysokú cenu predať".
Dav niekoľkých stoviek nespokojencov si v utorok vylial zlosť aj na jedenom z trhovísk hlavného mesta, keď bezdôvodne spustošil tamojšie stánky plné ovocia a zeleniny ponúkané drobnopestovateľmi.
"Väčšinou ide o nezamestnanú mládež a nádenníkov, ktorých zdiera bohatý úradník alebo miestny mafián. Tí zhrabnú všetok zisk," tvrdí Sanobar Šermatovová zo serveru Fergana.ru. Podľa nej armádu nespokojencov rozširujú aj neúspešní drobní podnikatelia, ktorých zrazili na kolená obrovské dlhy. "Stmeľujú sa do stáda, ktoré zjednocuje nielen spoločný cieľ, ale aj pocit, že ich konanie je spravodlivé," myslí si Šermatovová.
Podľa viacerých očitých svedkov sa nespokojenci delia na dve skupiny. Prvú tvoria ľudia, ktorých nik neorganizuje a nie je ani agresívna. Naopak, druhá skupina má zjavne velenie. Jej príslušníkov kŕmia, obetujú im barany a varia pre nich "plov". "Až 80 percent žalôb na činnosť bánd sa týka pokusov o odcudzenie pôdy," informoval jeden z lídrov narýchlo vytvorenej domobrany.
A tak dnes po celom Kirgizsku počuť napríklad: "Vy ste si rozobrali teplé miesta a my pôdu. Čo je na tom nesprávne?" Platí to predovšetkým o zvrhnutom prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi a jeho rodine, ktorí sa podľa bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka nachádzajú v Minsku.
|
| Konžský ozbrojenci uniesli ôsmich pracovníkov Červeného kríža - ŽENEVA. Skupina ozbrojencov uniesla na východe Konžskej demokratickej republike ôsmich zamestnancov Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), informoval v utorok v Ženeve hovorca organizácie. Marcal Izard uviedol, že siedmich Konžanov a jedného Švajčiara uniesli v piatok popoludní v regióne Mimembwe ležiacom v provincii Južné Kivu. Izard ešte dodal, že Červenému krížu sa "po incidente podarilo s niektorými z našich kolegov skontaktovať". Odmietol poskytnúť detaily o ozbrojenej skupine zodpovednej za únos a tiež o tom, či sa MVČK s únoscami skontaktoval.
Východnú časť KDR sužuje násilie od genocídy v susednej Rwande v roku 1994, keď sa vojna presunula aj za hranice konfliktom zmietaného štátu.
SITA 13.04.2010
|
| NATO: Ofenzíva v Mardži mohla trvať kratšie, boli by však civilné obete - KÁBUL. Vojenská ofenzíva v okolí mesta Mardža na juhu Afganistanu mohla byť rýchlejšia, cena v podobe civilných obetí by však bola príliš vysoká, povedal dnes veliteľ síl NATO v Afganistane, americký generál Stanley McChrystal.
Ako spresnil, vojenská kampaň v Mardži sa mohla skončiť počas jedinej noci. Miesto toho trvali aktívne vojenské operácie zamerané na vyhnanie povstalcov z Talibanu z ich bývalej bašty približne tri týždne.
McChrystal to povedal novinárom počas cesty do Afganistanu, na ktorej sprevádzal amerického ministra obrany Roberta Gatesa. Počas vojenskej ofenzívy v Mardži zahynulo 19 afganských civilistov.
Podľa Gatesa prináša ofenzíva, ktorá sa začala minulý mesiac, povzbudzujúce výsledky. Neuviedol však, že vojna v Afganistane je v rozhodujúcom momente. Napriek tomu, že minister obrany USA hovoril o pozitívnych znakoch, varoval pred prílišným optimizmom. "Ľudia stále potrebujú pochopiť, že máme pred sebou veľmi ťažké boje, veľmi ťažké dni," povedal.
"Prvé znaky sú povzbudzujúce, mám však obavy, že ľudia sa stanú príliš netrpezlivými a budú si myslieť, že veci sú lepšie, ako to v skutočnosti je," dodal. Gates sa počas svojej neohlásenej návštevy Afganistanu stretne s vysokopostavenými vojenskými veliteľmi a najvyššími afganskými politickými predstaviteľmi.
pondelok 8. 3. 2010 TASR www.sme.sk |
| Pri bojoch na území Darfúru zomreli stovky civilistov - Zdroj: TASR
01. marec 2010
Stovky civilistov mohli v uplynulých dňoch prísť o život v západosudánskej provincii Darfúr pri obnovených bojoch medzi vládnymi vojakmi a povstalcami. S odvolaním sa na zdroje OSN a rebelov to dnes oznámila agentúra Reuters.
"Obnovené boje medzi členmi regulárnej armády a povstalcami si vyžadujú čoraz väčší počet ľudských životov. Najnižší predpokladaný počet obetí najnovších ozbrojených zrážok je 140, zatiaľ čo najvyšší je blízko k 400," povedal britskej agentúre bližšie nešpecifikovaný zdroj OSN.
Hovorca sudánskej armády poprel, že by na území Darfúru opäť prebiehali boje medzi vládnymi ozbrojencami a povstalcami. Ozbrojené sily Sudánu však predtým obvinili rebelov z útokov na viacero lokalít.
Prezident Sudánu Umar Bašír minulú stredu zahlásil koniec vojny v Darfúre a prepustenie 57 rebelov na slobodu po tom, ako sa znepriatelené sudánske strany dohodli na prímerí, ktoré by malo byť základom pre uzavretie finálne mierovej dohody.
|
| Komunistickí povstalci zabili 11 vojakov - Zdroj: TASR
06. marec 2010
Najmenej 11 vojakov zahynulo dnes pri zrážke komunistických povstalcov s armádnou hliadkou v provincii na juhu Filipín. Oznámila to filipínska armáda.
Prieskumnú čatu ozbrojených síl, hliadkujúcu neďaleko dediny pri predmestí Mansalay v provincii Mindoro, dnes skoro ráno napadla približne 60-členná skupina militantov z komunistickej Novej ľudovej armády, uviedol hovorca 2. pešej divízie filipínskej armády, plukovník Noel Detoyato.
Vojakov v oblasti rozmiestnili s cieľom zabrániť militantom, aby vydieraním získavali peniaze od miestnych obyvateľov na svoju kampaň pred májovými parlamentnými voľbami.
Dnešná strata je zatiaľ najväčšia, akú armáda tento rok utrpela v jedinom boji s povstalcami.
|
| Taliban s milíciami bojujú o moc, zahynulo 50 ľudí - Zdroj: TASR
07. marec 2010
Najmenej 50 ľudí zahynulo počas prestreliek, ktoré vypukli medzi príslušníkmi hnutia Taliban a ďalšími islamistickými frakciami na severovýchode Afganistanu. Informovala dnes o tom afganská polícia.
Militanti zjavne bojujú o kontrolu nad niekoľkými dedinami, kde centrálna vláda nemá takmer žiadne zastúpenie. Podľa predstaviteľov miestnej polície sú boje v provincii Baghlan podľa všetkého bojom o moc medzi miestnymi silami Talibanu a milície Hizb Islámí, lojálnej vojnovému vodcovi Gulbuddinovi Hekmatjárovi.
Násilné zrážky medzi afganskými protivládnymi islamistickými frakciami sú zriedkavé, napriek tomu však rozličné milície majú svoju vlastnú agendu a boje o moc sú medzi nimi relatívne časté.
|
| Pri nepokojoch v Nigérii už viac ako 200 mŕtvych! - Zdroj: TASR
07. marec 2010
Obnovené náboženské nepokoje medzi kresťanmi a moslimami v centrálnej časti Nigérie si podľa svedkov vyžiadali viac ako 200 obetí.
Reportér nezávislej nigérijskej spravodajskej siete Channels Yemi Kosoko dnes pre agentúru Associated Press uviedol, že väčšina obetí sú zrejme ženy a deti zabité mačetami. Obete počítal spolu s predstaviteľom miestnej vlády v dedine južne od mesta Jos.
Armáda obkľúčila dediny zasiahnuté násilím, z ktorých utiekli stovky obyvateľov, uviedol hovorca Červeného kríža v Nigérii.
Počas niekoľkých dní náboženského násilia medzi kresťanmi a moslimami žijúcimi v centrálnej časti Nigérie zahynulo v januári 326 osôb.
K nepokojom dochádza v náročnej dobe, keď sa úradujúca hlava Nigérie Goodluck Jonathan snaží upevniť svoju autoritu, zatiaľ čo zdravotný stav prezidenta Umaru Yar'Adua mu stále neumožňuje ujať sa štátnických povinností.
|
| Rakúsky prezident si posvieti na „Beneša“ - Československé dekréty sú veľkým bezprávím, neuznávajte ich, vyzýva štáty EÚ Heinz Fischer.
Benešove dekréty, ktoré sú dodnes nočnou morou pre státisíce vysídlených Maďarov a sudetských Nemcov, stále nedávajú našim susedom spávať.
Útoky na povojnové dokumenty sa pravidelne vyostrujú najmä pred voľbami v susedných krajinách. Najnovšie túto kontroverznú tému vytiahol rakúsky prezident Heinz Fischer. Urobil tak v čase predvolebnej kampane pred aprílovými prezidentskými voľbami, v ktorých je hlavným favoritom. "Benešove dekréty sú veľkým bezprávím, ktoré ostatné členské krajiny Európskej únie nesmú legalizovať,“ napísal Heinz Fischer v liste Sudetonemeckému krajanskému združeniu v Rakúsku. Zároveň pohrozil, že ak sa stane prezidentom, táto otázka sa určite ocitne na jeho pracovnom stole.
Fischerova hrozba
Najvyšší rakúsky predstaviteľ varoval, že ak sa aj druhýkrát stane prezidentom, neprestane proti Benešovým dekrétom bojovať. "Ako rakúsky prezident sa budem aj naďalej usilovať o to, aby boli spracované temné stránky našich dejín. Budem sa tiež zasadzovať o to, aby ľudské práva boli dodržiavané tak v našej krajine, ako aj za jej hranicami,“ zdôraznil Fischer. Ten napadol dekréty československého exprezidenta Eduarda Beneša aj napriek tomu, že český líder Václav Klaus minulý rok podpísal Lisabonskú zmluvu jedine pod podmienkou ich nedotknuteľnosti. Rakúsky prezident teraz tvrdí, že Európa sa voči Čechom necíti ničím zaviazaná. "To, že Václav Klaus si pri podpise Lisabonskej zmluvy dal ako podmienku, že európska charta ľudských práv sa na dekréty nevzťahuje, nemá v skutočnosti žiadny vplyv,“ cituje Fischera rakúska agentúra APA.
Uzavretá kapitola
Fischerove slová vyvolali v Prahe aj Bratislave odmietavé reakcie. Obidve nástupnícke krajiny bývalého Československa dlhé roky zhodne tvrdia, že dekréty sú pre nich definitívne uzavretou kapitolou. "Slovensko má k tejto téme jasne vyhranený historický aj právny názor. Benešove dekréty považujeme za neoddeliteľnú súčasť nášho právneho poriadku. Je to sústava právnych noriem, z ktorých žiadnu nie je možné na základe nejakého čiastkového rozhodnutia otvoriť,“ potvrdil pre HN František Ružička z nášho ministerstva zahraničných vecí. Podľa neho sú navyše Benešove dekréty zastarané a v praxi sa už nepoužívajú. "Na tejto pozícii sa nič nemení na Slovensku ani v Česku.“
Rovnaký názor má aj česká diplomacia. "Vracať sa k tejto otázke nepovažujeme za potrebné. Z českého pohľadu je uzavretá, naše stanoviská sú dostatočne známe,“ odkázal pre HN šéf českej diplomacie Jan Kohout. Pripomenul, že už v rámci prístupových rozhovorov Česka s Európskou úniou bola preskúmaná kompatibilita legislatívy Českej republiky, a to vrátane Benešových dekrétov, s európskou legislatívou. "Všetky posudky ju potvrdili.“
Česká Poslanecká snemovňa už v roku 2002 prijala uznesenie, na základe ktorého sú kontroverzné Benešove dekréty nemenné. Rovnaký krok urobil pred necelými troma rokmi aj slovenský parlament.
5.03.2010 www.hnonline.sk
|
| Briti zatkli bosnianskeho exprezidenta pre údajné vojnové zločiny - LONDÝN. Britská polícia dnes zatkla bývalého bosnianskeho prezidenta Ejupa Ganiča, ktorého srbské úrady obviňujú z vojnových zločinov. Šesťdesiattriročného muža zadržali na londýnskom letisku Heathrow, keď chcel opustiť krajinu. Stalo sa tak na základe srbského zatykača.
Ganič je obvinený z účasti na zabití desiatok zranených juhoslovanských vojakov v rozpore so Ženevskou konvenciou. Srbsko okrem neho vydalo zatykače na ďalších 18 ľudí.
Ganič bol povojnovým prezidentom Bosny a Hercegoviny v rokoch 1997-1999 a 2000-2001.
Obvinenia sa týkajú útoku na konvoj juhoslovanskej armády v Sarajeve v máji 1992. Bosnianske jednotky vtedy prepadli kolónu vojakov, ktorí sa sťahovali z mesta. Podľa srbských úradov prišlo o život 42 vojakov, 73 bolo zranených a zhruba 200 zajatých.
K incidentu došlo na začiatku vojny z rokov 1992-95, ktorá vypukla po tom, ako Bosna vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie.
Podľa britského ministerstva zahraničných vecí musí teraz Srbsko predložiť dokumenty potrebné na vydanie Ganiča. "Sudca potom zváži, či existujú nejaké prekážky na vydanie," uviedol rezort diplomacie.
Zdroj: AP, Reuters
pondelok 1. 3. 2010 www.sme.sk
|
| Vojna v Bosne bola vojnou medzi Srbmi, tvrdí Karadžič - SITA | 26. februára 2010
Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič sa intenzívne pripravuje na opätovný začiatok svojho procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý je naplánovaný na pondelok 1. marca.
Podozrivý vojnový zločinec sa napriek tomu stihol v uplynulých týždňoch stretnúť so štábom katarskej televízie al-Džazíra, ktorá o ňom nakrútila dokument s názvom Tajný život Radovana Karadžiča. V dokumente sa okrem iného vyjadril, že vojna na Balkáne bola konfliktom medzi Srbmi, keďže bosnianski moslimovia sú vlastne Srbi, ktorí prijali islam za čias tureckej nadvlády. Podľa jeho slov, nebolo v "našom záujme, aby sme boli nepriatelia, keďže z našich konfliktov vždy profitovala tretia strana". Ako povedal, "problém bol na bosnianskej strane a ak by tam bývalo iné vedenie, vojne by sme sa vyhli".
Na margo začiatku Karadžičovho procesu sa pre portál BalkanInsigth.com vyjadril aj jeden z jeho obhajcov Marko Sladojevič, ktorý mu z jeho prípadom pomáha už od začiatku. Podľa Sladojeviča si jeho klient intenzívne pripravuje svoju úvodnú reč, ktorú prednesie v pondelok alebo v utorok, no na pokračovanie samotného procesu nie je vraj úplne pripravený. Súčasťou jeho obhajoby však bude aj tvrdenie, že Sarajevo bolo normálnym vojenským terčom, keďže mesto bolo v tom čase rozdelené a jednotky OSN sa postavili na jednu z dvoch znepriatelených strán, povedal. Karadžič má údajne pripravené množstvo videomateriálov, máp, dokumentov a útržkov z rôznych rozhovorov z viacerých zdrojov.
Šesťdesiatštyriročný Karadžič čelí 11 obvineniam z vojnových zločinov, genocídy a zločinom proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1992-1995 počas vojny v Bosne. Medzi najzávažnejšie obvinenia patrí jeho vedúca úloha v 44-mesačnom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo 10 000 ľudí, a pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli 21. júla 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade.
|
| Vojna v Bosne bola vojnou medzi Srbmi, tvrdí Karadžič - SITA | 26. februára 2010
Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič sa intenzívne pripravuje na opätovný začiatok svojho procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý je naplánovaný na pondelok 1. marca.
Podozrivý vojnový zločinec sa napriek tomu stihol v uplynulých týždňoch stretnúť so štábom katarskej televízie al-Džazíra, ktorá o ňom nakrútila dokument s názvom Tajný život Radovana Karadžiča. V dokumente sa okrem iného vyjadril, že vojna na Balkáne bola konfliktom medzi Srbmi, keďže bosnianski moslimovia sú vlastne Srbi, ktorí prijali islam za čias tureckej nadvlády. Podľa jeho slov, nebolo v "našom záujme, aby sme boli nepriatelia, keďže z našich konfliktov vždy profitovala tretia strana". Ako povedal, "problém bol na bosnianskej strane a ak by tam bývalo iné vedenie, vojne by sme sa vyhli".
Na margo začiatku Karadžičovho procesu sa pre portál BalkanInsigth.com vyjadril aj jeden z jeho obhajcov Marko Sladojevič, ktorý mu z jeho prípadom pomáha už od začiatku. Podľa Sladojeviča si jeho klient intenzívne pripravuje svoju úvodnú reč, ktorú prednesie v pondelok alebo v utorok, no na pokračovanie samotného procesu nie je vraj úplne pripravený. Súčasťou jeho obhajoby však bude aj tvrdenie, že Sarajevo bolo normálnym vojenským terčom, keďže mesto bolo v tom čase rozdelené a jednotky OSN sa postavili na jednu z dvoch znepriatelených strán, povedal. Karadžič má údajne pripravené množstvo videomateriálov, máp, dokumentov a útržkov z rôznych rozhovorov z viacerých zdrojov.
Šesťdesiatštyriročný Karadžič čelí 11 obvineniam z vojnových zločinov, genocídy a zločinom proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1992-1995 počas vojny v Bosne. Medzi najzávažnejšie obvinenia patrí jeho vedúca úloha v 44-mesačnom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo 10 000 ľudí, a pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli 21. júla 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade.
|
| Sily NATO sa stretli s Talibanom, ide o najväčšiu akciu od invázie v roku 2001 - Sily NATO pod vedením amerických vojakov odštartovali v noci na sobotu jednu z najrozsiahlejších vojenských akcií od invázie do Afganistanu v roku 2001. K prvým stretom medzi vojakmi NATO a príslušníkmi radikálneho hnutia Taliban došlo v meste Mardžáh v provincii Hílmand. Cieľom operácie, do ktorej sa má postupne zapojiť 15-tisíc vojakov, je ovládnuť poslednú baštu Talibanu na afganskom území.
Prvej vlny útoku sa zúčastnilo približne 4800 amerických vojakov a 1500 príslušníkov afganských síl. Vojakov dopravili vojenské helikoptéry cez mínové polia k mestu Mardžáh, kde sa stretli so vzbúrencami. Z miesta boja sa ozývala guľometová streľba a streľba z raketometov.
Na sever od mesta Mrdžáh odštartovali ofenzívu britské, kanadské a americké jednotky. NATO dopredu o operácii informovalo miestne obyvateľstvo, aby sa zabránilo civilným obetiam na životoch. Mnoho ľudí preto utieklo do hlavného mesta provincie Laškargáhu a dopravná situácia na ceste z meste Mardžáh bola ešte v podvečer bojov kritická.
Ofenzíva, ktorá je najrozsiahlejšia operácia od doby, keď americký prezident Barack Obama oznámil svoje rozhodnutie vyslať do krajiny ďalších 30-tisíc vojakov, je súčasťou stratégie, ktorej cieľom je obsadiť do konca roka 2010 väčšinu územia ovládaného povstalcami. Až keď tieto oblasti budú zaistené a bude v nich obnovená bežná infraštruktúra, mali by sa americké jednotky v roku 2011 začať z Afganistanu sťahovať.
ČTK 13.02.2010 www.pravda.sk |
| Izrael zaútočili na pásmo Gazy - Izrael dnes letecky zaútočil na tunely a opustenú budovu v pásme Gazy pri hraniciach s Egyptom, oznámili očití svedkovia zo strany Palestínčanov.
Izraelská armáda sa k tejto informácii doposiaľ nevyjadrila. Správy o zranených nezaznamenali. Podľa svedkov izraelské bojové lietadlá zhodili nálože na opustené letisko v Gaze a tunely, cez ktoré sa podľa Izraela pašujú do Gazy zbrane.
K útoku došlo deň po tom, ako palestínske skupiny nastražili dva sudy s výbušninami, ktoré v pondelok vyplavilo na izraelské pláže. Výbušné nálože, ktoré spolu so sudmi vážili po 80 kilogramov, mali byť aktivované na diaľku. Jednu výbušnú nálož zneškodnili experti izraelských ozbrojených síl, zatiaľ čo druhá explodovala v momente, keď ju kontroloval robot.
K vzdušnému útoku došlo krátko po stretnutí izraelského premiéra Benjamina Netanjahua s talianskym premiérom Silviom Berlusconim, na ktorom sa Netanjahu vyjadril, že odpoveď Izraela na nález sudov s výbušninami nenechá na seba dlho čakať.
03.02.2010 TASR www.pluska.sk |
| BAŠKA: Posilnenie misie v Afganistane závisí od novej Karzajovej vlády - Prípadné posilnenie vojenskej misie ISAF v Afganistane o ďalších slovenských vojakov závisí podľa ministra obrany Jaroslava Bašku od toho, akú vládu v krajine zostaví Hámid Karzaj, ktorého po chaotických voľbách vymenovali v pondelok za prezidenta na druhé volebné obdobie. Prvé kolo volieb sprevádzali podvody a druhé kolo zrušili po odstúpení hlavného Karzajovho rivala Abdulláha Abdulláha.
"Čakáme, ako sa vyvinie situácia ohľadom prezidentských volieb, keďže Karzaj teraz musí zostaviť novú vládu - ako to bude vyzerať," povedal minister obrany, podľa ktorého teraz aj Američania čakajú s vyslaním svojich jednotiek na to, ako to v krajine politicky dopadne. Podľa Bašku sa počty vojakov, ktoré má medzinárodné spoločenstvo v krajine, určite navýšia v priebehu budúceho roka.
Zatiaľ nie je hotová analýza, ktorá by mala dať odpoveď na otázku, akých vojakov do Afganistanu ešte pošleme. Baška zatiaľ zopakoval len to, čo už povedal premiér Robert Fico počas bratislavskej schôdzky s generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom. "Nebudú to bojové jednotky," uviedol minister s dôvetkom, že " predstavu už máme, stále na tom ešte pracujeme - časový harmonogram, ako zosúladiť tie jednotky".
Po bratislavskej schôdzke 22. októbra bol Rasmussen spokojný s ubezpečením Roberta Fica, že slovenská vláda je pripravená posilniť účasť v Afganistane. Slovensko podľa Fica nepošle štandardných bojovníkov, ale vojakov na ochranu našich ženistov. Chce tiež, aby ženisti pôsobili na viacerých miestach ako dnes. O podrobnostiach bude Fico hovoriť s ich veliteľmi osobne. Ako oznámil, do konca roka Afganistan navštívi.
V súčasnosti pôsobí v operácii ISAF 244 príslušníkov Ozbrojených síl SR, medzi ktorých patrí: 57 príslušníkov multifunkčnej ženijnej roty, 61 príslušníkov strážnej jednotky na leteckej základni v Kandaháre, 50 príslušníkov strážnej jednotky na predsunutej operačnej základni v Tarin Kowte provincie Uruzgan, 49 príslušníkov strážnej jednotky na predsunutej základni v Deh Rawood v provincii Uruzgan, päť príslušníkov operačného a výcvikového tímu (Operational Mentoring and Liaison Team – OMLT), dvaja príslušníci Provinčného rekonštrukčného tímu v Tarin Kowte v provincii Uruzgan ,12 príslušníkov Národného podporného prvku v priestore leteckej základne Kandahár, päť príslušníkov na štábnych funkciách vo veliteľstvách misie ISAF a traja členovia zdravotníckeho tímu na predsunutej operačnej základni v Deh Rawood v provincii Uruzgan.
Misia ISAF (International Security Assistance Force) je vojenská misia NATO vytvorená 20. decembra 2001 na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Úlohou ISAF bolo pôvodne vytvoriť bezpečné prostredie v hlavnom meste Afganistanu Kábule a tým umožniť vytvorenie tzv. Dočasnej afganskej vlády vedenej Hamídom Karzajom. V októbri 2003 rozhodla Bezpečnostná rada OSN o rozšírení mandátu ISAF. Misia ISAF následne expandovala v rámci celej krajiny. Od roku 2006 sa začala misia ISAF postupne zapájať do intenzívnych bojových operácií v južnom Afganistane.
V zmysle všetkých relevantných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN je v súčasnej dobe hlavnou úlohou ISAF asistovať afganskej vláde pri vytváraní bezpečného a stabilného prostredia v Afganistane. Pre splnenie tohto cieľa vykonávajú zložky ISAF spolu so zložkami afganských bezpečnostných síl operácie na zabezpečenie bezpečnosti a stability v rámci celej krajiny. Misia ISAF je priamo zapojená do procesu budovania Afganskej národnej armády prostredníctvom mentoringu, výcviku a poskytovania výzbroje.
Veliteľom misie je americký generál Stanley A. McChrystal, na misii sa zúčastňuje 43 národov. Plocha priestoru zodpovednosti misie ISAF je 650 000 kilometrov štvorcových. V Afganistane je v súčasnosti asi 100 tisíc zahraničných vojakov.
SITA 7.11.2009 www.pluska.sk |
| Izrael sa nevzdáva vojenského riešenia iránskeho jadrového problému - ČTK | 27. júla 2009 Pravda
Spojené štáty očakávajú iránsku odpoveď na ponuky týkajúce sa rozhovorov ohľadom iránskeho jadrového programu do jesene. Na dnešnom rokovaní v Jeruzaleme to povedal americký minister obrany Robert Gates.
Jeho izraelský náprotivok Ehud Barak zopakoval stanovisko Izraela o tom, že neprestávajú vylučovať vojenské riešenie o iránskom nukleárnom programe.
"Myslíme si, že sa nedá vylúčiť žiadne riešenie. To je naša politika a myslíme ju vážne. Odporúčame ostatným krajinám, aby zaujali podobné stanovisko, ale nemôžeme nikomu nič vnucovať," povedal Barak. Izrael vraj ale za hlavnú metódu voči Iránu považuje diplomaciu a sankcie.
Americký prezident Barack Obama chce Irán získať k priamemu dialógu v spore o obohacovanie uránu, ktorého sa Teherán odmieta vzdať. Iránski politici už považujú záležitosť za uzavretú. Izrael žiadal od USA, aby ponuku na dialóg časovo vymedzili, a Obama potom po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v máji povedal, že by rád počul iránsku odpoveď do konca roku.
Gates však hovoril o jeseni. "Myslím si, že prezident určite predpokladá alebo dúfa, že dostane nejakú odpoveď na jeseň, možno v dobe konania Valného zhromaždenia OSN," povedal Gates. Pravidelné zasadnutia VZ OSN začínajú v septembri.
Americký minister bude v Izraeli iba 6 hodín a potom sa presunie do Jordánska. V Izraeli ho má prijať aj Netanjahu. Spolu s Gatesom je v oblasti aj zvláštny americký vyslanec Geroge Mitchell a od utorka aj poradca pre otázky národnej bezpečnosti James Jones.
|
| Sovietsky agent pripomenul prezidentovi staré hriechy - Vladimír Jancura, Pravda | 26. júla 2009
Prezidenta Ludvíka Svobodu vydieral v auguste 1968 agent sovietskej rozviedky Piotr Kambulov. Cez vojnu zachránil generálovi život a poznal kompromitujúce fakty z jeho minulosti, čo primalo Svobodu konať podľa pokynov Moskvy. Na základe odtajnených archívnych materiálov o vpáde spojeneckých vojsk do Československa to tvrdí ruský historik a publicista Leonid Šinkarev.
Z iných dokumentov už bolo známe, že Kremeľ zasvätil Svobodu do svojich tajných plánov skôr ako ďalších členov najvyššieho československého vedenia. V archívoch sa našiel zápis z jedného zasadnutia sovietskeho politbyra. "Ak bude najhoršie, môžeme počítať s pomocou súdruha Svobodu."
Prezident ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl vydal československej armáde rozkaz zachovať pokoj a nevychádzať z kasární. Prišiel aj na nočné zasadnutie Predsedníctva ÚV KSČ 20. augusta 1968, spomienky jeho priamych aktérov sa však rozchádzajú.
Podľa Vasila Biľaka vstúpil Svoboda do rokovacej miestnosti usmiaty a prítomným bodro oznámil: "Tak už sú tu!" (vojská Varšavskej zmluvy - pozn. red.) Zdeněk Mlynář však videl vtedy Svobodu celkom ináč - ako zroneného človeka, klesajúceho pod ťarchou nesmiernej zodpovednosti.
Agent na dôchodku v akcii
Z faktov a svedectiev, ktoré zhromaždil Šinkarev vo svojej knihe o roku 1968, vyplýva, že Leonid Brežnev Svobodovi až tak veľmi neveril, a preto si chcel jeho podporu v nadchádzajúcej operácii poistiť.
Kremeľský vládca poveril touto úlohou vtedajšieho šéfa vojenskej rozviedky (GRU) generála Piotra Ivašutina. Ten dal okamžite vyhľadať podplukovníka vo výslužbe Kambulova.
Kto bol Kambulov? Počas druhej svetovej vojny príslušník sovietskej tajnej služby NKVD, ktorý sa už v roku 1940 stáva styčným dôstojníkom v jednotke prebehlíka - podplukovníka československej armády Svobodu. Je s ním v čase, keď zo sovietskeho územia spoločne vysielajú parašutistov diverzantov do Protektorátu Čechy a Morava i v čase, keď v Buzuluku vzniká zárodok neskoršieho 1. československého armádneho zboru.
Spolu prejdú celú bojovú cestu tohto zboru, ktorý sa stal súčasťou Červenej armády, cez Kyjev, Duklu až do Prahy. V bitke pri Kyjeve zachráni Kambulov Svobodovi život. V blízkosti vybuchne bomba, pobočník strhne veliteľa na zem, prikryje ho svojím telom, sám je však pritom zranený.
Armáda nech sa ani nepohne
Šinkarev sa s Kambulovom stretol ešte pred jeho smrťou v roku 1990. Porozprával mu najprv o svojom stretnutí s Ivašutinom. "Generál mi tvrdil, že Svobodovi dôverujú, že je to náš priateľ, ale stáva sa všeličo a ja svoju prítomnosťou môžem vylúčiť zakolísanie prezidenta," spomínal bývalý rozviedčik.
Na Pražský hrad sa vybral spolu so sovietskym veľvyslancom Stepanom Červonenkom neskoro večer 20. augusta. Svobodovi oznámili, že predvoj intervenčných vojsk práve prekročil československé hranice.
Prezident si roztržite prehrabával prstami vlasy na hlave a mlčky prenášal pohľad z jedného hosťa na druhého. "Predpokladal som, že sa to tak skončí," vyriekol napokon. Potom v prítomnosti oboch telefonoval ministrovi Martinovi Dzúrovi. "Armáda nesmie zasahovať do prebiehajúcich udalostí."
Kambulovovi sa ešte Svoboda zdôverí so svojimi pochybnosťami ohľadne jednotiek NDR. "Nemali by prekročiť hranice, naši ľudia to nepochopia a neprijmú, spomienky na nemeckú okupáciu sú ešte veľmi živé," povedal. Vojská NDR sa na invázii do Československa skutočne nezúčastnili. Zostali stáť na hraniciach.
Slúžil generálovi Diterichsovi?
Šinkarev si však myslí, že sovietsky agent vyvinul na Svobodu aj morálny nátlak iného druhu. "Kambulov vedel, že legionár poručík Svoboda bol v roku 1919 pobočníkom bielogvardejského generála Diterichsa, jedného z najväčších nepriateľov sovietskej moci," predpokladá autor knihy Takmer všetko som to zabudol. A napísané dokladá dobovou fotografiou.
Prezident socialistického Československa mohol byť preto Moskvou ľahko vydierateľný. Inými slovami, zverejnenie zamlčovaných faktov z jeho životopisu mohlo podľa Šinkareva znamenať za daných okolností koniec Svobodovej kariéry.
Na knihu pred dvomi týždňami zareagovala exprezidentova dcéra Zoe Klusáková-Svobodová. V ruskojazyčnom týždenníku Inform - Praha tvrdí, že bola pri inkriminovanom rozhovore otca s Kumbalovom, ale ten ho nevydieral.
Ďalej nevie, že by otec bol niekedy adjutantom monarchistického generála a na zverejnenej fotografii môže byť vraj celkom iný Ludvík Svoboda. V československých légiách slúžili až traja Ludvíkovia Svobodovia, mohol to byť iný z nich.
Pripravuje sa český preklad Šinkarevovej knihy a Svobodova dcéra si želá, aby autor ešte zvážil jej pripomienky.
Dubček neveril Svobodovi
Podľa slovenského historika Michala Štefanského, ktorý sa dlhodobo zaoberá udalosťami roku 1968 až 1969, nemožno vylúčiť, že Sovieti sa pokúšali ovplyvniť rozhodovanie prezidenta Svobodu i prostredníctvom jeho bývalých spolubojovníkov či rôznych agentov.
"Tento tlak však zrejme nebol rozhodujúci, Svoboda by zrejme spolupracoval so Sovietmi aj bez ohľadu naň, lebo bol úprimne presvedčený, že len tak zabráni veľkému krviprelievaniu," myslí si Štefanský a pokračuje:
"Do úvahy treba brať i Svobodove politické ambície. Po 21. auguste 1968 sa jeho postavenie upevnilo, už nebol len hlavou štátu s formálnymi právomocami, ale stal sa členom užšieho politického vedenia krajiny a trval na odstúpení Alexandra Dubčeka i ďalších mužov Pražskej jari."
Po rokovaniach v Moskve a po podpísaní protokolu o "dočasnom" pobyte sovietskych vojsk Dubček prestal Svobodovi dôverovať a nadobudol presvedčenie, že prezident je v službách Kremľa.
|
| Donášať Moskve bola chyba, tvrdí z hrobu britský špión - Andrej Matišák, Pravda | 24. júla 2009
Ak hľadá rozhrešenie, získa ho len ťažko, hoci je mŕtvy. Brit Anthony Blunt zásoboval počas studenej vojny tajomstvami Západu Moskvu. Bol štvrtým mužom v takzvanej Päťke z Cambridge, ktorej informácie pomohli Sovietom odhaľovať tajných agentov a plány Británie. Dvadsaťšesť rokov po Bluntovej smrti teraz zverejnili jeho memoáre.
"Bola to najväčšia chyba môjho života," napísal Blunt o rozhodnutí stať sa špiónom pre Sovietov. Tvrdí, že k tomu prispeli nadšené protifašistické nálady na Cambridgeskej univerzite, kde v 30. rokoch vyučoval.
Blunta do práce pre Stalina zverboval jeho priateľ Guy Burgess, ďalší z členov Päťky. Blunt, ktorý bol homosexuál, v tom čase uvažoval o vstupe do komunistickej strany. "Guy bol mimoriadne presvedčivý človek, ktorý ma prehovoril, že budem prospešnejší, ak sa pridám k jeho práci," tvrdí. Burgess, tiež homosexuálne orientovaný, bol Bluntov študent a so sovietskymi tajnými službami bol už v kontakte.
Počas druhej svetovej vojny pracoval Blunt pre britskú rozviedku a zároveň pre Moskvu. V memoároch uvádza, že keď sa boje skončili, veril, že sa bude môcť vrátiť k svojej práci historika umenia. "V skutočnosti som bol sklamaný marxizmom aj Ruskom," píše. Vedel však príliš veľa o aktivitách Päťky, ktorú okrem neho a Burgessa tvorili ešte Donald Maclean a Kim Philby. Ako piaty muž sa často uvádza John Cairncross. Všetci na Cambridge chodili a so Sovietmi sa dali do kontaktu v 30. rokov. Neskôr z nich boli diplomati či pracovali pre britské tajné služby
Na povrch sa Bluntove aktivity dostali až v 60. rokoch. Priznal sa, informácie, ktoré mal, zveril britskej tajnej službe. Všetko prebehlo v tichosti a Bluntovi dokonca zostal rytiersky titul a tiež úloha starať sa o zbierku umenie britskej kráľovskej rodiny. To, že bol špión, zverejnila až v roku 1979 premiérka Margaret Thatcherová. "Rozmýšľal som, že spácham samovraždu, ale chcel som ušetriť rodinu od dvoch šokov," vyhlasuje Blunt.
V memoároch spolupracovník Moskvy v podstate nepíše o svojich aktivitách. Skôr sa snaží vysvetliť svoje pohnútky. V Británii však pravdepodobne nenájde veľa pochopenia pre svoje konanie ani viac ako štvrťstoročie po smrti.
"Žiadna iná skupina v dejinách špionáže nemala takú príležitosť pracovať na špičkových pozíciách a odovzdávať informácie tak dlho ako Päťka z Cambridge," povedal pre Pravdu britský historik a spisovateľ Nigel West. "Blunt hovoril Sovietom o prípadoch rozviedky, upozorňoval ich na agentov a dôležité zdroje, ktoré mal Londýn," tvrdí West, ktorému na jeseň vyjde kniha Triplex: Tajomstvá špiónov z Cambridge.
|
| Pri raketovom útoku zahynulo najmenej 11 militantov - Najmenej 11 militantov dnes zahynulo po tom, ako americké vojenské bezpilotné lietadlo vystrelilo niekoľko rakiet na územie pakistanského regiónu Južný Vaziristan neďaleko hraníc s Afganistanom.
Informovali o tom miestne zdroje a predstavitelia pakistanskej tajnej služby. Cieľom rakiet boli úkryty militantov v oblasti kontrolovanej lídrom pakistanskej odnože hnutia Taliban a spojencom al-Káidy Bajtulláhom Mahsúdom.
Južný Vaziristan je jedným z nepokojných kmeňových regiónov na pakistansko-afganskej hranici, v ktorom sa údajne ukrývajú lídri Talibanu a al-Káidy. Pakistanské jednotky sa v oblasti pripravujú na ofenzívu proti militantom.
TASR 3.07.2009 |
| Bojové lietadlá ostreľovali pásmo Gazy - Bojové lietadlá židovského štátu ostreľovali dnes večer pohraničnú oblasť pásma Gazy, hraničiacu s Egyptom.
S odvolaním sa na palestínskych svedkov to oznámila agentúra Reuters. Raketa, vystrelená z autonómneho pásma Gazy, krátko predtým dopadla na územie izraelského pohraničného mesta Sderot, spôsobil len menšie materiálne škody. Zatiaľ nie je známe, či pri následnom leteckom útoku Izraelčanov niekto zahynul alebo utrpel zranenia.
Izraelský útok, ku ktorému sa vojenské zdroje židovského štátu zatiaľ oficiálne nevyjadrili, bol údajne namierený proti tunelom, cez ktoré sa z Egypta do pásma Gazy pašujú zbrane.
Po januárovom uzavretí prímeria, ktoré dalo bodku za 22 dní trvajúcou ofenzívou vojakov židovského štátu proti pásmu Gazy, sa militantní Palestínčania až do dnešného večera zdržali raketových útokov na ciele v Izraeli.
19.05.2009 www.pluska.sk |
| Zabili všetkých vodcov Tamilských tigrov - Vládne jednotky vyhladili celé vedenie tamilských povstalcov vrátane lídra Velupillaia Prabhakarana, informovala v pondelok štátna televízia.
"Zabitím Prabhakaran a jeho dvoch vysokých veliteľov Potta Ammana a Soosaia je zlikvidované celé vedenie teroristov," uviedla vládna stanica ITN. Podľa jej údajov trojicu zastrelili bezpečnostné sily, keď sa v pondelok pokúsili utiecť z vojenského kordónu v severovýchodnom okrese Mullaittivu.
Tigri oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) v nedeľu priznali porážku v dlhoročnom boji proti srílanskej vláde a rozhodli sa zložiť zbrane. "Táto bitka dosiahla svoj trpký koniec," oznámili na internetovej stránke Tamilnet.
"Ostala nám jediná možnosť - odstrániť posledný slabý dôvod nepriateľa pre zabíjanie našich ľudí. Rozhodli sme sa umlčať naše zbrane. Ľutujeme iba stratené životy a to, že sme nevydržali dlhšie."
Srílanský prezident Mahinda Rajapaksa vyhlásil víťazstvo nad LTTE už v sobotu, keď armáda prenikla na posledné územie kontrolované povstalcami. Povstalci z LTTE bojovali za samostatný štát pre tamilskú menšinu na severe a východe Srí Lanky od 70. rokov. V roku 1983 konflikt medzi sinhálskou budhistickou väčšinou a tamilskou hinduistickou menšinou vyústil do občianskej vojny.
Počas niekoľko mesačnej rozsiahlej ofenzívy srílanská armáda zahnala povstalcov do malej oblasti na severovýchode ostrova, v ktorej zostali uväznené aj desaťtisíce civilistov. Ďalších asi 200 tisíc ľudí bojovú zónu opustilo, no momentálne žijú v táboroch v biednych podmienkach. Podľa odhadov OSN pri ofenzíve od februára zahynulo okolo 6 500 civilistov a ďalších 14 tisíc utrpelo zranenia.
SITA 18.05.2009 www.pluska.sk |
| Obama oficiálne predĺžil sankcie voči Barme - WASHINGTON. Americký prezident Barack Obama v piatok oficiálne predĺžil platnosť sankcií voči Barme (Mjanmarsku). Chce tak zvýšiť tlak na vládnu vojenskú juntu v čase pretrvávajúcich represálií voči opozičnej líderke a nositeľke Nobelovej ceny za mier Aung San Su Ťij. Obama podľa vlastných slov prechováva ku krajine "rešpekt", sankciami chce však odpovedať na jej politiku, ktorá predstavuje
Šéf Bieleho domu tak formálne spečatil návrh americkej administratívy spred mesiaca. Ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová uviedla, že sa pokúsi nájsť "lepšiu cestu", ako zatlačiť na militantných lídrov v Barme. Svoje sankcie voči tejto východoázijskej krajine minulý mesiac predĺžila o ďalší rok aj Európska únia.
Barma je bývalou britskou kolóniou, ktorá v roku 1948 dosiahla nezávislosť. O 14 rokov neskôr však vládu prevzala vojenská junta, ktorá vládne v krajine dodnes. Vláda v roku 1989 zmenila britský názov Barma na Mjanmarsko, ktorý však odmietajú používať krajiny, ktoré s režimom nesúhlasia. Najhlasnejším odporcom vojenského režimu je spomínaná líderka Aung San Su Ťij. Tú úrady tento týždeň oficiálne obvinili z toho, že ju prednedávnom navštívil americký turista. Pokiaľ ju uznajú vinnou, hrozí jej väzenie na tri až päť rokov. Su Ťij sa však bráni, že k návšteve došlo proti jej vôli. Laureátka Nobelovej ceny za mier strávila viac ako 13 z posledných 19 rokov v domácom väzení v Rangúne, a to aj napriek medzinárodnému tlaku na jej prepustenie.
sobota 16. 5. 2009 SITA www.sme.sk
|
| Sudán obvinil susedný Čad z útokov na svoje územie - CHARTÚM. Sudán obvinil dnes susedný Čad z dvoch leteckých útokov na svoje územie. Útoky označil za "akt vojny". Oznámilo to tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.
K obvineniu došlo týždeň po tom, ako Čad vyhlásil, že Sudán vyslal povstalcov na jeho územie. Nová situácia vyvoláva obavy z nenaplnenia nedávno prijatej mierovej dohody, uviedla tlačová agentúra Reuters.
Sudán a Čad totiž podpísali začiatkom mesiaca v Dauhe dohodu o znormalizovaní vzájomných vzťahov, ktorú sprostredkovali Katar a Líbya. Obe krajiny sa dlhé roky navzájom obviňujú z podpory povstaleckých hnutí na svojich územiach. Spory medzi Sudánom a Čadom prispeli k zhoršeniu humanitárnej krízy v západosudánskom regióne Darfúr.
"Zaútočili. Bombardovali a sú obete," uviedol predstaviteľ sudánskeho ministerstva zahraničných vecí. "Bol to od Čadu vojenský akt. Sudánske vedenie a sudánska armáda prehodnotia situáciu. Sudán má právo na obranu svojho územia," dodal s tým, že hranice preleteli tri bojové lietadlá. Podľa neho ide o porušenie územnej suverenity a Sudán je v pozícii brániť svoje územie.
"Zvažujeme všetky možnosti," odpovedal na otázku o možnej odvete. Sudán zároveň požaduje vysvetlenie od veľvyslanca Čadu a o situácii informoval aj veľvyslancov piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
15.05.2009 TASR www.sme.sk |
| Povstalci v delte Nigeru vyhlásili totálnu vojnu - LAGOS. Povstalecké Hnutie za oslobodenie Delty Nigeru (MEND) v piatok vyhlásilo "totálnu vojnu" v tomto juhonigérijskom regióne, ktorý je významným svetovým strediskom ťažby ropy.
Reagovalo tým na operácie nigérijskej armády, pri ktorých zahynul jeden z jeho rukojemníkov. Militantná organizácia zároveň zopakovala varovanie zahraničným ropným spoločnostiam, aby oblasť opustili do polnoci miestneho času (sobota 1:00 SELČ), ak sa chcú vyhnúť stupňujúcemu sa násiliu.
"MEND v regióne vyhlasuje totálnu vojnu a vyzýva všetkých bojaschopných mužov, aby narukovali za našu slobodu," uviedlo hnutie vo vyhlásení pre médiá. "Nigérijské ozbrojené sily dnes začali nerozlišujúce letecké bombardovanie bezbranných civilistov v regióne Gbaramatu štátu Delta," tvrdia povstalci. Hovorca nigérijskej armády Rabe Abubakar poprel, že by ozbrojené sily útočili na civilistov, a dodal, že operácie stále pokračujú.
Aktivista a bývalý mládežnícky vodca etnika Ijawov Jonjon Oyeinfie informoval, že pozdĺž rieky Warri-Forcados prebiehajú prudké boje, do ktorých armáda nasadila 13 člnov a vrtuľníky. Podľa MEND armáda zaútočila na oblasť, kde povstalci zadržiavajú rukojemníkov, pričom jedného z nich usmrtili zablúdené strely. Totožnosť ani národnosť rukojemníka hnutie neuvádza.
15.05.2009 SITA www.sme.sk |
| Briti nezabudli na posledného Slováka z 311. perute - Vladimír Jancura, Pravda | 11. mája 2009
Počuje už veľmi zle, ale prelety veľkých strojov nad svojím domčekom pri bratislavskom letisku ešte registruje. Pred rokmi tam pracoval, dnes už na to len spomína. Vzápätí sa mu vybavia aj lety na ťažkých liberátoroch nad britským pobrežím. Smer - nemecké ponorky a vojnové lode.
Vtedy ho volali seržant Emil John Ďurica. Dnes má už takmer 87 rokov a je posledným slovenským letcom Royal Air Force (RAF), britského kráľovského letectva. Hoci na Slovensku o ňom vie málokto, Veľká Británia na Ďuricu nezabúda.
"Aj teraz, koncom apríla si na mňa spomenuli, z britského veľvyslanectva mi poukázali príspevok ako vojnovému veteránovi," dodáva a prstami naznačí, že ide o slušnú sumu.
A tak je to rok čo rok, odkedy je Slovensko samostatným štátom. Vlani v októbri ho pozvali na stretnutie s kráľovnou Alžbetou II., bola vtedy v Bratislave. "Žiaľ, nemohol som, bol som veľmi chorý."
Kde má uniformu seržanta RAF? "Jaj, tú mi dávno zožrali mole na povale, ale ukážem vám čosi iné." Z nočného stolíka vyberá starý fotoalbum. Sú v ňom snímky z Kanady, Anglicka, Bahám. Nad žltnúcimi fotografiami sa ľahšie rozpamätáva.
Ako spoznal bermudský trojuholník
Pán Ďurica sa narodil v Podkoniciach neďaleko Banskej Bystrice. V roku 1939 po rozpade Československa sa vybral s matkou do Kanady. Otec tam už pracoval, časy boli neisté, pozval ich teda k sebe. "Mal som vtedy 16 rokov, doma zostávala staršia sestra, bolo nám za ňou smutno, ale dúfali sme, že sa nelúčime nadlho."
V Kanade Emil absolvoval kurz angličtiny. Potom pracoval v garážach, neskôr v rafinérii. V roku 1943 sa prihlásil ako dobrovoľník na vojnu. "Napísal som list Ambrušovi, že by som chcel nastúpiť ako pilot do československého letectva v zahraničí, ten všetko zariadil," hovorí.
Ján Ambruš bol už vtedy vojenským pridelencom československej exilovej vlády pre USA a Kanadu. Mal za sebou kariéru veliteľa stíhacej perute v RAF a predtým veliteľa celého slovenského letectva. Zomrel pred pätnástimi rokmi v Spojených štátoch.
"Túžil som stať sa pilotom, ale zdravotná prehliadka odhalila, že mám slabší zrak, musel som sa teda uspokojiť s výcvikom rádiotelegrafistu a strelca pre bombardéry Consolidated B-24, " pokračuje Ďurica.
Tieto lietajúce pevnosti, postavené v USA, volali na Britských ostrovoch "liberátory". "Mali štyri motory, rozpätie 31,5 metra, vzletovú hmotnosť vyše 32 ton. Posádku tvorili dvaja piloti, dvaja radisti, dvaja strelci a jeden palubný mechanik. "Výcvik trval vyše roka, najprv v Anglicku, neskôr na Bahamách. Tam sme sa už učili nalietavať na ponorky, ale vo voľnom čase bola pohoda - najbližšie pláže sme mali na dostrel," smeje sa veterán.
Do smiechu mu však nebolo pri jednom cvičnom lete, keď leteli na Bermudy a pri návrate ich zastihla tropická búrka. "Vleteli sme do tej búrky a v nasledujúcich dvadsiatich piatich minútach sme získali lepšiu predstavu o bermudskom trojuholníku. Ustavične sme striedavo padali až k morskej hladine a stúpali, až nakoniec sme sa z tej pasce nejakým zázrakom dostali."
Lietalo sa prekliato nízko nad vodou
Aj neskôr mal šťastie. To už ich posádku nasadili do bojových letov 311. perute. "Bolo to začiatkom jari 1945, nezadržateľne sa blížil koniec vojny a Nemci už boli riadne vyčerpaní, mali čoraz menej bojaschopných lietadiel i vojnových lodí," pripomína. "Rozkaz znel letieť nízko nad hladinou, aby nás nezachytili radary a potopiť všetko nepriateľské." Na nijakú nemeckú ponorku v blízkosti Britských ostrovov však už vtedy nenatrafili.
V starom albume je na niekoľkých fotografiách v spoločnosti usmiatych mladých žien. "Keď sme sa z letu vrátili, v jedálni nás zakaždým čakali tieto anglické letušky," prezrádza Ďurica. "Vítali nás s radosťou, ale keď niektorá posádka zahynula, zavládol v jedálni smútok." Je na niektorej fotografii jeho dievča? "Čo by to bolo za vojaka, aby nemal frajerku," zasmeje sa, ale viac nepovie.
Čo bolo ďalej? Kde ho zastihla správa o kapitulácii nemeckej brannej moci? "V Škótsku, veľké oslavy som však nezažil, naša posádka bola ďaleko od mesta, len hangáre." Neskôr ich previezli potichu na juh Anglicka. "Pripravovali nás na vojnu proti Japonsku, ale našu peruť nakoniec nenasadili," vysvetľuje. To znamenalo jediné - demobilizáciu a návrat do vlasti.
Hluk motorov je hudbou života
Najprv sa zastavil v Prahe, kde s prestávkami prežil prvý povojnový rok. Medzitým odbiehal do rodných Podkoníc, až si tam našiel budúcu manželku. Neskôr sa spolu presťahovali do Bratislavy. Na tunajšom letisku Ďuricu potrebovali. "Dlho som bol jediný z pozemného personálu, čo vedel po anglicky."
Prišiel však Víťazný február a letci západného zahraničného odboja začali byť novej moci podozriví. Nasledujúci pohon Ďuricu viac-menej obišiel, prenasledovali najmä dôstojníkov, viac ráz ho však chceli z práce vyhodiť. "Zachránila ma asi moja odbornosť radistu," myslí si po rokoch.
Február 1948 ešte viac rozdelil ich rodinu. Rodičia sa už-už chceli vrátiť z Kanady domov, keď vtom sa nepriedušne uzavreli štátne hranice.
Trvalo dlho, kým ich Ďurica mohol prekročiť. "Keď som sa po dvoch týždňoch z Kanady vrátil, povedali mi na bezpečnosti, že to bola skúška. Zrejme počítali s tým, že vonku zostanem, ale ako som mohol, keď ma doma čakala žena a deti?"
Mnohí z jeho spolubojovníkov vtedy emigrovali. Nikto z posádky už nežije. Ani Kacur, ani Hašler, ani Traumann. Zomrela aj Ďuricova manželka. Nad ich domčekom ustavične lietajú veľké stroje. Stojí predsa v bezprostrednom susedstve letiska. "Je to hudba môjho života," odpovie na otázku, či nesníva o nejakom tichšom prostredí.
|
| Našli sa dokumenty o tábore v Seredi - Vladimír Jancura, Pravda | 6. mája 2009 7:36
Koncentrák v Seredi mal kapacitu 1 200 väzňov. Boli však obdobia, keď sa v ňom tiesnilo aj trikrát viac obetí holokaustu. Kým neodišiel ďalší transport do Osvienčimu, Ravensbrucku alebo Sachsenhausenu. Predpokladá sa, že zo Serede postupne vyviezli do vyhladzovacích táborov vyše 10-tisíc slovenských Židov. Po 64 rokoch sa verejnosť dozvedá ich mená.
Evidenčný zošit s menným zoznamom väznených Židov a ďalšie dokumenty sa nedávno našli v Slovenskom národnom archíve. Riaditeľ archívu Radoslav Ragač sa nerozpakuje označiť tento nález za unikátny. "Z obdobia okupácie Slovenska nemeckými vojskami po vypuknutí Slovenského národného povstania máme veľmi málo dokumentov, pri ústupe na sklonku vojny ich spravidla ničili," vysvetľuje Ragač.
Dlho sa predpokladalo, že podobný osud stihol aj dokumentáciu zo seredského koncentráku. Ten bol najprv pracovným táborom, po príchode veliteľa Aloisa Brunnera sa však stal zberným.
SS-Hauptsturmführer Brunner bol blízkym spolupracovníkom Adolfa Eichmanna a už mal bohaté skúsenosti s deportáciami francúzskych a gréckych Židov. Po jeho príchode do Serede začali sem zvážať zvyšky židovského obyvateľstva zo všetkých kútov Slovenska, ktoré nestihli vyviezť v prvej sérii transportov. Namiesto príslušníkov Hlinkovej gardy alebo žandárov začali tábor v Seredi strážiť esesáci.
"Kým dovtedy sa takzvané konečné riešenie židovskej otázky uskutočňovalo na úrovni diplomatického ovplyvňovania a politického tlaku na slovenské vládne miesta, Brunner vzal celú záležitosť do svojich rúk a odštartoval druhú vlnu deportácií," pripomína historička Katarína Hradská.
V seredskom tábore sa kedysi tiesnilo až trikrát viac väzňov, ako bola jeho kapacita.
Už v noci z 28. na 29 septembra 1944 sa uskutočnila razia na bratislavských Židov. Zaistili počas nej takmer 1 600 osôb, ktorých o šiestej ráno hnali na železničnú stanicu. Po siedmich hodinách čakania ich natlačili do vagónov a vyviezli do Serede. Brunner neskôr získal v Berlíne povesť muža, ktorý sa najviac zaslúžil o "rozdrvenie podzemného židovského hnutia odporu na Slovensku".
Podľa niektorých svedectiev Brunner osobne vypočúval a bil väzňov. Takmer štyridsať z nich muky neprežilo. Nešetril ani deti, tvrdil, že sú to budúci teroristi. Existujú domnienky, že Brunner stále žije pod zmenenou identitou. Nájdené dokumenty môžu pomôcť pri jeho usvedčení zo spáchaných zločinov a podnietiť ďalšie pátranie.
Podľa Moniky Vrzgulovej z Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave záujem o tieto archívne materiály už prejavili aj významné medzinárodné inštitúcie, predovšetkým Yad Vashem v Izraeli. V septembri chce stredisko zverejniť objavený zoznam aj na internete.
Žije ešte veliteľ koncentráku Brunner?
Alois BrunnerObjavené dokumenty o koncentračnom tábore v Seredi výrazne rozširujú poznanie o poslednej tragickej kapitole holokaustu na Slovensku. Tvrdí to historik Ján Hlavinka, ktorý sa podieľa na ich spracovaní.
Čím vás archívny nález najviac zaujal?
Donedávna sa predpokladalo, že všetky dokumenty o tomto tábore zničil jeho veliteľ Alois Brunner pred útekom zo Serede koncom marca 1945. Ukazuje sa, že nie. A že aj 64 rokov od skončenia vojny možno v archívoch nájsť materiály, ktorý prehlbujú naše poznanie o holokauste na Slovensku.
Boli dokonca pochybnosti, či tábor v Seredi naozaj existoval až do konca vojny.
Teraz už je jasné, že posledný transport s väzňami odišiel zo Serede až deň pred príchodom frontu a Červenej armády.
Nájdené zoznamy obsahujú mená vyše 2 700 väzňov, v skutočnosti sa ich tam vystriedalo štyrikrát viac. Žije z nich ešte niekto?
Vie sa o niekoľkých ženách, ktoré v seredskom tábore boli s rodičmi ako deti. Prinajmenšom dve z nich dodnes žijú na Slovensku. Na svetoznámej snímke z oslobodeného Osvienčimu ukazujú jeho detskí väzni ručičky s tetovaním. Izraelská televízia rekonštruovala nedávno tento záber a vyšlo najavo, že 10 z 12 detí na pamätnej fotografii pochádza zo Slovenska, prešli seredským táborom a niektoré ešte žijú.
Brunner bol známy svojou brutalitou voči väzňom nielen vo Francúzsku, kde cez vojnu tiež pôsobil, ale i na Slovensku. Stále sú domnienky, že ešte niekde žije. Nemala by Slovenská republika požiadať o medzinárodné pátranie a vydanie?
To je na zváženie. Pokiaľ viem, o takéto pátranie požiadalo svojho času Francúzsko. Vtedy sa zistilo, že Brunner dlhodobo žil so zmenenou idenditou v Sýrii. Neskôr sa rozšírili nepotvrdené správy, že údajne zomrel v roku 1992. Ak naozaj žije, tak už je vo veľmi pokročilom veku, veď sa narodil v roku 1912. To však nič nemení na tom, že za spáchané zločiny by sa mal zodpovedať.
|
| Pred bojmi už utieklo viac ako 40 tisíc ľudí - Viac ako 40 tisíc civilistov už utieklo z kľúčového mesta v regióne Svát na severozápade Pakistanu zo strachu pred silnejúcou vojenskou ofenzívou proti militantnému hnutiu Taliban, informovali v stredu úradné zdroje.
Boje sa rozpútali v posledných dňoch v Mingore, hlavnom meste bývalého lyžiarskeho strediska, ktoré bolo zničené počas takmer dvojročného odboja Talibanu.
Mierová dohoda medzi vládou a militantmi zdá sa prestáva byť účinná. "Od utorka poobedia odišlo z Mingory viac ako 40 tisíc ľudí," uviedol Chušhal Chan, predstaviteľ miestnych úradov v údolí Svát. Masový odchod ľudí potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ rozviedky a pre tlačovú agentúru AFP uviedol, že z oblasti prúdia stovky áut. "Exodus viac ako 40 tisíc ľudí je najnižšie číslo. V skutočnosti by ich mohlo byť viac ako 50 tisíc," povedal. Pakistanská armáda v susedných regiónoch údolia Svát uskutočnila tvrdú ofenzívu proti ozbrojeným militantom, ktorí pokračujú v boji aj napriek februárovej dohode. Tá, ako vláda dúfala, mala ukončiť odboj Talibanu.
V meste Mingora sa v utorok sa rozšírila panika a zmätok po tom, ako armáda vydala - a veľmi rýchlo hneď odvolala - rozkaz na evakuáciu a po celom údolí Svát vypukli boje medzi militantmi a bezpečnostnými silami. Chan pre AFP povedal, že Taliban v noci utiahol svoje zovretie Mingory a obsadil mnoho administratívnych budov vrátane policajnej stanice a úradu komisára. Štyria civilisti pri tom prišli o život: troch zabila mínometná streľba a jedného zabil príslušník bezpečnostných síl.
"Hliadkujú v uliciach Mingory a obsadili mnoho úradných budov vrátane policajnej stanice a úradu komisára, kde sa nachádzajú kancelárie najvyšších policajných a úradných predstaviteľov z mesta Saidu Šaríf," dodal Chan. Podľa stredajšieho vyhlásenia predstaviteľa miestnej polície militanti opustili budovy a roztrúsili sa v neďalekých horách.
SITA 6.05.2009 |
| Tisíce ľudí v Stredoafrickej republike utekajú zo svojich domovov - Pre posledné násilie medzi armádou a povstalcami v Stredoafrickej republike bolo 8 tisíc ľudí nútených utiecť zo svojich domovov, informovala humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF). Gabriel Ibarra, šéf misie MSF v krajine, vo štvrtok oznámil, že dochádza k vypaľovaniu dedín a vyháňaniu ľudí do buše aj napriek pretrvávajúcemu obdobiu dažďov.
Ozbrojené strety medzi armádou a povstalcami neďaleko mesta Kabo mali v posledných dvoch týždňoch "dramatické dôsledky na obyvateľstvo", uvádza MSF. Humanitárni pracovníci navštívili prázdne dediny a rozprávali sa s ľuďmi, ktorí teraz žijú v buši bez akejkoľvek ochrany pred moskytmi či dažďom. Dve hlavné povstalecké hnutia v krajine minulý rok podpísali mierovú dohodu s vládou, jedna odštiepenecká skupina však dohodu odmietla.
SITA 30.04.2009 www.pluska.sk |
| Vojaci počas bojov zabili 20 príslušníkov Talibanu - Pakistanské jednotky v pondelok zabili 20 militantov počas pozemnej a vzdušnej operácie proti Talibanu v nepokojnej severozápadnej časti krajiny, informovali armádne zdroje.
"Dvadsať militantov dnes zabili vojaci z pohraničných síl v oblasti Maidan, v Dolnom Dire," informovala armáda vo svojom vyhlásení. Polovojenské jednotky a bojové vrtuľníky druhý deň ostreľovali údajné základne v Dolnom Dire, informovali ešte skôr vojenské zdroje pod podmienkou anonymity.
"Bojové vrtuľníky zaútočili na rôzne skrýše militantov, ale počet mŕtvych zatiaľ nie je známy," uviedol vtedy zdroj pre tlačovú agentúru AFP. Rokovania medzi pakistanským Talibanom a vládou týkajúce sa údolia Svát boli pozastavené až kým armáda nezastaví svoju poslednú operáciu proti militantom, informoval v pondelok vyjednávač. Pakistanská armáda v nedeľu začala novú ofenzívu proti militantom z hnutia Taliban na severozápade krajiny po tom, ako sa krajina dostala pod tlak Spojených štátov amerických požadujúcich zastavenie postupu extrémistov v regióne.
"Naša rada lídrov sa v nedeľu v noci zišla a rozhodla o zastavení mierových rozhovorov s vládou v Severozápadnej pohraničnej provincii," uviedol hovorca duchovného, ktorý vo februári vyjednal mierovú dohodu medzi znepriatelenými stranami. "Avšak stále dodržiavame februárovú dohodu," podľa ktorej nad tromi miliónmi ľudí začalo platiť islamské právo šaría, vysvetlil hovorca Amír Izzat Chan pre tlačovú agentúru AFP. Pakistanská armáda v nedeľu oznámila, že v Dolnom Dire pohraničné polovojenské sily začali operáciu proti Talibanu po tom, ako militanti pri krvavom útoku zabili jedného vojaka.
Podľa jej vyhlásenia prišlo o život "množstvo" militantov a nájdených bolo 26 tiel povstalcov. Okres Dolný Dir sa nachádza 75 kilometrov západne od údolia Svát, kde vláda stratila kontrolu po dvojročnej kampani Talibanu usilujúceho sa o zavedenie šaríe. Ako Svát, tak aj Dolný Dir leží v oblasti Malakand, na ktorú sa vzťahuje dohoda s Talibanom. Podľa nej by mali povstalci zložiť zbrane výmenou za zavedenie islamského práva.
SITA 27.04.2009 www.pluska.sk |
| Policajti EÚ zasiahli proti srbskej demonštrácii - Špeciálne policajné jednotky Európskej únie v Kosove použili proti nahnevaným Srbom v Kosove slzotvorný plyn a ohlušujúce granáty. Srbskí demonštranti protestovali proti budovaniu nových domov pre etnických Albáncov v severnej časti Kosova.
Hovorca policajnej misie EÚ v krajine Christophe Lamfalussy uviedol, že pri pondelkovom incidente neutrpel žiadny z demonštrantov zranenia. Podobné nepokoje zaznamenali v sobotu aj v etnicky rozdelenom meste Mitrovica. Minulý rok prebrali kontrolu nad dodržiavaním zákona v severnom Kosove príslušníci policajnej misie EÚ, ktorí tak vystriedali jednotky Spojených štátov pôsobiace v oblasti už od vojny v roku 1999. V krajine pôsobia aj mierové sily Severoatlantickej aliancie.
SITA 27.04.2009 www.pluska.sk
|
| Neutrálna Viedeň bola rajom pre tajných - Odtajnené informácie z archívov tajných služieb spochybnili povesť dvoch rakúskych osobností, ale aj neutrálneho štátu v časoch studenej vojny.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Dva prípady uznávaných osobností povojnového Rakúska za necelý mesiac.
Helmut Zilk bol populárny starosta Viedne, bývalý moderátor televízie ORF a krátko aj minister školstva. V roku 1964 sa preslávil prvou slobodnou, necenzurovanou diskusiou medzi komunistickou Prahou a demokratickou Viedňou.
Niekoľko mesiacov po jeho smrti týždenník Profil napísal, že bol plateným agentom československej ŠtB, ktorý zrejme spolupracoval aj s americkou tajnou službou CIA.
Otto Schulmeister je legenda rakúskej žurnalistiky. Označovali ho za „publicistické svedomie národa". Osem rokov po smrti ho obviňujú, že písal a myslel tak, ako mu to prikázala americká CIA.
Dlhoročný šéfredaktor a vydavateľ denníka Die Presse písal úvodníky podľa príkazov CIA a odmietal uverejniť informácie, ktoré by mohli poškodiť americké záujmy.
Bývalý stúpenec nacizmu to robil z presvedčenia, neznášal komunistov.
Rakúska neutralita
To všetko sa dialo v ospalej Viedni, hlavnom meste neutrálneho štátu, akejsi nárazníkovej zóne medzi Východom a Západom.
„Rakúska neutralita bola vždy relatívna. Vojensky sme boli neutrálna krajina, ale nie v myslení. Krajina sa cítila zviazaná so západnou demokraciou a západným hospodárskym systémom.
Okrem komunistického denníka Volksstimme boli všetky noviny v časoch studenej vojny protikomunistické," vysvetľuje Christoph Thanei, dlhoročný rakúsky novinár, ktorý spolupracuje s denníkom Die Presse.
„Viedeň bola spolu s Berlínom centrom špionáže v Európe. Pre západné a východné tajné služby pracovali po vojne mnohí Rakúšania," potvrdil pre Lidové noviny aj český autor kníh o výzvedných službách Karel Pacner.
Tajné služby na oboch stranách potrebovali informácie a novinári boli ideálnym zdrojom. „Bol to dôležitý fenomén studenej vojny," hovorí historik Siegfried Beer, ktorý týždenníku Profil poskytol spis CIA o Schulmeistrovej minulosti.
Agent ako agent
Rakúšania rozlišovali komunistické a západné tajné služby.
„ŠtB sa chápala ako niečo zlé, CIA aj pod vplyvom filmov o Jamesovi Bondovi ako niečo dobrodružné, ale nie bezpodmienečne nepriateľské. Aj preto zdesenie v prípade Schulmeistra nebolo také veľké ako v prípade Zilka," hovorí Thanei.
Podľa historika Beera spolupracovali so CIA mnohí rakúski novinári dobrovoľne a z presvedčenia, v denníku Die Presse, ktorého založenie po vojne museli odsúhlasiť Američania, však prekročili hranicu novinárskej etiky veľmi jasne.
A nebol to len Schulmeister, ktorý začal v denníku pracovať po vojne ako zahraničný redaktor. Zamestnal ho jeden z vlastníkov novín Ernst Molden, ktorý sa oženil s dcérou vtedajšieho šéfa CIA Allena Dullesa.
Rôzne reakcie
Prípady Zilka a Schulmeistra sa v mnohom líšia. „Schulmeister nekolaboroval s tajnou službou, ktorej ideológiu odmietal, ako to robil Zilk. A ne-bral za to peniaze," myslí si Christoph Thanei.
Zásadný rozdiel bol aj v reakcii Rakúšanov na obe odhalenia. Po zverejnení Zilkovej minulosti, o ktorej sa veľakrát hovorilo už počas jeho života, sa zdvihla vlna negatívnych emócií.
Jeho rodina, priatelia aj členovia jeho materskej sociálnodemokratickej strany protestovali. „Bola to skoro výzva na cenzúru, že sa nesmú uverejňovať informácie, ak sa nimi siahne na niečiu svätožiaru," hovorí Thanei.
V prípade Schulmeistra zareagovala rakúska tlač sebakriticky. Žiada podrobné objasnenie prípadu. „Ak sa obvinenia potvrdia, je to z dnešného pohľadu neakceptovateľné," povedal šéfredaktor Die Presse Michael Fleischhacker.
Menej sa už hovorilo o nacistickej minulosti renomovaného novinára Schulmeistra, ktorý bol horlivým stúpencom Adolfa Hitlera a po vojne obhajoval princípy demokracie. Jeho minulosť neprekážala ani Rakúšanom, ani americkej tajnej službe.
V ústredí CIA si jeho služby pochvaľovali, jeho meno však dali na zoznam vojnových zločincov a ľudí, čo s nimi boli v kontakte.
štvrtok 23. 4. 2009 | Miriam Zsilleová
|
| Venezuela kúpila ruské rakety typu zem-vzduch - Venezuela získala rakety ruskej výroby typu zem-vzduch a vytvorí elitnú vojenskú jednotku, ktorá bude vycvičená na využívanie nových zbraní, povedal dnes venezuelský prezident Hugo Chávez.
Ako uviedol, rakety sú určené na sebaobranu a poprel správy, že Venezuela predstavuje vojenské nebezpečenstvo pre ďalšie krajiny. "Nechceme vojny s nikým, ale sme povinní vybaviť armádu, ktorá je oddaná krajine," povedal Chávez na vojenskej prehliadke v hlavnom meste Caracas. Prenosné rakety zem-vzduch vážia asi 19 kilogramov a majú dolet do výšky približne 6000 kilometrov, informovala venezuelská štátna televízia ABN. "Na horách, kopcoch alebo na pobreží vedia veľmi účinne zastaviť akýkoľvek pokus o vzdušnú agresiu proti našej krajine," upresnil Chávez.
Venezuela nakúpila počas uplynulých rokov ruské zbrane v hodnote viac ako štyroch miliárd dolárov (vyše troch miliárd eur) vrátane 100.000 kalašnikovov, helikoptér a bojových lietadiel typu Suchoj. Prebiehajú rokovania aj o nákupe rukých bojových tankov typu T-72 a obrnených prieskumných vozidiel.
|
| Madagaskaru prerušili členstvo pre protiústavné prevzatie moci - Africká únia (AÚ) v piatok prerušila členstvo Madagaskaru s odôvodnením, že zmena vlády na tomto ostrove bola protiústavná. "Mierový a bezpečnostný výbor pozastavil členstvo Madagaskaru v orgánoch AÚ," povedal predseda výboru Bruno Nongoma Zidouemba z Burkiny Faso.
Africká únia totiž, podobne ako EÚ a USA, považuje zmenu madagskarskej vlády za puč. Výbor AÚ vyzval Madagaskar, aby do šiestich mesiacov obnovil ústavnú vládu prostredníctvom demokratických volieb. V opačnom prípade AÚ zavedie voči ostrovu sankcie. Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC), ktoré združuje 15 afrických štátov vrátane Madagaskaru, vo štvrtok tiež odmietlo uznať nového madagaskarského prezidenta Andryho Rajoelinu a k rovnakému kroku vyzvalo aj medzinárodné spoločenstvo.
Po mesiacoch protestov na čele s Rajoelinom, odvolaným starostom hlavného mesta Antananarivo, prezident Marc Ravalomanana v utorok odstúpil z funkcie a odovzdal moc armáde. Tá vzápätí vymenovala Rajoelinu za nového prezidenta. Opozičný líder obviňoval prezidenta zo sprenevery verejných fondov a z podkopávania demokracie v krajine. Ravalomanana naopak obvinil svojho rivala z prevzatia moci neústavným spôsobom, keďže 34-ročný Rajoelina je podľa ústavy primladý na prezidenta
20.03.2009 SITA |
| Násilie sa vrátilo do Severného Írska, strelci zabili dvoch vojakov - BELFAST. V Severnom Írsku zahynuli po streľbe dvaja britskí vojaci, ďalší štyria ľudia sa zranili. Politici z najkrvavejšieho násilia v oblasti za posledných desať rokov obviňujú bývalých členov Írskej republikánskej armády (IRA). Všetci však odmietajú návrat k stavu spred roka 1998, keď sa mierovou dohodou ukončili tri desaťročia násilia.
Svedkovia uviedli, že strelci zaútočili v sobotu večer pri hlavnom vchode do armádnych kasární Massereene v meste Antrim. Skupina vojakov práve preberala pizzu od donáškovej služby, ktorú zrejme ozbrojenci prenasledovali. Strelci v automobile potom spustili streľbu na vojakov, následne z miesta ušli. Svedkyňa uviedla, že počula "neprestávajúcu paľbu ako zo samopalu".
Politici z britskej protestantskej väčšiny aj írskej katolíckej menšiny z útoku obviňujú IRA, no žiadna z odštiepeneckých skupín tejto organizácie sa k činu neprihlásila. Politici opakujú, že nechcú návrat násilia. "Nenecháme sa odviesť od smeru, aký nabralo Severné Írsko," zdôraznil predseda miestnej vlády Peter Robinson, ktorý zrušil nedeľňajší odchod na desaťdňovú cestu do Spojených štátov amerických. "Útok bol zbytočným činom tých, ktorí nemajú žiadnu verejnú podporu a nemajú ani žiadnu šancu na úspech vo svojom konaní," zdôraznil Robinson. V podobnom duchu sa vyjadrila aj britská a írska vláda.
Odštiepenci z IRA odmietli prímerie z roku 1997 a ďalší mierový proces. Od novembra 2007 opakovane útočia na britské bezpečnostné sily v regióne, zranili pritom niekoľkých policajtov. Napriek tomu je sobotňajší útok prvým úspešným útokom na britskú vojenskú základňu za viac ako desať rokov. Briti majú v desiatich severoírskych základniach rozmiestnených viac ako 4 tisíc jednotiek. Posledný smrteľný útok odštiepencov z IRA bol v roku 2002, keď skrytá bomba zabila protestantského stavebného robotníka. Vojaka naposledy IRA zabila vo februári 1997. Pri bojoch v Severnom Írsku zomrelo viac ako 3700 ľudí.
SITA 2009 8.03.2009 www.sme.sk
|
| Iránsky duchovný vyzýva veriacich na vraždu izraelskej ministerky zahraničia - Vysokopostavený iránsky duchovný vo svojej kázni vyzýva veriacich na zastrelenie izraelskej ministerky zahraničných vecí.
Ajatolláh Ahmad Džannátí počas piatkových modlitieb vyhlásil, že si želá, aby niekto zastrelil šéfku izraelskej diplomacie Cipi Livniovú. Zároveň odsúdil, že prezident Spojených štátov Barack Obam v súčasnej svetovej situácii hľadá domáce zvieratko. "Zakaždým, keď ukážu obrázok tejto ženy, naozaj si želám, aby na ňu niekto minul guľku," povedal údajne klerik podľa americkej tlačovej agentúry Associated Press s odvolaním sa na záznam bohoslužby. Kópiu kázne preložila a uverejnila aj organizácia pre monitoring médií na Blízkom východe Middle East Media Research Institute. Džannátí je hlavou vplyvnej konzervatívnej iránskej Rady strážcov, ktorá dohliada na to, aby iránska vláda dodržiavala princípy islamskej revolúcie.
Na post ho vymenoval najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí, a skupina reformistov ho považuje za jedného z najostrejších odporcov demokratických reforiem v krajine. Rada strážcov pod jeho vedením počas parlamentných volieb diskvalifikovala tisícky kandidátov. Džannátího vyjadrenia prišli v čase izraelskej ofenzívy v pásme Gazy s cieľom zastaviť raketové útoky hnutia Hamas na izraelské územie. Palestínske lekárske zdroje uvádzajú, že počas 22 dní trvajúcich bojov prišlo o život najmenej 1150 Palestínčanov, kým viac ako 5100 ďalších utrpelo zranenia. Izrael uvádza 13 obetí. Džannátí vo svojej kázni kritizoval aj novozvoleného prezidenta USA Baracka Obamu. "Svet je na pokraji kolapsu. Šokuje ma, že prezident (Obama) sedí, usmieva sa a hovorí: 'pokúšam sa nájsť psa pre svoju dcéru'. Hanba vám, a hanba tým, ktorí vás volili," rozhorčil sa duchovný.
TASR
18.01.2009 www.pluska.sk |
| IRÁN: Gaza sa stane hrobom Izraela - Iránsky predseda parlamentu Ali Laridžání v nedeľu vyhlásil, že Gaza sa stane "hrobom" Izraela a pochválil palestínsky odpor proti pozemnej invázii na území ovládanom hnutím Hamás. "Našťastie sionisti čelili silnej obrane statočných Palestínčanov, ktorí im zasadili tvrdú ranu," štátna tlačová agentúra IRNA citovala Laridžáního. "Sionisti by mali vedieť, že Gaza sa stane ich hrobom," uviedol.
Izraelské pozemné jednotky vstúpili do Pásma Gazy v sobotu večer. Pozemná operácia prišla osem dní po začatí bombardovania palestínskej oblasti, v ktorej vládne islamistické hnutie Hamás. Bombardovanie si už vyžiadalo viac ako 460 ľudských životov. Cieľom operácie je podľa úradu premiéra Ehuda Olmerta obsadenie miest, odkiaľ militanti vypaľovali rakety na izraelské územie. Irán je verný spojenec a podporovateľ islamistického hnutia Hamás, ktoré ovláda Pásmo Gazy, a neuznáva právo Izraela na existenciu.
SITA 3.01.2009 |
| Po Vianociach zaútočil Izrael na Gazu. Viac ako dve stovky mŕtvych - GAZA. Izraelská armáda v sobotu tesne predpoludním potvrdila masívny letecký útok na palestínske Pásmo Gazy, ovládané teroristickým hnutím Hamás.
Počet obetí sobotňajších izraelských leteckých útokov na palestínske Pásmo Gazy vzrástol na takmer 200. Podľa palestínskych bezpečnostných zdrojov zahynulo pri náletoch najmenej 195 Palestínčanov, ďalších 300 je zranených, z toho 120 je vo vážnom stave. Izraelský minister obrany Ehud Barak hovoril na tlačovej konferencii v Jeruzaleme o zhruba 150 obetiach izraelských náletov.
"Naše letectvo spustilo v sobotu masívny útok na infraštruktúru Hamásu v Pásme Gazy s úmyslom zastaviť teroristické útoky proti izraelským civilistom, ktoré prebiehali posledné týždne," uviedla armáda.
Podľa izraelskej armády sú cieľmi útokov len stanovištia Hamásu. Agentúra AFP tvrdí, že izraelské lietadlá si vybrali za cieľ najmenej 30 rôznych cieľov v Gaze.
Útoky sa začali okolo 09.30 miestneho času (10.30 SEČ). Izrael podľa stanoviska armády vopred pred útokmi varoval obyvateľov Pásma Gazy. Za prípadné obete medzi civilistami, ku ktorým môže dôjsť najmä ak sa militanti z Hamásu budú skrývať v civilných objektoch, je podľa izraelskej armády "zodpovedný len a len Hamás".
Obyvateľov pásma Gazy však útok úplne prekvapil, pretože o vojenskej akcii mal bezpečnostný kabinet podľa izraelských médií rozhodnúť až v nedeľu, uviedla agentúra DPA.
Palestínske teroristické hnutie Hamás, proti ktorému Izrael v sobotu spustil masívnu leteckú ofenzívu, sľubuje odvetu. "Vyzývame všetky jednotky, aby sa pomstili nepriateľovi," oznámil pred malou chvíľou v rozhlasovej stanici Hamásu hovorca hnutia Fawzí Barhúm. Hamás bude podľa neho bojovať "do poslednej kvapky krvi".
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás požiadal v sobotu krátko po začiatku izraelských útokov na palestínske Pásmo Gazy o pomoc zahraničie. "V záujme zastavenia týchto hanebných útokov sme v priamom kontakte s mnohými arabskými aj inými krajinami," povedal Abbás, ktorý je práve na návšteve v Saudskej Arábii.
Pásmo Gazy, na ktoré Izrael zaútočil, pritom ovláda palestínske teroristické hnutie Hamás. To je s Abbásovým hnutím Fatah, ovládajúcim Západný breh Jordánu, tiež takmer neprestajne v ozbrojenom konflikte.
Sobotňajšie izraelské letecké útoky na palestínske Pásmo Gazy, ako aj palestínske provokácie, ktoré k tomuto útoku viedli, odsúdili v sobotu francúzsky prezident Nicolas Sarkozy aj šéf európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Javier Solana. Sarkozy pri kritike situácie v Pásme Gazy spomenul na prvom mieste akcie Palestínčanov, až na druhom odvetný útok Izraela.
Ako sa uvádza v stanovisku Elyzejského paláca, Sarkozy "požaduje okamžité zastavenie raketového ostreľovania Izraela, ako aj izraelského bombardovania Pásma Gazy". Keďže Francúzsko do konca roka predsedá Európskej únii, Sarkozyho stanovisko sa dá pokladať aj za stanovisko celej EÚ.
"Udalosťami v Pásme Gazy sme veľmi znepokojení. Vyzývame na okamžité prímerie a maximálnu možnú zdržanlivosť. Pre obnovenie prímeria sa musí urobiť všetko," vyhlásil k najnovšiemu vývoju v Pásme Gazy šéf európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Solana.
Spojené štáty v sobotu vyzvali Izrael, aby sa pri útoku na palestínske Pásmo Gazy vystríhal obetí na životoch civilistov. Samotný útok na Pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínske teroristické hnutie Hamás, Washington neodsúdil. Hovorca Bieleho domu Gordon Johndroe naopak vyzval Hamás, aby zastavil raketové útoky na Izrael, ktoré vyprovokovali reakciu Izraela. "Ak chce Hamás hrať rolu v budúcnosti palestínskeho ľudu, musí skoncovať so svojimi teroristickými aktivitami," povedal hovorca.
Izrael aj palestínske hnutie Hamás vyzvalo v sobotu na pokoj zbraní popri EÚ, USA, Rakúska, Egypta a viacerých ďalších krajín a organizácií aj Rusko. Moskva "je presvedčená, že je potrebné okamžite zastaviť masívne použitie sily proti Pásmu Gazy", uvádza sa v stanovisku Kremľa. Popri izraelskom útoku Rusko kritizovalo aj palestínske hnutie Hamás a vyzvalo ho, aby zastavilo ostreľovanie Izraela raketami. Práve týmito palestínskymi útokmi Izrael odôvodňuje zásah v Pásme Gazy.
sobota 27. 12. 2008 11:24 | sita, tasr
www.sme.sk |
| IRAK: Parlament prijal rezolúciu o zahraničných silách - Iracký parlament v utorok na poslednú chvíľu schválil rezolúciu umožňujúcu neamerickým zahraničným vojenským jednotkám zostať v Iraku do polovice budúceho roka. Mandát Organizácie Spojených národov (OSN) totiž zahraničným silám vyprší 31. decembra. Poslanci rezolúciu prijali krátko po tom, čo schválili rezignáciu predsedu parlamentu Mahmúda al-Mašhadáního.
Rezolúcia umožní, aby približne 4000 britských vojakov a menšie kontingenty z Austrálie, Salvádoru, Estónska a Rumunska zotrvali v krajine do konca júla 2009. Americké jednotky môžu pôsobiť v Iraku do konca roku 2011 na základe samostatnej bezpečnostnej dohody dosiahnutej tento rok.
Hlasovanie o rezolúcii bolo odložené pre mocenský zápas medzi sunnitským šéfom parlamentu a šiitskými a kurdskými poslancami. Predseda parlamentu však nakoniec v utorok oznámil svoju rezignáciu, čo poslanci prijali hlasným skandovaním a parlament rezolúciu o zahraničných silách o pol hodinu neskôr schválil. Británia má v pláne stiahnuť svojich vojakov koncom mája.
SITA 23.12.2008 www.pluska.sk
|
| SRÍ LANKA: Na severe krajiny zahynul pracovník Červeného kríža - Na severe Srí Lanky v utorok prišiel o život pracovník Medzinárodného výboru Červeného kríža, uviedla organizácia. Zahynul počas streľby na severnom polostrove Jaffna.
Zamestnanec Medzinárodného výboru Červeného kríža bol otcom dvoch detí a pre organizáciu pracoval od roku 1999. Incident sa stal v ranných hodinách, keď vystupoval z autobusu na ceste do práce. Polícia momentálne prešetruje okolnosti, ktoré viedli k jeho tragickému úmrtiu. Ďalšie podrobnosti nie sú známe.
SITA 23.12.2008 www.pluska.sk |
| KOLUMBIA: FARC ľutujú, že zabili humanitárnych pracovníkov - Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) priznali, že zabili dvoch civilných pracovníkov lekárskej humanitárnej organizácie, keď 7. decembra umiestnili bombu v blízkosti ich vozidla, píše sa vo vyhlásení ľavicových povstalcov. "Južný blok FARC ľutuje incident", ktorý zabil pracovníkov lekárskej humanitárnej organizácie ICBF, uviedli FARC na svojej internetovej stránke.
Partizánska skupina uviedla, že vozidlo patrilo jednotke kolumbijskej armády zameranej na boj proti únoscom. Dôsledkom výbuchu sú okrem obetí aj traja zranení lekári. FARC vo svojom vyhlásení napísali, že vyjadrujú "najúprimnejšiu sústrasť všetkým pozostalým po obetiach a zraneným prajú rýchle uzdravenie".
Začiatkom decembra zabila bomba na severe Kolumbie ôsmich policajtov. Aj za týmto útokom je zrejme FARC. Táto organizácia, ktorá je najsilnejšou a najstaršou povstaleckou skupinou v Latinskej Amerike, sa už od 60. rokov minulého storočia snaží o zvrhnutie vlády. Podľa kolumbijského ministerstva obrany má za obdobie svojej činnosti na svedomí 7 tisíc obetí.
SITA 23.12.2008 www.pluska.sk |
| Mugabe: Briti a Američania sú hlúpi, ak si myslia, že odídem - HARARE. Zimbabwiansky prezident Robert Mugabe v utorok odmietol výzvy oficiálnych predstaviteľov Veľkej Británie a Spojených štátov amerických na odstúpenie. Sú "hlúpi", ak si myslia, že by Mugabe nemal byť súčasťou budúcej vlády, povedal na pohrebe bývalého armádneho generála, ktorý bojoval proti britskej nadvláde nad touto africkou krajinou.
"Toto hlúpe a bláznivé uvažovanie" ignoruje fakt, že len Zimbabwčania môžu urobiť takéto rozhodnutie, vyhlásil. "Nebudeme počúvať, čo (americký prezident George W.) Bush a (britský premiér) Gordon Brown hovoria. Uvedomujeme si, že je to len posledné kopanie umierajúceho koňa," dodal.
Mugabe vládne nad Zimbabwe od získania nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1980. Odmietol sa vzdať moci aj po jarných voľbách, v ktorých zvíťazil opozičný líder Morgan Tsvangirai. Kritici ho obviňujú, že jeho politika priviedla niekedy prosperujúcu krajinu k súčasnej rekordnej inflácii a humanitárnej kríze. Na Zimbabwčanov navyše tento rok dopadla epidémia cholery, ktoré si podľa najnovších údajov Organizácie Spojených národov zatiaľ vyžiadala 1174 obetí.
utorok 23. 12. 2008
SITA www.sme.sk
|
| Podľa predsedu parlamentu prebieha v Guinei vojenský prevrat - CONAKRY. Deň po smrti prezidenta Lansanu Contého prebieha v Guinejskej republike pokus o vojenský prevrat, ktorý sa však zrejme neteší podpore celej armády. Vo francúzskej televízii France 24 to dnes vyhlásil predseda zákonodarného zboru tejto západoafrickej krajiny Aboubacar Somparé.
Guinejský premiér Ahmed Tidiane Souaré však o niečo neskôr v štátnych elektronických médiách poprel informácie o údajnom vojenskom prevrate a dodal, že vláda pokračuje vo svojej normálnej činnosti.
Skupina, ktorá sa nazýva Národnou radou za demokraciu (NCD), dnes oznámila, že vláda Guinejskej republiky bola rozpustená. Hovorca skupiny, oblečený vo vojenskej uniforme, prečítal v štátnej televízii komuniké obsahujúce informácie o rozpustení kabinetu, zákonodarného zboru i justičných úradov.
V skorých popoludňajších hodinách videl korešpondent tlačovej agentúry Associated Press na uliciach Conakry tanky smerujúce k areálu prezidentského paláca. Predpoludním nebolo ešte na uliciach guinejskej metropoly vidieť ani jednu vojenskú jednotku.
Väčšina politických pozorovateľov sa v uplynulých týždňoch domnievala, že po smrti autoritatívne vládnuceho prezidenta Lansanu Conteho dôjde v Guinei k vojenskému prevratu
23.12.2008 TASR www.sme.sk |
| NATO použilo delostrelectvo proti povstalcom v Pakistane - Velenie NATO v Afganistane v utorok informovalo, že vystrelilo dvadsať delostreleckých nábojov proti ozbrojencom v Pakistane s tým, že akcia bola koordinovaná s oficiálnymi miestami v Islamabade. Išlo o odvetný útok po tom, ako ozbrojenci raketami spoza hraníc ostreľovali jednotky NATO v provincii Paktika na východe Afganistanu.
Pakistanské oficiálne miesta sa vyjadrili, že vzťahy medzi silami NATO v Afganistane a pakistanskou armádou sa zlepšujú. Pakistan ostro protestoval proti jednostranným raketovým útokom amerických síl v kmeňových oblastiach, čo vláda v Islamabade považuje za porušenie suverenity zo strany USA.
SITA 18. 11. 2008 | www.hnonline.sk |
| Jadlin: Dozrel čas na vyjednávanie USA s Iránom - Šéf izraelskej vojenskej spravodajskej služby Amos Jadlin povedal, že pravdepodobne dozrel čas na to, aby Washington začal dialóg s Teheránom s cieľom zastaviť snahu Iránu o získanie jadrových zbraní. Informuje o tom utorkové vydanie izraelského denníka Haarec. "Dialóg s Iránom sa nemusí považovať za niečo negatívne. Ak nebude úspešný, povedie to k sprísneniu sankcii," povedal Jadlin. "Dialóg nie je ustupovaním," poznamenal.
Poprední izraelskí predstavitelia v minulosti nepodporovali dialóg Washingtonu s islamskou republikou a trvali na tom, aby sa nevylučovala možnosť vojenského zásahu. Zvolenie Baracka Obamu za prezidenta však vytvorilo podmienky pre zvýšenie medzinárodného tlaku na Irán, povedal Jadlin. "Irán bude chcieť urobiť čokoľvek, aby nebol zatlačený do postavenia Iraku alebo Severnej Kórey," dodal.
SITA 18.11.2008 www.hnonline.sk |
| Hlavné postavy irackej drámy - Za dejinami vždy stoja konkrétni ľudia. Niektorí sú za, niektorí proti, a každý má svoje záujmy.
Saddám Husajn. Revolucionár, reformátor a diktátor bol popravený za zločiny proti ľudskosti
Jeho matka ho nazvala Saddam, čo v arabčine znamená "bojovník". A Saddám Husajn, narodený 28. apríla 1937 v irackej
dedinke al-Awdža, asi 13 kilometrov od Tikrítu, svojmu menu nezostal nič dlžný. Približne desaťročný odišiel k strýkovi Tulfahovi do Bagdadu. Pod strýkovým vplyvom sa Saddám vo veku 20 rokov pripojil k nacionalisticky a ľavicovo orientovanej Arabskej strane socialistickej obrody - Baas. Keď sa v roku 1958 po vojenskom prevrate ujal moci v krajine generál Abdul Karim Kásim, Saddám, zapletený do pokusu o atentát na Kásima, musel ujsť z krajiny. Do Iraku sa vrátil v roku 1963, keď armádni dôstojníci s prepojením na Baas zvrhli Kásima a prezidentom sa stal Abdul Salam Arif. Ten však čoskoro zmenil názor na stranu Baas a dal zatknúť väčšinu jej prominentných členov. Tak sa v roku 1964 do väzenia dostal i Saddám. Z väzenia ušiel v roku 1967, v roku 1968 bol jedným z hlavných protagonistov štátneho prevratu pod vedením generála Ahmada Hasana al-Bakra. Al-Bakr sa stal prezidentom Iraku a Saddám viceprezidentom.
Nová vláda sa pustila do rozsiahlej rekonštrukcie krajiny s cieľom dostať ju na čelo arabského sveta. Masívne investície do infraštruktúry a rozvoja priemyslu umožnil okrem iného i prudký nárast cien ropy v roku 1973 a zoštátnenie irackého ropného bohatstva, ktoré dovtedy ovládali zahraničné spoločnosti. Saddám presadil povinnú školskú dochádzku, zabezpečil, bezplatné školstvo až po úroveň univerzít. Na vysoké vládne posty sa dostali ženy, čo bolo dovtedy v moslimskom svete neslýchané. V krajine sa elektrifikovalo, budovali sa cesty, zaviedlo sa bezplatné verejné zdravotníctvo. Zároveň však silneli rady tajnej polície a bezpečnostných zložiek, ktoré mal Husajn čoraz viac pod kontrolou. V roku 1979 Saddám prinútil rezignovať generála al-Bakra a sám sa stal prezidentom. Vypestoval si kult osobnosti, jeho portréty viseli takmer na každej stene a krajina bola posiata jeho sochami. Stovky členov vlastnej strany dal popraviť ako zradcov, stal sa samovládcom.
Vo vojne proti Iránu, kde sa vlády chopili fanatickí moslimovia, sa Irak tešil podpore tak USA, ako i Sovietskeho zväzu. Vojna trvala od roku 1980 do roku 1988. Saddámovi, vnímanému ako ochranca civilizačných hodnôt v boji proti islamskej expanzii, boli dokonca prepáčené útoky voči vlastným obyvateľom. V roku 1982, po neúspešnom pokuse o atentát na Saddáma, zabili na jeho príkaz približne 150 šiitov. V roku 1987, pri útoku proti kurdským separatistom, zahynulo niekoľko desiatok tisíc ľudí. Všetky hriechy mu však boli spočítané. Po americkej invázii do Iraku padla Saddámova vláda, i on sám do rúk amerických jednotiek. V novembri 2006 ho Iracký špeciálny súd odsúdil za zločiny proti ľudskosti na trest smrti obesením. Rozsudok bol vykonaný 30. decembra 2006 v skorých ranných hodinách. Roman Moravčík
George W. Bush. Nepriateľ „osi zla“ a prezident najsilnejšej krajiny sveta
Najskloňovanejším menom v súvislosti s vojnou v Iraku je meno amerického prezidenta Georgea W. Busha. Už pred začiatkom vojnového konfliktu prezident Bush tvrdil, že Spojené štáty majú zákonné právo zneškodniť režim irackého diktátora Saddáma Husajna, ktorý údajne vlastí zbrane hromadného ničenia. Rétorika prezidenta pritvrdila na začiatku roka 2002, keď vo svojej správe o Stave únie dal Bush verejne Iraku nálepku "krajiny osi zla". Iracká vláda pod vedením Husajna mala byť podľa neho napojená na teroristov Al-Kajdy, ktorej aj poskytuje svoje zbrane. Pre teroristami ohrozené Spojené štáty tak po Afganistane aj táto krajina Blízkeho východu predstavuje veľké nebezpečenstvo.
Pár mesiacov po CIA na žiadosť vlády zverejnila správu, v ktorej experti tvrdili, že Saddám Husajn plánuje znovunaštartovanie nukleárneho programu. Na pôde Organizácie Spojených národov sa začala horúca diskusia o irackom probléme. Prezident Bush tlačil na svetovú diplomaciu, aby prinútila diktátorský iracký režim Husajna začať odzbrojovať. Napriek zdráhaniu aj kritike OSN, sa americká hlava štátu rozhodla 20. marca 2003 na Irak udrieť silou a zosadiť Saddáma Husajna. Už prvý aprílový týždeň v roku 2003 svet americkému lídrovi tlieskal pri porážke Bagdadu. Najmocnejší líder sveta vyhlásil, že misia je skončená a Spojené štáty spolu s pomocou spojeneckých vojsk vojnu vyhrali. Koaličné sily mala čakať rekonštrukcia zničenej krajiny.
Prvotný úspech operácie bezprostredne zvýšil Bushovu popularitu, avšak vzápätí nasledovala vlna povstaleckého násilia, za ktorou stáli najmä sektárske sily, ale aj pouličné gangy. Popularitu prezidenta vystriedala vlna kritiky z domova aj zo všetkých kútov sveta. Vytýkali mu, že jeho vyhlásenia o úspechu operácie boli unáhlené a vojna sa vôbec nekončí. Kritiku umocnila skutočnosť, že zbrane hromadného ničenia, pre ktoré sa USA rozhodli Irak napadnúť, sa nenašli. Prezident Bush za intenzívnej podpory jeho najbližších - Dicka Cheneyho, Ronalda Rumsfelda aj Paula Walfowitza, však opakovali, že napriek tomu to stálo za to, a svoje rozhodnutie by vraj zopakovali. "Ak neporazíme teraz týchto nepriateľov, naše deti budú stáť tvárou v tvár Blízkemu východu, ktorý bude pod kontrolou teroristických štátov a radikálnych diktátorov vyzbrojených nukleárnymi zbraňami," tieto a podobné formulácie sa stali súčasťou všetkých prejavov prezidenta. Pád diktátorského režimu mal vyústiť do demokratizácie celého blízkovýchodného regiónu. Pomoc vybudovať demokraciu v Iraku a boj proti teroristom sa stali hlavným kurzom americkej zahraničnej politiky po páde dvojičiek. Prezidenta jeho zahraničná politika stála pád na dno popularity. Erika Mokrá
Tony Blair. Bushov najvernejší
Jeden z najvernejších spojencov amerického prezidenta George W. Busha v boji proti terorizmu. Tak by sa dal charakterizovať bývalý britský premiér Tony Blair. Ten v roku 2003 napriek protestom britskej verejnosti presadil v parlamente vyslanie vojakov do Iraku. Vtedy si zrejme ešte neuvedomil, že tento krok ho v konečnom účtovaní bude stáť premiérske kreslo. Keď v máji 1997 striedal Tony Blair na Downing Street 10 porazeného konzervatívneho premiéra Johna Majora, bol mužom plným energie a nádeje. Po desiatich rokoch sa odtiaľ odsťahoval ako unavený muž, ktorému životný projekt nevyšiel celkom podľa predstáv.
Jedno jediné rozhodnutie - pridať sa k Bushovi a začať vojnu proti Iraku, zatienilo všetko ostatné, čo Tony Blair za desať rokov pre krajinu urobil. Práve toto rozhodnutie bolo jedným z dôvodov jeho klesajúcej podpory. Postupne čelil kritike nielen v radoch silnejúcej opozície, ale aj vo vlastnej strane. Popularitu nestrácal len Blair, ale celá Labouristická strana. V snahe zachrániť reputáciu strany Blair minulý rok odstúpil. A pritom na začiatku to všetko malo vyzerať úplne inak. Ako paradoxne dnes vyznievajú Blairove slová zo začiatku jeho premiérskeho obdobia o tom, že toto je možno prvá generácia Britov, ktorá nebude musieť ísť do vojny. Kosovo, Afganistan, Irak - vyslanie vojakov do týchto krajín jeho tvrdenia úplne vyvrátili. Briti mali v Iraku na začiatku invázie 46-tisíc vojakov. V súvislosti s odovzdávaním jednotlivých provincií irackej vláde Británia postupne vojakov sťahovala. Dnes je ich len niečo viac ako päť tisíc na leteckej základni neďaleko juhoirackého mesta Basra. Ich počet by sa mal tento rok znížiť na polovicu. Briti počas vojny stratili v Iraku asi sto mužov. Katarína Šimurková
Jacques Chirac. Najväčší kritik vojny
Najhlasnejším kritikom invázie do Iraku bol francúzsky prezident Jacques Chirac. Hoci ocenil zajatie irackého diktátora Saddáma Husajna, od začiatku vojny stál na čele koalície, ktorá bola jednoznačne proti spojeneckej intervencii. Jeho "kolegom" v tejto koalícii bol nemecký kancelár Gerhard Schröder aj ruský prezident Vladimir Putin. Spolu sa vyslovili proti použitiu sily aj v Bezpečnostnej rade OSN. Napriek neustálemu nátlaku Spojených štátov Chirac hrozil, že Francúzsko ako stály člen použije právo veta, ak by Bezpečnostná rada dala súhlas na vojenský zásah. "Irak dnes nepredstavuje okamžitú hrozbu, ktorá by ospravedlňovala okamžitú vojnu," povedal francúzsky prezident dva dni pred inváziou. Podobne sa vyjadril aj vtedajší minister zahraničných vecí v Chiracovej vláde Dominique de Villepin. "Myslíme si, že vojenská intervencia by bola najhorším riešením," vyhlásil šéf francúzskej diplomacie 20. januára 2003.
Tento odmietavý postoj Chiraca rozhneval Spojené štáty. Ešte viac oleja do ohňa prilial Chirac v roku 2004, keď Busha označil za človeka, ktorý nesie priamu zodpovednosť za nárast terorizmu vo svete. Kvôli vojne proti teroru, ktorú vyprovokovali Američania, sa podľa Chiraca zhoršila bezpečnosť na celom svete. V Amerike sa vzápätí rozpútala silná protifrancúzska kampaň. Američania vylievali francúzske šampanské do kanálov a tradičné francúzske hranolčeky french fries premenovali na freedom fries, teda hranolčeky slobody. Napätie sa prenieslo aj do diplomatickej roviny. Vzťahy medzi Chiracom a americkým prezidentom Georgeom W. Bushom sa dostali na bod mrazu. Dokonca zrušili aj naplánované návštevy medzi sebou. Spojené štáty nazvali krajiny, ktoré sa odmietali pripojiť ku koaličným silám, za "starú Európu". Pavel Novotný
Usáma Bin Ládin. „Šéf“ teroristov
Narodil sa 10. marca 1957 v Saudskej Arábii v rodine bohatého podnikateľa s konexiami na saudskú kráľovskú rodinu. Po skončení štúdia na elitnej strednej škole Al-Tager študoval Bin Ládin ekonomiku na prestížnej Univerzite kráľa Abdulaziza. Už vtedy sa však viac zaujímal o náboženstvo, džihád a výklad Koránu ako o štúdiá. Čoskoro začal presadzovať doktrínu zavedenia islamského práva Šarija vo svete. V roku 1979 sa pripojil k mudžahedínom, ktorí v Afganistane bojovali proti vojskám Sovietskeho zväzu. Spolu s vodcom afganského odboja Abduláhom Azamom vytvorili organizáciu Maktab al-Kidamat (v preklade Úrad služieb). Cez ňu do Afganistanu prúdili peniaze, zbrane i bojovníci z celého arabského sveta a údajne i z USA, ktoré podporovali boj mudžahedínov proti Sovietom.
Tí opustili Afganistan v roku 1989 a Maktab al-Kidamat sa premenila na organizáciu Al-Kajdá pod vedením bin Ládina s cieľom bojovať proti nepriateľom islamu. Prvým teroristickým útokom Al-Kajdy, ktorý znamenal posun z bojových operácií k útokom voči civilistom, bol výbuch dvoch bômb nastražených pred hotelmi v jemenskom meste Aden v roku 1992. V roku 1993 zaútočila Al-Kajdá na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku, výbuch zabil šesť ľudí, no dvojičky zatiaľ zostali stáť. Nasledovali ďalšie teroristické útoky, ktorých kulmináciou bol 11. september 2001. Za informácie vedúce k dolapeniu bin Ládina ponúka americká vláda 50 miliónov dolárov. Jeho spojenie so Saddámom Husajnom však nebolo nikdy preukázané. (mm)
Autor(i): Roman Moravčík, Erika Mokrá, Katarína Šimurková, Pavel Novotný
20.03.2008 www.hnonline.sk
|
| TUSK: USA predložia ponuku poľskej armáde do pol roka - VARŠAVA 7. marca (SITA/AP) - Spojené štáty predložia ponuku pomoci poľskej armáde, ktorou Varšava podmieňuje umiestnenie základne amerického protiraketového štítu na svojom území, do pol roka. V rozhovore pre piatkové vydanie denníku Super Express to vyhlásil poľský premiér Donald Tusk. "Američania požiadali o čas, kým predložia ponuku týkajúcu sa modernizácie poľskej armády," povedal. Spojené štáty podľa neho Poľsku prisľúbili, že konkrétnu ponuku predložia do šiestich mesiacov. O americkej základni a modernizácii poľskej armády má Tusk rokovať v pondelok v Bielom dome s americkým prezidentom Georgeom Bushom.
Spojené štáty už jednu ponuku Poliakom predložili koncom februára, Varšava ju však odmietla ako nedostatočnú. Washington ani Varšava zatiaľ ešte nezverejnili, akú konkrétnu formu vojenskej spolupráce a pomoci zvažujú. Podľa poľských médií sa však vláda snaží vymámiť od Američanov rakety typu Patriot 3 alebo THAAD, a sľub dlhodobej pomoci podvyživenej poľskej armáde. Poliaci údajne Američanom navrhli 17 oblastí, v ktorých by mohli poľskej armáde pomôcť.
Tuska politickí oponenti, predovšetkým jeho predchodca Jaroslaw Kaczyński, obviňujú z protiamerických postojov a inklinácie k Moskve. Po minuloročnom nástupe do úradu zavelil v otázke umiestnenia americkej základne na ústup. Tusk však popiera, že by toto rozhodnutie bolo motivované jeho údajným antiamerikanizmom.
Tusk dlhodobo tvrdí, že protiraketová obrana má slúžiť Američanom a nie Poliakom, a preto by Poľsko za povolenie umiestniť na svojom území základňu malo od Washingtonu získať nejakú protihodnotu. Americká administratíva na tieto vyjadrenia reagovala s tým, že tento postoj je úplne legitímny, a bude sa snažiť Poľsku vyhovieť.
|
| USA: Veľvyslankyňa zostáva v Bielorusku, nebola vyhostená - WASHINGTON 7. marca (SITA/AFP) - Americká veľvyslankyňa v Bielorusku "zostane v Minsku", kým ministerstvo zahraničia prehodnotí situáciu, uviedol v piatok hovorca rezortu a zároveň poprel, že by veľvyslankyňa bola z krajiny vyhostená. "Správy z tlače, ktoré sme mali dnes ráno, naznačovali, že bola z krajiny vyhostená, formálne povedané, že musí opustiť (krajinu). Nie je to pravda," uviedol Tom Casey. "Veľvyslankyňa (Karen) Stewartová nebola vyhostená. Bieloruská vláda naznačila - myslím, že je to zdvorilý výraz - že sa (veľvyslankyňa) vracia do Spojených štátov na konzultácie. Je v Minsku a zostane v Minsku, kým budeme prehodnocovať situáciu," dodal hovorca.
Bieloruské ministerstvo zahraničia prostredníctvom svojho hovorcu Andreja Popova v piatok oznámilo, že odporučilo veľvyslankyni Spojených štátov amerických, aby opustila krajinu, a odvolalo svojho veľvyslanca z USA, informovala tlačová agentúra Interfax. Tieto kroky signalizujú rastúce napätie medzi Washingtonom a autoritárskym bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Washington minulý rok uvalil na Lukašenka a jeho blízkych spolupracovníkov cestovné obmedzenia a zaviedol finančné sankcie voči bieloruským predstaviteľom pre zásahy proti opozičným a slobodným médiám.
Podľa bieloruského ministerstva zahraničia malo byť údajné odvolanie veľvyslankyne USA reakciou na americké sankcie proti bieloruskej štátnej naftárskej a chemickej spoločnosti Belneftechim. USA minulý rok zmrazili účty tejto firmy a zakázali americkým spoločnostiam obchodovať s ňou.
|
| TURECKO: Iracký prezident prisľúbil zlepšenie vzťahov s Ankarou - ANKARA 7. marca (SITA/AFP) - Prezidenti Iraku a Turecka v piatok počas rozhovorov zameraných na zmiernenie napätia medzi krajinami prisľúbili podniknúť opatrenia proti kurdským povstalcom v severnom Iraku. Bilaterálne vzťahy sa zhoršili po cezhraničnej ofenzíve Turecka proti povstalcom zo Strany kurdských pracujúcich (PKK). "Cieľom tejto návštevy je umožniť vytvorenie strategických a pevných vzťahov s Tureckom," vyhlásil iracký prezident Džalál Talabání po rokovaniach so svojím partnerom Abdullahom Gülom. "Chceme, aby sa naša spolupráca stala modelovým vzťahom pre Blízky východ," dodal Talabání. Gül sa k Talabáního výzve pridal a povedal, že krajiny budú ďalej rokovať o detailoch "spoločnej vízie bilaterálnych vzťahov".
Ankara návštevu vníma ako príležitosť pre nastolenie novej éry v bilaterálnych vzťahoch poškodených obvineniami Turecka, že irackí Kurdi tolerujú a dokonca podporujú separatistickú Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá má útočisko v severnom Iraku. Talábaní je sám Kurd a je na svojej prvej návšteve Turecka ako hlava štátu. Talabáního sprevádzajú piati ministri vrátane ministra pre ropu Husajna Šahristáního. Talabání počas cesty ešte pred rokovaním s prezidentom Abdullahom Gülom navštívi mauzóleum zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka, v sobotu by sa mal stretnúť aj s premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Návšteva sa koná týždeň po tom, ako turecké jednotky ukončili týždeň trvajúcu ofenzívu proti PKK. USA sa obávali, že operácia by mohla eskalovať do širšieho konfliktu s kurdskou autonómnou vládou v severnom Iraku. Washington však tureckú ofenzívu podporil aj prostredníctvom poskytovania spravodajských informácií o pohyboch PKK.
|
| KOLUMBIA: Ďalšieho vodcu povstalcov nezabila armáda, ale jeho vlastní ľudia - BOGOTA 8. marca (TASR) - Člena sedemčlenného sekretariátu Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) Ivána Ríosa zabili tento týždeň jeho vlastní ľudia, neprišiel o život počas bojov s kolumbijskou armádou. Uviedol to v piatok kolumbijský minister obrany Juan Manuel Santos. Ríosa zastrelili v horskej oblasti na severozápade krajiny. Americké ministerstvo zahraničných vecí vypísalo na jeho dolapenie odmenu vo výške päť miliónov dolárov (106 miliónov Sk).
V sobotu zahynul pri operácii kolumbijských jednotiek v ekvádorskej džungli hovorca vzbúrencov Raúl Reyes, označovaný za druhého muža FARC. Útok vyvolal vážnu diplomatickú krízu s Venezuelou a Ekvádorom, ktoré na hranice s Kolumbiou, podporovanou Spojenými štátmi, vyslali tisíce vojakov.
Správu priniesla tlačová agentúra Reuters. |
| VENEZUELA: Vláda získala zábery kolumbijských vojakov, rukojemníkov ľavicových povstalcov - CARACAS 8. marca (SITA/AP) - Venezuelská vláda v piatok zverejnila videozáznamy zobrazujúce kolumbijských vojakov, ktorých zadržiavajú ako rukojemníkov tamojší ľavicoví povstalci. Ako uviedol minister spravodlivosti Ramón Rodríguez Chacín, ktorý predstavil nahrávky na tlačovej konferencii, vláda získala "dôkazy o živote" 10 rukojemníkov Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Vojaci pred kamerou ďakujú venezuelskému prezidentovi Hugovi Chávezovi za jeho úsilie o prepustenie zajatcov a jeden z nich prosí regionálnych lídrov, aby podporili rozhovory o výmene rukojemníkov za väznených povstalcov.
"Dúfame, že môžu byť oslobodení ako ďalší, ale všetko závisí na procese vyjednávania," povedal Rodríguez. Doplnil, že záznamy obsahujú aj osobné odkazy rukojemníkov svojim rodinám. Niektorí z mladých mužov na záberoch sa označovali za policajtov. Chávez predtým na summite v Dominikánskej republike oznámil, že jeho vláda získala videozáznamy od FARC. Podľa Rodrígueza sa bude Chávezova vláda naďalej snažiť presvedčiť radikálnu skupinu, aby prepustila civilných rukojemníkov vrátane francúzsko-kolumbijskej političky Íngrid Betancourtovej, ktorá je údajne vážne chorá. "Íngrid, nevzdávajte sa. Máte prednosť. Všetci zadržiavaní ľudia sú pre nás dôležití," odkázal minister.
sm
|
| V Angole sa uskutoční Miss mína - 27.11.2007
LUANDA - Pre nášľapné míny prišli o nohu a sú z nich doživotné invalidky.
Neprišli však o krásu a práve to môžu Angolčanky využiť na aprílovej súťaži krásy Miss mína 2008 (Miss Landmine). Víťazka si ako odmenu odnesie zlatú protézu.
Nápad zorganizovať túto netradičnú súťaž sa zrodil v hlave nórskeho divadelného režiséra Mortena Traavika. Toho počas návštevy Angoly v roku 2003 dostali následky strašnej
občianskej vojny a osudy nevinných žien, ktoré prišli o nohu pre zákerné míny. Cieľom podujatia je upozorniť svet na túto pliagu, ktorá ničí životy ľudí aj v ďalších krajinách. Medzi súťažiacimi je aj 19-ročná Maria da Fatima Conceicao, ktorá prišla o nohu ešte v roku 1999.
Ďalšia je Ana Diogo z mesta Benguela, ktorá prišla o dolnú časť ľavej nohy v roku 1984, keď pri práci na poli vedľa nej explodovala mína talianskej výroby. Organizátori priviedli všetky súťažiace do angolskej metropoly Luanda, kde ich obliekli do drahých šiat so šperkami a vyfotografovali. Šaty aj šperky si ženy mohli nechať a každá dostala navyše aj honorár vo výške 200 dolárov (asi 4 700 Sk).
Zdroj: Nový Čas
|
| Najväčší ruský špión sa vydával za Slováka - Pred dvadsiatimi rokmi zomrela v Moskve istá Jelizaveta Zarubinová. Zrazil ju autobus mestskej dopravy. Vraj išlo o nešťastnú náhodu, 87-ročná starenka už horšie počula aj videla. Iba veľmi úzky okruh ľudí vedel, že odišla sovietska Mata Hari a manželka možno najväčšieho ruského špióna všetkých čias. Tento nelegálny rezident vo Francúzsku a neskôr v Nemecku sa dlho vydával za Slováka Jaroslava Kočeka.
Slovenskú legendu vypracovali Rusi pre svojho zahraničného agenta niekedy koncom 20. rokov minulého storočia. Krátko predtým ho ústredie povolalo z Dánska späť na moskovskú Lubjanku a poverilo novými úlohami.
Písal sa marec 1930. V tom čase 36-ročný Vasilij Zarubin už tretí raz menil svoju identitu. Podľa cestovného pasu sa volal Koček, bol o tri roky mladší ako v skutočnosti uvádzali jeho doklady. Trvalé bydlisko - Bratislava, štátna príslušnosť - československá, národnosť - slovenská, vierovyznanie - katolícke. Raz sa vydával za automechanika, inokedy za obchodného cestujúceho alebo reklamného agenta. "Po slovensky viem slabšie ako po rusky, lebo s rodičmi som žil dlho v Rusku," vysvetľoval zvedavcom, ktorých prekvapil obchodníkov prízvuk.
So Zarubinom sa už na sklonku jeho života rozprával ruský autor špionážnych románov Vartekas Tevekelian, ktorý mal prístup k niektorým tajomstvám Ljubljanky. Zarubin spisovateľovi opísal, ako získal nové krytie. V istom západoslovenskom mestečku bol starostom veľký sympatizant boľševikov. Ten mu pomohol získať cestovné doklady na meno Koček. A nielen jemu, ale aj Zarubinovej manželke Lize, rodenej Rosenzweigovej. Stala sa Marianou Kočekovou, rodenou Horskou. Starosta mal známych na policajnom riaditeľstve v Bratislave. Za mastné "všimné" sa tam vraj dalo vybaviť všetko. Po troch mesiacoch pobytu na Slovensku odchádzali údajní mladomanželia Kočekovci na svadobnú cestu do Švajčiarska. A o mesiac neskôr sa ocitli v Paríži. Zarubin - Koček si tam otvoril obchodnú kanceláriu.
O niečo neskôr zaznamenal manželský pár špiónov prvé úspechy, keď začal do Moskvy cez Prahu posielať dôležité informácie z nemeckého veľvyslanectva v Paríži. V roku 1933 preto ústredie vyslalo Zarubina - Kočeka ako nelegálneho rezidenta do Berlína. Podľa viacerých zdrojov jeho najväčším úlovkom bolo zverbovanie Williho Lehmanna z centrály nacistickej polície. Bol to vlastne jediný gestapák v službách sovietskej rozviedky. Podľa niektorých autorov sa práve Lehmann stál prototypom agenta Otta von Stierlitza z televízneho seriálu Sedemnásť zastavení jari. Lehmann mal Zarubina oboznámiť aj s prvými projektmi tajnej zbrane nacistov - s raketami konštruktéra Wenhera von Brauna, Stalin však o ne vtedy ešte nejavil záujem.
V roku 1937 odvolali manželov do Moskvy a nejaký čas im hrozili represálie. Na začiatku svetovej vojny však ústredie posiela oboch rozviedčikov do Spojených štátov. No už nie ako Kočekovcov, ale ako Zubilinovcov. Jeho ako legálneho rezidenta s diplomatickým krytím, manželka ho sprevádzala. Práve ona však donútila k spolupráci ruského fyzika Georgija Gamova, ktorý emigroval do USA, kde sa neskôr podieľal na projektoch nukleárnej zbrane. Lenže to už je iná história.
Zarubin zomrel v Moskve v roku 1972 ako generál vo výslužbe. Niektorí historici a publicisti ho preto pasujú za najväčšieho ruského špióna. "Dosiahol spomedzi nich najvyššiu hodnosť a na rozdiel od Abela či Kima Filbyho sa nikdy neprezradil," upozorňuje expert na ruské tajné služby Garry Ľubarskij, ktorý žije v Spojených štátoch.
Vladimír Jancura, PRAVDA
24. novembra 2007
|
| Ruský námorník objasnil záhadnú smrť britského špióna - 16. novembra (TASR) - Záhada z čias studenej vojny súvisiaca so zmiznutím tajného britského námorného agenta, ktorý sa stal inšpiráciou pre postavu fiktívneho špióna Jamesa Bonda, sa osvetlila po tom, čo sa k jeho vražde priznal bývalý ruský námorník. Informovalo o tom dnes rozhlasové vysielanie stanice BBC.
Lionel Crabb zmizol počas potápania blízko prístavného mesta Portshmouth v južnom Anglicku 19. apríla 1956 a dlho panoval všeobecný názor, že zahynul na tajnej špionážnej misii.
V portsmuthskom prístave v tom čase vďaka oficiálnej návšteve vtedajšieho lídra bývalého sovietskeho zväzu V Británii Nikitu Chruščova kotvili aj ruské bojové lode.
Členovia posádky uviedli, že potápača, ktorý sa stal údajnou inšpiráciou pre Iana Fleminga na vytvorenie špionážneho hrdinu Jamesa Bonda, videli v blízkosti ruských plavidiel.
Bývalý ruský námorník Eduard Kolcov v dokumente ruských filmárov povedal, že podozrivému Britovi podrezal hrdlo.
"Všimol som si siluetu potápača, ako niečo robil v blízkosti lodných zásob munície. Doplával som bližšie a vtedy som zbadal, že k trupu lode pripevňoval nálož," popisoval situáciu Kolcov.
Kolcov za svoj čin tajne dostal ruské štátne vyznamenanie Červená hviezda.
Crabbovo bezhlavé telo vyplavilo more v júni 1957 blízko Chichesteru v južnom Anglicku.
Crabb sa tešil povesti jedného z kľúčových britských špionážnych špecialistov na podvodné míny a anti-lokátorové zariadenia..
SME |
| Rusi odstúpili od zmluvy, NATO je nespokojné - 16. novembra 2007
Severoatlantická aliancia vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že horná komora ruského parlamentu schválila pozastavenie plnenia kľúčovej zmluvy z obdobia studenej vojny obmedzujúcej množstvo konvenčných zbraní v Európe.
"Akékoľvek opatrenie, ktoré urýchli proces, v ktorom Rusko unilaterálne odstúpi od zmluvy, je poľutovaniahodné," povedal hovorca NATO James Appathurai.
Jednomyseľné hlasovanie v senáte nasledovalo po tom, čo odstúpenie od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe minulý týždeň rovnako jednomyseľne schválila dolná komora parlamentu Štátna duma.
CFE platila od roku 1990 a bola základným kameňom odzbrojenia po skončení studenej vojny. Zmluva bola modifikovaná v roku 1999, aby sa vzal do úvahy rozpad Sovietskeho zväzu. Modifikovanú podobu zmluvy ratifikovalo iba Rusko. Členovia NATO odmietali novú podobu schváliť, kým Rusko nestiahne vojakov z Gruzínska a Moldavska.
SITA |
| Jeden výstrel, ktorý zmenil tvár sveta - Zástupy detí v pionierskych rovnošatách s portrétmi Lenina v rukách. Lampiónové sprievody a veľkolepé ohňostroje. Takto vyzeral až do roku 1989 každý 7. november vo väčšine krajín bývalého sovietskeho bloku. Oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie patrili k najväčším sviatkom svojho času. Výnimkou nebolo ani Československo.
Zástupy detí v pionierskych rovnošatách s portrétmi Lenina v rukách. Lampiónové sprievody a veľkolepé ohňostroje. Takto vyzeral až do roku 1989 každý 7. november vo väčšine krajín bývalého sovietskeho bloku. Oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie patrili k najväčším sviatkom svojho času. Výnimkou nebolo ani Československo.
Dnes uplynie presne 90 rokov od chvíle, keď sa výstrelom z legendárneho krížnika Aurora začala v Petrohrade písať kapitola, ktorá zásadne poznačila dejiny nasledujúcich desaťročí. Odvtedy sa veľa zmenilo. Hoci si však v roku 2007 pripomínajú slávnu revolúciu už len najzarytejší komunisti, odborníci tvrdia, že v dejinách má svoje miesto. „Bol to jeden zo sociálnych experimentov, ktorý ovplyvnil vývoj v mnohých krajinách,“ povedal pre HN historik Jozef Žatkuliak.
Osudová Aurora
Výstrel z Aurory večer 7. novembra 1917 bol signálom na útok Červených gárd na petrohradský Zimný palác. Týmto signálom líder boľševickej frakcie sociálnych demokratov Vladimir Iľjič Lenin odštartoval občiansku vojnu, ktorá o päť rokov neskôr vyústila do vzniku Sovietskeho zväzu. Jej dôsledkom bolo v priebehu nasledujúcich desaťročí rozdelenie sveta na „zlých imperialistov“ a „socialistických bratov“.
Podľa historikov októbrová revolúcia získala veľký význam pre komunistickú propagandu najmä po druhej svetovej vojne. „Jej interpretácia bola veľmi vhodná po roku 1948, keď sa vytváral sovietsky blok a komunistické hnutie v réžii boľševikov naberalo na sile,“ dodal Žatkuliak. Podľa neho okolo Lenina a jeho revolúcie vznikol idealistický obraz, umelo vytvorený a udržiavaný boľševikmi. „Skutočnosť však bola taká, že teror v Rusku nezačal Stalin, ale Lenin,“ pripomína Žatkuliak.
Samotní Rusi majú dnes v názoroch na svoju revolúciu a Lenina rozdielne názory. Dokonca 7. november už nie je dňom pracovného voľna a žiadna spomienka nie je plánovaná ani na Aurore. Komunisti si však túto príležitosť už tradične nenechajú ujsť. Na dnešný deň naplánovali vo väčších ruských mestách veľké zhromaždenia, ktoré chce využiť aj protiputinovská opozícia. Zrejme nebudú chýbať prevažne starší ľudia so sovietskymi zástavami a portrétmi Stalina či Lenina.
Naši komunisti spomínajú
Spomienkové zhromaždenie pripravujú v Bratislave aj slovenskí komunisti. „Či sa to niekomu páči, alebo nie, je to najväčšia udalosť 20. storočia. Zohrala svoju historickú úlohu, ale nepodarilo sa naplniť všetko z jej ideálov,“ uviedol pre HN expredseda Komunistickej strany Slovenska Jozef Ševc. Rozdiel oproti obdobiu spred roka 1989 je podľa neho v tom, že teraz sa už revolúcia neoslavuje, ale sa na ňu spomína. „Nie je čo oslavovať,“ povedal Ševc.
Na socialistickú revolúciu netreba zabúdať ani podľa tých, ktorí počas komunizmu stáli na opačnej strane barikády. „Je potrebné si ju pripomínať, lebo stála milióny obetí. Víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne dalo socialistickej revolúcii historickú legitimitu,“ pripomenul pre HN slovenský expremiér a bývalý disident Ján Čarnogurský.
Autor(i): Pavel Novotný www.hnonline.sk 7. 11. 2007 |
| Vallee: Irán je hrozbou aj pre Európu - 31. októbra 2007 20:42
Ohrozenie krajín Európy iránskymi balistickými strelami je reálne a treba sa ním zaoberať už dnes, vyhlásil veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Rudolphe Meaker Vallee.
"Myslím, že musíme diskutovať o iránskej hrozbe," povedal veľvyslanec, pričom poukázal na minuloročný test iránskej strely Šaháb-3 (Meteor-3) s dosahom 1300 kilometrov, keď iránski predstavitelia informovali o vývoji novej generácie s dosahom 2000 kilometrov. USA plánujú v Česku vybudovať radarovú stanicu, ktorá má slúžiť na určenie dráhy 10 obranných striel umiestnených v Poľsku. Projekt ostro kritizovali ruskí predstavitelia, podľa ktorých je radarový štít namierený proti Rusku.
Problém ohrozenia zo strany "darebáckych" štátov sa podľa Valleeho netýka dneška, ale obdobia nasledujúcich "šiestich alebo siedmich rokov". Doba realizácie navrhovaných zariadení si však vyžaduje, aby ho riešili už dnes. Veľvyslanec upozorňuje, že v posledných rokoch dramaticky vzrástol počet krajín schopných použiť balistickú zbraň, ktoré však nemusia konať "racionálne" ako vlády USA a Sovietskeho zväzu počas Studenej vojny. Vyzdvihol pritom útočnú rétoriku iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorú prirovnal k začiatkom nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Reakciu Ruska Vallee považuje za neopodstatnenú, keďže navrhovaný počet striel v Poľsku je neprimeraný potenciálu ruského arzenálu. Poloha českej a poľskej základne podľa neho navyše nie je vhodná pre obranu pred ruskými strelami. Ako dodal, ruskú ponuku na využitie základne v Azerbajdžane americká strana privítala, nemôže však byť náhradou za český radar.
Amerického veľvyslanca doplnil Antonín Bedrych z českej Asociácie pre medzinárodné otázky, podľa ktorého je ohrozenie strednej a západnej Európy Iránom potrebné vnímať "veľmi vážne". Bedrych upozorňuje na nesúlad medzi iránskymi tvrdeniami, že krajina sa pripravuje na útok Izraela, a vývojom striel s oveľa väčším dosahom, ktoré budú ohrozovať členov Severoatlantickej aliancie. Okrem Iránu alebo Severnej Kórey Bedrych označil za potenciálnu hrozbu aj nestabilné krajiny, ako je Pakistan. Európske krajiny podľa neho nie sú schopné chrániť sa pred takýmito hrozbami samy a za jedinú krajinu schopnú poskytnúť potrebné technológie označil USA. Bedrych tiež odmieta námietky voči nejasnej účinnosti amerického štítu. "Je to lepšie ako nič," povedal. Dôvodmi kritiky zo strany Ruska sú podľa neho ciele v domácej politike, diplomacii alebo pretrvávajúce chápanie východnej Európy ako sféry svojho vplyvu. V tejto súvislosti označil za neprijateľné, ak sa Rusko snaží "vetovať" rozhodnutia českej a poľskej vlády.
Témou diskusie, ktorá prebehla v rámci projektu Speak up Europe, boli výhody a nevýhody umiestnenia zariadení amerického protiraketového štítu na území Českej republiky a Poľska a zamyslenie sa nad možnými následkami pre stredoeurópsky región.
SITA
|
| Perec: Izrael sa pripravuje možnosť vojny so Sýriou - Jeruzalem 6. júna (TASR) - Izraelský minister obrany Amir Perec dnes po otázke o možnosti vojny so Sýriou uviedol, že armáda sa pripravuje na akýkoľvek scenár. Izrael však podľa neho musí preskúmať všetky možnosti diplomacie s Damaskom.
Perec hovoril s novinármi z izraelských rádií deň po tom, ako izraelské jednotky simulovali útok na sýrsku dedinu.
Izraelská armáda "musí byť pripravená na všetkých frontoch, bez ohľadu na správy výzvedných služieb o tom, čo sa má stať", povedal Perec. Avšak Sýrčania sa tiež musia dozvedieť, že "naše cvičenia a prípravy sú bežnou záležitosťou a že v žiadnom prípade nesvedčia o izraelských plánoch zaútočiť na Sýriu."
"Diplomatický proces so Sýriou by mohol okamžite a dramaticky zmeniť stav na troch frontoch, takže... preskúmanie každej šance na úprimné rokovania so Sýriou sú podľa môjho názoru možnosťou, ktorá sa nesmie byť zanedbávaná," dodal minister. Troma frontami mal na mysli Sýriu, Libanon a palestínsky front.
Na otázku, či by Izrael mohol začať vojnu v reakcii na činy Sýriou podporovaného hnutia Hizballáh na libanonskej hranici, Perec odpovedal, že Izrael nemá "takýto úmysel".
6. 6. 2007 9:17:00 | Copyright © TASR 2007
|
| Čo to bol Trianon ? - V zámku Grand Trianon vo Versailles pri Paríži bola podpísaná mierová zmluva s Maďarskom, ktorá stanovila štátne hranice Maďarska a zaväzovala ho rešpektovať práva národnostných menšín. Platnosť nadobudla 26. júla 1921.
Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Československom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Československa vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených hraníc. Maďarsko bolo tiež zaviazané zaplatiť Československu vojnové reparácie.
Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v Maďarsku zostalo 7 miliónov obyvateľov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinách a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska. Podobne ako Nemecko ani maďarská armáda nesmela mať viac ako 35-tisíc vojakov a v Maďarsku nesmela byť povinná vojenská služba. Maďarsko sa vzdalo aj nároku na územia mimo Európy, ktoré patrili bývalej monarchii.
Maďarsko získalo časť stratených území pred druhou svetovou vojnou na základe Mníchovskej dohody (1938), prvej (1938) a druhej viedenskej arbitráže (1940). Po vojne však muselo prakticky všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť na základe Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947.
www.hnonline.sk 4.05.2007 |
| Bagdad: teraz alebo nikdy - Bagdad očakáva, ako dopadne operácia proti teroristom. Má to byť najväčšia akcia od začiatku vojny v roku 2003.
Americkí a irackí vojaci začnú nekompromisne bojovať proti šiitským a sunnitským nelegálnym ozbrojeným skupinám a pátrať po zbraniach a výbušninách. Hlavné mesto sa má rozdeliť na deväť okrskov a v každom budú operovať spoločné jednotky.
Podľa agentúry AP by mali mať velitelia k dispozícii okolo 80-tisíc vojakov. Bagdadčania si v obavách z predpokladaných zákazov vychádzania a uzávierok celých ulíc robia zásoby potravín, vody a benzínu.
Čakanie na pokoj
Dlho očakávaná spoločná americko-iracká operácia na potlačenie terorizmu a násilia v irackej metropole Bagdad sa má začať v priebehu hodín až dní. Ak tento pokus zlyhá, bude to znamenať, že Američania ani nimi podporovaná vláda nedokážu nastoliť v Iraku poriadok.
V meste sa začali objavovať prvé kontrolné stanovištia irackej armády a z niektorých štvrtí hlásili zvýšenú prítomnosť vojakov. Napriek tomu včera v Bagdade teroristi zabili najmenej 29 ľudí.
Tesne pred začiatkom operácie, ktorú vojenské zdroje označujú za dosiaľ najväčšiu akciu od začiatku vojny v Iraku, sa ozývala silná skepsa. Viacerí irackí predstavitelia vyhlásili, že už včera bolo na ňu neskoro a v americkom Senáte sa schyľovalo k nezáväznej, symbolickej rezolúcii odsudzujúcej novú irackú stratégiu prezidenta Georgea Busha. Jej významnou súčasťou je práve operácia v Bagdade, kam smeruje aj najviac nových amerických posíl.
Tretí pokus
Podľa americkej armády „doteraz v Bagdade nevídaná operácia“ je už tretím vojenským pokusom vlády premiéra Malíkího o stabilizáciu hlavného mesta v priebehu deviatich mesiacov.
Predchádzajúce dva zlyhali pre nedostatok jednotiek. To však hrozí aj teraz. Americký minister obrany Robert Gates minulý týždeň vyhlásil, že do Bagdadu zatiaľ prišla len polovica jednotiek, ktoré prisľúbili Iračania. Podobne hovoria aj velitelia v teréne. Tí hovoria nanajvýš o 60 percentách. Irackí predstavitelia si želajú, aby sa operácia začala čo najskôr a kritizujú Američanov za pomalosť. Silný tlak prichádza najmä od šiitských politikov.
„Požadujeme, aby sa plán začal čo najskôr, lebo teroristi zašli so svojimi zvrátenými útokmi priďaleko,“ vyhlásil Fallah Hasan zastupujúci v parlamente radikálneho šiitského klerika Muktadu Sadra. Práve šiitov postihol v posledných dňoch terorizmus najsilnejšie. Len v sobotu na trhovisku v šiitskej časti Bagdadu zomrelo najmenej 132 ľudí.
Od včera je známe aj meno veliteľa operácie. Iracký generálplukovník Abúd Gamar je iracký šiit a v prvej vojne v Perzskom zálive bojoval proti Američanom.
6. 2. 2007 | Jana Shemesh |
| Afrika nemá dosť síl pre Somálsko - MOGADIŠO Somálsko nie je miesto, kde môžete prísť zarobiť, je to miesto, kde môžete zomrieť. Túto výzvu akýmkoľvek odvážlivcom z mierových síl, či už Africkej únie alebo OSN, vyslala doteraz neznáma somálska skupina Hnutie ľudového odporu. Odkaz na jednej z islamských internetových stránok vyšiel v čase, keď sa Africká únia na svojom summite pokúšala dohodnúť na vyslaní väčšieho počtu vojakov do Somálska.
Do nebezpečných zón nestabilného Somálska sa však nikomu veľmi nechce. Etiópia, ktorá koncom roka spustila ofenzívu s cieľom potlačiť radikálnych islamistov a pomôcť presadiť správu dočasnej vlády, sa však zo Somálska tak či onak postupne sťahuje. Dôvodom sú aj obavy o bezpečnosť, hrozby radikálov sa takmer denne plnia útokmi v hlavnom meste Mogadiše a jeho okolí. Slabej a neobľúbenej dočasnej vláde hrozí v Mogadiše neveľmi dlhá politická životnosť.
Príchod mierových jednotiek Africkej únie do Somálska sa pritom stále odkladá. Hoci politici odhadli, že do Somálska treba vyslať približne osemtisíc vojakov, zatiaľ sa ich prisľúbila len polovica z plánovaného počtu. Najviac vojakov do tejto misie prisľúbila Uganda (1 500 ľudí), Nigéria, Malawi a najnovšie Ghana, ktorá prebrala predsedníctvo v Africkej únii. Južná Afrika pôvodný prísľub stiahla. „Veľmi potrebujeme vojakov. Je to veľký neúspech Africkej únie, Afričania opäť raz zlyhali pri riešení vlastných problémov," hovorí obchodník Abdulahi Šejk. Mierový aktivista Mohamed Širva s ním nesúhlasí. „Nepotrebujeme cudzie jednotky, potrebujeme zmierenie a zhodu medzi Somálčanmi," povedal.
Problémom africkej misie v Somálsku je tiež podobne ako v sudánskom Darfúre slabá výzbroj a financovanie jednotiek. Podporu im zatiaľ sľúbili Spojené štáty, Európska únia na ich financovanie uvoľnila 15 miliónov eur.
Africká únia sa však na tohtotýždňovom summite v Etiópii predsa len zhodla na istom dôležitom kroku pri riešení problémov Afriky. Drvivá väčšina afrických lídrov totiž odmietla, aby ich organizácii, vytvorenej podľa vzoru EÚ, tento rok predsedal sudánsky prezident Omar Bašír, ktorého vláda je obviňovaná z podpory zločinov spáchaných v Darfúre. Podporu mu však pre svoje ropné záujmy stále vyjadruje Čína. Čínsky prezident je v týchto dňoch na ďalšej okružnej ceste po afrických štátoch, v rámci ktorej sa chystá uzavretie viacerých obchodných dohôd.
Boje v Somálsku mali za následok silnú vlnu utečencov. Mnohé ženy s deťmi našli dočasnú strechu nad hlavou v táboroch v Keni.
Autor: (bd, REUTERS
Pravda |
| NATO tvrdí, že v južnom Afganistane zabili len militantov - NATO trvá na tom, že počas leteckého útoku v južnom Afganistane zabili jednotky aliancie len podozrivých militantov, a nie najmenej trinásť civilistov, ako uviedla afganská polícia.
NATO trvá na tom, že počas leteckého útoku v južnom Afganistane zabili jednotky aliancie len podozrivých militantov, a nie najmenej trinásť civilistov, ako uviedla afganská polícia. Informovali o tom v piatok jednotky Severoatlantickej aliancie v krajine. Policajný šéf provincie Helmand Gulám Nábí Malachajl vo štvrtok povedal, že počas leteckého útoku zabili afganské sily a NATO 16 podozrivých militantov a 13 civilistov, ktorých držal Taliban v zajatí. Útok zranil zatiaľ neznámy počet civilistov, ktorí sa nachádzali neďaleko miesta operácie, povedal Malachajl.
Tlačový úrad NATO v Kábule v piatok povedal, že pôvodné informácie tajnej služby nehovorili o žiadnych civilistoch, ktorí by sa na mieste útoku nachádzali. Zatiaľ nie je jasné, čo spôsobilo nezrovnalosti v počte obetí leteckého útoku. Aliancia minulý týždeň povedala, že minulý rok zahynulo pri jej operáciách príliš veľa civilistov a preto sa bude snažiť o zmenu v roku 2007.
13.01.2007 |
| Bomby v Thajsku, zranení sú aj turisti - BANGKOK - Do mešity na severe Thajska včera vhodili menšiu nálož. Pri výbuchu bol zranený jeden človek. Útok prišiel niekoľko hodín potom, čo Bangkokom otriaslo deväť explózií. Vyžiadali si troch mŕtvych a 38 zranených vrátane štyroch Maďarov, troch Srbov a dvoch Britov |
| Letecké útoky zabili v Srí Lanke najmenej 15 civilistov - KOLOMBO 2. januára (SITA/AP) - Srílanské letectvo bombardovalo podľa jeho predstaviteľov v utorok námornú základňu organizácie Tamilských tigrov (LTTE), ktorá sa nachádzala na severozápade krajiny, no hovorca gerily povedal, že letecký nálet zabil 15 civilistov v rybárskej dedinke.
Hovorca rebelov Rasiah Ilanthirayan informoval, že bomby spadli na dedinu v blízkosti mesta Iluppaikkdavai, ktoré sa nachádza v severozápadnom obvode Mannar a zabili najmenej 15 civilistov a ďalších 35 ľudí zranili. Hovorca to povedal zo sídla rebelov v Kilinochchi.
Hovorca letectva kapitán Ajantha Silva povedal na tlačovej konferencii, že lietadlá bombardovali námornú základňu tamilských rebelov. Silva povedal, že letectvo si je isté svojím cieľom a že sa jednalo o námornú základňu Tigrov. "Kedykoľvek zaútočíme na ich tábory a základne, vymyslia si príbeh podobný tomuto," povedal Silva na margo tvrdenia hovorcu Tigrov o zásahu civilistov a nie jeho členov.
Hovorca rebelov tvrdí, že počet civilných obetí ešte narastie, pretože 26 zo zranených osôb je vo veľmi vážnom stave. Povedal aj to, že letectvo zničilo 25 z 30 dedinských domov. Neexistuje spôsob, ako nezávisle overiť tieto protichodné informácie.
Násilnosti medzi vládnymi jednotkami a tamilskými povstalcami si minulý rok vyžiadali životy viac ako 3500 vojakov a civilistov. Napriek platnosti prímeria z februára 2002 sa ostrov nachádza v stave ozbrojeného konfliktu.
Tamilskí povstalci sa od roku 1983 domáhajú vytvorenia nezávislého tamilského štátu a obviňujú sinhálsku vládu z diskriminácie. Konflikt si doteraz vyžiadal už približne 64 000 životov, viac ako milión ľudí utieklo zo svojich domovov a v utečeneckých táboroch na juhu Indie stále žije viac ako 70 000 tamilských Srílančanov.
SITA
|
| Separatisti z ETA útočili na letisku v Madride - Krátko po anonymnom telefonáte, ktorý v sobotu ráno varoval vedenie madridského letiska Bajaras pred výbuchom bomby nainštalovanej v aute, došlo na parkovisku pred Terminálom 4 k explózii.
Ako informoval španielsky štátny rozhlas, zatiaľ nie sú známe presné informácie o zranených a obetiach. Explózia však spôsobila zranenia minimálne pätnástim ľuďom, ktorí sa pohybovali v blízkosti miesta výbuchu. Pôvodné správy hovorili o troch ranených. Z okolia budovy terminálu bolo vidieť stúpať čierny dym.
Podľa hovorcu záchranárskej služby bol telefonát urobený zo severovýchodného Baskicka okolo ôsmej hodiny ráno.
Anonym oznámil, že o 9:30 vybuchne na madridskom letisku v zaparkovanom Ranaulte bomba. Podľa španielskeho rádia Cadena Ser k explózii došlo už okolo deviatej hodiny ráno.
Terminál 4 bol vzápätí evakuovaný. Tisícky ľudí vyviedli na plochu letiska z obáv pred ďalším útokom.
K zodpovednosti za výbuch sa prihlásila Baskická separatistická skupina ETA.
Informovalo o tom ministerstvo vnútra v baskickej autonómnej oblasti. Ministerstvo pre agentúru AFP potvrdilo, že o výbuchu v mene ETA informoval v sobotu anonymný telefonát.
ETA podpísala konečné prímerie 22. marca, ale v poslednom období stále častejšie varovala že sa vráti k teroristickým aktivitám. Španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero na druhej strane v piatok vyzdvihol úspech mierového procesu a prímeria.
Španielske úrady zatiaľ o incidente neposkytli žiadne bližšie informácie, nariadili však rozsiahle vyšetrovanie.
aktualizované 12.40
30. 12. 2006 9:55:00 | (TASR, SITA, mv)
|
| Somálska vláda vyhlásila výnimočný stav - BAIDOA 28. decembra (SITA/AFP) - Etiópiou podporovaná somálska vláda vyhlásila vo štvrtok výnimočný stav. Ako uviedol hovorca vlády Abdirahman Dinari pre agentúru AFP, "vládny výbor pre národnú bezpečnosť vyhlásil v Somálsku výnimočný stav, na základe čoho vláda zaistí nastolenie mieru v krajine, predovšetkým v hlavnom meste Mogadišo, ako aj odzbrojenie."
Podľa výpovedí miestnych obyvateľov vládne vojská obsadili mesto Afgoye nachádzajúce sa 20 kilometrov západne od Mogadišo, pričom obkľúčili mesto kontrolované islamistami. Dinari dodal, že provládne sily vstúpia do mesta "v najbližších hodinách." Zo severnej oblasti od hlavného mesta prichádzajú informácie o streľbe a rabovaní. "Dostávame správy, že severne od Mogadišo vypukla streľba a rabovanie," uviedol nemenovaný predstaviteľ.
Rozsiahle boje vypukli 20. decembra po tom, ako islamisti dodržali svoj sľub, že spustia útoky, ak sa etiópske jednotky podporujúce vládu do týždňa nestiahnu. Etiópia tvrdí, že jej jednotky doteraz zabili približne tisíc osôb, prevažne proislamských bojovníkov, tento údaj však nebol overený z nezávislých zdrojov. V Somálsku nie je skutočná výkonná národná vláda od roku 1991, keď vojnoví vodcovia zvrhli diktátora Muhammada Siada Barrého a potom začali bojovať navzájom, čo krajinu uvrhlo do anarchie. Dočasnú vládu sa podarilo sformovať v roku 2004 za pomoci OSN s cieľom obnovenia poriadku po rokoch bezprávia. Musí však bojovať o uplatnenie svojej moci za silného odporu islamského hnutia.
Povstalci sa netaja plánom postupne v celej krajine zaviesť právo šaríja, založené na interpretácii Koránu radikálnou vetvou islamu.
Bezpečnostná rada nedosiahla dohodu
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v stredu nedosiahla dohodu o vyhlásení, ktoré malo byť výzvou na okamžité stiahnutie všetkých zahraničných jednotiek z krajiny a na ukončenie vojenských operácií, informoval diplomat Mutlak al-Kahtání, ktorý je vyslancom Kataru pri OSN. "Nepodarilo sa nám dospieť ku konsenzu" o nezáväznom vyhlásení, ktorého návrh predložil Katar, ktorý momentálne predsedá 15-člennej BR OSN.
Bezpečnostná rada sa na znení textu nedohodla ani v utorok. Katar, ktorý v utorok vyzval na mimoriadnu schôdzku rady s cieľom prediskutovať ofenzívu somálskych vládnych síl podporovaných Etiópiou voči islamským jednotkám, sa ocitol v izolovanej pozícii. Kameňom úrazu bol odsek textu, ktorý "požaduje, aby sa všetky zahraničné sily okamžite stiahli z územia Somálska a zastavili svoje vojenské operácie vo vnútri Somálska". "Je to poľutovaniahodné. Boli sme veľmi blízko," vyhlásil úradujúci veľvyslanec USA pri OSN Alejandro Wolff. Podľa Wolffa rada nedospela ku kompromisu preto, že Katar trval na tom, "čo ostatní členovia rady neboli ochotní akceptovať... na spôsobe, ako vyriešiť otázku zahraničných síl". Zároveň novinárom povedal, že situácia v Somálsku je "zložitá" a nie je ju možné vyriešiť jedinou výzvou na stiahnutie etiópskych síl. Spojené štáty americké predtým intervenciu Etiópie proti islamistom v Somálsku podporili.
Eritrejský prezident obvinil z eskalácie Etiópiu
Prezident Eritrey Issaias Afeworki v stredu obvinil znepriatelenú Etiópiu z eskalácie konfliktu v Somálsku. Podľa Issaiasa je "súčasná situácia v Somálsku výsledkom intervencie zahraničných síl, najmä Etiópie," uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke eritrejského ministerstva informácií. Reakcia Asmary nasleduje iba deň po tom, ako etiópsky premiér Meles Zenawi vyhlásil, že jeho sily, ktoré podporujú slabú somálsku vládu, zabili viac ako 1000 príslušníkov nepriateľských jednotiek, ku ktorým patria aj eritrejské jednotky.
Bojovníci Najvyššej islamskej rady Somálska (SICS) obsadili väčšiu časť Somálska vrátane jej metropoly. Etiópia sa oficiálne zapojila do somálskeho konfliktu v sobotu. Etiópsky premiér Meles Zenawi označil zásah za nevyhnutný v záujme územnej integrity svojej krajiny. Podľa Zenawiho Etiópia nasadila do bojov v Somálsku 3 až 4 tisíc vojakov. Boje medzi etiópskou armádou a islamskými povstalcami v Somálsku si vyžiadali najmenej tisíc obetí na životoch.
Etiópiu vyzvali na stiahnutie jej jednotiek Africká únia, Organizácia islamskej konferencie, Arabská liga, ako aj Spojené arabské emiráty, Keňa a Džibutsko.
|
| Haiti - Najmenej 10 ľudí zahynulo a 20 sa zranilo pri nasadení mierových síl OSN na Haiti. Jednotky OSN, ktoré tam pôsobia v rámci operácie Minustah, sa snažili odzbrojiť miestne bandy.
23.12.2006 |
| Svet má obavy z občianskej vojny v Palestíne - Jedného z členov ochranky predsedu palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása zabili v noci na nedeľu zabili v meste Gaza neznámi ozbrojenci. Stalo sa tak krátko po tom, čo Abbás oznámil svoj zámer ukončiť deväťmesačnú vládu hnutia Hamas a vyhlásiť predčasné voľby.
Ozbrojenci ostreľovali kolónu, v ktorej cestoval palestínsky minister zahraničných vecí Mahmúd Zahar z hnutia Hamas, priaznivci Hamasu potom ako odvetu za údajný pokus o atentát zaútočili na sídlo prezidenta Abbása.
Výcvikový tábor, ktorý používa prezidentova stráž a ktorá sa nachádza sedemsto metrov od Abbásovho sídla a kancelárie, podľa palestínskych bezpečnostných zdrojov v noci prepadli desiatky ozbrojencov v uniformách, aké nosia radikáli Hamasu. Útočníci najskôr zastrelili strážcu pri vchode do objektu, potom zapaľovali stany a pustili sa do prestrelky s hŕstkou ďalších prítomných prezidentových strážcov, pričom najmenej piatich zranili.
Hovorca ozbrojeného krídla Hamasu abú Ubajda poprel, že by sa hnutie na útoku podieľalo. "Je to krivé a nezodpovedné obvinenie," povedal.
Prezidentova ochranka, ktorá sa skladá z asi štyritisíc mužov, v reakcii na prepadnutie tábora vtrhla do sídla Hamasom vedeného ministerstva poľnohospodárstva, obsadila ho a jeho zamestnancov poslala domov. Členovia Abbásovej ochranky začali tiež hliadkovať na uliciach, aby v okolí prezidentovho sídla zaistili bezpečnosť. Pripojili sa k nim aj maskovaní príslušníci Brigád mučeníkov od Al-Aksá, ktorí sú ozbrojenou zložkou strany Fatah.
Na konvoj, v ktorom cestoval minister zahraničných vecí Mahmúd Zahar, v Gaze neskôr dopoludnia zaútočili neznámi strelci. Minister ani nikto ďalší nebol zranený. Hamas však vzápätí obvinil svojich rivalov z Fatahu, že sa na vplyvného úradníka pokúsili spáchať atentát.
Ozbrojenci hamasu za odvetu na domnelý pokus o atentát podľa svedkov krátko nato zaútočili na sídlo prezidenta Abbása, ktorý sa však v čase útoku nachádzal na západnom brehu Jordánu.
Strety medzi ozbrojenými príslušníkmi oboch hnutí pokračujú aj v uliciach Gazy, podľa správ zdravotníkov sa zatiaľ zranilo šesť ľudí.
EK vyzýva Palestínčanov, aby sa zdržali násilia
Európska komisia vyzvala Palestínčanov, aby sa zdržali ďalších násilností a vyriešili svoje spory mierovými prostriedkami.
Komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová pripomenula, že Brusel vždy podporoval palestínske obyvateľstvo a je pripravený spolupracovať s legitímnou palestínskou vládou, ktorá bude fungovať na princípoch požadovaných tzv. Kvartetom pre Blízky východ.
Sobotňajší prejav prezidenta Abbása, v ktorom vyhlásil predčasné prezidentské a parlamentné voľby, vzbudil v hnutí Hamas silný odpor. Jeho zástupcovia prezidentovu snahu o nové voľby označili za nezákonnú a obvinili ho z pokusu o prevrat. Mesiace násilností medzi Hamasom, ktorý sa ujal moci v marci po víťazstve v januárových parlamentných voľbách, a Abbásovým Fatahom, ktorý vládol na palestínskych územiach predtým, vyvolávajú obavy z rozpútania občianskej vojny.
17.12.2006
alm, ČTK, TASR
|
| Po smrti hlavného vyjednávača hrozí Srí Lanke vojna - KOLOMBO 17. decembra (SITA/AFP) - Smrť hlavného vyjednávača Tamilských tigrov je úderom umiernenému prístupu v rokovaniach o ukončení násilia na Srí Lanke a podľa analytikov môže viesť k vypuknutiu vojny v ostrovnom štáte.
Ešte pred tým, ako vyjednávač Anton Balasingham podľahol minulý týždeň v Londýne rakovine, veliteľ srílanskej armády Sarath Fonseka vyhlásil, že vyženie povstalcov z nepokojnej, východnej časti krajiny. Diplomati, ktorí sa zúčastňujú na mierových rokovaniach pod nórskou záštitou, uviedli, že Balasinghamova smrť bude prekážkou úsiliu dostať dve proti sebe stojace strany späť k rokovaciemu stolu, ktorý opustili v októbri.
"Mierová dohoda s Balasinghamom by bola možná," povedal nemenovaný nórsky diplomat. "Je to výzva pre tigrov, aby ho nahradili. Je to však zlá správa pre mierový proces." Na dvoch tohtoročných kolách mierových rokovaní sa nepodarilo dospieť k zastaveniu separatistického násilia, ktoré si od roku 1972 vyžiadalo na Srí Lanke viac ako 60 tisíc obetí. Podľa analytikov Balasinghamova smrť zredukuje vplyv umiernených na mierový proces a je len otázkou času, kým sa krajina ocitne opäť vo vojne napriek prímeriu z februára 2002.
"Myslím si, že sa to stane skôr v kratšom časovom horizonte, ako neskôr. Obe strany musia zistiť, že vojna je nezvíťaziteľná, kým sa rozhodnú vrátiť k jednému stolu," myslí si Sunanda Deshapriya, riaditeľ nezávislej inštitúcie Centrum pre alternatívnu politiku. Nezávislý obranný analytik Namal Perera uviedol, že krajina sa už nachádza na križovatke a medzinárodní priaznivci Srí Lanky by mali vyvinúť silný tlak, aby zabránili ďalšiemu zhoršeniu situácie. "Otázka nie je, či bude vojna, ale či bude priestor na mierový pokrok," povedal.
Fonseka v stredu vyhlásil, že armáda mieni zakročiť proti tigrom na východe ostrova napriek prímeriu. Ako povedal pre denník vychádzajúci v sinhálčine, "ľud bude čoskoro oslobodený od tigrov." Podľa jeho slov minulý týždeň v bojoch v oblasti Vakarai zahynulo okolo 350 až 400 povstalcov. Líder tigrov Velupillai Prabhakaran takisto naznačil, že vystupňuje boje. Minulý mesiac vyhlásil, že nemá inú možnosť, ako usilovať o úplnú nezávislosť srílanských menšinových Tamilov. "Smrť Balasinghama prišla v čase, keď sme ho najviac potrebovali, keďže náš oslobodzovací boj sa zintenzívňuje," uviedol. OSN aj škandinávsky pozorovateľ prímeria vyjadrili obavy z ďalšieho zhoršenia konfliktu a obe strany vyzvali na ochranu 35 tisíc civilistov, ktorí sa môžu dostať do krížovej paľby na východe Srí Lanky.
|
| Na tichomorskom Fidži mali štátny prevrat. Už zase - SUVA Muž, ktorý pred šiestimi rokmi na Fidži potlačil štátny prevrat, teraz jeden viedol. Armádny veliteľ Frank Bainimarama zvrhol premiéra, ktorého pred časom do funkcie pomáhal dosadiť.
„Prevzatie moci nebude trvalé, už zajtra zvolám ministrov a poverím ich vedením ministerstiev až do vymenovania dočasnej vlády," vyhlásil Bainimarama po tom, ako došlo už k štvrtému násilnému zvrhnutiu vlády na tomto tichomorskom súostroví za posledných dvadsať rokov. „Verím, že nová vláda nás dovedie k mieru a prosperite a ukončí narastajúce rasové rozdelenie, ktoré sužuje náš mnohonárodnostný štát," vyhlásil.
Zvrhnutý premiér Laisenia Qarase novú moc odmieta uznať. „Odstránili ma protiprávne. Fidži je teraz na smiech celému medzinárodnému spoločenstvu," vyhlásil doterajší šéf vlády, ktorý je od prevratu v domácom väzení. Podľa Bainimaramu bola Qaraseho vláda skorumpovaná a príliš mäkká voči ľuďom, ktorí sa snažili o predchádzajúci prevrat.
Politická nestabilita na tichomorskom súostroví pramení z národnostných nepokojov. Domorodí Fidžijčania tvoria polovicu obyvateľstva, len o niečo málo viac ako etnickí Indovia.
Tých na súostrovie doviezli v devätnástom storočí Briti, aby pracovali na trstinových plantážach. Indom sa však podarilo ovládnuť takmer všetok obchod na ostrovoch. Nacionalistickí Fidžania však protestujú proti tomu, aby etnickí Indovia ovládali aj politiku. V roku 2000 sa vládu vedenú prvým premiérom indického pôvodu Mahendrom Chaudhrym pokúsil zvrhnúť nacionalista George Speight. Práve armáda pod vedením Bainimaramu mu v tom zabránila. Armádny veliteľ potom na čelo vlády vymenoval Qaraseho.
Aj predchádzajúce dva puče z roku 1987 mali ako príčinu príliš veľký vplyv politikov indického pôvodu.
Populárny Bainimarama už násilnými zmenami hrozil dlhší čas, keďze Qaraseho vláda vraj nebola dostatočne tvrdá voči aktérom predchádzajúceho prevratu a dokonca ich chcela prepustiť z väzenia. Armádny veliteľ navyše na premiéra tlačil, aby sa zbavil niekoľkých ministrov, ktorí podľa neho mali v predchádzajúcom puči prsty.
Premiér sa snažil situáciu zvrátiť, keď požiadal o vojenský zásah Austráliu a Nový Zéland. Obe krajiny však odmietli miešať sa do vnútropolitických záležitostí súostrovia. „Nemyslím si, že je v austrálskom záujme zapojiť sa. Možnosť, že by v uliciach hlavného mesta Suva po sebe strieľali austrálske a fidžijské jednotky, nie je práve vyhliadka, ktorú by som v tejto chvíli považoval za žiaducu," povedal austrálsky premiér John Howard.
Zásah odmietla i novozélandská premiérka Helen Clarková. Bainimarama podľa nej však „úplne stratil rozum, roztrhal ústavu Fidži a vyhodil ju von oknom."
svk, REUTERS |
| Na tichomorskom Fidži mali štátny prevrat. Už zase - SUVA Muž, ktorý pred šiestimi rokmi na Fidži potlačil štátny prevrat, teraz jeden viedol. Armádny veliteľ Frank Bainimarama zvrhol premiéra, ktorého pred časom do funkcie pomáhal dosadiť.
„Prevzatie moci nebude trvalé, už zajtra zvolám ministrov a poverím ich vedením ministerstiev až do vymenovania dočasnej vlády," vyhlásil Bainimarama po tom, ako došlo už k štvrtému násilnému zvrhnutiu vlády na tomto tichomorskom súostroví za posledných dvadsať rokov. „Verím, že nová vláda nás dovedie k mieru a prosperite a ukončí narastajúce rasové rozdelenie, ktoré sužuje náš mnohonárodnostný štát," vyhlásil.
Zvrhnutý premiér Laisenia Qarase novú moc odmieta uznať. „Odstránili ma protiprávne. Fidži je teraz na smiech celému medzinárodnému spoločenstvu," vyhlásil doterajší šéf vlády, ktorý je od prevratu v domácom väzení. Podľa Bainimaramu bola Qaraseho vláda skorumpovaná a príliš mäkká voči ľuďom, ktorí sa snažili o predchádzajúci prevrat.
Politická nestabilita na tichomorskom súostroví pramení z národnostných nepokojov. Domorodí Fidžijčania tvoria polovicu obyvateľstva, len o niečo málo viac ako etnickí Indovia.
Tých na súostrovie doviezli v devätnástom storočí Briti, aby pracovali na trstinových plantážach. Indom sa však podarilo ovládnuť takmer všetok obchod na ostrovoch. Nacionalistickí Fidžania však protestujú proti tomu, aby etnickí Indovia ovládali aj politiku. V roku 2000 sa vládu vedenú prvým premiérom indického pôvodu Mahendrom Chaudhrym pokúsil zvrhnúť nacionalista George Speight. Práve armáda pod vedením Bainimaramu mu v tom zabránila. Armádny veliteľ potom na čelo vlády vymenoval Qaraseho.
Aj predchádzajúce dva puče z roku 1987 mali ako príčinu príliš veľký vplyv politikov indického pôvodu.
Populárny Bainimarama už násilnými zmenami hrozil dlhší čas, keďze Qaraseho vláda vraj nebola dostatočne tvrdá voči aktérom predchádzajúceho prevratu a dokonca ich chcela prepustiť z väzenia. Armádny veliteľ navyše na premiéra tlačil, aby sa zbavil niekoľkých ministrov, ktorí podľa neho mali v predchádzajúcom puči prsty.
Premiér sa snažil situáciu zvrátiť, keď požiadal o vojenský zásah Austráliu a Nový Zéland. Obe krajiny však odmietli miešať sa do vnútropolitických záležitostí súostrovia. „Nemyslím si, že je v austrálskom záujme zapojiť sa. Možnosť, že by v uliciach hlavného mesta Suva po sebe strieľali austrálske a fidžijské jednotky, nie je práve vyhliadka, ktorú by som v tejto chvíli považoval za žiaducu," povedal austrálsky premiér John Howard.
Zásah odmietla i novozélandská premiérka Helen Clarková. Bainimarama podľa nej však „úplne stratil rozum, roztrhal ústavu Fidži a vyhodil ju von oknom."
svk, REUTERS |
| Rwanda prerušuje diplomatické vzťahy s Parížom - PARÍŽ 24. novembra (SITA/AFP) - Rwanda prerušuje diplomatické vzťahy s Francúzskom v súvislosti s vyšetrovaním rwandskej genocídy z roku 1994, uviedlo v piatok francúzske ministerstvo zahraničných vecí. Reagovala tak na postup francúzskeho sudcu, ktorý odporučil trestné stíhanie rwandského prezidenta Paula Kagameho a jeho deviatich spolupracovníkov. Vláda v Kigali nariadila zatvorenie francúzskej ambasády a veľvyslancovi dala 24 hodín na opustenie africkej krajiny.
"Rwandské úrady dnes podali nášmu veľvyslancovi v Kigali ústne oznámenie o ich rozhodnutí prerušiť diplomatické vzťahy s tým, že rozhodnutie vstúpi do platnosti v pondelok 27. novembra," uvádza sa vo vyhlásení francúzskeho ministerstva zahraničia. Rwandský minister informácií Laurent Nkusi potvrdil, že krajina "skutočne prerušila všetky diplomatické vzťahy s Francúzskom". "Vláda na schôdzi požiadala francúzskeho veľvyslanca, aby opustil krajinu v priebehu 24 hodín," povedal rwandský minister zahraničných vecí Charles Murigande, ktorý už predtým naznačoval možné prerušenie väzieb. Kigali niekoľko hodín predtým stiahlo svojho veľvyslanca z Francúzska. "Žiadame tiež zatvorenie všetkých francúzskych inštitúcií v krajine vrátane francúzskeho veľvyslanectva a Francúzskeho kultúrneho strediska," dodal Murigande. Podľa Nkusiho vláda dospela k rozhodnutiu po preskúmaní napätých vzťahov medzi Parížom a Kigali.
Francúzsky sudca Jean-Louis Bruguiere v stredu podpísal medzinárodné zatykače na deväť Kagameho spolupracovníkov v súvislosti s vyšetrovaním útoku na lietadlo s bývalým prezidentom Juvenalom Habyarimanom, ktorý v roku 1994 rozpútal genocídu. Kagame však akúkoľvek účasť na útoku popiera. Rwanda obviňuje Francúzsko, že jeho vojaci pred a počas genocídy cvičili a inak podporovali radikálne milície Interahamwe, ktorým pripisujú väčšinu z 800 000 obetí.
|
| Sudán začal podľa rebelov v Darfúre s veľkým útokom - CHartúm - Napriek dohodám o mierových rozhovoroch sudánska vláda opäť zaútočila v Darfúre. Podľa povstalcov aj jednotiek Africkej únie vládni vojaci spoločne s arabskými džandžavídmi spustili v oblasti veľkú ofenzívu. Sudánska vláda to však popiera.
„Rozdelili sme sa do dvoch alebo troch skupín a všetky sa dostali do bojov," vyhlásil Jar el-Neby, veliteľ povstaleckého Národného frontu oslobodenia. „Ešte včera vláda nepoužívala lietadlá, dnes už po oblohe krúžia antonovy." Podľa povstalcov si vládni vojaci a ich spojenci vzali na mušku základne povstalcov na severe Darfúru.
Útok vládnych jednotiek potvrdil aj jeden z predstaviteľov Africkej únie. „Je to verejné tajomstvo".
Sudánska armáda však so správami o veľkom útoku nesúhlasí. „Medzi povstalcami a miestnymi kmeňmi v oblasti došlo k zrážkam, tak armáda zasiahla, aby ochránila civilistov," povedal armádny hovorca. „Ale zrážky boli len mierne, správy povstalcov a Africkej únie sú nepravdivé."
V regióne od začiatku konfliktu pred troma rokmi zomrelo už vyše dvestotisíc ľudí a viac ako dva milióny museli opustiť svoje domovy. Všetky strany konfliktu sa minulý týždeň dohodli, že budú pokračovať v mierových rozhovoroch. „Po stretnutí v Addis Abebe máme historickú príležitosť obnoveným politickým úsilím ukončiť túto ľuďmi vyvolanú katastrofu," vyhlásil v sobotu Jan Egeland, šéf humanitárnych operácií OSN. V etiópskej metropole došlo k dohode o pomoci OSN pri riešení krízy. Hoci sa spočiatku hovorilo o rozmiestnení modrých prílb priamo v Darfúre, Chartúm tieto očakávania rýchlo schladil. „Sudán nikdy nebude súhlasiť s rozmiestnením medzinárodných síl, ktoré by nahradili jednotky Africkej únie, ktoré ukázali schopnosť plniť svoju úlohu v regióne," vyhlásil jeden z najvplyvnejších prezidentských poradcov v Sudáne, Nafie Ali Nafie. Sudán súhlasí len s technickou podporou.
V Darfúre pritom v súčasnosti pôsobí len sedemtisíc nedostatočne vyzbrojených a zle platených vojakov AÚ, ktorí situáciu v násilím zmietanom regióne nezvládajú.
Povstalci drobné ústupky zo strany Sudánu označili len za snahu o získanie času sudánskou vládou.
Foto popis| Utrápené tváre z Darfúru. Všetci traja našli bezpečie pred bojmi v Sudáne, keď sa dočasne usadili v utečeneckom tábore na hraniciach s Čadom. Vľavo je 7-ročné dievča, uprostred starý muž a vpravo 30-ročná žena.
Autor: (svk, REUTERS)
|
| Rusko sťahuje armádu z Gruzínska - 16. novembra 2006 21:48
Ruská armáda sa predčasne začala sťahovať z gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi. Informovala o tom ruská agentúra Ria Novosti.
Rusko stiahne svoju posádku z Tbilisi ešte do konca tohto roka napriek tomu, že najskorší z termínov pre odsuny z Gruzínska bol stanovený na rok 2007. Ruský minister obrany Sergej Ivanov rozhodol o urýchlenom odsune v októbri uprostred diplomatickej roztržky s vládou v Tbilisi.
"Už si dlhšie nemôžem dovoliť nechať našu armádu v Tbilisi vďaka ¤múdrej¤ politike uskutočňovanej gruzínskymi lídrami," uviedol vtedy Ivanov.
Do 31. decembra Rusi stiahnu z Tbilisi celkovo 387 príslušníkov armády, okolo 100 kusov zariadení a hardvéru a zhruba 350 ton munície a iného majetku. Na presun budú potrebovať štyri vlaky. Časť vojenského vybavenia prevezú do susedného Arménska dva vlaky a ďalšie dva dopravia zvyšok do Ruska.
Skupina ruských dôstojníkov zostane v Tbilisi, odkiaľ bude koordinovať odsun ďalších ruských jednotiek z južného mesta Achalkalaki a zo západného mesta Batumi. Základňu Achalkalaki musia Rusi uzatvoriť do 1. októbra 2007 a základňu Batumi do 1. októbra 2008.
Rusko a Gruzínsko väzia v diplomatickej kríze od septembra, kedy Gruzínci nakrátko zatkli niekoľko ruských dôstojníkov a obvinili ich zo špionáže. Tento krok rozzúril Kremeľ natoľko, že prerušil s kaukazskou krajinou dopravné a poštové spojenia, deportoval stovky Gruzíncov a zakročil proti podnikom v Moskve, ktoré sú údajne prepojené na gruzínsku mafiu.
TASR |
| Izrael zmasakroval civilistov -
Pásmo Gazy zažilo najkrvavejší útok za posledné štyri roky. Izraelskí vojaci včera zrejme omylom ostreľovali obytnú časť palestínskeho mesta Bejt Chanun. Zabili najmenej 19 civilistov a 50 ďalších utrpelo zranenia. Väčšina obetí boli ženy a deti.
Moslimský svet útok šokoval a považuje ho za vojnový zločin. V Palestíne vyšli do ulíc tísicky ľudí a žiadali krvavú pomstu. Vládne hnutie Hamas vyhlásilo, že "Izrael musí byť vymazaný z mapy sveta" a avizovalo, že obnoví samovražedné atentáty v Izraeli.
Izraelská ministerka zahraničia Cipi Livniová označila stredajší incident za tragédiu a vyslovila poľutovanie nad smrťou civilistov. JANA SHEMESH, Tel Aviv
9. 11. 2006
|
| Azda prežijeme aspoň chvíľu bez vojny - El Hassan bin Talal
Princ El Hassan bin Talal hovorí, že na Blízkom východe žije v oku možného hurikánu. Strýko súčasného jordánskeho kráľa Abdulláha II. pre Pravdu na konferencii Fórum 2000 povedal aj to, že čo je zlé pre Židov, je zlé aj pre Arabov.
* Hovorievate, že hľadáme problémy tam, kde svieti slnko, ale nemáme odvahu pozrieť sa do tmavých kútov. Čo tým myslíte?
Len nedávno som sa vrátil zo sudánskeho Chartúmu. Pracujem tam od roku 1998. Snažíme sa zmierniť chudobu, pomáhať ľuďom s leprou. V roku 1998 Sudán nikoho nezaujímal. S istým údivom sledujem, ako zrazu svet objavuje Afriku a jej problémy. Teší ma to, ale na druhej strane je toto nadšenie tak trocha čudné. Frustruje ma, že ide skôr o slová, ale nijaké skutky. Všetko zostáva rovnaké. Keď som bol pred časom v Japonsku, pýtal som sa vtedajšieho premiéra Džuničira Koizumiho na to, ako by sa zmenil svet k lepšiemu, ak by jeho krajina bola stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Nedostal som uspokojivú odpoveď. Od 11. septembra 2001 všetci hovoria o demokracii, ale ľuďom sa nedá pomáhať zhadzovaním bômb.
* Ako teda?
Neexistuje globálna občianska spoločnosť. Neexistujú rovnaké riešenia. Hovorím však, že napríklad Blízky východ potrebuje vlastnú zamatovú revolúcii. Je to región, ktorý sa zmieta v kríze. Ak doň prinesieme svetlo, bude to mať pozitívny vplyv na celý svet. Myslím, že je potrebné výrazným spôsobom vytvoriť priestor na dialóg medzi krajinami Blízkeho východu a strednou a juhovýchodnou Európou. Za niekoľko rokov ste toho dosiahli skutočne veľmi veľa. My dnes bojujeme s nebezpečným spojením nacionalistických hesiel, náboženských výziev a chudoby. Riešenie problémov na Blízkom východe tak musí zahŕňať všetky aspekty.
* Sú tu však hráči, s ktorými sa len ťažko komunikuje. Sýria, Irán...
Komu však pomôže, ak ich budeme neustále tlačiť do kúta? Komu pomôže, ak nebudeme vôbec rokovať s Hamasom či Hizballáhom? Hamas získal väčšinu v demokratických voľbách. Viem, že je jednoduché dať niekoho na teroristickú listinu, ale oveľa ťažšie je niekoho z nej odstrániť. Nehovorte mi však, že sa to nedá.
* Aj oni však musia ukázať dobrú vôľu.
Tú musíme ukázať všetci. Mnoho vecí sa dá urobiť a stačí na ne dobrá vôľa. Potom sa môžeme ľahšie rozprávať, aj moslimovia, aj kresťania. Potom môžeme nájsť peniaze na opravu kostolov v Iraku, ale aj mešít. Aj také malé spoločné kroky vyrážajú zbrane z rúk extrémistom.
* Nie je to trocha idealistický pohľad?
Azda áno. Budem rád, ak prežijeme najbližšie chvíle bez toho, aby sa začala vojna s Iránom či Severnou Kóreou. Hovorí sa, že 21. storočie bude storočím Ázie. V akom zmysle? V tom, že sa tam povedie najviac konfliktov? Potrebujeme konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Ázii. Kto však zmení unilaterálne činy opäť na multilaterálne?
* Hovoríte o dialógu, ale opäť, prečo ho vôbec viesť s ľuďmi, ako je vodca Hizballáhu Hassan Nasralláh či iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád, ktorí hovoria o zničení celej krajiny, konkrétne Izraela?
Západné rozdelenie na radikálov a umiernených neplatí. Povedzme, že v Egypte je umiernený režim, ktorý je spojencom Západu. Obyčajní ľudia sa však nepýtajú na to. Ich zaujíma, či im to prinesie lepšíživot. Viete, ja na Blízkom východe žijem, žijem v oku možného hurikánu, nie som nejaký pozorovateľ. A zrazu sa tam dokonca hrajú karty s jadrovými zbraňami. Fakt je, že čo je zlé pre Izrael, je zlé aj pre Arabov. Konflikt môže zmiesť moju krajinu, moju rodinu, mňa. Otázka teda znie - chceme sa dostať na hranicu, keď už nebudú stačiť ani konvenčné sily a nastúpia atómové zbrane, alebo chceme riešiť bezpečnosť regiónu? Chceme úplné rozdrobenie systému a prepad do sektárskeho násilia radikálov, alebo riešenie nezamestnanosti, ktorá trápi desiatky miliónov ľudí, riešenie problému chudoby a vzdelávania? Tá voľba by predsa mala byť jasná.
* Takže základom je riešenie sociálnych otázok?
Hovoríme o etickom vládnutí, ale všetci by sme sa mali tak trocha pozrieť do zrkadla. Španielsko má problém s nelegálnymi imigrantmi, ale len Katalánsko potrebuje milión pracovných síl. Problém s prisťahovalcami sa dá vyriešiť s ľudskou dôstojnosťou. Je tu možnosť, aby dostali prácu, mzdu a neskôr aj penziu. Nezamestnaným budete darmo hovoriť o etickom vládnutí.
* Spomenuli ste, že krajiny strednej Európy môžu pomôcť Blízkemu východu. Ako?
Predovšetkým ste dôveryhodní pre obe strany. Aj pre Arabov, aj pre Židov. Môžete nám dať návody, ako budovať občiansku spoločnosť. Viete, ako spolupracovať s EÚ. Ako v prípade potreby hovoriť s úniou ako región jedným hlasom. To je veľmi dôležite. Tieto skúsenosti potrebujeme, lebo s tým stále máme problémy, a pritom je pre nás veľmi dôležité, aby sme vedeli komunikovať s EÚ. Je tu aj otázka rôznorodosti regiónu strednej a východnej Európy, s ktorou sa stretávame aj my na Blízkom východe. Nemáme od seba tak ďaleko. Veď tu máte Židov a v juhovýchodnej Európe žijú zase moslimovia. Viem, že máte svoje problémy, ale do istej miery ste oázou zmierenia. Dokázali ste vytvoriť kombináciu právnych noriem a túžby po vlastnej identite, ktorá je však založená na rešpektovaní iných. To je určite niečo, čo je zaujímavé aj pre nás. Ide o to známe získanie si sŕdc a myslí. Nedá sa donekonečna hovoriť, že len mŕtvy Arab je dobrý Arab alebo len mŕtvy Žid je dobrý Žid. Reakciou na to je len ďalšie násilie.
* Boli aj útoky z 11. septembra 2001 reakciou na niečo?
To bol strašný úder z jasného neba. Propaganda, ktorá sa naň nabalila, a ďalšie činy však konanie teroristov v mysliach mnohých ľudí ospravedlnili. V mysliach chudobných, zúfalých, bezmocných, ľudí bez budúcnosti. Samozrejme, rozmýšľajú nesprávne, ale vieme, že dnešný svet nie je spravodlivý a triumfujú v ňom len mocní a bohatí. Útok na Svetové obchodné centrum nás okrem toho postavil na dve opačné strany. Podľa Američanov ste teraz alebo s nimi, alebo proti nim. Ak to znamená chrániť ľudské práva tak, ako sme to v histórii videli od Chammurapiho zákonníka cez Magnu Chartu, Deklaráciu práv človeka a občana až po Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, tak som s nimi. Lebo vojna proti terorizmu sa nedá vyhrať len hrubou silou. Aj tá je potrebná, ale v konečnej podobe musíísťo jej kombináciu s bezpečnostnými opatreniami a snahami, ktoré prinesú lepšíživot ľuďom. Potrebujeme vládnutie pre ľudí, nie vlády pre vlády. Treba zmeniť celý systém. V druhej svetovej vojne išlo v Marshallovom pláne o vyhratie mieru. To potrebujeme aj teraz. Máme zákony vojny, ale nemáme zákony mieru.
* Zákony mieru?
Áno. Dnes máte všetko zasadené do nejakého rámca. Máme bezpečnostný poriadok, technologický poriadok, komunikačný poriadok, ale nemáme humanitárny poriadok.
* Aj tak sa však stále nájde niekto, kto bude všetko porušovať. Ste aktívny v Darfúre. Zomierajú tam ľudia a vyzerá to tak, že sudánska vláda sa tomu v zlom prípade len mlčky prizerá a v úplne najhoršom prípade to aj podporuje. Platí tu nejaký poriadok alebo naozaj len hrubá sila?
Nechcel by som hovoriť za sudánsku vládu, ale pravda je, že Darfúr by za istých okolností mohol byť dobrým príkladom, ako urobiť niečo poriadne. Práve tam by sa mohla uplatniť kombinácia, o ktorej som hovoril, a ktorá môže priniesť lepšíživot ľuďom. Treba tam samozrejme posilniť bezpečnosť, ale je nevyhnutné myslieť už aj na to, ako dostať k ľuďom vodu, ako budovať cesty. Fakt je, že sudánska vláda je vojenská vláda. Tak je to aj v mnohých iných afrických krajinách. To sa tiež nedá zmeniť len tak.
* Je pre vás ropa na Blízkom východe prekliatím či požehnaním?
Niekedy sa hovorí o diabolskej rope. Ale to je samozrejme uhol pohľadu. Situácia je veľmi zložitá. Vieme, že ropa tu nebude večne. Hľadáme alternatívne zdroje, ale zároveň sa snažíme zaistiť si čo najväčšiu časť z ropného koláča, ktorý ešte zostáva. Potom stojí otázka takto: Ide nám len o ropu alebo aj o ľudí, ktorí žijú vedľa ropných nálezísk? Ľudia vydržia veľa. Vydržia hlad, choroby, problémy s bývaním. Jedna vec sa však nedá vydržať príliš dlho. Je ňou nespravodlivosť. Či sa už deje pre nejakú okupáciu, alebo je len jednoducho zanedbávaná. Aj preto sa Blízky východ nedá zjednodušiť na konflikt medzi Arabmi a Izraelom. Arabi majú spory medzi sebou, Židia tiež. Všade žijú ľudia, ktorí sú zatiaľ menej dôležití ako ropa a zbrane. Raz mi jeden americký kongresman povedal: „Ľudia ako vy sú zlí pre obchod." Asi sa príliš starám o obyčajných ľudí.
***
El Hassan bin Talal (49)
Jeho kráľovská výsosť El Hassan bin Talal je strýkom súčasného jordánskeho kráľa Abdulláha II. Dlho bol korunným princom, ale jeho brat, kráľ Husajn, si krátko pred smrťou za nástupníka trónu vybral syna. Princ El Hassan bin Talal je v 42. generácii priamym potomkom proroka Mohameda. Je prezidentom Rímskeho klubu a zasadzuje sa za dialóg medzi náboženstvami.
Od 11. septembra 2001 všetci hovoria o demokracii, ale ľuďom sa nedá pomáhať zhadzovaním bômb.
Hovorí sa, že 21. storočie bude storočím Ázie. V akom zmysle? V tom, že sa tam povedie najviac konfliktov?
Foto popis| Princa El Hassana bin Talala často označujú za jedného z najliberálnejších arabských politikov.
Autor: Andrej Matišák, Praha
|
| „Tygri“ zabíjali. - Najmenej sto vojakov prišlo o život a ďalších asi 150 utrpelo včera zranenia pri výbuchu nálože na severovýchode Srí Lanky. Terčom mohutnej explózie sa stal konvoj srílanského námorníctva.
Najmenej sto vojakov prišlo o život a ďalších asi 150 utrpelo včera zranenia pri výbuchu nálože na severovýchode Srí Lanky. Terčom mohutnej explózie sa stal konvoj srílanského námorníctva v dedinke Digampathana, asi 190 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta. Podľa miestnej polície bombu odpálil tamilský samovražedný atentátnik. Nálož umiestnil do nákladného auta, ktorým potom vrazil do kolóny autobusov. Medzi obeťami sú okrem príslušníkov armády aj civilisti, pretože v okolí boli menšie obchodíky. Ranených do nemocníc previezli vrtuľníky. Niektorých vojakov explózia roztrhala na kusy. Pritom vojaci neboli ozbrojení, keďže sa mnohí vracali z dovolenky, alebo im práva začínala. Tygri oslobodenia tamilského Ílamu vedú už viac ako 20 rokov ozbrojený boj za samostatný štát tamilskej menšiny. Včerajší útok uskutočnili v čase, keď na ostrove japonský vyjednávač Jasuši Akaši rokuje s vládnymi predstaviteľmi o obnovení mierového procesu.
HN 16.10.2006
|
| Čína stavia na hraniciach s KĽDR plot z ostnatého drôtu - Čína začala na hraniciach s KĽDR vztyčovať plot z ostnatého drôtu, len dva dni po atómovej skúške. Podľa juhokórejskej tlače sa Čína pre stavbu plota rozhodla v obavách z masívneho prílevu utečencov z KĽDR, ktorých nebude schopná prijať.
Čína začala na hraniciach s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) vztyčovať plot z ostnatého drôtu. Prvý, asi dvadsaťkilometrový úsek plotu postavila pri pohraničnom meste Tan-tung. Informuje o tom pondelňajšie vydanie juhokórejského denníka Han-kjoreh. Čínska armáda začala stavať dva a pol metra vysoký plot v stredu, len dva dni po tom, čo Severná Kórea informovala o uskutočnení prvého testu jadrovej zbrane. Podľa juhokórejskej tlače sa Čína pre stavbu plota rozhodla v obavách z masívneho prílevu utečencov z KĽDR, ktorých nebude schopná prijať.
Čína podporila v Bezpečnostnej rade (BR) OSN prijatie sankcií proti severokórejskému režimu, na jej žiadosť však bola z rezolúcie vyškrtnutá zmienka o možnosti vojenského útoku. Peking takisto oznámil, že nebude kontrolovať všetky zásielky smerujúce z čínskeho územia do KĽDR, napriek tomu, že to rezolúcia BR vyžaduje.
HN 16.10.2006 |
| Izrael chce politické riešenie, tvrdí Livniová - 5. októbra 2006 8:43
V izraelskej politickej komunite panuje skoro úplný konsenzus vo veci spôsobu riešenia konfliktu s Palestínčanmi, povedala pre Pravdu Cipi Livniová, izraelská ministerka zahraničných vecí. Ako zdôraznila, iba fundamentalisti si myslia, že čas pracuje pre Izrael a že každý ďalší deň, ktorý uplynie bez likvidácie osád, je akýmsi izraelským víťazstvom. "Všetci ostatní si uvedomujú, že opak je pravda: čas pracuje proti nám," povedala.
Aké kroky považujete za nevyhnutné?
Nelegálne osady na obsadených územiach treba likvidovať. Bolo ich treba likvidovať už včera. Treba tak urobiť dnes a zajtra. To nie je akýsi dar Palestínčanom. Je to v záujme Izraela. V ďalšej perspektíve tieto územia aj tak nezostanú v našich rukách. Rozvíjať v nich židovské osady je mrhaním peňazí a energie.
Dosiahol Izrael v Libanone vytýčené ciele?
Vedeli sme, že výlučne vojenskými akciami Izrael nedokáže vyriešiť svoje problémy v oblasti. To sme si za nedávnej vojny v Libanone znovu uvedomili. Nemôžeme predsa napríklad vojenskými prostriedkami donútiť libanonskú armádu, aby zaujala pozície na juhu krajiny. Rovnako ako nemôžeme dosiahnuť zastavenie dodávok zbraní a vojenského materiálu. Bolo by to možné, iba ak by sme dobyli celý Libanon. To však nikto u nás nechce. Dobre si pamätáme ťažké straty počas 18 rokov nášho vládnutia v časti južného Libanonu. Ani vtedy sme však svoje ciele nedosiahli.
Vojna teda nezmenila situáciu?
Naša situácia je teraz lepšia ako pred 12. júlom, keď sa začali boje. Libanonská armáda konečne kontroluje juh krajiny. Sú tam vo väčšom množstve aj medzinárodné sily. Nepodarilo sa síce úplne zabrániť dovozu zbraní z Iránu a zo Sýrie, ale dodávky stratili legitimitu. Ďalšie zlepšenie situácie však Izrael môže dosiahnuť iba politickými prostriedkami. V spolupráci s arabskými vládami, ktorých záujmy sa v zásade zhodujú so záujmami Izraela alebo aspoň sa môžu s nimi dať do súladu. Ešte šťastie, že v súčasnosti takéto sily existujú. Patrí medzi ne libanonská vláda Fuada Senjoru, palestínsky predseda Mahmúd Abbás, egyptské, jordánske, saudskoarabské vedenie, ale aj niektoré krajiny v Perzskom zálive.
Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová vraj chce požiadať Izrael, aby podnikol konštruktívne kroky smerom k upevneniu postavenia palestínskeho prezidenta Abbása. Čo vy na to?
Myslím si, že v záujme pokroku v izraelsko-palestínskych vzťahoch by bolo dôležité iniciovať riešenie problému palestínskych utečencov. Podľa môjho názoru riešenie sa nájde v palestínskom štáte a v iných krajinách, ktoré budú ochotné prijať utečencov. S Izraelom v tomto prípade rátať nemožno. My prispejeme k riešeniu tým, že umožníme vzniknúť palestínskemu štátu. Bola by som rada, keby sme oblasť pásma Gazy mohli otvoriť vonkajšiemu svetu. Premenené na drobné zaistiť jeho obyvateľom slobodu pohybu po súši, po mori i vo vzduchu. Samozrejme, že s prihliadnutím na naše bezpečnostné potreby. Len čo sa podarí vyriešiť problém oslobodenia izraelského vojaka Gilada Šalita uneseného pred tromi mesiacmi, budem podporovať prepustenie veľkého počtu palestínskych väzňov. Mali by sme byť pri tom veľkorysí.
Podporujete myšlienku sýrskeho prezidenta Bašara Assáda týkajúcu sa možnosti obnovenia sýrsko-izraelských mierových rozhovorov?
Podľa mňa obnovenie mierových rokovaní so Sýriou nie je v súčasnosti aktuálne. V prvom rade preto, lebo teraz sa treba sústrediť na riešenie palestínskeho problému. Bolo by ťažké sústrediť sa na vyriešenie oboch problémov naraz. Druhým dôvodom, prečo ponuka Damasku nie je dnes aktuálna, je skutočnosť, že Sýria by mala predovšetkým prestať s podporou teroristických organizácií akými sú hnutia Hamas a Hizballáh. Máme informácie, podľa ktorých inštrukcie zakazujúce prepustenie uneseného Gilada Šalita prichádzajú z Damasku.
Cipi Livniová (1958) sa narodila v Tel Avive. Jej otec Ejtan Livni bol členom pravicovej odbojovej organizácie Etzel. V mladosti bola Livniová členkou hnutia Betar – mládežníckej organizácie strany Cherut. Ako 16-ročná sa zúčastnila na demonštráciách proti ústupu zo Sinaja a z Golanských výšin. Začiatkom 80. rokov pôsobila vo výzvednej službe Mosad. Je advokátka. Od roku 1999 je poslankyňou za stranu Likud. Od roku 2001 plnila rôzne funkcie vo vláde. Bola napríklad ministerkou spravodlivosti. Spolu s expremiérom Arielom Šaronom založila stranu Kadima a vo vláde premiéra Ehuda Olmerta ju vymenovali za ministerku zahraničných vecí.
Yehuda Lahav, Tel Aviv
|
| Japonsko potrestalo Pchjongjang ako prvé - SOUL, TOKIO Japonci prídu o severokórejské huby. Od včerajšej polnoci totiž platia sankcie, ktorými Tokio trestá Severnú Kóreu za jadrovú skúšku. Japonské prístavy museli opustiť všetky severokórejské lode, začal platiť zákaz dovozu všetkých tovarov a platí aj zákaz vstupu Severokórejčanov, okrem tých, čo v Japonsku žijú.
„Konanie Severnej Kórey je vážnou hrozbou pre mier a bezpečnosť našej krajiny i medzinárodného spoločenstva, a preto ho nemožno povoliť,“ zdôvodnil prijatie sankcií minister financií Kódži Omi. Japonsko zo Severnej Kórey dováža najmä potraviny: mušle, kraby a veľmi cenené huby macutake. Severokórejské lode sa potom domov vracajú s ojazdenými automobilmi, bicyklami či starými domácimi spotrebičmi.
Hoci sa Pchjongjang vyhrážal, že na sankcie odpovie tvrdými protiopatreniami, japonský parlament sankcie schválil. „Je zodpovednosťou vlády, aby zaistila bezpečnosť krajiny a jej obyvateľov a my urobíme všetko, čo na to treba,“ reagoval tajomník japonskej vlády Jasuhisa Šiozaki. Japonsko je prvou krajinou, ktorá po vykonaní jadrového pokusu potrestala stalinistický režim sankciami. Bezpečnostná rada zatiaľ k rozhodnutiu, ako odpovie na severokórejský jadrový test, nedospela, no podľa diplomatov je už veľmi blízko. Sankcie pravdepodobne budú prijaté podľa článku VII. Charty OSN, no s jasným vylúčením použitia sily. Hlasovať sa má o nich dnes.
„Nechcem povedať, že sme sa už dohodli, no veľa, veľa výrazných rozdielov sme už prekonali, k našej veľkej spokojnosti,“ povedal John Bolton, veľvyslanec Spojených štátov pri OSN.
O treste pre spoločného suseda v Pekingu rokovali aj Čína s Južnou Kóreou. „Obaja lídri podporujú prijatie potrebných a primeraných krokov Bezpečnostnou radou,“ povedal Song Min-sun, juhokórejský bezpečnostný poradca bez spresnenia, aké opatrenia Čína a Južná Kórea považujú za primerané. Podľa Songa sa však čínsky prezident Chu Ťintchao a jeho juhokórejský kolega Ro Mu-hjon zhodli na tom, že cieľom sankcií má byť návrat k rokovaciemu stolu. „Obaja lídri vyzvali Severnú Kóreu, aby dodržala svoj sľub o bezjadrovom Kórejskom polostrove, aby neurobila nič, čo zhorší situáciu a aby sa vrátila k šesťstranným rozhovorom,“ povedal Song.
Pchjongjang na rokovania o prípadných sankciách reagoval ďalšími vyhrážkami. „Nepriateľská politika Washingtonu proti KĽDR už prekročila tolerovateľnú hranicu a na Kórejskom polostrove prevláda nebezpečná atmosféra konfrontácie, pripomínajúca predvečer vojny,“ oznámila severokórejská štátna agentúra.
Jadrovú pokus Severnej Kórey sa ešte stále nepodarilo úplne potvrdiť. Prvý test zo vzoriek vzduchu, ktoré vzali americké lietadlá, nepreukázal žiadnu rádioaktivitu.
Nechcem povedať, že sme sa už dohodli, no veľa, veľa výrazných rozdielov sme už prekonali. Veĺvyslanec Spojených štátov pri OSN John Bolton
Autor: (svk, REUTERS)
|
| V Iraku zomiera viac civilistov, ako v invázii spojencov - WASHINGTON, PARÍŽ Od invázie spojeneckých jednotiek vedenej Američanmi (2003) zahynulo viac ako 650-tisíc irackých civilistov.
„V Iraku dnes zomiera viac Iračanov, ako v období pred inváziou v marci 2003," uviedol hlavný autor najnovšej štúdie doktor Gilbert Burnham z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health v Baltimore. Podľa amerických a irackých zdravotníkov sa v roku 2004 odhadovala bilancia násilia v Iraku na 100-tisíc mŕtvych civilistov. Najnovšie údaje zahŕňajú obdobie až do tohtoročného júla.
Autori spomínanej štúdie odhadujú, že 601-tisíc obetí zahynulo pri násilných akciách. Z toho vo viac ako polovici prípadov sa stali obeťami streľby. Koaliční vojaci sa pritom podieľajú na usmrtení 31 percent irackých obetí. Napriek neustálemu tvrdeniu Washingtonu, že situácia je pod kontrolou, stále narastá počet obetí násilností. Úmerne s ňou rastie v krajine aj úmrtnosť. Zatiaľ čo do okupácie Iraku pripadalo na každých 1 000 obyvateľov 5,5 úmrtí ročne, po jej skončení je to už 13,3 úmrtí. Podobná miera úmrtnosti je bežná vo vojne.
„Vzhľadom na dĺžku irackého konfliktu a na počet obyvateľov, ktorých sa násilie týka, je to, čo sa týka ľudských strát, jeden z najničivejších medzinárodných konfliktov 20. a 21. storočia," tvrdí doktor Roberts z Univerzity Johnsa Hopkinsa.
Presný počet mŕtvych Iračanov je napriek úsiliu odborníkov veľmi ťažké získať. Aj najnovšia štúdia preto vyvolala rozporné reakcie. „Tých 650tisíc je príliš vysoké číslo," povedal o novej štúdii Anthony Cordesman z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone. Autori dokumentu sa však obhajujú tvrdením, že poznatky získali z prieskumu uskutočneného chodením od domu k domu a nie na základe rátania počtu tiel alebo informácií z médií. V Burnhamovej štúdii výskumníci zozbierali od mája do júla 2006 údaje zo vzorky 1 849 irackých domov a dovedna 12 801 miestnych obyvateľov. Na porovnanie - súkromná skupina nazývaná Iraq Body Count hovorí o 44-tisíc až49-tisíc obetiach z radov irackých civilistov. Ich údaje sa však zakladajú na informáciách z médií.
***
Civilné obete konfliktov
Vojna vo Vietname - 3 milióny
Kongo - 4 milióny
Východný Timor - 200-tisíc
Sudán (Darfúr) - 200-tisíc (za 31 mesiacov pokračujúceho konfliktu)
Irak - 655-tisíc
Autor: (ta, REUTERS, ČTK)
|
| Arabi nezaspávajú s nenávisťou k Amerike - James Zogby na vlastnej koži pocítil nárast nenávisti k Arabom v Amerike po 11. septembri 2001. Spolupracovník bývalého amerického prezidenta Billa Clintona tvrdí, že demokraciu nemôžeme len tak niekam dosadiť. Pravde poskytol rozhovor na konferencii Fórum 2000 v Prahe.
* Nebudem asi tvrdiť nič nové, ak poviem, že po 11. septembri 2001 nie je arabská menšina v Amerike tou najobľúbenejšou. Viete si predstaviť arabského prezidenta v Bielom dome?
(Smiech) Ale áno. Pred 11. septembrom sme k tomu boli dokonca pomerne blízko.
* Naozaj?
Bývalý vodca demokratickej väčšiny v Senáte George Mitchell bol z matkinej strany arabského pôvodu. Keby na Billa Clintona nevyvíjali veľký nátlak ženské skupiny, stal by sa aj ministrom zahraničných vecí (Clintonovou šéfkou diplomacie bola Madeleine Albrightová). A bol by to aj skvelý prezident USA. Samozrejme, pre kohokoľvek z arabskoamerickej komunity, kto by chcel kandidovať, by bolo kľúčové, aby kandidoval ako Američan. Nielen ako Američan arabského pôvodu.
* Zmenil útok na dvojičky Arabov žijúcich v USA? Myslím skôr vnútorne, nielen vonkajšími okolnosťami?
Nie výrazne inak ako ostatných Američanov. Problémom bolo, že za šokom a bolesťou, ktorú prežívali, hoci netvrdím, že všetci, nastúpil strach. Poznám to aj sám. Traja muži išli do väzenia, lebo sa mi vyhrážali smrťou a jedného stále hľadá FBI. Niektorí ľudia sa zrazu nepriznávali k tomu, že sú Arabi. Iní zase hrdo tvrdili, že sú Arabi a sú súčasťou Ameriky a nie sú žiadni teroristi. Veci sa však už trocha upokojili a našťastie nenastali žiadne skutočne významné zmeny. Amerika je stále Amerikou a Arabi žijúci v nej tam aj patria.
* Prispela k nežičlivej atmosfére, hoci nechtiac a nepriamo, aj administratíva prezidenta Georgea Busha?
Niektoré prezidentove vyjadrenia boli zlé. Použil napríklad termín islamofašizmus. No verím, že užto nikdy neurobí. Problémy, ktoré po 11. septembri vznikli, nám trocha paradoxne aj pomohli. Ukázali nám, že vieme riešiť aj nepríjemné situácie. Nie je to jednoducho také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Keď Bush hovoril o islamofašizme, moslimskej komunity sa zastal židovský senátor. To je dobrá správa.
* Moslimský svet verzus západný svet. Môžeme si rozumieť?
Definujeme sa prostredníctvom stereotypov. Pozrite sa na tú debatu o závojoch moslimských žien v Británii. To je hlúpe. Ak nejaká moslimská skupina povie, že žena nosí závoj, lebo je to súčasť náboženstva, ja poviem, že poznám veľa moslimských žien, ktoré sú oddané svojmu náboženstvu, ale závoj nenosia. Bývalý minister zahraničných vecí Jack Straw povedal, že by privítal, ak by ženy závoj nenosili, lebo sa tak separujú od komunity. Nepovedal, že je to zlé. Je to normálny príspevok do debaty o tom, ako spolunažívať. Nemôžeme dovoliť, aby islam definovali jeho zarytí nepriatelia ani jeho extrémistické krídlo. Rovnako nemôžeme dovoliť, aby napríklad Spojené štáty definovali teroristi ani konzervatívna bigotná pravica. Tak nemôže prebiehať žiadny dialóg. Potom prehrávame.
* Takže priestor musí dostať niekto iný, nie extrémisti.
Väčšina Arabov nezaspáva a nevstáva s myšlienkami na to, ako veľmi nenávidia Ameriku a Izrael. Večer myslia na svoje deti, ráno na svoju prácu a cez deň na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. To ich skutočne zaujíma a hovoria o tom aj naše prieskumy verejnej mienky. Západ a moslimský svet sa však nevnímajú navzájom cez normálnych ľudí. A vždy keď sa už k niečomu blížime, na jednej alebo druhej strane sa nájde niekto, kto s radosťou otrávi naše vzťahy, lebo mu to vyhovuje.
* Nie sú však často moslimské reakcie na všetko, čo sa týka ich komunity, neprimerané? Veľká kritika sa zdvihla napríklad pri vytváraní profilu možného teroristu, ktorým mal byť moslimský muž. Nedá sa však poprieť, že práve takíto ľudia spáchali väčšinu teroristických útokov. A tak si ich logicky viac všímajú na letiskách, viac ich prehľadávajú.
Vyrábať takéto profily je, ako keď vás prinútia si zobrať zlý úver. Keď robíte takýto profil, zastrelíte brazílskeho chlapca. V Amerike 40 percent ľudí vyzerá tak, že sa do toho profilu hodia. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti nemôže byť profil založený na rasovej alebo etnickej príslušnosti ale rasová alebo etnická príslušnosť môže byť súčasťou profilu. Takže to nemôže byť niekto len preto, že má tmavšiu pleť, ale preto, že vyzerá podozrivo. Ale podozrivo môže vyzerať aj niekto, kto má svetlú pleť. Hľadáme ihlu v kope sena a ten stoh si ešte zväčšujeme. Tak sa to nedá robiť.
* Ako však účinne bojovať proti Al-Kajdá a ďalším militantom?
Ak sme sa už dali na vojnu, musíme byť úspešní. Afganistan je stále bezpečným útočiskom radikálov. Aby toho nebolo dosť, vytvorili sme im ešte bezpečnejšie útočisko v Iraku. Musíme ich dokázať poraziť na bojovom poli, ale aj riešiť ekonomické a sociálne problémy v spomenutých krajinách, ale aj ďalších. To sa nedá oddeliť. No Irak bola aj tak hlúposť. Keby sme zdroje, ktoré sme tam použili, smerovali do Afganistanu, dnes by sme už dávno nebojovali proti Talibanu.
* Zahŕňa riešenie ekonomických a sociálnych problémov moslimského sveta aj nástup demokracie?
Demokracia nie je ideológia, je to sociálna štruktúra. Tá si vyžaduje spoločenský vývoj. Nedá sa len tak dosadiť, kde si zmyslíme. V Afganistane napríklad hovoríme o kmeňovej spoločnosti. Podobne v Saudskej Arábii. Mal som tam stretnutie s princom a ďalšími lídrami a bavili sme sa o voľbách. Zástupca jedného kmeňa povedal, že je to dobrá vec. Z druhého kmeňa mu oponovali, že je to dobrá vec pre neho, lebo je z veľkého kmeňa a všetko vyhrá. Hovoríme o úplne odlišnej spoločenskej štruktúre. Môžeme rozprávať o ľudských právach či občianskej spoločnosti ale nemôžeme ich len tak prinútiť, aby preskočili niekoľko historických stupňov. Boli by sme ako Mao Ce-tung. Je tu ešte aj náboženská otázka. Princ mi povedal, že v nebi nepotrebujú žiadne hlasovanie. To však neznamená, že islam je nezlučiteľný s demokraciou. S demokraciou by pred tisíc rokmi malo problém aj kresťanstvo. A z hľadiska sociálnej štruktúry sa Saudská Arábia nachádza tisíc rokov v minulosti.
***
James Zogby
je zakladateľom Arabsko-amerického inštitútu a patrí k najznámejším americkým expertom na arabský svet a Blízky východ. V roku 1993 ho po podpísaní palestínsko-izraelskej dohody vo Washingtone viceprezident Al Gore poveril vedením iniciatívy Budovatelia mieru. Tá mala zabezpečiť americké investície zo súkromného sektora na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy. Zogby pravidelne vystupuje v amerických aj svetových médiách.
Traja muži išli do väzenia, lebo sa mi vyhrážali smrťou, a jedného stále hľadá FBI.
S demokraciou by pred tisíc rokmi malo problém aj kresťanstvo.
Foto popis| James Zogby tvrdí, že aj po 11. septembri je Amerika stále Amerikou a patrík nej aj arabská menšina.
Foto autor| FOTO PRAVDA: ANDREJ MATIŠÁK
Autor: Andrej Matišák, Praha
|
| Francúzi a Turci sa prú o dejiny - PARÍŽ Najstrašnejšia kapitola dejín rozpadu Osmanskej ríše sa znova otvára. Dolná komora francúzskeho parlamentu včera prebrala k životu prízrak minulosti. Schválila návrh zákona, podľa ktorého popieranie genocídy Arménov zo začiatku minulého storočia má byť trestným činom.
„Vari genocída spáchaná za prvej svetovej vojny je menej závažná ako tá, ktorá bola spáchaná za druhej svetovej vojny?" dôvodil poslanec vládnej strany Philippe Pomezec. Nový zákon, ktorý nadobudne platnosť, iba ak ho schváli aj Senát a podpíše prezident, vyrubuje za popieranie arménskej genocídy rovnaký trest, aký platí pre takzvanú osvienčimskú lož. Za popieranie genocídy Židov hrozí vo Francúzsku rok väzenia a pokuta 45-tisíc eur.
Francúzska vláda prijatie zákona nepodporila. „Politici by nemali písať dejiny," dohovárala poslancom ministerka pre európske záležitosti Catherine Colonnová. Vládne strany však nechali na svedomie svojich poslancov, ako budú hlasovať o návrhu opozičných socialistov. Pred blížiacimi sa voľbami totiž všetky politické sily vo Francúzsku kalkulujú s podporou vplyvnej polmiliónovej arménskej menšiny.
Paríž hodil rukavicu Ankare práve v deň, keď Turci s rozpakmi prijali správu o udelení Nobelovej ceny za literatúru Orhanovi Pamukovi. Ten sa iba nedávno zodpovedal pred tureckým súdom za slová o vyvraždení milióna Arménov v roku 1915. Veľká časť Turkov Pamukove ocenenie neoslavuje, lebo podľa nich ho dostal za politické postoje a nie za literárne dielo.
Turecko neuznáva, že by počas prvej svetovej vojny na jeho území zahynul milión, či dokonca pol druha milióna Arménov. Ankara síce pripúšťa, že ich nebolo málo, podľa nej sa však stali obeťami občianskych nepokojov a nie štátom riadenej genocídy. Spochybňovanie tejto oficiálnej verzie dejín sa v Turecku zvyčajne končí pred súdom.
Ankara varovala Paríž pred ochladením vzťahov. „Turecko nestratí vôbec nič, Francúzsko však stratí nielen Turecko, ale aj kus samého seba," vyhlásil šéf tureckej diplomacie Abdullah Gül.
Turecký parlament sa chystá posúdiť návrh zákona, podľa ktorého by bolo trestné popieranie Francúzmi páchanej „genocídy" v Alžírsku v čase jeho koloniálnej poroby. Francúzski podnikatelia sa obávajú bojkotu ich tovaru v Turecku. Francúzsky vývoz do Turecka dosiahol minulý rok hodnotu takmer päť miliárd eur. „Nemôžem povedať, že to nebude mať dôsledky," pripustil turecký minister hospodárstva Ali Babacan.
***
Francúzsko stratí nielen Turecko, ale aj kus samého seba.
Abdullah Gül, turecký minister zahraničných vecí
Autor: (ik, REUTERS |
| Pchjongjang sa vyhráža, svet ustupuje - NEW YORK V hre o trest pre Severnú Kóreu svet ustupuje. Po silnom odpore Číny k tvrdým sankciám Spojené štáty predložili miernejší návrh rezolúcie, Peking však žiada ešte ubrať.
„Možno povedať, že potrestanie nie je cieľom," vyhlásil k navrhovaným opatreniam Bezpečnostnej rady OSN Liou Ťian-čchao, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Ešte v utorok čínsky veľvyslanec pri OSN pritom tvrdil, že Severná Kórea bude musieť čeliť „trestajúcim akciám".
Spojené štáty v reakcii na odpor Číny a Ruska k príliš tvrdému potrestaniu severokórejského režimu zmiernili svoj predchádzajúci návrh rezolúcie. Pekingu sa však stále nepozdávajú niektoré body. Nesúhlasí napríklad s návrhom možnosti inšpekcií nákladu smerujúceho do a odchádzajúceho zo Severnej Kórey. Čína i Južná Kórea sa obávajú, že takéto inšpekcie by mohli vyprovokovať zo strany Severnej Kórey vojenskú akciu a ani jeden z nich nechce túto možnosť riskovať.
Veľmoci sa rozchádzajú aj v názore na vynútiteľnosť sankcií. Podľa návrhu Spojených štátov s podporou Japonska by mala byť prijatá rezolúcia podľa článku VII Charty OSN. V praxi by to znamenalo, že na vynútenie dodržiavania postihov môže svet použiť i vojenskú silu. Čína, ale aj Južná Kórea vojenské riešenie jednoznačne odmietajú a nechcú pripustiť ani len teoretickú možnosť.
USA by chceli, aby o ich návrhu Bezpečnostná rada hlasovala už dnes, Čína je za ďalšie rokovania. Japonsko už v stredu prijalo vlastné sankcie, ktoré napríklad zakazujú dovoz akéhokoľvek tovaru zo Severnej Kórey.
Musí ich však ešte schváliť japonský parlament. Pchjongjang však už zákonodarcov v Tokiu varoval. „Prijmeme silné protiopatrenia," vyhlásil Song Il-ho, severokórejský diplomat, ktorý má na starosti normalizáciu vzťahov s Japonskom. „Ak budete pozorní, ich obsah vám bude jasný. Nikdy nepoužívame prázdne slová," povedal Song.
***
|
| Solana varuje pred občianskou vojnou na palestínskych územiach - Vysoký predstavitež Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana dnes varoval pred eskaláciou konfliktu na palestínskych územiach.
úplné znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=388
|
| Európski ministri obrany sa dohodli na pomoci libanonskej armáde a polícii - Ministri obrany krajín Európskej únie sa na záver dvojdňovej schôdzky v severofínskom Kittilä dohodli na poskytnutí pomoci Libanonu s cieľom zlepšiť jeho bezpečnostný sektor, vrátane asistencie pri výcviku vojakov, pohraničnej stráže a príslušníkov policajných zložiek.
úplné znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=385
|
| Turecko musí zlepšiť slobodu prejavu, upevniť vzťahy s Cyprom a ovládnuť armádu - Turecko musí zlepšiť slobodu prejavu, otvoriť svoje prístavy grécko-cyperským lodiam a lietadlám a presunúť mohutnú armádu pod civilnú kontrolu, vyhlásil komisár Európskej únie pre rozširovanie Olli Rehn.
Úplné znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=383 |
| Moskva chystá odvetu, začína s blokádou Tbilisi - MOSKVA, TBILISI Rusko ruší dopravné a poštové spojenie s Gruzínskom. Moskva tak reaguje na nedávne zatknutie a následné obvinenie zo špionáže štyroch dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky v Tbilisi.
„Prerušenie sa týka akýchkoľvek poštových kontaktov oboch krajín, leteckého, cestného, železničného a námorného spojenia," citujú ruské agentúry zo stanoviska ministerstva dopravy a informačných technológií a spojov. Už v pondelok zrušila letecká spoločnosť Aeroflot večernú linku do Tbilisi.
Medzitým v pondelok Gruzínsko odovzdalo ruských dôstojníkov zástupcovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Gruzínsky prokurátor každému dôstojníkovi prečítal vyhlásenie, podľa ktorého aj naďalej trvá obvinenie zo špionáže a platí rozhodnutie o vyhostení bez možnosti vrátiť sa do Gruzínska. Gruzínsky šéf diplomacie Gela Bežuašvili potom formálne odovzdal dôstojníkov belgickému rezortnému kolegovi Karlovi De Guchtovi, ktorý je výkonným predsedom OBSE. Ešte večer mali Rusi odletieť do Moskvy.
Rozhodnutie Moskvy uvaliť hospodársku blokádu prišlo v čase, keď v Tbilisi padlo rozhodnutie odovzdať zatknutých ruských dôstojníkov zástupcovi OBSE. „Vrátime ich do Ruska a budú zbavení obvinenia zo špionáže," reagoval na rozhodnutie Gruzínska Michail Jevstasjev, hovorca OBSE vo Viedni. „Ide o domnelý špionážny prípad. Niet dôkazov. Nemôže byť ani reči o ich uväznení," povedal pre AP Jevstasjev. Otázkou ostáva, či sa v Moskve rozhodli pre hospodársku blokádu Gruzínska aj napriek odovzdaniu dôstojníkov OBSE, alebo o tom ešte nevedeli. Ak sa nič nezmení, opatrenia Moskvy začnú platiť v utorok v noci.
Vedenie železníc už rozhodlo, že ruší nákup náhradných dielcov do elektrických rušňov za približne sto miliónov rubľov. Podľa ich prezidenta Vladimira Jakunina možno ich v Rusku kúpiť lacnejšie. „Chceli sme však pôvodne pomôcť gruzínskym podnikom," tlmočil v pondelok rozhodnutie vedenia ruských železníc.
Ruská pošta zastavuje všetky finančné prevody do Gruzínska. Podľa znalcov pomerov je to úder predovšetkým proti množstvu gruzínskych podnikateľov operujúcich na území Ruska.
***
Izolácia Gruzínska nie je riešenie.
Karel De Gucht, výkonný predseda OBSE
Autor: (ta, REUTERS) Pravda 3.10.2006
|
| Siniura: Vojenské riešenia konfliktov sú morálne neprijateľné. - Štrasburg 27. september (TASR) - Najnovšie udalosti v Libanone a Iraku ukázali, že vojenské riešenia konfliktov sú morálne neprijateľné a nie sú skutočnými riešeniami. Rovnako neúspešné sú čiastočné a jednostranné kroky. Vyhlásil to dnes vo svojom vystúpení pred členmi Európskeho parlamentu libanonský premiér Fuád Siniura.
"Nastal čas na to, aby sa medzinárodné spoločenstvo s odhodlaním snažilo o spravodlivý a trvalý mier na Blízkom východe. Posledné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN nesplnilo naše očakávania a nevenovalo sa množstvu kľúčových problémov na Blízkom východe," zdôraznil šéf libanonského kabinetu.
Medzinárodné spoločenstvo musí byť kreatívne a proaktívne, pričom nemožno stále obviňovať terorizmus zo všetkých problémov v regióne, tvrdí Siniura. "Môžem vás uistiť, že mnohé z týchto problémov majú pôvod v nespravodlivosti, útlaku, ekonomickom úpadku a zúfalstve," vyhlásil libanonský predstaviteľ, ktorý súčasne vyzdvihol potrebu vzájomného rešpektu a porozumenia medzi kultúrami a náboženstvami.
Aj napriek existencii fundamentalistických ideológií vedúcich ku konfliktom medzi kultúrami a náboženstvami, nechce byť prevažná väčšina moslimov na celom svete podľa Siniuru izolovaná od ostatného sveta, odmieta násilie, nechce zastrašovať, či byť zastrašovaná.
Libanonský predstaviteľ tvrdí, že blízkovýchodný región je príkladom nestability a Európa môže zohrať "jedinečnú rolu" v tejto oblasti. Finančná pomoc vo výške 900 miliónov dolárov, ku ktorej sa zaviazalo medzinárodné spoločenstvo na augustovej darcovskej konferencii v Štokholme - vrátane 120 miliónov eur prisľúbených Európskou komisiou a členskými krajinami EÚ - je prvým krokom pri dlhotrvajúcej rekonštrukcii Libanonu.
Siniura obvinil Izrael zo systematickej deštrukčnej kampane voči Libanonu a vyzval na okamžité stiahnutie zvyšných izraelských jednotiek z južnej časti krajiny.
Šéf libanonského kabinetu pripomenul, že jeho krajina očakávala tento rok šesťpercentný hospodársky rast, po konflikte medzi hnutím Hizballáh a Izraelom je však na pokraji hlbokej recesie, keď tisíce ľudí stratili prácu.
|
| Česká tlač o útokoch: Prečo sme cieľom? - MFD: Prečo útoky v Česku? A práve v Prahe?
Praha 25. septembra (TASR) - Prečo by sa Praha mala stať cieľom teroristov? Tá najjednoduchšia odpoveď bezpečnostných expertov je: pretože pri masívnom počte útokov, ku ktorým v súčasnosti vo svete dochádza, na každú krajinu príde niekedy rad, konštatuje v analýze český denník Mladá fronta Dnes (MFD).
Jej autor Jakub Pokorný však dopĺňa aj ďalšie argumenty: ČR je spojencom USA a členom NATO. Vyslala misie do Iraku i Afganistanu. Z pohľadu moslimov je "krajinou bezvercov". Navyše je česká zahraničná politika otvorene silno proizraelská. V Prahe tiež sídli Rádio Slobodná Európa, ktoré vysiela aj do moslimských krajín. Hlavné mesto je cieľom množstva turistov a pýši sa významnými židovskými pamiatkami. O víkendu tiež židovská obec oslavovala príchod židovského Nového roku.
Proti útoku však hovoria rovnako presvedčivé fakty: moslimskému svetu ČR splýva so Západom, zvykne Česko zaradiť niekde do bývalej Juhoslávie, v najlepšom prípade si pamätá Československo. V Česku neexistuje frustrovaná prisťahovalecká moslimská komunita ani moslimská štvrť, kde by sa ukryli potenciálni atentátnici. Zoznam krajín, ktoré majú misie v Iraku a Afganistanu, je dosť dlhý. A proti útokom hovorí aj skutočnosť, že podozriví ľudia z Blízkeho východu údajne Česko používali ako miesto pre svoje tajné schôdzky, veď tu veľa Arabov absolvovalo vysokú školu, dodáva MFD.
LN: Cieľom sme preto, lebo sme
Pri úvahách o tom, prečo by sa Česko malo stať cieľom teroristického útoku, nesmieme byť etnocentrickí. Podľa komentára českých Lidových novín (LN) informácie o ohrození Prahy síce boli konkrétne, ale napriek tomu je možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že väčšina chlapíkov, ktorí sú ochotní niekde odpáliť bombu, o Česku nikdy nepočula.
Ten útok by sa neodohral preto, že niekto by chcel terorizovať práve Čechov, ale bol by to primárne odkaz niekomu inému, asi USA, Európe ako celku a možno aj Izraelu.
Terčom sme preto, pretože sme, pretože sa nachádzame v istom priestore. A to, či máme vojakov v Iraku alebo v Afganistane, alebo že hostíme rozhlasovú stanicu Slobodná Európa, je jedno. Možno sa to hodí ako zdôvodnenie, ale primárny motív to nie je. A ani nemá zmysel hľadať racionálne zdôvodnenie týchto činov, za ktorými stojí veľmi malý počet ľudí.
Musíme si predovšetkým na túto eventualitu zvyknúť, podobne ako Američania, Briti, Francúzi... To neznamená vzdať sa svojich slobôd a žiť v strachu, ale rátať s možnosťou, že aj my môžeme byť obeťou, pretože niekto má pocit, že svet je voči nemu nespravodlivý alebo že nie je podľa jeho gusta, konštatujú záverom LN.
TASR |
| Islamské somálske milície strieľajú na demonštrantov - KISMAAYO 25. septembra (SITA/AFP/AP) - Príslušníci somálskych islamských milícií spustili v pondelok v prístave Kismaayo streľbu proti demonštrantom, ktorí protestovali proti prevzatiu kontroly v prístave militantmi.
Kismaayo je kľúčovým prístavom ležiacim na juhovýchod od metropoly Mogadišo. Až do nedele ho kontrolovali ozbrojenci zo Spojenectva údolia Džubá, v nedeľu večer ho však obsadili bojovníci z Najvyššej islamskej rady Somálska (SICS), islamskej militantnej organizácie, ktorá má pod kontrolou už celý sever krajiny.
Proti obsadeniu prístavu protestovali tisícky miestnych, po útoku na demonštrantov najmenej štyria z nich zahynuli a ďalší traja boli zranení, tvrdí agentúra AFP. Podľa agentúry AP boli pri streľbe zranené aj najmenej dve deti. "Je to al-Kájda a my ich tu nechceme. Nie sú veriaci, sú to teroristi," povedal pre AFP jeden z demonštrantov.
Somálski islamskí radikáli chcú postupne v celej krajine zaviesť právo šaría založené na interpretácii Koránu radikálnou vetvou islamu. V posledných mesiacoch zakázali islamskí radikáli na území, ktoré ovládajú, akúkoľvek živú hudobnú produkciu, ako aj premietanie západných filmov. Tvrdia, že trest smrti udelia každému somálskemu moslimovi, ktorý sa nebude pravidelne päťkrát denne modliť.
Začiatkom mesiaca islamskí radikáli zakázali akékoľvek podnikanie a cestovanie v čase modlitieb. Moslimovia sa pritom modlia päťkrát denne. "Zakazujeme podnikanie a osobnú dopravu v čase modlitieb. To je náboženská povinnosť a my ju zavedieme," vyhlásil šejk Mowliid Ahmed z SICS. "Ak je táto spoločnosť islamská a táto krajina ak je islamská, každý, kto toto nariadenie poruší, musí byť potrestaný. Dodržiavanie tohto nariadenia si budeme vynucovať silou, nebudeme sa zdráhať to spraviť," dodal.
SITA
|
| Somálsko. - Somálsky prezident Abdullahi Jusuf prežil včera pokus o atentát. Silná nálož, ktorá ho mala zabiť, vybuchla krátko po tom, čo jeho ozbrojená kolóna opustila budovu dočasného parlamentu v meste Baidoa. Pri výbuchu zomrelo najmenej 11 ľudí. Nie je vylúčené, že za útokom sú teroristi napojení na Al-Kajdá. Teroristi útočili deň po vražde talianskej misionárky.
(REUTERS) 19.09.2009
|
| Bonyaratklin: Prevrat bol nevyhnutný. - 20. septembra 2006 8:30
Vojenský prevrat v Thajsku bol nutným krokom v záujme odstránenia korupcie a vážnej nejednoty v thajskej spoločnosti, ktoré vytvoril zvrhnutý premiér Thaksin Šínavatra. V televíznom prejave to uviedol hlavný armádny veliteľ generál Sondhi Bonyaratklin, ktorému po utorkovom prevrate zverili právomoci premiéra.
Armáda s tankami obkľúčila úrad vlády v Bangkoku, obsadila televízne stanice a vyhlásila dočasnú vládu lojálnu kráľovi Bhumibolovi Adulyadejovi. Prevzala moc bez jediného výstrelu.
Generál upresnil, že organizátori puču nemajú v úmysle udržať moc vo svojich rukách a vyzval obyvateľov, aby zostali pokojní. Zároveň im vyjadril podporu.
"Vrátime všetku moc do rúk národa tak skoro, ako to bude možné," uviedol.
Bonyaratklin predniesol svoj prejav pred obrovským portrétom thajského kráľa a kráľovnej, v spoločnosti vojenských veliteľov a šéfa polície.
V prvom verejnom vystúpení generál zopakoval predchádzajúce stanoviská, podľa ktorých novovytvorená Rada administratívnej reformy zrušila ústavu. Ako dodal, politika Šínavatru spôsobila vážne trhliny, ktoré je potrebné napraviť.
Generál Bonyaratklin patrí medzi verných spojencov kráľa.
Rodina a blízki priatelia zvrhnutého premiéra Šínavatru medzitým podľa informácií miestnych médií utiekli z krajiny.
Šínavatra, ktorý sa zúčastňuje na zasadaní 61. Valného zhromaždenia OSN, vyhlásil v utorok z New Yorku vo svojej krajine výnimočný stav a zrušil svoj utorkový prejav na pôde VZ OSN.
TASR |
| India a Pakistan obnovia rozhovory o Kašmíre - Na obnove mierových rokovaní o Kašmíre na ministerskej úrovni sa v sobotu dohodli India a Pakistan. Rozhodnutie oznámili indický premiér Manmóhan Singh a pakistanský prezident Parvíz Mušaraf po schôdzke počas summitu Hnutia nezúčastnených, ktorý sa skončil v Havane. Rozhovory, ktoré odštartovali v januári 2004, prerušili júlové bombové útoky na vlaky v indickom Bombaji. Zahynulo pri nich takmer 200 ľudí.
(čtk) |
| Sudán odmieta mierové jednotky OSN. - Sudánsky prezident Omar al-Bašír v sobotu jednoznačne vylúčil možnosť vyslania mierových jednotiekOSN do Darfúru. Svoj nesúhlas tlmočil na tlačovej konferencii počas summitu Hnutia nezúčastnených v Havane. Bezpečnostná rada OSN 31. augusta odhlasovala vytvorenie medzinárodných mierových jednotiek pre nepokojný západosudánsky región. Zároveň však rozhodla, že vojaci Spojených národov odcestujú do Darfúru až po schválení ich pôsobenia sudánskou vládou v Chartúme.
(tasr) |
| V irackom Kirkúku zabíjali bomby. - BAGDAD - Najmenej 20 obetí a viac ako 60 zranených si vyžiadali tri bombové útoky, ktoré včera postihli iracký Kirkúk. Samovražedný útočník narazil automobilom do budovy miestneho súdu, v blízkosti ktorého je aj sídlo strany irackého prezidenta Džalal Talabáního Vlastenecký zväz Kurdistanu. Pri tomto incidente zomrelo najmenej 18 ľudí a 55 sa zranilo.
CTK |
| Srí Lanka - Vojnové lode a bojové lietadlá ozbrojených síl Srí Lanky potopili pri východných brehoch ostrovnej krajiny v Indickom oceáne plavidlo ozbrojencov hnutia Tigri oslobodenia tamilského ílamu a usmrtili pritom najmenej 15 povstalcov.
18.09.2006 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
