Slovensky English

	Orbán: Dokážeme financovať svoje projekty, trebárs aj úverom z Ázie - Maďarsko je stabilnou krajinou a všetko, čo vláda naplánovala na nadchádzajúcich desať rokov, si dokáže financovať aj z vlastných zdrojov. Vyhlásil to v piatok v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po štvrtkovom (19. 11.) mimoriadnom videosamite Európskej únie (EÚ), ktorého témou bol aj spor Bruselu s Poľskom a Maďarskom v otázke rozpočtu Únie. Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ nedosiahli pokrok v spore s uvedenými krajinami, ktoré zablokovali sedemročný rozpočet EÚ a naň naviazaný ozdravný plán po koronakríze, čo znamená finančný balík v hodnote 1,8 bilióna eur. Orbán k sporu opakovane poznamenal, že nový právny mechanizmus EÚ o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu v podstate slúži na to, aby si Brusel dokázal vynútiť úlohy, ktoré Maďarsko odmieta, napríklad odstránenie hraničných zábran či vpustenie migrantov. "Najkorupčnejším človekom svetovej politiky je George Soros (americký finančník), ktorý platí mnoho politikov, medzi nimi aj tých, ktorí sa teraz pokúšajú vydierať Maďarsko a Poľsko finančnými zdrojmi EÚ," dodal. Maďarský premiér ďalej zdôraznil, že síce nemá rád zahraničné úvery, ale ako dodal, Maďarsko stojí v súčasnosti ekonomicky na stabilných základoch a na rozdiel od krízového roku 2008 má teraz možnosti čerpať výhodné zahraničné úvery, trebárs aj z ázijských trhov. Poľsko a Maďarsko ešte pred samitom naznačili, že vetujú dlhodobý rozpočet a rozsiahly plán ekonomickej pomoci, pretože si myslia, že mechanizmus právneho štátu bude použitý ako ideologická zbraň na ich potrestanie. Ak sa lídrom EÚ nepodarí prelomiť súčasnú patovú situáciu do konca roka, Únia bude od januára fungovať s obmedzenými finančnými zdrojmi, čo znamená ohrozenie mnohých programov v prospech ľudí a podnikov vrátane tých, z ktorých profitujú aj občania a podniky v Poľsku a Maďarsku. 20.11.2020 Spravodajca TASR Ladislav Vallach Predsedovia parlamentov členských krajín EÚ sa schádzajú v Bratislave - Čaká summit, na ktorom budú hovoriť aj o zriadení Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre kontrolu činnosti Europolu. Súčasťou summitu bude aj výzdoba Bratislavského hradu. Pohľad na budovu Národnej rady SR v Bratislave. Bratislava 23. apríla (TASR) - Predsedovia parlamentov členských štátov Európskej únie (EÚ) sa dnes schádzajú v Bratislave. V pondelok (24.4.) ich čaká summit, na ktorom budú hovoriť aj o zriadení Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre kontrolu činnosti Europolu. Súčasťou summitu bude aj výzdoba Bratislavského hradu. Južná a východná strana hradného paláca bude večer nasvietená. "V minútových slučkách sa bude premietať projekcia, ktorá bude zobrazovať animáciu vejúcich vlajok Slovenska a Európskej únie," informovala Kancelária NRSR. Do hlavného mesta príde takmer 300 delegátov zo všetkých krajín EÚ. Účasť na podujatí aktuálne potvrdilo 45 zahraničných delegácií, z toho 29 predsedov parlamentov, 11 podpredsedov a päť delegácií bude zastúpených na nižšej úrovni. Chýbať má napríklad šéf francúzskeho parlamentu, dôvodom sú prezidentské voľby. Krajina však na summite bude mať zastúpenie. Na rokovanie by mali prísť aj zástupcovia parlamentov z krajín, ktoré ešte nie sú členmi EÚ, ale o vstup sa usilujú. Nebude chýbať Turecko, ktorého integrácia do Únie bude pravdepodobne závisieť od ďalšieho vnútropolitického vývoja v krajine. Turci podľa doterajších neoficiálnych výsledkov referenda tesnou väčšinou podporili rozšírenie právomocí prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Úvodná časť pondelkového pracovného programu konferencie bude zameraná predovšetkým na zhodnotenie výsledkov slovenského predsedníctva v Rade EÚ a jeho parlamentnej dimenzie. Hovoriť sa bude aj o aktuálnom maltskom predsedníctve. Na konferencii okrem iných vystúpia predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani a podpredseda Európskej komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen. Bratislava 23. apríla (TASR) – Konferencia predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie sa v Bratislave uskutoční od 23.4. do 24.4. Konferencia sa uskutočňuje každý rok na jar v štáte, ktorý predsedal v Rade Európskej únie počas druhého polroka predchádzajúceho roka. Hlavným zámerom tejto konferencie je výmena názorov, informácií a skúseností v tematických oblastiach súvisiacich s úlohou parlamentov a plnohodnotným výkonom parlamentných funkcií. Slovenská republika (SR) v priebehu druhého polroka 2016 prevzala historicky prvé predsedníctvo v Rade Európskej únie (EÚ). Predsedajúca krajina vedie zasadnutia na všetkých úrovniach rady a má za úlohu okrem iného hľadať kompromisy v dôležitých otázkach i navonok zastupovať členské štáty voči ďalším inštitúciám únie Výberovú chronológiu podujatí Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a predstaviteľov SR spojených s predsedníctvom SR v Rade EÚ. 1. júla 2016 - Slovenská republika (SR) sa ujala rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ, ktoré na druhý polrok 2016 prebrala od Holandska. 7. júla 2016 - Vzťah Národnej rady (NR) SR a Európskeho parlamentu (EP) počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie (EÚ), brexit či migračná kríza. To boli témy, o ktorých hovorila slovenská delegácia pod vedením predsedu slovenského parlamentu Andreja Danka s európskymi kolegami na rokovaní v Štrasburgu. 10. - 11. júla 2016 – Zámery slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie predstavil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák predsedom parlamentných výborov pre záležitosti EÚ z členských a partnerských krajín na spoločnom zasadnutí v Národnej rade SR v Bratislave. Na predsedníckom COSAC-u v Bratislave sa zúčastnili predsedovia výborov pre európske záležitosti parlamentov členských štátov EÚ, členovia Európskeho parlamentu, zástupcovia európskych inštitúcií (Európska komisia, Rada EÚ, COSAC sekretariát), zástupcovia parlamentov z kandidátskych krajín a ďalších partnerských štátov. 4. septembra 2016 – Rozširovanie EÚ je strategická investícia do jej bezpečnosti a prosperity a bez západného Balkánu nebude európsky projekt kompletný. Vyhlásil to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na Medziparlamentnej konferencii o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorá sa konala na Bratislavskom hrade. 16. septembra 2016 - Lídri 27 členských krajín EÚ sa stretli na neformálnom summite v Bratislave. Hlavné mesto Slovenska hostilo prvýkrát lídrov zo všetkých členských krajín EÚ okrem Británie. Summit bol pre EÚ prvým správne smerovaným krokom v období, keď sa spamätáva z rozhodnutia Británie o ukončení členstva. Jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. 6. - 7. októbra 2016 - Bratislavský parlamentný summit niesol motto "Spoznajme sa lepšie", inicioval ho predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko, ktorý chcel aj takto reagovať na dynamický vývoj na európskej i svetovej scéne, počas ostatných mesiacov. Témami prvej časti konferencie boli súčasné hrozby európskej jednoty a prekonávanie odstupu medzi Európskou úniou a jej občanmi. V rámci druhej časti sa predsedovia venovali úlohám národných parlamentov, vnútornej kohézii Európskej únie a myšlienke globálne angažovanej Európe. Neformálneho summitu sa zúčastnilo spolu 21 predsedov parlamentov členských krajín únie, medzi nimi predstavitelia parlamentných komôr Vyšehradskej štvorky (V4), predseda Senátu Francúzskej republiky Gérard Larcher, predseda Národného zhromaždenia Francúzskej republiky Claude Bartolone a taktiež aj predseda parlamentu Malty Angelo Farrugia, nastupujúcej krajiny v rámci predsedníctva Európskej únie. Summit otváral spolu s predsedom Andrejom Dankom predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorý vyzdvihol iniciatívu šéfa slovenského parlamentu, aby europoslanci mohli vystupovať na pôde Národnej rady. Predsedovia parlamentov členských krajín Európskej únie a šéf europarlamentu sa zúčastnili na slávnostnej večeri na Bratislavskom hrade, na ktorú prišli aj prezident SR Andrej Kiska a premiér Robert Fico. 16. - 18. októbra 2016 - V priestoroch Bratislavského hradu sa v rámci parlamentnej dimenzie historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie uskutočnila Medziparlamentná konferencia o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení v Európskej únii. 21. októbra 2016 – Perspektíva budúcnosti Európskej únie (EÚ) stojí na určení hranice, kde sa končí národná politika a kde sa začína šialený nacionalizmus, ktorý Úniu rozbíja. V úvode plenárneho zasadnutia pod názvom Alternatívy pre smerovanie EÚ - integrácia alebo dezintegrácia, ktorým sa začala medzinárodná vedecká konferencia Bratislavské právnické fórum 2016 to uviedol predseda Národnej Rady (NR) SR Andrej Danko (SNS). 1. januára 2017 - Malta prevzala na šesť mesiacov rotujúcu funkciu predsedníckej krajiny v Rade EÚ 23.04.2017 Teraz.sk OMV zvýšil svoj podiel na 4 ropných poliach v Líbyi (oblasť Syrty) - Priemerná denná ťažba by mala v tomto roku dosiahnuť 10 000 barelov denne, po upokojení situácie by mala stúpnuť na 40 000 barelov. OMV zamýšľa zostať v LY 40 rokov a vyťažiť všetku ropu, za ktorú vopred zaplatil. Na tlačovej konferencii (6.4.) vo Viedni to vyhlásil šéf OMV R. Seele spoločne so šéfom líbyjskej National Oil Corporation M. Sanallom. Napriek nestabilnej politickej situácii v krajine, častým prerušeniam ťažby a blokádam ropovodov a plynovodov, je ťažba v LY pre extrémne nízke náklady lukratívna. Zdroj: Wiener Zeitung 6.04.2017 Taliansko chce investovať 2 mld. USD do plynovodov UA - Podľa ukrajinských hromadných oznamovacích prostriedkov Naftogaz rokuje s talianskou spoločnosťou Snam, ktorá má záujem investovať do vytváranej ukrajinskej spoločnosti Magistrálne plynovody Ukrajiny (MPUA – vláda Ukrajiny 9. novembra 2016 rozhodla o vytvorení tejto spoločnosti) približne 2 mld. USD. Súčasne ukrajinské hromadné oznamovacie prostriedky upozorňujú, že spoločnosť Snam má tesné kontakty s Gazpromom a tento fakt treba brať do úvahy. Média informujú, že o investovanie do MPUA prejavila záujem aj spoločnosť zo Slovenska, ktorá už v októbri 2016 zaslala svoju obchodnú ponuku. Naftogaz odovzdá kompetencie MPUA po ukončené arbitráže v Štokholme (Naftogaz versus Gazprom). Zdroj: Ukrajinská pravda 2.03.2017 Viac než 107,7 mil. EUR od EÚ na plynový interkonektor Poľska a Slovenska - Gaz-System a Eustream - poľskí a slovenskí prevádzkovatelia plynovej prenosovej sústavy získali finančnú podporu EÚ pre vzájomné prepojenie. Pomoc bola poskytnutá z CEF. Projekt na vybudovanie plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom získal najväčšiu podporu zo všetkých 18 projektov pre expanziu energetickej infraštruktúry v EÚ a bol vybraný pre financovanie Európskej komisie v roku 2017. Zdroj: wnp.pl Írsko v kontexte Brexitu aktívne láka investorov z finančníckeho sektora - Írska vláda predstavila dnes Akčný plán pre medzinárodné finančné služby 2017, ktorého cieľom je využiť potenciálne pozitívne dopady tvrdého Brexitu v podobe presunu investorov v tejto oblasti z Anglicka do Írska. Súčasťou akčného plánu je aj zvýšená aktivita pre získanie sídla European Banking Authority, kde si Írsko v prípade úspešného výsledku sľubuje „klastrový efekt“ pre odvetvie. Ide o komplexný súbor opatrení, ktoré majú zohľadniť napr. potreby top-manažmentu s deťmi v podobe zriaďovania kvalitných medzinárodných škôl, alebo riešenia nedostatku komerčných a rezidenčných nehnuteľností v Dubline. Plán tiež predpokladá, že Národná banka Írska bude „reprioritizovať“ firmy uvažujúce nad presunom svojho biznisu z Anglicka do Írska a urýchli sa proces schvaľovania a udeľovania potrebných povolení. Štátny tajomník ministerstva financií Írska E. Murphy, ktorý je zodpovedný za koordináciu priťahovania finančných investícií povedal, že Írsko musí byť vo svojich aktivitách asertívnejšie. Ako uviedol minister financií Írska M. Noonan v Davose, najväčším konkurentom IE je Amsterdam. Zdroj: Zastupiteľský úrad SR v Dubline Január 2017 Mzdový dumping - Zákon o boji so sociálnym a mzdovým dumpingom spôsobuje problémy dopravcom Dopravcovia zo zahraničia zaznamenávajú po 1. januári 2017 po vjazde na územie Rakúska vysoký nárast kontrol v súvislosti s novým zákonom o potláčaní sociálneho a mzdového dumpingu. Zákon rozširuje kontroly z doterajších odvetví stavebníctva, turizmu či upratovacích služieb aj na oblasť dopravných služieb. Rakúsko ním dôraznejšie uplatňuje princíp „rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste“, avšak zároveň kladie prekážky slobody pohybu pracovnej sily a poskytovania služieb. Dopravné firmy sa sťažujú na neprimeranú byrokraciu, nevyjasnené otázky týkajúce sa nahlasovacích formulárov, požiadavky na preklad do nemčiny, a iných, pričom im hrozia vysoké pokuty. Zastupiteľské úrady krajín V4 a Slovinska vo Viedni koordinovane postupujú proti znižovaniu konkurencieschopnosti zahraničných dopravcov a ostatných poskytovateľov služieb v Rakúsku. Január 2017 Zdroj: Zastupiteľský úrad SR vo Viedni Pokračujúca deflácia v Polsku - Ceny tovarov a služieb poklesli v septembri o 0,8 % medziročne a o 0,3 % voči augustu, deflácia tak trvá už 15 mesiacov. Najväčší vplyv na medziročný pokles cien malo zníženie poplatkov spojených s dopravou a to až o 10,0 %. Tento efekt trvajúci mnoho mesiacov spôsobujú nízke ceny ropy na svetových trhoch. Poklesli taktiež ceny odevov a obuvi o 4,4 % a potravín a nealkoholických nápojov o 0,2 %. Zdroj: pb.pl MZV 10/2015 Pripravujú sa zmeny v daňovom systéme - Vláda pripravuje v roku 2016 niektoré zmeny v daňovom systéme, ktoré by mali predovšetkým stimulovať daňovú disciplínu právnických osôb. S týmto cieľom bude zavedená kategorizácia daňovníkov na dobrých, priemerných a rizikových. Pre prvú kategóriu podnikov bude skrátená doba vrátenia DPH z doterajších 75 dní na 45 v r. 2017 a na 30 dní v r. 2018. Taktiež sa skracuje aj doba daňovej kontroly u dobrého daňovníka na max. 180 dní. Súčasťou pripravovaných opatrení je znovuzavedenie dane na pálené destiláty doma z ovocia pre osobnú spotrebu, ktorá bola zrušená v roku 2010. Zdroj: Népszabadság 10/2015 Štátna návšteva prezidenta Čínskej ľudovej republiky vo Veľkej Británii - Prezident CN Xi Jinping dňa 20.10. pricestoval na prvú štátnu návštevu čínskej hlavy štátu vo Veľkej Británii od r. 2005. Bol privítaný kráľovnou so všetkými poctami. V rámci 4-dňového programu bolo plánované aj vystúpenie v britskom parlamente, stretnutie s predsedom vlády D. Cameronom, lídrom opozície D. Corbynom, účasť na britsko-čínskom biznis samite, návšteva Huawei Technlogies, vrátane cesty do Manchesteru v sprievode britského ministra financií G. Osborna. Návšteva je myslená ako ďalší krok pre budovanie strategického partnerstva medzi Veľkou Britániou a Čínou v hospodárskej oblasti. Zdroj: ZÚ Londýn 10/2015 Prieskum o postoji malých a stredných podnikov k dohode TTIP - Asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov v Českej republike uskutočnila výskum, ktorého cieľom bolo okrem iného zmapovať export a exportné oblasti medzi malými a strednými podnikmi (MSP). Výskum ukázal, že v súčasnosti do Spojených štátov amerických úspešne exportuje už 14 % českých MSP. Necelá polovica MSP plánuje v budúcnosti rozširovať svoje exportné oblasti, pritom na Spojené štáty americké sa chce novo orientovať 11 % z nich. Podniky, ktoré s trhom USA majú skúsenosť, TTIP jednoznačne podporujú, ostatné MSP však často nevedia, aké všetky zmeny nastanú. Z tohto dôvodu sa rozhodla Asociácia MSP v spolupráci s Ministerstvom priemyslu a obchodu Českej republiky zintenzívniť svoje informačné aktivity ohľadom tejto obchodnej dohody. Zdroj: mpo.cz 10/2015 MZV Orbán zachránil Maďarov pred frankom - Rok 2011:Desiatky tisíc Maďarov a Poliakov majú veľké problémy so splácaním pôžičiek. Pre výhodné podmienky pred rokom 2008 si totiž vo veľkom nabrali pôžičky vo švajčiarskych frankoch. Hodnota franku však rýchlo narástla a predražila tak splácanie úverov. Čoraz viac Maďarov a Poliakov nemá na splácanie podlžností. Banky čelia hrozbe krachu. Rok 2015: História sa opakuje. Po odpútaní sa od eura rastie cena franku raketovým tempom. Maďari a Poliaci sa však už poučili. „Už im zďaleka nehrozia také problémy, ako to bolo pred štyrmi rokmi. Objem pôžičiek vo frankoch klesá, vlády urobili potrebné opatrenia a aj ekonomikám týchto krajín sa lepšie darí,“ povedal pre HN hlavný ekonóm Deloitte v Českej republike David Marek. Už ich nechcú Ešte v roku 2011 mali Maďari na svojich pleciach „nabraté“ úvery vo frankoch celkovo za 25 miliárd eur. Dnes je to necelá polovica. Podobný odlev ľudí od pôžičiek v cudzej mene si pripísal aj náš severný sused. Okrem toho sa obe krajiny tešia aj lepšiemu ekonomickému zdraviu. Pred troma rokmi, keď na starom kontinente zúrila kríza, rástol ich hrubý domáci produkt o necelé dve percentá. Najnovšie odhady pritom hovoria, že ekonomiky oboch krajín by mohli za vlaňajšok podrásť o viac ako tri percentá. „Hrozba je podstatne menšia. V každom prípade sa nedá povedať, že nie je sa čoho obávať. Situáciu treba sledovať,“ povedal pre zahraničné médiá hlavný ekonóm pre rozvíjajúce sa trhy z britskej spoločnosti Capital Economics Neil Shearing. Experti z Goldman Sachs napríklad očakávajú, že zisky poľských bánk budú tento rok rásť pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo. A vzhľadom na silný frank dokonca v budúcom roku klesnú o tri percentá. „V súvislosti so silným frankom môže poľský bankový sektor očakávať nárast nesplácaných úverov. Neočakávam však, že to bankám prinesie vážnejšie problémy,“ konštatoval pre HN expert z poľského think tanku Sobieski Institute Maciej Rapkiewcz. Z Orbána hrdina Napriek tomu, že Maďari si v minulosti zobrali relatívne viac pôžičiek vo frankoch ako Poliaci, dôsledky na bežných ľudí by mali byť u našich južných susedov podstatne menšie. Budapešť v novembri schválila legislatívu, v rámci ktorej budú môcť všetci dlžníci vymeniť svoju starú hypotéku vo švajčiarskych frankoch za pôžičku vo forintoch. A to pri kurze, ktorý platil pred dvoma mesiacmi. Vtedy museli Maďari za jeden frank zaplatiť približne 260 forintov. Dnes je to rekordných 315 forintov. Za toto rozhodnutie Orbána kritizovali banky i Brusel. Prezident maďarskej spoločnosti Concorde Asset Management Laszlo Szabo však postup vlády chváli:„Možno často kritizujeme maďarskú vládu a centrálnu banku, ale tentoraz jej treba zagratulovať za skutočne výnimočné načasovanie tejto legislatívy,“ povedal. 20.01.2015 HN JM Cyperská stopa - Minister Počiatek je vzorný minister. Dôsledne plní svoju agendu, do ktorej spadá okrem iných oblastí aj pošta. Zrejme preto sú najdôležitejší dodávatelia v jeho rezorte schránkové firmy. Lebo minister Počiatek uprednostňuje komunikáciu cez poštárov. Ale keďže jeho rezort pokrýva aj oblasť dopravy, schránkové firmy s neznámymi vlastníkmi, ktoré zarábajú stovky miliónov eur z peňazí daňových poplatníkov, musia sídliť v zahraničí. Aby sa ich zisky mohli do cieľa dopraviť. Napríklad firma Váhostav zarobila od nástupu tejto vlády 607 mil. eur. Oficiálne je spájaná s Jurajom Širokým, ale kontrolný balík akcií spoločností držia dve schránkové firmy v novozélandskom Aucklende. O niečo menej, približne 544 mil. eur, zarobil Doprastav, ktorý cez úver a záložné právo de facto kontroluje cypersko-britská firma so sídlom v Nikózii. Ďalšia stavebná firma, Dúha, ktorá stavia tunel Višňové, má na konte 556 mil. eur. Jej akcionárom je cyperská spoločnosť Arleen Trading Limited sídliaca v Savvides Center 1,1. poschodie, kancelária č. 102, Nikózia. Na rovnakej adrese, v rovnakej budove, na rovnakom poschodí, v rovnakej kancelárii má centrálu aj spolumajiteľ SkyTollu, ktorý dal „v súťaži“ na výber elektronického mýta za prvej Ficovej vlády najdrahšiu ponuku, ale napr. aj firma Evoke Limited, ktorá vlastní slovenskú firmu Paywell ryžujúcu na palivových kartách. Sú len dve možnosti. Buď na Cypre nikde inde nie je možné prenajať sídlo schránkových firiem, alebo firmy Dúha, Sky Toll a Paywell majú niečo spoločné. Zrejme bude len čaro nechceného, že si túto adresu obľúbil aj jeden z najvplyvnejších finančných žralokov. Kto na týchto zákazkách skutočne zarába? Sú to Cyperčania, ktorým sa zapáčilo podnikateľské prostredie na Slovensku vytvorené stranou Smer? Alebo sú to Slováci, ktorí sa nemôžu priznať k podielom v týchto firmách, pretože by to bolo pre premiéra Fica zničujúce? Kto tieto firmy spoluvlastní, a teda kto zarába na zákazkách, ktorých víťazi sa vyberajú v zmanipulovaných tendroch, sa slovenská verejnosť ešte dlho nedozvie. A nedozvie sa to preto, lebo parlament prednedávnom odmietol opozičný návrh zmeny zákona o verejnom obstarávaní, aby skutoční vlastníci schránkových firiem museli byť pri štátnych zákazkách zverejnení. Ale nevadí. Máme uznesenie, ktoré zaväzuje Ficovu vládu pripraviť tzv. komplexnú novelu, ktorá má byť vypracovaná v marci a ktorá všetko vyrieši. A my zo skúsenosti vieme, že ak náš parlament k niečomu zaviaže vládu Roberta Fica, tak sa to určite splní. Vždy. A do bodky. 2.1.2015 Daniel Lipšic, komentár HN Orbán: USA ťahajú strednú Európu do studenej vojny - Maďarský premiér Viktor Orbán v utorňajšom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu skritizoval USA za ich zasahovanie do vnútorných záležitostí krajín strednej Európy. Vyjadrili sa tak v čase napätých vzťahov medzi Budapešťou a Washingtonom, ktorý tvrdo kritizuje politiku jeho vlády a obviňuje vysokých predstaviteľov z korupcie. To však podľa neho slúži ako zakrývanie ich snáh získať v stredoeurópskom regióne vplyv v čase krízy na Ukrajine a prebiehajúcich rokovaní o obchodnej dohode medzi EÚ a USA. Podľa jeho slov sa „nová éra začala“, keď Američania nielen začali zasahovať do udalostí v regióne, ale aj sa aktívne podieľať na vnútornej politike krajín v strednej Európe. Orbán pre prvý kanál Magyar Televízió zároveň uviedol, že Američania „chceli postaviť v Maďarsku jadrovú elektráreň, no objednávku nedostali a to (ich) bolí“. „Je jasne badateľné, že tu máme dve oblasti: americké záujmy v energetickej politike a obchodnej politike. Chcú nás zatiahnuť do konfliktu, ktorý pre nás nemôže dopadnúť dobre. Musíme zostať mimo neho. Studená vojna sa vyvíja medzi USA a Ruskom a my sa na nej nechceme podieľať,“ povedal premiér Maďarska, ktorého aktuálne výrazné zlepšovanie vzťahov s Ruskom najmä v energetickej oblasti sa Washingtonu nepáči. V októbri Spojené štáty označili viacerých predstaviteľov Orbánovej administratívy za neželané osoby. Vyvrcholením sporov boli nedávne vyjadrenia senátora Johna McCaina, podľa ktorého je Maďarsko „na pokraji odovzdania svojej suverenity neofašistickému diktátorovi, ktorý si líha do postele s ruským prezidentom Vladimirom Putinom“. Orbán to označil za útok na nezávislosť krajiny. 24.12.2014 SITA V Štrasburgu ohlásili vznik európskej federácie Jeden z nás - Historicky najväčšia petícia Európanov „Jeden z nás“, ktorou dva milióny občanov požadovali chrániť ľudský život, má svoje pokračovanie v podobe rovnomennej európskej federácie. Europoslanec a predseda pracovnej skupiny európskych ľudovcov pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť Miroslav Mikolášik Historicky najväčšia petícia Európanov „Jeden z nás“, ktorou dva milióny občanov požadovali chrániť ľudský život, má svoje pokračovanie v podobe rovnomennej európskej federácie. Jej založenie dnes ohlásili v Európskom parlamente v Štrasburgu v rámci Pracovnej skupiny EĽS pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť pri príležitosti tohtotýždňového Valného zhromaždenia federácie. Europoslanec a predseda pracovnej skupiny európskych ľudovcov pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť Miroslav Mikolášik Vznik federácie je reakciou na rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 27. mája vetovala občiansku iniciatívu. Petícia požadovala, aby Brusel viac nefinancoval praktiky, ktoré ničia ľudský život pred narodením. Nová európska federácia “Jeden z nás” si kladie za cieľ pokračovať v snahách o vypočutie občanov, ktorí chcú chrániť každý ľudský život a ľudskú dôstojnosť. Zakladateľmi je 25 európskych organizácií, Slovensko reprezentujú Fórum života a Donum Vitae. “Veľmi vítam pokračovanie petície Jeden z nás a plne podporujem ďalšie zapájanie občanov do tvorby európskych politík,” uviedol v Štrasburgu europoslanec a predseda pracovnej skupiny európskych ľudovcov pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH) za účasti europoslancov Petra Lieseho (EĽS, Nemecko), Mareka Jureka (ECR, Poľsko) a s podporou ďalších, vrátane slovenských europoslancov Anny Záborskej (EĽS/KDH) a Branislava Škripeka (ECR/OĽaNO). Iniciatívu podporujú aj bývalí europoslanci Carlo Casini (Taliansko) či Jaime Mayor Oreja (Španielsko). “Sústrediť sa na posvätnosť ľudskej osoby a nedotknuteľné hodnoty a takto spoločne budovať Európu nás včera v pléne Európskeho parlamentu vyzval i pápež František. Povzbudení aj jeho slovami chceme pokračovať v práci, ktorou môžeme pomôcť vrátiť Európe dušu,” doplnil Mikolášik. Europoslanec a predseda pracovnej skupiny európskych ľudovcov pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť Miroslav Mikolášik Nová federácia je historickým krokom k obrane života v Európe. Svoju činnosť bude zameriavať na dva neziskové ciele. Prvým je bezpodmienečné uznanie prirodzenej a neodňateľnej ľudskej dôstojnosti ako zdroja ľudských slobôd a občianskych práv. Táto dôstojnosť by mala byť nenarušiteľná a chránená všetkými verejnými autoritami. Druhým cieľom je rozvoj kultúry života v Európe prostredníctvom podpory aktivít, ktoré zahŕňajú ochranu ľudského života, predovšetkým v jeho najzraniteľnejších fázach vývoja (počatie, tehotenstvo, detstvo, materstvo, choroba, invalidita, staroba a koniec života). Valné zhromaždenie federácie sa uskutoční 28. a 29. novembra v španielskom Madride 26.11.2014 OTS Junckera zrádza vlastný štát - Štart na pozícii šéfa Európskej komisie má pre ostrieľaného politika Jeana-Clauda Junckera trpkú príchuť. Hneď po nástupe do funkcie začali nahlodávať jeho autoritu Taliansko a Francúzsko. Opakovane predložili komisii návrhy národných rozpočtov, ktoré porušovali pravidlá únie. Najnovšie sa Juncker musí obávať o svoju novú stoličku. Poslanci v europarlamente totiž včera diskutovali o tom, či ho budú už vo štvrtok odvolávať. Rozhodovanie sa začalo vo večerných hodinách, až po uzávierke HN. Viacerým poslancom sa nepozdáva, že Juncker stál dlhé roky na čele Luxemburska, ktoré vo veľkom pomáhalo nadnárodným koncernom kontroverzne obchádzať dane. „Súčasný prezident Európskej komisie uplatňoval v tomto daňovom raji odporné metódy 18 rokov. Vyzývame ho, aby odstúpil,“ vyhlásila líderka francúzskej strany Národný front a europoslankyňa Marine Le Penová. Pochybné praktiky Luxemburska Celý problém má svoje začiatky na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia. Nové smernice v Európskej únii umožňovali veľkým nadnárodným firmám presúvať svoje zisky z jednej krajiny do druhej. Podľa zistení Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov to začalo Luxembursko využívať vo veľkom. Lákalo zahraničné firmy nízkymi daňami. S viac ako 340 obrími firmami podpisovalo dodatky, v rámci ktorých mohli firmy ako Apple, Amazon, Pepsi či Ikea obchádzať vysoké daňové zaťaženie v niektorých krajinách Európskej únie. Na čele malej krajiny v srdci západnej Európy pritom v tom čase stál práve Juncker. Či už ako premiér, alebo minister financií. Okrem širokých úsmevov na tvárach šéfov veľkých firiem priniesli snahy Luxemburska rôzne kuriózne úkazy. Napríklad na jednej adrese v meste Luxemburg, na ulici Guillaume Kroll číslo 5, sídli až 1600 pobočiek zahraničných firiem. A podobne frekventovaných je viacero destinácií v Luxembursku. 25.11.2014 HN Britský maloobchod s potravinami oslabil prvýkrát za 20 rokov - Cenová vojna, ktorú na britskom trhu vedú nemecké diskontné reťazce, viedla k tomu, že tržby potravinárskych maloobchodných reťazcov v krajine prvýkrát za 20 rokov klesli. Výskumná firma Kantar Worldpanel v utorok uviedla, že tržby potravinárskych reťazcov vo Veľkej Británii za 12 týždňov do 9. novembra medziročne oslabili o 0,2 %. Išlo o ich prvý pokles od roku 1994. "Boj o väčší trhový podiel vyvolal cenovú vojnu, čo znamená, že priemerný košík tovarov každodennej spotreby, ako sú mlieko, chlieb a zelenina, teraz stojí o 0,4 % menej ako v rovnakom období pred rokom," uviedol vo vyhlásení Fraser McKevit zo spoločnosti Kantar Worldpanel. "Je to zlá správa pre maloobchodníkov ale dobrá správa pre kupujúcich," dodal McKevit. Tržby reťazca Tesco, ktorý je lídrom na britskom trhu, za dvanásť mesiacov do 9. novembra oslabili o 3,7 %. Tržby reťazca Asda, ktorý patrí americkej firme Wal-Mart, sa znížili rovnako ako celkové tržby potravinárskych maloobchodných reťazcov. Nemecký diskontný reťazce Aldi však evidoval rast tržieb o 25,5 % a reťazec Lidl dosiahol rast tržieb o 16,8 %. 18.11.2014 Sita Putin a Merkelová Miláno - Diplomatická ofenzíva ruského prezidenta Vladimira Putina v talianskom Miláne sa začala vo štvrtok večer s výrazným meškaním. Hoci sa mal pred oficiálnou večerou účastníkov summitu Ázia-Európa (ASEM) stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, dorazil z Belehradu až po začatí večere a s kancelárkou sa stretol až po nej, o štyri hodiny neskôr, ako bolo plánované, informovala tlačová agentúra AP. Schôdzka Merkelovej s Putinom trvala podľa tlačovej agentúry DPA takmer dve aj pol hodiny. Putin opustil Merkelovej hotel dnes o 1.30 h ráno. Žiadne podrobnosti nie sú zatiaľ známe. Merkelová sa predtým stretla s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Nemecká kancelárka nebola jediná, kto na Putina čakal. Talianska tlačová agentúra ANSA uviedla, že aj bývalý premiér Silvio Berlusconi, ktorý má za daňový podvod domáce väzenie, čakal na svojho starého priateľa a mal dokonca povolenie súdu stráviť večer mimo svoj domov. Putin a Porošenko sa dnes majú stretnúť s Merkelovou, talianskym premiérom Matteom Renzim, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, britským premiérom Davidom Cameronom, predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom, predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom a budúcou šéfkou zahraničnej politiky EÚ, talianskou ministerkou zahraničných vecí Federicou Mogheriniovou. Pôjde o najväčšie oficiálne stretnutie Putina s predstaviteľmi Západu od júnového vylúčenia Ruska zo summitu skupiny G-7 po jeho anexii Krymu. V Belehrade vyjadril Putin vo štvrtok nádej, že jeho rozhovory v Taliansku prispejú k vyriešeniu sporu Ruska a Ukrajiny o cenu zemného plynu. Dvojdňový summit ASEM, ktorý sa vo štvrtok v Miláne začal, sa koná každé dva roky a jeho cieľom je podporiť rozvoj hospodárskej a kultúrnej spolupráce Ázie a Európy a riešiť spoločné hrozby. 17.10.2014 TASR Bahrajn – možnosť pre občanov SR získať víza pri vstupe do krajiny alebo elektronicky cez internet - Veľvyslanectvo SR v Kuvajte informuje, že s účinnosťou od 1. októbra 2014 majú občania SR pri ceste do Bahrajnu nárok získať vízum aj nasledovnými 2 spôsobmi: a) po príchode do krajiny - tzv. „visa on arrival“ (na letisku v hlavnom meste Manama) a to na obdobie 2 týždňov, na 1 vstup, poplatok je 5 Bahrajnských dolárov splatných pri podaní žiadosti, podmienkou je platnosti pasu a dostatočné množstvo financií (výška však nie je určená), že držiteľ víza nesmie v Bahrajne pracovať ani ohroziť bezpečnosť a sociálny poriadok krajiny. Vízum je následne možné za poplatok si predĺžiť na Ministerstve vnútra. b) tzv. „eVisas“ teda elektronicky udeľované víza po vyplnení formuláru na webstránke Ministerstva zahraničných vecí Bahrajnu: www. evisa.gov.bh. Pre zistenie, na ktoré z víz má záujemca zo SR o cestu do Bahrajnu nárok, vzhľadom na okolnosti, je potrebné na webstránke MZV Bahrajnu : www.evisa.gov.bh v časti: Check your eligibility for a Bahrain visa vložiť po kliknutí na ikonku Eligibility osobné údaje ako aj údaje o dôvode cestovania do Bahrajnu, online dostane žiadateľ spätnú informáciu, či v konkrétnom prípade má nárok na udelenie víz elektronicky, alebo po príchode do krajiny. 15.10.2014 MZV Rokovania o EPA s EÚ v Keni - Napriek optimistickým vyjadreniam Ministra zahraničných vecí Kene Aminy Mohammed z 20.9.2014 a rokovaniam za zatvorenými dverami v Nairobi 30.9.2014 nebola dosiahnutá zhoda v znení Dohody o ekonomickom partnerstve (EPA) medzi EAC a EÚ. Od 1.10.2014 teda spadajú dovozy z Kene do EÚ pod Všeobecný systém preferencií (GSP). Od tohto dňa platia dovozcovia niektorých tovarov do EÚ od asi 67 kenských exportérov importné clá vo výške 4 – 24%. Množia sa vyjadrenia politikov a zástupcov súkromného sektora, ktoré označujú nové podmienky za príliš tvrdé, ohrozujúce kenskú industrializáciu. 6.10.2014 Zdroj: Nation Vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ) č. 988/2014 a č. 989/2014 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR informuje, že na základe podpisu Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou a Gruzínskom na druhej strane, sa s ucinnosťou od 1.9.2014 zavádzajú colné kvóty EÚ na poľnohospodárske výrobky s pôvodom v Moldavskej republike a v Gruzínsku. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 988/2014 z 18. septembra 2014, ktorým sa otvárajú colné kvóty Únie na poľnohospodárske výrobky s pôvodom v Moldavskej republike a stanovuje sa ich správa. Hypertextové prepojenie: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32014R0988&from=SK 3.11.2014 MZV Ukrajina nás pred rokmi brutálne oklamala, hovoril Fico po summite v Bruseli - Aj keď utorkové stretnutie lídrov Európskej únie v Bruseli bolo najmä o hľadaní nového šéfa Európskej komisie, minimálne porovnateľný záujem vzbudzovala druhá téma neformálneho summitu - Ukrajina. Slovenský premiér Robert Fico po stretnutí povedal, že ukrajinské prezidentské voľby rešpektovalo aj Rusko a preto teraz nie je dôvod, aby Únia zaviedla tvrdé ekonomické sankcie. Teraz nie je motív na zavedenie sankcií, uviedol. K rusko-ukrajinským vzťahom premiér povedal, že nás Ukrajina oklamala v roku 2009 brutálnym spôsobom. „Nepomohli nám a špekulovali do poslednej chvíle,“ uviedol Fico s tým, že Ukrajina nám kradla plyn. Na adresu Ruska povedal, že „ak by chcel dnes niekto narábať s plynom ako so zbraňou, tak to nerobí v lete, ale 1. januára. Zdôraznil, že jediným možným kandidátom na eurokomisára ostáva doterajší podpredseda eurokomisie a jednotka na kandidátke Smeru Maroš Šefčovič. K rekordne nízkej volebnej účasti na Slovensku povedal, že je v politike 23 rokov a myslel, že jej rozumie, ale v tejto chvíli nerozumie, prečo majú slovenskí voliči taký vlažný postoj, keď na „Slovensko natieklo toľko miliárd z Európskej únie“. Juncker má podporu europarlamentu Niekoľko hodín pred večerným stretnutím európskych lídrov sa pomer síl v súboji o nového šéfa Európskej komisie výrazne zmenil. Európsky parlament sa jednotne postavil za bývalého luxemburského premiéra a kandidáta víťazných ľudovcov Jeana-Clauda Junckera a dal šéfom štátov a vlád jasne najavo, že majú akceptovať výsledok volieb do Európskeho parlamentu. Kohokoľvek lídri na post šéfa eurokomisie nominujú, musí podľa Lisabonskej zmluvy dostať podporu europarlamentu. Junckera, ktorého ľudovci piaty raz po sebe vyhrali eurovoľby, v utorok podporil aj jeho rival a kandidát druhých socialistov Martin Schulz. „Dúfam, že Juncker bude nominovaný a rešpektovaný Európskou radou (európski lídri),“ povedal novinárom Schulz, ktorý bol ešte v pondelok pripravený o post zabojovať sám. Hneď však dodal, že ak sa tak nestane, šancu by mal dostať druhý v poradí, teda on. Juncker tak získal podporu europoslancov, ale nemá potrebnú podporu všetkých európskych lídrov. Cameron využije všetky prostriedky Nemecká kancelárka Angela Merkelová Junckera krátko pred neformálnou večerou lídrov jasne podporila. „Jean-Claude Juncker je náš kandidát na post šéfa Európskej komisie,“ povedala novinárom. Proti presvedčenému Európanovi a zástancovi eura je však maďarský premiér Viktor Orbán aj britský premiér David Cameron, ktorý na rok 2017 pripravuje referendum o vystúpení Británie z Únie. „Junckera by premiér Cameron nestrávil. Je to presne ten druh Supereurópana, ktorého v žiadnom prípade nechce na čele Európskej komisie,“ povedala pre Spiegel Online britská diplomatka. Naznačila, že Cameron použije všetky prostriedky, aby uspel. Bude pripomínať Junckerove škandály v domácej politike i jeho problémy s alkoholom. Cameron už pred eurovoľbami začal dávať dokopy premiérov, ktorí by s ním hlasovali proti Junckerovi. Potrebuje šesť ďalších lídrov, aby Juncker nezískal kvalifikovanú väčšinu. Podľa agentúry Reuters už má Cameron na svojej strane Maďarov, Írov, Švédov i Slovincov. „Prví sú na rade európski lídri a u nich má určite väčšiu podporu Juncker ako Schulz, keďže Juncker bol jedným z nich a volí miernejšie vyjadrenia ako Schulz,“ hovorí Eckart Stratenschulte z Európske akadémie Berlín. Šancu má aj šéfka MMF Lagardová Robert Fico po summite povedal, že Slovensko nebude patriť ku skupine štátov, ktoré by blokovali voľbu Junckera. „Slovenská vláda rešpektuje víťazstvo ľudovcov a v žiadnom prípade nechcem byť súčasťou blokovacej menšiny, ktorá by bránila Junckerovi stať sa šéfom Európskej komisie.“ Nejde len o voľbu nového šéfa eurokomisie. Obsadzujú sa aj ďalšie kľúčové posty, kde sa bude zohľadňovať príslušnosť k politickej frakcii, k členskej krajine, ale aj to, aby boli vo funkciách zastúpené i ženy. Brusel čaká asi najrozsiahlejšia výmena za posledné roky. Končí prvý šéf Európskej rady Herman Van Rompuy, šéf Európskej komisie José Manuel Barroso i prvá šéfka zahraničnej politiky Catherine Ashtonová. Z Európskej komisie navyše odchádza do dôchodku asi 60 percent skúsených manažérov. Kým sa lídri nedohodnú na všetkých, nebude zrejme známe ani meno nástupcu José Manuela Barrosa. „Ak Juncker neprejde, bude sa asi hľadať niekto iný z radov politikov ľudovcov (EPP) ako fínsky premiér Jyrki Katainen, írsky premiér Enda Kenny alebo šéfka MMF Christine Lagardová. Niektorí bruselskí analytici hovorili už pred voľbami off record o tom, že nominácia Junckera do kampane je len spôsob, ako ho odstrániť definitívne z európskej politickej mapy, lebo vedia, že je nepriechodný,“ povedala pre SME Zuzana Gabrižová z euractiv.sk. 27. 5. 2014 Miriam Zsilleová SME V Göteborgu skúšajú šesťhodinový pracovný deň za plnú mzdu - Zamestnanci radnice budú rozdelení do dvoch skupín, pričom za rovnaký plat bude jedna skupina pracovať šesť hodín denne a druhá bude mať 40-hodinový pracovný týždeň. Zamestnanci druhého najväčšieho švédskeho mesta Göteborg budú najmenej jeden rok pracovať len šesť hodín denne za plný plat v rámci testu, ako sa zmena pracovných hodín prejaví vo väčšej efektívnosti práce, menšej práceneschopnosti a v konečnom dôsledku i v šetrení zdrojov sociálneho systému. "Domnievam sa, že nastal čas dať tomu vo Švédsku šancu," uviedol pre švédske noviny vychádzajúce v angličtine, The Local, zástupca starostu Göteborgu Mats Pilhelm z Ľavicovej strany (V). Pilhelm vysvetlil, že zamestnanci radnice budú rozdelení do dvoch skupín, pričom za rovnaký plat bude jedna skupina pracovať šesť hodín denne a druhá bude mať 40-hodinový pracovný týždeň. "Obe skupiny potom porovnáme a zistíme, v čom sa líšia. Dúfame, že zamestnanci budú menej práceneschopní a budú sa lepšie cítiť duševne i fyzicky po odpracovaní kratších pracovných zmien," konštatoval predstaviteľ radnice. Ďalej vysvetlil, že opatrenie môže prispieť k vytvoreniu väčšieho počtu pracovných miest a zefektívneniu práce, pretože počas dlhších pracovných zmien sa prejavuje väčšia únava a menšia výkonnosť. V niektorých odvetviach ako je starostlivosť o starých ľudí nie je podľa predstaviteľov Ľavicovej strany problémom nedostatok zamestnancov, ale to, že pracujú dlhé hodiny. Opoziční poslanci v mestskom zastupiteľstve označili rozhodnutie radnice za populistické a načasované pred voľbami. Pilhelm tvrdí, že na zavádzaní šesťhodinového pracovného času pracujú dlhodobo. 9.04.2014 TASR Orbán: Maďarsko je najjednotnejšia krajina v Európe - Maďarský premiér počas výročia protihabsburskej revolúcie vyhlásil, že slabé a zbabelé národy nemajú budúcnosť. Maďarsko je najjednotnejšia krajina v Európe, pretože Maďari pochopili, že dejiny netolerujú slabosť a zbabelosť,vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. Stalo sa tak v Budapešti na oslavách 166. výročia vypuknutia protihabsburskej revolúcie v rokoch 1848-49. Pred desiatkami tisíc priaznivcov na nádvorí Národného múzea Orbán zdôraznil, že slabé a zbabelé národy nemajú budúcnosť. "Ukázali sme, že ochránime maďarské rodiny pred úžerníkmi, monopolmi, kartelmi a byrokratmi, ktorí sa chcú nadraďovať nad národy," pripomenul predseda vláda a menoval kroky svojho kabinetu v záujme znižovania nákladov domácností, ale aj opatrenia namierené voči bankám. "Vynútili sme si úctu od tých, ktorí nás predtým nemali za nič," konštatoval. "Zapamätajme si, že okrem Maďarov nikto nechce, aby sme boli silní a úspešní. Vieme aj to, že k pokračovaniu potrebujeme silu a k sile potrebujeme jednotu," dodal Orbán, podľa ktorého je symbolom jednoty 6. apríl, čím naznačil nadchádzajúce parlamentné voľby. 15. 3. 2014 | tasr Centrálna banka Maďarska znížila úroky na nové minimum - Hlavnú úrokovú sadzbu banka znížila o 15 bázických bodov na 2,7 %. Maďarská centrálna banka v utorok zredukovala svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 15 bázických bodov na nové minimum 2,7 %. Zníženie sadzby je výraznejšie, ako sa vzhľadom na nedávnu slabosť forintu očakávalo. Forint v skoršej časti tohto mesiaca klesol na dvojročné minimum približne 314 HUF/EUR, keďže na nové trhové ekonomiky mali negatívny vplyv obavy z účinku obmedzovania menových stimulov v USA. Na utorkové oznámenie o znížení hlavnej maďarskej úrokovej sadzby forint zareagoval okamžitým oslabením o viac ako o pol percenta na 310,50 HUF/EUR. Väčšina ekonómov predpokladala, že centrálna banka Maďarska svoju hlavnú úrokovú sadzbu zredukuje o 10 bázických bodov. Banka znižuje náklady na požičiavanie si každý mesiac, aby podporila ekonomiku. Analytici však upozorňujú, že ďalšia redukcia by mohla podkopať forint. Hoci slabšia národná mena by mohla pomôcť maďarskému exportu, zvýšila by splátky maďarských domácností z úverov v zahraničných menách. 18.02.2014 SITA Orbán: Maďarsko sa nikoho nezľakne. Znížime ceny energií - Obnovené Maďarsko sa už nikoho nezľakne, vyhlásil dnes maďarský premiér Viktor Orbán v úvode jarného zasadania parlamentu v Budapešti. Súčasne prisľúbil, že ochráni krajinu pred ďalšími útokmi, ktoré pripravuje Brusel a vplyvné nadnárodné spoločnosti v súvislosti s bojom maďarskej vlády proti vysokým režijným nákladom domácností. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság Orbán zdôraznil nutnosť zaistenia udržateľného rastu ekonomiky a konkurencieschopnosti. Najdôležitejšou výzvou je ale zlepšenie životných podmienok Maďarov, k čomu je potrebné znížiť ceny energií, uviedol Orbán s poznámkou, že tretie znižovanie režijných nákladov domácností musí ešte schváliť parlament. Podpredseda parlamentnej frakcie opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Tamás Harangozó v reakcii na Orbánove slová o úspechoch vlády a o dobrom stave krajiny vyhlásil, že premiér zabudol spomenúť prehratý boj o štátny dlh a nehovoril ani o dôvodoch dramatického prepadu kurzu forintu. Podľa socialistov Orbánova vláda - v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami - zaviedla najviac daní a vyzbierala z nich najviac peňazí. V parlamentných voľbách 6. apríla podľa Harangozóa voliči zosadia Orbánov kabinet, pretože v Maďarsku žije každý druhý človek v neistote, pol milióna detí hladuje a státisíce rodín žije v chudobe. Ďalší opoziční politici kritizovali Orbána za netransparentnú dohodu s Moskvou o rozšírení jadrovej elektrárne v Paksi. Predseda ultrapravicového Jobbiku Gábor Vona síce povedal, že jadrová energia v Maďarsku nemá alternatívu a že vzťah s Rusmi je výhodný, súčasne však vyjadril obavy z toho, že sa na projekte "nabalia" podniky blízke vládnej strane Fidesz. 3.02.2014 Tasr České firmy na Slovensku tiež musia podávať priznanie k DPH elektronicky - Zhruba 3000 českých firiem a podnikateľov, ktorí majú povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku, sa musia zaregistrovať a elektronicky komunikovať so slovenskou finančnou správou. Doteraz tak vraj ale neurobili. Na internete o tom informovalo ministerstvo financií. Od januára je totiž na Slovensku povinnosť platcov DPH komunikovať s finančnou správou elektronicky. Podobne aj v Česku je od tohto roka povinnosť podávať podávať daňové priznania k DPH aj hlásenie len elektronicky. Výnimku tvoria podľa Finančnej správy fyzické osoby, ktorých obrat nepresiahne šesť miliónov korún za posledných 12 mesiacov. Všetky potrebné informácie o registrácii platcov DPH na slovenské sú internetových stránkach Finančnej správy https://www.financnasprava.sk. 27.01.2013 SME Británia zvýši minimálnu mzdu, môžu si to podľa ministra dovoliť - Iniciatívu ministra financií podporil aj britský premiér David Cameron a privítal ju aj najväčší odborový zväz. Britská vláda plánuje rast minimálnej mzdy nad úroveň inflácie. Vyhlásil to vo štvrtok minister financií George Osborne. Zvýšenie minimálnej mzdy na zhruba 7 GBP zo súčasných 6,31 GBP na hodinu si krajina vďaka zlepšeniu v ekonomike "môže dovoliť", povedal pre BBC. Tento krok zabezpečí, že z hospodárskeho zotavenia budú profitovať všetci a pracovať sa vždy oplatí, dodal Osborne. Presnú výšku novej minimálnej mzdy podľa neho vláda určí na základe februárovej správy expertnej komisie. Britská inflácia v decembri posilnila medziročne v súlade s cieľovou hodnotou tamojšej centrálnej banky o 2 %. Ministrovu iniciatívu podporil aj britský premiér David Cameron a privítal ju aj najväčší odborový zväz TUC, vláda by však podľa neho mala byť ambicióznejšia. Podľa federácie malých podnikov by rast minimálnej mzdy naopak nemal prekročiť úroveň inflácie. 17.01.2014 SITA Cameron chce reformu únie. Má plán, ako na to? - Nikomu sa nič nepáči Minulý týždeň takmer 100 poslancov Cameronovej strany navrhlo, aby mal parlament právo vetovať čokoľvek, čo príde z Bruselu. Ako nerealistické to však okamžite odmietol aj britský minister zahraničných vecí William Hague. "Keby si každý národný parlament mal jednotlivo zvoliť, ktorá časť práva EÚ mu vyhovuje a ktorá nie, tak potom by nefungoval európsky jednotný trh a dokonca ani švajčiarsky štýl dohody o voľnom obchode,“ povedal cez víkend Hague pre televíziu Sky News. Šéf britskej diplomacie však zároveň pripomenul, že Londýn už navrhol systém červených kariet, ktoré by umožnili skupine národných parlamentov odmietnuť nariadenie Európskej únie. Podľa britských médií jednoznačné zamietnutie návrhu zo strany Camerona a Haguea nahnevalo konzervatívnych euroskeptikov. Lenže premiéra a jeho spojencov kritizuje aj proeurópske krídlo ich strany. Minister bez portfeje Kenneth Clarke nesúhlasí s návrhmi obmedziť imigráciu z krajín EÚ do Británie. Tie sa objavili v súvislosti s tým, že 1.januára získali neobmedzené právo pracovať po celej únii obyvatelia Rumunska a Bulharska. Hoci najmä britské bulvárne médiá strašili pred ich inváziou, tá sa zatiaľ nekonala. "Nemyslím si, že je pravda, že Európska únia je zodpovedná za neakceptovateľné vlny migrácie,“ povedal pre denník Financial Times Clarke, ktorý sa v minulosti tri razy neúspešne uchádzal o post predsedu Konzervatívnej strany. Pragmatická stratégia? Cameron sľúbil do konca roku 2017 referendum o tom, či má byť Británia v únii, alebo nie. Ešte predtým však chce s úniou rokovať o presune niektorých právomocí z Bruselu do Londýna. Šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz tvrdí, že chce vidieť Cameronov plán na to, ako reformovať EÚ. "V čom sa líšime, je, že ja by som bol radšej, keby sa Británia snažila o reformu v rámci únie a nie s jednou rukou na páke únikového otvoru,“ citoval Schulza britský denník Guardian. Podľa Petra Snowdona, experta na britskú politickú scénu, sa dá povedať, že Cameron má istú predstavu o tom, ako by mala EÚ fungovať v budúcnosti. "Teoreticky tento návrh načrtol vlani vo svojej reči o postavení Británie v únii. Je však na dlhé lakte, či to dosiahne prostredníctvom rokovaní o podmienkach členstva a referendom v roku 2017,“ povedal pre Pravdu Snowdon. "Cameron by potreboval získať väčšinu v najbližších parlamentných voľbách. Musel by mať na svojej strane všetkých konzervatívcov, čo je zo dňa na deň ťažšie. A tiež potrebuje podporu od ostatných členov EÚ, najmä Nemecka,“ hovorí autor knihy Konzervatívna strana: Ilustrovaná história. Anthony Zito, expert na európsku politiku, si nemyslí, že Cameron má takýto ucelený plán. "Momentálne reaguje na dve veci. Na jednej strane sú to udalosti v únii, ako zrušenie migračných kontrol pre občanov Bulharska a Rumunska či banková únia. Zároveň však musí manažovať vlastných poslancov a strach z toho, že otázky EÚ zvýšia voličskú podporu pre euroskeptickú UKIP,“ vysvetľuje Zito pre Pravdu. Expert z univerzity v Newcastli tvrdí, že Cameron je v prvom rade pragmatik. "Nedá sa vylúčiť, že si britská vláda ešte osvojí istú víziu. Pokračuje hodnotenie toho, čo EÚ znamená pre britské národné záujmy. Otázkou však je, aké reformy by boli ochotné podporiť krajiny ako Nemecko. Britská stratégia bude skôr pragmatická ako ucelená,“ predpokladá Zito. 14.01.2014 Andrej Matišák Pravda MMF pridal štyri európske krajiny na zoznam rizikových štátov - Medzinárodný menový fond v roku 2010 identifikoval 25 štátov, ktoré musia pravidelne vykonávať kontroly finančného sektora. Medzinárodný menový fond (MMF) dnes pridal štyri európske krajiny: Dánsko, Fínsko, Nórsko a Poľsko, na zoznam štátov, ktoré musia pravidelne kontrolovať svoj finančný sektor, aby zabránili opakovaniu globálnej finančnej krízy. Informovala o tom agentúra Reuters. MMF v roku 2010 identifikoval 25 štátov, ktoré musia pravidelne vykonávať kontroly finančného sektora. Pred globálnou finančnou krízou v rokoch 2008-2009 boli tieto kontroly dobrovoľné, ale kríza odhalila, ako rýchlo sa dokážu problémy bánk v jednom štáte rozšíriť do susednej krajiny a do celého sveta. Viac ako polovica zo súčasných 29 rizikových štátov na zozname MMF je z Európy. Banky sú príliš poprepájané Fond pripomína, že banky v týchto krajinách sú príliš poprepájané navzájom, aj s veľkými finančnými centrami v zahraničí. A to z nich robí centrálne "uzly" v globálnej finančnej sieti, ktoré sú dôležité z hľadiska stability svetového finančného systému. Nový spôsob hodnotenia vypracoval MMF pod vplyvom dlhovej krízy eurozóny, ktorá takmer spôsobila jej rozpad. Samotný fond poskytol miliardy eur na záchranu problematických krajín bloku, ako sú Grécko, Portugalsko či Cyprus. Fond dnes zároveň predstavil svoju novú metodiku, v rámci ktorej bude skúmať nielen to, koľko a akých štátnych dlhopisov majú jednotlivé banky v eurozóne vo svojom portfóliu, ale tiež väzby medzi danou krajinou a jej bankami. Pri vyhodnocovaní finančnej stability bude tiež venovať väčšiu pozornosť prepojeniu finančného sektora jednej krajiny s bankami v susednom štáte. MMF plánuje tiež podrobnejšie analyzovať "šírenie cien", napríklad väzby medzi akciovými trhmi vo svete. 13.01.2014 TASR Lotyšsko má novú premiérku - Lotyšský prezident Andris Berzinš v pondelok večer poveril ministerku poľnohospodárstva Laimdotu Straujumovú zostavením novej vlády po novembrovej nečakanej rezignácii premiéra Valdisa Dombrovskisa. Stalo sa tak v rámci reakcie na tragédiu v nákupnom centre, kde svoju smrť po zrútení časti strešnej konštrukcie našlo 54 ľudí. Očakáva sa, že nová vláda bude mať väčšinu 66 hlasov v 100-člennom parlamente a vzniknúť by mala do konca januára. Pri moci by mala vydržať do riadneho októbrového termínu volieb. Budúca predsedníčka najnovšej členskej krajiny eurozóny sa vo svojej vlasti preslávila vybojovaním lepším podmienok pre poľnohospodárov zo strany EÚ. Šesťdesiatdvaročná ekonómka v pondelok na margo svojho vzhľadu uviedla, že jej prirovnanie k nemeckej kancelárke Angele Merkelovej lichotí. Dombrovskis koncom novembra prevzal „politickú zodpovednosť“ za zrútenie strechy veľkopredajne v jednej z okrajových častí Rigy. Príčina havárie, ktorá je označovaná za najväčšiu tragédiu v Lotyšsku od získania nezávislosti v roku 1991, je stále neznáma. 7.01.2014 SITA Slovensko otvorilo trh práce Rumunom a Bulharom - Po sedemročnom prechodnom období sa všetky členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska od Nového roka otvorili pracovníkom z Bulharska a Rumunska. Obavy z otvorenia pracovného trhu Bulharsku a Rumunsku, odkiaľ sa v západnej Európe očakáva prílev hlavne rómskeho obyvateľstva, neskrýva predovšetkým Londýn. Britská vláda nedávno narýchlo sprísnila podmienky poberania sociálnych dávok a ministerstvo vnútra dokonca zvažovalo zavedenie limitu pre prisťahovalcov z krajín EÚ na 75-tisíc ľudí ročne. Premiér David Cameron hovoril aj o obmedzení voľného pohybu osôb v rámci EÚ. Pre obavy z prílevu Rumunov a Bulharov požaduje sprísniť politiku proti prisťahovalcom aj nemecká vládna Kresťanská únia (CSU) a sesterská strana kresťanských demokratov (CDU) kancelárky Angely Merkelovej. Európsky komisár pre zamestnanosť László Andor však úplné otvorenie pracovného trhu obhajoval. „Som pevne presvedčený, že obmedzenie voľného pohybu európskych pracovníkov nie je odpoveďou na vysokú nezamestnanosť alebo riešením hospodárskej krízy,“ vyhlásil. Andor nepočíta so žiadnou dramatickou migračnou vlnou Rumunov a Bulharov do ostatných krajín únie, kde ich už teraz žijú viac ako tri milióny. Európska komisia si však podľa neho uvedomuje, že niekde sa na lokálnej alebo regionálnej úrovni môžu vyskytnúť problémy s väčším prílevom ľudí. „Riešením je bojovať s týmito špecifickými problémami a nie proti týmto pracovníkom stavať valy,“ tvrdí maďarský eurokomisár. Členské krajiny môžu podľa neho v takýchto prípadoch žiadať o príspevky z európskeho sociálneho fondu, v ktorom je každý rok desať miliárd eur. 3.01.2014 Pravda mq, ČTK, DPA, Nástrahy budúceho roka: Pád ropy a Nemecko v recesii - Prepad ceny americkej ropy Brent v budúcom roku pod 80 dolárov za barel (barel = 159 litrov) či úpadok nemeckej ekonomiky do recesie by mohli mať vážne následky pre finančné trhy, ako aj na ekonomiky štátov. Na dosahy týchto udalostí upozorňuje Saxo Bank vo svojich predpovediach, ktoré už tradične vydáva každý rok. "Cieľom týchto predpovedí je upozorniť verejnosť, že existujú určité potenciálne riziká, ktoré pokiaľ sa stanú, tak budú mať masívny dosah, či už na finančné trhy, alebo na reálnu ekonomiku," vysvetlil šéf pražskej pobočky Saxo Bank Karol Piovarcsy. Odborníci banky napríklad predpovedajú, že cena ropy Brent by mohla v budúcom roku klesnúť pod 80 dolárov za barel. Stať by sa tak mohlo aj vďaka nárastu svetových zásob ropy v dôsledku nadpriemernej produkcie. "Svetové ropné trhy sa v súčasnosti nachádzajú v prechodnom období, kedy rastie produkcia ropy. Dodávky ropy mimo zoskupenia OPEC by sa mali navýšiť viac než o 1,5 milióna barelov denne a v hre sú aj ďalšie dva milióny, pokiaľ sa zmiernia výpadky ropy z Lýbie a sankcie proti Iránu. Svetový trh tak bude ropou zaplavený," povedal o dôvodoch poklesu ceny čierneho zlata komoditný stratég banky Ole Sloth Hansen. Podľa Saxo Bank by sa mohla v roku 2014 zhoršiť aj situácia ekonomiky Nemecka, ktorá by sa mohla dostať až do recesie. "Nemecká ekonomika od začiatku svetovej recesie zvyšok eurozóny prekonávala. Lenže tak dobré výkony už v roku 2014 podávať nebude a predpoveď, ktorá počíta s 1,7-% rastom ekonomiky, skončí hlbokým sklamaním," domnieva sa hlavný ekonomický stratég Saxo Bank Mads Koefoed. Podpísať by sa pod to mohli najmä klesajúce ceny energií v USA, ktoré nútia nemecké firmy presúvať ich produkciu ďalej na západ, nižšia konkurencieschopnosť spôsobená rastom reálnych miezd, ako aj požiadavky koaličnej strany SPD, aby sa zlepšila životná úroveň nižšej a strednej triedy obyvateľov Nemecka. "Z tohto nám vychádza prekvapivý prepad ekonomickej aktivity," doplnil Koefoed. Prípadný pokles nemeckej ekonomiky by mohol mať negatívny vplyv aj na vývoj slovenskej ekonomiky. Táto predpoveď Saxo Bank by sa tak Slovákov mohla týkať najviac. "Obava z toho, či bude slovenská ekonomika rásť, alebo naopak, či bude naše hospodárstvo opäť pod určitým tlakom poklesu, samozrejme, existuje. Je dobre známe, že Slovensko je závislé od exportu do relatívne malého množstva krajín a najmä Nemecka. Pokiaľ sa niečo stane s nemeckou ekonomikou, pokiaľ do určitej miery ochladne import, tak sa to, samozrejme, môže dotknúť aj Slovenska," konštatoval aj Piovarcsy. Saxo Bank vo svojich predpovediach pritom upozorňuje aj na ďalšie udalosti, ktoré by sa mohli stať. Francúzsky index CAC by mohol klesnúť o 40 %, odborníci banky tiež upozorňujú na to, že zavedenie takzvanej európskej dane z bohatstva by bolo posledným krokom k vytvoreniu takzvaného "totalitného európskeho štátu". Európa by sa tiež mohla ocitnúť v politickom chaose, ak by vo voľbách do Európskeho parlamentu vyhrali strany, ktoré broja proti Európskej únii. 29.12.2013 TASR Na rozšírenie NATO panujú rozdielne názory, uviedol M. Lajčák - Počas pracovnej večere sa opäť preberala politika otvorených dverí aliancie a ministri diskutovali o tom, či septembrový summit NATO bude alebo nebude rozširovací. Na budúcoročnom summite Severoatlantickej aliancie by najmenej jedna z ašpirantských krajín mohla dostať pozvánku stať sa členom NATO. Uviedol dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po ukončení konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli. Minister zahraničných vecí SR spresnil, že v utorok počas pracovnej večere sa opäť preberala politika otvorených dverí aliancie a ministri diskutovali o tom, či septembrový summit NATO bude alebo nebude rozširovací. "Netreba skrývať, že pozície spojencov sú v tomto rozdielne. Sú krajiny, ktoré tvrdia, že žiadna z ašpirantských krajín nie je pripravená na členstvo a sú krajiny, ktoré tvrdia, že najmenej jedna z kandidátskych krajín by pozvánku mohla dostať," opísal situáciu Lajčák. A upozornil, že Slovensko iniciovalo istú procedúru hodnotenia kandidátskych krajín, ktorá by mohla trvať šesť mesiacov. Podľa jeho slov je to dostatočné obdobie na to, aby sa spojenci na základe objektívnych kritérií a po dôslednom preskúmaní rozhodli, či sa aliancia rozrastie. "K dnešnému dňu sú evidované štyri krajiny ako ašpiranti. Zhoda je, že najbližšie k tomu má Čierna Hora," uviedol Lajčák. Podľa neho majú Čiernohorci najmenej štyri podmienky na splnenie, ale ním presadzovaná iniciatíva na polročné obdobie by mala byť dostatočná na to, aby sa rozptýlili obavy o ich pripravenosti stať sa v poradí 29. členskou krajinou NATO. Lajčák priznal, že ďalšia krajina, ktorá je v zásade blízko k pozvánke na vstup do aliancie, je Macedónsko, kde je však zásadnou podmienkou odblokovanie sporu o názov krajiny. Ide čisto o politickú prekážku, nakoľko na technickej a expertnej úrovni sú už pripravení. Vzdialenejšie šance má podľa neho Bosna a Hercegovina, ktorá nesplnila podmienky pre Akčný plán pre členstvo a tiež Gruzínsko, kde je na jednej strane veľmi aktívny prístup k spolupráci s NATO a prispievanie do operácií aliancie, ale na druhej strane je tu viac nedoriešených politických otázok, ako napríklad územná celistvosť krajiny, čo aliancia nemôže ignorovať. Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v tejto súvislosti pripomenul, že Gruzínsko dostalo prísľub na vstup do aliancie už na summite NATO v Bukurešti a aliancia na tomto postoji nič nemení. 4.12.2013 TASR Aktuálne výzvy a tendre k projektom nástroja predvstupovej pomoci EÚ (IPA) - Ministerstvo zahraničných vecí SR informuje o aktuálnych výzvach k projektom nástroja predvstupovej pomoci EÚ (IPA): Supply of Equipment for Students Learning about the EU - Common Values, Fundamental Rights and Policies Referenčné číslo: EuropeAid/135260/D/SUP/TR Zverejnené: 22/11/2013 Termín: n/a Krajina: Turecko Supply of Equipment for Cross-border Cooperation Against Industrial Disasters Referenčné číslo: EuropeAid/134890/M/SUP/TR Zverejnené: 1/08/2013 Termín: 7/01/2014 Krajina: Turecko FURTHER SUPPORT TO INDEPENDENT, ACCOUNTABLE, PROFESSIONAL AND EFFICIENT JUDICIARY AND PROMOTION OF PROBATION SERVICE AND ALTENATIVE SANCTIONING Referenčné číslo: EuropeAid/134876/D/SER/MK Zverejnené: 30/07/2013 Termín: 17/12/2013 Krajina: Macedónsko Technical Assistance for Economic and Social Integration of Internally Displaced Persons in Van Province Referenčné číslo: EuropeAid/135024/D/SER/TR Zverejnené: 10/09/2013 Termín: 16/12/2013 Krajina: Turecko IPA Cross Border Cooperation Programme between the former Yugoslav Republic of Macedonia and Kosovo (2010, 2011 & 2012) Referenčné číslo: EuropeAid/135229/L/ACT/MK Zverejnené: 15/11/2013 Termín: 20/01/2014 Krajina: Macedónsko Všetky aktuálne výzvy Európskej komisie k finančným nástrojom EÚ sú pravidelne publikované v anglickom, prípadne francúzskom jazyku na webovej stránke Európskej komisie: https://webgate.ec.europa.eu/europeaid/online-services/index.cfm?ADSSChck=1284977262222&do=publi.welcome&userlanguage=en 22.11.2013 MZV Slovensko prehralo s Bruselom o pomoc Frucone. Firma musí dane zaplatiť - Výrobca nápojov má zaplatiť takmer 17 miliónov eur, ktoré dlhoval na daniach. K tomu sa ešte prirátajú úroky. Odpustenie dlhu slovenskému výrobcovi alkoholických nápojov Frucona Košice je nezlučiteľné s pravidlami Únie o štátnej pomoci, rozhodla Európska komisia. Štát spoločnosti odpustil takmer 17 miliónov eur. O rozhodnutí informoval Andrej Králik zo Zastúpenia komisie na Slovensku. "Nezaplatenie daní, ktoré jej konkurenti museli znášať, poskytlo spoločnosti Frucona Košice nenáležitú hospodársku výhodu," píše Komisia v rozhodnutí. Firme nariadila, aby dlh zaplatila aj s úrokmi. Má sa tak napraviť narušenie hospodárskej súťaže. Dnes je distribútor Frucona Košice bola výrobcom liehu a liehovín na Slovensku a v súčasnosti pôsobí ako distribútor. V roku 2004 mala spoločnosť značné finančné problémy. Dlhovala na daniach takmer 17 miliónov eur. Firma požiadala veriteľov o vyrovnanie podľa platných predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti. "V júli 2004 daňový úrad súhlasil s odpísaním 65 percent dlhu spoločnosti," píše Komisia. Frucona Košice tvrdí, že štát s cieľom vymôcť aspoň časť dlhu konal tak, ako by konal akýkoľvek súkromný veriteľ, a že konkurzné konanie by bolo menej výhodné. Komisia: Išlo o štátnu pomoc Už v roku 2006 Komisia konštatovala, že daňový úrad by dostal viac v konkurznom konaní alebo daňovou exekúciou. "Výsledkom je, že odpísanie dlhu zvýhodnilo Fruconu Košice v porovnaní s jej konkurentmi, a preto predstavuje štátnu pomoc," tvrdí Komisia. Krajiny môžu poskytnúť štátnu pomoc. Firma však musí ukázať, že môže svoje hospodárenie zlepšiť. Frucona však podľa Komisie nepredložila žiadny skutočný reštrukturalizačný plán. "Komisia preto nariadila Slovensku vymôcť vrátenie nenáležitej výhody, ktorú Frucona Košice dostala odpísaním dlhu spoločnosti," píše Brusel v rozhodnutí. Viacero sporov Frucona Košice podala návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie na Všeobecnom súde EÚ, ktorý návrh zamietol. Spoločnosť sa odvolala na Súdny dvor, ktorý zrušil rozsudok Všeobecného súdu. Súdny dvor povedal, že Komisia vec nesprávne posúdila, lebo nebrala do úvahy dĺžku trvania konkurzného konania, a tak neuviedla dostatočné dôvody pre svoje rozhodnutie. "Súdny dvor vrátil vec Všeobecnému súdu, kde konanie v súčasnosti stále prebieha," píše Komisia. Pre zistenia Súdneho dvora Komisia prijala nové rozhodnutie, ktoré nahrádza to z roku 2006 a rieši aj výhrady Súdneho dvora. "Nové rozhodnutie prichádza k rovnakému záveru: odpísanie dlhov v prospech Frucony vytvorilo nezákonnú a nezlučiteľnú pomoc, ktorá sa musí od Frucony vymôcť," dodáva Komisia. 16. 10. 2013 Veronika Folentová SME Medzi Čínou a EÚ sa prehlbuje obchodný spor - Aj medzi členmi EÚ sa množia protesty proti sankčným clám Obchodný spor medzi Čínou a EÚ sa vyostruje, uvádza DPA. Uprostred diskusie o možnom zavedení sankčných ciel na lacné čínske solárne zariadenia Peking oznámil, že ministerstvo obchodu začalo antidampingové konanie proti vybraným chemickým produktom z EÚ a USA dovážaným do Číny. Bude sa skúmať dovoz čistiaceho prostriedku tetrachlóretán. Ministerstvo to oznámilo v piatok (31. 5.) na webovej stránke. Dve čínske firmy ešte koncom apríla podali sťažnosť na jeho dovoz. V EÚ sa diskutuje o zavedení sankčného cla na čínske solárne moduly. Ich priemerná sadzba by mala dosiahnuť 47 %. V európskom solárnom sektore sa antidampingové clá na čínske produkty pokladajú za sporné. Solárne zariadenia by výrazne zdraželi. Okrem toho sa Európa obáva čínskej odvety. Spolkové združenie nemeckého priemyslu (BDI) a Združenie zahraničného obchodu BGA varujú pred stupňovaním obchodného sporu s Čínou. Aj medzi členmi EÚ sa množia protesty proti sankčným clám. Proti ich prijatiu sa vyslovilo už 18 krajín. Nesúhlasí s nimi ani európsky komisár Günther Oettinger. Myslí si, že by neboli nijakou pomocou pre nemecké firmy v solárnom sektore, lebo z dlhodobejšieho hľadiska chýba jeho medzinárodná konkurencieschopnosť. 2.06.2013 TASR Zmeny v registrácii zastúpenia zahraničných podnikateľských subjektov v Chorvátsku - Reprezentačné kancelárie zahraničných podnikateľských subjektov boli registrované v registri reprezentačných kancelárii na základe vyhlášky vlády Chorvátska, ktorá stanovila požiadavky na zriaďovanie a prevádzku týchto kancelárii. Táto vyhláška bola vydaná na základe článku 52, paragrafu 6, Obchodného zákona. Na základe článku 83 Obchodného zákona dňom vstupu Chorvátska do EÚ článok 52 prestáva byť v platnosti, ale len vo vzťahu k členským krajinám EÚ. Z tohto dôvodu zakladatelia reprezentačných kancelárii z členských krajín EÚ, ktorí už sú registrovaní v registri reprezentačných kancelárii na Ministerstve hospodárstva Chorvátska a ktorí majú záujem pokračovať vo svojej činnosti v Chorvátsku, musia zmeniť formu svojej činnosti a registrovať sa v obchodnom registri ako dcérska spoločnosť alebo samostatná spoločnosť. Po vstupe Chorvátska do EÚ komerčné subjekty členských štátov EÚ nebudú môcť zriaďovať reprezentačné kancelárie, ale len registrovať sa ako dcérske spoločnosti alebo samostatné spoločnosti. Existujúce reprezentačné kancelárie z jednotlivých členských krajín EÚ nemusia žiadať o vyškrtnutie z registra, lebo sa predpokladá, že k termínu vstupu Chorvátska do EÚ prestanú existovať zo zákona. V prípade potreby je možné k tejto problematike kontaktovať na Ministerstve hospodárstva Chorvátska pani Višnju Bengez (tel: 00385 1 6106981, e-mail: visnja.bengez@mingo.hr). 28.05.2013 MZV Únia chce obchodný blok s Thajskom - Prvé kolo rokovaní sa už začalo. Cieľom je uľahčiť biznis a podporiť ekonomiku. Európska komisia (EK) dnes odštartovala prvé kolo rokovaní s Thajskom o dohode o voľnom obchode. Pre médiá to uviedol John Clancy, hovorca eurokomisára pre obchodné záležitosti Karla De Guchta. Rokovania prebiehajú v súlade s dohodou z marca tohto roka medzi predsedom Európskej komisie (EK) Josém Manuelom Barrosom a thajskou premiérkou Jinglak Šínavatrovou. Thajsko / Ilustračná foto. Reuters V roku 2012 - podľa údajov EK - vzájomná obchodná výmena medzi EÚ a Thajskom dosiahla úroveň 30 miliárd eur. Thajsko je pre EÚ tretím najväčším partnerom v oblasti juhovýchodnej Ázie. EÚ už v tomto regióne uzavrela dohodu o voľnom obchode so Singapurom a prebiehajú rokovania s Malajziou a Vietnamom. Zámerom EÚ je rozšíriť rokovania na celú oblasť Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a dospieť k dohode o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN. Rokovania o voľnom obchode môžu trvať aj niekoľko rokov, uvádza sa v správe EK, a to podľa tempa, akým sa obom stranám bude dariť postupne rušiť existujúce obchodné a colné bariéry, nadväzovať spoločné pravidlá a štandardy, zjednodušovať dopravné trasy a zjednocovať sa v názore na využívanie duševného vlastníctva, pravidlá pre konkurencieschopnosť či verejné obstarávanie a zakázky. 27.05.2013 TASR Únia tlačí na obmedzenie bankového tajomstva, chystá dohody - Ministri financií Európskej únie v utorok poverili Európsku komisiu rokovaním o dohode o výmene bankových informáciách so Švajčiarskom a štyrmi malými európskymi krajinami - Lichtenštajnskom, San Marínom, Andorrou a Monakom. EÚ tak zosilňuje svoj ​​boj proti daňovým únikom prostredníctvom ukladanie peňazí do bánk v krajinách uplatňujúcich princíp bankového tajomstva. Krok, ktorý označil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble za „historický“, zvyšuje tlak na otváranie údajov o bankových účtoch európskych občanov v švajčiarskych bankách. Povedie tiež k tomu, že svoju tradíciu bankového tajomstva zruší aj Rakúsko, aspoň pre cudzincov. To spolu s Luxemburskom bolo dlho odporcom takýchto rokovaní, v utorok však svoje námietky odvolalo. Švajčiarska odpoveď bola opatrná. Hovorca ministerstva financií zdôraznil ochotu krajiny spolupracovať a povedal, že Bern bude svoju reakciu zvažovať. Ako posledné z EÚ v utorok svoj ​​odpor k rokovaniam o výmene informácií o klientoch bánk vzdalo Rakúsko. Jeho ministerka Maria Fekterová povedala, že už nebude blokovať rokovania o výmene bankových informácií medzi Európskou úniou a ďalšími krajinami. Rakúsky kancelár Werner Faymann tento týždeň uviedol, že Viedeň je pripravená uzavrieť dohodu, v rámci ktorej by získali iné členské krajiny EÚ prístup k informáciám o účtoch cudzincov u rakúskych bánk. Dohoda by podľa neho mohla byť dokončená pred summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 22. mája. Na summite sa má okrem iného rokovať o obmedzení daňových únikov. 15.05.2013 ČTK Nemci napadli juh eurozóny - Nemecku dochádza trpezlivosť s problémovými krajinami na juhu Európy, ktoré sa odmietajú podrobiť prísnemu šetreniu. Vláda kancelárky Angely Merkelovej preto pripravila správu, ktorá ostrým tónom žiada štyri štáty o tvrdšie škrty a reformy. „Taliansko má ešte stále priestor na účinnejšiu liberalizáciu pracovného trhu. Aj v Grécku a Španielsku sú nevyhnutné ďalšie reformy, aby sa podarilo prekonať nepružnosť trhu,“ píše sa v správe Merkelovej ekonomických expertov, ku ktorej sa dostal nemecký magazín Spiegel. Štvrtou kritizovanou krajinou je Francúzsko. Práve Paríž pritom stojí na čele rodiacej sa protinemeckej koalície, ktorá namiesto škrtov požadovaných Berlínom podporuje naštartovanie hospodárskeho rastu pomocou miliardových injekcií do ekonomiky. Konflikt s Francúzmi Správa sa tak zrejme stane ďalšou rozbuškou v už aj tak napätých vzťahoch medzi juhom a severom Európy. Tie priamo v Berlíne minulý týždeň vyostril francúzsky socialistický minister financií Pierre Moscovici. Priamo pred svojim nemeckým kolegom Wolfgangom Schäublem odmietol politiku škrtov a vyzval Nemcov, aby rešpektovali rôznorodosť Európy. Z Berlína včera prišla rázna odpoveď. Merkelovej kabinet vo svojej správe upozornil, že Francúzsko v škrtoch výrazne zaostáva. „Síce zvýšilo svoje príjmy do rozpočtu, ale neobmedzilo štátne výdavky,“ upozorňujú nemeckí experti. Kritika smeruje najmä na francúzskeho socialistického prezidenta Francoisa Hollanda, ktorý je najhlasnejším odporcom škrtov a stúpencom prorastových opatrení. Hollande navyše prednedávnom získal na svoju stranu nového talianskeho premiéra Enrica Lettu. Ten sklamal nádeje Merkelovej, že bude pokračovať v reformách začatých jeho predchodcom Mariom Montim. Kľúčové voľby Najnovšia správa Merkelovej je zároveň odkazom Nemcom pred jesennými parlamentnými voľbami, že problémovým krajinám nebude ustupovať. Kancelárka býva totiž častou kritizovaná práve kvôli údajne mäkkému postupu voči juhu Európy. „To, ako nakoniec dopadnú tieto kľúčové voľby, bude v mnohom záležať od situácie v eurozóne na jeseň. Nemeckí voliči totiž momentálne najviac reagujú práve na to,“ vysvetlil pre HN analytik Jakub Eberle z českej Asociácie pre medzinárodné otázky. Pre eurozónu je však podľa ekonómov posilňovanie protinemeckej koalície zlá správa. „Zmierňovanie úspor pomôže len krátkodobo. Možno sa trochu zníži nezamestnanosť a zmierni recesia. Ale budú chýbať nevyhnutné radikálne zmeny. Celé to bude smerovať iba k ďalšiemu nárastu dlhov,“ vysvetlil pre HN Ronald Ižip, analytik spoločnosti TRIM Broker. 13.05.2013 Pavel novotný Hnonline.sk Povinnosť vykazovať hrubú hodinovú mzdu vyslaných zamestnancov zahraničnými poskytovateľmi služieb z EÚ / EZVO vo Švajčiarsku - Zamestnanci vo Švajčiarsku, ktorí poskytujú služby v mene spoločnosti so sídlom v EÚ / EZVO na obdobie nepresahujúce 90 dní v kalendárnom roku síce nepodliehajú pracovnému povoleniu, avšak ohlasovacej povinnosti, v rámci ktorej zahraniční zamestnávatelia teraz budú musieť v registračnom procese o vysielaní pracovníkov do Švajčiarska uviesť hrubú hodinovú mzdu pre každého pracovne vyslaného zamestnanca. Tieto informácie umožnia príslušným kontrolným orgánom účinnejšie zamerať kontroly na trh práce a skúmať prípady, ktoré vyvolávajú podozrenie z podhodnotenia mzdového ohodnotenia práce. Vyššie uvedené zmeny nadobudnú účinnosť od 15. mája 2013. 27.04.2013 MZV Cyprus zdaní vklady nad 100-tisíc eur - Cyprus sa v sobotu večer dohodol s trojkou veriteľov (EÚ, MMF, ECB), že vklady vyššie ako 100-tisíc eur v najväčšej banke Bank of Cyprus zdaní 20 percentami. Dohodu ešte musí schváliť cyperský parlament. Viac ako stotisícové vklady u ostatných bánk budú zdanené 4 percentami. Tento krok otvorí Cypru cestu k získaniu finančnej pomoci od únie a k záchrane pred bankrotom. Viac o dianí a kríze na Cypre Cyperský predstaviteľ tiež oznámil, že súčasťou komplexného plánu nebude znárodnenie cyperských penzijných fondov, proti ktorému sa postavilo najmä Nemecko. Predstavitelia veriteľskej trojky sa k tejto informácii nevyjadrili. Cyprus má získať 5,8 miliardy eur, aby mohol dostať od veriteľov záchranný úver v sume 10 miliárd eur. Cyperský minister financií Michalis Sarris rokoval v sobotu so zástupcami trojky o komplexnom pláne, ktorý by Cypru zabezpečil potrebné peniaze. Nikózia má na zostavenie plánu čas len do pondelka. Sarris a cyperský prezident Nikos Anastasiadis počas dňa hlásili, že v rokovaniach nastal „značný pokrok“ a že riešenie je na dosah. Podobne sa vyjadril európsky komisár pre menu a ekonomiku Olli Rehn, upozornil však, že Cypru „zostali na výber už len ťažké rozhodnutia“. Euroskupina sa bude situáciou na Cypre a jeho žiadosťou o finančnú pomoc zaoberať v nedeľu. Predseda Euroskupiny a holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem na Twitteri oznámil, že stretnutie sa bude v Bruseli konať o 18:00 SEČ. Po stretnutí by mal zasadnúť opäť cyperský parlament, aby dohodu posúdil. Ak ju neprijme alebo ak sa vyskytnú nejaké ďalšie problémy, príde ostrov o kľúčovú núdzovú pomoc, ktorú dostáva od Európskej centrálnej banky. Cyperské banky by zostali bez hotovosti, čo by malo pre krajinu nedozerné následky. Už teraz však majú Cyperčania obavy. Celý týždeň sú zatvorené banky, ľudia stoja v dlhých radoch pred bankomatmi, z ktorých si ale jednorazovo môžu vybrať len 260 eur. Miestne médiá informujú, že kvôli nedostatku hotovosti sa budú musieť uzavrieť benzínové čerpacie stanice. Kríza dopadá aj na supermarkety, ktorým sa míňajú zásoby. Mnoho Cyperčanov sa považuje za obete Európskej únie, a predovšetkým Nemecka. Berlín podľa týchto názorov zaujal voči Cypru takú tvrdú vyjednávaciu pozíciu nie pre pochybné praktikay cyperských bánk, ale pre to, aby vyslal signál ďalším spurným členom EÚ, ako je Taliansko a Španielsko. Vodca cyperskej pravoslávnej cirkvi, arcibiskup Chrysostomos, potom rovno vyzval na vystúpenie svojej krajiny z eurozóny. „Cyprus je povinný podpísať to, čo požadujú veritelia. Teraz je ale potrebné premýšľať, ako sa čo najrýchlejšie zbaviť tých európskych úbožiakov,“ povedal pre rozhlasovú stanicu. V Nikózii sa v sobotu zhromaždili stovky zamestnancov bánk na protest proti zdaneniu vkladov, pripojili sa k nim ďalší ľudia. Demonštranti sa vydali k prezidentskému palácu, kde ich zastavil policajný kordón, a skandovali „odstúpiť, odstúpiť“. Finančná pomoc pre Cyprus – chronológia 25. júna 2012 Cyperská vláda sa rozhodla požiadať EÚ o finančnú pomoc z jej stabilizačných fondov EFSF a ESM. Dôvodom bola ochrana finančného sektora, a tým aj ekonomiky krajiny pred dôsledkami hlbokej dlhovej krízy v susednom Grécku. Cyprus sa stal piatou krajinou eurozóny, ktorá požiadala o pomoc. 18. novembra 2012 Zástupcovia medzinárodných veriteľov sa dohodli s cyperskou centrálnou bankou o podmienkach pomoci pre tamojší bankový sektor. Po zhode na širších reformách finančného sektora sa inšpektori „trojky“ dohodli aj na podmienkach rekapitalizácie bánk. Nezhody zostali v otázke privatizácie štátneho majetku a požiadavky veriteľov na zníženie dôchodkov a miezd vo verejnom sektore. 30. novembra 2012 Cyprus uzavrel s eurozónou a MMF predbežnú dohodu o medzinárodnej finančnej pomoci, podľa ktorej bude môcť využiť na podporu svojich bánk až desať miliárd eur. Celková pomoc Cypru môže podľa analytikov stúpnuť až na 17,5 miliardy eur. Podľa predbežného návrhu dohody by úverový program vyžadoval od Cypru dosiahnuť v primárnej rozpočtovej bilancii bez započítania dlhovej služby výrazný prebytok. Ten by mal v roku 2016 predstavovať štyri percentá HDP a potom by sa mal na tejto úrovni udržať. Ďalšou podmienkou je znižovanie platov vo verejnom sektore – odmeny by sa mali postupne znížiť o 6,5 až 12,5 percenta. 24. februára 2013 V druhom kole prezidentských volieb na Cypre vyhral konzervatívny politik Nikos Anastasiadis. Zopakoval sľub voličom, ktorých trápila pokračujúca ekonomická kríza a 15-percentná nezamestnanosť, že sa bude usilovať o rýchlu dohodu s EÚ a MMF. 16. marca 2013 Ministri financií eurozóny sa dohodli na záchrannom balíku pre Cyprus v hodnote maximálne 10 miliárd eur. Cyprus však mal k záchrane prispieť sumou 5,8 miliardy eur, získanou jednorazovou daňou 9,9 percenta z bankových vkladov nad 100 000 eur a 6,75 percenta pri nižsích vkladoch. Zvýšiť by sa mala aj firemná daň z desiatich na 12,5 percenta a rozšíriť privatizácia. Bezprecedentná dohoda o zdaňovaní vkladov vyvolala rozhorčenie nielen u obyvateľov Cypru. 19. marca 2013 Cyperský parlament odmietol jednorazové zdanenie vkladov, ktoré bolo podmienkou finančnej pomoci od eurozóny. Cyperská vláda pritom parlamentu predložila upravený návrh, podľa ktorého vklady do 20 000 eur mali byť od dane oslobodené. Bez pomoci eurozóny hrozí ostrovu štátny bankrot. 20. marca 2013 Pomoc štátu ponúkla cyperská ortodoxná cirkev. Arcibiskup Chrysostomos po stretnutí s prezidentom Nikosom Anastasiadisom povedal, že ponúkne vláde úver zastavený cirkevným majetkom. Cirkev má na ostrove značné majetky a je tiež hlavným akcionárom tretej najväčšej banky Hellenic Bank. Pozornosť tiež upútala správa nemeckého servera Deutsche Wirtschafts Nachrichten, podľa ktorej si cyperskí politici pred rozhodnutím o zdaňovaní vkladov poslali do zahraničia takmer 4,5 miliardy eur. 21. marca 2013 Cyperská vláda predložila parlamentu tri návrhy zákonov v rámci opatrení na záchranu krajiny pred bankrotom. Zriadený by mal byť takzvaný fond solidarity, prostredníctvom ktorého bude okrem iného zastavený štátny majetok. Vláda tiež navrhla reštrukturalizáciu druhej najväčšej cyperskej banky Laiki, ktorá je vysoko zadlžená. 22. marca 2013 Cyperský parlament schválil prvé body záchranného plánu – zákony o dohľade nad pohybom kapitálu, o zriadení fondu solidarity a o reštruktura­lizácii bánk. 23. marca 2013 Cyprus sa podľa cyperského vládneho predstaviteľa dohodol so zástupcami veriteľskej „trojky“ na jednorazovom zdanení nepoistených vkladov nad 100 000 eur. V najväčšom cyperskom ústave Bank of Cyprus majú byť zdanené 20 percentami, v ostatných bankách štyrmi percentami. 23.03.2013 ČTK V Európe sa musí otvoriť otázka tempa konsolidácie, tvrdí Robert Fico - Deficit verejných financií Slovenska bude v tomto roku nižší ako tri percentá. Vyhlásil to premiér Robert Fico na tlačovej konferencii po dnešnom stretnutí premiérov krajín Vyšehradskej štvorky s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom vo Varšave. "Môžem garantovať, že deficit v roku 2013 bude nižší ako 3 percentá. Tento záväzok dodržíme," povedal Fico. Slovenský premiér zároveň pripomenul, že v krajinách, kde sú nízke mzdy a dôchodky je konsolidácia verejných financií obzvlášť bolestivá. "Rovnako však tvrdíme za Slovensko, že spôsob, akým sa konsolidujú financie ide proti hospodárskemu rastu. A preto považujem za legitímne, aby sa aj v roku 2014 otvorila otázka tempa konsolidácie verejných financií," uviedol Fico. Zdôraznil však, že pravidlá konsolidácie musia platiť pre všetky krajiny eurozóny bez výnimky. Fico: Krajiny V4 dosiahli veľa pri presadzovaní cieľov v rozpočte EÚ Hlavným posolstvom dnešného stretnutia premiérov Vyšehradskej štvorky vo Varšave je to, že tieto krajiny držia spolu a tak riešia súčasné, najmä ekonomické problémy. Tieto štáty stáli spolu aj pri presadzovaní svojich cieľov v rámci finančného rámca EÚ na roky 2014-2020. Po rozšírenom summite V4 za účasti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda to vyhlásil slovenský premiér Robert Fico. Krajiny Vyšehradskej štvorky dosiahli dobré výsledky v presadzovaní svojich priorít vo viacročnom rozpočte, predovšetkým z pohľadu vyrovnávania regionálnych rozdielov. "Musíme byť teraz spolu aj pri presviedčaní poslancov Európskeho parlamentu, aby pochopili, že krehká dohoda o rozpočte EÚ na roky 2014-2020 je výsledkom neuveriteľne ťažkých kompromisov a je to to najlepšie, čo Európska rada môže ponúknuť Európskemu parlamentu," uviedol Fico. 6.03.2013 Tasr Projekty nástroja predvstupovej pomoci (IPA) - Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky informuje o ponuke projektov nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Tento nástroj je dôležitým prostriedkom prenosu skúseností Slovenska z procesu modernizácie a vstupu do EÚ kandidátskym a potenciálne kandidátskym krajinám, najmä na západnom Balkáne. Jeho podstatou je, že za finančné prostriedky EÚ subjekty z členských štátov, vrátane Slovenska, realizujú konkrétne projekty v kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajinách a regiónoch. Bližšie informácie o tomto nástroji, ako aj konkrétne projekty, nájdete v prílohe. 20.02.2013 EU Maďarsko sa po dvoch rokoch vrátilo na trhy, získalo 3,25 miliardy USD - Maďarsko sa po dvoch rokoch vrátilo na medzinárodné kapitálové trhy a predajom dlhopisov so splatnosťou päť a desať rokov si tam zabezpečilo spolu 3,25 miliardy dolárov. Krajina je schopná financovať sa aj bez pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF), uviedla agentúra Reuters. Vláda by mala bez finančných problémov prečkať i voľby, ktoré budú na budúci rok. Maďari podľa služby IFR, ktorá je súčasťou informačnej spoločnosti Thomson Reuters, predali päťročné dlhopisy v objeme 1,25 miliardy dolárov. Ďalšie dve miliardy dolárov získali za predaj dlhopisov so splatnosťou desať rokov. Podrobnosti o predaji dlhopisov, vrátane alokácie a cien, vo večerných hodinách stále neboli známe. Maďarsko je najzadlženejšia krajina strednej Európy. O poskytnutí záložného úveru sa Budapešť síce snažila rokovať s MMF aj Európskou úniou, rokovania však vlani skončili kolapsom. Maďari neboli ochotní pristúpiť na niektoré požiadavky, napríklad na to, aby zrušili bankovú daň. Krajina si chce tento rok na medzinárodných kapitálových trhoch požičať štyri až päť miliárd eur, aby mohla refinancovať splatné záväzky. Vzhľadom na to, koľko peňazí si Maďarsko v utorok zabezpečilo, je splnenie tohto cieľa podľa analytikov veľmi reálne. „S dnešnou emisiou bude vláda pravdepodobne schopná zabezpečiť si financovanie až do volieb aj bez pomoci MMF,“ poznamenal analytik finančného ústavu MKB Bank Zsolt Kondrat. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého nekonvenčná hospodárska politika je terčom kritiky zo strany medzinárodných veriteľov a investorov, sa začiatkom budúceho roka bude musieť postaviť pred voličov. „(Tento dolárový bond) Orbánovi politicky rozhodne prospeje, pretože jeho cieľom je vyhnúť sa situácii, keď by sa musel pred voľbami za každú cenu dohodnúť s MMF,“ myslí si analytik Peter Kreko z koncepčného centra Political Capital. „On chce v nekonvenčnej hospodárskej politike pokračovať, je tu ale aj symbolický prvok: bojuje za národnú suverenitu a nemôže si dovoliť sa vzdať menovému fondu,“ dodal. Maďarsko musí v tomto roku umoriť splatné záväzky v objeme 5,12 bilióna forintov (približne 17,6 miliardy eur). Úspešný predaj dolárových dlhopisov by mal zabezpečiť, že Budapešť všetky záväzky vyrovná, ak pôjde hladko aj predaj bondov v domácich aukciách. 12.02.2013 ČTK Nastupujúci prezident M. Zeman už má svoj tím, ktorý si berie na Hrad - Účasťou na zasadaní celorepublikového predsedníctva Strany práv občanov-Zemanovci (SPOZ) začal dnes večer svoj pracovný program v Prahe čestný predseda tejto strany a novozvolený český prezident Miloš Zeman, ktorý sa do metropoly ČR vrátil po niekoľkých dňoch odpočinku doma na Vysočine. Zeman už pri príchode zdôraznil, že sa ide iba poďakovať, pretože sa to sluší. Ďalej povedal, že už ma vybraných spolupracovníkov, ktorých si chce vziať na Pražský hrad, mená však zatiaľ neprezradil, aj keď poznamenal, že ide o ľudí zo štábu, ktorí mu pomohli zvíťaziť v prezidentských voľbách, informoval server Novinky.cz. Podľa neho pôsobili v Zemanovom volebnom tíme predseda SPOZ Vratislav Mynář a podpredsedovia Zdeněk Štengl a Martin Nejedlý, ako aj tajomník Jaroslav Hlinovský, volebný manažér Vladimír Kruliš, niekdajší programový riaditeľ Slovenskej televízie Roman Lipták, hovorkyňa a študentka politológie Hana Burianová a bývalá hovorkyňa českej vlády Jana Bartošová. Na rokovaní SPOZ sa dnes podľa Mynářa okrem iného hovorilo aj o opatreniach v súvislosti s rastúcim záujmom o členstvo v tejto strane. Prítomní prijali dve uznesenia. Odporučili miestnym organizáciám zvýšenú ostražitosť pri prijímaní nových členov, pričom politická rada strany by do 14. februára mala vypracovať smernicu o spôsobe ďalšieho prijímania záujemcov o členstvo. 31.01.2013 TASR Maďari založia štátnu internetovú banku - Webbank má financovať firmy a riešiť hypotéky, ktoré si vzali obyvatelia v cudzích menách. BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána vyostrí konkurenčný boj medzi bankami v krajine. Do mája chce rozbehnúť štátnu internetovú banku Webbank. Tento krok odôvodňuje opatrnosťou bánk, ktoré v neistom období poskytujú úvery firmám len s prísnymi podmienkami a nepriamo tak obmedzujú investície. Cesta na podporu podnikania Minister financií György Matolcsy tvrdí, že banka bude lacná, nízkonákladová a umožní poskytovať podnikateľom viac pôžičiek za prijateľnejších podmienok. Webbank má riešiť aj refinancovanie úverov v zahraničných menách. Maďari si v rokoch 2003 až 2008 s obľubou brali zahraničné hypotéky, najmä vo švajčiarskych frankoch, v eurách či jenoch. Pri cudzích menách im banky poskytovali nižšiu úrokovú sadzbu a umožnili im získať aj vyšší úver. Forint sa odvtedy výrazne oslabil, oproti švajčiarskemu franku sa napríklad prepadol o 40 percent. Pre ľudí, ktorí zarábajú vo forintoch, úvery zdraželi a klienti bankám prestali splácať úvery. Maďarsko má dnes 70 percent úverov domácností v cudzích menách. Dosiahli výšku 18 percent HDP. Minulý rok preto vláda schválila dômyselné riešenie: Dovolila klientom bánk splatiť úvery v cudzích menách za nižší ako trhový kurz. Frank ohodnotila na 180 forintov (aktuálny bol 233 forintov za frank) a euro na 250 forintov. Rozdiel medzi ním a aktuálnym kurzom franku znášali banky. Odpor voči zahraničným bankám „Banka dodá kapitál vo forintoch a splatí im dlhy v cudzej mene. Dôjde k prevodu hypotéky napríklad z frankov na forinty,“ tvrdí pre SME maďarský ekonóm Kálmán Dezséri. Riziko z kurzovej konverzie sa rozloží na dve strany: banka preberá na seba straty z výmeny kurzu a klient bude pri novej hypotéky platiť vyššie úrokové sadzby. Orbán sa netají odporom voči zahraničným bankám. „Chce, aby v krajine aspoň 50 percent kapitálu bolo v bankách z Maďarska. Táto banka je prvým krokom k tomu,“ dodal Dezséri. Zahraničné banky už prehodnocujú, či má zmysel ostať vo východoeurópskom regióne. Dôvodom majú byť ťažké podmienky, ktoré v posledných mesiacoch schválila maďarská vláda. Pred odchodom včera varoval šéf maďarskej divízie Erste Group Bank Radovan Jelasic, ktorého citovala televízia Bloomberg (Patria.cz). Do bankovej skupiny patrí aj Slovenská sporiteľňa. „Mnoho bánk by chcelo opustiť región. Ale je tu jeden problém. Nie je komu banky predávať,“ povedal na včerajšej konferencii v Helsinkách Jelasic. Všetci prehodnocujeme stratégiu svojho podnikanie, čo je jadrom nášho biznisu. Nečudoval by som sa, ak v nasledujúcich mesiacoch došlo k zásadným rozhodnutiam, v závislosti od banky, krajiny a regiónu, dodal. 27.11.2012 Jozef Tvardzík SME Lisbon Council: Eurozóna sa pod vplyvom krízy mení k lepšiemu - Eurozóna sa pod vplyvom dlhovej krízy mení na vyváženejšiu a potenciálne dynamickejšiu ekonomiku. Tri roky trvajúca kríza prinútila krajiny k štrukturálnym reformám a zvyšovaniu konkurencieschopnosti s cieľom obnoviť dôveru trhov. V aktuálnej správe to tvrdí organizácia Lisbon Council so sídlom v Bruseli. "Takmer všetky krajiny, ktoré potrebujú zmeny ... impozantným tempom znižujú rozpočtové deficity a zlepšujú vonkajšiu konkurencieschopnosť," uvádza sa v správe, ktorú vypracovala organizácia spolu s nemeckou bankou Berenberg Bank. Na čele krajín, ktoré reformujú základné parametre svojich ekonomík, je podľa správy Grécko nasledované Írskom, Estónskom, Španielskom, Portugalskom a Slovenskou republikou. Grécko, Írsko a Portugalsko čerpajú pomoc zo záchranných fondov eurozóny. Španielsko zatiaľ nepožiadalo o pomoc pri splácaní vládneho dlhu, eurozóna však krajine vyčlenila do 100 mld. eur na pomoc pri reštrukturalizácii bankového sektora. "Všetky štyri štáty eurozóny, ktorým priznali externú pomoc ... za posledných 12 mesiacov vystupňovali úsilie o presadenie zmien. Inými slovami, krajiny, ktoré potrebujú zmeny, ich pod tlakom krízy rýchlo uskutočňujú. Výsledky nepoukázali na prvky "morálneho hazardu" v podobe hypotetického rizika, že pomoc zvonku môže obmedziť ochotu k zmenám," uvádza sa v správe. Podľa správy zároveň klesajú aj vonkajšie nerovnováhy, ktoré boli jednou z príčin dlhovej krízy, sa zmierňujú. Jednotkové náklady práce prudko klesli v Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielskou. Na druhej strane skončila mzdová zdržanlivosť v Nemecku, ktorá sa dlhodobo považovala za brzdu domáceho dopytu. To podľa organizácie naznačuje, že z pohľadu konkurencieschopnosti začína súkromný sektor južných členov eurozóny dobiehať Nemecko. "Viac než čokoľvek iné to ukazuje, že seriózne štrukturálne zmeny sú možné. A uskutočňujú sa v rámci menovej únie," tvrdia tvorcovia správy. Eurozóna síce potrebuje zlepšovať svoje politické štruktúry, tie však už teraz poskytujú dôležitý rámec, v ktorom sa krajiny môžu úspešne reformovať. "Pokiaľ sa eurozóna dostane zo svojej akútnej krízy a bude pokračovať v reformách, mohla by sa nakoniec z krízy vynoriť ako najdynamickejšia z hlavných západných ekonomík," uzatvára Lisbon Council. 28.11.2012 SITA Hollande: Európa má stále ekonomickú silu - Európski lídri prileteli do Laosu, aby presvedčili ázijských predstaviteľov, že Európa, ktorú zasiahla kríza, je "naďalej ekonomickou silou". Vyhlásil to francúzsky prezident Francois Hollande. "V Ázii sú pochybnosti o tom, či má Európa možnosti na to, aby bola regiónom stability a rastu," vyhlásil Hollande. Podľa jeho slov je hlavným cieľom jeho cesty do Ázie "presvedčiť svojich partnerov počas európsko-ázijskeho dialógu, že Európa stále má ekonomickú silu". Francúzsky prezident sa spoločne s ostatnými európskymi predstaviteľmi, medzi ktorými nechýba taliansky premiér Mario Monti a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso, pokúsi presvedčiť ázijských predstaviteľov, že dlhotrvajúca dlhová kríza v eurozóne sa konečne dostáva pod kontrolu. "Musíme ísť a hľadať rast tam, kde je a rast je taktiež v Ázii," povedal jeden z členov delegácie francúzskeho prezidenta. "Čína naďalej dôveruje spoločnej európskej mene a to je dôležité," dodal. 5.11.2012 SITA ECB chystá prekvapenie, myslia si ekonómovia - Nepriaznivá situácia v Európe prinúti ECB znížiť úrokové sadzby, tvrdia ekonómovia. Nepriaznivé rastové vyhliadky najväčších ekonomík eurozóny donútia Európsku centrálnu banku (ECB) znížiť hlavnú úrokovú sadzbu začiatkom budúceho roka na nové historické minimum. Tento vývoj predpokladá viac než polovica z ekonómov oslovených agentúrou Reuters. Aj keď približne 80 % zo 73 oslovených ekonómov nepočíta s tým, že by banka urobila tento krok už na budúci týždeň, väčšina očakáva, že ECB svoju hlavnú úrokovú sadzbu zníži z terajšieho historického minima na úrovni 0,75 % na 0,5 % už v najbližších mesiacoch. Ich očakávania sa tak v porovnaní s tými spred dvoch týždňov nezmenili. Celkovo 25 ekonómov počíta s tým, že ECB zníži hlavnú úrokovú sadzbu už do konca tohto roka, zatiaľ čo 40 očakáva tento krok v prvom štvrťroku roku 2013. Podobne nemenný postoj dali ekonómovia najavo aj v súvislosti s očakávanou žiadosťou Španielska o pomoc. Väčšina z oslovených, 38 z 59, sa domnieva, že Madrid napriek momentálne priaznivejšej situácii, čo sa týka nákladov na obsluhu dlhu, bude musieť požiadať o celkový záchranný balík pre ekonomiku, a to pravdepodobne do konca roka. Informovala o tom agentúra Reuters. 1.11.2012 TASR Spoločné rokovanie vlád SR a ČR má potvrdiť nadštandardnosť vzťahov - Zasadnutie sa koná deň po štátnom sviatku ČR a pamätnom dni SR, pripomínajúcich vznik samostatného česko-slovenského štátu. Prvé spoločné zasadnutie vlád SR a ČR, ktoré sa uskutoční dnes v Uherskom Hradišti a Trenčíne, má symbolizovať nadštandardnosť vzťahov pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatných štátov. Zasadnutie sa koná deň po štátnom sviatku ČR a pamätnom dni SR, pripomínajúcich vznik samostatného česko-slovenského štátu. Spoločné rokovanie sa začne na moravskej strane v priestoroch Jezuitskej koleje v Uherskom Hradišti a bude pokračovať na slovenskej strane v hoteli Elizabeth v Trenčíne pracovným obedom, ktorý zavŕši podpis medzivládnej dohody a spoločného vyhlásenia predsedov vlád SR a ČR. Témami zasadnutia budú kľúčové otázky vzájomnej spolupráce medzi SR a ČR, problematika bezpečnosti, energetiky a projekty v oblasti infraštruktúry. Nadštandardnosť vzťahov oboch štátov sa má potvrdiť konkrétnym obsahom a výstupmi z rokovaní premiérov a členov vlád. Spoločné zasadnutie má tiež zabezpečiť ich udržanie prostredníctvom dohadovania budúcich aktivít a projektov v kľúčových oblastiach dvojstrannej spolupráce. Pri príležitosti zasadnutia sa plánuje podpísať spoločné vyhlásenie premiérov, ako aj dohoda medzi oboma vládami o dočasnom užívaní časti štátneho územia a majetku SR pre výstavbu a prevádzku vodnej cesty Otrokovice – Rohatec na hraničnom vodnom toku Radejovka pri meste Skalica. Podpísať sa tiež má zmena Zmluvy medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach. 29.10.2012 TASR Brusel povolil finančnú daň v 10 štátoch - Európska komisia povolila zavedenie dane z finančných transakcií v 10 štátoch eurozóny napriek odmietavému postoju ostatných členov Európskej únie, ktorí tvrdia, že nová daň odoženie investície. „Je to otázka spravodlivosti: musíme zabezpečiť, aby náklady na krízu niesol na pleciach aj finančný sektor, nielen obyčajní ľudia,“ odôvodnil rozhodnutie predseda komisie José Manuel Barroso. Pripomenul, že nová daň môže priniesť zadlženým štátom do rozpočtu potrebné miliardy eur. Medzi štátmi, ktoré chcú zaviesť novú daň, sú okrem „veľkej štvorky“ – Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska – aj Slovensko, Rakúsko, Belgicko, Grécko, Portugalsko a Slovinsko. Časom sa k nim môžu pridať ďalšie krajiny, Estónsko nedávno naznačilo, že o tom uvažuje. Najskôr však musí kvalifikovaná väčšina vo všetkých 27 členských krajinách EÚ povoliť stúpencom novej dane, aby ju jednostranne zaviedli. A musia tiež získať súhlas Európskeho parlamentu. EÚ pôvodne navrhovala, aby daň z finančných transakcií zaviedli všetci členovia únie. Británia a Švédsko však trvajú na tom, že sa musí zaviesť na celom svete, dovtedy na ňu nepristúpia. Je to však nesplniteľná úloha, keďže USA ju odmietajú. Krajiny eurozóny, ktoré plánujú zaviesť novú daň, musia zase presne definovať, ktorých transakcií sa bude týkať, a na čo budú slúžiť príjmy z dane. Nemecká kancelárka Angela Merkelová napríklad navrhuje, aby sa využívala na financovanie fondov solidarity. 24.10.2012 Eurozóna možno bude mať aj svoj parlament - V rámci pripravovanej radikálnej reformy eurozóny by štáty menovej únie mali odovzdať značnú časť svojej rozpočtovej suverenity Bruselu a eurozóna má mať vlastný parlament. S odvolaním sa na nemenovaných únijných diplomatov to uviedol počas týždňa nemecký denník Handelsblatt, podľa ktorého sa o novú podobu eurozóny dajú očakávať prudké spory. Reformu pripravujú z poverenia šéfov štátov a vlád eurozóny prezident Európskej únie Herman Van Rompuy, predseda Európskej komisie José Barroso, šéf takzvanej Euroskupiny Jean-Claude Juncker a prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. "Títo štyria prezidenti navrhnú úplne novú architektúru menovej únie," cituje Handelsblatt jeden zo svojich bruselských zdrojov. Jadrom reformy má byť zmena rozpočtovej politiky. Vlády majú návrhy svojich domácich rozpočtov najprv predkladať Bruselu na schválenie. Ak by hrozil príliš vysoký deficit, mohla by Európska komisia uplatniť proti takémuto návrhu veto. To by mohla použiť aj v prípade, kedy by návrh neobsahoval žiadne úsporné opatrenia na odbúranie vysokého štátneho dlhu. V oboch prípadoch budú vlády musieť taký návrh upraviť, než ho predložia domácemu parlamentu. Do politických priorít každého z rozpočtov ale Európska komisia zasahovať nemá. Štáty platiace eurom tak budú môcť naďalej rozhodovať, v ktorých oblastiach budú prostriedky krátiť alebo navyšovať - ak to bude v súlade s pravidlami EÚ o výške rozpočtových deficitov a celkovom dlhu. Fiškálnu suverenitu členských krajín chcú autori reformy obmedziť podľa Handelsblattu ešte v jednom dôležitom bode. Chystajú sa stanoviť záväznú minimálnu sadzbu pre zdaňovanie firiem. Rozpočtovú a hospodársku politiku štátov platiacich eurom má kontrolovať parlament eurozóny, v ktorom by mali zasadnúť poslanci Európskeho parlamentu i národných zastupiteľských zborov. Proti tejto myšlienke sa ale podľa Handelsblatt dôrazne postavili krajiny EÚ, ktoré sú mimo menovej únie. Nemecký ekonomický denník predpovedá, že tento návrh vyvolá ešte veľa sporov, minimálne preto, že takáto zmena bude vyžadovať úpravu Lisabonskej zmluvy o fungovaní EÚ. Jej zmeny sú pritom nepopulárne a u mnohých štátov eurozóny, ako sú Francúzsko alebo Holandsko, narážajú na odpor, podotýka Handelsblatt. 8.09.2012 ČTK FINANCIE: Summit lídrov EÚ k rozpočtu na roky 2014-2020 bude 22.-23. novembra - Lídri členských štátov Európskej únie sa zídu na mimoriadnom summite 22. – 23. novembra s cieľom dohodnúť sa na rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020. Potvrdili to dnes zdroje z Bruselu. Diplomatické zdroje uviedli, že mimoriadny summit v Bruseli stanovili na november, aby očakávané náročné rokovania o rozpočte nezatienili októbrový summit, na ktorom by sa malo rokovať o riešení dlhovej krízy v eurozóne. Členské štáty EÚ sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na výške rozpočtových výdavkov na roky 2014 až 2020. Niektoré požadujú, aby sa vzhľadom na súčasnú dlhovú krízu výdavky obmedzili, čoho sa ale boja najmä chudobnejšie krajiny. Dohodu je podľa predstaviteľov EÚ potrebné dosiahnuť do konca tohto roka. Informovala o tom agentúra DPA. 3.09.2012 TASR Pracujúcich dôchodcov v Nemecku pribúda - Takzvané mini-jobs vykonáva v súčasnosti v Nemecku zhruba 762.000 dôchodcov. Oproti roku 2000 to znamená rast o 60 percent. BERLÍN. Stále nižšie dôchodky nútia čoraz viac Nemcov pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Uviedol to sociálny zväz VdK v reakcii na údaje, ktoré dnes zverejnila vláda. Nemecká vláda informovala, že takzvané mini-jobs, čo je označenie nekvalifikovanej a menej platenej práce, napríklad ukladanie tovarov do regálov či upratovanie, vykonáva v súčasnosti v Nemecku zhruba 762.000 dôchodcov. Oproti roku 2000 to znamená rast o 60 %. Podľa predsedníčky zväzu VdK Ulrike Mascherovej údaje potvrdzujú rast chudoby medzi nemeckými dôchodcami a zástupcovia strany Ľavica uviedli, že príjmy niektorých dôchodkýň sú často nižšie, než je odhadované životné minimum. Informovala o tom agentúra AP. 28.08.2012 TASR Zadlženosť Slovákov je najnižšia v eurozóne - Pre väčšinu eurozóny platí, že dlhy štátov sú výraznejšie ako dlhy ich obyvateľstva. Úvery slovenských domácností dosiahli na konci minulého roka úroveň 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo iba necelú štvrtinu nášho hrubého domáceho produktu (HDP). Za to dlh štátu predstavoval v rovnakom čase 29,9 miliardy eur a teda na HDP mal podiel 43,3 %. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky. Domácnosti sú v porovnaní s vládami menej zadlžené až v prípade 11 krajín eurozóny. Relatívne málo zadlžené v pomere k HDP sú aj domácnosti v Slovinsku a Belgicku. Na konci minulého roka svojim bankám dlžili sumy predstavujúce necelú tretinu produkcie ekonomiky. Aj v ich prípade platí, že dlh vlády je vyšší ako dlh domácností. Verejný dlh Belgicka sa na konci minulého roka nebezpečne priblížil k hranici 100 % HDP. Verejný dlh Talianska vlani dosiahol úroveň 120,1 % HDP. Talianske obyvateľstvo pritom dlhovalo bankám asi trikrát menší objem peňazí. Grécko dosiahlo na konci minulého roka aj kvôli pomoci z eurovalu verejný dlh na úrovni až 165,3 % HDP. Grécke domácnosti sú zadlžené v menšej miere ako ich štát a na konci minulého roka ich dlhy dosahovali necelých 60 % HDP. V pomere k produkcii ekonomiky sú najviac zadlžené domácnosti Cypru. Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali na konci minulého roka až 134,6 % HDP. Cyprus je tak zároveň s verejným dlhom na úrovni 71,6 % HDP jednou zo šestice krajín, ktorých domácnosti sú zadlžené viac než ich vlády. Ďalšími takýmito krajinami eurozóny sú Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko a Estónsko. Jednou z hlavných foriem financovania štátov je emitovanie dlhu prostredníctvom dlhových cenných papierov. Investori zohľadňujú pri pôžičkách štátu jeho kondíciu a schopnosť včas a riadne si plniť svoje záväzky, od čoho sa odvíja aj úroková miera, za ktorú sú investori ochotní štátu požičať. Napríklad, v polovici júna si Slovensko na finančných trhoch požičalo na päť rokov, keď dlhopisy so splatnosťou v roku 2017 predalo pri priemernom výnose 2,60 %. 13.07.2012 TASR Za pomoc Madridu chceme ústupky - Slovensko žiada priamy dohľad nad reštrukturalizáciou bánk aj stop vyplácaniu dividend. Španielsko nad priepasťou Slovensko odobrí pomoc pre španielske banky, bez podmienok to však nebude. „Navrhujeme a budeme presadzovať, aby zástupcovia eurovalov EFSF (dočasný) a ESM (trvalý) mali priamy dohľad nad španielskym fondom na reštrukturalizáciu bánk a zastúpenie v jeho riadiacich štruktúrach,“ povedal pre HN poradca nášho podpredsedu vlády a ministra financií Radko Kuruc. Práve cez spomínaný fond má pretiecť v prípade potreby až sto miliárd eur z eurovalu na pomoc finančným domom na Pyrenejskom polostrove. „Slovensko bude zároveň požadovať od kráľovstva garancie nevyplácania dividend a bonusov pre vrcholných manažérov reštrukturalizovaných bánk,“ dodáva Kuruc. Podmienky sú na mieste. Slovensko by do pomoci Španielom mohlo vložiť zaruky až 820 miliónov eur. Už sú za hranicou Akútnosť pomoci pre Madrid, ktorú včera dohodli na stretnutí v Bruseli ministri financií eurozóny ( španielske banky dostanú od eurozóny 30 miliárd eur, pozn. red), ukazuje vývoj na trhoch. Výnosy na desaťročných dlhopisoch Španielska sa prehupli cez sedempercentnú hranicu. V podobnej situácii už krajiny ako Grécko či Írsko dohodovali záchranné balíky. Problémom sú práve španielske banky. Po vlaňajšom spľasnutí realitnej bubliny ich ku dnu ťahajú nesplácané úvery. „Je tu návrh pre Madrid. Zdá sa, že by mohol viesť ku konsenzu,“ vyhlásil včera šéf francúzskeho rezortu financií Pierre Moscovici. Samotný minister financií Španielska Luis de Guindos pred stretnutím povedal, že je pripravený vytvoriť memorandum, ktoré by upravovalo podmienky pomoci. Zapojenie Madridu O zmiernenie turbulencií na trhu sa snaží aj samotné Španielsko. Premiér Mariano Rajoy ohlásil ďalšie kolo úsporných opatrení. V blízkej budúcnosti by sa tak mala stať realitou vyššia daň z pridanej hodnoty. Štátni zamestnanci sa budú musieť uskromniť a zmieriť sa so stratou niektorých zamestnaneckých benefitov. Ďalšie škrty sú pre Španielsko nevyhnutné. Dôvodom je záchrana zadlžených regiónov, ktoré zvyšujú rozpočtový deficit krajiny. Európska komisia včera revidovala vývoj štátnych výdavkov Madridu. Nepočíta s naplnením plánu o skresaní výdavkov na 5,4 percenta hrubého domáceho produktu tento rok, ani so stlačením deficitu pod tri percentá HDP v budúcom roku. Aj preto sa na stretnutí diskutovalo o tom, či by sa nemal plán skresania výdavkov kráľovstva pod tri percentá hrubého domáceho produktu odložiť o rok. Pod túto hranicu by sa tak mal deficit dostať až v roku 2014. Vyčerpávajúca pomoc Pomoc regiónom dáva Španielsku zabrať. „Za prvých päť mesiacov tohto roka bol deficit centrálnej vlády 36,4 miliardy eur. Počas rovnakého obdobia vlani to bolo takmer o deväť miliárd menej,“ porovnáva ekonóm spoločnosti Moody’s Analytics Enam Ahmed. Podľa domácich médií sa pritom pomoc regiónom nekončí. Momentálne hrozí krach Valencii. Jeden z najväčších španielskych regiónov potrebuje rýchly zásah zo strany kráľovstva. Záchrana regiónov môže podľa odhadov stáť až niekoľko desiatok miliárd eur. V prípade pomoci bankám má Madrid jasnejšiu predstavu. Španielsky minister financií Luis de Guindos včera pripustil, že kráľovstvo vytvorí fond na správu aktív realitného trhu, ktorému by komerčné banky predali zlyhané úvery. „Ten by mohol dostať na vysporiadanie sa so zlými úvermi pomoc od štátneho fondu pre reštrukturalizáciu bánk, ktorý by mal peniaze z eurovalu,“ vysvetľuje hlavný ekonóm Patria Finance Marek David. Ministri financií eurozóny pritom už prisľúbili Madridu pomoc až do výšky sto miliárd eur. Podľa ekonóma by to na stalibizovanie bánk mohlo stačiť. Nielen Španielsko Ministri financií eurozóny sa však na včerajšom stretnutí v Bruseli zaoberali aj inými otázkami. Hľadali nového predsedu, ktorý bude v budúcnosti viesť ich stretnutia. Mandát súčasného šéfa Jeana-Clauda Junckera vyprší na budúci týždeň. 10.07.2012 Jakub Mendel www.hnonline.sk Íri podporili v referende novú fiškálnu zmluvu EÚ - Íri podporili novú fiškálnu zmluvu EÚ, keď sa za jej prijatie v štvrtkovom referende vyjadrilo vyše 60 percent hlasujúcich. Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP s odvolaním sa na konečné výsledky, ktoré zverejnili írski predstavitelia. Podľa zverejnených výsledkov za prijatie novej zmluvy EÚ hlasovalo 60,3 percenta zúčastnených voličov. Ide o oveľa jednoznačnejšie schválenie zmluvy vo štvrtkovom plebiscite, ako sa v prieskumoch predpokladalo. Za týmto pre vládu dobrým výsledkom je pravdepodobne zodpovedná aj mesiac trvajúca kampaň v Írsku, do ktorej sa zapojila väčšina vládnych predstaviteľov a množstvo osobností verejného života. V 43 volebných obvodoch zvíťazili "euroskeptici" len v piatich, a to najmä v najchudobnejších častiach metropoly Dublin a v grófstve Donegal na severozápade krajiny. Írsko bolo jedinou krajinou, kde sa o pláne na prísnejšiu rozpočtovú disciplínu, iniciovanom Nemeckom, rozhodovalo v ľudovom hlasovaní. Na schválenie zmluvy je potrebný súhlas len 12 zo 17 krajín eurozóny 1.06.2012 TASR Britský minister: Ak chcete rast, musíte aj šetriť - Británia chce naštartovať ekonomiku znižovaním regulácií či obchodných bariér, povedal pre SME britský minister pre Európu DAVID LIDINGTON. V stredu bude summit s novým francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Čo od neho očakávate? "Nemali by sme očakávať nič nereálne. Je to skôr len večera v priebehu niekoľkých hodín. Keď prejdete okolo stola, kde bude sedieť 27 hláv vlád, len raz, bude to trvať. Bude to prvá kolektívna diskusia o tom, ako propagovať rast a propagovať rast v súlade s fiškálnou disciplínom." Čo očakávate od nového francúzskeho prezidenta? „V bezpečnostných a zahraničných témach Francois Hollande povedal, že bude ctiť naše dohody. Teraz zisťujeme, čo máme spoločné v otázke podpory rastu. Sme ochotní pozrieť sa na niektoré nápady ako projektové bondy. Tiež však silno trváme na dodržiavaní fiškálnej disciplíny a štrukturálnych reformách každej krajiny, ktorá má problémy s verejnými výdavkami. Dlhotrvajúci hospodársky rast v Európe dosiahneme zlepšením našej konkurencieschopnosti. Európa potrebuje vytvoriť skutočne jednotný trh v otázkach energií, služieb či digitálnych technológií. Potrebujeme byť chytrejší v otázke regulácií, aby najmä malé inovatívne podniky mohli jednoduchšie začať biznis." Páči sa vám spôsob, akým chce naštartovať rast pán Hollande? „Sme otvorení hľadať dohodu na niektorých jeho nápadoch, napríklad nevylučujeme projektové bondy či rekapitalizáciu Európskej investičnej banky. Nedohodneme sa však na dani z finančných transakcií." Británia v posledných rokoch vo veľkom šetrila. Môžeme povedať že máte bližšie k nemeckým úsporám alebo francúzskemu podpore rastu? „Nemyslím si, že tieto dve veci sú voči sebe alternatívy. Ak by cesta z prosperite išla cez požičiavanie a míňanie, tak by Grécko bolo ideálnym príkladom pre ostatných. Ono vás to vždy dobehne, v Británii dávame viac na úroky ako na vzdelanie každého dieťaťa na každej škole. Veritelia neveria v rast založený na ďalšom požičiavaní si. A neverím, že prezident Hollande bude riskovať francúzsky rating. Ak chcete rast a prosperitu, musíte dostať svoje financie pod kontrolu. Okrem toho musíte znížiť dane a regulácie na podniky a podporiť ich konkurencieschopnosť." Británia je v špecifickej pozícii. Ste jedna z najväčších krajín únie, no nie ste v eurozóne, kde sa momentálne dejú dôležité rozhodnutia. Necítite sa na druhej koľaji? "Keď vznikalo euro, rozhodli sme sa, že nevstúpime. Momentálne neexistuje politická diskusia v krajine, že by sme ho prijali. Žiadna strana za to nelobuje. Ale máme veľký záujem, aby eurozóna uspela. Asi 40 percent britského exportu ide do krajín eurozóny. Tieto štáty sú naši najbližší susedia a jedny z našich najbližších medzinárodných partnerov. Prinavrátiť stabilitu do eurozóny je veľkým záujmom Británie. A je tiež dôležité, aby sme opäť uvideli hospodársky rast v Európe. Za posledné mesiace Británia pomáhala tvarovať diskusiu o raste, špeciálne v záveroch marcového summitu ohľadom jednotného trhu, obchodu a regulácií. Veľa týchto záverov vzniklo vďaka iniciatíve Davida Camerona." Čo by ste teda poradili krajinám eurozóny? "V prvom rade je to hlavne na krajinách eurozóny. Mali by implementovať veci, na ktorých sa dohodli v júli a októbri: rekapitalizácia európskych bánk, vytvorenie efektívneho firewallu, ktorý by presvedčili trhy, že eurozóna stojí za svojou menou a rozhodne sa vysporiadať s Gréckom. Tu sa musia rozhodnúť aj samotní Gréci. V posledných voľbách, Gréci ukázali, že chcú zostať v eurozóne, no odmietli politiku, ktorá je potrebná, aby zostali v eurozóne. Je na Grékoch, aby vyriešili túto dilemu." Je Británia pripravená na odchod Grékov? "Vždy sa pripravujeme na všetky možné scenáre. Ale nechcete odo mňa, aby som išiel do detailov. O tom, či sa tak stane, nebudem špekulovať, to musia rozhodnúť Gréci." Nebojíte sa že sa odvraciate od Európskej únii, tým, že ste nepodpísali fiškálny pakt? "Nie, pretože fiškálny kompakt nie je súčasťou európskych zmlúv, nie je to európsky zákon." Viete si predstaviť, že v dohľadnom čase bude v Británii referendum o zotrvaní Európskej únii? "Určite by malo byť referendum, ak by bol nejaký návrh na transfer nových kompetencií z Británie do únie. Máme v zákone, že v takom prípade musí byť referendum. Ale veríme, že je naším národným záujmom byť jedným z vedúcich hráčov v Európskej únie." Aké by boli vaše argumenty za to, aby Británia zostala v Európskej únii? "Jednotný trh, čo je v našom národnom záujme." Ale mohli by ste byť ako Švajčiarsko, ktoré má spoločný trh, no nie je súčasťou únie. "Nevýhodou týchto krajín je, že skončíte s tým, že musíte akceptovať pravidlá, napríklad reguláciu, bez toho, aby ste mohli o nich rozhodovať. Spoločný trh je veľká výhoda pre britský obchod a tiež pre Britániu v zmysle lákania zahraničných investorov. Jedným z argumentov pre zotrvanie v únii je aj politický úspech únii v zmysle šírenia demokracie a ľudských práv do východnej Európy." streda 23. 5. 2012 Tomáš Vasilko Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa v apríli spomalilo - Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa tento mesiac mierne spomalilo na 2,6 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu Eurostat. Na porovnanie, v marci 2012 sa spotrebiteľské ceny v 17 krajinách, ktoré zaviedli spoločnú menu, podľa spresnených výsledkov zvýšili medziročne o 2,7 %. Eurostat pri rýchlom odhade vychádza z prvých dostupných údajov o vývoji cien v jednotlivých štátoch menovej únie v danom mesiaci, ako aj z prvých informácií o vývoji cien energií. Podľa doterajších skúseností je tento odhad spoľahlivý. Za ostatné dva roky bol v 19 prípadoch úplne presný a v piatich prípadoch sa od konečnej revidovanej hodnoty líšil o 0,1 %. Spresnené údaje o miere inflácie v eurozóne, ako aj v ostatných štátoch Európskej únie za apríl 2012 zverejní Eurostat 16. mája. 30.04.2012 TASR Slovenská sonda ako prvá zaregistruje doménu z vesmíru - Prvá internetová adresa zaregistrovaná z blízkeho vesmíru bude niesť slovenskú .sk príponu. Za projektom stojí spolupráca spoločnosti Websupport a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Prvá internetová adresa zaregistrovaná z blízkeho vesmíru bude niesť slovenskú .sk príponu. Za projektom stojí spolupráca spoločnosti Websupport a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Štart sondy je naplánovaný na sobotu 14. apríla 2012 z hvezdárne v Partizánskom. Do extrémneho prostredia ju vynesie stratosférický balón napustený stovkami litrov hélia. Samotný let bude trvať približne 3-4 hodiny a po prekročení výškovej hranice zariadenie odošle dáta do internetu a zaregistruje adresy web stránok. Okrem toho ponesie aj niekoľko výskumných zariadení Slovenskej akadémie vied, ktoré otestuje v extrémnych podmienkach pre budúce projekty. Aj keď už astronauti na vesmírnej stanici ISS používali Twitter, nikto zatiaľ podobným spôsobom nezaregistroval internetovú adresu. Dva dni pred vypustením balóna si môže každý objednať akúkoľvek .sk doménu, ktorú si chce dať zaregistrovať z blízkeho vesmíru. Jej cena je 12,30€ bez DPH. Registrácia prebehne až keď balón vyletí do blízkeho vesmíru. Dovtedy bude doména stále voľná a ktokoľvek bude mať možnosť si ju zaregistrovať. Odporúčame preto neprezrádzať dopredu jej názov. Počas celého letu bude balón komunikovať s internetom cez frekvenciu pre rádioamatérov a po prekročení viac ako 20 000 metrov nad Zemou spustí balón skript, ktorý zaregistruje vopred pripravený zoznam webových adries. Domény budú zaregistrované bez akéhokoľvek zásahu či pomoci človeka Štart môžu ohroziť zlé meteorologické podmienky, v tom prípade bude posunutý na neskôr. 12.04.2012 SITA Česi sa chystajú ušetriť na valorizácii dôchodkov - Na zvýšenie dôchodkov by mohlo v budúcom roku v Česku putovať okolo štyroch miliárd korún namiesto pôvodných takmer 12 miliárd. Toľko by bolo potrebné na novú valorizáciu penzií o tretinu rastu miezd a tretinu rastu cien, na ktorej sa dohodli ekonomickí ministri. České ministerstvo práce už začalo predbežne pracovať na zmene príslušnej legislatívy, informoval minister práce Jaromír Drábek. Zatiaľ podľa neho ešte nie je jasné, či pracujúci dôchodcovia prídu o zľavu na dani. Dohoda doteraz nie je na stole. Vláda sa zhodla na tom, že aj v nepriaznivej ekonomickej situácii nebude krajinu zadlžovať a schodok rozpočtu zvyšovať. Podľa pôvodného návrhu ministra financií sa mali penzie na tri roky zmraziť. Ekonomickí ministri sa priklonili k tomu, aby sa zdvíhali o tretinu rastu reálnej mzdy a o tretinu inflácie. Zámer musí schváliť vláda. Ministerstvo práce už chystá legislatívne riešenie, ktoré chce Drábek kabinetu predložiť do polovice apríla. "Podľa dnešných odhadov predpokladáme, že by valorizácia mala stáť okolo štyroch miliárd korún. Konkrétna čiastka sa ukáže po polovici tohto roka. Už neurobím tú chybu ako minulý rok, keď som povedal nejakú odhadovanú sumu, pretože potom by zase boli niekde titulky, že Drábek niečo sľuboval a potom to bolo menej, "uviedol minister. Vláda o zvyšovaní penzií rozhoduje do konca septembra. Podľa Drábka tak nová legislatíva musí už vtedy platiť. Drábek s pôvodne navrhovaným zmrazením dôchodkov, ktoré by ušetrilo v rozpočte takmer 12 miliárd, nesúhlasil. Podľa neho by štát mal dôchodcom pridať, ak zvyšuje daň z pridanej hodnoty. Kalousek už skôr povedal, že by si vedel predstaviť valorizáciu, ale maximálne vo výške dvoch či troch miliárd. Odbory i opozícia nový valorizačný vzorec ostro kritizovali. Podľa ČSSD i komunistov je to asociálne a mnohí dôchodcovia sa budú prepadať do chudoby. "Predpokladané zvýšenie priemerného dôchodku o necelých sto korún je výsmechom, " uviedol predseda ČSSD Bohuslav Sobotka. Ministri podľa neho porušili sľub, keď predtým tvrdili, že budú dôchodcom kompenzovať sociálne dôsledky reforiem. Dohoda podľa Sobotku povedie k rastu nerovnosti a zvýšeniu sociálneho napätia. Sociálni demokrati preto navrhovanú zmenu v žiadnom prípade nepodporia. Poslanec a tieňový minister sociálnych vecí KSČM Miroslav Opálka uviedol, že navrhnutý variant bude znamenať prepad pomeru dôchodku k priemernej mzde pod 40 percent. "Je to nemorálny a asociálny prístup vládnej koalície, ktorá náklady za svoju neschopnosť riadiť úspešne hospodársky rozvoj krajiny a za úmysel uprednostňovať bohatých prenáša na bedrá neprivilegovaných spoluobčanov, vrátane väčšiny seniorov," uviedol Opálka v tlačovom vyhlásení. "Budem rád, keď sa opozičné strany priklonia k tomu, že je nereálne v období ekonomickej stagnácie udržať doterajší vzorec valorizácie," uviedol Drábek. Myslí si, že úsporné opatrenia dopadajú rovnomerne na všetky skupiny obyvateľov. Ekonomickí ministri sa zatiaľ nedohodli na tom, či pracujúci dôchodcovia prídu o zľavu na dani. Nemohli by si tak odpísať 24 000 korún ročne. Podľa ministerstva financií by to mohlo do rozpočtu priniesť až 2,5 miliardy. Dôchodky v Česku sa nezdaňujú. Do práce ešte chodí asi 150 000 penzistov. Do roku 2007 si nemohli pracujúci dôchodcovia zľavu na dani uplatňovať. Drábek podotkol, že túto možnosť dostali v čase ekonomického rastu a nízkej nezamestnanosti. "V súčasnom období, keď je nezamestnanosť viac ako deväť percent, tak si myslím, že takáto selektívna podpora, keď nejakej skupine obyvateľov sú umožnené dve skupiny nezdaneného príjmu zároveň, tak to príliš opodstatnenie nemá," uviedol Drábek. Súhlasil by vraj určite s tým, aby sa možnosť zľavy na dani zrušila. 1.04.2012 ČTK Europoslanci chcú jedno sídlo - Presuny na trase Štrasburg -­ Brusel raz za mesiac sú drahé a únavné. Prvýkrát je väčšina europoslancov za jedno sídlo. Súhlasí aj nový predseda Schulz. ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Ak by bolo po vôli europoslancov, absurdný nákladný presun medzi dvoma sídlami Európskeho parlamentu by sa skončil. Tento rok sa prvýkrát pre výzvu na jedno sídlo našla v europarlamente väčšina a jasne ju podporil aj jeho predseda Martin Schulz. Tlak na členské štáty Europoslanci vo štvrtok jasnou väčšinou (429 hlasov za, 184 proti, 37 sa zdržalo) hlasovali za to, že by chceli pracovať len v jednom meste a nepresúvať sa raz do mesiaca medzi belgickým Bruselom a francúzskym Štrasburgom. Výzva bola súčasťou správy o odhadoch výdavkov a príjmov na budúci rok. Europoslanec za Smer-SD Vladimír Maňka hovorí, že europarlament o tejto téme hlasuje aspoň raz do roka, no tento rok sa prvýkrát zhodla väčšina na jednom sídle - najprv vo februári a teraz opäť. Europarlament •Oficiálne sídlo je francúzsky Štrasburg. •Väčšinu roka pracujú poslanci a funkcionári v belgickom Bruseli, do Štrasburgu cestujú na týždňové zasadnutie raz do mesiaca. •Časť administratívy parlamentu je aj v Luxemburgu. „Je to tlak na členské štáty, aby túto tému riešili,“ hovorí Maňka, ktorý je náhradníkom v rozpočtovom výbore europarlamentu. Problémom je, ktoré z dvoch miest by malo sídlom ostať. A ešte väčším to, že o veci môžu rozhodnúť len členské štáty – jednomyseľne. Francúzsko, pre ktoré symbolizuje Štrasburg povojnové zmierenie s Nemeckom, základ na vznik únie, by odňatie europarlamentu blokovalo. Podľa rozpočtového výboru by sa pritom ročne mohli ušetriť milióny eur, podľa rôznych odhadov 80 až 200 miliónov a asi 19-­tisíc ton emisií pri presunoch dokumentov a ľudí. Väčšina našich zástupcov v Európskom parlamente hlasovala za jedno sídlo. Podľa europoslanca za SDKÚ­DS Eduarda Kukana by to bolo lepšie z ekonomických aj praktických dôvodov. „Pre poslancov by to bolo praktickejšie,“ hovorí europoslankyňa za Smer-SD Monika Flašíková-Beňová, ale je skeptická. „Europarlament môže vyslať iks signálov, ak sa na tom nezhodnú členské štáty, je to zbytočné.“ Pošliapanie histórie „Jediné efektívne riešenie je Brusel, je tu vybudované zázemie, na dosah sú komisia aj rada. Nostalgia by mala ísť bokom,“ myslí si Sergej Kozlík, europoslanec za ĽS-HZDS, ktorý na hlasovaní nebol. Ako jediná z oslovených našich europoslancov sa zdržala Anna Záborská za KDH. Hovorí, že správa zavádza, lebo oficiálnym sídlom europarlamentu je len Štrasburg a parlament by sa teda mal skôr „zbaviť drahých budov v Bruseli“. „Ak nechceme európsku históriu obrať o jej zmysel, prestaňme spochybňovať Štrasburg ako sídlo Európskeho parlamentu,“ hovorí Záborská. Za jediné sídlo v Štrasburgu sa v mene efektivity nedávno prvýkrát vyjadril predseda europarlamentu. „Francúzsko je druhá najväčšia krajina únie a majú len jednu inštitúciu, Európsky parlament,“ povedal socialista a Nemec Schulz. Väčšina oslovených slovenských poslancov však preferuje Brusel. Hoci sa im zdá Štrasburg príjemnejší, Brusel má lepšiu infraštruktúru a dopravné spojenia. Otázka sídla však tak skoro na stole lídrov členských štátov zamestnaných krízou nebude. 29.03.2012 Ela Rybárová SME Sarkozy chce zákon o kupovaní európskych výrobkov - Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy žiada prijatie smernice v EÚ na podporu nakupovania európskych výrobkov . Takzvaný Buy European Act by mal byť vytvorený podľa amerického vzoru Kupuj americké výrobky. Sarkozy dnes počas svojej volebnej kampane pred prezidentskými voľbami pohrozil, že Francúzsko odíde zo Schengenskej dohody o voľnom pohybe osôb v EÚ, ak sa neurobí pokrok v ochrane hraníc EÚ pred nelegálnym prisťahovalectvom. Prvé kolo prezidentských volieb sa vo francúzsku uskutoční 19. apríla a v prípade potreby bude druhé kolo 6. mája. Predpokladá sa, že sa v ňom stretnú socialista Francois Hollande a Nicolas Sarkozy. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by mal Hollande v súboji o Elyzejský palác zvíťaziť nad Sarkozym dvojciferným rozdielom. Informovala o tom agentúra AP. 11.03.2012 TASR Zmeny maďarských zákonov sa dotkli aj slovenskej menšiny - Nové a zmenené právne predpisy národnostnej politiky, zmeny v oblasti verejnej výchovy a financovania boli témou schôdzky zástupcov Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorá sa konala 8. marca na pôde budapeštianskeho Slovenského inštitútu. V rozhovore pre TASR predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik pripomenul, že vlani bolo prijatých množstvo dôležitých zákonov, počnúc ústavou cez zákon o národnostných menšinách, zákon o školstve, až po zákon o samosprávach. „Chceme urobiť takú sumarizáciu, že čo toto pre nás znamená v praxi, aké nové výzvy nás čakajú, aké nové úlohy, či už vo volebnej sfére, v každodennom živote miestnych, teritoriálnych samosprávach, ako aj v celoštátnej samospráve, v živote našich organizácií a spolkov a v neposlednom rade, samozrejme, v školstve“ - zdôvodnil usporiadanie akcie predseda CSS. Organizátori pozvali zástupcu vedúceho odboru pre menšiny a národnostnú politiku Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Antona Paulika, zástupcu odboru školstva Ministerstva národných zdrojov Štefana Kraslána a predstaviteľku Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsovú. Fuzik dodal, že účastníkmi podujatia boli prevažne poslanci miestnych slovenských samospráv, CSS, zástupcovia občianskych organizácií a vedúci inštitúcií CSS. Podobné schôdzky už zorganizovala CSS nedávno na regionálnej úrovni v Békešskej župe a v Novohradskej župe. „V národnostnom zákone máme niektoré novinky, pochopiteľne, najmä čo sa týka nastávajúcich volieb národnostných samospráv. Budú priame voľby a nie elektorské, ako doteraz. Musíme si pohovoriť o voľbách národnostných poslancov do Národného zhromaždenia, teda či budeme mať parlamentného poslanca, či máme na to šance,“ podčiarkol predseda CSS. Podľa jeho slov v školstve budú základné zmeny, od 1. januára budúceho roka totiž prevádzku základných a stredných škôl preberá štát. „Otázkou je, ako sa to bude týkať škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Máme do 40 takýchto škôl. Ďalšou otázkou je, aké majú kompetencie aj naďalej slovenské samosprávy v týchto záležitostiach,“ poznamenal Fuzik a dodal, že citlivou otázkou je vždy financovanie. V Maďarsku prijali nový školský zákon, nielen zákon o regionálnych školách, ale aj o vysokých školách. Vyzerá to tak, že sa zmení celý systém. Z menšinového hľadiska tie zmeny až tak radikálne nebudú. Tie výdobytky, ktoré menšinové školstvo vybojovalo v predošlej ére, sa v podstate zachovávajú, povedal TASR Štefan Kraslán. „Napríklad menšinové samosprávy budú môcť naďalej udržiavať školy, štátne úrady musia zriadiť školu v prípade, ak najmenej osem rodičov iniciuje menšinovú výučbu, tak, ako tomu bolo doteraz. Najdôležitejšie je, že miestne samosprávy aj naďalej budú mať právo súhlasu s uzneseniami týkajúcimi sa školstva,“ dodal zástupcu odboru školstva Ministerstva národných zdrojov, ktorý zdôraznil, že v oblasti menšinového školstva veľmi úzko spolupracuje rezort s CSS, aby sa zrodili predpisy, ktoré sú v súlade s potrebami slovenskej menšiny v Maďarsku. V Maďarsku majú Slováci podľa jeho slov zhruba 40-45 základných škôl, okolo 30-35 materských škôl. Do materských škôl chodí približne 3000 detí, do základných škôl 4000 žiakov. „Máme dve gymnáziá /v Budapešti a v Békešskej Čabe/, do týchto škôl chodí 100-150 detí. Máme päť dvojjazyčných škôl, kde nielen jazyk sa vyučuje ako predmet, ale aj zhruba polovica predmetov sa vyučuje v slovenskom jazyku,“ uzavrel Štefan Kraslán. 8.03.2012 TASR V Írsku rozhodne o fiškálnej zmluve referendum - Írsko bude o pristúpení k novej európskej fiškálnej zmluve rozhodovať v referende, vyhlásil premiér Enda Kenny. Írsko je teda prvou krajinou, v ktorej o účasti na pláne na sprísnenie rozpočtovej disciplíny v Európskej únii (EÚ), presadzovanom predovšetkým Nemeckom, budú rozhodovať priamo občania. Kenny potom, čo sa pripojil k lídrom ďalších 24 krajín únie a súhlasil s fiškálnym paktom, požiadal o stanovisko právneho poradcu vlády, či je potrebné v tejto otázke vypísať referendum. Premiér dnes v parlamente uviedol, že podľa právnych poradcov ratifikácia paktu Írskom vyžaduje súhlas občanov v referende. "Írski občania budú v referende požiadaní o oprávnenie ratifikovať európsku zmluvu o rozpočtovej stabilite," povedal Kenny. Informovali o tom agentúry Reuters a AP. 28.02.2012 TASR Slovensko pokračuje v dobiehaní Západu - Ekonomické približovanie Slovenska k vyspelej Európe hospodárska kríza z uplynulých rokov radikálnejšie neovplyvnila. Podľa analýzy uverejnenej v časopise Národnej banky Slovenska (NBS) Biatec bol totiž dopad ekonomickej a finančnej krízy na výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2009 podobný ako takmer vo všetkých európskych krajinách. Vyspelý svet schudobnel, krízy vrhli štáty roky dozadu "Z hľadiska reálnej konvergencie kríza znamenala jej zastavenie v roku 2009. V nasledujúcom roku, keď už dochádzalo k postupnej obnove ekonomickej aktivity, sa dobiehanie vyspelejších ekonomík opäť obnovilo," konštatuje sa v analýze. Kým v roku 2009 úroveň slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily voči priemeru európskej dvadsaťsedmičky mierne kleslo zo 72 % o pol percentuálneho bodu, už v roku 2010 sa približovanie obnovilo a úroveň slovenského HDP dosiahla 73,8 % priemeru Európskej únie. Ešte výraznejšie sa krajina k priemeru Európy priblížila pri posudzovaní produktivity práce. Jej úroveň totiž v roku 2010 dosiahla 82,2 % priemeru únie a oproti roku 2008 sa zvýšila o 2,1 bodu. Za týmto číslom však stál aj výraznejší pokles zamestnanosti na Slovensku v porovnaní s úniou. Dobiehanie vyspelejších ekonomík pokračovalo aj z hľadiska vývoja kompenzácií na zamestnanca. Rýchlejšie sme sa v tomto ukazovateli Európe približovali v roku 2009. Na Slovensku totiž kompenzácie mierne rástli, kým v ostatných štátoch klesli. V roku 2010 už v krajinách únie rástli kompenzácie rýchlejšie, ako v našej ekonomike, čoho výsledkom bolo, že v roku 2010 dosiahol pomer kompenzácií na zamestnanca v SR oproti priemeru únie 63,2 %. Čo sa týka cenovej úrovne bol v roku 2009 zaznamenaný jej mierny nárast. V roku 2010 však cenová úroveň oproti priemeru únie opäť klesla na 67,1 %. Pri približovaní hospodárstiev k európskemu priemeru možno pozorovať podobný vývoj ako na Slovensku aj v ostatných krajinách Visegrádskej štvorky s výnimkou Poľska. To však nebolo zasiahnuté krízou do takej miery ako ostatné krajiny a vďaka silnému domácemu dopytu a exportu si dokázalo aj v roku 2009 udržať ekonomický rast. Aj napriek tomu však zostáva na najnižšej úrovni konvergencie v rámci regiónu. Najvyššiu úroveň HDP v parite kúpnej sily oproti priemeru únie si v roku 2010 udržiavala Česká republika, a to 79,5 %. Maďarsko, ktoré bolo najviac zasiahnuté krízou dosiahlo úroveň 64,8 % a Poľsko 62,7 % priemeru únie. 27.02.2012 SITA Úrady budú ponúkať prácu v Nemecku, Rakúsku a Česku - Slovenské úrady práce budú priamo ponúkať prácu rôznych zamestnávateľov z Nemecka, Rakúska a Českej republiky . Zabezpečia to bilaterálne zmluvy podpísané medzi ústrediami práce v týchto štátoch a na Slovensku, ktoré tak zintenzívnia už existujúcu ponuku zahraničných firiem pre slovenských uchádzačov v rámci projektu EURES. „Zabezpečí sa lepší a dynamickejší prístup našich ľudí k práci v týchto krajinách,“ povedal na včerajšej tlačovej konferencii generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Juráš. Dodal, že ide o štáty s výrazne lepším pomerom medzi voľnými miestami a uchádzačmi o prácu v porovnaní so Slovenskom. Šéf ústredia vysvetlil, že poverení zamestnanci úradov budú priamo v kontakte s EURES manažérmi v zahraničí . „Následne my budeme robiť výbery, po nich poskytneme informácie o vybraných potenciálnych uchádzačoch druhej strane,“ uviedol s tým, že následne prebehnú ešte dve výberové konania, pričom záverečné už v krajine budúceho zamestnania. Projekt EURES, Európske služby zamestnanosti, je projektom Európskej komisie (EK), pričom na Slovensku ho zastrešuje Ústredie práce. Poradcovia a asistenti úradov práce majú tak za úlohu sprostredkovanie informácií pre občanov, evidenciu voľných miest a organizovanie výberových konaní. Cieľom projektu je predovšetkým podporovať mobilitu pracovnej sily v rámci krajín únie. 24.02.2012 TASR Vzorom pre eurozónu by mal byť Island - Island je krajinou, ktorá krízu porazila. Aj rating sa jej vrátil do investičného pásma. O napísanie toho článku rozhodla ratingová agentúra Fitch, ktorá v piatok ocenila snahu Islandu o riešenie problémov narastajúceho dlhu krajiny vylepšeným ohodnotením, z BB + na BBB-. Fitch tým Island vrátila zo špekulatívneho pásma späť medzi štáty s "naozajstným investičným potenciálom". Analytici agentúry zároveň označili ekonomický výhľad krajiny za stabilný - vec nevídaná. Došlo tu k niečomu, čo by sa ešte pred tromi rokmi zdalo absolútne nereálne - krajina, ktorá sa ako prvá ponorila do krízy, sa z nej aj ako prvá vymanila. Definitívne? Srdce dotĺklo Island, ľadový ostrov s 318-tisíc obyvateľmi živiacich sa predovšetkým lovom rýb a chovom oviec, sa pred niekoľkými rokmi rozhodol, že by mohol byť novým srdcom európskeho finančného sveta. A to sa aj čiastočne podarilo, srdce však dotĺklo už na jeseň roku 2008. Prejavilo sa až príliš jednoduché úverovanie, laxný dohľad nad bankovým sektorom, prakticky vymyslené korporátne ratingy a politické nepochopenie ekonomickej reality krajiny. Hrubý domáci produkt Islandu Peniaze však stále tiekli prúdom a Islanďania začali veriť svojmu snu, chceli žiť životom londýnskych bankárov. Typické štrkové cesty ustúpili diaľniciam, to aby sa obyvateľom ostrova pohodlnejšie cestovalo v zbrusu nových Land Roveroch do práce. Potom však prišiel krízový rok 2008 a s ním aj rozpad globálneho úverového trhu. Už na jeseň skrachovali tri najväčšie islandské komerčné banky (Landsbanki, Kaupthing a Glitnir), rating krajiny klesol do špekulatívneho pásma. Island má opäť prístup na úverové trhy Hodnota meny (islandská koruna) sa prepadla o polovicu, recesia schladila optimistické sny predchádzajúcich rokov. Islanďania si však čoskoro uvedomili, že stavali svoj sen bez riadne zakotvených základov a odštartovali sériu opatrení zahŕňajúcich napríklad znárodnenie jednej banky a posilnenie kontroly troch ďalších (pre Island) kľúčových finančných domov. Tvrdá lekcia počas predchádzajúcej dekády excesov však neskončila. Islanďania sa preto pustili do osekávania verejných výdavkov, tak aby boli adekvátnou produkciou (HDP) krajiny, ubránili svoju menu a vlani v lete úspešne vystúpili zo záchranného programu Medzinárodného menového fondu (vstúpili 24. októbra 2008). Predaje Land Roverov po týchto zmenách asi klesli, nočný život v Reykjavíku tiež trochu ochladol, nepokoje v uliciach sa však nekonali. Islanďania jednoducho nemôžu utiecť za lacnejším benzínom za hranice, za prácou do susednej krajiny, okolo je len a len more. Island je zvyknutý sa sám o seba postarať. Po 1000 rokoch prakticky neprerušenej izolácie od zvyšku sveta pre nich nie je súčasná situácia ničím novým. Grécko, Portugalsko a ostatné krajiny sú v trochu inej pozícii, príklad Islandu však jasne hovorí, že to ide! 22.02.2012 Karel Tinl ihned.cz Česi majú nový zákonník - Český prezident Václav Klaus včera podpísal nový Občiansky zákonník. Desať rokov pripravovaná právna normas viac ako tromi tisíckami paragrafov začne platiť už o dva roky. Nahradí tak právny kódex, ktorý platil od roku 1964 a dovtedy bol len novelizovaný. Zákonník kladie väčší dôraz na osobnostné právopred majetkovými vzťahmi a prenecháva viac priestoru na dohodu strán. Novými pravidlami sa bude riadiť napríklad dedičské konanie, bude tiež možné osvojiť si plnoletú osobu. Väčšiu právnu ochranu získajú zvieratá 21.02.2012 HDP eurozóny aj EÚ v 4. kvartáli klesol o 0,3 % - BRUSEL. Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny aj celej 27-člennej Európskej únie (EÚ) sa v 4. štvrťroku 2011 oproti predchádzajúcemu kvartálu znížil zhodne o 0,3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat. V medziročnom porovnaní sa HDP eurozóny v posledných troch mesiacoch 2011 po očistení od sezónnych vplyv zvýšil o 0,7 % a v prípade EÚ vzrástol o 0,9 %. To je ale spomalenie oproti predchádzajúcemu, 3. štvrťroku 2011, keď výkon hospodárstva krajín, ktoré zaviedli spoločnú menu, stúpol medziročne o 1,3 % a celej EÚ o 1,4 %. Informoval o tom Eurostat. 15.02.2012 TASR Zahranično-obchodná bilancia eurozóny skončila s prebytkom - BRUSEL. Zahranično-obchodná bilancia 17 krajín eurozóny skončila v decembri 2011 s prebytkom 9,7 miliardy eur. Na porovnanie, v rovnakom období roka 2010 mala eurozóna deficit 1,7 miliardy eur. Vývoz z eurozóny sa v decembri oproti novembru zvýšil o 0,1 % a dovoz klesol o 0,9 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat. Aj celá 27-členná Európska únia (EÚ) zaznamenala v decembri kladné saldo zahraničného obchodu vo výške 1,7 miliardy eur, zatiaľ čo v poslednom mesiaci roka 2010 mala deficit 12,1 miliardy eur. Export z únie pritom v decembri vzrástol medzimesačne o 1,4 a import sa znížil o 0,5 %. Za celý rok 2011 vykázala eurozóna deficit zahraničného obchodu vo výške 7,7 miliardy eur, čo je menej ako schodok 14,7 miliardy eur v roku 2010. Obchodný deficit EÚ ako celku vlani tiež klesol na 152,8 miliardy eur z 159,5 miliardy eur v roku 2010. Obchodná výmena EÚ so všetkými veľkými partnermi za prvých 11 mesiacov 2011 medziročne vzrástla, s výnimkou dovozu z Južnej Kórey, ktorý klesol o 9 %. V období január-november 2011 najviac stúpol vývoz z EÚ do Ruska (26 %), Číny a Turecka (zhodne 21 %). Aj dovoz sa najviac zvýšil z Ruska (25 %), ale aj Indie a Nórska (zhodne 19 %) a Brazílie (18 %). Prebytok obchodnej výmeny EÚ za 11 mesiacov vzrástol v prípade USA (na 68,6 miliardy eur z 66,2 miliardy eur v období január-november 2010), Švajčiarska (na 27,1 miliardy eur z 19,2 miliardy eur( a Turecka (na 22,8 miliardy eur z 16,6 miliardy eur). Znížil sa však aj schodok zahraničného obchodu únie s Čínou (na 145,4 miliardy eur z 155,3 miliardy eur), Japonskom (na 17,5 miliardy eur z 20,5 miliardy eur) a Južnou Kóreou (na 4,2 miliardy eur z 11,1 miliardy eur), zatiaľ čo obchodný deficit s Ruskom vzrástol (na 82,3 miliardy eur z 66,1 miliardy eur) a aj s Nórskom (na 42,1 miliardy eur z 33,2 miliardy eur). Spomedzi členských krajín EÚ najväčší obchodný prebytok zaznamenalo za prvých 11 mesiacov 2011 Nemecko (145,2 miliardy eur) a najhlbší deficit mala Británia (109,7 miliardy eur). Slovensko dosiahlo v sledovanom období prebytok 1,6 miliardy eur. 15.02.2012 TASR Mzdy v Nemecku by mali v tomto roku rásť výraznejšie - Podľa nemeckej ministerky práce Ursuly von der Leyen si Nemci zaslúžia, aby mzdy rástli viac ako o infláciu. BERLÍN. Úroveň miezd v Nemecku by podľa ministerky práce Ursuly von der Leyen mala tento rok vzrásť o viac ako 2 %. Ministerka v nedeľu pre noviny Bild uviedla, že pracujúci v Nemecku si zaslúžia vyššiu valorizáciu miezd, ako je miera inflácie. Tá je momentálne na úrovni 2,1 %. "Teraz, keď sú korporátne zisky vysoké, je čas aby si zamestnanci vzali svoj podiel a aby ich mzdy citeľne vzrástli. Rast miezd by mal byť vyšší ako miera inflácie," povedala ministerka. Miernejší rast miezd v krajine v poslednej dekáde zvýšil konkurencieschopnosť Nemecka, ekonómovia však hovoria, že prispel k nestabilite v Európe. V období medzi rokmi 2000 a 2007 sa valorizovali mzdy v Nemecku v priemere iba o 1 % ročne, zatiaľ čo priemer v eurozóne bol v sledovanom období 2,7 %. V roku 2011 rástli mzdy v najsilnejšej európskej ekonomike síce rýchlejšie, no tento rast dosiahol aj tak iba priemernú výšku 1,5 %. Dva najväčšie odborové zväzy v Nemecku momentálne rokujú o zvýšení platov o 6,5 % pre celkovo 9 mil. pracovníkov v strojárstve a verejnom sektore. Zamestnávatelia však odmietajú tieto požiadavky a považujú ich za prehnané. 13.02.2012 SITA Únia ponúka diabolské recepty, varuje pravoslávna cirkev - ATÉNY. Hlava vplyvnej gréckej pravoslávnej cirkvi vo štvrtok skritizovala stúpajúci tlak medzinárodného spoločenstva na vládu v Aténach. Európska únia (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF) podľa arcibiskupa Hieronyma "vydierajú" Grécko a núkajú mu "vražedné recepty". Krajina tak musí prijímať "ešte ťažšie, bolestivejšie a nespravodlivejšie opatrenia," cituje hlavného cirkevného predstaviteľa v krajine tlačová agentúra Ana. EÚ a MMF "predpísali vražednú medicínu," dodáva Hieronymus v liste adresovanom premiérovi Loukásovi Papademosovi. Atény v súčasnosti stále rokujú so súkromnými veriteľmi o odpísaní časti dlhu. Grécko sa súčasne pokúša dosiahnuť dohodu aj s úniou a menovým fondom, ktoré od neho žiadajú zrýchlenie tempa prijímania reforiem výmenou za uvoľnenie ďalšej tranže, ktorá je súčasťou širšej záchrannej pôžičky. Tá má krajinu ochrániť pred neriadeným bankrotom. Pravoslávna cirkev má v Grécku významný vplyv aj na politický život. Hlási sa k nej asi 90 percent populácie. 2.2.2012 SITA Francúzi ponúkajú neobmedzený paušál za dvadsať eur - Štvrtý mobilný operátor spôsobil revolúciu vďaka nasadeniu nízkych cien za neobmedzené služby. Prvý týždeň mu priniesol pol milióna klientov. Po rokoch poskytovania internetu a digitálnej televízie sa z francúzskej spoločnosti Free stal štvrtý národný operátor. Agresívnymi cenami prinútil konkurenciu k zníženiu cien Free Mobile má vlastnou sieťou pokrytú zhruba štvrtinu populácie Francúzska. Na zvyšok používa národný roaming, za ktorý spoločnosti Orange pribudne na účte približne miliarda eur za najbližších päť rokov. Ponuky sú len dve Neobmedzená ponuka •Cena 19,99 eur platí pre prvé tri milióny zákazníkov, používatelia služby Freebox platia o štyri eurá menej. •Neobmedzené volania do mobilných sietí vo Francúzsku (plus Spojené štáty, Kanada, Aljaška, Havaj). •Neobmedzené volania na pevné linky v 40-tich krajinách vrátane Slovenska. •Neobmedzené SMS a MMS vo Francúzsku. •Neobmedzený prístup k vlastnej Wi-Fi sieti. •Prístup k internetu cez 3G, po prekročení 3 GB sa zníži rýchlosť Operátor sa nesnaží zaujať čo najširšou ponukou, ale stavil na dva paušály. Prvý za dve eurá ponúka hodinu hovorov do všetkých sietí vo Francúzsku a 60 SMS správ. Zákazníci využívajúci službu Freebox majú tento paušál zadarmo. Druhá ponuka je drahšia, pričom zaujme neobmedzenými volaniami nielen do Francúzskych sietí. Za 20 eur je možné volať aj do Spojených štátov, kanady, na Aljašku a Havaj. Navyše sa neplatí ani pri volaní na pevné linky do štyridsiatich krajín vrátane Slovenska. Obidve ponuky sú bez viazanosti a operátor k nim neposkytuje dotované telefóny. Zákazníci si ich musia kúpiť za plnú cenu, využiť môžu aj splátkový predaj. Konkurenčný operátori sa snažili na ponuky reagovať výrazným zlacnením svojich produktov. Zníženie cien pri nových zmluvách až o 50 percent prinieslo negatívne reakcie od aktuálnych zákazníkov. Za prvý týždeň pol milióna Ponuka je na francúzskom trhu tak zaujímavá, že k operátorovi prišlo za prvý týždeň približne pol milióna zákazníkov. Akciová ponuka je platná pre prvé tri milióny zákazníkov. Podľa slov Xaviera Niela sa spoločnosť na základe finančných výsledkov rozhodne, či akciovú ponuku ponúkne aj ďalším záujemcom. Ak sa neskôr rozhodnú znížiť cenu za balíky, bude to platiť pre všetkých zákazníkov. Ak ceny zvýšia, nebude to platiť pre prvé tri milióny. Česi sa búria Francúzsky operátor spôsobil starosti aj Českým operátorom. Ich zákazníci sa búria a Facebookovské stránky operátorov zaplňujú otázkami ohľadom zníženia cien. K protestom zákazníkov sa vyjadrila zatiaľ len Telefonica. Jej obhajoba s priemernou cenou 2,50 Kč za minútu hovoru mala za následok ešte negatívnejšie reakcie. Väčšina z jej diskutujúcich klientov totiž platí viac. Vodafone bude ceny upravovať len podľa konkurencie, T-Mobile na negatívne ohlasy zákazníkov radšej nereagoval vôbec. Pri porovnaní balíčkov bez obmedzenia je to pre českých operátorov ťažké. Free Mobile ho ponúka za približne 500 Kč, ani jeden z trojice nemá ponuku pod 2700 Kč. Podľa Tomáša Bučinu z marketingovej spoločnosti Provocado je vo všetkých troch prípadoch vidieť, že na tento problém neboli komunikačné oddelenia operátorov vôbec pripravené. Pri cenovom rozdiele 80 percent zákazníci už neakceptujú argumenty o slabšom pokrytí, odlišných podmienkach, či o ponukách ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Neboja sa zjednávať s operátorom, čoho výsledkom môže byť priepastný rozdiel medzi cenníkom a cenou, ktorú im nakoniec ponúkne retenčné oddelenie. Ani jeden z trojice operátorov neponúka neobmedzený paušál za čo i len približnú cenu. 20.01.2012 Matúš Paculík www,sme.sk Maďarský forint sa prudko prepadol - Orbánova politika ťaží celý región. Oslabujú sa aj česká koruna a poľský zlotý. BRATISLAVA. Maďarský forint včera výrazne padal a zastavil sa až na historicky najslabšej úrovni oproti euru. Ešte nikdy doteraz totiž euro nestálo 320 forintov. Eurozóna a kroky Orbána Dôvody neprekvapujú. Obavy z vývoja v eurozóne sa ešte nepominuli a s nimi ani riziko pokračujúcich výpredajov talianskych a ďalších dlhopisov. Na to dopláca aj poľský zlotý a česká koruna. „Pohyby kurzov tento týždeň priamo súvisia s Maďarskom a obavami, že jeho banky a verejné financie budú trpieť, ak krajina nezíska ďalšiu pomoc od MMF a EÚ,“ tvrdí londýnsky obchodník Charles Robertson z Renaissance Capital . V decembri odišla z krajiny misia MMF aj eurokomisie. Orbánovej vláde vyčítajú zmenu ústavy, zásahy do súdnictva aj obmedzenie nezávislosti maďarskej centrálnej banky. V utorok na verejnosť prenikli informácie, že vláda chce použiť devízové rezervy centrálnej banky na splatenie dlhov. Vláda to poprela. No riziko, že menový fond krajine nepomôže, trvá. „Kabinet hovorí, aká je dohoda s MMF dôležitá, ale nie je absolútne zásadná,“ vysvetľuje makroekonóm maďarskej Erste Bank Zoltán Árokszállási. Maďarsko podľa neho nemá v súčasnosti akútne problémy s financovaním štátu, dohodu s MMF očakáva skôr v druhom štvrťroku. „Tlak na dlhopisy a forint by počas tohto obdobia mohol pokračovať,“ povedal Árokszállási. Cena poistenia desaťročných maďarských dlhopisov proti riziku bankrotu krajiny sa už vyšplhala na 6,56 percenta. Prevýšila tak úrovne z októbra 2008, keď bolo Maďarsko odkázané na záchrannú pôžičku MMF. Podľa CNBC je maďarská vláda pripravená na ústupky, aby získala pomoc MMF. Orbánova politika však ťaží celý región. Česká koruna sa včera oslabila na 25,86 eura, za posledné dva dni o 40 halierov. Mierne sa včera oslabil aj zlotý. Cezhraničná turistika Slabý forint vláde nevyhovuje. Asi polovica maďarského verejného dlhu je denominovaná v cudzích menách. Neteší ani maďarských občanov. Až 64 percent domácností čerpá podľa Volksbank úvery v cudzích menách. Slovákom sa naopak pre slabý forint môže oplatiť cestovať na nákupy do Maďarska. Swoboda: Voči Orbánovi treba konať okamžite Fideszu treba stopnúť členstvo v Európskej ľudovej strane, navrhuje podpredseda frakcie socialistov v europarlamente. BUDAPEŠŤ, ŠTRASBURG. Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), druhá najsilnejšia frakcia poslancov v Európskom parlamente, bude na nadchádzajúcom zasadaní žiadať od Európskej komisie správu o krokoch voči maďarskej vláde. Podpredseda frakcie S&D Hannes Swoboda podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI vyhlásil, že premiéra Viktora Orbána treba zbaviť postu podpredsedu Európskej ľudovej strany a pozastaviť členstvo Fideszu v strane. "Je nepochopiteľné, že Orbán je ešte podpredsedom ľudovej strany," konštatoval Swoboda. Podľa neho by malo byť členstvo Fideszu v Európskej ľudovej strane pozastavené dovtedy, kým Orbán nebude dodržiavať európske pravidlá a nezačne akceptovať bezpochyby opatrné upozornenia EK. Swoboda vyzval ľudovú stranu, aby konala okamžite. TASR 4. 1. 2012 Marianna Onuferová Maďarsko nie je od dnešného dňa republika - Maďari sa na Silvestra lúčili nielen s rokom 2011, ale aj so starým názvom krajiny Maďarská republika. Od dnešného dňa sa podľa novej ústavy volá iba Maďarsko. Tisíce Maďarov na Silvestra demonštrovali pred parlamentom proti vládnej politike. Budapešť takýto protest v posledný deň roka nezažila 20 rokov, informoval spravodajca Českého rozhlasu Gregor Martin Papucsek. Akciu zorganizovali občianske združenia, novinárske organizácie a odborári, ktorí založili nové Hnutie čistých rúk. V takzvanom Silvestrovskom manifeste prisahali vernosť republike tisíce ľudí, ktorí označili kroky súčasnej vlády za škodlivé pre občiansku spoločnosť, verejnoprávne médiá a demokratický systém, uviedol Český rozhlas. Kľúčové body novej maďarskej ústavy •Ruší sa názov Maďarská republika, používať sa bude len Maďarsko. •V preambule sa spomína Boh a kresťanstvo, ktoré má udržať "duchovnú a intelektuálnu jednotu maďarského národa". Štát má za povinnosť chrániť ľudský život, ktorý sa začína už počatím. Manželstvo je zväzkom muža a ženy. •Ústava otvára možnosť pre etnických Maďarov žijúcich mimo Maďarska získať volebné právo. Išlo pritom o kľúčovú výhradu zo strany viacerých susedných krajín vrátane Slovenska. •Opozičná Maďarská socialistická strana je zodpovedná za zločiny spáchané komunistickým režimom. •Ústavný súd už nebude mať právo rozhodovať o otázkach rozpočtu, daní a ciel, až kým zadlženosť Maďarska neklesne pod 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP). •Ústava vytvára podmienky pre vznik nového úradu na dohľad nad súdnictvom, ktorého šéfa bude voliť parlament. Kritici sa obávajú, že Fidesz si tým otvára možnosť zasahovať do súdneho systému v krajine. •Prokurátor si sám môže vybrať súd, u ktorého vznesie obvinenia. Mandát generálneho prokurátora a sudcov ústavného súdu sa predlžuje. •Zvyšuje sa počet členov vedenia centrálnej banky. Ústava predsedovi vlády umožňuje menovať tretieho viceguvernéra a oslabiť tak postavenie guvernéra. •Prezident bude mať právo rozpustiť parlament, ak sa poslanci do 31. marca nedohodnú na rozpočte. •Na zmenu zákonov súvisiacich s dôchodkovým systémom a fiškálnou politikou bude potrebná dvojtretinová ústavná väčšina. •V ústave sa spomína, že maďarskou štátnou menou je forint a na prijatie eura je potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente. 1.01.2012 TASR,SITA ECB požičala bankám pol bilióna eur - Hlavnou udalosťou dnešného obchodovania bol historicky prvý tender ECB na trojročné pôžičky európskym bankám za jednopercentný úrok, ktorý je jedným z opatrení eurobanky na ohriatie zamrznutého európskeho medzibankového trhu. Záujem o ne bol obrovský a prekonal všetky odhady. ECB poskytla 523 finančným ústavom úvery v celkovej výške 489 miliárd eur. Banka sa takýmto spôsobom rozhodla zapojiť do boja s krízou eurozóny a zmierniť tlak na banky tým, že im dodá likviditu. ECB dúfa, že lacné a dlhodobé pôžičky budú mať celý rad pozitívnych efektov - pomôžu zvýšiť dôveru v banky, zmiernia hrozbu úverovej krízy a v neposlednom rade povzbudia finančné ústavy v eurozóne, aby nakupovali španielske a talianske dlhopisy. Prognózy na to, koľko si európske banky požičajú od ECB sa pohybovali v stovkách miliárd eur. Väčšie číslo (nad 300 miliárd) síce jednak bude znamenať viac likvidity v európskom finančnom systéme, čo je pre trhy pozitívna správa, na druhej strane však bude znamenať aj to, že problémy európskych bánk sú ešte výraznejšie, na čo by trhy nemuseli zareagovať pozitívne. Indexy stúpali Včerajšie obchodovanie sa nieslo v pozitívnej nálade, o ktorú sa postarali predovšetkým lepšie než prognózované ekonomické dáta. V ranných hodinách dorazil decembrový nemecký IFO index podnikateľskej dôvery, ktorý nečakane vzrástol z novembrových 106,6b. na 107,2b. (oč. 106,2b.). Keďže v minulom týždni ukázali rast aj nemecké PMI indexy výrobnej a nevýrobnej dôvery, tak to v súčasnosti vyzerá, že nemecká ekonomika po mesiacoch spomaľovania začína stabilizovať, od návratu na zrýchlené obrátky však má stále ďaleko. V Spojených štátoch vzrástli v decembri anualizované nové začaté stavby domov o 9,3 % na 685 tis. (oč.630 tis.) a nové vydané stavebné povolenia o 5,7 % na 681 tis. (oč. 635 tis.), v oboch prípadoch sa jedná o najvyššiu úroveň od vypršania daňových úľav pre kupujúcich domov v apríli 2010. Zdá sa, že americký trh s bývaním začína už aj priamo pociťovať historicky najnižšie hypotekárne sadzby, za ktoré môže vďačiť vo veľkej miere veľkej nervozite na svetových finančných trhoch, ktorá nasmerovala investorov do amerických štátnych dlhopisov, a ich výnosy, ktoré sú benchmarkom pre hypotéky, výrazne klesli. Účinok tohto stimulu však považujeme za dočasný, a pre ďalšiu takúto podporu bude americká ekonomika potrebovať ešte nižšie sadzby, tie ale nemôžu klesať do nekonečna. Priemerná sadzba za 30-ročnú hypotéku v krajine sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 3,94 %, pričom začiatkom roka sa približovali k úrovniam 5 %. Euro mierne posilnilo Do tretice dorazila dobrá správa aj zo Španielska, ktoré opäť využilo súčasnú relatívne priaznivú situáciu na dlhopisových trhoch a predalo viac dlhu než plánovalo, pričom mu výrazne klesli úroky na krátkodobé splatnosti. Trojmesačný dlh predalo za 1,74 % a šesťmesačný za 2,44 %, pričom naposledy predávalo za 5,11 %, resp. 5,23 %. Pri takomto poklese výnosov napokon Španielsko predalo poukážky v objeme 5,64 mld., pôvodne pritom plánovalo predať len 4,5 mld. Dlhopisové trhy zareagovali na úspešnú akciu pozitívne a výnosy z talianskych a španielskych dlhopisov opäť klesali. Nakoľko však posledný eurosummit nedal odpoveď na otázku, ako sa budú v prípade nepriazne investorov financovať tieto dve krajiny, tak nečakáme, že tento klesajúci trend vydrží dlho, naopak vidíme riziko ďalšieho rastu. Pozitívne správy pomohli akciám zlikvidovať časť strát z predošlých dní, paneurópsky index EuroStoxx 50 si včera pripísal 2,70 % a širší americký index S&P 500 2,98 %, rast európskych akcií pokračuje aj dnes. Na devízových trhoch ťažilo z pozitívnej nálady euro, ktoré po niekoľkých dňoch oscilovania opustilo hranicu 1,30 a vybralo sa nahor, dnes ráno o 10:00 sa pohybuje na úrovni 1,3155 dolára za euro. 21. 12. 2011 Kamil Boros a tasr www.sme.sk Mladí diplomati sa zúčastnili workshopu s architektom i staviteľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť - V stredu 23. novembra sa v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky uskutočnil workshop s jedným z architektov i staviteľov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) Davidom O ´Sullivanom. David O ´Sullivan zastáva v tejto novovytvorenej inštitúcii Európskej únie dôležitú funkciu - Chief Operating Officer. O svojich skúsenostiach a postrehoch z prvého roku fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa ochotne a otvorene podelil s účastníkmi workshopu. Podujatie určené mladým diplomatom Ministerstva zahraničných vecí bolo súčasťou série seminárov, ktoré pod názvom Príprava na prácu v medzinárodných organizáciách pripravil Odbor diplomatickej akadémie v spolupráci s Ústavom európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave. 23.11.2011 MZV Únia vyčlení 2,5 miliardy eur na financovanie firemnej kultúry - BRUSEL. Európska komisia (EK) predložila dnes v Bruseli nový program finančnej podpory s názvom Program pre konkurencieschopnosť podnikov a pre malé a stredné podniky (COSME). Hlavnými oblasťami tohto programu sú uľahčenie prístupu k financovaniu a podpora podnikateľskej kultúry vrátane zakladania nových podnikov. Program COSME s rozpočtom vo výške 2,5 miliardy eur na roky 2014 2020 predstavuje nástroj financovania, ktorým sa bude vo veľkej miere pokračovať v činnostiach uskutočňovaných v rámci terajšieho programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP). Nový program sa zameriava predovšetkým na podnikateľov, najmä na malé a stredné podniky, ktoré budú ťažiť z ľahšieho prístupu k financovaniu ich podnikania. V druhom rade je zacielený na občanov EÚ, ktorí by sa radi stali samostatne zárobkovo činnými osobami a ktorí čelia ťažkostiam pri zakladaní alebo rozvíjaní svojho podniku. Do tretice budú predmetom programu orgány členských štátov, ktorým sa poskytne väčšia pomoc pri ich úsilí o vypracovanie a uskutočnenie účinnej reformy ich politiky. "Uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu, trhom a politikám v oblasti podnikania je z hľadiska prekonania krízy rozhodujúcim faktorom. Vďaka tomuto programu sa pomôže uvoľniť potenciál rastu podnikov, pričom sa kladie dôraz na podporu reálnej ekonomiky," vysvetlil dnes v Bruseli podpredseda EK zodpovedný za podnikanie a priemysel Antonio Tajani. V tejto súvislosti komisár uviedol, že EÚ zlepší konkurencieschopnosť podnikov a vytvorí nové pracovné miesta, čím sa v konečnom dôsledku posilní potenciál rastu ekonomiky EÚ. Očakáva sa, že programom sa podporí 39.000 firiem za rok, pričom sa im pomôže vytvoriť alebo zachovať 29.500 pracovných miest a zaviesť 900 nových podnikateľských produktov, služieb alebo postupov ročne. 30.11.2011 TASR Firmy sa pripravujú na rozpad eurozóny - Svetové firmy už skúmajú, čo by pre ne znamenal zánik eurozóny. BRATISLAVA. Napriek pomocným akciám centrálnych bánk už niektoré nadnárodné firmy riešia, čo by pre ne znamenal rozpad eurozóny. Čo firmy robia •ukladajú hotovostné rezervy do bezpečných investičných nástrojov, •obmedzujú výdavky, •mapujú, aké právne dôsledky by mal rozpad eurozóny na cezhraničné kontrakty a dohody o úveroch. „Začali sme uvažovať, ako by mohol vyzerať,“ citoval Financial Times Andrewa Morgana, šéfa spoločnosti Diageo Europa, ktorá vyrába alkoholické nápoje. Ak by krajiny opúšťali eurozónu, viedlo by to k masívnej devalvácii. Tvrdí, že tá by zdražovala dovážané značky. Niektoré firmy ukladajú rezervy do bezpečných investícií, alebo viac kontrolujú výdavky. Siemens sa poistil založením vlastnej banky. Slovnaft u nás tvrdí, že špeciálny plán nepotrebuje, keďže v multimenových obchodných vzťahoch pracoval aj pred prijatím eura na Slovensku. „Samozrejme, museli by sme venovať viac úsilia zabezpečeniu proti kurzovému riziku,“ tvrdí hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič. Panasonic, ktorý v Krompachoch vyrába elektro, tvrdí, že obavy nie sú veľké, keďže Slovensko nie je aktuálne ohrozené odchodom z eurozóny. Pokyny riešiť krízové plány vraj neprichádzajú ani od matiek. Rozpad eurozóny u nás neriešia napríklad IBM či McDonald's. 30. 11. 2011 Daniela Krajanová, Jozef Tvardzík SME Šéfovi gréckeho štatistického úradu hrozí doživotie - Nový úrad mal pravdivo informovať Európsku úniu o gréckych financiách. Po roku jeho existencie šéf Andreas Georgiou čelí obvineniam, že zradil národné záujmy. ATÉNY. Andreas Georgiou pracoval pre Medzinárodný menový fond (MMF) dvadsať rokov. Pred rokom ho MMF po dohode s Európskou komisiou poslal do Atén. Nastúpil na post šéfa nezávislého štatistického úradu Elstat. Ten mal grécke financie konečne upratať a pravdivo informovať verejnosť o gréckej ekonomike. Dovtedy malo vydávanie údajov o hospodárskych výsledkoch na starosti ministerstvo financií, ktoré stratilo dôveru po tom, ako umyselne manipulovalo štatistiky. Georgiou mal s novým úradom prinavrátiť domácej politike objektivitu a stratený kredit v očiach investorov. Nafúknutie deficitu Po roku však Georgiou čelí vyšetrovaniu polície. Jeho odporcovia ho obviňujú z prehĺbenia gréckej krízy. Podľa informácií denníka The Financial Times mal nafúknuť čísla o deficite štátneho rozpočtu za rok 2009. Hroziť mu môže až doživotie, pretože zradil národné záujmy. „Som stíhaný za to, že nevarím z kníh. Boli by sme radi, ak by sme boli dobrými a nudnými inštitúciami, ktoré si robia svoju prácu. Bohužiaľ, v Grécku sú štatistiky bojovým športom,“ obhajuje sa pre denník. Tlak na reformy Pred dvoma rokmi sa revidovali štatistické údaje schválené Eurostatom. Šéf štatistického úradu preto údaje o gréckom deficite zvýšil z 13,4 na 15,8 percenta HDP. Podľa obvinení mal nepravdivým zvýšením deficitu, ktorý bol vyšší ako schodok Írska, prinútiť Atény k razantným reformám a výraznému šetreniu. Medzi vyšetrovanými sa ocitol aj senior analytik Zoe Georganta, ktorý pracuje pre štatistický úrad od začiatku roka. Predtým ho minister financií Evangelos Venizelos prepustil z ministerstva. Obvinenia vyvolali šok u európskych predstaviteľov, ktorí by už v utorok na zasadnutí ministrov financií mali odblokovať sľúbených osem miliárd eur z prvého záchranného fondu. Navyše Brusel nový štatistický úrad chválil a jeho výsledkom plne dôveroval. 28.11.2011 Jozef Tvardzík SME Británia chce podporiť malé firmy garančným projektom za 40 mld. libier - Britský minister financií George Osborne sa chystá na budúci týždeň predstaviť plán na podporu malých firiem, ktorého celková hodnota by mohla dosiahnuť 40 miliárd libier (46,74 miliardy eur). Cieľom je oživiť ekonomiku, ktorá v poslednom roku dosahuje iba minimálny rast, no zároveň nezasiahnuť do úsporného programu na zníženie rozpočtového deficitu. V rámci plánu vláda poskytne záruky za úvery pre podniky s obratom pod 50 miliónov libier, čo by umožnilo bankám poskytovať takýmto podnikom lacnejšie pôžičky. Garančný systém by mohol začať fungovať na začiatku budúceho roka. Spočiatku projekt počíta s úvermi približne za 20 miliárd libier, neskôr by sa však suma mohla zdvojnásobiť. Ako uviedol Osborne, podpora vlády mohla znížiť úroky pre podniky zhruba o 1 %. 27.11.2011 TASR Slovinsko demonštruje kolaps dôvery v štátne dlhy - Nedôvera rastie už aj voči slovinskému dlhu. Dôvody sa však hľadajú na nesprávnom mieste. Rast výnosov zo slovinských dlhopisov nabral únikovú rýchlosť a pri desaťročných splatnostiach sa pohybujú okolo úrovní 7,5 %. Teda vyššie ako v prípade Talianska a Španielska, na ktoré sa v súčasnosti sústredí celý svet. Pokúsil som sa nájsť dôvody nedôvery voči slovinskému dlhu: Verejný dlh k HDP (2010) to zjavne nebude... V kontexte nízkeho dlhu ako argument neobstojí ani v európskom meradle nadpriemerný deficit naplánovaný na budúci rok, ktorý dlh vyženie v budúcom roku na úroveň 44 % HDP. Ten však bude aj naďalej znamenať tretie miesto od konca v eurozóne v eurozóne... Záväzky súkromnej sféry (2010), ktoré vytvárajú priestor pre obdobný kolaps bankového systému ako v Írsku, to tiež nebudú*... * Z praktického hľadiska je tabuľka bez Luxemburska (záväzky finančného sektora k HDP 12466 % a nefinančného sektora k HDP 696 %); Malta štatistiky nevedie Slovinský bankový sektor zároveň nemá ani žiadnu výraznú expozíciu voči krajinám PIIGS, ktoré by ho v prípade haircutov mohli položiť (pomer expozície voči PIIGS k Tier 1 kapitálu).. Viaceré médiá citujú slabšie ekonomické vyhliadky, Európska komisia však Slovinsku na budúci rok odhaduje reálny rast dvojnásobne vyšší ako celej eurozóne... Často sa ako dôvod spomína ekonomická závislosť Slovinska od Talianska v podobe exportov. Do Talianska putuje každý ôsmy slovinský výrobok... Keby sa však skutočne investori reálne obávali, že by výrazný prepad talianskych exportov, ktoré dosahujú 12,4 %, dokázal poslať Slovinsko do platbyneschopnosti, tak by sa minimálne otriasli aj dlhopisy Nemecka, na ktorého exportoch má Taliansko presne polovičný podiel – 6,2 %. Ďalší z dôvodov, ktoré si médiá ako dôvod výpredajov slovinských bondov našli, je to, že Slovinsko nemá vládu. Podľa tejto logiky by však už bolo Belgicko, ktoré nemá vládu už viac ako 500 dní, a má takmer trikrát vyšší dlh k HDP ako Slovinsko, už dávno skrachované. Dôvody výpredajov dlhopisov Slovinska, ktoré je fiškálne a aj čo sa týka rizík bankového sektora, na tom lepšie ako väčšina eurozóny, je potrebné z môjho pohľadu hľadať niekde úplne inde. Slovinsko má v budúcom roku splatný dlh vo výške 1,2 mld. eur, ktorý musí refinancovať z finančných trhov. Zároveň krajina počíta s deficitom 5,3 % HDP, čo predstavuje ďalších 1,9 mld. eur. Pokiaľ by Slovinsku nikto nepožičal, tak by krajina okamžite musela znížiť výdavky verejnej správy o takmer 20 %, keby sme sa pozreli na výdavky štátneho rozpočtu, tak tie by museli dokonca klesnúť o zhruba tretinu. To, samozrejme, je takmer nerealizovateľné a pokiaľ by si Slovinsko nedokázalo požičiavať, tak by sa s veľkou pravdepodobnosťou stalo insolventným. A to je na tom fiškálne na tom pomaly najlepšie v eurozóne, pri ďalších krajinách (s výnimkou Estónska a Luxemburska) sú tieto percentá ešte vyššie. To, pred čím som varoval pred rokom, sa teda napĺňa a keďže vlády nevyužili draho kúpený čas na to, aby výrazne znížili výdavky, ale len naďalej sľubujú, že niekedy v budúcnosti budú hospodáriť vyrovnane, tak investori strácajú záujem o štátne dlhopisy, ktoré nie sú pri súčasných úrovniach zadlženia nič iným než pyramídovou hrou, ktorá môže fungovať len dovtedy, kým si niekto bude ochotný kúpiť nové dlhopisy. Dnes už však vidia, že im pokojne môže v prípade kúpy štátneho dlhopisu ostať v rukách Čierny Peter. Prípad Slovinska, ktoré je na tom fiškálne ďaleko lepšie ako krajiny PIIGS, ukazuje, že sme svedkami kolapsu dôvery v štátne dlhopisy vo všeobecnosti, nielen voči najproblémovejším krajinám. Okrem Slovinska existuje ešte viacero náznakov, že to je tak – v uplynulom týždni prudko rástli výnosy nielen z belgických, ale už aj z francúzskych a rakúskych dlhopisov, EFSF dokázal predať štvrtý balík svojich dlhopisov v objeme 3 mld. eur len vďaka vlastným nákupom a nákupom zo strany európskych inštitúcií, a viaceré krajiny vrátane Slovenska boli nútené zrušiť aukcie. Dôvera v dlhopisy teda skolabovala, ako alternatíva k masovým bankrotom už ostáva ako veriteľ poslednej inštancie ECB. Tá však trh neoklame a monetizácia dlhu sa Európe vráti na vyššej inflácii, kam to až môže zájsť ukazuje nedávna hyperinflácia v Zimbabwe... Kamil Boros analyitik X-Trade Brokers 21.11.2011 www.hnonline.sk Slovinsko neprijíma reformy, hrozia mu problémy - Investori znervózneli, keď slovinský parlament neschválil dôchodkovú reformu. Výnosy z dlhopisov už prekročili psychologickú hranicu. ĽUBĽANA. Pri hlasovaní o rozšírení eurovalu pred vyše mesiacom eurozóna upierala pozornosť na dve krajiny – Slovensko a Slovinsko. Slovensko povedalo rozšíreniu eurovalu „áno“ až po rozpade vlády Ivety Radičovej. Slovinský kabinet Boruta Pahora sa rozpadol ešte pred hlasovaním o eurovale. Neskôr za euroval politici hlasovali. Hoci sa Slovinsko pripravuje na decembrové predčasné voľby, investori v prípade tejto krajiny znervózneli. V piatok totiž slovinský parlament odmietol dôchodkovú reformu, ktorou mala krajina ušetriť 300 miliónov eur. Investori začali pochybovať, že sú tamojší politici schopní prijať nutné reformy. Klub rizikových Úroky 10-­ročných dlhopisov stúpli v piatok nad psychologickú hranicu siedmich percent a Slovinsko sa zaradilo do klubu rizikových krajín. Tie si na trhu požičiavajú najdrahšie. Výnosy bondov •V prípade Slovinska stúpli v piatok výnosy 10­-ročných dlhopisov na 7,14 percenta. •Výnosy 10­-ročných dlhopisov Nemecka dosiahli 1,88 percenta, Talianska 6,43 percenta, Grécka 26,92 percenta, Portugalska 11,25 a Írska 5,82 percenta. Zdroj: Volksbank Slovensko „Obavy o Taliansko budú na trhu trvať ešte nejakú chvíľu. Táto neistota tlačí aj výnosy zo slovinských dlhopisov nahor,“ povedal pre televíziu Bloomberg ekonóm BNP Paribas Michal Dybula. Slovinsku sa spomaľuje hospodársky rast, podľa Európskej komisie má dosiahnuť na budúci rok len jedno percento. Problémom je aj rizikový bankový sektor. Aj preto po páde vlády tri ratingové agentúry znížili krajine ratingovú známku. Problémy bývalej stredopravej Sociálnej demokracie sa začali v máji, keď Pahor stratil v parlamente väčšinu. Z koalície odišla strana Desus, ktorá zastupovala záujmy dôchodcov. Do opozície prešla pre nespokojnosť s nízkou valorizáciou penzií. Strana bola aj proti zmrazovaniu platov vo verejnej správe a privatizácii štátnych podnikov. O mesiac neskôr sa konalo referendum o dôchodkovej reforme, ktorá mala penzie zmraziť a zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Ekonómovia hovorili, že je nutná na zaistenie rozpočtovej stability a je pilierom proti ďalšiemu zadlžovaniu krajiny. Podľa očakávaní však bola reforma odmietnutá a v krajine sa rozpútala koaličná kríza. Vládu opustil ďalší spojenec – strana Zares. Tá bola ako jediná od začiatku tvrdým zástancom reformiem. Neistá budúcnosť Európska komisia naznačila, že ak krajina neprijme reformy, hrozí jej recesia. „Slovinsko má niekoľko významných problémov a musí im čeliť,“ povedal hovorca komisie Olivier Bailly v Bruseli. Slovinský guvernér centrálnej banky Marko Kranjec vyzval novú vládu, aby prijala úsporné opatrenia hneď po svojom nástupe. Predvolebné prieskumy zatiaľ favorizujú opozičnú Slovinskú demokratickú stranu. Jej preferencie neohrozili ani obvinenia jej lídra Janeza Janša z korupcie. Podľa servera Slovenia Times sa strana bude držať hesla 10 + 100. Teda desať opatrení počas prvých sto dní vo vláde a ďalších 100 reforiem do konca volebného obdobie. Šéf strany Janš chce nižšie platy pre zamestnancov verejnej správy a zníženie počtu ministerstviev na desať. Znížením dane pre právnické osoby na pätnásť percent chce strana podľa poslanca a bývalého ministra financií Andreja Vizjaka podporiť zamestnanosť a zaviesť im daňové prázdniny. Súčasťou odvážneho plánu je aj plné odpustenie daní pre tie firmy, ktoré podporia vedu a výskum. nedeľa 13. 11. 2011 Jozef Tvardzík www.sme.sk Európu zachráni pred katastrofou jediná vec - Podľa nositeľa Nobelovej ceny sú európske záchranné fondy len moriaky, ktoré nebudú lietať. Odvrátenie nadchádzajúcej katastrofy bude podľa Nouriela Rubiniho možné len vtedy, ak budú splnené konkrétne podmienky. Bude nutné, aby európski lídri spravili z Európskej centrálnej banky veriteľa poslednej inštancie, implementovali fiškálne stimuly a zaistili, že ECB zníži sadzby na nulu a euro sa tak vyhne kríze a možnému rozpadu. Roubini sa tak vyjadril v komentári pre Financial Times. Jeho článok bol rozšírením série správ na sociálnej sieti Twitter. Opakuje svoje presvedčenie, že európsky záchranný fond- EFSF a jeho špeciálny fond SPV, ktoré by mali úniu pozdvihnúť, sú "sotva moriaky, ktoré nebudú lietať." "Pôvodný EFSF bol už obrovskou dlhovou obligáciou (CDO), kde sa skupina prešibaných krajín s ratingom nižším ako AAA dostane bilaterálnymi zárukami k podmienkam krajín s trojáčkovým ratingom. Takže s pákovým efektom je EFSF obrou CDO na druhú, ktorá nebude fungovať a nezníži výnosy z dlhopisov na udržateľnú úroveň." Zdôraznil, že iba značná deflácia obnoví rast na periférii, a preto sú dni Talianska zrátané. "Dokonca ani reštrukturalizácia dlhu, ktorá spôsobí značné škody a straty pre talianskych aj zahraničných veriteľov, nenaštartuje znova rast a konkurencieschopnosť. Ak nemôžete devalvovať, hospodársky rásť, ani reálne znížiť cenovú hladinu, potom bude poslednou možnosťou vzdať sa eura a vrátiť sa k líre a ďalším národným menám." Euro môže zvládnuť pád Grécka, Portugalska alebo Írska, no Španielsko a Taliansko sú príliš veľké krajiny na to, aby mohli byť zachránené. Ani jedna z nich nie je v platobnej neschopnosti, ale nelikvidita vyústi veľmi pravdepodobne do insolventnosti. Financial Times Zdroj: businessinsider.com 12.11.2011 autor: haš www.hnonline.sk Brusel zastavil fondy za 101 miliónov - Na základe kontroly, ktorá preverila operačné programy ministerstiev dopravy, životného prostredia a financií sa Európska únia rozhodla pozastaviť platby na niektoré projekty. Peniaze z únie tak zrejme zatiaľ nepôjdu do operačných programov informatizácia spoločnosti a životné prostredie. Ohrozené sú aj platby pre dopravu. "V prípade dvoch osí z programu životné prostredie a jednej z programu informatizácia spoločnosti sú dočasne prerušené platby. Ide o sumu 101 miliónov eur," potvrdila Ingrid Ludviková, hovorkyňa zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Operačný program informatizácia spoločnosti, ktorý si dáva za úlohu vybudovať modernú, na občana orientovanú verejnú správu, má tri prioritné osi. Prvou a zároveň najdrahšou prioritou je elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni. Na túto os je vyčlenených takmer 880 miliónov eur. Celkovo zaplatí štát za program informatizácie vyše 1,1 miliardy eur. Cieľom operačného programu životné prostredie je zlepšenie stavu životného prostredia. Program má päť priorít, medzi nimi ochranu pred povodňami, ochranu ovzdušia, odpadové hospodárstvo či regeneráciu prírodného prostredia. Ktoré z oblastí môžu zostať bez peňazí, v prípade, že Brusel bude trvať na pochybeniach, nie je jasné. Podrobnosti výsledkov kontroly včera rezort životného prostredia ani ministerstvo financií nekomentovali. Mali by tak urobiť dnes. Napriek tomu, že upozornenie o pozastavení európskych platieb dostal aj rezort dopravy, ministerstvo ubezpečuje, že výstavba diaľnic ohrozená nie je. "Ide o prioritnú os sedem, čo je technická pomoc. Súčasné vedenie ministerstva už spomínané nedostatky odstránilo a o tomto upovedomíme do konca týždňa aj Európsku komisiu," odkázal hovorca ministra dopravy Martin Krajčovič. Podľa exministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer) však o eurofondy na diaľnice môže Slovensko prísť. "Obávam sa, že štát nebude mať z akých prostriedkov preplácať zazmluvnenie. Takže stavbári, paradoxne hladní po robote, môžu očakávať, že sľubované plynulé financovanie lacných grantov z fondov je fikcia," tvrdí Vážny. Miliardové straty pri eurofondoch Na to, že sú ohrozené peniaze z eurofondov, upozorňuje aj združenie Dunajský vedomostný klaster. "Treba sa zmieriť s nevyčerpaním finančnej alokácie. Podľa optimistického scenára dosiahneme stratu vo výške 2,64 miliardy eur. V prípade, že sa neodstránia problémy pri verejnom obstarávaní, bude strata 5,1 miliardy eur," píše sa v stanovisku združenia. Podľa združenia, ak chce Slovensko zvýšiť čerpanie, musia sa projekty zazmluvniť do 30. júna 2013, tak aby sa implementácia začala v druhom polroku 2013. Európskej komisii tak treba najneskôr do konca januára budúceho roku predložiť revízie operačných programov. Súčasne musí štát pripraviť žiadosti o nenávratné finančné príspevky a tie predložiť do konca mája 2012. 9.11.2011 pravda.sk Merkelová zmenila názor, uvažuje o minimálnej mzde - Kresťanskodemokratická únia (CDU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej uvažuje o zavedení minimálnej mzdy, čo je krok, ktorý ešte nedávno odmietala. Podľa parlamentného lídra CDU Petra Altmaiera diskutujú v súčasnosti v strane o návrhu zavedenia minimálnej mzdy a pokračovať v tom chcú aj na kongrese CDU. Ten sa uskutoční v novembri. Momentálne sa minimálna mzda uzatvára v Nemecku medzi odbormi a zamestnávateľmi v rámci kolektívnych zmlúv. CDU doteraz odmietala zavedenie minimálnej mzdy na celoštátnej úrovni, no tlak niektorých poslancov vnútri strany to zmenil. Ministerka práce Ursula von der Leyenová pre Süddeutsche Zeitung povedala, že "otázka už nestojí tak, či Nemecko minimálnu mzdu zavedie, ale na akej výške sa politici dohodnú". Podľa CDU by mala minimálna mzda vychádzať zo súčasnej najnižšej hodinovej mzdy pre dočasných zamestnancov. Tá na východe dosahuje 6,89 eura a na západe 7,79 eura. Opozícia a odbory, ktoré dlhodobo volajú po zavedení minimálnej mzdy, informáciu privítali, naopak, zástupcovia zamestnávateľov varujú, že takýto krok povedie k zníženiu počtu pracovných miest. Informovali o tom agentúry AP a DPA. 1.11.2011 TASR Holandsko vetuje vstup Bulharska a Rumunska do schengenu - Holandská vláda v piatok oznámila, že naďalej nesúhlasí so začlenením Bulharska a Rumunska do schengenskej zóny voľného pohybu a tento postoj chce prezentovať aj na budúcotýždňovom stretnutí ministrov vnútra členských krajín Európskej únie v Bruseli. Ako uviedla pre tlačovú agentúru AFP hovorkyňa holandského ministerstva pre prisťahovalectvo Elaine de Boerová, kabinet premiéra Marka Rutteho zatiaľ považuje plány vstupu oboch najmladších členov EÚ do schengenu za predčasné, keďže nie je presvedčený o tom, že sa dokázali "vyrovnať s problémami, ako sú korupcia a organizovaný zločin". Holandsko preto v ich prípade nedá zelenú "ani len čiastočnému vstupu", dodala hovorkyňa. "Na stretnutí naplánovanom na budúci týždeň v Bruseli povieme ako Holandsko nie," varovala de Boerová v súvislosti so zasadnutím, na ktorom sa majú ministri okrem iného zaoberať integračnými snahami Bulharska a Rumunska. Holandsko patrí do skupiny krajín, ktoré prekazili pôvodný zámer nových členov EÚ vstúpiť do schengenu ešte v tomto roku. Podľa nemenovaného diplomatického zdroja v Bruseli teraz poľské predsedníctvo EÚ presadzuje dvojfázové riešenie predpokladajúce otvorenie vzdušných a námorných hraníc do konca októbra a odsúvajúce rozhodnutie o "spornejších" pozemných hraniciach na budúci rok. Podmienkou rozšírenia schengenu je pritom súhlas všetkých 25 terajších členov. Na rozhodnutie Holandska už stihol zareagovať rumunský minister spravodlivosti Catalin Predoiu, ktorý v rozhovore pre AFP vyjadril svoje sklamanie. 16.09.2011 SITA Zmeny v eurovale majú byť do konca septembra - Všetky krajiny eurozóny ratifikujú dohodu, vďaka ktorej získa Európsky fond finančnej stability (EFSF) väčšie právomoci, do konca septembra. Povedal to nemenovaný predstaviteľ z eurozóny. Schválenie dohôd o eurovale je aj v záujme Slovenska, odkázal Brusel Tento termín zatiaľ predstavitelia eurozóny uvádzali iba ako nádejný a pochybnosti o jeho splnení zvýšilo vyhlásenie predsedu SaS Richarda Sulíka, že slovenský parlament bude hlasovať o EFSF najskôr v decembri. Avšak na pondelňajšom stretnutí v Bruseli členské krajiny vrátane Slovenska vyhlásili, že ratifikácia bude rýchla. "Všetky členské štáty sa jasne vyjadrili, že budú s ratifikáciou hotoví na konci septembra, vrátane Slovenska," povedal jeden z predstaviteľov, ktorý sa na stretnutí zúčastnil. Lídri eurozóny sa 21. júla dohodli na tom, že Európskemu fondu finančnej stability (EFSF) za určitých podmienok poskytnú dodatočné právomoci vrátane prípadného podieľania sa na rekapitalizácii bánk, ďalej možnosť nakupovať vládne dlhopisy a poskytovať preventívne úverové linky členským krajinám eurozóny. Po tom, ako zmeny v eurovale schvália všetky členské krajiny eurozóny, EFSF v prípade nutnosti nahradí Európsku centrálnu banku (ECB) pri nákupoch vládnych dlhopisov problémových krajín menovej únie. EFSF to však bude môcť robiť iba v prípade, ak na to dostane zelenú od ECB, ak banka vyhlási, že nastala mimoriadna situácia. 7.09.2011 SITA Schröder vyzýva na Spojené štáty európske - Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder vyzval na vytvorenie "Spojených štátov európskych" s tým, že európsky blok potrebuje spoločnú vládu, aby sa vyhol budúcim ekonomickým krízam. BERLÍN. Schröder, ktorý viedol Nemecko v rokoch 1998-2005, v rozhovore pre časopis Der Spiegel konštatoval, že európski lídri sa mýlia, ak očakávajú, že euro samotné bude poháňať EÚ. "Súčasná kríza dáva neúprosne najavo, že nemôžme mať spoločnú menovú zónu bez spoločnej finančnej, hospodárskej a sociálnej politiky," konštatoval Schröder. Podľa bývalého sociálnodemokratického šéfa nemeckej vlády sa členské štáty EÚ budú musieť vzdať národnej suverenity. "Z Európskej komisie by sme mali urobiť vládu, na ktorú by dohliadal Európsky parlament. A to znamená Spojené štáty európske," konštatoval. Schröder zároveň podporil iniciatívu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho pohnúť sa v roku 2012 smerom k fiškálnej únii. Nemecko-francúzsky návrh, ktorý by znamenal vzdanie sa suverenity v rozpočtovej politike s cieľom podporiť eurozónu, sa stretol s vlažnou reakciou od ostatných krajín so zavedeným eurom. "Nemecko a Francúzsko vyslali silný signál plánom na európsku ekonomickú vládu, pokiaľ je myslený seriózne a dostane primeranú autoritu, akou je európsky minister financií," povedal Schröder. V záujme iniciovať zmeny by sa členské štáty EÚ podľa Schrödera mali vrátiť k rokovaciemu stolu a vypracovať novú zmluvu, ktorá by nahradila Lisabonskú zmluvu, slúžiacu v súčasnosti ako inštitucionálny rámec európskeho bloku. Podľa Schrödera môže EÚ reagovať na rastúcu konkurenciu USA a Ázie len úplným zjednotením, ako prekážku ďalšej integrácii EÚ však vidí najmä postoje Veľkej Británie. 4.09.2011 TASR EK zverejní návrh reforiem v oblasti poľnohospodárstva v októbri - Brusel 12. augusta (TASR) – Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) patrí v Európskej únii (EÚ) k finančne najnákladnejším politikám. Únia ročne vyčlení približne 55 miliárd eur na projekty v rámci CAP. V rámci viacročného finančného rámca EÚ na obdobie rokov 2014 - 2020 chce únia pri financovaní poľnohospodárskeho sektora ušetriť a zabezpečiť spravodlivejšie prerozdelenie dotácií. To naráža na odpor niektorých členských štátov. Informovala o tom agentúra Reuters.. Podľa pracovného návrhu Európskej komisie (EK), z ktorého cituje Reuters, EÚ má v pláne znížiť celkovú sumu dotácií pre poľnohospodárov ročne o 2,5 miliardy eur a snaží sa zaviesť takzvané stropovanie, čiže určenie maximálnej výšky dotácií pre jednotlivé farmy. Rozpätie finančného stropovania má byť od 150.000 do 300.000 eur.. George Lyon, britský poslanec Európskeho parlamentu zastupujúci frakciu liberálov, pre Reuters vyhlásil, že stropovanie je neférové pre veľké britské farmy. Podľa Lyona sú farmy v Británii vo všeobecnosti rozľahlejšie ako tie v Európe a zároveň aj oveľa efektívnejšie.. „Trestanie tých, ktorí sú najúčinnejší a najschopnejší, povedie európske poľnohospodárstvo zlým smerom. Musíme sa uistiť, že až začnú príslušné rokovania, komisia bude v jej názoroch porazená," povedal britský europoslanec.. Európska komisia už v júni tohto roku naznačila plány o zmrazení súčasnej úrovne dotácií pre farmárov v rozpočtovom období 2014 - 2020. Detaily týchto plánov zatiaľ neboli zverejnené, no podľa hovorcu EK Rogera Waita návrhy komisie na priame dotácie pre farmárov budú zverejnené 12. októbra tohto roku. Zároveň s tým budú verejnosti predstavené aj ostatné plány EK na reformu v oblasti poľnohospodárstva - politika pre rozvoj vidieka, poistenie úrody, podpora exportnej politiky farmárov a iné.. Po finálnom zverejnení návrhov komisie národné vlády členských štátov EÚ odštartujú pomalý proces schvaľovania týchto reformných plánov, čo podľa predpokladov EK môže trvať aj dva roky. Európsky úrad pre bankovníctvo chce poznať milionárov z bánk - BRUSEL. Rodí sa návrh opatrení, ktoré by mali prinútiť banky ohlásiť, koľkí z ich zamestnancov zarábajú viac ako milión eur ročne. Uviedol to dnes belgický finančný denník L'Echo s odkazom na Európsky úrad pre bankovníctvo (EBA). Tento návrh by sa týkal najmä veľkých európskych finančných inštitúcií, ktoré by podľa neho mali oznámiť svojmu národnému bankovému regulátorovi, koľkí zo zamestnancov banky zarobia za jeden rok viac ako milión eur. Zatiaľ ide iba o návrh opatrenia, ktoré sa rodí v kanceláriách Európskeho úradu pre bankovníctvo so sídlom v Londýne. EBA je regulačný úrad na dozor nad bankovým sektorom v celej Európskej únii (EÚ). Prvé údaje od bánk by mali byť oznámené už v októbri tohto roka a týkali by sa údajov o zárobkoch zamestnancov bánk za rok 2010, uvádza L'Echo. Hlavným cieľom chystaných opatrení je preveriť, či sú banky dobre pripravené na krízové situácie a či prijali kroky na minimalizáciu prehnaných rizík, ktoré sú pre banky typické v snahe zabezpečiť maximálne zisky. piatok 29. 7. 2011 13:27 SITA Na Slovensku legálne pracovalo 20-tisíc cudzincov - Ku koncu prvého polroka tohto roka pracovalo na Slovensku 20 400 cudzincov. Oproti júnu minulého roka ide o nárast o 3 tisíc osôb. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom pracovnom trhu majú občania Rumunska. Tých ku koncu júna na Slovensku pracovalo takmer 3,8 tisíc, čo je medziročný nárast o 918 osôb. Z Českej republiky na Slovensko kvôli zamestnaniu ku koncu júna prišlo 3,2 tis. ľudí. Oproti koncu júna vlaňajška je to nárast o 722 osôb. Poľsko zaznamenalo koncom júna tohto roka vyše 2 tis. vlastných občanov na slovenskom pracovnom trhu a Maďarsko vyše 1,9 tis. občanov. Počet poľských občanov pracujúcich na Slovensku tak medziročne vzrástol o 746 a Maďarov o 232. Každý tretí cudzinec na Slovensku pracoval ku koncu júna v Bratislave. V hlavnom meste Slovenska bolo totiž zamestnaných takmer 7,2 tis. cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý na konci júna zaevidoval takmer 1,7 tis. zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Galante vykázal vyše 1,1 tis. pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín a úrad práce v Nitre vyše 1 tis. cudzincov zamestnaných na Slovensku. Naopak, žiadny cudzí štátny príslušník koncom júna nepracoval v okresoch Gelnica a Poltár. 27.07.2011 SITA Sprísňovanie českej menovej politiky sa možno odloží - PRAHA. Slabší výhľad rastu úrokových sadzieb v eurozóne by mohol oddialiť sprísňovanie menovej politiky v Českej republike. Povedal to v stredu pre agentúru Bloomberg viceguvernér českej centrálnej banky Vladimír Tomšík. "Hospodársky rast v Nemecku sa zrýchľuje, ale úrokové miery nepriaznivo ovplyvňujú problémy vyplývajúce zo zadlženosti niektorých krajín eurozóny," citovala agentúra Tomšíka. "To by mohol byť jeden z dôvodov pre určité odloženie zvýšenia úrokových sadzieb v Českej republike," konštatoval viceguvernér. Tomšík dodal, že nemôže vylúčiť prvé zvýšenie sadzieb v tomto roku, ale zároveň nemôže vylúčiť, že sa to stane až na budúci rok. Májová prognóza českej centrálnej banky naznačovala, že sprísňovanie menovej politiky sa začne v štvrtom kvartáli tohto roka. Dvojtýždňová repo sadzba, ktorá je hlavnou úrokovou sadzbou českej centrálnej banky, je na rekordnom minime 0,75 % už od mája minulého roka. 27.07.2011 SITA V Bruseli zvažujú, že vyzvú USA, aby rozdelili ratingové agentúry - Európskej komisii prekáža dominancia amerických ratingových agentúr, eurokomisárka hovorí o rozbití kartelu. BERLÍN. Komisárka EÚ pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Redingová ostro kritizovala ratingové agentúry a nepriamo navrhla ich rozdelenie. "Európa sa nemôže nechať zlomiť tromi americkými súkromnými firmami," poukázala Redingová v rozhovore pre nemecký denník Die Welt na agentúry Standard & Poors, Moody's a Fitch, ktoré ovládajú trh s ratingmi. Dodala, že "kartel troch amerických firiem" nemôže rozhodovať o osudoch ekonomík štátov a ich občanov. Luxemburská komisárka považuje za nevyhnutné zvýšenie transparentnosti a konkurencie pri udeľovaní známok týkajúcich sa úverovej bonity firiem a štátov. Redingová navrhla dve riešenia. "Alebo sa štáty G20 spoločne rozhodnú, že rozbijú kartel troch amerických ratingových agentúr. Spojené štáty môžu byť napríklad vyzvané, aby z troch agentúr urobili šesť. Alebo sa vytvoria nezávislé európske a ázijské ratingové agentúry." Die Welt okrem toho informoval s odvolaním sa na zdroje z EÚ, že únia už nevylučuje ako krajnú možnosť odpísanie časti dlhu Grécka. Ministri financií vraj počas uplynulých týždňov viackrát interne diskutovali o tom, že by sa veritelia vzdali časti svojich pohľadávok. "Pravdepodobnosť, že najneskôr do decembra príde k reštrukturalizácii, je veľmi vysoká," povedal pre Die Welt vysoko postavený diplomat EÚ. 11.07.2011 TASR Brusel chce novú daň, prepúšťať úradníkov a dlhší pracovný týždeň - Rozpočet únie by nominálne mal stúpnuť o 46 miliárd eur, ale reálne by mal klesnúť o 0,06 percenta HDP. BRUSEL. Európska komisia predložila členským štátom a Európskemu parlamentu na schválenie návrh rozpočtu Európskej únie na sedem rokov, od roku 2014 do 2020. Po zdĺhavej diskusii sa členovia komisie dohodli na obmedzení výdavkov na 972 miliárd eur, čo predstavuje 1 % hrubého domáceho produktu bloku. Na porovnanie: na obdobie 2007 - 2013 sú naplánované výdavky EÚ vo výške 926 miliárd eur, čo predstavuje 1,06 % z projektovaného HDP. Komisia zároveň vyzvala na radikálnu reformu spôsobu financovania EÚ a navrhla zabezpečiť väčší objem peňazí pre Brusel prostredníctvom dane z finančných transakcií a z "úniovej" dane z pridanej hodnoty vo výške 1 %. Tieto dane by mohli priniesť do rozpočtu EÚ spolu 60 miliárd eur ročne, vďaka čomu by sa mohli znížiť odvody členských štátov. Niektoré krajiny, napríklad Británia, Holandsko a Švédsko s tým však nesúhlasia. Argumentujú, že daňová politika patrí do kompetencie jednotlivých štátov, nie Bruselu. V rámci zníženia výdavkov plánuje EÚ zredukovať počet zamestnancov o 5 % do roku 2018, zvýšiť ich dôchodkový vek zo 63 na 65 rokov a predĺžiť pracovný týždeň z 37,5 hodiny na 40 hodín. Aj výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku a regióny, ktoré predstavujú až 75 % rozpočtu, sa v rokoch 2014 - 2020 majú znížiť, čím sa uvoľnia ďalšie zdroje na financovanie výskumu, inovácií, migrácie a zahraničnej politiky. Tieto škrty sa však nedotknú peňazí pre najchudobnejšie regióny prevažne z východnej Európy. Naopak, objem prostriedkov v regionálnych fondoch sa zvýši, ale kritériá na rozdeľovanie peňazí sa sprísnia. Výdavky na poľnohospodárstvo komisia navrhuje zredukovať na 281 miliárd eur z 330 miliárd eur v predchádzajúcom sedemročnom období. Systém dotácií však má byť spravodlivejší ako doteraz, keď farmári z nových členských štátov únie dostávajú menej dotácií ako v tzv. starých štátoch. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA. 30,06,2011 TASR Draghi má podporu europarlamentu za šéfa ECB - Europoslanci svojím hlasovaním potvrdili vymenovanie Maria Draghiho za nastupujúceho predsedu Európskej centrálnej banky (ECB). Za jeho nomináciu sa vyslovilo 499 europoslancov, proti bolo 72 a 89 poslancov sa hlasovania zdržalo. O jeho nominácii bude následne rozhodovať Rada EÚ. Predseda europarlamentu Jerzy Buzek schválenie privítal. "Som veľmi rád, že Európsky parlament odsúhlasil vymenovanie Maria Draghiho za budúceho prezidenta Európskej centrálnej banky. V týchto ťažkých ekonomických časoch je upokojujúce vedieť, že Eurozóna bude v dobrých rukách," uviedol. Mario Draghi, ktorý je guvernérom talianskej centrálnej banky, by sa novým šéfom ECB mal stať v novembri. Mario Draghi je bývalým profesorom ekonómie, ktorý učil na Harvarde a pracoval vo Svetovej banke aj v americkej banke Goldman Sachs. Ako šéf Rady pre finančnú stabilitu sa venuje reforme globálneho bankového systému. 23.06.2011 SITA Brusel nám odporúča zvýšiť niektoré dane - Odporúčania Európskej komisie a následne aj Európskej rady v stredu prerokoval aj vládny kabinet. BRATISLAVA. Cieľ slovenskej vlády znížiť deficit verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2013 je podľa Európskej komisie v poriadku, otázna je však cesta, akou sa k nemu krajina dostane. Samotné znižovanie výdavkov totiž podľa Bruselu nie je dlhodobo udržateľné, potrebné tak bude porozmýšľať aj nad možnosťami zvyšovania príjmov. "Konsolidačné úsilie sa zameriava najmä na stranu výdavkov prostredníctvom úspor výdavkov na tovar a služby, ako aj na mzdy, čo však môže byť ďalej ťažko realizovateľné na udržateľnom základe," konštatuje komisia v odporúčaniach pre slovenský národný program reforiem, ktoré posúva na rokovanie Európskej rade. Okrem toho, pre Slovensko je podľa komisie vôbec najväčšou výzvou zabezpečiť konsolidáciu verejných financií, ale zároveň zvýšiť výdavky na položky podporujúce rast, ako napríklad vzdelávanie a dopravná infraštruktúra. Príspevok samotnej vlády k hospodárskemu rastu je pritom v súčasnosti záporný. "Znepokojenie vyvoláva najmä tvorba hrubého fixného kapitálu vlády, ktorá pravdepodobne ďalej klesne," uvádza sa v materiáli. Komisia preto ponúka riešenie, ako znižovať deficit a zároveň podporovať hospodársky rast. Je ním predovšetkým zvyšovanie daňových príjmov. "Existuje priestor na zvýšenie príjmov z daní, ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, ako napríklad dane z majetku a environmentálne dane, a na zlepšenie efektívnosti výberu daní, najmä z hľadiska veľkých výpadkov dane z pridanej hodnoty," uvádza Európska komisia. 22.06.2011 SITA Holanďania by mali ísť do dôchodku vo veku 67 rokov - Dôchodkový vek stúpne zo súčasných 65 rokov na 67 až do roku 2025. HAAG. Holandská vláda oznámila, že sa dohodla s odbormi a zamestnávateľmi na zvýšení veku na odchodu do dôchodku s cieľom zmierniť vplyv starnúcej populácie na ekonomiku. Ak sa podarí najnovšiu dohodu dotiahnuť do konca, Holandsko by sa po Francúzsku, Nemecku a Španielsku malo stať ďalšou európskou krajinou, ktorá v poslednom období zvýšila vek odchodu do dôchodku. Minister sociálnych vecí Henk Kamp dnes dohodu s vedením najväčšej odborovej organizácie, ako aj najväčšej organizácie zamestnávateľov, privítal a uviedol, že tento krok umožní vytvoriť udržateľný dôchodkový systém v Holandsku. Plán počíta so zvýšením veku na odchod do dôchodku zo súčasných 65 rokov na 66 rokov do roku 2020, pričom o ďalších päť rokov sa zvýši na 67 rokov. Ešte ho musí schváliť vláda, ako aj členovia odborov. Informovala o tom agentúra AP. TASR Slovensko budúci rok ekonomicky predbehne prvého člena európskej pätnástky - Úspešný dlhodobý ťah slovenského hospodárstva smerom k úrovniam typickým pre západnú Európu pokračuje. Podľa makroekonomickej databázy Európskej komisie dosiahol slovenský hrubý domáci produkt (HDP) prepočítaný na obyvateľa a miestnu cenovú hladinu v minulom roku 75 percent priemeru Európskej únie, čo je jeho najvyššia hodnota od roku 1993. Pri vzniku samostatného Slovenska dosahoval HDP na obyvateľa úroveň len 45 percent priemeru EÚ-27. Viac ako polovica zaostávania Slovenska za EÚ tak bola za ostatných sedemnásť rokov vymazaná. Pravda, celoúnijný priemer je v porovnaní s pôvodnou európskou pätnástkou zhruba o desatinu nižší. Slovensko v hospodárskej výkonnosti dobieha úniu kontinuálne od roku 2000. Odvtedy krajina vďaka vysokým tempám ekonomického rastu predbehla svojho južného suseda Maďarsko (v roku 2006), ako aj pobaltské Estónsko, ktoré Slovensko na tri roky predbehlo v čase svojho najväčšieho rastu pred svetovou hospodárskou krízou. V budúcom roku má slovenský HDP na hlavu presiahnuť 78 percent priemeru EÚ a predbehnúť prvú krajinu starej európskej pätnástky – Portugalsko, zmietané rozpočtovými problémami. Z dvadsiatich siedmich členov EÚ sa tak Slovensko v HDP na hlavu zaradí za Českú republiku na devätnáste miesto. 25.05.2011 Michal Lehuta www.etrend.sk Euro oslabilo voči franku na nové dno - Pokračujúce obavy z dlhovej krízy v eurozóne spoločnú európsku menu v piatok stlačili na historické minimum voči švajčiarskemu franku. LONDÝN. Frank, ktorý rekordne posilnil aj voči americkému doláru, profituje zo zdravého stavu švajčiarskej ekonomiky a verejných financií, ktoré výrazne prevyšujú priemer eurozóny. Jedno euro stojí 1,222 švajčiarskeho franku. Dolár pokračoval v stratách voči viacerým svetovým menám, k čomu prispela séria nedávnych údajov z americkej ekonomiky, ktoré nenaplnili očakávania. Euro posilnilo voči doláru o 0,7 percenta na 1,4231 dolára za euro. Dolár voči franku oslabil o percento na 0,8572 franku za dolár. 28.05.2011 SITA Bulharsko stiahlo 13 svojich veľvyslancov figurujúcich na zozname špiónov - Sofia 3. mája (TASR) - Bulharsko stiahlo 13 svojich veľvyslancov figurujúcich na zozname špiónov v čase komunizmu. Informovala o tom dnes hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí. Ako uviedli noviny Dnevnik, medzi diplomatmi, ktorí sa vracajú do vlasti, sú okrem iných ambasádori z Nemecka, Grécka, zo Švédska a z Bosny, ako aj bulharský veľvyslanec v UNESCO. Neskôr sa majú vrátiť ešte ďalšie dve skupiny diplomatických predstaviteľov, medzi ktorými má byť podľa stránky novinite.com aj diplomatický zástupca Bulharska na Slovensku. Ako napísala agentúra DPA, správa o kolaborantoch bývalej štátnej bezpečnosti a špiónoch, zverejnená koncom roku 2010, obsahuje mená viac než 200 bulharských diplomatov. Takmer polovica týchto osôb je ešte i v súčasnosti aktívna v oblasti diplomacie. Konzervatívna vláda premiéra Bojka Borisova uviedla, že sa chystá "rozlúčiť" so všetkými osobami figurujúcimi v správe. Bulharsko bolo súčasťou bývalého komunistického bloku. V roku 2004 vstúpilo do NATO a v roku sa stalo členom EÚ. Stránka novinite.com informuje, že do vlasti sa vrátili bulharskí diplomatickí zástupcovia v Sarajeve, Aténach, Bukurešti, Tbilisi, Belehrade, Pekingu, Štokholme, vo Vilniuse, v Berlíne, Minsku, Skopje, ako aj veľvyslanci v OSN v New Yorku a UNESCO v Paríži. Všetci majú zostať v Bulharsku, kým nebudú zvolení ich nástupcovia. Do tej doby budú oficiálne na "služobnej ceste". Vrátiť sa má ešte 22 diplomatov. Ďalšiu skupinu stiahnu 1. júna. Škandál vypukol koncom roku 2010, keď komisia skúmajúca spisy z čias komunizmu vo svojej správe odhalila mená približne 200 diplomatov ako agentov alebo kolaborantov štátnej bezpečnosti. Z nich 90 je ešte stále zamestnancami ministerstva zahraničných vecí. V 35 prípadoch ide o veľvyslancov a stálych diplomatických zástupcov. Mladým bez práce pomôžu menšie firmy, tvrdí Brusel - Európska komisia chce znížiť nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku. Čísla máme hrozivé – každý tretí človek vo veku od 15 do 24 rokov nemá prácu. Horšie sú na tom v únii už len štyri krajiny. Brusel vidí budúcnosť týchto ľudí v malých a stredných podnikoch. Preto minulý piatok v Budapešti spustila nový projekt Mládež v práci. Vďaka nemu by malo byť pre našich mladých jednoduchšie nájsť si zamestnanie. Za množstvom mladých nezamestnaných je podľa Misy Labarilovej z eurokomisie slabá spolupráca s malými a so strednými podnikmi. Od úradov práce preto očakáva, že budú lepšie komunikovať s nezamestnanými. Riešenia však necháva na jednotlivých európskych vládach. „Je dôležité, aby sme poukázali na tento problém a hlavne o ňom začali rozprávať a riešiť ho,“ hovorí Labarilová. Napríklad naše ministerstvo práce vlastnú predstavu má. Pripravuje pružnejšiu absolventskú prax, medzitrh práce a nádeje vkladá aj do reformy Zákonníka práce. Ďalším nástrojom, ako znížiť nezamestnanosť mladých ľudí by, mala byť aj podpora mladých podnikateľov. Hoci podľa prieskumu komisie práve mladší ľudia majú väčší záujem podnikať než starší, len 2,5 percenta ľudí do 25 rokov v únii má vlastný biznis. Mladých chce preto informovať a pomáhať im získavať zručnosti cez rôzne kurzy. Ján Kováč www.hnonline.sk Peter Hustinx: Dôjde k vášnivej debate o uchovávaní údajov - (26.04.2011) Pravidlá EÚ pre uchovávanie údajov, vynútené bojom s terorizmom, sú vo viacerých členských krajinách problémové. V interview pre nemecký EurActiv Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov Peter Hustinx uviedol, že súčasná podoba smernice nie je potrebná a stále ju považuje za príliš invazívnu. Poslať emailom Verzia pre tlač Peter Hustinx je od roku 2004 Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS). Ide o nezávislý kontrolný orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie práva na súkromie a ochranu údajov pri spracovaní orgánmi a organizáciami EÚ a pri vytváraní nových politických stratégií. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »nedávno prijala hodnotiacu správu smernice o uchovávaní údajov. Poskytla dostatočný dôkaz o nevyhnutnosti takejto smernice, tak ako ste to požadoval v decembri 2010? Stojím si za svojim stanoviskom. To, čo teraz vidíme je, že určite rovnovážnejšia správa oproti doterajším návrhom. Je hovorí, že existuje veľa problémov. Pri kľúčovej otázke o nevyhnutnosti a proporcionalite to vyzerá, že Komisia zvolila strednú cestu. Vysvetľuje, že uchovávanie dát je cenné, že ho mnohé štáty považujú za nevyhnutné, ale – tak ako je – nie je primeraná. To v podstate znamená: Existujú veľmi vážne problémy. Budeme správu analyzovať a Komisia vyhodnotí dôsledky. Je to súčasť prípravy revízie smernice. Potom sa budú starať o celkovú primeranosť. Nie je žiaden dôkaz, že táto smernica je nevyhnutná v jej súčasnej forme. Zdá sa, že existujú silné náznaky, že zohrala dôležitú rolu. Ale musí sa prepracovať, skrátiť a upresniť. To prináša nejednotný odkaz. Som rád, že správa aj so všetkými svojimi problémami je aspoň na stole, takže sa na ňu môžeme pozorne pozrieť. Smernicu ste zhodnotili ako nástroj najviac zasahujúci do súkromia, ktorý kedy EÚ prijala pokiaľ ide o závažnosť a množstvo dotknutých ľudí. Na čo je potom vôbec nutná? To prvé stále platí. Rada a Parlament ju po teroristických útokoch v Londýne a Madride považovali za nevyhnutnú. Musíme sa pozrieť na ich terajšiu pozíciu. Uznávam určité signály o tom, že smernica o uchovávaní údajov hrá dôležitú rolu. Zároveň ale vidím rozpaky, že viedla v jednotlivých krajinách viedla k toľkej rozmanitosti – lehoty pre uchovávanie údajov sú od 6 mesiacov po 2 roky. Takže tento nástroj, tak ako sa vyvíjal, sa zdá, nie je nevyhnutný. Komisia tiež uvažuje o alternatíve: metóde rýchleho zmrazenia. Hovoria o tom ako o jednom z doplňujúcich riešení. Budeme svedkami oveľa informovanejšej debaty. Keď bude na konci finálny záver o tom, že niečo z toho je nevyhnutné, prezentuje to viacerými ochrannými mechanizmami a oveľa vyváženejšie ako doteraz. Nebudem hovoriť v prospech smernice, tak ako bola prijatá v minulosti. Môj názor bol negatívny a stále je. Správa si v Nemecku vyslúžila silnú kritiku. Podľa neho Komisia ignoruje rozsudky najvyšších súdov v Rumunsku, Nemecku, Bulharsku, na Cypre a v Českej republike... Hovoriť o ignorancii je určite prehnané. Správa tento stav vecí popisuje a zaoberá sa ústavnoprávnymi komplikáciami. Spolkový ústavný súd kritizoval nemeckú implementáciu. Nekritizoval samotnú smernicu. Musíme byť spravodliví. Uvádza, že ide o veľmi neodbytné a citlivé opatrenie. Záver je, že sa musíme uistiť, aby revízia smernice umožnila vhodnejšiu aplikáciu. To je dôležitý odkaz. Správa Vás cituje, že vyzývate k vytvoreniu „právnej istoty pre občanov“. Smeruje táto správa dobrým smerom? Práve o to ide. Pokiaľ ale ide o nevyhnutnosť, zastávam pozíciu, že potrebujeme lepšie ochranné mechanizmy, lepšie obmedzenia, viac presnosti, atď. Správa sumarizuje to, čo pravdepodobne urobí komisárka [pre vnútorné záležitosti Cecilia] Malmströmová. Súhlasil by som s väčšinou týchto úmyslov. Sú absolútne nevyhnutné pre odstránenie nedostatkov. Keď sa predloží návrh, budeme ho pozorne analyzovať. Zatiaľ ho nemáme. Táto hodnotiaca správa je dosť podstatným základom. Mám v úmysle vydať na jej základe posudok. Plánujeme reagovať do niekoľkých málo týždňov a pomôcť Komisii, aby zostala na správnej trase. Tak ako predtým si myslím, že ide o veľmi neodbytné opatrenie. Nemôžeme ho brať na ľahkú váhu. V správe sa identifikujú „vážne nedostatky“. Hovorí sa o príliš dlhej dobe uchovávania údajov, redukcii druhov dát a oprávnených osôb pre prístup k nim. Ako vy hodnotíte tieto nedostatky? Súhlasím s týmito bodmi. Patri k ústredným témam. Čo sa týka doby uchovávania existuje jedna možnosť a veľmi veľa flexibility. V správe sa píše, že členské štáty ju presadili najrôznejšími spôsobmi. V súvislosti s ochrannými mechanizmami pre prístup môžeme profitovať z Lisabonskej zmluvy. Pred Lisabonom v decembri 2009 bol – v krátkosti povedané – rozdiel medi prvým a tretím pilierom EÚ. To je teraz minulosťou. Preto by som, ak máme pokročiť, veľmi privítal prísnejšie pravidlá pre prístup a využívanie. Pokiaľ ide o nedostatky, súhlasím so správou. Naliehavo sa potrebné ich odstrániť, ak sa to bude považovať za nevyhnutné. Považujete za nevyhnutnú aj harmonizáciu v celej EÚ? Áno, za tých istých podmienok. Ak existuje jednota v nevyhnutnosti, potrebujeme harmonizáciu. Je to v záujme všetkých zúčastnených. Existujú prevádzkovatelia, ktorí teraz – jednoducho povedané - pracujú vo veľmi náročnom prostredí Harmonizácia je potrebná aj z pohľadu občanov. Všetci sme v pohybe, používame mobilné telefóny v rôznych krajinách, a predsa sú pravidlá rozdielne. Očividne je harmonizácia aj v záujme trestne stíhaných. Pri cezhraničných záležitostiach čelia rozmanitosti a komplexnosti. To nie je dobré ani pre ochranu dát, nákladov ani efektívnosť. Podľa nemeckej ministerky pre spravodlivosť by bolo „pochabé“ implementovať smernicu , ktorá sa musí prepracovať. Smeruje Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »ku konaniu pre porušenie predpisov? Ide o komplikovanú situáciu. Správa opäť odzrkadľuje skutočnosť, že Spolkový ústavný súd označil nemecký zákon o uchovávaní údajov za protiústavný a podotkla, že Nemecko na tejto záležitosti pracuje. Stále existuje zákonná povinnosť. Chápem prístup spolkovej ministerky k tejto veci a mám pre to sympatie. Hovoriť o pochabosti je však trochu prehnané. Dúfam, že sa dôjde k akceptovateľnej transpozícii. Možno bude Nemecko čakať na odchod ďalšieho vlaku. Nemeckí odborníci na trestné právo poukazujú na to, že uchovávanie údajov vôbec nie je podstatné a ako príklady uvádzajú USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Kanadu a šesť členských štátov EÚ, v ktorých nie je povinnosť uchovávať údaje. Ich pomer objasnenosti trestných činov napriek tomu nie sú horšie. Mýlia sa? Medzi Európou a USA existujú podstatné rozdiely. Máme právne predpisy, podľa ktorých sú telefónne spoločnosti povinné vymazať dáta. Smernica o uchovávaní údajov predstavuje výnimku. V USA takéto niečo nemajú. Tým sú tieto dva prípady neporovnateľné. To, čo správa tiež uvádza – a je to zaujímavé – je, že väčšina údajov zozbieraných políciou a justíciou sú aktuálne dáta: od troch do menej ako šesť mesiacov staré. Z toho vyplýva, že uchovávanie by bolo užitočné len pre menšinu prípadov a len pre veľmi málo dôležitých prípadov. Musíme sa vysporiadať so zložitou rovnováhou: Je prijateľné, vzhľadom na obmedzený počet prípadov, zavádzať ďalekosiahle opatrenia? Treba analyzovať, či v týchto prípadoch majú význam. Ale predsa ešte raz: môj postoj je, že je veľmi invazívna a musíme dbať na transparentnosť a ochranné mechanizmy, aby to bolo akceptovateľné. Spomenuli ste rýchle zmrazenie. Podľa nemeckého splnomocnenca pre ochranu údajov komisárka Viviane Redingová podporuje jeho návrh takzvaného rýchleho zmrazenia plus ako alternatívu k uchovávaniu údajov... Komisia to posúdi a uvidí do akej miery to môže byť slúžiť ako doplnok alebo nahradenie uchovávania dát. Správa je vcelku férová čo sa týka kladov a záporov. Má pravdu pokiaľ ide o to, že rýchle zmrazenie má prirodzene východzí bod a orientuje sa na budúcnosť. Cieľ je potrebný. Nepokryje veci, ktoré sa udiali v minulosti a z ktorých vznikne v budúcnosti nevyhnutnosť. Otázka teda opäť znie: Je pre tieto prípady nutné predkladať takéto ďalekosiahle opatrenia? Všetko teraz leží na stole a niet pochybností o tom, že dôjde k veľmi vášnivej debate. Dúfam, že to v budúcnosti povedie k lepšiemu návrhu, o ktorom potom môžeme diskutovať do akej miery je nevyhnutný. Pri téme údajov o leteckých pasažierov sa Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »zasadzuje, aby sa zbierali dáta aj pri vnútroeurópskych letoch. Na tento účel potrebuje, zdá sa, podporu väčšiny členských krajín. Nebolo by to v protiklade so slobodou cestovania a voľným pohybom osôb? Ide naozaj o veľmi nedávnu správu. Rada sa nachádza v strede tejto diskusie. Môže to byť dobré, ak sa za rozšírenie uchovávania vysloví väčšina. V opatrení sa tým nič nezmení. Systém EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) je dosť problematický. Je to štandardný súbor údajov s cieľom všetkých pasažierov sledovať, preveriť a vyhodnotiť. Ak to ponecháme obmedzené len na dopravu s tretími krajinami, stále ide o veľkú vec. Keď ho rozšírime na lety vnútri EÚ, ešte sa to zhorší. Všetky predtým zmienené body možno použiť aj tu. Je rozhodujúce vyjasniť prečo by sme to mali robiť. Zatiaľ je príliš skoro robiť závery. Tí, ktorí sú skeptickí, by sa určite mali zapojiť do diskusie v Rade. Parlament bude spolurozhodovať a my sa nachádzame v strede debaty. Euroactv.sk Deväť štátov únie vyzýva na väčšiu liberalizáciu služieb - BRUSEL. Deväť krajín Európskej únie vyzýva na väčšiu liberalizáciu služieb v 27-člennom bloku. Väčšia liberalizácia trhu so službami by podľa nich podporila ekonomiku. Uviedli to v spoločnom liste premiéri Británie, Dánska, Poľska, Estónska, Holandska, Fínska, Švédska, Litvy a Lotyšska pred budúcotýždňovým summitom EÚ, na ktorom sa má rokovať o komplexnom riešení dlhovej krízy v eurozóne. L ídri v spoločnom liste ďalej uviedli, že Európa musí predovšetkým lepšie využívať svoje najväčšie ekonomické aktívum - jednotný trh s 500 mil. zákazníkmi a hrubým domácim produktom (HDP) v hodnote 12 bil. eur. Liberalizácia služieb, ktoré sa na tvorbe HDP podieľajú štyrmi pätinami, môže zvýšiť HDP o 140 mld. eur. "Veľa sektorov je stále neprístupných v dôsledku neprehľadnej, neprimeranej a nejednotnej regulácie," tvrdia lídri. Premiéri deviatich štátov ďalej uviedli, že vlády v Európe by sa mali vyhnúť vytváraniu nových regulačných opatrení, ktoré zaťažujú podniky. "Musíme uľahčiť spoločnostiam, aby ľahšie vznikali, rozvíjali sa a prosperovali," uvádza sa v liste. 18.03.2011 SITA Dôvera Čechov v Európsku úniu je na historickom minime - PRAHA. Európskej únii dôveruje v súčasnosti 46 percent Čechov, najmenej od roku 2001, keď dôvera dosahovala hranicu 50 percent. Podobne sa vyvíja aj dôvera v Európsky parlament, ktorému dôveruje 39 percent občanov ČR, čo je najmenej od roku 2004, vyplýva z prieskumu zverejneného v stredu agentúrou STEM. Najväčšej dôvere občanov sa Európska únia tešila v počiatkoch českého predsedníctva v roku 2009, keď sa vyšplhala na takmer 60 percent. V nasledujúcich dvoch rokoch začala dôvera postupne klesať a v súčasnosti sa drží na 46 percentách. Prieskum však nedáva odpoveď na otázku, ktoré faktory pokles zapríčinili. Výsledky je možné dávať do súvislosti s nízkou ochotou Čechov prijať euro alebo so všeobecným trendom poklesu dôvery v medzinárodné organizácie, uvádza prieskum. Dôveru občanov k Európskej únii ovplyvňuje vek, vzdelanie, materiálne situácie, ale aj politická orientácia ľudí. Únii prejavujú sympatie skôr mladší občania s vyšším vzdelaním, lepšie materiálne zabezpečení a pravicovo orientovaní. Nedôveru naopak vyjadrujú častejšie občania vyššieho veku, ľudia so vzdelaním bez maturity, občania so zlým materiálnym zabezpečením a ľavicovo orientovaní, predovšetkým stúpenci komunistickej strany. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 28. januára až 4. februára a zúčastnilo sa na ňom celkom 1246 respondentov starších ako 18 rokov. SITA 2.03.2011 Ďalšia facka, Budapešti zobrali summit Východného partnerstva - Summit Východného partnerstva, ktorý mal byť vyvrcholením polročného maďarského predsedníctva v Európskej únii (EÚ), jemne povedané - odložili. Menej optimistickým prístupom zas možno konštatovať, že ho Maďarsku odobrali, píše dnes v komentári maďarský ekonomický spravodajský server Világgazdaság. Summit, na ktorom sa mali v máji zúčastniť v maďarskom Gödöllö premiéri členských krajín EÚ, šéfovia šiestich krajín Východného partnerstva a šéfka diplomacie Spojených štátov Hillary Clintonová, preložili na druhý polrok do Varšavy, keď už bude predsedajúcou krajinou únie Poľsko. Podľa oficiálneho zdôvodnenia o to požiadali spoločne Maďarsko a Poľsko po konzultácii s predsedom Európskej rady Hermanom van Rompuyom. Hovorkyňa maďarskej vlády Anna Nagyová pre Világgazdaság uviedla, že dôvodom odloženia summitu bol konflikt termínov, organizátorom podľa jej slov nezostalo iné riešenie. Hovorkyňa maďarského predsedníctva Piroska Bakosová spresnila, že termín 26. a 27. máj sa stal neudržateľným, keď pred mesiacom rozhodli o zorganizovaní summit G8-G20 na 27. mája. Priznala, že je to divný konflikt, pretože jarné usporiadanie summitu v Gödöllö, ktoré malo byť jediným summitom predsedníctva na úrovni prezidentov a premiérov usporiadaným mimo Bruselu, bolo známe už dva roky. Bakosová dodala, že maďarská strana sa ešte na poslednú chvíľu snažila preložiť termín summitu na 24. a 25. máj, to však nebolo vhodné, pretože OECD 25. mája popoludní oslavuje 50. výročie založenia. Podľa maďarskej vlády odloženie summitu nie je vecou prestíže. Hovorkyňa Nagyová tiež poznamenala, že Poľsko už pred dvoma rokmi vnímalo summit ako mimoriadne prestížnu záležitosť a snažilo sa urobiť všetko pre to, aby tohtoročný summit mohol byť u nich. Nemenovaní maďarskí experti diplomacie vyjadrili názor, že ide o zlé znamenie, ktoré by maďarská vláda mala urýchlene kompenzovať. Ak by sa napríklad podarilo do marca pripraviť dobrý návrh úpravy zmluvy EÚ alebo pokročiť v Stratégii EÚ 2020, potom by odloženie summitu malo iba minimálny význam. Ak však ide o začiatok procesu, v ktorom spochybňujú kompetencie predsedajúcej krajiny, môže to znamenať "tragický koniec". Experti, ktorých sa Világgazdaság opýtal, sa zhodujú v tom, že Poľsko je v téme pripravovaného summitu kompetentnejšie, pre Varšavu bol totiž vzťah s východnými krajinami vždy mimoriadne dôležitý a aj politika Východného partnerstva bola poľsko-švédskou iniciatívou. Podľa riaditeľa pre výskum rozširovania EÚ Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti Andrása Deáka z hľadiska prestíže "nebolo možné s Maďarskom viac vybabrať". Ako dodal, u Poliakov má téma východného partnerstva podobnú váhu, ako u Maďarov otázka zahraničných Maďarov. TASR 18.02.2011 Svetový rekord: Belgicko skladá vládu 250 dní - Belgicko porazilo Irak. Disciplína: Čas potrebný na vytvorenie vlády po parlamentných voľbách. Od tých belgických v piatok uplynie 250 dní, konali sa 13. júna 2010. Iraku to trvalo 249 dní. Konečne sme majstri sveta, napísal včera belgický denník De Standaard. Aj na titulných stránkach ďalších novín svietilo číslo 249. "Konečne sme majstri sveta," napísal už vo štvrtok, teda v deň vyrovnania rekordu, belgický denník De Standaard. Aj na titulných stránkach ďalších novín svietilo číslo 249. Agentúra AP pripomína, že Belgičania sa môžu ešte chvíľu utešovať. Iračania síce zostavenie vlády oznámili po 249 dňoch, ale ďalších 40 im trvalo, kým ju schválil parlament. Zároveň však AP dodáva, že ak to takto pôjde ďalej, Belgicko bude rekordérom bez ohľadu na to, na základe akých kritérií sa to bude posudzovať. "Je zahanbujúce, že európska krajina prekoná alarmujúci rekord, ktorý vytvoril Irak," povedal pre Pravdu aj 29-ročný Julien Baudouin. "O belgických politikoch to vytvára obraz, že sa doma vôbec nedokážu dohodnúť. Čoraz viac ľudí rozmýšľa o vytvorení dvoch krajín, čo si ešte pred piatimi rokmi nevedeli predstaviť. Tak či onak, bola by hanba rozdeliť štát EÚ na základe kultúrnych rozdielov," myslí si konzultant žijúci v Arlone na juhovýchode Belgicka. Vytvorenie kabinetu stále stroskotáva na neochote flámskych a valónskych politikov dohodnúť sa. V stredu belgický kráľ Albert predĺžil mandát Didiera Reyndersa, ktorý ma rokovať s politickými stranami. Či sa podarilo dosiahnuť nejaký pokrok, oznámi Reynders kráľovi 1. marca. Belgičania už na bezvýsledne rokovanie reagujú najmä trpkým humorom. Vo štvrtok sa v Gente malo stretnúť 249 ľudí a vyzliecť sa. "Máme dosť politických hier," vyhlásil pre agentúru AFP Kliment Kostadinov, jeden z organizátorov nekonvenčného protestu. "Musíme rýchlo zostaviť vládu a zreformovať naše inštitúcie, čo bude dobré pre všetkých Belgičanov." "Nikdy sa neberieme vážne. Sme krajina šmolkov a surrealizmu. Takže sme štát, ktorý sa nebojí si zo seba uťahovať. Na rozdiel od Anglicka alebo Francúzska," citovala AP Luckasa Vander Taelena, poslanca flámskeho parlamentu v Bruseli. Aj ďalšie iniciatívy, ktoré upozorňujú na vážnu situáciu, sa nesú v nevážnom duchu. Už v januári vyzval herec Benoit Poelvoorde Belgičanov, aby sa neholili, kým nevznikne vláda. Senátorka Marleen Temmermanová zase navrhla ženám politikov, aby mužom odopreli sex. K radovánkam sa vrátia, keď poskladajú kabinet. Bežný život Belgičanom politická kríza príliš neovplyvňuje. "Nestabilná vláda býva tá federálna. Miestne orgány pracujú," pripomenul pre Pravdu Bernard Fournier, politológ z univerzity v Liege. Problémom krajiny je však ekonomická situácia. "Vysoký verejný dlh, tretí najväčší v regióne, sa pravdepodobne nebude znižovať," varuje štúdia spoločnosti Capital Economics. Andrej Matišák 18.02.2011 Pravda Bulharsko a Rumunsko odmietajú ďalšie podmienky pre vstup do Schengenu - SOFIA, BUKUREŠŤ. Bulharsko a Rumunsko odmietli dodatočné podmienky pre svoje prijatie do Schengenskej zóny. Vyplýva to z vyhlásenia zahraničnopolitických výborov parlamentov oboch balkánskych krajín, ktoré schválili v podunajskom bulharskom meste Ruse. Obe krajiny v ňom potvrdili vôľu spolupracovať v záujme prijatia do Schengenu, odmietli však uplatňovanie "odlišných štandardov" vo fáze prípravy na tento krok. Podobne reagovali aj na dodatočné záruky, ktoré sa od iných krajín v minulosti v tejto súvislosti nepožadovali. Berlín a Paríž dali ešte vlani v decembri najavo, že Bulharsko a Rumunsko by ešte pred vstupom do Schengenu mali odstrániť deficity v oblasti boja proti korupcii a organizovanej kriminalite. Informovala agentúra DPA. streda 16. 2. 2011 15:24 | Copyright © TASR 2011 Chorvátsko musí zintenzívniť boj s korupciou - ŠTRASBURG. Chorvátsko musí intenzívnejšie bojovať s korupciou a spolupracovať s Medzinárodným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu pred tým, ako bude môcť ukončiť rokovania s Úniou o členstve, povedal eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle. Ukončenie rokovaní sa blíži, no Chorvátsko musí "vyvinúť mimoriadne úsilie", aby splnilo všetky podmienky na ich uzavretie do júla, povedal Füle. "Tak ako pri všetkých rokovaniach najťažšie otázky treba vyriešiť v konečnej fáze," povedal komisár v stredu v Európskom parlamente v Štrasburgu. Podľa Füleho Zahreb musí tiež zvýšiť nezávislosť, nestrannosť a dôveryhodnosť súdnictva. Chorvátsko zintenzívnilo boj proti korupcii v roku 2009. Viacerých vrcholných predstavitelia vrátane bývalého premiéra Iva Sanadera obvinili alebo aj odsúdili za podplácanie či korupciu. Medzinárodná organizácia Amnesty International uviedla v januári, že bude žiadať predstaviteľov Únie, aby pokračovali v tlaku na Chorvátsko, aby potrestalo všetky vojnové zločiny z rokov 1991-1995. Chorvátsko uzavrelo 28 z 35 rokovacích kapitol, o ktorých musí rokovať každá krajina uchádzajúca sa o pripojenie k európskemu bloku. Bývalá juhoslovanská republika dúfa, že sa stane 28. členom Únie do roku 2012. streda 16. 2. 2011 13:38 | Copyright © SITA 2011 Prekáža nám harmonizácia daňových základov - BRUSEL. Slovensku zo šiestich bodov v posledných týždňoch diskutovaného Paktu konkurencieschopnosti prekáža iba snaha o zjednocovanie základov podnikovej dane naprieč Európskou úniou (EÚ). Tento postoj pred dnešným zasadnutím ministrov financií eurozóny vyjadril slovenský šéf rezortu financií Ivan Mikloš. Harmonizáciu daňových základov ako jedno z opatrení na zlepšenie fungovania eurozóny spoločne navrhli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy na poslednom mimoriadnom summite Európskej únie 4. februára tohto roka. "Ani nie tak preto, že by harmonizácia daňových systémov nemala v sebe rácio. Ale je to skôr preto, lebo sme presvedčení, že by sme museli zhoršovať náš daňový systém. Neveríme totiž, že by sa Európa vedela dohodnúť na našom širšom daňovom základe," odôvodnil slovenský postoj Mikloš. "Ak by sme sa mali dohodnúť na nejakom užšom daňovom základe, tak by sme znovu do nášho daňového systému museli zavádzať nesystémové prvky a navyše, kým nemáme konsolidované daňové základy, nemôžeme zjednocovať sadzby. Ak by toto nastalo, potom by mohli nasledovať aj sadzby, čo považujeme za vyslovene škodlivé pre celú Európu, aj pre vyspelé, aj pre menej vyspelé krajiny," doplnil Mikloš. Čo sa týka ďalších deklarovaných zámerov a ich účinnosti v súčasnej ekonomickej situácii EÚ a eurozóny, Mikloš je skeptický. "Čím viac dobrých pravidiel a zodpovednej ekonomickej politiky, tým lepšie. Len sa obávam, že už bolo schválených toľko dobrých zámerov a dokumentov, že je to už o niečom inom než o prijímaní ďalších a ďalších deklarácií," dodal minister. Tzv. Pakt konkurencieschopnosti bude jednou z nosných tém dnešného zasadnutia ministrov financií eurozóny, ktorého prvou časťou bude zasadnutie k stálemu krízovému mechanizmu, zvyšok stretnutia bude tvoriť diskusia o aktuálnych ekonomických otázkach. Rozhodnutia o konkrétnych opatreniach sa však očakávajú skôr na summite eurozóny 11. marca a na regulárnom summite EÚ (24. - 25. marca). TASR 14.02.2011 Merkelová a Sarkozy lákajú do paktu aj Poľsko - Lídri Nemecka a Francúzska pozvali počas návštevy Varšavy Poľsko a ďalšie krajiny mimo eurozóny, aby sa pripojili k paktu konkurencieschopnosti, ktorý predstavili v piatok v Bruseli. Návrh kancelárky Angely Merkelovej a prezidenta Nicolasa Sarkozyho, obsahujúci napríklad zákonné obmedzenie výšky dlhu štátov či zvýšenie dôchodkového veku, si však na summite vyslúžil ostrú kritiku niektorých krajín. Poľsko, podobne ako Nemecko, už má ústavný zákon limitujúci výšku štátneho dlhu. Vláda vo Varšave, ktorú Merkelová označila za proreformnú, však práve bojuje s narastajúcim dlhom. Ak by dosiahol 55 percent výkonu ekonomiky, musela by vláda výrazne škrtať, čomu sa chce vo volebnom roku vyhnúť. Obmedzenie výšky verejného dlhu prostredníctvom ústavného zákona plánuje aj Slovensko. "Prídeme s návrhom riešenia cez ústavný zákon, kde by sa zadefinovala určitá úroveň, ktorú nechcem teraz strieľať z brucha, ale určite by mala byť nižšia ako 60 % (hrubého domáceho produktu), a podľa môjho názoru ešte nižšia, ktorá by nesmela byť v žiadnom prípade prekročená," povedal v januári minister financií Ivan Mikloš. Ak koalícia nezíska na ústavný predpis podporu opozície, chce limit stanoviť aspoň obyčajným zákonom. "Podľa nás by bolo ideálne, keby prešiel spoločný návrh," reagoval včera podpredseda opozičného Smeru Peter Kažimír s podmienkou, že strana chce byť od začiatku pri tvorbe nových pravidiel. Nemecko–francúzsky návrh na obmedzenie dlhu včera podporil aj Axel Weber, šéf nemeckej centrálnej banky a hlavný kandidát na budúceho prezidenta Európskej centrálnej banky. "Najlepšie by bolo začleniť to do Paktu stability a rastu," myslí si. Plánované rozpočtové reformy únie podľa neho nie sú dostatočné. "Hlavným nedostatkom je, že rozhodnutie o sankciách sa stále bude robiť na politickej úrovni v Európskej rade," komentoval Weber. eko Reuters 8.02.2011 www.pravda.sk Brusel chce zaviesť balík, ktorý náš trh nezaujal - Európska únia sa usiluje sprehľadniť ceny v bankách štátov cez jednotný balík služieb. Podobný projekt u nás ľudí neoslovil. BRATISLAVA. Európska únia plánuje sprehľadniť klientom ceny bankových služieb v jednotlivých štátoch. Chce dosiahnuť, aby banky ponúkli porovnateľné produkty. Hospodářské noviny tvrdia, že na tom pracuje tím eurokomisára Michela Barniera. Brusel uvažuje o tejto možnosti aj preto, že banky dosť neinformujú o poplatkoch. Ich sadzobníky nie sú pre klientov prehľadné. Barnierov tím sa zaoberá aj myšlienkou, aby mal každý občan únie svoj účet. Neujal sa Uľahčiť porovnávanie bankových služieb u nás mal základný bankový produkt, ktorý je na trhu od októbra. Produkt, ktorý presadila Ficova vláda, si však podľa bánk za tri mesiace vybralo len päť ľudí. Exminister financií Ján Počiatek (Smer) chcel jeho zavedením zlepšiť prístup ľudí k bežnému účtu, sprehľadniť poplatky a zvýšiť počet bezhotovostných operácií. „Banky postupovali tak, aby nebol o tento produkt záujem," tvrdí dnes Počiatek. Banky sú proti Slovenská banková asociácia ani banky s diktovaním podmienok nesúhlasila. „Štát by nemal určovať rozsah a štruktúru ponúkaných bankových služieb. Takéto riešenie je neúčinné," povedal Marcel Laznia z asociácie. Banky tvrdia, že každý klient má na účet iné požiadavky, a preto je aj malý záujem. Andrej Korin 25.01.2011 SME Podľa Lidových novín sa koalícia dohodla na parametroch dôchodkovej reformy - Praha 21. januára (TASR) – Lídri strán českej vládnej koalície sa vo štvrtok na vopred neohlásenom rokovaní dohodli na podobe dôchodkovej reformy. S odvolaním sa na nemenovaný zdroj to tvrdí dnešné vydanie českého denníka Lidové noviny. V rámci reformy by ľudia mladší než 40 rokov mali od roku 2012 povinne odvádzať tri percentá svojho príjmu na svoj účet v súkromnom alebo štátom garantovanom penzijnom fonde. Od roku 2015 by mal tento odvod predstavovať štyri percentá a od roku 2018 päť percent príjmu. V dôsledku reformy dôjde k výpadku príjmov priebežného dôchodkového piliera až o miliardu eur ročne. Vládna koalícia by to chcela vykompenzovať úpravou sadzieb DPH: dolná sadzba DPH, do ktorej dnes patria potraviny, lieky a služby, by sa zvýšila z 10 na 19 percent, a horná sadzba DPH by sa znížila z 20 na 19 percent. Sociálne slabým, dôchodcom a rodinám s deťmi chce koalícia zvýšenie dolnej sadzby DPH kompenzovať, napríklad zvýšením hladiny životného minima, daňovými zľavami a zľavou na sociálne poistenie, konštatujú Lidové noviny. (spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem Rakúsko rozšírilo ústavu o práva detí - Rakúsky parlament dnes schválil zákon, ktorý začleňuje práva detí do ústavy krajiny. Opatrenie potvrdzuje, okrem iného, právo dieťaťa vyrastať bez násilia a mať priamy kontakt s oboma rodičmi, ak tým nie je ohrozená duševná pohoda dieťaťa. Zakazuje tiež detskú prácu a zneužívanie detí a vyzýva na zrovnoprávnenie správania sa k postihnutým deťom s deťmi bez postihnutia. Kritici zákona ako opoziční Zelení a skupiny aktivistov hovoria, že nejde dostatočne ďaleko. Rakúska štátna tajomníčka pre záležitosti rodiny Verena Remlerová zhodnotila dnešné hlasovanie ako "významný signál pre posilnenie ochrany a podpory detí v našej spoločnosti". Zdroj: Associated Press 20.01.2011 TASR Britská vláda zrušila nútený odchod do dôchodku - LÝNDON. Zamestnávatelia vo Veľkej Británii už nebudú môcť prinútiť svojich zamestnancov, aby odišli do dôchodku, keď dosiahli vek 65 rokov. Spraviť tak budú môcť iba vtedy, ak na to budú mať dôvod. Odbor úradu vlády pre obchod, inovácie, a zručnosti vo štvrtok oznámil, že nová politika bude účinná od 1. októbra. Ak výkon zamestnancov starších ako 65 rokov nebude uspokojivý, postup pri ich prepúšťaní bude rovnaký ako v prípade iných pracovníkov. Pred prijatím posledného rozhodnutia vlády zamestnávatelia mohli prinútiť svojich zamestnancov starších ako 65 rokov odísť do dôchodku bez ohľadu na ich výkon. Vláda tiež plánuje zvýšiť vekovú hranicu odchodu do dôchodku zo 65 na 66 rokov s účinnosťou od roku 2020. Spomínané opatrenia sú výsledkom snahy vlády uvoľniť tlak na dôchodkový systém, ktorý spôsobuje fakt, že ľudia sa dožívajú vyššieho veku, ako to bolo v minulosti. 13.01.2011 SITA Európska komisia predložila plán, začal prvý európsky semester - BRUSEL/BRATISLAVA. Európska komisia (EK) dnes predložila plán podpory rastu a riešenia krízy. Stanovuje v ňom pre nasledujúci rok desať priorít zameraných na zrýchlenie ekonomiky, podporu makroekonomickej stability, štrukturálne reformy a konsolidáciu verejných financií a zaistenie ich udržateľnosti. Podľa slov komisie Európa teraz musí skoordinovať svoje úsilie a zamerať sa na stanovené priority. Dokumentom komisie sa začína prvý "Európsky semester", ktorý mení spôsob, akým vlády vytvárajú svoje hospodárske a fiškálne politiky. "Obsahuje odporúčania, ktoré by po schválení Európskou radou mali členské štáty zohľadniť vo svojich politikách a štátnych rozpočtoch." Začína sa tak nová epocha koordinácie hospodárskych politík na úniovej úrovni. Podľa predsedu EK Josého Manuela Barrosa sa začína "nová fáza európskej integrácie", v rámci ktorej sa "výrazne zlepší spôsob riadenia a koordinácie našich vzájomne prepojených hospodárskych politík v Európskej únii". Realizácia plánu by mala Európe zaistiť rast ekonomiky a zvýšenie zamestnanosti. Komisia sa zameriava na tri oblasti, ako sú dôsledná fiškálna konsolidácia, ktorá posilní makroekonomickú stabilitu, štrukturálne reformy, ktoré zvýšia zamestnanosť, a opatrenia na podporu rastu. Komisia považuje za priority 10 krokov, ktoré zoskupila do troch oblastí - 1) nevyhnutné podmienky rastu, 2) mobilizácia pracovného trhu a vytváranie nových pracovných miest a 3) okamžitý rast. Medzi nevyhnutné podmienky rastu EK zaradila konzekventnú fiškálnu konsolidáciu, korekciu makroekonomických nerovnováh a zabezpečenie stability finančného sektora. Na tvorbu nových pracovných miest je potrebné zatraktívniť prácu, zreformovať dôchodkové systémy, začlenenie nezamestnaných na trh práce a vyváženie bezpečnosti a flexibility. Rast v krátkodobom horizonte podľa komisie podporí využívanie potenciálu spoločného trhu, stimuly pre súkromný kapitál, aby financoval rast a zabezpečenie cenovo efektívneho prístupu k energii. EK bude od tohto roka v rámci "Európskeho semestra" a v súlade so stratégiou Európa 2020 každoročne vyhodnocovať hlavné hospodárske problémy únie a navrhne prioritné opatrenia na ich riešenie. Návrhy bude predkladať v ročných analýzach rastu, podobných v dnes zverejnenej správe. Informovala o tom Európska komisia. TASR 12.01.2011 Českí duchovní prijali návrh na zmrazenie platov - PRAHA. Platy predstaviteľov českých cirkví a náboženských spoločností sa nebudú zvyšovať až do konca roku 2014. Mzdy cirkevných predstaviteľov sa však nebudú ani znižovať na rozdiel od všetkých zamestnancov štátu a verejnej sféry, ktorým od januára klesli o desať percent. Vyplýva to z dnešnej dohody predstaviteľov v Česku registrovaných cirkví s ministrom kultúry Jiřím Besserom. Ročne vyplatí český štát mzdy kňazov a ďalších cirkevných predstaviteľov v celkovej výške 1,25 miliardy Kč (50 miliónov eur). "Dohoda je odpoveďou na súčasnú ekonomickú situáciu, keď aj cirkvi a náboženské spoločnosti chápu potrebu úsporných opatrení," ocenil minister prístup cirkví, ktoré sú členmi Ekumenickej rady cirkví. Český štát už niekoľko rokov odkladá majetkové vyrovnanie s cirkvami. V roku 2006 minister financií v prvej Topolánkovej vláde Vlastimil Tlustý prišiel s návrhom, podľa ktorého mal štát vrátiť cirkvám tretinu nehnuteľného majetku zhabaného po roku 1948, a zvyšok vyčíslený na 83 miliárd Kč sa mal splácať budúcich 60 rokov. Aj s úrokmi by sa splátky za 60 rokov vyšplhali na 270 miliárd Kč. Vyrovnanie malo cirkev oddeliť od štátu a ten by sa zbavil aj povinnosti financovať predstaviteľov cirkví. Návrh vyvolal kontroverzné reakcie naprieč politickým spektrom. V ČR existujú dve desiatky registrovaných cirkví a náboženských spoločností a štát platí takmer 4900 kňazov a ďalších cirkevných predstaviteľov. Priemerný plat českého kňaza nedosahuje ani troch štvrtín priemerného platu v ČR. streda 12. 1. 2011 TASR Metro zaznamenalo slabšie ako odhadované tržby - FRANKFURT. Nemecká maloobchodná sieť Metro zaznamenala v roku 2010 slabšie ako odhadované tržby. Dôvodom bol skorý príchod mimoriadne chladného počasia. Sneh a mráz spôsobili kalamity, čo malo negatívny vplyv na predaj vo 4. štvrťroku 2010. Napriek tomu Metro stále predpokladá, že v roku 2010 dosiahlo prevádzkový zisk 2,3 miliardy eur. "Keď sa zima zmiernila, aj predaj sa znova zlepšil," konštatoval riaditeľ Metra Eckhard Cordes. Podľa najnovších údajov tržby štvrtého najväčšieho maloobchodného reťazca na svete za celý rok 2010 vzrástli o 2,6 % na 67,3 miliardy eur, zatiaľ čo analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters, predpovedali, že sa zvýšia o 3,4 % na 67,76 miliardy eur. Dôvodom nižších tržieb bol slabší rast predaja v poslednom 4. kvartáli 2010, ktorý vzrástol len o 1,6 % namiesto odhadovaných 4,2 %. Informovala o tom agentúra Reuters. TASR 11.01.2011 Euro už na Slovensku a v strednej Európe nie je také populárne - Bratislava 30. decembra (TASR) - Začiatkom roka 2009 slávili Slováci vstup svojej krajiny do eurozóny. Dnes, necelé dva roky potom, keď eurozóna prechádza krízou a dvaja jej členovia už museli požiadať o medzinárodnú pomoc, sú nálady výrazne iné, uviedla agentúra Associated Press. Pred dvomi rokmi sa euro považovalo za bezpečný prístav, ktorý chránil členský štát pred neželanými prudkými výkyvmi národnej meny. Pre SR vstup znamenal aj pripojenie sa ku klubu prosperujúcich európskych štátov. V súčasnosti, keď sa od členov eurozóny žiada príspevok na pomoc iným členským krajinám, ktoré nezvládli svoje dlhy a hrozí, že ich problémy sa prelejú do ďalších štátov, vstup do eurozóny už pre bývalé socialistické krajiny nie je takou prioritou. A v nových členských krajinách ako Slovensko niektorí obyvatelia považujú euro skôr za príťaž než za výhodu. "Vyzerá to tak, akoby nás prijímali len preto, aby sme teraz platili ich dlhy," povedala študentka ekonómie Petra Hargašová (22). Dokonca už aj niektorí z vedúcich politikov krajiny hľadajú možnosti, ako z eurozóny vycúvať. Predseda parlamentu Richard Sulík vyvolal pozdvihnutie v už aj tak precitlivenej eurozóne, keď v komentári pre Hospodárske noviny napísal, že Slovensko by si malo vytvoriť aj "plán B" na možné vystúpenie z eurozóny a návrat ku korune. Ministerstvo financií takéto plány rýchlo poprelo a dalo najavo podporu euru. Podľa niektorých ekonómov by takýto krok SR ani nepomohol. Nicolas Verón z bruselského inštitútu Bruegel tvrdí, že opustenie eurozóny by mohlo Slovensku spôsobiť skôr "ekonomický rozvrat". Na jednej strane by návrat k národnej mene umožnil krajinám ako SR devalvovať svoju menu, čo by zvýšilo ich konkurencieschopnosť voči eurozóne, na druhej strane by sa investori mohli začať vo veľkom zbavovať napr. slovenských dlhopisov, čo by krajina v konečnej fáze nemusela finančne uniesť. Protieurópske nálady na Slovensku, ktoré napriek tlaku ostatných členov nesúhlasilo s pôžičkou Grécku, ostávajú naďalej vysoké. "Každý so zdravým rozumom vidí, že tento systém je chorý," povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc, ktorý pokusy o záchranu Grécka označil za zbytočné, pretože podľa neho sa krajina bankrotu aj tak nevyhne. Slovensko je preto jedným zo stúpencov nových pravidiel na riešenie budúcich kríz v eurozóne, v rámci ktorých by časť nákladov znášali aj súkromní investori. Podľa ministra financií SR Ivana Mikloša totiž súčasné pravidlá vyvolávajú nedôveru ľudí v trhovú ekonomiku. "Zisky sa privatizujú, no straty nacionalizujú," upozornil Mikloš. "Kým systém funguje, pár jednotlivcov na tom zarobí, no keď sa zrúti, pretože išli do príliš veľkého rizika, musíme to zaplatiť všetci," doplnil. Podľa Nigela Rendella, ekonóma z RBC Capital Markets v Londýne, sú obavy Slovákov pochopiteľné. "Slovensko pracovalo veľmi tvrdo na tom, aby mohlo do eurozóny vstúpiť. Teraz vidia, že majú financovať iné krajiny, ktoré si žili nad pomery," pripomenul. Euroskepticizmus rastie aj v iných nových členských krajinách eurozóny ako Slovinsko a mnohé štáty mimo nej radšej spomalili a už sa do tohto bloku tak neponáhľajú. Napríklad, zatiaľ čo slovinský premiér Borut Pahor obhajoval slovinské garancie za úvery Írsku, nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že až 67 % Slovincov je proti. Guvernér Národnej banky Poľska Marek Belka zasa začiatkom decembra oznámil, že Poľsko by sa nemalo ponáhľať do eurozóny, kým Európska únia neurobí také úpravy vo svojich inštitúciách a ekonomike, ktoré by viedli k podpore európskej meny. Eurozónu nazval "ambicióznym, no nedokončeným projektom". Rovnako Česká republika vyčkáva, pričom český premiér Petr Nečas povedal, že "prijatie eura v súčasnosti by bolo ekonomicky aj politicky nerozumné". Jedinou výnimkou je Estónsko, ktoré vstúpi do eurozóny 1. januára 2011 a stane sa tak 17. členom zoskupenia. Aj v jeho prípade však veľké percento ľudí, sledujúc vývoj v Grécku a Írsku, o výhodách vstupu pochybuje. Od októbra sa síce podpora euru zvýšila zo 49 % na 54 %, no na to, že krajina sa do eurozóny vstúpiť ešte len chystá, to nie je vysoká podpora. Informovala o tom agentúra AP. 2 20 dan gl EK: EPH a J&T Investment Advisors zabraňovali kontrole - Spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH) a J&T Investment Advisors (J&T IA) koncom novembra 2009 zabraňovali kontrole inšpektorov Európskej komisie. Vyplýva to z predbežného vyšetrovania Európskej komisie. Firmám hrozí, že prídu až o jedno percento zo svojho celosvetového obratu, informovala komisia. Mohli by dostať pokutu až v takej výške. Komisia tvrdí, že pracovníci EPH a J&T Investment Advisors nezablokovali účet elektronickej pošty, neotvárali zabezpečené e-maily a presmerovali prichádzajúcu elektronickú poštu. "V prípade elektronických dokumentov právo na neobmedzený prístup do priestorov spoločnosti a na vyhotovenie kópií dokumentov súvisiacich s podnikaním znamená, že inšpektorom treba poskytnúť heslá k zabezpečenej elektronickej pošte," uviedla komisia. Hovorca EPH Martin Maňák sa nechcel o vyšetrovaní veľmi vyjadrovať. "Žiadny dokument od Európskej komisie v tomto duchu sme zatiaľ nedostali," uviedol. Zdôraznil však, že se vyšetrovanie netýka finančnej skupiny J&T. "Spoločnosť J&T Investment Advisors je súčastou EPH a pred časom bola premenovaná na EP Investment Advisors," upresnil Maňák. EPH čelí spolu s energetickým gigantom ČEZ podozrenie európskych úradov, že vytláčajú konkurenciu z trhu. "Ak komisia v rámci svojho vyšetrovania získá dostatočné dôkazy, že došlo k protiprávnemu konaniu, môže uložiť pokutu až do výšky jedného percenta celosvetového obratu spoločnosti," uviedla komisia. Podľa výročnej správy mal EPH vlani trýby 7,22 miliardy Kč. Pi,ČTK 20.12.2010 Mliekari v únii budú môcť vytvárať kartely - Komisár EÚ pre agrárny sektor Dacian Ciolos chce dovoliť producentom mlieka, aby vytvárali nadregionálne kartely. Obsahuje to jeho návrh Reformy trhového poriadku pre produkciu mlieka, ktorý má v stredu (8.12.) schváliť Európska komisia (EK). Nemecký spravodajský týždenník Spiegel o tom informuje v najnovšom vydaní. Kartely by im mali zlepšiť pozíciu voči mocným mliekarňam, ktoré si teraz diktujú najmä výkupné ceny mlieka. Silnejšia pozícia producentov by sa mala prejaviť v raste ceny komodity. Výrobcovia mlieka už dlho kritizujú, že sa im výroba nevypláca, lebo najmä veľké obchodné reťazce ho predávajú pod výrobnú cenu. Podľa Ciolosovho návrhu by mohli mať kartely výrobcov mlieka najviac 3-% podiel na trhu. Týmto "neortodoxným" návrhom by sa malo dosiahnuť aj zníženie subvencií mliečnym farmám. Väčšina krajín EÚ, medzi nimi aj Nemecko, s komisárovým návrhom súhlasia. Komisár pre hospodársku súťaž Joaquín Almunia však má voči nemu ešte námietky. Informovala o tom agentúra DPA. TASR 4.12.2010 Penta naberá nových spolumajiteľov spoza hraníc - Petra Jamrichová 1.12.2010 www.hnonline.sk Finančná skupina Penta sa rozšíri. Nie však o konkurenčnú firmu, ale o nových spolumajiteľov. K pätici finančníkov už dnes pribudne "človek zvonku“ - Iain Child (na snímke). Vo svete biznisu je tento Angličan známy tým, že desať rokov bol partnerom v spoločnosti Deloitte. "Partnerská štruktúra (Penty) je otvorená. Jej rozširovanie súvisí s expanziou skupiny,“ vyhlásil PR manažér Penty Martin Danko. Nový partner bude zodpovedný za vypracovanie stratégie Penty v bankovníctve. Ako pre HN potvrdil Child, skupina vidí priestor na konsolidáciu v segmente stredných bánk na Slovensku. "A sme pripravení sa na nej aktívne zúčastniť,“ podotkol Child. Ten však nebude jedinou posilou finančného žraloka, o mesiac neskôr sa totiž k nemu pridá Eduard Maták, dlhoročný investičný expert Penty. Na otázku, aké podiely budú noví partneri v skupine mať, Danko neodpovedal. Senior manažér spoločnosti Redbaenk David Šplíchal však vraví, že cena, za ktorú sa noví partneri stali spolumajiteľmi, sa bude odvíjať od hodnoty, ktorú pre skupinu už vytvorili alebo ešte len vytvoria Briti chcú zoškrtať pomoc pre nové štáty únie vrátane Slovenska - ČTK | 26. novembra 2010 Veľká Británia chce, aby rozpočet únie na roky 2014 až 2020 bol nižší o 250 miliárd eur a neprekročil výšku jedného percenta hrubého domáceho produktu únie. Uviedol to v piatok týždenník European Voice. Pre Slovensko a ďalšie nové štáty únie by to znamenalo výrazne nižšie únijné dotácie ako v súčasnosti. Súčasný rozpočet na roky 2007 až 2013, ktorým sa únia riadi, rátal s výdavkami vo výške 975 miliónov eur, čo je približne 1,13 percenta výkonu ekonomiky únie. Veľká časť týchto peňazí slúži na tzv. kohéznu politiku, teda na dotácie chudobnejších regiónov únie. Okrem Bratislavského kraja tam patrí aj zvyšok Slovenska. Briti sa snažia presadiť, aby najväčšie úspory hľadala únia práve v kohéznej politike a napríklad podporu pre roľníkov nechala na súčasných úrovniach. "Britský postoj, ktorý by mal byť zverejnený v najbližších dňoch, vystraší krajiny strednej a východnej Európy. To sú všetko krajiny, ktorým prílev dotácií pomáha modernizovať a podporuje ich hospodársky rast," napísal European Voice. Britská vláda sa v súčasnosti údajne snaží získať podporu veľkých krajín ako Francúzsko či Nemecko a dať dokopy skupinu, ktorá by presadzovala výrazné obmedzenie únijného rozpočtu. Londýn síce zatiaľ diplomatický úspech nezaznamenal, ale Francúzom by sa mohol páčiť návrh zachovať výšku dotácií do poľnohospodárstva. Farmári každoročne dostávajú približne 40 percent rozpočtu EÚ. Nemecko v máji 2011 otvorí pracovný trh pre nových členov - Spolkový úrad práce predpokladá, že od budúceho roka sa bude v Nemecku ročne zvyšovať počet pracovníkov z východnej Európy o viac ako 100.000. BERLÍN. Otvorenie trhu práce dôsledok toho, že v máji 2011 sa skončí platnosť obmedzenia prístupu na pracovný trh týkajúceho sa nových členských krajín Európskej únie (EÚ). Podľa člena predstavenstva Spolkového úradu práce Heinricha Alta "bude ročne hľadať v Nemecku dočasnú alebo trvalú prácu 100.000 až 140.000 zamestnancov z týchto krajín". Zamestnanci z nových členských krajín únie môžu od mája 2011 v Nemecku pracovať bez obmedzení. Konkurencia sa zvýši predovšetkým v zamestnaniach, ktorých vykonávanie nevyžaduje žiadnu kvalifikáciu alebo len výučný list, myslí si Alt. Naopak, nebude to mať príliš veľký vplyv v oblasti kvalifikovanej pracovnej sily. Informovala o tom agentúra DPA. 20.11.2010 TASR Podnikatelia chcú úspory v Bruseli - Združenie podnikateľov Slovenska vyslovilo nesúhlas s návrhom na zvýšenie výdavkov rozpočtu EÚ na rok 2011 o 5,9 percenta, ktorý schválili poslanci Európskeho parlamentu. Podnikatelia konštatujú, že súkromný sektor sa v uplynulom období musel prispôsobiť poklesu ekonomiky, aj za cenu bolestivých ozdravných opatrení, vrátane znižovania výdavkov a prepúšťania zamestnancov. Preto návrh vnímajú ako od ekonomickej reality odtrhnutý a voči občanom necitlivý krok. 11.11.2010 www:hnonline.sk Čierna Hora sa stala kandidátskou krajinou únie - SITA | 9. novembra 2010 Európska komisia v utorok potvrdila, že Čierna Hora splnila podmienky na to, aby sa stala kandidátskou krajinou Európskej únie. Stanovisko EK je tak prvým významným ústretovým krokom voči tejto bývalej juhoslovanskej krajine na jej ceste k členstvu v EÚ. "Oceňujem úsilie, ktoré Čierna Hora vyvinula za posledných 12 mesiacov," vyhlásil eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle. "Prinieslo jej to štatút kandidátskej krajiny," potvrdil. Podobný scenár je však ešte stále vzdialený pre susedné Albánsko. Tirana podľa Bruselu musí na to, aby sa stala kandidátskou krajinou, prijať ďalšie politické a ekonomické reformy. Čiernu Horu však ešte na jej ceste k plnému členstvu čaká dlhá cesta. Po udelení štatútu kandidátskej krajiny musí teraz požiadať jednotlivé členské štáty, aby rovnako ako komisia súhlasili s jej prijatím. EK jej tiež vo výročnej hodnotiacej správe nariadila ďalšie pokračovanie v reformách, ktoré sa týkajú najmä súdneho systému a zosúladenia jej zákonov s legislatívou únie. Brusel tiež Čiernej Hore vyčíta neefektívny boj proti organizovanému zločinu. Zatiaľ najústretovejším krokom zo strany EÚ smerom k západobalkánskym krajinám bolo zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Srbska, Čiernej Hory a Macedónska v decembri minulého roka. Podobné opatrenie sa v najbližšom čase bude týkať aj obyvateľov Albánska a Bosny a Hercegoviny, čo v októbri odobril Európsky parlament. Jedinou balkánskou krajinou, ktorej občania majú naďalej pri cestách do EÚ vízovú povinnosť, tak zostáva Kosovo. Dôvodom sú spory okolo uznania jeho nezávislosti. Zimmermann: Celá Európska únia podvádzala - Vlády rozložili náklady gréckej cesty na daňových poplatníkov v Európskej únii. Banky, ktoré vlády zachraňovali a vďaka eurovalu zarobili na gréckych investíciách, sú z toho vonku. Je veľmi dôležité, aby sme v tom nepokračovali, hovorí nemecký profesor KLAUS F. ZIMMERMANN. V Európe sa diskutuje o novom mechanizme sankcií voči „rozpočtovým hriešnikom“. Návrh je taký, že sankcie nebudú automatické. Je to naozaj zmena? „Prakticky to nie je žiadna zmena. Myslím si, že je to vážna chyba.“ Prečo? „Vývoj ukázal, že maastrichtská zmluva a snaha o fiškálnu stabilizáciu je potrebná. Teraz máme krízu, pretože najprísnejšia forma zmluvy sa nikdy neuplatnila. Tí, ktorí zhrešili, mohli povedať: odpustíme sami sebe.“ Podľa iného návrhu majú nezodpovedné krajiny prísť o hlasovacie práva v Rade EÚ. „Únia je taká komplexná, že nie je úplne podstatné ani to, či máte, alebo nemáte hlasovacie práva.“ Dohodli sa na tom nemecká kancelárka Merkelová a francúzsky prezident Sarkozy. „Pani Merkelová prehrala túto diskusiu, pretože pôvodne pretláčala drsné automatické sankcie. Bol by som radšej, keby to bolo niečo striktnejšie, čo presadzuje aj Európska centrálna banka, a to je preverovanie rozpočtovej politiky v rámci únie a rozhodovanie o sankciách.“ Treba iné sankcie? „Nejaké sankcie sú v poriadku. Otázkou je, či finančná sankcia pomôže krajine, ktorá má veľký deficit.“ Ako by to malo fungovať? „Je nevyhnutné zisťovať, či je stabilizačná politika vlády v poriadku. Urobí sa zoznam požiadaviek, čo má urobiť. Otázku je, aké sú dôsledky, keď sa toho nebude držať. Nakoniec tam budú sankcie, možno finančné, ktoré sú nevyhnutné. Ak nebude dodržiavať pravidlá, musí odísť z klubu.“ Dôvod, prečo sa o nových sankciách diskutuje, je ten, že obranný val má v roku 2013 skončiť. Potvrdila to nemecká kancelárka. Je to správne? „Je veľmi dôležité, aby sme v tom nepokračovali, lebo to bola chyba od začiatku.“ Prečo? „Pretože euroval nestabilizuje rozpočty, je to veľké nebezpečenstvo. Ak niekto má problém, povie a dostane peniaze. Maastrichtská zmluva hovorí, že rozpočtová politika je nezávislá a krajina za chyby pyká. Eurovalom sme obišli Maastrichtskú zmluvu. Celá Európa podvádzala." Vyriešil euroval niečo? „Nevyriešil grécku krízu. Grécko si stále požičiava za rovnaké úroky ako počas krízy. Grécko je teraz v nebezpečí, že nedostane ďalší úver. Čo by pomohlo, je práve nezávislá inštitúcia monitorujúca fiškálnu politiku a kritizujúca vlády. Po druhé, ak je problém, musí byť možné reštrukturalizovať dlh krajiny.“ Čo je v pozadí kolektívnej pomoci? „Španielske, francúzske a nemecké banky, ktoré špekulovali v Grécku a majú obrovské prémie na úrokových sadzbách. Normálne, keď kupujete rizikový cenný papier, môžete prísť o peniaze. Ale my sme podviedli trh. Vytvorili sme systém, ktorý dovoľuje bankám, aby sa z toho dostali a zarobili veľa peňazí. A toto dotujú daňovníci po Európe vrátane chudobných krajín, ako je Slovensko. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme maastrichtskú zmluvu doplnili o dodatok, ktorý povie, ako môžeme reštrukturalizovať dlh krajín.“ Banky vychádzajú z toho ako víťazi. „Áno, sú to práve banky, ktoré dostávajú od vlád veľa peňazí a nemuseli to samy zaplatiť. Napríklad Hypo Real Estate, ktorá tiež investovala do Grécka. Nemecká a francúzska vláda rozdelili náklady na celú Európu cez grécku pôžičku a euroval. Je to zlá a protitrhová politika.“ Slovensko odmietlo podieľať sa na pomoci Grécku. Ako hodnotíte toto rozhodnutie? „Bolo veľmi kritizované, no nie mnou. Rozumiem pocitom slovenskej vlády. Systém bol celkovo zlý. To, čo bolo potrebné urobiť, je strih tam, o čom sme už hovorili – v bankách alebo investoroch, ktorí investovali v Grécku.“ Bude ďalšia krajina kráčať gréckou cestou? „Krajiny ako Írsko, Španielsko majú tiež problémy, možno zajtra ich bude mať Taliansko. Na druhej strane treba vidieť aj to, že v Británii dochádza k extrémne drastickým stabilizačným opatreniam. Robili by sa ťažšie, ak by nebolo gréckej krízy. Práve som sa vrátil z USA. Američania sa hádali, že euro je slabé a že sa zlomí, ekonóm Roubini hovoril o kolapse.“ No dolár sa teraz oproti euru výrazne oslabuje. „Zábavné na tom je, že pred niekoľkými mesiacmi si ľudia mysleli, že keby sme nemali euroval, mali by sme problém so silou eura. Potom sme zistili, že tento systém nefunguje, ale euro je čoraz silnejšie, takže niečo nebolo v poriadku. Myslím, že v skutočnosti je to o tom, kto robí svoju prácu lepšie. Čína, USA alebo Európa. V tomto momente je očividné, že USA si nerobia svoju domácu úlohu, a preto sa euro stáva silnejším.“ Americká centrálna banka chce kúpiť štátne dlhopisy, aby udržala úrokové sadzby na nízkej úrovni. Niektorí ekonómovia hovoria, že je to cesta, ako vyostriť menovú vojnu, pretože dolár sa oslabuje možno každý deň. „Lacný dolár potrebujú, aby splnili Obamov cieľ zdvojnásobiť export, čo je veľmi náročné. Podľa mňa však skôr pripravujú infláciu, aby znížili dlh.“ George Soros kritizoval načasovanie znižovania výdavkov v Nemecku, pretože nemecká ekonomika teraz rastie veľmi rýchlo a darí sa jej exportu. „Nemyslím, že má Soros pravdu. Je pravda, že naše ozdravovanie prichádza silne cez export. Ale tiež vidíme silnejúci import. Boli sme svetovým šampiónom v exporte, ale aj v importe. Nemci nakupujú veľa z rôznych kútov sveta, preto sa Nemecko pokladá za lokomotívu Európy v tomto momente." Prečo je aktuálne európska ekonomika v lepšej kondícii ako v Spojených štátoch? „Nie všade, nemeckej ekonomike sa darí. Francúzsko na tom nie je tak dobre, majú veľa problémov, Španielsko má veľa problémov. V porovnaní s Nemeckom kríza zasiahla USA na širokej báze. V Nemecku sa to týkalo len niektorých sektorov – exportne orientovaných, nič iné. Zvyšok je stabilný, preto sme trochu šťastní, toto je nemecký zázrak, ktorý v skutočnosti nie je zázrak.“ Čo môže urobiť taká krajina ako Slovensko? „Ťažká otázka. Za prvé, musíte pracovať na konkurenčných výhodách. Musíte identifikovať tovary, ktoré viete predať. Po druhé, konsolidovať verejné financie. Reagovať na demografické zmeny. To je všade na stole v Európe.“ Boli ste poradcom Barrosa v otázkach aj pre pracovný trh. Na Slovensku je návrh, že minimálna mzda by mala byť rozdielna v jednotlivých regiónoch. Je to dobrý nápad? „Vôbec nie som priaznivcom minimálnej mzdy.“ Prečo? „Myslím si, že minimálna mzda berie šance ľuďom, aby získali prácu. Regionálne rozdiely v minimálnej mzde sledujú logiku, že ak existujú regionálne rozdiely v nákladoch na život, malo by sa to odraziť aj v minimálnej mzde. Ale to nemá nič spoločné s voľným trhom. Je to neefektívne. Ak chce vláda pomôcť chudobným, nech podporí priamo deti, detské škôlky.“ Výhrady má aj Trichet Ekonomickí ministri sa dohodli, že ani nový sankčný mechanizmus nebude automatický. Nasrdilo to šéfa Európskej centrálnej banky. BRATISLAVA. Zľavenie z ambície automaticky trestať „rozpočtových hriešnikov“, kritizuje už aj šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet. Požiadal, aby sa návrh nových rozpočtových pravidiel stiahol, lebo, ako píšu Financial Times, neobsahuje jeho námietky. Hovorca predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya potvrdil, že do správy zahrnú námietky šéfa ECB. Mäkké pravidlá Po novom krajina, ktorá bude mať vyšší ako trojpercentný deficit alebo jej dlh prevýši 60 percent HDP, dostane pol roka na nápravu. Postup má navrhnúť Európska komisia, o opatreniach bude hlasovať Rada EÚ. Po polroku vystavia krajine vysvedčenie ekonomickí ministri. Sankcia padne až po tom, čo to schváli väčšina z nich. „Je to nepružný systém a bude trvať dlho, kým sa tresty aplikujú. A bude sa im dať ľahko vyhnúť,“ povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Disciplinárne konanie podľa doterajších podmienok môže trvať dlhšie, trest tiež nie je automatický. Rozhodujú o nej dvojtretinovou väčšinou ministri financií. Sankciu nedostala žiadna krajina, hoci viaceré majú vyšší deficit aj dlh k HDP. Dnes je sankcia dvojzložková. Ide o bezúročný vklad vo výške 0,2 percenta HDP a 10 percent z časti, o ktorú deficit prevyšuje povolenú trojpercentnú hranicu. Reformy zohľadnia Niektoré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka, Grécka a Talianska žiadali, aby sa časť výdavkov na obranu, výskum či na infraštruktúru do výpočtu dlhu a deficitu nezarátali. Neprešlo to. Po novom by sa však pri prekročení deficitu mali zohľadňovať náklady na druhý dôchodkový pilier. To presadzovalo aj Slovensko. Aké budú sankcie sa asi rozhodne koncom budúceho týždňa na summite európskych lídrov. Francúzsko už súhlasilo s návrhom Nemecka, aby nezodpovedná krajina stratila hlasovacie práva v rade. Berlín mal sľúbiť Parížu, že sa do zmluvy zapracuje časovo neobmedzený záchranný fond. Eurokomisia tiež chce kontrolovať národné rozpočty pred ich schválením. (of, dak) piatok 22. 10. 2010 | Daniela Krajanová, Marianna Onuferová www.sme.sk Únia udrie na neplatičov faktúr. Bežná platba musí prebehnúť do 30 dní - SITA | 20. októbra 2010 Európsky parlament schválil novú smernicu, ktorá stanovuje 30-dňovú lehotu na zaplatenie faktúr. Malé firmy by tak už nemali čeliť problémom kvôli neplatičom, a to tak v prípade štátnych, ako aj v prípade súkromných dlžníkov. Nová smernica má podľa parlamentu posilniť solventnosť firiem, inovácie a pracovný trh. Nová legislatíva po odsúhlasení Radou vstúpi do platnosti 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ a členské štáty následne dostanú na implementáciu nových pravidiel dva roky. Informoval o tom EP. Po vstupe smernice do platnosti bude vo všeobecnosti platiť pravidlo, ktoré udáva štátnym aj súkromným podnikom povinnosť zaplatiť svoje pohľadávky voči dodávateľom najneskôr do 30 dní od poskytnutia služby či zakúpenia tovaru. Ak v zmluve nebude uvedené inak, všeobecná lehota na zaplatenie dlžnej sumy v súkromných obchodných vzťahoch bude stanovená na 30 dní. "Pri zmluvnej dohode oboch strán je možné predĺžiť túto lehotu na 60 dní. Nad 60 dní môže byť platobná lehota predĺžená jedine pri výslovnej dohode zakotvenej v zmluve, aj to jedine v prípade, že to nebude "hrubo nespravodlivé" voči podniku, ktorému sa peniaze dlhujú," informuje parlament. Výnimku budú mať verejné orgány poskytujúce zdravotnú starostlivosť. Členské krajiny únie si na svojom území totiž môžu vybrať lehotu na splácanie pohľadávok verejnými orgánmi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, jej doba však nesmie presiahnuť 60 dní. "Táto výnimka bola udelená z dôvodu špecifickej povahy verejných zdravotníckych zariadení a spôsobu ich financovania v rámci systému sociálneho zabezpečenia," uvádza parlament. Parlament pre neplatičov stanovil aj zákonnú úrokovú sadzbu, vypočítanú z referenčnej úrokovej sadzby navýšenej o aspoň 8 %. Podnik čakajúci na zaplatenie bude mať taktiež v okamihu, keď sa úrok z omeškania stane splatným, nárok na fixnú sumu od dlžníka minimálne vo výške 40 eur bez toho, aby musel podniknúť akýkoľvek krok. Táto suma je podľa Európskeho parlamentu chápaná ako kompenzácia za náklady na vymáhanie pohľadávky. Soros chce financovať rómske internáty - SITA | 20. októbra 2010 Vicepremiér Rudolf Chmel prijal amerického finančníka, spisovateľa, filozofa a filantropa Georgea Sorosa, vedúcu osobnosť Soros Fund Managementu a Open Society Institutu, rozoberali riešenia rómskej problematiky. Chmel Sorosovi predstavil nápady novej slovenskej vlády v oblasti rómskej problematiky a informoval ho o pripravovaných legislatívnych zámeroch v menšinovej politike, vrátane novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. "Chceme, aby aj Rómovia mohli v úradnom styku používať svoj materinský jazyk," vysvetlil podpredseda vlády. Podľa Sorosa nedávne udalosti vo Francúzku, ktoré upriamili pozornosť celej Európy na rómsku problematiku, treba využiť na pozitívne ciele. "Potrebujeme spoločnú európsku rómsku stratégiu," dodal filantrop. Soros vyhlásil, že chce obnoviť vzťahy so slovenskou vládou a intenzívne spolupracovať. Podľa neho proces integrácie Rómov treba naštartovať v oblasti vzdelávania, a to už od ich útleho detstva. Významný filantrop podporuje napríklad vytváranie špeciálnych internátnych škôl pre Rómov a takýmto projektom by poskytol aj finančnú pomoc. Ministri odsúhlasili navýšenie podielu na kapitáli IBRD - BRATISLAVA. Slovensko sa bude v priebehu nasledujúcich piatich rokov podieľať na navýšení kapitálu Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD), a to sumou 6,218 mil. USD. Vyplýva to z návrhu na účasť Slovenskej republiky na všeobecnom navýšení kapitálu IBRD, ktorý v stredu schválila vláda Ivety Radičovej. Finančná účasť Slovenska na navýšení kapitálu banky bude uhradená zo štátnych finančných aktív v priebehu piatich rokov, a to bez dopadu na deficit rozpočtu verejnej správy. "V rozpočte verejnej správy na roky 2011 - 2013 je v rámci štátnych finančných aktív rozpočtovaná čiastka 2 mil. eur v roku 2011 na predmetnú úhradu," uvádza ministerstvo financií s tým, že príslušné čiastky na úhradu splatnej časti navýšenia kapitálu budú zahrnuté do rozpočtu verejnej správy v rokoch 2012 až 2015 v rámci štátnych finančných aktív. Celkový upísaný kapitál Slovenska v IBRD bude pritom vykázaný ako oficiálna rozvojová pomoc SR. Posilnenie kapitálu skupiny Svetovej banky, do ktorej patrí aj IBRD, o celkových 86,2 mld. USD na úroveň 276,1 mld. USD odsúhlasili členské štáty počas jarných zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a skupiny Svetovej banky v apríli 2010. Všeobecné navýšenie kapitálu pritom predstavuje z tejto celkovej sumy 58,4 mld. USD a týka sa všetkých členských štátov, pričom je určené na základe podielu danej krajiny na základnom kapitáli banky. Z celkového objemu všeobecného navýšenia kapitálu IBRD predstavuje splatný kapitál 6 %. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj je medzinárodná finančná inštitúcia, ktorá vznikla na základe medzinárodnej konferencie v roku 1944 v Bretton-Woods, USA. Ťažiskom činnosti banky je poradenstvo, čiastočné financovanie resp. poskytovanie úverov pre programy, projekty a štrukturálne opatrenia. 20.10.2010 SITA Slovensko nestihne transponovať eurosmernicu o odpade - BRATISLAVA. Slovenská republika opäť smeruje k porušeniu termínu transpozície smerníc EÚ v oblasti odpadového hospodárstva. Tvrdí to Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH), ktorá na svojom valnom zhromaždení prijala vyhlásenie, ktoré adresuje ako otvorenú výzvu formujúcemu sa Ministerstvu životného prostredia SR. Svoje tvrdenie opiera o to, že členské štáty Európskej únie majú do 12. decembra transponovať základnú rámcovú smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o odpade a Slovensko to už technicky nemôže stihnúť. Podľa vyjadrenia APOH, ktoré agentúre SITA poskytol Juraj Caránek z PR agentúry Seesame, sa Slovensko vlastným zavinením opätovne vystavuje riziku konania o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Členmi APOH je niekoľko významných spoločností, ktoré sa na Slovensku zaoberajú zberom a spracovaním odpadu. "Ako je zreteľné z poslednej hodnotiacej správy Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja na Slovensku nedochádza k plneniu záväzných cieľov Programu odpadového hospodárstva SR. Za alarmujúce považujeme predovšetkým to, že najvyužívanejším spôsobom nakladania s odpadmi na Slovensku je pre finančnú výhodnosť stále skládkovanie. Slovensko v miere skládkovania odpadov patrí na čelo štátov EÚ. Za ostatných päť rokov nastal len minimálny posun smerom k zhodnocovaniu odpadov,“ uviedol v stanovisku viceprezident APOH Christian Abl. Podľa Smernice Rady o skládkach odpadu sa Slovensko zaviazalo postupne znižovať množstvo biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu ukladaného na skládkach. Do roku 2020 by sme mali zhodnocovať 50 % tuhých komunálnych odpadov, čo je aj cieľom Programu odpadového hospodárstva SR. "Vnímame, že Recyklačný fond si splnil svoju úlohu, tým že podporil vybudovanie kapacít. Jeho ďalšie fungovanie už neprináša zvýšenie miery zhodnocovania, nakoľko fond nezabezpečuje a nezodpovedá za plnenie záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie jednotlivých druhov odpadov stanovených EÚ. Fond je len vyberateľom duplicitných príspevkov od priemyslu, ktorý nezávisle na existencii fondu plní za Slovenskú republiku záväzné limity,“ uviedol Abl. Asociácia navrhuje novovznikajúcemu ministerstvu životného prostredia, aby uplatňovalo transparentný proces prípravy a schvaľovania legislatívnych predpisov a koncepcií v oblasti odpadového hospodárstva za účasti odbornej verejnosti. Envirorezort by mal podľa APOH tiež schváliť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a zavedenie progresívneho zvyšovania minimálnych poplatkov za uloženie odpadov resp. zavedenie skládkovacej dane. Ďalej by malo ministerstvo iniciovať vypracovanie nového Programu odpadového hospodárstva pre SR, ktorý bude reflektovať súčasnú situáciu, záväzky SR plynúce zo smerníc EÚ a následne vypracovať Program odpadového hospodárstva pre jednotlivé kraje. Envirorezort by mal tiež presadiť znižovanie skládkovania energeticky využiteľného odpadu tak, aby sa stalo využívanie odpadov strategickým zdrojom surovín do budúcnosti. Taktiež navrhuje zrušiť Recyklačný fond, pretože jeho existencia bráni dôslednému prebratiu legislatívy EÚ o odpadoch a tým aj systémovej podpore separovaného zberu. "Myslíme si, že tieto opatrenia vedú k plneniu záväzkov SR v oblasti odpadového hospodárstva a k napĺňaniu smerníc EÚ. Zároveň týmto spôsobom dokážeme posunúť infraštruktúru odpadového hospodárstva na technologicky vyššiu úroveň umožňujúcu využívanie surovín a materiálov z odpadu,“ uviedol Abl. SITA 18.10.2010 Komisár chce regulovať audítorov, chýba mu konkurencia - BRUSEL. Regulácii v Európskej únii sa pravdepodobne nevyhnú ani audítori. Európska komisia dnes ohlásila začiatok konzultácií, ktoré majú prispieť k reforme sektora audítorov s odôvodnením, že svetová hospodárska kríza odhalila mnohé medzery v jeho fungovaní. Komisár pre vnútorný trh Michel Barnier dnes v Bruseli naznačil, že audítorské firmy podrobí rozsiahlej analýze s tým, že bude skúmať aj to, či neprispeli k prehĺbeniu hospodárskej krízy. Exekutíva únie vidí nezrovnalosti v tom, že tie isté expertné spoločnosti, ktoré si u firiem účtujú za svoje konzultačné služby, kontrolujú aj súlad ich účtovníctiev s pravidlami. Komisia má obavy aj z toho, že štyria najväčší hráči na trhu - Deloitte, Ernst & Young, KPMG a PricewaterhouseCoopers ovládajú asi 70 % európskeho trhu a napríklad 99 % najrenomovanejších spoločností z londýnskej burzy (FTSE 100) využíva služby "veľkej štvorky". "Takáto koncentrácia môže viesť k systematickému risku, potrebujeme väčšiu konkurenciu, väčšiu rozmanitosť na trhu," poznamenal Barnier, ktorý by privítal napríklad v budúcnosti akýsi skupinový audit, teda taký, na ktorom by sa podieľalo viacero audítorských firiem spoločne. TASR 13.10.2010 Európska komisia chce zakázať cukor v džúsoch - SITA | 22. septembra 2010 Európska komisia zvažuje úplný zákaz pridávania cukru do ovocných džúsov. V súčasnosti je v Európskej únii povolené predávať džúsy s obsahom najviac 150 gramov cukru na jeden liter, v prípade nektárov môže cukor tvoriť 20 percent ich obsahu. Podľa najnovšieho návrhu eurokomisie by malo zostať povolené pridávanie cukru alebo medu do nektárov, do stopercentných džúsov však už nie. Podľa tohto návrhu by sa mali navyše prísnejšie odčleniť ovocné šťavy a ovocné koncentráty, ktoré sa dnes obe bežne označujú ako džúsy. Ovocné džúsy tvoria 10 percent z celkového objemu nealkoholických nápojov predávaných v EÚ. Len 12,4 percenta z džúsov sú však čisté ovocné šťavy a až 87,6 percenta tvoria koncentráty. Berlín očakáva najnižšiu nezamestnanosť za takmer 20 rokov - SITA | 24. augusta 2010 Nemecká ekonomika zaznamenala ďalšiu dobrú správu, ktorá sa týka počtu nezamestnaných. Berlín totiž predpokladá na konci roka 2010 najnižšiu nezamestnanosť od roku 1992. Nezamestnaných by totiž v decembri malo byť 3,2 milióna obyvateľov, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím spred roka pôjde o pokles o 250 tisíc. Nemecko tak o opätovne nadviaže na trend z posledných piatich rokov, počas ktorých počet ľudí bez práce v rámci najväčšej európskej ekonomiky klesol asi o 1,6 milióna. Po minuloročnom prepade sa nemecká ekonomika v tomto roku šplhá nahor a predpokladá sa jej rast o viac ako tri percentá. Klesnúť by zároveň mal rozpočtový deficit a to až pod hranicu 60 miliárd. eur. Deje sa tak po tom, ako v minulom roku poklesla nemecká ekonomika o 4,7 percenta, čo bola najhoršia recesia v krajine od druhej svetovej vojny. Na nové enviroprojekty pôjde 250 miliónov eur - BRUSEL/BRATISLAVA. Európska komisia schválila financovanie 210 nových projektov LIFE+, ktoré sú zamerané na akcie v oblasti ochrany prírody, environmentálnej politiky a informovanosti a komunikácie. Celkove predstavujú súhrnnú investíciu 515 miliónov EUR, z čoho príspevok EÚ tvorí 249,8 milióna EUR. "Program LIFE+ naďalej financuje kvalitné inovačné projekty s vysokou pridanou hodnotou pre EÚ. Som presvedčený, že tieto nové projekty nielen významne prispejú k ochrane prírody a zlepšeniu životného prostredia, ale navyše pomôžu zvýšiť celoeurópsku informovanosť o hlavných environmentálnych problémoch, ktorým musíme čeliť, a síce strate biodiverzity, nedostatku vody a zmene klímy,“ povedal komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. Komisia dostala počas výzvy, ktorá sa uzavrela v novembri 2009, viac než 600 prihlášok od verejných alebo súkromných subjektov z 27 členských štátov. Vybraté projekty sú z podprogramov Príroda a biodiverzita, Environmentálna politika a riadenie v oblasti životného prostredia a LIFE+ Informovanosť a komunikácia. Projekty LIFE+ Príroda a biodiverzita zlepšujú stav ochrany ohrozených druhov a biotopov. Komisia zo 194 odovzdaných návrhov vybrala na financovanie 84 projektov, ktoré predložili partnerstvá zložené z organizácií na ochranu prírody, orgánov štátnej správy a iných subjektov. Uskutočňujú sa v 24 členských štátoch a predstavujú súhrnnú investíciu 224 mil. eur, z čoho EÚ poskytne asi 124 miliónov eur. Väčšina - 74 projektov zameraných na prírodu prispieva k vykonávaniu smerníc o vtákoch alebo o biotopoch, a budovaniu sústavy Natura 2000. Ďalších 10 projektov je z oblasti biodiverzity, pričom Komisia víta trvalý nárast počtu projektov z tejto oblasti od roku 2007, keď sa zaviedla táto kategória. Projekty LIFE+ Environmentálna politika a riadenie v oblasti životného prostredia sú pilotné projekty, prispievajúce k rozvoju inovačných koncepcií politík, technológií, metód a nástrojov. Komisia z 308 odovzdaných návrhov vybrala na financovanie 116, ktoré predložili rozličné súkromné aj verejné organizácie. Víťazné projekty sa uskutočnia v 17 členských štátoch a predstavujú súhrnnú investíciu 278 miliónov eur, z čoho EÚ poskytne asi 120 miliónov eur. Najväčší podiel financovania z prostriedkov EÚ získali projekty zamerané na inováciu - asi 20,9 milióna eur na 17 projektov. Z hľadiska počtu projektov bola najúspešnejšou oblasť odpadového hospodárstva a prírodných zdrojov, kde Komisia podporila 20 projektov 19,3 miliónmi eur a po nej oblasti vodného hospodárstva a inovácií, každá po 17 projektoch. Zvyšných 63 projektov sa týka najrôznejších oblastí vrátane ovzdušia, chemických látok, zmeny klímy, energie, životného prostredia a zdravia, lesov, hluku, ochrany pôdy, strategických prístupov a životného prostredia v mestách. Projekty LIFE+ Informovanosť a komunikácia pomáhajú sprístupňovať informácie a zlepšovať povedomie o otázkach životného prostredia, školiť a zvyšovať informovanosť v záujme prevencie lesných požiarov. Zo 113 odovzdaných návrhov Komisia vybrala na financovanie desať, ktoré sú zasadené do siedmich členských štátov a predstavujú súhrnnú investíciu 12,9 milióna eur. EÚ z tejto sumy poskytne asi 6,3 milióna eur. Program LIFE+ je európsky finančný nástroj pre životné prostredie s celkovým rozpočtom na obdobie rokov 2007 až 2013 vo výške 2,143 miliardy eur. Počas tohto obdobia Komisia každý rok uverejní jednu výzvu na predkladanie ponúk pre projekty. Agentúru SITA informovala Jana Farkašová z tlačovej a mediálnej sekcie zastúpenia EK na Slovensku. nedeľa 25. 7. 2010 SITA http://ekonomika.sme.sk Príkaz vlády vyhnal z Grécka výrobcu inzulínu - Vláda nariadila farmaceutickým firmám znížiť ceny liekov o štvrtinu 31.05.2010 / msd etrend Najväčší výrobca inzulínu na svete, dánsky farmaceutický koncern Novo Nordisk, sťahuje svoje výrobky z gréckeho trhu. Reaguje tak na rozhodnutie vlády, ktorá nariadila farmaceutickým spoločnostiam znížiť ceny liekov o štvrtinu. Grécky trh sa tak stáva pre dánskeho výrobcu nerentabilný. Agentúra AFP informovala, že Novo Nordisk sťahuje z Grécka spolu sedemnásť liekov určených pre diabetikov. „Lieky, ktoré sťahujeme z trhu, sú najnovšou generáciou inzulínovej medicíny aplikovateľnej v podobe pera,“ uviedol Mike Rulis, riaditeľ korporátnej komunikácie Novo Nordisku. Zdôraznil, že 25-percentný pokles cien firme neumožňuje viesť v Grécku udržateľný biznis. Grécka vláda sa rapídnym znížením cien liekov snaží stabilizovať už aj tak vysoký dlh voči farmaceutickým spoločnostiam. Len spoločnosti Novo Nordisk dlhuje Grécko zhruba 36 miliónov dolárov. Farmaceutické firmy majú teraz strach z podobných obmedzení aj na ďalších trhoch. Nariadenie gréckej vlády by totiž mohlo spustiť reťazovú reakciu, podobne by sa mohli zachovať aj ďalšie štáty. Lieky v Grécku po znížení cien hlboko podlezú priemerné ceny v ostatných krajinách Európskej únie. A keďže sa používa systém referenčného oceňovania, zmenili by ceny aj iné krajiny. Celkový dosah na finančné výsledky farmaceutických spoločností tak môže byť vážny. Okrem výrobcov liekov sú nahnevaní aj spotrebitelia. Len v Grécku používa liečivá od Novo Nordisku viac ako 50-tisíc diabetikov, ktorí budú nútení siahať po iných výrobkoch. Tie budú na jednej strane lacnejšie, no nemusia mať na zdravotný stav pacienta rovnaký vplyv ako lieky, ktoré používali doteraz. Grécka asociácia diabetikov napríklad označila zámer dánskeho dodávateľa inzulínu za „brutálne vydieranie“ a „porušenie spoločenskej zodpovednosti“. Podľa nej by dokonca takéto počínanie spoločnosti mohlo viesť k úmrtiu niektorých ťažko chorých ľudí. Novo Nordisk na adresu týchto obvinení poprel, že by mohlo dôjsť k stratám na životoch, a ako kompenzáciu bude ponúkať pacientom inzulínový výrobok s označením glucagen, ktorý bude pre diabetikov úplne zadarmo. Generálny štrajk v Grécku - 5.mája 2010 (Publikované dňa: 29.04.2010) - Ministerstvo zahraničných vecí SR informuje, že na stredu 5. mája 2010 je ohlásený generálny štrajk v Grécku v trvaní 24 hodín. Obmedzenia sa dajú očakávať v činnosti všetkých verejných inštitúcií, ako napr. ministerstvá, samosprávy, štátne školy na všetkých stupňoch, colnice, pošta, mestská hromadná doprava vrátane metra, medzimestská autobusová a vlaková doprava v rámci krajiny. Generálny štrajk pravdepodobne naruší aj plynulosť medzinárodnej leteckej, autobusovej, vlakovej, lodnej a kamiónovej dopravy. Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón:  00421-2 / 5978 3981 Fax:  00421-2 / 5978 3999 (3989) E-mail:  tlac@mzv.sk Gréci vyberajú peniaze z bánk - Vláda si chce peniaze požičať v USA za podmienok ako rozvojové krajiny 06.04.2010 / pcs Gréci prestali veriť vlastnej vláde a bankám. Za prvé dva mesiace z bánk vybrali osem miliárd eur, čo predstavuje štyri percentá hrubého domáceho produktu krajiny. Vklady tu klesli po prvýkrát od vstupu Grécka do Európskej menovej únie. Vyplýva to zo štatistík Bank of Greece, na ktoré poukázali analytici Commerzbank. „Táto situácia nie je nepríjemná len pre banky, ale do ťažkostí dostáva aj štát. Ešte stále sú banky najväčšími odberateľmi gréckych štátnych dlhopisov,“ napísali podľa Financial Times Deutschland analytici Commerzbank. Ak banky nebudú mať vklady, nebudú môcť investovať ani do dlhopisov. O grécke dlhopisy však prestáva byť záujem aj v iných európskych krajinách a vláda má problém požičať si ďalšie peniaze. Grécka vláda chce preto ponúknuť svoje dlhopisy v USA. Podľa Financial Times sa chce Grécko v USA prezentovať ako rozvojová krajina, čo znamená, že bude musieť investorom ponúknuť vysoké úroky. „Grécko je rozvíjajúci sa trh a Balkánska krajina a fakt, že ide o člena eurozóny s tým nie je v rozpore,“ povedal pre FT ekonóm a konzultant Nikos Mourkogiannis. Ešte tento mesiac by na americkom trhu mala ponúknuť dlhopisy za päť až desať miliárd dolárov. Ak nájde záujemcov o ich kúpu, krajina získa peniaze na uhradenie starých dlhov, ktoré musí splatiť v máji. „Grécko chce rozšíriť svoju základňu investorov, čo znamená prilákať fondy investujúce do rozvíjajúcich sa krajín ako aj iných investorov,“ povedal pre FT úradník, ktorý je s predajom dlhopisov oboznámený. Grécko pritom už teraz platí za pôžičky vyššie úroky, ako niektoré rozvojové krajiny. Výnosy z desaťročných gréckych vládnych dlhopisov v súčasnosti dosahujú 6,5 percenta. Brazília pritom rovnaké dlhopisy predáva s výnosom 4,9 percenta a Mexiko so 4,8-percentným úrokom. Porovnateľne ako Grécko je na tom Maďarsko, ktorému pomáhal Medzinárodný menový fond. Vláda predáva 10-ročné dlhopisy s výnosom 6,6 percenta. Problémy Grécka odštartovalo jeho veľké zadlžovanie. V súčasnosti krajina dlhuje asi 300 miliárd eur. Dlh tak presahuje ročný hrubý domáci produkt Grécka, ktorý dosahuje 240 miliárd eur. Ratingové agentúry pre pochybnosti o schopnosti vlády splácať svoje dlhy, znížili krajine rating. Grécko tak musí platiť investorom vyšší výnos, aby boli ochotní dlhopisy kúpiť. Podľa denníka Die Welt napriek všetkým snahám predstaviteľov Európskej únie Grécko nebude môcť splácať svoje dlhy a bude musieť vyhlásiť štátny bankrot. Podľa údajov agentúry Bloomberg len na úrokoch bude musieť Grécko tento rok zaplatiť 9,65 miliardy eur a to je suma, ktorú si táto krajina jednoducho nemôže dovoliť. www.etrend.sk Belgicko chce zjednotiť minimálnu mzdu v únii - Podľa ekonómov by to viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti v chudobnejších krajinách 23.03.2010 / pcs www.etrend.sk Časť belgických poslancov chce naprieč Európskou úniou presadiť jednotnú minimálnu mzdu. Belgicko by sa malo usilovať zaviesť rovnakú minimálnu mzdu v celej únii počas svojho predsedníctva v druhom polroku. Informoval o tom belgický denník Libre Belgique. Belgickí poslanci chcú takýmto spôsobom bojovať proti „sociálnemu dumpingu“, ktorý má za následok, že štáty s nižšou minimálnou mzdou podporujú svoje firmy tým, že umožňujú zamestnancom platiť nižšiu mzdu, než by im museli vyplácať v iných krajinách. Ak by sa zaviedla rovnaká minimálna mzda v celej únii, zamestnávatelia by už nemohli profitovať z toho, že v jednom štáte by zamestnancovi za rovnakú prácu zaplatili výrazne menej ako inde. Ekonómovia z európskej minimálnej mzdy nie sú nadšení. „Vytvorenie inštitútu minimálnej mzdy na európskej úrovni za účelom boja proti ´sociálnemu dumpingu´ by vyžadovalo výrazné zvýšenie mzdového minima v nových členských krajinách. S najväčšou pravdepodobnosťou by to spôsobilo citeľné zvýšenie už aj tak vysokej nezamestnanosti v Poľsku, pobaltských krajinách ako i na Slovensku,“ hovorí analytik TREND Analyses Michal Lehuta. O nevýhodnosti takéhoto riešenie je presvedčená aj analytička Raiffeisenbank Helena Horská. Pre iDnes.cz povedala, že zvýšenie minimálnej mzdy by sa vo viacerých štátoch odzrkadlilo vo výraznom raste pracovných nákladov. „A v čase, keď sa ekonomiky len tak tak vymaňujú z recesie, by to bol ďalší negatívny zásah do ich oživenia.“ Problémom by pritom mohlo byť aj samotné presadenie jednotnej minimálnej mzdy, pretože v jednotlivých krajinách sa podstatne líši. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2006 bola najnižšia minimálna mzda v Lotyšsku, kde zamestnanci s najnižším platom dostávali 129 eur mesačne. Naopak najvyššiu minimálnu mzdu musia platiť luxemburskí zamestnávatelia. Mesačne viac ako 1 500 eur. V niektorých krajinách pritom inštitút minimálnej mzdy nie je zakotvený vôbec. Na Slovensku je v súčasnosti minimálna mzda na úrovni 307,70 eura. Poberá ju o niečo viac ako jedno percento zo všetkých zamestnancov. Do minulého roka boli na minimálnu mzdu naviazané aj minimálne odvody živnostníkov. Teraz sa ich výška už odvíja od priemernej mzdy. Zvýšenie minimálnej mzdy by sa tak nepremietlo do vyšších odvodov. Namiesto zjednocovania či zvyšovania minimálnych platov viacerí ekonómovia skôr presadzujú ich úplné zrušenie. Tvrdia totiž, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť nízkopríjmových skupín. „Ak zamestnanec pre zamestnávateľa vytvorí menšiu hodnotu, ako je minimálna mzda plus vyplývajúce odvody, nebude zamestnaný, pretože by bol pre firmu stratový,“ vraví M. Lehuta. Európski ministri sa v Bruseli stretli už 3000-krát - Európska únia dnes prekonala malý míľnik - v Bruseli sa konalo v poradí trojtisíce zasadnutie ministrov, tentoraz konkrétne pre zamestnanosť a sociálnu politiku. EÚ spočítala všetky ministerské schôdzky od roku 1967 bez ohľadu na tému, ktorej sa týkali, v súlade s konceptom zjednotenej "Európskej rady", v rámci ktorej ministri z rôznych rezortov rokujú o rozličných portfóliách. Šéfovia najvýznamnejších rezortov, ako zahraničie, financie a vnútro, sa stretávajú každý mesiac, okrem augusta, kedy má únia prázdniny. Ostatní ministri, ako napríklad životného prostredia, zasadajú menej často. Podľa oficiálnych dokumentov EÚ trvalo 18 rokov, od roku 1967 do roku 1985, kým bolo absolvovaných 1000 zasadnutí, a o ďalších 12 rokov sa celkový počet zvýšil na 2000. Po 12 rokoch únia dosiahla métu 3000 ministerských zasadnutí. Najviac stretnutí za jediný rok, 96, prebehlo v roku 1993. Odvtedy ich priemerný ročný počet napriek vlnám rozširovania únie v rokoch 1995, 2004 a 2007 klesol na 75. Štatistiky EÚ však neuvádzajú, či sa zasadnutia vďaka vyššiemu počtu členov predĺžili. pondelok 8. 3. 2010 TASR Grécky vicepremiér: Zlyhala EÚ, za Kohla by sa toto nestalo - ATÉNY/BRUSEL. Ďalšie zhoršenie ekonomickej situácie v Grécku je dôsledkom absencie silných lídrov na čele Európskej únie, myslí si podpredseda gréckej vlády Theodoros Pangalos. Ako povedal v pondelok v rozhovore pre tamojšiu televíziu, únia zlyhala v prístupe k riešeniu nepriaznivej situácie, keď nedokázala zaujať postoj, ktorý by vzbudil dôveru. Podľa neho dnešná Európa nemá žiadne politické vedenie. Ako zároveň dodal, neverí, že by sa to isté dialo, ak by na čele únie teraz boli Delors, Mitterand či Kohl, uviedol podpredseda gréckej vlády narážajúc na bývalého predsedu Európskej komisie Jacqa Delorsa, bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda či predchodcu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Helmuta Kohla. Podľa pondelkových informácií Európskej únie, Atény nedodržali termín, ktorý im dala Európska komisia na odovzdanie podrobných a pravdivých informácii o finančných operáciách, prostredníctvom ktorých sa im podarilo maskovať zlé ekonomické ukazovatele v posledných rokoch. Termín vypršal v piatok, no ešte v pondelok údaje v Bruseli neboli. EK síce potvrdila, že niečo prišlo, ale zďaleka nie všetko, uviedol hovorca výkonného orgánu 27-členného bloku. Ten sa zaujíma najmä o pravdivosť mediálnych informácií, podľa ktorých Grécku pomáhali v tomto smere americké banky. Tie Aténam pomohli zakrývať diery v rozpočte a vďaka tomu potom mohli Gréci prijať spoločnú európsku menu a vstúpiť do eurozóny. Grécko znepokojilo EÚ po tom, ako krajina oznámila, že jej rozpočtový deficit za rok 2009 dosiahol takmer trinásť percent hrubého domáceho produktu. Schodok prekročil viac ako štvornásobne trojpercentný strop Európskej únie a trojnásobne prekonal pôvodné odhady. Celkový dlh Atén predstavuje asi 300 miliárd eur. Lídri EÚ sa preto minulý štvrtok dohodli na pláne finančnej pomoci Grécku s cieľom zabrániť prehĺbeniu krízy v 16-člennej eurozóne, neoznámili však žiadnu konkrétnu finančnú pomoc. Podľa aktuálnych informácií dostanú Atény finančnú pomoc dosahujúcu až 25 miliárd eur. utorok 23. 2. 2010 SITA Špekulanti stavili miliardy na oslabenie eura - 09.02.2010 / pcs Etrend Makléri hedžových fondov euru neveria. Podľa Financial Times stavili už takmer osem miliárd dolárov (5,81 mld. eur) na oslabovanie spoločnej európskej meny. Chmáry nad eurom sa sťahujú najmä pre situáciu v Grécku, ale aj Španielsku či Portugalsku. Podľa špekulantov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že niektorá z týchto krajín bude musieť vyhlásiť štátny bankrot. Podľa štatistiky derivátovej burzy v Chicagu, ktorá veľmi dobre odráža aktivity hedžových fondov, uzatvorili špekulanti už vyše 40-tisíc stávok proti euru. Spoločná mena sa v piatok dostala na osemmesačné minimum voči doláru. Dnes mierne posilnila na 1,3683 dolára za euro. Grécko, Portugalsko i Španielsko sa snažia trhy upokojiť a tvrdia, že majú plány, ktoré zabránia nekontrolovanému rastu dlhu. Predstavitelia Európskej únie sa vo štvrtok zídu na mimoriadnom summite. Diskutovať majú o kríze, no analytici predpokladajú, že by sa mohli dohodnúť aj na pomoci Grécku. Podľa agentúry Reuters pre mimoriadny summit skrátil svoju návštevu Austrálie aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet, čo je znamením, že ECB by mohla chystať pomoc Grécku. „Existuje možnosť, že EÚ by mohla angažovať ECB na pomoc Grécku,“ povedal pre Reuters Ayako Sera, trhový stratég spoločnosti Sumitomo Trust Bank. Ak by únia krajine pomohla, mohlo by to podľa neho zmierniť obavy o fiškálne zdravie, ktoré sa rozšírili aj na Španielsko a Portugalsko. Grécky minister financií George Papaconstantinou však pre agentúru Bloomberg povedal, že nechcú žiadať zahraničie o pomoc. „Najhorší možný signál, ktorý by sme mohli vyslať, je volanie po pomoci zvonku,“ povedal. Tvrdí, že vláda bude riešiť deficit. Pomôcť by jej v tom malo aj lepšie ako plánované plnenie príjmov štátneho rozpočtu. Tie v januári prekročili plán o niekoľko percentných bodov. Európski finanční úradníci sa podľa agentúry Bloomberg držia tvrdenia, že pomoc Grécku nebude potrebná. Jean-Claude Trichet ešte 4. februára povedal, že je presvedčený, že opatrenia, ktoré krajina navrhla, budú fungovať. Komisár EÚ pre menové záležitosti Joaquín Almunia zase tvrdí, že neexistuje žiaden záložný plán pre Grécko. Investori však neveria, že domáce plány naozaj zaberú. Grécke dlhopisy sa obchodujú s rekordnou rizikovou prirážkou. Tou sa investori zaisťujú pred prípadnou neschopnosťou krajiny splácať svoje dlhy. Čím je prirážka vyššia, tým je pre investorov daný štát nedôveryhodnejší. „Súčasná situácia na trhoch naznačuje, že Grécko môže potrebovať podporu od kľúčových európskych inštitúcií a vlád,“ povedala ekonómka HSBC Janet Henry. Grécko sa topí v problémoch pre svoj vysoký deficit. Tento rok by mal dosiahnuť 12,7 percenta hrubého domáceho produktu. Krajiny eurozóny by pritom mal svoj deficit držať pod tromi percentami HDP. Grécko sľubuje, že do tohto limitu sa vtesná v roku 2012. Európska únia má zvyčajne do roka štyri summity, no v prípade naliehavých problémov sa môžu uskutočniť ďalšie. Reuters pripomína, že hoci prezident ECB sa zvykne summitov zúčastňovať, nechodí na každý. Posledný summit únie sa pritom konal len v januári. Ďalšie pravidelné stretnutie sa má uskutočniť v marci. Firmy znižujú nástupné platy - Počet spoločností, ktoré svojim zamestnancom zvyšujú po uplynutí skúšobnej doby nástupnú mzdu, od roku 2006 klesá. "Čoraz menej firiem navyšuje nástupnú mzdu a percento navýšenia sa taktiež znížilo približne o 10 %," uviedol na dnešnej odbornej konferencii Branislav Hunčík z PricewaterhouseCoopers. O 4,2 % poklesla aj priemerná suma, o ktorú sa nástupný plat zvyšuje. Vyplýva to z platového prieskumu PayWell spoločnosti PricewaterhouseCoopers. "Kým v roku 2006 zvyšovalo nástupnú mzdu 55 % spoločností, vlani podiel poklesol na úroveň 45,8 %. Nástupná mzda vysokoškolákov vzrástla v období 2006 až 2009 takmer o štvrtinu, stredoškolákom približne o tretinu. Priemerný nástupný plat vysokoškolákov v pozorovanom období vzrástol z pôvodných 663,90 eura v roku 2006 na úroveň 825 eur v roku 2009. Súčasní stredoškoláci zarábajú pri nástupe takmer o 142 eur viac ako v roku 2006. Kým pred 4 rokmi pri nástupe do zamestnania zarábali priemerne 458,10 eura, vlani to bolo 600 eur. PayWell je pravidelný platový prieskum realizovaný na slovenskom trhu už po osemnásty raz. V roku 2009 sa do prieskumu zapojilo 337 spoločností z 21 sektorov. TASR 9.02.2010 Rodina, strana a firma. Tak robia Slováci veľkú politiku v Bruseli - Deti straníckych šéfov, partneri zo spoločného podnikania či kolegovia z politických strán. Takýto pestrý zoznam ľudí nájdete v tímoch trinástich slovenských europoslancov v Bruseli. Okrem skúseností z veľkej politiky však ide aj o pomerne veľké peniaze, keďže na asistentov dostáva každý europoslanec mesačne 17 540 eur. Europoslancovi za HZDS Sergejovi Kozlíkovi sa v Bratislave o agendu stará dcéra predsedu strany Jana Mečiarová. "Robila päť rokov asistentku europoslancovi Petrovi Bacovi. Má veľa skúseností a je zorientovaná v problematike. Určite tam nebol žiadny tlak zo strany predsedu,“ povedal pre HN Kozlík. Jaroslav Paška zo SNS nedávno rozšíril svoj tím asistentov o Ivetu Dubravickú a Jarmilu Vagašovú. Obe sú konateľkami spoločnosti Edos, v ktorej má podiel aj Paška. Ten odmieta, že by im lukratívne miesto "priklepol“ po protekcii. "Vedel som, že mi dokážu pomôcť. Navyše rozpočet nečerpám naplno,“ potvrdil pre HN Paška. Aj keď europoslanci nechcú prezradiť, ktorému asistentovi koľko dávajú, už zajtra by mohli mať dôvod na ďalšiu radosť: Brusel by mal definitívne priklepnúť každému europoslancovi na asistentov o 1 500 eur mesačne viac. Slováci robia dobrý biznis v Bruseli Byť poslancom Európskeho parlamentu je poriadne výnosný biznis. Okrem základného platu takmer 7 700 eur majú na svojich asistentov vyčlenený mesačný rozpočet asi 17 540 eur. Už zajtra by im pritom europarlament mohol odklepnúť jeho zvýšenie o 1 500 eur. Tieto peniaze pritom mnohokrát zostávajú „doma“. Poslanci si totiž za svojich asistentov často vyberajú partnerov v biznise či príbuzných svojich straníckych kolegov. Koľko im za tieto služby platia, však vo väčšine prípadov zostáva zahalené tajomstvom. NP 8.02.2010 www.hnonline.sk Nemci kúpia údaje o únikoch - Švajčiarske bankové tajomstvo je prežitok a nemá miesto v 21. storočí. Povedal to nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Minister obhajoval záujem Berlína kúpiť od informátorov údaje o nemeckých držiteľoch švajčiarskych kont, ktorí by mohli krátiť dane. Dva zdroje ponúkli Nemecku dáta nezávisle o 1 500 a 2 000 investoroch a Berlín odhaduje, že údaje len v prípade informátora so zoznamom 1 500 investorov by vďaka spätnému vymáhaniu daní mohli štátnej pokladnici priniesť okolo 100 miliónov eur. "Musíme sa dopracovať k bežnej výmene údajov medzi Švajčiarskom a Nemeckom. Bankové tajomstvo nemôže byť v 21. storočí nástrojom na krátenie daní,“ povedal Schäuble. "Bankové tajomstvo jednoducho nemá budúcnosť. Jeho čas sa už skončil,“ dodal. Minister sa najskôr chce stretnúť so švajčiarskym kolegom Hansom-Rudolfom Merzom. Švajčiarsko ostro kritizovalo Nemcov za plány kúpiť ukradnuté údaje. "Chceme tieto otázky doriešiť tak, aby sme už nemuseli viesť takéto diskusie," povedal Schäuble. TASR 8.02.2010 Úsporný rozpočet núti britské veľvyslanectvá šetriť - Na britské veľvyslanectvá doľahla nová kríza - rozpočtová. Ambasády musia šetriť, a to na všetkom, od nákladov na pohostenie, cez platy zamestnancov a dokonca aj na výdavkoch na bezpečnosť a obranu proti terorizmu, ktorá je prvoradá, konštatujú hospodárske noviny Financial Times. Mimoriadne úsporný rozpočet, ktorý na budúci rok pripravila vláda, tak okrem iného znamená, že veľvyslanectvá budú musieť samé znášať dopad výkyvov kurzu libry. Na ilustráciu, oslabenie libry len v tomto roku spôsobilo ministerstvu zahraničia stratu približne 100 miliónov libier (111,77 milióna eur). Podľa odhadu ekonómov sa v nasledujúcom roku môže táto strata ešte prehĺbiť a dosiahnuť 15 % rozpočtových príjmov ministerstva zahraničných vecí. A očakávané zvýšenie príspevkov pre OSN situáciu ešte zhorší. Podľa niektorých diplomatov vďaka tomuto opatreniu zahraničnú politiku Británie riadia kurzy zahraničných mien. William Hague, tieňový minister zahraničných vecí opozičnej Konzervatívnej strany, však pripomína, že zníženie výdavkov najmä na bezpečnosť má a bude mať "devastujúce následky". Nájsť spôsob ako ušetriť je pre veľvyslanectvá takmer nemožná úloha, keďže zhruba 80 % nákladov ambasád tvoria výdavky na ubytovanie a mzdy zamestnancov. Snaha o zníženie nákladov prinúti veľvyslanectvá, aby zrušili mnohé odveké tradície, napríklad recepcie pre diplomatov v rámci osláv kráľovniných narodenín. Britské veľvyslanectvá v USA a Japonsku už prepustili desiatky zamestnancov a ďalšie sa to chystajú urobiť. Informovali o tom noviny Financial Times. (1 EUR = 0,89470 GBP) 25.12.2009 TASR Budapešť žiada od Washinghtonu pomoc s Rómami a so Slovenskom - ČTK | 4. decembra 2009 Pravda Maďarský premiér Gordon Bajnai požiadal v USA o pomoc s programom integrácie Rómov. Informovala o tom agentúra MTI, podľa ktorej tiež Bajnai chce, aby USA pomohli s výcvikom maďarskej polície. Bajnai o tom rokoval vo štvrtok vo Washingtone so senátorom a členom kongresového helsinského výboru Benjaminom Cardinom. Hovorca maďarskej vlády uviedol, že premiér pozval do Maďarska amerických odborníkov na prácu s menšinami. Maďarsko vraj môže čerpať zo skúseností Spojených štátov so zvládnutím černošskej otázky. Cardin dúfa, že sa maďarský program integrácie Rómov stane príkladom pre ďalšie krajiny v regióne. Táto téma sa podľa neho má riešiť na európskej úrovni. V desaťmiliónovom Maďarsku žije okolo 600-tisíc Rómov a v poslednej dobe pribúda útokov na nich. Od vlaňajška pri nich prišlo o život šesť ľudí vrátane päťročného dieťaťa. Zameriavajú sa na nich extrémistické skupiny ako zakázaná Maďarská garda alebo krajne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), aj keď obe prehlasujú, že ich cieľom je boj proti rómskej kriminalite. Bajnai povedal, že aktuálne sa maďarská polícia stretáva s činmi, s ktorými nemá žiadnu skúsenosť, pretože ich v minulosti nikdy neriešila. Požiadal USA preto o pomoc s ich výcvikom. Bajnai Cardina zoznámil s maďarským integračným programom Rómov a priznal, že niektoré jeho prvky Maďari prevzali od Američanov. Do policajného zboru chcú vraj dostať viac Rómov a nastaviť taktiež kvótu pre Rómov v armáde. Na stretnutí sa tiež hovorilo o slovenskom jazykovom zákone, ktorý Maďarsko kritizuje. Podľa amerického senátora zákon odporuje princípom Organizácie pre bezpečnosť a spolupráci v Európe (OBSE). O tejto téme údajne chce hovoriť na medzinárodných fórach so zástupcami Slovenska. Figeľ: Príliš ľahko sa tu prezliekajú tričká - Márius Kopcsay, Pravda | 23. júla 2009 Má na starosti kultúru a vzdelávanie. Oblasť, ktorá je prevažne národná a regionálna, a o to zložitejšie sa zlaďuje na európskej úrovni. Práca v Bruseli preňho bola veľkou výzvou a skúsenosťou, znamenala dlhšie dni a kratšie noci – tak popisuje svoje pôsobenie historicky prvý eurokomisár za Slovensko Ján Figeľ. Onedlho sa končí vaše pôsobenie Bruseli. Ste už definitívne rozhodnutý, že sa vraciate do domácej politiky a KDH? Vnímam to skôr ako výzvu, pretože ak by šlo len o mňa, o prácu sa nebojím, či už doma alebo v medzinárodnom prostredí. Som v KDH od začiatku, v centrálnej politike od roku 1992, takže návrat do hnutia, ktoré pre mňa bolo jediným a jedinečným, považujem za prirodzený. Zdôrazňujem to aj preto, lebo u nás je v politike veľká fluktuácia. Ľahko sa tu prezliekajú tričká a menia strany. Môžete potvrdiť, že budete kandidovať na post predsedu KDH? Ak budem navrhnutý na túto funkciu a hnutie sa stotožní s mojím videním potrebných zmien, chcem priniesť oživenie a posilnenie do KDH. Získať druhých pre dobrú vec vidím ako dvojité víťazstvo, na rozdiel od snahy ich prečísliť, prehlasovať. Čo máte na mysli pod zmenami, ktoré spomínate? Zmeny systémové, personálne, programové a komunikačné. Prinesú nielen väčšiu stabilitu, ale aj viac odbornosti a osobnej zodpovednosti. Politika na Slovensku akoby zostúpila na nižšiu úroveň, najmä pokiaľ ide o jej kultúrny a etický rozmer. Kultúra charakterizuje naše videnie sveta, formuje naše vzťahy k iným ľuďom a národom. Absencia základných hodnôt v politike či v biznise vedie ku konfliktom a krízam a doplácame na to všetci. Ak je kultúra a etika prítomná, všetci získavame. Potrebujeme viac kultúry slova a vzťahov, kultúry zákonnosti. Má KDH v tomto smere väčšie šance než iné strany? Aj jeho predstavitelia mali problémy s korupciou, alebo za sebou nechávajú sporné výsledky napríklad v bratislavskej komunálnej politike. Ak existujú zlyhania, sú skôr osobné a treba ich pomenovať. KDH ako pôvodný nositeľ zápasu o slobodu a demokraciu so sebou nieslo aj veľkú dôveru a výzvu v boji proti zločinom a korupcii. Chcem presadzovať, aby zodpovednosť a dôveryhodnosť prevládali na všetkých úrovniach verejnej správy. Výsledky volieb do európskeho parlamentu potvrdili, že väčšina občanov nemá predstavu o tom, akú majú náplň práce európske inštitúcie. Ako by ste definovali tú vašu? Únia predstavuje polmiliardový ľudský priestor. Vzdelanosť je rozhodujúcim faktorom pre zamestnateľnosť ľudí, ich sociálne začlenenie, ale aj pre občiansku a kultúrnu vyspelosť. Ide o to, aby sme Európanmi nielen boli, ale sa nimi aj cítili. Napríklad, ak je občan s jeho schopnosťami a kvalifikáciou uznaný aj za hranicami vlasti, nie je len turistom, ale môže sa tu cítiť ako doma. Tým sa spoločná Európa stáva projektom nielen pre obchodníkov či politikov, ale pre všetkých občanov. Čo považujete za svoj najväčší úspech? Prijali sme dôležitý program celoživotného vzdelávania so sumou 7 miliárd eur na sedem rokov. A tiež nové programy pre kultúru, mládež a občiansku spoločnosť. Úspechom je bolonský proces, ktorý vytvára celoeurópsky univerzitný priestor. Bude pokračovať a zameria sa na dostupnosť vzdelávania, zamestnateľnosť absolventov a na kvalitu vysokých škôl. Som priamo zodpovedný za založenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Rozbehli sme vynikajúci program pre mobilitu študentov – Erasmus Mundus. Vzdelávanie bolo vždy doménou a silnou tradíciou Európy. V poslednom storočí Európa toto postavenie stratila, teraz ho však postupne získava späť. Akokoľvek ušľachtilé snahy Únie však môžu narážať na fakt, že národný rozpočet – napríklad Slovenska - zanedbáva kultúru či vedu. Únia nenahrádza národné rozpočty, ale motivuje a podporuje. Cez dostupnosť a kvalitu vzdelania môžeme zlepšovať rozvoj ľudského potenciálu. Krajiny, ktoré to robia, sú na dobrej ceste. Ovocie príde, najmä ak má štát stratégiu kontinuálne podporovanú aj meniacimi sa vládami. Napríklad cieľ dávať tri percentá HDP na vedu a výskum si Únia stanovila do roku 2010. Dnes sme pod dvomi percentami, Slovensko je ďaleko za európskym priemerom. Ale Švédsko či Fínsko sú už nad hranicou troch percent. Päťmiliónové Fínsko, populáciou porovnateľné so Slovenskom, začiatkom 90-tych rokov prechádzalo ťažkou krízou. Malo 7-percentný pokles HDP, 20-percentnú nezamestnanosť. Fíni vstúpili do EÚ a stavili na vzdelanie, vedu, výskum. Dnes majú vysoký index inovatívnosti, konkurencieschopnosti a opakovane najlepšie výsledky 15-ročných žiakov v rámci OECD... Ak nezlepšíme investície do školstva, vedy a inovácií, obmedzujeme tým našu konkurencieschopnosť do budúcnosti. Európa je vďaka otvoreným hraniciam a prisťahovalectvu vystavená vplyvu rozmanitých kultúr. Je schopná zvládnuť tento jav bez toho, aby sa oživoval nacionalizmus a podkopali sa tak základy európskej spolupatričnosti a tolerancie? Zjednotenú Európu vnímam nielen ako zmluvnú úniu štátov, ale aj ako hodnotové spoločenstvo kultúr. Kultúra ovplyvňuje vzťahy medzi národmi viac, než v minulosti. Niektorí hovoria o nevyhnutnosti zrážky civilizácií, iní zneužívajú nedostatok poznania na šírenie svojich mocenských záujmov. Vždy bude existovať pokušenie ukazovať na niekoho ako na nositeľa problémov na základe náboženstva, etnika či presvedčenia a ponúkať takzvané rýchle riešenia, ktoré však vedú národy na slepé či tragické cesty. Cez kultúru a vzdelanie sa problémy riešia, bez kultúry sa problémy vyrábajú. Preto potrebujeme viac kultúry a odbornosti do politiky, do podnikania, do vzťahov. Dialóg medzi kultúrami je prejavom sily a zrelosti. Európska integrácia je praktickou odpoveďou na pokušenia nacionalizmu a xenofóbie. Európa by mala byť priestorom pre úctu k rozmanitosti, pre vedomie, že sme všetci jedna veľká ľudská rodina. Ján Figeľ (49) je prvý slovenský eurokomisár. V Európskej únii mal uplynulých päť rokov pod palcom vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť. Absolvent košickej technickej univerzity pochádza z Vranova nad Topľou. Študoval aj v Belgicku a USA. Od roku 1990 je členom KDH, kde viackrát zastával post podpredsedu. Vo vysokej politike sa pohybuje od roku 1992, keď sa stal poslancom parlamentu. V prvej Dzurindovej vláde pôsobil ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí. Hovorí štyrmi jazykmi, je ženatý a má štyri deti. Neobetujte strednú Európu Rusku, píšu intelektuáli Obamovi - Spojené štáty by pri snahe o zlepšenie vzťahov s Ruskom nemali zabúdať na strednú Európu. To je hlavné posolstvo otvoreného listu, ktorý americkému prezidentovi Barackovi Obamovi poslali intelektuáli a bývalí politici z krajín strednej a východnej Európy. "Vidíme, že zaoberanie sa krajinami strednej a východnej Európy už nie je jadrom americkej zahraničnej politiky," píše sa v liste, pod ktorým je podpísaných sedem exprezidentov vrátane Václava Havla, Michala Kováča či Lecha Walesu. "Sme presvedčení, že Amerika potrebuje Európu a Európa potrebuje Ameriku rovnako, ako to bolo v minulosti," cituje z listu štvrtkové vydanie českého denníka Lidové noviny. Niektoré formulácie v liste sú pomerne ostré, stredoeurópski intelektuáli napríklad píšu, že "Obamova administratíva si stanovila svoje priority a o náš región sa prestala zaujímať." Podľa jedného z iniciátorov listu, bývalého podpredsedu českej vlády Sašu Vondru, však "nejde o nič kritické". "Chceli sme sa len ozvať, že tu sme," povedal Vondra pre LN. Pod list sa podpísal aj bývalý šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg. Pre LN povedal, že hoci má "veľkú dôveru v administratívu prezidenta Obamu", považoval za potrebné "upozorniť ho na obavy, ktoré v našich končinách existujú." Rusko podľa signatárov listu stále nechce brať svoje satelity ako samostatné a seberovné krajiny. "Naše nádeje, že sa vzťahy s Ruskom zlepšia a že Moskva konečne uzná našu suverenitu a nezávislosť po našom vstupe do NATO a EÚ, sa nenaplnili." Obama by podľa stredoeurópskych elít nemal zabúdať na to, že Rusko sa snaží využívať svoju ekonomickú moc na ovládnutie strednej Európy a "osobuje si právo rozhodovať o našom bezpečnostnom smerovaní". "Skrytým aj úplne otvoreným spôsobom používa ekonomické zbrane, od energetických blokád a politicky motivovaných investícií až po podplácanie a manipulovanie s médiami v záujme presadzovania svojich záujmov a oslabovania transatlantického smerovania strednej a východnej Európy." Signatári listu Obamovi sa obávajú, aby ich záujmy "neboli obetované na oltár dohody s Ruskom" a zastávajú sa projektu rozšírenia americkej protiraketovej obrany o základne v Českej republike a Poľsku. Ten Obamova administratíva nateraz pozastavila a tvrdí, že najskôr musí preskúmať jeho výhodnosť. Ruský odpor voči americkým základniam v strednej Európe je podľa autorov listu len ďalším nástrojom vydierania zo strany Moskvy: "Malé množstvo rakiet nemôže ohroziť ruské strategické schopnosti a Kremeľ to vie". Úplné zrieknutie sa tohto programu alebo zapojenie Ruska doň bez konzultácií s Poľskom a Českom "by mohlo podkopať dôveryhodnosť Spojených štátov v celom regióne," píšu intelektuáli Obamovi. SITA 16.07.2008 www.pluska.sk Východní Nemci ľutujú pád Berlínskeho múru - Dvadsať rokov po páde Berlínskeho múru si až takmer každý piaty obyvateľ východnej časti kedysi rozdeleného Nemecka myslí, že jeho odstránenie bolo chybou. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky zverejneného v pondelok. Podľa štúdie Inštitútu pre výskum trhu v Lipsku uskutočnenej na vzorke 1001 respondentov exkluzívne pre magazín Super Illu, až 17 percent opýtaných východných Nemcov súhlasí s vetou Bolo by lepšie, ak by Berlínsky múr nepadol. Viac ako polovica respondentov (52 percent) sa stotožnila aj s konštatovaním, že sa cítia ako "Nemci 2. kategórie", zatiaľ čo len 41 percent uviedlo opačný názor. Takmer dve tretiny (72 percent) sú však "šťastní, že žijú v znovuzjednotenom Nemecku so sociálnou trhovou ekonomikou napriek všetkým problémom, ktoré prinieslo spojenie západu a východu". Berlínsky múr, symbol rozdelenia východného a západného bloku počas Studenej vojny, odstránili 9. novembra 1989 počas pokojnej revolúcie, ktorá vyústila do opätovného zjednotenia krajiny. Napriek masívnym investíciám zo strany bohatšej západnej časti Nemecka však východ stále ekonomicky zaostáva. Najmarkantnejším ukazovateľom je pravdepodobne nezamestnanosť - Nemcov bez práce je na východe až dvakrát viac ako na západe krajiny. SITA 29.06.2009 www.pluska.sk Keď randí chudoba - Brusel hostil európsku chudobu. Riešenie ich situácie nenašiel [21.6.2009, eTREND / Pavel Sibyla] Írsky dramatik George Bernard Shaw raz vyhlásil, že ten, kto sa nechá ovládnuť strachom z chudoby, možno bude mať čo jesť a piť, alebo nebude žiť. Jedla aj života bolo na 8. európskom stretnutí ľudí žijúcich v chudobe, ktoré sa konalo v Bruseli, dostatok. No strach z budúcnosti prekryl hnev na neschopnosť organizátorov podujatia pretaviť návrhy účastníkov na konkrétne riešenia. Piatok 15. mája, pol deviatej ráno, centrum Bruselu. Kongresová sála pôvodne renesančného paláca Egmont sa pomaly zapĺňa približne 150 zástupcami neziskových organizácií a ľuďmi z najnižších sociálnych skupín z 27 európskych krajín. Dopĺňa ich približne päťdesiatka politikov a dva tucty novinárov. Rozlíšiť, kto z nich žije v nedostatku, nie je v tej chvíli vôbec ľahké. „V tomto roku sa okolo desať tisíc detí pre chýbajúce kapacity nedostane do škôlky! Vláda na nás kašle a opozícia hovorí len o dôchodcoch,“ posťažovala sa na stretnutí novinárov v predchádzajúci večer redaktorka českého Práva. Do Bruselu prišla v šiestom mesiaci tehotenstva. Podľa väčšiny inštitúcií zaoberajúcich sa sociálnymi otázkami, patria slobodné mamičky s jedným nezaopatreným dieťaťom medzi skupiny najohrozenejšie chudobou. European Anti Poverty Network (EAPN), organizácia ktorá stretnutie spoluorganizuje, medzi ďalšie kľúčové faktory zvyšujúce riziko ohrozenia chudobou zaraďuje nezamestnanosť. Bruselská lampáreň Podujatie prichádza v pravý čas. Európska komisia odhaduje, že do roku 2010 stratí prácu 8,5 milióna Európanov. „Som presvedčený, že toto stretnutie veľmi prispeje k riešeniu sociálnych problémov,“ otvára míting Martin Žárský z českého Úradu sociálnych služieb a sociálnej inklúzie. Tlačová správa k zahájeniu stretnutia znie priam až religiózne. Hovorí sa v nej o „svedectvách“ ľudí žijúcich chudobe, ktoré vraj pomôžu politikom porozumieť ich problémom. Očakávania sa rýchlo zmenšujú po tom, ako sa účastníci rozídu do skupín, v ktorých debatujú o troch nosných témach podujatia: bývanie, finančné začlenenie a základné služby. V každej skupine sú krajiny z nových aj starých členských krajín a neraz dôjde k situácii, keď jedna strana okrúhleho stola nechápe pointu problému, o ktorom sa hovorí na opačnom konci. Nemci požadujú rozšírenie verejných toaliet dostupných aj vozíčkarom, welskú delegáciu trápia vysoké dane a požadujú zahrnutie práva na bývanie do všetkých dôležitých právnych dokumentov. Poliaci hovoria, že bytov je v ich krajine dosť. Trápi ich však, že omeškanie v platení nájomného u nich súdy neraz riešia pobytom vo väzenskej cele. Rómovia z Bulharska prišli rovno s petíciou. Žiadajú slobodný prístup k elektrickej energii. Ako mi neskôr vysvetlí bulharská novinárka, v celej krajine sa niektorí Rómovia na čierno pripájajú do verejnej elektrickej siete. V meste Pleven sa preto rozhodli namontovať rozvodové skrine na elektrických stĺpoch do výšky bez žeriava nedosiahnuteľnej. No bulharská antidiskriminačná komisia nariadila, že Pleven musí stĺpy vrátiť do pôvodného stavu. Vznikol precedens, o ktorí sa Rómovia hovoriaci o práve na elektrickú energiu opierajú. Počuť a vidieť Pocit nepochopenia badať aj u slovenskej delegácie. A nielen kvôli tomu, že slovenský tlmočník na stretnutí chýba. Štvorica žien sa prišla do Bruselu posťažovať, že štát si ich prácu na pozícii matky necení a berie ju ako samozrejmosť. „Venuje sa osobitná pozornosť zdravotne postihnutým, ale nie už rodičom, ktorí sa o svoje hendikepované deti starajú,“ hovorí Monika Ponevská z Košíc, ktorá sa stará o ťažko postihnutého syna. Prekáža jej, že keď sa o postihnutého stará cudzí človek, dostane za to plat. No opatrujúci rodič si musí vystačiť s príspevkom dvesto eur, ktorý mu úrad práce zoberie, ak zarobí viac ako 340 eur. „Aj pre banku som nikto, príspevky sa nepovažujú za príjem. Znamená to, že ani starostlivosť o postihnutého nie je práca?“ Príspevok do diskusie z českej strany vyzerá po výpovediach Sloveniek dosť banálne. Ohrozenie chudobou pre českých účastníkov stretnutia prišlo v jednom prípade s nezaplatením dlhu sociálnej poisťovni a narastajúcim úrokom z omeškania. V druhom prípade sekera v Dopravnom podniku mesta Praha priviedla postaršiu ženu až na psychiatriu. „Tak sa netreba voziť, keď na to nemám!“ povzdychne si potichu pani z východného Slovenska sediaca vedľa reportéra TRENDU. Francúzka Geneviéve Colinet-Dubois z EAPN moderujúca okrúhly stôl, za ktorým sedia aj Slovenky, sa snaží udržať dobrú náladu. Ale keď vyzve účastníkov, aby sa dohodli na spoločných záveroch k témam, entuziazmus sa rýchlo vytratí. „Toto je významná chvíľa, lebo vôbec prvýkrát je na stretnutí prítomný niekto z Európskej komisie,“ opisuje G. Colinet-Dubois svoje pocity zo stretnutia počas obedňajšej prestávky. Na otázku TRENDU, či jej význam nepodkopáva fakt, že odporúčania účastníkov stretnutia nemajú záväzný charakter voči žiadnej európskej inštitúcii ani členskému štátu, nechá odpovedať svojho kolegu, Íra Fintana Farrela, riaditeľa EAPN: „Dôležité je, že sa títo ľudia stretnú a je počuť a vidieť, čo sa deje práve teraz. Štatistiky pracujú s rok-dva starými údajmi, ale my potrebujeme vedieť, aká je súčasnosť.“ Chudoba na európsky spôsob Ušiam obyvateľa Mozambiku musia znieť správy o stretnutí Európanov žijúcich v chudobe ako nepodarená rozhlasová hra s prvkami sci-fi. No aj v krajinách starého kontinentu, ktorých HDP mnohonásobne prekračuje hospodársky rast rozvojových štátov, žijú milióny ľudí na hranici chudoby. Podľa Eurostatu je ňou v súčasnosti ohrozený jeden zo siedmych obyvateľov Európy, čiže približne 79 miliónov ľudí. Hranica je vytýčená prahovou výškou príjmu, ktorá sa je v každej krajine iná. V Lotyšsku či Poľsku je možné podľa EAPN za chudobných považovať ľudí s príjmom nižším ako 2-tisíc eur za rok, no do tej istej kategórie patria aj obyvatelia Dánska, ktorí zarobia o desaťtisíc eur viac. Do úvahy treba zobrať aj regionálne rozdiely vo vnútri jednotlivých štátov. Priemerný zárobok v rožňavskom okrese by v Bratislave zrejme viedol k existenčným problémom. Zlou správou je, že dnešných 16 percent chudobou ohrozených Európanov nie je o nič menej, ako v roku 2005. A stagnácia určite nejde len na vrub nových členských krajín EÚ. Ukazovateľ v „starej“ Európe kolísal od 17 percent v roku 1995 po pätnásť o sedem rokov neskôr. Pričom vo Veľkej Británii, Španielsku či Taliansku sa na hrane nachádza až pätina obyvateľov. To sa zhoduje aj s aktuálnymi hodnotami Gini koeficientu merajúceho nerovnosť v distribúcii príjmov. Na stupnici končiacej stovkou (čo by znamenalo, že celý príjem krajiny ide na účet jediného človeka) sa spomenuté tri krajiny nachádzajú medzi hodnotami 32 až 34, zatiaľ čo napr. na Slovensku a v Česku sú všetky príjmy rozdelené o šesť až osem percent rovnomernejšie. Belgicko sa pohybuje niekde medzi týmito dvomi skupinami. Chudoba je v prípade belgickej federácie realitou najmä u nových prisťahovalcov z bývalých afrických kolónií, ktorí pracujú načierno, prípadne vôbec. Úrady čoraz viac obmedzujú vydávanie povolení na pobyt, bez ktorého sa dobre platené zamestnanie hľadá ťažko. V apríli šesťsto Afričanov a Juhoameričanov vyše dvoch mesiacov držalo protestnú hladovku v jednej z bruselských univerzít a v kostole v centre mesta. Úrady nakoniec ustúpili a prisťahovalcom „z humanitárnych dôvodov“ udelili povolenie na tri mesiace. Afroeurópania majú v Bruseli svoje štvrte blízko centra, ktoré pôvodní obyvatelia vymenili za vidiek a moderné predmestia na okraji mesta. V piatok večer to v štvrti Matongé vyzerá, že deň ešte len začína. Ulice lemované storočnými budovami pomaly zaplavuje černošská hudba z barov a diskoték. Hrozba straty zamestnania a hospodárska kríza ako by v tej chvíli ani neexistovali. Fotografia Baracka Obamu nechýba v takmer žiadnom podniku. Dve podujatia, jeden cieľ Druhý deň stretnutia je zároveň aj dňom posledným a namieste je otázka, či sa dá za taký krátky čas popísať, prediskutovať a navrhnúť riešenie čo i len jedného čiastkové problému chudoby v Európe. Účastníci stretnutia zhromaždení v hlavnej kongresovej sále sa o to pokúšajú. Jeden zástupca z každej delegácie má predniesť posolstvo o svojich problémoch, ktoré by si mali všimnúť vlády členských krajín. Nekonzistentné prejavy (účastníčka z Talianska žiada rovnaké práva pre všetkých Európanov, novinárka z Grécka sa pýta, prečo, keď sa našli miliardy eur na záchranu bánk, niet peňazí pre chudobu) preruší príspevok z Francúzskej strany. „My, na rozdiel od politikov, so sociálne slabšími aj pracujeme. A keď sa vrátime z tohto stretnutia, chcú počuť, čo sme dosiahli, aké opatrenia sa prijmú. Nemáme im čo povedať,“ povie nahnevane žena, na čo sa sálou ozve spontánny potlesk. Od tej chvíle sa diskusia točí len okolo témy zmyslu podujatia a nič na tom nemenia ani slová štátneho tajomníka českého ministerstva pre ľudské práva Czeslawa Waleka, ktorý hovorí, že účelom stretnutia nie je riešiť problémy. „Vaše príspevky budú prerokované na jeseň vo Švédsku, kde sa stretnú odborníci,“ sľubuje. Situáciu sa snaží zachrániť prezident EAPN Ludo Horemans prezentáciou, v ktorej predstavuje výsledky doterajších stretnutí. „Pomohli sme definovať minimálnu mzdu,“ tvrdí a spomenie ešte niekoľko hodnotiacich správ, ktoré európska komisia prevzala ako odporučenia. „Európska únia prijala nové ukazovatele chudoby,“ začína svoj niekoľkominútový prejav vo francúzštine eurokomisár Vladimír Špidla, podľa ktorého je zmyslom stretnutia umožniť ľuďom žijúcim v chudobe zapojiť sa do dialógu so zástupcami vlád jednotlivých štátov. Ich ministri, až na pár výnimiek, však na stretnutí chýbajú. Do Bruselu neprišiel nikto ani zo slovenského Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa jeho hovorkyne o podujatí vedeli a rezort pracuje na vlastnom, národnom programe boja proti chudobe. „Išlo nám o to, aby sa Európa o nás dozvedela, aké máme problémy,“ hovorí Slavomíra Mareková, vedúca slovenskej delegácie matiek postihnutých detí, o cieli, s ktorým do Bruselu cestovali. Obáva sa však, že ich hlas zanikne medzi problémami väčších krajín s prisťahovalcami či bezdomovcami. Záver 8. európskeho stretnutia ľudí žijúcich v chudobe sa odohráva okolo stromu z kartónového papiera – pravdepodobne jediného hmatateľného výsledku podujatia. Účastníci naň vešajú rôzne predmety, ktoré vyjadrujú ich túžby. Zväzok farebných ceruziek Sloveniek má byť prejavom spoločnej „snahy o zmysluplnosť cesty do Bruselu.“ V to sobotné popoludnie sa v hlavnom meste Európy koná ešte jedna akcia – 14. pochod belgických gayov a lesbičiek. Hovoriť o chudobe v ich prípade by nebolo na mieste, ale určite najmä v minulosti zažili situácie, ktoré by sa dali nazvať sociálnym vylúčením. Rachot, ktorý karnevalový pochod v techno rytme narobí, asi funguje, pretože dnes sa nad homosexualitou takmer nikto nepozastavuje. Reportéra TRENDU preto zaujíma, čo jednu z mladistvých účastníčok pochodu na akciu pritiahlo. „Všetci sme ľudia, máme rovnaké práva. Chceme len, aby si to ľudia uvedomili, vedeli o nás,“ odpovie. Litovská ekonomika klesne o 16 % - Litovská ekonomika sa v tomto roku prepadne o 16 %. Príčinou je zníženie dopytu na exportných trhoch a výrazné sťaženie prístupu k úverom. Na budúci rok sa má pokles ekonomiky spomaliť na 3,4 %, ako dnes uviedol Medzinárodný menový fond (MMF). "Cesta vpred bude komplikovaná a bude vyžadovať neustále opatrenia na zabezpečenie fiškálnej a finančnej stability," uviedla šéfka delegácie MMF v Litve Catriona Purfieldová. Pobaltské štáty - Lotyšsko, Litva a Estónsko - zažívajú najprudší prepad zo všetkých krajín Európskej únie (EÚ) rovnako ako v rámci všetkých rozvíjajúcich sa krajín, ako dnes uviedla Svetová banka (SB). Litva však nebola nútená ako Lotyšsko požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Vláda chce v priebehu dvoch rokov dostať schodok verejných financií pod 3 % HDP, ako dnes vyhlásil premiér Andrius Kubilius. Litva chce totiž v roku 2012 prijať euro. V tomto roku by rozpočtový schodok mal dosiahnuť 6 % až 7 % HDP. Vláda plánuje v tomto roku už druhý balík úsporných opatrení. V utorok (23.6.) by sa o ňom malo začať diskutovať v parlamente. Jeho súčasťou je zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) o dva percentuálne body na 21 %, zníženie sociálnych dávok a 9,5-% obmedzenie platov v štátnej správe. 22.06.2009 TASR Juhokórejská Doosan Group ponúkla za Škodu Power 12 mld. Kč - Na českom trhu sa schyľuje k miliardovému obchodu - spoločnosť Škoda Power pravdepodobne našla kupca. Svoj záujem o získanie českého výrobcu elektrárenských turbín, ktorý je súčasťou plzenskej Škody, v pondelok oznámila juhokórejská spoločnosť Doosan Group. Hodnota transakcie by sa podľa hovorcu kórejskej firmy mala pohybovať okolo 12 miliárd Kč (461,20 milióna eur). Informoval o tom dnes český denník Hospodářské noviny. Vďaka Škode by Doosan rozšíril svoje podnikanie aj v Európe a zároveň by sa stal 4. najväčším výrobcom zariadení pre elektrárne hneď po General Electric, Siemense a ABB. Škoda Power je na predaj od jesene minulého roka. Investičná skupina Appian Group, ktorá spoločnosť vlastní, si ju síce ešte pred pár mesiacmi cenila na 16 miliárd Kč, no žiadny z doterajších záujemcov nebol schopný ponúknuť požadovanú cenu. 23.06.2009 TASR Pozor na rozhodcovské súdy môžete prísť o státisíce - Objavila sa nová hrozba, ktorá vás môže pripraviť o peniaze. Stačí pri podpísaní zmluvy prehliadnuť formulku, že "v prípade sporu bude rozhodovať rozhodcovský súd". Môže sa stať, že takýto súd založí advokát, ktorý zastupuje toho, s kým ste v spore. Advokát Lisse založil firmu, ktorá metie svojim názvom: Rozhodcovský súd Českej republiky nie je, ako by sa zdalo, štátnou inštitúciou. V niektorých prípadoch ľudia zistili, že rozhodcovským súdom je súkromná firma, kde má hlavné slovo advokát toho, s kým sa dohadujete. Do problémov sa tak môže dostať trebárs živnostník najatý väčšou firmou alebo človek, ktorý kupuje byt. Lakovník Michal Jančák dostal zákazku na 81 bytov. Tešil sa, že za to bude mať 90 tisíc korún, ale nevyrobil nič. Nakoniec to bol on sám, kto platil - 650 tisíc korún. Remeselníka Jančáka si prenajal podnikateľ v stavebníctve Pavel Holeček. Jančák s ním podpísal zložitú zmluvu, ktorá ho zaväzovala k plateniu obrovskej pokuty za každý nedorobok alebo vadu. Za každý deň omeškania, ako dal veci do poriadku, sa pokuta zvýšila o päť tisíc korún. Keď sa Holeček hlásil o dlh, predstavoval už cez dva milióny korún. Zmluva obsahovala pasáž, že spory oboch strán v prípade nezhody končia u rozhodcovského súdu. Konkrétne u Rozhodcovského súdu Českej republiky. Jančák však netušil, že nejde o štátnu inštitúciu (arbitrážne súdy môžu byť zriadené súkromnými firmami), ale o spoločnosť, ktorú spoluzakladal Luděk Lisse, advokát Holečka. LISSE A JEHO FIRMY Advokát Lisse od roku 2003 vedie aj "Ústav práva a právnej vedy". Ústav sa na internete prezentuje ako vedecká inštitúcia. Sídli na rovnakej adrese ako Lisseho advokátska kancelária a arbitrážny súd. Ústav je zapísaný v obchodnom registri ako všeobecne prospešná spoločnosť, ale názvom pripomína "Ústav štátu a práva" Akadémie vied. Jeho arbitrážny súd sa nijako netají tým, že ešte nikdy nedal za pravdu žalovanej strane. Nevyhral ani Jančák. Jeho advokát Adam Sigmund podal už minulý rok na Holečka trestné oznámenie pre úžerníctvo. "Podozrivý zneužil neskúsenosť Jančáka," hovorí Sigmund. Nakoniec sa jeho klient po veľkom úsilí zo žalobcom dohodol, že zaplatí "len" 650 tisíc korún. Redakcia našla aj ďalšie prípady podobné Jančákovmu. Do rovnakej situácie sa môže dostať ktokoľvek. Ďalší, maliar a lakovník Marcel Deus bol napríklad žalovaný o 998 tisíc korún. Nedlžili však len remeselníci, ale aj ich klienti. Manželia z Prahy si u podnikateľa Holečka zadali lakovanie okien, za ktoré mali zaplatiť 60 tisíc korún. Urobili chybu - nevzali si dôkaz, keď platili druhú splátku zákazky. Holeček a Lisse sa s nimi súdili u "svojho" rozhodcovského súdu o neuhradené peniaze a ihneď im k nim naskočila vysoká zmluvná pokuta, takže nakoniec v tomto roku zaplatili štvrť milióna korún. Všetci postihnutí priznávajú chybu, že zmluvu podpísali. Nenapadlo ich, že Rozhodcovský súd Českej republiky je úplne iná inštitúcia ako bežný súd. Proti rozsudku sa totiž nemožno odvolať a len ťažko sa človek môže dostať späť k "normálnemu" súdu. Nezmýliť si loď a vesmírnu loď Podľa advokátskej komory nie je vôbec v poriadku, že sa súkromná firma snaží svojim názvom vyvolať dojem, že ide o verejnú inštitúciu. "Firma Rozhodcovský súd Českej republiky môže vzbudiť dojem, že ide o štátom zriadený súd. Komora v tom vidí nekalú súťaž," hovorí hovorca komory Iva Chaloupková. LISSE v Senáte Bývalý pracovník ministerstva financií Lisse na seba upozornil svojim nedávnym vystúpením v Senáte. Hovoril na seminári vedenom senátorkou Lianou Janáčkovou a primátorkou Chomutova Ivanov Řápkovou. Tam sa ako riaditeľ svojho právneho inštitútu odborne vyjadroval, či je správne posielať exekútora na Rómov. Postup Chomutova, ktorý to už robí, jednoznačne schválil. Na seminári Lisse prijal ponuku senátorky Janáčkovej zapojiť sa do pracovnej skupiny, ktorá bude vymýšľať, ako dlhy vyberať ešte lepšie. Senátorka Liana Janáčkova včera tvrdila, že Lisseho v ten deň na seminári videla prvýkrát. "Dostala som na neho kontakt odniekal z toho Chomutova a zdalo sa mi, že hovorí k veci. Inak neviem nič o tom, že figuruje v nejakých kauzách," oznámila včera MF DNES Janáčková. Vadí mu aj to, že Lisseho firma rozhoduje o prípadoch, v ktorých on figuruje ako advokát jednej strany. "Sľúbil, že z firmy odíde," uviedla hovorkyňa komory Iva Chaloupková. Lisse z firmy naozaj formálne odišiel - previedol ju na dve občianske združenia, ktoré sú zo zákona anonymné. Naďalej však figuruje na zozname rozhodcov. Advokát Lisse si z názoru advokátskej komory nič nerobí. Nechápe, ako si "jeho" inštitúciu môže niekto pomýliť s obyčajným súdom. "To je, ako keby si niekto plitol loď a vesmírnu loď," napísal Lisse v odpovedi na otázky MF DNES. A rovnako sa vysporiadava aj z námietkou, že posiela prípady svojich klientov na súde, ktorý sám založil. "Nikto mi zaujatosť nepreukázal," napísal. Na druhej strane však uznal, že zmluva, ktorú spísal, bola "značne v prospech jeho klienta" a ten vďaka nej skutočne mohol požadovať astronomické sumy. Na dlžníkov bol podľa svojich slov však ešte dobrý. "Sumu, ktorú bol pán Holeček oprávnený vymáhať, sme väčšinou ešte znížili," uviedol Lisse. Jeho klient Holeček sa obhajuje tým, že stavebné firmy, ktorým odovzdáva prácu on, sú k nemu ešte tvrdšie. Ak máte podobné skúsenosti, píšte na e-mail jakub.pokorny @ mfdnes.cz Rozhodcov si dobre preverte. Exminister spravodlivosti Jiří Pospíšil považuje obídené arbitráže za veľký problém. Dokonca hovorí, že keby nemusel odísť, zákon o rozhodcoch by prerobil. MF DNES mu opísala príbehy ľudí, ktoré advokát Luděk Lisse poslal pred rozhodcovský súd a jeho klient na nich vysúdil státisíce. "Takéto podobné prípady, ktoré ste spomenul, som tiež zaznamenal," reagoval Pospíšil. Píšeme článok o ľuďoch, ktorí naleteli, pretože podpísali nevýhodné zmluvy. Tá ich v prípade sporu posiela k rozhodcovskému súdu a žalovaného človeka odsúdi na neúmernú pokutu. Narazil ste na tento problém, keď ste bol minister? Áno, zaoberal som sa tým. Náš navrhovaný občiansky zákonník viac ochraňuje ľudí, ktorí takto naletia. Nemajú právne vzdelanie, podpíšu takúto zmluvu a dostanú sa do ťažkej situácie. Nový zákonník im pomôže, pretože extrémne nevýhodné zmluvy pôjde ľahšie vyhlásiť za neplatné. Nechcem tým ale odsudzovať arbitráž všeobecne. Doplňuje štátne súdy, funguje vo všetkých vyspelých krajinách, len to chce lepšie pravidlá. Kedy bude vami navrhovaný občiansky zákonník platiť? Naša vláda ho dokončila a poslala do parlamentu, ale ten ho ešte nezačal prejednávať. Ľavica sa proti tomu postavila. Čo by ste ľuďom poradil teraz, ako sa zákony zmenia? Veľmi by som varoval ľudí,keď bez znalosti veci podpíšu zmluvu, ktorá má takzvanú rozhodcovskú doložku - to znamená, že v danej veci bude rozhodovať rozhodcovský súd. Ak zmluvu majú pred sebou, odporúčal by som im obrátiť sa na právnika a preveriť, či ide naozaj o prestížnu inštitúciu. Keď ste hovoril, že rozhodcovské konanie je vo všeobecnosti dobrá idea a funguje aj inde - v čom je jeho výhoda? Určite je to rýchlejšie ako bežný súd a samozrejme pre štát lacnejšie. Ale to za predpokladu, že do neho obe strany chcú dobrovoľne ísť. Rozhodne by som bol nerád, aby ten článok vyznel tak, že Pospíšil je všeobecne proti rozhodcovským súdom. Autori: Jakub Pokorný MF DNES 22. června 2009 ODS oznámila vznik novej frakcie v Európskom parlamente - SITA | 22. júna 2009 Česká Občianska demokratická strana oznámila v pondelok vznik novej Európskej konzervatívnej a reformnej frakcie v Európskom parlamente (EP), informoval o tom spravodajský portál iDNES.cz. Podieľať by sa na nej mali aj britskí konzervatívci či poľská strana Právo a spravodlivosť. Novú frakciu tvorí jadro zložené z 55 poslancov z ôsmich štátov únie. V súčasnej dobe ašpiruje na štvrtú najväčšiu frakciu EP. "Rokovania i naďalej pokračujú a je pravdepodobné, že sa k novej politickej skupine pripoja i ďalší europoslanci či politické strany, a to ešte do prvého zasadnutia EP" 14. júla, povedala vedúca zahranično-politickej sekcie ODS Adéla Kadlecová. Podľa jej údajov by sa generálnym tajomníkom nového politického zoskupenia mal stať Ír Frank Barrett, bývalý tajomník frakcie Únie za Európu národov. Osem strán zoskupených v novej skupine sa formálne prihlásilo k marcovej Pražskej deklarácii spoločných hodnôt a politických cieľov, ktorá obhajuje reformnú a nefederalistickú budúcnosť EÚ. Podľa europoslanca Jana Zahradila má nová frakcia šancu "byť silným a trvalým hráčom na stredopravom, nefederalistickom a eurorealistickom spektre európskej politiky". V cestovnom pase pribudnú odtlačky prstov - Od pondelka 22. júna 2009 sa na Slovensku budú vydávať cestovné pasy s dvoma biometrickými údajmi. Okrem digitálnej fotografie bude v špeciálnom čipe na zadnej strane pasu aj údaj o odtlačkoch prstov. Druhý biometrický údaj malo Slovensko do pasov zaviesť podľa nariadenia Európskej únie do 30. júna tohto roku Po zavedení digitálnej fotografie 15. januára minulého roku Slovensko čakalo na schválenie technológie od EÚ. Správne poplatky súvisiace s vydávaním pasov sa nemenia. V platnosti naďalej ostávajú cestovné pasy s jedným biometrickým údajom, ako aj cestovné pasy formátu Európskej únie a platné budú aj takzvané zelené pasy. Z technických dôvodov nie je možné odtlačky prstov dodatočne vložiť do čipu v už vydanom cestovnom pase s biometriou, pretože dodatočný zásah do čipu nie je možný. Od požiadavky poskytovania odtlačkov prstov sú oslobodené osoby mladšie ako 12 rokov a osoby, od ktorých nemožno odobrať odtlačky prstov. Medzičasom biometrické pasy prispeli okrem iného aj k zrušeniu vízovej povinnosti do USA a stali sa jednou z dvoch hlavných podmienok na to, aby slovenský občan mohol bez víz pricestovať do USA. Druhou je vyplnenie formulára, na základe ktorého systém ESTA cestu povolí alebo nie. Informácie z čipu v biometrickom pase je možné čítať len pomocou špeciálnej čítačky a to tak, že do nej treba pas vložiť. V systéme vydávania biometrických pasov participuje aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý plní úlohu overovateľa a garanta originality vydaného pasu. Prevádzkuje certifikačnú autoritu, ktorá vydáva certifikáty pre overenie autenticity vydaného pasu. Prevádzka a systém vydávania certifikátov určených na tieto účely sa riadi štandardami, ktoré platia pre všetky členské krajiny EÚ. Úradom vydaný certifikát dohodnutým spôsobom zasiela Ministerstvo vnútra SR všetkým pasovým a colným orgánom členských krajín EÚ. Pri predložení biometrického pasu pri pasovej kontrole sa týmto certifikátom overí, či predložený pas je pravý, alebo nie TASR 19.06.2009 V EÚ máme neobsadené miesta - Slovenská republika nedokázala ani za päť rokov členstva v Európskej únii naplniť plánované počty jej zamestnancov slovenskými euroúradníkmi. Vyplýva to zo správy o personálnom zastúpení v inštitúciách EÚ za uplynulý rok, ktorú dnes schválila vláda. Z dokumentu je zrejmé, že SR má spolu s ďalšími novými členskými štátmi EÚ v rámci sedemročného prechodného obdobia, ktoré sa končí v roku 2010, právo na prednostné obsadzovanie postov v rámci Európskej komisie (EK). Slovensko má počas tohto obdobia možnosť obsadiť 279 stálych postov z približne 3400, ktoré boli celkovo určené pre nové členské krajiny. K 31. decembru 2008 v EK pracovalo 222 slovenských občanov, z toho 150 na postoch úradníkov, 72 na postoch asistentov. Od roku 2004 postupne dochádza k zvyšovaniu počtu týchto zamestnancov. "Tendencia napĺňania kvóty je tak pre Slovensko pozitívna," uvádza sa v správe s tým, že v rokoch 2007 až 2008 sa zvýšil počet našich euroúradníkov o 35. V inštitúciách EÚ dovedna pôsobilo ku koncu decembra minulého roka 44.547 osôb, z toho 26.204 pracovalo v EK. Počet slovenských občanov pôsobiacich v inštitúciách EÚ predstavoval v tomto období asi 600 ľudí. Zhruba polovica, 308 ľudí, pôsobila v Európskej komisii. Z nich je 192 na postoch úradníkov a 116 na postoch asistentov. V Sekretariáte Rady EÚ má SR personálne zastúpenie aktuálne na úrovni približne 70 osôb na rôznych pozíciách. Najpočetnejšou skupinou sú tlmočníci a prekladatelia. Niektoré posty v EÚ členské štáty obsadzujú na základe politických nominácií. Ide o člena Európskej komisie, ktorá má 27 členov, každý členský štát teda nominuje jedného komisára. Za Slovenskú republiku je to Ján Figeľ - komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Funkčné obdobie súčasnej EK sa začalo 22. novembra 2004 a končí v októbri 2009. Politickými nomináciami sú aj pozície sudcov Súdneho dvora a Súdu prvej inštancie, zástupcov v Dvore audítorov Európskych spoločenstiev, zástupcov v Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, vo Výbore regiónov a v Eurojuste. V samotnom Európskom parlamente od roku 2004 pôsobí 14 poslancov zo SR, k dispozícii im je dovedna 25 asistentov. Po nedávnych voľbách obsadí Slovensko v súlade s prístupovou zmluvou už len 13 mandátov. TASR 17.06.2009 Slovensko má do konca júna dočerpať eurofondy na tri programy - Bratislava 5. júna 2009 Európska komisia (EK) vzhľadom na dopady svetovej hospodárskej krízy predĺžila čerpanie eurofondov za programové obdobie 2004 až 2006 do konca júna tohto roka. Konečným prijímateľom pomoci v SR tak do tohto termínu zostáva vyčerpať 20,69 milióna eur (623,24 milióna Sk). "Dočerpanie štrukturálnych fondov (ŠF) musia subjekty, ak ich projekty financuje Jednotný programový dokument Bratislava Cieľ 3, program EQUAL a Sektorový operačný program Ľudské zdroje," oznámilo ministerstvo financií (MF) ako centrálna platobná jednotka pre agendu eurofondov v SR. V sledovanom období Slovensko zo záväzkov za všetky programové dokumenty z celkovej sumy 1,169 miliardy eur (35,22 miliardy Sk) dosiahlo čerpanie 101,38 %. Táto úroveň čerpania zohľadňuje možnosť čerpať prostriedky a predkladať súhrnné žiadosti o platbu na platobný orgán nad rámec 100 % zo záväzku programových dokumentov (nadkontrahovanie). Ich úhrada sa pokrýva z peňazí rozpočtu SR. K nadkontrahovaniu pristúpil platobný orgán z dôvodu eliminácie negatívneho dopadu posilňovania kurzu slovenskej koruny voči euru vo vzťahu ku konečnému prijímateľovi pomoci, a to v čase platnosti slovenskej meny. Cieľom tohto kroku bolo maximálne využitie ŠF. "Pri predpoklade možnosti čerpať prostriedky programových dokumentov len do 100 % záväzku, čerpanie dosiahlo 98,23 %. Dočerpanie ŠF za tri uvedené OP tvorí 1,77 % zo záväzku SR." Tento proces môžu negatívne ovplyvniť napr. prípadné finančné korekcie v zmysle zistení auditu EK na projektoch, nezrovnalosti v riadení či očakávané stanovisko EK k riešeniu tzv. nástenkového tendra. Na spolufinancovaní dopravných a ekologických projektov sa podieľajú zdroje z predvstupového programu EÚ - ISPA, ktorý sa vstupom SR do EÚ transformoval na ISPA/KF (Kohézny fond). Ku koncu mája sa z rozpočtu pre takéto projekty prijalo na účty platobného orgánu 289,3 milióna eur (8,72 miliardy Sk), čo bolo 80,02 % oprávnených nákladov financovaných z eurofondov. Platobným jednotkám bolo schválených 341,6 milióna eur (10,29 miliardy Sk) z prostriedkov EÚ, čo bolo čerpanie 94,51 %. Na rozdiel od ŠF čerpanie peňazí z KF je možné až do konca roka 2010. TASR V Česku bankrotuje najviac firiem za päť rokov - Praha 4. júna 2009 Po prepade objednávok a pre finančné ťažkosti sa v Česku rúca jedna firma za druhou. Podľa analýzy Czech Credit Bureau, ktorú získal denník Hospodářské noviny (HN), v 1. štvrťroku 2009 zbankrotovalo v ČR celkovo 356 firiem, čo je približne o 20 % viac ako v rovnakom období vlaňajška. V prípade právnických osôb, teda obchodných spoločností, bol tento nárast viac ako 25 %, konštatujú HN. Podľa odborníkov je to však len začiatok, a to najhoršie ešte len príde. "Tento rok sa môže počet konkurzov v porovnaní s vlaňajškom dvojnásobne zvýšiť. Firmy sa totiž ešte neprispôsobili poklesu dopytu a míňajú svoje finančné rezervy," upozornil Radek Lastovička, konateľ spoločnosti Coface Czech, ktorá sa zaoberá riadením a správou pohľadávok. Bankrotová "nákaza" v Česku sa už rozšírila od výrobcov skla a porcelánu na všetky odvetvia. Nedávno napríklad vyhlásila konkurz energetická firma Moravia Eenergo. Rastúceho počtu bankrotov sa obávajú aj konkurzné súdy. "Môže sa stať, že súdy nebudú nápor nových prípadov stíhať spracovať a celý proces sa tak môže natiahnuť," uviedol hovorca Mestského súdu v Prahe Peter Kaluwiak. Zhoršujúca sa ekonomická situácia podnikov sa už premieta do rozpočtu. Podľa údajov ministerstva financií, ktoré má denník k dispozícii, sa za prvých päť mesiacov tohto roka vybralo na daniach o 20 miliárd Kč (745,82 milióna eur) menej ako v rovnakom období vlaňajška. To je približne 10-% pokles. Ministerstvo odhaduje, že výpadok na daniach za celý rok dosiahne 120 miliárd Kč. "Deficit štátneho rozpočtu v hodnote 150 miliárd Kč je úplne reálny," potvrdil pre HN minister financií Eduard Janota. TASR Slovensko môže čerpať ďalších 15 mil. eur na energetické projekty - Bratislava 5. júna 2009 Slovensko bude aj naďalej pokračovať v programe SLOVSEFF. V rokoch 2008 a 2009 podporil 15 miliónmi eur (451,89 milióna Sk) projekty energetickej efektívnosti a obnoviteľné zdroje energie (OZE). Rovnaká suma bude SR pridelená aj v druhej etape. Ako informuje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, štátny tajomník MH SR Peter Žiga podpísal vo štvrtok 4. júna v Londýne dodatok Vykonávacej dohody týkajúcej sa grantu Medzinárodného fondu na podporu odstavenia Bohuníc na Rámec financovania projektov trvaloudržateľnej energie medzi Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a MH SR. Za EBOR dohodu podpísala viceprezidentka Brigita Schmögnerová a riaditeľ oddelenia jadrovej bezpečnosti Vince Novak. Účelom tejto dohody je pokračovať v projektoch udržateľnej energie na Slovensku v rámci programu SLOVSEFF, prostredníctvom ktorého sa poskytujú bankové úvery spoločnostiam súkromného sektora, správcom bytov a domácnostiam na projekty energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Štátny tajomník sa zároveň dnes v centrále EBOR v Londýne zúčastňuje na Zhromaždení prispievateľov do BIDSF. Na projekty spojené s predčasným odstavením Jadrovej elektrárne (JE) V1, ako aj na riešenie dopadov v energetickom sektore je vo fonde vyčlenený objem finančných prostriedkov 624 miliónov eur (18,8 miliardy Sk). Na rokovaní budú schvaľované projekty týkajúce sa procesu vyraďovania jadrovej elektrárne V1 na najbližšie obdobie TASR Škandál potopil ministerku - Britská ministerka vnútra Jacqui Smithová podá pre škandál okolo poslaneckých náhrad demisiu. Správu priniesli britské médiá, neuviedli však, kedy ministerka odstúpi. Smithová bola prvou ministerkou labouristickej vlády, ktorú škandál poškodil. Ukázalo sa totiž, že poplatky za káblovú televíziu v jej poslaneckom dome, ktoré si nechala preplácať, zahŕňali dva pornografické filmy, ktoré sledoval jej manžel. Hovorkyňa Smithovej odmietla správy o demisii komentovať. Kandidátmi na odchod sú údajne aj minister financií Alistair Darling, minister dopravy Geoff Hoon a ministerka pre obce a miestne zastupiteľstvá Hazel Blearsová. ČTK 3.06.2009 www.hnonline.sk Český „zlatokop“ ťaží na Slovensku - Českého podnikateľa Milana Kožíška, ktorý kúpil 34 percent akcií Transpetrolu, videl ich bývalý majiteľ Ignác Ilčišin po prvý raz na pondelňajšom valnom zhromaždení. U našich západných susedov ho však dobre poznajú. „Každý človek má isté záľuby a jednou z nich môže byť snaha upozorniť na seba médiá, no a v tomto prípade sa mu to veľmi dobre podarilo,“ hovorí o Kožíškovi známy český novinár Miroslav Motejlek. Myslí si, že v Česku nič nedokázal, a jeho podnikateľskú kariéru porovnáva s kariérou živnostníka, ktorý raz za čas „povie niečo fantastické do médií“. „Ja si myslím, že pán Kožíšek nikdy neurobil nič zlého, ale nikdy som ho ani nebral vážne.“ Meno Milana Kožíška sa v českej tlači v minulosti objavovalo v súvislosti s viacerými kauzami. Dnes tvrdí, že mu médiá krivdili. „Čo sa týka článkov, museli sa mi ospravedlniť a súdy ma všetkých obvinení úplne zbavili,“ hovorí. Podnikateľ mal v Česku problém napríklad so svojimi prieskumnými a ťažobnými právami v zlatých baniach v Ugande, ktoré v roku 1998 spoluvlastnil prostredníctvom podniku Anglo-Ugandan Corporation. Podľa českých médií vtedy presviedčal Čechov, aby do firmy investovali. „Kauza žila svojím mediálnym životom bez ohľadu na reálne fakty. Špekulovalo sa, čo chcem s tou „baňou“ urobiť a akých drobných investorov chcem okradnúť,“ hovorí Kožíšek. Tieto obvinenia sa však podľa neho nenaplnili a podiel v „zlatých baniach“ po niekoľkých rokoch predal so ziskom. Český podnikateľ je podľa vlastných slov vo firme Quick Power Plant, ktorá akcie Transpetrolu kúpila, najatým manažérom a predsedom predstavenstva. Stále pritom nie je jasné, kto Quick Power Plant vlastní. Podľa Kožíška chcú akcionári zostať v utajení kvôli pripravovaným súdnym sporom so Slovenskom. Kožíšek tiež v minulosti pôsobil na čele cyperskej spoločnosti Imperio Regere SE, ktorá má dnes záujem o vytvorenie fúzie s Quick Power Plant. Ján Kováč 3. 6. 2009 www.hnonline.sk Tretina populácie EÚ by mala problém s nečakanými výdavkami - Brusel/Luxemburg 28. mája 2009 Jedna tretina populácie Európskej únie žila v roku 2007 v domácnostiach, ktoré by nedokázali zvládnuť nečakané výdavky. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú dnes zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat. Najväčší problém to predstavuje pre obyvateľov Lotyšska a Maďarska, kde žije 63 % občanov v takýchto domácnostiach. Na treťom mieste je s 53 % Poľsko, štvrté je Rumunsko (45 %) a piate Slovensko (43 %). Na opačnom konci tabuľky je Švédsko a Dánsko (obe krajiny 18 %) a Portugalsko (20 %). Sedem percent obyvateľov žije na základe údajov z roku 2007 v domácnostiach, ktoré počas predchádzajúcich 12 mesiacov neplatili načas účty súvisiace s bývaním a 3 % percentá v domácnostiach, ktoré neboli schopné zaplatiť načas nájomné alebo hypotéku. V prvom prípade to platí najmä o Maďarsku (18 %), Poľsku (17 %) a Grécku (16 %). Na Slovensku to bolo 6 %. Problémy s meškaním splátok za hypotéku alebo s platením nájomného majú najmä Gréci (7 %), Francúzi a Cyperčania (obe krajiny 6 %). V prípade SR to boli 3 %. Deväť percent európskej populácie žije v domácnostiach, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť auto. Ide najmä o Rumunov (56 %), Lotyšov (30 %) a Slovákov (24 %). Najmenší problém s tým majú Cyperčania a Luxemburčania (2 %). Rovnako 9 % obyvateľov je z domácností, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť počítač. Najvyšší podiel takýchto občanov je v Rumunsku (43 %), Lotyšsku (24 %) a Poľsku (21 %), najmenej v Dánsku, Švédsku, Holandsku a Luxembursku (2 %). Na Slovensku to bolo 16 % populácie. TASR Tunely Mala Kapela -Sveti Rok v Chorvátsku už sprevádzkovali - Bratislava 30. mája 2009 Chorvátsky minister mora, dopravy a infraštruktúry Božidar Kalmeta otvoril dnes oba tubusy tunelov Mala Kapela a Sveti Rok na diaľnici A1 v smere Záhreb-Split-Dubrovník. Sprevádzkovanie komunikácie tesne pred letnou turistickou sezónou uvíta motoristická verejnosť vrátane zahraničných turistov. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo o 10.00 h na odpočívadle Marune pred južným portálom tunela Sveti Rok. Tunely boli ešte od piatka (29.5.) od 22.00 h do soboty (30.5.) 10.00 h zatvorené kvôli konečnej technickej prehliadke každého tubusu pre jednosmernú premávku. Tunel Mala Kapela je najdlhším tunelom na spomínanej diaľnici, jeho pravá rúra je dlhá 5780 m a ľavá 5821 m. Práce na tuneli sa začali v roku 2002, v júni 2005 bola sprevádzkovaná pravá rúra. Ľavá rúra tunela Sveti Rok je dlhá 5679 m a pravá 5670 m. Výstavba sa rozbehla v roku 1993 a v júni 2003 bola do prevádzky spustená pravá rúra. Tunelmi bude teraz možné jazdiť najväčšou povolenou rýchlosťou 100 km/h. Informáciu poskytla Petra Juhásová z Chorvátskeho turistického združenia. TASR Do Česka prišla Sotheby's, realitka pre najbohatších - Praha 30. mája 2009 Na český realitný trh pribudol ďalší svetový hráč. Svoju novú pobočku tu otvorila sieť realitných kancelárií Sotheby's International Realty. Podľa informácií denníka Hospodářske noviny má v ponuke zatiaľ len štyri české nehnuteľnosti, ale dáva nimi jasne najavo, na akých zákazníkov sa chce sústrediť. Najlacnejšie bývanie v aktuálnej ponuke je trojizbový byt v Prahe na Bubenči za 27 miliónov Kč (1,01 milióna eur). Pre náročnejších je pripravený zariadený luxusný byt v pražskom Židovskom Meste za 110 miliónov. Českú pobočku medzinárodnej realitnej kancelárie na základe franšízy prevádzkuje spoločnosť Czech Republic Realty. Ale aj samotná Sotheby's International Realty používa svoj názov vďaka franšíze poskytnutej známou britskou aukčnou spoločnosťou Sotheby's. "Svoje aktivity v Česku zatiaľ rozbiehame, ponúkame však aj byty v pankráckom mrakodrape City Epoque," informuje hovorca spoločnosti Zdeněk Jakl. Na český trh neprichádza nový reťazec v ideálnom čase. Predaj luxusných nehnuteľností medziročne klesol a problémy majú aj etablované realitné kancelárie zamerané na bohatšiu klientelu. Sieť Sotheby's International Realty patrí pod krídla americkej skupiny Realogy Franchise Group, ktorá za prvý štvrťrok tohto roka vykázala stratu vyše štvrť miliardy dolárov. Na príčine je hlavne pokles predaja a cien amerických nehnuteľností a nepomohlo ani 100 miliónov USD (70,9 milióna eur), ktoré inkasovala za franšízy na nových trhoch, ani radikálne škrtanie nákladov, ktoré sa podarilo znížiť o 310 miliónov USD. Bez expanzie a úspor by strata presiahla 670 miliónov USD. TASR Eurolídri. Majú vek, nie však popularitu - Podľa politológa Michala Horského strany vnímajú europarlament ako politické „odkladisko“ za zásluhy. Boj o europarlament. Podľa zahraničných expertov by Smer mohol získať 5 až 6 kresiel. Strany podľa analytikov venujú Európskemu parlamentu nedostatočnú pozornosť, čomu zodpovedá aj výber lídrov. Majú vek okolo šesťdesiatky a skúsenosti, v materských stranách však nepatria k "ťahúňom“ preferencií a v rebríčkoch dôveryhodnosti slovenských politikov by ste ich hľadali ťažko. Taký je stručný profil lídrov kandidátok, ktorých v eurovoľbách ponúkajú naše parlamentné strany. Politické odkladisko? Výber lídrov eurokandidátok podčiarkuje nedostatočnú pozornosť strán, ktorú venujú europarlamentu - tvrdí politológ Michal Horský. "Tak ako obyvateľstvo dostatočne nezhodnocuje význam rozhodnutí europarlamentu na každodenný život, tak aj politické strany nedostatočne zhodnocujú význam rozhodnutí v europarlamente,“ povedal pre HN. Jediný Eduard Kukan z SDKÚ-DS sa spomedzi lídrov objavuje aj v rebríčku dôveryhodnosti politikov - aj to len na úrovni jedného percenta (prieskum ÚVVM, marec 2009). Podľa Horského vnímajú naše strany europarlament aj ako isté politické "odkladisko“. "Veľké parlamentné strany poväčšinou nominujú politikov na takzvaný dobre zabezpečený politický dôchodok.“ Samotní kandidáti sa však do "starého železa“ necítia - poukazujú na svoje dlhoročné politické skúsenosti. "Neberiem to tak, že ma strana odkladá. V europarlamente treba politikov, ktorí majú skúsenosti a rozvážnosť,“ povedal HN líder eurokandidátky KDH, 61-ročný Martin Fronc. Ani najstarší z lídrov do eurovolieb Eduard Kukan (69 rokov) sa necíti byť mimo hry, práve naopak. "Ja mám ešte obrovskú chuť a bez ohľadu na môj vek sa naozaj cítim čulo, zdravo a toto bolo moje želanie, chcel som ísť do europarlamentu.“ Študujúca líderka Jednotka na eurokandidátke SMK Edit Bauer by privítala medzi kolegami aj mladších slovenských europoslancov. No zdôrazňuje nevýhodu nováčikov - potrebujú dlhší čas na zorientovanie sa v chode europarlamentu. Ona im chce odovzdávať skúsenosti. "Určitá obmena je potrebná. My už podaktorí nie sme najmladší, je správne aj mladým otvoriť dvere a na našej kandidátke je veľa mladých.“ Na druhej strane najmladšou líderkou na eurokandidátke je 23-ročná študentka Jana Budáčová. Kandiduje za Stranu zelených. Študuje verejnú politiku a v európskej inštitúcii sa chce venovať predovšetkým agende mladých ľudí. "Ja som taký typ človeka, ktorý nesedí len tak na stoličke. Od dvanástich rokov brigádujem. Išla som do toho, aby som ukázala aj iným, že sa to dá. Som taký príklad.“ V straníckej politike sa angažuje od roku 2006. Odhad: Najviac získa Smer Smer-SD získa 5 až 6 europoslancov, SDKÚ troch, SNS a SMK dvoch a KDH jedného. Takto si podľa odhadu expertov z troch zahraničných univerzít, ktorú zverejnil portál euroactiv.sk, rozdelí Slovensko svojich trinásť mandátov. Aj podľa politológa Grigorija Mesežnikova by najviac eurokresiel mal získať Smer. "V preferenciách vykazuje stabilne nad 40 percent, tak tých 30 percent môže získať vo volebnej účasti, čo môžu byť štyri mandáty.“ Horský však hovorí, že eurovoľby môžu najsilnejšie strany prekvapiť, a to v negatívnom zmysle. "Smer aj SDKÚ majú pohyblivú voličskú základňu a umiernené politické profily, a preto nezaznamenajú očakávané výsledky a prepadnú.“ Odhaduje, že Smer nebude mať 6 či 5 dokonca ani 4 mandáty a SDKÚ tri, ako chceli. Nezatvárajme oči pred problémom Závratnou rýchlosťou sa blížia voľby do Európskeho parlamentu a s nimi sa oživuje komplex nezodpovedaných otázok súvisiacich s právnou úpravou volebného systému na Slovensku. Jednou z týchto otázok je aj otázka volebného moratória. Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu určuje volebné moratórium na 48 hodín pred začiatkom volieb. V rámci volebného moratória nemožno "vysielať alebo zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách alebo koalíciách v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom v rozhlasovom a televíznom vysielaní, ako ani v hromadných informačných prostriedkoch...“ V rámci volebného moratória je teda pre elektronické i printové médiá povinnosť zdržať sa konania, ktoré zákon zakazuje. Keďže v práve platí zásada, že každá povinnosť zakotvená v zákone má mať adekvátne zakotvenú sankciu za jej porušenie, treba si položiť otázku, aké sankcie sa uplatnia a kto ich bude ukladať pri porušení zákonného zákazu elektronickými a printovými médiami. Ak porušia zákon elektronické médiá, zodpovednosť vyvodzuje Rada pre vysielanie a retransmisiu podľa § 64 zákona o vysielaní a retransmisii a ukladá niektoré z týchto sankcií: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade porušenia volebného moratória elektronickými médiami platné právo jasne upravuje, kto je príslušný konať a aká sankcia sa uloží. Iná je právna situácia pri printových médiách. Dnes platný tlačový zákon nemá žiadne ustanovenia, ktoré by sankcionovali porušenie volebného moratória vo voľbách do Európskeho parlamentu printovými médiami. Podľa bývalého zákona o periodickej tlači a ostatných informačných prostriedkoch (§ 9 zákon č. 81/1966 Zb.), ak printové médiá porušili povinnosť zakotvenú v zákone, sankcie ukladalo ministerstvo kultúry, ktoré mohlo uložiť vydavateľovi pokutu od 5 000 Sk do 1 000 000 Sk. Nový zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (zákon č. 167/2008 Z. z.) takéto ustanovenia nemá, hoci platný zákon o voľbách do Európskeho parlamentu upravuje, že printové médiá majú povinnosť dodržiavať volebné moratórium. Dnes je teda taká situácia, že niet subjektu, ktorý by vyvodzoval zodpovednosť, a niet ani trestu za porušenie volebného moratória printovými médiami. Toto je jeden z ďalších závažných dôvodov pre novú komplexnú právnu úpravu celého nášho volebného práva. Žiaľ, to sa už do volieb do Európskeho parlamentu nestihne zrealizovať, preto treba zvážiť, ako postupovať a riešiť vzniknutú situáciu. Tento problém sa už vynoril pri voľbách prezidenta. Novinári mi ako podpredsedníčke Ústrednej volebnej komisie kládli otázku, ako bude postupovať Ústredná volebná komisia po vrátení podnetov za porušenie moratória printových médií z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré dnes nie je príslušné. Moja odpoveď bola, že vyhlásením výsledkov volieb existencia Ústrednej volebnej komisie zanikla. Dnes je na stole opäť tento problém a opäť otázky novinárov. Zrejme prichádzajú do úvahy iba neprávne formy riešenia, napr. vyvodzovanie morálnej zodpovednosti za porušenie platného práva Tlačovou radou Slovenskej republiky. Katarína Tóthová 19.05.2009 www.hnonline.sk Mladý volič: Nikomu neverím, hlasovať neprídem Mládež neplánuje voliť europoslancov – volebné miestnosti chce o tri týždne navštíviť len zhruba tretina zo 180-tisíc prvovoličov. Nedôverujeme žiadnej strane, nepoznáme ich programy a ciele a neveríme, že nás hlas zaváži, či niečo zmení, tvrdia mladí ľudia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý začiatkom roka realizovala Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. „Konštatujeme informačný deficit študentov o Európskom parlamente a činnosti slovenských poslancov Európskeho parlamentu po roku 2004,“ upozornil autor výskumu Ladislav Macháček z fakulty. Prieskum verejnej mienky na jar uskutočnil aj Európsky parlament, podobné dôvody potvrdil aj u dospelej populácie. Najčastejším dôvodom nevoliť bolo podľa odpovedajúcich Slovákov nedostatočne známa úloha europarlamentu, nedostatok informácií na účasť vo voľbách a rezignácia na možnosť niečo zmeniť svojím hlasom. Ovplyvniť zloženie parlamentu so sídlom v Štrasburgu sa podľa prieskumu chystalo s najväčšou pravdepodobnosťou štvrtina Slovákov. Slovensku tak hrozí, že sa zopakuje scenár z roku 2004, keď najmenšiu voličskú účasť spomedzi členských krajín únie zaznamenali štatistici práve u Slovákov – 17 percent. Slovensko je pritom podľa Eurobarometra druhou krajinou v poradí, v ktorej sa v médiách spomína Európsky parlament najčastejšie a nadpriemerná je aj dôvera slovenskej verejnosti k tejto inštitúcii. „Nemajú pocit, že Európsky parlament bezprostredne ovplyvňuje ich život, že ich hlas niečo zmení,“ vysvetľuje prístup verejnosti Radovan Geist z portálu Euractiv. Vyššiu účasť vo voľbách majú podľa neho šancu ovplyvniť len súperiace politické strany aktívnou kampaňou. Eurovoľby zaťažia štátny rozpočet sumou takmer 7,5 milióna eur (226 miliónov Sk). Slovenská mládež a Európska únia – 21,3 % študentov vyhlásilo, že sa volieb zúčastní určite a 13 % takmer isto – 32 % študentov vedelo, že v eurovoľbách budeme voliť nie 14, ale iba 13 poslancov – 40 % študentov poznalo meno nášho eurokomisára Jána Figeľa – 45 % študentov dôverovalo európskym inštitúciám, ako sú Európska komisia a Európsky parlament Zdroj: Katedra politológie FF UCM v Trnave, január 2009 Tomáš nejedlý 19.05.2009 www.hnonline.sk Budapešť siahne na platy svojim ministrom - Maďarská vláda plánuje stanoviť platové stropy manažérom štátnych firiem a o 15 percent obmedziť mzdy ministrov. Ako súčasť plánov na zníženie verejných výdavkov to včera oznámil premiér Gordon Bajnai. Ten na post predsedu vlády nastúpil minulý mesiac a jeho hlavným sľubom bolo vymaniť Maďarsko z jeho najhoršej ekonomickej krízy za posedné dve desaťročia. Navrhuje okrem iného stanoviť strop manažérskych platov v štátnych podnikoch na dva milióny forintov (7 038 eur) mesačne. Zároveň chce obmedziť mzdy členov predstavenstiev a dozorných rád týchto firiem na polovicu. „Dnes som navrhol, aby manažéri a vedúci zástupcovia štátnych spoločností stáli na čele snahy dokázať sociálnu solidaritu,“ povedal Bajnai na včerajšej tlačovej konferencii. Maďarský premiér, ktorý poberá symbolický plat jeden forint mesačne, tiež povedal, že manažéri štátnych spoločností, ktorí zarábajú viac ako dva milióny forintov, by mali prebytok vrátiť. Suma bude splatená niektorej z charít, na ktorých sa vláda dohodne. Priemerná mzda v Maďarsku podľa posledných dostupných údajov dosahovala vo februári v prepočte 402 eur. Bajnaiova vláda už schválila opatrenia na zníženie dôchodkov a sociálnych dávok, aby zachránila štátny rozpočet od kolapsu. ČTK 19.05.2009 www.hnonline.sk Ak summit EÚ povedie Klaus, hrozí únii ďalšia hanba, píše tlač - ČTK | 13. mája 2009 12:18 Česko, ktoré do konca jeho nehodami poznamenaného pôsobenia pri kormidle Európskej únie zostáva sedem týždňov, môže podľa amerického denníka The New York Times dvadsaťsedemčlennému bloku spôsobiť ďalšiu hanbu. Júnový summit EÚ, na ktorom sa má zachraňovať Lisabonská zmluva, by totiž mohol viesť "spurný" prezident Václav Klaus, jeden z najzarytejších odporcov dokumentu. Rozhodnutie o tom, kto na vrcholnej schôdzke českú delegáciu povedie, ešte nepadlo. Z vyhlásenia premiéra Jana Fischera vyplynulo, že Klaus o účasť na summite stojí a stál o ňu ešte za pôsobenia bývalého premiéra Mirka Topolánka. "Ak by sa v júni do Bruselu vydal Klaus, hrozí, že Európsku úniu čaká chaotické zavŕšenie českého predsedníctva, ktoré mnohí považujú za najhoršie v poslednej dobe," píše The New York Times. Po páde Topolánkovho kabinetu, ktorý sa dopustil mnohých prešľapov, je vedenie Európskej únie za súčasnej ekonomickej krízy oslabené, pripomína denník. Podľa diplomatov, na ktorých sa denník odvoláva, existujú plány, ako na júnovom summite zabrániť zmätku. Jeden scenár predvída, že politici by sa ohľadom Lisabonskej zmluvy dohodli súkromne ešte pred začiatkom schôdzky. Druhou možnosťou by bolo zaistiť, aby v prípade Klausovej účasti na summit prišiel i Fischer a bol to on, kto povedie rokovanie. Záchrana lisabonskej zmluvy bude zrejme hlavnou témou júnového summitu dvadsaťsedmičky. Voliči v Írsku pred necelým rokom tento dokument, ktorý má reformovať pôsobenie rozšírenej EÚ, v referende zamietli. Na summite by sa preto malo rokovať o určitých ústupkoch voči Írsku pred tamojším druhým referendom o Lisabonskej zmluve. Íri by mali o zmluve znovu hlasovať na jeseň tohto roku. www.pravda.sk Ankara sa bude zasadzovať za opätovné zjednotenie Cypru - Nový turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu dnes vyhlásil, že sa Ankara v súvislosti s Cyprom bude zasadzovať za opätovné zjednotenie ostrova, ktorý je v súčasnosti rozdelený na grécku a tureckú časť. Cyperskí Turci si prednedávnom zvolili vládu, podporujúcu myšlienku koexistencie dvoch separátnych štátov na Cypre, čo je absolútne neprijateľné pre tamojších Grékov. V rámci svojej prvej zahraničnej cesty vo funkcii šéfa diplomacie Ahmet Davutoglu apeloval na všetky zainteresované strany, aby naďalej podporovali lídra cyperských Turkov Mehmeta Alího Talata, ktorého spojenci utrpeli v parlamentných voľbách trpkú porážku. Talat v súčasnosti vedie rokovania s lídrom cyperských Grékov Demetrisom Christofiasom. Na spoločnej tlačovej konferencii s Christofiasom Talat nespomenul nacionalistickú Stranu národnej jednoty (UBP), ktorá zvíťazila v aprílových parlamentných voľbách. Ankara však v uplynulých dňoch viackrát varovala UBP pred negatívnymi dôsledkami bojkotovania rokovaní o opätovnom zjednotení Cypru, ktoré hrajú kľúčovú rolu pri snahách Turecka o získanie členstva v Európskej únii. Na rozdiel od Talata a Christofiasa sa UBP zasadzuje za vytvorenie nezávislého štátu cyperských Turkov. Najvplyvnejšou politickou osobnosťou na severe Cypru však naďalej zostáva Talat. Cyprus sa rozdelil v roku 1974 po invázii tureckých vojsk. Ankara sa rozhodla obsadiť severnú časť ostrova v reakcii na pokus o prevrat zo strany gréckych extrémistov, ktorí chceli pripojiť Cyprus ku Grécku. Ostrov sa v roku 2004 stal členom Európskej únie, ale len medzinárodne uznaná grécka časť môže využívať výhody členstva. TASR 6.05.2009 www.pluska.sk Islandská vláda chce prijať zákon umožňujúci vstup do EÚ - Nová islandská vláda chce predložiť parlamentu návrh zákona, ktorý umožní začatie rokovaní o členstve krajiny v EÚ. Vo vyhlásení v štátnej televízii o tom informovala premiérka Johánna Sigurdardóttirová bez toho, aby spresnila termín predloženia návrhu legislatívy, pravdepodobne sa tak však stane už na budúci týždeň. Sigurdardóttirovej Sociálnodemokratická aliancia podporuje vstup Islandu do únie, jej menší koaličný partner Ľavicovo-zelené hnutie však v tejto otázke váha. Absolútne proti členstvu v únii je bývalá vládna Nezávislá strana. "Ak sa okamžite budeme uchádzať o členstvo v únii, budeme schopní prijať euro do štyroch rokov," povedala 26. apríla Sigurdardóttirová počas predčasných parlamentných volieb. Zdôraznila, že členstvo v EÚ by podľa nej prinieslo ekonomike krajiny s 320 tisíc ľuďmi potrebnú stabilitu. Po víťazstve jej strany vo voľbách vyhlásila: "Toto je jasný odkaz, že ľudia chcú začať rozmýšľať o EÚ." Posledný prieskum agentúry Gallup v stredu uvádza, že vstup do EÚ podporuje 61,2 Islanďanov a 29,6 je proti. SITA 6.05.2009 www.pluska.sk Zápisník z Bruselu - Europoslanci si dôchodok vylepšia o tisíce eur Dieru v penzijnom fonde Európskeho parlamentu treba zaplátať [23.4.2009, TREND / Michal Půr] Vážení občania Európskej únie, otvorte peňaženky, nevyhnutne potrebujeme 120 miliónov eur, aby sme zalepili dieru po našej nerozvážnosti. Tak asi by mohla vyzerať najaktuálnejšia výzva europoslancov k obyvateľom únie pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Správa euroskeptického inštitútu Open Europe z minulého týždňa totiž ukázala, že v penzijnom fonde parlamentu chýba viac než sto miliónov eur, ktoré zákonodarcovia nasmerovali na účty jedného z najväčších podvodníkov histórie a bývalého amerického investora Bernieho Madoffa. Tomu v súčasnosti hrozí v USA doživotné väzenie, ale to nemení nič na tom, že chýbajúce financie s najväčšou pravdepodobnosťou poskytnú daňoví poplatníci. Nerozvážnosť parlamentných investícií by sa vari dala aj ospravedlniť. B. Madoff nakoniec nachytal kdekoho, ale celý prípad je oveľa viac znepokojujúci tým, že odkrýva detaily penzijného fondu. Európsky účtovný dvor dokonca niekoľkokrát zisťoval, či je podobný fond vôbec legálny. Zákonodarcovia, ktorí o to majú záujem, do neho prispievajú každý mesiac zo svojho platu 1 194 eur, ale daňoví poplatníci k tejto sume ešte prihodia takmer 2 400 eur. Každý poslanec si tak v dôchodku príde na 1 398 eur mesačne za každé volebné obdobie. K „mrzkej" štátnej penzii ide určite o vítané prilepšenie, osobitne ak niektorý zo zákonodarcov strávil v parlamente viacero volebných období. Ak by vás zaujímalo, ktorí slovenskí siedmi europoslanci do fondu prispievali, nie je to vôbec problém. A to predovšetkým vďaka nemeckému investigatívnemu žurnalistovi Hansovi-Martinovi Tillackovi, ktorý si za svoju prácu vyslúžil zatknutie, mnohohodinové vypočúvanie a policajti mu zabavili stovky dokumentov a osobných vecí. Ani kriminalisti však nedokázali zabrániť tomu, aby sa zoznam poslancov zapísaných v penzijnom fonde dostal na verejnosť. Daňový poplatník by si na prvý pohľad mohol vydýchnuť, pretože po parlamentných voľbách už fond nesmie prijať žiadnych nových členov, ale opak je pravda. Vďaka reforme, ktorú si zákonodarcovia sami schválili už pred rokmi, budú musieť obyvatelia EÚ peňaženky roztvoriť ešte viac. Na penziu totiž po novom dosiahne každý poslanec, ktorý bude mať viac než 63 rokov. Keď vydrží celé volebné obdobie, na „staré kolená" si tak príde na 3 500 eur mesačne. Nečudo, že len v Česku sa k voľbám do Európskeho parlamentu prihlásilo asi 33 politických strán a združení. Poslanci národných parlamentov sú v porovnaní so svojimi európskymi kolegami, až na výnimky, v podstate žobráci. Zákonodarcom z nových členských štátov plat vzrastie často niekoľkonásobne na takmer 7 700 eur mesačne, k čomu si však musíte pripočítať ešte takzvané náhrady vo výške 4 000 eur. Tie sú síce určené predovšetkým na prenájom kancelárie v domovskej krajine a na ďalšie podobné záležitosti, ale nik nekontroluje, ako zákonodarcovia s týmito finančnými prostriedkami nakladajú. Pokojne si ich tak môžu nechať a nik nemôže vôbec nič namietať. Slušné peniaze však môžete získať aj ako poslanecký asistent, ak však narazíte na niekoho veľkorysého. Každý z poslancov totiž najnovšie dostane mesačne takmer 17-tisíc eur na platy svojho tímu, predovšetkým asistentov. Jedinou pozitívnou vecou je, že podľa nových pravidiel už nebude prakticky možné zamestnávať rodinných príslušníkov, inak by si rodiny niektorých zákonodarcov zrejme výrazne finančne pomohli. Mnohým súčasným europoslancom na platovej reforme nepríde nič mimoriadne a treba podotknúť, že mnoho z nich sa bude o rovnaký post uchádzať znova. Sociálnodemokratický český europoslanec Libor Rouček minulý týždeň nasmeroval „niekam" novinárov MF Dnes, keď sa ho pýtali práve na zvýšenie platov v EP. „Ak sa chcete opýtať na niečo vecné, tak sa pýtajte, celé volebné obdobie ste mi však nezavolali, tak sa na tie peniaze opýtajte niekoho iného," povedal. Mimochodom, sám som išiel žiadať L. Roučka o vyjadrenie k pádu českej vlády na chodbách europarlamentu v Štrasburgu, a v tej chvíli sa tak „veľmi" ponáhľal, že nebol schopný povedať ani jednu vetu. Roučkov kolega z komunistickej KSČM zasa nevidí nič čudného na tom, prečo by volení zástupcovia nemali mať rovnaké platy ako manažéri. Podľa poslankyne Jany Bobošíkovej, ktorá seba samu stavia do roly euroskeptičky, poslanci tvrdo pracujú a niekoľkokrát mesačne aj do noci. J. Bobošíkovej sa nedá uprieť, že sa väčšiny zasadaní zúčastňuje, ale nedá sa to stopercentne povedať o množstve ďalších. Veľa z nich sa dokonca necháva kolegami zapisovať na prezenčné listiny, aby mali nárok na cestovné náhrady, hoci sa nachádzajú od parlamentných budov dosť ďaleko. Voličom tak nezostáva iné, než im v nasledujúcich voľbách popriať šťastnú ruku. Autor je spravodajca ČTK v Bruseli. Michelin a Valeo očakávajú nepriaznivé časy - Francúzsky výrobca pneumatík Michelin očakáva v prvom polroku 2009 ťažké podmienky, pretože globálny automobilový priemysel sa v súčasnosti nachádza v úpadku. Firma aj napriek tomu vníma pozitívny vplyv nižších cien vstupných materiálov. Podobné negatívne vyhliadky má aj dodávateľ automobilových súčiastok Valeo, ktorý zaznamenal stratu 207 mil. eur a zrušil vyplatenie dividend. Výsledky dvoch kľúčových dodávateľov francúzskeho automobilového priemyslu tak nasledovali po vyhlásení výrobcu Toyota Motor o znížení produkcie v severoamerických závodoch, zatiaľ údaje o registrácii nových automobilov v Európe poukázali v poslednom mesiaci na viac než štvrtinový pokles. Po znížení výroby v súvislosti s poklesom dopytu po automobiloch zaznamenal Michelin oslabenie svojich tržieb, no pokles cien vstupných materiálov ako aj zvyšovanie svojich cien zavedené v roku 2008 by mu mali zvýšiť ziskovosť v roku 2009. Valeo pod vplyvom súčasnej krízy neočakáva zlepšenie podmienok v automobilovom odvetví skôr než v roku 2011. Skutočnú veľkosť prepadu na trhu s automobilmi pomohlo načrtnúť Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA), ktoré oznámilo 27-percentný pokles januárových registrácií nových vozidiel. Nepriaznivý vývoj podporila aj svetová jednotka Toyota Motor, ktorá ponúkla tisíckam svojich amerických zamestnancov odstupné, pričom v apríli ukončí výrovu v niektorých závodoch. SITA 13.02.2009 USA/Francúzsko: Predbežne sa dohodli na obsadení veliteľských postov v NATO - Spojené štáty v princípe súhlasia s tým, aby Francúzsko obsadilo dva vysoké veliteľské posty v rámci Severoatlantickej aliancie, a to vzhľadom na očakávaný návrat tejto západoeurópskej krajiny do vojenských štruktúr aliancie. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na dobre informovaný diplomatický zdroj. V roku 1966 vtedajší francúzsky prezident Charles de Gaulle stiahol francúzske sily z jednotného vojenského velenia NATO a riadiace orgány NATO sa premiestnili z Paríža do Bruselu. De Gaulle tak urobil v čase vrcholiacej studenej vojny na protest voči údajnej hegemónii USA v Európe. Súčasný francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyjadril zámer, aby jeho krajina opäť naplno prevzala svoje úlohy v aliancii. K schváleniu tohto kroku by mohlo dôjsť už na aprílovom summite NATO v Štrasburgu pri príležitosti 60. výročia založenia vojenskej aliancie. "Áno, existuje neoficiálna dohoda medzi oboma vládami," uviedol nemenovaný diplomat k vymenovaniu Francúzov do vysokých veliteľských funkcií. Podľa dohody francúzski generáli zaujmú post šéfa regionálneho veliteľstva NATO v portugalskom Lisabone a veliteľa pre transformáciu spoločných síl v americkom Norfolku. Nemenovaný diplomat však zdôraznil, že dohoda zatiaľ nebola uzavretá, pretože Francúzsko sa ešte presne nevyjadrilo, ako a kedy sa chce začleniť do vojenských štruktúr. Francúzsko má v operáciách NATO v Afganistane, Kosove a inde tisíce svojich vojakov. Oficiálny návrat Francúzska pod jednotné vojenské velenie aliancie by však bol historickým krokom s možným uľahčením pretrvávajúceho napätia v spôsobe, akým Európa a Spojené štáty organizujú obrannú spoluprácu. TASR 6.02.2009 www.pluska.sk EK chce sprísniť legislatívu, ktorá obmedzí vplyv bankového tajomstva - Brusel 2. februára - Bankové tajomstvo by nemalo brániť vládam členských štátov Európskej únie vymieňať si informácie o možných daňových únikoch. Európska komisia (EK) preto navrhuje nové pravidlá, v rámci ktorých budú musieť členské štáty zverejňovať podrobnosti o bankových účtoch svojich daňových poplatníkov, povedal dnes komisár EÚ pre dane a colnú úniu László Kovács. Podporil tak návrh Nemecka a Francúzska, ktoré chcú legislatívu v tomto smere sprísniť. Ak by návrhy členské štáty schválili, obyvatelia únie budú mať problém vyhnúť sa plateniu daní otvorením účtov v Luxembursku, Belgicku alebo Rakúsku, kde je v súčasnosti stále vysoká miera bankového tajomstva. Najmä veľmi nízke dane v malom Luxembursku lákajú mnohých investorov zo susedného Francúzska a Nemecka. V súčasnosti majú daňové úrady problém dostať sa k informáciám o zahraničných príjmoch a investíciách svojich občanov. "Momentálne sú daňoví podvodníci schopní utajiť príjmy v iných krajinách alebo vyhlásiť nesolventnosť v štáte, kde majú nižší dlh," vyhlásil Kovács. Nové pravidlá zároveň dajú únii väčšie právomoci pri rokovaniach s predstaviteľmi krajín mimo EÚ známymi ako daňové raje, dodal Kovács. Ako povedal, takéto krajiny doteraz mohli zamietnuť žiadosť EÚ sprístupniť informácie o bankových kontách jej občanov. Od roku 2003 do roku 2007 sa počet žiadostí EÚ o poskytnutie informácií tohto druhu v nečlenských krajinách zvýšil na trojnásobok, Bruselu sa však vyhovelo len v 5 % prípadov. Navrhované pravidlá podľa neho neznamenajú úplné zrušenie bankového tajomstva v takýchto štátoch a nebudú sa týkať ani tamojších občanov. Podľa EK "sú daňové úniky v Európskej únii na veľmi vysokej úrovni". Ročne dosahujú okolo 250 miliárd eur (7,53 bilióna Sk), pričom najviac ide o podvody na daniach z obratu, pašovanie a pranie špinavých peňazí. Informovala o tom agentúra AP. TASR Finanční žraloci zakladajú žraločí fond - 2. februára 2009 Pravda Najbohatší Čech Petr Kellner a jeho PPF pripravuje špeciálny fond pre zaujímavé nákupy počas krízy. Postupne majú byť vo fonde až dve miliardy eur, uviedli české Hospodářske noviny. Nový fond bude mať názov PPF Partners a PPF ho zakladá spolu s talianskym gigantom Generali. Jedným z prvých obchodov nového fondu je vstup finančnej skupiny PPF do konkurenčnej J&T, napísal v pondelok denník. O chystanom kapitálovom vstupe PPF do skupiny J&T sa začalo hovoriť minulý týždeň. V novo vytvorenom spoločnom holdingu v hodnote 20 miliárd korún má mať PPF a J&T po 40 percentách, 20 percent získa partner J&T Daniel Křetínský. PPF má za podiel zaplatiť šesť miliárd českých korún. Na Ukrajine už Generali požiadala o registráciu PPF Partners a podľa informácií denníka by mal byť fond oficiálne predstavený ešte tento mesiac. "Pri štarte budeme disponovať rádovo stovklami miliónov eur a postupne dáme dohromady dvoch miliárd eur," Citujú noviny zdroj, informovaný o chystanej operácii. Akcia je v súlade s tým, čo povedal v nedávnom rozhovore spolumajiteľ PPF Jiří Šmejc. Podľa neho budú fondy kombinovať vlastné peniaze skupiny s peniazmi investorov. "Chceme začať s obmedzeným okruhom investorov a neskôr ho otvoriť všetkým," uviedol Šmejc. pi, ČTK Nevyužité peniaze z rozpočtu EÚ pôjdu na energetické projekty - Brusel 28. januára - Európska komisia (EK) dnes predložila návrh na využitie 5 miliárd eur (150,63 miliardy Sk) na financovanie projektov v oblasti energetiky a rozvoja vidieka. Ide o nevyužité prostriedky z rozpočtu Európskej únie (EÚ), ktoré by sa nevrátili členským krajinám, ale použili by sa na spolufinancovanie spoločných projektov vo viacerých štátoch alebo v jednotlivých krajinách. Z celkovej sumy by išlo 3,5 miliardy eur (105,44 miliardy Sk) do oblasti energetiky a 1,5 miliardy eur (45,19 miliardy Sk) na rozvoj vidieka. V rámci energetických projektov by sa 1,73 miliardy eur (52,12 miliardy Sk) využilo na energetické prepojenia (pre plyn i elektrinu), pričom sumou 250 miliónov eur (7,53 miliardy Sk) by sa prispelo na budovanie plynovodu Nabucco. Ide o opatrenia, ktoré majú prispieť k tomu, aby sa nezopakovala situácia zo začiatku roka spôsobená plynovou krízou. V prípade Slovenska sa ráta s 25 miliónmi eur (753,15 milióna Sk) na spoločný slovensko-maďarský projekt Veľký Krtíš-Balassaqyarmat, ktorým by sa SR napojila na maďarské plynové zásobníky. Práve skutočnosť, že toto prepojenie nie je technicky doriešené, neumožnilo akceptovať návrh Maďarska, ktoré počas plynovej krízy ponúklo SR pomoc. Projekt môžu predložiť vlády alebo spoločnosti, pričom z národných či súkromných zdrojov treba prispieť polovicou. "Strategický význam tohto projektu spočíva v tom, že sa zabezpečí prepojenie slovenskej plynovodnej siete na maďarskú a prostredníctvom maďarskej na sieť, ktorá nám umožní prístup až k Jadranskému moru. Maďarsko má veľký objem strategických plynových zásobníkov a týmto spôsobom sa umožní spolupráca medzi Maďarskom a Slovenskom v oblasti dodávok plynu," uviedol slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič. Slovenska, rovnako ako aj všetkých členských krajín, by sa týkal aj projekt súvisiaci s budovaním infraštruktúry a technického prispôsobenia plynových rozvodov tak, aby sa v prípade krátkodobých výpadkov dodávok mohol zmeniť smer toku plynu, t.j. zo západu na východ. "Chceli by sme požiadať o zafinancovania potrebnej technológie na to, aby sme mohli pružnejšie využívať reverzný chod v plynovode na Slovensku, ktorý sa nám tak veľmi vyplatil počas poslednej krízy. Máme záujem o prepojenie medzi Rakúskom a Slovenskom, a to jednak z dôvodu podnikateľskej výhodnosti takéhoto prepojenia a samozrejme aj tej strategickej dôležitosti zabezpečenia väčšej pružnosti získavania plynu v čase krízy," objasnil veľvyslanec. Pre SR je podľa neho strategicky zaujímavé čo najskôr dobudovať toto prepojenie, pretože Rakúsko patrí k centrálnym miestam, kde sa stretávajú všetky plynovodné vetvy v Európe v tejto oblasti a takisto disponuje obrovskými plynovými zásobníkmi. Ďalšie prostriedky v objeme 520 miliónov eur (15,67 miliardy Sk) Brusel navrhuje použiť na budovanie prímorských veterných elektrární, zatiaľ čo zvyšná suma 1,25 miliardy eur (37,66 miliardy Sk) sa vyčlení na projekty zachytávania a uskladňovania uhlíka. Podľa Šefčoviča sú tieto projekty síce tiež dôležité, avšak Slovensko má k prerozdeleniu financií určité výhrady. Zastáva totiž názor, že by sa najprv mali riešiť tie problémy, ktoré sú z hľadiska energetickej bezpečnosti najpálčivejšie. "Myslíme si, že by sa mali odstrániť nedostatky, ktoré sú v tej plynofikačnej sieti v rámci EÚ práve na východe, teda v tej našej oblasti, ktorá najviac trpela počas plynovej krízy. Čiže by sme chceli vidieť väčšiu koncentráciu záujmu práve na projekty na Slovensku, v Pobaltí a v Bulharsku," konštatoval slovenský diplomat. Zo sumy 1,5 miliardy eur (45,19 miliardy Sk) určenej na rozvoj vidieka by sa financoval rozvoj širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach (1 miliarda eur, resp. 30,13 miliardy Sk) a zostatok by sa použil na projekty pre poľnohospodárov. "Taký predbežný odhad je, že pre SR by to znamenalo dodatočných zhruba 25 miliónov eur (753,15 milióna Sk), ktoré by mohli byť využité na budovanie širokopásmovej internetovej siete práve v odľahlých častiach vidieka. Motivácia je taká, že prístupnosť internetu výrazne uľahčuje podnikanie v týchto oblastiach, udržuje mladú generáciu v týchto oblastiach a zvyšuje kvalitu života," dodal Šefčovič. Návrh EK musia odobriť členské krajiny a Európsky parlament (EP). TASR Brusel podporí internet 1 miliardou eur - Európska komisia chce dať miliardu eur z ušetrených peňazí z minulého roka na podporu rozšírenia širokopásmového internetu vo vidieckych oblastiach členských štátov Európskej únie. Brusel verí, že to pomôže naplniť cieľ, aby všetci obyvatelia EÚ mali do roku 2010 možnosť pripojiť sa na vysokorýchlostný internet. Rozhodnutie o využití peňazí, ktoré zostali v minuloročnom rozpočte EU, ešte musia schváliť členské štáty. Podľa komisie sa očakáva, že vďaka širokopásmovému pripojeniu na internet medzi rokmi 2006 až 2015 bude vytvorených milión pracovných miest. Hospodárstvu Európskej únie by to malo priniesť v rovnakom období približne 850 miliárd eur 28. 1. 2009 ČTK Trhy špekulujú o rozpade eurozóny, podľa Tricheta je to nepodložené - pi, ČTK | 21. januára 2009 16:10 Šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet v stredu odmietol dohady finančných trhov o možnom odchode niektorých krajín z eurozóny a jej rozpade kvôli finančnej kríze. Špekulácie o takom vývoji sú "nepodložené", povedal Trichet vo výbore Európskeho parlamentu. Globálna finančná kríza a hlboká ekonomická recesia núti vlády pumpovať do záchrany bánk a podpory ekonomík veľké množstvá požičaných peňazí. Finančné trhy si začínajú klásť otázku o schopnosti tieto plány zaplatiť. Trhy podľa agentúry Reuters už začali do cien zahŕňať doteraz nemysliteľné riziko - rozpad eurozóny. Ceny poistenia proti štátnemu bankrotu krajín ako Írsko, Grécko, Taliansko, Španielsko alebo Belgicko prudko vzrástli a výrazne sa tiež zvýšilo rozpätie medzi výnosmi dlhopisov týchto krajín oproti výnosom nemeckých obligácií, ktoré v eurozóne slúžia ako základné meradlo. "Myslím si, že tieto povesti okolo eura sú nepodložené," povedal Trichet. Podľa neho je prirodzené, že finančné trhy si stanovujú vlastnú úroveň rizík. Trichet však dodal, že vlády musia udržať dodatočné výdavky v určitých medziach. "Za svoju politiku zodpovedajú vlády," povedal Trichet. "Súčasná ekonomická situácia nabáda na obozretnosť pri prijímaní rozsiahlych fiškálnych stimulov a je treba brať do úvahy konkrétnu fiškálnu situáciu v každej krajine," dodalšéf ECB. Trichet tiež spomenul defláciu - trvalejší pokles cenovej hladiny. Tá podľa niektorých ekonómov môže zasiahnuť eurozónu a spôsobiť neblahé následky. Podľa Tricheta však v súčasnosti deflácia krajinám eura nehrozí. Eurozóna kvôli poklesu cien komodít zažíva iba proces dezinflácie - klesajúcej inflácie. Podľa Tricheta je takýto vývoj vítaný. www.pravda.sk Únia bez nadčasov. Tomanová súhlasí - Európsky parlament chce, aby sa vo všetkých členských krajinách pracovalo len 48 hodín . Komisia je proti Jednotný pracovný čas pre všetky krajiny Európskej únie. To je predstava Európskeho parlamentu, ktorý smernicou o dĺžke pracovného času navrhuje 48-hodinový týždenný pracovný čas bez nadčasov. "Je to svojím spôsobom ochrana zamestnanca. Ak by sme pristúpili k flexibilnému času, tak by to niektorí zamestnávatelia mohli využiť na úkor svojich pracovníkov,“ povedala pre HN europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD). Podľa jej kolegu Milana Gaľu (SDKÚ-DS) ide hlavne o záujem socialistov v parlamente, ktorí sa takýmto spôsobom stavajú do pozície ochrancov ľudí. Či však bude Európa nakoniec pracovať jednotne, zatiaľ nie je známe, keďže tento návrh sa nepáči Európskej komisii. Tá totiž uprednostňuje flexibilný pracovný čas, ktorý má podľa nej pomáhať trhovej ekonomike aj v čase hospodárskej krízy. Parlament, komisiu a Európsku radu ešte čakajú spoločné rozhovory, na základe ktorých sa rozhodne. Tomanová je za V rozpore medzi Európskym parlamentom a komisiou sa šéfka slovenského rezortu práce Viera Tomanová prikláňa na stranu jednotného času. "Ministerstvo je za variant 48 hodín. Podotýkame však, že iba v tom prípade, že sa bude 48 hodín počítať len za jedného zamestnávateľa. Neexistuje teda, aby sa spočítaval pracovný čas za všetkých zamestnávateľov dokopy,“ konštatoval hovorca rezortu Michal Stuška. Európsky parlament totiž navrhuje, aby 48 hodín bolo výsledné číslo po započítaní odpracovaných hodín od všetkých zamestnávateľov. Podľa Stušku bude ministerstvo aj za to, aby v niektorých odvetviach, ako je napríklad zdravotníctvo, boli výnimky. Europoslanec Gaľa však informoval HN, že smernica s takýmito výnimkami už počíta. V súčasnosti na Slovensku bežný zamestnanec odpracuje 40 hodín týždenne, pričom povolených je najviac 48 aj spolu s nadčasmi. Ministerstvo práce nie je jediné, kto by navrhovanú zmenu privítal. Podobný názor majú totiž aj odborári, podľa ktorých by boli zamestnanci takto uchránení od individuálnych dohôd, ktoré nemusia byť vždy v ich prospech. "Istým spôsobom chceme rokovať aj s ministerkou Tomanovou, aby nepodľahla nejakému tlaku zo strany ostatných ministrov práce,“ reagoval prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Zamestnávatelia sú proti Samotní zamestnávatelia majú na vec opačný názor. "My, samozrejme, presadzujeme flexibilitu v pracovnoprávnych vzťahoch. Európsky parlament zoberie týmto opatrením ľuďom prácu. Berie totiž ľuďom možnosť privyrobiť si. Tento návrh je zlý,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina si myslí, že flexibilita ekonomike pomáha. "Krajiny s pružným pracovným časom sú na tom ekonomicky lepšie. Dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom by mala byť prvoradá,“ dodal Kičina. Samotné firmy kopírujú názory zamestnávateľských a podnikateľských združení. Podľa Dušana Dvořáka, hovorcu žilinskej automobilky Kia, je flexibilný čas z pohľadu automobilovej výroby prijateľnejší. "Aby sa závod dokázal prispôsobovať rozdielom v produkcii počas roka,“ vysvetlil. Košické železiarne U.S. Steel zasa podľa ich hovorcu Jána Baču preferujú, aby sa stanovenie pracovného času ponechalo na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a nebolo striktne stanovené legislatívou. Filip Obradovič 22.01.2009 www.hnonline.sk ECB pravdepodobne opäť zníži úrokové sadzby - Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne opäť zníži úrokové sadzby. Informoval o tom v pondelok člen Rady guvernérov ECB Axel Weber. "Do roku 2010 by mala byť inflácia v súlade s našou definíciou cenovej stability, čo znamená že máme priestor na znižovanie úrokových sadzieb. Tento priestor sme použili už dvakrát a myslím si, že je pravdepodobné, že ho použijeme opäť," povedal Weber. Ekonomika 15-člennej eurozóny z dôvodu technickej recesie poklesla v druhom aj treťom kvartáli súčasného roka. Weber vyhlásil, že stagnácia alebo ďalší pokles ekonomiky je pravdepodobný aj vo štvrtom kvartáli a aj v budúcom roku. Od začiatku októbra tohto roka ECB znížila úrokové sadzby už dvakrát na úroveň 3,25 %, a to z dôvodu stupňovania krízy na svetových finančných trhoch. Finančné trhy však očakávajú ďalšie zníženie úrokových sadzieb o 50 bázických bodov na nasledujúcom decembrovom rokovaní. SITA 17.11.2008 Európska únia pomáha potichu - Napriek aktívnej prítomnosti Európskej únie v rôznych kútoch sveta, kde pomáha miestnym obyvateľom v núdzi, ostáva jej činnosť neznáma ako pre médiá, tak pre širokú verejnosť. „Bol večer a vonku zúrili boje. Prišiel k nám ozbrojený muž a povedal, že musíme odísť.“ Šamiana je malé afgánske dievčatko, ktoré aj so svojou rodinou muselo utiecť z obce Karabag vzdialenej asi 30 km od Kábulu. Cesta do tábora v Pakistane im trvala niekoľko dní. Personál, ktorý na miesto vyslal útvar Európskej komisie pre humanitárnu pomoc ECHO , urýchlene zhodnotil núdzové potreby masovej vlny utečencov s cieľom poskytnúť im čo najlepšiu pomoc. Išlo najmä o zabezpečenie strechy nad hlavou, stravy, liekov, pitnej vody a psychickej podpory, ale aj o opätovné stretnutie rodín. Pre ECHO, ktoré na pomoc 250 000 ľuďom vyhnaných zo svojich domovov vinou vojnového konfliktu v Kongu uvoľní 4 milińy eur, je rýchla reakcia kľúčová. Tento rok Európska únia venovala na humanitárnu pomoc viac ako 700 miliónov eur . Hoci je táto pomoc najväčšia na svete, nepatrí medzi tie najviditeľnejšie. ECHO si chce zachovať neutralitu a efektívnosť, a preto nevykonáva činnosť priamo, ale radšej poskytuje finančnú podporu inciatívam priamo v teréne cez sieť svojich partnerských organizácií . Po štyroch rokoch sa Šamiana a jej rodina mohli vrátiť do svojej obce. Ich dom bol zničený a okolité polia posiate mínami, ale Európska únia im poskytla potravinovú pomoc a zaplatila odmínovanie. Okrem toho im venovala prostriedky na postavenie nového domu. V celosvetovom kontexte, keď humanitárna pomoc čoraz viac závisí od prístupu vojakov, sa títo humanitárni pracovníci nie vždy považujú za neutrálnych a čoraz častejšie ich bojujúce strany zneužívajú. Isabelle D’Haudt, vyslankyňa útvaru ECHO v Kábule, sa však nenecháva odradiť: „V tejto situácii je naša činnosť čoraz účinnejšia. Jej krátkodobý efekt je rýchly a presne zacielený. Na omyly nie je čas.“ Európska únia každoročne poskytuje pomoc viac ako 18 miliónom osôb, či už ide o obete konfliktov, prírodných pohrôm alebo zmien klímy. Rovnako je hlavným aktérom svetového úsilia o zmiernenie chudoby. V súvislosti s tým organizuje ECHO od 15. do 17. novembra v Štrasburgu Európske rozvojové dni . www.ec.europa.eu V USA sa čudujú, Klausovi večierky nestačia - 12. marca 2008 16:27 Aj keď má český prezident v niektorých legislatívnych otázkach právo veta, predpokladá sa, že jeho úloha bude len ceremoniálna. Staronovému prezidentovi Václavovi Klausovi však účasť na slávnostných večierkoch očividne nestačí, píše vo svojom komentári ekonomický denník The Wall Street Journal a všíma si nedávne Klausovo vystúpenie na fóre o zmenách klímy. Klaus na konferencii v New Yorku predniesol svoj známy skeptický pohľad na názory odborníkov, ktorí varujú pred dopadmi ľudskej činnosti na klímu. S redakčným tímom The Wall Street Journalu však hovoril aj o ďalších otázkach, nad ktorými sa denník pozastavuje v článku s názvom Kontrarián z Prahy. "Nie som klimatológ," pripustil veselo Klaus. Napriek tomu však verí, že roky skúseností na poli ekonómie a konometrie mu dávajú určitý prehľad o otázkach, ktorým čelia klimatológovia a odborníci. "Svet je plný rizík a riziko katastrofickej zmeny klímy je len jedným z nich. Preto potrebujeme spoľahlivejší prístup k zhodnoteniu rizika a nákladov na jeho zmiernenie," povedal Klaus. V rozhovore však český prezident zabrúsil aj do ďalšej témy, kde ukázal svoj kontroverzný postoj. Klaus je napríklad jedným z mála politikov v Európskej únii, ktorí verejne pochybujú o správnosti uznania srbskej provincie Kosovo. Podľa neho to môže byť návod pre ďalšie územia v Európe, konkrétny však byť nechcel. Postoj Václava Klausa je odlišný od postoja väčšiny európskych politikov i v otázke umiestnenie amerického radaru. Nesúhlas s radarom podľa jeho názoru nie je nič viac ako zastaralý antiamerikanizmus. Klaus povedal, že chce mať dobré vzťahy so Spojenými štátmi, čo je pravdepodobne aj dôvod jeho podpory radarovej základne. Najviac však amerických novinárov prekvapili Klausove názory na Rusko. O bývalých sovietskych satelitoch v strednej Európe sa všeobecne vie, že majú určitý odstup k zámerom Ruska. Klausov pohľad je však omnoho optimistickejší a tvrdí dokonca, že obavy Západu sú neopodstatnené. Podľa The Wall Street Journalu však zabúda napríklad na vývoz ruských zbraní do Iránu a Sýrie a obštrukcie, ktorých sa Rusko dopúšťa pri rokovaní Bezpečnostnej rady OSN práve v otázke Iránu. Tu je postoj Ruska priamo v opozícii k záujmom Spojených štátov, na ktorých spojenectve Klausovi tak záleží. Klaus v niektorých okamihoch odpovedal rozhnevane, inokedy prosebne. "Nevykladajte si všetky snahy o to, aby nás znovu považovali za normálnu krajinu, ako agresívny postoj voči Spojeným štátom. Obávam sa, že je to mantra v amerických novinách, ale veľmi vás prosím, dobre si to rozmyslite, pretože je to tragický omyl," povedal Klaus. Redaktori použili príklad z posledných dní, keď Rusko riešilo nezaplatené faktúry za odber plynu jednoducho tým, že zavrelo kohútiky. Ani v tomto prípade však Klaus žiadne riziko nevidí. "To je podľa mňa len lacná, skutočne lacná novinárčina. Ja žijem v krajine, kde sme boli úplne závislí na ruskom plyne a rope. Za celý môj život, a to budem mať v júni 67 rokov, sa nestalo ani na minútu, že by nám zastavili dodávky ropy a plynu. Prosím, takto nepreháňajte. Je to veľmi lacná novinárčina, nerobte to," povedal Klaus renomovanému americkému denníku. ČTK Zahraničná politika Ruska - nová etapa - Vystúpenie prezidenta Ruska V. Putina v Mníchove vo februári 2007 sa jednoznačne stalo zásadnou udalosťou, v určení zahraničnopolitických cieľov krajiny , ktorej sa venovali roky kreatívnej práce a diplomatického úsilia. Toto vystúpenie v nemalej miere napomohlo ďalšej kryštalizácii európskej a globálnej politiky. Mníchov sa stal silným katalyzátorom „prehodnotenia hodnôt“ aplikovaných na reálie súčasného sveta zo strany medzinárodných partnerov Ruska, predovšetkým spomedzi „západných“ krajín. Vnesenie jasnosti ruským prezidentom, do otázky o snahách Moskvy na medzinárodnej scéne a podmienok, za ktorých sme ochotní spolupracovať s partnermi zo suverénnych pozícií, upevnilo predvídateľnosť „ruského faktora“ v medzinárodných vzťahoch, v ktorých otvorene povedané, nie je veľa stabilných veličín. Práve s Mníchovom spájame začiatok zmeny smerovania našich západných partnerov k zohľadňovaniu ruských obáv a prístupov k aktuálnym medzinárodným problémom. Evidentne existujú náznaky kvalitatívnych posunov v analýze súčasnej etapy svetového vývoja v USA a Európe, hoci zatiaľ len na úrovni expertov. Oficiálni predstavitelia sa do politickej diskusie zapájajú vágne, z čoho vyplýva neexistencia interakcie. Súčasne pozorujeme, že sa naši partneri zamysleli a začal sa myšlienkový proces. Jeden zo záverov, ku ktorému sa prichádza v rámci tohto procesu, je uvedomenie si principiálnej nekonfrontačnosti ruskej zahraničnej politiky. Ono si čoraz presvedčivejšie nachádza svoju cestu, hoci pokračuje snaha zúžiť zahraničnopolitický horizont nového Ruska klamlivým výberov - alebo spolupráca so západom na základe jednostranne definovaných podmienok, alebo konfrontácia. Posledným dôkazom toho je článok prezidenta Nixonovho centra D. Simesa v časopise Foreign Affairs ( pritom nie je zaujímavý len obsah článku, ale aj to, že časopis považoval za potrebné a možné zverejniť ho ) a októbrová prednáška D. Laina na zasadaní Trojstrannej komisie. Bývalý veľvyslanec Veľkej Británie v Rusku radí nestavať politiku vo vzťahu k Rusku na „mylnej téze o konfrontácii“, a „úplne priznať Rusku právo obhajovať vlastné záujmy v rámci medzinárodného práva a rešpektovania suverénnych práv iných štátov“. Bolo by dobré, aby sa takýmto hlasom viac načúvalo. Oveľa nebezpečnejšie a protirečiace našim základným národným záujmom, nahrávajúcim fanúšikom čierno-bieleho videnia sveta sa prezentujú rôzne myšlienky „globálneho prieniku“ ako stratégie, akoby zodpovedajúcej záujmom Ruska. Som presvedčený, že medzinárodný vplyv bude vždy funkciou vnútorného stavu Ruska. Nie je potrebné robiť niečo umelé, prepadať „aktivizmu“ kvôli vonkajším efektom, odtrhnuto od vnútorne podporeného potenciálu reálnych a uskutočniteľných zahraničnopolitických záujmov Ruska. A potom – nepotrebujeme nič, čo by nám nepatrilo na základe práva, čo by bolo výsledkom machinácií a intríg. V konečnom dôsledku, naše národné záujmy neprotirečia záujmom medzinárodného spoločenstva. Ako to bolo neraz v minulosti, my budeme ovplyvňovať svetové procesy nie prostredníctvom zámernej politiky zadržovania niekoho, ale cestou vyzdvihovania zreteľných princípov a širokých cieľov našej zahraničnej politiky, vlastného videnia spoločného blaha. Tak teda, v čom z môjho pohľadu pozostávajú osobitosti pomníchovskej etapy v rozvoji svetovej politiky? Nová pozícia Ruska Predovšetkým Mníchovské vystúpenie V. Putina ohlásilo novú pozíciu Ruska, ktoré sa nachádza na vzostupe. Potrebovali sme nemálo času a síl, aby sme prekonali náklady hlbokej a nejednoznačnej prestavby krajiny, naučili sa samostatne určovať tempo a hĺbku premien v rámci nami uskutočňovaných rozhodnutií, ktoré sme urobili v prospech základných hodnôt demokracie a trhu, bez zabezpečenia ktorých moderná spoločnosť a štát snažiace sa o efektívny rozvoj a dôstojné miesto na svete, nemôžu žiť. Od začiatku roku 2000 sa začala rozvíjať základňa, ktorá nám umožnila splatiť pôžičky, obnoviť akcieschopnosť štátnej moci, upevniť územnú celistvosť krajiny a zaradiť ju medzi „desiatku“ popredných ekonomík sveta. Výsledky nášho vnútorného rozvoja sa prirodzeným spôsobom premieňajú na narastajúce finančno-ekonomické a politické možnosti pre presadenie národných záujmov na medzinárodnej aréne. Ruská diplomacia získala pevné základy. Z týchto pozícií pozeráme dnes na svet a pociťujeme svoju zodpovednosť – spoločnú s inými štátmi – za jeho budúcnosť. Som presvedčený, že svet potrebuje akcieschopné Rusko, ktoré je predovšetkým v stave postarať sa o seba. Rusko, ktoré by bolo „dodávateľom bezpečnosti. Rusko, pomáhajúce udržiavať rovnováhu v európskej a globálnej politike, ktoré prichádza so svojim intelektuálnym a praktickým prínosom pri riešení problémov, ktoré stoja pred ľudstvom. Práve takéto Rusko sa vytvára dnes. Naši partneri musia nevyhnutné pochopiť, že vo svojej histórii znovu prežívame etapu vnútorného sústredenia sa, ktorá je nevyhnutná pre ďalší rozvoj krajiny. Preto vo vnútorných ako aj zahraničných záležitostiach Rusko kladie prvoradú pozornosť na otázky ekonomického charakteru. My jednoducho chceme pevne stáť na nohách, čo napríklad úplne zodpovedá predstavám Američanov, Francúzov, Nemcov a iných národov o sebe a vlastnej krajine. Toto je práve to minimum, ktoré zabezpečuje aj našu kvalitu ako partnera na medzinárodnej úrovni. K Rusku, ktoré sa vybralo cestou najhlbších, ale mierovo uskutočňovaných premien, sa predkladajú pripomienky v oblasti demokracie, práv a slobôd, uplatňovaniu zákonov. Súčasne však naši oponenti nechcú brať do úvahy, že v rámci univerzálnych demokratických hodnôt sa budeme pohybovať vlastnou, nie zvonku nanútenou cestou, vážiac a zachovávajúc si vlastné stáročné tradície. Nezabudnime aj na to, že Rusko je len na začiatku cesty, ale už získalo jednu zo základných podmienok úspechu reformného procesu - vnútropolitickú a ekonomickú stabilitu. Chcel by som sa odvolať na autoritu M. Mandelbauma, ktorý vo Foreign Affairs píše: „Kľúčom k zavedeniu fungujúcej demokracie a obzvlášť k vytvoreniu slobodných inštitútov, bola vždy ekonomika voľného trhu. Inštitúty, zvyky a hodnoty, ktoré sú nevyhnutnými pre zabezpečenie fungovania takej ekonomiky, sú tými istými, ktoré v politickej oblasti vytvárajú demokraciu.“ To znamená, že najlepším spôsobom upevnenia demokracie je podpora rozšírenia voľného trhu.“ Hovoriac o národnom špecifiku štátneho usporiadania demokratických štátov, využijeme hodnotenia britských politológov. Poznamenávajú, že politický systém Veľkej Británie sa charakterizuje bezprecedentnou koncentráciou moci v rukách premiéra, ktorý kontroluje nielen vládu, ale aj parlament, a na dôvažok všetkého fakticky má všetky výsady, ktoré patria menovanej hlave štátu. Výmena premiéra sa uskutočňuje bez komunikácie s elektorátom. A nič sa nedeje – tak je to vďaka nepísanej britskej ústave, a nikto sa to nechystá zmeniť. Tí, ktorí kritizujú vnútorný rozvoj našej krajiny, aj tak nemôžu jasne vysvetliť, prečo sa Rusko nedá považovať za normálnu krajinu, a to ešte navyše pri zohľadnení plánov nášho ďalšieho politického a sociálno-ekonomického rozvoja, vrátane vytvárania významnej strednej vrstvy. Súčasne sa však na zabúda na hlavné – západná demokracia vstúpila do etapy politických technológií, vrátane predvolebných, ktoré sú samozrejme medzi položkami západného exportu do Ruska a celkove do post sovietskeho priestoru. Celkove treba spoločne posudzovať otázky, ktoré máme jeden na druhého a robiť to pri vzájomnej úcte, bez používania nálepiek. Príkladom takého prístupu je iniciatíva vytvorenia Inštitútu slobody a demokracie, s ktorou sme vystúpili na poslednom summite Rusko – Európska únia. Myšlienka patrí šéfom oboch komôr ruského parlamentu. Cieľ spočíva v tom, aby sa aktivizoval dialóg s verejnosťou, nevládnymi organizáciami a expertmi v otázkach volebného procesu, monitorovania volieb, pozície národnostných menšín a migrantov, práv detí a mládeže, stavu slobody slova, otvorene povedané bez ohľadu na krajinu. Budeme uskutočňovať túto iniciatívu, vychádzajúc z toho, že by mohla napomáhať vytvoreniu skutočne jednotného euroatlantického priestoru slobody a demokracie – bez deliacich čiar a bez dvojitých štandardov. Teória potvrdená praxou Ťažko by bolo možné hovoriť o našej samostatnosti v zahraničných veciach, ak by nemala intelektuálnu oporu vo vlastnej nezávislej analýze nových medzinárodných reálií. Základné princípy, ktoré sú založené v Koncepcii zahraničnej politiky Ruska z roku 2000 sa osvedčili. Ich zameranie v podmienkach nových tendencií medzinárodného rozvoja v podmienkach objektívneho sa vytvárania mnohopolárneho svetového poriadku, sa stalo výsledkom analytickej práce, ktorá sa skončila v roku 2007 prípravou Prehľadu zahraničnej politiky, ktorý schválil Prezident Ruska. Výsledkom toho je to, že za posledné roky sa nám podarilo definovať adekvátny teoretický základ ruskej diplomacie s jej naviazaním na historické tradície, konkrétne národné záujmy i reálne javy medzinárodného života. V rámci prác sme uplatnili jednu z najväčších výhod, ktorú sme získali v súvislosti s koncom „studenej vojny“. Mám na mysli široký pohľad bez klapiek na očiach pohľad na veci, svojim spôsobom intelektuálnu emancipáciu určitého druhu, zrieknutie sa tabu a šablón. Potreba umelo prispôsobovať medzinárodné reálie k tým, alebo iným ideologizovaným schémam je symptómom intelektuálneho a psychologického izolacionizmu. K čomu vedie podobné odpútanie sa od reality, vieme zo skúseností Sovietskeho zväzu. Keď sme zverejňovali naše práce a myšlienky, v mnohom sme napomáhali intelektuálnemu oslobodeniu domáceho expertného spoločenstva, ktoré sa vo veľkej miere nachádzalo pod tlakom finančných problémov deväťdesiatych rokov, a ako dôsledok bolo závislé od zahraničných grantov. V tom čase sa mnohí poskytovatelia grantov snažili nanútiť našej verejnosti „jednoduchú schému“ – alebo prijatie západných myšlienok a analýz, alebo „návrat do sovietskej minulosti.“ Propagandistická práca zameraná na nás bola založená na tézach o o „víťazstve v studenej vojne“ a „jednopolárnom svete“. Boli aj takí, ktorí nám vážne chceli uprieť právo hlasu v svetovej politike a dokonca aj právo riešiť svoje vnútorné záležitosti, a v konečnom dôsledku zbaviť nás samostatného miesta v histórii. Celkove treba priznať, že tento problém má širší význam . pre celý post sovietsky priestor. Ako už neraz bývalo v histórii, spoločnosť, ktorá sa nachádza v stave intelektuálneho „kvasenia“ stretáva sa s pokušením prijímať za axiómu pochybnú tézu o tom, že „svetlo vychádza zo Západu“, že tam dosiahnuté je konečným produktom rozvoja ľudstva, svojrázny „koniec histórie“. Často to dezorientuje a demobilizuje spoločnosť. V konečnom dôsledku sa poškodzuje demokratický vývoj, ktorý predpokladá pluralizmus a súťaž. Pritom sa neberie ohľad na to, že tie, alebo iné štáty môžu mať svoje zištné ciele, ktoré sa nemusia stotožňovať so záujmami „sponzorovaných krajín“. Máme za sebou veľa – nielen myšlienkovú a intelektuálnu skúsenosť vlastnej histórie, ale i prax obdobia po rozpade Sovietskeho zväzu. Preto nebude zveličovaním povedať, že sme si vytrpeli vlastnú suverenitu, právo rozhodovať za seba. Nie je vinou Ruska, že niektorí naši západní partneri vážne prijali hru mytológie „jednopolárneho sveta“. Chápeme, že z tejto zotrvačnosti sa ťažko vystupuje, a to aj psychologicky, ale túto filozofiu treba opustiť. Sme pripravení k spoločnej práci, chceme aby naše vzťahy s USA a EÚ sa dostali do stavu rovnoprávnej pragmatickej spolupráce, ktorá je založená na akceptovaní súčasných reálií a zhodných záujmov. Mimoriadne dôležité je udržať európsku politiku Ruska v „zlatom strede“, práve v dôsledku aktivizácie myšlienkových prúdov, ktoré hovoria o principiálnej nekompatibilite medzi nami, napomáhajú tým, kto by chcel by separovať Rusko od Európy. Východiskovým bodom je základný prístup, ktorý interpretoval V. Putin v článku pri príležitosti 50. výročia EÚ, a to práve v tom, že „nemôže úplnej jednoty nášho kontinentu, pokiaľ sa organickou časťou európskeho procesu nestane Rusko – najväčší európsky štát. V sporoch sa rodí pravda (Pravda je výsledkom stretu záujmov) Prezident Putin v Mníchove vyzval partnerov k otvoreným a úprimným debatám. Dôvodom bolo, že nás dlho nepočuli za dverami, ktoré boli pre nás zavreté. V centre takejto plnohodnotnej medzinárodnej diskusie by malo byť to, čo Brzezinski pomenoval nevyhnutnosťou akceptácie spoločného chápania “modernej historickej epochy“, jednoduchšie povedané, sveta v ktorom žijeme. Bez toho sa nedá dosiahnuť progres v oblasti medzinárodnej spolupráce ani pri jednej akejkoľvek podstatnej otázke. Sme pripravení hovoriť so všetkými, sme pripravení počúvať a presviedčať, ale vždy budeme otvorení presviedčaniu. Myslím si, že postupujeme európskym spôsobom, z pozície pluralistickej politickej kultúry, podľa ktorej sa má trpezlivo tolerovať diskusia. K takejto diskusii sa nedá pristupovať z pozície neomylnosti akejkoľvek zo strán. O to viac, že v USA sa napríklad intenzívne diskutuje o zahraničnopolitických otázkach, pričom sa navrhujú najrozmanitejšie verzie krokov, vrátane diametrálne protichodných. Emancipácia v globálnom rozmere Západ sa nachádza na rázcestí. Už sa nezvykne hovoriť o monolitnej jednote čias „studenej vojny“ a v mnohom zmizli spájajúce ideologické motívy, tak ako „sovietska vojenská hrozba“. V podstate, koniec studenej vojny prispel k vzájomnej emancipácii západných krajín, (jednej vo vzťahu k druhej), objektívne zanikla potreba disciplíny zoskupenia. Kľúčový moment, ktorý komplikuje situáciu je rozsiahla zahranično-politická kríza USA. Je to predovšetkým kríza samotných svetonázorových základov mesiášskej zahraničnopolitickej filozofie Ameriky. Ťažko povedať koľko času prejde, než sa Amerika zmieri s vynútenými okolnosťami zmeny formátu jej medzinárodnej úlohy – to znamená byť v súčasnosti už v úlohe jedného z vedúcich štátov sveta, možno prvého medzi rovnými, ale menovite rovnými. Bude treba tiež prekonať tendenciu militarizovania zahraničnopolitického myslenia. Ako správne poznamenala M. Albright, porovnávajúca vojnu vo Vietname s okupáciou Iraku, „sila Ameriky je na škodu“. Táto jej poznámka z jej úst je o to viac hodnotnejšia, keďže svojho času vo funkcii ministerky trvala na vojenskej akcii proti Iraku koncom roku 1998 a na pripomienky vojakov vyhlasovala, že vojenské sily sú na to, aby bojovali. Tak ako na Západe, vzájomná emancipácia sa uskutočňuje aj v post sovietskom priestore a stáva sa najdôležitejším prvkom prechodu k normálnym vzťahom medzi štátmi, založených na národných záujmoch, na univerzálnych normách medzinárodného práva a trhovej ekonomike. Súčasne sa však zachováva hlboká, kultúrna a civilizačná spolupatričnosť štátov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), čo umožňuje hovoriť o upevnení celkového humanitárneho priestoru Spoločenstva. Práve tu, ako aj v iných regiónoch sveta, sa čoraz hlasnejšie dávajú o sebe vedieť integračné imperatívy globalizácie. Príslušné procesy sa usporadúvajú a vytvárajú sa v súlade so všeobecne prijatými normami a princípmi. Summit SNŠ , ktorý sa konal v októbri 2007 v Dušanbe, otvoril nové možnosti pre rozvoj Spoločenstva ako združenia, napomáhajúcemu stabilite a vzájomne výhodnej a mnohostrannej spolupráci v post sovietskom priestore. Prijatím Koncepcie ďalšieho rozvoja SNŠ a Plánu základných podujatí pre jej realizáciu Spoločenstvo získalo presné súradnice ďalšej evolúcie, ktorá je zafixovaná dohodami o konkrétnych praktických záležitostiach. Rozhodnutia prijaté na Medzištátnej rade Euro ázijského ekonomického (EvraAzES) spoločenstva na úrovni hláv štátov, majú principiálny význam pre ďalší rozvoj integračných princípov v rámci tohto združenia. Hlavným výsledkom bol podpis štyroch dohôd základného významu, ktoré sú právnym základom colnej únie, ktorá sa vytvára na základe troch štátov – Bieloruska, Kazachstanu a Ruska, ale otvorenej pre iných členov (EvraAzES). Summit ODKB (Organizácie kolektívnej bezpečnosti) prijal rozhodnutia, ktoré urýchľujú transformáciu tohto vojensko-politického združenia na plnohodnotnú regionálnu organizáciu, ktorá je schopná adekvátne reagovať na celé spektrum súčasných výziev a hrozieb v zóne jej zodpovednosti. Mimo celkovej tendencie emancipácie nezaostávajú ani rusko-americké vzťahy. Je to predovšetkým zbavenie sa nepriateľstva a ideológie, ktorá ho podporovala. Medzi Ruskom a USA sa zachováva kontinuita vo forme našej spoločnej zodpovednosti za podporu strategickej stability. Ale je už očividné, že rekvizity minulosti nepostačujú pre výstavbu moderných, stabilných a na budúcnosť orientovaných väzieb. Globalizácia napovedá o nevyhnutnosti formovania vzťahov pozitívnej vzájomnej závislosti, a to predovšetkým v sfére ekonomiky. Demokratické zmeny v Rusku odstránili objektívne dôvody pre ideologickú nekompatibilitu a konfrontáciu, otvorili predtým nevídané horizonty pre rozvoj našej spolupráce. Skúsenosti spoločnej práce Moskvy a Washingtonu za posledné roky sú dôkazom toho, že pri existencii politickej vôle sme plne schopní realizovať potenciál vzájomného zblíženia a spoločného pôsobenia. Ruská reakcia na teroristické útoky 11. septembra bola mohutným impulzom v našich vzťahoch, zafarbených pozitívnymi emocionálnymi tónmi, nás prinútila spomenúť si na časy spojenectva v Druhej svetovej vojne. Boj proti terorizmu, napríklad spoločné úsilie v likvidácii režimu Talibanu v Afganistane, sa stal mohutným zjednocujúcim začiatkom. Začali sa objavovať pozitívne posuny v našich obchodno-ekonomických záležitostiach, vrátane spolupráce v oblasti energií. Pričom prekážkou neboli ani známe rozpory v prípade Iraku. Súčasne s upevnením svojho postavenia sa Rusko začalo samo seba vnímať ako objekt istých nátlakových krokov, ktorých cieľom bolo zabezpečenie slobodného prístupu k ruským energetickým zdrojom a súčasne ovplyvnenie vnútropolitického vývoja. Netvrdím, že sa jednalo o cielene zameranú stratégiu vo vzťahu k Rusku. Ale v politike je vnímanie reality často dôležitejšie ako samotná realita. Dnes zodpovední politici v oboch krajinách majú vážne starosti s tým, ako nedopustiť črtajúce sa vzájomné odcudzenie. Podčiarkujem, niet miesta pre novú konfrontáciu – pre ňu neexistujú žiadne objektívne dôvody, a ani vzájomné odcudzenie. To by nezodpovedalo ani záujmom našich krajín, ani celého svetového spoločenstva. Nechceli by sme, aby v našich vzťahoch zavládla atmosféra ľahostajnosti. Je dôležité zachovať pozitívnu dynamiku, ktorá je definovaná blízkymi dôvernými vzťahmi založenými na vzájomnej dôvere v kontaktoch medzi prezidentmi V. Putinom a G. Bushom. Aj keď by nás rozdeľovali rôzne názory a aj keď by sme prijímali rozhodnutia pri rôznych problémoch predovšetkým z pohľadu národných záujmov, Rusko a USA si vždy musia uvedomiť vlastnú zvláštnu zodpovednosť, pretože od atmosféry našich dvojstranných vzťahov závisí stav globálnej politickej klímy. Od Vestfálskeho mieru po súčasnosť Som presvedčený, že práve národné záujmy „očistené“ od umelých ideologických nánosov, sa dnes stávajú východiskovým bodom v medzinárodnom procese. K tomuto záveru svojho času prišli európske krajiny okúsiac krvavú skúsenosť náboženských vojen na kontinente. „Studená vojna“ bola krokom späť, pretože obetovala národné záujmy ideológii. Preto je návrat k Vestfálskemu systému súradníc v súčasných medzinárodných vzťahoch zásadne dôležitý kvôli prekonaniu dedičstva obdobia ideologickej konfrontácie. Reč nie je vôbec o tom, aby sme sa „zakrývali suverenitou“ pred problematikou ľudských práv (v tomto smere existujú vzájomné univerzálne záväzky), ale o návrate všetkých štátov k pevnej opore vlastných, základných, pragmatických národných záujmov pri rešpektovaní takých istých práv druhých. V opačnom prípade by sa musela suverenita delegovať. Komu? Možno že OBSE, ktorú sa snažia premeniť na nástroj intervencie vo vnútorné záležitosti členských štátov, predovšetkým prostredníctvom Výboru pre demokratické inštitúcie a ľudské práva? Život je dôkazom toho, že pevné medzinárodné štruktúry musia byť založené na priznaní a vážení si suverenity štátov, ktoré sú ich členmi. Práve vďaka týmto princípom sa vysvetľuje životaschopnosť OSN. Napríklad Rudolph Giuliani na základe zahraničnopolitických skúseností USA v posledných rokoch prichádza k záveru, že „niet inej realistickej alternatívy ako systému suverénnych štátov“ (jeho článok v časopise Foreign Affairs, september-október 2007). Deštruktívnym je pokus nájsť odpoveď na výzvy novej globálnej situácie v minulom ideologickom kľúči – prostredníctvom vytvorenia umelých konfrontačných konštrukcií typu „liberálna demokracia proti autoritatívneho kapitalizmu“ (reprezentovaného ako keby Ruskom a Čínou), ktoré sú prizvané znova rozdeliť svet na „vlastných a cudzích“. Všeobecné zameranie týchto hesiel – ašpirácia na výnimočnosť a univerzálnosť západných hodnôt, je svojho druhu komplex nadradenosti, ktorý vedome popiera rovnoprávnosť, zamieta kompromisy a je protikladom pragmatizmu ako metódy realizácie medzištátnych záležitostí. Nechce sa nám veriť, že niekto vidí riešenie vlastných problémov v deštrukcii existujúceho medzinárodného právneho poriadku, v podpore atmosféry konfrontácie, v rozdelení sveta podľa ideologických a civilizačných príznakov. Spolupracovať, ale ako? Obdobie veľkých zemepisných objavov dávno máme za sebou, a nikde niet žiadneho „vákua“, ktoré by bolo treba bolo zaplniť. V podstate je možné prijať záver o tom, že všade vo svete naberá silu sieťová diplomacia. Je to tiež priamy dôsledok emancipácie medzinárodných vzťahov po skončení „studenej vojny“. Takáto diplomacia nevyhnutne devalvuje ťažkopádne a nepružné aliancie starého modelu – s pevnými záväzkami pre prípad už neexistujúcich hrozieb. Závery sú preto očividné - spolupracovať so všetkými, kto má záujem, samozrejme na základe noriem medzinárodného práva a pravidiel OSN. Neadekvátnosť „starých aliancií“ voči požiadavkám dnešnej doby sa názorne prejavuje v tom, že mobilizovatelnosť ich členov kvôli úplnej účasti na tých, alebo iných jednostranne iniciovaných vojenských akciách, je čoraz obtiažnejšia. Museli sa vytvárať „koalície ochotných“, avšak toto vôbec nie je mnohostrannosť. Jednoducho členovia sa pripájajú k rozhodnutiam prijatých niekým iným. Ako písal F. M. Dostojevskij v svojom známom románe Diablom posadnutí (Besi) – sú smädní po podriadení cudzej vôli. Skutočná mnohostrannosť nespočíva v počte účastníkov, ale v modalite vzájomného pôsobenia: predpokladá spoločnú analýzu a spoločné prijatie rozhodnutí a na tomto základe – spoločnú zodpovednosť. Ak by sa na tomto základe viedli záležitosti napríklad vo vzťahu k Iraku, výsledok by bol lepší. V činnosti Európske únie sa do nedávna prejavovala „kolektívna jednostrannosť“, keď akýkoľvek člen môže požiadať o „solidaritu“ kvôli vlastnému problému. Výsledkom tohto procesu je pozícia zoskupenia, ktorá sa negatívne prejavuje na našich vzťahoch s Európskou úniou. Taktiež nevidíme logiku v tom, že Rusko je vnímané ako neoddeliteľná súčasť Európy len v dimenzii ľudských práv, pričom sa súčasne odmietajú naše vojensko-politické a ekonomické záujmy. V rovnakej miere je neprijateľný návrat do minulosti, keď naše vzťahy s EÚ a samostatnými európskymi štátmi boli v mnohom funkciou rusko-amerických vzťahov. Dúfame, že Projekt dohody o reforme EU schválený na summite EU v Lisabone priblíži začiatok rozhovorov a našom strategickom partnerstve. Je to o to dôležitejšie, lebo ako potvrdil summit Rusko-EÚ v Portugalsku, máme veľa spoločných záujmov. V každom prípade chceli by sme mať rokovať s Európskou úniou, ktorá presadzuje v dialógu s Ruskom pochopiteľné svoje kolektívne záujmy. Individuálne záujmy členov EÚ sú nám známe; s mnohými z nich nie sú dvojstranné vzťahy zaťažené umelými bariérami a rozvíjajú sa o to produktívnejšie v porovnaní s bruselskými štruktúrami, Pre všetky krajiny prišiel čas konať v reálnom systéme súradníc súčasných medzinárodných vzťahov. Východiskovým bodom pohybu k zosúladeným krokom, vyjadrujúc sa slovami generálneho tajomníka NATO Jaapa De Hoopa Scheffera musia byť otvorenosť a čestnosť – jediný recept pre nachádzanie vzájomného porozumenia.“ Rusko je pripravené k tejto spoločnej práci, pričom je pripravené nielen slovami, ale aj činmi. Pre začiatok si musíme priznať, že nás rozdeľujú skutočne čestné odlišnosti. Samozrejme, nesmie existovať žiadna skrytá agenda, zahmlené rôznorodou preslávenou „konštruktívnou neurčitosťou“, ktoré vôbec neodstraňujú existujúce nezhody, ale odsúvajú svetovú politiku od riešenia reálnych problémov, podkopávajú dôveru a zmenšujú priestor pre spoluprácu v medzinárodných záležitostiach. Musí byť tiež jasné, že pri všetkej nekonfrontačnosti zahraničnej politiky Ruska pre nás existujú „červené línie“, pri ktorej sa vytvára reálna hrozba pre našu národnú bezpečnosť alebo pre existujúci medzinárodný právny poriadok. Tu nemôžeme nereagovať a nezastávať do dôsledkov svoje pozície. Medzi tieto problémy patria jednostranné plány na rozmiestnenie globálneho systému PRO (protiraketovej obrany) v Európe, pokusy nanútiť jednostranné usporiadanie v Kosove narušením Stanov OSN, rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a OBSE. Rusko neobchoduje - to tiež musia pochopiť naši medzinárodní partneri. Okrem dodržiavania princípu, tieto problémy sa dotýkajú aj životne dôležitých otázok praktickej politiky. Každý problém má svoju cenu – obchody na základe výmien jedných za druhé sú vylúčené. Kríza alebo katarzia? Od skončenia „studenej vojny“ prešlo 15 rokov. Adaptácia politických elít mnohých krajín k novým reáliám sa predlžuje. Tak ako aj v období studenej vojny „priateľským“ vláda sa odpúšťa všetko – od potláčania opozície a nátlaku na podnikateľské prostredie, až po otvorené represie a dokonca zločiny proti oponentom. Politika tohto druhu diskredituje samotné heslo demokracie a vystavuje ho na posmech a vymieňa ho za „demokratizátorstvo“, primitívny prostriedok dosiahnutia vlastných geostrategických cieľov. Nemôže nás neznepokojovať, že podobné projekty začínajú v blízkosti našich hraníc, a pri ich realizácii sa chtiac-nechtiac podporujú protiruské nálady. V širšom pohľade treba mať na mysli, že za akékoľvek urýchľovanie vnútorných procesov zvonku treba zaplatiť – deformuje sa rozvoj príslušných krajín, čo vedie k ich destabilizácii. Celkove znie otázka jednoznačne - podarí sa nám zbaviť sa mentality minulého obdobia a dostatočne rýchlo skončiť transformáciu globálnej a regionálnej architektúry bezpečnosti na rovnoprávnom základe v súlade s požiadavkami doby? Od schopnosti vykonať tento krok, závisí úspech v boji s medzinárodným terorizmom, šírením zbraní hromadeného ničenia, pašovaním narkotík, prekonaním globálnej biedy, zabezpečením energetickej bezpečnosti, riešením problémov klimatických zmien. Oneskorovanie sa vytvárania otvorených systémov kolektívnej bezpečnosti nemôže nevyvolávať znepokojenie. O to viac, že existujú všetky dôvody k predpokladu, že evolučnými metódami sa len ťažko podarí prekonať zotrvačnosť minulých prístupov a inštinktov, vrátane politicko-psychologického postoja „zadržiavania“ Ruska. V rovnakom čase sa približuje rozuzlenie mnohých najaktuálnejších tém: Dohoda o konvenčných zbraniach v Európe, rozmiestnenie protiraketovej obrany, Kosovo, rôzne aspekty vyriešenia blízkovýchodného konfliktu, situácia s jadrovým programom Iránu. Je to vlastne koncentrované vyjadrenie hodiny pravdy, ku ktorej vedie logika vývoja udalostí. Situácia, ktorá sa vytvára, je spojená s vážnymi rizikami, ak sa záležitosti budú znovu riešiť na základe jednostranných, o to viac silových schém, prostredníctvom izolácie tej, alebo inej strany. Tá istá situácia sa dá posudzovať nielen ako hrozba, ale aj ako unikátna možnosť pre skutočne kolektívnu prácu, v rámci ktorej sa pri každom probléme všetci nebudú riadiť vlastnými politickými výhodami, ale záujmom spravodlivého urovnania na základe medzinárodného práva a zapojenia všetkých strán do hľadania stabilných riešení s cieľom kvalitatívneho ozdravenia situácie v celosvetových záležitostiach. Dobrým príkladom, chcel by som veriť, bola nedávna medzinárodná schôdzka o Blízkom východe v Annapolise. Nový „koncert“ V podmienkach globalizácie nie je možné dovoliť si rozkoš „skvelej izolácie“. Vôbec nie je v záujme Ruska aby sa USA uzatvárali sami do seba – „na medzinárodnom poli sa zaoberali vlastnými záležitosťami“., ako si to želá značná časť verejnej mienky Ameriky. Život hovorí v prospech kolektívnych krokov v rámci zosúladených „pravidiel hry“. Skutočne globálny charakter nových výziev a hrozieb, na ktoré naráža ľudstvo, a ktoré vystupujú do popredia v svetovej politike, si vyžadujú odpoveď „celého sveta“, na ceste všeľudskej solidarity. Problém je aj v tom, že hrozby prestupujú hranice, a nemôžu byť personifikované alebo asociované s konkrétnymi štátmi. Dnes sa veľmi vyžadujú nové, pružné formy kolektívneho líderstva, ktoré sa opierajú o vzájomné zohľadnenie záujmov a uvedomenie si zodpovednosti za osudy sveta. Tento prístup sa dá pomenovať ako „koncert mocností XXI. storočia“. Máme historickú skúsenosť, ktorá hovorí o tom, že sloboda v medzinárodných vzťahoch – nie je slobodou jednych štátov voči druhým, ale sloboda vzájomne sa dohodnúť na racionálnom základe totožných cieľov, ako sa to v súčasnosti robí v rade prípadov a v rámci „päťky“ stálych členov Bezpečnosti OSN, a v rámci G8, a v druhých zoskupeniach. Avšak je jasné, že v období globalizácie sa zväčšuje množstvo globálnych problémov, ktoré si vyžadujú solidárne prístupy, a aj množstvo centier rastu a síl ovplyvňujúcich riešenie týchto problémov. V tomto smere sa hýbe proces inštitucionalizácie dialógu „osmičky“ s tradičnými partnermi – Čínou, Indiou, Brazíliou, Mexikom a JAR. Objektívna realita mnohopolárnosti sa prejavuje aj v diskusiách o reforme BR OSN. Upevneniu kolektívnych základov v medzinárodných záležitostiach, podpore súladu vo vzťahoch medzi civilizáciami napomáhajú procesy prehlbovania spolupráce v rámci trojice Rusko-Čína-India, rastúci záujem o vzájomný dialóg v rámci BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), prehlbovanie vzťahov Ruska s OIC, LAG, Africkým zväzom, ASEAN, MERCOSUR a inými združeniami rozvojových krajín. V tom istom rade je aj činnosť ŠOS, ktorá zabezpečuje harmonizáciu záujmov štátov v širokom Eurázijskom regióne. Tej časti sveta, ktorú je zvykom označovať euroatlantickým regiónom, by neškodilo trojité vzájomné porozumenie medzi USA, Rusko a Európskou úniou. V rámci takého trojuholníka sú veci, ktorými je Európa bližšia k USA, ale v rade strategických otázok má viac zhody s Ruskom. Stačí si zobrať tému použitia sily a iných foriem donucovania, trestu smrti, a tiež vzťahu k medzinárodnému právu. Bez ohľadu na rozdiely, musíme sa snažiť nájsť maximálne možný spoločný menovateľ. V akomkoľvek prípade, hoci si aj niekto myslí, že sa nedá zaobísť bez „pacifikácie“, tento „trojkoncert“ je najlepšia a hlavne nekonfrontačná nie márna forma rozptýlenia rôznych podozrení cestou upevnenia vzájomnej dôvery. Na túto spoluprácu by sa dalo pozrieť aj na ako najviac spásonosnú formu kolektívneho – za účasti Američanov – riadenia procesu mäkkého pristátia USA v realite globalizujúceho sa mnohopolárneho sveta. Možno že sa treba pozrieť na novú definíciu euroatlantizmu, ktorá by nevylučovala Rusko. Rusko bude naďalej aktívne hrať vyváženú úlohu v globálnych záležitostiach, pričom využije svoje možnosti v dnešnom svete. Súčasne sa však nedáme vovliecť do konfrontácie akéhokoľvek druhu, nikdy nebudeme súčasťou nových “svätých aliancií“ proti komukoľvek by to bolo. Rusko sa už snažilo, vyjadrujúc sa slovami F. M. Dostojevského „vniesť zmierenie do európskych protirečení“. Po napoleonských vojnách sa vytvoril „koncert“ popredných európskych mocností, ktorý zabezpečil mier na kontinente. Ale pokusy zadržiavať Rusko na Východe Európy (takzvaná Východná otázka) zbúrali túto architektúru európskej bezpečnosti. Následne sa Rusko dalo zatiahnuť do aliancií, ktoré pripravili Prvú svetovú vojnu. Čiže vtedy Rusko nedokázalo stáť nad európskymi protirečeniami. Urobíme všetko pre to, aby sa to stalo dnes, v európskej alebo globálnej politike. To tiež znamená zrieknutie sa účasti alebo akejkoľvek podpory štruktúr, ktoré stelesňujú tieto protirečenia. To musia pochopiť, tí, ktorí majú tendenciu obviňovať Rusko v tom, že pociťuje „neznesiteľnú ľahkosť bytia“ a z pozície pevnosti svojej vnútornej situácie a medzinárodného postavenia ako by zvysoka a nezúčastnene pozerá na problémy iných, nechce pomáhať, a dokonca sa vraj snaží využiť tieto problémy v svoj prospech. Keď sa odmietame zúčastniť sa projektov, v ktorých úspech neveríme, alebo či považujeme za škodlivé, vždy navrhujeme pozitívne alternatívy, ponúkame posudzovať ich ako predmet v rámci kolektívnej práce, a nie je to naša vina, že naši partneri nie sú vždy na to pripravení. Neobmedzujeme sa na to, že aj naďalej považujeme vojnu v Iraku za chybu. Sme pripravení pomáhať nájsť východisko z nie nami vytvorenej slepej uličky. Zoznam toho, čo sme urobili v tomto smere po okupácii Iraku, nevôjde na jednu stránku. Nikdy nehádžeme polená pod nohy. Nie my, ale k nám prichádzajú s vlastnými problémami. Nie my, ale iní zvyšujú stávky, pričom tak, že jedna zo strán sa povinne musí cítiť ako tá, ktorá prehrala, či bola ponížená. Dnes všetci veštia - bude alebo nebude vojna proti Iránu. Už asi sotva môžeme dovoliť ešte jednu katastrofu: v konečnom dôsledku všetci budú musieť zaplatiť za účet týchto tragických chýb. Sme presvedčení, že problém sa nevyrieši silou, že niet inej alternatívy ako zapojenia Iránu, komplexného spoločného usporiadania všetkých problémov. Rozhodujúce slovo tu majú USA. Uplynulý rok potvrdil nevyhnutnosť revidovať prístupy k tomu, ako sa konštruuje vzájomné pôsobenie pri riešení medzinárodných a regionálnych problémoch. Celá záležitosť je veľmi jednoduchá - radiť a žiadať o podporu má zmysel len do toho času, než sa prijme rozhodnutie. My nikdy neodmietneme spoločnú analýzu situácie, ktorá má byť základom spoločných rozhodnutí a krokov. Spolupráca je možná len na takýchto rovnoprávnych podmienkach. Vždy je lepšie rozhodovať v kolektíve, začínajúc z neformálneho porovnania pozícií, a nie z neočakávaného verejného vyhlásenia jednostranných rozhodnutí. V takom prípade bude menej chýb, a už vôbec nebude ani rozčarovaní, ani urážok. Som presvedčený, že vtedy sa podarí vrátiť primárny zmysel slovám „priateľ a spojenec“, tak aby sa nikto neocitol pred rozhodovaním medzi priateľstvom so spojencom a medzi svojimi národnými záujmami. Sergej Lavrov, minister zahraničných vecí Ruska (Diplomatičeskij ježegodnik 2007 – Diplomatická ročenka 2007) Neoficiálny preklad) www.hnonline.sk 13.03.2008 Nerovní susedia - Slovensko je s mierou nezamestnanosti 10,8 percenta stále na konci rebríčka EÚ, Česko sa naopak môže tešiť z desaťročného minima. Rast na Slovensku zasiahol (ako aj v minulosti) len istú časť obyvateľstva. Úspešné čísla automobilového priemyslu a skoré splnenie kritérií na prijatie eura sú v protiklade s mizerným číslam pracovného trhu, ktoré zverejnil Eurostat. Slovensko je naďalej so svojou mierou nezamestnanosti 10,8 percenta na konci rebríčka v rámci celej EÚ, hoci zníženie o 1,2 percentuálneho bodu v medziročnom porovnaní môže byť dôvodom na nádej. Na Slovenskú chýba okrem Bratislavy a veľkých priemyselných centier, ktoré prevádzkujú zahraničné koncerny, zdravá stredná vrstva, a tým dopyt po službách, správny „mix“ rôznych odvetví a koncepty pre vidiecke oblasti. Česko sa naopak môže tešiť z čísla 4,9 percenta (údaje EÚ) – čo je 10-ročné minimum nezamestnanosti. V Česku výrazne stúplo aj absolútne číslo pracovných miest, v ročnom porovnaní o 2,2 percentuálneho bodu, čo znamená o 105 600 pracujúcich ľudí viac. Španielsko (8,6 percenta)vykázalo druhý najhorší výsledok, ale zároveň aj nárast o 0,4 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2006. Holandsko (2,9 percenta) a Dánsko (3,1 percenta) hlásia prakticky úplnú zamestnanosť, aj Rakúsko je na tom dobre – 4,6 percenta. Najsilnejší pokles zaznamenalo Poľsko (z 11,8 na 8,1 percenta) a Bulharsko (z 8,2 na 5,6 percenta), pričom ale nesmieme zabúdať, že v Bulharsku človek, ktorý pracuje na plný úväzok, nemôže sám vyžiť z jedného platu. eurostat / centropolitan www.centropolitan.eu Február 2008 Z Budapešti do Záhrebu - 7. februára 2008 Dôležité diaľničné úseky v Rakúsku, Maďarsku a Slovinsku sú tesne pred dokončení. Načo sa môžu tešiť cestujúci. Slovinsko: Do konca roka má byť úplne prejazdný 89-kilometrový úsek diaľnice A 5 (Maribor – hraničný priechod Pince/Maďarsko). Tým sa spojí Maribor a Budapešť prejazdnou diaľnicou. Nová trať bude na úžitok dovolenkárom, ktorí chcú cestovať po rakúskej diaľnici Phyrna do maďarského prázdninového regiónu Balaton. Maďarsko: Pravdepodobne v máji bude sprejazdnený 35-kilometový úsek diaľnice M7 (Budapešť – Balaton) medzi mestami Balatonkeresztúr a Nagykanizsa. Tým bude diaľnica pozdĺž východného brehu Balatonu kompletná a zalepí sa posledná „diera“ diaľnice z Budapešti do Záhrebu. Financovanie diaľnice M6 bolo vyznamenané: Spoločnosť Strabag dostala od odborného časopisu „Project Finance International“ (PFI) vyznamenanie „European PPP Deal of the Year“. Ocenené bolo financovanie stavby diaľnice M6 v Maďarsku medzi mestami Szekszárd a Pécs. Konzorciu „Mecsek Autópálya“ pod vedením Strabagu sa podarilo vyriešiť financovanie vo výške 1 miliardy EUR (33,3 miliardy SKK)v rekordnom čase, chváli PFI. Financovanie sa ukončilo po 8 týždňov po predložení ponuky a len 9 dní po prijatí zákazky. Rakúsko: V apríli bude na diaľnici Trauernautobahn A 10 dokončená druhá rúra tunela Katschberg. Pre vodičov sa ale veľa nezmení. Po jej spustení prebehne generálna sanácia starej rúry. Kolóny áut, ktoré sužovali dopravu cez starú rúru v protismere, sa premiestnia do novej rúry. Obidve rúry budú k dispozícii až začiatkom roka 2009. V tuneli Tauern by mali byť obidve rúry otvorené koncom roka 2010. www.centropolitan.eu Program z peňazí EEA-NFM pre MVO má konečne svojich správcov - Ekopolis spúšťa nový program podpory environmentálnych MVO. Nadácia zvíťazila v konkurze o spravovanie blokového grantu Nórskeho finančného mechanizmu a grantov EEA spolu s ďalšími dvoma nadáciami - Sociou a OSF. Vstupom do EÚ sa Slovensko Slovensko vstupovalo do predvstupového procesu, v porovnaní s inými krajinami regiónu, ako outsider. Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »stalo členom Európskeho hospodárskeho priestoru (European Economic Area, skratka EEA), do ktorého patria krajiny Európskeho zóny voľného obchodu (EZVO). Na základe dohody medzi EÚ a krajinami EZVO – Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom, tieto krajiny poskytnú v rokoch 2004-2009 SR a ďalším štátom ročne 13,36 mil. eur. Počas piatich rokov to predstavuje pre Slovensko sumu asi 67 mil. eur, pričom 95% poskytujú Nóri. Úrad vlády Európske záležitosti má na Úrade vlády SR na starosti Sekcia pre Európslu politiku. Tá bezprostredne podlieha podpredsedovi vlády SR.viac na www.EuropskaUnia.sk »je národným kontaktným bodom pre prostriedky EEA grantov a NFM a od februára 2006 čerpá schválený grant na technickú asistenciu za 1,27 mil. eur pre jeho prostriedky. V Bruseli majú krajiny EZVO zriadený vlastný Úrad Finančného mechanizmu. Výzvy na predkladanie žiadostí o blokové granty sa spustili v roku 2005, medzi inými aj výzva na predkladanie žiadostí na sprostredkovateľa pre blokový grant v rámci Fondu pre mimovládne organizácie, Fondu na podporu vedy a výskumu a Fondu na podporu spolupráce medzi školami (štipendiá). Fond pre mimovládne organizácie, do ktorého prispeli Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk » Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Lichtenštajnsko, okrem životného prostredia pokrýva aj sociálnu a ľudsko-právnu oblasť. Cieľom ich pomoci je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore. Slovenské neziskové organizácie z neho dostanú spolu 5,9 milióna eur. V oblasti ľudských práv bude sprostredkovateľom pomoci Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF), v sociálnej Nadácia SOCIA a v oblasti životného prostredia Nadácia Ekopolis. 27. marca 2007 sa konala v Bratislave otváracia konferencia pri príležitosti spustenia blokového grantu pre MVO. Jeho definitívny začiatok podmieňuje ešte definitívna zmluva medzi Úradom vlády a bruselským úradom ohľadne správcovských MVO. Schválený program nadácie Ekopolis má napomôcť zvýšiť účasť environmentálne zameraných mimovládnych organizácií (MVO) na riešení problémov, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a trvalo udržateľným rozvojom Slovenska. Program potrvá 3 roky, počas ktorých sa na projekty rozdelí asi 72 mil. Sk. Ekopolis sa rozhodol nový program strategicky zamerať na zvyšovanie kapacít environmentálnych MVO pre efektívnu účasť na správe vecí verejných, podávanie kvalitných a inovatívnych návrhov na riešenie environmentálnych problémov a ich samotné riešenie a tiež pre vytváranie funkčných partnerstiev s organizáciami z iných sektorov. Ako informoval EurActiv riaditeľ nadácie Ekolpolis Peter Medveď podarilo sa vyriešiť aj problémové otázky oprávnenosti čerpania primeranej časti rozpočtu programu regrantorom na jeho implementáciu. Podporovať budú aktivity v nasledovných oblastiach: ochrana životného prostredia znižovanie straty biodiverzity a ochrana prírodných biotopov zvyšovanie kvality ovzdušia a znižovanie produkcie skleníkových plynov v SR zlepšovanie stavu odpadového hospodárstva na miestnej úrovni zlepšovanie a rozvoj infraštruktúry v oblasti ochrany vôd a vodného hospodárstva trvalo udržateľná energetika potravinová bezpečnosť environmentálna výchova „Zameriame sa najmä na podporu projektov, ktoré budú prínosom ako modelové riešenia, do realizácie zapoja aj verejnosť a budú mať širší pozitívny dopad aj v sociálnej a ekonomickej oblasti,“ povedal manažér nového programu Štefan Jančo. Počas trvania programu uverejní Nadácia Ekopolis tri výzvy, dve v roku 2007 a jednu v 2008. V jednom grantovom kole rozdelíme približne 24 miliónov korún, pričom maximálna výška podpory pre jednotlivé projekty bude 3,4 milióna korún. Podrobné informácie zverejníme na našej web stránke po uzatvorení administratívnych detailov s národným kontaktným bodom. Vicepremiér Dušan Čaplovič vyzdvihol na konferencii potrebu vzájomnej spolupráce štátnych orgánov, samosprávy a mimovládnych organizácií a dodal: "Vláda SR považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť spoločnosti." 10 CEI summit Economic Forum SEF - 10 CEI summit sa začne v Bulharsku v Sofii 20 - 21 Novembra 2007 pod vedením Bulharského prezidentovania CEI. Autor : Euro - Brew s.r.o. Berlusconi: Uzavrime hranice pred Rumunmi - Taliansky opozičný líder Silvio Berlusconi vyzval dnes na uzavretie talianskych hraníc pre rumunských imigrantov. Na otázku, či by vláda mala vyhlásiť moratórium na rumunských prisťahovalcov, Berlusconi uviedol: "Keby som ja bol vo vláde, urobil by som to." Podľa Berlusconiho pravicového spojenca a potenciálneho kandidáta na budúceho premiéra Gianfranca Finiho by malo byť iba zo samotného Ríma okamžite vyhostených 20.000 Rumunov. Do celonárodnej diskusie o vzťahoch medzi väčšinovým obyvateľstvom a imigrantmi sa zapojil aj pápež Benedikt XVI., ktorý vo svojom príhovore na Námestí sv. Petra zdôraznil, že cudzinci majú nielen povinnosti, ale aj práva, a vyzval na ich rešpektovanie. Hlava katolíckej cirkvi zároveň vyjadrila nádej, že "tí, ktorí majú na starosti prijímanie prisťahovalcov do krajiny, vedia používať nástroje zaručujúce dodržiavanie práv a povinností, na ktorých je založené vzájomné spolužitie." Severotalianska metropola Miláno začala v piatok s vyhosťovaním občanov Rumunska, ktorí majú záznam v registri trestov. Umožnilo jej to v stredu prijaté nariadenie talianskej vlády, podľa ktorého môžu úrady deportovať občanov členských krajín EÚ, ktorí predstavujú hrozbu pre bezpečnosť verejnosti. Tlak na vládu, aby prijala razantné opatrenia voči rumunskej menšine v krajine, sa zintenzívnil po utorkovej brutálnej vražde 47-ročnej Talianky v Ríme, ktorú spáchal mladý rumunský Róm. Premiéri Rumunska a Talianska Calin Popescu Tariceanu a Romano Prodi sa v piatok dohodli na urýchlených opatreniach, ktoré by mali riešiť problém kriminality rumunských občanov v Taliansku. V Taliansku sa oficiálne prihlásilo k pobytu okolo 560.000 Rumunov, v skutočnosti ich tam však žije odhadom okolo jedného milióna. Informovala o tom tlačová agentúra Associated Press. Starosta Ríma Walter Veltroni povedal pre nedeľňajšie vydanie denníka La Repubblica, že prílev migrantov do mesta "už nie je znesiteľný". Vyjadril sa tak potom, čo na predmestí Ríma došlo k útoku proti skupine Rumunov. Incident sa dáva do súvislosti s rozhorčením talianskej verejnosti po vražde ženy, z ktorej obvinili mladého Rumuna. Veltroni vyzval Bukurešť, aby mala porozumenie pre obavy Talianov z prisťahovalectva. Rumunské ministerstvo zahraničia v sobotu "ostro odsúdilo" piatkový útok na štyroch Rumunov na predmestí Ríma a vyzvalo talianske úrady, aby podobným xenofóbnym činom zabránili. "Musíme urobiť všetko, čo môžeme, aby sme zaručili, že xenofóbia a intolerancia sa nebudú zväčšovať, a budeme to robiť...Ale oni (Rumuni) musia tiež chápať naše obavy. Prílev migrantov do hlavného mesta už nie je znesiteľný," povedal starosta Ríma. Zdôraznil, že počet prisťahovalcov do Talianska sa vlani zvýšil o 21 percent. Starosta ďalej uviedol, že prílev imigrantov sa musí regulovať. 4. 11. 2007 18:13:00 | SITA, TASR, ks Spoločenská zodpovednosť firiem je v SR stále málo známym pojmom - Zmapovanie pozitívnych i negatívnych príkladov, vytvorenie indikátorov uplatňovania aktivít spoločenskej zodpovednosti firiem ako aj význam zapájania sa malých podnikov vo východoslovenskom regióne a systematizácia univerzitného vzdelávania v tejto oblasti - na týchto odporúčaniach sa zhodli v stredu, počas diskusie o výsledkoch východiskového výskumu spoločenskej zodpovednosti firiem (Corporate Social Responsibility - CSR) na Slovensku, predstavitelia miestnej, mimovládnej, vládnej, podnikovej sféry, akademickej pôdy a médií v Košiciach. Podľa záverov východiskového prieskumu na Slovensku sa CSR vníma ako filantropia a charita. Najlepšie stratégie v oblasti CSR majú vytvorené dcérske spoločnosti nadnárodných koncernov. Malé firmy a štátne podniky obvykle nemajú žiadne. Nedostatkom informácií o CSR trpia odborové organizácie a štátne orgány. Miera vnímania pojmu CSR je zapríčinená najmä nízkou vzdelanostnou úrovňou v tejto oblasti. Podiel na tom majú do istej miery vzdelávacie inštitúcie, ktoré by mali pripravovať budúcich zamestnancov na prácu v oblasti CSR. Významnú úlohu vo vzdelávacom procese však zohrávajú neziskové organizácie, ktoré vnášajú do vzdelávacej situácie svetlo. Prieskum sa zameral na 6 základných dimenzií uplatňovania CSR aktivít vo firmách. Prostredníctvom hĺbkových rozhovorov so zástupcami podnikovej sféry, akademických a štátnych inštitúcií, mimovládnych organizácii, médií a združení sa skúmala stratégia firmy v oblasti CSR, ďalej zapojenie aktérov, spravovanie, manažment CSR aktivít, verejná prezentácia a externý audit CSR aktivít podnikov. Z výsledkov vyplynulo, že mnohé spoločnosti pomerne dobre rozpracovali svoje CSR aktivity, ale chýba im formalizovaná stratégia. K tým, ktoré ju majú, dokonca aj v písomnom dokumente, patria len dcérske podniky nadnárodných koncernov. Niektoré firmy síce uskutočňujú činnosti, ktoré možno označiť ako spoločensky zodpovedné, avšak ony samy ich za také nepovažujú. Vysoké percento firiem, najmä malých a stredných podnikov, si zamieňa pojem CSR s asignáciou 2-% dane. Výskum je súčasťou medzinárodnej štúdie o CSR, ktorá sa uskutočnila v 8 členských a kandidátskych krajinách Európskej únie (Bulharsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Chorvátsko, Macedónsko a Turecko). Ide o prvú časť regionálneho projektu, ktorý realizuje Regionálne centrum Rozvojového programu OSN (United Nations Development Programme - UNDP) s finančnou podporou Európskej komisie. Do projektu sa okrem 8 štátov strednej a východnej Európy zapojili aj firmy zo Španielska, z Veľkej Británie a Nemecka. Ich úlohou je ponúknuť úspešné príklady zodpovedných podnikov, nabádajúcich vo sfére biznisu na zodpovedné podnikanie a zdokonalenie súťaživosti. TASR o tom informovala PR manažérka Regionálneho centra Rozvojového programu OSN (UNDP) Izabela Nagyová. TASR 10.2007 Úspechy športovcov na špeciálnej olympiáde v Šanghaji (Publikované dňa: 12.10.2007) - Na Svetovej letnej špeciálnej olympiáde v Šanghaji Slovensko reprezentovalo 26 športovcov s mentálnym postihnutím v desiatich športových disciplínách. Slovenskí športovci získali 10 zlatých medailí. Z toho 9 v individuálnych športoch a jednu vo volejbale. Matej Horina získal v jazdectve 2 zlaté medaily. Predsedníčka Slovenského hnutia špeciálnych olympiád Eva Lysičanová vyzdvihla záujem čínskej verejnosti o športové súťaženie osôb s mentálnym postihnutím, ktoré navštívilo vyše 300 000 divákov. Na záverečnom ceremoniáli 11. októbra 2007 prezident Svetového hnutia špeciálnych olympiád Timothy Shriver označil končiace sa hry za najlepšie v tridsaťročnej histórii špeciálnych olympiád. Nasledujúce letné hry sa budú konať v Aténach v roku 2011 a zimné v Boise, Idaho, USA v roku 2009. Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón: 00421-2 / 5978 3621 Fax: 00421-2 / 5978 3638 (3639) E-mail: tlac@foreign.gov.sk Minister Janušek je naklonený infraštruktúrnemu projektu Via Baltica - Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek je naklonený infraštruktúrnemu projektu Via Baltica, ktorý mu vo štvrtok na pracovnom stretnutí vo Varšave prezentovala jeho poľská rezortná kolegyňa Grazyna Gesicka. V rozhovore týkajúcom sa budovania a modernizácie dopravnej infraštruktúry Gesicka upozornila na potrebu napojenia dopravných koridorov končiacich na štátnej hranici na dopravnú sieť SR a realizáciu spomínaného projektu. Dotkli sa aj spoločnej problematiky nových členov EÚ - regenerácie sídiel. V tejto otázku obaja zastávajú nielen spoločný postup krajín V4, Rumunska a Bulharska, ale aj spoluúčasť zdrojov EÚ. V tejto súvislosti bola na stretnutí ministrov spomínaných 6 štátov už zriadená pracovná skupina expertov, ktorá má do konca tohto roka sformulovať systém podpory projektov komplexnej obnovy sídiel a možnosti ich spolufinancovania zo strany členských krajín EÚ. Obaja vládni predstavitelia sa zúčastnili aj na Konferencii o kohéznej politike v strednej a východnej Európe. Okrem Slovenska tam mali zastúpenie ďalší 5 noví členovia EÚ. S Gesickou si vymenili informácie v súvislosti s doterajšou úrovňou implementácie zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ za obdobie rokov 2004 až 2006. Vyjadrili sa aj novému programovému obdobiu 2007 až 2013, počas ktorého budú Slovensko a Poľsko využívať eurofondy EÚ. Konštatovali, že sú pripravení na čerpanie eurofondov v 7-ročnom období. Hovorili aj o programe cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovensko, ktorý je na oboch stranách jedným z najúspešnejších, čoho dôkazom je úspešná realizácia projektov na oboch stranách hranice. Janušek v rámci jednodňovej návštevy Varšavy navštívil Veľtrh cestovného ruchu, zvlášť vystavovateľov vyšších územných celkov zo Slovenska. Vzhľadom na to, že na Slovensko prichádza nemalý podiel poľských turistov, minister vyjadril počudovanie nad neúčasťou predsedov samosprávnych krajov na tomto podujatí. Videl, že ostatné krajiny zúčastnené na veľtrhu mu venovali podstatne vyššiu prioritu. Janušek vyjadril na veľtrhu poďakovanie organizátorom ako aj zástupcom kancelárie Slovenskej agentúry cestovného ruchu (SACR) vo Varšave a zastupiteľskému úradu SR v metropole Poľska. Informácie poskytol TASR hovorca ministra Miroslav Bátovský. TASR 23.09.2007 Úniu možno zaplavia modré kartičky - BRUSEL. Európsky komisár Franco Frattini chce navrh­núť Európskej komisii (EK) zavedenie modrých kariet, ktoré by únia vydávala prisťahovalcom, o ktorých má sama záujem. Karta by mala oprávňovať jej držiteľa na území jednej z krajín EÚ na dvojročný prechodný pobyt, ktorý sa bude dať predĺžiť. Po splnení is­tých predpokladov môže záujemca získať aj trvalý pobyt. Podľa výročnej správy Európskej komisie sa práve prisťahovalci podieľajú na demografickom raste EÚ. V januári minulého roka žilo v Európskej únii 18,5 milióna štát­nych príslušníkov tretích krajín. Tento počet predstavuje 3,8 percenta z celkového počtu obyvateľov únie. 14. 9. 2007 | (tasr, sita) MVRR a NRAM hľadajú vedúceho a programového manažéra STS - V rámci programu cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorý bude aktuálny pre roky 2007 až 2013, sa musia pre relevantnú agendu nanovo obsadiť dve pozície. Z tohto dôvodu Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR v súčinnosti s Národnou rozvojovou agentúrou Maďarska (NRAM) v pondelok zverejnilo výberové konanie na pozíciu vedúceho a programového manažéra Spoločného technického sekretariátu (STS). Prihlášky môžu záujemcovia posielať do 5. októbra 2007 na rezort výstavby. Podľa informácií vyplývajúcich z podmienok výberového konania riadiacim orgánom (RO) spomínaného programu je Národná rozvojová agentúra Maďarska, ktorá kompetenčne patrí pod maďarskú vládu. Agentúra bude zodpovedná za prípravu a príslušnú agendu realizácie programu cezhraničnej spolupráce. V kompetencii agentúry bude zverejňovanie výziev pre žiadateľov nenávratného finančného príspevku (NFP) z eurofondov, ktorý spolu s národnými zdrojmi zabezpečí financovanie konkrétneho projektu maďarsko-slovenskej spolupráce. V jej náplni práce budú aj dodávateľské zmluvy a udržiavanie efektívnych vzťahov s orgánmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Zvyčajne realizácia projektov cezhraničného programu zlepšuje napr. kultúrne, z hľadiska profesie partnerské a dopravné otázky života občanov dotknutých dvoch alebo troch štátov. Rovnako ako v prechodnom programovom období 2004 až 2006 prostriedky z eurofondov, vyčlenené pre Slovensko v nasledujúcom období, majú prispieť k rozvoju cezhraničnej spolupráce Slovenska s vybranými okolitými štátmi vrátane Maďarska. TASR Orient-Express zastaví na Slovensku - Orient-Express vyšiel na trať po prvý raz vďaka belgickému podnikateľovi Georgesovi Nagelmackersovi 4. októbra 1883 z Paríža cez Viedeň, Budapešť a Bukurešť do rumunského Giurgiu. Po otvorení Simplonského tunela pod Alpami v roku 1906 (vtedy najdlhší železničný tunel na svete - 19.803 metrov) sa skrátila cesta z Paríža do Benátok, takže v roku 1921 išiel Orient-Express až do Istanbulu. Nasledoval zlatý vek tohto luxusného vlaku, ktorý ukončila druhá svetová vojna. Po vojne vlak jazdil s menším počtom vozňov až do mája 1977. Návrat vlaku: V roku 1977 kúpil podnikateľ James B. Sherwood v aukcii prvé dva vozne Orient-Expressu. Ďalších asi 35 lôžkových a jedálnych vozňov kúpil a zreštauroval za 16 miliónov dolárov. A 25. mája 1982 vyšiel Venice Simplon-Orient-Express z Londýna do Benátok. Vlak: Ťahaný je bežnou lokomotívou miestnych železníc a ide maximálne stokilometrovou rýchlosťou. Skladá sa z troch jedálnych vozňov, v ktorých varí francúzsky šéfkuchár a servírujú talianski čašníci, barového vozňa (s pianom a pianistom), niekoľkých lôžkových vozňov a dvoch vozňov služobných a batožinových. Trasy a cena: Orient-Express premáva po niekoľkých rôznych trasách medzi Londýnom a Rímom, pričom väčšinou sa predáva len jednosmerný lístok (asi 2600 eur, teda asi 87.000 Sk na osobu). Dlhšia a drahšia (asi 5000 eur, čo je v prepočte zhruba 167.000 korún) je historická cesta Istanbul-Bukurešť-Budapešť-Benátky. V rámci novej linky Benátky-Viedeň-Krakov-Varšava-Praha bude mať Orient Express 11. júla v Banskej Bystrici viac ako trojhodinovú prestávku, počas ktorej si budú môcť pasažieri prezrieť mesto. Na Slovensko zavíta slávny vlak po prvý raz. Podľa cestovného poriadku by sa mala ďalšia jazda s rovnakou trasou cez Slovensko uskutočniť až o rok. Viac na http://www.orient-express.com/ Zaujímavosti: Cestu luxusným vlakom absolvovali mnohé slávne osobnosti, vrátane cisárov a kráľov. Napríklad bulharský cár Boris III., železničný nadšenec, vlak dokonca sám riadil. O vlaku boli napísané desiatky kníh, najznámejšia je asi detektívka Agathy Christie Vražda v Orient-Expresse. Orient-Expressom sa môžu zviesť i zámožní cestovatelia v juhovýchodnej Ázii, kde jazdí Eastern & Oriental Express, a v Mjanmarsku. 8.07.2007 CTK www.sme.sk Aktuality, výzvy, oznámenia, upozornenia . - Verejná výzva na predkladanie žiadostí o grant DG EAC 07/07 Podpora bude udelená obmedzenému počtu reprezentačných akcií európskeho rozsahu zdôrazňujúcich význam a dôležitosť medzikultúrneho dialógu, zobrazujúc rozličné oblasti, metódy a dimenzie medzikultúrneho dialógu v EÚ spôsobom, ktorý je viditeľný a príťažlivý predovšetkým pre mladých ľudí Dostupný rozpočet v rámci tejto výzvy určený na spolufinancovanie akcií na úrovni spoločenstva predstavuje 2,4 milióna eur. Spolufinancovanie sa bude poskytovať do maximálnej výšky 80% celkových oprávnených nákladov každého projektu. Sumy sa pridelia v minimálnej výške 200 000 eur a v maximálnej výške 400 000 eur. Finančná pomoc sa poskytne približne pre 8 až 10 podujatí a iniciatív. Oprávnenými žiadateľmi o grant sú verejné alebo súkromné subjekty so skúsenosťami v oblasti medzikultúrneho dialógu, ktorých sídlo sa nachádza v jednom z 27 štátov EÚ. Zároveň musia preukázať finančnú a prevádzkovú spôsobilosť zrealizovať a dokončiť navrhovanú akciu. Akcie sa musia začať v období medzi 1. januárom a 30. marcom 2008, oprávnené obdobie pre každú grantovú dohodu je 15 mesiacov. Každý projekt sa bude posudzovať na základe týchto kritérií: 1. európska dimenzia – účasť partnerov z rozličných členských štátov na financovaní a realizácii projektu, účasť značného počtu priamych účastníkov z viacerých členských krajín, zohľadnenie zemepisného rozšírenia koordinovaných lokálnych iniciatív, zaoberanie sa témami súvisiacimi s európskou príslušnosťou a občianstvom; 2. počet priamo a nepriamo ovplyvnených osôb (vrátane mládeže) – navrhované akcie musia byť venované čo najväčšiemu počtu ľudí, vrátane spoločensky a kultúrne znevýhodnených alebo vylúčených sociálnych skupín, pri hodnotení bude zohľadnený priamy, virtuálny a nepriamy (prostredníctvom médií) dopad na čo najväčšie skupiny obyvateľstva; 3. vzdelávanie – podiel oficiálnych a neoficiálnych vzdelávacích aktivít, využívanie a rozvoj pedagogického materiálu; 4. trvalá udržateľnosť – použitie osvedčených postupov z minulosti, vytvorenie trvalo udržateľnej štruktúry projektu, zabezpečenie šírenia výsledkov projektu aj po roku 2008; 5. viacsektorový prístup – aktívna účasť väčšieho počtu sektorov na projekte (kultúrny, sociálny, podnikateľský sektor) a sietí medzi občianskou spoločnosťou; 6. inovácia – využitie inovačných postupov v projekte – rozsah projektu, jeho kreatívne vlastnosti a metódy; 7. projektový manažment – kvalita plánu riadenia projektu, minulé skúsenosti v riadení, relevantnosť finančného plánu, časový harmonogram realizácie projektu. Projekt nesmie v žiadnom prípade generovať zisk a žiadateľ musí predložiť vyvážený rozpočet v zmysle výdavkov a príjmov. Termín na predkladanie žiadostí je 29. jún 2007. Za implementáciu výzvy na predkladanie návrhov je zodpovedné oddelenie kultúry Generálneho riaditeľstva EK pre vzdelávanie a kultúru (DG EAC). Konečný termín pre predkladanie návrhov do EÚ - 29. jún 2007 Konečný termín pre preskúmanie návrhov a prijatie rozhodnutia Európskou komisiou - september 2007 Európska komisia písomne oznámi výsledky žiadateľom - október 2007 Finančné záväzky a podpísanie zmlúv - február/marec 2008 Ukrajina: Krízové rozhovory budú pokračovať v sobotu - KYJEV 26. mája (SITA/AFP) - Ukrajinský prezident a premiér ukončili po troch hodinách svoje piatkové stretnutie, ktorého cieľom bolo dohodnúť sa na zmiernení vyhrotenej krízy v krajine. Politickí rivali, prezident Viktor Juščenko a premiér Viktor Janukovyč, budú v rozhovoroch pokračovať v sobotu. Informovala o tom prezidentova hovorkyňa Irina Vannikovová. Podľa nej sa prvé kolo rokovaní vyvíjalo konštruktívne. Druhé kolo sa začne v sobotu o 11:00 SELČ. Na stretnutí sa okrem Jučšenka a Janukovyča zúčastnili aj líderka najväčšej opozičnej strany Julia Tymošenková, šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Ivan Pljušč a predseda parlamentu Oleksandr Moroz. Výsledky stretnutia neboli zatiaľ zverejnené. Krízové rozhovory sa začali za situácie, keď stupňujúci sa mocenský boj vyvoláva v zahraničí obavy z možného použitia sily. Juščenko v piatok vydal dekrét, v ktorom oznámil, že preberá kontrolu nad špeciálnymi jednotkami ministerstva vnútra. Premiér Janukovyč označil tento krok za porušenie ústavy a prechod špeciálnych jednotiek do právomocí prezidenta odmietol. Juščenko svojím dekrétom reagoval na štvrtkové potýčky pred budovou ukrajinskej generálnej prokuratúry. Minister vnútra Vasilij Cuško, lojálny proruskému premiérovi Janukovyčovi, tam vyslal špeciálne jednotky ministerstva na pomoc bývalému generálnemu prokurátorovi Svjatoslavovi Piskunovi. Ten nechcel opustiť svoj úrad napriek tomu, že ho Juščenko odvolal a dočasne nahradil Viktorom Šemčukom. Špeciálne jednotky sa vo štvrtok dostali do konfliktu s ochrankou budovy generálnej prokuratúry. Nový hlavný prokurátor Šemčuk už v tejto súvislosti podal na ministra vnútra Cuška trestné oznámenie za zneužívanie svojich právomocí. Ukrajina nevie, kto velí polícii. KYJEV. Ukrajinský prezident Viktor Juščenko a premiér Viktor Janukovyč sa obviňujú z prípravy štátneho prevratu. Niekoľkotýždňová ústavná kríza na Ukrajine nabrala na obrátkach vo štvrtok, keď prezident Viktor Juščenko odvolal generálneho prokurátora. Vláda premiéra Viktora Janukovyča to však neakceptovala a vyhlásila boj o prokuratúru. Jej budovu obsadili jednotky ministerstva vnútra, ktoré má pod kontrolou Janukovyč. Reči o prevrate Pre vyhrotenú krízu prezident Viktor Juščenko odvolal návštevu Česka, kde sa mal zúčastniť na summite stredo– a východoeurópskych prezidentov. Kyjev neopustil ani pre­miér Janukovyč, ktorý mal byť včera zasa na Jalte. Obe zne­priatelené strany sa teraz obviňujú z pokusu o štátny prevrat. Po stretnutí s Juščenkom tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Alexander Turčinov pripustil, že môže byť použitá sila. „Prezident má všetky možnosti a právomoci prerušiť páchanie zločinov a zastaviť tých­, ktorí rozdúchavajú nebezpečný občiansky konflikt,“ povedal novinárom. Silu pritom už použili Janukovyčovi ľudia. Jemu lojálny minister vnútra Vasilij Cuško vzal v noci na piatok útokom generálnu prokuratúru. Rozhodol sa potom, čo vo štvrtok prezident odvolal generálneho prokurátora Svjatoslava Piskuna a na jeho miesto dosadil Viktora Šemčuka. Minister vnútra so svojím oddielom Berkut dosadil späť do kancelárie Piskuma a vyhodil Šemčuka. Parlament ministra podporil, kým prezident ho obvinil z pokusu o násilné prevzatie moci. Cuško trvá na svojej pravde, iba sa ospravedlnil za „emotívne správanie“ a vzápätí sľúbil, že kto použije ako prvý silu, „dostane do zubov“. Vnútro verzus obrana Na Ukrajine panuje dvojvláda. Prezident Juščenko a jeho stúpenci sa podriaďujú svojim zákonom, vláda na čele s Janukovyčom a parlament ignorujú hlavu štátu a vydávajú vlastné zákony. Včera parlament vyzval ozbrojené sily, aby zostali verné „ústave a zákonu“ a zachránili Ukrajinu pred občianskou vojnou. S rovnakou požiadavkou sa obrátil na armádu a políciu i prezident Juščenko. Juščenko včera podpísal výnos, ktorým si podriadil vojská ministerstva vnútra spadajúce pod ministra Cuška a poveril ich ochranou štátnych budov. Ministerstvo vnútra sa prezidentovi odmieta podriadiť, kým minister obrany Anatolij Gricenko a niektorí velitelia vojsk ministerstva vnútra hlave štátu vyslovili vernosť. Vláda a prezident sa od marca nevedia dohodnúť na termíne predčasných­­­ volieb. Až teraz sa však ich spor prejavil aj v silových štruktúrach. Do kyjevských ulíc sa medzitým vrátili demonštranti. Početnejší boli stúpenci premiéra Janukovyča, ktorí zablokovali viacero inštitúcií, vrátane ústavného súdu. Na situáciu zareagovala aj Európska únia, ktorá vyzvala Kyjev, aby problém vyriešil s pokojom. Stĺpček Petra Schutza Brány Kyjeva Pokus Viktora Juščenka o zosadenie generálneho prokurátora posunul dlhodobý konflikt medzi prezidentom a premi­érom Ukrajiny do štádia, ktoré musí ako bezpečnostné riziko vnímať celá Európa. Ak dve mocenské centrá v Kyjeve nenájdu cestu k dohode, na stôl sa dostanú scenáre občianskej vojny a rozdelenia štátu na západnú a východnú Ukrajinu. Riešiť, ktorá zo strán má viac pravdy, je v tomto chao­se zbytočná námaha. Juščenko vyplytval politický kapitál i mravný étos oranžovej revolúcie a Janukovyč nie je postava, ktorá si zaslúži gram sympatie či pochopenia. Slovenský i európsky záujem je pokojné, demokratické a ústavné riešenie, ktoré nebude znamenať zásadný odklon od doterajšieho kurzu ukrajinskej zahraničnej politiky. Debaty o predĺžení širokorozchodnej sú inšpiratívne, len nesmú odpútavať od faktu, že štátom, ktorý je dva kroky od občianskej vojny, vedú prepravné trasy plynu aj ropy. 26. 5. 2007 | Petra Procházková, agentúra Epicentrum Deutsche Telekom ruší obchodnú značku T-Com, nahradí ju T-Home - Deutsche Telekom sa rozlúčil so svojou obchodnou značkou pre oblasť pevných sietí T-Com. Značka T-Com sa rozplynie v T-Home, oznámil Telekom v Bonne. Pod značkou T-Home, ktorá má začať fungovať od 19. mája, chce koncern v budúcnosti spojiť všetky telekomunikačné ponuky pre domácnosti. Okrem T-Home majú existovať ešte značky T-Mobile a T-Systems. Informovala o tom nemecká agentúra DPA. Slovak Telekom, ktorého majoritným vlastníkom je Deutsche Telekom, ponúka produkty a služby pevnej siete pod obchodnou značkou T-Com od 8. marca 2006, keď zároveň zmenil obchodné meno zo Slovak Telecom na Slovak Telekom. "Uvedenie značky T-Com na slovenský trh je odrazom stratégie materskej spoločnosti Deutsche Telekom ako aj Slovak Telekomu podporovať vývoj broadbandu, produktov a služieb založených na IP technológiách. V zmysle tejto stratégie prinesie medzinárodná značka T-Com viaceré výhody pre zákazníkov. Zlepší sa portfólio produktov a služieb pre všetky skupiny zákazníkov smerujúce k zlúčeniu hlasu, dát a zábavy," uviedli pred viac ako rokom predstavitelia Slovak Telekomu. TASR 17.05.2007 Projekt Galileo si žiada viac financií - Multimiliardový projekt európskeho satelitného navigačného systému sa nachádza v hlbokej kríze a na jeho oživenie bude potrebných viac verejných financií, ako sa pôvodne očakávalo, oznámil v pondelok nemecký minister dopravy Wolfgang Tiefensee. Konzorciu pozostávajúcemu z ôsmich spoločností, ktoré pracuje na budovaní Galilea a ktoré by ho malo aj uviesť do prevádzky, stanovili 10. máj ako termín na vytvorenie spoločnej právnickej osoby, ktorá systém spustí, v opačnom prípade riskuje stratu kontroly nad projektom, ktorý by podľa harmonogramu mal byť na orbite prevádzkyschopný v roku 2011. Tiefensee, ktorého krajina momentálne predsedá EÚ, vyhlásil, že má "už len malú nádej", že sa podarí urovnať spory o tom, ako v rámci konzorcia rozdeliť pracovné kompetencie a vrátiť sa k práci do štvrtkového termínu. "Galileo sa nachádza v hlbokej a vážnej kríze. Sme v slepej uličke," uviedol minister. "Kardinálnym problém je to, že spoločnosti doteraz neboli schopné dohodnúť sa na ďalšom postupe. Musíme nájsť alternatívne riešenie." Európska komisia by mala 16. mája predstaviť návrh na prekonanie tejto krízy. Tiefensee vyhlásil, že Nemecko chce pre projekt získať dodatočné verejné financie. "V konštrukčnej fáze projektu Galileo bude (potrebná) významnejšia účasť verejného sektora," povedal minister a dodal, že o budúcnosti systému by sa mohlo rozhodnúť na summite EÚ 21.-22. júna v Bruseli. "Galileo je najvýznamnejší 'high-tech' projekt pre Európu... Je nevyhnutné v ňom pokračovať." SITA ECB ponechala svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 3,75 % - Európska centrálna banka (ECB) ponechala svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 3,75 %. Tento krok bol v súlade s prognózami analytikov. Prezident ECB Jean-Claude Trichet na tlačovej konferencii posilnil očakávania, že banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokov v júni. Ďalšie sprísnenie menovej politiky má centrálnej banke pomôcť utlmiť inflačné tlaky. Marcové čísla týkajúce sa ekonomiky eurozóny nepriniesli nič nové, čo by zmenilo názor ECB, že ekonomika tohto regiónu bude pokračovať v solídnom raste a že inflačné riziká v strednodobom horizonte pretrvávajú, uviedol Trichet. "Nepoviem dnes nič, čo by smerovalo k zmene očakávaní týkajúcich sa júna," povedal Trichet na tlačovej konferencii. Trichet sám zdôraznil, že stanovisko banky je v podstate rovnaké ako v marci, pretože najnovšie údaje potvrdzujú pohľad banky, že zdravý rast v eurozóne bude pokračovať a inflačné riziká sa zvýšia. Neobjavilo sa však ani nič, čo by mohlo presvedčiť ECB, aby zrýchlila cyklus sprísňovania menovej politiky, ktorý začala v decembri 2005. Odvtedy Rada guvernérov ECB zvýšila hlavnú úrokovú mieru v eurozóne sedemkrát o 25 bázických bodov. Štvrtkové rozhodnutie Rady guvernérov ECB nemalo žiaden výrazný vplyv na finančné trhy. Euro mierne oslabilo k americkému doláru na 1,3455 z 1,3469 USD/EUR. Rada guvernérov ECB vo svojom stanovisku k menovej politike zopakovala, že bude pokračovať vo veľmi pozornom monitorovaní rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu. Táto rétorika signalizuje, že k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb nepríde hneď o mesiac. "Tým, že Trichet použil slová veľmi pozorné monitorovanie, jasne naznačil, že najbližšie zvyšovanie úrokových sadzieb je pravdepodobnejšie v júni ako v máji," uviedol ekonóm banky Unicredit Aurelio Maccario. ECB sa vyhla slovám o "veľkej ostražitosti", ktorými naznačuje zvyšovanie úrokových sadzieb na svojom najbližšom zasadaní. Trhy prognózujú, že ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky v júni. 11.04.2007 Výbor EP pre priemysel schválil návrh na stanovenie stropu pre ceny za roaming - Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre priemysel vo štvrtok podporil návrh na stanovenie stropu pre poplatky za roamingové hovory. Horná hranica by tak mala byť podľa výboru 40 centov za minútu v prípade odchádzajúcich hovorov a 15 centov za minútu pre prichádzajúce hovory. K cenám treba pripočítať DPH. Ide o striktnejšie sadzby než navrhovala Európska komisia (EK). Tá požadovala maximálne 50 centov za minútu odchádzajúceho roamingového volania a 25 centov za minútu prichádzajúceho roamingového hovoru. V porovnaní so súčasnými poplatkami by ceny za roaming tak mali poklesnúť o 70 %. EK privítala výsledok hlasovania členov výboru a schválený návrh považuje za dobrú správu pre európskych spotrebiteľov. Komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová tiež oceňuje rozhodnutie výboru, že cenový strop má platiť automaticky pre všetkých zákazníkov - nových i súčasných, okrem prípadov, keď sa zákazník sám rozhodne, že využije iný balíček od mobilného operátora, ktorý by mu napríklad výmenou za vyššie roamingové hovory ponúkal lacnejšie domáce volania. Ak sa zákazník sám nerozhodne pre iné ponuky, podľa schválenej správy výboru by pre neho mala automaticky platiť dohodnutá tzv. eurotarifa. Návrh musí schváliť EP aj členské krajiny. V pléne bude EP o návrhu hlasovať 9. mája. Ministri sa budú otázkou zaoberať 7. júna. Do letných prázdnin európskych inštitúcií by sa mali na kompromise dohodnúť aj členské krajiny EÚ. Ministri telekomunikácií sa na svojom marcovom zasadnutí zhodli na tom, že zákazníci by za roamingové hovory mali platiť menej. Podľa predsedníčky výboru Angeliky Nieblerovej by k skutočnému zníženiu poplatkov mohlo dôjsť koncom tohto roka. TASR 11.04.2007 V EÚ vstúpili do platnosti nové predpisy o pracovnom čase vodičov z povolania - V členských krajinách Európskej únie 11. apríla vstúpili do platnosti nové predpisy týkajúce sa pracovného času vodičov z povolania. Nové pravidlá nariaďujú okrem iného povinný odpočinok v trvaní najmenej 45 po sebe nasledujúcich hodín každé dva týždne, ako aj dlhší denný čas odpočinku. Namiesto doterajších 8-hodinových prestávok sa tak zavádzajú prestávky o hodinu dlhšie. Doba šoférovania počas 1 týždňa nesmie prekročiť 56 hodín. Podľa Nemeckého spolkového zväzu autobusových prepravcov autobusová preprava sa tak môže predražiť zhruba o 10 %, nová situácia ťažko doľahne najmä na malých prepravcov. Pravidlá Európskej komisie, proti ktorým v Bruseli protestovalo zhruba 600 prepravcov, majú dosiahnuť zjednotenie praktík jednotlivých európskych štátov a zabezpečiť väčšiu bezpečnosť na európskych cestách ako aj zlepšenie pracovných podmienok pre vodičov z povolania. Rezort dopravy, členské krajiny a zamestnanci mali rok na to, aby sa pripravili na nové záväzné predpisy. TASR 11.04.2007 Sokol sa už k Tisovi nevyjadruje - Predseda biskupskej konferencie František Tondra nevidí dôvod, prečo by sa mala cirkev k Tisovi vyjadrovať. Ján Krstiteľ Balázs považuje jej postoj za alibizmus. BRATISLAVA. Katolícki kňazi Ján Krstiteľ Balázs a Karol Moravčík sú presvedčení, že cirkev by sa mala k slovenskému štátu a jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi vyjadrovať jednoznačnejšie. „Postoj cirkvi by mal byť menej alibistický,“ povedal Balázs. Podľa Moravčíka by sa mala cirkev k udalostiam, v ktorých sa významne angažovala, neustále vracať. „Musíme si klásť otázku, prečo sa to stalo.“ Arcibiskup mlčí Arcibiskup Ján Sokol, ktorý nedávno povedal, že si Tisa váži, a že za slovenského štátu bol blahobyt, sa už nechce k téme vyjadrovať. A to ani napriek novým, dosiaľ nezverejneným Tisovým výrokom o židoch. Vyjadriť sa nechcel ani banskobystrický biskup Rudolf Baláž. „Všetci mi dáte za pravdu, keď poviem: nedajbože, aby to Nemci prehrali. Všetci židia a im podobné elementy by prišli naspäť,“ povedal napríklad Tiso 30. septembra 1940. Viacerí, najmä exiloví historici pritom doteraz tvrdili, že Tiso nemal s protižidovskými opatreniami nič spoločné. Všetky Tisove prejavy z obdobia vojnového slovenského štátu, ktoré zozbierali historici Katarína Hradská a Miroslav Fabricius, vyjdú knižne v apríli. Denník SME o knihe informoval včera. Ján Krstiteľ Balázs hovorí, že postoj cirkvi nie je náhodný. „Podobne sa správa aj pri iných citlivých otázkach. Akoby sa bála zaujať jasné stanovisko, ktoré bude aj odborne podložené.“ V časti cirkevnej hierarchie podľa neho začína prevládať názor, že medializácia niektorých tém je cieleným útokom na cirkev. „Respektíve, že za viacerými kauzami, ktoré sú dnes zverejňované, stoja židia a rôzne záujmové skupiny. Keď však skúmame, kto chce na nás potenciálne útočiť, uniká nám podstata problému.“ Zodpovednosť cirkvi Predseda biskupskej konferencie František Tondra síce odsudzuje Tisove protižidovské výroky, „určite však k tomu nebudem zvolávať biskupskú konferenciu“, povedal. „Prečo by sme sa mali k tomu vyjadrovať? Keby bol Tiso lekárom, teraz by sa k tomu mali vyjadrovať všetci doktori? Tiso nevystupoval v mene cirkvi, ani prezidentom nebol z jej poverenia. Za to, čo potom robil, cirkev nezodpovedá,“ myslí si Tondra. Historik Ivan Kamenec hovorí, že cirkev by sa nemala tváriť, že problém neexistuje. Nesúhlasí ani s Tondrovým názorom, že keby nebol Tiso katolícky kňaz, „zapadlo by to“ do minulosti. „Cirkev sa s tým jednoducho nevie vyrovnať, hoci chápem, že to nie je ľahké.“ 15. 3. 2007 | Marek Vagovič SME Holandsko 1. marca otvorí svoj pracovný trh aj pre zamestnancov zo Slovenska - Holandsko 1. marca otvorí svoj pracovný trh pre zamestnancov z krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie (EÚ) v roku 2004, čiže aj pre Slovensko. "Situácia na holandskom trhu práce je taká, že voľný pohyb zamestnancov z nových členských štátov je želateľný," uviedol v liste adresovanom parlamentu holandský minister práce a sociálnych vecí. Informovala o tom agentúra Reuters. Ministerstvo tiež dodalo, že do otvorenia pracovného trhu by mala vláda podniknúť opatrenia, ktoré by zabránili pracovníkom prichádzajúcim z nových členských krajín neférovo konkurovať domácim zamestnancom. Horná komora parlamentu bude o zákone pokutujúcom zamestnávateľov vyplácajúcich menšiu než minimálnu mzdu hlasovať 27. februára. Pracovníkov z nových členských krajín v Holandsku očakávajú v sektoroch, ako je stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Sezónne upravená nezamestnanosť v Holandsku v poslednom kvartáli 2006 predstavovala 5,2 %, v rovnakom období 2005 to bolo ešte 6,3 %. Po rozšírení EÚ 1. mája 2004 sa rozhodli otvoriť svoje pracovné trhy a nevyužiť tak možnosť prechodných období len Švédsko, Veľká Británia a Írsko. Ostatné krajiny v obavách z prílevu lacnej pracovnej sily z východnej a strednej Európy pristúpili k obmedzeniam a svoje pracovné trhy uzavreli čiastočne alebo úplne na prvé dva roky. Prechodné obdobia obmedzujúce voľný pohyb pracovných síl pritom môžu byť maximálne sedemročné, pričom majú podobu 2+3+2 roky. Úplné sprístupnenie pracovných trhov všetkých krajín bude povinné od roku 2011. Od 1. mája 2006 sa k prvým trom krajinám s otvoreným trhom práce pridali aj Španielsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko, v júli tak urobili aj Taliani. V marci sa k týmto krajinám pripojí Holandsko. Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko sa rozhodli len pre pootvorenie pracovného trhu, zatiaľ čo Nemecko a Rakúsko uprednostnili pokračovať v obmedzeniach aj počas ďalších troch rokov. Informovala o tom agentúra Reuters. Úroky v eurozóne sa najskôr zvýšia až po marcovom zasadnutí ECB - Úroky v eurozóne sa najskôr zvýšia až po marcovom zasadnutí Európskej centrálnej banky (ECB). V súvislosti s infláciou je nevyhnutná "vysoká ostražitosť", povedal po stretnutí Rady guvernérov ECB jej prezident Jean-Claude Trichet. Banka dala týmto šifrovaným vyjadrením zelenú zvýšeniu úrokov v marci. Kľúčová úroková sadzba ECB by tak mohla vzrásť z 3,5 na 3,75 %. ECB vo štvrtok túto sadzbu ponechala na nezmenenej úrovni 3,5 %. "Podľa všetkého, čo teraz vieme, bude inflácia v najbližších mesiacoch klesať a potom opäť vzrastie," odôvodnil Trichet svoje vyhlásenie. Od decembra 2005 banka postupne 6-krát zvýšila úroky z 2,0 na súčasných 3,5 %. Ďalšia úprava úrokovej sadzby smerom nahor je podľa ECB nutná z dôvodu ekonomického rastu v eurozóne. Úlohou banky je však aj udržanie stabilnej cenovej úrovne. Ďalšie riziko pre rast inflácie vidí Trichet okrem stúpajúcich cien ropy v prehnaných záveroch v rámci prebiehajúcich rokovaní o zvyšovaní miezd. "Dohody a raste platov by mali zohľadňovať vývoj produktivity práce a stále vysokú nezamestnanosť," pripomenul šéf ECB. Na začiatku rokovaní o kolektívnych zmluvách požadovalo odborárske združenie IG Metall pre zamestnancov nemeckého elektropriemyslu nárast miezd o 6,5 %. Naproti tomu zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) v najväčšej európskej ekonomike i napriek očakávaniam rast inflácie nevyvolalo. Vyššie úroky predražujú úvery a investície a takmer vôbec tým nestimulujú hospodárstvo. Väčšina ekonómov počíta s tým, že kľúčová úroková sadzba ECB dosiahne ešte v tomto roku úroveň 4,0 %. Hlavnú úrokovú sadzbu ponechala vo štvrtok na nezmenenej úrovni 5,25 % aj britská centrálna banka BoE. Pri téme neutíchajúcej kritiky Paríža na smerovanie ECB Francúz Trichet poukázal na zmluvne stanovenú nezávislosť inštitúcie. Banka tak nemôže akceptovať žiadne politické inštrukcie. "Je to zmluva, ktorá sa musí bezpodmienečne dodržiavať. A to je pre našu dôveryhodnosť rozhodujúce," zdôraznil Trichet. V rámci prebiehajúceho politického boja pred tohtoročnými prezidentskými voľbami vo Francúzsku viacero kandidátov vyslovilo pochybnosti o menovej stratégii ECB. Informovala o tom nemecká agentúra DPA. Členské štáty EÚ podporujú zákaz obchodovania s kožušinou z mačiek a psov - Poľnohospodárski ministri členských krajín Európskej únie v Bruseli jednohlasne podporili snahy Európskej komisie (EK) o úplný zákaz dovozu, vývozu a predaja kožušín z mačiek a psov v Európskej únii. Podľa komisie existujú dôkazy, že táto kožušina sa dostáva na európsky trh, a to zvyčajne nedeklarovaná alebo deklarovaná ako umelá, či ako iný typ kožušiny. Takéto prípady sa zistili u ošatenia i hračiek. Predpokladá sa, že sa do značnej miery dováža z tretích krajín, predovšetkým z Číny. EK sa pre tento krok rozhodla v reakcii na výzvy občanov a ich silný odpor voči tomuto druhu obchodu. Hoci viaceré členské krajiny zaviedli legislatívu zakazujúcu obchod s týmito kožušinami, jednotlivé národné zákony sa značne líšia a môžu viesť ku konfliktom na vnútornom trhu únie. Komisia by preto chcela tieto pravidlá zjednotiť vychádzajúc pritom z úplného zákazu obchodovania s kožušinami z mačiek a psov. Súčasťou novej legislatívy by bolo aj testovanie kožušín s cieľom zistiť, či nepochádza z uvedených zvierat, ako aj zavedenie pokút pre firmy, ktoré s touto kožušinou obchodujú alebo ju používajú pri výrobe svojich produktov. Členské krajiny síce súhlasia s celoeurópskym zákazom, no niektoré štáty navrhujú určité zmeny a zdôrazňujú, že nová legislatíva nesmie priniesť väčšiu byrokraciu. K návrhu sa musí ešte vyjadriť Európsky parlament. TASR 31.01.2007 ECOFIN sa nedohodol v otázke spotrebnej dane na alkohol - Ministrom financií členských krajín Európskej únie (ECOFIN) sa vzhľadom na veto zo strany Českej republiky nepodarilo dosiahnuť dohodu o zvýšení minimálnej sadzby spotrebnej dane na alkohol. Väčšiny členských krajín EÚ vrátane Slovenska by sa však zmena nedotkla, pretože ich sadzby už teraz prevyšujú navrhovanú novú minimálnu hodnotu. Európska komisia (EK) pôvodne navrhovala zvýšenie minimálnej sadzby spotrebnej dane na pivo, tvrdý alkohol a medziprodukty o 31 %, čím by sa zohľadnila inflácia za toto obdobie od roku 1993, kedy sa súčasná daň stanovila. Komisia pritom tvrdila, že ekonomický a sociálny dosah zvýšenia dane bude minimálny. V prípade piva by to podľa EK predstavovalo maximálne zvýšenie o 1 cent na 1/2 litra. EK mala podporu škandinávskych krajín, ktoré chcú zvýšením dane zabrániť tomu, aby si ich občania chodili kupovať lacný alkohol do zahraničia. Vzhľadom na nesúhlas zo strany viacerých členských štátov predložilo fínske predsedníctvo kompromisný návrh, ktorý predpokladal zvýšenie o 4,5 % v prípade piva a o 31 % u tvrdého alkoholu, ani ten sa však nestretol s podporou. EK následne vyšla s návrhom na zvýšenie o 4,5 % pre všetky uvedené druhy alkoholu. Podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča bola napokon ČR jedinou krajinou, ktorá návrh nepodporila. Podľa českého ministra financií Vlastimila Tlustého by zvýšenie minimálnej sadzby spotrebnej dane na pivo znamenalo diskrimináciu v porovnaní s odlišným postupom u vína, pre ktoré minimálna daň neexistuje. "Nemôžeme pristúpiť na začiatok procesu, kde sa vzďaľuje pozícia vína a piva," odôvodnil postoj ČR Tlustý, hoci by zavedenie minimálnej 4,5-% sadzby dane neovplyvnilo skutočnú cenu piva v ČR, pretože súčasné minimálna spotrebná daň na pivo je tam vyššia. Slovenského alkoholu by sa prípadné zvýšenie nedotklo, no slovenský diplomat tvrdí, že pre Slovensko bol prijateľný len návrh komisie. "My sme boli jednoznačne za to, že ak sa dohodneme na zvýšení spotrebných daní na alkoholické nápoje, má to byť tak, aby to bolo rovnaké. Chceli sme sledovať určitú ekonomickú logiku a zaistiť, aby sa nenarúšala ďalej štruktúra platná pri zdaňovaní alkoholických nápojov," uviedol Šefčovič. ČR pri argumentácii podľa neho zdôrazňovala najmä symbolický efekt zvýšenia dane na pivo. Celý proces bude pokračovať vypracovaním štúdie o tom, aký dosah má výška spotrebných daní na reálnu spotrebu alkoholu v jednotlivých krajinách. Cieľom štúdie je vypracovanie návrhu na upravenie celkovej štruktúry zdaňovania alkoholických výrobkov, kde bude okrem piva podľa Šefčoviča veľkým problémom aj víno. Problematikou sa bude zaoberať nemecké alebo portugalské predsedníctvo. TASR AP: Komisia odporuci prijatie Rumunska a Bulharska do EU k 1. januaru 2007. - Europska komisia vo svojej sprave podpori prijatie Rumunska a Bulharska do EU v povodnom termine - k 1. januaru 2007. Citujuc z kopie navrhu dokumentu to oznamila agentura AP. uplne znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=343 Francuzsko:Solana a Iran maju na dosiahnutie jadrovej dohody tyzdne, nie mesiace. - Koordinator zahranicnej politiky EU Javier Solana ma tyzdne a nie mesiace na to, aby s hlavnym iranskym vyjednavacom Alim Laridzanim dospel k dohode o jadrovom programe Teheranu. uplne znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=344 Barroso: Papeza by malo otvorene podporit viacej europskych lidrov. - Papeza Benedikta XVI. by malo otvorene podporit viacej europskych lidrov po jeho kontroverznych vyrokoch o islame. Uviedol v sobotu predseda Europskej komisie Jose Manuel Barroso. uplne znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=346 Merkelova vylucila rozsirenie EU v dohladnom case. - Nemecka kancelarka Angela Merkelova dnes vylucila, ze po prijati Bulharska a Rumunska do Europskej unie a vyrieseni otazky vstupnych rozhovorov s Tureckom by v "dohladnom case" doslo k dalsiemu rozsireniu unie. uplne znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=348 Protiteroristicky koordinator EU podporil zrusenie vizovej povinnosti. - Za zrusenie vizovej povinnosti zo strany USA pre novych clenov Europskej unie sa dnes v Prahe na konferencii nazvanej Boj proti terorizmu – globalna vyzva 21. storocia vyslovil protiteroristicky koordinator EU Gijs de Vries. uplne znenie aktuality najdete na adrese http://www.europskyparlament.sk/index/go.php?id=226&prm3=347 Európsky týždeň regiónov a miest – Dni otvorených dverí 2006 . - Pod záštitou komisárky pre regionálnu politiku Danuty Hübnerovej a prezidenta Výboru pre regiónov Michela Delebarreho sa v dňoch 9. –12. októbra 2006 v Bruseli uskutoční najväčšie podujatie v rámci regionálnej politiky EÚ „Európsky týždeň regiónov a miest – Dni otvorených dverí 2006, European Week of Regions and Cities – OPEN DAYS 2006“. Zúčastní sa na ňom viac ako 130 regiónov a miest z celej Európy, organizácie verejného a súkromného sektora ako aj finančné inštitúcie. Podujatie umožní predovšetkým objaviť nové možnosti financovania, investičné príležitosti a uskutoční sa pod heslom: Investovanie do európskych regiónov a miest: Projekty s privátnym partnerstvom – (Public Private Partners - PPP) pre rast a pracovné miesta. Európsky týždeň regiónov a miest predstavuje vhodnú komunikačnú platformu pre expertov z verejného a súkromného sektora z národnej, regionálnej a lokálnej úrovne so zameraním na 5 hlavných oblastí: 1.Investovanie do konkurencieschopných podnikov a vysoko kvalitných pracovných miest, 2. Podpora regionálnych investícií, 3. Investovanie do trvalo udržateľnej spotreby zdrojov a environmentálnych technológií, 4. Podpora súkromno – verejného partnerstva pre väčšie projekty z oblasti infraštruktúry, 5. Manažment štrukturálnych fondov v rokoch 2007-2013. Relevantné informácie, vrátane možnosti registrácie a programu, sú k dispozícii na: www.opendays.europa.eu Slováci chýbajú na postoch EÚ. - Slovensku sa dosiaľ nepodarilo obsadiť v Európskej komisii žiaduci počet euroúradníkov na postoch vyššieho a stredného manažmentu. Konštatuje to správa o personálnom zastúpení SR v inštitúciách EÚ, ktorú do pripomienkového konania predložil vicepremiér Pál Csáky a ministerstvo zahraničných vecí.Neobsadené ostáva vyhradené jedno z miest generálnych riaditeľov alebo zástupcov v rámci EK. Na doteraz najvyšších úradníckych pozíciách pôsobia Miroslav Adamiš ako riaditeľ kabinetu eurokomisára pre oblasť kultúry, vzdelávania, odbornej prípravy a mnohojazyčnosti, a Katarína Mathernová, ktorá je sekčnou šéfkou na generálnom riaditeľstve EK pre regionálnu politiku. V rámci stredného manažmentu pôsobí deväť zástupcov SR. Slovensko má možnosť v EK obsadiť 279 z približne 3400 stálych postov, ktoré boli určené pre nové členské krajiny. K 31. máju 2006 pracovalo v komisii 134 slovenských občanov. Vo všetkých inštitúciách EÚ na pozíciách euroúradníkov Slováci obsadili k 15. januáru tohto roku 345 miest, z toho 205 na pozíciách stálych úradníkov a 140 na pozíciách úradníkov so zmluvou na dobu určitú. Zo správy Európskeho úradu pre výber zamestnancov (EPSO) vyplýva, že slovenskí občania síce využívajú vo veľkej miere možnosť zúčastňovať sa na konkurzoch, ktoré sú jedným zo spôsobov získania pracovného miesta v inštitúciách EÚ, očividný je však problém úspešnosti slovenských kandidátov. TASR Bratislavské letisko začne v máji 2007 rekonštruovať a dostavovať terminál - Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., (BTS) plánuje v máji 2007 začať s rekonštrukciou a dostavbou existujúceho terminálu. Informovala o tom hovorkyňa letiska Ivana Paulinyová. Súčasný terminál totiž už kapacitne nestíha pokryť požiadavky na enormný nárast počtu cestujúcich, je nevyhnutné zrekonštruovať ho a dostavať novú časť terminálu. Rekonštrukcia je vyvolaná aj potrebou splniť k októbru 2007 požiadavky Schengenských dohôd, ktoré sa týkajú odlišného spôsobu vybavovania cestujúcich z schengenských a neschengenských krajín. Rok 2006 bude využitý na vypracovanie potrebnej dokumentácie pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie či realizáciu. Ukončenie stavby sa plánuje na prelome rokov 2008/2009. Výsledkom rekonštrukcie a dostavby terminálu vznikne jeden kompaktný objekt, ktorým sa získajú prevádzkové prehľadné priestory s jednoduchou a rýchlou orientáciou cestujúcich. Počas celej realizácie výstavby, ktorá bude prebiehať po etapách, zostane prevádzka letiska zachovaná. Nová časť terminálu bude situovaná juhozápadne, vedľa odletového terminálu do voľného priestoru. Výškovo dostavba nepresiahne objekt jestvujúceho terminálu. Plocha pozemku zastavaná navrhovanou dostavbou bude maximálne 5 500 m2. Spolu s uvedenými projektom sa plánuje riešiť aj celý priestor pred terminálom, kde by mali vzniknúť nové miesta na parkovanie, hotel, či iné doplnkové služby. Rekonštrukcia a dostavba terminálu by mala mať kapacitnú perspektívu približne 4 až 5 rokov, teda vzhľadom na predpokladaný trend vývoja ročnú kapacitu asi 4,5 milióna cestujúcich. Uvedenej kapacite zodpovedá hodinová špička 1 200 až 1 500 cestujúcich. Kapacita pohybov lietadiel dosiahne 60 000 pohybov ročne. Bratislavské letisko prepravilo za ostatných 12 mesiacov, od júna 2005 do mája 2006, viac ako 1,6 milióna cestujúcich. Ku koncu roka sa priblíži k dvojmiliónovej hranici cestujúcich za rok. (TASR) Za lístok KSČM dostanete v Česku pivo - Za volebné lístky KSČM dostanú českí občania zadarmo pivo. Keď k tomu pridáte ešte lístky za sociálnych demokratov, môžu získať vysokú zľavu na športové vybavenie. Niektorí súkromní podnikatelia a majitelia reštaurácií sa podobným spôsobom rozhodli na poslednú chvíľu ovplyvniť výsledky parlamentných volieb. Úradujúci predseda Africkej únie vystúpil v BR OSN - Spolupráca medzi Africkou úniou (AÚ) a OSN, o.i. aj v kontexte nadchádzajúcich misií Bezpečnostnej rady (BR) OSN do Sudánu a Konžskej demokratickej republiky, bola téma vystúpenia konžského prezidenta a úradujúceho predsedu AÚ Denisa Sassou – Nguesso na pôde BR OSN. Účastníci neverejnej diskusie 31. mája 2006 vyzdvihli pokrok na africkom kontinente, ale súčasne poukázali na pretrvávajúce problémy, predovšetkým v Konžskej demokratickej republike, v Pobreží Slonoviny a v západosudánskej provincii Darfúr. V reakcii na vystúpenie prezidenta Sassou-Nguessa Slovensko privítalo výrazné angažovanie sa Africkej únie a osobnú iniciatívu jej úradujúceho predsedu pri riešení problémov afrického kontinentu. Zdôraznilo potrebu ďalšieho posilnenia spolupráce medzi OSN a AÚ. Vo vzťahu k západosudánskej provincii Darfúr SR podporuje posilnenie misie Africkej únie (AMIS) a tiež jej urýchlenú transformáciu na štandardnú mierovú operáciu OSN. Portugalské cestovné agentúry na Slovensko v rámci projektu "VISIT SLOVAKIA" - V rámci projektu „VISIT SLOVAKIA“ uskutočnia 7 predstavitelia najvýznamnejších portugalských cestovných agentúr historicky prvú pracovnú návštevu Slovenska v dňoch 4. - 11. júna 2006. Súčasťou programu je prehliadka turisticky príťažlivých lokalít, kultúrno-historických pamiatok a kúpeľov (Bratislava, Piešťany, Trenčín, Trenčianske Teplice, Vysoké a Nízke Tatry, Donovaly a Banská Bystrica). Cieľom projektu je prezentácia možností rozvoja cestovného ruchu a zvýšenie záujmu portugalskej verejnosti o SLovensko ako atraktívnu turistickú destináciu. Predstaviteľov cestovných agentúr budú sprevádzať traja novinári z hlavných portugalských mienkotvorných týždenníkov. Návštevu Slovenska iniciovalo slovenské veľvyslanectvo v Lisabone. Program pripravila a zabezpečila Slovenská agentúra pre cestovných ruch, ako hlavný garant celého podujatia, v spolupráci so Slovenskou asociáciou cestovných kancelárií a cestovných agentúr, Zväzom slovenských liečebných kúpeľov a žriediel a Slovenskou agentúrou životného prostredia. Základnou filozofiou a cieľom tejto historicky prvej pracovnej cesty portugalských cestovných agentúr v SR je podchytiť záujem portugalskej strany o Slovensko v oblasti cestovného ruchu, kúpeľníctva a turistiky. E. Kukan 27.5.2006 na neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ do Rakúska - Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky E. Kukan sa v sobotu 27. mája 2006 zúčastní na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských a pristupujúcich krajín EÚ, ktoré sa bude konať v Klosterneuburgu neďaleko Viedne. Rakúske predsedníctvo v EÚ organizuje stretnutie v súvislosti s potrebou definovať smerovanie Európskej únie v nasledujúcom období a s potrebou priblížiť európsky projekt občanom EÚ. Hlavnými témami stretnutia budú transparentnosť legislatívneho procesu, konštitučný proces, subsidiarita a ďalšie rozširovanie únie. Diskusia bude taktiež zameraná na prípravu júnového zasadnutia Európskej rady, na ktorom bude vyhodnotená uplynulá fáza obdobia reflexie. Tender na tretieho mobilného operátora v SR - Tender na tretieho mobilného operátora v SR bude vyhlásený koncom júna 2006.Prehlásil to telekomunikačný úrad a dodal že dĺžka tendra bude závisieť od kvality ponuky. 19.05.2006 Slovenský a český normalizačný inštitút podpísali dohodu - Slovenský a český normalizačný inštitút /SÚTN a ČNI / podpísali dňa 18. mája 2006 na rezidencii slovenského veľvyslanectva v Prahe dohodu o spolupráci s cieľom prehĺbiť doterajšie pracovné kontakty. Normalizačné inštitúty sú organizáciami, ktoré poskytujú služby odbornej verejnosti. Dohoda medzi SUTN a ČNI sa stáva určitým predvojom služieb v týchto oblastiach. Realizácia dohody pomôže exportným firmám v Českej a Slovenskej republike, zlepší ich prístup k technickým normám, aby mohli lepšie obstáť v globalizovanej konkurencii. Orientuje sa na služby a potreby zákazníkov presne tak, ako je uvedené v najznámejšej sérii medzinárodných noriem ISO 9000 Management kvality. Technické normy spoluvytvárajú jednotné rámcové pravidlá, ktoré napomáhajú odstraňovať technické prekážky obchodu a tým zvyšujú konkurencieschopnosť na existujúcich trhoch a možnosť prístupu na trhy nové. Technické normy sú spoločným jazykom hospodárstva. Táto dohoda uzatvorená medzi SUTN a ČNI môže byť ďalšou možnou podporou rozvinutia hospodárskych vzťahov medzi ČR a SR. Ako zdôraznil slovenský veľvyslanec Ladislav Ballek, podčiarkuje veľmi dobré vzťahy medzi oboma krajinami. Konkrétne príklady spolupráce budú napríklad pri tvorbe aplikácií pre elektrotechnickú komunikáciu s európskymi a medzinárodnými organizáciami, v spolupráci pri prevode noriem do elektronického formátu, v koordinácii stanovísk k dokumentom riadiacich a technických orgánov CEN a CENELEC, v koordinácii spolupráce v oblasti európskych štruktúr, zverejňovaní dokumentov na internetových stránkach oboch inštitútov, intenzívnejšej a cielenejšej informovanosti podnikov, ktoré spolupracujú s hospodárskymi partnermi ČR a SR. Pozn. ďalšie informácie o ČNI a SUTN: www.cni.cz www.sutn.gov.sk Vláda stanovila spôsob členských príspevkov SR do združenia ISTA - Vláda SR definitívne doriešila problém úhrady členských príspevkov SR do Medzinárodného združenia pre skúšanie osív (ISTA). Za slovenské inštitúcie, ktoré boli členom ISTA, sa uhrádzali členské príspevky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva zahraničných vecí (MZV). V rámci medzirezortných kontrol na MZV sa zistilo, že úhrada členských príspevkov do ISTA nie je určená uzneseniami vlády SR a preto vláda schválila materiál Návrh na spôsob úhrady členských príspevkov SR do Medzinárodného združenia pre skúšanie osív, ktorý túto problematiku ošetruje. Podľa rozhodnutia vlády prispeje v roku 2006 Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava, laboratórium SKDL01 do združenia ISTA sumou bezmála 6 000 CHF, čo je v prepočte viac ako 145 000 SKK. Rovnakou sumou prispeje aj Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen. Reakreditačný poplatok do ISTA na rok 2006 a ďalšie roky, ktorý sa uhrádza v trojročných cykloch, zaplatí v tomto roku Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava, laboratórium SKDL01. Účasť v združení ISTA ho bude stáť 10 000 CHF. Rovnaký poplatok zaplatí aj Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Výskumná stanica Liptovský Hrádok, laboratórium SKDL02. Na rok 2007 a ďalšie roky sa budú uhrádzať členské príspevky slovenských organizácií, ktoré sú členmi združenia ISTA, podľa uznesenia vlády SR z apríla 2006. Podľa návrhu budú príspevky hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR, ktoré bolo aj predkladateľom dnes schválenej normy. Výška príspevkov sa bude určovať podľa rozhodnutí prijatých na výročných zasadnutiach a konferenciách ISTA. Medzinárodné združenie pre skúšanie osív - International Seed Testing Association (ISTA) so sídlom v Zürichu, Švajčiarskej konfederácii, je medzinárodná organizácia, v ktorej je SR členom od roku 1993. SR vyjadrila vôľu byť členom ISTA akceptačným listom ministra zahraničných vecí. Toto medzinárodné združenie má celosvetové pôsobenie a náplňou jeho činnosti je spracúvať medzinárodne odsúhlasené pravidlá pre vzorkovanie a skúšanie osív v akreditovaných laboratóriách, zaručenie vydávania medzinárodne uznávaných certifikátov na základe analýz osív, vzdelávanie a rozširovanie znalostí v oblasti vedy a technológií o osivách. (TASR) Na budovu NATO dajú Slováci 300 miliónov - Slovensko prispeje na výstavbu nového sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli do roku 2012 sumou 8,011 milióna eur, čo je v prepočte viac ako 300 miliónov korún. Rozhodla o tom dnes vláda. Aliancia predpokladá, že nová budova ju bude celkovo stáť 821,115 milióna eur (približne 30,8 miliardy korún).Nové sídlo NATO by sa malo začať stavať v januári budúceho roku, výstavba by mala trvať šesť rokov. Každý štát naň prispieva určitým dielom. Výška príspevkov je odvodená od podielu krajiny na civilnom rozpočte NATO a od jej kúpnej sily. Na vybudovanie spoločných priestorov Slovensko prispeje sumou približne 4,75 milióna eur, čo tvorí 0,63 percenta celkového rozpočtu stavby. Pri novom spoločnom sídle NATO bude mať však Slovensko aj vlastné priestory pre svoju reprezentáciu. Náklady na ne predstavujú viac ako 132 miliónov korún (3,5 milióna eur). Susedná Česká republika sa bude na nákladoch na nové sídlo podieľať 1,2 percenta, čo je takmer 13 miliónov eur. CTK Paroubek pýta od Putina lacnejší plyn. - Český premiér Jiří Paroubek poslal list ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, v ktorom ho žiada o lacnejší plyn na výrobu elektriny. Česko žiada o oddelenie cien zemného plynu, ktorý by sa využíval v elektrárňach. Zemný plyn pre elektrárne by mal byť o dvadsať percent lacnejší než plyn, používaný na iné účely, uviedol ekologický expert sociálnej demokracie a riaditeľ odborného útvaru predsedu vlády Petr Petržílek. Paroubek o tejto možnosti s Putinom už hovoril pri nedávnej návšteve Prahy. Pri navrhovanej cene plynu by sa vyplatilo využívať ho na výrobu elektrickej energie a nemuseli by sa dokončovať ďalšie bloky jadrovej elektrárne v Temelíne, uviedol Petržílek. pi, ČTK Rakúska vláda podporí malé podniky - VIEDEŇ - Rakúska vláda schválila podporný balík opatrení pre malé podniky. Pozostáva z daňových úľav a dotácií v prepočte spolu za 6,75 miliardy korún. Kým doteraz museli malé podniky platiť daň z celého zisku, aj keď časť z neho znovu investovali do nových strojov a zariadení, v budúcnosti v podobnej situácii nebudú zdaňovať 10 percent zisku. Prospech z vládnej pomoci by malo mať 320-tisíc malých firiem a podľa spolkového kancelára Wolfganga Schüssela by sa tak mal oslabiť názor, že vláda myslí len na veľké firmy. (tasr) Publikované 2.05.2006 Luxembursko bude pokračovať v prechodných obdobiach pre pracovný trh - Luxembursko nerozšíri skupinu krajín, ktoré od 1. mája otvoria svoj pracovný trh občanom nových členských štátov Európskej únie. O rozhodnutí vlády pokračovať v uplatňovaní pracovných obmedzení včera informovalo luxemburské ministerstvo zahraničných vecí. Luxemburský kabinet pokračovanie v druhej fáze prechodných období odôvodňuje zložitou situáciou na národnom trhu práce. Vláda sa však rozhodla pre značné zjednodušenie vydávania pracovných povolení pre niektoré sektory s nedostatkom pracovnej sily. Ide o rezort poľnohospodárstva, vinohradníctva a reštauračné a hotelové služby. Proces udeľovania pracovných povolení bude rýchlejší aj v iných sektoroch v závislosti od situácie na pracovnom trhu. Luxemburské úrady podľa štvrtkového vyhlásenie prehodnotia situáciu na trhu práce najneskôr v máji budúceho roku a následne zvážia príslušné zmeny. Prvá fáza prechodných období sa skončí 30. apríla. K Veľkej Británii, Írsku a Švédsku, ktoré svoj pracovný trh otvorili okamžite po rozšírení EÚ v roku 2004, sa od 1. mája pridá Španielsko, Portugalsko a Fínsko. Holandsko tak urobí až od 1. januára budúceho roka. Francúzsko sa Belgicko sa rozhodli len pre pootvorenie pracovného trhu, Dánsko ho bude otvárať postupne do roku 2009. Nemecko, Rakúsko a Taliansko budú v obmedzeniach pokračovať. Postoj Grécka zatiaľ nie je známy. Prechodné obdobia môžu byť maximálne sedemročné, pričom majú podobu 2+3+2 roky. Od roku 2011 tak musia všetky krajiny svoje pracovné trhy sprístupniť občanom nových členov únie Island otvorí pracovný trh pre Slovákov - Od 1. mája 2006 Island otvorí pracovný trh pre Slovákov tak ako Fínsko,Španielsko a Portugalsko.Francúzko otvorí trh len pre vybrané profesie.Ďalšie štáty ako Írsko,Švédsko a Velká Británia úplne zrušili limity a Nemecko a Rakúsko chce dodržať limity až do roku 2009. Onte Ltd. Orechová - Onte Ltd. Orechová nedávno spustil skúšobnú prevádzku s 15 zamestnancami vo výrobe nábytku a lakovania dreva.Spoločnosť má záujem vytvoriť do roka 60 nových pracovných miest.Španielsky obchodník investoval okolo 180 mil Sk v Orechovej.Chce spracovať okolo 12,000 m3 buku a dubového dreva za rok. 5.04.2006 EP je za podporu aktívneho euroobčianstva - Plénum Európskeho parlamentu dnes schválilo správu o programe "Občania pre Európu", ktorý navrhla Európska komisia ako nástroj na podporu aktívneho európskeho občianstva na obdobie rokov 2007 - 2013. Schválená správa navrhuje program premenovať na "Európa pre občanov" a zamerať ho nielen na podporu aktívneho európskeho občianstva, ale tiež na podporu európskych hodnôt. Program má napríklad podporovať aj projekty zamerané na pamiatku obetí holokaustu a stalinizmu. Povzbudzovanie aktívneho občianstva označuje text za kľúčový faktor v posilňovaní boja proti rasizmu, xenofóbií a netolerancii, ale taktiež za nástoj súdržnosti a rozvoja demokracie. Komisia v rámci programu navrhla 3 "činnosti" nazvané "Aktívni občania pre Európu", "Aktívna občianska spoločnosť" a "Spolu za Európu", poslanci k nim však žiadajú pridať ešte štvrtú, nazvanú "Aktívna európska spomienka". V rámci nej sa majú podporovať projekty zamerané na pamiatku obetí nacistických a stalinistických masových deportácií a masového vyvražďovania; starostlivosť o miesta a pamiatky týchto deportácií (bývalé koncentračné tábory a iné miesta, kde na útrapy zomrelo alebo bolo vyhladené veľké množstvo osôb); starostlivosť o archívy dokumentujúce tieto udalosti; a uchovávanie spomienok na tých, ktorí za ťažkých podmienok zachraňovali ľudí pred holokaustom. Z celkového navrhovaného rozpočtu vo výške 235 miliónov eur majú byť na činnosť "Aktívnej európskej spomienky" venované 4%. Komisia ju pôvodne chcela podporovať z programu "Kultúra", väčšina poslancov ale presadzuje presunutie do programu "Občania pre Európu" resp. "Európa pre občanov". Navrhovaný sedemročný program má ďalej zahŕňať: "twinningové partnerstvá miest", vrátane partnerstiev športových klubov nadnárodné projekty občanov podporu výskumu v oblasti verejnej politiky ("think-tanks") iné akcie organizované Európskou komisiou alebo v spolupráci s ňou Navrhovaný rozpočet je vyčíslený na 235 miliónov eur. Maximálna doba financovania projektov má byť 3 roky, aby sa predišlo závislosti príjemcov od tohto typu financovania. 5.04.2006 Bielorusko Ekonomika Európska Únia Gruzínsko Chmel Jačmeň a slad Kanada Kvasnice Mimovládne organizácie Partneri Pivovary Polnohospodárstvo Ponuky Postavičky Právo Recepty Región Trnava Rumunsko Sladovne Sladový extract Sme členmi... UN-Veteran-Slovakia Veda,výskum.inovácie Veľtrhy a výstavy Vojny Vzdelávanie Zahraničná politika Život Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk

	The information on this page may not be reproduced, republished or mirrored on another webpage or website.
	Copyright © 1997 - 2024 Euro-Brew s.r.o., Design»Rastislav Laco